Prvý deň rokovania
15. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky
15. mája 1996
____________________________________________________________
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram rokovanie 15. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky.
Skôr ako pristúpime k programu, prosím, aby sme
sa
prezentovali.
Konštatujem, že v rokovacej
miestnosti je prítomných
118
poslancov. Národná rada je schopná sa uznášať.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
o
ospravedlnenie na tejto
schôdzi požiadali pani po-
slankyňa
Bartošíková a pán poslanec Benčík.
Po dohode s podpredsedami Národnej rady a v politickom
grémiu
navrhujem program 15. schôdze tak, ako
vám ho rozda-
li.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
na
program 15. schôdze sú pod bodmi
13, 14, 15, 16,
18,
19 a 21 zaradené návrhy zákonov, o
ktorých dám hlasovať
s
návrhom, aby podľa § 75 zákona o rokovacom poriadku Národ-
nej
rady Slovenskej republiky Národná
rada schválila a sú-
hlasila
s ich prerokovaním pred uplynutím 60-dňovej lehoty
od
rozoslania poslancom.
Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali. (Šum
v
sále.) Hlasujeme vždy na začiatku
schôdze, pokiaľ ste si
všimli,
ak nie je 60-dňová lehota. Áno, sme za, pán poslanec
Čarnogurský,
o nič nejde. Bolo to vo výboroch a sú
aj uzne-
senia
z výborov.
Prezentovalo sa 132 poslancov.
Za návrh hlasovalo 81 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že môžeme rokovať podľa
jednotlivých bodov
tak,
ako som ich uviedol.
Pani poslankyne, páni poslanci,
pristúpime teraz k schvaľovaniu návrhu programu 15.
schôdze
Národnej rady. Pýtam sa, či má
niekto z vás návrhy
na
zmenu alebo doplnenie programu.
Ako prvý je pán poslanec Čopík. Bude
hlasovať s náhrad-
nou
kartou číslo 1.
Pán poslanec Javorský. Pardon, pán
poslanec Švec.
Poslanec J. Švec:
Pán predseda,
zákon Slovenskej Národnej rady číslo
269/1992 Zb. o Ra-
de
Slovenskej republiky pre rozhlasové a
televízne vysiela-
nie
v § 2 ods. ch) ukladá rade predkladať Národnej rade Slo-
venskej
republiky správu o stave vysielania a o
svojej čin-
nosti,
a to najmenej raz ročne alebo
vždy, ak o to Národná
rada
Slovenskej republiky požiada.
Navrhujem zaradiť do programu 15. schôdze
Národnej rady
Slovenskej republiky správu Rady Slovenskej republiky
pre
rozhlasové
a televízne vysielanie o stave vysielania a tento
bod
prerokovať ako bod číslo 27.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Javorský.
Poslanec F. Javorský:
Vážený pán predseda,
v návrhu programu 15. schôdze v bode 4 je
správa o bez-
pečnostnej
situácii Slovenskej republiky za rok 1995 a návrh
opatrení
na jej zlepšenie v roku 1996. Správu má
uviesť mi-
nister
vnútra pán Hudek.
S prihliadnutím na jeho postoj k hodnoteniu policajtov
a
hodnotenie, ktoré je v rozpore s
hodnotením v správe, kde
väčšina
tých činností je hodnotená pozitívne, navrhujem, aby
túto
správu predniesol niektorý iný člen vlády.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Csáky.
Poslanec P. Csáky:
Vážený pán predseda,
navrhujem vypustiť z programu bod číslo
19. Ide o vlád-
ny
návrh zákona Národnej rady
Slovenskej republiky o nadá-
ciách.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Poslanec P. Csáky:
Stručné zdôvodnenie...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Brocka. Pán
poslanec Brocka, máte
návrh?
(Záporná odpoveď zo sály.) Ďakujem.
Pán poslanec Duka-Zólyomi.
Poslanec Á. Duka-Zólyomi:
Ďakujem, pán predseda.
Podľa
skúseností z predchádzajúcich
schôdzí Národnej
rady Slovenskej republiky sa dá
konštatovať, že zaradenie
všeobecnej
rozpravy ako posledný bod rokovania Národnej rady
je
nesprávne a nevýhodné. Tento veľmi
dôležitý bod programu
stráca
svoju dôležitosť a svoj zmysel, lebo
väčšina poslan-
cov
sa už chystá domov a nejaví záujem o tento bod.
Preto navrhujem zaradiť všeobecnú rozpravu do programu
15.
schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky ako prvý bod
rokovania v utorok
na budúci týždeň, to znamená 21. mája
1996.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán
poslanec, vôbec neprotestujem. Súhlasím s vami
a
beriem to, len vám chcem povedať jednu perličku. Keď sme
boli
teraz vo Švédsku a zúčastnili sme sa na
zasadnutí par-
lamentu s pánmi
poslancami, ktorí schvaľovali
zákony, mal
parlament
takmer stopercentnú účasť. Potom, len čo predseda-
júca
vyhlásila rozpravu, ostali tam len 4 poslanci. Takže
nie
je to len choroba nášho parlamentu.
Pán poslanec Dzurinda.
Poslanec M. Dzurinda:
Pán predseda,
na decembrovej schôdzi Národnej rady Slovenskej repub-
liky
sme schválili rozpočet Fondu
národného majetku na rok
1996.
Na strane 3 schváleného rozpočtu v
rekapitulácii pre-
vádzkových
a investičných nákladov na rok 1996 sú vykázané
investičné náklady v
objeme 17 600 tisíc korún s tým, že
-
krátky citát: "položkovité
členenie nákladov je uvedené
v
prílohách". Koniec citátu.
V prílohe číslo 2 schváleného rozpočtu
na strane 3 je
v
rozpočte navrhnutá a Národnou
radou Slovenskej republiky
schválená
suma 2 500 tisíc korún na nákup
osobných vozidiel
pre
kontrolórov Fondu národného majetku.
Fond národného ma-
jetku
však tieto prostriedky nepoužil na
nákup vozidiel pre
kontrolórov,
ale pre predsedu výkonného výboru
Milana Rehá-
ka.
Svedčí o tom faktúra číslo 9610020 zo 7. 3. 1996, vysta-
vená
za nákup vozidla BMW 740 ILA v hodnote prakticky rovna-
júcej
sa položke vo schválenom rozpočte fondu,
presne je to
2
499 228 korún. Tu fond prvýkrát porušil schválený rozpo-
čet.
Auto pre predsedu výkonného výboru je
však také luxus-
né,
že rozpočtovaná položka 2,5 milióna Sk
nestačila, preto
bola
vystavená toho istého dňa ešte ďalšia
faktúra za doda-
nie
hliníkových diskov, velúrových
kobercov, interiéru vy-
kladaného
drevom, prednej lakťovej opierky a rádia, v celko-
vej
hodnote 311 668 Sk. Na tieto zariadenia
však v rozpočte
Fondu
národného majetku neboli schválené
prostriedky. To je
druhé porušenie
rozpočtu Fondu národného
majetku, ktorý
schválila
Národná rada.
Na základe uvedených skutočností navrhujem
zaradiť do
programu
Národnej rady Slovenskej republiky ako bod predchá-
dzajúci
odpovediam, teda ten, ktorý bude
posledný pred od-
poveďami
členov vlády na interpelácie poslancov, nový bod,
a
to stav a čerpanie prostriedkov
Fondu národného majetku
v
roku 1996.
K bodu
žiadam stručný materiál
predložený prezidentom
prezídia
Fondu národného majetku Štefanom Gavorníkom. Jeho
obsahom
by mali byť odôvodnenia a zodpovedanie otázok i roz-
porov
a porušení uvedených v mojom návrhu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ako to špecifikujete? Za I. štvrťrok
alebo...
Poslanec M. Dzurinda:
K dnešnému dňu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďalej je prihlásená pani poslankyňa
Schmögnerová.
Poslankyňa B.
Schmögnerová:
Ďakujem za udelenie slova.
Na 14. schôdzi Národnej rady som sa
obrátila s interpe-
láciou
na predsedu vlády Slovenskej republiky pána Vladimí-
ra
Mečiara vo veci zámeru vlády privatizovať najvýznamnejšie
finančné
inštitúcie. Dostala som odpoveď od podpredsedu vlá-
dy
a ministra financií pána Kozlíka, z
ktorej je zrejmé, že
zámer
vlády privatizovať najvýznamnejšie finančné inštitúcie
zatiaľ
pretrváva. Dokonca to bolo zdôvodnené
okrem iného aj
tým,
že požiadavka nahradiť účasť štátu v
týchto finančných
inštitúciách
súkromným kapitálom súvisí so začlenením Slo-
venskej
republiky do medzinárodných
zoskupení OECD, Európ-
skej
únie...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa, ale interpelácie budú až
neskôr.
Poslankyňa B.
Schmögnerová:
...ako aj medzinárodných finančných inštitúcií. Keďže
toto
zdôvodnenie, samozrejme, nie je
správne, chcela by som
vás
požiadať, aby bol zaradený na rokovanie
15. schôdze Ná-
rodnej
rady návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej
republiky
na vydanie zákona Národnej rady, ktorým sa mení
a
dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej
republiky číslo
192/1995
Z. z. o zabezpečení záujmov štátu pri
privatizácii
strategicky
dôležitých štátnych podnikov a akciových spoloč-
ností.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pani poslankyňa Kolesárová.
Poslankyňa A.
Kolesárová:
Vážený pán predseda,
prosím o zaradenie informácie o založení Parlamentného
klubu
žien. Informáciu navrhujem zaradiť
ako bod 25 v pro-
grame,
teda za bod 24. Zároveň, vzhľadom na
to, že mi odcu-
dzili
doklady, dovoľujem si vám oznámiť, že budem hlasovať
náhradnou
kartou číslo 2.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ako ktoré číslo to chcete
zaradiť?
Poslankyňa A.
Kolesárová:
Ako bod 25.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Dobre, ďakujem. Pán poslanec Kňažko.
Poslanec M. Kňažko:
Vážený pán predseda,
kolegyne, kolegovia,
z
dôvodov zneužitia právomoci
verejného činiteľa,
z
dôvodov manipulácie s úradnými
dokumentmi, z dôvodu mare-
nia
vyšetrovania zavlečenia slovenského
občana do zahrani-
čia,
z dôvodov vulgárneho neakceptovateľného
vzťahu k rado-
vým
policajtom navrhujem ako bod 26, bezprostredne po správe
o
Slovenskej informačnej službe, bod - vyslovenie nedôvery
ministrovi
vnútra Ľudovítovi Hudekovi.
Podpisovú listinu s potrebným
počtom poslancov som
odovzdal
pánu predsedovi.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Nagy.
Poslanec L. Nagy:
Vážený pán predseda,
v zmysle článku 150 Ústavy Slovenskej
republiky navrhu-
jem
zaradiť do programu 15. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky
bod - prijatie uznesenia na odvolanie
generálneho
prokurátora
Michala Vaľu. Tento bod navrhujem ako bod 27.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán predseda.
Z rovnakých dôvodov, aké uviedol pán
poslanec Kňažko,
navrhujem
zaradiť do programu 15. schôdze Národnej rady Slo-
venskej
republiky návrh uznesenia, ktorým
Národná rada Slo-
venskej
republiky žiada vládu odvolať riaditeľa Slovenskej
informačnej
služby Ivana Lexu. Navrhujem tento bod zaradiť
ako bod číslo
28, to znamená po bode, ktorý navrhuje pán
Kňažko,
a po bode, ktorý navrhuje pán Nagy.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Vavrík.
Poslanec R. Vavrík:
Vážený pán predseda,
návrh zákona, ktorý mení, resp. novelizuje zákon o po-
zemných
komunikáciách...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nepočuť.
Poslanec R. Vavrík:
Vážený pán predseda,
návrh novely zákona o pozemných komunikáciách sa odvo-
láva
na krajské a okresné úrady, ktoré ešte zákonom neboli
prijaté.
To je jeden spor, prečo sa domnievam,
že tento zá-
kon
by nemal byť prerokúvaný skôr, ako bude prijatý, resp.
schválený
zákon o územnosprávnom členení. A okrem toho pred-
ložená
novela je taká výrazná, že by bolo
potrebné vypraco-
vať
celkom nový zákon, kde by mala Národná
rada dopredu do-
stať
zásady tohto zákona. Preto navrhujem,
aby bod 14, tlač
číslo
377, bol z dnešného rokovania alebo z rokovania 15.
schôdze
Národnej rady stiahnutý.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Urban.
Poslanec I. Urban:
Vážený pán predseda,
v
rozdanom návrhu programu
schôdze Národnej rady ako
bod
číslo 25 je zaradená správa o plnení úloh Slovenskej in-
formačnej
služby, ktorú má podať riaditeľ
Slovenskej infor-
mačnej
služby. Pretože predmetom správy budú
aj skutočnosti
tvoriace štátne
tajomstvo, podávam návrh,
aby táto časť
schôdze
bola neverejná.
Ďalej
navrhujem, aby Národná rada rozhodla, že podľa
§
28 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku z prerokúvania sprá-
vy
o plnení úloh Slovenskej
informačnej služby sa vyhotoví
zvukový
a stenografický záznam priamo v rokovacej sále, kto-
rý
bude archivovaný podľa osobitných predpisov.
O mojich oboch návrhoch žiadam hlasovať
ihneď po schvá-
lení
programu 15. schôdze Národnej rady.
Súčasne oznamujem,
že
budem hlasovať náhradnou kartou číslo 4.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Weiss.
Poslanec P. Weiss:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne a kolegovia,
novela Trestného zákona doma i v zahraničí spochybňuje
demokratický
vývoj Slovenska a ohrozuje začlenenie Sloven-
skej
republiky do Európskej únie a NATO spoločne s Českou
republikou,
Maďarskou republikou a Poľskou republikou. Tejto
traumy
treba Slovensko čo najskôr zbaviť a novelu odmietnuť.
Preto navrhujem v
mene poslancov SDĽ, aby sa prezidentom
vrátená novela
Trestného zákona prerokúvala
už na tejto
schôdzi
ako bod pred správou o plnení úloh Slovenskej infor-
mačnej
služby s tým, že ďalšie body programu budú nasledovať
v
pôvodnom poradí. Tento závan
stalinizmu treba jednoducho
zo
slovenského parlamentu čo najrýchlejšie
vyvetrať. (Hlasy
v
sále.)
Môj druhý návrh, resp. žiadosť smeruje k
pánu predsedo-
vi Národnej rady Slovenskej republiky.
Týka sa vytvorenia
politických podmienok na rozšírenie Osobitného kontrolného
orgánu
o poslancov opozície a o poverenie poslanca
z opozí-
cie vedením Osobitného kontrolného orgánu. Už
počas tejto
schôdze
je možné v politickom grémiu viesť rozhovory o tejto
veci.
Je možné viesť aj ďalšie politické konzultácie.
Situácia okolo Slovenskej informačnej služby
je čoraz
väčšou
hanbou slovenskej politiky. Všetky udalosti a obvine-
nia
treba objektivizovať a to nie je možné bez rozšírenia
Osobitného
kontrolného orgánu. Ak sa o tejto veci
politicky
nedohodneme,
konflikt bude narastať a bude zvyšovať
napätie
v
politickom živote a rozdeľovať spoločnosť. Správajme sa
ako
zodpovední politici a rokujme v politickom grémiu o roz-
šírení
Osobitného kontrolného orgánu.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne. Čiže mám to chápať len ako odporúčanie,
aby
som zvolal grémium.
Poslanec P. Weiss:
Áno, pán
predseda, pretože viackrát sa
argumentovalo,
že
sa neuskutočnili politické rozhovory,
že vraj údajne ne-
bol
záujem. Tento záujem o politické
rozhovory je, a myslím
si,
že politické grémium je najvhodnejšie miesto.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
To som už aj ja povedal. Pán poslanec
Kanis.
Poslanec P. Kanis:
Vážený pán predseda,
navrhujem, aby z programu
schôdze Národnej rady bol
stiahnutý
bod 17 - návrh na zabezpečenie
spolupráce vykoná-
vanej
ozbrojenými silami Slovenskej
republiky v rámci pro-
gramu
Partnerstvo za mier, NATO SOFA, mierových misií medzi-
národných
organizácií a spolupráce v oblasti výcviku, tlač
399.
K tomuto návrhu ma vedie to, že ako iste
dobre viete,
článok
86 pod písmenom l) vymedzuje do pôsobnosti Národnej
rady Slovenskej
republiky vyslovenie súhlasu na vyslanie
ozbrojených
síl mimo územia Slovenskej republiky. Myslím, že
si
všetci uvedomujeme, že dochádza k situáciám, ktoré si vy-
žadujú, aby
vláda mala príslušné
kompetencie rozhodovať
rýchlo,
tak ako si to vytvorená situácia vyžaduje. Domnievam
sa,
že niet v tomto parlamente politickej
sily a zástupcov,
ktorí by boli proti tomu, aby sa tento spôsob vysielania
promptne
riešil, teda do určitého počtu dní, určitej sily
jednotky,
prípadne zloženia skupiny. Ide však o to,
podľa
môjho
názoru, že forma uznesenia Národnej rady, ktorá by tú-
to
kompetenciu posúvala na vládu, nie je vhodná. Podľa môjho
názoru
tento problém, ktorý je praktický a
ktorý treba rie-
šiť,
si vyžaduje riešenie formou ústavného zákona.
V parlamente už bol takýto návrh
predložený v auguste
1994.
Vtedy neprešiel vo výbore pre obranu a bezpečnosť prá-
ve
z týchto dôvodov, že si to vyžaduje riešenie ústavným zá-
konom.
Bol by som rád, keby Národná rada rešpektovala toto
riešenie,
pretože ak sa rozhodne riešiť problém uznesením,
vystavuje
sa nebezpečenstvu, že sa znovu dostane jeden prob-
lém
na Ústavný súd. Vyzýval by som, aby sme
boli objektívni
a
zvolili radšej formu ústavného zákona ako doplnku k ústave
ohľadom
článku 86.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Vaškovič.
Poslanec V. Vaškovič:
Vážený pán predseda,
navrhujem z programu 15. schôdze Národnej rady Sloven-
skej republiky vypustiť vládny návrh zákona
Národnej rady
Slovenskej
republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo
328/1991
Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších pred-
pisov,
pretože nerešpektuje Ústavu Slovenskej republiky.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ktoré číslo je to, pod ktorým bodom?
Poslanec V. Vaškovič:
Číslo 21.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Fico.
Poslanec R. Fico:
Vážený pán predseda,
navrhujem, aby sme ako bod 24 v
programe prerokovali
návrh
skupiny poslancov na prijatie
zákona, ktorým sa mení
a
dopĺňa zákon číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom
úrade.
Cieľom môjho návrhu je, aby sme prijali novelizáciu
zákona,
ktorá umožní kontrolu nakladania s finančnými pro-
striedkami
na Fonde národného majetku, ktorý je stále nekon-
trolovaným
orgánom na našej scéne.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Moric.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem pekne za slovo. Nedávam žiadny
návrh na zmenu
programu,
pán predseda, ale toto berte ako technickú poznám-
ku
na vystúpenie môjho kolegu pána Weissa.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, schvaľujeme program.
Poslanec V. Moric:
Prosím vás pekne, pán predseda, veď toto
nemôžete počú-
vať,
že národ je traumatizovaný.
Traumatizovaný je v prvom
rade
kolega Weiss. A ak...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec...
Poslanec V. Moric:
...treba vyvetrať tento prejav
stalinizmu, tak nech sa
Weiss
dá vyvetrať. Prosím vás pekne...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán
poslanec, schvaľujeme program,
budeme hlasovať,
alebo
nehlasovať za jeho návrh.
Pán poslanec Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda,
podľa článku 83 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky ne-
verejné
schôdze sa konajú v prípade, ktoré ustanoví zákon,
alebo
ak za to hlasuje trojpätinová väčšina Národnej rady.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
My o tom
vieme, pán poslanec. Nemusíte nás
na to upo-
zorňovať.
Poslanec Ľ. Černák:
K návrhu
pána poslanca Urbana chcem
podotknúť, že po
tom,
ako riaditeľ prakticky dekonšpiruje Slovenskú informač-
nú
službu, ako Slovenská informačná služba zaviedla svojho
hovorcu
a ako sa správa...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán
poslanec, to je to isté, čo
pán poslanec Moric.
Nekomentujme,
budeme hlasovať o návrhoch, o zmenách, ktoré
sme
si dali. Ďakujem.
Poslanec Ľ. Černák:
...ale 90 hlasov musí byť za. Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predseda,
dovoľte, aby som navrhol uznesenie,
ktorým Národná rada
Slovenskej republiky poveruje predsedu Národnej rady,
aby
požiadal
ústredného riaditeľa Slovenskej
televízie o priamy
televízny prenos
z rokovania 15.
schôdze Národnej rady.
Viem, že Národná
rada už vašimi ústami dala súhlas
a že
vlastne jedinou prekážkou je rozhodnutie riaditeľa,
preto
žiadam,
aby sa o tomto uznesení hlasovalo a aby takéto uzne-
senie
bolo podporené.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, keď si žiadate o tom hlasovať, samozrej-
me,
že o tom hlasovať dám, ale nie je to v mojej kompetencii
a
právomoci. Televízia má list od
predsedu Národnej rady
s
tým, že môže kedykoľvek prenášať
prenosy z rokovania kto-
rejkoľvek
schôdze. Takže to je na televízii, či príde, alebo
nie.
Poslanec R. Kováč:
Samozrejme, pán predseda, ja
tomu rozumiem. Práve tú
formuláciu uznesenia
som navrhol tak,
aby ste požiadali
ústredného
riaditeľa pána Darmu, aby tento prenos zabezpečil.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Dám o tom hlasovať.
Pýtam sa pánov poslancov,
či ešte niekto má návrh na
zmenu
alebo doplnok programu.
Ešte pán poslanec Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Pán predseda, boli predložené návrhy a doplnky do pro-
gramu 15. schôdze
Národnej rady. Aj keď to nebýva celkom
zvykom,
žiadam 15-minútovú prestávku na poradu klubu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pred hlasovaním?
Poslanec T. Cabaj:
Pred hlasovaním o zmenách.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Borovský.
Poslanec J. Borovský:
Ďakujem
za slovo, pán predseda. Poslanecký klub ZRS
podporuje
túto požiadavku.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni poslanci, akceptujem váš návrh, ale
prosím, aby to
bolo naozaj
15 minút. Je
trištvrte, takže sa stretneme
o
11.00 hodine.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani
poslankyne, páni poslanci,
myslím si, že môžeme
pokračovať
v rokovaní schôdze.
Najskôr by som ešte chcel oznámiť, čo
bolo mojou povin-
nosťou
oznámiť - na začiatku som na to zabudol
-, že na 15.
schôdzi
Národnej rady Slovenskej republiky budú overovateľmi
páni
poslanci Jozef Pribilinec za Spoločnú voľbu a Ján Volný
za
HZDS. Náhradníkmi budú pani Eva
Rusnáková za DÚ a Karol
Zahatlan
za HZDS.
Takže
pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých doplňujú-
cich
návrhoch k programu 15. schôdze Národnej rady Sloven-
skej
republiky.
Prvý pozmeňujúci a doplňujúci návrh
programu je od pána
poslanca
Šveca. Žiada, aby sme odsúhlasili a žiadali od Rady
Slovenskej
republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie
správu o stave
a zaradili to ako bod 27
programu - čiže
správu
o ich činnosti.
Budeme
hlasovať o návrhu pána poslanca Šveca. Vieme,
o
čo ide, pán poslanec, ale keď chcete, môžete to povedať
celé.
Ale myslím si, že každý vie, o čo ide.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 141 poslancov.
Za návrh hlasovalo 61 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 63 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Takže tento návrh nezaradíme.
Chcem len povedať, pán poslanec, že za minulý rok rada
správu
dala, za tento rok ju ešte nemá, a keď
by ju aj uro-
bila,
musí ísť najskôr do výborov. Môžeme od rady požadovať,
aby
ju dala na budúcu schôdzu. (Hlas z pléna.) To bola sprá-
va
za minulý rok, za tento rok ešte nedali.
Pani poslankyňa Rapaičová zrejme chce k tomu niečo po-
vedať ako
členka výboru. Ale
prosím stručne. (Poznámka
z
pléna.) Ide mi len o to, aby sme sa
teraz dohodli. To je,
samozrejme,
mimo schvaľovania programu. Ďakujem.
Druhý návrh mal pán poslanec Javorský,
aby správu, kto-
rú má predniesť pán minister vnútra,
predniesol iný člen
vlády.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Inak by sme o tom
tiež
nemuseli hlasovať, lebo to nie je bod
programu, môžeme
o
tom hlasovať až pred vystúpením ministra. Ale prosím, hla-
sujeme.
Prezentovalo sa 143 poslancov.
Za návrh hlasovalo 53 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.
Neprijali sme ani tento návrh.
Pán
poslanec Csáky žiada, aby sme z
rokovania tejto
schôdze
vypustili bod číslo 19, ktorým je vládny návrh záko-
na
Národnej rady Slovenskej republiky o nadáciách.
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.
Prezentovalo sa 145 poslancov.
Za návrh hlasovalo 63 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Tento návrh sme neprijali.
Pán Duka-Zólyomi žiada, aby bod všeobecná rozprava bol
preradený
na 21. mája ako bod číslo 1 v ten deň.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 145 poslancov.
Za návrh hlasovalo 58 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Takže zostáva pôvodné zaradenie tohto
bodu programu.
Pán poslanec Dzurinda žiada, aby nám Fond
národného ma-
jetku
predložil čerpanie finančných prostriedkov v tomto ro-
ku
do dnešného dňa.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 145 poslancov.
Za návrh hlasovalo 62 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 58 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Neprijali sme tento návrh pána poslanca
Dzurindu.
Pani poslankyňa Schmögnerová
navrhuje, aby sme do pro-
gramu
rokovania tejto schôdze zaradili novelu zákona číslo
192/1995
Z. z.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Ide
tam o strategic-
ké
podniky a privatizáciu bánk.
Prezentovalo sa 145 poslancov.
Za návrh hlasovalo 61 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Nezaraďujeme ani tento návrh do programu.
Pani poslankyňa Kolesárová chce, aby sme
ako bod pro-
gramu
zaradili informáciu o založení dámskeho klubu v Národ-
nej
rade. Mal by to byť bod číslo 25.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Je tu návrh, že tí páni, ktorí budú hlasovať za, stanú
sa
tiež členmi toho klubu. (Smiech v
sále.) Inak, vo švéd-
skom
parlamente je 50-percentné zastúpenie dám.
Prezentovalo sa 136 poslancov.
Za návrh hlasovalo 91 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.
Nehlasovalo 8 poslancov.
Ďakujem. Takže sme tento bod zaradili do
programu.
Ďalší návrh má pán poslanec
Kňažko, v ktorom žiada ako
bod
26 zaradiť návrh na odvolanie pána
ministra Hudeka. Pán
poslanec
mi doručil aj poslancami podpísaný návrh - je ich
vyše
40.
Chcem
len povedať, pán
poslanec, že nedám hlasovať
o
tomto vašom návrhu, pretože si
myslím, že netreba, keďže
článok
88 ústavy hovorí: "Návrh na vyslovenie nedôvery vláde
Slovenskej
republiky alebo jej členovi prerokuje Národná ra-
da
Slovenskej republiky atď..." Teda
prerokuje. To znamená,
že
môžeme o tom hlasovať, ale ak by to neprešlo, zrejme by
ste
urobili to, že požiadate o zvolanie
schôdze, a musel by
som
nariadiť zvolanie novej schôdze. Takže nebudeme hlaso-
vať,
je to zaradené ako bod programu.
(Potlesk. Hlas v sá-
le.)
Tak ako som čítal - číslo 26.
Pán poslanec Nagy žiada, aby Národná rada
prijala uzne-
senie,
v ktorom by navrhla odvolanie generálneho prokurátora.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme len o za-
radení
do programu, nie o odvolaní.
Prezentovalo sa 144 poslancov.
Za návrh hlasovalo 61 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Tento bod programu nebudeme mať.
Ďalej pán poslanec Šimko žiada, aby
Národná rada prija-
la
uznesenie, ktorým by vyzvala vládu, aby odvolala riadite-
ľa
Slovenskej informačnej služby.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 145 poslancov.
Za návrh hlasovalo 63 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Tento návrh sme neprijali.
Ďalej navrhuje pán poslanec Vavrík, aby
sme tlač 377,
to
je vládny návrh zákona Národnej rady
Slovenskej republi-
ky,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon
číslo 135/1961 Zb. o po-
zemných
komunikáciách v znení ďalších zákonov, stiahli z ro-
kovania
tejto schôdze.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 145 poslancov.
Za návrh hlasovalo 67 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.
Neprijali sme tento návrh.
Ďalej vystúpil s návrhom na úpravu programu rokovania
pán poslanec Urban. Prosím, pán poslanec,
prečítajte ešte
raz
celý návrh, aby to bolo jednoznačné.
Poslanec I. Urban:
Navrhujem, aby správa, ktorú podáva
riaditeľ Slovenskej
informačnej
služby, v ktorej zrejme budú skutočnosti tvoria-
ce
predmet štátneho tajomstva, bola prerokovaná neverejne.
Zároveň
navrhujem, aby Národná rada rozhodla,
že podľa § 28
ods.
5 zákona o rokovacom poriadku sa z
prerokúvania správy
o
plnení úloh Slovenskej informačnej služby vyhotoví zvukový
a
stenografický záznam priamo v
rokovacej sále, ktorý bude
archivovaný
podľa osobitných predpisov.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Mal by som dať o tom
hlasovať logicky až po
schválení
programu, ale myslím si, že nič sa
nestane, keď
o
tom budeme hlasovať teraz. Hlasuje
sa tu, samozrejme,
trojpätinovou
väčšinou.
Prosím,
prezentujme sa a
hlasujme. Tá trojpätinová
väčšina
nebude platiť na stenozáznam atď. O tom dám hlasovať
osobitne.
Ak to prejde teraz, tak je to v poriadku. Ak to
prejde
teraz, samozrejme, platí celý ten návrh.
Prezentovalo sa 144 poslancov.
Za návrh hlasovalo 89 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.
Takže
sme rozhodli, že bod programu správa o plnení
úloh
Slovenskej informačnej služby bude verejný.
Myslím si, že o druhom návrhu nemusím dať
hlasovať, le-
bo
v tomto návrhu to prešlo. Súhlasíte so mnou? (Všeobecný
súhlas.)
Ďakujem.
Pokiaľ ide o stenozáznam a ostatné veci, myslím si, že
to
ani nebude treba, čiže nemáme o čom hlasovať.
Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca
Weissa - zaradiť
na
rokovanie tejto schôdze zákon vrátený
prezidentom repub-
liky,
a to novelu Trestného zákona.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 138 poslancov.
Za návrh hlasovalo 11 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 86 poslancov.
Návrh pána poslanca Weissa sme neprijali.
Ďalej
vystúpil pán poslanec Kanis
a žiada, aby sme
z
rokovania (šum v sále)... pokoj,
páni poslanci, pani po-
slankyne,
žiada, aby sme z rokovania stiahli vládny návrh na
zabezpečenie spolupráce vykonávanej ozbrojenými silami
Slo-
venskej
republiky v rámci programu Partnerstvo
za mier atď.
atď.,
je to tlač 399. Myslím, že je to návrh,
ktorý predlo-
žil
aj ústavnoprávny výbor, preto je možné ho podporiť.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 142 poslancov.
Za návrh hlasovalo 124 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Bod číslo 11 programu, ktorý máte pred
sebou, vypúšťame
z
rokovania tejto schôdze.
Pán poslanec Vaškovič žiada, aby bola vypustená novela
zákona
číslo 328/1991 Zb. o konkurze. Je to bod číslo 21.
Čiže,
aby sme ho neprerokovali na tejto schôdzi.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 146 poslancov.
Za návrh hlasovalo 65 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprešiel tento návrh.
Pán poslanec Fico žiada, aby sme
zaradili do programu
novelu
zákona 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade.
Ide
o kontrolu finančných nákladov vo fonde.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 141 poslancov.
Za návrh hlasovalo 65 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 62 poslancov.
Neprijali sme tento návrh do programu.
Ďalej
pán poslanec Kováč
navrhoval uznesenie, kde by
Národná rada rozhodla, aby predseda Národnej
rady napísal
list
riaditeľovi televízie s tým, že z tejto
schôdze by mal
robiť
prenos.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 142 poslancov.
Za návrh hlasovalo 62 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 54 poslancov.
Tento návrh sme neprijali.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
to boli všetky
vaše
doplňujúce návrhy k programu.
Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali o programe
ako
celku.
Prezentovalo sa 145 poslancov.
Za návrh hlasovalo 91 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 51 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Pani poslankyne, páni poslanci, ďakujem.
Môžeme
pristúpiť k p r v é m u
bodu programu, kto-
rým
je
správa o
výsledku hospodárenia Národnej
banky Sloven-
ska
za rok 1995.
Podľa §
38 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej re-
publiky
číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke
Slovenska ročnú
správu
o výsledku svojho hospodárenia predkladá Národná ban-
ka
do troch mesiacov po skončení kalendárneho roka na schvá-
lenie
Národnej rade Slovenskej republiky.
Správu ste dostali ako tlač 386. Rozdanú máte spoločnú
správu
ako tlač 386a.
Správu
nám predloží a uvedie guvernér Národnej banky
Slovenska
Vladimír Masár. Prosím, pán
guvernér, aby ste sa
ujali
slova.
Guvernér
Národnej banky Slovenska V. Masár:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
Národná banka Slovenska plní viaceré základné funkcie,
ktoré
jej prináležia ako centrálnej banke
štátu. Ide predo-
všetkým
o zabezpečovanie zdravého menového vývoja a stabili-
ty
slovenskej koruny, ďalej o
zabezpečovanie emisie sloven-
ských
peňazí a ich kolobehu, organizovanie
platobného styku
a
zúčtovania medzi bankami a
vykonávanie bankového dohľadu
nad
bankami. S realizáciou uvedených hlavných úloh bezpro-
stredne súvisí vlastné hospodárenie, ktoré sa
zabezpečuje
v
súlade s rozpočtom Národnej banky Slovenska tak, aby sa
pri dodržaní zásad hospodárnosti vytvárali
primerané pod-
mienky
na ich plnenie a činnosť banky. Preto tvorba zisku je
síce
dôležitým, ale nie hlavným cieľom práce
Národnej banky
Slovenska.
V súlade
s § 38 zákona číslo
566/1992 Zb. o Národnej
banke
Slovenska sme vám predložili výsledky plnenia rozpočtu
banky za rok
1995. Vykázané hospodárske výsledky za rok
1995
hodnotíme ako priaznivé a dobré, aj keď
ich nepreceňu-
jeme
a nezveličujeme. Dovoľujem si
pripomenúť, že rok 1995
bol
len tretím rokom samostatnej existencie Národnej banky
Slovenska.
V oblasti bankového rozpočtu a v
samotnom hospo-
dárení banka ďalej
zdokonaľovala svoju činnosť na
základe
skúseností z predchádzajúcich dvoch rokov. Ďalej sa
mate-
riálne
a personálne dotvárala. Dosiahnuté výsledky sú aj od-
razom
stabilizácie banky, konsolidácie
jej prístupov a po-
stupov
v prospech riadenia a rozhodovania,
spätých s hospo-
dárskou
činnosťou na všetkých úrovniach.
Výsledky hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok
1995
boli ovplyvnené, okrem iného,
pozitívnym menovým vývo-
jom,
výrazným rastom devízových rezerv a
zvyšovaním podielu
devízového
okruhu v bankovom rozpočte, stabilným kurzom slo-
venskej
koruny a relatívne nízkou infláciou a v
neposlednom
rade
súvisia aj s oživením a rastom ekonomiky Slovenskej re-
publiky
a výsledkami štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
Na druhej strane nadmerná likvidita bankového sektora,
spôsobená
značným prílivom krátkodobého
zahraničného špeku-
latívneho
kapitálu, nútila Národnú banku
Slovenska realizo-
vať
operácie na sterilizáciu nadmernej
likvidity, čo zvyšo-
valo
náklady banky.
Vážené dámy,
vážení páni,
vzhľadom na to, že ste dostali podrobnú
správu o hospo-
dárení
banky vrátane presných číselných
údajov, dovoľte mi,
aby som samotné
výsledky v hospodárení
banky uviedol iba
stručne.
Výnosy
dosiahli celkove hodnotu
takmer 37 mld korún
a
splnili sa na 118,6 % v porovnaní s rozpočtom, ktorý sa
takto
preplnil o 5,8 mld Sk. Oproti predchádzajúcemu roku
rástli
výnosy podstatne dynamickejšie a ich absolútne zvýše-
nie
predstavovalo 10,6 mld Sk. Výrazné prekročenie vyplynulo
predovšetkým
z vyšších aktivít a nadväzných výnosov v oblas-
ti devízových
operácií, z pokladničných a medzibankových
operácií
a z operácií s cennými papiermi. Z
hľadiska štruk-
túry
dosiahnutých výnosov najvýznamnejšími výnosovými polož-
kami
boli výnosy devízových operácií a
výnosy od komerčných
bánk.
Nákladový okruh rozpočtu banky sa vyvíjal
podobne ako
výnosový.
Celkové náklady sa vynaložili v sume 33,4 mld Sk
a
splnili sa na 121,6 %. Prekročenie
zámerov rozpočtu o 5,9
mld
Sk vyplynulo predovšetkým z väčšieho rozsahu a objemu
uskutočnených devízových
operácií, ďalej zo
zúčtovania
väčšieho
objemu kurzových strát z prepočtov účtov vedených
v
cudzích menách k ultimu roka a napokon z vyššej tvorby re-
zerv
nadväzne na vykonané swapové operácie
so zlatom v roku
1995, ktoré budú
uskutočňované v roku 1996. V súvislosti
s
týmto pokladám za potrebné uviesť,
že rezerva na swapové
operácie
so zlatom bola vytvorená z dôvodu predpokladaných
kurzových strát z
ukončenia devízových operácií so
zlatom
v
roku 1996. Tvorba uvedenej rezervy neovplyvnila hospodáre-
nie
banky, pretože do výnosov banky v roku
1995 bol súčasne
zaúčtovaný
kurzový zisk z počiatočnej výmeny
swapových ope-
rácií
so zlatom. Tento zisk vznikol z
rozdielu medzi účtov-
nou,
to znamená historickou cenou zlata, a
jeho trhovou ce-
nou
pri počiatočnej výmene swapových operácií.
Z hľadiska štruktúry vykázaných nákladov absolútne do-
minantný
objem dosiahli náklady na finančné
činnosti, ktoré
predstavujú
plnenie ekonomických funkcií Národnej banky Slo-
venska, ktoré
predstavovali 32,5 mld
Sk, to predstavuje
97,3
% z celkových nákladov, kým ostatné nákladové položky
tvoriace náklady na
zabezpečenie chodu banky,
to znamená
všeobecné
prevádzkové náklady, t. j. náklady na zamestnan-
cov,
náklady na prevádzku banky a ostatné náklady, vykazova-
li
objem 0,9 mld Sk, t. j. 2,7 % z
vykazovaných celkových
nákladov.
Náklady na zabezpečenie prevádzky chodu banky boli
v
skutočnosti výrazne nižšie v porovnaní s rozpočtom, keď sa
splnili
na 72,4 %. Ich čerpanie súviselo predovšetkým s bež-
nými,
ako aj osobitnými potrebami technickej, prevádzkovej
a
najmä materiálovej povahy v procese
zabezpečovania samot-
ného
chodu banky.
Za uvedené obdobie banka vytvorila zisk v
objeme takmer
3,6
mld Sk. Oproti predpokladom
vyjadreným v bankovom roz-
počte
skutočnosť bola nižšia o necelých 0,2
mld Sk. Rád by
som
však zdôraznil, že napriek tomu úlohu zapísanú v rozpoč-
te
banky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, t. j. odvod zo zisku
v
sume 1,53 mld Sk, realizovala banka v plnom rozsahu, to
znamená,
že sme splnili 100 % odvodu.
Chcem
tiež poznamenať, že Národná banka Slovenska za
rok
1995 zaplatila štátu, resp. štátnemu
rozpočtu aj nákla-
dové
úroky vo výške 700 mil. Sk, ďalej daň z pridanej hodno-
ty
a iné dane, clo a poplatky, viac ako 131 mil. Sk. Súčasne
v
roku 1995 boli vykonané odvody do fondov zdravotného a so-
ciálneho poistenia vo výške viac ako 78 mil. Sk. Sumárne
možno
konštatovať, že Národná banka Slovenska
odviedla štá-
tu,
resp. fondom, či poplatky do rozpočtov obcí spolu viac
ako
2,4 mld Sk. Z vytvoreného zisku banka použila necelých
2,1
mld Sk na dotáciu vlastných fondov, keď
rozhodujúci bol
prídel
do rezervného fondu banky. Dosiahnuté výsledky hospo-
dárenia,
resp. účtovné stavy, operácie a záznamy
boli pred-
metom
auditu a boli potvrdené bez výhrad.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
na základe stručného zdôvodnenia
výsledkov hospodárenia
Národnej
banky Slovenska za rok 1995 a predloženého materiá-
lu,
ktorý ste dostali, ďalej doloženého auditu firmy Deloite
and
Touche, ako aj prerokovania v príslušných výboroch Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky si vám
dovoľujem navrhnúť,
aby
Národná rada Slovenskej republiky
výsledky hospodárenia
Národnej
banky Slovenska za rok 1995 schválila tak, ako sú
obsiahnuté
v priloženom materiáli.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu guvernérovi. Prosím
spoločného spravodajcu
výborov
pána poslanca Lysáka, aby predniesol spoločnú správu.
Poslanec L. Lysák:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
ctení hostia,
dámy a páni,
dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou
výborov
Národnej rady Slovenskej republiky -
výboru pre fi-
nancie,
rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizá-
ciu
a podnikanie a výboru pre
pôdohospodárstvo - o výsledku
prerokovania
správy o výsledkoch hospodárenia Národnej banky
Slovenska
za rok 1995, ako ich máme uvedené v tlači 386.
Predseda Národnej rady Slovenskej
republiky svojím roz-
hodnutím
číslo 883 z 29. marca 1996 pridelil správu o vý-
sledkoch
hospodárenia Národnej banky
Slovenska za rok 1995
Výboru
Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, roz-
počet
a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej
republiky pre
hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru
Národnej
rady
Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo na prerokova-
nie do 9.
mája 1996. Zároveň poveril Výbor Národnej rady
Slovenskej republiky
pre financie, rozpočet
a menu, aby
pripravil
na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky spo-
ločnú
správu o výsledku prerokovania
uvedeného materiálu vo
výboroch
a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej re-
publiky.
V súlade
s rozhodnutím predsedu Národnej
rady Sloven-
skej
republiky z 29. marca 1996 číslo 883
určené výbory Ná-
rodnej rady Slovenskej republiky prerokovali
správu o vý-
sledkoch
hospodárenia Národnej banky
Slovenska za rok 1995
s
týmito výsledkami:
1. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospo-
dárstvo,
privatizáciu a podnikanie neprijal platné uznesenie
o
výsledku prerokovania správy o výsledkoch hospodárenia Ná-
rodnej
banky Slovenska za rok 1995, lebo
podľa § 48 ods. 1
zákona
Slovenskej národnej rady číslo 44/1989
Zb. o rokova-
com poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších
predpisov
nezúčastnila sa na rokovaní nadpolovičná väčšina
všetkých
členov výboru. Počet členov výboru je 17, prítom-
ných
bolo 8 a neprítomných 9.
2. Výbor
Národnej rady Slovenskej
republiky pre pôdo-
hospodárstvo
predloženú správu prerokoval a svojím uznesením
číslo
172 ju zobral na vedomie.
3. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre finan-
cie, rozpočet a
menu taktiež prerokoval
predloženú správu
a
svojím uznesením číslo 254 vyslovil s ňou súhlas.
4. Uvedené dva výbory Národnej rady
Slovenskej republi-
ky,
výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre pôdohos-
podárstvo
zhodne odporučili Národnej
rade Slovenskej re-
publiky
schváliť výsledky hospodárenia Národnej banky Slo-
venska
za rok 1995, ktoré vykazujú súhrn nákladov vo výške
33
391 085 tisíc Sk, súhrn výnosov vo výške 36 981 084 tisíc
Sk.
5. Výbor
Národnej rady Slovenskej
republiky pre pôdo-
hospodárstvo odporučil Národnej rade Slovenskej republiky
schváliť
aj rozdelenie hospodárskeho výsledku Národnej banky
Slovenska
nasledovne:
a) prídely fondov vo výške 2 059 196
tisíc korún,
b)
odvod zisku do
štátneho rozpočtu vo
výške
1
530 803 tisíc Sk.
Toľko spoločná správa.
Odporúčam, vážený pán predseda, otvoriť
rozpravu a hlá-
sim
sa do nej ako prvý.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu spravodajcovi. Pani poslankyne,
páni po-
slanci,
otváram k tomuto bodu programu rozpravu. Doteraz som
nedostal
žiadnu písomnú prihlášku, ani ústnu.
Takže nech sa
páči,
pán poslanec Lysák.
Poslanec L. Lysák:
Vážený pán predseda,
ctení hostia,
kolegyne, kolegovia,
tak
ako ja, zrejme aj vy ste
si položili otázku, čo
pokladať za
rozhodujúce pri hodnotení výsledkov Národnej
banky Slovenska za minulý rok, ak
neberieme do úvahy len
čísla.
Mám taký dojem, že sa s viacerými alebo s väčšinou
z
vás zhodneme v tom, že rozpočet Národnej banky Slovenska
na
rok 1995 odrážal predovšetkým zámery a
podmienky sloven-
skej
ekonomiky, najmä v menovej oblasti, v emisnej, bankovo-
obchodnej
činnosti, dlhovej služby a tiež potrebu
dobudova-
nia
Národnej banky Slovenska ako centrálnej
a emisnej banky
štátu.
Preto si myslím, že aj rozpočet a jeho plnenie v roku
1995
voči roku 1994 zákonite niesli isté odlišnosti, ktoré
treba
pri hodnotení zohľadniť.
Za rozhodujúce pri posudzovaní činnosti Národnej banky
Slovenska
za uplynulý rok pokladám to, že aj vďaka aktivitám
Národnej
banky Slovenska sa stabilizovala menová
rovnováha,
že
sa posilnili menové rezervy a začalo
sa, to pokladám za
veľmi
dôležité, aktívnejšie pôsobenie na úverovú a úrokovú
politiku
bánk. Opodstatnene sa v správe konštatuje, že vý-
sledky Národnej banky sú aj dôsledkom celkove
priaznivého
vývoja
slovenskej ekonomiky. Fakt je, že Slovenská republika
dosiahla najlepšie
výsledky spomedzi transformujúcich sa
štátov,
a to je naozaj vec, ktorá stojí za
pozornosť a sle-
dovanie.
Najpozoruhodnejšia bola dynamika rastu
hrubého do-
máceho
produktu a najnižšia miera
inflácie. Ale myslím, že
patrí
sem aj stabilita kurzu slovenskej
koruny i - a to je
nový
element - nadmerná likvidita bankového
sektora, o kto-
rej
bola reč. Iste je to aj výsledok kvalitného riadenia,
stabilizácie
personálu a špičiek v Národnej banke, ktorá mu-
sí
rozhodovať so znalosťou o množstve nových faktorov.
Z hľadiska rozpočtových položiek, ak
dovolíte, kolegyne
a
kolegovia, myslím si, že stojí za
pozornosť priaznivý vý-
voj inflácie a
devízových rezerv, ktorý umožnil
zavedenie
konvertibility
slovenskej koruny v rozsahu bežného účtu pla-
tobnej
bilancie od 1. októbra lanského roka. Pokles medzime-
sačných
prírastkov indexu spotrebiteľských
cien zase umož-
nil,
aby Národná banka znížila v marci minulého roka dis-
kontnú
sadzbu o 1 % - na 11 %. Ďalej v
októbri poklesla tá
výška
na 9,75. Chcel by som pripomenúť, že už
prvé zníženie
diskontnej sadzby
vyvolalo pozitívnu reakciu
obchodných
bánk,
úpravu úrokových sadzieb a úverov aj u vkladov. Tak sa
pri
poklese inflácie udržala naďalej
pozitívna úroveň reál-
nych
úrokových sadzieb bez negatívneho dosahu na úspory. Po-
zitívny
vývoj v oblasti menovej politiky sa predpokladá aj
v
tomto roku, i keď možno predpokladať, a
to nielen u toho
ukazovateľa,
zmiernenie tempa.
Z hľadiska rozpočtových položiek Národnej
banky Sloven-
ska
došlo k výraznejšiemu prekročeniu
nákladov, než na aké
sme
boli zvyknutí. Celkove namiesto 27,4
mld to bolo takmer
33,4,
teda zvýšenie o vyše 21 %. Tak ako sme to mali možnosť
preštudovať,
ovplyvnili to najmä vyššie náklady na
devízové
operácie
o takmer 3 mld korún. Zdôvodnilo sa tu prečo. Skoro
3
mld boli vyššie náklady pri tvorbe
rezerv a opravných po-
ložiek.
Myslím, že toto je mimoriadne zvýšenie,
ktoré stojí
za
to, aby sa mu venovala osobitná pozornosť.
Všeobecné prevádzkové náklady na
činnosť banky boli
voči rozpočtu nižšie. Náklady zamestnancov sa
čerpali na
93,5
%, sociálne náklady na 74 % a náklady na prevádzku ban-
ky
len na 65 %. Ale ostatné prevádzkové náklady boli namies-
to
139 až 168 mil. Sk, teda o takmer 21 % vyššie. Z celkové-
ho
objemu nákladov náklady súvisiace s finančnými činnosťami
banky
tvorili vyše 37 %, zvyšok boli náklady na zabezpečenie
vlastného
chodu banky.
Stojí za pozornosť aj výrazné prekročenie
výnosov, cel-
kove
o takmer 19 %. Namiesto 31 180 mil. to bolo 36 981 mil.
Sk.
Dosiahlo sa to najmä pri úrokoch prijatých od komerčných
bánk,
namiesto 5 mld 7,37 mld, a tento nárast, myslím si,
stojí
za povšimnutie. Takmer o miliardu boli vyššie aj výno-
sy
z operácií s cennými papiermi a ešte
vyššie výnosy z de-
vízových
operácií: plus 3,1 mld korún, z toho 1,9 mld pri
bežných
operáciách a pri prepočte majetku a
záväzkoch v cu-
dzích
menách 1,2 mld. V správe sú tieto i ďalšie položky ko-
mentované
a možno ich akceptovať.
Čo však
vyvoláva isté otázniky, je už
druhý rok veľmi
nízke čerpanie investícií. Súhrnne Národná banka namiesto
1,5
mld preinvestovala necelých 600 mil. korún, teda ani nie
40
% programovanej výšky. Týka sa to najmä
nestavebných in-
vestícií
(okolo 43 %) a nehmotných a iných investícií (len
24
%). Tu by asi bolo namieste rozšíriť zdôvodnenie, prečo
už
druhý rok dochádza v tejto oblasti k takej diferencii vo-
či
odhadom.
Treba oceniť, že informácie o štruktúre
nákladov, vý-
nosov
a finančnej činnosti banky sú vhodne doplnené prilože-
nými
grafmi, ktoré môžeme naozaj veľmi efektívne využiť.
Veľmi krátko o zisku, ktorý sa
dosiahol v objeme 3,6
mld.
Oproti rozpočtu bol o 3,7 % nižší. Po
vyčlenení príde-
lov
fondov odvod zo zisku do štátneho
rozpočtu k 31. 12.
1995
činil 1 418 500 tisíc Sk. Prídely do
rezervného fondu
odmien
a do sociálneho fondu boli rozdelené v súlade s plat-
nými
zásadami finančného hospodárenia
Národnej banky na rok
1995.
Dámy a páni, vzhľadom na uvedené
skutočnosti, dosiahnu-
té
výsledky, ako aj na výsledky auditu známou inštitúciou,
ktorá
hodnotila výsledky činnosti bez
výhrad rovnako odpo-
rúčam,
aby sme aj my túto správu prijali, a odporúčam, aby
sme
prijali aj uznesenie Národnej rady
Slovenskej republiky
v
navrhovanom znení. To by som
si dovolil, pán predseda,
prečítať
na záver pri hlasovaní.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem
pánu spoločnému spravodajcovi. Medzitým som
dostal prihlášku
do rozpravy od
pána poslanca Baránika.
Predtým
ešte s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Fil-
kus.
Poslanec R. Filkus:
Ďakujem, pán predseda. Mám len dve
poznámky. Samozrejme,
nestojím
na platforme, že správa o výsledku hospodárenia Ná-
rodnej banky by
bola tým najdôležitejším
materiálom, ale
myslím
si, že je to vážny a významný materiál.
A hovorím to
preto,
že zo spoločnej správy som sa dozvedel,
že výbor pre
hospodárstvo,
privatizáciu a podnikanie, ktorému by mala byť
vlastná
aj táto správa, pri jej prerokúvaní nebol schopný sa
zísť
ani do polovičky svojho členstva a správu prerokoval
bez
uznesenia. To nie je celkom v poriadku,
keď výbor tohto
druhu, ktorému
je táto problematika vlastná, mal takýto
prístup.
Chcem povedať ešte druhú poznámku. Pri
hodnotení správy
o
výsledku hospodárenia Národnej banky naozaj nie je prvora-
dé
kritérium, povedzme, množstvo zisku alebo odklon od zame-
rania
nákladov, ale predovšetkým skutočný
stav v ekonomike,
v
ktorom Národná banka prispela k stabilite meny, k množstvu
devízových
rezerv, k inflačnému procesu, ale i k odvodu zis-
ku
do štátneho rozpočtu.
Z tohto pohľadu treba vyslovene tolerantne pristupovať
k
určitému odchyľovaniu sa zámeru v oblasti nákladov alebo
zisku, ktoré v
tomto období v Národnej banke boli,
a to
najmä
preto, že pán guvernér náležite tieto
výstupy zdôvod-
nil. Preto si
myslím, že bez akéhokoľvek vzrušenia možno
prijať
túto správu aj uznesenie. Ja som za to.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči, pán
poslanec Bará-
nik.
Poslanec M. Baránik:
Vážený pán predseda,
vážené dámy a páni,
vážení hostia,
aj pre
mňa je zadosťučinením, keď
môžeme už tretíkrát
v
tomto parlamente hodnotiť veľmi
pozitívne výsledky našej
Národnej
banky. Chcel som zdôrazniť to, čo tu predo mnou ho-
voril
pán kolega Filkus, preto nebudem
opakovať, len rozší-
rim
diapazón týchto pozitívnych výsledkov o jedno kritérium,
ktoré
sa doteraz neuvádzalo, a to je
zrýchlenie obehu peňa-
zí.
Pri
vstupe do samostatnej
Slovenskej republiky podľa
existujúcich
štatistických údajov rýchlosť obehu peňazí mala
hodnotu 9,2. Konečné výsledky za minulý
rok reprezentujú
rýchlosť
obehu peňazí 12,8. To znamená, že
za 3 roky je to
obrovský
vzrast, ktorý svedčí o tom, že v
našej ekonomike
napriek
tomu, že prekonávala výrazné problémy atď., že teraz
sa konsoliduje, to je ukazovateľ, ktorý
svedčí o tom, že
skutočne
prebiehajú v ekonomike v prevažnej
miere rozsiahle
pozitívne
prúdy. Výsledok je to úplne jednoznačný.
Ja
mám k tejto správe len jednu
pripomienku a síce
v
tom zmysle, že audítorská správa je príliš stručná a podľa
nášho
zákona o audítoroch jej chýba
jednoznačný výrok audí-
tora.
To znamená prijať správu bez výhrad. To
by v audítor-
skom
posudku malo byť. Samozrejme, aj v
minulom roku sme na
to
audítora upozorňovali, a nerešpektoval to ani v tomto ro-
ku.
Odporúčam pánu guvernérovi, aby
audítora na tento pro-
blém
upozornil.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne aj ja.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, nemám už žiadnu
prihlášku do
rozpravy. Nech sa páči, predseda výboru pán
Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Vážený pán predseda,
vážený pán generálny guvernér Národnej banky,
panie poslankyne, páni poslanci,
nedá mi, aby som nezareagoval na
pripomienku a poznámku
pána
poslanca Filkusa, ktorý vyjadril počudovanie nad tým,
že
práve výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie
k
tomuto takému závažnému, kvalitnému a vyslovene pozitívne-
mu
materiálu neprijal žiadne uznesenie.
Dovoľte mi, aby som
sa
pozastavil pri tomto fakte.
Nedá mi nič iné, ako s pánom poslancom Filkusom hlboko
súhlasiť.
Kolegovia z nášho výboru poznajú, aká
je situácia
pri
rokovaní nášho výboru. Je sedemnásťčlenný a nezriedka je
problémom, aby sme
sa zišli v počte, ktorý je uznášania-
schopný,
prípadne o jedného viac, pretože náš
výbor je pre-
ťažený
osobnosťami, ktoré sú zjavne preťažené
inými činnos-
ťami,
ako je pôsobenie na pôde Národnej rady. Nehovorí sa mi
to
dobre a prosím vás, aby ste to
nebrali ako výpad voči
ktorejkoľvek
časti nášho politického spektra, pretože koalí-
cia
aj opozícia v tomto smere, myslím, hrá veľmi vyváženú
partnerskú pozíciu. Za
takéhoto stavu, keď sa pohybujeme
a
balansujeme nad hranicou
uznášaniaschopnosti jedným či
dvoma
poslancami, stačí, aby sa jeden či dvaja poslanci zdr-
žali
hlasovania z rôzneho dôvodu, a my neprijmeme nič, na-
priek
tomu, že kvalitný materiál sa veľmi vecne prerokuje.
Podobný
stav nastal pri prerokúvaní práve tohto bodu
programu,
keď pri doobedňajšom rokovaní výboru Národnej rady
a
pri účasti 13 poslancov som
popoludní konštatoval, že na
rokovaní
výboru zostalo 8 poslancov. Čiže k tomuto kvalitné-
mu
materiálu, ktorý sme predtým pozitívne prerokovali, výbor
nemohol
prijať žiadne uznesenie. Skutočne vyjadrujem poľuto-
vanie
nad týmto faktom, lebo ho považujem za nedobrý. Vyjad-
rujem
poľutovanie nad tým, že poslanci výboru
majú nadmerné
množstvo
iných záujmových činností, a
nechcite to deliť na
koalíciu
a opozíciu, pretože v tom sme, opäť opakujem, obe
partnerské
strany vzácne vyrovnané.
A rovnako v oboch partnerských stranách,
či už v koalí-
cii,
alebo opozícii, je rovnaký okruh štandardných poslan-
cov,
ktorí sa rokovania kvalitne, systematicky zúčastňujú,
sú
tam pravidelne a majú kvalitné, vecné pripomienky, a čas-
to
sa ich vecné pripomienky nemôžu dostať do definitívneho
návrhu uznesenia z
jednoduchého dôvodu, že v koncovke sa
neprijme
žiadne uznesenie. Podobný stav vznikol i pri prero-
kúvaní
jedného z troch dopravných zákonov,
takže je to pre-
kvapujúce,
že náš výbor je gesčný, ale v jednom
prípade ne-
prijal
platné uznesenie.
Toľko som považoval za
účelné povedať k poznámke pána
poslanca
Filkusa.
Samozrejme, tento materiál bol poslancami, ktorí boli
prítomní
na rokovaní, odobrený, odporúčaný s tým, aby sa pri
konečnom
hlasovaní zaujalo k nemu kladné stanovisko.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Faktická poznámka - pán kolega
Ftáčnik.
Poslanec M. Ftáčnik:
Chcem nadviazať na vecné vystúpenie
predsedu výboru pá-
na
poslanca Hofbauera a povedať, že mám pocit, že je najvyš-
ší
čas, aby sme prijali zákon o rokovacom poriadku, v ktorom
sa
dávajú predsedom výborov, ale aj predsedovi Národnej rady
nástroje
na to, aby neúčasť, niekedy chronickú
neúčasť nie-
ktorých
poslancov riešili v zmysle zákona o
platoch poslan-
cov,
pretože povinnosťou každého z nás je v prvom rade veno-
vať sa
poslaneckej práci, to
znamená práci vo výboroch
a
práci v Národnej rade Slovenskej republiky.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Pán poslanec Filkus.
Poslanec R. Filkus:
Ďakujem
poslancovi Hofbauerovi za
akceptovanie mojej
pripomienky,
ale, žiaľ, argument, ktorý uvádzal,
prijať ne-
môžem,
lebo na posúdenie konfliktu záujmov je
tu nejaká iná
partia
a tá mala rozhodnúť alebo má
rozhodovať. Ak je taká
roztrieštenosť záujmov
a bezprostredne zasahuje do práce
tohto
výboru, tak to je už vec tohto výboru.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Nemal som na mysli konflikt záujmov, jednoducho by som
povedal nedisciplinovanosť a nekorektnosť neprítomných po-
slancov
voči tým, ktorí tam chodia a pracujú systematicky.
Toto
sa, myslím, nedá uzákoniť žiadnym
systémom, to je skôr
záležitosť
vnútorného hodnotového systému poslancov.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem, pán poslanec. Hlási sa ešte niekto, kolegyne,
kolegovia,
do rozpravy?
(Nikto.)
Ak nie, vyhlasujem rozpravu o prvom bode
nášho programu
za
skončenú.
Pýtam sa
pána poslanca Lysáka, či si
žiada záverečné
slovo.
Prosím, pán poslanec Lysák.
Poslanec L. Lysák:
Ďakujem. Mám len jednu veľmi stručnú
formálnu poznámku,
a
to k pripomienke poslanca Baránika.
Výraz "bez výhrad" sa
v
audite nachádza. Je pravda, že
býva zvykom to formálne
zvýrazniť,
myslím si, že to môžeme na budúci rok od známej
audítorskej
firmy vyžiadať. To je všetko. O ostatnom sa dis-
kutovalo
bez návrhu na zmeny. Nepokladám to za potrebné opa-
kovať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Myslím si, že som v súlade s
rokovacím poriadkom, keď
slovo nedávam pánu guvernérovi. Ale ak
sa chce vyjadriť,
nech
sa páči, pán guvernér.
Guvernér
Národnej banky Slovenska V. Masár:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
v podstate boli iba dve otázky - pána poslanca Lysáka.
Prvá sa týkala
nákladov devízových operácií.
Tam, ako je
uvedené,
by som chcel iba zdôrazniť, že o 3 miliardy zvýšené
náklady sú dosahom
zmeny účtovania devízového
okruhu, to
znamená metodická zmena. Táto metodická zmena sa
odrazila
tak
na strane nákladov, ako aj na strane výnosov, to znamená
nemá priamy dosah na hospodársky výsledok. A
ten určitý
sklz,
to znamená nízke plnenie nákladov, čo sa týka inves-
tičnej
výstavby, súvisí zase s budovaním centrály Národnej
banky
Slovenska v Bratislave. Boli pozdržané tak objektívny-
mi,
ako aj subjektívnymi dôvodmi - vyjednávanie s mestom,
ďalej
úvahy o sídle centrály Národnej banky
Slovenska a tak
ďalej.
Pri tejto príležitosti, vážené panie
poslankyne, vážení
páni
poslanci, by som chcel poďakovať za dôveru, ktorú má
Národná
banka Slovenska v parlamente, a takisto by som chcel
poďakovať
za slová uznania, ktoré voči Národnej banke Slo-
venska boli
povedané v súvislosti
s menovým vývojom
a
s funkciami, ktoré Národná banka Slovenska plní.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem, pán guvernér.
Dámy a páni, pristúpime k hlasovaniu.
Prosím spoločného
spravodajcu pána
poslanca Lysáka, aby hlasovanie uvádzal
v
zmysle spoločnej správy, resp. výsledkov rozpravy.
Poslanec L. Lysák:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
vážení hostia,
dovoľte, aby som odporučil návrh
uznesenia Národnej ra-
dy
Slovenskej republiky k správe o výsledkoch hospodárenia
Národnej
banky Slovenska za rok 1995 v tomto znení:
Národná rada Slovenskej republiky
schvaľuje
1. výsledky hospodárenia Národnej
banky Slovenska za
rok
1995 obsiahnuté v správe, ktoré vykazujú
súhrn nákladov 33 391 085 tisíc Sk,
súhrn výnosov 36 981 084 tisíc Sk;
2. rozdelenie hospodárskeho výsledku
na prídely fondom 2 059 196 tisíc Sk
a odvod zisku do štátneho rozpočtu 1 530 803 tisíc Sk.
Toto znenie odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem, pán poslanec. Prosím poslancov, ktorí sú mimo
rokovacej
miestnosti, aby prišli na hlasovanie. (Gong.)
Dámy a páni, budeme hlasovať o návrhu uznesenia Národ-
nej
rady Slovenskej republiky tak, ako ho máte
predložené
v
spoločnej správe výborov, a tak,
ako navrhol aj pán spo-
ločný
spravodajca.
Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. (po chvíli)
Prosím technikov, aby prišli ku mne. (po chvíli) Prosím,
prezentujme
sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 115 poslancov.
Za návrh hlasovalo 108 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada
Slovenskej republiky
schválila
návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky
k
správe o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za
rok
1995. (Potlesk.)
Poslanec L. Lysák:
Ďakujem za súčinnosť.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Skôr ako si urobíme prestávku, s procedurálnym návrhom
vystúpi
pán poslanec Ftáčnik. Nech sa páči.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán podpredseda,
vážené kolegyne a kolegovia,
chcel by som navrhnúť, aby Národná rada Slovenskej re-
publiky
podľa článku 85 Ústavy Slovenskej republiky požiada-
la
členov vlády o účasť pri prerokúvaní bodu číslo 2, tlač
392, správa
o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho
kontrolného
úradu Slovenskej republiky za rok 1995, vzhľadom
na
to, že správa obsahuje viacero vážnych
zistení, na ktoré
by
prípadne na základe diskusie, ktorá bude v parlamente,
mali
zrejme reagovať aj členovia vlády. Takže navrhujem, aby
sme podľa príslušného ustanovenia ústavy
zaviazali členov
vlády,
aby poobede pri prerokúvaní tohto boli prítomní. Žia-
dam
o tom hlasovať, pán podpredseda.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem.
Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme
o
návrhu pána poslanca Ftáčnika.
Prezentovalo sa 108 poslancov.
Za návrh hlasovalo 50 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 54 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že návrh pána poslanca
Ftáčnika nebol pri-
jatý.
Dámy a páni, vyhlasujem obedňajšiu
prestávku. V rokova-
ní
budeme pokračovať o 14.00 hodine.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
budeme pokračovať d r u h ý m
bodom programu, ktorým
je
správa
o výsledkoch kontrolnej
činnosti Najvyššieho
kontrolného
úradu Slovenskej republiky za rok 1995.
Dámy a páni, podľa § 5 ods. 3 zákona
Národnej rady Slo-
venskej
republiky číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom
úrade
Slovenskej republiky Najvyšší kontrolný úrad predkladá
Národnej rade
Slovenskej republiky najmenej
raz do roka
správu
o výsledkoch kontrolnej činnosti.
Správu ste dostali
ako
tlač 392. Rozdanú máte aj spoločnú správu o výsledkoch
jej
prerokovania vo výboroch Národnej
rady spolu s návrhom
uznesenia
ako tlač číslo 392a.
Správu
uvedie predseda Najvyššieho
kontrolného úradu
Slovenskej
republiky pán Štefan Balejík. Prosím pána predse-
du,
aby sa ujal slova.
Predseda Najvyššieho
kontrolného úradu SR Š. Balejík:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
všetko podstatné o výsledkoch kontrolnej činnosti Naj-
vyššieho
kontrolného úradu Slovenskej republiky
za uplynulý
kalendárny
rok je uvedené v priloženej správe.
Napriek tomu
dovoľte
konštatovať, že úcta k zákonu nevypovedá iba o úrov-
ni
právneho vedomia, ale aj o vzťahu k hospodáreniu s majet-
kom
štátu. Uplatňujúc poznanie z kontrolných protokolov, mám
dostatok dôvodov vyjadriť presvedčenie, že ani
jedno, ani
druhé nemá očakávanú či dostatočnú úroveň.
Výsledky tých
103 kontrol vo
viac ako 200 subjektoch totiž ukázali, že
proces
hospodárenia s rozpočtovými
prostriedkami a majetkom
štátu
bol aj v roku 1995 sprevádzaný
množstvom nedostatkov,
ktoré by sa
pri vyššom právnom vedomí štátnych úradníkov
a
manažérov vôbec nemuseli vyskytovať.
Zo
súborných štatistík Najvyššieho
kontrolného úradu
vyplýva,
že bolo zistených takmer 500 porušení 33 zákonov,
jednej
vyhlášky a troch nariadení vlády. Napríklad zo zákona
číslo
263/1993 Z. z. o verejnom obstarávaní tovarov, slu-
žieb
a verejných prác v znení neskorších predpisov bolo zis-
tených
116 prípadov jeho porušenia. Ďalej bolo
zistených 99
prípadov porušenia
vyhlášky ministerstva financií
číslo
638/1992
Zb. o hospodárení rozpočtových a
príspevkových or-
ganizácií,
55 porušení zákona číslo 563/1991 Zb. o účtov-
níctve,
54-krát bol porušený zákon Národnej
rady Slovenskej
republiky
číslo 567/1992 Zb. o rozpočtových
pravidlách Slo-
venskej
republiky v znení neskorších predpisov, ďalej bolo
38 prípadov porušenia zákona číslo 116/1990 Zb. o nájme
a
prenájme nebytových priestorov. Najvyšší kontrolný úrad
Slovenskej
republiky zistil 30 prípadov porušenia zákona Ná-
rodnej rady
Slovenskej republiky číslo
278/1993 Z. z.
o
správe majetku štátu, 15 porušení zákona číslo 92/1991 Zb.
o
podmienkach prevodu majetku štátu na
iné osoby v znení
neskorších
predpisov atď. atď. Finančný dosah bol
približne
550
miliónov korún. Nemalá to čiastka,
najmä ak túto stratu
vyčíslime
vo sfére, kde by rešpektovanie zákona a úcta k ne-
mu
mali byť nielen otázkou kompetentnosti, kvalifikovanosti,
ale
dovoľte mi povedať - aj otázkou cti,
ústrednými orgánmi
štátnej
správy počnúc a končiac všade tam, kde
sa disponuje
čo
len s jednou-jedinou slovenskou korunou
štátneho majetku
alebo
štátneho rozpočtu. Spomínané porušenia
predpisov boli
zistené
aj priamo na úrovni ministerstiev, teda správcov ka-
pitol
štátneho rozpočtu, kde sa predpokladá i
očakáva maxi-
málna
miera odbornosti a vysokého právneho vedomia zodpoved-
ných
pracovníkov.
Očakávania sa však nenapĺňajú. A práve
preto, ale aj vo
svetle
uvedených nedostatkov sa potvrdzuje
aktuálnosť ba až
naliehavosť realizácie projektu štátnej pokladnice, ktorej
pravidlá
a rigorózna potreba ich uplatňovania by mali zabez-
pečiť
oveľa vyššiu úroveň najmä rozpočtovej
disciplíny pro-
stredníctvom
vyššej miery osobnej
zodpovednosti, než je to
dosiaľ, v
rámci súčasného právneho
poriadku. Nedostatky
kvantifikované
počtom porušení zákona majú totiž vo
výsled-
nici svoju prozaickú podobu, povedal by
som, svoj ľudský
rozmer
- aspoň trochu zľaviť z nárokov, aspoň
trochu pri-
vrieť
oko, aspoň trochu sa priživiť.
A výsledok? Veď to poznáme. Raz nie je v
poriadku in-
ventarizácia
majetku, inokedy sa zase benevolentne neuplatní
sankcia
za spôsobenú škodu. Tu nedôslednosť znamená nehospo-
dárne
čerpanie rozpočtových prostriedkov, tam
si zase čino-
rodý
štátny úradník zo štátnych prostriedkov
zreparuje pri-
vátny
byt atď. Zavše sa nevenuje dostatočná
pozornosť vymá-
haniu
pohľadávok štátu, inokedy sa zase pokojne uhradia prá-
ce
v cenách oveľa vyšších, než bolo dohodnuté v zmluve, vzá-
pätí sa investuje do stratovej akcie,
a to všetko ľahko,
akoby
bez zodpovednosti, ale s nadbytkom
smutne známeho ve-
domia,
že z cudzieho krv netečie. A za to cudzie sa v prí-
tomnosti vari
oveľa väčšmi ako
kedykoľvek inokedy ráta,
pravdaže,
to štátne. Bezstarostne, a otázkou ostáva, či aj
beztrestne.
V prílohe číslo 2 predloženej
správy si, vážené pani
poslankyne
a páni poslanci, môžete všimnúť prehľad
oznámení
Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky orgánom
činným
v trestnom konaní. Možno by ste
rovnako ako ja radi
vedeli
čosi o priebehu a výsledkoch vyšetrovania, čosi o vi-
ne
a treste. Zatiaľ sa musíme uspokojiť iba s tým, že
to
-
až na bod číslo 5 - orgány činné v
trestnom konaní skúma-
jú. Toto tvrdenie nechápte, prosím, ako
kritiku, ale len
a
len ako konštatovanie daného
stavu, že u nás je trestné
konanie
z rôznych príčin veľmi zdĺhavé. Zdĺhavá
však, verte
mi,
nie je snaha niektorých štátnych manažérov obohatiť sa
na
úkor štátu. Napokon správa túto informáciu obsahuje.
Ale to už hovoríme o osobitnej kapitole
problémov, kto-
ré
vyplývajú z nedostatkov sprevádzajúcich
proces transfor-
mácie
najmä v štátnej podnikovej sfére, kde okrem porušení
ustanovení príslušných predpisov nachádzame tiež množstvo
rôznych
špekulatívnych aktivít na úkor majetku štátu a záuj-
mov
daňových poplatníkov. Na ilustráciu
sme v tejto súvis-
losti
uviedli v správe niektoré konkrétne prípady kontrol-
ných zistení v
štátnych podnikoch. Spomeniem
Podpolianske
strojárne
Detva, Pozemné stavby Banská Bystrica,
Štátne kú-
pele
Piešťany atď. Tu už nešlo o
benevolenciu či lacný prí-
stup
pri uplatňovaní predpisov. Tu išlo o
sústredený záujem
zmocniť sa
štátneho majetku cieľavedomým konaním a jeho
pretransformovanie cez spoločnosť s ručením obmedzeným do
súkromných
rúk. Zákon o štátnom podniku, Zákonník práce, ma-
nažérske
zmluvy a ďalšie právne normy ako keby ani neexisto-
vali.
Musím však uviesť, že aj tu totálne zlyhala vnútorná
kontrola
a dohľad nad hospodárením s majetkom štátu. Žiaľ,
tento
stav pretrváva.
Dovoľte
mi uviesť jeden príklad
za všetky, hoci je
z
tých, ktoré sme explicitne v
správe neuviedli. Je to
Zdroj,
štátny podnik, Banská Bystrica a jeho
bývalé závody.
Najvyšší
kontrolný úrad v tomto štátnom podniku odhalil tiež
-
opätovne mi prepáčte trochu expresívnejší výraz - nehoráz-
ne
nedostatky. Také, čo vonkoncom nemohli
vzniknúť z nedba-
losti
alebo z nevedomosti, ale jednoznačne ako cieľavedomé
zmocnenie
sa majetku štátu, a to bezplatne a za peniaze štá-
tu.
Prvý starostlivo pripravený krok: neprehľadná organizač-
ná štruktúra,
ktorá zastierala šafárenie,
skrátka loviť
v
mútnych vodách. Podnikový riaditeľ a s
ním riaditelia od-
štepných závodov úplne v rozpore s manažérskymi
zmluvami,
ale
najmä s § 75 Zákonníka práce, veselo podnikali v súkrom-
ných
obchodných spoločnostiach, ktoré si na tento účel zria-
dili.
Pritom spomínaný paragraf úplne nedvojzmyselne hovorí,
že vedúci organizácie a vedúci pracovníci
v jeho priamej
riadiacej
pôsobnosti popri svojom zamestnaní nesmú vykonávať
zárobkovú
činnosť, ktorá je zhodná s predmetom
činnosti or-
ganizácie,
v ktorej sú zamestnaní.
Pravdaže, ak sa poruší jeden paragraf, porušiť ďalšie,
a
to ktoréhokoľvek zákona, nebýva u
takýchto tiežpodnikate-
ľov
žiaden problém. Výsledok? Rozkráda sa
vo veľkom. Štátny
majetok
sa stráca doslova pred očami, doslova
tečie do tých
privátnych
spoločností s ručením obmedzeným, ktoré
ako keby
huby po daždi
vzišli z najbližšieho
príbuzenského okolia
činovníkov
spomínaných a ďalších štátnych podnikov. Všetky
mali
spoločnú vlastnosť: prisali sa na finančné toky štátne-
ho
podniku, aby ho zbavili
použiteľného majetku ešte skôr,
ako
sa bude privatizovať. A je akosi
úplne v zhode s nemo-
rálnou
filozofiou týchto štátno-privátnych tiežpodnikateľov,
že
sa tak deje často za tichej účasti
zástupcov zakladateľa
v
dozorných radách. Kalkulácia tu býva jednoduchá: za podni-
kateľské
neúspechy sa nezatvára. A kým sa príde
na podfuky,
ak
sa vôbec na ne príde, podnik je v likvidácii. Jeho pasíva
však
prevažujú nad aktívami. A žiaľ,
pričasto sa stáva lik-
vidátorom podniku
ten, kto spôsobil
jeho krach. Musím
uviesť,
že tento fenomén pôsobí, až na malé
výnimky, takmer
vo všetkých
štátnych podnikoch, ktoré
existujú, síce
v
rôznych podobách, ale s rovnakým cieľom.
Poznanie sústredené v protokoloch a
správach Najvyššie-
ho
kontrolného úradu má, milé pani
poslankyne a vážení páni
poslanci,
aj takúto podobu, o akej som sa tu zmienil.
Ak
analyzujem jestvujúci stav
použitých finančných
prostriedkov
zo štátneho rozpočtu, stav hospodárenia, nakla-
dania
s majetkom štátu a jeho právami, jednoznačne musím po-
vedať,
že nie zákony a pravidlá sú zlé, ale naopak, pretrvá-
va nedostatočné právne vedomie rešpektovať
právne normy
a
predpisy. Za ich porušovanie sa nevyvodzujú dostatočné
personálne závery. Ani
vymáhanie spôsobených škôd,
či už
priamo,
alebo súdnou cestou, nie je dostatočné. A keďže sa
nedoceňuje,
a teda ani nepreferuje vnútorná kontrolná čin-
nosť,
absentuje aj výchovne pôsobiaca prevencia.
Popri uvedených výhradách však musím jedným slovom po-
vedať
to, že plnenie opatrení ako dôsledok kontrolných akcií
Najvyššieho
kontrolného úradu býva zväčša dôsledné, a teda
pozitívne. Nedostatky sa odstránia, čo v nejednom
prípade
znamená
priamy prínos do štátnej kasy.
Ako príklad uvediem úspešne zvládnutie opatrení riadi-
teľmi
tých daňových a colných úradov, kde malo plnenie opat-
rení
doslova rukolapný efekt. Po upozornení na nedodržanie
splátkového
kalendára počas kontroly Najvyššieho kontrolného
úradu
bol na Colnom úrade v Nitre deklarantom
zaplatený dlh
vo
výške 109 miliónov korún v priebehu troch dní. Celkový
colný
dlh v roku 1990 bol znížený o vyše 660 miliónov. Na
dožiadanie
bola vykonaná kontrola daňových subjektov v novo-
zámockom
daňovom úrade, po ktorej bola daňovému subjektu vy-
rubená
daň v sume vyššej ako 10 miliónov korún.
V
Liptovskom Mikuláši daňový
úrad dodatočne vyrubil
takmer
3 milióny korún.
Na Daňovom úrade v Martine Najvyšší
kontrolný úrad zis-
til,
že súkromnému podnikateľovi bol vrátený
nadmerný odpo-
čet dane z
pridanej hodnoty z
neodvedenej dane vo výške
12,2 milióna korún. V uvedenom prípade
Najvyšší kontrolný
úrad
informoval finančnú políciu v Žiline,
ktorá tento prí-
pad
doriešila.
Na základe zistení Najvyššieho
kontrolného úradu minis-
terstvo financií prijalo celý rad legislatívnych
opatrení
v
oblasti daní, ciel, lotérií, kasín a iných hier, ktoré bu-
de
čoskoro prerokúvať aj Národná rada
Slovenskej republiky.
Teda
kontrolný proces má aj svoje kladné stránky.
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
Najvyšší kontrolný úrad vzal do úvahy
pripomienky a ná-
vrhy
poslancov vznesené pri prerokúvaní
správy o kontrolnej
činnosti
Najvyššieho kontrolného úradu za rok
1994 a rozho-
dol
v záujme pravidelnej informovanosti o kontrolných ziste-
niach
predkladať priebežné správy z kontrolných akcií roz-
počtovému
výboru Národnej rady a ostatným parlamentným výbo-
rom,
ktorých sa príslušná kapitola štátneho
rozpočtu, resp.
jej
podriadená zložka dotýka. Myslím
si, že toto opatrenie
pomôže
lepšej časovej informovanosti v
práci výborov a po-
slancov Národnej rady. Teda nečakať až na výročnú správu
o
činnosti, ako to vyplýva z § 13 ods.
1 písm. b) zákona
39/1993
Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade. Sú, pravdaže,
možné
aj ďalšie aktivity, ako ich poznáme z činnosti iných
najvyšších
kontrolných inštitúcií, napríklad
Spojených štá-
tov,
kde intelektuálny a odborný potenciál špičkových kon-
trolných
ustanovizní bežne využíva kongres a senát v preven-
cii
pri expertízach a podobných akciách. V
tomto smere oča-
kávam,
že sa naša spolupráca s Národnou radou Slovenskej re-
publiky
bude naďalej prehlbovať v záujme jej potrieb.
Pri tejto príležitosti mi dovoľte,
prosím, pripomenúť
poznatok,
s ktorým sa stretávame u našich zahraničných part-
nerov
v súvislosti s nezávislosťou Najvyššieho kontrolného
úradu
Slovenskej republiky. Táto je deklarovaná Ústavou Slo-
venskej
republiky, ako aj zákonom číslo 39/1993 Z. z. o Naj-
vyššom kontrolnom úrade. Aby sa naplnila preambula
zákona
o
nezávislosti Najvyššieho
kontrolného úradu aj v oblasti
financovania, žiada sa,
aby kapitolu rozpočtu
Najvyššieho
kontrolného
úradu v budúcnosti schvaľovala Národná rada, tak
ako
to bolo pri schvaľovaní rozpočtu na rok 1996.
Dovoľte, aby som vás v závere svojho vystúpenia
ubezpe-
čil,
že Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky bude aj
naďalej
dôsledne a nezávisle vykonávať svoju ústavou a záko-
nom
stanovenú pôsobnosť s cieľom napomáhať
efektívne využí-
vať majetok
a prostriedky štátu
v oblasti hospodárenia
a
správy štátu. Najvyšší kontrolný úrad je v tejto súvislos-
ti
pripravený na hľadanie tých
najúčinnejších foriem spolu-
práce
s Národnou radou.
Ďakujem vám za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Teraz prosím spoločnú
spravodajkyňu výborov
pani
poslankyňu Teréziu Chlebovú, aby podala správu o vý-
sledkoch
prerokovania správy vo výboroch.
Poslankyňa T. Chlebová:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán podpredseda vlády,
vážené kolegyne, kolegovia,
ctení hostia,
dovoľte mi, aby som vás oboznámila so
spoločnou správou
výborov
Národnej rady Slovenskej republiky, okrem Mandátové-
ho a imunitného výboru Národnej rady
Slovenskej republiky
a
Výboru Národnej rady Slovenskej
republiky pre nezlučiteľ-
nosť
funkcií štátnych funkcionárov, o
výsledku prerokovania
správy
o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrol-
ného
úradu Slovenskej republiky za rok 1995.
Predseda Národnej rady Slovenskej
republiky svojím roz-
hodnutím
číslo 916 z 11. apríla 1996
pridelil správu o vý-
sledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu
v
Slovenskej republike za rok 1995 na prerokovanie všetkým
výborom
Národnej rady Slovenskej republiky
okrem Mandátové-
ho
a imunitného výboru Národnej rady
Slovenskej republiky
a
Výboru Národnej rady Slovenskej
republiky pre nezlučiteľ-
nosť funkcií štátnych funkcionárov, v termíne
do 9. mája
1996.
Zároveň poveril Výbor Národnej rady
Slovenskej repub-
liky pre financie, rozpočet a menu, aby pripravil správu
o
výsledkoch prerokovania materiálu vo
výboroch a návrh na
uznesenie
Národnej rady Slovenskej republiky.
Všetky výbory, ktorým bola správa pridelená, ju prero-
kovali
v určenom termíne s týmito výsledkami:
1. Správu vzali na vedomie všetky
výbory, ktoré o nej
rokovali.
Zároveň odporučili Národnej rade Slovenskej repub-
liky,
aby predloženú správu taktiež vzala na vedomie.
2. Pri hodnotení správy Výbor Národnej rady Slovenskej
republiky
pre životné prostredie a ochranu prírody konštato-
val,
že správa nevenuje dostatočnú pozornosť
rozboru príčin
zistených
nedostatkov a efektívnosti prijatých opatrení.
3.
V prijatých uzneseniach
výbory uplatnili niektoré
odporúčania. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre
obranu
a bezpečnosť odporučil ministrovi financií Slovenskej
republiky
zrušiť tie organizácie, ktoré z prevádzkovania ka-
sín, lotérií,
stávkových hier, hracích
automatov za rok
1996
nevykážu optimálny zisk pre štátny rozpočet. Zahraničný
výbor Národnej
rady Slovenskej republiky
odporučil, aby
štátne
orgány na ďalšej schôdzi Národnej rady Slovenskej re-
publiky
predložili poslancom informácie o
riešení výsledkov
kontrol
Najvyššieho kontrolného úradu
Slovenskej republiky,
najmä
tých, ktoré boli postúpené orgánom činným v trestnom
konaní.
4. Výbory vzniesli na svojich rokovaniach
tiež nasledu-
júce
požiadavky:
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre zdravot-
níctvo
a sociálne veci požiadal ministra vnútra Slovenskej
republiky, aby
informoval výbor o konkrétnych vykonaných
krokoch
vo veci zdĺhavých prešetrovaní nálezov Najvyššieho
kontrolného
úradu Slovenskej republiky, ktoré nie sú riešené
dlhší čas. Ide
o oznámenie Najvyššieho
kontrolného úradu
Slovenskej
republiky podané orgánom
Policajného zboru Slo-
venskej republiky, ktoré sú uvedené v
predloženej správe
v
prílohe číslo 2.
Výbor
Národnej rady Slovenskej
republiky pre obranu
a
bezpečnosť požiadal Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej re-
publiky,
aby venoval zvýšenú pozornosť kontrole organizácií,
ktoré prevádzkujú
kasína, stávkové hry, hracie automaty,
výsledkom
ich hospodárenia a prínosu pre štátny rozpočet.
Výbor
Národnej rady Slovenskej
republiky pre životné
prostredie a
ochranu prírody požiadal ministra životného
prostredia
Slovenskej republiky, aby predložil výboru písom-
né
stanovisko k výsledkom kontroly Najvyššieho kontrolného
úradu
v rezorte ministerstva životného prostredia, uvedené
v
správe o výsledkoch kontrolnej
činnosti Najvyššieho kon-
trolného
úradu Slovenskej republiky za rok 1995 v termíne do
15.
mája 1996.
Vážený pán predseda, prosím, aby ste po
uvedenej správe
otvorili
rozpravu.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
otváram rozpravu
k
tomu bodu programu s konštatovaním, že mám sedem písomných
prihlášok
do rozpravy. Ako prvého mám tu pána
poslanca Čar-
nogurského, ale medzitým, keď som prišiel,
bola na stole
prihláška
pána poslanca Ftáčnika, takže neviem,
kto sa pri-
hlásil
prvý. (Poznámka z pléna.) Mne je to
úplne jedno, tak
pani
poslankyňa Ďurišinová. Ja to očíslujem
tak, ako to mám
teraz,
takže pani poslankyňa Ďurišinová
bude prvá, nech sa
páči.
Pán poslanec Čarnogurský bude druhý, pán poslanec Csá-
ky
bude tretí, pán poslanec Fogaš štvrtý, pani poslankyňa
Schmögnerová
piata, pán poslanec Šagát šiesty, pán
poslanec
Filkus
siedmy a pán poslanec Ftáčnik bude ôsmy. Pán poslanec
Sopko
bude deviaty.
Poslankyňa M.
Ďurišinová:
Ďakujem pekne.
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
vážený pán predseda Najvyššieho
kontrolného úradu,
pri študovaní správy o výsledkoch
kontrolnej činnosti
Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za
rok
1995
ma zaujalo viacero nálezov a výsledkov
kontroly. Veľmi
často sa tu
objavuje porušovanie predpisov o
účtovníctve,
inventarizácii a evidencii
majetku štátu, nedôvodné dodr-
žiavanie
predpisov o verejnom obstarávaní a neuplatňovanie
sankcií
voči zodpovedným pracovníkom za
porušovanie predpi-
sov, tak ako
to vo svojom úvodnom vstupe konštatoval sám
predseda
Najvyššieho kontrolného úradu.
Osobitne
ma zaujala pasáž, ktorá sa venuje
výsledku
kontroly
v akciových spoločnostiach Športniké,
Tipos a CAS-
-LOT.
Mimochodom, o výsledku kontroly v akciovej spoločnosti
Tipos
nie je v správe ani čiaročka. Bola by som rada, keby
pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu potom povedal,
ako
to tam vyzeralo pri kontrole, či bolo všetko v poriadku.
V správe sa sucho konštatuje, dovolím si citovať: "Pri
kontrole boli
zistené nedostatky systémového
charakteru
v
rozhodovaní Ministerstva financií
Slovenskej republiky
o
založení akciovej spoločnosti Športniké,
ako aj o zrušení
číselných
hier prevádzkovaných akciovou
spoločnosťou Tipos,
ktoré
sa negatívne prejavili na výťažkoch z prevádzkovania
číselných
lotérií. Tieto poklesli v roku 1994 oproti roku
1993
o 113 850 tisíc Sk. Športniké, akciová spoločnosť, za
viac
ako rok činnosti od svojho vzniku nezabezpečila štátu
žiadne zdroje
na financovanie telovýchovy
a športu, ani
príjmy
štátneho rozpočtu vo forme dividend, naopak, vykázala
stratu.
Z tohto dôvodu vynaloženie prostriedkov štátu v sume
10
miliónov Sk ako vkladu do základného imania Športniké,
akciovej spoločnosti, bolo neúčelné. Ministerstvo financií
v
priebehu kontroly Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej
republiky
prijalo opatrenie na likvidáciu akciovej spoloč-
nosti
Športniké."
Toľko strohé konštatovanie, že
nekompetentnými a nesys-
témovými
rozhodnutiami ministerstva financií
vznikla športu
a
telesnej kultúre za posledné 3 roky
niekoľko stomiliónová
strata,
pretože v § 5 zákona číslo 264/1993 Z.
z. o Štátnom
fonde
telesnej kultúry sa hovorí, že hlavným zdrojom príjmov
tohto
fondu sú výnosy z lotérií, stávok a iných podobných
hier.
Určite si, vážené kolegyne a kolegovia,
spomeniete, keď
sa
nám spoločne podarilo pri schvaľovaní rozpočtu na tento
rok presadiť požiadavku, aby na účely štátnej
reprezentácie
mládeže
a športu bolo navŕšené 100 miliónov korún, ale aj
táto
schválená suma zďaleka nepokrýva
odôvodnené požiadavky
športu
a slovenskej reprezentácie. Ba čo viac,
osoby, podo-
týkam,
zodpovedné osoby za tieto nekompetentné rozhodnutia
naďalej
zotrvávajú na svojich miestach, ba v niektorých prí-
padoch
výrazne postúpili v rebríčku popularity
Ministerstva
financií
Slovenskej republiky, ako je to aj v
prípade štát-
neho
tajomníka tohto ministerstva pána Jozefa Magulu.
V čase, keď sa rozhodovalo o protiprávnom založení ak-
ciovej spoločnosti Športniké, o porušení zákona
rozhodol aj
Najvyšší
súd Slovenskej republiky a Generálna prokuratúra,
pán Jozef Magula bol vrchným riaditeľom
sekcie finančnej
a
ekonomickej politiky. Jeho podpis
figuruje pod viacerými
odpoveďami
na listy, ktoré upozorňovali na nekontrolovateľný
trh
s povoleniami na prevádzkovanie a vznik nových stávko-
vých
spoločností, okamžitých lotérií, hier Bingo a výherných
prístrojov.
Z jedného takéhoto listu zo dňa
19. 5. 1994 si
dovolím
citovať. Tento list bol adresovaný
akciovej spoloč-
nosti
Športka.
Pán
Jozef Magula píše: "Čo sa týka
Vášho názoru, že
hry,
ktoré chce Športniké, akciová spoločnosť, hrať, nedáva-
jú záruku
ďalšej existencie zberní telovýchovných jednôt
a
klubov, považujeme ho za tendenčný, nemajúci žiadne racio-
nálne
odôvodnenie. Sme toho názoru, že hry, ktoré pripravuje
Športniké,
akciová spoločnosť, sú pre stávkujúcich atraktív-
nejšie
a zabezpečujú väčší výťažok pre
šport." Takto to po-
súdila
aj dosť zvláštna výberová komisia. To si už dovolím
citovať
seba. Ďalej pokračuje: "K organizovaniu petície za
zachovanie
Športky, Sazky, 5 zo 40, Mates a Šanca uvádzame
len
toľko, že je to Vašou vecou. Pokladáme
to však za pokus
o
vytváranie nátlaku na vládu, aby ste presadili svoje záuj-
my,
a nie záujmy širokej športovej
verejnosti". Toľko Jozef
Magula.
Takto si pán štátny tajomník predstavuje reprezentovať
záujmy širokej športovej verejnosti. Myslím, že ak
žijeme
v
právnom štáte, nestačí iba zrušiť stratovú spoločnosť, ale
je
nutné vyvodiť aj určitú personálnu zodpovednosť. Preto sa
pýtam
pána Magulu, či necíti morálnu zodpovednosť za stav,
ktorý
v telovýchove nastal.
Najvyšší kontrolný úrad v prvej etape kontroly zohral
veľmi
kladnú úlohu, ale opatrenia na odstránenie nedostatkov
a
podvodov neboli zo strany Ministerstva financií Slovenskej
republiky
dotiahnuté do konca. Najvyšší kontrolný úrad ani
netrval
na splnení uvedených opatrení, prípadne neinformoval
vládu
o neporiadku na ministerstve financií v
oblasti loté-
rií.
Mrzí ma, že Najvyšší kontrolný úrad na
základe výsled-
kov
kontroly nezastavil jednu z najväčších korupčných afér
v
histórii Slovenskej republiky. Iba tým,
že sa zastavili
hry
Športky, prišiel Štátny fond telesnej kultúry o 70 až
80
miliónov Sk. Akciová spoločnosť Športniké zo štátnych fi-
nancií
preinvestovala na zastaranú techniku niekoľko
desia-
tok
miliónov korún, pričom ju nakúpila za
ceny výrazne nad-
hodnotené. Športniké
má niekoľko desiatok miliónov dlhov
a
zo 190 miliónov tržieb neodviedla do Štátneho fondu teles-
nej
kultúry ani korunu a, samozrejme,
nezaplatí ani správny
poplatok
v hodnote 10 % z tržieb. Samozrejme, štátne pro-
striedky
10 miliónov korún, ktoré tam boli
vložené, takisto
asi
nikto nikdy neuvidí.
Tým, že ministerstvo financií odkúpilo 30
% podielu ak-
cií
spoločnosti s ručením obmedzeným Niké, prevzalo všetky
záväzky
a dlhy, ktoré táto spoločnosť vyrobila. Neporiadky
na ministerstve financií v oblasti
lotérií pretrvávajú
a
slúžia na obohacovanie úzkeho okruhu
ľudí. Tak to bolo aj
v
prípadoch zrušenia hry Sazka. Mimochodom, sme v Európe je-
diná
krajina, ktorá nemá takúto hru, a môže
to ovplyvniť aj
účasť
našich futbalových klubov v európskych súťažiach. Bolo
to takisto aj
v prípade akciovej
spoločnosti CAS-LOT, či
v
oblasti okamžitej lotérie, kde bola zistená nehospodárnosť
pri
prevádzkovaní.
Na záver mi dovoľte parafrázovať jedného
českého klasi-
ka
v súvislosti s nedávnymi oslavami
prvého mája. Tento ci-
tát znie: "První máj, druhý nemáj".
Ten druhý je v tomto
prípade
slovenský šport a štátna pokladnica.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Fogaš stiahol svoju
prihlášku do rozpravy,
takže
vystúpi pán poslanec Čarnogurský.
Poslanec J. Čarnogurský:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
zákon číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade
kladie
Najvyššiemu kontrolnému úradu za úlohu
kontrolu hos-
podárenia s
prostriedkami štátneho rozpočtu
republiky,
s
inými majetkovými aktívami a pasívami republiky, vymáhania
daní,
odvodov a podobne, atď. atď. Jedným slovom, zákon kla-
die
Najvyššiemu kontrolnému úradu za úlohu
celkovú kontrolu
hospodárenia
so štátnymi prostriedkami republiky, a
to zna-
mená, že od
správy predsedu Najvyššieho
kontrolného úradu
predkladanej
parlamentu sa očakáva, že táto správa
bude ob-
sahovať celkový, viac alebo menej systematický
pohľad na
hospodárenie
s prostriedkami štátu, upozorní na nedostatky
zistené
pri kontrolnej činnosti, dajme tomu
spomenie najzá-
važnejšie
negatívne, či možno aj pozitívne. Jednoducho, že
poskytne
takýto celkový pohľad na hospodárenie aj z hľadiska
kontroly.
Keď
posudzujeme predloženú správu
z hľadiska týchto
úloh,
ktoré zákon Najvyššiemu kontrolnému
úradu ukladá, mu-
sím
konštatovať, že správa týmto požiadavkám zákona nezodpo-
vedá.
Správa im nezodpovedá preto, že
nepodáva systematický
komplexný
pohľad na hospodárenie so štátnymi
prostriedkami.
Správa
sa vyčerpáva v abstraktných vymedzeniach nedostatkov,
ktoré
Najvyšší kontrolný úrad zistil v jednotlivých rezor-
toch,
na ministerstvách, prípadne v iných organizáciách, bez
toho,
aby tieto nedostatky nejakým spôsobom systematicky za-
radil.
Taktiež konkrétne zistené prípady
nedostatkov uvádza
vlastne
len ako ilustráciu, ako príklady, ktoré, prosím, keď
tento
príklad platí, iný príklad nemusí platiť a podobne.
Uvediem
tu len niekoľko citátov z tejto správy na potvrdenie
tohto
svojho úvodného konštatovania.
Musím povedať, že v tejto správe sa
najčastejšie použí-
vajú
slovné zvraty "najmä",
"najčastejšie sa
vyskytujúci",
"predovšetkým",
"a podobne", čiže nejde o
nejaké vyčerpáva-
júce
postihnutie čo aj len čiastkového javu,
kontrolovaného
či negatívneho, ale len o
vytrhnutý príklad ilustrácie
z
kontrolovanej oblasti. Tak napríklad na strane 7 pri sprá-
ve
o kontrole ministerstva vnútra sa píše: "Jedným z najčas-
tejšie
sa vyskytujúcich nedostatkov v rámci uvedených kon-
trol
bolo nedodržiavanie ustanovení zákona o verejnom obsta-
rávaní. Išlo
predovšetkým o zabezpečovanie tovarov, prác
a
služieb formou priameho zadania..."
atď. a nasleduje "na-
príklad
kontrola účelnosti organizácie Automobilové opravov-
ne
Bratislava ukázala..." atď.
"Tematická kontrola hospodárnosti použitia rozpočtových
prostriedkov
v sekcii civilnej ochrany ministerstva vnútra
ukázala
nedostatočnú starostlivosť o technický stav hmotného
investičného
majetku, ktorá však bola limitovaná nedostatoč-
ným
objemom vyčlenených finančných zdrojov.
Napríklad nedo-
držanie termínov
odovzdania staveniska investičnej akcie
Kuchynsko-jedálenský
blok, Humenné. Rezervy boli zistené aj
v
možnostiach zvýšenia príjmovej časti rozpočtu."
"V rezorte ministerstva životného
prostredia sa kontro-
lou
zistili nedostatky najmä v oblasti
verejného obstaráva-
nia, nakladania s majetkom štátu a
čerpania prostriedkov
Štátneho
fondu životného prostredia."
Ďalej:
"Kontrolou bolo zistené,
že napríklad Surmex,
spol.
s r. o., so sídlom vo Svidníku
použila prostriedky
fondu neúčelovo.
To je v rozpore s
§ 5 ods. 5 zákona
128/1991
Zb."
Ministerstvo pre správu a privatizáciu
národného majet-
ku:
"Výsledky ďalších kontrol
poukázali na rad nedostatkov
vyplývajúcich z
porušovania všeobecne záväzných právnych
predpisov
najmä v oblasti použitia prostriedkov osobitného
účtu
a v oblasti vypracúvania a vyhodnocovania privatizač-
ných
projektov, napríklad v rozpore s § 16..." atď.
Takýmto spôsobom by som mohol pokračovať ďalej a nako-
niec nemusím
pokračovať, pretože správu
máte pred sebou
a
môžete sa presvedčiť, že naozaj tieto
príklady, ktoré som
viac-menej
náhodne vybral zo správy, sú typickými
príkladmi
a
že celá správa je písaná takýmto štýlom, to znamená, že
nedáva komplexný obraz o činnosti Najvyššieho
kontrolného
úradu
a najmä nedáva komplexný obraz o používaní štátneho
majetku
z hľadiska kontroly.
Správa
má však aj
vecné nedostatky. V časti III.1
v
značnom počte prípadov podáva iba informáciu o tom, kde
bola
kontrola vykonaná, resp. predmet kontroly, ale bez kon-
kretizácie
kontrolných zistení so zreteľom na ich vecnosť,
výstižnosť a zrozumiteľnosť vo vzťahu k právnym
predpisom
ako
kritériám žiaduceho stavu.
Na
strane 11 v poslednom odseku nie
je uvedené, v čom
boli
porušené smernice ministerstva
pôdohospodárstva na po-
skytovanie
dotácií v poľnohospodársko-potravinárskom komple-
xe.
Na strane 12 v druhom odseku je
kritizovaný Agrokomplex
Nitra,
že porušil štyri zákony, avšak nie je
uvedené, v čom
ich
porušil.
Na strane 18, kde sa píše o ministerstve
zdravotníctva,
sa
v predposlednom odseku uvádza, že ministerstvo zdravot-
níctva
porušilo štyri rôzne zákony, ale tiež
nie je uvedené
v
čom.
Na strane 22 je uvedené,
že boli zistené nedostatky
väčšieho
charakteru najmä v kapitole Kancelária prezidenta
republiky,
ale nie je uvedený ani jeden predpis, ktorý by
bol
v súvislosti so zistenými nedostatkami porušený.
Na strane 23 vo štvrtom odseku
chýbajú k bombastickým
tvrdeniam
číselné údaje, napríklad o krátení tržieb, o zata-
jovaní
príjmov, neplnení daňových povinností a podobne.
Správa má nedostatky svedčiace o
nerešpektovaní niekto-
rých
ustanovení zákona o Najvyššom kontrolnom úrade.
Na strane 19 - Fakultná nemocnica Louisa
Pasteura Koši-
ce - je
konštatované kontrolné
zistenie Najvyššieho kon-
trolného
úradu z júla 1995, podľa ktorého boli
tejto nemoc-
nici
v decembri 1993 poskytnuté prostriedky zo štátneho roz-
počtu
na likvidáciu infekčnej hepatitídy, ale
časť nepouži-
tých
prostriedkov (6,2 milióna korún) nebolo
zúčtovaných so
štátnym
rozpočtom. Tento stav svedčí o
neznalosti predpisov
zo
strany vedenia Najvyššieho kontrolného úradu, pretože ta-
kéto
zistenie sa nemá riešiť až na pôde Národnej rady v máji
1996,
ale predseda Najvyššieho kontrolného úradu to mal rie-
šiť
buď v stanovisku Najvyššieho
kontrolného úradu k návrhu
štátneho
záverečného účtu, alebo tiež formou oznámenia mi-
nisterstvu zdravotníctva, a to podľa § 20 ods. 1
zákona
o
Najvyššom kontrolnom úrade.
Na
strane 28 - Podpolianske strojárne Detva - je za
poslednou odrážkou uvedených osem prípadov
nehospodárneho
nakladania s majetkom
štátneho podniku, ktoré však
nebolo
možné, podľa predkladateľa tejto správy, kvalifikovať ako
porušenie
zákona číslo 111/1990 Zb. o štátnom podniku. Otáz-
ka
preto znie, podľa čoho to teda Najvyšší kontrolný úrad
kvalifikoval
ako nehospodárne nakladanie s majetkom štátneho
podniku.
Uvedené
vybrané príklady svedčia o neodbornej a kon-
trolne
nespôsobilej vyjadrovacej schopnosti, ale najmä o ne-
rešpektovaní
§ 3 zákona o Najvyššom kontrolnom úrade.
Na strane 30 je v predposlednom
odseku uvedené, že vo
všetkých
prípadoch boli protokoly o výsledku kontroly prero-
kované
v súlade s § 15 ods. 1, ale tam uvedené ustanovenie
15
ods. 1 písm. c) nemá nič spoločné s prerokovaním protoko-
lu,
ale stanovuje vecný obsah
vypracovania protokolu o vý-
sledku
kontroly.
Niektoré
zásadné nedostatky tejto
správy: správa je
v
niektorých prípadoch poznačená politickou, resp. osobnou
zaujatosťou
funkcionárov Najvyššieho kontrolného
úradu voči
niektorým
osobám v štátnych orgánoch alebo v štátnych podni-
koch.
Dôkazom toho sú nielen programované
kontroly v týchto
subjektoch,
ale aj zoširoka rozoberané tzv. kontrolné ziste-
nia
v tejto správe so zveličovaním nedostatkov slovami, kto-
ré
nie sú podložené porušením všeobecne záväzných právnych
predpisov.
Na strane 22 v druhom odseku správa hovorí o nedostat-
koch
väčšieho rozsahu zistených v Kancelárii prezidenta Slo-
venskej republiky, ale nie je uvedený ani jeden predpis,
ktorý
mal byť porušený vo väzbe na
konštatované nedostatky.
Naproti
tomu na strane 18 správy nie sú použité zveličovacie
slová o nedostatkoch väčšieho rozsahu, ale
sa len stroho
konštatuje, že na
ministerstve zdravotníctva boli
zistené
porušenia
zákonov. A hoci išlo o porušenie 4 konkrétnych zá-
konov,
nie je pritom ani uvedené, v čom boli porušené.
Príkladom vyrovnávania si osobných
účtov funkcionárov
Najvyššieho
kontrolného úradu z pozície terajšej moci voči
niektorým
osobám v štátnych podnikoch je navigácia
kontroly
do
tzv. záujmových subjektov, čo
dokumentuje aj najrozsiah-
lejší
a zveličujúci popis v tejto správe o
kontrolných zis-
teniach
v týchto dosiaľ ešte nesprivatizovaných subjektoch.
Na stranách 19-21 sú zveličujúcim spôsobom
opísané tzv.
závažné
nedostatky zistené v štátnom podniku
Slovenské lie-
čebné
kúpele Piešťany. Práve výsledky
kontroly v tomto kon-
trolovanom
subjekte sú naširoko rozpísané, akoby
pod nátla-
kom.
Pritom celý text je spracovaný
nevýstižným, a teda ne-
kvalifikovaným
spôsobom, približujúcim skôr procedúru či ge-
nézu
pri postupe kontroly v uvedenom štátnom
podniku, ktorý
patrí
do protokolu, a nie do správy pre Národnú radu. Ten-
denčnosť v tomto
prípade vyplýva aj z obsahu odseku 5 na
strane
21 správy, kde je uvedená bombastická kritika nedo-
statkov,
ale bez uvedenia aspoň jedného predpisu, ktorý by
bol
porušený.
Podobne
sú zoširoka opísané aj nedostatky v štátnom
podniku
Pozemné stavby Banská Bystrica, kde je
doteraz ria-
diteľom Ing.
Bernard Pekár, bývalý
nadriadený súčasného
predsedu
Najvyššieho kontrolného úradu pána
Balejíka, vtedy
vo
funkcii riaditeľa závodu 04 Zvolen, a terajšieho podpred-
sedu
Národnej rady pána Ľuptáka. Na rozdiel od formulácie
kontrolných zistení v
iných subjektoch, ktoré sú v tejto
správe
uvedené len stroho, opisované zistenia
v tomto štát-
nom podniku sa
zaoberajú hospodárskymi
výsledkami podniku
v
rokoch 1992-1994, porušením Zákonníka práce zo strany ria-
diteľa,
nedôsledným vymáhaním pohľadávok, ale
aj rozsiahlym
opisom
potreby orientovania pôsobnosti na
zefektívnenie re-
produkčného
procesu.
Niektorým ústredným orgánom štátnej
správy, napríklad
Slovenskej
informačnej službe, ministerstvu
spravodlivosti,
ministerstvu
dopravy, pôšt a telekomunikácií, ministerstvu
pre správu a
privatizáciu národného majetku,
úradu vlády
a
ďalším, sa kontrola Najvyššieho
kontrolného úradu doslova
vyhýba,
i keď podľa zákona o rozpočte a zákona o rozpočto-
vých pravidlách sú ministerstvá a ostatné
ústredné orgány
správcami svojich
rozpočtových kapitol a
zodpovedajú za
správne
hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu. Táto
skutočnosť
svedčí o tom, že najvyšší funkcionári Najvyššieho
kontrolného
úradu vedome porušujú zásadu o nezávislosti Naj-
vyššieho
kontrolného úradu uvedenú v § 1 zákona
o Najvyššom
kontrolnom úrade,
ktorý stanovuje, že Najvyšší kontrolný
úrad
je štátny orgán a vo svojej kontrolnej
činnosti má byť
nezávislý
tým, že je viazaný len zákonom.
Je dôvodné podozrenie, že z
úmyselných dôvodov sa do
tejto
správy nedostali pôvodné kontrolné zistenia z kontroly
v
Tlačovej agentúre Slovenskej republiky,
ale len tzv. zis-
tenia
z opraveného protokolu o výsledkoch kontroly, pričom
kontrolné zistenia z
vykonanej kontroly v SZPK,
kde bol
s
vedomím predsedu Najvyššieho
kontrolného úradu protokol
tiež
prepracovaný, v tejto správe chýbajú. Pritom, ako je
viacerým
poslancom Národnej rady známe, problematika vedomé-
ho
prepracovania zistení uvedených
kontrolou s cieľom neod-
halenia
závažných zistení v uvedených subjektoch bola signa-
lizovaná Najvyššiemu
kontrolnému úradu. Výsledkom týchto
signálov bolo
premiestnenie kontrolórky do
inej sekcie,
s
výstrahou.
V správe je uvedené, že v rámci 103
vykonaných kontrol-
ných akcií bola
uskutočnená kontrola v 208
kontrolovaných
subjektoch.
Ak je tento údaj pravdivý, tak podľa § 15 ods. 1
písm. c) zákona
o Najvyššom kontrolnom
úrade vypracovali
kontrolóri 208 protokolov o výsledku kontroly
a predseda
Najvyššieho
kontrolného úradu bol povinný podľa §
20 ods. 1
uvedeného
zákona zabezpečiť oznamovaciu povinnosť príslušným
orgánom
o zistených nedostatkoch.
Na strane 30 je v poslednom odseku
správy uvedené, že
v
roku 1995 Najvyšší kontrolný úrad uplatnil oznamovaciu po-
vinnosť v zmysle
zákona o Najvyššom
kontrolnom úrade len
v
27 prípadoch. Uvedené skutočnosti
svedčia o tom, že pred-
seda
Najvyššieho kontrolného úradu a jeho
podpredsedovia si
neplnia
povinnosti ustanovené zákonom o Najvyššom kontrolnom
úrade.
Z toho, ako aj z ďalších uvedených skutočností vyplý-
va,
že aj touto správou funkcionári
Najvyššieho kontrolného
úradu
preukázali naplnenie skutkovej podstaty
na uplatnenie
§
12 ods. 2 písm. c) zákona o Najvyššom kontrolnom úrade, to
znamená
pochybnosti o správnosti nimi zastávaných funkcií.
Formálne nedostatky sú: v poslednej vete je na druhej
strane
v správe číselne analyzovaný stav pracovníkov Najvyš-
šieho
kontrolného úradu, ale bez uvedenia podstatného údaja,
a
to počtu výkonných kontrolórov, tých,
ktorí sú v protoko-
loch
uvedení s poznámkou "protokol vypracovali", k celkovému
počtu
pracovníkov Najvyššieho kontrolného
úradu v percentu-
álnom
vyjadrení. Podľa overených informácií viac ako jednu
tretinu
pracovníkov Najvyššieho kontrolného
úradu tvorí ob-
služný
personál tohto úradu, hoci hlavnou náplňou činnosti
tohto
orgánu je výkon kontroly, a nie rozbujnená administra-
tívna
činnosť v záujme riešenia zamestnanosti
svojich blíz-
kych
a koaličných partnerov.
Tak napríklad bola zriadená funkcia
tlačového tajomníka
Najvyššieho
kontrolného úradu, hoci tento vedúci pracovník
svoju
funkciu v praxi vôbec nevykonáva. Je to
bývalý redak-
tor
denníka Slovenská republika.
Predseda Najvyššieho kon-
trolného
úradu zriadil funkcie poradcov pre
predsedu a pod-
predsedov, hoci
pracovníci Najvyššieho kontrolného úradu
viackrát
signalizovali, že takéto funkcie sú
zbytočné, pre-
tože riaditelia kontrolných sekcií nevykonávajú kontrolnú
činnosť.
Počas výkonu kontroly ich pracovníkov sú po celý
čas
so svojimi sekretárkami v úrade, v budove Najvyššieho
kontrolného
úradu, a teda môžu a majú byť využívaní aj ako
bezprostrední
poradcovia pre predsedu a podpredsedov Najvyš-
šieho
kontrolného úradu.
Zbytočne rozmnožený je aj administratívny aparát vedú-
cich
pracovníkov tzv. obslužných činností na
Najvyššom kon-
trolnom
úrade. Napríklad pri zriadení Najvyššieho kontrolné-
ho
úradu bola vytvorená funkcia riaditeľa
sekretariátu Naj-
vyššieho
kontrolného úradu, ale z uvedených osobných záujmov
bola
zriadená neadekvátna honosná funkcia
riaditeľ kancelá-
rie
Najvyššieho kontrolného úradu a ďalší vedúci sekretariá-
tu
predsedu Najvyššieho kontrolného úradu.
Takto prebujnený
aparát
s vytvorením množstva neopodstatnených vedúcich funk-
cií
v ňom je na úkor stabilizácie preukazne kontrolne spôso-
bilých
pracovníkov Najvyššieho kontrolného
úradu a zabezpe-
čenia ich
optimálneho počtu na
zákonom stanovený obsah
a
rozsah kontrolnej činnosti Najvyššieho
kontrolného úradu.
Tento
stav svedčí o nehospodárnom vynakladaní
mzdových pro-
striedkov
zo štátneho rozpočtu práve v Najvyššom
kontrolnom
úrade.
Na stranách 30 až 33 o medzinárodnej spolupráci sú se-
bachvalnou reklamou
zvýrazňované úspechy z medzinárodnej
spolupráce
s kontrolnými orgánmi, pričom v zásadných otáz-
kach
správa obsahuje falzifikovanie skutočnosti. Totiž dá sa
dokázať,
že uvádzané semináre, prednášky a stretnutia exper-
tov
neboli vôbec zamerané na zjednocovanie metodiky kontrol-
nej
činnosti vrcholných kontrolných orgánov štátov a vzájom-
nej
výmeny skúseností z vlastnej kontrolnej
činnosti. Sved-
čia
o tom správy z týchto pracovných stretnutí, z ktorých
nevyplývajú
žiadne závery na uplatňovanie
zjednocovania me-
todiky
kontroly s medzinárodnými kontrolnými orgánmi.
Aj na tzv. odborné stáže v zahraničí,
najmä do USA, bo-
li
vybraní najmenej kontrolne
spôsobilí pracovníci Najvyš-
šieho
kontrolného úradu, napríklad len s
jednoročnou praxou
v
kontrole, pričom nešlo o odbornú stáž,
len o zdokonaľova-
nie
sa v cudzom jazyku.
Niektoré
vybrané argumenty tohto
stanoviska k obsahu
predmetnej
správy Najvyššieho kontrolného úradu poukazujú na
to,
že funkcionári tohto orgánu nezabezpečujú kontrolnú čin-
nosť
v súlade najmä s uvedenými ustanoveniami § 1, 3, 13,
15
a 20 zákona o Najvyššom kontrolnom úrade, takže predmetná
správa nedáva objektívny obraz Národnej rade
o skutočnom
orientovaní sa kontrolnej činnosti tohto orgánu, kvality
spracovania
jej výsledkov a využívania kontrolných zistení
na zabezpečovanie odstraňovania
nedostatkov najmä formou
systémových
opatrení.
Na
druhej strane argumentované chyby a nedostatky
v
tejto správe tiež dokresľujú
neodkladnosť riešenia nekom-
petentného
riadenia tohto orgánu, čo v konečnom dôsledku ide
nielen
na úkor plnenia požadovanej funkcie
tejto kontrolnej
inštitúcie, ale aj
na úkor neúčelného
využívania značnej
časti
prostriedkov štátneho rozpočtu na jalovú a politicky
zneužívanú
kontrolu týmto orgánom.
Na záver konštatujem, že úvodný prednes predsedu pána
Balejíka
na tomto zasadnutí rovnako neodstránil
nedostatky,
ktoré
som spomenul, alebo neobsahoval údaje, ktoré by podľa
zákona
o Najvyššom kontrolnom úrade takáto správa mala obsa-
hovať.
Preto ak pán predseda ukončil svoj
prejav vôľou pre-
hlbovať
spoluprácu Najvyššieho kontrolného
úradu s Národnou
radou
Slovenskej republiky, konštatujem, že touto správou sa
spolupráca
medzi týmito dvoma vrcholnými ústavnými orgánmi
neprehĺbila.
Na záver navrhujem, aby Národná rada neschválila pred-
loženú
správu.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi, len chcem povedať, pán posla-
nec,
že túto správu neschvaľujeme, len ju berieme na vedomie.
S faktickou poznámkou sa hlási pán
poslanec Maxon.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne, pán predseda. Z vystúpenia
pána poslanca
Čarnogurského, napriek
tomu, že citoval
niektoré pasáže
predloženej
správy, mám jednoznačne pocit, že tú
správu ne-
čítal.
A ak ju teda čítal, tak mi je veľmi ľúto, že nepocho-
pil
jej celý zmysel a jej orientáciu. Chcel by som ho predo-
všetkým
upozorniť na skutočnosť, že správa bola spracovaná
podľa
§ 5 ods. 3 zákona o Najvyššom kontrolnom úrade.
Vážený pán poslanec Čarnogurský, to, čo ste od správy
očakávali,
bude predmetom správy k štátnemu
záverečnému úč-
tu,
bude spracované podľa § 5 ods. 1. Toto
som považoval za
potrebné
zdôrazniť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán podpredseda Ľupták.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Chcel by som reagovať na pána poslanca Čarno-
gurského.
Ako keby tu bol najmúdrejší. Nikto tu
nemá rozum,
asi
len on.
Pán Čarnogurský, uvedomte si jedno, že
Bernard Pekár už
nie
je podnikovým riaditeľom, dávno je odvolaný.
Po prvé: Neviem, kto, kedy vám tú správu písal. A dob-
re,
že ste nenašli ešte môjho starého otca, kde pracoval,
keď
ešte nachádzate mňa, aj Balejíka
nachádzate. Pozreli by
sme
sa na vás, kde ste pracovali, ako ste chceli robiť a ako
vás
jeden šofér hodil do blata. Viem aj o tom.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďalej
je do rozpravy prihlásený pán poslanec Csáky
a
pripraví sa pán poslanec Sopko.
Poslanec P. Csáky:
Vážená Národná rada Slovenskej republiky,
vážený pán predseda,
chcel
som vystúpiť k
predloženej správe o činnosti
Najvyššieho
kontrolného úradu a chcel som aj ja kritizovať
činnosť
Najvyššieho kontrolného úradu v rôznych
konkrétnych
oblastiach.
Chcel som kritizovať aj skutočnosť, že Slovenská
špecialita
- samokontrola vládnej koalície - nie je
až taká
účinná,
ako to niektorí predpokladali, a chcel
som poukázať
aj
na skutočnosť, že zákon o Najvyššom kontrolnom úrade je
nedokonalý
a neumožňuje Najvyššiemu
kontrolnému úradu kon-
trolovať najväčšiu
finančno-ekonomickú
transakciu našich
čias,
konkrétne privatizáciu.
Považoval som správu Najvyššieho kontrolného
úradu za
nedostatočnú, ale priznám
sa, že vystúpenie pána predsedu
Najvyššieho
kontrolného úradu ma trošku prekvapilo.
Mám ten
názor,
že v jeho ústnej správe, ale samozrejme
aj vo vystú-
peniach
mojich kolegov, odzneli také vážne
vyhlásenia, pred
ktorými
nemôže náš parlament zatvárať oči.
Pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, preto
sa
obraciam na vás a myslím si, že k týmto vážnym skutočnos-
tiam
by sme mali pristúpiť oveľa zodpovednejšie a predovšet-
kým
systémovo. Z toho dôvodu si dovoľujem
navrhnúť procedu-
rálny
návrh.
Navrhujem, aby dnešná diskusia k tomuto
bodu prebehla
tak,
ako je plánovaná. Navrhujem však, aby nebola dnes ukon-
čená,
aby sme dnes neprijali nič nehovoriace uznesenie, kto-
ré
je pripravené. Navrhujem tento bod prerušiť a dokončiť ho
na
júnovej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Som
toho
názoru, že tento týždeň by poslanecké kluby mali analy-
zovať
vzniknutú situáciu, a bolo by dobre na budúci týždeň
zvolať
aj politické grémium k tomuto problému za účasti pána
predsedu
Najvyššieho kontrolného úradu, kde by sme sa snaži-
li hľadať systémové riešenie vrátane možnej
zmeny zákona
o
Najvyššom kontrolnom úrade.
Dovoľte, aby som sa v tejto časti obrátil na poslancov
Združenia
robotníkov Slovenska s prosbou, aby
podporili môj
návrh,
aby neprijali uznesenie, ktoré máme pripravené, ktoré
nič
nerieši. Ak svoje vystúpenia a svoje výroky o tom, že
chcú
efektívnu kontrolu v tomto štáte,
myslia skutočne váž-
ne,
opakujem, nech ide o hospodárenie s
prostriedkami vlád-
nej
koalície alebo s prostriedkami
opozície, ide o hospodá-
renie
so štátnymi finančnými prostriedkami,
aby sme sa sna-
žili
hľadať spoločné a systémové riešenie.
V druhej časti svojho vystúpenia mi
dovoľte poukázať na
jednu
konkrétnu anomáliu, a to na financovanie národnostných
kultúr.
Všetci v
tejto sále vieme, že v
rezorte ministerstva
kultúry
sa hospodári veľmi čudným, politikou zaváňajúcim ...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, dovoľte, chcem sa len niečo
opýtať. Pove-
dali
ste, že treba prerušiť rozpravu a pokračovať na budúcej
schôdzi.
Skončíte s vaším referátom? Alebo...
Poslanec P. Csáky:
Pán predseda, povedal som, aby diskusia
prebehla tak,
ako
je plánovaná, a keď...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Čiže po skončení posledného
diskutujúceho. Ďakujem.
Poslanec P. Csáky:
...už nebude nikto diskutovať, aby sme o tom dali hla-
sovať.
Všetci v tejto sále vieme, že v
rezorte ministerstva
kultúry sa hospodári veľmi čudným, politikou
zaváňajúcim,
tzv.
grantovým systémom. Typickým príkladom
je hospodárenie
s
58-miliónovou viazanou sumou na
podporu menšinových kul-
túr,
z ktorých sa veľkoryso financujú stranícke tlače Slo-
venská
republika a Hlas ľudu, vydavateľstvo Kubko Goral, vy-
dávajúce
nečitateľné publikácie Slovenský sever
a Slovenský
juh.
Z tohto balíka sa podporujú aj ďalšie propagandistické
publikácie
vlády, ako aj určité aktivity nanovo
vytvorených
skupín
tzv. vládnych Maďarov pod pseudonymom
Maďarské ľudo-
vé
hnutie za zmierenie a prosperitu. Tí
ako osobní priate-
lia
niektorých vedúcich predstaviteľov HZDS, už stačili pre-
mrhať
v minulom roku ťažké milióny z tohto balíka a podľa
našich
najnovších informácií ich čaká obdobný "krutý" osud
aj
v tomto roku.
Chcem oznámiť, že v mene Maďarskej koalície budeme in-
terpelovať
aj pána ministra kultúry. Ako je možné, že regis-
trovaná
politická strana figuruje medzi dotovanými kultúrny-
mi
inštitúciami zo strany ministerstva kultúry?
Narážam
na finančné machinácie
okolo titulu Életünk
-
Náš život, ktorý dostal aj teraz, v
máji, 2-miliónovú do-
táciu.
Smutnou iróniou celého procesu je, že pritom národ-
nostné
kultúry sa dostali na pokraj záhuby. Ich skutočná do-
tácia
klesla ani nie na desatinu úrovne z
roku 1994 a navy-
še,
pán minister kultúry zrejme aj kvôli svojim známym, kto-
rým
sa páčia isté nehnuteľnosti, si dovoľuje zrušiť štátny
súbor piesní a
tancov Mladé srdcia - Ifjú szívek, ktorý
existoval
aj v rokoch najtvrdšieho komunizmu.
Vlani jeden z vedúcich pracovníkov
Najvyššieho kontrol-
ného
úradu sám prišiel na to, že aj v tomto prípade svojvoľ-
ného
rozdávania peňazí z účelovo
viazanej sumy ide o hrubé
porušenie
existujúcich zákonov Národnej rady
Slovenskej re-
publiky. Konkrétne je to zákon o
rozpočtových pravidlách
a
zákon o štátnom rozpočte. Chcel
pristúpiť ku kontrole
v
tejto oblasti a výsledkom procesu bolo nie ozrejmenie prí-
padu,
ale, aj to je zrejme slovenská
špecialita, jeho odvo-
lanie
z funkcie.
Poslanci Maďarskej koalície sa vlani obrátili na pána
predsedu
Najvyššieho kontrolného úradu v tejto veci a pán
predseda
Balejík nám listom odpovedal, že ku kontrole v tej-
to veci
pristúpi Najvyšší kontrolný
úrad v apríli roku
1996.
Vzhľadom na to, že o tomto kroku zatiaľ žiadne vedo-
mosti
nemáme, dovoľte, aby som teraz zopakoval našu požia-
davku
na realizovanie kontroly Najvyššieho kontrolného úradu
v
tejto veci.
Vážený
pán predseda Najvyššieho
kontrolného úradu,
v
mene dvoch poslaneckých klubov
Maďarskej koalície vás ve-
rejne žiadam, aby
ste preverili hospodárenie
ministerstva
kultúry
v oblasti využívania zákonom
garantovaných financií
na podporu kultúr národnostných menšín v
zmysle uvedených
skutočností.
Žiadam o vyslovenie nálezu, že spôsobom, akým
sa
použili tieto účelovo viazané
prostriedky, boli porušené
platné
zákony Národnej rady Slovenskej
republiky, konkrétne
zákon
o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1995
a
zákon o rozpočtových pravidlách.
Takto spôsobené škody majú byť uhradené z
iných pro-
striedkov
Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a rozde-
lené
dodatočne v roku 1996 menšinovým kultúrnym organizáciám
tak,
že pri tomto akte sa zohľadní aj ich početnosť a spôsob
rozdelenia
bude v súlade s článkom 34 ods. 2
Ústavy Sloven-
skej
republiky. Komisie, ktoré budú
rozhodovať o týchto do-
táciách,
budú zložené z legitímnych zástupcov jednotlivých
menšín.
Vážené dámy, vážení páni, ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Sopko a po ňom
pani poslankyňa
Schmögnerová. Pardon, s
faktickou poznámkou sa ešte
hlási
pán
poslanec Gaľa.
Poslanec M. Gaľa:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Pán
poslanec Csáky hovoril v úvode svojho vystúpenia
o
zarážajúcom deficite kontroly nad najväčšou finančnou ope-
ráciou
v dejinách Slovenska, nad procesom privatizácie, kto-
rú
realizuje Fond národného majetku.
Združenie robotníkov Slovenska vo svojom programe de-
klaruje
záujem kontroly nad týmto procesom. Dovoľte mi cito-
vať...
(Hlasy zo sály: "Hovorte do mikrofónu.")
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, máte tam noviny...
Poslanec M. Gaľa:
Ďakujem za zapnutie.
V týždenníku Hlas robotníkov Slovenska na
štvrtej stra-
ne
v rubrike Občania sa pýtajú, my
odpovedáme, sa konštatu-
je,
že za jeden rok pôsobenia na politickej
scéne Združenie
robotníkov
Slovenska podalo na schválenie do parlamentu aj
ďalšie
zákony. Citujem: "Najdôležitejším
podaním je novela
Ústavy
Slovenskej republiky, ktorú podala naša strana, a to,
aby Najvyšší kontrolný úrad mohol vstúpiť
na kontrolu do
Fondu
Národného majetku. Všetky politické
subjekty na poli-
tickej
scéne sa tomuto bránia. Viaceré zákony sú v štádiu
riešenia
a budú schvaľované priebežne." Koniec citátu z týž-
denníka.
Chcem len upozorniť, že mám pred sebou
hlasovanie o ná-
vrhu
pána Fica, aby do programu 15. schôdze bol zaradený ná-
vrh
skupiny poslancov na vydanie zákona,
ktorým sa mení zá-
kon
číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Sloven-
skej
republiky. Cieľom tejto novelizácie je
vlastne to, aby
Najvyšší
kontrolný úrad mohol vstúpiť do Fondu národného ma-
jetku
na vykonanie kontroly. Chcem upozorniť,
že okrem jed-
ného poslanca zo
Združenia robotníkov Slovenska
sa všetci
poslanci Združenia robotníkov Slovenska zdržali hlasovania
o
tomto návrhu.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán podpredseda Ľupták.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Áno, ďakujem, odpoviem. Tento návrh už raz bol predlo-
žený
parlamentu a práve my a SDĽ sme hlasovali za to, ale vy
ste nehlasovali. Tak my už druhýkrát nebudeme
hlasovať...
(Nezrozumiteľné
slová zo sály.) Bolo to tak, ten zákon pred-
kladal
pán poslanec Benčík.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Prosím, pán poslanec Sopko.
Poslanec V. Sopko:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážená Národná rada,
kolegyne, kolegovia poslanci,
prerokúvame veľmi dôležitú správu o
výsledkoch kontrol-
nej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu za minulý rok.
Pri
každej previerke aj pri každej kontrole sú určité ziste-
nia,
sú určité nedostatky. V správe
Najvyššieho kontrolného
úradu
sú však mimoriadne závažné nedostatky, ktoré svedčia
o
tom, že v našej spoločnosti pretrvávajú tendencie neopráv-
neného obohacovania sa a získavania majetku i
majetkového
prospechu
- použijem starý výraz - z nepoctivých zdrojov.
Z
rozpravy vyplýva, že tieto tendencie sú priebežne zisťova-
né
v hospodárení s prostriedkami štátneho rozpočtu, v nakla-
daní
so štátnym majetkom, pri vyrubovaní aj vymáhaní daní
v
oblasti privatizácie, pri prevode majetku na iné osoby,
pri
vyberaní colného dlhu a podobne.
Myslím si, že dokážeme s veľkou
presnosťou určiť, kde
sú
dnes v našej spoločnosti rizikové miesta, kde hrozí ne-
bezpečenstvo rozkrádania alebo zneužívania majetku
štátu,
kde
nachádza živnú pôdu korupcia aj
úplatkárstvo. Do týchto
rizikových
miest by mal byť prednostne orientovaný celý kon-
trolný
aj finančný systém štátu, v prvom rade
na prevenciu,
ale
rovnako aj na pružné reagovanie na výsledky kontrolnej
činnosti.
Povedzme si otvorene, že to tak nie
je. Inak by
nepretrvávali
negatívne tendencie a neexistovali by
odsúde-
niahodné aj odstrašujúce prípady drancovania
štátu, ktoré
v
minulosti nemajú obdobu.
Výsledky
činnosti Najvyššieho kontrolného
úradu, táto
správa
aj zistené nedostatky by mali byť podnetom na vážne
zamyslenie
nad účinnosťou súčasného kontrolného a finančného
systému
štátu, aj nad účinnosťou prijatých opatrení zo stra-
ny
vlády Slovenskej republiky, aj zo strany ústredných orgá-
nov štátnej
správy. Výsledky kontrolnej činnosti svedčia
jednoznačne
o tom, že medzi nami stále existujú
jednotlivci
a
skupiny ľudí na rôznych, aj na najvyšších úrovniach riade-
nia
štátu, u ktorých uplatňovanie zásad zákonnosti nie je na
zodpovedajúcej úrovni. Protispoločenské konanie osôb dnes
určuje
aj veľká ľahostajnosť okolia, malý záujem o spoločen-
ský
majetok, nedostatočná kontrola zo strany vedúcich hospo-
dárskych
pracovníkov, ktorí sú vo funkciách.
Za tento alarmujúci stav, aj keď nie priamo, sme poli-
ticky
zodpovední aj my poslanci, pretože v mnohých prípadoch
sa
o nedostatkoch aj vie, ale nevyvodzujú
sa potrebné záve-
ry.
Inými slovami, tento stav mnohým, hlavne tým z koalície,
vyhovuje
- čím kalnejšia voda, tým sa ľahšie loví.
Vážené
kolegyne, kolegovia, ľudské
správanie nemožno
regulovať len zákonmi, príkazmi, vyhláškami a
smernicami.
Nezastupiteľné
miesto v tejto spoločenskej oblasti má
i ve-
rejná mienka, verejná kritika, ale aj zásadová
personálna
práca
založená na odbornosti a morálnych hodnotách pracovní-
kov,
a nie na politickej príslušnosti. Mám
pocit, že mnohým
z
vládnych predstaviteľov chýba dnes už
aj odvaha. Odvaha
pozrieť
sa pravde do očí, odvaha otvorene poukázať na kri-
tický
stav spoločnosti v hospodárení s majetkom a prostried-
kami
štátu, otvorene a kriticky odhaľovať, ale aj zabraňovať
ďalším
a ďalším prípadom, ktoré sa opakujú a
dokonca naras-
tajú.
Zo správy mám pocit, že ani na ministerstvách sa nevy-
žaduje,
aby sa dôsledne uplatňovala kontrolná činnosť vyplý-
vajúca
pre každého priamo z funkcie, pretože je neoddeliteľ-
nou
súčasťou práce aj pracovných hodnotení. Či dnes to už
neplatí?
Ale platí, a viac ako v minulosti, pretože rozvoj
demokracie by
mal znamenať predovšetkým viac disciplíny
a
zodpovednosti. Ale od hlavy, od
vrchu, od ministerstiev
smerom
nadol. Ak porovnávame nedostatky zistené na minister-
stvách Najvyšším
kontrolným úradom v
roku 1994 - každý
z
nás túto správu má - a porovnáme ju so správou, ktorú dnes
prerokúvame
za rok 1995, zisťujeme, že k náprave
takmer ne-
došlo.
Dovoľte mi, aby som ešte vyjadril vlastný
názor k časti
správy
III o stave v daňových kontrolách. Všeobecne sú známe
skúsenosti, že
predkladané protokoly o vykonaní daňových
kontrol
zo strany daňových úradov nie vždy spĺňajú požiadav-
ky takého charakteru, aby na základe
týchto kontrol bolo
možné
posúdiť, či daňový subjekt úmyselne porušil povinnosti
pri spracovaní
daňového priznania za zdaňovacie obdobie.
Myslím
tým skutočnosť, že zápisnice z daňových kontrol nie
sú
vždy konkretizované a nie sú
pripájané také dôkazné ma-
teriály,
o ktorých by bolo možné usúdiť, či zistené kontroly
odôvodňujú
podozrenie z trestného činu skrátenia
dane podľa
§
148 Trestného zákona.
Veľmi často chýbajú vysvetlivky platcu dane, jeho sta-
novisko
k vykonanej kontrole, spôsob, akým
daňové priznanie
spracoval,
a podobne. Takisto ako pán Balejík, predseda Naj-
vyššieho
kontrolného úradu, chcem i ja povedať, že súčinnosť
orgánov
činných v trestnom konaní pri objasňovaní daňových
trestných
činov nie je na požadovanej úrovni
a je tu veľký
priestor
na daňové machinácie. Jednoznačne chýba koordiná-
cia,
koordinačná súčinnosť s cieľom ujasnenia toho, čo všet-
ko je potrebné
zabezpečiť zo strany daňových úradov, čo
všetko
by takéto protokoly mali obsahovať, ak
sú predložené
na
posúdenie prokuratúre.
Generálna prokuratúra podľa štatistických prehľadov
veľmi
dobre vie, že len pre mizivé percento z počtu oznámení
o
podozrení z trestného činu skrátenia
dane bol daný pokyn
na
vznesenia obvinenia. To znamená, že konečný efekt obžalo-
vateľností
je veľmi nízky, a mne sa zdá, že sa na kontrolu
v
našej spoločnosti len hráme. Práca daňových úradov, čin-
nosť
prokuratúry a iných orgánov v prípravnom konaní, aj keď
je
náročná, nie je efektívna. A treba hľadať príčiny. Kde
sú?
V daňových predpisoch, v ich častých zmenách, v nedosta-
točnej
metodickej práci daňových úradov, v
práci prokuratú-
ry,
v práci orgánov polície, v nedostatočnej súčinnosti?
Nebuďme preto k tomu ľahostajní a teraz,
keď prerokúva-
me
závery previerok Najvyššieho
kontrolného úradu, skúmajme
aj
ďalšie príčiny a hľadajme účinný postup
všetkých zainte-
resovaných
zložiek. Musíme si uvedomiť, že dnes, v
období
transformácie
majetku, sa v ekonomickej oblasti za jeden rok
udeje
toho veľmi veľa.
Preto navrhujem doplniť uznesenie
Národnej rady k tejto
správe:
"Národná rada žiada generálneho
prokurátora Sloven-
skej
republiky, aby predložil na júnové zasadanie Národnej
rady
správu o výsledkoch vykonaného preverovania poznatkov
z
odstúpených materiálov kontrolných orgánov. Rovnako
z
oznámení právnických a fyzických osôb dotýkajúcich sa pri-
vatizácie, hospodárenia s majetkom štátu
a hospodárenia
s
prostriedkami štátneho rozpočtu za roky 1994 aj 1995."
Verím, vážené kolegyne i kolegovia, že
tento návrh pod-
poríte,
lebo by sme mali poznať ďalší postup v došetrovaní
kontrolných
správ. Dotvorí nám to komplexný pohľad, o ktorom
hovoril
aj pán poslanec Čarnogurský, aj pán
poslanec Csáky,
ale
ktorého sa dožadoval aj predseda Najvyššieho kontrolného
úradu
pán Štefan Balejík.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nech
sa páči, pani poslankyňa Schmögnerová. Po pani
poslankyni
sa pripraví pán poslanec Šagát.
Poslankyňa B.
Schmögnerová:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán predseda Najvyššieho
kontrolného úradu,
vážená poslanecká snemovňa,
podľa zamerania kontrolnej činnosti na
rok 1995 usku-
točnil
Najvyšší kontrolný úrad 84 kontrolných akcií, ďalších
19
akcií na základe podnetov Národnej rady Slovenskej repub-
liky,
vlády Slovenskej republiky a fyzických a právnických
osôb.
Ako z toho vidieť, ide prevažne o cielené výberové ak-
cie,
na základe ktorých možno ťažko robiť jednoznačné závery
o
dodržiavaní zákonnosti v hospodárení
s rozpočtovými pro-
striedkami
štátu, o hospodárení a nakladaní s majetkom a ma-
jetkovými
právami štátu, o účinnosti vymáhania daní, odvo-
dov,
poplatkov a pokút a dodržiavaní
povinností z finančno-
-ekonomických
vzťahov štátu.
Napriek tomu správa signalizuje, že rozsah porušovania
zákonov
je alarmujúci. Výsledky kontrolnej činnosti ukázali,
že
sa porušujú zákony zo strany súkromných právnických osôb,
predovšetkým
daňové zákony a zákon o účtovníctve. No
správa
ukázala
aj to, že zákony porušujú štátne orgány, ktoré by
mali
byť garantom zákonnosti.
Najčastejšie sa porušujú právne predpisy
o rozpočtových
pravidlách,
o hospodárení s prostriedkami štátneho rozpočtu,
o
verejnom obstarávaní, predpisy
určujúce nakladanie so
štátnymi
fondmi, predpisy o správe majetku štátu a rovnako
zákon
o účtovníctve.
Najvyšší
kontrolný úrad pritom
neuskutočnil kontrolu
nakladania s
prostriedkami štátneho rozpočtu vo všetkých
štátnych orgánoch.
Ako príklad môžem uviesť Ministerstvo
práce,
sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky, a to
napriek
tomu, že v roku 1993 sa tu zistili závažné nedostat-
ky.
Priestor na nedodržiavanie zákonnosti sa
zväčšuje, a to
z
viacerých dôvodov.
Po prvé
preto, že vyvodzovanie záverov z
kontroly je
nedostatočné.
Je obmedzené kapacitnými možnosťami Najvyššie-
ho
kontrolného úradu pri kontrole
plnenia opatrení z pred-
chádzajúcich kontrol,
ale aj nedostatočným uplatňovaním
sankcií
voči zodpovedným pracovníkom za
porušovanie predpi-
sov
úmyselným či neúmyselným pomalým postupom orgánov čin-
ných
v trestnom konaní.
Po druhé
preto, že Najvyšší kontrolný
úrad pri svojej
kontrolnej
činnosti naráža na mnohé nedostatky v
zákonodar-
stve.
Na mnohé z nich sa poukázalo už viackrát v stanovis-
kách
a správach Najvyššieho kontrolného úradu. Napríklad ne-
dostatky v
zákone o účtovníctve, v zákone o lotériách
a
iných podobných hrách, v zákone
o správnych poplatkoch
atď. Uskutočnenie nápravy sa odkladá
v niečí partikulárny
prospech
a na úkor spoločenských strát. Najvyšší kontrolný
úrad niekoľkokrát poukazoval i na nenormálnosť súčasného
riešenia
vzťahov Najvyššieho kontrolného
úradu a Minister-
stva
financií Slovenskej republiky. Mali sme možnosť vypočuť
si
to i dnes v úvodnom slove pána predsedu
Najvyššieho kon-
trolného
úradu.
Ministerstvo financií Slovenskej
republiky, ktoré zo
zákona
o Najvyššom kontrolnom úrade má byť Najvyšším kon-
trolným úradom kontrolované, navrhuje rozpočet Najvyššieho
kontrolného
úradu, a zároveň má kontrolnú pôsobnosť
vo veci
kontroly rozpočtového hospodárenia Najvyššieho kontrolného
úradu.
Evidentne sa nerešpektuje nezávislosť
kontroly a ani
naše
medzinárodné záväzky v tejto sfére.
Riešením môže byť,
ako
to navrhuje aj Najvyšší kontrolný úrad,
aby sa kontrola
hospodárenia
s rozpočtovými prostriedkami v Najvyššom kon-
trolnom
úrade zverila gesčnému výboru Národnej
rady Sloven-
skej
republiky a aby kapitolu Najvyššieho
kontrolného úradu
schvaľovala
osobitne Národná rada Slovenskej republiky.
Navrhujem preto prijať uznesenie Národnej rady Sloven-
skej
republiky takéhoto znenia: "Národná rada Slovenskej re-
publiky
zaväzuje vládu Slovenskej republiky pripraviť legis-
latívne
a iné opatrenia, ktoré by rešpektovali nezávislosť
Najvyššieho
kontrolného úradu pri navrhovaní rozpočtu Naj-
vyššieho
kontrolného úradu, ako i pri kontrole
rozpočtového
hospodárenia
Najvyššieho kontrolného úradu."
Chcela by som sa teraz podrobnejšie zamerať na tú časť
kontrolnej činnosti,
ktorú uskutočnil Najvyšší kontrolný
úrad
na Ministerstve financií Slovenskej republiky a v orga-
nizáciách
v jeho pôsobnosti. Na Ministerstve financií Slo-
venskej
republiky sa ukázali závažné nedostatky pri dodržia-
vaní
zákona o účtovníctve číslo 563/1991 Zb. v znení neskor-
ších
predpisov, za dodržiavanie ktorého v
Slovenskej repub-
like
má práve zodpovednosť ministerstvo financií. Ako prí-
klad
môžeme uviesť nezúčtovanie návratných
finančných výpo-
mocí
a dotácií poskytnutých zo štátneho rozpočtu. Nevyrovna-
né
záväzky predstavovali za rok 1993 17,8
mil. Sk a za rok
1994
38,9 mil. Sk. Napriek tomu, že išlo o
porušenie zákona
o
rozpočtových pravidlách, ministerstvo financií neuplatnilo
voči
neplatičom sankcie.
Správa poukazuje na závažné porušenie zákona Národnej
rady
číslo 278/1993 Z. z. o správe majetku v
Centre kupóno-
vej privatizácie pri nakladaní s prostriedkami kupónovej
privatizácie
v Centre kupónovej privatizácie
Slovenskej re-
publiky, kde
neoprávneným použitím prostriedkov vznikli
straty
vo výške 178,7 mil. Sk. Ide o zdroje,
ktoré sa mohli
použiť
napríklad v štátnom rozpočte na zvýšenie niektorých
výdavkov
v školstve, zdravotníctve a podobne.
Chcela by som
požiadať pána predsedu Najvyššieho kontrolného
úradu, aby
konkretizoval,
o aké neoprávnené použitie prostriedkov
išlo
a
aké sa z toho vyvodili sankcie.
Analogickú otázku kladiem
i
v súvislosti s paušálnymi mesačnými
platbami v sume 50,7
mil.
Sk z Centra kupónovej privatizácie do
Podniku výpočto-
vej
techniky.
Ministerstvo financií Slovenskej
republiky je jediným
akcionárom akciovej spoločnosti CAS-LOT, t. j. spoločnosti
určenej
na zakladanie a prevádzkovanie
lotérií a im podob-
ných
hier a na účasť na ich zakladaní. V roku 1993 vložilo
Ministerstvo
financií Slovenskej republiky v dvoch
častiach
do CAS-LOT
spolu 50 mil.
Sk. Spoločnosti, v ktorých má
CAS-LOT
účasť, dosiahli však v rokoch 1993 a 1994 stratu,
v
roku 1995 sa zo zisku bude uhrádzať
strata za predchádza-
júce
roky. Celková strata Ministerstva financií Slovenskej
republiky
za roky 1993 až 30. 6. 1995 predstavuje skoro 10
mil.
Sk. Okrem toho asi tiež 10 mil. Sk sa použilo na iné
ako na stanovené účely, čím sa
porušil § 5 zákona číslo
567/1992
Zb.
Kontrola finančných prostriedkov z
povoľovania prevádz-
kovania
lotérií a iných hier z marca 1996 ukázala, že Minis-
terstvo
financií Slovenskej republiky má na vzniknutej stra-
te
priamy, ako i sprostredkovaný podiel. Ako ukázala citova-
ná
informácia o výsledku kontrol, výťažok
z lotérií a iných
hier
mal klesajúci trend. V roku 1993
výťažok bol 444 mil.
Sk
a predstavoval 13,3 % z tržieb, v roku
1994 už iba 173,4
mil.
Sk, t. j. 4,4 % tržieb. Tým vznikli dodatočné straty na
dani
z príjmov do štátneho rozpočtu, ktoré
dosahujú asi 100
mil.
Sk. Podľa informácie Ministerstvo financií Slovenskej
republiky
ďalej odpustilo správne
poplatky predstavujúce
10
% z tržieb, ktoré sú najstabilnejším príjmom z prevádzko-
vania
lotérií a iných hier. Lotérie, ak načrieme do histó-
rie,
vznikli práve preto, aby sa získali zdroje
pre prázdnu
štátnu
pokladnicu. Je naozaj unikátne, ak naopak štátny roz-
počet
na lotérie a im podobné hry dopláca.
Aké sú teda príčiny stratovosti a nízkej
ziskovosti lo-
térií
a iných hier? Zo strany Ministerstva
financií Sloven-
skej
republiky, čo nás tu zaujíma, je to predovšetkým prí-
stup
k povoľovaniu kasín a hier. Tu treba položiť otázku,
aká
je politika ministerstva financií pri povoľovaní kasín
a
hier a aké záujmy kompetentné
osoby v povoľovacom konaní
presadzovali, keďže
udelením nadmerného počtu
licencií
vznikli
štátu priame a nepriame straty
presahujúce 100 mil.
Sk.
Ministerstvo financií zároveň povolilo
okrem CAS-LOT aj
vznik iných
prevádzkovateľov hier, čo
je ďalším dôvodom
strát
CAS-LOT.
Chcem
požiadať pána predsedu
Najvyššieho kontrolného
úradu,
aby podrobnejšie informoval
Národnú radu Slovenskej
republiky,
aké opatrenia uložil Najvyšší kontrolný
úrad Mi-
nisterstvu
financií Slovenskej republiky, či Najvyšší kon-
trolný
úrad požiadal o preskúmanie konania
zainteresovaných
osôb
z hľadiska prípadnej trestnoprávnej zodpovednosti a aké
sankcie
sa voči nim uplatnili.
Rozhodnutia Ministerstva financií Slovenskej republiky
o
založení Športniké a zrušení
číselných hier prevádzkova-
ných
akciovou spoločnosťou, ako tu už uviedla pani poslanky-
ňa
Ďurišinová, znamenali v roku 1994 stratu výťažku 113,8
mil.
Sk určeného na šport, ako aj stratu
prostriedkov štátu
v
sume 10 mil. Sk, ktorú vložil neúčelne
do základného ima-
nia
Športniké, a. s., čo spolu predstavuje stratu 123,8 mil.
Sk.
Vzhľadom na to, že zodpovednosť za
uvedené rozhodnutia,
teda
aj straty, sa dá adresne určiť, v
interpeláciách polo-
žím
otázku pánu ministrovi financií, aké personálne závery
z
kontrolnej správy Najvyššieho kontrolného úradu vyvodí.
Závažné porušovanie zákonnosti sa odhalilo aj v iných
hospodárskych rezortoch
pri používaní rezortných fondov,
napríklad v Štátnom
fonde životného prostredia, v
Štátnom
podpornom fonde
pre poľnohospodárstvo a
potravinárstvo,
v
Správe štátnych hmotných rezerv atď. Sú
dokladom toho, že
v
štátnych orgánoch pretrváva
benevolentný vzťah k dodržia-
vaniu
zákonnosti, že sa nevyvodzujú závery z porušovania zá-
konov,
že orgány činné v trestnom konaní
nepostupujú dosta-
točne
razantne pri odkrývaní trestnej
činnosti. Len z kon-
trol
v jedinom rezorte Ministerstva financií
Slovenskej re-
publiky je zrejmé,
že spoločnosť tak prichádza o značné
zdroje,
ktoré sa protiprávne prelievajú zo štátneho rozpočtu
do
súkromných rúk.
Ak chceme tomu zabrániť, treba nielen zvýšiť politickú
nezávislosť Najvyššieho
kontrolného úradu, zvýšiť
počet
a
kvalifikovanosť jeho pracovníkov
a podobne, ale zmeniť
i
celkovú klímu spoločnosti, v ktorej sa
nebudú prižmurovať
oči
nad nezákonnosťou, nad porušovaním
ústavnosti, a to ani
zo
strany vlády a Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pani poslankyni Schmögnerovej.
Ďalej je do roz-
pravy
prihlásený pán poslanec Šagát a pripraví sa pán posla-
nec
Filkus.
Poslanec T. Šagát:
Vážený pán predseda,
vážený predseda Najvyššieho kontrolného
úradu,
milé kolegyne, kolegovia,
dovoľte tiež niekoľko poznámok k
uvedenej správe. Sa-
mozrejme, budem hovoriť o tých stranách,
ktoré sa týkajú
zdravotníctva,
to znamená strany 18 až 21. Na strane 18 mi
však
nedá, aby mi nepadli oči na Maticu slovenskú, ktorá po-
divuhodným spôsobom bez podpísania zmlúv ráčila
minúť 900
tisíc
korún. Ale to je len celkom na okraj, tomu nerozumiem.
K zdravotníctvu by som chcel povedať asi toľko: Už sme
o
tom spolu hovorili a ďakujem za výzvu k spolupráci od pána
predsedu,
ktorý mi dokonca povedal, že je ochotný
ktorýkoľ-
vek
protokol dať na nahliadnutie, aby sme si
to mohli po-
zrieť.
Teda konkrétne k zdravotníctvu. Všimnite si,
že to je
časť,
ktorá má 3 strany a dve tretiny z toho sa týkajú kúpe-
ľov
Piešťany, pričom, ako iste viete, v
rezorte zdravotníc-
tva
je viac ako 200 priamo riadených alebo príspevkových or-
ganizácií,
a tie sa v tomto protokole, v tejto správe zjavi-
li
len v podobe 3 nemocníc, Inštitútu pre ďalšie vzdelávanie
zdravotníckych
pracovníkov, ešte ďalšie 4 organizácie, a po-
tom
niekoľko zistení na ministerstve zdravotníctva. Myslím
si
teda, že treba hľadať odpoveď na otázku, komu tak strašne
záleží
na tom, že na dvoch stranách z troch
ideme prepierať
kúpele.
Keď som si položil takúto otázku, využil som svoje
kontakty,
svoje informačné toky, svoju malú Slovenskú infor-
mačnú
službu a cestou jazvecov a cesnakov som zistil niekto-
ré
údaje, ktoré, žiaľbohu, trošku spochybňujú túto správu,
pán
predseda Najvyššieho kontrolného úradu.
Na strane 19 v strede strany je napísané, a to takisto
spochybňuje
hodnovernosť tejto správy, že vo Fakultnej ne-
mocnici Pasteura v
Košiciach sa zistilo, že ešte nie
je
v
štátnom rozpočte dostatočne vyriešených 6 mil. korún. Pro-
sím
vás, treba pozerať lepšie dokumenty. Pán minister Filkus
je
tu, ja sa na to pamätám, my sme tento
nedostatok zdedili
a
bol vyriešený v roku 1994.
Ale
poďme k tým piešťanským kúpeľom. Dovoľte mi len
niekoľko argumentov, ktorými sa pokúsim
trošku spochybniť
tie
veci, ktoré sú tam uvedené.
Predovšetkým na strane 19 je v
poslednom odseku napí-
sané,
že disponibilný zisk klesal. Ale keď si
všimnete, zá-
klad
je rok 1991. Začal by som však s rokom 1990, keď bol
zisk v kúpeľoch
140 mil. Sk, asi 141 mil.,
ale nebudeme
o
tých malých číslach hovoriť, nie
sú zaujímavé, keď sa tu
minulo
toľko peňazí - niekoľko miliónov, ba keby sa spočíta-
li,
možno by to boli aj miliardy. Takže v roku 1990 bol zisk
nad
140 miliónov a v roku 1993, vtedy, keď bol riaditeľom
pán
inžinier Gajdoš, ktorý je dnes, s požehnaním koalície,
námestníkom
na Sliači s pánom ministrom Soboňom,
ktorý tak-
isto,
na základe protokolu Najvyššieho
kontrolného úradu,
ktorý
preveroval činnosť alebo
používanie prostriedkov mi-
nisterstva
zdravotníctva v rokoch 1993 a 1994, mal
také ná-
lezy,
že išiel podnet na Generálnu prokuratúru na pána mi-
nistra
Soboňu, ale, žiaľbohu, dodnes nie je vyriešený. A tam
išlo
len o takú absolútnu maličkosť, akou bol napríklad, ok-
rem
iného, úver firmy SIEMENS, ktorý bol podpísaný bez za-
hraničného
tendru, vo výške 1,4 miliardy korún. Skutočne ab-
solútne
zanedbateľná suma, asi sa tým ani netreba
zaoberať.
Keď
sme sa vlani cez výbor obrátili na
Generálnu prokuratú-
ru,
čo je s tým, dostali sme odpoveď,
ktorá tento problém
neriešila,
že je to niekde na úrovni vyšetrovania, v nejakom
obvodnom
stredisku.
Vrátim sa ešte k tomu zisku. V roku 1993 bol 37 milió-
nov.
Je citovaný rok 1994, ale nehnevajte
sa, dnes máme máj
1996.
Kde je zisk za rok 1995, pán predseda? Ak by ste si to
boli
overili, zistili by ste, že zisk v roku 1995 bol 140
miliónov,
to znamená, že sa približne vyrovnal roku 1990.
Potom
ostane celkom na vode aj argumentácia, že možno nie-
ktoré
obchodné činnosti dala táto spoločnosť - Slovenské kú-
pele,
robiť inej firme a táto firma si
účtovala 5-percentný
zisk.
Pretože ak urobím lepší obchod s inou firmou, ktorá mi
to
vie lepšie zorganizovať, možno je to výhodné. Preto sa mi
celkom
nezdá, či sú tie vývody dobré.
Ešte
jeden argument. Na strane 20 v
strede uvádzate
-
a to je správa k aprílu 1996, lebo to
je uvedené na prvej
strane
- správa k aprílu 1996 - a
tam uvádzate, že v tej
spoločnosti
sú stále len štyria zamestnanci. Ale ja mám dok-
lady,
že je tam tisíc zamestnancov. Skutočne
som momentálne
prekvapený,
aké stanovisko mám k tomu celému zaujať. A okrem
toho mám doklad,
že 14. 2. 1996 Policajný zbor
Piešťany
vzhľadom na prešetrenie dokumentačného materiálu
a z vý-
sluchu zainteresovaných osôb preukázal, že nebol spáchaný
trestný
čin, a preto celú záležitosť odložil v
zmysle § 159
ods.
1 Trestného poriadku pod číslom
písomnosti PZ 104/1996
ako
uzatvorenú.
Pýtam
sa, ako vlastne Najvyšší kontrolný úrad splnil
úlohu
v rezorte zdravotníctva, keď sa venoval len Piešťanom.
Nie
je to vlastne len odraz zúriaceho boja o privatizáciu
v
Piešťanoch? Ako je možné, pán predseda, že ste si dovolili
uviesť
na strane 19 v predposlednom odseku, že je neujasnený
počet
transformácie kúpeľov. Myslím si, že ten predsa bol
jasne
deklarovaný, napriek nám, že všetky lukratívne kúpele,
teda
Bardejov, Sliač, Piešťany, myslím
Dudince - tie štvrté
si
presne nepamätám - majú ísť do verejnej súťaže s jasne
určenými
percentami. Nikto verejne nezmenil
filozofiu tejto
privatizácie.
Vieme, že to pôjde priamym predajom. Prečo sme
nepreskúmali
tie kúpele, ktoré sa už odštátnili, sprivatizo-
vali
- Bojnice, Trenčianske Teplice? Možno
by sme boli pre-
kvapení,
čo všetko by sa tam našlo, ale my sa zameriame mož-
no
na nevyhovujúcu riaditeľku, ktorú treba odstrániť z Pieš-
ťan,
pretože nám nejde do mariáša.
Skutočne si myslím, že táto správa
Najvyššieho kontrol-
ného
úradu sa o zdravotníctve nevydarila, pretože v zdravot-
níctve
je rad iných problémov. A riešiť Piešťany, pokiaľ ich
chce
niekto sprivatizovať, odporúčam na koaličnej rade.
Ak
som bol veľmi zlý, ospravedlňujem sa. Súčasne sa
ospravedlňujem všetkým, ktorých som zobudil, a ďakujem za
pozornosť
tým, ktorí ma počúvali. Súčasne chcem
povedať, že
v
hlasovaní budem podporovať
návrhy, ktoré tu predniesli
napríklad
pán poslanec Sopko a pán poslanec Csáky, lebo si
myslím,
že táto správa si zasluhuje skutočne pozornosť, že
si
zasluhuje, aby znovu prešla výbormi, a že by sme mali,
tak
ako navrhol výbor pre zdravotníctvo, požiadať ministra
vnútra, aby dal
odpočet, ako prebieha
prešetrovanie tých
podnetov.
Vážené
kolegyne, kolegovia z
koalície, nenechajme to
odhlasovať, že to
prijímame. Zákonnosť nemôžeme
vybudovať
tak,
že sa pardonuje porušovanie zákonov. Ak
áno, tak potom
nechcite, aby sme
sa vzájomne na seba usmievali, keď sa
stretávame
na chodbách.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Filkus, nech sa
páči. Pripraví sa
pán
poslanec Ftáčnik.
Poslanec R. Filkus:
Vážený pán predseda,
vážený pán podpredseda vlády,
vážený pán minister,
vážené kolegyne, kolegovia,
dnes dopoludnia sme skoro zvíťazili, ale stratou šies-
tich
hlasov sa nám nepodarilo poprosiť pánov
ministrov, aby
prišli sem na
prerokúvanie správy Najvyššieho
kontrolného
úradu.
Škoda. Naozaj vám poviem, veľmi konkrétne - v Bundes-
tagu
v Nemeckej spolkovej republike a v Rakúskom parlamente,
keď sa rokuje
o správe o kontrole, všetci ministri veľmi
poslušne
prídu, ale nejde o poslušnosť, ale sedia tam, aby
povedali, ako je
to v skutočnosti v ich rezortoch, čo to
všetko
znamená, čo sa našlo, a ako sa to
obhajuje. My hádam
na
to tiež neskôr prídeme.
Pán predseda Balejík podľa môjho názoru veľmi ilustra-
tívne
presne dokázal, ako nízke právne vedomie pracovníkov
-
ale nielen pracovníkov, aj ministrov
- spôsobilo, že nám
mimo
zákona v roku 1995 ušlo 550 miliónov Sk. Bolo by bývalo
veľmi
dobre, keby sme si boli povedali, a každý minister,
ktorého
sa to dotýkalo, lebo sú presne vymenované príklady
prekročenia zákona -
116 prípadov verejného
obstarávania,
55
prípadov účtovníctva, 54 rozpočtových
pravidiel atď., to
všetko
sú veľmi konkrétne veci nízkeho právneho vedomia nie-
len pracovníkov, ale aj tých, ktorí
rezort vedú. Bolo by
dobre, keby sme
dostali nejaké vysvetlenie
príčin, prečo
k
tomu došlo.
Z
tohto hľadiska predložená
správa má svoj cieľ, má
svoje úlohy a
ukázala, i keď mnohí to môžu posudzovať na
všeobecnej úrovni,
ako to skutočne vyzerá v
rezortoch
s
prekračovaním zákona. A najmä preto, že
súčasne vieme, že
vnútorná kontrola v
jednotlivých rezortoch zlyháva.
Prečo
zlyháva?
Nikto sa k tomu nevyjadruje. Nikto nezaujíma stano-
visko k takému
porušeniu zákonov, ktoré tu
spomínal pán
predseda
Balejík.
Boli tu hlasy o doplnení systému štátnej
ústavnej moci,
mám
na mysli moc kontrolnú, systémové prístupy - hovorili
o
tom pán Csáky, pán Sopko a mnohí
iní. No pomôžme Najvyš-
šiemu
kontrolnému úradu. Ako? Pokiaľ ide o
doplnenie reali-
zácie
štátnej moci, to vedia lepšie ako ja v
ústavnoprávnom
výbore,
prosil by som ich, aby okrem roviny zákonodarnej mo-
ci, roviny
súdnej, roviny výkonnej
moci rozmýšľali aj
o
uplatnení kontrolnej moci.
To je podľa mňa súčasne základný
systémový krok k tomu,
aby
aj napríklad Najvyšší kontrolný úrad mohol vstúpiť do
procesu
privatizácie. Pretože v tom je alfa a
omega všetké-
ho,
čo sa deje. Vy viete, aj v správe, keď
ste ju dobre čí-
tali,
je napísané, že Najvyšší kontrolný úrad môže vstúpiť
do
procesu privatizácie len z hľadiska
prípravy privatizač-
ného
procesu v rámci transformačných krokov.
To znamená, že
pri vstupe do
procesu privatizácie má ohromnú
zákonodarnú
bariéru,
od ktorej sa nemôže odlepiť a nemôže sa tam dostať.
Na rozdiel od ostatných ešte chcem povedať, že v rámci
zákona
Najvyšší kontrolný úrad urobil, splnil svoju úlohu,
cieľ
do tej miery, že ďalšia správa musí byť ešte predložená
v
súvislosti s rozpočtovými podmienkami.
Najvyšší kontrolný
úrad
to musí bezprostredne pripraviť a potom uvidíme ďalší
pohľad,
ako sa narába s rozpočtovými prostriedkami. Ale kon-
zekventnosť
záverov - čo sa stalo, keď Najvyšší kontrolný
úrad
zistil taký alebo onaký priestupok,
zistil prekročenie
zákona
až v tom veľkom balíku 550 miliónov korún - určite by
sa
malo zo správy Najvyššieho kontrolného
úradu ukázať, aký
bol
ďalší krok.
Samozrejme, že vítam, a mal som presne
návrh toho isté-
ho
uznesenia, pokiaľ ide o Generálnu prokuratúru. Isté je,
že
konzekventnosť záverov musí ísť v prvom rade cez Generál-
nu
prokuratúru, ale aj ministerstvo
vnútra. To znamená, že
od
týchto inštitúcií takisto musíme
dostávať prehľad o ďal-
ších
postupoch, čo sa urobilo. Našli sa chyby, ale čo ďalej?
Veď
občana, daňovníka treba informovať.
Tretia rovina - každý vedúci
organizácie, a teraz mám
na
mysli ministra, ktorý musí tiež
informovať o tom, aká je
konzekventnosť
záveru, ktorý našiel Najvyšší kontrolný
úrad
ako
chybu, čo sa vyriešilo. To by si mali
naši vedúci orga-
nizácií
a vedúci ministerstiev a týchto inštitúcií uvedomiť.
Poviem jeden príklad. Nechcem už ísť do viacerých kon-
krétností, spomeniem len jeden príklad. Centrum
kupónovej
privatizácie
ste zatiaľ nespomenuli. 2,7 mld korún sa uloži-
lo
bez úrokovej miery. Nulová úroková miera spôsobila zníže-
nie majetku Centra kupónovej privatizácie o
178,7 milióna
korún.
Dúfam, že mi to potvrdí aj predseda
Najvyššieho kon-
trolného
úradu pán Balejík, v materiáloch sa o tom hovorí.
Minister
financií, samozrejme, keby tu bol, by nám mal pove-
dať,
ako je to s Centrom kupónovej
privatizácie, s tými 2,7
mld.
Samozrejme, že sú tam i ďalšie veci, napríklad o verej-
nom obstarávaní, ktoré by bolo treba rozmeniť na drobné
a
hovoriť o nich. No myslím si, že toto budeme musieť reali-
zovať, keď
sa dohovoríme, že konzekventnosť, dotiahnutie
riešenia
nedostatkov a chýb sa musí dostať až na
úroveň in-
formácií
pre občana - daňovníka.
Z pohľadu, že Najvyšší kontrolný úrad
bude musieť pred-
ložiť
aj ďalšiu správu, myslím si, že to je správa, ktorá sa
berie
na vedomie, ktorá sa neschvaľuje, že možno zobrať túto
správu
na vedomie s tým, že ďalší prehľad o použití štátneho
majetku, o použití
prostriedkov, aj o použití
majetkového
práva
bude musieť Najvyšší kontrolný úrad predložiť v ďalšej
etape.
Z
tohto pohľadu sa prikláňam k uzneseniu
pána Sopku
-
to je uznesenie vo vzťahu ku Generálnej prokuratúre, to je
jednoznačné,
aj k uzneseniu pani Schmögnerovej.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem
pánu poslancovi Filkusovi.
Nech sa páči, pán
poslanec
Ftáčnik a pripraví sa pán poslanec Palacka.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán predseda,
vážení členovia vlády,
vážený predseda Najvyššieho kontrolného
úradu,
kolegyne a kolegovia,
správa
o výsledkoch kontrolnej
činnosti Najvyššieho
kontrolného úradu za
rok 1995 načrtáva
neradostný obraz,
ktorý
podľa mňa nikoho z nás nemôže nechať ľahostajným. Roz-
horčené
slová predsedu Najvyššieho kontrolného
úradu o roz-
krádaní
vo veľkom vyjadrujú aj môj pocit po
prečítaní tejto
správy
a myslím si, že tento parlament nemôže skončiť tým,
že
túto správu len zoberie na vedomie. Ak
by sme správu len
pasívne
zobrali na vedomie, fakticky by sme vyslovili súhlas
s
tým, čo v tej správe konštatujeme, pretože by sme ďalej
nekonali.
Cieľom môjho vystúpenia je navrhnúť
uznesenia, ktoré by
vyjadrovali
našu aktívnu žiadosť, aby nedostatky konštatova-
né
v tejto správe našli svoje opatrenia,
našli svoje rieše-
nie
a aby parlament Slovenskej republiky v zastúpení občanov
bol
informovaný o dôsledkoch, ktoré sa vyvodili zo zistení
Najvyššieho
kontrolného úradu.
Vo
svojom diskusnom príspevku
nadviažem na kolegov,
ktorí
mi uľahčili úlohu, a opriem sa o tú časť správy, ktorá
sa venuje rozboru rozpočtovej kapitoly
ministerstva škol-
stva.
Je to príklad ako každý iný, nebudem ho široko rozpit-
vávať,
ale musím spomenúť jeden prípad, ktorý
nemôže vyrie-
šiť
ani Najvyšší kontrolný úrad, ani
ministerstvo školstva,
pretože
súvisí so zákonmi.
Na
strane 17 v predloženej správe Najvyšší kontrolný
úrad
v súvislosti s vykonanou kontrolou v Hoteloch mládeže
Slovakia
konštatoval nesúlad medzi znením ústavného zákona
číslo
497/1990 Zb. o navrátení majetku bývalého Socialistic-
kého
zväzu mládeže ľudu ČSFR a zákona Národnej rady číslo
189/1993 Z. z.
o Fonde detí a mládeže. Vysvetľuje sa, že
podľa
ústavného zákona by sa majetok bývalého Socialistické-
ho zväzu
mládeže mal používať
výhradne na potreby detí
a
mládeže, kým náš zákon Národnej rady ho kvalifikuje ako
majetok,
ktorý sa má používať na podporu činnosti v prospech
detí
a mládeže.
Citujem správu: "Výsledky kontroly Najvyššieho kontrol-
ného úradu v
akciovej spoločnosti Hotely
mládeže Slovakia
preukázali
porušenie ustanovenia § 4 ústavného zákona v tom,
že
majetok bývalého Socialistického zväzu
mládeže sa nepou-
žíval
výhradne pre potreby detí a mládeže, ale bol zhodnoco-
vaný
v prospech podnikateľských aktivít súkromných spoloč-
ností.
Najvyšší kontrolný úrad protokol o
výsledku uvedenej
kontroly
predložil Generálnej prokuratúre na
ďalšie konanie
najmä
v súvislosti s postupom a opodstatnenosťou založenia
akciovej
spoločnosti Hotely mládeže Slovakia a
spôsobom na-
kladania
s majetkom štátu a jeho využívaním pre potreby detí
a
mládeže."
Rešpektujem tento záver Najvyššieho kontrolného úradu,
ktorý
sa obrátil vlastne na Generálnu prokuratúru fakticky
o
výklad a možno právne posúdenie situácie. Aby to nezostalo
len na Generálnej prokuratúre, ale aby
sa s pokračovaním
tejto
kauzy oboznámil aj príslušný výbor
Národnej rady, na-
vrhujem
takéto uznesenie:
"Národná rada žiada generálneho
prokurátora, aby po
skončení konania na
základe protokolu o výsledku
kontroly
hospodárenia
a nakladania s majetkom štátu v akciovej spo-
ločnosti
Hotely mládeže Slovakia (list predsedu
Najvyššieho
kontrolného
úradu Slovenskej republiky, číslo O-1441/95 zo
4.
9. 1995) poskytol Výboru Národnej rady pre vzdelanie, ve-
du,
kultúru a šport informáciu o výsledku konania."
Tak sa príslušný orgán zákonodarného zboru dozvie, aké
je
stanovisko generálneho prokurátora, resp. Generálnej pro-
kuratúry,
a bude môcť prípadne navrhnúť zmeny
zákona, ktoré
by
zosúladili ústavný zákon a náš zákon o
Fonde detí a mlá-
deže.
Konštatovať, že v časti správy Najvyššieho kontrolného
úradu
- ministerstvo školstva - sú uvedené nedostatky, ktoré
sa
týkajú porušenia zákona o rozpočtových
pravidlách, svoj-
voľného
presunu finančných prostriedkov, či porušenia zákona
o
verejnom obstarávaní, by bolo len
opakovaním toho, čo je
konštatované
v iných kapitolách. Môže ísť o porušenia, na
ktoré
je možné nájsť vysvetlenie, ako presun
z jednej kapi-
toly
do inej kapitoly, mám na mysli investičné či neinves-
tičné
prostriedky, ale zákon je zákon a ten takéto konanie
neumožňuje.
Myslím si, že by sme mali pokračovať v tom, že
by
sme dôsledky týchto zistení a ich prešetrenie jednotlivý-
mi
výbormi alebo kontrolu jednotlivými výbormi zverili - Ná-
rodná
rada, toto plénum - príslušným výborom
Národnej rady,
a
preto navrhujem druhé uznesenie:
"Národná rada Slovenskej republiky žiada členov vlády
a
ostatných ústredných orgánov, aby
podali príslušným výbo-
rom
Národnej rady Slovenskej republiky
informáciu o opatre-
niach,
ktoré prijali v súvislosti so
zisteniami Najvyššieho
kontrolného
úradu uvedenými v tlači 392, a o plnení prija-
tých
opatrení do 15. 7. 1996."
Ak
by sme mohli dnes
diskutovať s ministrami, teda
členmi
vlády, ktorí by vysvetlili skutočnosti uvedené v tej-
to
správe, možno by takéto uznesenie
nebolo potrebné. Keďže
ministri
tu nesedia, myslím si, že by sme mali
ďalšie kona-
nie
v tejto veci zveriť našim výborom, aby tá vec nezaspala,
aby
zodpovednosť, ktorá tu nie je vyvodená, pretože Najvyšší
kontrolný
úrad nemôže vyvodzovať zodpovednosť,
zodpovednosť
tak,
ako tu povedali predrečníci, môže vyvodzovať len vedúci
organizácie, v tomto
prípade minister alebo
vedúci iného
ústredného
orgánu štátnej správy. My sa tu nedozvieme o tom,
aké opatrenia vykonali, ako sa
plnia, ale mali by sa ich
dozvedieť
príslušné výbory a tie by mali byť o nich informo-
vané.
Preto som navrhol uznesenie číslo 2.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Do akého termínu ste to povedali?
Poslanec M. Ftáčnik:
Do 15. 7., pán predseda, mám to
písomne, odovzdám to
pani
spravodajkyni.
Moje tretie uznesenie sa zdanlivo podobá na uznesenie,
ktoré
navrhol pán Sopko, budem zaň hlasovať a navrhujem, aby
sme
prijali uznesenie pána Sopku, ale v tom
uznesení mám na
mysli
trošku niečo iné a pokúsim sa
vysvetliť, o čo mi ide.
Mám
na mysli to, že pri kontrolných zisteniach, ktoré robí
Najvyšší
kontrolný úrad, keďže nemajú
vyvodzované dôsledky,
resp.
majú, ale verejnosť o nich nevie, chýba preventívny
účinok.
Zdá sa, že je možné robiť čokoľvek, skonštatuje sa
to v správe
Najvyššieho kontrolného úradu,
postúpi sa to
kamsi
a potom sa rok, dva, tri, niekedy možno
aj dlhšie nič
nedeje.
Aspoň ja ako poslanec Národnej rady som sa ešte nik-
dy
nedozvedel o dokonanom, teda došetrenom prípade, ktorý by
mi
povedal, že v roku 1993 to a to sa stalo tam a tam, na
základe
kontroly Najvyššieho kontrolného úradu alebo rezort-
nej
kontroly konala prokuratúra, orgány činné v trestnom ko-
naní
a bol odsúdený pracovník tak a tak.
Myslím si, že len takýmto spôsobom môžeme
ukázať verej-
nosti, že sa
tu naozaj niečo deje, že Najvyšší kontrolný
úrad,
ale aj tento parlament, vrátane Generálnej prokuratúry
a
orgánov činných v trestnom konaní, majú záujem na tom, aby
zákon nebol porušovaný, a v prípade, že
je porušený, aby
z
toho boli vyvodené dôsledky. Smerujem
teda k tomu, že by
sa mali
osobitne zverejniť, a to
prostredníctvom správy
o
stave zákonnosti, ktorú nám podáva Generálna prokuratúra
každý
rok, doriešené prípady. Uznesenie pána
Sopku dáva in-
formáciu
aj o podaných veciach z tohto roku, z
minulého ro-
ku,
ktoré možno ešte nie sú skončené. Ale
pýtajme sa na tie
veci,
kde je už hotový rozsudok, a vieme povedať, že toto
bolo
konanie a tu je trest. Len takto môžeme výchovne a pre-
ventívne
pôsobiť na verejnosť a na tých, ktorí by sa mohli
takejto
činnosti dopúšťať aj v budúcnosti. Preto navrhujem
tretie
uznesenie:
"Národná rada Slovenskej republiky
žiada generálneho
prokurátora,
aby v správe o stave zákonnosti v Slovenskej
republike
podávanej Národnej rade uviedol osobitne doriešené
prípady, s ktorými
sa zaoberala Generálna
prokuratúra na
základe podnetov
Najvyššieho kontrolného úradu a ďalších
kontrolných
orgánov."
Mám na
mysli, samozrejme, aj podnety z
predošlých ro-
kov,
pretože túto správu neprerokúvame prvýkrát, prerokúvali
sme
ju aj pred rokom a prerokúvali sme ju aj predtým.
Moje posledné uznesenie alebo návrh na
uznesenie vyplý-
va
z úvodného slova predsedu Najvyššieho
kontrolného úradu,
ktoré,
žiaľ, prednášal aj pred rokom a odvtedy sa nič nesta-
lo.
Ide o zriadenie, resp. predloženie návrhu zákona o štát-
nej
pokladnici, ktorá by istým spôsobom priniesla jasné pra-
vidlá hry
do narábania, resp.
do mechanizmu nakladania
s
rozpočtovými prostriedkami štátu. Pamätám, že
sme o tom
hovorili
už pred rokom, ministerstvo financií vtedy reagova-
lo
tak, že máme to pripravené, predložíme
to. Je máj, o rok
viac,
a zákon tu ešte nie je. Myslím, že by sme mali odporu-
čiť
vláde, teda vyjadriť vôľu tohto zákonodarného zboru, aby
takýto
zákon ešte v priebehu tohto roku bol do parlamentu
predložený
a mohol nadobudnúť účinnosť začiatkom nového roz-
počtového
roku 1997. Moje štvrté uznesenie teda znie: "Ná-
rodná rada Slovenskej republiky odporúča vláde
Slovenskej
republiky
predložiť návrh zákona o štátnej pokladnici Národ-
nej
rade do 30. 9. 1996."
Predložené návrhy uznesení odovzdávam
písomne pani
spravodajkyni
a žiadam hlasovať o každom uznesení osobitne.
Vážené dámy a páni, ďakujem za vašu pozornosť a dúfam,
že
sa vyjadríte pozitívne k týmto predloženým uzneseniam.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja. Pán poslanec Palacka,
pripraví sa pán
predseda
Hofbauer.
Poslanec G. Palacka:
Vážený pán predseda,
vážené poslankyne a poslanci,
v rozprave o tomto bode sa vyjadrilo
už mnoho názorov
na
kontrolnú činnosť Najvyššieho
kontrolného úradu a s ich
prevažnou
väčšinou sa môžem stotožniť. Nebudem
preto už na-
vrhovať
ďalšie uznesenia, chcel by som však vyjadriť niekoľ-
ko
poznámok k predloženej správe.
Pán predseda Najvyššieho kontrolného
úradu bol pri uve-
dení
správy mimoriadne kritický. Je však škoda, že všetky
tvrdé
slová o nehospodárnosti a rozkrádaní boli úplne ab-
straktné,
bez uvedenia jediného konkrétneho prípadu s kon-
krétnym výsledkom nápravy alebo postihu. Správa
potom vy-
znieva
ako plamenné kritické prejavy na zasadnutiach ÚV KSČ,
ktoré
už po prečítaní nikoho nezaujímali.
Myslím si, že ta-
kúto
kontrolnú činnosť nepotrebujeme. Potom
sa nemôžeme di-
viť, že v
masmédiách sa takmer denne objavujú informácie
o
menších či väčších prehmatoch, prípadoch nehospodárneho
nakladania
buď s rozpočtovými prostriedkami, alebo
s majet-
kom
štátu.
Pýtam sa
preto pána predsedu Balejíka, či
sa Najvyšší
kontrolný úrad
zaoberal napríklad nasledovnými prípadmi:
rozhodnutie o privatizácii štátneho podniku KORASAN Rajec,
kde
nový majiteľ priviedol podnik do krachu a jeho zamest-
nancov
fakticky na ulicu. Rozhodnutie o predaji akcií Bioti-
ka
Slovenská Ľupča, kde novým majiteľom sa stala firma, kto-
rá
ponúkla evidentne nevýhodnejšie
podmienky, ako zamestna-
necká
akciová spoločnosť, čo prinútilo zamestnancov k mnohým
verejným
protestom. Príkaz ministra dopravy,
pôšt a teleko-
munikácií
o zrušení verejnej obchodnej súťaže na dodávku vý-
počtovej technicky pre štátny podnik Slovenská
pošta, čím
bol
porušený zákon o verejnom obstarávaní a následne bola
objednávka
zadaná jednému dodávateľovi bez výberu.
Udelenie
licencie
na colne zvýhodnený dovoz cukru v máji 1995 šty-
rom
spoločnostiam bez regulárneho
vyhodnotenia súťaže tak,
že
tieto spoločnosti dovoz nakoniec nedokázali zabezpečiť,
v
dôsledku čoho bola mimoriadne zvýšená cena cukru pre naru-
šenie
rovnováhy na trhu.
Ak sa Najvyšší kontrolný úrad s týmito a
mnohými inými,
už dávnejšie
publikovanými prípadmi nezaoberal, pýtam sa
prečo.
Národná rada Slovenskej republiky, a najmä občania,
o
peniaze ktorých v týchto prípadoch ide, majú právo, aby
Najvyšší kontrolný
úrad predložil konkrétne
informácie
o
týchto nehospodárnostiach a aby vláda
alebo iné zodpoved-
né
orgány vyvodili z nich konkrétne dôsledky a postihli zod-
povedných
pracovníkov. Bez toho nám je takáto správa Najvyš-
šieho
kontrolného úradu nanič. Bez toho je to
len plané mo-
ralizovanie,
podobne ako všetky tie reči Združenia
robotní-
kov
Slovenska o potrebe kontroly počas predvolebnej kampane.
Dnes, keď je
na čele Najvyššieho
kontrolného úradu práve
predstaviteľ
Združenia robotníkov Slovenska, vidíme, že išlo
len
o číru účelovú demagógiu pred voľbami.
Pripájam sa k väčšine návrhov uznesení,
ktoré tu odzne-
li,
a tiež vlastne vyzývam poslancov, aby sme nenechali túto
správu
len prejsť bez povšimnutia, aby sme ju nevzali na ve-
domie
bez toho, že sa vyvodia konkrétne dôsledky.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Páni poslanci, pani poslankyne,
ešte vystúpi
pán
poslanec Hofbauer, po ňom nemám do rozpravy žiadnu pí-
somnú
prihlášku.
Poslanec R. Hofbauer:
Vážený pán predseda,
pani poslankyne, páni poslanci,
na rozdiel od celkovej väčšiny tu
hovoriacich nebudem
sa
zmieňovať o tom, čo v správe chýba,
skôr by som sa zame-
ral
na to, čo tam je a akým spôsobom sa to končí.
Tejto problematiky sa trošku dotkol pán poslanec Fil-
kus,
čo ma trochu prebralo z nostalgie nad touto správou.
Znepokojuje ma na
tejto správe jedna zásadná záležitosť,
a
to neukončená koncovka tohto
kontrolného procesu, neukon-
čená
koncovka prakticky vo všetkých parametroch.
V
oblasti štátnych podnikov,
ktoré sa nachádzajú pod
zakladateľskými
rezortmi, domnievam sa, že vedenia
štátnych
podnikov
majú kompetencie, ktoré zdedili ešte z rokov deväť-
desiatych. V tomto
smere sa nezmenilo nič a zakladatelia
môžu
tak maximálne odvolať riaditeľa štátneho podniku. Tým
sa
to končí a začína. V tomto smere je vecná legislatívna
rezerva.
Ďalšia záležitosť, ktorá mi tu chýba, je
otázka proble-
matiky
previazanosti Najvyššieho kontrolného úradu s ďalšími
orgánmi,
ktoré sú kompetentné za poriadok v tejto oblasti,
a
tá sa mi javí jednoznačne ako málo
postačujúca. Podstatné
je
to, že za tieto roky sa -
zdá sa - nehľadá, a to bez
ohľadu
na to, či je naša vláda, alebo iná.
Konkrétne jedna moja pripomienka k tejto problematike,
ktorá, bohužiaľ, prekračuje rámec prerokúvania tohto bodu
programu,
sa nachádza v oblasti ústavnosti. To je
problema-
tika
nezávislosti, ktorou sa naša spoločnosť
a náš štát hr-
dí,
a to nezávislosť prakticky skoro vo všetkých stupňoch
a
etážach, počnúc nezávislosťou Najvyššieho kontrolného úra-
du,
nezávislosťou prokuratúry a
nezávislosťou súdov. Takže
sa
potom trošku čudujem tým pánom poslancom, ktorí vyjadrujú
nespokojnosť nad
touto koncovkou. Tá koncovka jednoducho
nemôže
byť závislá, keď tieto inštitúcie sú nezávislé.
My sa bojíme závislosti od vlády, ale
vláda sa mení pri
parlamentných
voľbách na základe výsledkov. Domnievam sa, že
toho
sa obávať netreba. A vo väčšine štátov s pluralitnou
demokraciou
sa orgány prokuratúry nachádzajú v troška inej
polohe
ako orgány štátneho návladného, alebo štátneho žalob-
cu.
Sú ochrancami štátu, hospodárenia štátu. U nás je vlast-
ne
vytvorený reťazec nezávislých inštitúcií, z ktorých jedna
nezávislá
nadväzuje na ďalšiu nezávislú, a v koncovke sa ču-
dujeme,
že tá nezávislosť sa končí tým, že vlastne nezávislý
najvyšší
kontrolný orgán podáva námety nezávislým inštitú-
ciám,
reťazcu orgánov činných v trestnom
konaní. Myslím, že
toto
je jedna z liniek, o ktorých by sa bolo treba zamys-
lieť.
Z tohto hľadiska ma mrzí, že
zástupcovia vlády sa tu
nenachádzajú
a túto rozpravu si nemohli vypočuť.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Takže ešte raz, pani poslankyne, páni poslan-
ci,
do rozpravy nemám prihlášku. Pán
poslanec Kunc, hlásite
sa
do rozpravy? Nech sa páči.
Poslanec B. Kunc:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán podpredseda vlády,
milé kolegyne, milí kolegovia,
ak je to tak, ako to správa hovorí a ako
to pán predse-
da
Najvyššieho kontrolného úradu vo svojom
vystúpení drama-
ticky
zdôraznil, potom - povedané náležitými slovami - maje-
tok
štátu sústredený v štátnych podnikoch rozkrádajú práve
tí,
ktorí by ho mali ochraňovať a úspešne s
ním hospodáriť.
Ak
o tom vnútorné kontroly zakladateľských
rezortných orgá-
nov
nevedia a nič proti tomu nerobia, potom je evidentné, že
zakladateľské
rezortné orgány neplnia jednu zo svojich zá-
kladných
funkcií a sú v tejto veci vinovaté a zodpovedné.
V každom prípade by príslušní páni ministri mali pove-
dať,
akú to vlastne robia v rezortoch personálnu politiku
a
koho to vlastne dosadzujú do funkcie riaditeľov štátnych
podnikov,
ako sa tam vytvárajú manažmenty, ďalej ako sledujú
využívanie
majetku podnikov na podnikateľskú činnosť a najmä
jej
výnosy, respektíve straty. Na
všetko toto sú zo zákona
oprávnené.
Únik
výnosov a reálne zmenšovanie majetku, ktoré sú
podľa
správy Najvyššieho kontrolného úradu evidentné a ktoré
by
mali zakladateľské rezortné orgány mobilizovať v kontrol-
nej
činnosti, sa v skutočnosti tolerujú a tento priamo zavi-
nený
úpadok sa takto vlastne vedome
podporuje. Veď výsledky
kontrolnej činnosti
Najvyššieho kontrolného úradu za rok
1994
boli podobné a napovedali dosť. Tak sa štátny majetok
stráca
a účinnej kontroly a zodpovednosti niet. Za týchto
podmienok
nie je navrhované uznesenie nič viac než výkrik do
vetra, pretože v
danej veci už najvyšší
kontrolný orgán
a
jeho predseda nič viac nemôže. Viac
musia urobiť rezortné
orgány
a členovia vlády na ich čele.
Preto
navrhujem inakšie znenie
bodu B navrhovaného
uznesenia,
pričom modifikujem návrh pána poslanca Ftáčnika
v
tom zmysle, že vraciam to, čo by sa malo urobiť, pred plé-
num
Národnej rady. Podľa môjho názoru
posunutie veci do vý-
borov
nie je riešením, pretože ťažko si predstaviť agendu
toho druhu, aká
z toho vyplýva, vo výboroch tak, aby to
mohlo
byť úspešné, nehovoriac o tom, že nie všetky výbory by
sa
dozvedeli o veciach tak, ako sa dozvedieť potrebujú. Pre-
to
si myslím, že viac by vyhovelo takéto znenie uznesenia
(bolo
by to nové znenie bodu B):
"B. Žiada vládu, aby na najbližšiu
plenárnu schôdzu Ná-
rodnej rady Slovenskej republiky vo väzbe
na prerokúvanú
správu
Najvyššieho kontrolného úradu o výsledkoch kontrolnej
činnosti
v roku 1995 predložila program aktivít jednotlivých
rezortných ministerstiev na zamedzenie opakovania
strát
štátneho majetku trestnou činnosťou i nedbalosťou
činného
manažmentu
štátnych podnikov i ostatných inštitúcií, ktoré
hospodária
so štátnym majetkom."
A na prerokovanie tejto programovej správy by sme mali
žiadať
potom účasť členov vlády. Nazdávam sa, že určité kom-
plexné videnie veci je, pretože z
vystúpení jednotlivých
poslancov
to takto vyplýva, a len takéto spoločné
uchopenie
veci
prinúti aj členov vlády, aby tie pôsobnosti, ktoré jed-
noznačne
sú v ich zákonnej pôsobnosti, v tomto smere plnili.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ešte pani poslankyňa Sabolová.
Poslankyňa M. Sabolová:
Vážený pán predseda,
vážený pán podpredseda vlády,
kolegovia,
len veľmi krátko by som sa chcela,
ako tradične, tým,
že
pracujem vo výbore pre životné prostredie, jednou alebo
dvoma
poznámkami dotknúť predloženej správy o
výsledku kon-
trolnej
činnosti Najvyššieho kontrolného
úradu. Je z mojej
strany
potešiteľné, že Najvyšší kontrolný úrad
sa začal za-
oberať podrobnejšie aj využívaním finančných
prostriedkov
Štátneho
fondu životného prostredia. Je mi trochu ľúto, že
odišiel
pán minister, myslela som, že vydrží do konca. Chce-
la
by som tu upozorniť len na skutočnosť, že konečne v tejto
správe
sa zaoberáme nielen rezortom ministerstva životného
prostredia, ale aj
samotným Štátnym fondom
životného pro-
stredia.
V správe sa konštatuje, že pri
rozdeľovaní prostriedkov
fondu
došlo k rozporu s § 3 ods. 1 vyhlášky 176/1992, ako aj
k
rozporu so zákonom 128/1991 Zb. Tu si dovolím pripomenúť
moju
interpeláciu vznesenú v marci tohto
roku práve u firmy
Surmex,
kde prostriedky fondu boli poskytnuté podnikateľským
subjektom aj bez
povinnosti použiť vlastné
zdroje, pričom
bolo
zistené, že firma, ktorá využila prostriedky zo štátne-
ho
fondu, je dnes v trestnom konaní, je na ňu podané trestné
stíhanie.
Chcem povedať len toľko, že pán
minister mi odpo-
vedá,
že - citujem: "I pre mňa bola prekvapením informácia
o
neúčelovom použití prostriedkov
štátneho fondu, čo nezos-
talo
zo strany Štátneho fondu životného prostredia bez ozve-
ny."
Je
zarážajúce, že rezort
ministerstva životného pro-
stredia,
ako aj štátny fond nevykonáva systematické kontroly
využívania týchto štátnych prostriedkov, a že sa v
správe
Najvyššieho
kontrolného úradu konštatuje, že Fond
životného
prostredia
nariadil vykonať kontroly z 960 príjemcov u 10
z
celkového počtu až v novembri roku
1995. Pričom pán mini-
ster
mi vo svojej odpovedi hovorí, že fond
vykonáva vlastne
kontroly použitia prostriedkov a v
roku 1995 ich vykonal
11,
viac proste nebolo v silách a v
možnostiach fondu, pre-
tože
má na to málo ľudí.
Ak by bol začal vykonávať tieto kontroly
v priebehu ce-
lého
roka, myslím si, že nepotrebuje
zvyšovať počet pracov-
níkov
na tieto kontroly, ale vlastne bol by
zamedzil aj ta-
kémuto
nehospodárnemu použitiu prostriedkov.
Na záver
by som chcela povedať len
toľko, že aj naše
interpelácie, aj naše
sledovanie nakladania s týmito
pro-
striedkami nie je
preto, aby sme niekoho
chceli nejakým
spôsobom
šikanovať alebo osočovať, ale ide o to, že vlastne,
ako
aj potvrdila správa, sa nerobia kontroly pri používaní
týchto
prostriedkov a týmto spôsobom unikajú
prostriedky do
určite nie
najpotrebnejších aktivít a
prác. Toľko teda
k
tejto časti správy.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem
pekne pani poslankyni.
Pán poslanec Ftáčnik
-
faktická poznámka.
Poslanec M. Ftáčnik:
Pán
predseda, mám len faktickú poznámku k vystúpeniu
pána poslanca
Kunca (nestihol som
včas stlačiť gombík
a
nechcel som rušiť pani poslankyňu). On
navrhol uznesenie,
ktoré
zdanlivo má byť alternatívou k môjmu uzneseniu, ale
mali
by sme sa zrejme zjednotiť, že čo chceme dosiahnuť. Le-
bo
ja nenamietam proti tomu, aby sa tým
zaoberalo plénum,
ale myslím si,
že termín "prijaté opatrenia" smeruje aj
k vyvodeniu zodpovednosti za zistené nedostatky, a pán po-
slanec
Kunc v tom programe aktivít na zamedzenie smeroval
skôr
do budúcnosti.
Čiže zdá sa mi, že vecne nehovoríme úplne o tom istom,
a
mali by sme podľa možnosti zjednotiť
slovník, teda v tom,
čo
chceme dosiahnuť, aby sa plénum mohlo potom rozhodnúť pri
schvaľovaní
uznesenia. Hovorím to teraz v rozprave,
aby po-
tom
nevznikol spor pri hlasovaní o návrhu uznesení.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Tam bude problém, aj pokiaľ ide o ústavu, o výklad, čo
môže
Národná rada vo vzťahu k vláde, a čo nie. Tam musíme
dať
aj na to pozor.
Páni
poslanci, pani poslankyne,
keďže nikto nemá do
rozpravy
žiadne pripomienky, končím
rozpravu. Najlepšie by
bolo,
ak by tí, ktorí doteraz tu nesedeli, pokračovali v ro-
kovaní,
a tí, čo ste tu boli, by ste mali
mať prestávku.
Keďže
nemám takú právomoc, aby som to takto urobil, vyhlasu-
jem
prestávku do 16.45 hodiny a prosím,
aby ste sa dohodli
aj
na forme doplnenia uznesenia. Ďakujem.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať po pre-
stávke.
Pýtam sa pána predsedu Najvyššieho
kontrolného úra-
du,
či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa
páči, pán pred-
seda.
Predseda Najvyššieho
kontrolného úradu SR Š. Balejík:
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážení členovia vlády,
dovoľte mi, aby som zaujal stanovisko k niektorým pri-
pomienkam.
V podstate by som sa chcel poďakovať poslankyniam
a
poslancom za vcelku konštruktívny
prístup k tejto správe,
ale
aj vôbec k riešeniu, najmä tým, ktorí
konštruktívne na-
vrhujú aj východiská. Na úvod musím
povedať, že si možno
mnohí
mýlne vysvetľujú, že Najvyšší kontrolný
úrad má práva
nariaďovať,
požadovať atď. Nemáme také práva. Keď
študujeme
zákony,
študujme ich celkom a úplne a tam sa dozvieme, aké
má
postavenie a aké má práva Najvyšší kontrolný úrad.
Chcel by som k niektorým jednotlivým návrhom alebo ná-
metom
zaujať stanovisko. U CAS-LOT, kasín atď. na základe
kontrol
Najvyššieho kontrolného úradu
ministerstvo financií
prijalo
celý rad opatrení. V najbližšom období pravdepodobne
dostanete
do Národnej rady návrh zákonov, ktoré
túto oblasť
budú
riešiť. Tu sme skutočne po kontrolných zisteniach a do-
hodách
s ministerstvom financií pritvrdili opatrenia, aby sa
veci
riešili. Zastávame jednoznačný názor,
že tam, kde štát
vložil
základné imanie a kapitál, či je reálne, že tento ka-
pitál
sa zhodnotí a bude prinášať, alebo nie.
V tom sa zho-
dujeme.
K vystúpeniu pána poslanca Čarnogurského
by som chcel
povedať,
že neviem, čo si o tom mám myslieť, ale
chcem rea-
govať
na toto. V prvom rade - správa nie je
protokol. Nemô-
žem do správy
dávať detailné zistenia atď. atď., pretože
niektoré
protokoly majú 60-80 strán. Ako by asi
vyzerala tá
správa?
Správa je popisná a poukazuje na podstatnejšie ne-
dostatky,
ktoré boli zistené. Platí tu to, čo som povedal.
Ak
sa niektorý pán poslanec alebo pani
poslankyňa chce pre-
svedčiť
o konkrétnych detailných zisteniach Najvyššieho kon-
trolného
úradu, tak nech sa páči, protokoly sú k
dispozícii
na
nahliadnutie na Najvyššom kontrolnom
úrade. Tam je to už
objemnejšie,
tam je popísané všetko.
Samozrejme, musím povedať, že Najvyšší kontrolný úrad
nemá
povinnosť predkladať parlamentu nejaké
záverečné účty,
to
tu už bolo povedané, ale výsledky z
kontrolnej činnosti.
Pokiaľ
ide o kontrolnú činnosť, zase musím povedať, nemysli-
me
si, že Najvyšší kontrolný úrad okrem kapitol môže kontro-
lovať
všetky podriadené zložky jednotlivých
kapitol. Veď to
sú
celé tisíce podriadených zložiek.
Na to nie je Najvyšší
kontrolný
úrad a ani to nemôže robiť. Kapitoly máme zo záko-
na povinnosť dvakrát do roka kontrolovať, a to sa vykonáva
v
plnom rozsahu.
Ľutujem, že ani pán Čarnogurský si
nevšimol alebo ne-
postrehol,
kde je vlastne chyba v týchto veciach, ktoré sú
zisťované
v tejto správe. V čom spočívajú. Samozrejme, vy-
stúpili
tu niektorí páni poslanci a poslankyne,
že vnútorné
kontroly
nefungujú. Kontrolné mechanizmy v
jednotlivých re-
zortoch
nefungujú dostatočne a nie sú hádam ani na dostatoč-
nej kvalitatívnej úrovni. Ale toto
všetko nemôže Najvyšší
kontrolný
úrad suplovať a nahrádzať.
Ďalej by som chcel k tým veciam, ktoré tu uviedol, po-
vedať,
že má veľmi zlé informácie alebo zlých
informátorov,
keď sa tu prednášali takéto čísla o Najvyššom kontrolnom
úrade,
že teda sa tam rozširuje administratívna byrokracia
na
úkor kontrolných miest. Uvediem len niekoľko faktov.
Zriadili sme koncom minulého roku dve
expozitúry, ktoré
sú
naplnené. Sú tam dvaja úradníci, to je
riaditeľ a sekre-
tárka.
Ostatných 18 ľudí sú kontrolóri. A to bol aj cieľ, aj
zameranie
zvýšenia stavu pracovníkov na Najvyššom kontrolnom
úrade,
aby sa zvýšil a rozšíril výkon kontroly, teda kon-
trolná
činnosť. Dnes môžem povedať, že zo 173
pracovníkov
Najvyššieho
kontrolného úradu je vlastných
kontrolórov 115.
Ostatní sú,
pravdaže, na sekciách, riaditeľ, sekretárka,
ktorých
je 6, ostatní sú všetko kontrolóri. A samozrejme, je
riaditeľ
kancelárie s jeho sekciou, ktorá má na starosti ty-
lové
zabezpečenie, dopravu, hospodársku
správu, správu ma-
jetku, učtárne, personálny odbor, právny odbor a finančný
odbor.
Takže to sú nevyhnutné funkcie.
Pokiaľ
ide o riaditeľov
kancelárií, tí boli zrušení,
pán poslanec, a
nie, že sa dali navyše. Tam bol riaditeľ
kancelárie,
to sme zrušili pri pretváraní novej organizačnej
štruktúry,
a je tam len vedúca sekretariátu a
sekretárka.
Nič
viac, nič menej. Okrem toho majú aj
protokol. Samozrej-
me,
okrem toho máme aj vnútorného kontrolóra, ktorého zo zá-
kona
musíme mať, pretože nikto nás nekontroluje, kontrolu si
musíme
obstarávať sami.
Takže tieto informácie nemôžem
akceptovať a už vonkon-
com
nie takým štýlom, ako sa podávajú. Najvyšší kontrolný
úrad
je nezávislý a apolitický úrad vo svojej činnosti. Pro-
sím,
aby ste Najvyšší kontrolný úrad
nezaťahovali do všeli-
jakých
politických vecí a aktivít.
Pani poslankyni Schmögnerovej chcem
povedať, že Najvyš-
ší
kontrolný úrad nemôže zo zákona
prikazovať opatrenia. My
zo
zákona môžeme žiadať opatrenie. Samozrejme, ak vidíme, že
opatrenia nesledujú adekvátne odstránenie zistených nedo-
statkov,
vraciame ich subjektom, aby hľadali riešenia, ná-
pravu
zistených nedostatkov. Niekedy to robíme dva i trikrát
a
sprísnili sme túto oblasť.
Pánu poslancovi Šagátovi by som chcel povedať, že tomu
skutočne
nerozumiem, pretože o Piešťanoch, ak by
si myslel,
že
to bol náš výber alebo podobne,
musím tu povedať, že na
tretíkrát, na písomnú
žiadosť pána ministra
zdravotníctva
sme
tam išli robiť kontrolu. A nie nejaké
ľubovoľné vybera-
nie
a podobne, pretože tých síl nemáme toľko a nemôžeme cho-
diť
kontrolovať jeden subjekt trikrát za
rok. To som predsa
už
vysvetľoval vo výbore.
Ďalej
by som chcel povedať, pokiaľ ide
o tú činnosť
v
Piešťanoch, aj za ministrovania pána poslanca Šagáta exis-
toval
liečebný dom Slovan. Vieme, že sa tam investovalo na
záchranu tohto objektu do injektážnych prác vyše
miliardy
korún.
To nie je málo. A čo sa s tým ďalej robí? Aká je kon-
cepcia
dokončenia tohto domu? Je to pamiatkovo
chránený ob-
jekt,
samozrejme, ale akáže je filozofia, čo s tým ďalej?
Investovali
sme do toho. My sa musíme do toho oprieť, aby
sme
to pohnali dopredu, teda, keď sme už do
toho investova-
li,
nech to má aj dajaký záver.
A
zase to hovorím, aj tu v
tomto prípade, že ak si
niekto myslí, že
budeme kontrolovať, myslím,
ministerstvo
zdravotníctva,
všetky jeho podriadené zložky, tak to
predsa
nejde.
Ale, pán poslanec, mrzí ma, že ste sa neopýtali alebo
že
sa nezamýšľate nad tým, akú rezortnú
kontrolu má vlastne
ministerstvo. Akú funkciu
tam plní? Prečo tí nekontrolujú
podriadené
zložky, veď to im prináleží v prvom rade.
Pánu poslancovi Palackovi by som chcel povedať, už sme
tu
neraz hovorili, že Najvyšší kontrolný
úrad do privatizo-
vaných
spoločností, ktoré sú buď akciové
spoločnosti, alebo
sú
spoločnosti s ručením obmedzeným,
predsa zo zákona nemá
umožnený
vstup. Tak o čom tu hovoríme - či kontrolujeme, ako
si
tam plnia povinnosti, a podobne? Takže
neviem, to sa mi
zdá
účelové, pretože každý predsa vie, akú
má Najvyšší kon-
trolný
úrad právomoc a postavenie.
Chcel
by som poďakovať pánom poslancom (pán poslanec
Kunc),
ktorí skutočne regaovali na jestvujúci
stav, a budem
veľmi
rád, keď pomôžete aj nám, a teda
spoločne sa budeme
snažiť,
aby sa to celé pohlo dopredu s tým, že sa sprísni
jednak
vyžadovanie plnenia pracovných
povinností od každého
v
celom priereze, v jednotlivých
rezortoch a úradoch, že sa
sprísnia
alebo dobudujú vnútorné kontroly, ktoré budú môcť
obsiahnuť
väčší rozsah kontrol podriadených
zložiek, aby tí
ľudia
mali pocit i vedomie, že sme kontrolovaní a, samozrej-
me,
že z nálezov sa budú vyvodzovať aj
adekvátne opatrenia.
Toto
potrebuje naša ekonomika. Ak by sa nám toto podarilo,
osobne
budem veľmi rád.
Ďakujem vám za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja.
Páni poslanci, najskôr by som sa chcel
ospravedlniť pá-
nu
poslancovi Csákymu. Keď som ukončil rozpravu, zabudol som
na
to, že pri svojom vystúpení žiadal, aby sme dali hlasovať
o
tom, že tento bod programu bude pokračovať na budúcej
schôdzi,
že nebude skončená rozprava. Myslím, že
schôdza sa
ani
tak nevyvíjala, aby sme pokračovali ďalej v rozprave,
ale
aby sme prijali závery. Tá rozprava by
k ničomu nevied-
la.
Prosím pána poslanca Csákyho, aby
nenaliehal, že som mu
nevyhovel.
Mohol by som požiadať pána podpredsedu vlády, aby
povedal
jedno slovo a tým by otvoril rozpravu, ale neviem,
či
by to poslanecká snemovňa chcela. Je to moja chyba.
Prosím, zapnite mikrofón pánu poslancovi
Csákymu.
Poslanec P. Csáky:
Pán predseda, beriem vaše slová, bolo to
korektné, len-
že
mne nejde o to, či formálne uzatvoríme rozpravu, alebo
nie.
Ide o to, že aj pán predseda
Najvyššieho kontrolného
úradu,
aj páni poslanci, ktorí tu vystúpili, mali veľmi váž-
ne
pripomienky. Ide mi o to, že som
navrhol určitý algorit-
mus,
aby sme neprijali dnes uznesenie, aby sa kluby zamysle-
li
na tým stavom, aký tu nastal v tejto
oblasti, aby sme na
budúci
týždeň k tomu zvolali politické grémium, aby sme sa
zamysleli
nad tým, či by nebola vhodná novela zákona o pôso-
bení
Najvyššieho kontrolného úradu, a aby sme sa takto k to-
mu
vrátili v júni. Takže mne ide o to.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, keď ide len o to, tak to nesúvisí s tým,
či
bude rozprava pokračovať, alebo nie, pretože tú novelu
môžeme
navrhúť kedykoľvek.
Poslanec P. Csáky:
Pán predseda, ale ja som chcel, aby sme o
tom hlasovali.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nemôžem dať hlasovať, jedine tak, že by
pán podpredseda
povedal
štyri slová a otvorí rozpravu.
Poslanec P. Csáky:
Pán podpredseda, bol to predsa
procedurálny návrh.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ja som vám to povedal, keby som to nebol spomenul, tak
ideme
ďalej, ale som si vedomý toho, že som to urobil ja.
(Hlasy
v sále.) Prosím, páni poslanci...
Poslanec P. Csáky:
Prepáčte, trvám na tom, aby sme hlasovali o tom, že sa
k
tejto veci vrátime na júnovom zasadnutí pléna.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nemôžem
urobiť precedens, ani to neurobím. To radšej
zoberiem
celú chybu na seba, ale takýto
precedens neurobím.
Jedine
keby pán podpredseda povedal...
Poslanec P. Csáky:
Pán podpredseda vlády, ďakujem vám.
(Po chvíli potlesk, smiech v sále.)
Podpredseda vlády SR J.
Kalman:
Ak mám
byť ja tým, ktorý dá pokyn, aby ste sa
ďalej
mohli
zaoberať touto problematikou, tak
- síce veľmi nerád
to
robím, pretože som už pána predsedu
upozornil, že by som
bol
veľmi rád, keby sa dnes prerokovala
správa, ktorú pred-
kladám,
a zároveň aj ukončila, pretože zajtra mám radu pre
národnosti
a zajtra by som sa nemohol zúčastniť na rokovaní,
ale
ak ďalšia rozprava prispeje ku
skvalitneniu kontrolného
systému
u nás, ak ste o tom presvedčení, tak súhlasím s tým,
aby
ste ďalej pokračovali. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Takže po našej spolupráci s
pánom podpredsedom
vlády
dávam hlasovať o návrhu pána poslanca
Csákyho. Počuli
ste, ako ho
koncipoval pred chvíľou. Pán
poslanec Csáky
chce,
aby sme v rozprave k tomuto bodu
pokračovali na budú-
cej
schôdzi, na 16. schôdzi. Čiže nemali by sme prijať uzne-
senie,
ktoré je navrhnuté.
Prosím, hlasujeme o jeho návrhu. Prezentujte sa a hla-
sujte.
Pani spravodajkyňa, povedzte svoj názor.
Poslankyňa T. Chlebová:
Odporúčam návrh neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prezentovalo sa 130 poslancov.
Za návrh hlasovalo 44 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.
Takže sme neprijali tento návrh.
Rozprava
je ukončená. Pýtam
sa ešte pani spoločnej
spravodajkyne,
či sa chce vyjadriť k rozprave.
Poslankyňa T. Chlebová:
Nie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nechce sa vyjadriť, takže môžeme
pristúpiť k hlasovaniu
o
prijatí uznesenia. Najskôr budeme hlasovať, pani poslanky-
ňa,
o tých pozmeňujúcich a doplňujúcich
návrhoch, ktoré vy-
plynuli
z rozpravy.
Poslankyňa T. Chlebová:
Vážený pán predseda,
vážený pán podpredseda vlády,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
je tu
prvý návrh, ktorý predložil pán
poslanec Sopko.
Prečítam ho:
"Národná rada žiada generálneho prokurátora
Slovenskej
republiky predložiť správu o výsledkoch vykonané-
ho
preverovania poznatkov z odstúpených materiálov z najvyš-
ších
kontrolných orgánov aj oznámení právnických a fyzických
osôb
dotýkajúcich sa privatizácie,
hospodárenia s majetkom
štátu a hospodárenia s prostriedkami štátneho
rozpočtu za
roky
1994 a 1995." Termín je tu, pôvodný bol jún, ale dohod-
li
sme sa s pánom poslancom, že ak súhlasí s mesiacom sep-
tember,
tak tento návrh by som odporúčala prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ale tam ste čítali, že kontrolovať najvyššie kontrolné
orgány?
Či Najvyšší kontrolný úrad?
Poslankyňa T. Chlebová:
Predložené materiály.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ale
to tak neznelo, to je
upravené inak, ako bolo
v
rozprave. Prosím, prečítajte to ešte raz, pani poslankyňa.
Poslankyňa T. Chlebová:
"Národná rada žiada predložiť správu
o výsledkoch vyko-
naného preverovania poznatkov z odstúpených
materiálov
z
najvyšších kontrolných orgánov
aj oznámení právnických
a
fyzických osôb dotýkajúcich sa
privatizácie, hospodárenia
s
majetkom štátu a
hospodárenia s prostriedkami
štátneho
rozpočtu
za roky 1994 a 1995." Prepáčte,
ťažko sa mi to čí-
ta.
(Hlas zo sály: Neexistujú najvyššie
kontrolné orgány.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Procedurálny návrh, nech sa páči. (Nezrozumiteľný hlas
zo
sály.) Nie, to je tu, čo odporúča. To
máte v tom bode B.
Tu
je spoločná správa a to zo spoločnej správy je premietnu-
té
do bodu B. (Nezrozumiteľný hlas zo sály.) Pán poslanec,
pred
sebou máte spoločnú správu, ale to,
čo je v spoločnej
správe,
je premietnuté do uznesenia, ktoré
budeme prijímať,
to
je v písmene B zo spoločnej správy. To znamená, že v spo-
ločnej
správe nemáme čo prijímať. Budeme
prijímať v písmene
B
uznesenia. Čiže teraz ideme hlasovať o pozmeňujúcich návr-
hoch
poslancov a potom budeme schvaľovať aj
to, čo je spolu
s
uznesením, čo je v správe.
Prosím,
ideme hlasovať o návrhu pána poslanca Sopku,
ktorý
prečítala pani spravodajkyňa. Pani poslankyňa, navrhu-
jete
ho prijať, alebo neprijať?
Poslankyňa T. Chlebová:
Áno, navrhujem ho prijať.
(Hlas zo
sály: Ale veď najvyššie
kontrolné orgány ne-
existujú.
Nemôžeme prijať také uznesenie.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
To nemôžeme prijať, pretože najvyššie kontrolné orgány
fakt
neexistujú. (Hlas zo sály: Nálezy najvyšších kontrol-
ných orgánov...) Pokoj, páni poslanci. Hlasovali
sme, ne-
prešlo
to. Budeme pokračovať ďalej.
Poslankyňa T. Chlebová:
Ďalší
návrh uznesenia predložila
pani Schmögnerová.
Z
obsahových dôvodov ho neodporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o návrhu pani poslankyne Schmögnerovej s ná-
vrhom
neprijať ho. (Hlasy v sále.) Bolo to v rozprave.
Prezentovalo sa 116 poslancov.
Za návrh hlasovalo 39 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Tento návrh sme neprijali.
Môžete pokračovať, pani poslankyňa.
Poslankyňa T. Chlebová:
Ďalšie návrhy predložil pán poslanec
Ftáčnik. Predložil
štyri
návrhy uznesenia.
Prvý: "Národná rada Slovenskej
republiky žiada generál-
neho
prokurátora, aby po skončení konania na
základe proto-
kolu
Najvyššieho kontrolného úradu o
výsledku kontroly hos-
podárenia
a nakladania s majetkom štátu v akciovej spoloč-
nosti
Hotely mládeže Slovakia (je to list predsedu Najvyš-
šieho kontrolného úradu Slovenskej republiky
číslo
0-1441/95
zo dňa 4. 9. 1995) poskytol Výboru Národnej rady
pre
vzdelanie, vedu, kultúru a šport informáciu o výsledku
konania."
Tento návrh odporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 136 poslancov.
Za návrh hlasovalo 88 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.
Hlasovania sa zdržali 43 poslanci.
Nehlasovali 2 poslanci.
Takže tento návrh prešiel.
Môžete pokračovať, pani poslankyňa.
Poslankyňa T. Chlebová:
Druhý návrh pána poslanca Ftáčnika: "Národná rada Slo-
venskej
republiky žiada členov vlády a
ostatných ústredných
orgánov,
aby podali príslušným výborom Národnej rady Sloven-
skej
republiky informáciu o opatreniach, ktoré prijali v sú-
vislosti
so zisteniami Najvyššieho kontrolného
úradu uvede-
nými
v tlači 392 a o plnení prijatých opatrení." Tu je návrh
termínu
do 15. júla 1996. Rada by som sa spýtala pána po-
slanca
Ftáčnika, či by súhlasil s tým termínom na neskoršie.
V
tom prípade...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, dávam hlasovať o tomto návrhu.
Prezentujme sa
a
hlasujme.
Poslankyňa T. Chlebová:
Odporúčam návrh neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prezentovalo sa 135 poslancov.
Za návrh hlasovalo 59 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprešiel tento doplňujúci návrh.
Poslankyňa T. Chlebová:
Ďalší návrh pána poslanca Ftáčnika,
tretí: "Národná ra-
da
Slovenskej republiky žiada
generálneho prokurátora, aby
v
správe o stave zákonnosti v Slovenskej republike podávanej
Národnej
rade uviedol osobitne doriešené prípady, ktorými sa
zaoberala
Generálna prokuratúra na základe
podnetov Najvyš-
šieho
kontrolného úradu a ďalších kontrolných orgánov." Ten-
to
návrh odporúčam neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 135 poslancov.
Za návrh hlasovalo 67 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.
Takže sme neprijali ani tento pozmeňujúci
návrh.
Poslankyňa T. Chlebová:
Štvrtý pozmeňujúci návrh pána poslanca Ftáčnika: "Ná-
rodná rada Slovenskej republiky odporúča vláde
Slovenskej
republiky
predložiť návrh zákona o Štátnej pokladnici Národ-
nej
rade do 30. 9. 1996." Tento návrh odporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 135 poslancov.
Za návrh hlasovalo 64 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 57 poslancov.
Takže sme neprijali ani tento návrh.
Poslankyňa T. Chlebová:
Je tu posledný návrh pána poslanca Kunca:
"Národná rada
Slovenskej
republiky žiada vládu, aby na
najbližšiu schôdzu
Národnej
rady Slovenskej republiky vo väzbe na prerokovanú
správu
Najvyššieho kontrolného úradu o výsledkoch kontrolnej
činnosti
v roku 1995 predložila program aktivít jednotlivých
rezortných ministerstiev na zamedzenie opakovania
strát
štátneho majetku trestnou činnosťou i nedbalosťou
činného
manažmentu
štátnych podnikov i ostatných inštitúcií, ktoré
hospodária
so štátnym majetkom." Tento návrh odporúčam ne-
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 134 poslancov.
Za návrh hlasovalo 66 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 46 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Takže neprešiel návrh pána poslanca
Kunca.
Pani
poslankyňa, ak sú to všetky návrhy z rozpravy,
môžeme
pristúpiť k hlasovaniu o uznesení.
Poslankyňa T. Chlebová:
Dovoľte mi, aby som predložila návrh
uznesenia Národnej
rady
Slovenskej republiky k správe o výsledkoch kontrolnej
činnosti
Najvyššieho kontrolného úradu
Slovenskej republiky
za
rok 1995, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky po
A.
berie na vedomie...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa, nemusíte ho čítať. Návrh máme predlo-
žený.
Budeme hlasovať o uznesení
Národnej rady tak, ako ho
máte predložené
v spoločnej správe
výborov, samozrejme,
v
znení schválených doplnkov a zmien.
(Hlas v sále.) Hlasu-
jeme,
pán poslanec. Uznesenie berieme len na vedomie, nepri-
jímame
ho, ani ho neodmietame.
Poslankyňa T. Chlebová:
Odporúčam tento návrh prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prezentovalo sa 134 poslancov.
Za návrh hlasovalo 81 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 41 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Môžem konštatovať, že Národná rada schválila návrh na
uznesenie
Národnej rady Slovenskej republiky k
správe o vý-
sledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu
Slovenskej
republiky za rok 1995.
Poslankyňa T. Chlebová:
Ďakujem, pán predseda, za trpezlivosť a
kolegom a kole-
gyniam
za podporu. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Budeme pokračovať t r e t í m
bodom programu,
ktorým
je
súhrnná
správa o realizácii
Národného programu boja
proti
drogám a návrhy na jeho aktualizáciu.
Národná
rada Slovenskej republiky
prerokovala Národný
program
boja proti drogám 14. novembra 1995. Uznesením po-
žiadala
vládu Slovenskej republiky rozpracovať tento národný
program
a každoročne do 30. apríla predkladať
Národnej rade
súhrnnú
správu o jeho realizácii.
Správu, páni poslanci, pani poslankyne,
máte ako tlač
371.
Ako tlač 371a máte rozdanú aj spoločnú správu o výsled-
koch
prerokovania vo výboroch Národnej rady, ktorej súčasťou
je
aj návrh na prijatie uznesenia.
Z
poverenia vlády Slovenskej
republiky správu uvedie
podpredseda vlády
Slovenskej republiky pán Jozef Kalman.
Prosím,
pán podpredseda, aby ste sa ujali slova.
Podpredseda vlády SR J.
Kalman:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
na rokovanie Národnej rady Slovenskej
republiky pred-
kladám
súhrnnú správu o realizácii Národného programu boja
proti
drogám a návrhy na jeho aktualizáciu na
základe uzne-
senia,
ktoré tu bolo pred chvíľou citované.
Týmto uznesením
zobrala Národná rada Slovenskej republiky Národný
program
boja
proti drogám na vedomie a požiadala vládu Slovenskej
republiky
rozpracovať tento program na podmienky jednotli-
vých rezortov a
zabezpečiť jeho finančné krytie, ako aj
predkladať
Národnej rade súhrnnú správu každý rok do konca
apríla.
Národný program boja proti drogám nadväzuje na Progra-
mové
vyhlásenie vlády Slovenskej republiky,
obsahuje a roz-
pracúva základné smery protidrogovej politiky, predstavuje
programový
dokument celospoločenského úsilia na potlačovanie
drogových závislostí,
znižovanie nelegálnej ponuky
drog
a
hlavné ciele zdravotníckej a sociálnej
starostlivosti. Sú
v
ňom vyjadrené základné princípy a
východiská tohto multi-
disciplinárneho
a multiinštitucionálneho problému.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Páni kolegovia, prosím, pokoj.
Podpredseda vlády SR J.
Kalman:
Národný program boja proti drogám bol podporený aj od-
porúčaniami Organizácie
Spojených národov a je
v súlade
s
medzinárodnými dohovormi v oblasti boja proti drogám, aký-
mi
sú dohovory OSN, globálny plán boja proti drogám Európ-
skej
únie, ako aj Asociačná dohoda o pridružení Slovenskej
republiky
k Európskej únii.
Predkladanú správu spracoval a pripravil
generálny sek-
retariát
Výboru ministrov pre drogové závislosti
a kontrolu
drog, ktorý bol
zriadený v zmysle uznesenia vlády v roku
1995
a ktorý sa konštituoval koncom minulého roku.
Správu prerokovala vláda Slovenskej republiky v marci
tohto
roku a bola schválená.
Pripomienky, ktoré odzneli na
rokovaní
vlády, boli do materiálu zapracované. Správa celko-
ve
bola spracovaná na základe podkladov, ktoré vypracovali
jednotlivé
rezorty, ktoré sú zastúpené vo Výbore ministrov
pre
drogové závislosti a kontrolu drog, za obdobie od augus-
ta
1995 do 31. 12. 1995, teda za obdobie piatich mesiacov.
Správa sa skladá z dvoch hlavných častí: samotného vy-
hodnotenia
a rozpracovaného programu jednotlivými
rezortmi,
ako
aj z podnetov na aktualizáciu úloh tohto programu. Môžem
konštatovať,
že predložená správa predstavuje súhrn
aktivít
jednotlivých
rezortov vo všetkých oblastiach boja proti dro-
gám
v nadväznosti na plnenie úloh
vyplývajúcich z národného
programu,
a to i napriek krátkemu časovému obdobiu od jeho
prijatia.
Podotýkam, že úlohy pre jednotlivé rezorty, ako aj ob-
lasti
spoločenského života boli v národnom
programe rozvrh-
nuté
na obdobie rokov 1995 až 1998. Národný
program zostáva
otvorený,
s možnosťou stálej aktualizácie podľa závažnosti
riešenia
problémov na drogovej scéne v Slovenskej republike.
Predstavuje
sústredenie všetkých síl, ktoré sú k
dispozícii
na
potláčanie nebezpečenstva, ktoré zneužívanie drog v našej
krajine
znamená.
Zmyslom
prijatia a postupného
uskutočňovania programu
bolo vymedziť, sústrediť a koordinovať úsilie spoločnosti
pri
ochrane života a zdravia jednotlivcov, ako aj sociálneho
a
hospodárskeho fungovania štátu, ktoré
sú vážne zasiahnuté
problematikou
drogových závislostí a s ňou spojených nezá-
konných činností obchodovania s drogami.
Predpokladám, že
nám
všetkým je zrejmé, že takýto zložitý spoločenský jav,
akým
drogové závislosti nesporne sú,
nie je možné zvládnuť
izolovanými,
i keď cielenými a dobre mienenými aktivitami,
ale
je potrebná sústredená, cieľavedomá a
dlhodobá aktivita
všetkých
spoločenských sfér.
Vážená Národná rada, ide o veľmi zložitý problém, dnes
už
možno hovoriť o globálnom probléme ľudstva. Slovenská re-
publika
je na začiatku boja proti tejto pliage. Očakávam va-
še
námety, ktoré s tými, ktoré odzneli vo výboroch, budeme
analyzovať
a snažiť sa ich maximálne v praxi
využiť. Verím,
že
aj prerokovanie tejto správy, ale najmä realizácia prija-
tých
i odporúčaných úloh budú ďalej aktivizovať celú našu
spoločnosť
v boji proti tomuto javu, ktorý demoralizuje celú
spoločnosť,
ničí zdravie a prináša ľudské a rodinné tragé-
die.
Ďakujem vám za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán podpredseda.
Prosím teraz spoločného spravodajcu výborov, ktorým je
pán
poslanec Polka, aby podal správu o výsledkoch prerokova-
nia
predloženého materiálu vo výboroch Národnej rady Sloven-
skej
republiky.
Poslanec L. Polka:
Vážený pán predseda,
vážený pán podpredseda vlády,
vážená Národná rada,
kolegyne, kolegovia,
dovoľte, aby som vás zoznámil so spoločnou správou vý-
borov
Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku preroko-
vania
súhrnnej správy o realizácii Národného programu boja
proti
drogám a návrhov na jeho aktualizáciu, tlač 371.
Predseda Národnej rady Slovenskej
republiky svojím roz-
hodnutím
číslo 854 zo 14. marca 1996 pridelil súhrnnú správu
o
realizácii Národného programu všetkým
výborom, okrem Man-
dátového
a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej repub-
liky
a Výboru Národnej rady Slovenskej
republiky pre nezlu-
čiteľnosť
funkcií štátnych funkcionárov s tým, aby tieto vý-
bory
ho prerokovali do 9. mája 1996. Zároveň určil Výbor Ná-
rodnej rady Slovenskej republiky pre obranu a
bezpečnosť,
aby
pripravil na schôdzu Národnej rady
Slovenskej republiky
spoločnú
správu o výsledku prerokovania
uvedeného materiálu
vo
výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej
republiky.
Správu prerokovalo v určenom termíne
deväť výborov. Vý-
bor
Národnej rady Slovenskej republiky pre
životné prostre-
die
a ochranu prírody o materiáli nerokoval pre nedostatočnú
účasť
poslancov na schôdzi výboru. Výbory prerokovali správu
s
týmito výsledkami:
I. Správu vzalo na vedomie 8 výborov, a
to Ústavnopráv-
ny
výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie,
rozpočet
a menu, Výbor Národnej rady pre
hospodárstvo, pri-
vatizáciu
a podnikanie, Výbor Národnej rady pre pôdohospo-
dárstvo,
Výbor Národnej rady pre verejnú správu,
územnú sa-
mosprávu
a národnosti, Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo
a
sociálne veci a Výbor Národnej
rady pre obranu a bezpeč-
nosť,
ako aj Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej re-
publiky.
Uznesenie k predmetnej správe neprijal Výbor Národ-
nej
rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru
a
šport, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona
číslo 44 o rokovacom
poriadku
Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpi-
sov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých
členov
výboru.
II. Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky,
ktoré
správu prerokovali a vzali na vedomie, odporučili tiež
Národnej rade Slovenskej republiky, aby predloženú
správu
vzala
na vedomie.
Okrem toho výbory uplatnili na svojich
rokovaniach nie-
ktoré
ďalšie odporúčania.
Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a
sociálne veci
odporučil
vláde Slovenskej republiky:
1. dopracovať legislatívne návrhy v
oblasti prevencie
a
represie,
2. zriadiť orgán boja proti drogám
ako ústredný orgán
štátnej
správy so samostatnou rozpočtovou kapitolou,
3. dopracovať úlohy Národného programu boja proti dro-
gám
s ich konkretizáciou a časovým harmonogramom do 31. júla
1996.
Výbor Národnej rady Slovenskej
republiky pre obranu
a
bezpečnosť odporučil:
1. podpredsedovi vlády Slovenskej
republiky a predsedo-
vi
Výboru ministrov pre drogové
závislosti a kontrolu drog
koordinovať postup ministerstva vnútra, ministerstva spra-
vodlivosti,
Generálnej prokuratúry a Združenia sudcov Slo-
venskej
republiky v opatreniach vykonaných proti zneužívaniu
drog
na páchanie trestnej činnosti,
2. ministrovi vnútra výraznejšie posilniť
činnosť ná-
rodnej protidrogovej jednotky Správy kriminálnej polície
Prezídia
Policajného zboru Slovenskej republiky,
tak počet-
ne,
ako i finančne, so zreteľom na nové územnosprávne člene-
nie
Slovenskej republiky.
III. V prijatých uzneseniach výbory
uplatnili tieto po-
žiadavky:
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,
rozpočet
a menu požiadal riaditeľku generálneho sekretariátu
Výboru
ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog, aby
predložila analýzu vynakladania finančných prostriedkov za
jednotlivé
rezorty v rámci plnenia Národného programu boja
proti
drogám za rok 1995 a predpoklad čerpania finančných
prostriedkov
na rok 1996, prípadne na rok 1997, v termíne do
30.
mája 1996.
Výbor
Národnej rady Slovenskej
republiky pre obranu
a
bezpečnosť požiadal vládu Slovenskej republiky, aby zabez-
pečila
plnenie Národného programu boja
proti drogám v jed-
notlivých
rezortoch a nimi riadených organizáciách.
Vážená Národná rada Slovenskej republiky,
dovoľte, aby som vás zároveň oboznámil s návrhom uzne-
senia
Národnej rady Slovenskej republiky k súhrnnej správe
o
realizácii Národného programu boja proti drogám a návrh na
jeho
aktualizáciu.
Národná rada Slovenskej republiky
A. berie na vedomie súhrnnú správu o realizácii Národ-
ného
programu boja proti drogám a návrhy na
jeho aktualizá-
ciu;
B. odporúča vláde Slovenskej republiky
1. dopracovať legislatívne návrhy v oblasti preven-
cie
a represie,
2. zriadiť orgán boja proti drogám ako ústredný or-
gán
štátnej správy so samostatnou rozpočtovou kapitolou,
3.
dopracovať úlohy Národného
programu boja proti
drogám
s ich konkretizáciou a časovým harmonogramom do 31.
júla
1996;
C. žiada vládu Slovenskej republiky zabezpečiť plnenie
Národného
programu boja proti drogám v jednotlivých rezor-
toch
a nimi riadených organizáciách.
Ďakujem, pán predseda. Skončil som.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem
aj ja, pán spoločný spravodajca. Prosím, aby
ste
zaujali miesto určené pre vás.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpra-
vu
k tomuto bodu programu s konštatovaním,
že som dostal do
tejto
chvíle 6 písomných prihlášok. Ako prvý sa
hlási pán
poslanec
Mikolášik. Pripraví sa pán poslanec Langoš.
Poslanec M. Mikolášik:
Vážený pán predseda,
vážený pán podpredseda vlády,
vážené dámy,
vážení páni,
vari nikto nepochybuje o tom, že boj
proti drogám má tú
najvyššiu
doložku naliehavosti v rebríčku javov, ktoré ohro-
zujú
každú spoločnosť, jej základy a zdravie
občanov. Chcem
ako
lekár pripomenúť, vážené dámy,
vážení páni, že drogová
závislosť
je choroba, ktorú nemožno úplne a trvale vyliečiť.
Drogová závislosť je úplným stratením
človeka napríklad
pre
rodinu. Sám si nikdy nedokáže založiť
normálnu a fungu-
júcu
rodinu. Je úplným negovaním hodnôt,
túžob a realizácie
plánov
v živote jednotlivca z hľadiska
spoločnosti. Spoloč-
nosť
drogovo závislého stráca. Nemôžeme vyliečiť závislého
od drog, môžeme len za cenu
obrovských nákladov na drahú
a
dlho trvajúcu liečbu takúto závislú osobu previesť na oso-
bu
dočasne abstinujúcu. Koniec koncov, kolegyňa Aibeková nám
to správne
vysvetlila už na
zasadnutí nášho výboru. Je
väčšinou len otázka
času, kedy tento závislý začne drogy
opäť
užívať.
Zo súhrnnej správy sa dozvedáme to, čo je
každému dobre
známe,
a síce, že mladí ľudia masívne skúšajú drogy. Veď po-
dľa
priloženého prieskumu viac ako 25 %
mladých gymnazistov
drogy
už skúšalo. A zabudnime raz navždy to nebezpečné dele-
nie
drog na tzv. mäkké a tvrdé. Kto totiž okúsi mäkkú drogu,
vždy
prechádza na tvrdé drogy. Je to u neho
len otázka času
a
okolností. A z pazúrov tvrdých drog sa
nikto natrvalo ne-
dostal.
Je úplne stratený pre spoločnosť. Jeho
osobný život
bude
zruinovaný, na drogu minie postupne
všetky vlastné fi-
nancie i financie
svojich rodičov a skončí
ako žalostná
troska.
Spôsob, akým sa táto problematika rieši v podaní tejto
vlády,
je však nedostatočný, dovolím si povedať,
nevýrazný,
pomalý,
hlavne do tejto chvíle neúčinný. Sme
svedkami toho,
že
tzv. výbor ministrov nie je schopný prijímať také rozhod-
nutia a hlavne vykonávať také akcie, ktoré by
úspešne bojo-
vali
proti drogám. Deje sa presne to, čo sme
predpokladali.
Iste
si spomínate na môj príspevok, keď
sme o tom hovorili
tu
v snemovni prvýkrát, že takýto
prierezový orgán bude ro-
biť
len nekonkrétne, snažiť sa riešiť, ale
bude len priere-
zový
a každý sa bude len zúčastňovať na zasadnutiach takého-
to
prierezového orgánu, no údernosť a výstupy budú rozpačité.
Máte asi všetci pred sebou spoločnú
správu, posúďte sa-
mi, čo sme
sa dozvedeli z tohto materiálu. Napríklad čo
všetko
akože má robiť ministerstvo zdravotníctva: zabezpečo-
vať
parametre existujúcich služieb. Čo je na tom
nové? To
musí
robiť aj tak. Alebo zvážiť zavedenie
skríningových vy-
šetrení
zameraných na výskyt požitia drog u mládeže. Prehod-
notiť
a zdokonaliť evidenciu a
štatistiku. A to je všetko.
Iba
toto má robiť podľa prierezového výboru
ministrov zdra-
votníctvo.
Ministerstvo práce a sociálnych vecí:
zabezpečiť odbor-
nú
prípravu, vytvárať podmienky na zriaďovanie protidrogo-
vých zariadení,
rozvinúť činnosť, prehodnotiť a podporiť
činnosť
zariadení. Takéto vatové tvrdenia, nikde žiadny ter-
mín,
dokedy bude úloha splnená, kto je za to
konkrétne zod-
povedný.
To isté
v rezorte školstva (nebudem to
všetko čítať),
kultúry, hospodárstva, ministerstva financií. Vrcholom je
jediný
maličký odsek, ktorý sa dotýka rezortu ministerstva
vnútra,
kde sa spomína spolupráca Policajného zboru v súvis-
losti
s Colnou službou a dosť.
Už vlani pri prerokúvaní problematiky
boja proti drogám
KDH
poukazovalo na to, že treba vytvoriť samostatnú inštitú-
ciu.
Teraz konečne sa k tomu dostávame, že aj v návrhu na
uznesenie
je konečne to, na čo sme aj vo výbore pre zdravot-
níctvo
a sociálne veci opakovane
poukazovali, že je nutné,
aby
vznikol samostatný inštitút boja proti drogám, ale vyba-
vený
potrebnými trestnoprávnymi aj represívnymi právomocami.
Dozvedáme sa, že Slovensko,
ako aj Bratislava a iné
väčšie
mestá už dávno nie sú len tranzitom pre drogy, ale
cieľovými
mestami. Všetci vedia, kde sa
priekupníci zdržia-
vajú.
Nikto, ani polícia tam nejde, nezaistí dílerov. Všetci
vedia,
v ktorých podnikoch a baroch sa
predávajú drogy. Ne-
zasahujeme.
Všetci vedia, že pred bránami škôl za bieleho
dňa
ponúkajú drogu našim deťom. Nič sa
nedeje. Toto je boj
proti
drogám? S týmto máme byť spokojní?
Pred pár mesiacmi otriasol Veľkou
Britániou prípad úmr-
tia
študentky, ktorá užila po prvýkrát v živote a len jedinú
tabletku
tzv. mäkkej drogy EXTASY, ktorú berú mladí ľudia,
aby
pod vplyvom takejto mäkkej drogy vydržali tancovať na
diskotéke
až do rána. Toto dievča zomrelo po jedinej tablet-
ke
mäkkej drogy.
Máme sa
azda aj my prizerať, ako drogy
devastujú našu
mládež
pred našimi očami, alebo treba čakať až na smrť neja-
kej
slovenskej dievčiny, aby sme zintenzívnili náš postup?
Mám pripomienku aj k rýchlosti, s akou výbor ministrov
pracuje.
Viete, kedy sme o tom prvýkrát rokovali. Prvé za-
sadnutie
výboru bolo až 24. októbra 1995, druhé zasadnutie
sa
konalo s odstupom dlhých 4 mesiacov,
a keď sa potom 13.
februára tento
výbor stretol, schválil rokovací poriadok
a
plán činnosti.
Vážené dámy, vážení páni, ale oslovím vás
aj takto: vá-
žení
rodičia a vážení starí rodičia, od leta 1995 doteraz
padlo
za obeť drogám aj u nás, samozrejme, veľmi veľa nových
mladých
ľudí. Možno medzi nimi sú alebo
budú aj naše deti,
alebo
aj vaše vnúčatá.
Chcem
vás požiadať a prosím, aby tu
padli akékoľvek
stranícke
hľadiská, aby ste podporili vznik tohto
protidro-
gového
inštitútu, tak ako sa uvádza v návrhu uznesenia, čo
ja
veľmi vítam, aby sa okamžite uvoľnili aj potrebné finanč-
né
zdroje, aby sa urýchlene upravila legislatíva s cieľom
naozaj
účinného boja proti pliage, ktorá ohrozuje aj túto
spoločnosť. A majme
na pamäti, že štatistiky poskytované
v
správe sú, samozrejme, len špičkou ľadovca skutočnej inci-
dencie
užívania drog na Slovensku.
Vzhľadom na úroveň predkladaného materiálu, nekonkrét-
nosť a netermínovosť jednotlivých úloh však
navrhnem, aby
sme
najprv hlasovali o tom, aby Národná
rada Slovenskej re-
publiky
vrátila takto napísaný materiál vláde na prepracova-
nie
a doplnenie.
Ďakujem vám za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Langoš. Po ňom vy-
stúpi
pán poslanec Bajan.
Poslanec J. Langoš:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda,
pán podpredseda vlády,
vážená Národná rada,
k môjmu predrečníkovi a k pánu podpredsedovi vlády len
dodám,
že drogy nie sú iba pliaga, neohrozujú len morálny
život
spoločnosti, ale to, čo sa ukazuje na povrchu ako epi-
demicky
sa zvyšujúci počet závislých a sem-tam raz za čas
zadržaných
10 alebo 100 kíl, alebo tona ópia, alebo heroínu,
je
len povrch.
Obchod s
drogami zasahuje nielen v
Spojených štátoch,
už
i v západnej Európe, samu podstatu právneho demokratické-
ho štátu
obrovskou korupciou, obrovskými finančnými pro-
striedkami,
ktoré sú obchodníci ochotní venovať na dokonca
až
politickú podporu dobrých podmienok na
ich obchodovanie.
Je fakt, že
na každej dolárovej bankovke
prilipla aspoň
mikroskopická stopa ópia.
O tom sa presvedčili Američania
koncom
osemdesiatych rokov, keď robili veľký
chemický prie-
skum dolárových
bankoviek. Podľa výskytu ópiového prášku
usúdili,
že každá dolárová bankovka bola aspoň raz použitá
v
obchode s drogami. Nemá to žiadne ideologické pozadie. Do-
lárová
bankovka akejkoľvek hodnoty má odjakživa rovnakú veľ-
kosť
a rovnakú farbu a je to mena, ktorou možno platiť v ho-
tovosti
takmer kdekoľvek na svete, na rozdiel od iných mien.
Preto
iné meny sa pri praní peňazí menia na dolárové bankov-
ky
a investujú sa nakoniec ako očistené
peniaze do pôdy, do
nehnuteľností
a prepierajú sa.
Sústredený medzinárodný boj proti obchodu
s drogami od-
halil
také široké súvislosti a takú hĺbku
zla, že Reaganova
administratíva
sa koncom osemdesiatych rokov skutočne
vážne
pokúšala
presadiť v kongrese zmenu tvaru a farby
dolárových
bankoviek
zo dňa na deň ako posledné východisko z núdze. Do-
konca
boli tam celkom vážne myslené názory od expertov, kto-
rí
sa zaoberajú týmto neduhom, aby Kongres
Spojených štátov
vymenil
papierové platidlá za karty. Bola to ako
taká po-
sledná možnosť
nejakým spôsobom zabrániť šíreniu obchodu
s
drogami po celom svete. V
správe sa ešte stále opakuje
Balkánska
cesta. Dnes to už nie je pravda. Po
roku 1990 zá-
padní
špecialisti predpokladali, že sa vytvoria nové cesty
a
jedna cesta pôjde cez územie
rozpadnutého Sovietskeho
zväzu
a cez Rusko. Ich hypotetické predstavy s hrôzou potvr-
dilo
zhabanie 100 ton kokaínu v roku
1992, tuším, v Petro-
hrade. Považovali to za dôkaz, že sa otvorila nová cesta
z
Latinskej Ameriky cez Spojené štáty,
cez územie Ruska do
Európy.
Takže nie je to len Balkánska
cesta, tých ciest je
niekoľko.
Nie je to po roku 1989 nový problém. Je
doložené fakta-
mi,
že koncom sedemdesiatych rokov Todor Živkov, bulharský
vodca,
založil podnik zahraničného obchodu Kintex, ktorý za-
bezpečoval
tranzit opiátových a morfínových surovín cez Bul-
harsko
do západnej Európy, do tajných laboratórií v takom
rozsahu,
že keď polícia odhalila jedno z
desiatok laborató-
rií,
našla tam už komerčnú drogu v hodnote jeden a štvrť mi-
liardy
dolárov. Za peniaze utŕžené týmto transportom Bulhar-
sko nakupovalo zbrane, predávalo ich do
arabských štátov,
embargovaných
štátov a toto bol hlavný devízový
príjem bul-
harského
hospodárstva. Reagan bojoval, roky vykonával nátlak
na
Bulharsko, kým donútil Todora Živkova, aby zrušil tento
podnik
zahraničného obchodu. Samozrejme,
premenovaním vzni-
kol
nový, a v tom roku - priniesli to i naše noviny, možno
sa
na to pozrieť v archíve - Bulharsko vyhlásilo úhlavný boj
proti
drogám a počas jedného roka zadržalo a uväznilo de-
siatky
dílerov, ale to bolo všetko.
Takže nie je to celkom nová vec. Z
obchodu s drogami,
zo
špinavých peňazí sú financované takmer všetky teroristic-
ké organizácie, známe evidované teroristické
organizácie,
a
teroristické organizácie sa podieľajú
na obchode s droga-
mi.
Takže to zlo má oveľa širšie dimenzie a
treba to vedieť
a
treba si uvedomiť, že na Slovensku máme jedinečnú možnosť,
ak skutočne sústredíme všetky schopnosti štátu a štátnych
orgánov
na boj proti obchodu s drogami a všetkými tými sú-
vislosťami, máme možnosť účinne zabrániť prvej
zničujúcej
vlne,
ktorá už má, ako som už povedal, epidemický charakter.
Bol som určený ako spravodajca
predsedníčkou výboru pre
životné
prostredie, preto som sa skutočne dôkladnejšie veno-
val
tejto správe a diskutoval som s lekármi z bratislavského
Centra pre
liečbu drogových závislostí.
Títo odborníci
s
praktickými skúsenosťami s ľuďmi závislými od drog boli
veľmi
kritickí voči cieľom a zameraniu programu, ale najmä
voči
prognózam tvorcov tohto programu a voči celej správe,
teda
koncepcii správy a záznamu o tom, aké aktivity jedno-
tlivé
rezorty vykonali.
Pokúsim
sa stručne zhrnúť výsledky tejto diskusie na
pôde Bratislavy, ktorá je na Slovensku najviac
postihnutá
drogovými
závislosťami.
Po prvé.
Rozšírenie drogových závislostí
po roku 1989
vzniklo
očakávane a napriek upozorneniam týchto
odborníkov,
ale
i odborníkov vtedy v Čechách okrem
represie neboli dlhý
čas
podniknuté žiadne konkrétne kroky.
Po druhé. Rozvoj počtu závislých od
heroínu ukazuje, že
ide
o epidemickú situáciu. V roku 1991 boli registrovaní len
niekoľkí,
väčšinou bývalí emigranti po návrate na Slovensko.
V
roku 1992 bolo evidovaných 56 závislých od heroínu, v roku
1993
už 245, v roku 1994 892, v roku 1992
oficiálne štatis-
tiky
uvádzajú 1 026. Uvádza ich správa. Tu sa však treba pri
tejto
štatistike zastaviť, pretože pre rok 1992 uvádza zjav-
ne nepravdivý údaj, lebo len v bratislavskom Centre pre
liečbu
drogových závislostí evidovali a hlásili 828 prvokon-
taktových
vyšetrení, heroínových. Pribudlo nových
651 mužov
a
196 žien a detí, teda nie celkove 494 za II. obvod, ako
uvádza diagram v
správe. Práve tieto
štatistiky sa nesmú
falšovať
a utajovať, lebo môžu vyvolať akúsi ilúziu účinného
boja a ochrany
mládeže pred drogovými
závislosťami. Podľa
celosvetových
skúseností je počet závislých asi 10-krát vyš-
ší
ako uvádzajú štatistiky, to by
znamenalo najmenej 10 000
závislých
od heroínu, pretože tieto štatistiky hovoria o he-
roíne,
z toho tri štvrtiny na území
Bratislavy. Toto je od-
hadovaná
skutočná situácia.
Po tretie. V Bratislave sa pacienti
liečia ambulantne
v
Centre pre liečbu drogových závislostí, ktoré predtým slú-
žilo
závislým od alkoholu. Bez podstatného zvýšenia personá-
lu
alkoholikov nahradili heroínisti, ktorí svojím správaním,
akútnymi
ťažkosťami a inou spoločenskou a
kultúrnou charak-
teristikou
úplne vytlačili alkoholikov.
Po
štvrté. V Bratislave sú závislí
od drog liečení
v
centre. Ústavnú detoxifikačnú liečbu uskutočňujú obidve
psychiatrické
kliniky v Bratislave a psychiatrická nemocnica
v
Pezinku. V Pezinku bolo na oddelení pre liečbu alkoholizmu
a
drogových závislostí postupne vytvorené oddelenie pre dro-
govo
závislých. Okrem toho sú pacienti z Bratislavy posiela-
ní do centra
v Nových Zámkoch, kde je veľmi
málo lôžok
a
niekoľkomesačné čakacie lehoty, a do OLÚP Predná Hora, kde
sa
čaká 3 až 4 mesiace. V poslednom období je možné posielať
pacientov
aj do Banskej Bystrice, kde vzniklo
lôžkové odde-
lenie
Centra pre liečbu drogových závislostí.
Ďalšia poznámka. Bratislava nemá vyčlenené žiadne špe-
ciálne
lôžka, a teda ani personál na liečbu drogových závis-
lostí.
Umiestnenie týchto pacientov na všeobecných psychiat-
rických oddeleniach prináša veľké problémy: nemožnosť ich
úplnej
izolácie od okolia, ľahšia možnosť prieniku drog na
oddelenie, nedostatočné personálne vybavenie na zvládnutie
akútnych
stavov, negatívny vplyv pacientov na
vážne duševne
chorých,
ich šikanovanie a zneužívanie. Tieto a iné problémy
sa musia riešiť vo vzájomnej nadväznosti
a komplexne. Na
účinnú
liečbu treba vytvoriť kontinuálnu starostlivosť, kto-
rú
vytvára kruh, a je to kruh, ktorý by v ideálnom prípade
mal
vzniknúť v jednej inštitúcii: ambulantná liečba, snaha
o
získanie pacienta na spoluprácu po
prvom záchyte, motivá-
cia
na obmedzenie množstva užívanej drogy a pokus o úplnú
abstinenciu.
Druhý krok: detoxifikácia, to znamená odnímanie
drogy ambulantne, redukciou pôvodnej drogy, alebo ústavne
len
na lôžku úplným odňatím drogy a tlmením
navykacích prí-
znakov
bez akejkoľvek medikamentóznej
liečby. Tretí stupeň
je
strednodobá liečba, ktorá trvá približne 3 mesiace: snaha
o
úplné odstránenie ďalších odvykacích
príznakov, motivácia
na
abstinenciu a návrat do školy alebo zamestnania a nako-
niec
dlhodobá liečba, v niektorých prípadoch alebo vo väčši-
ne
prípadov 1 až 2 roky v špecializovaných zariadeniach, kde
popri
psychoterapeutickej liečbe sú zameraní
na psychoso-
ciálnu
rehabilitáciu, zmenu hodnôt,
vytrhnutie z pôvodného
prostredia
a prípravu na prácu. Čiže, nie je možné vykonávať
to
na rôznych miestach, dokonca pod rôznou
rezortnou pôsob-
nosťou
účinne uzavrieť tento kruh, ktorý jediný vlastne dáva
aké-také
šance na vytrhnutie ľudí z tých najhorších heroíno-
vých
závislostí.
Po piate. Vzhľadom na akútnu potrebu zabezpečiť aj de-
toxikáciu
pacientov je potrebné, aby takéto oddelenie vznik-
lo
na mieste, kde je možné zabezpečiť lôžkovú ARO starostli-
vosť s
trvalou psychiatrickou službou.
Tu je potrebné
24-hodinové
laboratórium na vyšetrenie, o akú drogu ide. Pa-
cienti
by mali byť oddelení od ostatných somatických pa-
cientov
a už po odznení akútneho stavu by mali byť motivova-
ní
na ďalšiu liečbu. Oddelenie má mať
nadväznosť na oddele-
nie s krátkodobým detoxifikačným programom
počas 7 až 14
dní.
Tieto podmienky spĺňa zatiaľ na Slovensku len Nemocnica
s
poliklinikou v Ružinove vo veľmi obmedzenom rozsahu.
Na
Slovensku zatiaľ neexistuje
dostatok skúseností
s
liečením toxikomanov,
epidemiologické spoznanie situácie
je
nedostatočné, výučba odborníkov je
sporadická zatiaľ len
v
kurzoch vedených zahraničnými lektormi. Preto odborníci
navrhujú zriadiť špecializovaný inštitút, ktorý by mal za
úlohu
zisťovať epidemiologickú situáciu
na Slovensku, pri-
pravovať
preventívne programy, liečiť vo všetkých potrebných
fázach,
tak ako som to opísal, výučbu pracovníkov z iných
oblastí,
napojenie na IVZ, na lekársky inštitút a výskum.
Takýto
inštitút je možné vytvoriť čiastočne z existujúcich
už
známych zdrojov.
V súčasnosti vidia odborníci snahu štátu
- a z vládneho
materiálu
je im tiež zrejmá - presunúť starostlivosť o zá-
vislých
od drog na neštátne zariadenia. Tie sú,
samozrejme,
potrebné
a treba ich podporovať, ale komplexný
prístup musí
zabezpečovať
zdravotníctvo.
Teraz si
dovolím prejsť poznámkami
predloženú správu,
pretože
tie poznámky sú ilustrujúce a na týchto poznámkach
a
na prieskume a diskusii s odborníkom som postavil niekoľko
odporúčaní.
1.
Na strane 3
sa píše o zriadení štvrtého centra
v
Banskej Bystrici, vytypovaní objektu na
lôžkovú časť cen-
tra
v Žiline, spracovaní dokumentácie
lôžkovej časti centra
v
Košiciach a ambulantného zariadenia v
Humennom. K 1. ja-
nuáru
1996 sú teda na Slovensku 3 centrá pre liečbu drogo-
vých
závislostí s ambulantnou i
posteľovou časťou - v Bra-
tislave,
v Nových Zámkoch a Banskej Bystrici, a dve ambu-
lantné
časti centier pre liečbu drogových závislostí v Žili-
ne
a v Košiciach ako súčasť zdravotnej starostlivosti. Tvor-
ba
centier je síce do budúcnosti potrebná,
ale mali by byť
tam,
kde sú drogy. V Bratislave jedno centrum nestačí, vzni-
ká
tu prílišná akumulácia závislých na
jednom mieste, každý
obvod
teda by mal mať samostatné centrum.
Bratislava - zhr-
ňujúc
- nemá ani jedno špecializované lôžko ani na detoxifi-
káciu, ani
na liečbu. V
Banskej Bystrici a v Košiciach
miestneho
heroínistu ešte ani nevideli.
2. Na strane 4 je spomenuté, že výsledkom činnosti re-
zortu
ministerstva práce, sociálnych vecí a
rodiny sú "špe-
cializované
zariadenia Per te v Licinciach, Fília v
Ľudoví-
tove
a ECCE HOMO v Bernolákove a NÁDEJ v
Bátorových Kosi-
hách.
To nie je zásluha ministerstva práce,
sociálnych vecí
a
rodiny, sú to neštátne zariadenia, ktoré vznikli samostat-
ne
a nezávisle.
3. "Ministerstvo podporilo osvetové
preventívne progra-
my
v rámci multimediálneho programu
Stop drogám" - píše sa
na
strane 4, ktorý realizuje agentúra DONAR. Skladačky 30
tisíc
kusov ako učebná pomôcka, ministerstvo
práce venovalo
90
tisíc korún, ministerstvo školstva 540 tisíc korún. Pýtam
sa,
čo všetko zahrnuje tento program,
pretože tam vôbec nie
je
určený. Kto je DONAR a ako bola táto agentúra vybraná?
4. Citujem zo strany 5: "V
spolupráci s ministerstvom
školstva
bol rozpracovaný projekt stredoškolského štúdia so-
ciálnej
práce prostredníctvom tzv. streetworkerov." Zo zdra-
votníctva sa
strácajú sociálni pracovníci. Poisťovňa ich
veľmi
málo boduje. V psychiatrii sa u
obvodných psychiatrov
takmer
už nezachovali. Po odštátnení budú chýbať úplne. Vo
väčších
štátnych zariadeniach tiež budú problémy. Streetwor-
kers
je vynikajúca predstava, u nás sa ako
nóvum objavila
v
tomto materiáli, v týchto zámeroch. Ale
kto ich bude pla-
tiť,
keď prídu "na chodník"?
