Stenografická správa o 15. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky

Prepis zo schôdze


 

                    Prvý deň rokovania

      15. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                       15. mája 1996

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram rokovanie 15.  schôdze Národnej rady Slovenskej

republiky. Skôr  ako pristúpime k programu,  prosím, aby sme

sa prezentovali.

 

     Konštatujem,  že v rokovacej  miestnosti  je prítomných

118 poslancov. Národná rada je schopná sa uznášať.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     o  ospravedlnenie na  tejto schôdzi  požiadali pani po-

slankyňa Bartošíková a pán poslanec Benčík.

 

     Po dohode s podpredsedami  Národnej rady a v politickom

grémiu navrhujem program 15. schôdze  tak, ako vám ho rozda-

li.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     na  program  15. schôdze sú  pod bodmi  13, 14, 15, 16,

18, 19 a 21 zaradené  návrhy zákonov, o ktorých dám hlasovať

s návrhom, aby podľa § 75 zákona o rokovacom poriadku Národ-

nej rady  Slovenskej republiky Národná rada  schválila a sú-

hlasila s  ich prerokovaním pred  uplynutím 60-dňovej lehoty

od rozoslania poslancom.

 

     Prosím, aby  sme sa prezentovali a hneď hlasovali. (Šum

v sále.) Hlasujeme  vždy na začiatku schôdze,  pokiaľ ste si

všimli, ak nie je 60-dňová lehota. Áno, sme za, pán poslanec

Čarnogurský, o nič nejde. Bolo to  vo výboroch a sú aj uzne-

senia z výborov.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že môžeme rokovať podľa jednotlivých bodov

tak, ako som ich uviedol.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     pristúpime  teraz  k  schvaľovaniu  návrhu programu 15.

schôdze Národnej rady.  Pýtam sa, či má niekto  z vás návrhy

na zmenu alebo doplnenie programu.

 

     Ako prvý je pán poslanec Čopík. Bude hlasovať s náhrad-

nou kartou číslo 1.

 

     Pán poslanec Javorský. Pardon, pán poslanec Švec.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Pán predseda,

 

     zákon Slovenskej Národnej rady číslo 269/1992 Zb. o Ra-

de Slovenskej republiky pre  rozhlasové a televízne vysiela-

nie v § 2 ods. ch) ukladá rade predkladať Národnej rade Slo-

venskej republiky správu o stave  vysielania a o svojej čin-

nosti, a to  najmenej raz ročne alebo vždy,  ak o to Národná

rada Slovenskej republiky požiada.

 

     Navrhujem zaradiť do programu 15. schôdze Národnej rady

Slovenskej  republiky správu  Rady Slovenskej  republiky pre

rozhlasové a televízne vysielanie o stave vysielania a tento

bod prerokovať ako bod číslo 27.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Javorský.

 

Poslanec F. Javorský:

 

     Vážený pán predseda,

 

     v návrhu programu 15. schôdze v bode 4 je správa o bez-

pečnostnej situácii Slovenskej republiky za rok 1995 a návrh

opatrení na jej zlepšenie v  roku 1996. Správu má uviesť mi-

nister vnútra pán Hudek.

 

     S prihliadnutím na jeho  postoj k hodnoteniu policajtov

a hodnotenie, ktoré je v rozpore  s hodnotením v správe, kde

väčšina tých činností je hodnotená pozitívne, navrhujem, aby

túto správu predniesol niektorý iný člen vlády.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Csáky.

 

 

 

Poslanec P. Csáky:

 

     Vážený pán predseda,

 

     navrhujem vypustiť z programu bod číslo 19. Ide o vlád-

ny návrh  zákona Národnej rady Slovenskej  republiky o nadá-

ciách.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

Poslanec P. Csáky:

 

     Stručné zdôvodnenie...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Brocka. Pán poslanec Brocka, máte

návrh? (Záporná odpoveď zo sály.) Ďakujem.

 

     Pán poslanec Duka-Zólyomi.

 

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Podľa  skúseností z  predchádzajúcich schôdzí  Národnej

rady  Slovenskej republiky  sa dá  konštatovať, že zaradenie

všeobecnej rozpravy ako posledný bod rokovania Národnej rady

je nesprávne a nevýhodné.  Tento veľmi dôležitý bod programu

stráca svoju dôležitosť a  svoj zmysel, lebo väčšina poslan-

cov sa už chystá domov a nejaví záujem o tento bod.

 

     Preto navrhujem zaradiť  všeobecnú rozpravu do programu

15. schôdze Národnej rady  Slovenskej republiky ako prvý bod

rokovania  v utorok  na budúci  týždeň, to  znamená 21. mája

1996.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  poslanec,  vôbec  neprotestujem.  Súhlasím  s vami

a beriem to,  len vám chcem povedať  jednu perličku. Keď sme

boli teraz vo Švédsku a  zúčastnili sme sa na zasadnutí par-

lamentu  s pánmi  poslancami, ktorí  schvaľovali zákony, mal

parlament takmer stopercentnú účasť. Potom, len čo predseda-

júca vyhlásila  rozpravu, ostali tam  len 4 poslanci.  Takže

nie je to len choroba nášho parlamentu.

 

     Pán poslanec Dzurinda.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Pán predseda,

 

     na decembrovej schôdzi  Národnej rady Slovenskej repub-

liky sme  schválili rozpočet Fondu národného  majetku na rok

1996. Na strane 3  schváleného rozpočtu v rekapitulácii pre-

vádzkových a  investičných nákladov na rok  1996 sú vykázané

investičné  náklady v  objeme 17 600 tisíc  korún  s tým, že

- krátky citát: "položkovité  členenie  nákladov  je uvedené

v prílohách". Koniec citátu.

 

     V prílohe  číslo 2 schváleného rozpočtu  na strane 3 je

v rozpočte navrhnutá  a Národnou radou  Slovenskej republiky

schválená suma 2 500 tisíc  korún na nákup osobných vozidiel

pre kontrolórov Fondu národného  majetku. Fond národného ma-

jetku však tieto prostriedky  nepoužil na nákup vozidiel pre

kontrolórov, ale pre predsedu  výkonného výboru Milana Rehá-

ka. Svedčí o tom faktúra číslo 9610020 zo 7. 3. 1996, vysta-

vená za nákup vozidla BMW 740 ILA v hodnote prakticky rovna-

júcej sa položke vo schválenom  rozpočte fondu, presne je to

2 499 228  korún. Tu fond prvýkrát  porušil schválený rozpo-

čet. Auto pre predsedu výkonného  výboru je však také luxus-

né, že rozpočtovaná položka  2,5 milióna Sk nestačila, preto

bola vystavená toho istého dňa  ešte ďalšia faktúra za doda-

nie hliníkových  diskov, velúrových kobercov,  interiéru vy-

kladaného drevom, prednej lakťovej opierky a rádia, v celko-

vej hodnote 311 668 Sk.  Na tieto zariadenia však v rozpočte

Fondu národného majetku neboli  schválené prostriedky. To je

druhé  porušenie  rozpočtu  Fondu  národného  majetku, ktorý

schválila Národná rada.

 

     Na základe  uvedených skutočností navrhujem  zaradiť do

programu Národnej rady Slovenskej republiky ako bod predchá-

dzajúci odpovediam, teda ten,  ktorý bude posledný  pred od-

poveďami členov  vlády na interpelácie  poslancov, nový bod,

a to  stav a  čerpanie prostriedkov  Fondu národného majetku

v roku 1996.

 

     K bodu  žiadam stručný materiál  predložený prezidentom

prezídia Fondu  národného majetku Štefanom  Gavorníkom. Jeho

obsahom by mali byť odôvodnenia a zodpovedanie otázok i roz-

porov a porušení uvedených v mojom návrhu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ako to špecifikujete? Za I. štvrťrok alebo...

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     K dnešnému dňu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej je prihlásená pani poslankyňa Schmögnerová.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Ďakujem za udelenie slova.

 

     Na 14. schôdzi Národnej rady som sa obrátila s interpe-

láciou na predsedu vlády Slovenskej republiky  pána Vladimí-

ra Mečiara vo veci zámeru vlády privatizovať najvýznamnejšie

finančné inštitúcie. Dostala som odpoveď od podpredsedu vlá-

dy a ministra financií pána  Kozlíka, z ktorej je zrejmé, že

zámer vlády privatizovať najvýznamnejšie finančné inštitúcie

zatiaľ pretrváva. Dokonca to  bolo zdôvodnené okrem iného aj

tým, že požiadavka nahradiť  účasť štátu v týchto finančných

inštitúciách súkromným  kapitálom súvisí so  začlenením Slo-

venskej republiky  do medzinárodných zoskupení  OECD, Európ-

skej únie...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa, ale interpelácie budú až neskôr.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

      ...ako aj medzinárodných  finančných inštitúcií. Keďže

toto zdôvodnenie, samozrejme, nie  je správne, chcela by som

vás požiadať, aby bol zaradený  na rokovanie 15. schôdze Ná-

rodnej rady návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej

republiky na  vydanie zákona Národnej  rady, ktorým sa  mení

a dopĺňa  zákon  Národnej  rady  Slovenskej  republiky číslo

192/1995 Z. z. o  zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii

strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoloč-

ností.

 

     Ďakujem.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Kolesárová.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Vážený pán predseda,

 

     prosím o zaradenie  informácie o založení Parlamentného

klubu žien.  Informáciu navrhujem zaradiť ako  bod 25 v pro-

grame, teda za bod 24. Zároveň,  vzhľadom na to, že mi odcu-

dzili doklady,  dovoľujem si vám oznámiť,  že budem hlasovať

náhradnou kartou číslo 2.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ako ktoré číslo to chcete zaradiť?

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Ako bod 25.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

 

     Dobre, ďakujem. Pán poslanec Kňažko.

 

Poslanec M. Kňažko:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     z  dôvodov  zneužitia   právomoci  verejného  činiteľa,

z dôvodov manipulácie s úradnými  dokumentmi, z dôvodu mare-

nia vyšetrovania  zavlečenia slovenského občana  do zahrani-

čia, z dôvodov vulgárneho  neakceptovateľného vzťahu k rado-

vým policajtom navrhujem ako bod 26, bezprostredne po správe

o Slovenskej  informačnej  službe, bod - vyslovenie nedôvery

ministrovi vnútra Ľudovítovi Hudekovi.

 

     Podpisovú  listinu  s  potrebným  počtom  poslancov som

odovzdal pánu predsedovi.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Nagy.

 

Poslanec L. Nagy:

 

     Vážený pán predseda,

 

     v zmysle článku 150 Ústavy Slovenskej republiky navrhu-

jem zaradiť do programu 15. schôdze Národnej rady Slovenskej

republiky bod - prijatie  uznesenia na odvolanie generálneho

prokurátora Michala Vaľu. Tento bod navrhujem ako bod 27.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Z rovnakých  dôvodov, aké uviedol  pán poslanec Kňažko,

navrhujem zaradiť do programu 15. schôdze Národnej rady Slo-

venskej republiky návrh uznesenia,  ktorým Národná rada Slo-

venskej republiky  žiada vládu odvolať  riaditeľa Slovenskej

informačnej služby  Ivana Lexu. Navrhujem  tento bod zaradiť

ako  bod číslo  28, to  znamená po  bode, ktorý navrhuje pán

Kňažko, a po bode, ktorý navrhuje pán Nagy.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Vavrík.

 

Poslanec R. Vavrík:

 

     Vážený pán predseda,

 

     návrh zákona, ktorý mení,  resp. novelizuje zákon o po-

zemných komunikáciách...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nepočuť.

 

Poslanec R. Vavrík:

 

     Vážený pán predseda,

 

     návrh novely zákona o  pozemných komunikáciách sa odvo-

láva na  krajské a okresné úrady,  ktoré ešte zákonom neboli

prijaté. To je jeden spor,  prečo sa domnievam, že tento zá-

kon by  nemal byť prerokúvaný skôr,  ako bude prijatý, resp.

schválený zákon o územnosprávnom členení. A okrem toho pred-

ložená novela je taká výrazná,  že by bolo potrebné vypraco-

vať celkom nový zákon, kde  by mala Národná rada dopredu do-

stať zásady tohto zákona. Preto  navrhujem, aby bod 14, tlač

číslo 377,  bol z dnešného  rokovania alebo z  rokovania 15.

schôdze Národnej rady stiahnutý.

 

     Ďakujem.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Urban.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Vážený pán predseda,

 

     v  rozdanom návrhu  programu schôdze  Národnej rady ako

bod číslo 25 je zaradená správa o plnení úloh Slovenskej in-

formačnej služby, ktorú má  podať riaditeľ Slovenskej infor-

mačnej služby. Pretože predmetom  správy budú aj skutočnosti

tvoriace  štátne  tajomstvo,  podávam  návrh,  aby táto časť

schôdze bola neverejná.

 

     Ďalej  navrhujem, aby  Národná rada  rozhodla, že podľa

§ 28 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku z prerokúvania sprá-

vy o  plnení úloh Slovenskej informačnej  služby sa vyhotoví

zvukový a stenografický záznam priamo v rokovacej sále, kto-

rý bude archivovaný podľa osobitných predpisov.

 

     O mojich oboch návrhoch žiadam hlasovať ihneď po schvá-

lení programu 15. schôdze  Národnej rady. Súčasne oznamujem,

že budem hlasovať náhradnou kartou číslo 4.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Weiss.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     novela Trestného zákona doma  i v zahraničí spochybňuje

demokratický vývoj  Slovenska a ohrozuje  začlenenie Sloven-

skej republiky  do Európskej únie  a NATO spoločne  s Českou

republikou, Maďarskou republikou a Poľskou republikou. Tejto

traumy treba Slovensko čo najskôr zbaviť a novelu odmietnuť.

Preto  navrhujem v  mene poslancov  SDĽ, aby  sa prezidentom

vrátená  novela  Trestného  zákona  prerokúvala  už na tejto

schôdzi ako bod pred správou o plnení úloh Slovenskej infor-

mačnej služby s tým, že ďalšie body programu budú nasledovať

v pôvodnom poradí.  Tento závan stalinizmu  treba jednoducho

zo slovenského parlamentu  čo najrýchlejšie vyvetrať. (Hlasy

v sále.)

 

     Môj druhý návrh, resp. žiadosť smeruje k pánu predsedo-

vi  Národnej rady  Slovenskej republiky.  Týka sa vytvorenia

politických  podmienok na  rozšírenie Osobitného kontrolného

orgánu o poslancov opozície a  o poverenie poslanca z opozí-

cie  vedením Osobitného  kontrolného orgánu.  Už počas tejto

schôdze je možné v politickom grémiu viesť rozhovory o tejto

veci. Je možné viesť aj ďalšie politické konzultácie.

 

     Situácia okolo  Slovenskej informačnej služby  je čoraz

väčšou hanbou slovenskej politiky. Všetky udalosti a obvine-

nia treba  objektivizovať a to  nie je možné  bez rozšírenia

Osobitného kontrolného orgánu. Ak  sa o tejto veci politicky

nedohodneme, konflikt bude narastať  a bude zvyšovať napätie

v politickom  živote a  rozdeľovať spoločnosť.  Správajme sa

ako zodpovední politici a rokujme v politickom grémiu o roz-

šírení Osobitného kontrolného orgánu.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne. Čiže mám  to chápať len ako odporúčanie,

aby som zvolal grémium.

 

 

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Áno, pán  predseda, pretože viackrát  sa argumentovalo,

že sa neuskutočnili politické  rozhovory, že vraj údajne ne-

bol záujem. Tento záujem o  politické rozhovory je, a myslím

si, že politické grémium je najvhodnejšie miesto.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To som už aj ja povedal. Pán poslanec Kanis.

 

Poslanec P. Kanis:

 

     Vážený pán predseda,

 

     navrhujem,  aby z  programu schôdze  Národnej rady  bol

stiahnutý bod 17 -  návrh na zabezpečenie spolupráce vykoná-

vanej ozbrojenými  silami Slovenskej republiky  v rámci pro-

gramu Partnerstvo za mier, NATO SOFA, mierových misií medzi-

národných organizácií  a spolupráce v  oblasti výcviku, tlač

399.

 

     K tomuto návrhu  ma vedie to, že ako  iste dobre viete,

článok 86  pod písmenom l) vymedzuje  do pôsobnosti Národnej

rady  Slovenskej  republiky  vyslovenie  súhlasu na vyslanie

ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky. Myslím, že

si všetci uvedomujeme, že dochádza k situáciám, ktoré si vy-

žadujú,  aby  vláda  mala  príslušné  kompetencie rozhodovať

rýchlo, tak ako si to vytvorená situácia vyžaduje. Domnievam

sa, že niet v tomto  parlamente politickej sily a zástupcov,

ktorí  by boli  proti tomu,  aby sa  tento spôsob vysielania

promptne riešil,  teda do určitého  počtu dní, určitej  sily

jednotky, prípadne  zloženia skupiny. Ide  však o to,  podľa

môjho názoru, že forma uznesenia Národnej rady, ktorá by tú-

to kompetenciu posúvala na vládu, nie je vhodná. Podľa môjho

názoru tento problém, ktorý je  praktický a ktorý treba rie-

šiť, si vyžaduje riešenie formou ústavného zákona.

 

 

     V parlamente  už bol takýto návrh  predložený v auguste

1994. Vtedy neprešiel vo výbore pre obranu a bezpečnosť prá-

ve z týchto dôvodov, že si to vyžaduje riešenie ústavným zá-

konom. Bol  by som rád, keby  Národná rada rešpektovala toto

riešenie, pretože  ak sa rozhodne  riešiť problém uznesením,

vystavuje sa nebezpečenstvu, že sa znovu dostane jeden prob-

lém na Ústavný súd. Vyzýval  by som, aby sme boli objektívni

a zvolili radšej formu ústavného zákona ako doplnku k ústave

ohľadom článku 86.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec Vaškovič.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Vážený pán predseda,

 

     navrhujem z programu 15.  schôdze Národnej rady Sloven-

skej  republiky vypustiť  vládny návrh  zákona Národnej rady

Slovenskej republiky,  ktorým sa mení  a dopĺňa zákon  číslo

328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších pred-

pisov, pretože nerešpektuje Ústavu Slovenskej republiky.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ktoré číslo je to, pod ktorým bodom?

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Číslo 21.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Fico.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Vážený pán predseda,

 

     navrhujem, aby  sme ako bod  24 v programe  prerokovali

návrh skupiny  poslancov na prijatie zákona,  ktorým sa mení

a dopĺňa zákon  číslo 39/1993 Z.  z. o Najvyššom  kontrolnom

úrade. Cieľom  môjho návrhu je, aby  sme prijali novelizáciu

zákona, ktorá  umožní kontrolu nakladania  s finančnými pro-

striedkami na Fonde národného majetku, ktorý je stále nekon-

trolovaným orgánom na našej scéne.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Moric.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem pekne  za slovo. Nedávam žiadny  návrh na zmenu

programu, pán predseda, ale toto berte ako technickú poznám-

ku na vystúpenie môjho kolegu pána Weissa.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, schvaľujeme program.

 

 

 

 

Poslanec V. Moric:

 

     Prosím vás pekne, pán predseda, veď toto nemôžete počú-

vať, že  národ je traumatizovaný. Traumatizovaný  je v prvom

rade kolega Weiss. A ak...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec...

 

Poslanec V. Moric:

 

     ...treba vyvetrať tento prejav  stalinizmu, tak nech sa

Weiss dá vyvetrať. Prosím vás pekne...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  poslanec,  schvaľujeme  program,  budeme hlasovať,

alebo nehlasovať za jeho návrh.

 

     Pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

 

     podľa článku 83 ods.  4 Ústavy Slovenskej republiky ne-

verejné schôdze  sa konajú v prípade,  ktoré ustanoví zákon,

alebo ak za to hlasuje trojpätinová väčšina Národnej rady.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     My o tom  vieme, pán poslanec. Nemusíte nás  na to upo-

zorňovať.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     K návrhu  pána poslanca Urbana  chcem podotknúť, že  po

tom, ako riaditeľ prakticky dekonšpiruje Slovenskú informač-

nú službu,  ako Slovenská informačná  služba zaviedla svojho

hovorcu a ako sa správa...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  poslanec, to  je to  isté, čo  pán poslanec  Moric.

Nekomentujme, budeme  hlasovať o návrhoch,  o zmenách, ktoré

sme si dali. Ďakujem.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     ...ale 90 hlasov musí byť za. Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

 

     dovoľte, aby som navrhol uznesenie, ktorým Národná rada

Slovenskej  republiky poveruje  predsedu Národnej  rady, aby

požiadal ústredného riaditeľa  Slovenskej televízie o priamy

televízny  prenos  z  rokovania  15.  schôdze Národnej rady.

Viem,  že Národná  rada už  vašimi ústami  dala súhlas  a že

vlastne  jedinou prekážkou  je rozhodnutie  riaditeľa, preto

žiadam, aby sa o tomto uznesení hlasovalo a aby takéto uzne-

senie bolo podporené.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, keď si  žiadate o tom hlasovať, samozrej-

me, že o tom hlasovať dám, ale nie je to v mojej kompetencii

a právomoci.  Televízia má  list od  predsedu Národnej  rady

s tým, že môže kedykoľvek  prenášať prenosy z rokovania kto-

rejkoľvek schôdze. Takže to je na televízii, či príde, alebo

nie.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Samozrejme,  pán predseda,  ja tomu  rozumiem. Práve tú

formuláciu  uznesenia  som  navrhol  tak,  aby ste požiadali

ústredného riaditeľa pána Darmu, aby tento prenos zabezpečil.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Dám o tom hlasovať.

 

     Pýtam sa  pánov poslancov, či  ešte niekto má  návrh na

zmenu alebo doplnok programu.

 

     Ešte pán poslanec Cabaj.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Pán predseda, boli predložené  návrhy a doplnky do pro-

gramu  15. schôdze  Národnej rady.  Aj keď  to nebýva celkom

zvykom, žiadam 15-minútovú prestávku na poradu klubu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pred hlasovaním?

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Pred hlasovaním o zmenách.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Borovský.

 

Poslanec J. Borovský:

 

     Ďakujem  za slovo,  pán predseda.  Poslanecký klub  ZRS

podporuje túto požiadavku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, akceptujem váš návrh, ale prosím, aby to

bolo  naozaj  15  minút.  Je  trištvrte,  takže sa stretneme

o 11.00 hodine.

 

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani  poslankyne, páni  poslanci, myslím  si, že môžeme

pokračovať v rokovaní schôdze.

 

     Najskôr by som ešte chcel oznámiť, čo bolo mojou povin-

nosťou oznámiť - na začiatku som  na to zabudol -, že na 15.

schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky budú overovateľmi

páni poslanci Jozef Pribilinec za Spoločnú voľbu a Ján Volný

za HZDS. Náhradníkmi  budú pani Eva Rusnáková za  DÚ a Karol

Zahatlan za HZDS.

 

 

     Takže  pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých doplňujú-

cich návrhoch  k programu 15. schôdze  Národnej rady Sloven-

skej republiky.

 

     Prvý pozmeňujúci a doplňujúci návrh programu je od pána

poslanca Šveca. Žiada, aby sme odsúhlasili a žiadali od Rady

Slovenskej republiky  pre rozhlasové a  televízne vysielanie

správu  o stave  a zaradili  to ako  bod 27  programu - čiže

správu o ich činnosti.

 

     Budeme  hlasovať o  návrhu pána  poslanca Šveca. Vieme,

o čo ide,  pán poslanec, ale  keď chcete, môžete  to povedať

celé. Ale myslím si, že každý vie, o čo ide.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 141  poslancov.

     Za návrh hlasovalo 61 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 63 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže tento návrh nezaradíme.

 

     Chcem len povedať, pán poslanec,  že za minulý rok rada

správu dala, za tento rok ju ešte  nemá, a keď by ju aj uro-

bila, musí ísť najskôr do výborov. Môžeme od rady požadovať,

aby ju dala na budúcu schôdzu. (Hlas z pléna.) To bola sprá-

va za minulý rok, za tento rok ešte nedali.

 

     Pani poslankyňa Rapaičová zrejme  chce k tomu niečo po-

vedať  ako  členka  výboru.  Ale  prosím  stručne. (Poznámka

z pléna.) Ide mi len o to,  aby sme sa teraz dohodli. To je,

samozrejme, mimo schvaľovania programu. Ďakujem.

 

     Druhý návrh mal pán poslanec Javorský, aby správu, kto-

  má predniesť  pán minister  vnútra, predniesol  iný člen

vlády.

 

     Prosím, prezentujme  sa a hlasujme.  Inak by sme  o tom

tiež nemuseli hlasovať, lebo to  nie je bod programu, môžeme

o tom hlasovať až pred vystúpením ministra. Ale prosím, hla-

sujeme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 143 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 53 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

 

     Neprijali sme ani tento návrh.

 

     Pán  poslanec Csáky  žiada, aby  sme z  rokovania tejto

schôdze vypustili bod číslo 19, ktorým je vládny návrh záko-

na Národnej rady Slovenskej republiky o nadáciách.

 

     Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 145 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 63 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

 

     Tento návrh sme neprijali.

 

     Pán Duka-Zólyomi žiada, aby  bod všeobecná rozprava bol

preradený na 21. mája ako bod číslo 1 v ten deň.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 145 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 58 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže zostáva pôvodné zaradenie tohto bodu programu.

 

     Pán poslanec Dzurinda žiada, aby nám Fond národného ma-

jetku predložil čerpanie finančných prostriedkov v tomto ro-

ku do dnešného dňa.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 145 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 62 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 58 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh pána poslanca Dzurindu.

 

     Pani poslankyňa Schmögnerová navrhuje,  aby sme do pro-

gramu rokovania  tejto schôdze zaradili  novelu zákona číslo

192/1995 Z. z.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Ide tam o strategic-

ké podniky a privatizáciu bánk.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 145 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 61 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Nezaraďujeme ani tento návrh do programu.

 

     Pani poslankyňa  Kolesárová chce, aby sme  ako bod pro-

gramu zaradili informáciu o založení dámskeho klubu v Národ-

nej rade. Mal by to byť bod číslo 25.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     Je tu návrh, že tí  páni, ktorí budú hlasovať za, stanú

sa tiež členmi  toho klubu. (Smiech v sále.)  Inak, vo švéd-

skom parlamente je 50-percentné zastúpenie dám.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 91 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.

     Nehlasovalo 8 poslancov.

 

     Ďakujem. Takže sme tento bod zaradili do programu.

 

     Ďalší návrh má pán poslanec  Kňažko, v ktorom žiada ako

bod 26 zaradiť návrh na  odvolanie pána ministra Hudeka. Pán

poslanec mi  doručil aj poslancami podpísaný  návrh - je ich

vyše 40.

 

 

     Chcem  len  povedať,  pán  poslanec,  že nedám hlasovať

o tomto vašom  návrhu, pretože si myslím,  že netreba, keďže

článok 88 ústavy hovorí: "Návrh na vyslovenie nedôvery vláde

Slovenskej republiky alebo jej členovi prerokuje Národná ra-

da Slovenskej republiky atď..."  Teda prerokuje. To znamená,

že môžeme o  tom hlasovať, ale ak by  to neprešlo, zrejme by

ste urobili to, že požiadate  o zvolanie schôdze, a musel by

som nariadiť  zvolanie novej schôdze.  Takže nebudeme hlaso-

vať, je to  zaradené ako bod programu. (Potlesk.  Hlas v sá-

le.) Tak ako som čítal - číslo 26.

 

     Pán poslanec Nagy žiada, aby Národná rada prijala uzne-

senie, v ktorom by navrhla odvolanie generálneho prokurátora.

 

     Prosím, prezentujme sa a  hlasujme. Hlasujeme len o za-

radení do programu, nie o odvolaní.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 144 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 61 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

 

     Tento bod programu nebudeme mať.

 

     Ďalej pán poslanec Šimko žiada, aby Národná rada prija-

la uznesenie, ktorým by vyzvala vládu, aby odvolala riadite-

ľa Slovenskej informačnej služby.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 145 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 63 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

 

     Tento návrh sme neprijali.