5.
"Resocializácia sa rozvíja
cez neštátne subjekty"
-
na strane 5. Resocializácia závislých
by mala byť základ-
nou
povinnosťou štátu. Je tendencia, aby sa
dlhodobé liečby
považovali
za resocializačné ročné komunity a podobne. Všade
je
to sféra rezortu zdravotníctva prípadne s viaczdrojovým
rozpočtom.
Neštátne subjekty sa vláda rozhodla zlikvidovať
návrhom
zákona o nadáciách.
6. Centrum voľného času IUVENTA v Bratislave má od 30.
mája
zriadiť celoslovenské centrum
prevencie drogových zá-
vislostí.
Čo to je a prečo IUVENTA?
7. K textu na stranách 6 a 7 -
príprava pedagogických
pracovníkov.
Začínať s protidrogovou prevenciou na stredných
školách
je podľa skúseností neskoro. Sú
vypracované a sú už
i
k dispozícii materiály pre deti od 5 až
6 rokov. Táto te-
matika
musí byť súčasťou osnov už počas celej základnej ško-
ly.
Výskumy ukazujú, že ak sa s prevenciou
nezačne do 8 ro-
kov,
je neskoro. U nás sa totiž objavuje závislosť od heroí-
nu
už od 15 rokov, sú prípady 14-ročných závislých. To je
nižší
vek ako na Západe. Preto s prevenciou treba začať skôr
ako
na stredných školách.
8. Na podporu primárnej prevencie drogových závislostí
deväť
školských správ dostalo finančnú
podporu na protidro-
govú
prevenciu. Je to uvedené na strane 7. Ktoré sú to škol-
ské
správy a či boli vybraté podľa výskytu závislých - pýtam
sa.
9. Podľa pacientov niektorí policajti v
Bratislave kon-
trolujú
drogovú scénu, vyberajú za to, že díleri môžu bez-
pečne
rozširovať drogy. Sami policajti sú
dílermi. Pacienti
opakovane
ohlásili dílerov, tí na tých istých
miestach však
pracujú,
podľa pacientov, naďalej.
K
druhej časti s názvom Aktualizácia úloh Národného
programu
boja proti drogám:
V kapitole Ministerstvo zdravotníctva
Slovenskej repub-
liky,
citujem: "v nadväznosti na epidemiologickú situáciu"
-
na strane 11 - tu upozorňujem opäť na nepravdivú štatisti-
ku.
Ako došli autori k tým číslam,
ktoré sú uvedené v dia-
gramoch uvedených v
správe? Ja som uviedol
reálne čísla
z
bratislavského centra. Na okraj
týchto grafov si dovolím
len
jednu poznámku. Na autorov jazykového
inšpektora! Neho-
vorí sa
"závislý na heroíne", ale "závislý od
heroínu"
a
slová "drogovo závislý" je
neologizmus, to by som prosil
opraviť.
Kdesi zanikla, podľa odborníkov, idea
vzniku celoslo-
venského inštitútu, ktorý mal byť zriadený pri
generálnom
sekretariáte,
ako som to už spomenul v poslaneckej správe.
Celá
koncepcia, ktorú vypracoval neviem kto, či už výbor mi-
nistrov
alebo predchodcovia, je chaotická,
jednotlivé akti-
vity,
ako hovoril už môj predrečník, na seba nenadväzujú.
Podľa
skúseností zo západných krajín toto sú vyhodené penia-
ze
a vytvára sa vlastne len verejný pocit,
že štát zabezpe-
čuje,
štát pracuje a bojuje proti drogám, ale obchodníci ob-
chodujú
ďalej.
Keď už
existujú u nás toľké centrá,
treba ich lepšie
personálne
vybaviť. Bratislava, opakujem, kde sú evidované
tri
štvrtiny závislých od heroínu v
celoslovenskom meradle,
je
absolútne poddimenzovaná.
Na strane 11, citujem: "zvážiť zavedenie skríningových
vyšetrení zameraných na výskyt zneužívania drog u
mládeže
v
rámci preventívnych vyšetrení dorastu
a detí. Má to byť
vyšetrenie,
prosím autorov, bez vedomia vyšetrovaného? To je
predsa
neprípustné aj u detí. Skríning je nepredstaviteľne
drahý.
Zatiaľ sú problémy ako-tak vyšetriť pacientov v lieč-
be.
Na to nie sú peniaze. A to sú údaje nemocníc.
V kapitole Ministerstvo práce, sociálnych
vecí a rodiny
Slovenskej
republiky, po a) na strane 11 - "komplexné pro-
tidrogové zariadenia, ktoré budú zabezpečovať preventívnu,
korektívnu
a resocializačnú starostlivosť",
musia byť zria-
ďované
ako zdravotnícke zariadenia. O tom hovoria všetci le-
kári
z praxe.
Rezort Ministerstva školstva Slovenskej republiky, ci-
tujem:
"liečebno-výchovné sanatóriá pre deti ohrozené droga-
mi".
Čo to je za nezmysel? Vari autori majú
na mysli polep-
šovne?
Čo sú to deti ohrozené drogami?
Kapitola Ministerstvo kultúry Slovenskej
republiky, ci-
tujem:
"eliminovanie negatívnych
spoločenských javov" - to
je
terminológia z komunizmu.
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
a Ústredná
colná
správa - polícia a Ústredná colná správa budujú vlast-
né
operatívno-informačné systémy. Toto sú
neúčelne vyhodené
peniaze. Znovu
upozorňujem na hodnotenie "podľa čiarok".
S
tým sme sa stretli už v rokoch
1990 a 1991. Polícia sku-
točne
začala pátrať po obchodníkoch s drogami, ale policajti
si
robili čiarky, pretože boli hodnotení za zadržanie závis-
lého.
Colníci a policajti začali súťažiť, kto odhalí najviac
prepravovaných
drog. Toto úplne bránilo medzinárodnej spolu-
práci.
V roku 1991 som zriadil prvú protidrogovú brigádu. Ja
to
opíšem, pretože to je problém represie. Túto protidrogovú
brigádu tvorilo 27
mladých policajtov, ktorí neboli
známi
v
Policajnom zbore, v ostatných útvaroch. Pracovali v civil-
nej
vile, mali vlastné operačné stredisko,
mali vlastné úč-
tovníctvo, vlastnú
zdravotnú starostlivosť a
evidenciu.
Všetky
evidencie boli oddelené od zvyšku
polície. Pracovali
v
civile. Boli podriadení riaditeľovi Federálnej kriminálnej
polície.
Po 2 mesiacoch týchto 27 mladých
policajtov, ktorí
sa
točili v službe, ktorí sa striedali v
operačnom stredis-
ku,
začalo odhaľovať tajné
laboratóriá, kde sa varil krak
a
pervitín. Dovtedy polícia nemala šancu svojím tradičným
spôsobom dostať sa
k týmto laboratóriám.
Začali evidovať
transporty,
zabezpečovali transporty drog, začali
spolupra-
covať
s políciou v Spolkovej republike Nemecko, začala sa
vytvárať
medzinárodná spolupráca, teda tradičná
práca polí-
cie nemarila potrebné aktivity na odhaľovanie
organizácií
a
organizátorov. Začali tomu vadiť colníci, pretože sa zača-
li
predháňať, pretože boli hodnotení podľa toho, koľko drogy
zachytili
na hraniciach pri transportoch, a začali mariť tú-
to
medzinárodnú spoluprácu. Teda
systém čiarkovania, či už
medzi politikmi, ministrami, alebo policajtmi a colníkmi,
vytvára
veľmi vhodné prostredie pre veľké mafie.
Podporujem návrh môjho predchodcu, i keď pravdepodobne
ústava
nepovoľuje vytvoriť nejaký nový orgán s
represívnymi
právomocami, ale
prinajmenšom je možné spojiť informačné
centrá
polície a Colnej správy do jedného, aby
sa zabránilo
konkurencii
medzi colníkmi a policajtmi, ktorá vlastne otvá-
ra
dvere.
Nakoniec zhrniem svoj názor k celej tejto
aktivite.
Po prvé - celá koncepcia je chaotická,
jednotlivé akti-
vity
na seba nenadväzujú, jednotlivé rezorty
sa snažia pri-
hriať
si svoju polievku. Boj proti obchodu s
drogami, proti
drogovým
závislostiam a ich dôsledkom sa
nesmie stať hrou
politického
populizmu, lebo už vopred bude
neúspešný. Podľa
západných skúseností toto sú vyhodené peniaze
a otvorený
priestor
pre veľkých obchodníkov.
Po druhé - v zámere vlády chýba
rozhodujúca zložka -
boj
proti praniu špinavých peňazí a proti korupcii.
Po tretie - zatiaľ našťastie len pre
niekoľko tisíc zá-
vislých
od drog sa prestala celkom venovať pozornosť alkoho-
lizmu.
U nás je stále ešte okolo 150 tisíc evidovaných alko-
holikov,
závislých alkoholikov. Známy docent Skála a iní od-
borníci
tvrdia, že závislosť od alkoholu nemožno vyliečiť,
je
možná len trvalá abstinencia, a to sa
považuje za obrov-
ský
úspech terapeutov. Zo zdravotných štatistík vychádzajú
úmrtia
na alkohol a všetky možné závažné
ochorenia pankrea-
su,
pečene, mozgu, obličiek, srdca. Sú to
ešte stále zniču-
júcejšie
dôsledky ako od heroínu.
Dámy a páni, na záver mám niekoľko odporúčaní pre vlá-
du.
Ak pristanete na to, že budete o nich
hlasovať, navrhu-
jem,
aby sa o nich hlasovalo jednotlivo. Navrhujem
takéto
uznesenie:
"Národná rada Slovenskej republiky
ukladá" alebo "odpo-
rúča vláde"
- navrhujem potom
hlasovať jednotlivo podľa
týchto
bodov
"1. doplniť Národný program boja
proti drogám o koncep-
ciu boja proti
praniu špinavých peňazí a
proti korupcii
a
uložiť jeho uskutočňovanie výboru
ministrov" - pokiaľ vý-
bor
ministrov bude;
"2. pripraviť a zaviesť osnovy predškolskej a školskej
(teda od 5
do 18 rokov) preventívnej výchovy k odolnosti
proti
drogovým závislostiam;
3. v rezorte zdravotníctva zriadiť pri generálnom sek-
retariáte
špecializovaný inštitút starostlivosti o závislých
od
drog;
4. v oblasti vynucovania práva zmeniť
rozhodnutie a
uložiť
ministerstvu vnútra a ministerstvu financií budovať
spoločné
operatívno-informačné centrum pre vedenie spoločné-
ho
boja proti obchodu s drogami."
Ďakujem za pozornosť.
Dovolil som si vás tak dlho unavovať
preto, aby nikto
z
vás, ktorí podporujete vládu, ste v budúcnosti nemohli po-
vedať,
že ste o ničom nevedeli.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Bajan
a pripraví sa
predseda
výboru pán Hofbauer.
Poslanec V. Bajan:
Vážený pán predseda,
vážený pán podpredseda vlády,
kolegyne, kolegovia,
pokúsim sa byť stručnejší, ale
veľmi ťažko sa mi bu-
de
hovoriť, pretože je to problematika, s ktorou sa každý
deň
stretávam. Takže mi odpustite, ak v tom bude viac emócií
ako možno rácia. Trošku mi je ľúto, že aj táto diskusia,
resp.
reakcie na diskutérov, sú také aké sú. Predovšetkým
v
našich laviciach by mala zaznieť veľmi
tvrdá osveta, pre-
tože
málokedy si niekto uvedomuje, čo to je
za negatívum.
Môže
vystúpiť guvernér Národnej banky Slovenska o 5 rokov
a
zistí, že ten problém, ktorý mal
multiplikačne nebezpečné
koncovky,
bude oveľa vážnejší, ako sme si to teraz schopní
uvedomiť.
Vrátim sa k materiálu, ktorý nám bol predložený. Obávam
sa,
že s týmto materiálom sa viac nedá urobiť, pretože moni-
toruje
určitú situáciu a veľmi ťažko na tom niečo zmení pod-
predseda vlády,
pretože predovšetkým na rezortoch, podľa
tejto správy, nenašiel podporu. Rezortní
ministri sa tomu
venujú
len vo chvíľach, keď nemajú náhodou
niečo iné, resp.
účasť
týchto pracovníkov je akoby
pomimo. O tom svedčia aj
výsledky,
ktoré dávajú tie chabé státisíce, ktoré
na to vy-
členili.
Pýtam sa, kedy budú konečne zriadené tie tri sek-
cie.
Tá tretia, ktorá zhodnotí
vynaložené financie, je pre
mňa
najdôležitejšia. Dúfam, že každý pochopí, že
ak sa 80 %
týchto financií vynaložilo na tlačové materiály alebo tla-
čoviny, je to
v tejto dobe absolútna zvrátenosť. Musíme
pochopiť,
že život nás dávno predbehol pokiaľ ide
o drogovú
situáciu,
resp. monitorovanie a osvetu v tejto oblasti. Tak-
že,
ak tu exekutíva nepristúpi tvrdšie k riešeniu problémov,
je
to úplne zbytočné a budeme o tom hovoriť o rok presne po-
dobne,
akurát bude o 4 zasadnutia rady viac.
Čo ma
na tom udivuje, je situácia, že
ministerstvá sa
jednoducho
chcú toho zbaviť takými amatérskymi
úlohami, aké
si
dávajú. Budem konkrétny,
samozrejme. Ministerstvo škol-
stva má ambície
vypracovať a aplikovať v praxi kontrolný
mechanizmus
zameraný na sledovanie výskytu drog, vrátane al-
koholu
a tabaku na školách. Úplne
individuálne, samostatne.
Pýtam
sa: Čo to je za nezmysel v tejto dobe?
Ministerstvo
kultúry
má iniciovať systematickú prácu v oblasti masmediál-
nej politiky
zameranej na podporu
základných životných
hodnôt
a eliminovanie negatívnych spoločenských javov vráta-
ne
drogovej závislosti. Pýtam sa, čo takýto človek bude pre-
sadzovať,
keď je špeciálne určený za zástupcu kultúry v dro-
govej
oblasti a on bude okrem iného
robiť aj iné negatívne
javy.
Je to absolútne nepochopenie jeho úlohy v tejto ex-
pertnej medzirezortnej skupine. Ministerstvo
hospodárstva
dokonca
v tej prvej úlohe nemá odvahu ani navrhnúť termín.
Dopracovať
návrh zákona a predložiť ho do
parlamentu, to je
predsa
to najjednoduchšie, kde si môžem dať
termín a zodpo-
vednosť
patrí, samozrejme, ministrovi.
Mohli by sme pokračovať ďalej, ale obávam
sa, že budeme
musieť aj my
poslanci pristúpiť k tomu veľmi iniciatívne
a
pomôcť v tejto záležitosti, ktorá je oveľa vážnejšia. Tak-
že
na záver navrhnem nejaké riešenie. Som rád, že podpredse-
da
vlády navrhuje zriadiť Národný protidrogový fond. Ak však
tento
fond skončí presne tak ako Štátny zdravotný fond, rad-
šej ho nezakladajme. Ak nebudeme mať ambície
naplniť ho
reálnymi
peniazmi na to, aby sme mohli reálne konať, je úpl-
ne
zbytočný, a nezaťažujme sa vôbec legislatívou v tejto ob-
lasti.
Úplne
absentuje spolupráca s
tretím sektorom, resp.
koordinácia
s tretím sektorom a predovšetkým s orgánmi, kto-
ré
pracujú s týmto problémom v samosprávach. Je predsa ne-
zmysel, aby
sme paralelne míňali
peniaze v samosprávach
a
v štátnej správe tak, že nikto to nebude koordinovať. Tu
by
som odporúčal pánu podpredsedovi, aby
do tých troch sek-
cií,
pretože tam je možnosť prizvať si expertov, ktorých sa-
mosprávy majú, prizvať si, samozrejme, aj
zástupcov samo-
správy.
Je
veľmi ťažko diskutovať na
túto tému, pretože sa
s
tým človek stretáva každý deň. Veľmi
ťažko riešime situá-
cie,
kde matka kľačí na kolenách a prosí nás, aby sme elimi-
novali
jedného brata od druhého, lebo jeden je drogovo zá-
vislý
a bojí sa, že nakazí aj toho ďalšieho, keď matka, kto-
rá
v sobotu pochová vlastného syna,
vystúpi v utorok v dis-
kusii
a diskutuje s nami o tom. To
sú situácie, ktoré sú
veľmi ťažké, frustrujúce. Preto ma
trošku prekvapuje malý
záujem,
ktorý nás v tejto veci stretáva.
Som, samozrejme,
prekvapený, že vytypované centrá sa
tak
veľmi vzďaľujú od reálnej situácie,
predovšetkým v Bra-
tislave.
Samozrejme, nie preto, že som
Petržalčan, ale pre-
to,
že 80 % drogovej závislosti je práve v tejto mestskej
časti.
Všetko, čo je tu spomenuté - dostali
nejakých 50 ti-
síc
na nejaké školské správy. Je to nezmysel. Jednoducho mu-
síme
ísť presne tam, kde drogy sú, nehovoriť
o tom, ale ko-
nať.
Preto si myslím, že sú oblasti, kde nepomôže osveta, sú
oblasti
hlavne v mestských centrách, kde by sme
mali legis-
latívne
riešiť predovšetkým represiu. Tu nám
veľmi nepomôže
diskutovať
o drogách.
Je niekoľko listov, ktoré som poslal
ministrovi vnútra,
kde
mu oznamujem konkrétne vchody, konkrétne byty, kde sú
díleri. Jednoducho
nič sa nedeje, pretože odpoveď
je: ne-
dostatok
legislatívy. Nemyslím si, že je nedostatok legisla-
tívy.
Skôr bude problém niekde inde a
predrečníci to tu už
naznačili.
Som ďaleko od toho, aby som označil pracovníkov
polície,
ktorých si vysoko vážim, nie ako ich
rezortný šéf,
ale
je veľmi zvláštne, keď sa urobí záťah na dílerov a z de-
viatich
prokurátor siedmich vráti, lebo nevie
ich identifi-
kovať,
lebo policajt neurobí to základné, nezistí, či má ob-
čiansky
preukaz, alebo či sa vie vôbec
predstaviť. Potom je
jasné,
že ho nemôže zadržať na dlhšie ako na tú chvíľu, čo
tam
je. Sú to konkrétne skúsenosti, ktoré sú úplne zo života.
Nemá význam túto diskusiu naťahovať, skôr
si myslím, že
treba
robiť. Preto podľa § 52 rokovacieho poriadku dávam ná-
vrh
na uznesenie, kde Národná rada odporúča predsedovi zdra-
votného
a sociálneho výboru pánu Národovi
zriadiť stálu ko-
misiu,
ktorá sa bude venovať tejto problematike, z radov po-
slancov.
Nemyslím tým, samozrejme, len členov
tohto výboru,
ale
aj expertov z radov poslancov a odborníkov, ktorých by
sme
do tejto oblasti vedeli prizvať. Návrh uznesenia odo-
vzdám písomne. Veľmi vás z tohto miesta vyzývam, aby sme
prestali
o tomto veľa rečniť, ale začali naozaj konať v spo-
lupráci, všetci, ktorí v tejto veci môžeme pomôcť, aj za
tých
rodičov, aj za tých starých rodičov,
o ktorých sme tu
hovorili.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi. Ďalej vystúpi predseda výboru
pán
Hofbauer a pripraví sa pán poslanec Šagát. S faktickou
poznámkou
najskôr pán poslanec Garai.
Poslanec J. Garai:
Ďakujem za slovo. Nebudem dlho rozprávať, ale chcel by
som
zareagovať na niektoré veci, čo tu
odzneli. Každý z nás
poukazuje,
že ...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Dajte si mikrofón bližšie k ústam.
Poslanec J. Garai:
Už počuť? Predrečníci poukazujú na
rôzne veci, pokiaľ
ide
o drogovo závislých, poukazujú na ich počet atď. Napriek
tomu
ani od jedného som nepočul, ani v
správe nie je udané,
aká
je efektivita liečby drogovo závislých ľudí. Aká je sku-
točne
konečná efektivita? Financie, ktoré sa na to vynaloži-
li,
i keď je ich málo, lebo nie sú na to peniaze - aká je
tam
úspešnosť?
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ešte pán podpredseda Húska.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne a kolegovia,
je samozrejmé, že sa na vývoj drogovej
závislosti dá
dívať
ako na Jóbove zvesti a môžeme odsudzovať každé dote-
rajšie
riešenie, ale v podstate si myslím, že
treba sa pre-
dovšetkým
na toto dívať ako na vec, ktorá je pre nás rela-
tívne
nová, ktorú musíme absolvovať aj my určitým stupňom
poznania. Nedá sa
nič robiť, ale sme skutočne samoučiaci
systém
a je to skutočne tak, že môžeme len postupne vnikať
do tejto problematiky. Môžeme
si robiť ilúzie, že vieme
nájsť
nejaké celkom účinné riešenia.
Samotný
vývoj v oveľa
vyspelejších krajinách, ktoré
ukazujú,
že hoci majú iné akumulačné možnosti kapitálových
prostriedkov,
predsa sú bezradné, a dokonca bezradné práve
preto,
že majú tých kapitálových prostriedkov
toľko, vytvá-
rajú
šancu pre vznik tieňových alebo čiernych trhov, ktoré
sú
práve na drogy orientované.
Z takýchto dôvodov navrhujem ísť na
to naozaj tak, že
vezmeme
tento stav za určité zobrazenie a že vytvoríme po-
stupne
spätné väzby overovania, do akej miery pripravované
návrhy
sú účinné. Ja neverím, že môžeme nájsť teraz nejaký
nový,
celkom zabezpečený komplexný systém.
Rád by som upozornil na tú logiku, v ktorej sa pohybo-
val
príspevok pána poslanca Langoša. Hovoril: je márne robiť
jednotlivé izolované
informačné systémy, ktoré sa robili
v
jednotlivých častiach, a potom
hovoril, že zaviedol pro-
tidrogovú
brigádu, ktorú prvú riešil ako izolovaný systém,
ktorý
sa mal zachrániť od rôznych
ovplyvňovacích väzieb na-
vzájom medzi sebou. Ako povedal, prv či neskôr už
musel
prejsť
na presieťovanie, to znamená na prepojenia na iné in-
formačné,
aj zahraničné systémy a podobne.
To
znamená, že musíme
pravdepodobne absolvovať cestu
postupného spoznania vnútorných súvislostí vývoja drogovej
závislosti.
Myslím si, že teraz ísť na to, aby sme bezpod-
mienečne
vytvorili odrazu vysoko komplexný a zároveň finanč-
ne
dostatočne dotovaný systém, nie je dosť možné.
Jediné, čo by som potvrdil z postoja pána
poslanca Lan-
goša,
je to, že je asi pravdivé, že nestačí skončiť s prí-
pravou detí na
stredných školách, že treba naozaj ísť na
výchovu
detí v základných školách. Určité obranné reflexy by
sme
mali posilniť u týchto detí už v ranšom veku, aby boli
v
stave lepšie vzdorovať hrozbám ulice, ktoré nám teraz hro-
zia.
Pravdepodobne tak či tak sa asi nebude
dať celkom všet-
ko
spojiť, lebo hovorili sme aj o protialkoholickom liečení,
ale aj
o problematike vplyvu
napríklad nezamestnanosti,
o
strate cieľovosti ľudí a z toho vyplývajúci ľahší sklon
skúšať
drogu práve v takejto bezcieľovej situácii. To všetko
naznačuje...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán podpredseda, už uplynuli tri minúty.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
...že to je veľmi zložitý problém.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ešte s faktickou poznámkou sa
hlási pani po-
slankyňa
Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda,
vážený pán podpredseda vlády,
vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi veľmi stručne zapojiť sa do rozpravy, ktorá
je
k tomuto bodu programu. Som veľmi
rada, že sa táto roz-
prava
vedie v kultivovanom duchu a že aj opoziční poslanci
predniesli
pripomienky, ktoré majú odborný charakter, a že
tu
bol pokus o analýzu tohto problému, aj keď skutočne je to
taký
zložitý problém, že keby sme tu sedeli niekoľko dní,
nevyriešili
by sme všetko, čo s drogovou závislosťou súvisí.
Mám iba jednu krátku poznámku k pánu poslancovi Lango-
šovi.
V jednej časti hovoril o posilnení odborníkov v týchto
centrách.
Možno s tým súhlasiť, ale prax je taká,
že týchto
odborníkov nemáme
práve preto, že
tejto problematike sa
v
minulosti lekári veľmi neradi venovali,
aj psychológovia,
aj zdravotní pracovníci vlastne od
tohto odboru utekali.
Takže
tu je veľký priestor, a preto aj keď bolo veľa kritic-
kých
výhrad voči úlohám ministerstva
zdravotníctva, myslím,
že
treba oceniť to, že sa zamerali na výchovu odborníkov,
ktorých
skutočne potrebujeme.
K pánu poslancovi Bajanovi - ja sa s jeho názorom sto-
tožňujem
a ak ostatní kolegovia podporia vznik komisie pri
našom
výbore pre zdravotníctvo a sociálne veci, medzi prvými
sa
hlásim, pretože som v tomto odbore
niekoľko rokov praco-
vala
a to, čo viem, veľmi rada odovzdám.
Keďže pán poslanec Garai položil otázku k
liečbe, veľmi
stručne
zareagujem, že táto liečba je veľmi náročná a málo
efektívna.
Aj vo svete sa uvádza efekt nie
vyliečenia, pre-
tože
to skutočne nie je možné, ale to, že pacient abstinuje,
je
to iba 10 až 20 %. Práve preto je
na prvom mieste ne-
smierne
dôležitá prevencia.
To by bolo všetko. Ďakujem vám.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pani poslankyni. Ešte s faktickou poznámkou sa
hlási
pán poslanec Lauko.
Poslanec P. Lauko:
Ďakujem, pán predseda.
Chcel by som prispieť svojou skúsenosťou z jedného za-
sadania
v Banskej Bystrici, kde boli sústredení
zástupcovia
rodičov, resp. rodičovských združení, a chcem kolegov
po-
slancov
informovať, že na tomto zasadaní - a potvrdzuje to
aj
slová predrečníkov - sme si vypočuli
prognózu, že nasle-
dujúci rok bude
asi rokom, kedy sa objaví najväčší počet
drogovo
závislých ľudí na Slovensku. Čiže
pravdepodobne nás
za
rok čaká nárast drogovo závislých.
Z
toho dôvodu podporujem
všetky stanoviská, ktoré tu
odzneli,
aby sa proti drogám bojovalo na úrovni
výchovy, to
znamená
na úrovni škôl, či už je to tak, ako to naznačil pán
poslanec
Langoš, vo vzdelávacom procese, alebo
cez rodičov.
A,
samozrejme, aby aj v represívnej úrovni
sa zlepšila spo-
lupráca.
Keďže som lekár, pánu Garaiovi môžem
povedať, keďže pá-
na poslanca Langoša dostatočne pozorne
nepočúval, že pán
poslanec
Langoš povedal, že drogová závislosť je
nevylieči-
teľná. Dá sa
len predlžovať abstinencia,
teda efektivita
liečby
je to posledné, na čo by mal štát vynakladať financie
alebo
myslieť. Prevencia je omnoho lacnejšia
a omnoho efek-
tívnejšia.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ešte pán poslanec Garai.
Poslanec J. Garai:
Ďakujem za slovo. Práve preto, že tu
odzneli takéto ar-
gumenty,
a veľmi to kvitujem, by som si dovolil navrhnúť mi-
nisterstvu spravodlivosti a ministerstvu vnútra vypracovať
nejaký
zákon, trestný zákon, ktorý by prísne postihoval prá-
ve
dílerov a obchodníkov s drogami. Však si zoberme niektoré
štáty,
kde sú skutočne extrémne tresty za
toto, a my prak-
ticky
nemáme na to žiaden trestný zákonník.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec. Ale máme, v
Trestnom zákone sú
skutkové podstaty, ktoré sú veľmi prísne,
prísnejšie majú
len
ázijské štáty, a také by som u nás nerád mal.
Nech sa páči, pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Vážený pán predseda,
dámy a páni,
Národná rada Slovenskej republiky prerokúva predloženú
súhrnnú správu o
realizácii Národného programu
boja proti
drogám
a návrhy na jeho aktualizáciu. Ide o prvý v parlamen-
te
prerokúvaný dokument k tejto problematike, ktorý je prvým
odpočtom,
bilanciou ani nie celý rok pôsobiaceho
Výboru mi-
nistrov
pre drogové závislosti, ktorý je koordinačným, po-
radným,
iniciatívnym a kontrolným orgánom vlády Slovenskej
republiky vo veciach
protidrogovej politiky a
boja proti
drogám.
Nie celý rok činnosti tohto orgánu je
príliš krátke
obdobie
na to, aby sa mohli komplexne bilancovať rozsiahlej-
šie
výsledky jeho pôsobenia. Správa preto
môže skôr iba na-
značovať
správnosť, alebo menšiu správnosť
zamerania, efek-
tívnosť,
alebo nižšiu efektívnosť pôsobenia a účinnosť, ale-
bo neúčinnosť prijímaných opatrení a
zameraní. Hodnotenie
preto
je zodpovedajúce krátkej dobe pôsobenia tohto výboru.
Nedá mi,
aby som nevyjadril ľútosť nad
tým, že nemálo
hlasov
už v podstate dávnejšie varovalo proti vpádu drogovej
problematiky
k nám v nadväznosti na otvorenie sa svetu, voľ-
ný
pohyb osôb, politické uvoľnenie a vytváranie nadnárodných
štruktúr.
Na toto obrovské riziko som sám
upozorňoval, a to
aj
v tlači, ešte v roku 1990 z postu primátora Bratislavy,
keď
som avizoval presmerovanie drogových
magistrál cez Slo-
vensko,
upozornil som na výnimočnú tranzitnú polohu Brati-
slavy na styku
troch štátov a hlavne som varoval na vpád
drogových mafií
predovšetkým do vekových
skupín mládeže
a
detí. Veď konzumentov mäkkých aj tvrdých drog vlastne bolo
treba
vychovávať, keďže obchodníci s touto
komoditou nemali
u
nás konzumentov, odberateľov a trvalých klientov.
Médiami som bol v tom čase
kritizovaný a vysmievaný,
pretože
som vraj údajne videl všetko čierno a kuvikal som
o
čomsi, čo sa nestane. Čas ukázal, že súčasný stav nielenže
potvrdil tie najhoršie obavy, správa
dokumentuje, že naša
spoločnosť
sa ocitla v prahovej situácii, keď ešte nedlhý
čas je šanca
na aké také účinné vzopretie sa spoločnosti
proti
tomuto vývoju. Tento čas sa však výrazne kráti a hrozí
riziko,
že zanedlho spoločnosť už bude iba žať katastrofálne
dôsledky drogovej problematiky bez efektívneho zabrzdenia,
či
dokonca obratu späť.
Zastavím sa pri troch okruhoch, na ktoré odporúčam vý-
boru
ministrov sústrediť pozornosť.
Prvým
okruhom, ktorý považujem
za najzávažnejší, je
úžasná bezproblémovosť prepravcov, distribútorov a dílerov
drog
k nám a u nás a bezproblémová
distribúcia drog k spot-
rebiteľom.
Tento reťazec je nesporne kľúčový,
pretože pred-
stavuje
v prenesenom obraze potrubné rozvody,
ich rozvetve-
nia, uzávery a
koncové výpustné ventily. Ak
takáto sieť
z
dôvodu tvrdosti legislatívno-trestného postihu
nie je
funkčná,
drogové vodojemy sú v podstate bezcenné
a musia sa
usilovať
buď o iné distribučné siete, alebo v
iných teritó-
riách.
Je možné konštatovať, že trestný postih pre aktívnych
komerčných
a organizačných prevádzkovateľov tohto
drogového
reťazca
je u nás taký nízky, že ich účastníkov
skôr povzbu-
dzuje
než odstrašuje. Dovolím si nesúhlasiť s
tým, že tento
trestný
postih u nás je uspokojivý, skôr opak.
Veď patrí do
oblasti
kuriozít fakt, keď prepravca za prepravu 98 kíl tvr-
dej
drogy u nás nedávno dostal 2,5
roka väzenia, a iste za
dobré
správanie a vzhľadom na preplnenosť
väzníc bezpochyby
bude
predčasne prepustený z väzby a obohatený o cenné skúse-
nosti
sa okamžite vráti k svojej pôvodnej živnosti.
Výroba, distribúcia a predaj drog vedie u
ich konzumen-
tov
k degradácii ľudských osobností, k prudkému rastu ťažkej
kriminality,
pretože závislí ľudia si nevyberajú prostriedky
na
získanie finančných prostriedkov na
túto zhubnú návykovú
vášeň
a v konečnom dôsledku končia buď ako ľudské trosky,
alebo
končia predčasnou smrťou. Drogový reťazec v celom roz-
sahu
preto by mal byť postihovaný rovnako
tvrdými trestnými
sadzbami,
ako za najťažšie zločiny. Tento krok po legisla-
tívnej
stránke treba uskutočniť bezodkladne, pretože súčasný
stav
je krajne varovný a my sa stále utešujeme, že to nie je
také
zlé.
Do dvadsiatich minút po opustení tejto
budovy ktorýkoľ-
vek
z nás si môže zabezpečiť prakticky akúkoľvek drogu. Bra-
tislavské
diskotéky, nechcem ich menovať, ale
minimálne pol
tucta ich môžem
vymenovať, sú miestami
nielen otvoreného
bežného
kupčenia s drogami, no sú to aj miesta,
kde sa rie-
šia
konfrontácie medzi drogovými gangmi prestrelkami, horšie
ako kedysi
na divokom Západe.
Po vynesení postrelených
sa
pokračuje ďalej.
Druhým okruhom krajnej závažnosti je
neúčinnosť ochrany
detí
a mládeže proti voľnému pôsobeniu drogových dílerov,
ktorí
sa úplne bežne pohybujú v blízkosti
škôl, a to nielen
gymnázií,
učňovských škôl, no aj základných škôl, kde ne-
zriedka
za symbolické sumy peňazí alebo hoci aj zdarma ponú-
kajú
žiakom dávky drog v úsilí vytvoriť
u nich drogovú zá-
vislosť
a tým vlastne zabezpečiť tvorbu stabilnej klientely.
Tu
by som chcel upozorniť na osobitný problém, a to sú vyso-
ké
školy a vysokoškolské internáty. Na nich sa vzťahuje šta-
tút
akademickej pôdy, a teda nemožnosť vstupu orgánov čin-
ných
v trestnom konaní v akýchkoľvek úrovniach, čo, samo-
zrejme,
nijako nebráni voľnému pohybu drogových dílerov. Aby
nevznikol
nesprávny výklad toho, na čo tu upozorňujem, tu
nejde o
obmedzovanie alebo spochybňovanie akademických
slobôd,
akademickej pôdy vysokých škôl.
Je však nevyhnutné touto problematikou sa
zaoberať kom-
plexne
a s plnou vážnosťou práve na pôde výboru ministrov,
aby
univerzitná pôda nemohla vytvárať územie voľného, nekon-
trolovateľného predaja narkotík, a akademická pôda sa tak
vlastne
nestala zneužívanou na šírenie podhubia zločinnosti.
Tretím okruhom, na ktorý chcem upriamiť
pozornosť, je
prevencia
a následné liečenie drogových
závislostí. Preven-
cia
sa nachádza a musí sa nachádzať predovšetkým doma, v ro-
dinách. Tu sa
musia zakladať princípy
hodnotového systému
detí,
no takýto hodnotový systém môžu
zakladať iba rodičia,
ktorí
vlastným kvalitným hodnotovým systémom
disponujú. De-
štrukcia
hodnotového, humánneho a
kultúrneho systému v sú-
časnosti
u nás v dôsledku prílevu a vpádu konzumu, tvorba
systému
na báze konzumu je základným východiskom a živnou
pôdou
pre šírenie drog, drogovej závislosti. Veď je nemožné,
aby rodičia
nevnímali osobnostné zmeny
u svojich detí
v
dôsledku prítomnosti drog.
Kolegovia, dovoľte, aby som zapochyboval nad úspešnos-
ťou
následných liečebných procesov, ktoré
sú mimoriadne fi-
nančne
náročné a v konečnom efekte veľmi málo účinné. Tých
10
až 20 % úspešnosti, ako sa tu
v rozprave uvádzalo, je
úplne
vylúčených. Psychiatri uvádzajú úspešnosť psychiatric-
kej
liečby, opravte ma, ak to nehovorím
presne, okolo 7 %.
To
je najmenej účinné medicínske
odvetvie, napriek tomu sa
v
tomto, samozrejme, postupuje. V oblasti drogovej závislos-
ti
a detoxikácie sa úspešnosť pohybuje na úrovni promile.
Protidrogové liečby v podstate
iba vracajú do okruhu
konzumovateľov a konzumentov narkotík dočasne preliečených
ľudí, ktorí
o určitý čas
iba predlžujú svoju pôsobnosť
v
tomto drogovom súkolí, aby vo
väčšine prípadov končili
práve
tam a v tom, čo si sami vedome, dobrovoľne a za vlast-
né prostriedky
zvolili, a to
buď perifériu spoločnosti,
väzenie,
alebo definitívne cintorín. Od toho naša spoločnosť
za
peniaze daňových poplatníkov a proti ich vôli sa ich usi-
luje
zachrániť. Tento moment je dosť zarážajúci a na túto
skutočnosť
je veľmi rozdielny názor mnohých kruhov vo svete,
pretože
poukazujú práve na to, že tieto koncové
riešenia sú
v
podstate pomocným drogovým reťazcom, aby vracali naspäť
tých,
ktorí už raz na návykový systém boli naučení.
Nech mi je odpustené, ale takúto formu boja s narkoti-
kami
považujem za krajne nekorektnú voči ostatným obyvate-
ľom,
ktorí rovnako z vlastného rozhodnutia, dobrovoľne, sú
rozhodnutí
nepodľahnúť drogovej závislosti,
no ich dane sú
zneužívané
pre tú skupinu ľudí, ktorú som tu
popisoval. Tým
sa
predovšetkým krátia finančné prostriedky štátneho rozpoč-
tu
pre ľudí sociálne odkázaných, ale skutočne sociálne odká-
zaných,
ľudí chorých, ľudí starých a ľudí osamotených. Tu už
nie
je možné hovoriť o sociálnej solidarite, tu skôr naopak,
ide
o solidaritu asociálnu.
V tejto
kategórii sa jednoznačne
nachádzajú aj pokusy
o
osobitný, benevolentný prístup k
dostupnosti tzv. mäkkým
drogám
na rozdiel od tzv. tvrdých drog. V oblasti narkotík
niet
takejto deliacej čiary. Rovnako ako nie je možné tvr-
diť,
že zavraždenie malého dieťaťa je menším zločinom, ako
vražda
dospelého človeka. Nuž a jednoznačne
treba odmietnuť
názor
na poskytovanie nenávratných injekcií narkomanom zdar-
ma
s hypotézou, že spoločnosť tým dbá o
ich zdravie. Veď to
je nezmysel. Narkomani o
svojom zdraví už rozhodli sami
a
injekčné striekačky treba ľuďom, ktorí
ich z dôvodu zdra-
votnej
nevyhnutnosti potrebujú.
Dámy a
páni, uvedené námety dávam do
pozornosti pred-
kladateľovi
materiálu a správy s tým, že žiadam Výbor minis-
trov
pre drogové závislosti pri vláde
Slovenskej republiky,
aby
sa s uvedenými námetmi zaoberal, zvážil
ich obsiahnutie
do
ďalšej svojej činnosti. Opäť však pripomínam, že v súčas-
nosti
v tejto problematike sme v prahovej situácii a blížime
sa
k bodu zvratu, odkiaľ už návrat nebude možný.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi. Nech sa páči,
pán poslanec Ša-
gát
a potom pán poslanec Kováč. S faktickou poznámkou ešte
pán
poslanec Bajan.
Poslanec V. Bajan:
Ospravedlňujem sa, ale mám dve
maličké poznámky. Prvá
je
otázka, aby nevznikol dojem, že drogové
problémy vznikli
otvorením
hraníc. Tie tu boli, len to bola
téma v minulom
režime pomerne
tabuizovaná a, samozrejme,
boli iné typy
drog.
To je jedna vec.
Druhá poznámka. S mnohými vecami by sa
dalo súhlasiť,
ale
treba, aby sme videli tento problém
tak, že ten človek
je chorý a
treba mu pomôcť, nie jednoducho ho eliminovať
a
povedať mu: máš problém, podobne ako
aids, a máš dve mož-
nosti,
mašľu alebo devinu, jednoducho je zvrátenosť. Týmto
ľuďom
treba pomáhať, je to choroba, nemôžeme
ich eliminovať
alebo
tváriť sa, že im nechceme pomôcť. Takže ja som to tak-
to
pochopil, a je mi to veľmi ľúto.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I.
Belohorská:
Ďakujem pekne za slovo.
Tiež sa ospravedlňujem za to, že ruším
priebeh diskusie
krátkou
poznámkou, ale fakt mi to nedá - veľmi rada si vypo-
čujem pána
poslanca Hofbauera, nech
sa na mňa nehnevá,
v
inej problematike, ale veľmi pekne prosím, aby sa tento
program uplatňoval, aby každá možná koruna sa
do týchto
programov
dala. Tí ľudia sú skutočne chorí. Ak by
sme takto
eliminovali
týchto ľudí, museli by sme eliminovať aj množ-
stvo
iných. Aj chorých napríklad na pľúcne a kardiovaskulár-
ne
ochorenia, ktorí si to zapríčinili fajčením, aj boj proti
alkoholizmu
a podobne. Tí ľudia sú chorí a, žiaľ,
postihuje
to našu mladú
populáciu a tam nie je nikto imúnny. Veľmi
upozorňujem
aj tých, ktorí zdvíhajú mravokársky prsty, boh
vás
varuj, aby sa to nedotklo vašich blízkych. A veľmi pekne
ďakujem
za to, že tento program bol urobený, bol pripravený.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Obávam sa, že som asi nebol pochopený. Pozornosť treba
sústrediť nie na
liečenie dôsledkov, ale na zastavovanie
východísk.
Pánu poslancovi Bajanovi odporúčam
navštíviť ta-
kúto
kliniku a porozprávať sa s tými ľuďmi. Však tí ľudia sú
tam
proti svojej vôli, oni o to nestoja tam byť. To je veľmi
zaujímavé.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Dobre. Páni poslanci, pani poslankyne, blíži sa devät-
násta
hodina, musíme sa dohodnúť, či budeme pokračovať ďa-
lej,
alebo či skončíme.
S
faktickou poznámkou sa ešte hlási pani
poslankyňa
Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Mám
iba dve krátke poznámky.
Čo sa týkalo percent,
o
10-20 percentách som nehovorila, že sú to vyliečení, zhod-
li
sme sa v tom, že to sú iba tí, ktorí dokážu abstinovať.
Taká
je celosvetová štatistika. A čo sa týka nútenej liečby,
pán
poslanec, tá u nás neexistuje. Existuje iba nariadená
liečba
u tých, ktorí sú v nápravnovýchovnom zariadení, ale
tá bola zrušená aj pri alkoholizme,
aj pri závislosti od
drog,
táto už neexistuje. Čiže každý, kto je
v liečebni, je
tam
dobrovoľne, aj keď o tej dobrovoľnosti by sa dalo disku-
tovať
v takom smere, či sám išiel, alebo ho donútila rodina.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nech sa páči, pán poslanec Šagát.
Poslanec T. Šagát:
Veľmi sa ospravedlňujem, že som vás
zdržal, ale neskon-
číme
to, pán predseda?
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni
poslanci, apelujem skôr
na to, že keď budeme
struční,
pretože sme povedali skoro všetko, môžeme skončiť
veľmi
rýchlo. Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec T. Šagát:
Pokiaľ si ideme robiť čiarky, kto
je ako stručný, bez
ohľadu
na to, aká problematika sa preberá,
potom to zabaľme
a
môžeme ísť preč. Potom poviem, že vám ďakujem za to, že
som
prišiel k mikrofónu. Ja považujem túto problematiku...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán
poslanec, to je vážna problematika, ale nemyslím
si,
že keď to isté budeme hovoriť dvadsiati, tým urýchlime
riešenie
tejto problematiky. Tu treba skôr
výsledky a skut-
ky.
Nech sa páči.
Poslanec T. Šagát:
Áno, samozrejme, pokiaľ by som niečo opakoval, to mi
môžete vytýkať. Chcel by som však povedať niekoľko vecí,
ktoré
by tu mali odznieť.
Predovšetkým diskusné príspevky,
ktoré tu odzneli, sa
delia
do dvoch skupín. V prvej udali tón pán
poslanec Lauko
a
pán poslanec Langoš. Upozorňujú na
to, že terajšia
predložená
koncepcia boja je nedostatočná, že treba urobiť
niečo
nové. Nakoniec aj vo výbore pre zdravotníctvo a so-
ciálne veci sme
sa tak vyjadrili v uznesení. S tým vrelo
súhlasím.
Skutočne je škoda, že je tu len
pán podpredseda
vlády,
ktorý ani nemôže zodpovedať za všetky programy jed-
notlivých
rezortov.
Pán
predseda Národnej rady, keď si pozriete
program
zdravotníctva,
je skutočne zarážajúce, ako sa to mohlo
do
programu
dostať tak nedostatočne. Tie veci, na ktoré upozor-
nil
poslanec Langoš, že to nie je zabezpečené priestorovo,
personálne,
materiálne, sú pravdivé a nebudem ich
opakovať.
Zdravotníctvo
si nedalo ani jednu konkrétnu úlohu, že v roku
1996
niečo konkrétne niekde otvorí a zabezpečí.
Prosím vás pekne, tá štatistika, pán
predseda, nehne-
vajte
sa, veď tá nedáva žiadny návod, kde by
sme mali začať
robiť.
Veď tá nám nehovorí o štruktúre, o tom, kde to je ag-
lomerované.
A máme štátny ústav pre zdravotnícke informácie,
ten
musí dostať úplne iné úlohy, aby sme sa
vedeli oriento-
vať
v epidemiológii. Takto by som mohol
pokračovať najmenej
polhodinu.
A ak chcete skončiť diskusiu, prosím, keď si mys-
líte,
že sa už všetko povedalo, ale ja
myslím, že to nie je
dobrá
koncepcia a nemá materiálne zabezpečenie. To už tu bo-
lo
povedané.
Fond na boj proti drogám. Prosím vás, čo
to je? Ak to
nebude
jasné, ak sa štát za to nebude garantovať a nevyčlení
jasnú
sumu v rozpočte, tak to je nič. Predsa nebudeme stáť
pred
rozhodovaním, keď vieme, čo sa na
nás valí. Ak nedáme
na
to peniaze, tak je to taký program, ako
bol Národný pro-
gram
zdravotníctva. Nič sa nestalo. Kardiovaskulárne choroby
zostali,
stredná dĺžka života je tam, kde je. Chceme, aby to
isté
pokračovalo v drogách? Ja sa tiež
stýkam s problemati-
kou
drog, liečime drogy, dnes ich máme na
oddelení, takže
viem,
ako to existuje.
Posledná poznámka. Považujem názor pána poslanca Hof-
bauera,
pána predsedu výboru, tie slová, ktoré tu povedal,
za slová, ktoré nepatria do parlamentu
a nepatria do úst
poslancovi.
On zamieta liečbu a zamieta napríklad rozdávanie
striekačiek,
hoci sa to všade robí. Iste je primárna preven-
cia,
ale tá tu nie je. Jediné, čo akceptoval pán podpredseda
Húska,
že prevenciu treba robiť už od školského veku. Ale
odrazila
sa tu? Máme na to financie? Máme pár
plagátov? Na-
miesto
Barbie o päť minút sedem by každý deň tam mala byť
jedna
minúta o drogách. Máme tam účasť nejakej televízie, čo
urobí?
Som
smutný, že ten materiál dopadol takto, hoci sme
s
pánom poslancom Polkom pred pol rokom hovorili, že ten ma-
teriál, ktorý sme
schválili prvýkrát, je len východisko.
Dnes je
tam niekoľko zasadaní,
zriadili sme sekretariát
a
možno niektorí budeme mať aj
dobrý pocit, že sme niečo
prerokovali.
Nie, je to zlé, je to nanič a treba sa k tomu
vrátiť.
Ten výbor, ktorý navrhol poslanec
Bajan, je barlič-
ka. Možno od
neho očakávať, že pritlačí a potom sa vláda
rozhodne
urobiť serióznu koncepciu boja proti drogám?
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec, chcem len povedať,
že pod písme-
nom
B odsek 2 sa hovorí "zriadiť orgán boja proti drogám ako
ústredný
orgán štátnej správy so samostatnou rozpočtovou ka-
pitolou",
takže to je to, o čom ste rozprávali.
Pán predseda Hofbauer sa hlási s
faktickou poznámkou.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán kolega, nechápem, načo ste vystúpili
s cieľom ko-
mentovania
vystúpenia iných poslancov. Tu v
parlamente môže
každý
vystúpiť, aj vy, ale od vás nebolo počuť žiadny názor,
vy
ste iba komentovali vystúpenia iných. A čo sa týka posky-
tovania nenávratných injekcií narkomanom, som hlboko pre-
svedčený,
že ich potrebujú chorí ľudia na svoje účely, a nie
drogovo
závislí ľudia na ďalšie prehlbovanie svojej drogovej
závislosti.
A dovoľte, aby som si tento názor ponechal.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pani poslankyne, páni poslanci,
mám do rozpra-
vy
ešte dve prihlášky - pána poslanca Kováča a pána poslanca
Glinského.
Chcete skončiť tento bod dnes, alebo zajtra? Jed-
ni
kričia tak, jedni tak. Prosím,
dám hlasovať, či budeme
pokračovať
v rozprave.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o tom, či
chceme
dokončiť tento bod programu dnes. Ak áno, hlasujte
za.
Pán
podpredseda vlády zajtra
nemôže prísť, prosil by
som
aj ja, keby sme mu v tom vyhoveli.
Prezentovalo sa 88 poslancov.
Za návrh hlasovalo 64 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Budeme pokračovať. Nech sa páči, pán
poslanec Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predseda,
vážený pán podpredseda vlády,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte, aby som veľmi krátko a v bodoch
komentoval tú-
to
správu.
Po prvé.
Podľa môjho názoru v tejto
správe kompletne
chýba
analytická časť. Z tejto správy sme sa nedozvedeli,
aká
je súčasná situácia, ako je rozložená na území Sloven-
ska,
aké sú prognózy, čo sa dá očakávať vo vývoji. To sa
dozvedáme
tu, od poslancov. To po prvé.
(Hlasy v sále.) To
je nič, žiaľ.
Pýtam sa vás napríklad na vekové zloženie,
skúste
ho tam nájsť.
Druhá vec, ktorej sa chcem dotknúť, je, že táto správa
-
pretože jej chýba analytická časť - nehovorí o problémoch,
ktoré
majú jednotlivé orgány pri realizácii
tohto programu.
My
sme sa ich dozvedeli vo výbore. Nám napríklad príslušníci
Policajného
zboru, ktorí sa zaoberajú touto problematikou,
povedali,
že skutočne Trestný zákon je dobrý, ale
že sú ur-
čité
diery v Trestnom poriadku, a preto
sa stáva, že prak-
ticky
každý díler vyhlási drogu, ktorú u
neho nájdu, že je
to
droga pre vlastnú potrebu, a oni ho
musia pustiť. Nič sa
nedá
robiť. A je viac takých krokov, ktoré
zrejme efektívny
boj
s drogami znemožňujú. Mňa preto prekvapilo, že minister-
stvo
spravodlivosti v minulom období hovorí o tom, ako sa
bude chovať vo
väzenstve, a na rok 1996 si nedáva žiadnu
úlohu.
Máme ozaj dokonalú legislatívu na zvládnutie drog? Aj
v
oblasti trestnoprávnej? Ja si myslím,
že nie. To je teda
druhý
poznatok z tejto správy.
Tretí poznatok - a som veľmi rád, že
vlastne táto sprá-
va
to ukázala - je klasický rezortistický prístup k tomuto
problému. Všimnite si, že každý rezort hovorí niečo, čo
spraví,
ale akási komplexná previazanosť tomuto úplne chýba.
Preto návrh na
zriadenie samostatného inštitútu
je podľa
môjho
názoru oprávnený a správny.
A
konečne štvrté, prosím
vás, zvážte vy, poslanci,
a
bolo by dobre, keby to zvážila vláda.
Mne sa zdá, že nie-
kedy
menej môže byť viac, že koncentrácia
síl na jeden pro-
blém
môže byť účinnejšia. Všimnite si, čím
všetkým sa tento
problém zaoberá. Zaoberá sa drogami, alkoholom,
fajčením,
a
ako nóvum som sa dozvedel, že sa bude
zaoberať sladkosťa-
mi.
Ja si myslím, že medzi týmito návykovými látkami, lebo
nepochybne
aj cukrík, aj čokoláda je návyková látka, teda
cukor všeobecne, ale existuje istý rozdiel
a ten spočíva
predovšetkým
vo väzbe na kriminalitu, vo väzbe na
spoločen-
sky
nebezpečné aktivity a vo väzbe na šírenie ďalších a ďal-
ších
ochorení.
Preto si
myslím, že problematika fajčenia
a sladkostí
patrí
možno do jednej skupiny a nech alkohol
a drogy patria
do
druhej. Ale bolo by dobré, keby sa sústredil - a je to
teda
môj návrh, aby sa tento orgán
nerozptyľoval príliš ši-
rokým
spektrom, ale aby sa skutočne sústredil na problemati-
ku
drog a problematiku alkoholu. Tie majú
skutočne spoločné
aj
sociálne pozadie, aj spoločné zdravotné pozadie, ale aj
dôsledky
majú veľmi spoločné. Preto odporúčam, aby problema-
tika fajčenia a
ďalších návykových látok,
ku ktorým ešte
prídeme,
ktoré nemajú takýto charakter, bola oddelená a rie-
šila
sa iným spôsobom, aby sa úrad zameral len na alkohol
a
drogy.
A konečne ešte dovoľte jednu poznámku.
Samozrejme, pre-
vencia
je vždy lacnejšie ako liečba. To je v medicíne známe,
a
práve u týchto drog
je to nesmierne kritické, pretože
liečba
je veľmi náročná aj finančne a veľmi
málo efektívna.
Ale
tu už odzneli niektoré veci.
Vážené dámy, vážení páni,
spýtajte sa detí, spýtajte sa vašich
vnukov, ako to vy-
zerá.
Deti neberú poučenia učiteľov a nemáme
vytvorený sys-
tém,
ako naučiť rodiča rozprávať sa so svojím dieťaťom nie
o
tom, že Janko, nepichaj si drogy, lebo je to škodlivé, ale
ako
s ním naviesť rozhovor. A nie to,
aké má mať životné
hodnoty,
to rodičia asi robia, ale nájsť rozhovor, aby sa
napríklad
dieťa nebálo povedať: Vieš čo, Fero v našej triede
berie drogy. Aby
to povedalo rodičovi,
pretože to je pre
dieťa
záchrana. Alebo aby povedalo: Vieš,
pred našou školou
chodil
jeden pán a rozdával nám také a také tabletky. A toto
vám
povie každé dieťa, keď s ním o tom budete hovoriť. Reak-
cia
detí je neuveriteľná. Deti zo školy neďaleko odtiaľto mi
povedali
o dílerovi drog. Hovorím, tak mi
povedzte, kde je,
zavolám
políciu. Nie, pretože oni nás potom
zabijú. Taká je
dnes
situácia v školách. Deti sa už boja
dílerov drog nie
preto,
že by im dali drogy, oni ich možno od
nich ani nezo-
berú,
ale deti sa boja fyzickej likvidácie. Myslím, že mini-
mum
v tom spravila naša masmediálna politika.
Vážené dámy a páni, ak si myslíte, že
naše deti pozera-
jú STV 1,
ste na hlbokom omyle, pretože radšej si kúpia,
alebo
požičajú videokazetu, alebo budú pozerať NOVU, Českú
televíziu
alebo satelity. Tie programy Slovenskej
televízie
ich
hlboko nezaujímajú. To je realita. To
po prvé. Po druhé
-
bežné dieťa v tom veku, keď je
ohrozené, nepočúva Sloven-
ský
rozhlas, ale počúva stanice, kde znie hudba, ktorá mu je
blízka.
Pokúsil sa niekto dohodnúť s týmito stanicami, je to
tu
niekde v materiáli? Tam by to bolo
naozaj efektívne. FUN
rádio,
TWIST rádio, ROCK FM a iné
počujete stále. Však nám
každému,
kto máme deti v tomto veku, duní z toho
byt. A ne-
hnevajte
sa, vyriešiť ten problém tak, že budeme
poukazovať
na
hodnotu slovenského antropologického
pohľadu na človeka,
prepáčte,
ale tomu naše deti neporozumejú vôbec.
Takže si myslím, že komplexne celá
masmediálna politika
v
oblasti prevencie zlyhala. Len vás chcem upozorniť nato,
že
sú postihované naše deti. A čo urobila
televízia? Skúste
sa
zamyslieť, čo ste videli v televízii
proti drogám. Akýsi
podivuhodný
nákres, ako sa do nejakého jablka strieka in-
jekčnou
striekačkou a strom vysychá.
Skúste mi povedať, či
tomuto
rozumie dieťa, ktoré chodí do piatej alebo šiestej
ľudovej,
kde začínajú pôsobiť díleri drog. Toto
má byť naša
masívna masmediálna
pomoc prevencii proti užívaniu drog?
Myslím si, že sme úplne mimo. A
preto odporúčam, aby
bol
zriadený ten inštitút. To, že dnes má
sekretariát 5 od-
borníkov pre každú
oblasť, je úplne
nedostačujúce. Tento
úrad
musí byť zriadený, musí byť samostatná rozpočtová kapi-
tola,
musí byť vybavený dostatočným počtom
pracovníkov. Nie
tak,
aby si sama televízia vymyslela, aká
má byť téma boja
proti
drogám. To im musí povedať odborník, ktorý vie, komu
je
vysielanie určené, ako to prijíma. Prepáčte za trochu ex-
presívny
hovor, ale táto problematika je nesmierne zložitá.
A ešte na záver mám dve poznámky k
dvom pánom poslan-
com.
Pán podpredseda Húska, máte pravdu, že
môže ísť o sa-
moučiaci
systém. Ale skúste toto povedať rodičom detí, ktoré
zomreli
na drogy, že sa nebudeme učiť do tej doby, kým ich
deti
budú umierať. Viem, že je to ťažká
problematika, ale
tých
skúseností vo svete je obrovské množstvo a my nejdeme
na
zelenú lúku, ideme do terénu, kde je množstvo skúseností,
z
ktorých môžeme to pozitívne načerpať a to negatívne odvrh-
núť.
A ešte mám jednu krátku medicínsku poznámku k pánu po-
slancovi Hofbauerovi. Pán poslanec Hofbauer,
tie čisté
striekačky
bránia ďalšiemu riziku, ktoré nás čaká,
rozširo-
vaniu choroby aids. Ako viete, aids je smrtiaca choroba,
dnes
sa vo svete považuje za jednu z
najväčších epidémií,
ktoré
ľudstvo postihlo. A je to jeden zo
spôsobov obrany,
pretože
ak si dievča pichá drogy a má aids, pretože si zará-
ba
na tie drogy aj prostitúciou, tak ho potom roznáša ďalej.
A
toto je jedna z možností, ako sa chrániť aj pred tým. Pro-
sím
vás, neberte doktorom oprávnenosť
rozhodnutia, prečo sa
rozhodli
práve pre toto opatrenie.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Cuper - faktická
poznámka.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
iba som chcel povedať pánu poslancovi Kováčovi, že za-
budol
na to, že okrem FUN rádia, TWIST rádia najpočúvanejšou
stanicou
našej mládeže je tiež rádio Slobodná Európa, aby to
doplnil
do svojich pripomienok.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďalej je do rozpravy prihlásený pán
poslanec Glinský.
Poslanec J. Glinský:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
chcem podať jeden doplňujúci návrh
uznesenia týkajúci
sa
Bratislavy, kde prepuká drogová
epidémia, ktorá si denne
vyberá
nové a nové obete medzi chlapcami a dievčatami zá-
kladných,
stredných a vysokých škôl. Som hlboko presvedčený,
že
je prvoradou povinnosťou parlamentu
a vlády postaviť sa
čelom
voči tejto epidémii, ktorá podľa
mnohých už útočí na
náš
genofond. Sú okresy, kde predstavitelia štátnej správy
veľmi
rýchlo dokázali zmobilizovať
všetko, čo je na území
okresov
k dispozícii na terapiu a boj proti drogám. Dokázali
zorganizovať
(majú na to prostriedky, myslím si, že aj po-
vinnosť) desiatky rôznych inštitúcií - vládnych i
nevlád-
nych.
Táto záležitosť si naozaj vyžaduje nasadenie všetkých,
ktorí
chcú čeliť tejto chorobe.
Môj návrh doplnenia uznesenia je takýto:
"Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Sloven-
skej
republiky
1. predložiť Národnej rade Slovenskej
republiky návrh
opatrení
proti vznikajúcej drogovej epidémii v hlavnom meste
Slovenskej
republiky Bratislave. Termín - 31. jún 1996;
2. z rozpočtových rezerv vlády uvoľniť prostriedky ne-
vyhnutné
na boj s drogovou epidémiou v Bratislave."
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
S faktickou poznámkou
vystúpi ešte pán pod-
predseda
Andel. Zapnite mikrofón pánu podpredsedovi.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Áno, súhlasím s tým, čo povedal pán
kolega, ale nemožno
to
vzťahovať iba na Bratislavu, lebo ak si
zoberiete Hlas
ľudu,
napríklad tam bola analýza, z ktorej
vyplýva, že Tr-
nava
má väčšie problémy v oblasti drogovej závislosti ako
Bratislava.
Neviem, či sa to dá vzťahovať iba na jedno mesto
v
Slovenskej republike. Takto by som navrhoval doplniť uzne-
senie.
To je po prvé.
Po
druhé - veľmi si vážim vystúpenia pána
Kováča, sku-
točne
to, čo povedal, tá analýza je veľmi dobrá. Ale, pán
kolega, urobte si
analýzu svojho vystúpenia,
lebo tam je
trošku
kontradikcia, čo sa týka rodičov. Roman, tam si mal
niekoľko
vystúpení vo vzťahu k rodičom. Tam je kontradikcia,
kde
sám sebe oponuješ. Na 80 % súhlasím s tvojím vystúpením,
ale
treba sa nad tým zamyslieť.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Bajan.
Poslanec V. Bajan:
Rešpektujem to, že už by mal vystúpiť asi pán podpred-
seda
vlády, resp. zhrnúť diskusiu, ale chcel
by som povedať
ešte
dve poznámky.
Bolo by mi veľmi ľúto, keby sme mali
hovoriť o nejakých
smutných
pretekoch medzi jednotlivými mestami.
Na druhej strane odporúčam takú
recesistickú poznámku
pánu
podpredsedovi, nech hľadá v
kabinete okolo seba ľudí,
ktorým
je bližšie dať 900 miliónov na kúpu jedného blbého
futbalového
klubu, ako riešiť práve takéto celospoločenské
problémy.
Teda, aby sme nepočuli, že nie sú
peniaze. Sú pe-
niaze,
len nie sú najlepšie využívané.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
To som rád, pán poslanec Bajan, že u vás máte dosť pe-
ňazí.
Ďakujem.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
končím rozpravu,
keďže
nemám žiadnu písomnú prihlášku a nikto sa
už do nej
nehlási.
Pýtam sa
pána podpredsedu vlády, či sa
chce vyjadriť
k
rozprave. Nech sa páči.
Podpredseda vlády SR J.
Kalman:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
dovoľte mi, aby som najprv vyslovil niekoľko poďakova-
ní,
prv ako budem odpovedať na vaše otázky.
Predovšetkým by
som
vám chcel poďakovať, že ste mi vrátili to, čo som vám
umožnil
ja - ďalej rokovať, a tým ste mi nespôsobili kolíziu
zúčastniť sa zajtra
na ďalšom rokovaní na
úrovni vlády.
Chcem
vám všetkým poďakovať za pozornosť, ktorú ste venovali
problematike,
o ktorej sme sa všetci vlastne zhodli
na tom,
že
je mimoriadne dôležitá a veľmi náročná. Chcem vám poďako-
vať
aj za námety, ktoré ste odporučili v súvislosti s ďalším
postupom
riešenia tejto problematiky v Slovenskej republike.
Dovoľte mi teraz reagovať na niektoré
diskusné príspev-
ky,
resp. odporúčania, ale
predovšetkým by som sa ešte na
úvod
chcel vyjadriť k trom základným
oblastiam. Viacerí ste
vystupovali
v súvislosti s tým, že správa je nekomplexná, že
koncepcia,
ktorá bola prijatá v tomto parlamente, je chao-
tická,
nedôsledná, nedokonalá. Neviem,
vychádzali sme sku-
točne
z toho, čo sa v tom období, keď sa
koncepcia tvorila,
zakotvilo
do Národného programu boja proti
drogám, a v par-
lamente ste to
schválili. Takže vlastne
kritizujete svoju
koncepciu.
Všetci si však uvedomujeme, tak ako som povedal
na
začiatku, že je to otvorený dokument,
ktorý môžeme kedy-
koľvek
doplniť na úrovni sekretariátu, na
úrovni výboru mi-
nistrov,
resp. na niektorých ďalších našich rokovaniach ale-
bo
v jednotlivých komisiách. Z tohto pohľadu aj odporúčania,
ktoré
tu zazneli, budú skutočne východiskovým momentom roko-
vania
týchto orgánov, o ktorých som hovoril. To je po prvé.
Po
druhé - niektorí
ste sa vyjadrovali k štatútu
a
k tomu, že výbor ministrov zasadá málo. Taký je štatút. My
sme
sa dohodli, že zvážime, uvidíme, aká bude skúsenosť po
ročnom
pôsobení, a na základe toho to prehodnotíme. Ak si
bude situácia vyžadovať, že výbor
ministrov musí zasadať
častejšie,
bude zasadať častejšie.
Tretia
poznámka. Viacerí ste
hovorili o finančných
prostriedkoch. Treba si
uvedomiť, že finančné
prostriedky
zatiaľ v minulom
roku, v minulom štátnom rozpočte neboli
vyčlenené
samostatne a že rezorty čerpali, resp. financovali
svoje
aktivity z toho, čo mali. V súčasnom období sa pripra-
vuje
a už legislatívnou radou prešiel návrh zákona o Štátnom
protidrogovom
fonde, ktorý v krátkom čase prerokuje vláda,
predpokladáme,
že v jeseni sa dostane na rokovanie parlamen-
tu.
Bude na nás vo vláde, ako aj na vás, akým spôsobom tento
fond
postavíme, ako dokážeme v ňom presadiť, koľko sa bude
musieť
dať zo štátneho rozpočtu, resp. z ďalších iných zdro-
jov
do tohto fondu tak, aby jednotlivé
rezorty a ďalšie or-
gány a organizácie, trebárs mimovládne
organizácie, mohli
z
nich čerpať a aby mohli tieto
aktivity vykonávať oveľa
komplexnejšie,
v širšom meradle a účinnejšie, tak ako ste to
navrhovali.
A ešte jedna poznámka k materiálu. Ak
materiál hodnotí-
me
z toho pohľadu, že je nekomplexný, málo vyvážený, že neu-
vádza
všetky štatistiky, že neuvádza všetko,
čo sa v jedno-
tlivých rezortoch spravilo, prosím vás
pekne, skutočne si
musíme
uvedomiť jednu základnú vec, ja som to povedal, je to
uvedené
aj v správe. Národný program boja proti drogám vláda
schválila
8. augusta a v parlamente bol schválený 14. novem-
bra.
A vlastne už v novembri sa rezorty začali pripravovať
na
jeho hodnotenie, pretože niekedy koncom decembra a za-
čiatkom
januára bol hotový, išiel do výboru ministrov, išiel
do
vlády a doteraz sa čakalo na
zaradenie tohto materiálu.
Prepáčte
mi za úprimnosť, ale keď ste prijímali túto správu,
resp.
tento program, už vtedy si bolo treba uvedomiť, keď sa
stanovoval
termín 30. apríl, či vôbec bude možné dnes nejaké
komplexné
alebo seriózne hodnotenie. Ukázalo sa, že asi nie.
Som
presvedčený, že keď takáto správa bude predkladaná na
budúci
rok, bude oveľa komplexnejšia, konkrétnejšia a v mno-
hých
prípadoch budú uspokojené vaše požiadavky, vaše námety,
ktoré
ste dnes dali pri prerokúvaní správy.
A posledná vec. Viac ráz sa tu hovorilo, že štatistika
uvádzaná v materiáli
je nepresná. Štatistiku sme čerpali
z
Ústavu zdravotníckych informácií a štatistiky, o ktorom
hovoril
aj pán poslanec Šagát. Tomuto ústavu nahlasujú všet-
ky
zdravotné zariadenia svoje
podklady. Neviem teda pocho-
piť,
že vám ako poslancom dajú iný
podklad a prečo štatis-
tickému
úradu dajú nejaký iný. Takže v takomto prípade si
musia
skutočne sypať popol na hlavu, ako sa hovorí, predo-
všetkým
tie zdravotnícke zariadenia, že
poskytli zlé infor-
mácie.
My sme neskúmali, či tieto informácie sú dobré, prav-
divé
alebo nepravdivé.
Teraz chcem zareagovať na pár niektorých
myšlienok. Pán
poslanec
Mikolášik - riešenie problémov je pomalé. Nie je
pomalé,
je pomalé na dané možnosti tak, ako to
je. Skutočne
sa
viac nedalo spraviť. Dnes by sme mohli
hovoriť o ďalších
aktivitách,
ktoré sa už v priebehu prvého polroka,
resp. do
tohto
dňa riešili. Ale znova chcem zdôrazniť, že rezorty ča-
kajú
na štátny fond, na to, koľko dostanú peňazí, a až potom
budú
môcť rozvíjať jednotlivé aktivity. Aj
to je dôvod ďal-
ších
možných aktivít.
Hovorili ste o brožúrkach. To čo sa
zatiaľ spravilo, sa
spravilo.
K samostatnej inštitúcii sa zatiaľ
vyjadrovať ne-
budem,
bude to predmetom vášho hlasovania o uznesení.
Čo
sa týka pána
poslanca Mikolášika, hovorili ste
o
tom, že nie sú vyčlenené
niektoré údaje v súvislosti
s
protidrogovou jednotkou, resp. niektoré
údaje u zistených
dílerov
alebo tých, ktorí sa drogami zaoberajú. Tak od 1.
8. do 30.
4. 1996 bolo zistených 462 trestných činov za
omamné
a psychotronické látky, z toho
objasnených bolo 444,
čo
je 96-percentná úspešnosť. Plne s vami súhlasím, že je to
na
súčasný stav asi veľmi málo. To isté by sme mohli hovoriť
v
súvislosti so šírením toxikománie. Bolo
zistených 41 prí-
padov,
objasnených je 40. Ďalšie
informácie zatiaľ v tomto
smere
nemáme.
Veľa pripomienok alebo námetov dal pán
poslanec Langoš.
Škoda,
že sme sa nemohli, pán poslanec,
stretnúť vo výbore.
Trikrát
k tomu zasadal výbor, ani raz sme sa
nestretli, ani
raz
sa to neprerokovalo, čo ma veľmi mrzí,
pretože posledne
som
vyhovel vášmu výboru, aby sme sa mohli stretnúť, aby sme
si
mohli o týchto veciach
porozprávať. Napádate otázku, že
tieto
centrá, zdravotnícke zariadenia v
Bratislave absentu-
jú,
alebo v Bratislave sa im nevenuje
dostatočná pozornosť.
Áno,
na úroveň užívateľov je Bratislava v tomto
smere asi
málo prezentovaná takýmito liečebňami alebo zdravotníckymi
zariadeniami,
ale tiež nie je to až také
prázdne, ako ste
hovorili, pretože
Centrum na liečbu drogových závislostí
v
Bratislave na Jaskovom rade
bolo zriadené ešte v roku
1991,
v rámci Bratislavy sa liečba drogových
závislostí vy-
konáva
vo Fakultnej nemocnici na
Mickiewiczovej ulici. Ďa-
lej
v Petržalke 7. 5. - to asi pán poslanec Bajan by vám mo-
hol
povedať - malo byť zriadené centrum pre liečbu drogových
závislostí
a takisto to pripravujú ďalšie obvody. Takže tie-
to okolnosti v
Bratislave sú známe. Myslím si, že
mesto
a,
pochopiteľne, aj ministerstvo zdravotníctva v tomto smere
urobia
ďalšie opatrenia.
Pán poslanec Langoš, hovorili ste o
tom, že neštátne
zariadenia vznikli samostatne. Je síce
pravda, že vznikli
samostatne,
ale podporujú ich aj jednotlivé rezorty, mini-
sterstvo
školstva napríklad Nadáciu Fíliu, takisto minister-
stvo
práce a sociálnych vecí, takže určité prostriedky zo
štátneho
rozpočtu do týchto zariadení idú.
Pýtali
ste sa, akým
spôsobom vznikol DONAR. Tomuto
predchádzal
projekt STOP DROGÁM, potom STOP AIDS,
ktorý na-
koniec
zanikol. Odkúpilo sa know-how a pokračovalo sa vlast-
ne
so zameraním na profesionálnu reklamu a
propagáciu. Pro-
gram
zahrňuje masmediálnu aktivitu, filmy, šoty atď. atď. Je
to
v súvislosti s ministerstvom školstva, ministerstvom prá-
ce
a sociálnych vecí, ktoré sa podieľajú na realizácii tohto
programu.
Napadli
ste funkciu streetworkerov. Táto funkcia je
v
súlade s koncepciou ministerstva práce a sociálnych vecí
a
v súčasnosti ich suplujú v rámci okresných úradov sociálni
kurátori.
Financovať ich bude, pochopiteľne,
rezort. Situá-
cia bude
tak, ako v každom inom
prípade pracovnoprávneho
vzťahu.
Hovoríte o tom, že vo sfére zdravotníctva je ťažko
hovoriť v súvislosti s resocializáciou
toxikomanov. Ja si
myslím, že
je to diskutabilné. Aj v
zdravotníctve, aj
v
iných oblastiach táto problematika má
čo robiť a mali by
sa
tejto problematike venovať. Pýtate sa,
čo je to IUVENTA,
v
čom pôsobí. Je to zariadenie Centra prevencie drogových
závislostí, ktoré
je výlučne v
kompetencii ministerstva
školstva.
Podotýkam, že toto centrum je
metodickýcm centrom
pre
ostatných 124 centier voľného času na Slovensku. Plní
svoju
funkciu.
Súhlasím s vami, že treba začať s
výchovou alebo s pro-
pagovaním,
s osvetou už v tom najmladšom veku.
Žiaľ, situá-
cia
je taká, aká je, ako hovoril aj pán poslanec Kováč. Sú
časté
signály o tom, že díleri chodia okolo
škôl, na disko-
téky,
chytajú už pomaličky čo najnižšie ročníky, už sa do-
konca
hovorí, že chodia do materských škôl.
Ale fakt je ta-
ký,
že sa budeme musieť spoločne zamyslieť, ako tomu pred-
chádzať.
Tu pred chvíľou vznikla otázka, o ktorej hovoril
pán
poslanec Garai, ísť určitou ázijskou cestou. Pán predse-
da
Národnej rady zareagoval, že len to nie.
Tak sa budeme
musieť
asi dohodnúť, čo robiť. Vieme, že náš Trestný zákon
je
v tomto smere jeden z najtvrdších v Európe.
Ťažké je v súčasnom období hovoriť alebo vyjadrovať sa
o
aktivitách, o ktorých ste hovorili v súvislosti s Policaj-
ným
zborom. Áno, aj ja som také informácie
počul, ale počul
som
aj také, že keď prišlo na lámanie chleba, tak nikto na
príslušného
policajta neukázal alebo v konečnom
dôsledku ho
nezradil,
alebo ako by som to mal povedať. Takže koľko je
takýchto
policajtov, ktorí také veci šíria? Je ich možno ve-
ľa,
tak ich treba odhaľovať.
Neviem,
či som odpovedal na všetky otázky. Ešte mám
ďalšie
k praniu špinavých peňazí. Pán poslanec
Langoš, pra-
nie
špinavých peňazí nie je obsahom Národného
programu boja
proti
drogám, preto sme ho ani nehodnotili v tomto smere. Čo
sa
týka alkoholizmu, alkoholizmus je
droga, ale určitá špe-
ciálna
droga, keď to takto môžem povedať, pretože legálne sa
predáva.
A tiež sa robia určité opatrenia, sú už dlhoročné
skúsenosti v súvislosti s bojom proti
alkoholizmu. Takže
nemôžem
súhlasiť s tým, že by sa Národný
program boja proti
drogám alkoholizmu
nevenoval. Sú tam
menované aktivity
v
tomto smere.
Pán
poslanec Bajan, rezorty
sa tomu venujú. Svoje
zdôvodnenie
som už povedal a verím, že parlament a
vláda so
svojimi
rezortmi sa budú tomu venovať postupne oveľa viac
ako
doteraz. Skutočne si treba uvedomiť, že táto vláda zača-
la
boj proti drogám nejako organizovane,
cieľavedome. Pred-
chádzajúce
vlády tomuto problému nevenovali pozornosť, ne-
vznikol
žiaden program, nevznikla žiadna
koncepcia. Toto je
prvá
koncepcia, toto sú prvé kroky v tomto
smere. Všetci sa
učíme,
všetci skúmame, ktoré metódy boja sú
akceptovateľné,
ktoré
sú účinné v našich slovenských podmienkach.
Súhlasím s tým a budem podporovať
myšlienku, aby v jed-
notlivých komisiách, ktoré budú zriaďované pri
generálnom
sekretariáte alebo na
iných úrovniach, boli
zastúpení aj
zástupcovia
z miestnych samospráv.
K
štatistike, o ktorej hovoril pán
poslanec Šagát, som
hovoril.
Čo sa týka pána poslanca Kováča, že v
správe chýba ana-
lytická
časť - pán poslanec, niečo tam je. Súhlasím s tým
a
sľubujem, že na najbližšom rokovaní pri hodnotení tohto
programu
bude doplnený aj jednotlivými
rezortmi a potom aj
vo
výbore ministrov, a táto analýza bude ucelenejšia.
Vážená
Národná rada, toľko som považoval za potrebné
povedať
v súvislosti s reakciou na vaše diskusné príspevky
alebo
na vaše odporúčania. Ešte raz chcem
poďakovať a chcem
vás
ubezpečiť, že urobíme všetko, aby sa táto
pliaga, ako
sme
ju tu viacerí nazvali, stávala postupne
menej zložitej-
šia,
aby náš boj bol čoraz väčšmi účinnejší, aby naše vý-
sledky
boli čoraz lepšie a lepšie.
Ďakujem vám za pozornosť a predpokladám,
že túto správu
podporíte.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu podpredsedovi. Mal by som jednu poznámku,
pán
podpredseda. Bránili by ste si svoj
úrad, povedali ste,
že
ste vo vláde prerokovali tento materiál v auguste a že
Národná
rada ho prerokovala až v novembri. Máte pravdu, len-
že
do Národnej rady ste materiál dali až v
októbri. A podľa
zákona
by sme mali mať 60 dní a nemali sme ani 30 dní. Takže
my
sme si svoje urobili a pomohli sme vám.
Ďakujem. Chce sa vyjadriť pán spoločný
spravodajca?
Poslanec L. Polka:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Vážený pán predseda,
vážený pán podpredseda,
vážení kolegovia,
skutočne by som chcel poďakovať za neobvykle konštruk-
tívnu
diskusiu, ktorá ctí tento parlament, a dúfam, že mu
skoro
vráti dobré meno v Slovenskej republike, pretože keď
budeme
takto vecne diskutovať o všetkých
problémoch, tak si
myslím,
že veľa vyriešime.
Vaše
návrhy, z ktorých päť má legislatívny charakter
a
jeden je procesný na vrátenie
materiálu, sú skutočne hod-
notné
a bolo by celkom jednoduché ich dnes prerokovať. Chcel
by
som vás však a pána predsedu požiadať,
aby sme hlasovali
o
týchto návrhoch až zajtra, pretože predovšetkým návrhy pá-
na
poslanca Langoša a pána poslanca
Glinského vyžadujú kon-
zultáciu so zainteresovanými. Napríklad v
návrhu pána po-
slanca
Langoša je určité nedorozumenie.
"V rezorte zdravot-
níctva zriadiť pri
generálnom sekretariáte
špecializovaný
inštitút
starostlivosti." Kde teda? Mali by sme si to vydis-
kutovať,
kde by to malo byť. Ďalej by sme mali
vydiskutovať
vo
vašom návrhu otázku zriadenia spoločného operatívneho in-
formačného
centra. Protidrogová jednotka ho buduje. Či sú do
toho
zainteresované colnice, alebo nie, rád by som sa opýtal
ministra
vnútra. Ale ten veľmi operatívne zmenil miesto dis-
lokácie,
takže nebol čas.
Takisto
pripomienka, ktorú spomenul pán podpredseda,
o
boji proti praniu špinavých peňazí,
nemôže byť záležitos-
ťou
výboru ministrov. Na to je jeden minister, ktorého musí-
me
za túto vec kontrolovať.
A ešte
by som uviedol jeden egoistický
dôvod. Zajtra
nebudem
na rokovaní, takže by som bol rád, keby to môj pria-
teľ
poslanec Danko potom doviedol do úspešného konca.
Z týchto faktických dôvodov, aby sme so
zainteresovaný-
mi
ministrami uvedené možnosti
prerokovali, takisto pokiaľ
ide
o financie na riešenie drogovej epidémie v Bratislave,
musí sa k
tomu vyjadriť minister a podpredseda vlády pán
Kozlík,
či ešte sú nejaké rezervy, aby sme potom nesiahali
na
národný poklad alebo niečo iného.
Takže dovoľte, aby som dal procesný návrh, pán predse-
da,
aby sme o uznesení Národnej rady k súhrnnej správe o re-
alizácii
Národného programu boja proti drogám a
návrhoch na
jeho aktualizáciu hlasovali zajtra pred
ostatnými bodmi
programu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Takže, pani poslankyne, páni poslanci, súhla-
síme
s tým. Prakticky sme tento bod programu
skončili. Hla-
sovanie
bude zajtra ráno o 9.00 hodine.
Ďakujem pekne. Dovidenia zajtra ráno.
Druhý deň rokovania
15. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky
16. mája 1996
____________________________________________________________
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram rokovanie prerušenej 15. schôdze Národnej rady
Slovenskej republiky. Keďže hneď budeme hlasovať,
prosím,
aby
sme sa prezentovali.
Páni poslanci, všetci sme sa
neprezentovali. Podľa pre-
zentácie
je nás 64, ale keď sa pozerám po miestnosti, je nás
tu
viac. Prosím, prezentujme sa ešte raz.
Pán poslanec Šimko, pani poslankyňa Rusnáková, prezen-
tujte
sa, prosím, aby sme mohli začať rokovať.
Prezentovalo sa 96 poslancov. Ďakujem
pekne.
Rokovanie včerajšej schôdze sme prerušili
pred hlasova-
ním
o treťom bode programu, ktorým je
súhrnná správa o rea-
lizácii
Národného programu boja proti drogám a návrhy na je-
ho
aktualizáciu. Pristúpime teda k hlasovaniu.
Prosím povereného spoločného spravodajcu pána poslanca
Danka, aby
hlasovanie uvádzal v
zmysle spoločnej správy
a
výsledkov z rozpravy. Páni poslanci, prosím, ticho.
Poslanec J. Danko:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda,
vážené dámy,
vážení páni,
v
rozprave vystúpilo sedem
poslancov. Piati z nich
predniesli pozmeňujúce návrhy. V
tom poradí, v akom ich
predniesli,
budem odporúčať, aby sme o nich hlasovali.
Prvý
pozmeňujúci návrh predniesol
poslanec Mikolášik
a
ten znel: Hlasovať, aby Národná rada
Slovenskej republiky
vrátila
materiál súhrnná správa o realizácii
Národného pro-
gramu boja proti
drogám a návrhy na jeho aktualizáciu na
prepracovanie
a doplnenie. Odporúčam ho neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spravodaj-
ca
odporúča neprijať tento návrh - aby sme
v tomto bode po-
kračovali
až nabudúce a vrátili ho späť na prepracovanie.
Prezentovalo sa 106 poslancov.
Za návrh hlasovalo 27 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Takže tento návrh sme neprijali.
Poslanec J. Danko:
Ďalšie pozmeňujúce návrhy predniesol pán poslanec Lan-
goš.
Budeme o nich hlasovať v poradí, ako ich predniesol.
Jeho prvý pozmeňujúci návrh znel: Doplniť Národný pro-
gram
boja proti drogám o koncepciu boja
proti praniu špina-
vých
peňazí a proti korupcii a uložiť jeho uskutočňovanie
výboru
ministrov. Podľa môjho názoru sú tu dve veci, ktoré
v
podstate súvisia, nemožno povedať, že
nesúvisia, ale pro-
gram
prania špinavých peňazí je riešený v programe Čisté ru-
ky,
a preto odporúčam tento pozmeňujúci návrh neprijať.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Takže sa budeme prezentovať a hneď
hlasovať s odporúča-
ním
spoločného spravodajcu neprijať tento návrh.
Prezentovalo sa 109 poslancov.
Za návrh hlasovalo 38 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Neprijali sme tento návrh.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec J. Danko:
Druhý
pozmeňujúci návrh pána
poslanca Langoša znel:
Pripraviť
a zaviesť osnovy predškolskej a
školskej (5 rokov
až
18 rokov) preventívnej výchovy k odolnosti proti drogovým
závislostiam.
Ráno
som sa skontaktoval s pani ministerkou školstva
a
overil som si to, čo som intuitívne cítil. Osnovy možno
zaviesť
len tam, kde je zriadený samostatný
predmet. Zrejme
to
nebolo myslené ako zriadenie
samostatného predmetu, ale,
žiaľbohu,
rozprava je ukončená, dikcia je taká, takže úmysel
je
nesporne dobrý, osobne sa s ním stotožňujem, ale musím
vyzvať,
aby sme návrh neprijali.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme o tomto návrhu
s
odporúčaním neprijať ho.
Prezentovalo sa 111 poslancov.
Za návrh hlasovalo 38 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Návrh sme neprijali.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec J. Danko:
Tretí návrh pána poslanca Langoša: V
rezorte zdravot-
níctva zriadiť pri
generálnom sekretariáte
špecializovaný
inštitút
starostlivosti o závislých od drog. Podľa môjho ná-
zoru ani
nemôžeme hlasovať o tomto
návrhu, pretože je lo-
gicky
nekonzistentný. Dovoľte, aby som to rozviedol. Gene-
rálny
sekretariát rady ministrov alebo
ministrov je v pod-
state
nadrezortný orgán a nie je pri rezorte
zdravotníctva.
Čiže
buď by sa takýto inštitút zriadil pri
rezorte zdravot-
níctva,
alebo pri generálnom sekretariáte, ale
nie je možné
ho zriadiť v
rámci rezortu zdravotníctva,
pri generálnom
sekretariáte. Je to
tak. Myšlienka je jasná, ale je
to,
žiaľbohu,
tak. To znamená, že neostáva mi nič iné, ako ho
odporúčať
neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prezentujme sa a hlasujme s odporúčaním
pána spoločného
spravodajcu
neprijať ho.
Prezentovalo sa 113 poslancov.
Za návrh hlasovalo 35 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.
Neprijali sme tento návrh.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec J. Danko:
Štvrtý návrh pána poslanca Langoša: V
oblasti vynucova-
nia práva zmeniť rozhodnutie a uložiť
ministerstvu vnútra
a
ministerstvu financií budovať spoločné operatívno-infor-
mačné centrum
na vedenie spoločného
boja proti obchodu
s
drogami.
Takisto by som k tomu mal poznámku. Nie
je jasné, ktoré
rozhodnutie
zmeniť. Ale upozorňujem na to, že v
podstate sa
žiada to, čo
je obsiahnuté v
aktualizácii úloh Národného
programu
boja proti drogám. Na strane 12, kde sa vymedzujú
úlohy
Ministerstva financií Slovenskej
republiky, v bode 2
sa
píše: "V spolupráci s Ministerstvom vnútra Slovenskej re-
publiky zabezpečiť
vytvorenie potrebných organizačných
a
ďalších predpokladov na dosiahnutie čo
najvyššieho prepo-
jenia
činnosti Policajného zboru a Colnej služby pri odhaľo-
vaní a dokumentovaní drogovej trestnej
činnosti." Hneď za
tým v úlohách
Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky sa
v
bode 1 píše to isté: "V spolupráci
s Ministerstvom finan-
cií Slovenskej republiky zabezpečiť vytvorenie potrebných
organizačných a
ďalších predpokladov na
dosiahnutie čo
najužšieho prepojenia činnosti Policajného zboru a Colnej
služby
pri odhaľovaní a dokumentovaní drogovej trestnej čin-
nosti."
Mám pocit, že tento návrh je v
tom obsiahnutý. Ak
pán
poslanec Langoš trvá na ňom, budeme o
tom hlasovať, ale
vzhľadom
na to, že podľa mňa je duplicitný a to je obsiahnu-
té
v tomto materiáli, odporúčam ho neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán
spoločný spravo-
dajca
navrhuje neprijať ani tento návrh.
Prezentovalo sa 111 poslancov.
Za návrh hlasovalo 38 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme tento doplňujúci návrh.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec J. Danko:
Ďalší pozmeňujúci návrh predniesol pán poslanec Bajan
a
znie: Národná rada Slovenskej republiky odporúča predsedo-
vi
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníc-
tvo
a sociálne veci zriadiť podľa § 52 stálu komisiu na rie-
šenie
drogovej závislosti. Odporúčam o tom
hlasovať a odpo-
rúčam
prijať tento pozmeňujúci návrh.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán
spravodajca odpo-
rúča
prijať doplňujúci návrh pána poslanca Bajana.
Prezentovalo sa 113 poslancov.
Za návrh hlasovalo 110 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Prijali sme tento návrh.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec J. Danko:
Ďalší v rozprave vystúpil
pán poslanec Roman Kováč a
predniesol
pozmeňujúci návrh: Národná rada Slovenskej repub-
liky
odporúča vláde, aby sa vytvorený úrad
pre boj s drogo-
vou
závislosťou sústredil na boj s drogami a alkoholizmom.
Nie
je mi to, pán poslanec Kováč, celkom jasné, o čo ide,
aby
sa vytvorený úrad pre boj s drogovou závislosťou sústre-
dil
na boj s drogami a alkoholizmom. Už
samotný názov tohto
úradu
by takto znel.
Navyše
koncepcia odboru drogovej
závislosti je vyjad-
rená
vo vestníku Ministerstva
zdravotníctva Slovenskej re-
publiky
z 13. 4. 1995 a tam sa uvádza: "Inštitút drogových
závislostí,
výchovné, pedagogické a doškoľovacie centrum pre
vzdelávanie
lekárov, klinických psychológov, sociálnych pra-
covníkov, zdravotných
sestier a iných pracovníkov odboru
v
štruktúre doškoľovacieho systému atď. To
znamená, že vo
vestníku
je jasne vymedzená náplň tohto
inštitútu, ktorý má
také
zameranie. Odporúčam hlasovať, ale návrh neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme a hlasujme s odporúčaním neprijať
tento
návrh.
Prezentovalo sa 109 poslancov.
Za návrh hlasovalo 37 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme tento návrh.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec J. Danko:
Ďalej vystúpil pán poslanec Glinský s pozmeňujúcim ná-
vrhom:
Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Sloven-
skej
republiky predložiť Národnej rade
Slovenskej republiky
návrh
opatrení proti vznikajúcej drogovej epidémii v hlavnom
meste Slovenskej republiky Bratislave. Termín predloženia
-
31. júla 1996. Odporúčam o tom hlasovať a návrh prijať.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a budeme hneď
hlasovať s odporu-
čením
prijať tento návrh poslanca Glinského.
Prezentovalo sa 114 poslancov.
Za návrh hlasovalo 112 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Tento návrh sme prijali.
Poslanec J. Danko:
Ďalší návrh pána poslanca Glinského
znie: Z rozpočto-
vých rezerv
vlády uvoľniť prostriedky
nevyhnutné na boj
s
drogovou epidémiou v Bratislave.
Vzhľadom na to, že tento návrh je dosť vágny, nehovorí
o
termínoch a tí, čo sú z iných krajov
ako z Bratislavy, by
mohli
mať pocit, že drogový problém existuje len v Bratisla-
ve
a že ukladáme vláde riešiť ho len lokálne v Bratislave,
i
keď tu je v najvýznamnejšej miere zastúpený, a navyše
v
rozpočte na rok 1997 sa už bude počítať, podľa informácií,
ktoré
som získal od príslušných
predsedov výborov, s vyme-
dzením týchto prostriedkov, odporúčam hlasovať o tom, ale
neprijať
tento návrh.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán
spoločný spravo-
dajca
odporúča návrh neprijať.
Prezentovalo sa 114 poslancov.
Za návrh hlasovalo 50 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme tento pozmeňujúci návrh.
Poslanec J. Danko:
Pán
predseda, to sú všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré
som
dostal od pána poslanca Polku po tom, ako veľmi promptne
zmenil
svoje miesto dislokácie, ako to včera povedal. Takže,
ak
som niekoho vynechal, kto v rozprave vystúpil, prosím,
aby
sa ozval.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nie, podľa mojej kontroly to bolo v
poriadku, takže bu-
deme
hlasovať o návrhu uznesenia
Národnej rady, tak ako ho
máte pred sebou, a podľa návrhu garančného výboru v znení
schválených
doplnkov.
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.
Poslanec J. Danko:
Odporúčam návrh prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán spravodajca odporúča prijať tento
návrh uznesenia.
Prezentovalo sa 116 poslancov.
Za návrh hlasovalo 94 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Môžem konštatovať, že
Národná rada schválila návrh
uznesenia Národnej
rady Slovenskej republiky
k súhrnnej
správe
o realizácii Národného programu boja proti drogám.
Ďakujem pekne, pán spravodajca, aj vám,
páni poslanci
a
poslankyne.
Poslanec J. Danko:
Ďakujem za spoluprácu. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nasleduje š t v r t ý bod programu,
ktorým je
Správa o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike
za
rok 1995 a návrh opatrení na jej zlepšenie v roku 1996.
Správu ste dostali ako tlač číslo 389 a dodatok k nej
ako
tlač 389a. Spoločnú správu výborov
vrátane návrhu uzne-
senia
Národnej rady máte ako tlač 389b.
Z
poverenia vlády Slovenskej
republiky správu uvedie
minister
vnútra Slovenskej republiky pán Ľudovít Hudek. Pro-
sím,
pán minister, máte slovo.
Minister vnútra SR Ľ.
Hudek:
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
Správa o bezpečnostnej situáciu v Slovenskej republike
je
periodický materiál, ktorý sa každoročne predkladá na ro-
kovanie
vlády Slovenskej republiky a po
prerokovaní vo vlá-
de...
(Hlasy v sále.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, dúfam, že ste riadnym
poslancom a poznáte
rokovací
poriadok. Pán poslanec, bol by som rád,
keby sme
nerobili
iné predstavenie v tejto sále ako rokovanie poslan-
cov.
Pán minister, pokračujte.
Pán
poslanec, nerušte priebeh
schôdze a správajte sa
tak,
ako to schválili poslanci v tejto
zasadačke. Pokračuj-
te.
(Hlasy v sále.) Môžete odísť.
Pán minister, prosím, pokračujte.
Minister vnútra SR Ľ.
Hudek:
Najvyššie štátne orgány Slovenskej republiky sú infor-
mované
o aktuálnych otázkach a problémoch
bezpečnostnej si-
tuácie
aj priebežne v rámci predkladaných informácií a mate-
riálov
ministerstva vnútra. Svedčí to nielen o pozornosti,
ktorú
vláda a parlament venuje týmto otázkam, ale je to...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán
poslanec, ja vás
upozorňujem, aby ste nerušili
schôdzu
poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Minister vnútra SR Ľ.
Hudek:
...podmienené aj objektívnou situáciou a potrebou ak-
tívne ovplyvňovať veci vnútorného poriadku a
bezpečnosti.
Správu
o bezpečnostnej situácii za rok 1995 prerokovala vlá-
da
dňa 19. marca 1996 a vzala ju na
vedomie uznesením číslo
206.
Správa dáva súhrnný obraz o stave a vývoji kriminali-
ty...
(Hlasy zo sály.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán minister, prosím.
Pán predseda Demokratickej únie, ja vás
prosím a upo-
zorňujem, aby ste
upozornili svojho člena, že sa v tomto
parlamente
správa neprístojne. Je to vec vášho
klubu. Pán
predseda Moravčík, je to vec vášho klubu. Ja vás
prosím
o
zásah, je 15-minútová prestávka. Vyhlasujem 15-minútovú
prestávku.
(Potlesk.)
Pán Duray, to sa vám podobá. Páni poslanci z Maďarskej
koalície,
ďakujem vám za potlesk.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže budeme pokračovať.
Minister vnútra SR Ľ. Hudek:
Správa dáva súhrnný obraz o stave a vývoji kriminality
a
jej štruktúre, situácii
na úseku verejného
poriadku
a
ochrany štátnej hranice, vývoji dopravnej, dopravno-bez-
pečnostnej a požiarno-bezpečnostnej problematiky. Vychádza
pritom
zo štatistík a poznatkov ministerstva vnútra.
V prílohe číslo 1 je vyhodnotené plnenie
uznesenia vlá-
dy
zo 14. marca 1995 pod číslom 153 a
uznesenie vlády z 22.
augusta
1995 pod číslom 625. Ide o uznesenia
prijaté k bez-
pečnostnej
situácii na Slovensku a osobitne v Bratislave.
V bezpečnostnej situácii na Slovensku v
roku 1995 sa
vyskytovali
tak pozitívne, ako aj negatívne momenty. Pozi-
tívne je to,
že sa opäť znížil počet celkovo evidovanej
trestnej činnosti i
niektorých závažných trestných
činov.
Negatívna zostáva vysoká nebezpečnosť páchaných
trestných
činov,
rast počtu dopravných nehôd a ich následkov i nega-
tívne
javy vo vývoji požiarovosti.
Pozitívny vývoj viacerých ukazovateľov
trestnej činnos-
ti, ktorý bol
zaznamenaný v Slovenskej republike v roku
1995,
pokračoval i v prvých štyroch mesiacoch tohto roku.
Celkovo bolo zaznamenaných 33 842
trestných činov, čo
je o 5 964
menej ako v rovnakom
období minulého roku.
V
priemere sa v jednotlivých územných
útvaroch znížil počet
zistených
trestných činov o 151 skutkov. Zvýšilo sa percento
objasňovania
trestnej činnosti z 37,4 % na 39,6 %. (Buchot
v
sále.) Až 31 okresných veliteľstiev
dosahuje v súčasnosti
vyššie
percento objasňovania, ako je priemerné
v Slovenskej
republike.
Z celkového počtu okresov sa percento
objasňova-
nia
zvýšilo iba v 28. (Ruch v sále.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Palacka, správajte sa v
rokovacej miest-
nosti...,
robíte nášmu poslaneckému snemovaniu len nepríjem-
nosti.
Potom sa čudujeme, že máme vo verejnej
mienke klesa-
júce
percentá.
Minister vnútra SR L.
Hudek:
Najvýraznejší pokles - až o 5 290
trestných činov -
zaznamenala
majetková trestná činnosť. Na rozdiel od minulé-
ho
roku nedošlo k nárastu násilnej trestnej činnosti, nao-
pak,
i táto poklesla o 216 trestných činov. (Hluk v sále.)
Spáchaných bolo 29 vrážd, čo je o 6 menej ako v rovna-
kom
období minulého roka. Percento objasňovania tohto trest-
ného
činu dosiahlo 86,2 %, čo je o 11,9 %
viac ako v rovna-
kom
období minulého roku. Evidovaných
bolo 356 lúpeží a 65
znásilnení.
Aj pri týchto trestných činoch došlo k
zvýšeniu
objasňovania.
Dopravná
nehodovosť má stúpajúcu
tendenciu i v tomto
roku.
V prvých 4 mesiacoch došlo k 22 tisíc
dopravným neho-
dám.
(Neprestávajúci hluk v sále.)
Vážený pán predseda,
vážení páni poslanci,
Policajný zbor i ministerstvo vnútra
majú tieto mate-
riály
rozpracované v oblasti plánovacích a
programových do-
kumentov,
a preto treba mať pri ovplyvňovaní bezpečnostnej
situácie
v každom čase na zreteli tento rozsah
úloh. To bol
aj
dôvod, prečo aj správa vo svojom závere
neobsahuje taxa-
tívny
výpočet úloh, ktoré samy osebe by nemohli zabezpečiť
zlepšenie
bezpečnostnej situácie, ale sú v nej uvedené zá-
kladné
programové dokumenty, ktorých realizáciou sa chce do-
siahnuť
želaný cieľ.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem, pán minister. (Potlesk.)
Ďakujem pánu ministrovi a prosím spoločného spravodaj-
cu
pána poslanca Danka, aby podal správu o výsledkoch pre-
rokovania
správy vo výboroch Národnej rady Slovenskej repub-
liky.
Poslanec J. Danko:
Vážený pán predseda,
vážené dámy,
vážení páni,
spoločná správa výborov Národnej rady
Slovenskej repub-
liky, okrem Mandátového a imunitného výboru
Národnej rady
Slovenskej
republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej re-
publiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych
funkcionárov,
o
výsledku prerokovania správy
o bezpečnostnej situácii
v
Slovenskej republike za rok 1995 a návrh opatrení na jej
zlepšenie
v roku 1996.
Predseda
Národnej rady Slovenskej
republiky svojím
rozhodnutím číslo
886 z 29. marca 1996 pridelil správu
o
bezpečnostnej situácii v Slovenskej
republike za rok 1995
a
návrh opatrení na jej zlepšenie v roku
1996 všetkým výbo-
rom Národnej
rady Slovenskej republiky okrem Mandátového
a
imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Vý-
boru
Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť
funkcií štátnych funkcionárov na prerokovanie do 9. mája
1996.
Zároveň určil Výboru Národnej rady Slovenskej republi-
ky
pre obranu a bezpečnosť pripraviť na schôdzu Národnej ra-
dy
Slovenskej republiky spoločnú správu o
výsledku preroko-
vania
uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie
Národnej
rady Slovenskej republiky. Za spoločného spravodaj-
cu
výborov bol určený pán poslanec
Ladislav Polka. Z dôvodu
jeho
účasti na medzinárodnom podujatí v Grécku bol navrhnutý
poslanec
Danko.
A. Výsledky prerokovania správy vo
výboroch: V stanove-
nom
termíne prerokovali správu všetky výbory Národnej rady
Slovenskej
republiky. Bez doplňujúcich pripomienok a odporú-
čaní
zobralo správu na vedomie a odporučilo Národnej rade
Slovenskej republiky zobrať správu na vedomie päť
výborov
Národnej
rady Slovenskej republiky, a to Ústavnoprávny výbor
Národnej
rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slo-
venskej
republiky pre hospodárstvo,
privatizáciu a podnika-
nie,
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospo-
dárstvo,
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verej-
nú
správu, územnú samosprávu a národnosti a Zahraničný výbor
Národnej
rady Slovenskej republiky.
S odporúčaniami a pripomienkami zobralo
správu na vedo-
mie
päť výborov Národnej rady Slovenskej republiky, a to Vý-
bor Národnej
rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo
a
sociálne veci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre
financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Sloven-
skej
republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, Vý-
bor
Národnej rady Slovenskej republiky pre
vzdelanie, vedu,
kultúru
a šport a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre
obranu a bezpečnosť.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre zdravot-
níctvo
a sociálne veci konštatoval, že predložená správa ne-
obsahuje
návrh opatrení na zlepšenie
bezpečnostnej situácie
v
Slovenskej republike v roku 1996.
Odporučil Národnej rade
Slovenskej republiky požiadať vládu Slovenskej
republiky,
aby
počas rokovania 15. schôdze Národnej rady Slovenskej re-
publiky
doplnila do predloženého materiálu návrh opatrení na
zlepšenie
bezpečnostnej situácie v roku 1996.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,
rozpočet a menu
zobral správu na vedomie s tým, že žiada
predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, aby
požiadal
predsedu
vlády o doplnenie predloženej správy o
návrh opat-
rení
na zlepšenie bezpečnostnej situácie v roku 1996.
Výbor
Národnej rady Slovenskej
republiky pre životné
prostredie
a ochranu prírody zobral správu na vedomie s pri-
pomienkami,
že je potrebné vypracovať vykonávacie predpisy
a
inštitúty, ktoré boli prijaté v prvej
etape rekodifikácie
Trestného
zákona a Trestného poriadku v roku 1994. Výbor po-
važuje
za dôležité vypracovať plán rekodifikácie Trestného
poriadku
a Trestného zákona v spolupráci s Generálnou proku-
ratúrou
Slovenskej republiky a Ministerstvom
spravodlivosti
Slovenskej
republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre vzdelanie,
vedu,
kultúru a šport žiada vládu, aby pokračovala v úsilí
o
zlepšenie bezpečnostnej situácie a do
konca marca 1997
predložila
Národnej rade Slovenskej republiky
správu o bez-
pečnostnej
situácii za rok 1996.
Výbor
Národnej rady Slovenskej
republiky pre obranu
a
bezpečnosť ako gestorský výbor zobral správu na vedomie
s
tým, že požiadal vládu pokračovať v úsilí o zlepšenie bez-
pečnostnej
situácie cestou kontroly dokumentov
vlády prija-
tých
v boji proti zločinnosti, korupcii a drogovým závislos-
tiam.
Súčasne žiada vládu, aby
predložila správu o bezpeč-
nostnej
situácii v takom termíne, aby mohla byť v orgánoch
Národnej rady
Slovenskej republiky prerokovaná najneskôr
v
marci 1997.
B. Pripomienky a požiadavky výborov:
Požiadať vládu Slovenskej republiky:
1. Doplniť do predloženého materiálu návrh opatrení na
zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej
republike
v
roku 1996 do prerokovania materiálu na
15. schôdzi Národ-
nej
rady Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre zdravot-
níctvo a sociálne veci.
2. Pokračovať v úsilí o zlepšenie bezpečnostnej situá-
cie v Slovenskej republike cestou
koordinácie, hodnotenia
a
kontroly programových dokumentov vlády prijatých v boji
proti
zločinnosti, korupcii a drogovým závislostiam.
Výbor Národnej rady
Slovenskej republiky pre obranu
a bezpečnosť, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.
3. Predložiť Národnej rade Slovenskej republiky správu
o
bezpečnostnej situácii v Slovenskej
republike za rok 1996
v
takom termíne, aby bola v orgánoch Národnej rady Sloven-
skej
republiky prerokovaná najneskôr v marci 1997.
Výbor
Národnej rady Slovenskej
republiky pre obranu
a bezpečnosť.
4. Predložiť Národnej rade Slovenskej republiky správu
o
bezpečnostnej situácii v Slovenskej
republike za rok 1996
do
konca marca 1997.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre vzdelanie,
vedu, kultúru a šport.
Požiadať predsedu vlády Slovenskej
republiky:
5.
Doplniť predloženú správu na rokovanie Národnej rady
Slovenskej
republiky o návrh opatrení na zlepšenie bezpeč-
nostnej
situácie v roku 1996.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,
rozpočet a menu.
Pán predseda, skončil som.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Prosím, aby ste za-
ujali
miesto určené pre spravodajcov výborov.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
otváram týmto
rozpravu
k tomuto bodu programu s tým, že som dostal do roz-
pravy štyri písomné prihlášky. Ako prvý
sa prihlásil pán
poslanec
Fico, po ňom pán poslanec Pittner. (Hlasy v sále.)
Nepomiešal som ich, tak ich mám očíslované, pán posla-
nec,
ako som ich dostal od stola. Nech sa páči, môžete sa
prísť
pozrieť. Pán poslanec Fico dal svoju
prihlášku včera.
Pán poslanec Fico, nech sa páči. Pán poslanec Bugár nemá
slovo.
Poslanec R. Fico:
Vážené dámy a páni,
vážený pán minister,
prerokúvaná správa o bezpečnostnej situácii v Sloven-
skej
republike za rok 1995 prináša určitý sumár poznatkov
o
stave kriminality a neucelené predstavy
o tom, ako s ňou
bojovať.
Správa iba potvrdzuje, že stále nemáme
nijaký pre-
pracovaný
systém boja so zločinnosťou a že
v pretekoch so
zločinom
stále ťaháme za kratší koniec.
V roku 1995, ako nakoniec vyplýva aj zo samotnej sprá-
vy, bolo
na Slovensku denne
zaevidovaných viac ako 300
trestných
činov. Niet preto divu, že kriminalita sa v pos-
ledných
šiestich rokoch dostala na Slovensku do popredia zá-
ujmu verejnosti. Len tretina občanov sa
cíti bezpečne vo
svojich domácnostiach a na uliciach našich
miest a obcí.
Všetci
oprávnene očakávame väčšiu pomoc a
ochranu. Je prav-
dou,
že v roku 1995 sme mohli po prvýkrát od
roku 1990 sle-
dovať
mierny pokles evidovaných
trestných činov. Iba nein-
formovaný
by však mohol tvrdiť, že pokles bol zapríčinený
aktivitami
štátu v boji proti kriminalite.
Znížili
sa predovšetkým počty
evidovaných majetkových
trestných činov,
ale to iba vďaka legislatívnej
právnej
úprave, keď
sme v roku 1994 novelizovali Trestný zákon
a
stanovili vyššiu hranicu škody, ktorú
treba spôsobiť kon-
krétnym protispoločenským konaním, aby sme mohli hovoriť
o
spáchaní trestného činu. Je korektné,
že správa o bezpeč-
nostnej
situácii uvádza tento dôvod ako príčinu
poklesu ma-
jetkovej
kriminality. Inak sa kriminalita v roku
1995 v po-
rovnaní s rokom
1994 a predchádzajúcimi rokmi
vyznačovala
vyššou
brutalitou, agresivitou a najmä oveľa
vyššími spôso-
benými
škodami.
Napríklad v roku 1995 bolo odcudzených
takmer 7 700 mo-
torových
vozidiel, pričom uvádzaná spôsobená
škoda dosahuje
obrovskú
sumu 1, 8 miliardy korún. V tejto súvislosti je na-
príklad
zaujímavé, že v roku 1994 bol odcudzený
vyšší počet
automobilov,
približne 9 100, ale celková spôsobená škoda sa
podľa
existujúcich údajov blížila
"len" k 1 miliarde korún.
To
isté môžeme konštatovať aj pri
krádežiach, vlámaniach do
bytov, kde si
páchatelia pri určitom
poklese tohto druhu
kriminality
starostlivejšie vyberali byty a spôsobovali vyš-
šie
škody.
Podľa existujúcich kvalifikovaných prognóz bude krimi-
nalita
na Slovensku v najbližších piatich rokoch výrazne na-
rastať.
Ako faktory, ktoré majú vo väčšej alebo menšej miere
podporovať
tento nepriaznivý stav, sa najčastejšie
uvádzajú
úplná
absencia prevencie kriminality, politická nestabilita,
neuspokojivá legislatíva, vysoká korupcia orgánov štátnej
moci,
kríza autority a neuznávanie autority spoločnosti. To-
tiž ak ústavní
činitelia spochybňujú rozhodnutie Ústavného
súdu, bežný páchateľ nemá dôvody uznávať
autoritu orgánov
činných v
trestnom konaní. Spomedzi
ďalších faktorov sa
uvádza narastanie sociálnych rozdielov, rozpad a absencia
hodnotového
systému, slabé technické vybavenie a nízke fi-
nančné
hodnotenie polície, nízka objasnenosť evidovanej kri-
minality,
zločin sa stále vypláca - to je zásada, ktorá pla-
tí
v Slovenskej republike -, zlý vplyv masmédií
a úplná ab-
sencia
masmediálnej výchovy občanov v boji
proti kriminali-
te, ďalej absencia trestu smrti,
neexistencia občianskych
združení
zameraných proti kriminalite a podobne.
Tieto
faktory som si, samozrejme, nevymyslel ja, ale
vybral
som tie, ktoré sú uvedené napríklad v prognostickom
scenári
strednodobého vývoja kriminality v Slovenskej repub-
like
spracovaného Akadémiou Policajného zboru Slovenskej re-
publiky. Jednotlivé
uvádzané faktory by
nás mali viesť
k
úvahám, aké účinné kroky treba urobiť
na zastavenie pred-
pokladaného rastu kriminality. Predovšetkým musíme upustiť
od
predstáv, že všeliekom v boji proti kriminalite je repre-
sia
v podobe ukladania prísnych trestov páchateľom trestných
činov
a v podobe atypických trestnoprávnych opatrení.
Je pochopiteľné, že verejnosť je
naklonená práve repre-
sívnym
opatreniam. Takýto prístup verejnosti môžeme nakoniec
pozorovať vo všetkých
vyspelých demokratických
krajinách.
Potrestanie
páchateľa, ak aj pripúšťame určitú mieru odstra-
šujúceho
účinku trestu na páchateľa a verejnosť, je však iba
následným krokom neriešiacim samotný problém
kriminality,
jej
príčinu.
Samozrejme, a to je veľmi dôležité,
represii bude aj
naďalej
patriť významné miesto v boji proti kriminalite. Som
presvedčený o potrebe
ukladať dlhodobé tresty
páchateľom,
ktorí
si to zaslúžia, najmä osobám, ktorých pobyt na slobode
by
bol pre ostatných občanov nebezpečný. Mali by sme však
konečne
upustiť od tendencií ukladať trest odňatia slobody
pri každej
príležitosti. Veď podľa
štatistických údajov
trest odňatia slobody v nepodmienečnej alebo
podmienečnej
podobe
- podmienečná podoba vlastne neplní
absolútne žiadny
účel,
je to zbytočný trest v našom trestnom práve - predsta-
vuje
až do 90 % všetkých uložených trestov.
Do väzenia by sme nemali posielať malých
zlodejov, pod-
vodníkov
a iných páchateľov menej závažnej
kriminality. Pre
nich
je potrebné zaviesť tresty na slobode, ako sú napríklad
trest
verejnoprospešnej práce, na zavedenie ktorého reagova-
la
slovenská verejnosť pri predložení
zásad zákona o tomto
treste
veľmi pozitívne. Ďalej trest probácie,
ale aj širšie
ukladanie peňažného trestu, kde je takéto
uloženie možné
vzhľadom
na finančné predpoklady páchateľa. Vytváral by sa
nám
tak vo väzniciach priestor pre tých, ktorí tam naozaj
musia
byť - vrahov, páchateľov lúpeží,
násilníkov, páchate-
ľov
sexuálnych trestných činov,
páchateľov veľkých krádeží
a
ďalších závažných trestných činov.
Ak
budeme pokračovať v
doterajšom trende ukladania
trestu
odňatia slobody a budeme sa snažiť reagovať na naras-
tajúci tlak na
naše väzenské zariadenia
len rozširovaním
väzenských
kapacít, onedlho sa dostaneme do neriešiteľných
situácií. Zoberme si,
že už vlastne dnes sú naše väznice
prakticky
naplnené, a to je objasnenosť
kriminality v prie-
mere
len 43 %. Neviem si predstaviť, do akej krízovej situá-
cie
sa dostaneme, ak by sa objasnenosť kriminality nejakým
zázrakom
zvýšila napríklad na 60 %.
Z
hľadiska kriminologického a
z hľadiska boja proti
najzávažnejšej
trestnej činnosti zostáva otvorená aj
otázka
trestu smrti, ktorý, podľa môjho názoru,
zohráva dôležitú
ochrannú
funkciu spoločnosti. Trest smrti sme
zrušili pred-
časne a nesprávne. Nikto nás k tomuto kroku nenútil, ale
dnes
musíme, samozrejme, rešpektovať všetky
politické a me-
dzinárodné
súvislosti tohto kontroverzného trestu.
V boji proti kriminalite osobne nevidím
potrebu ďalšie-
ho
sprísňovania existujúcich sankcií
a rozširovania okruhu
trestných
činov. Tresty, ktoré je možné podľa
Trestného zá-
kona
uložiť za jednotlivé trestné činy, sú dostatočne prísne
a
súdy majú primeraný priestor na
prispôsobovanie sankcie
konkrétnym
okolnostiam spáchaného trestného činu a
páchate-
ľa. Vždy len
kričíme, že treba
novelizovať Trestný zákon
a
prijať novú skutkovú podstatu trestného
činu. V tom vždy
vidíme
liek, všeliek boja proti konkrétnemu
trestnému činu.
Nikoho
už potom nezaujíma, či prijatá novelizácia je v praxi
účinná. Po
roku 1990 sme
takto prijali niekoľko nových
trestných
činov, ktoré sú v praxi mŕtve, jednoducho sa ne-
aplikujú,
pretože nie sú vytvorené podmienky na
ich apliká-
ciu.
Pri prijímaní tejto novelizácie alebo
týchto novelizá-
cií
sme nezistili, aká bude účinnosť novelizácie v praxi.
Jednoducho,
nestačí novelizovať Trestný zákon a spoliehať sa
na to, že
problém bude vyriešený. Je to vrcholne
naivný
a
nezodpovedný prístup k trestnému právu.
Nebudem už hovoriť o rôznych nezmysloch,
ktoré sme pri-
jali
v Trestnom zákone, ako je napríklad vypustenie trestné-
ho činu podplácania. Nielenže neexistuje
príklad podobnej
úpravy v
demokratických krajinách sveta,
ale ešte sme
v
očiach medzinárodných expertov z
oblasti trestného práva
prinajmenšom
na posmech. To sú jediné výsledky tejto noveli-
zácie,
žiadne iné, žiaľ, k dispozícii nemáme.
V poslednom období sa trestuhodne zanedbala spolupráca
s
odsúdenými po ich prepustení z výkonu
trestu odňatia slo-
body,
tzv. postpenitenciárna starostlivosť. Mizerné vyhliad-
ky
na získanie práce, vhodného bývania a na nadviazanie čas-
to
prerušených rodinných zväzkov objektívne vedú prepuste-
ných
k opätovnému páchaniu trestnej činnosti. Nezabúdajme na
to,
že sa začínajú objavovať tzv. sezónni väzni, ktorí v le-
te prespávajú
na rôznych voľných
miestach, ale len čo
prichádza
zima a majú možnosť mať teplú stravu, teplú vodu
a
ubytovanie vo väzenských
zariadeniach, sú prípady, keď
úmyselne
páchajú trestnú činnosť, aby sa do takéhoto väzenia
dostali.
Osobitná pozornosť sa nevenuje ani recidivistom, ktorí
sa
podieľajú až na 30 % celej trestnej činnosti. V tejto sú-
vislosti bude
nevyhnutné prehodnotiť skúsenosti
s tzv.
ochranným
dohľadom po prepustení odsúdeného,
ktorý sme zru-
šili
po roku 1990, ale pri ktorom pociťujeme, že dnes nám
naozaj
chýba a zišiel by sa nám najmä pri práci s recidivis-
tami.
Netreba zdôrazňovať, že žiadna represia nie je lacná.
Adekvátne
finančné zabezpečenie, personálne a
technické vy-
bavenie polície, prokuratúry, súdov a
väzenstva sú jedným
z
najzákladnejších predpokladov zvyšovania
objasnenosti
trestnej činnosti a
tým aj pravdepodobnosti, že páchateľ
trestného
činu bude odhalený a spravodlivo potrestaný.
V súvislosti s trestným postihom
páchateľov, kde vždy
kladieme
dôraz na dodržiavanie ľudských práv a
zabezpečenie
všetkých
ostatných práv obvinených a odsúdených osôb, zvlášť
vyniká problematika obetí trestných činov. Môžem
s plnou
vážnosťou konštatovať, že úroveň ľudských práv,
ktorú sme
dosiahli v našich
väzenských zariadeniach, môžeme
pokojne
porovnávať
s vyspelými demokratickými štátmi sveta
a môžeme
ktorúkoľvek
väznicu v ktorýkoľvek čas ukázať
akejkoľvek me-
dzinárodnej komisii. Naozaj, týmto otázkam venujeme
veľkú
pozornosť
a myslím si, že sme sa dostali veľmi ďaleko. Po-
kiaľ
však ide o obete, patríme prinajmenšom medzi rozvíjajú-
ce
sa krajiny, z ktorých niektoré sa možno dostali aj ďalej
ako
Slovenská republika.
Je paradoxné, že štát venuje podstatne
väčšiu pozornosť
tým,
ktorí zákony hrubým spôsobom
porušujú, ako tým, ktorí
sú
postihnutí na živote, zdraví, majetku a slobode v dôsled-
ku takejto
trestnej činnosti. Vážené
dámy a páni, obeť
-
poškodený trestným činom, sa musí stať
stredobodom pozor-
nosti
trestného systému, ale aj stredobodom
pozornosti štá-
tu.
Za týmto účelom je potrebné prepracovať systém ochrany
obetí, ktoré vystupujú v trestných veciach ako
svedkovia,
pretože
doterajšie ochranné opatrenia sú ľahko prekonateľné.
Robili
sme analýzu zákona o organizovanom zločine, ktorý bol
prijatý. Obhajca spoločne so svojím klientom
pri využití
procesných
oprávnení, ktoré majú k dispozícii, bez akýchkoľ-
vek
problémov zistia nielen totožnosť, ale aj bydlisko toho,
kto
má byť chránený týmto novým zákonom.
Absolútne nevyhovujúca je starostlivosť o obete, bez-
prostredne po spáchaní
trestného činu, ale aj neskôr. Na
Slovensku
sa často stretávame s javmi tzv.
sekundárnej vik-
timizácie,
t. j. opätovným zasahovaním do práv
obete v pro-
cese stíhania spáchaného trestného činu. Na našich súdoch
nemáme vytvorené primerané podmienky. Keď napríklad príde
k
sexuálnemu deliktu a trestný čin sa prejednáva, tak v jed-
nej
miestnosti pred pojednávačkou čakajú aj obeť, aj samotný
útočník veľakrát
aj s rodinnými príslušníkmi. Dochádza
k
ďalším útokom a k ďalšiemu ovplyvňovaniu.
Štát, podľa môjho názoru, je povinný podľa vzoru iných
krajín
zriadiť osobitné fondy, ktoré by kompenzovali obete
najzávažnejších trestných činov. Napríklad je neúnosné až
absurdné,
aby ženy - obete trestného činu
znásilnenia, kto-
rým
nebola spôsobená škoda na majetku a
zdraví, ale závažná
psychická
trauma a problémy v spoločenskom postavení, nemali
právo
na priame odškodnenie od štátu. Fondy
je možné vytvá-
rať
napríklad odvodom určitého percenta trov trestného kona-
nia,
ktoré platia páchatelia.
Predkladaná správa je preto obsahovo zastaralá už len
z
toho dôvodu, že obetiam nevenuje žiadnu pozornosť. Napriek
významu
represie v boji proti kriminalite - a ja represiu
stále
zdôrazňujem - primárnu úlohu musí
zohrávať prevencia.
Lepšie
povedané, len pri vzájomnom pôsobení
represie a pre-
vencie,
aj s dôrazom kladeným na prevenciu, má štát šancu na
úspech
a zastavenie hrozivého rastu kriminality.
Po
roku 1990 došlo na Slovensku k poľutovaniahodnému
pozastaveniu
preventívnych aktivít, ktoré boli do
roku 1989
rozpracované,
aspoň teoreticky. Prvoradou úlohou
štátu bude
vypracovanie
a praktické presadenie celospoločenského modelu
prevencie
kriminality tak, aby do prevencie neboli začlenené
len
represívne zložky, osobitne polícia, ale aj celá občian-
ska
verejnosť. Na vypracovaní takéhoto
modelu sa intenzívne
pracuje
a ja verím, že bude úspešný.
V
oblasti prevencie kriminality
bude nevyhnutné, aby
polícia a ostatné
orgány činné v trestnom konaní získali
stratenú
dôveru občanov. Postupne musíme vytvoriť
obraz po-
lície
ako inštitúcie, ktorá je tu pre
občanov a nie proti
občanom.
Žiaľ, stále sa stretávame, aj na stránkach dennej
tlače,
s rôznymi prípadmi, keď práve polícia a príslušníci
polície sa zúčastňujú na páchaní trestnej
činnosti. Čiže,
v
tomto smere je naozaj veľký problém
prekonať vysokú mieru
nedôvery
verejnosti voči represívnym zložkám
Slovenskej re-
publiky.
Čo je
však z pohľadu prevencie -
hovorím o prevencii
-
najdôležitejšie? Treba prekonať
predstavu, že za ochranu
života,
zdravia, majetku, slobody a iných práv
občanov zod-
povedá
len a len štát. Ak si štát uzurpoval
právo na stíha-
nie
a trestanie páchateľov a nevytvoril podmienky pre ob-
čiansku
spravodlivosť, mal by celkom prirodzene
niesť úplnú
zodpovednosť za ochranu
verejnosti. Toto je teória,
ktorá
možno
platila do polovice štyridsiatych rokov
XX. storočia.
Sú
to ideálne predstavy o rozdelení moci
medzi štátom a ve-
rejnosťou,
ale tieto na konci XX. storočia, keď sa boríme
s
kriminalitou nevídaných rozmerov, žiaľ, už
neplatia. Aj
verejnosť,
podľa môjho názoru, musí priniesť niečo, čo pomô-
že
štátu, aby ju lepšie ochraňoval pred páchateľmi trestných
činov.
Myslím si, že my občania musíme pomôcť
štátu a polí-
cii,
aby pomohli nám.
Jednotlivé faktory, ktoré napomáhajú
rastu kriminality,
nám priamo napovedajú, aké preventívne opatrenia
je nutné
prijať
na úrovni štátu, jednotlivých orgánov a pri potláčaní
jednotlivých
druhov kriminality.
V
krátkosti by som sa teraz sústredil na verejnosť,
keďže
som túto otázku otvoril. Na zapojenie verejnosti do
boja
proti kriminalite musí mať verejnosť primerané dôvody
a
predovšetkým dôveru v štát. Verejnosť nebude chcieť aktív-
nejšie
bojovať s kriminalitou v širšom rozsahu, pokiaľ nebu-
de vidieť
snahu štátu o
jej ochranu, o ochranu svedkov
a
obetí, ak bude prevládať názor o korupcii štátnych orgánov
a
politických strán, ak štát nebude masmediálnou činnosťou
a
výchovou v školách viesť k
úcte k zákonom a k autorite
a
ovplyvňovať skomercionalizovaný charakter médií, ak nebudú
vytvorené
vhodné právne a ekonomické podmienky
zvýhodňujúce
tých,
ktorí sa rozhodnú prispieť do boja
proti kriminalite.
Teraz
napríklad pripravujeme návrh zákona, na základe ktoré-
ho
by boli daňovo zvýhodnení tí, ktorí budú investovať do
ochrany
svojho majetku.
Práca s verejnosťou bola v tomto smere celkom zanedba-
ná. Štát a
najmä - musím to povedať, vážený pán minister
-
ministerstvo vnútra nielenže verejnosť
neviedlo k spolu-
práci,
ale verejnosti ani neposkytovalo
základné informácie
o
tom, ako si občania môžu vlastnými silami pomôcť v boji
s
každodennou kriminalitou. S výnimkou statického šírenia
informácií
o páchaní trestnej činnosti a hľadaní
jej pácha-
teľov
štát nevyužil masmediálny vplyv a neponúkol verejnosti
spoločenské aktivity
smerujúce proti páchateľom trestnej
činnosti.
Mám preto otázku na pána ministra, aby
informoval
poslancov
Národnej rady, aj verejnosť o tom, čo
všetko uro-
bila
polícia v masmediálnej činnosti a pri
ovplyvňovaní ve-
rejnej
mienky, ako sa ministerstvo snažilo
zapojiť túto ve-
rejnosť
do boja proti kriminalite, pretože len v spoločnom
úsilí
vidím úspech. Takáto situácia je neúnosná a bez jej
zmeny
nemá štát šancu na úspech. Nezáujem,
strach a ignoro-
vanie vecí verejných vždy len nahrávali a
budú nahrávať
páchateľom.
Vážené dámy a páni, predniesol som
niekoľko úvah o tom,
ako
by sa dalo postupovať, alebo aké
máme predstavy o boji
s
kriminalitou. Nepochybujem o tom,
že ministerstvo vnútra
je
vo veľmi ťažkej pozícii, pretože nárast kriminality, kto-
rý
je tu, je naozaj nevídaný.
Na druhej strane musím mať aj určité pripomienky k ná-
vrhu
uznesenia, ktorý je pripojený k spoločnej správe - tlač
389b,
kde sa pod písmenom A konštatuje, že v roku 1995 došlo
k
zníženiu evidovanej trestnej činnosti. Takto to vyzerá,
ako
keby sa nám podarilo nejakými
operatívnymi krokmi alebo
cieľavedomou
činnosťou znížiť evidovanú
kriminalitu v Slo-
venskej republike. Myslím si, že hlavným dôvodom
zníženia
kriminality
v tých počtoch bol pokles majetkovej kriminality
a,
o tom sme hovorili, že tento pokles bol zapríčinený najmä
legislatívnou
úpravou.
Navrhujem, pretože toto konštatovanie nie je pravdivé,
aby sme
túto vetu vypustili
z uznesenia a aby písmeno
A
uznesenia znelo: "Národná rada
konštatuje, že v štruktúre
a
početnosti závažných trestných činov a
v ich spoločenskej
nebezpečnosti
pretrvávajú naďalej negatívne tendencie."
Ďakujem za vašu pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči, pán
poslanec Pitt-
ner.
Po ňom vystúpi pán poslanec Bugár.
Poslanec L. Pittner:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
pán minister,
správa vystihuje súčasnú bezpečnostnú situáciu na Slo-
vensku
len v určitom zmysle. Hoci, pokiaľ ide
o takpovediac
klasickú
kriminalitu polícia si s ňou vcelku
ešte stále vie
dať
rady. Situácia je však iná, pokiaľ ide o organizovanú
kriminalitu.
Spomeniem len také prípady, akými sú množiace
sa
prípady vymáhania výpalného,
inscenované výbuchy automo-
bilov, vymáhanie
dlhov nezákonným spôsobom, stále väčšmi
bujnejúca ekonomická kriminalita, pôsobenie medzinárodného
organizovaného
zločinu a podobne. Napríklad doteraz nebola
objasnená
a vyšetrená explózia auta a zabitie
Tuttiho, zná-
meho činiteľa v
podsvetí, explózia auta poslanca
Matejku,
zásielka
výbušniny poslancovi Gauliederovi,
napadnutie opo-
zičného
poslanca, napadnutie investigatívneho
novinára, vý-
buch
granátu pri dome poslanca nášho
parlamentu, únos nášho
občana,
výbuch granátov pri dome utajeného svedka, podivná
nehoda
automobilu Róberta R. a podobne jeho smrť.
Tiež medzinárodne organizované drogové mafie a mafián-
stvo
vôbec, ktoré síce nie vo veľkom rozsahu, ale predsa len
existuje
i v našej krajine, je veľmi nedostatočne eliminova-
né.
Príčinu nevidím v neochote a neschopnosti práce polície,
ale
v tom, že na potieranie takýchto trestných činov polícia
nie
je systematicky pripravovaná, a hlavne sa nepokračuje na
rekodifikácii
Trestného zákona a Trestného poriadku.
A hoci
jeho
prvú etapu prijal náš parlament ešte
v roku 1994, do-
siaľ
neboli spracované a hlavne do života polície zavedené
vykonávacie predpisy, ktoré by umožnili uplatnenie
takých
inštitútov,
ako je ochrana svedka, práca policajných agentov
v
závadnom prostredí, kontrola zásielky a podobne.
Práca na
rekodifikácii sa odhadovala na 5
až 10 rokov
a
je trestuhodné, že sa na tejto úlohe nepokračuje. Samo-
zrejme,
nie je to len záležitosť ministerstva vnútra,
ale
i
Generálnej prokuratúry a ministerstva spravodlivosti. Otá-
ľanie
v týchto prácach môže celú našu spoločnosť zaskočiť,
a
to už v najbližšom čase. Mám osobitnú
obavu z personálnej
práce
v rezorte ministerstva vnútra. Množia
sa prípady sku-
pinového
odchodu skúsených pracovníkov z
kriminálky a najmä
z
vyšetrovačky. Nahrádzanie skúsených
pracovníkov mladými
adeptmi,
naznačovanie skúseným pracovníkom, že
ak sa im ne-
páči, je tu
za nich okamžitá náhrada, to všetko vyvoláva
obavy,
nielen o nekompetentnosti, ale i o možnosti prípadné-
ho
zámeru. Zámeru, ktorého význam si nechcem domýšľať, najmä
pokiaľ
pôjde v krátkom čase o objasňovanie
vyšetrovania or-
ganizovanej
ekonomickej kriminality, privatizačných podvo-
dov,
daňových únikov, mafiánskych trestných činov a podobne,
kde
sa špecializácia získava skúsenosťami po mnohých rokoch.
Preto si
dovoľujem pripojiť k návrhu
uznesenia ďalšie
ustanovenia.
Národná rada Slovenskej republiky žiada
vládu Sloven-
skej
republiky, aby jej predložila:
1. Plán úloh Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,
Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky a
Generál-
nej
prokuratúry Slovenskej republiky na pokračovanie rekodi-
fikácie Trestného
zákona a Trestného
poriadku a súčasne
predloženie
termínov spracovania aj vykonávacích
predpisov,
vrátane
prijatej prvej etapy rekodifikácie.
2. Plán organizácie útvarov polície na boj s organizo-
vaným
zločinom a medzinárodnej spolupráce.
3. Plán personálneho a materiálneho zabezpečenia polí-
cie
na boj s organizovaným zločinom.
4. Plán
školení a stáží špecialistov
polície pre boj
s
organizovaným zločinom doma i v zahraničí.
5. Opatrenia na zabezpečenie apolitickosti
polície na
všetkých
stupňoch riadenia a ich kontrolu parlamentom.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec. Ďalej je do rozpravy prihlásený
pán
poslanec Bugár. Pripraví sa pán
poslanec Langoš. S fak-
tickou
poznámkou vystúpi pán predseda Slobodník.
Poslanec D. Slobodník:
Mal som tu návštevu, tak som nemohol
počúvať prejav pá-
na
Pittnera a v tejto faktickej poznámke sa môžem dotknúť
len
veľmi málo vecí. Možno to po mne povie tiež pán Bugár,
a
ja poviem len tie najvšeobecnejšie veci.
Pán
Pittner, je nefér, keď zaťahujete do vecí práve
prípad
nášho pána poslanca. Ak chcete, môžem vám povedať, čo
reprodukoval americkým
návštevníkom spoločnej
konferencie
-
možno to povie on. Je nefér, a utrpeli ste strašné fiasko,
pán
Čarnogurský a pán Mikloško, s prípadom nešťastnej smrti,
skutočne
poľutovaniahodnej smrti pána Remiáša.
Je nefér vy-
tvárať
domnienky, vytvárať ilúziu o zastrelení pána Remiáša,
o
výbuchu organizovanom nejakou štátnou
zložkou. Je to jed-
noducho
nefér. Také veci sa nerobia a majú za
účel skresľo-
vať
skutočnú situáciu a dávať do zahraničia signály, ktoré
by mali vášmu
dávnemu cieľu - teraz nehovorím o vás, ale
o
pánovi, ktorý sedí vedľa vás, za pánom
Javorským - zdvih-
núť
moc z ulice. Verím, že sa vám to tentoraz nepodarí, ako-
koľvek
sa ponáhľate aj v súvislosti s Technopolom. A teraz
vám
to poviem po latinsky: "Verbum sapientibus sat" - Múdre-
mu
stačí povedať slovo. Ostatné si domyslí sám.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. S faktickou poznámkou vystúpi ešte pán posla-
nec
Pittner.
Poslanec L. Pittner:
Ďakujem za slovo. Odpoviem pánu
poslancovi Slobodníkovi
len
na tú časť, ktorá sa dotýkala mňa.
Nechápem, pán poslanec, prečo mi
vyčítate, ak tu spomí-
nam
medzi prípadmi nevysvetliteľných
výbuchov a neobjasne-
ných
výbuchov i výbuch auta pána poslanca Matejku. Čo tým
chcete
naznačiť?
A
pokiaľ ide o vaše celkové konštatovanie, dovoľte mi
povedať
jednu vec, ktorú by ste mali práve vy veľmi dobre
pochopiť.
Solženicynovi tiež svojho času
vyčítali, že špiní
do
vlastného hniezda. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Bugár.
Poslanec B. Bugár:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
tiež
mi dovoľte pár
poznámok najskôr na
poslanca
a
predsedu výboru, pána Slobodníka. Dobre som počúval správu
alebo to, čo
tu prezentoval pán poslanec Pittner. On ani
jedným
slovom nehovoril o tom prípade výbuchu granátu, že by
išlo
o nejaký politický čin. Toto nepovedal. A ostatné, mys-
lím
si, je pravda. Dokonca ma poburuje to, že 36 hodín po
výbuchu ministerstvo vnútra a Prezídium
Policajného zboru
vydalo
vyhlásenie, že doterajšie výsledky vyšetrovania ne-
zistili,
že by išlo o útok proti poslancovi
alebo proti ma-
jetku
poslanca. Pritom musím povedať, že
ďalšie vypočúvania
prebehli
až dva dni po vašom vyhlásení.
Ale, keď
už teda hovorím, dovoľte mi
ešte ďalšiu po-
známku,
pán minister, smerom k vám. Obdivujem vašu odvahu po
tých
nedávnych skutočnostiach vystupovať
pred týmto plénom.
Keby
ste mali aspoň takú istú odvahu v boji proti zločinnos-
ti.
(Potlesk.)
Správa o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike
má byť prierezom všetkých oblastí života
našich občanov,
ktoré
ovplyvňujú ich pocit bezpečnosti, a súčasne by mala
poukázať
na konkrétne skutočnosti, ktoré viac či menej ťažia
slovenskú
spoločnosť a navrhnúť ich riešenie. Ale prerokova-
ná
správa je niečím iným. Je povrchnou, zavádzajúcou hrou so
štatistickými číslami,
a dokonca na
rozdiel od minulých
správ
do včerajšieho dňa neobsahovala ani
návrh opatrení na
zlepšenie
bezpečnostnej situácie v roku 1996.
Napriek sľubom pána ministra Hudeka zo dňa 10. 5. 1995
správa prichádza
znovu neskoro. Citát zo stenografického
záznamu
z jednej schôdze Národnej rady
Slovenskej republiky
dokazuje,
že pán minister nedodržal ani vlastný sľub, a to
-
citujem: "V budúcom roku by mala táto správa prísť hneď po
spracovaní
a po prerokovaní vo vláde. Predpokladám, že by to
malo
byť začiatkom februára každého
roku." Viete, že takto
to
nebolo.
Prvá veta správy konštatuje, že došlo k zníženiu počtu
evidovaných
trestných činov a k stabilizovaniu verejného po-
riadku,
koniec koncov dokazuje to aj priložená tabuľka číslo
1,
podľa ktorej sa celková
kriminalita v porovnaní s rokom
1994
znížila o 23 134 prípadov, čo
predstavuje 17-percentné
zníženie.
Za povrchné považujem to, že nie je
zodpovedaná
otázka,
v čom sú príčiny zníženia celkovej
kriminality, keď
v
násilnej kriminalite nastalo zvýšenie počtu o 1 114 prípa-
dov, to znamená
o 11 %, zvýšenie mravnostnej kriminality
o
8 %, zvýšenie ostatnej kriminality o 29 %, zvýšenie zostá-
vajúcej
kriminality o 11 %, ekonomickej
kriminality o 20 %.
Jediný
druh, a to majetková kriminalita,
zaznamenala zníže-
nie
v počte evidovaných prípadov o 26 972, to znamená o 25 %.
Z
pohľadu štruktúry kriminality, teda jej dynamiku
v
roku 1995 ovplyvnil len jeden druh
kriminality, a to zní-
ženie
počtu prípadov majetkovej
kriminality. Ostatné druhy
kriminality
v roku 1995 kvantitatívne vzrástli. A tento fakt
ministerstvo
vnútra taktne obchádza, čiže zavádza
všetkých,
ktorí
sa oboznámili s týmto elaborátom. V čom je teda príči-
na takého
podstatného zníženia počtu prípadov majetkovej
kriminality?
V prevažnej miere je to výsledok dopadu
novely
Trestného
poriadku s účinnosťou k 1. 10. 1994
najmä v dvoch
smeroch:
1. Zvýšenie spodnej hranice výšky škody,
čím sa množ-
stvo
vecí predtým trestného charakteru
dostalo do priestup-
kov.
2. Zmena vecnej príslušnosti preverovania
prípadov krá-
deže
vlámaním až do výšky škody 245 tisíc korún z vyšetrova-
cích
orgánov na policajné orgány.
Aj to je všeobecne známe, že dovtedy, kým zadokumento-
vanú
vec pracovníci kriminálnej polície odovzdajú vyšetrova-
teľovi,
a to býva niekoľko mesiacov, spis nie je evidovaný
v
štatistike kriminality, čiže sa nevedie
ako neobjasnený
trestný
čin, je evidovaný len v bežnej spisovej agende dané-
ho
odboru. Týmto sa môže regulovať nápad i objasnenosť podľa
ich
vývoja.
Ako som už spomenul, správa má aj podľa
názvu obsahovať
návrh
opatrení na zlepšenie
bezpečnostnej situácie v tomto
roku.
Má obsahovať, ale neobsahuje a bol
len dodatočne za-
slaný
Národnej rade Slovenskej republiky. Je
zarážajúce, že
garančný výbor - výbor pre obranu a bezpečnosť ani
to ne-
zbadal,
ani vo svojom uznesení na tento fakt nereagoval. Ko-
ho
je to vina? Spýtajte sa pána predsedu výboru, ako aj tých
členov
výboru, ktorí znemožnili rozpravu k tomuto bodu. Prá-
vom sme očakávali, že budú navrhnuté
konkrétne opatrenia,
ktoré
napomôžu zvýšiť dôveru občanov k polícii.
Nikoho
nemôže uspokojiť výsledok
aprílového prieskumu
verejnej mienky uskutočnený metodickým výskumným kabinetom
Slovenského
rozhlasu, podľa ktorého polícii
dôveruje, alebo
skôr
dôveruje ako nedôveruje 47,8 %, to znamená ani nie kaž-
dý
druhý občan Slovenskej republiky.
A teraz, konkrétne. Druhá strana správy zdôrazňuje vy-
soký
podiel recidivistov a mládeže na
celkovej kriminalite,
ako
aj zvyšovanie počtu trestných činov spáchaných cudzinca-
mi,
ale bez konkrétneho návrhu opatrenia komplexného charak-
teru
vo vzťahu k týmto špecifickým skupinám páchateľov. Tre-
tia
strana správy konštatuje zvyšujúci sa počet neobjasne-
ných
prípadov prepadov, lúpeží tzv.
kurzových vozidiel pre-
vážajúcich
finančnú hotovosť, tiež bez návrhu riešenia. Na
štvrtej
strane správy, pán minister, konštatujete, že v Bra-
tislave
bol najväčší počet krádeží vlámaním do
bytov, jedna
tretina
v rámci Slovenskej republiky. Mňa by osobne zaujíma-
lo,
aké sú možnosti riešenia tohto alarmujúceho stavu.
Dovoľte mi ďalšiu poznámku k tej časti
správy, ktorá sa
týka
orgánov vyšetrovania, kde sa len veľmi stroho a lako-
nicky
spomínajú pojmy "rýchlosť a kvalita procesu vyšetrova-
nia".
Pýtam sa, akým organizačným, legislatívnym a materiál-
no-technickým
spôsobom bude ďalej rozvinutá ochrana vyšetro-
vateľa,
jeho procesná samostatnosť pred
možnosťou zasahova-
nia do priebehu
vyšetrovania zo strany jeho
nadriadených,
a
to aj pred možnosťou tzv. "kopnutia do gúľ".
Vážené pani kolegyne, kolegovia, pán minister, dovoľte
mi
na záver poukázať ani nie na samotnú závažnú trestnú čin-
nosť,
akou je organizovaný zločin a
terorizmus, ale na nie-
ktoré skutočnosti, ktoré zo strany ministerstva
s veľkou
pravdepodobnosťou
prispeli k zvyšovaniu tejto formy násilnej
kriminality.
Národná rada Slovenskej republiky v
bode číslo
14
svojho uznesenia číslo 69 zo dňa 20. 1.
1995 k Programo-
vému vyhláseniu
vlády Slovenskej republiky žiadala vládu
-
citujem: "centralizovať riadenie boja s organizovaným zlo-
činom
a vylúčiť zbytočné medzičlánky". V bode 15 tohto uzne-
senia
sme žiadali vládu - citujem:
"predložiť Národnej rade
Slovenskej
republiky konkrétne kroky zamerané na boj s orga-
nizovaným
zločinom".
Nadväzne
na to v súhrnnej informácii o bezpečnostnej
situácii
v Slovenskej republike v roku 1994 a
o prijatých
opatreniach
na ochranu verejného poriadku, života a
zdravia
občanov
a majetku ministerstvo vnútra a Policajný zbor si
predsavzali, citujem:
"zamerať pozornosť na vypracovanie
konkrétnych
opatrení zameraných na boj s
organizovaným zlo-
činom,
vrátane možného riešenia centralizácie tohto boja".
Napriek týmto uzneseniam neboli do
dnešného dňa predlo-
žené Národnej
rade Slovenskej republiky žiadne konkrétne
opatrenia
v boji proti organizovanému zločinu, ale, čo je
zarážajúce,
došlo k porušeniu uznesenia číslo
69/1995 a za-
radeniu medzičlánkov medzi prezidenta Policajného
zboru
a
Útvar organizovanej kriminality, a tým
k oslabeniu a spo-
maleniu
činnosti tohto útvaru. Otázne je, či to
bol zámer
alebo
neschopnosť.
V
súčasnosti patria operatívne
odbory pod kriminálny
útvar,
ten pod Správu kriminálnej polície a až nad ňou je
prezident
Policajného zboru. Namieste je otázka, prečo výbor
pod
vedením predsedu pána Andrejčáka nie je schopný plniť
svoju
kontrolnú úlohu aj voči Ministerstvu vnútra Slovenskej
republiky
aspoň tak, ako v predchádzajúcom volebnom období
a
upozorniť ministra vnútra na neplnenie a porušovanie uzne-
sení
Národnej rady Slovenskej republiky.
Na vysvetlenie čaká aj to, z akých dôvodov boli pozba-
vení
funkcie, premiestnení alebo
dobrovoľne opustili Útvar
organizovanej
kriminality 8 príslušníci, práve ľudia,
ktorí
boli
aktérmi akcie "Komando", pred
rokom a pol v Dunajskej
Strede.
A pritom, ostáva faktom, že Útvar organizovanej kri-
minality
bol vo
viacerých prípadoch úspešný práve ich pri-
činením,
ako napríklad pri odhaľovaní a
zdokumentovaní krá-
deže
50 kusov guľometov z vojenskej
techniky, alebo pri za-
istení
19 kg uránu 235 vo Svite.
Nemyslíte si, pán minister,
že takéto zaobchádzanie
s
členmi Útvaru organizovanej
kriminality je signálom pre
organizovaný
zločin, že majú voľné ruky, nehovoriac o tom,
že
ich sebavedomie a drzé vystupovanie zapríčinilo napríklad
v
okrese Dunajská Streda, že dnes už fakticky nenájdete člo-
veka,
ktorý by bol ochotný svedčiť? Poškodení v súčasnosti
už
ani nehlásia tzv. nákupy mafie u súkromníkov bez platenia
a
čerpania pohonných hmôt zadarmo, lebo neveria policajtom.
Ale vráťme sa ešte k uzneseniam
Národnej rady Sloven-
skej
republiky. Ako keby nebolo dosť ignorancie Národnej ra-
dy zo
strany Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky.
V
uznesení Národnej rady
Slovenskej republiky číslo 123
z
10. mája 1995 v bode 4 Národná rada
žiadala vládu - citu-
jem:
"sledovať a vykazovať osobitné trestné činy zaradené do
kategórie
organizovaného zločinu podľa zákona
Národnej rady
Slovenskej
republiky číslo 249/1994 Z. z. o boji proti lega-
lizácii
príjmov z najzávažnejších, najmä
organizovaných fo-
riem
trestnej činnosti. V polročných
intervaloch informovať
Výbor
Národnej rady Slovenskej republiky
pre obranu a bez-
pečnosť
o účinnosti prijatých opatrení v boji
proti organi-
zovanému
zločinu". Pán minister, vy natoľko ignorujete Ná-
rodnú
radu, že toto uznesenie ste nesplnili
za uplynulý rok
ani
raz. Nemyslíte si, že vaše odstúpenie je už namieste?
Vážená
Národná rada, dovoľte mi na základe uvedeného
predložiť jeden konkrétny návrh: Do bodu C zaradiť bod 3
-
vyhodnotiť plnenie uznesení Národnej
rady Slovenskej re-
publiky
číslo 69/1995 a 123/1995 - termín: júl 1996.
Ďakujem za vašu pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja. Pán poslanec Langoš, nech
sa páči. Ďalej
je
prihlásený pán poslanec Černák.
Poslanec J. Langoš:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
musím sa priznať, že som musel prekonávať veľký odpor,
aby
som vystúpil v tejto chvíli pred
slovenským parlamentom
v
prítomnosti ministra vnútra, ktorý sa len pred dvoma dňami
verejne
priznal k tomu, že sa podieľal s inými ústavnými či-
niteľmi
na trestnej činnosti. Skutočne silný odpor, ale roz-
hodol
som sa vystúpiť, pretože moja vlasť je v ohrození. Mi-
nister
sám vyvodí z toho svoju osobnú politickú zodpoved-
nosť.
Ale v tejto chvíli považujem za potrebné,
pretože poli-
cajná
služba je najťažšia, najzodpovednejšia
a najnebezpeč-
nejšia
medzi službami, ktoré poskytuje štát
svojim občanom,
aby
slovenský parlament vyjadril podporu a dôveru policajtom
Polície
Slovenskej republiky, o ktorých sa tak arogantne vy-
jadril verejne sám
minister. Preto navrhujem, aby
Národná
rada
Slovenskej republiky prijala takéto uznesenie:
"Národná rada Slovenskej republiky
vyslovuje podporu
a
dôveru policajtom Polície Slovenskej republiky."
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec
Černák. Pripraví sa
pán
poslanec Kováč.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predseda,
kolegyne a kolegovia,
skôr, ako poviem niekoľko poznámok k
ekonomickej krimi-
nalite,
dovoľte mi len pripomenúť koľkokrát opozícia pred-
nášala
vecné, odborné, fundované návrhy, ako sme vás upozor-
ňovali, priatelia z
koalície, že nezmyselnou
novelizáciou
Trestného zákona o
tom, že vinný je len ten, kto úplatky
prijíma,
sa nič nevyrieši. Vtedy ste sa smiali,
podobne ako
dnes,
nebrali ste náš názor vážne. A o deväť mesiacov pre-
miér
povie, že áno, Slováci sú takí, za deväť mesiacov sme
zaznamenali
len jeden, jediný prípad. Takže nie
cesta sank-
cií,
presadzovania jedného jediného
názoru, ale cesta spo-
lupráce,
cesta využitia odborného potenciálu všetkých, ktorí
majú
záujem, je cesta, ktorá pomôže riešiť aj taký zložitý
problém,
ako je bezpečnostná situácia na Slovensku.
Túto správu som si prečítal veľmi pozorne a, žiaľ, mám
pocit,
že je urobená takpovediac z povinnosti, aby bola spl-
nená
úloha, aby sa dala urobiť "fajočka", ale veľmi málo som
sa z nej
dozvedel, aký bude ďalší vývoj, aké budú ďalšie
konkrétne
úlohy. Zameral som sa predovšetkým na
oblasť eko-
nomickej
kriminality.
Dámy a
páni, nie je potrebné veľa
rozprávať. Stačí si
sadnúť
- a podľa možnosti takí menej známi - na chodbe Fondu
národného
majetku, stačí si sadnúť na hocijakom úrade, stačí
vidieť, ako ľudia
vychádzajú, tí, ktorí
potrebujú nejaké
rozhodnutie,
stačia tie typicky ironické poznámky, že zadar-
mo
ani kura nehrabe, a fakt -
ekonomická kriminalita a ko-
rupcia
sa stávajú vážnou rakovinou slovenskej spoločnosti.
Znižujúca sa kúpna
sila obyvateľstva, existenčné
problémy
niektorých,
ale na druhej strane aj nenásytnosť tých,
ktorí
majú
veľa a chcú mať ešte viac, vedie k tomu, že ak nebudeme
s
týmto problémom bojovať, staneme sa takou krajinou, ako sú
niektoré latinsko-americké krajiny, kde sa
bežne hovorí
o
tom, že jedna cena je oficiálne uznaná a druhá je cena,
ktorá
ide popod stôl.
Je na
zamyslenie sa nás všetkých, ak
pri takom stave,
ktorý
v našej spoločnosti panuje, sa medzi najzávažnejšími
deliktmi,
ktoré boli v tejto oblasti vyšetrené,
resp. ktoré
boli
dané na podanie obžaloby, uvádza len 9
prípadov, a me-
dzi
tými 9 v Slovenskej republike najzávažnejším je naprí-
klad
aj taký, že v októbri roku 1995 bol v
Bratislave zadr-
žaný
nejaký F. A., ktorý sa narodil v Kuvajte a v telefónnom
automate
platil falzifikátom telefónnej karty, tzv. nekoneč-
nej
večnej karty.
Dámy a páni, ak už máme takú
čistú spoločnosť z hľa-
diska
ekonomického, že keď niekto v telefónnom automate pla-
tí
nekonečnou kartou, tak si to zaslúži byť v zozname najzá-
važnejších
prípadov, mohli by sme si gratulovať.
Ale všetci
viete,
že to nie je tak.
Nechcem zabíjať váš čas konkrétnymi
podozreniami, alebo
náznakmi.
Musím vám povedať, že som privítal, keď ste pre-
dostreli
program Čistých rúk. Síce nevedel som
sa v niekto-
rých
tých zákonoch orientovať, nevedel som presne, čo je tam
myslené,
ale myslel som, že postupnou realizáciou spoločne
podporíme
tie kroky, ktoré budú viesť k očisteniu spoločnos-
ti.
Žiaľ, program ostal programom, a ani
v tejto správe sa
nehovorí
o tom, ktoré konkrétne úlohy sa z
tohto programu
realizovali
a ktoré sa budú realizovať.
Dámy a páni, viete o mne, že som bol riaditeľom podni-
ku.
Raz som bol na jednom školení, kde nám hovorili: "Ak za-
dáte ako vedúci
pracovníci úlohu napríklad
takéhoto typu:
systematickým
tlakom na znižovanie stavu zásob a
zvyšovanie
efektívnosti
výroby zlepšovať hospodársky výsledok
podniku,
nikto vám nič
neurobí, pretože nevie čo má robiť. Čo vám
pripomína úloha v
uznesení pod písmenom c), kde sa píše:
"pokračovať
v
úsilí o zlepšovanie bezpečnostnej situácie
v
Slovenskej republike cestou koordinácie, hodnotenia a kon-
troly
programových dokumentov vlády
prijatých v boji proti
zločinnosti, korupcii a
drogovým závislostiam"?
Nikto nič
neurobí,
pretože nevie, čo má robiť.
Preto si dovolím dať návrh, aby sme toto uznesenie do-
plnili
dvoma konkrétnymi úlohami. Predovšetkým požiadať vlá-
du,
aby predložila Národnej rade
vyhodnotenie plnenia prog-
ramu
Čisté ruky za rok 1995, termín do 30. 6., a zároveň aby
predložila
Národnej rade harmonogram realizácie úloh progra-
mu
Čisté ruky na rok 1996, takisto do 30.
6. A následne po-
tom
v ďalšej správe, ktorá bude daná za rok 1996 do marca
1997,
budeme môcť konkrétne hodnotiť, aké úlohy boli dané
a
ako boli plnené. Toľko môj návrh na uznesenie.
A
dovoľte mi, prosím, aby som sa
dotkol ešte jednej
problematiky.
Ak si tú správu otvoríte na strane 14, v po-
slednej
vete sa dočítate: "Autoritu Policajného zboru nezvy-
šujú
ani snahy o spolitizovanie jeho
činnosti v kauzách za-
vlečenia
Michala K. mladšieho do cudziny a preverovania pod-
pisov
na petičných hárkoch Demokratickej únie." Bola to naj-
väčšia
policajná akcia po nežnej revolúcii. Tu, v tejto sále
sme
protestovali, tu, v tejto sále som niekoľkokrát žiadal
formou
interpelácie, najúčinnejšej poslaneckej zbrane, odpo-
veď
od pána ministra Hudeka, koľko osôb
svoj podpis pod pe-
tičnými
hárkami Demokratickej únie priznalo.
Verím,
že spolitizovávanie Policajného
zboru je zlé.
Spolitizoval
ho ten, kto poslal policajtov do ulíc, aby pre-
verovali
podpisy pravosti. Verejne som povedal, a znova opa-
kujem,
boli niektorí jednotlivci, ktorí boli
príliš inicia-
tívni,
ktorí nechali ľudí čakať, ktorí robili na nich nátlak
a
narážky, ale drvivá väčšina Policajného
zboru absolvovala
toto preverovanie taktne, na úrovni,
takpovediac skoro sa
hanbili
za to, že to musia preverovať. Ale keď dospeli k ne-
jakému
číslu a keď to číslo zosumarizovali, nikdy neuzrelo
svetlo
sveta. A preto, hoci som nebol
nadšený tým, že moje
meno
sa spomína v súvislostiach s nahrávkou rozhovoru pána
Ivana
Lexu a pána Hudeka, ale bola to obrovská morálna sa-
tisfakcia,
že keď policajti spočítali koľko ľudí
podpísalo,
resp. priznalo
svoju pravosť podpisu,
a keď sa dospelo
k
číslu 11 313, pán minister svojmu kolegovi Lexovi povedal:
"To
vieš, debili, zosumarizovali to."
Ak ste tam čítali moje meno a že
som ukazoval na mí-
tingu
nejaké výpisy, bola to tabuľka z počítača, v ktorej
bolo
napísané, že 11 313 ľudí priznalo, a pán minister Hudek
neodpovedal
na moje otázky ako minister, keď som mu ich klá-
dol,
ale svojmu kolegovi do telefónu povedal: "To vieš, nik-
dy
to neuzrie svetlo sveta, použijeme
iný." Samozrejme, po-
vedal
som to svojimi slovami, presný text ste
si mohli pre-
čítať.
A preto dámy a páni, skončím tým, že mnoho sa diskutu-
je,
či bolo etické zverejniť takúto pásku, a mnoho sa hovorí
o
tom, ako sa tá páska získala. To nie je problém. Ale zása-
da
je tá, že keď minister nepovie pravdu
na pôde Národnej
rady,
treba pravde pomôcť, aby uzrela svetlo sveta. A keď aj
takýmto
spôsobom, je to správne, pretože pravda sa zamlčať
nedá
a ja dúfam, že to nebude trvať 40 rokov.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Roman Kováč a pripraví sa
pán poslanec Ma-
tejka.
S faktickou poznámkou najskôr pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci. Považujem skutočne za pozo-
ruhodné,
ak nejaký poslanec prehlási, že prešetrovanie po-
dozrenia
z trestného činu podvodu je politickou kauzou.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec
Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
dostali sme na prerokovanie materiál,
ktorý sa nazýva
"Správa
o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za
rok
1995 a návrh opatrení na jej zlepšenie v roku 1996". Ma-
teriál podľa košieľky predkladá Vladimír Mečiar,
predseda
vlády
Slovenskej republiky.
Vážené dámy a páni, keď ste si
preštudovali tento mate-
riál,
mnohí z vás museli zistiť, že tento materiál neobsahu-
je
návrh opatrení na rok 1996. Azda
vás o tom presvedčí aj
košieľka.
Keď sa na ňu pozriete, čo materiál
obsahuje, zis-
títe,
že návrh opatrení tam nie je uvedený.
Napriek tomu je
tam
návrh uznesenia, že Národná rada berie na vedomie správu
o
bezpečnostnej situácii v Slovenskej
republike za rok 1995
a
návrh opatrení na jej zlepšenie v roku 1996.
Vážení páni a dámy, toto považujem za pohŕdanie parla-
mentom
- neposkytnúť materiál, ktorý máme zobrať na vedomie,
ale
žiadať od nás, aby sme ho na vedomie
zobrali. Ako sa to
dá
inak nazvať? Hlboká nekompetentnosť
ministerstva vnútra,
niet
na to iný výraz. Nedali si tú námahu,
aby napísali, čo
len
slovíčko, čo chcú robiť v roku 1996. Až keď sa na to
prišlo
v zdravotnom výbore, kde všetka česť, sa rokuje nie
politicky,
ale vecne, v zdravotnom výbore sme
prišli na to,
že
neobsahuje návrh opatrení a upozornili sme na to predsedu
Národnej rady, až
zásluhou tohto upozornenia
sa dodatok,
ktorý
máte v laviciach, dostal na váš stôl.
Dovoľte,
aby som sa vrátil k bezpečnostnej situácii.
Správa
uvádza, že na Slovensku bolo v roku
1995 evidovaných
114
579 trestných činov. Každú hodinu teda
13 trestných či-
nov.
A prosím, pozrite sa, čo ponúka
ministerstvo vnútra na
riešenie
tejto situácie. Okrem všeobecných úloh, ktoré vy-
plývajú
z rozpracovania množstva
materiálov, ponúka 5 kon-
trolných
úloh.
Prvá úloha je zabezpečenie európskej
regionálnej konfe-
rencie
Interpolu. Druhá úloha - a prosím, všimnite si túto
druhú
úlohu, začať s realizáciou systémového
riešenia prob-
lematiky
boja s trestnou činnosťou krádeží
motorových vozi-
diel.
Za tým účelom vyriešiť etapu 1 a 2 projektu Integrácia
pátracieho systému atď. Všimnite si, že tá ignorancia
mini-
sterstva vnútra pokračuje, pretože si tu kladú
úlohu do
20.
3. 1996. Namiesto toho, aby nám referovali, pretože dnes
máme
máj, aká je situácia s plnením tejto úlohy, už zadávajú
úlohu.
Teda, začať realizáciu systémového riešenia. Tretia
konkrétna úloha -
prijať potrebné personálne,
organizačné
a
materiálno-technické opatrenie v
súvislosti s ohlasovacou
povinnosťou
bánk v prípade podozrivých bankových operácií.
Štvrtá úloha
- zorganizovať medzirezortnú poradu orgánov
činných
v trestnom konaní. Opäť mala byť hotová do 30. 3.
A
piata - predložiť na rokovanie vlády
návrh o organizovaní
pomoci,
spolupráce občanov s políciou. Táto
piata úloha nie
je
ani termínovaná.
Vážené
dámy, vážení páni, myslím si, že
by sme mali
predstúpiť
s týmto návrhom opatrení pred verejnosť. Povedzme
to
tým 114 579 obetiam trestných činov, akéže to opatrenie
ministerstvo vnútra
pripravilo. Zorganizuje konferenciu,
urobí medzirezortnú poradu. No to
sa teda títo ľudia ne-
smierne
potešia. Návrh opatrení, ktoré
predložilo minister-
stvo
ako dodatok, považujem za absolútne nedostatočný, ne-
konkrétny,
neriešiaci vôbec problematiku kriminality na Slo-
vensku,
a preto navrhujem prijať uznesenie:
Národná
rada Slovenskej republiky berie
správu o bez-
pečnostnej
situácii v Slovenskej republike za rok 1995
na
vedomie
- prvá časť. A druhá časť uznesenia - Národná rada
žiada
vládu Slovenskej republiky o predloženie konkrétnych
krokov
v návrhu opatrení na zlepšenie bezpečnostnej situácie
v
roku 1996 na najbližšiu schôdzu Národnej rady.
Zdôvodnenie: to, čo je predložené ako návrh opatrení,
vážené
dámy a páni, nie je návrh
opatrení. Je to zdrap pa-
piera, ktorý bol
narýchlo pripravený, keď sa zistilo, že
niečo
chýba. A ja skutočne s veľkou chuťou
zverejním úlohy,
ktoré
si kladie ministerstvo vnútra na
zlepšenie kriminali-
ty,
v dennej tlači, tak, aby občania
vedeli, ako bude chrá-
nená
ich bezpečnosť.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja. Pán poslanec Matejka, nech
sa páči.
Poslanec A. Matejka:
Vážený pán predseda,
pán minister,
vážení kolegovia,
v súvislosti s prerokúvaním správy o bezpečnostnej si-
tuácii
na území Slovenskej republiky za minulý rok dovoľujem
si
vás oboznámiť s realizáciou niektorých opatrení prijatých
na
stabilizáciu bezpečnostnej situácie v
hlavnom meste Slo-
venskej republiky, ktoré som si zadovážil na
prerokovanie
tejto správy, aby
som zároveň povedal aj niečo pozitívne
k
výkonu polície v Slovenskej
republike, a zvlášť v našom
hlavnom
meste.
Vývoj bezpečnostnej situácie v centrálnej
časti hlavné-
ho
mesta Slovenskej republiky si vyžiadal
vytvorenie nového
útvaru
- odboru hliadkovej služby v
podmienkach Veliteľstva
Policajného
zboru hlavného mesta Slovenskej republiky Bra-
tislavy. V centrálnej časti mesta, predovšetkým
v obvode
Bratislava
I Staré Mesto, dochádzalo k značnej
koncentrácii
záujmových osôb
polície, a následne
k páchaniu uličnej
trestnej
činnosti. Najväčšmi boli napádaní zahraniční turis-
ti,
fyzicky postaršie a slabšie osoby.
Prioritné postavenie
v
jednotlivých druhoch trestnej činnosti
mali vreckové krá-
deže,
vykrádanie a krádeže motorových vozidiel. Toto je kri-
minalita,
ktorá denne otravuje veľké množstvo našich obča-
nov,
a tí potom hodnotia stav akcieschopnosti štátneho orgá-
nu.
Odbor hliadkovej služby začal vytýčené
úlohy plniť dňom
3.
10. 1995. Na riešenie nepriaznivej bezpečnostnej situácie
boli
odboru hliadkovej služby stanovené
ciele, a to hlavne
vo
vytvorení bezpečnostných úsekov s ich
nepretržitým obsa-
dzovaním
hliadkovou službou, v mapovaní a zamedzovaní pácha-
nia
trestnej činnosti záujmových osôb a v zefektívnení výko-
nu
poriadkovej služby polície v hlavnom meste Slovenskej re-
publiky.
Výkon služby sa vykonáva v štyroch
čatách v presne
určených
úsekoch hliadkovania. Systemizovaný
stav na odbore
hliadkovej
služby je v súčasnosti 157 policajtov. Do 15. má-
ja
bol výkon služby posilňovaný aj v dohode s príslušníkmi
mestskej
polície. V nepretržitom výkone služby,
v trojsmen-
nom
pracovnom cykle, sa obsadzuje 20 úsekov
určených na zá-
klade
analýzy v uličnej trestnej činnosti, a to v dennom,
popoludňajšom
a nočnom čase, so striedaním hliadok na
urči-
tých
úsekoch, 60 policajtmi odboru hliadkovej služby.
Stav bezpečnostnej situácie na úsekoch hliadkovania sa
denne
vyhodnocuje s podielom na dosiahnutej výslednosti jed-
notlivých
hliadok. Pravidelným obsadzovaním
úsekov hliadko-
vania,
zvýšením kontrolnej činnosti hliadok sa
podarilo vy-
tlačiť
páchateľov uličnej kriminality zo sledovaných úsekov,
čo
sa prejavilo znížením celkového nápadu trestnej činnosti.
Došlo
k podstatnému eliminovaniu vreckových krádeží, obťažo-
vania
občanov a návštevníkov hlavného mesta a krádeží vláma-
ním
do motorových vozidiel. U občanov sa
zvýšil pocit osob-
nej
bezpečnosti v tejto oblasti kriminality.
Teraz
niekoľko štatistických údajov.
Pozitívne možno
hodnotiť,
že od zriadenia tohto útvaru nebol v
centre mesta
zaznamenaný prípad závažného porušenia verejného poriadku.
O
správnosti rozhodnutia ministra vnútra o
zriadení tohto
útvaru
svedčia aj dosahované výsledky. Za obdobie od 1. 10.,
to
znamená od vzniku tohto útvaru do 30. 4. 1996, bolo zadr-
žaných
47 páchateľov trestnej činnosti,
zadržaných 114 hľa-
daných
osôb, predvedených 781 osôb podozrivých
zo spáchania
trestného
činu, zadržaných 219 osvedčení o evidencii motoro-
vého
vozidla, zadržaných 127 vodičských preukazov, uložených
6
404 blokových pokút na celkovú sumu 890 000 Sk. Zistilo sa
1
143 priestupkov. Podalo sa 498 oznámení o spáchaní doprav-
ného
priestupku účastníkmi cestnej premávky.
Toto opatrenie našlo odraz aj v znížení
nápadu krimina-
lity
v obvode Staré mesto. Za hodnotené
obdobie došlo k po-
klesu
nápadu trestnej činnosti o 381 skutkov.
Výrazne sa to
prejavuje
na úseku násilnej kriminality, kde došlo k poklesu
o
17 prípadov. Napríklad pri lúpežiach
došlo k zníženiu
o
7 týchto trestných činov, pri krádežiach vlámaním do bytov
došlo
k poklesu z 53 na 33 a pri krádežiach motorových vozi-
diel
z 218 na 159.
V podstate možno konštatovať, že vďaka
prijatým opatre-
niam
zo strany ministerstva vnútra došlo
k zlepšeniu bez-
pečnostnej
situácie v hlavnom meste Slovenskej republiky. To
však
neznamená, že na veľký počet obyvateľov
hlavného mesta
Slovenskej
republiky sa môžeme s touto situáciou
plne uspo-
kojiť.
Tento experimentálny výkon služby sa
bude rozširovať
aj
do ostatných mestských častí. Z
uvedeného rozboru vyplý-
va, že
výkon hliadkovej služby
možno hodnotiť pozitívne
z
represívneho, ako aj z preventívneho hľadiska. Výkon je
orientovaný
hlavne na predchádzanie a objasňovanie
trestnej
činnosti
uličného charakteru, zabezpečenie verejného poriad-
ku,
zamedzenie páchania lúpeží a násilnej trestnej činnosti,
pátranie po hľadaných osobách a veciach.
Doterajší vývoj
bezpečnostnej
situácie a stav verejného poriadku plne podpo-
ruje
a potvrdzuje opodstatnenosť zriadenia tohto útvaru.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi. Ďalej je
prihlásený do rozpra-
vy
pán poslanec Fedor. Ešte predtým s faktickou poznámkou sa
hlási
pán poslanec Bajan.
Poslanec V. Bajan:
Ďakujem pekne, pán predseda. Samozrejme,
je to zaujíma-
vá správa, ale
všade tam, kde pán kolega Matejka hovoril
o
meste Bratislava, by
bolo treba povedať
Staré mesto.
Správne
podotkol, že je predpoklad, že sa
vytláča priestup-
ková
činnosť práve v neprospech ostatných okrajových mest-
ských
častí, takže až taká jednoznačná pozitívna správa to
nie
je. To je jedna poznámka.
Druhá poznámka je, že na zmiešané
hliadky sú viaceré
názory.
O tom pán minister tiež vie. Táto situácia sa pre-
hodnocuje,
pretože zmiešané hliadky sa predovšetkým využíva-
jú
na potreby Policajného zboru, a nie v prospech tých vecí,
ktoré občan pociťuje. Čiže obchôdzková činnosť
sa vlastne
stráca
a je to len hliadková činnosť predovšetkým vodičom.
Tak
sme hodnotili posledné tri mesiace,
takže bude to treba
ešte
veľmi vážne prehodnotiť, čo s tým ďalej.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec A. Fedor:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán minister,
kolegyne, kolegovia,
v súvislosti s prerokúvaním správy o bezpečnostnej si-
tuácii
na území Slovenskej republiky dovoľte, aby som vás
podrobnejšie
poinformoval o bezpečnostnej
situácii v Koši-
ciach.
Bezpečnostná situácia na teritóriu mesta Košíc je de-
terminovaná
predovšetkým stavom, štruktúrou a dynamikou kri-
minality
a stavom jej objasňovania, kvantitou
dopravnej ne-
hodovosti a dopravnej
disciplíny na území Košíc, úrovňou
ochrany verejného
poriadku, do ktorého
patrí početnosť
a
druhová skladba páchaných
priestupkov v zmysle všeobecne
záväzných
právnych predpisov, ale i stav a úroveň dodržiava-
nia
všeobecne záväzných nariadení
orgánov miestnej štátnej
správy a samosprávy. Nemalou mierou
bezpečnostnú situáciu
ovplyvňuje
i výskyt ďalších negatívnych javov,
akými sú al-
koholizmus,
drogová závislosť, ale aj výskyt
prejavov raso-
vej
neznášanlivosti medzi majoritnou a minoritnou časťou ob-
čianskej
spoločnosti v meste. Ide predovšetkým o
vzťahy me-
dzi
obyvateľstvom rómskeho pôvodu a ostatnými občanmi mesta.
Indikátorom spokojnosti, respektíve nespokojnosti oby-
vateľstva s bezpečnostnou situáciou na území
mesta je na
jednej
strane pocit bezpečia, respektíve
ohrozenosti, ktorý
obyvatelia
Košíc pociťujú, a na druhej strane názor obyva-
teľstva
na prácu polície, respektíve ďalších
zložiek, ktoré
participujú
na jej pozitívnom ovplyvňovaní.
Nemalú mieru na ovplyvňovaní týchto pocitov a postojov
majú
masmediálne prostriedky a stav a úroveň
informovanosti
obyvateľstva
o bezpečnostnej situácii v meste.
Bezpečnostnú
situáciu
na území Košíc najvýraznejšou mierou ovplyvňoval za
posledné roky prudký
rast kriminality spojený s nárastom
spôsobených
škôd, rastom agresivity a organizovanosti trest-
nej
činnosti a znižujúcou sa mierou jej objasňovania. Táto
situácia
kulminovala v roku 1993. Už v priebehu roka 1994
bolo možné pozorovať postupne sa znižujúcu
dynamiku rastu
kriminality.
Novela trestno-právnych noriem, ktorá nadobudla
účinnosť
od 1. 10. 1994, výraznejšou mierou
ovplyvnila pre-
dovšetkým
najfrekventovanejší druh trestnej
činnosti - ma-
jetkovú
kriminalitu.
Projekt, Košice - bezpečné mesto spája
tri samostatné
prvky,
a to samosprávu, štátnu správu a občana. Kladie si za
úlohu
realizovať ozdravenie spoločnosti podporou systémových
vzťahov,
odrážajúcich vývinové tendencie spoločnosti, rozvoj
aktivít
miestnej samosprávy v oblasti ochrany
verejného po-
riadku,
vnútornú prepojenosť štátnej
správy, samosprávy a
občana pri potieraní kriminality a javov
s kriminogénnym
prvkom.
Za takéto javy možno považovať aj priestupky, kto-
rých
neriešenie v rôznych oblastiach
ľudských činností môže
viesť
k vzniku následných nežiaducich javov.
Projekt si ne-
kladie
za cieľ vytvoriť policajný režim na určitom teritóriu
enormným
nasadením bezpečnostných a poriadkových
síl, i keď
pre
nezainteresovaného v tejto etape môže skutkový stav tak-
to
vyzerať - posilnenie mestskej polície o 130
policajtov a
miestneho
veliteľstva Policajného zboru
Košice o 161 poli-
cajtov.
Realizácia projektu Košice - bezpečné mesto
je rozdele-
ná
z pohľadu realizácie projektových
opatrení do nasledujú-
cich
fáz.
Prvá
fáza: vyčlenenie územia na realizáciu projektu,
jeho
rozdelenie do mikrorajónov a obsadenie poriadkovými si-
lami,
vytvorenie miestnej a osobnej znalosti,
začiatky zís-
kavania
občanov bývajúcich na chránenom
teritóriu na tvorbu
sebeochranných
aktivít.
Druhá fáza: krátkodobé presuny
projektových opatrení do
priestorov
nadväzujúcich na chránené územie s
cieľom posil-
niť
zázemie projektu a vytvoriť predpoklad
na postupné roz-
širovanie
projektu, zväčšovanie mikrorajónov tak, aby sa po-
čet chránených ulíc zdvojnásobil. Toto
obdobie bude tiež
charakterizované rozvojom
technickej ochrany objektov.
V
tomto období by sa
mali rozvinúť aktivity zamerané na
brlohy,
zhromaždiská bezdomovcov, ako aj
pohostinské zaria-
denia nižších cenových skupín, kde dochádza k
porušovaniu
verejného
poriadku.
Tretia fáza: zvyšovanie počtu objektov
chránených tech-
nickými
prostriedkami s vývodom na PCO, alebo akustický sve-
telný
signál s vývodom na ulicu. Rozvoj opatrení vo sfére
sociálneho
inžinierstva: projekt by sa mal v tomto
období
začať posilňovať záujmovými združeniami občanov, civilno-
bezpečnostnými
službami a aktivitou trvalo bývajúceho obyva-
teľstva
na chránenom území. Bude tiež charakterizovaný ak-
tívnym ovplyvňovaním právneho myslenia a cítenia občanov
prostredníctvom
masovokomunikačných prostriedkov.
Štvrtá fáza bude charakterizovaná
rozptylom projektu do
väčšej
aglomerácie a tvorbou zón bezpečia, zón
rizika a zón
nebezpečia.
Alternatívne je možné projekt v
budúcnosti pri-
spôsobovať
stavu bezpečnostnej situácie buď jeho postupným
rozdeľovaním,
alebo presunom častí, alebo celého projektu do
mestských častí,
kde poriadkové aktivity
nespĺňajú svoj
účel,
resp. kde pretrváva zhoršená bezpečnostná situácia.
Na
zabezpečenie úloh vyplývajúcich
z projektu Košice
-
bezpečné mesto, minister vnútra Slovenskej republiky vyko-
nal
opatrenia na personálne posilnenie útvarov poriadkovej
a
kriminálnej služby, Mestského veliteľstva Policajného zbo-
ru Košice o
161 funkčných miest na priamy výkon služby.
S
prijímaním nových príslušníkov Policajného
zboru a s ich
nasadzovaním
na plnenie úloh v rámci projektu sa začalo 1.
9.
1995 a 15. 11. 1995 boli plánované
stavy naplnené. Novo-
prijatými
policajtmi sa posilnili počty policajtov vo výkone
hliadkovej
služby na všetkých obvodných oddeleniach Policaj-
ného zboru, čím
sa docielilo 50-percentné
zvýšenie počtu
hliadok
vysielaných do výkonu hliadkovej služby.
Pokiaľ sa v júni 1995 za jeden
operačný deň vysielalo
v
priemere 57 dvojmužových hliadok do
výkonu služby, tak
v
decembri sa vysielalo v priemere až 116 dvojmužových hlia-
dok
za jeden operačný deň, čím bola
zabezpečená účinná pre-
vencia
kriminality páchanej najmä na ulici.
Túto skutočnosť
možno
dokumentovať na počte spáchaných trestných činov ná-
silného
charakteru za obdobie roku 1995 v
porovnaní s rokom
1994. Pri trestných činoch lúpeže došlo
k zníženiu počtu
spáchaných
prípadov o 44,2 % a ublížení na zdraví o 8,7 %.
Celkový nápad majetkovej kriminality sa znížil
o 36,5 %,
z
toho pri krádežiach vlámaním o 20,2 %,
pri krádežiach mo-
torových
vozidiel o 44,5 % a pri krádežiach vecí a súčiastok
z
motorových vozidiel o 31,1 %.
Tieto pozitívne výsledky sa podarilo
dosiahnuť aj in-
tenzívnym
vykonávaním opatrení preventívneho i
represívneho
charakteru,
vzájomnou koordináciou síl a prostriedkov
Mest-
ského
veliteľstva Policajného zboru Košice. Z celkového poč-
tu
trestných činov zaznamenaných v roku 1995 bolo 2 298
spáchaných
na ulici. V porovnaní s rokom 1994 došlo k zníže-
niu
počtu trestných činov spáchaných na ulici o 1 145 prípa-
dov. Za
hodnotené obdobie sa
objasnilo 1 029 prípadov
spáchaných
na ulici a objasnenosť týchto trestných
činov je
44,77
%. V porovnaní s rovnakým obdobím roka 1994 objasne-
nosť
uličnej kriminality vzrástla o 7,27 %. Dôslednou reali-
záciou
opatrení v rámci projektu sa dosiahli veľmi pozitívne
výsledky
v zamedzovaní trestnej činnosti a jej
objasňovaní.
V
porovnaní s rokom 1994 sa podarilo znížiť celkový nápad
trestných
činov v služobnom obvode obvodných
oddelení Poli-
cajného
zboru Staré mesto o 26,2 %. Na druhej strane vzrást-
la
objasnenosť o 16,4 %. Zvlášť pozitívne treba hodnotiť do-
siahnuté
výsledky v zamedzovaní násilnej
kriminality závaž-
ného
charakteru, ako sú lúpeže, pri ktorých sa dosiahlo zní-
ženie
počtu spáchaných trestných činov o 57,1
% v porovnaní
s
rokom 1994.
Zvýšená
pozornosť sa venovala
dodržiavaniu všeobecne
záväzných nariadení mesta a jednotlivých mestských
častí,
a
to hlavne pri ochrane zelene, životného prostredia, zisťo-
vaní
nepovolených skládok odpadu a státí a zaparkovaní moto-
rových
vozidiel. V roku 1995 policajti poriadkovej polície
zistili
celkom 25 359 priestupkov, čiže o 3 614
priestupkov
viac
ako v roku 1994. Nárast počtu zistených
priestupkov sa
zaznamenal pri
všetkých druhoch priestupkov. V rozkaznom
a
blokovom konaní sa prerokovalo 18 400
priestupkov na cel-
kovú
sumu 2 245 690 Sk. Na prerokovanie
správnym orgánom sa
predložilo
1 519 priestupkov.
Projekt
Košice - bezpečné mesto má svojou koncepciou
a
obsahom väčšmi preventívny ako represívny charakter.
Z
tohto hľadiska narastá význam
efektívnej prevencie krimi-
nality a poslanie
skupiny prevencie kriminality
Mestského
veliteľstva
Policajného zboru Košice. Táto skupina realizuje
škálu
najrôznejších akcií - seminár prevencia kriminality,
tlačové
besedy zamerané na odovzdávanie informácií pracovní-
kom
médií, aj o realizácii a dosahovaných výsledkoch v rámci
projektu,
vykonávanie ankiet s rôznym zameraním medzi obyva-
teľstvom
a ich analýzu na využitie v rámci výkonu služby,
podiel
na boji proti drogám medzi mládežou a organizovanie
rôznych
akcií pre obyvateľstvo s cieľom
formovania pozitív-
neho
vzťahu obyvateľstva k polícii.
Dosiahnuté pozitívne výsledky v dynamike
rastu a objas-
ňovania
trestnej činnosti na teritóriu mesta
Košice svedčia
o
tom, že realizácia projektu v plnej
miere prispela k zvý-
šeniu
bezpečnosti občanov a ich majetku. Jeho ďalší vývoj je
v
značnej miere závislý nielen od vývoja bezpečnostnej si-
tuácie
na teritóriu mesta Košice, ale aj od
jeho ďalšieho
ekonomického
a finančného zabezpečenia. V ďalšom období je
žiaduce dosiahnuť v
prvom rade stabilizáciu
novoprijatých
príslušníkov.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne.
Vážení páni poslanci, pani poslankyne, to
bola posledná
prihláška
do rozpravy. Ak sa nikto nehlási do rozpravy...
Pán
poslanec Kunc, do rozpravy? Nech sa páči. Ale najskôr
s
faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec, predseda Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem, pán predseda. Pán poslanec Langoš okrem iného
vo
svojom vystúpení navrhol doplnok
konečného uznesenia Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky v tomto znení: "Národná ra-
da
Slovenskej republiky vyslovuje dôveru a
podporu policaj-
tom Polície Slovenskej republiky". Domnievam
sa, že tento
návrh by mohol
mať špekulatívny základ, preto
neodporúčam
plénu
Národnej rady Slovenskej republiky schváliť návrh pána
poslanca
Langoša, ale iný v tomto znení:
"Národná rada Slo-
venskej
republiky vyslovuje dôveru a podporu tým
policajtom
Polície Slovenskej
republiky, ktorí dôsledne dodržiavajú
právny
poriadok Slovenskej republiky."
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Hofbauer - faktická
poznámka.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem, pán predseda. Rozprave, ktorá doteraz prebeh-
la,
som úprimne rád, vrátane vystúpenia
pána poslanca Kňaž-
ka,
ktorý sa hrdí členstvom v poslaneckom
klube Demokratic-
kej únie. Jeho
vystúpeniu, ktoré malo
skutočne svojrázny
charakter,
trúfam si upozorniť kto všetko tlieskal: bývalý
minister
školstva, bývalý minister
zdravotníctva, dvaja bý-
valí
predsedovia vlády, bývalý štátny tajomník ministerstva,
bývalý minister
financií, bývalý minister vnútra, bývalý
podpredseda
vlády, bývalý minister hospodárstva,
bývalý mi-
nister zahraničných vecí. Vážená opozícia,
pred takouto
vládnou
zostavou nech Boh chráni tento štát,
pretože obyva-
telia
tohto štátu si to jednoducho nezaslúžia.
Signifikantnou, bežnou pracovnou metódou
opozície sa
stali
kriminálne skutky a trúfam si
pripomenúť niekoľko ta-
kýchto
skutočností: odpočúvanie rokovania Hnutia za demokra-
tické
Slovensko pri Košiciach, odpočúvanie utajeného rokova-
nia vlády, odposluch rokovania uzavretej
schôdze Národnej
rady,
odposluch rokovania snemu Hnutia za
demokratické Slo-
vensko.
Vystupovanie politickej opozície dokumentuje znalosť
činov, ktoré sa
ešte neuskutočnili, alebo
sa uskutočnili
takmer súbežne s
avizovanými prehláseniami
predstaviteľov
opozície.
Vy si možno neuvedomujete, ako sa vlastne demasku-
jete
týmito krokmi.
Ešte dve
pripomienky, pán predseda. Pán
Pittner včera
v
televízií publikovanie protizákonného
údajného odposluchu
označil
za jahodu na šľahačke. Pán bývalý minister vnútra,
publikovanie
protizákonného odposluchu ste včera v televízii
označili
za jahodu na šľahačke. A pán Černák tu vyhlásil, že
pravde
treba pomôcť aj takýmito spôsobmi. Pán Černák, to bo-
li
spôsoby protizákonné a
protiústavné. Takže, na toto si
trúfam
túto poslaneckú snemovňu upozorniť.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Do rozpravy je prihlásený
pán poslanec Kunc,
pán
poslanec Javorský a pán poslanec Fogaš. (Hlasy v sále,
že
nie všetci s hlásili do rozpravy.) Kto sa hlási s faktic-
kou
poznámkou z tých, čo sú tam? Dobre, takže s faktickou
poznámkou
sa hlási pán poslanec Javorský.
Poslanec F. Javorský:
V prvom
rade by som reagoval na
časť vyjadrenia pána
Hofbauera.
Dobre, že urobil ten výpočet nahrávok, ale azda
prizná
aj to, ako ste sami zistili, že väčšinu týchto nahrá-
vok
robili vaši ľudia.
A druhá vec, ktorú chcem povedať, chcem s
plnou vážnos-
ťou
poprosiť pána ministra o vysvetlenie,
ako a s kým chce
ministerstvo riešiť úlohy spojené s nárastom
kriminality,
keď
policajtov, na vzdelaní ktorých má aj on veľký podiel,
ohodnotil
ako debilov.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Langoš.
Poslanec J. Langoš:
Ďakujem
za slovo. Chcem pripomenúť bývalému sudcovi,
poslancovi
Brňákovi niečo, čo mu asi doteraz
nedošlo - pre-
zumpciu
neviny - v súvislosti s návrhom vášho uznesenia.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Pittner.
Poslanec L. Pittner:
Ďakujem za slovo. Chcel by som
reagovať na to, čo tu
hovoril
pán poslanec na moju adresu. Ak
ste si všimli, pán
poslanec
Hofbauer, ja som počas toho, čo nazývate inciden-
tom,
čítal noviny. To po prvé.
Po ďalšie, keď hovoríte o tom, že som v televízii rea-
goval
tak, že tento odposluch som definoval
ako čosi, čo je
jahodou
na šľahačke, buďte, prosím, presný. Ten
záznam, na-
šťastie, je v
televízii. Ja som hovoril, že odposluch je
trestný čin, ak
sa nerobí na základe zákonom stanovených
podmienok.
A na otázku, či z toho dôvodu, že tento odposluch
bol
zverejnený, ideme odvolávať ministra vnútra, resp. dávať
návrh, som
reagoval tak, ako
som reagoval, že
máme
24-stranovú správu, kde
je dostatok dôvodov na tento náš
krok
a že samotné zverejnenie a obsah toho odposluchu pokla-
dám
len za jahodu na šľahačke. A to je podstatný rozdiel.
A pokiaľ ide o to, čo spomínate o
odposluchoch, pozrite
si, pán
poslanec Hofbauer, moje
interpelácie z februára
a
z marca týkajúce sa Slovenskej informačnej služby, kde som
upozorňoval na ich
nezákonné aktivity, nezákonné v
zmysle
prekračovania
toho, čo im zákon umožňuje, kde som
medziiným
na základe toho, čo sa už zverejnilo - pozri kauza trip-
tychu,
pozri snaha o nezákonné odpočúvanie biskupského úradu
atď.
mal potvrdené vlastne to, čo som v interpelácii hovo-
ril.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Chcel som povedať pánu poslancovi
Javorskému, či chce
nahovoriť
tomuto plénu, že materiály, ktoré sa odvysielali,
alebo
ktoré spomínal pán poslanec Hofbauer, dali naši ľudia.
Možno,
ale potom sú to udavači. Ale skôr sa mi zdá, že to sú
vaši
ľudia, teda vaši agenti v našich
organizáciách.(Smiech
v
sále.) Podobá sa to systému vašej
práce, na ktorý ste si
zvykli ešte z
čias podzemnej cirkvi - infiltrovať sa do
štruktúr
a, samozrejme, robiť nezákonné kroky. A toto všetko
pokračuje
ďalej. Diverzia, nič viac, pán Javorský, nenahová-
rajte
ľuďom niečo celkom iné. Samozrejme, v
každom demokra-
tickom
štáte by sa to pokladalo prinajlepšom za nemorálne,
za
politicky nemorálne, lebo to, čo sa deje
v tomto štáte
a
čo vy vyhlasujete za demokraciu alebo právny štát, to nemá
nič
spoločné. Vaše kroky sú v nesúlade s právnym štátom, nie
sú
demokraciou. Samozrejme, naopak,
sústavne sa vyhlasujete
za
jediných záchrancov demokracie na čele
s pánom preziden-
tom.
Ale, bohužiaľ, pravda je taká, že pod svetlom býva naj-
väčšia
tma.
Pánu
Langošovi chcem iba povedať,
že jeho návrh na
uznesenie je
úplne nezmyselný, pretože také
právomoci
v
zmysle článku 102 Národnej rade Slovenskej republiky ne-
patria,
ako navrhuje on.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán poslanec Pittner, článok 22 odsek
1 ústavy znie:
"Listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných
písomností,
ochrana osobných údajov sa
zaručujú." Takže po-
rušenie
článku ústavy ak vy ako bývalý minister vnútra ozna-
čujete
verejne v televízii za jahodu na
šľahačke, tak to je
tuhý
tabak. (Nezrozumiteľné hlasy v sále.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Langoš.
Poslanec J. Langoš:
Pán kolega docent Cuper, vám by som
zase rád pripome-
nul,
vášmu výlevu voči činnosti v podzemí v
minulom režime,
pojem
prirodzené právo.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte raz predseda výboru pán Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Pán Langoš, prirodzené práva sú tiež
len také práva,
ktoré za prirodzené uznali ľudia. A aj právo na odpor je
v
našej ústave presne definované.
Nie je to anarchia, ani
absolútna
svojvôľa. Aj to musí mať zákonný podklad. Prečí-
tajte
si príslušný článok ústavy.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pán poslanec Javorský - faktická
poznámka.
Poslanec F. Javorský:
Ja by
som sa predsa len opýtal pána
Cupera, či pozná
aspoň jedno meno
vo vašich radoch, ktoré sme zneužili či
použili
niektorú osobu. Radi by sme ju aj v
budúcnosti vyu-
žili.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Cuper ešte
raz.
Poslanec J. Cuper:
Pán Javorský, až budete poverený
vypočúvaním a ja vám
budem
musieť na túto otázku odpovedať, tak určite vám to po-
viem.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec
Kunc vystúpi ešte
v
rámci rozpravy.
Poslanec B. Kunc:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
milé kolegyne poslankyne,
vážení páni kolegovia,
naozaj platí, že zázrakom sa žiaden kriminálny čin ne-
odhalí,
ani kriminalita neklesne. Dostávame sa
však do zau-
jímavého protirečenia. Na jednej strane máme
málo účinnú
represiu
a na druhej strane rozvinuté väzenstvo, ktoré je
skutočne
porovnateľné, ba v istom zmysle aj prevyšuje reálny
európsky priemer.
Teda proti málo
účinnému vysluhovaniu
spravodlivosti
stojí dôkladné a z hľadiska svojej účelovej
funkcie
účinné väzenstvo, ktorého dosah postačuje v čase vý-
konu
trestu, ale v značnej miere sa míňa účinkom po uplynutí
výkonu
trestu. Svedčí o tom intenzívna recidíva.
V priebehu rozpravy už odznel názor,
že náš Trestný
zákon
je dobrý a poskytuje dostatočný priestor a možnosti na
účinnú
represiu. Opakujem, väzenstvo je tiež vo svojom odbo-
re
na úrovni. A tak sa vynára otázka, kde je teda chyba,
okrem
toho, že (ako tu už tiež odznelo) prevencia kriminali-
ty
tiež nepostačuje.
Dámy a páni, neviem, či aj vy, ale ja vidím tieto veci
v
systémovej súvislosti. To pre mňa znamená, že bez uplatne-
nia
aspektu účinnosti uplatňovania Trestného poriadku, a te-
da
reálneho trestného procesu a jeho účinnosti, nemôže byť
náš pohľad
na bezpečnostnú situáciu
v republike úplný,
a
preto ani pravdivý. Nazdávam sa
totiž, že aj sebalepší
stav
a úroveň vyšetrovania (ako úkonu uskutočňovaného orgán-
mi
Policajného zboru a vyšetrovania) neprinesie svoje ovo-
cie,
ak sa v priebehu trestného konania
náležite nevyužije,
resp.
určitými aktivitami zainteresovaných znehodnotí.
Preto by som chcel poukázať na to, že na úplný a prav-
divý
obraz o veci, o ktorú nám v tejto chvíli ide, nemôže
stačiť
správa ministerstva vnútra, ale musí to
byť spoločná
správa
všetkých orgánov činných v trestnom konaní, pretože
len
z poznania, ktoré môže poskytnúť takáto
správa, či lep-
šie
povedané analýza a prognóza zachycujúca všetky aspekty
zrodu,
priebehu i postihu kriminálnej trestnej činnosti, bu-
de
môcť navrhnúť komplexný program aktivít, ktorý budú usku-
točňovať
všetky orgány činné v trestnom konaní v
úzkej vzá-
jomnej
spolupráci.
Preto
navrhujem doplniť uznesenie
týmto spôsobom,
uviesť
ďalší bod C s týmto textom:
"C. žiada vládu, aby predložila
Národnej rade Sloven-
skej
republiky na prvej plenárnej schôdzi po letnom preruše-
ní
jej zasadania komplexnú spoločnú správu orgánov činných
v
trestnom konaní o bezpečnostnej
situácii v Slovenskej re-
publike
a program jej zlepšovania v najbližších dvoch ro-
koch."
Nazdávam sa, že posudzovať správu ministerstva vnútra,
ktorú
máme v rukách, môžeme, isteže, z rôznych hľadísk, môže
byť
viac alebo menej úplná, a teda ako vravíme dobrá alebo
zlá, ale keďže
je len o pôsobnosti ministerstva
vnútra,
resp.
jeho zložiek, nemôže poskytnúť
úplný obraz. Preto si
myslím,
že pokojne môžeme túto správu prijať,
ale uznesenie
doplniť
tak, ako navrhujem. Nebol by som rád, keby sme osta-
li
pri takom sterilnom uznesení, ako sme
prijali pri prero-
kovaní
správy o pôsobnosti o činnosti Najvyššieho kontrolné-
ho
úradu v roku 1995.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem
aj ja. Ďalej je
do rozpravy prihlásený pán
predseda výboru Andrejčák. Pardon, ospravedlňujem
sa, pán
predseda.
Predtým sa mi tu osobne prihlásil pán poslanec Fo-
gaš.
To je tak, keď nedáte písomnú prihlášku, pán poslanec.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
pôvodne som neuvažoval o svojom vystúpení pri prerokú-
vaní
tejto správy, pretože si myslím, že kolega Fico pred-
niesol vyčerpávajúcu analýzu súčasného stavu
a navrhol
i
opatrenia, ktoré majú podľa mojej mienky svoju logiku. Ale
po
včerajšej diskusii, ktorá tu odznela v
súvislosti s pre-
rokovaním
dokumentu týkajúceho sa drog, sme akosi dnes úplne
zabudli
venovať pozornosť práve tomu, čo má tvoriť budúcnosť
našej
krajiny, teda mládeži.
Som nemilo prekvapený, že mládež sa
podieľa na majetko-
vej
kriminalite 48,3 %, teda maloletí a mladiství. Keď si
zoberieme ďalšiu tabuľku, podieľajú sa vlastne na
páchaní
značnej
časti trestných činov. Pokiaľ ide o lúpeže, je to
47
%, krádeže vlámaním 49 %, krádeže vlámaním do bytov 48 %,
krádeže
motorových vozidiel dokonca 43 % atď.
Myslím si, že
správa mala obsahovať aspoň jedno zo základných
opatrení,
ktoré
chce ministerstvo prijať v spolupráci s inými rezortmi
-
a v tom nesúhlasím s kolegom Kuncom, že toto je správa iba
jedného
rezortu, a nemá čo hovoriť do druhých. Myslím si, že
odporúčania
by mohli byť prijaté i vo vzťahu k
ostatným re-
zortom.
Preto chcem položiť otázku, aké
opatrenia sa prijali,
či
prijmú vo vzťahu k znižovaniu trestných činov mládeže, či
existuje
nejaký orgán, ktorý sa zaoberá týmto vyhodnocova-
ním,
a aké opatrenia navrhol, či vôbec je aktívny.
Druhý problém, ktorý ma v správe zarazil,
je informácia
o
tom, že značná časť vyšetrovateľov
odchádza a že v súčas-
nom
období sa táto oblasť služby
zabezpečuje viac-menej ne-
kvalifikovanými
ľuďmi. Nenájdeme v správe však ani len pokus
o
analýzu príčin, prečo títo ľudia z Policajného zboru od-
chádzajú,
nenájdeme tam však ani ani informáciu o tom, aké
opatrenia
sa mienia prijať.
Preto moja druhá otázka - keby pán
minister mohol odpo-
vedať,
prečo odchádzajú vyšetrovatelia a ako
sa zabezpečuje
kvalifikovaný výkon služby v tejto oblasti, keď už teraz
existuje
stav, že prevládajú vyšetrovatelia bez
právnického
vzdelania
a len s krátkou, teda troj- a
menejročnou praxou.
Totiž,
ak obídeme práve túto oblasť činnosti, teda otázky
personálnej
práce, myslím, že nemôžeme očakávať kvalifikova-
ný
výkon a ani veľké výsledky.
Ja si nesmierne vážim prácu drvivej väčšiny policajtov
či
vyšetrovateľov, vôbec orgánov, ktoré
bojujú s kriminali-
tou,
a vyslovujem im úctu - i v podmienkach, v ktorých v sú-
časnom
období musia pracovať. Ale napriek
tomu, predsa vie-
me,
že došlo k spáchaniu niekoľkých
závažných trestných či-
nov
aj z ich radov. Pri prerokúvaní tejto
správy som očaká-
val,
že práve v záujme pozitívneho hodnotenia tej väčšiny,
ktorá sa statočne
usiluje boriť so základným
spoločenským
problémom, teda kriminalitou, predsa len budeme mať
toľko
sily
a ministerstvo povie aj to, koľkých
trestných činov sa
dopustili policajti, či aká je ich
štruktúra. To je moja
posledná
otázka, na ktorú by som prosil odpoveď.
Myslím si, že je namieste, aby sme
povzbudili všetky
zložky činné v
trestnom konaní v boji
proti kriminalite
a
vyjadrili im svoju snahu pomôcť. Je
namieste, aby sme ne-
znevažovali činnosť polície, pretože práve to bolo
jedným
z
príčin rastu kriminality po roku 1989, keď takmer každý
policajt
bol označovaný za akéhosi nepriateľa. Myslím, že by
sme
im mohli pomôcť aj tým, že
skvalitníme aj našu vlastnú
legislatívnu
činnosť, ale na druhej strane by sme mali ve-
dieť
tvrdo vyhodnotiť, ak sa práve tí, ktorí majú chrániť
zdravie,
bezpečnosť, trestných činov dopúšťajú.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja, pán poslanec. Nech sa
páči, pán poslanec
Andrejčák.
A potom ešte vystúpi pán poslanec Moric.
Poslanec I. Andrejčák:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
nechcem
konkretizovať obsah a údaje uvedené v správe
o
bezpečnostnej situácii v
Slovenskej republike za
rok
1995.
Nik totiž nenapádal ani cifry uvádzané
ministrom vnú-
tra, ani výsledok práce policajtov. Predmet
našej debaty
-
a často veľmi teatrálny - je vlastne o
inom. Je to o tom,
čo
by malo byť v tejto správe a čo nie. Nikde nie je defino-
vané,
čo, v akom poradí, do akých podrobností
má správa ob-
sahovať,
a preto, prirodzene, je
kritizovateľná a aj sa to
dnes
využíva. Ak nechcem s materiálom
súhlasiť, môžem nájsť
ďalších
tisíc dôvodov na jeho spochybnenie, čo ešte tam malo
byť
a bolo by to potom správne. Závisí teda od politického
názoru
alebo politického trička, ako sa k správe postavíme.
Práca
policajtov je totiž práca od policajta niekde
v
laboratóriu alebo na križovatke až po riaditeľa sekcie mi-
nisterstva
vnútra a policajného prezidenta, ktorí
sú v slu-
žobnom
pomere. Tí ostatní sú občianski zamestnanci minister-
stva
vnútra.
Dnes
odznela kritika na prácu ministra vnútra, mini-
sterstva
vnútra aj polície. Sčasti s ňou možno súhlasiť, veď
aj polícia
a celý rezort ministerstva vnútra prechádza
transformáciou
tak ako celá naša spoločnosť. Tiež sú
to ľu-
dia,
ktorých Slovenská republika zdedila z
bývalého režimu,
a
oni sami sa tiež transformujú. Je otázka, či sme ochotní
im
v tom pomáhať, alebo ich budeme iba napádať. Pohľad na
ich prácu
je teda pohľadom
zodpovedajúcim miere dôvery
v
týchto ľudí, ktorí v rezorte pracujú.
Kriminalitu neorga-
nizuje
ministerstvo ani polícia, aj keď niektorí jednotlivci
sa
dopustili porušenia zákona a boli alebo
sú právom za to
stíhaní.
Ministerstvo vnútra aj polícia sa okrem iného - a to
"okrem
iného" zdôrazňujem - iba podieľa na preventíve, na
objasňovaní,
evidovaní atď. Nikde vo svete len polícia nedo-
káže
zastaviť kriminalitu. Nečakajme to
ani od našej. Teda
kým
deti našich vnúčat alebo vnúčatá našich vnúčat budú žiť,
stále bude možné
kritizovať políciu za to, že niekde
sa
páchajú
trestné činy. Radšej sa zaoberajme tým
(a bohužiaľ,
to
sme sa nezaoberali), čo na terajší stav
a na dnešné časy
pripravení
policajti dokázali urobiť. A za to im právom pat-
rí
poďakovanie, čo sme aj vo výbore pre
obranu a bezpečnosť
v
uznesení vyjadrili.
Teda hodnotenie materiálu, ktorý prerokúvame, je vylo-
žene
politická záležitosť, pretože máme rozdielny názor na
to,
kto je ministrom, kto je policajným prezidentom, či je
to
náš stúpenec, alebo nie, či v polícii na okresoch a v bu-
dúcnosti
na krajoch budú naši ľudia, alebo ľudia, ktorým má-
lo
veríme. To všetko dneska využívame. V podstate aj priebeh
diskusie
nasvedčuje, že tí, ktorí majú dôveru tu, v Národnej
rade,
k ministrovi vnútra, k ministerstvu vnútra, k Policaj-
nému
prezídiu a k polícii, nepotrebujú a nevyžadujú ďalšie
podrobnosti, ďalšie rozširovanie obsahu správy, nevyžadujú
ďalšie
opatrenia (aj keď tento návrh opatrení
nie je celkom
vynikajúci),
pretože veria ľuďom a stačí im
ubezpečenie, že
to
vyriešia.
Tí, čo nemajú v ich prácu dôveru, žiadajú
viac a viac
podrobností,
a priznajme, že právom. Ale odzneli tu aj hlasy
ľudí, ktorí
nechcú mať dôveru
k terajšiemu ministrovi
a
k ministerstvu a policajtom. Tých nikdy nepresvedčíme. Oni
sami
nechcú. Nie je teda ani potrebné ďalej ich presvedčo-
vať.
Dovoľte
mi pár poznámok k niektorým vystúpeniam. Pán
poslanec
Bugár nepravdivo tvrdí, že nebola umožnená rozprava
k
tomuto bodu. My sme diskutovali o tom, ale neboli sme
ochotní
namiesto orgánov v trestnom konaní riešiť, či bol,
kým bol a
akým spôsobom bol unesený Michal Kováč mladší.
Vyslovili
ste nespokojnosť s tým, že niektorí policajti boli
prepustení.
Položme si otázku, či je správne, ak
nadriadený
policajt
pracuje alebo musí pracovať s tým, komu
zo svojich
podriadených
už neverí. Veď predsa pracovať musíme
tak, aby
bola
istota, že pracujeme dobre. A teda je otázka konkrétne-
ho posúdenia jednotlivého prípadu, či
bolo správne, alebo
nesprávne
rozhodnutie.
Nesúhlasím však s vaším tvrdením, že ministerstvo vnú-
tra
ignoruje výbor alebo Národnú radu. Ani raz sa nestalo,
aby
nám odmietli podať akúkoľvek
informáciu. Áno, na minis-
terstve
sú ľudia, ktorí vypracujú materiál a my
s ním nesú-
hlasíme.
Treba ho urobiť lepšie alebo
komplexnejšie. Ale to
je
pracovná metóda s ľuďmi, ktorí nie sú ešte takí dokonalí,
aby
nás dobre poznali alebo aby plne zvládli svoju funkciu.
Kontroly robíme a nebolo z mojej strany
ani zo strany
výboru
nikomu z členov nášho výboru ani
žiadnemu inému čle-
novi
parlamentu bránené, aby šiel robiť
poslanecký prieskum
na
ministerstvo vnútra. Taký prípad ani nepoznám, aby na mi-
nisterstve
vnútra niekomu bránili robiť poslanecký prieskum.
Pán poslanec Kováč sa vyjadril, že
koľkokrát predklada-
li
členovia opozície návrhy. Áno,
predkladali ste, aj veľmi
konkrétne.
Ale, pán poslanec, nehnevajte sa, stačí ich pove-
dať
tak presvedčivo, aby sa 76 poslancov s nimi stotožnilo
a
za ne hlasovalo. Teda problém nie je v
tom, že by sme my
boli
zlí, ale asi v tej argumentácii bude
nejaká chyba. Keď
sa
zlepšíte, iste ľudia zdvihnú ruku za múdry návrh.
Som rád,
že pán poslanec Černák otvorene
vyhlásil, že
porušovať
zákon je prípustné. Ale neverím, že takéto pre-
svedčenie
má alebo bude mať v budúcnosti väčšina poslaneckej
snemovne.
Skončila by totiž naša demokracia.
Na
záver vás chcem informovať,
že výbor pre obranu
a
bezpečnosť svojím uznesením poďakoval
policajtom za ťažkú
prácu, prácu často
vo veľmi nepríjemnom prostredí,
prácu,
ktorá
vyžaduje veľkú obetavosť, často na úkor
zdravia alebo
rodiny, pretože
si prácu policajtov vážim. Dnes vidím,
že
treba
poďakovať aj ministerstvu vnútra, celému Policajnému
zboru,
aj ministrovi.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Do rozpravy je ďalej
prihlásený pán poslanec
Moric. S faktickou
poznámkou najskôr vystúpi pán
poslanec
Bugár.
Poslanec B. Bugár:
Ďakujem pekne, pán predseda. Chcel by som
reagovať na
to,
čo pred chvíľočkou povedal predseda výboru pán Andrej-
čák. Na rozdiel
od vás, pán predseda, ja si nemyslím, že
postoje
k tejto správe závisia od politického
trička daného
poslanca,
ktorý tu vystupoval. Ja si zas myslím,
na rozdiel
od
vás, že táto Národná rada by si mala
zobrať na zodpoved-
nosť
práve ministerstvo vnútra, ministerstvo, ktoré ignoruje
rozhodnutia,
uznesenia Národnej rady. A to je úloha
každého
poslanca,
ktorý tu dnes sedí.
A keď ste už hovorili o dôvere, že ste
vyjadrili dôveru
ministerstvu, Prezídiu Policajného zboru a
že my neveríme
polícii,
na rozdiel od vás, práve my jej veríme. My nevyhla-
sujeme
a nedehonestujeme policajtov.
Hovoríte, že bola rozprava.
Áno, bola, samozrejme.
Pätnásť
minút trvala. Ale na základe tejto
pätnásťminútovej
rozpravy
garančný výbor odsúhlasil
uznesenie, v ktorom je,
že
súhlasí aj s opatreniami, ktoré ani nevidel. Členovia vý-
boru
ani nevideli opatrenia, lebo v tomto materiáli v tom
čase
opatrenia neboli. Ale súhlasili ste s nimi. Toto je vi-
zitka
vašej práce.
Hovoríte, že pracovníci ministerstva
vnútra ani raz ne-
odmietli poslancom
tohto výboru, aby vykonali poslanecký
prieskum.
Ale to znamená, že výbor pod vaším vedením vôbec
nechce
kontrolovať uznesenia, nechce
žiadať plnenie týchto
uznesení
od ministerstva vnútra. Stačí uviesť
len uznesenia
číslo
69 a 123 z roku 1995. A toto je aj vaša povinnosť, po-
vinnosť
vášho výboru.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Dovoľte, aby som pánu poslancovi
Andrejčákovi odpove-
dal,
pretože sa to týka tejto témy. Pán poslanec, viera pat-
rí do oblasti
duchovného života. Poslanca
musia zaujímať
fakty.
Ak vy slepo veríte, je to váš problém. Ale neobviňuj-
te
mňa, že mám iné politické tričko, keď si potrebujem fakty
aspoň
pozrieť, ani nie overiť, ale aspoň pozrieť.
Hovoríte, že sa nám nedarí presvedčiť,
teda že máme ho-
voriť
presvedčivejšie, aby sme presvedčili 76 poslancov. Pán
poslanec,
ste hlboko presvedčený o tom, že správa obsahovala
návrh
opatrení? To sa totiž dá dokumentovať písomným mate-
riálom.
Ak už o tomto nevieme presvedčiť vás,
potom sa na
ten materiál nedívate. Táto správa totiž
neobsahuje návrh
opatrení
ani len v košieľke. Ani na košieľke nie je uvedené,
že
súčasťou správy je návrh opatrení. A vy
to pokojne zobe-
riete
na vedomie a hlasujete vo výbore tak,
že Národná rada
má
zobrať na vedomie opatrenia, ktoré neexistujú? Aké ešte
iné
presvedčovanie od nás chcete? Vysvetlite mi to, prosím.
A veľmi
rád by som počul od vás, či
ste ako predseda
výboru spokojný s
konkrétnymi krokmi, ktoré
navrhlo mini-
sterstvo
vnútra na zlepšenie bezpečnostnej situácie. Teda či
vám
stačí zorganizovanie konferencie
Európskej medzirezort-
nej porady, pripraviť pre vládu podklady,
ako bude občan
spolupracovať
s políciou, a ešte tie dva body. Prosím, skús-
te
mi odpovedať na túto otázku.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán kolega Andrejčák,
dôrazne sa dištancujem od vášho tvrdenia, že som pove-
dal,
že súhlasím s porušovaním zákona. Práve naopak, ak si
spomeniete na moje
vystúpenia, v tomto parlamente
bojujem
o
to, aby sme dodržiavali zákony, či už
je to zákon o roz-
počtových
pravidlách, o posudzovaní vplyvov na
životné pro-
stredie. Ale povedal
som, že keď sa pravde pomôže, je to
správna vec. Zákon
porušil ten, kto odpočúval
telefonický
rozhovor
pána Hudeka a pána Lexu. A ja vám garantujem, že to
nebol
nikto z opozície. A keď sme raz ten
záznam našli tak-
povediac
na stole, stáli sme pred rovnakou dilemou ako váš
premiér,
keď našiel v obálke na stole lustračné materiály,
a
ja som
ho citoval, keď
som povedal, že pravde treba
pomôcť. Takže len
sme pomohli pravde a skutočne trvám na
tom,
aby sa vyšetrilo, kto porušil zákon, pretože ten, kto
nelegálne počúval tento telefonický rozhovor, ten
porušil
zákon.
A nebol to nikto z opozície.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Rosival.
Poslanec I. Rosival:
Ďakujem za slovo. Chcel by som nadviazať na vystúpenie
pána
poslanca Andrejčáka, ktorý povedal, že polícia má dôve-
ru
viacerých či mnohých poslancov v tejto miestnosti. Súhla-
sím
s tým a polícia má aj moju
dôveru. Ale pýtam sa, akú
dôveru
má k polícii pán minister Hudek, keď nazve policajtov
v
rozhovore s riaditeľom Slovenskej
informačnej služby de-
bilmi.
A pán minister vo svojom televíznom vystúpení pravosť
tohto
rozhovoru nepoprel. Pán minister... (Hlasy v sále.) Až
druhý
alebo tretí deň. Priamo prvý deň, keď ste na to reago-
vali,
pán minister, ja som vás počul, videl, vy ste namieta-
li
voči tomu, že nahranie rozhovoru je neetické, je protizá-
konné,
hovorili ste, že potrebujete relaxovať
po celodennom
strese,
ale jediným slovom ste pravosť tohto rozhovoru ne-
popreli.
To počuli televízni diváci. Tak sa pýtam, akú dôve-
ru
k polícii má pán minister, ak sú policajti debili.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán predseda výboru Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem, pán predseda. Pán poslanec Černák,
ty si do-
slova povedal: "Treba pravde pomôcť aj takýmto spôsobom."
Ten
spôsob je protizákonný a
protiústavný. Takže práve ta-
kýmto
spôsobom nie je možné pomáhať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán predseda výboru Andrejčák.
Poslanec I. Andrejčák:
Ďakujem. K pánu Černákovi: Ja som si
zaznamenal, ako
ste to povedali: "Keď aj takým
spôsobom, je to správne."
Nejdem
o tom viac hovoriť. Myslím si, že je nesprávne, že
pripúšťame,
aby sme využívali čokoľvek, čo vzniká protizá-
konnou
činnosťou.
K pánu poslancovi Kováčovi, či mi to stačí. Áno. Stačí
mi
to, pretože verím a viem o tom, že táto činnosť polície
ani
ministerstva sa nekončí spracovaním dokumentu a že je to
vlastne
len informácia pre nás. Budú robiť všetko, čo budú
schopní.
Budú vymýšľať ďalšie opatrenia, ktoré budú účinnej-
šie
než tie, čo tam prečíslili. Preto ich ani nezaväzujeme
plniť
len toto, ale robiť, čo môžu.
Pánu poslancovi Bugárovi nemusím
odpovedať, lebo som to
vo
svojom vyjadrení povedal. To je politický názor.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte raz pán poslanec Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Ďakujem za slovo. Možno som sa nevyjadril dosť presne,
pretože
to, čo kolegovia Hofbauer a Andrejčák povedali, je
presná
citácia. Myslel som pod tým zverejnenie. Keď som mys-
lel
spôsob, myslel som zverejnenie.
Jednoducho, keď sa čosi
nájde
na stole a pomôže to pravde, je správne to zverejniť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predseda. Už
druhýkrát sa otvára na našej
scéne
kauza, keď sa nerešpektuje prezumpcia neviny, ale hneď
sa
obviňuje niekto z nejakých krokov, pričom nie je vôbec
dokázané,
či ide o autentický záznam, či ide o
imitáciu, či
ide o konštrukciu. Domnievam sa však,
že jedno je isté,
že
v každom prípade ide o trestný čin,
či už to bolo nele-
gálne odpočúvanie, alebo či to bola
konštrukcia s cieľom
diskreditovať
ústavných činiteľov. Som
presvedčený, že mi-
nisterstvo
vnútra vyvinie všetko úsilie na to, aby
aktéri
tohto
trestného činu boli odhalení.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Predseda výboru pán Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predseda, iba som chcel
povedať, že z histó-
rie
poznáme množstvo takýchto afér, najmä v
zlomových obdo-
biach,
ktoré mali istých ľudí diskreditovať v záujme dosiah-
nutia
istého opozičného cieľa. Takže súhlasím s pánom po-
slancom
Prokešom, prezumpcia neviny by mala
platiť pre kaž-
dého
v tomto štáte. A v práve platí aj to, že dôkazový mate-
riál
získaný nezákonnými prostriedkami nie
je nijakým mate-
riálom.
To opozícia tvrdila ešte nedávno, a teraz sa sama
opiera
- ako o základný dôkazový materiál - o materiál, kto-
rý
nie je zatiaľ dokázaný ako materiál získaný zákonnou ces-
tou. Lebo odpočúvanie v tomto štáte nie je zákonným pro-
striedkom
získavania dôkazových prostriedkov.
A Ľudvíkovi Černákovi som chcel povedať:
Ľudvo, neviem,
o
ktorej pravde si hovoril, lebo v každej demokratickej spo-
ločnosti
platí pluralita právd. Či o svojej, o
vašej, o na-
šej.
Ak ty hovoríš o pravde, tak naša pravda
by určite pla-
kala.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Bugár.
Poslanec B. Bugár:
Pán poslanec Andrejčák, ak považujete
plnenie uznesenia
Národnej
rady zo strany Ministerstva vnútra Slovenskej re-
publiky,
ktoré vlastne máte za úlohu kontrolovať, za poli-
tickú akciu, za
politický postoj, potom
nepatríte na ten
post,
kde momentálne ste.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte raz pán poslanec Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Ďakujem za slovo a myslím, že už
poslednýkrát. Mne sa
páčilo
vystúpenie kolegu Cupera, ale sa ho
chcem opýtať, či
sa
dodržiava prezumpcia neviny aj v kauze Michal Kováč mlad-
ší.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Ja už len záverom. Pán poslanec
Andrejčák, skutočne vás
obdivujem
za vašu hlbokú vieru. Viete, ja
verím v Boha, na
rozdiel
od vás, vy veríte v pána ministra Hudeka.
Ale chcel by som sa spýtať jednu vec, len pre informá-
ciu.
Kde ste v pôvodnom materiáli našli čo
len jediné opat-
renie?
Na ktorej strane? Mne sa to nepodarilo, ani mojim ko-
legom
vo výbore pre zdravotníctvo, a nielen z
opozície. Ne-
našli
to ani kolegovia z vládnej koalície.
Preto sme vo vý-
bore
pre zdravotníctvo a sociálne veci prijali uznesenie, že
materiál
neobsahuje návrh opatrení. Preto bol dodaný doda-
tok.
Prosím vás, pre čo iné by bol
dodatok dodávaný, ak si
myslíte,
že v pôvodnej správe je všetko napísané?
Nemôžete nútiť poslanca, aby slepo veril,
bez ohľadu na
to,
či je z vládnej koalície, či je z
opozičných strán. Po-
slanec
musí dostať do rúk fakty, aby mohol rozhodovať. Mohli
sme
tu mať celú sériu opatrení, o ktorých sme mohli hovoriť,
či
sú dostatočné, alebo nie, dopĺňať ich o návrhy ďalších
opatrení.
Nič také sa nestalo, pretože sme dostali kus pa-
piera,
na ktorom je napísané, že budeme organizovať konfe-
rencie
a medzirezortné porady. Takže toto
skutočne nestačí.
A
myslím si, že najlepšiu odpoveď
dostaneme, keď sa spýtame
občanov. Nie našich
voličov, aj vašich, či im týchto päť
krokov
na zníženie kriminality stačí.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pán predseda výboru Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Ja už tiež budem hovoriť poslednýkrát k
tomuto bodu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosil by som všetkých.
Poslanec J. Cuper:
Ale pán Černák chce odpoveď. Áno,
dodržiava. Štátne or-
gány
ju určite dodržiavajú. To, že v tomto
štáte ju nedodr-
žiavajú
masmédiá alebo aj niektoré politické
strany, to nie
je
vec štátu. Vec štátu je len to, že nezačína viac presa-
dzovať svoju autoritu, aby sa uplatňoval
základný princíp
právneho
štátu v každom prípade.
Samozrejme, že treba pozerať na to, pán
poslanec Čer-
nák,
aj zo včerajšieho hlasovania o programe
tejto schôdze,
kto
sa snaží neustále dehonestovať štát. To ste vy, pretože,
aj
včera sme my navrhli, aby schôdza, na
ktorej sa bude ho-
voriť o štátnych
tajomstvách, bola tajná,
tak ako je to
v
každom civilizovanom štáte, a vy ste
hlasovali za to, aby
nebola
tajná, alebo aspoň poniektorí z vás za
to hlasovali.
Kto
tento štát stále detronizuje alebo
dehonestuje? Len vy.
Nie
my.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ešte raz pán predseda výboru
Andrejčák.
Poslanec I. Andrejčák:
Len odpoviem na priamu otázku pána poslanca Kováča. Vy
ste
prijímali uznesenie, považujem to za správne. Mne stači-
la
záruka ministra, že do pléna bude
rozdaný doplnok, a ne-
vyzdvihoval
som túto otázku. Bolo možné to
naťahovať, alebo
riešiť
takto.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Moric.
Poslanec V. Moric:
Vážený pán predseda,
vážená Národnej rady Slovenskej
republiky,
veľmi
vážnym problémom v našej spoločnosti sú daňové
úniky
a nezákonné finančné operácie. Trochu
som sa do tejto
oblasti pozrel a
zistil som, že v ekonomickej oblasti je
dosť
nepriaznivý vývoj kriminality. Svedčia
o tom aj údaje
a
výsledky finančnej polície za obdobie
od začiatku roku
1995
až doteraz.
V roku 1995 bolo založených celkove 180 spisov s pred-
pokladanou
výškou škody 3,7 mld Sk a zároveň bolo podaných
92 návrhov na
začatie trestného stíhania s
predpokladanou
výškou
škody 1,5 mld Sk. Trestné stíhanie
bolo začaté v 51
prípadoch
s celkovou škodou 1,2 mld Sk. Daňovým úradom bol
odstúpených
celkove 126 podnetov na vykonanie daňovej kon-
troly, na základe
ktorých bola dodatočne predpísaná
výška
dane
uloženej pokuty a nevrátené nárokované nadmerné odpočty
DPH
v celkovej sume 1 083 miliónov Sk.
Aký nepriaznivý vývoj je v tejto oblasti, vidieť z na-
sledovného:
Za prvé štyri mesiace roku 1996 bolo
založených
celkove
101 spisov s predpokladanou výškou škody 3 955 mi-
liónov
Sk, to znamená skoro 4 mld Sk. Z týchto spisov bolo
na
príslušné úrady vyšetrovania
Policajného zboru odstúpe-
ných
48 návrhov na začatie trestného stíhania s predpoklada-
nou
výškou škody 1 400 mil. Sk, pričom v 20 prípadoch so
spôsobenou
škodou vo výške 169 miliónov Sk už bolo začaté
trestné
stíhanie.
V
máji roku 1996 Úrad finančnej polície Policajného
zboru Slovenskej republiky odstúpil jeden prípad závažnej
trestnej
činnosti v oblasti bankovníctva na príslušný úrad
vyšetrovania
Policajného zboru s návrhom na začatie trestné-
ho
stíhania s predpokladanou výškou škody 460 mil. Sk. Aj
v
tomto prípade bolo začaté trestné stíhanie.
V
oblasti daňových únikov
väčšia časť zaznamenanej
trestnej
činnosti bola orientovaná do oblasti nepriamych da-
ní,
a to hlavne spotrebnej dane a dane z pridanej hodnoty,
pričom
páchanie trestnej činnosti v týchto oblastiach do ur-
čitej
miery podnietila aj nedostatočná
rigoróznosť legisla-
tívnych
zmien pokrývajúcich túto oblasť a
taktiež i samotný
výkon
správy dane a ciel.
V
súvislosti s odhaľovaním a dokumentovaním prípadov
v
oblasti spotrebných daní pracovníci finančnej polície zis-
tili
aktivity právnických a fyzických osôb zaoberajúcich
sa
dovozom a vývozom
komodít zaťažených spotrebnou
daňou zo
zahraničia
do Slovenskej republiky. Išlo najmä o
rôzne pro-
dukty,
cigarety, alkohol.
Na základe uvedenej skutočnosti bola
spracovaná analýza
na
úseku obchodu s uhľovodíkovými palivami a mazivami v nad-
väznosti
na neplatenie, resp. obchádzanie
platenia spotreb-
nej
dane za rok 1994 do štátneho rozpočtu. V tomto bol záro-
veň
aj návrh opatrení na riešenie a táto
správa bola odstú-
pená
Ministerstvu financií Slovenskej republiky.
Navrhované
opatrenia sa
týkali legislatívnych, ale aj organizačných
zmien.
V rámci legislatívnych zmien bolo navrhnuté zjednotiť
výšku
dane pre skupinu ropných produktov a organizačné opat-
renia
by mali vylúčiť účasť veľkého množstva podnikateľských
subjektov
na dovoze ropných produktov, napríklad licenčným
konaním.
Konkrétne zdokumentované prípady mali významný preven-
tívny účinok, keďže podľa zistení vzrástol
nákup ropných
produktov
oficiálnymi distribučnými firmami,
napríklad Ben-
zinolu,
približne o 10 %, a toto sa prejavilo aj v objeme
odvedených daní
do štátneho rozpočtu. Závažnosť trestnej
činnosti
v tejto oblasti ilustrujú zdokumentované prípady,
na
základe ktorých bolo v marci 1996 vyšetrovateľom Krajské-
ho súdu vyšetrovania Policajného zboru v
Banskej Bystrici
vznesené obvinenie
proti šiestim podozrivým
osobám pre
trestný čin
skrátenia dane formou spolupáchateľstva, pre
trestný
čin podvodu a pre trestný čin využívania právomoci
verejného
činiteľa v súvislosti s nákupom a predajom motoro-
vej
nafty. Predpokladaná výška škody je 70
mil. Sk. Taktiež
sú zdokumentované prípady páchania trestného činu podvodu
podľa § 250
Trestného zákona, ktoré súvisia s podvodným
uplatňovaním
vrátenia nadmerného odpočtu DPH
niektorým pod-
nikateľským
subjektom u daňových úradov.
Oblasti
nezákonných finančných operácií
bola venovaná
osobitná
pozornosť v oblasti finančných
transférov, kde ako
najzávažnejší
jav boli zaznamenané prípady
zneužívania pla-
tieb
formou clearingu do Českej republiky.
V poslednom období boli zaznamenané
prípady týkajúce sa
aktivít
privátnych spoločností, ktoré vykonávajú podnikateľ-
skú
činnosť, na ktorú by mali mať povolenie Národnej banky
Slovenskej
republiky, pretože prakticky prijímajú
vklady od
verejnosti,
a teda vykonávajú činnosť v zmysle §
1 ods. 1
písm.
a) zákona číslo 21/1992 Zb. o bankách.
Analýza
podnikateľskej činnosti
nebankových subjektov
na
kapitálovom trhu bola odstúpená Národnej banke Slovenskej
republiky
na prijatie vlastných opatrení. Zároveň bola vy-
tvorená
pracovná skupina zložená z odborníkov Národnej banky
Slovenska
a Úradu finančnej polície Policajného
zboru, kto-
rá
rieši možnosti trestného postihu takejto činnosti alebo
je
elimináciou inými formami.
Sú
zaznamenané aj aktivity
podnikateľských subjektov,
ktoré sa pokúšajú
o získanie značného množstva
finančných
prostriedkov
formou úverov alebo iných podvodných konaní.
Na
ilustráciu k problematike finančných machinácií
v
oblasti našich peňažných ústavov možno uviesť dokumentova-
ný prípad trestného činu falšovania a
pozmeňovania peňazí
a
cenných papierov podľa § 140 Trestného
zákona za použitia
§
143 Trestného zákona. Tu ide o mechanizmus, ktorý sa bežne
používa
vo vyspelých trhových ekonomikách na zneužívanie fi-
nančných
inštitúcií. O to dôležitejší a významnejší je fakt,
že v našom
štáte sa už v zárodku dokázala odhaliť takáto
činnosť,
čo má veľký preventívny dosah jednak na
potenciál-
nych
páchateľov obdobných trestných činov,
ale tiež na za-
mestnancov
komerčných bánk vzhľadom na
ustanovenie § 6 a 7
zákona číslo
249/1994 Z. z.
Celková predpokladaná škoda
v
tom, čo som spomenul, dosahuje čiastku 470 mil. Sk.
Táto
stručná analýza ukazuje, že Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky
v súčinnosti s
príslušnými orgánmi
štátnej
správy venuje problematike ekonomickej kriminality
sústavnú
pozornosť.
Tiež by
som chcel upozorniť, že niektorí
moji kolego-
via,
myslím, príliš účelovo vyčítajú
správe, ktorá tu bola
predložená,
že neboli prijaté účinné
opatrenia. Z toho, čo
som
prečítal, v praktickej činnosti Ministerstva vnútra Slo-
venskej
republiky v tejto oblasti, ktorú som
spomenul, boli
prijaté
účinné opatrenia na to, aby sa zamedzovalo ekonomic-
kej
kriminalite.
Ďakujem veľmi pekne.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi Moricovi.
Vážené
pani poslankyne, páni
poslanci, nemám žiadne
prihlášky
do rozpravy, takže končím rozpravu k tomuto bodu
programu
s tým, že teraz si urobíme prestávku a po prestávke
budeme
hlasovať. Preto prosím, aby sme tu boli všetci načas.
Prestávka
bude do 14.15 hodiny.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
keďže o chvíľu
by
sme mali hlasovať, prosím aby sme sa všetci prezentovali.
Prezentovalo sa 77 poslancov, takže
môžeme pokračovať
v
prerokúvaní bodu programu.
Chcem sa
najskôr spýtať pána ministra, či
sa chce vy-
jadriť
k rozprave a k otázkam, ktoré vzniesli poslanci. Ešte
chcem
upozorniť pánov poslancov, že ak nedáte
priestor pánu
ministrovi,
pán minister nebude odpovedať na otázky.
Chcete sa vyjadriť pán minister? (Áno.)
Nech sa páči.
Minister vnútra SR Ľ.
Hudek:
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
tak ako
vás, aj mňa, samozrejme, trápi
otázka bezpeč-
nostnej
situácie, ktorá po roku 1989 stúpala s nárastom kri-
minality.
Treba však povedať, že štruktúra orgánov nášho mi-
nisterstva,
ale i Policajného zboru sa začala
tvoriť po ro-
koch
1991 a 1992, ale domnievam sa, že na bezpečnostnú si-
tuáciu
sa treba pozerať iba z pohľadu odborného, nie poli-
tického
z toho dôvodu, že záujem o ochranu života, zdravia
a
majetku je väčší ako akýkoľvek iný,
hlavne teda politický
pohľad.
Treba
povedať, že v diskusii odzneli viaceré otázky,
viaceré
názory. Veľa vystúpení smerovalo k problematike, ako
má vyzerať správa. Treba povedať, že
táto správa sa dáva
štandardne
každý rok. Sám nie som spokojný s tým,
že nie sú
tam
všetky aspekty, ktoré by mohli viac a podrobnejšie ho-
voriť
o šírke bezpečnostnej situácie.
Preto sú pre mňa za-
ujímavé
tie podnety, ktoré sa týkali napríklad toho, aby ta-
káto
správa o bezpečnostnej situácii bola
podávaná komplex-
nejšie,
aby v nej neboli začlenené len poznatky
Policajného
zboru, ale napríklad aj poznatky Železničnej
polície, po-
znatky
Vojenskej polície, ktoré by mohli celkovú bezpečnost-
nú
situáciu predstaviť komplexnejšie.
Treba však povedať, že výsledky, ktoré
sa dosiahli od
roku
1994, neboli len tým, že došlo k zmene
a novele trest-
noprávnych
predpisov. Treba povedať, že predsa došlo k isté-
mu
miernemu zmenšeniu počtu trestnej činnosti a treba oceniť
i
to, že sa zvýšila objasnenosť.
Domnievam sa, že veľmi presne vystupovali
niektorí páni
poslanci, ktorí
hovorili o projektoch,
ktoré znamenali
ozdravenie
bezpečnostnej situácie.
Projekt "Košice - bezpečné
mesto" je projektom, ktorý
vysoko
oceňujú nielen občania, ale aj návštevníci tejto met-
ropoly východoslovenského regiónu. Treba však
na druhej
strane objektívne
povedať, že keď sa koncentrujú
sily a
prostriedky
polície do istej časti, ako je to v Košiciach,
samozrejme,
tí, ktorí chcú páchať trestnú činnosť, odchádza-
jú
z tohto miesta, kde je sústredený nápor jednak našich po-
licajtov,
ale i mestskej polície, do iných regiónov. Vieme
o
tom, že napríklad prechádzajú z Košíc do Prešova.
Rovnako je to aj v Bratislave, kde sme začali realizo-
vať
po novej organizačnej štruktúre v
hlavnom meste Sloven-
skej
republiky, kde sme sa vrátili k
obvodným veliteľstvám,
i
jeden veľmi dôležitý projekt pre hlavné mesto Slovenskej
republiky,
a to je "Bratislava - bezpečný stred". Treba však
povedať,
že tu sa skoncentrovalo vyše 120
policajtov, ktorí
skutočne svojou
24-hodinovou činnosťou zabezpečujú, aby
stred
mesta bol konečne očistený od tých, ktorí návštevní-
kov, turistov, prípadne i ďalších obťažovali,
prípadne sa
dopúšťali
trestnej činnosti. Pri hodnotení tejto práce môže-
me skonštatovať, že sa vlastne
oplatilo sústrediť sily
a
prostriedky Policajného zboru do stredu
mesta, hlavného
mesta
Slovenskej republiky.
Pán
poslanec Fico sa ma pýtal na
niektoré konkrétne
otázky.
Treba povedať, že nie sme spokojní s tým, čo urobila
polícia
pri ovplyvňovaní verejnej mienky. V roku 1994
sme
začali
budovať pracoviská prevencie na okresných
veliteľst-
vách.
V súčasnosti sú zriadené takmer na
všetkých okresných
veliteľstvách.
Je tam aj poradenská činnosť občanom. V súla-
de
s uznesením Výboru Národnej rady pre
obranu a bezpečnosť
pripravujeme
program spolupráce s verejnosťou, ktorý predlo-
žíme verejnosti
v najbližšom čase.
Rovnako pripravujeme
i
návrh organizovanej pomoci a spolupráce občanov s polí-
ciou. Posudzujeme
možnosti zapojenia verejnosti
do boja
s
kriminalitou i formou vytvárania inštitucionálnych pred-
pokladov.
Poukázal na veľmi dôležitý problém, a
to je koncepcia
prevencie.
V Rade vlády pre boj s
protispoločenskou činnos-
ťou
sme už dvakrát prerokovali materiál,
ktorý vznikal via-
cero
rokov. Musím konštatovať, že tento materiál - síce teo-
reticky
dobre spracovaný - ešte nereaguje na zmenené pod-
mienky,
na to, že napríklad nastala zmena pri
privatizácii,
že
ťažko sa môžeme orientovať len na štátne podniky, ktoré
kedysi
v našej ekonomike prevažovali, že už musíme spolupra-
covať a vytvárať
možnosti v privátnych
podnikoch. Musíme
hľadať nové formy
so samosprávou, ktorá po roku 1990
už
pôsobí
šiesty rok v iných podmienkach, ako to bolo, keď ešte
bola
súčasťou národných výborov ako
orgánov, ktoré mali aj
štátnu
správu, aj orgány samosprávy.
Domnievam sa však, že je to základ na to,
aby sme mohli
k
tomu pristúpiť, len chcem, aby tento materiál bol konkrét-
ny
a hlavne aby bol realizovateľný. Verím, že po dopracovaní
pripomienok
budeme môcť na jeseň prísť s týmto materiálom,
ktorého
potreba sa ukazuje ako nevyhnutná.
Pán
poslanec Fogaš mi
dal konkrétne otázky, koľko
trestných činov spáchali policajti, aká je ich
štruktúra.
Počet
stíhaných policajtov za rok 1995 bol
194. V štruktúre
spáchaných trestných
činov prevažovali najmä zneužívanie
právomoci verejného
činiteľa (61), ublíženie
na zdraví
z
nedbanlivosti (43), úmyselne (18),
úplatkárstvo (14), vý-
tržníctvo
(7), krádeže (9), podvody (8). Treba povedať, že
trestnú činnosť páchajú predovšetkým policajti do
5 rokov
služby
a z hľadiska veku policajti do 25 rokov.
Dostal som zaujímavú a veľmi ťažkú
otázku, prečo od-
chádzajú vyšetrovatelia a aké opatrenia prijímame. Tieto
otázky
boli postavené i tak, že odchádzajú celé skupiny kri-
minalistov
a vyšetrovateľov. Zodpovedne a na faktoch môžem
dokumentovať,
že to vôbec nie je pravda. Počet policajtov,
ktorí
odišli za celý rok 1995, je podstatne
nižší ako počet
tých,
ktorí odišli v roku 1994. Vylučujem
politické motívy.
Jediné
dôvody sú lepšie finančné podmienky, ktoré im ponúka-
jú
pracovníci civilno-bezpečnostných služieb. Naši policajti
sa
veľmi dobre uplatňujú pri ochrane bánk,
poisťovní i ďal-
ších
peňažných ústavov.
Ale teraz konkrétne k otázke vyšetrovateľov. Je to na-
značené v príslušnej časti správy. Dôvody
fluktuácie, aké
opatrenia
robíme. Robíme ich a chceme, aby sa v
oblasti fi-
nančného
zvýhodnenia platy vyšetrovateľov priblížili na úro-
veň prokurátorov a sudcov. V oblasti
napĺňania požiadavky
právnického
vzdelania máme uzatvorené zmluvy s právnickými
fakultami.
Verím, že na týchto fakultách si budú - hlavne
v
budúcnosti na novej v Bystrici, ale
dobré skúsenosti máme
už
s košickou a bratislavskou - tí vyšetrovatelia, ktorým
chýba
právnické vzdelanie, takýmto spôsobom
vzdelanie dopĺ-
ňať.
A rovnako budeme vytvárať už nové
podmienky na to, aby
sme
aj na Akadémii Policajného zboru takýmto spôsobom pri-
pravovali
týchto ľudí, ktorých je absolútny nedostatok.
Treba však povedať, že postavenie
vyšetrovateľov sa bu-
de
musieť v budúcnosti riešiť v nadväznosti na to, aby na
nich
ako vyšetrovateľoch, ale zároveň aj policajtoch neleža-
la
celá ťarcha zodpovednosti. Treba,
aby ju preberali prí-
slušné
orgány prokuratúry a iné orgány činné v
trestnom ko-
naní,
pretože zodpovednosť a ťarcha je na nich príliš veľká.
Aké
opatrenia sú prijaté
na ovplyvnenie kriminality
mládeže?
Tu, žiaľ, musím konštatovať, že okrem
tej špeciál-
nej
prípravy, ktorú sme volili v rámci Národného programu
boja
proti drogám, i vytváraním našich preventívnych akti-
vít,
žiaľ, nemáme osobitý súbor opatrení. Opatrenia k mláde-
ži
tvoria organickú súčasť viacerých programových dokumentov
vlády.
Mali sme také materiály, kde jednotlivé
ministerstvá
zodpovedajú za problematiku mládeže. Tu máme ešte
rezervy
a
domnievam sa, že ich budeme môcť doplniť.
Moje posledné stanovisko je k otázkam,
prečo vláda nemá
ucelené
predstavy boja s kriminalitou, že
správa neobsahuje
súbor.
Myslím si, že k takto postaveným otázkam v súvislosti
so správou o
bezpečnostnej situácii za
jeden rok by bolo
možné
uviesť viaceré argumenty. Vláda založila v prijatých
materiáloch
konkrétne systémové kroky boja so zločinnosťou
a
nebolo by treba ich
stále donekonečna opakovať. Je to
program
Čisté ruky, je to Národný program boja proti drogám.
Nielen
ministerstvo vnútra plní úlohy v boji s kriminalitou,
je
to problém viacerých rezortov a inštitúcií, je to celo-
spoločenský
problém a do jeho riešenia sú zapojené aj ďalšie
rezorty.
Vôbec nemôžem súhlasiť s tým,
že by sme nerobili a ne-
pracovali na boji
s organizovaným zločinom. Práve
naopak.
Vytvárame
úrad kriminálnej polície, ktorý je veľmi dobre na-
pojený
najmä na orgány Interpolu. Musím tu
uviesť i skutoč-
nosť,
že máme policajta, ktorý reprezentuje Slovenskú repub-
liku
v centrále Interpolu v Lyone. Prvé konkrétne skúsenosti
ukazujú,
že Slovenská republika asi bude môcť dostať prvý
európsky
systém, kde by sme mohli veľmi výrazne zabodovať
v
pátraní po ukradnutých motorových vozidlách. Myslím si, že
prvé
výsledky sa už ukazujú, že máme oveľa viac poznatkov
o
tých páchateľoch, ktorých hľadá Interpol, ktorí prechádza-
jú
s ukradnutými motorovými vozidlami
práve cez územie Slo-
venskej republiky a
smerujú zrejme na Ukrajinu, resp. do
iných
štátov bývalého Sovietskeho zväzu.
Vážený pán predseda,
vážení páni poslanci a pani poslankyne,
domnievam sa, že táto správa nemohla byť
vyčerpávajúca,
je
to štandardná správa. Dostali sme
množstvo námetov na to
ako veci
zlepšiť, ale záver
je iba ten, že definitívny
spôsob
ako by mali takéto správy vyzerať by mal vzísť zo zá-
verov, ktoré boli
navrhnuté, resp. budú prijaté k tejto
správe. Mal som
možnosť ich vidieť v priebehu obedňajšej
prestávky,
prekonzultovať ich a súhlasím s nimi.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja, pán minister. Pýtam
sa pána spoločného
spravodajcu
výborov, či sa chce vyjadriť k rozprave.
Poslanec J. Danko:
Nie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič::
Faktická poznámka nemôže byť. Pán poslanec Cingel chce
povedať,
že hlasuje náhradnou kartou číslo 5.
Páni
poslanci opticky zisťujem,
že nás bude asi
tak-tak.
Skúsme sa prezentovať. Len sa prezentujme, prosím.
Ďakujem, je nás 86. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia
Národnej
rady, tak ako ho majú poslanci pred sebou v spoloč-
nej
správe výborov a v znení schválených pozmeňujúcich a do-
plňujúcich
návrhov. Nech sa páči, pán spravodajca.
Poslanec J. Danko:
Vážený pán predseda,
vážené dámy a páni,
najprv
odporúčam, aby sme
hlasovali o pripomienkach
a
požiadavkách výborov, ktoré
sú obsiahnuté v spoločnej
správe,
tlač 389b. Hlasovanie o bodoch číslo 1 a 5 je bez-
predmetné,
pretože návrh opatrení na skvalitnenie boja proti
tomu
sme v podstate dostali a máme ich každý
v lavici. Tak-
isto
bod 4 je totožný s bodom 3. Preto odporúčam, aby sme
o
bodoch číslo 1, 4 a 5 nehlasovali. Odporúčam, aby sme hla-
sovali
o bodoch číslo 2 a 3 en bloc a odporúčam ich prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Počuli sme spoločného spravodajcu. Prosím, prezentujme
sa
a hlasujme o bodoch 2 a 3 spoločnej
správy s odporúčaním
prijať
ich.
Prezentovalo sa 113 poslancov.
Za návrh hlasovalo 100 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Takže body 2 a 3 spoločnej správy sme
schválili.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec J. Danko:
V rozprave vystúpilo dvanásť poslancov, z ktorých ôsmi
predložili
pozmeňovacie návrhy. Odporúčam, aby sme
o týchto
pozmeňovacích
návrhoch hlasovali v poradí, v akom boli pred-
nesené.
Prvý vystúpil pán poslanec Fico a
odporúča Národnej ra-
de
v časti A uznesenia vypustiť znenie, že v roku 1995 došlo
k
zníženiu evidovanej trestnej činnosti.
Podľa môjho názoru
táto skutočnosť
sa konštatuje v
správe, je to realita
a
osobne nevidím dôvod, prečo by sme to vypúšťali z tohto
konštatovania.
Preto odporúčam tento pozmeňovací návrh
pána
poslanca
Fica neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o
pozmeňovacom návrhu
pána
poslanca Fica s odporúčaním spravodajcu neprijať ho.
Prezentovalo sa 117 poslancov.
Za návrh hlasovalo 34 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme tento návrh na doplnenie
uznesenia, resp.
zmenu.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec J. Danko:
Ďalej v
rozprave vystúpil pán poslanec
Pittner, ktorý
predniesol
5 pozmeňovacích návrhov. Dovoľte mi,
pán predse-
da,
jednu otázku. Trvá pán poslanec Pittner
na tom, aby sme
hlasovali
o každom osobitne, alebo mohli by sme o tom hlaso-
vať
v dvoch blokoch?
(Odpoveď z pléna: osobitne.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
O každom osobitne.
Poslanec J. Danko:
Prvý návrh pána poslanca Pittnera:
Národná rada Sloven-
skej republiky žiada vládu Slovenskej
republiky, aby jej
predložila
plán úloh Ministerstva vnútra Národnej
rady Slo-
venskej republiky,
Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej
republiky, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na
pokračovanie
rekodifikácie Trestného zákona a
Trestného po-
riadku
a súčasne predložila termíny
spracovania ich vykoná-
vacích
predpisov, a to vrátane prijatej prvej
etapy rekodi-
fikácie.
Odporúčam tento pozmeňovací návrh prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Spoločný spravodajca
odporúča
prvý návrh pána poslanca Pittnera prijať.
Prezentovalo sa 123 poslancov.
Za návrh hlasovalo 102 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.
Prijali sme tento návrh poslanca
Pittnera.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec J. Danko:
Druhý
pozmeňovací návrh pána poslanca Pittnera znie,
samozrejme,
stále platí, nebudem to tu opakovať, že
Národná
rada
Slovenskej republiky žiada vládu
Slovenskej republiky,
aby jej predložila..., v tomto kontexte to ide ďalej. Po
druhé:
plán organizácie útvarov polície na boj s organizova-
ným
zločinom a medzinárodnej spolupráce ich
činnosti. Podľa
môjho
najhlbšieho presvedčenia tieto údaje sú skutočne pred-
metom
zákona 100/1996, sú tam veci, ktoré majú byť a sú oby-
čajne utajované, ku ktorým pán poslanec
Pittner môže mať
prístup
iným spôsobom, ale osobne
odporúčam, aby sme tento
pozmeňovací
návrh neprijali.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Návrh je
neprijať
tento pozmeňujúci návrh.
Prezentovalo sa 122 poslancov.
Za návrh hlasovalo 36 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.
Takže
druhý pozmeňujúci návrh
pána poslanca Pittnera
neprešiel.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec J. Danko:
Tretí
pozmeňovací návrh pána
poslanca Pittnera znie:
plán
personálneho a materiálneho zabezpečenia polície na boj
s
organizovaným zločinom. Presne tie isté
výhrady z mojej
strany ako spoločného spravodajcu, ako som
predniesol pri
pozmeňovacom
návrhu pána poslanca Pittnera číslo 2,
považu-
jem
za dôvod aj v tomto prípade, aby sme za tento pozmeňova-
cí
návrh nehlasovali. Teda odporúčam tento pozmeňovací návrh
neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný
spravodajca ne-
odporúča
prijať tento návrh.
Prezentovalo sa 123 poslancov.
Za návrh hlasovalo 41 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Neprijali sme tento návrh.
Môžeme pokračovať ďalej v hlasovaní.
Poslanec J. Danko:
Štvrtý pozmeňovací návrh pána poslanca Pittnera znie:
plán
školení a stáží špecialistov polície
pre boj s organi-
zovaným
zločinom doma i v zahraničí. Odporúčam
tento pozme-
ňovací
návrh prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o
štvrtom doplňujúcom
návrhu
pána poslanca Pittnera. Pán spoločný
spravodajca od-
porúča
prijať tento návrh.
Prezentovalo sa 122 poslancov.
Za návrh hlasovalo 96 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.
Tento pozmeňovací návrh sme prijali.
Pán poslanec, môžeme pokračovať ďalšími
návrhmi. Myslím
si,
že to bol pán poslanec Langoš.
Poslanec J. Danko:
Ešte je piaty návrh pána poslanca
Pittnera.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pardon. Nech sa páči.
Poslanec J. Danko:
Piaty
pozmeňovací návrh pána
poslanca Pittnera znie:
opatrenia
na zabezpečenie apolitickosti polície
na všetkých
stupňoch
riadenia a ich kontrolu parlamentom. Tento pozmeňu-
júci
návrh pána poslanca Pittnera odporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a
hneď hlasujme o tomto návrhu.
Len
som zvedavý, ako sa bude realizovať.
Prezentovalo sa 123 poslancov.
Za návrh hlasovalo 91 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Takže prešiel tento návrh.
Nech sa
páči, pán poslanec, môžeme
pokračovať návrhmi
pána
poslanca Bugára.
Poslanec J. Danko:
V rozprave ďalej vystúpil pán poslanec
Bugár a prednie-
sol
pozmeňovací návrh tohto znenia:
"Do bodu C zaradiť bod
3
- vyhodnotiť plnenie uznesení Národnej rady Slovenskej re-
publiky
číslo 69/1995 a 123/1995 - termín júl 1996." Po vzá-
jomnej konzultácii s pánom poslancom Bugárom
sme dospeli
k
tomuto názoru a budem dávať návrh pre Národnú radu tohto
znenia...
(hlasy z pléna).
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni poslanci, tam ide o dohodu. Pán
poslanec Bugár dal
dva
návrhy a jeden sťahuje. Pán spravodajca to vysvetlí.
Poslanec J. Danko:
V
podstate nedochádza k zmene, lebo rozprava je ukonče-
ná.
Nejde o zmenu pozmeňovacieho návrhu, ale ide o to, že
stačí,
aby bola uvedená len časť toho, dohodli sme sa, ktorá
časť,
pretože výbor pre obranu a bezpečnosť
dňa 26. 4. 1996
tieto
uznesenia prerokoval z poverenia predsedu Národnej ra-
dy Slovenskej
republiky a vyhodnotil plnenie príslušných
úloh, ktoré ministerstvo malo, až na jeden bod, a to bod
číslo 4, ktorý
sa týka organizovaného
zločinu v uznesení
číslo
123/1995. Ak súhlasíte, hlasovali by sme o tom, aby to
znelo
takto: "Do bodu C zaradiť bod
3 - vyhodnotiť plnenie
bodu 4 uznesenia
Národnej rady Slovenskej
republiky číslo
123/1995
- termín júl 1996." Pán poslanec Bugár s tým súhla-
sí.
Odporúčam návrh prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Budeme sa prezentovať a hlasovať o návrhu v takom zne-
ní,
ako predniesol pán spoločný
spravodajca. Tam ide o dva
návrhy
pána poslanca Bugára. Jeden návrh stiahol.
Prezentovalo sa 119 poslancov.
Za
návrh hlasovalo 99 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.
Prijali sme tento pozmeňujúci návrh.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec J. Danko:
Ďalej v
rozprave vystúpil pán poslanec
Langoš a pred-
niesol
pozmeňujúci návrh nasledujúceho znenia: "Národná rada
Slovenskej
republiky vyslovuje dôveru a podporu policajtom
Policajného
zboru Slovenskej republiky." Keďže podobný návrh
podal
pán poslanec Brňák, odporúčam potom
prijať pri hlaso-
vaní
návrh pána Brňáka a návrh pána poslanca Langoša odporú-
čam
neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím,
prezentujme sa a hneď hlasujme s odporúčaním
pána
spoločného spravodajcu neprijať tento návrh.
Prezentovalo sa 122 poslancov.
Za návrh hlasovalo 46 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Takže sme neprijali tento návrh.
Pán
poslanec Filkus, v rámci rozpravy sa
mohli páni
poslanci
dohodnúť a dať to spolu, máte pravdu. Teraz už nie.
Nech sa páči, pokračujte, pán poslanec.
Poslanec J. Danko:
Ďalej vystúpil v rozprave pán poslanec
Černák a pred-
niesol
dva pozmeňovacie návrhy. Prvý z nich
znie: predložiť
Národnej rade
Slovenskej republiky vyhodnotenie plnenia
programu
Čisté ruky za rok 1995 - termín do 30. 6. 1996.
Niet
sporu o tom, že Národná rada má mať právo na vyhodnoco-
vanie
tohto programu, ale z hľadiska termínu nechápem, prečo
pán poslanec dal takýto termín. Z
hľadiska tohto termínu
podľa
môjho názoru je to nerealizovateľné. Preto odporúčam
návrh
neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Odporúčanie je ne-
prijať
tento návrh.
Prezentovalo sa 123 poslancov.
Za návrh hlasovalo 46 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.
Takže sme neprijali tento návrh.
Mech sa páči, pán poslanec.
Poslanec J. Danko:
Druhý
pozmeňovací návrh pána
poslanca Černáka znie:
predložiť
Národnej rade Slovenskej republiky
harmonogram na
realizáciu
úloh programu Čisté ruky na rok 1996 -
termín do
30.
6. 1996. V podstate tá istá výhrada platí aj tu, ale
poukazujem aj na
to, že v dodatku, ktorý sme dostali, je
v
prvej časti jasne rozvedené, o
ktoré dokumenty sa minis-
terstvo
opiera, tam sú tieto materiály rozpracované. Odporú-
čam
návrh neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Budeme
sa prezentovať a hlasovať s odporúčaním návrh
neprijať.
Prezentovalo sa 124 poslancov.
Za návrh hlasovalo 48 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.
Neprijali sme tento návrh.
Budeme pokračovať, pán poslanec.
Poslanec J. Danko:
V
rozprave ďalej vystúpil
pán poslanec Roman Kováč
a
predniesol pozmeňovací návrh
nasledovného znenia: Národná
rada
Slovenskej republiky berie správu o bezpečnostnej si-
tuácii
v Slovenskej republike za rok 1995 na
vedomie. Žiada
vládu
Slovenskej republiky o predloženie
konkrétnych krokov
v
návrhu opatrení na zlepšenie bezpečnostnej situácie v roku
1996
na júnovej schôdzi Národnej rady
Slovenskej republiky.
V
dodatku v prvej časti sú jasne uvedené konkrétne kroky,
ktoré
sa na to podniknú. Preto podľa môjho
názoru je to ná-
vrh
v podstate nadbytočný a odporúčam ho neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím,
prezentujme sa a hlasujme. Je to
návrh pána
poslanca
Kováča. Pán spoločný spravodajca ho odporúča nepri-
jať.
Prezentovalo sa 127 poslancov.
Za návrh hlasovalo 50 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento návrh sme neprijali.
Môžete pokračovať, pán poslanec.
Poslanec J. Danko:
V
rozprave ďalej vystúpil pán poslanec Brňák, ktorý
predniesol pozmeňovací návrh nasledujúceho znenia: Národná
rada
Slovenskej republiky vyslovuje
dôveru a podporu poli-
cajtom
Policajného zboru Slovenskej republiky, ktorí dôsled-
ne
dodržiavajú právny poriadok
Slovenskej republiky. Je to
vlastne v súlade
s tým, čo konštatoval výbor pre
obranu
a
bezpečnosť na svojom zasadnutí dňa 25. apríla 1996. Podob-
né
uznesenie už prijal. Odporúčam, aby bolo prijaté.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasy
v sále.)
Poslanec J. Danko:
Vysvetlenie k tomu. Dikciu, ktorá bola
navrhnutá, sme
neprijali,
toto je iná dikcia. Odporúčam prijať.
(Šum v sá-
le.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím pokoj, páni poslanci. Hlasujeme.
Prezentovalo sa 116 poslancov.
Za návrh hlasovalo 109 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasovali 3 poslanci.
Tento návrh sme prijali.
Pán poslanec, môžete pokračovať ďalej.
Poslanec J. Danko:
Ďalej v rozprave vystúpil pán poslanec Kunc a prednie-
sol pozmeňovací
návrh nasledujúceho znenia: Národná rada
Slovenskej
republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby
predložila
Národnej rade Slovenskej republiky na
prvej ple-
nárnej
schôdzi po letnom prerušení jej zasadania komplexnú
spoločnú
správu orgánov činných v trestnom
konaní o bezpeč-
nostnej
situácii v Slovenskej republike a
program jej zlep-
šenia
v najbližších dvoch rokoch.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec, len ak to chcete
stiahnuť, žiad-
nu
úpravu. Už ste to odôvodňovali. Už ste to zdôvodňovali,
pán
poslanec, keď ste vystúpili. Chcete to stiahnuť? Nech sa
páči.
Poslanec B. Kunc:
Prijatím bodov 2 a 3 pripomienok a
požiadaviek výborov,
dá
sa povedať, v úplnom vypracovaní je
zahrnutá moja požia-
davka,
resp. návrh, z toho dôvodu sťahujem svoj návrh.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Skončili sme hlasovanie o pozmeňujúcich a do-
plňujúcich
návrhoch. Budeme hlasovať o návrhu
uznesenia Ná-
rodnej
rady tak, ako ho máte predložené v spoločnej správe
výborov
v znení schválených doplňujúcich návrhov.
Prosím, aby sme sa prezentovali a
hlasovali. Pán spo-
ločný
spravodajca navrhuje...
Poslanec J. Danko:
Odporúčam prijať.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Odporúča prijať toto uznesenie.
Prezentovalo sa 122 poslancov.
Za návrh hlasovalo 86 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme schválili uznesenie
Národnej rady
Slovenskej republiky
k správe o
bezpečnostnej situácii
v
Slovenskej republike za rok 1995.
Ďakujem, pán spoločný spravodajca, aj
vám, páni poslan-
ci,
panie poslankyne. (Potlesk.)
Poslanec J. Danko:
Ďakujem aj ja.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Budeme
pokračovať p i a t y m bodom programu, ktorým
je
návrh
na vyslovenie súhlasu
Národnej rady Slovenskej
republiky
s ukončením platnosti medzinárodných zmlúv.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 347,
v ktorej je aj
návrh na uznesenie Národnej rady. Spoločnú
správu výborov
máte
ako tlač 347a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky
návrh uvedie mi-
nister zahraničných vecí Slovenskej republiky
pán Juraj
Schenk.
Prosím, pán minister, aby ste sa ujali slova.
Minister zahraničných
vecí SR J. Schenk:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, páni poslanci, pokoj.
Minister zahraničných
vecí SR J. Schenk:
vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Ná-
rodnej
rady návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slo-
venskej republiky
s ukončením platnosti
medzinárodných
zmlúv,
a to: Dohody medzi Republikou
československou a Zvä-
zom
sovietskych socialistických republík o vzájomnej ochrane
práv zo živnostenského vlastníctva podpísanej v
Prahe 25.
marca 1935 a
Programu dlhodobej hospodárskej a vedecko-
technickej spolupráce medzi Československou socialistickou
republikou
a Zväzom sovietskych socialistických
republík na
obdobie
do roku 2000 podpísanej v Moskve 31. mája 1985.
Tento návrh sa predkladá v súvislosti s ukončením pro-
cesu
revízie zmluvnej základne medzi Slovenskou republikou
a
Ruskou federáciou, v rámci ktorého bola posudzovaná ak-
tuálnosť
a efektívnosť dvojstranných zmlúv
uzavretých medzi
bývalým
ZSSR a ČSR, ČSSR, ČSFR, do ktorých
Slovenská repub-
lika
a Ruská federácia sukcedovali.
Experti
Slovenskej republiky a
Ruskej federácie na
troch rokovaniach
posúdili jednotlivé zmluvné
dokumenty
a
vypracovali zoznam zmlúv, ktoré obidve
strany považujú za
platné,
a zoznam zmlúv, ktorých platnosť
zanikla podľa prí-
slušných
ustanovení medzinárodného práva. Mám na
mysli Vie-
denský
dohovor o zmluvnom práve z roku 1969. Navyše
experti
analyzovali
platné zmluvy, či zodpovedajú súčasným
podmien-
kam
vzájomných vzťahov, alebo sú už prekonané a medzi Slo-
venskou
republikou a Ruskou federáciou sa už
fakticky nevy-
konávajú.
Následne navrhli, aby platnosť prekonaných a nevy-
konávaných
zmlúv bola ukončená.
Na týchto rokovaniach sa posúdilo celkove
198 zmluvných
dokumentov.
Experti oboch strán na základe vyjadrenia prí-
slušných
gestorov medzinárodných zmlúv dospeli k
záveru, že
platnosť
108 zmlúv už zanikla.
Pri analýze ostatných 90 zmlúv sa zhodli v tom, že 44
sa
naďalej vykonáva, a teda sú aktuálne, kým 46 je už preko-
naných, čiže nezodpovedajú súčasným podmienkam
vzájomných
vzťahov
a medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou sa
nevykonávajú.
Vláda Slovenskej republiky vyslovila
súhlas s formálnym
ukončením
platnosti týchto 46 medzinárodných zmlúv, pričom
v
dvoch prípadoch je na ukončenie
platnosti potrebný súhlas
Národnej
rady Slovenskej republiky. Vláda vo svojom uznesení
číslo
802 zo dňa 24. októbra 1995 odporučila
Národnej rade,
aby
s týmto návrhom vyslovila súhlas.
Ako som už v úvode povedal, ide o Dohodu
medzi Republi-
kou
československou a Zväzom sovietskych socialistických re-
publík
o vzájomnej ochrane práv zo
živnostenského vlastníc-
tva
a o Program dlhodobej hospodárskej a
vedecko-technickej
spolupráce
medzi ČSSR a ZSSR na obdobie do roku 2000.
V prvom prípade bola dohoda uzavretá
ešte v roku 1935
a
už vôbec nezodpovedá súčasným
podmienkam vzájomných vzťa-
hov
medzi oboma krajinami. Formálno-právne však jej platnosť
ešte
nebola ukončená.
V druhom prípade ide o analogickú situáciu vzhľadom na
zmenené spoločensko-ekonomické podmienky v oboch
štátoch,
a
je teda tiež nevyhnutné
formálno-právne ukončiť platnosť
tohto
programu.
Na základe uvedeného navrhujem, aby
Národná rada Slo-
venskej republiky
vyslovila súhlas s ukončením platnosti
oboch
uvedených medzinárodných zmlúv.
Chcem ešte záverom pripomenúť, že revízia zmluvnej zá-
kladne medzi
Slovenskou republikou a
Ruskou federáciou
a
ukončenie platnosti väčšieho počtu medzinárodných zmlúv,
pochopiteľne,
nebudú znamenať stratu kvality našich zmluv-
ných
vzťahov s týmto partnerom. Revízia sa týkala len zmlúv,
ktoré
boli uzavreté pred 1. januárom 1993, a
od tohto obdo-
bia
na novej báze táto dôležitá
medzinárodnopolitická a me-
dzinárodnoprávna aktivita
pokračuje naďalej, samozrejme,
v
súlade s našimi zahraničnopolitickými prioritami a so zre-
teľom
na súčasné podmienky a potreby Slovenskej republiky.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu ministrovi.
Ako spoločný spravodajca výborov bol určený pán posla-
nec
Tarnóczy. Prosím ho, aby nás informoval
o výsledku pre-
rokovania
vo výboroch.
Poslanec A. Tarnóczy:
Vážený pán predseda,
vážení páni ministri,
vážené kolegyne a kolegovia,
dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou
Výboru
Národnej rady Slovenskej republiky pre
hospodárstvo,
privatizáciu
a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej
republiky
pre pôdohospodárstvo a Zahraničného
výboru Národ-
nej
rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu
na vyslovenie
súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky
s
ukončením platnosti medzinárodných zmlúv, tlač 347.
Návrh
na vyslovenie súhlasu
Národnej rady Slovenskej
republiky
s ukončením platnosti medzinárodných
zmlúv pride-
lil
predseda Národnej rady Slovenskej
republiky svojím roz-
hodnutím
číslo 843 zo dňa 11. marca 1996 na
prerokovanie do
9.
mája 1996 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre
hospodárstvo,
privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej ra-
dy
Slovenskej republiky pre
pôdohospodárstvo a Zahraničnému
výboru Národnej rady Slovenskej republiky a
zároveň určil
Zahraničný výbor
Národnej rady Slovenskej
republiky ako
príslušný podať Národnej rade Slovenskej republiky
správu
o
výsledku prerokovania návrhu v príslušných výboroch.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre pôdohospo-
dárstvo
a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republi-
ky
prerokovali návrh v lehote, vyslovili s
ním súhlas a od-
porúčajú
Národnej rade Slovenskej republiky
vysloviť súhlas
s
ukončením platnosti Dohody medzi Republikou Českosloven-
skou
a Zväzom sovietskych socialistických republík o vzájom-
nej
ochrane práv zo živnostenského vlastníctva podpísaného
v
Prahe 25. marca 1935 a Programu dlhodobej
hospodárskej
a
vedecko-technickej spolupráce medzi ČSSR a
Zväzom soviet-
skych
socialistických republík na obdobie do
roku 2000 pod-
písaného
v Moskve 31. mája 1985.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodár-
stvo,
privatizáciu a podnikanie
prerokoval návrh v lehote,
vyslovil
s ním taktiež súhlas a odporúča
Národnej rade Slo-
venskej republiky vysloviť súhlas s návrhom na
vyslovenie
súhlasu
s ukončením platnosti medzinárodných zmlúv.
Vážený pán predseda, žiadam, aby ste otvorili k uvede-
nému
rozpravu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem
pekne pánu spoločnému
spravodajcovi. Prosím,
aby
zaujal miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu k tomuto bodu programu s konštatova-
ním,
že som nedostal do rozpravy žiadnu prihlášku.
Pýtam sa preto, páni poslanci, panie poslankyne, či sa
chce
niekto prihlásiť do rozpravy.
(Nikto.)
Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán minister sa zrejme nemá k čomu
vyjadrovať, takže
prosím
pána spoločného spravodajcu, ktorý sa tiež nebude vy-
jadrovať,
aby predniesol uznesenie.
Poslanec A. Tarnóczy:
Dovoľte mi, aby som predniesol návrh
uznesenia: "Národ-
ná rada Slovenskej republiky vyslovuje
súhlas s ukončením
platnosti
Dohody medzi Republikou
Československou a Zväzom
sovietskych socialistických republík o vzájomnej ochrane
práv zo živnostenského vlastníctva podpísanej v
Prahe 25.
marca 1935
a Programu dlhodobej
hospodárskej a vedecko-
-technickej
spolupráce medzi Československou
socialistickou
republikou
a Zväzom sovietskych socialistických
republík na
obdobie
do roku 2000 podpísaného v Moskve 31. mája 1985."
Odporúčam
návrh uznesenia prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Vážení páni poslanci, pani poslankyne, budeme
hlasovať
o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada
Slovenskej
republiky
vyslovuje súhlas s ukončením platnosti dohody tak,
ako
ho prečítal pán spoločný spravodajca.
Prosím,
prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spoločný
spravodajca
navrhuje prijať toto uznesenie.
Prezentovalo sa 92 poslancov.
Za návrh hlasovalo 90 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme navrhnuté uznesenie
schválili.
Ďakujem pekne, pán poslanec.
Poslanec A. Tarnóczy:
Ďakujem za spoluprácu.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Š i e s t y m bodom programu je
návrh
na vyslovenie súhlasu
Národnej rady Slovenskej
republiky s
Dohovorom o bezpečnosti
personálu Spojených
národov
a sprievodného personálu.
Návrh
vlády ste dostali ako tlač 379
vrátane návrhu
uznesenia
Národnej rady a spoločnú správu výborov ako tlač
379a.
Takisto
z poverenia vlády
Slovenskej republiky návrh
uvedie
minister zahraničných vecí pán Juraj Schenk.
Minister zahraničných
vecí SR J. Schenk:
Vážený pán predseda Národnej rady,
pani poslankyne, páni poslanci,
mierové operácie Organizácie Spojených
národov predsta-
vujú
významný nástroj medzinárodného
spoločenstva na udrža-
nie
mieru a bezpečnosti vo svete. Dôkazom toho je i zvýšenie
počtu mierových operácií Organizácie Spojených
národov po
ukončení
studenej vojny. V období od roku 1988
do roku 1994
sa
uskutočnilo 21 nových mierových
operácií, čo v porovnaní
s
13 podobnými operáciami uskutočnenými v rokoch 1945 až
1988
predstavuje značný nárast.
V súvislosti s rapídnym nárastom počtu
mierových operá-
cií
rastie i počet útokov príslušníkov
armád alebo ozbroje-
ných skupín patriacich k niektorej z
bojujúcich strán na
príslušníkov
mierových misií alebo na ich sprievodný
perso-
nál.
Valné zhromaždenie OSN reagovalo na
zvyšujúci sa počet
útokov na
personál OSN prijatím
rezolúcie číslo 48/37
z
9. septembra 1993, podľa ktorej majú byť postavení pred
súd tí,
ktorí sú zodpovední
za útoky na
personál OSN
a
sprievodný personál realizujúci mierové operácie OSN.
Na základe rezolúcie číslo 48/37 bola
vypracovaná rezo-
lúcia
pod názvom "Dohovor o bezpečnosti personálu OSN a ďal-
šieho personálu". Valné zhromaždenie OSN dňa 9. decembra
1994 rezolúciu bez hlasovania prijalo ako
rezolúciu číslo
49/59.
Rezolúcia "Dohovor o bezpečnosti personálu OSN a ďal-
šieho
personálu" v záujme posilnenia
opatrení potrebných na
ochranu
personálu OSN prijala a otvorila na podpis a ratifi-
káciu
prijatie alebo schválenie "Dohovoru o bezpečnosti per-
sonálu OSN a
sprievodného personálu",
ktorého text tvorí
prílohu
tejto rezolúcie.
Ťažiskom
Dohovoru je článok 7, v súlade
s ktorým sa
štáty
zaväzujú prijať všetky potrebné opatrenia na ochranu
personálu
OSN pred útokom alebo akoukoľvek
akciou, ktorá by
bránila tomuto personálu pri vykonávaní svojho poslania.
Článok
9 Dohovoru určuje, ktoré činy proti personálu OSN bu-
de
každý štát považovať za trestný čin
podľa vlastného vnú-
troštátneho
právneho poriadku a článok 10 upravuje
právomoc
súdov
na stíhanie týchto trestných činov.
V tejto súvislosti treba uviesť, že
trestné činy uvede-
né
v článku 9 Dohovoru sú trestnými činmi v zmysle Trestného
zákona
Slovenskej republiky a právomoc
slovenských súdov je
v
súlade s článkom 10
Dohovoru upravená v platnom znení
Trestného
poriadku, ktorý v prípade cudzieho
prvku upravuje
styk
s cudzími orgánmi činnými v trestnom konaní.
Možno konštatovať, že ak sa
Slovenská republika stane
zmluvnou
stranou Dohovoru, nebude v tejto oblasti potrebné
prijímať
osobitné legislatívne opatrenia. Slovenská republi-
ka
hlasovala za prijatie rezolúcie Valného
zhromaždenia OSN
"Dohovor
o bezpečnosti personálu OSN a ďalšieho personálu"
a
vláda Slovenskej republiky uznesením
číslo 943 z 12. de-
cembra
1995 vyslovila súhlas s uzavretím
Dohovoru o bezpeč-
nosti
personálu OSN a sprievodného
personálu s tým, že pri
podpise Slovenská
republika vyhlási, citujem:
"Ak spor
o
výklad alebo o uplatňovanie Dohovoru nebude urovnaný roko-
vaniami,
Slovenská republika uprednostňuje jeho
predloženie
Medzinárodnému
súdnemu dvoru podľa článku 22 ods. 1
Dohovo-
ru.
Preto spor, ktorého stranou by bola Slovenská republika,
môže
byť predložený arbitráži len s
výslovným súhlasom Slo-
venskej
republiky."
Dohovor
bol podpísaný zástupcom
úradujúceho vedúceho
Stálej
misie Slovenskej republiky pri OSN v New
Yorku dňa
28.
decembra 1995 s výhradou ratifikácie a s uplatnením uve-
deného
vyhlásenia. V tejto súvislosti navrhujem, aby Národná
rada
Slovenskej republiky vyslovila súhlas aj s týmto vyhlá-
sením.
Možno konštatovať, že ratifikáciou tohto Dohovoru Slo-
venská republika potvrdí, že uznáva a rešpektuje
autoritu
OSN
v oblasti preventívnej diplomacie, nastoľovania, upevňo-
vania a udržiavania mieru, ako aj v
oblasti humanitných
a
iných operácií a svoju pripravenosť aktívne sa podieľať na
ochrane
personálu OSN, ktorý sa zúčastňuje na
týchto operá-
ciách.
V neposlednej miere uzavretie tohto
Dohovoru prispeje
i
k ochrane slovenských občanov, ktorí sa zúčastňujú na mie-
rových
operáciách OSN a ktorých prínos v týchto operáciách
medzinárodné spoločenstvo vysoko hodnotí, tak ako to bolo
napríklad
pri účasti príslušníkov Armády Slovenskej republi-
ky v mierovej
misii UNPROFOR v bývalej
Juhoslávii alebo
v
misii UNAVEN v Angole.
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
na základe uvedených skutočností odporúčam predkladaný
materiál
schváliť.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja, pán minister. Ako spoločná
spravodajkyňa
výborov
bola určená pani poslankyňa Bieliková. Prosím, aby
predniesla
správu o prerokovaní tohto návrhu vo výboroch.
Poslankyňa A. Bieliková:
Vážený pán predseda,
vážené dámy a páni,
vážení hostia,
dovoľte, aby som vás oboznámila s výsledkom prerokova-
nia návrhu na
vyslovenie súhlasu Národnej rady
Slovenskej
republiky
s Dohovorom o bezpečnosti personálu
Spojených ná-
rodov
a sprievodného personálu v dvoch výboroch Národnej ra-
dy.
Návrh
na vyslovenie súhlasu
Národnej rady Slovenskej
republiky
s Dohovorom o bezpečnosti personálu
Spojených ná-
rodov a sprievodného personálu pridelil
predseda Národnej
rady
svojím rozhodnutím číslo 855 zo dňa
18. marca 1996 na
prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej
republiky a Výboru
Národnej rady Slovenskej
republiky pre
obranu
a bezpečnosť do 9. mája 1996. Zároveň určil Zahranič-
ný výbor Národnej rady Slovenskej republiky
ako príslušný
podať Národnej rade správu o výsledku
prerokovania návrhu
v
príslušných výboroch.
Zahraničný výbor Národnej rady prerokoval
návrh 17. ap-
ríla
1996, vyslovil s ním súhlas a rovnako
odporučil Národ-
nej
rade Slovenskej republiky s Dohovorom o bezpečnosti per-
sonálu Spojených národov a sprievodného personálu,
ako aj
s
vyhlásením Slovenskej republiky podľa článku 22 ods. 2 Do-
hovoru
vysloviť súhlas s doplnkom - v celom texte slovo "hu-
manitárny"
vymeniť za slovo "humanitný".
Výbor
Národnej rady Slovenskej
republiky pre obranu
a
bezpečnosť prerokoval návrh
25. apríla 1996, vyslovil
s
ním súhlas a odporučil Národnej rade
Slovenskej republiky
vysloviť
s Dohovorom súhlas bez pripomienok.
Dovoľujem si požiadať vás, vážené dámy a páni, aby ste
vyslovili
s Dohovorom súhlas.
Prosím, pán predseda, aby ste otvorili
rozpravu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne, pani spoločná
spravodajkyňa.
Otváram k tomuto bodu rokovania rozpravu s tým, že som
nedostal
žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy.
Pýtam sa, či
sa
niekto hlási.
(Nikto.)
Ak nie, končím rozpravu. Pán minister sa zrejme nechce
vyjadriť,
pani spoločná spravodajkyňa tiež nie, takže môžeme
pristúpiť
k hlasovaniu.
Poslankyňa A. Bieliková:
Dovoľte,
aby som vám
prečítala návrh na uznesenie,
a
prosím, aby ste toto uznesenie podporili.
"Národná rada Slovenskej republiky
vyslovuje súhlas
s
Dohovorom o bezpečnosti
personálu Spojených národov
a
sprievodného personálu a s vyhlásením Slovenskej republiky
podľa
článku 22 ods. 2 Dohovoru."
Odporúčam prijať, čiže vysloviť súhlas.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Budeme hlasovať o návrhu
uznesenia, ktorým Ná-
rodná
rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ús-
tavy Slovenskej
republiky vyslovuje súhlas
s Dohovorom
o
bezpečnosti personálu Spojených
národov a sprievodného
personálu
a s vyhlásením Slovenskej republiky podľa článku
22
ods. 2 Dohovoru.
Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali. Pani
spoločná
spravodajkyňa odporúča prijať návrh uznesenia.
Prezentovalo sa 92 poslancov.
Za návrh hlasovalo 92 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Môžem konštatovať, že sme navrhované uznesenie schvá-
lili.
(Potlesk.)
Ďakujem pekne, pani spoločná
spravodajkyňa, aj vám, pa-
ni
poslankyne, páni poslanci.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
v rokovaní budeme pokračovať štyrmi
návrhmi na vyslove-
nie
súhlasu Národnej rady s dohodami týkajúcimi sa Stredo-
európskej
dohody o voľnom obchode CEFTA. Ide o tieto návrhy:
1. návrh na vyslovenie súhlasu Národnej
rady Slovenskej
republiky
s Dohodou doplňujúcou Stredoeurópsku dohodu o voľ-
nom
obchode - tlač 340,
2. návrh na vyslovenie súhlasu Národnej
rady Slovenskej
republiky
s Dohodou o prístupe Slovinskej
republiky k Stre-
doeurópskej
dohode o voľnom obchode - tlač 341,
3. návrh na vyslovenie súhlasu Národnej
rady Slovenskej
republiky
s Doplnkovým protokolom číslo 2 k
Stredoeurópskej
dohode
o voľnom obchode - tlač 342,
4. návrh na vyslovenie súhlasu Národnej
rady Slovenskej
republiky
s Doplnkovým protokolom číslo 3 k
Stredoeurópskej
dohode
o voľnom obchode - tlač 343.
Pani poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na úzku nad-
väznosť
uvedených návrhov podľa § 13 ods. 4 zákona o rokova-
com
poriadku odporúčam zlúčiť rozpravu k
týmto štyrom bodom
programu
s tým, že o návrhu uznesenia ku každému z nich by
sme
potom hlasovali osobitne. O tomto svojom návrhu, samo-
zrejme,
musím dať hlasovať.
Prosím, aby sme sa prezentovali a
hlasovali. Navrhujem,
aby
ste ma podporili.
Prezentovalo sa 87 poslancov.
Za návrh hlasovalo 86 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Budeme teda pokračovať týmto spôsobom.
Návrhy, tak ako som ich uviedol, máte
rozdané ako tlače
340,
341, 342, 343. Rozdané máte aj spoločné správy ku všet-
kým
štyrom návrhom ako tlače 340a, 341a, 342a, 343a.
Prosím ministra hospodárstva Slovenskej republiky pána
Duckého,
ktorý bol poverený uvedením týchto návrhov, aby ich
za
vládu uviedol.
Minister hospodárstva SR
J. Ducký:
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som uviedol všetky štyri návrhy naraz,
tak
ako hovoril pán predseda v úvodnom slove.
Vláda Slovenskej republiky predkladá na vyslovenie sú-
hlasu
Národnej rade balík dohôd, ktoré boli pripravované po-
čas
minulého roka a viedli k ďalšej liberalizácii obchodu
v
rámci krajín CEFTA v oblasti priemyselných a poľnohospo-
dárskych
výrobkov, ako i k rozšíreniu CEFTA o
ďalšieho čle-
na.
Od 1. januára tohto roku sa stala Slovinská republika
piatou
členskou krajinou CEFTA.
Návrh
na vyslovenie súhlasu
Národnej rady Slovenskej
republiky
s Dohodou doplňujúcou Stredoeurópsku dohodu o voľ-
nom
obchode, tlač 340. Dohoda doplňujúca
Stredoeurópsku do-
hodu
o voľnom obchode bola podpísaná ministrami zodpovednými
za
zahraničný obchod krajín CEFTA 11.
septembra 1995 v Brne
počas
summitu predsedov vlád. Nakoľko
základný text Stredo-
európskej dohody
o voľnom obchode neobsahuje ustanovenia
umožňujúce rozšírenie CEFTA o ďalšieho nového člena,
bolo
nevyhnutné
prijať takéto ustanovenie. Politicky
bolo rozši-
rovanie
CEFTA rozhodnuté už počas summitu premiérov v Pozna-
ni v roku
1994 a táto myšlienka bola podporená aj počas
stretnutia
predsedov vlád v Brne v uplynulom roku.
Predkladaným návrhom dohody sa doplňuje základný text
Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode o článok 39a, ktorý
umožňuje
pristúpiť akémukoľvek európskemu štátu
k tejto do-
hode
so súhlasom všetkých strán. Ďalej uvedený článok 39a
špecifikuje
podmienky prístupu, ktoré budú
vyjadrené v tak-
zvanej Dohode
o prístupe uzatvorenej medzi pristupujúcou
krajinou
na jednej strane a krajinami CEFTA na strane dru-
hej.
Prijatie tejto dohody bolo nutné, aby sa umožnil prí-
stup
ďalších krajín do CEFTA. Minulého roka išlo o spomínanú
Slovinskú
republiku. Dohoda sa uplatňuje dočasne od dňa pod-
pisu,
t. j. od 11. septembra 1995, a
vstúpi do platnosti
dňom,
keď poľská strana ako depozitár Stredoeurópskej dohody
o
voľnom obchode dostane oznámenie od všetkých krajín CEFTA,
že
bol ukončený ratifikačný proces v jednotlivých krajinách.
Predkladaná dohoda nezakladá žiadne
nároky na štátny
rozpočet. Návrh
dohody doplňujúcej Stredoeurópsku dohodu
o
voľnom obchode schválila vláda
Slovenskej republiky uzne-
sením
číslo 671 z 5. septembra 1995.
Tlač
číslo 341, návrh na vyslovenie súhlasu Národnej
rady Slovenskej republiky s Dohodou
o prístupe Slovinskej
republiky
k Stredoeurópskej dohode o voľnom
obchode. Podpi-
som
Dohody doplňujúcej Stredoeurópsku dohodu o voľnom obcho-
de
sa vytvorili podmienky na vstup Slovinskej republiky do
CEFTA.
Rokovania o prístupe Slovinskej republiky sa začali
na
jeseň minulého roka, po tom, čo
Slovinská republika ofi-
ciálne
požiadala poľskú stranu (v tom čase
predsedu spoloč-
ného
výboru) o pristúpenie, a po tom, čo
bola podpísaná do-
hoda
o voľnom obchode medzi Slovinskom a Poľskom. My sme ma-
li
dohodu so Slovinskom podpísanú skôr.
Dohoda o
prístupe Slovinskej republiky k
Stredoeuróp-
skej dohode o
voľnom obchode bola
podpísaná 25. novembra
1995 ministrami
zodpovednými za zahraničný obchod krajín
CEFTA
v Ľubľane. Výsledkom rokovania expertov krajín CEFTA
a
Slovinskej republiky je predkladaná Dohoda o prístupe Slo-
vinskej
republiky k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode,
ktorá
v podstate rešpektuje všetky uvedené princípy dohodnu-
té na
úrovni predsedov vlád
alebo príslušných ministrov
z
pohľadu splnenia podmienok pre vstup
krajín CEFTA. Pripo-
mínam, že
ide o asociované členstvo v
Európskej únii,
o
členstvo v svetovej obchodnej
organizácii a o povinnosti
mať
uzatvorené bilaterálne dohody o voľnom
obchode s každým
jednotlivým
členom CEFTA.
Dohoda o
prístupe Slovinskej republiky k
CEFTA v pod-
state
obsahuje protokoly, ktoré sú prevzaté z
bilaterálnych
dohôd o voľnom
obchode, podpísaných medzi
krajinami CEFTA
a
Slovinskou republikou. V zásade sa nemenia už existujúce
obchodné vzťahy medzi krajinami CEFTA a
Slovinskom, ktoré
boli zakotvené v
bilaterálnych dohodách o voľnom
obchode.
Dohoda
taktiež obsahuje všetky výhody, ktoré sú obsiahnuté
v
bilaterálnych dohodách z pohľadu kvantitatívnych obmedzení
dovozu
(článok 6 dohody), vývozu (článok 7 dohody), pravi-
diel
pôvodu (článok 8 dohody), ako i
verejného obstarávania
(článok
9 dohody). Dohoda sa uplatňuje dočasne od 1. januára
1996
a vstúpi do platnosti dňom, keď poľská strana ako depo-
zitár
Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode
dostane ozná-
menie
od všetkých krajín CEFTA, že bol
ukončený ratifikačný
proces
v jednotlivých krajinách. Bilaterálne dohody o voľnom
obchode podpísané medzi Slovinskou republikou a
krajinami
CEFTA
sa od 1. januára 1996 nebudú uplatňovať medzi zmluvný-
mi
stranami týchto dohôd. Vstupom tejto
dohody do platnosti
sa
tieto bilaterálne dohody zrušia (článok 11 dohody).
Ani táto dohoda nezakladá žiadne nové nároky na štátny
rozpočet,
nakoľko obchodné vzťahy medzi
Slovinskou republi-
kou
a Slovenskom sa nemenia.
Návrh dohody o prístupe Slovinskej republiky k Stredo-
európskej
dohode o voľnom obchode schválila vláda Slovenskej
republiky
uznesením číslo 886 z 21. novembra 1995.
K tlači 342, návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady
Slovenskej
republiky s Doplnkovým protokolom číslo 2 k Stre-
doeurópskej
dohode o voľnom obchode. Predkladaný Doplnkový
protokol číslo 2
k Stredoeurópskej dohode
obsahuje ďalšiu
liberalizáciu
priemyselných výrobkov oproti základnej
doho-
de. Vychádzajúc
z návrhu slovenskej
delegácie v Poznani
v
novembri 1994 bolo dohodnuté, že pri
priemyselných výrob-
koch
dôjde u všetkých listín colných koncesií k skráteniu
prechodného
obdobia o jeden rok, s možnosťou minimálnych vý-
nimiek.
Túto úlohu obsahuje i deklarácia prijatá zo stretnu-
tie
premiérov.
Doplnkový protokol číslo 2 k
Stredoeurópskej dohode
o
voľnom obchode bol podpísaný vo
Varšave 18. augusta 1995
počas
zasadnutia spoločného výboru,
ministrami zodpovednými
za zahraničný obchod krajín CEFTA. Každá
členská krajina
k
tejto úlohe pristupovala rozdielnym spôsobom. Slovenská
republika
a Česká republika sa snažila striktne
pridržiavať
deklarácie.
Navrhla u všetkých listín colných koncesií skrá-
tenie
prechodného obdobia o jeden rok a v
nadväznosti na to
i
úpravu harmonogramu znižovania colných sadzieb.
Maďarská strana súhlasila so skrátením prechodného ob-
dobia
o jeden rok u všetkých listín colných
koncesií, t. j.
u
stredne citlivých, veľmi citlivých
výrobkov ako aj u vý-
robkov,
na ktoré sa vzťahujú výnimky. Obdobne aj slovenská
strana
vo vzťahu k maďarskej strane pristúpila k skráteniu
prechodného
obdobia o jeden rok u všetkých listín colných
koncesií.
Teda postupovali sme v prísnej závislosti.
Poľská
strana vzhľadom na
svoje záväzky vyplývajúce
z
iných medzinárodných zmlúv požadovala
uplatnenie výnimiek
a
ponechanie pôvodného harmonogramu odstraňovania colných
sadzieb
i napriek dohode v Poznani, týkajúcej sa osobných
automobilov,
nákladných áut a autobusov, t. j. až
do roku
2002.
Stanovenie takéhoto harmonogramu
nad rámec všeobecne
stanoveného
prechodného obdobia, ktoré je len do
roku 2001,
bolo
dohodnuté pri rokovaniach o pôvodnej dohode.
V priebehu rokovania sa nepodarilo
poľskú stranu pre-
svedčiť
o skrátení tohto prechodného
obdobia aspoň pre ná-
kladné automobily a autobusy. V nadväznosti
na odmietavý
postup poľskej strany k skráteniu prechodného
obdobia ne-
pristúpila,
pochopiteľne, ani slovenská strana k skráteniu
prechodného obdobia u
najcitlivejšej skupiny priemyselných
výrobkov
do roku 2001. Teda znova prísna väzba na partnerskú
pozíciu.
Prílohu k Doplnkovému protokolu číslo 2
tvoria protoko-
ly
1, 2 a 3, v ktorých sa upravujú harmonogramy znižovania
colných
sadzieb pri priemyselných
výrobkoch. Z navrhovanej
úpravy
vyplýva, že už od 1. januára 1996 došlo k skráteniu
prechodného
obdobia pri stredne citlivých položkách, t. j.
na
tieto výrobky sa neuplatňuje pri dovoze žiadne clo. Pri
veľmi citlivých
výrobkoch sa taktiež
podarilo skrátiť
prechodné
obdobie o 1 rok a od 1. januára 1997
budú odstrá-
nené
pri týchto položkách všetky clá. Pri momentálne najroz-
siahlejšej
skupine výrobkov, takzvaných výnimkách,
dochádza
k
skráteniu prechodného obdobia o 1 rok
len vo vzťahu k Ma-
ďarskej
republike, kde sa na tieto výrobky bude uplatňovať
nulová
colná sadzba od 1. januára roku 2000. Na druhej stra-
ne
sa pri týchto výnimkách vzťahy k Poľsku nemenia.
Doplnkový protokol číslo 2 sa uplatňuje dočasne od 1.
januára
1996 a vstúpi do platnosti v deň, keď
poľská strana
ako
depozitár Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode dosta-
ne
oznámenie od všetkých krajín CEFTA, že bol ukončený rati-
fikačný
proces v jednotlivých krajinách.
Navrhované úpravy budú mať
dosah na štátny rozpočet.
Pri
stredne citlivých výrobkoch sa predpokladá, že v roku
1996
z titulu nevybraného cla poklesnú
príjmy štátneho roz-
počtu
o 54 mil. Sk, ale na druhej strane sa zvýšenými vývoz-
mi
do Maďarskej republiky a Poľskej
republiky zvýšia príjmy
štátneho
rozpočtu o 59 mil. Sk.
Návrh Doplnkového protokolu číslo 2 k Stredoeurópskej
dohode
o voľnom obchode schválila vláda Slovenskej republiky
uznesením
číslo 589 z 8. augusta 1995.
K tlači číslo 343 - návrh na vyslovenie súhlasu Národ-
nej
rady Slovenskej republiky s Doplnkovým
protokolom číslo
3
k Stredoeurópskej dohode o voľnom
obchode. Pokračovaním
liberalizačných tendencií
v rámci Stredoeurópskej dohody
o
voľnom obchode je i predkladaný Doplnkový protokol číslo
3, ktorý
obsahuje ďalšiu liberalizáciu potravinárskych
a
poľnohospodárskych výrobkov. O tejto liberalizácii bolo
rozhodnuté
počas summitu premiérov v Poznani.
Po rozsiahlej diskusii expertných skupín,
berúc do úva-
hy
citlivosť potravinárskych a
poľnohospodárskych výrobkov,
sa na
stretnutí ministrov poľnohospodárstva krajín CEFTA
a
Slovinska dohodlo, že v záujme urýchlenia liberalizácie vo
vzájomnom
obchode s poľnohospodárskymi výrobkami
sa pre ob-
dobie
od 1. januára 1996 do 31. decembra 1997 vytvoria tri
skupiny
výrobkov. Prvá skupina - výrobky s nulovou
colnou
sadzbou,
druhá - výrobky s rovnakou colnou sadzbou platnou
pre
všetky krajiny, tretia skupina - výrobky s colnými sadz-
bami
dohodnutými na bilaterálnej úrovni s možnosťou použitia
colných
stropov.
Táto problematika jednoznačne ukázala,
aká je to citli-
vá
oblasť - tieto poľnohospodárske a
potravinárske výrobky.
Dá
sa predpokladať, že zvýšená opatrnosť jednotlivých krajín
CEFTA bude
pretrvávať i naďalej.
Koniec koncov, vývoj
v
Európskej únii potvrdzuje, že táto
oblasť je doteraz naj-
problémovejšou
i u nich.
Doteraz uplatňované zmluvné clá medzi krajinami CEFTA
majú
u časti výrobkov prohibitívny charakter, prejavujúci sa
nízkym
obchodným obratom. Vo vzájomnom obchode sa nepresadi-
li
ani výrobky, ktoré sa vyrábajú v jednotlivých krajinách
v
lepších výrobných podmienkach s nižšími výrobnými nákladmi.
Prílohu k Doplnkovému protokolu číslo 3
tvoria protoko-
ly
4, 5 a 6, v ktorých sa upravujú poľnohospodárske koncesie
medzi
jednotlivými krajinami. Z navrhovanej
úpravy vyplýva,
že
od 1. januára 1996 sa potravinárske a poľnohospodárske
výrobky
rozdeľujú do troch skupín, ako som už
spomenul. Do-
plnkový
protokol číslo 3 sa uplatňuje dočasne
od 1. januára
1996
a vstúpi do platnosti v deň, keď poľská
strana ako de-
pozitár Stredoeurópskej dohody o voľnom
obchode dostane
oznámenie
od všetkých krajín CEFTA, že bol
ukončený ratifi-
kačný
proces v jednotlivých krajinách.
Navrhované úpravy nebudú mať dosah na
štátny rozpočet.
Návrh Doplnkového protokolu číslo 3 k Stredoeurópskej
dohode
o voľnom obchode schválila vláda Slovenskej republiky
uznesením
číslo 933 z 5. decembra 1995.
Vážený
pán predseda,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
odporúčam, aby ste vyslovili súhlas s navrhovanými do-
hodami.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu ministrovi Duckému. Prosím
teraz spoločné-
ho
spravodajcu výborov pána poslanca
Ásványiho, aby nám po-
dal
správu o prerokovaní všetkých
štyroch návrhov vo výbo-
roch
Národnej rady.
Poslanec L. Ásványi:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
vážené dámy a páni,
dovoľte
mi, aby som
vám predložil spoločné správy
k
všetkým štyrom prerokúvaným návrhom.
Návrhy
na vyslovenie súhlasu s dohodami doplňujúcimi
Stredoeurópsku
dohodu o voľnom obchode pridelil predseda Ná-
rodnej rady Slovenskej republiky svojím
rozhodnutím číslo
868
zo dňa 22. marca 1996 na
prerokovanie do 9. mája 1996
Výboru
Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, roz-
počet
a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej
republiky pre
hospodárstvo,
privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej ra-
dy
Slovenskej republiky pre
pôdohospodárstvo a Zahraničnému
výboru
Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň určil Vý-
bor
Národnej rady Slovenskej republiky pre
financie, rozpo-
čet
a menu ako príslušný podať Národnej
rade Slovenskej re-
publiky správu o
výsledku prerokovania návrhov v
určených
výboroch.
Všetky uvedené výbory prerokovali návrhy v lehote, vy-
slovili
s nimi súhlas a odporúčajú Národnej
rade Slovenskej
republiky vysloviť súhlas s dohodami doplňujúcimi
Stredo-
európsku
dohodu o voľnom obchode.
Vážený
pán predseda, toľko
znenie spoločnej správy.
Prosím,
aby ste otvorili rozpravu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne, pán poslanec. Otváram rozpravu
k týmto
bodom
programu. Zatiaľ som dostal do rozpravy
jednu písomnú
prihlášku.
Je to prihláška od pána poslanca Černáka. Nech sa
páči,
pán poslanec.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predseda,
vážení členovia vlády Slovenskej
republiky,
v jeden pekný zimný decembrový deň roku
1992 som v mene
Slovenskej
republiky v krakovskom Waweli v Sieni kráľov pod-
písal tzv. Dohodu
o vyšehradskej spolupráci, ktorá
neskôr
prevzala
iniciálky z anglického názvu a nazýva sa CEFTA. Tá-
to
dohoda o voľnom obchode bola atypická tým, že bola podpí-
saná
prakticky pár dní pred vznikom samostatnej Slovenskej
republiky,
ale už vtedy naši politickí partneri
akceptovali
rozhodnutie
o vzniku samostatnej Slovenskej
republiky a na-
miesto
dovtedajšej V-3 sa začala skloňovať V-4.
Dohoda bola atypická tým, že bola
uzavretá, neobsahova-
la žiadnu
klauzulu, ktorá by
umožňovala prístup ďalších
partnerov.
Vtedy mali veľký záujem o vstup predovšetkým naši
susedia
Ukrajina a Slovinsko, ale keďže najmä s Českou re-
publikou
sme nevedeli v tomto smere nájsť dohovor, tak sa
rozhodlo, že bude
spoločenstvo V-4 uzavreté.
Predovšetkým
Európska
únia mala vtedy záujem a snahu chápať
V-4 ako blok
a
hovorila o blokovom vstupe krajín do
Európskej únie. Dosť
často sa
hovorilo (populárne povedané),
že Vyšehradská
štvorka
je taká škôlka pred vstupom do Európskej únie. Osob-
ne
som rád, že nakoniec sa našiel mechanizmus, ako prijať
Slovinsko
do Dohody o zóne voľného obchodu. Ďalej podporujem
všetky
liberalizačné kroky, ktoré sú vyjadrené
v následných
protokoloch.
Zo
strany slovenských politických
predstaviteľov som
však
niekedy zachytil také náznaky, ktoré by
mohli signali-
zovať
záujem o náhradu bývalej RVHP
Stredoeurópskou dohodou
o
voľnom obchode. Preto by som
rád pri takých dôležitých
zmluvách
jednak deklaroval podporu súčasným dohodám, ktoré
Demokratická
únia - všetky štyri - podporí, ale
zároveň pri
ďalších
politických krokoch by som bol veľmi rád, keby tie
dohovory,
ktoré boli urobené, že predovšetkým Stredoeurópska
dohoda
predstavuje možnosť zvýšenia
trhového priestoru pre
partnerov
- ja som aj za to, nech sa rozširuje,
ale nech
vstupujúci
partneri nie sú chápaní politicky, ale
nech spl-
nia
kritériá, ktoré sú dané v dodatku - a bol by som rád,
keby
ani naša súčasná vláda a pán minister nemali snahu chá-
pať
Stredoeurópsku dohodu ako náhradu alebo čosi konkurenčné
k
Európskej únii, ale že naším finálnym
cieľom, takisto ako
aj
cieľom všetkých piatich členov Stredoeurópskej dohody, je
individuálny
vstup do Európskej únie.
Osobne si myslím, že tieto zmluvy, ktoré
sú profesne na
dobrej úrovni, svedčia o kontinuite, ktorá bola
od roku
1992
v tejto oblasti dodržaná, že tieto dohody podporíme,
a
myslím, že aj ďalšie politické
smerovanie Stredoeurópskej
dohody
bude mať kontext, ktorý bol myslený na začiatku. Spo-
lupracujme,
ale pritom súťažme navzájom o to, kto bude mať
skôr
splnené podmienky, resp. kto bude skôr prijatý za riad-
neho člena Európskej únie. Napriek tomu,
že Slovensko sa
niekedy
zvykne vo vyjadreniach našich partnerov
vynechávať,
som
plne presvedčený o tom, že má na to, aby bolo v prvej
skupine. Jeho
výsledky sú porovnateľné s našimi susedmi
a
predovšetkým politická stabilita a politické kroky sloven-
skej
reprezentácie by mali byť také, aby sme tento cieľ spl-
nili.
S tým som Stredoeurópsku dohodu o
voľnom obchode pod-
pisoval
a som presvedčený, že aj ďalšie
hlasovania budú ta-
ké,
že získajú jednoznačnú podporu v Národnej rade.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja, pán poslanec.
Keďže nemám žiadnu inú písomnú prihlášku, páni poslan-
ci, poslankyne, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do
rozpravy.
(Nikto.)
Ak nie,
končím rozpravu k týmto bodom
programu s tým,
že
sa pýtam pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave.
Nech
sa páči, pán minister.
Minister hospodárstva SR
J. Ducký:
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
keby nebol vystúpil pán poslanec Černák,
nebol by som
si
pýtal slovo. Je to len na
ubezpečenie, že nikdy sme tak
neuvažovali.
Aj teraz na stretnutí diplomatov, kde som za
vládu ohľadne hospodárskej politiky mal vystúpenie ja, aj
v
diskusii sme zdôraznili a zdôrazňujeme
to všade, že CEFTA
nie
je alternatíva k Európskej únii. CEFTA je priestor, na
ktorom
chceme využiť svoje prednosti v rámci
čakania na deň
"D",
keď sa staneme riadnymi členmi Európskej únie. Takto
sme
to zdôraznili aj v Spojených štátoch
a dokonca i teraz
pri
mojom stretnutí v Lipsku s ministrom
Nemeckej spolkovej
republiky
pánom Rexrodtom.
Všetci
oceňujú tento pokus
stredoeurópskych štátov,
alebo
konanie v tom zmysle, že sa vytvárajú
jednotné podni-
kateľské
podmienky pre všetky subjekty transparentné v rámci
CEFTA
až po cieľový stav, o ktorom
hovoríme, a to je pred-
stava,
že by to mali byť pobaltské štáty plus
spomínané Ru-
munsko, Bulharsko,
Izrael, s ktorým
uzatvoríme dohodu,
a
štáty bývalej Juhoslávie a vznikol by pás od Baltiku
k
Čiernemu moru s Adriatickým morom na
jednej strane, možno
Ukrajina
ako pozorovateľ, lebo nemá splnené podmienky, ale
záujem prejavila, ktoré by malo okolo 200 miliónov ľudí,
a
to už je skoro samonosný rozsah trhu, kde by sme mali uro-
biť
- zjednodušene povedané - tréningový tábor pre naše pod-
nikateľské
subjekty, pretože podmienky CEFTA sa čoraz viac
približujú k podmienkam Európskej únie, aby naše
subjekty
neboli
prekvapené. Takže žiadna alternatíva.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán minister.
Pýtam sa
pána spoločného spravodajcu, či
sa chce vy-
jadriť.
Nie. Ďakujem pekne. Takže môžme pristúpiť k hlasova-
niu.
Pán spravodajca bude hlasovať od pultu.
Najskôr budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Ná-
rodná
rada Slovenskej republiky
vyslovuje súhlas s Dohodou
doplňujúcou Stredoeurópsku dohodu o voľnom
obchode. Je to
tlač
340.
Prosím, aby sme sa prezentovali a
hneď hlasovali. Pán
spoločný
spravodajca, čo odporúčate?
Poslanec L. Ásványi:
Odporúčam prijať uznesenie k
tlači číslo 340, ktoré
znie: Národná
rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas
s
Dohodou doplňujúcou Stredoeurópsku
dohodu o voľnom obcho-
de.
Odporúčam dohodu schváliť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prezentovalo sa 83 poslancov.
Za návrh hlasovalo 81 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že prvý návrh uznesenia sme
schválili.
Teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia,
ktorým Národ-
ná rada
Slovenskej republiky vyslovuje
súhlas s Dohodou
o
prístupe Slovinskej republiky
k Stredoeurópskej dohode
o
voľnom obchode. Je to tlač 341.
Prosím, môžeme sa prezentovať a hneď
hlasovať. Pán spo-
ločný
spravodajca návrh odporúča prijať.
Prezentovalo sa 98 poslancov.
Za návrh hlasovalo 98 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že sme navrhované uznesenie
schválili.
Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktorým Ná-
rodná
rada Slovenskej republiky vyslovuje
súhlas s Doplnko-
vým
protokolom číslo 2 k Stredoeurópskej dohode o voľnom ob-
chode.
Je to tlač číslo 342.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán
spoločný spravo-
dajca
nám odporúča...
Poslanec L. Ásványi:
Návrh odporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán
spoločný spravo-
dajca
nám odporúča, aby sme návrh uznesenia prijali.
Prezentovalo sa 98 poslancov.
Za návrh hlasovalo 98 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že sme prijali aj toto
uznesenie.
Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu uznesenia, kto-
rým
Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Do-
plnkovým
protokolom číslo 3 k Stredoeurópskej
dohode o voľ-
nom obchode. Je
to tlač 343.
Pán spoločný spravodajca odporúča...
Poslanec L. Ásványi:
Odporúčam návrh prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prezentovalo sa 101 poslancov.
Za návrh hlasovalo 101 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že sme navrhované uznesenie
tiež schválili.
Ďakujem
pekne, pán spoločný spravodajca,
aj vám, páni
poslanci
a pani poslankyne. (Potlesk.)
Môžme pristúpiť k j e d e n á s t e m u bodu programu,
ktorým
je
vládny návrh na pristúpenie Slovenskej republiky k Do-
hovoru
o spoločnom tranzitnom režime a
Dohovoru o zjednodu-
šení
formalít pri preprave tovaru.
Návrh ste dostali ako tlač 380 a
spoločnú správu ako
tlač
380a.
Z
poverenia vlády Slovenskej
republiky návrh uvedie
podpredseda
vlády a minister financií Slovenskej republiky
pán Sergej Kozlík. Prosím pána podpredsedu
vlády, aby sa
ujal
slova.
Podpredseda vlády a minister
financií SR S. Kozlík:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážené poslankyne, poslanci,
dovoľte mi, aby som v súlade s uznesením vlády Sloven-
skej
republiky číslo 419 zo dňa 3. mája
1994, ktorým boli
vydané
zásady vlády Slovenskej republiky na utváranie, ús-
tavné
prerokovanie, vykonávanie a vypovedanie medzinárodných
zmlúv,
predložil Národnej rade Slovenskej republiky na vy-
slovenie
súhlasu návrh na pristúpenie Slovenskej republiky
k
Dohovoru o spoločnom tranzitnom režime
a Dohovoru o zjed-
nodušení
formalít pri preprave tovaru.
Predkladané dohovory začali prvýkrát
dňa 1. januára
1988
medzi sebou uplatňovať Európske
spoločenstvo na jednej
strane,
Rakúska republika, Fínska
republika, Islandská re-
publika,
Nórske kráľovstvo, Švédsko a Švajčiarska konfederá-
cia
na strane druhej. V súčasnosti sú členskými krajinami
týchto
dohovorov všetky členské štáty Európskej únie a ESWO.
Cieľom
týchto dohovorov bolo
zjednodušiť medzinárodnú
prepravu
tovaru medzi jednotlivými krajinami,
zabrániť col-
ným
podvodom pri preprave tovaru, zaviesť jednotný doklad,
na
podklade ktorého sa tovar prepraví z
miesta odoslania až
na miesto určenia, a maximálne zrýchliť
colné konanie na
hraničných
priechodoch.
Uplatňovanie týchto dohovorov v
členských krajinách
ukázalo,
že medzinárodná preprava tovaru sa zrýchlila, stala
sa
bezpečnejšou z hľadiska colných
podvodov oproti preprave
vykonávanej
na základe dohovoru TIR 1975, ktorého zmluvnou
stranou
je aj Slovenská republika. Bezpečnejšiu prepravu to-
varu
umožňuje systém záruk upravených v dohovore o spoločnom
tranzitnom
režime.
Obidva
dohovory sú otvorené
aj pre tretie krajiny
a
pristúpenie k týmto dohovorom upravuje článok 15a Dohovoru
o
spoločnom tranzitnom režime a článok
11a Dohovoru o zjed-
nodušení
formalít pri preprave tovaru.
O pristúpenie k Dohovoru o spoločnom tranzitnom režime
a
Dohovoru o zjednodušení formalít pri
preprave tovaru ešte
v
roku 1992 požiadala Európske spoločenstvo
Česká a Sloven-
ská
Federatívna Republika. Na základe tejto žiadosti zmieša-
ný
výbor v roku 1993 ponúkol pristúpenie k obidvom dohovorom
okrem Slovenskej republiky aj Českej
republike, Maďarskej
republike
a Poľskej republike a zároveň ponúkol pomoc colným
správam
pri prácach na technickej príprave.
Vykonávanie Dohovoru o spoločnom
tranzitnom režime
a
Dohovoru o zjednodušení formalít pri
preprave tovaru budú
zabezpečovať
colné orgány.
Oba
dohovory upravujú úradnú
pomoc medzi príslušnými
úradmi
zmluvných strán, z ktorých
vyplýva, že úrady zmluv-
ných
strán si navzájom poskytujú informácie, ktoré sa týkajú
prepravy
tovaru, uskladňovania v colnom sklade a podobne.
Taktiež príloha IV Dohovoru o spoločnom tranzitnom re-
žime,
o úradnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok predpokladá
poskytovanie
informácií o dlžníkoch a vykonávanie úkonov pri
vymáhaní pohľadávok
na základe požiadavky
niektorej zo
zmluvných strán.
Vykonávanie týchto úkonov
vnútroštátne
právne
predpisy v prospech orgánov iných štátov neumožňujú
a
poskytnutie týchto informácií by bolo v
rozpore s článkom
2
Ústavy Slovenskej republiky, ako aj
s článkom 10 ods. 3,
článkom
13 a článkom 41 odsek 2 ústavného zákona. Z uvede-
ných
dôvodov sa pristúpenie k dohovorom
predkladá na schvá-
lenie
Národnej rade Slovenskej
republiky, čím sa zabezpečí
plnenie
úloh, ktoré z dohovorov vyplývajú.
Treba pripomenúť, že obidva dohovory
umožňujú odmietnuť
poskytnutie
úradnej pomoci napríklad z dôvodov ohrozenia ob-
chodného, služobného
alebo štátneho tajomstva. Na druhej
strane
treba podotknúť, že pristúpenie k dohovorom bude pre-
venciou
na zabránenie colných podvodov, vzniku colných a da-
ňových únikov,
zrýchli sa colné
konanie na hraničných
priechodoch,
a čo je veľmi dôležité, zefektívni sa
zabezpe-
čenie
colného dlhu.
Dôležitými subjektmi pri preprave
tovaru v spoločnom
tranzitnom
režime budú banky, poisťovne a
sporiteľne, ktoré
budú
ručiť za colný dlh. Nemenej dôležitá je
skutočnosť, že
pristúpenie k dohovorom
vytvorí pre podnikateľov
možnosti
výberu
medzi prepravou tovaru na podklade
karnetu TIR a ná-
rodného
tranzitu.
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
dovoľte
mi požiadať vás,
aby ste vyslovili súhlas
s
pristúpením Slovenskej republiky k predkladaným dohovorom.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne aj ja, pán minister.
Ako spoločný spravodajca výborov bol určený pán posla-
nec
Oravec. Prosím ho, aby nám predniesol
správu o preroko-
vaní
návrhu vo výboroch Národnej rady.
Poslanec M. Oravec:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán podpredseda vlády,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som vám predniesol spoločnú správu Vý-
boru
Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpo-
čet
a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre
hospodárstvo,
privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej ra-
dy
Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo
a Zahraničného
výboru
Národnej rady Slovenskej republiky o
výsledku prero-
kovania
návrhu na pristúpenie Slovenskej republiky k Dohovo-
ru
o spoločnom tranzitnom režime a Dohovoru o zjednodušení
formalít
pri preprave tovaru, tlač 380.
Návrh
na vyslovenie súhlasu
Národnej rady Slovenskej
republiky s
pristúpením Slovenskej republiky
k Dohovoru
o
spoločnom tranzitnom režime a Dohovoru o zjednodušení for-
malít pri preprave tovaru pridelil predseda
Národnej rady
Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 867
zo dňa
21.
marca 1996 na prerokovanie do 9. mája 1996 Výboru Národ-
nej
rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu,
Výboru
Národnej rady Slovenskej republiky pre
hospodárstvo,
privatizáciu
a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej
republiky
pre pôdohospodárstvo a Zahraničnému
výboru Národ-
nej
rady Slovenskej republiky. Zároveň
poveril Výbor Národ-
nej
rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu,
aby
podal Národnej rade Slovenskej republiky správu o vý-
sledku
prerokovania uvedeného návrhu v príslušných výboroch.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,
rozpočet a menu,
Výbor Národnej rady Slovenskej
republiky
pre
pôdohospodárstvo a Zahraničný
výbor Národnej rady Slo-
venskej republiky
prerokovali návrh v
lehote, vyslovili
s
ním súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky
vysloviť
súhlas s vládnym návrhom na pristúpenie
Slovenskej
republiky
k Dohovoru o spoločnom tranzitnom režime a Dohovo-
ru
o zjednodušení formalít pri preprave tovaru.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodár-
stvo,
privatizáciu a podnikanie neprijal uznesenie o výsled-
ku prerokovanie návrhu, pretože podľa § 48 ods. 1 zákona
Slovenskej
národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom po-
riadku
Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov
nezúčastnila sa na
rokovaní nadpolovičná väčšina
všetkých
členov
výboru.
Prosím pána predsedu, aby otvoril
rozpravu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca. Prosím, zauj-
mite
miesto určené pre vás.
Otváram k tomuto bodu programu
rozpravu s konštatova-
ním,
že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy.
Ak
sa nikto nehlási, pani poslankyne, páni poslanci,
končím
rozpravu k tomuto bodu programu. Chcem sa spýtať pána
podpredsedu
vlády, či sa chce vyjadriť. Zrejme nie. Pán spo-
ločný
spravodajca takisto nie. Takže prikročíme k hlasovaniu.
Pani poslankyne, páni poslanci, budeme
hlasovať o návr-
hu
uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky vy-
slovuje
súhlas s vládnym návrhom na pristúpenie k Dohovoru
o
spoločnom tranzitnom režime a Dohovoru a zjednodušení for-
malít
pri preprave tovaru.
Prosím, aby sme sa prezentovali a
hneď aj hlasovali.
Pán
spoločný spravodajca odporúča...
Poslanec M. Oravec:
Prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán spoločný spravodajca odporúča návrh
prijať.
Prezentovalo sa 90 poslancov.
Za
návrh hlasovalo 89 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme navrhované uznesenie
schválili.
Ďakujem, pán spoločný spravodajca, aj
vám, pani poslan-
kyne,
poslanci.
Môžeme
pokračovať d v a n á s t y
m bodom programu,
ktorým
je
návrh
na vyslovenie súhlasu
Národnej rady Slovenskej
republiky so Zmluvou
medzi vládou Slovenskej
republiky a
vládou
Ukrajiny o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení
daňovému
úniku v odbore daní z príjmov a majetku.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 387 a spoločnú správu
ako
tlač 387a. Súčasťou tlače je návrh uznesenia Národnej
rady.
Aj v tomto prípade z poverenia vlády Slovenskej repub-
liky
návrh uvedie podpredseda vlády a
minister financií pán
Sergej
Kozlík. Nech sa páči, pán podpredseda.
Podpredseda vlády a
minister financií SR S. Kozlík:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
predkladám na rokovanie
Národnej rady Slovenskej
republiky návrh
Zmluvy medzi vládou Slovenskej republiky
a
vládou Ukrajiny o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení
daňovému
úniku v odbore daní z príjmov a z majetku.
Ukrajina patrí k blízkym susedným
krajinám, s ktorými
má Slovenská
republika rozvinuté politické a hospodárske
vzťahy.
Vývoj vzájomných obchodných vzťahov
zodpovedá poli-
tickým
podmienkam a urýchlil sa najmä v poslednom období,
keď
obe krajiny nastúpili cestu trhovej ekonomiky. V snahe
prispôsobiť
sa novým podmienkam sa obe krajiny rozhodli pod-
písať
novú Zmluvu o zamedzení dvojakého zdanenia, ktorá rea-
guje
na zmeny ekonomických podmienok.
Navrhovaná zmluva je vypracovaná
na základe vzorovej
zmluvy
OECD a jej ustanovenia sú obvyklé pri prerokúvaní ob-
dobných
daňových zmlúv.
Cieľom navrhovanej Zmluvy medzi vládou Slovenskej re-
publiky a vládou
Ukrajiny o zamedzení
dvojakého zdanenia
a
zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a majetku
je
vytvoriť právny priestor na rozvoj
všestranných a vzá-
jomne
výhodných hospodárskych vzťahov. Vylúčenie medzinárod-
ného dvojakého zdanenia môže byť riešené len uzatvorením
medzinárodnej
zmluvy a vzájomnou koordináciou daňových vzťa-
hov. Dojednaním zmluvy bude právo na daň
z jednotlivých
zdrojov
rozdelené objektívnejšie medzi oba zmluvné štáty.
Cieľom navrhovanej úpravy je upraviť podmienky na pod-
nikanie
podľa nových pravidiel, obdobných, aké platia v štá-
toch
Európskej únie. Navrhovaná zmluva
obmedzuje na minimum
daňové
zaťaženie fyzických a právnických osôb,
aby nedochá-
dzalo
k dvojakému zdaneniu tých istých príjmov podľa platnej
sústavy
daňových zákonov Slovenskej republiky a
taktiež po-
dľa
platných daňových predpisov druhého zmluvného štátu.
Zmluva by mala podporiť vzájomnú
spoluprácu zmluvných
štátov
a ich využívaním by sa malo zabezpečiť objektívnejšie
rozdelenie práva na
daň z jednotlivých príjmov medzi oba
zmluvné
štátny. Doterajšie vzťahy v oblasti daní
medzi Slo-
venskou republikou
a Ukrajinou sa
riadia mnohostrannými
zmluvami
bývalých členských štátov RVHP.
Aktuálnosť predkladanej zmluvy vychádza
aj zo spoločnej
hranice
Slovenskej republiky s Ukrajinou a zo skutočnosti,
že doterajšie zmluvné vzťahy sú prekonané.
Celkový prínos
plynúci z uzatvorenia tejto zmluvy o
zamedzení dvojakého
zdanenia
bude závisieť od tempa rozvoja
jednotlivých foriem
hospodárskej
spolupráce. Zmluva nevyžaduje
zmeny v právnom
poriadku
Slovenskej republiky a nedotýka sa záväzkov iných
medzinárodných
zmlúv, ktorými je Slovenská republika
viaza-
ná.
Vážené
poslankyne, poslanci, prosím
o prijatie tejto
zmluvy.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu podpredsedovi vlády. Aj v tomto bode pro-
gramu
bol pán poslanec Oravec určený ako spoločný spravodaj-
ca,
takže nám prednesie záverečnú správu z výborov.
Poslanec M. Oravec:
Vážený pán predseda,
kolegyne, kolegovia,
spoločná správa Výboru Národnej rady Slovenskej repub-
liky pre financie, rozpočet a menu,
Výboru Národnej rady
Slovenskej
republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podni-
kanie
a Zahraničného výboru Národnej rady
Slovenskej repub-
liky o výsledku
prerokovania návrhu na
vyslovenie súhlasu
Národnej
rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi vládou
Slovenskej
republiky a vládou Ukrajiny o zamedzení dvojakého
zdanenia
a zabránení daňovému úniku v odbore
daní z príjmov
a
z majetku, tlač 387.
Návrh
na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi vládou
Slovenskej
republiky a vládou Ukrajiny o zamedzení dvojakého
zdanenia
a zabránení daňovému úniku v odbore
daní z príjmov
a
majetku pridelil predseda Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
svojím rozhodnutím číslo 884 zo dňa 29.
marca 1996 Vý-
boru
Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpo-
čet
a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre
hospodárstvo,
privatizáciu a podnikanie a Zahraničnému výbo-
ru
Národnej rady Slovenskej republiky na
prerokovanie do 9.
mája 1996. Zároveň poveril Výbor Národnej
rady Slovenskej
republiky
pre financie, rozpočet a menu, aby podal správu
o
výsledku prerokovania materiálu v
určených výboroch a ná-
vrh
na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Všetky uvedené výbory prerokovali návrh v lehote, pri-
čom
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,
rozpočet
a menu a Zahraničný výbor Národnej rady
Slovenskej
republiky
vyslovili s ním súhlas a odporúčajú
Národnej rade
Slovenskej
republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Sloven-
skej
republiky vysloviť súhlas so Zmluvou
medzi vládou Slo-
venskej republiky a
vládou Ukrajiny o zamedzení
dvojakého
zdanenia
a zabránení daňovému úniku v odbore
dane z príjmov
a
majetku.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodár-
stvo,
privatizáciu a podnikanie neprijal uznesenie o výsled-
ku prerokovania návrhu, pretože podľa § 48 ods. 1 zákona
Slovenskej
národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom po-
riadku
Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov
nezúčastnila sa na
rokovaní nadpolovičná väčšina
všetkých
členov
výboru.
Pán predseda, prosím, aby ste otvorili
rozpravu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.
Pani poslankyne, páni poslanci,
otváram rozpravu k to-
muto
bodu programu s tým istým konštatovaním ako predtým, že
som
nedostal žiadnu prihlášku do
rozpravy. Hlásite sa, pán
poslanec?
Nech sa páči.
Poslanec L. Köteles:
Vážená Národná rada,
vážený pán podpredseda,
vážený pán predseda,
premiéri Slovenskej republiky a Ukrajiny
dňa 23. januá-
ra
1996 na Štrbskom Plese podpísali Zmluvu medzi vládou Slo-
venskej republiky a
vládou Ukrajiny o zamedzení
dvojakého
zdanenia
a zabránení daňového úniku v odbore
daní z príjmov
a
majetku s cieľom, aby legislatívne
odbúrali z našich hos-
podárskych vzťahov ani
z jednej strany nežiaducu
prekážku
dvojitého
zdanenia.
Ako východniar môžem len uvítať snahu vlády Slovenskej
republiky,
aby aj legislatívne podporovala našich podnikate-
ľov
jednak presadiť sa na trhoch Ukrajiny a takisto využívať
zemepisnú
blízkosť susednej krajiny na oživenie hospodárskym
úpadkom a
nezamestnanosťou najviac postihnutých regiónov
Slovenska,
napríklad okresov Trebišov, Michalovce, Vranov
nad
Topľou.
Dúfam,
že vlády Slovenskej
republiky a Ukrajiny túto
snahu
čím skôr doplnia ďalšími vítanými rozhodnutiami, ako
napríklad
otvorením nových alebo spriechodnením už existujú-
cich
hraničných priechodov.
Vážená Národná rada, na 13. schôdzi
Národnej rady za
základe
poverenia podnikateľov, ale aj zainteresovaných oby-
čajných ľudí som
interpeloval vládu Slovenskej
republiky,
aby Zmluva medzi vládami Slovenskej
republiky a Maďarskej
republiky o zamedzení
dvojakého zdanenia bola ľahko
sprí-
stupnená
pre každú fyzickú či právnickú osobu,
teda uverej-
nená
v Zbierke zákonov. Je pravda, že vláda Slovenskej re-
publiky,
ako to už má vo zvyku, mi na interpeláciu ani neod-
povedala,
ale uvedená Zmluva medzi vládami Slovenskej repub-
liky a Maďarskej
republiky napriek ignorovaniu
zo strany
vlády bola uverejnená v Zbierke zákonov
spolu s podobnou
zmluvou
medzi vládami Slovenskej republiky a Rumunskej re-
publiky
ihneď po uplynutí tridsaťdňovej lehoty.
Vychádzajúc z faktov, že naše rozvíjajúce sa hospodár-
ske
vzťahy s naším východným a
perspektívnym susedom si za-
slúžia minimálne takú istú pozornosť, akú
presadzujeme aj
voči
iným krajinám, v mene Maďarskej
koalície jednak podpo-
rujem
predloženú zmluvu a takisto
navrhujem, aby po výmene
už
ratifikovaných dokumentov Zmluva medzi
vládou Slovenskej
republiky
a vládou Ukrajiny o zamedzení dvojakého zdanenia
a
zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a majetku
bola
uverejnená v Zbierke zákonov, ako sa to aj stalo v prí-
padoch
zmlúv so Spojenými štátmi, Maďarskom a Rumunskom.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Po pánu poslancovi Kötelesovi nemám
nikoho prihláseného
do
rozpravy, takže končím rozpravu k tomuto bodu programu.
Pán
podpredseda vlády sa zrejme nechce vyjadriť. Pán spoloč-
ný
spravodajca tiež nie, takže vyhlasujem
rozpravu za ukon-
čenú. Pristúpime
k hlasovaniu. Môžete
prečítať návrh na
uznesenie.
Poslanec M. Oravec:
Návrh na
uznesenie: Národná rada
Slovenskej republiky
podľa
článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej
republiky vyslo-
vuje súhlas so
Zmluvou medzi vládou
Slovenskej republiky
a
vládou Ukrajiny o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení
daňovému
úniku v odbore daní z príjmov a z
majetku. Navrhu-
jem
ho prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Budeme sa prezentovať a hneď aj
hlasovať o ná-
vrhu
tohto uznesenia s odporúčaním pána poslanca prijať ho.
Prezentovalo sa 92 poslancov.
Za návrh hlasovalo 92 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že sme navrhované uznesenie
schválili.
Poslanec M. Oravec:
Ďakujem za spoluprácu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Aj ja vám, pán spoločný spravodajca.
(Potlesk.)
Môžeme
pristúpiť t r i n á s t e m
u bodu
programu,
ktorý
je
vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky
Colný
zákon.
Vládny návrh ste dostali ako tlač 397 a
spoločnú správu
výborov
ako tlač 397a.
Z
poverenia vlády Slovenskej
republiky návrh zákona
odôvodní znovu podpredseda vlády a minister
financií pán
Sergej
Kozlík. Nech sa páči, pán minister.
Podpredseda vlády a
minister financií SR S. Kozlík:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážené dámy poslankyne,
vážení páni poslanci,
na základe schválenia vlády Slovenskej republiky pred-
kladám
na rokovanie Národnej rady návrh Colného zákona.
Právne vzťahy v oblasti colníctva sú v
súčasnosti upra-
vené
zákonom číslo 618/1992 Zb. Colný zákon, ktorý bol vy-
vrcholením legislatívneho procesu, ktorý sa
začal v roku
1991
najmä z dôvodu zabezpečenia zlučiteľnosti nášho právne-
ho
poriadku s právom Európskej únie.
Vzhľadom na takmer trojročné skúsenosti
aplikačnej pra-
xe
a na výsledky opakovaného
porovnávania s colným zákonom
Európskej
únie, ako aj na vysokú aktuálnosť úlohy
aproximá-
cie práva
Slovenskej republiky s právom
Európskej únie,
vznikla
potreba upraviť niektoré colné postupy a zjednodušiť
procedúry
používané v praxi.
Cieľom predloženého návrhu zákona je
najmä usporiadanie
organizácie
colnej správy, vymedzenie počtu riadenia a defi-
novanie
jednotlivých stupňov, posilnenie kompetencií colných
orgánov
v oblasti boja proti nezákonnému dovozu a vývozu to-
varu
a tým zamedzeniu colných a daňových
únikov, zapracova-
nie
záväzkov, ktoré vyplývajú pre colné orgány zo súčasne
platných
medzinárodných zmlúv, vrátane zapracovania budúcich
záväzkov,
nahradenie subsidiárneho pôsobenia
Colného zákona
o
správnom konaní v colnom konaní so zákonom o správe daní
a
poplatkov a tým dosiahnuť zjednotenie
postupu colných
a
finančných úradov.
Predkladaný návrh zákona, ktorý vzhľadom
na svoj rozsah
pozostáva
z 9 hláv, zahŕňa tak hmotnoprávnu časť,
čím defi-
nuje
clo ako ekonomickú kategóriu, ako aj časť procesnú, čím
sa
táto právna norma stáva komplexnou.
Dôležitou časťou zá-
kona
je vymedzenie orgánov štátnej správy v
oblasti colníc-
tva
a vymedzenie pôsobnosti ministerstva
ako ústredného or-
gánu
štátnej správy v oblasti colníctva.
Organizačná štruk-
túra
colnej správy je koncipovaná v dvoch stupňoch riadenia.
Prvý
stupeň riadenia predstavuje colné riaditeľstvo, druhý
stupeň
riadenia colný úrad.
V súvislosti s clom ako dôležitým fiškálnym nástrojom
predkladaný
návrh zákona upravuje aj povinnosti
osôb, ktoré
prepravujú
tovar cez štátnu hranicu, a to
predovšetkým pri-
hlásiť
tovar k colnej kontrole a predložiť ho spolu s do-
kladmi,
ktoré sa na tento tovar vzťahujú, príslušnému colné-
mu
orgánu. Nadväzne na vymedzenie
povinnosti osôb prepravu-
júcich
tovar je upravené colné konanie, ktoré sa začína pri-
jatím
colného vyhlásenia.
S cieľom podpory ekonomických aktivít v Slovenskej re-
publike,
najmä zapojenia slovenských podnikateľských subjek-
tov
do medzinárodnej deľby práce,
predložený zákon rieši aj
možnosti
vytvorenia priaznivejších podmienok
na výrobu tu-
zemského
tovaru, ktorý má byť následne vyvezený alebo pre-
pustený
do voľného obehu, a to tým, že umožňuje uplatnenie
rôznych
ekonomických režimov.
Oproti
súčasnému stavu návrh
zákona presne definuje
prípady
vzniku colného dlhu pri dovoze a vývoze
tovaru, kto
je
v ktorom prípade dlžníkom, kedy sa
vyžaduje zabezpečenie
colného
dlhu a akým spôsobom a kedy musí byť colný dlh za-
bezpečený
colnou zábezpekou a kedy zárukou, kto
môže záruku
poskytnúť
a v akej forme môže byť záruka poskytnutá. Ďalej
je
to povinnosť colného orgánu zapísať sumu cla do účtovných
dokladov
a v akej lehote. Uvedené vymedzenie colného dlhu je
v
súlade s prístupmi uplatnenými aj v krajinách Európskej
únie.
Vzhľadom na to, že colné orgány od prvého januára 1993
vykonávajú
aj správu daní, dane z pridanej hodnoty a spo-
trebných
daní a iných platieb pri dovoze, je colné záložné
právo,
vymáhanie nedoplatkov, predovšetkým
cla, daní a po-
platkov a exekučné
náklady upravené podobne
ako v zákone
o
správe daní a poplatkov. Touto úpravou sa sleduje zladenie
colného
a daňového konania.
Predložený návrh colného zákona je
kompatibilný s práv-
nou
úpravou platnou v oblasti colníctva v Európskej únii.
Predložený návrh predstavuje ďalšie priblíženie slovenskej
právnej
praxe v oblasti colníctva s právnou úpravou Európ-
skej
únie, najmä s tými úpravami, ktoré boli
vykonané po 1.
januári
1993. Navrhovaný zákon je rovnako v súlade so záväz-
kami, ktoré
prijala Slovenská republika v medzinárodných
zmluvách,
najmä Európskou dohodou o pridružení medzi Sloven-
skou
republikou na jednej strane a Európskym spoločenstvom
a
jeho členskými štátmi na druhej strane, Všeobecnou dohodou
o
clách a obchode, vrátane znenia všetkých zmlúv, ktoré boli
prijaté Záverečným aktom uzatvoreným v Marrákeši
dňa 15.
apríla
1994, ako aj Dohodou o vytvorení colnej únie medzi
Slovenskou
republikou a Českou republikou.
Vážené pani poslankyne, vážení páni
poslanci, dovolím
si
požiadať vás o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ako
spoločná spravodaj-
kyňa
bola určená pani poslankyňa Nováková. Prosím ju, aby
podala
správu o prerokovaní vládneho návrhu
zákona vo výbo-
roch.
Poslankyňa I. Nováková:
Vážený pán predseda Národnej rady
Slovenskej republiky,
vážený pán podpredseda vlády,
panie poslankyne, páni poslanci,
predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slo-
venskej republiky o
výsledku prerokovania vládneho
návrhu
zákona
Národnej rady Slovenskej republiky Colný zákon.
Predseda Národnej rady Slovenskej
republiky rozhodnutím
číslo
932 zo 17. apríla 1996 pridelil vládny návrh zákona
Národnej
rady Slovenskej republiky Colný
zákon na preroko-
vanie
v lehote do 9. mája 1996 týmto výborom Národnej rady
Slovenskej
republiky: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre fi-
nancie,
rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizá-
ciu a podnikanie, výboru pre
pôdohospodárstvo, výboru pre
obranu
a bezpečnosť a výboru pre životné prostredie a ochra-
nu
prírody.
Ako príslušný na skoordinovanie stanovísk
výborov Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky bol citovaným rozhodnutím
predsedu
Národnej rady Slovenskej republiky určený výbor pre
financie,
rozpočet a menu s tým, že skoordinované stanoviská
sa
premietnu v spoločnej správe
výborov Národnej rady Slo-
venskej
republiky.
Výbor
pre obranu a bezpečnosť 9. mája
1996 prerušil
prerokúvanie
vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej
republiky Colný zákon a požiadal ministra financií Sloven-
skej
republiky objasniť pripomienky
poslancov výboru k pre-
rokúvanému
návrhu zákona, ktoré sú uvedené v osobitnom liste.
Výbor
Národnej rady Slovenskej
republiky pre životné
prostredie
a ochranu prírody 13. mája 1996 prerokoval vládny
návrh
zákona Colný zákon, ale z dôvodu neprítomnosti nad-
polovičnej väčšiny členov výboru nemohol prijať
uznesenie
k
tomuto návrhu zákona.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, a to ústav-
noprávny
výbor, výbor pre financie,
rozpočet a menu, výbor
pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie
a výbor pre
pôdohospodárstvo
prerokovali vládny návrh zákona
Slovenskej
republiky Colný zákon, vyslovili s ním súhlas a odporúčajú
ho Národnej rady Slovenskej republiky
schváliť so zmenami
a
doplnkami, o ktorých odporúčam hlasovať nasledovne:
En
bloc odporúčam prijať
nasledovné body spoločnej
správy: 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 11, 12, 13, 14, 15, 16,
17,
19, 20, 21, 22, 25, 26, 27, 28, 29, 30,
31, 32, 33, 34,
35,
36, 37, 39, 40, 41, 43, 44, 45, 46, 47,
48, 49, 50, 51,
52,
53, 54, 55, 56, 57, 59, 60, 61, 63, 64,
65, 66, 67, 68,
69,
70, 71 a 72. Neprijať odporúčam body spoločnej správy:
10,
18, 23, 24, 38, 42, 58 a 62.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
prosím vás, aby
ste
mi pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré vyplynú z roz-
pravy,
odovzdali písomne.
Vážený pán predseda, môžete otvoriť
rozpravu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem,
pani poslankyňa, a prosím, aby ste
zaujali
miesto
určené pre spoločných spravodajcov.
Otváram
rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy
som dostal
písomnú prihlášku od
pána poslanca Vaškoviča
a
pripraví sa pán poslanec Palacka.
Poslanec V. Vaškovič:
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážení hostia,
moje vystúpenie bude stručné. Úvodom by
som chcel pove-
dať, že koncepciu tvorby tohto zákona
s malými výhradami
možno akceptovať.
V princípe sleduje
trendy, ktoré sú
v
smernici Európskej únie, a takisto nahrádza doterajšie ne-
dostatky,
ktoré vyplývali z toho, že vlastne neexistoval ta-
kýto kompletný zákon. V tomto zákone existujú aj určité
problémové
miesta a k tým by som smeroval otázku pánu minis-
trovi.
Prvá
otázka je ku
kompetenciám medzi ministerstvom
a
colnými orgánmi. Zdá sa mi, že nie sú
úplne jednoznačne
naformulované
kompetencie medzi ministerstvom a daňovými or-
gánmi. Moja otázka
znie, či v bode g), kde
sa vymedzuje
oprávnenie
ministerstva na odpustenie cla, daní a iných pla-
tieb vyberaných
pri dovoze, o
aký typ usmernenia alebo
oprávnenia
ide. Bol by som rád, keby mi pán
minister v roz-
prave
alebo, ak je to možné, aj skôr
odpovedal. Je to § 14.
Od
toho potom závisí prípadne môj pozmeňujúci návrh, ktorý
zatiaľ
nebudem prednášať.
Druhým takým slabým miestom je skutočnosť,
že v tejto
norme
sa podľa môjho názoru mohli riešiť niektoré otázky, aj
keď
neúplne, ale aspoň čiastočne, súčinnosti medzi colnými
orgánmi
a medzi ministerstvom vnútra. Myslím si, že sa tu
neriešia
otázky oprávnení, povinností a
prostriedkov colní-
kov
na prekonávanie odporu osôb. Tým sa svojím spôsobom sťa-
žuje
výkon povolania colníkov. Myslím si, že spresnením ale-
bo
daním určitých oprávnení a použitých prostriedkov na pre-
konávanie
tohto odporu osôb by sa značne
zjednodušil postup
súčinnosti
medzi nimi a medzi príslušníkmi bezpečnosti.
Ďalší
problém, ktorý sa tu mohol riešiť, je problém
duty-free. Zatiaľ čo
tento problém sa podľa mňa rieši na
základe
zákona, ktorý je - povedzme si - diskutabilný, tu
bolo možné
tento problém jednoznačne vyriešiť. Žiaľbohu,
nestalo
sa to.
Prejdem
k pozmeňovacím návrhom. Môj prvý pozmeňovací
návrh
smeruje k § 10 ods. 8 a, žiaľbohu, k bodu 15 spoločnej
správy,
ktorý síce pani spoločná spravodajkyňa odporučila,
ale
je tam gramatická chyba, na ktorú som prišiel až teraz.
Môj
návrh znie za slová "povinní na", nie
"povinné
na",
vložiť slová "písomnú
žiadosť" a vypustiť slovo "vý-
zvu".
Čiže ide iba o gramatickú zmenu, jej akceptovanie, le-
bo
nesedí to tam štylisticky. V spoločnej správe je "povinné
na"
a má byť gramaticky správne "povinní na" - vložiť slová,
a
ďalej je to už zhodné s návrhom v
spoločnej správe - vlo-
žiť
slová "písomnú žiadosť" a vypustiť slovo "výzvu".
Ďalší pozmeňovací návrh je k § 14. Tam zrejme len vy-
padlo
slovo "sídlo". V písmene h)
za druhé písmeno "a" vlo-
žiť
slovo "sídlo".
Môj tretí návrh je k § 20 ods. 4, ktorý
znie: "Ak to-
var,
ktorý podlieha clu, je čiastočne alebo úplne oslobodený
od
dovozného cla, colný orgán na základe všeobecne záväzných
predpisov
určí, že po dobu troch rokov od dňa prepustenia
tovaru
sa tento môže používať len na určitý účel a nesmie
zmeniť
vlastníka." V pôvodnom návrhu je
totiž slovo "môže",
ktoré dáva možnosť rozhodnúť o tom subjektívne, a podľa
môjho
názoru by colnica mohla rozhodnúť v
tomto prípade len
na
základe všeobecne záväzných predpisov,
a nie na základe
nejakého
subjektívneho rozhodnutia.
Čiže vo všeobecne záväzných predpisoch treba taxatívne
stanoviť,
kde, na ktoré tovary, ktoré sú oslobodené, to pla-
tí,
a na ktoré nie. A tam kde to platí,
musí to colný orgán
uskutočniť.
Ďalší pozmeňovací návrh je k § 249 ods. 1, ktorý znie:
"Podľa závažnosti
porušenia colných predpisov
uvedených
v
§ 241 je možné uložiť pokutu do výšky 2
miliónov Sk." Tam
vlastne ide o
rozšírenie podľa závažnosti.
Myslím si, že
v
tomto čase je dôležité, keď toto slovo bude v zákone, pre-
tože
neexistuje u nás v tomto smere nejaká
tradícia, aby sa
tieto
porušenia sledovali a vyhodnocovali, a
v tomto zákone
sa
definujú aj nové. Čiže výška pokuty sa
dá určovať iba na
základe
skúseností a vzhľadom na to, aby sa zvýraznil moment
skúseností, navrhujem tam dať "podľa
závažnosti porušenia
colných
predpisov". Totiž v prípade, že by
došlo k nejakému
neprimeranému
stanoveniu pokuty u niektorých
subjektov, po-
kiaľ si vymôžu
tieto prostriedky súdnou
cestou, by mohlo
dôjsť
k zániku tohto právneho subjektu.
To sú všetky moje pozmeňovacie návrhy.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pekne. Slovo má pán poslanec Gabriel Palacka
z
KDH. Pripraví sa pán poslanec Jozef Košnár z SDĽ.
Poslanec G. Palacka:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda vlády,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
k návrhu
colného zákona by som si
dovolil stručne sa
vyjadriť.
Súhlasím
s konštatovaním môjho
predrečníka, že ide
vcelku o
prijateľnú kodifikáciu problematiky colníctva
a
správy cla a colných úradov. Nemám k zákonu nejaké vecné
obsahové výhrady. Je
pravda, že niektorá
problematika by
mohla
byť riešená trošku ináč, ale v takomto komplexnom roz-
sahu
nie je možné to riešiť pozmeňovacími návrhmi. Myslím
však,
že návrh zákona je pripravený tak,
že ho môžeme pod-
poriť.
Je to návrh zákona s relatívne veľkým rozsahom, takže
je
pochopiteľné, že sa v ňom môže vyskytnúť nejaká drobná
chyba.
Predsa však mi dovoľte takú trošku širšiu výhradu, že
tých
chýb, drobných nepresností, preklepov alebo legislatív-
ne
nie dobrých vyjadrení je v tomto vládnom návrhu príliš
veľa.
Len legislatívny odbor Národnej
rady mal viac ako 60
takýchto
drobných pripomienok. V spoločnej správe sú prak-
ticky
všetky a sú tam ešte ďalšie, ktoré sa
pri rokovaniach
výborov
vyskytli.
Keďže sa v našom výbore neprijalo platné
uznesenie, do-
volil
by som si predniesť ešte jeden drobný
pozmeňovací ná-
vrh,
pretože v spoločnej správe nie je. Ide
o § 10 ods. 7,
kde
sa mi veta, ktorá v tomto odseku je,
zdá byť sémanticky
nezmyselná tým, že
na konci odseku sú slová "ich čísla".
Stručne to
budem citovať: "Orgány telekomunikácií sú..."
atď.
"povinné oznámiť údaje o užívateľoch telefónnych staníc
ich
čísla." Priznám sa, že nerozumiem
celkom dobre, čo zna-
mená to "ich čísla". Možno to
pán minister vysvetlí, ale
v
každom prípade navrhujem slová
"ich čísla" v tomto § 10
ods.
7 vypustiť.
Škoda, že takýchto nepresností, bohužiaľ,
v návrhu je
niekoľko
desiatok, a trošku znehodnocujú vládny návrh. A keď
vezmeme
do úvahy, že to je norma pripravovaná už dlhý čas,
prešla
okrem ministerstva cez legislatívnu
radu vlády, vlá-
du,
takýchto nepresností by tam toľko byť nemuselo.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Košnár.
Nech sa
páči.
Poslanec J. Košnár:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda vlády,
kolegyne, kolegovia,
dámy a páni,
Colný zákon komplexne upravuje vzťahy,
ktoré vznikajú
pri
dovoze a vývoze i pri tranzite, a v našom prípade je
Colný
zákon aj základom na dotvorenie colnej
správy zvrcho-
vaného
a samostatného štátu. Z tohto hľadiska je predkladaný
návrh
nielen potrebný, ale chcem povedať, že
je aj dlhodobo
a
kvalitne pripravený. Chcel by som
sa dotknúť niektorých
otázok
viac z pohľadu podnikateľských subjektov alebo účast-
níkov
colného konania než z pohľadu štruktúry
colných orgá-
nov,
ich vzájomných vzťahov, kompetencií atď.
Chcel by
som pozitívne ohodnotiť
skutočnosť, že tento
zákon
zakladá možnosť, aby bol každý
oprávnený požadovať od
colných
orgánov informácie o aplikácii colných predpisov, ak
sa
týkajú už prebiehajúcich alebo
pripravovaných obchodných
rokovaní.
Rovnako to platí aj o poskytovaní záväzných infor-
mácií o sadzobnom
zaradení tovaru, hoci tieto
informácie,
prirodzene,
nemajú charakter rozhodnutia.
Z
pozície účastníkov colného
konania je kladom aj
spresnenie
spôsobu určenia colnej hodnoty
najmä z toho po-
hľadu,
čo sa pri určovaní colnej hodnoty započítava, a čo
nie,
do ceny skutočne platenej, alebo ceny, ktorá by sa mala
za
dovezený tovar zaplatiť. Mám však
dojem, že upravené va-
riantné
spôsoby určovania colnej hodnoty sú značne zložité
a
zrejme budú aj veľmi administratívne náročné. Neviem posú-
diť,
do akej miery sú tieto spôsoby určovania colnej hodnoty
s
takou náročnosťou a zložitosťou
vyvolané potrebou priblí-
ženia
sa alebo identity s Dohodou o vykonávaní článku 7 Vše-
obecnej
dohody o clách a obchode. Ak je to tak, zrejme sa
s
tým sotva dá niečo robiť. Ak je to spôsobované našimi
-
povedal by som - domácimi pomermi alebo snahami, bolo by
potrebné zvážiť
v eventuálnom vykonávacom
predpise isté
zjednodušenie.
Očakávania, že zjednodušenie postupov a colných forma-
lít podaním
zjednodušeného colného vyhlásenia
prispeje
k
zrýchleniu celého procesu prepúšťania tovaru do navrhnuté-
ho
režimu, sú zrejme dosť optimistické vzhľadom na spôsob
uvoľňovania
tovaru do príslušného režimu vo väzbe na colný
dlh
a jeho zabezpečenie. Nazdávam sa, že
nie je dosť jasne
definovaný začiatok vzniku colného dlhu. Rozpor
je medzi
vznikom
začiatku colného dlhu predložením colného vyhlásenia
a
začiatkom colného dlhu uvoľnením tovaru do príslušného re-
žimu,
a ustanovením iných paragrafov než § 78, 79 a 196 tiež
do
príslušného režimu oznámením rozhodnutia colného orgánu.
Potreba boja proti nezákonnému dovozu
tovaru a zamedze-
nie
colných a daňových únikov a rovnaká
spoločenská potreba
podporovať rozvoj ekonomiky pružným a rýchlym uvoľňovaním
tovarov
našich dovozcov je nepochybne v istom protirečení.
Štát
musí hľadať spôsoby zabezpečenia cla. Problém je v tom,
že
tento spôsob by nemal sťažovať
fungovanie solídnych pod-
nikateľských subjektov,
ktoré v dlhšom časovom horizonte
colný
dlh vyrovnávajú, resp. vyrovnali.
Voči týmto subjektom by sa mala uplatňovať liberálnej-
šia
politika zabezpečovania colného dlhu,
resp. uvoľňovania
tovaru
do príslušného režimu. Veď na jednej strane splatnosť
colného
dlhu, resp. sumy cla je do 10 dní podľa § 220 ods.
1,
ale tovar sa neuvoľní do navrhovaného režimu skôr, než je
tento
dlh splatený, resp. zabezpečený. Navyše v súvislosti
s
prevodom platieb vo finančných
inštitúciách a tým, čo sa
považuje
za deň platby, sa predlžuje doba faktického uvoľne-
nia
tovaru do voľného obehu, a to aj napriek zákonnej povin-
nosti
previesť platby na príslušný účet colných orgánov vždy
najneskôr
v nasledujúci pracovný deň po tom, keď bola z účtu
dlžníka
uskutočnená alebo keď bola v prospech účtu colného
orgánu
prijatá v hotovosti. Osobitne to platí, povedzme, pre
prípady,
že napríklad vagón je pristavený vo štvrtok v popo-
ludňajších
hodinách, resp. v piatok, s čím sú
spojené doda-
točné
náklady na stojné, atď.
Zabezpečenie colného dlhu je značne časovo a adminis-
tratívne
náročné a pritom mnohé seriózne
podnikateľské sub-
jekty
nie sú ekonomicky schopné objektívne
colný dlh zabez-
pečiť,
napríklad vzhľadom na druhotnú platobnú neschopnosť
a
podobne.
V § 225 ods. 3 sa pripúšťa možnosť
odkladu platenia su-
my
cla, ako aj úroku na žiadosť dlžníkov za dobu odkladu, ak
tieto
platby sú spojené so sociálnymi a ekonomickými problé-
mami
dlžníka v prípade zaplatenia sumy cla
a s vážnymi so-
ciálnymi
a ekonomickými problémami v prípade úrokov.
Takúto možnosť treba na jednej strane
uvítať, na druhej
strane
je však potrebné aspoň všeobecne záväzným predpisom
Ministerstva
financií Slovenskej republiky určiť isté objek-
tivizované
kritériá, aby sa vo vzťahu k jednotlivým typom
subjektov
zabránilo zo strany colných orgánov uplatňovaniu
istých
nie objektívnych, ale skôr subjektívnych rozhodnutí.
Navrhovaná účinnosť tohto zákona je od 1. júla tohto
roku.
Nazdávam sa, že do tohto termínu by bolo treba pripra-
viť a
vydať aj všeobecne
záväzné predpisy, na ktoré sa
v
niektorých paragrafoch tento zákon
odvoláva, a na ďalšiu
potrebu
som v jednom prípade poukázal sám.
Konkrétne pozme-
ňovacie
návrhy nemám.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem
pánu poslancovi Košnárovi.
Nemám už žiadne
prihlášky
do rozpravy. S faktickou poznámkou sa hlási pán
poslanec
Hrušovský.
Poslanec P. Hrušovský:
Pán predseda, mám odporúčanie k spoločnej správe. Pani
spoločná
spravodajkyňa pri uvádzaní jednotlivých
bodov uve-
dených
v spoločnej správe odporučila, aby aj
bod 23 bol za-
radený
do hlasovania en bloc. Odporúčam, aby bol vyňatý na
samostatné
hlasovanie.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Áno, bod 23 navrhovala v bloku na
neprijatie.
Poslanec P. Hrušovský:
Odporúčam ho prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Dobre,
ďakujem pekne. Takže ak sa do
rozpravy nikto
nehlási,
končím rozpravu k tomuto bodu. Pýtam sa pána pod-
predsedu
vlády, či sa chce vyjadriť. Áno. Nech sa páči.
Podpredseda vlády a
minister financií SR S. Kozlík:
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
len krátko by som reagoval na diskusiu, ktorá prebehla
k
návrhu Colného zákona.
Predovšetkým v otázke kompetenčných vzťahov
medzi mi-
nisterstvom
financií a colnými orgánmi, tak ako to vymedzuje
§
10, v podstate ide o to, že
základnú kompetenciu v rámci
odpúšťania
daní a ciel, tak ako to pre ministerstvo financií
vymedzuje
§ 10 ods. 2 písm. e), zakladá toto
znenie, teda
rozhodujúcu
kompetenciu ministerstva financií.
Ministerstvo
financií
sa potom rozhoduje v zmysle Colného zákona, že môže
v
zmysle písmena g) posunúť časť kompetencií za určených
podmienok. Predovšetkým to môže byť určitý limit
čiastky,
aby
sa neriešili drobné čiastky, ktoré môžu
byť pomerne po-
četné, na ministerstve financií. Posunie teda
kompetenciu
riešenia
na colné úrady, teda o stupeň nižšie. Domnievam sa,
že
vcelku tento režim je, aspoň pre nás, jasný a takto sa
uplatňuje
aj v doterajšej praxi.
Pokiaľ ide o súčinnosť medzi colnými
úradmi a minister-
stvom vnútra, mal
by tieto veci v podstate riešiť zákon
o
služobnom pomere, kde by pozícia pracovníkov Colnej správy
mala
byť komplexne riešená a mali by byť doriešené aj otázky
súčinnosti
medzi colnými orgánmi a ministerstvom vnútra.
Pokiaľ ide o jednotlivé pripomienky, možno v rámci do-
datočných pripomienok akceptovať zmenu v
§ 10 ods. 8, tú
zmenu
slova "výzvu" na slová
"písomnú žiadosť". Myslím, že
je
to obsiahnuté aj v tom balíku
pripomienok z výborov. Ďa-
lej
v § 14 doplnenie výrazu "sídla" takisto.
Pokiaľ ide o § 20, myslím, že je možné
akceptovať, že
by
bolo možné precizovať možnosť riešenia colných situácií
všeobecne
záväzným predpisom. Táto pripomienka je akceptova-
teľná.
Podobne je akceptovateľná
pripomienka k § 249 ods. 1.
Vyjadrujem sa
teda k vystúpeniu pána poslanca Vaškoviča
doplniť
v tomto odseku "podľa závažnosti porušenia colných
predpisov",
ale predpokladáme, že bez ohľadu na toto doplne-
nie
by sa určite takýmto spôsobom konalo.
Pokiaľ ide o pripomienku pána
poslanca Palacku, samo-
zrejme,
možno ju akceptovať. Pod údajmi možno rozumieť aj
príslušné
čísla.
Pán Košnár sa vyjadril, či to je otázka
filozofie. Mys-
lím,
že dá sa s mnohými názormi v rámci
filozofie súhlasiť.
Neboli
prednesené konkrétne pozmeňujúce návrhy.
Ďakujem
pekne, vážené pani
poslankyne, poslanci, za
podporu
tohto zákona. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán podpredseda. Pýtam sa pani
spoločnej spra-
vodajkyne,
či sa chce vyjadriť k rozprave. Ak nie, môžeme
pristúpiť k hlasovaniu o jednotlivých
pozmeňujúcich návr-
hoch.
Pán poslanec Vaškovič, už je po rozprave.
Prosím, pani poslankyňa.
Poslankyňa I. Nováková:
Vážený pán predseda,
vážený pán podpredseda vlády,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
budeme hlasovať najskôr o bodoch
spoločnej správy. En
bloc
odporúčam prijať nasledovné body spoločnej správy: 1,
2,
3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 11, 12, 13, 14,
16, 17, 19, 20, 21,
22,
25, 26, 27, 28, 29, 30, 31, 32, 33, 34... (Šum v sále.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Skončili sme pri bode 34.
Poslankyňa I. Nováková:
Sú to
tie isté okrem bodu 15.
Ďalej 35, 36, 37, 39,
40,
41, 43, 44, 45, 46, 47, 48, 49, 50, 51,
52, 53, 54, 55,
56,
57, 59, 60, 61, 63, 64, 65, 66, 67, 68, 69, 70, 71 a 72.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Počuli sme čísla bodov zo spoločnej správy,
ktoré
pani spoločná spravodajkyňa navrhuje prijať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o prijatí
týchto
bodov spoločnej správy na návrh pani
spoločnej spra-
vodajkyne.
Prezentovalo sa 97 poslancov.
Za návrh hlasovalo 96 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Takže sme prijali tieto body spoločnej
správy.
Môžete pokračovať, pani spoločná
spravodajkyňa.
Poslankyňa I. Nováková:
Body spoločnej správy 10, 18, 24, 38, 42,
58 a 62 odpo-
rúčam
neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím,
prezentujme sa a hlasujme, s
odporúčaním pani
spravodajkyne
neprijať tieto body.
Prezentovalo sa 102 poslancov.
Za návrh hlasovalo 10 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.
Takže tieto body spoločnej správy sme
neprijali.
Môžete pokračovať, pani spoločná
spravodajkyňa.
Poslankyňa I. Nováková:
Z
rozpravy vyplynuli na
osobitné hlasovanie body 15
a
23. Najskôr budeme hlasovať o bode 15. Odporúčam ho nepri-
jať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže hlasujeme o bode 15 spoločnej správy s odporúča-
ním
neprijať ho.
Poslankyňa I. Nováková:
Prezentovalo sa 104 poslancov.
Za návrh hlasovalo 27 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Tento bod spoločnej správy sme neprijali.
Môžete pokračovať, pani poslankyňa.
Poslankyňa I. Nováková:
Budeme hlasovať o bode 23 spoločnej
správy. Odporúčam
ho
neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
No, neviem. Hlasujeme o bode 23 spoločnej
správy. To je
skôr
na prijatie.
Poslankyňa I. Nováková:
Odporúčam neprijať ho.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča
neprijať.
Prezentovalo sa 101 poslancov.
Za návrh hlasovalo 48 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.
Takže neprešiel tento bod spoločnej správy.
Poslankyňa I. Nováková:
Budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca
Vaškoviča.
Chcem sa opýtať pána poslanca, či môžeme hlasovať
o
všetkých pozmeňujúcich návrhoch en bloc, pretože ich budem
odporúčať prijať. (Odpoveď zo sály: Áno.) Ďakujem.
Budeme
o
nich hlasovať en bloc.
Prečítam § 20 ods. 4: "Ak tovar,
ktorý podlieha clu, je
čiastočne
alebo úplne oslobodený od dovozného cla, colný or-
gán
na základe všeobecne záväzných predpisov určí, že po do-
bu
3 rokov odo dňa prepustenia tovaru
sa môže používať len
na
určitý účel a nesmie meniť
vlastníka." Druhý pozmeňujúci
návrh
sa týka § 249 ods. 1: "Podľa závažnosti porušenia col-
ných predpisov uvedených v § 241 je možné uložiť pokutu do
výšky
2 miliónov Sk." Tretí pozmeňujúci návrh - v § 14 ods.
2
písm. h) za druhé písmeno
"a" vložiť slovo "sídlo".
A
štvrtý pozmeňujúci návrh - v § 10 ods.
8 za slová "povin-
ný"
vložiť slová "písomnú žiadosť" a vypustiť slovo "výzvu".
Tu
vlastne ide o technické spresnenie bodu 15, pretože tam
bola
tlačová chyba.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrhy odporú-
čam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prijať?
Poslankyňa I. Nováková:
Áno, prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Počuli ste pozmeňo-
vacie návrhy pána
poslanca Vaškoviča, ktoré pani
spoločná
spravodajkyňa
navrhuje prijať.
Prezentovalo sa 107 poslancov.
Za návrh hlasovalo 100 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Takže sme prijali tieto pozmeňujúce
návrhy.
Poslankyňa I. Nováková:
Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu
pána poslanca Pa-
lacku,
ktorý v § 10 ods. 7 navrhuje vypustiť slová "ich čís-
la".
Odporúčam ho prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prezentujme sa a hlasujme s odporúčaním
pani poslankyne
návrh
prijať.
Prezentovalo sa 107 poslancov.
Za návrh hlasovalo 96 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Prijali sme tento pozmeňujúci návrh.
Poslankyňa I. Nováková:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
budeme hlasovať
o
návrhu zákona ako celku. Colný
zákon ako celok odporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne. Podľa § 26 ods. 1 zákona o
rokovacom po-
riadku
budeme hlasovať o vládnom návrhu ako celku v znení
schválených
doplnkov s odporúčaním prijať ho.
Prezentovalo sa 106 poslancov.
Za návrh hlasovalo 104 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili vládny
návrh zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky, tzv. Colný zákon.
Ďakujem
pani spravodajkyni. Ďakujem
aj vám, páni po-
slanci,
pani poslankyne. (Potlesk.)
Poslankyňa I. Nováková:
Ďakujem aj ja.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyne, páni poslanci,
š t r n á s t y m bodom programu je
vládny návrh zákona Národnej rady
Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení a dopĺňa zákon číslo 135/1961 Zb. o pozemných
komunikáciách
(cestný zákon) v znení zákona číslo 27/1984 Zb.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 377, spoločnú
správu
ako tlač 377a.
Z
poverenia vlády Slovenskej
republiky návrh zákona
odôvodní namiesto
chorého pána ministra dopravy minister
pôdohospodárstva
Slovenskej republiky pán Peter Baco. Prosím
pána
ministra, aby sa ujal slova.
Minister
pôdohospodárstva SR P. Baco:
Vážený pán predseda Národnej rady
Slovenskej republiky,
vážené dámy poslankyne,
vážení páni poslanci,
zákon
číslo 135/1961 Zb.
o pozemných komunikáciách
(cestný
zákon) v znení zákona číslo 27/1984 Zb. je v niekto-
rých
ustanoveniach už prekonaný najmä vo vzťahu k
bývalým
federálnym orgánom a
národným výborom. Preto vláda
svojím
uznesením
číslo 269 z 25. apríla 1995 uložila spracovať jeho
novelu.
Cieľom predkladanej novely cestného
zákona je zohľadniť
pôsobnosť
a rozdelenie kompetencií vo výkone
štátnej správy
pozemných
komunikácií na pripravované krajské a okresné úra-
dy
a spresniť podmienky užívania pozemných
komunikácií. No-
vela
zákona rieši aj tvorbu časti finančného príjmu do Štát-
neho
fondu cestného hospodárstva, a to vyberaním úhrad za
užívanie
diaľnic a ciest pre motorové vozidlá formou nále-
piek
na vozidlách.
Príjmom
do Štátneho fondu cestného hospodárstva budú
podľa
predkladanej novely cestného
zákona aj pokuty, ktoré
doteraz
vyberajú obvodné úrady za porušenie ustanovení cest-
ného
zákona. Novela cestného zákona rieši
tiež problematiku
nadmerných
a nadrozmerných prepráv, lebo tieto najviac po-
škodzujú
vozovky a mosty. V prípade zistenia
preťaženia vo-
zidla
odmietajú najmä zahraniční
dopravcovia zaplatiť prí-
slušné správne
poplatky. Preto navrhujeme
vážiť vozidlá
priamo
na hraničných prechodoch a v prípade ich preťaženia
povoliť
prechod cez hranice Slovenskej republiky až po za-
platení
správneho poplatku.
Na základe pripomienok poslancov je do novely cestného
zákona zapracovaná aj novela zákona číslo
129/1996 Z. z.
o
niektorých opatreniach na
urýchlenie prípravy výstavby
diaľnic
a ciest pre motorové vozidlá, ktorou sa navrhuje,
aby
do § 8 boli doplnené odseky 4 až 7. Tieto odseky boli
z
uvedeného zákona vypustené pri jeho schvaľovaní v Národnej
rade Slovenskej republiky na predchádzajúcom pléne, čo sa
ukázalo
ako chybné, lebo sa tým nedosiahol zámer na urýchle-
nie procesu vyvlastňovania nehnuteľností na účely výstavby
diaľnic.
Návrh novely cestného zákona bol
prerokovaný v legisla-
tívnej
rade vlády, vo vláde Slovenskej
republiky a vo výbo-
roch
Národnej rady Slovenskej republiky podľa príslušnosti
a
výsledok týchto prerokovaní bol kladný. Odporúčam Národnej
rade
Slovenskej republiky novelu
cestného zákona schváliť,
čím
by sa vytvorili právne a finančné predpoklady na plnenie
úloh
štátnej správy nových krajských a okresných úradov na
úseku
cestného hospodárstva a na plnenie úloh programového
vyhlásenia
vlády najmä na úseku výstavby diaľnic a
medziná-
rodných
ciest.
Ďakujem za podporu a pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán minister.
Prosím
predsedu výboru pre
hospodárstvo, privatizáciu
a
podnikanie pána poslanca Romana Hofbauera, aby podal sprá-
vu
o výsledkoch prerokovania návrhu vo výboroch Národnej ra-
dy.
Poslanec R. Hofbauer:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
panie poslankyne, páni poslanci,
predseda Národnej rady Slovenskej
republiky rozhodnutím
z
11. apríla 1996 číslo 918 pridelil vládny návrh zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a
dopĺňa
zákon
číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný
zákon)
v znení zákona číslo 27/1984 Zb. (ďalej len "vládny
návrh
zákona"), Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Sloven-
skej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej
republiky
pre
financie, rozpočet a menu, Výboru
Národnej rady Sloven-
skej
republiky pre hospodárstvo,
privatizáciu a podnikanie,
Výboru
Národnej rady Slovenskej republiky pre
pôdohospodár-
stvo,
Výboru Národnej rady Slovenskej
republiky pre verejnú
správu,
územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady
Slovenskej
republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národ-
nej rady
Slovenskej republiky pre
životné prostredia
a
ochranu prírody na prerokovanie do 9.
mája 1996. Predseda
Národnej
rady Slovenskej republiky uvedeným
rozhodnutím sú-
časne určil Výbor
Národnej rady Slovenskej
republiky pre
hospodárstvo,
privatizáciu a podnikanie ako príslušný
výbor
na
skoordinovanie stanovísk výborov, ktorým bol vládny návrh
zákona
pridelený na prerokovanie.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky
vládny
návrh zákona neprerokoval, pretože
systémovo a vecne
nenadväzuje na
zákon Národnej rady
Slovenskej republiky
o
územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky, ktorý
ešte
nie je prijatý.
Výbor
Národnej rady Slovenskej
republiky pre životné
prostredie
a ochranu prírody vládny návrh zákona
prerokoval
8.
mája, ale uznesenie o výsledku jeho prerokovania neprijal
pre
nedostatočný počet prítomných členov výboru.
Ostatné výbory Národnej rady Slovenskej
republiky vlád-
ny
návrh zákona prerokovali v určenom termíne, odporúčajú ho
Národnej rade
Slovenskej republiky schváliť
s úpravami.
Úpravy
sú uvedené ako pozmeňovacie návrhy spoločnej správy.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, zo spoločnej správy
odporúčam prijať nasledovné návrhy: 1, 2, 3, 4, 5, 8, 9,
10,
11, 13 a 16. Neprijať odporúčam body 6,
7, 12, 14 a 15.
K
bodu číslo 14 podám iný pozmeňujúci
návrh, ktorý je v sú-
lade so stavom
okolo územnosprávneho členenia Slovenska.
A
dovolím si upozorniť na omyl, ktorý vznikol pri prepise
výsledkov
prerokovania vo výboroch v bode číslo 13. Je to
konzultované
s legislatívnym odborom Národnej rady, ktorý sa
dopustil
pri prepise omylu. Správna textácia k bodu 13 má
znieť
tak, ako bola prerokovaná vo výboroch,
a to nasledov-
ne:
za článok II vložiť nový článok III,
ktorý znie - ďalej
je
označený článok III, čiže textácia zostáva taká istá, len
táto
úvodná časť je chybná a platí tak, ako znie.
Toľko k
návrhu spoločnej správy k tomuto
zákonu. Pro-
sím, pán predseda, o otvorenie rozpravy
a súčasne prosím
o
slovo ako prvý.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi. Do rozpravy som
dostal
písomnú prihlášku od pána poslanca Sečánskeho a od
pána
poslanca Šeptáka. Teraz sa hlási do rozpravy ako prvý
pán spoločný spravodajca. Takže otváram rozpravu. Nech sa
páči,
pán spoločný spravodajca.
Poslanec R. Hofbauer:
Vážený pán predseda,
pán minister,
dámy a páni,
problematika pozemných komunikácií v súčasnej modernej
spoločnosti
je výnimočne dôležitou a v priebehu tohto storo-
čia jej význam
nepretržite rastie. Pozemné
komunikácie od
nepamäti
zohrávali výnimočne dôležitú úlohu, počnúc starove-
kom,
cez celý stredovek až po novovek a súčasnú vyspelú spo-
ločnosť.
Pozemné komunikácie sú pritom nesporne
najtrvácej-
šími
stavbami v histórii ľudstva, nepostrádateľnými
na roz-
voj
každej spoločnosti. Veď rímske
cesty sa zachovali i do
súčasnosti
a tereziánske cesty predstavujú kostru
našej do-
pravnej štruktúry až do súčasnosti. Po
celý stredovek sa
mestá
rozvíjali a upadali podľa toho, či sa
nachádzali na
trasách
a križovatkách dopravných ciest, alebo
či sa ocitli
mimo
nich.
V súčasnej modernej spoločnosti platí
viac ako kedykoľ-
vek
rímske "via vita", teda
"cesta je život". Na
pozemných
komunikáciách
sa uskutočňuje preprava väčšiny množstva ná-
kladnej
prepravy i ľudí, obyvateľov. Kým
železničná doprava
sa
usiluje zachovať svoj význam na väčšie vzdialenosti a na
väčšie výkony,
pozemné komunikácie sú nepostrádateľné na
prepravu
na malé a stredné vzdialenosti a sú
bezkonkurenčné
pre
nákladné i osobné prepravy svojou
rýchlosťou a pohodlím
prepravy
z miesta východiska do cieľa.
Rozvoju pozemných komunikácií a ich
právnej úprave pre-
to
venuje každá moderná spoločnosť
osobitný význam. Bolo by
iste
zaujímavé sledovať právnu úpravu a postavenie pozemných
komunikácií
na našom území za posledných sto rokov.
Bola by
to nesporne zaujímavá štúdia a svojou
šírkou by bola ne-
smierne
obsiahla a určite by presiahla rozmer prerokúvanej
novely zákona. Pozornosť preto sústredím na
približne po-
sledných
40 rokov tejto problematiky.
Od roku 1961 právnu úpravu pozemných
komunikácií zabez-
pečoval zákon číslo
135/1961 Zb., nazývaný stručne
Cestný
zákon.
V roku 1984 bol novelizovaný zákonom číslo 27/1984
Zb.
a táto legislatíva platí do súčasnosti.
Správu a rozvoj
pozemných
komunikácií zabezpečovali správy
dopravy pri ci-
vilnosprávnom úseku národných ministerstiev vnútra, zatiaľ
čo
koncepciu a rozvoj diaľnic
zabezpečovalo Federálne mini-
sterstvo
dopravy a národné riaditeľstvá diaľnic na Slovensku
a
v Čechách. Rozvoj siete pozemných komunikácií
sa zabezpe-
čoval
v súlade s potrebou dopravnej prepravy a s potrebou
zabezpečenia
hospodársko-správneho aj medzištátneho spojenia
miest,
regiónov, metropol i štátov.
Odborná úroveň procesu rozvoja štruktúry pozemných ko-
munikácií
u nás v ničom nezaostávala za odbornou
a technic-
kou
úrovňou vo vyspelých štátoch
sveta. Právnu úpravu však
bolo aj je
aktuálne prispôsobovať súčasným
podmienkam. Do
roku 1990 sa
zachoval stav kompetencie
ciest pod Správou
dopravy
ministerstva vnútra a správy diaľnic
pod Federálnym
ministerstvom
dopravy. Odvtedy v rokoch 1990 a 1991 prišlo
k
presunom kompetencií z federálnych
orgánov na národné mi-
nisterstvá.
Na Slovensku bolo ustanovené ministerstvo dopra-
vy a spojov
a súčasne prišlo k zániku krajov a zanikli
i
riaditeľstvá ciest. Vznikom 121 obvodných úradov, ponecha-
ním
36 okresov a neexistenciou krajov
ministerstvo dopravy,
spojov
a verejných prác sa stalo zriaďovateľom
pre viac ako
40 organizácií cestného hospodárstva. Ministerstvo sa tak
stalo
preťaženým vo veci úkonov, ktoré prináležia na nižší
stupeň
riadenia. Túto nevhodnú situáciu sa
javí účelné eli-
minovať novou legislatívnou úpravou, a
to nadväzne aj na
pripravované
územnosprávne usporiadanie štátu.
Novela predkladanej právnej normy
spresňuje pojmy diaľ-
nica,
medzinárodné cestné ťahy, cesty pre motorové vozidlá
a
cesty i miestne komunikácie v súlade s
technickými norma-
mi.
Tak ako je obvyklé vo viacerých európskych štátoch nove-
la zákona
rieši vyberanie poplatkov
za užívanie diaľnic
a
ciest pre motorové vozidlá. Výška navrhnutých poplatkov
pritom predstavuje kompromis tak, aby
príjem do cestného
fondu
touto formou bol dostatočne výrazný, no súčasne aby
neprimerane
vysoké poplatky neboli motiváciou pre vodičov na
návrat
z diaľnic a rýchlostných autociest na cesty a miestne
komunikácie s
následným negatívnym dosahom na nehodovosť
a
životné prostredie. V tejto
súvislosti sprievodná správa
návrhu
zákona obsahuje isté nepresnosti vo
veci vymenovania
ciest pre
motorové vozidlá, a to
vynechaním vymenovania
niektorých
vybudovaných úsekov, či už v profile plnom, alebo
polovičnom.
Pri prerokovaní novely zákona na úrovni
rokovania výbo-
rov
boli uplatnené viaceré pozmeňovacie návrhy, ktoré text
zákona
skvalitňujú.
Vážnym nedostatkom rozvoja a výstavby
pozemných komuni-
kácií,
hlavne ich najkapacitnejších
kategórií, je výnimoč-
nosť,
ťažkopádnosť a zdĺhavosť ich
predinvestičnej a inves-
tičnej
prípravy. Preto formou
pozmeňovacích návrhov je na-
vrhnutá
nepriama novela zákona číslo 129/1996 Z. z. o urých-
lení
prípravy a výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozid-
lá,
a to v plnom súlade s našou ústavou. Naliehavosť tejto
problematiky
podmieňuje aj termín účinnosti tejto
časti zá-
kona,
a to od 1. júla 1996.
Ako pozmeňovacie návrhy v súčasnosti uplatňujem nasle-
dovné
návrhy.
Ako prvý - v § 3 ods. 1 vypustiť písmeno "d" a
súčasne
v
tom istom § 3 za odsek 1 vložiť nový
odsek 2, ktorý znie:
"Miestnu
štátnu správu pre pozemné komunikácie vykonávajú aj
obce."
Pretože v odseku 1 obce boli v
podstate obsiahnuté
v
podanom návrhu nepresnosťou.
Druhý pozmeňovací návrh - v
§ 3 ods. 5 doplniť vetu:
"Obce
vykonávajú štátnu správu vo veciach
miestnych komuni-
kácií
a účelových komunikácií."
A konečne tretí pozmeňovací návrh, a to dobu účinnosti
upraviť
s ohľadom na prerokúvanie zákona o územnosprávnom
usporiadaní nášho štátu
nasledovne: "Tento zákon
nadobúda
účinnosť
1. januára 1997, okrem článku II §
6 ods. 2 až 7,
§
8 ods. 1 až 8, ktoré nadobúdajú účinnosť dňom vyhlásenia."
Ide
o nálepky cestných poplatkov za diaľnice a o váženie ka-
miónov
v nákladnej autodoprave na hraničných
prechodoch, čo
je
dôležité pre rezort dopravy.
Vážené
panie poslankyne, páni
poslanci, ak uplatníte
ďalšie
pozmeňovacie návrhy, prosím, aby ste
tak urobili pí-
somnou
formou a odovzdali mi to.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja pánu spoločnému spravodajcovi. Prihlášku
mám
od pána poslanca Sečánskeho ako prvého. Nech sa páči.
Poslanec M. Sečánsky:
Pán predseda,
pán minister,
dámy a páni,
ako vždy pri svojich vystúpeniach budem
stručný. Ústav-
noprávny
výbor o tejto novele nerokoval z
dôvodov, ktoré sú
uvedené
v spoločnej správe, nebudem to
opakovať. Nemal som
teda
možnosť dať pripomienky k tejto novele,
preto to robím
tu.
Nikto nepochybuje o tom, že
prijatie tejto novely je
maximálne
aktuálne a nutné. Myslím, že nikto nespochybní ani
zavedenie
povinnosti spoplatniť používanie
diaľnic a vyzna-
čených
ciest pre osobné motorové vozidlá, prípadne iné moto-
rové
vozidlá taxatívnou ročnou sumou, o
ktorej rozhodne mi-
nisterstvo.
Chcem dať pripomienky k bodu 12 novely,
to je doterajší
text
§ 6, a najmä k odseku 3. Všimnite si, že v tomto odseku
sa uvádzajú
všetky vozidlá, ktoré
nepodliehajú plateniu
úhrady
za používanie diaľnic a ciest, ktoré sú vyznačené ako
cesty
pre motorové vozidlá. Nachádzame tu útvary Policajného
zboru, Vojenskú
políciu, Záchrannú zdravotnícku a horskú
službu
atď. Pripomínam, že všetky tieto vozidlá sú tu určené
taxatívne,
teda nebude možné rozširovať okruh tu vymedzených
vozidiel,
ale ani ho zužovať.
Myslím
si, že predkladateľ, neviem, či
zabudol, alebo
vynechal
dve skupiny vozidiel, ktoré by tu mali
byť. Predo-
všetkým
sú to vozidlá Armády Slovenskej republiky, tie tu
nenájdeme,
nájdeme len vozidlá Vojenskej polície.
A po dru-
hé,
mali by tu byť podľa mojej mienky vozidlá Cestného zá-
chranného
systému. Ani tie tu nenájdeme. Nachádzame tu Zá-
chrannú
zdravotnícku a horskú službu, ale to nie je to isté.
Nachádzame
tu vozidlá technickej vyprosťovacej služby privo-
lané
na odstránenie cestnej prekážky, ale
ani to nie je to
isté.
Preto navrhujem, aby v § 6 v novom odseku 3 písmeno b)
malo
tento text: "b) Armády Slovenskej republiky a Vojenskej
polície,
písmeno c) Záchrannej zdravotníckej
horskej služby
a
Cestného záchranného systému".
Dámy a
páni, predpokladám, že tieto
návrhy podporíte.
Vopred
vám ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Sečánskemu.
Nech sa páči,
pán
poslanec Šepták, a ďalej je prihlásená
pani poslankyňa
Sabolová.
Poslanec R. Šepták:
Vážený pán predseda,
panie kolegyne, páni poslanci,
tak ako
pred chvíľou pán poslanec
Sečánsky, odporúčam
aj
ja, aby na strane 9 v bode 12 ods.
3 bol mimo už uvede-
ných
inštitúcií, ktoré plateniu úhrady nepodliehajú, doplne-
ný
nový text: "m) vozidlá Armády Slovenskej republiky". Svoj
návrh
zdôvodňujem takto: Podľa zákona
Národnej rady Sloven-
skej
republiky číslo 3/1993 Z. z. o zriadení
Armády Sloven-
skej
republiky v znení neskorších predpisov úlohou armády je
brániť
slobodu, nezávislosť, suverenitu a
územnú celistvosť
Slovenskej
republiky, pomáhať pri predchádzaní
živelným po-
hromám, katastrofám
a haváriám ohrozujúcim ľudské životy
alebo
majetok vo veľkom rozsahu a pomáhať pri odstraňovaní
ich
následkov. Príkladom toho je odstraňovanie
snehovej ka-
lamity
v Košiciach, havária akciovej spoločnosti VSŽ Košice,
na
ktorých sa Armáda Slovenskej republiky
podieľala. V prí-
pade
neudelenia výnimky z platenia diaľničných poplatkov Ar-
máda
Slovenskej republiky by na tieto účely musela zo svojho
rozpočtu
vyčleniť celkove 7 138 tisíc korún ročne.
Ďakujem.
äPredseda
NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Nech sa páči, pani poslankyňa Sabolová, a po-
tom
pán poslanec Rózsa.
Poslankyňa M. Sabolová:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
vážená Národná rada,
vystupujem s dvoma krátkymi návrhmi. Jeden je procedu-
rálny
a druhý je pozmeňujúci návrh k zákonu,
ktorý prerokú-
vame,
ktorým sa dopĺňa zákon číslo 135/1961
Zb. o pozemných
komunikáciách, tzv.
cestný zákon, v
znení zákona číslo
27/1984
Zb.
Tu chcem na začiatku povedať, nakoľko ani
ústavnoprávny
výbor neprerokoval návrh novely zákona, pretože
systémovo
a
vecne nenadväzuje na
zákon Národnej rady
o územnom
a
správnom usporiadaní Slovenskej
republiky, ktorý ešte nie
je
prijatý, pretože bol vrátený parlamentu a na túto schôdzu
sa
nedostal, odporúčam prerušiť rokovanie o tomto bode a dá-
vam
to ako procedurálny návrh. Toto bol aj dôvod na stiahnu-
tie
tohto bodu z rokovania parlamentu. Tento bod odporúčam
prerokúvať spolu
so zákonom o územnosprávnom usporiadaní
a
spolu s návrhom zákona o
organizácii miestnej štátnej
správy, nakoľko tento návrh zákona sa
dostane do vecného
a
systémového rozporu s vlastne dnes ešte
neplatným zákonom
o
územnosprávnom členení.
Ako
druhú časť navrhujem
pozmeňovací návrh k tejto
predloženej
novele zákona, a to v bode 7
predloženého návr-
hu.
V § 3d odporúčam vypustiť v ods. 1 časť vety "ak osobit-
ný zákon2a) neustanovuje inak."
Veta v ods. 1 by znela:
"Diaľnice
a cesty vrátane ich prejazdných úsekov cez colné
priestory
a obce sú vo vlastníctve štátu." A
zároveň žiadam
vypustiť v poznámke
odvolávku 2a, ktorá hovorí
"napríklad
§
2 zákona Slovenskej národnej rady číslo 138/1991 Zb. o ma-
jetku
obcí." Zároveň potom žiadam
prečíslovať body 2b a 2c
na
2a a na 2b.
Len veľmi stručné odôvodnenie. Štát by
mal mať záujem
mať
vo vlastníctve diaľnice, cesty, vrátane
ich prejazdných
úsekov
cez mestá a obce. Táto časť novely sa dotýka hlavne
mesta
Bratislavy a Košíc, ktoré v zmysle zákona o majetku
obcí
číslo 138/1991 Zb. dostali do vlastníctva aj tieto čas-
ti
komunikácií - diaľnice, diaľničné privádzače, ako aj pre-
jazdné úseky. Vlastne sú to najväčšie
mestá na Slovensku
a
nie je možné, aby tieto mestá boli schopné samy zabezpečiť
správu
a hlavne udržiavanie týchto komunikácií. Preto by som
vás
chcela poprosiť, aby ste tento
pozmeňujúci návrh podpo-
rili.
Myslím, že je tu dosť veľa kolegov poslancov aj z Bra-
tislavy,
sme tu kolegovia z Košíc, ktorí veľmi dobre poznáme
situáciu
v týchto dvoch mestách, a bolo by veľmi dobré dať
do
ažurity aj tieto dve mestá, podobne ako
sú riešené záko-
nom
všetky ostatné mestá a obce, že všetky prejazdné úseky
v
týchto mestách a obciach sú vo vlastníctve štátu.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Pán poslanec Rózsa. Najskôr sa s
faktickou
poznámkou
hlási pán poslanec Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predseda,
chcel by
som z miesta vo forme faktickej
poznámky dať
pozmeňovací
návrh do série vozidiel, ktoré navrhujem oslobo-
diť
od dane. Sú to vozidlá určené na hromadný odber krvi.
Myslím
si, že ide o humanitárnu akciu, ktorú všetci oceňuje-
me,
a tieto vozidlá sa nedajú zaradiť pod pojem záchranné
vozidlá
zdravotníckej služby. To sú autobusy, ktoré sú urče-
né
špeciálne na hromadný odber krvi pre
darcov na tie mies-
ta,
kde nie je transfúzna stanica. Myslím si, že tento návrh
som
zdôvodnil dostatočne.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nech sa páči, pán poslanec Rózsa. Ešte predtým pán po-
slanec
Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predseda. Mám vyslovene len
jazykovú vlož-
ku.
Humanitárne autobusy alebo vozidlá môžu
platiť aj dvoj-
násobnú
taxu, ale humanitné by nemali, pretože podľa sloven-
ského
pravopisu humanitárny znamená
výsmech humanity, opak
humanity,
kvázihumanitný. Prosím, hovorme
humanitný, a nie
humanitárny.
Poslanec E. Rózsa:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
navrhujem bod číslo 4 spoločnej správy
vyňať na osobit-
né
hlasovanie s návrhom neprijať ho, ponechať pôvodný text
návrhu
vlády Slovenskej republiky s poukazom na článok 64
ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja.
Panie poslankyne, páni poslanci, do
rozpravy sa prihlá-
sil
pán predseda Rea.
Poslanec J. Rea:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
kolegyne, kolegovia,
milí hostia,
dovoľte mi, aby som v krátkosti
zareagoval a nakoniec
aj
zrejme s pánom spoločným spravodajcom spresnil body 14
a
15 spoločnej správy, ktoré sa týkajú
účinnosti zákona. On
ich
neodporúča prijať a nahradil ich inou dikciou. Treba,
aby
sme sa pri konečnom hlasovaní dohodli,
aby účinnosť zá-
kona,
ktorú navrhuje v dvoch termínoch, mala nadväznosť.
Národná rada Slovenskej republiky 27.
marca 1996 prija-
la
zákon, ktorý má už teraz číslo 129/1996
Z. z., o niekto-
rých opatreniach
na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic
a
ciest pre motorové vozidlá. Z
tohto vládneho návrhu boli
pri
schvaľovaní Národnou radou Slovenskej republiky vypuste-
né
v § 8 odseky 4 až 7, čím sa nesplnil účel zákona, to zna-
mená
urýchliť majetkovoprávne vyrovnanie a prípravu výstavby
diaľnic.
Ustanovenia týchto odsekov upravujú situácie, ktoré
navyše
zdržujú vyvlastňovacie konanie.
Ide najmä o prípady
vyvlastnenia
stavebného pozemku, ktorého dedič je známy, ale
nie
je ukončené dedičské konanie o pozemku, ktorého vlast-
níctvo
je predmetom súdneho konania.
Taktiež ide o prípady
vyvlastnenia
stavebného pozemku, ktorý nie je vo vlastníctve
Slovenskej
republiky a nebol vydaný oprávnenej osobe podľa
osobitných
predpisov.
Účelom ustanovení odsekov 4 až 7 v § 8 vládneho návrhu
zákona,
ktoré neboli pri schvaľovaní schválené
do tohto zá-
kona,
je, aby nebolo potrebné prerušiť
vyvlastňovacie kona-
nie
z dôvodu, že doteraz neboli ukončené iné konania, na-
príklad
dedičské a súdne spory o vlastníctvo, a aby sa mohlo
vyvlastňovacie
konanie vôbec uskutočniť. Následné
ukončenie
dedičského
konania alebo súdneho sporu o
vlastníctvo nebude
mať
dôsledky na vyvlastňovacie konanie, ale
len na vyplate-
nie
náhrady. V priebehu konaní však príprava stavieb môže
nerušene
pokračovať.
Riešenie
týchto prípadov - vzhľadom na vysoký
počet
dotknutých
pozemkov a vysoký počet vlastníkov, ale
najmä na
veľmi
zlý stav evidencie pozemkového vlastníctva - je bez
prijatia uvedených
ustanovení zákona veľmi
komplikované
a
časovo náročné, úplne závislé od termínov ukončenia dedič-
ských
konaní a súdnych sporov o vlastníctvo. Stavebník diaľ-
nice
v prípadoch, ak nedôjde k dohode s
vlastníkom pozemku,
je
nútený čakať na ukončenie dedičského
konania, či ukonče-
nie
súdneho sporu, a tým nie je schopný zabezpečiť požadova-
né
termíny majetkovoprávnej prípravy a
stavebných povolení.
Dôsledkom
vypustenia ustanovení, tak ako sú uvedené v bode
13
spoločnej správy, je ohrozenie plnenia komplexného pro-
jektu
prípravy a výstavby diaľnic na území Slovenskej repub-
liky, predovšetkým v termínoch začatia
stavieb v rokoch
1996
a 1997, ako aj nesplnenie termínu spojazdnenia diaľnič-
ného
ťahu sever - juh.
Vzhľadom na to bol aj vo výbore podaný pozmeňujúci ná-
vrh,
ktorý je uvedený v bode 13
spoločnej správy s tým, že
navrhujem,
aby takto inkorporovaný článok do vládneho návrhu
zákona
mal účinnosť dňom vyhlásenia. Môj návrh je, aby tento
článok
mal účinnosť dňom vyhlásenia. Pre istotu ešte pre zá-
pis
uvádzam, že tento článok v bode 13 bude znieť: Zákon Ná-
rodnej rady
Slovenskej republiky číslo
129/1996 Z. z.
o
niektorých opatreniach na
urýchlenie prípravy výstavby
diaľnic
a ciest pre motorové vozidlá sa dopĺňa takto: § 8 sa
dopĺňa
odsekmi 4 až 7, ktoré znejú:
"(4) Ak ide o
diaľničný stavebný pozemok, ktorého
vlastníctvo
je predmetom dedičského konania, sú účastníkmi
vyvlastňovacieho
konania účastník dedičského konania a
Slo-
venský
pozemkový fond, a to až do právoplatnosti
dedičského
rozhodnutia.
(5) Ak ide o diaľničný stavebný pozemok,
ktorého vlast-
níctvo
je predmetom súdneho konania, sú
účastníkmi vyvlast-
ňovacieho
konania účastníci súdneho konania a
Slovenský po-
zemkový
fond, a to až do právoplatnosti súdneho rozhodnutia.
(6) Ak
ide o diaľničný stavebný
pozemok, ktorý nie je
vo
vlastníctve štátu a nebol vydaný oprávnenej osobe podľa
osobitných
predpisov - poznámka pod čiarou 20
znie: § 4 zá-
kona
číslo 229/1991 Zb. - sú účastníkmi vyvlastňovacieho ko-
nania
povinná osoba a Slovenský pozemkový fond.
(7) Náhrada za vyvlastnený diaľničný
stavebný pozemok
podľa
ods. 5 a 6 sa poskytne pridelením náhradného pozemku
alebo
stavby. Ak to nie je možné, náhrada sa
poskytne v pe-
niazoch.
Náhradu, ktorú nemožno poskytnúť preto, lebo do vy-
konateľnosti
vyvlastňovacieho rozhodnutia nebolo právoplatne
ukončené
dedičské konanie alebo súdne konanie,
alebo určená
oprávnená
osoba, odovzdá sa Slovenskému pozemkovému fondu,
ktorý
s ňou nakladá ako s náhradou za
vyvlastnenie pozemku,
s
ktorým nakladá."
To je presné znenie článku, ktorý
navrhujem, aby sa do-
plnil
do zákona s tým, že účinnosť tohto ustanovenia bude
dňom vyhlásenia. Prosil by som, aby spoločný spravodajca
legislatívno-technicky
to zaradil na hlasovanie, len vecne
to
musí byť tak, pretože tým, že neodporúča prijať články
14
a 15, by sa účinnosť týchto ustanovení niekde vytratila.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Nech sa páči, pán
poslanec Vavrík. Pán
poslanec
Hrušovský s faktickou poznámkou?
(Odpoveď z pléna:
s
podnetom.) Tak potom po pánu poslancovi Vavríkovi.
Poslanec R. Vavrík:
Vážený pán predsedajúci,
vážení páni ministri,
v
duchu informácie legislatívneho odboru Kancelárie
Národnej rady
Slovenskej republiky k predloženému návrhu
novely
cestného zákona treba zdôrazniť, že
skutočne by bolo
potrebné
spracovať komplexný nový návrh celého
zákona o po-
zemných
komunikáciách, nakoľko novela nemôže vyriešiť všetky
problémy, ktoré aplikácia súčasného cestného zákona
ďalej
prináša.
Takisto sa k predloženej novele nemožno komplexne
vyjadriť, pokiaľ nebude spolu s ňou
predložená aj novela
alebo
nové znenie príslušnej vykonávacej vyhlášky k cestnému
zákonu.
Čo sa týka problému - už niektorí
predrečníci o tom ho-
vorili
- správy miestnych komunikácií a výkonu štátnej sprá-
vy
na nich, je to skutočne tak, že už dnes
obce tieto komu-
nikácie
jednak vlastnia a jednak ich spravujú a súčasne na
nich
už aj teraz vykonávajú štátnu správu. Bolo to obciam
dané
jednak zákonom 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a dané
im
to bolo zákonom o miestnej štátnej správe, známym zákonom
472/1990
Zb.
Pri schvaľovaní programu som navrhoval
vypustiť tento
bod.
Legislatívno-právne tu nie sú celkom v poriadku dikcie,
ktoré
hovoria o zavedení krajských a okresných úradov, resp.
kto
bude vykonávať štátnu správu na tomto úseku. V tejto no-
vele
sa už hovorí o okresných a krajských úradoch, ktoré,
mimochodom,
v tento deň a v túto hodinu ešte zákonom kreova-
né
neboli, takže malo by sa skutočne
zvážiť, či sa dá tento
zákon
takto prijať, keď mu nepredchádza alebo
nie je účinná
príslušná platná
právna norma, ktorá
hovorí o zriadení
okresných
a krajských úradov. Mám tu na mysli
zákon o územ-
nom
a správnom usporiadaní. Možno to bude riešené, ako hovo-
ril
pán spoločný spravodajca Hofbauer,
odložením účinnosti,
ale
v právnom poriadku je nezvyčajné, že prijmeme takúto no-
velu
skôr, ako takýto zákon vôbec platí. Čiastočne by to sí-
ce
bolo riešené odkladom účinnosti, ako tu hovoril kolega
Hofbauer.
Potom by som chcel mať odborne k
jednotlivým bodom nie-
koľko
pozmeňovacích návrhov aj s príslušným vysvetlením.
K bodu 1 v § 3 ods. 5 navrhujem upraviť text nasledov-
ne:
"Obce vykonávajú štátnu správu vo
veciach miestnych ko-
munikácií
a účelových komunikácií, ak tento zákon
neustano-
vuje
inak." Dôvodom tohto návrhu
je, aby znenie odseku ko-
rešpondovalo so znením
odseku 4 tejto navrhovanej
novely.
Toto
by bol môj prvý pozmeňovací návrh.
Druhý bude k bodu 3 § 3c ods. 1.
Navrhnuté znenie tohto
odseku
totiž odníma obciam ako orgánom štátnej správy, dneš-
ným
orgánom štátnej správy, výkon štátneho
odborného dozoru
nad
miestnymi komunikáciami. Opakujem, len nad miestnymi ko-
munikáciami,
ktoré vlastnia obce. V dôvodovej správe to síce
predkladateľ
odôvodňuje tým, aby správca súčasne nevykonával
aj
štátny odborný dozor, ale obchádza práve skutočnosť sú-
časného
výkonu štátnej správy obcami. Súčasne v
zmysle prá-
vomoci orgánov
štátneho odborného dozoru dáva navrhované
znenie
možnosť štátu tvrdo nariaďovať obciam povinnosti na
miestnych
komunikáciách, pričom obce by veľmi
obťažne tieto
povinnosti
zabezpečovali, najmä čo sa týka finančného vzťahu
k
údržbe, opravám, takémuto vzťahu k
miestnym komunikáciám.
Preto
navrhujem konkrétne doplniť nové
písmeno d) s textom:
"d) nad miestnymi komunikáciami a účelovými
komunikáciami
obce".
A, samozrejme, tú istú dikciu vypustiť potom z písme-
na
c).
Ďalej by som mal pozmeňujúci návrh k bodu
13. Ide o § 7
ods.
1 a § 8 ods. 1. Tu by bolo vhodné
nahradiť povinnosť
cestného správneho orgánu rozhodnúť o povolení
uzávierky,
obchádzky,
odklonu a zvláštneho užívania z terajšej dikcie
"po dohode s
dopravným inšpektorátom"
iba povinnosťou "po
prerokovaní
s dopravným inšpektorátom".
Domnievam sa, že na
dosiahnutie
sledovaného účelu, a, samozrejme, odborníci ces-
tári,
s ktorými som to konzultoval, taktiež, by
to malo po-
stačovať.
Rozhodovaciu právomoc by mal mať iba jeden orgán
štátnej
správy. Načo by mali dva orgány štátnej správy spolu
komunikovať?
Takto by to bolo možno vhodné upraviť, ak by
ste
to vedeli, samozrejme, podporiť.
Ďalej taktiež k bodu 13, § 7 ods. 3 navrhujem vypustiť
celý v súlade
so znením odseku 6. Totiž obce pri takomto
prípadnom
schválení stratia akúkoľvek legálnu možnosť brániť
sa
proti rozhodnutiam orgánov štátnej správy.
Ďalej by som mal pozmeňovací návrh k bodu
21. Konkrétne
ide
o § 14 ods. 3. Uvedené znenie je síce v zásade v poriad-
ku,
ale nezaručuje, že orgán životného prostredia povolí vý-
rub
drevín v prípade, že napríklad ohrozujú bezpečnosť cest-
nej
premávky. Je to paradoxné, že ako člen výboru pre život-
né
prostredie a ochranu prírody chcem navrhnúť nedať túto
právomoc orgánom životného prostredia, ale veľmi to
sťaží
cestárom
výkon ich práce, ak by došlo ku kolízii medzi záuj-
mami
ochrancov prírody a prekážok na komunikáciách, spôsobe-
ných
prebujnenými drevinami alebo inou
zeleňou. Preto navr-
hujem,
aby sa celý tento odsek teraz vypustil a aby sa to
riešilo
v iných normách inak.
Posledný môj pozmeňovací návrh by bol k bodu 30. Je to
§
22a. Zákon ukladá cestnému správnemu
orgánu uložiť pokutu
podľa
tohto paragrafu. Domnievam sa a
považujem za vhodnej-
šie dať cestnému správnemu orgánu možnosť
pokutu uložiť,
a
nie mu to priamo zákonom ukladať. V iných právnych normách
je
to podobné, že je možnosť pokutovať, a nie je tvrdo urče-
né,
že musia pokutovať. Preto si dovolím
navrhnúť vsunúť do
tejto
dikcie § 22 slovko "môže" uložiť pokutu.
Toľko, vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády,
k
mojim pozmeňovacím návrhom. Verím, že aspoň pri niektorých
nájdem
podporu u kolegov poslancov, a ďakujem za slovo.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Vážené kolegyne a kolegovia, nemám ďalšie
písomné pri-
hlášky
do rozpravy. Prihlásený je ešte pán
poslanec Hrušov-
ský.
Nech sa páči, a prosím o ďalšiu prihlášku.
Poslanec P. Hrušovský:
Vážený pán predsedajúci,
kolegyne, kolegovia,
budem stručný. Už viacerí moji
predrečníci poukázali na
skutočnosť, prečo vlastne ústavnoprávny výbor neprerokoval
tento
predložený vládny návrh zákona. Jednoducho preto, že
sme
konštatovali, že by bolo vhodné, aby systémovo zapadol
do
novelizácie zákona o novom územnosprávnom členení a záko-
na
o kompetenciách. Odporúčali sme plénu
Národnej rady, aby
odložilo
prerokúvanie tohto vládneho návrhu zákona. Keďže sa
tak
nestalo, pozorne som sa snažil sledovať rozpravu, ale
neviem,
či som dobre zachytil, no ani
jeden z mojich pred-
rečníkov nenavrhol
odloženie účinnosti v
ustanovení § 3
predloženého
návrhu zákona, ktorý hovorí a definuje cestné
správne
orgány.
Tento predložený vládny návrh hovorí o cestných správ-
nych
orgánoch, o ministerstve, krajských
úradoch, okresných
úradoch
a obciach. Ak by sme dnes prijali takúto právnu nor-
mu
s účinnosťou tak, ako je navrhnutá, vlastne by sme prija-
li
jednu zmätočnú právnu normu, ktorú by nebolo možné uplat-
ňovať po nadobudnutí jej účinnosti. Preto
navrhujem, aby
v
§ 3, kde sú taxatívne vymenované cestné správne orgány,
boli
nahradené pod písmenom b) krajské úrady okresnými úrad-
mi,
pod písmenom c) okresné úrady obvodnými
úradmi tak, aby
sme zladili súčasný právny stav, a v celom texte zákona,
tam,
kde sa uvádza krajský úrad, nahradiť okresným úradom,
a
všade tam, kde sa uvádza okresný úrad, nahradiť obvodným
úradom.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Hlási sa ešte niekto do
rozpravy? Áno,
ešte
predseda výboru pán Maxon.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ak by ste do-
volili, uplatnil by
som svoj pozmeňovací návrh z miesta.
V
§ 9 ods. 3 písm. m), ale keďže už odzneli pozmeňovacie ná-
vrhy,
ktoré boli označené písmenom m), jednoducho v ďalšom
v
poradí by som odporúčal, aby plateniu
úhrady nepodliehali
motorové vozidlá, a
príslušným písmenom označiť
špeciálne
motorové
vozidlá na zvoz odpadov živočíšneho
pôvodu a kadá-
verov.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne.
Vážené kolegyne a kolegovia, hlási sa
ešte niekto do
rozpravy?
(Nikto.)
Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o
štrnástom bode progra-
mu
za skončenú. Chce sa vyjadriť pán
minister Baco? Nech sa
páči,
máte slovo.
Minister
pôdohospodárstva SR P. Baco:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené dámy,
vážení páni,
poslankyne, poslanci,
ďakujem
za záujem, ktorý
ste prejavili v diskusii
o
problematiku, ktorú rieši
daná predloha novely zákona.
Všetky
myšlienky, ktoré tu odzneli, boli aj
predmetom roko-
vania
vlády. Vláda zvažovala tieto názory a dovoľte, aby som
vyjadril
názor, že po zvážení všetkých týchto okolností vlá-
da
predložila predlohu tejto novely
zákona v podobe, ktorú
máte
pred sebou, a po komplexnom zvážení všetkých súvislostí
by
som vás prosil, aby ste podporili vládny návrh zákona.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pánu ministrovi Bacovi. Žiada si
záverečné slo-
vo
spoločný spravodajca výborov pán
poslanec Hofbauer? Nech
sa
páči, máte slovo.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán minister,
dámy a páni,
vzhľadom
na značné množstvo
pripomienok, ktoré sú vo
veľkej
miere aj kontroverzného charakteru, žiadam o preruše-
nie s cieľom
sumarizovania týchto pripomienok
a zladenia
tak,
aby boli kompatibilné, do 10.30 hodiny.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Navrhujete teda, aby ste mohli spracovať
svoje poznámky
o
pripomienkach. V poriadku, pán
kolega, len pravdepodobne
potom
by sme sa dohodli tak, aby sme dodržali tempo prerokú-
vania,
že by sme prešli na ďalší bod programu.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán predsedajúci, to je bod, ktorý sa takisto týka nás
dvoch.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Nerozumiem vám.
Poslanec R. Hofbauer:
Ide o bod programu, zákon, ktorý sa
takisto týka minis-
tra
Baca a mňa ako spravodajcu.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Faktická poznámka - pán poslanec Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predsedajúci,
dámy a páni,
dovoľte aby som navrhol pokračovať ďalším
bodom. Do rá-
na
je priestor, aby tieto pozmeňovacie návrhy boli spracova-
né, a
ráno o 9.00 hodine môžeme
pokračovať hlasovaním
o
dvoch, trebárs aj o troch zákonoch. Nevidím v tom problém.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Veď ten
návrh som práve predložil. Pán
poslanec Bajan
-
faktická poznámka.
Poslanec V. Bajan:
Vzhľadom na to, čo povedal kolega Cabaj, že k ďalšiemu
zákonu
sa predpokladajú tiež pripomienky,
pokračujme ďalším
bodom.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Faktická poznámka - pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem. Za náš klub prosím o prestávku
na poradu klubu.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Teraz na poradu klubu?
Poslanec I. Šimko:
Teraz.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Čiže nepokračovať v ďalšom bode
rokovania?
Poslanec I. Šimko:
Nepokračovať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne a kolegovia, vzhľadom na
situáciu, že
je
18.00 hodín, budeme pokračovať hlasovaním o tomto bode
programu
ráno o 9.00 hodine. Tým máme aj dosť priestoru na
to,
aby sa dali využiť potrebné vedľajšie
diskusie, a nebu-
deme
teda pokračovať v ďalšom rokovaní dnes.
Ďakujem vám veľmi pekne, vážené
kolegyne a kolegovia,
prajem
vám dobrý večer. Všetko dobré.
Tretí deň rokovania
15. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky
17. mája 1996
____________________________________________________________
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram rokovanie prerušenej 15. schôdze Národnej rady
Slovenskej
republiky.
Vzhľadom na to, že schôdzu začíname hlasovaním, zistím
prítomných poslancov na schôdzi. Nech sa
páči, budeme sa
prezentovať.
Ďakujem. Prítomných je 81 poslancov,
takže Národná rada
Slovenskej
republiky je schopná sa uznášať.
Rokovanie 15. schôdze sme včera prerušili
pri hlasovaní
o
štrnástom bode programu, ktorým je vládny návrh zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a
dopĺňa
zákon
číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný
zákon)
v znení zákona číslo 27/1984 Zb.
Pristúpime k hlasovaniu o
jednotlivých pozmeňujúcich
a
doplňujúcich návrhoch.
Prosím
spoločného spravodajcu výborov
poslanca pána
Hofbauera,
aby hlasovanie uvádzal v zmysle
spoločnej správy
a
výsledkov rozpravy.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Dámy a páni,
skôr
ako pristúpime k hlasovaniu, mám
dve vysvetlenia
tomu
predchádzajúce. Po prediskutovaní a
prerokovaní pripo-
mienok
a pozmeňujúcich návrhov s predstaviteľom rezortu aj
s
predstaviteľom vlády konštatujem, že pozmeňujúci návrh pá-
na
poslanca Hrušovského bude
akceptovaný, budem navrhovať,
aby
bol prijatý, to znamená krajské úrady zmeniť na okresné,
okresné
úrady zmeniť na obvodné úrady a v nadväznosti na tú-
to
skutočnosť upravím aj návrh hlasovania
o spoločnej sprá-
ve.
To je prvá vec, na ktorú upozorňujem.
Druhá vec, na ktorú upozorňujem, je
označenie v bode
13,
či je rímska dvojka, alebo trojka.
Včera to bolo znovu
spresňované
s legislatívnym odborom Národnej rady a ostáva
pôvodné označenie -
II. Takže toto, prosím vás, keby ste
zobrali
na vedomie. Platí také označenie, aké je v spoločnej
správe.
Teraz pristúpime k jednotlivým návrhom tak, ako boli
uplatňované.
Je potrebné, aby sme hlasovali o
procedurálnom
návrhu
pani poslankyne Márie Sabolovej ako
prvom - prerušiť
rokovanie
o tomto bode a prerokovať túto novelu zákona spolu
s
návrhom zákona o územnosprávnom
usporiadaní a návrhom zá-
kona
o organizácii miestnej štátnej správy. Prosím hlasovať,
odporúčam
neprijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Áno, budeme hlasovať o návrhu pani
poslankyne. Pán spo-
ločný
spravodajca ho neodporúča prijať. Nech sa páči.
Prezentovalo sa 108 poslancov.
Za návrh hlasovalo 45 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.
Ďakujem. Nech sa páči, pán spoločný
spravodajca.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem.
Ideme hlasovať o
bodoch spoločnej správy.
V
nadväznosti na to, čo som uviedol o pozmeňujúcom návrhu
pána
poslanca Hrušovského, ktorý nadväzne budem odporúčať na
prijatie,
zo spoločnej správy odporúčam spoločne prijať body
1,
2, 3, 5, 8, 9, 10, 11, 12, 13 a 16.
Prosím hlasovať, odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem, budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch spo-
ločnej
správy. Pán spoločný spravodajca ich odporúča prijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Prezentovalo sa 111 poslancov.
Za návrh hlasovalo 110 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Tieto pozmeňujúce návrhy spoločnej správy
sme prijali.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem, pán predsedajúci. Hlasujeme o bodoch 6, 7, 14
a
15 spoločnej správy. Odporúčam ich neprijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Budeme
hlasovať o ďalších
pozmeňujúcich návrhoch zo
spoločnej
správy, ktoré pán spoločný spravodajca
neodporúča
prijať.
Prezentovalo sa 113 poslancov.
Za návrh hlasovalo 45 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tieto pozmeňujúce návrhy spoločnej správy
sme neprijali.
Nech sa páči.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán poslanec Rózsa žiadal osobitne
hlasovať o bode 4
spoločnej
správy. Navrhujem hlasovať a odporúčam ho prijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Budeme
hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca
Rózsu.
Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
Prezentovalo sa 113 poslancov.
Za návrh hlasovalo 97 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Tento pozmeňujúci návrh sme prijali.
Nech sa páči.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem. Budeme hlasovať o pozmeňujúcich
návrhoch po-
slancov.
Ako prvý som vystúpil v rozprave ja. V
prvom bode som
odporúčal
v § 3 ods. 1 vypustiť písmeno d) a
zaviesť novú
dikciu
odseku 2: "Miestnu štátnu správu
pre pozemné komuni-
kácie
vykonávajú aj obce." A v § 3 ako druhý pozmeňujúci ná-
vrh
doplniť vetu: "Obce vykonávajú
štátnu správu vo veciach
miestnych
komunikácií a účelových komunikácií." To je podob-
né
znenie ako u pána poslanca Vavríka. O týchto dvoch bodoch
navrhujem
hlasovať spolu a odporúčam ich prijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Áno, budeme hlasovať o pozmeňujúcich
návrhoch pána Hof-
bauera
a pána Vavríka. Pán spoločný spravodajca ich odporúča
prijať.
Prezentovalo sa 114 poslancov.
Za návrh hlasovalo 83 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Tieto pozmeňujúce návrhy sme prijali.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem, pán predsedajúci, dámy a páni.
Môj tretí pozmeňujúci návrh stratil
zmysel, pretože bo-
lo
prijaté hlasovanie o spoločnej správe, takže potom hlaso-
vanie
o tomto mojom návrhu je bezpredmetné.
Pozmeňujúce návrhy pána poslanca
Sečánskeho:
Prvý - v § 6 ods. 3 upraviť znenie
písmena b) nasledov-
ne:
"Armády Slovenskej republiky a Vojenskej polície". Armá-
da
Slovenskej republiky nemusí jazdiť po diaľniciach ani po
rýchlostných automobilových komunikáciách, pretože
všetky
tieto
autocesty majú súbežné štátne cesty. Odporúčam preto
neprijať
tento pozmeňujúci návrh.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Odporúčate neprijať?
Poslanec R. Hofbauer:
Odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Áno, budeme hlasovať o pozmeňujúcom
návrhu pána poslan-
ca
Sečánskeho. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.
Prezentovalo sa 116 poslancov.
Za návrh hlasovalo 34 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.
Tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.
Nech sa páči.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem. Ďalší pozmeňujúci návrh pána
poslanca Sečán-
skeho
takisto v § 6 ods. 3 písm. c) rozšíriť na text: "Zá-
chrannej
zdravotníckej a horskej služby a
Cestného záchran-
ného
systému". Odporúčam ho prijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Budeme hlasovať o ďalšom pozmeňujúcom
návrhu pána po-
slanca
Sečánskeho. Pán spoločný spravodajca ho odporúča pri-
jať.
Prezentovalo sa 116 poslancov.
Za návrh hlasovalo 110 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasovali 2 poslanci.
Tento pozmeňujúci návrh sme prijali.
Nech sa páči.
Poslanec R. Hofbauer:
Pozmeňujúci návrh poslanca Rastislava Šeptáka sa týka
§
6 ods. 3 - doplniť nové písmeno m) "vozidlá Armády Sloven-
skej
republiky". Z rovnakých
dôvodov ako v predchádzajúcom
hlasovaní
odporúčam návrh neprijať. (Hlasy v sále, že o tom-
to
návrhu netreba hlasovať.) Netreba, dobre, o tejto temati-
ke
sme vlastne hlasovali.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči.
Poslanec R. Hofbauer:
Pozmeňujúce návrhy pani poslankyne Sabolovej: o prvom
sme
hlasovali v úvode. Ďalšie pozmeňujúce návrhy - v § 3d
ods.
1 vypustiť časť vety "ak osobitný zákon2a) neustanovuje
inak"
a v poznámke 2a) - vypustiť celý bod 2a a text bodu
prečíslovať.
Odporúčam o tomto hlasovať vcelku a odporúčam
návrhy
neprijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Budeme hlasovať o ďalšom pozmeňujúcom návrhu. Pán spo-
ločný
spravodajca ho neodporúča prijať.
Prezentovalo sa 114 poslancov.
Za návrh hlasovalo 35 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.
Tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.
Nech sa páči.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďalší vystúpil v rozprave pán poslane
Ernö Rózsa. O je-
ho
pozmeňujúcom návrhu sme hlasovali pri spoločnej správe.
Prechádzame k návrhu pána poslanca Romana
Kováča, ktorý
navrhol
v § 6 ods. 3 písm. c) pokračovať čiarkou a doplniť
textom
"vozidlá určené na hromadný odber krvi a humanitné
vozidlá".
Pán poslanec, s vaším súhlasom som
odporúčal túto
vec
rozdeliť, pretože "vozidlá, určené na hromadný odber kr-
vi",
to má svoju jasnú logiku, ale "a humanitné vozidlá",
takúto
terminológiu cestný zákon nepozná. Takže zavádzali by
sme tam terminus technicus, ktorý pre
cestnú terminológiu
nie
je známy.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec
Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Ja som navrhoval skutočne len vozidlá
určené na hromad-
ný
odber a domnievam sa, že by mohli byť priradené k tomu
bodu,
ktorý navrhoval pán Sečánsky. Vytvára
to logiku, lebo
tam sú zdravotné vozidlá záchrannej
služby, zdravotníckej
záchrannej
služby, takže tam by sa len
doplnilo na konci
vety,
nemusí to byť samostatné písmeno, "a vozidlá určené na
hromadný
odber krvi". Vytvára to
logiku, lebo sú to všetky
vozidlá,
ktoré idú smerom k zdravotníctvu.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán poslanec, tak je to aj uvádzané v § 6
ods. 3...
Poslanec R. Kováč:
Tie humanitné som neuvádzal, pán
poslanec.
Poslanec R. Hofbauer:
Potom omyl vznikol asi mojou nepozornosťou. Takže hla-
sujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca
Kováča doplniť
§
6 ods. 3 písm. c) pokračovaním vety za čiarkou "vozidlá
určené
na hromadný odber krvi". Odporúčam návrh prijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Budeme hlasovať o ďalšom
pozmeňujúcom návrhu
pána
poslanca Kováča. Pán spoločný spravodajca ho odporúča
prijať.
Prezentovalo sa 117 poslancov.
Za návrh hlasovalo 114 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento pozmeňujúci návrh sme prijali.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem.
Ako ďalší poslanec vystúpil pán Jozef
Rea,
ktorý
žiadal upraviť bod 12 spoločnej správy. O tom sme hla-
sovali,
takže hlasovanie o tomto bode je bezpredmetné.
Pán poslanec Roman Vavrík uplatnil 6 pozmeňujúcich ná-
vrhov.
Prvý sa týka postavenia obcí v § 3 ods.
5. O tomto
bode
sme hlasovali, takže je bezpredmetné o ňom ďalej hlaso-
vať. Pán
poslanec, ďalšie pozmeňujúce
návrhy, ktoré ste
uviedli,
odporúčam neprijať. Súhlasíte s tým,
aby sa hlaso-
valo
o nich spolu, alebo osobitne?
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Nech sa páči, pán poslanec Vavrík.
Poslanec R. Vavrík:
V týchto
bodoch ide o rôznu problematiku,
tak predpo-
kladám,
že by bolo lepšie hlasovať osobitne, ak sa chceme
k
tomu odborne vyjadriť. Ak sa k tomu chceme vyjadriť inak
ako
odborne, tak môžeme hlasovať aj naraz.
Poslanec R. Hofbauer:
Dobre.
Druhý pozmeňujúci návrh
pána poslanca Vavríka
v
§ 3c ods. 1 doplniť o nové písmeno s textáciou "nad miest-
nymi
komunikáciami a účelovými komunikáciami
obce". Odporú-
čam
návrh neprijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem,
budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána
poslanca Vavríka.
Pán spoločný spravodajca ho neodporúča
prijať.
Prezentovalo sa 121 poslancov.
Za návrh hlasovalo 47 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.
Tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.
Nech sa páči.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďalší pozmeňujúci návrh - v § 7 ods. 1 a v § 8 ods. 1
nahradiť
slovo "po dohode" slovom "po prerokovaní". Po doho-
de
znamená, že musí prísť k dohode, po
prerokovaní znamená,
že
k dohode nemusí prísť. Odporúčam preto
tento pozmeňujúci
návrh
neprijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Áno, budeme hlasovať o ďalšom pozmeňujúcom návrhu. Pán
spoločný
spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 118 poslancov.
Za návrh hlasovalo 38 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.
Čiže ani tento pozmeňujúci návrh sme
neprijali.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďalší pozmeňujúci návrh - v § 7 vypustiť odsek 3. Ide
o
povinnosť obcí viesť obchádzkovú
dopravu po trasách. Na-
koľko
toto je riešené v nasledovnom odseku 4,
kde obce majú
zo
zákona právo na úhradu, odporúčam tento pozmeňujúci návrh
neprijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Budeme hlasovať o ďalšom pozmeňujúcom návrhu. Pán spo-
ločný
spravodajca ho neodporúča prijať.
Prezentovalo sa 115 poslancov.
Za návrh hlasovalo 38 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Ani tento pozmeňujúci návrh sme
neprijali.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem. Ďalší pozmeňujúci návrh sa týka
§ 14 s návrhom
vypustenia
odseku 3, ktorý sa týka rozhodovania o cestnej
zeleni.
V spoločnej správe je to obsiahnuté taxatívne, že
rozhodujú
o tom cestné orgány po prerokovaní s orgánmi ži-
votného
prostredia. Domnievam sa, že táto
textácia je vhod-
ná.
Odporúčam preto tento pozmeňujúci návrh neprijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Áno, ďakujem. Budeme hlasovať o ďalšom
pozmeňujúcom ná-
vrhu.
Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 112 poslancov.
Za návrh hlasovalo 28 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Ani tento pozmeňujúci návrh sme
neprijali.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem,
pán predsedajúci. Posledný
pozmeňujúci návrh
pána
poslanca Vavríka - v § 22a upraviť prvý riadok paragra-
fu
nasledovne: slovo "uloží" nahradiť slovami "môže uložiť".
Týka
sa to ukladania cestných pokút a ich ukladanie nemôže
byť
na úrovni fakultatívnej, musí byť na úrovni obligatór-
nej.
Preto odporúčam tento pozmeňujúci návrh neprijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Budeme hlasovať o ďalšom pozmeňujúcom návrhu.
Pán
spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 120 poslancov.
Za návrh hlasovalo 21 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.
Ani tento pozmeňujúci návrh sme
neprijali.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem. Pozmeňujúci návrh pána poslanca Pavla Hrušov-
ského
- v § 3 zmeniť v bode b) krajské úrady za okresné úra-
dy
a v bode c) okresné úrady za
obvodné úrady a túto zmenu
premietnuť
do celého textu zákona. Návrh odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem.
Budeme hlasovať o
pozmeňujúcom návrhu pána
poslanca
Hrušovského. Pán spoločný
spravodajca ho odporúča
prijať.
Prezentovalo sa 122 poslancov.
Za návrh hlasovalo 118 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento pozmeňujúci návrh sme prijali.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem. Ďalším pozmeňujúcim návrhom je návrh pána po-
slanca
Miroslava Maxona - v § 6 ods. 3 doplniť nové písm. l)
s
textom "špeciálne vozidlá
na zvoz odpadov živočíšneho
pôvodu
a kadáverov". Z rovnakých dôvodov ako pre Armádu Slo-
venskej
republiky odporúčam tento
pozmeňujúci návrh nepri-
jať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Áno, ďakujem. Budeme hlasovať o ďalšom
pozmeňujúcom ná-
vrhu.
Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.
Prezentovalo sa 123 poslancov.
Za návrh hlasovalo 48 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Čiže tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.
Nech sa páči.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem, pán predsedajúci. Vyčerpali sme všetky pozme-
ňujúce návrhy poslancov aj zo spoločnej správy.
Navrhujem
hlasovať
o zákone ako celku a odporúčam ho prijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán Šepták.
Poslanec R. Šepták:
Pán
spravodajca, chcel som len pripomenúť jednu vec.
Teraz
sme hlasovali o návrhu pána poslanca
Maxona a z tých
istých
dôvodov si o mojom návrhu nedal hlasovať.
Poslanec R. Hofbauer:
O tvojom
návrhu sa hlasovalo. Tvoj návrh
je identický
s
tým, ktorý navrhoval pán poslanec Sečánsky.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem.
V súlade s ustanovením § 26
ods. 1 zákona
o
rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona
ako
celku v znení schválených zmien a doplnkov.
Prosím, pani poslankyňa, máte
procedurálny návrh?
Poslankyňa B.
Schmögnerová:
Ďakujem pekne. Obvykle sa pred hlasovaním dáva možnosť
zahlásiť
to, že budem hlasovať náhradnou kartou. Medzitým sa
už
hlasovalo niekoľkokrát. Hlasujem náhradnou kartou číslo 3.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujeme. Prosím, prezentujme sa a budeme hlasovať
o
zákone ako celku. Nech sa páči. Pán spoločný spravodajca
ho
odporúča prijať.
Prezentovalo sa 129 poslancov.
Za návrh hlasovalo 82 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme schválili vládny
návrh zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a
dopĺňa
zákon
číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení
zákona
číslo 27/1984 Zb.
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Nasleduje p ä t n á s t y bod programu, ktorým je
vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky
o
cestnej doprave.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 391, spoločnú
správu
výborov máte ako tlač 391a.
Z
poverenia vlády Slovenskej
republiky návrh zákona
odôvodní
minister pôdohospodárstva Slovenskej
republiky pán
Peter
Baco. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
Minister
pôdohospodárstva SR P. Baco:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
návrhom
zákona o cestnej doprave je potrebné vykonať
nevyhnutné zmeny doterajšieho zákona Federálneho minister-
stva
dopravy...
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Prosím pánov poslancov o pokoj.
Minister
pôdohospodárstva SR P. Baco:
...číslo 68/1979 Zb. o cestnej doprave a o vnútroštát-
nom
zasielateľstve v znení zákona číslo 118/1990 Zb., ktorým
sa
mení a dopĺňa citovaný zákon o cestnej
doprave a o vnút-
roštátnom
zasielateľstve, ktorý je už prekonaný a nezodpove-
dá
podmienkam trhového hospodárstva.
Po podrobnom preskúmaní a zhodnotení
súčasnej situácie,
ktorá vznikla
politickými, hospodárskymi a spoločenskými
zmenami,
sme dospeli k názoru, aby navrhované zmeny zákona
boli
obmedzené na nevyhnutné minimum, ktoré si vyžaduje zme-
na
doterajšieho ústavného stavu, a naopak, pokryť v ňom pod-
mienky
na podnikanie a previazanosť na platný živnostenský
zákon
a Obchodný zákonník.
Predpokladá sa, že nový zákon o cestnej
doprave nahradí
doterajšiu
zákonnú úpravu, a to nielen na základe ústavno-
právnych zmien a
prienikom súkromného podnikania
do tejto
oblasti,
ale aj v nadväznosti na úlohy, ktoré
vyplývajú pre
Slovenskú
republiku z Bielej knihy Komisie Európskeho spolo-
čenstva.
Odborná
spôsobilosť v § 3
a finančná spoľahlivosť
v
§ 22 na udelenie koncesie alebo
dopravnej licencie, resp.
povolenia, zapracovaná
do návrhu tohto
zákona, je jedna
z
troch základných podmienok
vychádzajúcich z predpisov
Európskej
únie a jedna zo základných podmienok pre asociova-
né
krajiny podľa uvedenej Bielej knihy.
Návrh zákona Národnej rady Slovenskej
republiky o cest-
nej
doprave bol schválený na 62. schôdzi vlády Slovenskej
republiky
dňa 19. marca 1996 a následne
predložený Národnej
rade
Slovenskej republiky už ako vládny návrh.
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
k návrhu
zákona o cestnej doprave si
osvojujem úpravy
v
spoločnej správe a pozmeňujúce
návrhy výborov, v ktorých
bol
zákon prerokovaný.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu ministrovi Bacovi. Prosím predsedu výboru
pre
hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie
poslanca Romana
Hofbauera,
aby podal správu o výsledkoch
prerokovania vlád-
neho
návrhu zákona vo výboroch Národnej rady
Slovenskej re-
publiky.
Poslanec R. Hofbauer:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
pani poslankyne, páni poslanci,
predseda Národnej rady Slovenskej
republiky rozhodnutím
z
11. apríla 1996 číslo 917 pridelil vládny návrh zákona Ná-
rodnej rady Slovenskej republiky o cestnej
doprave (ďalej
len
"vládny návrh zákona")
Ústavnoprávnemu výboru Národnej
rady
Slovenskej republiky, Výboru
Národnej rady Slovenskej
republiky
pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej ra-
dy Slovenskej
republiky pre hospodárstvo, privatizáciu
a
podnikanie, Výboru Národnej rady
Slovenskej republiky pre
verejnú
správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociál-
ne veci a
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre
obranu
a bezpečnosť na prerokovanie do 9. mája 1996. Predse-
da
Národnej rady Slovenskej republiky uvedeným rozhodnutím
súčasne
určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre
hospodárstvo,
privatizáciu a podnikania ako príslušný
výbor
na
skoordinovanie stanovísk výborov, ktorým bol vládny návrh
zákona
pridelený na prerokovanie.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh
zákona prerokovali v určenom termíne. Výbor
Národnej rady
Slovenskej
republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podni-
kanie
neprijal o výsledku prerokovania vládneho návrhu uzne-
senie, lebo zaň
nehlasovala nadpolovičná väčšina
všetkých
členov výboru. Ostatné výbory, ktoré vládny
návrh zákona
prerokovali,
odporúčali ho Národnej rady Slovenskej republi-
ky
schváliť s úpravami, ktoré sú uvedené v spoločnej správe.
Ako spravodajca tohto zákona odporúčam pozmeňujúce ná-
vrhy
zo spoločnej správy akceptovať
nasledovne: 1, 2, 3, 4,
5,
6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17 a 18, teda
všetky
pozmeňujúce návrhy, ktoré boli prijaté, aj bod 19.
Súčasne
prosím, pán predsedajúci, o začatie rozpravy
a
o moje vystúpenie v rozprave ako prvého.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu spravodajcovi. Keďže sa do diskusie hlási
ako
prvý, nech sa páči, máte slovo, pán spravodajca.
Poslanec R. Hofbauer:
Vážený pán predsedajúci,
pán minister,
dámy a páni,
podmienky vykonávania a
zabezpečovania komerčnej pre-
pravy,
osobnej i nákladnej, do súčasnosti
upravoval rad le-
gislatívnych
dokumentov v rozmedzí rokov 1948 až
1991. Chý-
bal
však ucelený právny dokument, ktorý by podnikanie v pod-
mienkach súčasnej spoločnosti na báze
trhového prostredia
a
voľnej konkurencie v cestnej doprave vecne a komplexne
právne upravoval. Trhové podnikanie v cestnej
doprave je
pritom
veľmi dôležité, veď cestná doprava zabezpečuje pre-
važnú
časť množstva prepravy osôb aj nákladov
a v súčasnos-
ti
prebiehajúca privatizácia tohto odvetvia vytvára podnika-
teľské
podmienky aj v tomto smere.
Podnikanie v cestnej doprave je však
osobitne náročné
s
prihliadnutím na osobitné
špecifiká tohto odvetvia. Ide
o
podnikanie náročné na technické zabezpečenie prevádzky,
odborné
znalosti a odbornú spôsobilosť, aj finančné zabezpe-
čenie.
Medzištátna preprava je pritom koordinovaná za pod-
mienok
jednoznačných prísnych pravidiel
po stránke bezpeč-
nosti
prevádzky, premávky, odbornej
spôsobilosti podnikate-
ľov
v cestnej doprave a ich finančnej spoľahlivosti.
Medzištátna cestná doprava funguje na základe medziná-
rodných
organizácií, menovite IRU, ktorých akceptovanie pra-
vidiel
je východiskovou podmienkou na začlenenie štátu do
tejto
medzinárodnej inštitúcie. Za tohto stavu je garantom
výkonu
podnikania v cestnej doprave príslušný ústredný orgán
daného
štátu, teda v našich podmienkach
ministerstvo dopra-
vy,
pôšt a telekomunikácií.
Príprava
novelizácie legislatívnych
dokumentov, ktoré
súvisia
s podnikaním v cestnej doprave, a príprava nového
zákona
o cestnej doprave, sa datuje do obdobia
vzniku nášho
samostatného
štátu v roku 1993. Príprava zákona sa začala
v
roku 1993 a s prestávkami v roku 1994 a začiatkom roku
1995 po
predchádzajúcich
medzirezortných prerokovaniach
a
prerokovaniach v legislatívnej rade
vlády a vo vláde pre-
rokúvame
jeho definitívne navrhované znenie.
Pri prerokúvaní návrhu zákona vo výbore
pre hospodár-
stvo,
privatizáciu a podnikanie bol
odporúčaný a hlasovaním
poslancov aj
schválený rad pozmeňujúcich návrhov, ktoré
pôvodný
text zákona jednoznačne
zlepšovali. Hlasovaním po-
slancov
boli tieto pozmeňujúce návrhy prijaté.
Pri konečnom
hlasovaní však došlo
k stavu, že nebolo
prijaté konečné
platné
uznesenie, a preto sa tieto výborom schválené uznese-
nia
vlastne nepremietli do spoločnej
správy. Z toho dôvodu
tieto
pozmeňujúce návrhy uplatňujem teraz.
Ide o nasledovné
návrhy:
V § 3 ods. 3 druhú vetu upraviť nasledovne: "Bez vyko-
nania skúšky komisia uzná za odborne
spôsobilého toho..."
a
ďalej pokračuje normálny text.
V § 3
odsek 3 písmeno b) vetu začať
doplnením o slovo
"alebo".
Ak sledujete text zákona, je to jednoznačné podmie-
nenie
- buď kvalifikácia, alebo odborná prax, a teda nie sú-
čet
týchto dvoch faktorov.
Ďalší pozmeňujúci návrh: v § 3 ods. 4 doplniť o nasle-
dovnú
časť vety: "pričom komisia vykoná preskúšanie najne-
skôr
do troch mesiacov od podania žiadosti podnikateľa o po-
volenie
podnikania v cestnej doprave".
Pozmeňujúci návrh má
zmysel
v tom smere, aby ministerstvo bolo
zaviazané časovým
limitovaním, dokiaľ
musí komisia preskúšať,
aby nemohol
vzniknúť
nekontrolovateľný stav, že žiadosti tam
budú ležať
neurčitý
čas bez toho, aby sa o nich rozhodovalo.
Ďalší pozmeňujúci návrh sa týka § 4 ods. 1 písm. e),
text
doplniť nasledovne: "pokiaľ obec
pre takéto účely vy-
medzené
priestory zriadila". Ide o odstavovanie úžitkových
vozidiel
v obci s cieľom ich sústredenia na vymedzené pries-
tory, ale,
samozrejme, podmienkou je,
aby vôbec takéto
priestory
obec mala zriadené. Ak ich nemá, nie je
možné zá-
konom
nútiť podnikateľov, aby parkovali tam, kde vlastne ta-
ké
čosi nie je.
Ďalší pozmeňujúci návrh sa týka § 8 ods. 3, a to vy-
pustenia
druhej a tretej vety a vypustiť z § 8
ods. 4 pos-
lednú
vetu.
V § 12
ods. 4 druhú časť poslednej vety nahradiť na-
sledovne: "ako aj po celý čas prepravy a pri vystupovaní
z
autobusu". Text zákona uvádza
"po vystúpení z autobusu",
čo
nie je dobrá textácia, pretože po vystúpení z autobusu
cestujúci
je už chodcom a niet dôvodu, aby
dokumentoval, či
má
cestovný lístok ako chodec. Takže pri vystupovaní z auto-
busu
je posledný akt účastníctva hromadnej dopravy.
Veľmi
intenzívna diskusia bola
ohľadom § 22 ods. 2,
pričom
s prevažnou väčšinou poslancov, bez
ohľadu na to, či
boli
z opozície, alebo koalície, sme sa zhodli na tom, že
tento
odsek presahuje žiaducu právomoc, pretože podnikatelia
by vlastne
museli okresným orgánom
dokumentovať to, čo
s
cestnou dopravou a s jej prevádzkovaním
bezprostredne ne-
súvisí.
Preto sa hlasovaním vo výbore § 22 ods.
2 odporúčal
vypustiť a ja
toto akceptujem, osvojil
som si, čiže § 22
ods.
2 vypustiť a ďalšie odseky následne prečíslovať.
Ďalší pozmeňujúci návrh - v §
25 ods. 4 v prvej vete
nahradiť
slová "správneho orgánu" za slovo "ministerstva".
V § 27 označiť doterajší text ako odsek 1, z textu vy-
pustiť
písmeno c) a doplniť tento odsek o
odsek 2 nasledov-
ne:
"miestnu štátnu správu na úseku dopravy vykonávajú aj
obce".
A konečne v § 29 písm. c) namiesto
slova "osvedčenie"
použiť
slovo "potvrdenie".
Pán predsedajúci, to sú všetky moje
pozmeňujúce návrhy,
resp.
pozmeňujúce návrhy tak, ako boli
prerokované a schvá-
lené
vo výbore pre hospodárstvo,
privatizáciu a podnikanie,
ktoré
sa, žiaľ, nedostali do koncovej správy. Žiadam o po-
kračovanie
v rozprave s tým, že ak poslanci predložia nejaké
pozmeňujúce
návrhy, prosím, aby ich predložili jednoznačne
v
písomnej, zrozumiteľnej forme, nie
tak ako včera, že to
v
podstate boli buď ústne poznámky, alebo
dosť ťažko zrozu-
miteľné
čarbanice.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu spoločnému
spravodajcovi. Ako ďalší je do
diskusie
prihlásený pán Baránik, nech sa páči, a pripraví sa
pán
poslanec Bajan.
Poslanec M. Baránik:
Vážený pán podpredseda,
vážené dámy a páni,
vážení hostia,
existujúca legislatívna úprava o cestnej doprave nevy-
hovuje
súčasným podmienkam. To je nám
všeobecne známe. Pod-
mienky
v cestnej doprave upravuje zákon číslo 68/1979 Zb.
o
cestnej doprave a vnútroštátnom
zasielateľstve, novelizo-
vaný zákonom číslo 118/1990 Zb. Vykonávacia
vyhláška ako
i
ďalšie predpisy sú z obdobia po roku 1948. Uvedené normy
predurčujú
stav, ktorý vznikol zoštátnením cestnej motorovej
dopravy
a zavedením monopolu štátneho podnikania v doprave
a
v národných dopravných podnikoch.
Tento legislatívny stav bráni rozvoju podnikania v tr-
hových
podmienkach, neumožňuje vytváranie konkurenčného pro-
stredia. Súčasný
monopol štátu v podnikaní v cestnej do-
prave
je nevyhovujúci. Treba vytvoriť legislatívne podmienky
na
existenciu privátnych podnikov,
zladiť našu legislatívu
s
európskymi dohovormi, s
prihliadnutím na odporúčania
Európskej
únie.
Predkladaný návrh zákona upravuje
cestnú dopravu ako
systém používania ciest na podnikanie v
štruktúre: osobná
cestná
doprava ako vnútroštátna a medzinárodná, pravidelná
a
nepravidelná, náhradná cestná doprava, taxislužba. Ďalej
upravuje
podmienky podnikania a pôsobnosť
správnych orgánov
v
cestnej doprave vrátane štátneho dozoru.
Navrhovaný zákon nezvyšuje administratívnu náročnosť
v
rozsahu pôsobnosti správnych orgánov, povoľovacej činnosti
pri
výkone štátneho dozoru a ani pri sankcionovaní. Zákon
nemá
nároky na štátny rozpočet ani na rozpočty obcí. Zákon
upravuje
len dopravu, ktorá má charakter
podnikania. Na os-
tatnú
dopravu sa nevzťahuje, napríklad na dopravu, ktorú vy-
konáva
vlastník motorového vozidla sám pre seba, ďalej na
dopravu
vozidiel ozbrojených síl, zdravotnej správy, požiar-
nej
ochrany, pošty a cestnú dopravu pre vlastné potreby.
Podľa navrhovaného zákona základnou
podmienkou podnika-
nia
v cestnej doprave je úradné povolenie na podnikanie. To-
to
ustanovenie nadväzuje na živnostenský zákon, podľa ktoré-
ho
podnikanie v cestnej doprave, s
výnimkou verejnej pravi-
delnej osobnej dopravy a v taxislužbe, je
koncesionovanou
živnosťou. Preto
pravidelná autobusová cestná doprava je
upravená
týmto zákonom.
Podmienkou na podnikanie v pravidelnej cestnej osobnej
doprave
je odborná spôsobilosť a finančná
spoľahlivosť. Obe
podmienky
zodpovedajú nárokom na pôsobenie v náročnom konku-
renčnom
prostredí v domácej ekonomike, ale hlavne na pôsobe-
nie
v medzinárodnej doprave. Odborná spôsobilosť sa vyžaduje
iba
pri podnikaní s viac ako piatimi nákladnými autami alebo
autobusmi.
Odborná spôsobilosť sa musí doložiť vykonaním od-
bornej
skúšky alebo vysvedčením, resp. diplomom o absolvova-
ní
školy. Na základe toho vydá okresný úrad
osvedčenie. Ob-
sah
skúšky bude zladený s prílohou smernice
rady EHS 74/561
o
prijatí do zamestnania operátora v cestnej vnútroštátnej
a
medzinárodnej cestnej doprave. Tým
sa vytvárajú porovna-
teľné
podmienky s podmienkami Európskej únie.
Závažnou skutočnosťou je podmienka finančnej spoľahli-
vosti dopravcu. Finančná spoľahlivosť sa vyjadruje
čistým
obchodným
majetkom alebo objemom finančných prostriedkov de-
finovaným
ako rozdiel medzi aktívami a pasívami dopravcu su-
mou 1 500
ECU na jedno vozidlo používané v medzinárodnej
cestnej doprave, alebo 75 ECU na každé sedadlo, alebo na
každú
tonu maximálnej povolenej hmotnosti vozidla. Táto pod-
mienka
má trvalý charakter a jej strata je
dôvodom na odňa-
tie
dopravnej licencie. Uvedené ustanovenie zákona treba po-
važovať
za prezieravé. Má sa tým predísť
tomu, aby novo sa
formujúce
privátne odvetvie podnikania hneď na
začiatku ne-
prehlbovalo
súčasnú zložitú situáciu v obehu peňazí rozširo-
vaním platobnej neschopnosti ďalšej skupiny podnikateľov.
A
tiež aby sa neznižovala úroveň podnikania v medzinárodných
reláciách. Podmienka finančnej spoľahlivosti by sa, podľa
môjho
názoru, mala využívať aj vo vnútroštátnom podnikaní.
Za správne ďalej považujem ustanovenie zákona pre prí-
pad,
ak je počet prepravných povolení
medzinárodnej dopravy
nižší ako požiadavky dopravcov, že prednostné
uspokojenie
zodpovedá
reálne zváženým kritériám, čím sa akcentuje verej-
ný
záujem našej spoločnosti.
Rovnako je správne ustanovenie zákona, aby zahraničným
prepravcom
správne orgány poskytovali povolenia na
jednora-
zovú
alebo opakovanú prepravu medzi
dvoma mestami na území
Slovenskej
republiky. Táto požiadavka vyplýva z úzkeho vzá-
jomného
dopravného prepojenia našej ekonomiky so zahraničím,
hlavne
s Českou republikou, kde existujú objektívne požia-
davky
na prepravu osôb vzhľadom na pohyb pracovnej sily, ale
aj
v záujme podpory cestovného ruchu s ostatnými susednými
štátmi.
Medzi
správnymi orgánmi nie je uvedený krajský úrad.
Mám taký názor, že krajský úrad by
mal vykonávať niektoré
funkcie
ministerstva a tiež niektoré funkcie
okresného úra-
du.
Kraje budú hrať v budúcnosti významnú
ekonomickú úlohu,
preto
by nemali byť zbavené možnosti vplývať
na autobusovú
dopravu
ako jednu z najdôležitejších zložiek
infraštruktúry
na
vlastnom území. Odborný dozor nad vnútroštátnou automobi-
lovou
dopravou by mal vykonávať krajský úrad.
Tým by sa vý-
kon
odborného dozoru stal objektívnym
orgánom. Zodpovedá to
základnému
princípu fungovania dozoru. Dozor by
nemal vyko-
návať
ten, kto udeľuje licenciu, okrem medzinárodnej prepra-
vy.
Zákon
neobsahuje ustanovenie o
tom, ako má postupovať
správny
orgán v prípade, že požiadavka na
prepravu existuje
a
dopravca vráti licenciu, alebo správny
orgán licenciu od-
níme.
Vzhľadom na to, že zákon zodpovedá nárokom na zdokona-
lenie
legislatívnych podmienok na podnikanie v cestnej domá-
cej
doprave aj v medzinárodných reláciách, žiadam vás o pod-
poru
tohto zákona.
K návrhu
zákona mám jednu pripomienku, a
síce v § 10
ods.
1 písm. a) nahradiť posledné slová
"zaplatil cestovné"
slovami "má platný cestovný lístok".
Potom táto podmienka
vcelku
bude znieť: "na bezpečnú, pokojnú a pohodlnú prepravu
autobusom
spoja, do ktorého má miestenku, a do
zastávky, po
ktorú
má platný cestovný lístok".
"Predtým zaplatil cestov-
né"
- to je jednoducho výraz, ktorý by
zrejme v legislatíve
neobstál.
To je všetko. Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu poslancovi Baránikovi. Ďalší
je do rozpra-
vy prihlásený pán poslanec Bajan, potom
sa prihlásil pán
poslanec
Košnár.
Poslanec V. Bajan:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som predniesol
niekoľko pozmeňujúcich
návrhov,
ktoré, myslím si, by mohli
zjednoznačniť tento zá-
kon,
na ktorý už dopravcovia čakajú.
Na úvod treba povedať, že tento zákon si
zobral na seba
dosť
veľa, a to, že prevzal do zákonnej podoby aj také veci,
ktoré
boli predtým v poriadku, resp. boli v iných právnych
normách
nižšieho rangu. Na druhej strane treba naozaj nahlas
povedať,
že ide o ďalší zákon, ktorý skôr scentralizuje túto
činnosť.
Mám len dve poznámky k tomu, čo povedal pán kolega Ba-
ránik.
Po
diskusiách na okresných
úradoch i na ministerstve
dopravy si nemyslíme, že to bude také jednoznačné s tou
úsporou
pracovných síl, skôr je obava, ako sa to všetko per-
sonálne
zabezpečí. A poznámka ku krajským úradom
- vôbec by
som
neodporúčal túto záležitosť riešiť na úrovni krajov, le-
bo
je tu už pred nami zákon o organizácii
okresných a kraj-
ských
úradov a nie je dôvod, aby sme tento
inštitút riešili
priamo na kraji.
Dá sa to elegantnejšie riešiť na nižšej
úrovni.
Mám
dve poznámky: Veľkým
nedostatkom tohto zákona je
to,
že predpokladá alebo prejudikuje
prijať v krátkom čase
veľmi
veľa všeobecných predpisov, ktoré
spresňujú práve tie
činnosti,
na ktoré by poslanci mali byť zvedaví. Preto budem
odporúčať
jeden návrh do uznesenia, ktorý by sme si mohli vo
všeobecnosti
osvojiť, a to:"Národná rada Slovenskej republi-
ky
ukladá ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií Sloven-
skej
republiky predložiť Výboru Národnej rady Slovenskej re-
publiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie
úplné
znenie
vykonávacích predpisov najneskôr do
30 dní pred ich
účinkom."
Je to
všeobecný princíp, ktorý by sme
mali svätiť len
kvôli
tomu, že sme podobne zodpovední za účinnosť alebo za
efektívny
zákon, ktorý prijmeme, a nemáme už dosah na vše-
obecne
záväzné predpisy. Myslím si, že minimálne gestorský
výbor by
mohol tieto všeobecne
záväzné predpisy dostať
v
predstihu, aby sme vedeli, ako bude vlastne vykonávaný zá-
kon,
ktorý prijmeme, aby sa nepokračovalo vo vysvetľovaní,
že je zlá
legislatíva a za to môžu poslanci. Jednoducho,
o
takomto enormnom množstve predpisov nižšej normy by sme
mali
byť informovaní včas. Toľko o jednotlivých poznámkach.
Ešte mám
maličkú poznámku pre pána
spoločného spravo-
dajcu.
Odvolávku v § 30 na to, aby to bolo len
pod podmien-
kou,
že obec má zriadené stanovisko pre dopravcov, neodporú-
čam
prijať preto, že sú aj dohody v obciach, kde nielen obec
zriaďuje
takéto stanovisko, a je možné, aby ho zriadila aj
iná
právnická alebo fyzická osoba.
Takže keď to bude taxa-
tívne
určené, že len obec, môže to skomplikovať situáciu. Na
druhej strane všeobecne záväzným nariadením, teda
právnou
normou,
ktorú prijímajú zastupiteľstvá,
práve túto činnosť
možno upravovať, takže tu ide o originálny výkon funkcie
práve
samosprávy v tejto veci.
Takže k
pripomienkam: § 4 ods. 2 - odporúčam ho celý
vypustiť. Nespresňuje, len skomplikuje situáciu, že
to je
pre
mňa nepochopiteľná povinnosť robiť dopravu.
Ak hovoríme
o
trhových podmienkach, o konkurencii jednotlivých podnikov,
znamená
to, že by sme nemali zákonom prinútiť dopravcov rie-
šiť
dopravu. Odporúčam teda vypustiť celý
odsek 2. Ak tento
môj
návrh neprejde, odporúčam druhý
pozmeňujúci návrh - mi-
nimálne
vypustiť z toho slová "obsaditeľnosť alebo vyťaži-
teľnosť vozidla". To nemôže byť predsa
predmetom skúmania
správnych
úradov, to je vec podnikateľského zámeru.
V § 7 ods. 1 vypustiť poslednú vetu: "Na každú autobu-
sovú
linku je potrebná samostatná dopravná
licencia." Keďže
§
30 hovorí o tom, že obec môže udeliť
licenciu pre mestskú
hromadnú
dopravu, znamenalo by to, že na každý spoj, každé
číslo by bolo
treba samostatnú dopravnú licenciu, čo je
v
podmienkach veľkých miest absolútne
komplikované a nezmy-
selné,
pretože sú tu rôzne prekážky, ktoré spoje skracujú,
predlžujú,
resp. grafikon robí obec ako taká.
Takže odporú-
čal
by som túto vetu vypustiť. V prípade,
že by to bolo pre
predkladateľa
neprijateľné, odporúčam druhý variant -
v § 7
ods.
1 doplniť vetu: "Toto ustanovenie
neplatí pre dopravnú
licenciu,
ktorú udeľuje obec podľa § 30."
Tým by sme mohli
tento
problém vyriešiť.
V § 7 ods. 3 odporúčam vypustiť - pre mňa je táto veta
dosť vágna: "Udelenie dopravnej licencie možno viazať na
splnenie
podmienky." Je to veľmi všeobecné, tam by mohlo byť
veľmi
veľa subjektívneho rozhodovania. Licencia musí mať ta-
xatívne
pravidlá a orgán musí rozhodnúť - dať, alebo nedať
licenciu,
nie podmieňovať to nejakými
podmienkami, ktoré sú
v
odseku 3 pomenované veľmi všeobecne. Ide o to, aby sme
zbytočne
nešikanovali dopravcov, ktorí budú žiadať licenciu.
V § 7 ods. 5 podobne vypustiť, lebo by malo byť jedno-
značné,
že sa predkladateľ tejto právnej normy
rozhodne, či
ideme
metódou licencií na dobu neurčitú, alebo na dobu urči-
tú.
Mať obidva varianty takto vo všeobecnosti sa mi zdá veľ-
mi
neúčelné, pretože sú podmienky, za ktorých sa dá licencia
odňať,
a nie je možné urobiť podnikateľský
zámer v prípade,
že
licencia bude udelená len krátkodobo, pretože ide o veľmi
veľkú
investíciu do dopravných prostriedkov.
V 7
ods. 8 - podobne doplniť
vetu: "Toto ustanovenie
neplatí
pre dopravnú licenciu, ktorú udeľuje
obec podľa
§
30." Je veľmi veľa zmien, ktoré môže urobiť veľký dopravný
podnik v rámci
mestskej hromadnej dopravy,
a veľmi by to
sťažilo situáciu
pri rozhodovaní a
operatívnosti týchto
zmien.
Sú rôzne prekážky, presmerovania, športové a kultúrne
podujatia
veľkého charakteru, treba mať viac operatívy
ale-
bo
možnosť väčšej operatívy.
Samozrejme, ak som hovoril o tom, že
veľa vecí sa do
tohto
zákona dostalo z prepravných poriadkov,
resp. nižších
noriem,
svedčí o tom i § 8 ods. 1. Vzhľadom na
to, že sa mi
písmeno
e) zdá veľmi formálne, odporúčam ho
vypustiť. Je to
síce
pekné, ale jednoducho nerealizovateľné - utvárať pod-
mienky
umožňujúce prepravu telesne postihnutých osôb, zrako-
vo
postihnutých osôb a zvýšiť pohodlie
prepravy starých ľu-
dí,
matiek s malými deťmi. Je to elegantná záležitosť, ale
vieme,
že v rámci dopravy tieto mechanizmy existujú celkom
iným
spôsobom a dá sa to upraviť prepravným poriadkom.
V §
8 ods. 1 doplniť v písmene j) za
slovo "dopravcu"
slová
"podľa svojich možností". Je
tu jednoducho obava, že
ak má vodič
zabezpečiť, aby posádka autobusov alebo iné
oprávnené
osoby poskytli cestujúcim potrebné
informácie tý-
kajúce
sa podmienok ich prepravy, najmä ich práv a povinnos-
tí pri preprave, priebehu prepravy,
cestovné údaje, resp.
veľmi
veľa informácií, jednoducho by nič nerobil, len by in-
formoval plný autobus ľudí. Vznikali by
veľké konflikty.
Takže tu by som odporúčal doplniť "podľa
svojich možností".
Vodič
a posádka sa musia sústrediť na jazdu, a nie na posky-
tovanie
informácií.
V
§ 8 ods. 3 vypustiť poslednú vetu. Myslím, že pán
spoločný
spravodajca odporúčal vypustiť poradie,
v akom do-
šli
ľudia na zastávku, a podobne.
V §
10 ods. 3 - to je podobná
komplikácia. Tú by som
odporúčal
vypustiť. Tu sa prejudikuje, že človek, ktorý prí-
de
do autobusu, môže obsadiť jedno sedadlo pre seba, jedno
pre
spolucestujúceho. Vieme, že tým
vznikajú absolútne kon-
fliktné
situácie v autobusoch, na zastávkach. Ľudia nadávajú
jeden
druhému, prečo mu obsadzuje miesto, keď ešte ďalší ko-
legovia
stoja vonku. Jednoducho sa mi zdá
nadbytočné dať to
do
zákona. Ak prepravca rozhodne, že tento spôsob umožní,
nech
si to rieši prepravným poriadkom. V
zákone, podľa mňa,
táto
zákonná povinnosť prejudikuje
rôzne súdne spory veľmi
nepríjemného
charakteru.
V § 17
ods. 4 - odporúčam, aby sme
neurčili len jedno
pomenovanie
mimoriadneho autobusu. Text znie:
"Dopravca za-
bezpečí,
aby autobus bol pri obchodnom mene dopravcu označe-
ný
vpredu alebo naboku autobusu "zájazd". Odporúčam zmeniť
túto
vetu a pokračovať čiarkou a textom "alebo iným všeobec-
ne
zrozumiteľným označením napríklad cieľovej stanice". Mys-
lel
som tým, povedzme, dostihovú dráhu, výstavisko Incheba
a
podobne, aby nebola len možnosť dať tam zájazd.
V § 22 ods. 5 - je to už toľko spomínaná finančná spo-
ľahlivosť.
Je to konfliktná záležitosť z toho
titulu, že sa
chcú
riešiť zahraniční dopravcovia, a obávam
sa, že to bude
platiť
vo všeobecnosti, bez všetkých dopravcov. Sú tu nazna-
čené
určité právomoci správnych
orgánov, ktoré, obávam sa,
jednoducho z titulu
iných zákonov, ako sú
daňové zákony
a
podobne, nebudú môcť preverovať. Neviem, ako to
upraví
všeobecný
právny predpis, preto je dobré vidieť ho
predtým.
Čo
môže nastať? Vzhľadom na to, že neviem
v tejto chvíli na
to odpovedať,
odporúčam z § 22 odsek 5 vypustiť, pretože
v
zmysle iných paragrafov je správnym
orgánom ministerstvo,
okresný
úrad a obec. Ani jeden z týchto orgánov
nemá právo-
moc
vstupovať do účtovníctva takým
spôsobom, ako sa to môže
vysvetľovať.
Takže buď by som prosil vysvetlenie k tomuto
paragrafu,
alebo teda aká je predstava
ministerstva, ako to
chce
riešiť.
V §
30 písm. d) odporúčam vypustiť
slová "a poskytuje
dopravcovi
náhradu straty alebo jej časti, alebo inú kompen-
záciu".
V § 35 ods. 4 ide o sankčnú záležitosť.
Sankcie sú zho-
dou
okolností mimoriadne tvrdé, čo sa týka
výšky súm. Treba
si
to uvedomiť. V § 35 ods. 4 doplniť
vetu: "V prípade ude-
lenia
dopravnej licencie podľa § 30 pokutu možno udeliť do
6
mesiacov od dňa, v ktorom sa správny
orgán dozvedel o ko-
naní
podľa odseku 1."
Na
záver, v § 44 zmeniť účinnosť od 1. januára 1997
vzhľadom
na to, že predpoklad 8 všeobecne
záväzných predpi-
sov,
ktoré upravujú výkon tohto zákona, je taký dôležitý, že
jednoducho
si neviem predstaviť, že by sa to stihlo za dva
mesiace.
To je jeden dôvod. Druhý dôvod je, že podľa § 43 sa
bude
práve skúmať finančný rok 1996 ako celok. Možno by bolo
vhodné
mať ho ukončený.
Spomínal som návrh uznesenia. Myslím si,
že by sme vo
všeobecnosti
mohli toto uznesenie prijať k všetkým
zákonom,
ku
ktorým predkladateľ nestihne prísť so
všeobecným predpi-
som
minimálne do gesčného výboru.
Na záver
mi dovoľte pravdepodobne poznámku
asi k spo-
ločnému
spravodajcovi. Možno by bolo vhodné, aby sme o tomto
zákone
hlasovali po prerokovaní
pripomienok na budúci týž-
deň.
Nič nám nebráni tieto veci prerokovať ešte s odborníkmi
na
ministerstve a záverečne hlasovať na budúci týždeň.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu poslancovi Bajanovi. Pán
poslanec Košnár.
Poslanec J. Košnár:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
kolegyne, kolegovia,
mám vlastne len otázku na
predkladateľa a v závislosti
od toho, aká bude odpoveď, by som
predložil istý návrh na
uznesenie.
Ide o
to, že prijatím tohto zákona
o cestnej doprave
s
účinnosťou od 1. septembra sa súčasne
zrušovacími ustano-
veniami
v § 43 zruší doteraz platný zákon o
cestnej doprave
a
vnútroštátnom zasielateľstve.
Predkladaná predloha zákona
nepokrýva
oblasť vnútroštátneho zasielateľstva
a po vstupe
tohto
zákona do platnosti od 1. septembra bude vlastne ob-
lasť
zasielateľstva právne pokrytá iba ustanoveniami § 601
a
609 Obchodného zákonníka, ktoré
hovoria o zasielateľskej
zmluve.
Chcem sa teda spýtať, či vláda hodlá
vypracovať a pred-
ložiť
parlamentu osobitný zákon o
zasielateľstve, alebo po-
važuje
túto oblasť za dostatočne pokrytú už
spomínanými us-
tanoveniami
Obchodného zákonníka. Sám sa nazdávam, že by bo-
lo
užitočné pokryť túto oblasť osobitným
zákonom a v prípa-
de,
že tak vláda neuvažuje, by som chcel navrhnúť do uznese-
nia, že Národná
rada Slovenskej republiky
odporúča vláde
vypracovať
a predložiť v druhom polroku 1996 zákon
o zasie-
lateľstve.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu poslancovi Košnárovi. Hlási
sa ešte niekto
z
poslancov do rozpravy?
(Nikto.)
Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o
pätnástom bode progra-
mu
za skončenú.
Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister
Baco?
Minister
pôdohospodárstva SR P. Baco:
Vážený pán predsedajúci,
vážený parlament Slovenskej republiky,
dovoľte, aby som zaujal stanovisko k návrhom, ktoré tu
odzneli
v rozprave, a poďakoval sa za rozpravu.
Návrh
pána poslanca Baránika k § 1
ods. 1 písm. a),
myslím
si, že je dobré akceptovať. O návrhoch
pána poslanca
Bajana
mám taký názor, že Národná rada nemôže
uložiť vláde,
aby
predložila jednotlivé vykonávacie akty
súvisiace so zá-
konom.
Návrh pána poslanca je
kontradiktívny s jeho ďalšou
časťou
vystúpenia, kde sa na druhej
strane domáha toho, že
zákon
je priveľmi rigorózny a že by mal
nechať väčší pries-
tor.
Myslím si, že v tomto parlamente platia také zásady, že
zákon
by mal byť zrozumiteľný, jasný a na
vydanie vykonáva-
cích
predpisov, ktoré by mali charakter
legislatívnej poli-
tiky,
by sa vlastne nemalo žiadnym zákonom
zmocňovať. Zmoc-
ňovanie
by malo byť v oblasti viac-menej technických poky-
nov,
technologických, organizačných postupov.
Takže myslím si, že z toho hľadiska sú pripomienky pá-
na
poslanca Bajana trošku kontradiktívne. Na jednej strane
chce,
aby parlament uložil vláde, že má
predložiť vykonáva-
cie predpisy dva-tri mesiace po schválení
parlamentom, že
ich
vláda môže vydať. Myslím si, že je to úplne rozporné sa-
mo
osebe a že Národná rada takéto uznesenie nemôže prijať,
nemôže
zaviazať vládu, aby nechala schváliť najskôr v parla-
mente
to, čo vláda má vo svojej kompetencii.
Myslím si, že keby pán poslanec
Bajan bol mal úmysel
pripomienky,
ktoré predniesol, vecne uplatniť a
zapracovať,
tak
by ich bol predložil v procese
pripomienkového konania,
v
procese práce vo výboroch, a že majú viac-menej deklara-
tívny charakter a
ide o niečo iné ako o vecné obohatenie
tohto
zákona.
Nechám
na zváženie spoločného
spravodajcu myšlienky,
ktoré
súvisia s § 30 vo väzbe na § 7 ods. 1 a takisto na § 7
ods. 8. Tieto
myšlienky podľa mňa trošku korešpondujú aj
s
tým, čo hovoril pán spoločný
spravodajca vo svojom stano-
visku.
Takže toto je opodstatnené zvážiť a
zobrať do úvahy.
Ostatné pripomienky z dôvodov, ktoré som
uviedol predtým,
považujem
za nie nevyhnutné, aby sme ich v tejto fáze zvažo-
vali,
zobrali do úvahy a riešili v tomto pléne. Čiže tieto
dve
pripomienky k § 7 ods. 1 a
k § 7 ods. 8 považujem za
vhodné
spolu s pánom spoločným spravodajcom zvážiť.
K myšlienke pána poslanca Kočnára, ktorá
tu odznela, či
usporiadanie
stavu zasielateľstva vláda mieni riešiť osobit-
ným
zákonom, že pán poslanec navrhne, že
by to bolo vhodné
urobiť
v druhej polovici roka, myslím si, že pán poslanec má
na
to nárok a že sa nebudeme brániť, keď
Národná rada dá
vláde
takéto odporúčanie.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu ministrovi Bacovi. S
faktickou poznámkou
sa
hlási pán poslanec Bajan.
Poslanec V. Bajan:
Je mi
veľmi ľúto, že sa to tak chápe,
lebo ja som sa
naozaj
snažil vystúpiť vecne a niečo zlepšiť. To je jedna
poznámka.
Druhá poznámka - myslím si, že uznesenie Národnej rady
možno
prijať v tomto duchu a bolo by to len v
súlade s tým,
čo
potrebujú výbory pre svoju prácu.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca
výborov?
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážený pán minister,
dámy a páni,
domnievam sa, že rozprava obohatila túto problematiku.
Nemyslím,
že je potrebné, aby sme hlasovanie odkladali na
neskôr, môžeme prechádzať po jednotlivých bodoch,
pretože
rad
z nich má konštruktívny charakter. K problematike sa vy-
jadril
pán minister Baco. A čo sa týka návrhu uznesenia, tam
je
jediná pripomienka, že Národná rada
nemôže ukladať mini-
strovi,
ukladať vláde, ako ste, pán poslanec,
uvádzali, ale
ministrovi.
Vláde nie je možné ukladať, môžeme ju
požiadať.
Takže s takouto
úpravou takýto návrh uznesenia,
domnievam
sa,
by mohol byť prijatý, pretože je to
normálna forma, aká
sa
zvykne uplatňovať. Tam výbor neschvaľuje alebo nezamieta,
jednoducho
berie na vedomie tieto pripravované dokumenty.
Pán predsedajúci, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o po-
zmeňujúcich
návrhoch.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
pristúpime k hlasovaniu o
jednotlivých pozmeňujúcich
návrhoch.
Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslan-
ca Hofbauera,
aby hlasovanie uvádzal
v zmysle spoločnej
správy a výsledkov
rozpravy. Nech sa páči,
pán spoločný
spravodajca.
Poslanec R. Hofbauer:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
pani poslankyne, páni poslanci,
ako prvý materiál by sme prerokovali
pozmeňujúce návrhy
spoločnej
správy. Je ich spolu 19. Odporúčam o nich hlasovať
ako
o celku a odporúčam tieto pozmeňujúce návrhy prijať.
Prosím, môžeme hlasovať, pán
predsedajúci, o pozmeňujú-
cich
návrhoch spoločnej správy. Odporúčam ich všetky prijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Budeme
hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch spoločnej
správy.
Pán spoločný spravodajca ich odporúča prijať.
Prezentovalo sa 102 poslancov.
Za návrh hlasovalo 100 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tieto pozmeňujúce návrhy
sme prijali.
Prosím vás, na balkóne je skupina študentov z Národnej
univerzity
obrany z USA, chcem ich privítať. (Potlesk.)
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Prvý v rozprave som pozmeňujúce návrhy uplatnil ja. Je
ich
spolu 10. Sú to body, ktoré sme prerokovali vo výbore
pre
hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie
a boli tam pri-
jaté. Prosím o
nich hlasovať ako o celku a odporúčam ich
prijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca
Hofbauera,
ktorý ich odporúča prijať.
Poslanec R. Hofbauer:
To sú vlastne návrhy výboru, nielen moje.
Podpredseda NR SR I.
Ľupták:
Prezentovalo sa 114 poslancov.
Za návrh hlasovalo 87 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že aj tieto pozmeňujúce
návrhy sme prijali.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pozmeňujúce návrhy pána poslanca Bajana - spolu ich je
15.
Vzhľadom na ich rôznorodosť budem dávať o jednotlivých
návrhoch
hlasovať osobitne.
Prvý pozmeňujúci návrh: v § 4 ods. 2 celý
vypustiť. Pán
poslanec,
návrh odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu
pána poslanca Ba-
jana.
Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.
Prezentovalo sa 113 poslancov.
Za návrh hlasovalo 31 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.
Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh
sme neprijali.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Ďalší pozmeňujúci návrh: v §
4 ods. 2 vypustiť slová
"obsaditeľnosť alebo vyťažiteľnosť vozidla". Domnievam sa,
že
tie slová tam majú byť. Odporúčam
preto tento návrh ne-
prijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Budeme hlasovať o ďalšom pozmeňujúcom návrhu. Pán spo-
ločný
spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 113 poslancov.
Za návrh hlasovalo 37 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že ani tento pozmeňujúci návrh sme nepri-
jali.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem. Tretí pozmeňujúci
návrh pána poslanca Bajana
-
v § 7 ods. 1 vypustiť vetu: "Na
každú autobusovú linku je
potrebná
samostatná dopravná licencia."
Pán poslanec, ja toto navrhnem neprijať s
tým, že druhý
variant
odporúčam prijať. (Odpoveď poslanca Bajana z pléna.)
Ten
prvý sťahujete, dobre. Tak
hlasujeme o druhom variante
toho
istého bodu - v § 7 ods. 1 doplniť
vetu: "Toto ustano-
venie
neplatí pre dopravnú licenciu, ktorú
udeľuje obec po-
dľa
§ 30." Odporúčam návrh prijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Budeme hlasovať o ďalšom
pozmeňujúcom návrhu
pána
poslanca Bajana. Pán spoločný spravodajca ho odporúča
prijať.
Prezentovalo sa 116 poslancov.
Za návrh hlasovalo 83 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.
Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh
sme prijali.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďalšie dva návrhy sa týkajú § 7 ods. 3 a ods. 5, ktoré
pán
poslanec Bajan žiada vypustiť. Neodporúčam ani jeden vy-
pustiť,
takže môžeme hlasovať o týchto dvoch
bodoch spoloč-
ne.
Odporúčam návrh neprijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Budeme hlasovať o ďalších pozmeňujúcich
návrhoch pána
poslanca Bajana.
Pán spoločný spravodajca ich neodporúča
prijať.
Prezentovalo sa 112 poslancov.
Za návrh hlasovalo 38 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh
sme neprijali.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem, pán predsedajúci.
V §
7 ods. 8 doplniť vetu:
"Toto ustanovenie neplatí
pre
dopravnú licenciu, ktorú udeľuje obec podľa § 30." Odpo-
rúčam
návrh neprijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Budeme hlasovať o ďalšom pozmeňujúcom
návrhu pána po-
slanca
Bajana. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 115 poslancov.
Za návrh hlasovalo 40 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Ani tento pozmeňujúci návrh sme
neprijali.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem. Ďalší pozmeňujúci návrh sa týka
§ 8 ods. 1,
ktorý
pán poslanec Bajan žiada vypustiť. Domnievam sa, že je
potrebné,
aby tam ostal, pretože textácia je "utvárať pod-
mienky". Textácia má
priebežný charakter. Odporúčam
návrh
neprijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Budeme hlasovať o ďalšom pozmeňujúcom návrhu. Pán spo-
ločný
spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 115 poslancov.
Za návrh hlasovalo 30 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Ani tento pozmeňujúci návrh sme
neprijali.
Nech sa páči, pán spravodajca.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem. V § 8 ods. 1 doplniť v písmene j) text nasle-
dovne:
za slovo "dopravcu" doplniť slová "podľa svojich mož-
ností". Pán poslanec, každý prostriedok
hromadnej dopravy
v
mestách má prepravné podmienky
dopravného podniku, takže
tam sa to
nemyslí, že väčšinu času vodič bude diskutovať
s
cestujúcimi, ale vyvesením dopravných podmienok. Takže od-
porúčam
tento pozmeňujúci návrh neprijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Budeme hlasovať o ďalšom pozmeňujúcom návrhu.
Pán
spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.
Prezentovalo sa 113 poslancov.
Za
návrh hlasovalo 25 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.
Ani tento pozmeňujúci návrh sme
neprijali.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďalší pozmeňujúci návrh sa týka § 8 ods. 3 - vypustiť
z
neho druhú vetu. Hlasovanie je bezpredmetné, lebo tento
návrh
sme už prijali. Prechádzame k § 10 odsek 3 s návrhom
vypustiť.
Domnievam sa, že tento text môže byť obsiahnutý
v
dopravných podmienkach pre cestujúcich, ale nie je potreb-
né
ho taxatívne takýmto spôsobom zaradiť do textu zákona.
Takže
odporúčam pozmeňujúci návrh prijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Budeme hlasovať o ďalšom pozmeňujúcom návrhu.
Pán
spoločný spravodajca ho odporúča prijať. (Hlasy v sále.)
Poslanec R. Hofbauer:
Pán poslanec Bajan žiada vypustiť túto
časť. Súhlasím
s
tým.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Prezentovalo sa 116 poslancov.
Za návrh hlasovalo 69 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 41 poslancov.
Aj tento pozmeňujúci návrh sme prijali.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Ďalší pozmeňujúci návrh sa týka § 17 ods.
4 s doplnením
časti textu po
"boku autobusov s nápisom
zájazd" textom
"alebo iným
všeobecne zrozumiteľným označením, napríklad
cieľovej
stanice". Odporúčam návrh prijať.
Podpredseda NR SR J. Ľupták:
Ďakujem. Budeme hlasovať o ďalšom pozmeňujúcom návrhu.
Pán
spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
Prezentovalo sa 115 poslancov.
Za návrh hlasovalo 111 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento pozmeňujúci návrh sme prijali.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Ďalší pozmeňujúci návrh - v § 22 vypustiť
odsek 5. Toto
nie je možné
vypustiť, pretože finančná
spoľahlivosť pre-
pravcu
musí byť preukazne zistiteľná. Takže
návrh odporúčam
neprijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Budeme hlasovať o ďalšom pozmeňujúcom
návrhu pána po-
slanca
Bajana. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 118 poslancov.
Za návrh hlasovalo 43 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem. Ďalší pozmeňujúci návrh je v §
30 písm. d) vy-
pustiť slová "a poskytuje dopravcovi
náhradu straty alebo
jej časti, alebo inú kompenzáciu".
Domnievam sa, že táto
textácia
v zákone má byť. Odporúčam preto
pozmeňujúci návrh
neprijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Budeme hlasovať o ďalšom pozmeňujúcom návrhu.
Pán
spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 116 poslancov.
Za návrh hlasovalo 40 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec R. Hofbauer:
V § 35 ods. 4 doplniť text o vetu: "V prípade udelenia
dopravnej
licencie podľa § 30 pokutu možno
uložiť do 6 me-
siacov
odo dňa, v ktorom sa správne orgány dozvedia o konaní
podľa
odseku 1." Návrh odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Budeme hlasovať o ďalšom pozmeňujúcom návrhu. Pán spo-
ločný
spravodajca ho odporúča prijať.
Prezentovalo sa 115 poslancov.
Za návrh hlasovalo 112 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento pozmeňujúci návrh sme prijali.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem. Posledný pozmeňujúci návrh
sa týka § 44, a to
účinnosti.
Pán Bajan navrhuje účinnosť od 1. januára 1997.
Domnievam
sa, že tento zákon mešká o dobré 2 roky pred po-
trebou. Takže odporúčam návrh neprijať s
tým, aby ostala
účinnosť
tak, ako je navrhnutá v texte zákona.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Budeme hlasovať o ďalšom pozmeňujúcom návrhu. Pán spo-
ločný
spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 119 poslancov.
Za návrh hlasovalo 44 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem, pán predsedajúci. Tým sme
vyčerpali pozmeňujú-
ce
návrhy pána poslanca Bajana.
V
rozprave ďalej vystúpil pán poslanec Kočnár, ktorý
neuplatnil pozmeňujúce návrhy, iba návrh
uznesenia. Takže
konštatujem,
že hlasovanie o pozmeňujúcich návrhoch
sme vy-
čerpali.
Odporúčam hlasovať o zákone ako celku. Odporúčam ho
prijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem.
V súlade s ustanovením § 26
ods. 1 zákona
o
rokovacom poriadku budeme hlasovať o
vládnom návrhu záko-
na
ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o zákone ako celku.
Pán
spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
Prezentovalo sa 119 poslancov.
Za návrh hlasovalo 91 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.
Konštatujem, že sme schválili vládny
návrh zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky o cestnej doprave.
Ďakujem spoločnému spravodajcovi.
(Potlesk.)
Poslanec R. Hofbauer:
Páni poslanci, ešte máme návrh uznesenia, v ktorom pán
poslanec
Bajan žiadal ministra dopravy, pôšt a telekomuniká-
cií
Slovenskej republiky predložiť Výboru Národnej rady Slo-
venskej
republiky pre hospodárstvo,
privatizáciu a podnika-
nie
znenie vykonávacích predpisov najneskôr
30 dní pred ich
účinnosťou.
Myslím,
že je to požiadavka celkom normálna, bežná.
Tento
spôsob dialógu s ministrom je v našom výbore bežný pí-
somne,
mojím listom, takže nevidím dôvod, prečo by to mala
ukladať
Národná rada konkrétnemu šéfovi rezortu.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Dáme hlasovať
o
uznesení. (Hlasy v sále.)
Poslanec R. Hofbauer:
To je moja povinnosť toto žiadať od
ministra, takže ne-
treba
to ukladať vláde. Odporúčam návrh neprijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré
navrhol pán
poslanec
Bajan. Pán spoločný spravodajca ho
odporúča nepri-
jať.
Prezentovalo sa 114 poslancov.
Za návrh hlasovalo 46 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Toto uznesenie sme neprijali.
Poslanec R. Hofbauer:
Druhé
uznesenie navrhoval pán
poslanec Kočnár, a to:
Národná rada Slovenskej republiky odporúča vláde
do konca
roku 1996 predložiť vládny návrh zákona o
zasielateľstve.
Z
rovnakých dôvodov návrh odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Ďalšie uznesenie, ktoré navrhol
pán poslanec
Kočnár,
pán spoločný spravodajca neodporúča prijať.
Prezentovalo sa 102 poslancov.
Za návrh hlasovalo 26 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Ani toto uznesenie sme neprijali.
Ďakujem spoločnému spravodajcovi.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Pokračovať budeme š e s t n á s t y m bodom programu,
ktorým
je
vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky
o
dráhach a o zmene zákona číslo 455/1991 Zb. o živnosten-
skom
podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších pred-
pisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 394, spoločnú
správu
výborov máte ako tlač 394a.
Z
poverenia vlády Slovenskej
republiky návrh zákona
opäť
odôvodní minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky
pán
Baco. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
Minister
pôdohospodárstva SR P. Baco:
Vážený pán predseda Národnej rady
Slovenskej republiky,
vážený pán predsedajúci,
vážené dámy poslankyne,
vážení páni poslanci,
súčasná platná právna úprava, zákon
číslo 51/1964 Zb.
o
dráhach v znení zákona číslo 104/1974 Zb. je zastaraná,
nezodpovedá základným
princípom trhového hospodárstva,
zachováva
vplyv štátu na činnosti, ktoré už nie je
potrebné
štátom
regulovať a neumožňuje voľnosť podnikania na dráhach.
Cieľom
predkladanej právnej úpravy je predovšetkým odstrániť
štátnu
reguláciu tam, kde nie je potrebná, a
uplatniť prin-
cípy
trhového hospodárstva všade tam, kde je to možné.
Návrh zákona oddeľuje dopravnú cestu od
vlastnej dopra-
vy
na tejto ceste a stanovuje dva
samostatné právne režimy:
jeden
pre dopravnú cestu, druhý pre dopravu. Rozlišuje medzi
právami a
povinnosťami
prevádzkovateľa dopravnej cesty
a
právami a povinnosťami dopravcu na tejto ceste. Prevádzko-
vanie
dráh, t. j. dopravnej cesty, a
prevádzkovanie dopravy
na
dráhe, t. j. poskytovanie prepravných služieb, sú činnos-
ti plne regulované týmto zákonom, a sú teda
vyňaté z režimu
živnostenského
zákona.
Predložený návrh zákona nanovo zavádza tri samostatné
subjekty, a
to: vlastník dopravnej cesty, prevádzkovateľ
dráhy
a prevádzkovateľ dopravy na dráhe.
Vlastník dopravnej
cesty
vykonáva vlastnícke práva na dopravnej ceste, zodpove-
dá
za jej prevádzkyschopnosť, a ak nie je sám prevádzkovate-
ľom
dráhy, musí inému prevádzkovanie dráhy umožniť. Prevádz-
kovateľ
dráhy zabezpečuje obsluhu dopravnej cesty a riadenie
prevádzky
na dopravnej ceste. Prevádzkovateľ dopravy na drá-
he
zabezpečuje obsluhu dráhových vozidiel s cieľom uspokojo-
vania
vlastných prevádzkových potrieb pri doprave alebo vše-
obecných
prevádzkových potrieb.
Vážené dámy, vážení páni, s pripomienkami
k predložené-
mu
návrhu zákona, ktoré vyplynuli z jeho prerokúvania vo vý-
boroch
Národnej rady Slovenskej republiky,
a to v ústavno-
právnom
výbore, vo výbore pre verejnú správu, územnú samo-
správu a
národnosti a vo
výbore pre životné prostredie
a
ochranu prírody, sa stotožňujem.
Vážené dámy, vážení páni, verím, že prijatím predlože-
ného
návrhu zákona sa vytvoria potrebné legislatívne pred-
poklady
na rozvoj a modernizáciu dráhovej dopravy a skvalit-
nenie
poskytovaných služieb. Z toho dôvodu
odporúčam Národ-
nej
rade Slovenskej republiky schváliť predkladaný návrh zá-
kona
o dráhach a o zmene zákona číslo 455/1991 Zb. o živnos-
tenskom
podnikaní v znení neskorších predpisov.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu ministrovi Bacovi. Prosím
spoločného spra-
vodajcu
výborov poslanca Víťazoslava Morica, aby podal sprá-
vu
o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výbo-
roch
Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanec V. Moric:
Vážený pán predseda,
vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
dámy a páni,
dovoľte,
aby som predniesol spoločnú správu Ústavno-
právneho
výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru
Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,
rozpočet
a
menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospo-
dárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady
Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej
rady
Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samo-
správu
a národnosti, Výboru Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
pre obranu a bezpečnosť a Výboru
Národnej rady Sloven-
skej republiky
pre životné prostredie
a ochranu prírody
o
výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady
Slovenskej republiky
o dráhach a o zmene
zákona číslo
455/1991 Zb. o
živnostenskom podnikaní v znení
neskorších
predpisov.
Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky
o
dráhach a o zmene zákona číslo 455/1991 Zb. o živnosten-
skom
podnikaní v znení neskorších predpisov pridelil predse-
da
Národnej rady Slovenskej republiky
rozhodnutím číslo 933
zo
7. apríla 1996 na prerokovanie v
lehote do 9. mája 1996
Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky,
Výboru
Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, roz-
počet
a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej
republiky pre
hospodárstvo,
privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej ra-
dy
Slovenskej republiky pre
pôdohospodárstvo, Výboru Národ-
nej
rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú sa-
mosprávu
a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej re-
publiky
pre obranu a bezpečnosť a Výboru
Národnej rady Slo-
venskej
republiky pre životné prostredie a
ochranu prírody.
Koordináciou
stanovísk výborov bol citovaným rozhodnutím ur-
čený
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre hospodár-
stvo,
privatizáciu a podnikanie.
Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky
o
dráhach a o zmene zákona číslo 455/1991 Zb. o živnosten-
skom podnikaní
v znení neskorších
predpisov prerokovali
v
určenej lehote všetky výbory Národnej
rady Slovenskej re-
publiky,
ktorým bol pridelený.
Ústavnoprávny výbor, výbor pre financie,
rozpočet a me-
nu,
výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor
pre
pôdohospodárstvo a výbor pre životné prostredie a ochra-
nu
prírody ho prerokovali 8. apríla 1996.
Výbor pre verejnú
správu,
územnú samosprávu a národnosti a výbor pre
obranu
a
bezpečnosť ho prerokovali 9. mája 1996.
Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, kto-
rým
bol návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky pri-
delený,
vyslovili s ním súhlas a odporučili ho Národnej rade
Slovenskej
republiky schváliť po zohľadnení pripomienok ale-
bo
pozmeňujúcich návrhov. Všetky tieto
pripomienky a pozme-
ňujúce
návrhy sú uvedené v spoločnej správe, preto ich nebu-
dem
čítať.
Navrhujem vám, aby sme o
bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7,
8,
9, 10, 11, 13 a 14 hlasovali spoločne, a odporúčam ich
prijať.
Pokiaľ
ide o bod 12, odporúčam, aby tento bod nebol
schválený.
Tým som správu prečítal a predniesol.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu poslancovi Moricovi a prosím
ho, aby za-
ujal
miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o šestnástom bode
programu. Do rozpra-
vy
sa písomne prihlásili dvaja poslanci. Dávam slovo prvému.
Pán
Sopko, nech sa páči. Pripraví sa pán Černák.
Poslanec V. Sopko:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážená Národná rada,
kolegyne, kolegovia,
v rámci trhových podmienok sú nutné
liberalizačné kroky
aj
v oblasti dopravy. Je však otázne, v
akom rozsahu. Pred-
kladaný
návrh zákona, tak ako to zvýraznil aj pán minister
Baco,
okrem iného oddeľuje dopravnú cestu od vlastnej dopra-
vy
na tejto ceste a novokoncipuje dva
samostatné právne re-
žimy.
Jeden režim pre dopravnú cestu a
druhý režim pre do-
pravu.
Týmto dôsledne rozlišuje práva a
povinnosti prevádz-
kovateľa
dopravnej cesty a práva a povinnosti
dopravcu na
tejto
ceste.
Návrh zákona v piatej časti formuluje
spoločné podmien-
ky na prevádzkovanie dráhy a dopravy na dráhe. Filozofia
oprávnenia prevádzkovať dráhu alebo vykonávať dopravu na
dráhe
v zmysle § 31 a 32 je v našich
podmienkach mimoriadne
liberálna, v podstate
bez akýchkoľvek obmedzení
najmä vo
vzťahu
k celoštátnym dráham.
Uvedená právna úprava prekračuje dokonca
rámec smernice
Európskeho hospodárskeho spoločenstva číslo 91/440/EEC
z
29. júla 1991 o rozvoji železničných
podnikov spoločen-
stva.
Táto smernica bola spresnená smernicou
Európskej únie
číslo 95/18 o
povoľovaní železničnej dopravy z
19. júna
1995
a smernice Európskej únie číslo 95/19 o prideľovaní ka-
pacity
dopravnej cesty a o výpočte úhrady za dopravnú cestu.
Práve
preto je nevyhnutné doplniť § 32 o bod
c) tak, ako je
to
uvedené v spoločnej správe. A to je práve ten bod 12 spo-
ločnej správy,
ktorý spoločný spravodajca neodporúča. Je
žiaduce
a potrebné, aby táto vsuvka tam v každom prípade bo-
la.
Nevidím žiadny opodstatnený dôvod nato,
aby táto právna
úprava zákona
o dráhach bola
liberálnejšia ako smernice
Európskej
únie, o ktoré sa opiera dôvodová správa k vládnemu
návrhu
zákona.
Ak by sme prijali vládny návrh zákona bez určitých ob-
medzení,
musíme potom poznať aj konečné dôsledky. Nazvem ve-
ci
pravým menom. Veľké výrobné podniky, ako napríklad Výcho-
doslovenské
železiarne či Slovnaft, ktoré už dnes majú mono-
polné
postavenie v ekonomike Slovenskej republiky, na zákla-
de
tejto právnej úpravy si rozoberú
lukratívne dopravné vý-
kony na celoštátnych dráhach a štátnej
železnici zostane
stratová
verejná osobná doprava.
Dôvodová správa aj stanoviská zástupcov
ministerstva ma
nepresvedčili,
že toto nie je hlavný a, povedzme si
otvore-
ne,
aj dlhodobý zámer. Chcem veriť, že len
o to sa neusilu-
jeme
vo vládnom návrhu zákona, ale túto možnosť právna úpra-
va
vytvára.
Pokúsim
sa to zdokumentovať aj číslami. Ročný objem
nákladnej
dopravy Železníc Slovenskej republiky
predstavuje
približne
60 miliónov ton. Podiel prepravy surovín a hoto-
vých
výrobkov Východoslovenských železiarní
je 15 až 16 mi-
liónov ton, to
znamená viac ako štvrtina objemu celkovej
nákladnej
prepravy. Na základe toho ciele a
možnosti, ktoré
poskytuje
tento vládny návrh zákona, sú mi jasné i zrejmé,
a
dôsledky, resp. negatívne
dosahy na ekonomiku Železníc
Slovenskej
republiky, a tým aj na štátny rozpočet,
pocítime
všetci,
pretože nároky na krytie strát Železníc Slovenskej
republiky
podstatne narastú.
Vrátim sa opätovne k praxi v
štátoch Európskej únie.
Podobne ako Slovenská republika, aj štáty
Európskej únie
prekonávajú náročné obdobie reštrukturalizácie železničnej
dopravy
a jej prispôsobenie sa podmienkam trhu. Štáty Európ-
skej
únie v tejto oblasti postupujú však obozretnejšie, pri-
púšťajú súťaž železničných podnikov, ale neumožňujú,
skôr
zabraňujú vstupom výrobných monopolov do železničných
do-
pravných
výkonov a neumožňujú vyberanie takýchto hrozienok
z
koláča. Ešte raz opakujem, že štáty
Európskej únie postu-
pujú
obozretne, ale aj dôsledne podľa smernice číslo 95/18
a
smernice 95/19 z roku 1995, ktoré spresňujú podmienky kon-
kurencie
železničných podnikov v rámci Európskej únie a sta-
novujú
veľmi jasné pravidlá hry.
Takže znovu chceme byť priekopníkmi. Výsledok tohto ex-
perimentu
bude nepriaznivý pre Železnice Slovenskej republi-
ky
a pre štátny rozpočet a bude veľmi
výhodný pre spomínané
podniky
a pre niektorých slávnych jednotlivcov.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu poslancovi Sopkovi. Nech sa páči, pán po-
slanec
Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
kolegyne a kolegovia,
predložený návrh vládneho zákona bol aj v
našom výbore,
bol
som spravodajcom. Už vo výbore sme
konštatovali, že ná-
vrh
zákona je profesijne dobre pripravený.
V pôvodnom návrhu zákona bolo jedno
úskalie, a to úska-
lie
spočívalo v tom, že zákonodarca odporúčal zrušiť celkove
23
právnych noriem, ktoré sa vzťahovali na
túto problemati-
ku,
ktoré boli už prežité, boli zastarané a z federálu. Ten-
to
problém rieši bod číslo 14 v
spoločnej správe, ktorá ho
rieši
veľmi rozumne, ktorý potláča
platnosť tých, ktoré sú
v
rozpore s týmto zákonom, ale ostatné
strácajú platnosť až
vtedy,
keď budú nahradené príslušnou právnou normou.
Chcel
by som zákonodarcu
upozorniť predovšetkým na
bod
číslo 6 - vyhlášku o mestskej hromadnej doprave. Pod bo-
dom
číslo 10 v návrhu je vyhláška o
spôsobilosti dovážaných
lanových
dráh a iných technických zariadení. Ďalej sú tam
pod bodom
13 stanovené podmienky
na zaistenie bezpečnej
a
plynulej prevádzky zdvíhacích zariadení
a pod bodom číslo
15
povinnosť pravidelne preskúšavať
žeriavnikov a viazačov.
Sú
to normy, ktoré sa až tak veľmi nevzťahujú k meritu tohto
zákona, ale keď
budú nahrádzané našimi
právnymi normami,
treba
veľmi pozorne dbať na to, aby ten duch, ktorý predsta-
vovali, bol dodržaný. Napríklad, aby sa k nám nedovážali
staré
zariadenia, staré lyžiarske vleky za cenu šrotu, a aby
sa
u nás potom nemontovali so zníženou
prevádzkou, podobne,
aby
sa v podnikoch dodržiavala bezpečnosť prevádzky.
Kolegyne a kolegovia, naše návrhy sú v spoločnej sprá-
ve.
Jeden návrh, ktorý sme vo výbore prijali a ktorý prijali
aj
príslušní pracovníci ministerstva ako
správny návrh, od-
porúčal,
aby sa v § 26 ods. 2, kde sa
hovorí o obmedzení
dopravy
na dráhe, doplnili slová "životného prostredia". Ur-
čite
si viete predstaviť situáciu, keď niektorá dráha nad-
merne zaťažuje životné prostredie a štátny orgán
obmedzí,
resp.
sa pokúsi obmedziť na nej prevádzku, a vtedy by mal
mať
dopravca zo zákona povinnosť nielen v
taxatívne vymeno-
vaných
prípadoch, t. j. v oblasti
veterinárnej, rastlinole-
kárskej
a v oblasti nakladania s odpadmi a jadrového dozoru,
ale
aj v oblasti životného prostredia.
Po prijatí bodu 10 spoločnej správy, ktorý podporujem,
bude
tam ešte doplnená aj zdravotnícka oblasť, to znamená,
že
po prednesení a prijatí môjho pozmeňujúceho návrhu by od-
sek
2 v § 26 znel takto: "Dopravca je povinný obmedziť do-
pravu
na dráhe na základe rozhodnutia orgánu
štátnej správy
v
oblasti životného prostredia, zdravotníckej, veterinárnej,
rastlinolekárskej,
nakladania s odpadmi a jadrového odpadu."
Takže
prosím vás o podporu tohto pozmeňujúceho
návrhu. Roz-
behanému
pánu spoločnému spravodajcovi by som rád povedal,
že
ho prijali aj pracovníci ministerstva a že by mohol odpo-
ručiť
jeho prijatie.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Hlási sa ešte niekto do
rozpravy?
(Nikto.)
Keďže nemám ani písomnú prihlášku, vyhlasujem rozpravu
o
šestnástom bode programu za skončenú.
Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister Baco? Nech sa
páči.
Minister
pôdohospodárstva SR P. Baco:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Myslím si, že máme pred sebou veľmi
dobrú, jednoduchú
a
zrozumiteľnú situáciu. Aj pripomienka
pána poslanca Sopku
je
vecne opodstatnená, i keď je to jeho vec, že a priori po-
dozrieva
nejaké firmy a nejakých ľudí, že si
chcú zákonom
zabezpečiť
nejaké výhody, pretože samotná spoločná správa aj
doterajší
priebeh prípravy tohto zákona to vôbec nepotvrdzu-
jú.
Jeho návrh, aby bod 12 spoločnej správy ostal, je vlast-
ne
určitou alternatívou bodu 11, ktorý
navrhol pán poslanec
Fico a ktorý
pán spoločný spravodajca navrhol
akceptovať.
Myslím si, že
je to funkčne jedno a to
isté alebo veľmi
blízke,
takže nie je možné prijať aj bod 11
spoločnej sprá-
vy,
aj bod 12 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca na-
vrhol
bod 11. Ja by som chcel takisto
poprosiť tento parla-
ment,
aby súhlasil s bodom 11, čím sa
potom bod 12 stane
bezpredmetným.
Čo sa
týka vystúpenia pána poslanca
Černáka, plne sú-
hlasím
s doplnením pripomienky k § 26 ods. 2 z
výboru pre
životné
prostredie.
Ďakujem vám.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu ministrovi Bacovi. Chce sa k rozprave vy-
jadriť
pán spoločný spravodajca?
Poslanec V. Moric:
Áno. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Váženým
a cteným kolegyniam a kolegom bola prečítaná
spoločná
správa a dal som návrh a dávam ho znovu, aby sme
o
bodoch 1 až 11, 13 a 14 zo spoločnej
správy hlasovali na-
raz
a odporúčam tieto body prijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozme-
ňujúcich
a doplňujúcich návrhoch. Prosím
spoločného spravo-
dajcu
výborov pána poslanca Morica, aby hlasovanie uvádzal
v
zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.
Nech sa pá-
či,
pán spoločný spravodajca.
Poslanec V. Moric:
Zo spoločnej správy navrhujem, aby sme
hlasovali spo-
ločne
o bodoch 1 až 11, 13 a 14 a odporúčam ich prijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Budeme hlasovať o uvedených bodoch zo
spoločnej správy.
Pán
spoločný spravodajca ich odporúča prijať.
Prezentovalo sa 95 poslancov.
Za návrh hlasovalo 88 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržali 6 poslanci.
Tieto pozmeňujúce návrhy sme prijali.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec V. Moric:
Zo spoločnej správy ostal bod 12,
ktorý odporúčam ne-
prijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Budeme hlasovať. Pozmeňujúci návrh v bode 12 spoločnej
správy
pán spoločný spravodajca odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 96 poslancov.
Za návrh hlasovalo 21 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento pozmeňujúci návrh zo spoločnej správy sme nepri-
jali.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem. V rozprave boli prednesené dva
návrhy. Pán ko-
lega
Sopko predniesol návrh k bodu 12, ktorý
odporučil pri-
jať,
a pán poslanec Černák odporúča v § 26
ods. 2 za slová
"v
oblasti" uviesť slová
"životného prostredia". Odporúčam,
aby
toto bolo prijaté.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem,
pán spoločný spravodajca.
Najskôr hlasujeme
o
návrhu pána poslanca Sopku. Odporúčate ho prijať?
Poslanec V. Moric:
O tom
sa už hlasovalo pri bodoch zo
spoločnej správy.
To
je totožný návrh. Teraz hovoríme o návrhu pána poslanca
Černáka.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Černá-
ka.
Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
Prezentovalo sa 108 poslancov.
Za návrh hlasovalo 99 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Tento pozmeňujúci návrh pána poslanca Černáka sme pri-
jali.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec V. Moric:
Teraz dávam hlasovať o návrhu ako celku a
odporúčam zá-
kon
prijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Áno, ďakujem. V súlade s ustanovením § 26
ods. 1 zákona
o
rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona
ako
celku v znení schválených zmien a doplnkov.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán
spoločný spravo-
dajca
návrh odporúča prijať.
Prezentovalo sa 112 poslancov.
Za návrh hlasovalo 93 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme schválili vládny
návrh zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky o dráhach a o
zmene zákona
číslo
455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský
zákon)
v znení neskorších predpisov.
Ďakujem, pán spoločný spravodajca. (Potlesk.)
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
s e d e m n á s t y m bodom programu je
vládny návrh zákona Národnej rady
Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení zákon číslo 92/1949 Zb. Branný
zákon v znení
neskorších
predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač
411 a spoločnú
správu
výborov ako tlač 411a.
Z
poverenia vlády Slovenskej
republiky návrh zákona
odôvodní minister
obrany Slovenskej republiky Ján Sitek.
Prosím
pána ministra, aby sa ujal slova.
Minister obrany SR J.
Sitek:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda Národnej rady,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
vážení členovia vlády,
vážení hostia,
z
poverenia vlády Slovenskej republiky predkladám na
dnešné
rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny
návrh
zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa
mení
zákon číslo 92/1949 Zb. Branný zákon v znení neskorších
predpisov.
Podstata
novely spočíva v tom, že
doterajšie znenie
§
37 ods. 3 Branného zákona nevyhovuje zaraďovaniu vojakov
v
zálohe vybraných na činnosť v mierových
silách OSN. Podľa
citovaného
zákona je možné prevziať záväzok na ďalšiu službu
len
v rozsahu 2 až 5 rokov, ale vojaci Armády Slovenskej re-
publiky pôsobiaci v
mierových silách OSN sú
v zahraničí
približne
7 mesiacov a za určitých podmienok aj dlhšie, no
vždy
menej ako 2 roky. Preto sa navrhuje, aby sa rozpätie na
prevzatie
záväzku na ďalšiu službu upravilo na
6 až 18 me-
siacov,
ale len pri vojakoch zaradených do
jednotiek miero-
vých
síl OSN, do vojenských misií a iných medzinárodných or-
ganizácií.
Navrhovanou úpravou sa odstránia problémy
s tými vojak-
mi, ktorým
sa skončí mandát
v zahraničí a nepožiadajú
o
predčasné prepustenie zo služobného
pomeru pred splnením
záväzku,
to znamená 2 roky.
Z hľadiska plnenia záväzkov zo strany
Armády Slovenskej
republiky
sa majú v armáde zaradiť do funkcií
najmä pre že-
nijnú
odbornosť, ktoré nie je možné v takom počte v armáde
zabezpečiť. Novelou Branného zákona preto treba tento
ne-
priaznivý
stav odstrániť. Na základe toho vám odporúčam, pa-
nie
poslankyne a páni poslanci, vládny návrh zákona schvá-
liť.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem
pánu ministrovi Sitekovi.
Prosím spoločného
spravodajcu výborov pána poslanca Igora Urbana,
aby podal
správu
o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo
výboroch
Národnej rady.
Poslanec I. Urban:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
kolegyne, kolegovia,
uvediem spoločnú správu výborov Národnej rady Sloven-
skej
republiky o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zá-
kona
Národnej rady Slovenskej republiky,
ktorým sa mení zá-
kon
číslo 92/1949 Zb. Branný zákon v znení
neskorších pred-
pisov.
Predseda Národnej rady Slovenskej
republiky rozhodnutím
z
2. mája 1996 pod číslom 961 pridelil vládny návrh zákona
Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa
mení zákon
číslo
92/1949 Zb. Branný zákon v znení neskorších predpisov,
Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky
a
Výboru Národnej rady
Slovenskej republiky pre
obranu
a
bezpečnosť na prerokovanie do 15. mája
1996. Predseda Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky uvedeným rozhodnutím súčas-
ne
určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu
a
bezpečnosť ako príslušný výbor na skoordinovanie stanovis-
ka
s Ústavnoprávnym výborom Národnej rady
Slovenskej repub-
liky.
Uvedené výbory prerokovali vládny návrh zákona v urče-
nom
termíne a odporúčajú ho Národnej rade
Slovenskej repub-
liky
schváliť s touto úpravou: V článku I sa
v úvodnej vete
vypúšťajú
slová "nariadenia vlády Slovenskej republiky čís-
lo
115/1993 Z. z."
Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili roz-
pravu.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu poslancovi Urbanovi a prosím
ho, aby za-
ujal
miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o sedemnástom bode programu. Do roz-
pravy,
vážené pani poslankyne, páni poslanci, nemám žiadnu
prihlášku.
Chce niekto vystúpiť v rozprave?
(Nikto.)
Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu o
sedemnástom bode progra-
mu
za skončenú.
Chce sa ešte vyjadriť pán minister?
Minister obrany SR J.
Sitek:
Nie.
Podpredseda
NR SR J. Ľupták.
Ďakujem.
Žiada si slovo spoločný spravodajca výborov
pán
poslanec Urban?
Poslanec I. Urban:
Nie.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,
v súlade
s
ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme
hlasovať
o vládnom návrhu zákona ako celku.
Pardon, ešte je
spoločná
správa. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec I. Urban:
Odporúčam, aby sme so záverom obidvoch výborov, v kto-
rých
sa vládny návrh zákona prerokúval, súhlasili. Prosím,
pán
predsedajúci, aby ste dali o tom hlasovať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Nech sa páči, budeme hlasovať. Pán
spoločný spravodajca
odporúča
návrh prijať.
Prezentovalo sa 101 poslancov.
Za návrh hlasovalo 99 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasovali 2 poslanci.
Pozmeňujúci návrh zo spoločnej správy sme
prijali.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec I. Urban:
Pán predsedajúci, môžeme hlasovať o návrhu zákona ako
celku.
Odporúčam ho prijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
V súlade s ustanovením § 26 ods. 1
zákona o rokovacom
poriadku
budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku
v
znení schválených zmien a doplnkov.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán
spoločný spravo-
dajca
odporúča návrh zákona prijať.
Prezentovalo sa 107 poslancov.
Za návrh hlasovalo 105 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili vládny
návrh zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a
dopĺňa
zákon číslo 92/1949 Zb. Branný zákon v
znení neskorších
predpisov.
Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Ďakujem, pán minis-
ter.
Poslanec I. Urban:
Ďakujem aj ja.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
pristúpime k o s e m n á s t e m
u bodu programu,
ktorým
je
vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky
o
nadáciách.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač
406 a spoločnú
správu
výborov ako tlač 406a.
Z
poverenia vlády Slovenskej
republiky návrh zákona
odôvodní
minister spravodlivosti Slovenskej
republiky Jozef
Liščák.
Prosím, aby sa ujal slova.
Minister spravodlivosti
SR J. Liščák:
Vážený pán predseda Národnej rady
Slovenskej republiky,
vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
vláda
Slovenskej republiky po
dohode so sociálnymi
partnermi
venovala v uplynulom roku nemálo úsilia na to, aby
vytvorila
právny rámec pre tzv. tretí sektor,
ktorý sa roz-
víja
aj v Slovenskej republike.
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky pri-
pravilo
v uplynulom roku návrh zákona o neziskových právnic-
kých osobách. Tento návrh upravoval tri formy
neziskových
organizácií.
Boli to neziskové organizácie, nadácie
a nein-
vestičné
fondy. Po vypracovaní zásad zákona došlo k vyčlene-
niu
problematiky nadácií do samostatného zákona, ktorý vláda
dnes
predkladá plénu Národnej rady Slovenskej republiky na
posúdenie. Spolu
s prípravou týchto
zákonov prebiehali
v
gescii Ministerstva financií Slovenskej republiky práce aj
na
zmenách daňových a iných finančných predpisov.
Pokiaľ rok 1995 bol rokom prípravy
zákonných predlôh,
tento
rok je rokom ich posudzovania a
schvaľovania. Od roku
1990
sa v
podmienkach Slovenskej republiky
začínajú meniť
pohľady na sociálnu
funkciu štátu. Postupným
obmedzovaním
jeho
dominantného postavenia vo sfére
sociálnych služieb sa
vytvoril
priestor pre množstvo občianskych
iniciatív, ktoré
však
u nás dodnes nenachádzajú príslušné právne formy, ktoré
by
tieto spoločenské vzťahy upravovali.
Inak to nie je ani
v
pôsobení nadácií, ktorých
právna úprava spočíva
iba
v
troch ustanoveniach Občianskeho
zákonníka, pričom na ním
predpokladaný
osobitný zákon o nadáciách sa čaká už
päť ro-
kov.
Bližšie neupravený okruh spoločenských
vzťahov v oblas-
ti
nadačného práva viedol v praxi k tomu,
že mnohé nesledo-
val a dodnes nesleduje majetkové operácie v
nadáciách. Šta-
tisticky
nie je vykazovaný ani taký základný údaj, ako je
objem
nadačného majetku a rozsah jeho použitia na verejno-
prospešné
ciele, a nie sú nám známe ani mnohé ďalšie údaje
o
pôsobení nadácií, ktorých
poslanie v spoločnosti vláda
oceňuje
a podporuje.
Návrh zákona, ktorý vláda Slovenskej
republiky predkla-
dá
Národnej rade Slovenskej republiky na prerokovanie, upra-
vuje
právne pomery nadácií, ktoré slúžia
všeobecne prospeš-
ným
cieľom, a sú teda verejnými nadáciami.
Takýto typ nadá-
cií
zriaďujú v súčasnosti prijímaným zákonom aj v Českej re-
publike
a tento typ nadácií sa uplatňuje aj v západoeuróp-
skych
štátoch. V návrhu zákona sa preto ustanovuje taký sys-
tém
ochrany zúčastnených osôb, ktorý na jednej strane chráni
zúčastnené osoby a
majetok, ktorý nadácii
venovali, a na
strane druhej fiškálne záujmy štátu. Navrhovaný
systém by
mal
v budúcnosti minimalizovať
možnosti využívania majetku
nadácie
na iné ako deklarované verejnoprospešné ciele.
Samotný vznik nadácií sa odvíja od prejavu
vôle zriaďo-
vateľa
a naň nadväzuje registrácia na štátnom
orgáne. Práv-
nym
dôsledkom registrácie na Ministerstve
vnútra Slovenskej
republiky
je nadobudnutie právnej subjektivity nadácie, kto-
rú
návrh zákona definuje ako účelové
združenie vecí, peňaž-
ných
prostriedkov, cenných papierov a iných
peniazmi oceni-
teľných hodnôt určených zriaďovateľom na
verejnoprospešný
účel,
ktorý sa v zákone príkladmo vypočítava.
Pri tvorbe zákona sme sa snažili
udržať jednu z hlav-
ných
čŕt nadácií ako trvale určeného súboru
majetku, a pre-
to
sa v návrhu zákona ustanovuje zásada,
že základné imanie
nadácie
sa jej činnosťou nesmie znížiť. Tento princíp je zá-
rukou
dlhodobej stability nadácie, chráni
myšlienku zriaďo-
vateľa,
aby nadácia, ktorá vznikla z jeho
majetku, pôsobila
dlhodobo. Návrh
zákona zameriava dostatočnú pozornosť aj
na
prípadné okolnosti, za ktorých môže
dôjsť k zániku práv-
nej
subjektivity nadácie. Okrem vôle
zrušiť nadáciu z vôle
zriaďovateľa
alebo orgánov nadácie návrh zákona presne vy-
medzuje
aj skutočnosti, pri splnení ktorých môže byť nadácia
na
návrh určeného okruhu subjektov zrušená rozhodnutím súdu.
Štruktúra orgánov nadácií nebola dosiaľ upravená žiad-
nou
právnou normou, a preto sa v návrhu zákona reaguje aj na
túto
skutočnosť. Základná štruktúra orgánov nadácie bude ur-
čená zákonom, ale zriaďovateľovi sa dáva
možnosť, aby ju
v
rámci štatútu prispôsobil svojim predstavám. Na zabezpeče-
nie
chodu nadácie bude stačiť 5 ľudí, ktorí
aj v malých na-
dáciách
na princípe dobrovoľnej činnosti môžu zabezpečiť tak
hlavnú
rozhodovaciu činnosť patriacu správnej rade, ako aj
bežné
operatívne záležitosti nadácie a aj kontrolné funkcie.
Kontrolné mechanizmy realizované vo vnútri orgánov na-
dácie
návrh zákona dopĺňa o systém vonkajšej kontroly, ktorá
bude
realizovaná v troch rovinách.
V
rovine administratívnej, teda
v rámci kontrolných
právomocí registrového orgánu. Jej účelom
je zisťovať, či
nadácia,
ktorej bola udelená právna subjektivita, plní účel,
na
ktorý sa zriadila. Toto sa bude realizovať výlučne skúma-
ním
obsahu výročnej správy, bez možnosti
priameho zasahova-
nia
do právomocí orgánov nadácie.
Administratívna kontrola bude doplnená
určitým rozsahom
finančnej
kontroly, keďže nadácie budú subjektmi,
ktorým sa
poskytnú
daňové zvýhodnenia.
Konečne je to účasť súdov na rozhodovaní sporov, ktoré
pri realizácii
zákona môžu vzniknúť.
Tým, že doterajšia
úprava
bola len rámcová a okrem účelu nadácie
a náležitostí
jej
zriaďovacej listiny neupravila
ďalšie otázky, uvedenie
zákona do praxe
musí reagovať na faktický stav vzniknutý
v
praxi.
V rámci spoločných, prechodných a
záverečných ustanove-
ní
sa určuje už existujúcim nadáciám lehota 12 mesiacov od
účinnosti
zákona na to, aby sa prispôsobili
právnemu stavu,
ktorý
prijatím zákona vznikne. V tejto lehote
sa pre orgány
nadácie
vytvára časový priestor aj na to, aby
sa rozhodli
prejsť na inú,
im vyhovujúcu právnu formu, alebo nadáciu
zrušili.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vláda
Slovenskej republiky predložila
Národnej rade
Slovenskej
republiky na posúdenie v našej histórii vlastne
prvú
komplexnú právnu úpravu nadácií. V jej mene vám pred-
kladám
organizačný zákon, na ktorý nadviažu ďalšie už v úvo-
de spomenuté návrhy zákonov, ktoré vytvoria
ďalšie právne
normy
a právne formy pre oblasť tretieho sektora. Bude to
zákon
o neinvestičných fondoch ako združení výlučne peňaž-
ných
prostriedkov určených na všeobecne prospešný cieľ až do
ich
vyčerpania a nezisková, všeobecne prospešná organizácia,
ktorá
by sa mala využiť pri zabezpečovaní
sociálnych, zdra-
votných,
vzdelávacích a iných služieb.
Od prijatia predkladaného návrhu zákona o nadáciách sa
očakáva,
že upevní dôveryhodnosť nadácií ako združení majet-
ku, že spriehľadní právne vzťahy vznikajúce
okolo nadácií
a
že spolu s príslušnými finančnými
predpismi vytvorí dobrý
základ
na pôsobenie nadácií v našej spoločnosti.
O podporu týchto cieľov vlády Slovenskej
republiky vás,
vážené
panie poslankyne, vážení páni
poslanci a vážená Ná-
rodná
rada Slovenskej republiky, žiadam.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem
pánu ministrovi Liščákovi.
Prosím spoločného
spravodajcu
výborov pána poslanca Bartolomeja Kunca, aby po-
dal
správu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona vo
výboroch
Národnej rady.
O slovo sa prihlásil pán predseda
Národnej rady.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán predsedajúci, pán poslanec Kunc mi
asi pred hodinou
hovoril,
že musí ísť k lekárovi, ale určite sa
vráti. Takže
navrhujem,
aby sme urobili prestávku do 13.30 hodiny a potom
ďalej
pokračovali v riešení tohto bodu programu.
Alebo, ak sa dohodnete na inom zákone...
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Vyhlasujem prestávku do 13.30 hodiny.
Ďakujem.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
nech sa páči do rokovacej sály, budeme
pokračovať v ro-
kovaní.
Prosím
spoločného spravodajcu výborov
pána poslanca
Bartolomeja
Kunca, aby podal správu o výsledkoch
prerokova-
nia
vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Sloven-
skej
republiky.
Ešte chcem upozorniť, že dnes skončíme
o 17.00 hodine
a
v rokovaní schôdze sa bude
pokračovať na budúci týždeň
v
utorok o 14.00 hodine.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec B. Kunc:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne poslankyne,
vážení kolegovia poslanci,
milí hostia,
spoločná
správa Ústavnoprávneho výboru
Národnej rady
Slovenskej
republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej repub-
liky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady
Slovenskej
republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu
a
národnosti, Výboru Národnej rady
Slovenskej republiky pre
zdravotníctvo
a sociálne veci a Výboru Národnej rady Sloven-
skej
republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport o vý-
sledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady
Slovenskej
republiky o nadáciách.
Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky
o
nadáciách pridelil predseda Národnej
rady Slovenskej re-
publiky
rozhodnutím číslo 943 z 29. apríla 1996
na preroko-
vanie
Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej repub-
liky,
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre finan-
cie,
rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej repub-
liky
pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Vý-
boru Národnej rady Slovenskej republiky pre
zdravotníctvo
a
sociálne veci a Výboru Národnej rady
Slovenskej republiky
pre
vzdelanie, vedu, kultúru a šport v lehote do 15. mája
1996.
Súčasne určil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slo-
venskej
republiky na skoordinovanie stanovísk výborov Národ-
nej rady Slovenskej republiky s tým, že sa skoordinované
stanoviská
výborov Národnej rady Slovenskej republiky pre-
mietnu
v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej
republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej
republiky rozhodnutím
číslo 962 z
3. mája 1996 doplnil svoje rozhodnutie číslo
943
z 29. apríla tak, že vládny návrh zákona Národnej rady
Slovenskej republiky o
nadáciách prerokuje okrem
určených
výborov
Národnej rady Slovenskej republiky aj Výbor Národnej
rady
Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.
Určené výbory Národnej rady Slovenskej
republiky prero-
kovali
vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republi-
ky
na svojich schôdzach v určenej lehote.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,
rozpočet
a menu neprijal uznesenie o výsledku prerokovania
vládneho
návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky,
lebo
podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo
44/1989 Zb. o
rokovacom poriadku Slovenskej
národnej rady
v
znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpo-
lovičná
väčšina všetkých členov výborov.
Výbor
Národnej rady Slovenskej
republiky pre verejnú
správu,
územnú samosprávu a národnosti súhlasí s vládnym ná-
vrhom
zákona Národnej rady Slovenskej
republiky o nadáciách
a
odporúča Národnej rade Slovenskej
republiky vládny návrh
zákona
Národnej rady Slovenskej republiky schváliť.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady
Slovenskej republiky,
Výbor
Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo
a
sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre
vzdelanie, vedu, kultúru a šport odporúčajú Národnej ra-
de Slovenskej republiky vládny návrh zákona Národnej rady
Slovenskej republiky o
nadáciách schváliť s
pozmeňujúcimi
a
doplňujúcimi návrhmi na úpravu.