 

     Ďalej navrhuje  pán poslanec Vavrík, aby  sme tlač 377,

to je vládny návrh  zákona Národnej rady Slovenskej republi-

ky, ktorým sa  mení a dopĺňa zákon číslo  135/1961 Zb. o po-

zemných komunikáciách v znení ďalších zákonov, stiahli z ro-

kovania tejto schôdze.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 145 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 67 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

     Ďalej vystúpil s návrhom  na úpravu programu  rokovania

pán  poslanec Urban.  Prosím, pán  poslanec, prečítajte ešte

raz celý návrh, aby to bolo jednoznačné.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Navrhujem, aby správa, ktorú podáva riaditeľ Slovenskej

informačnej služby, v ktorej zrejme budú skutočnosti tvoria-

ce predmet  štátneho tajomstva, bola  prerokovaná neverejne.

Zároveň navrhujem, aby Národná rada  rozhodla, že podľa § 28

ods. 5 zákona o rokovacom  poriadku sa z prerokúvania správy

o plnení úloh Slovenskej informačnej služby vyhotoví zvukový

a stenografický záznam  priamo v rokovacej  sále, ktorý bude

archivovaný podľa osobitných predpisov.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Mal  by som dať o  tom hlasovať  logicky až po

schválení programu,  ale myslím si,  že nič sa  nestane, keď

o tom  budeme  hlasovať  teraz.  Hlasuje  sa tu, samozrejme,

trojpätinovou väčšinou.

 

     Prosím,  prezentujme  sa  a  hlasujme.  Tá trojpätinová

väčšina nebude platiť na stenozáznam atď. O tom dám hlasovať

osobitne. Ak  to prejde teraz, tak  je to v poriadku.  Ak to

prejde teraz, samozrejme, platí celý ten návrh.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 144 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.

 

     Takže  sme rozhodli,  že bod  programu správa  o plnení

úloh Slovenskej informačnej služby bude verejný.

 

     Myslím si, že o druhom návrhu nemusím dať hlasovať, le-

bo v  tomto návrhu to prešlo.  Súhlasíte so mnou? (Všeobecný

súhlas.) Ďakujem.

 

     Pokiaľ ide o stenozáznam a  ostatné veci, myslím si, že

to ani nebude treba, čiže nemáme o čom hlasovať.

 

     Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Weissa - zaradiť

na rokovanie tejto schôdze  zákon vrátený prezidentom repub-

liky, a to novelu Trestného zákona.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 11 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 86 poslancov.

 

     Návrh pána poslanca Weissa sme neprijali.

 

     Ďalej  vystúpil pán  poslanec  Kanis  a žiada,  aby sme

z rokovania (šum  v sále)... pokoj, páni  poslanci, pani po-

slankyne, žiada, aby sme z rokovania stiahli vládny návrh na

zabezpečenie  spolupráce vykonávanej ozbrojenými silami Slo-

venskej republiky v rámci  programu Partnerstvo za mier atď.

atď., je to tlač 399. Myslím,  že je to návrh, ktorý predlo-

žil aj ústavnoprávny výbor, preto je možné ho podporiť.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 142 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 124 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Bod číslo 11 programu, ktorý máte pred sebou, vypúšťame

z rokovania tejto schôdze.

 

     Pán poslanec Vaškovič žiada,  aby bola vypustená novela

zákona číslo  328/1991 Zb. o  konkurze. Je to  bod číslo 21.

Čiže, aby sme ho neprerokovali na tejto schôdzi.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 146 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 65 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprešiel tento návrh.

 

     Pán poslanec  Fico žiada, aby sme  zaradili do programu

novelu zákona  39/1993 Z. z.  o Najvyššom kontrolnom  úrade.

Ide o kontrolu finančných nákladov vo fonde.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 141 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 65 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 62 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh do programu.

 

     Ďalej  pán  poslanec Kováč navrhoval  uznesenie, kde by

Národná  rada rozhodla,  aby predseda  Národnej rady napísal

list riaditeľovi televízie s tým,  že z tejto schôdze by mal

robiť prenos.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 142 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 62 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 54 poslancov.

 

     Tento návrh sme neprijali.

 

     Vážené pani  poslankyne, páni poslanci,  to boli všetky

vaše doplňujúce návrhy k programu.

 

     Prosím, aby sme sa  prezentovali a hlasovali o programe

ako celku.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 145 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 91 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 51 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, ďakujem.

 

     Môžeme  pristúpiť  k  p r v é m u  bodu  programu, kto-

rým je

 

     správa o  výsledku hospodárenia Národnej  banky Sloven-

ska za rok 1995.

 

     Podľa §  38 ods. 3 zákona  Národnej rady Slovenskej re-

publiky číslo 566/1992 Zb.  o Národnej banke Slovenska ročnú

správu o výsledku svojho hospodárenia predkladá Národná ban-

ka do troch mesiacov po skončení kalendárneho roka na schvá-

lenie Národnej rade Slovenskej republiky.

 

     Správu ste dostali ako  tlač 386. Rozdanú máte spoločnú

správu ako tlač 386a.

 

 

     Správu  nám predloží  a uvedie  guvernér Národnej banky

Slovenska Vladimír  Masár. Prosím, pán guvernér,  aby ste sa

ujali slova.

 

Guvernér Národnej banky Slovenska V. Masár:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     Národná banka Slovenska  plní viaceré základné funkcie,

ktoré jej prináležia ako  centrálnej banke štátu. Ide predo-

všetkým o zabezpečovanie zdravého menového vývoja a stabili-

ty slovenskej koruny, ďalej  o zabezpečovanie emisie sloven-

ských peňazí a ich  kolobehu, organizovanie platobného styku

a zúčtovania medzi  bankami a vykonávanie  bankového dohľadu

nad bankami.  S realizáciou uvedených  hlavných úloh bezpro-

stredne  súvisí vlastné  hospodárenie, ktoré  sa zabezpečuje

v súlade s  rozpočtom Národnej banky  Slovenska tak, aby  sa

pri  dodržaní zásad  hospodárnosti vytvárali  primerané pod-

mienky na ich plnenie a činnosť banky. Preto tvorba zisku je

síce dôležitým, ale nie  hlavným cieľom práce Národnej banky

Slovenska.

 

     V súlade  s § 38  zákona číslo 566/1992  Zb. o Národnej

banke Slovenska sme vám predložili výsledky plnenia rozpočtu

banky  za rok  1995.  Vykázané  hospodárske výsledky  za rok

1995 hodnotíme ako priaznivé a  dobré, aj keď ich nepreceňu-

jeme a  nezveličujeme. Dovoľujem si pripomenúť,  že rok 1995

bol len  tretím rokom samostatnej  existencie Národnej banky

Slovenska. V oblasti bankového  rozpočtu a v samotnom hospo-

dárení  banka ďalej  zdokonaľovala svoju  činnosť na základe

skúseností  z predchádzajúcich  dvoch rokov.  Ďalej sa mate-

riálne a personálne dotvárala. Dosiahnuté výsledky sú aj od-

razom stabilizácie  banky, konsolidácie jej  prístupov a po-

stupov v prospech riadenia  a rozhodovania, spätých s hospo-

dárskou činnosťou na všetkých úrovniach.

 

     Výsledky hospodárenia  Národnej banky Slovenska  za rok

1995 boli ovplyvnené, okrem  iného, pozitívnym menovým vývo-

jom, výrazným rastom devízových  rezerv a zvyšovaním podielu

devízového okruhu v bankovom rozpočte, stabilným kurzom slo-

venskej koruny a relatívne  nízkou infláciou a v neposlednom

rade súvisia aj s oživením a rastom ekonomiky Slovenskej re-

publiky a výsledkami štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

 

     Na druhej strane  nadmerná likvidita bankového sektora,

spôsobená značným prílivom  krátkodobého zahraničného špeku-

latívneho kapitálu, nútila  Národnú banku Slovenska realizo-

vať operácie na sterilizáciu  nadmernej likvidity, čo zvyšo-

valo náklady banky.

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     vzhľadom na to, že ste dostali podrobnú správu o hospo-

dárení banky vrátane presných  číselných údajov, dovoľte mi,

aby  som samotné  výsledky v  hospodárení banky  uviedol iba

stručne.

 

     Výnosy  dosiahli celkove  hodnotu takmer  37 mld  korún

a splnili sa  na 118,6 %  v porovnaní s  rozpočtom, ktorý sa

takto preplnil  o 5,8 mld  Sk. Oproti predchádzajúcemu  roku

rástli výnosy podstatne dynamickejšie a ich absolútne zvýše-

nie predstavovalo 10,6 mld Sk. Výrazné prekročenie vyplynulo

predovšetkým z vyšších aktivít a nadväzných výnosov v oblas-

ti  devízových  operácií,  z  pokladničných a medzibankových

operácií a z operácií s  cennými papiermi. Z hľadiska štruk-

túry dosiahnutých výnosov najvýznamnejšími výnosovými polož-

kami boli výnosy devízových  operácií a výnosy od komerčných

bánk.

 

     Nákladový okruh  rozpočtu banky sa  vyvíjal podobne ako

výnosový. Celkové  náklady sa vynaložili v  sume 33,4 mld Sk

a splnili sa na 121,6 %.  Prekročenie zámerov rozpočtu o 5,9

mld Sk  vyplynulo predovšetkým z  väčšieho rozsahu a  objemu

uskutočnených  devízových  operácií,   ďalej  zo  zúčtovania

väčšieho objemu  kurzových strát z  prepočtov účtov vedených

v cudzích menách k ultimu roka a napokon z vyššej tvorby re-

zerv nadväzne na vykonané swapové  operácie so zlatom v roku

1995,  ktoré budú  uskutočňované v  roku 1996.  V súvislosti

s týmto pokladám  za potrebné uviesť, že  rezerva na swapové

operácie so  zlatom bola vytvorená  z dôvodu predpokladaných

kurzových  strát z  ukončenia devízových  operácií so zlatom

v roku 1996. Tvorba uvedenej rezervy neovplyvnila hospodáre-

nie banky, pretože do výnosov  banky v roku 1995 bol súčasne

zaúčtovaný kurzový zisk z  počiatočnej výmeny swapových ope-

rácií so zlatom. Tento zisk  vznikol z rozdielu medzi účtov-

nou, to znamená historickou cenou  zlata, a jeho trhovou ce-

nou pri počiatočnej výmene swapových operácií.

 

     Z hľadiska štruktúry  vykázaných nákladov absolútne do-

minantný objem dosiahli náklady  na finančné činnosti, ktoré

predstavujú plnenie ekonomických funkcií Národnej banky Slo-

venska,  ktoré  predstavovali  32,5  mld  Sk, to predstavuje

97,3 %  z celkových nákladov, kým  ostatné nákladové položky

tvoriace  náklady na  zabezpečenie chodu  banky, to  znamená

všeobecné prevádzkové  náklady, t. j.  náklady na zamestnan-

cov, náklady na prevádzku banky a ostatné náklady, vykazova-

li objem  0,9 mld Sk, t.  j. 2,7 % z  vykazovaných celkových

nákladov. Náklady na zabezpečenie prevádzky chodu banky boli

v skutočnosti výrazne nižšie v porovnaní s rozpočtom, keď sa

splnili na 72,4 %. Ich čerpanie súviselo predovšetkým s bež-

nými, ako  aj osobitnými potrebami  technickej, prevádzkovej

a najmä materiálovej povahy  v procese zabezpečovania samot-

ného chodu banky.

 

     Za uvedené obdobie banka vytvorila zisk v objeme takmer

3,6 mld  Sk. Oproti predpokladom vyjadreným  v bankovom roz-

počte skutočnosť bola  nižšia o necelých 0,2 mld  Sk. Rád by

som však zdôraznil, že napriek tomu úlohu zapísanú v rozpoč-

te banky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, t. j. odvod zo zisku

v sume 1,53  mld Sk, realizovala  banka v plnom  rozsahu, to

znamená, že sme splnili 100 % odvodu.

 

     Chcem  tiež poznamenať,  že Národná  banka Slovenska za

rok 1995 zaplatila štátu,  resp. štátnemu rozpočtu aj nákla-

dové úroky vo výške 700 mil. Sk, ďalej daň z pridanej hodno-

ty a iné dane, clo a poplatky, viac ako 131 mil. Sk. Súčasne

v roku 1995 boli vykonané odvody do fondov zdravotného a so-

ciálneho  poistenia vo  výške viac  ako 78  mil. Sk. Sumárne

možno konštatovať, že Národná  banka Slovenska odviedla štá-

tu, resp.  fondom, či poplatky do  rozpočtov obcí spolu viac

ako 2,4  mld Sk. Z vytvoreného  zisku banka použila necelých

2,1 mld Sk na dotáciu  vlastných fondov, keď rozhodujúci bol

prídel do rezervného fondu banky. Dosiahnuté výsledky hospo-

dárenia, resp. účtovné stavy,  operácie a záznamy boli pred-

metom auditu a boli potvrdené bez výhrad.

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     na základe stručného zdôvodnenia výsledkov hospodárenia

Národnej banky Slovenska za rok 1995 a predloženého materiá-

lu, ktorý ste dostali, ďalej doloženého auditu firmy Deloite

and Touche,  ako aj prerokovania v  príslušných výboroch Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  si vám dovoľujem navrhnúť,

aby Národná rada  Slovenskej republiky výsledky hospodárenia

Národnej banky  Slovenska za rok 1995  schválila tak, ako sú

obsiahnuté v priloženom materiáli.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu guvernérovi. Prosím spoločného spravodajcu

výborov pána poslanca Lysáka, aby predniesol spoločnú správu.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     ctení hostia,

     dámy a páni,

 

     dovoľte mi, aby som  vás oboznámil so spoločnou správou

výborov Národnej rady Slovenskej  republiky - výboru pre fi-

nancie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizá-

ciu a podnikanie a výboru  pre pôdohospodárstvo - o výsledku

prerokovania správy o výsledkoch hospodárenia Národnej banky

Slovenska za rok 1995, ako ich máme uvedené v tlači 386.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím roz-

hodnutím číslo  883 z 29.  marca 1996 pridelil  správu o vý-

sledkoch hospodárenia  Národnej banky Slovenska  za rok 1995

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, roz-

počet a menu, Výboru  Národnej rady Slovenskej republiky pre

hospodárstvo,  privatizáciu a  podnikanie a  Výboru Národnej

rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo na prerokova-

nie  do 9.  mája 1996.  Zároveň poveril  Výbor Národnej rady

Slovenskej  republiky  pre  financie,  rozpočet  a menu, aby

pripravil na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky spo-

ločnú správu o výsledku  prerokovania uvedeného materiálu vo

výboroch a  návrh na uznesenie Národnej  rady Slovenskej re-

publiky.

 

     V súlade  s rozhodnutím predsedu  Národnej rady Sloven-

skej republiky z 29. marca  1996 číslo 883 určené výbory Ná-

rodnej  rady Slovenskej  republiky prerokovali  správu o vý-

sledkoch hospodárenia  Národnej banky Slovenska  za rok 1995

s týmito výsledkami:

 

     1. Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospo-

dárstvo, privatizáciu a podnikanie neprijal platné uznesenie

o výsledku prerokovania správy o výsledkoch hospodárenia Ná-

rodnej banky Slovenska  za rok 1995, lebo podľa  § 48 ods. 1

zákona Slovenskej národnej rady  číslo 44/1989 Zb. o rokova-

com  poriadku Slovenskej  národnej rady  v znení  neskorších

predpisov nezúčastnila  sa na rokovaní  nadpolovičná väčšina

všetkých členov  výboru. Počet členov výboru  je 17, prítom-

ných bolo 8 a neprítomných 9.

 

     2. Výbor  Národnej rady Slovenskej  republiky pre pôdo-

hospodárstvo predloženú správu prerokoval a svojím uznesením

číslo 172 ju zobral na vedomie.

 

     3. Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre finan-

cie,  rozpočet a  menu taktiež  prerokoval predloženú správu

a svojím uznesením číslo 254 vyslovil s ňou súhlas.

 

     4. Uvedené dva výbory Národnej rady Slovenskej republi-

ky, výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre pôdohos-

podárstvo zhodne  odporučili  Národnej  rade  Slovenskej re-

publiky schváliť výsledky  hospodárenia  Národnej banky Slo-

venska za  rok 1995, ktoré vykazujú  súhrn nákladov vo výške

33 391 085 tisíc Sk, súhrn výnosov vo výške 36 981 084 tisíc

Sk.

 

     5. Výbor  Národnej rady Slovenskej  republiky pre pôdo-

hospodárstvo  odporučil Národnej  rade Slovenskej  republiky

schváliť aj rozdelenie hospodárskeho výsledku Národnej banky

Slovenska nasledovne:

 

        a) prídely fondov vo výške 2 059 196 tisíc korún,

        b)  odvod  zisku  do  štátneho  rozpočtu  vo  výške

1 530 803 tisíc Sk.

 

     Toľko spoločná správa.

 

     Odporúčam, vážený pán predseda, otvoriť rozpravu a hlá-

sim sa do nej ako prvý.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu  spravodajcovi. Pani poslankyne,  páni po-

slanci, otváram k tomuto bodu programu rozpravu. Doteraz som

nedostal žiadnu písomnú prihlášku,  ani ústnu. Takže nech sa

páči, pán poslanec Lysák.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Vážený pán predseda,

     ctení hostia,

     kolegyne, kolegovia,

 

     tak  ako ja,  zrejme aj  vy ste  si položili otázku, čo

pokladať  za  rozhodujúce  pri  hodnotení výsledkov Národnej

banky  Slovenska za  minulý rok,  ak neberieme  do úvahy len

čísla. Mám  taký dojem, že  sa s viacerými  alebo s väčšinou

z vás zhodneme  v tom, že rozpočet  Národnej banky Slovenska

na rok 1995 odrážal  predovšetkým zámery a podmienky sloven-

skej ekonomiky, najmä v menovej oblasti, v emisnej, bankovo-

obchodnej činnosti, dlhovej služby  a tiež potrebu dobudova-

nia Národnej banky Slovenska  ako centrálnej a emisnej banky

štátu. Preto si myslím, že aj rozpočet a jeho plnenie v roku

1995 voči  roku 1994 zákonite niesli  isté odlišnosti, ktoré

treba pri hodnotení zohľadniť.

 

     Za rozhodujúce pri  posudzovaní činnosti Národnej banky

Slovenska za uplynulý rok pokladám to, že aj vďaka aktivitám

Národnej banky Slovenska  sa stabilizovala menová rovnováha,

že sa posilnili  menové rezervy a začalo sa,  to pokladám za

veľmi dôležité,  aktívnejšie pôsobenie na  úverovú a úrokovú

politiku bánk.  Opodstatnene sa v správe  konštatuje, že vý-

sledky  Národnej banky  sú aj  dôsledkom celkove priaznivého

vývoja slovenskej ekonomiky. Fakt je, že Slovenská republika

dosiahla  najlepšie  výsledky  spomedzi  transformujúcich sa

štátov, a to je naozaj vec,  ktorá stojí za pozornosť a sle-

dovanie. Najpozoruhodnejšia bola  dynamika rastu hrubého do-

máceho produktu  a najnižšia miera inflácie.  Ale myslím, že

patrí sem aj  stabilita kurzu slovenskej koruny i  - a to je

nový element - nadmerná  likvidita bankového sektora, o kto-

rej bola  reč. Iste je  to aj výsledok  kvalitného riadenia,

stabilizácie personálu a špičiek v Národnej banke, ktorá mu-

sí rozhodovať so znalosťou o množstve nových faktorov.

 

     Z hľadiska rozpočtových položiek, ak dovolíte, kolegyne

a kolegovia, myslím si, že  stojí za pozornosť priaznivý vý-

voj  inflácie a  devízových rezerv,  ktorý umožnil zavedenie

konvertibility slovenskej koruny v rozsahu bežného účtu pla-

tobnej bilancie od 1. októbra lanského roka. Pokles medzime-

sačných prírastkov  indexu spotrebiteľských cien  zase umož-

nil, aby  Národná banka znížila  v marci minulého  roka dis-

kontnú sadzbu o 1 % - na 11 %.  Ďalej v októbri  poklesla tá

výška na 9,75. Chcel by  som pripomenúť, že už prvé zníženie

diskontnej  sadzby  vyvolalo  pozitívnu  reakciu  obchodných

bánk, úpravu úrokových sadzieb a úverov aj u vkladov. Tak sa

pri poklese inflácie udržala  naďalej pozitívna úroveň reál-

nych úrokových sadzieb bez negatívneho dosahu na úspory. Po-

zitívny vývoj  v oblasti menovej politiky  sa predpokladá aj

v tomto roku, i  keď možno predpokladať, a to  nielen u toho

ukazovateľa, zmiernenie tempa.

 

     Z hľadiska rozpočtových položiek Národnej banky Sloven-

ska došlo  k výraznejšiemu prekročeniu nákladov,  než na aké

sme boli zvyknutí. Celkove namiesto  27,4 mld to bolo takmer

33,4, teda zvýšenie o vyše 21 %. Tak ako sme to mali možnosť

preštudovať, ovplyvnili to najmä  vyššie náklady na devízové

operácie o takmer 3 mld korún. Zdôvodnilo sa tu prečo. Skoro

3 mld boli vyššie náklady pri  tvorbe rezerv a opravných po-

ložiek. Myslím, že toto  je mimoriadne zvýšenie, ktoré stojí

za to, aby sa mu venovala osobitná pozornosť.

 

     Všeobecné  prevádzkové  náklady na činnosť  banky  boli

voči  rozpočtu nižšie.  Náklady zamestnancov  sa čerpali  na

93,5 %, sociálne náklady na 74 % a náklady na prevádzku ban-

ky len na 65 %. Ale ostatné prevádzkové náklady boli namies-

to 139 až 168 mil. Sk, teda o takmer 21 % vyššie. Z celkové-

ho objemu nákladov náklady súvisiace s finančnými činnosťami

banky tvorili vyše 37 %, zvyšok boli náklady na zabezpečenie

vlastného chodu banky.

 

     Stojí za pozornosť aj výrazné prekročenie výnosov, cel-

kove o takmer 19 %. Namiesto 31 180 mil. to bolo 36 981 mil.

Sk. Dosiahlo sa to najmä pri úrokoch prijatých od komerčných

bánk, namiesto  5 mld 7,37 mld,  a tento nárast,  myslím si,

stojí za povšimnutie. Takmer o miliardu boli vyššie aj výno-

sy z operácií s cennými papiermi a ešte  vyššie výnosy z de-

vízových operácií:  plus 3,1 mld  korún, z toho  1,9 mld pri

bežných operáciách a pri prepočte  majetku a záväzkoch v cu-

dzích menách 1,2 mld. V správe sú tieto i ďalšie položky ko-

mentované a možno ich akceptovať.

 

     Čo však  vyvoláva isté otázniky, je  už druhý rok veľmi

nízke  čerpanie investícií.  Súhrnne Národná  banka namiesto

1,5 mld preinvestovala necelých 600 mil. korún, teda ani nie

40 % programovanej výšky. Týka  sa to najmä nestavebných in-

vestícií (okolo  43 %) a nehmotných  a iných investícií (len

24 %).  Tu by asi bolo  namieste rozšíriť zdôvodnenie, prečo

už druhý rok dochádza v tejto oblasti k takej diferencii vo-

či odhadom.

 

     Treba oceniť,  že  informácie o štruktúre nákladov, vý-

nosov a finančnej činnosti banky sú vhodne doplnené prilože-

nými grafmi, ktoré môžeme naozaj veľmi efektívne využiť.

 

     Veľmi krátko  o zisku, ktorý  sa dosiahol v  objeme 3,6

mld. Oproti rozpočtu bol o  3,7 % nižší. Po vyčlenení príde-

lov fondov  odvod zo zisku  do štátneho  rozpočtu  k 31. 12.

1995 činil 1 418 500 tisíc Sk. Prídely  do rezervného  fondu

odmien a do sociálneho fondu boli rozdelené v súlade s plat-

nými zásadami finančného hospodárenia  Národnej banky na rok

1995.

 

     Dámy a páni, vzhľadom na uvedené skutočnosti, dosiahnu-

té výsledky,  ako aj na výsledky  auditu známou inštitúciou,

ktorá hodnotila výsledky činnosti  bez výhrad  rovnako odpo-

rúčam, aby sme  aj my túto správu prijali,  a odporúčam, aby

sme prijali aj uznesenie  Národnej rady Slovenskej republiky

v navrhovanom  znení. To  by som  si dovolil,  pán predseda,

prečítať na záver pri hlasovaní.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  pánu  spoločnému  spravodajcovi.  Medzitým som

dostal  prihlášku  do  rozpravy  od  pána poslanca Baránika.

Predtým ešte s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Fil-

kus.

 

Poslanec R. Filkus:

 

    Ďakujem, pán predseda. Mám len dve poznámky. Samozrejme,

nestojím na platforme, že správa o výsledku hospodárenia Ná-

rodnej  banky by  bola tým  najdôležitejším materiálom,  ale

myslím si, že je to vážny  a významný materiál. A hovorím to

preto, že zo spoločnej správy  som sa dozvedel, že výbor pre

hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ktorému by mala byť

vlastná aj táto správa, pri jej prerokúvaní nebol schopný sa

zísť ani  do polovičky svojho  členstva a správu  prerokoval

bez uznesenia. To nie je  celkom v poriadku, keď výbor tohto

druhu,  ktorému  je  táto  problematika  vlastná, mal takýto

prístup.

 

     Chcem povedať ešte druhú poznámku. Pri hodnotení správy

o výsledku hospodárenia Národnej banky naozaj nie je prvora-

dé kritérium, povedzme, množstvo zisku alebo odklon od zame-

rania nákladov, ale predovšetkým  skutočný stav v ekonomike,

v ktorom Národná banka prispela k stabilite meny, k množstvu

devízových rezerv, k inflačnému procesu, ale i k odvodu zis-

ku do štátneho rozpočtu.

 

     Z tohto pohľadu  treba vyslovene tolerantne pristupovať

k určitému odchyľovaniu  sa zámeru v  oblasti nákladov alebo

zisku,  ktoré v  tomto období  v Národnej  banke boli,  a to

najmä preto, že pán  guvernér náležite tieto výstupy zdôvod-

nil.  Preto si  myslím, že  bez akéhokoľvek  vzrušenia možno

prijať túto správu aj uznesenie. Ja som za to.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči, pán poslanec Bará-

nik.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy a páni,

     vážení hostia,

 

     aj pre  mňa je zadosťučinením, keď  môžeme už tretíkrát

v tomto parlamente  hodnotiť veľmi pozitívne  výsledky našej

Národnej banky. Chcel som zdôrazniť to, čo tu predo mnou ho-

voril pán kolega Filkus,  preto nebudem opakovať, len rozší-

rim diapazón týchto pozitívnych výsledkov o jedno kritérium,

ktoré sa doteraz neuvádzalo, a  to je zrýchlenie obehu peňa-

zí.

 

     Pri  vstupe do  samostatnej Slovenskej  republiky podľa

existujúcich štatistických údajov rýchlosť obehu peňazí mala

hodnotu  9,2. Konečné  výsledky za  minulý rok  reprezentujú

rýchlosť obehu peňazí  12,8. To znamená, že za  3 roky je to

obrovský vzrast,  ktorý svedčí o  tom, že v  našej ekonomike

napriek tomu, že prekonávala výrazné problémy atď., že teraz

sa  konsoliduje, to  je ukazovateľ,  ktorý svedčí  o tom, že

skutočne prebiehajú v ekonomike  v prevažnej miere rozsiahle

pozitívne prúdy. Výsledok je to úplne jednoznačný.

 

     Ja  mám k  tejto správe  len jednu  pripomienku a  síce

v tom zmysle, že audítorská správa je príliš stručná a podľa

nášho zákona o audítoroch  jej chýba jednoznačný výrok audí-

tora. To znamená prijať správu  bez výhrad. To by v audítor-

skom posudku malo byť. Samozrejme,  aj v minulom roku sme na

to audítora upozorňovali, a nerešpektoval to ani v tomto ro-

ku. Odporúčam  pánu guvernérovi, aby audítora  na tento pro-

blém upozornil.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

    Ďakujem pekne aj ja.

 

     Vážené pani poslankyne, páni  poslanci, nemám už žiadnu

prihlášku  do  rozpravy.  Nech sa  páči, predseda výboru pán

Hofbauer.

 

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán generálny guvernér Národnej banky,

     panie poslankyne, páni poslanci,

 

     nedá mi, aby som nezareagoval na pripomienku a poznámku

pána poslanca  Filkusa, ktorý vyjadril  počudovanie nad tým,

že práve  výbor pre hospodárstvo,  privatizáciu a podnikanie

k tomuto takému závažnému, kvalitnému a vyslovene pozitívne-

mu materiálu neprijal žiadne  uznesenie. Dovoľte mi, aby som

sa pozastavil pri tomto fakte.