Body 1 a 18 spoločnej
správy
nenavrhnem na hlasovanie, pretože v oboch prípadoch
navrhnem
modifikované vlastné znenie pre úpravy, ktoré tieto
dva
body sledujú, a v podstate svojím návrhom vyhoviem záme-
rom
týchto dvoch bodov.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Pokoj! Pán poslanec, neurážajte, prosím
vás.
Poslanec B. Kunc:
Som za
dodržanie rokovacieho poriadku.
Ďalej navrhnem
prijať
body 4, 11, 13, 14 a 15. Body 5, 6, 7,
8, 9, 10, 12,
16,
17 a 19 navrhnem neprijať. (Hlasy z pléna.)
O bode
1 som vravel, že mám tam modifikovaný vlastný
spravodajský
návrh. Takisto aj bod 18. (Hlasy z pléna.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ešte hovorí. Pokoj, vážení.
Poslanec B. Kunc:
Body 2
a 3 takisto navrhnem neprijať.
Ďakujem za upo-
zornenie.
(Hlasy z pléna.) Tiež navrhnem neprijať
s tým, že
budem
mať vlastný návrh.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Nech sa páči, pokračujte ďalej.
Poslanec B. Kunc:
To
je všetko zo spoločnej správy. Pán
predsedajúci,
prosím
o otvorenie rozpravy. Do rozpravy sa hlásim ako prvý.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu poslancovi Kuncovi.
Otváram
rozpravu o osemnástom bode programu. Nech sa
páči,
pán spravodajca, máte slovo ako prvý. Pripraví sa pani
poslankyňa
Rusnáková.
Poslanec B. Kunc:
Panie a páni,
beriem funkciu spoločného spravodajcu v
prípade tohto
návrhu
zákona veľmi vážne. Pripomínam to preto, že som veno-
val
pozornosť aj kontaktom s tretím sektorom, štúdiu podkla-
dov,
ktoré tretí sektor pripravil a doručil do parlamentu
alebo
sa mi inak dostali do ruky.
V tejto súvislosti som sa dokonca zúčastnil aj na jed-
nom
zhromaždení predstaviteľov a sympatizantov tretieho sek-
tora
tu v Bratislave. Žiaľ, bolo to
protestné zhromaždenie.
No,
áno, pretože keby nebolo bývalo
protestné, ale normálne
na určité
prerokovanie navrhovanej normy,
asi prebieha
v
inom ovzduší, než v akom ovzduší
prebieha protestné zhro-
maždenie.
Totiž neviem ako vy, ale ja si myslím, že protest-
né
zhromaždenia a zhromaždenia vôbec nie
sú asi dosť dobrým
priestorom na tvorbu
zákonov, na nejakú legislatívnu
čin-
nosť.
Sú priestorom na uplatňovanie práva, ale, pochopiteľne,
nie sú
priestorom na tvorbu
práva. Aj keď nepochybujem
o
tom, že aj z takýchto zhromaždení môžu vzísť podnety, kto-
ré
sa niekedy v legislatívnom procese, teda pri tvorbe neja-
kého
zákona dajú využiť. Takže v tom je moja ľútosť nad tým,
že to bolo
protestné zhromaždenie, lebo
ja som naň išiel
s
celkom dobrým úmyslom, že sa niečo
dozviem, vypočujem si,
no a budem
informovanejší, čo mi
umožní zaujímať tvorivé
postoje,
pretože predpokladám, že aj tretiemu sektoru by ma-
lo
ísť o to, aby postoje, ktoré zaujíma, boli tvorivé.
Je celkom prirodzené, a ja to
nevidím ináč, ak sa na
takomto zhromaždení aj to, čo tam chceli o návrhu zákona
o
nadáciách povedať, povedali tak, ako
povedali. No a keďže
to
bolo protestné zhromaždenie, tak to
povedali tak, aby to
vyvolávalo
protest. A v tom bol ten hlavný problém. Iste,
pretože
nebolo to také, aké by to bolo, keby odborník vykla-
dal
návrh normy. O toto ide, viete?
Pretože... (Hlasy v sá-
le.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Páni
poslanci, pokoj. Páni
poslanci, prihláste sa do
rozpravy
a môžete diskutovať. Prosím vás, zachovajte pokoj.
Poslanec B. Kunc:
Jednoducho nezískal som tam poznatky tak,
ako som chcel
a
ako som v dobrej vôli myslel. To ma mrzí.
Okrem
toho som sa
zaoberal aj s ďalšími podkladmi
a
prameňmi, ktoré sa dostali do rúk mne a možno aj niektorým
z
vás. Sú to pramene zo zahraničných platných právnych po-
riadkov, menovite
z Dánska, Spolkovej republiky Nemecko,
osobitne z
krajín Porýnie-Falcko a
Bavorsko, Francúzsko
a
sprostredkovane aj Česko a Maďarsko. Dal som si teda náma-
hu
aj s prehliadnutím a štúdiom týchto podkladov tak, aby
som
mohol urobiť niektoré závery. Pozorne
som si potom pre-
čítal
aj podklad s názvom Posudok a odporúčanie Európskeho
nadačného
centra a Law Clase Verbeke Brusel
z 10. 5. 1996.
Tento
podklad som tiež dostal do rúk od
predstaviteľov tre-
tieho
sektora.
Niežeby som tento podklad považoval za
niečo od veci,
ale
porovnal som si niektoré konštatovania,
resp. odporúča-
nia
v ňom a niečo bolo aj prekvapujúce.
Napríklad vo veci
základného
imania, to je v časti II písmeno a) toho posudku,
ak ho niektorí
máte v rukách, sa hovorí, že
- citujem:
"Členské
štáty obyčajne nestanovujú špeciálnu
výšku základ-
ného
imania." Napríklad Nemecko neudáva žiadnu konkrétnu su-
mu.
V spomenutom nemeckom prameni sa však v
súvislosti so
základným
imaním uvádza, že schvaľovací úrad
spolkovej kra-
jiny
Porýnie-Falcko schvaľuje nadácie
spravidla len vtedy,
ak
nadácia disponuje základným
kapitálom najmenej 50 tisíc
nemeckých
mariek. V Dánsku rovnako platí povinnosť preukázať
pri
založení nadácie vlastný majetok v sume najmenej 250 ti-
síc
dánskych korún. Dozorný orgán, to je
ministerstvo spra-
vodlivosti,
môže v osobitných prípadoch povoliť menšiu sumu.
Toto
zistenie, musím povedať
úprimne, otriaslo mojou
dôverou
v tento podklad. Všimol som si potom ešte osobitne
otázku
auditu, o ktorom posudok hovorí, že vo väčšine právna
úprava nevyžaduje
audit. Pramene zo spomenutých platných
právnych
poriadkov hovoria toto: V Dánsku hospodárska správa
musí prejsť
auditom - jedným
alebo viacerými audítormi.
V
spolkovej krajine Porýnie-Falcko ročnú
uzávierku musí na-
dácia predložiť dozorovaciemu úradu. Rovnaká je aj úprava
v
spolkovej krajine Bavorsko s
možnosťou dať urobiť audit,
a
v tom prípade nadácia predloží
dozorovaciemu orgánu audí-
torskú správu.
Vo francúzskej úprave nadácie predkladajú
správu
o činnosti a hospodárení a predkladajú ju miestnemu
správnemu
orgánu alebo policajnému prefektovi v mieste svoj-
ho
sídla.
Všimol som si ešte, či sa určuje povinnosť
zostavovať
rozpočet.
Áno. Všade. A práve tak aj povinnosť vyhotovovať
výročnú
hospodársku správu. Tieto zistenia pre
mňa nezname-
najú,
že by som poznatky tohto dokumentu nebral do úvahy. No
je
tu ešte niečo iné, čo nie je dobré a na čo chcem pouká-
zať.
Medzi pozoruhodné anomálie nášho
súbežného vývinu patrí
aj
to, že aj v takých oblastiach spoločenského života, kde
je
záujem rovnaký, resp. spoločný, prístup k riešeniu a jeho
spôsoby
však nie že sú diferencované, ale doslova kontro-
verzné
a vyvolávajú vzájomné rozpory, niekedy
až nepriateľ-
stvo.
To sa nevyhnutne prejavuje aj na celkovom spoločenskom
ovzduší,
ktoré sprevádza v legislatívnej činnosti tak pôsob-
nosť
vlády, ako aj parlamentu, a rozhodne jej neosoží. Pred-
parlamentný
spor o návrhu zákona o nadáciách je
eklatantným
príkladom.
Pritom
opätovne musím zdôrazniť,
že záujem štátu či
vládnej
moci, ktorá návrh predkladá, je v skutočnosti totož-
ný
s deklarovaným záujmom tretieho sektora
a ním predstavo-
vanej
časti verejnosti v tom zmysle, že obaja jednoznačne
považujú
nevládny sektor sformovaný v nadáciách
a jeho čin-
nosť za
vhodné subjektové spektrum všeužitočnej činnosti
v
živote spoločnosti. Názorový problém
vzniká až v tom, aká
legislatívna
úprava by bola najvhodnejšia, či práve tá, kto-
rú
návrh ponúka. Lenže v žiadnom prípade nemožno pristupovať
k
predkladanej úprave s tým, že jej
cieľom je zlikvidovanie
tretieho
sektora, ako to jeho niektorí predstavitelia uvá-
dzali.
Prečo? Pretože nielen Slovenská republika, ale ani
vari
všetky štáty sveta, okrem Kuvajtu, nie sú dosť bohaté
a
solidárnostné na to, aby sa zaobišli bez nevládneho sekto-
ra.
Ten je jediný dosť tvárniteľný na to,
aby umocnil soli-
dárnostnosť
štátu a vykonával všetky tie humanitné, sociálne
i
ďalšie neštandardné činnosti, na ktoré sú niektorí jednot-
livci
alebo skupiny ľudí odkázané.
Takže, panie a páni, nie likvidácia, ale opak je prav-
dou
- hľadanie tolerancií, ktoré poskytnú
určité záruky ne-
rušeného pôsobenia
nadácií, ktoré sú
nadáciami v pravom
zmysle
slova. A tu treba spozornieť. Prečo
nadácie v pravom
zmysle
slova? Musíme totiž vedieť a vidieť, že vo vývine na-
dácie
ako spoločenskej inštitúcie, ešte nehovorím o právnej,
len
o spoločenskej, sa v čase od roku 1990 až doteraz uplat-
nila
veľká miera samovývinu. Právna
úprava, ktorá tu bola,
a
to až príliš kusá, prišla jednak
veľmi neskoro, jednak
vôbec
neusmernila vývin, lebo mala v skutočnosti len eviden-
čný
obsah.
Samovývin, ktorý - nemyslím v zlom -
má vždy svoje
kladné
i záporné stránky. Ukázalo sa to aj v
tomto prípade.
Kladný
vplyv samovývinu sa tu ukázal v tom, že predstavil
nadáciu
ako určitú všeobsiahlu formu, do ktorej sa vmestí
takmer
každá verejnoprospešná činnosť, ktorá predpokladá fi-
nančné
náklady. Prečo je to tak? Preto, lebo v samovoľnom
chápaní
nadácie sa uvažuje o priebežnom toku peňazí, teda
o
plynulom prijímaní peňazí zo všetkých zdrojov a o plynulom
vydávaní
podľa potreby, pričom potreba je v tomto
prípade
určujúca. Zdôrazňujem potreba, nie možnosti nadácie, a to
bez
ohľadu na to, odkiaľ a aké financie získajú činovníci,
resp.
aparát nadácie vlastným alebo cudzím pričinením.
Týmto samovoľným vývinom sa terajšie nadácie javia ako
verejnoprospešné
organizácie s účelovým spojením nie
pevné-
ho
majetku, ale priebežne získavaných
finančných prostried-
kov
a ľudí, ktoré plnia nimi vymedzený
účel, prípadne odob-
rený poskytovateľmi finančných
prostriedkov. Tolerancie,
postavenie,
pôsobnosti verejných i súkromných vzťahov týchto
organizácií vrátane používania získaných finančných prost-
riedkov
sú plne účelové a samosprávne s tým, že
o ich vše-
užitočnosti
nemôžu byť pochybnosti. Bolo by to teda v úplnom
poriadku, keby nešlo
o čosi, čo štát popri ich
verejnej
osožnosti
predsa len musí zaujímať, a to je tok peňazí, kto-
rý ich prostredníctvom prebieha a
pozornosti štátu uniká.
To,
pravda, nezmenšuje ich zásluhy za všetko dobré, čo ro-
bia,
a práve preto by im nemalo prekážať, že niečo o ich ak-
tivitách
chce vedieť aj štát, ktorý im chce vytvárať čo naj-
lepšie
podmienky.
Veď
právne poriadky nielen
európskych krajín svedčia
o
tom, že tretiemu sektoru ponechávajú
síce veľký priestor,
no chcú byť
o jeho pôsobnosti
informované okrem iného aj
preto,
aby mu mohli vychádzať v ústrety
vhodnými organizač-
nými,
finančno-správnymi i daňovými riešeniami. V tomto zna-
mení má racionálne jadro určenie dolnej
hranice určitého
základného
majetku a spôsobu jeho obhospodarovania, povin-
nosť
vypracúvať rozpočet použitia
disponibilných výnosov na
štatútom
určené účely činnosti nadácie i vypracúvanie výroč-
nej
správy a jej kontrolné preskúmanie. Je to spoločný znak,
lepšie povedané,
sú to spoločné znaky platných
právnych
úprav
v Európe.
Nová právna úprava, o ktorej rokujeme,
nebude v právnom
poriadku
Slovenskej republiky novinkou.
Stredoeurópske prá-
vo,
do ktorého patrilo aj uhorské právo, pozná právny inšti-
tút nadácie už
od 16. storočia, pretože bola a dodnes je
veľmi
používaná s rovnakým účelovým
obsahom. Bola teda sú-
časťou právneho poriadku aj v našej krajine až do svojho
faktického
zániku, a potom zrušenia v päťdesiatych rokoch.
Je
tu teda aj určitá historická väzba, ktorá sa evidentne
prejavuje
v navrhovanej úprave, v chápaní a v
konštituovaní
nadácie
ako združenia majetku a využívaní
výnosov z neho na
určené
účely. Toto chápanie je vlastné nadačnému právu v ce-
lej
Európe, v súlade s reálnym postavením tretieho sektora
v
tom zmysle, že bez pevnej majetkovej základne so šancou
získavať
ďalšie príjmy by svoje poslanie nemohol plniť.
Náš prerokúvaný návrh zákona nie je v
tomto smere žiad-
nou
výnimkou a najmä nie je žiadnym reštrikčným opatrením.
Nie
je. Plne rešpektuje požiadavky
medzinárodného spoločen-
stva
na právnu reguláciu nadácií a zásady i
ciele ekonomic-
kého postavenia neziskových právnických osôb tak, ako sú
koncipované
v tzv. náčrtovom projekte
Medzinárodného centra
pre
neziskové právo. Som o tom presvedčený, panie a páni, že
úpravu treba prijať, pretože chýba, a neviazaný, samovoľný
vývin
nemôže pokračovať ďalej, lebo to veci
škodí. Čím skôr
tak
urobíme ešte pred účinnosťou zákona, tým väčší časový
priestor
sa získa na pokojný a rozvážny prechod nadácií do
nového
legislatívneho režimu na osoh všetkým.
Preto odporú-
čam,
aby ste hlasovali za jeho prijatie.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu poslancovi Kuncovi. Nech sa páči, do roz-
pravy
je prihlásená pani poslankyňa Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Vážený pán podpredseda,
vážená Národná rada,
vážení členovia vlády,
aktivity regionálnych nadšencov mimovládnych organizá-
cií
vrátane nadácií, ktorí najmä v oblasti vzdelávania, kul-
túry,
ľudských práv, mládeže,
zdravotníctva, charity a ži-
votného
prostredia často zachraňujú to, na čo štát nemá ale-
bo
o čo nemá záujem, sú týmto vládnym návrhom ohrozené.
Som zo Stredoslovenského kraja, kde pôsobí - mimo Bra-
tislavy
- najviac nadácií a iných
neziskových organizácií
v
Slovenskej republike. Je to 24,3 %. Som
z Lučenca, z mes-
ta,
kde od roku 1991 zaregistrovali 22 nadácií. Som členka
Novohradskej
nadácie, ktorej poslaním je podporovať
kultúru
Novohradu.
Pre toto všetko sa cítim osobne zainteresovaná na
úsilí
tretieho sektora zdokumentovať užitočnosť mimovládnych
organizácií
a poukázať na takmer likvidačný
charakter navr-
hovanej
novely zákona.
Slovenský mimovládny sektor je
niektorými označovaný
ako
džungľa desaťtisíc pochybných subjektov, organizácií, do
ktorých
odkiaľsi plynú peniaze, najmä
protislovenské, a ne-
vedno kde a v prospech koho končia. Práve preto si dovolím
na
faktoch a číslach dokázať, čo sú schopní dokázať tí, kto-
rí
slúžia veciam verejným, bez platu od štátnej správy a bez
byrokratickej
administratívy.
V nadáciách a v iných neziskových
organizáciách pracuje
v
Slovenskej republike približne 5 000
pracovníkov na plný
alebo
čiastočný úväzok a 400 tisíc dobrovoľníkov, ktorí, sa-
mozrejme,
cítia, že v týchto chvíľach Národná rada rokuje aj
o
nich. Títo ľudia slúžia dobrovoľne
a slúžia občanom. Dú-
fam,
že práve preto bude dnešná rozprava užitočná, pretože
so
záujmom ju sledujú nielen
predstavitelia tretieho sekto-
ra,
ale aj tie medzinárodné
organizácie, ktoré odborne po-
sudzovali
vládny návrh zákona, a určite so záujmom sledujú
rozpravu
aj tí, ktorým nadácie už raz v živote pomohli.
Vzhľadom na to, že dosiaľ sa problematika nadácií for-
mou
samostatného zákona neriešila, je, podľa mňa, nevhodné
nepostupovať
normálnou legislatívnou cestou. To
znamená, že
vláda
mala najskôr predložiť návrh zásad zákona o nadáciách.
To
je po prvé.
Po druhé - chcem povedať, že som presvedčená o tom, že
spoločnosť
nepociťovala naliehavú potrebu prijať podobný zá-
kon
v takomto skrátenom termíne. To znamená, že pravdepodob-
ne
väčšina spoločností nepochopí ani predsedu vlády, ktorý
predložil vládny návrh zákona predsedovi
Národnej rady na
skrátené ústavné
konanie. Citujem pána
predsedu vlády
"vzhľadom na
naliehavosť riešenia problematiky". Ak bola
problematika naliehavá, kedy na to vláda prišla, keď jej
riešenie
nezahrnula ani do harmonogramu
legislatívnych úloh
vlády
Slovenskej republiky na roky 1996-1998?
Je to výňatok
z
dokumentu z júna roku 1995. Po pol roku však vláda zmenila
svoj
názor.
Čoho
sa nadácie dopustili, čo a koľko
spreneverili,
ktoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo živnostenského
zákona
porušovali, aké nedostatky im daňové úrady zistili?
Mám také podozrenie, že v správe
Najvyššieho kontrolného
úradu
sa skôr dočítam o porušovaní zákona
úradníkmi štátnej
správy, ako sa
dočítam v záznamoch
ministerstva financií
o
porušovaní zákona nadáciami.
Je zaujímavé, že medzirezortného konania
sa z minister-
stiev
k návrhu zákona, ktorý vypracovalo
Ministerstvo spra-
vodlivosti
Slovenskej republiky v decembri 1995, vyjadrili
len
ministerstvo financií, ministerstvo
dopravy, pôšt a te-
lekomunikácií,
ministerstvo práce, sociálnych vecí a
rodiny
a
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Ministerku škol-
stva
a ministra zdravotníctva tento návrh zákona pravdepo-
dobne
netrápil. Veď práve v ich oblasti
záujmu pracuje naj-
viac
nadácií v Slovenskej republike. Práve
preto je pre mňa
nepochopiteľné,
že v záznamoch medzirezortného konania som
tieto
dve ministerstvá s ich pripomienkami nenašla.
Je zrejme hlavné a podstatné, aby
sa v pripomienkovom
konaní
zúčastnil Štatistický úrad, ktorý si
dovolil mať as-
poň
jednu-jedinú pripomienku. Na istom
pripomienkovom kona-
ní
sa zúčastnili aj zahraničné
organizácie, ktoré prejavili
o
novelu zákona, samozrejme, záujem
a ochotu hodnotiť, na-
príklad
aj na základe požiadania Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej
republiky. Ide napríklad o isté
stanoviská, kto-
ré
podalo Medzinárodné centrum pre
neziskové právo ICNL zo
Spojených
štátov amerických, a ďalej napríklad
pre Európsku
komisiu vypracovali
experti Európskeho nadačného
centra
z
Belgicka celý rad pripomienok, pričom v závere posudku od-
porúčajú
vláde návrh zákona o nadáciách prepracovať.
ICNL upozorňuje, že by bolo vhodné, aby sa v Národnej
rade
Slovenskej republiky naraz
prerokúvali všetky zákony,
ktoré
sa týkajú nielen nadácií, ale aj občianskych združení,
verejnoprávnych inštitúcií,
a aby nemohlo dôjsť k istému
zneisteniu
v týchto oblastiach, ak by sa tieto
návrhy záko-
nov
prijímali postupne.
Grémium tretieho sektora dostalo mnoho podporných sta-
novísk vo
svojom snažení o
verejnú diskusiu s
vládou
a
o hľadanie istého kompromisu, čo určite potvrdí aj pani
podpredsedníčka vlády. Pripomienky Grémia tretieho sektora
v
pripomienkovom konaní neboli zohľadnené, rovnako ako nebo-
li
zohľadnené kľúčové pripomienky ICNL.
Najzávažnejšou výstrahou - prosím, to
vravím v úvodzov-
kách
- zahraničných odborníkov, ale aj politikov, bolo konš-
tatovanie, že nadácie
budú výrazne podrobené
rozhodovacej
právomoci štátnej správy a že sa nadmerne
silno zvyšuje
vplyv a kontrola
štátu. To sú stanoviská odborníkov, ale
i
politikov z Českej republiky a zo
Spolkovej republiky Ne-
mecko.
Dúfam, že v diskusii vystúpia najmä tí poslanci, kto-
rí
majú isté zahraničné skúsenosti, najmä
účastníci týžden-
ného pobytu v
Londýne, ktorí sa
zúčastnili na seminároch
a
stretnutiach na štúdium vzťahu britskej
vlády a mimovlád-
nych
organizácií.
Vzhľadom
na vzájomnú previazanosť
zákona o nadáciách
a
daňových zákonov je potrebné v tejto chvíli, myslím si,
vytvoriť
istý priestor daňových úľav, ako je to bežné v kra-
jinách
s rozvinutou demokraciou, alebo
priestor na to, aby
podnikateľské
subjekty podporovali nadácie, pretože sa im to
vyplatí.
Pripravovaný vládny návrh zákona o dani
z príjmov,
ktorý novelizuje zákon číslo 286/1992 Zb. a ktorý by mal
platiť
od 1. januára 1997, obsahuje už teraz
vo svojej pra-
covnej
verzii pre neziskové organizácie rad nevýhod. A ak by
členovia
vlády chceli prípadne spochybniť, že v tomto návrhu
sú
nevýhody alebo nie sú nevýhody, materiál mám k dispozícii
a
môžeme, samozrejme, o ňom viesť diskusiu.
Podľa
prísľubov podpredsedníčky vlády
pani Kataríny
Tóthovej
a zodpovedných pracovníkov ministerstva financií na
rokovaní
s členmi Grémia tretieho sektora vo februári
tohto
roku
bol prísľub, že výnosy z majetku budú v neziskových or-
ganizáciách
oslobodené od daní z príjmov. Návrh zákona o da-
ni
z príjmov však tento prísľub neobsahuje. Novela zákona
o
dani z príjmov, samozrejme, obsahuje ešte niekoľko ďalších
častí.
Napríklad každá nezisková
organizácia, ktorá vykáže
či
už kladný, alebo záporný základ dane, bude musieť pred-
kladať daňové priznanie a podrobnejším spôsobom
vykazovať
účtovníctvo.
Neziskové organizácie za istých okolností dote-
raz nemuseli podávať daňové priznanie. Tento
návrh, bohu-
žiaľ,
asi vymyslel niekto, kto chce
neziskovým organizáciám
a
daňovým úradom komplikovať život. Aj keď nezisková organi-
zácia
nevykáže základ dane, zdania sa jej úroky na bežných
účtoch.
O ďalších nevýhodách sa už nebudem zmieňovať.
Preto
opakujem, že novela zákona, ktorá úzko
súvisí
s
ďalšími zákonmi, mala byť predložená a
prerokovaná v rov-
nakom
časovom horizonte s ostatnými.
Teraz by som pristúpila k mojim hlavným
výhradám, ktoré
mám
k vládnemu návrhu zákona. Je to už, samozrejme, tých de-
sať známych výhrad, ktoré verejne publikovalo
aj Grémium
tretieho
sektora, a dovolím si len v skratke uviesť výňatok.
Vládny
návrh predpokladá registráciu
na ministerstve
vnútra.
Nepriamo zavádza opäť
dvojstupňovosť, keďže Minis-
terstvo
vnútra Slovenskej republiky môže pred registráciou
nadácie
požiadať o stanovisko príslušný orgán.
Ak tento or-
gán dá negatívne stanovisko k otázke,
či účel nadácie je
všeobecne
prospešný, ministerstvo vnútra nadáciu
nezaregis-
truje.
Druhá najzávažnejšia a myslím si, že
kľúčová pripomien-
ka sa týka základného imania nadácie. Vládny
návrh požaduje
od
zakladateľa zložiť pri zakladaní nadácie majetok v hodno-
te
100 tisíc korún. V dôvodovej správe však, bohužiaľ, nie
je
vysvetlené, akú funkciu má
základné imanie plniť. Tento
majetok
sa týmto spôsobom stáva umŕtvený,
nepoužiteľný, bez
ktorého
nadácia nemôže vzniknúť, ale ktorý
nemôže nikdy po-
užiť
na poslanie všeobecne prospešného cieľa.
Podľa vládneho návrhu môžu súdy pred definitívnym zru-
šením
nadácie určiť lehotu na odstránenie zistených nedos-
tatkov,
avšak nemusia. Myslím si, že takáto
benevolencia by
nebola
vhodná.
Vládny návrh zákona predpisuje povinnú trojročnú
obmenu
všetkých členov riadiacich orgánov nadácie a
vylučuje ich
možnosť
opätovného zvolenia do funkcií. Veľmi
ťažko si viem
predstaviť túto trojročnú obmenu všetkých členov v
takých
nadáciách,
ktoré pôsobia v malých obciach.
Vládny návrh zákona požaduje
preukazovanie zdrojov
a
pôvodu majetku, ktorý bol nadácii
darovaný. Rovnako poža-
duje
nahlasovanie darcov daňovému úradu.
Vládny návrh obme-
dzuje
výdavky na prevádzku nadácie
maximálne do výšky 10 %
celkových
ročných výdavkov. To, bohužiaľ, bude
znamenať buď
priamu likvidáciu mnohých nadácií, alebo zníženie
kvality
ich
práce.
Vládny návrh ustanovuje nadáciám
povinnosť predkladať
ročnú
účtovnú uzávierku na overenie audítorovi, ak ich ročný
obrat
dosiahne hodnotu 5 miliónov korún. Tu by som chcela
poznamenať,
že niektoré nadácie si audit dávajú robiť aj bez
toho,
aby im to prikazoval zákon. Sú to tie nadácie, ktoré
sú
schopné získať väčší obnos finančných prostriedkov a veľ-
mi
rady by mali, samozrejme, všetky
účtovné veci v poriadku
aj
kvôli kontrole daňového úradu, takže je to síce vec, pro-
ti
ktorej sa mnohé nadácie stavajú, ale niektoré ju využíva-
jú.
Vládny návrh vylučuje možnosť, aby
nadácie mohli získať
dotácie zo
štátneho rozpočtu, štátnych fondov a súčasne
z
rozpočtov obcí.
Vládny
návrh obmedzuje správnu
radu pri nakladaní so
súkromným
majetkom nadácie nad bežný rámec daný Občianskym
zákonníkom.
Neviem si predstaviť, aby boli nadácie schopné
do
31. marca príslušného kalendárneho roka predkladať svoj
rozpočet.
Vládny návrh vymenúva činnosti, ktoré sú v nadácii po-
volené
vykonávať, pričom ich definuje ako podnikanie.
Dovolím si práve preto, kvôli výhradám,
ktoré som pred-
niesla,
predložiť znenie pripomienok, ktoré menia dosť veľké
množstvo
paragrafov.
Prvý pozmeňujúci návrh. Zmeniť text § 5
takto: "Nadácia
môže
organizovať verejné zbierky, prevádzkovať lotérie a iné
podobné hry.1)
Nadácia môže organizovať vlastné programy
kultúrneho,
vzdelávacieho, publikačného, sociálneho, športo-
vého či
iného všeobecne prospešného
charakteru v súlade
s
cieľmi nadácie, ak touto činnosťou účinnejšie využije svoj
majetok."
Odkaz pod čiarou k číslu 1: "Zákon SNR číslo 194/1990
Zb.
o lotériách a iných podobných hrách
v znení zákona SNR
číslo
68/1992 Zb. a zákona NR SR číslo 249/1994 Z. z."
Navrhujem tento paragraf zaradiť do
piateho oddielu zá-
kona
- Hospodárenie nadácie.
Pripomienka k § 4. Navrhujem vypustiť § 4, čo znamená,
že
sa nebude určovať povinnosť mať základné imanie.
Pozmeňujúce návrhy v § 11.
V § 11 - Vznik nadácie -
v
odseku 1 druhú vetu nahradiť novou vetou tohto znenia:
"Register
vedie príslušný súd podľa osobitného zákona na ve-
denie obchodného registra (ďalej len
"registrovaný súd").
Register
je verejný."
V § 11 v odseku 2 navrhujem vypustiť
poslednú časť dru-
hej
vety v tomto znení: "a o tom, z
akých zdrojov bol nado-
budnutý,
a o jeho pôvode". Druhá veta
odseku 2 sa bude kon-
čiť
slovami: "doklad o výške majetkového vkladu do nadácie".
V
§ 11 - Vznik nadácie -
navrhujem vypustiť odsek 3,
ktorý
hovorí o tom, že Ministerstvo vnútra Slovenskej repub-
liky
si môže pred registráciou vyžiadať
stanovisko ďalšieho
ústredného
orgánu štátnej správy.
Pozmeňujúce návrhy k § 15. V § 15 -
Zrušenie nadácie
rozhodnutím
súdu - odsek 1 vypustiť, vrátane písmen a),
b),
c),
d), e), g), h). V odseku 2 zmeniť fakultatívne "súd môže
určiť"
na obligatórne, "súd určí pred rozhodnutím zrušenia
nadácie".
Ide o lehotu na odstránenie dôvodu, pre ktorý by
bolo
možné navrhnúť zrušenie nadácie.
Pozmeňujúci návrh k § 20. Navrhujem nahradiť text § 20
novým
textom tohto znenia:
"§ 20
Zloženie a vznik správnej rady
(1) Správna rada musí mať najmenej troch
členov. Členom
správnej
rady môže byť len fyzická osoba,
ktorá je v plnom
rozsahu spôsobilá
na právne úkony
a nie je v nadácii
v
pracovnoprávnom alebo obdobnom pomere.
(2) Prvých členov správnej rady vymenúva
zakladateľ, ak
zakladacia
listina neustanovuje inak.
(3) Členstvo v správnej rade je
nezlučiteľné s člen-
stvom
v dozornej rade v tej istej nadácii.
(4) Členom správnej rady nemôže byť
osoba, ktorej sa
poskytujú
prostriedky nadácie na plnenie účelu nadácie.
(5) Členstvo v správnej rade je
dobrovoľnou funkciou.
Člen
správnej rady má nárok na náhradu výdavkov, ktoré mu
pri
výkone tejto funkcie vzniknú."
Navrhujem nahradiť text § 21 novým textom
tohto znenia:
"§ 21
Funkčné obdobie
(1) Štatút nadácie môže určiť dĺžku
funkčného obdobia
a
spôsob obmeny členov správnej rady.
(2) Členstvo v správnej rade zaniká:
a) smrťou,
b) uplynutím funkčného obdobia, ak ho
určuje štatút
nadácie,
c) odstúpením,
d) odvolaním správnou radou za podmienok určených
v
štatúte nadácie.
(3) Návrh na voľbu nových členov môže
podať ktorýkoľvek
člen
správnej rady alebo zakladateľ."
Pozmeňujúci návrh k § 28. Navrhujem § 28
nahradiť novým
znením:
"§ 28
(1)
Nadácia je oprávnená
spravovať svoj majetok.
Správna
rada rozhoduje o nakladaní s majetkom
nadácie v sú-
lade
s cieľmi nadácie a za podmienok stanovených týmto záko-
nom.
(2)
Majetková účasť nadácie na podnikaní iných osôb
nesmie
presiahnuť 30 % celkového majetku
nadácie. To nepla-
tí,
ak ide o cenné papiere vydané štátom, alebo za splatenie
ktorých
ručí štát. Verejne obchodovateľné cenné papiere môžu
byť
nakupované a predávané len na verejných trhoch.
§ 30 - Príjmy nadácie. V tomto paragrafe navrhujem vy-
pustiť
odsek 3. Z príjmov podľa odseku 2 - štátny a obecný
rozpočet
- sa nemôžu totiž uhrádzať výdavky na správu nadácie.
V §
31 - Výdavky nadácie -
navrhujem vypustiť odseky
2
a 3. V odseku 4 vypustiť slová
"najviac však do 15 % cel-
kových
výdavkov nadácie za učtovné obdobie". Ďalšie odseky
sa
prečíslujú.
Ďalej navrhujem vypustiť § 32 - Rozpočet
nadácie. Stačí
ustanovenie
v § 19, že do výlučnej pôsobnosti
správnej rady
patrí
schvaľovanie rozpočtu nadácie.
V §
34 - Účtovníctvo - v odseku 2 navrhujem nahradiť
sumu
5 miliónov korún sumou 40 miliónov
korún. Týka sa po-
vinného
auditu.
V § 35 - Výročná správa - navrhujem v
odseku 1 nahradiť
slová
"vždy do 31. marca" novým textom "najneskôr však do
6
mesiacov po skončení kalendárneho obdobia". V § 35 v odse-
ku
2 navrhujem vypustiť písmeno d) - prehľad príjmov podľa
zdrojov
a ich pôvodu. Stačí písmeno c) - prehľad o daroch
a
príspevkoch poskytnutých nadácií.
Pozmeňujúce návrhy v šiestom oddieli
- Spoločné, pre-
chodné a záverečné
ustanovenia. Navrhujem vypustiť
§ 36.
V
§ 37 - Ochrana anonymity darcu - v
odseku 1 navrhujem vy-
pustiť
v závere vety slová "s výnimkou oznámení podľa § 38".
Ďalej navrhujem vypustiť § 38, týka sa oznamovacej po-
vinnosti.
Ďalší návrh sa týka § 39. Navrhujem
vypustiť § 39 od-
sek
1.
V § 42 - Prechodné ustanovenia - v odseku
1 a 2 navrhu-
jem
vypustiť slovo "fondy" vrátane zátvoriek.
O
mojich pozmeňujúcich návrhoch
žiadam hlasovať a zo
spoločnej
správy navrhujem osobitné
hlasovanie o bodoch 1,
3
a 17.
Po týchto návrhoch mi dovoľte, aby
som prečítala nie-
koľko reakcií na
môj list, ktorý som poslala 17. januára
tohto
roku približne 100 nadáciám, v ktorom som ich poprosi-
la, aby mi
napísali o svojich
aktivitách, o svojej práci
a
úspechoch, prípadne nedostatkoch, ktoré
im zistili daňové
úrady.
Ak viacerí poslanci majú záujem, samozrejme, že potom
im
tieto listy viem predložiť, viem ukázať.
Veľmi zaujímavý bol list z Jesseniovej
lekárskej fakul-
ty Univerzity
Komenského, z Ústavu
lekárskej biochémie
z
Martina, kde informovali, že ich
nadácia pôsobí v oblasti
výskumu
poškodenia nervového tkaniva a ich
snahou je mať čo
najlepšie
výsledky v tejto oblasti a čo najrýchlejšie ich
preniesť
do medicínskej praxe. Podarilo sa im získať pri-
bližne
600 tisíc korún, ktoré venovali napríklad na nákup
prístrojov
na výskumné účely.
Nadácia Pomoc ohrozeným deťom z Bratislavy píše: "Naša
nadácia
pôsobí v regióne Bratislava V -
Petržalka. Smeruje
k
deťom, mládeži, učiteľom, rodičom
a verejnosti. Za veľké
nebezpečenstvo v našom
regióne považujeme drogy. Preto
sa
naše
odborné projekty zaoberajú primárnou
prevenciou drogo-
vých
závislostí a pomocou deťom v krízových životných situá-
ciách."
Ozvala sa
napríklad aj Nadácia Ivany Christovej,
ktorá
informuje,
že sa zaoberá predovšetkým vecnou a finančnou po-
mocou
detským domovom. V období od roku 1994
po rok 1995 sa
im
napríklad podarilo získať 1 800 tisíc korún
a ďalšie pe-
niaze
na tieto dobročinné účely získavajú napríklad benefič-
nými
koncertmi.
Ozvala sa nadácia Zdravé mesto z Banskej
Bystrice, kto-
rá
napríklad informuje, že za uplynulý rok podporili 61 pro-
jektov
v meste Banská Bystrica v celkovej sume okolo 450 ti-
síc
korún. Výsledky, tvrdia, je veľmi ťažké, samozrejme, vy-
počítať
v číslach. Cieľom tejto komunitnej nadácie je posil-
ňovať
vedomie občanov, že majú právo i
schopnosti zúčastňo-
vať
sa na riešení problémov mesta a posilniť občianske akti-
vity smerujúce k
zlepšeniu životného prostredia
v meste.
Možno
sa pre niektorých tieto sumy budú zdať malé alebo níz-
ke,
ale ten, kto pracuje prípadne v nejakej nadácii, vie,
koľko
námahy musí vynaložiť na to, aby získal peniaze na ta-
kéto
do istej miery dobročinné účely. A
práve preto si mys-
lím,
že je veľmi dôležité prijať taký zákon, ktorý týmto ľu-
ďom,
týmto dobrovoľníkom, ktorí slúžia občanom, bude pomá-
hať
a nebude im zbytočne komplikovať život, nebude z nich
chcieť
spraviť štátom riadených dobrovoľníkov.
Prejavom
slobody týchto nadácií
je ich nezávislosť
a
nadácie sú nezávislé občianske organizácie. Organizácie,
ktoré
podporujú občiansku spoločnosť, čo sa, samozrejme, nie
všetkým páči. Súčasná vládna garnitúra a
najmä činitelia
najsilnejšieho
vládneho hnutia chcú z nadácií spraviť štátom
riadených
dobrovoľníkov, tak ako by aj z občanov,
samozrej-
me,
chceli spraviť hojdacích koníkov, ktorí na všetko priky-
vujú,
tak ako by chceli niektorí spraviť z novinárov ochran-
cov
národa, a nie ochrancov pravdy. Tretí sektor neznamená
treťoradý.
Vážení poslanci Národnej rady, diskusiu o mimovládnych
organizáciách
od januára roku 1996 sleduje približne 60 %
občanov. Sú to
predovšetkým vysokoškolsky
vzdelaní ľudia,
a
práve preto by sme aj kvôli nim
mali prijať také rozumné
návrhy,
ktoré ich jednoducho nesklamú.
Oznamujem, že nepod-
porím
vládny návrh zákona, ak sa jeho kľúčové
nevhodné zne-
nia,
ktoré zmenia nadácie na štátom
riadených dobrovoľníkov
-
opakujem to naschvál tretíkrát -
nenahradia znením, ktoré
zodpovedá
istému medzinárodnému štandardu.
Vzhľadom na to, že je očakávaná široká rozprava, navr-
hujem,
aby pozmeňujúce návrhy poslancov boli
zosumarizované
do spoločného písomného materiálu, ktorý bude všetkým po-
slancom
Národnej rady rozdaný pred hlasovaním. Pred čiastko-
vými
a záverečným hlasovaním žiadam v mene poslaneckého klu-
bu
Demokratickej únie 20-minútovú prestávku.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem
pani poslankyni. Nech sa páči, pán
poslanec
Šimko.
Pán poslanec Brňák - faktická poznámka.
Poslanec P. Brňák:
Dovoľte mi, pani poslankyňa Rusnáková, krátko zareago-
vať
na vaše vystúpenie. Vo svojom vystúpení
ste okrem iného
uviedli,
že väčšina spoločnosti nepochopí atď. atď. Myslím
si,
že na tejto formulácii by nebolo nič zvláštne, ak by ste
tam dali
dodatok "myslím si",
alebo "domnievam sa",
že
väčšina
spoločnosti nepochopí. Vy ste však
svoju formuláciu
uviedli
ako fakt. Preto by som sa vás
chcel opýtať: Buďte
taká dobrá, pani
poslankyňa Rusnáková, a uveďte,
aký je
zdroj
alebo prameň tohto faktu?
A po
ďalšie, ešte jeden všeobecný
poznatok k tomu, čo
ste
uviedli. Myslím si, že ste nie celkom dobre pochopili
alebo
nechcete chápať jeden veľmi vážny fakt. Nerobíte totiž
rozdiel
- a ten rozdiel tu reálne je, aj bude
do budúcnosti
-
medzi nadáciou, medzi
neziskovou, všeobecne prospešnou
právnickou
osobou a medzi neinvestičnými fondmi.
Podľa vás,
aj
z vášho vystúpenia vyplýva, že pod nadáciami vlastne vní-
mate
a chápete všetky tieto tri subjekty v jednom. Myslím
si,
že toto je veľké nepochopenie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik, prihláste
sa, ak chcete.
Nech
sa páči, pani poslankyňa Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Pán poslanec, ja som presne používala
termíny a vždy,
keď
som zverejňovala aj isté čísla, veľmi presne som odlišo-
vala
medzi tým, keď som hovorila o
nadáciách, keď som hovo-
rila
o ďalších mimovládnych organizáciách,
aj keď som hovo-
rila
o neziskových organizáciách.
Samozrejme, viem, kde tie
termíny
treba použiť, pretože som sa snažila pripraviť. Tak-
že,
ak si pozriete záznam, tam to uvidíte.
A na vašu prvú pripomienku reagujem tak, že vám prečí-
tam
ten text: "Po druhé, spoločnosť nepociťovala naliehavú
potrebu
prijať podobný zákon v skrátenom
termíne. To zname-
ná,
že pravdepodobne nepochopí ani predsedu vlády... atď."
Čiže
som použila slovo pravdepodobne. Vašu výčitku tým ne-
prijímam.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik - faktická
poznámka.
Poslanec M. Ftáčnik:
Budem veľmi stručný a budem vecne
reagovať na kolegu
Brňáka.
Veľmi rád by som rozlišoval medzi
tými organizáciami,
ktoré
ste menovali, ale, žiaľ, vláda sa
rozhodla, že nám dá
iba
jeden typ. Neviem, prečo tak rýchlo. K
tomu sa ešte vy-
jadrím
v rozprave, ale jednoducho to nevidím. Ako poslanec
vidím
jeden výsek z predstavy, o ktorej hovoril pán minister
Liščák, že budú
aj ďalšie. Kedy, aké, čo to
bude? To je
predstava
vlády. Dohodnime sa, prerušme toto
rokovanie, po-
čkajme na tie
ďalšie dva a prerokúvajme ich spoločne aj
s
otázkou daňového zákona, ktorý dá
presne ten obraz, ktorý
by
poslanci mali mať, aby o tomto zákone mohli rozhodnúť.
Vyslovene
vo vecnom zámere, zo žiadnych iných dôvodov, len
aby sme presne
rozumeli tým rozdielom, na ktoré ste, pán
predseda
ústavnoprávneho výboru, upozornili. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR J. Ľupták:
Ďakujem. Nech žije KSČ! Prosím, pán
poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem za uvedenie, pán podpredseda.
Dámy
a páni, už niekoľko mesiacov sa
vedie diskusia
o
tzv. treťom sektore. (Šum v sále.)
Podpredseda NR SR J. Ľupták:
Nech sa páči, pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Jedni, teda pôvodcovia predloženého zákona, sa usilujú
poukazovať
na rozličné "navlas podobné zahraničné úpravy".
Iní,
hlavne tí, ktorých sa zákon bytostne najviac dotýka,
argumentujú
očakávanými dôsledkami. Skoro by sa zdalo, že tu
prebieha
odborná debata vyžadujúca čo najprecíznejšie legis-
latívne
riešenie.
Omyl, priatelia. V pozadí za diskusiou o
nadačnom záko-
ne
je politická otázka. A nie hocijaká. Je
to fundamentálna
otázka o
vzťahu štátu a
občianskej spoločnosti. Otázka
o
tom, ako široký má byť
priestor slobody človeka. Zákon
o
nadáciách je iba jedným z príkladov postupného obnovovania
mechanizmov ovládania
spoločnosti, naučený v období, keď
tvorcovia
dnešných vládnych politických
koncepcií ešte na-
vštevovali
stranícke vzdelávanie.
Grémium tretieho sektora rokovalo s pani
podpredsedníč-
kou
vlády, azda i s pánom ministrom spravodlivosti, a ako
som
počul, dohodli sa i na niektorých ústretových krokoch.
Nezakrývajme
si však oči. Vláda neustúpila a ani neustúpi
v
ničom, čo je pre jej koncepciu moci
podstatné. Všetky zá-
kladné
mechanizmy kontroly nad činnosťou nadácií si berie do
svojich
rúk - registrácie, výročné správy, hlásenia o dar-
coch.
Toto sú všetko podstatné veci.
Návštevníci z krajín, kde si už zvykli na
slobodnú spo-
ločnosť,
si výklad tvorcov zákona spravidla zdvorilo vypoču-
li.
Zdalo sa im, že právne argumenty znejú logicky, ale ako-
si nedokázali pochopiť, prečo si
štát potrebuje ponechať
svoju
všemocnú ruku nad použitím peňazí, ktoré mu nepatria
a
ani nikdy nepatrili. Tu zadávatelia tohto návrhu vysielajú
na
inej vlnovej dĺžke ako slobodný svet.
Navrhovaný zákon je súčasťou budovania autoritatívneho
režimu
na Slovensku. Režimu, ktorý vychádza z
nedôvery voči
slobodnej
iniciatíve občana ako z východiskového
predpokla-
du.
Štát sa preto usiluje postupne a systematicky prenikať
do
každej nezávislej štruktúry. To, čo je
podstatou slobod-
nej
spoločnosti, mnohosť názorov, súťaž medzi nimi, kontrola
a
rozdelenie moci, čoraz
väčšie rozširovanie vlastníctva
medzi
občanov, umožňovanie, aby v čo
najväčšom množstve ži-
votných
situácií si mohol občan vybrať sám, to
všetko sa za
posledných
19 mesiacov krok za krokom likviduje. Slučka na
hrdle
slobodnej spoločnosti sa uťahuje. Sú tu
síce ešte de-
mokratické
inštitúcie, ale majú čoraz menej kyslíka.
Budovanie autoritatívneho režimu má svoje zákonitosti.
Koncentrácia
moci si vyžaduje obmedzovanie jej reálneho roz-
delenia.
Zápas s prezidentom je logickým
predpokladom tohto
procesu na Slovensku. I spochybňovanie autority
Ústavného
súdu
nie je len vrtochom nášho kolegu pána
poslanca Cupera.
Je
to zákonitosť. Rovnako ako tajuplné
budovanie tajnej po-
lície
schopnej všetkého. Mohol by som, myslím, veľmi spoľah-
livo
predpovedať, čo všetko by malo ešte nasledovať, ale ne-
budem
dávať návody.
Obdobne bolo treba siahnuť i na
rodiacu sa ekonomickú
slobodu. Rozširovanie vlastníctva hlavne formou kupónovej
privatizácie
sa zrušilo. Privatizácia sa deje tajne, len vy-
volenými.
Ale to nestačí. Autoritatívny režim nemôže inak,
musí začať kriviť i samotný inštitút
vlastníctva. Tí, čo
privatizujú,
vlastne ani nezískavajú vlastníctvo,
iba akúsi
podmienenú lénnu držbu. Autoritatívny režim
nemôže nechať
bez
možnosti kontroly ani občiansku
iniciatívu. Tento zákon
musel
prísť. Nie kvôli možnosti kriminálneho zneužitia, však
na
to sú iné zákony, a tie jestvujú i tam, kde politickí
vodcovia
rozumejú, čo je to slobodná spoločnosť.
Predložený zákon o nadáciách je prvá
reťaz, ktorú vláda
kladie
na šiju občianskej spoločnosti. Môže
byť čo ako vy-
leštená,
môže sa kde-kto usilovať, aby ju nebolo priveľmi
vidno,
ale reťaz zostáva reťazou. Napriek tomu
som však op-
timista.
Nie preto, že by som si robil ilúzie a dúfal, že
vy, čo ste
väčšina tohto cteného zhromaždenia, azda pod
vplyvom
dákeho úžasného argumentu prijmete pozmeňujúci ná-
vrh,
ktorý by tento zákon urobil odrazu dobrým. Môj optimiz-
mus
vychádza z presvedčenia, že autoritatívny režim, ktorý
tu dnes na
Slovensku budujete, je slepou
ulicou. Nemôže
uspieť.
Vaša cesta nemá perspektívu. Nie
opozícia, na ktorú
neustále nariekate,
že vám hádže polená pod nohy, hoci
vlastne nič nemôže,
iba hovoriť, ale ľudia
vás zmietnu.
A
potom prijmeme i moderný zákon o nadáciách.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu poslancovi Šimkovi. Nech sa páči, pán po-
slanec
Kvarda. Pani podpredsedníčka vlády, nech sa páči.
Podpredsedníčka
vlády SR K. Tóthová:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážení hostia,
nedá mi nevystúpiť po prejave pána poslanca
Šimka, kto-
rý
bol viac politický ako právny, ktorý ostro kontrastoval
s
predchádzajúcim vystúpením pani poslankyne, ktorá skutočne
vošla aj do
merita legislatívneho problému.
Aj keď možno
diskutovať
o jej niektorých návrhoch, s niektorými
možno aj
súhlasiť.
Ale to, čo tu odznelo pred chvíľou, mi pripomína
prejav
z obdobia komunistického osočovania typu západu, teda
prejav,
ktorý som ja ako nečlenka strany vždy, keď som ho
počula
v rádiu, vypínala.
Je veľmi poľutovaniahodné, že zákon, ktorý je v strede
pozornosti
spoločnosti, je predmetom politických
krasojázd,
v
rámci ktorých sa od vzťahu prezidenta a
ďalších subjektov
spoločnosti spomína
Ústavný súd, polícia,
privatizácia,
všetko okolo,
samozrejme, v hrubom
osočovaní, čo priamo
s
prerokúvaným návrhom zákona nemá žiadnu súvislosť.
Chcem protestovať voči tomu, že tento zákon ide potlá-
čať
občiansku spoločnosť a jej
aktivity. V žiadnom prípade
nie.
Občianske združenia majú právnu úpravu,
existujú podľa
nej a v tejto
spoločnosti budú existovať. Existujú slobod-
ne,
nezávisle. Nadácie sú v celej západnej
Európe subjekty,
ktoré
sú združením majetku, účelovým združením
majetku, a
podmienkou
ich existencie je základina, t. j. určitá finanč-
ná
čiastka. Je preto veľkým nepochopením, keď nad zákonom
o
nadáciách lamentujeme nad existenciou či neexistenciou ob-
čianskych
združení.
Z
celého spektra bola právna úprava nadácií vybratá
preto,
že bohatosť tretieho sektora, na ktorého existencii
a
rozvíjaní táto vláda má eminentný záujem, že pokiaľ ostat-
né
subjekty sú občianske združenia,
nadácie majú svoje špe-
cifikum
a odlišujú sa od týchto ďalších subjektov práve tým,
že
je to združenie majetku.
Je poľutovaniahodné, že aj do západnej Európy
sa dávajú
informácie,
ktoré zneprehľadňujú situáciu a tvrdia, že tento
zákon
okrem nadácií upravuje aj občianske spoločnosti. A po-
tom
skutočne, evidencia, vykazovanie,
audit nad určitú fi-
nančnú
sumu je neprijateľný, ale neprijateľný pre existenciu
občianskych
združení, nie pre existenciu nadácií.
Vážení,
tu skutočne dochádza k posunom, tu
skutočne
dochádza k nenáležitým informáciám. V stredu vo
večerných
hodinách
som sa stretla s Americkou nadáciou pre európsku
spoločnosť.
Hovorili sme o registrácii nadácií. Sú z toho aj
protokolárne
zápisy. Diskutovali sme, prečítala som zákon,
uviedla
som, že nadácia sa zaregistruje, po
prvé, po druhé,
po
tretie - tieto tri podmienky. Sú tieto tri podmienky pri-
jateľné?
Kývali hlavou, áno. Čiže je tam pokyn.
Nadáciu ne-
možno registrovať. Znovu tie isté tri
podmienky - keď je
imanie, keď je
listina - v zákone je to
presne uvedené,
nechcem
citovať nepresne, lebo tu z toho budú diskusie. Spý-
tala som sa
ich: "Aký máte názor na takúto úpravu?" Pani
predsedníčka
povedala a aj ďalší dvaja členovia sa
pridali:
"Takto upravená situácia je vynikajúca. Je to vynikajúca
právna úprava, toto ste veľmi dobre
upravili." Škoda, že
sme...
(Hlasy z pléna.) Zápisy sú. Prítomní boli, spýtajte
sa
ich... (Hlasy z pléna.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Pokoj, páni poslanci. Nech sa páči, pani
podpredsedníč-
ka.
Podpredsedníčka
vlády SR K. Tóthová:
...ja nezvyknem hovoriť do vetra. Je to
skutočne tak.
Toto
ustanovenie sme prevzali a veľmi sa im páčilo. Škoda,
že
nebolo viac času. Škoda, že nebol čas na diskusiu, ale
dohodli
sme sa s predstaviteľmi Americkej nadácie, pretože
tu
boli na obmedzený čas.
Diskusia
so zástupcami Grémia
tretieho sektora bola,
boli
prítomní. A teraz otázka, prečo sa to
vytrhlo z celého
plánovaného okruhu. Preto, lebo nebolo možné prijať
jeden
zákon, ktorý bol
v legislatívnom pláne, v ktorom by bola
upravená
problematika celého tretieho sektora.
Ďalej sú tu rôzne odvolania na stanoviská zo zahranič-
ných
inštitúcií. Dovolím si povedať, že tieto inštitúcie dá-
vali
stanoviská nie na základe preloženého textu legislatív-
neho
návrhu. Navyše v stanoviskách sú rôzne nezrovnalosti,
napríklad 10 %,
ktoré tu boli
prediskutovávané, ktoré je
možné
vyčleniť na administratívu v rámci nadácie.
Medzinárodné centrum pre neziskové
právo píše, že vo
východnej
a strednej Európe neexistuje žiadna
krajina s po-
dobným
obmedzením, to znamená, nikde v Európe nie je obme-
dzenie,
ale už Európske nadačné centrum píše, že napríklad
v
Belgicku nemôže nadácia použiť
viac ako 20 % zo svojich
príjmov
na správne výdavky. Ale keď ja poviem, že v strednej
a
východnej Európe neexistuje... (Hlasy v sále.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Pokoj, pán Ftáčnik, ste kultúrny človek. Pani podpred-
sedníčka,
nech sa páči.
Podpredsedníčka
vlády SR K. Tóthová:
...preto, lebo dochádza k
skresleniam - jeden posudok
uvádza,
že neexistuje nikde, že je to neprijateľné - tu je
filozofia
nie v tom geografickom zmysle, ale vo filozofii,
jeden
posudok vychádza z toho, že vo východnej a strednej
neexistuje, že
také trendy nie
sú. Z celkového posudku
vychádza,
že tie trendy sú vlastne v západnej Európe, lebo
východná
Európa nemala históriu nadácií
počas 40 rokov. To
znamená,
že sa vysvetľuje, že taký trend nie je
progresívny
a
je neprijateľný, ale zároveň v
Belgicku to existuje. Tak
potom
ako chápať tieto pripomienky?
Myslím si, že tento zákon je významným
zákonom a v dis-
kusii
by sme sa mali snažiť o riešenie
textovej časti tohto
zákona
tak, aby sme dali pozmeňujúce návrhy, na ktorých sa
prípadne
možno zhodnúť, ale ak by sme ďalšiu diskusiu viedli
typom
vystúpenia pána poslanca Šimka, to by bolo veľmi smut-
né
a v žiadnom prípade nie prínosné.
Verím,
že tento parlament prijme zákon o
nadáciách.
Treba
konštatovať, že tento zákon je podrobný, treba konšta-
tovať,
že tento zákon zavádza do oblasti nadácií určité pra-
vidlá,
ale treba konštatovať, že čím
ďalej tým väčšia časť
našich
občanov začína vnímať tento zákon, začína sa k nemu
stavať
pozitívne. Nadácie, s ktorými som diskutovala, pocho-
pili
význam a povedali, že tento zákon
prijímajú pozitívne.
Preto
si dovolím povedať, že stanoviská k
tomuto zákonu nie
sú
také negatívne, ako sú prezentované tu niektorými opozič-
nými
poslancami.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pani podpredsedníčke vlády. S
faktickou poznám-
kou
sa hlási pán poslanec Bajan. Nech sa páči.
Poslanec V. Bajan:
Pani
podpredsedníčka, prosil by
som vás, aby ste sa
zdržali
invektív. Nemám to vo zvyku, ale jednoducho ten úvod
ste nezvládli. Tam, kde sa končí argumentácia, nastupuje
arogancia,
takže viem si predstaviť, že budete
vecne disku-
tovať
o obsahu vystúpenia pána Šimku, ale veľmi zle sa mi
počúva
z úst exekutívy, keď začne hodnotiť vystúpenie po-
slanca.
Sme v parlamentnej republike. To je jedna vec.
Druhá vec - ak poviete, že škoda,
že sme nemali čas,
nehrajme
tu divadielko. Pán poslanec Ftáčnik hovoril, že nič
nás
nenaháňa, diskutujme o tomto zákone. Takže sa pýtam, kto
nemá
čas? My ho máme.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán poslanec Harach.
Poslanec Ľ. Harach:
Ďakujem za slovo.
Pani podpredsedníčka, ja som mal stretnutie s predsta-
viteľmi
Americkej nadácie nie pre európsku spoločnosť, ako
ste
povedali vy, ale pre občiansku
spoločnosť, a musím kon-
štatovať,
že to stretnutie sa nieslo s celkom
inými poznat-
kami a diskutovali sme o iných
náhľadoch, ktoré na tento
problém majú, ako
ste ich teraz prezentovali vy. Nechcem
označiť
vaše slová, ako sa zvyknete vyjadrovať k vystúpeniam
niektorých
poslancov, že sú demagógiou, ale mne to tak troš-
ku
demagógiou zaváňalo. To po prvé.
Po druhé
- čo vám bránilo, aby ste
predložili súčasne
alebo
v primeranom slede tri zákony, ktoré by
riešili prob-
lematiku všetkých
troch typov organizácií, inštitúcií,
o
ktorých ste tu hovorili? To znamená neziskové, verejno-
prospešné
a nadácie.
Keď som túto otázku položil vo výbore pre vzdelávanie,
vedu,
kultúru a šport pánu ministrovi, ktorý predkladal ten-
to zákon, takisto nevedel na to odpovedať. Nehovoril nič
o
tom, že by to malo byť predložené, v
akom vzťahu majú byť
tieto
zákony. Čo je ešte horšie, on sa veľmi neurčito vyjad-
roval, a vy
ste na to vôbec nereagovali, v akom daňovom
prostredí
budú tieto zákony pôsobiť, v akom daňovom prostre-
dí sa budú
tieto inštitúcie pohybovať.
Hovoriť o tom, že
najskôr
vyriešime nadácie zákonom o nadáciách a potom uvidí-
me,
ako sa vyriešia daňové zákony, vážení,
čo to je? Aký je
to
prístup k tvorbe legislatívnych noriem?
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán poslanec Švec.
Poslanec J. Švec:
Dovoľte mi, prosím, aby som reagoval na
vystúpenie pani
podpredsedníčky
vlády, a pri plnej úcte k jej osobe jej
po-
vedal
niečo o tom, ako sa občania pozerajú na tento návrh
zákona
o nadáciách, ale počkám, kým sa pani
podpredsedníčka
porozpráva.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán poslanec Miklušičák. (Hluk
v sále.) Ešte
chcete
hovoriť? Nech sa páči.
Poslanec J. Švec:
Už môžem, prosím?
Pani podpredsedníčka vlády,
uviedol som svoju faktickú
pripomienku tým, že
by som pri všetkej úcte, ktorú k vám
prechovávam,
rád povedal, ako sa niektorí občania pozerajú
na
návrh tejto novely.
Viete, že študenti našich vysokých škôl
majú veľmi veľ-
ké
problémy s ubytovaním a že
"vďaka" katastrofálnemu tech-
nickému stavu našich študentských domovov
môžeme ubytovať
o
niečo viac ako polovicu našich študentov v študentských
domovoch.
Ostatní študenti bývajú na
privátoch alebo v in-
ternátoch
stredných odborných učilíšť, ktoré
teraz vlastnia
veľké
podniky v Bratislave, kde nájomné za
jedno lôžko pre-
sahuje
asi štyrikrát nájomné v študentských domovoch.
Vedomí si týchto problémov, ktoré
naši študenti majú,
sme
v januári 1995 zriadili nadáciu, ktorú
sme nazvali Štu-
dentská
banka. Z nerozpočtových finančných prostriedkov, da-
rov
a iných zdrojov sme zriadili túto nadáciu so základným
vkladom
50 tisíc korún. Túto finančnú čiastku sme potom zvý-
šili
o niektoré naše osobné príplatky alebo príspevky, ktoré
sme
poskytli študentom z vlastných platov.
Teda výška tohto
imania,
základného imania neprevýšila nikdy 100 tisíc korún.
Ale
z tejto čiastky si študenti sami vo svojej správnej rade
uhrádzali
rozdiel, ktorý museli študenti zo sociálne slab-
ších
rodín vyplácať za nájomné. Týmto sa pomáhalo z našej
nadácie.
Pýtam sa, ako našim študentom, našim spoločným štu-
dentom
vysvetlíte, prečo musíme túto nadáciu zrušiť.
A ešte by som sa vás rád spýtal, či ste
sa spýtali pani
riaditeľky
nadácie pre občianske spoločnosti, aký finančný
základ
majú americké nadácie, či takisto
20-násobne prekra-
čujú priemerný plat občana Spojených štátov, a
či každý
sponzor,
ktorý vkladá finančné prostriedky
do nadácie nad
päťtisíc
dolárov, je povinný tento svoj
príspevok zverejňo-
vať.
Myslím, že nie. A tiež by som si
neprial, ak vložím do
ktorejkoľvek
nadácie akúkoľvek čiastku, aby bola zverejnená.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec
Miklušičák. Pán mi-
nister
chce reagovať, nech sa páči. Pardon, prepáčte.
Minister spravodlivosti
SR J. Ličšák:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
ak dovolíte, to čo povedal pred
chvíľou pán poslanec
Harach,
nie je pravda, pretože vo výboroch, kde som predkla-
dal
predlohu zákona, som jasne vysvetlil, že predkladáme or-
ganizačné
zákony, na ktoré nadviažu ďalšie už v úvode spome-
nuté
návrhy zákonov, ktoré vytvoria ďalšie
dve právne formy
pre
oblasť tretieho sektora. Teda bude to zákon o neinves-
tičných
fondoch a o združení výlučne peňažných
prostriedkov
určených
na všeobecne prospešný cieľ. Tí, ktorí boli na tom-
to
rokovaní výboru, vedia tiež, že sme sa zrozumiteľne do-
hodli
na tom, že nadácie by predsa nemali žiaden zmysel, ke-
by
tu neboli daňové, colné a finančné úľavy. Zrozumiteľne,
myslím
si, som vysvetlil, aké právne formy treba v budúcnos-
ti
očakávať. Tieto návrhy sú už totiž aj
spracované a pred-
ložené
do legislatívneho procesu.
Osobne by som bol najradšej, keby išli všetky tri spo-
lu. Ale máme
tu nadácie, ktoré môžu nadobudnúť účinnosť,
dajme
tomu, aj súbežne s ďalšími dvoma
predlohami, ktoré sú
spracované.
Neznamená to však, že nebude možné počkať na-
príklad
aj na novelu zákona o daňových, colných a finančných
úradoch.
Ešte raz - potreboval som vystúpiť z toho dôvodu,
aby
som vysvetlil, čo sa skutočne hovorilo na rokovaní výbo-
rov,
kde som predkladal návrh. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec J. Miklušičák:
Pán predsedajúci,
Národná rada,
pani podpredsedníčka vlády, z vašej
reakcie vyplýva iba
jedno.
Kolega Šimko skutočne trafil klinec po hlavičke a vy-
jadril
sa k zásadnému problému tohto zákona.
Ďakujem vám.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán poslanec Rosival.
Poslanec I. Rosival:
Ďakujem pekne za slovo. Chcem sa vrátiť
k vystúpeniu
pani
podpredsedníčky. Rád by som povedal, že nielen pán Šim-
ko, ale aj
ja a veľmi mnoho ľudí, ktorých poznám, značná
časť
verejnosti si myslí, že... Tiež počkám, až pani pod-
predsedníčka
dohovorí.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
No hovorte, ona vás nemusí počúvať. V
demokracii vás
nemusí
počúvať. Nech sa páči.
Poslanec I. Rosival:
Chcel by
som povedať, že pán Šimko nie je
u nás sám,
kto
si myslí, že sa tu skutočne buduje autoritatívna spoloč-
nosť.
Toto je dosť rozšírený názor. Okrem príkladov, ktoré
povedal
on, dajú sa povedať aj ďalšie. Boli prijaté alebo
navrhované
viaceré zákony, kde sa veľmi zreteľne posilňujú
kompetencie
štátu na úkor kompetencií obcí alebo iných ko-
munít.
Jedným z takých príkladov bol aj dnešný zákon o cest-
nej
doprave.
Ďalším príkladom je zákon o
vysokých školách, kde vo
viacerých
návrhoch, ktoré existovali, ktoré existujú, sú ob-
medzené
viaceré kompetencie akademickej obce a je snaha pre-
sunúť
ich na ministerstvo školstva, a teda na štátnu správu.
Uvediem
len dva drobné príklady. Jeden z nich je skutočnosť,
že
sa navrhuje, aby odvolacie konanie voči neprijatiu bolo
tiež
zavŕšené kompetenciami ministerstva, teda aby minister-
stvo
mohlo vstupovať do tohto procesu, a
rovnako podľa tých
návrhov
ministerstvo má možnosť vstupovať aj do rozhodovania
vedeckých
rád.
Takže aj v oblasti vysokých škôl sú
návrhy, ktoré jasne
obmedzujú
činnosť a kompetencie akademickej obce a posilňujú
kompetencie
štátu. Takže o tom niet pochýb a takýchto prí-
kladov
by sa mohlo povedať mnoho.
Ďalej chcem nadviazať na to, čo
povedal pán poslanec
Ftáčnik.
Myslím si to isté a myslím si, že skutočne mohli
byť
predložené viaceré zákony súčasne. A obávam sa, že môže-
me
dopadnúť tak, ako sme dopadli s návrhom zákona o jazykoch
menšín,
ktorý mal byť tiež prerokovaný, počuli
sme, že bude
prerokovaný,
ale stále sa k nemu akosi nedostávame.
A
tretie, čo by som chcel povedať, že tiež súhlasím
s
pánom poslancom Šimkom v tom, že
autoritatívna spoločnosť
je
skutočne cesta do slepej uličky. Táto skutočne nemá bu-
dúcnosť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán poslanec Harach.
Poslanec Ľ. Harach:
Ďakujem pekne.
Pán minister, len jednu vetu. Dôrazne protestujem voči
tomu,
aby ste označili to, čo som povedal, za nepravdu, za
klamstvo.
Ja to skutočne nemám vo zvyku, a ako povedala aj
pani
podpredsedníčka, že nehovorí do vetra,
ja určite neho-
vorím
do vetra. Môžem predložiť môj písomný
záznam toho, čo
ste
hovorili. Najlepším dôkazom toho je to, že vlastne odpo-
veď
na otázku vždy idete prečítať z nejakého dokumentu.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Dobre. Pán minister.
Minister spravodlivosti
SR J. Liščák:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
nerád by som tieto veci ďalej komentoval.
Nepovedal som
lož, povedal som
nepravdu. Je možné, že ste neboli práve
vtedy
na rokovaní výboru, lebo som si všimol,
že niekedy sa
aj
niekoľkokrát odchádzalo. Ale skutočne tieto veci sme opa-
kovane
vysvetľovali vo všetkých výboroch, kde som osobne bol
a
predkladal túto predlohu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán Brocka.
Poslanec J. Brocka:
Pán minister Liščák hovoril o zákonoch, ktoré prídu po
schválení
zákona o nadáciách. Pán minister, my máme v parla-
mente svoje skúsenosti so sľubmi vašej vlády.
Pripomeniem
len
jeden konkrétny príklad. V lete minulého roka bola ve-
rejná diskusia o
novele Zákonníka práce. Vo vláde ste to
nazvali referendom o tom, či chcú mať
občania dovolenku
o
týždeň dlhšiu. Bolo to v
lete 1995, dnes je máj 1996
a
dodnes dlhšiu dovolenku nemajú, lebo ste taký zákon do
parlamentu
neposlali. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR J. Ľupták:
Ďakujem, pán Brocka. Pán Roman Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán minister,
druhýkrát od vás počujem, že by ste boli
najradšej, ke-
by
sa všetky tieto zákony predkladali naraz. Povedali ste to
u
nás vo výbore, povedali ste to tu, pred plénom. Dovolíte
otázku,
prečo ste to neurobili? Prečo ste to neurobili, pre-
čo
ste nám ich nepredložili naraz, keď
by ste boli najrad-
šej,
aby to bolo tak? Myslíte si, že sa niečo stane, keby
bol
tento zákon o nadáciách prijatý v septembri? Zrúti sa
demokratický
systém tejto krajiny, prídeme o miliardy alebo,
čo
sa tu vlastne stane? Hovorili ste, že tie zákony sú hoto-
vé,
že sú v legislatívnej rade, myslím,
že ste to hovorili
vy alebo pani podpredsedníčka vlády. No tak
počkajme a spl-
níme
aj vašu radosť, lebo budete predsa najradšej, keď to
bude
spolu. My poslanci sme vám ochotní tú radosť urobiť.
Naozaj.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
A čomuže sa bránite? Nech sa páči, pán
Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
So značným začudovaním počúvam komentáre
a názory, sta-
noviská
oponentov, že ľudia nevedia pochopiť a
ľudia to ani
nepochopia.
Neviem, s akými nechápavými ľuďmi to komunikuje-
te,
priatelia, ale ja komunikujem s nejakými chápavejšími.
Oni
to chápu a vedia pochopiť, aj do
budúcnosti to budú ve-
dieť
pochopiť. Ale to je, zrejme, kategória, kto si koho vy-
berá.
Prosím vás, pán poslanec Rosival, cestné zákony, ktoré
sa
dnes prijímali a deklarujete ich ako prejav centralizácie
štátnej
moci a štátu, obávam sa, že ste
neporozumeli, o čom
sa
tu hovorí, pretože cestná prevádzka v
cestnej doprave má
prísne
reguly a prísne pravidlá a nie my si ich prijímame zo
svojvôle, ale
pretože IRU, medzinárodná organizácia, nás
k
tomuto jednoducho núti. To sú pravidlá hry. Ak ich neprij-
meme,
nemusíme ich prijať, ale jednoducho
naši prepravcovia
kamiónov
nedostanú ani jeden certifikát na prepravu do za-
hraničia.
A do tretice - páni poslanci Harach a Švec, keď ste sa
bavili s
tými svojimi zahraničnými americkými partnermi,
spýtali
ste sa ich alebo rozprávali ste sa o americkom zá-
konodarstve v tejto
oblasti? Informovali vás,
poznáte ten
federálny
zákon, ktorý pôsobí v Spojených štátoch v tejto
oblasti? Ak ho
nemáte, mám ho hore v slovenčine alebo aj
v
origináli. Takže je to o ničom.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán poslanec Baránik. Vážení
poslanci, pokoj.
Poslanec M. Baránik:
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Chcel by
som len povedať pánu poslancovi
Šimkovi, že
také
militantné výrazy, aké on používa, nepoužíva už dnes
nijaká
politická strana u nás, v najbližšom okolí, jedine
českí
republikáni.
Ďalej by som chcel uviesť k námietke, že
sponzorské da-
ry
do nadácie musia byť utajené, že to nie je pravda, preto-
že
každý audítor, ktorý robí audit
ľubovoľného ekonomického
subjektu,
je povinný uviesť menovitý zoznam
všetkých darov,
ktoré
boli v rámci sponzorstva poskytnuté.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán minister,
vážená pani podpredsedníčka vlády,
uprednostňujem vecnú diskusiu a myslím si, že tak by
sme mali pristúpiť aj k tomuto zákonu. Chcem sa vás teda
opýtať,
čo by ste povedali na procedurálny návrh, aby sme
prerušili
rokovanie o zákone o nadáciách a pokračovali v ňom
vtedy,
keď vláda predloží do parlamentu zákon
o neziskových
organizáciách
a o neinvestičných fondoch, tak ako ste to po-
vedali, čo sa
mi zdá úplne najlepšie, a aby sme účinnosť
tohto
zákona viazali na nadobudnutie účinnosti príslušných
daňových
zákonov, ktoré by vytvorili ekonomické podmienky na
fungovanie
nadácií. Myslím si, že takýto návrh by bol celkom
namieste,
len by som chcel, aby ste sa k nemu vyjadrili, te-
da
čo si o tom myslíte, lebo by sme presne naplnili zmysel
toho
celého, aby sme videli tú stavbu, ktorú
nám vláda síce
opisuje,
ale my, poslanci, ju nepoznáme. Poznáme iba jeden
text,
ktorý máme pred sebou, ktorý je akoby vytrhnutý z kon-
textu.
A možno z toho vyplývajú aj niektoré naše pozmeňujúce
návrhy
a snahy zmeniť tento zákon.
Vy
vidíte viac, ale aby
sme všetci spoločne videli
viac,
tak si myslím, že by sme mali o tom rokovať
spoločne.
Som
pripravený taký návrh predložiť,
ale chcel by som, aby
ste sa k
tomu vyjadrili, či si myslíte, že
je to účelné
a
prospešné pre kvalitu týchto troch
noriem, ktoré majú re-
gulovať
neziskový sektor.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pani poslankyňa Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Chcela by som sa prihovoriť k pani
podpredsedníčke. Na-
dácie doteraz
pracovali bez toho,
aby pociťovali nejakú
väčšiu
absenciu širšej právnej úpravy v tejto
oblasti. Hoci
viem
aj to, pani podpredsedníčka, že ju bolo
treba upraviť,
lebo
je tam množstvo vecí, ktoré by mali byť v jednom zákone
vymedzené.
Ale omnoho viac ako zákon o nadáciách
mi v tejto
chvíli chýba zákon
o verejnoprávnych inštitúciách.
Ak sa
pozrieme,
čo sa deje v Slovenskej televízii, v
Slovenskom
rozhlase...
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Nemiešajte hrušky s jablkami.
Poslankyňa E. Rusnáková:
...musíme rozmýšľať nad tým, či nie je v tejto chvíli
väčšmi
potrebný tento zákon ako zákon o
nadáciách. Máme ve-
rejnoprávne
inštitúcie, ktoré pracujú, sú to
Sociálna pois-
ťovňa
a Všeobecná zdravotná poisťovňa, ale
nemáme definova-
né,
čo sú vlastne zo zákona. Neviem o tom,
až na nejaké ma-
ličkosti,
že by nadácie boli porušovali zákon, že by boli
okrádali
občanov a tých, od ktorých dostávali dary. Nadáciám
sú
ľudia vďační. Tak mi dovoľte na záver otázku: Prečo práve
nadácie
ste si vybrali z tejto skupiny organizácií či inšti-
túcií,
v ktorých pociťujeme absenciu právnej úpravy?
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujeme aj my za radu. Pán Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem. Pán poslanec Rosival na konci
svojej faktickej
poznámky uviedol, že
autoritatívna spoločnosť je
cesta do
slepej
uličky. Ja s tým názorom súhlasím, ale dodávam, že
nielen
autoritatívna spoločnosť, ale tiež
anarchia je cesta
do
slepej uličky.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán poslanec Weiss.
Poslanec P. Weiss:
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
znovu som si nalistoval dôvodovú správu k tomuto záko-
nu a tam sa píše - citujem: "Otázku
určitých zvýhodnení pre
činnosť
nadácií budú riešiť daňové, colné a vôbec finančné
predpisy,
ktorých zmeny sa očakávajú po prijatí tohto
orga-
nizačného
zákona o nadáciách." Chcel by som sa opýtať, aj po
tej
skúsenosti, ktorá tu bola s prijatím zákona o štátnom
jazyku,
ktorý sme podporili v očakávaní, že paralelne bude
pripravený
i zákon o používaní jazyka
národnostných menšín,
či
takýmto postupom nevznikajú zbytočné
dohady a niekedy aj
zbytočné
politické napätia, a možno aj konflikty.
Pani podpredsedníčka vlády, aj ja chcem byť vecný. Vy
ste
zodpovedná za vládnu legislatívu. Buďte taká dobrá a po-
vedzte
mi, aké vecné dôvody ste mali, že ste nepredložili
tie
tri zákony, ktoré spomínal pán Brňák, spolu, naraz. Aký
politický
dôvod tu je, aby tento zákon o nadáciách bol pred-
ložený
sólovo? Pretože, ak by sme išli na ten
postup, ktorý
navrhol
pán poslanec Ftáčnik, tak by sme sa
možno potom ba-
vili
o nejakých percentách, o nejakých garanciách, zárukách,
teda
bola by to debata skôr právnická, a nie
politická. Bol
by
som veľmi rád, aby takéto debaty v
parlamente prevažova-
li.
Ďakujem
za pozornosť.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán poslanec Rosival.
Poslanec I. Rosival:
Pán poslanec Hofbauer, celkom s vami
súhlasím v tom, čo
ste
hovorili o dnes prijatom zákone o
cestnej doprave. Máte
pravdu,
ten zákon z tohto hľadiska bol potrebný.
Myslel som
však
na niečo iné. Myslel som na pomer kompetencií štátnej
správy
a samosprávy obcí, pokiaľ ide o dopravu v obciach.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Keď
som čítal tento zákon, samozrejme, tiež som mal
rôzne
pocity, aby som to takto nazval. Konzultoval som to
s
mnohými ľuďmi. Iste, boli mnohé názory. Ale
po vystúpe-
niach,
ktoré som tu dnes počul od pani poslankyne Rusnáko-
vej,
od pána poslanca Šimku, od pán poslanca
Rosivala, ale,
bohužiaľ,
aj od pána poslanca Šveca, musím povedať, že som
pochopil, že ten
zákon je nutný v tej podobe,
v akej je
predložený. Pretože argumentácia, ktorá sa
tu používa, je
všetko
iné, len nie vecná argumentácia. Navyše
ak pán po-
slanec
Rosival hovorí, že si tu mnohí
myslia, že sa buduje
autoritatívna
spoločnosť, tak treba povedať, že mnohí
sa tu
usilujú
rozšíriť názor, že sa tu buduje autoritatívna spo-
ločnosť.
A prosím, nepleťme si rozširovanie snahy rozširovať
názor
s tým, čo sa tu skutočne deje. Osobne som presvedčený,
že
keď už nič iné, pri predkladaní tých zákonov musí byť ur-
čitá
postupnosť, pretože parlament vždy
vnesie určité zmeny
do
návrhu zákonov a veľmi ľahko by sa mohlo stať, že by boli
nekompatibilné.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán poslanec Švec.
Poslanec J. Švec:
Pán kolega Prokeš, nie je vecným
argumentom, že zaniknú
všetky nadácie,
ktorých základné imanie nebude dosahovať
100
tisíc korún? A nie je vecným
argumentom, že sa s týmito
100
tisíc korunami podľa tohto zákona nesmie hýbať?
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán poslanec Prokeš, nech sa
páči.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Treba zvážiť, či je zmysluplné
zakladať nadácie, ktoré
minú
viac peňazí na seba, na svoju
existenciu, ako na čin-
nosť,
kvôli ktorej sú založené. Ale pánu
poslancovi Švecovi
len
toľko, že nech nedáva peniaze do nadácií, za ktoré sa
hanbí,
keď sa bojí, že by sa zverejnilo, že tam dal peniaze.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Pán poslanec Harach.
Poslanec Ľ. Harach:
Ďakujem. Myslím si, že veľmi pádnou odpoveďou na otáz-
ky,
ktoré z tejto prestrelky tu vyplynuli,
pani podpredsed-
níčka
a pán minister, by bolo teraz vaše
vystúpenie, kde by
ste
predložili analýzu, koľko nadácií na Slovensku pôsobí,
aké problémy
sa vám ukázali s týmito
nadáciami, veľmi
konkrétne
a vecne. Či boli teda nejaké súdy, či
boli krimi-
nálne
činy atď. atď. A najmä, a to si myslím,
že je meritum
veci,
aký verejný prospech tieto nadácie
doteraz priniesli,
vytvorili,
dali občanom. Znovu musím povedať, pán
minister,
ak
si spomínate, že počas rozpravy na zasadaní výboru pre
školstvo,
kde som bol, som vám túto otázku
položil. Tam som
na
ňu odpoveď nedostal. Poprosil by som teraz.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Nech sa páči, pani podpredsedníčka.
Podpredsedníčka
vlády SR K. Tóthová:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte, aby som sa vyjadrila k
otázkam, ktoré tu za-
zneli.
Mali viac-menej charakter, prečo tu tento zákon je
a
či ho máme vôbec prerokúvať, či ho
neposunúť. A prečo tu
nie
sú tri spolu? Môžem začať tým, prečo tu
nie sú tri spo-
lu.
Možno preto, že ministerstvo
spravodlivosti nemá 30 le-
gislatívcov, ktorí by
pracovali hneď na týchto zákonoch.
(Šum
v sále.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Páni poslanci, prosím vás, máte právo sa
prihlásiť. Ne-
vykrikujte.
Podpredsedníčka
vlády SR K. Tóthová:
Prosím vás pekne, môžete si povedať svoj názor. Ja som
tiež
jasne povedala svoj názor. Pretože každý legislatívny
odbor
na ministerstve pracuje tak, aby mohol
dokončiť jeden
zákon,
potom ide k ďalšiemu, prípadne robí dva. V jednom ča-
sovom termíne viac predpisov pripraviť je
zložitejšie. Už
pán
minister osvedčil, že je pripravený ďalší zákon, odo-
vzdal
ho na Úrad vlády. Doteraz jeho legislatívni pracovníci
chodili
diskutovať o nadáciách, teraz môžu chodiť diskutovať
o
ďalšom probléme.
Znovu opakujem, prečo nadácie. Nadácie
preto, že typovo
sa
odlišujú od celého spektra tretieho sektora. Nadácie pre-
to,
lebo sú signály, že táto problematika má byť upravená.
Občiansky
zákonník, ktorý upravuje nadáciu, vo
svojom § 20e
ods.
2 predvída vydanie zákona a hovorí o tom, že podrobnej-
šiu
úpravu o nadáciách ustanoví zákon. Je
veľkou chybou, že
hneď
po nadobudnutí účinnosti Občianskeho
zákonníka neboli
začaté
práce na nadáciách. V našej spoločnosti
začali vzni-
kať
nadácie bez podrobnejšej právnej regulácie ich vzniku,
úpravy
ich postavenia, ich hospodárenia. Je nemálo signálov,
že
popri drvivom množstve spoločnosti prospešných nadácií sú
nadácie,
ktoré zneužívajú absenciu právnej úpravy.
Nie v Slovenskej republike, ale v Českej republike vy-
šli
viaceré články, z ktorých si dovolím uviesť jeden, kde
sa hovorí: "Lepšia ako tlačiareň na peniaze je
nadácia".
Opisuje
sa tu sedem trikov, ako možno využiť
súčasnú právnu
úpravu, a podotýkam, Slovensko má v
tejto chvíli totožnú
právnu úpravu s
Českou republikou. Česká
republika má už
taktiež v legislatívnom procese zákon o
nadáciách a tiež
z
toho dôvodu, že si uvedomuje tieto slabiny, tieto možnosti
zneužitia
nadácie na úniky peňazí, prípadne
presunu peňazí.
Je
to veľká rana nad globálom čestných, pracovitých a spo-
ločnosti
prínosných nadácií.
Ďalším dôvodom prijatia zákona o
nadáciách je skutoč-
nosť,
že subjekty, ktoré vôbec nespĺňajú pojmové znaky nadá-
cie,
sa nadáciami nazvali a dnes sa cítia
byť nadáciami, aj
keď
nie sú nadáciami.
Vážený
pán poslanec, pán profesor Švec, dovoľte, aby
som
vám povedala, že študenti môžu naďalej existovať ako ob-
čianske
združenie na podporu nebývajúcich študentov a podob-
ne,
alebo môžu existovať ako verejná zbierka na podporu štu-
dentov, alebo sa
môžu združiť s obdobnými subjektmi, kde
zhrnú
väčšiu sumu peňazí a môžu existovať ako nadácia. Ale
nič
sa nestane, keď budú občianskym združením na podporu ne-
bývajúcich
alebo tých študentov, ktorí sa
nachádzajú v zlej
sociálnej
situácii.
Ďalej k otázke prerušenia rokovania o
zákone. Uznesením
vlády
bol pán minister Liščák poverený predložiť a obhájiť
zákon
v Národnej rade. Toto je jeho jediné poverenie a jedi-
ne vláda, je
vám to všetkým zrejmé, ho môže oslobodiť od
tejto povinnosti.
Taká je moja
odpoveď. Parlament môže
s
predmetom rokovania urobiť všetko, ale
tu nebola výzva na
parlament,
tu bola výzva na člena vlády a ja jasne
hovorím,
že
minister ako člen vlády je viazaný uznesením vlády, ktorá
mu
uložila predložiť a odôvodniť
tento zákon v parlamente.
Toľko z
mojej strany, vážené panie
poslankyne, vážení
páni
poslanci. Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán minister, nech sa páči.
Minister spravodlivosti
SR J. Liščák:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
ministerstvo spravodlivosti podľa plánu legislatívnych
úloh
má povinnosť spracovať aj tie návrhy, o ktorých tu bola
reč. Ministerstvo spravodlivosti spracovalo historický po-
hľad
na vývin nie nadácií, ale združení majetku a občanov,
aj
korporácií, aj neziskových
organizácií. Vlani boli pre-
rokované
zásady v legislatívnej rade vlády a všetko to nás
viedlo
k tomu, že sme dospeli k záveru, že ak
štát chce na-
dačný
majetok podriadiť daňovým a iným úľavám, mysleli sme
si
a myslíme si, že je jeho právom, aby
kontroloval nadačný
majetok,
aby sledoval, čo sa s týmto
majetkom deje a či sa
nadačný
majetok využíva na ciele, na ktoré bola
nadácia za-
ložená,
aby sa oddelil majetok na
verejnoprospešné účely od
súkromného
majetku, aby bol identický v každom
čase, v kaž-
dom
okamihu.
Pokiaľ sa tu žiadala analýza, koľko
nadácií približne
funguje
na Slovensku, podľa toho, čo sme zistili predtým,
ako
sme predložili návrh zákona, ide na
Slovensku asi o 450
nadácií,
ktoré pracujú a vyvíjajú svoju činnosť veľmi správ-
nym
smerom - na verejnoprospešnú podporu. Aby sa tento ve-
rejnoprospešný
účel docielil, dosiahol v každom
období, sa-
mozrejme,
že štát, ktorý podriadi daňovým úľavám majetok na-
dácie,
resp. výnosy, o čom nepochybujem, myslím si, že je
jeho
právom dozerať aj na základné imanie,
na nadačný maje-
tok
a výnosy.
Na
záver tohto môjho krátkeho príspevku by som ešte
chcel
zdôrazniť, že záujmom predkladateľa nebolo, ani nie je
zlikvidovať
naše nadácie. Myslím si, že práve tu, na tejto
pôde
je miesto a čas, keď sa môže vecnou
diskusiou azda ko-
rigovať aj
konkrétne paragrafové znenie
predkladateľa
a
môžeme dospieť k nejakým záverom, ktoré budú prijateľné
pre
všetkých, ktorí tu sedíte. Predkladateľ
sa predsa nikdy
nebránil
tomu, aby sa diskutovalo o základnom imaní,
o jeho
výške. Nikdy sme
sa nebránili tomu, aby sa rozprávalo aj
o
tom, kde a kedy bude nadácia registrovaná. Nebránime sa
ani tomu, aby
sa prípadne prijal úzus, ktorý by zaviazal
napríklad predkladateľa, aby pripravil a predložil
návrhy
zákonov,
o ktorých tu rozprávame.
Toľko som chcel povedať. Ďakujem za
pozornosť.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán poslanec Lauko, nech sa páči
- faktická
poznámka.
Poslanec P. Lauko:
Myslel som si, že pôjde pán kolega Kováč,
lebo bol pre-
do
mnou. Vzhľadom na to, aká je
diskusia po vystúpení pána
poslanca
Šimku, osobne si myslím, že asi vystihol problém.
Prepáčte, pani
podpredsedníčka vlády, ale
myslím si, že
všetko,
čo pán Šimko povedal, je pravda, na
rozdiel od vás.
Prepáčte,
ale demagógiu používate vy vo svojej argumentácii.
A
obviňovať nás, že používame komunistickú metodológiu alebo
rétoriku, to mi
čosi pripomína. Viete, keď kričí zlodej,
chyťte
zlodeja.
Ďalej by
som vám chcel povedať, pani
podpredsedníčka,
že pán minister vo vystúpení, ktoré
tu odznelo asi pred
dvadsiatimi
minútami, povedal, že ministerstvo spravodlivos-
ti má pripravené obidva tie zákony.
Tak nerozumiem tomu,
prečo
vy hovoríte, že ešte ich nepredložilo atď.
Ďalej, keď hovoríte o veciach, že ste
rokovali, v tele-
vízii
ste predviedli, ako ste presvedčili Brusel o správnos-
ti
tohto zákona alebo iných zákonov, keď
tu hovoríte o tom,
ako
ste presvedčili americkú nadáciu, ja by
som chcel počuť
aspoň
jeden argument, ktorým argumentom ste ich presvedčili.
To,
bohužiaľ, neodznelo. A keď takéto
argumenty neodznieva-
jú,
tak sa pohybujete v rovine demagógie.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Nech sa páči, pani Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Pani
podpredsedníčka, ja sa
ospravedlňujem, že budem
neodbytná,
ale neodpovedali ste mi konkrétne na moju otázku.
Povedali
ste, že existovali isté signály, ktoré
oprávňovali
vládu
na to, aby pán minister spravodlivosti vypracoval ten-
to
návrh zákona, a vláda ho predložila. Ale my sa snažíme
práve
dostať túto informáciu. Aké to boli signály? Keď nám
ukážete
článok z novín v Českej republike,
to pre mňa môže
byť
práve taký istý signál ako dvadsať
spôsobov na to, ako
obísť
svoje daňové povinnosti, niektorí podnikatelia veľmi
dobre
vedia, ako to majú robiť.
Ja sa znovu pýtam: Boli to signály, ktoré k vám prišli
z
daňových úradov, boli to prípady, ktoré
sa riešili na sú-
doch?
Veľmi rada by som vedela, čo konkrétne
porušovali na-
dácie
a či ich bol taký obrovský počet,
že by sme to mohli
brať
ako hromadný jav, ktorý skutočne veľmi
urýchlene treba
riešiť,
tak ako to pán predseda vlády napísal vo svojom lis-
te
pánu predsedovi Národnej rady, keď mu doručil návrh záko-
na.
Chcela by som sa ešte spýtať pána
ministra spravodli-
vosti,
prečo sa ministerstvo školstva a ministerstvo zdra-
votníctva
nezúčastnilo na pripomienkovom konaní, pretože len
v
školstve je okolo 720 nadácií, ak sa nemýlim, ktoré pracu-
jú
v tejto oblasti s mládežou, s deťmi atď.
Prosím konkrétne odpovede.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán Švec.
Poslanec J. Švec:
Ďakujem za slovo.
Pán minister, rád by som sa vás spýtal na
určité súvis-
losti.
Viete, snažil som sa pochopiť vašu
argumentáciu, keď
ste
hovorili o tom, že štát má právo kontrolovať tok finanč-
ných
prostriedkov, ktoré sú predmetom úľavy z daní, že je
správne, keď štát
kontroluje, kadiaľ tečú peniaze nadácií.
Prosím
vás pekne, prijal by som túto
argumentáciu, keby ste
mi...
(Šum v sále.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Páni poslanci, pokoj. Páni poslanci, pokoj. Pán Šimko,
ste
kultúrny. Nech sa páči.
Poslanec J. Švec:
Ďakujem
pekne. Prijal by som túto vašu argumentáciu,
keby
ste mi vysvetlili...
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Pokoj, páni poslanci. Buďte kultúrni.
Poslanec J. Švec:
...prečo vláda nemá záujem o kontrolu
Fondu národného
majetku,
kde tých finančných prostriedkov je
podstatne viac
a
kde - podľa pána Lysáka - ešte dodnes je 60 miliárd majet-
ku,
ktoré treba do konca leta privatizovať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Dobre. Ďakujem. Pán Weiss, nech sa páči.
Poslanec P. Weiss:
Ďakujem za slovo.
Chcel by som tiež položiť
otázku, o aké konkrétne sig-
nály
sa vláda Slovenskej republiky opiera, o aké rozbory,
o
aké - možno - rozsudky, ktoré boli vynesené, ak sa takýmto
spôsobom
vlastne spochybňujú nadácie ako také. Bolo by veľmi
zlé,
keby kvôli jednej-dvom nadáciám, v
ktorých sa objavili
veci protizákonné, sa mali spochybňovať nadácie
ako také.
Preto
by som chcel poprosiť pani
podpresedníčku vlády alebo
pána
ministra, aby uviedli konkrétne fakty, pretože je to
potrebné.
Znovu by som chcel položiť otázku, na ktorú som nedos-
tal odpoveď:
Kedy sú zákony
o neziskových organizáciách
a
o neinvestičných fondoch zaradené v
legislatívnom pláne
vlády?
Je prácnosť týchto zákonov taká, že by
to skutočne
nepočkalo
do septembra?
Ďalšia poznámka. Pán minister, vy ste použili slová, že
štát
chce kontrolovať, lebo kontrolovať možno aj občiansku
spoločnosť, nie iba
plnenie alebo dodržiavanie
zákona, vy
ste
povedali, že štát chce dozerať. Myslím si, keďže tu máme
trhové hospodárstvo, že keď fyzické alebo
právnické osoby
v
súlade s daňovými zákonmi chcú svoje peniaze, ku ktorým
statočne
prišli, dať do tej alebo onej nadácie,
alebo inam,
tak
štát by nemal na nich dozerať. (Šum v sále.)
Hovorím to preto, pán poslanec, že
existujú dve reklam-
né
agentúry v tejto krajine, do ktorých sa dávajú objednávky
aj pod určitým
nepriamym alebo priamym
politickým tlakom.
A
sú reklamné agentúry, ktoré napríklad preto, že niekomu
viedli volebnú kampaň, majú problémy dostať od
niektorých
podnikov objednávky, alebo majú problémy, aby sa
dodržali
záväzky,
ktoré už boli uzavreté. Hovorím to preto, že mám
obavu
z toho, keď si tieto veci dobre neujasníme a právne
ich
nezvládneme, aby nenastala taká situácia aj v nadáciách,
že
budú nadácie jednej kategórie, na ktoré je dobré prispie-
vať
a bude sa to aj podporovať, a budú
nadácie druhej kate-
górie,
na ktoré nebude vhodné prispievať, ale
z politických
dôvodov.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Vážení páni poslanci, prosil by
som, aby sa tu
už
stále o tom nehovorilo. Ak sú nadácie
čisté, kde peniaze
netečú,
o čo sa vlastne bojíte? Ak som ja čistý, nemám sa
čoho
báť. Nech pre mňa príde aj sto zákonov, nech ma kontro-
lujú.
Tak o čo nám vlastne ide? Neviem, prečo sa tu hádame
a
stále vystupujeme.
Nech sa páči, pán poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem pekne za slovo.
Dovolím si hneď krátku repliku na
vystúpenie pána po-
slanca
Weissa. Myslím si, že ak niekto nechce počuť tie fak-
ty, ktoré uviedla pani podpredsedníčka, tak
potom ďalšie
fakty
neexistujú. Veď len sama skutočnosť, že o nadáciách
alebo
o potrebe takéhoto zákona hovorí priamo znenie Občian-
skeho
zákonníka, ktoré je nedôsledné a len veľmi
rámcové,
toto
je sám osebe taký fakt, že netreba iné fakty. Neviem,
aký
iný fakt by mal existovať.
A pokiaľ ide o vystúpenie pána poslanca Lauka, pán po-
slanec
Lauko uviedol, že pán poslanec Šimko
svojím vystúpe-
ním
trafil klinec po hlavičke, opakoval vlastne vystúpenie
pána
poslanca Miklušičáka. K tomu chcem uviesť asi toľko, že
ten,
kto ovláda nuansy dialógu a kompromisu,
a ten, kto po-
čul
vystúpenie spoločného spravodajcu a
vystúpenie pána mi-
nistra,
tomu z vystúpenia pána poslanca Šimku vyplýva, že
zatvára
priestor na dialóg a zatvára priestor na kompromis.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán poslanec Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Pán predsedajúci, trošku ste ma preskočili,
ale napriek
tomu
som rád, pretože rád by som odpovedal na niektoré otáz-
ky.
Pani
podpredsedníčka, my obaja
dobre vieme, že pred
dvoma
rokmi v Českej republike boli
predložené spolu návrhy
o
nadáciách a neziskových organizáciách. Dva osobitné zákony
boli
predložené spolu na diskusiu. A to,
že sa doteraz ne-
prerokúvali
v parlamente, to je druhá vec, ale budú
sa pre-
rokúvať
spolu, obidva boli spolu vytvorené.
Dovoľte teraz jednu otázku, pretože som na ňu ozaj ne-
dostal
odpoveď. Vy ste hovorili o tom, že sú isté indície,
teda
nie signály, kolegovia, citujme presne,
že sú isté in-
dície,
že v niektorých nadáciách, vo veľmi malom počte, pre-
tože
ostatné sú poctivé, dochádza k úniku
peňazí. Tento zá-
kon ste predložili do parlamentu tak,
že nebola dodržaná
60-dňová
lehota. To sa podľa rokovacieho poriadku robí výni-
močne
vtedy, keď ten zákon súri. Ja sa skutočne chcem spý-
tať,
čo tak súrneho sa stalo. To, že v Obchodnom zákonníku
je
napísané, o čom vieme, že takýto zákon má byť prijatý, to
je
napísané už niekoľko rokov, ale my dnes
musíme skrátiť
60-dňovú
lehotu a urýchlene prerokovať tento zákon. Viete,
my
sa snažíme dopátrať, prečo nie je možné počkať, povedzme,
do
septembra, keď pán minister povedal, že tie ďalšie zákony
sú
pripravené. Mne ide o to, aby sme sa dopátrali, prečo ne-
možno
hovoriť o tých troch zákonoch naraz.
A keď hovoríme, prečo o nich hovoriť naraz, dovoľte mi
aj
logické vysvetlenie. Prijatie tohto
zákona vytrhne jednu
súčasť
tretieho sektora z kontextu celého
tretieho sektora.
Je
správne to, čo hovoríte, že toto sa týka len majetku. Na-
dácie sa
skutočne týkajú majetku.
Ale prečo nehovoríme
o
tejto problematike ako celku? Viete,
logika veci by bola
predložiť
všetky tri návrhy spolu s návrhom daňového zákona.
To
by bola logika veci, a ešte, keby ste povedali, že toto
všetko bude
platiť od 1.
januára. Venujme tomu
jednu
schôdzu.
Myslím si, že tretí sektor nám bude nesmierne po-
vďačný,
keď sa dozvie, podľa akých pravidiel sa bude sprá-
vať.
Máme pripravené do diskusie aj vecné
argumentácie. Ak
ste
počuli pani poslankyňu Rusnákovú, mala
veľa vecných ná-
vrhov,
ale ja si dovolím odpovedať aj na "ústretový prístup"
pána
ministra a "ústretový
prístup" pána spoločného spravo-
dajcu.
Pán poslanec Brňák, rovnako ústretový prístup som za-
žil
vo výbore pre zdravotníctvo a sociálne
veci od pána mi-
nistra,
ktorý sa ničomu nebránil, len pri hlasovaní dával
pokyny,
ako treba hlasovať, a hlasovalo sa
proti. Takže hl-
boko
ľutujem, ten ústretový prístup je akoby na obrázku, ale
v
realite je iný, pán minister, nemusíme
si to vysvetľovať.
To
bolo totiž počuť, takže treba potom hovoriť tichšie.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Dobre, ďakujeme vám
za radu. Nech
sa páči, pani
Schmögnerová.
Poslankyňa B.
Schmögnerová:
Ďakujem pekne za slovo.
Pani
podpredsedníčka vlády, dovoľte,
aby som trošku
uviedla
na správnu mieru váš výrok, podľa ktorého sa pani
prezidentka Fundation of Civil Society vyjadrila,
že táto
právna
úprava je vynikajúca. Overovala som si to práve teraz
telefonicky,
ospravedlňujem sa, že som tým možno
rušila os-
tatných svojich kolegov. Na základe tohto
overenia môžem
veľmi
zodpovedne povedať, že takýto výrok nebol prednesený.
Predstavitelia nadácie sa vyjadrili v
takom smere, že
pre zahraničné
nadácie je nevhodné,
aby zaujímali názor
k
legislatíve hosťujúceho štátu.
Predstavitelia nadácie vy-
jadrili názor, že
pre nich je dôležité, aby sa vytváralo
otvorené a podporné
prostredie pre tretí sektor a z toho
hľadiska
bude pre nich rozhodujúce, aké bude mať zákon účin-
ky.
Predstavitelia nadácie zdôraznili iba potrebu takého le-
gislatívneho
rámca, ktorý umožní rozvoj tretieho sektora.
Dovoľte mi, aby som zároveň
z ich tlačového oznámenia
prečítala
jednu časť: "Členovia správnej
rady podporili ši-
rokú verejnú diskusiu o úlohe mimovládnych
organizácií na
Slovensku
s dôrazom na navrhované legislatívne úpravy
o mi-
movládnych organizáciách. Správna rada povzbudila všetkých
partnerov, vládu, predstaviteľov grémia tretieho sektora,
aby
diskutovali o otázkach tretieho
sektora s verejnosťou
prostredníctvom
médií. Katarína Tóthová podporila
myšlienku
zorganizovania otvoreného diskusného stola o
týchto otáz-
kach,
ktorý by vysielala Slovenská televízia."
Nazdávam sa, že na základe toho by bolo
asi veľmi ro-
zumné
podporiť návrhy tých mojich kolegov poslancov, ktorí
odporúčajú,
aby sa prerokúvanie tohto zákona odložilo, aby
sa ďalej pokračovalo vo verejnej diskusii
a potom aby sa
prerokúvali
okrem tohto zákona aj ďalšie zákony, ktoré je
nevyhnutné
spolu s týmto zákonom prijať.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán Ftáčnik.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážená pani podpredsedníčka vlády,
vážený pán minister,
kolegyne, kolegovia,
myslím
si, aby nedošlo k omylu, treba povedať veľmi
zreteľne
a nahlas, že otázka nestojí tak,
či zákon o nadá-
ciách
áno, alebo nie, ale aký má byť ten zákon. Chcem oce-
niť,
a to myslím doslovne, prístup ministra
spravodlivosti,
ktorý
návrh predkladal vo výbore pre vzdelanie, vedu, kultú-
ru
a šport veľmi ústretovým tónom. A u nás
aj prešli pozme-
ňujúce
návrhy, ktoré sa dostali do spoločnej správy. Žiaľ,
spoločný
spravodajca všetky navrhuje zamietnuť,
teda všetky
tie
vecné, ku ktorým nás viedli obavy, ku ktorým sme po spo-
ločnej
diskusii s ministrom ako predkladateľom zákona dospe-
li.
Na tú vecnú diskusiu mi chýba aj čas,
vážené dámy a pá-
ni, pretože
výbor pre vzdelanie,
vedu, kultúru a šport
-
a iné výbory nemohli byť výnimkou -
dostal na stôl zákon
o
nadáciách (tlač 406) 7. mája a 8.
mája sa o ňom rokovalo
vo
výbore. Ak toto považujete za priestor na vecnú diskusiu,
osobne
sa s tým nemôžem stotožniť a svoj
protest som vyjad-
ril
vo výbore.
Rád by
som upozornil tých, ktorí
hovoria o signáloch
nekalej činnosti nadácií, na článok v dnešnej Pravde pod
názvom
Nadácie podľa kontrol neperú
špinavé peniaze. V tom
článku
sa píše zaujímavý údaj, že Ústredné
daňové riaditeľ-
stvo
Slovenskej republiky urobilo na žiadosť
vlády v druhom
polroku
minulého roku 335 kontrol v nadáciách, pričom, ako
tu
povedal pán minister, nadácií je do
500. Bolo vykonaných
335 kontrol. Konštatovali sa nedostatky, ktoré sa zistili
pri týchto
kontrolách, a záverečná
veta je zaujímavá:
"Ústredné
daňové riaditeľstvo konštatovalo,
že výrazné ne-
dostatky pri kontrole použitia prostriedkov pri
nadáciách
zistené neboli." To som si ja
nevymyslel, to konštatoval
štátny
orgán na to povolaný. Takže neviem, o akých signáloch
hovoríme,
ale takto sa majú fakty, o ktorých sa tu hovorilo.
A keďže
pani podpredsedníčka vlády a pán
minister sa
vyjadrili,
že sú viazaní uznesením vlády, mne
neostáva nič,
len
aby parlament rozhodol o tom, ako s
týmto zákonom nalo-
ží.
Preto dávam procedurálny návrh a žiadam, aby sa o ňom
hlasovalo
po skončení faktických poznámok, aby sme prerušili
toto
rokovanie a pokračovali v rokovaní o zákone o nadáciách
vtedy,
keď bude do parlamentu predložený zákon o neziskových
organizáciách
a zákon o neinvestičných fondoch. Vyplýva to
z
logiky toho, čo prezentovali predstavitelia vlády, ale
rozhodnúť
o tom môže len parlament Slovenskej republiky.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán Cuper. (Potlesk.)
Poslanec J. Cuper:
Ďakujem, ja som ešte nehovoril, nemusíte
mi tlieskať.
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
aby som nezabudol, pánu poslancovi
Kováčovi chcem pove-
dať,
aby si nemýlil fraktúry s faktúrami, lebo nadácie sa
nespravujú
Obchodným zákonníkom, ale Občianskym
zákonníkom.
To
len pre dôslednosť. Ale povedal pravdu. Samozrejme, je tu
stále
tendencia mýliť si zhromaždenie peňazí na istý účel
s
podnikateľskou činnosťou. Proti tomu
tu predsa bojujeme,
keď
chceme prijať nový zákon o nadáciách.
Chcem však upozorniť na inú skutočnosť a tým chcem dať
tiež otázku pánu
Kováčovi a opozičným
poslancom. V tomto
parlamente,
aj keď som tu ja nesedel, od roku 1989 sa vždy
veľmi
kričí a organizujú sa rôzne kampane, a
to tých istých
organizácií
a inštitúcií napojených na zahraničie, proti ta-
kým
návrhom vládnych koalícií, či už prvej, druhej tretej
alebo štvrtej, ktoré akýmsi spôsobom chceli
upevniť tento
štát,
túto mladú republiku.
Pán Weiss nás tu presviedča, že štát nemá čo kontrolo-
vať
toky peňazí v štáte. Veď každý štát si
chráni právo as-
poň
kontrolovať, keď už v trhovom
mechanizme nemôže zasaho-
vať
ekonomickými alebo finančnými
nástrojmi, nie je ich ve-
ľa,
ktorými by mohol kontrolovať toky peňazí. Ale musí ich
kontrolovať,
pretože inak by bola inflácia, a štát zodpovedá
v
tripartite za sociálny zmier.
Takže taká demagógia neob-
stojí,
že by štát nemal mať záujem kontrolovať
toky peňazí,
a
do nadácií sa prelievajú značné
finančné čiastky najmä zo
zahraničia.
Pani Schmögnerovej chcem povedať, že tie
moskovské časy
už
pominuli, keď sme sa stále obzerali na to, čo nám povedia
na
naše názory v Moskve. My prijímame zákon pre túto spoloč-
nosť,
slovenskú, pre naše podmienky, neprijímame
ho pre za-
hraničných záujemcov.
Prečo si nezvyknete
pýtať sa ľudí
v
tomto štáte, ale obraciate sa stále do zahraničia, na svo-
jich
spojencov v zahraničí a snažíte sa nás
sústavne vydie-
rať,
ak my sa snažíme plniť vôľu občanov
tohto štátu. Na to
zodpovedajte.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán Langoš.
Poslanec J. Langoš:
Ďakujem pekne.
Pripájam sa k žiadosti a návrhu
kolegu Ftáčnika. Ani
jeden
z členov vlády mňa osobne nepresvedčil
o naliehavosti
prerokúvania tohto zákona. (Hlas predsedajúceho:
Teba ne-
presvedčí
nikto. Hlas v sále.) Drž hubu, ty tam hore! (Hlasy
v
sále.)
Pani profesorka, (hlasy z pléna), pani profesorka, ak
by
to, čo ste tu v obidvoch expozé
povedali, povedal muž,
tak
mu poviem, že klame. Vy ste šarmantná žena, vám to nepo-
viem.
Všetci ste dostali posudok komisie Rady
Európy na an-
glický
preklad zákona, ktorý máme v laviciach. Ten posudok
poznáte. Ten posudok
v podstate potvrdzuje
všetky domáce
výhrady
voči vládnemu návrhu zákona.
Pán minister spravodlivosti, povedzte
jeden prípad, to-
to
by bol skutočne naliehavý dôvod, ktorý by som zobral, je-
den
konkrétny prípad trestu, pretože pranie špinavých peňazí
napĺňa
skutkové podstaty nášho Trestného zákonníka, trestu
za
pranie špinavých peňazí cez peňažný
účet jednej konkrét-
nej
nadácie. Navrhujem to, čo navrhoval kolega Ftáčnik.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Nech sa páči, pán poslanec Glinský.
Poslanec J. Glinský:
Ďakujem.
Posudzujem celú diskusiu zo strany
opozície a zo strany
väčšiny
tlače na túto tému skôr ako
antidiskusiu. Je to lo-
gika
démonizácie vlády za každú cenu, je to vsugerovanie, že
vláda
chce zničiť tretí sektor. Myslím si, že cieľom vlády
by
malo byť maximálne optimalizovať
činnosť tretieho sekto-
ra.
Je to, myslím, dosť všeobecný pocit. Zo
svojej konkrét-
nej
skúsenosti viem, dával som už do mnohých neziskových,
ale
dobročinných organizácií značné sumy peňazí a veľmi čas-
to
mi to ľudia vyčítali, nedôverujú týmto organizáciám. Je
to
veľmi častý jav. To po prvé.
Po druhé
- je mnoho osobností
zaangažovaných v týchto
dobročinných
organizáciách, naozaj krásnych osobností, ktoré
95
% času márnia márnou robotou,
zháňaním, organizovaním
a
podobne, namiesto toho, aby svoj čas
využili zmysluplnej-
šie.
Vo svete
aj u nás existuje boom tretieho
sektora, ale
zároveň s týmto
boomom paralelne pokračuje
deštrukcia so-
ciálnych a mravných
hodnôt ľudstva. Môžeme povedať
heslo:
"Boomom tretieho sektora za mravnú a sociálnu deštrukciu
ľudstva!"
Podobne aj u nás (napríklad v Bratislave, včera
sme
hovorili o drogách): "Boomom
tretieho sektora za mravnú
a
sociálnu deštrukciu Petržalky, Bratislavy a Slovenska." Je
veľmi
potrebná meritórna diskusia o rozvoji tretieho sektora
a
podiele štátu a tretieho sektora na záchrane toho, čo ešte
v
mravnej a sociálnej oblasti u nás máme.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán Weiss.
Poslanec P. Weiss:
Veľmi nerád si beriem slovo, ale
musím upozorniť, že
som
svoje slová povedal veľmi presne. Hovoril som o vynakla-
daní
peňazí právnických a fyzických osôb v súlade s daňovými
predpismi.
Myslím si, že daňové úrady sú tým najdôležitejším
a
najsprávnejším kontrolórom tokov peňazí v tomto štáte. Má-
me
ich a ide nám všetkým o to, aby pracovali efektívnejšie.
A druhá poznámka. Táto krajina je pred zásadnými stra-
tegickými
rozhodnutiami, čo sa týka rozširovania Európskej
únie,
čo sa týka plnenia programového vyhlásenia vlády v sú-
vislosti
s rozširovaním NATO. Máme určitý čas, aby sme doká-
zali
schopnosť prijímania kompatibilných zákonov so zákonmi,
ktoré
sú v krajinách Európskej únie. Tento zákon patrí medzi
tie
citlivé, podľa ktorých túto našu spôsobilosť budú kraji-
ny,
ku ktorým sa chceme integrovať, hodnotiť.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pani Ďurišinová.
Poslankyňa M.
Ďurišinová:
Ďakujem veľmi pekne.
Prepáčte, zvyčajne sa nezapájam do takýchto faktických
pripomienok,
ale chcela by som pánu poslancovi
Cuperovi po-
vedať,
že pani Schmögnerová sa nebola radiť s Moskvou, ale
reagovala na vystúpenie pani podpredsedníčky
vlády, ktorá
rozprávala,
že rokovala s americkou nadáciou, pani Schmögne-
rová
si telefonicky overovala tento fakt a
citovala z tohto
stretnutia,
čiže žiadna Moskva. Pán poslanec,
prosím vás do
budúcnosti,
keď naozaj nemáte čo povedať, radšej sa ani neo-
zývajte.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pani podpredsedníčka, nech sa
páči.
Podpredsedníčka
vlády SR K. Tóthová:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
je mi len veľmi ľúto, že musím znovu
vystúpiť, ale via-
cerí
ste ma vyzvali, nemôžem učiniť inak. Navyše musím sa
na
chvíľu vzdialiť a určite by ste tento
môj odchod považo-
vali
za útek z diskusie. A to ja nikdy nemám vo zvyku.
Chcela by som pánu poslancovi Weissovi
povedať k jeho
vyhláseniu,
že sa spochybňujú nadácie ako také. Pán posla-
nec,
to ste povedali, v zápise to môžeme vyhľadať, ja som si
to
hneď písala, že sa tu spochybňujú nadácie ako také. Váže-
ný
pán poslanec, na začiatku svojho vystúpenia som povedala,
že
vláda má veľký záujem na rozvoji
nadácií. My si činnosť
nadácií
veľmi vážime a práve touto úpravou, právnou úpravnou
hospodárenia chceme
vytvoriť prostredie, v ktorom by
sub-
jekty,
ktoré dávajú peniaze nadáciám, sponzori, mali istotu,
že
ak dávajú peniaze na humanitné a
verejnoprospešné ciele,
tieto
peniaze nebudú použité na iné než tieto vopred uvedené
ciele.
Právna úprava, ktorá upravuje hospodárenie,
ktorá pri
finančných prostriedkoch podľa návrhu nad
5 miliónov dáva
audit,
nie je úpravou likvidujúcou. Prichádzali mi na stret-
nutia
ľudia, telefonovali mi zástupcovia
nadácií, ako budú,
keď
majú ani nie 100 tisíc korún v banke,
vystavovať audit.
To
sú hrubé dezinformácie, pretože návrh nič takéhoto ne-
predpokladá. Návrh nie
je spracovaný s úmyslom
likvidovať
nadácie,
návrh je spracovaný s úmyslom vytvoriť právne regu-
lované prostredie, ktoré by dávalo istotu pre
toho, kto
vkladá
peniaze do nadácií, že pôjdu za cieľom, na ktorý boli
vložené.
Ďalej k otázkam faktov. Vážení páni
poslanci, každý zá-
kon
alebo jeho zmena, novelizácia, sa
pripravuje na základe
určitých signálov,
že existujúci zákon alebo existujúca
úprava
nie je postačujúca a treba vydať novú. Každý legisla-
tívny
zákon. Bez indícií, že treba prijať takýto zákon, sa
do
legislatívneho plánu nedávajú ani
návrhy na vypracovanie
zákona.
Nikdy ste ešte nežiadali od
predkladateľa, aby uvá-
dzal,
ktoré indície sú na to, že ho treba prijať.
Viem, že
hovoríte, prečo ho treba prijať
tak rýchlo.
Takto
bola postavená otázka. Teda nerozširujme ju o to, pre-
čo,
nerozširujme ju na otázku, dokážte,
prečo ho treba pri-
jať,
aké sú indície, že ho treba prijať. To je tá lehota.
Áno?
Taký bol zámer, aby pred prázdninami bol v parlamente
prediskutovaný
aj tento zákon. Máte plné právo ako plénum
odmietnuť
skrátenie lehoty, ale nebojujte proti
zákonu. Po-
vedzte,
že nepovažujete skrátenie lehoty za
odôvodnené, ale
nežiadajte,
aby sme predkladali, kde ktorá
kontrola, v kto-
rej
nadácii aké chyby našla, že treba prijať zákon. Zákon
treba
prijať, aj keby žiadna chyba nebola
nájdená, vzhľadom
na
znenie Občianskeho zákonníka, ktorý som
uviedla a ktorý
prijatie
takéhoto zákona predpokladá.
Ďalej
by som sa
chcela povedať pani
poslankyni
Schmögnerovej.
Pani poslankyňa, ja neviem, ako ste telefono-
vali,
neviem, čo ste povedali, ale ten záver, čo ste citova-
li,
je správny. Ale je správny aj čiastkový záver, ktorý bol
prijatý
v § 11, a mne potom neostáva nič iné, len skutočne
tiež
detinsky písomne sa obrátiť na príslušnú nadáciu, či
odvolávajú
svoj záver k § 11, ktorý im bol prečítaný a ktorý
mi
tlmočili. Znovu opakujem, svoj záver k § 11, ktorý som im
prečítala,
o registrácii, že odsek 4 hovorí, že ministerstvo
vydá
rozhodnutie o registrácií, to znamená slovo vydá, že
musí
vydať, ak ide o účelové združenie majetku, účel nadácie
je všeobecne prospešný a zriaďovacia listina a štatút sú
v
súlade so zákonom. Ak ministerstvo registráciu odmietne za
nasledujúcich troch podmienok, to znamená v žiadnom inom
prípade
nemôže odmietnuť, ak nejde o účelové združenie, účel
nadácie nie je
všeobecne prospešný a
zriaďovacia listina
alebo
štatút nie je v súlade. Ja som sa spýtala, či takéto
presné
pozitívne a negatívne vysvetlenie, vymedzenie
regis-
trácie, nie
je dostatočne úzko
vymedzené, aby nedošlo
k
svojvôli, lebo to bolo v diskusii, povedali nie, toto je
výborne
vymedzené. A na tom trvám, to skutočne odznelo.
Bola
by som veľmi rada,
keby som znovu nedostávala
otázky,
na ktoré som odpovedala, pretože nič
viac vám nemô-
žem
povedať než to, čo som uviedla, o čom
som hlboko pre-
svedčená.
Ďakujem vám za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán podpredseda Húska, nech sa páči.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne a kolegovia,
myslím,
že by bolo dobré akosi
zachytiť pre pamäť
v
tomto parlamente, že tu pred
chvíľou pán poslanec Langoš
v
rámci svojho overenia sa obrátil na mňa a
povedal: "Drž
hubu,
ty tam hore." Chcem len upozorniť, že takéto metódy,
takéto
spôsoby sa naozaj musia dostať von z nášho vzájomného
komunikovania.
Môžeme mať poznámky, môžeme dokonca byť brit-
kí,
môžeme glosovať jeden druhého, ale musí
byť určitá úro-
veň
vzájomného uctievania. V tejto oblasti je potom veľmi
ťažko
stavať sa vám práve do polohy
noblesných ľudí, keď sa
správate takýmto neokrôchaným spôsobom. Vážení priatelia,
takto
sa jednoducho nerobí.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán Cuper, nech sa páči.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
mňa naozaj mrzí, že moja najmilovanejšia
študentka pani
poslankyňa
Ďurišinová odišla, pretože som jej chcel povedať,
že
si sedí na ušiach. Ak chcela obhajovať pani poslankyňu
Schmögnerovú, mohla si
aspoň zapamätať, že som nehovoril
o
tom, že sa pani poslankyňa
Schmögnerová chodí radiť do
Moskvy.
Ja som doslovne povedal, že pominuli časy, keď sme
sa chodili radiť do Moskvy. Viem, že nezvykla chodiť na
prednášky,
tak nezvykla ani dobre počúvať, a tento parlament
nie
je hádzaná.
Pánu
poslancovi Weissovi chcem
povedať, že som vôbec
nehovoril
o tom, čo on tu hovoril, o kontrole financií mi-
nisterstvom
financií. Nepoznám štát, v ktorom by
neboli na-
dácie alebo spolky organizované v štáte
registrované. Tu
nikto
nič nechce povoľovať, tu ide o jednoduchú registráciu.
Nadácie
aj spolky vznikajú zriadením, ale štát ich registru-
je. Samozrejme, nadácie podliehajú aj finančnej kontrole,
pretože
to je zhromaždenie peňazí. Takže hovoril som dosť
zreteľne.
Pokiaľ ide o pána poslanca Langoša,
žiadam, aby sa pánu
podpredsedovi
Húskovi ospravedlnil, pretože používa také vý-
razy,
pre ktoré včera tu škandalizoval pána ministra. A celá
opozícia
škandalizovala pána ministra a
ostentatívne odchá-
dzala
z rokovania. Máme to urobiť aj my?
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán poslanec Vaškovič, nech sa
páči.
Poslanec V. Vaškovič:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani podpredsedníčka vlády,
vy ste nás vaším vystúpením chceli
presvedčiť o tom, že
tento
zákon vytvára vhodné prostredie na fungovanie nadácií.
Žiaľbohu,
ja tento pocit nemám, a preto by som vám chcel po-
ložiť
otázku. Všetci vieme, že audit nie je lacnou záleži-
tosťou.
Aký zmysel má audit v týchto organizáciách, keď majú
jasný štatút, vedú jednoduché účtovníctvo a
daňové úrady
môžu
v každej nadácii vykonávať kontrolu?
Aký zmysel to má?
Ten,
aby sa dali milióny záujmovej skupine audítorov? Presa-
dili
si to oni? Ja v tom iný význam nevidím.
Čiže tí, ktorí
svoje
peniaze vkladajú na prospešné účely, budú dávať milió-
nové
sumy audítorom v tejto spoločnosti? Ak toto je vytvára-
nie
vhodného prostredia, nehnevajte sa, tak to neakceptujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Dobre, ďakujeme. Pán Langoš, nech sa
páči.
Poslanec J. Langoš:
Pán podpredseda, z úcty k vašim šedinám, vám by som si
nikdy
nedovolil také niečo povedať. Nech skúsi niekto iný.
Pán minister, opakujem, povedzte verejne
jeden vám zná-
my
rozsudok a trest vynesený voči osobe za
pranie špinavých
peňazí
cez peňažný účet nadácie a ja prestanem tu hovoriť
k
tomuto zákonu. Jeden konkrétny.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán Filkus, nech sa páči.
Poslanec R. Filkus:
Ďakujem pekne.
Po niekoľkých vystúpeniach pani podpredsedníčky a nie-
koľkých
vystúpeniach pána ministra som sa
presvedčil o tom,
že
nieto vecnej analýzy. To by nebola
chyba. Keby v určitej
etape
nebola vecná analýza, tak by som
sa so zákonom nepo-
náhľal.
Ale argumenty, prečo sa ponáhľame so zákonom, tiež
nie
sú. To už je chyba. A teraz si predstavte tento model,
ktorý
sa veľmi blíži skutočnosti. Polarizácia v spoločnosti,
ktorá
nastala, to je polarizácia v dôsledku politických vnú-
torných
pomerov, zmeny politického spektra atď.
Polarizácia
v
spoločnosti bezprostredne prináša aj
polarizáciu záujmov.
Ale
táto polarizácia záujmov, keď neviem vecný argument, ne-
viem
prečo sa s tým všetkým ponáhľam, ma vedie jednoznačne
k
tomu, že je zameraná na to, aby moc
uchytila peniaze aj
v
treťom sektore. A to už
má ďaleko od demokracie. To sa
nikde
na svete nedeje. Predsa nie je možné,
aby sa množstvo
peňazí,
ktoré je v treťom sektore, ovládalo cez politickú
moc a dostalo
sa k dispozícii tomu, kto je v spoločnosti
v
tejto etape najsilnejší. To je nedemokratické.
Z tohto
dôvodu, pán poslanec Cuper,
chcem ti povedať,
že
neviem, v ktorej krajine majú peniaze v treťom sektore
taký
rozmer, že by mohli ovplyvniť inflačný proces. To je
chiméra.
Samozrejme, že je to v protirečení s
tým, čo v de-
mokracii
najmä v rámci tretieho sektora chceme
urobiť. Čiže
znovu
hovorím, je namieste pripomenúť, že ak nemáte vecnú
analýzu,
ak neviete povedať, prečo tak skoro, v
rámci pola-
rizácie
spoločnosti a záujmov nezostrujte
súčasnú vnútropo-
litickú
situáciu v tejto republike. Preto sa prikláňam k ná-
vrhu
pána poslanca Ftáčnika prerušiť toto
rokovanie. Vyslo-
vene sa stotožňujem s jeho návrhom, ale navyše pridávam,
prosím
vás, dajme o tom hlasovať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán poslanec Cuper, ale už naposledy, pán po-
slanec.
Poslanec J. Cuper:
Pán Filkus, konečne rozumná reč, naozaj
si vážim, že si
to
povedal tak pekne, lebo to ostatné,
čo tu bolo predtým,
bola
obyčajná demagógia. Ty si vystihol podstatu. Áno, ide
o
to, že tretí sektor nechce, aby moc vedela, koľko sa tam
peňazí
prelieva. Presne o to tu ide. Moc ich chce iba evido-
vať,
nijakú kontrolu okrem ministerstva financií nikto nebu-
de
robiť. Ale opakujem, v každom civilizovanom
štáte sú na-
dácie,
takisto ako iné spolky alebo
politické strany re-
gistrované
kvôli poriadku. Nemôžem si pomôcť, musí sa ve-
dieť,
koľko je tokov peňazí.
Súhlasím
s tebou, nemôže to ovplyvniť infláciu, ale
rozhodne
by štát mal vedieť, koľko sa do nadácií prelieva.
Bohužiaľ,
nemôžem tu uviesť niektoré fakty, ktoré
by som aj
mohol
uviesť - koľko cudzie mocnosti infiltrovali cez nie-
ktoré
nadácie na Slovensko peňazí do tzv.
tretieho sektora,
ktorý
teraz začal byť veľmi mocným, pretože sa veľmi ľahko
používa
na boj proti vládnej koalícii.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Nech sa páči, pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem.
Chcem sa
poďakovať kolegovi Cuperovi, lebo
vlastne on
vystihol
presne to, o čo v tomto zákone ide. Ale to je práve
to
zlé. O tom bolo aj moje vystúpenie. Jednoducho štát tu
chce
kontrolovať peniaze, ktoré nepatrili a
nepatria štátu.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán Filkus.
Poslanec R. Filkus:
Len jednu korekciu v rozmýšľaní pána
Cupera. Tu nejde
o
to, že štát musí kontrolovať tieto peniaze v nadáciách,
ale
štát dokonca chce mať ohromnú moc nad
nadáciami, a toto
nie
je v podmienkach demokratického vývoja zlučiteľné. V tom
je
podstatný rozdiel, ale nechcem sa už opakovať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Nech sa páči, pán Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Už naozaj vystúpim poslednýkrát, ale aby sme to skori-
govali.
Nie, zákon rozhodne nie je o tom, že by štát chcel
zasahovať
do toho, koľko peňazí sa dostane. On
chce byť iba
informovaný.
A to je rozdiel. Tak ako Národná banka chce byť
informovaná o tom,
koľko je emitovaných peňazí do obehu
v
danom štáte, lebo inak sa nedá kontrolovať.
Takisto sa potom nedá kontrolovať politické prostredie
v
danom štáte. To by
sme potom nepotrebovali ani správy
o
tom, ako hospodária politické strany. Ak teda podávame,
musíme
podávať správy o hospodárení, financovaní politických
strán,
tak chceme dosiahnuť, aby sme nemuseli dávať informá-
cie
o financovaní tzv. tretieho sektora. Chceme mať zadné
dvierka.
Viem, o čo ide, rozumieme si, pán
Šimko aj pán Filkus.
Ďakujem,
že sme si porozumeli.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Konečne bude tu aj
pokoj. Nech sa páči, pán
poslanec
Langoš. (Hlasy z pléna.)
Dobre. Budeme hlasovať, pán poslanec
Ftáčnik dal proce-
durálny
návrh. (Gong.)
Hlasujeme o návrhu pána
poslanca Ftáčnika, ktorý dal
návrh,
aby sa prerušilo rokovanie do podania
dvoch zákonov,
ktoré
sú súbežné s týmto zákonom. Nech sa
páči, budeme hla-
sovať.
Pán spoločný spravodajca odporúča
neprijať.
Poslanec B. Kunc:
Ponechávam na vlastnú úvahu. (Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Pokoj, páni. Nevykrikujte, páni poslanci.
Prezentovalo sa 67 poslancov.
Za návrh hlasovalo 50 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.
Žiadam skrutátorov, aby spočítali hlasy. (Ruch v sále
a
potlesk.)
Vážení, ďakujeme, stretneme sa v utorok o
14.00 hodine.
Ďakujem, nie sme uznášaniaschopní. Dovidenia. Stretneme
sa
v utorok o 14.00 hodine. Kričte si na pastve. Dovidenia.
Štvrtý deň rokovania
15. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky
21. mája 1996
____________________________________________________________
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram prerušené rokovanie 15. schôdze Národnej rady
Slovenskej
republiky.
Prosím, aby sme sa prezentovali.
Ďakujem. Prítomných je 92 poslancov, takže sme uznáša-
niaschopní.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
v rokovaní 15. schôdze Národnej rady
liky pokračujeme
rozpravou
o vládnom návrhu zákona Národnej rady Slovenskej
republiky
o nadáciách, ktorú sme v piatok prerušili z toho
dôvodu,
že Národná rada nebola uznášaniaschopná pri hlasova-
ní
o procedurálnom návrhu pána poslanca Ftáčnika. Preto skôr
ako budeme pokračovať v rozprave o tomto
bode programu,
pristúpime k
hlasovaniu o procedurálnom návrhu poslanca
Ftáčnika.
Návrh znel, aby Národná rada prerušila rokovanie
o
zákone o nadáciách a pokračovala v rokovaní o ňom vtedy,
keď
bude Národnej rade predložený návrh zákona o neziskových
organizáciách
a návrh zákona o neinvestičných fondoch.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme,
či sme za odloženie
tohto
zákona, alebo nie.
Prezentovalo sa 107 poslancov.
Za návrh hlasovalo 47 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento návrh pána poslanca Ftáčnika sme
neprijali.
Ďakujem. Budeme teda pokračovať v
rozprave o osemnástom
bode
programu. Do rozpravy je
prihlásený pán poslanec Bár-
dos,
ktorý dlho čakal. Nech sa páči. Pardon,
ospravedlňujem
sa,
pán Kvarda.
Poslanec J. Kvarda:
Pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážená Národná rada,
dámy a páni,
máme pred sebou návrh zákona o nadáciách, ktorý sa nám
predkladá
na schválenie bez toho, že by sme najskôr schváli-
li jeho zásady, čo je skutočne na škodu veci, lebo tento
vládny
návrh trpí viacerými závažnými nedostatkami.
Moja prvá zásadná pripomienka sa vzťahuje na jeho cel-
kové
ponímanie. Touto právnou úpravou má byť nahradená dote-
rajšia,
obsiahnutá v Občianskom zákonníku, teda úprava práv-
nych
pomerov nadácií súkromného práva.
Naproti tomu viaceré
ustanovenia
návrhu zákona tento rámec prekračujú.
Súhlas so
zriadením nadácie,
kontrola nadácií, úprava ich orgánov,
oznamovacia
povinnosť a ďalšie svedčia o tom, čím
sa netají
ani
dôvodová správa, aj keď z ustanovenia § 3 to výslovne
nevyplýva,
že sa má zaviesť jediný typ nadácie, a to typ ve-
rejnej
nadácie. Vo všeobecnej časti dôvodovej správy na inom
mieste
sa zase tvrdí, že - citujem: "Návrh zákona ustanovuje
jednu
všeobecnú formu nadácií ako samostatnú
právnickú oso-
bu.
To znamená, že v praxi sa nebude dať
rozlišovať, či ide
o
nadáciu celoštátnu, regionálnu,
cirkevnú, obecnú a podob-
ne.
Univerzálne prijatá úprava nadácie takúto klasifikáciu
umožní,
aj keď sa podľa nej v zákone jednotlivé typy nadácií
nešpecifikujú."
Koniec citátu.
Zásadný problém je však v tom, že autori návrhu zákona
buď nevedeli dostatočne rozlíšiť právnu úpravu súkromných
nadácií
a verejných nadácií, alebo ide o to, že
veľmi dobre
vedeli,
ale nadobudnutím účinnosti tohto zákona súkromné na-
dácie
musia zaniknúť a majú ich nahradiť verejné nadácie.
Podstata
tohto typu nadácie spočíva v tom, že ich zriaďujú
štátne
orgány alebo orgány samospráv na
plnenie verejnopro-
spešných úloh štátu.
Teda plnia skôr takú istú úlohu ako
štátne
fondy. Tým sa dá vysvetliť aj to, že celý návrh záko-
na
sa vyznačuje výrazným zasahovaním štátu do tejto oblasti.
Tieto
tvrdenia zrejme viacerých z vás prekvapia, ale poďme
rad-radom.
Hneď tu máme ustanovenie § 4. Jednak sa nadácii ukladá
povinnosť preukazovať, z akých zdrojov majetok
nadobudla,
a
jednak sa vyžaduje, aby pri
zriadení nadácie bolo do nej
vložené základné imanie, ktoré nemôže byť
nižšie ako 100
tis.
Sk, pričom táto suma sa nikdy nesmie
použiť na činnosť
nadácie. Ak si
k tomu zoberieme aj obmedzenie obsiahnuté
v
§ 5, podľa ktorého nadácia nesmie
podnikať, pričom sa jej
povoľujú takéto
činnosti ako podnikanie,
ktoré v zmysle
ustanovenia
§ 2 Obchodného zákonníka podnikaním nie
sú, po-
voľovacie
konanie na zriadenie nadácií, a to dvojstupňové,
aj
keď sa označuje za registráciu, navyše orgánmi štátnej
správy
a nie nezávislými súdmi, zákonom
predpísané obmedze-
nie
nákladov na činnosť nadácií, povinnosť oznamovať darcov,
kontrolná
činnosť ministerstva vnútra, skoro
úplná absencia
daňových
a iných úľav pre nadácie, vzniká
otázka, koho toto
všetko
neodradí od toho, aby si zriadil nadáciu. Podľa môjho
presvedčenia
asi každého. A predsa, ak by sa niekto
našiel,
podstúpi
túto administratívnu tortúru a prijme ďalšie pra-
vidlá
hry, zrejme si dosť dobre nerozmyslel, ako a z čoho
bude
takto môcť nadácia fungovať.
Na chvíľu sa vrátim k takzvanému
základnému imaniu. Mám
nato
dva dôvody. Prvý je ten, že pojem základné imanie sa
preberá
z právnej úpravy obchodných spoločností, a keďže ich
poslanie
je iné, aj ich právna úprava musí byť nevyhnutne
odlišná
od právnej úpravy nadácií tak súkromných, ako aj ve-
rejných.
Teda tu ide o právny nezmysel. V dôvodovej správe
sa
tvrdí, že cieľom bolo rozlíšiť komerčné subjekty od ne-
ziskových,
čo sa vyjadruje v ustanovení § 2 ods. 4 tým, že
v
názve nadácie sa musí uviesť označenie "nadácia". Aj by
som
sa zasmial nad touto argumentáciou, ale nemám nato žiad-
ny
dôvod, veď v celom návrhu zákona sa kopíruje právna úpra-
va
obchodných spoločností, pravda, s
výnimkou podmienok ich
vzniku.
V tejto súvislosti musím pripomenúť, že podstatný roz-
diel
medzi nadáciou a obchodnou
spoločnosťou nie je v tom,
že
kým obchodná spoločnosť vzniká za
účelom podnikania, na-
dácia
nesmie podnikať. Rozdiel je v tom, že
zisk obchodných
spoločností
patrí ich zakladateľom a v prípade
nadácie zisk
dosiahnutý
z podnikateľských aktivít patrí nadácii a použije
sa
vždy na podporu verejnoprospešných cieľov.
Takzvané
základné imanie je
zaujímavé aj preto, lebo
vytvorenie
základného imania ako predpokladu vzniku sa vyža-
duje
len u takzvaných kapitálových obchodných spoločností,
teda
v prípade spoločností s ručením
obmedzeným a akciových
spoločností,
pričom skôr je výnimkou požiadavka splatiť celé
základné
imanie pred vznikom obchodnej spoločnosti.
Zaujímavá je aj predpísaná výška takzvaného základného
imania
v prípade nadácií, a to preto, lebo tým nevyhnutne
zanikne väčšina nadácií, keďže túto tvoria
malé nadácie,
napríklad
také, ktoré zriadili rodičia na podporu škôl, ale-
bo
boli zriadené na podporu kultúry a zdravotníctva, ktoré
štát
nie je schopný dostatočne financovať. V
dôsledku obme-
dzenia
podľa § 6 návrhu zákona zaniknú aj nadácie zriadené
politickými stranami a
hnutiami. Samotné ustanovenie
síce
takéto
nadácie výslovne nezakazuje, ale musíme
skúmať otáz-
ku,
čo sa považuje za činnosť politických strán a politic-
kých
hnutí. Je to ochrana základných ľudských práv, je to
rozvoj
a ochrana demokracie, sú to verejnoprospešné ciele.
Tieto
otázky akiste nezabudne skúmať
takzvanou registráciou
poverené
ministerstvo vnútra, ktoré v danom
prípade ani ne-
bude
mať ťažkú úlohu, ak nezaregistruje nadáciu zriadenú po-
litickou
stranou alebo politickým hnutím práve na podporu
týchto
cieľov, veď ide o to isté ministerstvo,
ktoré je po-
verené
aj registráciou politických strán a hnutí a má k dis-
pozícii
ich stanovy, v ktorých sa uvádzajú aj ich ciele.
Podľa predloženého návrhu zákona tento štát zrejme ne-
potrebuje
ani zahraničné nadácie a ich pomoc, veď sme takí
bohatí.
V zmysle § 41 návrhu zákona zahraničná
nadácia môže
pôsobiť
na území Slovenskej republiky len vtedy, ak splní
podmienky
na zápis do registra ustanovené týmto zákonom. Ne-
mám
ani najmenšie pochybnosti o tom, že žiadna zahraničná
nadácia
nebude mať o to ani najmenší záujem.
V dôvodovej správe sa uvádza, že k automatickému uzná-
vaniu subjektivity zahraničných nadácií dôjde potom, keď
Slovenská
republika pristúpi k Európskemu dohovoru o uznáva-
ní právnickej osoby medzinárodných nevládnych organizácií.
Tento
argument stojí na slabých nohách, veď podľa Obchodného
zákonníka
môžu u nás pôsobiť obchodné spoločnosti aj podľa
cudzieho
práva. Čo sa však stane so zvyškom existujúcich na-
dácií?
Môžu do 12 mesiacov od účinnosti tohto
zákona požia-
dať
o novú registráciu alebo sa premeniť na
inú právnu for-
mu.
Pri tomto rozhodovaní však okrem uvedeného bude potrebné
zvážiť,
či sa zriaďovateľ podriadi napríklad režimu, ktorý
je
prísnejší ako právny režim obchodných spoločností.
Okrem už uvedeného mám na mysli
obmedzenie nákladov na-
dácie
na jej správu, preukazovanie, z akých
zdrojov bol na-
dobudnutý
majetok nadácie a jeho pôvod, nesmierne detailnú
jednotnú
šablónu orgánov nadácie, vrátane
určenia volebného
obdobia ich členov
s tzv. rotačným princípom, obmedzenie
disponovať
s majetkom nadácie nad rámec upravený
Občianskym
zákonníkom,
absurdnú požiadavku zostavovať rozpočet
nadácie
mesiac pred začiatkom kalendárneho roka a
tento schváliť
najneskôr do 31.
marca kalendárneho roka,
overenie ročnej
účtovnej
uzávierky audítorom a jej zverejnenie v Obchodnom
vestníku
za podmienok opäť prísnejších, než je to
pri ob-
chodných
spoločnostiach, zostavovanie komplikovanej výročnej
správy a jej
predkladanie ministerstvu vnútra
a kontrolnú
funkciu
ministerstva vnútra, ktoré na základe toho môže nie-
len
podať návrh na zrušenie nadácie, ale
bude mať absolútny
prehľad
o každej korune nadácie.
A keď sa predsa rozhodne tak, že chce,
aby ním zriadená
nadácia
bola takto prísne a detailne regulovaná a ostro sle-
dovaná,
musí sa vyrovnať aj s otázkou, odkiaľ môže získať
prostriedky,
keď na rovnaký účel jej môžu byť poskytnuté len
z
jedného miesta. Predstavte si napríklad nadáciu na podporu
školy
či nemocnice, ktorá v zmysle ustanovenia § 39 nemôže
dostať
dotáciu na ten istý účel súčasne z rozpočtu obce a zo
štátneho
rozpočtu alebo fondu. Pritom na druhej strane sú
výdavky,
ktoré sú nemalé, aj v prípade nadácie, ktorá má len
jedného
zamestnanca. Veď aj nadácie sú zaťažené
okrem iného
aj
príspevkami do rôznych fondov, tak ako každá iná právnic-
ká
osoba, samozrejme, okrem štátu, a to tak, že navrhovaných
maximálne 15
% celkových nákladov
nadácie nepokryje ani
mzdové
výdavky. Navyše predložený návrh zákona
chce zaviesť
takú
zložitú a komplikovanú jednotne
upravenú sústavu orgá-
nov
nadácie, ktorej fungovanie bez akejkoľvek profesionálnej
pomoci
nie je možné zabezpečiť.
O výsledku rozhodovania o tom, či žiadať o novú regis-
tráciu,
nemám žiadne pochybnosti. Bude to: nie.
Ak sa nadá-
cia
potom nepremení ani na inú právnu formu, môže sa rozhod-
núť
už len o svojom zrušení a likvidácii. Ak neurobí ani to,
zruší ju a
nariadi likvidáciu opäť
orgán štátnej správy,
a
nie súd. Možno pritom konštatovať, že kruh sa uzavrel. Te-
rajšie
nadácie na základe tohto zákona jednoducho zaniknú.
Osobitnú pozornosť si ešte zaslúži otázka likvidácie.
Podľa
§ 17 ods. 4 návrhu zákona likvidačný zostatok môže byť
prevedený
len na inú nadáciu. Toto ustanovenie je
zaujímavé
aj preto, lebo
nevyhnutne treba nastoliť
otázku: Na akú,
ktorú
inú nadáciu? Bude to nadácia či
nadácie, ktoré na pl-
nenie svojich úloh zriadia štátne orgány
alebo politické
strany,
alebo politické hnutia, ktorých ciele ministerstvo
vnútra
uzná za verejnoprospešné? Zrejme áno. Takto pre teraz
existujúce
nadácie vzniknuté podľa súkromného práva v prípa-
de
likvidácie, a to bez ohľadu na to, či
sa rozhodli o svo-
jom
zrušení a likvidácii, alebo o tom rozhodol miestny orgán
štátnej
správy, nezostane iná možnosť, len nútene previesť
svoj
likvidačný zostatok na spomínané novovznikajúce nadá-
cie.
Takáto právna úprava a perspektíva je
zaujímavá aj pre-
to, lebo ak
zanikne obchodná spoločnosť
likvidáciou podľa
Obchodného
zákonníka, likvidačný zostatok sa rozdelí medzi
spoločníkmi,
ktorí obchodnú spoločnosť založili.
Predložený
návrh
zákona o nadáciách samozrejme neumožní
z likvidačného
zostatku
vrátiť zriaďovateľom ani ich základný
vklad, týmto
návrhom
nazývané základné imanie. Takéto totálne pohltenie
finančných
prostriedkov a majetku nadácií zriadených doteraz
podľa
súkromného práva bude nesmierne ľahké, veď podľa usta-
novenia
§ 15 ods. 1 návrhu zákona môže súdu podať návrh na
zrušenie
nadácie vlastne ktokoľvek. Svedčí o tom
formulácia
"osoba,
ktorá osvedčí právny záujem".
Problém je v tom, čo bude v
danom prípade právny zá-
ujem,
veď to zákon nijako nedefinuje. Príčinou toho môže byť
jednak
snaha ponechať absolútne voľný a široký priestor na
výklad,
a jednak to, že aj táto formulácia sa
preberá z Ob-
chodného zákonníka bez akýchkoľvek úvah. Tvrdím
to preto,
lebo
predsa je jasné, že ak osoba, ktorá preukáže právny zá-
ujem,
podá na zadlženú obchodnú
spoločnosť ako jej veriteľ
návrh
na súd so žiadosťou, aby nariadil konkurzné konanie
alebo vyrovnanie, aj každý laik jednoznačne
vie, že jeho
právny
záujem je dostať svoje peniaze. O
takýchto súvislos-
tiach
a dôsledkoch sa dôvodová správa, samozrejme, ani ne-
zmieňuje.
Práve opačne. Sústavne zdôrazňuje, že predložený
návrh
zákona je v súlade, či plne vyhovuje požiadavkám Me-
dzinárodného centra
pre neziskové právo,
respektíve, že
predložený
návrh zákona preberá overenú právnu
úpravu iných
krajín.
Dámy a
páni, nenechajte sa pomýliť. Dňa
9. mája 1996
bolo
stanovisko tohto medzinárodného centra
aj s oficiálnym
slovenským
prekladom faxom doručené predsedovi
Ústavnopráv-
neho
výboru Národnej rady Slovenskej republiky, riaditeľke
kancelárie
podpredsedu vlády a predsedom poslaneckých klubov
Národnej
rady Slovenskej republiky. Toto stanovisko je totiž
o
inom, než sa tvrdí v dôvodovej správe. Keďže predpokladám,
že
ste z určitých dôvodov tento materiál
nedostali, dovoľte
mi,
aby som z neho aj citoval. Podotýkam,
že ak sa v tomto
stanovisku
hovorí o článkoch, zrejme ide o paragrafy, ich
odseky
a písmená - citujem:
"Článok 31 návrhu zákona obmedzuje administratívne vý-
davky len na 10 %
jej ročných výdavkov.
Vo východnej a
strednej
Európe neexistuje žiadna krajina s podobným obme-
dzením." Koniec citátu. Ako som už uviedol, ani zvýšenie
týchto
výdavkov na 15 % nie je dostatočné. V ďalšom odseku
tohto
stanoviska sa uvádza - citujem:
"Článok 11 návrhu zá-
kona
zveruje registráciu nadácií do
pôsobnosti ministerstva
vnútra,
a nie do pôsobnosti súdov.
Ako
ukazuje aj nový český zákon o verejnoprospešných
organizáciách,
trend vo východnej a strednej Európe je pove-
rovať
registráciou nadácií súdy, aby sa zabránilo možnosti
svojvoľných
byrokratických postupov. Krajiny ako Poľsko, Ma-
ďarsko, Albánsko a
Slovinsko tento trend sledujú. Tu je
problém ešte vyostrený ustanovením článku 11
v bodoch 4a
a
4b, ktoré umožňujú ministerstvu vnútra odmietnuť registrá-
ciu v prípade,
že cieľ nadácie nie
je verejnoprospešný,
avšak
tento pojem nie je definovaný." Koniec citátu.
Podľa nasledujúceho odseku predmetného stanoviska
- ci-
tujem:
"Článok 5 návrhu zákona zakazuje podnikateľské čin-
nosti
nadácií až na malý počet výnimiek." Koniec citátu. Ďa-
lej
v tomto odseku sa uvádza nasledovné: "Takmer všetky kra-
jiny strednej a
východnej Európy umožňujú
nadáciám priamo
alebo
nepriamo vykonávať obchodnú
činnosť. Výnimkou je Al-
bánsko.
No aj tam stav prehodnocujú. Hospodárske činnosti sú
často
najefektívnejším spôsobom, akým nadácia dosahuje svoje
ciele,
napríklad nadácia pre nevidiacich predáva biele pali-
ce,
a hospodárske činnosti sú často základným zdrojom finan-
covania
činností nadácií. Článok 38 žiada, aby nadácia ozná-
mila
daňovému úradu mená všetkých darcov, ktorí prispeli su-
mou
presahujúcou 5 tisíc Sk, bez ohľadu
na to, či si darca
želá zostať v
anonymite, alebo si chce uplatniť nárok na
zníženie
dane." Koniec citátu.
Po
krátkom zdôvodnení v
tomto odseku stanoviska sa
uvádza
nasledovné - citujem: "Iné krajiny však umožňujú dar-
covi,
ktorý si neuplatňuje žiadny nárok na
daňové zvýhodne-
nie,
aby zostal v anonymite." Koniec
citátu. Podľa nasledu-
júceho
odseku stanoviska - citujem: "Článok 35 ustanovuje,
že
každá nadácia musí každoročne vypracovať komplikovanú vý-
ročnú správu. To
predstavuje pre malé nadácie
neprimeranú
záťaž.
Súčasný trend je taký, že od malých nadácií sa výroč-
né
správy nepožadujú. Od týchto nadácií
možno nanajvýš žia-
dať
zjednodušenú správu obsahujúcu základné
finančné a ria-
diace
informácie, ktorá je k dispozícii
ministerstvu, resp.
verejnosti
na nahliadnutie v
sídle nadácie. Komplikovaná
riadna
štruktúra uvedená v odseku 4 návrhu zákona je zbytoč-
ne
ťažkopádna, pokiaľ ide o malé nadácie
vrátane obecných
nadácií.
Iné krajiny umožňujú jednoduchšiu štruktúru nadácií
pôsobiacich
pod určitým stanoveným prahom. V návrhu zákona
sú aj ďalšie
problematické body, o ktorých
sme hovorili
v
predchádzajúcich stanoviskách. Vzhľadom na známu súvislosť
medzi
návrhom zákona o nadáciách a očakávanými návrhmi záko-
nov
o asociáciách a neziskových
právnických osobách sa nám
zdá, že najefektívnejším riešením by
bolo, keby parlament
prerokoval
všetky tri návrhy súčasne." Koniec citátu.
Dámy a
páni, s prihliadnutím na to,
že väčšina sa už
rozhodla,
že sa musíme teraz zaoberať návrhom zákona o nadá-
ciách,
žiaľ, nezostalo mi iné, než vám predložiť aspoň po-
zmeňujúce návrhy, pomocou ktorých by sa dal ešte ako-tak
zlepšiť
obraz o tomto parlamente a o Slovensku.
Pozmeňujúce
návrhy
však predkladám nesmierne nerád, lebo ide o návrh zá-
kona,
ktorý by sme podľa môjho názoru mali jednoducho za-
mietnuť
ako celok. Hovorím to preto, lebo som presvedčený
o
tom, že nie je žiadna spoločenská objednávka na zákon
o
nadáciách v predloženej podobe. Ráčte si všimnúť aj to, že
nemalá časť
občianskej spoločnosti, ktorá
už teraz vidí
dôsledky
tohto návrhu zákona, ho priam odmieta. Druhá časť
spoločnosti
sa bude búriť až potom, keď zistí, že nadácie
zriadené
z ich peňazí boli zoštátnené. Ponúkam vám teda mož-
nosť tento nevydarený vládny návrh zákona
aspoň zlepšiť,
pretaviť.
S prihliadnutím na to, že tento návrh
zákona sa skutoč-
ne
nehodí na úpravu právnych pomerov
nadácií zriadených po-
dľa súkromného práva a prinajlepšom môže v
tejto podobe
upravovať
verejné nadácie, predkladám vám prvú
alternatívu.
Ak
by bol návrh zákona pozmenený podľa tejto alternatívy,
tento
zákon by upravil vznik, zrušenie,
hospodárenie a kon-
trolu
nadácií zriadených orgánmi štátu na plnenie ich verej-
noprospešných
úloh. Odporúčam vám prijať túto alternatívu.
Ak
sa predsa rozhodne inak, predkladám vám aj druhú alterna-
tívu
- v prípade jej prijatia by sa dali
odstrániť rozpory,
o
ktorých som hovoril.
Prvá alternatíva:
1. Názov
zákona znie: "Zákon
Národnej rady Slovenskej
republiky
o verejných nadáciách".
2. V celom texte zákona pred slovo "nadácia" sa vkladá
slovo
"verejná".
3. § 42 sa vypúšťa.
Druhá alternatíva, ak nebude prijatá
alternatíva prvá:
1. Z § 4 sa vypúšťa odsek 1.
2. V celom texte zákona sa slová "základné imanie" na-
hrádzajú
slovami "základný vklad".
3. V § 4 sa vypúšťa ods. 4.
4. § 5 znie: "Nadácia môže
organizovať verejné zbierky,
prevádzkovať lotérie a
iné podobné hry alebo organizovať
kultúrne, vzdelávacie, spoločenské alebo športové akcie,
publikačné
a iné aktivity v súlade s cieľmi nadácie, ak sa
výnos
z nich použije výlučne na financovanie účelu, na ktorý
bola
nadácia založená."
5. Vypúšťa sa § 6.
6. V doterajšom § 7, ktorý sa označuje
ako § 6, v odse-
ku
1 za slovo "osoba" sa vkladajú slová "jednotlivo alebo
spoločne".
7. Doterajší § 8 sa označuje ako
§ 7 a jeho odsek 1
znie:
"Zriaďovacia listina obsahuje, ak ďalej nie je ustano-
vené
inak
a) názov a sídlo nadácie,
b) dobu trvania nadácie, prípadne
ustanovenie o tom,
že
sa zakladá na dobu neurčitú,
c) cieľ, ktorý nadácia bude
podporovať,
d) meno a priezvisko, teda názov a trvalé bydlisko,
teda
sídlo zriaďovateľa,
e) výšku základného vkladu zriaďovateľa,
f)
určenie osoby, ktorá vykoná úkony súvisiace so
vznikom
nadácie, ak ich nevykoná niektorý zo zriaďovateľov
alebo
správca,
g) štatút nadácie.
8. Doterajší § 9 sa označuje ako § 8
a vrátane názvu
znie:
"Štatút
Zriaďovateľ nadácie vydáva štatút, ktorý
obsahuje najmä
a) názov a sídlo nadácie,
b) cieľ, ktorý nadácia bude podporovať,
c) orgány nadácie a ich právomoci,
d) spôsob použitia výnosov z
majetku a iných príjmov
nadácie
a určenie okruhu osôb, ktorým ich možno poskytnúť,
e) spôsob majetkového usporiadania pri
zániku nadácie.
9. Doterajší § 10 sa označuje ako § 9.
10.
Doterajší § 11 sa
označuje ako § 10 a vrátane
nadpisu
znie:
"Vznik nadácie
(1) Nadácia vzniká dňom zápisu do
registra nadácií (ďa-
lej
len "register"). Register vedie súd príslušný podľa síd-
la
nadácie (ďalej len "registrový
súd"). Register je verej-
ný.
(2) Návrh na zápis do registra podáva
zriaďovateľ alebo
správca.
K návrhu na zápis do registra musí byť priložená
zriaďovacia
listina a štatút.
(3) Do registra sa zapisujú:
a) názov a sídlo nadácie,
b) meno a priezvisko, teda názov, a
trvalé bydlisko
-
sídlo zriaďovateľa,
c) cieľ nadácie,
d) meno a bydlisko osôb, ktoré sú
štatutárnym orgá-
nom
alebo jeho členmi s uvedením spôsobu, akým konajú v mene
právnickej
osoby.
(4) Pre register, jeho vedenie a konanie
vo veciach re-
gistra
platia ustanovenia osobitného predpisu."
11. Doterajšie poznámky pod čiarou k
odkazu 1, 2 a 3 sa
vypúšťajú.
12. Poznámka pod čiarou k odkazu 1
znie: "Zákon číslo
99/1963
Zb. o občianskom súdnom konaní v znení neskorších
zmien
a doplnkov (Občiansky súdny poriadok)".
13. Vkladá sa nový § 11, ktorý znie:
"§ 11
(1) Registrovaný súd preskúma, či zriaďovacia listina
a
štatút spĺňajú podmienky stanovené týmto zákonom.
(2) Ak
zriaďovacia listina a štatút
spĺňajú podmienky
stanovené
týmto zákonom, súd vykoná registráciu."
14. Doterajší § 12 sa vypúšťa.
15. Doterajší § 13 sa označuje ako § 12.
16. Doterajší § 14 sa označuje ako § 13 a
znie:
"§ 13
(1) Nadácia sa zrušuje
a) rozhodnutím správnej rady o
zrušení,
b) rozhodnutím správnej rady o
zlúčení s inou nadá-
ciou,
c) rozhodnutím súdu o zrušení
nadácie,
d) vyhlásením konkurzu alebo zamietnutím návrhu na
vyhlásenie
konkurzu pre nedostatok majetku,
e) dohodou zriaďovateľov o
zrušení alebo rozhodnu-
tím
zriaďovateľa o zrušení nadácie,
f) uplynutím doby, na ktorú bola
založená.
(2) Súd
na návrh zriaďovateľa alebo jeho
právneho ná-
stupcu
nadáciu zruší ak
a)
nadácia pri svojej činnosti závažným spôsobom
alebo
opakovane porušuje tento zákon, zriaďovateľskú listinu
alebo
štatút nadácie,
b) v uplynulom roku sa nekonalo ani jedno zasadnu-
tie
správnej rady alebo neboli zvolení
členovia, prípadne
revízor
namiesto členov, ktorých členstvo,
prípadne funkcia
zanikla
pred viac ako pred rokom,
c) nadácia neplní po dobu najmenej 2
rokov účel, na
ktorý
bola zriadená.
(3) Súd pred zrušením nadácie podľa
odseku 2 určí leho-
tu
na odstránenie dôvodu, pre ktorý bolo zrušenie navrhnuté.
(4) Nadácia zaniká dňom výmazu z
registra."
17. Doterajší § 15 a vypúšťa.
18. Doterajší § 16 sa nahrádza s novým §
14, ktorý vrá-
tane
nadpisu znie:
"Zlúčenie
(1)
Správna rada nadácie
môže rozhodnúť o zlúčení
s
inou nadáciou, ak to zriaďovacia listina nevylučuje.
(2) Zmeny, ktoré zo zlúčenia vyplývajú
a sú predmetom
zápisu
do registra, oznámi správca nadácie do 7 dní prísluš-
nému
registrovému súdu."
19. Doterajší § 17 sa označuje ako § 15 a
jeho odseky
4,
5 a 6 znejú:
"(4) Ak zriaďovacia listina alebo štatút neustanovuje
inak,
ponúkne likvidátor likvidačný zostatok inej nadácii.
(5) Odmenu likvidátora určí ten, kto likvidátora vyme-
noval.
Na postup pri zániku nadácie sa primerane použijú us-
tanovenia
Obchodného zákonníka.
(6) Náklady likvidácie sa uhradia z
majetku nadácie."
20. Odsek 7 novooznačeného § 15 sa
vypúšťa.
21. Doterajší § 18 sa označuje ako § 16.
22. Doterajší § 19 sa označuje ako § 17.
23. V novooznačenom § 17 v odseku 1 písm. d) za slovo
"odvolanie"
sa vkladajú slová "predsedu a".
24. V
novooznačenom § 17 v odseku 1 písmeno g) znie:
"g)
rozhodovanie o zvýšení alebo znížení
základného vkladu,
ak
štatút neustanovuje inak".
25. Doterajší § 20 sa označuje ako § 18 a
znie:
"§ 18
(1) Správna rada musí mať najmenej troch
členov. Členom
správnej
rady môže byť len fyzická osoba,
ktorá je v plnom
rozsahu
spôsobilá na právne úkony a nie je k
nadácii v pra-
covnoprávnom
alebo v obdobnom pomere.
(2) Prvých členov správnej rady
vymenúva zriaďovateľ,
ak
zriaďovacia listina neustanovuje inak."
26. Doterajší § 21 sa označuje ako § 19 a
znie:
"§ 19
(1) Štatút nadácie môže určiť dĺžku
funkčného obdobia
a
spôsob rotácie členov správnej rady.
(1) Členstvo v správnej rade zaniká:
a) smrťou,
b) uplynutím funkčného obdobia, ak ho
určuje štatút
nadácie,
c) odstúpením,
d) odvolaním správnou radou.
(2) Návrh na voľbu nových členov môže
podať ktorýkoľ-
vek
člen správnej rady alebo zriaďovateľ."
27. Doterajší § 22 sa označuje ako § 20 a
znie:
"§ 20
(1) Správna rada volí zo svojich členov
predsedu, ktorý
zvoláva
schôdze a predsedá im. Predseda môže
zvolaním a ve-
dením
schôdze poveriť iného člena správnej rady.
(2) Na voľbu a odvolanie predsedu je potrebný súhlas
nadpolovičnej
väčšiny všetkých členov správnej rady."
28. Doterajší § 23 sa označuje ako § 21.
29. § 24 sa označuje ako 22.
30. V novooznačenom § 22 ods. 6 v druhej vete sa bodka
nahrádza
čiarkou a dopĺňa sa slovami "ak štatút neustanovuje
inak".
31. Doterajší § 25 sa označuje ako § 23.
32. V novooznačenom § 23 v ods. 2 v prvej
vete sa bodka
nahrádza
čiarkou a dopĺňa sa slovami "ak štatút neustanovuje
inak".
33. Doterajší § 26 sa označuje ako § 24.
34.
V novooznačenom § 24 ods. 1
písm. a) za slovo
"správcu"
sa vkladá čiarka a vypúšťajú sa slová
"alebo úmy-
selný
trestný čin".
35. Doterajší § 27 sa vypúšťa.
36. Doterajší § 28 sa označuje ako § 25 a
znie:
"§ 25
Správna rada rozhoduje o nakladaní s
majetkom nadácie
v
súlade s cieľmi nadácie a za podmienok stanovených týmto
zákonom."
37. Doterajší § 29 sa označuje ako § 26,
§ 30 ako § 27,
§
31 ako § 28. V novooznačenom § 28 sa vypúšťajú odseky 2 až
5
a zrušuje sa číslovanie odsekov.
Doterajší § 32 sa vypúš-
ťa.
Doterajší § 33 sa označuje ako §
29. Doterajší § 34 sa
označuje
ako § 30.
38. V novooznačenom § 30 sa slová "5
000 000" nahrádza-
jú
slovami "10 000 000" a vypúšťa sa odsek 3.
39. Doterajší § 35 sa označuje ako § 31.
40. V
novooznačenom § 31 v odseku
3 sa vypúšťa druhá
veta.
41. Doterajší § 36 sa vypúšťa.
42. Doterajší § 37 sa označuje ako § 32.
43. V
novooznačenom § 32 v ods. 1 sa vypúšťajú slová
"s
výnimkou oznámení podľa § 38".
44. Doterajší § 38 sa vypúšťa. Podobne sa
vypúšťa § 39,
podobne
§ 40 a doterajší § 41 sa označuje ako § 33, doteraj-
ší
§ 42 ako § 34. V novooznačenom § 34
v ods. 4 sa slovo
"ministerstvo"
nahrádza slovami "registrový súd".
45. Poznámky pod čiarou k odkazom, ktoré
sa stali neak-
tuálne,
sa vypúšťajú a zostávajúce sa prečíslujú.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec
Langoš. Pripraví sa
pán
poslanec Kukan.
Poslanec J. Langoš:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážená Národná rada,
vážené kolegyne, kolegovia,
ctený kolega Ivan Šimko v piatok
povedal veľmi jasne,
otvorene
a vyčerpávajúco názor, ktorý aj my zastávame, názor
na
to, aký politický zámer sleduje vláda
týmto predkladaným
návrhom.
Ja sa obmedzím len na niekoľko poznámok
predovšet-
kým
k diskusii, ktorú sme viedli v piatok.
K otázkam, ktoré som vyslovil v piatok ministrovi Liš-
čákovi,
pridám ďalšiu, prečo vláda, teda pán
minister, uvá-
dzal
návrh zákona tvrdením, že legislatívna úprava pre orga-
nizácie
tretieho sektora sa začala pripravovať
po dohode so
sociálnymi
partnermi?
Moja otázka pre ministra Liščáka:
Prečo vládna strana
odmietla
vo februári zaradiť návrh zákona o nadáciách na ro-
kovanie
Rady hospodárskej a sociálnej dohody,
hoci o to so-
ciálni
partneri žiadali? Je len jedna odpoveď, bez ohľadu na
to,
čo poviete, pán minister. Sociálni partneri by s takýmto
návrhom
nikdy nesúhlasili. Deklarovali to verejne už v janu-
ári
na stretnutiach so zástupcami grémia tretieho sektora.
Zhodli
sa aj na tom, že majú spoločný záujem vytvoriť lepšie
podmienky
na činnosť mimovládnych organizácií i
pre darcov.
Vláda postupuje v
rozpore s názorom sociálnych
partnerov,
pretože
oni nechceli a takýto zákon nechcú.
Pozoruhodne sa preriekol kolega poslanec
docent Cuper
na
konci piatkovej rozpravy. Nedokázal už chodiť okolo horú-
cej
kaše a povedal: "Cudzie
mocnosti nám na Slovensko pre-
lievajú
finančné prostriedky, aby..."
Pán kolega nedopove-
dal,
iba naznačil, aby... Čo, pýtam sa kolegu Cupera a vlád-
nych
poslancov.
Súkromná
Americká nadácia pre
občiansku spoločnosť
pôsobiaca
na Slovensku spravuje okrem vlastných peňazí i fi-
nančné
prostriedky, ktoré americká vláda určila na podporu
rozvoja demokracie na Slovensku. Spravuje ich
preto, lebo
vyhrala
konkurz vypísaný vládou. So správnou radou tejto na-
dácie
sa stretla podpredsedníčka vlády
minulý týždeň a ne-
prezentovala
toto stretnutie ako stretnutie s cudzou nepria-
teľskou
mocnosťou. Skôr naopak. Podpora rozvoja demokracie
na
americký spôsob nie je platenie cudzích špiónov diver-
zantských
skupín či rozvracačov republiky, ako o tom blúznil
kolega
Roman Hofbauer. Podpora rozvoja demokracie na americ-
ký
spôsob je podpora zdravého mesta Banská
Bystrica, ale aj
komunitného rozvoja
na Liptove. Je
to podpora projektov
chránených
dielní v Michalovciach, ako aj chráneného bývania
v
Bratislave pre mentálne postihnutých.
Je to podpora pro-
jektu,
aby sa čo najviac detí z detských
domovov dostalo do
rodín. Je to
podpora protidrogovej prevencie
na školách.
Áno,
ale aj podpora alternatívnemu riešeniu
na Tichom poto-
ku,
rovnako ako aj podpora na vypracovanie
a šírenie modelu
alternatívneho
rozdeľovania daní v prospech obcí. To
všetko
je
podpora demokracie na americký spôsob. Je to podpora slo-
bodného
a nezávislého konania občanov vo všetkých oblastiach
ľudskej
činnosti.
Alebo tou cudzou mocnosťou je pán
George Soros, ktorý
sa
stal nepriateľom číslo 1, pretože je bohatý, Maďar a Žid?
Má byť
vari on tým
záškodníkom? Veď verejne
prezentuje
a
podporuje svoju predstavu otvorenej spoločnosti. Diskutuje
o
nej, bráni ju. Za jeho súkromné peniaze cestoval na dve
medzinárodné
konferencie o neziskovom práve aj autor tohto
návrhu
zákona o nadáciách a mnohí ďalší z koaličného tábora.
Vtedy
vám tie peniaze nesmrdeli? Za milióny dolárov zo za-
hraničnej pomoci a
ECU z programu PHARE cestujú po svete
stovky štátnych úradníkov, ministrov, poslancov i samotný
premiér Slovenskej republiky. Nebojíte sa, páni, že títo
všetci sa stávajú
obeťami cudzích mocností? Nebude
lepšie
opäť
zatvoriť hranice pred cudzími a opätovne prijať zákon
na
ochranu republiky pred vlastnými?
Kolegyne, kolegovia, paranoja nie je zdravý rozum. Je
väčšinou
v tomto parlamente. Nie zdravý rozum. Slovník cu-
dzích
slov z roku 1953 pod heslom
"paranoja" hovorí: "Para-
noja
je chronické, pomaly pokračujúce
duševné ochorenie vy-
značené bludmi.
Nemocní trpia najčastejšie velikášstvom
a
stihomamom." Beda národu, ktorému vládnu paranoici.
Kolegyne, kolegovia, vládny návrh - akokoľvek
čiastkovo
upravený
- zostane likvidačným návrhom zákona.
Preto vyslo-
vím
zložitý pozmeňovací návrh, o ktorom
žiadam hlasovať ako
celku,
návrh, ktorý z vládneho zámeru urobí zákon, ktorý ne-
poškodí
existujúce nadácie a ktorý vláde alebo štátu umožní,
ponechá
všetky prostriedky potrebné nie na kontrolu. Kontro-
la
znamená riadenie a riadenie bez nástrojov nie je riade-
ním.
Teda umožní štátu dostatočný dohľad nad činnosťou nadá-
cií.
Ospravedlňujem sa, ale tento zákon
je dvoma-troma po-
zmeňujúci
návrhmi neopraviteľný, preto vás trošku zdržím.
1. V §
3 doplniť na koniec vety slová
"a na iné ciele
napĺňajúce
všeobecný záujem". Písmeno
"a" za slovami "kul-
túrnych
hodnôt" nahradiť čiarkou.
2. Vypustiť § 4 a ostatné prečíslovať.
3. Vypustiť § 6 a ostatné prečíslovať.
4. V § 8 ods. 1 vypustiť písmená b), f) a
g).
5. V
§ 11 ods. 1 nahradiť slová "Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky
(ďalej len ministerstvo)" slovami
"príslušný
súd". V ďalšom texte všade
nahradiť slovo "mini-
sterstvo"
slovami "príslušný súd".
6. V
§ 11 ods. 2 ukončiť druhú vetu slovami "priloží
zriaďovaciu
listinu" a ostatné vypustiť.
7. Nové znenie § 11 ods. 4: "Ak je zriaďovacia listina
v
súlade so zákonom, príslušný súd vydá rozhodnutie o regis-
trácii
a vykoná zápis do registra do 30 dní od podania návr-
hu."
8. V § 11 vypustiť odseky 3 a 5 a ostatné
prečíslovať.
9. V § 11 ods. 6 vypustiť písmeno b).
10. V § 14 vypustiť písmená a) a b).
11. V § 15 ods. 1 vypustiť písmená a),
c), d), e) a f).
12.
Nové znenie § 15 ods. 2:
"Súd pred rozhodnutím
o
zrušení nadácie určí lehotu minimálne
90 dní na odstráne-
nie
dôvodu, pre ktorý bolo zrušenie nevyhnutné."
13. Vypustiť štvrtý oddiel "Orgány nadácie a ich právo-
moci"
a ostatné prečíslovať.
14. V § 28 vypustiť odseky 1 a 4 a
ostatné prečíslovať.
15. V §
28 ods. 2 vypustiť slová "tvoriaci základné
imanie,
nadácie a ostatný majetok".
16. V
§ 28 ods. 3 vypustiť prvú vetu
a slovo "ostat-
ných".
17. V § 30 ods. 1 doplniť písmeno g) v znení: "dotácie
zo
štátneho rozpočtu, z rozpočtu
obce, z rozpočtu vyššieho
územného
celku alebo zo štátneho fondu" a písmeno h) v znení
"iné
príjmy". Vypustiť odsek 2.
18. V § 30 vypustiť odsek 3.
19. V § 31 vypustiť odseky 4 a 5.
20. V § 32 doplniť na koniec odseku 2
slová: "Ak štatút
nadácie
neurčuje inak."
21. V § 32 vypustiť odsek 3.
22. V § 33 vypustiť odsek 4.
23. V § 34 odsek 2 zvýšiť
uvádzanú sumu z 5 mil. Sk na
40
mil. Sk.
24. V § 35 odsek 3 vypustiť druhú vetu.
25. Vypustiť § 36 a ostatné prečíslovať.
26. V § 38 zvýšiť uvádzanú sumu z 5 tisíc
Sk na 100 ti-
síc
Sk.
27. V § 39 vypustiť odsek 1.
28. V §
42 nové znenie odseku 4: "Ak
nebudú do 12 me-
siacov
od nadobudnutia účinnosti tohto zákona vykonané opat-
renia
podľa ustanovení odsekov 1 alebo 2, orgán, ktorý nadá-
ciu
zaregistroval podľa doterajších predpisov, vyzve nadá-
ciu,
aby tak urobila do troch mesiacov.
Ak tak nadácia na-
priek
upozorneniu v stanovenej lehote
neurobí, orgán, ktorý
ju
zaregistroval, nadáciu zruší a nariadi jej likvidáciu."
O tomto návrhu žiadam hlasovať ako o
celku.
A osobitne žiadam hlasovať o bode 29 -
posunúť účinnosť
zákona
na 1. januára 1997.
Ospravedlňujem sa, ale tento návrh musel odznieť na
pôde
snemovne. Ospravedlňujem sa za zdržanie, i keď viem, že
poslanci
podporujúci vládu tento program neprijmú.
Ďakujem pekne za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Kukan. Pripraví sa
pán
poslanec Kováč.
Poslanec E. Kukan:
Vážený pán predsedajúci,
pán minister,
kolegyne, kolegovia,
milí hostia,
návrh
zákona, ktorý teraz
prerokúvame, vyvolal veľký
záujem
a ohlas širokej verejnosti. Je to prirodzené, pretože
sa
dotýka mnohých, ktorí pre túto
spoločnosť vykonávajú zá-
služnú
činnosť. Rozumná vláda by mala mať
záujem o to, aby
táto
činnosť bola legislatívne upravená tak, aby spomenutí
záujemcovia
mohli v čo najväčšej miere prispievať celej spo-
ločnosti.
Predkladaný návrh v súčasnom znení nie je v súlade
s
takýmto zámerom.
Predsedníčka poslaneckého klubu
Demokratickej únie pani
Rusnáková
minulý týždeň v rozprave precízne formulovala pri-
pomienky a stanovisko Demokratickej únie k
tomuto návrhu,
nebudem
preto o nich teraz hovoriť. Chcel by som povedať eš-
te
niečo iné.
Pri príprave tohto zákona treba tiež
maximálne prihlia-
dať
k názorom a stanoviskám tých, ktorých sa bezprostredne
dotýka.
S jedným takýmto názorom by som vás
chcel, kolegyne
a
kolegovia, oboznámiť. So žiadosťou sa
na mňa obrátil pán
Peter Dvorský, aby som informoval Národnú
radu Slovenskej
republiky
so stanoviskom správnej rady Nadácie Petra Dvor-
ského.
Pána Petra Dvorského hádam netreba
osobitne predsta-
vovať.
Okrem toho, že je stálicou najväčšej svetlosti na ne-
bi
opernej svetovej hudby a viac ako dôstojne reprezentuje
Slovensko v oblasti
kultúry, je to priateľský, veľkorysý
a
vysoko humánny človek. Založil
nadáciu Harmony, ktorá sa
zaoberá
špeciálnou liečebnou starostlivosťou
o telesne po-
stihnuté
deti.
Dovoľte, aby som prečítal jeho list -
citujem:
"Vážení poslanci Národnej rady
Slovenskej republiky,
správna rada Nadácie Petra Dvorského
Harmony si dôklad-
ne
preštudovala návrh zákona o
nadáciách. Vyjadruje k nemu
nasledovné
stanovisko:
Celkový obsah zákona v navrhovanom znení
potrebuje hlb-
šiu
analýzu a diskusiu s tými, ktorí jeho
účinnosť budú po-
ciťovať.
Dovoľujeme si upozorniť na niektoré paragrafy, kto-
ré
podľa našich skúseností do tohto zákona
nepatria. Naprí-
klad
§ 4, ktorý diskriminuje nemajetnejších
predpísanou su-
mou
vloženého majetku 100 tis. Sk pri
zakladaní. § 21 pred-
pokladá
rotáciu členov správnej rady. Vzhľadom
na dobrovoľ-
nícku
činnosť - prečo takéto komplikácie? § 36 - kontrola
nadácií,
nie finančná - prečo vynakladať ďalšie
prostriedky
z
peňazí daňových poplatníkov, čo znamená
ročne milióny ko-
rún?
Mohli by sme menovať aj ďalšie paragrafy, ktoré nepo-
tvrdzujú
konštruktívneho ducha návrhu zákona. Namiesto vďaky
a
ocenenia dobročinnosti - vo svete sa to
hodnotí formou
úľav
štátu darcom - zákon zavádza administratívnu represiu.
Návrh zákona o nadáciách v tejto forme
bude komplikovať
dobrovoľnícku
činnosť a povedie k značnej redukcii
nadácií.
Z
tohto dôvodu nesúhlasíme s predloženým návrhom zákona,
žiadame
jeho dôsledné úpravy. Dúfame, že tento problém si
dokážeme vyriešiť sami, bez cudzej pomoci a stále veríme
v
múdrosť a rozvahu zákonodarcov.
Podpísaný Peter Dvorský, prezident
nadácie Harmony."
Kolegyne
a kolegovia, dovoľte mi iba jeden
komentár
k
obsahu tohto listu. Keď si vezmeme do
úvahy to, čo všetko
už
tento parlament dokázal, alebo
skôr ukázal, alebo pred-
viedol, a ak
nám pán Peter Dvorský píše, že stále veríme
v
múdrosť a rozvahu zákonodarcov, ja si myslím, že by sme si
toho
mali veľmi vážiť a považovať to za hlboký kompliment.
K
tomuto apelu na múdrosť a rozvahu by
som ešte dodal - po-
litickú
zodpovednosť pred tými, ktorí nás do tohto parlamen-
tu
zvolili. Im by sme my tu mali
slúžiť, iba im a nikomu
inému.
Toto by sme si mali všetci uvedomiť,
keď budeme hla-
sovať
o návrhu tohto zákona.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán Roman Kováč.
Pripraví sa pa-
ni
Gbúrová.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte, aby som vo svojom vystúpení apeloval práve na
politickú
zodpovednosť, aby som vám uviedol trochu príkladov
zo
života, aby ste sa mohli zamyslieť nad vlastnou činnosťou
a
premietnuť ju do zákona. Nebudem
sa dotýkať všetkých pa-
ragrafov, pretože v
mene poslaneckého klubu
Demokratickej
únie
o nich hovorila pani poslankyňa
Rusnáková, ale dovoľte
mi,
aby som sa zmienil len o niektorých.
Odsek
3 § 32 hovorí o tom,
že treba predložiť alebo
vypracovať
rozpočet nadácie do 31. marca. Ak sa pozriete, čo
tvorí
príjmy nadácií, čo definuje zákon v § 30, sú to výnosy
z
majetku nadácie. Tam by som
dokázal pochopiť, že nadácia
vie,
asi aké výnosy bude mať, a to vie rozpočtovať. Ďalej sú
to dary a
príspevky od právnických
alebo fyzických osôb.
Prosím vás, aký
je to nezmysel vyžadovať od nadácie, aby
rozpočtovala
dary, keď nevie, koľko dostane? Kto
prišiel na
takýto
právny nezmysel? Ako to má tá nadácia tušiť? Ďalej
výnosy
z verejných zbierok. Ako má vedieť vedenie nadácie,
či
tá zbierka bude úspešná a koľko peňazí
vynesie? Kto pri-
šiel
opäť na takýto nezmysel? To nie je
už právny, to je
nezmysel
logický. Ja predsa neviem v tejto chvíli povedať,
koľko
ľudí sa zíde na vianočnú kvapku darovať
krv. Viete to
povedať
vy? Viete, pán minister, povedať, koľko ľudí príde
na
Vianoce do televízie dať na Konto nádeje? Ak áno, tak ste
neuveriteľný
prognostik, ja si to netrúfam povedať. Výnosy
z
lotérií a iných podobných hier, to by som teoreticky mohol
rozpočtovať,
ale povedzte mi, ako budeme rozpočtovať
dedič-
stvo.
Ja musím vedieť, kto umrie a či mi niečo odkáže. Môžem
to
rozpočtovať? Ale to sa požaduje, príjmy nadácie musia byť
súčasťou
rozpočtu, tak ako sa to uvádza. A ďalej
a ďalej by
som mohol uvádzať. Teda považujem tento
odsek 3 za úplne
nezmyselný
a treba ho podľa môjho názoru vypustiť, to už bo-
lo
v návrhu.
Dovoľte, aby som sa dotkol § 34
odsekov 2 a 3. To sú
odseky, ktoré sa
týkajú auditu pri obrate 5 miliónov, ak
urobia
v nadácii takýto obrat. To znamená,
že to platí pre
nadácie,
ktoré majú príjem 2,5 milióna, pretože sú to nezis-
kové
organizácie, a ak je to spolu 5 miliónov, 2,5 milióna
musia
prijať, 2,5 milióna vydať, niečo zostáva na správnej
rade.
Dovoľte, aby som teraz uviedol
príklad, a tu bude tá
vaša
politická zodpovednosť, kolegyne,
kolegovia. Politické
strany
dostávajú na svoju činnosť zo štátneho
rozpočtu prí-
spevok.
Napríklad HZDS ako najväčšia politická strana dostá-
va
ročne 14,5 milióna Sk. Ja viem, že nie ste dobročinná or-
ganizácia, ale postavte sa tvárou tým ľuďom, ktorí robia
zbierky
pre zdravotne postihnutých, na ich potreby, pre men-
tálne
retardovaných, na starostlivosť o chorých
a povedzte,
my
nebudeme robiť audit, my nemusíme platiť audítorovi, pre-
tože
my sme mocná politická strana. To platí pre všetkých,
ostatné nedosahujú
také vysoké číslo,
preto nespomínam
ostatné
strany, majú príjem pod 5 miliónov. My teda audit
nepotrebujeme,
ale vy, dobročinná organizácia, si zaplaťte
audítora.
Skúsili ste sa spýtať, koľko ten audit
stojí? Pri
sume nad 5
miliónov takýto audit stojí okolo 150-180-200
tis.
Sk. Viete, koľko sa za to dá kúpiť invalidných vozíkov?
A
čo je rozumnejšie, dať tie peniaze tým,
ktorí to potrebu-
jú,
alebo ste urobili nejakú dohodu s audítormi, že si zaro-
bia
na dobročinných organizáciách? Ja si preto myslím, že
dávať
tú latku na 5 miliónov je úplne nezodpovedné. Nezod-
povedné
preto, že sami nedávate audit na 14,5 milióna. A to-
to
povedzte ľuďom, toto povedzte tým dobročinným nadáciám.
Som
zvedavý, ako vám poďakujú za takýto návrh. (Potlesk.)
A dovoľte mi, ešte sa dotknem § 38, a to
anonymity dar-
cu.
Pozeral som v ostatných zákonoch, ako
je zachovaná ano-
nymita
darcu. Pravdepodobne ste si nepozreli ostatné zákony,
ale
buďte takí láskaví, sledujte so mnou.
Máme u nás zákon
o
dani z
dedičstva, dani z
darovania a dani z prevodu
a
prechodu nehnuteľností, nepochybne o ňom viete. A tam § 17
hovorí:
od dane sú oslobodení - a teraz uvádza
v prvej,
druhej,
tretej kategórii, budem hovoriť len o
tretej, to sú
cudzí,
ak darujete niečo cudziemu
človekovi. Tu je uvedená
suma
20 tis. Sk. To znamená, ak sa rozhodnem ako občan daro-
vať právnickej, fyzickej osobe
20 tisíc, neplatí sa daň
a
nikto o tomto dare nevie, žiadny daňový
úrad, ja to robím
zo
svojich vlastných prostriedkov. To
môžem urobiť, keď dám
dar.
Ale vy teraz obmedzujete, že ten, kto dá dar 5 tisíc
Sk,
súhrnný dar do roka, sa musí ohlásiť na daňový úrad, mu-
sí
byť uvedená jeho adresa, jeho údaje.
To je pri darovaní
fyzickej
osobe. Ale skúsme sa opäť zamyslieť nad nami, nad
politickými
stranami. Viete, čo máme napísané v
zákone? Pri
jednorazovom
dare 10 tisíc darca môže zostať
anonymný a pri
úhrne
týchto darov 50 tisíc ročne ešte stále zostáva anonym-
ným.
Preto sa vás pýtam, kde máte tú morálku povedať ľuďom
-
vy ste dobročinná organizácia, vy priznávajte každého, ale
my
sme politická strana, my to budeme tajiť, nám to zákon
umožňuje.
(Potlesk.) Je toto morálne?
Teraz apelujem na vás ako na ľudí, ktorí sa pohybujete
v
tejto spoločnosti a viete, koľko dobra priniesli nadácie
a
organizácie, ktoré sú financované nadáciami, koľko pri-
niesli
dobra pre tých ľudí, na ktorých štát
jednoducho nemá
peniaze,
ktoré nevie zaplatiť. Spomínal som len tieto tri
paragrafy,
kde som chcel poukázať na príklad z praktického
života a trocha
z pohľadu do vlastných radov politických
strán,
aby sme sa aj z tohto pohľadu pozerali, ako sa bude
verejnosť
na nás a na vás dívať, však každý z nás
je členom
nejakej politickej strany. Potom majú pravdu ľudia,
ktorí
nás
obviňujú - páni poslanci, beriete vysoké platy, potom
majú
pravdu - páni, členovia strany, vy
tajíte pred národom
takýto
majetok, ale my, ktorí to používame pre chudobné deti
alebo
pre mentálne retardované deti, nemáme takéto práva ako
vy,
politická strana. Chcem teda apelovať na vás, aby ste aj
tieto
argumenty pri rozhodovaní brali do úvahy.
Pán minister, mám jednu otázku, na
ktorú som nedostal
odpoveď, resp.
dve. Prvá otázka:
Prečo nebol dodržaný
60-dňový
interval? Nikto tu neodpovedal, prečo sa neplní zá-
konom
predpísané pravidlo, že Národná rada musí dostať mate-
riál
60 dní predtým. Žiadam konkrétnu odpoveď, aký konkrétny
fakt
spôsobil, aká udalosť sa stala na Slovensku, že bolo
treba
skrátiť túto lehotu. Vy ste o ňu
požiadali, parlament
ju
odsúhlasil, ale chcem vedieť
dôvod. Prosím si konkrétnu
odpoveď.
A druhú odpoveď - keď sme sa vo výbore pre zdravotníc-
tvo
a sociálne veci pýtali, prečo majú ľudia priznávať 5-ti-
sícový
dar a vyššie, argumentovali ste, ako
jediný argument
ste
použili, že treba zachytiť čierne
peniaze. Pán minister
spravodlivosti,
ak máme jediný mechanizmus, ako zachytiť to-
ky
čiernych peňazí a špinavých
peňazí, práve zákon o nadá-
ciách,
tak je to veľmi úbohý právny štát, ak nevie nájsť iné
mechanizmy,
ako zachytiť čierne peniaze. Teda žiadam odpoveď
na
otázku, prečo je stanovená hodnota 5
tisíc Sk. Konkrétne
zdôvodnenie.
Kolegovia, kolegyne, prosím, zamyslite sa nad tým, čo
som
povedal, a pri hlasovaní to dajte najavo.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Pani
Gbúrová. Pripraví sa pán podpredseda Húska. Pán
Delinga
- faktická poznámka.
Poslanec P. Delinga:
Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo.
Ja som sa trochu zamyslel nad tým, čo
povedal pán po-
slanec
Roman Kováč, ale len nad časťou toho, kde zdôvodňo-
val,
prečo v rozpočte nesmú byť takto klasifikované príjmy
a
že to je absurdné alebo neprípustné,
alebo dá sa povedať,
že nemorálne, ako to nazval. Ja si myslím, že
to nie je
pravda, pretože ak
každé združenie, každá
iniciatíva musí
viesť
účtovníctvo, akože musí, a je jedno,
či je to jedno-
duché
alebo podvojné, musí aj rozpočtovať, to znamená, že
v
účtovníctve sú zachytené všetky položky.
To však neznamená, že musím konkrétne
rozpočtovať každú
položku,
že musím na začiatku roka mať povedané,
že tam bu-
dem
mať 1 000, 5 000 alebo 10 tisíc Sk, tam
môže byť v roz-
počtovníctve
na začiatku roku nula, lebo neviem, či
ma nie-
kto
obdarí, či mi niekto dá dotáciu. Ale ak mi ju v priebehu
roku
dá, musím ju do účtovníctva zachytiť,
je to výnos a do
výnosu
ten príjem rozpočtovaný darom alebo iným príjmom musí
byť
zachytený. Teda ide o logický prípad, to znamená, že tam
to
patrí, že to z rozpočtovníctva, z finančníctva nemôže byť
vypustené.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán Hofbauer, nech sa páči.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Čudujem sa kolegovi Romanovi Kováčovi,
že sa dovoláva
morálky
politických strán a práve opozičné
politické strany
dáva ako vzor
morálnosti. Veď odvolávaš sa na morálnosť
strán,
ktoré zvrhli legitímnu vládu, ktoré
prerušili konti-
nuitu
práce tohto štátu (ruch v sále), ktoré spôsobili ob-
rovské
materiálne i nemateriálne škody,
ktoré sa rátajú na
miliardy.
Tak o čom to hovoríš, o akej morálke? To je prvá
záležitosť.
Druhá - ak odhad nie je možný a musí
to byť taxatívne
zistené,
tak potom na akej báze sa pripravuje
návrh rozpoč-
tu?
Veď to je celé globálny odhad. Odhad, hypotéza príjmu,
hypotéza
výdavku.
A čo
sa týka vystúpenia pána poslanca
Langoša, vy ste
ma
tam neprávom obvinili z nejakej averzie
k pánu Sorosovi.
Ten
pán je veľmi múdry, jeho materiály
veľmi pozorne študu-
jem
a obsahujú veľké množstvo mimoriadne zaujímavých poznat-
kov.
Len ma mrzí, že tie poznatky neaplikuje v krajinách,
v
ktorých žije, ale experimentuje v krajinách, kde nežije.
My sme
už takéto experimenty
zažili, že experimentátori
v
štátoch, kde sa nepohybovali, aplikovali teórie, ktoré vy-
mysleli, doma. Takže
bol by som veľmi vďačný, keby ľudia
teórie
aplikovali na teritóriu, kde sa
pohybujú, to, čo vy-
mysleli.
On sám upozornil vo svojom vystúpení v
Cransmonta-
ne,
že ho veľmi mrzí, že práve parametre otvorenej spoloč-
nosti
sa neakceptujú alebo nerozvíjajú v krajinách vyspelých
demokracií
na západe.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán Kováč, nech sa páči.
Poslanec R. Kováč:
Rád by som odpovedal na obidve repliky. Súhlasím s pá-
nom
poslancom Delingom, lenže problém je
taký, že tu sa má
predložiť
rozpočet nadácie na kalendárny rok do 31. marca.
Súhlasím
s tým, že každý príjem musí byť zaevidovaný a aj
výdaj
musí byť zaevidovaný v účtovnej knihe.
Ak teraz kres-
líte
do vzduchu nulu, tak sa pýtam, načo
takýto údaj tam má
byť.
To konštantne každý rok budem písať
nulový príjem? Pán
poslanec
to vari nie, však sa neklamme! Myslím
si, že to je
vec,
ktorá je logická.
Ešte
pánu poslancovi Hofbauerovi. Pán poslanec Hof-
bauer,
viete, je rozdiel medzi príjmom zo štátneho rozpočtu,
kde
viem, že mám dane, kde viem, aký je
maloobchodný obrat,
viem, akú mám
produkciu, viem, koľko ľudí tu
býva, aké má
príjmy.
To nie je odhad, to je spočítané. Ale skúste sa vžiť
do
nadácie, ktorá má vedieť, koľko získa
darov. To sa nedá.
Štát
nežije z darov, štát žije zo zákonom vyrubených daní,
takže
si to vie spočítať.
A pokiaľ ide o morálku, myslím si, že o
tom som hovoril
dosť, ale ja
som apeloval na všetkých. Aj naša politická
strana má právo
prijať súhrnne do 50 tisíc
daru a nemusí
uvádzať
darcu, to nie len koaličná. Ja som
uviedol HZDS ako
príklad,
pretože je to jediná strana, ktorá zo štátneho roz-
počtu
dostáva viac ako 5 miliónov korún ročne. To znamená,
že
už by sa posunula do pásma auditu a ona audit nerobí,
jednoducho
zo zákona ho robiť nemusí. A tam
apelujem na mo-
rálku.
Ak to nevyžadujeme pre seba, prečo to
vyžadujeme pre
druhých?
To je tá morálka.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Dobre, ďakujem. Pán poslanec Vaškovič.
Poslanec V. Vaškovič:
Vážený pán predsedajúci,
krátko zareagujem na poznámku pána
poslanca Delingu.
Som veľmi rád, že sa zamyslel aspoň nad
časťou vystúpe-
nia
pána Kováča, ale myslím si, že závery,
ktoré urobil, sú
úplne
nesprávne. Prosím vás pekne, rozpočtovanie v organizá-
ciách,
ani obchodných, sa už dnes nerobí zo
zákona, robí to
každý
dobrovoľne pre svoju potrebu. Čiže, ak by nadácia roz-
počtovala
príjmy, je to jej slobodné rozhodnutie, ale zo zá-
kona
také niečo určiť je choré. Potom sa vráťme k plánované-
mu
hospodárstvu a zaveďte to pre všetky organizácie. A bude-
me
tam, kde sme boli v roku 1989. Smer uvažovania, ktorý ste
tu
predviedli, je veľmi chorý.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán Bajan, nech sa páči.
Poslanec V. Bajan:
Samozrejme, neprislúcha mi hodnotiť všetko, čo povedal
kolega
Hofbauer, ale jednoducho si myslím, že tvorba štátne-
ho
rozpočtu nemôže byť postavená na náhode
a to ako šéf vý-
boru
určite dobre vie. Takže predpokladám, že išlo o pre-
rieknutie.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán Delinga.
Poslanec P. Delinga:
Ďakujem pekne za slovo. Nebudem taký
indiferentný, ja
si
myslím, že choroby posudzuje niekto
iný, ale pozrite sa,
každý
podnikový ekonóm a každý podnikový
špecialista si zo-
stavuje návrh rozpočtu. A zákon vymedzuje,
čo je obsahom
príjmu
alebo čo patrí do príjmov, čo
patrí do výnosov a čo
patrí
do daní, ktoré položky. V tomto zákone je vymedzené,
že
do výnosov patrí to a to a to. Čiže to je predmetom aj
rozpočtovania.
Samozrejme, keď uvažujem, že v nadácii takýto
príjem
nebudem mať, je to nulová položka. Je nulová v návrhu
rozpočtu
a je nulová v uzatvorení rozpočtu. Ale zákon predsa
musí
stanoviť okruh výnosov tejto
nadácie. Teda je na vás,
pán
poslanec Vaškovič, či si budete
rozpočtovať plusovú po-
ložku,
alebo mínusovú. Je na vás, či budete mať pozitívny
výnos,
alebo záporný výnos, ale myslím, že treba stanoviť,
čo
je obsahom príjmu nadácie a čo je
obsahom nákladov nadá-
cie
tak, aby to bolo jasné. Takže v tomto prípade každý máme
inú
chorobu.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Chcel som iba pánu poslancovi
Vaškovičovi a pánu po-
slancovi
Kováčovi povedať, že keby platilo to,
čo povedali,
že
je to chorý smer uvažovania, potom
choré by bolo aj to,
keby
sme uvažovali o tom, aký rozpočet bude
mať táto repub-
lika
na príslušný kalendárny rok. Čo to má spoločné s pláno-
vaním?
Plánovanie nie je rozpočtovanie, i keď by
sa možno
dalo povedať, že
je to istý druh plánovania. Ale šetrime
slová.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán Roman Kováč, nech sa páči.
Poslanec R. Kováč:
Pán
poslanec Cuper, neboli ste
tu, keď sa hovorilo
o
tom, že je malý rozdiel medzi rozpočtom štátu a medzi roz-
počtom
nadácie. Štát nedostáva peniaze z
darov, ale z daní,
ktoré
vyrubuje, vie, aké sú tu mzdy, atď.
Takže to je niečo
iné.
Ale ešte by som sa chcel vrátiť k
pánu poslancovi De-
lingovi. Pán poslanec, mne nevadí, že organizácia
si robí
rozpočet,
mne vadí to, že má zo zákona určené, že ho musí
spraviť
a musí ho predložiť do 31. marca. Chcem
sa vás spý-
tať,
či má túto povinnosť zo zákona spoločnosť s ručením ob-
medzeným,
tých tu máme oveľa viac ako
nadácií. Má túto po-
vinnosť
zo zákona roľnícke družstvo? Nemá túto
povinnosť zo
zákona.
To je predsa vec tej nadácie, že si rozpočtuje. Ja
proti
tomu protestujem, aby táto povinnosť bola v zákone.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Chcel som iba povedať pánu poslancovi
Kováčovi, že štát
žije
aj z darov, pretože môže prijímať dary, samozrejme, mô-
že
žiť aj z darov, ak ho niekto obdaruje. Často sa to stáva.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pani poslankyňa
Gbúrová.
Poslankyňa M. Gbúrová:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
vážená Národná rada Slovenskej republiky,
vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky
o
nadáciách patrí medzi tie typy zákonov,
ktoré výrazne po-
silňujú
štátne zásahy do tých oblastí
spoločenského života,
v
ktorých by skôr malo dochádzať k ich postupnej liberalizá-
cii.
Bolo by to nakoniec aj v súlade s
programovým vyhláse-
ním
vlády, ktoré hovorí o ústupe od štátneho paternalizmu
najmä
v tých oblastiach, v ktorých je možné využiť ľudský
potenciál,
jeho možnosti a schopnosti. Žiaľ, aj pri tomto
zákone
sa zvolil presne opačný postup, než aký sa deklaro-
val.
Uvedomujem si potrebu vytvorenia
určitého systému
a
presných pravidiel činnosti aj v
tejto oblasti. Nemal by
to
však byť systému uzavretý, ktorý nepripúšťa zmeny a ko-
rekcie,
nemali by to byť pravidlá, ktoré komplikujú činnosti
nadácií,
prípadne ich vznik a rôznorodosť. Tento zákon pres-
ne definuje pojem nadácia a špecifikuje
jej obsah, čo je
možné
označiť za pozitívum. Posilňuje však
štátny dozor nad
neziskovými mimovládnymi organizáciami až do
takej miery,
ktorá
ich činnosť nielen skomplikuje a
ochromí, ale vlastne
paralyzuje.
Ministerstvo vnútra ako ústredný orgán štátnej správy
nadácie
nielen registruje, ale aj kontroluje a
svoje právo-
moci
posilňuje ďalším ústredným orgánom štátnej správy, a to
príslušným
ministerstvom, ktoré pôsobí v oblasti,
ktorej sa
dotýka
účel zriaďovanej nadácie, ktoré môže pred rozhodnutím
o
registrácii požiadať o stanovisko.
Toto je základná idea
zákona, a preto
pozmeňovacie návrhy, ktoré by
registráciu
ministerstvom
vnútra a kontrolu ministerstvom vnútra vylúči-
li,
nemajú podľa mňa nádej na úspech.
Zanikla by idea tohto
zákona
a s ideou aj zákon.
Ak
by sa bola vláda rozhodla registrovať nadácie na
príslušnom ústrednom
orgáne štátnej správy, ktorý pôsobí
v
oblasti, ktorej sa dotýka účel
zriaďovanej nadácie, už to
by
splnilo vládou tvorený systém posilnenia štátnych zásahov
do
všetkých oblastí spoločenského života.
Participácia via-
cerých ústredných orgánov štátnej správy v tejto oblasti
však
už nie je len ich posilnením, ale aj
škodlivou absolu-
tizáciou.
Za takýto krok sa prihováram skôr v oblasti kon-
troly
privatizácie národného hospodárstva.
Márne som hľadala v dôvodovej
správe príčinu takéhoto
konania,
ktorá by ma presvedčila o tom, že ide o pozitívny
krok
a v tejto oblasti potrebný a funkčný. Naopak, našla som
v
nej myšlienku, že pri príprave tohto zákona sa rešpektova-
li
úvahy Medzinárodného centra pre
neziskové právo a predo-
všetkým
naše miestne právne podmienky a tradícia. Pýtam sa
predovšetkým
na to, aké tradície majú navrhovatelia
na mys-
li,
pretože okrem skúseností z Rakúsko-Uhorska a bývalej ČSR
sa
niet o čo oprieť. Pritom sa nemôžem ubrániť pocitu, že sa
na
tieto bývalé dva štátne útvary odvolávame účelovo, väčši-
nou
ich využívame ako negatívny príklad.
Navyše v tejto oblasti treba predovšetkým
pružne reago-
vať na nové
ekonomické a sociálne
podmienky a prostredie
a
tie sa za posledných 70 až 100 rokov výrazne zmenili.
Najmä
iná je situácia v čase výrazných zmien
v spoločnosti,
počas ktorých štát nie je schopný napriek svojmu úsiliu
pomôcť
rôznym aktivitám, ktoré pomáhajú riešiť
aktuálne so-
ciálne,
kultúrne, školské, environmentálne a
rôzne charita-
tívne
problémy. Všetci predsa vieme, že
všade, v akejkoľvek
činnosti
sa objavuje - a ja sa dopredu ospravedlňujem za to-
to
slovo - aj tzv. škodná, ale to nie je
dôvod na vypálenie
lesa.
Vážená Národná rada, pri vzniku a
schvaľovaní zákonov
je
možné získať pre nich väčšinu z radov
koalície aj opozí-
cie.
Prax nás o tom už aj na pôde tohto parlamentu dostatoč-
ne
presvedčila. Prečo prijímať zákony, ktoré spoločnosť tvr-
do
polarizujú, a prečo v tej oblasti, kde zhoda či kompromis
možné
sú. Aj z tohto dôvodu sa prikláňam k tým návrhom, kto-
ré
odporúčajú zákon neprijať. Preto môj prvý pozmeňovací ná-
vrh
je vlastne procedurálny. Navrhujem
vrátiť vláde na pre-
pracovanie
tento zákon a po dopracovaní pripomienok tretím
sektorom ho
opätovne prerokovať v
parlamente a následne
schváliť.
Ak tento návrh neprejde, mám dva
pozmeňovacie ná-
vrhy,
ktoré pomôžu, a to je aj môj cieľ,
predovšetkým malým
nadáciám.
Prvý pozmeňovací návrh je nasledovný:
zákon hovorí, aby
sa
dotácie zo štátneho rozpočtu, rozpočtov
obcí a rozpočtov
štátnych
fondov poskytli nadácii na rovnaký účel
len z jed-
ného
miesta, spravidla toho, ktoré má vzťah k prevažujúcej
činnosti
nadácie. Ide o § 39 bod 1. Môj pozmeňovací návrh je
nasledovný:
"Príjmom nadácie môžu byť dotácie aj zo štátneho
rozpočtu,
aj z rozpočtu obce, aj zo štátneho
fondu." A § 39
na
základe toho navrhujem vypustiť.
Svoj druhý pozmeňovací návrh cielim k
§ 4, najmä bodu
2
a bodu 4, ktorými sa, podľa mňa, práve
tieto malé nadácie
likvidujú.
Najmä dôvodová správa, ktorú som si veľmi precíz-
ne
prečítala, nikde neuvádza, akú funkciu
má plniť základné
imanie,
ktoré sa zákonom určilo na 100 tisíc Sk. Navrhujem
preto
v tomto paragrafe dva varianty:
Po prvé, vypustiť v § 4 bod 4 a ponechať
bod 2.
Po druhé, ak by to neprešlo, v § 4 v bode
2 znížiť sumu
100
00O na 20 000 a ponechať bod 4.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem
aj ja. Pani poslankyňa, ale tu
už návrh bol
a
zamietli sme ho. (Hlasy v sále.)
Dobre, vážení páni, keď chcete, prosím,
"nech je vám
líbo". Bol tu
procedurálny návrh, musíme
o tom hlasovať.
Nech
sa páči, pán podpredseda.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne a kolegovia,
vážený pán predsedajúci,
chcel by som povedať, že
v tejto súvislosti tu padá
veľmi
veľa básnických zvolaní a veľmi veľa apelát na morálne
postoje ľudí, ale
treba zobrať do ohľadu túto záležitosť
celkom
vecne. Koncom apríla sa uskutočnila pracovná konfe-
rencia
v Kyjeve pod patronáciou centra OSN a
táto konferen-
cia
bola pod názvom "Democracy, Governance and Participation
in Transition", teda v podstate "Demokracia, spravovanie
a
participácia v období transformácie",
a tam boli prerokú-
vané
v podstate programy, ktoré koordinuje a sleduje agencia
OSN
a ktoré sú orientované na využitie prostriedkov z tzv.
donorských
krajín a organizácií na štáty strednej
a východ-
nej
Európy a ázijské štáty bývalého Sovietskeho zväzu. Roko-
valo
sa o tom, akým spôsobom ďalej financovať demokratizáciu
a
ako ďalej postupovať.
Najcharakteristickejším a najdôležitejším výrazom toho
sedenia
bolo, že usporiadatelia prišli k záveru na základe
zmocnenia
tzv. donorských organizácií, že sa veci nedosta-
točne
kontrolujú, že sa dostatočne nepreukazne míňajú penia-
ze,
že peniaze, ktoré prichádzajú od donorských krajín a or-
ganizácií, sa často
stratia v bezodných čiernych
dierach.
A
nejde o malú vec. Tento program
napríklad celosvetovo dá-
val
v rozpätí rokov 1993 až 1995 tri miliardy dolárov. Z to-
ho
na spomenuté krajiny, to znamená strednej a východnej Eu-
rópy
a ázijských krajín bývalého Sovietskeho
zväzu, vrátane
Ruska,
išlo okolo 400-600 mil. dolárov. Naozaj to nie je ma-
lá
suma. A chcem povedať, že aj pre nich je to mimoriadne
dôležité
a zavádzajú dokonca povinnosť presného projektového
podloženia
rozpočtov pre činnosti, ktoré budú vykonávať.
Teda
vôbec tu nejde o to, či
nejakým zosmiešňujúcim
spôsobom
budem hovoriť o tom, ako budem plánovať rozhodnutie
nejakého
dediča darovať zo svojho dedičstva na
niekoho, ale
ide
jednoducho o projektovanie, o
rozpočtovanie zámerov tej
organizácie, ktorá vlastne tieto prostriedky chce
použiť,
teda
v danom prípade nadačnej organizácie. Chcem povedať, že
naozaj
nejde o malé sumy a že tieto požiadavky museli donori
sami zostriť a
zaviesť aj spôsob odpočtu a veľmi zložité
spôsoby
sledovania týchto postupov. Prečo to nemajú sledovať
aj
samotné krajiny, ktoré sú objektom prísunu týchto peňazí?
Ak
si uvedomíme, že v rokoch 1993 až 1995
sa to pohybuje od
20
do 30 miliónov dolárov len na území
Slovenska, tak to je
naozaj
poriadny cash flow, je to naozaj poriadny pohyb peňa-
zí
a, samozrejme, každý štát legitímne chce sledovať odkiaľ,
načo
a akým spôsobom tieto peniaze idú. Pretože si musíme
uvedomiť,
že rozdelenie týchto peňazí je zároveň distribúcia
ovplyvňovania, nejde tu
o žiadnu hru. To je celkom vážne
ovplyvňovanie,
ktoré, samozrejme, môžeme považovať za
legi-
tímne
za predpokladu, že sa naň budeme
sústavne pozerať, že
ho
budeme sledovať atď.
Teda z takýchto dôvodov sa naozaj treba s tokom peňazí
v
nadáciách veľmi vážne zapodievať, treba to kontrolovať.
A
štát musí v tejto oblasti vystupovať
ako strážca sledova-
nia
pohybu takýchto peňažných más. Je to jednoducho celkom
nevyhnutné
a potrebné. Teda v takom prípade aj sledovanie
rozpočtového
postupu nie je chorá záležitosť, nie je
nijaký
absurdný,
strelený nápad alebo nejaká hra na Laputu zo Swif-
tových
irónií na plánovanie v rámci Gulliwerových ciest, ale
je
to celkom vedomé sledovanie a vyžadovanie zúčtovania jed-
nak
dopredu, to znamená v podstate rozpočtovanie, a jednak
následné
vyhodnocovanie.
Ďalej by
som rád povedal, že aj tu sa vzniesli veľmi
silné
slová, napríklad či nemáme byť vďační
a či nie sú to
vznešené
peniaze. Niektoré peniaze,
priatelia, nie sú vždy
vznešené.
Prichádzajú z účelov, ktoré buď majú
geopolitické
ciele,
alebo - ak ide o individuálne alebo skupinové peniaze
-
majú zištné ekonomické ciele.
Celkom jednoducho. Uvediem
takýto
príklad.
V
najrenomovanejšom ekonomickom
časopise sa opisovala
činnosť
operácie, ktorú viedol pán Soros,
pokiaľ ide o tzv.
slabú
libru. Tam sa doslova uvádza, že na
operácie, ku kto-
rým
došlo na základe tzv. tichého
hromadného nákupu a potom
prudkého
odpredávania veľkých kvánt britských
peňazí, stra-
tila
Veľká Británia od 5 do 7 mld funtov. Konštatujú, že sí-
ce
je pravda, že existujúce nadnárodné
sledovanie tzv. špe-
kulatívnych
kapitálových trhov s derivátmi zatiaľ nie je le-
gislatívne
regulované, pretože v tomto zmysle nadnárodné in-
štitúcie
dohľadu vlastne neexistujú, ale že je
to vyslovene
amorálny
krok. Ak tento pán potom zo zisku, ktorý
sa uvádza
v
analýzach, že sa pohyboval od 3-4 mld
funtov len pre tzv.
Quantum
fond, teda pre jeho hlavnú organizáciu, ktorá túto
operáciu robila, potom nejakých 100 miliónov
dolárov odo-
vzdal
na humanitu, vyznieva to prinajmenšom čudne.
Z týchto dôvodov chcem povedať, že je celkom prirodze-
né,
že musíme sledovať tento príchod peňazí, musíme sledovať
jeho
priebeh.
Vyzývam všetkých kolegov, aby sa nedali v tomto smere
zmiasť.
Nedajme sa mýliť. Štát je povinný práve občianstvu
sledovať
beh peňazí, sledovať spôsoby nakladania s nimi a na
základe
toho vedieť, akým spôsobom a kde sa
tieto peniaze
pohybujú,
a na základe analýzy aj zisťovať, do akej miery
v
pozadí stoja tie ovplyvňujúce,
manipulačné alebo lobbis-
tické operácie. Veľmi správne pán Kukan
povedal, že naši
poslanci predovšetkým majú slúžiť našim občanom
a nikomu
inému.
Pripájam sa k tomu. Priatelia, neslúžime nejakým iným
organizáciám.
My slúžime Slovensku. Prosím, podporte tento
zákon.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán Harach, nech sa páči -
faktická pripomien-
ka.
Poslanec Ľ. Harach:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán podpredseda,
pozorne som si vypočul čo ste hovorili, a uisťujem vás
a
beriem si k srdcu, že sa nedám zmiasť tým, aby som toto
vaše
vystúpenie akceptoval v takom vzťahu k nadáciám, v akom
ste
sa ho pokúsili podať. Vy ste
predsa hovorili o veľkých
peniazoch,
ktoré prichádzajú v rámci veľkých
medzinárodných
programov a projektov. Môžem vás ubezpečiť,
že napríklad
v
oblasti vzdelávacieho sektora je administrovanie týchto
projektov
jedno z najnáročnejších administrovaní, ale je za-
ložené
napríklad - keď už ste to použili ako paralelu - na
takomto
príklade a na takejto myšlienke.
V
rámci programu PHARE, vysokoškolského programu TEMPUS
sú projekty,
ktoré sú tzv.
jednoducho administrovateľné
v
rozsahu 0 až 15 tisíc ECU. Od 15
do 50 tisíc ECU sú tzv.
doplnkové
aktivity, ktorých administratíva a kontrola je za-
ložená
na plánovacom liste a vychádza z dôvery
voči nosite-
ľom
tých projektov. Táto filozofia
financovania a účtovania
nie
je založená a priori v tom, že tie
peniaze budú zneuži-
té.
Až veľké, tzv. "Joint European Project", ktoré sú zhruba
v
rozsahu od 50 do 300 tisíc ECU,
vyžadujú plánovanie
a
schvaľovanie, ktoré vôbec nie je
dané zákonom. Čiže tu
kontrola
a dozor použitia týchto prostriedkov je postačujúca
a
nikto z nich nemusí predkladať
rozpočet tak, ako to vy
chcete
navrhnúť, pre nadácie, v ktorých, najmä
u malých na-
dácií,
sa rozpočty pohybujú od 10 tisíc
možno do 100 tisíc
korún.
Príklad, ktorý ste vybrali ako príklad finančných ope-
rácií
pána Sorosa, s tým absolútne nesúvisí. Keby som ja mal
použiť
paralelu tohto príkladu tak, ako ste ho
uviedli, tak
by
som sa vás pýtal: Je dostatočná kontrola privatizácie,
kde
tečú veľké peniaze? Vy máte záruku v tom, že veľkopriva-
tizéri
nepoužijú ten zahraničný kapitál bez
absolútnej kon-
troly
na to nebezpečenstvo, na ktoré ste upozornili? Vôbec
nie.
Vy sa bojíte malých nadácií? Prosím vás pekne!
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Nech sa páči, pán podpredseda Húska.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím vám, nevykopnite si loptu a
potom strieľate do
nej,
ako keby bola táto vec nejakým spôsobom
oddeliteľná.
Ja
som uviedol jeden príklad. Uvádzam, že je k dispozícii
-
a môžete si ísť pozrieť zborník na rok 1993 až 1995, nazý-
va
sa "Democracy, Governance and
Participation in UNO". Ide
o
11 114 programov na celom svete, z nich
niektoré sa pohy-
bujú od 3
tisíc dolárov, od 1 000 ECU
vyššie, a v rámci
týchto
všetky spolu obnášajú sumu do 3 mld
dolárov. Progra-
my, ktoré nás
zaujímajú, predstavujú
nasledovné množstvo:
len
na Slovenskú republiku je orientovaných 282 programov,
z
toho tzv. regionálnych, kde je síce súčet hodnoty uvedený,
ale nie je
uvedené rozvedenie na jednotlivé krajiny, je
180,
na PHARE celkove je len 6 programov orientovaných na
Slovenskú republiku.
Na Slovenskú republiku
v tzv. sólo
programoch
je 30, na participáciu v rámci skupinových krajín
je 86. Spolu
282 programov. A v rámci týchto postupov sú
sledované
tie vyššie sumy. Ale opakujem, sú tam
sumy, ktoré
sa
pohybujú aj nad tisíc ECU, okolo 2
tisíc - 3 tisíc dolá-
rov
atď. Takže zahrnujú aj drobné programy.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán Vaškovič, nech sa páči.
Poslanec V. Vaškovič:
Vážený pán podpredseda,
aby tu nedošlo k nedorozumeniu, že sme proti tomu, aby
nadácie
kontroloval štát, chcem len
spresniť, že v nástro-
joch
sa rozchádzame. My sme toho názoru, že treba uplatniť
nástroje,
ktoré sú bežné v civilizovaných európskych a iných
krajinách.
To znamená, že štát má právo uskutočňovať
daňovú
kontrolu
a štát má právo vyžadovať výročnú
správu, v ktorej
je
opísaná činnosť nadácie. Podľa
môjho názoru toto sú dva
nástroje,
ktoré informačne úplne postačujú nato, aby si štát
urobil
názor o činnosti nadácií.
Príklad, ktorý ste uvádzali, je skutočne mimo nadácií.
Ako
iste dobre viete, programy PHARE a iné nezískavajú len
nadácie, resp. nadácie získavajú len v
minimálnej miere.
Prosím
vás pekne, ja, výskumný ústav, hocikto iný, spoloč-
nosť
s ručením obmedzeným môže získať grant z PHARE alebo od
iného
za 300 tisíc dolárov a o tom
vy, žiaľbohu, nebudete
vedieť ani
po tomto zákone.
(Reakcia podpredsedu Húsku
z
pléna.) Nie. Jednoducho toto nie
je argument, pretože
programy
PHARE majú všade osobitnú administratívu, a ak štát
chce, môže si
to vyžiadať. V tých programoch má dokonca
svojho
zástupcu alebo aj v iných veciach. Čiže jednoducho
tento
argument je úplne zbytočný, pretože z
veľkých progra-
mov
do nadácií ide mizivé percento.
A ešte raz opakujem tieto dva nástroje: daňová kontro-
la,
kde je všetko zachytené v účtovníctve a cez to sa daňová
kontrola
dá robiť, a cez podrobnú správu, ktorá je aj v tom-
to
navrhovanom zákone, sa dá urobiť obraz tak o činnosti,
ako
aj o financiách. Je to úplne postačujúce.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem pekne.
Páni poslanci, pokúšate sa tu presviedčať o niečom, čo
jednoducho
v západných štátoch neexistuje. Skúste
prelievať
z
privátnej spoločnosti, z privátneho zoskupenia nášho štátu
napríklad
do ľubovoľného iného štátu, do privátneho spolku
na
takéto privátne účely peniaze, kde daný
štát by toto ne-
sledoval,
neevidoval miesto určenia, nemal o tom
ani šajnu.
Skúste
založiť z nadácie Matice slovenskej
detašovaný výsa-
dok
v nejakom inom štáte. Dovoľte, aby som sa zasmial nad
takouto
hypotézou. Tu sa predsa porovnávajú neporovnateľné
záležitosti.
Tak keby sme sa vrátili k meritu veci, k tomuto
zákonu,
ktorý je, myslím si, transparentný a zrozumiteľný.
Myslím
si, že každému z nás, aj vám, je zrozumiteľné, o čo
tam
ide. A preto je ten krik.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán poslanec Roman Kováč, nech
sa páči.
Poslanec R. Kováč:
Chcel by som sa pána profesora Húsku spýtať - pán pro-
fesor,
keď sa niekto uchádza o grant z programu PHARE, tak
predsa
vie, koľko na ten grant dostane, a rozpočtuje tieto
peniaze.
Ale pýtam sa vás, ako vie nadácia, koľko dostane
darov? V tom
je rozdiel rozpočtovania,
že ak sa uchádzam
o
nejaký grant, spočítam, koľko to stojí,
a buď mi to PHARE
schváli,
alebo neschváli. Keď mi schváli určitú sumu, tak ju
rozpočtujem
a viem ju použiť. Ale ako budete vedieť, koľko
získate na
verejnej zbierke? Povedzme, budem organizovať
aukciu
obrazov. Viem dopredu odhadnúť,
koľko sa ich predá?
A
čo keď sa nepredá žiadny? Ja toto namietam, nezmyselnosť
tohto
typu rozpočtovania. Chápem, že nadácia
si musí urobiť
nejaké
pravidlá, ale my už zo zákona nútime urobiť niečo, čo
sa
fyzicky nedá urobiť. To sa jednoducho nedá.
Ak poznáte recept, bolo by dobré, keby
ste nadáciám po-
radili,
ako sa to robí, aby vopred odhadli, koľko dostanú
peňazí
zo zbierky. To by možno bolo pre nich
veľmi prospeš-
né. Alebo aby
vedeli, koľko ľudí príde
darovať umelecké
zbierky,
ktoré môžu predať, alebo koľko ľudí príde na kon-
cert,
z ktorého výťažku sa platí nadácii. Zúčastnil som sa
na viacerých takýchto akciách ešte keď som
bol vo funk-
ciách,
a žiaľ, tie predpoklady sa nenapĺňajú. Niekde je to
viac,
niekde je to menej. Ale to sa nedá odhadnúť. Až vtedy,
keď
urobím konkrétnu akciu, mám výťažok,
ten musím zaevido-
vať
do účtovnej knihy ako príjem a vydávam ho na veci, na
ktoré
sú určené, na ktoré je nadácia určená.
Tomu rozumiem,
ale
nerozumiem tomu, ako môžem
rozpočtovať peniaze, o kto-
rých
vôbec neviem, či budú.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán podpredseda Húska.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Mám taký dojem, že naozaj buď nevieme, o čom hovoríme,
alebo je to
nezmyselné. Nadácia neplánuje
jednotlivý akt
a
jeho ukončenie alebo jeho parametre. Plánuje svoju čin-
nosť,
resp. rozpočtuje svoju činnosť a vykazuje túto čin-
nosť.
To znamená, že musí parametrizovať
svoje ciele. To je
všetko.
To neznamená, že určuje, že bude predvídať, že 6.
augusta
nejaký občan zo svojho dedičstva 30 % odvedie do na-
dácie.
Nadácia však plánuje rôzne formy príjmov. Pri rozpoč-
tovaní
počítam s tým, že keď stanovím ciele
tejto organizá-
cie,
tak stanovujem parametre týchto
zdrojov a týchto cie-
ľov.
To je všetko. To sa robí vždy a všade
napriek tomu, že
pravdepodobnosť a neurčitosť jednotlivých príjmových polo-
žiek
môže byť vo veľkom rozptyle.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán poslanec Harach.
Poslanec Ľ. Harach:
Ďakujem za slovo. Ak dovolíte, uviedol by som príklad,
ktorý
by ilustroval to, pán podpredseda
Húska, čo ste teraz
hovorili,
že jednoducho je nezmysel dávať to do
takej kore-
lácie,
do akej to dávate. Vy by ste mohli vedieť, a zrejme
viete,
že v rezorte školstva existuje program PHARE 2, ktorý
je
zameraný na odborné vzdelávanie s osobitným zreteľom na
stredné
odborné vzdelávanie. To je program, v ktorom existu-
je jasná
administratíva, plánovanie, pretože každá škola
dopredu vie, koľko
peňazí dostane na projekt, pretože sa
o
tie prostriedky uchádza a
predkladá plánovací list tohto
projektu.
A súčasne, neviem, či o tom viete, existuje nie-
koľko nadácií, jedna vcelku zaujímavá, ktoré
pomáhajú na-
príklad
stredným odborným školám, stredným
odborným učiliš-
tiam
v materiálnom vybavovaní a podobne.
Tieto nadácie zís-
kavajú
prostriedky podľa toho, ako sú úspešné. (Šum v sále.)
Ešte
som neskončil, len počkám. Ja to poviem
pre ostatných.
Myslím,
že to bude zrozumiteľnejšie. Podľa toho si napríklad
môže
táto nadácia robiť svoje odhady, akým
spôsobom sa bude
realizovať
výstava, koľko exponátov sa predá a
podobne. Ale
toto
predsa dopredu nemôžu vedieť. Akým spôsobom podľa tohto
zákona
môžu do konca marca urobiť rozpočet? Veď to je nezmy-
sel.
To je jednoducho nezmysel.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán Vaškovič, nech sa páči.
Poslanec V. Vaškovič:
Vážený
pán podpredseda, počkám,
dokiaľ pán Volf tam
skončí so svojimi
teoreticko-praktickými úvahami,
pretože
chcem
viesť vecný dialóg s pánom podpredsedom Húskom. Zrejme
je
tak emotívne zaujatý, že ho to vôbec nevyrušuje.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Prečo by ste mali hovoriť len vy? Nech sa pá-
či,
pán Kováč.
Poslanec V. Vaškovič:
Mohli by
ste upozorniť pán poslanca, aby
si sadol na
svoje
miesto? (Smiech v sále.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
To je váš opozičný.
Poslanec V. Vaškovič:
Chcel by som vás poprosiť, pán
predsedajúci. Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Pán poslanec Volf. Poslanec má právo
hovoriť.
Poslanec V. Vaškovič:
Ja som vás prosil, aby ste ho poprosili.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Nech sa páči, pán Vaškovič.
Poslanec V. Vaškovič:
Vážený pán podpredseda,
skutočne aj ja mám taký pocit, že si
nerozumieme, a bo-
lo by dobré,
keby sme si po vyargumentovaní vecí začali
trošku
rozumieť. Ja nie som proti tomu, určite si nadácia
nejaký
predbežný rozpočet robí, ale druhý fakt je, že kon-
krétne
prostriedky získava v priebehu roka a definitívne ne-
vie, aký
bude rozpočet, resp.
aké prostriedky bude mať
k
dispozícii. Pýtam sa, načo je informácia z 10 alebo 20 ti-
síc
nadácií, takýto kvázirozpočet, ktorý
príde ako informá-
cia
štátnemu orgánu, a ten to spočíta - tých 10 tisíc papie-
rov.
Načo to bude? Aký to má význam? Podľa môjho názoru to
nemá
význam. Má význam, aby si nadácia interne také niečo
robila,
ale táto informácia pre štátny orgán je absolútne
bezvýznamná,
čiže je zbytočná. Povedzte mi, v ktorej krajine
Európskej únie sú
nadácie povinné dávať takúto
nezmyselnú
informáciu.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán poslanec Roman Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán podpredseda,
ak dovolíte, budem citovať zákon a
potom vás poprosím
o
odpoveď, čo z toho sa dá rozpočtovať. §
32 ods. 2 hovorí:
"Rozpočet
nadácie obsahuje všetky rozpočtované
príjmy a vý-
davky
nadácie." A teraz sa budem dívať na § 30, čo sú to
príjmy
nadácie. Výnosy z majetku nadácie - hovoril som, že
toto
je jediné, čo sa dá rozpočtovať. Ďalej - dary a prí-
spevky od právnických osôb. Neviem, kto mi čo dá. Výnosy
z
verejných zbierok - neviem, ako
budem úspešný, nemôžem
rozpočtovať.
Výnosy z lotérií a iných podobných hier - vôbec
neviem, ako
budú úspešné, neviem
rozpočtovať. Dedičstvo
-
neviem, ako mám rozpočtovať.
Výnosy z organizovania kul-
túrnych,
vzdelávacích, spoločenských alebo športových
akcií
-
neviem, či mi príde na hokejové stretnutie 3000 ľudí, ale-
bo
10 000 ľudí. Ako toto môžem
rozpočtovať? Pýtam sa, ktoré
z
toho by ste vedeli ako správca nadácie rozpočtovať. A to
je
v zákone, to som si nevymyslel. To je zo zákona. A opaku-
jem znovu - rozpočet nadácie obsahuje všetky
rozpočtované
príjmy
a výdavky.
Myslím si, že sa o tomto bode dosť dlho
a podľa môjho
názoru
aj zbytočne rozprávame, pretože každému, kto trošku
logicky uvažuje,
je jasné, že
nadácia to nemôže vedieť
a
nemôže to rozpočtovať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán Baránik.
Poslanec M. Baránik:
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Domnievam
sa, že disku-
sia
k § 32 je robenie z komára somára,
pretože rozpočet na-
dácie
je
vnútorný dokument nadácie,
ktorý nikomu nemusí
predkladať.
Ako ho nadácia dokáže spracovať, taký ho bude
mať.
(Oživenie v sále).
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Pokoj, páni.
Poslanec M. Baránik:
Prečo by to nemohlo byť v zákone? To je
vnútorná norma,
podľa
ktorej sa nadácie majú riadiť. Každá inštitúcia, ktorá
hospodári
s nejakými peniazmi, musí mať vnútornú
dokumentá-
ciu,
majú to všade vo svete, musia to mať aj u nás.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Pán Bugár, pokoj. Nech sa páči, pán
Brocka.
Poslanec J. Brocka:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
dámy a páni,
počas dvoch dní rozpravy k vládnemu
návrhu zákona o na-
dáciách
vystúpilo veľmi veľa poslancov alebo
veľmi veľa po-
slancov
sa zapojilo do diskusie. I z toho vidieť, že rokuje-
me
o veľmi vážnom návrhu zákona. Väčšina
poslancov hovorila
pekne,
múdro a pravdivo. Dovoľte, aby som sa pripojil k tým,
ktorí
kriticky hodnotia predložený vládny návrh zákona.
V úvode chcem povedať, že ma veľmi mrzí, že vládni po-
slanci
nepodporili návrh na stiahnutie tohto materiálu z ro-
kovania
15. schôdze Národnej rady. Bola to výzva
alebo lep-
šie povedané prosba od celého dobrovoľníckeho
sektora na
Slovensku.
Oni veľmi dobre vedia, že takýto vládny návrh zá-
kona
o nadáciách nepotrebujú. Obrátili
sa na nás, na všet-
kých
poslancov, s konštruktívnym návrhom dať podnet na zača-
tie
verejnej diskusie o postavení a význame
neziskových mi-
movládnych
organizácií pre rozvoj Slovenska.
Dôvodov na stiahnutie z rokovania bolo niekoľko alebo
je niekoľko. Návrh zákona neprešiel riadnym
legislatívnym
procesom. Národná rada neprerokovala zásady
tohto zákona.
Zástupcovia tretieho sektora sa síce zúčastnili na
pripo-
mienkovom
konaní k návrhu zákona, ale
predkladateľ neakcep-
toval
zásadné výhrady. Vzhľadom na previazanosť zákona o na-
dáciách
s inými zákonmi, napríklad daňovými, o neziskových
všeobecne prospešných organizáciách, je žiaduce,
aby boli
tieto zákony prerokované súčasne. Nestačí iba
nový zákon
o
nadáciách, aj keby bol dobrý. Treba sa zaoberať stimulujú-
ci
podmienkami získavania prostriedkov
na všeobecné ciele,
kvôli
ktorým nadácie vznikajú.
Návrh zákon v predloženej podobe vyvolal
ostrú polemiku
nielen
doma, ale stal sa terčom kritiky zahraničných subjek-
tov,
čo neprispieva k pozitívnemu obrazu
Slovenska v zahra-
ničí.
Najvážnejším dôvodom na jeho stiahnutie z rokovania je
však
to, čomu sa hovorí filozofia alebo zámer predkladateľa.
Tým
nie je snaha právne vyjasniť prostredie fungovania nadá-
cií
a vytvoriť im čo najlepšie podmienky. Práve naopak, čo
najviac
obmedziť možnosti ich pôsobenia a dostať ich úplne
pod
kontrolu štátu. A v tomto je návrh zákona likvidačný,
neprispieva
k rozvoju tretieho dobrovoľníckeho
sektora, ale
ho
likviduje. Nemôže nám to byť jedno v
koalícii, či opozí-
cii.
Búrali by sme tým jeden z pilierov občianskej spoloč-
nosti,
jeden z pilierov demokracie.
Štát nemá dosť síl ani prostriedkov
angažovať sa všade.
Konštatovali sme to
i na tejto schôdzi, keď sme rokovali
o
realizácii Národného programu boja proti drogám. Aj v tej-
to
oblasti urobili niektoré nadácie oveľa viac ako všetky
štátne
orgány dokopy. Neveríte? Nadácia svätého Petra Furie-
ra
s projektom Integrovaný program prevencie vzniku drogo-
vých
závislostí u žiakov základných škôl,
tisíce odpracova-
ných
dobrovoľníckych hodín a žiadne mzdové
náklady. Oni ne-
mali
najprv peniaze alebo majetok, ako to od nich požadujete
v
tomto zákone. Mali pri svojom
zrode šľachetnú myšlienku
dosiahnuť spoločným úsilím pozitívny a hodnotný
výsledok,
a
to bez nárokov na akúkoľvek odmenu. Až potom sa snažili
získavať
kapitál. To, že existujú a pôsobia napriek nepriaz-
nivým
a nežičlivým podmienkam, je umenie. Ak
budú existovať
aj
po prijatí takto navrhnutého zákona o
nadáciách, bude to
zázrak.
I táto nadácia, jedna zo 450 nadácií, sa zapojila do
protestnej
kampane, ktorá na Slovensku bežala od
15. januá-
ra.
Aj efektívnosť tejto kampane je dôkazom, ako úspešne a
efektívne vedia
tieto neziskové organizácie pracovať, na
rozdiel
od iných, napríklad aj štátnych organizácií.
Nie sú to len drogy, dámy a páni, kde nadácie vyvíjajú
nezastupiteľnú
a bohumilú činnosť. Je to zdravotníctvo, kul-
túra,
vzdelávanie, sociálne služby, charita,
ochrana život-
ného
prostredia. Tisíce občanov sa zapája do
činnosti mimo-
vládneho
sektora tam, kde sa štát angažuje nedostatočne ale-
bo
kde je jeho pôsobenie neefektívne.
Toľko všeobecne o ná-
vrhu
zákona. A teraz mi dovoľte predložiť moje pozmeňujúce
návrhy.
Navrhujem vyňať zo spoločného hlasovania
en bloc o pri-
pomienkach zo spoločnej správy bod 8. Je
to pripomienka
k
§ 15 ods. 2, kde súdy pred definitívnym zrušením nadácie
iba
môžu, ale nemusia určiť lehotu na
odstránenie zistených
nedostatkov.
Ďalší pozmeňujúci návrh - v § 4 vypustiť
odsek 4 "Čin-
nosťou nadácie sa
základné imanie nesmie
znížiť." Viacerí
poslanci
navrhli úpravy do § 4, ktorý hovorí o výške základ-
ného
imania. I bod 1 zo spoločnej správy je úpravou tohto
paragrafu.
Znižuje sa v ňom hodnota majetku pri zakladaní
nadácie
na 10 000 korún, do dvoch rokov sa však
musí zvýšiť
na
100 000 korún. Aby nedošlo k absurdnej situácii, že nadá-
cia,
hoci má prostriedky, by ich
nemohla použiť na plnenie
všeobecne
prospešného cieľa, pretože by sa
vystavila riziku
zrušenia
súdom podľa § 15 ods. 1 písm. a), navrhujem nový
odsek
4: "Súčet peňažných prostriedkov a iných peniazmi oce-
niteľných
hodnôt tvoriacich združený majetok tvorí majetok
nadácie.
Hodnota majetku nadácie po odčítaní
záväzkov sa po
dobu
existencie nadácie nesmie znížiť
na dobu dlhšiu ako 6
kalendárnych
mesiacov po sebe idúcich
pod hodnotu 100 000
korún,
ak tento zákon neustanoví inak."
Ďalšie
moje pozmeňujúce návrhy sú k piatemu
oddielu
-
Hospodárenie nadácie. Keďže sú
prakticky totožné s tými,
čo
už predniesli pani poslankyňa Rusnáková, poslanec Langoš,
nebudem
ich všetky opakovať. Zastavím sa iba pri návrhu na
vypustenie
§ 38, pretože ho pani Rusnáková vo
svojom návrhu
nezdôvodnila.
V § 38 je oznamovacia povinnosť nadácie
ozná-
miť
daňovému úradu meno darcu, od ktorého v
účtovnom období
nadácia
prijme vyššiu sumu než 5 000 korún. Takéto preukazo-
vanie
pôvodu peňazí od darcu nie je vôbec
namieste, nehovo-
riac
o tom, že je ponižujúce. Prehľad o
darcoch je predsa
súčasťou výročnej správy. Nahlasovanie darcov nemá
žiadne
opodstatnenie,
pretože ak si darca uplatňuje dar ako odpočí-
tateľnú
položku, musí mať doklad o darovaní
potvrdený nadá-
ciou.
A ak si dar neuplatňuje ako odpočítateľnú položku, nie
je
dôvod, aby bol daňový úrad o tom informovaný.
Môj posledný pozmeňujúci návrh je
procedurálny, aby sme
hlasovanie o návrhu
zákona odložili dovtedy, kým
nebudeme
rokovať
v pléne Národnej rady o novom zákone o
dani z príj-
mu.
Podľa mojich informácií už v marci skončilo pripomienko-
vé
konanie k tomuto návrhu zákona a podotýkam, že veľmi úzko
súvisí s návrhom
zákona o nadáciách. Myslím si, že treba
poznať,
aby sme videli, ako chce štát pomáhať
nadáciám, prv
ako
uzavrieme diskusiu na túto tému.
Dámy a
páni, týmto zákonom sa
nedotýkame iba nadácií
a
dobrovoľníkov, ale zasahujeme i do
celej sféry pôsobenia.
A
tou nie je len životné prostredie,
kultúrne pamiatky, ale
najmä
starí, chorí, sociálne odkázaní a ohrozená mládež. To-
to majme na
pamäti, keď budeme hlasovať o zákone o nadá-
ciách.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán poslanec Lysák, nech sa páči. Pripraví sa
pán
poslanec Juriš.
Poslanec L. Lysák:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
ctené kolegyne, kolegovia,
vážení hostia,
na
rozdiel od väčšiny
predrečníkov chcem povedať, že
konečne
je tu zákon, ktorý vnáša systém, vnáša poriadok do
oblasti
vytvárania činnosti a eventuálneho zániku nadácií.
Myslím si, že
tak ako je postavený, mohol by byť zárukou
proti
odklonu v zameraní ich činnosti. Vnáša totiž, podľa
toho,
ako ho ja čítam, a možno aj ďalší, väčšiu priehľadnosť
do
spôsobov ich zakladania, do
evidovania ich činnosti, do
kontroly
i do ďalších náležitostí, až po prípadný zánik.
A
nie je to nič nové pod
slnkom, ako by sa niekedy
z
niektorých vystúpení dalo tušiť.
Podobné zákony, a v nie-
ktorých
prípadoch oveľa tvrdšie, majú mnohé
európske aj mi-
moeurópske
štáty. Tým skôr je potrebný u nás,
teraz po šty-
ridsiatich rokoch absencie nadácií, po rozpade
bipolarity
a
po nadobudnutí alebo znovunadobudnutí samostatnosti Slo-
venska.
Slovenská republika podporovala, ako to tu už zaznelo,
a
bude naďalej podporovať nadácie a inštitúcie, ktoré chcú
a
vyvíjajú všeobecnoprospešnú
činnosť. Aj z pozície člena
výboru
pre financie, rozpočet a menu by som chcel podporiť
čo
najskoršie vydanie tohto zákona, na ktorý musia a budú
nadväzovať
ďalšie normatívne dokumenty z tejto
oblasti. Ab-
sencia takéhoto
zákona má za
následok, že napríklad už
v
známej nadácii SAIA, už tu
bola o nej reč, ktorej boli
poskytnuté prostriedky
aj zo štátneho rozpočtu,
vznikli
problémy.
Myslím, že to bolo v roku 1993, práve pre neúpl-
nosť
a nepresnosť výkladu, pre akých študentov a za akých
podmienok
majú byť použité prostriedky nadácie, ktoré posky-
tol štát.
Alebo vznikla nadácia
na rekonštrukciu prvých
troch slovenských gymnázií. Nadácia nemohla dostať alebo
nedostala
prostriedky z ministerstva, lebo neexistujú zatiaľ
pre
to pravidlá, nebol zákon. Iba čiastočne
sa ich problémy
riešia
z prostriedkov fondu Pro Slovakia.
A pokiaľ ide o evidenciu, to sa tu
tiež spomínalo. Za
terajšej
situácie nedostatku informovanosti o cieľoch, zame-
raní,
prípadne aj výsledkoch činnosti
nadácií, ťažko je po-
súdiť napríklad takéto dva protistojace prípady,
keď bolo
treba poskytnúť alebo posúdiť poskytnutie
prostriedkov zo
štátneho
rozpočtu na dobudovanie školy na
východnom Sloven-
sku,
a na druhej strane sa poskytli
prostriedky na tenisové
loptičky
v inej časti republiky.
Bolo by iste lepšie, keby sme mali
prepracované a mohli
prijať
súbežne aj ďalšie nadväzné zákony a predpisy. Ak však
máme
pripravený prvý z potrebných
zákonov, treba ho, podľa
môjho
názoru, prijať. Keby tu bol býval pred
piatimi alebo
aspoň pred dvoma
rokmi, nemali by sme tu viaceré
otázky
o
potrebe informácií podpory a podobne. Odďaľovanie prijatia
tohto
zákona s poukazovaním na nutnosť predložiť ho s ďalší-
mi
je, podľa môjho názoru, neracionálne.
Niektoré
zúrivé ataky niektorých
opozičných poslancov
naozaj nie sú
opodstatnené a zarážajú
súdnych ľudí najmä
preto,
že na jednej strane sa volá po poriadku
pri budovaní
právneho
štátu, pri znižovaní kriminality.
S tým možno na-
ozaj len súhlasiť. A súhlasíme s tým všetci. Prečo potom
toľko
vzruchu, keď tento navrhovaný zákon môže pomôcť zabez-
pečiť
požadovaný právny poriadok v sledovanej oblasti?
V čom vidím potrebu dialógu a možnosť
dohody koaličných
aj opozičných poslancov, je posúdenie rozdielov v rozsahu
evidencie, náležitostí, spôsobu zakladania nadácií.
Ale
k
tejto oblasti nejaké zásadné výhrady
neboli. Ak akákoľvek
nadácia nemá nezákonné ciele, či spoločenské,
ekonomické,
ekologické alebo niektoré ďalšie, povedzme morálne, nemôže
byť
predsa problém, aby splnila náležitosti evidencie. Na-
opak,
myslím, že bude prevládať v nadáciách
snaha prezento-
vať
svoju činnosť a je jedno, či bude evidovaná na súde ale-
bo na rezorte,
ktorý bude môcť robiť centrálnu evidenciu
a
informácie o činnosti nadácie.
Pokiaľ ide o orgány, sem-tam tu zazneli
protirečivé ná-
zory,
ale podobne, ako je to zvykom inde vo
svete, je účel-
né, aby nadácie
boli spravované na dobrej úrovni a vzory
a
spôsoby tento zákon uvádza. Pokiaľ ide
o rotáciu funkcio-
nárov, môže vylúčiť stereotyp, jednostrannosť
v používaní
prostriedkov
i pluralitu v rozhodovaní.
Bolo niekoľko námietok proti základnej
istine 100 000
korún. Na prvý
pohľad to vyzerá veľmi veľký rozsah pro-
striedkov, ale
keď som overoval,
či to, čo je uvádzané
v
dôvodovej správe, je fakt, skutočne tieto sumy v iných
štátoch
sú oveľa vyššie. Aj v tých bližších,
ktoré nám nie-
ktorí
veľmi často dávajú za vzor.
Kolegyne a kolegovia, nevidím dôvod na obavy z vedenia
účtovníctva.
Veď tam sa jednoznačne uvádza, že do
troch mi-
liónov
korún príjmov za predchádzajúci rok sa vedie iba jed-
noduché
účtovníctvo. A audit nie pri tých sumách, poplatkoch,
ktoré
sa tu uvádzali, ale sa vyžaduje až nad
5 miliónov ko-
rún
príjmov a výdavkov za
predchádzajúci rok. Pre seriózne
inštitúcie
toto nemôže byť, podľa môjho názoru, nijaký prob-
lém.
Rovnako oznamovacia povinnosť o prijatých daroch od fy-
zických
alebo právnických osôb až od 5 tisíc korún vyššie,
tým
skôr, že anonymita darcu v § 38, pán poslanec Kováč na
to
upozorňoval, je zabezpečená a zákonom sa zaručuje.
Sám som mal výhrady voči zneniu v návrhu
§ 39, kde sa
navrhovala zásada poskytovať finančné prostriedky
získané
z
rôznych zdrojov len z jedného miesta. Podobne ako ďalší
poslanci,
ktorí tu o tom diskutovali, pokladám toto za nená-
ležité,
pretože naozaj by to mohlo viesť tak, ako predpokla-
dajú
aj iní, k zbytočnej byrokracii v tejto
oblasti. Ale ak
prijmeme
spoločný návrh a uvažované zmeny v bode
18 spoloč-
nej
správy, malo by sa to týmto riešiť.
V tejto
súvislosti tu bola reč o
plánovaní prostried-
kov.
Aj tí, ktorí majú skúsenosti najmä z oblasti zdravot-
níctva,
neplánujú, že Jano alebo Jožo ochorie. Zato určite
plánujú
a rozpočtujú prostriedky na činnosť nemocníc alebo
nejakých
ich častí. Myslím, že v tejto oblasti sa zhodneme.
Mám jeden stručný návrh formálneho charakteru k § 33,
kde namiesto znenia "nadácia je
oprávnená žiadať vrátenie
poskytnutých
prostriedkov od osoby, ktorá
nezachovala účely
použitia"
odporúčam zdôrazniť, že "je povinná" ich v takomto
prípade
vymáhať.
Pokladám za správne tiež to, čo sa uvádza v § 42, aby
nadácie,
ktoré vznikli doteraz, mali časový priestor uvádza-
ný
jeden rok, aby sa zapísali do registra
podľa tohto záko-
na,
prípadne majú možnosť tam, kde došlo k nejakej odklonnej
činnosti,
presmerovať sa na iné právne formy činnosti.
Kolegyne, kolegovia, ak prijmeme tento zákon, a ja dú-
fam,
že ho podporíme a prijmeme a som
presvedčený, že o dva
roky
si nikto ani nespomenie, ako ťažko sa rodil a prijímal.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Juriš. Pripraví sa
pán
poslanec Ásványi. Predtým sa hlási pán
poslanec Harach
s
faktickou poznámkou.
Poslanec Ľ. Harach:
Ďakujem pekne za slovo.
Dámy a páni,
ja by som predsa len rád reagoval na niektoré informá-
cie,
ktoré pán poslanec Lysák povedal vo svojom vystúpení
a
považujem ich za neúplné a nepravdivé.
Pán kolega, v prvom rade SAIA nie
je nadácia. Odkiaľ
máte takúto
informáciu? Slovenská akademická
informačná
agentúra
je občianske združenie. To po prvé.
Po druhé, tak ako každé iné občianske
združenie, aj to-
to
občianske združenie dostáva prostriedky
zo štátneho roz-
počtu,
t. j. z ministerstva školstva, za veľmi prísnych pod-
mienok.
A o tom vás ubezpečujem, že to tak je, pretože sám
som
mal možnosť sledovať, ako tieto
príspevky idú, sledovať
aj odpočtovanie týchto príspevkov. V čom je problém? Pán
poslanec,
problém nie je v tom, ako SAIA tieto prostriedky
dostáva,
ten je v tom, že vy chcete kontrolovať výber šti-
pendistov, a to
je rozdiel. Toto bolo SAIA vytýkané, ale
tento
výber štipendistov robia nezávislé skupiny.
V týchto dňoch prebieha seminár v Banskej Bystrici, na
ktorom
sa zúčastňujú zástupcovia rakúskeho ministerstva, ve-
dy
a výskumu, naše ministerstvo je tam
zastúpené, žiaľbohu,
ako
vždy, veľmi slabo, sú tam rektori z
rakúskych univerzít
a
sú tam rektori zo slovenských univerzít. Ich cieľom je
diskutovať
o budúcnosti programu, ktorý Slovenská akademická
informačná
agentúra zabezpečuje ako výkonná organizácia.
Len na
vašu informáciu, dámy a páni,
tento program je
z
hľadiska financovania postavený tak, že je v medzinárodnom
protokole
dohodnuté financovanie 1 : 3, to znamená, že ak
Rakúšania
napríklad dajú 5 miliónov šilingov, my
dáme 5 mi-
liónov slovenských
korún, čo je pomer kurzu
skoro 1 : 3
v
náš prospech. Toto robí Slovenská akademická informačná
agentúra.
Problém, ktorý sa okolo nej vyvoláva,
spočíva v tom, že
sme
jedna z mála krajín, ktorá síce pozná, ale strašne ťažko
uplatňuje tzv. zálohové financovanie. Pre
projekty, ktoré
prechádzajú
z jedného roka do druhého, sa vyúčtovanie môže
urobiť
až ku koncu toho projektu. Toto nikto
nevie pochopiť
a
využíva sa to ako páka, ako meč nad činnosťou Slovenskej
akademickej
informačnej agentúry. To po prvé.
Po druhé - vo svojom vystúpení ste
povedali, že niekto-
ré
štáty majú oveľa prísnejšiu legislatívu
ako my. Povedzte
ich.
Toto by vlastne mal povedať pán
minister, aká kompará-
cia
s inými krajinami bola urobená a ktoré sú to štáty, kto-
ré
majú takú superprísnu legislatívu,
ak je prísnejšia ako
tento
zákon.
A posledný môj vstup sa týka nadácií v
školstve, preto-
že
vo vystúpení pána Lysáka odzneli
informácie takéhoto ty-
pu:
Namiesto toho, aby išli peniaze na
stavby, tak išli na
tenisové
loptičky. Vážení, veď si nemýľme poslanie nadácií
a
poslanie štátu, ktorý len zastupuje občanov v tom, čo štát
má
urobiť pri rozdeľovaní daní. Ak chcete, aby nadácie fi-
nancovali stavby školských budov, tak to
povedzte. To je
úplne
iná situácia. Je psou povinnosťou
štátu, aby toto fi-
nancoval.
Nadácie budú vždy financovať tie
aktivity v školstve,
na ktoré štát
nedá a objektívne niekedy aj nemá dostatok
prostriedkov. Preto nadácie - s cieľom vtiahnuť do tohto
procesu
rodičov, občanov a podobne - vytvoria
pre nich pod-
mienky,
aby mohli dať prostriedky, ktoré rodič
vidí, ako sa
v
škole zúročia. Preto sa kupovali i také
veci, ktoré súvi-
sia
so zaostávajúcou športovou výstrojou. Pán kolega Haťapka
by
to určite potvrdil.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči pán
poslanec Lysák.
Pardon,
pán poslanec Švec. Zapojte pána poslanca Šveca.
Poslanec J. Švec:
Ďakujem, pán predsedajúci. Ja som
vlastne slovo stia-
hol,
ale keď ste mi ho už dali, tak predsa len by som využil
príležitosť
a adresoval pánu poslancovi Lysákovi dve otázky.
Pán doktor, viete si predstaviť, ako by ste dneska za-
kladali
nadáciu, keby ste mali presvedčiť
sponzorov, že na-
pred
potrebujete 100 tisíc korún umŕtvených
peňazí, aby ste
svoje
nadačné ciele mohli splniť?
Druhá otázka. Nerozumel som vašej
argumentácii, keď ste
hovorili,
že najväčší problém nadácií je v tom, že dostávajú
príspevky
zo štátneho rozpočtu, ktoré nie sú kontrolované.
Rozumel som vám
dobre? Ja si totiž myslím, že nadácie sú
zakladané
na úplne iný účel, a keď štát chce investovať svo-
je
finančné prostriedky, môže tak činiť priamo.
Štát
nepotrebuje nadácie nato,
aby financoval to či
ono.
Je vecou nadácie, ako sa rozhodne použiť svoje finančné
prostriedky,
či to bude na výstavbu budov, alebo na
loptič-
ky,
to je v demokratickom štáte rozhodnutie nadácie, ktorá
na
tieto účely zbiera finančné prostriedky. Vy si zrejme mý-
lite finančné
prostriedky nadácie a finančné prostriedky
štátneho
rozpočtu.
Ďakujem vám.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec
Lysák. Zapojte pána
poslanca
Lysáka.
Poslanec L. Lysák:
Ďakujem pekne. Pokiaľ ide o našu diskusiu, a to nielen
teraz, mám
taký dojem ako
keby niekedy hovorili
nemí
s
hluchými. Pokiaľ ide o príklady,
používal som ich viac vo
forme
základného prístupu k tým prípadom, keď dochádza k ne-
dostatku
informácií o vzniku a činnosti nadácií.
Myslím
si, že samotná SAIA bude
povďačná, ak bude
dostatok
informácií o jej činnosti a ak bude
možné všetky
jej dobré aktivity týmto spôsobom podporiť.
V záverečných
pasážach
zákona sa jednoznačne hovorí o tom, že
prostriedky
nadácií budú postupovať alebo môžu postupovať z
viacerých
miest,
nevylučuje sa účasť štátu. Práve preto som aj odporú-
čal,
aby v závere v § 39 nebolo potrebné,
aby boli poskyto-
vané
alebo uvádzané len z jedného miesta.
Pokiaľ ide o to, či je prísna, alebo nie je prísna le-
gislatíva,
pánu kolegovi Harachovi by som chcel bez paterna-
listického
prístupu uviesť, že je to uvádzané v dôvodovej
správe.
Ak sa nemýlim, či je to Nemecko,
Dánsko, Francúzsko
a
niektoré ďalšie štáty, sú tam jednoznačne uvádzané príkla-
dy, a okrem
toho ich tu uvádzala aj pani podpredsedníčka
vlády.
Pokiaľ ide o otázku pána profesora Šveca k 100 tisícom
ako
základu pre vznik nadácie, myslím si,
že by to mala byť
v
podstate postačujúca suma na činnosť.
Pokiaľ ide o otázku, či je potrebné,
aby nadácie boli
ako
také kontrolované. O čo tu vlastne ide? O obavu, že bude
nadmerná
kontrolná činnosť nadácií. Ak nie je
zámer odlišný
od
verejnoprospešnej činnosti, tak
ako som ja čítal návrh
tohto
zákona, ani v najmenšej miere nesleduje likvidáciu na-
dácií. Sleduje
jednoznačne informovanosť o poskytovaných
prostriedkoch,
a to, čo všetci spoločne sledujeme: vylúčenie
možnosti
používania takýchto nadačných
prostriedkov na úče-
ly,
ktoré nemajú s nadačnými zámermi spoločnú reč.
Myslím si, že ak vzájomne budeme chápať zmysel svojich
prístupov,
nebudú sa opakovať také excesy, aké tu boli.
Podpredseda NR SR J. Ľupták:
Ďakujem. Pán poslanec Miklušičák.
Poslanec J. Miklušičák:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán predsedajúci,
kolegyne, kolegovia,
pán kolega Lysák, v § 33 ods. 5, ktorý
hovorí o tom, že
nadácia je oprávnená požadovať od osoby,
ktorej poskytla
prostriedky,
vrátenie prostriedkov alebo ich časti, ak ne-
splnila
povinnosť podľa ods. 3, navrhujete slovo "oprávnená"
vypustiť
a nahradiť slovom "je povinná". Predsa treba nechať
na
orgány nadácie, aby zvážili, či prostriedky, ktoré dotyč-
ná
osoba použila, sú v celkovom súlade s
činnosťou nadácie,
aj
keď to nie je na ten konkrétny cieľ. A v prípade, že usú-
di,
že nie, potom môže požadovať o vrátenie
trebárs aj súd-
nou cestou. Nechajme to tak, ako to je navrhnuté. Prosím
vás,
stiahnite svoj návrh.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec
Juriš.
Poslanec A. Juriš:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne, kolegovia,
milí hostia,
nik nespochybňuje, že je potrebný zákon na úpravu čin-
nosti
nadácií, na vznik účelového združenia
prostriedkov na
dobrovoľnícku
činnosť občanov v prospech spoločnosti.
Nadá-
cie
obyčajne suplujú úlohu štátu, na ktorú nestačí alebo ne-
má finančné prostriedky, no pripravený zákon sleduje skôr
kontrolu
ako pomoc pre túto činnosť občanov. Viem, že kon-
trolné
mechanizmy sú potrebné, ale len na neetické a nečest-
né konanie určitých ľudí. Myslím si, že na túto kontrolu
a
obhajobu záujmov spoločnosti existujú podmienky,
ako kon-
trolovať
nadácie, a to kontrolou daňových úradov a iných in-
štitúcií.
Navrhovaný zákon v nezmenenej podobe je
pre mnohé
nadácie,
ktoré momentálne existujú, likvidačný.
Doterajší právny rámec nadácie je vymedzený v Občian-
skom
zákonníku v § 20b až 20e. Je
jasné, že by bolo vhodné
presnejšie
formulovať činnosť nadácií, aj umožniť
im formou
daňových zákonov
lepšie získavať finančné prostriedky od
sponzorov,
ale aj mať dobré možnosti postihnúť tých, ktorí
by
chceli zneužiť takéto organizácie na nejaké osobné oboha-
covanie.
I keď pevne verím, že je to mizivé percento a je
potrebné tých
nečestných postihovať, pretože
kazia meno
drvivej väčšiny
obetavých občanov, ktorí
chcú pracovať
v
prospech spoločnosti.
Zatiaľ však nemáme štatisticky spracované porušovanie
hospodárenia
nadácií so stanovami a neetické
používanie fi-
nančných
prostriedkov. Veď keby to bolo
vyhodnotené, určite
by
to bolo v dôvodovej správe. Ale tam nič takého nie je.
Nadácie,
ktoré by boli špekulatívne, mali by
slúžiť na pra-
nie špinavých peňazí alebo nejakých finančných
pomocí zo
zahraničia,
títo ľudia si ľahučko nájdu iné formy
na obchá-
dzanie
zákonov.
Tento návrh zákona postihne hlavne malé nadácie, sluš-
ných
ľudí. Nie tých, proti ktorým je tento návrh pripravený.
Drvivá väčšina nadácií pracovala a pracuje
apoliticky. Po
prijatí
tohto návrhu zákona fakticky tieto
nadácie a ľudia,
ktorí
v nich pracujú, budú mať prísnejšie pravidlá a kontro-
lu a najmä obmedzovanie ich slobody
rozhodovania, určovanie
vnútorného chodu
nadácií, rotácie, určovanie percenta na
vlastnú
činnosť. Problematické je stanovenie
minimálnej fi-
nančnej
čiastky 100 tisíc, a s touto sumou sa
nesmie hýbať.
Pri
úrokovej miere na bežnom účte 4,5 % pri oveľa vyššej in-
flácii
(v minulom roku 7,2 %) fakticky klesá majetok nadá-
cie,
než by z tých 100 tisíc niečo mohla robiť. Čiže títo
ľudia, ktorí v
rozlišných činnostiach pracovali
pre dobro
spoločnosti, sa
viac-menej spolitizovali. A
veru nebudú
priateľsky naklonení tým, ktorí takýto návrh o nadáciách
iniciovali.
Mám len
dva pozmeňujúce návrhy. Ide o
§ 4. Ak nebude
prijatý
pozmeňovací návrh pani poslankyne Rusnákovej o vy-
pustení
tohto paragrafu, navrhujem nahradiť § 4
v časti zá-
kladné
imanie a § 10 - Správa vkladov do
nadácie bude treba
prečíslovať,
čiže bude mať v konečnej verzii
číslo 9 s na-
sledovným
textom:
"§ 9
Správa vkladov do nadácie
(1) Vkladom zakladateľa je súhrn
peňažných prostriedkov
a
iných peniazmi oceniteľných hodnôt, ktoré zakladateľ nadá-
cie
odovzdá do správy správcovi nadácie pri podpísaní zakla-
dateľskej
listiny.
(2) Súčet peňažných prostriedkov a iných peniazmi oce-
niteľných
hodnôt tvoriacich združený majetok tvorí majetok
nadácie.
Hodnota majetku nadácie po odpočítaní záväzkov sa
po
dobu existencie nadácie nesmie znížiť
na dobu dlhšiu ako
6
kalendárnych mesiacov po sebe idúcich pod
hodnotu 100 ti-
síc
Sk, ak tento zákon nestanoví inak.
(3) Zakladateľ musí vložiť pri založení
nadácie majetok
v
hodnote najmenej 10 tisíc Sk. Do dvoch
kalendárnych rokov
od vzniku nadácie musí majetok nadácie
dosiahnuť hodnotu
najmenej
100 tisíc Sk podľa odseku 2.
(4) Pred zaregistrovaním nadácie spravuje vklad zakla-
dateľ
a správca nadácie. Vlastnícke právo
vkladov, prípadne
iné
práva k vkladom prechádzajú na nadáciu
dňom jej vzniku.
Vlastnícke
práva k nehnuteľnostiam nadobúda nadácia
vkladom
do katastra nehnuteľností na základe
písomného vyhlásenia
vkladateľa
s úradne overeným podpisom.
(5) Po vzniku nadácie je správca povinný
odovzdať vkla-
dy
bez zbytočného odkladu nadácii. Ak
nadácia nevznikne, je
povinný
ich vrátiť."
Druhý pozmeňovací návrh je z
hľadiska účinnosti tohto
zákona. Treba
ho zosúladiť s
účinnosťou návrhov zákonov
o
iných neziskových organizáciách a s daňovým zákonom, ktorý
by umožňoval zvýhodnenie financovania neziskového sektora.
Preto
navrhujem termín 1. 1. 1997.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec
Ásványi. Pripraví
sa
pán poslanec Ftáčnik. Nech sa páči, pani Rusnáková - fak-
tická
pripomienka.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Chcela by som sa vyjadriť
k návrhu pána poslanca Juri-
ša.
Ten návrh ako alternatívny je do istej
miery dobrý, ale
chcela
by som ho upozorniť na dve veci, ktoré by prípadne
mohol
doplniť a ešte vystúpiť s miernou úpravou, ak prijme
moje
odporúčanie.
Je to odsek 1, kde chýba ustanovenie, že
správca je po-
vinný zakladateľovi vydať doklad o
splatení vkladu. Tento
doklad by sa
mal priložiť k návrhu na zápis do registra.
Takže
toto by som odporúčala doplniť.
A ešte odsek 5 by bolo dobré doplniť na konci: "Ak na-
dácia
nevznikne, je povinný ich správca tento vklad vrátiť
zakladateľovi
do 30 dní." Ak tam neustanovíme nejaký termín,
dokedy
to má spraviť, tak sa to môže naťahovať aj rok.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán Ásványi.
Poslanec L. Ásványi:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
dámy a páni,
Občiansky zákonník v § 20b až 20e taxatívne stanovuje
formu
a podmienky vzniku, činnosti a zániku nadácií. Predpi-
suje
aj minimálny obsah štatútu
nadácie, v ktorom môžu byť
spresnené
podmienky a požiadavky na činnosť nadácie. V § 20e
sa poukazuje na potrebu osobitného zákona
na podrobnejšiu
úpravu
problematiky nadácií.
Roky
absentoval tento očakávaný
zákon, ale nadácie
existovali
a vyvíjali pre spoločnosť prospešnú činnosť. Žia-
dal
sa zákon, ktorý by spresnil rámec daný ustanoveniami Ob-
čianskeho
zákonníka.
Prerokúvaný návrh zákona v
základoch mení možnosti
vzniku
a podmienky dobročinnej
prospešnosti nadácií a mení
vytvorenú prax predovšetkým stanovením minimálneho
vkladu
majetku
vo výške 100 tisíc Sk a bránením poklesu počiatočné-
ho
základného imania počas činnosti.
Koncentrovanie povole-
nia
a registrovania nadácií na ministerstve vnútra je ďalším
prejavom
centralizácie moci, byrokracie a politickej kontro-
ly
aj verejnoprospešnej činnosti v našom
štáte. Toto nie je
zdôvodnené
ani vehementne spomínaným, ale
nedokázaným spol-
čovaním
osôb, a nie majetku v nadáciách, ani toľko prizvuko-
vaným
prepieraním špinavých peňazí v
nadáciách. Tie sa perú
inde,
a ako by sme o tom nechceli nič vedieť.
V pomykove a bezradnosti sú šľachetne
zmýšľajúci ľudia,
ktorí
nadácie založili, spravujú alebo do nich prispievajú
s
cieľom pomôcť ťažko chorým, ľuďom v
beznádejnom sociálnom
položení,
kultúrnym a vzdelávacím zariadeniam nefinancovaným
alebo
nedostatočne financovaným štátom,
resp. zo spoločen-
ských
prostriedkov. V strachu sú tí ľudia, ktorí sú odkázaní
a
poberajú dobrodenie z týchto nadácií. Väčšina týchto nadá-
cií
sa nebude môcť transformovať do 12 mesiacov na podmienky
stanovované
prerokúvaným zákonom, nebudú schopné udržať svo-
je
imanie nad hranicou 100 tisíc Sk. Vznikli
nie z majetku,
ale
z dobrej vôle a obetavosti ľudí.
Viem, že dostanem odpoveď s poukazom na
pripravené ďal-
šie
právne predpisy o neziskových právnických osobách a aso-
ciáciách,
ktoré vyriešia tieto starosti. Prečo sa
potom ne-
predložili
tieto návrhy na rokovanie spoločne?
Odhliadnem od navrhovania konkrétnych zmien k paragra-
fovému
zneniu návrhu zákona, lebo by som opakoval už odznené
odporúčania
iných kolegov. Predkladám však návrh na pozmene-
nie
návrhu na účinnosť prerokúvaného zákona, ak vôbec bude
prijatý,
najskôr od 1. januára 1997, resp. od termínu, doke-
dy sa v
dostatočnom časovom predstihu
prerokujú a prijmú
právne
normy o neinvestičných a neziskových organizáciách.
Na záver
prosím pán spravodajcu dať
osobitne hlasovať
o
bodoch 6, 10 a 18 spoločnej správy.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem
pánu poslancovi Ásványimu.
Nech sa páči, pán
poslanec
Ftáčnik. Pripraví sa pán poslanec
Lauko. S faktic-
kou
poznámkou sa hlási pán poslanec Šimko, nech sa páči.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán podpredseda. Prednesiem iba
krátku organi-
začnú
poznámku alebo skôr pozvánku.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, náš klub zabezpečil
premietanie
nového filmu Dušana Hanáka Papierové hlavy. Pre-
mietanie
sa uskutoční 15 minút po skončení
dnešného rokova-
nia
dolu v kinosále. Srdečne vás na toto premietanie všet-
kých pozývame bez ohľadu na to, či ste z koalície, alebo
z
opozície. Pozývame poslancov, novinárov i hostí.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujeme. Len si užite. Nech sa páči.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne a kolegovia,
naša diskusia trvá už dlho, ale myslím si, že ešte ne-
bolo
povedané všetko, preto sa pokúsim prispieť tiež niekto-
rými
pohľadmi a pozmeňovacími návrhmi na zákon, ktorý má re-
gulovať aktivitu
ľudí pri plnení verejnoprospešných úloh
a
úlohu štátu v tomto procese.
Chcem povedať, že pri posudzovaní tohto zákona som ja,
ale
i moji kolegovia zo Strany demokratickej ľavice vychá-
dzal
z myšlienky, ktorú som tu už povedal v
piatok, ale po-
važujem
za potrebné ju zopakovať. Sme za to, aby bol prijatý
zákon
o nadáciách, čiže pre nás nestojí otázka, či prijať
zákon
o nadáciách, ale aký zákon. Ak by som mal odpovedať na
otázku aký zákon,
odpoviem - samozrejme
dobrý. Čo je to
v
tomto prípade dobrý zákon? Dobrý zákon bude taký, ktorý
prinesie
rovnováhu medzi zasahovaním štátu do života nadácií
a
medzi slobodným priestorom na organizovanie verejnopros-
pešnej
činnosti formou nadácií. Žiaľ, tak ako
sme tu počuli
z
viacerých vystúpení, ani podľa nášho názoru predložený zá-
kon
tieto parametre nespĺňa.
Minister
spravodlivosti ako predkladateľ
nazval tento
zákon
organizačnou normou, na ktorú majú nadväzovať ďalšie
zákony.
Žiaľ, tie zákony nikto z nás nevidel, a preto vlast-
ne
riešime len časť celej problematiky.
Čudujem sa vám, vá-
žené
dámy a páni, prečo ste neodsúhlasili,
aby sme preruši-
li,
nie odložili, prerušili prerokúvanie tohto bodu, aby sme
videli
aj do ďalších častí, aké predstavy má vláda po úprave
neziskového
sektora, a nemuseli sme k tomuto zákonu predkla-
dať
veci, ktoré by možno patrili do iných zákonov, ale my
ich nepoznáme.
Nepoznáme zámery vlády
v tejto oblasti,
a
preto sa nemôžeme celkom dobre ubrániť
prednášaniu pozme-
ňovacích
návrhov, ktoré v tomto zákone majú vyriešiť naše
predstavy
o fungovaní týchto organizácií.
Mohli sme sa ta-
kýmto problémom vyhnúť, aj pre vás mohol
vzniknúť lepší
obraz
o tom, ako má fungovať tretí sektor vo
svojich rozma-
nitých
podobách a aké výhody ponúka vláda tým,
že zošnuruje
tieto
organizácie do istých pravidiel hry - podotýkam, že
určité
pravidlá hry sú potrebné - čo za toto
zošnurovanie
vláda
ponúka vo forme úľav. Nevieme. Je to holub na streche,
ktorého
nikto z nás nevidel a jednoducho ho nepoznáme.
Zákon sa
prerokúva v legislatívnom
chvate, to znamená
že
29. 4. 1996 bol doručený do
parlamentu, 7. 5. 1996 bol
rozdaný
poslancom vo výboroch a 8. 5. 1996 niektorí poslanci
o
ňom rokovali, 17. 5. 1996 sa začína rokovanie v Národnej
rade. To
je porušenie všetkých
legislatívnych zvyklostí
v
tomto parlamente. A na otázku prečo je to
tak, ani pod-
predsedníčka
vlády, ani minister spravodlivosti ako predkla-
dateľ nepoznajú odpoveď. Nedozvedeli sme sa ju
v piatok
a
jediné, čo pani podpredsedníčka vlády odpovedala na priamu
otázku,
prečo sa tak ponáhľame, bolo, že je
to zámer. Aký
zámer,
to nepovedala, ale za ňu to vyslovili niektorí dobro-
myseľní
poslanci. Poslanci, ktorí majú predstavu, že týmto
zákonom
strihneme veľké zahraničné nadácie,
aby sme im za-
bránili
páchať nejaké neprístojnosti na
Slovensku. Vychádza
sa
z fóbie zahraničného sprisahania voči
Slovensku a tým sa
motivuje
zákon, ktorý má riešiť aj úplne iné otázky.
Zabúdate, vážené poslankyne a poslanci, a to adresujem
predovšetkým
vládnym poslancom, že už 8 mesiacov
sabotujete
zákon,
ktorý má riešiť kontrolu privatizácie, v ktorej sa
prepierajú
omnoho väčšie sumy a niet nad tým žiadnej kontro-
ly.
Takisto pri prerokúvaní správy Najvyššieho kontrolného
úradu, ktorá konštatovala nehospodárne využitie finančných
prostriedkov
štátu, teda daňových poplatníkov,
našich voli-
čov,
ktorých tu zastupujeme, ste prejavili
nezáujem, vážené
poslankyne
a poslanci z vládnej koalície, aby
parlament do-
sledoval tie veci,
kde došlo k nehospodárnemu používaniu
prostriedkov
vo výške viac ako pol miliardy Sk. Chcete sa
hojiť
na zahraničných nadáciách a
zabúdate, že tento zákon
je
o nadáciách ako takých.
Ak ste si prečítali dnešné SME, mohli ste sa dozvedieť
o
tom, aké nadácie vlastne na Slovensku
pôsobia. 208 z tých
500
nadácií pôsobí v oblasti stredného a
vysokého školstva.
To
sú nadácie, ktoré spomínal pán poslanec Švec, to sú nadá-
cie,
aké pôsobia pri gymnáziu, do ktorého chodí napríklad aj
moja
dcéra, kde sa rodičia poskladajú po pár
korún a platia
sa
z toho deťom príspevky na lyžiarske zájazdy a podobne. Aj
o
týchto nadáciách je tento zákon, a na ne
nikto nemyslí.
Oháňate
sa Sorosom a neviem kým, a
zabúdate na to, že ďal-
ších
178 nadácií pôsobí v oblasti
vzdelávania dospelých, že
ďalších
115 nadácií pôsobí v oblasti zdravotníctva. Na tie
nikto z vás
nemyslí. To vám je možno jedno, že polovička
z
tých nadácií nebude schopná transformovať sa podľa tohto
zákona,
a jednoducho chcete z vaničky vyliať s vodou aj die-
ťa.
Ak ste hovorili, alebo boli tu náznaky z úst pani pod-
predsedníčky,
že tento zákon a jeho rýchlosť je motivovaný
praním
špinavých peňazí, už som tu citoval
kontrolu Ústred-
ného
daňového riaditeľstva, nie poslanecký
prieskum opozič-
ných
poslancov, Ústredné daňové riaditeľstvo, ktoré vykonalo
kontrolu
v 335 nadáciách. Zrejme boli aj v tých, ktoré za-
ujímajú
vás, pretože sa to konalo na podnet vlády. Nezistili
žiadne
pranie špinavých peňazí. To je záver Ústredného daňo-
vého
riaditeľstva. Zistili problémy, nedostatky, ale veci,
ktoré sú riešiteľné. Čo si to, prosím vás, nahovárate vo
vzťahu
k tomuto zákonu? Jednoducho to nie je
pravda. Máte
zámer,
ale chcete pritom ovplyvniť, alebo negatívne pritom
ovplyvníte
aj tých, ktorých sa váš zámer jednoducho netýka.
Otázka znie, čo urobiť so zákonom, ktorý máme pred se-
bou.
Akokoľvek si budeme navrávať, že ten
zákon je porovna-
teľný
so zákonmi Európskej únie, má veľmi ďaleko k európskym
parametrom.
Stačí si na to prečítať pripomienky Európskeho
nadačného
centra. Nedá sa s tým zrejme nič urobiť, aby sme
tým
pripomienkam vyhoveli, pretože pri
pohľade na tento zá-
kon mám pocit,
že ide o pokrivený kameň, do ktorého jeho
tvorca
urobil niekoľko vážnych, ale pre dobrý výsledok ko-
nečného
tvaru nedobre mierených zásahov. Nedá sa celkom dob-
re
vykovať z toho dielo, ktoré by sme
akokoľvek mohli ohod-
notiť
ako majstrovské. Napriek tomu sa pokúsim zobrať dláto,
zaťať
aspoň na tých najvážnejších
miestach a naznačiť, kde
si
myslím, že by bolo treba niečo s tým
zákonom urobiť, aby
sme
mohli povedať, že by mohol byť znesiteľný. Mám 11 pozme-
ňovacích
návrhov, pričom niektoré budú veľmi krátke, pretože
sa
opierajú o prerokovanie tohto zákona vo
výboroch a odvo-
lávajú
sa na spoločnú správu.
Hneď prvý návrh sa týka bodu 1
spoločnej správy, ktorý
žiadam,
aby bol vyňatý na osobitné hlasovanie. Týka sa zá-
kladiny,
ktorú treba mať na vznik nadácie. Pán spravodajca
uviedol v spravodajskej správe, že neodporúča
prijať bod
1
a že prednesie vlastný pozmeňovací návrh. Doteraz tak neu-
robil,
hoci sa prihlásil do rozpravy ako prvý. Preto neviem,
čo
chcel navrhnúť, a ani sa k tomu nemôžem
vyjadriť. Ak pán
spravodajca
nenavrhne nič, odporúčam schváliť bod 1
spoloč-
nej
správy. Zdôvodnenie je jednoduché. Sú to tie školské na-
dácie,
ktoré fungujú na tom "korunka ku korunke" a treba ich
jednoducho
zachrániť.
Druhý pozmeňovací návrh sa týka § 4, v
ktorom navrhujem
vypustiť
slová "a jeho pôvod". Budem prednášať rovnaký návrh
aj
k § 11 a k § 35. Vysvetlím vám to z
pohľadu § 35. V § 35
sa
hovorí o výročnej správe, v ktorej sa má podľa písmena b)
uviesť
prehľad príjmov nadácie podľa
zdrojov a ich pôvodu.
Výklad tohto ustanovenia rozumiem tak, že
nadácia uvedie
členenie
príjmov vo vzťahu k § 30, ktorý upravuje príjmy na-
dácie.
To znamená, že povie zdroje, aké získala z výnosov
majetku,
z verejných zbierok, z lotérií a z
iných podobných
hier,
z dedičstva či z organizovania
vlastných akcií a pro-
gramov
podľa § 5. Nie je mi jasné, čo znamená slovo "pôvod",
pretože zdroj je
to, či je to z lotérie, dedičstva alebo
z
iného. Ale čo znamená pôvod? Ťažko môže nadácia, najmä ta-
ká
maličká, školská, skúmať napríklad pôvod dedičstva. Viete
si
predstaviť, že bude nadácia skúmať, ako vzniklo dedič-
stvo?
Teda neviem, čo sa tým presne myslí.
Myslím si, že na
to,
aby sa skúmal pôvod dedičstva či výnosov z príspevkov
fyzických
či právnických osôb, sú iné orgány - daňové či fi-
nančné
kontroly, ktoré to môžu urobiť omnoho lepšie.
Pri
ostatných položkách, napríklad mimo
dedičstva, je
jasné,
že ich pôvodom je konkrétna aktivita nadácie, ktorá
sa
uvedie v tej časti výročnej správy, ktorá podľa písmena
a)
§ 35 opisuje činnosť nadácie v uvedenom
období. Teda po-
vie sa:
nadácia organizovala päť
zbierok, desať lotérií
a
neviem koľko iných športových či kultúrnych akcií.
Uvedenie
prehľadu darov a
príspevkov od právnických
a
fyzických osôb je požadované v bode c)
§ 35, takže tento
zdroj
a jeho pôvod je krytý samostatnou časťou správy. Preto
si
myslím, že ani pri vzniku nadácií, o ktoré ide v § 4, ne-
má
zmysel uvádzať pôvod peňazí, pretože môže ísť vlastne pri
začiatku
len o dedičstvo alebo o dary a príspevky fyzickej
a
právnickej osoby. Nadácia ešte neexistovala, nemohla konať
žiadne
iné aktivity, len jej ktosi mohol dať peniaze - to je
zriaďovateľ,
alebo mohla vzniknúť na základe
dedičstva. Aký
tu
má uvádzať pôvod? A dokonca ho má doložiť podľa § 11 dok-
ladmi. Čo to,
prosím vás, znamená? Myslím si, že
nie je
a
nemôže byť v silách nadácie skúmať
pôvod peňazí napríklad
od
rodičov, ktorí prispievajú na založenie školskej nadácie.
Čo
by bolo v tomto prípade pôvod? Výplatná
páska rodiča, že
si
zarobil peniaze poctivo a môže ich venovať na nadáciu,
alebo
to má byť potvrdenie o zložení príspevku od daného ro-
diča?
Dôvodová správa, žiaľ, k tomu je hluchá a nedozvedeli
sme
sa to ani pri prerokúvaní zákona
vo výboroch. Preto si
myslím,
že tieto ustanovenia o pôvode by sme mali
zo zákona
vypustiť,
teda nechať tam len zdroje a vypustiť
pôvod. Koho
bude zaujímať pôvod peňazí, overí si ho cestou finančnej
kontroly
podľa osobitných predpisov.
Tento návrh budem teda predkladať aj k §
11, kde sa pri
registrácii
doklad o tom, z akých zdrojov bol
majetok nado-
budnutý
a o jeho pôvode požaduje taxatívne ako doklad po-
trebný
na registráciu nadácie.
Môj tretí pozmeňovací návrh sa týka
bodu 3 spoločnej
správy.
V tomto bode sa výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru
a
šport vyjadril k
otázke limitovania podnikania
nadácií
a
sformuloval pozmeňovací návrh,
ktorý, myslím si, treba
podporiť.
Preto navrhujem, aby bod 3 spoločnej správy bol
vyňatý
na osobitné hlasovanie a bola mu vyjadrená podpora,
pretože
má za cieľ umožniť nadácii organizovať vlastné akti-
vity,
vlastné programy, ktoré budú mať podobu akcií, ktoré
sú
tu uvedené. Takisto to, že sa takéto akcie nebudú považo-
vať za podnikateľskú činnosť, znamená už teraz
vytvorenie
rámca
na zvýhodnenie istých činností nadácií
ďalšími zákon-
mi,
ktoré, ako bolo povedané, budú nasledovať.
Pozmeňovací návrh číslo 4 - v § 11 ods. 2
v druhej vete
dať za
slová "bol nadobudnutý" bodku a vypustiť slová
"a
o jeho pôvode". Zdôvodnenie som
uviedol pri návrhu číslo
2,
nebudem ho opakovať.
Piaty
pozmeňovací návrh sa týka registrácie. Bol tu
prednesený
návrh na to, aby sa registrácia
uskutočňovala na
súde.
Je to jedna z alternatív.
Podpredsedníčka vlády obha-
jovala
vládny návrh, ktorý hovorí o tom, že registruje mi-
nisterstvo
vnútra. Poznám výrok pani
podpredsedníčky vlády,
a
ak ten bude platiť, že po splnení podmienok, ktoré sú sta-
novené
v zákone, nadáciu musia zaregistrovať na ministerstve
vnútra,
aj keby jej zriaďovateľom bol napríklad neobľúbený
opozičný
politik, potom si myslím, že to môže
zostať tak,
ako to je,
ale treba prijať návrh na vypustenie odseku 3
z
§ 11. Zruší sa tým dvojstupňovosť konania registrácie a
toto
konanie môže byť priamočiare, a nie dvojstupňové. Navr-
hujem
teda ako piaty pozmeňovací návrh vypustiť § 11 odsek 3.
Môj šiesty pozmeňovací návrh sa týka § 15. K nemu mám
dve
pripomienky pod bodmi 6 a 7. Najprv je to
úprava odse-
ku
2, ktorú pod bodom 7 spoločnej
správy navrhol výbor pre
vzdelanie,
vedu, kultúru a šport a ktorá mení
svojvôľu súdu
na
jeho povinnosť upozorniť nadáciu na
nedostatky a dať jej
lehotu
na odstránenie nedostatkov. V § 15 sa hovorí o zruše-
ní
nadácie a dôvodoch, ktoré tu môžu nastať. Ťažko tu ho-
voriť
o vecnej diskusii, ak spravodajca povie, že neodporúča
prijať
bod 7, ale nepovie argumenty a silou koaličnej väčši-
ny
chce návrh zmiesť zo spoločnej správy. Cieľom nášho výbo-
ru
bolo dosiahnuť, aby konanie o zrušení
nadácie bolo dvoj-
stupňové,
teda najprv upozornenie súdu a potom, ak
nebude
nedostatok
odstránený, súd prikročí ku konaniu podľa odse-
ku
1. Navrhujem teda prijať bod 7 z dôvodov, ktoré som tu
uviedol.
Druhá úprava pod mojím pozmeňovacím návrhom číslo 7 sa
týka
odseku 1 § 15, kde je prísne ustanovenie a predpisujúce
ustanovenie,
že súd zruší nadáciu, ak... Takéto
ustanovenie
znamená
vtedy, ak sa dokáže nedostatok uvedený v jednotli-
vých písmenách. Podľa môjho chápania tohto
bodu súd musí
zrušiť
nadáciu, ak preukáže, že došlo k
zavineniu, ktoré je
v
jednotlivých písmenách. Zdá sa mi
to neprimerane tvrdé
v
tých ustanoveniach, kde ide o
odstrániteľné nedostatky.
Zrušenie nadácie obligatórne, teda rozhodnutím zákona, by
malo
byť len podľa písmena f), teda v situácii, kedy nadácia
preukázateľne
po dobu dlhšiu ako dva roky neplní účel stano-
vený
v zriaďovacej listine. Tam sa
nedostatok ťažko odstra-
ňuje.
Dva roky sa jednoducho nedajú vrátiť, nadácia neplní
svoj
účel. Tam súd môže a zrejme aj musí, ak sa toto preuká-
že,
pristúpiť k zrušeniu nadácie. Vo všetkých ostatných pís-
menách
§ 15 ods. 1 ide o odstrániteľné nedostatky a myslím
si,
že súd by mal mať priestor na to, aby posúdil ich závaž-
nosť,
a teda fakt, či sa dajú odstrániť.
Možno sa už nedajú
a
súd teda môže zrušiť. Ak sa dajú, súd by nadáciu nezrušil,
ak
sa nedajú, pristúpil by ku zrušeniu. K tomuto smeruje môj
pozmeňovací
návrh, ktorý znie takto:
V § 15 ods. 1 zmeniť slová "nadáciu
zruší a nariadi" na
slová
"nadáciu môže zrušiť alebo nariadiť". Súčasne sa vy-
pustí
písmeno f), ostatné písmená sa prečíslujú. Súčasne na-
vrhujem
vytvoriť nový odsek 2, pritom by sa
ostatné prečís-
lovali,
ktoré znie: "(2) Súd na návrh zriaďovateľa, štátneho
orgánu,
správnej rady alebo osoby, ktorá osvedčí
právny zá-
ujem,
nadáciu zruší a nariadi jej likvidáciu,
ak nadácia po
dobu
dlhšiu ako dva roky neplní účel
uvedený v zriaďovacej
listine."
Čiže zmysel vládneho návrhu zostane zachovaný, ale
je
presnejšie rozlíšené, ako sa chápu jednotlivé dôvody na
zrušenie nadácie.
Pri tomto novom
odseku 2 sa nepočíta
s
opravným konaním.
Ôsmy pozmeňovací návrh - úprava
fungovania správnej ra-
dy. Pán
spravodajca neodôvodnene neodporučil prijať body
9
a 10 spoločnej správy, ktoré
prijal výbor pre vzdelanie,
vedu,
kultúru a šport. Vypustila by sa nimi
zbytočná regle-
mentácia
funkčného obdobia a vynútenej odmeny
členov správ-
nej
rady. Navrhujem, aby sme tieto body
prijali a ponechali
úpravu dĺžky funkčného obdobia a prípadnej
obmeny členov
správnej
rady počas neho na štatút nadácie,
tak ako to na-
vrhli
dva výbory tohto parlamentu. Podobná
poznámka sa týka
bodu
12 spoločnej správy, ktorý spravodajca
opäť bezdôvodne
neodporučil
prijať. Je to uvoľnenie úpravy postavenia správ-
cu,
kde opäť dva výbory navrhujú riešiť
zmenou § 25 ods. 2
bez
stanovenia funkčného obdobia správcu. Aj bod 12, rovnako
ako body 9
a 10, navrhujem vyňať na osobitné
hlasovanie
a
z uvedených dôvodov ich prijať.
Deviaty pozmeňovací návrh sa týka dvoch, ktoré som už
predniesol.
Z dôvodov, ktoré som vysvetlil skôr, navrhujem
vypustiť
v § 35 ods. 2 písm. d) slová "a
ich pôvodu". Ide
o
výročnú správu a problém, ktorého som sa dotkol skôr.
Desiaty, predposledný pozmeňovací návrh sa týka § 38.
Aj
ja som si všimol, ako pán poslanec Kováč, nesúlad medzi
povinnosťou
oznamovať darcov, ktorí v úhrnnej sume 5 tisíc
korún poskytnú svoje prostriedky na nadácie, a
nerovnakým
postavením
darcov, ktorí darujú peniaze politickým
stranám.
Navrhujem
teda zmeniť sumu 5 tisíc na sumu 50 tisíc. Zdôvod-
nenie
už vlastne predniesol pán poslanec Kováč, teda bude to
rovnaké ako u
politických strán. Úhrnná
suma, ktorú môže
niekto
darovať nadácii bez toho, aby bol
oznámený na daňový
úrad,
by bola 50 tisíc korún. Aj
politické strany majú po-
vinnosť oznámiť vo
výročnej správe všetkých darcov,
ktorí
darovali
jednorazovo viac ako 10 tisíc alebo úhrnne 50 tisíc
korún.
Spomeňte si, priatelia z HZDS, že
ste to boli práve
vy,
ktorí svojím hlasovaním zabránili, aby boli zverejnené
výročné
správy politických strán za rok 1995, vrátane pre-
hľadu
darcov pre jednotlivé politické strany.
Máte teda iný
meter
na seba a iný meter na nadácie? Myslím
si, že nie,
a
preto predpokladám, že podporíte tento návrh, aby boli
rovnaké
sumy pre darcov politickým stranám a nadáciám a rov-
naká
procedúra zverejňovania.
Môj posledný pozmeňovací návrh pod bodom
11 sa týka
§
39 ods. 1, aby sa v ňom vypustili slová
"rozpočtov obcí".
Je
to ten problém, ku ktorému diskutoval pán poslanec Lysák,
aj
viacerí poslanci, je spomenutý aj v
spoločnej správe. Je
to
ďalšia z alternatív, ako vyriešiť súbeh
peňazí, ktoré sa
poskytujú
jednej nadácii. V tomto prípade by sa
súbeh vylú-
čil
len u viacerých štátnych orgánov a
obce by boli z toho
vylúčené.
Dávam ho len ako alternatívu na
posúdenie pri zá-
verečnom
hlasovaní. Je to tiež jeden z problémov, kde spo-
ločný
spravodajca na začiatku sľúbil vlastné riešenie, ale
zatiaľ
ho nepredniesol.
Na
záver by som rád povedal, že pripomienky číslo 1,
5,
6, 8 a 10, ktoré som predniesol,
považuje časť poslancov
za Stranu demokratickej ľavice, teda časť poslancov klubu
Spoločná
voľba, za principiálne a podľa ich prijatia sa roz-
hodne
pri záverečnom hlasovaní o tomto zákone.
Vážené dámy a páni, ďakujem za vašu
trpezlivú pozor-
nosť.
Pripomienky odovzdám spravodajcovi
písomne. Verím, že
všetky pripomienky, ktoré zazneli, dostaneme
rozmnožené
v
písomnej podobe, a o zákone budeme hlasovať vtedy, keď bu-
deme
mať možnosť si ich prezrieť a
vyjadriť sa k nim vecne
v
jednotlivých poslaneckých kluboch.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Áno, do rána bude dosť času. Ďakujem.
Nech sa páči, pán
poslanec
Lauko. Pripraví sa pán Bajan.
Poslanec P. Lauko:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
keďže som zdravotník, lekár a keďže máme
všetci pravde-
podobne
v živej pamäti vystúpenia v televízii
rôznych nadá-
cií,
ktoré dávajú zdravotníckym
zariadeniam rôzne sanitky,
prístroje
a neviem čo všetko, pravdepodobne aj z tohto titu-
lu
mám určitý pocit oprávnenia vystúpiť k tejto veci.
Na úvod
chcem verejne vyhlásiť, že sa
dištancujem od
tejto
vládnej predlohy zákona a nesúhlasím s ňou, pretože
obmedzuje existujúce
nadácie. Ako uviedol
kolega Langoš
-
a pripájam sa k jeho tvrdeniu -, pán minister Liščák uvie-
dol
pri návrhu zákona tvrdenie, že legislatívna úprava pre
organizácie
tretieho sektora sa začala pripravovať po dohode
so
sociálnymi partnermi. Pripájam sa k
tejto otázke a pýtam
sa
pána ministra, prečo vládna strana odmietla vo februári
zaradiť
návrh zákona o nadáciách na rokovanie Rady hospodár-
skej
a sociálnej dohody, hoci o to sociálni
partneri žiada-
li.
Ja tú odpoveď poznám, ale napriek tomu
sa to pána mini-
stra
pýtam, pretože sociálni partneri
by s takýmto obsahom
vládneho
návrhu nikdy nesúhlasili. Vládna strana postupuje
v
rozpore s názorom sociálnych partnerov, pretože ani oni
nechceli
a nechcú takýto zákon.
Druhá moja poznámka. Je typické pre
vládnu koalíciu, že
niečo
deklaruje a potom utečie z boja. To
je príklad pod-
predsedníčky
vlády pani Tóthovej. V piatok nám tu povedala
určité
informácie, ktoré pokladám za
zavádzajúce, a dnes tu
chýba.
Osobitne pozoruhodná je v dôvodovej
správe pasáž, ktorá
opisuje
vývoj právnej úpravy nadácií.
Pozoruhodná preto, že
usvedčuje
samotných autorov z toho, ako sa z
histórie vôbec
nepoučili.
Naopak, ako ju zneužívajú.
Dovoľte mi len tri príklady. Citát číslo 1 z dôvodovej
správy:
"V najstarších dobách sa
rozlišovalo medzi nadácia-
mi,
ktorých znakom bola existencia určitých zariadení, ústa-
vov,
ako napríklad nemocnice, útulky, školy a podobne, a na-
dáciami,
ktoré sa v užšom zmysle slova chápali ako právny
inštitút zriadený na
trvalé venovanie určitého
majetku na
nejaké
všeužitočné ciele." Je to na strane 19. Dovolím si
len
skromne poznamenať, že v celom svete sa
takéto rozlišo-
vanie
udržalo až dodnes. Takzvané operačné nadácie, ktoré sú
práve
na Slovensku prevažujúce, sú významnou časťou nadačné-
ho
spektra vo všetkých krajinách. Sú tiež združením majetku,
a
nie osôb. Ale práve na Slovensku sa vládna strana rozhodla
len
pre nadácie v užšom zmysle slova. Prečo asi?
Citát číslo 2: "Mária Terézia svojím
najvyšším reskrip-
tom
z 29. mája 1754 nariadila zistiť počet všetkých dobro-
činných
nadácií zriadených pre chudobných, ich všetky pomery
a
dôkladne ich preskúmať. V roku
1762 bol známy výsledok
a
vydanie rezolúcie Márie Terézie."
Strana 19 a 20. Vláda
Márie Terézie zbierala informácie o činnosti
nadácií osem
rokov, kým panovníčka urobila štátnické
rozhodnutie. Naša
vláda
sa rozhodla v októbri 1995, zákon
bol hotový 31. 12.
1995 toho istého
roku, a nepotrebovala na to vôbec,
ale
vôbec
žiadne skúmanie. Prečo asi?
Citát číslo 3: "Opatrenia na úseku
štátneho dohľadu nad
nadáciami
sa uplatňovali aj v najnovšej histórii.
Príkladom
môže
byť zákon Československej republiky, o
ktorej demokra-
tickom
charaktere sa nedá pochybovať. Vo vykonávacej vyhláš-
ke
sa okrem iného uvádza - citujem:
"Všetky správy študent-
ských
nadácií sú povinné správne, pravdivo a včas vyplniť
dotazník
o študentských nadáciách, ktorý im dodá Štátny úrad
štatistický."
Koniec citátu. Porušenie týchto
povinností sa
trestalo
sankciami, ktoré ustanovoval zákon. Strana 21 dôvo-
dovej
správy. Z tejto časti historickej analýzy sa dajú uro-
biť
až dva závery:
1. Štát
nechal žiť študentské nadácie a
nikto od nich
nechcel, aby sa
transformovali na zbierku alebo
občianske
združenie,
ako to urobila v piatok pani Tóthová vo vzťahu
k
Študentskej banke, ktorú chce uchovať pán poslanec Švec.
2. Štátny dohľad a získavanie informácií
o činnosti na-
dácií
a rozsahu majetku sa uskutočňoval cez Štátny štatis-
tický
úrad. Aj Štatistický úrad Slovenskej republiky v súla-
de
s plánom štatistických zisťovaní začína
v tomto roku pr-
výkrát
získavať údaje o neziskových mimovládnych organizá-
ciách.
Údaje sú určené na potreby výpočtu
hrubého domáceho
produktu,
takže znalí vedia, že Štatistický úrad bude mať
podrobné
informácie o veľkosti, štruktúre a
pohybe majetku,
o
jeho zdrojoch a účele použitia,
ale aj informácie o veľ-
kosti
organizácie, o počte zamestnancov atď.
Našej
vláde to však nestačí. Prečo asi?
Pretože jej
vôbec
nejde o vytvorenie jednoduchých a dobrých pravidiel na
fungovanie
nadácií, ale o to, aby mohla rozhodovať o ich ži-
vote
a smrti nie podľa ich prospešnosti, ale podľa posluš-
nosti.
Vystúpenie pána poslanca Lysáka
charakterizujem a kate-
gorizujem
medzi vystúpenia, o ktorých som si ako divák tele-
vízie
v roku 1989 myslel, že už nikdy v
parlamente neodzne-
jú.
Kontrola štátu nad mimovládnymi organizáciami je čosi,
čo
ja jednoducho neviem pochopiť.
Druhé, čo by som sa chcel pána Lysáka opýtať - hovorí,
že
niektoré veci, ktoré sa týkajú nadácií,
zarážajú súdnych
ľudí.
Chcem sa ho opýtať, koho považuje za
tých súdnych ľu-
dí.
Totiž ide o to, koho považujeme za súdnych ľudí.
Na záver
by som vás chcel, vážené
kolegyne poslankyne
a
poslanci vládnej koalície, poprosiť, spamätajte sa, ide
o
vážnu vec.
Ďakujem vám za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán Bajan. Pripraví sa pán
poslanec Baránik.
Nech
sa páči, pán Cuper - faktická poznámka.
Poslanec J. Cuper:
Budem stručný. Chcel som iba povedať, že
niekedy aj hl-
bokomyseľné
prirovnania zo súčasnej doby môžu byť nie celkom
také,
ktoré by sa dali interpretovať inak ako slaboduché, aj
keď
sa prednášajú ako hlboko myšlienkové. Pán Lauko, keby
sme
skúmali 8 rokov súčasnosti, ako za Márie Terézie, názory
ľudí
na Slovensku, ktoré je minimálne 20-krát menšie ako bo-
lo
Rakúsko-Uhorsko za Márie Terézie, s
dnešnou komunikačnou
technikou, ďakujem pekne, to by sme sa pekne vrátili do
stredoveku.
Takže toto prirovnanie je prinajlepšom
smiešne.
Takže
nevyčítajte niečo pánu profesorovi Baránikovi, keď sám
tu
uvádzate takéto - prepáčte za výraz - nezmysly.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec
Lauko.
Poslanec P. Lauko:
Nereagoval by som, pán poslanec Cuper,
keby vaše vystú-
penia
v tomto parlamente nerezonovali s podobnými vystúpe-
niami
pána Lysáka. Viete, trošku triafate vedľa aj vy, aj
pán
poslanec Lysák, trošku sa vraciate pred
rok 1989. To mi
na
tom vadí.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Ešte pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Pán poslanec Lauko, viete, demagógia môže
mať v tomto
prípade
dva krajné póly. Vy tu presadzujete
absolútnu negá-
ciu
štátu. My by sme sa možno mohli dopustiť druhej negácie,
že
by sme presadzovali absolútny štát. Ale my sa nedopúšťame
tejto
demagógie, pretože presadzujeme zvrchovanosť štátu. My
sme
za ňu bojovali, my sme zvrchovanosť tohto štátu prinies-
li.
Samozrejme, my sme ten štát chceli, aj ho chceme. Vy ste
ho
nechceli, vám tu vadí, lebo ste
svetoobčania, vy by ste
tu
chceli svetoobčiansky štát, ale zatiaľ
taký ešte neexis-
tuje
a vláda OSN - aspoň u takých normálnych
aj západných
novinárov
- sa pokladá stále ešte iba za chiméru. Vláda mož-
no
niektorých iných organizácií,
svetoobčianskych, ktoré tu
nebudem
menovať, tiež ešte nie je realitou. Takže ostaňme
pri
zvrchovanom štáte. A pokiaľ my tu máme
väčšinu, zvrcho-
vaný
slovenský štát určite bude. Pán Lauko,
vám nevyhovuje,
takže
môžete sa smiať, koľko chcete. Ešte raz opakujem, že
tie
vaše historické prirovnania boli veľmi slaboduché.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán poslanec Miklušičák -
faktická poznámka.
Poslanec J. Miklušičák:
Pán predsedajúci,
pán minister,
kolegyne, kolegovia,
pán kolega Cuper, keď už hovoríte o
demagógii, v piatok
popoludní ste
naznačili, že hlavným
dôvodom na prijatie
vládneho
návrhu zákona je zabrániť vplyvu cudzích mocností
na
dianie v našom štáte prostredníctvom finančných dotácií
nadáciám.
Podobne ako vy aj ja mám obavy, i keď
nebezpečen-
stvo
vidím úplne niekde inde.
V
dôvodovej správe k návrhu zákona sa vyzdvihuje spo-
lupráca
so súkromnou bavorskou hypotekárnou
bankou pri prí-
prave
zákona. Dovolím si v tejto súvislosti
odcitovať záver
z
tlačového vyhlásenie poslankyne Spolkovej republiky Nemec-
ko
Elizabet Altmannovej, ktoré tlačové stredisko Bundeshausu
zverejnilo
9. mája tohto roku, citujem:
"Skutočným škandálom však je, že dnes v Bratislave Hy-
pobanka
oficiálne otvára svoju novú filiálku.
Pre svoju ak-
tívnu úlohu pri
vypracovaní reštriktívneho zákona
o nadá-
ciách
bude očividne Hypobanka vládou Mečiara odmenená. Zrej-
me záujem
niektorých manažérov Hypobanky
na finančných
úspechoch
v čo najkratšom čase má väčší význam ako záujem
o
demokratický rozvoj na Slovensku." Toľko citát.
V súvislosti s tým do Národnej rady určite prišlo veľa
stanovísk
k predloženému návrhu zákona, či už z domova, ale-
bo
zo zahraničia. Pýtam sa vás, pán
predseda Národnej rady:
Sú
vám známe nejaké pozitívne stanoviská k
predloženému ná-
vrhu
zákona o nadáciách? Ak áno, koľko a od koho, resp. koľ-
ko
z nich je negatívnych?
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Pán poslanec Miklušičák, vari nemáte tieto informácie,
čo
ste čítali ako môj citát, od vášho superagenta Oskara F.,
ktorý
ich uniesol z parlamentu? Pretože ja
som nič také tu
nepovedal,
neviem, odkiaľ ste to citovali. Možno
ste to ci-
tovali
z vystúpení pána Langoša v Rádiu Slobodná Európa, ale
tam som nevystupoval už najmenej pol roka a ani nemienim
vystupovať.
Takže citujte ma druhýkrát presnejšie.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán poslanec Weiss.
Poslanec P. Weiss:
Chcel
by som povedať len jednu vetu. Mať zvrchovaný
štát,
pán poslanec, neznamená, že ten štát
musí byť autori-
tatívny.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem, pán Weiss. Nech sa páči, pán
poslanec Bajan.
Poslanec V. Bajan:
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Vážený pán minister,
kolegyne, kolegovia,
niekedy by sa chcelo povedať: Začem?
Vsjo jasno. Ale
napriek
tomu mi dovoľte niekoľko poznámok.
Kolega Roman sa pýtal, či slovo nadácia
je od slova na-
dávať.
Ak som počul niektoré žlčovité výkriky
voči existen-
cii
tretieho sektora, niekedy sa mi naozaj
zdá, že vzhľadom
na
to, že niektorým sa nezdajú práve
nadácie, ktoré operujú
s
väčšou čiastkou ako x tisíc ECU, tak to
musíme všetko po-
ložiť a dať
pod lajnu rovnosti, a kto vyčnieva, treba ho
seknúť.
Prepáčte mi tento voluntarizmus alebo vulgarizmus,
ale
v tejto chvíli mi naozaj nič iné nenapadá, lebo máme am-
bície
alebo chceme jedným zákonom "zglajchovať" všetko doko-
py.
Samozrejme, že niekoľko typov nadácií chceme dať pod je-
den
režim.
Podotýkam, že existuje režim komunitnej
nadácie alebo
komunitných
nadácií, ktorých je, žiaľ, na Slovensku len nie-
koľko. Chcel by
som informovať práve o jednej, ktorej sa
tento
zákon nebude môcť dotýkať úplne,
pretože existuje zá-
kon
o obecnom zriadení, zákon o majetku obcí, a tieto finan-
cie
komunitná nadácia, ktorá vznikla rozhodnutím zastupiteľ-
stva,
nemôže plne dosiahnuť, takže hocijaké
ambície kontro-
lovať
všetko sa pravdepodobne minú účinku.
Ide o nadáciu, ktorá vznikla za jednomyseľného prispe-
nia
všetkých poslancov mestskej časti
Petržalka, bez ohľadu
na
stranícke tričko, čo nie je moderné v tejto dobe. Vznikol
inštitút,
ktorý si dal za cieľ podporu rozvoja petržalskej
komunity,
tak skúšanej svojou aglomeráciou, svojou výstav-
bou, najmä podporu občianskych aktivít a
projektov, ktoré
majú
zlepšiť občiansky život v okolí. Ako poslanie sme si
určili
mobilizovať občiansku svojpomoc, prácu s dobrovoľník-
mi
v súčinnosti s rôznymi formami
štátnych, ale aj rozvojo-
vých
lokálnych programov, bez ohľadu na to,
či ide o štátnu
správu, alebo samosprávu, alebo inú nevládnu
organizáciu.
Samozrejme, snažíme sa
komunikovať s ďalšími
mimovládnymi
organizáciami, ktoré pôsobia v Petržalke, a podotýkam,
je
ich
okolo 150, z toho až 90 nadácií.
Charitatívne zameranie
má
12 nadácií, sociálne zameranie 18, ekologické 16, na kul-
túru
a vzdelanie 35, regionálny rozvoj 5 a šport 4.
Prečo to hovorím? Každá základná škola má
ambície zalo-
žiť si nadáciu
vzhľadom na to, aby sa rodičia zberali na
elementárne veci, ktorých sa jej nedostáva.
Sme radi, že
pôsobia
práve v tých mimoškolských aktivitách, kde sa nedos-
táva
štát, veď preto si založili nadáciu.
Otázka stojí tak,
prečo
súčasne s týmto zákonom nie je zákon o
súkromných na-
dáciách.
Máme ambície hovoriť o stotisícovej
základine, sa-
mozrejme,
nehýbať s ňou je najlepšie. Nebudem to komentovať,
len
vám prečítam niekoľko nadácií, ako ich chceme riešiť.
Touto
stotisícovou základinou zoberieme - ak sa
budú chcieť
zaregistrovať
- aj posledné nádeje rodičov, ktorí si
zakla-
dajú
nadácie preto, aby získali lieky alebo
liečebnú proce-
dúru
pre svoje ťažko choré deti. Pýtam
sa: Chceli sme toto
vôbec
urobiť? A keď nie, prečo sme nedali súčasne
ďalší zá-
kon?
Áno,
môžeme hovoriť o
tom, že sa
pretransformujú
v
zmysle nového zákona. To je úplne
nezmyselný šikan, ktorý
sme
zaviedli voči týmto ľuďom. Ako by
vznikla nadácia Zden-
ka,
ktorá má pomáhať Zdenke Džatkovej pri zabezpečovaní pra-
videlnej
lekárskej starostlivosti, a podobne?
Poznáme konto
Barbara,
samozrejme, je to iný inštitút. Chceme urobiť všet-
ko
do takejto podoby? Ak áno, pýtam sa, čo
robilo minister-
stvo
zdravotníctva, čo robilo ministerstvo
školstva, že ne-
pripomienkovalo predovšetkým školské nadácie, aby nemuseli
mať
tých stotisíc. Preto sa pripájam k tomu, čo povedala ko-
legyňa Marcela Gbúrová, a k tomu, čo
povedal Julo Brocka.
Hádam
by sme mohli tieto mechanizmy trošku
upraviť, ale po-
dotýkam,
že sú tu stovky a stovky ľudí, ktorí dobrovoľne,
bez
ohľadu na čas a peniaze pomáhajú v tomto sektore a urči-
te
ich neprinútime, aby priznávali
finančné dary až do toho
pôvodu,
o ktorom hovoril kolega Ftáčnik. Podotýkam, že tento
inštitút
ako komunitná nadácia má niekoľko sto
darcov, kto-
rých
budeme musieť skúmať celý rok, kým
náhodou nepresiahnu
päťtisícovú
dávku, a potom ich budeme musieť zverejniť. Je
to
nezmysel, je to absurdné a zbytočne
zaťažujúce administ-
ratívou.
Takže na rozdiel od kolegov si osobne myslím, že tento
zákon
je pre mňa príliš centralistický, postihnutý nejakou
schizofréniou, resp. nejakým stihomamom a, samozrejme,
aj
našou
malosťou. Osobne si myslím, že jeho filozofia je zlá
a
nie je možné tento zákon zlepšiť. Preto ho odporúčam ne-
prijať
ako taký a pokúsiť sa počkať nejaký čas, o ktorom ho-
vorila
pani podpredsedníčka, že máme čas, že nemusíme sa po-
náhľať,
a pripraviť taký zákon, ktorý nezabije tretí sektor.
Osobne mi je ľúto tých stoviek ľudí, ktorí budú musieť
teraz
hľadať spôsob, aby ďalej mohli robiť
tretí sektor. Ak
mám
byť úprimný, skôr mi je ľúto
predkladateľov, lebo tento
zákon
sa minie účinkov toho, čo chcú. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu Bajanovi. Nech sa páči, pán
poslanec Bará-
nik.
Poslanec M. Baránik:
Vážený pán podpredseda,
vážený pán minister,
dámy a páni,
vážení hostia,
mám k tomuto návrhu tri pozmeňovacie
návrhy.
Prvý - v § 21 vypustiť text odseku 3 a nahradiť ho no-
vým
textom tohto znenia: "Spôsob voľby
členov správnej rady
upraví
štatút nadácie."
Druhý pozmeňovací návrh - stotožňujem sa s tým, čo tu
pred
chvíľou povedal pán poslanec Ftáčnik, v § 11 ods. 2 vy-
pustiť
posledné slová "a o jeho pôvode".
Pozmeňovací návrh číslo 3 - § 38 vypustiť z nasledujú-
cich
dôvodov: Ak poskytne dotáciu alebo dar právnická osoba,
tieto
zdroje, prostriedky môžu byť zdanené už predtým, alebo
aj
keď nie sú zdanené, aj v tomto prípade plnia určitú so-
ciálnu
funkciu a tým nahrádzajú funkciu štátu
v našich pod-
mienkach.
Preto by som považoval za potrebné, aby
tieto pe-
niaze
neboli zdaňované. Ak ich poskytne fyzická osoba, tá
ich
má len zo zdrojov, ktoré sú už zdanené. To znamená, že
nie
je potrebné to zdaňovať a nemusí byť o
tom ani prehľad.
Preto
odporúčam tento paragraf vypustiť.
K diskusii, ktorá bola k návrhu tohto zákona, mám nie-
koľko
pripomienok.
Na úvod
by som odcitoval Cicera. Cicero
hovorí: "Čím
viac
je niekto dokonalejší, tým menej zlého hľadá v inom."
Myslím
si, že na náš príklad to v plnom rozsahu platí. Zákon
o
nadáciách je potrebný zákon, pretože tretí sektor predsta-
vuje
dnes už pomerne rozsiahle aktivity, a tie musia byť ne-
jakým
spôsobom legislatívne upravené. Domnievam sa, že tento
zákon
je práve z tohto dôvodu potrebný. Samozrejme, že možno
mať
k nemu viacero výhrad, pripomienok
atď., ale jeho exis-
tenciu,
jeho potrebu nemožno neakceptovať.
Tu sa hovorilo, že štát chce všetko
evidovať, kontrolo-
vať
atď. Pozrite sa, štát v tomto prípade, ako je to uvedené
v
návrhu, raz zasahuje priamo tým,
že registruje nadácie,
druhýkrát
nariaďuje zverejňovať výročnú správu, a
tretíkrát
nariaďuje
k tejto výročnej správe uviesť audit.
Vzhľadom na
to,
že nadácie plnia určitú obchodnú
funkciu, pretože nará-
bajú s majetkom,
myslím si, že tieto požiadavky sú plne
oprávnené. Samozrejme, nie pre všetky, len tak, ako
je to
uvedené
v návrhu zákona, ak ide o výkony
finančne vyjadrené
v
objeme nad 5 miliónov korún.
Kde má
byť vykonávaná registrácia, či na súdoch, alebo
na
ministerstve vnútra - súhlasím s tým,
čo hovorí predkla-
dateľ,
že súdy majú súdiť a azda v odvolacom
konaní sa môžu
vyjadrovať
k tomuto problému. Máme iné dôležitejšie inštitú-
cie,
ako sú nadácie z hľadiska
infraštruktúry štátu, sú re-
gistrované
na ministerstve vnútra, a nikomu to nevadí, nikto
to
nespochybňuje. Okrem toho by som rád odcitoval výrok jed-
ného
poslanca bývalého Federálneho zhromaždenia, ktorý o ne-
závislosti
v sobotu na jednom zhromaždení asi 150 ľudí vy-
riekol,
že naše súdy sú také nezávislé, že sú nezávislé na
zákone,
ale sú závislé len na peniazoch. Tým chcel dokázať
to - a
to je skúsený podnikateľ, relatívne úspešný -, že
hlavne
na vidieku súdy rozhodujú predovšetkým na základe to-
ho,
ako sa dajú peniazmi ovplyvniť. To nie
je môj výrok, na
to
mám tu jedného svedka, ktorý môže dosvedčiť, že tento vý-
rok v sobotu
predniesol jeden bývalý poslanec
Federálneho
zhromaždenia.
Preto sa prikláňam k názoru, že je správne,
aby
nadácie boli registrované na
ministerstve vnútra. Je to
jednoduchšie,
účelnejšie.
K problému základného imania - stotožňujem sa s pozme-
ňujúcimi
návrhmi, pretože väčšina nadácií sú
malé organizá-
cie,
aby nemuseli mať základné imanie hneď pri zriaďovaní
stanovené
vo výške 100 tisíc korún, ale 10 tisíc
korún a do
dvoch
rokov alebo do troch rokov ho doplniť na úroveň 100
tisíc
korún. Podobná prax je aj v obchodných
organizáciách,
môže
to byť aj v tomto prípade.
Diskutovalo sa tu o probléme zdaňovania zdrojov nadácií
a
že tento problém by sa mal riešiť v daňových zákonoch atď.
Domnievam
sa, že v tomto zákone sa daňové úpravy
nemôžu vy-
konať,
pretože to by bolo v rozpore so systémovosťou daňo-
vých
zákonov. Daňové zákony musia byť
konzistentné, to zna-
mená,
že sa v nich všetky problémy musia
riešiť v komplexe.
Preto, ak bude
potrebné niektoré problémy
nadácií upraviť
v
daňových zákonoch, možno to vykonať v pripravovanej novele
zákona
o dani z príjmov. Bude sa vzťahovať aj na nadácie.
Povinnosť výročnej správy a auditu - každý štát chce
mať
prehľad o pohybe a toku peňazí. Preto je prísna kontrola
peňazí
v každom štáte. Čím viac je štát demokratickejšie za-
ložený,
tým má prísnejšiu kontrolu, a preto aj
nariaďuje,
aby
bol vykonaný audit ku každej výročnej správe v obchod-
ných
organizáciách. Domnievam sa, že v tomto prípade je to
tiež správne, pretože nadácie, aspoň mnohé
otáčajú veľké
množstvo
peňazí. Mám tu výročnú správu jednej nadácie, ktorá
narába
s majetkom 503 miliónov korún. Výročná správa má jed-
nu
stranu a k tomu je audit, ktorý má pol strany. Takže to
nie
je také náročné a, samozrejme, audity
nemusia robiť za-
hraničné
firmy, ktoré sú mimoriadne drahé, ale môžu to byť
naše
malé audítorské firmy, ktoré urobia audit nadácie za
10-15
tisíc korún, takže to nie je finančne náročné.
Či sa majú zdaňovať úroky z vkladov - domnievam sa, že
je
to správne, pretože každá fyzická osoba, ktorá má uložené
prostriedky
v peňažnom ústave, má ich zdaňované. Ak by sme
od
toho upustili, diskriminovali by sme fyzické osoby, a ne-
bolo
by to správne, bolo by to porušenie občianskeho práva.
Domnievam sa, že stanovenie
výšky správnych nákladov
v
objeme 15 % je taktiež správne, pretože v celom rade nadá-
cií
podľa informácií, ktoré sú k
dispozícii, sa prostriedky
často
zneužívajú, a na to je potrebné mať
kontrolu. Vo veľ-
kých
nadáciách správne náklady s veľkým
aparátom nepredsta-
vujú
viac ako 5-6 %. Výška 15 % a možnosť jej zvýšenia je
dostatočná
na to, aby z toho mohol byť honorovaný
správny
aparát.
Mám ešte jednu pripomienku, a to, že sa
mi celkom ne-
pozdáva
konštatácia v návrhu zákona, aby členovia správnej
rady
a dozornej rady neboli honorovaní.
Domnievam sa, že by
bolo
potrebné tento problém nejakým spôsobom riešiť, pretože
v
existujúcich nadáciách správne rady a
dozorné rady sú ho-
norované.
Vieme z iných organizácií, že ak nie je zabezpeče-
né
honorovanie, alebo tento problém nie je riešený nejako
inak,
potom sa to robí iným spôsobom, a to je potom v rozpo-
re so zákonom.
Aby sme nevytvárali podmienky na konanie
týchto
orgánov v rozpore so zákonom, domnievam sa, že by bo-
lo potrebné tento problém riešiť tým,
že by sa v rámci
správnych
nákladov mohli honorovať aj správna rada a dozorná
rada.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu poslancovi Baránikovi. Nakoľko
nemám pí-
somné
prihlášky, pýtam sa, či sa ešte
niekto hlási do roz-
pravy.
(Nikto.)
Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o
osemnástom bode pro-
gramu
za skončenú. Chce sa k rozprave
vyjadriť pán minister
Liščák?
Nech sa páči.
Minister spravodlivosti
SR J. Liščák:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
skôr
než sa dotknem samotnej veci, chcel
by som sa
trochu
ohradiť voči tomu, čo tu bolo prednesené pred chví-
ľou,
že sa o našich súdoch hovorí ako o súdoch, ktoré sú
úplatné
- o sudcoch. Doteraz som nedostal na
stôl ani jeden
dôkaz
o tom, že niektorý sudca na Slovensku
dostal úplatok.
Z
toho dôvodu by som nerád polemizoval na túto tému, pretože
by
sme ublížili mnohým statočným ľuďom, ktorí pracujú na na-
šich
súdoch.
Vážené
panie poslankyne, páni
poslanci, v rozprave
k
návrhu zákona o nadáciách sa rozpútala
diskusia, v ktorej
odzneli
politické aj vecné názory a návrhy. Myslím, že po-
treba
prijatia zákona, ktorý by upravil
právne pomery nadá-
cií,
v podstate nebola nikým popretá. Viaceré názory však
poukazujú
na potrebu jeho prijatia súbežne s inými priprave-
nými alebo pripravovanými zákonmi pre oblasť tretieho sek-
tora.
Uznávam, že aj na týchto názoroch je
veľa pravdy, ale
som
toho názoru, že by veci nepomohlo odďaľovanie problému
do
neurčita. Veď aj v iných štátoch sa prijímali nadačné zá-
kony
samostatne a s nimi súvisiace predpisy
sa prispôsobujú
potrebám
tretieho sektora permanentne.
Ako východisko zo situácie, čo som už
naznačil v pia-
tok,
vidím v tom, že návrhy na zjednotenie termínov účinnos-
ti
zákonov o nadáciách, neziskových organizáciách, investič-
ných
fondoch a minimálne nového zákona o daniach z príjmov
treba
zladiť tak, aby nadobudli účinnosť v
jeden a ten istý
deň, povedzme 1.
januára 1997. Stav
pripravenosti týchto
predpisov
na to vytvára reálny predpoklad.
Dovoľte mi, aby som sa vyjadril k problémom, o ktorých
sa
v rozprave diskutovalo. Skutočne bol prednesený návrh zá-
kona grémiom tretieho sektora, ktorý pod názvom
Občiansky
návrh
zákona o nadáciách bol predmetom aj rokovania legisla-
tívnej
rady vlády. Dlhodobo sme sa týmito
námietkami zaobe-
rali,
diskutovali sme o nich, konzultovali. Niektoré ustano-
venia
boli zapracované do vládneho návrhu zákona, niektoré
pozmeňujúce
návrhy legislatívna rada vlády jednoducho nepri-
jala,
odmietla ich.
Pozmeňujúce návrhy, ktoré navrhol pán poslanec Langoš,
z
môjho pohľadu nie je možné
akceptovať ako celok. Ak by
však
bolo možné hlasovať o niektorých pozmeňujúcich návrhoch
jednotlivo,
bolo by možné zaoberať sa napríklad navrhovanými
ustanoveniami
o registrácii nadácie súdom. Upozorňujem však,
že
by si to vyžiadalo novelu Občianskeho súdneho poriadku.
Pán poslanec Kukan vo svojom predloženom
návrhu k re-
dukcii
nadácií sa prikláňa k návrhu pani poslankyne Rusnáko-
vej
a konkrétne navrhuje vypustenie § 4, ktorý upravuje výš-
ku
základného imania. Hovorím, že je možné
akceptovať tento
návrh
v modifikovanej podobe napríklad tým, že by pri vzniku
nadácie
muselo byť základné imanie 10 tisíc Sk,
do 6 mesia-
cov
by toto základné imanie bolo doplnené
do 100 tisíc Sk.
Tým
by sme skutočne predišli tomu, aby sme
neublížili malým
nadáciám a aby
sa malé nadácie mohli združiť, aby mohli
združiť
svoj majetok do výšky 100 tisíc Sk.
Bol vyslovený nesúhlas so znením § 21,
teda rotáciou
členov
správnej rady. Ako predkladateľ nebudem mať nič proti
tomu,
keď aj tieto veci upraví štatút.
Pokiaľ sa nesúhlasilo s ustanovením § 36
o kontrole na-
dácií
a označuje sa to za administratívnu represiu, myslím
si, že ak
nadácia je dotovaná zo štátneho rozpočtu - nie
vždy,
uvádzam príklad -, rozpočtu obce alebo
rozpočtu štát-
nych fondov, má
štát právo na kontrolu jej hospodárenia.
Takisto
si myslím, že kontrolu treba ustanovovať v záujme
ochrany
darcu, či prostriedky ním poskytnuté nadácia použila
na
skutočne určený účel. Okrem toho som
tu na tomto mieste
viackrát
zdôraznil, že štát mieni poskytovať majetku nadácie
daňové,
finančné a colné úľavy.
K
námietkam pána poslanca
Kováča, ktorý hovorí, že
ustanovenie
§ 32 ukladá povinne schváliť rozpočet
do 31. 3.
kalendárneho
roka, rozvinula sa tu o tom veľká diskusia, bu-
dem veľmi stručný. Poznamenávam, že
spoločnosti s ručením
obmedzeným
hospodária s vlastným majetkom, kým
nadácia hos-
podári
s majetkom, ktorý jej bol zverený zriaďovateľom alebo
darcom.
Zostavovanie rozpočtu nadáciou nie je v právnych po-
riadkoch
nič neobvyklé. Ako príklad uvediem a
budem citovať
článok 27 bavorského zákona o nadáciách, kde sa hovorí:
"Pred
začiatkom každého obchodného roka musí
nadácia vypra-
covať návrh rozpočtu, ktorý tvorí základ pre spravovanie
všetkých
príjmov a výdavkov. Návrh rozpočtu musí byť v časti
príjmov
a výdavkov vyrovnaný."
K
otázke auditu by som si dovolil citovať
spôsob, akým
sa
tento rieši v zákone o nadáciách v Dánsku, v § 23 ods. 1:
"Správca nadácie
musí zabezpečiť, aby hospodárska správa
prešla
auditom, a musí určiť jedného alebo viacerých audíto-
rov."
Odsek 2: "Ak nadácia mala v
predchádzajúcom hospodár-
skom
roku vlastný kapitál vo výške 3 mil. alebo viac dán-
skych
korún, musí najmenej jeden z audítorov
byť štátom au-
torizovaný
alebo registrovaný. U iných nadácií dozorný orgán
môže
vyžadovať, aby aspoň jeden z audítorov bol štátom auto-
rizovaný
alebo registrovaný s tým, že podľa ods.
3 audítori
musia
byť svojprávni, musia mať trvalé bydlisko v krajine,
okrem
prípadu, ak sa urobí výnimka, ktorú stanovuje zákon."
Ďalej sa namieta ustanovenie § 38, pokiaľ ide o anony-
mitu darcu. Nechám, vážené panie poslankyne,
vážení páni
poslanci,
na vaše zváženie, či táto anonymita má
byť stano-
vená
a do akej hranice. V Čechách je to napríklad suma 10
tisíc
korún.
Pani poslankyňa Rusnáková, zdá sa mi, že
prejavila ale-
bo
má o veci najväčšie znalosti. Dovolím si tvrdiť, a dokon-
ca
to oceňujem, že sa dotkla takých problémov, s ktorými sme
sa
aj my ako predkladatelia natrápili.
Návrhu zákona sa inak vytýka, že má
dvojstupňový systém
registrácie.
Domnievam sa, že to tak nie je. V zmysle § 11
ods.
3 sa síce ustanovuje možnosť ministerstva vyžiadať si
názor
iného ústredného orgánu, ale toto oprávnenie je iba
v
rovine konzultačnej. Opäť, vážené panie poslankyne, vážení
páni
poslanci, ak budete toho názoru, že ani
táto konzultá-
cia
nie je potrebná, vypustí sa aj
táto časť z ustanovenia
§
11.
Ďalej bolo konštatované, že základné imanie je umŕtve-
ným
majetkom nadácie. S týmto tiež nemôžem súhlasiť, pretože
tomuto názoru
nedávajú za pravdu
konkrétne ustanovenia
v
piatom oddieli nazvanom
"Hospodárenie
nadácie". Podľa
týchto
ustanovení je možné základné imanie bez zníženia jeho
hodnoty
užívať na ciele nadácie a dokonca môže byť aj preda-
né
s podmienkou, že bude nahradené iným majetkom, ktorý túto
funkciu
prevezme. Zákaz darovať, založiť alebo inak použiť
základné
imanie na zabezpečenie záväzkov, podľa
môjho názo-
ru,
je rozumný a chráni samotnú podstatu nadácie.
K návrhu ustanoviť povinnosť súdu pred zrušením
nadácie
určiť
lehotu na odstránenie dôvodu, pre ktorý sa zrušenie
navrhlo,
chcem podotknúť nasledovné: Ustanovenie
§ 36 pred-
pokladá
uplatnenie lehoty na vykonanie nápravy
v rámci kon-
trolných
právomocí ministerstva. Ministerstvo
podá návrh na
súd
po márnom uplynutí ustanovenej lehoty na odstránenie ne-
dostatkov
a vykonanie nápravy. Preto navrhovaným opatrením
by
sa nepriamo zasiahlo aj do obsahu Občianskeho súdneho po-
riadku,
o čom som už hovoril.
K otázke
nemožnosti opätovnej voľby člena
orgánu kon-
štatujem
iba toľko, že takúto bariéru návrh zákona neustano-
vuje.
Členov správnej rady, ktorým uplynulo funkčné obdobie,
môže
zriaďovateľ opätovne navrhnúť, ale opäť bude záležať na
vašom
hlasovaní.
K otázke
zdrojov, nemožnosti použitia
dotácií podľa
§
30 ods. 2 a k miere výdavkov na správu nadácie chcem podo-
tknúť,
že cieľom týchto ustanovení je, aby
nadácia neminula
sama
na svoju prevádzku príliš veľa prostriedkov. Tu chcem
uviesť
príklad, že v Belgicku je to napríklad 20 %. Opäť,
keď
sa zvýši hranica nami navrhovaných 15 %
na 20 %, nemys-
lím
si, že urobíme zle. Ide o 5 %.
K otázke rozpočtu auditu by som chcel uviesť ešte toľ-
ko, že každá
dobre spravovaná organizácia
tieto inštitúty
bežne
používa. Ďalej sa nejdem púšťať to týchto analýz, pre-
tože
nie som ekonóm, ale to, čo som
povedal, na tom by som
chcel
trvať.
Vo veci
dotácií sme sa formuláciou § 39
snažili zame-
dziť
tomu, aby zo strany žiadateľov nedochádzalo k duplicit-
nému
čerpaniu prostriedkov zo štátneho
rozpočtu, ale vo vý-
bore
sme sa dohodli, že by sa to obcí nemalo dotýkať.
Vo veci podnikania sa navrhlo riešenie
opačné než v zá-
kone,
teda deklarovať pre nadáciu
možnosť podnikať v obme-
dzenom
rozsahu. Toto riešenie bolo použité v pracovných ver-
ziách
návrhu zákona, ale upustilo sa od neho, pretože dekla-
rovaním
nadácie ako subjektu založeného za účelom podnikania
sa
budú môcť nadáciám udeľovať daňové,
colné a iné výnimky,
o
ktorých som už rozprával.
V rozprave sa vyskytli výzvy, aby som
uviedol konkrétne
prípady
realizovaného súdneho postihu za konanie súvisiace
s
nadáciami. Dosiaľ vedená súdna
štatistika nepozná metodi-
ku,
podľa ktorej by sme tieto údaje sledovali. Keďže podrob-
ná úprava nadácií doteraz absentuje, nebola
ani kontrola
a
kontrolné orgány, ktoré
by porušovanie predpokladaného
stavu signalizovali a iniciovali nápravu na
súdoch. Tých
chcem
povedať, že sme skutočne na žiadnom súde Slovenskej
republiky
nenašli takúto vec. Toto sa dá ťažko očakávať aj
u
darcov, lebo sa nadáciám dosiaľ nikdy
neustanovila povin-
nosť
podrobiť sa verejnej kontrole. Ale
vieme z dennej tla-
če,
aj to je argument, je všeobecne známa skutočnosť, aký
osud
postihol jednu z verejných zbierok, v ktorej sa nazhro-
maždili
z drobných darov finančné prostriedky, nechcem nič
prejudikovať, ale to,
čo bolo v médiách,
poznáte všetci
-
zatiaľ v médiách. Konkrétne realizované prípady sa dajú
uviesť
z praxe súdov v tých štátoch, kde už kontrolné mecha-
nizmy
fungovali a fungujú, a dávajú návrhy na konanie pred
súdom.
Napríklad vo Veľkej Británii sa kontrolou nad nezisko-
vým
sektorom zaoberá inštitúcia, ktorá zamestnáva 600 pra-
covníkov.
V rámci svojej kontrolnej činnosti odhalia ročne
viac
prípadov zneužitia majetku venovaného na verejné ciele,
verejné
účely. Ako svoj posledný, dokonca kapitálny úlovok
prezentujú spreneveru
3 miliónov libier Britskou armádou
spásy.
Pred niekoľkými týždňami sa v Českej
republike, u na-
šich
susedov, medializoval prípad
nadácie pod menom známej
kultúrnej
osobnosti z kultúrneho života, ktorá
pri absencii
kontrolných
mechanizmov údajne mala preprať okolo 300 milió-
nov
Kč. Na Slovensku budeme radi, ak takúto štatistiku nebu-
deme
musieť vykazovať.
Ku
konkrétnym pripomienkam k
jednotlivým ustanoveniam
zákona
zastávam nasledovný názor v zmysle už
skôr uvedených
poznámok:
Pani poslankyňa Rusnáková navrhovala zrušiť systém
registrácie
tak, aby bolo toto registrovanie vykonávané na
súde.
Vecné argumenty tu už odzneli, a preto ich iba doplním
poznámkou, že na
registráciu sa po odmietnutí
registrácie
budú
vzťahovať predpisy správneho súdnictva. Podľa nich roz-
hodnutie
o odmietnutí registrácie podlieha
preskúmaniu Naj-
vyššieho
súdu, čiže o tomto odmietnutí rozhodne
aj tak súd,
a
to najvyšší stupeň súdu. Súdna ochrana
registrácie je tým
postavená na
najvyšší možný stupeň. Jednoducho povedané,
o
registrácii nadácie v konečnom
dôsledku aj tak rozhoduje
súd.
Ďalej sa navrhovala rozsiahla redukcia dôvodov za zru-
šenie
nadácie atď. Už vás nebudem týmito svojimi ďalšími od-
poveďami
unavovať. V každom prípade som sa
snažil odpovedať
aspoň
na niektoré otázky, pochopiteľne, že som nemohol odpo-
vedať
na všetky, pretože by to zaberalo viac času. Ak by bo-
lo
treba, budem ešte odpovedať.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu ministrovi Ličšákovi. Žiada
si záverečné
slovo
spoločný spravodajca výborov pán poslanec Kunc? Nech
sa
páči, pán poslanec.
Poslanec B. Kunc:
Vážený pán podpredseda,
vážený pán minister,
vážené kolegyne, kolegovia,
priebeh rozpravy a jej obsah, žiaľ, potvrdili zásadne
odlišné
chápanie návrhu zákona na jednej strane poslancami
opozície
a na druhej strane vládou ako
predkladateľom a po-
slancami koalície. Proti zámeru regulovať časť
vnútorných
pomerov a spriehľadniť verejnoprospešnú pôsobnosť
nadácií
stojí
odmietnutie jedného i druhého s tým, že
ide o útok na
slobodu
i nezávislosť nadácií a tým aj na retardovanie ich
jestvovania
a činnosti, dokonca že je likvidačný. A odznel
aj taký názor,
že sprostredkovane vlastne
obmedzuje tento
návrh
zákona aj osobnú slobodu.
Vďaka teda aspoň za to, že predsa len je zhoda v tom,
že
samotná úprava je v určitej podobe
potrebná a bude uži-
točná,
a treba ju prijať. Ale kedy sa objavujú potreby urči-
tej
právnej úpravy a v čom? Až dovtedy sa neobjavujú, kým
v
spoločenských reáliách nevznikajú vzťahy,
ktoré sú spro-
stredkované takými spôsobmi a prostriedkami, čo
zaujímajú
určitým
spôsobom štát a vyžadujú jeho regulačné pôsobenie.
Nadácie
majú slobodu i
nezávislosť, môžu vznikať
i
pôsobiť, a tiež zanikať. Štát
žiadnej neprikáže, aby
vznikla,
v čom a ako má pôsobiť, ani aby zanikla, ak nena-
stanú
zákonné dôvody, ktoré pozná aj sama
a ktorým sa môže
vyhnúť.
Ale ani tie zákonné dôvody nevyvoláva štát, ale celý
rad
ony samotné vymedzeným správaním. To, do čoho štát vstu-
puje,
sú reálne existujúce a vznikajúce vzťahy medzi nadá-
ciami
ako právnickými osobami a inými právnickými osobami,
prípadne
aj fyzickými, ak ide o zamestnancov,
bez ohľadu na
dôvod
vzniku, ktoré treba nevyhnutne regulovať v spoločen-
skom
záujme. Vstupov do vnútorných pomerov nadácií zákon ne-
uvádza
veľa, ich úprava sa ponecháva na štatút.
Zmysel zachovania hodnoty základného imania je v tom,
že
práve výnos z neho, resp. jeho využívanie zabezpečuje pl-
nenie
účelu nadácie, a to trvale a dlhodobo.
Nemožno pochy-
bovať
o tom, že štátna pospolitosť ocení hlavne pôsobnosť
takýchto
nadácií. Ďalšie príspevky a dary sú vždy vítané,
základné
imanie ich nijako nelimituje. A naozaj, takto za-
bezpečený
majetok by nemal byť umŕtvený. Dobrý správca pred-
sa
vie, čo s ním možno robiť, ak ide povedzme o finančnú ho-
tovosť
a nejde o nehnuteľnosti, ktoré nadácia priebežne vyu-
žíva.
Utkvela mi v pamäti myšlienka, ktorú
viacerí z našich
vystupujúcich
zdôraznili, že nadácie suplujú štát. Provokuje
ma
a vedie k zamysleniu, či je to naozaj
tak. Ja si myslím,
že
nie je. O suplovanie by išlo vtedy, keby štát tieto akti-
vity
vopred určil alebo aspoň dohodoval a z toho titulu by
potom
mal aj priestor na zasahovanie
prinajmenej v dohodnu-
tom
rozsahu. Pritom určite by sa našli činnosti, ktoré ne-
možno
pripísať štátu ako povinnosť. Často ide o
zdvojenie
vykonávania
rovnakých činností, niekedy o určité rozšírenie,
a
často o také činnosti, ktoré sú predmetom osobného záujmu,
odborného
či záľubového. Isteže, všetko je to dobré a môže
byť
ešte viac i nadácií i vykonávaných aktivít, kde naozaj
nepôjde
o suplovanie štátu.
Dostal som výčitku, že som hovoril o
určitých vlastných
návrhoch
a v prvom vystúpení som ich nepredniesol. Nepred-
niesol
som ich preto, lebo som očakával vzhľadom na informá-
cie,
ktoré som mal z prameňov, čo som vám spomínal v prvom
vystúpení,
a chcel som počuť, čo tu odznie naviac. Dovoľte
mi,
aby som vám ich teraz prečítal, čo odporúčam. (Šum v sá-
le.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Návrhy už nemôžete dávať, ani odporúčania. Rozprava je
uzavretá,
nemôžete odporúčať.
Poslanec B. Kunc:
Potom je to škoda. Skutočne.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Iba keby pán minister otvoril rozpravu,
potom by to bo-
lo
možné.
Poslanec B. Kunc:
Musím požiadať pána ministra, aby tak
urobil, pretože
okrem
návrhov mám aj návrh uznesenia, ktoré je, myslím si,
naozaj
závažné a vyhovie požiadavkám, ktoré tu boli kladené.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči pán minister.
Minister spravodlivosti
SR J. Liščák:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpra-
vu.
(Smiech v sále.) Prosím pána spravodajcu, aby predniesol
to,
na čo sme zabudli.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pokoj, vážení.
Poslanec B. Kunc:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
chcem povedať, že som tieto veci
štylizoval po vlastnom
štúdiu
návrhu, ale aj podkladov tzv. tretieho sektora, a keď
ich
porovnávam s tým, čo odznelo vo vystúpeniach, a hlavne
vo
vystúpeniach opozície, myslím si, že sú veľmi ústretové.
Po prvé navrhujem v § 4 ods. 2 druhú vetu nahradiť no-
vou
v nasledujúcom znení: "Jeho
hodnota pri vzniku nadácie
musí
byť najmenej 10 tisíc Sk a v lehote do 6 mesiacov sa
musí
doplniť nad 100 tisíc Sk."
Po druhé navrhujem v § 10 ods. 3 na konci druhej vety
pripojiť
slová "pri vzniku nadácie".
Po tretie navrhujem v § 21 vypustiť
odsek 2, ktorého
znenie
hovorí o rotácii členov. Touto zmenou
by rotácia vy-
padla.
Po štvrté - v § 31 ods. 4 upraviť text v druhom riadku
o
slová "najviac však
do 20 % celkových
výdavkov". Ide
o
správne náklady.
Po piate - v § 39 ods. 1 navrhujem
vynechať slová "roz-
počtov
obcí". Tým sa dosiahne účel, ktorý
sledovalo viacero
návrhov
- takouto jednoduchou úpravou.
Okrem
toho navrhujem, čo odznelo v rozprave,
aby sa
účinnosť
zákona ustanovila dňom 1. 1. 1997.
Okrem
toho navrhujem prijať
uznesenie Národnej rady.
V
uznesení pôjde o zaviazanie vlády na aktivitu, o ktorej sa
tu
takisto hovorilo. Jeho návrh by znel takto:
"Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Sloven-
skej
republiky predložiť Národnej rade
Slovenskej republiky
na
prerokovanie:
1. návrhy zákonov Národnej rady
Slovenskej republiky,
ktoré
budú riešiť problematiku daňových úľav a colných výhod
pre
neštátne neziskové subjekty poskytujúce sociálne služby,
2. návrh
zákona Národnej rady
Slovenskej republiky,
ktorý
upraví právne postavenie, finančné hospodárenie a čin-
nosť
neziskových všeobecne prospešných právnických osôb,
3.
návrh zákona Národnej
rady Slovenskej republiky,
ktorý
upraví právne postavenie, finančné hospodárenie a čin-
nosť neinvestičných fondov v takom
časovom predstihu, aby
tieto
právne predpisy mohli nadobudnúť účinnosť 1. januára
1997,
teda tým istým dňom ako zákon o nadáciách."
Vážený pán podpredseda, to je celý
návrh. Vzhľadom na
to,
že v rozprave odznelo veľa doplňujúcich
a pozmeňujúcich
návrhov
a odznela požiadavka, aby tieto návrhy mohli poslan-
ci
dostať v osobitnom vyhotovení, navrhujem, aby sme v tejto
chvíli
rokovanie o zákone prerušili a pokračovali v hlasova-
ní
až potom, keď budú môcť poslanci dostať príslušný pod-
klad.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Faktické pripomienky - nech sa páči, pán po-
slanec
Juriš.
Poslanec A. Juriš:
Ďakujem za slovo a ďakujem pánu ministrovi, že otvoril
rozpravu.
Ja som zabudol ešte niečo doplniť k môjmu pozmeňo-
vaciemu
návrhu. V § 10 ods. 1 doplniť vetu:
"Správca je po-
vinný zakladateľovi vydať doklad o
splatení vkladu. Tento
doklad
sa prikladá k návrhu na zápis do registra nadácií."
A
v odseku 5 doplniť za slovo
"vrátiť" slová "zakladateľovi
do
30 dní".
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem.
Ďalšia faktická poznámka
- pani poslankyňa
Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Pán predsedajúci, nebude to faktická pripomienka, ale
vzhľadom
na to, že pán minister otvoril rozpravu, dovolím si
dať
ešte jeden návrh.
V §
11 som navrhla vypustiť odsek 3.
Chcem podotknúť,
že
v súvislosti s touto úpravou, ak prejde, bude potrebné
zmeniť
ešte dva odseky § 11, a preto
navrhujem v § 11 ods.
4
a 5 vynechať v druhom riadku slová
"a 3". To znamená, že
ods.
4 bude znieť nasledovne:
"(4) Ministerstvo vydá
rozhodnutie o registrácii a vy-
koná
zápis do registra, ak z podkladov podľa ods. 2 vyplýva,
že..."
a text pokračuje ďalej tak, ako je uvedený.
Odsek 5 bude zmenený nasledovne:
"(5) Ministerstvo registráciu odmietne, ak z podkladov
podľa
ods. 2 vyplýva, že..." a text pokračuje ďalej tak, ako
je
navrhnutý.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec
Ftáčnik.
Poslanec M. Ftáčnik:
Mal by
som vecnú pripomienku, alebo
možno sa obrátim
priamo
na pána spravodajcu, ktorý predniesol
návrh na uzne-
senie,
z ktorého som vyrozumel, že chce požiadať vládu o to,
aby
predložila návrh daňových úľav, a
formuloval účel, pre
koho tie daňové
úľavy majú byť. Majú to byť organizácie,
ktoré
sú namierené na plnenie sociálnych úloh alebo sociálny
účel.
Chcel by som dať pozmeňujúci návrh
alebo ho poprosiť,
aby
to preformuloval na verejnoprospešný účel, lebo takto
to
formuluje zákon o nadáciách, ktorý predložila vláda, čiže
aby
sa úľavy týkali všetkých nadácií,
pretože ťažko od seba
odlíšiť
sociálnu, zdravotnú či vzdelávaciu
aktivitu. Všetky
by
mali mať svoje právo na daňové zvýhodnenie, pretože všet-
ky
sledujú verejnoprospešný účel v
prípade, že napĺňajú us-
tanovenia
tohto zákona. Takže uznesenie by sme mali smerovať
takýmto
smerom a chcem poprosiť pána spravodajcu, aby do ne-
ho
vniesol túto zmenu, teda nie sociálne, ale verejnopro-
spešné
účely.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Keďže nikto sa už nehlási,
vyhlasujem rozpravu
za
ukončenú. Pán minister nie je tu.
Pán spoločný spravodajca, chcete sa
vyjadriť?
Poslanec B. Kunc:
Návrh pána poslanca Ftáčnika uvediem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Dobre. Ďakujem. Vážení, dám slovo ešte
pánu predsedovi,
nech
sa páči.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyne, páni poslanci, boli za
mnou predstavi-
telia
dvoch politických klubov a
požiadali ma o zasadnutie
politického
grémia, takže prosím predsedov
politických klu-
bov,
aby sme sa hneď zišli v miestnosti, kde
vždy zasadáme.
Navrhujem
teraz pánu predsedajúcemu, aby prerušil
rokovanie
parlamentu,
a pokračovali by sme zajtra
o 9.00 hodine.
O
18.00 hodine páni poslanci, ktorí majú záujem, môžu ísť do
kinosály,
je tam premietanie filmu len pre
poslancov. Takže
pre
150 poslancov - predstavenie v kinosále. Môžeme sa do-
hodnúť,
že sa začne o 18.15 hodine,
dovtedy sa skončí gré-
mium.
Zajtra o 9.00 hodine budeme pokračovať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Vážené poslankyne,
vážení poslanci,
prerušujem schôdzu. Zajtra o 9.00 hodine budeme hlaso-
vať
o tomto bode programu.
Piaty deň rokovania
15. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky
22. mája 1996
____________________________________________________________
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
prajem
vám dobré ráno. Budeme pokračovať v programe
15.
schôdze. Prosím, aby sme sa prezentovali, keďže budeme
hneď
hlasovať o prerokúvanom zákone. Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 96 poslancov a poslankýň.
Videl
som na tabuli meno pani poslankyne Bauerovej.
Najskôr
je však pán poslanec Boros.
Poslanec Z. Boros:
Ďakujem, pán predseda. Chcem oznámiť,
že hlasujem ná-
hradnou
kartou číslo 2.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Poslankyňa E. Bauerová:
Budem hlasovať náhradnou kartou číslo 3.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne.
Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasova-
niu o
jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch
k
vládnemu návrhu zákona Národnej rady
Slovenskej republiky
o
nadáciách.
Pán poslanec Nagy nemá kartu, takže musíme počkať, kým
ho
dajú do systému.
Medzitým
prosím pána spoločného
spravodajcu, aby sa
pripravil.
Máme pred sebou pripomienky
a doplnky, ktoré vyplynuli
z
rozpravy. Páni poslanci, panie poslankyne, máme to ako
časť pozmeňujúcich doplnkov 1, 2
a 3 podľa toho, ako to
z
rozpravy priebežne spracúvala Kancelária Národnej rady.
Pán
spravodajca, najskôr budeme hlasovať o
spoločnej správe
a
potom postupne prejdeme na hlasovanie po týchto pozmeňujú-
cich
návrhoch.
Nech sa páči, pán poslanec Langoš. Prosím, zapnite mi-
krofón
pánu poslancovi.
Poslanec J. Langoš:
Pán predseda, chcem upozorniť na chybu
v tlači číslo
406b,
v mojich pozmeňovacích návrhoch. Chcem na to upozorniť
pána
spoločného spravodajcu. Je to na strane 11, časť II.
Navrhoval som o bodoch 1 až 28 hlasovať spoločne a od-
delene
hlasovať o bode 29. Takže bod 30 nedáva zmysel, ten
navrhujem
vypustiť a o bode 29 hlasovať oddelene.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Rozumiem. Pán spoločný spravodajca,
chcete k tomu niečo
povedať?
Poslanec B. Kunc:
Pán poslanec, ten bod má zmysel v takomto
znení: "Žiada
o
svojom návrhu hlasovať ako o celku." Tam je chyba, máte
pravdu,
ja som to zistil, preto upozorňujem aj kolegov a ko-
legyne,
aby v časti II na strane 11 v bode 30 vyčiarkli slo-
vo
"vládnom". Namiesto slova "vládnom" tam patrí
"svojom".
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pán poslanec Nagy nám oznámi číslo
karty.
Poslanec L. Nagy:
Číslo 4.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne. Prosím pána spoločného spravodajcu, aby
pristúpil
k uvádzaniu hlasovania tak, ako som to povedal.
Poslanec B. Kunc:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
milé kolegyne poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážení hostia,
hlasujeme o spoločnej správe výborov,
ktoré prerokovali
vládny
návrh. Na osobitné hlasovanie poslanci
pani Rusnáko-
vá,
pán Brocka, pán Ásványi a pán Ftáčnik navrhli body 1,
3,
6, 7, 8, 9, 10, 12, 17 a 18. Budeme
teda o týchto bodoch
hlasovať
jednotlivo. Bod 1 spoločnej správy neodporúčam pri-
jať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán spoločný spravodajca, najskôr uveďte
návrh bodov,
ktoré
máme en bloc odsúhlasiť alebo neodsúhlasiť, a potom
budeme
hlasovať o jednotlivých návrhoch.
Poslanec B. Kunc:
Áno, pán predseda. Z ostatných bodov spoločnej správy,
okrem
tých, ktoré som vymenoval na osobitné
hlasovanie, od-
porúčam
spoločne prijať body 4, 11, 13, 14 a 15. Tieto odpo-
rúčam
hromadne prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Páni poslanci, počuli
ste, budeme hlasovať
o
bodoch spoločnej správy číslo 4, 11,
13, 14 a 15. Počkám,
kým
si zoberie kartu pán spoločný spravodajca. Prosím, môže-
me
sa prezentovať a hlasovať o týchto bodoch spoločnej sprá-
vy,
ktoré spravodajca navrhuje prijať.
Prezentovalo sa 132 poslancov.
Za návrh hlasovalo 128 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tieto body spoločnej správy sme prijali.
Pán spoločný spravodajca, teraz by sme
mali hlasovať en
bloc
o bodoch, ktoré navrhnete neprijať.
Poslanec B. Kunc:
Áno, pán predseda. Body 2, 5, 16 a 19 neodporúčam pri-
jať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme o bodoch
spoločnej
správy 2, 5, 16 a 19 s odporúčaním neprijať ich.
Prezentovalo sa 134 poslancov.
Za návrh hlasovalo 54 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Takže sme neprijali tieto body spoločnej
správy.
Môžete pokračovať, pán spoločný
spravodajca.
Poslanec B. Kunc:
Hlasujeme o bodoch vyňatých na osobitné
hlasovanie. Bod
1
spoločnej správy neodporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bode 1 spoločnej
správy s návrhom pána
spravodajcu
neprijať znenie tohto bodu.
Prezentovalo sa 133 poslancov.
Za návrh hlasovalo 57 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Neprijali sme bod číslo 1 spoločnej
správy.
Poslanec B. Kunc:
Bod 3 spoločnej správy neodporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bode 3 spoločnej správy takisto s negatív-
nym
odporúčaním.
Prezentovalo sa 132 poslancov.
Za návrh hlasovalo 56 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Tento bod spoločnej správy sme neprijali.
Poslanec B. Kunc:
Bod 6 spoločnej správy neodporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bode 6 spoločnej správy. Spravodajca ho
takisto
odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 134 poslancov.
Za návrh hlasovalo 55 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme tento bod spoločnej správy.
Poslanec B. Kunc:
Bod 7 spoločnej správy neodporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bode 7 spoločnej správy.
Návrh pána spravo-
dajcu
ste počuli.
Prezentovalo sa 134 poslancov.
Za návrh hlasovalo 59 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme tento bod spoločnej správy.
Poslanec B. Kunc:
Bod 8 spoločnej správy neodporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bode 8 spoločnej správy s
odporúčaním ne-
prijať
ho.
Prezentovalo sa 134 poslancov.
Za návrh hlasovalo 54 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Ani tento bod 8 sme neprijali.
Poslanec B. Kunc:
Bod 9 spoločnej správy neodporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takisto hlasujeme o bode 9 spoločnej správy s návrhom
pána
spravodajcu neprijať ho.
Prezentovalo sa 134 poslancov.
Za návrh hlasovalo 58 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme tento bod spoločnej správy.
Poslanec B. Kunc:
Bod 10 spoločnej správy odporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Bod 10 spoločnej správy, o ktorom budeme hlasovať, pán
spoločný
spravodajca odporúča prijať.
Prezentovalo sa 134 poslancov.
Za návrh hlasovalo 129 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Prijali sme tento bod.
Poslanec B. Kunc:
Bod 12 spoločnej správy odporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bode 12
spoločnej správy s odporúčaním
spravodajcu
prijať tento bod.
Prezentovalo sa 130 poslancov.
Za návrh hlasovalo 127 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Takže sme prijali aj tento bod spoločnej
správy.
Poslanec B. Kunc:
Bod 17 spoločnej správy neodporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bode číslo 17 spoločnej správy s odporúča-
ním
neprijať ho.
Prezentovalo sa 133 poslancov.
Za návrh hlasovalo 56 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme tento bod spoločnej správy.
Poslanec B. Kunc:
Bod 18 spoločnej správy neodporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bode číslo
18 s negatívnym odporúčaním
spravodajcu,
teda neprijať ho.
Prezentovalo sa 138 poslancov.
Za návrh hlasovalo 60 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento bod spoločnej správy sme neprijali.
Poslanec B. Kunc:
Pán predseda, hlasovali sme už o všetkých
bodoch spo-
ločnej
správy.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno, pán
spoločný spravodajca, ďakujem.
Môžeme prejsť
na
doplňujúce a pozmeňujúce návrhy poslancov, ktoré vyplynu-
li
z rozpravy. Prejdeme najskôr na správu 406b, časť I.
Poslanec B. Kunc:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
predpokladám, že všetky tri časti, teda, prvú, druhú
i
tretiu máte k dispozícii. Hlasujeme o
pozmeňovacích a do-
plňovacích
návrhoch pani poslankyne Evy Rusnákovej. Prvý ná-
vrh
pani poslankyne neodporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nech sa
páči, pani poslankyňa Gbúrová má
procedurálnu
otázku.
Poslankyňa M. Gbúrová:
Vážený pán predseda, ja som v
rozprave pri svojom vy-
stúpení
mala procedurálny návrh, o ktorom sa malo hlasovať
ako
o prvom. Žiaľ, nestalo sa tak.
Navrhla som, že Národná
rada
vracia vláde na prepracovanie návrh
zákona o nadáciách
a
po dopracovaní pripomienok tretieho sektora ho opätovne
prerokuje
v parlamente a následne schváli.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa, včera sa hlasovalo o obdobnom návrhu
pána
poslanca Ftáčnika.
Poslankyňa M. Gbúrová:
To bolo o inom.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Môžeme o
tom hlasovať, ale to bolo
to isté, len inak
formulované.
Prosím, dávam hlasovať o procedurálnom
návrhu,
ktorý
predniesla vo včerajšej rozprave pani
poslankyňa Gbú-
rová.
Poslanec B. Kunc:
Pán predseda, rád by som ten návrh
prečítal.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Už nie
je treba, prečítala ho pani
poslankyňa. Dajte
len
vaše odporúčanie. Pán spoločný spravodajca, odporúčate
ten
návrh prijať, alebo nie?
Poslanec B. Kunc:
Tento návrh neodporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prezentovalo sa 135 poslancov.
Za návrh hlasovalo 59 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Takže sme neprijali tento návrh.
Budeme pokračovať, pán spoločný
spravodajca, hlasovaním
o
návrhoch pani poslankyne Rusnákovej.
Poslanec B. Kunc:
Hlasujeme o prvom návrhu pani poslankyne Rusnákovej.
Návrh
neodporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujeme sa a hneď hlasujeme s odporúčaním
neprijať
prvý pozmeňujúci návrh poslankyne Rusnákovej.
Prezentovalo sa 139 poslancov.
Za návrh hlasovalo 58 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec B. Kunc:
Druhý návrh pani poslankyne Rusnákovej
neodporúčam pri-
jať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o druhom návrhu pani poslankyne
s odporúčaním
neprijať
ho.
Prezentovalo sa 138 poslancov.
Za návrh hlasovalo 56 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Neprijali sme ani tento pozmeňovací
návrh.
Poslanec B. Kunc:
Tretí návrh pani poslankyne Rusnákovej
neodporúčam pri-
jať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o treťom návrhu pani poslankyne
takisto s ne-
gatívnym
odporúčaním.
Prezentovalo sa 134 poslancov.
Za návrh hlasovalo 52 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Neprijali sme ani tento návrh.
Poslanec B. Kunc:
Štvrtý
návrh pani poslankyne
Rusnákovej neodporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o štvrtom návrhu s odporúčaním
neprijať ho.
Prezentovalo sa 137 poslancov.
Za návrh hlasovalo 54 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec B. Kunc:
Piaty návrh pani poslankyne Rusnákovej
neodporúčam pri-
jať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o piatom návrhu pani poslankyne
s odporúčaním
neprijať
ho.
Prezentovalo sa 136 poslancov.
Za návrh hlasovalo 57 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec B. Kunc:
Šiesty návrh pani poslankyne neodporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže hlasujeme o šiestom návrhu pani
poslankyne takis-
to
s odporúčaním neschváliť ho.
Prezentovalo sa 137 poslancov.
Za návrh hlasovalo 50 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec B. Kunc:
Siedmy návrh pani poslankyne neodporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o siedmom návrhu pani
poslankyne Rusnákovej
takisto
s odporúčaním spravodajcu neprijať ho.
Prezentovalo sa 137 poslancov.
Za návrh hlasovalo 54 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec B. Kunc:
Ôsmy návrh pani poslankyne neodporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o návrhu číslo 8 pani
poslankyne Rusnákovej
s
odporúčaním neprijať ho.
Prezentovalo sa 134 poslancov.
Za návrh hlasovalo 52 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec B. Kunc:
Deviaty návrh pani poslankyne neodporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže hlasujeme o návrhu číslo 9 pani
poslankyne Rusná-
kovej
takisto s odporúčaním neprijať ho.
Prezentovalo sa 133 poslancov.
Za návrh hlasovalo 54 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec B. Kunc:
Desiaty návrh pani poslankyne neodporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o návrhu číslo 10 pani
poslankyne s odporúča-
ním
neprijať ho.
Prezentovalo sa 134 poslancov.
Za návrh hlasovalo 50 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme tento návrh zmeny.
Poslanec B. Kunc:
Jedenásty návrh pani poslankyne
neodporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o návrhu číslo 11 s odporúčaním
neprijať ho.
Prezentovalo sa 134 poslancov.
Za návrh hlasovalo 52 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec B. Kunc:
Dvanásty návrh pani poslankyne
neodporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o návrhu číslo 12 takisto s
odporúčaním ne-
prijať
ho.
Prezentovalo sa 139 poslancov.
Za návrh hlasovalo 42 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec B. Kunc:
Trinásty návrh pani poslankyne
neodporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o návrhu číslo 13 pani
poslankyne s odporúča-
ním
neprijať ho.
Prezentovalo sa 138 poslancov.
Za návrh hlasovalo 52 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec B. Kunc:
Štrnásty návrh pani poslankyne
neodporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bode 14 pozmeňovacích návrhov pani poslan-
kyne
Rusnákovej. Odporúčanie spravodajcu je neprijať ho.
Prezentovalo sa 137 poslancov.
Za návrh hlasovalo 51 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec B. Kunc:
Pätnásty návrh pani poslankyne neodporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o návrhu číslo 15 pani
poslankyne s odporúča-
ním
neprijať ho.
Prezentovalo sa 132 poslancov.
Za návrh hlasovalo 45 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Neprešiel tento návrh.
Poslanec B. Kunc:
Šestnásty návrh pani poslankyne
neodporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Počuli ste stanovisko pána spravodajcu k bodu 16 návrhu
pani
poslankyne, o ktorom hlasujeme, neprijať ho.
Prezentovalo sa 137 poslancov.
Za návrh hlasovalo 53 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec B. Kunc:
Sedemnásty návrh pani poslankyne
neodporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán spoločný spravodajca nám neodporúča prijať ani ná-
vrh
pod číslom 17.
Prezentovalo sa 135 poslancov.
Za návrh hlasovalo 49 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Takže sme neprijali bod číslo 17.
Poslanec B. Kunc:
Osemnásty návrh pani poslankyne
neodporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bode číslo 18. Pán spravodajca ho odporúča
neprijať.
Prezentovalo sa 137 poslancov.
Za návrh hlasovalo 50 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme tento pozmeňujúci návrh.
Poslanec B. Kunc:
Devätnásty návrh pani poslankyne
neodporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Rusná-
kovej
číslo 19 s odporúčaním neprijať ho.
Prezentovalo sa 139 poslancov.
Za návrh hlasovalo 56 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Neprešiel tento bod.
Poslanec B. Kunc:
Dvadsiaty návrh pani poslankyne
neodporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bode 20 pani poslankyne Rusnákovej s odpo-
rúčaním
takisto neprijať ho.
Prezentovalo sa 135 poslancov.
Za návrh hlasovalo 53 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme tento bod.
Poslanec B. Kunc:
Dvadsiaty prvý návrh pani poslankyne
neodporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bode 21 pani poslankyne, v ktorom navrhuje
vypustiť
§ 39 odsek 1, s návrhom neprijať ho.
Prezentovalo sa 135 poslancov.
Za návrh hlasovalo 51 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec B. Kunc:
Dvadsiaty druhý návrh pani poslankyne neodporúčam pri-
jať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže hlasujeme o pozmeňovacom návrhu
číslo 22, ktorý
predniesla
pani poslankyňa Rusnáková. Spravodajca ho neodpo-
rúča
prijať.
Prezentovalo sa 136 poslancov.
Za návrh hlasovalo 52 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme ani tento pozmeňujúci
návrh.
Poslanec B. Kunc:
Pani poslankyňa mala ešte jeden návrh,
ktorý je zarade-
ný
v časti III na strane 4.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
O tom
budeme hlasovať až potom, keď
prídeme na ďalšiu
sériu
pozmeňujúcich návrhov. Takže, pán
spoločný spravodaj-
ca,
môžeme pristúpiť k časti II správy 406b.
Poslanec B. Kunc:
Hlasujeme o návrhoch pána poslanca
Kvardu. Návrh v bode
1
neodporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o návrhoch poslanca
Kvardu s tým, že prvý
pozmeňujúci
návrh spravodajca odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 141 poslancov.
Za návrh hlasovalo 42 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Neprešiel tento návrh.
Poslanec B. Kunc:
Návrh pána poslanca v bode 2 neodporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, hlasovali sme teraz o
prvej alternatíve
ako
o komplexe, čiže budeme teraz hlasovať o druhej alterna-
tíve
ako o komplexe? Áno?
Poslanec B. Kunc:
Áno.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Dobre.
Nie, toto hlasovanie
neplatí, lebo niekto mal
procedurálnu
otázku. Toto hlasovanie sa ruší.
Pán poslanec Fogaš, je
to procedurálna otázka? Ak pro-
cedurálna,
nech sa páči.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Ďakujem za slovo. Pán predseda, chcel som
navrhnúť, po-
kiaľ
sa bude hlasovať aj o druhej alternatíve, aby pán spra-
vodajca
nám vyznačil tie prípady, kde sa
už rozhodlo o tom
istom
texte, resp. v zmysle toho istého
textu, aby sa potom
nehlasovalo
už o tých istých otázkach, pretože si myslím, že
to
treba racionalizovať. Nakoniec,
rokovací poriadok práve
takéto
riešenie ponúka.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Komlósy, je to procedurálna
otázka?
Poslanec Zs. Komlósy:
Neodporúčam takýto postup, lebo
rokovací poriadok to
predpisuje
len vtedy, ak je prijatý nejaký návrh. Ak druhý
návrh
by odporoval tomu, čo je už prijaté, v
tom prípade by
mal
pravdu pán poslanec Fogaš.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Končíme s faktickými poznámkami. Ešte pán
poslanec Hof-
bauer,
ale len ak je to procedurálna otázka.
Poslanec R. Hofbauer:
Mám pripomienku len v tom smere, že
námietky pána po-
slanca
Kvardu majú zmysel ako celok, teda či by nebolo uváž-
livé
hlasovať o tomto návrhu ako celku, lebo
to sa nedá ro-
zoberať.
Ale to nie je môj návrh, preto to dávam na zváženie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pýtam sa
pána poslanca Kvardu, či súhlasí
s tým, aby
sme
hlasovali o jeho návrhoch vcelku,
samozrejme, ak to od-
poručí
pán spoločný spravodajca.
Pán
spoločný spravodajca, môžeme
hlasovať o návrhoch
pána
poslanca Kvardu en bloc?
Poslanec B. Kunc:
Predpokladám, že k tomu by sme potrebovali jeho súhlas.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
To áno,
ale pýtam sa najskôr na váš
návrh, on nám to
potom
povie.
Poslanec B. Kunc:
Z hľadiska obsahu a z hľadiska stanovísk k veci by to
bolo
účelné, okrem jedného bodu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Dobre. Pán poslanec Kvarda.
Poslanec J. Kvarda:
Ďakujem pekne. Žiadam hlasovať osobitne, až na tie bo-
dy,
kde sa hovorí o tom, že sa jednotlivé
paragrafy prečís-
lujú.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím. Pán poslanec si žiada, aby sa
o jeho návrhoch
vyplývajúcich z rozpravy
hlasovalo samostatne, až na tie,
ktoré
označil, že nie. Prosím, môžeme
pokračovať v hlasova-
ní,
pán spravodajca. Hlasujeme o druhej alternatíve.
Poslanec B. Kunc:
Pán predseda, ešte sme nehlasovali o bode
3 v prvej al-
ternatíve.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nech sa páči.
Poslanec B. Kunc:
Návrh pána poslanca v bode 3 neodporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa. Hlasujeme o bode
číslo 3 návrhu
poslanca
v prvej alternatíve, kde sa hovorí o
vypustení
§
42. Návrh je neprijať ho.
Prezentovalo sa 137 poslancov.
Za návrh hlasovalo 47 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Len upozorňujem, že bod 2,
o ktorom sme nehlasovali,
vyplýva
z toho, že sme neschválili bod 1 prvej
alternatívy,
takže
o druhom bode netreba hlasovať, ten ho vylučuje.
Prosím, môžeme pokračovať, pán spoločný
spravodajca.
Budeme hlasovať o druhej alternatíve. Prvú alternatívu
sme
už vybavili.
Poslanec B. Kunc:
Hlasujeme o bode 1 druhej alternatívy.
Návrh pána po-
slanca
v bode 1 neodporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, pristúpili sme k hlasovaniu o
druhej alternatí-
ve
návrhov pána poslanca Kvardu s tým, že bod 1 tejto alter-
natívy
spravodajca odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 134 poslancov.
Za návrh hlasovalo 51 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Neprešiel tento návrh.
Poslanec B. Kunc:
Návrh pána poslanca v bode 2 neodporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bode číslo 2 poslanca
Kvardu v druhej al-
ternatíve
s návrhom neprijať ho.
Prezentovalo sa 130 poslancov.
Za návrh hlasovalo 46 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Neprešiel tento návrh.
Poslanec B. Kunc:
Návrh pána poslanca v bode 3 neodporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bode 3 tohto návrhu s odporúčaním neprijať
ho.
Prezentovalo sa 132 poslancov.
Za návrh hlasovalo 48 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec B. Kunc:
Návrh pána poslanca v bode 4 neodporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže hlasujeme o štvrtom návrhu pána poslanca s odpo-
rúčaním
neprijať ho.
Prezentovalo sa 132 poslancov.
Za návrh hlasovalo 50 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec B. Kunc:
Návrh pána poslanca v bode 6 neodporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán spoločný spravodajca, o bode 5.
Poslanec B. Kunc:
Pardon, áno. Opravujem sa.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Tento
návrh spravodajca odporúča
neprijať. Je to bod
5,
ktorý navrhuje vypustiť § 6.
Poslanec B. Kunc:
Áno, je to tak.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prezentovalo sa 129 poslancov.
Za návrh hlasovalo 45 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec B. Kunc:
Návrh pána poslanca v bode 6 neodporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže hlasujeme o šiestom návrhu poslanca Kvardu s od-
porúčaním
neprijať ho.
Prezentovalo sa 135 poslancov.
Za návrh hlasovalo 42 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec B. Kunc:
Návrh pána poslanca v bode 7 neodporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o siedmom pozmeňujúcom návrhu
s odporúčaním
neprijať
ho.
Prezentovalo sa 130 poslancov.
Za návrh hlasovalo 49 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec B. Kunc:
Návrh pána poslanca v bode 8 neodporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujme o ôsmom návrhu poslanca Kvardu
s odporúčaním
neprijať
ho.
Prezentovalo sa 132 poslancov.
Za návrh hlasovalo 49 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec B. Kunc:
O bode 9 so súhlasom pána poslanca
nemusíme hlasovať.
Návrh pána poslanca v bode 10 neodporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Budeme hlasovať o bode 10 s tým, že spravodajca ho od-
porúča
neprijať.
Prezentovalo sa 132 poslancov.
Za návrh hlasovalo 51 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Neprijali sme tento pozmeňujúci návrh.
Poslanec B. Kunc:
Návrhy v bodoch 11 a 12 vzhľadom na
predchádzajúce hla-
sovanie
strácajú aktuálnosť.
Hlasujeme o bode 13. Návrh pána poslanca v bode 13 ne-
odporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže prešli sme k hlasovaniu o bode
13 pozmeňovacích
návrhov
pána poslanca Kvardu s odporúčaním
spoločného spra-
vodajcu
neprijať ho.
Prezentovalo sa 135 poslancov.
Za návrh hlasovalo 56 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Neprijali sme tento pozmeňujúci návrh.
Poslanec B. Kunc:
Návrh pána poslanca v bode 14 neodporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bode 14 pána poslanca s odporúčaním nepri-
jať
ho.
Prezentovalo sa 133 poslancov.
Za návrh hlasovalo 45 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Neprešiel tento návrh.
Poslanec B. Kunc:
O bode 15 so súhlasom pána poslanca
nemusíme hlasovať.
Hlasujeme o bode 16. Návrh pána poslanca v bode 16 ne-
odporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Budeme hlasovať o bode 16 návrhu poslanca Kvardu s od-
porúčaním
neprijať ho.
Prezentovalo sa 132 poslancov.
Za návrh hlasovalo 51 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasovali 2 poslanci.
Neprijali sme tento bod.
Poslanec B. Kunc:
Návrh pána poslanca v bode 17 neodporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o doplnku 17 s odporúčaním
neprijať ho.
Prezentovalo sa 130 poslancov.
Za návrh hlasovalo 49 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme bod z návrhu pod číslom 17.
Poslanec B. Kunc:
Návrh pána poslanca v bode 18 neodporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bode 18 návrhov pána poslanca s negatívnym
odporúčaním.
Prezentovalo sa 130 poslancov.
Za návrh hlasovalo 53 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasovali 2 poslanci.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec B. Kunc:
Návrh pána poslanca v bode 19 neodporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takisto k bodu 19 návrhov pána poslanca,
o ktorom bude-
me
teraz hlasovať, je návrh spravodajcu neprijať ho.
Prezentovalo sa 130 poslancov.
Za návrh hlasovalo 38 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec B. Kunc:
Návrh pána poslanca v bode 20 neodporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže hlasujeme o bode 20 návrhov s odporúčaním nepri-
jať
ho.
Prezentovalo sa 123 poslancov.
Za návrh hlasovalo 36 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec B. Kunc:
Návrh
pána poslanca v bode 23 je
špecifický tým, že
pozmeňuje
návrh živého paragrafu s posunom o dve
čísla niž-
šie.
Vzhľadom na to, že návrh je možné
prijať, je racionál-
ny,
treba uvažovať v platnom znení a usporiadaní zákona, či-
že
namiesto § 17 musí byť § 19 a vtedy je
jeho návrh racio-
nálny
na odporúčanie. Prečítam ho. Je to bod
23. Namiesto
v
novooznačenom § 17 platí v doterajšom § 19 ods. 1 písm. d)
za
slovo "odvolanie" sa vkladajú
slová "predsedu a". Týmto
spôsobom
je tento návrh racionálny.
Takže môj návrh je, že tento návrh pána
poslanca v zne-
ní,
ako som ho prečítal, s tým posunom odporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže sa prezentujme a hlasujme. V
takomto znení, s ta-
kýmto
návrhom podľa návrhu pána spoločného
spravodajcu máme
súhlasiť,
čiže navrhuje ho prijať. Je to bod 23 návrhu po-
slanca Kvardu.
O bode 22 sme nehlasovali, lebo ide len
o
preznačenie.
Prezentovalo sa 130 poslancov.
Za návrh hlasovalo 99 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Prijali sme tento návrh v takom znení, ako to prednie-
sol
spravodajca.
Poslanec B. Kunc:
Návrh pána poslanca v bode 24 neodporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bode 24 s odporúčaním
neprijať ho.
Prezentovalo sa 128 poslancov.
Za návrh hlasovalo 50 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme tento pozmeňujúci návrh.
Poslanec B. Kunc:
Návrh pána poslanca v bode 25 neodporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bode 25 s odporúčaním
neprijať ho.
Prezentovalo sa 131 poslancov.
Za návrh hlasovalo 52 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme bod 25.
Poslanec B. Kunc:
Návrh pána poslanca v bode 26 neodporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bode 26 s odporúčaním
neprijať ho.
Prezentovalo sa 127 poslancov.
Za návrh hlasovalo 50 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec B. Kunc:
Návrh pána poslanca v bode 27 neodporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže hlasujeme o bode 27 s odporúčaním
neprijať ho.
Prezentovalo sa 123 poslancov.
Za návrh hlasovalo 50 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasovali 2 poslanci.
Neprijali sme tento pozmeňujúci návrh.
Poslanec B. Kunc:
O návrhoch v bodoch 28 a 29 je neaktuálne
hlasovať.
Návrh v bode 30 pána poslanca odporúčam
neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bode 30 s odporúčaním
neprijať ho.
Prezentovalo sa 133 poslancov.
Za návrh hlasovalo 53 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec B. Kunc:
Návrh
v bode 31 je
neaktuálny. Návrh pána poslanca
v
bode 32 neodporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bode 32 s návrhom neprijať
ho.
Prezentovalo sa 134 poslancov.
Za návrh hlasovalo 57 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec B. Kunc:
O návrhu v bode 33 netreba hlasovať.
Návrh pána poslan-
ca
v bode 34 neodporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže hlasujeme o návrhu pod číslom 34
s odporúčaním
neprijať
ho.
Prezentovalo sa 128 poslancov.
Za návrh hlasovalo 43 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec B. Kunc:
Návrh pána poslanca v bode 35 neodporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bode 35 s odporúčaním
neprijať ho.
Prezentovalo sa 131 poslancov.
Za návrh hlasovalo 46 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Neprijali sme tento návrh na zmenu.
Poslanec B. Kunc:
Návrh pána poslanca v bode 36 neodporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže v bode 36, o ktorom teraz hlasujeme, nám spravo-
dajca
predkladá svoj návrh neprijať ho.
Prezentovalo sa 130 poslancov.
Za návrh hlasovalo 56 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec B. Kunc:
O bodoch 37, 38 a 39 návrhov pán poslanec nežiada hla-
sovať.
Návrh pána poslanca v bode 40 odporúčam
neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bode 40 pozmeňujúcich návrhov
pána poslanca
Kvardu
s odporúčaním neprijať ho.
Prezentovalo sa 121 poslancov.
Za návrh hlasovalo 44 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme tento návrh pod bodom 40.
Poslanec B. Kunc:
Návrhy v bodoch 41, 42 a 43 sú po doterajšom hlasovaní
neaktuálne.
Návrh pána poslanca v bode 44 neodporúčam
prijať.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Hlasujeme o bode 44 návrhu pána poslanca s odporúčaním
neprijať
ho.
Prezentovalo sa 130 poslancov.
Za návrh hlasovalo 45 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec B. Kunc:
Návrh v bode 45 stratil aktuálnosť. Návrh
pána poslanca
v
bode 46 neodporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
K bodu 46 návrhov pána poslanca je
odporúčanie neprijať
ho.
Prezentovalo sa 131 poslancov.
Za návrh hlasovalo 47 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec B. Kunc:
Návrh pána poslanca v bode 47 neodporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Bod 47 navrhuje pán spravodajca neprijať.
Prezentovalo sa 131 poslancov.
Za návrh hlasovalo 51 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec B. Kunc:
Bod 48 stratil aktuálnosť.
Návrh pána poslanca v bode 49 neodporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Počuli ste návrh na neprijatie bodu 49, o ktorom teraz
hlasujeme.
Prezentovalo sa 125 poslancov.
Za návrh hlasovalo 49 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec B. Kunc:
Návrhy v bodoch 50, 51 a 52 sú obsahovo totožné. Neod-
porúčam
prijať tieto návrhy.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ani
o bodoch 53 a 54 nemusíme
hlasovať. Myslím, že
o
bodoch 50, 51, 52, 53 a 54 netreba hlasovať.
Poslanec B. Kunc:
Áno, o ďalších dvoch bodoch netreba
hlasovať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže hlasujeme o bode 55, pán
spravodajca.
Poslanec B. Kunc:
Hlasujeme o bode 55. Návrh v bode 55
neodporúčam pri-
jať.
Prezentovalo sa 128 poslancov.
Za návrh hlasovalo 51 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec B. Kunc:
Bod 56 možno brať ako poznámku, takže nie
je nevyhnutné
o
ňom hlasovať.
Pristúpime k hlasovaniu o návrhoch pána
poslanca Lango-
ša.
Pán poslanec si vyhradil a žiada o
svojom návrhu hlaso-
vať
ako celku.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Áno, o celku až po bod 28.
Poslanec B. Kunc:
Áno, až po bod 28.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Čiže hlasujeme o návrhoch pána poslanca
Langoša od bodu
1
po číslo 28 en bloc. Návrh pána spravodajcu?
Poslanec B. Kunc:
Ako spravodajca neodporúčam návrh pána
poslanca prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Počuli ste návrh pána spoločného
spravodajcu.
Prezentovalo sa 134 poslancov.
Za návrh hlasovalo 48 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 81 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Takže sme neprijali tento návrh tak, ako bol prednese-
ný.
Poslanec B. Kunc:
Návrh pána poslanca v bode 29 neodporúčam
prijať.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Hlasujeme o bode 29 pána poslanca Langoša
s odporúčaním
neprijať
ho.
Prezentovalo sa 131 poslancov.
Za návrh hlasovalo 53 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 4 poslancov.
Neprijali sme tento návrh. (Potlesk.)
O bode číslo 30 pána poslanca Langoša
netreba hlasovať.
Môžeme
prejsť k hlasovaniu o návrhoch pani poslankyne Marce-
ly
Gbúrovej.
Poslanec B. Kunc:
O procedurálnom návrhu sme už hlasovali.
Návrh v bode 1, ktorý predkladá
pani poslankyňa, neod-
porúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže hlasujeme o pozmeňovacom návrhu
pani poslankyne
Gbúrovej,
ktorý je označený ako číslo 1, s odporúčaním ne-
prijať
ho.
Prezentovalo sa 133 poslancov.
Za návrh hlasovalo 55 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Tento návrh sme neschválili.
Poslanec B. Kunc:
Návrh pani poslankyne podľa bodu 2
neodporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
O tom
sme nemuseli hlasovať, lebo taký
istý návrh sme
zamietli
pánu poslancovi Kvardovi, ale prosím, hlasujme. Či-
že hlasujeme
o návrhu pani poslankyne Gbúrovej
vypustiť
§
39. Spravodajca ho neodporúča prijať.
Prezentovalo sa 134 poslancov.
Za návrh hlasovalo 57 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec B. Kunc:
Návrh pani poslankyne v bode 3
neodporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Spravodajca odporúča
neprijať
bod 3 návrhu pani poslankyne Gbúrovej.
Prezentovalo sa 133 poslancov.
Za návrh hlasovalo 59 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec B. Kunc:
Návrh pani poslankyne podľa bodu 4
neodporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o poslednom pozmeňovacom návrhu pani poslan-
kyne
Gbúrovej pod bodom 4 s odporúčaním neprijať ho.
Prezentovalo sa 132 poslancov.
Za návrh hlasovalo 60 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme tento návrh pani
poslankyne.
Nech sa
páči, pán spravodajca, môžete
pokračovať uvá-
dzaním
hlasovania o návrhoch pána poslanca Brocku.
Poslanec B. Kunc:
Pán
poslanec Brocka mal aj procedurálny návrh. Treba
konštatovať,
že je toho znenia, ktorý predložil pán poslanec
Ftáčnik,
a o tom sme už hlasovali.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Brocka tu navrhuje, aby
sme o zákone ako
celku hlasovali až potom, keď bude Národná rada rokovať
o
novom zákone o dani z príjmu. Takže prosím, prezentujme sa
a
hlasujme o návrhu pána poslanca Brocku
s odporúčaním pána
spravodajcu...
Poslanec B. Kunc:
Návrh neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Počuli ste, spravodajca odporúča návrh
neprijať.
Prezentovalo sa 139 poslancov.
Za návrh hlasovalo 59 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec B. Kunc:
Návrh pána poslanca Brocku v bode 1
neodporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže hlasujeme o návrhu pána poslanca
Brocku v bode 1
s
odporúčaním neprijať ho.
Prezentovalo sa 137 poslancov.
Za návrh hlasovalo 58 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasovali 3 poslanci.
Neschválili sme tento návrh pána poslanca
Brocku.
Poslanec B. Kunc:
Pokračujeme v hlasovaní o tretej časti nášho podkladu.
Hlasujeme
o návrhu pána poslanca Lysáka. Návrh pána poslanca
uvedený
v bode 1 odporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Počuli
ste návrh spoločného
spravodajcu. Pozmeňujúci
návrh pána poslanca Lysáka, o ktorom
hlasujeme, navrhuje
prijať.
Prezentovalo sa 138 poslancov.
Za návrh hlasovalo 102 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasovali 3 poslanci.
Tento doplňujúci návrh sme prijali.
Môžete pokračovať, pán spravodajca.
Poslanec B. Kunc:
Pokračujeme hlasovaním o návrhoch pána
poslanca Juriša.
Návrh
pána poslanca uvedený v bode 1 neodporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o prvom pozmeňujúcom návrhu pod bodom 1 pána
poslanca
Juriša s odporúčaním neprijať ho.
Prezentovalo sa 138 poslancov.
Za návrh hlasovalo 58 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec B. Kunc:
Hlasujeme o návrhu pána poslanca László
Ásványiho.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán spravodajca, ešte máme návrhy pána
poslanca Juriša.
Poslanec B. Kunc:
Pardon, ospravedlňujem sa. Návrh poslanca
Juriša uvede-
ný
v bode 2 neodporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
O tom
sme už hlasovali. Je to to isté znenie návrhu,
ako
predložili iní poslanci, takže o tomto nebudeme hlaso-
vať.
Poslanec B. Kunc:
Návrh
s tým istým znením
predkladá aj pán poslanec
László
Ásványi.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nebudeme hlasovať o týchto dvoch
návrhoch.
Poslanec B. Kunc:
Nasleduje hlasovanie o návrhoch pána
poslanca Ftáčnika.
Návrh
uvedený v bode 1 neodporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže
hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca
Ftáčnika
pod bodom číslo 1 s odporúčaním
spravodajcu nepri-
jať
tento návrh.
Prezentovalo sa 135 poslancov.
Za návrh hlasovalo 56 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec B. Kunc:
Druhý návrh pána poslanca neodporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže s negatívnym odporúčaním pána spravodajcu hlasu-
jeme
o druhom návrhu pána poslanca Ftáčnika.
Prezentovalo sa 134 poslancov.
Za návrh hlasovalo 54 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec B. Kunc:
Návrh pána poslanca uvedený v bode 3
neodporúčam pri-
jať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Aj o
bode 3, o ktorom budeme hlasovať, je názor pána
spravodajcu
neprijať ho.
Prezentovalo sa 132 poslancov.
Za návrh hlasovalo 54 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec B. Kunc:
Návrh pána poslanca uvedený v bode 4
neodporúčam pri-
jať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takisto
pri hlasovaní o bode
číslo 4 pána poslanca
Ftáčnika
je názor pána spravodajcu neprijať ho.
Prezentovalo sa 137 poslancov.
Za návrh hlasovalo 60 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec B. Kunc:
Návrh pána poslanca uvedený v bode 5
neodporúčam pri-
jať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže k
návrhu v bode 5 pána
poslanca je odporúčanie
spravodajcu
neprijať ho.
Prezentovalo sa 138 poslancov.
Za návrh hlasovalo 56 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec B. Kunc:
Návrh pána poslanca v bode 6 neodporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bode 6 návrhu pána poslanca
Ftáčnika. Spra-
vodajca
ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 138 poslancov.
Za návrh hlasovalo 54 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec B. Kunc:
Návrh pána poslanca uvedený v bode 7
neodporúčam pri-
jať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže hlasujeme o bode 7. Spravodajca ho
odporúča ne-
prijať.
Prezentovalo sa 139 poslancov.
Za návrh hlasovalo 55 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec B. Kunc:
Návrh pána poslanca v bode 8 neodporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže hlasujeme o bode 8 návrhu pána
poslanca Ftáčnika.
Odporúčanie
spravodajcu je neprijať ho.
Prezentovalo sa 137 poslancov.
Za návrh hlasovalo 61 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Návrh sme neprijali.
Budeme hlasovať o návrhoch pána poslanca
Baránika.
Poslanec B. Kunc:
Návrh v bode 1 odporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prvý pozmeňujúci návrh pána poslanca Baránika spravo-
dajca
nám odporúča prijať.
Prezentovalo sa 137 poslancov.
Za návrh hlasovalo 127 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Tento návrh sme prijali.
Poslanec B. Kunc:
Návrhy pána poslanca v bode 2 a v bode 3
sú toho druhu,
aké
sme už v priebehu hlasovania o návrhoch
iných poslancov
odmietli.
Preto, ak by s tým súhlasil, nebudeme o
nich hla-
sovať.
Pán poslanec súhlasí, aby sme nehlasovali.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Už som stlačil hlasovanie.
Prezentovalo sa 109 poslancov.
Za návrh hlasovalo 38 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Takže neprešli tieto návrhy.
Môžeme pokračovať v hlasovaní.
Poslanec B. Kunc:
Návrh, ktorý uvádzam v bode 1, odporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže
hlasujeme o návrhoch pána poslanca Kunca. Jeho
návrh
pod bodom 1 navrhuje prijať.
Prezentovalo sa 136 poslancov.
Za návrh hlasovalo 87 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Prijali sme tento návrh.
Poslanec B. Kunc:
Návrh
uvedený v bode 2 sťahujem z
hlasovania. Návrh
v
bode 3 odporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže
hlasujeme o treťom návrhu pána poslanca Kunca
s
odporúčaním prijať ho.
Prezentovalo sa 130 poslancov.
Za návrh hlasovalo 95 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.
Nehlasovali 5 poslanci.
Prijali sme tento návrh.
Poslanec B. Kunc:
Návrh uvedený v bode 4 odporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bode 4 s návrhom prijať.
Prezentovalo sa 119 poslancov.
Za návrh hlasovalo 99 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 4 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Potvrdili sme prijatie tohto stanoviska.
Hlasujeme o vašom piatom návrhu, pán
poslanec.
Poslanec B. Kunc:
Pán predseda, návrhy číslo 5 a 6 sťahujem
z hlasovania.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán spravodajca, je tam návrh pani poslankyne
Rusnákovej.
Poslanec B. Kunc:
Je tu ešte jeden návrh pani poslankyne Rusnákovej. Ne-
odporúčam
tento návrh prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže
hlasujeme o návrhu pani poslankyne Rusnákovej.
Spravodajca
ho odporúča neprijať. Ide o § 11 ods. 4 a 5, kde
sa
vypúšťajú slová "a pri".
Prezentovalo sa 134 poslancov.
Za návrh hlasovalo 55 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasovali 4 poslanci.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec B. Kunc:
Pán predseda, vyčerpali sme všetky pozmeňujúce a dopl-
ňujúce
návrhy, ktoré podali k zákonu poslanci.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne. Pani poslankyňa
Rusnáková, jedine ak je
to
procedurálna otázka. Nech sa páči.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Pán
predseda, ja som žiadala počas svojho vystúpenia
v
rozprave pred záverečným hlasovaním 20-minútovú prestávku.
Takže
prosím, aby bola vyhlásená prestávka.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ale 20
minút, myslím, netreba. Takže
bude 15-minútová
prestávka.
Začneme o 11.15 hodine.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Po prestávke budeme pokračovať v
rokovaní. Hlási sa pán
predseda
ústavnoprávneho výboru, došlo k nejakej chybe v zá-
pise.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem
pekne, pán predseda. Mám len jednu technickú
poznámku,
ktorá sa týka návrhu pána poslanca Michala Baráni-
ka,
ktorého návrh prešiel a bol odsúhlasený. Týka sa ustano-
venia
§ 21. V zápise je uvedený odsek 3, ale
správne má byť
odsek 2. Považujem za potrebné toto
uviesť kvôli zápisu,
nejde
o zmenu obsahu ani ničoho iného, ide v podstate len
o
danie veci do správnych meradiel.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno, ďakujem pekne. Pán poslanec Harach
sa hlási s fak-
tickou
poznámkou.
Poslanec Ľ. Harach:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Vážený pán predseda,
kolegyne a kolegovia,
prerokúvali sme tu vlastne dva dni veľmi dôležitý zá-
kon,
o význame ktorého pre našu spoločnosť
svedčia petície,
ktoré
sem prišli, a podobne. Mám procedurálny
návrh, ak do-
volíte,
a neprerušujte ma, prosím vás, buďte taký láskavý,
vydržte,
buďte taký láskavý.
Veľmi som ocenil v záverečnom
vystúpení pána ministra
jeho
slová, ktorými on vyzdvihol návrhy, ktoré odzneli z ra-
dov
poslancov, napodiv vrátane z radov poslancov opozície.
Preto
by som ho chcel teraz požiadať, a to je môj návrh, aby
z
titulu svojej funkcie otvoril rozpravu
a veľmi krátko
a
stručne nám vysvetlil, ako to v tom
záverečnom slove mys-
lel,
pretože vlastne žiadny návrh opozície
nebol akceptova-
ný.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže budeme pokračovať v rokovaní.
Páni poslanci, keď si pozriete všetky
pozmeňujúce návr-
hy,
ktoré boli, tak by sme už
neprijímali vládny zákon, to
by
bol už úplne iný zákon. Rešpektujme
svoj rokovací poria-
dok,
pán poslanec Harach dostal slovo, budeme pokračovať ďa-
lej.
Pán minister sa nehlási, nechce
vystúpiť, nemôžeme nú-
tiť
pána ministra.
Vážené
panie poslankyne, páni
poslanci, v súlade
s
ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme
hlasovať
o vládnom návrhu zákona ako celku v
znení schvále-
ných
zmien a doplnkov. Prosím, pán
spravodajca, môžeme hla-
sovať?
Poslanec B. Kunc:
Áno, prešli hlasovania o všetkých
návrhoch, ktoré od-
zneli.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže ideme hlasovať o zákone ako celku.
Prezentujme sa
a
hlasujme.
Poslanec B. Kunc:
Odporúčam zákon ako celok prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prezentovalo sa 145 poslancov.
Za návrh hlasovalo 81 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Konštatujem, že sme predložený návrh
zákona schválili.
(Potlesk.)
Pán
poslanec, myslím, že bol ešte návrh
na prijatie
uznesenia.
Poslanec B. Kunc:
Áno, ak dovolíte, prednesiem ho.
Uznesenie Národnej rady Slovenskej
republiky k vládnemu
návrhu
zákona Národnej rady Slovenskej republiky o nadáciách
(tlač
406)
Národná rada Slovenskej republiky žiada
vládu Sloven-
skej
republiky predložiť Národnej rade
Slovenskej republiky
na
prerokovanie
1. návrhy zákonov Národnej rady
Slovenskej republiky,
ktoré
budú riešiť problematiku daňových úľav a colných výhod
pre neštátne ziskové subjekty poskytujúce
sociálne služby
a
vykonávajúce verejnoprospešné činnosti,
2. návrh
zákona Národnej rady
Slovenskej republiky,
ktorý
upraví právne postavenie, finančné hospodárenie a čin-
nosť
neziskových, všeobecne prospešných právnických osôb,
3. návrh
zákona Národnej rady
Slovenskej republiky,
ktorý
upraví právne postavenie, finančné hospodárenie a čin-
nosť neinvestičných fondov, a
to všetko v takom časovom
predstihu,
aby tieto právne predpisy mohli
nadobudnúť účin-
nosť
1. októbra 1996.
To je znenie návrhu uznesenia.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Počuli sme návrh na prijatie tohto uznesenia,
takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Stanovisko spoločného
spravodajcu
je...
Poslanec B. Kunc:
Návrh odporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa. Pán spravodajca
odporúča prijať
tento
návrh uznesenia.
Prezentovalo sa 133 poslancov.
Za návrh hlasovalo 102 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.
Nehlasovali 5 poslancov.
Ďakujem. Takže sme prijali aj toto
uznesenie.
Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca,
aj vám, páni
poslanci
a panie poslankyne.
Poslanec B. Kunc:
Ďakujem za tvorivú spoluprácu.
(Potlesk a zároveň pre-
javy
nesúhlasu v sále.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
podľa schváleného programu budeme
pokračovať d v a d -
s
i a t y m p i a t y m bodom, ktorým je
správa o plnení úloh Slovenskej
informačnej služby.
Podľa § 4 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej repub-
liky číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe
predkladá riaditeľ Slovenskej informačnej služby Národnej
rade
Slovenskej republiky najmenej raz ročne správu o plnení
úloh
stanovených týmto zákonom.
Správu o plnení Slovenskej informačnej
služby podáva zo
zákona
riaditeľ Slovenskej informačnej služby, teda pán Ivan
Lexa. Prosím pána
Ivana Lexu o prednesenie tejto správy.
(Piskot
v sále.)
Chcem
vás poprosiť, pani
poslankyne, páni poslanci,
všetci
máme právo vyjadriť sa k správe v
rozprave, vyjadriť
sa
k správe spôsobom, aký je hodný
poslancov. Preto prosím,
aby
sme v priebehu nerušili prerokúvanie tejto správy.
Pán poslanec Kováč má procedurálnu otázku. Nech sa pá-
či.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predseda, dnes by sa
dožil 26 rokov Róbert
Remiáš,
obeť vraždy. Chcem požiadať poslancov, aby minútou
ticha
uctili jeho pamiatku.
(Poslanci opozície minútou ticha uctili
pamiatku R. Re-
miáša.)
Poslanec R. Kováč:
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Moric, ale skutočne s procedurálnym návr-
hom.
Poslanec V. Moric:
Pán predseda, ďakujem veľmi pekne za slovo. Róbert Re-
miáš
nezomrel ako obeť vraždy, ale umrel nešťastnou náhodou.
Ja
by som poprosil poslancov
koalície, aby uctili jeho pa-
miatku
minútou ticha.
(Poslanci si minútou ticha uctili
pamiatku R. Remiáša.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Prosím riaditeľa Slovenskej
informačnej služby
pána
Ivana Lexu, aby sa ujal slova.
(Pán poslanec, dajte tú kameru dolu. Ako
sa volá ten
Maďar?)
Riaditeľ
Slovenskej informačnej služby I. Lexa:
Vážený pán predseda,
vážené dámy,
vážení páni poslanci,
(Šum v sále.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán riaditeľ, prosím...
Páni poslanci, ak nedovolíte predniesť správu riadite-
ľovi
Slovenskej informačnej služby, ja skončím. Púšťa sa tam
nejaká
reprodukovaná hudba. Je to porušenie
rokovacieho po-
riadku.
(Hluk v sále.)
Pán poslanec Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený
pán predsedajúci, vzhľadom
na túto skutočnosť
prosím
15-minútovú prestávku na poradu klubu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ja nedám prestávku, ale ukončím bod rokovania, ak sku-
točne
nebude zachovaný pokoj (potlesk a ruch v
sále), aby
bola prednesená
správa. 20 minút
prestávka. Prerušujem
schôdzu
na 20 minút a upozorňujem, že ak nebudú
vytvorené
podmienky
na prednesenie správy, tento bod programu skončím.
Odhlasujeme
to.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani
poslankyne, páni poslanci,
budeme pokračovať
s
tým, že prosím pána riaditeľa Lexu, aby pokračoval v pred-
nesení
správy. Prosím obecenstvo na tribúne,
aby sa zdržalo
akýchkoľvek
reakcií. Nech sa páči, pán riaditeľ.
Riaditeľ
Slovenskej informačnej služby I. Lexa:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážené dámy,
vážení páni poslanci,
rešpektujúc vaše rozhodnutie o
verejnom prerokúvaní
správy
o plnení úloh Slovenskej informačnej
služby, som bol
v
minulom týždni prinútený zmeniť obsah a niektoré pasáže
v
porovnaní s materiálom, ktorý som
osobne predniesol na
pôde
Osobitného kontrolného orgánu Národnej rady a ktorý som
v
písomnej podobe odovzdal
jeho predsedovi. Ako riaditeľ
Slovenskej
informačnej služby som zo zákona viazaný povin-
nosťou mlčanlivosti o skutočnostiach tvoriacich
predmet
štátneho
a služobného tajomstva. Iste preto pochopíte moju
povinnosť
dodržiavať zákon i z nej vyplývajúce úpravy správy
pri
tomto vo svete neobvyklom a neštandardnom spôsobe prero-
kúvania
správy o činnosti tajnej služby.
Slovenská informačná služba ako štátny
orgán Slovenskej
republiky plní
úlohy v rozsahu
vymedzenom zákonom číslo
46/1993
Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení zákona
Národnej
rady Slovenskej republiky číslo 72/1995 Z. z., zís-
kava,
sústreďuje a vyhodnocuje informácie o činnosti ohrozu-
júcej ústavné
zriadenie, územnú celistvosť, zvrchovanosť
a
bezpečnosť Slovenskej republiky,
o aktivitách cudzích
spravodajských služieb,
organizovanom zločine,
terorizme,
skutočnostiach
vážne ohrozujúcich alebo poškodzujúcich
hos-
podárske
záujmy Slovenskej republiky... [Ďakujem
pekne, pán
poslanec
Pittner. (Smiech a hluk v sále.)
Sadnite si, ja si
ten
mikrofón napravím aj bez vašej pomoci.]
...ďalej o sku-
točnostiach vážne ohrozujúcich alebo poškodzujúcich hospo-
dárske
záujmy Slovenskej republiky, ako aj
poznatky o ohro-
zení či únikoch
údajov tvoriacich predmet
štátneho tajom-
stva. Služba získava, sústreďuje a vyhodnocuje
informácie
o
aktivitách v zahraničí namierených proti ústavnému zriade-
niu
a bezpečnosti Slovenskej republiky. Okrem toho plní úlo-
hy zadané Radou obrany štátu a ďalšie
úlohy vyplývajúce
z
medzinárodných zmlúv a dohôd, ktorými
je Slovenská repub-
lika
viazaná.
Činnosť služby nemožno hodnotiť bez zohľadnenia spolo-
čenského a politického vývoja predovšetkým po
roku 1989.
Vznikla
s našou republikou v januári 1993 a jej pôsobenie
poznačili
všetky sprievodné javy, ktoré budovanie inštitu-
cionálnej
základne nového štátu sprevádzali.
Chýbali skúse-
nosti,
tradície, trpezlivo a dlhodobo vytváraná personálna
základňa,
materiálno-technické vybavenie i
legislatíva. Ne-
malá
časť občanov spájala tajnú službu so
zlopovestnými or-
gánmi
bývalého režimu, v čom ich najmä
opozícia neprestala
utvrdzovať. Nijaká iná
inštitúcia nebola nikdy pod takým
drobnohľadom verejnosti a masmediálnym tlakom. Za
pokusmi
o
škandalizáciu Slovenskej informačnej
služby vidíme nielen
tvorcov
dezinformácií v réžii časti opozície, najmä Kresťan-
skodemokratického
hnutia a prezidenta Slovenskej
republiky,
ktorí
sledujú svoje ciele, ale i tých, ktorým prekáža, že
jestvujú
prostriedky na zistenie a
zdokumentovanie ich špi-
navých
praktík. (Prejavy nesúhlasu v sále.) Aj z tohto dôvo-
du
majú strach z pravdy.
Za čias
spoločného štátu Čechov a
Slovákov boli špe-
ciálne
služby doménou federálnej metropoly.
Tam boli rozho-
dovacie právomoci, tam bola materiálno-technická základňa,
tam boli
fondy poznatkov, tam
sa robil výber, príprava
i
rozmiestňovanie kádrov, tam vznikali
špeciálne zložky. Na
území
Slovenskej republiky vyvíjali činnosť, aj to nie vždy,
len
slabé regionálne pobočky. Koncom
roka 1992 pôsobilo na
Slovensku
iba niekoľko desiatok príslušníkov Federálnej bez-
pečnostnej
informačnej služby - síce bez
potrebných spravo-
dajských skúseností,
ale spravidla s odmietavým postojom
k
vzniku zvrchovaného slovenského štátu,
čo sa odrazilo na
ich
pôsobení proti národným a demokratickým
silám v Sloven-
skej
republike.
Pri zakladaní Slovenskej informačnej služby teda exis-
tovali objektívne ťažkosti zavinené predovšetkým absenciou
tradície
a nedostatkom skúseností. No keby som mal posúdiť
nevyhovujúci
stav, v ktorom bola služba, keď som ju prebe-
ral,
nemôžem ich kvalifikovať ako primárne.
Predchádzajúca činnosť Slovenskej informačnej služby
často
nebola v súlade so zákonom. Za všetky
prípady uvediem
iba známe, vtedy nikým nekontrolované
zahraničné kontakty
bývalého
šéfa rozviedky, jeho vydavateľskú činnosť ešte aj
po vstupe
do Slovenskej informačnej
služby alebo styky
s
časťou politickej garnitúry, pri ktorých obchádzal dokonca
i
vtedajšieho riaditeľa. (Ďakujem.)
Nebolo jasné, či ním
riadené zahraničné spravodajstvo získavalo informácie pre
slovenské
štátne orgány, alebo naopak, distribuovalo vnútor-
né
informácie štátu do zahraničia.
Pôsobenie bývalého vedenia Slovenskej
informačnej služ-
by, servilného
prezidentovi Slovenskej republiky, ako je
všeobecne
známe, (hluk v sále) vyvrcholilo
nezákonnou spra-
vodajskou
činnosťou proti parlamentnému
politickému subjek-
tu,
o čom svedčí dobre známa správa Osobitného kontrolného
orgánu
Národnej rady Slovenskej republiky z mája 1995, na
základe
ktorej, vážené dámy a páni, stratil
Michal Kováč vo
funkcii
prezidenta vašu dôveru.
Vnútorná normotvorba služby bola k aprílu
1995 vo veľmi
zlom stave. Často sa tvorili iba
modifikácie policajných
predpisov,
málo vhodných pre špecifické potreby služby. Prvý
riaditeľ, jeho najbližší spolupracovníci a prakticky
celý
funkcionársky aktív boli
pôvodne príslušníkmi Policajného
zboru, vyšetrovacích, prípadne iných zložiek ministerstva
vnútra.
Prevaha policajnej kvalifikácie, predovšetkým u osôb
vykonávajúcich
spravodajskú činnosť, a nedostatok príslušní-
kov
spôsobilých plniť poslanie
spravodajcov sa spolu s už
uvedenými
okolnosťami podpísali pod zjavnú
neschopnosť Slo-
venskej
informačnej služby plniť úlohy, ktoré jej ukladá zá-
kon.
Spravodajsky úplne nepokryté boli také dôležité oblas-
ti,
ako je rozvracanie ústavných základov štátu, politický
a
náboženský extrémizmus, ale i dôležitá
sféra ekonomických
záujmov. Chýbala systematická personálna práca s mladými,
perspektívnymi, jazykovo
zdatnými ľuďmi, ktorí
už boli
úspešní
v civilnom zamestnaní a obstáli v
náročnom prijíma-
com konaní, absentovali špecializované formy ich odbornej
prípravy.
Krátkodobé prípravné kurzy suplovali
cudzie spra-
vodajské služby, čo
má aj svoje výrazné negatíva.
Slabo
a
nevyrovnane sa napĺňali tabuľkové počty
jednotlivých zlo-
žiek
služby: podporné boli obsadené dobre,
spravodajské ka-
tastrofálne,
napríklad útvar zameraný na zahraničné
spravo-
dajstvo
len z desatiny, aj to prevažovali osoby
zaoberajúce
sa administratívno-technickou či ekonomicko-podpornou čin-
nosťou.
Žalostný bol stav ochrany služby pred
únikmi informá-
cií.
Dodnes z toho ťažia najmä vtedajší zodpovední, ktorí ho
spôsobili.
Viacerí bývalí príslušníci boli a sú
podnecovaní
k
porušovaniu záväzku mlčanlivosti. Niektorí využili benevo-
lenciu
orgánov činných v trestnom konaní a spôsobili únik
prísne tajných skutočností, čím len
potvrdili svoju nízku
profesionalitu
i to, že boli prepustení oprávnene.
Do polovice roka 1995 fakticky
nejestvovali osoby, kto-
ré
by zákonným, plne dokumentovaným
spôsobom konali v pro-
spech
Slovenskej informačnej služby. Mechanicky sa preberali
policajné,
na spravodajskú prácu nevhodné metódy. Vytváranie
a
využívanie informačno-technických prostriedkov sa praktic-
ky ani
nezačalo, využívanie informačno-operatívnych pro-
striedkov bolo na
minimálnej úrovni. Na niektoré
dôležité
činnosti,
ktoré predpokladá zákon, organizačný
poriadok ne-
počítal
ani len s tabuľkovými počtami.
S
finančnými prostriedkami sa
nakladalo nezodpovedne,
neúčelne,
v rozpore s potrebami budovania služby. Absencia
moderných
technických prostriedkov pri výkone spravodajských
činností
silne kontrastovala s nákladným vybavením admini-
stratívnych
priestorov či objektov. Trestuhodne sa zanedbala
delimitácia
poznatkových a archívnych fondov po
federálnych
spravodajských službách.
Mnoho informačných a archívnych
fondov
nebolo vytriedených a delimitovaných.
Podobná
situácia panovala i v
delimitácii materiálu
a
techniky. Získali sme prevažne nekompletnú, morálne zasta-
ranú,
často nepoužiteľnú techniku, ktorá
plnila svoju funk-
ciu len v
účtovných dokladoch. Nebol
vybudovaný komplexný
automatizovaný
informačný systém ani systém utajeného spoje-
nia.
Chýbala efektívna vnútorná kontrolná
činnosť na úrovni
riaditeľa
služby a jej útvarov. Kontroly sa
vykonávali spo-
radicky,
skusmé inšpekcie boli neznámym pojmom, na nápravu
zistených
nedostatkov a porušení interných noriem
sa nepri-
jímali dostatočné
disciplinárne postihy, previazanosť so
systémom
odmien nejestvovala. Dohody so štátnymi orgánmi, ak
aj
boli, tak iba symbolické. Spolupráca, ako predpokladá zá-
kon,
sa vytrvalo iba predpokladala.
Od apríla 1995 sa situácia zásadným
spôsobom zmenila.
V
druhom polroku 1995 sa začala radikálna novelizácia inter-
ných
predpisov upravujúcich chod služby a proces získavania,
sústreďovania
a vyhodnocovania informácií. Prijali sa
opat-
renia i originálne riešenia pri
zabezpečovaní konšpirácie
činnosti.
V tomto procese stále pokračujeme.
Výrazne sa skvalitnila vnútorná kontrolná
činnosť, kto-
rá
je dnes viacúrovňová. Výsledky
týchto kontrol sú výcho-
diskom
pri implementácii personálnych, disciplinárnych i or-
ganizačných
opatrení.
V druhom
polroku 1995 bol prehodnotený
systém výchovy
a
vzdelávania príslušníkov, ktorých
spravodajskú a inú prí-
pravu
vykonávame vo vlastnej pôsobnosti.
Po sérii úspešných rokovaní s ústrednými orgánmi štát-
nej
správy boli uzavreté, resp. novelizované zákonom pred-
pokladané dohody
o spolupráci, napríklad s ministerstvom
vnútra,
ministerstvom zahraničných vecí, ministerstvom obra-
ny,
ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, minister-
stvom
dopravy, pôšt a telekomunikácií, s
vojenskými spravo-
dajskými
zložkami a viacerými ďalšími inštitúciami.
Ako riaditeľ Slovenskej informačnej služby si úlohy vo
väzbe
k Osobitnému kontrolnému orgánu
Národnej rady Sloven-
skej
republiky plním. Zúčastnil som sa na
všetkých zasadnu-
tiach
kontrolného orgánu, na ktoré som bol pozvaný, a tak-
tiež
som tomuto orgánu predložil všetky materiály, o ktoré
som
bol požiadaný. Naposledy som sa na
zasadnutí Osobitného
kontrolného orgánu Národnej rady Slovenskej republiky
zú-
častnil
vo februári 1996. Na tomto zasadnutí som predložil
správu
o plnení úloh a činnosti Slovenskej informačnej služ-
by.
V jednom exemplári novelizovanú správu dostal predseda
Osobitného
kontrolného orgánu Národnej rady Slovenskej re-
publiky
v apríli 1996, rovnako ako ďalšie písomné materiály,
ktoré
odo mňa Osobitný kontrolný orgán v súlade so zákonom
požadoval.
Cieľavedome budujeme a využívame spoluprácu so spravo-
dajskými
službami iných štátov. Orientujeme sa
na štáty Eu-
rópskej
únie a CEFTA, no turistiku na štátne trovy, ktorú
pestovalo predchádzajúce vedenie, nahrádzame
starostlivou
prípravou rokovaní, precíznym formulovaním a plnením kon-
krétnych
požiadaviek. Pracovné styky udržiavame
so službami
23 štátov.
Od apríla 1995
sa uskutočnilo 12 pracovných
stretnutí
na úrovni riaditeľov služieb, z toho 3 boli v Bra-
tislave. (Rôzne
poznámky z radov poslancov zhromaždených
pred
rečníckym pultom.) Závery z rokovaní sa prejavujú najmä
v
intenzívnejšej výmene informácií, s niektorými partnerský-
mi službami
máme rozpracované spoločné projekty. Obsahom
tejto
spolupráce je boj s organizovaným zločinom, medziná-
rodným
terorizmom, proliferáciou, obchodom s
drogami a pra-
ním
špinavých peňazí.
Jednou z príčin nedostatočnej výkonnostnej služby bola
nízka úroveň plánovania jej spravodajskej
činnosti. Úlohy
stanovené
zákonom číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informač-
nej
službe sa podrobnejšie vymedzujú v jej
strategickom za-
meraní,
ktoré schvaľuje Rada obrany štátu. (Sústavné poznám-
ky
poslancov.) Spravodajské priority obsiahnuté v strategic-
kom
zameraní sa ďalej rozpracúvajú na
jednotlivých zložkách
služby
vykonávajúcich spravodajskú činnosť,
ktorej predchá-
dza
podrobná analýza týchto priorít.
Kým v apríli minulého
roka bola
rozpracovaná približne tretina
spravodajských
priorít
iba analyticky, už koncom roka sme
získavali infor-
mácie
k všetkým spravodajským prioritám.
Výrazne sa zvýšila
informačná
produkcia služby pre okruh príjemcov
určených zo
zákona, a to
tak z kvantitatívnej, ako aj
kvalitatívnej
stránky.
V priebehu posledného roka sa počet výstupov viac
ako strojnásobil v porovnaní s
predchádzajúcim obdobím
a
stále rastie. (Potlesk.)
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
pri plnení úloh súvisiacich s ochranou ústavného zria-
denia,
územnej celistvosti a
zvrchovanosti štátu Slovenská
informačná služba získava, sústreďuje a vyhodnocuje
údaje
o
javoch potenciálne ohrozujúcich demokraciu a výkon štátnej
správy,
resp. schopných destabilizovať spoločnosť, vyvolávať
politické
a spoločenské krízy.
Za
najrizikovejšie okolnosti
súčasnej situácie u nás
pokladáme prudkú
radikalizáciu politického života, ktorú
sprevádzajú dezinformačné kampane,
zneisťovanie občanov
a
otrasy ich dôvery v štátnu moc, jej inštitúcie
či dokonca
štát
ako taký. Ruka v ruke s touto
poľutovaniahodnou a hro-
zivou
radikalizáciou prebieha proces výroby a šírenia dezin-
formácií adresovaných zahraničným príjemcom, ktoré sa ako
nákazlivé echo
vracajú späť metamorfované na autentický,
plnohodnotný, nespochybniteľný a objektívny názor cudzích
médií
politických alebo hospodárskych kruhov.
Slovenská informačná služba v súlade so svojimi legál-
nymi
povinnosťami takéto skutočnosti
vyhodnocuje a zisťuje,
aké
záujmové skupiny stoja v ich pozadí.
Získavame, sústre-
ďujeme
a vyhodnocujeme i poznatky o politických motívoch ná-
silí,
či už voči štátnym predstaviteľom a ústavným činite-
ľom,
alebo iným predstaviteľom verejného života. Registruje-
me a
rozpracúvame poznatky o
korupcii v štátnej správe
a
zneužívaní právomocí verejného
činiteľa. Monitorujeme
i
prejavy extrémizmu spojené s
presadzovaním územných auto-
nómií
(hluk v sále), nacionalistické a šovinistické
prejavy
neznášanlivosti, rasovej nadradenosti a náboženského fana-
tizmu.
Pokiaľ ide o vonkajšiu bezpečnosť
Slovenskej republiky,
spravodajsky pokrývame
všetky rozhodujúce oblasti sveta,
ktoré
môžu mať vplyv na bezpečnosť republiky.
Špecifická sa
javí
oblasť na geograficky veľmi blízkom
Balkáne. Relatívne
upokojenie
v tejto časti Európy sa zrejme priaznivo odrazí
aj u nás.
Z bezpečnostného hľadiska
vyriešenie balkánskej
krízy znamená
nielen elimináciu problémov utečencov, ale
i
hrozby šírenia islamského extrémizmu z
Bosny. Problém vý-
vozu
kriminality zo štátov bývalej
Juhoslávie pretrváva. Dá
sa očakávať, že bieda vo vojnou
zničených štátoch, veľké
množstvo
zbraní medzi obyvateľstvom a možný
banditizmus de-
mobilizovaných
vojakov ho ešte vyostria.
Islamský
a arabský extrémizmus nemá u nás dostatočné
zázemie,
preto zatiaľ nepredstavuje reálnu hrozbu. Napriek
tomu
ho nemožno pustiť zo zreteľa.
Čo sa týka rastu kriminality a prílivu
gastarbeitrov na
Slovensko, ktorý mal
nastať po zrušení vízovej
povinnosti
občanov
Ruskej federácie, pesimistické prognózy
nevychádza-
jú.
Oveľa významnejšie ovplyvňujú vývoj na Slovensku rozlič-
né
nadnárodné či medzinárodné inštitúcie, nadácie, zahranič-
né
záujmové skupiny a ich lobby. [Pán
poslanec Kňažko, pro-
sím,
aby ste na mňa nedýchali, alebo
odstúpili ďalej, alebo
si
umyte zuby. (Hluk v sále.)] Ich činnosť
Slovenská infor-
mačná služba
monitoruje a vyhodnocuje
ciele, ktorými sa
u
nás angažujú. Registrujeme pritom aj
také aktivity, ktoré
nie
sú v súlade do štátnymi záujmami Slovenskej republiky,
napríklad
informačné vyťažovanie účastníkov
odborných podu-
jatí,
vytypúvanie informátorov, používanie zahraničných stá-
ží
našich odborníkov na získanie detailných informácií o si-
tuácii
v odvetví, v ktorom pôsobia, a podobne.
Slovenská informačná služba venuje pozornosť ohrozeniu
bezpečnosti
štátu i medzinárodnej bezpečnosti nezákonným ší-
rením
materiálov dvojakého určenia. Získava informácie o ná-
kupe
zariadení, súčiastok a chemikálií, ktoré môžu slúžiť na
výrobu zbraní hromadného ničenia. Osobitné
nebezpečenstvo
predstavuje pašovanie
rádioaktívneho materiálu z
Ruska
a
Ukrajiny. O aktuálnosti tohto problému svedčí niekoľko
prípadov
zadržania na hraniciach a vo vnútrozemí. V tomto
boji proti
proliferácii spolupracujeme i so zahraničnými
spravodajskými
službami.
Naša geopolitická poloha je príčinou
toho, že Slovensko
je
predmetom zvýšeného, a zdá sa, že i trochu nervózneho zá-
ujmu
iných štátov, teda ich spravodajských služieb. Ohrozujú
našu
republiku prenikaním do jej
politických, hospodárskych
a
bezpečnostných štruktúr. Práve
predvídanie, odhaľovanie
a
marenie ich aktivít je poslaním tak
vnútorného ako aj za-
hraničného
spravodajstva Slovenskej informačnej služby. Máme
poznatky,
že u nás pôsobia, ich činnosť monitorujeme, no do-
kázať
ju je obrovský problém, lebo
medzinárodná komunikácia
je
v podstate bezbariérová a modernizácia metód spravodaj-
skej
práce nesmierne prudká. K tomu treba prirátať ochotu
časti obyvateľstva a predstaviteľov politického, spoločen-
ského,
hospodárskeho a vedeckotechnického sektora poskytovať
zástupcom
zahraničných subjektov aj dôverné informácie týka-
júce
sa vnútorných záležitostí Slovenskej republiky.
Popredné miesto v širokej škále záujmov
súčasných spra-
vodajských
služieb má vyhradené vedľa politickej, osobitne
tzv. ingerenčnej, i hospodárska špionáž. Jej
objektom je
zbrojársky
priemysel a výskumná základňa Slovenskej republi-
ky.
Stretávame sa aj s prípadmi, keď
najrozličnejší zástup-
covia
zahraničných firiem navštevujú naše podniky a ponúkajú
spoluprácu,
pričom viac než výsledok ich zaujímajú technoló-
gie,
konverzné či vývojové programy, plány presadenia zahra-
ničných
trhov a podobne.
Organizovaný zločin a terorizmus
čoraz väčšmi začína
ovplyvňovať
i bezpečnosť obyvateľstva Slovenska a
jeho hos-
podárske vzťahy. Keďže je to celosvetový
jav, nemožno ho
podceňovať. Teroristické útoky, ktorých pôvodným poslaním
bolo
plniť prevažne politické ciele, môže v budúcnosti moti-
vovať
oveľa nebezpečnejšia náboženská či etnická nenávisť.
Skupiny organizovaného zločinu si veľmi
skoro uvedomili
možnosti,
ktoré im ponúkla novovzniknutá situácia. Otvorenie
hraníc
im uľahčilo pohyb a legislatíva
nepripravená na nové
pomery
im popri nezákonných aktivitách zaručovala nezvyčajnú
benevolenciu
štátnych orgánov.
Neprimerané finančné zisky, ktoré plynuli zväčša z ob-
chodu
s drogami, ukradnutými autami či organizovanej prosti-
túcie,
napomohli zdokonalenie štruktúr
zločineckých organi-
zácií
a metód ich riadenia a prispeli k
vysokej profesiona-
lizácii
ich členov. V súčasnosti operuje na Slovensku nie-
koľko
skupín organizovaného zločinu s medzinárodnou pôsob-
nosťou,
ktoré priamo ohrozujú ekonomiku, zahraničnú politiku
štátu
a bezpečnosť obyvateľstva. Ide najmä o
skupiny pochá-
dzajúce
z Ruska, Ukrajiny, Čečenska, Talianska,
bývalej Ju-
hoslávie,
Albánska a Číny, ktoré sa zaoberajú obchodom so
zbraňami
a drogami, prevádzačstvom,
organizovanou prostitú-
ciou
a, pochopiteľne, legalizáciou nezákonných ziskov.
Slovenská informačná služba získava
a orgánom činným
v
trestnom konaní poskytuje informácie o nezákonnej činnosti
týchto
skupín. Z prípadov, na úspešnom vyriešení ktorých sme
mali
rozhodujúci podiel, môžem spomenúť zmarenie pripravova-
ného
útoku popredného kalabrijského mafiána
Branca D. z vy-
šetrovacej
väzby v Justičnom paláci a viac zadržaní prevá-
dzačov
i prevádzaných cez slovenské hranice z iných štátov.
Pokiaľ
ide o terorizmus a aktivity pripravujúce pôdu
politicky
motivovanému násiliu, zatiaľ sa na
Slovensku nedá
hovoriť
o jeho rozvinutých formách (Hlasy z
radov poslancov
pred
rečníckym pultom: Ale dá, je to už až príliš rozvinu-
té.),
no za posledné dva roky sa vyskytli
prípady, ktoré ho
niektorými
črtami pripomínajú. Ide napríklad o výbuchy nálo-
ží
v automobiloch ako sprievodný jav mocenského
boja v pod-
svetí.
Priamy
medzinárodný teroristický útok
sme doteraz na
území
Slovenska nezaznamenali. V tejto oblasti predbežne nie
sme
cieľovou krajinou, čo však neznamená, že sa ňou nemôžeme
stať.
(Hlas poslanca Kňažku: Mne možno smrdí
z úst, ale vy
zapáchate
celý, pán Lexa, strachom smrdíte.)
Slovenská informačná služba priebežne získava informá-
cie
o skutočnostiach, ktoré by mohli
ohrozovať alebo poško-
dzovať
vnútorné hospodárske záujmy
republiky. V súvislosti
s
tým sa sústreďujeme na získavanie poznatkov o nekalých ak-
tivitách
manažmentov niektorých štátnych
podnikov, ktoré sa
snažia zo štátnych
podnikov odčerpať časť
finančných pro-
striedkov
a majetku prostredníctvom súkromných
spoločností,
kde
v niektorých prípadoch sú spoločníkmi či konateľmi blíz-
ki
príbuzní manažmentov.
Kapitolou osobitného významu je
export a import kon-
venčných zbraní
a zbrojárskej techniky, ktoré podliehajú
kontrole
licenčnej komisie. V tejto oblasti sa Slovenská in-
formačná služba zameriava na možné podvody s
certifikátmi
konečného
užívateľa a falšovanie colných deklarácií.
V oblasti ochrany štátneho tajomstva
sa Slovenská in-
formačná
služba sústreďuje na získavanie
poznatkov o možnom
ohrození
výkonu štátnej moci a životov občanov štátu i o ne-
gatívnych
vplyvoch na jeho vonkajšiu aj vnútornú
bezpečnosť
a
hospodárstvo, ktoré by únik údajov o
závažných skutočnos-
tiach
tvoriacich predmet štátneho tajomstva mohol spôsobiť.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
dovoľte mi, aby som vás informoval o
niektorých ďalších
skutočnostiach, ktoré priamo či nepriamo ovplyvňujú
stav,
budovanie
a činnosť Slovenskej informačnej služby. Politická
radikalizácia
spoločnosti, ktorá súvisí s pôsobením prezi-
denta Slovenskej republiky, sa vystupňovala potom, ako na
základe
správy Osobitného kontrolného
orgánu Národnej rady
Slovenskej
republiky, v ktorej bol prezident
Slovenskej re-
publiky
Michal Kováč usvedčený zo zneužívania
tajnej služby
v
predchádzajúcom období, mu Národná rada
Slovenskej repub-
liky
vyslovila nedôveru. Rovnako tak vláda Slovenskej repub-
liky
v septembri 1995 vyzvala Michala Kováča na odstúpenie
zo
svojej funkcie. (Hluk v sále a
výkriky ŠtB.) Tieto akty
odrážali reálny
stav hodnotenia pôsobenia Michala Kováča
v
prezidentskej funkcii, počnúc marcom
1994, keď sa prezi-
dent
výrazným spôsobom podpísal pod pád legitímnej vlády, čo
vyvolalo vnútropolitickú nestabilitu a predčasné
voľby
v
Slovenskej republike.
Konfrontačné kroky Michala Kováča voči ostatným ústav-
ným
orgánom Slovenskej republiky našli svoj
odraz v nebýva-
lej
polarizácii spoločnosti, jej politického a spoločenského
vedomia.
Spolu s militantnou časťou opozície, ako aj niekto-
rými
masovokomunikačnými prostriedkami sa od apríla 1995 po-
kúšajú
túto militantnosť a konfrontáciu vnášať do spoločnos-
ti
aj účelovou diskreditáciou a znevažovaním tajnej služby
a
jej predstaviteľov. Situácia zašla
tak ďaleko, že osobne
prezident Slovenskej
republiky sústavne bez
akýchkoľvek
dôvodov
a dôkazov obviňuje a kriminalizuje
Slovenskú infor-
mačnú
službu ako štátny orgán, dokonca i v zahraničí. Jeho
ničím
nepodložené a neodôvodnené útoky spochybňujú ústavné
základy
nášho štátu.
Na úkor
našej spoločnosti a dobrého mena
Slovenska sa
pokúša
Michal Kováča riešiť nielen svoje štátnické, ale aj
osobné
a rodinné problémy, a neváha k tomu zneužívať aj meno
Slovenskej informačnej služby. Napríklad v
septembri roku
1995
ma po prvýkrát písomne požiadal, tak ako to predpokladá
zákon,
o poskytnutie konkrétnych informácií. Jeho požiadavke
som
podľa zákona vyhovel a niektoré
informácie mu poskytol.
V
písomnej podobe ma požiadal aj -
citujem - "o informácie,
ktoré
by mohli viesť k diskreditácii ústavných činiteľov".
Inými
slovami, požiadal ma aj o
kompromitujúce materiály na
vás,
vážené dámy, vážení páni poslanci. Tejto požiadavke som
odmietol
vyhovieť a v mojej písomnej odpovedi som ho upozor-
nil
na amorálnosť jeho konania. O tomto fakte sa presvedčili
aj
niektorí členovia Osobitného
kontrolného orgánu Národnej
rady Slovenskej
republiky priamo v Kancelárii prezidenta
Slovenskej
republiky.
9.
októbra 1995 bez
akýchkoľvek dôkazov uviedol pre
zahraničnú tlačovú agentúru, že - citujem - "v
pozadí údaj-
ného
únosu jeho syna figuruje šéf SIS Ivan Lexa". 15. novem-
bra
znova pre zahraničnú tlačovú agentúru
uviedol, že - ci-
tujem
- "nepochybuje o účasti SIS na
údajnom zavlečení jeho
syna".
Vrcholom jeho konania bolo vyhlásenie z
15. februára
1996 na tlačovej
besede v Bratislave a o pár
dní neskôr
v
zahraničí vo Viedni, kde priamo
obvinil riaditeľa SIS
a
SIS zo spáchania trestného činu. V týchto prípadoch zne-
užil
aj imunitu, ktorú mu poskytuje Ústava Slovenskej repub-
liky.
Jasne preukázal, že v záujme dosiahnutia svojich poli-
tických
cieľov a v záujme vyriešenia problémov svojej rodiny
je schopný bezprecedentne porušovať zásady demokratického
a
právneho štátu, ktorého
je vrcholným predstaviteľom.
V
právnom štátne platí prezumpcia
neviny, a keď platí pre
jeho syna, tak
platí pre každého iného občana. (Potlesk,
ruch
v sále a skandované výkriky ŠtB.)
V
masovokomunikačných
prostriedkoch boli zverejnené
výsledky
preverovania údajného, alebo ak chcete, fingovaného
únosu
jeho syna. V závere uznesenia vyšetrovateľa sa píše,
že
- citujem: "Vyšetrovateľ Policajného zboru v súčasnej do-
be
nemôže objektívne rozhodnúť, či išlo skutočne o spáchanie
trestného
činu zavlečenia do cudziny, alebo išlo o predstie-
raný
únos." V uznesení je spomenutých veľa faktov. Sú aj iné
verejne
známe, ktoré sa v tomto uznesení nenachádzajú. Na-
príklad
pochybné návštevy prezidentov
zainteresovaných štá-
tov
v prípade svojho syna, zadržanie
dokumentácie dovezenej
z
Rakúska dňa 1. 9. 1995 a neposkytnutie
písomných materiá-
lov
a dokumentácie na daktyloskopickú, resp. kriminalistickú
expertíznu
prehliadku dôkazového materiálu napriek výzve or-
gánov
činných v trestnom konaní.
Nepredstaviteľné je v demokratickej
spoločnosti stretá-
vanie sa s
vyšetrovateľmi prípadu, v
ktorom bol ako otec
Ing.
Michala Kováča mladšieho osobne zainteresovaný, verejné
sľubovanie prezidentskej milosti každému, kto
sa prizná
k
údajnému únosu, či absolútne
neštandardné omilostenie Os-
kara
F. Pri tomto prípade preukázal, že ak
ide o jeho rodi-
nu,
je schopný zabudnúť na Slovenskú republiku, jej štátne
záujmy, občanov
či prezidentský sľub, ktorý podľa Ústavy
Slovenskej
republiky zložil. V mnohých smeroch poučné bolo
jeho
vystupovanie pred rakúskym súdom, ktorý predovšetkým na
základe výpovede troch osôb - náhle dopraveného Oskara F.,
Ing.
Michala Kováča mladšieho a jeho otca, prezidenta Slo-
venskej
republiky, rozhodol tak ako rozhodol o nevydaní Ing.
Michal Kováča
mladšieho do Nemeckej spolkovej republiky,
ktorej
orgány vydali na jeho syna platný
medzinárodný zaty-
kač
pre podozrenie z ťažkého podvodu. Michal Kováč starší
zneužil
svoje spoločenské postavenie aj na verejnom zasadnu-
tí
rakúskeho súdu, ktorý nerozhodoval o tom, či došlo, alebo
nedošlo
k zavlečeniu Ing. Michala Kováča mladšieho.
Rešpektujem rozhodnutie
rakúskeho súdu, rovnako ako
rešpektujem
uznesenie slovenských orgánov činných v trestnom
konaní.
Som presvedčený, a mnohé indície tomu nasvedčujú, že
prípad
okolnosti zadržania Ing. Michala Kováča mladšieho bol
iba
pláštikom na zakrytie prípadu
Technopol. Pokiaľ sa úto-
čí
z radov opozície na Slovenskú informačnú službu, vládu,
síce
bez dôkazov, ale o to militantnejšie, a tieto sú krimi-
nalizované,
dovtedy sa môže a aj mlčí o podvode v
Technopo-
le.
Slovenská televízia minulý týždeň
uviedla dokument,
ktorý
je svojím obsahom veľmi zaujímavý.
Poukazuje totiž na
vážne
podozrenie z marenia vyšetrovania prípadu Technopol,
v
ktorom hrá podľa všetkého významnú úlohu syn prezidenta
republiky.
Inak by totiž na neho i jeho
spoločníkov nebol
vydaný
nemeckými orgánmi medzinárodný zatykač
a tieto osoby
by
neboli obvinené slovenskými vyšetrovacími orgánmi. Komen-
tovať
tento prípad mi neprislúcha, spravte si názor sami.
Z politických príčin sa aktívnej
podpory činov prezi-
denta
dostáva z niektorých militantných politických kruhov
a
médií. Poslanec Ladislav Pittner stojí
na čele tzv. nezá-
vislej
vyšetrovacej komisie občanov.
Aktívnym členom tejto
komisie
je podľa jeho slov bývalý vysoký
funkcionár Sloven-
skej
informačnej služby Igor Cibula. To, že je úplne smiešne
nazývať
túto skupinu ľudí nezávislou vyšetrovacou komisiou
občanov,
ukazuje výpočet niektorých jej najaktívnejších čle-
nov.
Tak napríklad Ján Langoš, predseda
Demokratickej stra-
ny,
bývalý federálny minister vnútra, Vladimír Palko, člen
predsedníctva Kresťanskodemokratického hnutia,
bývalý ná-
mestník riaditeľa FBIS, Juraj Kohútiar, pracovník
aparátu
Kresťanskodemokratického
hnutia, predtým bývalý vysoký pred-
staviteľ
FBIS na Slovensku, ďalej Peter Tóth, syn sekretárky
predsedu
KDH, novinár, ktorý neúspešne kandidoval za Kres-
ťanskodemokratické
hnutie do Národnej rady Slovenskej repub-
liky
v ostatných parlamentných voľbách.
Pánu generálovi Pittnerovi ďalej aktívne
pomáhajú Jozef
K.,
bývalý šéf slovenskej časti FBIS, Jaroslav Š., bývalý
vyšetrovateľ, ktorý kontroverzne pôsobil v kauze údajného
únosu Michala Kováča mladšieho a v čase
aktívnej služby
v
polícii v septembri 1995 vystupoval na
tlačovej konferen-
cii
opozičného politického subjektu, Jozef Š., bývalý vysoký
funkcionár Krajského úradu vyšetrovania Policajného
zboru
v
Bratislave, František Z., bývalý riaditeľ Úradu na ochranu
ústavných
činiteľov, Imrich A., bývalý vysoký funkcionár Po-
licajného
zboru, novinári Milan Ž., Ivan Š., Ľubomír L., Ka-
rol W.,
zabezpečujúci publikovanie negatívnych
článkov
o
slovenských štátnych orgánoch
v cudzine, ďalej generál
Vladimír
Mitro, môj predchodca, a ďalší. Pre komisiu pracujú
tiež
niektorí prepustení príslušníci
Slovenskej informačnej
služby, ako napríklad Ing. Ján M., Martin O., Ondrej
S.
a
ďalší.
S plnou
vážnosťou konštatujem, že to nie
je nezávislá
komisia
občanov, ale organizovaná skupina
bývalých prísluš-
níkov ŠtB, Federálnej bezpečnostnej a
informačnej služby,
Slovenskej informačnej služby, Policajného zboru a niekto-
rých
v minulosti profederálnych
militantných novinárov pod
vedením
aparátu a čelných predstaviteľov
Kresťanskodemokra-
tického
hnutia. (Poznámky poslancov z pléna a zároveň po-
tlesk.)
Skupina
používa i metódy a prostriedky spravodajskej
práce,
ktoré zo zákona môžu používať len na to určené štátne
orgány.
Sú zaregistrované ich pokusy o nelegálne budovanie
agentúrnych sietí v
orgánoch štátnej správy. Len
tak na
ilustráciu,
opýtajte sa pána Igora Cibulu na firmu NEW TREND
či heslo "Dominik". Cieľom tejto nelegálnej spravodajskej
štruktúry
je snaha o zmenu vnútropolitických pomerov na Slo-
vensku.
Úbohý pamflet, ktorý komisia dvakrát
predložila ve-
rejnosti, nehodlám širšie komentovať. Snáď len
maličkosť.
K
pasáži, v ktorej pán Pittner
uvádza, že som sa mal dňa
31.
8. 1995 vznášať na vrtuľníku bez
imatrikulačných znakov
nad niektorými
časťami Bratislavy s
vysielačkou v ruke,
môžem
uviesť len toľko, že pánu generálovi odporúčam zmenu
terapie
- prejsť od liečby plochých nôh k liečbe psychických
funkcií.
Táto
organizovaná skupina je napojená
prostredníctvom
niektorých
osôb aj na Kanceláriu prezidenta Slovenskej re-
publiky
a práve ona drží v tajnosti miesto
pobytu Oskara F.
Protivládnu
kampaň, kriminalizáciu štátnych orgánov
a vlády
Slovenskej republiky, protislovenské nálady v zahraničí sa
pokúša
rozširovať navzájom prepojená sieť
oznamovacích pro-
striedkov,
najmä Rádio Slobodná Európa, Rádio
TWIST, denník
SME
(v posledných dvoch je spolumajiteľ podnikateľ Jozef M.,
u
ktorého pracuje tiež niekoľko
bývalých príslušníkov bez-
pečnostných
zložiek), TV NOVA (spolumajiteľom spoločnosti je
bývalý
profederálny politik Fedor G. a jeho predĺžená ruka
na
Slovensku novinár Eugen K.). Okrem vyššie spomenutých no-
vinárov
má skupina tykadlá v denníku Práca -
Ivan Č., známy
aj pokusom o vytvorenie konkurenčnej tlačovej agentúry - a
v
denníku Národná obroda cez Jána F., ktorý
je s Igorom Ci-
bulom
spolumajiteľom niektorých eseročiek.
Posledným výkri-
kom
týchto ľudí bola výroba a distribúcia
neautentickej na-
hrávky
údajného rozhovoru ministra vnútra
Slovenskej repub-
liky
a riaditeľa Slovenskej informačnej služby. Jej expertí-
za
poukazuje na podozrenie zo spáchania
trestného činu. Mi-
mochodom,
vraj vyrábajú ďalšie. Bývalý minister
vnútra Slo-
venskej
republiky generál Ladislav Pittner v tejto súvislos-
ti
vyhlásil, že zásah do ľudských práv a slobôd, nezákonné
a
protiústavné konanie je preňho nie podstatná vec.
Vážení, ak si toto dovolí povedať bývalý
minister vnút-
ra
a predák militantného politického
krídla v opozícii, ne-
viem
si predstaviť, čoho by bol schopný v
prípade, že by sa
dostal
znovu k moci. (Hlas z pléna: Urobí poriadok.) O napo-
jení
týchto osôb na zahraničné spravodajské
centrály sú za-
tiaľ
len indície, nie dôkazy. (Výkriky ŠtB.)
Za pozoruhodné
považujem tiež
verejné chválenie sa
poslancov Ladislava
Pittnera
a Miklósa Duraya z kontaktov na spravodajské služby
iných
štátov. V krajinách so zabehanou demokraciou by takáto
spolupráca
znamenala ich okamžitú demisiu z postov ústavných
činiteľov
a politickú smrť. (Potlesk.)
Pokusy
o účelovú diskreditáciu
Slovenskej informačnej
služby
v prípade predaja triptychu Troch kráľov sú trápne.
Veď nebola to
Slovenská informačná služba,
ktorá pokútne,
tajne,
pod rukou, bez zmlúv, za valuty predávala a snažila
sa vyvážať
historické skvosty nevyčísliteľnej hodnoty do
zahraničia. Slovenská
informačná služba nedávala vyrábať
a
nevyrábala falzifikáty originálu. Ako občan Slovenskej re-
publiky
som rád, že tento vzácny umelecký predmet kultúrneho
dedičstva
zostal na Slovensku.
Je poľutovaniahodné, že prezident Slovenskej republiky
a
vyššie spomínané osoby dokážu zneužívať aj tragickú nehodu
a
smútok v rodine na politické ciele,
dokonca sa do niekto-
rých takýchto aktivít zapájajú aj niektorí
predstavitelia
cirkví,
ako napríklad Pavol Flajšík či Ján
Krstiteľ Balázs.
To
má od kresťanstva, morálky i učenia Ježišovho veľmi ďale-
ko.
Máme poznatky, že vyššie spomenutá
organizovaná skupina
bývalých príslušníkov bezpečnostných
zložiek a politikov
pripravuje
voči Slovenskej informačnej službe
ďalšiu provo-
káciu,
ktorej výsledkom by malo byť postavenie špičiek kato-
líckych duchovných
proti Slovenskej informačnej
službe
a
ďalším štátnym orgánom
Slovenskej republiky. Podstatou
provokácie by malo
byť tvrdenie, prípadne vyrobené
dôkazy
o
tom, že Slovenská informačná
služba alebo iné štátne or-
gány
protizákonne pracujú proti katolíckym duchovným.
Mám v
pamäti prísne tajný rozkaz
riaditeľa Federálnej
bezpečnostnej
informačnej služby Štefana Bačinského z
obdo-
bia
troch týždňov pred parlamentnými voľbami v roku 1992,
ktoré rozhodli o vzniku Slovenskej
republiky. V preambule
rozkazu
sa uvádza, že je reálny predpoklad víťazstva separa-
tistických,
nedemokratických a nacionalistických síl na Slo-
vensku.
Títo tvrdí federalisti dnes znova organizujú rozklad
ústavného
zriadenia našej mladej Slovenskej republiky.
V
takejto spoločenskej klíme
za pôsobenia uvádzaných
faktorov
sa rozvíjajúca sa Slovenská informačná služba doká-
že orientovať a stavia hrádzu týmto
rozkladným elementom.
Kultúra
novinárskej obce, jej militantnosť prekonáva
všetky
zahraničné
analógie v prípadoch opisujúcich problémy spra-
vodajských služieb
v okolitých štátoch.
V rokoch 1995
a
1996 sme zaznamenali prakticky v
každej krajine verejné
publikovanie
podozrení z činnosti tajných služieb.
Spomeňme
na
údajné odpočúvanie španielskeho kráľa,
obvinenia Bezpeč-
nostnej
informačnej služby zo sledovania politických strán
v
Českej republike či únik jej tajnej správy, prípad Olexy
v
Poľsku, podozrenie z činnosti
anglickej služby pri foto-
grafovaní
príslušníka kráľovskej rodiny, údajné
odpočúvanie
japonských podnikateľov americkou CIA, problémy s údajným
zapojením
sa príslušníkov nemeckej služby v
pašovaní rádio-
aktívneho
materiálu či v súčasnosti pertraktovaná
aféra ma-
ďarskej
spravodajskej služby, ktorá je
obviňovaná zo sledo-
vania
menšín.
Demokratická tlač však v týchto krajinách bez dôkazov
neobviňuje, nesnaží sa
o rozklad či kriminalizáciu
týchto
orgánov,
ale len verne popisuje overené a faktografické úda-
je.
Odporúčam to do pozornosti i našim predstaviteľom tlače.
Niektorí
militantní novinári zneužívajú benevolenciu
orgánov činných v
trestnom konaní a bez dôkazov a faktov
zverejňujú
všetko, čo im nenávistná slina prinesie na jazyk.
Charakter
práce, stupeň utajenia osôb a ďalších
skutočností
súvisiacich
s prácou každej tajnej služby vo svete vytvárajú
podmienky
na ich mediálnu zraniteľnosť. Nepoznám riaditeľa
spravodajskej
služby, ktorý by polemizoval s masovokomuni-
kačnými
prostriedkami, ktorý by vyvracal
každé tvrdenia či
výroky
predstaviteľov tlače. Jednoducho to nie
je možné, ak
sa
chce správať profesionálne. Nepoznám
však štát, ktorý by
dopustil takú
mieru militantnosti časti novinárskej obce
včítane
zverejňovania napríklad mien príslušníkov či tech-
nických
zariadení, alebo vyfabrikovaných lží beztrestne, ako
je
to u nás.
Od roku 1989 nedošlo k trestným postihom voči neprofe-
sionálnym
bývalým príslušníkom spravodajskej služby
či voči
novinárom,
ktorí vedome a preukázateľne zverejňujú skutoč-
nosti
tvoriace predmet štátneho a služobného tajomstva alebo
vyslovené
klamstvá. Na jednej strane sa tým môžeme chváliť
pred
demokratickým svetom, na druhej strane takáto benevo-
lencia
vedie k poškodzovaniu záujmov Slovenskej republiky.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
oboznámil som vás so stavom i úlohami, ktoré plní Slo-
venská
informačná služba. Neobišiel som ani
nepríjemné, ale
prechodné problémy, na ktoré naráža. Som
presvedčený, že
tento
štátny orgán je a bude zárukou a ochrancom štátnych
záujmov
Slovenskej republiky a jej občanov.
Dovoľte mi na záver verejne poďakovať a vysloviť uzna-
nie
všetkým príslušníkom Slovenskej informačnej služby, kto-
rí
vykonávajú ťažkú a náročnú prácu v prospech štátnobezpeč-
nostných
záujmov Slovenskej republiky a jej občanov, často
na
úkor svojich rodín, zdravia a života.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk a zároveň pískanie v sále.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážení páni poslanci,
vážené pani poslankyne,
dovoľte
mne prehovoriť, kým
vyhlásim obedňajšiu pre-
stávku,
lebo určite ste vyčerpaní a hladní
(smiech v sále).
Dovoľte
mi povedať dve slová. Som rád, že nám
naša kolegyňa
opozícia takto transparentne deklarovala parlamentnú demo-
kraciu
a že u nás je zachované právo a sloboda vyjadrovania.
Dúfam,
že si to všimla aj naša tlač, aj
režisér Papierových
hláv,
a tu má akurát tému na natočenie druhého dielu, preto-
že
v tých rokoch boli presne tie isté heslá. (Potlesk a pís-
kanie
v sále.)
Ja
vám ďakujem, prajem dobrú chuť. Budeme pokračovať
o
14.00 hodine.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni
poslanci, pani poslankyne, budeme pokračovať
v
prerušenej schôdzi s tým, že do rozpravy som dostal päť
písomných
prihlášok. Ako prvý sa prihlásil pán
poslanec Mo-
ravčík.
Nech sa páči, pán poslanec. Po ňom pán
poslanec La-
dislav
Pittner.
Poslanec J. Moravčík:
Vážený pán predseda,
dámy a páni,
dovoľte
mi niekoľko slov najprv
k tomu, čo povedal
predseda Národnej rady pán Gašparovič na záver
vystúpenia
osoby,
ktorá prednášala správu.
Článok 32 ústavy reaguje na situácie, keď
nefungujú in-
štitúty
právneho štátu. Poskytuje právo občanom
postaviť sa
na
odpor proti každému, kto by odstraňoval
demokratický po-
riadok
základných ľudských práv a slobôd, ak účinné použitie
zákonných
prostriedkov je znemožnené. A toto je
ten prípad.
Bola
paralyzovaná činnosť justičných orgánov pri vyšetrovaní
ťažkého
zločinu. Tým zločinom je zavlečenie občana Sloven-
skej
republiky do cudziny. Berte reakciu
časti opozície ako
protest
v situácii, keď výkon práva bol znemožnený osobou,
ktorá
dostala slovo v tomto parlamente - na
jeho večnú han-
bu. Berte našu
reakciu ako výkon
občianskeho práva podľa
článku
32 ústavy.
Teraz mi dovoľte predniesť stanovisko
poslaneckého klu-
bu
za Demokratickú úniu.
Správa
o Slovenskej informačnej
službe nehovorí nič
o
tom, prečo naša tajná služba už nie je tajnou službou, akú
každý
štát potrebuje, ale inštitúciou, ktorej
väčšina obča-
nov
Slovenskej republiky nedôveruje. O
Slovenskej informač-
nej
službe bolo uverejnených už toľko informácií, že aj laik
má
pochybnosti, či dokáže plniť úlohy,
ktoré jej ukladá zá-
kon
o Slovenskej informačnej službe.
Opakovane boli uverej-
nené
informácie o príslušníkoch Slovenskej informačnej služ-
by, o jej
vozidlách i o vzťahoch s inými
spravodajskými
službami,
ktoré mali zostať utajené. Ako funguje systém uta-
jenia
Slovenskej informačnej služby a
jej činnosti, keď sa
dostávajú
na verejnosť informácie, ktoré mali byť utajené?
Za
tento stav je priamo zodpovedný riaditeľ, ktorému
štatút
Slovenskej informačnej služby ukladá
zabezpečiť kon-
trarozviednu
ochranu služby a jej príslušníkov. Zodpovedné
funkcie najvyšších
služobných funkcionárov zveril ľuďom,
ktorí
sú mu síce stranícky oddaní, ale nemajú dostatočné od-
borné
a profesionálne predpoklady na to, aby si
Slovenská
informačná
služba uchovala charakter tajnej služby. Nemáme
žiadnu vedomosť o
tom, že by Osobitný kontrolný orgán na
kontrolu Slovenskej informačnej služby upozornil riaditeľa
Slovenskej
informačnej služby na tento neúnosný
stav a žia-
dal
od neho v tomto smere nápravu.
Verejnosť je tiež znepokojená správami o tom,
že do
Slovenskej
informačnej služby sú vo veľkých počtoch prijíma-
ní
bývalí príslušníci Štátnej bezpečnosti, ktorí pred novem-
brom
1989 pôsobili na úseku tzv. boja proti vnútornému ne-
priateľovi.
Naopak, zo spravodajskej služby museli odísť re-
habilitovaní
spravodajskí dôstojníci, ktorí ju
museli opus-
tiť po auguste
1968 pre nesúhlas so sovietskou okupáciou
Československa. Do Slovenskej informačnej služby nastúpili
tí,
ktorí v sedemdesiatych rokoch verne
slúžili normalizač-
nému
režimu. Ani neprekvapuje, že Slovenská informačná služ-
ba
sa angažuje v proticirkevných aktivitách a jej analytický
odbor
spracúva elaboráty, ktoré majú byť
návodom na rozvra-
canie
rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku.
Slovenská informačná služba tiež pomocou
tzv. vplyvovej
agentúry
vedie v Slovenskej televízii propagandistickú vojnu
proti
prezidentovi Slovenskej republiky. Tým,
že sa Sloven-
ská
informačná služba zaplietla do únosu prezidentovho syna,
značnú kapacitu svojho spravodajského potenciálu
viaže na
sledovanie
a spravodajské rozpracovanie osôb,
ktoré sa usi-
lujú
odhaliť pozadie tejto špinavej akcie našej tajnej služ-
by. Namiesto
boja proti cudzím
spravodajským službám
a
štruktúram vysoko organizovaného medzinárodného zločinu sa
Slovenská
informačná služba venuje tomu, aby zabránila odha-
leniu
tých, ktorí zorganizovali a uskutočnili násilné pre-
padnutie
a zavlečenie Michala Kováča mladšieho do Rakúska.
Niekoľko
mesiacov bol sledovaný
Róbert Remiáš, ktorý
zomrel za podozrivých a doteraz nejasných
okolností. Boli
sledovaní
rodinní príslušníci Oskara F., novinár Peter Tóth,
policajný vyšetrovateľ major Jaroslav Šimunič,
advokát
Michala
Kováča mladšieho i ďalšie
osoby. Slovenská infor-
mačná
služba monitorovala redakciu denníka
SME a vykonávala
niektoré
ďalšie aktivity, ktoré svedčia o tom,
že sa z nej
stala
tajná politická polícia, akou bola bývalá ŠtB. Predne-
sená
správa to plne potvrdila.
Keby si Osobitný kontrolný orgán Národnej rady Sloven-
skej republiky
na kontrolu Slovenskej informačnej služby
plnil
svoje povinnosti, ktoré vyplývajú zo
zákona, už dávno
by
bol navrhol vláde, aby odvolala Ivana Lexu z funkcie ria-
diteľa
Slovenskej informačnej služby. Za
doterajšiu činnosť
Slovenskej
informačnej služby nenesie však
zodpovednosť iba
Ivan Lexa, ale
aj Osobitný kontrolný orgán Národnej rady
Slovenskej
republiky a vláda premiéra Vladimíra Mečiara. Ne-
existuje
na svete tajná služba, ktorej riaditeľ
podal toľko
trestných
oznámení ako riaditeľ Slovenskej informačnej služ-
by
Ivan Lexa. V každej demokratickej
krajine by vláda také-
hoto
riaditeľa tajnej služby už dávno zbavila funkcie. Iba
na Slovensku za vlády Vladimíra Mečiara
je možné to, aby
skompromitovaný
riaditeľ spravodajskej služby zostal vo svo-
jej
funkcii a svojou činnosťou ďalej škodil záujmom svojho
štátu.
Ani poslancom vládnej koalície by nemal byť ľahostajný
tento
stav, ak nechcú, aby sa Slovenská informačná služba
premenila
na novodobú ŠtB, aby proces premeny Slovenskej in-
formačnej
služby na túto novodobú ŠtB bol celkom dokonaný.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Moravčíkovi. S faktickou
poznámkou
sa hlási pán poslanec Fico, ale ak mi dovolíte,
tiež
potrebujem zareagovať na
vystúpenie pána predsedu Mo-
ravčíka,
keď sa dožadoval ústavy.
Dovoľte mi, pán poslanec, aby som vám aj
ja zacitoval
ústavu,
jednak článok 12, kde sa hovorí, že ľudia sú slobod-
ní
a rovní v dôstojnosti i v právach.
Základné práva a slo-
body sú neodňateľné, nesúditeľné, nepremlčateľné, nezruši-
teľné
atď. Okrem toho povinnosť riaditeľa
Slovenskej infor-
mačnej
služby predniesť pred týmto parlamentom správu je da-
ná
zákonom. A ja mám právo vypočuť si túto správu a právo na
ňu
reagovať, tak ako vy v rozprave. Ja v rozprave nemôžem
vystúpiť,
pretože som si nevypočul, nemohol som si vypočuť
ani
jednu vetu z tejto správy, ani nemôžem
povedať, či bola
zlá,
alebo dobrá. Čiže mne ste bránili
v mojich právach tu
v
parlamente. Keď sa dovolávame
ústavy, tak sa dovolávajme
ústavy
skutočne.
Nech sa páči, pán poslanec Fico.
Poslanec R. Fico:
Vážené dámy a páni,
dovoľte mi, aby som predniesol stanovisko Strany demo-
kratickej ľavice,
Sociálnodemokratickej
strany Slovenska
a
Strany zelených na Slovensku.
Strana demokratickej ľavice,
Sociálnodemokratická stra-
na
Slovenska a Strana zelených na Slovensku si slovenskú po-
litiku nepredstavuje ani tak, ako ju
predviedol riaditeľ
Slovenskej informačnej služby pán Lexa, ani tak,
ako ju
predviedla
pravicová opozícia. Poslanci Strany demokratickej
ľavice,
Sociálnodemokratickej strany Slovenska
a Strany ze-
lených
na Slovensku nesúhlasia ani s obsahom správy, ktorú
predniesol
riaditeľ Slovenskej informačnej služby, lebo bola
osobným
útokom na prezidenta republiky, iných
ústavných či-
niteľov a spochybňovala rozhodnutie nezávislého
rakúskeho
súdu.
Rovnako nesúhlasíme s formou protestu, ktorá znemožni-
la riadne prerokovanie tohto naplánovaného bodu programu.
Preto
sme opustili rokovanie, pretože ďalšie zotrvanie v sá-
le
stratilo akýkoľvek zmysel.
Očakávali sme, že riaditeľ Slovenskej
informačnej služ-
by
bude vo svojej správe predovšetkým
reagovať na tie prob-
lémy,
ktoré vyplývajú zo samotného
zákona o Slovenskej in-
formačnej
služby, že vnesie svetlo do
najcitlivejších afér,
ale
predovšetkým vnesie svetlo aj do spôsobu, ako si Sloven-
ská
informačná služba plní svoje povinnosti
a ako vynakladá
obrovské
finančné prostriedky, ktoré jej boli pridelené.
Strana demokratickej ľavice,
Sociálnodemokratická stra-
na
Slovenska a Strana zelených na Slovensku odmietajú kon-
frontačný
štýl politiky a žiadajú občanov
Slovenskej repub-
liky,
aby rozlišovali, kto je za tento štýl
politiky. Stra-
na
demokratickej ľavice, Sociálnodemokratická strana Sloven-
ska
a Strana zelených na Slovensku určite týmito stranami
nie
sú. Chceme, aby všetky aféry boli riadne vyšetrené a aby
všetci
páchatelia boli spravodlivo
potrestaní. Chceme Slo-
vensko
ako demokratický právny štát, v ktorom sú tajné služ-
by
pod kontrolou parlamentu a v ktorom tajné služby nemôžu
byť
zneužívané v politickom súboji.
Správa riaditeľa Slovenskej informačnej
služby pán Lexu
bola
zneužitá na vybavovanie si osobných
politických účtov,
a
preto je jedným z ďalších dôvodov na
odstúpenie pána Lexu
z
funkcie riaditeľa Slovenskej informačnej služby.
Ďakujem za vašu pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec
Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem pekne. Ja som chcel ešte
reagovať tiež na vy-
stúpenie
pána poslanca Moravčíka. Bol som
prihlásený s fak-
tickou poznámkou ešte pred vystúpením pána
poslanca Ficu.
K
vystúpeniu pána poslanca Moravčíka chcem povedať, že ak by
vašu
interpretáciu článku 32 Ústavy Slovenskej republiky po-
čúvali
vaši študenti právnickej fakulty, tak by sa
museli
hanbiť.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďalej
je do rozpravy prihlásený pán poslanec Pittner
a
po ňom pán poslanec Čarnogurský.
Poslanec L. Pittner:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
vzhľadom na to, čo sme si tu
vypočuli, nechcem voliť
taký
tón a taký spôsob, aký volil riaditeľ Slovenskej infor-
mačnej
služby, ale chcem poukázať na jednu kauzu, ktorá zne-
pokojuje
Slovensko už vyše trištvrte roka.
Samotné spáchanie trestného činu únosu malo svoju pre-
dohru
v situácii a podmienkach, ktoré
vyústili do rozhodnu-
tia
spáchať tento kriminálny delikt ako dôsledok politického
napätia
vzniknutého medzi vrcholnými predstaviteľmi štátu už
od leta roku
1993. Rozhodnutie o
realizácii prípadu bolo
podmienené
vývojom úplne samostatnej kriminálnej kauzy Tech-
nopol
v spojitosti s osobou Michala Kováča mladšieho. Do jú-
la
1995 sa však okrem výpovede Petra Krylova nepodarilo zís-
kať
žiadne iné dôkazy, ktoré by
odôvodňovali začatie trest-
ného
stíhania voči Michalovi Kováčovi mladšiemu. Ani nemecká
strana
nezaslala požiadavku o prevzatie
trestného stíhania,
naopak,
boli postupne dohodnuté kroky na realizáciu výsluchu
Kováča mladšieho nemeckými orgánmi na
Slovensku v zmysle
platných
európskych dohovorov o právnej pomoci v trestných
veciach,
v mesiaci septembri 1995.
Keďže sa na Slovensku nepodarilo
preukázať trestnú čin-
nosť
Michala Kováča mladšieho, v snahe predísť jeho výsluchu
nemeckými
orgánmi na území Slovenska, a tu nebolo
možné vy-
lúčiť,
že po jeho vykonaní dôjde k zrušeniu medzinárodného
zatykača, bolo
rozhodnuté využiť platný
zatykač vydaný
v
Mníchove dňa 18. novembra 1994. Toto rozhodnutie nepochyb-
ne
politického charakteru, ako o tom
svedčia zistené dôkazy
a
informácie (mimochodom predložil som
ich ako predseda ob-
čianskej nezávislej
komisie vrcholným ústavným činiteľom
predvčerom), bolo zverené určeným funkcionárom
Slovenskej
informačnej
služby. Z týchto funkcionárov možno
uviesť pre-
dovšetkým
jej riaditeľa Ivana Lexu a jeho najbližších spo-
lupracovníkov
Jaroslava S., Dezidera K. a Júliusa I.
Keďže Michal Kováč mladší bol na území
Slovenskej re-
publiky
chránený medzinárodnou i vnútroštátnou legislatívou,
logické vyústenie snáh o využitie medzinárodného
zatykača
mohlo smerovať len do násilného zavlečenia
menovaného do
cudziny.
Prvá verzia rátala s využitím agenta Slovenskej in-
formačnej
služby Branislava Chylo-Ptáka, ktorý mal pod zá-
mienkou
obchodného rokovania vylákať Michala Kováča mladšie-
ho
z domu, o čom svedčí aj listinný dôkaz
vo vyšetrovacom
spise.
K tomuto variantu riešenia však pre opatrnosť Michala
Kováča
mladšieho nedošlo. Po neúspechu tohto
variantu únosu
boli
v období od 28. 8. do 31. 8. 1995 z
rozhodnutia riadi-
teľa
sledovacieho odboru Slovenskej informačnej služby Gejzu
V. použité
proti Kováčovi mladšiemu informačno-technické
prostriedky
Slovenskej informačnej služby, a to predovšetkým
odpočúvanie
telefonických rozhovorov a priame sledovanie je-
ho
osoby z domu vo Svätom Jure. Sledovanie domu bolo vykoná-
vané
predovšetkým z bieleho skriňového
Mercedesu 208 D, ŠPZ
BHH
42-69, vybaveného špeciálnou
klimatizáciou na dlhodobú
prevádzku.
Podrobnosti o tejto činnosti opísal
pred vyšetrovate-
ľom
majorom JUDr. Petrom Vačokom a neskôr
aj pred rakúskymi
vyšetrujúcimi orgánmi vo
svojej svedeckej výpovedi bývalý
príslušník
sledovacieho útvaru Slovenskej informačnej služby
Oskar
F. Okrem Oskara F. použitie špeciálneho vozidla Slo-
venskej
informačnej služby pri dome Kováča
mladšieho potvr-
dili
aj ďalší piati svedkovia, obyvatelia obce Svätý Jur.
Jeden
zo svedkov dokonca uviedol, že príslušník Slovenskej
informačnej
služby Jiří N. dňa 30. augusta 1995 v nočných
hodinách
parkoval so svojím vozidlom Ford Mondel BLD 42-95
v
blízkosti domu Michala Kováča mladšieho
a hovoril so sku-
pinou
osôb pri bielom Mercedese 208 D. Pretože sa to svedko-
vi
zdalo podozrivé, štátnu poznávaciu značku
vozidla si za-
písal
na útržok denníka Nový čas a odovzdal
ho vyšetrovate-
ľovi.
Je súčasťou vyšetrovacieho spisu.
Čas spáchania skutku nebol zvolený
náhodne. Priblížil
sa
totiž termín dohodnutia a realizácie výsluchu Michala Ko-
váča
mladšieho nemeckými orgánmi v
Bratislave. Deň 31. au-
gusta
1995 bol zvolený i z dôvodu, že mali nasledovať tri
dni
pracovného voľna, počas ktorého sa
kalkulovalo s nižšou
funkčnosťou
polície pri objasňovaní prípadu, menším prísunom
informácií
pre verejnosť, a tým i nižším záujmom
verejnosti
o
prípad, no zároveň spoľahlivým prenosom
informácií získa-
ných
políciou na Slovenskú informačnú službu.
Kritického dňa 31. augusta 1995 pokračovalo používanie
ITP
Slovenskej informačnej služby voči Kováčovi mladšiemu.
Sledovanie
bolo vykonávané predovšetkým z bieleho
Mercedesu
208
D vybaveného špeciálnou
klimatizáciou na dlhodobú pre-
vádzku.
Okrem Oskara F. boli v akcii ďalší ôsmi
príslušníci
odboru sledovania
Slovenskej informačnej služby
spolu
s
identifikovanými vozidlami. Po
odchode Michala Kováča
mladšieho z jeho
domu vo Svätom Jure, nastúpení do jeho
osobného
vozidla Mercedes, dostali príslušníci
sledovacieho
odboru Slovenskej informačnej služby cez
vysielačku pokyn
ďalej sledovať pohyb tohto vozidla v
smere do Bratislavy
a
vytvárať tzv. clonu, t. j. na pokyn zastaviť vozidlá a tým
znemožniť
postup ďalším prichádzajúcim vozidlám.
Tesne za obcou Svätý Jur bolo vozidlo Kováča mladšieho
potom
zablokované viacerými vozidlami
Seat Cordoba zelenej
a
červenej farby, Opel Vectra, z ktorých vyskočilo viacero
mužov
a násilím za použitia hrozby zbraňou vtiahli Kováča
mladšieho do jedného
z vozidiel, dali mu na hlavu
kuklu
a
vyrazili smerom na Bratislavu. Neznámy muž presadol do vo-
zidla
poškodeného a vydal sa s ním za kolónou. Príslušníci
sledovačky
Slovenskej informačnej služby, ktorí s
vozidlami
podľa
pokynu vytvárali clonu, zároveň
sledovali celú akciu.
Vzápätí
po jej ukončení dostali cez vysielačku pokyn okamži-
te
sa vrátiť na základňu a vypnúť vysielačky. Podľa vyjadre-
nia
Oskara F. vo vysielačke počul hlas
riaditeľa Slovenskej
informačnej
služby Ivana Lexu.
Osoby,
ktoré samotný prepad
vykonali, neboli dosiaľ
jednoznačne
ustálené. Podľa identikitov
spracovaných rakús-
kou
políciou mohli na zásahu participovať títo príslušníci
Slovenskej
informačnej služby: Michal H. a Ing.
Ján S. Ďal-
šie
závažné indície nasvedčujú tomu, že na
zásahu pri únose
Michala
Kováča mladšieho sa mohli podieľať tiež ďalší siedmi
príslušníci
Slovenskej informačnej služby, tak ako to uvá-
dzame
v správe občianskej nezávislej komisie.
Už v prvých dňoch po prijatí oznámenia o spáchaní uve-
deného
skutku najmä zo svedeckých výpovedí
občanov a utaje-
ných
svedkov, predbežnej lekárskej správy i
výpovede samot-
ného
poškodeného Michala Kováča mladšieho
bolo vyšetrovate-
ľom
Policajného zboru zistené spáchanie trestného činu. Sku-
tok
svojimi znakmi naplnil skutkovú
podstatu trestného činu
zavlečenia
do cudziny podľa § 233 Trestného
zákona. V danom
prípade
bolo možné konštatovať, že trestný čin
bol spáchaný
organizovanou
skupinou, ktorou sa rozumie združenie viace-
rých,
najmenej troch osôb. Profesionálnym
prístupom a zaan-
gažovanosťou
pracovníkov kriminálnej polície a vyšetrovateľa
boli
v krátkom čase získané vierohodné informácie o pohybe
vozidiel
a osôb v blízkosti bydliska a miesta zásahu proti
Michalovi
Kováčovi mladšiemu. Jednoznačne sa potvrdilo, že
tieto
vozidlá boli vybavené vyhradenými štátnymi poznávacími
značkami, ktorými
disponuje Slovenská informačná služba,
a
osoby mali vzťah k Slovenskej informačnej službe.
Vzápätí po tom, čo prvý vyšetrovateľ prípadu major Ši-
munič
v informáciách pre verejnosť sa zmienil o podozrení
z
účasti techniky a osôb na prípade, bol mu vyšetrovací spis
jeho
nadriadeným odňatý. Ďalší vyšetrovateľ major Vačok roz-
hodol dňa 24.
septembra 1995 na základe predchádzajúcich
a
ďalších zistení o začatí trestného stíhania pre trestný
čin
podľa § 233 Trestného zákona. Rozhodujúci prokurátor Ró-
bert Vlachovský proti tomu nemal námietky,
ba dokonca na
krajskej prokuratúre za prítomnosti vtedajšieho
riaditeľa
sekcie
podplukovníka Lamačku s
uspokojením konštatoval, že
vec
je objasnená v tom zmysle, že sa našiel
páchateľ, t. j.
Slovenská
informačná služba.
Reakciou na vznesené obvinenie bolo hneď
na druhý deň
predčasné
odvolanie ministra vnútra Slovenskej republiky Ľu-
dovíta
Hudeka z jeho služobnej cesty v Bruseli a generálneho
prokurátora
Michala Vaľa z dovolenky premiérom
vlády Vladi-
mírom
Mečiarom a ich následné nočné rokovanie dňa 25. sep-
tembra
1995 na Úrade vlády. A hneď ďalší deň
prokurátor Ró-
bert
Vlachovský náhle zmenil názor, zrušil
uznesenie majora
Vačoka
o začatí trestného stíhania. Riaditeľ
Slovenskej in-
formačnej
služby Ivan Lexa okamžite podal trestné
oznámenie
na
vyšetrovateľov, že citujem: "organizovane vyvíjajú závaž-
nú
trestnú činnosť najmä zneužívaním právomoci verejného či-
niteľa".
Vraj na príslušníkov Slovenskej
informačnej služby
-
citujem: "vykonávali psychický
nátlak a nahovárali ich
krivo vypovedať
o činnosti Slovenskej informačnej služby
v
prípade Michala Kováča mladšieho".
Vyšetrovateľ major Vačok však vykonal rad ďalších úko-
nov.
Z výpovede ďalšieho utajeného
svedka vyplynulo, že ho
požiadali
dvaja muži o vytvorenie alibi pre
Mercedes 208 D,
ktorý
bol použitý v akcii proti Michalovi Kováčovi mladšiemu
tým,
aby vyhotovil záznam o kontrole tohto vozidla v kritic-
kom čase na
úplne inom mieste
republiky. Svedok v mužoch
žiadajúcich alibi poznal Oskara F. a Igora M. Z výpovede
ďalších
svedkov bolo zistené, že menovaní v sklenárstve fir-
my
LOGAN na Jurigovom námestí v Bratislave zabezpečovali vý-
menu
nepriehľadných skiel vozidla Mercedes za nové z ochran-
nej
fólie. Pretože bolo nepochybné, že táto činnosť bola vy-
konávaná
s cieľom zakryť pôvod vozidla a tým
umožniť pácha-
teľom
trestného činu zavlečenia do cudziny uniknúť trestnému
stíhaniu,
vyšetrovateľ dňa 10. októbra 1995 proti Igorovi M.
a
Oskarovi F., príslušníkom Slovenskej informačnej služby,
vzniesol
obvinenie pre trestný čin nadržovania spolupácha-
teľstvom
podľa § 9 ods. 2 a § 166 ods. 1 Trestného zákona.
Jeden
z nich, Oskar F., pred vyšetrovateľom priznal účasť
Slovenskej
informačnej služby na zavlečení prezidentovho sy-
na.
Prokurátor Vlachovský, aj keď mal k dispozícii prizva-
nie jedného
zúčastneného potvrdené svedeckými výpoveďami
a
listinnými dôkazmi, druhý raz zrušil
uznesenie vyšetrova-
teľa
o začatí trestného stíhania. Dňa 16.
októbra 1995, ako
to
vyplýva z obsahu známeho telefonického rozhovoru, sa ten-
to
uskutočnil medzi riaditeľom Slovenskej informačnej služby
Ivanom Lexom a
ministrom vnútra Ľudovítom
Hudekom, ktorý
svedčí
o spolupráci Slovenskej
informačnej služby a minis-
terstva
vnútra pri zahladzovaní stôp a marení vyšetrovania
kauzy Michala Kováča mladšieho, ale aj o ďalšej závažnej
trestnej
činnosti najvyšších predstaviteľov
týchto štátnych
orgánov.
V zhode s obsahom uvedeného rozhovoru
bol dňa 17.
októbra
1995 vyšetrovací spis prípadu zavlečenia Michala Ko-
váča
mladšieho do cudziny majorovi Vačokovi odňatý, čo dozo-
rujúci prokurátor
Vlachovský zdôvodnil podaním trestného
oznámenia na majora
Vačoka zo strany riaditeľa
Slovenskej
informačnej
služby Ivana Lexu.
Samotné trestné oznámenie, rešpektujúc
všeobecnú zásadu
prezumpcie neviny,
však nemôže byť
dostatočným záverom
spochybňujúcim
jeho nezaujatosť, čo sa preukázalo nakoniec
i
negatívnym záverom z
prešetrovania oznámenia Úradu
in-
špekčnej služby ministra vnútra. Lexovo trestné
oznámenie
bolo
od začiatku do konca vymyslené. Trestné
oznámenie ria-
diteľa
Slovenskej informačnej služby, hoci obsahovo prázdne,
nevyšlo
naprázdno. Prokurátor Vlachovský sa mal na koho a na
čo vyhovoriť, keď odobral prípad majorovi
Vačokovi, ktorý
mal
vôľu i schopnosti, aby ho doviedol do úplneho konca. Ho-
ci
odišiel predčasne, nedá sa povedať, že prípad nevyšetril,
iba nemal možnosť ho aj uzavrieť. Ani dodatočné, v tlači
publikované
dôvody o údajnom porušovaní predpisov platných
na
vyšetrovanie inšpekcia ministra
vnútra nepotvrdila. Ko-
nečne
skutočnosť, že príde k zmene vyšetrovateľa, aj výber
jeho
osoby, oznámil predseda vlády už 6 dní
predtým, ako vo
veci
rozhodla prokuratúra. Niet teda
pochybnosti o tom, kto
rozhodol
v skutočnosti a kto toto rozhodnutie
len dodatočne
formálne
vykonal.
Nový vyšetrovateľ major Jozef Číž sa chytil vyšetrova-
cej
verzie, ktorú už v septembri 1995 stanovil premiér Me-
čiar
a nepohnute sa jej drží už viac ako pol
roka. V známom
telefonickom
rozhovore sa s veľkou radosťou víta očakávané
dodanie "troch strán". Ide
o písomné priznanie sa Braňa
Chyla-Ptáka,
zaslané ministrovi Hudekovi
(mimochodom, bolo
publikované
v novinách Nový čas a Pravda na jeseň minulého
roka)
o dohodnutom fingovanom únose Michala
Kováča mladšie-
ho. V prílohe
správy občianskej nezávislej
komisie je aj
vlastnoručne
písaný list Adriany K. spolu s prílohou, v kto-
rom
oznamuje komisii, ako bola nahováraná
na podanie krivej
výpovede,
a to v súlade s verziou samoúnosu.
Odmenou za jej
výpoveď
bolo ponúkaná lukratívna odmena zo
strany riaditeľa
Slovenskej
informačnej služby Ivana Lexu, ako to ona
sama
uvádza
v liste. Mimochodom, list má prílohu,
ktorú nám tiež
dala,
v ktorej je povedané, ako má postupovať,
čo má uviesť
ako
krivú výpoveď. A podľa našich poznatkov
ide o jej otca
Dezidera K., významného pracovníka Slovenskej
informačnej
služby.
Už v tomto období bola vyšetrovateľom
dostatočne zrejmá
a
dokázateľná účasť príslušníkov a
techniky Slovenskej in-
formačnej
služby na sledovaní a zásahu pri zavlečení Michala
Kováča
mladšieho do cudziny. Napriek tomu, že vyšetrovateľ
v
súlade s ustanovením § 8 Trestného poriadku uplatnil pí-
somnú
požiadavku na riaditeľa Slovenskej informačnej služby,
aby
zodpovedal otázku, či tento štátny orgán vlastní uvedený
typ
vozidla s vyhradenou štátnou poznávacou
značkou, riadi-
teľ
Slovenskej informačnej služby na toto dožiadanie abso-
lútne nereagoval. V rámci výsluchu sa
však tento i ďalší
príslušníci
Slovenskej informačnej služby predvolaní ako po-
dozriví
z predmetného trestného činu odvolávali na skutoč-
nosť,
že neboli zbavení mlčanlivosti, a vypovedať odmietali.
No
dôvodne môžu odoprieť výpoveď iba
vtedy, ak medzi trest-
nými činmi
a činnosťou Slovenskej
informačnej služby je
priama
súvislosť, t. j. prakticky vtedy, ak jestvuje účasť
príslušníkov
alebo techniky Slovenskej informačnej služby na
spáchaní
trestného činu.
Hoci už pred niekoľkými mesiacmi bolo podané na riadi-
teľa
Slovenskej informačnej služby Ivana
Lexu trestné ozná-
menie pre podozrenie z trestného činu
zneužitia právomoci
verejného
činiteľa, ktorý odmietnutím poskytnutia dôležitých
informácií maril úspešné objasnenie prípadu, vo
veci prí-
slušný
Obvodný úrad vyšetrovania Bratislava III. vôbec neko-
ná,
pretože mu neposkytli potrebné údaje
ani súčasný riadi-
teľ
sekcie pán Kosťov, ani Ivan Lexa. Riaditeľ Slovenskej
informačnej služby Ivan
Lexa ako riaditeľ štátneho
orgánu
zneužil
svoju právomoc a nesplnil si základné povinnosti ve-
dúceho
predstaviteľa tohto orgánu najmä tým, že v rozpore
s
Trestným poriadkom neprispieva
k objasneniu závažného
trestného
činu. Je tiež dôvodné podozrenie, že v
rozpore so
základnými úlohami Slovenskej informačnej služby túto
ako
štátny orgán
zneužil na spáchanie
trestného činu. Preto
i
pri tejto príležitosti - vzhľadom na už doteraz zistené
skutočnosti
- apelujem na Ivana Lexu, riaditeľa Slovenskej
informačnej
služby, aby zvážil svoje konanie a
vzdal sa sám
svojej
funkcie. (Potlesk.)
Dovoľte mi však v tejto súvislosti
pozastaviť sa nad
činnosťou
Osobitného kontrolného orgánu
Slovenskej republi-
ky,
ako to vyplýva zo zákona o Slovenskej informačnej službe
číslo
46 z roku 1993.
1. Už v predchádzajúcom, ale ani v tomto
volebnom obdo-
bí sa neurčil
spôsob práce Osobitného
kontrolného orgánu,
ako
mu to vyplýva z § 6 ods. 1 citovaného zákona.
2. Nie sú mi známe skutočnosti o tom, či Osobitný kon-
trolný orgán zameral svoju činnosť na kontrolu
Slovenskej
informačnej
služby podľa § 5 ods. 3 zákona, t. j.
a) ako je vypracovaný a schválený štatút Slovenskej
informačnej
služby, najmä ako sa dodržiava,
b) ako a načo sa čerpá rozpočet
Slovenskej informač-
nej
služby, tak bohato schválený,
c) aké sú predpisy o organizačnej štruktúre Sloven-
skej
informačnej služby a najmä ako sa dodržiavajú.
Až na počudovanie Osobitný kontrolný
orgán ako kontrol-
ný
orgán doteraz nezistil žiadne porušenie Ústavy Slovenskej
republiky,
zákonov a ostatných všeobecne záväzných
právnych
predpisov
(§ 21 ods. 3) a neurobil žiadne uznesenia alebo
návrhy
Národnej rade, alebo generálnemu prokurátorovi, ako
to
vyplýva z § 5 ods. 4 zákona. A nadovšetko, do dnešného
dňa
od roka 1994 Osobitný kontrolný orgán je vlastne pofi-
dérny
orgán, pretože je jednofarebný.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Čarnogurský. Me-
dzitým
sa s faktickou poznámkou prihlásil pán
poslanec Mik-
loško.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predseda, chcel by som sa spýtať,
či by ste boli
taký
dobrý a mohli nám povedať, kto je ten pán tam vzadu,
v
tých okuliaroch, čo tam stále arogantne žuje žuvačku. Keby
ste
nám ho mohli predstaviť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Myslím,
že nemusím odpovedať pánu poslancovi na túto
provokatívnu
otázku.
Nech sa páči, pán poslanec Čarnogurský.
Poslanec I. Čarnogurský:
Vážený pán predseda,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
zákon ukladá Slovenskej informačnej službe,
aby vykoná-
vala
spravodajskú ochranu štátu. Zo správy, ktorú dnes pred-
niesol
v Národnej rade riaditeľ Ivan Lexa, je
jasné, čo sme
nakoniec
vedeli už aj v uplynulých mesiacoch, že Slovenská
informačná
služba spravodajskú ochranu štátu nevykonáva, ani
ju
nie je schopná vykonávať, pretože skĺzla pod vedením Iva-
na
Lexu na mafiánsku organizáciu
jednej frakcie našej vnú-
tropolitickej
scény. (Potlesk.)
Ivanovi Lexovi sa podarilo za rok svojho
účinkovania vo
funkcii riaditeľa Slovenskej informačnej služby efektívne
zničiť
Slovenskú informačnú službu. Aká je to
tajná služba,
keď
sa každú chvíľu objavujú v novinách informácie z kuchyne
Slovenskej
informačnej služby, keď je publikovaný záznam te-
lefonického
rozhovoru Ivana Lexu s ministrom vnútra Hudekom,
v
ktorom sa títo dvaja dohovárajú
o falšovaní dôkazu
v
trestnom konaní?
Základnou príčinou tejto likvidácie
Slovenskej infor-
mačnej služby je
celková politika vládnej
koalície, ktorá
cynicky
kašle na štátne záujmy Slovenska. Čo trápi vládnu
koalíciu,
že Slovensko nie je spravodajsky kryté? Čo trápi
vládnu
koalíciu, že celý svet žasne, smeje sa,
zalamuje ru-
kami
súčasne nad výčinmi Slovenskej informačnej služby? Čo
trápi
vládnu koalíciu, že Slovenská informačná služba šliape
po
ľudských právach konkrétnych občanov
Slovenskej republi-
ky?
Vládna koalícia potrebuje Ivana Lexu na vykonávanie špi-
navej
práce. Ivan Lexa ju vykonáva, ale pritom nezabúda na
svojich
rodinných príslušníkov. Za ten čas, čo Ivan Lexa bol
štátnym
tajomníkom ministerstva privatizácie a
čo je riadi-
teľom
Slovenskej informačnej služby, otec
Ivana Lexu Vladi-
mír
Lexa sa stal jedným z najbohatších občanov Slovenska.
Vladimír Lexa je
najväčším vlastníkom mlynov na
Slovensku
a
o jeho významnom postavení v
Harvardskej informačnej spo-
ločnosti
sa dávnejšie vie.
Špecifickou príčinou likvidácie a nefunkčnosti Sloven-
skej
informačnej služby je jednofarebné obsadenie Osobitného
kontrolného
orgánu. Kolegyne a kolegovia z vládnej koalície,
dovoľte,
aby som vám pripomenul, že aj vy opakovane, svojimi
hlasmi
ste znemožnili čo aj len zaradenie na program rokova-
nia
Národnej rady bod o doplnení Osobitného
kontrolného or-
gánu. Tým, že
Osobitný kontrolný orgán je zložený jedno-
stranne
len z poslancov vládnej koalície,
nevykonáva účinnú
kontrolu
Slovenskej informačnej služby a tým umožňuje a spo-
luzodpovedá
za to, že Slovenská informačná služba
si neplní
svoje
úlohy, ale - ako som už povedal - skĺzla na pozície
nástroja
vo vnútropolitickom zápase na Slovensku.
Dovoľte, aby som v tejto súvislosti
pripomenul takpove-
diac
opačný príklad, a síce z Nemecka, a to preto, že zhruba
pred
dvoma týždňami sa aj v našej tlači
publikovali správy
v
súvislosti s obsadením postu riaditeľa Spolkovej spravo-
dajskej
služby BND. Asi pred dvoma týždňami boli publikované
správy
o tom, že doterajší riaditeľ BND pán
Fortzner, ktorý
bol
nominovaný opozičnou SPD do tejto
funkcie a vládou kan-
celára
Kohla bol menovaný do tejto funkcie,
pred niekoľkými
týždňami
odstúpil z funkcie a nemecká vládna koalícia vyzva-
la
opozičnú SPD, aby nominovala svojho
kandidáta na funkciu
riaditeľa
BND. Kuriozita a presný opak pomerov u
nás je tá,
že
celý problém vyplával na povrch tým, že SPD odmieta meno-
vať
svojho kandidáta na
funkciu riaditeľa BND a nemecká
vládna
koalícia opakovane vyzýva SPD, aby
menovala kandidá-
ta,
resp. čaká s menovaním riaditeľa BND, kým opozícia neme-
nuje svojho kandidáta. Aký je to rozdiel oproti situácii
u
nás! Ale vidíte, prečo v
Nemecku spolková spravodajská
služba
neskĺzava na nástroj
vnútropolitického boja, ale na
druhej
strane prečo v Nemecku BND sa nestáva predmetom novi-
nových
článkov, prečo v Nemecku sa neobjavujú každú chvíľu
správy z vnútrajška nemeckej spravodajskej
služby. Je to
preto,
že sa venuje svojim povinnostiam, ktoré jej ukladá
zákon,
a jednak vnútorné obsadenie funkcionárov BND je záru-
kou
takéhoto plnenia úloh podľa zákona. A
samozrejme, touto
zárukou
je aj Osobitný kontrolný orgán Nemeckého
spolkového
snemu,
ktorý je obsadený zo zástupcov všetkých parlamentných
strán
s výnimkou PDS.
Azda najhanebnejšou stránkou činnosti
Slovenskej infor-
mačnej
služby je jej činnosť proti prezidentovi republiky.
Prezident republiky
podľa Ústavy Slovenskej republiky je
jedným
z najvyšších alebo vlastne najvyšším ústavným čini-
teľom.
A Slovenská informačná služba, ktorá by mala zabezpe-
čovať
ochranu ústavného systému Slovenskej
republiky, práve
ťažisko svojej činnosti venuje aktivitám a
činnosti proti
hlave
Slovenskej republiky. Táto činnosť proti hlave Sloven-
skej republiky vrcholila únosom jeho
syna do zahraničia,
vrcholila
fabrikovaním falšovaných údajných dokumentov proti
prezidentovi republiky,
napríklad publikovaním falošného
údajného bankového konta prezidenta Slovenskej
republiky,
v
čom Slovenskej informačnej službe účinne pomáha náš kolega
pán
Ján Smolec a jeho periodikum.
Páni poslanci z vládnej koalície,
ubezpečujem vás, že
všetky
historické skúsenosti tohto typu svedčia o tom, že
táto činnosť Slovenskej informačnej služby sa
skôr alebo
neskôr
obráti aj proti vám. Koniec koncov, syn
nášho kolegu
pána
poslanca Smolca už nie je vo vedení Slovenskej plavby
dunajskej.
Nám činnosť Slovenskej informačnej
služby koniec
koncov
až tak veľmi nevadí. Prosím, môže
sa pokúšať na nás
fabrikovať
nejaké dokumenty, aj tak sa jej zatiaľ nič pre-
svedčivé
nepodarilo, pretože žiadne také neexistujú.
Za tejto situácie nebudem apelovať na
vás, aby ste zme-
nili
svoj postoj a pričinili sa o to, aby sa Slovenská in-
formačná služba
znovu stala funkčnou organizáciou jednak
tým,
že by bol vymenený jej riaditeľ, jednak
tým, že by bol
Osobitný
kontrolný orgán doplnený aj o zástupcov opozície.
Nebudem
to robiť, pretože by to bolo zrejme zbytočné. Ale za
takej
situácie nám, opozícii, potom
nezostáva nič iné, než
sa
dôsledne a čo najviditeľnejšie
dištancovať od tejto čin-
nosti
Slovenskej informačnej služby, ale aj od vašich posto-
jov podporujúcich súčasné vedenie Slovenskej informačnej
služby
a umožňujúcich súčasnú zhubnú činnosť
Slovenskej in-
formačnej
služby.
Musíme sa dištancovať od toho preto, že táto politika,
za
ktorú aj vy nesiete spoluzodpovednosť, vedie Slovensko do
záhuby.
A preto, že vedie Slovensko do záhuby, nemáme mož-
nosť
účinne zabrzdiť, zastaviť toto vedenie Slovenska do zá-
huby
vašou politikou, jedinou alternatívou
pre nás zostáva,
aby
sme sa od vašej politiky čo
najdôslednejšie dištancova-
li,
pretože jedine takýmto spôsobom si uchováme možnosť, ka-
pacitu,
jednoducho možnosť na to, aby sme, keď príde čas, my
mohli
Slovensko podržať, aby Slovensko, áno, aby sme my moh-
li Slovensko
podržať, aby jednoducho
Slovensko nestálo
a
najmä nepadalo s vašou politikou.
Ďakujem vám za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďalej je do rozpravy prihlásený pán
poslanec Slobodník.
Medzitým
sa s faktickou poznámkou hlási pán poslanec Smolec.
Poslanec J. Smolec:
Ďakujem za slovo.
Pán
Čarnogurský, neviem, prečo pletiete
môjho syna
s
tajnou službou Slovenska. Je to zamestnanecký vzťah. Syn
si
to chce riešiť súdnou cestou, a nie protekciou otca po-
slanca.
To je jedna vec.
Druhá vec - konto. Tak ako ste
sa vy tu niekoľkokrát
spytovali,
aj my sme sa pýtali pána prezidenta, či to je je-
ho
konto, lebo suma 2 300 tisíc dolárov, o ktoré prišlo Slo-
vensko
podvodom v Technopole, do ktorého je zainteresovaný
aj
syn pána prezidenta, dosahuje výšku toho konta, ktoré sme
uverejnili.
Pán prezident povedal, že to nie je
jeho konto.
My
sme to uverejnili. Rieši sa to súdnou
cestou. Zatiaľ ža-
loba
rakúskej banky na Republiku neprišla. To znamená, že sa
to
asi možno cestou súdu nebude riešiť.
Pán Čarnogurský, nezaťahujte osobné veci iných poslan-
cov
do problému, ktorý sa tu odohráva.
A nehovorte, že ste
si
vypočuli tú správu, lebo ste ju nevypočuli, lebo sa neda-
la
počuť. Ja som tu sedel v prvom rade. Od pána riaditeľa
som
si tú správu vypožičal. Neviete na ňu reagovať, nemôžete
reagovať,
keď neovládate fakty. A predovšetkým, vyšetrovacia
nezávislá
komisia pána Pittnera - pán Pittner, ako to môže
byť
nezávislá komisia, keď sa skladá len z opozičných zá-
stupcov
alebo z vašich priaznivcov? Nehovorte jej nezávislá.
Prosím,
nech je, veď to je vaša vec. Ale predovšetkým by ste
si
mali viac všimnúť podvod v Technopole. Mám tu kópiu zaty-
kača.
Ten zatykač nevydali slovenské
orgány na syna prezi-
denta,
ale vydal ho nemecký prokurátor. To
by vás malo za-
ujímať. A stretol
som veľa významných ľudí na Slovensku,
okrem
iného aj veľkého predstaviteľa slovenskej katolíckej
cirkvi.
Uveril tomu, že syn pána prezidenta je do tohto pod-
vodu
zapletený. Aj to postupne uverejníme.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Dzurinda - faktická
poznámka.
Poslanec M. Dzurinda:
Pán poslanec Smolec, vy ste sa pýtali,
prečo pán Čarno-
gurský
do toho zaťahuje vášho syna. Ak
dovolíte, ja vám od-
poviem.
Nuž preto, lebo pomáhate parnému valcu,
aby nemilo-
srdne
valcoval všetko, čo mu stojí v ceste.
Dnes tlieskate,
lebo
spravidla ide o opozičníkov, ale už sú
náznaky, že ide
aj
o koaličníkov alebo ich príbuzných, ak
jednoducho nie sú
v
súlade s líniou parného valca. Váš syn
sa dostal mimo lí-
nie
parného valca, a preto parný valec zachytil aj jeho, na-
priek
tomu, že ste jeden z najväčších potentátov HZDS. Pán
Čarnogurský
hovoril o tom preto, aby ste otvorili oči, kým
nie
je neskoro, kým sa nestane to, že novodobá ŠtB dá do la-
ty
aj vás. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
S faktickou poznámkou sa ešte hlási pán
poslanec Kňažko.
Poslanec M. Kňažko:
Vážené kolegyne, kolegovia,
dovolil by som si reagovať na
faktickú poznámku pána
Smoleca,
ktorý tu hovorí o istých hypotézach alebo
o vzťahu
k
možným podvodom bez akýchkoľvek dôkazov.
Pán Smolec, vy sa skúste venovať svojim
konkrétnym pod-
vodom,
ktoré uverejňujete v Slovenskej
republike, či už sa
podpisujete
pod cudzie myšlienky, ktoré ste si tak osvojili,
že
ich podpisujete vlastným menom, či ste
doteraz nezverej-
nili
ten list biskupov, ktorý ste údajne dostali, čo je tiež
obyčajný
podvod, pretože už dávno by ste sa ním
preukázali.
Z
podvodných dokumentov, o ktorých
hovoríte, že boli kontá
Michala
Kováča, vás usvedčila rakúska banka. A navyše vás
obdivujem,
že na jednej strane tvrdíte, že ste nič zo správy
nepočuli,
ale pritom ste po jej odznení
vehementne tlieska-
li.
Som rád, že tlieskate tomu, čomu nerozumiete.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Javorský.
Poslanec F. Javorský:
V spojitosti s diskusiou o zatykači by
som bol rád, ke-
by
Slovenská republika uverejnila ešte jeden zatykač - zaty-
kač
na spolupracovníka Slovenskej
informačnej služby Chyla-
-Ptáka.
V spojitosti s tým a s
vyšetrovaním tejto kauzy sa
chcem
spýtať pána Lexu, či vedel o tom
alebo vie o tom, že
jeho
podriadený, šéf kontrarozviedky
Jaroslav S. zabezpečo-
val
pre pána Chyla-Ptáka v auguste minulého roku pobyt na
Slovensku, čiže v
čase, keď už bol naňho vydaný zatykač,
ubytoval
ho na troch miestach v Bratislave a zabezpečil jeho
pobyt
aj v mieste bydliska v Levoči. Chylo-Pták sa cítil is-
tý,
lebo mu odporúčal, aby si zmenil vlasy
na blond, ale aj
tak
neušiel pozornosti a v Levoči ho videli za asistencie
príslušníkov
Slovenskej informačnej služby. Tento zatykač ma
zaujíma.
A zaujíma ma aj to, či je všetko v poriadku, keď na
občana,
na ktorého je tu vydaný zatykač pre trestnú činnosť,
nikto
zo Slovenskej informačnej služby nezasiahne, nepokladá
si
ani za občiansku povinnosť ho zahlásiť,
ale naopak, Slo-
venská
informačná služba s ním manipuluje a zabezpečuje mu
ubytovanie.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte raz pán poslanec Smolec.
Poslanec J. Smolec:
Ďakujem za slovo.
Pán
Dzurinda, opakujem, netreba
tu pliesť rodinných
príslušníkov
do vecí, ktoré spolu nesúvisia. Pán Dzurinda,
problémy môjho
syna logicky nesúvisia
s týmto prípadom,
o
ktorom sa hovorí. Ak nejaký valec niečo
valcuje, alebo čo
to
je podľa vašej predstavy, preto sa to dáva na súd, aby sa
to
riešilo spravodlivo, a podriaďujeme sa rozhodnutiam súdu.
Na adresu pána Čarnogurského alebo čo tu odznelo okolo
eštébákov.
Je to veľmi zaujímavé, osobitne váš míting na ná-
mestí
dokazoval, ako sa kresťanský
politik objíma s lenin-
skou
iskričkou a ako sa veľký bijca ŠtB pán Langoš objíma
s
podpredsedom DÚ, ktorý bol spolupracovníkom ŠtB. To
je
veľmi-veľmi interesantné a skutočne pozoruhodné práve na
nakrútenie
nového filmu - nie Papierové hlavy, ale Nenávist-
né
hlavy, ktoré na vašom mítingu bolo vidieť. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Dzurinda.
Poslanec M. Dzurinda:
Už len veľmi krátko. Každý má svoju
logiku, pán Smolec.
Vy
ste písali o svojom synovi - síce pod iniciálkami - aj vo
vašich novinách. Ide len o to, aby sme logiku
rozvíjali
a
v takýchto diskusiách vedeli nastaviť
aj zrkadlo, pretože
niekedy
sa ten bumerang môže vrátiť k nám a nebudeme vedieť,
ako.
Má to logiku, o čom som hovoril, len vy jej nechcete
rozumieť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pán poslanec Cingel - faktická
poznámka.
Poslanec T. Cingel:
Myslím si, že kolegovia z KDH veľmi radi siahajú a ma-
jú
chuť čistiť prádlo iných ľudí. Pôvodne som nechcel vystú-
piť,
ale chcem povedať k tzv. nezávislej
vyšetrovacej komi-
sii.
Prosím vás, aká to je nezávislá
vyšetrovacia komisia,
keď
človek, ktorý predniesol tie veci,
ktoré údajne ona vy-
šetrila - pán
Pittner, podľa mňa je skorumpovaný človek,
pretože
pán prezident ho skorumpoval tým, že ho
ako nevzde-
laného a nevojaka
vymenoval za generála. To je podľa mňa
vrchol
skorumpovanosti. A to, čo tu teraz pán
Pittner pred-
vádza z nejakej
nezávislej komisie, je
vlastne len akási
služba
za takúto špinavú záležitosť.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Pittner.
Poslanec L. Pittner:
Žiaľbohu, sme zrejme v krčme, a nie v
parlamente. Pán
poslanec
Cingel, vyprosujem si také výrazy, aké
mi vravíte.
Neviem,
ako ste vy vzdelaný, ale ja mám
vysokoškolské vzde-
lanie,
mám kandidatúru vied z oblasti informatiky a v roku
1990
som bol prijatý do Zboru národnej bezpečnosti normálnym
prijímacím
konaním a bol som prijatý do hodnosti
podplukov-
níka. Pán Mečiar
ma o rok povýšil na hodnosť plukovníka.
Vzhľadom
na to, že som naďalej zostal v Zbore
národnej bez-
pečnosti,
resp. v polícii, i keď v tzv. neplatenej zálohe,
potom znovu ako
ministra vnútra, keďže tam
je plánovaná
funkcia
generála, ma vláda navrhla a prezident menoval do
hodnosti
generála. Čo je na tom skorumpovaného? Nemám z toho
koruny,
nemám z toho žiadny príjem. Mám z toho
len česť, že
bola
uznaná moja činnosť, ktorú som robil azda pred novem-
brom
a hlavne po novembri 1989. Vyprosujem si takéto vaše
invektívy.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nech sa páči, pán poslanec Slobodník.
Poslanec D. Slobodník:
Vážený pán predseda,
vážené dámy,
vážení páni,
aj keď
diskutujeme o správe, keďže pán
Čarnogurský sa
pustil
do rozličných tém, ktoré celkom priamo nesúvisia so
Slovenskou
informačnou službou, dovoľte mi, aby som sa aj ja
zapodieval
týmito vecami. Vy ste sa dištancovali, ako ste
povedali,
že sa dištancujete, od činnosti vlády. Vy ste sa
dištancovali,
pán Čarnogurský a vaši kolegovia, od Sloven-
ska.
Chodíte do sveta a so všetkými svojimi partnermi disku-
tujete
a robíte všetko, aby sa Slovensko za
vlády Vladimíra
Mečiara nedostalo
do Európskej únie.
Sú to stretnutia
s
Johnom Majorom, alebo lepšie povedané
nie stretnutia, ale
listy
Johnovi Majorovi a Alainovi Juppému, rakúskemu mini-
strovi
zahraničných vecí atď. atď. Ale povedali ste niečo,
čo
mňa vyslovene uráža. Ja a mnohí moji kolegovia by mali
právo
povedať to, čo ste sa opovážili povedať na adresu pána
Lexu,
lebo ja môžem o sebe povedať, že ja a
moja rodina ne-
privatizovala
a nezbohatla. Vy to povedať nemôžete,
lebo aj
brat
je rodina, aj synovec je rodina. Ako zbohatli vaši prí-
buzní,
pán Čarnogurský, to je to, čo povedal
na adresu pána
Lexu
pán Miklušičák.
Čušte,
veď vy nepoviete nič múdreho, nehnevajte sa.
(Potlesk.)
Nepoviete nič. Vyskakujete a nepoviete nič múdre-
ho.
Pán Čarnogurský, nemáte právo
nikoho obviňovať. Ja mám
právo
a moji kolegovia, ktorí nezbohatli a nezbohatnú. (Ruch
v
sále.) Ale to je vec takpovediac okrajová.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni poslanci, pred chvíľou boli
príspevky v rozprave
a
nikto ich neprerušoval. Neprerušujte
ani teraz. Nechajte
hovoriť.
Pokračujte.
Poslanec D. Slobodník:
Vraciam sa k pánu Pittnerovi. Pán Pittner, nie pre vás
osobne,
musím povedať, že vy ste sedeli pokojne vo svojej
lavici,
ale pre vašich kolegov, pre výčiny vašich kolegov sa
nedalo
počuť to, čo povedal pán Lexa.
Dali sa z toho počuť
skutočne
len úryvky. Ale niečo som si predsa zapamätal...
(Hlasy
v sále.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni poslanci, zoberte si potom faktickú
poznámku a ho-
vorte.
Neprerušujte. Majte trochu slušnosti voči sebe.
Poslanec D. Slobodník:
Pán Miklušičák, ja mám slovo, povedal
som, že vy nič
múdreho
nepoviete. Ja si za tým stojím.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec, nediskutujte, prednášajte svoj príspevok
v
rámci rozpravy.
Poslanec D. Slobodník:
Chcem sa vrátiť k meritu veci, k
Slovenskej informačnej
službe.
Pán Pittner, moja prvá otázka, na
ktorú by sa patrilo
odpovedať
tomuto plénu, je zloženie tzv. nezávislej komisie.
Okrem vás -
vy ste sa k nej priznali, vy ste predložili
v
jej mene správu, všetka česť, že ste sa
takpovediac iden-
tifikovali
- kto je v tejto komisii okrem
príslušníkov KDH,
okrem
príslušníkov, ak som v tom hluku dobre rozumel, pána
Palku,
alebo tak sa volá, príslušníka bývalého
FBIS? Kto je
v
tejto komisii? To je prvá otázka. Odpoviete na ňu? Nie te-
raz.
Odpoviete?
Prosím, ja vám dám aj ďalšie otázky. Ak
na ne odpoviete
tu,
tak mi potvrdíte, že máte skutočne
úprimný záujem o vy-
riešenie
takzvaného únosu, ja hovorím presunu pána M. Kováča
mladšieho
do Rakúskej republiky. Začnem možno z
niečoho ab-
straktného.
Je taká otázka: Cui prodest? Cui bono? Možno pán
Miklušičák
tiež rozumie, neviem, či študoval
latinčinu, ale
v
každom prípade znamená to... (hlasy
z pléna), ale prosím
vás,
neskáčte mi do reči, ja vám nikdy neskáčem do reči. Ko-
mu
to osožilo? Osožilo to vláde? Osožilo
to Vladimírovi Me-
čiarovi?
Osožilo to Ivanovi Lexovi? Únos alebo presun, do-
hodnime
sa, že zatiaľ to budeme nazývať tak
neutrálne. Oso-
žilo
to opozícii. Osožilo to synovi Michala
Kováča staršie-
ho,
čiže Michalovi Kováčovi mladšiemu. Ocitol sa v bezpečnom
pásme,
v dopredu pripravenom pásme, ktoré sa vybojovalo aj
návštevou prezidenta
niektorých prezidentov zahraničných
štátov,
a naozaj žil - po krátkom pobyte vo
väzení - na zá-
klade
kaucie celkom pokojne, mohol si riešiť svoje veci, mo-
hol
si objednávať svedkov atď. atď. To je pravda, to nemôže-
te
poprieť, taká je skutočnosť.
Čiže
neosožilo to vláde, lebo, samozrejme, na druhý
deň,
vlastne v prvý deň sa pán Čarnogurský opýtal verejne
pána
Mečiara "kde ste boli večer 31. augusta", aby sa do ce-
lého
sveta rozbehla o tom správa. Chcete aj
teraz dupať ako
za
pána Lexu, nechcete počuť pravdu? Veď ste sa vlastne bla-
movali
tým, že ste odmietli vypočuť si fakty o činnosti Slo-
venskej
informačnej služby, že ste tu postávali ako šašovia,
prepáčte
mi za úprimnosť, krútili ste paličkami,
pán Miklu-
šičák
dokonca aj zakrýval tvár pána Lexu, keď
hovoril, atď.
atď.
Nechceli ste vypočuť správu, tak prosím
vás, vypočujte
si
ju teraz, budete mať možnosť na to
odpovedať. Ja miesto-
prísažne vyhlasujem
a každému, kto
mi dokáže opak, som
ochotný
dať to, čo nemám, miliardu dolárov, že
som nespolu-
pracoval
so Slovenskou informačnou službou, ja
som si tieto
fakty urobil
na základe vlastnej intelektuálnej analýzy,
a
teraz ich vám tu predostieram. A keď pán Pittner ako pred-
seda
tejto komisie mi na ne zodpovedne
odpovie, tak prosím,
ja
prijmem argumenty, ako mi pán Mikloško sľuboval, že povie
argumenty
o pánu Remiášovi. Aj k nemu sa
dostanem. Nakoniec
z
toho vznikla blamáž pre pána
Čarnogurského, ktorý tam mu-
sel
zastupovať pána Mikloška. Pamätáš sa, pamätáš sa, Ferko,
pamätáš
sa na to.
Tak teda: Cui prodest? Cui bono? Vy ste túto kauzu vy-
užili
na viacnásobný útok na Slovensko, vy
ste odštartovali
útok
na Slovensko, ktorý sa mal skončiť tragédiou pre túto
vládu,
pripravovali ste viacnásobné aktivity, o ktorých vie-
me,
ja o nich viem a mám o nich informácie. (Hlasy z pléna.)
Kto to zase
vykrikuje, pán Brocka, vy čušte, prosím vás,
lebo
príde ešte na vás, ja som nezabudol...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Slobodník,
prednášajte svoj príspevok
a
nenadväzujte dialóg.
Poslanec D. Slobodník:
Neskáčte mi do reči, pán Brocka. Tak to
bola prvá otáz-
ka,
komu to osožilo - HZDS, alebo opozícii. Ja tvrdím, že
únos,
presun - nehodiace sa prečiarknite -
osožil opozícii.
Opozícii,
pretože sa spustila paľba, neúprosná paľba na vlá-
du.
Pripisovali ste jej, za krk ste jej strkali túto vinu.
A teraz mám ďalšie otázky. Vy ste tu nepovedali celkom
pravdu,
pán Pittner, to som vás počul, vtedy
vaši kolegovia
nedupali.
Prečo odviedli - použime takýto termín - prečo od-
viedli,
prečo sa dostal pán M. K. ml. do
Rakúska 31. augus-
ta?
Ja vám odpoviem. Dostal sa preto, lebo
v ten deň rozho-
dol
mestský prokurátor Bratislavy, že
nepripustí vyšetrova-
nie
M. K. ml. v budove veľvyslanectva Spolkovej
republiky
Nemecko.
A videli ste, že nemáte šancu zahrať túto vec do
autu
týmto činom, že teda treba niečo robiť, pretože to jed-
noducho
nevyjde. Odpovedzte, je to náhoda, že 31. augusta
minulého
roku? Podľa mňa nie.
Ďalšia otázka - niečo z toho, čo hovoril pán Lexa, som
rozumel,
lebo ste tu hučali, nie vy, opakujem, pán Čarnogur-
ský
búchal len tak jemne, ale vaši
kolegovia tam vzadu vy-
krikovali
a búchali, pán Šimko búchal nejakým zošitom, aby
ho bolo
dobre počuť, a poniektorí
tu okolo miništrovali
-
prečo ste tvrdili, hovorím ste, nemyslím vás osobne, prečo
sa
tvrdilo zo strany pána Štefka, že pánu
M. K. ml. - budem
hovoriť
M. a budeme rozumieť, že myslím M. K. ml. - prečo
ste
tvrdili, že vypil jeden a pol litra whisky? Ja som sa
informoval
u lekárov - a sedia tu aj niekoľkí
lekári, možno
aj
z KDH mi to potvrdia, ak nebudú zaslepení nenávisťou ku
mne
a k nám - jeden a pol litra whisky, vodky, borovičky,
slivovice,
čoho len chcete, 40-stupňového ostrého je smrť,
absolútna smrť.
Nie? Tak sa
spýtajte odborných lekárov.
A
v každom prípade, čo sa písalo v novinách, ja mám informá-
cie
len z novín, nemôže mať človek, ktorý
vypil jeden a pol
litra
ostrého, v krvi len 2,3 promile
alkoholu. Nemôže mať.
To
by musel mať aspoň 4,5 alebo koľko.
Ďalšia vec - ja si nemyslím, že pán
Lexa, tu prítomný
šéf,
ktorého obviňujete z tohto činu, preto
ho spomínam, že
pán
Lexa je menej inteligentný ako my všetci, ako tu sedíme.
A
všetci sme Slováci, okrem našich maďarských kolegov, ale
v
tomto prípade to naozaj nemyslím
národnostne, všetci slo-
venskí
kolegovia vedia, že náš národ je citlivý na ublíženie
druhým
ľuďom. Všetci ľudia vedia, že keď sa niekomu ublíži
-
to vy neviete pochopiť, prečo je za Mečiarom toľko ľudí,
ale to
je vaša vec,
chvalabohu, že to neviete
pochopiť
-
prečo sa náš národ stavia za človeka, ktorému sa ublíži.
Prečo si teda myslíte, že Ivan Lexa, keby
to bol uro-
bil,
tak by nepovedal svojim podriadeným:
"Chlapci, ale ne-
opovážte
sa ho dotknúť, neopovážte sa mu vlas na hlave skri-
viť."
Tu sa v správe tvrdilo, že jeho genitálie poškodili
elektrošokmi,
že mu poškodili ľadviny a neviem aké
ešte iné
orgány. To je
paradoxné už samo osebe tým, že po zbavení
nadmerného alkoholu v
hainburskej nemocnici ho
policajným
autom,
pokiaľ som informovaný, odviezli do
Viedne. Policaj-
ným
autom, nie sanitkou, nie ako zraneného, ale jednoducho
už
dočasného väzňa.
A teraz tá základná otázka je práve to, čo povedal pán
Lexa,
ak na toto odpoviete, tak ste vyhrali.
Ak na toto ne-
odpoviete,
všetko, čo tvrdíte, je postavené na
vode. Ako je
možné,
že hainburská polícia, s koho vedomím, z čieho roz-
hodnutia
odovzdala auto Mercedes, ktoré tam bolo
niekde pri
hainburskej
policajnej stanici, otcovi
poškodeného, a toto
auto
bolo 24 hodín v držbe otca poškodeného? Vy ste nakoniec
pracovali
v bezpečnosti, vy to veľmi dobre viete, a všetci
ostatní
sme čítali detektívky, takže to vieme tiež, že za 24
hodín
sa dajú zničiť všetky dôkazy, všetky
odtlačky prstov,
čo
len chcete, dá sa utrieť všetko, že
nezostane tam jediná
stopa.
Viete na to odpovedať, že až po
24 hodinách, bohu-
žiaľ,
nepočul som presne všetko, čo čítal pán
Lexa, ale ho-
vorilo
sa tam o tom, že sa to nejako nedostalo
k dispozícii
orgánom
bezpečnosti?
Ďalšia otázka, ak na ňu odpoviete, máte moje sympatie,
alebo
symfónie, ako sa hovorí - prečo sa
nenašli dvaja vin-
níci
únosu, prenosu, presunu, ja hovorím
presunu, vy únosu,
ktorých
nakreslil pán M. K. ml. vo vyšetrovacej
väzbe, vie-
te,
tie fantomatické portréty, poznáme to zase všetci z fil-
mov
a detektívok, ako sa skladá nos, ústa, brada, oči atď.
Keby
to urobili príslušníci Slovenskej informačnej služby,
tak
nehnevajte sa, neviem, koľko ich je, namojdušu, nemôžem
prezradiť
ani imaginárne čísla, aby som neprezradil štátne
tajomstvo,
ale povedzme, že ich je 20 tisíc, to preháňam,
ale
keby ich bolo 20 tisíc, tak po päť kusov týchto ľudí, po
päť
týchto občanov sa dá predviesť, aby sa navzájom všetci
nepoznali,
a povedať - pán Kováč mladší, je to on? Nie. Ten?
Nie.
Ten tretí? Nie pán Čarnogurský, ale ten tretí, ktorý
bol
v rade, to naozaj nie, pánboh chráň. Je to ten tretí? Je
to
ten tretí? Nenašli sa tí ľudia. Prečo
sa nenašli? Ja vám
na
to odpoviem. Pán M. K. ml.
nakreslil také portréty, aby
sa
nikto nenašiel. Aby sa nikto nenašiel. Pre pána Boha, ne-
robil
to Lexa, nerobila to Slovenská
informačná služba, ro-
bil to poškodený. Nenašli sa. Všetky
noviny, ak sa dobre
pamätáte, v
septembri uverejnili tieto
portréty. (Hlasy
z
pléna.)
Prečo boli do vyšetrovania zapojení tí vyšetrovatelia,
o
ktorých sme hovorili. Pán Šimunič,
podľa mojich vedomostí
-
možno sa mýlim, ale to si zistíme, ak
sa mýlim, usvedčíte
ma,
a ak sa nemýlim, tak si to zistím ja - pán Šimunič bol
vymenovaný za majora
za vašej éry. Neviem, ak to
nie je
pravda,
tak mi to vyvráťte. Pán Jaroslav Šimunič mal od vás,
pán
Pittner, alebo, keď nie od vás, tak od
vašich podriade-
ných,
za vašej éry, pána C. a pána M., aj vy ste tu hovorili
len
skratky, tak ich hovorím aj ja, za
úlohu, aby ho museli
odvolať.
V každom štáte, s výnimkou totalitného
štátu, kto-
rým
Slovensko nie je, napriek tomu, že sa
to snažíte si vy-
myslieť,
v každom štáte by odvolali vyšetrovateľa
alebo vy-
šetrovateľov,
lebo poviem aj o pánu Vačokovi, ktorý na druhý
deň
po začatí vyšetrovania označil
vinníkov, urobil tlačovú
konferenciu,
robil vyhlásenia, ktoré nemali nijaké
podlože-
nie,
a jednoducho sa správal ako sa jeden
profesionálny vy-
šetrovateľ
nemal správať.
Moja teória, samozrejme, teória je taká,
že bol tam do-
sadený,
kým, to neviem, presne na to, aby ho museli odvolať,
a
toto sa potom náhodou objavilo v
trojnásobnom interview
pána
prezidenta v Basel Zeitung, v Berner Zeitung a Salzbur-
ger
Nachrichten okolo novembra.
To bola
súčasť istého ataku na slovenskú
vládu, ktorý
odvrátil,
našťastie, tu za mnou sediaci šéf tohto nášho zbo-
ru
pri inej príležitosti, to poviem tiež,
aby pán prezident
vyhlásil: Bráni sa
vyšetrovateľom konať ich
funkcie. Nuž,
pánu
Šimuničovi nikto nebráni, ale pán
Šimunič skutočne ro-
bil
všetko možné, aby ho odvolali a
aby sa táto argumentá-
cia,
že odvolávajú policajných
úradníkov, ktorí prípad vy-
šetrujú,
mohla zjaviť v zahraničných novinách.
Pán
Vačok sa priznal. Najprv vyhlásil, nepopriete mi
to,
sú to fakty, že pán premiér zasahuje do
jeho vyšetrova-
nia.