 

     Nedá mi nič iné, ako  s pánom poslancom Filkusom hlboko

súhlasiť. Kolegovia z nášho  výboru poznajú, aká je situácia

pri rokovaní nášho výboru. Je sedemnásťčlenný a nezriedka je

problémom,  aby sme  sa zišli  v počte,  ktorý je uznášania-

schopný, prípadne o jedného viac,  pretože náš výbor je pre-

ťažený osobnosťami, ktoré sú  zjavne preťažené inými činnos-

ťami, ako je pôsobenie na pôde Národnej rady. Nehovorí sa mi

to dobre  a prosím vás,  aby ste to  nebrali ako výpad  voči

ktorejkoľvek časti nášho politického spektra, pretože koalí-

cia aj  opozícia v tomto  smere, myslím, hrá  veľmi vyváženú

partnerskú  pozíciu. Za  takéhoto stavu,  keď sa  pohybujeme

a balansujeme  nad  hranicou  uznášaniaschopnosti  jedným či

dvoma poslancami, stačí, aby sa jeden či dvaja poslanci zdr-

žali hlasovania  z rôzneho dôvodu,  a my neprijmeme nič, na-

priek tomu, že kvalitný materiál sa veľmi vecne prerokuje.

 

     Podobný  stav nastal  pri prerokúvaní  práve tohto bodu

programu, keď pri doobedňajšom rokovaní výboru Národnej rady

a pri účasti 13 poslancov  som popoludní  konštatoval, že na

rokovaní výboru zostalo 8 poslancov. Čiže k tomuto kvalitné-

mu materiálu, ktorý sme predtým pozitívne prerokovali, výbor

nemohol prijať žiadne uznesenie. Skutočne vyjadrujem poľuto-

vanie nad týmto faktom, lebo ho považujem za nedobrý. Vyjad-

rujem poľutovanie nad tým,  že poslanci výboru majú nadmerné

množstvo iných  záujmových činností, a nechcite  to deliť na

koalíciu a  opozíciu, pretože v tom  sme, opäť opakujem, obe

partnerské strany vzácne vyrovnané.

 

     A rovnako v oboch partnerských stranách, či už v koalí-

cii, alebo  opozícii, je rovnaký  okruh štandardných poslan-

cov, ktorí  sa rokovania kvalitne,  systematicky zúčastňujú,

sú tam pravidelne a majú kvalitné, vecné pripomienky, a čas-

to sa  ich vecné pripomienky nemôžu  dostať do definitívneho

návrhu  uznesenia z  jednoduchého dôvodu,  že v  koncovke sa

neprijme žiadne uznesenie. Podobný stav vznikol i pri prero-

kúvaní jedného z troch dopravných  zákonov, takže je to pre-

kvapujúce, že náš výbor je  gesčný, ale v jednom prípade ne-

prijal platné uznesenie.

 

     Toľko som  považoval za účelné povedať  k poznámke pána

poslanca Filkusa.

 

     Samozrejme, tento  materiál bol poslancami,  ktorí boli

prítomní na rokovaní, odobrený, odporúčaný s tým, aby sa pri

konečnom hlasovaní zaujalo k nemu kladné stanovisko.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán kolega Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Chcem nadviazať na vecné vystúpenie predsedu výboru pá-

na poslanca Hofbauera a povedať, že mám pocit, že je najvyš-

ší čas, aby sme prijali zákon o rokovacom poriadku, v ktorom

sa dávajú predsedom výborov, ale aj predsedovi Národnej rady

nástroje na to, aby  neúčasť, niekedy chronickú neúčasť nie-

ktorých poslancov riešili v  zmysle zákona o platoch poslan-

cov, pretože povinnosťou každého z nás je v prvom rade veno-

vať  sa  poslaneckej  práci,  to  znamená  práci vo výboroch

a práci v Národnej rade Slovenskej republiky.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Filkus.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Ďakujem  poslancovi Hofbauerovi  za akceptovanie  mojej

pripomienky, ale, žiaľ, argument,  ktorý uvádzal, prijať ne-

môžem, lebo na posúdenie konfliktu  záujmov je tu nejaká iná

partia a tá  mala rozhodnúť alebo má rozhodovať.  Ak je taká

roztrieštenosť  záujmov  a  bezprostredne  zasahuje do práce

tohto výboru, tak to je už vec tohto výboru.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Nemal som na mysli  konflikt záujmov, jednoducho by som

povedal  nedisciplinovanosť a  nekorektnosť neprítomných po-

slancov voči  tým, ktorí tam chodia  a pracujú systematicky.

Toto sa, myslím, nedá uzákoniť  žiadnym systémom, to je skôr

záležitosť vnútorného hodnotového systému poslancov.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Hlási  sa ešte niekto, kolegyne,

kolegovia, do rozpravy?

 

     (Nikto.)

 

     Ak nie, vyhlasujem rozpravu o prvom bode nášho programu

za skončenú.

 

     Pýtam sa  pána poslanca Lysáka,  či si žiada  záverečné

slovo. Prosím, pán poslanec Lysák.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ďakujem. Mám len jednu veľmi stručnú formálnu poznámku,

a to k pripomienke poslanca  Baránika. Výraz "bez výhrad" sa

v audite  nachádza. Je  pravda, že  býva zvykom  to formálne

zvýrazniť, myslím si,  že to môžeme na budúci  rok od známej

audítorskej firmy vyžiadať. To je všetko. O ostatnom sa dis-

kutovalo bez návrhu na zmeny. Nepokladám to za potrebné opa-

kovať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Myslím si,  že som v súlade  s rokovacím poriadkom, keď

slovo  nedávam pánu  guvernérovi. Ale  ak sa  chce vyjadriť,

nech sa páči, pán guvernér.

 

Guvernér Národnej banky Slovenska V. Masár:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     v podstate boli iba dve  otázky - pána poslanca Lysáka.

Prvá  sa týkala  nákladov devízových  operácií. Tam,  ako je

uvedené, by som chcel iba zdôrazniť, že o 3 miliardy zvýšené

náklady  sú dosahom  zmeny účtovania  devízového okruhu,  to

znamená  metodická zmena.  Táto metodická  zmena sa odrazila

tak na strane nákladov, ako aj na strane výnosov, to znamená

nemá  priamy dosah  na  hospodársky  výsledok. A  ten určitý

sklz, to  znamená nízke plnenie nákladov,  čo sa týka inves-

tičnej výstavby,  súvisí zase s  budovaním centrály Národnej

banky Slovenska v Bratislave. Boli pozdržané tak objektívny-

mi, ako  aj subjektívnymi dôvodmi  - vyjednávanie s  mestom,

ďalej úvahy o sídle centrály  Národnej banky Slovenska a tak

ďalej.

 

     Pri tejto príležitosti, vážené panie poslankyne, vážení

páni poslanci,  by som chcel  poďakovať za dôveru,  ktorú má

Národná banka Slovenska v parlamente, a takisto by som chcel

poďakovať za  slová uznania, ktoré voči  Národnej banke Slo-

venska  boli   povedané  v  súvislosti   s  menovým  vývojom

a s funkciami, ktoré Národná banka Slovenska plní.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán guvernér.

 

     Dámy a páni, pristúpime k hlasovaniu. Prosím spoločného

spravodajcu  pána  poslanca  Lysáka,  aby hlasovanie uvádzal

v zmysle spoločnej správy, resp. výsledkov rozpravy.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     dovoľte, aby som odporučil návrh uznesenia Národnej ra-

dy Slovenskej  republiky k správe  o výsledkoch hospodárenia

Národnej banky Slovenska za rok 1995 v tomto znení:

 

     Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje

 

     1. výsledky  hospodárenia  Národnej banky  Slovenska za

rok 1995 obsiahnuté v správe, ktoré vykazujú

 

     súhrn nákladov    33 391 085 tisíc Sk,

     súhrn výnosov     36 981 084 tisíc Sk;

 

     2. rozdelenie hospodárskeho výsledku

 

     na prídely fondom                    2 059 196 tisíc Sk

     a odvod zisku do štátneho rozpočtu   1 530 803 tisíc Sk.

 

     Toto znenie odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Prosím  poslancov, ktorí sú mimo

rokovacej miestnosti, aby prišli na hlasovanie. (Gong.)

 

     Dámy a páni, budeme  hlasovať o návrhu uznesenia Národ-

nej rady  Slovenskej republiky tak,  ako ho máte  predložené

v spoločnej správe  výborov, a tak, ako  navrhol aj pán spo-

ločný spravodajca.

 

     Prosím, prezentujme sa a  zároveň hlasujme. (po chvíli)

Prosím  technikov, aby  prišli ku  mne. (po  chvíli) Prosím,

prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 108 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

 

     Konštatujem,  že  Národná   rada  Slovenskej  republiky

schválila návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky

k správe o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za

rok 1995. (Potlesk.)

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ďakujem za súčinnosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Skôr ako si urobíme  prestávku, s procedurálnym návrhom

vystúpi pán poslanec Ftáčnik. Nech sa páči.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     chcel by som navrhnúť,  aby Národná rada Slovenskej re-

publiky podľa článku 85 Ústavy Slovenskej republiky požiada-

la členov  vlády o účasť  pri prerokúvaní bodu číslo 2, tlač

392,  správa  o  výsledkoch  kontrolnej činnosti Najvyššieho

kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 1995, vzhľadom

na to, že správa obsahuje  viacero vážnych zistení, na ktoré

by prípadne  na základe diskusie,  ktorá bude v  parlamente,

mali zrejme reagovať aj členovia vlády. Takže navrhujem, aby

sme  podľa príslušného  ustanovenia ústavy  zaviazali členov

vlády, aby poobede pri prerokúvaní tohto boli prítomní. Žia-

dam o tom hlasovať, pán podpredseda.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.  Prosím,  prezentujme  sa  a  zároveň hlasujme

o návrhu pána poslanca Ftáčnika.

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 108 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 54 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že návrh pána poslanca Ftáčnika nebol pri-

jatý.

 

     Dámy a páni, vyhlasujem obedňajšiu prestávku. V rokova-

ní budeme pokračovať o 14.00 hodine.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     budeme pokračovať  d r u h ý m  bodom  programu, ktorým

je

 

     správa  o  výsledkoch  kontrolnej  činnosti Najvyššieho

kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 1995.

 

     Dámy a páni, podľa § 5 ods. 3 zákona Národnej rady Slo-

venskej republiky číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom

úrade Slovenskej republiky Najvyšší kontrolný úrad predkladá

Národnej  rade  Slovenskej  republiky  najmenej  raz do roka

správu o výsledkoch kontrolnej  činnosti. Správu ste dostali

ako tlač  392. Rozdanú máte aj  spoločnú správu o výsledkoch

jej prerokovania  vo výboroch Národnej rady  spolu s návrhom

uznesenia ako tlač číslo 392a.

 

     Správu  uvedie predseda  Najvyššieho kontrolného  úradu

Slovenskej republiky pán Štefan Balejík. Prosím pána predse-

du, aby sa ujal slova.

 

Predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR Š. Balejík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     všetko podstatné o  výsledkoch kontrolnej činnosti Naj-

vyššieho kontrolného úradu  Slovenskej republiky za uplynulý

kalendárny rok je uvedené  v priloženej správe. Napriek tomu

dovoľte konštatovať, že úcta k zákonu nevypovedá iba o úrov-

ni právneho vedomia, ale aj o vzťahu k hospodáreniu s majet-

kom štátu. Uplatňujúc poznanie z kontrolných protokolov, mám

dostatok  dôvodov vyjadriť  presvedčenie, že  ani jedno, ani

druhé  nemá očakávanú  či dostatočnú  úroveň. Výsledky  tých

103  kontrol vo  viac ako  200 subjektoch  totiž ukázali, že

proces hospodárenia s  rozpočtovými prostriedkami a majetkom

štátu bol aj v  roku 1995 sprevádzaný množstvom nedostatkov,

ktoré  by sa  pri vyššom  právnom vedomí  štátnych úradníkov

a manažérov vôbec nemuseli vyskytovať.

 

     Zo  súborných štatistík  Najvyššieho kontrolného  úradu

vyplýva, že  bolo zistených takmer 500  porušení 33 zákonov,

jednej vyhlášky a troch nariadení vlády. Napríklad zo zákona

číslo 263/1993  Z. z. o verejnom  obstarávaní tovarov,  slu-

žieb a verejných prác v znení neskorších predpisov bolo zis-

tených 116 prípadov jeho  porušenia. Ďalej bolo zistených 99

prípadov  porušenia  vyhlášky  ministerstva  financií  číslo

638/1992 Zb. o hospodárení  rozpočtových a príspevkových or-

ganizácií, 55  porušení zákona číslo  563/1991 Zb. o  účtov-

níctve, 54-krát bol  porušený zákon Národnej rady Slovenskej

republiky číslo 567/1992 Zb.  o rozpočtových pravidlách Slo-

venskej republiky  v znení neskorších  predpisov, ďalej bolo

38  prípadov porušenia  zákona  číslo  116/1990 Zb.  o nájme

a prenájme  nebytových priestorov.  Najvyšší kontrolný  úrad

Slovenskej republiky zistil 30 prípadov porušenia zákona Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo  278/1993  Z.  z.

o správe majetku štátu, 15 porušení zákona číslo 92/1991 Zb.

o podmienkach  prevodu majetku  štátu na  iné osoby  v znení

neskorších predpisov atď. atď.  Finančný dosah bol približne

550 miliónov korún. Nemalá to  čiastka, najmä ak túto stratu

vyčíslime vo sfére, kde by rešpektovanie zákona a úcta k ne-

mu mali byť nielen otázkou kompetentnosti, kvalifikovanosti,

ale dovoľte mi povedať -  aj otázkou cti, ústrednými orgánmi

štátnej správy počnúc a končiac  všade tam, kde sa disponuje

čo len s jednou-jedinou  slovenskou korunou štátneho majetku

alebo štátneho rozpočtu.  Spomínané porušenia predpisov boli

zistené aj priamo na úrovni ministerstiev, teda správcov ka-

pitol štátneho rozpočtu, kde  sa predpokladá i očakáva maxi-

málna miera odbornosti a vysokého právneho vedomia zodpoved-

ných pracovníkov.

 

     Očakávania sa však nenapĺňajú. A práve preto, ale aj vo

svetle uvedených nedostatkov sa  potvrdzuje aktuálnosť ba až

naliehavosť  realizácie projektu  štátnej pokladnice, ktorej

pravidlá a rigorózna potreba ich uplatňovania by mali zabez-

pečiť oveľa vyššiu úroveň  najmä rozpočtovej disciplíny pro-

stredníctvom vyššej  miery osobnej zodpovednosti,  než je to

dosiaľ,  v  rámci  súčasného  právneho  poriadku. Nedostatky

kvantifikované počtom porušení zákona  majú totiž vo výsled-

nici  svoju prozaickú  podobu, povedal  by som,  svoj ľudský

rozmer - aspoň trochu zľaviť  z nárokov,  aspoň  trochu pri-

vrieť oko, aspoň trochu sa priživiť.

 

     A výsledok? Veď  to poznáme. Raz nie je  v poriadku in-

ventarizácia majetku, inokedy sa zase benevolentne neuplatní

sankcia za spôsobenú škodu. Tu nedôslednosť znamená nehospo-

dárne čerpanie rozpočtových prostriedkov,  tam si zase čino-

rodý štátny úradník zo  štátnych prostriedkov zreparuje pri-

vátny byt atď. Zavše  sa nevenuje dostatočná pozornosť vymá-

haniu pohľadávok štátu, inokedy sa zase pokojne uhradia prá-

ce v cenách oveľa vyšších, než bolo dohodnuté v zmluve, vzá-

pätí  sa investuje  do stratovej  akcie, a  to všetko ľahko,

akoby bez zodpovednosti, ale  s nadbytkom smutne známeho ve-

domia, že z  cudzieho krv netečie. A za to  cudzie sa v prí-

tomnosti  vari  oveľa  väčšmi  ako  kedykoľvek inokedy ráta,

pravdaže, to  štátne. Bezstarostne, a otázkou  ostáva, či aj

beztrestne.

 

     V prílohe  číslo 2 predloženej  správy si, vážené  pani

poslankyne a páni poslanci,  môžete všimnúť prehľad oznámení

Najvyššieho  kontrolného úradu  Slovenskej republiky orgánom

činným v trestnom  konaní. Možno by ste rovnako  ako ja radi

vedeli čosi o priebehu a výsledkoch vyšetrovania, čosi o vi-

ne a  treste. Zatiaľ sa  musíme uspokojiť iba  s tým, že  to

- až na bod číslo 5 -  orgány činné v trestnom konaní skúma-

jú.  Toto tvrdenie  nechápte, prosím,  ako kritiku,  ale len

a len ako  konštatovanie daného stavu,  že u nás  je trestné

konanie z rôznych príčin  veľmi zdĺhavé. Zdĺhavá však, verte

mi, nie  je snaha niektorých štátnych  manažérov obohatiť sa

na úkor štátu. Napokon správa túto informáciu obsahuje.

 

     Ale to už hovoríme o osobitnej kapitole problémov, kto-

ré vyplývajú z  nedostatkov sprevádzajúcich proces transfor-

mácie najmä  v štátnej podnikovej sfére,  kde okrem porušení

ustanovení  príslušných predpisov  nachádzame tiež  množstvo

rôznych špekulatívnych aktivít na úkor majetku štátu a záuj-

mov daňových  poplatníkov. Na ilustráciu sme  v tejto súvis-

losti uviedli  v správe niektoré  konkrétne prípady kontrol-

ných  zistení v  štátnych podnikoch.  Spomeniem Podpolianske

strojárne Detva, Pozemné stavby  Banská Bystrica, Štátne kú-

pele Piešťany atď. Tu už  nešlo o benevolenciu či lacný prí-

stup pri uplatňovaní predpisov.  Tu išlo o sústredený záujem

zmocniť  sa  štátneho  majetku  cieľavedomým  konaním a jeho

pretransformovanie  cez spoločnosť  s ručením  obmedzeným do

súkromných rúk. Zákon o štátnom podniku, Zákonník práce, ma-

nažérske zmluvy a ďalšie právne normy ako keby ani neexisto-

vali. Musím  však uviesť, že aj  tu totálne zlyhala vnútorná

kontrola a  dohľad nad hospodárením s  majetkom štátu. Žiaľ,

tento stav pretrváva.

 

     Dovoľte  mi uviesť  jeden  príklad  za všetky,  hoci je

z tých,  ktoré  sme  explicitne  v  správe  neuviedli. Je to

Zdroj, štátny podnik, Banská  Bystrica a jeho bývalé závody.

Najvyšší kontrolný úrad v tomto štátnom podniku odhalil tiež

- opätovne mi prepáčte trochu expresívnejší výraz - nehoráz-

ne nedostatky. Také, čo  vonkoncom nemohli vzniknúť z nedba-

losti alebo  z nevedomosti, ale  jednoznačne ako cieľavedomé

zmocnenie sa majetku štátu, a to bezplatne a za peniaze štá-

tu. Prvý starostlivo pripravený krok: neprehľadná organizač-

  štruktúra,  ktorá  zastierala  šafárenie,  skrátka loviť

v mútnych vodách. Podnikový riaditeľ  a s ním riaditelia od-

štepných  závodov úplne  v rozpore  s manažérskymi zmluvami,

ale najmä s § 75 Zákonníka práce, veselo podnikali v súkrom-

ných obchodných spoločnostiach, ktoré si na tento účel zria-

dili. Pritom spomínaný paragraf úplne nedvojzmyselne hovorí,

že  vedúci organizácie  a vedúci  pracovníci v  jeho priamej

riadiacej pôsobnosti popri svojom zamestnaní nesmú vykonávať

zárobkovú činnosť, ktorá je  zhodná s predmetom činnosti or-

ganizácie, v ktorej sú zamestnaní.

 

     Pravdaže, ak sa poruší  jeden paragraf, porušiť ďalšie,

a to ktoréhokoľvek zákona,  nebýva u takýchto tiežpodnikate-

ľov žiaden problém. Výsledok?  Rozkráda sa vo veľkom. Štátny

majetok sa stráca doslova pred  očami, doslova tečie do tých

privátnych spoločností s ručením  obmedzeným, ktoré ako keby

huby  po daždi  vzišli z  najbližšieho príbuzenského  okolia

činovníkov spomínaných a ďalších  štátnych  podnikov. Všetky

mali spoločnú vlastnosť: prisali sa na finančné toky štátne-

ho podniku,  aby ho zbavili použiteľného  majetku ešte skôr,

ako sa bude  privatizovať. A je akosi úplne  v zhode s nemo-

rálnou filozofiou týchto štátno-privátnych tiežpodnikateľov,

že sa tak deje často  za tichej účasti zástupcov zakladateľa

v dozorných radách. Kalkulácia tu býva jednoduchá: za podni-

kateľské neúspechy sa nezatvára. A  kým sa príde na podfuky,

ak sa vôbec na ne príde, podnik je v likvidácii. Jeho pasíva

však prevažujú nad aktívami. A  žiaľ, pričasto sa stáva lik-

vidátorom  podniku  ten,  kto  spôsobil  jeho  krach.  Musím

uviesť, že tento fenomén pôsobí,  až na malé výnimky, takmer

vo  všetkých   štátnych  podnikoch,  ktoré   existujú,  síce

v rôznych podobách, ale s rovnakým cieľom.

 

     Poznanie sústredené v protokoloch a správach Najvyššie-

ho kontrolného úradu má, milé  pani poslankyne a vážení páni

poslanci, aj takúto podobu, o akej som sa tu zmienil.

 

     Ak  analyzujem  jestvujúci  stav  použitých  finančných

prostriedkov zo štátneho rozpočtu, stav hospodárenia, nakla-

dania s majetkom štátu a jeho právami, jednoznačne musím po-

vedať, že nie zákony a pravidlá sú zlé, ale naopak, pretrvá-

va  nedostatočné  právne  vedomie  rešpektovať  právne normy

a predpisy.  Za  ich  porušovanie  sa nevyvodzujú dostatočné

personálne  závery. Ani  vymáhanie spôsobených  škôd, či 

priamo, alebo  súdnou cestou, nie je  dostatočné. A keďže sa

nedoceňuje, a  teda ani nepreferuje  vnútorná kontrolná čin-

nosť, absentuje aj výchovne pôsobiaca prevencia.

 

     Popri uvedených výhradách však  musím jedným slovom po-

vedať to, že plnenie opatrení ako dôsledok kontrolných akcií

Najvyššieho kontrolného  úradu býva zväčša  dôsledné, a teda

pozitívne.  Nedostatky sa  odstránia, čo  v nejednom prípade

znamená priamy prínos do štátnej kasy.

 

     Ako príklad uvediem  úspešne zvládnutie opatrení riadi-

teľmi tých daňových a colných úradov, kde malo plnenie opat-

rení doslova  rukolapný efekt. Po  upozornení na nedodržanie

splátkového kalendára počas kontroly Najvyššieho kontrolného

úradu bol na Colnom úrade  v Nitre deklarantom zaplatený dlh

vo výške  109 miliónov korún  v priebehu troch  dní. Celkový

colný dlh  v roku 1990 bol  znížený o vyše 660  miliónov. Na

dožiadanie bola vykonaná kontrola daňových subjektov v novo-

zámockom daňovom úrade, po ktorej bola daňovému subjektu vy-

rubená daň v sume vyššej ako 10 miliónov korún.

 

     V  Liptovskom  Mikuláši  daňový  úrad dodatočne vyrubil

takmer 3 milióny korún.

 

     Na Daňovom úrade v Martine Najvyšší kontrolný úrad zis-

til, že súkromnému podnikateľovi  bol vrátený nadmerný odpo-

čet  dane z  pridanej hodnoty  z neodvedenej  dane vo  výške

12,2  milióna korún.  V uvedenom  prípade Najvyšší kontrolný

úrad informoval finančnú políciu  v Žiline, ktorá tento prí-

pad doriešila.

 

     Na základe zistení Najvyššieho kontrolného úradu minis-

terstvo  financií prijalo  celý rad  legislatívnych opatrení

v oblasti daní, ciel, lotérií, kasín a iných hier, ktoré bu-

de čoskoro prerokúvať aj  Národná rada Slovenskej republiky.

Teda kontrolný proces má aj svoje kladné stránky.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     Najvyšší kontrolný úrad vzal do úvahy pripomienky a ná-

vrhy poslancov vznesené pri  prerokúvaní správy o kontrolnej

činnosti Najvyššieho kontrolného úradu  za rok 1994 a rozho-

dol v záujme pravidelnej informovanosti o kontrolných ziste-

niach predkladať  priebežné správy z  kontrolných akcií roz-

počtovému výboru Národnej rady a ostatným parlamentným výbo-

rom, ktorých sa príslušná  kapitola štátneho rozpočtu, resp.

jej podriadená  zložka dotýka. Myslím si,  že toto opatrenie

pomôže lepšej  časovej informovanosti v práci  výborov a po-

slancov  Národnej rady.  Teda nečakať  až na  výročnú správu

o činnosti, ako  to vyplýva z  § 13 ods.  1 písm. b)  zákona

39/1993 Z.  z. o Najvyššom  kontrolnom úrade. Sú,  pravdaže,

možné aj  ďalšie aktivity, ako ich  poznáme z činnosti iných

najvyšších kontrolných inštitúcií,  napríklad Spojených štá-

tov, kde  intelektuálny a odborný  potenciál špičkových kon-

trolných ustanovizní bežne využíva kongres a senát v preven-

cii pri expertízach a podobných  akciách. V tomto smere oča-

kávam, že sa naša spolupráca s Národnou radou Slovenskej re-

publiky bude naďalej prehlbovať v záujme jej potrieb.

 

     Pri tejto  príležitosti mi dovoľte,  prosím, pripomenúť

poznatok, s ktorým sa stretávame u našich zahraničných part-

nerov v  súvislosti s nezávislosťou  Najvyššieho kontrolného

úradu Slovenskej republiky. Táto je deklarovaná Ústavou Slo-

venskej republiky, ako aj zákonom číslo 39/1993 Z. z. o Naj-

vyššom  kontrolnom úrade.  Aby sa  naplnila preambula zákona

o nezávislosti  Najvyššieho kontrolného  úradu aj  v oblasti

financovania,  žiada sa,  aby kapitolu  rozpočtu Najvyššieho

kontrolného úradu v budúcnosti schvaľovala Národná rada, tak

ako to bolo pri schvaľovaní rozpočtu na rok 1996.

 

     Dovoľte, aby som vás v závere svojho vystúpenia ubezpe-

čil, že Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky bude aj

naďalej dôsledne a nezávisle vykonávať svoju ústavou a záko-

nom stanovenú pôsobnosť s  cieľom napomáhať efektívne využí-

vať  majetok  a  prostriedky  štátu  v  oblasti hospodárenia

a správy štátu. Najvyšší kontrolný úrad je v tejto súvislos-

ti pripravený na hľadanie  tých najúčinnejších foriem spolu-

práce s Národnou radou.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.  Teraz prosím  spoločnú spravodajkyňu  výborov

pani poslankyňu  Teréziu Chlebovú, aby  podala správu o  vý-

sledkoch prerokovania správy vo výboroch.

 

Poslankyňa T. Chlebová:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     ctení hostia,

 

     dovoľte mi, aby som vás oboznámila so spoločnou správou

výborov Národnej rady Slovenskej republiky, okrem Mandátové-

ho  a imunitného  výboru Národnej  rady Slovenskej republiky

a Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky pre nezlučiteľ-

nosť funkcií štátnych  funkcionárov, o výsledku prerokovania

správy o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrol-

ného úradu Slovenskej republiky za rok 1995.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím roz-

hodnutím číslo 916  z 11. apríla 1996 pridelil  správu o vý-

sledkoch  kontrolnej činnosti  Najvyššieho kontrolného úradu

v Slovenskej republike  za rok 1995  na prerokovanie všetkým

výborom Národnej rady Slovenskej republiky  okrem Mandátové-

ho a  imunitného  výboru Národnej  rady Slovenskej republiky

a Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky pre nezlučiteľ-

nosť  funkcií štátnych  funkcionárov, v  termíne do  9. mája

1996. Zároveň poveril Výbor  Národnej rady Slovenskej repub-

liky  pre financie,  rozpočet a  menu, aby  pripravil správu

o výsledkoch prerokovania  materiálu vo výboroch  a návrh na

uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Všetky výbory, ktorým bola  správa pridelená, ju prero-

kovali v určenom termíne s týmito výsledkami:

 

     1. Správu  vzali na vedomie všetky  výbory, ktoré o nej

rokovali. Zároveň odporučili Národnej rade Slovenskej repub-

liky, aby predloženú správu taktiež vzala na vedomie.

 

     2. Pri hodnotení správy  Výbor Národnej rady Slovenskej

republiky pre životné prostredie a ochranu prírody konštato-

val, že správa nevenuje  dostatočnú pozornosť rozboru príčin

zistených nedostatkov a efektívnosti prijatých opatrení.

 

     3.  V prijatých  uzneseniach výbory  uplatnili niektoré

odporúčania.  Výbor Národnej  rady Slovenskej  republiky pre

obranu a bezpečnosť odporučil ministrovi financií Slovenskej

republiky zrušiť tie organizácie, ktoré z prevádzkovania ka-

sín,  lotérií,  stávkových  hier,  hracích  automatov za rok

1996 nevykážu optimálny zisk pre štátny rozpočet. Zahraničný

výbor  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  odporučil, aby

štátne orgány na ďalšej schôdzi Národnej rady Slovenskej re-

publiky predložili poslancom  informácie o riešení výsledkov

kontrol Najvyššieho kontrolného  úradu Slovenskej republiky,

najmä tých,  ktoré boli postúpené orgánom  činným v trestnom

konaní.

 

     4. Výbory vzniesli na svojich rokovaniach tiež nasledu-

júce požiadavky:

 

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravot-

níctvo a  sociálne veci požiadal  ministra vnútra Slovenskej

republiky,  aby  informoval  výbor  o konkrétnych vykonaných

krokoch vo  veci zdĺhavých prešetrovaní  nálezov Najvyššieho

kontrolného úradu Slovenskej republiky, ktoré nie sú riešené

dlhší  čas. Ide  o oznámenie  Najvyššieho kontrolného  úradu

Slovenskej republiky  podané orgánom Policajného  zboru Slo-

venskej  republiky, ktoré  sú uvedené  v predloženej  správe

v prílohe číslo 2.

 

     Výbor  Národnej  rady  Slovenskej  republiky pre obranu

a bezpečnosť požiadal Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej re-

publiky, aby venoval zvýšenú pozornosť kontrole organizácií,

ktoré  prevádzkujú  kasína,  stávkové  hry, hracie automaty,

výsledkom ich hospodárenia a prínosu pre štátny rozpočet.

 

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre životné

prostredie  a  ochranu  prírody  požiadal ministra životného

prostredia Slovenskej republiky, aby predložil výboru písom-

né stanovisko  k výsledkom kontroly  Najvyššieho kontrolného

úradu v  rezorte ministerstva životného  prostredia, uvedené

v správe o  výsledkoch kontrolnej činnosti  Najvyššieho kon-

trolného úradu Slovenskej republiky za rok 1995 v termíne do

15. mája 1996.

 

     Vážený pán predseda, prosím, aby ste po uvedenej správe

otvorili rozpravu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu

k tomu bodu programu s konštatovaním, že mám sedem písomných

prihlášok do rozpravy. Ako prvého  mám tu pána poslanca Čar-

nogurského,  ale medzitým,  keď som  prišiel, bola  na stole

prihláška pána poslanca Ftáčnika,  takže neviem, kto sa pri-

hlásil prvý. (Poznámka z pléna.)  Mne je to úplne jedno, tak

pani poslankyňa Ďurišinová. Ja to  očíslujem tak, ako to mám

teraz, takže  pani poslankyňa Ďurišinová bude  prvá, nech sa

páči. Pán poslanec Čarnogurský bude druhý, pán poslanec Csá-

ky bude  tretí, pán poslanec  Fogaš štvrtý, pani  poslankyňa

Schmögnerová piata, pán poslanec  Šagát šiesty, pán poslanec

Filkus siedmy a pán poslanec Ftáčnik bude ôsmy. Pán poslanec

Sopko bude deviaty.

 

Poslankyňa M. Ďurišinová:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

     vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu,

 

     pri študovaní  správy o výsledkoch  kontrolnej činnosti

Najvyššieho  kontrolného úradu  Slovenskej  republiky za rok

1995 ma zaujalo viacero  nálezov a výsledkov kontroly. Veľmi

často  sa tu  objavuje porušovanie  predpisov o účtovníctve,

inventarizácii  a evidencii  majetku štátu,  nedôvodné dodr-

žiavanie predpisov  o verejnom obstarávaní  a neuplatňovanie

sankcií voči zodpovedným  pracovníkom za porušovanie predpi-

sov,  tak ako  to vo  svojom úvodnom  vstupe konštatoval sám

predseda Najvyššieho kontrolného úradu.

 

     Osobitne  ma zaujala  pasáž, ktorá  sa venuje  výsledku

kontroly v akciových spoločnostiach Športniké,  Tipos a CAS-

-LOT. Mimochodom, o výsledku kontroly v akciovej spoločnosti

Tipos nie je  v správe ani čiaročka. Bola  by som rada, keby

pán  predseda Najvyššieho  kontrolného úradu  potom povedal,

ako to tam vyzeralo pri kontrole, či bolo všetko v poriadku.

 

     V správe sa sucho  konštatuje, dovolím si citovať: "Pri

kontrole  boli  zistené  nedostatky  systémového  charakteru

v rozhodovaní  Ministerstva  financií  Slovenskej  republiky

o založení akciovej spoločnosti Športniké,  ako aj o zrušení

číselných hier prevádzkovaných  akciovou spoločnosťou Tipos,

ktoré sa  negatívne prejavili na  výťažkoch z prevádzkovania

číselných lotérií.  Tieto poklesli v  roku 1994 oproti  roku

1993 o 113  850 tisíc Sk.  Športniké, akciová spoločnosť, za

viac ako  rok činnosti od svojho  vzniku nezabezpečila štátu

žiadne  zdroje  na  financovanie  telovýchovy  a športu, ani

príjmy štátneho rozpočtu vo forme dividend, naopak, vykázala

stratu. Z tohto dôvodu vynaloženie prostriedkov štátu v sume

10 miliónov  Sk ako vkladu  do základného imania  Športniké,

akciovej  spoločnosti, bolo  neúčelné. Ministerstvo financií

v priebehu kontroly Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej

republiky prijalo  opatrenie na likvidáciu  akciovej spoloč-

nosti Športniké."

 

     Toľko strohé konštatovanie, že nekompetentnými a nesys-

témovými rozhodnutiami ministerstva  financií vznikla športu

a telesnej kultúre za posledné  3 roky niekoľko stomiliónová

strata, pretože v § 5 zákona  číslo 264/1993 Z. z. o Štátnom

fonde telesnej kultúry sa hovorí, že hlavným zdrojom príjmov

tohto fondu  sú výnosy z  lotérií, stávok a  iných podobných

hier.

 

     Určite si, vážené kolegyne a kolegovia, spomeniete, keď

sa nám  spoločne podarilo pri schvaľovaní  rozpočtu na tento

rok  presadiť požiadavku, aby na účely štátnej reprezentácie

mládeže a  športu bolo navŕšené  100 miliónov korún,  ale aj

táto schválená suma  zďaleka nepokrýva odôvodnené požiadavky

športu a slovenskej reprezentácie.  Ba čo viac, osoby, podo-

týkam, zodpovedné  osoby za tieto  nekompetentné rozhodnutia

naďalej zotrvávajú na svojich miestach, ba v niektorých prí-

padoch výrazne postúpili  v rebríčku popularity Ministerstva

financií Slovenskej republiky, ako je  to aj v prípade štát-

neho tajomníka tohto ministerstva pána Jozefa Magulu.

 

     V čase, keď sa  rozhodovalo o protiprávnom založení ak-

ciovej  spoločnosti Športniké, o porušení zákona rozhodol aj

Najvyšší súd  Slovenskej republiky a  Generálna prokuratúra,

pán  Jozef Magula  bol vrchným  riaditeľom sekcie  finančnej

a ekonomickej politiky.  Jeho podpis figuruje  pod viacerými

odpoveďami na listy, ktoré upozorňovali na nekontrolovateľný

trh s  povoleniami na prevádzkovanie a  vznik nových stávko-

vých spoločností, okamžitých lotérií, hier Bingo a výherných

prístrojov. Z jedného  takéhoto listu zo dňa 19.  5. 1994 si

dovolím citovať. Tento list  bol adresovaný akciovej spoloč-

nosti Športka.

 

     Pán  Jozef Magula  píše: "Čo  sa týka  Vášho názoru, že

hry, ktoré chce Športniké, akciová spoločnosť, hrať, nedáva-

  záruku  ďalšej  existencie  zberní telovýchovných jednôt

a klubov, považujeme ho za tendenčný, nemajúci žiadne racio-

nálne odôvodnenie. Sme toho názoru, že hry, ktoré pripravuje

Športniké, akciová spoločnosť, sú pre stávkujúcich atraktív-

nejšie a zabezpečujú väčší výťažok  pre šport." Takto to po-

súdila aj  dosť zvláštna výberová komisia.  To si už dovolím

citovať seba.  Ďalej pokračuje: "K  organizovaniu petície za

zachovanie Športky,  Sazky, 5 zo 40,  Mates a Šanca uvádzame

len toľko, že je to Vašou  vecou. Pokladáme to však za pokus

o vytváranie nátlaku na vládu, aby ste presadili svoje záuj-

my, a nie záujmy  širokej športovej verejnosti". Toľko Jozef

Magula.

 

     Takto si pán  štátny tajomník predstavuje reprezentovať

záujmy  širokej športovej  verejnosti. Myslím,  že ak žijeme

v právnom štáte, nestačí iba zrušiť stratovú spoločnosť, ale

je nutné vyvodiť aj určitú personálnu zodpovednosť. Preto sa

pýtam pána  Magulu, či necíti morálnu  zodpovednosť za stav,

ktorý v telovýchove nastal.

 

     Najvyšší kontrolný  úrad v prvej  etape kontroly zohral

veľmi kladnú úlohu, ale opatrenia na odstránenie nedostatkov

a podvodov neboli zo strany Ministerstva financií Slovenskej

republiky dotiahnuté  do konca. Najvyšší  kontrolný úrad ani

netrval na splnení uvedených opatrení, prípadne neinformoval

vládu o neporiadku na  ministerstve financií v oblasti loté-

rií. Mrzí ma, že Najvyšší  kontrolný úrad na základe výsled-

kov kontroly  nezastavil jednu z  najväčších korupčných afér

v histórii  Slovenskej republiky.  Iba tým,  že sa zastavili

hry Športky,  prišiel Štátny fond  telesnej kultúry o  70 až

80 miliónov Sk. Akciová spoločnosť Športniké zo štátnych fi-

nancií preinvestovala na  zastaranú techniku niekoľko desia-

tok miliónov korún, pričom ju  nakúpila za ceny výrazne nad-

hodnotené.  Športniké    niekoľko  desiatok miliónov dlhov

a zo 190 miliónov tržieb neodviedla do Štátneho fondu teles-

nej kultúry ani korunu  a, samozrejme, nezaplatí ani správny

poplatok v  hodnote 10 %  z tržieb. Samozrejme,  štátne pro-

striedky 10 miliónov korún,  ktoré tam boli vložené, takisto

asi nikto nikdy neuvidí.

 

     Tým, že ministerstvo financií odkúpilo 30 % podielu ak-

cií spoločnosti  s ručením obmedzeným  Niké, prevzalo všetky

záväzky a  dlhy, ktoré táto  spoločnosť vyrobila. Neporiadky

na  ministerstve  financií  v  oblasti  lotérií  pretrvávajú

a slúžia na obohacovanie úzkeho okruhu  ľudí. Tak to bolo aj

v prípadoch zrušenia hry Sazka. Mimochodom, sme v Európe je-

diná krajina, ktorá nemá takúto  hru, a môže to ovplyvniť aj

účasť našich futbalových klubov v európskych súťažiach. Bolo

to  takisto aj  v prípade  akciovej spoločnosti  CAS-LOT, či

v oblasti okamžitej lotérie, kde bola zistená nehospodárnosť

pri prevádzkovaní.

 

     Na záver mi dovoľte parafrázovať jedného českého klasi-

ka v súvislosti s nedávnymi  oslavami prvého mája. Tento ci-

tát  znie: "První  máj, druhý  nemáj". Ten  druhý je v tomto

prípade slovenský šport a štátna pokladnica.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Fogaš stiahol svoju prihlášku do rozpravy,

takže vystúpi pán poslanec Čarnogurský.

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     zákon číslo 39/1993 Z.  z. o Najvyššom kontrolnom úrade

kladie Najvyššiemu kontrolnému úradu  za úlohu kontrolu hos-

podárenia  s  prostriedkami   štátneho  rozpočtu  republiky,

s inými majetkovými aktívami a pasívami republiky, vymáhania

daní, odvodov a podobne, atď. atď. Jedným slovom, zákon kla-

die Najvyššiemu kontrolnému úradu  za úlohu celkovú kontrolu

hospodárenia so štátnymi prostriedkami  republiky, a to zna-

mená,  že od  správy predsedu  Najvyššieho kontrolného úradu

predkladanej parlamentu sa očakáva,  že táto správa bude ob-

sahovať  celkový, viac  alebo menej  systematický pohľad  na

hospodárenie s  prostriedkami štátu, upozorní  na nedostatky

zistené pri kontrolnej činnosti,  dajme tomu spomenie najzá-

važnejšie negatívne,  či možno aj  pozitívne. Jednoducho, že

poskytne takýto celkový pohľad na hospodárenie aj z hľadiska

kontroly.

 

     Keď  posudzujeme  predloženú  správu  z hľadiska týchto

úloh, ktoré zákon Najvyššiemu  kontrolnému úradu ukladá, mu-

sím konštatovať, že správa týmto požiadavkám zákona nezodpo-

vedá. Správa im nezodpovedá  preto, že nepodáva systematický

komplexný pohľad na  hospodárenie so štátnymi prostriedkami.

Správa sa vyčerpáva v abstraktných vymedzeniach nedostatkov,

ktoré Najvyšší  kontrolný úrad zistil  v jednotlivých rezor-

toch, na ministerstvách, prípadne v iných organizáciách, bez

toho, aby tieto nedostatky nejakým spôsobom systematicky za-

radil. Taktiež konkrétne  zistené prípady nedostatkov uvádza

vlastne len ako ilustráciu, ako príklady, ktoré, prosím, keď

tento príklad  platí, iný príklad  nemusí platiť a  podobne.

Uvediem tu len niekoľko citátov z tejto správy na potvrdenie

tohto svojho úvodného konštatovania.

 

     Musím povedať, že v tejto správe sa najčastejšie použí-

vajú slovné  zvraty "najmä", "najčastejšie  sa vyskytujúci",

"predovšetkým", "a podobne", čiže  nejde o nejaké vyčerpáva-

júce postihnutie čo aj  len čiastkového javu, kontrolovaného

či  negatívneho,  ale  len  o  vytrhnutý  príklad ilustrácie

z kontrolovanej oblasti. Tak napríklad na strane 7 pri sprá-

ve o kontrole ministerstva vnútra sa píše: "Jedným z najčas-

tejšie sa  vyskytujúcich nedostatkov v  rámci uvedených kon-

trol bolo nedodržiavanie ustanovení zákona o verejnom obsta-

rávaní.  Išlo  predovšetkým  o  zabezpečovanie tovarov, prác

a služieb formou priameho zadania..."  atď. a nasleduje "na-

príklad kontrola účelnosti organizácie Automobilové opravov-

ne Bratislava ukázala..." atď.

 

     "Tematická kontrola hospodárnosti použitia rozpočtových

prostriedkov v  sekcii civilnej ochrany  ministerstva vnútra

ukázala nedostatočnú starostlivosť o technický stav hmotného

investičného majetku, ktorá však bola limitovaná nedostatoč-

ným objemom vyčlenených  finančných zdrojov. Napríklad nedo-

držanie  termínov  odovzdania  staveniska  investičnej akcie

Kuchynsko-jedálenský blok, Humenné.  Rezervy boli zistené aj

v možnostiach zvýšenia príjmovej časti rozpočtu."

 

     "V rezorte ministerstva životného prostredia sa kontro-

lou zistili nedostatky najmä  v oblasti verejného obstaráva-

nia,  nakladania s  majetkom štátu  a čerpania  prostriedkov

Štátneho fondu životného prostredia."

 

     Ďalej:  "Kontrolou bolo  zistené, že  napríklad Surmex,

spol. s r. o., so  sídlom vo  Svidníku  použila  prostriedky

fondu  neúčelovo.  To  je  v  rozpore  s  §  5 ods. 5 zákona

128/1991 Zb."

 

     Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majet-

ku: "Výsledky  ďalších kontrol poukázali  na rad nedostatkov

vyplývajúcich  z  porušovania  všeobecne  záväzných právnych

predpisov najmä  v oblasti použitia  prostriedkov osobitného

účtu a  v oblasti vypracúvania  a vyhodnocovania privatizač-

ných projektov, napríklad v rozpore s § 16..." atď.

 

     Takýmto spôsobom by som  mohol pokračovať ďalej a nako-

niec  nemusím  pokračovať,  pretože  správu  máte pred sebou

a môžete sa presvedčiť, že  naozaj tieto príklady, ktoré som

viac-menej náhodne vybral zo  správy, sú typickými príkladmi

a že celá  správa je písaná  takýmto štýlom, to  znamená, že

nedáva  komplexný obraz  o činnosti  Najvyššieho kontrolného

úradu a  najmä nedáva komplexný  obraz o používaní  štátneho

majetku z hľadiska kontroly.

 

     Správa    však  aj  vecné  nedostatky.  V časti III.1

v značnom počte  prípadov podáva iba  informáciu o tom,  kde

bola kontrola vykonaná, resp. predmet kontroly, ale bez kon-

kretizácie kontrolných  zistení so zreteľom  na ich vecnosť,

výstižnosť  a zrozumiteľnosť  vo vzťahu  k právnym predpisom

ako kritériám žiaduceho stavu.

 

     Na strane 11  v poslednom odseku nie je  uvedené, v čom

boli porušené smernice  ministerstva pôdohospodárstva na po-

skytovanie dotácií v poľnohospodársko-potravinárskom komple-

xe. Na strane 12 v  druhom odseku je kritizovaný Agrokomplex

Nitra, že porušil štyri zákony,  avšak nie je uvedené, v čom

ich porušil.

 

     Na strane 18, kde sa píše o ministerstve zdravotníctva,

sa v predposlednom odseku  uvádza,  že ministerstvo zdravot-

níctva porušilo štyri rôzne zákony,  ale tiež nie je uvedené

v čom.

 

     Na  strane 22  je uvedené,  že boli  zistené nedostatky

väčšieho charakteru  najmä v kapitole  Kancelária prezidenta

republiky, ale  nie je uvedený  ani jeden predpis,  ktorý by

bol v súvislosti so zistenými nedostatkami porušený.

 

     Na strane  23 vo štvrtom odseku  chýbajú k bombastickým

tvrdeniam číselné údaje, napríklad o krátení tržieb, o zata-

jovaní príjmov, neplnení daňových povinností a podobne.

 

     Správa má nedostatky svedčiace o nerešpektovaní niekto-

rých ustanovení zákona o Najvyššom kontrolnom úrade.

 

     Na strane 19 - Fakultná nemocnica Louisa Pasteura Koši-

ce  - je  konštatované kontrolné  zistenie  Najvyššieho kon-

trolného úradu z  júla 1995, podľa ktorého boli tejto nemoc-

nici v decembri 1993 poskytnuté prostriedky zo štátneho roz-

počtu na likvidáciu infekčnej  hepatitídy, ale časť nepouži-

tých prostriedkov (6,2 milióna  korún) nebolo zúčtovaných so

štátnym rozpočtom. Tento stav  svedčí o neznalosti predpisov

zo strany vedenia Najvyššieho kontrolného úradu, pretože ta-

kéto zistenie sa nemá riešiť až na pôde Národnej rady v máji

1996, ale predseda Najvyššieho kontrolného úradu to mal rie-

šiť buď v stanovisku  Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu

štátneho záverečného  účtu, alebo tiež  formou oznámenia mi-

nisterstvu  zdravotníctva, a  to podľa  § 20  ods. 1  zákona

o Najvyššom kontrolnom úrade.

 

     Na  strane 28  - Podpolianske  strojárne Detva  - je za

poslednou  odrážkou uvedených  osem prípadov  nehospodárneho

nakladania  s majetkom  štátneho podniku,  ktoré však nebolo

možné,  podľa predkladateľa  tejto správy,  kvalifikovať ako

porušenie zákona číslo 111/1990 Zb. o štátnom podniku. Otáz-

ka preto  znie, podľa čoho  to teda Najvyšší  kontrolný úrad

kvalifikoval ako nehospodárne nakladanie s majetkom štátneho

podniku.

 

     Uvedené  vybrané príklady  svedčia o  neodbornej a kon-

trolne nespôsobilej vyjadrovacej schopnosti, ale najmä o ne-

rešpektovaní § 3 zákona o Najvyššom kontrolnom úrade.

 

     Na strane  30 je v predposlednom  odseku uvedené, že vo

všetkých prípadoch boli protokoly o výsledku kontroly prero-

kované v súlade  s § 15 ods. 1,  ale tam uvedené ustanovenie

15 ods. 1 písm. c) nemá nič spoločné s prerokovaním protoko-

lu, ale  stanovuje vecný obsah vypracovania  protokolu o vý-

sledku kontroly.

 

     Niektoré  zásadné  nedostatky  tejto  správy: správa je

v niektorých  prípadoch poznačená  politickou, resp. osobnou

zaujatosťou funkcionárov Najvyššieho  kontrolného úradu voči

niektorým osobám v štátnych orgánoch alebo v štátnych podni-

koch. Dôkazom toho sú  nielen programované kontroly v týchto

subjektoch, ale aj zoširoka rozoberané tzv. kontrolné ziste-

nia v tejto správe so zveličovaním nedostatkov slovami, kto-

ré nie  sú podložené porušením  všeobecne záväzných právnych

predpisov.

 

     Na strane 22 v druhom  odseku správa hovorí o nedostat-

koch väčšieho rozsahu zistených v Kancelárii prezidenta Slo-

venskej  republiky, ale  nie je  uvedený ani  jeden predpis,

ktorý mal byť porušený  vo väzbe na konštatované nedostatky.

Naproti tomu na strane 18 správy nie sú použité zveličovacie

slová  o nedostatkoch  väčšieho rozsahu,  ale sa  len stroho

konštatuje,  že na  ministerstve zdravotníctva  boli zistené

porušenia zákonov. A hoci išlo o porušenie 4 konkrétnych zá-

konov, nie je pritom ani uvedené, v čom boli porušené.

 

     Príkladom  vyrovnávania si  osobných účtov funkcionárov

Najvyššieho kontrolného  úradu z pozície  terajšej moci voči

niektorým osobám v štátnych  podnikoch je navigácia kontroly

do tzv. záujmových subjektov,  čo dokumentuje aj najrozsiah-

lejší a zveličujúci popis v  tejto správe o kontrolných zis-

teniach v týchto dosiaľ ešte nesprivatizovaných subjektoch.

 

     Na stranách 19-21 sú zveličujúcim spôsobom opísané tzv.

závažné nedostatky zistené v  štátnom podniku Slovenské lie-

čebné kúpele Piešťany. Práve  výsledky kontroly v tomto kon-

trolovanom subjekte sú naširoko  rozpísané, akoby pod nátla-

kom. Pritom celý text je  spracovaný nevýstižným, a teda ne-

kvalifikovaným spôsobom, približujúcim skôr procedúru či ge-

nézu pri postupe kontroly  v uvedenom štátnom podniku, ktorý

patrí do protokolu,  a nie do správy pre  Národnú radu. Ten-

denčnosť  v tomto  prípade vyplýva  aj z  obsahu odseku 5 na

strane 21  správy, kde je uvedená  bombastická kritika nedo-

statkov, ale  bez uvedenia aspoň jedného  predpisu, ktorý by

bol porušený.

 

     Podobne  sú zoširoka  opísané aj  nedostatky v  štátnom

podniku Pozemné stavby Banská  Bystrica, kde je doteraz ria-

diteľom  Ing.  Bernard  Pekár,  bývalý  nadriadený súčasného

predsedu Najvyššieho kontrolného  úradu pána Balejíka, vtedy

vo funkcii riaditeľa závodu 04 Zvolen, a terajšieho podpred-

sedu Národnej  rady pána Ľuptáka.  Na rozdiel od  formulácie

kontrolných  zistení v  iných subjektoch,  ktoré sú  v tejto

správe uvedené len stroho,  opisované zistenia v tomto štát-

nom  podniku sa  zaoberajú hospodárskymi  výsledkami podniku

v rokoch 1992-1994, porušením Zákonníka práce zo strany ria-

diteľa, nedôsledným vymáhaním  pohľadávok, ale aj rozsiahlym

opisom potreby orientovania  pôsobnosti na zefektívnenie re-

produkčného procesu.

 

     Niektorým  ústredným orgánom  štátnej správy, napríklad

Slovenskej informačnej  službe, ministerstvu spravodlivosti,

ministerstvu  dopravy, pôšt  a telekomunikácií, ministerstvu

pre  správu a  privatizáciu národného  majetku, úradu  vlády

a ďalším, sa kontrola  Najvyššieho kontrolného úradu doslova

vyhýba, i keď  podľa zákona o rozpočte a  zákona o rozpočto-

vých  pravidlách sú  ministerstvá a  ostatné ústredné orgány

správcami  svojich  rozpočtových  kapitol  a  zodpovedajú za

správne hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu. Táto

skutočnosť svedčí o tom, že najvyšší funkcionári Najvyššieho

kontrolného úradu vedome porušujú zásadu o nezávislosti Naj-

vyššieho kontrolného úradu uvedenú v  § 1 zákona o Najvyššom

kontrolnom  úrade,  ktorý  stanovuje,  že Najvyšší kontrolný

úrad je štátny orgán a  vo svojej kontrolnej činnosti má byť

nezávislý tým, že je viazaný len zákonom.

 

     Je dôvodné  podozrenie, že z  úmyselných dôvodov sa  do

tejto správy nedostali pôvodné kontrolné zistenia z kontroly

v Tlačovej agentúre Slovenskej republiky,  ale len tzv. zis-

tenia z  opraveného protokolu o  výsledkoch kontroly, pričom

kontrolné  zistenia z  vykonanej  kontroly  v SZPK,  kde bol

s vedomím  predsedu  Najvyššieho  kontrolného úradu protokol

tiež prepracovaný,  v tejto správe  chýbajú. Pritom, ako  je

viacerým poslancom Národnej rady známe, problematika vedomé-

ho prepracovania zistení uvedených  kontrolou s cieľom neod-

halenia závažných zistení v uvedených subjektoch bola signa-

lizovaná  Najvyššiemu  kontrolnému  úradu.  Výsledkom týchto

signálov  bolo  premiestnenie  kontrolórky  do  inej sekcie,

s výstrahou.

 

     V správe je uvedené, že v rámci 103 vykonaných kontrol-

ných  akcií bola  uskutočnená kontrola  v 208 kontrolovaných

subjektoch. Ak je tento údaj pravdivý, tak podľa § 15 ods. 1

písm.  c) zákona  o Najvyššom  kontrolnom úrade  vypracovali

kontrolóri  208 protokolov  o výsledku  kontroly a  predseda

Najvyššieho kontrolného  úradu bol povinný podľa § 20 ods. 1

uvedeného zákona zabezpečiť oznamovaciu povinnosť príslušným

orgánom o zistených nedostatkoch.

 

     Na strane  30 je v poslednom  odseku správy uvedené, že

v roku 1995 Najvyšší kontrolný úrad uplatnil oznamovaciu po-

vinnosť  v zmysle  zákona o  Najvyššom kontrolnom  úrade len

v 27 prípadoch. Uvedené skutočnosti  svedčia o tom, že pred-

seda Najvyššieho kontrolného úradu  a jeho podpredsedovia si

neplnia povinnosti ustanovené zákonom o Najvyššom kontrolnom

úrade. Z toho, ako aj z ďalších uvedených skutočností vyplý-

va, že aj touto  správou funkcionári Najvyššieho kontrolného

úradu preukázali naplnenie  skutkovej podstaty na uplatnenie

§ 12 ods. 2 písm. c) zákona o Najvyššom kontrolnom úrade, to

znamená pochybnosti o správnosti nimi zastávaných funkcií.