Nepovedal ani slovo pri tomto vyhlásení, že chodí za
prezidentom
republiky, aby spolu s ním konzultoval priebeh
vyšetrovania.
Usvedčený vyhlásil: "Áno, chodil
som za pánom
prezidentom
ako za poškodeným." Pán
prezident v tejto veci
juridicky,
pokiaľ poznám veci juris, veci právne,
nebol po-
škodený.
Poškodená bola nanajvýš jeho manželka, jeho deti,
ale
pán prezident je otec a ten už poškodený predsa len ako-
si
nebol. Navyše pán Vačok vyhlásil, odvolal tvrdenie, že
premiér
zasahoval do vyšetrovania, odvolal
sa na to, že on
to
počul alebo kdesi to čítal, alebo ktosi mu to povedal.
Takže
takíto vyšetrovatelia boli
dosadení do tohto prípadu
a
navyše obidvaja títo vyšetrovatelia
dokázali, lebo človek
sa
nemení zo dňa na deň, páni moji,
zúčastňujú sa na vašich
mítingoch,
aj jeden, aj druhý, tvrdia veci, ktoré nemajú ab-
solútne
nijakú logiku a obhajujú svoje postoje. Všetko to
bola
jedna dopredu pripravená spravodajská hra.
Ja
by som vás prosil, keby ste
mi odpovedali, či si
myslíte,
že nejaký Slovák - a teraz naozaj nemyslím na na-
šich
priateľov Maďarov - či by nejaký Slovák - vraciam sa
ešte
k tomu, čo som už povedal - vedel povedať svojmu pod-
riadenému:
Zbite ho, zmláťte ho, nech je mu
čo najhoršie.
Vedel
by? To si myslí pán Kováč, ale to je naivné. (Prejav
nesúhlasu
v sále.) Práve preto, že to neurobil, pretože vie,
že
slovenský národ cíti s tým, komu sa stala krivda, to zna-
mená, že by
sa automaticky postavil na stranu M.
K. ml.
a
zároveň M. K. st.
Ale moje otázky ešte nie sú skončené. Možno, že to nie
je
všetko chronologicky, ale predsa. Výrok rakúskeho súdu.
Viete,
kto svedčil na tomto rakúskom súde? Pán prezident ako
otec
a váš pán Oskar F., neodvážim sa povedať to maďarské
meno,
aby ma neobvinili, že prezrádzam
tajomstvo. Ale pred-
stavte
si spor medzi pánom Čarnogurským a pánom Mečiarom.
Predstavte
si na chvíľočku spor, súdny spor, kde
by vypove-
dali
iba pán Šimko a pán Dzurinda na jednej strane, alebo na
druhej
strane v inom prípade pán Slobodník a pán Hofbauer.
Ako
by sa skončili výroky? Bolo to spravodlivé odsúdenie,
keď
vypovedali ľudia jednej strany,
kde sa vôbec nezobrali
do
úvahy argumenty druhej strany? Je to spravodlivý súd? Za-
myslite
sa nad tým. (Hlasy v sále.) Zamyslite sa. Pán Miklu-
šičák,
zase vy? Preboha!
Teraz na vás otázka, pán Pittner, my sa
poznáme už dáv-
no,
voľakedy ešte na lodi sme rozprávali o Slovensku, nadše-
né
slová o Slovensku, ja si to vážim a
nezabudol som na to.
Preto
sa správam k vám ináč ako k takému pánu Miklušičákovi,
prepáčte
mi, lebo on len vyskakuje a nepovie nič
vecné. Pán
Pittner,
vy ste boli ministrom vnútra. 19. mája 1994 istý
pán,
viem aj jeho meno, nechcem ho tu spomínať, skartoval,
ako
sa vy nazdávate, jediný spis o
Technopole. Vy ste boli
ministrom
vnútra 19. mája 1994. S vaším súhlasom tento pán
B., zase len
prvé písmeno - ináč, ak je
to ten človek,
o
ktorom si to myslím, zúrivý agent Štb a pracovník Štb, na-
vyše
- sa pousiloval za istú odmenu, ktorú tu nebudem spomí-
nať,
skartovať tieto spisy. Vedeli ste o tom
ako minister
vnútra
- o Technopole, myslím spisy o Technopole - alebo ne-
vedeli
ste? Ak ste vedeli, povedzte to, alebo nepovedzte, to
je
vaše právo. Ak ste nevedeli, povedzte to takisto.
Prípad Remiáš je najhanebnejšia vec,
ktorú dosiaľ vy-
myslel
pán Mikloško. Musím ťa osloviť osobne, medzičasom sme
si
potykali. Hovoril si mi, keď sme nahrávali ten rozhovor
v
rozhlase, ktorý vysielali tuším minulú
sobotu alebo pred-
minulá
sobotu: zajtra vystúpime s argumentmi, ktoré jedno-
značne
dokážu, že Remiáš bol zavraždený. A
ja som ti na to
povedal,
ak mi to dosvedčíš: ak mi dokážete, že
bol zavraž-
dený,
čo mi zostáva, len priznať, že máte pravdu, lebo ja
rešpektujem
fakty, rešpektujem pravdu. Fakty sú nielen to,
čo
ja chcem alebo moje hnutie chce,
ale fakty sú fakty. Na
druhý deň si
na tlačovku neprišiel. To je tvoja vec. Pán
Čarnogurský
tam priznal, a napísal to Peter Škorňa v Novom
čase, ktorého nemôžete obviniť zo sympatií
k HZDS, to už
ozaj
nie - Peter Škorňa, že ste tam vlastne
boli trápni, že
ste
predložili pitevný nález a nič viac, že dokonca nebola
pravda
ani to, že jedna guľka bola v tele, ale
pri tele, čo
je
teda dosť veľký rozdiel. Ja si myslím, je to škoda, že
tento
mladý človek umrel, keď ste tu tvrdili,
že dnes alebo
zajtra
bude mať 26. výročie. A ďakujem pánu
Moricovi, že to
tak
ozaj šľachetne povedal. Každého bolí, verte, každého bo-
lí
smrť mladého človeka. Ale ako môžete, je to najväčší zlo-
čin,
ktorého ste sa dopustili, dovoľte mi to povedať, ak ste
bez
dôkazov obvinili vládu, moc, ministerstvo vnútra (môžete
si
vybrať, koho chcete, zase
vyčiarknite) z tohto zločinu,
keď
nemáte dôkazy. Ak budete mať dôkazy, ktoré sú jednoznač-
né
dôkazy, ja sa pokorím a skloním sa pred dôkazmi. Ale pre-
boha
živého, majte toľko statočnosti, že kým
nemáte dôkazy,
neobhajujte
tento zločin. Prečo to robíte? To vám zase po-
viem,
aby do sveta šla správa, aká je táto vláda diktátor-
ská,
aká je táto vláda zločinná.
Dokonca pán Pittner, už som na to reagoval minule, keď
sme
mali tú diskusiu, dokonca zaplietol do
hry aj pána Bélu
Bugára.
A ja som nechal na pána Bugára, aby
odpovedal, lebo
som
zase hral férovo a nepovedal som, čo povedal americkým
diplomatom.
Bol veľmi férový, výnimočne konštatujem.
Nie je
tu,
ale je to pravda. Na priamu otázku predstaviteľov Spoje-
ných
štátov nepovedal, že to bol politický atentát alebo ná-
rodnostný
atentát. Povedal pravdu. A zase ju tu
nebudem ho-
voriť.
Ale vy ste toto zaplietli do toho,
čo sa tu na Slo-
vensku
robí.
Pán Budaj, ktorý sa tu pohyboval, napísal dokonca celý
článok,
ak sa nemýlim do Pravdy, v ktorom
tvrdil, že to bol
politický
atentát. Prečo to robíte? Len preto,
aby ste ško-
dili
Slovensku.
Pán prezident uverejnil 1. mája tohto roku
v Handels-
blatt,
v holandskom denníku, interview o
Slovensku, kde zo-
pakoval všetky
tieto nie pravdivé
tvrdenia, to hovorím
strašne
eufemisticky, lebo ja som už taký, že radšej eufe-
mistický,
keď tvrdil, že nemáte prístup - vy,
opozícia a on
-
do HOP. Viete čo sú to HOP? Hromadné oznamovacie pro-
striedky.
Že nemáte vôbec prístup, že teda ste absolútne vy-
lúčení,
ako keby skutočne len koalícia a neviem kto z koalí-
cie
mohol tam hovoriť. A vyhlasujem vám tu na základe analý-
zy,
že v rozhlasovom spravodajstve, "vládnom", ale v podsta-
te
hovoríme o HOP a HOP je aj rozhlas, v rozhlase, ak rátame
aj súkromné stanice, máte vy, opozícia a prezident 65 %,
a
my 35 %, ak rátame len
"štátny", a vlastne ten, ako sa to
volá,
ten verejnoprávny rozhlas, tak tam je to povedzme 50
ku
50. Akým právom toto rozširujete?
Pán prezident povedal to, čo vy robíte.
Pán prezident
v
tomto interview povedal, že on si myslí, že Slovensko sa
nedostane
v prvom slede do Európskej únie a NATO. A vy to
robíte,
aby sa to skutočne nestalo. Naivne sa nazdávate, le-
bo
skutočne nepoznáte elementárnu masovú psychológiu, naivne
sa
nazdávate, že útokmi na premiéra, útokmi na vládu, útokmi
na
nás, na koalíciu, zmeníte pomer síl v
slovenskej spoloč-
nosti.
Nepodarí sa to, ja sa vôbec neodvolávam na štatistic-
ké
údaje FOCUS-u. Ten si môže vymyslieť, čo chce. Vieme, kto
je
FOCUS, a prinesiem aj o tom dôkazy, nie teraz, lebo to by
som
už veľmi dlho hovoril. Čiže inými slovami, jednoducho
robíte
veci, ktoré škodia Slovensku.
Tam sedí vedľa vás teraz neprítomný,
neviem, kde sa po-
del,
pán Langoš. Vy ste ho zobrali do parlamentu. Pán Langoš
sa
zúčastnil na slovensko-maďarskom
rokovaní za asistencie
maďarských diplomatov v Častej-Papierničke asi
pred dvoma
týždňami
v piatok, sobotu, nedeľu. Priviedol si so sebou pá-
na
Zajaca, priviedol si so sebou pána Tatára. Ak neviete,
kto
sú títo páni, tak vám to
pripomeniem. Je to VPN, ktoré
sa
teraz zakrýva pláštikom Demokratickej
strany. Vy ste ho
priviedli
do parlamentu ako svojho člena, ako ľudí, ktorí,
povedané
najjemnejšie, ako viem, nemajú radi samostatné Slo-
vensko a svoju
šancu pre Slovensko, na ktorú sa pamätáme
všetci, čo sme
v politike, vlastne mienili ako šancu pre
Československo.
Takže
prosím vás, ešte raz k tomu Remiášovi. Keď bude-
te
mať dôkazy, že to urobil niekto z vlády, teda nemyslím
členov
vlády, ale prívrženec vlády, teda ministerstvo vnútra
alebo
už neviem kto, SIS, prosím, predložte ich. Predložte
ich
tak, aby boli nezvratné, a dovtedy je vašou morálnou po-
vinnosťou
nehanobiť tento štát za čin, ktorý neviete, ako
dokázať,
nehanobiť tieto veci, neposielať tam vašich agen-
tov,
aj keď zaodetých do kňazského rúcha.
Mimochodom, pán Flašík. Viete, kto je pán
Flašík? Kama-
rát,
tvoj kamarát, ako mi povedali. Je. Pán
Flašík je farár
v
Lozorne, ktorý nie tak dávno, škoda, že tu nie je pán Hor-
ský,
novinár z Národnej obrody, ktorý vždy hovorí, akú vy
máte
pamäť - pán Flašík nedávno - to je moja profesionálna
novinárska
pamäť - napísal do SME - nie je to viac ako pol
roka, možno to
necitujem presne, ale
význam je zachovaný
-
nesúhlasil som s rozdelením Československa, ja som za Čes-
koslovensko.
Za to ste vy, pán Čarnogurský, dodnes.
Darmo
tvrdíte
po námestiach - Slovensko si nedáme.
Čo ste robili, vy z vášho vedenia, z
vášho nie vedomia,
ale
z vašej iniciatívy, ste prijímali - tam
sedí pán Šimko,
nože
by ste sa mali schovať pod tabuľu, aj vy prídete na rad
-
čo ste robili vo federálnom parlamente, keď ste dvakrát
hlasovali
za zákon - áno, to musí Slovensko
vedieť, to Slo-
vensko
musí vedieť, aby na to nezabudlo, aby na to nezabudlo
-
dvakrát ste robili všetko, aby Slovensko nevzniklo. A tuto
pán
Šimko, aby som ani na neho
nezabudol, sa nadchýnal mí-
lovskou
zmluvou - mám ten článok, môžem ho kedykoľvek uve-
rejniť
- a nadchýnal sa tým (poznámky z
pléna), ale ja nie,
ja
som nebol člen strany, to si len vy myslíte, to nie sú
argumenty,
pán Brocka.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni
poslanci, ste prihlásení
na faktické poznámky.
Poviete
si potom. Pán poslanec, nediskutujte.
Poslanec D. Slobodník:
Povedzte, ako som obhajoval komunizmus, a potom budeme
hovoriť.
Vy ste nás ešte v septembri, vaši
kolegovia to ve-
dia, ale nech
to vie Slovensko, a znovu a
znovu, že ste
v
septembri vo Federálnom
zhromaždení vyhlasovali to, čo
chceme
urobiť, osamostatniť sa, Slovensko, my, to je to Slo-
vensko, za ktoré
teraz bojujete. Tak to sme ako barbari,
ktorí
chceli zničiť Rím. Preboha, musí byť
nejaká politická
konzistencia.
Dobre,
myslím, že som hovoril aspoň toľko
koľko pán
Pittner,
možno trošku viac, ale on mi to prepáči. Ale v kaž-
dom
prípade, ak mi odpoviete na tieto otázky, pán Pittner,
ja
vás beriem veľmi vážne, čestné slovo,
ak mi odpoviete na
tieto otázky, skutočne budete mať body k dobru pre
vašu
správu.
Ak nie, tak výplod, ktorý za súčinnosti
pána Palku,
alebo
tak sa volá ten pán, viete, koho
myslím, bývalý FBIS,
a
ďalší, o ktorých by som chcel vedieť,
kto sú, skutočne je
tendenčná správa, ktorej účelom je zhanobiť
Slovensko. Už
končím.
Slovensko nie je HZDS, samozrejme, to tvrdím tiež,
že
nie je HZDS, ale Slovensko ide dopredu a už sa vám ho ne-
podarí nijakými intrigami, nijakými peniazmi získanými od
všelijakých
inštitúcií zastaviť na jeho ceste.
Verte mi, že
nie.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďalej
je do rozpravy prihlásený pán poslanec Čopík.
Medzitým
sú faktické poznámky, najskôr pán poslanec Čarno-
gurský.
Poslanec J. Čarnogurský:
Pán poslanec Slobodník, opakujem, že počas vykonávania
vysokých
politických funkcií Ivanom Lexom jeho otec Vladimír
Lexa sa stal
jedným z najbohatších občanov Slovenska. Je
najväčším majiteľom veľkomlynov na Slovensku, má významné
postavenie
v Harvardskej investičnej
spoločnosti. Keď vaši
politici
HZDS šírili o mne, ako som bohatol
alebo zbohatol,
dal
som verejný prísľub, že venujem polovicu majetku tomu,
kto
oznámi Kancelárii Národnej rady nejaký
iný majetok než
ten,
ktorý som verejne priznal. Neprihlásil sa nikto.
Pán poslanec Slobodník, keď tvrdíte,
dobre teda, že keď
nie
ja, tak môj brat, synovec alebo niekto
ďalší privatizo-
val,
zbohatol alebo podobne, tak vás
vyzývam, aby ste pove-
dali,
čo privatizoval môj brat, môj synovec alebo nejaká iná
moja
rodina.
A konečne, pán poslanec Slobodník, pokiaľ
ste vo svojom
príspevku
mali vývody ku kauze Michala Kováča mladšieho, mám
na
vás kolegiálnu prosbu, aby ste radšej zostali pri lite-
rárnom
preklade, ale aj v takom prípade mám na vás ďalšiu
prosbu,
aby ste si nezarábali peniaze
prekladaním pamfletov
proti
Solženicynovi do slovenčiny. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Pittner - faktická poznámka.
Poslanec L. Pittner:
Ďakujem
za slovo. Keď som čítal knihu
pána poslanca
Slobodníka
z jeho utrpenia v bývalom Sovietskom
zväze, dlho
som
nevedel pochopiť, ako bolo možné, že všetko, čo bolo tam
také strašné, dokázal prežiť. Postupne, ako
ho poznávam,
prichádzam
na to. Pán poslanec Slobodník vie tak nádherne
fabulovať,
že jednoducho človek by mu vedel
odpustiť všeli-
čo.
Pamätám sa, ako to bolo vo väzení, kde vskutku nám vy-
tvárali
sem-tam náladu len také talenty, ako nám tu teraz
predviedol
pán poslanec Slobodník. Ibaže táto fabulácia má
v
tejto súvislosti jednu zákernú
vlastnosť, sledovanú možno
nie
vedome vami, pán poslanec Slobodník, a
síce že nádherne
dokázala
v priebehu pol hodiny odviesť pozornosť
verejnosti
alebo
parlamentu od tých faktov, ktoré som uviedol. A takým-
to
spôsobom fabulácia vie poslúžiť nielen povzbudeniu ducha,
ale
aj odvedeniu od problému. Ale teraz poďme k veci.
Pokiaľ ide o členov komisie. Keď si pán predseda
Národ-
nej
rady a ďalší ústavní činitelia túto správu prečítajú,
tak
vám dajú jednoznačnú odpoveď, či tí
ľudia, ktorí na tej
správe
robili, môžu byť ľuďmi nejakého
politického aparátu,
alebo
či sú to ľudia, ktorí sú zrejme odborníci. Ak ja tých-
to
ľudí teraz nemenujem, tak len preto, že
si to oni nežia-
dajú.
A nežiadajú si to preto, lebo sa obávajú o svoj život.
Taká
je situácia na Slovensku. Nedramatizujem, pán kolega,
ale
budete mať možnosť presvedčiť sa o všeličom.
Chcem teraz povedať na svoju česť, že
v komisii okrem
mňa,
ktorý som člen KDH, v komisii z KDH nikto nie je. To
vám
hovorím na svoju česť. Teraz pokiaľ ide o to, komu to
osožilo.
Táto otázka od začiatku bola taká, že vlastne nie
pán
Čarnogurský, ale zhodou okolností ja
som náhodne bol na
túto
vec požiadaný hneď po tomto čine.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, máte ešte 30 sekúnd.
Poslanec L. Pittner:
Tak
nemôžem potom odpovedať na tie otázky,
ktoré mi
dal,
ale musím všeobecne konštatovať,
že nie je pravda, že
som ja povýšil
majora Šimuniča, ale týždeň
predtým, než
dostal prípad, bol
povýšený iným ministrom,
ktorý po mne
nastúpil.
Nie je pravda, že som zariaďoval nejakú skartáciu,
alebo
o nej vedel. To sú vyslovené fabulácie, ktoré nezodpo-
vedajú
ani logike, pretože až 18. novembra
1994 sa vyskytlo
meno Kováča
mladšieho a ja
nie som prognostik, aby som
predvídal,
a potom aparát ministerstva má svoje zákony.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán
poslanec, ďakujem pekne.
Pán poslanec Kňažko je
prihlásený s faktickou
poznámkou. Ak pán poslanec
Pittner
chce,
môže sa prihlásiť znova.
Poslanec M. Kňažko:
Ďakujem. Dovolím si iba telegraficky
reagovať na vystú-
penie
pána Slobodníka.
Odpusť,
Dušanko, hovoril si
s nami tak familiárne,
priateľsky,
až tak, ako keby sme sedeli niekde pri dobrom
pive.
Možno sa mi podarí tiež tento tón. Ale
zásadne, neber
to
ironicky, mal si povedať niečo k správe
o Slovenskej in-
formačnej
službe a k vystúpeniam. Skús si zobrať prepis, kde
si
začal, o čom všetkom si hovoril, kde si
skončil, a možno
po
priateľskom rozhovore so svojím psychológom sa dozvieš,
čo
si vlastne chcel povedať. Nemyslím to teraz zle, ale skús
si
urobiť tento malý test. Obídem
cynizmus, skutočne krajný
cynizmus,
kde si hovoril o tom, ako keby to bola
nejaká se-
lanka,
čo prežíval Michal Kováč mladší na
ceste do Hainbur-
gu,
v Rakúsku a tak. Keby si naozaj po tom
tak veľmi túžil,
nuž
tak určite I. L., starý and company, ti
môžu sprostred-
kovať
takýto zájazd.
Keď hovoríš, že rád používaš fakty, a
hovoríš napríklad
o
whisky, hovoríš o tom, že Slovák by
nemohol byť zlý, lebo
tento s l o v e n s k ý n á r o d (citované pateticky),
hovoríš
o zasahovaní do vyšetrenia, tak naozaj
len telegra-
ficky.
Zasahovanie do vyšetrovania si
predstavujem asi tak,
keď
napríklad premiér Mečiar už v septembri
povie, že to je
samoúnos,
6 dní predtým, ako ten, kto to za samoúnos označí,
už
je vybratý ako niekto zo stredného Slovenska, a naozaj sa
to
podarí. Nuž ak toto nie je zasahovania do vyšetrovania,
tak
mi uveď presvedčivejšie príklady. Národ
slovenský vraž-
dí,
lúpi ako každý iný národ. Keby to tak nebolo, načo by
nám tu
vôbec bolo ministerstvo vnútra a orgány
činné
v
trestnom konaní, keby sme boli tzv.
holubičí národ, alebo
ako
sa to hovorí. Ale mnoho príkladov,
ktoré si uvádzal ako
fakty,
sú zlé príklady. Pozri sa do Guinessovej knihy rekor-
dov,
koľko je svetový rekord v pití whisky. Zistíš, že to je
niekoľko litrov a
tí ľudia žijú. To tiež nie je argument
-
takéto, odpusť, táraniny.
Dostal si sa aj k verejnoprávnosti. Nuž
Slovenská tele-
vízia
odvysielala prvý anonym - pirátske
vysielanie v deji-
nách
demokracie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, máte 30 sekúnd.
Poslanec M. Kňažko:
Ja si
myslím, že Vladimír Mečiar
postúpi asi na piate
miesto
v hodnotení vzťahu k médiám, hneď za vrahov a zločin-
cov.
A okrem toho nadávaš na VPN. Keby
nebolo VPN, možno by
tu
nebol ani tento parlament. Takže to nie je nadávka - VPN.
A len posledná otázka a skutočne končím.
Ak je pravdou,
keď
hovoríš, pre koho je to dobré, že sa tento únos uskutoč-
nil, že
to naozaj zorganizoval ten "hnusný"
prezident,
vlastného
syna dokaličil a odviezol, prosím vás, prečo ste
ho
hneď nevyžiadali späť. Prečo? Odpovedz si na túto otázku.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne, 3 minúty uplynuli. Pán
poslanec Hofbauer
-
faktická poznámka.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem, pán predseda. Dovoľte k pánu
Čarnogurskému.
V deväťdesiatom roku, keď sme podpisovali
družobnú spo-
luprácu
Bratislava a Cleveland, Katolícka jednota v Cleve-
lande
nám položila takú čudnú otázku, či sme šťastlivo do-
stali
70 tisíc dolárov, ktoré vyzbierali pre
Čarnogurských.
Úprimne povedané, nevedel som na to zareagovať a takisto
nikto z môjho
sprievodu. Boli sme z toho trochu udivení.
A
potom, keď títo pýtajúci sa
zistili, že nie sme stúpenci
KDH, snažili sa
to zahrať nejak do stratena. Takže táto
otázka,
žiaľ, i vtedajším našim hostiteľom
zostala nezodpo-
vedaná
a neviem ju zodpovedať do dnešného dňa.
Čo sa týka pána, pre ktorého sme tu stáli
čestnú minútu
na
začiatku, a to hneď dva razy, život takých spolupracovní-
kov
je veľmi vratký, lebo po splnení úloh, na ktoré boli ur-
čení,
sa stávajú hrozivo nebezpeční pre tých,
ktorým poslú-
žili,
nie pre tých, proti ktorým svedčili. Práve tí, proti
ktorým
svedčili, majú existenčný záujem na ich zachovaní. Ja
sa
skôr divím, že mu nebola poskytnutá
ochrana a nebol sta-
rostlivo
strážený, aby sa mu vlások na hlave neskrivil, pre-
tože
nie vládna strana mala záujem, aby tento pán už viac
neprehovoril,
ale ktosi iný.
A ešte k otázke, ako je možné, že prišlo
k takej dekon-
špirácii
tajných služieb na Slovensku.
Dávali ste za vzor,
že
v Nemecku k takému čomusi neprichádza. Pochopiteľne, že
nie,
však o tom ste sa mohli nezištne poradiť so štátnym mi-
nistrom
pre koordináciu tajných služieb,
čo ste boli v Ne-
meckej
spolkovej republike pred Vianocami minulého roku.
V Nemecku je tá situácia trošička iná. V
Nemecku nefun-
guje
KDH a neexistuje tam KDH v takých
bojových a nenávist-
ných
parametroch, ako je na Slovensku. V Nemecku nepôsobí
bývalá
akási kvázifederálna bezpečnostná
informačná služba,
ktorá
bola budovaná proti Slovensku.
Neexistujú a nepôsobia
tam
reziduálne zvyšky bývalej
federálnej ochrany ústavných
osôb.
Koho chráni, aké ústavné osoby? Tento stav v Nemecku
nemôže
nastať preto, lebo Nemci nie sú proti Nemecku. Nemôže
ten
stav nastať, pretože Nemci nie sú
proti Nemcom, nie sú
v
službách proti vlastnému štátu,
nie sú zainteresovaní na
spochybnení
vlastného štátu vo vzťahu k európskym štruktú-
ram,
atlantickým štruktúram a nie sú postavení tak, že boju-
jú
proti hospodárskej prosperite vlastného
štátu. A to ste
vy.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
S faktickou poznámkou ešte vystúpi pán
poslanec Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predseda, chcel by som
odpovedať pánu Slo-
bodníkovi,
ktorý tu previedol niekoľko krkolomných
slovných
spojení.
Pán
predseda zahraničného výboru,
vy ste verejne na
pôde parlamentu,
na verejnom zasadnutí spochybnili súdne
rozhodnutie
Krajinského súdu vo Viedni. Nehanbíte
sa za ta-
kúto
škodu, ktorú robíte Slovensku? Hanbite sa.
Po druhé - pán poslanec Slobodník, vy ste
vedeli o tom,
ako
bol zmlátený doktor Demidov v Martine policajnými prí-
slušníkmi?
Kto im dal príkaz na to, aby mu
zhmoždili oblič-
ky
tak, že močil krv, že mal úder do srdca, pri ktorom padol
do
bezvedomia, a mal dokázaný opuch mozgu,
absolútne jasný,
na
počítačovej tomografii?
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Bol totálne opitý.
Poslanec R. Kováč:
Totálne opitý sa nemôže udrieť do
obličiek tak, aby kr-
vácal.
Pán predseda, skúste sa kopnúť do obličiek, aby ste
krvácali.
To medicínsky nie je možné.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nie, len môže opitý padnúť.
Poslanec R. Kováč:
Môže
padnúť, ale vtedy mal putá a
bol v priestoroch
bezpečnosti.
Hovorím len o tom, že nie sme žiaden holubičí
národ.
A keď chcete iný dôkaz, môjho otca vo väzení kázali
zmlátiť
eštébáci a boli to Slováci, slovenskej národnosti,
a
môj otec bol tiež Slovák. Takže Slovák Slováka pokojne bu-
de
trieskať. To je druhá odpoveď.
Tretia odpoveď - pán poslanec Slobodník,
poznáte analý-
zu
zastúpenia politických strán v
Slovenskej televízii tak,
ako
ju Rada pre Slovenskú televíziu
oznamovala na zasadnutí
výboru
pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, kde konštatova-
la,
že opozícia tam má malý priestor?
Poznáte? Ak nie, tak
sa
s ňou zoznámte. To nie je konštatovanie opozície, ale Ra-
dy Slovenskej televízie. A to
je rada, ktorá je zložená
z
vašich ľudí.
A nakoniec ste ešte mali otázku, prečo nestrážili toho
človeka.
Túto otázku mal, myslím, pán Hofbauer. Ale strážila
ho
Slovenská informačná služba, pán Hofbauer, strážila. Však
neďaleko toho výbuchu bolo identifikované auto
Slovenskej
informačnej služby, však to všetci dobre
viete, a vieme,
ktoré
auto to bolo.
Dovoľte na záver jednu vec, kde sa
všetci, vážení páni,
mýlite. Vy
si zmiešavate pojem
vláda Vladimíra Mečiara
a
Slovensko. Vy si zmiešavate pojem HZDS a Slovensko.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte máte 30 sekúnd.
Poslanec R. Kováč:
Slovensko je niečo iné ako táto vláda.
Slovensko je
krajina,
kde žijú ľudia, ktorí s touto vládou hlboko nesú-
hlasia,
ale žijú tu, milujú túto vlasť a chcú, aby bolo Slo-
vensko
samostatné, ale majú inú predstavu o tom, ako má Slo-
vensko
vyzerať.
A ešte na záver, pán poslanec Slobodník,
ten váš cyniz-
mus,
ktorý ste prejavili v otázke cui bono a
v otázke alko-
holu.
Vidieť, že nie ste lekár a máte od toho
veľmi ďaleko.
Totiž
alkohol, keď sa vypije, tak sa hneď vylučuje, a keď ho
vypijete
pred 5 alebo 6 hodinami, môžete mať 3 promile alebo
4
promile a skončíte na dvoch. Viete, v
medicíne to je tak.
Prečítajte
si základné poučky. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Kočnár je ešte prihlásený s faktickou po-
známkou.
Poslanec M. Kočnár:
Stretávam sa a, bohužiaľ, stále viac s našimi spoluob-
čanmi,
ktorí stratili vieru vo vlastnú budúcnosť. Stratili
perspektívu,
nevedia, ako budú ďalej žiť. Ja som si
myslel,
že
my poslanci sa budeme starať o osud týchto ľudí. Bohu-
žiaľ,
nevidím a nepočujem ani zmienku o tom, ako zle sa žije
našim
spoluobčanom. Namiesto toho sa stále
častejšie mrvíme
v
špine. Sú tu pre mňa až nepochopiteľné vyjadrenia ľudí,
o
ktorých som si ešte v nedávnej
minulosti myslel, že sú to
inteligentní
predstavitelia tohto národa. Chcel by som veľmi
poprosiť
vážené kolegyne a kolegov, nezasievajme
ďalšie ne-
priateľstvo
medzi našich spoluobčanov. Sú už dosť
rozdelení
a
nechcime, aby stratili aj poslednú
iskierku úcty voči
svojmu
zákonodarnému zboru.
Priebeh prednášania správy riaditeľom
Slovenskej infor-
mačnej
služby pánom Lexom v rokovacej miestnosti snímali te-
levízne kamery. Čo
povedia naši spoluobčania, keď uvidia,
ako
tu rokujeme? Kto sa ku komu pridá? Dokedy si to budú
medzi sebou vybavovať iba ústne? Naozaj by som vás veľmi
prosil, aby sme
mali zodpovednosť za tých, ktorí nás sem
dostali.
Ja si myslím, že si to zaslúžia.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Gaulieder - faktická
poznámka.
Poslanec F. Gaulieder:
Pán predseda, mal by som na vás jednu
požiadavku, aby
ste
usmerňovali rozpravu konkrétne na
správu riaditeľa Slo-
venskej
informačnej služby, pretože osobne si myslím, že vec
rôznych
vyšetrovaní trestných činov predsa spadá do kompe-
tencie
iného ministra, ministra vnútra pána
Hudeka. Tiež si
myslím,
že osobné invektívy neboli predmetom správy riadite-
ľa
Slovenskej informačnej služby.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ak ste
počuli tú správu vy, potom áno,
ale ja som ju
nepočul,
tak sa mi ťažko usmerňuje.
Poslanec F. Gaulieder:
Ja som tú správu na rozdiel od vás počul.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Gaľa.
Poslanec M. Gaľa:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Pán
poslanec Slobodník, vo
svojej reči ste hovoril
o
tom, že termín "presunutia" Michala Kováča mladšieho do
Hainburgu
- deň 31. 8. 1995 nebol vybratý náhodne. Tvrdili
ste,
že tento termín bol vybratý v súvislosti s tým, že bra-
tislavský
mestský prokurátor práve v tento deň neumožnil vy-
šetrenie
Michala Kováča mladšieho na nemeckej ambasáde. Pre-
to
bol - použijem váš termín - Michal Kováč mladší "presunu-
tý"
do Hainburgu práve v tento deň. Opakujem teda v súvis-
losti
s tým, čo hovorím a čo ste povedali vy,
otázku, ktorú
už
opakoval aj Milan Kňažko pred chvíľou, prečo vláda Slo-
venskej
republiky nežiadala vydanie Michala Kováča mladšieho
na
Slovensko, okrem iného aj preto, aby bolo umožnené jeho
vyšetrenie
v Bratislave. To po prvé.
A po druhé - pán poslanec Slobodník, myslím
si, že ak
niekto
v tomto parlamente náhodou nerozumie
slovám typu cui
bono
alebo spojeniam typu cui bono, cui
prodest, nemusí byť
ešte
beznádejný nevzdelanec. To na obranu
kolegu Jožka Mik-
lušičáka,
ktorý je geológ, má svoju profesiu a k
nej prime-
rané
vzdelanie. Jozef si určite o vás nemyslí, že ste ne-
vzdelaný, keď neovládate zloženie chalkopyritu,
andezitu,
čílskeho liadku,
mastenca, fluoritu, apatitu alebo iných
hornín.
Myslím si, že takéto invektívy typu vzdelaný, ne-
vzdelaný
nepatria na pôdu tohto parlamentu. Každý máme vzde-
lanie
určitého typu a zároveň každý môžeme hovoriť k veciam,
ktorým
nemusíme rozumieť z titulu svojho vzdelania,
ale sme
poslanci
a môžeme hovoriť aj o veciach, ktoré sa týkajú pre-
rokúvanej
témy.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte stále faktické poznámky - pán
poslanec Fogaš.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
chcel by som vás vyzvať, aby sme sa vrátili k veci. Ak
by sme
totiž skutočne fungovali
v normálnom parlamente
a
v normálnej atmosfére, nepochybne po
vystúpení pána Ivana
Lexu
by vystúpil pán Urban, ktorý je šéfom
nášho Osobitného
kontrolného orgánu. Očakával som totiž, že si vypočujeme
správu,
ktorá nás bude informovať, ako
Slovenská informačná
služba
ako štátny orgán plní svoje úlohy vo
veciach ochrany
ústavného
zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu
podľa
zákona, ktorým sa má riadiť. Namiesto
toho sme si vy-
počuli viac-menej
politický názor Slovenskej informačnej
služby
na súčasnú situáciu u nás.
Preto sa
pýtam, keď sa riaditeľ sa zúčastnil
na všet-
kých
zasadnutiach Osobitného kontrolného orgánu a predkladal
požadované
správy, ako Osobitný kontrolný orgán
kontroloval
štatút Slovenskej informačnej služby a
jeho dodržiavanie,
ako
sa čerpal rozpočet Slovenskej
informačnej služby v po-
slednom období. Veď
pre túto inštitúciu bolo schválených
759
588 tisíc korún. O tom sme sa nedozvedeli ani pol slova.
Myslím
si, že to by nás malo zaujímať, pretože
je to nakla-
danie
aj s peniazmi našich daňovníkov.
Vôbec nič sme sa nedozvedeli o tom, ako sa dodržiavajú
interné
predpisy, teda zameranie, organizačná štruktúra jed-
notlivých
zložiek, a ako si plnia svoje povinnosti, či bolo,
alebo
či nebolo zneužívanie či
používanie osobitných pro-
striedkov
Slovenskej informačnej služby, a vôbec
sme sa ne-
dozvedeli ani o
tom, ako ďalej chce Slovenská informačná
služba
z hľadiska perspektívy pôsobiť v tejto spoločnosti.
Vyzývam
vás preto, pán kolega Urban, aby ste k
týmto veciam
zaujali
stanovisko, i celkove k správe, ktorá bola predlože-
ná.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja. Ešte raz pán poslanec
Pittner.
Poslanec L. Pittner:
Keďže tu bola od viacerých poznámka, že
sa treba vrátiť
k
tomu, čo tu pán Lexa hovoril, musím, žiaľbohu, konštato-
vať,
mám tu pred sebou záznam toho, čo vravel, že tých in-
vektív
je tu celá hŕba. Keď sa obmedzím len na moju osobu,
mňa
tu tituluje ako "pánu generálovi odporúčam zmenu terapie
-
prejsť od liečby plochých nôh k liečbe psychických funk-
cií".
Nuž, ak mám jediné na sebe čosi zdravé, tak sú to prá-
ve
nohy. A vy veľmi dobre viete, ako na ľudí "dobre" pôsobí,
keď
o niekom povieme, že má ploché nohy, čo by som si ale ja
vo
vašom prípade mohol exaktne
dovoliť povedať. Ale pokiaľ
ide
o môj problém, prečo som nebol na vojenčine, keď siahne-
te
do svojich archívov, zistíte, prečo nie -
pre dôsledky
mučenia
a pre poruchu srdcového svalu. Preto,
pán Lexa, nie
pre
ploché nohy.
A ďalšia pozoruhodná poznámka: Za pozoruhodné tiež po-
važujem
"verejné chválenie poslancov
Ladislava Pittnera
z
kontaktov na spravodajské služby iných
štátov". Čo to je,
ak
nie bohapustá invektíva a drzá lož?
Odkiaľ to máte? Čiže
chcem
povedať, že takýmto spôsobom, žiaľbohu, správa namies-
to
toho, aby bola vecná, bola plná invektív, medziiným aj na
mňa.
Ale v rýchlosti, pán poslanec Slobodník,
ešte vám odpo-
viem.
Nie major Šimunič sa usiloval dostať do
civilu. To by
sme
mohli povedať potom v tejto súvislosti,
a to sú zásahy
Slovenskej informačnej služby, aj o
majorovi Vačokovi, aj
o
podplukovníkovi Lamačkovi, i o podplukovníkovi Šátekovi,
i
o podplukovníkovi Luzortovi, ktorí tým,
že sa do tejto
kauzy
snažili vniesť jasno, sú už dnes
všetci v civile, až
na
jedného. Čo to je, ak nie hrubé
zneužitie funkcie verej-
ného
činiteľa, ale nielen pána Lexu?
A záverom vám v krátkosti môžem povedať
len jedno. Celá
správa
sa opiera o výsledky vyšetrovania, a
nie náhodne ma-
jor
Číž uložil túto správu už nie s tým, že by sa bol potvr-
dil
samoúnos alebo že by sa bol potvrdil
únos, ale jednodu-
cho
s tým, že obidve tieto verzie, ako ich spracoval, potre-
bujú
ďalšie došetrenia. A tým je potvrdená vierohodnosť aj
našej
správy. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pán poslanec Dzurinda.
Poslanec M. Dzurinda:
Pán
poslanec Slobodník, aj ja som si
všimol, že ste
spochybnili
rozhodnutie nezávislého viedenského súdu. Pripo-
mínam
vám, že pán premiér mesiac pred týmto
rozhodnutím ve-
rejne
vyhlásil, je to v dennej tlači zaznamenané, že Sloven-
sko
aj on prijme akékoľvek rozhodnutie viedenského súdu ale-
bo
rakúskych súdov, pretože vie, že rakúske súdnictvo je ne-
závislé.
Len čo vám však verdikt súdu nešiel popod nos, roz-
právate
to, ako rozprávate. Vy ste dnes
jednoducho spochyb-
nili
objektívnosť rozhodnutia tohto súdu. To
ste presne vy,
to
je HZDS, to je ten parný valec. Ak niekomu nevonia jeho
dym,
tak ho jednoducho pod heslom starostí o Slovensko zval-
cujete.
Preto trpíte tajnú službu, pretože
zatiaľ vám vyho-
vuje, preto trpíte nič nevidiaci Osobitný
kontrolný orgán
atď.
atď.
Druhá poznámka - pán poslanec Slobodník,
mne sa pred
časom
dostala do rúk jedna z kníh,
ktorej názov ani autora
si
nepamätám, ale môžem ju zajtra priniesť, aj výpisky som
si
urobil. Vy ste urobili doslov k tejto
knihe, ak ma pamäť
nezrádza, v roku
1973. Ústrednou myšlienkou vášho
doslovu
je,
že hovoríte, že konečne autor pochopil a konečne svet
pochopil,
že nastal koniec éry súkromného vlastníctva. Na-
stal
koniec éry súkromného vlastníctva,
konečne to pochopil
aj
autor tejto knihy a pod socialistickým vlastníctvom všet-
ko
na svete bude dobré. Aj vy ste to dnes
povedali, necitu-
jem
presne, ale myslím, že ten význam je. Zajtra vám ten vý-
pis
z tej knihy prinesiem, ak si želáte.
Pán
Slobodník, trvalo 17 rokov, kým sa
ukázalo, ako
trápne
ste sa splietli. Som rád, že sa robia záznamy z na-
šich
rokovaní, som rád, že bude záznam
aj z dnešného vášho
vystúpenia,
a pevne verím, že nepotrvá dlho a ukáže
sa, ako
trápne
ste aj dnes vystúpili. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte raz pán poslanec Čarnogurský.
Poslanec J. Čarnogurský:
Pán poslanec Hofbauer, dnes som prvýkrát
počul o akých-
si
70 tisícoch dolároch údajne z Clevelandu. Pán poslanec,
špeciálne
pre vás obnovujem svoj verejný prísľub
a hovorím,
že
ak som buď ja alebo KDH dostalo
sumu, či 70 tisíc dolá-
rov,
alebo akúkoľvek inú sumu v dolároch, či z Clevelandu,
alebo
z USA vôbec, tak polovica je vaša.
Ku kauze Remiáš. Páni kolegovia, vyšetrovanie ešte nie
je
skončené, vydržte, vydržte.
A pán poslanec Slobodník, vy ste tvrdili,
že moja rodi-
na
privatizovala. Ja som vás potom vyzval,
aby ste teda po-
vedali,
kto a čo. Myslel som si, že sa objaví na tabuli vaše
meno,
ale vy tam nie ste, tak čakám, kedy už poviete, čo mo-
ja
rodina sprivatizovala.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte predseda výboru pán Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem pekne. Chcel by som sa vyjadriť k poznámke pá-
nov poslancov Kováča a Dzurindu, keď
hovorili o tom, kto
spochybňuje
rozhodnutie rakúskeho súdu a kto nie.
Ja sa do-
mnievam,
pán poslanec Dzurinda, že vy
spochybňujete rozhod-
nutie
rakúskeho súdu, pretože povyšujete dôvody tohto roz-
hodnutia na výrok
tohto súdu. Výrok rozhodnutia
rakúskeho
súdu bol o
niečom inom a dôvody - to
je zase niečo iné.
A
keď už hovoríte o tejto problematike,
dovoľte, aby som aj
ja
vyjadril spochybňujúce stanovisko
ľudsky, myslím si, že
je
to normálne a prijateľné. Sám som
si s veľkým rešpektom
a
s veľkým záujmom prečítal
zdôvodnenie tohto rozhodnutia,
ktoré
bolo publikované, myslím, v denníku
SME. V tomto den-
níku
skutočnosť, že štátne orgány mali účasť na odvlečení
Michala
Kováča mladšieho, pozostávala na troch dôkazoch. Pr-
vým
dôkazom bola výpoveď podozrivého, druhý dôkaz bola výpo-
veď otca podozrivého a tretí dôkaz spočíval vo výpovedi
svedka,
ktorého ešte predtým omilostil otec podozrivého. Do-
voľte
mi povedať, pretože sám som bol niekedy
sudcom, že ak
by
som ja mal ako sudca rozhodnúť na základe týchto troch
dôkazov,
ktoré sú subjektívne ladené, a na základe iba tých-
to
vyvodiť právny názor, že asi by som sa taktiež musel han-
biť.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa Lazarová.
Poslankyňa Z. Lazarová:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
keď počúvam túto diskusiu a keď som sledovala ten cir-
kus,
čo bol pri prednesení správy o plnení úloh Slovenskej
informačnej
služby pánom Lexom, riaditeľom Slovenskej infor-
mačnej
služby, je mi skutočne veľmi smutno.
Voliči nám dali
svoj hlas preto,
aby sme Slovensko viedli vpred, aby sme
Slovensko
reprezentovali v tom dobrom slova zmysle. To, čo
sa
tu predvádza dnes, a žiaľ nielen dnes, ale dnes obzvlášť,
je
naozaj niečo také otrasné, že by som sa
nečudovala, keby
voliči
povedali, že týchto poslancov, čo tu sedia, bez ohľa-
du
na to, koho sa to týka, už nikdy voliť nebudú. Prosím vás
pekne,
my sa tu navzájom osočujeme, čo kto kedy napísal pred
20 rokmi. Veď
to je smiešne. Kto čo sprivatizoval - ešte
smiešnejšie.
(Prejavy nesúhlasu v sále.) Tak chceme privati-
zovať,
chceme tú privatizáciu, či nechceme? Ak nie, tak ja
som
potom za. Nech sa znovu všetko zoštátni a bude po priva-
tizácii.
Nebudeme sa tu aspoň hádať. Vari to bude vôbec naj-
lepšie
riešenie, lebo to, čo sa tu
prezentuje či z jednej,
či
z druhej strany, je naozaj nedôstojné nášho parlamentu.
Ja
sa nechcem nikoho zastávať, ani jednej,
ani druhej stra-
ny.
Prosím vás, čo si tu predhadzujete navzájom privatizá-
ciu?
Tak buď táto spoločnosť privatizovať chce, alebo ne-
chce,
z takéhoto hľadiska sa na to pozerajme.
Ale
chcem sa vrátiť teraz k samotnému
prípadu Kováč
mladší.
Prosím vás pekne, pozrime sa na to objektívne. Žiaľ,
stalo
sa to, že na syna nášho prezidenta bol
Interpolom vy-
daný
zatykač. Je to veľká hanba nielen pre prezidenta, ale
aj
pre Slovensko. Prosím vás pekne, prvou povinnosťou jedné-
ho
čestného prezidenta by bolo zobrať synáčika na mníchovskú
prokuratúru
a zistiť reálny skutkový stav. Keď je vinný, vy-
viesť
z toho dôsledky, keď je nevinný, tak
vyvrátiť obvine-
nie.
Akým právom takto prezident poškodzuje
dobré meno Slo-
venska...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa, máte 30 sekúnd.
Poslankyňa Z. Lazarová:
...a dostáva ho do tejto
nezávideniahodnej situácie iba
z
toho dôvodu, že jeho syn sa dodnes
nedostavil na mníchov-
skú
prokuratúru? Nebolo by ani únosu, ani
samoúnosu, neboli
by
ani tieto nechutné situácie, keby si pán prezident splnil
svoju
povinnosť a svojho syna primal dostaviť sa na mníchov-
skú
prokuratúru.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa, 3 minúty uplynuli.
Poslankyňa Z. Lazarová:
Slovenský národ má právo mať prezidenta s
čestným mo-
rálnym
profilom a prosím aj pánov poslancov z
opozície, aby
toto
zobrali do úvahy.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem, pán predseda.
Pán Čarnogurský, mňa absolútne nezaujíma,
či tá histor-
ka
z Clevelandu bola vymyslená, alebo nevymyslená, či ste
doláre
dostali, alebo nedostali, len mi to
zavŕtalo hlavou,
pretože
takáto otázka nám bola položená a nevedeli sme na
ňu
odpovedať. Úprimne by som vám želal, aby tie peniaze sku-
točne prišli. Ale
mňa skôr mrzí, že ste nezareagovali na
niečo
iné, na vašu misiu v Nemecku a vaše rokovania s minis-
trom
pre koordináciu nemeckých tajných
služieb a na všetky
vystúpenia a špinenia
zo strany KDH na Slovensko, nie na
Slovákov, nie na
Mečiara, ale na tento štát, na všetkých
obyvateľov
tohto štátu, pretože vy vedome a zámerne poško-
dzujete
absolútne všetkých obyvateľov, či
volili nás, alebo
či
dokonca volili vás. Takže to ma mrzí.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Slobodník.
Poslanec D. Slobodník:
Pán
poslanec Čarnogurský, ja
viem, čo vedia všetci,
a
nechce sa mi to teraz nejako tu rozvádzať. Môžeme si to
vydiskutovať. Poviem
vám to obrazne, všetci jeme
chlieb
a
všetci máme peniaze, menej alebo viacej. Nie je to dosť
-
dva veľké podniky, ktoré váš
synovec sprivatizoval? Ale
o
to nejde, všetci to vieme. (Hluk v
sále.) Prosím vás, ne-
vyskakujte.
A ešte niečo, pán Dzurinda. Mohli by ste
mi povedať, čo
ste
robili od roku 1968 - ja to
nechcem vedieť, to je taká
rečnícka
otázka - od roku 1968 doteraz?
A pán Čarnogurský, dovoľte mi, veď neskáčte, ja sa vám
naozaj
čudujem. Pán Čarnogurský, vy ste boli podnikový práv-
nik,
pravdaže, pán Čarnogurský, vy ste ako podnikový právnik
nikdy
za svojej éry predtým, ako vás vylúčili
z právnictva,
myslím
na tú staršiu éru, nikdy neobhajovali
Československú
socialistickú republiku, alebo ako sa vtedy volala.
Takže
nevylučujem,
že som niečo napísal doslovne, ale keď už chce-
te
analyzovať moju literárnu činnosť, pán
Dzurinda, najskôr
si
sadnite nad časopis Nové slovo, kde ako jediný nestraník,
externý
spolupracovník som mal dlhé roky
rubriku o situácii
v
Rusku, v Sovietskom zväze, a o situácii - volalo sa to Bez
okolkov,
kde som analyzoval situáciu v Československu.
To, čo mi pán Mikloško často
opakuje, že som spomenul
raz
Jakeša, áno, možno som aj spomenul, neviem o tom, ale
pomaly
z toho bude, že som napísal knihu o Jakešovi alebo
oslavnú
báseň na Jakeša. Nenapísal som ani knihu, ani báseň.
Takže neútočte na
mňa, to sú smiešnosti, to sú
skutočne
smiešnosti.
A spomínať tú pána Demidova, to už je už celkom od ve-
ci.
Páni lekári z opozície, rozprával som sa so súdnym leká-
rom.
Súdny lekár, ktorý vyšetruje stovky
smrtí, mi povedal:
poldruha litra alkoholu vypiť za krátky čas je smrť,
je
smrť,
a nemôže sa stať, že by vyšiel z toho
len takpovediac
s
malou opitosťou.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Páni poslanci, chcem vás požiadať, aby sme
navzájom
na seba neútočili, nerozprávali, stretneme sa vonku
a
tam si to povedzme medzi sebou. Prosím, aby rozprava vyze-
rala
tak, že je k téme. Pán poslanec Kňažko, nech sa páči.
Poslanec M. Kňažko:
Ďakujem za slovo, chcem reagovať len
dvoma vetami.
Pán kolega Brňák, vy ste ako právnik uviedli tri argu-
menty, tri dôvodné
podozrenia, prečo krajinský súd
zaujal
toto
stanovisko, ale to dominantné ste neuviedli. Neviem, či
ste
nechceli, alebo ho naozaj nepoznáte. Podstatné je, že
krajinský
súd pojal podozrenie, že v tom boli zainteresované
štátne
orgány, pretože štát si nesplnil svoju základnú po-
vinnosť a nebránil
ľudské práva svojho občana, ktorý bol
proti
svojej vôli zavlečený do zahraničia. Z
toho sudca vy-
vodil,
že ho nebránil štát preto, že
zrejme v tom boli za-
pletené štátne orgány. Toto je hlavný
dôvod, o čo opiera
svoje
podozrenie krajinský súd.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pán poslanec Filkus.
Poslanec R. Filkus:
Najprv tri otázky pánu Ivanovi Lexovi.
Prvá, či správa bola predtým predložená
Osobitnému kon-
trolnému
orgánu.
Druhá, či Osobitný kontrolný orgán
súhlasil s takýmto
obsahom,
alebo či súhlasí.
Tretia,
aké obdobie sa stalo predmetom tejto správy,
v
akej časovej etape.
Chcel by som povedať Dušanovi
Slobodníkovi. Fakt je, že
keď predseda
zahraničného výboru vystupuje takou formou,
ktorá je adekvátna vyšetrovateľovi, ľudovému rozprávačovi,
besedníkovi
pri pive, ale najmä absolútnemu
cynikovi, najmä
keď viem, čo
prežil v Gulagu, dobre som si prečítal jeho
knihu "Paragraf: Polárny kruh" a po
mnohých rozhovoroch
s
ním viem, aký ťažký život mal, ak v takejto forme vystupu-
je
predseda zahraničného výboru, tak sa sám dehonestuje. Du-
šan,
prosím ťa, uvedom si to.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte raz pán poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Chcem sa ospravedlniť, je pravdou, áno, dôvody rozhod-
nutia
hovorili aj o tejto štvrtej
skutočnosti, o ktorej ho-
voril
pán poslanec Kňažko. Neurobil som to
úmyselne, že som
neuviedol
jeden z týchto ďalších dôkazov, ale
myslím si, že
to
už bude potom vyčerpávajúci výpočet
týchto štyroch dôka-
zov.
Aj napriek tomu trvám na tom, čo som povedal, že hodno-
ta
a priamosť týchto dôkazov sama osebe nesvedčí podľa môjho
názoru
o tom, že skutočne došlo k niečomu takému, o čom sa
písalo.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Páni poslanci, panie poslankyne, pristupujeme
k
normálnej pokračujúcej rozprave.
Prihlásený je pán posla-
nec
Čopík, nech sa páči. Pripraví sa pán poslanec Vicen.
Poslanec J. Čopík:
Vážený predseda,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
vážený pán riaditeľ,
vážení hostia,
tí,
ktorí dobre počúvali,
mohli si vypočuť správu
o
činnosti Slovenskej informačnej služby. Oceňujem jej vecný
tón
i vydokumentovanosť, obsahovú
štruktúru. Nedá mi však,
aby
som nepoukázal na jeden fakt, že s nástupom nového vede-
nia
začali tvrdé útoky nielen na jej riaditeľa, ale je tu
snaha
kompromitovať celú Slovenskú informačnú
službu. Nejde
tu
už iba o zavádzanie slovenskej verejnosti, že Slovenská
informačná služba je
politická polícia HZDS. Politici
KDH
a
pán prezident išli ďalej, urobili z nej
mafiánsku organi-
záciu,
ktorá sa podieľa na únosoch a
odstraňovaní nepohodl-
ných
ľudí.
Vážení kolegovia z KDH, scenár ste si
vymysleli, chýba-
jú
vám herci, okrem jedného, a diváci, s ktorými ste počíta-
li,
vám taktiež nepribúdajú. Poznáte vôbec názor verejnosti?
Z
toho scenára a nepodareného divadla
je otrávená. Tak ste
sa zamotali,
že ste stratili aj začiatok, aj
koniec. Je
nechutné,
ak ste sa ešte len nedávno snažili iniciovať mimo-
riadnu
schôdzu tohto parlamentu a zaradiť do programu jej
rokovania
bod týkajúci sa zavlečenia občana Slovenskej re-
publiky
Michala Kováča mladšieho do cudziny.
Je nielen nechutné, ale aj neprípustné,
aby otec poško-
deného
v role prezidenta republiky na základe vyfabrikova-
ných
pseudodôkazov, na výrobe ktorých sa sám podieľal, obvi-
ňoval štátne orgány a ich predstaviteľov,
zneužíval svoju
imunitu,
inicioval milosti, či rozhodoval o milostiach pred-
tým,
než je z trestnoprávneho hľadiska
jasné, o čo ide. Do-
kument
Slovenskej televízie jasne demonštroval
a dokumento-
val tieto
praktiky. Takýmto spôsobom mariť vyšetrovanie,
zneužívať
na tieto ciele kontakty a stretnutia s
vyšetrova-
teľmi
Policajného zboru Slovenskej republiky, predstaviteľmi
či hlavami iných štátov? Páni generáli,
dostali ste pána
prezidenta
tam, kam ste chceli? Dokedy vám poslúži?
Je nechutné, ak sa opozícia angažuje
na podporu takto
skompromitovanej
hlavy štátu, snaží sa urobiť z tejto
kauzy
skoro
už svoj trvalý program a zaťahuje do svojich intríg aj
tento
parlament. Nie, nechceme hrať s vami tento scenár. Bu-
dete
si musieť počkať, pripraviť lepší program, ale program,
s
ktorým by ste vedeli osloviť občanov Slovenskej republiky.
Je
hanbou, že opäť hráte hru so
zbraňami, s ktorými sa ne-
vyhráva.
Prestaňte Slovensko strašiť boľševikmi a policajným
terorom. Obzrite sa
okolo seba. My sme iní, ako boli oni
pred
nami. Ako sa na to majú pozerať tisícky
radových obča-
nov a
ich rodinných príslušníkov? Máte vôbec predstavu
o
tom, koľkí občania našej republiky trpia dôsledkami zlo-
činnosti,
stali sa obeťami intríg, kriminálnych
činov, boli
unesení,
zavlečení, zavraždení alebo inak postihnutí? V mene
ktorej zo
znásilnených žien, zavraždených obetí, mladých
dievčat odvlečených za hranice a donútených k
prostitúcii
ste
intervenovali v tejto snemovni?
Ani za jedného, ani za
jednu
z nich, pretože mali tú smolu, že nie
sú deťmi prezi-
denta
tejto republiky. (Potlesk.) Nemajú ani
najmenšiu šan-
cu,
aby sa k ich problémom zvolávala mimoriadna schôdza par-
lamentu.
Správajme sa aspoň s minimom povinnej úcty k týmto ľu-
ďom,
pokiaľ si svoje utrpenie nezavinili a páchatelia týchto
činov
neboli zatiaľ odhalení a potrestaní.
Podotýkam, že aj
oni
sú občania tejto republiky a majú
rovnaké práva domáhať
sa
ich naplnenia aj na pôde tohto parlamentu. Alebo môžu po-
čítať
s naším záujmom až vtedy, keď budú mať
to šťastie, že
sa
narodia pod prezidentskou hviezdou?
Vážená snemovňa, správa o činnosti
Slovenskej informač-
nej
služby sa dotkla aj momentov, ktoré
sťažujú jej pôsobe-
nie.
Dokázala pomenovať problémy, poukázať na prejavy, zdro-
je
a nositeľov týchto tendencií, ako aj
ciele, ktoré sledu-
je,
a okruh chlebodarcov, ktorým sa
rozširovanie informácií
znevažujúcich
štát hodí, živia ho a pestujú.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem
pekne. Pán poslanec Vicen a pripraví
sa pán
poslanec
Zahatlan.
Poslanec V. Vicen:
Vážený pán predseda,
vážené dámy,
vážení páni,
dovolím si aj ja položiť niekoľko otázok,
ktoré súvisia
s
predloženou správou riaditeľa Slovenskej informačnej služ-
by.
Tieto otázky však smerujú do radov, presnejšie do lavíc,
kde
sedia poslanci opozičných strán,
niektorí tzv. členovia
opozičnej,
tieňovej Slovenskej informačnej služby. Konkrétne
otázky
budú padať priamo na pánov Pittnera a
Čarnogurského,
na
členov tzv. tieňovej Slovenskej informačnej služby.
Chcel by som sa vás spýtať, kolegovia,
ktorí sa poznáme
už
dlhšie, mnohí sme sedeli vo VPN,
takže sa poznáme veľmi
dobre
a veľmi dlho na to, aby sme
si tu rozprávali veci,
ktorým
sami neveríme. Chcem sa spýtať, čo viete o tom, že
obeť
tragickej nehody pán Remiáš udržoval úzke vzťahy s rov-
nako
vám veľmi dobre známymi a blízkymi
osobami, a to s pá-
nom
Petrom Tóthom, pánom Šimuničom a pánom Cibulom. Čo viete
o
tom, kým a k čomu bol tento človek
úkolovaný a za čo bol
platený?
Zaujímala sa vôbec o to vaša nezávislá občianska
komisia?
Pán Pittner, pri čítaní alebo
počutí vašej nezá-
vislej
správy som sa nedočítal o tom, ako
bola využívaná,
alebo
ako boli zneužívané služby obete nehody, charakter za-
merania
a obsah týchto kontaktov, ktoré sa objavili vo vašej
správe.
Pritom je známe, že služby tohto pána využíval pán
Šimunič
nie na úradnícku prácu, ale na vymáhanie dlžôb. Zná-
me
je aj to, že ho úkoloval určitými
úlohami cez pána Tótha
aj
váš predseda hnutia pán
predseda Čarnogurský. Mali by
ste
si na tieto otázky tiež dať odpoveď.
Naozaj asi len preto mlčíte, aby ste
o to viac mohli
poukazovať
prstom na iných. Mlčíte o tom, že v podstate išlo
o
to, že ste tohto mladého človeka
zaplietli do svojich ak-
tivít
a úkolovali ho možno i na nebezpečnú spravodajskú hru.
Zneužívali ste
ho na aktivity a hry, na ktoré doplatil
vlastným
životom. My sme nepotrebovali smrť tohto človeka,
ale
podľa toho, čo uvádzate aj vo svojich
správach, bol va-
ším korunným svedkom, ktorého ste sa
potrebovali zbaviť.
(Hlasy z pléna.)
Prečo myslíš? Ferko, teraz
organizujete,
práve
ty, panychídy, ktoré zneužívate na
útoky proti vláde.
Vy neľutujete toho človeka, vy zneužívate
cirkev a svoje
postoje
na útoky proti vláde. Chcete stavať múry, pomníky,
ale
mali by byť na nich otlačené vaše ruky a vyryté vaše me-
ná
aj so svojím podielom viny. Najali ste si na prácu člove-
ka.
Čo vlastne o ňom viete, s kým sa stretával, ako žil? Veď
vy
toho človeka vôbec nepoznáte. To vás nezaujímalo, stačilo
iba
to, že pre vás odvádzal nebezpečnú
robotu, zatiaľ čo vy
ste
sedeli vo svojich šéfovských kreslách a prijímali od ne-
ho správičky. Tento človek mal problémy
iného charakteru
a
pohyboval sa v kruhoch, podobne ako Oskar F., ktoré len
ťažko
nazvať nekriminálnymi. Títo ľudia hrajú naozaj na hra-
ne
svojho života, pretože robia s inými vecami, o ktorých tu
rozprávate.
Na tieto otázky sa vám asi, pán
Pittner alebo aj kole-
govia,
s ktorými sa dlhšie poznám, nechce odpovedať, ani ich
skúmať.
Museli by ste si priznať čo i len nepriamy diel viny
a
možno by vyšla najavo skutočná
pravda, že pod jeho smrť,
ak
bola naozaj úkladná, sa podpísali kriminálne živly. Na
technické
zlyhanie neveríte napriek už dnes zjavným dôkazom.
Verím,
aj toto sa hodí, veď čo by potom bolo z mučeníctva
a
z panychíd. Nemáte ani toľko úcty k mŕtvemu, aby ste ho
hlučne
a krikľavo nezneužívali na podporu
svojej politickej
kariéry.
(Hlasy z pléna.) (My sme si, pán Lauko,
ešte nepo-
tykali.)
A uzavriem svoje vystúpenie len tým, že sami tvrdí-
te,
že božie mlyny melú pomaly. Tak počkajte. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pekne pánu poslancovi
Vicenovi. Faktická po-
známka
- pán poslanec Pittner. Nech sa páči.
Poslanec L. Pittner:
Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Vicen, veď to všetko, čo
ste sa pýtali,
bolo
zverejnené v tlači. Tento Róbert Remiáš
bol policajtom
až do decembra
1995, bol priateľom Oskara F. spolu
ešte
s
ďalším a mal ich k tomu, aby sa
priznali k tej účasti, ku
ktorej
sa potom aj priznali. Pokiaľ ide o
styky s novinárom
Petrom
Tóthom, prípadne styky s ďalšími,
ktorých ste spome-
nuli,
to je zase vec, ktorá je verejne známa. On udržiaval
kontakt
tohto skrývajúceho sa Oskara F. s
novinármi a s ve-
rejnosťou,
s tou, ku ktorej mal Oskar F. dôveru,
aby im ur-
čité kontakty, určitú informáciu poskytol. Za
tým netreba
vidieť
niečo mysticiózne. Takáto je skutočnosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Čarnogurský - faktická
poznámka.
Poslanec J. Čarnogurský:
Pán poslanec Vicen, najskôr pokiaľ ide o
vaše otázky na
mňa,
považujem ich tak za opak rozumnosti, že nevidím potre-
bu
na ne odpovedať. Ale chcel by som vás upozorniť, že vo
vašich
vývodoch bol jeden logický rozpor. Na jednej strane
ste
tvrdili, že my sme nebohého Remiáša využívali alebo zne-
užívali
na nebezpečné misie, a tým ste naznačovali, že my
sme
takto zapríčinili jeho smrť, a na
druhej strane nám vy-
týkate,
že neveríme na technickú poruchu jeho vozidla. Ne-
uvedomujete
si, že to je logický rozpor?
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci. V takýchto prípadoch, ak je
podozrenie, že nešlo
o nehodu, sa kladie otázka, komu to
poslúžilo.
A ako vidíme výsledky, tak to dosť
jednoznačne
ukazuje
jedným smerom. Myslím si, že ak
došlo naozaj k ná-
silnému
činu, nebolo to prvýkrát v histórii,
keď práve ten,
kto
odmietol ďalej hrať špinavú hru, bol postavený mimo hry.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Dzurinda - faktická
poznámka.
Poslanec M. Dzurinda:
Pán
poslanec Vicen, chcem sa vás opýtať,
či poznáte
firmu
s obchodným názvom Spektrum Marketing,
spol. s r. o.,
ktorá
sídli v Novej Vsi 2224/32 Dunajská Streda.
Po druhé: V akom príbuzenskom
vzťahu ste s jedným zo
spoločníkov
tejto firmy a konateľom tejto firmy
Ing. Petrom
Vicenom,
ktorý býva na Haanovej 33 v Bratislave?
A tretia podotázka tejto otázky znie,
načo dostáva táto
firma do prenájmu
exkluzívny pozemok bývalej
rušičky nad
Jaskovým
radom v Bratislave na 45 rokov a či viete, na aký
účel
ho dostala do prenájmu, a na aké účely boli dané plomby
na
všetky pozemky tejto lokality. Buďte taký dobrý.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec, prosím vás, zostaňme pri
téme.
Poslanec M. Dzurinda:
Ja tú súvislosť potom načrtnem,
samozrejme.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Dobre. Pán poslanec Pittner - faktická
poznámka.
Poslanec L. Pittner:
Viackrát tu bola otázka, komu to osožilo,
jednak samot-
ný
únos a zavlečenie, a tiež aj to, čo pán poslanec Prokeš
vravel
v súvislosti so smrťou Róberta R.
Samozrejme, vyšet-
rovanie
dá iste jednoznačnú odpoveď, ale, páni,
táto otázka
si vyžaduje mať partnera, ktorý logicky
myslí. My sa tu,
žiaľbohu,
stretáme s takým amaterizmom a s takými fušermi,
že
vlastne spackali aj to, čo inak
profesionáli by boli od-
viedli
perfektne.
A tu chcem teda povedať, že ak som verejne svojho času
pána
premiéra Mečiara varoval pred tým, aby do služby boli
na
vedenie Slovenskej informačnej
služby prijatí konkrétni
ľudia,
ktorí boli, žiaľbohu, prijatí, tak som mal na mysli
určité
záležitosti, ktoré poznám od roku 1989. Maďarský prí-
pad, nejdem to
rozoberať, pán premiér a istý Jaroslav S.
vie,
o čom hovorím, prípad kolkov, Paničov list a tak by som
mohol
pokračovať ďalej. Je to myslenie eštébáka päťdesiatych
rokov,
ktorý neprekonal štábnu kultúru, medzitým aj v ŠtB na
vysokej
úrovni dovedenú v sedemdesiatych a osemdesiatych ro-
koch.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Vicen - faktická
poznámka.
Poslanec V. Vicen:
Naozaj to nechcem rozvíjať, aby sme tu
išli do nejakých
konfrontácií.
Vy, pán Dzurinda, sa zamyslite sám nad tým,
kto
tu používa eštébácke metódy. Ja o vás nemám zistené nič,
a
teraz v tomto prípade ste vedľa. S firmou Spektrum nemám
nič, ani s
tým Vicenom, ktorého ste spomínali. Absolútne
nič.
Ste vedľa.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Dzurinda - faktická
poznámka.
Poslanec M. Dzurinda:
Nebudem naťahovať diskusiu k tejto téme. Pán Vicen od-
povedal
pomerne opatrne. Vrátim sa k tejto kauze v iných sú-
vislostiach. Teraz som
to spomenul iba preto,
že takéto
trápne vystúpenia, ako bolo vystúpenie pána Vicena, majú
slúžiť
len ako tridsiatok za to, že môžu
podnikať v rôznych
oblastiach,
napríklad aj v oblasti
privatizácie a v iných,
a
splácajú takýmito trápnymi vystúpeniami
povinné tridsiat-
ky.
Ale ja sa k tomu vrátim, pán Vicen. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Zahatlan má prihlášku do
rozpravy a pri-
praví
sa pán poslanec Straňák.
Poslanec K. Zahatlan:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážený pán riaditeľ,
milí hostia,
keď som si vypočul správu o plnení úloh Slovenskej in-
formačnej služby,
plastickejšie som pochopil
ťažkosti,
s
ktorými sa táto organizácia borí. Bohužiaľ, nie sú len
tie, ktoré objektívne vyplývajú z detských chorôb
mladej,
navyše
takej špecifickej organizácie a ktoré sa úsilím vede-
nia Slovenskej informačnej služby snaží služba odstrániť.
Pramenia
i z minulosti, dávnejšej i tej
nedávnej. Predchod-
covia
súčasného vedenia sa asi viac ako na
budovanie profe-
sionálne zdatnej organizácie sústredili na výber látok na
poťahy
svojich kresiel.
Žiadna pozlátka vonkajšieho lesku však
skôr či neskôr
nevydrží
v konfrontácii s obsahom činnosti, ktorú táto orga-
nizácia
mala zo zákona v záujme bezpečnosti občanov tohto
štátu
robiť. A tu sa ukázalo, že celkom ani
na spravodajské
aktivity
predchádzajúce vedenie síce
nezabudlo, ale, bohu-
žiaľ,
opäť nie v súlade so zákonom. Keď už na takéto aktivi-
ty
nemohla súčasná opozícia zneužívať po apríli 1995 Sloven-
skú
informačnú službu, našla si náhradné riešenia. Čiže tie-
ňové spravodajské aktivity
delimitovala do pôsobnosti
rôznych
bezpečnostných firiem a tzv.
nezávislých vyšetrova-
cích
komisií.
Vyzývam
týmto poslancov parlamentu
za KDH, DS, DÚ
a
ďalších, aby sa vyjadrili k týmto problémom, upustili od
svojej predpojatosti, selektívneho prístupu a
zasadili sa
o
to, ak si už myslia, že tzv. nezávislé
občianske vyšetro-
vacie
komisie sú potrebné, aby boli zriadené
aj na objasne-
nie
prípadov všetkého druhu nezákonnosti a
porušovania ľud-
ských
práv, ktoré boli zaregistrované na našom území aspoň
od minulého roka do dnešného dňa a aby vyriešeniu týchto
prípadov
bola venovaná prinajmenšom taká pozornosť ako kauze
tzv.
únosu Michala Kováča mladšieho. Pýtam
sa: Nemajú právo
na
rovnakú mieru pozornosti aj tieto
nezvestné deti? (Hlasy
v
sále.) Prosím vás, ste kresťania, myslím si.
Od
25. 2. 1996 je nezvestná maloletá Katarína V. Od
19.
2. 1996 je nezvestná maloletá Alena
B., od 12. 2. 1996
je nezvestná maloletá Kristína L., od 25. 1. 1996 je ne-
zvestná
maloletá Alexandra F., od 29. 1. 1996
je nezvestný
maloletý
Dominik, od 8. 1. je nezvestný maloletý Tibor K.,
od 30. 10.
1995 je nezvestný maloletý Gerhart Š., od 17.
10.
1995 sú nezvestné maloleté Milena S. a Eva O., od 17.
10.
1995 je nezvestný maloletý Ladislav T.,
od 10. 10. 1995
je
nezvestný maloletý Andrej T., od 2. 10. 1995 je nezvestná
maloletá
Zuzana K. z Paty, od 2. 10. 1995 je nezvestný Peter
N.
z Bratislavy, od 20. 8. 1995 je
nezvestný maloletý Mário
P.
trvale bytom Veľký Krtíš, od 1. 8. je
nezvestná maloletá
Lucia
K. bytom Bratislava, od 22. 7. 1995 je nezvestná malo-
letá
Eva, od 15. 6. 1995 je nezvestný
maloletý Kristián S.,
od
8. 6. 1995 je nezvestná maloletá Jana
M., od 13. 6. 1995
je
nezvestná maloletá Elena A. a ďalší.
Vážené plénum, zamyslime sa, uvedomme si,
že sme tu pre
občanov a nie
na spolitizovanie určitých
utrhnutých vecí.
Venujme
sa všetkým neprávostiam v našej mladej,
ale krásnej
Slovenskej
republike.
K
tomu, čo sa
tu deje, vážení
poslanci KDH, máte
v
názve kresťanstvo, nechováte sa tak, máte v názve demokra-
ciu,
teraz dokazujete, že ju nemáte. Prosím vás, zostalo vám
písmeno
H, tak si ho chráňte.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec
Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Pán poslanec, bola to veľmi zaujímavá
prednáška o kres-
ťanskom
poslaní našej strany, ale ja sa vás
pýtam: minulý
týždeň
sme si tu vypočuli správu o bezpečnostnej situácii na
Slovensku,
tá správa vyznela veľmi pozitívne,
prečo ste ne-
vystúpili
tam s týmto výpočtom unesených ľudí, ktorí zmizli.
To
po prvé.
Po druhé, prečo ste s tým
nevystúpili inokedy, veď vy
máte
rezort, HZDS má rezort vnútra. Prečo
ste to neotvorili
v
televízii, máte tam kedykoľvek prístup. Prečo pán minister
Hudek
vystupuje v televízii s tým, že
potvrdzuje, že na tej
kazete
bol on, a prečo nevyužije ten priestor na to, aby ho-
voril...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec, hovorte do mikrofónu.
Poslanec F. Mikloško:
Buďte taký láskavý a nezamiešavajte tu
tieto veci. My
sme
sa dotkli Slovenskej informačnej služby
a prípadu únosu
Michala
Kováča mladšieho len preto, lebo je vážne podozre-
nie,
že práve tento únos zorganizovala
Slovenská informačná
služba.
Pre nič iné.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Bajan - faktická poznámka.
Poslanec V. Bajan:
S napätím očakávam ďalšie vystúpenie,
samozrejme, ktoré
bude
mať ten istý scenár ako vystúpenia pred nejakým časom
v
televízii, ktoré si museli odkrútiť
poslanci vládnej koa-
lície,
len niektorí, samozrejme.
Druhá poznámka - predpokladám, že kolega
Karol Zahatlan
vystúpi
pri odvolávaní pána ministra
vnútra a presne tieto
otázky
položí jemu a nie riaditeľovi
Slovenskej informačnej
služby,
lebo práve jemu prináležia.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Kováč - faktická poznámka.
Poslanec R. Kováč:
Nepochybne pán poslanec nemyslel, že
tieto maloleté de-
ti
sa stratili zásluhou Slovenskej
informačnej služby. Dnes
prerokúvame
správu o činnosti Slovenskej informačnej služby,
a
práve preto je tu spomenutá kauza únosu Michala
Kováča
mladšieho. Ale ja
vám veľmi pekne ďakujem, pán poslanec,
pripravoval
som si vystúpenie pri odvolávaní pána ministra
Hudeka,
dali ste mi ďalší vynikajúci argument, ktorý bude
svedčiť
o jeho nekompetentnosti, keď tieto prípady nevie vy-
riešiť.
Ďakujem vám veľmi pekne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, to sa dá poďakovať aj
inokedy. Nech sa páči,
pani
poslankyňa Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Pán predsedajúci, poniektorí z tých, ktorí sme v sále,
už
majú prepis správy riaditeľa Slovenskej informačnej služ-
by.
Chcem vás požiadať, aby ste zabezpečili odovzdanie tejto
správy
pre všetkých poslancov Národnej rady.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Zahatlan - faktická
poznámka.
Poslanec K. Zahatlan:
Ďakujem. Chcem k tomu povedať len v
krátkosti. Kto robí
to
vážne podozrenie? Vy, poslanci KDH, nie ja. Otázky som
nepoložil
pánu riaditeľovi, ale na zamyslenie nezávislej vy-
šetrovacej
komisii. A to vaše odrážanie pingpongovej loptič-
ky
nie je až také účinné, ako si myslíte. Občania sa musia
dozvedieť
všetko aj o vašej vyšetrovacej komisii.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Prokeš - faktická
poznámka.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Mne nie je celkom jasné, prečo pani kolegyňa Rusnáková
nepočúvala
tú správu, ale poslanci opozície tu
búchali, aby
správu
nebolo počuť. V tejto chvíli by nemusela požadovať,
aby
bola rozdaná.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Straňák, máte
svoje vystúpenie.
Pripraví
sa pán poslanec Fedor.
Poslanec J. Straňák:
Vážený pán podpredseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážený pán riaditeľ Slovenskej
informačnej služby,
hostia, občania,
včera ma oslovili novinári a pýtali sa ma, aký je môj
názor na rozhodnutie vyšetrovateľa majora Číža
o uložení
prípadu podozrenia z trestného činu zavlečenia
občana do
cudziny.
Odpovedal som, že je to predovšetkým vecou vyšetro-
vateľov.
Podľa môjho názoru bol najvyšší čas tento prípad
uzavrieť.
Ako sme sa včera dozvedeli, vzhľadom na skutoč-
nosť,
že sa nepodarilo zistiť skutočnosti
oprávňujúce začať
trestné
stíhanie voči neznámemu páchateľovi,
bol prípad od-
ložený.
Prípad by bol zrejme skôr uzavretý, keby, ako všetci
dobre
vieme, už dávno odtajený Oskar F. predstúpil riadne
pred
slovenských vyšetrovateľov, vtedy by sa riešenie celého
prípadu
kauzy údajného únosu Michala Kováča mladšieho bolo
urýchlilo.
Niekto na tom zrejme nemal záujem.
Správa, ktorú sme si dnes i napriek
pomerne nevydarené-
mu
režijnému debutu pána poslanca
Kňažka vypočuli a ktorú
poznám ako člen
Osobitného kontrolného orgánu
i v širšom
a
hlbšom rozsahu aj so skutočnosťami, ktoré sú predmetom
štátneho tajomstva, a ktorú hodnotím pozitívne,
sa tohto
problému
dotkla iba okrajovo. To je správne, jeho posudzo-
vanie prináleží
výlučne do kompetencie
orgánov činných
v
trestnom konaní. Povinnosťou médií je čo najmenej skresle-
ne
a naopak čo najobjektívnejšie informovať. Aj tu sa uka-
zuje,
kto a ako si naše vyšetrovacie
orgány ctí. Uzavretie
kauzy
sa teda podľa môjho názoru urýchliť dalo.
Chcem sa
opýtať pána poslanca Čarnogurského,
som rád,
že
teraz prišiel, čo urobil preto, aby sa nevedomý účastník,
utajený
a omilostený svedok Oskar F. dostavil pred sloven-
ských
vyšetrovateľov a poskytol svoju všetkými takú očakáva-
nú výpoveď. Pýtam sa, prečo svoj vplyv v tomto smere ne-
uplatnil,
nakoľko ako jediný z poslancov bol s ním v kontak-
te
a pravdepodobne on sám alebo osoby, s
ktorými komunikuje
a
spolupracuje, vedia, kde sa Oskar
F. v súčasnosti nachá-
dza.
Pánu Čarnogurskému stačilo, aby sa s Oskarom F. dal vy-
fotografovať.
To je, žiaľ, skutočnosť dokladajúca
hĺbku po-
liticky
motivovaného cynizmu. Prvoradé
bolo vyťažiť Oskara
F.,
použiť ho na svoje ciele a potom sa zvečniť s hrdinom
a
ukazovať fotku voličom, dať jeho výpovedi aj týmto prí-
slušnú
vážnosť, potom mu absolútne ničím negarantovať bez-
pečnosť,
nechať ho tápať v neistote a žiť z milodarov. Ak
nie
politický cynizmus, aké iné slová, pán
Čarnogurský, na-
vrhujete
na pomenovanie svojho konania?
Áno, Oskar F. vypovedal ako utajený svedok pred vyšet-
rovateľom,
ktorý sa viac staral o svoju mediálnu kariéru,
o
svojské formulovanie úradných
záznamov ako o služobné
predpisy
a disciplínu. Oskar F. vypovedal v Rakúsku, všade
bude
vypovedať, len tam, kde má, nie, t. j. tvárou tvár slo-
venským
vyšetrovateľom. Bojí sa vari Slovenskej
informačnej
služby?
Bojí sa polície? Alebo sa bojí sám seba? Bojí sa to-
ho,
že by zase poplietol, čo videl, aké hlasy kde a kedy po-
čul? Alebo sa
bojí konfrontácie? Neverím,
že dnes nie je
možné
vytvoriť také bezpečnostné opatrenia, aby Oskar F. mo-
hol byť
riadne vypočutý poverenými vyšetrovacími orgánmi
Slovenskej republiky. Čo ste preto v zmysle pravdy okrem
svojho
zväčšenia propagandisticky adresovaného občanovi, pán
poslanec,
urobili? Nie je to vaša vec poznať
skutočnú prav-
du?
Vám stačí, dokonca vyhovuje, keď to vidíte a podávate
výhradne
len zo svojej strany. Chvalabohu, súčasným vyšetro-
vateľom
ani mnohým občanom Slovenskej republiky to nestačí.
Pokiaľ sa tak nestane, nemôžeme považovať
výpoveď Oska-
ra
F. za autentickú. Z rozboru monitoringu
tlače a výpovedí
Oskara
F. spracovaného na základe vystúpení z médií
je jed-
noznačne
zrejmé, že táto výpoveď je neautentická, nedoučená,
účelová, adekvátna úrovni zle naučeného žiaka,
nieto ešte
profesionálne
školeného sledovača. Kladiem si otázku, kto je
autorom takejto výpovede, myslím skutočného autora,
a aký
osud
pripravili režiséri tejto hry svojmu korunnému svedkovi
Oskarovi
F.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pánu poslancovi Straňákovi.
Faktická poznámka
-
pán poslanec Čarnogurský.
Poslanec J. Čarnogurský:
Pán poslanec Straňák, neurobil som takmer
nič pre to,
aby
som nejako sprostredkoval alebo priviedol, primal Oskara
F. na ten
výsluch pred slovenskými
orgánmi, a to z toho
dôvodu, pán poslanec, že som mu nebol schopný garantovať
bezpečnosť
jeho života v prípade, že by sa stretol s agentmi
Slovenskej
informačnej služby. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Lauko - faktická poznámka.
Poslanec P. Lauko:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Posledné tri vystúpenia ma presvedčili o tom, že tieto
vystúpenia
sú z jednej kuchyne. Keď som si tak zbežne pozrel
to,
čo povedal pán Lexa, jednoducho je to
úbohá správa Slo-
venskej
informačnej služby. A teraz sa kolegovia pána Lexu
snažia
zaviesť problematiku hodnotenia
Slovenskej informač-
nej
služby kdesi úplne inde. Kritizujú KDH, budú pravdepo-
dobne
pokračovať aj v rétorike pána riaditeľa Slovenskej in-
formačnej
služby v tom, ako nehorázne obviňuje pána prezi-
denta,
atď.
Ešte
mi dovoľte poslednú
poznámku. Pán Slobodník vo
svojom
vystúpení obvinil opozíciu, a nielen pri tomto vystú-
pení,
aké zlé meno robí Slovensku. Určite
zajtra túto sprá-
vu,
keďže ju dostal ako prvý, uverejní Slovenská Republika
-
pán Smolec. Prečítajú si ju všetky
veľvyslanectvá na Slo-
vensku aj v zahraničí, pretože Republika chodí na
veľvysla-
nectvá
aj do zahraničia. To bude hanba pre Slovensko, keď si
prečítajú
túto správu.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Faktická poznámka - pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Nedá mi
nezareagovať na faktickú
poznámku pána Čarno-
gurského.
Jeho vystúpenie len podporuje to, čo som povedal
predtým
vo svojej faktickej poznámke. Vzniká
otázka, či ná-
hodou nepotrebovalo KDH prerušiť vzťah
medzi Oskarom F.
a
ďalej.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Cuper - faktická
poznámka.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
ja som iba pánu poslancovi Laukovi
povedal, že neprečí-
tajú
si ju až zajtra z Republiky,
pretože opozícia ju mala
už
v noci. A iste, ak posielali
novelu Trestného zákona do
Anglicka,
možno už správu poslali aj na ostatné veľvyslanec-
tvá.
Tak načo by veľvyslanectvá čakali do zajtra?
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. S prihláškou do rozpravy nastúpi pán poslanec
Fedor
a pripraví sa pán poslanec Černák.
Poslanec A. Fedor:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
ďakujem
riaditeľovi Slovenskej
informačnej služby za
prednesenú
správu. Nám a predovšetkým verejnosti
určite po-
môže otvoriť si
oči takmer oslepené dennodennými hromami
a
bleskami zaručene pravdivých správ opozičnej tlače, a hoci
sú
ich informácie varené, ako sa hovorí, z
vody, zdá sa, že
stačia
na spôsobenie dočasnej slepoty a
dokonca aj hluchoty
časti verejnosti.
Mám dojem, že
to je ich jediný účel.
S
hodnotením situácie a pomenovaním problémov, s akými sa
stretáva Slovenská
informačná služba, ako
tieto odzneli
v
správe, sa plne stotožňujem. Mohli by
sme nájsť x príkla-
dov,
ktoré dokumentujú neúnosný stav
každodenného masírova-
nia verejnej mienky opozičnými médiami. Tá
dôslednosť pri
publikovaní
toho, čo je komusi po chuti! Opozičná tlač siah-
ne
po akomkoľvek paškvile v protiklade s apriórnym nezáujmom
o
iné informácie, a keď sa už nedá inak,
tak ich spochybňo-
vaním,
a to predovšetkým tých, ktoré nie sú v súlade s vytý-
čenou
schémou, participujúcou záver
vyšetrovania či vinní-
kov,
samozrejme, vo vidinách opozičného sna.
Je
smutné, že takýmto
informáciám poskytujú záštitu
a
dodávajú dojem vážnosti niektorí
poslanci opozície i sám
prezident.
Opozičné médiá úplne, až na výnimky, odsabotovali
povinnosť
informovať verejnosť o obsahu dokumentu, ktorý mi-
nulý
týždeň v utorok 14. mája 1996 priniesla Slovenská tele-
vízia.
Ak sa o ňom zmienili, tak v
pejoratívne fejtónovom
podaní.
Čitateľ, ktorý dokument nevidel, nebol informovaný
v
novinách o podstate veci a pre nášho
pána prezidenta kru-
tej
pravde s vydokumentovaním hlavných tvrdení. Aj to je je-
den posledný a
významný príklad, ktorý
usvedčuje opozičnú
tlač
z neobjektívnosti.
Jasne sa ukázalo, páni poslanci z opozície, komu celý
čas
straníte a koho bránite. Keby pán prezident nemal imuni-
tu,
už by celá vec musela byť aj v trestnoprávnej polohe. Ak
vám
už toto neotvorilo oči, aké dôkazy
ešte chcete? Je tam
dokonca
svedok, ktorý určite môže potvrdiť autenticitu všet-
kého,
čo sme videli a počuli. Počuli sme i trápnu reakciu
pána
prezidenta. Opäť to nebolo čestné
vyrovnanie sa s tvr-
dými
faktami, ale obviňovanie iných z
nečestnosti a manipu-
lácie.
Je najvyšší čas objektívne zhodnotiť a preveriť účasť
Michala
Kováča staršieho v kauze jeho syna.
Treba dať jasnú
odpoveď
na otázky, ktoré sú podľa mňa aj kľúčom k objasneniu
prípadu
údajného únosu Michala Kováča mladšieho
a ktoré na-
bádajú
k myšlienke, či pán prezident za svoje
otcovské city
neskrýva
a nemaskuje obavy zo zistenia pravdy. Chcem sa pána
prezidenta
spýtať:
1. Či ovplyvňoval on osobne alebo s jeho vedomím pove-
rené
či určené osoby z prezidentskej
kancelárie, resp. ďal-
šie ním riadené
osoby niektorých aktérov alebo
účastníkov
kauzy
Technopol.
2. Či vedel o tom, že niektorí účastníci
kauzy sú na-
vádzaní
na krivú výpoveď a že je v tejto
súvislosti na nich
vytváraný
nátlak a sľubovaná prezidentská milosť.
3. Či mal osobnú účasť alebo angažovanosť
pri vybavova-
ní
obchodu, lepšie povedané podvodu na firme Technopol.
4. Aké závery chce z uvedených
skutočností pre seba vy-
vodiť.
Chcem sa
opýtať aj vás, páni poslanci z
opozície, aké
závery
chcete vyvodiť z materiálu, ktorý usvedčuje aj vás
z
podpory osoby v dôležitej štátnickej funkcii, ktorá takým-
to spôsobom zneužíva svoje výsady,
reprezentuje náš štát
a
porušuje zákony. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pánu poslancovi Fedorovi. Slovo
má pán poslanec
Černák.
Pardon, pán poslanec Šimko - faktická poznámka.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Dostávame tu stále otázky, či už poslanci
opozície, do-
konca
teraz aj neprítomný prezident, obraciate sa vo svojich
vystúpeniach na opozičnú
tlač. Podľa môjho názoru je to
všetko súčasť vášho dnešného scenára odviesť
pozornosť od
toho,
prečo je vlastne toto naše dnešné rokovanie zákonom
určené,
to znamená rokovať o plnení úloh Slovenskej infor-
mačnej
služby, a odvrátiť vážne
podozrenie z využitia pro-
striedkov
a pracovníkov informačnej služby vo vážnom
zloči-
ne.
Toto podozrenie konštatoval aj nezávislý Vyšší krajinský
súd
vo Viedni. K tomu, podľa môjho názoru, treba zamerať na-
šu
pozornosť, a nie k tomu, čo si myslia
alebo hovoria opo-
ziční poslanci. Samozrejme, o tom
môžeme hovoriť, ale vo
všeobecnej
rozprave, a nie v tomto bode.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
súhlasím s pánom poslancom Brňákom, že
Krajinský súd vo
Viedni
rozhodol na základe výpovedí troch
zaujatých svedkov
a
jednej indície. Taká je neodškriepiteľná pravda. Ale ak sa
už
kladú otázky, aj ja mám jednu otázku,
ktorá tu ešte dnes
neodznela:
Na radnici v IV obvode sedí starosta za
KDH a tá
nehoda
sa stala takmer priamo pod oknami tej radnice. Zaují-
malo
by ma, keďže chodím po tej istej ceste každé ráno, či
náhodou
niekedy moje auto tiež neskončí pod tým múrom, aj so
mnou.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán Hofbauer - faktická
poznámka.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán
Šimko, vaše hnutie nikdy nehovorilo o podozrení.
Predsa
1. septembra KDH vystúpilo už s
konštatovaním, že je
to
tak a nijako inak, taxatívne.
Jednoznačne. Po smrti pána
Remiáša
na druhý deň to isté, aj s číslami ŠPZ a so všetkým.
Ešte
k tomu neprišlo a už ste vedeli tie štátne poznávacie
značky.
Tak o čom sa tu bavíme? Nemávajte rukami. Je to tak.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
To je úroveň, priatelia. Prosím, pán
poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Chcel by som len povedať pánu poslancovi
Šimkovi, že sa
vôbec
nesnažíme odpútať pozornosť od nejakého zločinu, ale
naopak,
poukázať na to, že opozícia používa nezákonné pro-
striedky,
čím narušuje právnosť tohto štátu napríklad vo ve-
ci
pásky, či už by to bolo odpočúvanie, alebo montáž, a tak-
isto
chceme poukázať na to, že indície
logicky ukazujú nie-
kam
inam, ako sa nám to snaží nahovoriť práve opozícia.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Pittner - faktická
poznámka.
Poslanec L. Pittner:
Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Prokeš a ostatní páni poslanci, panie po-
slankyne,
vo veci toho odposluchu alebo vo veci tej pásky,
ako
som informovaný, tak ako aj vy, z tlače, sa koná trestné
stíhanie.
Ja vám ručím za to, že keď toto trestné stíhanie
dospeje
k výsledkom, budete veľmi-veľmi prekvapení, čo sa tu
vlastne
udialo.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Nech sa páči, pán poslanec Černák, máte
slovo.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predsedajúci,
kolegyne a kolegovia,
rokujeme o správe Slovenskej informačnej služby za rok
1995.
Dovoľte mi pozrieť sa na túto
správu z dvoch zorných
uhlov.
Najprv sa pokúsim zosumarizovať, čo v
tej správe bo-
lo,
a potom položím otázku, čo v tej správe
malo byť. A na-
priek
tomu, že koaliční kolegovia nás kritizujú za naše for-
my
prejavu nesúhlasu, volili sme takú formu nesúhlasu, ktorá
neznemožnila
správu predniesť, ja som si správu vypočul, ne-
mal
som ju písomne a viem, čo v nej bolo.
Našou formou pre-
javu,
teda prejavom odporu sme jednoducho chceli povedať, že
Ivan Lexa nemá
morálne právo vystupovať v tejto snemovni
a
že keby bol dal o tom pán
predsedajúci hlasovať, boli by
sme vyjadrili svoj názor hlasovaním. Žiaľ,
o tomto bode,
o
ktorom sme vlani hlasovali, tentokrát sme nehlasovali. Pán
Lexa
automaticky predstúpil pred mikrofón a
museli sme pou-
žiť
tie prostriedky odporu, ktoré sme použili.
Dovoľte mi zosumarizovať veľmi stručne,
čo v tej správe
vlastne
bolo. Ja som v správe zachytil najprv nejaký pokus
o
vyhodnotenie geopolitických súvislostí, o vyhodnotenie et-
nických
a náboženských konfliktov v Európe, následne potom
veľmi
chabú zmienku o personálnom vybavení a o tom, že sa
zanedbala
príprava mladých ľudí, a potom
prichádzali na rad
prekvapenia.
Najprv to bol tvrdý útok voči opozícii, voči
politickým
stranám a predovšetkým voči Kresťanskodemokratic-
kému hnutiu. Nasledoval osobný útok voči
pánu Pittnerovi
a
jeho nezávislej komisii. Následne potom
útok voči noviná-
rom,
dokonca menovite uvedeným v skratkách, ktorí píšu proti
Slovensku,
a voči tlači ako celku. Následne nato
tvrdý útok
voči hlave štátu, kritika prezidenta a
jeho postupov. No
a
čo mňa najviac prekvapilo - útok proti biskupovi Balážovi,
opätovne
útok proti cirkvi.
Biskupa Baláža poznám niekoľko desaťročí. Niekoľko de-
saťročí
som navštevoval jeho kázne, či už tajné, alebo ve-
rejné.
Kázal pred tísíckami ľudí na Starých Horách. Je to
človek,
ktorý bojoval proti komunizmu, človek,
ktorý je ná-
rodovec,
človek, ktorému riaditeľ informačnej služby nesiaha
po
členky. Protestujem proti tomu, aby
taký prešľap Sloven-
skej informačnej služby, ako bol
nafingovaný predaj trip-
tychu,
bol v tejto správe spomínaný a hodnotený, pretože in-
formačná
služba, najmä jej riaditeľ, sa mali ospravedlniť,
abdikovať,
vrátiť peniaze a neútočiť proti
biskupovi, ktorý
je,
nechcem nejako nadnesene o ňom hovoriť, ale je čestný
a
rovný chlap, ktorý má autoritu, a útoky takého človeka,
ako
je Ivan Lexa, nie sú namieste.
Dovoľte mi teraz povedať, čo podľa
môjho názoru v tej
správe
asi malo byť. Ja som sa na túto správu skutočne te-
šil,
pretože som čakal, že vyhodnotí činnosť za rok 1995.
Zachytili
sme mnohí náznaky o tom, aká je situácia, ako je
Slovensko
spravodajsky nepokryté. Pri rozpočte ste hlasovali
za
obrovské peniaze do Slovenskej
informačnej služby. Čakal
som,
že tu bude povedané, ako sa použili,
ako sa investova-
lo.
Nečakal som tu nejaké veci, ktoré by prezradili štátne
tajomstvo,
ale napriek tomu mi chýba nejaké porovnanie so
zahraničím,
ako je v zahraničí spravodajská služba
financo-
vaná,
koľko pokrýva, či sme lepší, či sme horší, aké prípady
informačná
služba riešila, čo sa jej podarilo
a čo je ešte
problémom.
Jednoducho fundovanú a odbornú správu, z ktorej
by
som sa dozvedel, v akom stave vlastne informačná služba
je
po stránke organizačnej, technickej alebo personálnej.
Ja
zatiaľ evidujem Slovenskú
informačnú službu len
v
jednom-jedinom smere ako unikátnu a
nemajúcu obdobu na
Slovensku,
že je odpočúvaný šéf tajnej služby. Aj o tom mala
byť
zmienka, pretože človek, ktorý vlastne
má zodpovedať za
našu
bezpečnosť, nepostrehol, že jeho
telefonické rozhovory
sú nahrávané. V tom asi máme unikát, ale, žiaľbohu, len
v
tom.
Takže zhrnuté a podčiarknuté čo sa týka správy, správa
mi
pripomínala poučenie z krízového
vývoja, správa bola ne-
smierne
spolitizovaná, využila všetky
prostriedky nato, aby
znevažovalo opozíciu, tlač, prezidenta, cirkev, ale
vôbec
nám
nepovedala, v akom stave sa Slovensko nachádza v tejto
veľmi
odbornej a kvalifikovanej oblasti a ako by
sme mali
postupovať
ďalej. Mám pocit, že naša tajná služba
rozohrala
spravodajské
hry, ktoré sa jej vymkli z rúk, ktoré už ne-
ovláda,
Slovensko spravodajsky nepokryté pripomína škrupinku
vo
vlnách oceánu a odborníkom sme skutočne asi na výsmech.
Dovoľte
mi na záver použiť oslovenie milí priatelia
a
povedať pár slov k vám všetkým. Keď hovorím priatelia, ne-
myslím
tým len priateľov z KDH, z Maďarskej
koalície, z SDĽ
alebo
z Demokratickej únie, ale aj z vládnej
koalície. Boli
sme
spolu na otvorení výstavy Cesta
Slovenska k samostatnej
štátnosti.
A bol som šťastný, keď sme sa tam
stretli takpo-
vediac
nadstranícky, nepoliticky. Boli tam
zástupcovia opo-
zície, koalície a
pozerali sme síce zatiaľ ešte chudobnú
výstavičku, ale časom
možno bude dokumentovať,
aké kroky
Slovensko
muselo urobiť na ceste k svojej štátnosti. Viem
prežiť
to, že v prvom rade stáli ľudia, ktorí
voľakedy pľu-
vali na Štefana
Kvietika v tomto parlamente, keď hovoril
o
samostatnom Slovensku. O. K. Je to za nami. Ale keď som sa
pozeral
na fotografiu, ako pán Mečiar drží
podpísanú ústavu
v
rukách, a keď som sa pozrel na tie tváre za ním, drvivá
väčšina
z tých tvárí, ktoré tam stoja,
sedí dnes v opozič-
ných
laviciach. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo?
Skôr ako si dáte sami odpoveď -
zradcovia, sú podplate-
ní
Sorosom, spájajú sa s Maďarmi -, dovoľte mi trošku si za-
spomínať.
Pri odchode z HZDS jeden poslanec, ktorý nešiel do
DÚ, krátko pôsobil v klube
Národnodemokratickej strany.
A
tento kysucký poslanec pri jednom rozhovore - niekoľko ho-
dín
sme sa spolu rozprávali - si držal
hlavu v rukách a po-
vedal doslova a
do písmena: "Ja blbec, ja som mu pomáhal
krágľovať.
On ukázal na Kňažka a ja som bojoval
proti Kňaž-
kovi.
Ukázal na Dolgoša a ja som vystupoval proti Dolgošovi.
Prečo som nikdy
nevypočul obidve strany?"
Priatelia, vaša
politická hodnota je
postavená na poslušnosti.
Tí, ktorí
prejavili
iný názor, odišli. Jedni takým spôsobom, druhí ta-
kým
spôsobom. A to je hlavný dôvod, že
odchádzali tí, ktorí
prejavili
vlastný názor, a na ich miesta nastupovali posluš-
ní.
Poslušnými odmietli byť tí, ktorí sú na tej fotografii
a
ktorí už nie sú v čelných funkciách, poslušným odmietli
byť
napríklad generálny prokurátor pán Bacho, najvyšší sudca
Plank,
šéf Slovenskej informačnej služby Mitro, Šátek, Šimu-
nič,
Lamačka, Ivor a kopa ďalších. A na ich miesto nastupujú
takí,
ktorí držia chrbát, bojujú proti
vymysleným nepriate-
ľom Slovenska, zápalisto dokážu vystupovať tak ako Dušan
Slobodník,
aby fakty skresľovali, resp.
vysvetľovali len zo
svojho
zorného uhla.
Ale položili ste si niekedy otázku,
konkrétne vy, na-
príklad
pán predseda Gašparovič, alebo pán
Dušan Slobodník,
ako by vám
osobne vadilo, keby opozícia mala zastúpenie
v
Osobitnom kontrolnom orgáne? Ako by vám tam vadili tí dva-
ja
opoziční poslanci? A museli sme dnes takto šermovať argu-
mentmi
z jednej, z druhej strany, keby sme vedeli dodržiavať
základné
princípy politickej kultúry? Zamyslite
sa, priate-
lia,
nad tým, kam vlastne Slovensko vediete
a kam sa dosta-
ne,
keď priepasť medzi tými dvoma tábormi sa bude neustále
prehlbovať.
Vaša momentálna politická hodnota je postavená
na
poslušnosti, ale vaša ľudská hodnota je
vyššia, a tá je
postavená
na vašich konkrétnych činoch a na vašom svedomí.
A
ak potlačíte poslušnosť a objektívne sa
zamyslíte, musíte
sami
zvážiť, čo v správe malo byť a čo v tej správe chýba.
Dámy a páni, pán prezident Slovenskej republiky odmie-
tol
vymenovať pána Ivana Lexu za šéfa Slovenskej informačnej
služby.
Napriek tomu po zmene kompetencií vláda Slovenskej
republiky
tak učinila. Stav, v ktorom sa Slovenská informač-
ná služba
nachádza, ma ako
poslanca Národnej rady však
utvrdzuje
v tom, že postoj pána prezidenta bol prezieravejší
a
štátnickejší ako postoj slovenskej vlády. Slovenská infor-
mačná
služba je pred rozkladom, a ak rýchlo
neučiníte opat-
renia,
ostaneme spravodajsky nepokrytí ako dvojdňové
batoľa
v
40-stupňovom mraze.
Ďakujem vám.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Hofbauer - faktická
poznámka.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Černák, v správe chýba
presne to, čo sa
tam
nemôže nachádzať, pretože tento parlament rozhodol, že
schôdza bude verejná. Ak by verejná
nebola, nepochybujem
o
tom, že tá správa by vyzerala úplne
ináč. Ale o tom demo-
kraticky
rozhodli poslanci tu sediaci, v tejto sále.
A čo sa týka toho konštatovania, že hodnota človeka je
daná
jeho konkrétnymi činmi, ja sa trošku
divím odvahe toto
tu
vyhlásiť, pretože v tejto sále sedia bezmála dva tucty
členov najrôznejších vlád, ako sme
postupne za sebou
prichádzali
a odchádzali. Na každého z nás môže byť nejaké
hodnotiace
kritérium, názor, stanovisko pozitívne,
negatív-
ne,
výhrady, pripomienky, ale, kolega poslanec, ty si jediný
minister,
ktorý z vlády zdupkal, dal demisiu, utiekol z pos-
tu.
Takže skutočne neviem, čoho si sa dovolával, akú hodnotu
si
tuná spomínal, tú svoju asi nie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Faktická poznámka - pani poslankyňa
Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Pán poslanec Filkus položil predsedovi Osobitného kon-
trolného orgánu niekoľko otázok. Vzhľadom na to,
že pán
predseda
na ne neodpovedal a veľmi úzko súvisia s rokovaním,
dovolím
si ich položiť ešte raz.
Podľa § 5 zákona o Slovenskej informačnej
službe na po-
žiadanie Osobitného kontrolného orgánu riaditeľ Slovenskej
informačnej
služby má predložiť správu o činnosti. To zname-
ná,
že prvá otázka znie, či pán predseda Osobitného kontrol-
ného
orgánu požiadal riaditeľa Slovenskej informačnej služby
o
predloženie správy vzhľadom na to,
že minimálne 10 dní
pred
konaním schôdze už vedel, že tento bod bude zaradený do
rokovania Národnej rady. Ak požiadal riaditeľa
Slovenskej
informačnej
služby, aby správu predložil, a riaditeľ takto
neurobil,
druhá otázka znie, prečo neinformoval Národnú radu
Slovenskej republiky,
že riaditeľ Slovenskej informačnej
služby
porušil § 5 zákona o Slovenskej informačnej službe.
Tretia otázka znie, že ak tak nepožiadal,
z akého dôvo-
du
nepožiadal o správu o činnosti, pretože vyzerá to tak, že
nebral
alebo neberie svoju funkciu vážne. Čiže chcem sa spý-
tať,
aký mal dôvod, že si túto správu nepýtal.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Cuper - faktická
poznámka.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
chcem odpovedať pánu Černákovi na otázku,
či sme sa za-
mysleli nad tým,
prečo toľko ľudí, ktorí tu sedia, mnohí
z
nich, ako on povedal, odišli z Hnutia za demokratické Slo-
vensko
alebo, ako povedal on, od pána
Mečiara. Áno, ja som
sa
aj dnes veľmi vehementne nad touto
otázkou zamýšľal, keď
som
tu videl jedného z
"nepochopených" pretendentov na slo-
venský
trón, "vodcu národa", pán Moravčík zaťato búchal obo-
ma
rukami do stola. Samozrejme, nesedí tu.
A potom nás po-
účal
o svojskom výklade práva na odpor.
Bolo mu tu už tiež
odpovedané.
A možno ďalší pretendenti, nepochopení,
tiež tu
sedia, ktorí precenili svoje možnosti a
schopnosti viesť
tento
národ, a pritom si teraz myslia, že robia tomuto náro-
du
zle, keď robia dnes takýto krik v tejto
sále a tieto ex-
presívne
politické, stupídne hnutia.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Homola - faktická
poznámka.
Poslanec V. Homola:
Pán poslanec Černák, hovorili ste, že Slovenská infor-
mačná
služba robí nejaké akcie proti katolíckej cirkvi. Ja
by
som dal niekoľko otázok vám.
Kto
pripravuje kázne, ktoré
sa čítajú v kostoloch,
v
ktorých sa útočí na vládu? Kto chce
zasievať semeno nená-
visti u veriacich, kde sa opäť spomína vláda, aká je ne-
schopná
a podobne? Bola to Slovenská informačná služba, ale-
bo to bol
niekto z vás? Môžem odpovedať konkrétne, ja si
myslím,
že niekto z vás. Kto má takýto záujem, aby sa aj
cirkev zneužívala, aby sa chrámy zneužívali
na politickú
prácu?
Určite my nie. Tak prosím vás, nedehonestujte chrámy,
chrámy
slúžia na niečo iné, hovorím to všeobecne. A robte
to,
čo máte robiť pre dobro Slovenska.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Javorský - faktická
poznámka.
Poslanec F. Javorský:
Keď dovolíte, predsa by som sa len vrátil k správe aj
k
tomu, ako sa vždy snažíte hľadať vinníkov niekde mimo
vlastných
radov.
Na piatej strane správy sa konštatuje, že
sa trestuhod-
ne
zanedbala delimitácia poznatkových a archívnych fondov po
federálnych spravodajských službách. Mnoho informačných
a
archívnych fondov nebolo vytriedených a delimitovaných.
Podobná
situácia panovala i v delimitácii
materiálu a tech-
niky,
získali sme prevažne nekompletnú, morálne zastaranú,
často
nepoužívateľnú techniku atď. atď. Pýtam sa, kto vlast-
ne
za to zodpovedal. Keď neviete, ja vám pripomeniem. Bol to
splnomocnenec vlády, ktorého menovala vláda pána
Mečiara,
pán
Kerty.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Priatelia, postup zodpovednosti za preberanie
podkladov
má predovšetkým, keď ide o partnerské
vzťahy, je-
den
z partnerov. Vieme, aká je situácia, dajme tomu, so slo-
venským
zlatom. A už vari sa nepokúsime
prisunúť to niekomu
z
našej strany. Záležitosť nekomplexného vybavenia je len
konštatovanie,
že náš partner pri delení sa správal tak, ako
sa
správal.
Ďalšie slovo má pán poslanec Kanis,
nech sa vám páči.
A
pripraví sa pán poslanec Andrejčák.
Poslanec P. Kanis:
Vážený pán podpredseda,
vážená Národná rada,
bol som
prekvapený z výsledku hlasovania
o tom, či má
byť
prerokovanie bodu k správe o činnosti
Slovenskej infor-
mačnej
služby verejné, alebo tajné. Myslím, že
pri tom hla-
sovaní
chýbal jeden hlas, aby sa rozhodlo, že prerokovanie
správy
bude tajné. Ak bolo rozhodnuté, aby bolo rokovanie
verejné,
čo sme mohli očakávať od tohto
rokovania? Čo mohlo
vzísť z
tohto rokovania, ak
viacerí, ktorí by mali čo
k
správe povedať, sú povinní zachovávať mlčanlivosť?
V § 23 zákona číslo 46/1993 Z. z. sa hovorí presne to-
to:
"Príslušníci a každý, kto plní úlohy na základe tohto
zákona,
sú povinní zachovávať mlčanlivosť o
skutočnostiach,
o
ktorých sa dozvedeli v súvislosti s
činnosťou informačnej
služby,
ktoré v záujme fyzických alebo právnických osôb majú
zostať
utajené." Považujem to za potrebné povedať preto, aby
sme si vedeli
vysvetliť, prečo má
rokovanie taký priebeh
a
prečo z tohto bodu miestami vzišla vecnosť, miestami di-
vadlo,
miestami táranie. Už x-krát nebol zvolený adekvátny
spôsob rokovania. Je zrejmé, že rokovanie
malo byť tajné
a
viacerí aktéri zbavení mlčanlivosti, ak sme tu chceli nie-
čo
podstatné počuť.
Vážení kolegovia, zamyslime sa nad tým, aj ako rozmýš-
ľame
pri hlasovaniach, ktoré predurčujú
charakter rokovania
Národnej
rady.
V správe, ktorá tu bola prednesená, ma
zaujali problémy
budovania
tajných služieb a budovania Slovenskej informačnej
služby. Z vlastnej
nedávnej ministerskej skúsenosti
viem,
aké
sú to problémy zložité, či už po línii Slovenskej infor-
mačnej
služby, alebo po línii vojenskej. Myslím, že aj tieto
štruktúry štátu
plnia nezastupiteľné úlohy pri základnom
vnútroštátnom
záujme štátu a tým je demokracia a vláda zá-
kona.
Viďme mnohé problémy, ktoré sú tu aj v
zmenách, ktoré
tu
nedávno prebehli. Bola to jednak veľká systémová zmena.
Aj
pri systémových zmenách v minulosti a
zrejme aj v budúc-
nosti
sa značná časť tajných služieb vždy dedila
alebo sa
dedí
aj novým režimom. Nechcem tu rozoberať, čo ohľadne toh-
to
dedenia prebehlo aj v podmienkach ešte Československa.
Ďalšia výrazná štátoprávna zmena, ktorá sa tu uskutoč-
nila,
bol vznik nového štátu. Možno tí, ktorí robili v tejto
oblasti,
by tu mohli dať x príkladov toho, že
práve v tejto
oblasti
sa štát pri svojom budovaní stretáva s najväčšími
problémami.
Tie problémy sa kumulujú aj tým, že sa štát roz-
delil.
Všetci, ktorí pracovali v tejto
oblasti, boli vyško-
lení
v jednom stredisku. Je to špecifický prípad, ktorý však
má
ďalekosiahle dôsledky aj na budovanie tajných služieb. No
a
napokon bolo tu viaceré striedanie vlád
a, žiaľ, strieda-
nie vlád nezachovávalo kontinuitu vo výstavbe
týchto slu-
žieb.
Teda aj napriek všetkým týmto
systémovým a štátopráv-
nym
zmenám, ako aj zmenám pri striedaní vlád sú vlastne taj-
né služby
istou štruktúrou, ktorá prežíva objektívne
veľmi-veľmi
zložité problémy. Myslím, že ide o vec
štátu.
Prezident,
predseda vlády, minister vnútra a minister obrany
musia
rozmýšľať za štát, nie za seba, nie za politickú stra-
nu,
ale za štát, a to bez ohľadu na to, či tu boli zmeny
systémové,
bez ohľadu na striedanie vlád, ale predovšetkým
vzhľadom
na národnoštátny záujem tohto mladého
samostatného
štátu.
Ak sme mali možnosť počuť správu alebo aj
kolegov, kto-
rí
vystupovali v rozprave, nemožno obísť jeden základný roz-
por,
ktorý tu vyplýva z toho, že poznáme uznesenie o uložení
veci vyšetrovateľom majorom Čížom, ale
zároveň v správe
a
rozprave sa tu tvrdilo niečo iné. Myslím si, že vyšetrova-
teľ uznesením o
uložení veci otvoril dvere pre prievan,
a
teraz pôjde o to, aby v tomto prievane parlament vážne ne-
ochorel.
Pretože bez ohľadu na to, ako parlament rozhodne
o
tejto správe, problém tu je,
je taký vážny, že otriasa
základmi
tohto štátu a nepochybne bude viackrát ešte predme-
tom
rokovania. (Potlesk.)
Slovenská informačná služba je štátny orgán Slovenskej
republiky, ktorý plní
úlohy vo veciach ochrany ústavného
zriadenia,
vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu v rozsahu
vymedzenom
zákonom. Čiže aj tento problém sa týka bytostných
problémov
existencie a budovania tohto štátu. A my sa musíme
pýtať,
ako funguje tento štát, ako funguje
Slovenská infor-
mačná
služba, akú ma kvalitu, akú kvalitu
majú spravodajské
služby,
ako obhajujú národnoštátny záujem vo
vnútropolitic-
kom
rozmere. A tu zrejme všetci dôjdeme bez ohľadu na to,
aká
je naša pozícia v systéme moci, k tomu, že na tomto poli
tento
štát bude potrebovať ešte veľa rokov
usilovnej práce.
A
aj pri tajných službách, aj pri
spravodlivosti, ak sme na
pôde zákonodarného orgánu, nemôžeme posudzovať
veci iba
vládne
alebo opozične. Spravodlivosť nie je
vládna a nie je
opozičná.
Je, alebo nie je. A tento štát tiež
nepatrí vláde
alebo
opozícii, tento štát je štátom nás všetkých.
Kontradikcia, ktorá tu vznikla v diskusii,
teda vyluču-
júce
sa tvrdenia, sa môže stať a zrejme sa stáva základom
a
faktorom schizofrénie v našej
spoločnosti. Myslím si, že
parlament
sa musí zamyslieť, ako tento stav
prekonať. Neho-
vorím o podstate
problémov a prípadov, o ktorých tu spor
ide,
ale zákonodarný zbor musí tento problém
nejakým spôso-
bom
vyriešiť. Zdá sa, že riešenia môžu mať
rôzny charakter.
Na
pôde Národnej rady podľa môjho názoru
musí ísť aj o to,
aby
sme dospeli k príslušnému legislatívnemu riešeniu. Tým
legislatívnym riešením môže byť jednak novelizácia
zákona
číslo
46, ktorý som tu citoval, môže to byť prípadne nový
zákon o tajných
službách, alebo zákon o kontrole tajných
služieb.
Treba povedať, že aj keď zákon
číslo 46 o Sloven-
skej
informačnej službe odráža základné
reality, je vlastne
základnou
právnou úpravou pre činnosť Slovenskej informačnej
služby,
zdá sa, že problémy sú zložitejšie a
nie sú v tomto
zákone
zachytené.
Druhé riešenie, ktoré môže byť, je
riešenie na politic-
kej
dohode, ktoré má istú organizačnú podobu. Podľa zákona
Slovenskej
národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom po-
riadku
Slovenskej národnej rady v § 4 sa hovorí o tom, že do
pôsobnosti
Slovenskej národnej rady patrí najmä - podľa pís-
mena
l) zriaďovať výbory Národnej rady ako svoje iniciatívne
a
kontrolné orgány. Problém kontroly tajných služieb sa rie-
šil
a rieši v rôznych štátoch rôzne. Napríklad v Maďarsku
existuje
minister bez kresla, ktorý má na starosti aj kon-
trolu tajných
služieb. Rôzne mechanizmy kontroly tajných
služieb
sú aj v jednotlivých parlamentoch.
Preto si dovolím
navrhnúť,
aby sa potom aj pri záverečnom hlasovaní hlasovalo
i
o mojom návrhu, aby Národná
rada na základe § 4 zákona
číslo
44/1989 Zb. ustanovila nový výbor pre kontrolu tajných
služieb.
Ak by tento návrh neprešiel, myslím si, že čiastoč-
ným
riešením môže byť aj to, že v rámci tohto bodu Národná
rada Slovenskej
republiky rozhodne o doplnení Osobitného
kontrolného
orgánu zástupcami opozície. Aj o tom
navrhujem,
pán
podpredseda Národnej rady, aby sa v závere hlasovalo.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Kanisovi.
Slovo v rozpra-
ve
má predseda výboru pán poslanec
Andrejčák. Nech sa páči.
Pripraví
sa pán poslanec Langoš.
Poslanec I. Andrejčák:
Vážený pán predsedajúci,
vážená snemovňa,
vážená podozrievavá opozícia,
vážený riaditeľ Slovenskej informačnej
služby,
sme súčasťou tvrdého politického boja o
moc, o politic-
kú
moc. Naša opozícia, keď opakovane prehrala voľby a chce
sa
znovu inak dostať k moci, spustila propagandu proti mo-
cenským orgánom štátu. Zatiaľ iné robiť
nemôže. A jedným
z
týchto mocenských orgánov štátu je aj Slovenská informačná
služba,
ktorú vedie pán Lexa. Buď je to tento dôvod, alebo
dôvod
takého tvrdého zásahu a spochybňovania
Slovenskej in-
formačnej
služby leží niekde mimo Slovenska, ale tomu ne-
chcem
veriť. Slovenská informačná služba je a aj v budúcnos-
ti
bude pre obyvateľov nášho štátu čímsi
neznámym, zahmlie-
vaným,
dokonca zatiaľ ani filmy o činnosti jej
príslušníkov
nemáme. Ale nech
je to aká utajená vec, sama
informačná
služba je
vo vážnom stave.
Je vo vážnom stave, pretože
vznikla
iba v roku 1993, bola budovaná ľuďmi, ktorí na to
dlhodobo
neboli pripravovaní, bola riadená ľuďmi, ktorí na
to nemali odbornú prípravu, a bola ovplyvňovaná politikmi,
ktorí
na ovplyvňovanie tejto služby nemali
politické skúse-
nosti.
Kto vlastne nových príslušníkov Slovenskej
informač-
nej
služby učil? Kto ich učí? Bohužiaľ, dodnes nikto, preto-
že je príliš
krátky čas nato, aby sme si
ich vychovali,
a
dokonca vychovali ako pedagógov.
Bol som u riaditeľa Slovenskej informačnej služby, keď
bol
menovaný krátko po prijatí zákona. Môžem vám povedať, že
videl som jednu
veľkú dôslednosť -
perfektne a primerane
draho vybudovanú kanceláriu, ale
nevidel som to, čo som
chcel
vidieť - zbieranie skúseností a
vyzývanie odborníkov,
ktorí
niečo o spravodajstve vedia. A v tom
čase títo odbor-
níci
boli iba na dvoch miestach - v civile bývalí príslušní-
ci Federálnej
bezpečnostnej informačnej služby alebo ŠtB
a
v armáde príslušníci
spravodajskej služby. A preto si
priznajme,
odkiaľ a kto mal nových príslušníkov Slovenskej
informačnej
služby učiť. Aká je teda dnes Slovenská infor-
mačná služba? Je
početne malá a nevyhovujúca pre potreby
nášho
štátu (myslím početným stavom). Je organizačne nedobu-
dovaná,
pretože sa to nestihlo napriek snahe urobiť. A je
personálne
slabo zabezpečená. Je zabezpečená len z
bývalých
príslušníkov Federálnej
bezpečnostnej informačnej služby
alebo
ŠtB, údajne je tam jeden z bývalých
policajtov, ktorí
mali
inú profesnú prípravu a nie na informačné služby. Sú
tam
ľudia nabratí z civilu, buď z počtu dôstojníkov v zálohe
alebo
poddôstojníkov v zálohe, alebo iní odborníci, aj keď
vo svojich profesiách možno dobre pripravení,
ale civili,
ktorí
nevykonali ani vojenskú službu, ani
policajnú, a učia
sa
vlastne sami a často na vlastnej škode.
Ale ak sú pravdivé informácie, ktoré občas Kresťansko-
demokratické hnutie vydáva v opozičných novinách, že
majú
informácie z
kruhov Slovenskej informačnej služby alebo
z
kruhov blízkych Slovenskej
informačnej službe, tak si
priznajme,
že potom tam sú ešte špióni KDH, a túto skutoč-
nosť
ani nechcem pripustiť. Ale ak je to pravda, že tam takí
ľudia sú, ktorí
poskytujú informácie o
informačnej službe
nekompetentným
osobám, potom je to najväčšia chyba Ivana Le-
xu,
pretože už dávno mal takýchto ľudí
odhaliť a s postihom
prepustiť.
O tom, že Slovenská informačná služba je slabá,
svedčí
aj tá skutočnosť, že dodnes nezistila,
kde sa nachá-
dza podľa KDH
korunný svedok tzv. únosu. Ale nedivme sa.
Vráťme
sa znovu k otázke, kto ju to mal naučiť. Som presved-
čený,
že ľudia v Slovenskej informačnej
službe robia inten-
zívne, ale môžu
robiť len to, čoho sú schopní,
na čo sú
pripravení
a na čo majú životné skúsenosti.
Stojí
však pred nami otázka, alebo
bolo by si treba
ujasniť,
čo by mal vlastne riaditeľ Slovenskej informačnej
služby
teraz robiť.
Po prvé, myslím si, postupne preveriť
spoľahlivosť pra-
covníkov
Slovenskej informačnej služby a očistiť ju od ľudí,
ktorí
spoľahlivosť nezaručujú.
Po druhé, vyriešiť spôsob vzdelávania a výcviku teraj-
ších
pracovníkov Slovenskej informačnej
služby a novozíska-
ných
pre službu v nej.
Po tretie, postupne vytvoriť spoľahlivú a výkonnú Slo-
venskú
informačnú službu a začať intenzívne pracovať.
Po štvrté, nedovoliť akcie ohrozujúce samotnú podstatu
Slovenskej
informačnej služby a intenzívne ju brániť, aj keď
sa
našim poslancom nepáči, že v niektorých prípadoch podal
riaditeľ
trestné oznámenie. On ju brániť musí.
Po
piate, až sa mu toto všetko podarí urobiť, môže oča-
kávať
tvrdú skúšku v Národnej rade, kde sa
bude spovedať za
výsledky
svojej práce.
Ale
musíme si položiť tiež otázku, čo
máme robiť my
poslanci.
Predovšetkým si myslím, že by sme mali
prestať robiť
aféry
z politických dôvodov a z kriminálnych pseudodôvodov.
Po druhé, vytvoriť podmienky pre tiché,
rýchle a skryté
rozvinutie
orgánov a celého systému Slovenskej informačnej
služby
podľa zákona, ktorý sme prijali.
A po tretie, nestavať predčasne tvrdé požiadavky, lebo
nemáme
ešte nato potrebných ľudí.
K
samotnej správe riaditeľa
Slovenskej informačnej
služby. Súhlasím s
pánom poslancom Kanisom, že je veľkou
chybou,
že pri hlasovaní neprešla forma jej uzavretého
pre-
rokúvania
v Národnej rade. Dozvedeli by sme sa
iste viac.
Ale, páni poslanci, buďme úprimní. Pán
poslanec Moravčík,
škoda,
že tu nie je, pozeral som sa na neho po celý čas, keď
riaditeľ Slovenskej informačnej služby čítal správu. Celý
čas
búchal do stola, nenapísal si jedinú poznámku, nevenoval
sa
tomu, čo sa hovorí, ale prakticky
hneď po obede mal pí-
somnú
odpoveď alebo vyhodnotenie tejto správy. Nepočul ju,
nečítal
ju, ale písomné vyhodnotenie, a veľmi odsudzujúce,
mal.
To iste bolo pripravené dopredu. Takže nehovorme, že
sme
zaujímali stanovisko k správe.
Tento text bol napísaný
strojom,
veď som to tu zvrchu videl.
K nezávislej komisii veľmi stručne. Áno,
uznávam, komi-
sia,
ktorú vedie pán Pittner, je nezávislá, len by som chcel
vysvetliť,
že je nezávislá od pána Lexu, pána Mečiara a pána
Gašparoviča,
ale je poplatná vám, vášmu politickému
hnutiu.
K
správe nezávislej komisie
mám jednu pripomienku alebo
otázku.
Rád by som si ju prečítal a dobre budem hľadať mies-
to,
či je tam vyšetrená aj skutočnosť, že
pán poslanec Čar-
nogurský
o 11.00 hodine tu v Národnej rade žiadal, aby som
ihneď
zvolal výbor pre obranu a bezpečnosť a vyšetrovali sme
ministra
vnútra, pretože bol odvolaný
vyšetrovateľ Šimunič.
Pýtam
sa, ako to mohol vedieť, že je odvolaný, keď o 17.00
hodine
v mojej prítomnosti minister vnútra, ktorý o odvolaní
nevedel
a neurobil to, volal na môj zásah riaditeľa odboru
vyšetrovania
a ten mu povedal: "Áno, rozhodol
som sa, že ho
odvolám,
ale ešte si ho len musím zavolať k sebe." Bude ma
zaujímať
v tejto správe, či sú tam napísané noty, podľa kto-
rých
to malo byť urobené už dopoludnia, alebo pán poslanec
sa
jednoducho o pár hodín pomýlil.
Ku
kontrole Slovenskej informačnej
služby. Súhlasím
s
tým, čo naznačil pán poslanec Kanis, chcel by som len pri-
pomenúť,
že poznám štát NATO, v ktorom je veľmi tvrdo parla-
mentom
kontrolovaná spravodajská služba ako dôsledok pôsobe-
nia
a prevzatia spravodajských služieb z II. svetovej vojny,
a
majú s tým nesmierne starosti, až je to na úkor funkčnosti
tejto
služby. Poznám štát NATO, kde nie je vôbec parlamentom
riadená kontrola a práve tento prvý prípad ich
varuje a vá-
hajú,
či ju zaviesť. Poznám štát NATO, kde parlamentná komi-
sia nie je
riadená parlamentom, pretože
ju menuje osobne
premiér,
dokonca ani všetci poslanci nevedia, ktorí z po-
slancov,
ich kolegov, sú v tej komisii, a komisia dáva vý-
sledky
svojej práce alebo poznatky len
premiérovi, nie par-
lamentu.
No a potom je aj náš model, ktorý ani opozícii, ani
nám
celkom nevyhovuje. Vám preto, že nemáte na ňom podiel,
nám preto, že
proti tomuto spôsobu máte výhrady a budeme
hľadať
nejaké nové riešenie. Som tiež presvedčený, že by bo-
lo
výhodnejšie urobiť taktický krok, aby sme ju
rozšírili
o
kandidátov opozície, ale, prosím vás, navrhnite kandidáta,
ktorý
získa 76 hlasov tohto parlamentu. Odmietam hlasovať za
to,
aby sme prijali zásadu, že tam musí byť
z opozície. Na-
vrhnite takého
kandidáta, ktorému budeme
ako človekovi
veriť.
Čo k tomu ešte urobiť? Myslím si, že
môžem na záver po-
vedať
asi takéto myšlienky: Nerokujeme dnes o Slovenskej in-
formačnej
službe, nerokujeme dnes o činnosti
riaditeľa pána
Lexu,
rokujeme veľmi tvrdo, politicky,
pretože nie sme spo-
kojní
so stavom. My s tým, že nás zdržujete z práce v koalí-
cii,
a vy s tým, že máte malý podiel na moci. Prečo toľko
politickej zlosti, páni kolegovia? Už trikrát sa
Vladimír
Mečiar
voľbami dostal k moci. Dvakrát bol nie voľbami zbave-
ný
tejto moci, ale vždy na krátky čas.
Dnes sme teda v si-
tuácii,
že vlastne on a jeho ľudia alebo ľudia okolo neho
transformujú a
čoskoro dokončia transformáciu Slovenska.
A
vám sa toto zdá ako veľká hrozba.
Viete, že za pár rokov
historici
budú písať o tom, kto, ako a
čo v transformácii
štátu
urobil. Vidíte tam malé miesto pre
seba, a preto taká
úpenlivá
snaha do toho zasahovať. Chápať vás
môžeme ako ľu-
dí,
že by ste chceli byť tiež v dejinách zapísaní ako účast-
níci
tohto veľkého zápasu o novú spoločnosť, ale to sa dá
robiť
aj inak, nielen neustálym protestom,
nielen neustálym
vyhrážaním,
do akého prepadliska vedieme Slovensko, ale jed-
noducho
rozmýšľať o tom, čo by sa dalo urobiť ešte lepšie.
V parlamente hlasujeme často a často
hlasujeme spoločne
o
čiastkových bodoch, ale nikdy s nami
nehlasujete o celko-
vých
zákonoch. A to je práve dôkazom
toho, že nemôžete sú-
hlasiť s tým,
aby za tejto koaličnej vlády transformácia
rýchlo
pokračovala, lebo potom jej pred voľbami zostane aj
úspech
z transformácie. A vôbec
nesúhlasím s tým, že ideme
z
kopca, dokonca v žiadnej oblasti.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ďalej má v rozprave vystúpiť pán
poslanec Lan-
goš,
medzitým pán poslanec Dzurinda s faktickou poznámkou.
Poslanec M. Dzurinda:
Pán poslanec Andrejčák, oceňujem váš
prehľad, ktorý má-
te
v danej problematike, aj to, ako ste
uvádzali príklady
z
jednotlivých krajín NATO, aj keď
nepomenované, ale to nie
je
azda podstatné. Chcem sa teda opýtať,
či poznáte aj takú
krajinu
NATO, kde je tajná služba pod parlamentnou kontro-
lou,
ale pritom len pod parlamentnou
kontrolou koalície. To
je
moja prvá otázka.
A druhá otázka, či poznáte aj taký štát NATO, kde síce
opozícia
má svoje zastúpenie v takých
kontrolných orgánoch,
ale
navrhuje doň ľudí podľa toho, či sa páčia, alebo nepáčia
koalícii.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Lauko.
Poslanec P. Lauko:
Chcem sa
pridať k svojmu kolegovi
Dzurindovi a troška
z
takého medzinárodného pohľadu, pretože
s predsedom výboru
pre obranu
pánom Andrejčákom chodíme
do zahraničia, pán
predseda
výboru pre obranu chodí na stretnutia
so zahranič-
nými
návštevníkmi, ktorí prichádzajú na Slovensko.
Dúfam, že budete so mnou súhlasiť, pán predseda výboru
pre
obranu, že všade v demokratickom svete demokratické sily
vyhlasujú,
že kontrola tajných služieb musí byť z
viacerých
strán
pluralitná, to znamená aj z koalície, aj z opozície.
Preto
to, čo tu hovoríte, tie príklady, sú
také deklarácie,
ktoré sú čiastočne pravdivé a dajú sa zobrať zo všetkých
strán. Aj v
tých dokumentoch, ktoré
veľmi dobre poznáte,
o
našom vstupe do NATO, je jedna zo
základných požiadaviek,
aby
kontrola tajných služieb bola aj zo
strany koalície, aj
zo
strany opozície. Preto sa pridávam ku kolegovi Dzurindovi
a
pýtam sa vás, pán predseda výboru pre
obranu, čo hovoríte
zahraničným
návštevníkom a na zahraničných cestách
o plura-
lite
kontroly tajných služieb na Slovensku.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán predseda Andrejčák.
Poslanec I. Andrejčák:
Ďakujem. Môžem odpovedať bližšie, nechcel
som uvádzať
štáty. Štát, v
ktorom parlament nekontroluje
spravodajské
služby,
je Francúzsko, je členom NATO a považujete ho, dú-
fam,
aj vy za demokratický štát. A nejde
preto z kopca. Ani
my
preto nejdeme. V Anglicku menuje premiér
komisiu na kon-
trolu.
Áno, je takmer zo všetkých politických strán. Keby
však
jediný z nich povedal jediný poznatok o spravodajskej
službe
vo vlastnej politickej strane, čo robili, kde robili,
tak
už v živote tam nebude z tej politickej strany nikto me-
novaný.
Takže tam o tom rozhoduje dokonca len premiér, nie
len
koalícia, a nikto nemá v Anglicku právo mu do toho hovo-
riť.
A správa je len pre neho, a nie pre parlament. Takže
keď
hovorím s Angličanmi, tak im to takto poviem, že my máme
dokonca
lepšiu demokraciu. (Smiech v
sále.) Ale aby ste to
nebrali
takto, prosím vás, snažím sa poznať
situáciu v kra-
jine,
do ktorej idem, a poznať oblasti, o ktorých by som mal
vedieť, keď sa
predpokladá o nich hovoriť. A nebojte sa,
veľmi
často mám dostatok argumentov
nato, aby som dokázal,
že
to, čo mi partner povedal, máme buď
splnené, alebo štát,
proti
ktorému neprotestuje, ale bude o nás rozhodovať, či
pôjdeme
do NATO, to má horšie ako my. Pre mňa
tento problém
nie
je takej dôležitosti, aby som sa obával, že pre kontrolu
Slovenskej
informačnej služby nás nevezmú do NATO. Nás možno
nevezmú
do NATO preto, že budeme sami dávať vonku signály,
že
naša vnútropolitická scéna je sama ohrozením.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predseda výboru Andrejčák, v
parlamentoch vo
svete
býva zvykom, že keď prehovorí minister za nejakú ob-
lasť,
tak to sedí, keď prehovorí predseda výboru za nejakú
oblasť,
tak narába s faktami a argumentmi, ktoré sedia. Ak
si
odmyslím vašu konštrukciu, že opozícia
tým, že nehlasuje
za
zákony, odmieta sa podieľať na transformácii štátu, ale
dôrazne
protestujem proti vašim tvrdeniam, že
"nikdy ste za
žiadny
zákon nehlasovali". Zoberte si hlasovacie záznamy, ja
vám
z fleku poviem desiatky zákonov, kde sme hlasovali za,
dokonca
nájdete zákony, ktoré jednomyseľne v
tejto snemovni
prešli,
a aj pri mnohých zákonoch, kde sme v záverečnom hla-
sovaní
odmietli zákon, keby sa zobrali naše niekedy dobré
pozmeňujúce
návrhy, určite by sme mali iný postoj. Takže ne-
robte
taký generálny záver na základe vašich nesprávnych do-
hadov.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pán poslanec Dzurinda.
Poslanec M. Dzurinda:
Pán poslanec Andrejčák, neodpovedali ste
celkom na moje
otázky, ale napriek
tomu z vašej odpovede jedna vec bola
veľmi
jasná, a síce konštatujem, že ste
neuviedli ani jednu
krajinu,
kde tajná služba je pod parlamentnou kontrolou, ta-
kou,
v ktorej by chýbala opozícia. To konštatujem na základe
vašej
odpovede a myslím si, že vtedy bude situácia lepšia
a
normálnejšia, ak sa aj koalícia naučí lepšie rozumieť tým-
to
demokratickým zásadám - právu opozície navrhnúť do ta-
kýchto
kontrolných orgánov svojich
zástupcov, keď dokážete
tolerovať
ich právo, aby mali v tom svoje oči,
aby mali in-
formácie
z prvej ruky. Potom nepochybne si budeme v tomto
parlamente
lepšie rozumieť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Glinský.
Poslanec J. Glinský:
Ďakujem. V normálnych krajinách Európy sú tajné služby
jedným
zo základných nástrojov ochrany národnej bezpečnosti.
V
normálnych krajinách Európy sa napríklad dekonšpirácia ne-
odpúšťa.
U nás je dekonšpirácia tajnej služby hitom dňa, hi-
tom
mnoho týždňov v masmédiách. To je alebo absolútne zlyha-
nie
rozumu, alebo poslušnosť, trošku iná, než o ktorej hovo-
ril
pán poslanec Černák, keď chcel
viacnásobne ponížiť mno-
hých
z nás - poslušnosť cudzím záujmom. Alebo zlyhanie rozu-
mu,
alebo poslušnosť cudzím záujmom.
Nie je normálne, zaiste je to unikát, keď sa nebije na
poplach
a len ľahkovážne sa konštatuje, že slovenská tajná
služba
je rozložená, dekonšpirovaná, keď
médium dekonšpirá-
cie
napíše (v posledných dňoch): "Slovenská informačná služ-
ba
začína byť rozkošná." To isté
médium pred časom varovalo
pred
prepúšťaním pracovníkov z tajnej
služby, že sa dostanú
do
podsvetia, a krátko nato sme mohli čítať napríklad titul-
ky: "Pracovník Slovenskej informačnej služby velil v bare
ľahnúť
a stiahnuť nohavice."
Zaiste, je to horor, ktorý je vysvedčením
nás všetkých,
keď
ľudia sú presvedčení, že v Slovenskej informačnej službe
sú
amatéri, kandidáti podsvetia a bojovníci za cudzie záujmy
majú
prevahu nad bojovníkmi za
slovenské záujmy. Zatiaľ je
to na našej
obežnici Slnka tak, že všetci bojujeme proti
všetkým
v meniacich sa koalíciách. Tajné služby sú jedným
z
prostriedkov boja a ochrany záujmov.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja. Ešte pán predseda výboru
Andrejčák.
Poslanec I. Andrejčák:
Ďakujem pánu poslancovi Černákovi za nápad,
dám si tú
prácu,
aby som za čas, čo je evidencia, vybral prípady, kedy
opozícia
hlasovala za zákon. Určite najmenej pri
jednom zá-
kone
to bolo, takže sa ospravedlňujem, nie vždy proti, ale
väčšinou
proti. Súhlasíte s tým, dúfam. A štatistiku potom
zverejním.
Pánu poslancovi Dzurindovi. Pán poslanec,
ja som nazna-
čoval,
že Francúzsko nemá vôbec žiadnu kontrolu, a považoval
som
to za horšie, než keď ju má len koalícia. Naozaj prípad,
keď
je to len koalícia, nepoznám, ale som presvedčený, že je
lepšie mať koaličnú kontrolu ako žiadnu
kontrolu (smiech
v
sále), pretože aspoň väčšina parlamentu verí, že je to
v
poriadku. Vo Francúzsku si
to nemôže nikto na základe
vlastnej
kontroly overiť. Ale je zbytočná polemika, či je to
lepšie,
alebo horšie, každý máme na to iný názor. Ale toto
len na vysvetlenie. Nebolo to úmyselné
neodpovedanie, iba
som považoval stav, ktorý som uvádzal,
za ešte ťažší než
u
nás.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predseda.
Ja by som sa rád opýtal pána poslanca Dzurindu, či po-
zná
štát, kde opozícia nakrúca vystúpenie
riaditeľa tajných
služieb
a potom to prípadne ďalej zverejňuje, prípadne pri
iných
príležitostiach, napríklad keď je neverejné zasadnu-
tie,
sa stará o to, aby sa záznam z takéhoto rokovania do-
stal
von.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán podpredseda Húska.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážení priatelia,
myslím, že to najvážnejšie, čo nás vlastne môže zaují-
mať
v tejto oblasti, je to, že nemôžeme považovať za zdravé,
keď
sa prinajmenšom časť opozície
jednak usiluje dostať do
štruktúr
spravodajských služieb a informačne vyťažovať tieto
spravodajské služby. Zároveň vlastne tým prejavuje
celkom
vedomú snahu vytvárania a používania tieňovej, to
znamená
paralelnej
štruktúry v tejto oblasti. Je to mimoriadne ne-
bezpečné a dokonca
táto časť opozície ani nepovažuje za
dôležité,
aby s tým vystupovala prinajmenšom
veľmi opatrne.
To
je veľká chyba.
Druhú
vec, ktorú chcem
povedať, a som presvedčený,
o
tom sme už hovorili aj tu, v parlamente, hovoril o tom do-
konca
aj premiér, hovorili sme o tom aj
v našom Spoločnom
parlamentnom
výbore Európskej únie a Národnej rady,
že cel-
kom
určite dôjde nie v ďalekej budúcnosti k tomu, že do toh-
to
kontrolného orgánu sa dostane aj zástupca opozície. Ja
som
o tom presvedčený, že sa to naozaj stane. Treba naozaj
povedať
to, čo tu bolo naznačené, aby aspoň
tých 75 poslan-
cov
dôverovalo takýmto ľuďom, pretože
určitá časť ľudí ne-
skrýva
doteraz svoje nepriateľské postoje voči
vzniku tohto
štátu
a jeden dôležitý informačný
nástroj ochrany štátu by
mal
byť podrobený kontrole a dohľadu týchto ľudí, ktorí sa
takto
vlastne k tomuto štátu správajú. Myslím
si, že je na-
ozaj
dôležité, aby z opozície to bol človek,
ktorý vždy vy-
stupoval
pozitívne k vlastnému štátu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Fogaš.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Ďakujem za slovo.
Mrzí ma, že musím niečo k tomu povedať, ale ja si mys-
lím,
pán podpredseda Húska, že človeku,
ktorý je nominovaný
do
Osobitného kontrolného orgánu, má
dôverovať predovšetkým
tá
politická sila, ktorá ho nominuje. (Potlesk.) Totiž to je
princíp, kde sa
rešpektuje stanovisko opozície.
Prepáčte,
ale
nie je možné súhlasiť s tým, že
nomináciu za opozíciu
urobí
koaličný predstaviteľ alebo predseda vládnucej strany.
O
toto ide. Prestaňme sa tu hrať na
demokratov a nevnucujte
nám
názor, dokonca i v personálnych otázkach. To po prvé.
Po druhé
- pán predseda Andrejčák, škoda,
že ste odi-
šli,
totiž ak by ste tu sedeli, tak by ste si museli vypo-
čuť,
že snaha získať opozíciu pre hlasovanie o zákonoch by
si
vyžadovala úplne normálny
legislatívny postup, a tu je
nenormálna
situácia.
Pán predseda veľmi dobre vie, v akom tlaku pracujú po-
slanci,
veď sám prikazuje ich schvaľovanie
alebo prerokúva-
nie v
skrátených lehotách, než
je 60 či 30 dní. Mnohé
z
týchto zákonov mohli byť prijaté aj našimi
hlasmi a nemu-
seli
skončiť na Ústavnom súde a v ich
ustanoveniach byť vy-
slovený
rozpor s ústavou. Mnohé z týchto zákonov sme mohli
schváliť
aj po len malých úpravách, ktoré nijako nemenili
podstatu a koncepciu
zákona. Typickým príkladom bol
zákon
o
nadáciách, ktorý s určitými úpravami
bolo možné zo strany
opozície podporiť. Žiaľbohu, dnes sme
boli svedkami toho,
aký
je rozdiel medzi názorom väčšiny a tlakom väčšiny. Ja si
myslím,
že ak má opozícia mať šancu prehovoriť do legisla-
tívneho
procesu, musí mať čas a musí byť snaha počuť jej ná-
zory.
My sme pripravení vždy konštruktívne podporiť stano-
viská,
ktoré sú na prospech tejto republiky a na prospech
riešenia
jej problémov.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec Dzurinda.
Poslanec M. Dzurinda:
Chcel by som odpovedať pánu kolegovi
Prokešovi, že úlo-
hou
každej opozície je kontrolovať a sprostredkúvať verej-
nosti
informácie takého charakteru, aby jednoducho občania
boli
informovaní. To je v každej demokracii.
Spomínam si na
príbeh
Nixona v Amerike. Je množstvo ďalších príbehov, keď
opozícia
vytiahla, nie vytiahla, jednoducho uverejnila in-
formácie,
ktoré sa jej dostali do rúk, a takto sa pričiňova-
la
o demokratický vývoj toho-ktorého štátu. Takže je to cel-
kom
prirodzené.
Po druhé, ak nemáme prístup k
informáciám cez parla-
mentné orgány, ako
je napríklad Osobitný kontrolný
orgán,
tak
ako ináč sa máme usilovať, ak máme podozrenie, že bol
spáchaný
trestný čin, že povedzme Osobitný kontrolný orgán
zatĺka
niektoré aktivity tajnej služby. Aké máme iné možnos-
ti,
ako napríklad zriadiť občiansku komisiu?
A po tretie, vrele súhlasím s tým, čo
povedal pán ko-
lega
Fogaš. Veľmi vrele súhlasím, lebo som
presne zachytil,
čo hovoril pán
Húska, že niekto sa dostane z opozície do
Osobitného kontrolného orgánu, ale tak,
aby mu koaličníci
dôverovali.
No to je hrozné počúvať, veď to je karikatúra
demokracie.
Čoho sa bojíte?
Nebudem opakovať kolegu, lebo to vyslovil veľmi preg-
nantne,
ale pokiaľ sa naozaj nezačneme voči sebe správať ná-
ležite
tak, ako všade demokratické princípy
určujú, to zna-
mená,
že strana si deleguje svojho človeka, jednoducho dobre
nebude.
V tomto štáte si televízia vyberá, koho pozve, tele-
vízia
si vyberá, koho pozve do politických
diskusií, ekono-
mických
diskusií, do nedeľňajších Krokov, tu si chcete vybe-
rať,
koho si pozvete z opozície do Osobitného kontrolného
orgánu.
Toto je jednoducho karikatúra demokracie. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni poslanci, chcem len upozorniť, že je štvrť na se-
dem
a ešte mám štyri prihlášky do rozpravy. Takže prosím, ak
by
sme od týchto faktických poznámok mohli
upustiť, bolo by
dobre.
Pán poslanec Kováč, nech sa páči.
Poslanec R. Kováč:
Pán predsedajúci, rád by som položil otázku pánu pod-
predsedovi
Húskovi. Neviem, či som mu dobre
rozumel, keď tu
vyhlásil
za takmer národnú katastrofu, že
opozícia chce mať
ľudí v Slovenskej informačnej službe. Pán
podpredseda, vy
máte
takú predstavu, že v Slovenskej informačnej službe má
mať
ľudí len koalícia? Ja si myslím, že Slovenská informačná
služba
by mala byť v prvom rade nezávislý
orgán, ktorý musí
chrániť
tie atribúty, ktoré má napísané v zákone. A môžu tam
pracovať
ľudia bez ohľadu na to, aký majú politický názor,
musia
pracovať na odbornej úrovni a musia
plniť svoje funk-
cie
tak, ako ich majú plniť zo zákona. To po prvé.
Po druhé, nepovažujem za adekvátne, aby
ste tu hovorili
o
tom, že koalícia bude vyberať, kto je sympatický člen Oso-
bitného
kontrolného orgánu a kto nie je sympatický člen Oso-
bitného
kontrolného orgánu. Skutočne vrelo podporujem to, čo
hovoril
pán poslanec Fogaš. To nie je jednoducho
možné. Po-
tom
povedzte, nechceme tu mať ľudí, ktorí
sa nám budú dívať
na
prsty, a zverejnite takéto vyhlásenie.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci, chcem pánu Dzurindovi odpove-
dať,
že analýza marcových udalostí ukázala, že istá opozičná
politická
sila v tomto štáte je schopná za každú
cenu nasa-
diť agentov
do politických štruktúr
svojich protivníkov
a
štátu. Samozrejme, robí to
systematicky. Áno, pripúšťam,
že
sme boli naivní, keď sme si mysleli, že
tým, že nebudete
v
kontrolných orgánoch, vám
v tom zabránime. Nezabránili
sme,
mýlili sme sa.
Pán Dzurinda, povedzte mi alebo ukážte
mi jeden štát,
v
ktorom by politická strana
sústavne infiltrovala svojich
politických
protivníkov svojimi agentmi a pritom tvrdila, že
sú to jej
vlastní ľudia, ako vy presviedčate tento národ
a
nás v parlamente, že to sú vlastne naši ľudia, ktorí stále
zrádzajú
tento štát alebo našu politickú stranu, alebo iné
politické
strany z vládnej koalície.
Veď vari si nemyslíte, že sme takí
naivní, aby sme tomu
uverili.
Pozrite sa trochu aj na seba. Naučte sa demokratic-
kému politickému boju. Skúste vyhrať voľby
a skúste ľudí
tohto
štátu presvedčiť, že im viete vládnuť. Vy ste zatiaľ
za
tie tri roky samostatnosti dokázali, že
viete tento štát
iba
deštruovať, a zvaľujete za to vinu na nás.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predseda.
Dovolil
by som si odpovedať pánom poslancom Fogašovi
a
Kováčovi, keď hovorili o tom, že by si mali strany nomino-
vať
a ostatní im to schváliť.
Páni poslanci, považujem to za výzvu na
porušenie ústa-
vy.
Budem hlasovať podľa vlastného
svedomia, koho uznám za
dôveryhodného
z opozície, alebo aj z koalície, za
toho hla-
sovať
budem. Ale žiadny diktát, že si to niekto nominoval,
a
ja ho musím odhlasovať, ďakujem pekne, to odmietam. A pánu
Dzurindovi,
čoho sa bojíme - no bojíme sa toho, že
rozkryjú
celú
Slovenskú informačnú službu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán podpredseda Húska.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
S dovolením, boli tu dve poznámky pána
poslanca Dzurin-
du
a potom pána poslanca Kováča.
Pán poslanec Dzurinda, my nehovoríme, že my budeme vy-
berať
tých, ktorí sú z opozície. Samozrejme, opozičné strany
majú
právo hovoriť o svojich námetoch, ale my máme právo pri
hlasovaní
vyjadriť, a to predsa aj vy používate,
či tým ľu-
ďom,
ktorých váš kontrapartner predkladá,
dôverujete, alebo
nie.
Tento proces je celkom prirodzený a normálny. Prosím
vás,
nehrajte tu slovné estakády, ako keby
sme týmto spôso-
bom
chceli cynicky vyšachovať z práva
politickú stranu, aby
do
toho hovorila.
Druhá záležitosť - pán poslanec Kováč, doslova tu sa
deje
určitý typ fabulovania. Jednoducho ste
doslova poveda-
li:
"Hovorili ste, že koalícia bude vyberať." Tento výraz
som nikdy nepovedal. Povedal som, že som presvedčený, že
v
tomto parlamente dôjde k zvoleniu
aj zástupcu opozície
atď.
To znamená, že predpokladáme, že musíme spoločne uvažo-
vať.
Ale, nehnevajte sa, pri začatí budovania tohto štátu
musíme
byť osobitne v pozornosti a v strehu, či tam majú byť
aj
tie politické sily, ktoré jednoznačne
proti tomuto štátu
boli.
To je celkom prirodzené. (Ruch v sále.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Pittner.
Poslanec L. Pittner:
Ďakujem za slovo.
Chcem povedať, že ak sa dnes vo všeobecnosti o Sloven-
skej
informačnej službe alebo tajnej službe hovorí ako o ve-
rejnej
tajnej službe, tak je to dôsledok jej nekultúrneho,
nekompetentného
vedenia. Prvý, kto ju rozkryl, bol Oskar F.,
a
nijaký podsadený agent. Ďalší, ktorí ju rozkrývajú a ktorí
prinášajú informácie či mne, alebo novinárom,
alebo iným
poslancom,
sú ľudia, ktorí neprichádzajú s tými
informácia-
mi, ktoré treba
utajovať, ale s tými, ktoré odhaľujú tie
praktiky,
ktoré som aj ja vo svojej práci vytýkal práve ria-
diteľovi
Lexovi. Takže prosím vás, neviďme zasa za všetkým
len
nejakú špiónomániu, ale viďme za tým to, akým spôsobom
vlastne
prichádza a prečo prichádza k úniku informácií.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Fogaš.
Poslanec L. Fogaš:
Ďakujem za slovo.
Pán kolega Prokeš, nemyslím si, že vaše
obvinenie z ne-
jakých predstáv o
protiústavnom konaní je
namieste. Najmä
nie,
keď vy sám ste svoje svedomie podriadili hlasovaniu vy-
ložene
na základe politického pokynu a niekoľkokrát ste hla-
sovali
za protiústavné zákony. Myslím si, že
naozaj k tomu,
aby
sme dospeli k nejakému záveru, treba
hrať v politických
rozhovoroch
vzájomný konsenzus. Teda nielen dôvera väčšiny
menšine,
ale musí to platiť aj opačne. K tomu sa musia viesť
politické
rokovania. Prosím, veďte ich.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predseda.
Ja viem,
že v západnej Európe je
demokracia postavená
na
tom, že ja tebe, ty mne, a na politických dohodách. Ale
naša
ústava hovorí v tomto smere niečo iné. A čo sa týka
hlasovania
za protiústavné zákony, pán poslanec Fogaš, dovo-
lím si upozorniť, že nikdy som
nehlasoval za taký zákon,
ktorý
som ja považoval za protiústavný. Pokiaľ Ústavný súd
rozhodne
inak, rešpektujem jeho rozhodnutie, ale
nehlasoval
som
za protiústavný zákon, resp. za zákon, ktorý som považo-
val
za protiústavný. Môžem mať svoj vlastný názor na rozhod-
nutia Ústavného súdu, na schopnosti týchto
sudcov logicky
myslieť a ich
ovládanie slovenského jazyka,
ale vždy som
rešpektoval
rozhodnutia Ústavného súdu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I.
Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Chcem sa
veľmi ospravedlniť, že ako žena
zasahujem do
diskusie
a do tohto rozhovoru, pretože si myslím, že tajné
služby
v každom štáte bývali doménou mužov a títo muži sa aj
podľa
toho správali. Veľmi ma mrzí dnešná diskusia, dnešná
debata
v tomto parlamente, lebo vidieť, že sa úplne vytrati-
la
kultúra vzťahov medzi staršími,
mladšími, a opozícia nám
dnes
predviedla skutočne podľa mňa dosť nekultúrne správanie
v
parlamente. A veľmi by ma mrzelo, keby sa takéto správanie
stalo
zvyklosťou.
Ak sa chcem vyjadriť k problematike, o
ktorej hovoríme,
chcela
by som povedať aj pánu poslancovi Fogašovi, že škoda,
keď
pred chvíľou dával lekciu, nespomenul aj našu parlament-
nú
návštevu vo Fínsku, kde práve on dal pri diskusii s bran-
nobezpečnostným
výborom otázku partnerom, či a ako kontrolu-
jú
tajné služby a či majú v tomto
kontrolnom orgáne aj opo-
zíciu.
Bolo vidieť, že fínski partneri nepochopili otázku,
a
najprv nám na kontrolu tajných služieb povedali, že ich
kontroluje
vláda, a na to je minister a vláda.
Potom, keď sa pán poslanec Fogaš
bližšie znovu vrátil
k
tejto problematike, videla som, že
partner znovu nevie,
o
čom asi chceme hovoriť, tak som mu povedala príklad prero-
kúvania
materiálu, keď predseda parlamentu
vyhlásil, že ro-
kovanie
je tajné, bola predložená správa Osobitného kontrol-
ného orgánu a
na druhý deň táto správa bola
publikovaná
v
novinách. Čo by na to povedal, či by on
za tejto situácie
do
takéhoto orgánu zobral opozíciu.
Odpoveď bola jednoznač-
ná,
možno ju nebudem citovať úplne doslovne, ale povedal:
V
tom prípade by sa poslanci mali
zamyslieť sami nad sebou.
Ak
predseda vyhlási rokovanie
parlamentu za tajné, nie je
možné,
aby informácia unikla.
Takže, páni z opozície, tu nerozhoduje menšina a dôve-
ra,
či sa nám niekto páči, a či nie, ale tu
existuje dôvera
voči
poslancovi z opozície, o ktorom vieme, že je korektný.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Dzurinda.
Poslanec M. Dzurinda:
Pani poslankyňa, vaše vystúpenie bolo veľmi zaujímavé
a
pre mňa aj pôsobivé. Aj preto by
som vás chcel poprosiť,
aby
ste ho doplnili a aby ste zhodnotili ako poslankyňa, ale
aj ako žena
kultúrnu úroveň telefonického
rozhovoru šéfa
tajnej
služby a ministra vnútra.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Fogaš.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Myslím si, že interpretácia rozhovoru, ktorý sme vied-
li,
nie je presná. Pani poslankyňa
Belohorská, všetci kole-
govia
z iných krajín, nielen vo Fínsku, s ktorými sa stretá-
vame,
nám nerozumejú, keď takú otázku položíme, len preto,
že u nich
je samozrejmosť, že tam opozícia je zastúpená.
A
kontrolné mechanizmy, či už je to
vláda, či je to parla-
ment,
sú založené na vzájomnej kontrole a
zabraňujú zneuži-
tiu
moci. To, čo ste povedali vy, je otázka, bohužiaľ, poli-
tickej
kultúry na Slovensku. Ak je raz zasadnutie parlamentu
tajné,
z tohto parlamentu nemá uniknúť nič.
Žiaľbohu, tu sa
riešia
často škandály a nie vecné problémy.
Preto si treba položiť otázku, či aj toto
dnešné zasad-
nutie
nemalo byť tajné, a nech si to položia
všetci poslan-
ci, ktorí hlasovali proti tomu, aby bolo tajné. Preto si
treba
položiť otázku, či naozaj všetci, ako tu sedíme, sme
ochotní
zachovávať sľub, rešpektovať ústavu. Totiž
v tom je
problém,
a nie v tom, čo ten alebo onen
poslanec povedal.
Ja
vám garantujem, že poslanci Spoločnej
voľby, ktorýkoľvek
by
bol v kontrolných orgánoch, nezneužije svoje pôsobenie,
ale
je isté, že tam bude pôsobiť tak, aby kontroloval riadi-
teľa
a cez neho aj celú Slovenskú informačnú službu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Páni poslanci, opäť upozorňujem,
že hovoríme
už
dlho, stále o jednom a tom istom. Nikto nepovedal nič no-
vé
ani z jednej strany, ani z druhej. Prestaňme s faktickými
poznámkami.
Pán poslanec Prokeš, nech sa páči.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predseda.
Sľubujem, že už sa nebudem ozývať, ale
naposledy mi do-
voľte
požiadať pána poslanca Dzurindu, aby on zhodnotil kul-
túrnosť
správania opozície, pardon, tej, ktorá
sedí odo mňa
naľavo,
tej časti opozície, ktorá sedí v
tom sektore z po-
hľadu
predsedajúceho celkom vpravo, počas
vystúpenia riadi-
teľa
Slovenskej informačnej služby.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pán poslanec Dzurinda.
Poslanec M. Dzurinda:
Pán
poslanec Prokeš, správanie
opozície vzhľadom na
možnosti,
ktoré má, zďaleka nebolo adekvátne tomu, čo nám
predviedli
v telefonickom rozhovore šéf tajnej
služby a mi-
nister vnútra.
Zďaleka nebolo adekvátne
tomu, ako tajná
služba
zatĺka podiel na tých aktivitách, ktoré
sú všeobecne
známe.
Nemáme inú možnosť, ako upozorniť
občanov Slovenskej
republiky
na to, čo sa deje v tomto štáte, a jedine takýmito
prostriedkami,
aké sme vlastne zvolili, sa o to vôbec máme
šancu
pokúsiť. Vydeliť sa, jasne dokumentovať, že s takýmito
gangsterskými
spôsobmi táto časť lavíc na Slovensku naozaj
nemá
nič spoločné. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci, ak insitný ekonóm
nemá o čom
hovoriť,
tak sa dá na sociálnu demagógiu. Pán
poslanec Dzu-
rinda škandalizuje všetkých, ktorí sú
z vládnej koalície,
a
momentálne sa nás snaží presvedčiť,
že to správanie bolo
adekvátne
tomu, čo tu bolo prehraté ako záznam, o ktorom
môžeme
aj pochybovať.
Pán
Dzurinda, v každom
civilizovanom štáte sa takéto
zhromaždenia,
ako to správne povedal pán Fogaš, na ktorých
sa pretriasajú otázky štátnej bezpečnosti,
uskutočňujú na
neverejných
zasadnutiach. Lenže vy neuznávate ani tú základ-
nú
elementárnu zásadu, ktorá platí v
každej slušnej rodine,
že
veci sa pretriasajú vždy doma, a nie u
susedov, ale toto
je
vaša politika. Ja som bol minule na Helsinskom zhromažde-
ní,
kde ma ubezpečovali, že tam bude
iba diskusia s našimi
občanmi.
Nebola. Prišiel som tam a natáčala ju
maďarská te-
levízia.
Samozrejme, po mojom proteste, ani nie
tak protes-
te, iba som
pozdravil divákov maďarskej
televízie, veľmi
rýchlo
zbalili kameru a ostatné veci a odišli.
A že som mal
pravdu,
to potvrdil polhodinový záznam z vysielania maďar-
skej
televízie. Samozrejme, ja som im povedal, ocigánili ste
ma.
Keby som bol vedel, nebudem predsa
robiť talk show pre
maďarskú
televíziu.
Pán Dzurinda, mal by som na vás ešte
jednu ďalšiu otáz-
ku.
Ešte ani na jednu ste neodpovedali, už som ich tu mal
asi
tri. Čo bude s tým záznamom, ktorý tu pán kolega posla-
nec
Maďarskej koalície natáčal, tento váš škandalózny prí-
stup,
alebo to, čomu sa hovorí jednoducho nekultúra, ktorá
televízia
to prvá odvysiela, či maďarská, alebo
neviem kto-
rá?
Iste, bol by som rád, keby ste na túto
otázku odpoveda-
li.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Kňažko.
Poslanec M. Kňažko:
Ďakujem.
Ctený kolega pán Cuper, hovoril si niečo o civilizova-
nom
štáte. Máš pravdu, v žiadnom
civilizovanom štáte nie je
potrebné,
aby opozícia siahla k takýmto prostriedkom, preto-
že
v žiadnom civilizovanom štáte sa minister vnútra s riadi-
teľom
informačnej služby nerozprávajú
slovníkom pasáka tre-
tej
kategórie. V žiadnom civilizovanom štáte žiadna politic-
ká
strana nezneužíva verejnoprávnu
inštitúciu televíziu, na
pirátske
vysielanie anonymov, a to s ambíciou
hanobiť hlavu
toho civilizovaného štátu. Okrem toho
poslanec a právnik
v
civilizovanom štáte nerozširuje
klamstvá a lži o svojich
kolegoch,
ako vy, pán Cuper, ako naposledy v
dnešnom vysie-
laní
rádia Twist. A v žiadnom civilizovanom
štáte vláda ne-
platí
denník, ktorý sa dokonca volá tak ako štát, a ktorý už
roky
vytvára štvavú kampaň na
Slovensku, čo strana, to lož
na
hanobenie hlavy toho civilizovaného štátu. Takže nad tým-
to
sa zamyslite skôr, ako hovoríte o civilizovanom štáte.
Civilizujte
sa najskôr sami. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Dzurinda.
Poslanec M. Dzurinda:
Pán Cuper, vy ste povedali, že keď
sa insitný ekonóm
dostáva
do problému, siaha k demagógiám. Ja by som vám chcel
povedať,
že keď zase koaličný poslanec prichádza
o argumen-
ty,
tak siaha k urážkam. Váš problém nie je v tom, že by ste
hľadali
odpovede na otázky. Váš problém je jednoducho v tom,
že
nemáte síl sa niektorým
skutočnostiam pozrieť priamo do
očí.
Problém mnohých z vás spočíva v tom, že nie ste slobod-
ní,
že sa chvejete o svoje posty. Problém mnohých z vás spo-
číva
v tom, že ste zamočení po uši, mnohí z vás v privatizá-
cii,
že kryjete svoje prechmaty, že kryjete privatizácie va-
šich
manželiek. Pán Prokeš je dnes veľmi aktívny, ale nech
vysvetlí,
že jeho pani sprivatizovala nitriansku Ferenitku
spolu s českým
a nemeckým kapitálom. To ste vy, najlepší
Slováci, zástancovia tohto slovenského štátu. Toto
je váš
problém,
priatelia z koalície. (Prejavy nesúhlasu v sále.)
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
rád by som odpovedal pánu poslancovi
Kňažkovi, že v ci-
vilizovanom
štáte sa umelci venujú umeniu a nie sociálnej
demagógii
na námestí. Nie ja, ale pán Kňažko tvrdil, že vo
Francúzsku
zrušili zákon na ochranu republiky v roku 1793.
Oni
ho vtedy totiž prijali.
Pán Dzurinda, prečo škandalizujete pána
Baránika, ktorý
dávno
nie je v dozornej rade nijakého
podniku? Takisto pána
Garaja. Prečo to
robíte? Tvrdíte, že
škandalizuje niekto
iný.
Prečo nespomeniete, kto vlastní tie tri domčeky pri Mi-
kulášskom
kostolíku? Pán Kňažko má z jednej dvestosedemde-
siatiny
vlastníctvo, druhý a tretí, za lacný
peniaz spriva-
tizovaný
z mestského majetku. (Hlasy v sále.) Veď to je vaša
úloha. Ja sa
nešpáram v ničích privatizačných
aktivitách.
Nato
ste sa v tomto parlamente prepožičali, žiaľbohu, vy,
lebo
nemáte naozaj už čo povedať našim
podnikateľom a trho-
vej
ekonomike.
Ďakujem.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Páni poslanci, poslankyne, ja
sám budem ini-
ciovať skončenie tejto rozpravy, ak skutočne
neprestaneme
hovoriť
o tom, čo vôbec nie je predmetom tejto rozpravy.
Pán poslanec Prokeš, nech sa páči.
Poslanec J. Prokeš:
Pán predseda, hlboko sa ospravedlňujem,
ale keďže som
bol
vyzvaný, chcem sa úprimne začudovať, pretože doteraz bo-
la
SNS obviňovaná z toho, že blokuje
a bráni vstupu zahra-
ničného kapitálu
na Slovensko. Teraz
je zasa obviňovaná
z
toho, že teda niekde ten zahraničný kapitál je.
A čo
sa týka pána poslanca Kňažka,
ja by som sa rád
opýtal,
ako on vie, odkiaľ vie, akým slovníkom sa minister
vnútra
rozprával s riaditeľom Slovenskej informačnej služby.
On
ich počúva? Ale ako vystupoval on tuná v parlamente, to
sme
počuli všetci.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Predseda výboru pán Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem pekne. Chcel by som len na margo
vystúpenia pá-
na
poslanca Dzurindu povedať, že je
legitímne právo jeho aj
celej
opozície vystupovať tak, ako aj vystupuje, i keď si
myslím,
že ak dôvodom dnešného správania sa opozície mala
byť kompromitácia riaditeľa Slovenskej informačnej služby,
opak
je skôr pravdou vzhľadom na správanie sa opozície.
Ale dovoľte mi povedať ešte jednu poznámku k tomu, keď
pán
poslanec Dzurinda hovoril, že problém
je v nás. Pán po-
slanec
Dzurinda, pamäť je veľmi dobrá vec. Ja osobne si spo-
mínam,
keď váš kolega z vášho poslaneckého
klubu pán posla-
nec
Mikloško svojho času, keď bol ešte
predsedom Slovenskej
národnej
rady, keď vyšla na povrch aféra
lustračných hárkov
Ivana
Čarnogurského, ako vtedy červený v tvári, ako predseda
Slovenskej
národnej rady veľmi ostro vystúpil a vôbec sa ne-
zaujímal o
to, či je pravda, čo je
v týchto zoznamoch
a
v týchto hárkoch, či dotyčná osoba je,
alebo nie je agen-
tom ŠtB a
podobne, ale práve červený v tvári
vykrikoval
a
vyhrážal sa všetkým, ktorí zohnali uvedené spisy v rozpore
so
zákonom, tam postavil svoju obranu. Vy
sa čudujete teraz
v
podstate aj v rámci tohto pragmatického politického prí-
stupu,
ak máme korektne o ňom rozprávať, že taká istá obrana
sa
stavia aj na našej strane? Však je to
normálny politický
zápas
a boj istých názorov a ídeí.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Bajan.
Poslanec V. Bajan:
Ďakujem pekne.
Keďže rešpektujem to, na čo ste nás vyzvali, pán pred-
seda,
mám len maličkú poznámku kolegovi
Cuperovi k tým trom
domom.
Je tesne vedľa a predpokladám, že ako
právnik rozli-
šuje
medzi reštitúciou a privatizáciou.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Dzurinda ešte.
Poslanec M. Dzurinda:
Rozdiel medzi našou argumentáciou a
vašou, pán Cuper,
je
v tom, že my hovoríme veľmi konkrétne,
hovoríme, alebo
sprostredkujeme
zistenia veľmi konkrétne. Vy hovoríte v
ná-
znakoch.
Pán poslanec Slobodník, keď ho poprosíme, aby pove-
dal
konečne niečo konkrétne na Čarnogurského, nevie. Teraz
vás
zborovo vyzývame, aby ste povedali to,
čo ste len v ná-
znakoch
označili - neviete povedať. Toto je obrovský rozdiel
v
argumentácii.
Opäť ste povedali, že škandalizujem pánov
kolegov Bará-
nika,
Garaja. To vôbec nie je pravda. Sprostredkúvam občanom
zistenia,
ku ktorým som dospel. Tie zistenia sú pravdivé.
Pán
poslanec Baránik a pán poslanec Garaj porušili zákon. Ja
právnymi
prostriedkami, ktoré dostupné sú, budem v tejto ve-
ci
konať ďalej. Konali sme už, overovali
sme si tieto sku-
točnosti.
Porušili zákon, jednoducho taký je fakt.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Komlósy.
Poslanec Zs. Komlósy:
Ďakujem pekne.
Pán
poslanec Cuper, neviem
prečo ste presvedčený, že
tie
zábery som robil pre nejakú televíziu a
ešte k tomu te-
levíziu
zahraničnú. Ak ste o tom presvedčený, máte možnosť
sledovať
všetky televízne vysielania okolitých
krajín, a ak
na to nemáte
čas alebo prostriedky, sedí tu pán riaditeľ
Slovenskej
informačnej služby, určite vám to dá zistiť.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Pán
predseda, vy nás stále vyzývate, pán podpredseda
Húska
to tiež robil, aby sme hovorili k veci. Chcel by som
vás
upozorniť, že prvý, kto nehovoril k veci, bol pán riadi-
teľ
Lexa. Namiesto správy o Slovenskej informačnej službe tu
vystúpil
s jedným vulgárnym útokom proti prezidentovi repub-
liky
a voči opozícii. Pán poslanec Pittner
tu prečítal časť
tohto
vulgarizmu, ktorý on tu predniesol. Pán Lexa tam sedí,
žuje
žuvačku a usmieva sa. Samozrejme, má
veľkú moc, má od-
počúvacie
zariadenia, všetko možné, takže je mu
veselo, ale
rád
by som vás upozornil, aby ste merali rovnakým metrom. On
prvý
odviedol do úplne vulgárnej polohy celú správu, ktorú
podľa
zákona tu má predniesť Slovenská informačná služba.
Pán poslanec Brňák, či som bol
červený alebo nie, to
si
možno vy pamätáte. Pozrite si záznamy,
ja som vtedy ani
nevystúpil,
pretože vtedy pán Hofbauer predniesol nejaký ma-
teriál,
ktorý bol dávno známy, ktorý bol v novinách, ktorý
pán
Mečiar našiel na stole, tak ako
nachádzal všetky zozna-
my.
Viem, že vtedy ste ešte boli, myslím, v Demokratickej
strane,
ale opýtajte sa vášho dnešného šéfa, odkiaľ bral tie
veci.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Mikloško, ja som vyzval
obidve strany, ne-
hovoril
som len o jednej skupine poslancov.
Nech sa páči, pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Pánu poslancovi Bajanovi chcem iba
povedať, že ak si
myslí,
že ak niekto má na nejakom dome jednu
dvestosedemde-
siatinu
a za zbytok mu neviem kto presne, či len primátor,
alebo
aj mestské zastupiteľstvo, alebo mestské zastupiteľ-
stvo
aj primátor, predá za veľmi lacnú sumu aj s mestským
pozemkom,
že je to reštitúcia, tak ďakujem pekne. To je jed-
na
vec.
Druhá vec, pánu Komlósymu chcem povedať,
že som to spo-
menul
len preto, aby náhodou pánu riaditeľovi Slovenskej in-
formačnej
služby a ostatným aktérom nezabudla nejaká televí-
zia
zasa poslať honorár, ako mne za účinkovanie v tej talk
show, ktorú som
tu spomínal, ktorú
usporiadalo Helsinské
združenie
pre maďarskú televíziu.
A pánu Dzurindovi odpovedám, že zbytočne škandalizoval
pána
poslanca Baránika, pretože on sa nijakej nezákonnosti
nedopustil.
On riadne napísal na výbor list a
doručil ho aj
správnej
rade, že sa vzdáva členstva v dozornej rade. Je ve-
cou
toho podniku, aby urobil v obchodnom
registri výmaz. To
nie
je vecou toho, kto je členom dozornej
rady. Takú povin-
nosť
nikomu zákon neukladá. Takže to je zatiaľ všetko.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Predseda výboru pán Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán poslanec Bajan, pokiaľ ide o tzv. reštitúciu troch
domov
pod Bratislavským hradom, pokiaľ mne je
známe ako bý-
valému
primátorovi, rodina tzv. reštituenta
tam nevlastnila
ani
kvetináč.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Garai.
Poslanec I. Garai:
Ďakujem za slovo.
Pán Dzurinda, prepáčte, že vás oslovujem
takýmto spôso-
bom.
Prosím vás pekne, keby ste prečítali vyhlásenie, čo som
dal
do TAS. Áno, ja sa k tomu priznávam, že
bol som predse-
dom,
a som na to hrdý, že som dokázal
zachrániť Elektrosvit
pred takými ľuďmi, ktorí tam boli. A boli to vaši ľudia,
ktorí
dehonestovali, 2000 ľudí chceli
vyhodiť na ulicu, ja
som
tomu zabránil, ja sa k tomu hrdo hlásim. Ale v súčasnos-
ti
nie som v žiadnej dozornej rade ani v
predstavenstve. Ja
som
sa dobrovoľne vzdal 28. 11. 1995.
Na
margo k ďalším veciam -
pán Čarnogurský, vyzývam
vás,
prečo ste nevyplatili zamestnancom v Dulovciach na sli-
mačej
farme polročnú mzdu? Urobili ste tam
podvod za 80 mi-
liónov
korún.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Dzurinda.
Poslanec M. Dzurinda:
Vážený
pán poslanec Garai,
porušili ste zákon, mám
o
tom nezvratné dôkazy, buď sa tomu budem venovať vo vše-
obecnej
rozprave, alebo vo výbore pre nezlučiteľnosť funk-
cií.
Trochu som sa s pánom poslancom Baránikom o tom rozprá-
val,
on mi ukázal to, čo napísal pánu ministrovi Duckému,
kde
ho požiadal, zrejme to isté ste
napísali aj vy. Ja vám
len
krátko zacitujem zo zákona, ako ste
mali konať, pán po-
slanec.
Ale dopovieme si to všeobecnej
rozprave, alebo nie-
kde
inde. "Ak štátny funkcionár vykonáva ku dňu účinnosti
tohto
ústavného zákona funkciu alebo činnosť, ktorá je podľa
tohto
ustanoveného zákona nezlučiteľná so
štátnou funkciou,
je povinný do
30 dní odo dňa jeho účinnosti ju
zanechať,"
nie
požiadať ministra, ale ju zanechať, "alebo vykonať práv-
ne
relevantný úkon na jej zanechanie...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni poslanci, toto nemá nič spoločné s
témou rozpravy.
Poslanec M. Dzurinda:
Pán predseda, tu už toho bolo veľa, už ste to pustili.
Budem veľmi stručný, do troch minút
určite skončím.
...a oznámiť to výboru Národnej rady Slovenskej repub-
liky
pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych
funkcionárov." Pán
Baránik
mi povedal, že to druhé urobil hneď v najbližší deň,
keď
som to vlastne zverejnil, kde napísal
aj predsedovi vý-
boru.
Jednoducho porušili ste zákony a ja sa
vám to pokúsim
ešte raz detailne vysvetliť v rámci
všeobecnej rozpravy,
resp.
vo výbore pre nezlučiteľnosť funkcií.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa Bieliková.
Poslankyňa A. Bieliková:
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Dovoľte, aby som povedala, že počúvam
chlapské hlasy,
ale
mám pocit, že chlapov tu niet. Správate
sa ako tetky na
trhu
a mám pocit, že aj to je
urážka pre tie tetky. (Po-
tlesk.)
A to, čo ste predviedli pri správe pána Lexu, slo-
vutní
páni docenti, exministri, správali ste
sa ako šarvan-
ci.
Napríklad pán Mikloško predstavoval
hanbu. Ja som vždy
mala
pocit, že hanba vyzerá inak.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec Zahatlan.
Poslanec K. Zahatlan:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Po celej tejto dnešnej debate a týchto veciach rozmýš-
ľam,
či tu prerokúvame správu Slovenskej informačnej služby,
alebo
tu prerokúvame, hlavne z opozície, informácie, ktoré
mala
len ŠtB.
Pán Mikloško, mal by som len jednu
otázku, ako ste hla-
sovali,
keď bolo hlasovanie o verejnom alebo neverejnom pre-
rokúvaní správy
o Slovenskej informačnej
službe. (Hlasy
v
pléne.)
Ďakujem veľmi pekne, mne to stačí. Potom
týmto spôsobom
zistíme,
kto mal záujem na tej šaškárni,
ktorá sa tu deje,
diala,
a kto na nej nemal záujem.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Nemusím vám na to odpovedať, pretože máte k dispozícii
výpis. Hlasoval som za to, aby to bolo verejné, pretože
viem,
čo môžem očakávať od pána riaditeľa Lexu. To po prvé.
Druhá vec, pani Bieliková, videl
som, ako ste stáli,
keď
tu kričala celá sála "prezident odstúpiť", a mne to sta-
čilo
na to, aby mi to pripomenulo staré
časy, keď pani Lit-
vajová
stála a kričala "Nech žije KSČ!" (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pán poslanec Dzurinda.
Poslanec M. Dzurinda:
Pani poslankyňa, vaše vystúpenie bolo veľmi suverénne,
trochu
aj cynické. Priznám sa, že pointa bola vtipná, dlho
ste
možno na nej pracovali. Nechcem vám
žičiť zlé, ale som
veľmi
zvedavý, ako sa budete tváriť a či ten
váš úsmev bude
mať
rovnakú kvalitu, keď napríklad medzi prepustenými pra-
covníkmi
pre iný názor bude niektorá z vašich dcér, alebo
medzi zbitými novinármi, pretože prídu niečo
na námestie
zaskandovať, bude niektorá z vašich dcér, alebo niektoré
z
vašich detí. Potom sa vás
prídem opýtať, ako sa cítite
a
aká je kvalita vášho úsmevu. Ešte dnes
vám to nedochádza,
pani
poslankyňa.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Palacka.
Poslanec G. Palacka:
Ďakujem, pán predseda.
Vážená koalícia, vy by ste radi všeličo pred verejnos-
ťou
utajili. Problém je v tom, že pán riaditeľ Lexa z tajnej
služby
nielenže urobil verejnú službu, ale
podľa dnes pred-
nesenej
správy doslova verejný dom. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa Bieliková.
Poslankyňa A. Bieliková:
Ďakujem za slovo.
Pán Dzurinda, nechcite prežiť to, čo som
ja musela pre-
žiť.
Ja veľmi dobre viem, čo je sloboda, aj čo je nesloboda,
aj
čo je vyhodenie, aké má následky. Prosím vás pekne, neob-
racajte
sa na mňa s niečím takým.
A pre
pána Mikloška - ja som nebola v
KSČ, takže ne-
viem,
akú to malo súvislosť s Litvajovou a s KSČ.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Dzurinda.
Poslanec M. Dzurinda:
O to
viac som šokovaný, pani
poslankyňa Bieliková, ak
je
pravdou, to čo ste povedali, že ste prežívali isté perze-
kúcie,
o to viac som vaším predposledným
vystúpením šokova-
ný,
ale keď dovolíte, budem sa na vás obracať, budem, časom.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Hornáček.
Poslanec V. Hornáček:
Ďakujem pekne za slovo.
Pán Dzurinda, mňa určite nemôžete obviniť
z toho, že by
som
sa buď zúčastňoval na privatizácii, a už rozhodne nie zo
strachu. Na niektorých hlasovaniach ste si
to mohli iste
všimnúť.
Ale zahŕňate nás do jedného košiarika, všeobecne.
Nie,
že nie. Hovorili ste to tu a ja vám teraz na to odpove-
dám.
Aj pri hlasovaní, či teda má byť, alebo nemá byť verej-
né,
alebo neverejné prerokovanie správy o
Slovenskej infor-
mačnej
službe, som vedome hlasoval za verejné,
pretože viem
veľmi
dobre, že vždy si nájdete spôsoby,
a už sme niekoľko
ráz
nato doplatili, že to zajtra aj tak odvysiela Slobodná
Európa
alebo to uverejní SME. Z týchto dôvodov som jedno-
ducho
hlasoval za verejné.
A potom ďalej, spôsoby, ktoré odsudzujete
- pán Dzurin-
da,
kto sem zaviedol slovník, keď ste
nazvali vlastných ko-
legov
gaunermi, je to dobre vyše pred
rokom. Kto sem tento
slovník
zaviedol?
A ďalej ohľadom spolupráce, nie že by sa nedalo spolu-
pracovať,
ale vy všetko robíte pre to, aby sa
skutočne spo-
lupracovať
nedalo, vy spolupracovať jednoducho nechcete.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pán poslanec Dzurinda.
Poslanec M. Dzurinda:
Pán poslanec Hornáček, je čas, aby som sa
vyjadril, ako
je
to s tými gaunermi. Pred časom som tu
mlčal, pretože som
nechcel naskočiť na
strunu, ktorú vytiahol pán
Slobodník,
aby
som sťahoval istý svoj výraz. Dnes vám to už slobodne
poviem.
Nikdy som to v tomto parlamente nepovedal. Je to môj
výrok
zo snemu KDH po voľbách 1994, keď som okrem iného po-
vedal
vetu: "Teraz ide o to, pred
voľbami 1994, či na Slo-
vensku budú vládnuť gauneri, alebo
slušní." Nehovoril som
adresne,
cítil som, že sa k takému zápasu na Slovensku schy-
ľuje.
Denník Slovenská republika to dal do
veľkého titulku,
vložil
to do súvislostí, ktoré tam boli neodôvodnené.
Pán poslanec Hornáček, veľmi sa mýlite,
nikdy som také-
to
slovo v parlamente nepoužil, nikdy som ho nepoužil voči
jednej
strane, poslancom jednej strany, ktorejkoľvek strany.
Nie
je to pravda. Taká je pravda, že je to
súčasť môjho vy-
stúpenia
na sneme KDH. Žiaľ, dnešok mi potvrdzuje, že to cí-
tenie
ma vtedy neklamalo.
A po druhé, pán Hornáček, opäť ste veľmi zle počúvali.
Ja
som si dával veľmi veľký pozor, keď som
povedal, že pro-
blém
mnohých z vás alebo viacerých z vás je v tom, nie všet-
kých,
pán poslanec Hornáček. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pán poslanec Kňažko.
Poslanec M. Kňažko:
Ja
len skutočne veľmi krátku poznámku. Pán Hornáček,
nie
slovník je dôležitý v tomto prípade,
ale činy tých, na
ktorých
tento slovník sedí. To keby ste si všímali.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predseda.
Som veľmi rád, že v tých voľbách
zvíťazili slušní ľu-
dia.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Langoš.
Poslanec J. Langoš:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
toto miesto, tento priestor v
parlamentnej demokracii
býva
posvätným. Chápem, i keď to sledujem s rastúcou nevô-
ľou,
že tento deň je rovnako ako iný parlamentný deň, chá-
pem, že nechcete
sem pustiť Slovenskú televíziu,
nechcete
ukázať svojim voličom zodpovednosť, s ktorou
pristupujete
k
parlamentnej práci. Dnes nie je taký istý deň ako včerajší
parlamentný deň, pretože dnes vystúpil na pôde
parlamentu
druhý
najsilnejší muž dnešnej štátnej moci, riaditeľ spravo-
dajskej
služby Ivan Lexa, ktorý vďaka hlúpemu prerieknutiu
jeho
kolegu ministra vnútra je verejne
podozrivý, že sa zú-
častnil
spolu s inými na organizovanom zločine. Namiesto to-
ho,
aby predniesol správu o činnosti
Slovenskej informačnej
služby,
hrubo zneužil svoju právomoc a predniesol tu jeden
politický
driják, ktorý povedal verejne, ktorý
bude rozflá-
kaný
v Slovenskej televízii, ktorý uverejní Slovenská Repub-
lika.
Je to druhý najmocnejší muž v štáte v čase, keď vysokí
štátni
funkcionári vedú medzi sebou neľútostný boj o majetky
miliardových
hodnôt. O majetky, o ktorých sa nikomu z vás
pred
6 alebo 7 rokmi nesnívalo, o tisíce
hektárov poľnohos-
podársky výnosnej pôdy, o tisíce hektárov lesov, o veľké
fabriky. V tejto
situácii riaditeľ spravodajských
služieb
zneužil
právomoc verejného činiteľa a vyslovil
na pôde par-
lamentu
verejnú žalobu vo vykonštruovanom politickom procese
proti
tzv. nepriateľom Slovenska a
slovenského národa. Ivan
Lexa
týmto spôsobil ohrozenie mieru v tejto
krajine (prejav
nesúhlasu
v sále), Ivan Lexa vystavil týmto
svojím vystúpe-
ním
veľkú skupinu občanov verejnému nebezpečenstvu, Ivan Le-
xa
ohrozil ústavné základy štátu. Prosím,
berte toto na ve-
domie,
i keď ľahkovážne, ale boli ste na to upozornení. Nech
je milosrdný Boh k takým ľuďom ako Ivan Lexa
a nech Boh
chráni
Slovensko, ktoré je naším spoločný domovom.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Faktická poznámka - pán poslanec Smolec.
Poslanec J. Smolec:
Pán poslanec Langoš, vy spolu s pánom Kňažkom, s pánom
Mikloškom ste z tohto
posvätného miesta urobili scénu cir-
kusu
Kludský. Vy tam asi aj patríte.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Zahatlan.
Poslanec K. Zahatlan:
Ďakujem za slovo, pán predseda. Chcel by
som povedať na
margo
toho, čo tu pán Langoš povedal. Pán Dzurinda, teraz
pán
Langoš svojím vystúpením dokázal, kde sú, ako
ste ich
nazvali,
tí gauneri.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ešte pán poslanec Fidrik.
Poslanec J. Fidrik:
Vážený pán predseda,
vážený pán riaditeľ,
milé kolegyne,
vážení kolegovia,
správu o
plnení úloh Slovenskej
informačnej služby...
(Hluk
v sále.) Môžem hovoriť? Ja som vás nevyrušoval.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec J. Fidrik:
...považujem za kompetentnú. Na priestore
a v rámci ob-
medzení,
ktoré sme prijali, nemohla povedať viac. Oceňujem
jej komplexnosť i to, že sme prvýkrát mali možnosť počuť
kvalifikovaný
výklad problémov, s ktorými sa služba od svoj-
ho
vzniku stretávala a stretáva. Zaujali
ma pasáže dokumen-
tujúce
jej zneužívanie predchádzajúcim
vedením, ako aj ža-
lostný
stav, v ktorom sa po všetkých stránkach nachádzala.
Z uvedeného prehľadu úloh, ktoré informačná služba pl-
ní,
musí byť zrejmé aj občanovi, že činnosť Slovenskej in-
formačnej
služby napĺňa, a neprekračuje rámce zákona. Môžeme
len
uvítať, že orientácia úloh je správne
zameraná, a to na
tie
oblasti, ktoré našu spoločnosť trápia, ohrozujú, zaťažu-
jú
či zneisťujú akýmsi rozširovaním organizovaného zločinu
-
ekonomické a hospodárske moduly, úniky štátneho tajomstva,
pôsobenie
cudzích spravodajských služieb, útoky proti ústav-
nosti
a podobne.
Za veľmi poučnú, analyticky hodnotnú
považujem aj časť,
v
ktorej sa opisujú problémy spoločenskej reflexie práce
služby,
vzťah a pôsobenie prezidenta republiky
či niekto-
rých
novinárov podnecujúcich a
vyvolávajúcich negatívne po-
stoje
verejnosti k službe, či priamo obviňujúcich štátny or-
gán
z nezákonných praktík.
Musím rozhodne odsúdiť túto prax a
kampaň, ktoré nemajú
obdobu
v demokratických krajinách. Považujem
ju nie za pre-
jav
úprimného záujmu týchto ľudí o hľadanie vecných, korekt-
ných
a vyvážených vzťahov medzi orgánmi
štátu navzájom, ako
aj
v rovine sprostredkovania informácií pre verejnosť vo ve-
ciach
reflektujúcich tieto ťažkosti. Ide tu o
jasnú diskre-
ditačnú kampaň, ktorá okrem pochybných cieľov
neslúži ani
pre
dobro občana, ani pre štát, ani pre dobré meno Slovenska
v
zahraničí.
Zarazila
ma však jedna vec.
Akým právom tu hovoria
o
neprofesionalite, nekompetentnosti
Slovenskej informačnej
služby,
resp. jej predstaviteľov niektorí poslanci. Naprí-
klad
vy, pán Langoš, ktorý doteraz nevysvetlil svoje počína-
nie
v súvislosti s navádzaním väzňov v Leopoldove, ktorá ma-
la
tragické následky a spôsobila veľké
materiálne a morálne
škody. Rovnako je
nevysvetliteľné aj počínanie vo
funkcii
federálneho
ministra vnútra v súvislosti s akciou "červená
ortuť"
na letisku v Ostrave. Máte morálne právo, pán Langoš,
hovoriť
o morálke iných a podpisovať sa pod odcudzujúce roz-
sudky odôvodňované najvyššími morálnymi princípmi, keď je
známe,
že prehliadate vlastné profesionálne chyby?
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec
Langoš.
Poslanec J. Langoš:
Ďakujem pekne. Priamo navádzal v
pokračovaní vo vzbure
väzňov
v Leopoldove dnešný predseda vlády,
svedkom bol vte-
dajší federálny minister vnútra doktor Sacher
a niekoľko
poslancov
z poslaneckej skupiny, ktorá vykonávala poslanecký
prieskum vo väzniciach. Do Leopoldova ma
úpenlivo pozval
a
poslal po mňa šesťstotrinástku vtedajší
náčelník správy
Zboru
nápravnej výchovy, absolvent moskovskej školy. Poslan-
ci,
skupina poslancov prinútila náčelníka, aby do Leopoldova
pozval
armádu a špeciálne jednotky.
To je všetko.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Ste nevinný. (Potlesk.) Nech sa páči, pán po-
slanec
Cuper.
Poslanec J. Cuper:
"Slovenskému demokratovi"
z "prvej slovenskej demokra-
tickej
spoločnosti" chcem odpovedať:
To môžeš, pán Langoš,
vyprávať
tým, ktorí sa nevyznajú v histórii. Veď predsa kaž-
dý
vie, že ak sa začína nejaká revolúcia alebo hovorí sa to-
mu
aj štátny prevrat, najprv sa rozpustia basy, aby sa vyvo-
lal
spoločenský chaos. Takže, vážený pán poslanec, vy ani
neviete,
čomu ste slúžili. Pán Havel potreboval vyvolať spo-
ločenský
chaos a vy ste boli tým poslušným vykonávateľom.
Tak
sa tu neospravedlňujte, my vám to odpustíme.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Faktická poznámka - pán
Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán Langoš, prosím vás, nevykladajte tu veci podľa va-
šej
interpretácie, však máme aj my pamäť.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, ešte pán Langoš.
Poslanec J. Langoš:
Páni docenti, ja uprednostňujem raz vidieť ako stokrát
počuť.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Páni, môžeme tu byť aj do rána, to je jedno,
ja
vydržím. Chcú aj druhí hovoriť, nie len stále tí istí.
Prosím
vás, keby ste skončili s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán Javorský.
Poslanec F. Javorský:
Vážení poslanci, ktorí ste takto
tlieskali a smiali sa,
pýtam
sa vás, či niekto z vás videl protokoly z vyšetrovania
týchto
udalostí. Keby ste ich videli, neboli by ste sa takto
správali.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec
Weiss.
Poslanec P. Weiss:
Pán predsedajúci, nechcem sa zapájať do faktických po-
známok,
mám iba poznámku procedurálneho
charakteru. O 19.00
hodine sa má
končiť zasadnutie Národnej
rady. Navrhujem,
keďže sú tam
ešte niektoré prihlášky a všetci čakáme, že
zajtra vystúpi
aj predseda Osobitného kontrolného orgánu
a
zaujme stanovisko k tejto správe, aby sme
zajtra pokračo-
vali
o 9.00 hodine. Myslím, že si potrebujeme aj psychicky
trošku
oddýchnuť.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Ešte pán poslanec Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán podpredseda Ľupták, veľmi
dobromyseľne vás
chcem
upozorniť, aby ste neporušovali
rokovací poriadok. Vy
nemáte právo komentovať vystúpenia jednotlivých poslancov,
vy
len stroho udeľujete slovo. Aj tí,
ktorí tlieskajú vašim
replikám,
vlastne tlieskajú porušovaniu rokovacieho
poriad-
ku.
Janko, nekomentuj a veď schôdzu. Dobre?
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán Černák, už ste nás dosť
napoučovali v tej-
to
republike. Už nás viac poúčať nebudete.
Ďakujem pekne. Dovidenia. Dobrú noc.
(Potlesk.)
Šiesty deň rokovania
15. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky
23. mája 1996
____________________________________________________________
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
budeme pokračovať v 15. schôdzi Národnej
rady neukonče-
nou
rozpravou zo včerajšieho dňa. Dnes je
ako prvý do roz-
pravy
prihlásený pán poslanec Weiss. Ešte predtým pán posla-
nec
Hornáček.
Poslanec V. Hornáček:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážená Národná rada,
včera
inicioval poslanec opozície
symbolickú minútu
ticha
- citujem - "za zavraždeného pána
R. R.". Vstala opo-
zícia.
Vzápätí poslanec vládnej koalície
navrhol symbolickú
minútu
ticha - citujem - "za tragicky zosnulého pána R. R.".
Vstala
koalícia.
Priznám sa, nevstal som ani raz. Nie z neúcty pred ma-
jestátom
smrti, pred ktorou sme si všetci rovní,
ale z úcty
k
vrcholnému orgánu slovenského štátu, k
slovenskému parla-
mentu,
pretože nepoznám žiadne známe skutočnosti, ktorými by
si
zosnulý pán R. R. či už na poli zásluh o náš národ, štát,
alebo
inak túto poctu zaslúžil. Pritom sa
stalo takmer pra-
vidlom,
že si na pôde slovenského parlamentu nepripomíname
osobnosti,
ktoré si to skutočne zaslúžia.
Skúsme to dnes napraviť. Dňa 23. mája
1929, presne pred
67. rokmi, zomrel v ďalekej cudzine
svetoznámy priekopník
bezdrôtovej telegrafie slovenský vynálezca reverend Jozef
Murgaš.
V ten istý deň, pred 120
rokmi, 23. mája 1876 sa
skončila
životná púť jednej z najväčších osobností európskej
romantickej
poézie, slovenského štúrovského básnika
a revo-
lucionára
Janka Kráľa.
Žiadam
teraz vážených členov
slovenského parlamentu,
aby si
symbolickou minútou ticha uctili pamiatku týchto
dvoch
veľkých osobností slovenských dejín,
ktoré si od slo-
venského
parlamentu, na rozdiel od pána R. R.,
túto poctu
právom
zaslúžia.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážení páni poslanci, ja musím dať pokyn a nie pán po-
slanec.
Prosím, uctime si pamiatku podľa slov pána poslanca.
(Minúta ticha.)
Ďakujem.
Pán poslanec Černák - faktická poznámka.
Poslanec Ľ. Černák:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda, z časových dôvodov sa nám program
skumuloval
tak, že podľa môjho vedomia sme si odhlasovali
tri
veci - mali by sme mať v pevne stanovenom termíne, t. j.
dnes
o 9.00 hodine odpovede na interpelácie
a interpelácie.
Je
však potrebné dokončiť
prerokúvanie správy o Slovenskej
informačnej
službe, okrem toho sme si odhlasovali, že po nej
bude
odvolávanie ministra Hudeka. Mohli
by ste nám, prosím
vás,
povedať, aký program a v akom poradí bude dnes doobeda?
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Skončíme rozpravu o správe Slovenskej
informačnej služ-
by,
potom, tak ako sme si odhlasovali,
by malo dôjsť k vy-
sloveniu
dôvery alebo nedôvery ministrovi vnútra a potom bu-
deme
pokračovať podľa programu.
Poslanec Ľ. Černák:
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Lauko.
Poslanec P. Lauko:
Len kvôli záznamu, pán predseda, keď to budú raz čítať
naše
deti, aby sa hovorila pravda o tomto parlamente, tak
počas
návrhu, alebo počas toho, ako dal pán Moric návrh, aby
sme
povstali, vstala aj opozícia, nielen koalícia.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ja som
pri obidvoch návrhoch sedel,
pretože zneužívať
smrť
občana na takéto politické ťahy nepovažujem za správne.
(Potlesk.)
Nech sa
páči, ešte pán poslanec Šimko
- faktická po-
známka.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán predseda. Chcem sa len
opýtať, kedy budú
interpelácie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Potom budú interpelácie.
Poslanec I. Šimko:
Po čom?
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Veď som prečítal program. Povedal som:
dokončenie sprá-
vy
o Slovenskej informačnej službe,
minister a potom podľa
programu.
Pán poslanec Weiss, nech sa páči.
Poslanec P. Weiss:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
to, čo sa stalo včera odpoludnia v tejto sále, je skôr
smutný
obraz o stave slovenskej politiky, je to, bohužiaľ,
dôkaz
o nedostatku politickej kultúry a prebytku nenávisti
a
predsudkov. Správa riaditeľa Slovenskej
informačnej služ-
by,
ako to už povedali aj moji kolegovia z
klubu, nás skla-
mala.
Takúto správu sme neočakávali a nemôžeme ju akcepto-
vať.
Základným nedostatkom a vážnym mementom tejto správy je
to,
že bola využitá, ba zneužitá na vedenie
straníckeho po-
litického
boja, na útoky na prezidenta, poslancov, noviná-
rov,
na vybavovanie si osobných a politických účtov. To je
v
demokratickom štáte jednoducho neprípustné.
Slovenská informačná služba nemôže fungovať ako inšti-
túcia,
ktorá rozdáva politické nálepky. Historická skúsenosť
hovorí,
že tam, kde sa tajné služby miešajú do vnútropoli-
tického
zápasu, sa to obyčajne nekončí dobre. Z
toho by sme
mali
všetci vyvodiť závery, aj pán riaditeľ Slovenskej in-
formačnej
služby. Je vždy veľmi nebezpečné, ak
zložky štátu
bojujú
proti sebe. Je vždy zlé, ak si šéf tajnej služby oso-
buje
právo ako nejaký politický a morálny
rozhodca posudzo-
vať prezidenta,
ústavných činiteľov a
poslancov, ak ich
známkuje,
obdarúva invektívami alebo naopak pochvalami. To
je
jednoducho nedobrá tendencia. Nemali by
sme to vo vlast-
nom
záujme tolerovať. Podľa môjho názoru parlament sa mal
dozvedieť
predovšetkým to, ako si Slovenská informačná služ-
ba
plní zákonom dané povinnosti. O tom sme
sa, žiaľ, dozve-
deli
veľmi málo. Preto aj ja vyzývam pána predsedu Osobitné-
ho
kontrolného orgánu pána Urbana, aby sa
k správe a k jej
kvalite
vyjadril.
Slovenská informačná služba má
predovšetkým skladať úč-
ty
parlamentu, a nie vybavovať si účty s
niektorými poslan-
cami. Slovenská informačná služba, tak
ako sme to videli
včera,
sa dnes nespráva ako nadstranícky štátny orgán, ktorý
má
za každej vlády slúžiť všetkým občanom a ochrane republi-
ky.
Už preto, že je to orgán bohato
dotovaný z našich daní.
Občan
ako daňový poplatník má
povinnosti, ale má aj právo,
aby
mu jeho práva Slovenská informačná
služba plne garanto-
vala.
To, že Slovenská informačná služba, žiaľ, je v rôznych
aférach,
nemožno zvaľovať na novinárov. Do afér sa predsa
dostala
sama. Je svedectvom neprofesionality,
ak je Sloven-
ská
informačná služba už tak dlho v
rečiach, ak je v podo-
zrení,
že sa zúčastnila na zavlečení niekoho
do cudziny a
ak
sa toto podozrenie jasne nevysvetlilo. Nikoho nechcem ob-
viňovať,
ale, kolegyne, kolegovia, prosím vás, nebagateli-
zujme
to, čo sa stalo v auguste 1995, preto, že máme antipa-
tie
voči nejakej osobe. Nedajme sa uniesť týmito antipatiami
a
predstavme si každý, že by niekto zavliekol do cudziny na-
še dieťa. Táto vec sa jednoducho
nesmie ututlať, musí sa
dôsledne
vyšetriť a musia sa z výsledkov
vyšetrenia vyvodiť
právne
aj politické dôsledky.
Oprávnene sme od správy očakávali vyvrátenie obvinení,
chlapské
slovo, a nie útoky na tých, ktorí
vyslovujú obavy,
pochybnosti,
podozrenia a otázky.
Kolegyne
a kolegovia, v Slovenskej republike
vzniká
nebezpečná
situácia. Áno, môže sa využívať na posilňovanie
toho
známeho propagandistického klišé,
že na jednej strane
sú
dobrí Slováci, ktorí všetkými prostriedkami, dovolenými
aj nedovolenými, obraňujú Slovensko pred inými Slovákmi,
ktorí
sú vyhlásení za zlých, ale postupne sa vytvára psychó-
za
obľahnutého tábora, krivdy a
urazenosti. Na tomto zákla-
de sa potom
odmietajú fakty, odmieta sa dialóg. Možno to
niekomu
prináša rast volebných
preferencií, ale zároveň sa
dostávame do
stavu čoraz väčšieho
spoločenského napätia
a
stavu, keď sa proti tvrdeniu stavia iné tvrdenie a v tejto
situácii,
samozrejme, ťahajú za silnejší koniec
povrazu tí,
ktorí
majú v rukách najsilnejšie médium - verejnoprávnu Slo-
venskú
televíziu.
Priatelia, tento vývoj treba
zabrzdiť, pretože môže
viesť ku konfliktu, na ktorý, ako to už býva, nedoplatia
v
prvom rade politici, ale občania.
Kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som
upozornil eš-
te
na jeden moment. Správa je, podľa môjho názoru, nebezpeč-
ná
aj preto, že jej obsah sa až príliš podobá na obžalobu
prezidenta,
na obžalobu z vlastizrady, a to je jediný trest-
ný
čin, pre ktorý možno prezidenta stíhať.
Ale, prosím vás,
právo
predkladať takúto obžalobu, samozrejme, na základe do-
kázaných
faktov, má iba Národná rada. Je veľmi
zlé, ak Slo-
venská informačná služba, ktorá by mala byť lojálna voči
prezidentovi, ústavným
činiteľom, parlamentu, si osobuje
právo
na vznášanie takýchto obvinení.
Na záver
niekoľko otázok ku
konštatovaniam, ktoré od-
zneli
v správe. Pán riaditeľ Slovenskej informačnej služby
konštatoval,
že pri budovaní Slovenskej informačnej služby
chýbala
tradícia, boli objektívne
ťažkosti, bol nedostatok
skúseností.
Plne chápem toto konštatovanie. Pri utváraní sa-
mostatnej
štátnosti to vždy tak býva. Treba si
však zároveň
klásť
otázku, kto bol politicky
zodpovedný za spôsob, akým
sa
delil federálny štát a jeho majetok a za to, že slovenská
strana
aj v tejto oblasti ťahala za kratší koniec, že dopad-
la
tak, ako dopadla.
Ak
sa obviňuje bývalé vedenie Slovenskej informačnej
služby takmer
z totálnej neschopnosti, treba si položiť
otázku,
kto toto vedenie menoval. Ak boli také závažné ne-
dostatky,
ako sa včera prezentovali, prečo Osobitný kontrol-
ný
orgán, ktorého predsedom bol v roku
1994 predseda parla-
mentu,
a viac ako pol roka bol vtedy v
opozícii, nič neuro-
bil,
vládu a parlament na nič neupozornil?
Na záver by som sa chcel opýtať, kedy
dostaneme od pána
riaditeľa Slovenskej informačnej služby správu, ktorá po-
skytne
tie informácie, ktoré má zo zákona
obsahovať, a kedy
sa
Osobitný kontrolný orgán rozšíri aspoň
o dvoch poslancov
opozície.
To chcem zdôrazniť, aspoň o dvoch. A kedy bude mať
vládnuca
koalícia odvahu dať na čelo Osobitného
kontrolného
orgánu
niekoho z opozície?
Potrebujeme totiž upokojenie situácie. Potrebujeme ob-
jektivizovať
rôzne informácie o Slovenskej informačnej služ-
be
a to sa jednoducho nedá bez parlamentných orgánov, bez
pluralitného
zastúpenia politických síl. Prejavme
zodpoved-
nosť
a vytvorme pre túto pluralitu priestor. Inak konflikt
nezastavíme,
veci sa nevyšetria, ale konflikt sa
bude eska-
lovať.
Ak hovorím o pluralite, potom musím
predsedovi výboru
pánu
Andrejčákovi povedať, že ak sa z
transformácie spoloč-
nosti
jedna časť vedome vylučuje iba preto, že má na niekto-
ré
otázky iný názor, nevyhnutne to musí vyvolávať napätie.
Preto,
pán poslanec, nemôžem prijať vašu
filozofiu, nemôžem
prijať
politickú koncepciu, podľa ktorej ak sme vyhrali voľ-
by,
môžeme si so štátom a v štáte
robiť, čo chceme, a ak
opozícia
vysloví iný názor, tak ju vyhlásime za nepriateľa
štátu
alebo povieme, že nás zdržiava od práce. Čo to znamená
zdržiavať
od práce? Má to byť náznak, že opozíciu treba kam-
si
odpratať? Alebo znovu zaviesť systém Národného frontu?
Treba si
jednoducho zvyknúť, že opozícia
je tu preto,
aby kontrolovala vládu a predkladala alternatívne návrhy
riešení
slovenskej spoločnosti, aby si občan mohol vybrať.
Ak
by pán riaditeľ Slovenskej
informačnej služby, ktorý tu
dnes
nie je, chcel povedať niečo navyše, čo
uviedol v sprá-
ve,
mohli by sme ďalšiu časť tejto
schôdze, tohto bodu vy-
hlásiť
za neverejnú. Ak bude treba, takýto návrh rád podám.
Ďakujem vám za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ako ďalší je do rozpravy prihlásený pán
poslanec Urban.
Poslanec I. Urban:
Vážený pán predseda,
vážená pani podpredsedníčka vlády,
vážení ministri,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
predovšetkým hneď v úvode uvádzam, že
štruktúra môjho
vystúpenia
bude odrážať súčasný právny stav, v ktorom žiadny
zákon
neukladá povinnosť Osobitnému
kontrolnému orgánu ani
jeho
predsedovi vyjadrovať sa k správe o plnení
úloh Slo-
venskej informačnej služby, rozporuplnú rozpravu, niektoré
skutočnosti
o práci Osobitného kontrolného orgánu z
posled-
ného
obdobia, ako aj niektoré odpovede a reakcie na vystúpe-
nia
najmä opozičných poslancov.
Pre poslancov, ktorí poznajú zákon číslo
46/1993 Z. z.,
neuvádzam
nič nové, ak poviem, že Národná rada Slovenskej
republiky
už druhý deň na svojom zasadnutí
prerokúva správu
o
plnení úloh Slovenskej informačnej
služby, ktorú riaditeľ
Slovenskej
informačnej služby predkladá
Národnej rade Slo-
venskej republiky najmenej raz do roka. Ktoré úlohy plní
Slovenská
informačná služba, určuje § 2 uvádzaného zákona.
Ako
sa v správe správne uvádzalo, informačná služba
v
rozsahu svojej pôsobnosti získava, sústreďuje a vyhodnocu-
je informácie
o činnosti ohrozujúcej
ústavné zriadenie,
územnú celistvosť
a zvrchovanosť Slovenskej
republiky,
o
činnosti smerujúcej proti bezpečnosti
Slovenskej republi-
ky,
o aktivite cudzích spravodajských služieb, organizovanom
terorizme,
skutočnostiach, ktoré môžu vážne ohroziť
alebo
poškodiť
hospodárske záujmy Slovenskej republiky a o ohroze-
ní alebo
úniku údajov obsahujúcich skutočnosti tvoriace
predmet
štátneho tajomstva.
Ďalej informačná služba získava, sústreďuje a vyhodno-
cuje informácie o aktivitách, ktoré
vznikajú v zahraničí
a
smerujú proti ústavnému zriadeniu a bezpečnosti Slovenskej
republiky. Podobne, ako sa v správe
uvádzalo, informačná
služba
plní aj ďalšie úlohy podľa osobitných
zákonov a plní
úlohy
vyplývajúce z medzinárodných zmlúv a dohôd, ktorými je
Slovenská
republika viazaná.
Plnenie uvádzaných úloh Slovenskou informačnou službou
bolo základnou konštrukciou správy
prednesenej riaditeľom
Slovenskej
informačnej služby. Je prirodzené a pochopiteľné,
ak
úvod tejto správy tvorí hodnotenie podmienok, za akých
Slovenská
informačná služba úlohy plnila v predchádzajúcom
období. Navyše
ak od poslednej správy o
plnení úloh Slo-
venskej
informačnej služby prednesenej v
Národnej rade Slo-
venskej
republiky došlo k personálnej výmene na poste jej
riaditeľa.
Správa v skôr uvedenej štruktúre úloh
vyčerpáva-
júco,
v rámci možností verejného
prerokúvania, rozoberá ich
plnenie
jednotlivo.
Osobitná pozornosť v osobitnej časti vystúpenia riadi-
teľa
Slovenskej informačnej služby sa venuje
spolitizovaným
kauzám, ktoré boli
namierené proti Slovenskej
informačnej
službe,
resp. jej predstaviteľom. Riaditeľ Slovenskej infor-
mačnej
služby, rovnako ako pri predkladaní
správy na zasad-
nutí Osobitného
kontrolného orgánu, jednoznačne odmietol
všetky
obvinenia voči Slovenskej informačnej
službe a vylú-
čil
účasť Slovenskej informačnej
služby na uvádzaných kau-
zách.
Podľa môjho názoru zaradenie tejto časti do vystúpenia
riaditeľa
Slovenskej informačnej služby bolo
zákonitým roz-
hodnutím,
ak uznáme, že verejnosť už dávno
očakávala jedno-
značné, aj
na parlamentnej pôde
prezentované stanovisko
k
masívnemu opozičnému a mediálnemu útoku voči Slovenskej
informačnej
službe.
Napriek tomu, že správa je správou
Slovenskej informač-
nej služby, a
nie Osobitného kontrolného
orgánu, pripome-
niem,
že Osobitný kontrolný orgán Národnej rady Slovenskej
republiky
na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby
zasadal
od začiatku roka dovedna trikrát. Schválil plán prá-
ce
na rok 1996, v rámci ktorého uplatňuje všetky právomoci
kontrolného
orgánu zo zákona Národnej rady Slovenskej repub-
liky
číslo 46/1993 Z. z. V rámci svojej činnosti Osobitný
kontrolný
orgán ako celok, ani jeho členovia nezistili žiad-
ne
skutočnosti, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako poruše-
nie
zákona.
Ako sa uvádzalo v správe Slovenskej
informačnej služby,
riaditeľ Slovenskej
informačnej služby predložil,
resp.
sprístupnil
všetky materiály, ktoré Osobitný kontrolný orgán
požadoval.
V rámci uvádzaného plánu práce by do konca mája
mali byť prerokované záverečné správy o
činnosti FBIS na
Slovensku
do konca roka 1992 a činnosť Leninskej
iskry, tak
ako
to bolo Osobitnému kontrolnému orgánu
uložené uznesením
Národnej
rady z 5. mája 1995.
Na zasadnutí Osobitného kontrolného orgánu vo februári
tohto
roku riaditeľ Slovenskej informačnej
služby predložil
správu
o činnosti Slovenskej informačnej služby, o ktorú bol
požiadaný. Pri
prerokúvaní správy riaditeľ
odpovedal na
všetky
otázky členov Osobitného
kontrolného orgánu, pričom
žiadny
člen Osobitného kontrolného orgánu nevzniesol námiet-
ky
voči činnosti Slovenskej
informačnej služby, na základe
čoho Osobitný kontrolný orgán na svojom
zasadnutí prijal
uznesenie, podľa ktorého informáciu o činnosti
Slovenskej
informačnej
služby vzal na vedomie. Správa obsahovala infor-
mácie,
ktoré podľa zákona je riaditeľ Slovenskej informačnej
služby
povinný poskytnúť v štruktúre úloh, ktoré Slovenská
informačná
služba plní podľa zákona. V zmysle uznesenia náš-
ho
kontrolného orgánu prijatom na marcovom zasadnutí, určení
členovia Osobitného kontrolného orgánu do
konca mája 1996
predložia
Osobitnému kontrolnému orgánu správu o
výsledkoch
kontroly
čerpania rozpočtu Slovenskej informačnej
služby za
rok
1995.
Považujem za nevyhnutné reagovať aj na
niektoré poznám-
ky
či priame výzvy poslancov opozície. K
otázke odvolávania
riaditeľa
Slovenskej informačnej služby, v ktorej pán posla-
nec
Moravčík ako docent práva nemá jasno,
odporúčam preštu-
dovať
si zákon, konkrétne poslednú
novelizáciu zákona číslo
46/1993
Z. z. K poznámke, že neexistuje na svete štát, kde
tajná
služba podáva toľko trestných oznámení
ako na Sloven-
sku,
pripomínam, že ja zase nepoznám štát, ktorého orgány po
toľkonásobnom
nepodloženom obviňovaní si môžu dovoliť
ostať
ľahostajné
a nechránené.
Pána
poslanca Pittnera môžem
ubezpečiť, že Osobitný
kontrolný orgán disponuje štatútom Slovenskej
informačnej
služby,
organizačným poriadkom Slovenskej informačnej
služ-
by,
vykonáva kontrolu čerpania rozpočtu Slovenskej informač-
nej
služby a riaditeľ Slovenskej
informačnej služby doteraz
neodmietol
predložiť žiadnu aktualizovanú právnu
normu Slo-
venskej
informačnej služby.
Ako som
už uviedol, Osobitný kontrolný
orgán v rámci
svojej
činnosti nezistil od posledného podania Národnej rade
porušenie
zákona. Ak kontrolný orgán podľa pána
Pittnera je
pofidérny
orgán, pripomínam, že orgán vznikol riadnou voľbou
v
Národnej rade Slovenskej republiky tak ako
ostatné orgány
Národnej
rady Slovenskej republiky,
napríklad aj ako Výbor
Národnej
rady pre životné prostredie, a pritom
osobne ho za
pofidérny
neoznačujem.
Ku konštatovaniu pána poslanca Čarnogurského, že boli
vyfabrikované
dokumenty na diskreditáciu prezidenta
Sloven-
skej
republiky, považujem za povinnosť uviesť, že Osobitný
kontrolný
orgán takými dokladmi nedisponuje
a nikto mu ich
neposkytol.
Disponuje však listom pána prezidenta a
poznat-
kami
získanými z Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky,
ktoré
potvrdzujú tie časti správy o činnosti
Slovenskej in-
formačnej
služby, v ktorých sa uvádzalo, že prezident Slo-
venskej
republiky žiadal od riaditeľa Slovenskej informačnej
služby
informácie, ktoré by mohli viesť k
diskreditácii ús-
tavných
činiteľov. O uvádzaných dokumentoch môžno s absolút-
nou
istotou tvrdiť, že nie sú
vyfabrikované, sú autentické,
vytlačené
na hlavičkovom papieri prezidenta Slovenskej re-
publiky, signované prezidentom Slovenskej republiky, jeho
vlastnou
rukou.
K
otázkam, ktoré položil pán Filkus a
následne pani
poslankyňa
Rusnáková, je potrebné uviesť, že zákon
Národnej
rady
Slovenskej republiky číslo 46/1993 Z. z. predpokladá,
ba
ukladá riaditeľovi Slovenskej informačnej služby predkla-
dať
kontrolnému orgánu správu o činnosti
informačnej služby
a
jej výsledkoch na základe požiadania,
kedykoľvek o ňu po-
žiada.
Ide o správu, ktorá svojím rozsahom,
obsahom, ako aj
koncentráciou skutočností, ktoré sú predmetom
štátneho
a
služobného tajomstva, a napokon aj názvom je určená výluč-
ne
poslancom, členom Osobitného kontrolného orgánu, ktorí sú
povinní
zachovávať mlčanlivosť o
skutočnostiach, s ktorými
prišli
počas výkonu funkcie do styku. Ide o povinnosť riadi-
teľa
Slovenskej informačnej služby vyplývajúcu z ustanovenia
§
5 ods. 3 uvádzaného zákona. Okrem tejto správy riaditeľ
Slovenskej
informačnej služby na základe povinnosti uloženej
§
4 ods. 1 spomínaného zákona
predkladá najmenej raz ročne
správu o plnení úloh
ustanovených zákonom číslo
46/1993
Z.
z. Túto správu, vážený pán poslanec
Filkus a vážená pani
poslankyňa
Rusnáková, dnes parlament prerokúva.
Ak sa
pýtate, prečo Osobitný kontrolný
orgán nežiadal
správu
určenú Národnej rade Slovenskej republiky, nájdite si
odpoveď
v Ústave Slovenskej republiky, v druhej
hlave, teda
v
článku 2 ods. 2, a v zákone
Národnej rady Slovenskej re-
publiky
o Slovenskej informačnej službe, ktorým
sa Osobitný
kontrolný orgán vo
svojej činnosti riadi.
Čiastočne, ale
úplne
jasne na túto otázku nepriamo odpovedal už aj poslanec
Kanis
svojím návrhom na uznesenie.
Nedá mi, aby som nereagoval na mediálne
vystúpenie pána
poslanca
Fica. Ako exponovaný právny expert iste veľmi dobre
pozná
zákon o Slovenskej informačnej službe. Je pre mňa pre-
to
ťažko vysvetliteľné, ak v správe o plnení úloh Slovenskej
informačnej
služby určenej Národnej rade žiada uvádzať in-
formácie určené zákonom výlučne Osobitnému kontrolnému or-
gánu.
Jedine Osobitný kontrolný orgán, ktorým Národná rada
Slovenskej republiky vykonáva kontrolu činnosti Slovenskej
informačnej
služby, môže disponovať
informáciami o čerpaní
rozpočtu
Slovenskej informačnej služby. Toto
poznatkové ob-
medzenie
Národnej rady vyplýva priamo zo zákona, a preto ne-
rešpektovať ho znamená
v prípade vystúpenia pána
poslanca
Fica
nútiť riaditeľa Slovenskej informačnej služby nerešpek-
tovať
zákon.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia,
rozhodnutím o verej-
nom
prerokúvaní správy o plnení úloh
Slovenskej informačnej
služby
sme spôsobili precedens. Verím, že o škodlivosti jeho
recidívy nikto z
nás už dnes nepochybuje. Ako predsedovi
Osobitného
kontrolného orgánu mi ostáva dúfať, že aj poslan-
ci
opozície pochopia nevyhnutnosť a vytvoria tak optimálnej-
šie
podmienky na prerokovanie budúcej správy.
Pred
záverom vystúpenia vyjadrujem
podporu návrhu pána
poslanca
Kanisa na zmenu postavenia Osobitného kontrolného
orgánu
v Národnej rade Slovenskej republiky. Riešenie však
vidím
v krátkom čase prijatím zákona o rokovacom poriadku
Národnej
rady Slovenskej republiky.
Záverečné vety budú patriť
všetkým, ktorí sa snažia
Slovenskú
informačnú službu postaviť proti
občanom a urobiť
z
nej strašiaka pre celý národ.
Vážený pán prezident,
vážení dotknutí poslanci,
vážení dotknutí novinári,
vážení dotknutí občania,
prestaňte robiť štvavú kampaň. Nechajte začínajúci or-
gán
štátnej správy plniaci nezastupiteľné
úlohy pri ochrane
ústavného
zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu
riadne
pracovať. Nie činnosť Slovenskej informačnej služby
pod
kontrolou Národnej rady, ale vaša činnosť režírovaná ne-
návisťou
k dnešnej koalícii, jej predstaviteľom
a výsledkom
ich práce
je jednou z
najvážnejších hrozieb Slovenska.
Zmierte
sa s vôľou občanov vyjadrenou vo voľbách roku 1994
a
pripravte pozitívne alternatívy rozvoja Slovenska. Snahy
o
rozklad, deštrukciu a zmeny mocenských
pozícií bez volieb
už
občanov otrávili. Občania chcú pokoj na prácu, chcú život
bez
strachu a strašiakov. Urobme im po vôli. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi Urbanovi. Páni poslanci, chcem
vás
skutočne poprosiť, aby sme pri faktických poznámkach bo-
li
vecní a hovorili len o problematike, ktorú prerokúvame.
Nech sa páči, pán poslanec Moravčík.
Poslanec J. Moravčík:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Pán
poslanec Urban, prosil
by som vás, keď chcete
niečo kritizovať, venujte pozornosť
tomu, čo sa hovorí.
Odcitujem
vám, čo som povedal, a pozrite si, či
je to v sú-
lade
s právom. Keby si Osobitný kontrolný orgán Národnej ra-
dy
na kontrolu Slovenskej informačnej služby, vy, pán Urban,
plnil
svoje povinnosti, ktoré vyplývajú zo
zákona, už dávno
by
bol navrhol vláde, aby odvolala Ivana Lexu z funkcie ria-
diteľa
Slovenskej informačnej služby. To ste mohli urobiť.
Tak
je to.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Pittner.
Poslanec L. Pittner:
Ďakujem za slovo.
Spomenul som to včera, pán poslanec
Urban, ale znova
opakujem,
podľa toho zákona, ktorý citujete aj vy, teda čís-
lo
46 z roku 1993, z § 6 ods. 1 vyplýva,
že Národná rada má
schváliť
vo svojom volebnom období spôsob práce Osobitného
kontrolného
orgánu. Opakujem znovu, ani v tomto volebnom ob-
dobí,
ani v predchádzajúcom volebnom období ste takýto návrh
nepredložili,
a teda Národná rada si nemohla splniť svoju
povinnosť.
Po ďalšie, ak hovoríte, že všetko je v
poriadku, nuž ja
neviem.
Kritizujete alebo hovoríte, že my z opozície máme
výhrady.
Prečítajte si trebárs dnešné noviny a konštatovania
člena
vášho Osobitného kontrolného orgánu
a uvidíte, či je
to
len naša kritika. Ale aby som bol
konkrétny. Vravíte, že
na
Slovenskej informačnej službe ste
nenašli ani škvrnu. Čo
potom
urobíte s tým rozhodnutím vyššieho krajinského súdu,
ktorý
vo svojom odôvodnení na takúto škvrnu, a to veľmi veľ-
kú,
upozornil? A čo urobíte so zdôvodnením majora Číža, kto-
rý
uloženie trestného spisu odôvodňuje medziiným tým, že nie
je
možné vylúčiť ani účasť pracovníkov a techniky Slovenskej
informačnej
služby? Akým spôsobom nás potom môžete
upokojo-
vať,
že je všetko v poriadku? Celé vaše vystúpenie nevyznie-
va
ako vystúpenie kontroly, ale ako vystúpenie advokáta Slo-
venskej
informačnej služby, a to je niečo, čo vo mne evokuje
obavy,
a nielen vo mne, a potom sa nečudujte, ak vám neverí-
me.
A pofidérny orgán je to preto, lebo na rozdiel od výboru
životného
prostredia, ktorý ste uviedli, je tam aj koalícia,
aj
opozícia. Ale v tomto Osobitnom kontrolnom orgáne ste len
vy.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Bajan.
Poslanec V. Bajan:
Dnes som naozaj nemienil k tomuto vystúpiť, ale kolega
Urban
ma vlastne vyzval tým svojím dodatkom alebo záverečným
odsekom,
ktorý mi tak ťažko pripomína reči, ktoré nám v roku
1989
ľudia hovorili, aby sme nešli do revolúcie, lebo chcú
pokojne
pracovať a občania chcú mať pokoj v
spoločnosti. To
je
jedna vec.
Druhá vec, nepovedal by som to, keby pán predseda par-
lamentu
v televízii nepovedal, že mu to pripomína námet na
druhý
diel Papierových hláv, lebo heslá boli tie isté. To je
ešte
horšie, ak predseda parlamentu si myslí, že situácia je
obdobná
ako vtedy, keď bolo potrebné tento film nakrútiť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
To som povedal v parlamente, nie v
televízii.
Pán poslanec Bugár.
Poslanec B. Bugár:
Ďakujem pekne.
Pán
poslanec Urban, riaditeľ
Slovenskej informačnej
služby
predniesol správu, ktorá nehovorila o činnosti a úlo-
hách
Slovenskej informačnej služby, ale bola
motivovaná po-
liticky.
Práve riaditeľ Slovenskej informačnej
služby napá-
dal
občanov, novinárov, prezidenta a aj poslancov. Ako je
možné, že riaditeľ
Slovenskej informačnej služby
obviňuje
dvoch
kolegov poslancov z toho, že majú kontakty so zahra-
ničnými
rozviedkami, tajnými službami? A ak by to bola prav-
da, je jeho
psou povinnosťou obrátiť sa na orgány
činné
v
trestnom konaní. Ak to neurobil, tak
zavádza. Zavádza ta-
kisto,
ako zavádzate vy, že ste mali rôzne
sedenia. Ak člen
vášho
Osobitného kontrolného orgánu tvrdí, že nie, tak potom
buď ste si
zmasírovali ďalších troch,
alebo klame niekto
iný.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Urban bude teraz odpovedať, alebo najskôr
budú
odpovedať ďalší?
Poslanec I. Urban:
Prepustím slovo ďalším.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže pán poslanec Fico.
Poslanec R. Fico:
Chcel by som reagovať na poznámku pána
poslanca Urbana,
pokiaľ
ide o moju osobu.
Pán kolega, veľmi dobre som si
preštudoval zákon o Slo-
venskej
informačnej službe a ten v žiadnom prípade nevyluču-
je, aby riaditeľ Slovenskej informačnej
služby informoval
Národnú
radu o tom, ako Slovenská informačná
služba nakladá
s
rozpočtom, ktorý jej bol pridelený. Samozrejme, Národná
rada
si zriaďuje Osobitný kontrolný
orgán a zákon iba prí-
kladmo
ukazuje, čo všetko má predkladať
riaditeľ Slovenskej
informačnej
služby tomuto kontrolnému orgánu. Preto by som
veľmi
privítal, keby sa bol pán riaditeľ Slovenskej infor-
mačnej
služby včera vyjadril napríklad k tomu, prečo došlo
k
takému obrovského nárastu prostriedkov
na výdavky Sloven-
skej informačnej služby v roku 1996, keď
tento rozpočet
predstavoval
až 750 miliónov korún. Takže v žiadnom
prípade
som
nenahováral pána riaditeľa na
porušenie zákona, to nie
je
môj štýl.
Súčasne kladiem otázku, prečo tu nie je
prítomný riadi-
teľ
Slovenskej informačnej služby. Rozprava pokračuje a mys-
lím si, že
máme pripravené nejaké
otázky na jeho adresu,
a
bol by som rád, aby bola okamžite
zabezpečená jeho účasť,
pretože
je zodpovedný parlamentu Slovenskej republiky.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Filkus.
Poslanec R. Filkus:
Po
prvé, bolo by dobré si vyjasniť, či ide o správu
o
činnosti, lebo to, čo sme včera počuli, bola informácia
o
stave a úlohách. V poslednom odseku
správy, ktorú predlo-
žil
pán Lexa, hovorí: "oboznámil som
vás so stavom a úloha-
mi".
Pán Urban hovorí o činnosti. Bol
by som rád, keby sme
si
to vyčistili. Inak aj včera bol
ten lapsus vo vystúpení
pána
Urbana v televízii.
Po druhé, ak bola správa o činnosti,
nemôže byť bez fi-
nancií.
To sme tu včera zdôrazňovali. No
ani pán Lexa, ani
pán
Urban nepovedali, čo sa stalo s
rozpočtovými prostried-
kami.
Po
tretie, ak bola predložená Osobitnému kontrolnému
orgánu,
to bola včera moja prvá otázka, tak je
tu zase pro-
tirečenie medzi jednotlivými členmi Osobitného kontrolného
orgánu,
lebo jeden z nich hovorí, že nebola, a pán Urban po-
vedal
jednoznačne, že bola. To si treba tiež vyčistiť, ale
povedať
to tu a už potom "nehausírovať" s rôznymi názormi.
Aké
obdobie sa stalo predmetom správy? Takisto, informácie
prichádzajúce
od jedného člena sú iné ako informácie,
ktoré
podal
pán Urban. Prosil by som, aby sme si toto vyčistili.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Rosival.
Poslanec I. Rosival:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Rád by
som povedal pár slov k
záveru vystúpenia pána
Urbana, k jeho
výzve prezidentovi, časti
opozície, tlači
a
časti občanov, aby prestali s nenávistnou kampaňou proti
Slovenskej
informačnej službe. Považujem to za absolútnu zá-
menu
príčiny a následku a pripomína mi to
vetu z Karla Čap-
ka,
ktorý napísal: "Nepriateľ barbarsky ostreľoval naše lie-
tadlá, ktoré pokojne bombardovali jeho hlavné
mesto. (Po-
tlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Urban.
Poslanec I. Urban:
Vážený pán predseda,
kolegyne, kolegovia,
odpoviem
pánom poslancom na niektoré reakcie na moje
vystúpenie.
Pán Pittner, neuviedol som, máte pravdu, asi som zabu-
dol,
uviedol som však inú vec, že Osobitný kontrolný orgán
prijal plán práce,
a ak opozícia má také dobré
kontakty
a
informácie od jedného člena Osobitného kontrolného orgánu,
môže
si overiť, že v zmysle tohto plánu práce sme prijali,
že
do konca tretieho štvrťroka predložíme Národnej rade Slo-
venskej
republiky spôsob práce činnosti
Osobitného kontrol-
ného
orgánu.
Čo sa
týka vystúpenia pána poslanca
Bugára, kde hovo-
ril,
že správa nehovorila o činnosti
Slovenskej informačnej
služby,
pán poslanec, vezmite si dnešné noviny, myslím, že
Republika
a ďalšie zverejnili včerajšie vystúpenie riaditeľa
Slovenskej
informačnej služby v plnom znení. Pozrite sa, aké
úlohy
Slovenská informačná služba plní zo zákona -
určuje
ich
§ 2 zákona číslo 46, zistíte, že presne odráža štruktúru
vystúpenia
pána riaditeľa Slovenskej informačnej služby. Ne-
podceňujte riaditeľa Slovenskej informačnej služby, že si
nedal
tú námahu a neurobil to presne tak, ako to predpokladá
zákon.
Čo sa
týka pána poslanca Fica, hovorí,
že zákon prí-
kladmo
určuje, čo má riaditeľ Slovenskej
informačnej služby
predkladať
Osobitnému kontrolnému orgánu. Uvádzam tu, že zá-
kon neuvádza príkladmo, ale presne,
taxatívne určuje, čo
môže a
čo nemôže riaditeľ
Slovenskej informačnej služby
predložiť Osobitnému
kontrolnému orgánu. Nie
je to teda
príkladmo.
A k pripomienke, ktorá sa týka čerpania rozpočtu, a to
je
aj na reakciu pána poslanca Filkusa, včera, tak ako sa
uvádza
aj v programe, bola uvedená správa o plnení úloh Slo-
venskej
informačnej služby. Žiadna správa o činnosti, v kto-
rej
by ste chceli hľadať čerpanie rozpočtu
a neviem čo ešte
všetko
iné.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ešte pán poslanec Pittner.
Poslanec L. Pittner:
Pán
poslanec Urban, keď vy pokladáte za správne, že
idete
- teda ako sa teraz dopĺňate -
predložiť plán práce
v
treťom štvrťroku na rok 1996, tak to stojí minimálne za
pousmiatie.
Ale za vážnejšie pokladám to, ak vaša
poznámka,
že
člen Osobitného kontrolného orgánu dáva nejaké informácie
opozícii,
zaznela tu, v parlamente. To je, prosím, čosi, nad
čím
sa, pán poslanec Urban, zamyslite sám.
A pokiaľ
ide o to, že ste mi neodpovedali na to, že
Slovenská
informačná služba napriek tomu, že je podozrievaná
aj
zo strany Vyššieho krajinského súdu vo
Viedni, ale aj zo
strany
vyšetrujúcich orgánov Slovenskej
republiky, vy na to
nereagujete
a doteraz ste mi vlastne ani v tejto
chvíli ne-
dali odpoveď, tak to je niečo, čo pokladám za
porušenie
ustanovenia
o Osobitnom kontrolnom orgáne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Urban.
Poslanec I. Urban:
Chcem
len, pán poslanec,
pripomenúť k vašej poznámke
o
tom, čo som povedal na adresu
jedného člena Osobitného
kontrolného
orgánu. Doslova som povedal, že ak máte
tento
kontakt,
tak si ho môžete využiť na overenie toho, čo som
povedal
- o pláne činnosti, na nič iné.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Vážené
pani poslankyne, páni
poslanci, nemám žiadnu
prihlášku
do rozpravy, takže končím rozpravu k tomuto bodu
programu.
Keďže zo zákona nám nevyplýva záverečné
rozhodnu-
tie,
nevyplýva to ani zo zákona o rokovacom poriadku, myslím
si,
že napriek tomu by sme mali prijať uznesenie o tom, že
správa
bola prerokovaná v parlamente. To
znamená uznesenie,
že ju berieme
len na vedomie a nič iné.
Je to len kvôli
záznamu
do práce parlamentu, že takáto správa
bola preroko-
vaná.
Nič iné.
Boli tu
aj návrhy na prijatie uznesení,
ktoré navrhol
pán
poslanec Kanis. Pán poslanec Kanis podľa záznamu navr-
hol,
aby pri záverečnom hlasovaní Národná rada na základe
§
4 (neuviedol tam písmeno l) zákona číslo 44/1989 Zb. usta-
novila
nový výbor na kontrolu tajných služieb.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, aj
keď to vyplý-
va
z dobrého mienenia pána poslanca, myslím si, že takéto
uznesenie
nemôžeme prijať. Vytvoriť výbor na kontrolu taj-
ných služieb -
akých tajných služieb, vojenských,
bezpeč-
nostných,
národnej banky? To jednoducho nejde.
Dám o tom hlasovať, samozrejme. Pán
poslanec, už nie je
rozprava.
Hlasovaním sa k tomu návrhu pripojíte, alebo ne-
pripojíte,
len musím upozorniť, že to nejde. (Hlasy z plé-
na.)
Hlasovať o tom budeme.
Druhý návrh pána poslanca Kanisa je,
aby Národná rada
rozhodla
o doplnení Osobitného kontrolného orgánu zástupcami
opozície,
to je tiež jeho návrh. Prijali sme uznesenie, je
tu
zákon, ktorý konkrétne hovorí, čo môžeme a čo nemôžeme.
Už
som sa viackrát vyjadril a myslím si,
že to by bolo naj-
lepšie,
môžeme to zaradiť na ďalšiu schôdzu, aby si sadli
politické predstavenstvá jednotlivých klubov, dohodli sa
a
na júnovú schôdzu pripravili návrh, ako
by sme ho do Ná-
rodnej
rady dali. Myslím si, že treba politické rokovanie,
lebo
viete, že sme k tomu prijali uznesenie: "z poslancov
Národnej
rady Slovenskej republiky, atď... v zložení predse-
du
a štyroch členov". Museli by sme
buď zmeniť toto uznese-
nie
a dať celkom nový návrh na členov, alebo doplniť členov,
ale
z návrhu pána poslanca Kanisa to tiež nevyplýva. Takže
dám
hlasovať o jeho návrhoch s tým, že
by som bol rád, aby
ste
vzali na vedomie môj návrh, ktorý,
samozrejme, nemusíte
rešpektovať.
Pán poslanec, už nie je rozprava. Môžete
dať len proce-
durálnu
otázku. Prečítam opäť váš návrh a
dám o ňom hlaso-
vať. (Hlas z
pléna.) Je po rozprave, ja môžem hovoriť po
rozprave,
vediem schôdzu. Pán poslanec Lauko,
zase začínate
to,
čo stále. Pozrite si rokovací poriadok, ja mám právo,
dokonca
povinnosť. (Hlasy z pléna.) Dá sa s vami zhovárať?
Pán
poslanec Kanis navrhol:
"Národná rada na základe
§
4 písmena l) zákona číslo 44/1989 Zb.
ustanoví nový výbor
na
kontrolu tajných služieb." To je návrh pána poslanca, aby
sme
o tom rozhodli.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Navrhujem, aby sme
neprijali
tento návrh pána poslanca, lebo skutočne nie jasný
a
jednoznačný. (Nezrozumiteľné hlasy z
pléna.) Máme prijať
niečo
zlé?
Prezentovalo sa 121 poslancov.
Za návrh hlasovalo 52 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 54 poslancov.
Neprijali sme tento návrh na uznesenie.
Druhý
návrh znel: "Národná
rada rozhodne o doplnení
Osobitného kontrolného
orgánu zástupcami opozície." Čiže
prijať
uznesenie, aby Národná rada rozhodla o
doplnení Oso-
bitného
kontrolného orgánu zástupcami opozície.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 122 poslancov.
Za návrh hlasovalo 59 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 58 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme návrh ani na toto
uznesenie.
Vážení páni poslanci, pani poslankyne, budeme hlasovať
o
návrhu na uznesenie, že Národná rada
Slovenskej republiky
vzala
na vedomie správu o plnení úloh Slovenskej informačnej
služby.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 111 poslancov.
Za návrh hlasovalo 72 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Ďakujem.
Pristúpime k d v a d s i a t e m
u š i e s t e m u
bodu
programu, ktorým je
návrh na vyslovenie nedôvery
členovi vlády Slovenskej
republiky
ministrovi vnútra Ľudovítovi Hudekovi.
Páni poslanci, pani poslankyne, návrh bol podaný podľa
článku
88 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. V zmysle tohto
ustanovenia návrh na
vyslovenie nedôvery vláde
Slovenskej
republiky
alebo jej členovi prerokuje Národná rada Sloven-
skej
republiky vtedy, keď o to požiada najmenej pätina po-
slancov.
Podľa § 85 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Ná-
rodná
rada Slovenskej republiky po rozprave
zaujme k tomuto
návrhu
stanovisko.
Viete, že som dostal návrh
poslancov, ktorý zodpovedá
zákonu,
dostal som aj písomné zdôvodnenie. Napriek tomu žia-
dam poslanca za
predkladateľov, ktorý prednesie
návrh na
prerokovanie
tejto veci. Vidím, že je to pán
poslanec Kňaž-
ko. Pán poslanec Černák, chcete to predniesť vy? (Hlasy
z
pléna.) K čomu, aby to neprednášal pán... (Hlasy z pléna.)
Také
v zákone nie je. Prosím, pán poslanec, nech sa páči.
Poslanec M. Kňažko:
Ďakujem.
Vážený pán predseda,
vážení členovia vlády,
dámy a páni,
minister vnútra Slovenskej republiky
Ľudovít Hudek zlo-
žil
do rúk prezidenta ústavou
predpísaný sľub. Zaviazal sa
v
ňom, že bude zachovávať ústavu a ostatné zákony a pracovať
tak, aby sa
uvádzali do života. Znenie sľubu člena vlády
nadväzuje
na článok 1 ústavy, v ktorom sa
vymedzuje ústavné
zriadenie nášho
štátu. Citujem: "Slovenská republika je
zvrchovaný
demokratický a právny štát." Koniec citátu.
Úcta k právu, uplatňovanie práva patrí medzi najvyššie
hodnoty
nášho ústavného režimu. Vyžaduje sa preto, aby všet-
ci
členovia vlády slávnostným sľubom potvrdili svoju vernosť
zásadám
právneho štátu. Ústavní činitelia musia byť jeho ga-
rantmi.
Ak to tak nie je, spoločnosť sa musí
nevyhnutne do-
stať
do krízy. Sme práve svedkami takejto krízy. Právo sa
dostáva
na vedľajšiu koľaj, pretože po hlavnej
ceste sa po-
hybuje
valec, ktorý nerešpektuje nijaké pravidlá, teda ani
právne.
Minister Ľudovít Hudek porušil ústavu,
porušuje zá-
kony
a ostatné právne predpisy. Bráni tomu, aby sa uplatnila
spravodlivosť.
Takýto minister sa spreneveril občanom, ne-
zaslúži
si ich dôveru. Krízu, ktorá takto
vznikla, môže od-
strániť
iba táto snemovňa.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, veľmi
dobre sleduj-
te priebeh tejto rozpravy a posúďte,
či si Ľudovít Hudek
zaslúži
byť ministrom vlády Slovenskej republiky. Majme na
zreteli,
že našimi očami, prepáčte, našimi činmi i týmto či-
nom zakladáme tradíciu slovenskej štátnosti. Ak dnes uvoľ-
níme
cestu podlosti, hrubému ignorantstvu voči právu, neúcte
voči
poctivej práci ľudí, budeme mať problém zbaviť sa tých-
to
necností a nakoniec nás môžu zahubiť,
môžu zničiť pozi-
tívne
hodnoty, ktoré sú v nás a ktoré sú základom
a predpo-
kladom našich
spoločných úspechov. Rozhodujte
iba podľa
ústavy
a podľa vášho svedomia. Nijaká stranícka disciplína
vás nezbaví zodpovednosti za vaše
rozhodnutia. Rozhodujte
suverénne,
pretože rozhodujete za občanov tohto štátu.
Minister vnútra Ľudovít Hudek porušil
Ústavu Slovenskej
republiky, jej právne
predpisy a spreneveril sa
ústavnému
sľubu
tým, že:
1. maril vyšetrenie zavlečenia občana
Slovenskej repub-
liky
do cudziny,
2. nevystúpil na ochranu príslušníkov Policajného zbo-
ru,
ktorí sa usilovali urýchlene
prípad vyšetriť, ba práve
naopak,
svojimi verejnými vyhláseniami spochybnil ich morál-
ne
kvality a schopnosti,
3. svojím konaním rozhodol a sám aktívne
podporoval za-
pojenie
Policajného zboru Slovenskej republiky do rozsiahlej
politickej
akcie zameranej na diskreditáciu parlamentnej po-
litickej
strany, hoci v predmetnej veci sa už
právoplatne
rozhodlo
volebnými komisiami a Ústavným súdom Slovenskej re-
publiky,
4. znemožňoval prezidentovi Slovenskej
republiky využí-
vať
jeho práva v zmysle článku 102
písm. r) Ústavy Sloven-
skej republiky tým, že nepodal včas
správy a informácie,
ktoré
od neho v zmysle citovaného ustanovenia ústavy požado-
val
prezident Slovenskej republiky,
5. nezvládol riešenie rastúcej
kriminality v Slovenskej
republike.
Jeho správa o bezpečnostnej situácii neobsahovala
návrhy
na riešenie a dodatok predložený na žiadosť poslan-
com
Národnej rady Slovenskej republiky svedčí o jeho abso-
lútnej neschopnosti riešiť koncepčne a
konkrétnymi krokmi
boj
s kriminalitou.
To sú skutočnosti, v ktorých ministerstvo
vnútra zlyha-
lo. Zlyhalo preto, lebo sa jeho
politickí predstavitelia
spreneverili
svojmu poslaniu. Za všetky uvedené pochybenia
zodpovedá
minister vnútra. Nielenže nebol spôsobilý zabezpe-
čiť
riadne plnenie povinností podriadených
zložiek, ale to-
muto
porušovaniu napomáhal a sám ho
nariaďoval. Na jeho po-
litickej
zodpovednosti nič nemení, že plnil
príkazy a žela-
nia predsedu
vlády. Minister je
za svoj rezort priamo
a
v celom rozsahu sám zodpovedný, tak ako je
priamo a sám
zodpovedný
každý z nás za svoje rozhodnutia a svoje hlasova-
nie.
V záležitosti zavlečenia nášho občana do
cudziny sa vy-
šetrovanie
vyvíjalo spočiatku veľmi rýchlo. Zistili sa dôle-
žité skutočnosti, ktoré umožňovali začať trestné
stíhanie
konkrétnych
osôb zapojených do celej akcie. Jasne
sa zdoku-
mentovalo,
že únos organizovali príslušníci Slovenskej in-
formačnej
služby. Nemohlo ísť o oficiálnu činnosť Slovenskej
informačnej
služby, pretože takáto činnosť je v
ostrom roz-
pore
s jej poslaním. Išlo teda o zodpovednosť
jednotlivcov,
príslušníkov
Slovenskej informačnej služby, zodpovednosť ľu-
dí, ktorí
zneužili štátnu inštitúciu
a svoje právomoci
v
nej.
Je veľmi
smutné, že za tým všetkým
je zrejme premiér
tejto
vlády. Asi si nedokážeme teraz
do dôsledkov domys-
lieť,
aká je to tragédia pre Slovensko. To, či sa veci takto
udiali,
by bolo mimo zodpovednosti ministra
Hudeka, keby to
nebol
práve on, kto sa podieľal na tom, že
vyšetrovanie ce-
lej
záležitosti uviazlo. Telefonický rozhovor riaditeľa Slo-
venskej
informačnej služby Ivana Lexu a
ministra vnútra Ľu-
dovíta
Hudeka plný vulgarizmov a hrubých slov, urážok, ne-
dôstojný
ktoréhokoľvek slušného občana,
zdokumentúva a do-
kresľuje
protiústavné konanie ministra vnútra a protizákonnú
činnosť
pánov Hudeka i Lexu. Tento rozhovor je
len potvrde-
ním
týchto skutočností:
1.
Minister Hudek informoval o postupe pri
vyšetrovaní
predsedu
vlády Vladimíra Mečiara. O tom svedčí táto pasáž,
citujem:
"...som bol aj za starým. Však
som mu aj povedal,
že
ako budeme postupovať ďalej." Koniec citátu.
2. Minister Hudek organizoval spolu s Ivanom Lexom ob-
jednané svedecké
potvrdenie tzv. samoúnosu,
ktoré malo
zviesť
vyšetrovanie na falošnú stopu. Išlo o
list objednaný
u
Branislava Chylo-Ptáka, ktorý je známy
ako medzinárodný
kriminálnik
a ktorý bol ochotný podať krivé svedectvo. O tom
svedčia
tieto výroky ministra Hudeka v uvedenom rozhovore,
citujem:
"No tak, chvalabohu, už to došlo. Od tých susedov
z
toho menšieho mestečka - tri strany." Koniec citátu.
3. Minister Hudek maril vyšetrovanie únosu
tým, že sa
podieľal na odvolaní
vyšetrovateľa majora Vačoka,
pretože
major
Vačok viedol vyšetrovanie na základe
zistených faktov
a
nebol ochotný zaviesť vyšetrovanie na falošnú stopu, na
základe
fiktívnej verzie o samoúnose. O tom svedčí tá časť
rozhovoru
Lexa - Hudek, v ktorom má pán Hudek kopnúť kamsi
pána
Vačoka.
4. Minister Hudek maril vyšetrovanie únosu
aj tým, že
sa
podieľal na odvolaní pána Šáteka, o čom svedčí táto pasáž
z
citovaného rozhovoru, citujem:
Lexa: "A toho krajského, toho odjebeš tiež, vieš, toho
na
Š." Koniec citátu.
Hudek: "Toho posúdia, som im naznačoval, že ako toto,
no."
Koniec citátu.
Minister vnútra bol priamo zaangažovaný
aj do najväčšej
policajnej akcie za
existencie Slovenskej republiky,
tzv.
celoplošného preverovania petičných hárkov Demokratickej
únie.
Toto preverovanie bolo uskutočnené bez
právneho dôvo-
du, na základe
nekvalifikovaného podnetu. § 158
Trestného
poriadku umožňuje požadovať vysvetlenie od občanov,
ak je
v
konkrétnom prípade podozrenie
z trestnej činnosti. Pri
tomto preverovaní sa v konkrétnych prípadoch
nevychádzalo
z
podozrenia, ale iba sa zisťovalo, či
podozrenie existuje.
A
to je neprípustné. Mnoho ľudí bolo postupom polície za-
strašených.
Takéto konanie je vlastne namierené proti výkonu
ústavného
petičného práva. Pri preverovaní pravosti podpisov
na
petičných hárkoch Demokratickej únie
postupovala polícia
v
rozpore s právnymi predpismi.
1. Rozmnožovala petičné hárky, hoci na to
nemala právo.
2. Nepreverila pravosť získaných listín, hoci mala ve-
domosť
o tom, že poslanec Macuška nakladal s
originálmi pe-
tičných
hárkov spôsobom priečiacim sa zákonom.
3. Nezisťovala, prečo neboli petičné hárky úplné a kde
ss
chýbajúce hárky stratili.
Minister
Hudek o tom všetkom
vedel a nepostaral sa
o
nápravu. Práve naopak. Zakrýval
protiprávny postup prezi-
denta
Policajného zboru Jozefa Holdoša. Na
žiadosť predsedu
Demokratickej
únie o zastavenie tejto policajnej akcie odpo-
vedal,
že,
citujem: "Plukovník JUDr.
Jozef Holdoš konal
v
tejto veci v súlade so zákonom a právomocami prináležiaci-
mi prezidentovi Policajného zboru." Koniec citátu. O tom,
aký
bol skutočný vzťah ministra Hudeka k
záležitosti preve-
rovania petičných hárkov Demokratickej únie, svedčí táto
časť
rozhovoru Lexa - Hudek:
Lexa: "Počuj, Ľudko, bol tu Macuška
dneska."
Hudek: "No."
Lexa: "A hovorí, že Černák na nejakom mítingu tam uka-
zoval
nejaké výpisy z počítača. To je možné?"
Hudek: "Pozri, sa robilo."
Lexa: "To ti hovoril?"
Hudek: "Prezídium to robilo."
Lexa: "To Jožko Holdoš?"
Hudek: "No to oni niekde tam. Vieš,
ako tí policajti
debili,
oni to sumarizovali, ale my tu zas,
ale pozri sa,
toto
neni, je doklad."
Lexa: "Áno."
Hudek: "My dáme len ten doklad,
ktorý sme..."
Lexa: "Jasné."
Hudek:
"Takto, že si
môžu, čo chcú. Oni sa zrejme
k
niečomu dostali, ale..."
Lexa: "Jasné."
Koniec dialógu.
To, k
čomu sa Demokratická únia
dostala, je záverečná
správa
o prešetrovaní vedená pod
číslom PPZ-288/KK-01/95.
V
nej sa uvádza, že zo 14 057 preverovaných osôb 11 313 osôb
potvrdilo
pravosť svojich podpisov na
petíciách. To je to,
čo
policajti zosumarizovali a za čo ich minister Hudek nazý-
va,
citujem, "policajti debili".
Vyjadrili totiž pre mini-
stra Hudeka nepríjemnú pravdu, že Demokratická
únia mala
dosť
podpisov na petičných hárkoch. Tento
údaj minister Hu-
dek
odoprel oznámiť poslancom.
Citovaná pasáž rozhovoru je
potvrdením
politického zneužitia polície.
Je zrejmé, že uvedené fakty zakladajú
trestnú zodpoved-
nosť
Ľudovíta Hudeka. Je veľa osôb, ktoré si vo väzniciach
odpykávajú
tresty za menej závažné činy, ako sú tie, ktorých
sa dopustil minister Hudek. To však musia posúdiť orgány
činné
v trestnom konaní. Ak tak neurobia teraz z politických
dôvodov,
zrejme tak urobia až vtedy, keď politické dôvody
pominú.
Dôkazy ostanú zachované.
Posúďme však dnes politickú zodpovednosť
ministra Hude-
ka.
Mimoriadne vážnym dôvodom na odvolanie ministra Hudeka
je jeho
neschopnosť riešiť situáciu
bezpečnosti občanov
a
ich ochranu pred násilnou trestnou
činnosťou. Pán Ľudovít
Hudek
nemá ani základnú predstavu o tom, ako zastaviť rastú-
cu
kriminalitu, a slabý návrh opatrení, ako všetci vieme,
predložil až na
požiadanie. Pán Ľudovít Hudek
nepreukázal
schopnosti,
naopak, preukázal neschopnosť
viesť rezort mi-
nisterstva
vnútra.
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
zvážte dobre všetky
fakty,
všetky argumenty, ktoré som
uviedol. Uvedomte si aj
to,
že v politike sa inak hodnotí zodpovednosť
ako v trest-
nom
konaní. Aj sankcie sú iné. Obidvaja aktéri už popreli
pravosť
rozhovoru, ktorý znepokojil našu verejnosť a mnohých
vydesil. Minister Hudek ho ale najprv prakticky
potvrdil.
Ten rozhovor však veľmi presne zapadá
do deja, ktorý sa
dennodenne odvíja pred našimi očami. Každý v ňom hráme
svo-
ju
rolu. Nemôžeme pripustiť, súc si vedomí
historickej zod-
povednosti
každého z nás, aby Ľudovít Hudek pokračoval ďalej
v
role ministra. V mene 47 poslancov Národnej rady Sloven-
skej
republiky dávam podľa článku 88 ods. 1 Ústavy Sloven-
skej
republiky návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi vnút-
ra
Slovenskej republiky Ľudovítovi Hudekovi.
Vážené dámy a vážení páni, ešte mi
dovoľte len pár slov
na
záver. Budeme onedlho hlasovať o vyslovení nedôvery mi-
nistrovi
Hudekovi. Tak ako on, aj my sme
skladali sľub na
Ústavu
Slovenskej republiky. Takisto sme
hovorili o tom, že
budeme
dbať o to, aby sa zákony uvádzali do života. Hlasuje-
te
teda nielen o nedôvere vo vzťahu k ministrovi Hudekovi,
hlasujete
aj o značne pošramotenej dôvere v tento parlament.
O
dôvere každého z vás, dámy a páni, a
je na vás a vašom
hlasovaní, či v
zmysle sľubu na ústavu, ako som hovoril,
ostanete
poslancami, alebo sa stanete spolupáchateľmi.
Ďakujem vám.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pani poslankyne, páni poslanci, otváram k to-
muto bodu
programu rozpravu. Prvú
písomnú prihlášku som
dostal
od pána poslanca Kňažka. Pán poslanec, to bolo k váš-
mu
návrhu?
Takže mám potom ešte tri písomné
prihlášky. Ako prvý sa
prihlásil
pán poslanec Šimko. S faktickou
poznámkou predtým
pán
poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem pekne.