 

     Formálne nedostatky  sú: v poslednej vete  je na druhej

strane v správe číselne analyzovaný stav pracovníkov Najvyš-

šieho kontrolného úradu, ale bez uvedenia podstatného údaja,

a to počtu výkonných kontrolórov,  tých, ktorí sú v protoko-

loch uvedení s poznámkou "protokol vypracovali", k celkovému

počtu pracovníkov Najvyššieho  kontrolného úradu v percentu-

álnom vyjadrení.  Podľa overených informácií  viac ako jednu

tretinu pracovníkov Najvyššieho  kontrolného úradu tvorí ob-

služný personál  tohto úradu, hoci  hlavnou náplňou činnosti

tohto orgánu je výkon kontroly, a nie rozbujnená administra-

tívna činnosť v záujme  riešenia zamestnanosti svojich blíz-

kych a koaličných partnerov.

 

     Tak napríklad bola zriadená funkcia tlačového tajomníka

Najvyššieho kontrolného  úradu, hoci tento  vedúci pracovník

svoju funkciu v praxi vôbec  nevykonáva. Je to bývalý redak-

tor denníka  Slovenská republika. Predseda  Najvyššieho kon-

trolného úradu zriadil funkcie  poradcov pre predsedu a pod-

predsedov,  hoci  pracovníci  Najvyššieho  kontrolného úradu

viackrát signalizovali, že takéto  funkcie sú zbytočné, pre-

tože  riaditelia kontrolných  sekcií nevykonávajú  kontrolnú

činnosť. Počas  výkonu kontroly ich  pracovníkov sú po  celý

čas so  svojimi sekretárkami v  úrade, v budove  Najvyššieho

kontrolného úradu, a  teda môžu a majú byť  využívaní aj ako

bezprostrední poradcovia pre predsedu a podpredsedov Najvyš-

šieho kontrolného úradu.

 

     Zbytočne rozmnožený je  aj administratívny aparát vedú-

cich pracovníkov tzv. obslužných  činností na Najvyššom kon-

trolnom úrade. Napríklad pri zriadení Najvyššieho kontrolné-

ho úradu bola vytvorená  funkcia riaditeľa sekretariátu Naj-

vyššieho kontrolného úradu, ale z uvedených osobných záujmov

bola zriadená neadekvátna  honosná funkcia riaditeľ kancelá-

rie Najvyššieho kontrolného úradu a ďalší vedúci sekretariá-

tu predsedu Najvyššieho  kontrolného úradu. Takto prebujnený

aparát s vytvorením množstva neopodstatnených vedúcich funk-

cií v ňom je na úkor stabilizácie preukazne kontrolne spôso-

bilých pracovníkov Najvyššieho  kontrolného úradu a zabezpe-

čenia  ich  optimálneho  počtu  na  zákonom  stanovený obsah

a rozsah kontrolnej činnosti  Najvyššieho kontrolného úradu.

Tento stav svedčí o  nehospodárnom vynakladaní mzdových pro-

striedkov zo štátneho rozpočtu  práve v Najvyššom kontrolnom

úrade.

 

     Na stranách 30 až 33  o medzinárodnej spolupráci sú se-

bachvalnou  reklamou  zvýrazňované  úspechy  z medzinárodnej

spolupráce s  kontrolnými orgánmi, pričom  v zásadných otáz-

kach správa obsahuje falzifikovanie skutočnosti. Totiž dá sa

dokázať, že uvádzané semináre, prednášky a stretnutia exper-

tov neboli vôbec zamerané na zjednocovanie metodiky kontrol-

nej činnosti vrcholných kontrolných orgánov štátov a vzájom-

nej výmeny skúseností z  vlastnej kontrolnej činnosti. Sved-

čia o  tom správy z  týchto pracovných stretnutí,  z ktorých

nevyplývajú žiadne závery  na uplatňovanie zjednocovania me-

todiky kontroly s medzinárodnými kontrolnými orgánmi.

 

     Aj na tzv. odborné stáže v zahraničí, najmä do USA, bo-

li vybraní  najmenej kontrolne spôsobilí  pracovníci Najvyš-

šieho kontrolného úradu, napríklad  len s jednoročnou praxou

v kontrole, pričom nešlo o  odbornú stáž, len o zdokonaľova-

nie sa v cudzom jazyku.

 

     Niektoré  vybrané argumenty  tohto stanoviska  k obsahu

predmetnej správy Najvyššieho kontrolného úradu poukazujú na

to, že funkcionári tohto orgánu nezabezpečujú kontrolnú čin-

nosť v  súlade najmä s  uvedenými ustanoveniami §  1, 3, 13,

15 a 20 zákona o Najvyššom kontrolnom úrade, takže predmetná

správa  nedáva objektívny  obraz Národnej  rade o  skutočnom

orientovaní  sa  kontrolnej  činnosti  tohto orgánu, kvality

spracovania jej  výsledkov a využívania  kontrolných zistení

na  zabezpečovanie  odstraňovania  nedostatkov  najmä formou

systémových opatrení.

 

     Na  druhej  strane  argumentované  chyby  a  nedostatky

v tejto správe tiež  dokresľujú neodkladnosť riešenia nekom-

petentného riadenia tohto orgánu, čo v konečnom dôsledku ide

nielen na úkor plnenia  požadovanej funkcie tejto kontrolnej

inštitúcie,  ale aj  na úkor  neúčelného využívania  značnej

časti prostriedkov  štátneho rozpočtu na  jalovú a politicky

zneužívanú kontrolu týmto orgánom.

 

     Na záver konštatujem, že  úvodný prednes predsedu  pána

Balejíka na tomto  zasadnutí rovnako neodstránil nedostatky,

ktoré som spomenul, alebo neobsahoval údaje, ktoré by  podľa

zákona o Najvyššom kontrolnom úrade takáto správa mala obsa-

hovať. Preto ak pán predseda  ukončil svoj prejav vôľou pre-

hlbovať spoluprácu Najvyššieho  kontrolného úradu s Národnou

radou Slovenskej republiky, konštatujem, že touto správou sa

spolupráca medzi  týmito dvoma vrcholnými  ústavnými orgánmi

neprehĺbila.

 

     Na záver navrhujem, aby  Národná rada neschválila pred-

loženú správu.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi, len  chcem povedať, pán posla-

nec, že túto správu neschvaľujeme, len ju berieme na vedomie.

 

     S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Maxon.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda. Z vystúpenia pána poslanca

Čarnogurského,  napriek  tomu,  že  citoval  niektoré pasáže

predloženej správy, mám jednoznačne  pocit, že tú správu ne-

čítal. A ak ju teda čítal, tak mi je veľmi ľúto, že nepocho-

pil jej celý zmysel a jej orientáciu. Chcel by som ho predo-

všetkým upozorniť  na skutočnosť, že  správa bola spracovaná

podľa § 5 ods. 3 zákona o Najvyššom kontrolnom úrade.

 

     Vážený pán  poslanec Čarnogurský, to, čo ste od  správy

očakávali, bude predmetom správy  k štátnemu záverečnému úč-

tu, bude spracované podľa § 5  ods. 1. Toto som považoval za

potrebné zdôrazniť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán podpredseda Ľupták.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Chcel by som  reagovať na pána poslanca Čarno-

gurského. Ako keby tu bol  najmúdrejší. Nikto tu nemá rozum,

asi len on.

 

     Pán Čarnogurský, uvedomte si jedno, že Bernard Pekár už

nie je podnikovým riaditeľom, dávno je odvolaný.

 

     Po prvé: Neviem, kto, kedy  vám tú správu písal. A dob-

re, že  ste nenašli ešte  môjho starého otca,  kde pracoval,

keď ešte nachádzate mňa,  aj Balejíka nachádzate. Pozreli by

sme sa na vás, kde ste pracovali, ako ste chceli robiť a ako

vás jeden šofér hodil do blata. Viem aj o tom.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej  je  do  rozpravy  prihlásený  pán poslanec Csáky

a pripraví sa pán poslanec Sopko.

 

Poslanec P. Csáky:

 

     Vážená Národná rada Slovenskej republiky,

     vážený pán predseda,

 

     chcel  som  vystúpiť  k  predloženej  správe o činnosti

Najvyššieho kontrolného  úradu a chcel som  aj ja kritizovať

činnosť Najvyššieho kontrolného  úradu v rôznych konkrétnych

oblastiach. Chcel som kritizovať aj skutočnosť, že Slovenská

špecialita - samokontrola vládnej koalície - nie je  až taká

účinná, ako to niektorí predpokladali, a  chcel som poukázať

aj na  skutočnosť, že zákon o  Najvyššom kontrolnom úrade je

nedokonalý a  neumožňuje Najvyššiemu kontrolnému  úradu kon-

trolovať  najväčšiu  finančno-ekonomickú  transakciu  našich

čias, konkrétne privatizáciu.

 

     Považoval som  správu Najvyššieho kontrolného  úradu za

nedostatočnú,  ale priznám  sa, že  vystúpenie pána predsedu

Najvyššieho kontrolného úradu ma  trošku prekvapilo. Mám ten

názor, že v jeho ústnej  správe, ale samozrejme aj vo vystú-

peniach mojich kolegov, odzneli  také vážne vyhlásenia, pred

ktorými nemôže náš parlament zatvárať oči.

 

     Pán predseda Národnej  rady Slovenskej republiky, preto

sa obraciam na vás a myslím si, že k týmto vážnym skutočnos-

tiam by sme mali pristúpiť oveľa zodpovednejšie a predovšet-

kým systémovo. Z toho  dôvodu si dovoľujem navrhnúť procedu-

rálny návrh.

 

     Navrhujem, aby  dnešná diskusia k  tomuto bodu prebehla

tak, ako je plánovaná. Navrhujem však, aby nebola dnes ukon-

čená, aby sme dnes neprijali nič nehovoriace uznesenie, kto-

ré je pripravené. Navrhujem tento bod prerušiť a dokončiť ho

na júnovej  schôdzi Národnej rady  Slovenskej republiky. Som

toho názoru, že tento týždeň by poslanecké kluby mali analy-

zovať vzniknutú  situáciu, a bolo by  dobre na budúci týždeň

zvolať aj politické grémium k tomuto problému za účasti pána

predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, kde by sme sa snaži-

li  hľadať systémové  riešenie vrátane  možnej zmeny  zákona

o Najvyššom kontrolnom úrade.

 

     Dovoľte, aby som sa v  tejto časti obrátil na poslancov

Združenia robotníkov Slovenska s  prosbou, aby podporili môj

návrh, aby neprijali uznesenie, ktoré máme pripravené, ktoré

nič nerieši.  Ak svoje vystúpenia  a svoje výroky  o tom, že

chcú efektívnu kontrolu v  tomto štáte, myslia skutočne váž-

ne, opakujem, nech ide  o hospodárenie s prostriedkami vlád-

nej koalície alebo s  prostriedkami opozície, ide o hospodá-

renie so štátnymi finančnými  prostriedkami, aby sme sa sna-

žili hľadať spoločné a systémové riešenie.

 

     V druhej časti svojho vystúpenia mi dovoľte poukázať na

jednu konkrétnu anomáliu, a to na financovanie národnostných

kultúr.

 

     Všetci v  tejto sále vieme,  že v rezorte  ministerstva

kultúry sa hospodári veľmi čudným, politikou zaváňajúcim ...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, dovoľte, chcem sa len niečo opýtať. Pove-

dali ste, že treba prerušiť rozpravu a pokračovať na budúcej

schôdzi. Skončíte s vaším referátom? Alebo...

 

 

 

 

Poslanec P. Csáky:

 

     Pán predseda,  povedal som, aby  diskusia prebehla tak,

ako je plánovaná, a keď...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Čiže po skončení posledného diskutujúceho. Ďakujem.

 

Poslanec P. Csáky:

 

     ...už nebude nikto diskutovať, aby  sme o tom dali hla-

sovať.

 

      Všetci v  tejto sále vieme, že  v rezorte ministerstva

kultúry  sa hospodári  veľmi čudným,  politikou zaváňajúcim,

tzv. grantovým systémom.  Typickým príkladom je hospodárenie

s 58-miliónovou viazanou  sumou na podporu  menšinových kul-

túr, z  ktorých sa veľkoryso financujú  stranícke tlače Slo-

venská republika a Hlas ľudu, vydavateľstvo Kubko Goral, vy-

dávajúce nečitateľné publikácie  Slovenský sever a Slovenský

juh.

 

     Z tohto balíka sa  podporujú aj ďalšie propagandistické

publikácie vlády, ako aj  určité aktivity nanovo vytvorených

skupín tzv. vládnych Maďarov pod  pseudonymom Maďarské ľudo-

vé hnutie za zmierenie a  prosperitu. Tí ako  osobní priate-

lia niektorých vedúcich predstaviteľov HZDS, už stačili pre-

mrhať v  minulom roku ťažké  milióny z tohto  balíka a podľa

našich najnovších  informácií ich čaká  obdobný "krutý" osud

aj v tomto roku.

 

     Chcem oznámiť, že v  mene Maďarskej koalície budeme in-

terpelovať aj pána ministra kultúry. Ako je možné, že regis-

trovaná politická strana figuruje medzi dotovanými kultúrny-

mi inštitúciami zo strany ministerstva kultúry?

 

     Narážam  na  finančné  machinácie  okolo titulu Életünk

- Náš život, ktorý dostal aj  teraz, v máji, 2-miliónovú do-

táciu. Smutnou  iróniou celého procesu je,  že pritom národ-

nostné kultúry sa dostali na pokraj záhuby. Ich skutočná do-

tácia klesla ani nie na desatinu  úrovne z roku 1994 a navy-

še, pán minister kultúry zrejme aj kvôli svojim známym, kto-

rým sa  páčia isté nehnuteľnosti, si  dovoľuje zrušiť štátny

súbor  piesní a  tancov Mladé  srdcia -  Ifjú szívek,  ktorý

existoval aj v rokoch najtvrdšieho komunizmu.

 

     Vlani jeden z vedúcich pracovníkov Najvyššieho kontrol-

ného úradu sám prišiel na to, že aj v tomto prípade svojvoľ-

ného rozdávania  peňazí z účelovo viazanej  sumy ide o hrubé

porušenie existujúcich zákonov  Národnej rady Slovenskej re-

publiky.  Konkrétne je  to zákon  o rozpočtových  pravidlách

a zákon  o  štátnom  rozpočte.  Chcel  pristúpiť ku kontrole

v tejto oblasti a výsledkom procesu bolo nie ozrejmenie prí-

padu, ale, aj to je  zrejme slovenská špecialita, jeho odvo-

lanie z funkcie.

 

     Poslanci Maďarskej  koalície sa vlani  obrátili na pána

predsedu Najvyššieho  kontrolného úradu v  tejto veci a  pán

predseda Balejík nám listom odpovedal, že ku kontrole v tej-

to  veci  pristúpi  Najvyšší  kontrolný  úrad  v apríli roku

1996. Vzhľadom na  to, že o tomto kroku  zatiaľ žiadne vedo-

mosti nemáme,  dovoľte, aby som teraz  zopakoval našu požia-

davku na realizovanie kontroly Najvyššieho kontrolného úradu

v tejto veci.

 

     Vážený  pán  predseda  Najvyššieho  kontrolného  úradu,

v mene dvoch poslaneckých klubov  Maďarskej koalície vás ve-

rejne  žiadam, aby  ste preverili  hospodárenie ministerstva

kultúry v oblasti  využívania zákonom garantovaných financií

na  podporu kultúr  národnostných menšín  v zmysle uvedených

skutočností. Žiadam  o vyslovenie nálezu,  že spôsobom, akým

sa použili tieto účelovo  viazané prostriedky, boli porušené

platné zákony Národnej  rady Slovenskej republiky, konkrétne

zákon o  štátnom rozpočte Slovenskej  republiky na rok  1995

a zákon o rozpočtových pravidlách.

 

     Takto spôsobené  škody majú byť  uhradené z iných  pro-

striedkov Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a rozde-

lené dodatočne v roku 1996 menšinovým kultúrnym organizáciám

tak, že pri tomto akte sa zohľadní aj ich početnosť a spôsob

rozdelenia bude v súlade s  článkom 34 ods. 2 Ústavy Sloven-

skej republiky. Komisie, ktoré  budú rozhodovať o týchto do-

táciách, budú  zložené z legitímnych  zástupcov jednotlivých

menšín.

 

     Vážené dámy, vážení páni, ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán  poslanec Sopko a  po ňom pani  poslankyňa

Schmögnerová.  Pardon, s  faktickou poznámkou sa ešte  hlási

pán poslanec Gaľa.

 

Poslanec M. Gaľa:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Pán  poslanec Csáky  hovoril v  úvode svojho vystúpenia

o zarážajúcom deficite kontroly nad najväčšou finančnou ope-

ráciou v dejinách Slovenska, nad procesom privatizácie, kto-

rú realizuje Fond národného majetku.

 

     Združenie robotníkov  Slovenska vo svojom  programe de-

klaruje záujem kontroly nad týmto procesom. Dovoľte mi cito-

vať... (Hlasy zo sály: "Hovorte do mikrofónu.")

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, máte tam noviny...

 

Poslanec M. Gaľa:

 

     Ďakujem za zapnutie.

 

     V týždenníku Hlas robotníkov Slovenska na štvrtej stra-

ne v rubrike Občania sa  pýtajú, my odpovedáme, sa konštatu-

je, že za jeden rok  pôsobenia na politickej scéne Združenie

robotníkov Slovenska  podalo na schválenie  do parlamentu aj

ďalšie zákony.  Citujem: "Najdôležitejším podaním  je novela

Ústavy Slovenskej republiky, ktorú podala naša strana, a to,

aby  Najvyšší kontrolný  úrad mohol  vstúpiť na  kontrolu do

Fondu Národného majetku. Všetky  politické subjekty na poli-

tickej scéne  sa tomuto bránia.  Viaceré zákony sú  v štádiu

riešenia a budú schvaľované priebežne." Koniec citátu z týž-

denníka.

 

     Chcem len upozorniť, že mám pred sebou hlasovanie o ná-

vrhu pána Fica, aby do programu 15. schôdze bol zaradený ná-

vrh skupiny poslancov na vydanie  zákona, ktorým sa mení zá-

kon číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Sloven-

skej republiky. Cieľom tejto  novelizácie je vlastne to, aby

Najvyšší kontrolný úrad mohol vstúpiť do Fondu národného ma-

jetku na vykonanie kontroly.  Chcem upozorniť, že okrem jed-

ného  poslanca zo  Združenia robotníkov  Slovenska sa všetci

poslanci  Združenia robotníkov  Slovenska zdržali hlasovania

o tomto návrhu.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán podpredseda Ľupták.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno, ďakujem, odpoviem. Tento  návrh už raz bol predlo-

žený parlamentu a práve my a SDĽ sme hlasovali za to, ale vy

ste  nehlasovali. Tak  my už  druhýkrát nebudeme hlasovať...

(Nezrozumiteľné slová zo sály.) Bolo to tak, ten zákon pred-

kladal pán poslanec Benčík.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Prosím, pán poslanec Sopko.

 

Poslanec V. Sopko:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážená Národná rada,

     kolegyne, kolegovia poslanci,

 

     prerokúvame veľmi dôležitú správu o výsledkoch kontrol-

nej  činnosti Najvyššieho  kontrolného úradu  za minulý rok.

Pri každej previerke aj pri každej kontrole sú určité ziste-

nia, sú určité nedostatky.  V správe Najvyššieho kontrolného

úradu sú  však mimoriadne závažné  nedostatky, ktoré svedčia

o tom, že v našej spoločnosti pretrvávajú tendencie neopráv-

neného  obohacovania sa  a získavania  majetku i majetkového

prospechu - použijem  starý  výraz - z nepoctivých  zdrojov.

Z rozpravy vyplýva, že tieto tendencie sú priebežne zisťova-

né v hospodárení s prostriedkami štátneho rozpočtu, v nakla-

daní so  štátnym majetkom, pri  vyrubovaní aj vymáhaní  daní

v oblasti  privatizácie, pri  prevode majetku  na iné osoby,

pri vyberaní colného dlhu a podobne.

 

     Myslím si,  že dokážeme s veľkou  presnosťou určiť, kde

sú dnes  v našej spoločnosti rizikové  miesta, kde hrozí ne-

bezpečenstvo  rozkrádania alebo  zneužívania majetku  štátu,

kde nachádza živnú pôdu  korupcia aj úplatkárstvo. Do týchto

rizikových miest by mal byť prednostne orientovaný celý kon-

trolný aj finančný systém štátu,  v prvom rade na prevenciu,

ale rovnako  aj na pružné reagovanie  na výsledky kontrolnej

činnosti. Povedzme  si otvorene, že  to tak nie  je. Inak by

nepretrvávali negatívne tendencie  a neexistovali by odsúde-

niahodné  aj odstrašujúce  prípady drancovania  štátu, ktoré

v minulosti nemajú obdobu.

 

     Výsledky  činnosti Najvyššieho  kontrolného úradu, táto

správa aj  zistené nedostatky by mali  byť podnetom na vážne

zamyslenie nad účinnosťou súčasného kontrolného a finančného

systému štátu, aj nad účinnosťou prijatých opatrení zo stra-

ny vlády Slovenskej republiky, aj zo strany ústredných orgá-

nov  štátnej  správy.  Výsledky  kontrolnej činnosti svedčia

jednoznačne o tom, že  medzi nami stále existujú jednotlivci

a skupiny ľudí na rôznych, aj na najvyšších úrovniach riade-

nia štátu, u ktorých uplatňovanie zásad zákonnosti nie je na

zodpovedajúcej  úrovni. Protispoločenské  konanie osôb  dnes

určuje aj veľká ľahostajnosť okolia, malý záujem o spoločen-

ský majetok, nedostatočná kontrola zo strany vedúcich hospo-

dárskych pracovníkov, ktorí sú vo funkciách.

 

     Za tento alarmujúci stav, aj  keď nie priamo, sme poli-

ticky zodpovední aj my poslanci, pretože v mnohých prípadoch

sa o nedostatkoch aj vie,  ale nevyvodzujú sa potrebné záve-

ry. Inými slovami, tento stav mnohým, hlavne tým z koalície,

vyhovuje - čím kalnejšia voda, tým sa ľahšie loví.

 

     Vážené  kolegyne, kolegovia,  ľudské správanie  nemožno

regulovať  len zákonmi,  príkazmi, vyhláškami  a smernicami.

Nezastupiteľné miesto v tejto  spoločenskej oblasti má i ve-

rejná  mienka, verejná  kritika, ale  aj zásadová personálna

práca založená na odbornosti a morálnych hodnotách pracovní-

kov, a nie na politickej  príslušnosti. Mám pocit, že mnohým

z vládnych  predstaviteľov chýba  dnes už  aj odvaha. Odvaha

pozrieť sa  pravde do očí, odvaha  otvorene poukázať na kri-

tický stav spoločnosti v hospodárení s majetkom a prostried-

kami štátu, otvorene a kriticky odhaľovať, ale aj zabraňovať

ďalším a ďalším prípadom, ktoré  sa opakujú a dokonca naras-

tajú.

 

     Zo správy mám pocit, že  ani na ministerstvách sa nevy-

žaduje, aby sa dôsledne uplatňovala kontrolná činnosť vyplý-

vajúca pre každého priamo z funkcie, pretože je neoddeliteľ-

nou súčasťou  práce aj pracovných  hodnotení. Či dnes  to už

neplatí? Ale  platí, a viac ako  v minulosti, pretože rozvoj

demokracie  by  mal  znamenať  predovšetkým  viac disciplíny

a zodpovednosti.  Ale od  hlavy, od  vrchu, od ministerstiev

smerom nadol. Ak porovnávame nedostatky zistené na minister-

stvách  Najvyšším  kontrolným  úradom  v  roku  1994 - každý

z nás túto správu má - a porovnáme ju so správou, ktorú dnes

prerokúvame za rok 1995, zisťujeme,  že k náprave takmer ne-

došlo.

 

     Dovoľte mi, aby som ešte vyjadril vlastný názor k časti

správy III o stave v daňových kontrolách. Všeobecne sú známe

skúsenosti,  že  predkladané  protokoly  o vykonaní daňových

kontrol zo strany daňových úradov nie vždy spĺňajú požiadav-

ky  takého charakteru,  aby na  základe týchto  kontrol bolo

možné posúdiť, či daňový subjekt úmyselne porušil povinnosti

pri  spracovaní  daňového  priznania  za zdaňovacie obdobie.

Myslím tým  skutočnosť, že zápisnice z  daňových kontrol nie

sú vždy konkretizované a nie  sú pripájané  také dôkazné ma-

teriály, o ktorých by bolo možné usúdiť, či zistené kontroly

odôvodňujú podozrenie z trestného činu skrátenia  dane podľa

§ 148 Trestného zákona.

 

     Veľmi často chýbajú vysvetlivky  platcu dane, jeho sta-

novisko k vykonanej kontrole,  spôsob, akým daňové priznanie

spracoval, a podobne. Takisto ako pán Balejík, predseda Naj-

vyššieho kontrolného úradu, chcem i ja povedať, že súčinnosť

orgánov činných  v trestnom konaní  pri objasňovaní daňových

trestných činov nie  je na požadovanej úrovni a  je tu veľký

priestor na  daňové machinácie. Jednoznačne  chýba koordiná-

cia, koordinačná súčinnosť s cieľom ujasnenia toho, čo všet-

ko  je potrebné  zabezpečiť  zo  strany daňových  úradov, čo

všetko by takéto protokoly  mali obsahovať, ak sú predložené

na posúdenie prokuratúre.

 

     Generálna  prokuratúra  podľa  štatistických  prehľadov

veľmi dobre vie, že len pre mizivé percento z počtu oznámení

o podozrení z  trestného činu skrátenia dane  bol daný pokyn

na vznesenia obvinenia. To znamená, že konečný efekt obžalo-

vateľností je veľmi  nízky, a mne sa zdá,  že sa na kontrolu

v našej spoločnosti  len hráme. Práca  daňových úradov, čin-

nosť prokuratúry a iných orgánov v prípravnom konaní, aj keď

je náročná,  nie je efektívna.  A treba hľadať  príčiny. Kde

sú? V daňových predpisoch, v ich častých zmenách, v nedosta-

točnej metodickej práci daňových  úradov, v práci prokuratú-

ry, v práci orgánov polície, v nedostatočnej súčinnosti?

 

     Nebuďme preto k tomu ľahostajní a teraz, keď prerokúva-

me závery previerok  Najvyššieho kontrolného úradu, skúmajme

aj ďalšie príčiny a  hľadajme účinný postup všetkých zainte-

resovaných zložiek.  Musíme si uvedomiť,  že dnes, v  období

transformácie majetku, sa v ekonomickej oblasti za jeden rok

udeje toho veľmi veľa.

 

     Preto navrhujem doplniť uznesenie Národnej rady k tejto

správe: "Národná rada  žiada generálneho prokurátora Sloven-

skej republiky,  aby predložil na  júnové zasadanie Národnej

rady správu  o výsledkoch vykonaného  preverovania poznatkov

z odstúpených   materiálov   kontrolných   orgánov.  Rovnako

z oznámení právnických a fyzických osôb dotýkajúcich sa pri-

vatizácie,  hospodárenia  s  majetkom  štátu  a hospodárenia

s prostriedkami štátneho rozpočtu za roky 1994 aj 1995."

 

     Verím, vážené kolegyne i kolegovia, že tento návrh pod-

poríte, lebo  by sme mali poznať  ďalší postup v došetrovaní

kontrolných správ. Dotvorí nám to komplexný pohľad, o ktorom

hovoril aj  pán poslanec Čarnogurský, aj pán poslanec Csáky,

ale ktorého sa dožadoval aj predseda Najvyššieho kontrolného

úradu pán Štefan Balejík.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nech  sa páči,  pani poslankyňa  Schmögnerová. Po  pani

poslankyni sa pripraví pán poslanec Šagát.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu,

     vážená poslanecká snemovňa,

 

     podľa zamerania  kontrolnej činnosti na  rok 1995 usku-

točnil Najvyšší kontrolný úrad 84 kontrolných akcií, ďalších

19 akcií na základe podnetov Národnej rady Slovenskej repub-

liky, vlády  Slovenskej republiky a  fyzických a právnických

osôb. Ako z toho vidieť, ide prevažne o cielené výberové ak-

cie, na základe ktorých možno ťažko robiť jednoznačné závery

o dodržiavaní zákonnosti  v hospodárení s  rozpočtovými pro-

striedkami štátu, o hospodárení a nakladaní s majetkom a ma-

jetkovými právami  štátu, o účinnosti  vymáhania daní, odvo-

dov, poplatkov a pokút a dodržiavaní  povinností z finančno-

-ekonomických vzťahov štátu.

 

     Napriek tomu správa  signalizuje, že rozsah porušovania

zákonov je alarmujúci. Výsledky kontrolnej činnosti ukázali,

že sa porušujú zákony zo strany súkromných právnických osôb,

predovšetkým daňové zákony a  zákon o účtovníctve. No správa

ukázala aj  to, že zákony  porušujú štátne orgány,  ktoré by

mali byť garantom zákonnosti.

 

     Najčastejšie sa porušujú právne predpisy o rozpočtových

pravidlách, o hospodárení s prostriedkami štátneho rozpočtu,

o verejnom  obstarávaní,  predpisy  určujúce  nakladanie  so

štátnymi fondmi,  predpisy o správe majetku  štátu a rovnako

zákon o účtovníctve.

 

     Najvyšší  kontrolný úrad  pritom neuskutočnil  kontrolu

nakladania  s  prostriedkami  štátneho  rozpočtu vo všetkých

štátnych  orgánoch.  Ako  príklad  môžem uviesť Ministerstvo

práce, sociálnych  vecí a rodiny Slovenskej  republiky, a to

napriek tomu, že v roku 1993 sa tu zistili závažné nedostat-

ky.

 

     Priestor na nedodržiavanie zákonnosti sa zväčšuje, a to

z viacerých dôvodov.

 

     Po prvé  preto, že vyvodzovanie  záverov z kontroly  je

nedostatočné. Je obmedzené kapacitnými možnosťami Najvyššie-

ho kontrolného  úradu pri kontrole plnenia  opatrení z pred-

chádzajúcich  kontrol,  ale  aj  nedostatočným  uplatňovaním

sankcií voči zodpovedným  pracovníkom za porušovanie predpi-

sov úmyselným či  neúmyselným  pomalým postupom orgánov čin-

ných v trestnom konaní.

 

     Po druhé  preto, že Najvyšší kontrolný  úrad pri svojej

kontrolnej činnosti naráža na  mnohé nedostatky v zákonodar-

stve. Na mnohé  z nich sa poukázalo už  viackrát v stanovis-

kách a správach Najvyššieho kontrolného úradu. Napríklad ne-

dostatky  v  zákone  o  účtovníctve,  v  zákone  o lotériách

a iných  podobných hrách,  v zákone  o správnych  poplatkoch

atď.  Uskutočnenie nápravy  sa odkladá  v niečí partikulárny

prospech a  na úkor spoločenských  strát. Najvyšší kontrolný

úrad  niekoľkokrát  poukazoval  i  na nenormálnosť súčasného

riešenia vzťahov  Najvyššieho kontrolného úradu  a Minister-

stva financií Slovenskej republiky. Mali sme možnosť vypočuť

si to i dnes  v úvodnom slove pána predsedu Najvyššieho kon-

trolného úradu.

 

     Ministerstvo  financií Slovenskej  republiky, ktoré  zo

zákona o  Najvyššom kontrolnom úrade  má byť Najvyšším  kon-

trolným  úradom kontrolované,  navrhuje rozpočet Najvyššieho

kontrolného úradu, a zároveň  má kontrolnú pôsobnosť vo veci

kontroly  rozpočtového hospodárenia  Najvyššieho kontrolného

úradu. Evidentne sa nerešpektuje  nezávislosť kontroly a ani

naše medzinárodné záväzky v  tejto sfére. Riešením môže byť,

ako to navrhuje aj Najvyšší  kontrolný úrad, aby sa kontrola

hospodárenia s  rozpočtovými prostriedkami v  Najvyššom kon-

trolnom úrade zverila gesčnému  výboru Národnej rady Sloven-

skej republiky a aby  kapitolu Najvyššieho kontrolného úradu

schvaľovala osobitne Národná rada Slovenskej republiky.

 

     Navrhujem preto prijať  uznesenie Národnej rady Sloven-

skej republiky takéhoto znenia: "Národná rada Slovenskej re-

publiky zaväzuje vládu Slovenskej republiky pripraviť legis-

latívne a  iné opatrenia, ktoré  by rešpektovali nezávislosť

Najvyššieho kontrolného  úradu pri navrhovaní  rozpočtu Naj-

vyššieho kontrolného úradu, ako  i pri kontrole rozpočtového

hospodárenia Najvyššieho kontrolného úradu."

 

     Chcela by som sa teraz  podrobnejšie zamerať na tú časť

kontrolnej  činnosti,  ktorú  uskutočnil  Najvyšší kontrolný

úrad na Ministerstve financií Slovenskej republiky a v orga-

nizáciách v  jeho pôsobnosti. Na  Ministerstve financií Slo-

venskej republiky sa ukázali závažné nedostatky pri dodržia-

vaní zákona o účtovníctve číslo 563/1991 Zb. v znení neskor-

ších predpisov, za dodržiavanie  ktorého v Slovenskej repub-

like má  práve zodpovednosť ministerstvo  financií. Ako prí-

klad môžeme uviesť  nezúčtovanie návratných finančných výpo-

mocí a dotácií poskytnutých zo štátneho rozpočtu. Nevyrovna-

né záväzky predstavovali  za rok 1993 17,8 mil.  Sk a za rok

1994 38,9 mil. Sk. Napriek  tomu, že išlo o porušenie zákona

o rozpočtových pravidlách, ministerstvo financií neuplatnilo

voči neplatičom sankcie.

 

     Správa poukazuje  na závažné porušenie  zákona Národnej

rady číslo 278/1993 Z. z. o správe  majetku v Centre kupóno-

vej  privatizácie  pri  nakladaní  s prostriedkami kupónovej

privatizácie v Centre  kupónovej privatizácie Slovenskej re-

publiky,  kde  neoprávneným  použitím  prostriedkov  vznikli

straty vo výške 178,7 mil. Sk.  Ide o zdroje, ktoré sa mohli

použiť napríklad  v štátnom rozpočte  na zvýšenie niektorých

výdavkov v školstve, zdravotníctve  a podobne. Chcela by som

požiadať  pána predsedu  Najvyššieho kontrolného  úradu, aby

konkretizoval, o  aké neoprávnené použitie prostriedkov išlo

a aké sa z toho  vyvodili sankcie. Analogickú otázku kladiem

i v súvislosti  s paušálnymi mesačnými platbami  v sume 50,7

mil. Sk z Centra  kupónovej privatizácie do Podniku výpočto-

vej techniky.

 

     Ministerstvo  financií Slovenskej  republiky je jediným

akcionárom  akciovej spoločnosti  CAS-LOT, t. j. spoločnosti

určenej na  zakladanie a prevádzkovanie lotérií  a im podob-

ných hier a  na účasť na ich zakladaní.  V roku 1993 vložilo

Ministerstvo financií Slovenskej  republiky v dvoch častiach

do  CAS-LOT  spolu  50  mil.  Sk.  Spoločnosti, v ktorých má

CAS-LOT účasť,  dosiahli však v  rokoch 1993 a  1994 stratu,

v roku 1995 sa zo zisku  bude uhrádzať strata za predchádza-

júce roky.  Celková strata Ministerstva  financií Slovenskej

republiky za roky  1993 až 30. 6. 1995  predstavuje skoro 10

mil. Sk.  Okrem toho asi tiež  10 mil. Sk sa  použilo na iné

ako  na stanovené  účely, čím  sa porušil  § 5  zákona číslo

567/1992 Zb.

 

 

     Kontrola finančných prostriedkov z povoľovania prevádz-

kovania lotérií a iných hier z marca 1996 ukázala, že Minis-

terstvo financií Slovenskej republiky má na vzniknutej stra-

te priamy, ako i sprostredkovaný podiel. Ako ukázala citova-

ná informácia o výsledku kontrol,  výťažok z lotérií a iných

hier mal klesajúci  trend. V roku 1993 výťažok  bol 444 mil.

Sk a predstavoval 13,3 % z  tržieb, v roku 1994 už iba 173,4

mil. Sk, t. j. 4,4 % tržieb. Tým vznikli dodatočné straty na

dani z príjmov do štátneho  rozpočtu, ktoré dosahujú asi 100

mil. Sk.  Podľa informácie Ministerstvo  financií Slovenskej

republiky ďalej  odpustilo  správne  poplatky  predstavujúce

10 % z tržieb, ktoré sú najstabilnejším príjmom z prevádzko-

vania lotérií  a iných hier. Lotérie,  ak načrieme do histó-

rie, vznikli práve preto, aby  sa získali zdroje pre prázdnu

štátnu pokladnicu. Je naozaj unikátne, ak naopak štátny roz-

počet na lotérie a im podobné hry dopláca.

 

     Aké sú teda príčiny stratovosti a nízkej ziskovosti lo-

térií a iných hier?  Zo strany Ministerstva financií Sloven-

skej republiky,  čo nás tu zaujíma,  je to predovšetkým prí-

stup k  povoľovaniu kasín a  hier. Tu treba  položiť otázku,

aká je  politika ministerstva financií  pri povoľovaní kasín

a hier a  aké záujmy kompetentné osoby  v povoľovacom konaní

presadzovali,  keďže  udelením   nadmerného  počtu  licencií

vznikli štátu priame a  nepriame straty presahujúce 100 mil.

Sk. Ministerstvo financií zároveň  povolilo okrem CAS-LOT aj

vznik  iných  prevádzkovateľov  hier,  čo  je ďalším dôvodom

strát CAS-LOT.

 

     Chcem  požiadať pána  predsedu Najvyššieho  kontrolného

úradu, aby  podrobnejšie informoval Národnú  radu Slovenskej

republiky, aké opatrenia uložil  Najvyšší kontrolný úrad Mi-

nisterstvu financií  Slovenskej republiky, či  Najvyšší kon-

trolný úrad požiadal  o preskúmanie konania zainteresovaných

osôb z hľadiska prípadnej trestnoprávnej zodpovednosti a aké

sankcie sa voči nim uplatnili.

 

     Rozhodnutia Ministerstva  financií Slovenskej republiky

o založení Športniké  a zrušení číselných  hier prevádzkova-

ných akciovou spoločnosťou, ako tu už uviedla pani poslanky-

ňa Ďurišinová,  znamenali v roku  1994 stratu výťažku  113,8

mil. Sk určeného na šport,  ako aj stratu prostriedkov štátu

v sume 10 mil. Sk, ktorú  vložil neúčelne do základného ima-

nia Športniké, a. s., čo spolu predstavuje stratu 123,8 mil.

Sk. Vzhľadom na to,  že zodpovednosť za uvedené rozhodnutia,

teda aj straty, sa dá  adresne určiť, v interpeláciách polo-

žím otázku  pánu ministrovi financií,  aké personálne závery

z kontrolnej správy Najvyššieho kontrolného úradu vyvodí.

 

     Závažné porušovanie  zákonnosti sa odhalilo  aj v iných

hospodárskych  rezortoch  pri  používaní rezortných  fondov,

napríklad  v Štátnom  fonde životného  prostredia, v Štátnom

podpornom  fonde  pre  poľnohospodárstvo  a  potravinárstvo,

v Správe štátnych hmotných rezerv  atď. Sú dokladom toho, že

v štátnych orgánoch pretrváva  benevolentný vzťah k dodržia-

vaniu zákonnosti, že sa nevyvodzujú závery z porušovania zá-

konov, že orgány činné  v trestnom konaní nepostupujú dosta-

točne razantne  pri odkrývaní trestnej činnosti.  Len z kon-

trol v jedinom rezorte  Ministerstva financií Slovenskej re-

publiky  je zrejmé,  že  spoločnosť  tak prichádza  o značné

zdroje, ktoré sa protiprávne prelievajú zo štátneho rozpočtu

do súkromných rúk.

 

     Ak chceme tomu zabrániť,  treba nielen zvýšiť politickú

nezávislosť  Najvyššieho  kontrolného  úradu,  zvýšiť  počet

a kvalifikovanosť  jeho  pracovníkov  a  podobne, ale zmeniť

i celkovú klímu spoločnosti, v  ktorej sa nebudú prižmurovať

oči nad nezákonnosťou, nad  porušovaním ústavnosti, a to ani

zo strany vlády a Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani poslankyni Schmögnerovej. Ďalej je do roz-

pravy prihlásený pán poslanec Šagát a pripraví sa pán posla-

nec Filkus.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený predseda Najvyššieho kontrolného úradu,

     milé kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte tiež  niekoľko poznámok k  uvedenej správe. Sa-

mozrejme,  budem hovoriť  o tých  stranách, ktoré  sa týkajú

zdravotníctva, to znamená  strany 18 až 21. Na  strane 18 mi

však nedá, aby mi nepadli oči na Maticu slovenskú, ktorá po-

divuhodným  spôsobom bez  podpísania zmlúv  ráčila minúť 900

tisíc korún. Ale to je len celkom na okraj, tomu nerozumiem.

 

     K zdravotníctvu by som chcel  povedať asi toľko: Už sme

o tom spolu hovorili a ďakujem za výzvu k spolupráci od pána

predsedu, ktorý mi dokonca  povedal, že je ochotný ktorýkoľ-

vek protokol  dať na nahliadnutie,  aby sme si  to mohli po-

zrieť.

 

     Teda konkrétne  k zdravotníctvu. Všimnite si,  že to je

časť, ktorá má 3 strany a dve tretiny z toho sa týkajú kúpe-

ľov Piešťany, pričom, ako  iste viete, v rezorte zdravotníc-

tva je viac ako 200 priamo riadených alebo príspevkových or-

ganizácií, a tie sa v tomto protokole, v tejto správe zjavi-

li len v podobe 3 nemocníc, Inštitútu pre ďalšie vzdelávanie

zdravotníckych pracovníkov, ešte ďalšie 4 organizácie, a po-

tom niekoľko  zistení na ministerstve  zdravotníctva. Myslím

si teda, že treba hľadať odpoveď na otázku, komu tak strašne

záleží na tom, že na  dvoch stranách z troch ideme prepierať

kúpele. Keď  som si položil takúto  otázku, využil som svoje

kontakty, svoje informačné toky, svoju malú Slovenskú infor-

mačnú službu a cestou jazvecov a cesnakov som zistil niekto-

ré údaje,  ktoré, žiaľbohu, trošku  spochybňujú túto správu,

pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu.

 

     Na strane 19 v strede  strany je napísané, a to takisto

spochybňuje hodnovernosť  tejto správy, že  vo Fakultnej ne-

mocnici  Pasteura v  Košiciach sa  zistilo, že  ešte nie  je

v štátnom rozpočte dostatočne vyriešených 6 mil. korún. Pro-

sím vás, treba pozerať lepšie dokumenty. Pán minister Filkus

je tu, ja sa na to  pamätám, my sme tento nedostatok zdedili

a bol vyriešený v roku 1994.

 

     Ale  poďme k  tým piešťanským  kúpeľom. Dovoľte  mi len

niekoľko  argumentov, ktorými  sa pokúsim  trošku spochybniť

tie veci, ktoré sú tam uvedené.

 

     Predovšetkým  na strane 19  je v poslednom odseku napí-

sané, že disponibilný zisk klesal.  Ale keď si všimnete, zá-

klad je  rok 1991. Začal by  som však s rokom  1990, keď bol

zisk  v kúpeľoch  140 mil.  Sk, asi  141 mil.,  ale nebudeme

o tých malých  číslach hovoriť, nie sú  zaujímavé, keď sa tu

minulo toľko peňazí - niekoľko miliónov, ba keby sa spočíta-

li, možno by to boli aj miliardy. Takže v roku 1990 bol zisk

nad 140  miliónov a v  roku 1993, vtedy,  keď bol riaditeľom

pán inžinier  Gajdoš, ktorý je dnes,  s požehnaním koalície,

námestníkom na Sliači s  pánom ministrom Soboňom, ktorý tak-

isto, na základe  protokolu  Najvyššieho  kontrolného úradu,

ktorý preveroval  činnosť alebo používanie  prostriedkov mi-

nisterstva zdravotníctva v rokoch 1993  a 1994, mal také ná-

lezy, že  išiel podnet na Generálnu  prokuratúru na pána mi-

nistra Soboňu, ale, žiaľbohu, dodnes nie je vyriešený. A tam

išlo len o takú absolútnu maličkosť, akou bol napríklad, ok-

rem iného,  úver firmy SIEMENS, ktorý  bol podpísaný bez za-

hraničného tendru, vo výške 1,4 miliardy korún. Skutočne ab-

solútne zanedbateľná suma, asi sa tým ani netreba  zaoberať.

Keď sme sa vlani cez  výbor obrátili na Generálnu prokuratú-

ru, čo  je s tým,  dostali sme odpoveď,  ktorá tento problém

neriešila, že je to niekde na úrovni vyšetrovania, v nejakom

obvodnom stredisku.

 

     Vrátim sa ešte k tomu zisku.  V roku 1993 bol 37 milió-

nov. Je citovaný rok 1994,  ale nehnevajte sa, dnes máme máj

1996. Kde je zisk za rok 1995, pán predseda? Ak by ste si to

boli overili,  zistili by ste, že  zisk v roku 1995  bol 140

miliónov, to  znamená, že sa  približne vyrovnal roku  1990.

Potom ostane  celkom na vode aj  argumentácia, že možno nie-

ktoré obchodné činnosti dala táto spoločnosť - Slovenské kú-

pele, robiť inej firme a  táto firma si účtovala 5-percentný

zisk. Pretože ak urobím lepší obchod s inou firmou, ktorá mi

to vie lepšie zorganizovať, možno je to výhodné. Preto sa mi

celkom nezdá, či sú tie vývody dobré.

 

     Ešte  jeden argument.  Na strane  20 v  strede uvádzate

- a to je správa k aprílu  1996, lebo to je uvedené na prvej

strane -  správa k aprílu  1996 - a  tam uvádzate, že  v tej

spoločnosti sú stále len štyria zamestnanci. Ale ja mám dok-

lady, že je tam  tisíc zamestnancov. Skutočne som momentálne

prekvapený, aké stanovisko mám k tomu celému zaujať. A okrem

toho  mám doklad,  že 14. 2. 1996  Policajný  zbor  Piešťany

vzhľadom  na prešetrenie  dokumentačného materiálu  a z  vý-

sluchu  zainteresovaných osôb  preukázal, že  nebol spáchaný

trestný čin, a preto celú  záležitosť odložil v zmysle § 159

ods. 1 Trestného poriadku  pod číslom písomnosti PZ 104/1996

ako uzatvorenú.

 

     Pýtam  sa, ako  vlastne Najvyšší  kontrolný úrad splnil

úlohu v rezorte zdravotníctva, keď sa venoval len Piešťanom.

Nie je  to vlastne len  odraz zúriaceho boja  o privatizáciu

v Piešťanoch? Ako je možné, pán predseda, že ste si dovolili

uviesť na strane 19 v predposlednom odseku, že je neujasnený

počet transformácie  kúpeľov. Myslím si,  že ten predsa  bol

jasne deklarovaný, napriek nám, že všetky lukratívne kúpele,

teda Bardejov, Sliač, Piešťany,  myslím Dudince - tie štvrté

si presne  nepamätám - majú  ísť do verejnej  súťaže s jasne

určenými percentami. Nikto  verejne nezmenil filozofiu tejto

privatizácie. Vieme, že to pôjde priamym predajom. Prečo sme

nepreskúmali tie kúpele, ktoré sa už odštátnili, sprivatizo-

vali - Bojnice, Trenčianske Teplice?  Možno by sme boli pre-

kvapení, čo všetko by sa tam našlo, ale my sa zameriame mož-

no na nevyhovujúcu riaditeľku, ktorú treba odstrániť z Pieš-

ťan, pretože nám nejde do mariáša.

 

     Skutočne si myslím, že táto správa Najvyššieho kontrol-

ného úradu sa o zdravotníctve nevydarila, pretože v zdravot-

níctve je rad iných problémov. A riešiť Piešťany, pokiaľ ich

chce niekto sprivatizovať, odporúčam na koaličnej rade.

 

     Ak  som bol  veľmi zlý,  ospravedlňujem sa.  Súčasne sa

ospravedlňujem  všetkým, ktorých  som zobudil,  a ďakujem za

pozornosť tým, ktorí ma  počúvali. Súčasne chcem povedať, že

v hlasovaní  budem  podporovať  návrhy,  ktoré tu predniesli

napríklad pán  poslanec Sopko a pán  poslanec Csáky, lebo si

myslím, že  táto správa si zasluhuje  skutočne pozornosť, že

si zasluhuje,  aby znovu prešla  výbormi, a že  by sme mali,

tak ako  navrhol výbor pre  zdravotníctvo, požiadať ministra

vnútra,  aby dal  odpočet, ako  prebieha prešetrovanie  tých

podnetov.

 

     Vážené  kolegyne, kolegovia  z koalície,  nenechajme to

odhlasovať,  že to  prijímame. Zákonnosť  nemôžeme vybudovať

tak, že sa pardonuje porušovanie  zákonov. Ak áno, tak potom

nechcite,  aby sme  sa vzájomne  na seba  usmievali, keď  sa

stretávame na chodbách.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Filkus, nech sa páči. Pripraví sa

pán poslanec Ftáčnik.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dnes dopoludnia sme skoro  zvíťazili, ale stratou šies-

tich hlasov sa nám  nepodarilo poprosiť pánov ministrov, aby

prišli  sem na  prerokúvanie správy  Najvyššieho kontrolného

úradu. Škoda. Naozaj vám poviem, veľmi konkrétne - v Bundes-

tagu v Nemeckej spolkovej republike a v Rakúskom parlamente,

keď  sa rokuje  o správe  o kontrole,  všetci ministri veľmi

poslušne prídu,  ale nejde o poslušnosť,  ale sedia tam, aby

povedali,  ako je  to v  skutočnosti v  ich rezortoch, čo to

všetko znamená, čo sa našlo, a  ako sa to obhajuje. My hádam

na to tiež neskôr prídeme.

 

     Pán predseda Balejík podľa  môjho názoru veľmi ilustra-

tívne presne  dokázal, ako nízke  právne vedomie pracovníkov

- ale nielen  pracovníkov, aj ministrov -  spôsobilo, že nám

mimo zákona v roku 1995 ušlo 550 miliónov Sk. Bolo by bývalo

veľmi dobre,  keby sme si  boli povedali, a  každý minister,

ktorého sa  to dotýkalo, lebo sú  presne vymenované príklady

prekročenia  zákona -  116 prípadov  verejného obstarávania,

55 prípadov účtovníctva, 54  rozpočtových pravidiel atď., to

všetko sú veľmi konkrétne veci nízkeho právneho vedomia nie-

len  pracovníkov, ale  aj tých,  ktorí rezort  vedú. Bolo by

dobre,  keby sme  dostali nejaké  vysvetlenie príčin,  prečo

k tomu došlo.

 

     Z  tohto hľadiska  predložená správa  má svoj  cieľ, má

svoje  úlohy a  ukázala, i  keď mnohí  to môžu posudzovať na

všeobecnej  úrovni,  ako  to  skutočne  vyzerá  v  rezortoch

s prekračovaním zákona. A najmä  preto, že súčasne vieme, že

vnútorná  kontrola v  jednotlivých rezortoch  zlyháva. Prečo

zlyháva? Nikto sa k tomu nevyjadruje. Nikto nezaujíma stano-

visko  k takému  porušeniu  zákonov,  ktoré tu  spomínal pán

predseda Balejík.

 

     Boli tu hlasy o doplnení systému štátnej ústavnej moci,

mám na  mysli moc kontrolnú,  systémové prístupy -  hovorili

o tom pán Csáky,  pán Sopko a mnohí iní.  No pomôžme Najvyš-

šiemu kontrolnému úradu. Ako?  Pokiaľ ide o doplnenie reali-

zácie štátnej moci, to vedia  lepšie ako ja v ústavnoprávnom

výbore, prosil by som ich, aby okrem roviny zákonodarnej mo-

ci,  roviny  súdnej,  roviny  výkonnej  moci  rozmýšľali  aj

o uplatnení kontrolnej moci.

 

     To je podľa mňa súčasne základný systémový krok k tomu,

aby aj  napríklad Najvyšší kontrolný  úrad mohol vstúpiť  do

procesu privatizácie. Pretože v tom  je alfa a omega všetké-

ho, čo sa deje. Vy viete, aj  v správe, keď ste ju dobre čí-

tali, je  napísané, že Najvyšší kontrolný  úrad môže vstúpiť

do procesu privatizácie len  z hľadiska prípravy privatizač-

ného procesu v rámci  transformačných krokov. To znamená, že

pri  vstupe do  procesu privatizácie  má ohromnú zákonodarnú

bariéru, od ktorej sa nemôže odlepiť a nemôže sa tam dostať.

 

     Na rozdiel od ostatných ešte  chcem povedať, že v rámci

zákona Najvyšší  kontrolný úrad urobil,  splnil svoju úlohu,

cieľ do tej miery, že ďalšia správa musí byť ešte predložená

v súvislosti s rozpočtovými  podmienkami. Najvyšší kontrolný

úrad to  musí bezprostredne pripraviť a  potom uvidíme ďalší

pohľad, ako sa narába s rozpočtovými prostriedkami. Ale kon-

zekventnosť záverov  - čo sa  stalo, keď Najvyšší  kontrolný

úrad zistil taký alebo  onaký priestupok, zistil prekročenie

zákona až v tom veľkom balíku 550 miliónov korún - určite by

sa malo zo správy  Najvyššieho kontrolného úradu ukázať, aký

bol ďalší krok.

 

     Samozrejme, že vítam, a mal som presne návrh toho isté-

ho uznesenia,  pokiaľ ide o Generálnu  prokuratúru. Isté je,

že konzekventnosť záverov musí ísť v prvom rade cez Generál-

nu prokuratúru,  ale aj ministerstvo vnútra.  To znamená, že

od týchto inštitúcií takisto  musíme dostávať prehľad o ďal-

ších postupoch, čo sa urobilo. Našli sa chyby, ale čo ďalej?

Veď občana, daňovníka treba informovať.

 

     Tretia rovina  -  každý vedúci organizácie, a teraz mám

na mysli ministra, ktorý musí  tiež informovať o tom, aká je

konzekventnosť záveru, ktorý  našiel Najvyšší kontrolný úrad

ako chybu, čo sa vyriešilo. To  by si mali naši vedúci orga-

nizácií a vedúci ministerstiev a týchto inštitúcií uvedomiť.

 

     Poviem jeden príklad. Nechcem  už ísť do viacerých kon-

krétností,  spomeniem len  jeden príklad.  Centrum kupónovej

privatizácie ste zatiaľ nespomenuli. 2,7 mld korún sa uloži-

lo bez úrokovej miery. Nulová úroková miera spôsobila zníže-

nie  majetku Centra  kupónovej privatizácie  o 178,7 milióna

korún. Dúfam, že mi to  potvrdí aj predseda Najvyššieho kon-

trolného úradu  pán Balejík, v materiáloch  sa o tom hovorí.

Minister financií, samozrejme, keby tu bol, by nám mal pove-

dať, ako je to s  Centrom kupónovej privatizácie, s tými 2,7

mld. Samozrejme, že sú tam i ďalšie veci, napríklad o verej-

nom  obstarávaní, ktoré  by  bolo  treba rozmeniť  na drobné

a hovoriť o nich. No myslím si, že toto budeme musieť reali-

zovať,  keď  sa  dohovoríme,  že konzekventnosť, dotiahnutie

riešenia nedostatkov a chýb sa  musí dostať až na úroveň in-

formácií pre občana - daňovníka.

 

 

     Z pohľadu, že Najvyšší kontrolný úrad bude musieť pred-

ložiť aj ďalšiu správu, myslím si, že to je správa, ktorá sa

berie na vedomie, ktorá sa neschvaľuje, že možno zobrať túto

správu na vedomie s tým, že ďalší prehľad o použití štátneho

majetku,  o použití  prostriedkov, aj  o použití majetkového

práva bude musieť Najvyšší kontrolný úrad predložiť v ďalšej

etape.