Chcel by
som položiť, ak môžem, jednu
otázku pánu po-
slancovi
Kňažkovi. Ako by ste hodnotili osobu Oskara F., keď
osobu
Chyla-Ptáka ste hodnotili, jemne povedané, ako nedôve-
ryhodnú
osobu? Alebo inak, prečo je Oskar F.
slušný a dôve-
ryhodný
a Chylo-Pták, nie? Alebo ešte inak, prečo ste pri
dvoch
pre vás cudzích osobách označili
jednu za nedôvery-
hodnú
a druhú za dôveryhodnú?
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Kňažko.
Poslanec M. Kňažko:
Pán kolega Brňák, vôbec som nespomínal Oskara F. To po
prvé.
A pokiaľ viem, na Branislava Chylo-Ptáka je vydaný za-
tykač
a je hľadaný pre viaceré trestné činy, čo sa o Oskaro-
vi
F. povedať nedá.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem.
Vážený pán predseda,
dámy a páni,
jedným zo základných pilierov nášho
ústavného systému
je
zodpovednosť vlády a jej členov
Národnej rade Slovenskej
republiky.
Najvyššou ústavnou zárukou tejto
ústavnej zodpo-
vednosti
je právo volených zástupcov ľudu
vysloviť ktorému-
koľvek
členovi vlády nedôveru a tým
ho donútiť, aby podal
demisiu,
aby odstúpil. Ústava ani žiaden iný
právny predpis
nestanovuje
žiadne podmienky, za ktorých parlament
tak môže
postupovať.
Jednoducho zodpovednosť člena vlády je
koncipo-
vaná
veľmi široko, jej obsah určuje aktuálna
vôľa parlamen-
tu.
Je to preto, lebo moc, ktorú má v rukách vláda, ale aj
jej
člen, je skutočne veľká.
Z toho dôvodu je potrebná existencia mechanizmu, ktorý
zabezpečí,
aby sa minister nemohol ocitnúť mimo
vplyvu par-
lamentu.
Ak sa nájde ústavou určený počet poslancov, v našom
prípade
je to najmenej 30, ktorí dospeli k
presvedčeniu, že
minister
vlády sa správa tak, že sa nemôžu za
neho postaviť
a
tým sa stať spoluzodpovednými za jeho
konanie, je ich le-
gitímnym
a ústavným právom navrhnúť, aby Národná rada minis-
trovi
vyjadrila nedôveru. To nie je žiadne sprisahanie ani
puč,
to je bežná prax v parlamentnej demokracii, a tí, čo sa
s
tým nedokážu vyrovnať, nemajú základnú kvalifikáciu pre
verejnú
funkciu v slobodnej spoločnosti.
Presne
o toto ide aj v prípade
návrhu na vyslovenie
nedôvery ministrovi
vnútra Ľudovítovi Hudekovi.
Ústavou
predpísaný
počet poslancov podal návrh a požiadal, aby Ná-
rodná
rada tento návrh prerokovala. Poslanci
dospeli k pre-
svedčeniu,
že tu jestvujú vážne dôvody nato, aby sa použil
mechanizmus zodpovednosti člena vlády parlamentu
a jeho
prostredníctvom
vlastne občanom. Inak by sa mohlo stať, že
sa
azda prestane používať vôbec a tí,
čo majú v rukách vý-
konnú
moc, si budú robiť, čo sa im zažiada.
Také časy tu už
v
minulosti boli.
Pán minister Hudek bol vymenovaný za člena vlády v de-
cembri
roku 1994. Jeho činnosť bola nevýrazná,
v parlamente
vystupoval
veľmi málo, takže spravodlivý
obraz o jeho čin-
nosti
v prvých mesiacoch jeho účinkovania si poslanci bez
priamych
väzieb na exekutívu mohli utvárať iba ťažko. Zdá
sa,
že prvý vážnejší problém, ktorý vznikol
v rezorte vnút-
ra,
a pán minister ho vlastne dodnes
parlamentu dôveryhodne
nevysvetlil
a ani sa ho nepokúsil pred verejnosťou
obhájiť,
bolo
preverovanie petičných hárkov
Demokratickej únie. Bola
to
právne, organizačne i politicky
neujasnená akcia vykoná-
vaná
príslušníkmi Policajného zboru, blokujúc tak jeho kapa-
citu
na boj so skutočnou zločinnosťou.
V tejto súvislosti som 26. mája 1995
zaslal pánu minis-
trovi verejnú
interpeláciu. Upozornil som
ho v nej, že
spôsob
predvolávania občanov bol v rozpore s Trestným po-
riadkom,
ako aj na skutočnosť, že rozsah akcie vyvoláva oba-
vy
pred vyvíjaním neprípustného tlaku na
slobodný výkon pe-
tičného
práva i v budúcnosti. Minister Hudek neposkytol vte-
dy
ani mne a ani verejnosti uspokojivú odpoveď.
Ale čo je
oveľa
vážnejšie, preverovanie hárkov
pokračovalo ďalej. Je
to
klasický príklad politicky motivovaného zneužívania štát-
nych
orgánov, pretože napríklad v
prípade obdobného podo-
zrenia z falšovania petičných hárkov
Združenia robotníkov
Slovenska
sa postupovalo odlišne. Použil sa iný meter.
Pán minister si azda ani celkom neuvedomuje, ako nega-
tívne
pôsobí konanie represívnych orgánov na iba prebúdzajú-
ce
sa občianske povedomie ľudí v našej
krajine v súvislosti
s
vykonávaním petičného práva vôbec.
Akcia, ktorú ako hlava
svojho
rezortu dopustil, bola zastrašovaním občanov na výkon
tohto
ústavného práva i do budúcnosti.
Správa nezávislej občianskej komisie, ktorú vedie pán
poslanec
Ladislav Pittner, zo 14. 5. 1996 sumarizuje viacero
už
známych a prináša niektoré nové poznatky i o činnosti mi-
nistra
Hudeka v súvislosti s prípadom zavlečenia Michala Ko-
váča
mladšieho do cudziny a hlavne s vyšetrovaním tohto prí-
padu.
Najskôr však niekoľko slov k postaveniu tejto komisie.
Občania majú právo zapájať sa do
verejného života štátu
prostredníctvom
volených zástupcov, ale i priamo. Musia pri-
tom
rešpektovať ústavu a zákony, môžu však využívať práva,
ktoré
ako občania majú. Takto pracuje i spomínaná komisia,
a
keďže ide o komisiu, ktorej členovia sú aj poslanci Národ-
nej rady, využívajú na svoju činnosť i oprávnenia, ktoré
podľa
zákona o poslancoch a ďalších zákonov majú. Komisia
svoje
zistenia postúpila nielen verejnosti, ale i oficiálnym
ústavným
orgánom štátu. Nič sa tu nedeje tajne.
Ak sa komi-
sia
dostala i k informáciám, ktoré mali ostať utajené, je to
iba
svedectvo o nezodpovednej práci
tých, ktorí o utajenie
mali
dbať. V neposlednom rade jedným z
nich je aj minister
vnútra.
Vráťme sa však k správe. Akú úlohu v nej
hrá minister
Hudek? Prvé dni
vyšetrovania po tom, ako bol
Michal Kováč
mladší
zavlečený do Rakúska, sa vyšetrovateľom podarilo zís-
kať
vierohodný dôkazný materiál svedčiaci o
účasti prísluš-
níkov a techniky
Slovenskej informačnej služby
na únose.
Dlhoročný
skúsený vyšetrovateľ prípadu major Šimunič bol od-
volaný a prípad
dostal iný, takisto skúsený vyšetrovateľ
major Vačok. Ten
prípad doviedol až do štádia, v
ktorom
vzniesol
obvinenie proti konkrétnej osobe. Dozorujúci proku-
rátor
Róbert Vlachovský nemal námietky. Bolo
to 24. septem-
bra
minulého roka.
Chlapci mali smolu v tom, že išlo o
Slovenskú informač-
nú
službu. Bol potrebný zásah zhora.
Ministra vnútra Hudeka
povolal
ktosi späť zo služobnej cesty,
generálneho prokurá-
tora
stiahli z dovolenky a v noci 25.
septembra sa všetci
stretli
na Úrade vlády. Na druhý deň prokurátor Vlachovský
náhle
zmenil názor a zrušil uznesenie vyšetrovateľa Vačoka
o
začatí trestného stíhania. Dňa 29. septembra zasadala Rada
obrany
štátu. Po nej poslal minister Hudek
riaditeľa Sekcie
vyšetrovania
podplukovníka Lamačku na dvojtýždennú
dovolen-
ku.
Už 7. októbra ho však z nej stiahol a odvolal ho z funk-
cie
riaditeľa sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-exper-
tíznych
činností. Medzičasom ho už prepustili
aj z Policaj-
ného
zboru.
Vyšetrovateľ Vačok však pokračoval
vo vyšetrovaní,
a
nie neúspešne. 10. októbra vzniesol
ďalšie dve obvinenia.
Znova
to však boli príslušníci Slovenskej
informačnej služ-
by.
A znova, hoci jeden z obvinených sa
dokonca aj priznal,
dozorujúci
prokurátor zrušil uznesenia vyšetrovateľa. Medzi-
tým riaditeľ Slovenskej informačnej služby Ivan Lexa podal
na
vyšetrovateľa Vačoka trestné
oznámenie. Úrad inšpekčnej
služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky však toto
oznámenie
preskúmal a zamietol. Po 10. októbri predseda vlá-
dy
Vladimír Mečiar oznámil na mítingu v Banskej Bystrici, že
terajší
vyšetrovatelia sú z prípadu sťahovaní a že sa toho
chytia
stredoslováci. Tak sa aj stalo. Prípad sa majorovi
Vačokovi
odňal, odvolaný bol i jeho krajský nadriadený Šátek
a
menovaný bol stredoslovák Kosťov. Vyšetrovanie bolo 17.
októbra zverené do
rúk majora Číža, taktiež zo stredného
Slovenska. Ten poslušne a podľa očakávania
doviedol celý
prípad
do stratena.
Ako
je to s procesnou nezávislosťou orgánov činných
v
trestnom konaní vo vašom rezorte, pán minister Hudek? Toto
sú
všetko fakty a je vonkoncom druhoradé,
či páska, kde sa
o
týchto veciach s nezabudnuteľným šarmom rozprávate so svo-
jím
siskárskym kolegom, je autentická, alebo nie. Autentické
sú
totiž vaše činy. Dali ste vymieňať
vyšetrovateľov, odvo-
lávali ste ich
nadriadených, až kým ste nenašli zostavu,
ktorá
naplnila vopred ohlásený politický
účel. Kedy ste sa,
pán
minister, zastali svojich
podriadených odborníkov, vy-
šetrovateľov?
Verejne nikdy.
Čo
vlastne robil minister
Hudek v celej tejto veci,
okrem
postupného vymieňania skúsených
vyšetrovateľov a ich
šéfov
ako člen vlády ústavne zodpovedný za riadne vyšetre-
nie,
ale i včasné a pravdivé informovanie verejnosti? 10.
októbra
1995 zvolal predseda Národnej rady na žiadosť opo-
zičných
poslancov mimoriadne zasadnutie
parlamentu, kde sa
požadovala
informácia ministra vnútra. Koalícia
neschválila
program,
a tak sa stretli štyri parlamentné kluby. Na stret-
nutie pozvali i
pána ministra Hudeka.
Neprišiel. Dňa 20.
februára 1996 rozhodol Vyšší krajinský súd
vo Viedni, že
Michala
Kováča mladšieho nevydá do Spolkovej republiky Ne-
mecko.
Súd konštatoval, že došlo k násilnému prevozu sloven-
ského
štátneho občana Michala Kováča z výsostného územia je-
ho
domovského štátu do Rakúskej republiky a že vláda Sloven-
skej
republiky napriek medzinárodným zvyklostiam nepožiadala
o
jeho neodkladný návrat. Súd preto
vyslovil odôvodnené po-
dozrenie,
že Kováč bol zbavený slobody a násilím prevezený
do
Rakúska s vedomím úradov Slovenskej
republiky, a to pro-
stredníctvom
jej podriadenej organizácie, resp.
osobami ko-
najúcimi
pre ňu. Veľmi vážne konštatovanie.
Minister
vnútra pán Hudek, prečo ste v
oboch týchto
prípadoch
odmietli poskytnúť verejnosti vysvetlenie? Nevede-
li ste, alebo
ste sa báli, alebo ste mali úmysel zatajiť
pravdu?
Iná možnosť tu už asi nie je. A každá z tých, čo som
vymenoval,
je postačujúca na to, aby vám demokratický parla-
ment
vyslovil nedôveru.
Pokiaľ ide o personálnu politiku vo vašom
rezorte, von-
koncom
tu nejde iba o problémy v súvislosti s vyšetrovaním
spomínaného
prípadu. V rozprave o správe, ktorú ste predkla-
dali
minulý týždeň, hovoril pán poslanec Pittner i o tom, že
sa
množia prípady hromadného odchádzania skúsených pracovní-
kov hlavne z útvarov vyšetrovania a kriminálky.
Títo odbor-
ne fundovaní pracovníci sa stále
častejšie stretávajú so
spupnou vetou: "Ak sa vám nepáči, máme za vás pripravenú
náhradu."
S kým chcete, pán minister, čeliť
predovšetkým rozmáha-
júcemu
sa organizovanému zločinu pri takejto práci s ľuďmi?
A ešte veľmi telegraficky - zákon o územnom a správnom
usporiadaní. Viem, že
ste dostali politické
zadanie, ale
zodpovednosť
za výsledky nesiete vy. Narýchlo ste
zosmolili
zákon, ktorým ste
rozhádali polovicu Slovenska.
Ako čítam
v
straníckej tlači HZDS, vďaka
tomuto vášmu legislatívnemu
dielu
sa dnes iskrí i na okresných snemoch
politického sub-
jektu,
ktorý vás do vlády nominoval. A
napokon po tom, ako
zákon
prezident vrátil, vám musel uštedriť lekciu i predseda
Národnej rady pán
Gašparovič, keď veľmi rozumne
nezaradil
jeho
opätovné prerokovanie na program tejto 15. schôdze, le-
bo
ešte nie je zákon o kompetenciách.
To dá rozum, pán mi-
nister,
a bolo to nad slnko jasné ešte predtým, než ste pod-
písali
návrh, ktorý opustil dielňu vášho ministerstva. Som
presvedčený,
že všetci vaši legislatívci vám to povedali. Vy
ste
však podľahli politickému tlaku.
Viem, poviete si, aha, opozícia zasa hádže polená pod
nohy.
Možno to vy z vládnej koalície vidíte inak. Predovšet-
kým
únos syna vášho politického protivníka
sa vám asi nezdá
niečím
až takým zlým. V tom, hoci v mnohom sa učíme, sme za-
tiaľ
veľmi staromódni a zdá sa nám, že sa to nepatrí.
Ale,
dámy a páni z koalície, vyhovuje vám minister,
ktorý
mlčí, keď má obhajovať svoju, a hlavne
vašu politiku?
Minister,
ktorý podáva, i podľa vášho predsedu parlamentu,
nekomplexné
návrhy vážnych zákonov? Minister, ktorý
bezpro-
stredne
po tom, ako si vypočul nahrávku z rozhovoru, reaguje
školácky najskôr v
pondelok, že si ho nenahrával on, ale
zrejme
niekto iný, a o dva dni už
tvrdí, že ten rozhovor
vlastne
vôbec nejestvoval. Z vášho pohľadu, z pohľadu po-
slancov
vládnej koalície, sa pán minister preukázal, s od-
pustením,
ako babrák. Osobne na mieste predsedu vlády by som
si
neželal mať vo svojom tíme takého neschopného ministra.
Som
presvedčený, že predseda vlády tu preto dnes nie je.
Vážený
pán minister, tým
nechcem spochybňovať, že
v
iných oblastiach činností ste možno
naozaj odborník a asi
ste
v nich aj pracovali predtým, než ste vstúpili do politi-
ky.
Kvalifikácia pre výkon funkcie ministra je však oveľa
širšia. Predovšetkým, ak má plniť svoje ústavné
poslanie,
minister
nesmie podľahnúť politickému nátlaku, nesmie dopus-
tiť účelové
zneužívanie štátneho mechanizmu na stranícke
ciele. Ak vznikne
podozrenie, že sa tak deje, má
urobiť
všetko
na to, aby ho rozptýlil, predovšetkým však preskúmať,
či
nie je oprávnené. A ak je, takúto
činnosť zaraziť. Viem,
že
sa môžu naskytnúť prípady, keď to
kladie pred neho ťažké
požiadavky
na jeho osobnú statočnosť a odvahu. Bez
takýchto
vlastností
sa však minister stáva iba bábkou v rukách dakoho
iného.
Je zrejmé, že koalícia vás nenechá padnúť. Vy, pán mi-
nister,
však utrpíte ako osoba najviac, ak vo
funkcii osta-
nete.
Samostatne rozhodovať budete môcť ešte menej ako do-
teraz. Budete len
plniť príkazy. Čo vám však ostane a čo
z
vás nikto nemôže sňať, kým ste vo
funkcii ministra, to je
osobná
zodpovednosť za každé rozhodnutie, ktoré urobíte. Ne-
zabudnite,
že v Norimberskom procese sa všetci vyhovárali,
že
za nič nemôžu, vraj iba plnili príkazy,
ale nepomohlo im
to.
Tam, kde sa páchajú zločiny, musí človek v zodpovednom
postavení
vedieť príkaz i odmietnuť. Pán minister, urobili
by
ste najlepšie, keby ste sám odstúpili.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďalej
je do rozpravy prihlásený pán poslanec Kováč.
S
faktickou poznámkou predseda výboru pán Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
milé dámy,
vážení páni,
nech mi bude odpustené, že budem reagovať na túto tre-
ťoradú
kázeň treťoradého baptistického kazateľa (prejavy ne-
súhlasu
v sále), ale zaujal ma v nej najmä
"cit" pána kaza-
teľa
Šimka pre morálku. Pán kazateľ upiera
istému subjektu,
ktorý
sa volá ministerstvo vnútra a ktorý registruje poli-
tické
strany, ako je to v každej civilizovanej krajine, prá-
vo
skúmať pravosť podpisov na petičných hárkoch. Ale toto
právo
sa priznáva prezidentskej
kancelárii ako samozrejmé.
Neviem,
aký je v tomto prípade rozdiel medzi postavením pre-
zidentskej
kancelárie a ministerstvom vnútra.
Myslím si, že
ak
také právo má prezidentská kancelária, a toto právo jej
priznal aj Ústavný
súd, to isté právo má mať aj minister
vnútra
alebo ministerstvo vnútra, ktoré registruje politické
strany.
No, a potom ešte k tej morálke. Áno, ak sa potvrdil čo
i
len jeden sfalšovaný podpis, ide o porušenie morálky. Áno,
podpisov
bolo dosť, ale boli aj falšované. Tak
prečo tu ho-
voríme
o tom, že všetko bolo z hľadiska morálneho O. K., iba
na
našej strane išlo o nemorálne konanie, pretože sme si do-
volili spochybňovať petičné hárky DÚ?
Ale to, že petičné
hárky
občanov si dovolila spochybniť aj
prezidentská kance-
lária,
a vo veľkom, to tu ešte z úst opozície
neodznelo ani
raz.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Bugár.
Poslanec B. Bugár:
Ďakujem.
Pán poslanec Cuper, kto je treťoradý, o tom svedčí na-
príklad
aj vyjadrenie pána docenta práva -
citujem: "Zatiaľ
Ústavný
súd sme nezrušili."
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Moravčík.
Poslanec J. Moravčík:
Pán kolega Cuper, ak chceme hovoriť, tak
si najprv dob-
re
rozmyslime. A majme úctu k právu.
Nepoznám štát, kde by
volebné
hárky, kde by podpisy v súvislosti s voľbami, preve-
rovanie
týchto podpisov patrilo do kompetencie
ministerstva
vnútra.
Prosím vás pekne, uvažujte, pre Boha živého, o čom
hovoríte.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Vavrík.
Poslanec R. Vavrík:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Pán
kolega Cuper, prosím
vás pekne, neviem z čoho
vychádzate,
ale podľa volebného zákona petície
alebo podpi-
sy
pod petíciami na účasť tej-ktorej politickej strany vo
voľbách
môže skúmať zo zákona len krajská volebná komisia
a
ďalším odvolacím orgánom
je Slovenská volebná komisia.
Prosím
vás, uveďte, podľa ktorého zákona ministerstvo vnútra
skúma
podpisy pod petičnými hárkami.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Prokeš, ale prosím vás,
nedebatujme o tom.
Samozrejme,
že skúma, podľa Trestného zákona. Nerobme debatu
o
tom, o čom nám teraz neprináleží debatovať.
Poslanec J. Prokeš:
Pán predseda, ja by som sa len rád poučil, podľa akého
zákona
skúma petičné hárky kancelária prezidenta.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Cuper. Opäť vás prosím všetkých, páni po-
slanci,
hovorme k veci.
Poslanec J. Cuper:
Áno, pán poslanec Moravčík. V každom
civilizovanom štá-
te
to robí volebný súd, len u nás sme ho nikdy nezriadili,
pretože
poniektoré politické strany, najmä opozičné, abso-
lútne
nemajú záujem o kontrolu morálnosti vstupu politických
strán
do politického procesu, teda do politického systému.
To je všetko. Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec
Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
na rozdiel od mojich predrečníkov
budem hovoriť veľmi
krátko,
stručne a budem hovoriť len o tých
paragrafoch, pri
ktorých
došlo k porušeniu zákona. Pán minister, boli ste po-
žiadaný
poslancami Národnej rady v zmysle § 12 písmena ch)
zákona
číslo 45/1989 Zb. o poslancoch, aby ste im predložili
na
nahliadnutie dokument, ktorý
vypracoval Policajný zbor.
Vy
ste, pán minister, z tohto zákona podľa
§ 20 povinný ta-
kéto
dokumenty poslancom predložiť. Pán minister,
vy ste to
neurobili, vy ste
zatajili pred poslancami, ktorí
žiadali
takýto
dokument, zatajili jeho existenciu. Pán
minister, vy
ste
informovali tento parlament tak,
že ste podali neúplnú
informáciu
a v tomto bode ste porušili zákon.
Opakujem zno-
vu,
dokument máte v trezore pod značkou PPZ-288-KK-01/1995.
Pán minister, podľa § 50 ods. 2
zákona číslo 44/1989
Zb.
o rokovacom poriadku Slovenskej
národnej rady ste mali
takýto dokument predložiť na základe poverenia
výboru pre
životné
prostredie. Pán minister, odmietli ste tento doku-
ment
vydať napriek tomu, že o nahliadnutie do toho dokumentu
žiadal
orgán Národnej rady. Pán minister,
porušili ste teda
osobne
§ 50 ods. 2 zákona 44/1989 Zb., na
základe ktorého
ste
povinný predložiť orgánu Národnej rady dokumenty, o kto-
ré
vás požiada.
Pán minister, vy ste sa vyjadrili, že
plukovník Jozef
Holdoš
konal v tejto veci v súlade so zákonom
a právomocami
prináležiacimi
prezidentovi Policajného zboru. Pán minister,
chcem
sa vás spýtať, či ste naozaj skúmali postup policajné-
ho prezidenta. Ak vám to napísali vaši podriadení, je to
chyba,
že ste si to nepreverili, pretože
by ste museli ako
právnik
a minister vnútra prísť na to, že prezident Policaj-
ného zboru porušil § 158 ods. 3 Trestného poriadku, a to
tým,
že do vyhľadávacej skupiny zaradil aj vyšetrovateľov.
Ako
viete, vyšetrovateľ môže byť zaradený
iba vtedy, ak ide
o
trestný čin, ktorého horná výmera presahuje tri roky. Toto
ste,
pán minister, mali vedieť a nezakrývať nezákonný po-
stup.
Navyše, pán minister, mali ste vedieť
o tom, že Poli-
cajný
zbor vyhotovil kópie dokumentov v
rozpore so zákonom.
A
je to zákon, ktorý riadi práve vaše organizácie. Pán mi-
nister,
nepochybujem o tom, že poznáte zákon
číslo 332/1992
Zb. o archívnictve, a prosím, pozorne si prečítajte § 11
ods.
5 a § 12 tohto zákona, rovnako ako § 9
ods. 1 vyhlášky
vášho
ministerstva, teda ministerstva vnútra
číslo 122/1976
Zb.,
ktorou sa upravujú podrobnosti o podmienkach
a spôsobe
využívania
archívnych dokumentov. Keby ste tieto paragrafy
poznali,
pán minister, a je to vaša povinnosť ich poznať,
tak by ste
zistili, že kópie boli
vyhotovené nezákonným
spôsobom, čím boli
porušené paragrafy, ktoré som
citoval,
ale
navyše Policajný zbor v tejto kauze porušil aj článok
12
ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a článok 3 ods. 3 Lis-
tiny
základných ľudských práv a slobôd.
Pán
minister, vaše počínanie
pri porušovaní zákona
a
pri zakrývaní porušovania zákona môžeme kvalifikovať dvoma
spôsobmi
- alebo ide o nevedomosť a potom prepáčte, nemáte
na
mieste ministra vnútra čo hľadať, alebo ide o úmysel, ale
ten
úmysel pozná aj náš Trestný zákon. Ten úmysel sa volá
nadržiavanie
trestnému činu alebo schvaľovanie trestného či-
nu.
Pán minister, verím vo vašu dobrú vôľu nastúpiť na mi-
nisterstvo
vnútra a dodržiavať zákony tak, ako vám to káže
sľub
ministra vlády Slovenskej
republiky. Žiaľ, nepodarilo
sa
vám to. Dokazujete, že ste schopný porušovať zákon. Je
to, samozrejme, citlivé u každého
ústavného činiteľa, ale
mimoriadne
citlivé je to práve u ministra vnútra, ktorého
rezort
slúži občanovi nato, aby jeho bezpečnosť a jeho práva
boli
zachované. Na jeho čele nemôže stáť človek, ktorý zákon
vedome
porušuje.
Pán minister, keď ste chlap - odstúpte.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďalej je do rozpravy prihlásený pán
poslane Vavrík.
Poslanec R. Vavrík:
Vážený pán predseda,
kolegyne, kolegovia,
máme pred sebou človeka, ktorý nesie plnú zodpovednosť
za
to, čo sa dnes na Slovensku robí pod rúškom reformy ve-
rejnej správy. Je
ním pán minister Hudek. Nejde mi teraz
o
jeho výdatnú pomoc pri budovaní
siete tajných špiónov
a
detektívov z radov bývalej ŠtB na úkor
poctivých policaj-
tov,
či jeho medvediu službu pri zavádzaní
inštitútu plate-
ných
svedkov z povolania.
Neprijateľné praktiky, ktoré sa
nám v zúfalej snahe
o
nastolenie totalitnej moci a likvidáciu parlamentnej de-
mokracie
opäť nanucujú, nachádzajú na Slovensku živnú pôdu
aj v ďaka
nefunkčnosti ministerstva
vnútra. Súčasný stav
v
štátnej správe a najmä neudržateľný
stav vo vzťahu štátna
správa
- samospráva sú dôsledkom neschopnosti
pána ministra
Hudeka zmanažovať zložitý proces reformy verejnej
správy.
Namiesto plnenia programového vyhlásenia vlády uskutočniť
postupnú funkčnú decentralizáciu výkonnej moci a posilniť
kompetencie
samosprávy sa štátna správa čoraz zreteľnejšie
centralizuje
a využíva ako prostriedok na presadenie tyra-
nie
väčšiny. Vyhadzovanie nepohodlných z ministerstva, z ok-
resných
úradov, obvodných úradov a ich
nahrádzanie neodbor-
níkmi
z radov politických súkmeňovcov dospelo
k sformovaniu
a
stabilizovaniu takej väčšiny, ktorá už
začína stupňovať
prejavy
arogancie, neznášanlivosti k názorom a postojom, od-
lišným
od vlastných.
Právo na slobodu názorov sa nehanebne
degraduje na prá-
vo
väčšiny realizovať svoj názor. Vytvára sa zdanie demokra-
cie,
veď predsa väčšina rozhoduje za celok.
Zároveň sa pro-
stredníctvom
vystavovania existenčného strachu vyvíja nátlak
na
pracovníkov štátnej správy, od
ktorých sa vyžaduje, aby
boli
poslušnými služobníkmi tyranizujúcej väčšiny. Tento ne-
bezpečný
vývoj, pri ktorom táto tyranizujúca väčšina vôbec
nemusí používať
nedemokratické formy vlády, speje nielen
k
popretiu, ale aj k faktickému zrušeniu
všetkých práv men-
šín.
Minister vnútra sa pod rúškom reformy
verejnej správy
podieľa
na takej deformácii štátnej správy, ktorá by mala
súčasné
postavenie vládnucej väčšiny
stabilizovať na večné
časy
a nikdy inak.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďalej je prihlásený pán poslanec
Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážení páni ministri,
v pondelok 13. mája bola odvysielaná
páska, na ktorej
bol
rozhovor medzi riaditeľom Slovenskej
informačnej služby
Ivanom
Lexom a ministrom vnútra Ľudovítom Hudekom. V ten is-
tý
deň vystúpil v Slovenskej televízii
minister Hudek a po-
vedal
- odcitujem všetko:
"Vážení televízni diváci, som
znepokojený z toho, že sa
u
nás udomácňujú nečisté
metódy politického boja, metódy
škandalizovania,
ktoré sú v hrubom rozpore so zákonom, s ús-
tavou
i prirodzeným spôsobom nazerania na
svet. Frustrovaní
opoziční
politici sa k týmto metódam znižujú permanentne za-
každým,
keď prehrajú voľby. Robia tak i v najnovšom období
v
kauze Michala Kováča mladšieho i v kauze smrti Róberta Re-
miáša.
Dnes sme svedkami udalosti, ktorá už prekročila všet-
ky
hranice únosnosti. Zodpovedne prehlasujem, že som si nik-
dy
žiaden rozhovor s riaditeľom Slovenskej informačnej služ-
by
nenahrával. Urobil tak zrejme niekto iný. Tí, čo sa denne
oháňajú
demokraciou, ľudskými právami a
zákonnosťou, svojím
činom
popreli všetko to, čo navonok hlásali.
To sa nedá na-
zvať
ináč ako politický banditizmus. Pýtam
sa: Ak sú schop-
ní
tajne nahrávať ministra vnútra a zverejniť prísne súkrom-
ný
rozhovor, kto z našich občanov má
istotu, že zajtra, po-
zajtra
neurobia to isté práve jemu? Už dlhší
čas som dostá-
val
signály, že sa niečo proti mojej osobe
chystá, a pritom
o
moju osobu vôbec nejde. Ide o viac. Dnes som sa utvrdil
v
domnienke, že tento štát sa vďaka organizovanej diverzii
istých skupín politických dobrodruhov ocitá na
kraji de-
štrukcie elementárnych zásad fungovania štátu. Odpočúvanie
rozhovorov je iba
špička ľadovca, toho, čo
sa verejnosť
o
praktikách týchto ľudí skôr či neskôr dozvie. Oni nás den-
ne obviňujú z
nekalých praktík. Dnes sme sa všetci mohli
presvedčiť, kto podvádza a znižuje sa k akémukoľvek pro-
striedku
len preto, aby sa dostal k moci."
Dámy a
páni, minister Hudek potvrdil
týmto vyhlásením
autentickosť
pásky rozhovoru medzi Ivanom Lexom a ním. Krát-
ko
nato, asi dva dni, minister Hudek vystúpil znovu a poprel
autentickosť tejto pásky. Prepáčte, ale už toto
je prvý
dôvod nato, aby
pán minister odstúpil. Ak jeden minister
vnútra
podá v priebehu troch dní dve navzájom
si odporujúce
vyhlásenia,
tak alebo to hovorí o nesvojprávnosti,
alebo je
to
vedomé zavádzanie obyvateľov tejto krajiny.
2. Citujem z rozhovoru medzi Ivanom
Lexom a Ľudovítom
Hudekom:
Hudek - hlas: "No, som bol aj za
starým."
Lexa - hlas: "Hej?"
Hudek: "Tak."
Lexa: "Si mu to dal?"
Hudek: "No, ukázal som mu to, si to
prečítal."
A ďalej:
Hudek - hlas: "Starý pozerá po
mne."
Lexa - hlas: "Čo?"
Hudek: "Pýta sa, že čo, máte dobré veci?
Hovorím, ja sa
stále
usmievam. Musíme sa, aspoň ja mám ten
optimizmus. Po-
zeral
po mne, vieš, či akú mám náladu."
Už táto pasáž hovorí, že minister vnútra je celkom zá-
vislý
od predsedu vlády, dokonca tak, že si
všíma a teší sa
z
toho, že jeho starý si všimol, že
má dobrú náladu. Je to
druhý
dôvod, pre ktorý pán Hudek nemôže stáť na takomto pos-
te.
Pán Hudek mohol byť dobrý pracovník legislatívneho odbo-
ru
Národnej rady Slovenskej
republiky, kde začal pracovať,
keď
prišiel na politickú scénu, ale, bohužiaľ, nemá na to,
aby
bol ministrom takého dôležitého rezortu, aby svoju funk-
ciu
vykonával nezávisle.
3. Všade
na svete existuje isté napätie
medzi tajnými
službami
a ministerstvom vnútra, resp. medzi jeho policajný-
mi
zložkami. Je to rivalita dvoch
mocenských zložiek štátu.
Ale nepoznám
krajinu, okrem totalitných, kde majú tajné
služby
vždy dominantné a výnimočné postavenie,
aby minister
vnútra
tak servilne ustupoval šéfovi tajných služieb, ako to
ukázal
rozhovor medzi Lexom a Hudekom:
Hudek - hlas: "No však ten, toho
kopneme..." Nebudem
hovoriť
kde, lebo som kresťanský demokrat. (Smiech v sále.)
Lexa - hlas: "Tak zajtra ho
kopneš." A tiež povedal kam.
Hudek: "No."
Lexa: "Ty, keď ho kopneš, tak ti dám
pusu na čelo."
Hudek a Lexa - smiech. Inak podotýkam, že to bol vul-
gárny smiech dvoch predstaviteľov štátu.
Vypočujte si ho
znovu:
Lexa: "Čo?"
Hudek - hlas: "Ja si myslím, že to
už je rozhodnuté, že
som
dneska dal pokyn, jak to má."
Lexa - hlas: "A toho krajského, toho
tiež?"
Hudek: "Toho posúdia, som im naznačoval, že ako toto,
no."
Lexa hlas: "Jasné."
Hudek: "Takže, ja si myslím, že
teraz sa to dobre vyví-
ja."
Lexa: "Dobre, toto je dobré,
čo?"
Hudek: "Hneď mám lepšiu
náladu."
Pán minister Hudek má hneď lepšiu náladu, keď servilne
ustupuje
šéfovi tajných služieb. Takáto servilnosť jedného
ministra
vnútra voči tajnej službe hovorí, že
nemáte na to,
pán
minister, aby ste riadili takýto rezort. Môžete byť dob-
rý
tenista, to som presvedčený, ale nemáte na to, aby ste
boli
dobrý minister vnútra.
4. Pán minister vnútra, v rozhovore s
Ivanom Lexom ho-
voríte vulgárne o
svojich podriadených. Polícia v
ťažkých
podmienkach,
so slabým materiálnym vybavením, za slabé platy
a
odmeny, nasadzuje svoje životy v zápase o bezpečnosť a is-
totu
občanov. Vy zo straníckych dôvodov, resp. z politických
dôvodov
chcete manipulovať políciu a policajtov nazývate de-
bilmi.
Pán minister, možno sa pamätáte, keď v
novembri 1989
pracovníci
kultúry a umelci oznámili ministrovi kultúry Slo-
venskej
republiky Koyšovi, že prestal byť ich ministrom. Pán
minister
Hudek, vy ste prestali byť v tejto chvíli ministrom
slovenských
policajtov.
5. Dámy a páni, spomíname si na október
1990, keď pred-
seda
vlády Vladimír Mečiar vystúpil najprv v televízii a po-
tom
na mítingu a oznámil, že ak minister vnútra Anton Andráš
pre
nekompetentnosť neodstúpi, tak na protest podá demisiu
on.
Predseda vlády vtedy aj podal demisiu. Dnes pán predseda
vlády
vystúpil minulý týždeň v rozhlase a
vyhlásil, že koa-
lícia,
to znamená on, podrží ministra Hudeka a
neodvolá ho.
Dvaja
nekompetentní ministri vnútra Andráš a
Hudek, ale lí-
šia
sa v tom, že Andráš bol
neposlušný, ale Hudek bude po-
slušný
až servilný. Na tomto stojí Mečiarova vláda.
Pán minister, viackrát tu zaznelo, aby
ste odstúpili.
Ja
si tiež myslím, že by ste si tým zachránili svoju česť.
Ak
neodstúpite, budeme hlasovať o nedôvere voči vašej osobe.
Je vecou svedomia každého poslanca, aby
zaujal stanovisko
a
takto budoval politickú kultúru,
ako to vy zvyknete ho-
voriť,
mladej Slovenskej republiky.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďalej
je do rozpravy prihlásený pán poslanec Fedor.
S
faktickou poznámkou ešte pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predseda.
Rád
by som sa len opýtal, či
pán Mikloško má nejaký
dôkaz
o autentickosti tej pásky.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec A. Fedor:
Vážený pán predseda,
vážení členovia vlády,
vážené kolegyne, kolegovia,
ten, kto dnes chce skutočne dôsledne
hodnotiť prácu mi-
nistra
vnútra Slovenskej republiky
Ľudovíta Hudeka, mal by
aspoň
približne poznať jeho aktivity. Netreba
sa dať uniesť
dojmológiou, ale treba
sa skutočne vážne, bez
politického
balastu, zamyslieť nad fungovaním rezortu vnútra
pod jeho
vedením.
Pán minister Hudek bol jedným z
najdôležitejších garan-
tov
dvoch významných priekopníckych projektov, ktoré sa rea-
lizovali
v nedávnej minulosti - projektu "Bezpečné Košice" a
projektu
"Bezpečný stred mesta
Bratislavy". Tieto dva svo-
jím
spôsobom unikátne projekty boli prvým dôležitým praktic-
kým
krokom k posilneniu bezpečnosti v slovenských metropo-
lách. V
týchto chvíľach už
možno smelo konštatovať, že
i
vďaka iniciatíve pána ministra sa
bezpečnostná situácia
v
týchto mestách stabilizovala. Pre tých, ktorí sa zaoberajú
viac
spravodajskými hrami a rôznymi páskami, by som chcel
ozrejmiť,
čo obidva projekty, na ktoré by mali v blízkej bu-
dúcnosti
nadviazať ďalšie, znamenajú.
Bezpečnostnú situáciu na území
Košíc najvýraznejšou
mierou
ovplyvňoval za posledné roky prudký
rast kriminality
spojený
s nárastom spôsobených škôd, rastom agresivity a or-
ganizovanosti
trestnej činnosti a znižujúcou sa mierou jej
objasňovania. Táto
situácia kulminovala v
roku 1993. Už
v
priebehu roka 1994 bolo možné
pozorovať postupne sa zni-
žujúcu dynamiku rastu kriminality. Novela
trestnoprávnych
noriem
nadobudla účinnosť 1. 10. 1994 a výraznejšou mierou
ovplyvnila predovšetkým najfrekventovanejší druh
trestnej
činnosti
- majetkovú kriminalitu.
Projekt "Košice - bezpečné
mesto" spája tri samostatné
prvky,
a to samosprávu, štátnu správu a občana. Kladie si za
úlohu
realizovať podporu systémových vzťahov, rozvoj aktivít
miestnej samosprávy v oblasti ochrany verejného
poriadku,
vnútornú prepojenosť štátnej správy,
samosprávy a občana
pri
potláčaní kriminality a javov s kriminogénnym prvkom. Na
zabezpečenie
úloh v súvislosti s projektom "Košice - bezpeč-
né
mesto" pán minister Hudek vykonal opatrenia na personálne
posilnenie
útvaru poriadkovej a kriminálnej služby
Policaj-
ného
zboru v Košiciach na priamy výkon služby a týmto krokom
sa
docielilo podstatné zvýšenie počtu hliadok vysielaných do
výkonu
hliadkovej služby. Spomínaným projektom bola zabezpe-
čená
účinná prevencia kriminality a najmä pocitu bezpečnosti
občanov
mesta Košice.
Na riešenie nepriaznivej bezpečnostnej situácie v Bra-
tislave
predovšetkým v jej centre minister Hudek na tento
účel
vytýčil vytvorenému odboru
hliadkovej služby ciele vo
vytvorení
bezpečnostných úsekov s ich
nepretržitým obsadzo-
vaním
hliadkovou službou, v zmapovaní a zamedzovaní páchania
trestnej činnosti záujmových osôb a
v zefektívnení výkonu
poriadkovej
polície v hlavnom meste.
V nepretržitom výkone služby, v
trojsmennom pracovnom
cykle
je obsadzovaných 20 úsekov určených na
základe analý-
zy
uličnej trestnej činnosti, a to v dennom, popoludňajšom
a
v nočnom čase so striedaním hliadok na určitých úsekoch.
Pravidelným
obsadzovaním úsekov hliadkovania,
zvýšením kon-
trolnej činnosti hliadok sa podarilo vytlačiť páchateľov
uličnej
kriminality zo sledovaných úsekov, čo sa prejavilo
znížením
celkového množstva trestnej činnosti.
Došlo k pod-
statnému
eliminovaniu vreckových krádeží,
obťažovania obča-
nov,
turistov a krádeží vlámaním do motorových vozidiel.
O správnosti rozhodnutia pána ministra
Hudeka svedčia
aj
dosahované výsledky za obdobie od 1.
10. 1995 do 30. 4.
1996. Za toto
obdobie sa zadržalo 47 páchateľov trestnej
činnosti, 114 hľadaných osôb, predvedených
bolo 781 osôb
podozrivých zo
spáchania trestného činu,
zadržaných 219
osvedčení o evidencii
vozidla atď. Opatrenie
našlo odraz
predovšetkým
v znížení kriminality v obvode Staré mesto. Po-
čas
hodnoteného obdobia došlo oproti
rovnakému obdobiu roku
1994
k poklesu trestných činov o 381 prípadov. Tento experi-
mentálny
výkon služby by sa mal v blízkej
budúcnosti rozší-
riť
aj do ostatných častí Bratislavy.
Vážené kolegyne, kolegovia,
vážení členovia vlády,
dovoľte mi, aby som sa k práci pána
ministra Hudeka vy-
jadril aj ako bývalý prednosta Okresného úradu v
Bardejove.
Môžem
povedať, že vďaka pánu ministrovi
Hudekovi sa Obvodné
oddelenie Policajného zboru v Bardejove
prekategorizovalo
z
2. typu na 1. typ. Zriadilo sa nové
Obvodné oddelenie Po-
licajného
zboru v Zborove. Hoci občania Zborova o to žiadali
permanentne
od roku 1980, realizovalo sa to až teraz, po
šestnástich
rokoch. Vďaka týmto krokom došlo k nárastu počtu
policajtov
v okrese a tým aj k výraznému poklesu
kriminali-
ty. Tieto kroky
obyvatelia okresu hodnotia
s uznaním, čo
prispieva
k zlepšeniu ich pocitu bezpečnosti a celkovej spo-
kojnosti.
Vďaka dobrej spolupráci s ministerstvom
vnútra a kon-
krétne s pánom
ministrom Hudekom sa podarilo
dofinancovať
stavbu
Okresného archívu v Bardejove, ktorý bol odovzdaný do
užívania
3. mája tohto roku. Táto budova vhodne dopĺňa ar-
chitektonický ráz mesta
a kapacitne môže slúžiť potrebám
okresu,
ba aj kraja.
Nazdávam sa, že všetky uvedené argumenty, hoci ich vý-
počet
nie je úplný, dostatočne presvedčivo dokazujú kompe-
tentnosť
pána ministra Hudeka na riadenie ministerstva vnút-
ra.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ďalej s faktickou poznámkou sa
hlási pán po-
slanec
Fico.
Poslanec R. Fico:
Pán
predseda, mám procedurálny
návrh. Navrhujem, aby
hlasovanie
o vyslovení nedôvery ministrovi vnútra pánu Hude-
kovi
bolo tajné. To je môj procedurálny
návrh. A potom žia-
dam,
aby sa o ňom hlasovalo po skončení rozpravy. Myslím si,
že
doteraz sme vždy o personálnych veciach
rozhodovali taj-
ným
hlasovaním a je potrebné, aby sme tento úzus zachovali
aj
v tomto prípade.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasovať o tom budeme po skončení rozpravy.
Pán poslanec Bugár.
Poslanec B. Bugár:
Ďakujem pekne.
Dovoľte mi, aby som reagoval na pána
poslanca Fedora.
On
tu vlastne vyčíslil, uviedol konkrétne
príklady, ako pán
minister
postupoval v oblasti kriminality a aké má výsledky.
Dovoľte,
aby som to vyvážil.
Už pri
mojej reakcii na správu o
stave bezpečnostnej
situácie
v Slovenskej republike za rok 1995 som
poukázal na
určité
záležitosti. Môžem konkrétne obviňovať
pána ministra
z
oslabenia a spomalenia činnosti útvaru
organizovanej kri-
minality.
Pán minister porušil bod 14 uznesenia číslo 69 Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky z 20. 1. 1995, v ktorom Ná-
rodná
rada žiadala vládu centralizovať riadenie boja s orga-
nizovaným
zločinom a vylúčiť zbytočné medzičlánky. Takisto
porušil
uznesenie a nedodržal uznesenie číslo 123/1995 Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky. Myslím si,
že sú to vážne
obvinenia.
Pán minister, ani vtedy ste mi na moju otázku ne-
odpovedali.
Dúfam, že aspoň dnes sa budete snažiť
odpovedať
a
vysvetliť, prečo dávate takýmto
spôsobom zelenú organizo-
vanému
zločinu.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ďalej je do rozpravy prihlásený
pán poslanec
Zahatlan.
Poslanec K. Zahatlan:
Vážený pán predseda,
vážení členovia vlády,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
zobral som si za svoju morálnu povinnosť
postaviť sa za
ministra vnútra pána
Ľudovíta Hudeka. Keďže ho už dlhšie
poznám
z predchádzajúceho pôsobenia a pozorne
sledujem jeho
prácu
vo funkcii ministra vnútra, je bez pochýb, že najmä
politizovaním
niektorých káuz sa v centre pozornosti
ocitla
inak
tradične veľmi zaujímavá práca vyšetrovateľov a polície.
Aký
mal vplyv minister Ľudovít Hudek na
výkon tejto
sekcie
svojho rezortu? K 1. marcu 1995 vznikla sekcia vyšet-
rovania
a kriminalisticko-expertíznych činností
Policajného
zboru.
Došlo ku skĺbeniu činností dvoch
služieb Policajného
zboru.
Podiel ministra je evidentný. K rozhodnutiu ho viedli
sťažnosti
policajtov na nepružnosť a zdĺhavosť služieb, kto-
ré Kriminilistický a expertízny ústav tradične
poskytoval
policajtom
v tzv. prvej línii i vyšetrovateľom.
Stav nie je
síce ideálny,
ale zlepšenie je
evidentné. Jeho záujem
o
tzv. vyšetrovačku pramení najmä z toho,
že mu nie je cu-
dzia. Na podnet
ministra vnútra bol
vypracovaný dokument
"Vývoj
a analýza súčasného stavu
vyšetrovania", ktorým boli
prijaté
významné stabilizačné opatrenia, čím sa
rezortu da-
rí
aspoň čiastočne stabilizovať
fluktuáciu a zvýšiť záujem
o
prácu vyšetrovateľov. Opýtajte sa, koho
chcete, každý po-
tvrdí,
že vyšetrovatelia sú dnes podstatne lepšie odmeňovaní
ako
pred dvoma rokmi, samozrejme, i keď
stále nie dostatoč-
ne.
Podporu celému úseku vyjadroval aj
osobnou účasťou na
služobných
zhromaždeniach. Je to len pochopiteľné, veď ako
všetci
vieme, takmer 17 rokov strávil v rezortnom školstve
výchovou
budúcich vyšetrovateľov.
Aký je
reálny stav? V roku 1995
dochádza k výraznému
zlepšeniu
práce podľa jednotlivých hodnotiacich kritérií. Za
rok
1995 bolo vo vyšetrovaní celkove 47 661 trestných spisov,
z
čoho bolo 41 129 trestných spisov
ukončených. Celková
rýchlosť vyšetrovania predstavuje 73,4 % skončených
vecí do
dvoch
mesiacov. Väzobne bolo vyšetrovaných 3
255 obvinených
a
vyšetrovanie v lehote
do dvoch mesiacov bolo skončené
u
66 % obvinených. Z celkového
počtu skončených trestných
vecí
návrhom na podanie obžaloby bolo
vrátených na došetre-
nie
6,4 %. Tieto výsledky sú kvalitatívne a kvantitatívne na
vyššej
úrovni ako v roku 1994. Taktiež výsledky za obdobie
štyroch
mesiacov tohto roku v porovnaní s tým
istým obdobím
roku
1995 sa zlepšili, a to v situácii, keď je podiel vyšet-
rovateľov
s právnickým vzdelaním, bohužiaľ, stále nedosta-
točný.
Okrem skĺbenia činností vo vnútri rezortu
vyvinul urči-
té
kroky i navonok. Nedávno na Ministerstve vnútra Sloven-
skej
republiky prebehla po vzájomnej dohode predstaviteľov
medzirezortná
súčinnostná porada orgánov činných v
trestnom
konaní, ktorá by
mala prispieť k zvýšeniu
činnosti boja
s
protispoločenskou činnosťou. Nie je
predsa tajomstvom, že
v
súčinnosti orgánov vznikajú
problémy spočívajúce najmä
v
legislatíve, ale i v jej praktickom uplatňovaní. Pokiaľ má
páchateľ
trestného činu väčšie práva ako vyšetrovateľ či po-
licajt
kriminálnej služby, nebude tu poriadok.
Nikto nemôže
obviniť
ministra vnútra z toho, že týmto otázkam nevenuje
pozornosť a
neusiluje sa dosiahnuť nápravu, prinajmenšom
koordináciou
v rámci danej legislatívy.
Samozrejme, trvalú pozornosť venuje aj
vyšetrovaniu zá-
važných
prípadov protispoločenskej činnosti, ktoré sa pravi-
delne
hodnotia na operatívnych poradách vedenia. Dbá maxi-
málne
o ich masmedializáciu.
A na záver by som rád podotkol, že podľa
mojich poznat-
kov ani objektívne vonkajšie orgány nezistili
prípady zasa-
hovania alebo ovplyvňovania práce vyšetrovateľov zo strany
ministra
vnútra.
Vážení kolegovia, vážené kolegyne, ďakujem vám za po-
zornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Do rozpravy je ešte prihlásený pán poslanec
Andrejčák.
Pán poslanec Kováč - faktická poznámka.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predseda, chcel by som sa
obrátiť na pána
poslanca
Zahatlana, prečo dnes neprečítal zoznam
detí a ma-
loletých,
ktoré sa hľadajú, tak ako nám to
predviedol včera
a
sľúbil, že to prednesie pánu ministrovi, aby vedel, kde má
medzery
vo svojej práci.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Zahatlan.
Poslanec K. Zahatlan:
Ďakujem za otázku. Vedel som, že pán Kováč mi už včera
sľúbil
túto otázku. Samozrejme, vtedy som dával do pozornos-
ti
tzv. nezávislej vyšetrovacej komisie,
koľko máme ďalších
ľudí
nezvestných. Týmto sa táto vyšetrovacia komisia neza-
oberá
a zaoberá sa jedine kauzami, ktoré chcete rozvíriť.
Ale
ak by ste chceli, mám tu štatistický prehľad pátrania
v
roku 1994. Takže, pán Kováč, môžem vám tieto čísla dať,
ale
nezavádzajte tu plénum, že som niečo
čítal včera a dnes
som
to prečítať nechcel.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec
Andrejčák.
Poslanec I. Andrejčák:
Vážený pán predseda,
vážené dámy,
vážení páni,
vážení členovia vlády,
nechcem obhajovať ministra vnútra tým, že by som kon-
krétne
vyvracal argumenty opozičných pánov poslancov, a pre-
to
mi dovoľte iba pár úvah.
Prácu ministerstva vnútra a prácu ministra sledujem po
celý
čas plnenia funkcie poslanca najmä
preto, že je to je-
den
z kľúčových pilierov každého právneho štátu. Preto je
dôležité
upevňovať ho a je to aj moja povinnosť. Neprekva-
puje ma preto
ani postoj opozície, že neustále vyhľadáva
možnosť
jeho spochybnenia, a hlavne tlak, ktorý zamerala opo-
zícia
na orgány činné v trestnom konaní - ministerstvo vnút-
ra,
prokuratúru a justíciu.
Ich spochybnením v očiach verejnosti doma
i v zahraničí
sa
ľahko vyvolá nedôvera voči týmto orgánom, aj voči celej
vláde.
Musím však povedať, že rezort ministerstva vnútra po-
čas
riadenia ministra pána Hudeka
vykonal veľký kus práce.
Pán
minister prevzal rezort v zložitom období, ktoré aj my
ako
parlament pre jednotlivé ministerstvá
sťažujeme rýchlym
tempom
novelizácie alebo priamo prijímaním nových zákonov.
Ale
všetci vieme, že to treba a že je to pre nás zložitá si-
tuácia.
Ich dosah sa však najviac prejavuje
priamo na mini-
sterstvách.
Rezorty musia potom veľmi intenzívne reagovať na
naše
nové normy a uvádzať ich do života. Pritom zároveň pre-
bieha aj prestavba organizačnej štruktúry
samotného mini-
sterstva
vnútra a jeho orgánov. Išlo alebo ide zároveň o ob-
dobie, v ktorom
bolo a je potrebné plniť úlohy v oblasti
postihu a prevencie
kriminality, ale aj celý rad ďalších
úloh.
Príprava nového organizačného
usporiadania sa začala už
v
roku 1995 a bola niekoľkokrát
opakovane pripomienkovaná
a
optimalizovaná na všetkých stupňoch riadenia. Táto zložitá
práca
bola organizovaná na základe rozkazu ministra, ktorý
bol
vydaný racionálne, keď začala pracovať
riadiaca komisia
pod
vedením vedúceho úradu ministerstva
vnútra. V tejto ko-
misii
pracujú všetci rozhodujúci služobní funkcionári minis-
terstva a splnomocnenci krajov a okresov v
ich rezorte.
V
terajšom období sa pracuje na dokončení
plánov organizač-
ných
štruktúr v nových okresoch. Pripomínam,
že napriek to-
mu,
že útoky sa vedú proti policajnému systému a cez nich aj
na
osobu ministra vnútra, súčasťou ministerstva vnútra, kto-
ré
pán minister riadi, je ešte sedem veľmi dôležitých oblas-
tí.
Som
presvedčený, že práve o to ide
- narušiť dôveru
v
políciu, narušiť aj dôveru v samotné
ministerstvo, a teda
v
konečnom dôsledku narušiť
dôveru v správnosť koncepcie
transformácie
štátnej správy. Zrejme preto, že ak sa
už na-
šej
opozícii nepodarí zmariť prijatie
zákona o územnospráv-
nom
členení, pokúšajú sa dosiahnuť aspoň jej oneskorenie.
Ministerstvo vnútra si vo vzťahu k polícii
zachová,
a
to by som chcel povedať len na vaše
oboznámenie, všetky
potrebné
riadiace kompetencie a väzby podľa novej štruktúry.
Polícia
ostane naďalej podriadená
ministrovi vnútra a bude
menovať
a odvolávať riaditeľov krajského stupňa. Ako ústred-
ný
orgán štátnej správy bude ministerstvo zabezpečovať úlohy
koncepčného,
koordinačného, programového a
kontrolného cha-
rakteru
a niektoré ďalšie.
Z funkcií výkonného charakteru bude
ministerstvo vnútra
naďalej
zabezpečovať len tie, ktoré
vzhľadom na ich špeci-
fický
charakter, dôležitosť a medzinárodné aspekty treba dr-
žať v centre.
Patria k nim: činnosť kriminálneho úradu,
ochrany
ústavných činiteľov a diplomatických
misií, odhaľo-
vanie
daňových únikov a nezákonných finančných operácií, od-
haľovanie
a dokumentovanie prípadnej trestnej činnosti poli-
cajtov atď. Ostatné kompetencie prejdú
primerane na kraje
a
okresy.
Na túto prácu, ale aj na prácu jednotlivých sekcií mi-
nisterstva však treba pracovný priestor a pokoj. Práve
pre-
to,
aby pokoj v práci nemali, aby sa im nepodarilo úspešne
urobiť
to, čo od nich požadujeme, je vedený útok, spochybňo-
vanie ľudí,
vyvolávanie pocitu neistoty,
zosmiešňovanie
a
škandalizovanie. Každé zhoršenie
výsledku práce je predsa
na
ujmu výsledkov práce vlády. Ani dnes
nevidíme nejakú bo-
hatú
diskusiu o jednotlivých oblastiach
a aké chyby v nich
pán
minister robil, ale vlastne z dôvodu činnosti policaj-
ných
orgánov pri objasňovaní petičných
hárkov Demokratickej
únie
a na základe údajného záznamu telefonického hovoru sa
dramatizuje
situácia na ministerstve.
Dnešné rokovanie o dôvere ministrovi je iba pokračova-
ním včerajšieho
politického boja o
Slovenskú informačnú
službu na našej
parlamentnej pôde. A preto niet divu, že
došlo
k obohateniu - a tu chcem povedať -
neželanému oboha-
teniu foriem
práce nášho parlamentu.
Napríklad 40 minút
a
24 sekúnd trvajúci neustály buchot v snahe umlčať rečníka,
ktorý nám včera
predvádzali Kresťanskodemokratické hnutie,
Demokratická
únia a slovenskí poslanci Maďarskej koalície,
obstúpenie
rečníka skupinou poslancov, rušenie rečníka hovo-
rom
z bezprostrednej blízkosti, čo nám
predvádzali páni po-
slanci
Kňažko, Kováč a Bugár, nosenie transparentov v sne-
movni a
clonenie výhľadu rečníkovi, neustále vyrušovanie
rečníka
skupinou poslancov z miesta, otváranie
dverí v sále
pre
spriaznených žurnalistov, ako nám predvádzali niektorí
poslanci,
radšej ich nebudem menovať.
O čo vážnejšie je, a to, myslím, sa
budeme musieť z to-
ho
viac poučiť, je predkladanie svojich, teda sebevhodných
vízií
za skutočnosť, za fakty, a na základe toho tvrdé ozna-
čovanie,
vlastne osočovanie, ale najsprávnejšie po slovensky
bude
azda ohováranie z porušovania ústavy,
zákonov, amorál-
nosti
a podobne. Typický príklad prebieha aj v terajšej dis-
kusii,
keď sa tu čítajú záznamy z rozhovoru, o ktorom nie sú
dôkazy,
že je pravdivý. Ale tento záznam,
ktorý je pre mňa
naozaj
pochybný, sa uvádza ako dôkaz o
neschopnosti a o ne-
dôveryhodnosti
ministra.
A
ešte pokračujem ďalej. Vedomé
prekrúcanie zmyslu zá-
kona
vo svoj prospech, pretože u nás všetci vieme, že len
súd
môže vykladať zákon, my ho vykladáme
ako poslanci, a čo
je
horšie, na základe toho označujeme
činnosť predstaviteľa
vlády
za nezákonnú. Toto všetko má viesť len k tomu, aby na-
še
obyvateľstvo uverilo, že je to tak.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, som presvedče-
ný,
že vnášanie obdobných metód do práce
Národnej rady zvy-
šuje
nedôveru obyvateľstva, ktorú máme, škodí Slovenskej re-
publike, pretože namiesto užitočnej práce tu v
parlamente
strácame
čas politickým divadlom, namiesto
priestoru, ktorý
by
inak mali naše ministerstvá na prácu, a teda aj minister-
stvo
vnútra, musia sa pripravovať na odpovede, o ktorých ve-
dia,
že sú zbytočné. Tak ja situáciu
vidím a hodnotím, tak
ju
cítim, a preto aj stojím za pánom
ministrom vnútra. (Po-
tlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. S faktickou poznámkou vystúpi
pán poslanec Bu-
gár.
Poslanec B. Bugár:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Chcel by som upozorniť pána poslanca
Andrejčáka, že buď
nesledoval,
alebo nechce rozumieť tomu, čo tu včera
pred-
viedla
opozícia. To nebol boj o Slovenskú informačnú službu,
ale
bol to boj o to, aby sa tu neudomácnili nedemokratické
metódy,
ktoré sú blízke diktatúram. Keď ste
toto nepochopi-
li,
tak už neviem, ako vám to vysvetliť.
Hovorili ste, že sledujete prácu ministra vnútra, lebo
považujete
ministerstvo vnútra za kľúčový pilier štátu. Ale,
pán
poslanec, zavádzate. Ste predsedom toho výboru, ktorý je
kompetentný
kontrolovať práve aj ministerstvo vnútra. Vy ste
ani neprekontrolovali citované uznesenia, hlavne
bod 14
uznesenia
číslo 69, bod 4 uznesenia číslo 123, a
týka sa to
organizovaného zločinu.
Vy vlastne obviňujete poslancov,
ktorí
interpelujú, že zbytočne zaťažujú ministerstvo vnútra.
Ale
tí poslanci, ktorí interpelujú, vlastne robia to, čím sú
poverení
svojimi voličmi, t. j. občanmi
Slovenskej republi-
ky.
Takže, vy pohŕdate aj občanmi Slovenskej republiky.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pán poslanec Andrejčák.
Poslanec I. Andrejčák:
Vážený pán poslanec Bugár,
chodil som za komunizmu do školy a tam
bola taká skupi-
na
ideológov ako vy - vykladači písma.
A vykladali nám ako
to
vlastne Lenin a ostatní (hlasy v sále),
prepáčte, ja som
vám
neskákal do reči - a ostatní klasici
marxizmu-leninizmu
mysleli,
keď čosi písali. A vy pokračujete v tej istej metó-
de
ďalej. Prosím vás, nevykladajte, ako som to
ja myslel.
Pred
chvíľou som o tom hovoril, že práve to je tá metóda
práce,
ktorú kritizujem. Vykladáte, čo si
myslíme my, čo si
myslí koalícia, vláda alebo ministri. Teraz ste
vykladali
o
mne.
Po
vašom minulom vystúpení som si od tajomníka výboru
dal
predložiť, ktoré uznesenie nebolo
splnené. Takéto uzne-
senie
vo výbore nemáme. Veľmi rád s vami potom zájdem k nemu
a
skontrolujeme, kto má pravdu, či
vy, alebo on. Verím, že
uznesenia
boli splnené.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Pán predseda Andrejčák, jediný rozdiel
možno bol v tom,
že
tí vykladači písma za komunizmu mali tiež v rukách moc
a
tou mocou presadzovali ich výklad
písma. Je samozrejmé
a
normálne, že každý, keď si niečo prečíta, si to nejakým
spôsobom musí vyložiť, to je totiž názor, ktorý si každý
utvorí.
Len pokiaľ je tu ten názor podopretý
mocou a presa-
dzuje
sa tak, že sa vnucuje aj iným ľuďom, to je totalitný
režim.
To bolo za komunizmu. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pán poslanec Bugár.
Poslanec B. Bugár:
Pán predseda výboru, asi ste nezbadali,
že toto plénum,
Národná
rada
Slovenskej republiky, prijala
minule k tej
správe
uznesenie, v ktorom žiada ministra
vnútra vyhodnotiť
do
konca júla bod 4 uznesenia číslo 123/1995. Ja som tiež
prekontroloval
spolu so spoločným spravodajcom aj
uznesenie
číslo
69 k tomuto bodu a zistili sme, že práve tie časti
uznesenia,
ktoré sa týkajú organizovaného zločinu, buď vôbec
neboli
vyhodnotené, alebo sú porušené. A pritom to, čo som
povedal
teraz ja, by ste mali vedieť naspamäť vy, lebo vy
ste
kompetentný orgán, vy ste predseda toho výboru, ktorý má
prekontrolovať,
a teda kontrolovať ministerstvo vnútra, či
plní
uznesenia tejto Národnej rady.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Dobre, ďakujem. Pán poslanec Rea sa ešte hlási do roz-
pravy.
Poslanec J. Rea:
Ďakujem pekne. Pokúsim sa príspevok
skrátiť.
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
milí hostia,
dovoľte mi, aby som v krátkosti aj ja
vystúpil a vystú-
pil
tak, aby som obhajoval prácu ministerstva vnútra, jeho
civilno-správneho
úseku. Taktiež na čele tohto
ministerstva
je
pán minister Hudek.
Začal by
som tým, ako tu pán
predkladateľ akosi jemu
vlastným
názorom vysvetľoval, či má pán minister
dôveru ob-
čanov,
alebo že ju nemá, alebo či si zaslúži byť členom vlá-
dy.
Pochopiteľne, že má dôveru občanov a, pochopiteľne, že
na
základe tejto dôvery si zaslúži byť aj členom vlády a mi-
nistrom vnútra, pretože v tomto parlamente
má dostatočnú
podporu
na to, aby ministrom bol. Myslím
si, že všetci po-
slanci
vrátane mňa sa takto rozhodnú podľa svojho najlepšie-
ho
vedomia a svedomia.
V
rozprave vystúpil aj pán poslanec Vavrík. Skutočne
si
celkom dobre neviem zrovnať jeho
vystúpenie s tým, že aj
on
pracoval na niektorých prípravách reformy verejnej správy
a
v tých intenciách, ktoré aj on začal, sa pokračuje i dnes.
Zrejme
pán poslanec Vavrík zmenil na tento spôsob názor.
Vážený parlament, stojíme pred vážnym
rozhodnutím, kto-
rého následkom by mohlo byť ochromenie
činnosti nesporne
jedného
z najdôležitejších a najzložitejších
rezortov vlády
Slovenskej
republiky. Dôležitosť a zložitosť tohto rezortu
spočíva
v tom, že ide navzájom o dva takmer
nezávislé úseky
činnosti,
a to úsek bezpečnosti štátu, o ktorom tu kolegovia
diskutovali, a úsek
vnútornej organizácie a správy
štátu.
Obidva
tieto úseky sú v štádiu zásadnej reformy v nadväznos-
ti
na vznik samostatnej Slovenskej
republiky a jej integrá-
ciu
do európskych štruktúr. Ako predseda výboru
pre verejnú
správu,
územnú samosprávu a národnosti chcem
hovoriť o úse-
ku
správy štátu. Nemôžem obísť mlčaním
predložený návrh po-
slancov
týkajúci sa ministra vnútra. Mám totiž
dostatok ob-
jektívnych
informácií a praktických skúseností, aj
osobných
poznatkov
o dobrej práci jeho rezortu pri zabezpečovaní úloh
programového vyhlásenia vlády, ktoré schválil na
začiatku
volebného
obdobia tento parlament.
Nazdávam sa, že hodnotenie materiálov,
ktoré minister
vnútra
predložil na rokovanie Národnej rady, je v intenciách
tohto
programového vyhlásenia vlády a mali by sme
ich tak
posudzovať,
a nie posudzovať prácu pána ministra na
základe
niektorých
invektív poslancov a predkladateľov
návrhu bodu,
ktorý
práve prerokúvame.
Minister vnútra okamžite alebo bezprostredne po nástu-
pe do svojej
funkcie pristúpil k realizácii konkrétnych
krokov
a opatrení, aby jeho rezort stihol
zabezpečiť všetky
náročné
úlohy programového vyhlásenia vlády,
úlohy na úseku
verejnej správy termínované do konca
volebného obdobia.
O
zložitosti týchto úloh sa nemusíme navzájom presviedčať.
Osobne
zastávam názor, že úlohy spojené s prebudovaním štát-
nej
správy a dobudovaním samosprávy sú z politického hľadis-
ka,
najmä z hľadiska dosahu na občanov,
porovnateľné s úlo-
hami
ekonomickej transformácie celej
spoločnosti. Zložitosť
týchto problémov
dokumentujú mnohokrát, pochopiteľne, aj
rozdielne
názory na ich riešenie. Dovoľte, aby som doložil
svoje
slová uvedením niektorých materiálov, ktoré sme mali
možnosť
prerokúvať alebo sa s nimi stretávame v Národnej ra-
de, v orgánoch
vlády, ale aj v Rade Európy
v súvislosti
s
prebiehajúcou reformou verejnej správy.
Dôležitým krokom pána ministra Hudeka po jeho nástupe
do
funkcie bolo dostať zámery a princípy
reformy verejnej
správy
do medzinárodného povedomia a súčasne získať informá-
cie
a názory predstaviteľov významných európskych inštitúcií
a
štátov na tieto kroky vlády
Slovenskej republiky. Dnes
možno
konštatovať, že aj vďaka pánu ministrovi Hudekovi sa
táto
iniciatíva stretla s úspechom.
Pozitívne hlasy zazneli
z
viacerých vyspelých štátov Európskej únie, ako sú Nemecko,
Francúzsko,
Veľká Británia a ďalšie štáty, a čo by som chcel
zvlášť
zdôrazniť, i z miesta, ktoré sa považuje za najobjek-
tívnejšie
kritérium hodnotenia našich krokov, zo Štrasburgu.
Moje
slová môžu potvrdiť nielen koaliční poslanci, ale aj
opoziční, ktorí
sa zúčastnili na
stretnutí s poprednými
predstaviteľmi Rady Európy
na pôde nášho parlamentu alebo
osobne
na pôde Európskeho parlamentu v Štrasburgu.
Ďalej potvrdzujem ako člen Rady vlády pre
verejnú sprá-
vu,
ktorú vedie pán minister vnútra, že v uplynulom roku,
ale
aj v tomto roku, rada aj vláda Slovenskej republiky pre-
rokovala
celý rad dokumentov koncepčného, ale aj legislatív-
neho
charakteru, týkajúcich sa štátnej
správy a samosprávy.
Požadoval
som, aby o všetkých krokoch bol informovaný aj vý-
bor
Národnej rady, ktorý vediem, a aby pán minister pravi-
delne
predkladal výboru informáciu o
pripravovaných opatre-
niach,
a to ešte pred predložením niektorých dokumentov vlá-
de,
aby vláda mala informácie o názoroch poslancov. Myslím
si,
že túto požiadavku pán minister
zabezpečoval a zabezpe-
čuje
zodpovedne.
Rok 1996 sa začal z hľadiska ministerstva
vnútra, vlády
a
parlamentu jedným z
najdôležitejších krokov v
napĺňaní
programového vyhlásenia vlády, a to riešením
problematiky
územného
a správneho usporiadania štátu. O
náročnosti tohto
problému svedčí skutočnosť, že ani dnes ešte nie je celkom
a
definitívne doriešený. Oceniť
však treba, že minister
vnútra
predložil a obhajoval tento návrh nového usporiadania
Slovenskej
republiky, aj keď vedel, že nie je možné a nie je
reálne
vyhovieť všetkým požiadavkám, ktoré
vzniesli poslan-
ci.
Tento krok však bol nevyhnutný, aby
sa mohlo v reforme
verejnej
správy pokračovať ďalej.
Výbor pre verejnú správu, územnú
samosprávu a národnos-
ti
sa zaoberá pravidelne postupom
prác na reforme verejnej
správy.
Preto máme poznatky o pláne vlády v otázkach reformy
verejnej
správy na tento i na budúci rok a tieto budú iste
ťažiskové
pri realizácii reformy verejnej správy. Minister
vnútra
je zaviazaný pripraviť ešte v tomto roku celý rad do-
kumentov
koncepčného i legislatívneho
charakteru, z ktorých
niektoré
zrejme dostaneme na posúdenie ešte v tomto roku.
Ide najmä o
dokumenty týkajúce sa
výstavby a organizácie
miestnej
štátnej správy, úpravy kompetencií nových orgánov
štátnej
správy, zriadenia a fungovania samosprávy vyšších
územných
celkov, volebných vecí a prerozdelenia
kompetencií
medzi
štátom a samosprávami.
Vážené
kolegyne, kolegovia, týmito
niekoľkými slovami
som
naznačil svoj názor na osobu ministra vnútra pána Hudeka
a
na úlohy, ktoré plní a má plniť, na
jeho schopnosti komu-
nikovať
s poslancami a na celkové predpoklady.
Ministerstvo
vnútra pod jeho
vedením úspešne splnilo úlohy, ktoré mu
ukladá
tento parlament. Dúfam, že moje názory, ktoré pre vás
síce
nie sú záväzné, vám aspoň pomôžu prijať vlastné vnútor-
né
rozhodnutie o tom, či možno umelo
vyvolaná kauza má byť
zovšeobecnená
a dôvodom na prijatie návrhu niektorých z vás.
Každý
z nás by si mal položiť na misky váh spomínanú kauzu
a
všetko to, o čom som hovoril, ešte pred hlasovaním. Som
toho
názoru, že uvádzané dôvody na odvolanie sú nepostačujú-
ce
a z hľadiska plnenia úloh reformy
verejnej správy aj ne-
vhodné.
Ďakujem za porozumenie, za pochopenie a ja osobne plne
stojím
za osobou ministra vnútra pána Hudeka.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec
Vavrík.
Poslanec R. Vavrík:
Ďakujem, pán predseda. Nedá mi aspoň
jednou alebo dvoma
poznámkami
reagovať na vystúpenie pána kolegu Reu. Áno, je
pravda,
že spolu aj s ním sme sa podieľali od roku 1991 na
príprave
rozhodujúcich dokumentov pre reformu verejnej sprá-
vy.
Pokiaľ si iste aj on pamätá, boli
prijaté priority, na-
koniec
aj parlament v roku 1993 ich potvrdil a žiadal vládu,
aby
sa výkon štátnej správy priblížil občanovi, aby štátna
správa
bola lacnejšia, hlavne aby bola decentralizovaná na
samosprávu
miest a obcí. V tomto aj on ako vtedajší primátor
a
ja ako pracovník Úradu vlády sme mali
rovnaký názor. Dnes
som
v ničom názor nezmenil, len tvrdím, že
dochádza k cent-
ralizácii
výkonu štátnej správy a nie k decentralizácii, tak
ako
sa stanovili kroky. Tak neviem, kto teraz z nás dvoch
zmenil
v tejto veci názor. To je prvá vec.
Druhá vec - viacerí rečníci z koalície
hovorili o pozi-
tívach
ministerstva vnútra. Samozrejme, o
viacerých z nich,
ktoré
odzneli, sú informovaní poslanci - aj z koalície, aj
z
opozície. Ale nikto doteraz v rozprave nevyvrátil konkrét-
ne
podozrenia, resp. porušovania viacerých zákonov a ústavy,
na
ktoré tu upozorňovali poslanci v
rozprave. Predpokladám,
že
teraz pán minister asi vystúpi k tomuto bodu a odpovie na
konkrétne
paragrafy, ktoré jednotliví poslanci spomínali, že
sa
porušili. Tak o tomto diskutujme.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené
pani poslankyne, páni
poslanci, keďže nemám
žiadne
prihlášky do rozpravy, končím rozpravu
k tomuto bodu
programu a
pýtam sa pána
ministra, či sa chce vyjadriť
k
rozprave. Ak áno, nech sa páči.
Minister vnútra SR Ľ.
Hudek:
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
ministerstvo vnútra je nesmierne
ťažkým rezortom. Vo
väčšine štátov sú
pre oblasti polície a
verejnej správy
zriadené dve ministerstvá. Napríklad i Chorvátsko,
počtom
obyvateľov menšie,
má tiež takto
rozčlenenú správu pre
oblasť
polície a pre oblasť miestnej štátnej správy. Mini-
sterstvo
vnútra Slovenskej republiky bolo za
čias federácie
iba
orgánom, ktorý v oblasti bezpečnosti v
podstate riadili
poriadkové
sily, a v mladom štáte si všetky zložky
potrebné
na
vnútorný poriadok a bezpečnosť občanov
Slovenskej repub-
liky
dotvárame. To sú fakty, ktoré treba
evidovať, preto si
aj
treba vážiť prácu policajtov, prácu pracovníkov obvodných
a
okresných úradov, civilnej ochrany a
požiarnej ochrany,
ktorú
so mnou 15 mesiacov vykonávajú, a ja im za to ďakujem.
Pán poslanec Kňažko predložil návrh na
moje odvolanie
z
funkcie ministra vnútra, čím mal - a presne
to potom aj
konštatoval
- na mysli návrh na vyslovenie nedôvery. Obvinil
ma
zo zneužívania funkcie verejného
činiteľa, z manipulácie
s
úradnými dokumentmi, z
marenia vyšetrovania zavlečenia
slovenského
občana do zahraničia a z vulgárneho,
neakcepto-
vateľného
vzťahu k radovým policajtom. Ako bezprostredný im-
pulz
na tento návrh podporený petičnou
listinou mu poslúžil
údajný magnetofónový záznam môjho rozhovoru s riaditeľom
Slovenskej
informačnej služby Ivanom Lexom, celkom náhodne
odvysielaný rádiom Twist. Aby svojim obvineniam
dodal pa-
tričnú
vážnosť, vo štvrtok ráno minulý týždeň
ma pred všet-
kými
tu v parlamente počastoval vulgárnymi a v parlamente
neakceptovateľnými
výrazmi. Zneužil tak parlamentnú pôdu pri
prerokúvaní
správy o bezpečnosti sebe vlastným
spôsobom. Je
iróniou,
že časť jeho kolegov sa mu v tom ani nepokúšala ne-
jakým
spôsobom zabrániť, naopak, takýto vulgárny herecký vý-
kon
odmenili potleskom.
K obsahu
rozpravy o bezpečnostnej
situácii len toľko:
Celý
čas ma tu pred týždňom niektorí
ľudia z opozície bom-
bardovali
negativistickými pripomienkami a nevedeli na sprá-
ve
nájsť nič dobré. Ako však ukázalo záverečné hlasovanie
o
správe ako celku, ešte i tento krok zo strany opozície bol
účelový.
Z prítomných 122 poslancov bolo 86
za a proti iba
13.
To hovorí za všetko. Vážené panie poslankyne, vážení pá-
ni
poslanci, ďakujem vám za konštruktívny prístup.
Pán poslanec Bugár, boj s organizovaným zločinom trápi
nielen mňa
ako ministra vnútra,
ale všetkých občanov
a
i tých, ktorí majú na starosti túto
oblasť - hlavne teda
kriminálnu
políciu. My koncepciu máme, aj ju
realizujeme.
Vytvárame Úrad
kriminálnej polície, zriadili sme Národnú
protidrogovú jednotku, za spolupráce s Interpolom a
naším
zástupcom v
centrále v Lyone využívame najnovšie
metódy
a
spôsoby boja s organizovaným zločinom, pretože organizova-
ný
zločin v súčasnosti u nás nie je na báze drogy, ale sú to
práve organizované skupiny, ktoré obchodujú s ukradnutými
motorovými
vozidlami, a máme už aj konkrétne výsledky.
Dovoľte mi teraz zaujať stanovisko k obvineniam, ktoré
sa
tu vzniesli. V prvom rade nie som si vedomý nijakej mani-
pulácie s úradnými
dokumentmi a nebolo mi jasné, čo
mal
vlastne
pán poslanec Kňažko na mysli. Až z diskusných vystú-
pení
poslancov pána Šimka a Kováča som
zistil, že ide o pe-
tičné
hárky Demokratickej únie, ku ktorým som už viackrát
zaujímal
stanovisko vo forme odpovedí na interpelácie. Zopa-
kujem
teda to, čo páni z Demokratickej
únie nechcú ani po-
čuť,
ani pochopiť.
Policajný zbor zo zákona
nemôže nahrádzať okrskové,
okresné
ani nijaké iné volebné komisie. Úlohou Policajného
zboru
pri preverovaní bolo zistiť počet
sfalšovaných podpi-
sov
na petičných hárkoch Demokratickej únie, teda tie podpi-
sy,
ktoré by napĺňali skutkovú podstatu trestného činu podľa
§
177 Trestného zákona. O výsledkoch
preverovania Policajný
zbor
nemohol zverejniť nič iné len skutočnosť, že preverova-
ním
sa zistilo 2 744 sfalšovaných podpisov.
Inak by zasaho-
val
do kompetencií Slovenskej volebnej komisie i Ústavného
súdu.
Tieto inštitúcie svoje stanovisko
dávno vydali a mi-
nisterstvo
vnútra sa drží zákona.
O akej manipulácii s dokumentmi teda páni
z Demokratic-
kej
únie hovoria? I pán poslanec Kováč tvrdí, že došlo k po-
rušeniu
zákona o archívnictve v súvislosti s
petičnými hár-
kami
Demokratickej únie. Môžem povedať len toľko, pán posla-
nec
Kováč, že vaše tvrdenia o tomto
porušení sú opäť zavá-
dzajúce.
Veď podľa tých istých archívnych predpisov je na
petičné
hárky a ich archivovanie ustanovená lehota 10 rokov.
Až
po jej uplynutí sa tieto hárky dostanú do príslušného ar-
chívu,
to znamená, že až po tejto lehote môže
dôjsť k apli-
kácii
ustanovení zákona o archívnictve.
Spomeniem tu i to, čo tu tvrdil v závere
pán poslanec
Vavrík,
že ide o centralizáciu pri reforme
verejnej správy,
že
centralizujeme štátnu správu. Prečo by sme mali centrali-
zovať, keď
práve ide o
dekoncentráciu štátnej správy,
o
odovzdávanie kompetencií z
jednotlivých ministerstiev
a
ústredných orgánov štátnej správy na novozriaďované okres-
né
a krajské úrady? Pán poslanec Vavrík, ste odborník v tej-
to
oblasti, dlhé roky ste boli dokonca štátnym tajomníkom,
aktívne
ste presadzovali reformu, ktorá sa skončila na jar
roku
1994 tak, ako sa skončila, a vy nám tu
teraz idete vy-
čítať,
že za tých pár mesiacov plníme programové vyhlásenie,
o
ktorom by ste nám možno na záver pôsobenia vlády Vladimíra
Mečiara
povedali, že sme ho nesplnili.
Mimochodom, v tejto situácii
možno považovať za prí-
značné, že k
petičným hárkom ma písomne svojimi otázkami
a
konštatáciami v tom istom duchu, ako som tu počul, neustá-
le
bombardoval aj prezident
republiky. Žiadal od minister-
stva
vnútra poskytnutie informácií,
ktoré by sme mu mohli
poskytnúť
len za cenu porušenia zákona. Čo si mám myslieť
o
tom, keď prezident republiky v listoch a opoziční poslanci
v
interpeláciách žiadajú, aby minister vnútra porušil zákon?
Rovnako odmietam aj akékoľvek obviňovanie zo zneužitia
právomoci verejného
činiteľa, ktoré malo zrejme spočívať
v
údajnom ovplyvňovaní či dokonca marení vyšetrovania prí-
padu
zavlečenia M. K. mladšieho do cudziny. Kto trochu pozná
právo a Trestný
poriadok, vie, že minister vnútra takéto
možnosti
nemá. Konal som vždy v súlade so
zákonom a nie som
si
vedomý ničoho, čo by mi mohol ktosi vytknúť ako proti-
právne
konanie. Nie som si tiež vedomý ničoho, čo by mi moh-
li
vyčítať bývalí vyšetrovatelia, t. j. pán Šimunič a Vačok.
I
v tlači s veľkou pompou uverejnené informácie o našej noč-
nej porade nijako nepotvrdili, že by som
mal akýmkoľvek
spôsobom
ovplyvňovať vyšetrovanie. Navyše dozor
prokuratúry
nad
týmto prípadom je aktívny a na
nijaké pochybenia a ne-
dostatky
dozorový prokurátor neupozornil.
Ak sa
tu niekto pokúša mariť
vyšetrovanie a ustavične
sa
usiluje odviesť ho len jedným smerom, tak je to prezident
republiky
a členovia Kresťanskodemokratického hnutia. Svoji-
mi
dožiadaniami prezident dokonca
aktívne vstupoval do vy-
šetrovania nie ako prezident, ale ako otec poškodeného.
Vy-
žiadal
si spis a bez ohľadu na jeho obsah
svojimi verejnými
vyhláseniami
od samého počiatku spochybňoval prácu polície
a
jej konkrétnych predstaviteľov, či už
išlo o príslušníkov
kriminálnej
služby, alebo vyšetrovateľa.
Vari si pamätáte, že prvým terčom bol podplukovník Ma-
ňák, zástupca policajného prezidenta. Prezident republiky
v
ovplyvňovaní vyšetrovania dospel tak ďaleko,
že ponúkol
milosť
dokonca aj ľuďom, ktorí neboli ani len stíhaní, nieto
súdení,
a v jednom prípade milosť aj
zrealizoval, čím utvo-
ril
i v európskom meradle kuriózny precedens.
Pána prezidenta Slovenskej republiky priviedol
na ra-
kúsky
súd rakúsky právny zástupca jeho vlastného syna. A tak
rakúsky
súd v toľko spomínanom zdôvodnení vychádza vlastne
iba
z troch výpovedí: z výpovedí tým istým
prezidentom omi-
losteného Oskara F.,
Kováča mladšieho a Kováča
staršieho.
Kováč
starší tu vystupoval dokonca ako svedok. Toto právo mu
nikto
neupiera, dokonca i na súde inej
krajiny, ale skutoč-
nosť,
že v čase spáchania údajného trestného činu bol 200
kilometrov
od označovaného miesta činu a napriek
tomu sved-
čil
ako inžinier, prezident republiky, otec poškodeného - je
zarážajúca. Zdá sa,
že vzdialenosť z Donoval do Jura pri
Bratislave
nebola prekážkou. Všetci traja vypovedali zhodne.
Ak ma v tejto súvislosti niečo mrzí, tak je to skutoč-
nosť,
že prví vyšetrovatelia tohto prípadu narobili množstvo
chýb
pri hodnotení vecnej stránky prípadu a navyše svojím
neprofesionálnym
postupom a zbytočným exhibicionizmom v sty-
ku
s masmédiami spochybnili princíp
objektívnej pravdy, na-
rušili vyšetrovanie a prinútili dozorujúceho prokurátora
v
počiatkoch korigovať ich postup a rozhodnutie.
Spomeniem ešte niekoľko skutočností, ktoré
čoraz jas-
nejšie
ukazujú, že celá kauza od počiatku
nemala iný cieľ
iba
poslúžiť diskreditácii tajnej služby,
ministerstva vnú-
tra
a osobitne Policajného zboru.
V konečnom dôsledku títo ľudia viedli dosť priehľadnú,
diskreditačnú
kampaň proti celej vláde. S čím sa súčasný vy-
šetrovateľ
prípadu stretával? S falošnými výpoveďami sved-
kov,
ktoré po vzájomnej dohode politické kruhy KDH dávkovali
verejnosti,
pričom ich nebolo možné nijakým spôsobom doká-
zať. Svedok Oskar F. bol ochotný
rozprávať všelikde a so
všelikým,
napríklad aj s redaktormi SME, s Českou televí-
ziou,
dokonca osobne aj s poslancom Národnej rady Slovenskej
republiky
pánom Čarnogurským, len nie so slovenským vyšetro-
vateľom.
S Oskarom F. ďalej nie je možné
nadviazať kontakt.
Vyšetrovateľ
Číž svojho času verejne požiadal prezidenta re-
publiky,
aby mu bol nápomocný pri kontakte s týmto mužom.
Pán prezident vôbec nezareagoval, hoci by
svojím vplyvom
a
vážnosťou úradu nepochybne mohol primať Oskara F., aby vy-
povedal
pre našimi vyšetrovacími orgánmi.
Pán poslanec Pittner pre zmenu na mítingu
verejne uvie-
dol
mená a adresy mužov, ktorí sa mali na zavlečení podie-
ľať.
Všetci to však popreli a niet proti nim
jediného dôka-
zu.
Poslanec Pittner odmieta uviesť zdroj informácií, ba do-
konca
čo i len jediný fakt, ktorým by mohol svoje tvrdenia
podoprieť.
Kto tu teda marí vyšetrovanie? Ja, alebo poslanci
z
KDH a otec poškodeného? Komu vlastne slúži takéto zamlčia-
vanie
objektívnej reality, ktoré doviedlo majora Číža k roz-
hodnutiu
uložiť vec? Povedzme si pravdu. Prečo pán Pittner
tak
tvrdošijne odmieta poskytnúť
informácie o ľuďoch, kto-
rých
vedome vystavil verejnému odsúdeniu a
tvrdému osočova-
niu?
Som hlboko presvedčený o tom, že
pokiaľ by tzv. nezá-
vislá vyšetrovacia komisia naozaj chcela pomôcť odhaleniu
skutočnosti
okolo únosu, nemala by najmenší dôvod čokoľvek
zamlčiavať.
Načo ešte vlastne čakajú? Prečo vyšetrovacím or-
gánom
títo ľudia dosiaľ kontakt s Oskarom F.
nesprostredko-
vali?
Je to tak, že nesmú už nič viac
povedať, ak nechcú
zdiskreditovať
sami seba?
M. K. mladší opisuje udalosť celkom inak,
ako sa ukazu-
je
z vyšetrovania, a odrazu nedokáže spoznať ľudí, ktorých
fotografie
mu na rakúskom súde predložili. KDH púšťa do sve-
ta
bombastické oznámenia o dôkazoch, ktoré
má k dispozícii,
a
narýchlo zvoláva tlačové besedy. Tie však svojím výsledkom
nesplnili ani
len očakávania senzáciechtivých novinárov
a
spľasli ako bublina. Skrátka,
Pittnerova tzv. nezávislá,
najnovšie
aj občianska komisia so svojimi novinárskymi lo-
kajmi
v SME a v Rádiu Slobodná Európa nám v pátraní po prav-
de
vôbec nepomohli. Správu, ako už viete,
podrobil vyšetro-
vací
orgán analýze a výsledkom je poznanie, že je celá vybu-
dovaná
na neurčitých indíciách, dohadoch a vedomých falzifi-
káciách
objektívnych skutočností, ktoré neznesú konfrontáciu
s
objektívnou realitou.
Chcem upozorniť vážený parlament, pretože som sledoval
jeden a pol
dňa diskusiu k správe Slovenskej informačnej
služby
- podľa informácie uvedenej v správe,
ktorú som dos-
tal
od pána poslanca Pittnera, má byť táto
správa odovzdaná
rakúskym
orgánom. I napriek tomu chcem upozorniť
tento par-
lament,
že správa Pittnerovej komisie obsahuje skutočnosti
tvoriace predmet
štátneho a služobného tajomstva, a táto
správa
má byť odovzdaná rakúskym orgánom. Prepojenie medzi
Oskarom F.,
špičkami KDH a
prezidentom je pritom veľmi
priehľadné.
V pozadí je stále kauza Technopol a obavy, ktoré
z
nej aj pre vedenie KDH vyplývajú. Pán
poslanec Pittner si
ako
bývalý minister vnútra iste uvedomuje, prečo to tu hovo-
rím.
Je rovnako príznačné, že masmédiá
nijakým spôsobom ne-
prejavili záujem
o informácie týkajúce
sa tohto prípadu
a
majúce vzťah tak ku Kováčovi mladšiemu, ako i k terajšiemu
poslancovi
Pittnerovi.
O
čom je reč? Považujem za potrebné
i na tejto pôde
uviesť,
že vyšetrovateľ začiatkom mája tohto
roku predložil
prokuratúre
spis s návrhom na podanie obžaloby za
spáchanie
trestného
činu zneužitia právomoci verejného činiteľa na ko-
misára
Policajného zboru, ktorý v roku 1992 pracoval na kri-
minalistickom úrade.
V júli a auguste
roku 1992 sa ne-
oprávnene
predstavoval ako pracovník
Interpolu a začal sú-
streďovať informácie týkajúce sa podvodu
holandskej firmy
INTROCOMERS,
ktorá spôsobila Technopolu Bratislava
škodu za
2,3 milióna amerických dolárov. Hoci tento
komisár získal
dostatok
dôkazov na ľudí z blízkeho okolia M. K.
mladšieho,
neodovzdával
ich vyšetrovateľovi a založil kriminálny spis
ad
acta. V roku 1994, konkrétne 18. mája,
opäť je to za mi-
nistrovania
pána Pittnera, bolo 45 listov z
previerky tohto
podvodu
zoskartovaných.
Obvinený
v tejto kauze
Marián K. potom iniciatívne
sprostredkoval
tomuto komisárovi výhodnú kúpu osobného vo-
zidla
značky Mazda, ktoré však dal zapísať na iné meno. A my
sa
teraz čudujeme, prečo sa o tomto prípade nehovorilo skôr?
Nebol vari politický záujem o takéto
odhalenie? Spomínam
tento
prípad preto, že ukazuje čosi o
skutočných praktikách
marenia
vyšetrovania, s čudným zákulisím, tými
istými kruh-
mi,
ktoré ma dnes obviňujú.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
je tu
ešte jeden moment, ktorý jasne
svedčí o podiele
bývalého
ministra Pittnera na ututlaní aféry
Technopol. Pán
Pittner
posledný deň svojho ministrovania 13.
12. 1994 pod-
písal,
pretože poobede bola vláda Vladimíra
Mečiara vymeno-
vaná
do funkcie, podpísal a vyhlásil rozkaz,
ktorým s okam-
žitou
platnosťou uvoľnil zo služieb Policajného zboru šéfa
kriminálnej
polície Imricha Vaváčka, ktorý podal
žiadosť 9.
12.
1994. Dôvod jeho náhleho rozhodnutia v
posledných hodi-
nách
svojho pôsobenia vo funkcii bol jediný. Boli to práve
pracovníci
kriminálnej služby, ktorí v lete
skartovali kri-
minálny
spis prípadu Technopol. Jeho
rozhodnutie bolo o to
kurióznejšie,
že pán Vaváček sa iba pár dní predtým vrátil
zo
študijného pobytu vo Veľkej Británii.
Pýtam sa, čo chcel
pán Pittner
svojím rozkazom zakryť,
keď - ako tvrdí
-
o skartácii spisu nevedel. Nechal
tak mňa ako nového mi-
nistra
bez šéfa kriminálky. Kto si uvedomí všetky súvislosti
tohto
kroku pána Pittnera, musí mu byť všeličo okolo kauzy
Technopol
jasnejšie.
To
všetko, a najmä akútny pocit ohrozenia, núti KDH
k
čoraz nepremyslenejším krokom
a postupom, ktoré sú už
v
rozpore so zákonom. Mám na mysli
nedávny prípad tragickej
smrti
Roberta R., odvážne vyhlásenia pána
poslanca Mikloška
a
ďalších v tejto súvislosti hraničia s
trestnou činnosťou.
Vyvolali,
ako viete, jedinú možnú reakciu vlády,
jej členov
v
podobe žalôb a trestných oznámení. To, čo robí pán Mikloš-
ko
a ďalší v prípade Roberta R.,
pritom nie je nijako pre-
kvapujúce. Ich
postup nápadne pripomína
scenár novembra
1989
so študentom Martinom Šmídom. Pokus urobiť bez akých-
koľvek dôkazov z
bývalého policajta po smrti mučeníka je
prinajmenšom
nevkusný a verejné obviňovanie konkrétnych osôb
vrátane
ústavných činiteľov zo spáchania vraždy
bez dôkazov
je
dokonca trestné, či už ide o vyhlásenia pozostalých, kňa-
zov,
alebo poslancov. Z toho musím vychádzať. Ako minister
vnútra
vás ubezpečujem, že v rezorte urobím
všetko, aby sme
bez
akýchkoľvek pochybností zistili príčiny jeho smrti.
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vrcholom celej kampane, alebo inak
povedané slovami pá-
na poslanca Pittnera, jahodou na šľahačke, je
zverejnenie
údajnej
magnetofónovej pásky ako krajný prípad núdze, v kto-
rej sa KDH
ocitlo. Ako som už opakovane zdôraznil, podľa
všetkých
dostupných poznatkov i môjho osobného
presvedčenia
je
páska zmanipulovaným, časovo
postupným zostrihom dialó-
gov,
ktoré v takejto podobe nikdy medzi mnou a riaditeľom
Slovenskej
informačnej služby neodzneli. (Šum v sále.) Stačí
si
zalistovať v tlači dozadu a je jasné, odkiaľ vietor fúka.
Prečo
ma pán poslanec Čarnogurský už v dennej
tlači 19. ok-
tóbra minulého roku obviňuje, že ovplyvňujem
vyšetrovanie
tohto
prípadu, o čom vraj KDH má dôkazy. Hodnovernosť magne-
tofónového
záznamu som - na rozdiel od účelového výkladu no-
vinárov
- nikdy nepotvrdil. Nevyvrátiť totiž neznamená po-
tvrdiť.
Je však
zaujímavé položiť si otázku,
prečo KDH, ak by
mala
byť pravda to, čo tvrdí, váhalo so zverejnením tohto
kompilátu
tak dlho a prečo už vtedy pán
Čarnogurský neozná-
mil,
že má dôkazy aj na iné moje údajné smrteľné hriechy.
Ak ma v prípade tejto pásky niečo mrzí, tak je to sku-
točnosť,
že časti policajtov sa údajný odznetý výrok o ich
mentálnej
úrovni dotkol. Kto ma trochu pozná, vie, že moje
svedomie
je čisté. (Ruch v sále.) Bol som
necelých 17 rokov
v
službe polície, bol som ich kolega, a je mi jasné, že prá-
ve
jedným zo zámerov spomenutej skupiny ľudí je zasiať nedô-
veru do radov
policajtov a vraziť čo najväčší klin medzi
mňa,
resp. ministerstvo vnútra a Policajný zbor. To sa dá
urobiť
napríklad i tak, že sa obviní ministerstvo vnútra,
ktoré
vraj - a už to odznelo viackrát tu na pôde parlamentu,
aj
pán poslanec Pittner - svojou personálnou prácou spôsobu-
je
- citujem, čo povedal, "prípady
skupinového odchodu skú-
sených
pracovníkov z kriminálky a najmä z
vyšetrovačky". Vo
verejnosti
to parádne zaznie. Čo je však na tom pravdy?
Nikdy
som netajil, že situácia na úseku vyšetrovania
najmä
v personálnej oblasti nie je dobrá. Držme sa však fak-
tov.
V roku 1993 odišlo zo služobného pomeru 921 policajtov.
V
roku 1994 936 policajtov, v roku 1995
o čosi menej - 823
policajtov
a za prvé štyri mesiace roku 1996 už
iba 263 po-
licajtov.
V roku 1993 odišlo 112 vyšetrovateľov, v roku 1995
už len 59.
Dochádza teda, síce
pomaličky, k stabilizácii
pracovníkov
polície. To sú fakty, ktoré hovoria o tom, aká
je
situácia v personálnej oblasti. Takže aká je, aká bola
skutočnosť,
prečo sa s ňou pán Pittner nezaoberal
skôr, na-
príklad
v čase, keď bol sám ministrom. Vtedy ho evidentne
hromadné
odchody policajtov netrápili. A čo on sám proti to-
mu
robil?
Chcem upozorniť na záver už len na jednu dôležitú sku-
točnosť. Neviem, koľko takých pások sa ešte objaví a čie
hlasy
na nich budú. Mám však dôvodné
podozrenie, že toto je
len začiatok špinavých a nezákonných praktík
jednotlivcov
z
niektorých politických subjektov. A čo
urobia títo ľudia?
Na
základe nezákonne zadováženej, vyfabrikovanej
magnetofó-
novej
pásky navrhnú najvyššiemu zákonodarnému orgánu v tejto
republike vyslovenie
nedôvery ministrovi. Je to absurdné
a
utvára to nebezpečný precedens.
Sankcionovaný by mal byť
totiž
ten, kto odpočúvanie uplatňuje ako
metódu politického
boja
a kto zostrihaný produkt odpočúvania
bez opory zákonne
verejne
šíri, aj s vulgarizmami, napríklad na hlavnom námes-
tí
hlavného mesta Slovenskej republiky, kde sa pohybujú mat-
ky
s malými deťmi. Je príznačné, že inokedy horlivým ochran-
com
morálky z KDH to tentoraz vôbec neprekážalo. (Potlesk.)
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
z tohto miesta vás žiadam, včas si
uvedomte, aký oblud-
ný
mechanizmus môžete spustiť týmto
hlasovaním. Zajtra môže
znieť
v rádiu či z reproduktorov na námestí hlavného mesta
Slovenskej
republiky páska s vaším hlasom a zdanlivo s vaši-
mi
vyjadreniami, ktoré zadovážia a zneužijú vaši protivníci.
Keď
sa vám to nebodaj stane, čo vám vôbec
neželám, spomeňte
si
na moje slová.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu ministrovi.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, podľa článku 88
ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky na
vyjadrenie nedôvery
vláde alebo jej
členovi je potrebný súhlas nadpolovičnej
väčšiny
všetkých poslancov, to znamená najmenej 76 hlasov.
Keďže
v rámci rozpravy bol procedurálny návrh od pána po-
slanca
Fica, ktorý navrhuje, aby hlasovanie
prebehlo tajne,
dám
hlasovať o jeho návrhu.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o
návrhu pána poslan-
ca
Fica, aby hlasovanie o vyslovení nedôvery pánu ministrovi
prebehlo
tajne.
Prezentovalo sa 136 poslancov.
Za návrh hlasovalo 122 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Znamená to, že toto hlasovanie bude
tajné.
Podľa § 27 ods. 1 zákona o rokovacom
poriadku je hlaso-
vanie
v Národnej rade verejné alebo tajné. Odhlasovali sme
si
teraz tajné. Prosím preto pracovníkov
Národnej rady, aby
dali
volebnej komisii hlasovacie lístky.
Páni poslanci, hlasovací lístok budete
mať napísaný asi
takto:
O návrhu na vyslovenie nedôvery členovi vlády Sloven-
skej
republiky Ľudovítovi Hudekovi, poverenému
riadením Mi-
nisterstva
vnútra Slovenskej republiky, hlasujem -
máte tam
jednu
alternatívu - za vyslovenie nedôvery, druhú - proti
vysloveniu
nedôvery. To znamená, že tí, ktorí chcete, aby
pán minister odišiel z funkcie ministra,
prečiarknete "za
vyslovenie
nedôvery". (Ruch v sále.) Keď
chcete, aby minis-
ter
ostal, prečiarknete "proti
vysloveniu nedôvery". (Ruch
v
sále.) Ospravedlňujem sa, ja som to teraz povedal naopak.
Pokoj, páni poslanci. Všetci viete,
čo máte prečiark-
nuť.
Chcel som len, aby nedošlo k omylu. Takže, ešte raz.
Máte
tam "za vyslovenie nedôvery", "proti vysloveniu nedôve-
ry".
Prečiarknete len jedno. Keď chcete, aby minister ostal,
tak
prečiarknete "za vyslovenie
nedôvery", áno, lebo ostáva
napísané "som proti vysloveniu nedôvery".
(Hlasy v sále.)
Musíte
prečiarknuť "za vyslovenie
nedôvery". Ak neprečiark-
nete
nič, lístok neplatí. (Hlasy v sále.) Dobre som to pove-
dal.
Takže prosím volebnú komisiu.
Pán poslanec Švec. Zapnite mikrofón
poslancovi Švecovi.
Poslanec J. Švec:
Ďakujem, pán predseda.
V takýchto orgánoch býva zvykom, že sa pri tajnom hla-
sovaní
prečiarkne vodorovnou čiarou to, čo neplatí, teda to,
čo
si poslanec neželá. Tento proces býva pomerne často prob-
lematický.
Len by som chcel upozorniť, aby nikto nekrúžko-
val,
pretože potom sa naozaj v tom nemožno vyznať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Povedal som prečiarknuť, nepovedal som
krúžkovať.
Poslanec J. Švec:
Prečiarknuť to, čo neplatí.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pán poslanec Fico.
Poslanec R. Fico:
Pán predseda, prosím, aby ste spresnili,
v akom progra-
me budeme pokračovať, pretože sme mali teraz
vyslovovanie
nedôvery
alebo dôvery.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Myslím si, že bude najlepšie, keď
vykonáme tento hlaso-
vací
úkon a urobíme si do druhej prestávku. Medzitým komisia
spracuje
hlasy, o druhej začneme vyhlásením výsledkov hlaso-
vania
a potom prejdeme na ďalší bod programu - interpelácie.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne a kolegovia, budeme pokračovať v roko-
vaní. Prosím povereného overovateľa, aby oznámil
Národnej
rade
Slovenskej republiky výsledok tajného hlasovania.
Poslanec T. Cingel:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
prečítam vám zápisnicu o tajnom hlasovaní
o návrhu na
vyslovenie
nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Ľudo-
vítovi Hudekovi,
poverenému riadením Ministerstva vnútra
Slovenskej
republiky.
Na hlasovanie o návrhu na vyslovenie
nedôvery členovi
vlády Slovenskej republiky Ľudovítovi Hudekovi, poverenému
riadením
Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky, bolo po-
slancom
vydaných 76 hlasovacích lístkov. Po zrátaní hlasov
overovatelia
zistili, že pri hlasovaní o tomto návrhu bolo
odovzdaných
73 platných hlasovacích lístkov, 1 neplatný hla-
sovací
lístok a 2 poslanci neodovzdali hlasovacie lístky.
Za návrh
na vyslovenie nedôvery členovi
vlády Sloven-
skej
republiky Ľudovítovi Hudekovi,
poverenému riadením Mi-
nisterstva
vnútra Slovenskej republiky, hlasovalo 60 poslan-
cov.
Proti návrhu na vyslovenie nedôvery hlasovalo 13 po-
slancov.
Overovatelia konštatujú, že členovi
vlády Slovenskej
republiky
Ľudovítovi Hudekovi, poverenému riadením Minister-
stva
vnútra Slovenskej republiky, nebola vyslovená nedôvera.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pánu poslancovi Cingelovi za oboznámenie s vý-
sledkami
tajného hlasovania.
Konštatujem podľa článku 88 ods. 2
Ústavy Slovenskej
republiky, že Národná
rada Slovenskej republiky v tajnom
hlasovaní
nevyslovila nedôveru Ľudovítovi
Hudekovi, členovi
vlády
Slovenskej republiky, poverenému riadením Ministerstva
vnútra
Slovenskej republiky.
Podľa schváleného programu nasleduje d v a d s i a t y
s
i e d m y bod programu, ktorým sú
písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na
interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky
prednesené,
resp. písomne podané na 14. schôdzi Národnej ra-
dy
Slovenskej republiky.
Písomné odpovede ste dostali ako tlač
číslo 412.
Vážené poslankyne a vážení poslanci, pýtam sa, či sú-
hlasíte s odpoveďami členov vlády Slovenskej
republiky na
vaše
interpelácie.
Pán poslanec Rózsa, máte slovo.
Poslanec E. Rózsa:
Vážený pán podpredseda,
vážená Národná rada,
mám krátky procedurálny návrh. Prosím v záujme naplne-
nia článku
27 Ústavy Slovenskej
republiky, zákona číslo
85/1990
Zb. o petičnom práve, ako i zásad
schválených uzne-
sením
bývalého Predsedníctva Slovenskej
národnej rady číslo
482
a v súlade s ustanovením § 13 ods. 3 rokovacieho poriad-
ku
Národnej rady, aby som mohol
doplniť program po bode 27
15.
schôdze Národnej rady stručnou informáciou Výboru Národ-
nej
rady pre životné prostredie a ochranu prírody o vybavení
petície
občanov obce Váhovce. Stručnú
informáciu na základe
poverenia
výboru by som predniesol ústne.
Pokiaľ
by tento návrh nebol akceptovateľný, potom by
som
navrhoval, aby som mohol túto informáciu predniesť po
bode
24, ktorým je informácia o založení
parlamentného klu-
bu
žien.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
To je
ako politická informácia, vy ju
môžete takýmto
spôsobom
podať normálne vo všeobecnej rozprave.
Poslanec E. Rózsa:
Nie, mám
tento procedurálny návrh podľa §
13 ods. 2,
aby
som to mohol v tejto súvislosti predniesť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené
kolegyne a kolegovia,
prosím, prezentujme sa
a
vzápätí hlasujme o tomto návrhu pána poslanca Rózsu.
Prezentovalo sa 91 poslancov.
Za návrh hlasovalo 38 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že návrh pána poslanca Rózsu nebol prija-
tý.
Prosím,
pokračujme, vážené kolegyne
a kolegovia. Pán
poslanec
Pittner, máte slovo.
Poslanec L. Pittner:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
chcel by
som reagovať na odpoveď pána
ministra Siteka
na
moju interpeláciu. Ide o odpoveď pod
číslom 7. Chcem Ná-
rodnej
rade vysvetliť, prečo nemôžem byť spokojný s touto
odpoveďou
pána ministra.
Ide o to, že vo svojej interpelácii som vás interpelo-
val
o tom, akým spôsobom bol poskytnutý
vojenský špeciál na
let
súkromných civilných osôb do Košíc 17. februára 1996. Vo
svojej
odpovedi potvrdzujete moje podanie
v tom zmysle, že
áno,
pôvodne to mal byť váš inšpekčný let, ale že 17. febru-
ára
1996 ste doobeda tento let odvolali.
Tu však ide o to,
ako potom prišli tieto súkromné osoby
k tomu, aby mohli,
a
to dokonca v rámci cvičného letu,
toto lietadlo, tento
špeciál
použiť nato, aby sa mohli dostať na ples, pretože
štátny
orgán môže len to, čo mu zákon ukladá.
A preto sa vás, pán minister, pýtam a
Národnej rade dá-
vam
tým tiež otázku, ako možno súhlasiť s takouto odpoveďou,
kde pán minister vôbec neuvádza, na
základe akého zákona
alebo
ustanovenia dal súhlas na použitie vojenského špeciálu
pre súkromné osoby na let na ples, navyše
v podmienkach
cvičného
letu. A ďalej pán minister vôbec neuvádza, koľko
Východoslovenské
železiarne, a. s., Košice za tento let
za-
platila.
Z týchto dôvodov nemôžem byť spokojný s touto odpo-
veďou
a navrhujem aj Národnej rade, aby s
touto odpoveďou
nesúhlasila.
Ďalej sa chcem vyjadriť k odpovedi pána
ministra Hudeka
pod
číslom 8, kde som pána ministra Hudeka interpeloval, ako
mohol menovať
do funkcie riaditeľa
sekcie vyšetrovania
a
kriminalisticko-expertíznych
činností pána Kosťova, keď
voči
nemu v čase ešte pred menovaním bolo
začaté preverova-
nie
zo strany inšpekcie ministra vnútra pre podozrenie zo
závažných
kriminálnych trestných činov, dokonca
za použitia
ITP,
a napriek tomu bol vymenovaný do tejto funkcie, a to
ešte
v čase, keď nebolo uzavreté toto
preverovanie, a podľa
mojich
informácií ani nie je uzatvorené. Takisto teda s tou-
to
odpoveďou nemôžem súhlasiť, pretože pán minister odpovedá
v
tom zmysle, že nebolo voči pánu Kosťovovi začaté trestné
stíhanie,
a preto ho menoval. Lenže o tom, či bude, alebo
nebude
trestné stíhanie, sa práve rozhodovalo a rozhoduje až
po
jeho menovaní. Z tohto dôvodu tiež odporúčam Národnej ra-
de,
aby s touto odpoveďou pána ministra nesúhlasila.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Dzurinda, máte
slovo.
Poslanec M. Dzurinda:
Pán predsedajúci,
dámy a páni,
minister dopravy, pôšt a telekomunikácií mi odpovedal
na
interpeláciu uvedenú pod číslom 6, v ktorej som ho žiadal
o
odpoveď na otázku, koľkokrát použil služby rakúskej letec-
kej
spoločnosti Air Salzburg, koľko
tieto lety stáli a kto
ich platil. Pán
minister v odpovedi na moju interpeláciu
uvádza,
že služby leteckej spoločnosti Air Salzburg nepoužil
ani
raz, tvrdí, že používal výhradne iba
služby slovenských
leteckých spoločností, za ktoré zároveň
riadne zaplatil
z
vlastných, to znamená súkromných prostriedkov.
Dámy a páni, pán minister Rezeš zavádza. Počas svojich
poslaneckých prieskumov, naposledy 13. mája
1996 v Koši-
ciach,
som zistil, že nie je pravda, že
minister Rezeš pou-
žíval
výhradne iba služby slovenských leteckých spoločností,
a
nie je pravda, že za tieto služby
riadne zaplatil. Naprí-
klad
17. februára 1996 sa konal ples
Východoslovenských že-
leziarní.
Pán minister naň priletel na lietadle Cessna s ra-
kúskou
leteckou spoločnosťou Air
Salzburg. Pán minister to
nakoniec
aj priznáva, že letel lietadlom Cessna,
ako o tom
svedčí
fotokópia letenky uvedená v prílohe
odpovede na moju
interpeláciu.
Ak sa o to zaujímate, prosím vás, pozrite si
prílohu
číslo 4, odpoveď na moju interpeláciu,
z ktorej vy-
plýva, že za
let Bratislava-Košice-Bratislava
v dňoch 17.
-
19. februára 1996, vykonaný údajne slovenskou leteckou
spoločnosťou
Cassovia Air, zaplatil minister Rezeš 8 tisíc
Sk.
Problém je však v tom, že kontrolou
letiskovej dokumen-
tácie
som zistil, že ani 17. februára 1996, ani 19. februára
1996
košická letecká spoločnosť Cassovia Air
vôbec nelieta-
la.
Túto dokumentáciu som overil s ďalšou
kolegyňou poslan-
kyňou
Sabolovou a zistili sme, že na uvedenej trase v uvede-
né
dni síce Cassovia Air nelietala, ale
lietala rakúska le-
tecká
spoločnosť Air Salzburg. Vykonal
som aj krížovú kon-
trolu
letísk Bratislava a Košice, teda aj na
letisku Brati-
slava,
a fakty sa úplne zhodujú.
Dovoľte mi, aby som vám ponúkol prvý dôkaz týchto tvr-
dení,
ktorý sa volá "denný plán letov na pondelok 19. febru-
ára".
Pre záujemcov je, samozrejme, k dispozícii. Denný plán
letov
z letiska Košice je vlastne záznam, kde sú zachytené
všetky lety, ktoré
boli vykonané toho-ktorého
dňa. Je to
prevádzková
dokumentácia, službukonajúci si ju
odovzdávajú.
Ten, kto
končí službu, dokumentáciu odovzdáva tomu, kto
službu
preberá. Dokumentácia, ktorá sa volá
"denný plán le-
tov
z 19. februára", keď mal pán minister letieť košickou
spoločnosťou
Cassovia Air z košického letiska, svedčí o tom,
že
v ten deň z košického letiska odletelo
celkove 12 lieta-
diel, 6 z
nich odletelo v službách Českých aerolínií, 6
v
službách slovenského Tatra Air, 1 let bol poštový a 1 lie-
tadlo
bolo tzv. "charterové" alebo nepravidelné.
Táto dokumentácia, ktorú vám bližšie
rozvediem, hovorí,
že ide o
let rakúskej súkromnej
leteckej spoločnosti Air
Salzburg.
Tento let má označenie MOZ 332. To označenie MOZ
bol
jediný "charterový" let tohto
dňa. Je odvodené od slova
Mozart
a dokumentácia hovorí, že let MOZ 332
mal odletieť
o
7.00 hodine, odletel o 7.23
hodine. Lietadlo malo značku
Cessna
500, stanica určenia Bratislava, počet cestujúcich 1,
t.
j. pán minister Rezeš.
Ako som uviedol, MOZ je skratka označenia
Mozart. Je to
medzinárodná
letová značka pre leteckú spoločnosť
Air Salz-
burg.
Každá letecká spoločnosť lieta pod
konkrétnym označe-
ním.
Toto označenie prideľuje medzinárodná organizácia zvaná
ICAO.
Je to International Civil Avigation Organisation. Kaž-
dá
letecká spoločnosť, ktorá vykonáva buď pravidelné lety,
alebo nepravidelné "charterové" lety,
dostáva od tejto me-
dzinárodnej spoločnosti ICAO označenie. Opakujem ešte
raz
-
19. februára nájdete v
prevádzkovej dokumentácii letiska
Košice
jediné nepravidelné lietadlo, a je to
lietadlo firmy
Air
Salzburg. V ten deň Cassovia Air, ktorá vystavila leten-
ku
pánu ministrovi, vôbec neletela.
Dámy a
páni, košická firma Cassovia Air vystavila pánu
ministrovi
letenku na 17. a 19. februára 1996.
Tak, ako som
uviedol,
táto firma vôbec nelietala, ale pán
minister letel
spoločnosťou
Air Salzburg. Taká istá dokumentácia, akú vám
ponúkam
z letiska Košice, je k dispozícii aj z
letiska Bra-
tislava
a opakujem ešte raz, tieto údaje sú úplne identické.
Ak
dovolíte, ponúknem vám ešte jeden dôkaz. Vyžiadal
som
si kópie faktúr za používanie letiskových služieb na le-
tisku
Košice. Faktúra vystavená pre lietadlo Cessna, opäť ju
záujemcom
ponúkam na nahliadnutie, ktoré
priletelo 17. feb-
ruára,
čakalo na pána ministra do 19. februára
1996 a odle-
telo
19. februára 1996. Táto faktúra hovorí,
že išlo o lie-
tadlo
a spoločnosť Air Salzburg z Rakúska,
nie o spoločnosť
Cassovia
Air. Faktúra je vystavená pre Air Salzburg. V zá-
hlaví
sa môžete dočítať, že do Košíc priletelo 5 osôb, z Ko-
šíc
odletela len 1 osoba, bol to pán minister, že faktúra je
vystavená
a poslaná na adresu Air Salzburg, letisko Salzburg
A5053
Salzburg, Rakúsko. Otázka teraz znie, prečo pán minis-
ter
nehovorí pravdu.
Pán minister nehovorí pravdu preto, lebo
vie, že služby
rakúskej
spoločnosti Air Salzburg sú veľmi drahé, pričom ako
vidíte
na letenke zo 17. a 19. februára 1996, pán minister
zaplatil
firme Cassovia Air iba 8 tisíc Sk. Z faktúry košic-
kého
letiska však môžete vidieť, že len letisko Košice si za
pristátie, parkovanie a vzlet vyúčtovalo od
Air Salzburg
124
dolárov a 3 centy, čo je okolo 3 720 Sk. Podobné poplat-
ky
účtovalo letisko Bratislava i letisko Salzburg. Len tieto
drobné
služby stoja viac, ako je cena ministrovej letenky.
A
samotný let? Iba jedna letová hodina lietadla Cessna stojí
od
18 600 šilingov do 35 tisíc šilingov, podľa typu lietadla.
Dnes vieme, že minister Rezeš používal
všetky typy lie-
tadiel
Cessna. A sme pri kameni problému. Pán
minister pou-
žíval aerotaxi rakúskej leteckej spoločnosti,
ktoré stojí
oveľa
viac peňazí, ako pán minister zaplatil košickej firme.
Ten
rozdiel na jedinom lete je od 150 do
300 tisíc Sk. Tých
letov
preukázateľne vykonal päť. To som
osobne overil. Pri-
tom
spoločnosť Air Salzburg v období od 25.
októbra 1995 do
27.
marca 1996 vykonala do Košíc a späť až 20 letov. Sú teda
pred
nami nie tisícové položky, ale položky miliónové. Preto
sa
pán minister zúfalo snaží vyvolať
dojem, že on nevyužíva
služby Air Salzburg, ale košickej Cassovia Air,
pričom ho
vôbec
nezaujíma, akým lietadlom letí.
Lenže
toto je klam. Pán minister používa jednoznačne
služby
rakúskej leteckej spoločnosti Air Salzburg. Možno pán
riaditeľ
z Cassovia Air mu tieto služby pomáhal sprostredkú-
vať.
Viem si predstaviť, že pán minister Rezeš netelefonuje,
nefaxuje
do Rakúska sám. Pripúšťam, že takéto služby mu moh-
la urobiť Casovia Air, ale na
lietadlách Cessna je jasne
uvedená
spoločnosť Air Salzburg, nie Cassovia Air. Posádka
nie je slovenská, posádka je rakúska.
Dokumentácia ponúka
konkrétne
mená kapitána, prvého pilota, ďalšieho
personálu.
Všetko
Rakúšania.
Letenka
skrátka nevyjde na 8 tisíc, ale
na niekoľko
100
tisíc korún, kolegyne, kolegovia. A
odpoveď by mala byť
jasná.
Občan má plné právo na jasnú
odpoveď na otázku, kto
za
pána ministra zaplatil tieto cenové rozdiely. Firma Cas-
sovia
Air, alebo niektorá iná firma? Bol to niekto celkom
iný,
mimo leteckých firiem? Nech je to hocikto, pán minister
prijal
dar, ktorý bolo potrebné, keďže značne presahoval mi-
nimálnu
mzdu, zákonným spôsobom oznámiť. Namiesto toho pán
minister
zavádza. Z uvedených dôvodov žiadam
odpoveď minis-
tra
dopravy, pôšt a telekomunikácií neprijať.
Ešte horšie vyznieva odpoveď ministra
Rezeša na druhú
časť
mojej interpelácie. Uverejnil som jeho
písomný príkaz,
ktorým
minister Rezeš nariadil Slovenskej pošte zrušiť ve-
rejnú
obchodnú súťaž Slovenskej pošty, š. p., na dodávky po-
čítačov.
Položil som ministrovi otázku, či na to mal právo
a
ako je to v súlade so zákonom číslo 111 o štátnom podniku,
ako
aj so zákonom o verejnom obstarávaní. Na tieto otázky mi
minister Rezeš vôbec
neodpovedá. Je to síce
pochopiteľné,
pretože
konal v rozpore s uvedenými zákonmi, čo však v žiad-
nom
prípade nie je prijateľné. Hlavným
nedostatkom odpovede
ministra
na druhú časť mojej interpelácie je to, že na ňu
vôbec
neodpovedá.
Kolegyne a kolegovia, ak máme úctu k
faktom, nemôžeme
odpoveď
ministra Rezeša na moju interpeláciu prijať.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Rózsa, nech sa
páči.
Poslanec E. Rózsa:
Vážený pán podpredseda,
vážená Národná rada,
podal som alternatívny návrh pre prípad,
že nebude pri-
jatý
prvý návrh, aby som mohol informovať ctenú Národnú radu
po
bode 24 - informácia o založení parlamentného klubu žien,
informáciou
Výboru Národnej rady pre životné prostredie.
Prosím, aby ste túto otázku zvážili i
z toho aspektu,
že
ak Národná rada neumožní svojím
uznesením podanie infor-
mácie, poruší vlastné zákony, menovite § 5 ods. 3 zákona
číslo
85/1990 Zb. o petičnom práve. V tomto paragrafe je us-
tanovené,
že sa treba touto otázkou zapodievať do 30 dní.
Pri
programe som nemohol predložiť návrh, lebo výbor zasadal
v
priebehu 15. schôdze. Preto vás prosím,
aby ste tento al-
ternatívny
návrh prijali.
Prosím, pán podpredseda, aby ste o tomto alternatívnom
návrhu
dali hlasovať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán kolega, hovoril som vám, že tú možnosť máte vo vše-
obecnej rozprave. Môžete to uplatniť a urobiť.
Jednoducho
takto
nútite, aby sme znova hlasovali. V poriadku.
Vážení kolegovia, počuli ste návrh pána
poslanca Rózsu.
Prosím,
prezentujte sa a vzápätí hlasujte o tomto návrhu.
Znova
opakujem, že právo podať túto informáciu máte,
nijako
sa vám neobmedzuje.
Prezentovalo sa 84 poslancov.
Za návrh hlasovalo 35 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento návrh pána poslanca
Rózsu nebol
prijatý.
Prosím, priatelia, budeme pokračovať. Pán
poslanec Vaš-
kovič,
máte slovo.
Poslanec V. Vaškovič:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
v prvom rade by som sa chcel poďakovať za odpoveď pánu
ministrovi
Duckému. Jeho odpoveď v plnej miere akceptujem.
Pokiaľ
ide o moje ďalšie interpelácie
podpredsedovi
vlády
a ministrovi financií, musím konštatovať, že...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Číslo, prosím vás.
Poslanec V. Vaškovič:
Pokiaľ ide o pána ministra Duckého, je to
číslo 26.
A teraz budem hovoriť o interpelácii
číslo 25.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pána ministra Kozlíka.
Poslanec V. Vaškovič:
Vzhľadom na to, že v interpelácii bolo
niekoľko otázok,
k
prvým trom sa nebudem vyjadrovať
meritórne. Vzhľadom na
to,
že som nedostal priamo odpoveď na moje otázky, zopaku-
jem,
spresním otázku a budem interpeláciu opakovať ešte raz.
Pokiaľ ide o poslednú interpeláciu v
rámci interpelácií
na
podpredsedu vlády a ministra financií k
nariadeniu vlády
číslo 134/1994 o
vydávaní a použití investičných
kupónov,
mám
k odpovedi závažné pripomienky,
resp. úplne iný názor,
ktorý
by som chcel predniesť, pretože som zobral vážne odpo-
rúčanie
pána poslanca Ftáčnika, že by sme mali o závažných
problémoch
v parlamente diskutovať, a ja toto nariadenie po-
važujem
za závažný problém. Preto by som prosil aj tých málo
ekonomických
odborníkov, ktorí tu sú, bude to dosť odborne
náročný
text, aby ma aspoň vypočuli.
V odpovedi na interpeláciu v uvedenej
veci je o dlhopi-
se
fondu uvedené: "Ide o osobitný
druh cenných papierov, na
ktoré sa v
zákone predpokladalo uplatniť
osobitné postupy
pri organizovaní trhu s týmito cennými
papiermi." Keď si
nájdete
odpoveď, tak je na strane 5 prvý odsek odpovede.
Podľa
môjho názoru takéto
tvrdenie nemá oporu ani
v
zákone číslo 92/1991 Zb. o
podmienkach prevodu majetku
štátu
na iné osoby v znení neskorších predpisov, ani v žiad-
nom
inom zákone. Čo sa týka dlhopisu fondu, v § 24 ods. 4
zákona
o veľkej privatizácii je uvedené: "Dlhopis fondu je
zaknihovaný
cenný papier na meno, ktorý oprávňuje majiteľa
tohto
dlhopisu na výplatu menovitej
hodnoty a výnosu tohto
dlhopisu."
A ďalej: "Na tieto dlhopisy sa nevzťahuje osobit-
ný
zákon." V poznámke číslo 7 pod čiarou je ako osobitný zá-
kon,
ktorý sa na dlhopisy fondu nevzťahuje, uvedený zákon
číslo
530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpi-
sov.
Keďže ani v zákone o veľkej privatizácii,
ani v žiadnom
inom
zákone nie je ustanovené, že sa na dlhopisy fondu ne-
vzťahuje
zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v zne-
ní
neskorších predpisov, platí, že na
dlhopisy fondu sa us-
tanovenia zákona o
cenných papieroch vzťahujú.
Vyplýva to
totiž
z § 2 ods. 2 zákona o cenných papieroch, podľa ktorého
sa ustanovenia
zákona o cenných
papieroch vzťahujú, ak
z
nich alebo z osobitných zákonov, alebo
z povahy nevyplýva
niečo
iné, na všetky druhy cenných papierov.
Preto je dlho-
pis fondu takým
dlhopisom, druhom cenného
papiera, ktorý
podľa
§ 1 ods. 1 zákona o cenných papieroch, spolu s ďalšími
v
uvedenom ustanovení uvedenými
druhmi cenných papierov,
tvorí
sústavu cenných papierov. Vychádzajúc z uvedeného teda
nemožno
právne relevantne tvrdiť, že
dlhopis fondu je oso-
bitný
druh cenného papiera, tak ako sa
to tvrdí v odpovedi
na
interpeláciu.
Teraz niekoľko poznámok k § 13 novely
nariadenia vlády,
ktorá
sa mi zdá zo všetkých najproblematickejšia. V odpovedi
na
interpeláciu sa tvrdí, že ustanovenia §
13 novely naria-
denia
vlády, ktoré upravujú podrobnosti pri predaji majetko-
vých
účastí Fondu národného majetku za
dlhopisy fondu, boli
vypracované
na základe zákona o veľkej privatizácií, a to na
základe
dvoch konkrétnych ustanovení - zákona o
veľkej pri-
vatizácii,
ktorými sú § 24 ods. 7 a § 24 ods. 11, a že po-
stup
pri nadobudnutí majetkových účastí
Fondu národného ma-
jetku
za dlhopisy, upravený novelou vlády,
nie je v rozpore
so
zákonom o veľkej privatizácii.
S takýmto tvrdením nemožno súhlasiť a naďalej trvám na
tom,
že § 13 ods. 1 písm. b) je v rozpore so
zákonom o veľ-
kej privatizácii. Svoje tvrdenie opieram o dikciu úvodnej
vety
ods. 7 § 24 zákona o veľkej privatizácii, ktorá znie:
"Dlhopis
podľa ods. 4 môže jeho majiteľ podľa ods. 3 pred
dobou
jeho splatnosti podľa ods. 6 použiť na... atď." Podľa
§
24 ods. 7 písm. e) teda môže majetkové
účasti Fondu ná-
rodného
majetku na verejnom trhu cenných papierov za dlhopis
fondu
pred dobou jeho splatnosti kúpiť iba
majiteľ inves-
tičného
kupónu, teda prvonadobúdateľ dlhopisu fondu, poveda-
né slovami novely nariadenia vlády, osoba
uvedená v § 24
ods.
3 zákona.
Nemožno tiež súhlasiť s tvrdením v
odpovedi na interpe-
láciu,
že okrem § 24 ods. 7 písm. e) možno majetkové
účasti
Fondu
národného majetku nadobudnúť za
dlhopisy Fondu národ-
ného majetku podľa § 24 ods. 11 zákona číslo 92/1991 Zb.
v
znení neskorších predpisov ako formu predčasného splatenia
dlhopisov
Fondu národného majetku. Takéto tvrdenie tiež nemá
oporu
v zákone o veľkej privatizácii. § 24 ods. 11 zákona
o
veľkej privatizácii znie: "Fond môže splatiť dlhopis podľa
ods.
4 v jeho menovitej hodnote aj pred dobou jeho splatnos-
ti
podľa ods. 6 vrátane pomernej časti
jeho výnosu osobám
uvedeným
v ods. 8." Z dikcie ods. 11 § 24 zákona
o veľkej
privatizácii nie je
možné v žiadnom prípade
vyvodiť, že
zakladá
možnosť, právo Fondu národného majetku splatiť dlho-
pisy
fondu pred dobou ich splatnosti svojimi
akciami alebo
inými
majetkovými účasťami. Preto ani § 24 ods.
11 zákona
o
veľkej privatizácii nie je zákonným
základom na úpravu
v
§ 13 ods. 1 písm. b) novely nariadenia vlády, ako sa to
uvádza
v odpovedi na interpeláciu.
V tej časti odpovede na interpeláciu, kde
jej spracova-
teľ odôvodňuje
súlad priamych predajov majetkovej účasti
Fondu
národného majetku podľa § 13 novely nariadenia vlády
s
§ 24 ods. 7 písm. e), tento podrobne vykladá, aký bude
mechanizmus
predaja majetkových účastí Fondu národného ma-
jetku
na verejnom trhu cenných papierov za dlhopisy pred do-
bou
ich splatnosti. Podľa toho výkladu sa predaj majetkových
účastí Fondu
národného majetku, to
znamená najmä akcií
z
portfólia Fondu národného majetku podľa § 13 novely naria-
denia
vlády, môže uskutočniť formou priameho
obchodu alebo
anonymného obchodu uzavretého prostredníctvom organizátora
verejného trhu
s cennými papiermi,
RM systém Slovakia,
a.
s., a že priamy predaj akcií z
portfólia Fondu národného
majetku
osobám uvedeným v § 13 ods. 1 písm. a) a b) sa usku-
toční
formou priameho obchodu medzi Fondom národného majetku
a
tými osobami, na základe uzavretých
zmlúv, ktoré budú po-
stúpené
na RMS, a tento zabezpečí konečne majetkové vyspo-
riadanie uzavretého obchodu so Strediskom cenných
papierov.
Pritom
na uzatváranie uvedených zmlúv medzi Fondom národného
majetku
a osobami uvedenými v § 13 ods. 1 písm.
a) a b) no-
vely nariadenia vlády použije Fond národného
majetku ako
subjekt, ktorý zabezpečuje organizovanie trhu s
dlhopismi
fondu,
sieť poverených zástupcov.
V celom
výklade mechanizmu a
podmienok však v súvis-
losti
s priamym predajom nie je spomenutá
zákonná podmienka
spôsobu
privatizácie a rozhodnutie prezídia
Fondu národného
majetku o privatizácii priamym predajom. Podľa
článku 120
ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky
na vykonanie zákona
a
v jeho medziach môže vláda vydať
nariadenie. Dotknutá no-
vela
nariadenia vlády má svoj základ a medze stanovené záko-
nom
o veľkej privatizácii. Podľa tohto zákona, ak ide o pri-
vatizáciu priamym predajom, zmluva medzi Fondom
národného
majetku
a kupujúcim sa uzatvára na základe
rozhodnutia pre-
zídia
Fondu národného majetku o privatizácii
priamym preda-
jom. § 13
novely nariadenia vlády síce
nadväzne na § 24
ods.
7 písm. e) zákona o veľkej privatizácii upravuje priamy
predaj
majetkových účastí Fondu národného majetku za dlhopis
fondu na
verejnom trhu cenných
papierov, ale neobsahuje
úpravu
o primeranom použití ustanovenia § 10 zákona o veľkej
privatizácii.
Ako je zrejmé z uvedeného výkladu, ktorý
je obsahom od-
povede
ministra na interpeláciu, pri
aplikácii § 13 novely
nariadenia
vlády môže dôjsť k rôznym výkladom a zanedbaniu
pri
priamom predaji majetkových účastí Fondu národného ma-
jetku
za dlhopisy, hoci na verejnom trhu cenných papierov,
takej
dôležitej podmienky priameho predaja,
akou je rozhod-
nutie
prezídia Fondu národného majetku.
Z uvedeného výkladu ministerstva financií,
ktoré bolo
predkladateľom
návrhu novely nariadenia vlády na rokovanie
vlády,
som nadobudol presvedčenie, že absencia úpravy o pri-
meranom
použití ustanovenia § 10 zákona o
veľkej privatizá-
cii
v § 13 novely nariadenia vlády vnáša do ustanovenia § 13
novely nejasnosť a
nepresnosť, čoho dôsledkom
môže byť
strata
právnej istoty ako jedného zo znakov
právneho štátu.
Ak
by sa totiž realizoval priamy predaj podľa § 13 novely
nariadenia vlády bez
rozhodnutia prezídia Fondu
národného
majetku
podľa § 10 ods. 1 zákona o veľkej privatizácii,
do-
šlo
by takýmto konaním k porušeniu tohto zákonného ustanove-
nia.
Na základe uvedeného považujem
ustanovenie § 13 novely
nariadenia
vlády za také, ktoré je v rozpore s článkom 1 pr-
vou
vetou Ústavy Slovenskej republiky a so
zákonom o veľkej
privatizácii.
Svoje
právo využijem nie na ďalšiu interpeláciu, ale
bude
to podanie na Ústavný súd Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Prokeš, máte
slovo.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predseda.
Vyslovujem nesúhlas s odpoveďou ministra a podpredsedu
vlády
pána Kozlíka na moju interpeláciu prednesenú na 14.
schôdzi.
Odpoveď je pod číslom 29.
Z odpovede pána ministra som nadobudol
dojem, že si ne-
dal
ani tú námahu, aby si prečítal zákon, ktorý sa dotýka
problematiky, ohľadom ktorej som ho interpeloval,
keď vo
svojej
odpovedi tvrdí, že oslobodenie pozemkov od dane z po-
zemkov
sa stále viaže iba k osobe daňovníka.
Dovolím si Národnú radu a cestou Národnej rady upozor-
niť
pána ministra, že toto tvrdenie je
zavádzajúce, nakoľko
§
4 zákona 317, ktorý hovorí o oslobodení
od daní, dôsledne
rozlišuje
oslobodenie od dane z titulu vlastníka a oslobode-
nie
od dane z titulu činnosti, ktorá sa na tomto pozemku vy-
konáva.
Tak napríklad od dane z pozemkov sú
oslobodené po a)
pozemky
vo vlastníctve štátu a pozemky vo
vlastníctve obcí,
na
rozdiel od toho napríklad pod písm.
g) pozemky, na kto-
rých
sú zriadené cintoríny, kde sa nič
nehovorí o tom, kto
je daňovník, kto je vlastník, pozemky
verejne prístupných
parkov, priestorov a športovísk, takisto sa
nehovorí nič
o
tom, kto je vlastníkom, lesné pozemky
po ich zalesnení
a
zabezpečení do doby vykonania prvej
výchovnej ťažby, a to
bez
ohľadu na druh lesa, opäť nie je ani pol slova o tom,
kto
je daňovníkom, kto je vlastníkom, a
medzitým je aj pod
písm. j)
na 5 rokov pozemky, na ktorých začali činnosť
v
poľnohospodárskej výrobe samostatne
hospodáriaci roľníci.
Opäť
nie je ani pol slova o tom, kto je daňovníkom, kto je
vlastníkom
týchto pozemkov. Zákon vyžaduje splniť len jednu-
-jedinú podmienku, aby na týchto pozemkoch
začali činnosť
v
poľnohospodárskej výrobe samostatne hospodáriaci roľníci.
Stanovisko ministerstva financií, na ktoré som už upo-
zorňoval,
ktoré sa ťahá už prakticky trištvrte
roka, je po-
dľa mojej mienky perzekúciou tých
vlastníkov pôdy, ktorí
vyšli
v ústrety štátu a boli ochotní vyčkať do pozemkových
úprav
a dovtedy sa uspokojiť s náhradnými pozemkami. Podľa
mojej mienky je
to úsilie zlikvidovať
predovšetkým týchto
malých
a stredných vlastníkov pôdy, ale aj malých a stred-
ných
samostatne hospodáriacich roľníkov.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem, pán poslanec. Mám tomu rozumieť
tak, že jednak
vyslovujete
nespokojnosť s odpoveďou a jednak žiadate novú
odpoveď?
Poslanec J. Prokeš:
Pán
podpredseda, nežiadam novú
odpoveď, pretože novú
odpoveď
dá Národná rada. Myslím, že bodom 20
bude rokovanie
o
novelizácii zákona číslo 317 o dani z nehnuteľností.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik, máte
slovo.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
vážená pani ministerka školstva,
vážené kolegyne a kolegovia,
reagujem na interpeláciu pod číslom 31,
teda odpoveď na
interpeláciu,
ktorú mi poslala pani ministerka
vlastne už
v
druhom kole, pretože som jej na
predminulej schôdzi polo-
žil
otázku v tejto veci. Je to
interpelácia, ktorá sa týka
spôsobu
financovania neštátnych stredných odborných učilíšť.
Musím so smútkom konštatovať, že z odpovede, ktorú som
dostal,
na mňa dýcha nekompetentnosť pani ministerky a ne-
schopnosť
jej úradníkov napísať odpoveď, ktorá by zodpoveda-
la
duchu školského zákona, ktorý rieši túto problematiku.
Zákon číslo 350/1994 Z. z. priniesol
úpravu, ktorá dáva
možnosť podnikom
zriaďovať svoje vlastné stredné odborné
učilištia
alebo strediská praktického vyučovania,
dáva isté
úpravy,
akým spôsobom sa financujú žiaci na týchto učiliš-
tiach
v špeciálnych prípadoch, o tých prípadoch ešte niečo
poviem,
a splnomocňuje ministerstvo školstva v § 12 odsek 7,
aby
vydalo vykonávací predpis o tom, ako sa
financujú ne-
štátne
stredné odborné učilištia a strediská praktického vy-
učovania. Túto povinnosť si ministerstvo do
dnešného dňa
nesplnilo
a vyhovára sa na to, že to urobí potom, keď bude
vydaný
nový školský zákon, resp. v odpovedi na
interpeláciu
pani
ministerka prišla s teóriou, že tieto učilištia alebo
strediská praktického
vyučovania sú súkromnými školami a
§
12 odsek 7 sa na ne vôbec nevzťahuje.
Najprv
o tom, čo znamená, ak by
sme čakali na nový
školský
zákon. O tom treba povedať, že by
príslušný vykoná-
vací predpis už
nebol vydaný podľa § 12 odsek 7 platného
školského
zákona, a preto takéto riešenie treba jednoducho
odmietnuť.
Podľa mojich dostupných vedomostí o stave prípra-
vy nového školského zákona sa v tom návrhu, ktorý zatiaľ
existuje, nehovorí
nič o financovaní stredných odborných
učilíšť a
stredísk praktického vyučovania,
čím by mohla
vzniknúť legislatívna diera, pretože by
jednoducho neboli
tieto
problémy vyriešené.
Ak by aj bol vydaný predpis
po prijatí takéhoto záko-
na,
mohol by platiť najskôr od 1. 9. 1997 vzhľadom na to, že
ministerstvo
a vláda ho má v legislatívnom programe na de-
cember
tohto roku. A z toho vyplýva, že neštátne strediská
praktického vyučovania a stredné odborné učilištia by sa
nedočkali
predpisu o svojom financovaní ani tri
roky po vy-
daní
príslušného zákona z roku 1994. Len na okraj poznamená-
vam,
že v súčasnosti je zriadených päť
neštátnych stredných
odborných
učilíšť a 27 stredísk praktického vyučovania podľa
§
10 ods. 2 školského zákona.
Teraz o tom druhom tvrdení, ktoré sa pokúša presvedčiť
mňa
a kolegov poslancov, že takto zriadené učilištia sú súk-
romnými
školami, a vlastne sa na ne § 12
nevzťahuje. Rád by
som pripomenul pani ministerke, že
zriaďovanie neštátnych
stredných
odborných učilíšť a stredísk
praktického vyučova-
nia
upravuje § 10 ods. 2 školského zákona.
Financovanie ta-
kýchto neštátnych
stredných odborných učilíšť a stredísk
praktického vyučovania
upravuje § 12
školského zákona
v
týchto odsekoch: odsek 2 písm.
d) hovorí o financovaní
teoretického
vyučovania žiakov pripravujúcich sa pre zriaďo-
vateľov
neštátnych stredísk praktického
vyučovania a praco-
vísk
praktického vyučovania, pre ktorých teoretické vyučova-
nie
zabezpečujú štátne stredné odborné učilištia. Financova-
nie
sa zabezpečuje zo štátneho rozpočtu
prostredníctvom ka-
pitoly
ministerstva školstva. V odseku 4 toho istého para-
grafu
12 sa hovorí o financovaní neštátnych 10 stredných od-
borných
učilíšť a 40 stredísk praktického vyučovania zriade-
ných Slovenským zväzom spotrebných družstiev a
Slovenským
zväzom
výrobných družstiev, čo znamená, že sa
financujú ako
štátne
stredné odborné učilištia a strediská
pracovného vy-
učovania.
V odseku 6 sa hovorí o financovaní tzv. štátnych
žiakov,
ktorí boli so súhlasom školskej správy prijatí do
neštátneho
stredného odborného učilišťa. A práve
inkrimino-
vaný
odsek 7 hovorí o povinnosti
ministerstva školstva vy-
dať
všeobecne záväzný predpis o
financovaní neštátnych
stredných
odborných učilíšť a stredísk
praktického vyučova-
nia
zriadených podľa § 10 školského zákona.
Otázky súkromných škôl, ako upozorňuje pani ministerka
v
odpovedi na moju interpeláciu, upravuje § 57a školského
zákona, v ktorom
sa hovorí, že súkromné školy sú školami
podľa
tohto zákona, myslí sa školského
zákona, a jeho usta-
novenia
sa na ne vzťahujú s výnimkou ustanovenia - spomína
sa
tam aj § 12. To znamená, že ak sa na súkromné školy ne-
vzťahuje §
12 o financovaní stredných
odborných učilíšť
a
stredísk praktického vyučovania, v ktorom sa v spomínaných
odsekoch
2, 4, 6 a 7 rieši aj financovanie neštátnych stred-
ných odborných učilíšť a stredísk praktického vyučovania
zriadených
podľa § 10 ods. 2 školského zákona, potom tieto
neštátne
stredné odborné učilištia a strediská praktického
vyučovania
nie sú v zmysle školského zákona
súkromnými ško-
lami,
tak ako to tvrdí pani ministerka.
Toto je zásadne odlišný výklad, pani ministerka, a vy-
plýva
z filozofie, že toto sú podnikové stredné odborné uči-
lištia, resp. podnikové strediská praktického
vyučovania,
kde
podnik nezriaďuje tieto učilištia alebo strediská preto,
aby
mal zisk. V takýchto učilištiach ani
nevyberá poplatky,
ako
sa obvykle vyberajú v súkromných školách alebo v súkrom-
ných školských zariadeniach, ale zriaďuje ich preto, aby
poskytol
svoju kapacitu, mám na mysli najmä z hľadiska prak-
tického vyučovania, na skvalitnenie výučby
žiakov, učňov,
ktorí
by sa potom mohli rýchlejšie adaptovať, ak by nastúpi-
li
konkrétne do tohto podniku.
Z toho vyplýva, že ak financujete tieto
strediská prak-
tického
vyučovania a stredné odborné učilištia podľa vyhláš-
ky
113/1991 o súkromných školách, vlastne postupujete proti-
zákonne,
a vyhováraním sa na to, že predpis nevydáte, lebo
budete
čakať na iný zákon, vlastne postupujete proti duchu
zákona
z roku 1994, ktorý bol vydaný neskôr
ako § 57a škol-
ského
zákona, takže interpretácia je
taká, že neskorší zá-
kon,
keď aj nepriamo, novelizuje zákon skorší, a preto je
výklad
taký, že tu ide o špecifický typ neštátnych stredných
odborných
učilíšť a stredísk praktického vyučovania, ku kto-
rým
treba takto pristupovať. A pristupovať
k nim tak, že sa
osobitne upravia podmienky na ich financovanie
osobitným,
všeobecne
záväzným predpisom, tak ako vám to ukladá zákon.
Ak toto nechcete prijať, tak istým
spôsobom bránite na-
plneniu programu zmien v oblasti stredných
odborných uči-
líšť,
ktorý prijala vláda Slovenskej republiky v októbri mi-
nulého
roku, ktorý vyslovil takú cieľovú myšlienku v oblasti
financovania stredných
odborných učilíšť ako deľbu medzi
štát,
ktorý má zabezpečovať teoretickú
prípravu, a podnika-
teľskú
sféru, ktorá by mala zasa zabezpečovať prípravu prak-
tickú.
Toto by sa dalo veľmi dobre odskúšať na týchto ne-
štátnych podnikových
učilištiach, kde podniková sféra
na-
priek
tomu, že nie sú dané pravidlá hry, vstupuje, ponúka
svoje
kapacity, má záujem o prípravu žiakov, resp. učňov,
ale
štát jej nevychádza dostatočným
spôsobom v ústrety. Ve-
die
to až k takým paradoxom, že aj za štátnych žiakov, ktorí
sú
pripravovaní na týchto školách, ktorí si plnia vlastne
povinnú školskú dochádzku, musí uhrádzať plné
náklady, to
znamená
platy pedagogických pracovníkov,
učebnice a učebné
pomôcky,
podnik.
Toto sme asi nechceli, nechcela to ani
vláda, keď v ok-
tóbri
schválila príslušný materiál. Ako reakciu Národnej ra-
dy
na túto odpoveď navrhujem prijať toto uznesenie: "Národná
rada Slovenskej republiky odporúča ministerstvu školstva,
aby vydalo
vykonávací predpis podľa
§ 12 ods. 7 zákona
350/1994
Z. z., ktorým by sa stanovil spôsob financovania
neštátnych
stredných odborných učilíšť a stredísk praktické-
ho
vyučovania do novembra 1996."
Vážená pani ministerka, zákon bol prijatý v roku 1994,
čas
beží, preto si myslím, že termín november nie je z tohto
pohľadu
nereálny.
Vážené kolegyne a kolegovia, predpokladám, že nebudete
mať
s hlasovaním o tomto uznesení žiadne problémy, pretože
sa
len odvolávam na platný zákon Slovenskej republiky a žia-
dam,
aby ho rešpektovalo aj ministerstvo.
Dovoľte mi ešte veľmi stručnú poznámku k inej interpe-
lácii,
ktorú som nepodával ja, ale keďže je otvorená rozpra-
va
k odpovediam na interpelácie, dotknem
sa odpovede, ktorú
napísala
ministerka Slavkovská poslancovi
Harachovi vo veci
zrušenia
Stredného odborného učilišťa v Trnave na ulici Jána
Bottu
číslo 49.
Z tejto
odpovede som sa dozvedel, že
vláda Slovenskej
republiky
rokovala v decembri minulého roku o racionalizácii
siete
stredných škôl, v tom, samozrejme, aj stredných odbor-
ných
učilíšť, a uložila príslušné úlohy. Tieto úlohy sa pre-
mietli
do požiadaviek na jednotlivé stredné
odborné učiliš-
tia,
aby špecifikovali odbory, ktoré sa na učilišti vyučujú,
kapacity, záujem žiakov, vybavenie materiálne,
personálne
atď.,
aby bolo možné zmapovať, či tu existujú
určité dupli-
city
a pristúpiť k racionalizácii.
Zámer podľa mňa správny
a
myslím si, že nanajvýš potrebný. Ale spôsob, akým sa do
neho
pustilo ministerstvo školstva, osobitne v Trnave, je tu
síce
opísaný zo strany ministerky po vecnej stránke, ale ne-
rešpektuje
sa platná legislatíva.
Vážená vláda Slovenskej republiky, vážené ministerstvo
školstva,
ak chcete zrušiť stredné odborné
učilište, zrušiť
nejakú
školu z dôvodov duplicity či nadbytočnosti, prosím,
aby
ste rešpektovali svoje vlastné
predpisy. To znamená, že
vyradiť
školu zo siete škôl je možné len vtedy, ak sa do ur-
čitého času
podá návrh, čo
sa v tomto prípade nestalo,
a
rešpektuje sa Zákonník práce a iné
predpisy, ktoré sú pre
rušenie
školy vydané a z ktorých vyplývajú určité lehoty.
Konštatujem, v odpovedi sa to
nekonštatuje, ale treba
to tu nahlas
povedať, že pri zrušení Stredného odborného
učilišťa
v Trnave na ulici Jána Bottu číslo 49
sa nerešpek-
toval
zákon a všeobecne záväzné predpisy
ministerstva škol-
stva.
Nerešpektovalo ho ministerstvo. K tejto stránke sa vy-
jadrím
v interpelácii, hoci by bolo lepšie,
aby sa k tejto
otázke
vyjadrila ministerka školstva a vysvetlila nám, ako
je možné, že
racionalizačná komisia rozhodla
29. februára
o
vyradení, resp. o návrhu na vyradenie tohto učilišťa zo
siete
škôl, keď vyhláška číslo 80/1991 Zb.
hovorí o tom, že
návrh
možno podať do 5. januára.
Takisto by bolo dobré, aby pani ministerka vysvetlila,
ako
mohla 24. 4., resp. 25. 4., aby som bol presný, podpísať
návrh
na zrušenie učilišťa k 30. 6., keď nerešpektovala pri-
tom
Zákonník práce, ktorý hovorí, že ak sa ruší organizácia,
výpovedná
doba je 3 mesiace. Ako môže riaditeľ tejto školy
zabezpečiť
povinnosti, ktoré mu vyplývajú ako
zamestnávate-
ľovi
voči svojim pracovníkom podľa
Zákonníka práce, keď mu
ministerka
dáva dvojmesačnú dobu, po ktorej
učilište jedno-
ducho
zmizne, jeho právna subjektivita sa
stratí a riaditeľ
viac
nebude môcť v jeho mene konať.
Toto sú lapsusy, ktoré
sa
stali pri zrušení učilišťa na Bottovej
ulici, nehovoriac
o
tom, že racionalizačná komisia
neposúdila viaceré iné al-
ternatívy, ale o
tom budem hovoriť vo svojej
interpelácii
v
ďalšom bode programu. Myslím si však, že by pani minister-
ka mohla využiť túto pôdu, keď je rozprava, a vysvetliť,
prečo
sa v tejto veci postupovalo tak, ako sa postupovalo.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Gyula
Bárdos, nech sa
páči.
Poslanec Gy. Bárdos:
Ďakujem pekne za slovo.
Pán predsedajúci,
milé kolegyne, kolegovia,
prítomní členovia vlády,
chcem vysloviť nesúhlas s odpoveďou
číslo 16 na moju
interpeláciu.
Interpeloval som pána premiéra Vladimíra Me-
čiara
vo veci vládneho návrhu zákona Národnej rady Sloven-
skej republiky
o používaní jazykov
národnostných menšín
a
etnických skupín v Slovenskej republike. Namiesto predsedu
vlády
z jeho poverenia som dostal list, ale
nie odpoveď, od
ministra
kultúry Slovenskej republiky Ivana Hudeca.
Pán minister nechutným až arogantným spôsobom moje in-
formácie vyslovené v
interpelácii označuje za
zavádzajúce
a
vo svojom liste, zdôrazňujem v liste, a
nie odpovedi, na-
miesto
odpovede poúča interpelujúceho poslanca
Národnej ra-
dy.
Nie je to prvýkrát, čo tak pán minister Hudec urobil.
Pán minister, vy zavádzate, a to nielen
teraz, ale sús-
tavne.
Vy a ďalší predstavitelia vlády a
koalície ste viac-
krát
verejne vyhlásili, že zákon o štátnom
jazyku sa nebude
týkať
používania jazyka predstaviteľov
národnostných menšín
a
etnických skupín. Ale opak je pravdou,
lebo prijatý zákon
je,
podľa mňa, protiústavný a znemožňuje použiť ústavné prá-
vo
občanov Slovenskej republiky.
Vo
svojej interpelácii som
chcel dostať odpoveď na
otázku,
ako, akým spôsobom a kedy urobí konkrétne kroky vlá-
da
pána Mečiara, aby splnila svoj verejný
sľub daný na Slo-
vensku
aj v zahraničí, že po prijatí zákona o štátnom jazyku
bude
prijatý návrh zákona o používaní jazykov predstaviteľov
národnostných menšín
a etnických skupín.
Chcel by som
zdôrazniť,
že uplynulo už viac ako šesť mesiacov od prijatia
zákona
o štátnom jazyku a podľa mojich
vedomostí a znalostí
v
legislatívnom pláne vlády Slovenskej republiky niet ani
zmienky
o tom, že by vláda pripravovala
spomenutý návrh zá-
kona, to znamená,
že ani v decembri tohto roku. Pýtam sa
vás,
kedy potom chcete takýto návrh zákona podať a prijať.
Vy, pán minister, a vláda pána Mečiara
zavádza, keď ho-
vorí
o prípravách, o konkrétnych prípravách a o ochote pred-
ložiť
a prijať spomínaný návrh zákona. Z
tohto dôvodu nemô-
žem
súhlasiť s tzv. odpoveďou pána ministra
Hudeca pod čís-
lom
16 a odporúčam Národnej rade jeho odpoveď neprijať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Harach, máte slovo.
Poslanec Ľ. Harach:
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Vážené kolegyne a kolegovia,
chcel by
som reagovať na odpoveď číslo 32
pani minis-
terky
školstva na moju interpeláciu, ktorá sa dotýka niekto-
rých
otázok súvisiacich s územnosprávnym členením Slovenskej
republiky a s
impaktom tohto členenia na oblasť školstva
atď.
atď. Podľa toho, ako som si preštudoval túto odpoveď,
by
som hneď na úvod chcel vysloviť nespokojnosť s obsahom
tejto
odpovede vo viacerých bodoch.
V
prvom rade vyslovujem
nespokojnosť s tým, akú som
dostal
odpoveď na závažné otázky súvisiace s použitím zákona
o
územnosprávnom členení na oblasť školstva, s informovanos-
ťou,
pretože toto sú odpovede veľmi všeobecné, čosi sa len
urobilo,
ale žiadny konkrétny materiál, žiadny konkrétny ar-
gument som
napríklad z hľadiska
informovania nenašiel.
Vzhľadom
na to, že ide o veľmi vážnu vec, uskutočním v tomto
zmysle
poslanecký prieskum priamo na ministerstve školstva.
K otázke napríklad pani ministerka v
odpovedi tvrdí, že
presun
kompetencií z hľadiska znižovania centralizácie z mi-
nisterstva školstva
na nižšie články
štátnej správy bol
predmetom
viacerých vystúpení v televízii a v rozhlase. Ja
sa
priznám, že som si dal tú prácu, pozrel som si monito-
ring,
a ja som to, pani ministerka, tam
nenašiel. Nie je to
podstatná otázka,
oveľa podstatnejšia je
otázka, ako sa
tie-ktoré
kompetencie presúvajú, a to aj bolo
predmetom mo-
jej
interpelácie. To v tomto materiáli nenachádzam.
Ďalšia časť mojej interpelácie súvisela s
rozpisom roz-
počtu.
Pani ministerka, tu mám priamu otázku.
Využijem prí-
ležitosť,
že ste tu, pretože, keď sme tento
rozpis prerokú-
vali
vo výbore, nie je to tak dávno, ste sa ukázali v parla-
mente,
ale potom vo výbore ste sa neukázali. Je to, podľa
mňa,
veľká škoda. Pýtam sa, pani ministerka, ako je to s va-
šou
rezervou ministerky školstva, pretože v prvom materiáli,
ktorý
sme dostali do výboru pre vzdelávanie, vedu, kultúru
a
šport niekedy v marci alebo v apríli,
sa objavilo, že po-
čítate
s vašou rezervou napríklad v oblasti rozpisu transfe-
rov pre vysoké
školy v sume 41 miliónov. Uvádzam len ako
príklad.
Ďalšie rezervy boli citované v oblasti základných
a
stredných škôl. V druhom materiáli,
ktorý sme dostali na
základe spresňujúcich požiadaviek výboru, sa
o rezerve už
nič nehovorilo. Predstavitelia ministerstva, ktorí sa zú-
častnili
na prerokúvaní tohto bodu vo výbore, na túto otázku
nevedeli
odpovedať. Preto vás prosím, keby ste
mohli infor-
movať,
aká je výška rezervy a najmä na aké ciele, okrem rie-
šenia
náhodných a neočakávaných
udalostí, hodláte túto re-
zervu
použiť.
Moja druhá otázka alebo
druhá časť interpelácie v sú-
vislosti
s rozpočtom sa dotýkala verejnej informovanosti.
Pani ministerka, už pri schvaľovaní rozpočtu sme hovo-
rili
o tom, že rezort školstva by mal informovať prostred-
níctvom
médií o tom, ako vyzerá rozpis rozpočtu na jednotli-
vé
školské správy a na jednotlivé školy, či sú diferencie,
ak
sú, prečo sú tie diferencie. Tie
totiž môžu byť a môžu
byť
odôvodnené, ale občania, daňoví poplatníci, rodičia, pe-
dagogická
verejnosť má právo vedieť, ako tento
rozpis vyze-
rá.
Súčasne som v interpelácii žiadal, aby
rozpis jednotli-
vých
školských správ na školy vo svojej
pôsobnosti bol tak-
isto
predmetom informovanosti
prostredníctvom masovokomuni-
kačných
regionálnych prostriedkov.
V súvislosti s tým som sa v
interpelácii dotkol otázok
súvisiacich s pedagogickou a odbornou spôsobilosťou.
Pani
ministerka, ministerstvo vydalo veľmi nešťastnú vyhlášku,
ktorá
diskriminuje skupinu pedagogických
pracovníkov v po-
rovnaní
s inými, ktorá zavádza, použijem možno
trošku silné
slovo, ale tak
som to videl z reakcií, z petícií, takmer
nevraživosť pre jednotlivé skupiny pracovníkov,
pedagógov
pôsobiacich
v základnom a strednom školstve. Pýtam sa vás,
ako
chcete napraviť diskriminujúce účinky tejto vyhlášky vo-
či
kategórii pedagogických pracovníkov,
ktorí s titulom ma-
gister
alebo iným boli priamo na pedagogických
fakultách či
fakultách
pripravujúcich učiteľov pripravovaní na pedagogic-
kú
kariéru a sú znevýhodňovaní oproti ostatným.
V súvislosti s transformáciou štátnej správy, o ktorej
som
tu už hovoril, som v interpelácii
položil celkom priame
otázky,
koľko bude stáť táto transformácia
rezort školstva.
Odpovedáte - citujem
vás: "Uvádzame, že na transformáciu
štátnej
správy sú zabezpečené potrebné finančné prostried-
ky."
Chcem vás poprosiť, aby ste mi teraz povedali, koľko,
v
akej výške sa počítajú náklady na
transformáciu štátnej
správy
v školstve. Okrem toho v odpovedi
hovoríte, že nepo-
čítate
s masívnym rozširovaním štátnej byrokracie
na roz-
diel
od minulosti atď. Ale predsa len
vás žiadam, keďže tú
odpoveď
som tiež nikde nenašiel, s akým
nárastom pracovných
miest
vlastnej administratívy počítate.
Ďalšia moja nespokojnosť sa dotýka
odpovede v súvislos-
ti
s dokončovaním rozostavaných stavieb v bývalej komplexnej
bytovej
výstavbe, kde som vás priamo oslovil v súvislosti so
Základnou
školou v Martine - Záturčí. Tu mi len
odpovedáte,
že
vlani táto škola dostala 7 miliónov, v tomto roku nič.
Moja
otázka je potom celkom pragmatická. Neboli zbytočné tie
peniaze
vlani, keď tento rok sa tam nedokončujú žiadne učeb-
ňové
pavilóny? Ale ja som tú otázku, pani ministerka, uvá-
dzal
predovšetkým preto, že ide o školu, kde
chodia deti na
prvý
stupeň, to znamená deti do 1. až 4. ročníka, ktoré cho-
dia
v dvojzmenných prevádzkach, učia sa a cvičia
na chod-
bách,
ba aj v jedálni, a hrozí im
trojzmennosť, pani minis-
terka.
Čo sa týka zmennosti, vaša odpoveď na interpeláciu je
hluchá.
Kolega Ftáčnik vlastne postavil alebo uviedol svoj po-
hľad
na problém, ktorý bol v mojej interpelácii a dotýkal sa
odborného
učilišťa v Trnave a odborných učilíšť. Tu by som
sa
len chcel spýtať, pani ministerka, pretože v odpovedi som
to
nenašiel, a informácie, ktoré mám, sú rozporné. Ako po-
slanec
prísne sledujem, či pracovníci štátnej správy z úrov-
ne
ministerstva a iných, keď prijímajú takéto rozhodnutia,
chodia
na stretnutia s občanmi, a rozhodnutie,
ktoré prijí-
majú,
vysvetľujú. Chcem sa vás spýtať, či
takéto stretnutie
s
rodičmi za účasti zástupcu ministerstva školstva bolo, ke-
dy
a aké boli výsledky?
Vzhľadom na to, čo som našiel v odpovedi
na svoju in-
terpeláciu,
i vzhľadom na argumenty, kolegyne a kolegovia,
navrhujem
vysloviť nesúhlas s odpoveďou pani ministerky na
tieto
problémy.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Szigeti, máte
slovo.
Poslanec L. Szigeti:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán podpredseda,
chcel by som vysloviť nesúhlas s odpoveďou na moju in-
terpeláciu,
resp. na moju otázku, ktorú som adresoval pre-
miérovi vlády Slovenskej republiky pánu Mečiarovi
vo veci
úpravy pedagogickej dokumentácie v zmysle
zákona Národnej
rady
Slovenskej republiky číslo 270 o štátnom jazyku Sloven-
skej
republiky. Síce...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prepáčte, keby ste zopakovali, ku ktorému číslu inter-
pelácie,
mal som tu pána poslanca a nezachytil
som to. Pre-
páčte
mi.
Poslanec L. Szigeti:
Bola to otázka a odpoveď pod číslami 9 a
10. Interpelo-
val som premiéra. Odpoveď som dostal od
pani ministerky
Slavkovskej
a od pána ministra Hudeca.
Takže
vyslovujem nesúhlas,
nespokojnosť s odpoveďou.
Najskôr
by som reagoval na odpoveď pani
ministerky Slavkov-
skej.
Nesúhlasí s mojím tvrdením, že plnenie ustanovenia ja-
zykového
zákona má negatívny dosah na národnostné menšiny.
Myslím si, že každé opatrenie, každé nariadenie, ktoré
odníma
existujúce právo národnostných menšín, má negatívny
dosah
na život tej-ktorej národnostnej menšiny. V tomto kon-
krétnom
prípade ide o odnímanie takého práva, ktoré národ-
nostné menšiny doteraz mali, pretože 40 rokov
tu žiadne
problémy
neboli s dvojjazyčným používaním,
dokonca niekoľko
desaťročí
sme používali na školách s vyučovacím jazykom iným
ako
slovenským len označenia alebo
dokumentáciu vo vyučova-
com
jazyku. Čo sa týka dvojjazyčného používania dokumentá-
cie, v
organizačno-metodických
pokynoch na školský
rok
1995/96
sa jednoznačne uvádza, že v tomto školskom roku sa
vedie
dokumentácia na školách s vyučovacím
jazykom iným ako
slovenským
dvojjazyčne.
Čo
sa týka dvojjazyčných
vysvedčení, pani ministerka
uvádza,
že vysvedčenie ako verejná listina v štátnom
jazyku
len
dokladuje rovnoprávnosť pri jeho
používaní a uplatňova-
ní.
Nevidím dôvod, prečo by sa dvojjazyčné vysvedčenie nema-
lo
považovať za rovnoprávne, veď
vysvedčenie ako úradný do-
klad
je napísaný v štátnom jazyku, teda je tam uvedené všet-
ko
od začiatku do konca v štátnom jazyku a navyše je tam
uvedené
všetko aj v jazyku národnostnej menšiny. To znamená,
že
môžeme to považovať za formu úcty štátu voči národnostným
menšinám.
Nepoznám žiadny prípad, že by bol niekto znevýhod-
nený alebo by mal nejaké problémy či konflikty preto, lebo
mal
dvojjazyčné vysvedčenie. Nepoznám
človeka, ktorý by ne-
bol prijatý z
toho dôvodu, že na prijímacích skúškach sa
preukázal dvojjazyčným maturitným
vysvedčením. Nepoznám
z
praxe prípad, že by bolo došlo k
problémom pri uzatváraní
pracovnoprávnych
vzťahov len preto, lebo niekto má dvojja-
zyčné
odborné maturitné vysvedčenie.
Takže v každom prípade to považujem za
negatívny dosah.
A
podobne ako apeloval pán kolega
poslanec Bárdos, mnohí
poprední
politickí predstavitelia Slovenska
poukázali veľa-
krát
na to, aj tu prítomná podpredsedníčka vlády pani Tótho-
vá,
že jazykový zákon v žiadnom prípade nebude mať negatívny
vplyv na národnostné menšiny, nehovoriac o tom,
že ods.
4
v 1 § jednoznačne hovorí o tom, že
tento zákon neovplyvní
používanie
jazykov národnostných menšín.
Chcel by som reagovať aj na odpoveď pána
ministra Hude-
ca
na tú istú otázku. Pán minister apeluje
na to, že národ-
nostné
menšiny sú rovnocennými občanmi Slovenskej republiky,
majú
také isté práva a povinnosti
ako občania slovenskej
národnosti.
Myslím si, že v prípade, ak mám také
isté práva
a
povinnosti, mám právo aj na to, aby som dostal vysvedče-
nie, či je
to koncoročné, maturitné alebo hocijaké iné,
v
materinskom jazyku. A takisto mám právo na to, aby na ško-
lách
s vyučovacím jazykom iným ako
slovenským sa dokumentá-
cia
viedla aj v jazyku národnostnej
menšiny, teda vo vyučo-
vacom
jazyku.
Pán minister Hudec hovorí o tom, že táto požiadavka je
nevyhnutná
už len z hľadiska kontroly vyučovacieho
procesu.
Neviem,
z akého dôvodu nemôže niekto kontrolovať - inšpektor
alebo
niekto iný - vyučovací proces na
školách s vyučovacím
jazykom
iným ako slovenským v prípade, ak je dokumentácia
vedená
dvojjazyčne. Veď v triednych knihách prebratá látka
je
napísaná v štátnom jazyku, takže každý to porozumie. Skôr
vidím
problémy v tom, že ak chceme
kontrolovať školy s iným
vyučovacím
jazykom, ako je slovenský, tak tam treba zabezpe-
čiť takých ľudí, inšpektorov, ktorí
ovládajú tento jazyk.
Myslím
si, že to nebol problém ani v minulosti a nemôže to
byť
problém ani v súčasnosti.
Na záver pán minister Hudec uvádza, že v
Ústave Sloven-
skej
republiky je jednoznačne uvedené,
že na území Sloven-
skej
republiky je štátnym jazykom slovenský
jazyk. Áno, sú-
hlasím
s týmto tvrdením, ale, bohužiaľ, pán minister zabudol
citovať
článok 6 bod 2 ústavy, ktorý hovorí o tom, že použí-
vanie iných jazykov než štátneho jazyka v
úradnom styku
ustanoví
zákon a, bohužiaľ, takýto zákon, ako pred chvíľou
povedal
aj kolega Bárdos, absentuje a,
bohužiaľ, nie sú ani
náznaky
o tom, že sa na tom pracuje, že sa pripravuje takýto
zákon.
Takže
jednoznačne to nemôžem
prijať a nesúhlasím ani
s
jednou, ani s druhou odpoveďou.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Chcem len upozorniť pána
kolegu Szigeti-
ho,
že vo svojej formulácii uviedol: "chcel by som položiť
otázku
predsedovi vlády". V tomto
zmysle slova to nemá in-
terpelačný
charakter a nie je predmetom
schvaľovania Národ-
nou
radou. Na túto skutočnosť chcem upozorniť.
Slovo má pán poslanec Figeľ.
Poslanec J. Figeľ:
Vážený pán podpredseda,
vážení členovia vlády,
milí kolegovia,
v marci
som interpeloval generálneho
prokurátora Slo-
venskej
republiky a ministra zahraničných vecí. Chcem sa vy-
jadriť
k obidvom odpovediam. Prvá sa týka uplatňovania záko-
na
číslo 264/1995 Z. z., ktorým bol novelizovaný tzv. trans-
formačný
zákon o úprave majetkových vzťahov v družstvách.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím
číslo prvej interpelácie na pána generálneho
prokurátora.
Poslanec J. Figeľ:
Číslo päť. Táto novela vytvorila istý priestor na eko-
nomický
pohyb v poľnohospodárstve.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Číslo päť je na pána ministra Kozlíka?
Poslanec J. Figeľ:
Nie, to je ten druhý obal. Majú rovnaké
čísla.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
To sú písomné odpovede, nedotýkajú sa
interpelácií, len
otázok. Odpoveď generálneho prokurátora, to nie je potom
predmetom
schvaľovania, len upozorňujem na to.
Poslanec J. Figeľ:
Chcem týmto len vyjadriť doplnenie informácie, pretože
pán
prokurátor moju interpeláciu prijal a
požiadal o ďalšie
informácie.
Medzičasom, začiatkom mája, bola podaná
doplňu-
júca
informácia na Mestskej prokuratúre v Bratislave ohľadom
vzniku spoločností, ktoré v lone starého družstva
vlastne
previedli aktíva do
novej firmy a staré družstvá nechajú
zlikvidovať,
alebo existujú formy vydieračských zmlúv voči
starším
ľuďom, ktorí nie sú schopní uplatňovať svoje práva
podielnika a veľmi
lacno sa zbavujú svojich práv, istým
spôsobom
pod nátlakom.
Pán generálny prokurátor, považujte podané vysvetlenie
6.
mája tohto roku na Mestskej prokuratúre za dostačujúce
rozšírenie
mojej interpelácie. Prosím vás o osobné prijatie,
pri
ktorom by mohli byť aj predstavitelia ústredia Združenia
vlastníkov
pôdy a agropodnikateľov. To vysvetlenie
vám odo-
vzdám
po skopírovaní, pretože ho považujem za príliš citlivé
na
zverejňovanie.
Druhý vstup je vlastne interpelácia pod číslom 13, kde
som
sa pýtal ministra zahraničných vecí, či
použitie diplo-
matických
služieb ministerstva zahraničných vecí
na organi-
zovanie
snemu HZDS bolo s jeho vedomím, alebo bez jeho vedo-
mia
a ako to bude s úhradou tejto služby, prípadne či môžu
takúto
pomoc dostať aj iné politické strany. V krátkom čase,
pretože schôdza je
verejná, ministerstvu kládli
otázky aj
novinári a
nevedelo jasne odpovedať.
Hovorca rozprával
o
tom, že ministerstvo pripravuje odpoveď. Ten, kto
nemá
problém
s postojom, hneď toho dňa alebo na druhý deň môže
povedať,
že to tak nebolo, a nie pripravovať odpoveď.
Ja som odpoveď dostal, bola odoslaná z ministerstva po
35 dňoch. Minister odpovedá, že ministerstvo
zahraničných
vecí ako
inštitúcia nezabezpečovalo účasť predstaviteľov
diplomatického
zboru a že počas víkendových dní minister ne-
zodpovedá
za činnosť pracovníkov. Tým teda
ministerstvu ne-
vznikli náklady a
ani nenastalo poškodenie
povesti štátu
alebo
ministerstva. A včera, po 55 dňoch sa ozval aj tlačový
orgán odboru HZDS, ktorý vlastne priznal
spoluúčasť mini-
sterstva
zahraničných vecí vo forme poradenstva.
Chcem
k tomu všetkému povedať, že neprijímam odpoveď
ministra zahraničných vecí, považujem ju
za alibistickú
a
oneskorenú. Trvám na tom, že ministerstvo zahraničných ve-
cí
v čase niekoľkých týždňov pred snemom
obtelefonovalo za-
stupiteľské
úrady v Bratislave vo veci zabezpečovania účasti
niektorých zahraničných hostí. Nemám nahrávky rozhovorov,
ale
opakujem, že ten, kto nerobí také veci, ktoré nie sú do-
volené,
nemá problém hneď v ten deň
povedať, že také niečo
nerobíme,
nie po 35 dňoch poslať vyhýbavú odpoveď.
Práve otázky zahraničných
diplomatov, s ktorými som sa
v
Bratislave stretol, boli pre mňa podnetom na interpeláciu.
Chcel
som vás ňou, pán minister, upozorniť na
to, že na mi-
nisterstve
sa dejú činnosti, o ktorých nemusíte
vedieť. Dú-
fam,
že sa nemýlim. Totiž medzi ministrom
zahraničných vecí
a
jeho pracovníkmi diplomatického
protokolu je ešte štátny
tajomník,
vedúci úradu a riaditeľ sekcie vnútornej správy.
Moje informácie boli ešte zosilnené, keď
som sa v za-
hraničí
stretol s tým, že predseda strany,
ktorého HZDS po-
zývalo
na snem, neprišiel okrem iného preto,
lebo sa ho do-
tklo,
že bol pozývaný cez slovenské veľvyslanectvo.
Vyjadrujem preto s odpoveďou nesúhlas a pýtam sa vás,
pán
minister:
Po prvé:
Prečo ste nedodržali ústavu v
prípade tejto
vašej
odpovede?
Po druhé: Čo ste urobili alebo čo urobíte
pre to, aby
sa zneužitie diplomatických služieb ministerstva zahranič-
ných
vecí už nezopakovalo?
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne, pán poslanec. Len chcem
upozorniť, mám
tu
kópiu listu pána ministra, že v zmysle uznesenia Národnej
rady
bolo treba odpovedať do 30 dní. Podľa toho odpoveď bolo
treba
odovzdať do 5. 5. Mám tu poštový záznam, kde je uvede-
né,
že 3. 5. 1996 bola odpoveď odovzdaná na
poštovom úrade.
Tu
je pečiatka.
Ďakujem, ale pán minister chce odpovedať,
nech sa páči.
Minister zahraničných
vecí SR J. Schenk:
Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
mám len
tri krátke poznámky. Prvá vec
je, že odpoveď
išla
načas, pretože termín podľa rokovacieho poriadku sa po-
číta
odo dňa doručenia interpelácie k nám.
Termín odoslania
bol
2. mája.
Druhá poznámka - domnievam sa, že tlač by
nemala dostať
odpoveď
skôr, ako ju dostáva poslanec, ktorý kladie interpe-
láciu.
Tretia poznámka - chcem povedať, že
pokiaľ ide o celý
veľký
problém, nakoniec sa zvrtol na niekoľko telefonátov.
Či
boli, alebo neboli, možno boli, možno
neboli, predpokla-
dám,
že boli. Ale chcem sa spýtať pána poslanca, či si ne-
myslí,
že trebárs za predošlej vlády v mene niektorých poli-
tických
strán neboli nejaké telefonáty z ministerstva zahra-
ničných
vecí. To po prvé.
A po
druhé - chcem upozorniť aj
pána poslanca, že vo
februári
1996 naše ministerstvo zahraničných vecí vybavovalo
prostredníctvom
našej ambasády ubytovanie pre pána
poslanca
Figeľa,
ak sa dobre pamätám, myslím, že to bol aj pán posla-
nec Čarnogurský, ktorí sa zúčastnili
na stretnutí šéfov
strán
Európskej demokratickej únie ako
predstavitelia poli-
tických
strán, nie ako poslanci. Aj v tomto
prípade mini-
sterstvo
zahraničných vecí poskytlo isté služby.
Ak
sa domnievate, že toto nie je
dobrý spôsob, akým
prezentovať
aj politické strany na takej úrovni a na takom
fóre,
akým je Európska demokratické únia, môžeme prehodnotiť
tento
spôsob. Ja som sa domnieval, že je lepšie vychádzať
v
ústrety.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec
Švec, nech sa páči.
Poslanec J. Švec:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda,
vážená pani podpredsedníčka vlády,
vážení páni ministri,
vážená pani ministerka,
dámy a páni,
rád by
som reagoval na odpoveď pani
ministerky, ktorú
sme dostali pod
číslom 34, ktorá je doplnkom k odpovedi,
ktorá
nebola prijatá Národnou radou
Slovenskej republiky na
predchádzajúcej schôdzi Národnej rady uznesením číslo 328
z
28. marca 1996.
Pani ministerka, dovoľujem si vám poďakovať za ten do-
plnok,
ktorý špecifikuje niektoré údaje, ktoré som uviedol
vo
svojej interpelácii a spresňuje
ich. Tieto čísla som si
prepočítal a
zodpovedajú skutočnosti. Žiaľ, opäť svedčia
o
tom, že finančné prostriedky, ktoré
majú vysoké školy na
zabezpečenie
výučby jedného študenta, ročne nepresahujú 2400
korún.
Je to suma, ktorá je skutočne
neprijateľná, a myslím
si,
že obidvaja súhlasíme, že takouto sumou sa jednoducho
nedá
zabezpečiť kvalita vysokoškolského štúdia.
Musím však konštatovať, že som nedostal
odpoveď na moju
otázku,
či je vyhláška číslo 41 z roku 1996 o pedagogickej
spôsobilosti
absolventov vysokých škôl účelová a
nezodpove-
dá
zákonu o vysokých školách, alebo je v
nesúlade s dikciou
zákonov
o vysokých školách. Rád by som rozšíril
túto inter-
peláciu
a povedal, že táto vyhláška je v nesúlade aj s Me-
dzinárodným
dohovorom o diskriminácii v zamestnaní a povola-
ní.
O čo ide? V tejto vyhláške sú
diskriminovaní absolventi
univerzitných
štúdií, ktorí študujú na pedagogických alebo
pedagogicky
orientovaných fakultách, ktorí nemôžu
byť podľa
rozhodnutia vlády a
ministerstva priamo presunutí
do 10.
platovej triedy,
pretože majú akademický titul magistra,
a
nie inžiniera. Je absolútne paradoxné, že absolventi vyso-
kých
škôl technického zamerania môžu byť presunutí do 10.
platovej
triedy, ak učia na stredných školách, už len z toho
titulu,
že majú akademický titul. Títo ľudia končia svoje
štúdium
diplomovou prácou, jej obhajobou,
štátnymi skúškami
a
získavajú tento titul lege artis, tak ako aj
absolventi
univerzít,
univerzitných štúdií.
Samozrejme, navyše treba povedať, že
absolventi pedago-
gicky
orientovaných fakúlt majú vo svojom
štúdiu ešte navy-
še
aj štúdium, ktoré je zamerané na pedagogickú spôsobilosť.
Teda
magistri, absolventi univerzitného vysokoškolského štú-
dia,
kde sa cielene pripravujú učitelia stredných škôl, sú
jednoducho v
tejto vyhláške diskriminovaní. Rád by som
zdôraznil,
že táto diskriminácia jasne vyplýva z
dikcie zá-
kona,
pretože zákon o vysokých školách číslo 172/1990 Zb.
v
§ 21 ods. 2 hovorí, že absolventom
vysokoškolského štúdia
sa
priznávajú tieto akademické tituly: na
univerzitách, bo-
hosloveckých, umeleckých vysokých školách akademický titul
magister, na technických, ekonomických a pôdohospodárskych
vysokých
školách akademický titul inžinier.
Teda ide o dva
úplne
rovnocenné tituly, ktorých váhu nemožno
diskriminovať
vyhláškou.
Rád by som využil túto príležitosť a
adresoval pani mi-
nisterke
interpeláciu týkajúcu sa menovania profesorov vyso-
kých
škôl. Pani ministerka, vy poznáte, aká je situácia na
vysokých
školách, aké je vekové rozloženie
profesorov vyso-
kých
škôl a ako nám počty vysokoškolských
profesorov klesa-
jú. (Nezrozumiteľný hlas.) Dobre, takže túto tému by som
stiahol
z môjho príspevku.
Napriek všetkému, čo som tu povedal, si myslím, že od-
poveď
pani ministerky čiastočne uspokojuje
moju požiadavku.
Rád
by som bol, keby sa pani ministerka vyjadrila k vyhláške
číslo
41, pretože táto záležitosť bola už pertraktovaná aj
pánom
poslancom Harachom a myslím si, že tých sťažností je
dnes
toľko, že aj pani ministerka sama uzná,
že s tým treba
niečo
robiť.
Takže som na rozpakoch, čo mám povedať na
záver. Myslím
si,
že po doplnení by táto odpoveď pani ministerky mohla byť
Národnou
radou Slovenskej republiky prijatá.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Pani ministerka, nech
sa páči, máte slovo
s
odpoveďou.
Ministerka školstva SR
E. Slavkovská:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
nedopatrením, pán podpredseda ma nevidel, som nemohla
odpovedať
pánu poslancovi Harachovi. Začnem teda odpoveďou
pre
pána poslanca Šveca a potom pre pána poslanca Haracha.
Čo sa týka vyhlášky číslo 41, táto vyhláška nikoho ne-
diskriminuje.
Totiž, nie automaticky dostávajú všetci
inži-
nieri alebo môžu postúpiť z 9. do 10. platovej triedy, iba
tí,
ktorí majú 5-ročnú pedagogickú
prax a ktorí si urobili
pedagogické
minimum, to znamená, že po skončení vysokej ško-
ly
urobili ešte niečo navyše pre svoju
výchovno-vzdelávaciu
činnosť.
Práve toto sme tou vyhláškou sledovali. Čiže aj ma-
gistri,
ak urobili niečo počas pedagogickej praxe, napríklad
urobili
doktorát, tiež postupujú. Čiže, znovu
opakujem, nie
všetci
inžinieri, nie tí, čo dostali titul inžiniera, ale
tí,
čo majú 5-ročnú pedagogickú prax, a
tí, čo absolvovali
pedagogické
minimum, o ktorom všetci vieme, že je dvojročné.
Čo sa
týka otázok pána poslanca
Haracha, ktoré kompe-
tencie
sa presúvajú z ministerstva školstva. Ak som dobre
pochopila,
išlo o kompetencie, ktoré sa presúvajú z mini-
sterstva
školstva smerom na krajské orgány a na
okresné or-
gány.
Samozrejme, že na túto otázku som ešte neodpovedala,
pretože
tieto otázky sú ešte iba v štádiu riešenia. Nebolo
zatiaľ
definitívne stanovené, ktoré
kompetencie presunieme.
Poviem iba príklad, o ktorých uvažujeme.
Chceme napríklad
presunúť majetkovoprávne otázky, aby ministerstvo školstva
nemuselo
rozhodovať za každý kraj a za
každý okres - v sú-
časnosti
to robíme za každú školskú správu - o tom, či neja-
ký
majetok má ísť do výpožičky, do prenájmu, alebo nie, pre-
tože
ťažko sa z ministerstva sleduje, či je to v prospech
veci,
alebo to nie je v prospech veci. Toto by sme napríklad
chceli
presunúť smerom dolu. Ale hovorím, sú
to otázky ešte
otvorené,
preto som na tú otázku neodpovedala.
Čo sa týka mojej neúčasti v parlamente,
poslala som os-
pravedlnenie,
neviem, či sa to ospravedlnenie dostalo do vý-
boru,
takže ho budem interpretovať tu. Bola som s pánom pre-
miérom
v Nitre na 50. výročí VŠP, z tohto
dôvodu som sa ne-
mohla
zúčastniť na rokovaní výboru. Takže
neviem, čo sa tam
hovorilo
o tej rezerve, neviem reagovať na to, ale poviem
o
tej rezerve, ktorá sa týka
vysokých škôl, pretože zrejme
ide
o rezervu vysokých škôl. Rezerva
vysokých škôl bola vy-
tvorená
s týmto zámerom: Viete dobre, že
Ekonomická univer-
zita
žiadala 73 miliónov korún na vnútorné vybavenie novo-
postavenej
budovy. Najprv bolo viazaných 70
miliónov, potom
sme
odsúhlasili 50 miliónov, čiže 20
miliónov prešlo do re-
zervy.
To je prvých 20 miliónov.
Ďalej bol na ministerstvo školstva podaný
projekt Vyso-
kej
školy dopravy a spojov zo Žiliny na vybavenie vysokých
škôl
pracovnými stanicami vo výške cca 20 miliónov. Tento
projekt
sme prijali ako veľmi dobrý, preto sme
účelovo via-
zali
do rezervy ďalších 20 miliónov, aby sme mohli urobiť
výberové
konanie. Výberové konanie aj bolo
urobené, už bolo
aj
uzatvorené a pracovné stanice sa začnú na
vysoké školy
inštalovať.
To je 40 miliónov, o ktorých sme hovorili, a tým
aj odpovedám, na aké ciele budú tie finančné prostriedky
použité.
Ešte tam bola ďalšia rezerva, vy ste hovorili totiž
o
41 miliónoch. Ja som ešte dala 7
miliónov, tie sme brali
aj
z rezervy, ktorá bola určená na školské
správy, lebo sme
sa
domnievali, že je to veľmi potrebné,
dávali sme v týchto
dňoch
7 miliónov na vybudovanie zubného laboratória pre pra-
covisko
na Heydukovej ulici, ktoré patrí pod Lekársku fakul-
tu Univerzity
Komenského. Keďže sa
tam vyučujú študenti
a
toto laboratórium bolo skutočne v
dezolátnom stave, tak
sme
považovali za potrebné tie peniaze tam presunúť. Takže
na
toto používame rezervu pre vysoké školy.
Čo sa týka ďalšej otázky, je to rozpis finančných pro-
striedkov na školské
správy, ide o verejnú informovanosť
prostredníctvom
médií. V odpovedi som uviedla, že sme uve-
rejnili
metodiku rozpisu na jednotlivé školské správy v Uči-
teľských
novinách. Tá metodika je taká prehľadná, že podľa
nej
si každý riaditeľ školskej správy vie porovnať svoj roz-
pis finančných prostriedkov so susednou
školskou správou,
a
nemali sme skutočne ani jednu sťažnosť od riaditeľov škol-
ských
správ na takto rozdelené finančné prostriedky. Pripúš-
ťam,
samozrejme, to, čo ste povedali vy, že
môžu byť nejaké
nezrovnalosti,
že sa školy sťažujú na to, že nedostali podľa
toho,
čo si myslia, že by mali dostať, a mali
by to dostať,
že
nedostali toľko finančných
prostriedkov, koľko im patrí.
To
je v kompetencii riaditeľov školských správ.
Nemyslím si, že by každá školská správa -
ona môže tiež
uverejniť metodiku, ale aby na korunu
vyčíslovala, čo na
ktorú
školu ide, myslím si, že by to
nebolo potrebné. Ale
riaditelia si
predsa môžu u
riaditeľa školskej správy
overiť,
môžu s ním prekonzultovať, môžu podať sťažnosť k ne-
mu,
môžu ju podať na ministerstvo, ak sa im zdá, že boli ne-
jako
ukrátení.
Čo sa týka tej vyhlášky, to bola ďalšia
vaša otázka, na
tú
som odpovedala už na začiatku.
Ďalej tam bola otázka, koľko bude
transformácia štátnej
správy stáť rezort školstva. Vyčísliť to alebo
odpovedať na
túto otázku
tiež nie je
možné, pretože, samozrejme, na
transformáciu
štátnej správy pôjdu nejaké peniaze.
Rozhodne
rezort školstva nebude dávať na to žiadne
finančné pro-
striedky,
pretože to v rozpočte kapitoly nemáme
započítané.
Tie
peniaze zrejme pôjdu cez ministerstvo vnútra.
A čo sa týka nárastu pracovných miest, s nárastom pra-
covných
miest nepočítame. Skôr opačne, čo sa
týka minister-
stva
školstva, tým, že sa nejaké kompetencie presunú, priamo
na
ministerstve by malo prísť k zníženiu
pracovníkov naprí-
klad na sekcii
financovania, pretože ak
cez ministerstvo
školstva
pôjde iba metodika financovania, ale nepôjde finan-
covanie
ako také, potom sekcia financovania bude musieť zní-
žiť
počet pracovníkov. Takisto ak určité
personálne otázky,
ktoré
teraz rieši ministerstvo školstva, prejdú do kompeten-
cie
školských odborov krajských a okresných
úradov, tiež by
sa mal znížiť
počet pracovníkov na
ministerstve školstva
v
tomto odbore.
No a čo sa týka pracovných miest jednotlivých
školských
správ,
tam sa tiež nepočíta so žiadnym
zvýšením, pretože ak
sa
včlenia školské správy pod krajské a
okresné úrady, nie-
ktoré obslužné služby, napríklad účtovnícke a
pokladničné
práce,
sa budú vykonávať spoločne, pre celý okresný alebo
krajský úrad. Takže
pracovníci školských správ
prejdú buď
pod
okresný úrad a tým nemôžeme počítať s nárastom pracov-
ných
miest.
Rozostavané stavby v rámci komplexnej bytovej výstavby
-
ja vám, samozrejme, dávam za
pravdu, rozostavané stavby
v
rámci komplexnej bytovej výstavy sú, je ich veľa. Hovoríte
o
jednej konkrétnej a tá je v Martine. K tomu, že tam cho-
dia
deti prvého stupňa, že tam hrozí trojzmennosť, neviem sa
vyjadriť, je to
možné, ale nie je to jediný prípad. Taký
prípad
máme napríklad aj v Bratislave - Dlhé diely, kde tiež
hrozí
trojzmennosť. Teda deti by mohli chodiť do iných škôl,
lenže
z Dlhých dielov dovážať deti kdesi do Petržalky, kde
sa
už vyprázdňujú školy, by asi nebolo veľmi vhodné. Takže
napríklad,
keď sme sa mali rozhodnúť, kam máme dať
tých 100
miliónov
korún, čo je skutočne veľmi malá suma,
tak sme mu-
seli
rozhodovať takýmto smerom. Martin sa
tam nedostal, ne-
dostali
sa tam viaceré školy.
To
je taká, povedala by som, polemika, kto za ktorú
školu
by tu v parlamente začal hovoriť, prečo
sa tam nedos-
tala
práve táto. Bola by som veľmi rada,
keby sa tam dostal
aj
Martin. Pán minister Mráz uvažuje nad
tým, že ešte by sa
mohla
v rámci komplexnej bytovej výstavby uvoľniť nejaká su-
ma
peňazí, ešte je to len v štádiu
rokovania, takže neviem,
či
sa bude uvoľňovať, alebo nebude, a potom podľa možností
sa
budú riešiť ďalšie problémy.
Čo a
týka konkrétne Martina, neviem
presne, ak by tam
išlo
o nejakú veľmi malú sumu a stačilo by to na dokončenie,
tak
určite by sa do Martina mohli financie prisunúť, pretože
ide
o to, aby sa dali peniaze tam, kde sa skončí výstavba,
aby
deti mohli pokračovať v štúdiu.
A čo sa týka Stredného odborného učilišťa
v Trnave, va-
ša
otázka viedla len k tomu, či bolo nejaké stretnutie, že
by
verejnosť mala byť informovaná. Samozrejme, že sme robili
stretnutie, robilo sa
stretnutie s pracovníkmi
dotknutého
učilišťa
aj všetkých ostatných učilíšť, pretože otázka tohto
zrušeného
učilišťa bola riešená tak, aby sa nielen žiaci,
ale aj pedagógovia presunuli na ostatné
učilištia, ktoré
v
rámci Trnavy existujú, to znamená, že žiadny učiteľ sa ne-
ocitne
na ulici, žiadny žiak sa neocitne na ulici. To je,
samozrejme,
iba čiastočná odpoveď aj na to, čo
tu načrtol
pán
poslanec Ftáčnik.
To by bolo zatiaľ všetko. Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Najprv by som sa chcel
opýtať pána po-
slanca
Figeľa, či bol spokojný s odpoveďou pána ministra.
(Hlasy
z pléna.)
Dobre, ďakujem. Teraz sa ešte
pýtam pána poslanca Šve-
ca,
či bol spokojný s odpoveďou.
Poslanec J. Švec:
Pán predsedajúci,
po
vystúpení pani ministerky
musím povedať, že vôbec
nie
som spokojný, vôbec nie som spokojný ani s argumentá-
ciou,
ktorú pani ministerka tomuto plénu predložila. Nie som
spokojný
preto, lebo absolventi magisterského
štúdia na pe-
dagogicky orientovaných fakultách majú pedagogické minimum
vo
svojom normálnom štúdiu. Všetci študenti vysokej školy,
ktorí majú vykonávať svoje povolanie učiteľa
na stredných
školách,
majú vo svojom programe didaktiku predmetu, ktorý
študujú,
je to súčasť vysokoškolského štúdia.
To, o čom ho-
voríte,
pani ministerka, sú kurzy, ktoré robíte
na metodic-
kých
centrách, ktoré sú na Slovensku štyri a na týchto 4 me-
todických
centrách máte dvoch kandidátov vied. Myslím si, že
tieto postgraduálne kurzy sa nedajú
porovnať s edukačným
programom
pedagogicky orientovaných vysokých
škôl, a preto
trvám
na tom, že táto vyhláška je diskriminujúca, je diskri-
minujúca
evidentne v náplni týchto štúdií. A potom, pán pod-
predseda,
by som si ešte dovolil povedať, účelovo rozdeľova-
né
finančné prostriedky na isté laboratórium sa opakujú kaž-
dý
rok a sú systémom bártrového obchodu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Figeľ chce teraz
hovoriť. Je spo-
kojný
s odpoveďou pána ministra?
Poslanec J. Figeľ:
Ďakujem, pán podpredseda.
Ďakujem
pánu ministrovi za
vyjadrenie, ďakujem mu za
chlapské
slovo, istým spôsobom. Bol som vonku, pretože som
chcel
"interpelovať" pána Kukana,
či sa podobné javy diali
za
jeho ministrovania v minulej vláde.
Nenašiel som ho, ale
predpokladám,
že nie, a on sa určite k tomu vyjadrí,
keď sa
vráti,
lebo je to otázka, ktorú vlastne pán minister nepria-
mo
formuloval.
Chcel by
som len dodať, že ústava
hovorí veľmi jasne
a
veľmi striktne, že poslanec musí dostať odpoveď do 30 dní.
Tam sa nemôžeme
baviť o tom, kedy bola odpoveď odoslaná
a
aké boli prieťahy. Tu to odznelo 28.
marca. Ak tu nie je
minister,
má tu zastúpenie. Predpokladám, že
mnohí ministri
majú aspoň tajomníkov, ktorí sledujú
interpelácie, keď tu
nie sú, a
že sa ospravedlňujú, keď tu nemôžu
byť. Preto
ústava je pre
nás najvyšší zákon, nie
nejaké vykladanie
o
pošte.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Slovom, nie ste spokojný s odpoveďou.
Poslanec J. Figeľ:
Nie, chcem to sformulovať.
Po druhé, chcem vyjadriť poďakovanie, ktoré sme už aj
vyjadrili,
za poskytnutie ubytovania pri účasti na zasadnutí
Európskej
demokratickej únie. Ocenili sme to a aj sme zapla-
tili
za ubytovanie. Ešte raz ministerstvu vďaka.
Chcem
tým sformulovať pozitívnu
odpoveď alebo postoj
v
tom zmysle, že povinnosťou tých, ktorí
majú moc, je vlád-
nuť
podľa zákonov a ústavy, a nás v opozícii je kontrolovať,
aby
sa to takto dialo. Preto v istom zmysle prijmite, pán
minister,
toto upozornenie aj ako nástroj pre vás, aby ste
mohli
odstrániť javy, ktoré sa nemajú stávať na minister-
stve.
Verím, že ste tak urobili alebo tak konáte.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Ospravedlňujem sa najprv pani
poslankyni Sabo-
lovej,
ale omylom sa dostal z poradia pán poslanec Klein.
Pán
poslanec Klein dostáva slovo. Nech sa páči.
Poslanec J. Klein:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Chcem vysloviť nespokojnosť s odpoveďou ministra pôdo-
hospodárstva
Slovenskej republiky na moju
interpeláciu, bod
číslo
23, vo veci plnenia uznesenia Národnej rady Slovenskej
republiky
číslo 257 z 11. 12. 1995 ohľadom
riešenie dôsled-
kov živelných
pohrôm v rezorte
pôdohospodárstva v roku
1995.
V uvedenom uznesení sa žiada vláda Slovenskej republi-
ky
o uvoľnenie finančných prostriedkov vo výške 500 milió-
nov
Sk z rozpočtu za rok 1995. Žiadam splniť uvedené uznese-
nie
v plnom rozsahu, a preto odporúčam Národnej rade odpoveď
neprijať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pani poslankyňa Sabolová, máte
slovo.
Poslankyňa M. Sabolová:
Ďakujem pekne.
Chcela by som vyjadriť nespokojnosť s
odpoveďami na in-
terpelácie,
a to s odpoveďou pána ministra kultúry Ivana Hu-
deca.
Je to odpoveď pod číslom 11. Pán minister mi vo svojej
odpovedi,
veľmi krátkej a stručnej, hovorí: "Aj na základe
Vašich
predchádzajúcich interpelácií" totiž boli dve, "pred-
pokladám,
že ste pod pojmom reorganizácia divadelníctva na
Slovensku,
ktorého obsah je pre mňa záhadný, mali na mysli
práve
transformačný projekt pre okruh v
súčasnosti štátnych
divadiel."
Pán minister hovorí, že "obsah je pre neho záhad-
ný".
Ja si myslím, že hlavne na základe akejsi reorganizácie
došlo
práve k spojeniu divadiel v Košiciach a
Prešove. Spo-
jenie
prebehlo, ale dodnes nie je jasné, podľa čoho sa to
udialo.
Nedozvedela som sa to ani z jeho odpovede.
Žiadala som ho aj o ekonomické
zhodnotenie týchto zmien
v
Prešove, v Košiciach a ich porovnanie, aké úspory dosiahlo
ministerstvo
kultúry v roku 1996 v porovnaní s rokom 1995,
ale
ani toto pán minister neprikladá.
Prikladá akúsi trans-
formáciu divadelníctva, ale nie som spokojná s
odpoveďou,
pretože
to, na čo som sa ho pýtala dvakrát po sebe, som sa
vlastne
nedozvedela.
Druhá odpoveď na interpeláciu bola z rezortu minister-
stva
hospodárstva od pána ministra Duckého.
Je to číslo 10.
Aj
s touto odpoveďou vyslovujem nespokojnosť. Celá táto kau-
za
likvidácie či privatizácie Košického
magnezitu, štátneho
podniku,
je veľmi nejasná, a ani súčasný stav likvidácie nie
je
v postupnosti pripravený. Pretože som
sa vlastne v rámci
poslaneckého
prieskumu zúčastnila priamo v podniku Košický
magnezit,
pýtala som sa pána ministra, ako bola ukončená ve-
rejná
obchodná súťaž (lebo mala byť ukončená k 15. marcu).
Do
dnešného dňa nie je jasný výsledok verejnej obchodnej sú-
ťaže.
Neviem, či sa stále vyhodnocuje. Pýtam sa teda pána
ministra,
prečo sa nezverejní zásadné rozhodnutie
a nezobe-
rie
niekto za toto rozhodnutie v plnej miere zodpovednosť.
Nie
je možné, aby sa tri mesiace
rozhodovalo o nejakej ve-
rejnej
obchodnej súťaži. Vlastne v odpovedi pána ministra sa
na
konci píše, že zase sa o kúpu môže uchádzať každý. Tak
ako
to vlastne je? Z tohto dôvodu, keďže jeho odpovede sú
stále
nejasné, vyslovujem nespokojnosť s
odpoveďou pána mi-
nistra
Duckého.
Mala som tri interpelácie. A táto odpoveď je od minis-
tra
životného prostredia pána Zlochu. Je
pod číslom 9. Mys-
lím
si, že všetky tri odpovede prichádzajú,
ako sa už kon-
štatovalo,
po termíne. Aj keď termíny na interpeláciách sa
snažia
páni ministri napísať také, aby to vyhovovalo 30-dňo-
vej
lehote, doručovanie je vždy ďaleko po lehote. Nesúhlasím
s
odpoveďou pána ministra životného prostredia. Odôvodním
prečo.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Poslankyňa M. Sabolová:
Ešte pokračujem. Na Slovensku je veľmi veľa obcí, pán
minister,
malých aj veľkých, ktoré nemajú dostatok finanč-
ných
prostriedkov na združenie k
dotácii zo Štátneho fondu
životného
prostredia, a ak chcú budovať základnú infraštruk-
túru
v obci, musia si zobrať úver. V mojej
interpelácii som
upozornila ministra životného prostredia na fakt, že
obci
Mlynárovce
sa poskytla dotácia trikrát po sebe, a to so sto-
percentnou účasťou Štátneho fondu životného
prostredia vo
výške
15,5 mil. Sk, na čo pán minister
životného prostredia
vo svojej odpovedi pozabudol. Bolo by
zaujímavé, keby sa
prihlásili
obce, ktoré dostali takúto štátnu dotáciu, a koľ-
ko
ich asi je na Slovensku.
Čo sa
týka časti mojej interpelácie o
súkromných fir-
mách
Hoges a Surmex, na ktoré som upozornila
pána ministra,
pán minister
v odpovedi hovorí,
citujem: "Príspevok do
ochrany
ovzdušia vo výške 2 mil. Sk pre jednu z týchto fi-
riem
nie je nič výnimočné." Lenže majiteľ spoločnosti využil
prostriedky
štátneho fondu v rozpore so zákonom, ako to kon-
štatuje aj správa
Najvyššieho kontrolného úradu.
Národnej
rade bola
táto správa predložená
a vari po prvýkrát sa
v
tejto správe rozoberajú aj
nedostatky v oblasti čerpania
prostriedkov
zo štátneho fondu. Došlo tu k porušeniu
zákona
128
v procese rozdeľovania a používania
prostriedkov fondu.
V
správe sa priamo hovorí - prostriedky fondu boli poskytnu-
té
podnikateľským subjektom aj bez povinnosti použiť vlastné
zdroje.
Kontrolou bolo zistené, že napríklad spoločnosť Sur-
mex
so sídlom vo Svidníku použila prostriedky fondu neúčelo-
vo,
t. j. v rozpore s § 5 ods. 5 zákona 128/1991 Zb. Tento
prípad
bol pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvo-
du
odstúpený orgánom činným v trestnom konaní.
Vo svojej interpelácii som sa pýtala pána
ministra, ako
sa
vykonáva kontrola prostriedkov
štátneho fondu, že došlo
k
ich neoprávnenému použitiu. Pán minister hovorí, že - a tu
citujem: "i
pre neho osobne
bola prekvapením informácia
o
neúčelovom použití prostriedkov štátneho fondu". Ďalej ho-
vorí,
že v roku 1995 sa vykonali kontroly použitia týchto
prostriedkov
a že viac kontrol nebolo v silách a možnostiach
fondu.
Vykonali ich 11. Správa Najvyššieho kontrolného úradu
však
hovorí, že použitie prostriedkov fondu
u príjemcov do-
tácií
sa zo strany fondu nekontrolovalo, čo bolo v rozpore
s
§ 5 ods. 4 zákona 128/1991 Zb. Riaditeľ štátneho fondu na-
riadil
vykonanie kontrol u 10 z celkového
počtu 960 príjem-
cov
dotácií až v novembri 1995, t. j. v
priebehu kontroly
vykonávanej
zo strany Najvyššieho kontrolného úradu. Skutoč-
ne
za dva mesiace sa nedalo vykonať viac, ale prečo sa nero-
bili
za celé obdobie systematické kontroly?
Nie je potrebné
zvyšovať počty kontrolórov, ale dodržiavať zákon
128/1991
Zb.
a vyžadovať jeho plnenie od štátnych zamestnancov rezor-
tu
ministerstva životného prostredia a Štátneho fondu život-
ného
prostredia.
Na
konkrétne otázky som nedostala odpoveď, ale bola som
odkázaná
na to, že mám navštíviť Štátny fond
životného pro-
stredia,
kde sa môžem na veci pozrieť. Asi bolo ťažké odô-
vodniť
takéto pridelenie. Dúfam len, že Najvyšší kontrolný
úrad bude pravidelnejšie kontrolovať čerpanie prostriedkov
štátneho
fondu a že zistené nedostatky budú dotiahnuté do
konca. Čiže aj
s touto odpoveďou pána ministra životného
prostredia vyslovujem
nespokojnosť a prosím kolegov, aby
podporili
vyjadrenie tohto nesúhlasu.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Pán minister Baco, myslím,
že chcete od-
povedať
pánu poslancovi Kleinovi. Nech sa páči, máte slovo.
Minister
pôdohospodárstva SR P. Baco:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené dámy poslankyne,
vážení páni poslanci,
pán poslanec Klein, veľmi ma mrzí, že
som neuspokojil
svojou
odpoveďou práve vás, pretože sme o tejto problematike
hovorili.
Ide o problematiku čiastočnej úhrady škôd pre poľ-
nohospodárov,
ktoré vznikli v minulom roku z titulu mimo-
riadnych
udalostí.
Národná
rada v novembri minulého roku
odporučila vlá-
de,
aby sa s týmto problémom zaoberala a riešila tento prob-
lém.
Národná rada, predpokladám, aj vláda predpokladá, že to
myslela
dobre, že nechala vláde, aby celý
problém posúdila,
zvážila
a na základe toho rozhodla. Vláda aj
tak postupova-
la.
Problém zvážila, zvážila možnosti a rozhodla. Vychádzala
tiež
z toho, že sama Národná rada si nebola istá, či ten
problém
má takú váhu, že sa má skutočne realizovať, alebo či
sa má ešte
posúdiť, pretože Národná
rada má základný ná-
stroj,
s ktorým pracuje, ktorý sa volá zákon.
Keby bola Ná-
rodná
rada presvedčená o tom, že ten problém treba riešiť,
bola
by využila nástroj - zákon a zmenila nástroj - zákon
o
rozpočte na rok 1995 a bola by pre
kapitolu ministestva
pôdohospodárstva
o 500 miliónov, resp. o inú sumu upravila
rozpočet,
teda zákon o rozpočte na rok 1995.
Keďže toto Národná rada neurobila, aj vláda predpokla-
dala,
že Národná rada má ten názor, že vec treba ešte pre-
myslieť
a zvážiť. Následne teda vláda vec zvážila a súhlasi-
la
s tým, aby ministerstvo poskytlo 112 miliónov korún na
tieto
škody. Ďalej vláda súhlasila s tým, aby sa vyplatili
v
predstihu dotácie pre poľnohospodárstvo
vo výške asi 900
miliónov
korún, čo sa taktiež stalo a poľnohospodári to veľ-
mi ocenili. Vláda takisto odporučila, aby
sa aktivizovali
fondy,
na ktorých spoločne boli zostatky k 1. januáru 1996
vo
výške približne 2,5 mld Sk, čo sa takisto deje. A rovnako
sa
vláda priznala k tomu, že podľa toho, ako sa bude vyvíjať
rozpočtová
situácia v tomto roku, nezabúda na tento problém,
ešte
sa k nemu vráti a zváži možnosti, ktoré budú v tomto
roku, aby ešte
aspoň čiastočne prispela k riešeniu tohto
problému.
Myslím si, že je to úplne
harmonické, tento vzťah Ná-
rodná
rada - vláda. Čo sa týka tohto
problému, Národná rada
mohla zmeniť zákon, neurobila to, odporučila vláde,
vláda
zvážila
a urobila tých päť opatrení, o ktorých hovorím. Ak
Národná
rada bude mať názor, že predsa malo byť 500 milió-
nov
Sk uhradených za škody, má aj teraz k dispozícii nástroj
-
zákon, a pri schvaľovaní štátneho záverečného účtu sa ten-
to
problém môže dať na stôl, môže sa posúdiť rozpočet na rok
1996
a môže sa v Národnej rade takéto rozhodnutie prijať.
Čiže
ešte raz. Myslím si, že vláda urobila v tom smere
všetko,
čo Národná rada od nej očakávala. Ak Národná rada
bude
mať ten názor, že sa má urobiť viac, mňa osobne to veľ-
mi
poteší a budem pánu poslancovi veľmi povďačný, keď bude
iniciovať
iné riešenie, veľkorysejšie riešenie a
keď sa to-
to
riešenie dosiahne. Myslím si teda, že
po tomto vysvetle-
ní
pán poslanec Klein môže zmeniť názor, že vyslovuje nespo-
kojnosť
s mojím stanoviskom alebo s tým, ako
vláda postupo-
vala.
Myslím si, že by mohol zvážiť všetky tieto okolnosti
a
využiť svoje kompetencie poslanca, člena Národnej rady,
a
priamym spôsobom ovplyvniť to, o čom sme presvedčení.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Klein, ste
spokojný s odpo-
veďou?
Prosím vás, spojte pána poslanca Kleina.
Poslanec J. Klein:
Zatiaľ som spokojný s odpoveďou, pán predsedajúci, ale
ešte
budem spokojnejší, keď tých 447,5
miliónov poľnohospo-
dári
dostanú. Budem to iniciovať pri záverečnom účte.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Pán poslanec Zlocha,
prepáčte, pán minister
Zlocha,
nech sa páči, máte slovo.
Minister životného
prostredia SR J. Zlocha:
Vážený pán podpredseda,
vážená vláda,
vážení poslanci,
keby pán
podpredseda povedal, že so
spiacim mandátom,
tak
by mal pravdu.
Chcel by som odpovedať na výhrady pani
poslankyne Sabo-
lovej
k poskytovaniu dotácií zo štátneho fondu.
Kontroly
sa robia, samozrejme, nato, aby sa
overila
účinnosť
poskytovania dotácií zo štátneho fondu na ekologic-
ké
stavby. Ak však chcem niečo vyčítať, v
prvom rade by som
si mal dobre
preštudovať zákon a vyhlášku.
Podľa zákona
a
príslušnej vyhlášky je možné poskytovať
dotácie na akcie,
ktoré
sú, až na 100 %.
Pani poslankyňa si, samozrejme, vyberie presne tie ob-
ce,
kde je starosta za HZDS alebo z vládnej koalície, a zis-
tí
veľmi presne, koľko tam dáme dotácií. Mohol by som jej
povedať
veľmi veľa prípadov, kde je starosta za niektorú po-
litickú
stranu občanov maďarskej národnosti alebo Stranu de-
mokratickej
ľavice, alebo dokonca aj KDH. Je napokon samo-
zrejmé,
že fond je ohraničený výškou. Príjem je okolo mi-
liardy,
miliardy dvesto miliónov korún a poskytnúť dotácie
v
plnej výške takému veľkému počtu obcí prakticky nie je
možné.
Prípad, ktorý sa stal vo Svidníku, môžem vás, pani po-
slankyňa,
ubezpečiť, zistil nie Najvyšší kontrolný úrad, ale
na naše určité
obavy finančná polícia
ministerstva alebo
kontrola
z ministerstva financií. Prípad je už,
samozrejme,
predložený
orgánom činným v trestnom konaní. V jednom prípa-
de
tam ide, myslím, o dva milióny korún
a v druhom o štyri
milióny korún.
Zistila sa neúčelnosť použitia finančných
prostriedkov.
Oveľa viac ma však mrzí, že sa
nepoukáže na hriechy,
ktoré
máme z dávnejšej minulosti. V rokoch
1991 a 1992 vte-
dajší
minister a riaditeľ fondu dávali záruky
rozpočtom mi-
nisterstva
a rozpočtom fondu. Je veľmi zaujímavé, že tá istá
kontrolórka,
ktorá veľmi presne zistí, aké chyby
robíme my,
nezistila
ani jednu z 28 záruk. To, že nám strhli 113 milió-
nov
korún a dodnes sa o ne súdime, sa nevyčíta, pretože tí
ľudia
sú z inej politickej strany a nie z HZDS alebo z vlád-
nej
koalície.
V jednom prípade sa dokonca dala záruka na 60 miliónov
korún
a aj na úroky, na nákup technologickej linky z Talian-
ska
na spracúvanie plastov. Tá
technologická linka bola do-
vezená, nebola ani
namontovaná. Samozrejme, o 62
miliónov
korún
sme prišli, a neviem si predstaviť, ako
by sme od ne-
jakej
spoločnosti s ručením obmedzeným tieto
peniaze dosta-
li.
V ďalšom prípade tá istá kontrolórka vyčítala, že sa ne-
dala
dotácia 4,5 milióna korún jednému súkromnému podnikate-
ľovi. On ju
potom dostal. Zistili sme však, že nemal ani
stavebné
povolenie, 4,5 milióna korún má možno dodnes ulože-
né
v banke a ročne teda berie prinajmenšom 10-percentný úrok
alebo
peniaze minul. Nie sme schopní presvedčiť políciu ale-
bo
niekoho iného, aby tie peniaze od neho vymáhali. Toto bol
jeden
prípad. Samozrejme, firma Surmex má majetok
a predpo-
kladáme,
že nebude problém, aby sme peniaze,
ktoré tá firma
neoprávnene
použila, vrátila.
Skutočne, u nás na Štátnom fonde
životného prostredia
pracuje
20 ľudí. Je to veľmi málo už aj vzhľadom na to, že
ročne
poskytujeme dotácie okolo 700 až 900 obciam. Kontrolo-
vať
je možné, samozrejme, až potom, keď sú nejaké práce uro-
bené,
a tieto kontroly sa robia v určitom počte. Aby sme bo-
li
ešte účinnejší, dali sme pokyn, aby kontroly v priebehu
výstavby
robili pracovníci obvodných a okresných
úradov ži-
votného prostredia. Nikdy som nič nenamietal a
nenamietam
proti
kontrolám, pretože vždy sa môže nájsť
nejaký nedosta-
tok.
A nedostatky, samozrejme, sa snažíme
naprávať. Ale vy-
čítať
niečo len preto, aby sme vyčítali... Nakoniec Najvyšší
kontrolný
úrad vo svojej správe použil niektoré fakty na-
priek
tomu, že sme ich rozporovali, napríklad
k výkladu ve-
rejného obstarávania, máme to doložené výkladom
minister-
stva,
ktoré ten zákon predložilo, pani
kontrolórka naše vý-
hrady,
napriek tomu, že boli akceptované, uviedla do mate-
riálov,
ktoré sa tu predložili. To je už,
samozrejme, druhá
vec.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Sabolová,
považujete tú-
to
odpoveď za únosnú, alebo nie? Nech sa páči. Máte slovo.
Poslankyňa M. Sabolová:
Ďakujem pekne za slovo. Svoje stanovisko
by som poveda-
la
v takých troch bodoch.
Pán
minister, naša povinnosť
poslancov nie je robiť
kontroly.
Ak sa nejakú informáciu dozvieme, pýtame sa tu,
interpelujeme
vás, aby sme dostali správnu odpoveď, a vyjad-
rujeme
svoju spokojnosť alebo nespokojnosť. To je jedna vec.
Druhá vec, ak sa robia teraz nejaké
prehrešky, alebo sa
nejakým
spôsobom prideľujú finančné prostriedky dnes, nie je
vhodné,
aby ste sa vyhovárali na to, či sa to v minulosti
robilo
alebo nerobilo. Ja som v tom období
nebola poslanky-
ňou,
a ak by som bola a bolo by sa robilo niečo, čo sa mi
nepáči
ani dnes, určite by som bola toto
stanovisko zaujala
aj
v tom období.
A po
tretie, stále operujete, aj vo
svojej odpovedi,
starostami
za iné politické strany. Tak ako som
povedala,
zistili
sme informáciu, pýtame sa a žiadame
došetrenie, vy-
svetlenie.
Nikdy som, aj vám som veľakrát vo
výbore poveda-
la,
netvrdila, že nedostávajú
starostovia rôznych politic-
kých
strán príspevky tak, ako sú urobené poradia cez okresné
úrady
životného prostredia. Ale urobili sme
si takú štatis-
tiku
za rok 1995 a pomer opozičných a koaličných starostov
je
asi taký, že ich možno rozdeliť na tri
skupiny, a vychá-
dza to tak,
že je tretina opozičných, tretina koaličných
a
tretina nezávislých. Rozdiel je podstatný v tom, koľko fi-
nančných
prostriedkov zo štátneho fondu plynie
do niektorej
z
týchto skupín. A ten nepomer
je evidentný. Tak ako som
upozornila
na túto obec, netvrdím, že tie peniaze nepotrebu-
je,
ale treba zvažovať, kde je potrebnejšie
zo strany štátu
pomôcť
a kde je sústredenosť obyvateľstva a
zaťaženosť úze-
mia
väčšia.
Toto sú moje výhrady. Nie to, že je politická prísluš-
nosť,
pretože všetci starostovia, ktorí
sú dnes v obciach,
a
je jedno, či sú z HZDS, KDH, SDĽ alebo
nezávislí, sú
v
rovnako nepríjemnej situácii práve dôsledkom
hriechov mi-
nulosti,
keď sa do infraštruktúry obcí financie neinvestova-
li.
Čiže, aby sme sa pochopili, tu nejde o
žiadny politický
postoj, ale o
to, aby prostriedky
štátneho rozpočtu boli
rozdeľované
tak, ako to vyžadujú požiadavky z jednotlivých
okresov
a vlastne potreby občanov.
Ale aj tak, nebolo to dostatočné
vysvetlenie.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Černák, máte slovo.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
kolegyne, kolegovia,
prišiel som, aby som vyjadril svoje stanovisko k odpo-
vediam,
ktoré som dostal na svoje tri interpelácie. Áno, po-
čuli
ste dobre, poviem stanovisko a nebudem vyslovovať s ni-
mi nespokojnosť, pretože ako človek racionálne pracujúci
s
časom vidím, že vysloviť nespokojnosť
odpoveďou na inter-
peláciu
je strata času. Strata času o
jedno, dve alebo tri
hlasovania, ktorým vy,
plénum, rozhodnete, že s
odpoveďou
mám
byť spokojný.
A viete, keď pán predseda Gašparovič povedal, že aj vo
Švédsku
sedí len päť-šesť poslancov pri rozprave, bol som
spokojný,
že teda škandinávska disciplína je blízka našej.
Ale
ako chcete hlasovať o spokojnosti s
odpoveďou, keď sku-
točne
je nás tu len pár? Môžeme povedať
argumenty, že sme
dostali
prázdny list od pána ministra, ale väčšina zatlačí
a
rozhodne, že s odpoveďou musím byť spokojný.
Takže vopred vás prosím, v júni by sme
mali mať rokova-
cí
poriadok, hľadajme potom spoločne
v novom rokovacom po-
riadku
také cesty, aby sme najúčinnejšiu poslaneckú zbraň,
a
to sú interpelácie, nedegradovali,
pretože skutočne v po-
slednom
čase sa stretávame, že odpovede sú buď neúplné, ale-
bo
neodpovedajú na tie konkrétne otázky,
ktoré boli nanese-
né.
Hneď vám poviem príklad.
Interpeloval som pána ministra Hudeka, už klasicky, vo
veciach
petičných hárkov Demokratickej únie. Pán minister mi
zase
slušne odpovedal. Upozornil ma, že už
mi odpovedá nie-
koľkýkrát,
ale znovu neodpovedal na moju otázku,
koľko pre-
verovaných
svoje podpisy priznalo a kto nariadil
preverova-
nie,
ale skončil s tým, že 2 744 bolo falšovaných.
Dámy a páni, čestne vyhlasujem, že už
končím s interpe-
láciami,
pretože tí, ktorí pozorne počúvali
stanovisko pána
ministra,
vo svojej záverečnej reči pán minister Hudek ko-
nečne
povedal pravdu. Konečne povedal: Policajný zbor, ani
ja,
ani nikto na svete nie je kompetentný
preverovať podpi-
sy.
To môžu len komisie. Ja som mal mandát len na zistenie
falšovateľov,
tých bolo 2 744. Ergo 14 000 mínus 2 700 je
11
300 platných podpisov. Takže dúfam, že túto odpoveď počú-
val
aj pán kolega Macuška. Dušan, mrzí ma to, ale verejne
vyhlasoval,
že ak sa dokáže, že Demokratická únia
má dosta-
točný
počet podpisov, tak naše rady opustí.
Neviem, koho si
HZDS
vyberie ako náhradníka za pána Macušku,
ale mal by to
byť
niekto, kto nebude robiť také verejné
vyhlásenia na zá-
klade
chabých argumentov.
Ďakujem pánu ministrovi Hudekovi, že nie v odpovedi na
interpeláciu,
ale v záverečnom slove pri svojom
odvolávaní,
ktoré
nie je problémom prečítať si zo stenografickej správy,
jednoznačne
potvrdil, že Demokratická únia splnila
podmien-
ky
a že nikto nemá mandát na to, aby preveroval, či bolo
podpisov
dosť, alebo nie.
Moja druhá interpelácia bola pre
pána ministra Mráza.
Určite
si spomínate, ako som vystupoval a
odporúčal som ne-
vytvárať
ministerstvo výstavby a verejných prác,
ale radšej
ísť
na tzv. český model a ministerstvo hospodárstva rozdeliť
na
ministerstvo hospodárstva a
ministerstvo priemyslu, ob-
chodu
a cestovného ruchu. Takýto model by umožnil povýšiť
cestovný
ruch a dal by väčšiu ingerenciu zahraničnému obcho-
du,
pretože dvaja štátni tajomníci by postavili tieto dve
dôležité
úlohy o stupeň vyššie.
Ďakujem
pánu ministrovi Mrázovi za odpoveď a dokonca
musím
vysloviť spokojnosť s jeho odpoveďou, pretože na mies-
te ministra mi
odpovedal, čo všetko
ministerstvo doteraz
urobilo. Túto otázku
som mal položiť premiérovi a tak aj
urobím, prečo by
nebolo ministerstvo hospodárstva
schopné
s
odstupom času splniť všetko, čo mi dal
pán Mráz v odpove-
di,
a či by nebolo predsa len lepšie povýšiť záujem o ces-
tovný
ruch, o ktorom všetky politické strany krásne hovoria,
ale
v skutočnosti mu dávame veľmi chabú podporu.
Dámy a
páni, moja posledná interpelácia
je pod bodom
33,
predtým to boli interpelácie pod bodmi číslo 20 a 21.
Ďakujem
pánu Kozlíkovi za odpoveď. Ďakujem mu dvojnásobne,
pretože
som ho interpeloval písomne mimo schôdze a v termíne
mi odpovedal. Dokazoval mi, že
novelizácia zákona o dani
z
príjmov číslo 286 nebude mať žiadne
dosahy na štátny roz-
počet
a že v princípe ide len o účtovnú
zmenu. Pán minister
vo
svojej interpelácii a po svojom verejnom vyhlásení, že
táto
tzv. Konárikova novela nebude mať vplyv
na štátny roz-
počet,
ani iné nemohol povedať. Zistím formou poslaneckých
prieskumov
konkrétne podklady v konkrétnych
dotknutých pod-
nikoch
a znovu sa obrátim na pána ministra po
argumentovaní
s
praktickými skúsenosťami, že novela má
dosah na štátny
rozpočet.
Ďakujem vám pekne za pozornosť. Hovoril som svoje sta-
novisko
k interpeláciám číslo 20, 21, 33.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec László Köteles, nech sa pá-
či,
máte slovo.
Poslanec L. Köteles:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážená Národná rada,
vážení členovia vlády,
na
14. schôdzi Národnej
rady Slovenskej republiky
z
dôvodu, že som nedostal odpovede na svoje interpelácie po-
dané
ešte na 13. schôdzi, bol som nútený opätovne interpelo-
vať vládu
Slovenskej republiky, aby
čím skôr uverejnila
v
Zbierke zákonov Zmluvu medzi
Slovenskou republikou a Ma-
ďarskou
republikou o zamedzení dvojakého zdanenia a o zabrá-
není
daňového úniku v odbore daní z príjmov a majetkov.
Napriek tomu, že ani druhýkrát som nedostal odpoveď zo
strany
vlády, zmluva spolu s podobnou zmluvou s Rumunskou
republikou približne s
dvojmesačným oneskorením sa
predsa
uverejnila
v Zbierke zákonov, teda v zmysle mojej žiadosti
bola
sprístupnená aj pre zmluvou dotknutú verejnosť. Z tohto
hľadiska
absenciu odpovede na interpeláciu zo strany vlády
o
urobených konkrétnych krokoch považujem za symptóm tzv.
Langošovho
efektu, že opozícia nikdy nemôže mať pravdu. To
je
k bodom 27 a 28.
Interpeloval a žiadal som predsedu vlády
Slovenskej re-
publiky
Vladimíra Mečiara, podpredsedu vlády
Slovenskej re-
publiky
Jozefa Kalmana a ministra kultúry Ivana
Hudeca, aby
urobili
konkrétne kroky na zachránenie menšinových kultúr-
nych zväzov,
ktoré sú zárukami
na zachovanie pestrosti
duchovných a
kultúrnych hodnôt v
Slovenskej republike
a
práve v súčasnosti sa dostali na pokraj
záhuby. Konštatu-
jem,
že minister kultúry Ivan Hudec a
podpredseda vlády Jo-
zef
Kalman napriek tomu, že sú zodpovední
za túto situáciu,
mi
odpovedali neadekvátne, všeobecne a navyše mi poslali tie
isté
nič nehovoriace tlačivá. Teda som nútený vysloviť ne-
súhlas
s odpoveďami. Predseda vlády Vladimír Mečiar mi na
interpeláciu
ani neodpovedal.
Takisto
som interpeloval ministra
kultúry Slovenskej
republiky
Ivana Hudeca, aby predložil konkrétny rozpis štát-
nych
dotácií zo štátneho fondu Pro Slovakia a takisto kon-
krétny
rozpis štátnych dotácií pre národnostné
kultúrne ak-
tivity
a pre menšinové zväzy za rok 1995 a za I. štvrťrok
1996.
Minister kultúry Slovenskej
republiky Ivan Hudec na-
priek
tomu, že ho zaväzuje zákon číslo 44 z roku 1989, aby
na
interpeláciu poslanca Národnej rady
Slovenskej republiky
písomne
alebo ústne odpovedal do 30 dní, dosiaľ mi nedal od-
poveď.
Teda v tejto otázke minimálne dvakrát
zjavne porušil
Ústavu
Slovenskej republiky a takisto aj zákon
o Slovenskej
národnej
rade.
Chcel by
som niečo dodať k otázke
hospodárenia s fi-
nančnými
prostriedkami priamo určenými na podporu menšino-
vých
kultúr. Už aj v minulom roku sa vyslovili vážne obvine-
nia,
že tieto prostriedky sa zneužívajú na iné vládne a pro-
pagandistické
účely. Z tohto dôvodu sa už poslanci Maďarskej
koalície
obrátili na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu,
aby
prešetril činnosť štátneho fondu Pro Slovakia, cez ktorý
je
veľkoryso, ale protizákonne financovaná stranícka koalič-
ná
tlač, napríklad Slovenská republika,
Nová smena mladých,
Hlas
ľudu alebo nečitateľné a štvavé viacjazyčné publikácie,
napríklad
Slovenský juh. Tie publikácie sú veľkoryso a za-
darmo
rozdávané aj v Národnej rade. Takisto ako zaužívaný
a
typický bod slovenského folklóru, že bol odvolaný istý
pracovník
Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý pravdepodobne
s
veľkou odvahou narazil na protizákonné
a nehospodárne ša-
fárenie
s uvedenými peniazmi. Pravdepodobne aj z týchto fak-
tov vychádza kŕčovitá snaha ministra kultúry čo
najdlhšie
zatajiť
konkrétny rozpis dotácií.
Vážená
Národná rada, vychádzajúc
z presvedčenia, že
medzi
povinnosti poslancov Národnej rady patrí aj kontrola
výkonných
orgánov a takisto šafárenia so štátnymi
finančný-
mi prostriedkami, navrhujem text uznesenia: "Národná rada
Slovenskej
republiky, pochopiac svoju zodpovednosť za účelo-
vé
využívanie štátneho rozpočtu, žiada ministra kultúry Slo-
venskej republiky o
konkrétny rozpis dotácií zo štátneho
fondu
Pro Slovakia za rok 1995 a za I. štvrťrok 1996."
Vážení kolegovia, na 14. schôdzi som
interpeloval vládu
Slovenskej
republiky v mene obyvateľov okresu Košice vidiek.
Nedostal
som odpoveď. Interpeloval som predsedu vlády Slo-
venskej
republiky, aby urobil konkrétne kroky na zachránenie
menšinových
kultúrnych zväzov. Odpoveď som
nedostal. Inter-
peloval
som ministra kultúry Slovenskej republiky, aby pred-
ložil
konkrétny rozpis dotácií zo štátneho
fondu Pro Slova-
kia
za rok 1995. Odpoveď som nedostal.
Takže v tých prípa-
doch
boli zjavne porušené zásady zákona číslo 44/1989 Zb.
a
Ústava Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu navrhujem, aby
Národná
rada Slovenskej republiky uznesením vyslovila nespo-
kojnosť
so sústavným porušovaním zákona číslo 44/1989 Zb. zo
strany členov vlády, a navrhujem text
uznesenia: "Národná
rada
Slovenskej republiky vyslovuje
nespokojnosť so sústav-
ným
porušovaním Ústavy Slovenskej
republiky a zákona číslo
44/1989
Zb. zo strany členov vlády s tým, že neodpovedajú
v
zákonom danej lehote na interpelácie poslancov. Takisto
Národná
rada Slovenskej republiky,
vychádzajúc z článku 80
Ústavy
Slovenskej republiky a z § 89 zákona
číslo 44/1989
Zb.,
žiada členov vlády Slovenskej republiky, aby odpovedali
na
interpelácie Národnej rady Slovenskej republiky v zákonom
danej
lehote, teda do 30 dní."
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Harach, máte slovo.
Poslanec Ľ. Harach:
Ďakujem pekne. Pán podpredseda, vy ste sa ma vtedy ne-
spýtali,
keď pani ministerka Slavkovská odpovedala tým po-
slancom,
ktorí vyjadrili svoj názor na jej
odpovede na naše
interpelácie,
a vidíte, ona tu už teraz nie je. Veľmi
ma to
mrzí,
ale nič to. Ak by bolo možné, pán podpredseda,
zaria-
diť,
aby pani ministerka, ktorá je azda v budove, sedela te-
raz
tu, keď je takýto bod, kde sa diskutujú problémy škol-
stva.
Je málo príležitostí porozprávať sa s ňou. Ale nevadí,
možno
to počuje a medzitým príde sem.
Dámy a páni, odpoveď pani ministerky na
otázku súvisia-
cu
s diskriminačným charakterom vyhlášky číslo 41 o odbornej
a
pedagogickej spôsobilosti je skutočne
nefundovaná. Tá od-
poveď
je až zarážajúco slabo odborná. Poviem dôvody. Podrob-
ne
som si preštudoval výklad o tejto
vyhláške. Dámy a páni,
ten
výklad totiž hovorí to, čo asi pani
ministerka nepocho-
pila. Predstavte si takúto situáciu: vysokú
školu skončia
dve
kategórie absolventov. Jeden z
nich je inžinier, resp.
inžinierka,
ktorý si počas štúdia urobí tzv. doplnkové peda-
gogické
štúdium. Druhý v tomto modálnom príklade je absol-
vent,
resp. absolventka fakulty pripravujúcej učiteľov, kto-
rá
má titul magister. Ten, kto absolvoval
technickú fakultu
s
doplnkovým pedagogickým štúdiom, môže
byť automaticky po-
dľa
výkladu k vyhláške zaradený do 10. platovej triedy, ak
učí
na strednej škole, ale ten, kto je
vzdelávaný v smere
pedagóga,
musí robiť kvalifikačnú skúšku. Vážení,
to je lo-
gická
zvrátenosť.
Ďalší príklad, ktorý vyplýva z výkladu tejto vyhlášky,
je
tento: Predstavte si dvoch absolventov
pedagogických fa-
kúlt. Jedna
pedagogická fakulta má
špeciálnu pedagogiku
-
dajme tomu - a absolvent tejto špeciálnej pedagogiky po
skončení štúdia nastúpi na školu pre
handicapované deti.
Druhý
absolvent pedagogickej fakulty s
nešpeciálnou pedago-
gikou
si môže počas štúdia urobiť tzv. rozširujúce štúdium
špeciálnej
pedagogiky. Ak obidvaja títo absolventi
nastúpia
pracovať
na pracovisko, na školu pre handicapované deti, tak
ten,
kto má inú pedagogiku, nešpeciálnu, ale len rozširujúce
štúdium,
je zaradený do vyššej platovej triedy.
Prosím vás,
čo
je to za logika?
Škoda, že tu nie je pani ministerka, veľmi
rád by som
počul
jej odpoveď na tieto dva príklady, pretože skutočne
z
výkladu vyhlášky vyplývajú. Toto treba zmeniť.
Ak
chcete, rád by som uviedol aj
isté kvantitatívne
charakteristiky.
Som rád, že sa rieši aj problém našich
pe-
dagogických
pracovníkov, ktorí majú titul inžinier a učia na
stredných
školách. Je to veľmi dobré. Tých je 7000 tisíc,
ale
neriešených ostalo približne 30 000 pedagogických pra-
covníkov
s titulom magister. Už tu bola zmienka o tom, že to
narušuje
isté medzinárodné dokumenty o práve na zamestnanie,
pretože
tu dochádza k diskriminácii v prístupe k zamestna-
niu,
ktoré si vyžaduje rovnakú alebo rovnocennú kvalifiká-
ciu.
Tá tu je, dokonca u jedného ešte
lepšia, tá kvalifiká-
cia,
a on je znevýhodnený v prístupe k tomuto zamestnaniu.
Pokojne môžem predložiť pani ministerke cestu cez
ústavu,
Zákonník
práce, môžeme o tom diskutovať a
ukazuje sa, práv-
nici
nám to odobrili, že došlo k porušeniu
Zákonníka práce.
Keby sa magistri
na školách ohradili voči tejto vyhláške
a
išli by sa súdnou cestou domáhať svojich práv, je reálny
vysoký
pravdepodobnostný odhad, že tieto súdy budú vyhrávať.
Je
to škoda, treba urýchlene urobiť nápravu.
Po
druhé, v odpovedi ma veľmi zarazilo konštatovanie
pani
ministerky, že kompetencie nie sú
definitívne stanove-
né.
Veď túto otázku som položil pred
30 dňami, viac ako 30
dňami.
Zákon o transformácii štátnej
správy sa predsa pri-
pravuje
dlhé roky. Táto vláda na ňom veľmi intenzívne praco-
vala a dokonca
v posledných mesiacoch
akcelerovala svoju
prácu.
Je nemysliteľné, aby člen vlády zdvihol ruku za zákon
a
nemal jasno, ako ten zákon na neho dopadne. To je niečo
neuveriteľné,
že teraz počujeme, že kompetencie nie
sú sta-
novené.
A to som ešte nedostal odpoveď na otázku, či sa uva-
žuje
aj o presune niektorých, aspoň niektorých kompetencií
na
samosprávy.
Po tretie, pani ministerka v súvislosti s rezervou ho-
vorila
o rezerve vysokých škôl. To nie je rezerva vysokých
škôl.
Rezerva vysokých škôl môže byť tá, ktorú majú vysoké
školy
vo svojom rozpočte. Toto je rezerva pani ministerky
a
nie je 40 miliónov, je 41 miliónov plus
tých 7 z podkapi-
tolky alebo z
paragrafov dotýkajúcich sa
stredných škôl,
o
ktorej som vedel tiež, ale tú som nespomínal.
Po štvrté, pani ministerka buď
nepochopila moju otázku,
alebo
nechápe, čo je povinnosťou ústavného činiteľa vo vzťa-
hu
k občanom z hľadiska informovanosti.
Pre mňa nie je zau-
jímavé,
ani pre nás by nemalo byť
zaujímavé, či pani mini-
sterka
informuje riaditeľov školských
správ, a dokonca len
o
metodike rozpisu, pre nás je podstatné,
či je informovaná
občianska
verejnosť, či rodičia vedia, aký podiel z ich daní
ide
na školstvo. A túto informáciu občianska verejnosť ne-
dostala.
Bývalo dobrým zvykom, že sa v
predchádzajúcich rokoch
rozpočet publikoval
aspoň v Učiteľských novinách. Kolega
Andrejčák, keď
sme diskutovali o
otázkach súvisiacich
s
kontrolou informačných služieb, sa
odvolával ako na jeden
z
príkladov na príklad Francúzska.
Prepáčte, že hľadám sú-
vzťažnosť
medzi týmito dvoma, dúfam, že nikdy
nesúvisiacimi
oblasťami,
ako sú tajné služby a školstvo, ale predsa len mi
to
nedá, aby som túto paralelu nevyužil,
keď už sme sa teda
obrátili
na Francúzsko. Dámy a páni, vo Francúzsku si môžete
v
denníkoch, i v regionálnych denníkoch prečítať, ako sú fi-
nancované
školy, presne do haliera. To je tá
povinná infor-
movanosť
občianskej a rodičovskej
verejnosti, o toto išlo,
nie
o to, či riaditelia školských správ sú
informovaní, oni
o
tom musia byť absolútne informovaní.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Poslanec Ľ. Harach:
Ešte nie, ešte neďakujte.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím vás, aby sme sa dostali trochu
ďalej.
Poslanec Ľ. Harach:
Zrýchlim
to, áno. Pán podpredseda, keby ste
ma boli
vyzvali
vtedy, keď ostatných, už by som bol mal za tým.
Koľko bude stáť transformácia? Znovu neurčitá odpoveď.
Jednoducho
tomu nerozumiem, prosím vás, ako nie je možné mať
už
jasne stanovené vedomosti a prepočty,
čo sa stane, ak sa
má
46 školských správ transformovať
do 79 okresov. Nevieme
napočítať, koľko pracovných síl tam bude treba, porovnať
tieto
rozdiely? Pani ministerka rozprávala
o tom, že zopár
ľudí
ubudne z ministerstva, no ale tí predsa nepôjdu robiť
do Banskej Štiavnice na okres tak, aby
nevznikli mzdové
a
iné nároky. Ona hovorí, že to už nebude jej vecou. Bude to
jej
vecou, pretože to budú ľudia, ktorí budú zabezpečovať
školstvo,
hoci budú v pracovnoprávnom vzťahu s
inštitúciou,
ktorá bude v
rezortnej pôsobnosti neviemktorého
minister-
stva,
zrejme ministerstva vnútra.
Hovorilo sa o účtovníctve. Ostal som vyslovene zaraze-
ný, pretože nech by sa školstvo akokoľvek
transformovalo,
pod ktorýkoľvek iný rezort, z hľadiska účtovníctva, dámy
a
páni, ide o najväčší rezort z hľadiska financií. Tam to
účtovníctvo
bolo a bude vždy náročné. A úplne chybná bola
úvaha, ktorú nám
tu predviedla pani
ministerka, že niečo
z
účtovníctva prejde dolu, na školské
správy, a menej toho
bude
na ministerstve. No ale to vznikne na
79 okresoch, tam
bude
treba zúčtovávať.
Som veľmi smutný z toho, že pani
ministerka v súvislos-
ti
s tou časťou mojej interpelácie, ktorá
sa dotýkala školy
v
Záturčí, odpovedala, že nevie nič o hroziacej trojzmennos-
ti.
Teraz dovoľte, aby som to povedal tak trošičku obrazne
-
no, mala by asi vyťahať trošku za
uši toho, kto jej pri-
pravoval
odpoveď na túto interpeláciu. Veď to je
kardinálna
otázka.
Tam nejde o to, či rozdelíme peniaze podľa
politic-
kej
príslušnosti, neviem, kto tam je a čo
to tam je, to ma
nezaujíma,
ale zaujíma ma to, že malé deti cvičia na chod-
bách,
budú chodiť na tri zmeny a vedľa ich budovy
je v are-
áli
rozostavený veľký objekt, ktorý chátra, zastaráva, vlani
naň
išli peniaze, teraz nejdú.
Chcel by som poprosiť pána ministra Mráza, aby skutoč-
ne,
ak môže, z určitej aspoň z akej-takej
rezervy v oblasti
investícií
sa pokúsil pomôcť tejto škole a ďalším.
Hovorím to preto, že ani do výboru, ani teraz v inter-
pelácii pani ministerka nepredložila, ktoré školy a na zá-
klade
akých kritérií, ktoré stavby boli vybraté. Dôkladným
poslaneckým
prieskumom si ešte spresním znalosti,
ktoré za-
tiaľ mám, a
keďže nie sú definitívne, nebudem o nich ho-
voriť,
ale mám indície, že sa rozdelili
prostriedky na také
školy,
kde to nebolo také nevyhnutné, ako
napríklad na túto
a
na ďalšie.
Moja
posledná otázka sa dotýka riešenia situácie na
Strednom
odbornom učilišti v Trnave. V odpovedi sme sa znovu
dozvedeli,
že áno, s riaditeľom školy a s pedagogickými pra-
covníkmi
bolo stretnutie. Ale chodia tam deti rodičov. Rodi-
čia
by mali vedieť, ako ich deti budú rozmiestnené. Pýtal
som
sa, či bolo takéto stretnutie a či sa
na tomto stretnu-
tí
zúčastnil pracovník ministerstva
školstva zodpovedný za
toto
rozhodnutie.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Prosím vás, vážení kolegovia,
aby sme sa znova
pokúšali
o ekonómiu času, lebo naozaj potom
veľmi ťažko po-
stúpime
dopredu.
Mám len jednu malú poznámku. Prosím vás, pri uvažovaní
o
členení štátnej správy je celkom
iná úvaha, ak zoberieme
doterajšie
pôsobenie 38 okresov, 123 obvodov a sčítame to,
dostaneme
sumu 161 útvarov, a ak zoberieme nové
členenie 79
a
8, dostaneme 87, to znamená,
že pri všetkých úvahách
o
členení, o mase potrebných aparátov sa dá hovoriť o racio-
nalite
pri tom druhom riešení.
Nech
sa páči, pani
poslankyňa Schmögnerová. Pardon,
prepáčte
ešte chvíľu, prihlásil sa pán podpredseda vlády.
Podpredseda vlády SR J.
Kalman:
Vážený pán podpredseda,
vážení členovia vlády,
vážená Národná rada,
k predchádzajúcej odpovedi, resp. stanovisku. Pán po-
slanec
Köteles vyjadril svoj názor, že nesúhlasí s odpoveďou
na
svoju interpeláciu z minulého zasadnutia Národnej rady vo
vzťahu
k otázke, ktorú dal pánu premiérovi Mečiarovi, pánu
ministrovi
Hudecovi a mne.
Obracia
sa na nás asi v tomto
zmysle: žiada týchto
troch,
o ktorých som hovoril, aby urobili konkrétne kroky na
zachránenie
menšinových kultúrnych zväzov, ktoré sú zárukami
na zachovanie
pestrosti kultúrnych a
duchovných hodnôt
v
Slovenskej republike. Žiada
písomnú správu o urobených
krokoch.
V tejto výzve alebo v tejto požiadavke sa vôbec ne-
analyzuje, čo konkrétne je problémom v tých
národnostných
menšinových
kultúrnych zväzoch, v čom je
podozrenie, že za-
niknú,
že neplnia svoje poslanie atď. atď.
V ďalšej
časti sa hovorí o finančných
zdrojoch. Keďže
ministerstvo kultúry
dalo odpoveď pánu
poslancovi, kde
uviedlo
jednotlivé čísla, ktoré boli poskytnuté na jednotli-
vé
aktivity a ktoré boli poskytnuté na jednotlivé národnost-
né
menšiny, jednoznačne som sa s touto odpoveďou stotožnil
a
trvám na tom, že je dosť kvalifikovaná a dosť komplexná.
Pokiaľ by som chcel ešte zareagovať vo vzťahu k menši-
novým kultúrnym
zväzom, nemyslím si, že by boli
v zániku,
nemyslím
si, že im hrozí nejaký zánik, resp. že sú v určitom
ohrození,
a dokumentujem to aj skutočnosťou,
ktorú môže po-
tvrdiť
nad vami sediaci pán poslanec Bárdos. Minulý týždeň
na
zasadnutí Rady vlády pre národnosti bol iniciatívne z va-
šej
strany, resp. vašich zástupcov, ktorí
sú v Rade pre ná-
rodnosti,
predložený návrh zákona o národnostných kultúrnych
zväzoch.
Žiadna iná národnosť na zasadnutí rady
ho nepodpo-
rila.
To je dôkaz o tom, že ostatné národnosti, okrem maďar-
skej
národnosti, tento problém nevidia tak, ako ho
vidíte
vy,
resp. nemyslia si, že by bola
vláda robila také kroky,
aby
kultúrne národnostné zväzy zanikli, resp. neplnili svoje
poslanie.
Toľko
som považoval za potrebné povedať k vyjadreniu
pána
poslanca Kötelesa a k doplneniu toho, čo sme urobili
pre
národnostné kultúrne zväzy.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pánu podpredsedovi vlády.
Vážení
kolegovia a kolegyne,
myslím, že tam dochádza
k
nejakému poprehadzovaniu poradia, lebo som
videl, že na
poradí
bola pani poslankyňa Schmögnerová.
Poslankyňa B.
Schmögnerová:
Ďakujem pekne, neviem, ako sa to tam
pomiešalo.
Vážený pán predsedajúci, chcela by som vyjadriť nespo-
kojnosť
s odpoveďou na moju interpeláciu pod číslom 19, kto-
rá bola
adresovaná predsedovi vlády Slovenskej republiky
Vladimírovi
Mečiarovi vo veci zámeru vlády privatizovať naj-
významnejšie
finančné inštitúcie na Slovensku.
Ako obvykle, na moju interpeláciu neodpovedal pán pre-
miér,
ale tentokrát nechal odpovedať za seba pána ministra
financií
a podpredsedu vlády. Žiaľ, jeho odpoveď je veľmi
povrchná,
uvádza len veľmi všeobecné tvrdenia a, bohužiaľ,
v
niektorých prípadoch aj nepravdivé. Chcela by som len veľ-
mi
stručne uviesť alebo dokumentovať to,
čo som teraz pove-
dala.
V prvej časti odpovede pán minister uvádza, že primár-
nym
cieľom celého procesu je ozdravenie
finančného sektora.
Fond
národného majetku hodlá nastolením reálnych vlastníc-
kych
vzťahov a skvalitnením manažmentu v týchto inštitúciách
prispieť
k posilneniu ich dôvery u občanov Slovenskej repub-
liky.
Musím povedať, že privatizačný proces tak, ako prebie-
ha v Slovenskej republike, preferuje úzke
politické ciele
a
vonkoncom nie je zárukou dôvery alebo zvyšovania dôvery
občanov
v bežný privatizačný proces, a o
to ešte menej pri
privatizácii
finančných inštitúcií. Žiaľ, žiadne
kvalifiko-
vané
informácie v tomto smere nie sú k dispozícii, nerozbeh-
la
sa žiadna diskusia odborníkov a naopak, kroky, ktoré sa
podnikajú,
napríklad personálne zmeny v Slovenskej
poisťov-
ni,
skutočne nemôžu vzbudzovať dôveru v
pripravovanú priva-
tizáciu.
Jednoznačne je to naopak.
Pán
minister ďalej uviedol,
že požiadavka nahradiť
účasť
štátu v týchto finančných inštitúciách súkromným kapi-
tálom súvisí so začlenením Slovenskej republiky do
medziná-
rodných
zoskupení a vymenúva tu OECD, Európsku
úniu, ako aj
to,
že vyplýva z požiadaviek medzinárodných finančných in-
štitúcií.
Každý máme k dispozícii asociačnú
dohodu a v aso-
ciačnej
dohode žiadna takáto požiadavka
formulovaná nie je.
Formulujú
sa tu požiadavky na posilnenie finančného sektora,
na reštrukturalizáciu finančného sektora, na
zdokonalenie
monitoringu
a bankového dozoru nad finančným sektorom, ale
nie
je formulovaná konkrétna požiadavka,
ako to uvádza pán
minister
a podpredseda vlády. Keďže nejde o novú záležitosť,
prirodzene,
mali sme možnosť, aj keď sme boli vo vláde, tie-
to
otázky konzultovať s odborníkmi z
medzinárodných finanč-
ných inštitúcií. Mali sme aj ich písomné vyjadrenia, kde
veľmi
jednoznačne upozorňujú, že v situácii, keď dve z tých-
to inštitúcií
majú jednoznačne monopolnú
pozíciu, tri
z
týchto inštitúcií majú zlé úverové
portfólio, pristúpiť
k
privatizácii je skutočne ohrozením
celého finančného sek-
tora,
ale aj celého hospodárstva Slovenskej republiky.
Pán minister ďalej uvádza, že vláda
berie otázku re-
štrukturalizácie úverového portfólia bánk vážne.
Citujem:
"Ubezpečujem
Vás, že vláda prikladá procesu ozdravenia fi-
nančného
sektora osobitnú pozornosť." Bohužiaľ, ani toto nie
je
pravda, pretože už viac ako rok je
pripravená novela zá-
kona
o rezervách a oprávkach, ale dodnes ju
vláda nepredlo-
žila
Národnej rade na prerokovanie. Vieme dobre, že už druhý
rok
sa v štátnom rozpočte rezervujú prostriedky na to, aby
sa
finančná reštrukturalizácia bankového sektora mohla usku-
točniť,
k rozhodujúcemu kroku sa však nepristúpilo.
Vyjadrujem teda ešte raz
nespokojnosť s odpoveďou na
svoju
interpeláciu.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Šagát, máte slovo.
Poslanec T. Šagát:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Dovoľte, aby som sa
vyjadril
k odpovedi číslo 14.
Na úvod dovoľte, aby som poďakoval pánu ministrovi, že
ostal
tu, na rozdiel od pani ministerky školstva, ktorá je
v
priestoroch pri snemovni a nepovažuje
za potrebné vypočuť
si
absolútne vecnú argumentáciu kolegu
Haracha. Myslím, pán
predsedajúci,
že ani vaša poznámka nebola úplne dobre zvole-
ná,
aby sme racionálne využívali čas, pretože ak tu je vecná
diskusia,
a iste ste sledovali vystúpenie pána
poslanca Ha-
racha,
ktoré bolo absolútne argumentačne podložené a vyžado-
valo
si odpoveď vládneho činiteľa, ktorý je
tu pre všetkých
občanov
bez ohľadu na to, že ste dnes vo väčšine. To je na
margo
mojej poznámky.
Teda znovu sa teším, že tu zostal
pán minister Javor-
ský,
a dovoľte, aby som povedal svoj
názor na jeho písomnú
odpoveď,
pričom chcem na začiatku uviesť, že odmietam hlaso-
vanie,
či som spokojný, alebo nie, pretože výsledky sú známe
a
mne ide o vecné riešenie problému,
ktorý som v interpelá-
cii
pánu ministrovi uviedol.
Pán minister, predovšetkým nie som úplne
spokojný s tou
časťou
odpovede, ktorá sa týka privatizácie
polikliník, ale
opäť
chcem uviesť, že predpokladám, že
vyhoviete mojej žia-
dosti, aby sa
prostredníctvom výboru, ktorý
bude zasadať
12.
a 13. júna, dostal do programu tento
bod, aby minister-
stvo
zdravotníctva oznámilo túto koncepciu
poslancom Národ-
nej
rady. Nakoniec, mali ste aj stretnutie so stavovskými
organizáciami,
a teraz som plný očakávania, ako chcete
rie-
šiť
túto problematiku. Teda ponúkam, na
základe vašej odpo-
vede,
spoluprácu vo výbore, kde by sme sporné
veci ešte do-
diskutovali,
pretože som presvedčený, pán minister, že vám
ide
len o jedno, tak ako aj ostatným ľuďom
v zdravotníctve,
aby
sa privatizáciou zlepšila
zdravotná starostlivosť, aby
sa
zlepšilo sociálne postavenie zdravotníckych
pracovníkov,
a
preto nie je dôvod, pokiaľ ste ešte tú
koncepciu nepodali
do
vlády, aby sme ju spochybnili.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pani poslankyňa Lazarová, nech
sa páči.
Poslankyňa Z. Lazarová:
Vážený pán podpredseda,
vážené poslankyne, poslanci,
dovoľte mi vysloviť nesúhlas a
nespokojnosť s odpoveďou
ministra
zahraničných vecí Schenka, ktorú mi
doručili 3. 5.
1996
pod číslom 790/1996, na moju
interpeláciu týkajúcu sa
ospravedlnenia
sa Maďarska Slovensku, v ktorej okrem iného
píše:
"Dovoľte mi hneď na úvod stručne a možno príkro vyslo-
viť presvedčenie, že vo vzájomnom vzťahu medzi
Slovenskom
a
Maďarskom naozaj nejde
o akt historického zmierenia,
v
ktorom jedna strana veľkoryso odpustí druhej na základe
ospravedlnenia sa
za minulé príkoria.
Vo vzájomnom
slovensko-maďarskom
vzťahu ide o akt historického vyrovna-
nia,
teda dosiahnutia takej úrovne vzájomných vzťahov a reš-
pektu,
aká je charakteristická pre rovnocenné partnerstvo,
ako
ste to Vy sami správne nazvali. Som
presvedčený, že bo-
lestínskym dožadovaním sa ospravedlnenia sa takáto
úroveň
vzájomného
vzťahu dosiahnuť nedá. Čo po
ratifikácii základ-
nej zmluvy
s Maďarskom ostražito
pri vedomí dávnejších
i
celkom nedávnych skúseností
očakávame, nie je vytúžené
ospravedlnenie
sa, ako to vyplýva z formulácie vašej otázky.
Na Vašu
otázku, kedy môžeme očakávať zo
strany kompe-
tentných slovenských orgánov požadovanie ospravedlnenia sa
Maďarska
Slovensku a jeho obyvateľom, neviem
presne odpove-
dať.
Je však možná i iná cesta. Napríklad
oba parlamenty by
mohli
prijať spoločné vyhlásenie, deklaráciu, ktorá síce ne-
bude
jednostranným ospravedlnením sa tej či onej strany, za-
to
však bude konštatovať aj Vami spomínané obdobie a fakty
v
presvedčení, že tieto smutné kapitoly
našich dejín sa už
nebudú opakovať, a v nádeji, že zmluva
o dobrom susedstve
a
priateľskej spolupráci otvára
novú kapitolu vzájomných
vzťahov
dvoch partnerských národov, ktoré dosiahli historic-
ké
vyrovnanie."
Dovoľte mi, pán minister, opakovať už tretíkrát, a bu-
dem
to opakovať hoci stokrát, ak to bude potrebné, že ospra-
vedlnenie sa krajín,
ktoré boli počas II. svetovej vojny
agresormi a páchali
ukrutnosti na obyvateľstve
tej-ktorej
krajiny, ktorú okupovali, považuje celý kultúrny
svet za
úplnú samozrejmosť. Túto samozrejmú požiadavku slovenského
národa,
ktorú by ste vy z titulu svojej funkcie mali inicio-
vať
sám, označujete za bolestínske dožadovanie sa ospravedl-
nenia.
Pýtam sa vás, pán minister, považujete za bolestínstvo
aj
to, že Židia žiadali ospravedlnenie sa za svoje utrpenie?
Že Maďari žiadali ospravedlnenie sa
Sovietskeho zväzu za
okupáciu
v roku 1956? Že dokonca Nemci požadovali od Maďarov
za
odsun nemeckého obyvateľstva ospravedlnenie?
Vašu
odpoveď na moju
interpeláciu považujem za hrubý
cynizmus
voči ľudu tejto krajiny a voči
utrpeniu, ktoré mu-
selo
podstúpiť za horthyovskej okupácie. Ak majú naše kraji-
ny v
budúcnosti naozaj priateľsky
spolupracovať, čo je
v
eminentnom záujme oboch krajín a obyvateľov oboch týchto
území,
tak by malo dôjsť k naozaj historickému zmiereniu na-
šich
krajín, v ktorom jedna strana veľkoryso
odpustí druhej
na základe ospravedlnenia sa za
minulé príkoria. A preto
skupina
poslancov nášho parlamentu sa zrejme zachová podľa
vášho
odporučenia a obráti sa s uvedenou
požiadavkou na po-
slancov maďarského parlamentu a pevne
verím, že maďarský
parlament
v záujme budúcej dobrej spolupráce a
priateľského
súžitia
našich národov v zjednotenej Európe bude iniciovať
oficiálne ospravedlnenie sa Maďarska slovenskému národu.
A
pevne verím, že pozitívnu a podpornú úlohu v tomto procese
zohrajú
aj poslanci Maďarskej koalície nášho parlamentu.
Na
základe poznatkov z práce s poslancami Maďarskej
koalície
vo výbore životného prostredia si dovolím predpo-
kladať,
že keď sa na nich obrátime s uvedenou požiadavkou,
je
možné, že budú ochotní postaviť sa do
úlohy sprostredko-
vateľa.
Mrzí ma však, že poslanci musia suplovať prácu mi-
nisterstva
a vás osobne, pán minister, pretože
táto záleži-
tosť je naozaj
vo vašej výlučnej
kompetencii. A preto sa
znovu
obraciam na vás s otázkou, na ktorú žiadam jednoznačnú
odpoveď, či ministerstvo zahraničných vecí si
predsa len
nesplní
svoju povinnosť voči ľudu Slovenskej republiky, ale-
bo
či to za nich budú nútení urobiť poslanci.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec László Köteles.
Poslanec L. Köteles:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážený pán podpredseda vlády,
občania Slovenskej republiky, ktorí sú rovnoprávni ob-
čania
s iným materinským jazykom, kultúrou a zvykmi, majú
zvyčajne
celkom iné a špecifické nároky na
informácie, kul-
túru
a tlač. Na tie účely celkom logicky žiadajú prostriedky
v
pomere, v akom sú
zastúpení v našej spoločnosti, teda
v
pomere, ako vytvárajú hodnoty
napríklad do štátneho roz-
počtu.
Kultúrny zväz Maďarov, spoločenský a kultúrny zväz Ma-
ďarov
na Slovensku Csemadok s členskou základňou približne
80
tisíc členov, teda viac ako Matica
slovenská, dostal mi-
nulý
rok okolo 3 miliónov korún. Nie som presvedčený, možno,
že
som to nadhodil. Pritom napríklad
Matica slovenská v ok-
rese
Košice a v okrese Košice vidiek má k dispozícii 4,5 mi-
liónov
korún, teda viac. A ponúkli nám, že na
naše kultúrne
aktivity
môžeme podať u nich žiadosť na miestnu
organizáciu
Matice
slovenskej v Moldave nad Bodvou.
Toto vy
považujete za riešenie? Tie isté
problémy sú
inak
aj v kultúrnom zväze Rusínov a
Ukrajincov alebo v kul-
túrnom
zväze Rusínov.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Vážené kolegyne a kolegovia, keďže týmto
sa vlastne vy-
čerpali stanoviská k písomným odpovediam pánov
ministrov,
podľa
§ 89
zákona o rokovacom
poriadku pristúpime teraz
k
hlasovaniu o všetkých písomných
odpovediach členov vlády
Slovenskej
republiky, s ktorými poslanci vyjadrili súhlas,
čiže
budeme spoločne hlasovať o tých, ku ktorým neboli vy-
jadrené
nesúhlasné stanoviská.
Vážené kolegyne a kolegovia, prosím, aby ste teraz vy-
jadrili
hlasovaním súhlas s tými odpoveďami členov vlády, ku
ktorým
ste nemali pripomienky.
Vážené kolegyne a kolegovia, pokúsim sa
ešte zmobilizo-
vať
tých kolegov, ktorí sa nachádzajú vo vedľajších miest-
nostiach.
Pozývam vás na hlasovanie. Opakujem, najprv budeme
hlasovať
o všetkých písomných odpovediach členov
vlády Slo-
venskej republiky,
s ktorými poslanci
vyjadrili súhlas,
resp.
ku ktorým neboli od nich vyjadrené nesúhlasné stano-
viská.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme.
Prezentovalo sa 82 poslancov.
Za návrh hlasovalo 70 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasovalo 6 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej
republiky sú-
hlasí
s odpoveďami členov vlády Slovenskej
republiky na in-
terpelácie poslancov
Národnej rady Slovenskej republiky.
V
uznesení budú uvedené
interpelácie, s ktorými poslanci
súhlasili.
Teraz budeme osobitne hlasovať o
jednotlivých písomných
odpovediach
členov vlády na interpelácie, s ktorými
jednot-
liví
interpelujúci poslanci nesúhlasili. Hlasovať budeme te-
raz
o odpovedi pána ministra Siteka pánu
poslancovi Pittne-
rovi.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme, kto súhlasí s odpo-
veďou
pána ministra Siteka.
Prezentovalo sa 86 poslancov.
Za návrh hlasovalo 62 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada súhlasí s
odpoveďou pána
ministra
Siteka pánu poslancovi Pittnerovi.
Prosím,
vážené kolegyne a
kolegovia, prezentujme sa
a
vzápätí hlasujme o tom, či súhlasíme s
odpoveďou pána mi-
nistra
Hudeka pánu poslancovi Pittnerovi.
Prezentovalo sa 74 poslancov.
Vážené
kolegyne a kolegovia, prosím, zopakujem ešte raz
hlasovanie. Vážené kolegyne a kolegovia, kto súhlasí
s odpo-
veďou pána
ministra Hudeka na interpeláciu pána poslanca
Pittnera?
Prezentovalo sa 70 poslancov.
Vážené kolegyne a kolegovia, z
prejaveného hlasovania
je
to vlastne prejav vôle niektorých poslancov nehlasovať.
Na základe toho konštatujem, že v
danom prípade nie sme
uznášaniaschopní.
Dávam 15-minútovú prestávku a budeme po-
kračovať
v hlasovaní.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne a kolegovia, pozývam vás
do rokovacej
miestnosti,
pokúsime sa pokračovať v rokovaní.
Pozývam vás,
vážené
kolegyne a kolegovia, do rokovacej miestnosti, máme
schváliť interpelácie, alebo neschváliť interpelácie. Pro-
sím,
aby ste zaujali svoje miesta. Zopakujem priebeh, kde
sme
sa zastavili pri nedostatočnom počte prítomných.
Vážené kolegyne a kolegovia, budeme hlasovať o tom, či
odpoveď pána
ministra Hudeka pánu
poslancovi Pittnerovi
schvaľujeme, alebo nie.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme.
Prezentovalo sa 67 poslancov.
Ďakujem, kolegovia, z toho vyplýva, že nie sme uznáša-
niaschopní.
Z toho ďalej vyplýva, že v danom
prípade by sme
podľa
všetkého mali vlastne toto stretnutie
skončiť. (Hlasy
zo
sály.) Nedá sa nič robiť. Aké sú námietky?
Vážené kolegyne a kolegovia, s ohľadom na
to, že nás
nie
je dosť, je to zrejme obštrukcia časti opozície, berme
to na vedomie.
(Hlasy zo sály.) Dobre, môžeme postupovať
tak,
že prerušíme toto hlasovanie a budeme v ňom pokračovať,
keď
bude dostatok prítomných. Je oblasť, v ktorej prísne ne-
trváme
na kvalifikovanej prítomnosti, a to sú
interpelácie.
Skúsime teda využiť čas, ktorý máme k
dispozícii, a za-
čali
by sme bodom
interpelácie.
Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Ftáčnik. Nech sa pá-
či,
pán poslanec máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Hof-
bauer.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
vážené kolegyne a kolegovia,
prednesiem tri stručné interpelácie, z
toho dve predse-
dovi
vlády Slovenskej republiky a jednu ministerke školstva.
Prvá interpelácia:
Vážený pán predseda vlády Slovenskej
republiky...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené
kolegyne a kolegovia,
prosím vás, zachovajme
vážnosť, nechajme
hovoriť pána poslanca Ftáčnika. Prosím
vás,
skončte s bočnými debatami. Nech sa páči.
Poslanec M. Ftáčnik:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Začnem
ešte raz.
Vážený pán predseda vlády Slovenskej
republiky,
ste známy ako človek, ktorý rozhodne vystupuje za čis-
totu
verejného života a proti porušovaniu
zákonov. Obraciam
sa
preto priamo na vás s interpeláciou, aby ste sa vyslovili
ako
predseda vlády ku konaniu jedného člena vlády Slovenskej
republiky.
Ide o ministra obrany Jána Siteka a kauzu letu
vojenského špeciálu na
ples Východoslovenských železiarní,
ktorú
objasňoval minister Sitek v odpovedi na interpeláciu
poslanca
Pittnera listom číslo 76-985 z 23. apríla 1996.
Odpoveď pána ministra je nepresvedčivá. I
to, ako ťažko
sa rodili jeho
vyjadrenia, ktoré by
vysvetlili okolnosti
tohto prípadu pre
verejnosť, svedčí o tom, že nemá čisté
svedomie. Jeho záver,
že sa vlastne nič nestalo, nemôžem
prijať.
Vážený pán premiér, vy i ja vieme,
že podľa článku 2
Ústavy
Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať len to,
čo
im je zákonom dovolené, a to spôsobom, ktorý ustanoví zá-
kon.
Nepoznám žiadny zákon, ktorý by
oprávňoval ministra či
ministerstvo
k takémuto konaniu voči súkromnej
firme, a ani
minister
obrany sa na žiadny zákon neodvoláva.
Preto sa pý-
tam
vás, vážený pán premiér, ako hodnotíte
konanie ministra
Siteka
najmä z hľadiska ústavy a plnenia sľubu
člena vlády.
Ako
myslíte, že budú vnímať takýto prípad občania, keď vi-
dia,
že "tí hore" si môžu robiť, čo chcú, a všetko sa im
prepečie
a "tým dole" ostane len
prísny meter. Aké dôsledky
ste vyvodili alebo vyvodíte z tohto
prípadu ako predseda
vlády
vrátane prípadného využitia vašich
ústavných právomo-
cí?
Vopred vám ďakujem za vaše stanovisko a
ubezpečujem vás
o
mojej osobnej podpore i podpore mojich kolegov poslancov
z
SDĽ pri potláčaní nezákonných postupov.
Druhá interpelácia je tiež adresovaná
predsedovi vlády.
Vážený pán premiér, obraciam sa
na vás ako na predsta-
viteľa
vlády Slovenskej republiky, ktorý sa
aktívne zúčast-
nil
na ustanovujúcom zasadnutí Spoločného
parlamentného vý-
boru
Európskej únie a Slovenskej
republiky v novembri 1995
v
Bratislave.
Iste sa pamätáte, že to
bolo mesiac po druhom demarši
Európskej
únie a tesne po prijatí rezolúcie
Európskeho par-
lamentu
o Slovensku, čo značne ovplyvnilo atmosféru zasadnu-
tia. Vy
ste v obsiahlom expozé pred
spoločným výborom
i
v odpovediach na otázky európskych poslancov pripustili
určité
problémy v oblasti demokracie na Slovensku, ale záro-
veň
ste naznačili niektoré riešenia. Na európskych poslancov
zapôsobili
vaše slová, ale lúčili sa s nami s tým, že očaká-
vajú
konkrétne skutky.
Vážený pán premiér, v dňoch 3. až 5. 6. 1996 sa v Bru-
seli
uskutoční druhé zasadnutie Spoločného
výboru Európskej
únie
a Slovenskej republiky a ja mám tú
česť sa na ňom zú-
častniť.
Keďže chcem dobre reprezentovať
Slovenskú republi-
ku,
dovolím si vás v tejto interpelácii požiadať o pomoc.
Keďže
zrejme uniklo mojej pozornosti, pýtam sa, či bolo pri-
jaté
stanovisko vlády k demaršu Európskej
únie, nie k rezo-
lúcii
Európskeho parlamentu, ktoré ste po
dôkladnejšom pre-
študovaní
prisľúbili v priebehu niekoľkých týždňov, a ak bo-
lo
prijaté, aké je toto stanovisko vlády. Ďalej sa pýtam,
aké
pozitívne argumenty by ste uviedli o Slovensku od novem-
bra 1995 v
oblasti plnenia tých
kritérií Európskej únie,
o
ktorých sú vo vzťahu k
Slovensku isté pochybnosti,
t. j. v
oblasti demokracie, právneho
štátu, uplatňovania
ľudských
a menšinových práv.
Veľkým plusom je podľa mňa
ratifikácia slovensko-ma-
ďarskej zmluvy, ktorú nemožno prehliadnuť, aj keď
k nej
vládna
koalícia pridala novelu Trestného
zákona. Aké ďalšie
pozitívne kroky sa
podľa vás odohrali v tých oblastiach,
ktoré
vyvolávajú otázniky Európskej únie, a
kde i vy osobne
ste
prisľúbili isté riešenia, konkrétne v rešpektovaní úlohy
opozície,
v umožnení kontroly moci vrátane zastúpenia opo-
zičných
strán v orgáne na kontrolu tajných služieb, pri pri-
jatí
zákona o používaní jazykov menšín, ale i vo vzťahu pre-
miér
- prezident, či v dôslednom vyšetrení zavlečenia slo-
venského
občana do cudziny.
Všetky pozitívne argumenty o Slovensku
rád použijem pri
zasadnutí
spoločného výboru v Bruseli. Som presvedčený, že
pochybnosti
Európskej únie o Slovensku majú dočasný
charak-
ter
a že ich dokážeme na Slovensku prekonať. Naše problémy
však
nestačí iba vysvetľovať, ale ich treba
prekonávať zme-
nou
vládnej politiky, a to aj za aktívnej účasti opozície.
Len
tak možno naplniť súbor kritérií pre
vstup do Európskej
únie
a naplniť tú časť Programového vyhlásenia vlády Sloven-
skej
republiky, ktorá si dáva za cieľ začlenenie Slovenska
do
Európskej únie.
Budem vám veľmi povďačný, ak dostanem
vašu odpoveď do
3.
júna, aby som ju mohol využiť na zasadnutí v Bruseli, ale
rád si ju
prečítam aj potom, pretože pozitívne argumenty
o
tom, že Slovensko plní stanovené
kritériá, sú ako soľ po-
trebné
aj neskôr.
Za vašu
odpoveď vám vopred ďakujem a
ubezpečujem vás
o
osobnej podpore tej časti
programového vyhlásenia vlády,
ktoré
sa týka Európskej únie.
Moja tretia interpelácia je adresovaná
ministerke škol-
stva
a avizoval som ju v rozprave, v
predošlom bode progra-
mu.
Týka sa zrušenia Stredného
odborného učilišťa v Trnave
na
ulici Jána Bottu. Podľa mojich vedomostí, ani nie názoru,
došlo
pritom k porušeniu viacerých noriem a vyhlášok, a pre-
to
sa pýtam ministerky, ako hodnotí nasledovné skutočnosti:
1. Rozhodnutie o vyradení stredného odborného učilišťa
zo
siete číslo 1290/96-152 z 25. 4. 1996 odporuje vyhláške
číslo
80/1991 Zb., a to § 3 ods. 4, podľa ktorého sa sieť
stredných
škôl upravuje na návrh podaný do 5. januára toho
roku,
v ktorom sa má úprava vykonať. Podľa všetkých vedomos-
tí
bol návrh racionalizačnej komisie podaný 29. 2. 1996.
2. Rozhodnutie o zrušení stredného
odborného učilišťa
číslo 430/96-131 zo dňa 25. 4. 1996 ruší stredné odborné
učilište dňom 30.
júna, dátumom, ktorý odporuje
Zákonníku
práce,
pretože organizácia bude mať kratší čas
trvania, ako
je
výpovedná doba. Podľa mňa nie je možné dať trojmesačnú
výpovednú
dobu, ako to určuje Zákonník práce v § 45 odsek 1.
3. Podľa
§ 36 zákona o sústave základných
a stredných
škôl
v znení zmien a doplnkov sa k prihláške žiaka na stred-
nú
školu povinne vyjadruje rodič.
Rozhodnutie ministerstva,
ktoré
som citoval, z 25. 4. a príkazný list
riaditeľa Škol-
skej
správy Bratislava VII zo dňa 25.
4., ako aj uznesenie
z
rokovania 24. 4. 1996 toto obchádzajú a presúvajú prihláš-
ky
žiakov na iné stredné odborné učilištia bez vedomia rodi-
čov.
Majú sa na mysli prihlášky prvých ročníkov.
4. Presun žiakov prvého a druhého ročníka
Stredného od-
borného
učilišťa v Trnave podľa vyhlášky číslo
80/1991 Zb.,
§
9 ods. 3, sa povoľuje na žiadosť žiaka po vyjadrení zákon-
ného
zástupcu. Tomu odporujú rozhodnutia
ministerstva škol-
stva
a spomínaný príkazný list.
5.
Stredné odborné učilištia,
na ktoré sa majú pre-
miestniť
učebné odbory a študijné odbory zo zrušeného stred-
ného
odborného učilišťa, ich nemajú zaradené v sieti a dote-
raz
nebola podpísaná zmena v sieti, ani výnimka, čo opäť od-
poruje
vyhláške číslo 80/1991 Zb.
6. Vládne uznesenie číslo 241/1996,
zaslané listom čís-
lo
489/96-131 ministerstvom školstva zo
dňa 2. 4., zakazuje
uzatvárať akékoľvek
zmluvy o prevode správy, bezodplatné
prevody
vlastníctva, nehnuteľného a hnuteľného
majetku, ako
aj
schvaľovať prevody správy, bezodplatné
prevody vlastníc-
tva,
aj také, ktoré boli uzavreté pred dňom prijatia tohto
uznesenia.
Rozhodnutie ministerstva školstva
z 25. 4., ako
aj
bod 5 zápisnice zo sedenia komisie zo dňa 24. 4. toto
vládne
uznesenie porušujú.
Pýtam sa, vážená pani ministerka, aké je vaše stanovi-
sko
k týmto šiestim porušeniam zákona pri
zrušení stredného
odborného
učilišťa a aké z tohto porušenia alebo z týchto
porušení
vyvodíte dôsledky.
Vážené dámy a páni, ďakujem za vašu
pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pani poslankyni
Schmögnerová. Pripra-
ví
sa pán poslanec Rózsa.
Poslankyňa B. Schmögnerová:
Ďakujem za udelenie slova.
Mám
dve interpelácie. Prvá sa týka ministra financií
a
podpredsedu vlády pána Sergeja Kozlíka a druhá ministra
spravodlivosti.
Na začiatku 15. schôdze Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
sme prerokovali správu Najvyššieho kontrolného úradu za
rok
1995. Na základe kontrolnej činnosti
Najvyššieho kon-
trolného
úradu na Ministerstve financií Slovenskej republiky
a
v organizáciách jeho pôsobnosti Najvyšší kontrolný úrad
zistil
závažné nedostatky v dodržiavaní
zákonov o účtovníc-
tve, zákona o
lotériách a iných podobných hrách, zákona
o
správnych poplatkoch a iných právnych predpisov o hospodá-
rení
s prostriedkami štátneho rozpočtu.
Medzi najzávažnejšie nedostatky na ministerstve finan-
cií patria
tie, ktoré sa
týkajú zakladania, povoľovania
a
rušenia lotérií a im podobným hrám, ktoré sú v kompetencii
Ministerstva
financií Slovenskej republiky. Ako
ukázala in-
formácia
o výsledku kontrol, výťažok z lotérií a
iných hier
má
klesajúci trend. V roku 1993 výťažok bol 444 miliónov,
v
roku 1994 už iba 173,4 milióna. Tým vznikli straty na dani
z
príjmov do štátneho rozpočtu, ktoré
dosahujú asi 100 mi-
liónov
korún. Ministerstvo financií Slovenskej republiky ďa-
lej
odpustilo správne poplatky
predstavujúce 10 % z tržieb,
ktoré sú obvykle
najstabilnejším príjmom z
prevádzkovania
lotérií
a iných hier.
Aké sú príčiny stratovosti a nízkej ziskovosti lotérií
a
iných hier? Je to predovšetkým prístup ministerstva finan-
cií
k povoľovaniu kasín a hier, rozhodnutia ministerstva fi-
nancií
o zrušení niektorých hier, ako i prístup ministerstva
financií
k povoľovaniu prevádzkovateľov hier.
Straty sa do-
siahli v dôsledku
udeľovania nadmerného počtu
licencií na
zakladanie
a prevádzkovanie lotérií a im podobných hier, po-
voľovaním
iných prevádzkovateľov hier, ako je CAS LOT, a. s.,
ktorá
je organizáciou ministerstva
financií určenou na za-
kladanie
a prevádzkovanie lotérií, čo spôsobilo
značné zne-
hodnotenie
vkladu štátu, ktorý vo výške 50 miliónov korún
vložilo Ministerstvo financií Slovenskej republiky
do
CAS
LOT. Celková strata ministerstva
financií Slovenskej
republiky
v prípade CAS LOT za roky 1993 až polovicu minulé-
ho
roku predstavuje skoro 10 miliónov korún.
Okrem toho asi
10
miliónov korún sa použilo na iné ako stanovené účely, čím
sa
porušil § 5 zákona číslo 567 z roku 1992.
Rozhodnutia Ministerstva financií Slovenskej republiky
o
založení Šport-Niké a zrušení číselných
hier prevádzkova-
ných
akciovou spoločnosťou TIPOS znamenali v roku 1994 stra-
tu výťažku 113,8 milióna korún určeného
na šport, ako aj
stratu
prostriedkov štátu v sume 10 miliónov korún, ktorú
vložil neúčelne do
základného imania Šport-Niké, čo
spolu
predstavuje
stratu 123,8 milióna korún.
Ministerstvo finan-
cií
Slovenskej republiky vydalo opätovne povolenie na čísel-
né
hry TIPOS 26. 8. 1994, t. j. za tzv. dočasnej vlády.
Za protiprávne rozhodnutia o zakladaní a rušení čísel-
ných
hier, za neporiadky na ministerstve financií, za zne-
užívanie
postavenia pri licenčnom konaní nesie
zodpovednosť
terajší
štátny tajomník a bývalý vrchný
riaditeľ sekcie fi-
nančnej
a ekonomickej politiky Ministerstva financií Sloven-
skej
republiky Ing. Jozef Magula, ktorému prislúchala zod-
povednosť
za úsek lotérií a hier už od roku 1993. Pán štátny
tajomník
nesie však zodpovednosť aj za iné hrubé porušenia
práva, za
nedodržiavanie rozhodnutí Najvyššieho súdu, za
poškodzovanie individuálnych práv v investičných fondoch,
ako
napríklad v jednom z fondov Sporofondu. Jeho zásahy hru-
bo
poškodili kapitálový trh, rozvoj
kolektívneho investova-
nia
a podobne.
Na základe toho dovoľujem si vám, pán
minister, položiť
otázku, kedy vyvodíte dôsledky z činnosti
svojho štátneho
tajomníka
a dáte návrh na jeho odvolanie.
Druhá interpelácia sa týka ministra spravodlivosti. Do
Banskej
Bystrice sa pred niekoľkými mesiacmi
nútene presťa-
hoval Úrad priemyselného vlastníctva, i keď
neboli na to
vytvorené
základné predpoklady. Po ňom sa do Banskej Bystri-
ce presunulo aj riaditeľstvo PNS, a.
s., a pripravujú sa
presuny aj ďalších
inštitúcií. V poslednom čase
prenikajú
hlasy
o vytvorení tzv. Hlavného súdu v Banskej Bystrici. Nie
som
odborníkom a nemôžem posúdiť, či vytvorenie Hlavného sú-
du
je potrebné, aké budú jeho kompetencie a vzťahy k Najvyš-
šiemu
súdu.
Chcem sa však pána ministra opýtať, ako sa chce posta-
rať
o umiestnenie Hlavného súdu v Banskej Bystrici. Chcela
by
som sa dozvedieť, či budova Pozemného staviteľstva v Ban-
skej
Bystrici, ktorá sa mala vyňať z privatizácie pre potre-
by
súdov, bude slúžiť tomuto účelu. Hovorí
sa totiž o tom,
že
túto budovu majú privatizovať bývalí pracovníci Pozemných
stavieb
v Banskej Bystrici, ktorí sú teraz vo vysokých štát-
nych
funkciách.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Rózsa a pripraví sa pán
poslanec
Hofbauer.
Poslanec E. Rózsa:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
vzhľadom
na to, že Národná rada Slovenskej republiky
uznesením
neumožnila, aby som splnil svoju poslaneckú povin-
nosť
tým, že mi Výbor Národnej rady pre životné prostredie
a
ochranu prírody uložil informovať vás o petícii občanov
obce
Váhovce, využijem iné zákonné možnosti a interpelujem
vládu
Slovenskej republiky podľa § 89 zákona číslo 44/1989
Zb.
o rokovacom poriadku v znení zmien
a doplnkov a žiadam
vládu
Slovenskej republiky v mene skupiny
poslancov vo veci
dokončenia
výstavby vodného diela Kráľová nad Váhom a
zá-
chrany obce Váhovce, aké opatrenie hodlá
vláda urobiť na
záchranu
obce.
Ďalej
kladiem otázku podľa § 90 rokovacieho poriadku
pánu ministrovi pôdohospodárstva Slovenskej republiky, aké
opatrenie
urobil vo vlastnej kompetencii pán
minister pôdo-
hospodárstva na optimalizáciu hladiny podzemných vôd, kto-
rá
sa od napustenia nádrže zvýšila až
o 2 m 85 cm, a to
najmä
aké opatrenie urobil od písomného prísľubu minister-
stva pôdohospodárstva zo dňa 6.
septembra 1995 číslo
2499/1995-100/820,
ktorý zaslalo ministerstvo starostovi ob-
ce
Váhovce.
Ďalej podobne kladiem otázku podľa § 90
rokovacieho po-
riadku ministrovi životného prostredia a ochrany prírody,
aké
opatrenie urobilo ministerstvo a
čo hodlá urobiť v bu-
dúcnosti
podľa prísľubu na zhromaždení občanov
obce Váhovce
v
roku 1994, kde bol prítomný zástupca ministerstva životné-
ho
prostredia, ako i zástupcovia obvodného úradu a okresného
úradu
životného prostredia, ako aj z
rokovania 25. 7. 1995.
A napokon žiadam vysvetlenie podľa § 92 ods. 2 rokova-
cieho
poriadku od predsedu Národnej rady Slovenskej republi-
ky,
ako chce zachovať zákonom stanovenú
lehotu na vybavenie
petícií
občanov obce Váhovce podľa § 5
ods. 3 zákona číslo
85 o petičnom
práve, keď 30-dňová lehota sa končí 30. mája
1996
preto, že Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky
petíciu
odstúpila vecne príslušnému výboru 24.
apríla tohto
roku. Dovoľte mi
ešte veľmi stručne na zdôvodnenie tohto
postupu
povedať, že ide o veľmi vážnu vec a chceme predísť
vyhroteniu
tejto situácie, ktorá trvá od roku
1986. S vaším
dovolením,
je to šesť riadkov, uvediem obsah tejto petície:
"My, občania obce Váhovce, už vyše 10 rokov postihnutí
negatívnymi účinkami vodného diela Kráľová, v záujme práva
pokojného
života a ochrany osobného vlastníctva dôrazne žia-
dame
prijatie rozhodných a konkrétnych opatrení na odstráne-
nie
doterajšieho stavu. Nie sme ochotní ďalej trpieť ohrozo-
vanie
nášho zdravia a majetku.
Nárokujeme si ničím neobme-
dzený
život občana tejto republiky. Žiadame
rozhodné stano-
visko
v zákonnej lehote od odovzdania tejto petície v zmysle
zákona
číslo 85/1990 Zb. Nenúťte nás hľadať riešenie nepopu-
lárnymi
prostriedkami.
Páni
poslanci Národnej rady,
príďte sa presvedčiť.
Nechceme
ďalej trpieť."
Na základe odstúpenej petície Výbor
Národnej rady pre
životné
prostredie a ochranu prírody prerokoval
tieto mate-
riály,
určil pracovnú skupinu, ktorá na tvári miesta prešet-
rila
situáciu a konštatovala, že po vybudovaní vodného diela
Kráľová
na katastrálnom území Váhovce stúpla vodná hladina
do
takej miery, že ohrozuje možnosť
bývania, ako aj obrába-
nia
poľnohospodárskej pôdy. Odporučila
vláde Slovenskej re-
publiky
isté opatrenia a mňa výbor poveril, aby
som predlo-
žil
návrh uznesenia v týchto dvoch bodoch:
"Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Sloven-
skej
republiky o bezodkladné riešenie
katastrofálnej situá-
cie,
ktorá trvá od napustenia vodného diela Kráľová.
Žiada vládu Slovenskej republiky podať
informáciu Ná-
rodnej
rade, ako aj petičnému výboru o vykonaných opatre-
niach
v zákonom stanovenej lehote 30 dní."
Všetky ostatné materiály, ktoré sú doložené, prieskumy
a
znalecké posudky, sa nachádzajú na
petičnom odbore Národ-
nej
rady Slovenskej republiky. Prosím, aby
na moju interpe-
láciu
vláda odpovedala a aby na moje otázky
odpovedali tak-
tiež
páni ministri, a žiadam aj vysvetlenie od pána predsedu
Národnej
rady.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Hofbauer
a pripraví sa
pán
poslane László Nagy. (Nezrozumiteľné
hlasy.) Pán posla-
nec
Hofbauer nie je tu, stráca poradie. Pán
poslanec László
Nagy.
Pripraví sa pani poslankyňa Edit Bauerová. Je tu? Dob-
re,
počkáme. Nech sa páči.
Poslanec L. Nagy:
Vážená Národná rada Slovenskej republiky,
vážené dámy,
vážení páni,
interpelujem ministra kultúry vlády
Slovenskej republi-
ky
pána Ivana Hudeca v zmysle § 89 rokovacieho poriadku.
Maďarský
umelecký súbor Mladé
srdcia - Ifjú szívek
oslavoval minulý
rok 40. výročie
svojho vzniku. Dozvuky
osláv ešte neutíchli a tento 120-členný
poloprofesionálny
umelecký
súbor bol vaším rozhodnutím, pán minister, zo dňa
25.
4. 1996 zrušený. Vaše predmetné rozhodnutie nebolo vo-
pred
prerokované so štatutárnym
zástupcom Mladých sŕdc, ba
dokonca
vôbec s nikým, a nebolo zdôvodnené.
Pán minister, pýtam sa vás, prečo nebolo
zdôvodnené to-
to
závažné rozhodnutie. Nemali ste azda pádne dôvody na zru-
šenie
tohto národnostného folklórneho súboru? Mladé srdcia
oslávili 40.
výročie svojho vzniku siedmimi premiérovými
predstaveniami
v Bratislave. Pod názvom Slovensko spolu so
súborom
Lúčnica šírili dobré meno, kultúru a folklór tejto
krajiny
v Japonsku, ale i jeho jednotlivé
zložky, napríklad
skupina "Ghýmes" v rámci projektu
Michela Montenaira
"Východný
vietor" v rôznych štátoch Európy, ale aj v Amerike.
Proti
tejto skutočnosti, že by súbor nesplnil svoje
základné poslanie,
a to rozvíjať a interpretovať
tance,
piesne
a orchestrálne skladby nadväzujúce na
tradície ľudo-
vého
umenia maďarských občanov Slovenskej republiky, národov
a
národností, interpretovať vokálne a inštrumentálne diela
klasického
dedičstva európskej a svetovej kultúry, vykonávať
zberateľskú
činnosti v oblasti hudby, spevu a tanca na prog-
ramové
ciele súboru, vy, ani vaše ministerstvo
nikdy žiadne
výhrady
nemalo.
Súbor sa v podstate stal predmetom
záujmu ministra
a
ministerstva kultúry iba v súvislosti s jeho sídlom, budo-
vou
na Mostovej ulici číslo 8 v Bratislave. Túto starú budo-
vu získal súbor v roku 1983
hospodárskou zmluvou. Právne
subjekty
podobného charakteru, ako sú Mladé srdcia, získava-
li
za minulého režimu budovy prevažne do správy, a to bezod-
kladným
prevodom. Keďže v danom prípade išlo o odplatný pre-
vod od bývalej
nesocialistickej organizácie
Jednota, spo-
trebné družstvo Bratislava, Mladé srdcia predmetnú budovu
nadobudli
do svojho vlastníctva. S touto skutočnosťou súhla-
sili
v tom čase aj nadriadené orgány zmluvných strán, teda
aj
bývalé ministerstvo kultúry.
Po nežnej revolúcii bola budova už
natoľko schátraná,
že
sa dalo užívať len cca 30 % všetkých
priestorov. Ostatná
časť
bola uzatvorená z bezpečnostných dôvodov, z dôvodov, že
sa
prevalil strop a podobne. Ešte pred rokom 1989 bol vypra-
covaný
rekonštrukčný plán budovy, pričom hodnota rekonštruk-
cie
mala byť 25 miliónov bývalých Kčs.
V
roku 1991 súbor
požiadal ministerstvo kultúry na
údržbu
budovy sumu 200 000 Kčs. Ministerstvo
však túto sumu
nemohlo
poskytnúť, ale nabádalo vedenie súboru,
aby s budo-
vou
podnikal, napríklad prenajal ju, a tak získal peniaze na
záchranu
schátranej budovy. Tak sa stalo, že po dlhých namá-
havých
snaženiach sa vedeniu podarilo získať rakúskeho in-
vestora,
ktorý budovu zrekonštruoval s tým, že
Mladé srdcia
sa
utiahli na najvyššom poschodí budovy a
ostatné priestory
tento
investor vydal do podnájmu rôznym obchodným spoločnos-
tiam, bankám,
organizáciám. Pôvodná nájomná
zmluva bola
uzatvorená
1. 7. 1992 na obdobie 65 rokov s tým,
že rakúsky
investor
okrem rekonštrukcie budovy mal uskutočniť aj nad-
stavbu
ďalších troch, štyroch poschodí.
Tento zámer však potom zmenil dodatkom
číslo 1 k pôvod-
nej
nájomnej zmluve zo dňa 2. 12. 1992. Obdobie prenájmu bo-
lo
zúžené na 5 rokov. Po piatich rokoch
bolo v prospech ra-
kúskeho partnera
dohodnuté vecné bremeno
podľa pôvodnej
zmluvy.
Rakúsky zmluvný partner okrem toho, že investoval do
rekonštrukcie predmetnej budovy takmer 60 miliónov Sk, sa
zaviazal
poskytnúť Mladým srdciam z titulu nájomného ročne
1
600 tisíc Sk. Uvedené zmluvy
sa uzatvorili s vedomím
a
súhlasom ministerstva kultúry, ktoré na
jeseň roku 1994
nariadilo
rozsiahlu kontrolu hospodárenia v súbore. Podnetom
na túto kontrolu bola skutočnosť, že
riaditeľ maďarského
umeleckého súboru
Mladé srdcia sa
vyjadril o podozrení
z
trestnej činnosti jednej z účtovníčok, ktorá prišla do
Mladých
sŕdc začiatkom deväťdesiatych rokov práve z kontrol-
ného oddelenia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky,
voči ktorej existuje dôvodné podozrenie, že
pravdepodobne
spreneverila
peniaze Mladých sŕdc takmer do výšky
200 tisíc
Sk.
Proti nej sa toho času vedie trestné konanie.
Po viacmesačnej kontrole sa zistili okrem
vedenia úč-
tovníctva
a hospodárenia aj iné vážne nedostatky, ktoré však
novovymenovaný
riaditeľ do jesene v roku 1995 odstránil. Tý-
mito
nedostatkami sa už ministerstvo kultúry
po ich odstrá-
není
vôbec nezaoberalo. Ministerstvo sa už sústredilo iba na
budovu
Mladých sŕdc na Mostovej číslo 8 v Bratislave. Táto
atraktívna
budova je v susedstve Reduty, pár sto metrov od
Národného
divadla, pričom toho času po rekonštrukcii podľa
vyjadrenia
odborníkov realitných kancelárií môže
mať trhovú
hodnotu
viac ako 100 miliónov Sk.
Dňa 5.
10. 1995 generálny riaditeľ
sekcie umenia Dr.
Gerbóc
z poverenia ministra kultúry požiadal
riaditeľa Mla-
dých
sŕdc, aby sa súbor presťahoval do priestorov prenaja-
tých
v Slovenskom pedagogickom nakladateľstve. Riaditeľ Mla-
dých
sŕdc na to reagoval tak, že požiadal o
prijatie na mi-
nisterstve
kultúry, kde vysvetlil a predložil listinné dôka-
zy
o tom, že predmetná budova je vo vlastníctve súboru, čo
poskytuje
určitú istotu Mladým srdciam. Ozrejmil, že Mladé
srdcia
majú medzinárodné právne záväzky a
nebolo by vhodné,
keby sa museli
sťahovať do iných
priestorov. Vyzeralo to
tak, že
našiel u pána
generálneho riaditeľa pochopenie
a
prostredníctvom neho u vás, pán
minister, čomu však nena-
svedčovalo vaše
ďalšie rozhodnutie z
15. decembra 1995,
v
ktorom prikazujete riaditeľovi Mladých sŕdc "zabezpečiť
bezodplatný
prevod majetku štátu", teda objekt na Mostovej
ulici
číslo 8 v Bratislave zo správy
organizácie Mladé srd-
cia
v Bratislave do správy kultúrnych zariadení Ministerstva
kultúry
Slovenskej republiky v Bratislave k 1. 1. 1996.
Týmto vaším rozhodnutím, príkazom, bol porušený zákon.
Žiadali
ste totiž splniť taký príkaz, ktorý sa nedá splniť
po
právnej stránke, nakoľko objekt na Mostovej ulici číslo 8
nie
je v správe Mladých sŕdc a nie je vo
vlastníctve štátu,
ale
vo vlastníctve maďarského umeleckého súboru Mladé srdcia
-
Ifjú szívek. Mladé srdcia boli
síce zriadené štátom, ale
mali
právnu subjektivitu, mohli nadobúdať práva a povinnosti
a
najmä nadobúdať vlastníctvo. Vo svojom príkaze sa opierate
o
zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 278/1993
Z.
z. o správe majetku štátu, ktorý v § 1
zakotvuje - citu-
jem: "Tento zákon upravuje správu majetku
vo vlastníctve
Slovenskej
republiky." Znovu treba zdôrazniť, ako to vyplýva
z
listu vlastníctva číslo 2903, že
predmetná budova nie je
vo vlastníctve Slovenskej republiky, a preto nespadá pod
právny
režim zákona číslo 278/1993 Z. z.
Za týchto okolností, pán minister, by ste mohli priká-
zať
iba prevod vlastníctva na štát alebo na iný subjekt, ale
bolo
by to protizákonné, veď v zmysle § 37 Občianskeho zá-
konníka zmluvy
sa majú uzatvárať
okrem iného slobodne
a
s touto slobodou vôle by bol váš príkaz
rozhodne v rozpo-
re.
Túto skutočnosť potvrdil aj
právnik vášho rezortu, na-
priek
tomu ste vo svojom rozhodnutí zotrvali, a keď riaditeľ
Mladých
sŕdc opätovne apeloval na právnu nemožnosť plnenia
vášho
príkazu, dňa 25. 4. 1996 ste svojím
rozhodnutím k 31.
7.
1996 zrušili príspevkovú organizáciu Mladé srdcia. Pozna-
menávam
ešte, že vaše rozhodnutie z 15. 12. 1995 je protizá-
konné aj z toho dôvodu, že v zmysle zákona číslo 278/1993
Z.
z. (§ 3 ods. 4) odňať správu po
predchádzajúcom preroko-
vaní
so zriaďovateľom môže iba ministerstvo
financií, a nie
ministerstvo
kultúry. Týmto rozhodnutím
ste opäť porušili
zákon
číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách. Totiž
v
zmysle § 23 ods. 1 citovaného zákona, citujem: "Rozpočtové
organizácie alebo
príspevkové organizácie možno zriadiť,
zrušiť,
zmeniť ich podriadenosť alebo spôsob financovania od
prvého
dňa nasledujúceho rozpočtového
roku. V odôvodnených
prípadoch
môže minister financií povoliť iný termín." Na mi-
nisterstve financií však o takomto povolení iného
termínu
nemajú
vedomosti.
Vážený pán minister, porušovaním zákonov ste teda zru-
šili
národnostný súbor, maďarský umelecký súbor Mladé srdcia
-
Ifjú szívek so 40-ročnou bohatou tradícou. Zrušili ste sú-
bor,
v ktorom bolo spolunažívanie
občanov maďarskej a inej
národnosti
príkladné, ktorí šírili
národnostnú kultúru. Po
odmietnutí
poskytnúť finančné prostriedky
Czemadoku, po ne-
gatívnych
opatreniach v súvislosti s múzeami a
inými inšti-
túciami
na národnostne zmiešanom území nemožno
nevidieť, že
ozubené
kolieska do seba presne zapadajú a vaša
snaha o po-
tlačenie
národnostnej kultúry je evidentná. Alebo zrušením
súboru
Mladé srdcia ste sledovali azda privatizačné zámery
ohľadom
tejto budovy? Privatizácia sa už chýli ku koncu a je
málo
atraktívnych objektov?
Pán minister, týmto vás žiadam, aby ste svoje protizá-
konné
rozhodnutie z 25. 4. 1996 číslo 961/1996-1 ohľadom ma-
ďarského
umeleckého súboru Mladé srdcia - Ifjú szívek zruši-
li,
aby ste navrátili právnu subjektivitu a tým aj sídlo
Mladým
srdciam, nakoľko vyvlastnenie v prospech štátu bolo
možné
ešte aj za totalitného režimu iba z
dôležitého verej-
ného
záujmu, pričom vyvlastnenie bez
protináhrady bolo vždy
nezákonné, neetické, neslušné. V súčasnosti je to navyše
protiústavné
a ide o prvý prípad zoštátnenia
súkromného ma-
jetku
v "mladej" Slovenskej republike.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa Edit Bauerová.
Nie je
prítomná,
stráca poradie. Slovo má pán poslanec Pál Csáky.
Nie
je prítomný, stráca poradie. Slovo má pán poslanec Peter
Lauko,
nech sa páči.
Poslanec P. Lauko:
Vážený pán predsedajúci,
zvyšok pánov ministrov,
vážený zvyšok kolegýň a kolegov,
interpelujem ministra zahraničných vecí Slovenska. Ľu-
tujem,
že tu nie je, určite by si to so záujmom vypočul.
Podľa
obvyklých diplomatických
zvyklostí je pozvanie
veľvyslanca
na ministerstvo zahraničných vecí doma, v kraji-
ne, kde
žijeme, normálna forma
komunikácie ministerstva
s
veľvyslancom. Obvykle ide o
pozvanie krátkodobé, na nie-
koľko
dní. Väčšinou takéto pozvanie
veľvyslanca nie je zve-
rejňované,
nemá publicitu a po
konzultácii sa veľvyslanec
vracia
späť do krajiny jeho pôsobenia. Ale existujú aj rôzne
formy
dlhodobého pozvania veľvyslanca domov z krajiny vysla-
nia.
V diplomatickej reči tým vláda krajiny obvykle vyjadru-
je
vážne postoje k určitým skutočnostiam,
problémom s danou
krajinou
alebo nesúhlas s určitou činnosťou vlády tejto kra-
jiny,
kde je tento náš veľvyslanec ako reprezentant štátu.
Treba tu odlíšiť dve skutočnosti: alebo
je vláda nespo-
kojná
s prácou svojho veľvyslanca a potom to nerieši dlhodo-
bým
pozvaním domov, ale jeho odvolaním, ale
ak ministerstvo
a
vláda použije formu dlhodobých
konzultácií doma s veľvy-
slancom,
znamená to, že s jeho prácou je spokojná, ale má
výhrady
k politike štátu, kde veľvyslanec pôsobí. V diploma-
cii
ešte existuje veľa foriem na riešenie konfliktných si-
tuácií
medzi dvoma krajinami. Sú to diplomatické konzultá-
cie, nóty, vyjadrenia politikov, prerušenie diplomatických
stykov.
Dlhodobé pozvanie veľvyslanca
domov z krajiny, kde
veľvyslanec
pôsobí, keď sa nevysvetlí, znamená v diplomatic-
kej
reči posledný krok pred prerušením diplomatických stykov
s
danou krajinou. Toľko diplomatická reč.
Ako člen
zahraničného výboru nášho
parlamentu prejdem
do
reálnej skutočnosti. V poslednom období slovenské mini-
sterstvo
zahraničných vecí pozvalo na konzultáciu troch veľ-
vyslancov
Slovenska - z Anglicka, Cypru a Vatikánu. Podľa
dĺžky
pobytu týchto veľvyslancov na Slovensku ide nesporne
o
dlhodobé konzultácie s týmito
veľvyslancami. Vzhľadom na
uvedené
chápanie diplomatickej reči sa preto verejne pýtam
ministra
zahraničných vecí a premiéra vlády Slovenska, aké
má
vláda Slovenskej republiky výhrady
voči vláde jej veli-
čenstva
kráľovnej Veľkej Británie, keď je tu na dlhodobých
konzultáciách veľvyslanec
Slovenska z tejto krajiny. Aké
výhrady
má vláda Slovenskej republiky voči Vatikánu a Cypru,
keď
sú tu na dlhodobých konzultáciách
veľvyslanci Slovenska
v
týchto dvoch krajinách? A tiež sa vás,
neprítomný pán mi-
nister,
pýtam, prečo veľvyslanec Slovenska vo Vatikáne vás
nesprevádzal
pri vašej návšteve v Ríme minulý týždeň. Zdá sa
vám
to normálne podľa diplomatických zvyklostí? Uvedomuje si
vláda Slovenskej
republiky, aký signál týmito dlhodobými
konzultáciami
slovenských veľvyslancov vydáva vládam
týchto
krajín
a zahraničiu? Uvedomujete si, pán
minister zahranič-
ných vecí, ako
týmto nediplomatickým konaním
poškodzujete
dobré
meno Slovenska v zahraničí?
Ďakujem vám za pozornosť, kolegyne,
kolegovia.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa
Sabolová a pripraví
sa
pani poslankyňa Kolesárová.
Poslankyňa M. Sabolová:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
moja interpelácia je na pána ministra
hospodárstva, mi-
nistra
životného prostredia a ministra pôdohospodárstva. Bu-
de
to jedna interpelácia, ale súvislosti v interpelácii sú
smerované
na všetky tri rezorty.
Vážený pán minister, dňa 21. 5. 1996
vláda Slovenskej
republiky
schválila návrh na prevzatie štátnej záruky vládou
Slovenskej
republiky za bankový úver vo výške 200 miliónov
amerických
dolárov v roku 1996 pre Vodohospodársku výstavbu,
štátny podnik,
Bratislava, na financovanie vodného diela
Gabčíkovo,
vodného diela Žilina a vodnej nádrže Tichý Potok.
Vláda tým preukázala svoje rozhodnutie stavať
nádrž Tichý
Potok,
pričom sa ešte čaká na vyjadrenie ministerstva život-
ného
prostredia. Alebo sa už ministerstvo životného prostre-
dia
vyjadrilo?
Vláda týmto rozhodnutím presadzuje záujmy
veľkých fi-
riem
združených v betonárskej lobby na čele
s Vodohospodár-
skou
výstavbou, štátny podnik, aby mali zabezpečenú prácu na
niekoľko rokov. Nezvažujú sa dôsledne potreby
vody, stav
rozvodov vo veľkých
aglomeriáciách, vplyv na životné
pro-
stredie,
zachovanie pôvodnej tváre krajiny,
zmenu ekologic-
kých
pomerov v krajine, ako aj v neposlednom rade sociálny
rozmer
pri výstavbe. V tejto súvislosti je zaujímavý názor
pána
ministra Duckého v Pressklube ešte 18. júna
1995 o po-
trebe rešpektovania ekologických princípov pri ekonomickom
rozvoji
ako jednej z určujúcich podmienok na vstup Slovenska
do
Európskej únie.
Realizácia výstavby nádrže Tichý Potok by zničila nie-
koľko
dedín v doline Tichý Potok - Vyšné Repáše, Nižné Repá-
še,
Torysky a Oľšavica. Aj v dôsledku posledných desaťročí
bývalá socialistická vláda pozastavila výstavbu a rekon-
štrukciu
domov, región sa ocitol pod tlakom
ekonomickej re-
štrikcie
a zaostával stále viac, ľudia sa z regiónu odsťaho-
vávali.
Dnes v demokratických podmienkach nie
je možné rie-
šiť problém násilným vyvlastnením miestneho
obyvateľstva,
ako
to bolo v minulosti napríklad na vodnom diele Starina,
na
ktoré si určite všetci spomínate. Na využívaní tohto vod-
ného
diela, teda vodného diela Starina, bude postavená aj
moja
interpelácia v súvislosti s vodnou nádržou Tichý Potok.
Výstavbou nádrže Tichý Potok by mali byť
zásobené vodou
veľké sídelné
aglomerácie východného Slovenska - Prešova
a
Košíc, ale bez ohľadu na ekologický
dosah stavby či po-
žiadavky
trvalo udržateľného života. Miestni aktivisti z mi-
movládnej
organizácie Ľudia a voda v Košiciach navrhovali už
v
roku 1994 alternatívne riešenie,
ktoré bolo prezentované
a
prediskutované aj v Národnej rade Slovenskej republiky eš-
te v máji
roku 1994, ale ani príslušné ministerstvá, ani
vláda
sa vážnejšie nezaoberali touto alternatívou. Odborne
si neosobujem právo posudzovať žiadne
alternatívy, tu je
potrebné
záväzné stanovisko odborníkov. Takéto
veľké zásahy
hospodárskych aktivít
v povodiach riek
viedli napríklad
k
celoplošnému vysušovaniu územia dlhodobým znižovaním zásob
podzemných
vôd i k extrémnym nárastom plošnej vodnej erózie,
k
zmene prirodzených autoregulačných
mechanizmov obnovy ži-
vín, čo
znižuje produkčný potenciál
celých území a čo
ovplyvňuje
klimatické zmeny, teplotné výkyvy, znižovanie bi-
lančných
úhrnov zrážok atď.
Na
optimálnu koordináciu
celospoločenských záujmov by
bolo
potrebné zohľadniť nielen potreby veľkých miest Košíc
a
Prešova, ale aj tolerantnosť k ostatným komunitám, ktorých
sa
stavba bezprostredne dotýka. Vláda by mal vytvoriť ekono-
mické podmienky na racionálne hospodárenie s
vodou, a to
najmä
v zdrojovej sfére, najmä v preverovaní
bilančných po-
trieb
vody a tiež v spotrebiteľskej sfére, kde je potrebné
orientovať
sa hlavne na znižovanie strát z
vodovodnej siete
zmenami
technológií v priemysle.
A teraz
veľmi konkrétne. Spotreba pitnej
vody na Slo-
vensku
za posledné 4 roky sa radikálne znížila
- až o 25 %.
Pokles
celkovej spotreby vody na Slovensku pokračuje rých-
lejšie,
ako sa predpokladalo. Podľa Štatistického úradu Slo-
venskej
republiky špecifická spotreba vody v roku 1994 dosa-
hovala
318 l na obyvateľa a deň, pričom na túto úroveň záso-
bovania
východoslovenského regiónu je potrebných 5625 lit-
rov.
Súčasné kapacity vodných zdrojov na východnom Slovensku
dosahujú
6583 litrov. Zdroj týchto údajov je správa o vodnom
hospodárstve
1995, ako aj údaje štatistického úradu.
V prí-
pade,
že stav je iný, prosím pána ministra o jeho písomné
stanovisko.
Doteraz nie sú dostatočne využité existujúce zdroje na
východnom
Slovensku. Napríklad vodárenská
nádrž Starina sa
využíva iba na 37,5
% z celkovej možnej kapacity 1500 l/s.
(Zdroj
je Vodohospodársky spravodajca z mája roku 1995.) Pre
reálnosť si zoberme
50-percentné využitie kapacity
vodnej
nádrže
Starina. Desaťročná prevádzka
vodnej nádrže Starina
potvrdila,
že 1500 l/s je možné dostať do siete.
Doterajšia
prevádzka
ukázala, že spotreba z vodného diela
Starina bola
len asi 20-percentná. Pôvodne pri výstavbe
vodnej nádrže
Starina
boli tri etapy výstavby. Dnes sa už s
treťou etapou
neráta.
Pýtam sa, či už nepotrebujeme 500 l/s,
ktoré posky-
tuje
vodná nádrž Starina? Už ich nevyužijeme?
V tejto tretej etape sa rátalo len s
úpravňou vody a so
zdvojeným
potrubím maximálne do Humenného, pretože potreba
Humenného
a Sniny s okolím je cca 500 l/s. Realizácia tretej
etapy
si vyžaduje oveľa nižšie investície ako vodná nádrž
Tichý
Potok, nevyžaduje si výkup nových pozemkov, zásah do
osobného vlastníctva, budovanie nových ochranných pásiem
atď.
Žiadam pána ministra o predloženie investičných nákla-
dov
na realizáciu tretej etapy, ako aj
investičný náklad na
výstavbu
vodného diela Tichý Potok. Zároveň žiadam predložiť
zdôvodnenie
výstavby vodnej nádrže Tichý Potok, ak to reálne
možnosti
zatiaľ nevyžadujú. Na vetve od Humenného je možná
kapacita
1000 l/s, pričom skutočný odber podľa
niekoľkoroč-
nej
prevádzky je len asi 50 %, do Košíc asi 200 l, do Vrano-
va
asi 50 l, do Strážskeho asi 30 l. Dnes
sa pre Prešov od-
ber nerealizuje, len pri technickej potrebe, a
to 10-20
l/s.
Čiže pýtam sa opätovne, ako sa plánuje
s treťou etapou
dostavby
vodnej nádrže Starina.
Realizácia tretej etapy by stačila na pokrytie potrieb
Košíc
i Prešova. Podľa mojich informácií v súčasnosti je re-
zerva
pre Košice asi 400 l/s, pričom spotreba je 200 l/s, aj
keď
sa stavba pôvodne nemala realizovať pre
Košice. Vy, pán
minister,
určite máte ešte lepšie informácie o
číslach, ale
tieto skutočnosti
nasvedčujú, že výstavba
vodnej nádrže
Tichý
Potok podľa projektu Vodohospodárskej
výstavby nie je
potrebná. Ak sa
znížia straty z vodovodných systémov na
únosnú
mieru, dnes je to 20-25 % rozvodov v Košiciach a Pre-
šove,
bude napríklad košická vodárenská
sústava z 2015 l/s
potrebovať
1280 l/s, pričom kapacita vodných
zdrojov košic-
kej
vodárenskej sústavy v súčasnosti dosahuje 1457 l/s. Tie-
to
údaje sú tiež z Vodárenskej koncepcie
východoslovenského
regiónu.
Výstavbou vodnej nádrže Tichý Potok s kapacitou zhruba
640
l/s sa budú len kompenzovať neúmerné straty z vodných
sietí,
čo sa premietne do ceny vody a postihne každého obča-
na,
každú domácnosť. Preto by bolo výhodnejšia a iste nižšia
investícia do rekonštrukcie rozvodných sietí ako nová
vý-
stavba
vodnej nádrže.
Žiadam vás, pán minister, aby o
takýchto vážnych roz-
hodnutiach
jednotlivých rezortov a vlády boli poslanci in-
formovaní
a aby sme do výboru pre životné prostredie dostali
stanovisko
rezortu ministerstva životného
prostredia k vý-
stavbe
vodnej nádrže Tichý Potok.
Na margo - stotožňujem sa aj s vyhlásením ministra ži-
votného
prostredia pána Zlochu, bolo na predvolebnom mítingu
pána
Zlochu v obciach v lokalite Tichý Potok, že sa zaručuje
obyvateľom,
že výstavba vodnej nádrže Tichý Potok nebude.
Ďakujem pekne, to je všetko.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pekne. Slovo má
pani poslankyňa Kolesárová
a
pripraví sa pán Barnabás Ferkó.
Poslankyňa A.
Kolesárová:
Vážený pán podpredseda,
vážení predstavitelia vlády,
dámy a páni,
obraciam
sa na podpredsedu vlády a ministra financií
pána Kozlíka v
rámci interpelácie iba s jedinou otázkou,
pretože
mám výhrady k tretej vete odpovede, ktorú som od ne-
ho
dostala. Dovoľujem si ho požiadať o vysvetlenie, v čom
nemajú
argumenty, ktoré som uviedla vo svojich
dvoch inter-
peláciách
k problematike výskumu verejnej mienky, objektívny
základ a sú
iba vecou môjho osobného názoru a môjho uhla
pohľadu.
Interpelujem opäť preto, že objektívne
poznávanie nálad
populácie
je relevantným faktorom politickej
situácie a je-
diná
štátom financovaná inštitúcia spadá do riadiacej kompe-
tencie
pána podpredsedu vlády a ministra financií.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Ferkó. Pripraví sa pán po-
slanec
Javorský.
Poslanec B. Ferkó:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
vážené dámy,
vážení páni,
svoju interpeláciu v zmysle § 89 zákona o
rokovacom po-
riadku
adresujem vláde Slovenskej republiky,
menovite mini-
strovi
vnútra Slovenskej republiky Ľudovítovi Hudekovi, kto-
rej
predmetom je negatívne stanovisko
obvodu Veľké Kapušany
k
začleneniu obvodu do okresu Michalovce.
Vážený pán minister, dostal som vašu
odpoveď na moju
interpeláciu
prednesenú na 13. schôdzi Národnej rady Sloven-
skej
republiky pod číslom KN-40-1/96, v ktorej okrem iného
uvádzate,
že obvod Veľké Kapušany má byť
začlenený do navr-
hovaného
okresu Michalovce napriek tomu, že obvod 36 rokov
patril
do okresu Trebišov. Pýtam sa vás, pán
minister, na
základe
čoho ste dospeli k takému záveru.
Na prerokovanie vášho stanoviska bolo
zvolané mimoriad-
ne
zasadnutie Združenia miest a obcí
Použia, t. j. 15 obcí
a
mesto Veľké Kapušany s počtom
obyvateľov 17 965, kde prí-
tomní
starostovia vyjadrili jednoznačný nesúhlas s pričlene-
ním
obvodu Veľké Kapušany k okresu Michalovce, čo následne
prerokovali
a potvrdili uzneseniami na mimoriadnych zasadnu-
tiach
obecných zastupiteľstiev. Pripomínam
ešte, že od 10.
5.
do 20. 5. 1996 v rámci obvodu bola organizovaná petičná
akcia
na podporu vytvorenia spoločného
okresu Použia a Me-
dzibodrožia
so sídlom vo Veľkých Kapušanoch,
eventuálne pe-
tícia k
plánovanému začleneniu obvodu do novovytvorených
okresov.
Zo stanovísk obecných zastupiteľstiev a
Mestského za-
stupiteľstva vo Veľkých
Kapušanoch a z výsledkov
petičnej
akcie
jednoznačne vyplýva, že kvalifikovaná
väčšina občanov
obvodu
i mesta Veľké Kapušany žiadajú vytvorenie samostatné-
ho
okresu Veľké Kapušany a v prípade neúspechu realizácie
tejto
požiadavky trvajú na zotrvaní v súčasnom okrese Trebi-
šov.
Uznesenia obecných zastupiteľstiev a Mestského zastupi-
teľstva vo Veľkých
Kapušanoch a petičné hárky som osobne
odovzdal
na Úrade vlády Slovenskej republiky.
Vážení členovia vlády,
vážený pán minister,
žiadam vás v mene občanov obvodu
Veľké Kapušany, aby
ste
podporili uznesenia Mestského
zastupiteľstva vo Veľkých
Kapušanoch
a obecných zastupiteľstiev,
rešpektovali rozhod-
nutia
občanov a aby ste nerozhodovali o nás bez nás. Uvedené
riešenie
o zotrvaní obvodu Veľké Kapušany v
súčasnom okrese
Trebišov
je podporované aj zo strany vedení
okresných orga-
nizácií HZDS, SNS
a ZRS v Trebišove. Verím, že
k našej
oprávnenej
požiadavke zaujmete kladné stanovisko,
za čo vám
v
mene občanov Použia vopred ďakujem.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Javorský
a pripraví sa
pán
poslanec Köteles.
Poslanec F. Javorský:
Vážený pán podpredseda,
vážení členovia vlády,
vážené kolegyne, kolegovia,
interpelujem pána ministra Petra Baca vo veci výstavby
vodárenskej
nádrže Tichý Potok, a to vo veci účelnosti vyna-
ložených prostriedkov na stavbu variantu I alebo
variantu
II.
Otázka výstavby tejto nádrže je stále živá a neeliminujú
sa
rozporné názory a hodnotenia potrebnosti jej výstavby. Je
preto
aj mojou snahou prispieť k riešeniu
existujúcich pro-
blémov.
Predpokladám, že aj spoločne môžeme k tomu prispieť,
keď
budeme prihliadať na všetky návrhy vedúce k objektivizá-
cii
potrieb i požiadaviek na túto stavbu. Myslím, že neza-
škodí,
keď aspoň trochu pripomeniem anabázu tejto stavby.
Dnes už
môžeme hovoriť aj o jej
histórii, keď berieme
do
úvahy, že už v roku 1954 sa prvýkrát hovorilo o zámere
vystavať na Toryse
nad Tichým Potokom vodnú nádrž. Prvé
praktické
kroky sa v tomto urobili až v roku 1982, keď sa
dal do
prevádzky provizórny povrchový
odber vody priamo
z
rieky Torysy cez úpravňu vôd v Brezovici.
K znovuoživeniu
tohto zámeru
došlo z podnetu
vodohospodárskej výstavby
v
marci 1992. Vláda následne uznesením číslo 243 zo 7. aprí-
la
1992 dala súhlas na projektovú prípravu
tejto priehrady.
V
máji roku 1993 sa začalo riešiť environmentálne hodnotenie
alternatív zabezpečenia pitnej vody pre
Prešov a Košice,
v
ktorom sa posudzovala aj vodárenská nádrž Tichý Potok.
Na tieto
kroky reagovali mnohí odborníci,
ale aj zá-
stupcovia
niektorých stavebných firiem a do
tejto doby je
otázka
výstavby tohto vodného diela predmetom
zápasu odbor-
níkov
na výstavbu vodných diel, ochrany prírody a pamiatok
so
záujmami stavebných firiem a občanov stavbou postihnutých
obcí.
Občania obcí Oľšavica, Nižné a Vyšné Repáše, Torysky
a
Tichý Potok vyjadrili svoj negatívny postoj k výstavbe re-
ferendom,
v ktorom sa 98,8 % obyvateľov týchto obcí postavi-
lo
proti výstavbe vodnej nádrže Tichý
Potok nad obcou Tichý
Potok.
Od tohto obdobia sa problémy ujasňovali
na viacerých
odborných seminároch a stretnutiach s občanmi,
na ktorých
som
sa aj ja zúčastňoval. Je však
zarážajúce, že na posled-
ných
pohovoroch s občanmi dotknutých obcí sa nepriznávalo,
že
zainteresované projekčné zložky a
dodávateľ stavby počí-
tajú
už len s výstavbou tzv. veľkej vodnej nádrže a nepri-
púšťali
možnosť prehodnotenia tohto zámeru.
Treba povedať, že aj napriek tomu, že sa
v zámere počí-
ta
s troma alternatívami stavby, len na jednej sa robia geo-
logické a hydrogeologické prieskumy, na ktorých sa
dosiaľ
preinvestovalo
okolo 100 miliónov Sk. Výstavba veľkej vodnej
nádrže
si vyžiada viac ako 4 mld Sk. Po jej výstavbe sa do
vodovodnej
siete bude dodávať 638 l/s. Je však obava, že tá-
to
stavba v podstatnej miere ohrozí
doterajšie vodné zdroje
na
Toryse, z ktorých sa získava ročne 14
mil. metrov kubic-
kých
vody. V treťom variante vodnej nádrže v
doline Škapová
by
mala nádrž o jednu tretinu
menší objem, do vodovodnej
siete
by dodávala 111 l/s a náklady na výstavbu tejto nádrže
sú
o jednu tretinu nižšie ako pri výstavbe veľkej nádrže.
V
tejto interpelácii sa
nechcem dotýkať posudzovania
výhodnosti
či nevýhodnosti riešenia toho či onoho variantu
výstavby
nádrže, chcem však poukázať na jedno hľadisko, kto-
ré
som na niektorých spomínaných stretnutiach
s projektant-
mi
ponúkal, ale nenašlo uplatnenie. Ide o hľadisko, ktoré
plne
rešpektuje potrebu zabezpečiť východoslovenskú vodáren-
skú
sústavu pitnou vodou a predovšetkým
veľké mestské aglo-
merácie,
ako sú Prešov a Košice, ale zároveň sa
predpokladá
hospodárnosť s vodou
v rámci Východoslovenských
vodovodov
a
kanalizácií. Ono ma vedie k pochybnostiam o potrebe vý-
stavby
veľkej vodárenskej nádrže Tichý Potok,
a to z týchto
dôvodov:
Podľa informácií Východoslovenských vodární a kana-
lizácií
do vodovodnej siete na východnom
Slovensku sa ročne
dodáva viac ako
116 miliónov m3 pitnej vody. Vzhľadom na
zastaranosť a poruchovosť vodovodných sietí je
strata až
23,8
% dodanej vody. To znamená že 27 453 464 m3 pitnej vody
sa
ročne stráca v podloží, čo zároveň pre vodárov predstavu-
je
ročne stratu viac ako 206 miliónov Sk. Táto tzv. nefaktu-
rovaná
voda sa zachytí vo vodných nádržiach, dopraví sa až
na
miesto určenia a nakoniec sa stráca v poškodenej vodovod-
nej
sieti.
Vážený pán minister, na jednej
strane sú tu obrovské
straty
na dodanej pitnej vode a na druhej
strane vkladáme
obrovské
prostriedky na vybudovanie nových
vodárenských ná-
drží.
Na porovnanie uvádzam, že straty vo vodovodnej sieti
Východoslovenských vodární
a kanalizácií predstavujú 878
l/s
a dodávka z veľkej vodnej nádrže Tichý Potok vydá len
638
l/s, čo nevykryje ani terajšie straty. Čiže na krytie
strát pitnej vody
zapríčinených zlým stavom
vodovodov za
ideálnych
predpokladov bude potrebné postaviť ešte jednu ná-
drž s výdatnosťou 240 l/s. Myslím si, že takéto chápanie
hospodárenia
je neprijateľné, a preto je pre mňa neprijateľ-
ný
aj zámer vybudovať novú vodnú nádrž
a neriešiť zlý stav
vodovodov
na celom východnom Slovensku.
Vážený pán minister, pre nelogickosť
v rozhodovaní aj
pri
argumentácii obhajoby výstavby veľkej nádrže Tichý Potok
a
nezohľadňovaní strát pitnej vody v
Prešove a v Košiciach
pokladám
zotrvávanie na tomto zámere za
nezodpovedné hospo-
dárenie
s prostriedkami plánovanými na riešenie
zásobovania
východného
Slovenska pitnou vodou. Z tohto dôvodu sa obra-
ciam
na vás so žiadosťou, aby ste dali podnet na prehodnote-
nie
potrebnosti výstavby veľkej vodnej nádrže Tichý Potok,
presadili výstavbu vodnej nádrže Škapová a takto
usporené
financie
použili na opravy a rekonštrukcie
vodovodnej siete
v
mestách Prešov a Košice.
Moja požiadavka je o to naliehavejšia, že
vláda Sloven-
skej
republiky rozhodnutím zo dňa 21. 5. tohto roku prevzala
záruku
za bankový úver pre š. p. Vodohospodárska výstavba
Bratislava
na vybudovanie vodnej nádrže Tichý Potok vo výške
6,7
miliónov amerických dolárov, že sa už
počíta aj s ukon-
čením
tejto stavby v roku 1999. Podľa mňa je
neprípustné,
aby
sa tieto prostriedky vložili do stavby vodného diela,
ktoré
bude vyrábať pitnú vodu, ktorá sa však nikdy nedostane
k
spotrebiteľovi. Nemal by sa tu
brať do ohľadu ani záujem
hlavného
dodávateľa stavby Vodohospodárska
výstavba, Brati-
slava,
ktorý si sľubuje veľké zisky spojením
výstavby tejto
veľkej
vodnej nádrže so stavbou tunela pod Braniskom.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Köteles. Poradie stráca
pán
poslanec Pittner a pripraví sa pán poslanec Juriš.
Poslanec L. Köteles:
Vážená Národná rada,
vážení členovia vlády,
vážený pán predsedajúci,
ešte na 24. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky
v
roku 1993 som interpeloval vládu
Slovenskej republiky
a
ministra hospodárstva Slovenskej republiky pána Duckého
v
mene občanov regiónu Moldava nad Bodvou
a pracovníkov zá-
vodu
Tesla, Moldava nad Bodvou, ktorí sa obrátili na mňa ako
na
poslanca Národnej rady s obavami o budúcnosť, perspektívu
tohto strategického závodu. Moje otázky vtedy vychádzali
z
očakávania tam pracujúcich odborníkov, ba i odborárov, aby
sa
čím rýchlejšie uskutočnil prevod
vlastníctva Tesly, Mol-
dava
nad Bodvou z Fondu národného majetku Českej republiky
do
Fondu národného majetku Slovenskej
republiky. Už v roku
1993
som vyslovil obavy o osud tohto strategického závodu,
teda
o perspektívu monopolnej výroby
žiariviek v Slovenskej
republike.
Dalo sa počítať s perspektívou, že závod v konku-
renčnom
prostredí v nezodpovedných rukách veľmi ľahko môže
byť
hospodársky, technicky aj umelo zruinovaný.
Vážení kolegovia, napriek tomu, že závod
Tesla v Molda-
ve
nad Bodvou od roku 1993 v hojnom počte
navštívili dnešní
členovia
vlády a občas sa na účet závodu zabávali v okoli-
tých
roduverných obciach, konzultovali s vedúcimi pracovník-
mi,
napriek tomu, že verejne alebo medzi štyrmi očami riadi-
teľovi
závodu sľúbili prevod vlastníctva, trhy, odbyt, štát-
nu podporu, a
vraj aj teraz existujú priame kontakty na
niektorých
čelných členov vlády, závod Tesla v Moldave nad
Bodvou, teda jediný
veľký závod v našom regióne, je pred
hospodárskym
krachom. V súčasnosti je závod v bezvýchodisko-
vej
situácii, prepustili väčšinu pracovníkov, ostatných pla-
tia
len ad hoc, závod je zadlžený a nemá už skoro nijaký od-
byt.
V tejto situácii sa vynára otázka, prečo tí členovia
vlády
vrátane predsedu vlády, ktorí
navštívili závod a boli
oboznámení
s dôvodmi, prečo treba previesť závod
do sloven-
ského
vlastníctva, nič nepodnikli a ostali len pri prázdnych
gestách.
Žiaľ, dosiaľ sa nič konkrétneho nestalo a najper-
spektívnejší
závod na východe - podľa slov Vladimíra Mečiara
-
v rukách neschopných alebo na všetko schopných indivíduí
namiesto
sľúbenej prosperity znamená pre náš región len hro-
ziacu
nezamestnanosť.
Vážení členovia vlády, tí, ktorí ste
navštívili závod
Tesla Moldava nad Bodvou, za súčasnú neutešenú
situáciu ne-
siete
morálnu zodpovednosť aj vy.
Vážený
minister hospodárstva, vážená
vláda Slovenskej
republiky, po
uplynutí troch rokov
som opätovne nútený
v
zmysle § 90 položiť tie isté otázky:
a) Aké
kroky urobila vláda Slovenskej
republiky a Mi-
nisterstvo
hospodárstva Slovenskej republiky,
aby sa usku-
točnil
prevod vlastníctva Tesly Moldava nad
Bodvou do Fondu
národného
majetku Slovenskej republiky?
b) Aké kroky hodlá urobiť vláda
Slovenskej republiky na
záchranu
závodu Tesla Moldava nad Bodvou, teda jediného veľ-
kého
podniku v našom obvode?
Vážená
vláda, som nútený
vás opätovne interpelovať
v
mene obyvateľov obcí Budimír,
Beniakovce, Sady nad Tory-
sou,
Vyšná Hutka, Nižná Hutka, Nižná Myšľa, Kopšov, Bakša,
Valaliky,
Haniska, Sokoľany, Bočiar, Seňa, Veľká
Ida, Vyšný
Klatov,
aby sa s vytýčením hraníc nových
okresov riešila aj
otázka
obnovy katastrálnych hraníc obcí v
okrese Košice vi-
diek,
dotknutých územnými zmenami
vykonanými v rokoch 1981
až
1985.
Interpeláciu odovzdám písomne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Juriš,
pripraví sa pán
poslanec
Švec. (Šum v sále.)
Priatelia, áno, ale vzhľadom na to, že
ministrov máme
tu,
predsa len nemáme možnosť rokovať o tomto zajtra, je vý-
jazdový
deň vlády, využime, kým sú prítomní, aby poslanci,
ktorí
chcú uskutočniť interpeláciu, ju mohli urobiť. Nech sa
páči.
Poslanec A. Juriš:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
vážené kolegyne, kolegovia,
mám len krátku otázku na premiéra vlády pána Vladimíra
Mečiara.
Pri návšteve Rakúska 20. marca v rámci neoficiálnej
návštevy
sa stretol pán Vladimír Mečiar s rakúskym preziden-
tom Thomasom Klestilom. V neoficiálnom rozhovore zotrvali
vyše
40 minút. Potom sa stretol s vicekancelárom a ministrom
zahraničných
vecí Wolfgangom Schüsselom.
Hlavnou témou bol
osud
Jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice a slovenské úsi-
lie
o vstup do Európskej únie. Vladimír Mečiar zdôraznil, že
Rakúsko sa
môže stať obhajcom
Slovenska pri jeho snahe
o
začlenenie sa do únie a Wolfgang Schüssel vyjadril Sloven-
skej
republike v tomto smere podporu.
Podľa Schüssela slovenský premiér ubezpečil Viedeň, že
zastaraná
elektráreň Jaslovské Bohunice sa nebude v budúc-
nosti
opravovať a že Slovenská republika
dodrží sľub a uza-
vrie
ju, ale zastavenie prevádzky sa môže oneskoriť. To je
doslovný
text z novín z 21. marca 1996. V tých
istých novi-
nách
však čítam: "Zásadná rekonštrukcia
V1 sa podľa vedenia
EBO
oplatí. Po tzv. malej rekonštrukcii
bohunickej jadrovej
elektrárne
V1, ktorá si vyžiadala 2 mld Sk,
uskutoční sa do
roku
1999 v súlade s rozhodnutím Úradu jadrového dozoru Slo-
venskej
republiky aj postupná rekonštrukcia elektrárne, kto-
rej
prvý blok bol k energetickej sieti prifázovaný v roku
1978."
O niekoľko dní na to, zase v tých istých novinách, sa
objavilo:
Vladimír Mečiar - Jaslovské Bohunice nemožno len
tak
vypnúť, kde sa pán predseda vlády
vyjadril, že jednodu-
cho
atómovú elektráreň Jaslovské Bohunice nemožno vypnúť, ak
dosiaľ nie je
za ňu náhrada. V rozhovore pre Rádiožurnál
Slovenského
rozhlasu to včera uviedol predseda vlády Sloven-
skej
republiky Vladimír Mečiar. Preto je v našom záujme, aby
sa
zvyšoval bezpečnostný štandard
tejto atómovej elektrár-
ne...
Ďalej nebudem pokračovať.
Moja otázka znie, ako
vyzeráme pred zahraničnými poli-
tikmi,
keď na jednom mieste niekoľko dní predtým tvrdíme, že
uzatvoríme
elektráreň V1 po dobudovaní elektrárne
v Mochov-
cich
a v ten istý deň riaditeľ atómovej
elektrárne vyhlási,
že
na pokyn Ústavu jadrového dozoru sa bude rekonštruovať
jadrová
elektráreň a predĺži sa alebo bude dlhšie v prevádz-
ke,
ako sa vybuduje Jadrová elektráreň Mochovce, I. a II.
blok.
Takisto sa pýtam pána ministra Duckého
ohľadne tzv. vy-
budovania skladu na
vyhoreté palivo v Jaslovských
Bohuni-
ciach.
Momentálne tam máme dočasný sklad na vyhoreté palivo,
na nízkoaktívne látky sa buduje sklad v Mochovciach a na
strednodobé
uloženie vyhoretého jadrového paliva
zatiaľ ne-
máme sklad. Podľa zmlúv nám to
odoberal bývalý Sovietsky
zväz alebo
teraz Ruská federácia a
najnovšie sa objavili
názory,
že sa bude budovať takýto sklad v
Jaslovských Bohu-
niciach.
Pýtam sa, čo je na tom pravdy, aký by mal byť tento
sklad
a kde by mal byť. Keďže je to stavba veľkého
rozsahu,
myslím,
že by tam malo byť vykonané aj environmentálne zhod-
notenie,
myslím, že obyvatelia by sa tiež mali
k tomu vy-
jadriť, pretože na
jednom mieste taká veľká koncentrácia
-
A1, V1, V2, dočasný sklad, strednodobý
sklad - myslím, že
je
toho dosť. Je to dosť veľké zaťaženie tohto územia. Pýtam
sa,
či sú to len fámy, alebo je to skutočne fakt, že vláda
má
takýto zámer.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Švec. Pripraví sa
pán
poslanec Šagát.
Poslanec J. Švec:
Vážený pán podpredseda,
vážené trpezlivé kolegyne, kolegovia,
vážená pani ministerka,
vážení páni ministri,
svoju
interpeláciu adresujem
ministerke školstva pani
Eve
Slavkovskej a táto moja interpelácia sa týka problému
menovania
vysokoškolských profesorov prezidentom
Slovenskej
republiky.
Musím konštatovať, že Kancelária
prezidenta Slo-
venskej
republiky do 30. apríla tohto roku
nedostala návrhy
vysokých
škôl na menovania profesorov z roku 1995 a, samo-
zrejme,
z prvých štyroch mesiacov roku 1996.
V roku 1995 vedecké rady vysokých škôl
menovali, lepšie
povedané inaugurovali 33 profesorov. Návrhy na menovanie
týchto
profesorov predložili vedecké rady ministerstvu škol-
stva
od 1. februára do 31. decembra 1995. Sklz medzi odosla-
ním
týchto návrhov na ministerstvo školstva
a ich predlože-
ním
do Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky predstavu-
je
časové rozpätie od 5 do 17 mesiacov.
Situácia je nasledovná: Univerzita Pavla
Jozefa Šafári-
ka
predložila v roku 1995 4 návrhy, časový sklz do 30. aprí-
la
je 14 mesiacov. Univerzita Komenského schválila vo vedec-
kej
rade 6 návrhov - časový sklz 7
mesiacov a 2 ďalšie ná-
vrhy
- časový sklz 5 mesiacov. Slovenská technická univerzi-
ta
v Bratislave schválila 3 návrhy profesorov, časový sklz
je
11 mesiacov. Vysoká škola dopravy a spojov v Žiline pred-
ložila
ministerstvu 4 návrhy, časový sklz je 16
mesiacov.
Univerzita veterinárneho lekárstva v Košiciach
predložila
2
návrhy, jeden má sklz 15 mesiacov,
druhý má sklz 6 mesia-
cov.
Vysoká škola pedagogická v Nitre predložila 2 návrhy,
časový
sklz je 13 mesiacov. Technická
univerzita vo Zvolene
predložila
2 návrhy, obidva majú časový sklz 6 mesiacov. Vy-
soká škola poľnohospodárska predložila postupne 2 návrhy,
časový
sklz 17 mesiacov, 4 návrhy - časový
sklz 16 mesiacov
a
2 návrhy - časový sklz 12 mesiacov.
Vážená pani ministerka, § 15 ods. 2
zákona o vysokých
školách
číslo 172/1990 Zb. hovorí, že minister
na návrh vy-
sokých škôl
predkladá návrhy na
vymenovanie profesorov
a
rektorov prezidentovi. Musím
konštatovať, že zdržanie
týchto
návrhov je v rozpore s § 15 zákona o vysokých ško-
lách.
Prosím, keby ste boli taká láskavá a vo svojej odpove-
di
mi vysvetlili, prečo je potrebné takéto
zdržanie pri me-
novaní
profesorov, vzhľadom na to, že sama
veľmi dobre vie-
te,
aká je situácia na vysokých školách. Priemerný vek na-
šich
profesorov je nad 62 rokov. Existujú
školy, kde je už
ohrozená výučba. Je
paralyzované habilitačné pokračovanie.
Mladých
docentov musíme posielať do Čiech a mnohé fakulty sú
ohrozené
aj z hľadiska akreditácie. Konkrétne na
Univerzite
Komenského
máme jednu fakultu, ktorú nebudem
menovať, ktorá
má
dvoch funkčných profesorov.
Ďakujem
za pozornosť a, pani ministerka, ďakujem, že
ste
zotrvali s nami, že ste vydržali.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Šagát.
Pripraví sa pán
poslanec
Koncoš.
Poslanec T. Šagát:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
vážení hostia,
dovolím si poslať pánu ministrovi
písomnou formou dve
interpelácie.
Jedna sa bude týkať lekárne v Dérerovej nemoc-
nici, jej
privatizácie, druhá sa
bude týkať Polikliniky
v
Ružinove. Nemyslím si, že je dnes
vhodné, aby sme o tomto
diskutovali, pretože ste
unavení, zdecimovaní. Zostali tu
iba
niektorí ministri, ktorým chcem osobitne poďakovať, teda
pánu
ministrovi, že tu zostal.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Koncoš, a pripraví
sa
pán poslanec Kováč.
Poslanec P. Koncoš:
Vážený pán podpredseda,
pani ministerka,
páni ministri,
vážené kolegyne, kolegovia,
vážení hostia,
aj ja
budem veľmi stručný. Chcel som
interpelovať mi-
nistra
životného prostredia pána inžiniera Zlochu, ale keďže
stav
je taký, aký je, len veľmi stručne sa zmienim o tom, že
v
druhom polroku 1995 malo ministerstvo životného prostredia
v
pláne predložiť 12 návrhov zákonov. Do
dnešného dňa, teda
takmer
pred ukončením druhého polroka 1996
boli z uvedeného
počtu
predložené a prerokované len dva zákony, a to novela
stavebného
a vodného zákona pod číslom 199/1995 Z.
z. a no-
vely
zákona o ovzduší číslo 31/1995 Z.
z. a 32/1995 Z. z.,
uverejnené
v úplnom znení pod číslom 256/1995 Z. z.
Domnievam sa, že chyba
zaostávania a neplnenia plánu
legislatívnych
úloh na ministerstve životného prostredia nie
je
v práci odborných zložiek a aparátu tohto ministerstva,
ale
skôr v jeho vrcholnom vedení. Pre úplnosť informácie do-
dávam,
že ďalším zákonom, ktorý mal byť v roku
1995 pripra-
vený
a dodnes nebol predložený ani vláde, ani parlamentu, je
návrh
zákona Národnej rady Slovenskej republiky o vodách. To
ma
veľmi mrzí, pretože tým sa brzdí riešenie transformácie
vodného
hospodárstva u veľkých
vodárenských nádrží, ale aj
transformácia
vodovodov a kanalizácií a ďalších vodohospo-
dárskych
diel. Takisto nebol predložený
napríklad návrh zá-
kona
o spoplatnení užívania vôd, návrh zásad zákona o prí-
stupe
k informáciám o životnom
prostredí, návrh zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky o územnom priestorovom plá-
novaní, o bezpečnosti a vhodnosti stavieb
a návrh zákona
o
odpadoch vrátane obalov.
V roku 1994 Národná rada Slovenskej
republiky schválila
zákon
číslo 287 o ochrane prírody a krajiny a na tento zákon
malo
nadväzovať niekoľko vykonávacích
predpisov, najmä vy-
hláška,
ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia
tohto zá-
kona. Bohužiaľ, ani jeden vykonávací predpis
ministerstvo
životného prostredia zatiaľ nepredložilo vláde
Slovenskej
republiky
na schválenie.
Pýtam
sa preto ministra
životného prostredia pána
Zlochu,
prečo sa na ministerstve, ktoré riadi, neplní plán
legislatívnych
úloh, a zároveň ho zdvorilo žiadam o spresne-
nie
nových termínov na predloženie citovaných návrhov legis-
latívnych
noriem.
Ak pán minister zdravotníctva dovolí, chcel by som vy-
užiť
jeho prítomnosť a obrátiť sa na neho s prosbou o rieše-
nie
problémov v okrese Rimavská Sobota,
ktorý je nielen ok-
resom
s najvyššou nezamestnanosťou v rámci
celej Slovenskej
republiky,
ale sú v ňom aj pomerne rozsiahle
vyľudňujúce sa
oblasti, medzi ktoré
patrí najmä oblasť
Ratkovej, kedysi
prekvitajúceho kráľovského mestečka, dnes upadajúcej obce.
Obce, v
ktorej obchodníci zatvárajú
svoje obchody, ale
v
ktorej nemá záujem otvoriť svoju ambulanciu privátny zubný
lekár,
ani privátnu lekáreň súkromný lekárnik či lekárnička.
Samozrejme,
štát zubnú ambulanciu zrušil, a čo osobitne oby-
vateľov
Ratkovej a okolia trápi, zanikla v rámci privatizač-
ného
programu aj miestna lekáreň.
Starosta Ratkovej sa obrátil so žiadosťami o riešenie
tohto
stavu najprv na príslušné okresné orgány, potom, čo
neuspel,
aj na vás, pán minister. Bohužiaľ, vy ste mu listom
opäť odporučili hľadať riešenie u okresného
lekára. Žiaľ,
situácia
zostala rovnaká a občania Ratkovej a okolia musia
po
lieky cestovať do 25 km vzdialenej
Hnúšte či ešte vzdia-
lenejšej
Rimavskej Soboty.
Prosím,
pán minister, aby
ste prijali opatrenia na
účinné riešenie tohto problému, za čo vám budem povďačný
nielen
ja ako poslanec z okresu Rimavská Sobota, ale najmä
spomínaní
občania.
Za riešenie vopred ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec
Kováč a pripraví
sa
pán poslanec Vaškovič.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
tiež
budem šetriť váš
čas, rešpektovať vašu únavu
a
v skrátenej forme prednesiem
interpeláciu na takmer chro-
nicky neprítomného ministra kultúry, ktorý má zrejme iné
problémy.
Pán
minister kultúry správne
verejnou súťažou, ktorú
vyhlásil v júli
roku 1995, dospel k tomu, že
je výhodné
uzatvoriť
generálnu poistnú zmluvu na poistenie majetku vrá-
tane
umeleckých predmetov kultúrneho
dedičstva. V tomto vý-
berovom
konaní zvíťazila poisťovňa Kooperatíva, ktorá sa za-
viazala
odovzdávať 2 % z poistnej sumy do fondu Pro Slova-
kia,
čo predstavuje na tento rok 5 miliónov korún, na budúci
rok
15 miliónov korún.
Pán
minister však vydal príkaz číslo 6
z roku 1996
a
práve tomuto príkazu je venovaná moja interpelácia. V tom-
to
príkaze pán minister kultúry prikazuje - budem ho citovať
-
"uzatvárať zmluvy každej organizácii s Kooperatívou výluč-
ne
prostredníctvom spoločnosti MINET
Slovakia, a. s., síd-
liaca
v Poprade.
Moje otázky na pána ministra sú
nasledovné:
Prvá otázka: Prečo nemôžu zmluvy s
Kooperatívou uzatvá-
rať
jednotlivé organizácie rezortu samy a prečo musia zmluvy
uzatvárať
prostredníctvom akciovej spoločnosti
MINET Slova-
kia?
Druhá
otázka: Bola akciová
spoločnosť MINET Slovakia
vybraná ako výhradný zástupca rezortu kultúry
v rokovaní
s
poisťovňou v súlade s legislatívou o verejnom obstarávaní?
Kedy
bola vyhlásená verejná súťaž na túto
činnosť a aký bol
výsledok
súťaže?
Tretia otázka: Aká bude výška finančnej náhrady akcio-
vej
spoločnosti MINET Slovakia, teda
aké je dohodnuté per-
cento
z poistnej zmluvy pre činnosť tejto akciovej spoloč-
nosti, ktorá podľa
mojich informácií bola vytvorená
práve
a
práve len účelovo na túto činnosť?
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Vaškovič
a pripraví sa
pán
poslanec Bárdos.
Poslanec V. Vaškovič:
Vážený pán predsedajúci,
moja
interpelácia bude krátka.
Smeruje k predsedovi
vlády
a ministrovi financií a vlastne je iba
spresnenou in-
terpeláciou,
na ktorú som nedostal odpoveď.
Napriek uvedeniu konkrétneho podozrenia z
porušenia zá-
kona o cenných
papieroch v časti ochrana finančného trhu
Harvardskou
investičnou spoločnosťou, vo vašej odpovedi na
interpeláciu
ste sa, vážený pán podpredseda vlády,
zmienili
o
previerke dodržiavania zákona o investičných spoločnos-
tiach,
o čo som nežiadal.
Preto vás opätovne žiadam o prešetrenie
porušenia záko-
na o cenných
papieroch v časti ochrana
finančného trhu
v
§ 79a ods. 2 Harvardskou investičnou
spoločnosťou a s ňou
majetkovo
prepojenými osobami pri kúpe akcií Plastika Nitra,
JCP
Štúrovo a iných spoločností. Zároveň vás žiadam o infor-
máciu,
či doteraz štátny dozor ministerstva financií nad ka-
pitálovým
trhom skúmal niektoré prípady porušenia
tohto zá-
kona,
a ak áno, s akými výsledkami.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec
Bárdos. Po ňom sme
vyčerpali
všetky interpelácie, lebo ďalší neboli prítomní.
Ešte
sa hlási pani poslankyňa Rusnáková.
Poslanec Gy. Bárdos:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
prítomní členovia vlády,
na základe § 89 zákona číslo 44/1989
Zb. o rokovacom
poriadku
interpelujem ministerku školstva
Slovenskej repub-
liky
pani Evu Slavkovskú a ministra kultúry Slovenskej re-
publiky
pána Ivana Hudeca.
Ministerku školstva interpelujem vo
veci rozhodnutia
Školskej správy Bratislava 8 číslo 141/96 zo dňa 13.
5.
1996
o preradení elokovanej triedy s
vyučovacím jazykom ma-
ďarským vo Veľkom
Bieli pod riaditeľstvo
Základnej školy
slovenskej vo Veľkom
Bieli. Elokovaná trieda s
vyučovacím
jazykom
maďarským vo Veľkom Bieli od jej vzniku
patrí k Zá-
kladnej
škole Alberta Molnára v Senci, ktorá je základnou
školou s vyučovacím jazykom maďarským. Podľa
zákona číslo
542/1990
Zb. o štátnej správe v školstve a o školských sa-
mosprávach,
v zmysle jej novelizácie, školská
správa je po-
vinná prerokovať
každú zmenu v
sieti základných škôl
s
miestnou samosprávou a územnou školskou samosprávou.
V rozhodnutí Školskej správy Bratislava
8 je uvedené,
že
riaditeľka Základnej školy slovenskej
vo Veľkom Bieli do
30.
júna 1996 prevezme zápisnične
dokumentáciu od riaditeľa
Základnej
školy Alberta Molnára s vyučovacím
jazykom maďar-
ským
v Senci a elokovaná trieda bude patriť
od 1. septembra
1996
pod riaditeľstvo Základnej školy slovenskej vo Veľkom
Bieli.
Rozhodnutie Školskej správy Bratislava 8 adresovali
nie
škole, ku ktorej patrí elokovaná
trieda, ale škole, pod
ktorú
by mala patriť elokovaná trieda od septembra. Základná
škola
Alberta Molnára v Senci dostala rozhodnutie len na ve-
domie,
to znamená, že adresátom nebol riaditeľ školy.
Pani ministerka, len veľmi krátko: Po vstupe maďarsko-
slovenskej
zmluvy do platnosti rezort školstva chce zmluvu
napĺňať
takýmto spôsobom? Celkom absentuje komunikácia medzi
tými,
ktorí rozhodujú, a medzi tými, ktorých sa tieto roz-
hodnutia
týkajú. Riaditeľstvo Základnej školy Alberta Molná-
ra
a samospráva obce Veľký Biel i samotní rodičia detí, kto-
rých
sa rozhodnutie týka, ani nemali možnosť sa k tomuto vy-
jadriť.
Preto vás žiadam, pani ministerka, aby ste urobili
nápravu
vo veci elokovanej triedy s vyučovacím jazykom ma-
ďarským
vo Veľkom Bieli a zrušili rozhodnutie Školskej sprá-
vy
Bratislava 8 zo dňa 13. 5. 1996. Žiadam vás aj o odpoveď,
aké
konkrétne opatrenia urobíte, aby sa
podobné prípady ne-
stali.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ďalej veľmi krátko
interpelujem
ministra kultúry Slovenskej republiky pána Iva-
na
Hudeca, ktorý, samozrejme, nie je prítomný, vo veci fi-
nancovania
menšinovej periodickej tlače zo štátneho rozpočtu
prostredníctvom
štátneho fondu Pro Slovakia. Podľa
informá-
cie
zo zdroja blízkeho štátnemu fondu Pro Slovakia dostane
vydavateľ
denníka Slovenská republika Salus,
spol. s r. o.,
resp. tlačiareň Danubiaprint 6 miliónov
Sk, vydavateľstvo
Kubko
Goral 7,6 miliónov Sk, periodikum Slovenský juh 1,8
miliónov
Sk, a to, samozrejme, z tých
peňazí, ktoré boli
určené
pre menšinové kultúry a pre menšinové
periodiká.
Z
5 miliónov Sk, ktorými má tento rok štát podporiť maďarské
periodiká,
má 2 milióny dostať týždenník, ktorý v súčasnosti
ani
nevychádza, týždenník Életünk - Náš život, blízky maďar-
skému
ľudovému Hnutiu za zmierenie a prosperitu.
Žiadam vás, pán minister, aby ste uviedli, ktoré vyda-
vateľstvá,
tlačiarne, resp. periodiká koľko korún dostali zo
štátneho
rozpočtu prostredníctvom fondu Pro
Slovakia v roku
1995
a takisto v roku 1996.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo mám pani poslankyňa
Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Svojou interpeláciou sa obraciam na ministra životného
prostredia
a žiadam ho o pomoc pri dofinancovaní
rozostava-
nej stavby čističky odpadových vôd vo
Svidníku. Výstavba
čističky
odpadových vôd a kanalizácie sa začala v júli v ro-
ku 1989 s
plánovaným ukončením do
apríla 1993 s celkovým
rozpočtovým
náklade 303 miliónov korún. Dosiaľ sa
preinves-
tovalo približne 155 miliónov korún. Na
stavbe sa v roku
1994
z dôvodu nezabezpečenia finančných
prostriedkov nepra-
covalo.
V rokoch 1995 a v I. polroku 1996 Štátny fond život-
ného
prostredia Slovenskej republiky na
čističku odpadových
vôd
vo Svidníku neposkytol ani korunu.
Vzhľadom na zvýšenie
cien
stavebných prác a materiálu je súčasná potreba na ukon-
čenie
stavby približne 148 miliónov korún.
Výstavba čističky odpadových vôd vo
Svidníku podmieňuje
ďalší rozvoj mesta a ďalších približne
šiestich okolitých
obcí plánovaných na napojenie na čističku
odpadových vôd.
Čistička
odpadových vôd by týmto slúžila asi pre
14 000 ľu-
dí. Podotýkam a
dúfam, že je moja informácia správna, že
Svidník
je jediným okresným mestom, ktoré ešte nemá čističku
odpadových
vôd. Splaškové vody mesta sa priamo
vypúšťajú do
recipienta vodárenského toku Ondava a kvalita tohto
toku,
bohužiaľ,
pod mestom, dosahuje znečistenie v V. triede akos-
ti,
čo sa následne prejavuje aj na zhoršení
kvality vody vo
vodárenskej
nádrži Domaša, ktorá sa nachádza na
území dvoch
okresov.
Vychádzajúc z uznesenia vlády Slovenskej
republiky čís-
lo
263 zo dňa 7. apríla 1992 je možné túto
stavbu považovať
za
plnenie jedného z ekologických opatrení na zabezpečenie
nádrže
Veľká Domaša ako výhľadového
zdroja pitnej vody pre
východoslovenský
región. Pýtam sa, ako sa teda plní
uznese-
nie
vlády.
Východoslovenské vodárne
a kanalizácie ako žiadateľ
o
poskytnutie dotácie vypracoval
práve z týchto dôvodov,
ktoré som spomenula, zjednodušený náhradný
variant na do-
stavbu
čističky odpadových vôd vo Svidníku. K
tomu však po-
trebuje
najmä pomoc ministerstva životného prostredia, ale
takisto aj ministerstva pôdohospodárstva a
Štátneho fondu
životného
prostredia Slovenskej republiky.
Nie kvôli tomu, že by som chcela
pána ministra irito-
vať,
ale kvôli objektívnemu zámeru a záveru by
som chcela
pripomenúť jednu dôležitú stať zo správy
Najvyššieho kon-
trolného
úradu o činnosti Najvyššieho kontrolného úradu za
rok 1995,
kde je napísané:
"Porušovanie zákona číslo
128/1991
Zb. bolo zistené v Štátnom fonde životného prostre-
dia
Slovenskej republiky v procese rozdeľovania používania
prostriedkov
fondu. Tieto prostriedky idú najmä na
dostavbu
čističiek odpadových vôd a kanalizácií.
Prostriedky fondu
boli
poskytnuté podnikateľským subjektom
aj bez povinnosti
použiť
vlastné zdroje. Kontrolou bolo zistené,
že napríklad
spoločnosť
Surmex so sídlom vo Svidníku použila
prostriedky
fondu
neúčelovo, t. j. v rozpore s § 5 ods. 5 zákona číslo
126/1991
Zb. Použitie prostriedkov fondu príjemcom dotácií
nebolo
zo strany fondu kontrolované, čo bolo v rozpore s § 5
ods.
4 zákona číslo 128/1991 Zb."
Dúfam, vážený pán minister, že aj vy
zvážite situáciu
obyvateľov
okresu Svidník a v nasledujúcom období sa aj vy
osobne
pričiníte o to, aby Štátny fond
životného prostredia
neposkytoval
finančné prostriedky súkromným
podnikateľom na
plynofikáciu
ich hotelov a ich autoumyvární, ale
bude veľmi
objektívne
zvažovať potreby obyvateľov tohto okresu a žiada-
teľom,
ktorí zabezpečujú túto dostavbu pre 14 000 obyvate-
ľov,
pomôžete a aj vy vyjdete v ústrety.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pýtam sa, či chce ešte niekto z poslancov po-
dať
interpeláciu.
(Nikto.)
Keďže nie, pýtam sa členov vlády, či chcú odpovedať na
interpelácie
na otázky poslancov hneď. Majú možnosť, samo-
zrejme,
písomne podať odpoveď na interpelácie.
Keďže
členovia vlády nechcú
teraz odpovedať, prosím
ich,
a to aj tých, ktorí už ústne odpovedali, aby pripravili
písomnú formu odpovede na interpelácie poslancov
v zmysle
zákona
o rokovacom poriadku a dali túto písomnú odpoveď na
interpelácie
a otázky v stanovenej lehote, to
znamená do 30
dní.
Vážené kolegyne a kolegovia, vyhlasujem
týmto tento bod
programu
za skončený.
Hlasovanie o odpovediach na interpelácie bude nasledo-
vať,
ale bod interpelácie je už skončený.
V zasadaní pokračujeme zajtra 9.00
hodine.
Želám vám všetkým dobrú noc, pokojný
spánok.
Siedmy deň rokovania
15. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky
24. mája 1996
____________________________________________________________
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
mali
by sme pokračovať, pretože je už
po stanovenom
termíne
začiatku schôdze. Vrátime sa k hlasovaniu, ale vi-
dím,
že nás nie je dostatok. Dovoľte, aby
som využil čas,
kým
sa doplní náš zbor, na podanie informácie v oblasti spo-
lupráce
s Európskou úniou.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
ide o
informáciu o tom, ako sa
pripravujeme na spolu-
prácu
v oblasti európskej integrácie.
Na
politickom grémiu a neskôr v osobných
kontaktoch
a
na porade predsedu Národnej rady s
podpredsedami a s Kan-
celáriou
Národnej rady bola jednak spresnená 11-členná zo-
stava poslancov,
členov Spoločného parlamentného výboru
Európskej
únie a Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí
sa
zúčastnia na 2. spoločnej schôdzi v Bruseli v dňoch 3. až
5.
tohto roku, a jednak bola odsúhlasená príprava a návrh na
schválenie
a vytvorenie Výboru Národnej rady
Slovenskej re-
publiky
pre európsku integráciu. Návrh predložím na budúcom,
t.
j. na júnovom zasadaní Národnej rady
Slovenskej republi-
ky.
Zloženie
tohto výboru bude
mať paralelné členstvo,
t.
j. členmi výboru budú poslanci, ktorí majú už svoje člen-
stvo
v iných výboroch, aby nedošlo k oslabeniu funkčnosti
doterajších
výborov. Zároveň sa budeme usilovať, aby bol vý-
bor
v nevyhnutnom počte, a k tomu sa prikláňajú aj zástupco-
via viacerých politických strán, aby
mal 15 členov a aby
v
ňom boli zastúpené všetky kluby
koalície i opozície.
Pochopiteľne,
že pred podaním vlastného návrhu členov výboru
prediskutujeme
zastúpenie s poslaneckými klubmi, aby
sa na-
šiel
konsenzus väčšinovej akceptácie
pri hlasovaní. Rád by
som
zdôraznil, že všetky krajiny strednej a
východnej Euró-
py,
ktoré majú záujem o členstvo v Európskej únii, buď už
takéto výbory vytvorili, alebo ich pripravujú.
Okrem toho
súbežne
so stupňovaním procesov integrácií dôjde postupne aj
k
úprave vlastného aparátu Národnej rady, keď vznikne jednak
špeciálny
inštitút a jednak dôjde k úprave útvarov, ktoré
majú
na starosti vonkajší styk a vonkajšie vzťahy.
Na záver tejto informácie znova opakujem,
že po konzul-
tačnej
príprave na júnovej schôdzi predložím návrh na vytvo-
renie
výboru pre európsku integráciu.
Vážené
kolegyne a kolegovia,
teraz zistíme, či sme
vstave
odhlasovať náš súhlas alebo nesúhlas s
odpoveďami na
interpelácie
poslancov.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Je to v pr-
vom prípade odpoveď ministra Hudeka na interpeláciu pána
poslanca
Pittnera. (Hlasy zo sály.) Dobre,
pardon. Tak pro-
sím
vás, zatiaľ sa budeme len prezentovať. Prosím, prezen-
tujme
sa.
Prezentovalo sa 77 poslancov.
Vážené
kolegyne a kolegovia,
prejdeme rad-radom, aby
sme
postupovali racionálne a rýchlo.
Začnema hlasovaním o súhlase alebo nesúhlase s odpove-
ďou
na interpeláciu pána poslanca Pittnera, teda s odpoveďou
pána
ministra Hudeka.
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí hlasujme o
tom, či
súhlasíme
s touto odpoveďou.
Prezentovalo sa 77 poslancov.
Za návrh hlasovalo 61 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujeme, že sme akceptovali odpoveď
ministra Hude-
ka.
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí hlasujme o
tom, či
súhlasíme
s odpoveďou pána ministra Rezeša na interpeláciu
pána
poslanca Dzurindu.
Prezentovalo sa 81 poslancov.
Za návrh hlasovalo 64 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že parlament súhlasil s
odpoveďou pána mi-
nistra
Rezeša.
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí hlasujme o
tom, či
súhlasíme
s odpoveďou ministra financií pána
Kozlíka na in-
terpeláciu
pána poslanca Vaškoviča.
Prezentovalo sa 82 poslancov.
Za návrh hlasovalo 65 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že parlament súhlasí s odpoveďou ministra
Kozlíka.
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí hlasujme o
tom, či
súhlasíme
s odpoveďou pána ministra Kozlíka na
interpeláciu
pána
poslanca Prokeša.
Prezentovalo sa 75 poslancov.
Za návrh hlasovalo 51 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Nehlasovalo 5 poslancov.
Konštatujem, že sme nedosiahli uznášaniaschopnú väčši-
nu.
Faktická či procedurálna poznámka? (Hlas
z pléna.) Dob-
re.
Prosím, zopakujeme hlasovanie.
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí hlasujme o
tom, či
súhlasíme
s odpoveďou ministra financií pána
Kozlíka na in-
terpeláciu
pána poslanca Prokeša.
Prezentovalo sa 82 poslancov.
Za návrh hlasovalo 51 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že sme vyslovili súhlas s
odpoveďou pána
ministra
Kozlíka.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o odpovedi
pani ministerky Slavkovskej na interpeláciu pána poslanca
Ftáčnika.
Poznamenávam, že pán poslanec Ftáčnik ešte žiada
hlasovať
o uznesení. (Poznámka poslanca Ftáčnika z pléna.)
Len
o uznesení? Pardon. Tak prosím, teraz nehlasujme. Budeme
hlasovať len o
uznesení novým hlasovaním a pán poslanec
Ftáčnik
prečíta návrh tohto uznesenia.
Prosím, terajšie hlasovanie sa nezarátalo. Prosím pána
poslanca
Ftáčnika, aby prečítal návrh svojho uznesenia. Buď-
te
takí dobrí, spojte ho.
Poslanec M. Ftáčnik:
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Návrh uznese-
nia
som včera navrhol v takomto znení:
Národná rada Slovenskej republiky odporúča, teda neza-
väzuje,
ale odporúča ministerstvu školstva, aby vydalo vyko-
návací predpis
podľa § 12
ods. 7 platného zákona číslo
350/1994
Z. z., ktorým by sa ustanovil
spôsob financovania
neštátnych
stredných odborných učilíšť a stredísk praktické-
ho
vyučovania do novembra 1996.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o
prednesenom návrhu uznesenia pána poslanca Ftáčnika, či
s
ním súhlasíme, alebo nie.
Prezentovalo sa 92 poslancov.
Za návrh hlasovalo 65 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že toto uznesenie bolo
prijaté.
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí hlasujme o
tom, či
súhlasíme
s odpoveďou pána premiéra Mečiara,
resp. ministra
Hudeca
na interpeláciu pána poslanca Bárdosa.
Prezentovalo sa 88 poslancov.
Za návrh hlasovalo 68 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme vyslovili súhlas s
odpoveďou na in-
terpeláciu
pána poslanca Bárdosa.
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí hlasujme o odpovedi
pani ministerky Slavkovskej na interpeláciu pána poslanca
Haracha,
či s ňou súhlasíme, alebo nie.
Prezentovalo sa 91 poslancov.
Za návrh hlasovalo 65 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Nehlasovalo 5 poslancov.
Konštatujem, že parlament vyslovil súhlas
s odpoveďou
pani
ministerky Slavkovskej.
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí hlasujme o odpovedi
pána
ministra Schenka na interpeláciu pána
poslanca Figeľa,
či
s ňou súhlasíme, alebo nie.
Prezentovalo sa 92 poslancov.
Za návrh hlasovalo 68 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že parlament vyslovil súhlas
s odpoveďou
ministra
Schenka.
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí hlasujme o odpovedi
pani ministerky Slavkovskej na interpeláciu pána poslanca
Šveca,
či súhlasíme s touto odpoveďou, alebo nie.
Prezentovalo sa 86 poslancov.
Za návrh hlasovalo 59 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Konštatujem, že parlament súhlasil s odpoveďou pani mi-
nisterky
Slavkovskej.
Na interpeláciu pána poslanca Kleina odpovedal pán mi-
nister Baco
a pán poslanec Klein vyslovil súhlas, čiže
o
tomto nehlasujeme.
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí hlasujme o odpovedi
pána
ministra Hudeca na interpeláciu pani poslankyne Sabolo-
vej,
či s touto odpoveďou súhlasíme, alebo nie.
Prezentovalo sa 80 poslancov.
Za návrh hlasovalo 64 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme akceptovali odpoveď
pána ministra
Hudeca.
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí hlasujme o odpovedi
pána
ministra Duckého na interpeláciu pani
poslankyne Sabo-
lovej,
či s ňou súhlasíme, alebo nie.
Nefunguje to. Hlasovanie budeme opakovať.
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí hlasujme o odpovedi
ministra
Duckého na interpeláciu pani poslankyne
Sabolovej,
či
s touto odpoveďou súhlasíme, alebo nie.
Prezentovalo sa 84 poslancov.
Za návrh hlasovalo 63 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že parlament vyslovil súhlas
s odpoveďou
pána
ministra Duckého.
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí hlasujme o odpovedi
pána
ministra Zlochu na interpeláciu pani poslankyne Sabolo-
vej.
Prezentovalo sa 86 poslancov.
Za
návrh hlasovalo 67 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že parlament vyslovil súhlas
s odpoveďou
pána
ministra Zlochu.
Pán poslanec Černák interpeloval viacerých pánov mini-
strov a zároveň povedal, že nežiada hlasovanie o
týchto od-
povediach.
Takže
prechádzame na odpoveď pána
Mečiara, resp. pána
Kalmana
na interpeláciu pána poslanca Kötelesa.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme,
či súhlasíme
s
touto odpoveďou.
Prezentovalo sa 86 poslancov.
Za návrh hlasovalo 68 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že parlament vyslovil súhlas
s odpoveďou
pána
Mečiara, resp. pána Kalmana na interpeláciu pána pos-
lanca
Kötelesa.
Pán
poslanec Köteles, ak ma záznamy neklamú, uviedol
dva
návrhy na uznesenie Národnej rady. Je to ešte predtým,
ako
budeme hlasovať o odpovedi pána ministra Hudeca? Alebo
to
nasleduje za tým?
Poslanec L. Köteles:
Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, hovorte hlasno.
Poslanec L. Köteles:
Ďakujem. Keď odsúhlasíme text uznesenia,
tak je zbytoč-
né
hlasovať o odpovediach.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ale to je teraz trocha fiktívne. To znamená, že keď ho
neodsúhlasíme,
budeme musieť znova hlasovať?
Poslanec L. Köteles:
Nie. Tak navrhujem uznesenia.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Áno, nech sa páči. Prosím, prečítajte text vášho návrhu
uznesenia.
Poslanec L. Köteles:
Národná rada Slovenskej republiky žiada
ministra kultú-
ry Slovenskej
republiky, aby predložil
konkrétny rozpis
štátnych
dotácií z fondu Pro Slovakia za rok 1995.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o tomto návr-
hu
uznesenia pána poslanca Kötelesa.
Prezentovalo sa 94 poslancov.
Za návrh hlasovalo 26 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že prvý návrh uznesenia,
ktorý predložil
pán
poslanec Köteles, nebol prijatý.
Prosím, prečítajte váš druhý návrh
uznesenia.
Poslanec L. Köteles:
Národná rada Slovenskej republiky,
vychádzajúc z článku
80 Ústavy
Slovenskej republiky a
z § 89 zákona číslo
44/1989,
žiada členov vlády, aby odpovedali na
interpeláciu
poslancov
v zákonom danej lehote, teda do 30 dní.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prečítanom
návrhu
uznesenia Národnej rady, ktorý predkladá pán poslanec
Köteles.
Prezentovalo sa 94 poslancov.
Za návrh hlasovalo 25 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 43 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že druhý návrh
uznesenia Národnej rady,
ktorý
predložil pán poslanec Köteles, sme neprijali.
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí hlasujme o odpovedi
pána
Mečiara, resp. pána Kozlíka na interpeláciu pani po-
slankyne
Schmögnerovej, či súhlasíme s touto odpoveďou, ale-
bo
nie.
Prezentovalo sa 77 poslancov.
Za návrh hlasovalo 61 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že parlament vyslovil súhlas
s odpoveďou
pána
Mečiara, resp. pána Kozlíka.
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí hlasujme o odpovedi
pána
ministra Javorského na interpeláciu pána poslanca Šagá-
ta,
či súhlasíme s touto odpoveďou, alebo nie.
Prezentovalo sa 81 poslancov.
Za návrh hlasovalo 61 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme prijali odpoveď pána
ministra Ja-
vorského.
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí hlasujme o odpovedi
pána
ministra Schenka na interpeláciu pani
poslankyne Laza-
rovej.
Prezentovalo sa 83 poslancov.
Za návrh hlasovalo 59 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že parlament vyslovil súhlas
s odpoveďou
pána
ministra Schenka.
Podľa výsledkov hlasovania bude vypracované uznesenie.
Odpovede
na interpelácie, s ktorými sme hlasovaním vyjadrili
súhlas,
budú zaradené pod bodom súhlasí, a
odpovede, s kto-
rými
Národná rada Slovenskej republiky
vyjadrila hlasovaním
nesúhlas,
budú zaradené pod bodom nesúhlasí.
Teraz pristúpime k d
e v ä t n á s t e m u bodu pro-
gramu, ktorým je
návrh
na vyslovenie súhlasu
s Dodatkovým protokolom
z
15. októbra 1975 k Európskemu dohovoru o vydávaní z 13.
decembra 1957, Druhým dodatkovým protokolom zo
17. marca
1978
k Európskemu dohovoru o vydávaní z 13. decembra 1957,
Dodatkovým
protokolom zo 17. marca 1978 k Európskemu dohovo-
ru
o vzájomnej pomoci v trestných veciach z 20. apríla 1959.
Návrh vlády ste dostali ako tlač číslo
345 a spoločnú
správu
výborov ako tlač 345a. Návrh uznesenia
Národnej rady
Slovenskej
republiky je súčasťou tlače číslo 345.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky
návrh uvedie mi-
nister
spravodlivosti Slovenskej
republiky pán Jozef Liš-
čák.
Prosím ho, aby sa ujal slova.
Minister spravodlivosti
SR J. Liščák:
Vážený pán podpredseda Národnej rady,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
Česká
a Slovenská Federatívna Republika podpísala
a
v roku 1992 ratifikovala niektoré
dohovory Rady Európy,
medzi inými
Európsky dohovor o
vydávaní z 13. decembra
1957
a Európsky dohovor o vzájomnej pomoci v
trestných ve-
ciach
z roku 1959. Tieto dohovory nadobudli pre ČSFR plat-
nosť
dňa 14. júla 1992.
Vyhlásenie Slovenskej republiky o sukcesii zmlúv rati-
fikovaných Českou a
Slovenskou Federatívnou
Republikou do
medzinárodných dohovorov bolo základom rozhodnutia
výboru
ministrov
Rady Európy na 484. zasadnutí zástupcov
ministrov
dňa
8. januára 1993 o tom, že sa uznáva viazanosť Slovenskej
republiky
oboma uvedenými dohovormi so spätnou účinnosťou,
teda
od 1. januára 1993.
Predmetné dohovory patria medzi
najpoužívanejšie trest-
noprávne
dohovory v praxi justičných orgánov
Slovenskej re-
publiky.
Ich dôležitosť je zdôraznená aj skutočnosťou, že sa
podľa
nich postupuje aj vo vzťahu k Českej republike. Široké
uplatnenie
majú aj vo vzťahu k Rakúsku, Nemeckej spolkovej
republike,
Francúzsku, Maďarsku, Poľsku a iným členským štá-
tom
Rady Európy. K dohovorom boli v rámci Rady Európy dohod-
nuté
dodatkové protokoly, ktoré Česká a Slovenská Federatív-
na
Republika neratifikovala.
Viac ako trojročná prax z vykonania citovaných dohovo-
rov ukazuje, že
dodatkové protokoly obsahujú
ustanovenia,
ktoré
by v mnohom pomohli praxi justičných orgánov Sloven-
skej
republiky.
Štruktúra všetkých dodatkových protokolov
je delená. To
znamená,
že upravujú súčasne rôzne doplnkové otázky, ktoré
nemajú vzájomnú súvislosť, ale súvisia
s predmetom úpravy
príslušného dohovoru. Každý štát má možnosť prijať
všetky
časti
jednotlivého dodatkového protokolu
alebo len niektorú
jeho
časť. Ako vyplýva z predkladacej správy, navrhuje sa
prijať
všetky časti všetkých troch dodatkových protokolov.
Vláda Slovenskej republiky vyslovila
súhlas s uzatvore-
ním
predmetných protokolov dňa 21. 11. 1995
uznesením číslo
874.
Dodatkové protokoly boli za Slovenskú
republiku podpí-
sané dňa 14. 2. 1994. Dodatkové protokoly majú charakter
medzinárodných prezidentských zmlúv, a preto sa vyžaduje
pred
ich ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej repub-
liky.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pánu ministrovi Liščákovi.
Prosím spoloč-
ného
spravodajcu výborov pána poslanca Roberta Fica, aby po-
dal
správu o výsledkoch prerokovania návrhu
vo výboroch Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky. Nech sa páči.
Poslanec R. Fico:
Vážené dámy a páni,
návrh
na vyslovenie súhlasu
s Dodatkovým protokolom
z
15. októbra 1975 k Európskemu dohovoru o vydávaní z 13.
decembra 1957, Druhým dodatkovým protokolom zo
17. marca
1978
k Európskemu dohovoru o vydávaní z 13. decembra 1957
a
s Dodatkovým protokolom zo 17. marca 1978 k Európskemu do-
hovoru
o vzájomnej pomoci v trestných veciach z 20. apríla
1959 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej
republiky
svojím
rozhodnutím Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slo-
venskej
republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky
pre
obranu a bezpečnosť a Zahraničnému
výboru Národnej rady
Slovenskej
republiky na prerokovanie do 9. mája
1996. Záro-
veň
určil ústavnoprávny výbor, aby podal
Národnej rade Slo-
venskej republiky
správu o výsledku
prerokovania návrhu
v
príslušných výboroch.
Všetky určené výbory prerokovali návrh v
lehote, vyslo-
vili
s ním súhlas a odporúčajú Národnej rade
Slovenskej re-
publiky
podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky
vysloviť
s týmito medzinárodnými dokumentmi súhlas.
Vážený pán podpredseda, to je všetko zo
spoločnej sprá-
vy.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Ficovi za podanie správy
a
prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov vý-
borov.
Otváram rozpravu o devätnástom bode programu. Písomne
som
nedostal žiadnu prihlášku do rozpravy.
Konštatujem, že do rozpravy sa nikto nehlási, teda vy-
hlasujem
rozpravu o devätnástom bode programu za skončenú.
Samozrejme, tým zrejme
pán minister Liščák nemá dôvod na
vystúpenie. Zrejme rovnako nie je potrebné ani záverečné
slovo
pána spoločného spravodajcu, teda
pristúpime k hlaso-
vaniu.
Vážené kolegyne a kolegovia, budeme
hlasovať o návrhu
uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky
podľa
článku
86 písmena e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje
súhlas
s uvedenými tromi dodatkovými protokolmi.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme. Pán spoločný
spravodajca,
aké je vaše stanovisko?
Poslanec R. Fico:
Odporúčam toto uznesenie prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán spoločný spravodajca ho odporúča
prijať.
Prezentovalo sa 108 poslancov.
Za návrh hlasovalo 108 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Je to
vzácna zhoda. Ďakujem za
promptné postupovanie.
(Potlesk.)
Konštatujem, že sme navrhované uznesenie
schválili.
Ďakujem pánu ministrovi a pánu spoločnému
spravodajcovi.
Pristúpime k d v a d s i a t e m
u bodu programu,
ktorým
je
vládny návrh zákona Národnej rady
Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení a dopĺňa zákon číslo 328/1991
Zb. o konkurze
a
vyrovnaní v znení neskorších predpisov.
Vládny
návrh zákona ste dostali
ako tlač číslo 410
a
spoločnú správu výborov ako tlač číslo 410a.
Z
poverenia vlády Slovenskej
republiky návrh zákona
odôvodní minister spravodlivosti Slovenskej republiky pán
Jozef
Liščák. Prosím pána ministra, aby sa
ujal slova.
Minister spravodlivosti
SR J. Liščák:
Vážený pán podpredseda,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
účelom návrhu novely zákonnej úpravy konkurzného a vy-
rovnávacieho konania je
výsostný záujem štátu
nepripustiť
zánik
strategicky dôležitých štátnych
podnikov a akciových
spoločností,
od ktorých závisí stabilizácia a ďalší rozvoj
nášho
hospodárstva. Ide o štátne podniky a akciové spoloč-
nosti
s majetkovou účasťou štátu alebo Fondu národného ma-
jetku Slovenskej
republiky, ktoré sú taxatívne vymedzené
v
§ 2 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo
192/1995
Z. z. o zabezpečení záujmov štátu pri
privatizácii
strategicky
dôležitých štátnych podnikov a akciových spoloč-
ností.
Tento zákon nadobudol účinnosť 7. septembra 1995.
Podľa ustanovenia § 67 ods. 3 zákona
číslo 328/1991 Zb.
o
konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov sa usta-
novenia
zákona o konkurze a vyrovnaní nevzťahujú na štátne
rozpočtové
organizácie, štátne príspevkové organizácie, obce
a
právnické osoby zriadené osobitným zákonom. Navrhuje sa
doplniť
pôsobnosť tohto ustanovenia aj na
strategicky dôle-
žité
štátne podniky a akciové spoločnosti taxatívne vymedze-
né
v § 2 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo
192/1995
Z. z. a právneho nástupcu štátneho podniku podľa
§
5 tohto zákona.
Keďže hlavným dôvodom tejto novely je
výsostný záujem
štátu
nepripustiť zánik subjektov, od ktorých
závisí stabi-
lizácia
nášho hospodárstva a jeho ďalší rozvoj, je nevyhnut-
né,
aby sa táto novela vzťahovala aj na konkurzné konania,
ktoré
už boli začaté voči dlžníkom uvedeným v § 67 ods. 3
zákona
o konkurze a vyrovnaní a ktoré mali byť zastavené, ak
do nadobudnutia účinnosti tohto zákona
ešte nerozhodol
o
vyhlásení konkurzu.
Návrh novely zákona o konkurze a vyrovnaní vypracovalo
Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky v spoluprá-
ci
s Ministerstvom financií Slovenskej
republiky. Odporúčam
jeho
schválenie.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pánu ministrovi Liščákovi.
Prosím spoločného spravodajcu výborov
poslanca Tomáša
Cingela,
aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho
návrhu
zákona vo výboroch Národnej rady. Nech sa páči.
Poslanec T. Cingel:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
vládny návrh zákona Národnej rady
Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení a dopĺňa zákon číslo 328/1991
Zb. o konkurze
a
vyrovnaní v znení neskorších predpisov,
pridelil predseda
Národnej rady
Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 958
z
30. apríla 1996 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky, Výboru
Národnej rady Slo-
venskej
republiky pre financie, rozpočet a
menu, Výboru Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky pre
hospodárstvo, privati-
záciu
a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republi-
ky pre pôdohospodárstvo a Výboru
Národnej rady Slovenskej
republiky
pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti
v
lehote do 15. mája 1996 a súčasne určil Výbor Národnej ra-
dy Slovenskej
republiky pre hospodárstvo, privatizáciu
a
podnikanie na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej
rady
Slovenskej republiky s tým, že sa
skoordinované stano-
viská
výborov Národnej rady Slovenskej republiky premietnu
v
spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republi-
ky.
Určené výbory Národnej rady Slovenskej
republiky prero-
kovali
vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republi-
ky
na svojich schôdzach v určenej lehote.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady
Slovenskej republiky,
Výbor
Národnej rady Slovenskej republiky pre
financie, roz-
počet
a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre
hospodárstvo,
privatizáciu a podnikanie a Výbor Národnej ra-
dy
Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprá-
vu
a národnosti neprijali uznesenie o
výsledku prerokúvania
vládneho
návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení a dopĺňa zákon číslo 328/1991
Zb. o konkurze
a
vyrovnaní v znení neskorších
predpisov, lebo podľa § 48
ods. 1 zákona
Slovenskej národnej rady
číslo 44/1989 Zb.
o
rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení ne-
skorších predpisov
nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná
väčšina
všetkých členov výboru.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre pôdohospo-
dárstvo vyslovil súhlas s vládnym návrhom zákona
Národnej
rady
Slovenskej republiky a odporúča
Národnej rade Slovens-
kej
republiky vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej
republiky,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo
328/1991 Zb.
o
konkurze a vyrovnaní v znení neskorších
predpisov, schvá-
liť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pánu poslancovi Cingelovi a prosím ho, aby za-
ujal
miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o dvadsiatom bode programu. Prvú pri-
hlášku
mám od pána poslanca Fogaša. Nech sa
páči, máte slo-
vo.
Pripraví sa pán poslanec Zsolt Komlósy.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne, kolegovia,
žiaľ, znovu musím už po štvrtýkrát v súvislosti so zá-
konom o konkurznom konaní diskutovať, a
diskutovať, žiaľ,
nie
tak, že by som mohol podporiť tento
návrh novely. Totiž
ani
teraz sa nepredkladá žiadne systematické riešenie zákona
o
konkurze a vyrovnaní, iba sa
látajú problémy spôsobom,
ktorý
vlastne ruší zmysel zákona.
Treba si
uvedomiť, že už pred touto
novelizáciou bol
zákon
o konkurze a vyrovnaní novelizovaný
niekoľkokrát a už
zákonom
122/1993 Z. z. bol doplnený § 67 o odseky 3, 4, kto-
rým
sa stanovilo, že zákon o konkurze a
vyrovnaní sa nepou-
žije u
dlžníkov hospodáriacich na poľnohospodárskej pôde
alebo
lesnej pôde v čase od 1. 4. do 30. 9. kalendárneho ro-
ka,
u tých istých dlžníkov zapísaných do
príslušného regis-
tra
po 31. 12. 1992, a to v čase do 30. 9. 1994 a u dlžníkov
z
oblasti dopravy a spojov, zdôrazňujem, dopravy a spojov,
ak majú
pre štát zásadný
strategický hospodársky význam
s
výnimkou, že z tohto ustanovenia môže stanoviť vláda urči-
tý
exces na základe návrhu zakladateľa.
Už tu
sme časovali, vážené kolegyne a
kolegovia, mož-
nosť
stanovenia určitej výnimky z konkurzu a vyrovnania, ve-
domí
si toho, že treba ochrániť strategické záujmy štátu.
Krátko na
to, v roku 1994, sa
predkladá ďalšia novela
a
v § 67 sa objavuje nový odsek 3, ktorým sa stanovuje, že
tento
zákon sa nepoužije ani na činnosť Fondu
národného ma-
jetku.
V roku 1994, teda v tom istom, sa predkladá ďalšia
novela
a zákon stanovuje, že predmetný zákon sa nebude vzťa-
hovať ani na
štátne rozpočtové a príspevkové
organizácie,
obce a právnické
osoby zriadené osobitným
zákonom, zrejme
majúc
na mysli aj Fond národného majetku.
Terajší návrh novely rozširuje tento
výpočet subjektov,
na
ktoré sa zákon o konkurze a vyrovnaní nevzťahuje, o štát-
ne
podniky alebo akciové spoločnosti uvedené v osobitnom zá-
kone,
právnych nástupcov štátneho
podniku podľa osobitného
zákona.
Čo to vlastne znamená? Znamená to, že sa
podstatne roz-
širuje
okruh subjektov, na ktoré sa zákon
o konkurze a vy-
rovnaní
nebude môcť použiť, ale podľa článku 20 odsek 1 dru-
hej
vety Ústavy Slovenskej republiky
vlastnícke právo všet-
kých
vlastníkov má rovnaký zákonný obsah,
zdôrazňujem, rov-
naký zákonný
obsah, a má aj
rovnakú ochranu, aj rovnakú
ochranu.
Ak zákon o konkurze a vyrovnaní
umožňuje, aby voči
niektorým
vlastníkom nebolo možné použiť jeho ustanovenie,
to
znamená, že v zákone je uvedeným vlastníkom poskytnutá
iná
ochrana, iný spôsob, iný obsah ochrany vlastníctva ako
iným
vlastníkom nevymenovaným v zákone o konkurze a vyrovna-
ní,
nie je, podľa mojej mienky, garantovaná
rovnaká ochrana
každého
vlastníka.
Povedané po slovensky, štátne podniky a organizácie sú
oprávnené
uplatňovať postup podľa zákona o konkurze a vyrov-
naní
voči iným právnickým osobám, čo znamená, že štátny pod-
nik
či iná organizácia uvedená v zákone môže spôsobiť pla-
tobnú
neschopnosť svojho veriteľa a ak mu
dodáva nejaké vý-
kony
alebo služby a tento mu nezaplatil, je pritom oprávnená
podať
návrh na konkurz tohto veriteľa. To je, podľa mojej
mienky,
stav, ktorý vyvoláme prijatím tejto
nezmyselnej no-
vely.
Návrh novely, ale zrejme aj tie
predchádzajúce - na tú-
to skutočnosť som aj predtým upozorňoval
pri predkladaní
jednotlivých
noviel zákona - sú v rozpore s článkom
20 ods.
1
druhej vety ústavy a som presvedčený o
tom, že ak sa táto
novela
schváli, tak to bude zase jeden zo zákonov, o ktorých
bude
raz rokovať Ústavný súd.
Ak teda porovnáme vývoj znenia § 67, potom až na sub-
jekty
uvedené v bode 1, teda hospodáriace na
poľnohospodár-
skej či
lesnej pôde, každá
novela priniesla rozšírenie
ochrany
štátneho vlastníctva vrátane Fondu národného majetku
a
zrejme organizácií ním založených,
pričom všetky novely,
a
na to vás chcem upozorniť, keď toľko hovoríme o ochrane
štátnosti
a o dobrom mene Slovenskej republiky, všetky nove-
ly boli
prijaté po prijatí
Ústavy Slovenskej republiky.
A
tento základný dokument by sme si mali ctiť už preto, lebo
vytvára
základný rámec pre náš právny poriadok.
Návrh súčasne vytvára podmienky nerovnakého postavenia
oprávnených
subjektov. Tí, ktorí majú pohľadávky
voči štát-
nym organizáciám, ich nebudú môcť uplatňovať,
nebudú môcť
uplatniť ochranu svojich práv rovnakým
spôsobom ako iní,
lebo
nebudú môcť podať návrh na konkurz voči subjektom vyme-
novaným
v zákone.
Zákonom ustanovený postup je vlastne podanie návrhu na
konkurz
a toto sa v podstate značnej časti subjektov znemož-
ňuje.
V neposlednom rade, podľa mojej mienky, treba poukázať
i
na článok 20 ods. 3 ústavy, podľa
ktorého vlastníctvo za-
väzuje.
Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpo-
re
so všeobecnými záujmami chránenými zákonom, pričom v oka-
mihu
prijatia osobitnej úpravy vylúčením
určitých subjektov
z
možnosti uplatnenia zákona o konkurze
sa proti nim vytvá-
rajú podmienky na zneužitie štátneho
vlastníctva na ujmu
práv
iných subjektov, ktorým sa sťaží alebo
znemožní určitý
spôsob
uplatnenia ich práv.
Pokiaľ ide o navrhovaný článok II - zastavenie konania
ex
offo v konaní, ktoré sa začalo na návrh oprávneného, kto-
rý
v konaní riadne pokračuje, i tento
článok je podľa mojej
mienky v rozpore
s článkom 46 ods. 1 ústavy.
Ide totiž
o
retroaktivitu. Tomu už rozumie,
myslím, aj na Slovensku,
skoro
každý. Návrh obmedzuje právo domáhať sa súdnej ochrany
spôsobom
predpokladaným zákonom, a to so spätnou účinnosťou,
a
podľa ústavy je Slovenská republika predsa právnym štá-
tom.
Atribútom právneho štátu je právna istota.
Každá zmena
stanovených zákonných podmienok na uplatnenie a vymáhanie
práv je preto
v rozpore s princípom právnej istoty, teda
i
s deklaráciou, že Slovenská republika si chce budovať dob-
ré
základy. Aj tento princíp je jedným zo základných princí-
pov,
ktorý právny štát má rešpektovať.
Čo chcem povedať na záver? V zákone o
konkurze a vyrov-
naní
je viacero iných problémov a bodov, ktorým by bolo tre-
ba
venovať pozornosť. Ide napríklad:
a) o otázky spojené s etapou dohadovacieho konania. Už
samotný
inštitút pri schvaľovaní zákona o
konkurze a vyrov-
naní
vyvolal búrlivú diskusiu ešte vo vtedajšej Slovenskej
národnej
rade a ďalej sa týmto problémom nezaoberáme;
b) o otázky spojené s plnením si povinností a uplatňo-
vaním
práv likvidátorov;
c) o otázky spojené s účinnosťou pri vykonávaní kompe-
tencií
príslušných orgánov a organizácií.
K prvému
bodu, teda k dohadovaciemu
konaniu, k etape
dohadovacieho
konania aspoň toľko: Závažným momentom v tejto
etape je
kontradiktórny vzťah medzi schváleným projektom
ozdravenia a právoplatne uzatvorenými úverovými
zmluvami.
Tento vzťah
ostal nevyriešený. Z
právneho hľadiska ide
o
vzťah medzi viacstranným a dvojstranným právnym úkonom. Je
nevyhnutné vyriešiť účinky schváleného projektu ozdravenia
na právoplatné
záväzkové vzťahy. Napríklad v podmienkach
bánk ide o
úverové, záložné, ručiteľské,
zádržné zmluvy,
zmluvy o prevzatí
dlhu, o pripustení záväzku, o založení
pohľadávky,
o postúpení pohľadávky a podobne. V tejto súvis-
losti je potrebné
doriešiť veriteľa ako
účastníka týchto
vzťahov najmä z pohľadu jeho ekonomického postavenia
na ka-
pitálovom
trhu a prednostného postavenia. Obdobným príkladom
je
dispozitívne právo rady veriteľov,
ktoré spočíva v poza-
stavení splátok úverov a ich úrokov. Ani v tomto prípade
účinky
tohto práva na platné úverové zmluvy nie sú doteraz
doriešené.
To sú, vážené kolegyne, kolegovia, problémy, ktorým by
sme
sa mali venovať, a nie prijímaniu zákona, ktorý je takto
na hrane s
ústavou. Z pohľadu
dohadovacieho konania a už
vôbec od momentu predloženia návrhu na vyhlásenie konkurzu
na
príslušný súd je potrebné doriešiť problém systému úroče-
nia
- zastavenie, zmenu, alebo čo s tým budeme ďalej robiť.
Myslím
si, že samotný problém dohadovacieho konania, samotný
inštitút
je veľkým problémom v súčasnom období a treba sa
o
ňom baviť a prijať legislatívne riešenie.
Ak som spomínal likvidátorov, treba
povedať, že ani oni
nekonajú
vždy tak, ako by mali. Často sa koná v rozpore so
zákonom,
t. j. sústreďujú sa peňažné prostriedky na viace-
rých
účtoch v rôznych peňažných ústavoch. Prijali sme zákon,
podľa ktorého
sme mali sústrediť
niektoré organizácie,
a
najmä štátne podniky by mali viesť jeden účet tak, aby bol
prehľad
o ich hospodárení. To je v rozpore so zákonom. Maje-
tok z likvidácie sa nespeňažuje
najhospodárnejšie, čím sa
znižuje šanca uspokojiť pohľadávky. Podávajú sa
návrhy na
predĺženie
likvidácie, čím sa znižuje návratnosť
pohľadávok
veriteľov.
Vážené
poslankyne, vážení poslanci,
to sú základné
problémy
zákona o konkurze a vyrovnaní, a nie vytváranie ne-
rovného postavenia v obchodno-právnych vzťahoch.
Nemôžeme
podporiť
ani zámer, ktorý by bol opretý o ekonomické záujmy.
Chcem
vás preto vyzvať, aby sme navrhovanú novelu neschváli-
li.
Vyzývam súčasne ekonomických ministrov vlády, aby rieši-
li
ekonomické problémy ekonomickými nástrojmi a nenútili mi-
nistra
spravodlivosti robiť zo zákona trhací kalendár, resp.
meniť
jeho účel.
Myslím si teda, že riešenie sa môže
prijímať na inej
úrovni, ako je
prijímanie zákona, ktorý
takýmto spôsobom
vlastne
narušuje celý náš právny systém.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Komlósy a
pripraví sa
pán
poslanec Volf.
Poslanec Zs. Komlósy:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
milé kolegyne, kolegovia,
ctení hostia,
nie prvýkrát máme pred sebou v tomto
volebnom období
návrh
zákona z dielne vládnej legislatívy, ktorý, mierne po-
vedané,
zaváňa úzkou a triviálnou účelovosťou.
Úzkou a tri-
viálnou
preto, lebo aj keď uznávam, že každý
predložený ná-
vrh
má svoje zameranie, svoj cieľ, teda i účel, v prerokúva-
nej predlohe
podobné zákony nevychádzajú zo všeobecných,
v
danej sfére viackrát sa opakujúcich, množiacich sa zlých,
alebo nesprávnym smerom sa vyvíjajúcich zistení,
negatív-
nych, nevyhovujúcich skúseností, ale reagujú
len na jednu
alebo
dve pre vládu zvlášť nepríjemné udalosti. Nezapadajú
ani
do rámca vopred stanovenej deklarovanej koncepcie, nie
sú súčasťou, ba niekedy protirečia
mechanizmom, systémom,
ktorých
budovanie a dodržiavanie hlása aj vláda.
Vo viacerých prípadoch takéto návrhy
protirečia základ-
ným, spoločnosťou uznávaným a požadovaným princípom, tomu
najzákladnejšiemu
systému, ktorým ja Ústava Slovenskej re-
publiky.
Dôkazom toho sú v poslednom čase sa množiace nálezy
Ústavného
súdu. V tejto súvislosti chcem len upozorniť, že
fungovanie ústavnosti v podobe - vláda navrhne,
parlament
schváli a Ústavný
súd rozhodne, čo je v ňom protiústavné
-
pri takom častom opakovaní, čoho sme svedkami, nie je prá-
ve
ideálnou konštrukciou a neospravedlňuje ani členov vlády,
ani poslancov vládnej koalície. Treba si
len spomenúť na
tretiu vetu sľubu,
ktorú skladá každý člen vlády a každý
poslanec Národnej rady - citujem: "Budem dodržiavať ústavu
a
ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života."
Aj dnes prerokúvaný návrh zákona patrí do tej skupiny,
ktorý
pravdepodobne skončí na Ústavnom súde. Predpokladám,
že
už nie je pre nikoho tajomstvom, že predložený návrh vlá-
dy
novelizovať zákon o konkurze a
vyrovnaní si vynútila si-
tuácia
okolo zadlženosti Slovenských telekomunikácií. Na vy-
riešenie
tohto problému vláde nestačia nástroje
poskytované
doterajším
znením zákona, a hlavne doterajší obsah § 67, kde
sú uvedené
výnimky. Vláda sa
rozhodla pre radikálnejší,
vcelku
veľmi jednoduchý krok, a to jednoducho rozšíriť okruh
subjektov,
na ktoré sa nebude vzťahovať tento zákon, o všet-
ky
štátne podniky, akciové spoločnosti uvedené v § 2 a v § 3
zákona číslo
192/1995 Z. z. o
zabezpečení záujmov štátu
pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov
a
akciových spoločností, medzi ktoré
patrí aj problematický
štátny
podnik Slovenské telekomunikácie. Tento krok môže byť
zaujímavý
z najmenej dvoch hľadísk:
1. z
pohľadu vyriešenia danej problematiky
okolo Slo-
venských
telekomunikácií;
2. druhé hľadisko je dlhodobejší dosah takéhoto stano-
venia
výnimočnosti strategicky dôležitých podnikov.
V prvom prípade je zarážajúci fakt, že aj
dnešné znenie
zákona
o konkurze a vyrovnaní umožňuje uplatniť osobitný re-
žim
pre dlžníkov z oblasti dopravy a
spojov, tak ako na to
poukazoval
aj pán poslanec Fogaš, ak majú pre štát zásadný
strategicky
hospodársky význam. Zákon umožňuje aj pre Slo-
venské
telekomunikácie vyhnúť sa konkurzu, ale nie dohodova-
ciemu konaniu a
vyrovnaniu sa s veriteľmi. Na ilustráciu
chcem
uviesť len dve ustanovenia tohto zákona. V § 4 ods.
3
- citujem: "Cieľom dohodovania je umožniť dlžníkovi vyrie-
šiť
jeho úpadok a veriteľom umožniť uspokojenie ich pohľadá-
vok." A napríklad
v § 4f ods. 1 je
nasledovné: "Projekt
ozdravenia
má zabezpečiť ozdravenie finančnej
situácie dlž-
níka
s cieľom odstrániť jeho úpadok a
zabezpečiť jeho ďalší
efektívny
rozvoj."
Ignorovanie takýchto možností a zavedenie nedotknuteľ-
nosti
vybraných podnikov môžem komentovať len
tak, že vláda
nechce
zákonným spôsobom, presnejšie, na základe doterajších
platných
zákonov riešiť úpadok Slovenských
telekomunikácií,
resp.
potenciálne hociktorého ňou uznaného strategicky dôle-
žitého
podniku, a ani v budúcnosti nemá v úmysle vyrovnať sa
s
veriteľmi. Takýto prístup je zarážajúci
už aj preto, lebo
vláda si vyhradzuje právo riadiť a
dohliadať na niektoré
podniky, ale zodpovednosť za ich úpadok a možné následky
zlého
hospodárenia v nich už nechce brať na seba.
K tomuto chcem ešte poznamenať, že považujem za vrchol
drzosti
to, čo sa objavuje tento týždeň takmer v každom den-
níku.
Myslím tým celostránkovú reklamu Slovenských telekomu-
nikácií.
Od podniku, ktorý je viac ako po uši zadlžený, kto-
rý
sa nevie vyrovnať s veriteľmi a ktorý má v Slovenskej re-
publike
vyslovene výhradný monopol, a teda nepotrebuje takú-
to
reklamnú kampaň, tento krok považujem za prejav arogancie
a
plytvania peniazmi daňovníkov.
Nové navrhované znenie § 67 ods. 3
nelieči príčinu, ale
následok.
Vytvára nad vybranými podnikmi ochranný
štít, bu-
duje
okolo nich nepriepustný obal, ale nezabraňuje tomu, aby
ochoreli
na takú istú chorobu ako Slovenské telekomunikácie.
Navrhovaný
zákon ich bude udržiavať pri živote v izolácii od
okolitého
sveta.
Ten druhý pohľad, teda hľadisko dlhodobejšieho a všeo-
becného dosahu
takejto novelizácie na
celé hospodárstvo
a
tým aj na celú spoločnosť, je oveľa
dôležitejšie. Kategó-
ria
strategicky dôležitých podnikov, bez
ohľadu na ich na-
hraditeľnosť
alebo možnosť transformácie, bez ohľadu na stu-
peň
dôležitosti, bez ohľadu na to, či sú,
alebo nie sú pri-
rodzeným
monopolom a v neposlednom rade bez
ohľadu na rôzne
formy právneho
a vlastníckeho postavenia týchto podnikov
nemôže
byť a nesmie byť totožná s kategóriou výnimočných,
osobitne chránených, výslovne
nedotknuteľných podnikov.
Hlavne
nie vtedy, ak sa súbežne neponúka mechanizmus korekt-
ného
riešenia a zabezpečenia neopakovateľnosti vzniku podob-
ných
situácií, aká je dnes v prípade Slovenských telekomuni-
kácií.
Vysvetlenie, aké sa nám prednieslo pri prerokúvaní ná-
vrhu
vo výbore, že veriteľ sa môže svojich
pohľadávok domá-
hať
súdnou cestou na základe iných zákonov, napríklad exe-
kučného,
je v dnešnej situácii naivné,
nehovoriac o tom, že
dlžníka,
v našom prípade subjekty vymenované v novom navrho-
vanom
znení § 67 ods. 3, môže takéto
rozhodnutie súdu ohro-
ziť oveľa
viac a môže úplne ochromiť
jeho činnosť, čo
-
predpokladám - nie je účelom tejto novelizácie.
Na základe argumentov uvedených v
dôvodovej správe sa
môže
na prvý pohľad zdať, že z hľadiska strategickej dôleži-
tosti
niektorých podnikov je oprávnená
požiadavka ich výni-
močnosti vo vzťahu
k zákonu o konkurze a vyrovnaní. Ne-
pochybne,
v niekoľkých prípadoch je to pravda, za predpokla-
du
iného korektného a efektívneho riešenia problematických
situácií.
Ale ak sa na danú problematiku pozrieme z druhej
strany, zo
strany rovnakých podnikateľských
podmienok, zo
strany zákonného
obsahu a ochrany
vlastníckych práv, je
zrejmé,
že takéto ustanovenie odporuje ústave.
Okrem toho, že nie som presvedčený o
všetkých podnikoch
vymenovaných
v § 2 a 3 zákona číslo 192/1995 Z.
z., že si
zasluhujú
takúto výnimku, a nie som presvedčený o tom, že
zákon
vôbec je potrebný, nemôžu mať dvaja
podnikatelia roz-
ličným
spôsobom garantované vlastnícke
práva len preto, že
jeden
má podiel v podniku, ktorý uznala vláda za strategicky
dôležitý,
a druhý v podniku, ktorý vláda neuznala
za takýto
výnimočný. Na základe
takéhoto princípu môžeme s troškou
irónie
očakávať, že sa zákon o strategicky dôležitých podni-
koch
bude rozširovať o tie, kde vlastníci sú prívržencami
alebo
aspoň sympatizantmi vládnej koalície.
Je
samozrejmé, že nie je dnes našou
úlohou a nie je
predmetom tejto
novelizácie, aby sme
rozhodovali teraz
o
tom, či niektorý podnik je strategicky dôležitý, alebo nie
je,
či má perspektívu, alebo nie, a ak má, ako sa dá prospe-
rita
a výkonnosť zabezpečiť. Nie sme tu - my 150
v jednej
osobe
- taviči a zlatotepci, baníci a energetici, chemici
a
súčasne šľachtitelia. Na to sú
odborníci v daných odvet-
viach, aby vytýčili ciele, stratégiu a
taktiku podnikania
a
ďalšieho napredovania. Musíme sa
teraz rozhodnúť princi-
piálne a politicky, či dopustíme, aby
etatizmus prevládol
nad
voľným trhovým prostredím, aby sa na protežované podniky
vzťahovali
iné, voľnejšie ochranné zákony a na
ostatné nie,
či
dovolíme, aby sa opäť z teplých a dobre platených miest
vo
vrcholových funkciách štátnych podnikov
vytvorila rezer-
vácia,
prepáčte mi za výraz, pre veľké chránené a domestifi-
kované
zvieratá.
Vážené kolegyne a kolegovia, vyzývam vás,
aby ste sa
rozhodovali
pri hlasovaní na základe takýchto principiálnych
celospoločensky prospešných, dlhodobých a ústavných krité-
rií,
a nie na základe momentálnej, aj keď pre niekoľkých vy-
sokopostavených
ľudí obzvlášť nepríjemnej situácie. Vzhľadom
na
to, že novelizácia je veľmi krátka a pozmeňujúci návrh
fakticky
nie je možné k nemu podať, viem vo vlastnom mene,
v
mene klubu poslancov Maďarskej koalície a v mene klubu
MKDH
vysloviť len toľko, že tento zákon nepodporíme.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Volf a
pripraví sa pán
poslanec
Lysák.
Poslanec J. Volf:
Vážený pán predsedajúci,
dámy a páni,
zákon o
konkurze a vyrovnaní by si
skutočne zaslúžil
rozsiahlu
novelizáciu. To, čo sa tu dnes vo forme vládneho
návrhu
predkladá, je však len ďalší účelový materiál, ktorý,
ak ho
poslanci Národnej rady
neodmietnu alebo zásadným
spôsobom
nezmenia, skončí oprávnene na Ústavnom
súde. Pred-
ložený
návrh je bez akejkoľvek diskusie v
rozpore s Ústavou
Slovenskej republiky. Porušuje ustanovenie, kde sa hovorí
o
rovnakej ochrane vlastníckych práv pre všetkých vlastníkov
-
článok 20 ods. 1 druhej vety. Aj ustanovenie,
v ktorom sa
konštatuje, že
nie je možné použiť vlastníctvo na ujmu
iných,
alebo v rozpore so všeobecnými záujmami - článok 20
ods.
3.
Na prospech tejto novelizácie sa tu často
operuje všeo-
becným
záujmom, ale pýtam sa vás, panie poslankyne a páni
poslanci,
či je takýmto záujmom strata dôveryhodnosti v pod-
niky,
ktoré štát privileguje voči ostatným, či je v národnom
a
štátnom záujme zneistiť subjekty podnikajúce na našom úze-
mí,
či je v spoločenskom záujme, aby
na jedných platil iný
meter
ako na druhých, aby sa na prospech osobných a skupino-
vých
záujmov ožobračovala štátna pokladnica.
Prijatie tejto protiústavnej novely zákona by nepriaz-
nivo
ovplyvnilo celú ekonomickú klímu na Slovensku. Ak sa
tzv.
strategický podnik dostane do situácie, že prestáva byť
solventným,
že vypláca inflačné prostriedky na mzdách, čerpá
úvery, ktoré
predstavujú mŕtve investície, prenáša svoje
ekonomické
ťažkosti na ďalšie podniky, stráca predsa svoju
ekonomickú
opodstatnenosť a zaťažuje celý hospodársky systém
a
jednotlivého občana. Je
tu namieste otázka, pokiaľ sa
strategicky
významný podnik s účasťou štátu dostal do situá-
cie, keď
svojou hospodárskou nefunkčnosťou parazituje na
druhých,
ako sa teda štát ako spoluvlastník a
správca stará
o
tieto organizácie. Môže byť vôbec organizácia, ktorej hro-
zí
konkurz, strategickým pilierom hospodárstva štátu?
Zákonom
chrániť strategický podnik
ešte neznamená
pomôcť mu
v zlej situácii. Štát ako spoluvlastník
alebo
správca podnikov a
organizácií, o ktorých sa v dôvodovej
správe
uvádza, že sú to organizácie, od
ktorých závisí sta-
bilizácia
a ďalší rozvoj hospodárstva, má predsa celý rad
iných
možností a nástrojov, ako im pomôcť, ako zachovať ale-
bo
podporiť ich funkčnosť.
Vážené dámy a páni, keď sme už v Národnej
rade otvorili
diskusiu
o tomto zákone, bolo by žiaduce urobiť iné zmeny,
ktoré
si vyžaduje doterajšia prax a
celospoločenské záujmy.
Takouto
zmenou by malo byť vypustenie inštitútu dohodovacie-
ho
konania zo zákona. Dôvodom jeho pôvodného zaradenia v ro-
ku
1993 bola predsa právna ochrana perspektívnych, života-
schopných podnikov
pred okamžitým vyhlásením konkurzu na
ich
majetok. Išlo vtedy o podniky, ktoré boli insolventné
z
dôvodu zmeny výrobných
programov, konverzné podniky
a
transformujúce sa podniky.
Po trojročnej aplikácii týchto ustanovení
je možné kon-
štatovať,
že dohodovacie konanie neprinieslo oživenie v hos-
podárení
týchto podnikov, ale prebieha často formálne, ne-
efektívne
a v mnohých prípadoch len predlžuje agóniu pred
konečným
realizovaním konkurzu. Dohodovacie
konanie môže na
niekoľko
rokov odčerpávať finančné prostriedky štátu, peňaž-
ných
inštitúcií a ostatných veriteľov, ktorí sa potom sami
môžu ocitnúť v
nepriaznivej finančnej situácii
aj napriek
vlastným
dobrým hospodárskym výsledkom.
Z uvedeného dôvodu je v
celospoločenskom záujme tento
právny
inštitút v trhovom hospodárstve odstrániť. Poslanci
SDSS
preto navrhujú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:
1. Ustanovenie v § 1 ods. 2 zákona sa nahrádza nasle-
dovným
znením: "Dlžník je v úpadku, ak má najmenej dvoch ve-
riteľov
a nie je schopný po dobu dlhšiu ako 3
mesiace plniť
svoje
splatné záväzky."
2. Tam sú tri podbody, pretože sa to týka jednej veci,
a
to zrušenia inštitútu dohodovacieho konania.
a) V ustanovení § 4 ods. 1 zákona
ostáva prvá veta
v
pôvodnom znení a ostatné znenie sa vypúšťa.
b) Ustanovenie § 4 ods. 3 zákona sa vypúšťa. Doterajší
odsek
4 sa označuje ako odsek 3.
c) Znenie ustanovení § 4a a § 4g
zákona sa vypúšťajú,
vrátane
nadpisov "Dohodovanie" nad § 4a a "Skončenie dohodo-
vania"
nad časťou 4e.
3. a) Ustanovenie § 67 ods. 3 nechať v
pôvodnom znení.
b) Článok II sa vypúšťa.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, verím, že pod-
poríte
tieto naše návrhy. Robme užitočnú prácu pre nášho ob-
čana,
pre našu krajinu, nie pre Ústavný súd.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Lysák.
Pripraví sa po-
slanec
Langoš.
Poslanec L. Lysák:
Vážený pán podpredseda,
vážený pán minister,
panie poslankyne, páni poslanci,
vážení hostia,
skutočnosť, že Slovenská republika patrí
medzi najús-
pešnejšie
transformujúce sa štáty, sa berie pomaly ako sa-
mozrejmosť.
Napriek tomu, že je to iba dva a pol roka
odke-
dy
fungujeme samostatne, napriek podstatne
horším počiatoč-
ným
podmienkam, ako mala dvojnásobne väčšia časť republiky
pri
delení federácie. A to platí tak pre vnútorné, ale najmä
pre
zahranično-ekonomické vzťahy.
Myslím, že viacerí z koalície, aj z
opozície sa zhodne-
me
v tom, že to všetko je výsledkom ústupu
od vazalskej po-
zície
pri transformácii a uplatnenie takej
hospodárskej po-
litiky,
takých postupov, ktoré zodpovedajú
našim podmienkam
a
našim cieľom.
Vážené kolegyne a kolegovia, takto vidím
aj zámer, kto-
rý
predstavuje návrh zákona o konkurze a vyrovnaní. Chcel by
som
pripomenúť, že tento postup
sa v podstate začínal už
pri
úprave a dopĺňaní zákona 328/1991 Zb. zákonom 159/1994
Z.
z., ktorý bol prijatý 8. júna 1994, ktorý ustanovoval, že
v
§ 67 ods. 3, ktorý sa tu často spomína, sa nepoužije na
činnosť
Fondu národného majetku a nakladanie s jeho majetkom
ako
dlžníka. Ďalšia novela potom
ustanovila, že ustanovenia
zákona
o konkurze a vyrovnaní sa nevzťahujú na štátne a roz-
počtové organizácie, štátne príspevkové organizácie, obce
a
právnické osoby zriadené zákonom. Z uvedeného potom vyply-
nulo,
že touto novelou bol pôvodný ods. 3 § 67 spomínaného
zákona
z roku 1994 nahradený novým znením, v
ktorom je Fond
národného majetku zahrnutý medzi právnické osoby
zriadené
zákonom.
A do tretice, zákon číslo 122/1993 Z. z. o konkurze
a
vyrovnaní v § 67 v spomínanom odseku 3
ustanovuje, že zá-
kon
o konkurze a vyrovnaní s výnimkou ustanovení o dohodova-
com
a vyrovnacom konaní sa nepoužije na dlžníkov z oblasti
dopravy a
spojov, ak majú
pre štát zásadný strategický
a
hospodársky význam. Výnimku z tohto ustanovenia môže na
základe
návrhu zakladateľa povoliť vláda.
Teda to, čo sa tu predkladá, nie je veľké
nóvum. Z uve-
deného vyplynulo,
že nie je možné od
účinnosti zákona
122/1993
Z. z. vyhlásiť konkurz na dlžníkov z oblasti dopra-
vy
a spojov, ak majú pre štát zásadný strategický alebo hos-
podársky
význam.
Teraz posudzovaný návrh zákona o konkurze a vyrovnaní
chápem ako dôležitý predpoklad objektívneho
postupu alebo
prístupu
k riešeniu tých firiem, tých podnikov a inštitúcií,
ktoré
majú strategický význam pre slovenskú ekonomiku. Ta-
kých,
ktorých likvidácia alebo zásadné prerušenie činnosti
by
mohli mať škodlivé dôsledky buď pre niektoré odvetvie,
alebo narušenie
zahraničnoobchodných
dodávok, dostupnosť
niektorých
citlivých tovarov alebo, a to pokladám za tiež
mimoriadne
dôležité, zníženie zamestnanosti v
niektorom re-
gióne,
v niektorej oblasti. Pravda, bez možnosti alternatív-
neho
riešenia. Ak sa takéto podniky dostanú do mimoriadne
zložitej situácie, alebo dokonca do kritickej
pozície, je
len
samozrejmé, že štát je, podľa môjho
názoru, povinný po-
súdiť a zabezpečiť potreby obyvateľstva a
jeho prosperitu
najmä
z dlhodobého hľadiska.
Zvykli sme si už, že čokoľvek sa niektorým kruhom opo-
zície
nepáči, vymyslia si, že návrh je v
rozpore s ústavou,
s
Listinou ľudských práv a slobôd. Toho
sme sa už napočúva-
li.
A existuje už aj zabehaný mechanizmus s vopred známymi
závermi
o prijímaní istých zákonov: vrátenie zákona prezi-
dentom,
znovuprijatie v Národnej rade, následné neprijatie
Ústavným
súdom. Písalo sa už o tom, nielen teraz, aj dávnej-
šie.
Aj v tomto prípade sa priezračnejšie znovu prezentovali
producenti
a rozširovatelia katastrofických
scenárov. Varu-
jú, že
zákon katastrofálne podlomí
dôveru v spoluprácu
s
podnikmi.
Vážení producenti týchto prístupov,
pokladáme partnerov
našich podnikov, našich inštitúcií za takých
naivných, za
takých neinformovaných? Bieda je, že
v lamentácii takého
charakteru,
takých vízií chýbajú obyčajne fakty. Ale o to
viacej
sa hovorí, že tento zákon znovu zneistí
pozíciu Slo-
venska,
zneistí celý svet. Niekedy sa "bojím", keď to čítam,
či
to nezneistí aj budúce lety na Mars.
Niekedy títo kombi-
nátori
pripomínajú Sibylu, inokedy aj Ostapa
Bendera. Teraz
idú
ďalej. Podľa nich je možná kombinácia, ako sme sa v jed-
nom
prípise dočítali, že štát stanoví pre
tieto - myslí sa
strategické
- podniky znížené platobné povinnosti voči ob-
chodným
partnerom alebo niektoré ich záväzky
vyhlási za nu-
litné. Takéto strašenie mi pripomína to, čo sme sa učili
svojho
času, že sme pri otázke možnosti a
nemožnosti. Čo sa
môže
stať tomu, kto vyjde na ulicu, kto vyjde z domu, ako mu
môže
padnúť tehla na hlavu, zraziť ho auto atď.
Myslím, že pokiaľ bude tento zákon
prijatý, podľa usta-
novenia
§ 67 ods. 3 spomínaného zákona a
neskorších predpi-
sov
v podstate nedôjde, alebo nemalo by
dôjsť k nejakým zá-
sadným
posunom. V podstate sa toto nevzťahuje na inštitúcie,
ktoré
by mohli z toho neoprávnene ťažiť. Myslím, že na to
existuje
dosť brzdiacich mechanizmov.
Vážené kolegyne, kolegovia, keďže hlavným
dôvodom tejto
novely
je výsostný záujem štátu nepripustiť zánik subjektov,
od ktorých závisí stabilizácia hospodárstva
a jeho ďalší
rozvoj,
je nevyhnutné, aby sa táto novela vzťahovala aj na
konkurzné
konania, ktoré sa už začali. Začaté
konkurzné ko-
nanie
voči dlžníkom uvedené v § 67 ods. 3
zákona o konkurze
a
vyrovnaní súd zastaví, ak do
nadobudnutia účinnosti tohto
zákona
ešte nerozhodol o vykonaní konkurzu. Myslím, že treba
zvážiť,
či by bolo únosné, povedzme, z hľadiska zamestnanos-
ti,
aby zbankrotovali podniky, ako je BEZ
Bratislava, Duna-
plast, Tesla
Veľký Krtíš, Poľana
Lučenec, Kontex Banská
Štiavnica,
myslím, že sa to volalo Pleta, Magnezit a ďalšie.
Predpokladám,
že tých podnikov nebude veľa.
Tento zákon určite Slovenskú republiku nemôže poškodiť
a
nepoškodí, naopak, dá jasne najavo, že zahraničné subjekty
podnikajúce
na území Slovenskej republiky sa
nemusia obávať
spolupráce,
kooperácie s rozhodujúcimi podnikmi najmä preto,
že v prípade
nepredvídaných problémov štát
berie na seba
zodpovednosť
za riešenie eventuálnych problémov a
garantuje
aj
záujmy zahraničných partnerov.
Súhlasím, že tento zákon
mal
byť vydaný skôr, aby sa nemohlo
namietať voči článku 2,
ktorý
sa tu spomínal. Ale opakujem, konkurzné konanie súd
zastaví
len vtedy, ak do nadobudnutia účinnosti tohto zákona
súd
nerozhodol o vyhlásení konkurzu. Preto
odporúčam, kole-
gyne,
kolegovia, aby sme hlasovali za tento zákon pozitívne.
Ďakujem vám za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Nasleduje pán poslanec
Langoš a pripraví sa
pán poslanec Bajan. Pán poslanec Langoš
tu nie je, takže
stráca
poradie. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán po-
slanec
Fogaš.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Ďakujem za slovo. Rád som si vypočul vystúpenie kolegu
Lysáka.
Treba povedať, pán kolega, že ste vymenovali
podni-
ky,
ktoré vôbec nemajú strategický
charakter, a tie podniky
jednoducho
nemôžu mať výhodnejšie postavenie ako
iné. To po
prvé.
Po
druhé, aj štát, opakujem, aj štát
je takým istým
subjektom
práva ako ktorékoľvek iné právnické osoby a štát
sa
musí starať o správu majetku, ktorý mu
je zverený. Ak sa
štátne
podniky dostávajú do takejto situácie, treba si polo-
žiť
otázku, kto je ich zakladateľom, kto uskutočňuje dozor
v
týchto podnikoch, ako je možné, že sa pouzatvárali zmluvy,
ktoré
môžu vôbec vytvoriť taký predpoklad, aby sa tieto pod-
niky
mohli dostať do situácie, v ktorej sú.
Účelové
novely nás jednoducho
nijako neospravedlnia.
A
to, čo ste hovorili v súvislosti s
retroaktivitou, jedno-
ducho
neobstojí, s tým sa nedá polemizovať, to neobstojí,
pretože
potom dospejeme k takým absurdnostiam, že ak nám po-
rastie
trestná činnosť v určitej oblasti, tak zrušíme, po-
vedzme,
trestný čin. Ak sa 116-krát zo strany ústredných in-
štitúcií poruší zákon o verejnom obstarávaní
prác, a tu,
v
tomto parlamente sa povie, že
treba zmeniť zákon, tak si
myslím,
že treba zmeniť ľudí, ktorí to
nerealizovali, a nie
zákon.
O toto tu ide. A myslím si, že ak sme
raz dali sľub,
že
budeme dodržiavať ústavu, tak by sme si
ju mali aj ctiť.
Akékoľvek
ekonomické riešenia je možné prijať, a za to sú
zodpovední
ministri, konkrétne ministerstvá, ktoré
spravujú
a
sú zakladateľmi týchto podnikov.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Pán poslanec, s tým menením
ľudí je to tiež
trocha
problém. Nech sa páči, prihlásil sa pán poslanec Volf
s
faktickou poznámkou.
Poslanec J. Volf:
Ja by som chcel tiež zareagovať na pána
Ing. Lysáka. Je
dlhoročný
ekonóm, takže si myslím, že to, čo teraz poviem,
tiež
trochu bude musieť zobrať. Strategické podniky by pred-
sa
mali tvoriť určitú hospodársku chrbticu štátu. A ja sa
pýtam,
čo je to za strategický podnik, ktorému
hrozí kon-
kurz, čo je
to za strategický podnik, ktorému štát nevie
iným
spôsobom pomôcť ako tým, že ho chráni zo zákona. Veď
v
konečnom dôsledku, ak by hospodárstvo stálo na týchto pod-
nikoch,
ktoré sú z vlastnej viny alebo z viny neschopnosti
svojho
manažmentu nesolventné a nefunkčné a
budeme ich per-
manentne
chrániť konkurzom, tak sa asi dopredu veľmi nepo-
hneme. Myslím si,
že riešenie stojí niekde inde, skrátka
umožniť
ozdravenie týchto podnikov, možno aj
formou konkur-
zu.
A keď už ide o podnik, od ktorého závisí zamestnanosť,
tak
štát ako spoluvlastník má vymeniť manažment alebo pomôcť
prípadne
aj určitou dotáciou, aby sa tento podnik sfunkčnil.
To je cesta,
a nie chrániť podniky zo zákona nemožnosťou
konkurzu.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Lysák. Ale prosím, aby sme mini-
malizovali
reakcie, máme tu ešte 7 prihlášok do rozpravy.
Poslanec L. Lysák:
Ďakujem, pán podpredseda. Myslím si, tak
na adresu pána
kolegu
Fogaša, ako aj pána Volfa, že strategické podniky bo-
li
dané, k nim som uvádzal len príklad, že
tu patria mnohé,
ktoré pre isté
regióny, a to som spomínal, tvoria naozaj
strategické
kľúčové podniky. Samozrejme, že sa to
týka pre-
dovšetkým
tých, ktoré sme schválili.
A kolegovi Volfovi - niektoré strategické podniky, ho-
vorím
niektoré, sa dostali do situácie nie vlastnou vinou,
ale
vinou deštrukcie, pokiaľ ide o organizačno-inštitucio-
nálne
postupy transformácie, tým, že tu bolo obdobie, keď sa
pokladalo
všetko malé za dobré, a aj dobre fungujúce veľké
podniky
bola snaha u nás porozbíjať. Bez ohľadu na to, že
pri
takých veľkých podnikoch, či už je to japonské Mitshu-
bishi,
ale ak zoberiete západonemecké
oceliarske alebo iné,
nikdy
sa nerozmýšľalo, že by sa rozbili. U nás bola táto ni-
hilizačná
tendencia. Aj keď niekde názvy ostali, máloktoré
podniky ostali také
spôsobilé na fungovanie,
ako je VSŽ,
Slovnaft
alebo niektoré ďalšie. Nechceme teda
naďalej osla-
bovať
svoj ekonomický potenciál.
A pokiaľ ide o podobnosť, mal som možnosť
práve v rámci
colnej
únie poznať, pri študovaní podobných zákonov v zahra-
ničí,
že každý štát, ak je to v jeho záujme,
si strategické
podniky
chráni. Veľmi dobre poznali deštrukciu poľnohospodá-
ri.
Veľmi dobre by to vedeli dokumentovať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Nech sa páči, máte slovo, pán
poslanec Bajan.
Poslanec V. Bajan:
Vážený pán podpredseda,
vážení pán minister,
kolegyne, kolegovia,
dovoľte aj mne povedať niekoľko slov k predloženej no-
vele zákona
o konkurze a
vyrovnaní, t. j. zákona číslo
328/1991
Zb. v znení neskorších predpisov. Hneď
v úvode vy-
slovím
presvedčenie, že predložená novela
dosahuje štandard
zákona Národnej
rady Slovenskej republiky číslo 192/1995
Z.
z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strate-
gicky
dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností
v
rozsahu, v ktorom nálezom Ústavného súdu stratila účin-
nosť.
Mám na mysli predovšetkým protiústavné ustavenia cito-
vaného
zákona o tzv. "zlatej akcii".
Obidve
právne úpravy by
totiž mohli súťažiť nielen
v
miere svojej protiústavnosti, ale, a to je rovnako dôleži-
té,
aj vo vytváraní nerovnocenných trhových podmienok. Osob-
ne
prichádzam k záveru, že tento prerokúvaný vládny návrh
zákona
by túto súťaž vyhral, a to nielen preto, že sa ešte
neocitol
pred Ústavným súdom.
Budem,
samozrejme, konkrétnejší. Hneď
na začiatku si
položme
otázku, aké sú ciele predloženého návrhu.
Po prvé, vylúčiť aplikáciu zákona o
konkurze a vyrovna-
ní
na zákonom uvedené osobitné subjekty. Sú medzi nimi štát-
ne
právnické osoby, ale i osoby súkromného
práva. Samozrej-
me,
nie všeobecne určené, ale konkrétne pomenované.
Po
druhé, zastaviť už začaté konkurzné konanie voči
spomenutým
osobám, ak sa už začalo.
Je sporné, či treba chrániť významné alebo strategické
podniky
našej ekonomiky. V každom prípade sa
však treba za-
myslieť,
ako ich chrániť. Myslím si, že ak áno, treba použí-
vať
predovšetkým ekonomické nástroje,
a pritom neporušovať
ústavné
a právne normy i princípy. Predložený návrh zákona
však
vo svojej úprave popiera všetky uvedené
zásady a nako-
niec
je celkom nerozumný, lebo ak aj bude schválený, minie
sa
svojim cieleným účinkom. Ale o tom o chvíľku.
V prvom rade predložený návrh porušuje
Ústavu Sloven-
skej
republiky vo viacerých
ustanoveniach. Porušuje ústavu
v
článku 1, ktorý Slovenskú republiku
vyhlasuje za právny
štát.
Právny štát zaručuje subjektom nadobudnuté práva, kto-
ré garantuje štátnou mocou. Istota v právach a povinnos-
tiach, tzv.
právna istota, je
jedným z najdôležitejších
atribútov
právneho štátu. V rámci tejto právnej istoty zaru-
čuje
ústava subjektom práva podľa článku 46 aj právo na súd-
nu
ochranu. Majú ju mať. Zaručuje im
ju i zákon o konkurze
a
vyrovnaní a, samozrejme, v tejto
súvislosti i ostatné ci-
vilnoprávne predpisy, najmä Obchodný zákonník a
Občiansky
zákonník.
Čo
sa však stalo? Do začatých súdnych sporov vstúpi
veľmi
silný advokát, na ktorého sa druhá strana musí pozerať
s
veľkým rešpektom a obavami. Týmto advokátom je štátna moc.
Bez
konkrétnej argumentácie, bez ohľadu na
postavenie veri-
teľa
a jeho ťažkosti zastaviť súdny spor
chráni dlžníka,
ničí
veriteľa, chráni neschopného, ničí toho, kto má na svo-
jej
strane majetkové práva chránené
ústavou a súdom. Advo-
kát
vykoná svoju prácu a nepreberá na seba zodpovednosť za
majetkové ujmy, nezaväzuje sa k pomoci,
nezamýšľa sa nad
dôsledkami,
ktoré môže riešiť vo svojej právomoci
napríklad
úpravou daňového systému, nerešpektuje ústavu, jej
článok
20,
podľa ktorého vlastnícke právo každého má rovnaký zákon-
ný
obsah a ochranu.
Dokonca
som vo výbore pri prerokúvaní počul, že ide
o
formu vyvlastnenia, a tá je predsa na
základe zákona mož-
ná.
Áno, je možná, ústava vyvlastnenie predpokladá, jedným
dychom
však hovorí o možnosti vyvlastnenia len
za primeranú
náhradu.
O tom však v tomto zákone niet ani
zmienky, ani vo
výbore
sme sa nedopátrali, čo to malo znamenať.
Ale nejde len o konkrétne ustanovenia
ústavy. Nescu-
dziteľné
a nedotknuteľné práva, ktoré spoločenskou zmluvou
konštituuje,
nachádzajú svoju rovnako zásadnú charakteristi-
ku
aj v ďalších právnych normách. Sú to právne normy odvode-
né
priamo z ústavy a treba ich tak aj
chápať. V § 2 ods. 2
Občianskeho zákonníka
sa uvádza, že v
občianskoprávnych
vzťahoch
majú účastníci rovnaké postavenie. Vidíme, že nemu-
sia
mať. Aj v § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa hovorí, že
výkon práv a
povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych
vzťahov nesmie
bez právneho dôvodu
zasahovať do práv
a
oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.
Právny dôvod sme našli, je však
v súlade s ústav-
nými
princípmi či dobrými mravmi? A zároveň
podľa § 3 ods.
2
majú štátne orgány dbať o to, aby nedochádzalo k porušova-
niu
a ohrozovaniu práv z
občianskoprávnych vzťahov, aby sa
prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili
predovšetkým
dohodou.
Štátne orgány však tento princíp chcú
opustiť. Nielenže
právnou normou hodlajú niekoho neprípustne
zvýhodniť, ale
fakticky iných nenapraviteľne, opakujem nenapraviteľne po-
škodzujú.
Práva, ktoré tieto osoby nadobudli, sa
im odníma-
jú, súdne konania sa zastavujú a dlhy ostávajú. Ostávajú
nielen nesplatené, ale aj s ďalšími dôsledkami.
Neostaňme
preto
len pri ústave a občianskoprávnych
princípoch rovnos-
ti,
ale skúsme si všimnúť aj ďalšie súvislosti.
Podľa príslušných ustanovení zákona o
dani z príjmov sú
daňovníci účtujúci v
systéme podvojného účtovníctva,
teda
právnické
osoby a časť fyzických osôb, povinní zahrnúť do
základu
dane z príjmov i vyfakturované, ale druhou stranou
neuhradené
dlhy. To znamená, že veriteľ je povinný
zaplatiť
daň
zo sumy, ktorú mu dlžník po termíne splatnosti neuhra-
dil.
V prípade, že k úhrade týchto dlhov nedôjde ani neskôr,
konkrétny
daňovník je z tohto dôvodu dvojnásobne zaťažený.
Jednak
je to z titulu neuhradenej pohľadávky a v druhom rade
z
titulu zaplatenia dane z príjmov zo
sumy, ktorú vôbec ne-
dostal.
V súlade s platným právnym poriadkom jedinou možnos-
ťou,
ako zahrnúť takéto pohľadávky do
daňových nákladov, je
vytvorenie
rezervy na nevymožiteľné pohľadávky a túto rezer-
vu
účtovať ako náklady.
Vidíme, že daňový systém počíta aj s
touto situáciou,
ale
ustanovuje jednu podmienku. Je to podmienka, že za nevy-
možiteľné
pohľadávky je možné považovať len tie,
ktoré sme-
rujú
voči dlžníkom, voči ktorým bolo vyhlásené konkurzné ko-
nanie,
a tak tieto pohľadávky boli na výzvu súdu veriteľmi
prihlásené.
To znamená, že ide o klasickú hlavu XXII.
Vyňatie určitých kategórií právnych
subjektov z možnos-
ti
vyhlásiť voči nim konkurzné konanie,
teda okrem nerovno-
právneho
postavenia týchto subjektov a ich veriteľov, zname-
ná
fakticky i nemožnosť zahrnúť takúto neuhradenú pohľadávku
do
daňových nákladov, daňových prihlásení.
Čo to môže kon-
krétne
znamenať? Ak strategicky chránený
subjekt dlhuje mi-
lión,
dlžník ho nielenže nikdy nedostane naspäť, ale musí
zarobiť
takmer pol milióna, aby z tohto dlhu
zaplatil štátu
daň,
pritom si však nevymožiteľnú pohľadávku nemôže
zahrnúť
do
nákladov ako doteraz. I z tohto aspektu
vidieť, že navr-
hovaná
právna úprava je absolútne nesystémová a pri napĺňaní
svojho
cieľa nedbá na prostriedky.
Napokon
by som sa pristavil pri samotnom cieli návrhu.
Na
prvý pohľad by sa zdalo, že je celkom zrejmý. Dokonca
dôvodová
správa hovorí, že cieľom novely je
výsostný záujem
štátu
nepripustiť zánik dôležitých
štátnych podnikov a ak-
ciových
spoločností, od ktorých závisí
stabilizácia a ďalší
rozvoj hospodárstva. Dokáže novela zákona
naplniť tento
cieľ?
Účelom konkurzného konania je
predsa okrem uspokojo-
vania
nárokov veriteľa i úsilie o sanáciu a
záchranu dlžní-
ka.
Jednou z predchádzajúcich noviel zákona o konkurze a vy-
rovnaní
sme tento proces naplnili inštitútom dohodovacieho
konania.
I bez neho je proces konkurzu dlhý, zložitý a možno
od neho
očakávať, že všetci
zainteresovaní, teda dlžník
i
jeho veritelia, vyvinú úsilie o
nápravu. Navyše podľa mo-
jich
informácií môže ísť -
ospravedlňujem sa, ak to nebude
presné
číslo - do účinnosti tohto zákona bolo skončené jedno
alebo
dve konkurzné konania.
Tým chcem povedať, že vylúčenie konkurzu
z procesu vzá-
jomných
právnych vzťahov medzi dlžníkom a veriteľom znamená,
že
veriteľ sa bude domáhať uznania svojej
pohľadávky na sú-
de
prostredníctvom civilnoprávneho sporu,
resp. uznaním dl-
hu.
Takéto súdne rozhodnutie je podkladom na výkon rozhodnu-
tia.
A keďže sme medzičasom schválili zákon o súdnych exekú-
toroch, môže byť
výkon rozhodnutia mimoriadne
rýchly. To
znamená,
že nemožno vylúčiť ani výkon rozhodnutia predajom
nehnuteľnosti,
ale i dôležitého strojového zariadenia a ďal-
šej
technológie, tvoriacich podstatu strategického hospodár-
skeho
subjektu.
Dovolím si tvrdiť, že za takýchto okolností môže dôjsť
k
likvidácii majetkovej podstaty
subjektu oveľa ľahšie
a
skôr, ako by to bolo po začatí
konkurzného konania. Ľutu-
jem,
že ten, kto návrh pripravoval, túto súvislosť nevidel.
Ako
teda vidieť, tento návrh je nielen protiústavný,
porušujúci
princípy občianskeho a obchodného práva a nespra-
vodlivý,
ale aj krajne, povedzme, nerozumný. Ak by sa mal
naplniť
stanovený cieľ predloženého návrhu, s určitou dávkou
recesie
by ho bolo potrebné rozšíriť asi približne nasledov-
ne:
Ustanovenie tohto zákona, t. j. zákona
o konkurze a vy-
rovnaní,
Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka o rov-
nosti
účastníkov, ustanovenia o
povinnosti platiť dlhy, sa
nevzťahujú
na dlžníka, ktorým je právny subjekt podľa oso-
bitného
predpisu. Tieto subjekty môžu svoje dlhy platiť, len
ak
chcú a kedy chcú. Veritelia si voči týmto dlžníkom nemôžu
uplatniť
pohľadávky prostredníctvom súdu. Ďalej: začaté kon-
kurzné
konanie, ale aj akékoľvek iné súdne konanie, v ktorom
sa
veriteľ domáha splatenia dlhu voči dlžníkovi, ktorým je
právny
subjekt podľa osobitného predpisu, súd
zastaví. Prí-
padne
sa celá vec dá riešiť a zlepšiť tak, že
voči uvedeným
subjektom
nie je možný výkon rozhodnutia. A bolo by to. Mali
by
sme absolútne právne chránené strategicky dôležité podni-
ky,
lebo len tak sa dá zabrániť ich zániku, ako sa to hovorí
v
dôvodovej správe.
Tieto
doplňujúce návrhy však,
samozrejme, nemienim
uplatniť.
Totiž vládny návrh i moje potenciálne doplňujúce
návrhy
majú jednu chybu - s takto chránenými strategickými
podnikmi
by nikto neuzavrel ani jeden obchod.
Dovoľte mi na záver jednu poznámku. Podobne ako kolega
Fogaš
i ja som mal tú česť byť od začiatku pri tvorbe inšti-
tútu
konkurzov. Pamätám si na jednu novelu, ktorú predkladal
kolega Plesník pred nejakým časom, ale
vždy sme mali to
šťastie,
že sme reagovali, resp. že sme boli
postavení pred
voľbu
reagovať. Raz prišla, myslím, akciová spoločnosť Divi-
dent
voči Fondu národného majetku - bola na
svete novela.
Momentálne
je problém s telekomunikáciami,
tak je na svete
ďalšia
novela.
Je len signifikantné, že tu nesedia
ekonomickí ministri
a
už vôbec, že nemali ambície vstúpiť do tohto procesu, lebo
je
to výsostne ekonomická záležitosť a
zatiaľ to bolo v ru-
kách
ministerstva financií. Nech mi je odpustené, ale keď
som
sa pýtal v kuloároch jedného z našich ekonomických mi-
nistrov,
odpovedal mi asi niečo v duchu známeho slovenského
porekadla
o iniciatíve a triednom nepriateľovi.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec
Dzurinda a pripra-
ví
sa pani poslankyňa Schmögnerová. Pán predseda výboru Hof-
bauer
sa hlási s faktickou poznámkou.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán kolega poslanec Bajan, keď sa v
Rakúsku dostal do
neriešiteľných
problémov v Judenburgu príslušný závod, zasa-
dal
rakúsky parlament aj vláda, a keď sa ocitla v kríze Vöst
Alpine
Linz, presne takisto. Všade na svete sa postupuje ra-
cionálne
a účelovo, nie bezúčelovo. Nič nové.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec
Dzurinda.
Poslanec M. Dzurinda:
Pán predsedajúci,
panie poslankyne, páni poslanci,
návrh
novely zákona o konkurze a vyrovnaní rozširuje
škálu
subjektov, ktoré nie je možné dať do konkurzu. Podľa
zákona
sa dnešného dňa nemôže konkurzné konanie začať voči
subjektom
hospodáriacim na poľnohospodárskej pôde
v čase od
1.
apríla do 30. septembra kalendárneho roku, voči subjektom
z
oblasti dopravy a spojov, ak majú pre
štát zásadný hospo-
dársky
význam, voči Fondu národného majetku, voči štátnym,
rozpočtovým
a príspevkovým organizáciám, obciam a právnickým
osobám,
ktoré boli zriadené osobitným zákonom.
Prerokúvaná novela zákona rozširuje
okruh subjektov,
ktoré nemožno dať
do konkurzu, o podniky zaradené do § 2
a
§ 3
zákona Národnej rady
Slovenskej republiky číslo
192/1992 Zb. o
zabezpečení záujmov štátu pri
privatizácii
strategicky
dôležitých štátnych podnikov a akciových spoloč-
ností.
Prvotná otázka znie, prečo. Dôvodová
správa k návrhu
zákona
ani rozprava vo Výbore Národnej rady Slovenskej re-
publiky
pre finacie, rozpočet a menu na túto základnú otázku
neodpovedá.
Jednoducho je tu návrh a hotovo. Nuž čo prinesie
aplikácia
zákona v praxi? Právnici budú isto
podrobne dôvo-
diť,
a ako som už počul, aj dôvodili, že prehĺbenie právneho
chaosu,
zvýšenie právnej nestability, rozpory s Ústavou Slo-
venskej republiky,
uplatenie princípu retroaktivity, ako
o
tom bola pred chvíľočkou reč, atď.
atď. Právne aspekty
však rád prenechám právnikom. Nemenej
dôležité sú aspekty
ekonomické.
Prijatie zákona v prvom rade spôsobí to,
že podniky vy-
menované
v zákone o strategických záujmoch štátu nebude mož-
né
dať do konkurzu. Ich veritelia budú
teda riadne dobehnu-
tí.
Keď s nimi vstupovali do obchodných
vzťahov, nijakú ex-
kluzivitu
tieto podniky nemali, teraz sa stávajú nedotknu-
teľnými.
Samotné tzv. strategické podniky sa
nemusia obávať
nesplácania
svojich záväzkov, ba celkom pokojne
môžu prijí-
mať
ďalšie. Keď sa im zachce splácať, budú splácať, keď nie,
odmietnu.
Nič sa im nakoniec nemusí stať, veď sú
strategic-
ké,
splácať nemusia. Ba môže nastať aj takáto rovnica: stra-
tegický podnik "A" bude dlhovať "obyčajnému" podniku
"a"
hodnotu
100. Obyčajný podnik "a" bude
dlhovať strategickému
podniku "A" hodnotu 10. Podnik
"a" nemôže žalovať
podnik
"A",
pretože "A" je podnik strategický. Podnik "A" však môže
žalovať
podnik "a" a dostať ho do
bankrotu napriek tomu, že
má
voči nemu desaťnásobne vyššiu dlžobu.
Čo z
toho vyplýva? Obchodovanie so
strategickými pod-
nikmi
sa pre ostatných stáva veľmi rizikovým. Podnikatelia
sa
takýmto podnikom začnú vyhýbať. Podniky
sa zo zákona do-
stávajú
do pozície rôzneho postavenia v hospodárskej súťaži.
Tým
sa vlastne tzv. strategickým podnikom ešte viac podpiľu-
je
konár. Čím viac vatičky im štát vytvára, tým rýchlejšie
padajú
ku dnu. Myslím, že napríklad vývoj ZŤS Dubnica nad
Váhom
je toho najaktuálnejším príkladom. Po kontrolnom dni
v
DMD Holding 10. mája, teda celkom nedávno, v roku 1996,
predseda
vlády vyhlásil, že o prácu tu môže v krátkom čase
prísť
okolo 2 500 ľudí. Keď si otvoríte dnes
noviny, zistí-
te,
že 2 135 ľudí v Dubnici nad Váhom je
pred prepustením,
pritom
je to najstrategickejší podnik. Na
druhej strane pre
malé
a stredné podniky je to ďalší
výrazný signál, že štát
ich
neberie na vedomie. Musia platiť každý halier a veľmi
tvrdo
- načas a v plnom objeme. Pritom práve
malý a stredný
stav
je motorom popredných ekonomík.
Ďalšia zásadná otázka znie: Pre koho sú
podniky vymeno-
vané v
zákone o strategických záujmoch strategické? Pre
HZDS, pre
vládu, pre privatizátorov? Vtip je v tom, že
v
žiadnom zákone nenájdete definíciu strategickosti toho-
ktorého podniku.
Štátni úradníci ich
tam zaradili podľa
vlastného úsudku. Už
z názvu zákona vyplýva, že malo ísť
o
strategické záujmy štátu z pohľadu privatizácie. Ide teraz
o
strategické záujmy aj z pohľadu
konkurzov a vyrovnaní? Aj
tu
sa črtá skvelé riešenie. Podnik "A" nebude síce ktovieako
prosperovať, ale bude
poctivo odvádzať tridsiatky do
prí-
slušnej
straníckej kasy. Keď mu bude hroziť
bankrot, rozší-
rime zoznam strategických podnikov najprv o jeden podnik,
potom
o druhý a už to pôjde. Veď to budú samé strategické
podniky, povedzme,
z pohľadu záujmov
HZDS. Akurát vývoj
v
týchto podnikoch pôjde stále rýchlejšie
dolu brehom. Budú
prepúšťať ľudí, ale
do bankrotu nepôjdu. Páni riaditelia
o
svoj džob predsa nemôžu prísť. Neviem,
čo si budú myslieť
robotníci
masovo prepúšťaní zo ZŤS Dubnica nad Váhom, ale
vážne
pochybujem, že ocenia
to, že oni síce prichádzajú
o
prácu, ale direktori ich podniku nie.
Dámy a páni, reč je o tom, že novela zákona o konkurze
a
vyrovnaní nikomu nepomôže.
Najmenej tým, ktorých ideme
chrániť. Mnohí z
týchto chránencov budú hniť zaživa. Pre
mnohých
z nich by rýchla zmena majiteľa práve cestou konkur-
zu
znamenala novú nádej, novú
transfúziu. Nemožno sa preto
čudovať,
prečo sa na podnikovej úrovni nedejú
nijaké zmeny,
prečo
sa vôbec nemení štruktúra nášho vývozu, prečo makro-
ekonomické
ukazovatele sú také krehké a tak rýchlo
sa lámu,
ako
sa lámu. Ako sa napríklad láme v týchto
mesiacoch vývoj
našej
zahraničnej obchodnej bilancie.
Dámy
a páni, z
návrhu zákona, z
dôvodovej správy
i
z diskusie vo výbore vyplynulo, že
návrh zákona je účelo-
vý,
aj keď o skutočnom účele nikto nechcel
hovoriť. Zdá sa,
že
Národná rada Slovenskej republiky prijíma stále viac úče-
lových
zákonov. Napríklad novela zákona o dani z nehnuteľ-
ností
mala zapchať ústa primátorom a starostom. Keď vám štát
dáva
málo, vyberte si od občanov ešte čosi navyše. Alebo no-
vela
zákona o dani z príjmov - keď si verný a dali sme ti
podnik
priamym predajom, s odpustením kúpnych
cien, nemusíš
platiť dane.
Alebo novela zákona
o veľkej privatizácii
-
keďže HZDS potrebovalo odmeniť svojich verných, zrušilo
kupónovú privatizáciu a novelizovalo zákon, atď.
atď. Je
čas,
aby sme od prijímania účelových zákonov
začali konečne
prijímať
zákony účelné - účelné pre
hospodárstvo, ekonomiku
a
najmä pre občanov.
Na záver niekoľko formálnych poznámok. Na rokovaní vý-
boru
zástupca predkladateľa, štátny tajomník
ministra spra-
vodlivosti, nebol schopný povedať, čo je
hlavným dôvodom
predkladania takejto
nepodarenej novely. Rozpaky sa ešte
zvýšili
po tom, ako štátny tajomník vyhlásil, že nevie, či
vôbec
nejaký konkurz voči strategickému podniku na Slovensku
bol
začatý, a keď následne vyhlásil, že
minister spravodli-
vosti
odovzdá do konca mája 1996 nový komplexný návrh zákona
o
konkurze a vyrovnaní. Takže
kladiem otázku ešte raz: Aký
je
teda hlavný zmysel tejto súčasnej novely zákona o konkur-
ze
a vyrovnaní?
Súčasne
upriamujem vašu pozornosť na informáciu legis-
latívneho
odboru Kancelárie Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
k návrhu zákona. Stotožňujem sa s
myšlienkou, že návrh
predloženého zákona nedostatočne rešpektuje ústavnú zásadu
o
tom, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký
obsah
a ochranu a nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných, ako
o
tom hovorí článok 20 Ústavy Slovenskej republiky. Pointa
je
v tom, že všetky subjekty, ktoré návrh zákona označuje,
majú
vlastnú právnu subjektivitu a sú
oprávnené vo vlastnom
mene
konať, nadobúdať práva, zaväzovať sa. V
niektorých zá-
konoch,
ktoré upravujú vznik a právne pomery označených sub-
jektov,
je priamo stanovené, že štát nezodpovedá za záväzky,
ktoré
na seba tieto subjekty vzali - pozri § 24 ods. 6 záko-
na
303/1995 Z. z. o rozpočtových
pravidlách, alebo § 5 ods.
2
zákona 111/1990 Zb. o štátnom podniku. A navrhovaná právna
úprava
sa ani nevyrovnala s otázkou prevzatia
záväzkov. Te-
da, že by
bolo schválenie ďalšieho
protiústavného zákona
hlavným
dôvodom jeho predkladania?
Záver:
Návrh zákona je zlý. Betónuje, konzervuje ne-
zdravý
stav vo vývoji našich podnikov,
znevýhodňuje jednu
skupinu
podnikateľov na úkor druhej. Návrh
zákona je v roz-
pore
s Ústavou Slovenskej republiky. Návrh
zákona je prísne
účelový.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa
Schmögnerová a pri-
praví
sa pán poslanec Hanker. Pán poslanec Bajan má faktickú
poznámku.
Poslanec V. Bajan:
Pán podpredseda, možno by bolo dobré
upozorniť pána mi-
nistra, že minimálne by tu mohol sedieť on alebo
niekto
z
členov vlády. Je to vládny návrh zákona.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Nerozumel som vás, pán kolega.
Poslanec V. Bajan:
Ak môžem
ešte raz, tak by som vás poprosil upozorniť
pána
ministra, že by bolo minimálne slušné,
aby tu pri pre-
rokúvaní
vládneho návrhu zákona sedel niekto z vlády.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Hofbauer, máte
slovo.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán poslanec Dzurinda, ak som dobre
rozumel, tak ste
tvrdili,
že príslušníci HZDS pridelili členom
KDH dlhopisy.
Existuje
takéto nejaké vládne rozhodnutie, že členovia HZDS?
Nedostali
náhodou dlhopisy všetci občania tohto
štátu v no-
minálnej
cene 10 000 korún a úrokované normálnou
priemernou
diskontnou
sadzbou s účelovým využitím, tak ako je
to napí-
sané?
Nie je to výhodnejšie pre tých občanov, ako kupónová
privatizácia,
kde po troch rokoch som dostal napríklad 34
korún
dividend, a to mám veľmi dobré
podniky, ktoré si od-
súhlasili
takýto postup? Takže, keby ste sa držali faktogra-
fie. Inak vaše
vystúpenie bolo, myslím,
veľmi zaujímavé,
a
nemyslím to teraz ironicky.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Dzurinda - faktická
poznámka.
Poslanec M. Dzurinda:
Ďakujem za ocenenie, pán poslanec
Hofbauer. Chcem vám
povedať,
že rozhodne si myslím to, na čo sa
pýtate, že áno,
na
rozdiel od kupónovej privatizácie to, čo nazývate dlhopi-
sové
odškodnenie, je omnoho-omnoho
menej výhodné. Vo vašom
vystúpení
cítim drobný rozpor medzi tým, že ste
investovali
do
skvelých podnikov, a akosi nie sú dividendy. To považujem
za skromný rozpor. Ale, ak sú tie podniky skvelé a máte
skvelé
akcie, môžete ich kedykoľvek predať. Celkom nedávno
sa
mi tiež stalo, že v Rajci mi jeden občan tvrdil, ako na
kupónovej
privatizácii prerobil. Keď som sa ho spýtal, aké
má
akcie, nevedel si spomenúť. Potom išiel domov, lebo býval
blízko
sály, a po polhodine sme zrátali, že má akcie z I.
vlny
v hodnote 70 tisíc. Čiže nečakajte len na dividendy.
Môžete
ich jednorazovo predať a určite dostanete viacej, keď
ste,
ako hovoríte, dobre investovali, ako je tých
10 000,
7
500, 4 000, koľko korún je za ten dlhopis? Čiže...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec, zostaňme pri týchto témach,
prosím vás.
Poslanec M. Dzurinda:
Chcem len odpovedať pánu kolegovi,
ale v zásade som mu
odpovedal.
Niekto na to príde skôr, niekto azda aj neskôr.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Buďme vzájomne úctiví. Pán poslanec
Bajan.
Poslanec V. Bajan:
Pán podpredseda, je mi naozaj ľúto, ale
osobne trvám na
tom,
aby tu pán minister sedel. Ako
chce potom reagovať na
pripomienky,
ktoré budú vznesené z lavíc. Je to
neslušnosť.
Odporúčam
prerušiť rokovanie aspoň na 5 minút.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Zistil som, že pán minister išiel von na
chvíľu. Prosím
vás,
majte preto pochopenie, prepánaboha.
Pán poslanec Hanker, máte slovo.
Prepáčte, pani poslan-
kyňa
Schmögnerová a pripraví sa pán poslanec Hanker.
Prosím vás, podľa možnosti, ak chceme
zvládnuť dnes za-
sadanie,
tak buďte takí dobrí a buďte racionálni.
Poslankyňa B.
Schmögnerová:
Nazdávam sa, pán predsedajúci, že primárne
nie je to,
aby
sme rokovanie skončili čo najrýchlejšie, ale aby sme ta-
ké
závažné veci, aké sú na programe
rokovania, naozaj dobre
prerokovali.
Takže dovoľte, aby som sa i ja
vyjadrila k ná-
vrhu
tohto zákona.
Odzneli tu niektoré vystúpenia, napríklad
pána poslanca
Lysáka, ktorým chcel presvedčiť, že chce
ochrániť záujmy
tých
radových zamestnancov, ktorí môžu byť postihnutí v prí-
pade, ak by
sa uplatňoval zákon o konkurze a
vyrovnaní.
Fakt,
že dvaja poslanci - a ja som tretia
poslankyňa za ľa-
vicové
zoskupenie v Národnej rade, vystúpili proti novelizá-
cii
tohto zákona, by sa teda mohol
dezinterpretovať tak, že
ľavica
vlastne neobhajuje záujmy radových zamestnancov. Pre-
to
je potrebné doplniť niektoré
myšlienky, ktoré tu už od-
zneli.
Predovšetkým, ľavica môže rozumieť
hospodárstvu a nemu-
síme
hovoriť ako populisti. Jeden z dôvodov, ktorý viedol
k
tejto účelovej rýchlovke, bola aj návšteva pána premiéra
na
kontrolnom dni v DMD Holding. Tu sa okrem iného vyjadril,
že nedovolí, aby taký veľký podnik
ako ZŤS Dubnica padol
a
aby zamestnanci, ktorých voľakedy bolo
viac ako 13 tisíc,
dnes
ich je už podstatne menej, prišli o
svoje zamestnanie.
Ochrana pred konkurzom neznamená automaticky
ochranu pred
stratou
pracovných príležitostí a zabezpečenie
zamestnanec-
kých práv a
zamestnanosti. Skôr opak je pravdou, lebo sa
ukazuje, že dnes
sú možné rôzne iné spôsoby ako neísť do
konkurzu a
pritom realizovať záujmy
nových vlastníkov
v
týchto podnikoch na úkor záujmov
zamestnancov. Pred chví-
ľočkou
pán poslanec Dzurinda hovoril o
čerstvom príklade zo
ZŤS
Dubnica.
Rovnako by sme mohli argumentovať aj tým, že je povin-
nosť štátu
zamedziť v ohrozených
regiónoch zatvoreniu
významného
podniku, ktorý je nositeľom zamestnanosti v re-
gióne,
aby nedošlo zároveň aj k výraznému
nárastu nezamest-
nanosti. Myslím si,
že v tomto smere vláda tým,
že nemá
vlastne vytvorenú
žiadnu regionálnu politiku,
nevytvára
predpoklady
nato, aby skutočne riešila akútne ťažkosti, kto-
ré
v mnohých regiónoch Slovenskej
republiky vznikajú a ne-
vyhnutne
budú vznikať.
Myslím,
že predo mnou viacerí povedali a
netreba to
opakovať,
aký je význam tohto zákona. Možno len
veľmi zjed-
nodušene.
Aj my sme, samozrejme, prívržencami konzervatívnej
liečby,
ale keď sa ukáže, že nie je možné zachrániť pacienta
inak
ako takým spôsobom, že, povedzme, vred, ktorý v jeho
organizme
vznikol, sa chirurgicky vyoperuje, aj lekár a rov-
nako aj národohospodár musí k takémuto zákroku
pristúpiť.
Inak,
keby sme toto neuskutočňovali, pacient,
ktorým je te-
raz
národné hospodárstvo, by skutočne neprežil.
V tom je vlastne aj význam zákona o
konkurze a vyrovna-
ní
a prekvapuje ma, že pán poslanec Lysák,
ktorý je renomo-
vaný
národohospodár, alebo sa za neho aspoň pokladá, tieto
súvislosti
celkom nezvažuje. Samozrejme, je tu aj otázka, ak
by sa strategické podniky, ktoré rozširujú
vlastne počet
tých
podnikov, na ktoré sa zákon o konkurze
a vyrovnaní ne-
vzťahuje,
chceli naozaj zachovať pri živote, akým spôsobom
to
vláda chce dosiahnuť. Vieme dobre, že len v niekoľkých
strojárskych podnikoch, v ktorých predtým bola
zbrojárska
výroba,
existujú úvery presahujúce 6 mld korún. Otázka tu
znie,
či chce vláda tieto podniky sanovať a z čoho.
Hovorila som už o tom, že zákon o konkurze a vyrovnaní
sa aj dnes
obchádza a že je vlastne veľmi málo účinný.
K
účinnosti zákona sa ešte vrátim, ale chcem vám povedať,
ako
ľahko sa dá zákon o konkurze a vyrovnaní obísť. Myslím
si,
že s týmto mali už skúsenosti najmä
poľnohospodári, kde
je
vlastne veľmi ľahko možné nechať silne stratový poľnohos-
podársky
podnik dokonať, založiť si nejakú vedľajšiu spoloč-
nosť s ručením
obmedzeným alebo dokonca
nejaké vedľajšie
družstvo,
preniesť aktíva alebo to, čo ostalo zdravé, z cho-
rého
podniku do zdravého, a vlastne nechať doživoriť podnik,
ktorý
tu ešte de facto existuje.
Je tu otázka, ktorú znovu dnes
nekladiem ako prvá pred
touto
snemovňou, či je skutočne zámerom chrániť zlé podniky,
podporovať
zlých, a naopak, postihovať dobrých,
efektívnych
a
aké to bude mať potom dosahy na celé národné hospodárstvo.
Samozrejme, že je tu otázka, čo s
podnikmi, čo s veľký-
mi
podnikmi, ktoré v prípade, že by išli do konkurzu a vy-
rovnania,
čo s nimi bude ďalej. Myslím si, že je to skratové
myslenie
alebo neznalosť vecí, ak sa nazdávame,
že vyhláse-
nie
konkurzu o podniku zároveň znamená, že podnik zaniká ako
taký.
Naopak, je tu vlastne reálna možnosť,
aby podnik pre-
vzal
veriteľ alebo niektorý z veriteľov a pokúsil sa tento
podnik
zachrániť a s ním zachrániť aj nové pracovné príleži-
tosti.
Skutočne je trestuhodné, že tu nesedia hospodárski mi-
nistri,
minister financií a minister hospodárstva. Musela by
som im položiť
otázku, čo urobili s projektmi, ktoré sa
v
roku 1994 rozbehli práve na záchranu
desiatich najvýznam-
nejších
slovenských podnikov. Bolo medzi nimi
osem strojár-
skych
podnikov s významným podielom niekdajšej zbrojárskej
produkcie.
Boli medzi nimi, samozrejme, aj ZŤS Nová Dubnica,
boli medzi nimi
aj PPS Detva atď., sú to všetko kritické
podniky.
Keby ste boli vtedy pokračovali v sanačných progra-
moch,
ktoré vtedajšia vláda prijala, dnes by tie podniky ne-
museli
byť v takej situácii, v akej sú. A musím sa dotknúť
ešte
jedného podniku, pretože aj ten sme v tom čase riešili.
Bol
to podnik ZDA Partizánske. Bol prijatý
sanačný program,
ktorý podnik mohol vyviesť z ťažkostí, a nemuselo sa
to
skončiť
tak, že sa napokon za korunu predal do súkromných
rúk.
Kto za toto nesie zodpovednosť, pán
minister hospodár-
stva?
Hovorilo
sa tu už niekoľkokrát, prečo
táto novela
vznikla.
Ja len zopakujem, že z krátkodobého hľadiska, ako
to
veľmi dobre povedal predo mnou pán poslanec, má riešiť
niektoré
účelové veci, či sa to už týka
Slovenských teleko-
munikácií,
alebo ZŤS Dubnica a podobných bývalých zbrojár-
skych
podnikov, ktoré sú dnes v ťažkostiach aj vinou toho,
že
vláda neuplatňuje voči nim
primeranú politiku. Ale váž-
nejšie
sú dlhodobé alebo dlhodobejšie účinky tohto zákona.
Alebo
rátate naozaj s tým, že za šesť
mesiacov, kým Ústavný
súd
nerozhodne inak, vy si vyriešite svoje veci, a potom tá-
to
novelizácia zákona aj tak nebude účinná?
Vážená poslanecká snemovňa, aký je toto prístup k le-
gislatívnemu
procesu? Ak by však ten zákon ostal a
fungoval
ďalej,
jeho dôsledky budú, ako už mnohí predo mnou povedali,
veľmi
vážne. Ale chcem položiť otázku, čie záujmy by potom
vlastne
táto novelizácia zákona
presadzovala? Naozaj sú to
záujmy
zamestnancov, ktorých napokon, tak či
tak, vlastníci
podnikov
vyhodia na dlažbu, alebo sú to záujmy nových vlast-
níkov?
Nechcete obhajovať vlastne záujmy vlastníkov takých
podnikov,
ako sú, povedzme, Duslo, Slovnaft, Benzinol? Po-
trebujú
tieto podniky ešte takúto dodatočnú barličku? Koho
záujmy
vlastne táto poslanecká snemovňa presadzuje?
Zákonná
norma o konkurze a vyrovnaní vznikla v roku
1991.
Vznikla ešte za bývalej federácie, bol to federálny
zákon,
a vznikla ako norma, ktorá mala
charakter tzv. veri-
teľskej normy. Dávala teda veľké právomoci
veriteľom, ale
zároveň
bol to aj spôsob, ako monitorovať
finančnú situáciu
v
podnikoch, a zároveň aj spôsob ako
nútiť v tom čase skôr
manažérov, dnes už
aj vlastníkov, aby podnik podnikal so
ziskom, aby bol
efektívny. Hovorili sme už o tom, ako sa
vlastne
počas jednotlivých rokov strácal
charakter veriteľ-
sky orientovanej normy. Najdôležitejšia bola taká
úprava
tohto
zákona, keď sa prijal inštitút o dohodovacom konaní.
Osobne
nemôžem jednoznačne odsudzovať
tento inštitút.
Napokon,
je veľmi dobre známe, že tento inštitút
dobre fun-
guje
povedzme v americkom zákonodarstve, ale je dôležité, že
nebol
upravený dostatočne dobre, že vlastne
neúmerne predl-
žuje
celý proces konkurzu. Dôsledkom toho je
aj to, že na-
priek
tomu, že sa k dnešnému dňu začalo asi 2 000 konaní,
priamo
bol konkurz začatý v 64 podnikoch a realizovaný iba
v
jednom-jedinom prípade.
Ďalšie obmedzenia zákona sa týkali, ako
to tu už odzne-
lo,
Fondu národného majetku. Bolo to rovnako účelové obme-
dzenie. Veľmi dobre
si ešte spomínate, keď pán Zvrškovec
vyhlásil,
že dá Fond národného majetku do konkurzu.
Druhá účelová novela vznikla vtedy, keď sa ukázalo, že
veľké
slovenské nemocnice neplatia svoje záväzky voči výrob-
com
zdravotníckej techniky. Myslím, že to bola Chirana, kto-
rá
vyhlásila, že dá tieto zdravotnícke zariadenia do konkur-
zu.
Novela mala tomu zabrániť. Posledná
účelová novela, za-
tiaľ
posledná, sa týkala vylúčenia podnikov dopravy a spojov
z
konkurzu.
Fakt, že
zákon o konkurze je v podstate neúčinným, nás
musí
skôr nútiť k tomu, aby sme sa zamýšľali, čo v tomto
smere
robiť. Veľký nedostatok je jednoznačne
v dikcii záko-
na.
Hovorili to predo mnou aj iní. Ale nielen to. Nedostatky
sú
aj vo fungovaní súdov a je
nevyhnutné konečne prijať aj
možnosť mimosúdneho
vyrovnania, aby sa urýchlili procesy
ozdravovania
slovenského hospodárstva.
V súvislosti s tým, že tu už
došlo k náznaku, že sa
pripravila komplexná novela, ale, mimochodom, táto
novela
vôbec neprešla normálnym legislatívnym pokračovaním, chcem
navrhnúť
uznesenie Národnej rady, ktoré bude požadovať len
to,
čo sme si napokon mali možnosť vypočuť
vo výboroch, aby
vláda
Slovenskej republiky predložila komplexnú novelu záko-
na číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní do 31. mája
1996.
Posledná vec, ktorej sa chcem dotknúť,
sa týka - som
rada, že tu
sedí pán minister - otázky aproximácie práva
k
právu Európskej únie. Niekoľkokrát
sa už z tohto miesta
dosť účelovo hovorilo o tom, ako treba
približovať naše
právne
normy k normám Európskej únie. Zdá sa mi, že sa s tým
argumentuje
vtedy, keď sa to hodí, a zase sa potom povie, že
my
sme v iných podmienkach, sme v podmienkach transformácie,
a
teda budeme prijímať iné normy. Čiže i
tento argument po-
stupnej
nutnosti aproximácie nášho práva k právu Európskej
únie
sa používa účelovo vtedy, keď sa hodí, alebo keď sa ne-
hodí.
Chcem teda položiť otázku, pán
minister, či sa touto
novelou
približujeme k zákonodarstvu Európskej únie, či vie-
te
uviesť jeden príklad zo štátov Európskej únie, aby sa ta-
kýmto
spôsobom obmedzovala účinnosť zákona o
konkurze a vy-
rovnaní.
Chcem sa zároveň opýtať, keďže viem, že v týchto
dňoch znovu prebieha rokovanie o začleňovaní
Slovenska do
prestížneho
zoskupenia OECD, aké je vyjadrenie expertov OECD
k
tejto novele. Neohrozí prijatie tejto novely naše začlene-
nie
do OECD, ktoré sa predpokladá začiatkom budúceho roka,
alebo
Slovensko znovu bude tým štátom, ktoré
sa do OECD ne-
dostane napriek tomu, že zatiaľ alebo ešte donedávna
boli
naše
výsledky v hospodárstve vcelku uspokojujúce a vytvárali
nám
určitú príležitosť do OECD sa dostať?
Na záver chcem požiadať poslancov, aj vládnych poslan-
cov,
aby nepodporovali zákony, ktoré sú protiústavné a ktoré
neprospievajú
ani tomuto hospodárstvu a ani Slovenskej re-
publike
ako celku.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Prosím pánov poslancov,
aby podľa možnosti
zhustili svoje
vystúpenia, aby sme
dnes zvládli program
schôdze. Platí to
aj pre pánov poslancov, ktorí sa teraz
hlásia
s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
moja poznámka bude naozaj veľmi stručná a
aj keby na ňu
pani
poslankyňa odpovedala, nebudem už
odpovedať. To vopred
sľubujem.
Chcem povedať pani poslankyni, že aj ona účelovo
informovala redaktorku
časopisu Dialógy z Európskej únie
o
tom, že sa v tomto parlamente
nerobí okolo aproximácie
vôbec
nič. Buď bola neinformovaná, alebo tiež účelovo dezin-
formovala
európsku verejnosť, pretože to je časopis, ktorý
vychádza
vo všetkých krajinách Európskej únie, že sa v tomto
parlamente
nič nerobí. Tak láskavo, ak chce informácie, môže
sa
informovať v ústavnoprávnom výbore, aby
v budúcnosti in-
formovala
pravdivo.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Hofbauer - faktická
poznámka.
Poslanec R. Hofbauer:
S treťou a nepochybne poslednou. Veľmi často sa tu ar-
gumentuje
účelovosťou novely zákona. Povedal som to už viac-
krát,
nepoznám zákon, ktorý by bol neúčelový, protiúčelový
alebo
bezúčelový. A presne to isté sa týka aj
novely. Každá
takáto právna novela je prijímaná na
nejaký účel. To je
predsa
logické. Zmení sa dopravná
nehodovosť s nejakým ka-
tastrofálnym
zameraním, tak právny systém musí
hľadať práv-
ne, legislatívne opatrenia na vychytanie tohto problému.
Problematika
narkotík je presne to isté. V Spojených štátoch
na základe únosu dieťaťa Lindberga vznikol
osobitný zákon
kruto
stíhajúci únosy detí a maloletých. Lindbergov zákon je
platný
do súčasnosti. Nik nepochybuje o tom, že je to účelo-
vý
zákon. Takže prosím vás, nešermujme týmito pojmami - úče-
lová
alebo neúčelová novela alebo zákon.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pani poslankyňa Schmögnerová.
Poslankyňa B.
Schmögnerová:
Azda len
toľko, že som nečítala, čo
ste si prečítali
vy,
ale ubezpečujem vás, že moja kritika smerovala k tomu,
že
celý náš prípravný proces k Európskej únii sa redukuje na
aproximáciu
práva, že sa nerozširuje na ďalšie veľmi dôleži-
té
sféry, bez ktorých, keď sa neuskutočnia, bude vstup do
Európskej
únie pre Slovensko mínusom, a nie plusom.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Šimko - faktická poznámka.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem
pekne. Chcem len reagovať na predsedu výboru
pána
Hofbauera, ktorý celkom pravdivo hovorí, že každý zákon
by
mal sledovať nejaký účel. To je pravda,
ale práve tu sme
počuli,
že žiaden zo strategických podnikov nie je v kon-
kurznom
konaní. Tak načo potrebuje potom takúto ochranu?
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Hanker a pripraví
sa pán poslanec
Vaškovič.
(Hlas z pléna.) Ľutujem, nehnevajte sa, ale neboli
ste
na paneli a už som ohlásil ďalšieho poslanca.
Poslanec J. Hanker:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážená Národná rada,
dostal sa nám na prerokovanie a
schválenie vládny návrh
zákona Národnej rady Slovenskej republiky,
ktorým sa mení
a
dopĺňa zákon číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní
v
znení neskorších predpisov. Filozofiou
predloženej novely
zákona podľa dôvodovej správy má byť taká
úprava zákona
o
konkurze a vyrovnaní, ktorou by sa nepripustil zánik štát-
nych strategicky dôležitých podnikov a akciových
spoločnos-
tí,
od ktorých závisí stabilizácia a ďalší
rozvoj hospodár-
stva,
to znamená, aby sa tento zákon na ne nevzťahoval.
Ak sa mám zmieniť o tomto zákone, treba
si uvedomiť, že
strategicky
dôležité štátne podniky tvoria nosnú časť ekono-
mickej štruktúry štátu, alebo by mali
tvoriť. Likvidovať
podnik je totiž
ľahké, ale odstraňovať negatívne
dôsledky
likvidácie
je veľmi zložité a bolestivé. Preto aj
keď zákon
o
konkurze a vyrovnaní je v
platnosti, v každom konkrétnom
prípade
treba zvažovať, ako eliminovať sociálne a ekonomické
dosahy
následných možných bankrotov a snažiť sa o uplatnenie
tohto
zákona v krajnom prípade.
Ak nazriem niekoľko rokov dozadu,
keď zákon nadobudol
platnosť,
sme sa u nás vo Výskumnom ústave práce, sociálnych
vecí
a rodiny snažili nájsť odpoveď na
otázku, aké dôsledky
pre
spoločnosť by to malo, keby sa hromadne
aplikoval tento
zákon
na jestvujúce podniky. Urobila sa potrebná analýza do-
sahu
bankrotov podnikov na sféru
zamestnanosti v regiónoch.
Jednoznačne
sa konštatovalo, že značná časť bankrotov podni-
kov u
nás súvisí s
transformáciou slovenskej
ekonomiky
a
adaptáciou podnikovej sféry
na trhové podmienky, a to
vlastne
vytvára aj isté špecifické podmienky jeho uplatnenia.
Teda porovnávať bankroty podnikov a ich
dôsledky v eko-
nomicky
vyspelých štátoch so situáciou u nás je dosť proble-
matické. Zistilo
sa, že plošné uplatnenie tohto zákona
o
konkurze a vyrovnaní by bolo
viedlo k bankrotu podnikov,
ktoré
zabezpečovali až jednu štvrtinu
všetkých výkonov slo-
venskej ekonomiky.
Testovalo sa podľa použitých kritérií
z
hľadiska možných bankrotov 419
vtedajších štátnych podni-
kov
a 316 akciových spoločností. Aj keď
sa situácia v pla-
tobnej
bilancii podnikov odvtedy
podstatne zlepšila, podľa
finančnej
analýzy prvotnú platobnú neschopnosť
vtedy z cel-
kového
počtu uvedených 419 organizácií
vykazovalo 139. Naj-
väčšmi
sa na tomto počte zúčastňovali odvetvia strojárstva
50,7
%, textilného priemyslu 10,5 %, palív a
energetiky
10
%. Znamenalo by to, že by bol veľký
počet ľudí nezamest-
naných,
aj preto, že väčšina týchto podnikov patrila k stra-
tegickým
a boli nosné z hľadiska zamestnanosti
jednotlivých
regiónov.
Kladom však ostáva, že zodpovední
pracovníci podnikov
veľmi
opatrne pristupovali k možnosti uplatnenia tohto záko-
na,
používali ho len ako poslednú možnosť v ojedinelých prí-
padoch,
lebo vedeli, že bankrotová terapia má svoje vážne
politické,
ekonomické a sociálne dôsledky.
Ako
je známe, cieľavedomou priemyselnou politikou
a
uplatňovaním nástrojov aktívnej
politiky zamestnanosti sa
nezamestnanosť podstatne znížila a dosiahnutie priemernej
nezamestnanosti
u nás pod 10 % do roku 1998, ako je
uvedené
v
programovom vyhlásení vlády, teda aj
zníženie pod túto
hranicu,
je reálne. Spomenul som to na podporu
novely tohto
zákona,
pretože perspektíva a dôležitosť podniku v spoločnom
záujme
musí byť významným kritériom posúdenia, čo s podnikom
v
prípade platobnej neschopnosti. Určitá selekcia je teda
potrebná,
a to platí v podstatnej miere pre
štátne, strate-
gicky
dôležité podniky.
Podľa môjho názoru táto novela zákona nie je v rozpore
s
Ústavou Slovenskej republiky, najmä
s článkom 16 ústavy,
ako
sa na to snažia poukázať poslanci opozície. Práve nao-
pak,
v článku 20 ústavy sa hovorí o tom, že zákon stanovuje,
aký
majetok bude vo vlastníctve štátu na zabezpečenie po-
trieb
spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a verejné-
ho
záujmu. Nechápem preto, prečo by štát v
takomto prípade,
ako
je to vymedzené v článku 20 ústavy,
počas transformácie
ekonomiky
nemal chrániť strategické podniky aj takýmto opat-
rením,
ktoré je uvedené v doplnku zákona.
Štát
si predsa môže určiť,
za akých podmienok bude
spravovať
strategicky dôležitý majetok v záujme celej spo-
ločnosti.
Čiže nemyslím si, že by šlo o nejaké zvýhodňovanie
konkurenčného
prostredia. Podľa mňa práve naopak ide
o sys-
témové
riešenie v tomto prechodnom období,
pretože dôsledky
toho
znáša celá spoločnosť.
Súhlasím s pánom poslancom Fogašom, že ekonomické pro-
blémy
treba riešiť v prvom rade ekonomickými
nástrojmi. Ne-
tvrdím,
že aplikovanie tohto zákona v stabilnej ekonomike by
malo
byť rovnaké pre všetky subjekty ekonomického procesu,
ale
pri transformácii ekonomiky je situácia podstatne zloži-
tejšia
najmä pri tomto druhu podnikov, a preto odporúčam,
aby
sa tento zákon schválil.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec
Vaškovič a pripra-
ví sa pán
poslanec Palacka. Pán
poslanec Volf - faktická
poznámka.
Poslanec J. Volf:
Vážené dámy,
vážení páni,
sme poslanci, ale súčasne sme aj ľudia,
aspoň pevne ve-
rím,
a nezabúdajme aj na veci, ktoré sa nás dotýkajú ako ľu-
dí.
Chcel by som za klub Spoločnej voľby, a
možno by sa to
tak
patrilo aj v iných prípadoch, zablahoželať našej kolegy-
ni
Marcele Gbúrovej k dnešnému jubileu, k
jej dnešným naro-
deninám.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pripájame sa ku gratulácii, nech to dobre
užíva.
Nech sa páči, pán poslanec Vaškovič.
Poslanec V. Vaškovič:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážené poslankyne, poslanci,
vážení hostia,
keď som si pripravoval vystúpenie k prerokúvanej nove-
le,
viackrát som si kládol nasledovné
otázky: Kde sme sa to
vlastne
dopracovali po šiestich rokoch
transformácie ekono-
mického
a právneho systému? Kam smerujeme? Pochopila vlastne
koalícia zmysel
trhového hospodárstva? Myslí
to vážne
s
aproximáciou práva a legislatívy k Európskej únii? Má ešte
nejakú
úctu k Ústave Slovenskej republiky,
ktorej bola spo-
lutvorcom?
Ide o zámer, neschopnosť, alebo nedorozumenie?
Novela má síce niekoľko riadkov,
jej dosah však bude
katastrofálny.
Argumenty uvedené v dôvodovej správe sú neak-
ceptovateľné.
Výsostný záujem štátu nepripustiť zánik
stra-
tegicky
dôležitých podnikov a akciových spoločností, od kto-
rých
závisí stabilizácia hospodárstva a jeho ďalší rozvoj,
sa
predsa nemôže realizovať tak, že
necháme na trhu pôsobiť
dlhodobo
nesolventné podniky a podniky v
predlžení, keď zá-
väzky
prevyšujú obchodný majetok podniku a
keď sa nerešpek-
tuje
Ústava Slovenskej republiky.
Neefektívne podniky, bez ohľadu na to, ako ich označu-
jeme,
pôsobia destabilizujúco na
hospodárstvo a jeho ďalší
rozvoj.
Strategický záujem štátu možno
presadzovať len pro-
stredníctvom
ústavne a trhovo konformných nástrojov. Problém
reštrukturalizácie strategických podnikov sa dá
elegantne
riešiť
spôsobom, ktorý je napríklad vo francúzskom zákono-
darstve,
cez inštitút pozorovania. Je to ústavné, protrhové,
a
vlastne dosahuje to, čo tu obhajujete aj vy, páni z koalí-
cie.
Namiesto riešenia nevyhovujúceho stavu, keď v Sloven-
skej
republike funguje na trhu 57,5 % podnikov nad 25 za-
mestnancov
v stratovom režime, ich strata
predstavuje výšku
42,8
miliardy a celkové saldo záväzkov a pohľadávok týchto
podnikov
je 78 miliárd Sk, sa nám predkladá novela, ktorá je
úplne
nefunkčná a znefunkčňuje trhové
hospodárstvo. Rovnaká
ochrana
vlastníctva, slobodný cenový systém, zdravý finančný
systém, zmluvné právo, ktoré zabezpečuje, že
nikto nemôže
použiť silu
alebo podvod vo
vzťahoch k iným subjektom,
funkčný
zákon o konkurze a vyrovnaní a ochrane
hospodárskej
súťaže,
vážení páni, to sú základné stavebné
kamene trhovej
ekonomiky,
ktoré má štát chrániť a pestovať, a nie
likvido-
vať
alebo robiť z nich karikatúru trhu. Základným predpokla-
dom
prežitia na trhu je schopnosť platiť svoje záväzky, čiže
schopnosť
udržiavať spoločnosť v stave solventnosti.
Moderná
ekonomika s tisíckami
kooperačných väzieb si
vyžaduje
od podnikateľských subjektov
značnú opatrnosť pri
budovaní
kooperačných a odbytových väzieb,
schopnosť rýchlo
reagovať
na poruchy v systéme platobnej neschopnosti a vylú-
čiť
zo siete partnerov tých, ktorí ohrozujú
platobnú schop-
nosť
podniku.
Za chybné rozhodnutia či neschopnosť rýchlo sa adapto-
vať
na zmeny v trhovom prostredí prichádza trest vo forme
straty
na vlastnom majetku, ale ohrozuje sa tým aj majetková
podstata
ďalších subjektov. Aby sa predišlo značným majetko-
vým
stratám, aby sa problémy jedného
podniku neprenášali na
ďalšie
podniky, aby sa neblokovali zdroje v neperspektívnych
aktivitách,
mal by sa využiť inštitút konkurzu a vyrovnania,
ale
funkčný inštitút.
Zákon o konkurze a vyrovnaní sa zaviedol
do nášho práv-
neho
systému po 43 rokoch 1. októbra 1991 s
tým, že do jed-
ného
roku od jeho účinnosti nemohol byť vyhlásený konkurz
z
dôvodov nesolventnosti, ale
iba z dôvodov predlženosti
dlžníka.
Ďalšie novely odsunuli možnosť
vyhlásenia konkurzu
z
dôvodu insolventnosti do 31. mája
1993. Následne na to
prišla
novela zákona číslo 122/1993, ktorá nadobudla účin-
nosť
1. júna 1993 a zaviedla nový inštitút - dohodovacie ko-
nanie.
V roku 1994 ďalšie novely vylúčili z
použitia zákona
Fond
národného majetku, rozpočtové a príspevkové organizá-
cie, obce, právnické osoby zriadené zákonom
Národnej rady
a
osobitný režim pre podniky v odvetví dopravy a spojov, ako
aj
poľnohospodárstva.
Doterajšie skúsenosti z využívania tohto
zákona, ako aj
jeho teoretické
analýzy poukazujú na závažné nedostatky.
Zvolené
právne konštrukcie sú nepresné a neúplné. Komplikujú
priebeh konkurzného
konania, umožňujú jeho preťahovanie.
Uspokojovanie
veriteľov je nielen zdĺhavé, ale ani nevedie
k
cieľu, ktorý sleduje. Veriteľov nemotivuje riešiť svoje
problémy
prostredníctvom konkurzu, ale iným
spôsobom, často
aj
kriminálnym. Nekladie dostatočné prekážky dlžníkovi zmen-
šiť
svoj majetok zo špekulatívnych dôvodov
tak, aby pre ve-
riteľov
neostal žiaden majetok. Inštitút dohodovania sa uká-
zal
ako úplne nefunkčný.
Súdy evidujú cca 2000 návrhov na
konkurzné konanie, ale
vyhlásených
bolo menej ako 60, ukončený bol iba jeden kon-
kurz.
Na základe týchto skutočností som
očakával, že do Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky predloží vláda novelu ne-
funkčného zákona. Namiesto toho však predložila
tento pre
mňa
nepochopiteľný paškvil.
Vážený pán predkladateľ, predložený návrh
zákona nereš-
pektuje
ústavnú zásadu o tom, že vlastnícke právo vlastníkov
má
rovnaký zákonný obsah a nemožno ho
zneužiť na ujmu práv
iných.
Dôvodová správa neobsahuje zdôvodnenie, či navrhovaná
právna
úprava je v súlade s právom
Európskeho spoločenstva
najmä v otázkach
práv veriteľov. Novela
zasahuje do vôle
zmluvných strán, ktoré ju uzatvorili na
základe právnych
podmienok platných
v čase pred
účinnosťou tejto novely.
V
prípade zásahu do zmluvných vzťahov
prostredníctvom iných
právnych
úkonov, napríklad zákonom, je nevyhnutné dodržiavať
ústavnoprávne
princípy.
Podľa článku 13 ods. 3 ústavy zákonné
obmedzenia zá-
kladných
práv a slobôd, medzi ktoré patrí i právo na súdnu
a
inú ochranu, musí platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré
spĺňajú
ustanovené podmienky. Druhý článok
novely, a to za-
stavenie
bežiacich konaní ex offo, ktoré bolo
začaté na ná-
vrh
oprávneného, je v priamom rozpore s článkom 46 ods. 1
ústavy.
Prijatie tejto novely spolu s nefunkčným
zákonom o kon-
kurze
a vyrovnaní spôsobí značné poruchy v
hospodárstve, je
protireformný, protitrhový, protiaproximačný, protiústavný
a
podporujúci kriminalizáciu slovenského
hospodárstva. Na
tejto
ceste vám želám veľa úspechov. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Palacka, máte slovo. Pripraví sa
pán
poslanec Černák.
Poslanec G. Palacka:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
moji predrečníci už uviedli viacero argumentov, ktoré
hovoria jednoznačne proti schváleniu predloženého vládneho
návrhu
zákona. Dovoľte mi pripojiť ešte jeden.
Je ním vari
najväčší problém
celej slovenskej ekonomiky
od začiatku
transformácie
- platobná neschopnosť. Čo je vlastne platobná
neschopnosť?
Je to stav ekonomického subjektu, ktorý
nie je
schopný
platiť za svoje záväzky.
Základom každej normálnej ekonomiky je
systém obchod-
ných
zmluvných vzťahov - dva subjekty sa dohodnú, že jeden
niečo dodá (výrobok alebo službu) a
druhý za to zaplatí.
Týchto
zmlúv sa uzatvára denne tisíce a celé
to môže fungo-
vať len vtedy,
ak majú účastníci istotu, že druhá strana
svoj
záväzok splní, alebo ak nesplní, že môžu účinne, súdnou
cestou
vymáhať plnenie tejto zmluvy. Podnik, ktorý za záväz-
ky
neplatí, nemôže nikde vo fungujúcom právnom štáte existo-
vať
dlhšie ako niekoľko týždňov.
Pojem platobná neschopnosť môže teda existovať len ako
označenie krátkodobého, prechodného stavu pred
bankrotom.
V
rozmeroch, ako ho poznáme u nás, resp. v postkomunistic-
kých
krajinách, to nemá obdobu.
U nás je bežné, že prevažná väčšina štátnych alebo bý-
valých štátnych podnikov je platobne neschopná už
viacero
rokov.
A nič sa nedeje, ba naopak, tento jav z
dôvodu samej
svojej zhubnej povahy sa nekontrolovateľne šíri
po celom
hospodárstve
ako rakovina a zasahuje cez obchodné
vzťahy aj
do
inak zdravých podnikov. Dnes si už
nik ani netrúfne od-
hadnúť
celkový rozsah. Voľne sa dá povedať, že
už nikto ni-
komu
neplatí.
Slovenský právny systém má
prostriedky ako riešiť pla-
tobnú
neschopnosť. Je ním najmä zákon o
konkurze a vyrovna-
ní.
Žiaľ, jeho uplatnenie v praxi je
doteraz takmer nulové,
najmä
kvôli výnimkám a osobitnej ochrane štátnych podnikov
a
organizácií. Tieto sú hlavným
zdrojom platobnej neschop-
nosti.
A vláda namiesto toho, aby sa snažila tento problém
riešiť,
prichádza s ďalšími výnimkami, teda chce problém eš-
te
zhoršiť a skomplikovať. Výnimku rozširuje na tzv. strate-
gické
podniky. Na prvý pohľad by sa
mohlo zdať, že ide len
o
niekoľko podnikov z celkového
počtu státisícov hospodár-
skych
subjektov a že to teda nie je také dramatické.
Opak je však pravdou. Tých niekoľko
podnikov - spomeňme
len
energetiku, plynárenstvo, zťs-ky, telekomunikácie, Slov-
naft
a ďalšie, predstavujú významnú časť slovenskej ekonomi-
ky.
Obrat týchto podnikov predstavuje odhadom tretinu až po-
lovicu celého hrubého domáceho produktu
Slovenska. Podiel
týchto
podnikov na celkovom objeme úverov je pravdepodobne
vyšší
ako polovica. Schválením tohto vládneho návrhu sa teda
prakticky
polovica obchodných zmluvných vzťahov vo finančnom
vyjadrení
dostane mimo právnu ochranu. Nik nebude
mať isto-
tu,
či nejaký záväzok bude splnený, alebo nie. Do celého ob-
chodovania
sa vnáša chaos, rozširuje sa priestor na korupciu
a
dokonca na mafiánske vymáhanie pohľadávok
vydieraním
a
vyhrážkami.
Vážení páni poslanci a panie poslankyne, hlasovaním za
vládny
návrh beriete na seba zodpovednosť za takýto vývoj
slovenského
hospodárstva a celej spoločnosti.
Myslím si, že
naša
ekonomika potrebuje niečo iné, preto dávam tento pozme-
ňujúci
návrh.
Článok I vládneho návrhu upraviť takto:
1. V § 6 sa vypúšťa odsek 3.
2. V § 67 ods. 3 znie: "Ustanovenia
tohto zákona sa ne-
vzťahujú
na dlžníka, ktorým je Slovenská
republika a obec."
Príslušné
poznámky pod čiarou 6a, 6c sa vypúšťajú.
Článok II návrhu vypustiť.
Článok III označiť ako článok II.
Vážené kolegyne a kolegovia, ak vám
záleží na zdravom
ekonomickom
vývoji Slovenska, vyzývam vás na podporu tohto
pozmeňujúceho
návrhu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec
Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
kolegyne a kolegovia,
je typické, že aj rokovanie o tomto
zákone prebieha tak
ako rokovania
o iných návrhoch
zákonov. Ste rozhodnutí
a
prakticky viac-menej máte za zlé,
že opoziční poslanci
svojím
vystupovaním predlžujú rokovanie pléna a každý špeku-
luje,
či už dnes skončíme alebo neskončíme, a pritom tie ar-
gumenty,
ktoré sa tu povedali a ktoré zazneli predovšetkým
vo vystúpeniach pána Vaškoviča, pána
Dzurindu a pani
Schmögnerovej,
sú skutočne závažné argumenty. Ja teda
budem
pracovať
efektívne s časom a pripojím sa k mojim
predreční-
kom
s tým, že dovoľte mi ešte jeden maličký príklad.
Je všeobecným pravidlom, že mŕtvi sa
pochovávajú. Teraz
sa
snažíme prijať zákonnú normu, ktorou
povieme, že istí sa
nebudú
pochovávať. Predstavte si, čo sa stane. Začnú šíriť
nákazu a ochorejú
aj zdraví. My sme sa ako-tak vyrovnali
s
rakovinou platobnej neschopnosti a touto právnou normou ju
znovu chceme oživiť. Nebolo by oveľa
jednoduchšie liečiť
radšej
tých chorých? Štát má dostatočné prostriedky na to,
aby
tie podniky, na ktorých mu záleží, liečil, aby nevznikol
stav,
v ktorom by ich mohol niekto dať na konkurz, aby ich
pozorne
sledoval. Má možnosti siahnuť na manažment, ak to
robí
zle. Má možnosti rôznymi priamymi ekonomickými nástroj-
mi
nepripustiť taký stav, aby rakovina platobnej neschopnos-
ti
znovu ohrozila slovenské hospodárstvo.
Aj to znovu nie je namieste, pretože s týmto problémom
sme
sa ešte nevyrovnali. Sám z vlastnej
praxe viem, že váš
veriteľ
je najlepšia úverová banka, že keď
niekomu nemusíte
platiť,
tak neplatíte, a zaplatíte tam, kde vás topánka viac
tlačí.
A otvoríme obrovské množstvo problémov. Preto zvážte,
že
v skutočnosti tu nehrozí bankrot žiadnemu strategickému
podniku,
že štát má iné prostriedky, účinnejšie na to, aby
týchto
takpovediac chorých liečil, a nemusí
prijímať takúto
krkolomnú
právnu normu.
Pán
minister, vy ste právnik, zrejme ma
počujete aj
vonku.
Predstavte si hypoteticky situáciu, že
ja ako riadi-
teľ
ZSNP by som bol podpísal dáku zmluvu,
dajme tomu, že na
sto
rokov dopredu vypredávam
produkciu. Čo by ste robili?
Prijali
by ste a predkladali by ste návrh zákona, v ktorom
by
sa hovorilo, že v strategických podnikoch zmluvy, ktoré
boli
podpísané riaditeľmi, ktorí sa potom
stali poslancami,
neplatia? Alebo by
ste sa dali znásilniť na nejaké
také
krkolomné
riešenie? V Obchodnom zákonníku je predsa všeobec-
ná
klauzula, ktorá hovorí o tom, že zjavne nevýhodné zmluvy,
poškodzujúce
alebo uzavreté v právnej nespôsobilosti, nepla-
tia.
Osobne som presvedčený, že súkromná firma nemá nárok od
Slovenských telekomunikácií vymáhať pohľadávku 112 miliárd
korún.
To je ako keby niekto predal Eiffelovku alebo Mesiac.
Jednoducho
tu treba hľadať iné právne prostriedky na to, ako
tento
problém riešiť a neznásilňovať právny
status tak, ako
o
tom veľmi pekne hovoril vo svojom prvom
vystúpení náš ko-
lega
Fogaš.
Preto dávam aj ja pozmeňujúci návrh.
Viem si predsta-
viť, že Fond
národného majetku a ostatné fondy, ktoré sú
zriaďované
zo zákona, by mali podliehať inému režimu, ale na
základe
článku 55 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí,
že
hospodárstvo Slovenskej republiky
sa zakladá na princí-
poch
sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky,
táto
norma odporuje pravidlám trhovej
ekonomiky. Odporúčam,
aby
sme v § 67 ods. 3 vypustili slová:
"štátna rozpočtová
organizácia, štátna príspevková organizácia, obec, štátny
podnik
alebo akciová spoločnosť uvedená v osobitnom zákone
a
právny nástupca štátneho podniku podľa osobitného zákona".
To
znamená, že ostane text: "Ustanovenia tohto zákona sa ne-
vzťahujú
na dlžníka, ktorým je právnická osoba
zriadená zá-
konom."
Ďakujem pekne. Návrh odovzdám písomne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pekne. Vážené kolegyne a kolegovia, už nemám
žiadne ďalšie prihlášky. Hlási sa pán poslanec
Hrušovský.
Nech
sa páči.
Poslanec P. Hrušovský:
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka.
Poslanec J. Prokeš:
Pán predsedajúci, chcem len požiadať za
klub Slovenskej
národnej strany
pred ukončením rozpravy,
keď už odznejú
všetky
príspevky, o poradu klubov.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prepáčte. Nerozumel som vás. Ešte raz.
Poslanec J. Prokeš:
Chcem
požiadať, keď odznejú
všetky príspevky a pred
skončením
rozpravy, aby bola poskytnutá 20-minútová prestáv-
ka
na poradu klubov.
Poslanec P. Hrušovský:
Vážený pán predsedajúci,
kolegyne, kolegovia,
účelom predloženého návrhu zákona je
vylúčenie použitia
ustanovení
zákona o konkurze a vyrovnaní, resp. zastavenie
už začatých konkurzných konaní v
prípadoch, ak dlžníkmi,
ktorí
sú v úpadku, sú právne subjekty vymedzené v návrhu zá-
kona:
štátna rozpočtová organizácia, štátna
príspevková or-
ganizácia, obec, právnická osoba zriadená zákonom,
štátny
podnik
a akciová spoločnosť uvedené v § 2 alebo v § 3 zákona
Národnej rady číslo
192/1995 Z. z. o
zabezpečení záujmov
štátu
na privatizácii strategicky dôležitých štátnych podni-
kov
a akciových spoločností.
Podľa zákona o konkurze a vyrovnaní je za úpadcu ozna-
čený
ten subjekt, ktorý má viac veriteľov
a je v platobnej
neschopnosti,
nie je schopný dlhší čas plniť si
splatné zá-
väzky
alebo stav jeho majetku je v predlžení.
Úlohou bankrotov nie je len
pomôcť veriteľom na úkor
dlžníkov,
ale pomôcť riešiť problémy obidvoch strán. Verite-
ľom majú zabezpečiť maximalizáciu návratnosti
ich vkladov
a
dlžníkom uľahčiť situáciu spojenú s ich
predlžením. Návrh
predloženého
zákona však nedostatočne rešpektuje ústavnú zá-
sadu
o tom, že vlastnícke právo všetkých
vlastníkov má rov-
naký
zákonný obsah i ochranu a nemožno ho zneužiť na ujmu
iných
práv. O tomto hovorí článok 20 Ústavy Slovenskej re-
publiky.
Rovnako
dôvodová správa k
návrhu zákona neobsahuje
zdôvodnenie,
či navrhovaná právna úprava je v súlade
s prá-
vom
Európskeho spoločenstva, najmä v otázkach ochrany práv
veriteľov,
resp. do akého času sa počíta s tým, že sa prija-
tá
právna úprava tejto otázky obsiahnutá v našom právnom po-
riadku zladí s
právnou úpravou obsiahnutou v
komunitárnom
práve
Európskej únie.
Všetky
subjekty, ktoré návrh
zákona označuje, majú
vlastnú
právnu subjektivitu a sú oprávnené vo
vlastnom mene
konať,
nadobúdať práva a zaväzovať sa. V niektorých záko-
noch,
ktoré upravujú vznik a právne pomery označených sub-
jektov,
je priamo ustanovené, že štát
nezodpovedá za záväz-
ky,
ktoré na seba tieto subjekty prevzali. § 24 ods. 6 záko-
na
číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách a § 5 ods.
2
zákona číslo 111 o
štátnom podniku v znení neskorších
predpisov a
navrhovaná právna úprava
sa ani nevyrovnáva
s
otázkou prevzatia záväzkov.
V tomto
zmysle tieto subjekty ako
právnické osoby so
samostatnou
právnou subjektivitou vstupovali do záväzkovo-
právnych vzťahov a
prijatím navrhovanej právnej
úpravy by
pred
druhou zmluvnou stranou,
s ktorou tieto záväzkovo-
právne
vzťahy uzatvárali, nastala právna skutočnosť, ktorá
v
čase ich vzniku, uzatvárania
zmluvy neexistovala, nemož-
nosť vymáhania pohľadávok formou osobitného druhu súdneho
konania
konkurzom a vyrovnaním.
Zmluva je prejavom zmluvnej vôle
zmluvných strán, ktoré
ju
uzatvorili na základe právnych
podmienok platných v čase
jej
uzatvorenia. Subjekty zmluvy vyslovili súhlas so vzájom-
nou
úpravou práv a povinností, ktoré im
umožňuje právny po-
riadok.
V prípade zásahu do zmluvných vzťahov prostredníc-
tvom právnych skutočností, ako sú
právne úkony, napríklad
zákonom, je nevyhnutné dodržiavať ústavnoprávne
princípy,
predovšetkým
ústavnú zásadu o rovnosti subjektov vlastníc-
tva.
Navrhovaná právna úprava má dosah i na
ekonomické vzťa-
hy,
ktoré však nie sú predmetom tejto informácie.
Na
základe týchto uvedených
skutočností, vážení páni
poslanci,
neodporúčam preložený vládny návrh
zákona, novelu
zákona
o konkurze a vyrovnaní schváliť.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pekne. Vážené kolegyne a kolegovia, nemám už
ďalšie
prihlášky, teda vyhlasujem rozpravu o dvadsiatom bode
programu
za skončenú. Pretože tu bola požiadavka
dvoch klu-
bov, aby bola
20-minútová prestávka na
poradu klubov, do
12.15
hodiny bude porada klubov, od
12.15 do 13.15 hodiny
obedňajšia
prestávka, a potom pokračujeme v
rokovaní hlaso-
vaním.
(Hlas z pléna.)
Pán kolega, veď o to vám išlo, poradiť sa
pred hlasova-
ním.
Mám tomu tak rozumieť?
Prosím, dávam vám ešte raz slovo.
Poslanec J . Prokeš:
Pán predsedajúci, žiadal som po odznení všetkých prí-
spevkov,
pred skončením rozpravy, o 20-minútovú prestávku na
poradu
klubov.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec, ak tomu dobre rozumiem,
keď sa skončia
všetky
príspevky v rozprave, rozprava je
ukončená, preboha.
Veď
je to celkom prirodzené. Dávam prestávku na zasadanie
klubov.
O 13.15 hodine pokračujeme v rokovaní.
Moment, pán predseda výboru chce dať
ešte informáciu.
Nech
sa páči, hovorte. Prosím vás, neodchádzajte.
Poslanec A. Národa:
Pán predsedajúci, chcem oznámiť členom
výboru pre zdra-
votníctvo a sociálne
veci, aby sme sa zišli v miestnosti
číslo
145 na päť minút.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne a kolegovia, pozývam vás
do rokovacej
miestnosti,
budeme pokračovať v zasadaní.
Vážené kolegyne a kolegovia, po rozprave
sa pýtam pána
ministra
Liščáka, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa
páči,
máte slovo.
Minister spravodlivosti
SR J. Liščák:
Vážený pán podpredseda Národnej rady,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
súhlasím s tým, že pri predkladateľovi tohto návrhu by
mali
byť prítomní a sedieť aj ekonomickí ministri. Tento ná-
vrh
novely zákona predložilo ministerstvo
spravodlivosti na
základe
rozhodnutia vlády, pričom vládu k tomuto kroku vied-
li
viaceré ekonomické okolnosti.
Účelom
zákona o konkurze a vyrovnaní je usporiadanie
majetkových
pomerov dlžníka, ktorý je v úpadku. Dlžník je
v
úpadku, ak má viac veriteľov a nie je schopný dlhší čas si
plniť
svoje platné záväzky. Nechcem vás poučovať, ale ide
o
právnu konštrukciu, ktorá je úplne bežná aj v iných kraji-
nách,
západných demokraciách, a aj v týchto ekonomikách je
konkurz
dôležitou oblasťou ich právneho systému. Napriek do-
minujúcemu súkromnému
vlastníctvu v týchto
štátoch ich
právny poriadok
chráni pred zánikom strategicky dôležité
právne
subjekty a neumožňuje začať proti nim konkurzné kona-
nie.
Vychádzajúc z toho hovorím tieto vety
na podporu pred-
kladanej
novely.
Chcel by som tiež
upozorniť na to, že zákon Národnej
rady
Slovenskej republiky číslo 122/1993 Z. z. upravil vzťa-
hy tak,
že nie je možné vyhlásiť
konkurz na dlžníkov
z
oblasti dopravy a spojov, ak majú pre štát zásadný strate-
gický
alebo hospodársky význam. Výnimku z
tohto ustanovenia
môže
na základe návrhu zakladateľa povoliť len vláda Sloven-
skej
republiky. V intenciách týchto právnych
úprav sa teraz
zameriam
na niektoré pozmeňujúce návrhy.
Pán poslanec Volf navrhoval v § 1 ods. 2
nahradiť slová
"viac veriteľov" slovami "viac ako dvoch veriteľov".
Ide
o
legislatívnu úpravu, ktorá s
navrhovanou novelou nesúvisí
a
nič by neriešila. Po druhé - navrhoval
vypustiť dohodova-
nie,
pričom účelom zákona o konkurze a vyrovnaní je usporia-
danie majetkových
pomerov dlžníka, ako
som už spomenul,
a
najvýznamnejším postupom v
konkurznom práve je projekt
ozdravenia.
V západných ekonomikách je konkurz
dôležitou oblasťou
ich právnych systémov, a preto by takýto postup mal
byť
v
zhode s názormi, o ktorých vieme aj
z týchto krajín. In-
štitút
dohodovacieho konania zavedený zákonom Národnej rady,
spomínaným
zákonom 122, ktorým sa mení a dopĺňa
zákon číslo
328/1990
Zb., je zákonom o konkurze o vyrovnaní a jeho obli-
gatórnou
súčasťou by nemala byť žiadna iná právna záväznosť,
malo by ísť
o rad veriteľov, ktorý zastupuje iba záujmy
v
nej zastúpených členov.
Chcel by som upozorniť na to, že pri
treťom návrhu, kde
sa
navrhuje v § 67 odsek 3 ponechať v
pôvodnom znení a člá-
nok 2 vypustiť,
konštatujem, že ak sa vypustí §
67 ods.
3
a článok 2 v navrhovanej podobe, išlo by fakticky o za-
mietnutie
predloženej novely.
U pána
poslanca Palacku, ktorý navrhuje
v § 67 znenie
doterajšieho
odseku 3 nahradiť novým znením - ide o
ustano-
venie
tohto zákona, ktoré sa nevzťahuje na dlžníka, ktorým
je
Slovenská republika a obec. Neodporúčam
akceptovať tento
návrh.
Ide o zúženie personálnej pôsobnosti
platného znenia
zákona,
podľa ktorého nie je možné aplikovať ustanovenia zá-
kona
o konkurze a vyrovnaní ani na štátne rozpočtové organi-
zácie.
Druhý návrh, kde navrhoval
vypustiť článok II, tak-
tiež
neodporúčam akceptovať, nenaplnil by sa účel predklada-
nej
novely.
Návrh
pána poslanca Černáka, aby ods. 3
v § 67 znel
takto:
"Ustanovenia tohto zákona sa nevzťahujú na dlžníka,
ktorým
je Fond národného majetku Slovenskej republiky" neod-
porúčam akceptovať,
ide o zúženie personálnej pôsobnosti
platného
znenia.
Toľko k
pozmeňujúcim návrhom a k tomu,
čo odznelo ako
otázky
na moju osobu.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pánu ministrovi Liščákovi.
Prosím spoloč-
ného
spravodajcu výborov pána poslanca
Tomáša Cingela, aby
sa
teraz vyjadril k rozprave v rámci záverečného slova.
Poslanec T. Cingel:
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
nemienim polemizovať s tými, ktorí v
rozprave obhajova-
li
svoje názory, chcem len povedať, že prakticky v živote
šofér
začiatočník sa vydá na jazdu a po
hodine jazdy zistí,
že
mu horia kolesá, že má zatiahnutú ručnú brzdu, tak aby
nezničil
vozidlo, aby mohol ďalej pokračovať bez
problémov,
odbrzdí
a pokračuje v jazde. Taký je jednoducho reálny ži-
vot.
Ak
sme sa po roku 1989 rozhodli, celá spoločnosť sa
rozhodla,
že ideme do procesu transformácie,
existuje v zá-
ujme
spoločnom, celá spoločnosť sa takto rozhodla, tak sa
predpokladalo,
že táto transformácia sa nedotýka len
trans-
formácie
právnej oblasti či ekonomickej oblasti,
ale celého
spektra
spoločenského života. Myslím si, že aj
morálky spo-
ločnosti. Ak teda
vláda a parlament, ktorý má povinnosť
ochraňovať verejný
záujem, zistí v
priebehu realizácie
transformačného
procesu, že tu došlo k istému zádrhu, je je-
ho
povinnosťou, je povinnosťou vlády, ale aj parlamentu, aby
v
tomto verejnom záujme konali a tento
verejný záujem obča-
nov
obhajovali.
Väčšina kolegov sa vo svojich
vystúpeniach odvolávala
na
článok 20 Ústavy Slovenskej republiky,
kde sa hovorí, že
vlastnícke
právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonitý ob-
sah
a ochranu. Ja tiež upozorním na článok 20 ústavy, kde sa
v
odseku 3 hovorí, že vlastníctvo
zaväzuje. Nemožno ho zne-
užiť
na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záuj-
mami
chránenými zákonom. V odseku 4 sa hovorí, že vyvlastne-
nie
alebo nútené obmedzenie vlastníckeho
práva je možné iba
v
nevyhnutnej miere a vo verejnom
záujme. Čiže chcem pove-
dať,
že ak jeden faktor v transformačnom
procese predbieha,
ak je to
oblasť práva, a prebieha ostatný proces, nie je
možné občanov poškodiť, pretože, kde sa
predpokladalo, že
vznikne
jedine podnikateľská sféra, ale
tam nám vznikla aj
sféra podnikavcov, kde na úkor
občanov sa chce nejakým
spôsobom
niekto obohatiť, je povinnosťou vlády do tohto pro-
cesu
zasiahnuť. A tak si myslím, že je povinnosťou aj po-
slancov,
aby tento verejný záujem obhajovali.
Z tohto dôvodu, vážené kolegyne,
kolegovia, budem odpo-
rúčať,
aby Národná rada predkladanú novelu zákona schválila.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem, pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozme-
ňujúcich
a doplňujúcich návrhoch. Prosím teraz
pána spoloč-
ného spravodajcu výborov, aby hlasovanie uvádzal v zmysle
spoločnej
správy a výsledkov rozpravy.
Poslanec T. Cingel:
Pán predsedajúci, zo spoločnej správy
nevyplynuli žiad-
ne
pozmeňujúce návrhy, z rozpravy
vyplynuli tri pozmeňujúce
návrhy.
Po prvé - je to pozmeňujúci návrh pána poslanca Volfa.
Ide
vlastne o tri pozmeňujúce návrhy. Prvý pozmeňujúci návrh
znie:
Ustanovenie § 1 ods. 2 zákona sa
nahrádza nasledovným
znením:
"Dlžník je v úpadku, ak má
najmenej dvoch veriteľov
a
nie je schopný po dobu dlhšiu ako tri
mesiace plniť svoje
splatné
záväzky." Návrh odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prvom po-
zmeňujúcom
návrhu pána poslanca Volfa. Pán
spoločný spravo-
dajca
ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 87 poslancov.
Za návrh hlasovalo 28 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Konštatujem, že prvý pozmeňujúci
návrh pána poslanca
Volfa
nebol prijatý.
Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní.
Poslanec T. Cingel:
Druhý pozmeňujúci návrh znel: V ustanovení § 4 ods. 1
zákona
ostáva prvá veta v pôvodnom znení a ostatné znenie sa
vypúšťa.
Návrh odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o druhom po-
zmeňujúcom
návrhu pána Volfa, ktorý pán spoločný spravodajca
odporúča
neprijať.
Prezentovalo sa 88 poslancov.
Za návrh hlasovalo 32 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že druhý pozmeňujúci návrh
pána poslanca
Volfa
nebol prijatý.
Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní, pán
spoločný spra-
vodajca.
Poslanec T. Cingel:
V tom
istom § 4 sa odsek 3 zákona vypúšťa, doterajší
ods.
4 sa označuje ako ods. 3. Návrh odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o treťom po-
zmeňujúcom
návrhu pána poslanca Volfa. Pán
spoločný spravo-
dajca
ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 90 poslancov.
Za návrh hlasovalo 34 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Konštatujem, že tretí pozmeňujúci návrh
pána poslanca
Volfa
nebol prijatý.
Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní, pán
spoločný spra-
vodajca.
Poslanec T. Cingel:
Znenie ustanovení § 4a a 4g zákona sa vypúšťa, vrátane
nadpisov
"Dohadovanie" nad § 4a
a "Skončenie dohadovania"
nad
§ 4g. Návrh odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o ďalšom po-
zmeňujúcom
návrhu pána poslanca Volfa. Pán
spoločný spravo-
dajca
ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 90 poslancov.
Za návrh hlasovalo 31 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh
pána poslanca
Volfa
nebol prijatý.
Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní, pán
spoločný spra-
vodajca.
Poslanec T. Cingel:
Tretí pozmeňujúci návrh znel: Ustanovenie § 67 ods. 3
ponechať
v pôvodnom znení a článok II sa vypúšťa. Návr odpo-
rúčam
neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o ďalšom po-
zmeňujúcom
návrhu pána poslanca Volfa. Pán
spoločný spravo-
dajca
ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 87 poslancov.
Za návrh hlasovalo 29 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh
nebol prijatý.
Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní.
Poslanec T. Cingel:
Tým
sme vyčerpali pozmeňujúce
návrhy pána Volfa. Ako
druhý
dával pozmeňujúce návrhy pán Palacka a jeho pozmeňujú-
ci návrh
znie: Článok I
návrhu upraviť takto: Po prvé
-
§ 6 odsek 3 sa vypúšťa, po druhé - § 67 odsek 3 znie: "Us-
tanovenia
tohto zákona sa nevzťahujú na dlžníka, ktorým je
Slovenská
republika a obec." Príslušné poznámky pod čiarou
6a
a 6c sa vypúšťajú. Článok II návrhu
vypustiť, článok III
označiť
ako článok II. Návrh odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňujú-
com
návrhu pána poslanca Palacku. Pán spoločný spravodajca
ho
odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 86 poslancov.
Za návrh hlasovalo 29 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána
poslanca Palacku
nebol
prijatý.
Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní.
Poslanec T. Cingel:
Tým sme vyčerpali pozmeňujúce návrhy pána
Palacku. Ďal-
ší
pozmeňujúci návrh mal pán poslanec
Černák, a síce v § 67
ods.
3 upraviť tak, aby v odseku 3 ostalo len toto znenie:
"Ustanovenia
tohto zákona sa nevzťahujú na dlžníka, ktorým
je
právnická osoba zriadená zákonom." Návrh odporúčam nepri-
jať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňujú-
com
návrhu pána poslanca Černáka. Pán spoločný spravodajca
ho
odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 88 poslancov.
Za
návrh hlasovalo 32 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána
poslanca Černáka
nebol
prijatý.
Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní, pán
spoločný spra-
vodajca.
Poslanec T. Cingel:
Pán predsedajúci, tým sme vyčerpali všetky pozmeňujúce
návrhy.
Žiadam vás, aby ste dali hlasovať o návrhu novely
ako
celku. Návrh odporúčam neprijať (smiech v sále), pardon,
odporúčam
prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
V súlade s ustanovením § 26 ods. 1
zákona o rokovacom
poriadku
budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme. Pán spoločný
spravodajca
ho odporúča prijať.
Prezentovalo sa 55 poslancov.
Za návrh hlasovalo 54 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Ďakujem. Z prejaveného hlasovania je zrejmé, že sa po-
užila
obštrukcia časti poslancov a nie sme uznášaniaschopní.
Na základe tejto skutočnosti končím túto
schôdzu Národ-
nej
rady. Zvyšné body presúvam na júnovú schôdzu Národnej
rady.
Ďakujem vám za spoluprácu.
(Potlesk.)
Rokovanie schôdze skončené o 13.50
hodine.