 

     Z  tohto pohľadu  sa prikláňam  k uzneseniu  pána Sopku

- to je uznesenie vo vzťahu ku Generálnej prokuratúre, to je

jednoznačné, aj k uzneseniu pani Schmögnerovej.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  pánu poslancovi  Filkusovi. Nech  sa páči, pán

poslanec Ftáčnik a pripraví sa pán poslanec Palacka.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení členovia vlády,

     vážený predseda Najvyššieho kontrolného úradu,

     kolegyne a kolegovia,

 

     správa  o  výsledkoch  kontrolnej  činnosti Najvyššieho

kontrolného  úradu za  rok 1995  načrtáva neradostný  obraz,

ktorý podľa mňa nikoho z nás nemôže nechať ľahostajným. Roz-

horčené slová predsedu Najvyššieho  kontrolného úradu o roz-

krádaní vo veľkom vyjadrujú aj  môj pocit po prečítaní tejto

správy a  myslím si, že tento  parlament nemôže skončiť tým,

že túto správu len zoberie na  vedomie. Ak by sme správu len

pasívne zobrali na vedomie, fakticky by sme vyslovili súhlas

s tým, čo  v tej správe  konštatujeme, pretože by  sme ďalej

nekonali.

 

     Cieľom môjho vystúpenia je navrhnúť uznesenia, ktoré by

vyjadrovali našu aktívnu žiadosť, aby nedostatky konštatova-

né v tejto správe našli  svoje opatrenia, našli svoje rieše-

nie a aby parlament Slovenskej republiky v zastúpení občanov

bol informovaný  o dôsledkoch, ktoré sa  vyvodili zo zistení

Najvyššieho kontrolného úradu.

 

     Vo  svojom  diskusnom  príspevku  nadviažem na kolegov,

ktorí mi uľahčili úlohu, a opriem sa o tú časť správy, ktorá

sa  venuje rozboru  rozpočtovej kapitoly  ministerstva škol-

stva. Je to príklad ako každý iný, nebudem ho široko rozpit-

vávať, ale musím spomenúť  jeden prípad, ktorý nemôže vyrie-

šiť ani Najvyšší kontrolný  úrad, ani ministerstvo školstva,

pretože súvisí so zákonmi.

 

     Na  strane 17  v predloženej  správe Najvyšší kontrolný

úrad v  súvislosti s vykonanou kontrolou  v Hoteloch mládeže

Slovakia konštatoval  nesúlad medzi znením  ústavného zákona

číslo 497/1990 Zb. o navrátení majetku bývalého Socialistic-

kého zväzu  mládeže ľudu ČSFR  a zákona Národnej  rady číslo

189/1993  Z. z.  o Fonde  detí a  mládeže. Vysvetľuje sa, že

podľa ústavného zákona by sa majetok bývalého Socialistické-

ho  zväzu  mládeže  mal  používať  výhradne  na potreby detí

a mládeže, kým  náš zákon Národnej  rady ho kvalifikuje  ako

majetok, ktorý sa má používať na podporu činnosti v prospech

detí a mládeže.

 

    Citujem správu: "Výsledky  kontroly Najvyššieho kontrol-

ného  úradu v  akciovej spoločnosti  Hotely mládeže Slovakia

preukázali porušenie ustanovenia § 4 ústavného zákona v tom,

že majetok bývalého Socialistického  zväzu mládeže sa nepou-

žíval výhradne pre potreby detí a mládeže, ale bol zhodnoco-

vaný v  prospech podnikateľských aktivít  súkromných spoloč-

ností. Najvyšší kontrolný úrad  protokol o výsledku uvedenej

kontroly predložil Generálnej  prokuratúre na ďalšie konanie

najmä v  súvislosti s postupom  a opodstatnenosťou založenia

akciovej spoločnosti Hotely mládeže  Slovakia a spôsobom na-

kladania s majetkom štátu a jeho využívaním pre potreby detí

a mládeže."

 

     Rešpektujem tento záver  Najvyššieho kontrolného úradu,

ktorý sa  obrátil vlastne na  Generálnu prokuratúru fakticky

o výklad a možno právne posúdenie situácie. Aby to nezostalo

len  na Generálnej  prokuratúre, ale  aby sa  s pokračovaním

tejto kauzy oboznámil aj  príslušný výbor Národnej rady, na-

vrhujem takéto uznesenie:

 

     "Národná  rada  žiada  generálneho  prokurátora, aby po

skončení  konania na  základe protokolu  o výsledku kontroly

hospodárenia a  nakladania s majetkom štátu  v akciovej spo-

ločnosti Hotely mládeže  Slovakia (list predsedu Najvyššieho

kontrolného úradu  Slovenskej republiky, číslo  O-1441/95 zo

4. 9. 1995) poskytol Výboru Národnej rady pre vzdelanie, ve-

du, kultúru a šport informáciu o výsledku konania."

 

     Tak sa príslušný orgán  zákonodarného zboru dozvie, aké

je stanovisko generálneho prokurátora, resp. Generálnej pro-

kuratúry, a bude môcť  prípadne navrhnúť zmeny zákona, ktoré

by zosúladili ústavný zákon a náš  zákon o Fonde detí a mlá-

deže.

 

     Konštatovať, že v  časti správy Najvyššieho kontrolného

úradu - ministerstvo školstva - sú uvedené nedostatky, ktoré

sa týkajú porušenia zákona  o rozpočtových pravidlách, svoj-

voľného presunu finančných prostriedkov, či porušenia zákona

o verejnom obstarávaní,  by bolo len opakovaním  toho, čo je

konštatované v  iných kapitolách. Môže  ísť o porušenia,  na

ktoré je možné nájsť vysvetlenie,  ako presun z jednej kapi-

toly do  inej kapitoly, mám na  mysli investičné či neinves-

tičné prostriedky,  ale zákon je zákon  a ten takéto konanie

neumožňuje. Myslím si,  že by sme mali pokračovať  v tom, že

by sme dôsledky týchto zistení a ich prešetrenie jednotlivý-

mi výbormi alebo kontrolu jednotlivými výbormi zverili - Ná-

rodná rada, toto plénum - príslušným výborom  Národnej rady,

a preto navrhujem druhé uznesenie:

 

     "Národná rada  Slovenskej republiky žiada  členov vlády

a ostatných ústredných orgánov,  aby podali príslušným výbo-

rom Národnej rady Slovenskej  republiky informáciu o opatre-

niach, ktoré prijali v  súvislosti so zisteniami Najvyššieho

kontrolného úradu  uvedenými v tlači 392,  a o plnení prija-

tých opatrení do 15. 7. 1996."

 

     Ak  by sme  mohli  dnes  diskutovať s  ministrami, teda

členmi vlády, ktorí by vysvetlili skutočnosti uvedené v tej-

to správe, možno by  takéto uznesenie nebolo potrebné. Keďže

ministri tu nesedia, myslím si,  že by sme mali ďalšie kona-

nie v tejto veci zveriť našim výborom, aby tá vec nezaspala,

aby zodpovednosť, ktorá tu nie je vyvodená, pretože Najvyšší

kontrolný úrad nemôže  vyvodzovať zodpovednosť, zodpovednosť

tak, ako tu povedali predrečníci, môže vyvodzovať len vedúci

organizácie,  v tomto  prípade minister  alebo vedúci  iného

ústredného orgánu štátnej správy. My sa tu nedozvieme o tom,

aké  opatrenia vykonali,  ako sa  plnia, ale  mali by sa ich

dozvedieť príslušné výbory a tie by mali byť o nich informo-

vané. Preto som navrhol uznesenie číslo 2.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Do akého termínu ste to povedali?

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Do 15. 7.,  pán predseda,  mám to písomne,  odovzdám to

pani spravodajkyni.

 

 

     Moje tretie uznesenie sa  zdanlivo podobá na uznesenie,

ktoré navrhol pán Sopko, budem zaň hlasovať a navrhujem, aby

sme prijali uznesenie pána Sopku,  ale v tom uznesení mám na

mysli trošku niečo iné a pokúsim  sa vysvetliť, o čo mi ide.

Mám na  mysli to, že pri  kontrolných zisteniach, ktoré robí

Najvyšší kontrolný úrad,  keďže nemajú vyvodzované dôsledky,

resp. majú,  ale verejnosť o  nich nevie, chýba  preventívny

účinok. Zdá  sa, že je možné  robiť čokoľvek, skonštatuje sa

to  v správe  Najvyššieho kontrolného  úradu, postúpi  sa to

kamsi a potom sa rok, dva,  tri, niekedy možno aj dlhšie nič

nedeje. Aspoň ja ako poslanec Národnej rady som sa ešte nik-

dy nedozvedel o dokonanom, teda došetrenom prípade, ktorý by

mi povedal, že  v roku 1993 to a  to sa stalo tam a  tam, na

základe kontroly Najvyššieho kontrolného úradu alebo rezort-

nej kontroly konala prokuratúra, orgány činné v trestnom ko-

naní a bol odsúdený pracovník tak a tak.

 

     Myslím si, že len takýmto spôsobom môžeme ukázať verej-

nosti,  že sa  tu naozaj  niečo deje,  že Najvyšší kontrolný

úrad, ale aj tento parlament, vrátane Generálnej prokuratúry

a orgánov činných v trestnom konaní, majú záujem na tom, aby

zákon  nebol porušovaný, a v  prípade, že  je porušený,  aby

z toho boli  vyvodené dôsledky. Smerujem teda  k tomu, že by

sa  mali  osobitne  zverejniť,  a  to prostredníctvom správy

o stave zákonnosti,  ktorú nám podáva  Generálna prokuratúra

každý rok, doriešené prípady.  Uznesenie pána Sopku dáva in-

formáciu aj o podaných veciach  z tohto roku, z minulého ro-

ku, ktoré možno ešte nie sú  skončené. Ale pýtajme sa na tie

veci, kde  je už hotový  rozsudok, a vieme  povedať, že toto

bolo konanie a tu je trest. Len takto môžeme výchovne a pre-

ventívne pôsobiť na  verejnosť a na tých, ktorí  by sa mohli

takejto činnosti  dopúšťať aj v  budúcnosti. Preto navrhujem

tretie uznesenie:

 

     "Národná  rada Slovenskej  republiky žiada  generálneho

prokurátora, aby  v správe o  stave zákonnosti v  Slovenskej

republike podávanej Národnej rade uviedol osobitne doriešené

prípady,  s ktorými  sa zaoberala  Generálna prokuratúra  na

základe  podnetov  Najvyššieho  kontrolného  úradu a ďalších

kontrolných orgánov."

 

     Mám na  mysli, samozrejme, aj podnety  z predošlých ro-

kov, pretože túto správu neprerokúvame prvýkrát, prerokúvali

sme ju aj pred rokom a prerokúvali sme ju aj predtým.

 

     Moje posledné uznesenie alebo návrh na uznesenie vyplý-

va z úvodného slova  predsedu Najvyššieho kontrolného úradu,

ktoré, žiaľ, prednášal aj pred rokom a odvtedy sa nič nesta-

lo. Ide o zriadenie, resp. predloženie návrhu zákona o štát-

nej pokladnici, ktorá by istým spôsobom priniesla jasné pra-

vidlá  hry  do  narábania,  resp.  do  mechanizmu nakladania

s rozpočtovými  prostriedkami štátu.  Pamätám, že  sme o tom

hovorili už pred rokom, ministerstvo financií vtedy reagova-

lo tak, že máme to pripravené,  predložíme to. Je máj, o rok

viac, a zákon tu ešte nie je. Myslím, že by sme mali odporu-

čiť vláde, teda vyjadriť vôľu tohto zákonodarného zboru, aby

takýto zákon  ešte v priebehu  tohto roku bol  do parlamentu

predložený a mohol nadobudnúť účinnosť začiatkom nového roz-

počtového roku  1997. Moje štvrté uznesenie  teda znie: "Ná-

rodná  rada Slovenskej  republiky odporúča  vláde Slovenskej

republiky predložiť návrh zákona o štátnej pokladnici Národ-

nej rade do 30. 9. 1996."

 

     Predložené  návrhy  uznesení  odovzdávam  písomne  pani

spravodajkyni a žiadam hlasovať o každom uznesení osobitne.

 

     Vážené dámy a páni, ďakujem  za vašu pozornosť a dúfam,

že sa vyjadríte pozitívne k týmto predloženým uzneseniam.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj  ja. Pán poslanec  Palacka, pripraví sa  pán

predseda Hofbauer.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené poslankyne a poslanci,

 

     v rozprave  o tomto bode sa  vyjadrilo už mnoho názorov

na kontrolnú  činnosť Najvyššieho kontrolného úradu  a s ich

prevažnou väčšinou sa môžem  stotožniť. Nebudem preto už na-

vrhovať ďalšie uznesenia, chcel by som však vyjadriť niekoľ-

ko poznámok k predloženej správe.

 

     Pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu bol pri uve-

dení správy  mimoriadne kritický. Je  však škoda, že  všetky

tvrdé slová  o nehospodárnosti a  rozkrádaní boli úplne  ab-

straktné, bez  uvedenia jediného konkrétneho  prípadu s kon-

krétnym  výsledkom nápravy  alebo postihu.  Správa potom vy-

znieva ako plamenné kritické prejavy na zasadnutiach ÚV KSČ,

ktoré už po prečítaní nikoho  nezaujímali. Myslím si, že ta-

kúto kontrolnú činnosť nepotrebujeme.  Potom sa nemôžeme di-

viť,  že v  masmédiách sa  takmer denne  objavujú informácie

o menších  či väčších  prehmatoch, prípadoch  nehospodárneho

nakladania buď s rozpočtovými  prostriedkami, alebo s majet-

kom štátu.

 

     Pýtam sa  preto pána predsedu Balejíka,  či sa Najvyšší

kontrolný  úrad  zaoberal  napríklad  nasledovnými prípadmi:

rozhodnutie  o privatizácii  štátneho podniku KORASAN Rajec,

kde nový  majiteľ priviedol podnik do  krachu a jeho zamest-

nancov fakticky na ulicu. Rozhodnutie o predaji akcií Bioti-

ka Slovenská Ľupča, kde novým majiteľom sa stala firma, kto-

rá ponúkla evidentne  nevýhodnejšie podmienky, ako zamestna-

necká akciová spoločnosť, čo prinútilo zamestnancov k mnohým

verejným protestom. Príkaz ministra  dopravy, pôšt a teleko-

munikácií o zrušení verejnej obchodnej súťaže na dodávku vý-

počtovej  technicky pre  štátny podnik  Slovenská pošta, čím

bol porušený  zákon o verejnom  obstarávaní a následne  bola

objednávka zadaná jednému  dodávateľovi bez výberu. Udelenie

licencie na colne  zvýhodnený dovoz  cukru v máji 1995  šty-

rom spoločnostiam  bez regulárneho vyhodnotenia  súťaže tak,

že tieto  spoločnosti dovoz nakoniec  nedokázali zabezpečiť,

v dôsledku čoho bola mimoriadne zvýšená cena cukru pre naru-

šenie rovnováhy na trhu.

 

     Ak sa Najvyšší kontrolný úrad s týmito a mnohými inými,

  dávnejšie  publikovanými  prípadmi  nezaoberal, pýtam sa

prečo. Národná  rada Slovenskej republiky,  a najmä občania,

o peniaze ktorých  v týchto prípadoch  ide, majú právo,  aby

Najvyšší  kontrolný  úrad   predložil  konkrétne  informácie

o týchto nehospodárnostiach  a aby vláda alebo iné zodpoved-

né orgány vyvodili z nich konkrétne dôsledky a postihli zod-

povedných pracovníkov. Bez toho nám je takáto správa Najvyš-

šieho kontrolného úradu nanič. Bez  toho je to len plané mo-

ralizovanie, podobne ako všetky  tie reči Združenia robotní-

kov Slovenska o potrebe kontroly počas predvolebnej kampane.

Dnes,  keď je  na čele  Najvyššieho kontrolného  úradu práve

predstaviteľ Združenia robotníkov Slovenska, vidíme, že išlo

len o číru účelovú demagógiu pred voľbami.

 

     Pripájam sa k väčšine návrhov uznesení, ktoré tu odzne-

li, a tiež vlastne vyzývam poslancov, aby sme nenechali túto

správu len prejsť bez povšimnutia, aby sme ju nevzali na ve-

domie bez toho, že sa vyvodia konkrétne dôsledky.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Páni  poslanci, pani poslankyne,  ešte vystúpi

pán poslanec  Hofbauer, po ňom nemám  do rozpravy žiadnu pí-

somnú prihlášku.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Vážený pán predseda,

     pani poslankyne, páni poslanci,

 

     na rozdiel  od celkovej väčšiny  tu hovoriacich nebudem

sa zmieňovať o tom, čo v  správe chýba, skôr by som sa zame-

ral na to, čo tam je a akým spôsobom sa to končí.

 

     Tejto problematiky  sa trošku dotkol  pán poslanec Fil-

kus, čo  ma trochu prebralo  z nostalgie nad  touto správou.

Znepokojuje  ma na  tejto správe  jedna zásadná  záležitosť,

a to neukončená koncovka  tohto kontrolného procesu, neukon-

čená koncovka prakticky vo všetkých parametroch.

 

     V  oblasti štátnych  podnikov, ktoré  sa nachádzajú pod

zakladateľskými rezortmi, domnievam  sa, že vedenia štátnych

podnikov majú kompetencie, ktoré zdedili ešte z rokov deväť-

desiatych.  V tomto  smere sa  nezmenilo nič  a zakladatelia

môžu tak  maximálne odvolať riaditeľa  štátneho podniku. Tým

sa to  končí a začína.  V tomto smere  je vecná legislatívna

rezerva.

 

     Ďalšia záležitosť, ktorá mi tu chýba, je otázka proble-

matiky previazanosti Najvyššieho kontrolného úradu s ďalšími

orgánmi, ktoré  sú kompetentné za poriadok  v tejto oblasti,

a tá sa mi javí  jednoznačne ako málo postačujúca. Podstatné

je to,  že za tieto  roky sa -  zdá sa -  nehľadá, a to  bez

ohľadu na to, či je naša vláda, alebo iná.

 

     Konkrétne jedna moja  pripomienka k tejto problematike,

ktorá,  bohužiaľ, prekračuje  rámec prerokúvania  tohto bodu

programu, sa nachádza v  oblasti ústavnosti. To je problema-

tika nezávislosti, ktorou sa naša  spoločnosť a náš štát hr-

dí, a  to nezávislosť prakticky  skoro vo všetkých  stupňoch

a etážach, počnúc nezávislosťou Najvyššieho kontrolného úra-

du, nezávislosťou  prokuratúry a nezávislosťou  súdov. Takže

sa potom trošku čudujem tým pánom poslancom, ktorí vyjadrujú

nespokojnosť  nad  touto  koncovkou.  Tá koncovka jednoducho

nemôže byť závislá, keď tieto inštitúcie sú nezávislé.

 

     My sa bojíme závislosti od vlády, ale vláda sa mení pri

parlamentných voľbách na základe výsledkov. Domnievam sa, že

toho sa  obávať netreba. A  vo väčšine štátov  s pluralitnou

demokraciou sa  orgány prokuratúry nachádzajú  v troška inej

polohe ako orgány štátneho návladného, alebo štátneho žalob-

cu. Sú ochrancami štátu, hospodárenia štátu. U nás je vlast-

ne vytvorený reťazec nezávislých inštitúcií, z ktorých jedna

nezávislá nadväzuje na ďalšiu nezávislú, a v koncovke sa ču-

dujeme, že tá nezávislosť sa končí tým, že vlastne nezávislý

najvyšší kontrolný  orgán podáva námety  nezávislým inštitú-

ciám, reťazcu orgánov činných  v trestnom konaní. Myslím, že

toto je  jedna z liniek, o  ktorých by sa bolo  treba zamys-

lieť. Z tohto  hľadiska ma mrzí, že zástupcovia  vlády sa tu

nenachádzajú a túto rozpravu si nemohli vypočuť.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Takže ešte raz,  pani poslankyne, páni poslan-

ci, do rozpravy nemám  prihlášku. Pán poslanec Kunc, hlásite

sa do rozpravy? Nech sa páči.

 

 

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán podpredseda vlády,

     milé kolegyne, milí kolegovia,

 

     ak je to tak, ako to správa hovorí a ako to pán predse-

da Najvyššieho kontrolného úradu  vo svojom vystúpení drama-

ticky zdôraznil, potom - povedané náležitými slovami - maje-

tok štátu  sústredený v štátnych  podnikoch rozkrádajú práve

tí, ktorí by ho mali  ochraňovať a úspešne s ním hospodáriť.

Ak o tom vnútorné  kontroly zakladateľských rezortných orgá-

nov nevedia a nič proti tomu nerobia, potom je evidentné, že

zakladateľské rezortné  orgány neplnia jednu  zo svojich zá-

kladných funkcií a sú v tejto veci vinovaté a zodpovedné.

 

     V každom prípade by  príslušní páni ministri mali pove-

dať, akú  to vlastne robia  v rezortoch personálnu  politiku

a koho to  vlastne dosadzujú do  funkcie riaditeľov štátnych

podnikov, ako sa tam vytvárajú manažmenty, ďalej ako sledujú

využívanie majetku podnikov na podnikateľskú činnosť a najmä

jej výnosy,  respektíve straty. Na všetko  toto sú zo zákona

oprávnené.

 

     Únik  výnosov a  reálne zmenšovanie  majetku, ktoré 

podľa správy Najvyššieho kontrolného úradu evidentné a ktoré

by mali zakladateľské rezortné orgány mobilizovať v kontrol-

nej činnosti, sa v skutočnosti tolerujú a tento priamo zavi-

nený úpadok sa takto  vlastne vedome podporuje. Veď výsledky

kontrolnej  činnosti  Najvyššieho  kontrolného  úradu za rok

1994 boli  podobné a napovedali dosť.  Tak sa štátny majetok

stráca a  účinnej kontroly a  zodpovednosti niet. Za  týchto

podmienok nie je navrhované uznesenie nič viac než výkrik do

vetra,  pretože v  danej  veci  už najvyšší  kontrolný orgán

a jeho predseda nič viac  nemôže. Viac musia urobiť rezortné

orgány a členovia vlády na ich čele.

 

     Preto  navrhujem  inakšie  znenie  bodu  B navrhovaného

uznesenia, pričom  modifikujem návrh pána  poslanca Ftáčnika

v tom zmysle, že vraciam to, čo by sa malo urobiť, pred plé-

num Národnej rady. Podľa môjho  názoru posunutie veci do vý-

borov nie  je riešením, pretože  ťažko si predstaviť  agendu

toho  druhu, aká  z toho  vyplýva, vo  výboroch tak,  aby to

mohlo byť úspešné, nehovoriac o tom, že nie všetky výbory by

sa dozvedeli o veciach tak, ako sa dozvedieť potrebujú. Pre-

to si  myslím, že viac  by vyhovelo takéto  znenie uznesenia

(bolo by to nové znenie bodu B):

 

     "B. Žiada vládu, aby na najbližšiu plenárnu schôdzu Ná-

rodnej  rady Slovenskej  republiky vo  väzbe na  prerokúvanú

správu Najvyššieho kontrolného úradu o výsledkoch kontrolnej

činnosti v roku 1995 predložila program aktivít jednotlivých

rezortných  ministerstiev  na  zamedzenie  opakovania  strát

štátneho  majetku trestnou  činnosťou i  nedbalosťou činného

manažmentu štátnych  podnikov i ostatných  inštitúcií, ktoré

hospodária so štátnym majetkom."

 

     A na prerokovanie tejto  programovej správy by sme mali

žiadať potom účasť členov vlády. Nazdávam sa, že určité kom-

plexné  videnie veci  je, pretože  z vystúpení  jednotlivých

poslancov to takto vyplýva,  a len takéto spoločné uchopenie

veci prinúti aj členov vlády, aby tie pôsobnosti, ktoré jed-

noznačne sú v ich zákonnej pôsobnosti, v tomto smere plnili.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ešte pani poslankyňa Sabolová.

 

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     kolegovia,

 

     len veľmi  krátko by som sa  chcela, ako tradične, tým,

že pracujem  vo výbore pre životné  prostredie, jednou alebo

dvoma poznámkami dotknúť predloženej  správy o výsledku kon-

trolnej činnosti  Najvyššieho kontrolného úradu.  Je z mojej

strany potešiteľné, že Najvyšší  kontrolný úrad sa začal za-

oberať  podrobnejšie aj  využívaním finančných  prostriedkov

Štátneho fondu  životného prostredia. Je mi  trochu ľúto, že

odišiel pán minister, myslela som, že vydrží do konca. Chce-

la by som tu upozorniť len na skutočnosť, že konečne v tejto

správe sa  zaoberáme nielen rezortom  ministerstva životného

prostredia,  ale aj  samotným Štátnym  fondom životného pro-

stredia.

 

     V správe sa konštatuje, že pri rozdeľovaní prostriedkov

fondu došlo k rozporu s § 3 ods. 1 vyhlášky 176/1992, ako aj

k rozporu so  zákonom 128/1991 Zb. Tu  si dovolím pripomenúť

moju interpeláciu vznesenú v marci  tohto roku práve u firmy

Surmex, kde prostriedky fondu boli poskytnuté podnikateľským

subjektom  aj bez  povinnosti použiť  vlastné zdroje, pričom

bolo zistené, že firma, ktorá využila prostriedky zo štátne-

ho fondu, je dnes v trestnom konaní, je na ňu podané trestné

stíhanie. Chcem povedať len toľko,  že pán minister mi odpo-

vedá, že - citujem: "I pre  mňa bola  prekvapením informácia

o neúčelovom použití prostriedkov  štátneho fondu, čo nezos-

talo zo strany Štátneho fondu životného prostredia bez ozve-

ny."

 

     Je  zarážajúce, že  rezort ministerstva  životného pro-

stredia, ako aj štátny fond nevykonáva systematické kontroly

využívania  týchto štátnych  prostriedkov, a že sa  v správe

Najvyššieho kontrolného úradu  konštatuje, že Fond životného

prostredia nariadil  vykonať kontroly z  960 príjemcov u  10

z celkového počtu až v novembri  roku 1995. Pričom pán mini-

ster mi vo svojej odpovedi  hovorí, že fond vykonáva vlastne

kontroly  použitia prostriedkov  a v  roku 1995  ich vykonal

11, viac proste nebolo v  silách a v možnostiach fondu, pre-

tože má na to málo ľudí.

 

     Ak by bol začal vykonávať tieto kontroly v priebehu ce-

lého roka, myslím si,  že nepotrebuje zvyšovať počet pracov-

níkov na tieto kontroly, ale  vlastne bol by zamedzil aj ta-

kémuto nehospodárnemu použitiu prostriedkov.

 

     Na záver  by som chcela  povedať len toľko,  že aj naše

interpelácie,  aj naše  sledovanie nakladania  s týmito pro-

striedkami  nie je  preto,  aby  sme niekoho  chceli nejakým

spôsobom šikanovať alebo osočovať, ale ide o to, že vlastne,

ako aj  potvrdila správa, sa nerobia  kontroly pri používaní

týchto prostriedkov a týmto  spôsobom unikajú prostriedky do

určite  nie  najpotrebnejších  aktivít  a  prác.  Toľko teda

k tejto časti správy.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  pekne  pani  poslankyni.  Pán poslanec Ftáčnik

- faktická poznámka.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Pán  predseda, mám  len faktickú  poznámku k vystúpeniu

pána  poslanca  Kunca  (nestihol  som  včas  stlačiť  gombík

a nechcel som rušiť pani  poslankyňu). On navrhol uznesenie,

ktoré zdanlivo  má byť alternatívou  k môjmu uzneseniu,  ale

mali by sme sa zrejme zjednotiť, že čo chceme dosiahnuť. Le-

bo ja  nenamietam proti tomu,  aby sa tým  zaoberalo plénum,

ale  myslím si,  že  termín  "prijaté opatrenia"  smeruje aj

k  vyvodeniu zodpovednosti za zistené  nedostatky, a pán po-

slanec Kunc  v tom programe  aktivít na zamedzenie  smeroval

skôr do budúcnosti.

 

     Čiže zdá sa mi, že  vecne nehovoríme úplne o tom istom,

a mali by sme podľa možnosti  zjednotiť slovník, teda v tom,

čo chceme dosiahnuť, aby sa plénum mohlo potom rozhodnúť pri

schvaľovaní uznesenia. Hovorím to  teraz v rozprave, aby po-

tom nevznikol spor pri hlasovaní o návrhu uznesení.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Tam bude problém, aj pokiaľ  ide o ústavu, o výklad, čo

môže Národná  rada vo vzťahu k  vláde, a čo nie.  Tam musíme

dať aj na to pozor.

 

     Páni  poslanci, pani  poslankyne, keďže  nikto nemá  do

rozpravy žiadne  pripomienky, končím rozpravu.  Najlepšie by

bolo, ak by tí, ktorí doteraz tu nesedeli, pokračovali v ro-

kovaní, a  tí, čo ste  tu boli, by  ste mali mať  prestávku.

Keďže nemám takú právomoc, aby som to takto urobil, vyhlasu-

jem prestávku do  16.45 hodiny a prosím, aby  ste sa dohodli

aj na forme doplnenia uznesenia. Ďakujem.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené kolegyne,  kolegovia, budeme pokračovať  po pre-

stávke. Pýtam sa pána  predsedu Najvyššieho kontrolného úra-

du, či sa chce vyjadriť k  rozprave. Nech sa páči, pán pred-

seda.

 

Predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR Š. Balejík:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     vážení členovia vlády,

 

     dovoľte mi, aby som  zaujal stanovisko k niektorým pri-

pomienkam. V podstate by som sa chcel poďakovať poslankyniam

a poslancom za vcelku konštruktívny  prístup k tejto správe,

ale aj vôbec k riešeniu,  najmä tým, ktorí konštruktívne na-

vrhujú  aj východiská.  Na úvod  musím povedať,  že si možno

mnohí mýlne vysvetľujú, že  Najvyšší kontrolný úrad má práva

nariaďovať, požadovať atď. Nemáme  také práva. Keď študujeme

zákony, študujme ich  celkom a úplne a tam  sa dozvieme, aké

má postavenie a aké má práva Najvyšší kontrolný úrad.

 

     Chcel by som k  niektorým jednotlivým návrhom alebo ná-

metom zaujať  stanovisko. U CAS-LOT,  kasín atď. na  základe

kontrol Najvyššieho kontrolného  úradu ministerstvo financií

prijalo celý rad opatrení. V najbližšom období pravdepodobne

dostanete do Národnej rady  návrh zákonov, ktoré túto oblasť

budú riešiť. Tu sme skutočne po kontrolných zisteniach a do-

hodách s ministerstvom financií pritvrdili opatrenia, aby sa

veci riešili. Zastávame jednoznačný  názor, že tam, kde štát

vložil základné imanie a kapitál, či je reálne, že tento ka-

pitál sa zhodnotí a bude prinášať,  alebo nie. V tom sa zho-

dujeme.

 

     K vystúpeniu  pána poslanca Čarnogurského  by som chcel

povedať, že neviem, čo si o  tom mám myslieť, ale chcem rea-

govať na toto. V prvom rade  - správa nie je protokol. Nemô-

žem  do správy  dávať  detailné  zistenia atď. atď., pretože

niektoré protokoly majú 60-80 strán.  Ako by asi vyzerala tá

správa? Správa  je popisná a poukazuje  na podstatnejšie ne-

dostatky, ktoré  boli zistené. Platí tu  to, čo som povedal.

Ak sa niektorý pán poslanec  alebo pani poslankyňa chce pre-

svedčiť o konkrétnych detailných zisteniach Najvyššieho kon-

trolného úradu, tak nech sa  páči, protokoly sú k dispozícii

na nahliadnutie na Najvyššom kontrolnom  úrade. Tam je to už

objemnejšie, tam je popísané všetko.

 

     Samozrejme, musím  povedať, že Najvyšší  kontrolný úrad

nemá povinnosť predkladať parlamentu nejaké  záverečné účty,

to tu už bolo povedané,  ale výsledky z kontrolnej činnosti.

Pokiaľ ide o kontrolnú činnosť, zase musím povedať, nemysli-

me si, že Najvyšší kontrolný úrad okrem kapitol môže kontro-

lovať všetky podriadené zložky  jednotlivých kapitol. Veď to

sú celé  tisíce podriadených zložiek. Na  to nie je Najvyšší

kontrolný úrad a ani to nemôže robiť. Kapitoly máme zo záko-

na  povinnosť dvakrát do  roka kontrolovať, a to sa vykonáva

v plnom rozsahu.

 

     Ľutujem, že  ani pán Čarnogurský si  nevšimol alebo ne-

postrehol, kde  je vlastne chyba v  týchto veciach, ktoré sú

zisťované v  tejto správe. V čom  spočívajú. Samozrejme, vy-

stúpili tu niektorí páni  poslanci a poslankyne, že vnútorné

kontroly nefungujú. Kontrolné  mechanizmy v jednotlivých re-

zortoch nefungujú dostatočne a nie sú hádam ani na dostatoč-

nej  kvalitatívnej úrovni.  Ale toto  všetko nemôže Najvyšší

kontrolný úrad suplovať a nahrádzať.

 

     Ďalej by som chcel k  tým veciam, ktoré tu uviedol, po-

vedať, že má veľmi  zlé informácie alebo zlých informátorov,

keď  sa tu prednášali  takéto čísla  o  Najvyššom kontrolnom

úrade, že  teda sa tam  rozširuje administratívna byrokracia

na úkor kontrolných miest. Uvediem len niekoľko faktov.

 

     Zriadili sme koncom minulého roku dve expozitúry, ktoré

sú naplnené. Sú tam dvaja  úradníci, to je riaditeľ a sekre-

tárka. Ostatných 18 ľudí sú kontrolóri. A to bol aj cieľ, aj

zameranie zvýšenia stavu pracovníkov na Najvyššom kontrolnom

úrade, aby  sa zvýšil a  rozšíril výkon kontroly,  teda kon-

trolná činnosť.  Dnes môžem povedať,  že zo 173  pracovníkov

Najvyššieho kontrolného úradu  je vlastných kontrolórov 115.

Ostatní  sú,  pravdaže,  na  sekciách, riaditeľ, sekretárka,

ktorých je 6, ostatní sú všetko kontrolóri. A samozrejme, je

riaditeľ kancelárie s jeho sekciou, ktorá má na starosti ty-

lové zabezpečenie,  dopravu, hospodársku správu,  správu ma-

jetku,  učtárne, personálny  odbor, právny  odbor a finančný

odbor. Takže to sú nevyhnutné funkcie.

 

     Pokiaľ  ide o  riaditeľov kancelárií,  tí boli zrušení,

pán  poslanec, a  nie, že  sa dali  navyše. Tam bol riaditeľ

kancelárie, to sme zrušili pri pretváraní novej organizačnej

štruktúry, a  je tam len  vedúca sekretariátu a  sekretárka.

Nič viac, nič menej. Okrem  toho majú aj protokol. Samozrej-

me, okrem toho máme aj vnútorného kontrolóra, ktorého zo zá-

kona musíme mať, pretože nikto nás nekontroluje, kontrolu si

musíme obstarávať sami.

 

     Takže tieto informácie nemôžem  akceptovať a už vonkon-

com nie  takým štýlom, ako  sa podávajú. Najvyšší  kontrolný

úrad je nezávislý a apolitický úrad vo svojej činnosti. Pro-

sím, aby ste Najvyšší  kontrolný úrad nezaťahovali do všeli-

jakých politických vecí a aktivít.

 

     Pani poslankyni Schmögnerovej chcem povedať, že Najvyš-

ší kontrolný úrad nemôže  zo zákona prikazovať opatrenia. My

zo zákona môžeme žiadať opatrenie. Samozrejme, ak vidíme, že

opatrenia  nesledujú adekvátne  odstránenie zistených  nedo-

statkov, vraciame  ich subjektom, aby  hľadali riešenia, ná-

pravu zistených nedostatkov. Niekedy to robíme dva i trikrát

a sprísnili sme túto oblasť.

 

     Pánu poslancovi Šagátovi by  som chcel povedať, že tomu

skutočne nerozumiem, pretože o  Piešťanoch, ak by si myslel,

že to bol  náš výber alebo podobne, musím  tu povedať, že na

tretíkrát,  na písomnú  žiadosť pána  ministra zdravotníctva

sme tam išli robiť kontrolu.  A nie nejaké ľubovoľné vybera-

nie a podobne, pretože tých síl nemáme toľko a nemôžeme cho-

diť kontrolovať jeden subjekt trikrát  za rok. To som predsa

už vysvetľoval vo výbore.

 

     Ďalej  by som  chcel povedať,  pokiaľ ide  o tú činnosť

v Piešťanoch, aj za ministrovania pána poslanca Šagáta exis-

toval liečebný  dom Slovan. Vieme, že  sa tam investovalo na

záchranu  tohto objektu  do injektážnych  prác vyše miliardy

korún. To nie je málo. A čo sa s tým ďalej robí? Aká je kon-

cepcia dokončenia tohto domu?  Je to pamiatkovo chránený ob-

jekt, samozrejme,  ale akáže je  filozofia, čo s  tým ďalej?

Investovali sme  do toho. My  sa musíme do  toho oprieť, aby

sme to pohnali dopredu, teda,  keď sme už do toho investova-

li, nech to má aj dajaký záver.

 

     A  zase to  hovorím, aj  tu v  tomto prípade,  že ak si

niekto  myslí, že  budeme kontrolovať,  myslím, ministerstvo

zdravotníctva, všetky jeho podriadené  zložky, tak to predsa

nejde. Ale, pán poslanec, mrzí ma, že ste sa neopýtali alebo

že sa nezamýšľate nad tým,  akú rezortnú kontrolu má vlastne

ministerstvo.  Akú funkciu  tam plní?  Prečo tí nekontrolujú

podriadené zložky, veď to im prináleží v prvom rade.

 

     Pánu poslancovi Palackovi by  som chcel povedať, už sme

tu neraz hovorili, že  Najvyšší kontrolný úrad do privatizo-

vaných spoločností, ktoré sú  buď akciové spoločnosti, alebo

sú spoločnosti  s ručením obmedzeným, predsa  zo zákona nemá

umožnený vstup. Tak o čom tu hovoríme - či kontrolujeme, ako

si tam plnia  povinnosti, a podobne? Takže neviem,  to sa mi

zdá účelové, pretože každý predsa  vie, akú má Najvyšší kon-

trolný úrad právomoc a postavenie.

 

 

 

     Chcel  by som  poďakovať pánom  poslancom (pán poslanec

Kunc), ktorí skutočne regaovali  na jestvujúci stav, a budem

veľmi rád,  keď pomôžete aj  nám, a teda  spoločne sa budeme

snažiť, aby  sa to celé pohlo  dopredu s tým, že  sa sprísni

jednak vyžadovanie plnenia  pracovných povinností od každého

v celom priereze, v jednotlivých  rezortoch a úradoch, že sa

sprísnia alebo  dobudujú vnútorné kontroly,  ktoré budú môcť

obsiahnuť väčší rozsah kontrol  podriadených zložiek, aby tí

ľudia mali pocit i vedomie, že sme kontrolovaní a, samozrej-

me, že z nálezov sa  budú vyvodzovať aj adekvátne opatrenia.

Toto potrebuje  naša ekonomika. Ak by  sa nám toto podarilo,

osobne budem veľmi rád.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Páni poslanci, najskôr by som sa chcel ospravedlniť pá-

nu poslancovi Csákymu. Keď som ukončil rozpravu, zabudol som

na to, že pri svojom vystúpení žiadal, aby sme dali hlasovať

o tom,  že tento  bod  programu  bude pokračovať  na budúcej

schôdzi, že nebude skončená  rozprava. Myslím, že schôdza sa

ani tak  nevyvíjala, aby sme  pokračovali ďalej v  rozprave,

ale aby sme prijali závery.  Tá rozprava by k ničomu nevied-

la. Prosím pána poslanca Csákyho,  aby nenaliehal, že som mu

nevyhovel. Mohol by som požiadať pána podpredsedu vlády, aby

povedal jedno  slovo a tým by  otvoril rozpravu, ale neviem,

či by to poslanecká snemovňa chcela. Je to moja chyba.

 

     Prosím, zapnite mikrofón pánu poslancovi Csákymu.

 

 

 

Poslanec P. Csáky:

 

     Pán predseda, beriem vaše slová, bolo to korektné, len-

že mne  nejde o to,  či formálne uzatvoríme  rozpravu, alebo

nie. Ide  o to, že  aj pán predseda  Najvyššieho kontrolného

úradu, aj páni poslanci, ktorí tu vystúpili, mali veľmi váž-

ne pripomienky. Ide mi o  to, že som navrhol určitý algorit-

mus, aby sme neprijali dnes uznesenie, aby sa kluby zamysle-

li na tým stavom, aký tu  nastal v tejto oblasti, aby sme na

budúci týždeň  k tomu zvolali politické  grémium, aby sme sa

zamysleli nad tým, či by nebola vhodná novela zákona o pôso-

bení Najvyššieho kontrolného úradu, a aby sme sa takto k to-

mu vrátili v júni. Takže mne ide o to.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, keď ide len o  to, tak to nesúvisí s tým,

či bude  rozprava pokračovať, alebo  nie, pretože tú  novelu

môžeme navrhúť kedykoľvek.

 

Poslanec P. Csáky:

 

     Pán predseda, ale ja som chcel, aby sme o tom hlasovali.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nemôžem dať hlasovať, jedine tak, že by pán podpredseda

povedal štyri slová a otvorí rozpravu.

 

Poslanec P. Csáky:

 

     Pán podpredseda, bol to predsa procedurálny návrh.

 

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ja som vám to povedal,  keby som to nebol spomenul, tak

ideme ďalej,  ale som si vedomý  toho, že som to  urobil ja.

(Hlasy v sále.) Prosím, páni poslanci...

 

Poslanec P. Csáky:

 

     Prepáčte, trvám na tom, aby  sme hlasovali o tom, že sa

k tejto veci vrátime na júnovom zasadnutí pléna.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nemôžem  urobiť precedens,  ani to  neurobím. To radšej

zoberiem celú chybu na  seba, ale takýto precedens neurobím.

Jedine keby pán podpredseda povedal...

 

Poslanec P. Csáky:

 

     Pán podpredseda vlády, ďakujem vám.

 

     (Po chvíli potlesk, smiech v sále.)

 

Podpredseda vlády SR J. Kalman:

 

     Ak mám  byť ja tým,  ktorý dá pokyn,  aby ste sa  ďalej

mohli zaoberať  touto problematikou, tak -  síce veľmi nerád

to robím, pretože som už  pána predsedu upozornil, že by som

bol veľmi rád, keby sa  dnes prerokovala správa, ktorú pred-

kladám, a  zároveň aj ukončila, pretože  zajtra mám radu pre

národnosti a zajtra by som sa nemohol zúčastniť na rokovaní,

ale ak ďalšia  rozprava prispeje ku skvalitneniu kontrolného

systému u nás, ak ste o tom presvedčení, tak súhlasím s tým,

aby ste ďalej pokračovali. (Potlesk.)

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Takže po našej spolupráci s pánom podpredsedom

vlády dávam hlasovať o  návrhu pána poslanca Csákyho. Počuli

ste,  ako ho  koncipoval pred  chvíľou.  Pán  poslanec Csáky

chce, aby sme v rozprave  k tomuto bodu pokračovali na budú-

cej schôdzi, na 16. schôdzi. Čiže nemali by sme prijať uzne-

senie, ktoré je navrhnuté.

 

     Prosím, hlasujeme o jeho  návrhu. Prezentujte sa a hla-

sujte. Pani spravodajkyňa, povedzte svoj názor.

 

Poslankyňa T. Chlebová:

 

     Odporúčam návrh neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 44 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

 

     Takže sme neprijali tento návrh.

 

     Rozprava  je  ukončená.  Pýtam  sa  ešte pani spoločnej

spravodajkyne, či sa chce vyjadriť k rozprave.

 

Poslankyňa T. Chlebová:

 

     Nie.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nechce sa vyjadriť, takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu

o prijatí uznesenia. Najskôr budeme hlasovať, pani poslanky-

ňa, o tých pozmeňujúcich  a doplňujúcich návrhoch, ktoré vy-

plynuli z rozpravy.

 

Poslankyňa T. Chlebová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     je tu  prvý návrh, ktorý predložil  pán poslanec Sopko.

Prečítam  ho:  "Národná  rada  žiada generálneho prokurátora

Slovenskej republiky predložiť správu o výsledkoch vykonané-

ho preverovania poznatkov z odstúpených materiálov z najvyš-

ších kontrolných orgánov aj oznámení právnických a fyzických

osôb dotýkajúcich  sa privatizácie, hospodárenia  s majetkom

štátu  a hospodárenia  s prostriedkami  štátneho rozpočtu za

roky 1994 a 1995." Termín je tu, pôvodný bol jún, ale dohod-

li sme sa  s pánom poslancom, že ak  súhlasí s mesiacom sep-

tember, tak tento návrh by som odporúčala prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ale tam ste čítali,  že kontrolovať najvyššie kontrolné

orgány? Či Najvyšší kontrolný úrad?

 

Poslankyňa T. Chlebová:

 

     Predložené materiály.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ale  to  tak  neznelo,  to  je  upravené inak, ako bolo

v rozprave. Prosím, prečítajte to ešte raz, pani poslankyňa.

 

Poslankyňa T. Chlebová:

 

     "Národná rada žiada predložiť správu o výsledkoch vyko-

naného  preverovania  poznatkov   z  odstúpených  materiálov

z najvyšších  kontrolných  orgánov  aj  oznámení právnických

a fyzických osôb dotýkajúcich  sa privatizácie, hospodárenia

s majetkom  štátu  a  hospodárenia  s prostriedkami štátneho

rozpočtu za roky 1994 a 1995."  Prepáčte, ťažko sa mi to čí-

ta.

 

     (Hlas zo sály: Neexistujú najvyššie kontrolné orgány.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Procedurálny návrh, nech  sa páči. (Nezrozumiteľný hlas

zo sály.) Nie, to je tu, čo  odporúča. To máte v tom bode B.

Tu je spoločná správa a to zo spoločnej správy je premietnu-

té do  bodu B. (Nezrozumiteľný hlas  zo sály.) Pán poslanec,

pred sebou máte  spoločnú správu, ale to, čo  je v spoločnej

správe, je premietnuté do  uznesenia, ktoré budeme prijímať,

to je v písmene B zo spoločnej správy. To znamená, že v spo-

ločnej správe nemáme čo  prijímať. Budeme prijímať v písmene

B uznesenia. Čiže teraz ideme hlasovať o pozmeňujúcich návr-

hoch poslancov a potom budeme  schvaľovať aj to, čo je spolu

s uznesením, čo je v správe.

 

     Prosím,  ideme hlasovať  o návrhu  pána poslanca Sopku,

ktorý prečítala pani spravodajkyňa. Pani poslankyňa, navrhu-

jete ho prijať, alebo neprijať?

 

 

Poslankyňa T. Chlebová:

 

     Áno, navrhujem ho prijať.

 

     (Hlas zo  sály: Ale veď najvyššie  kontrolné orgány ne-

existujú. Nemôžeme prijať také uznesenie.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To nemôžeme prijať,  pretože najvyššie kontrolné orgány

fakt neexistujú.  (Hlas zo sály:  Nálezy najvyšších kontrol-

ných  orgánov...) Pokoj,  páni poslanci.  Hlasovali sme, ne-

prešlo to. Budeme pokračovať ďalej.

 

Poslankyňa T. Chlebová:

 

     Ďalší  návrh  uznesenia  predložila  pani Schmögnerová.

Z obsahových dôvodov ho neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o návrhu pani  poslankyne Schmögnerovej s ná-

vrhom neprijať ho. (Hlasy v sále.) Bolo to v rozprave.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 39 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Tento návrh sme neprijali.

 

     Môžete pokračovať, pani poslankyňa.

 

 

Poslankyňa T. Chlebová:

 

     Ďalšie návrhy predložil pán poslanec Ftáčnik. Predložil

štyri návrhy uznesenia.

 

     Prvý: "Národná rada Slovenskej republiky žiada generál-

neho prokurátora, aby po  skončení konania na základe proto-

kolu Najvyššieho kontrolného úradu  o výsledku kontroly hos-

podárenia a  nakladania s majetkom štátu  v akciovej spoloč-

nosti Hotely  mládeže Slovakia (je to  list predsedu Najvyš-

šieho   kontrolného   úradu   Slovenskej   republiky   číslo

0-1441/95 zo  dňa 4. 9. 1995)  poskytol Výboru Národnej rady

pre vzdelanie,  vedu, kultúru a šport  informáciu o výsledku

konania." Tento návrh odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržali 43 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže tento návrh prešiel.

 

     Môžete pokračovať, pani poslankyňa.

 

Poslankyňa T. Chlebová:

 

     Druhý návrh  pána poslanca Ftáčnika: "Národná rada Slo-

venskej republiky žiada členov  vlády a ostatných ústredných

orgánov, aby podali príslušným výborom Národnej rady Sloven-

skej republiky informáciu o opatreniach, ktoré prijali v sú-

vislosti so zisteniami  Najvyššieho kontrolného úradu uvede-

nými v tlači 392 a o plnení prijatých opatrení." Tu je návrh

termínu do  15. júla 1996. Rada  by som sa spýtala  pána po-

slanca Ftáčnika, či by súhlasil s tým termínom na neskoršie.

V tom prípade...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, dávam  hlasovať o tomto  návrhu. Prezentujme sa

a hlasujme.

 

Poslankyňa T. Chlebová:

 

     Odporúčam návrh neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprešiel tento doplňujúci návrh.

 

Poslankyňa T. Chlebová:

 

     Ďalší návrh pána poslanca Ftáčnika, tretí: "Národná ra-

da Slovenskej  republiky žiada generálneho  prokurátora, aby

v správe o stave zákonnosti v Slovenskej republike podávanej

Národnej rade uviedol osobitne doriešené prípady, ktorými sa

zaoberala Generálna prokuratúra  na základe podnetov Najvyš-

šieho kontrolného úradu a ďalších kontrolných orgánov." Ten-

to návrh odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 67 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.

 

     Takže sme neprijali ani tento pozmeňujúci návrh.

 

Poslankyňa T. Chlebová:

 

     Štvrtý pozmeňujúci  návrh pána poslanca  Ftáčnika: "Ná-

rodná  rada Slovenskej  republiky odporúča  vláde Slovenskej

republiky predložiť návrh zákona o Štátnej pokladnici Národ-

nej rade do 30. 9. 1996." Tento návrh odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 64 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 57 poslancov.

 

     Takže sme neprijali ani tento návrh.

 

 

Poslankyňa T. Chlebová:

 

     Je tu posledný návrh pána poslanca Kunca: "Národná rada

Slovenskej republiky žiada vládu,  aby na najbližšiu schôdzu

Národnej rady  Slovenskej republiky vo  väzbe na prerokovanú

správu Najvyššieho kontrolného úradu o výsledkoch kontrolnej

činnosti v roku 1995 predložila program aktivít jednotlivých

rezortných  ministerstiev  na  zamedzenie  opakovania  strát

štátneho  majetku trestnou  činnosťou i  nedbalosťou činného

manažmentu štátnych  podnikov i ostatných  inštitúcií, ktoré

hospodária so  štátnym majetkom." Tento  návrh odporúčam ne-

prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 66 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 46 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Takže neprešiel návrh pána poslanca Kunca.

 

     Pani  poslankyňa, ak  sú to  všetky návrhy  z rozpravy,

môžeme pristúpiť k hlasovaniu o uznesení.

 

Poslankyňa T. Chlebová:

 

     Dovoľte mi, aby som predložila návrh uznesenia Národnej

rady Slovenskej  republiky k správe  o výsledkoch kontrolnej

činnosti Najvyššieho kontrolného  úradu Slovenskej republiky

za rok  1995, v ktorom Národná  rada Slovenskej republiky po

A. berie na vedomie...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa, nemusíte ho  čítať. Návrh máme predlo-

žený. Budeme  hlasovať o uznesení Národnej  rady tak, ako ho

máte  predložené  v  spoločnej  správe  výborov, samozrejme,

v znení schválených doplnkov a  zmien. (Hlas v sále.) Hlasu-

jeme, pán poslanec. Uznesenie berieme len na vedomie, nepri-

jímame ho, ani ho neodmietame.

 

Poslankyňa T. Chlebová:

 

     Odporúčam tento návrh prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 41 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Môžem konštatovať,  že Národná rada  schválila návrh na

uznesenie Národnej rady Slovenskej  republiky k správe o vý-

sledkoch  kontrolnej činnosti  Najvyššieho kontrolného úradu

Slovenskej republiky za rok 1995.

 

Poslankyňa T. Chlebová:

 

     Ďakujem, pán predseda, za trpezlivosť a kolegom a kole-

gyniam za podporu. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Budeme pokračovať  t r e t í m  bodom programu,

ktorým je

 

     súhrnná  správa  o  realizácii  Národného programu boja

proti drogám a návrhy na jeho aktualizáciu.

 

     Národná  rada Slovenskej  republiky prerokovala Národný

program boja  proti drogám 14. novembra  1995. Uznesením po-

žiadala vládu Slovenskej republiky rozpracovať tento národný

program a každoročne do  30. apríla predkladať Národnej rade

súhrnnú správu o jeho realizácii.

 

     Správu, páni  poslanci, pani poslankyne,  máte ako tlač

371. Ako tlač 371a máte rozdanú aj spoločnú správu o výsled-

koch prerokovania vo výboroch Národnej rady, ktorej súčasťou

je aj návrh na prijatie uznesenia.

 

     Z  poverenia vlády  Slovenskej republiky  správu uvedie

podpredseda  vlády  Slovenskej  republiky  pán Jozef Kalman.

Prosím, pán podpredseda, aby ste sa ujali slova.

 

Podpredseda vlády SR J. Kalman:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     na rokovanie  Národnej rady Slovenskej  republiky pred-

kladám súhrnnú  správu o realizácii  Národného programu boja

proti drogám a návrhy na  jeho aktualizáciu na základe uzne-

senia, ktoré tu bolo  pred chvíľou citované. Týmto uznesením

zobrala  Národná rada  Slovenskej republiky  Národný program

boja proti  drogám na vedomie  a požiadala vládu  Slovenskej

republiky rozpracovať  tento program na  podmienky jednotli-

vých  rezortov a  zabezpečiť  jeho  finančné krytie,  ako aj

predkladať Národnej  rade súhrnnú správu každý  rok do konca

apríla.

 

     Národný program boja proti  drogám nadväzuje na Progra-

mové vyhlásenie vlády Slovenskej  republiky, obsahuje a roz-

pracúva  základné smery  protidrogovej politiky, predstavuje

programový dokument celospoločenského úsilia na potlačovanie

drogových  závislostí,  znižovanie  nelegálnej  ponuky  drog

a hlavné ciele zdravotníckej  a sociálnej starostlivosti. Sú

v ňom vyjadrené základné princípy  a východiská tohto multi-

disciplinárneho a multiinštitucionálneho problému.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni kolegovia, prosím, pokoj.

 

Podpredseda vlády SR J. Kalman:

 

     Národný program boja proti  drogám bol podporený aj od-

porúčaniami  Organizácie  Spojených  národov  a  je v súlade

s medzinárodnými dohovormi v oblasti boja proti drogám, aký-

mi sú  dohovory OSN, globálny plán  boja proti drogám Európ-

skej únie,  ako aj Asociačná dohoda  o pridružení Slovenskej

republiky k Európskej únii.

 

     Predkladanú správu spracoval a pripravil generálny sek-

retariát Výboru ministrov pre  drogové závislosti a kontrolu

drog,  ktorý bol  zriadený v  zmysle uznesenia  vlády v roku

1995 a ktorý sa konštituoval koncom minulého roku.

 

     Správu prerokovala  vláda Slovenskej republiky  v marci

tohto roku  a bola schválená. Pripomienky,  ktoré odzneli na

rokovaní vlády, boli do materiálu zapracované. Správa celko-

ve bola  spracovaná na základe  podkladov, ktoré vypracovali

jednotlivé rezorty,  ktoré sú zastúpené  vo Výbore ministrov

pre drogové závislosti a kontrolu drog, za obdobie od augus-

ta 1995 do 31. 12. 1995, teda za obdobie piatich mesiacov.

 

     Správa sa skladá z  dvoch hlavných častí: samotného vy-

hodnotenia a rozpracovaného programu  jednotlivými rezortmi,

ako aj z podnetov na aktualizáciu úloh tohto programu. Môžem

konštatovať, že predložená  správa predstavuje súhrn aktivít

jednotlivých rezortov vo všetkých oblastiach boja proti dro-

gám v nadväznosti na  plnenie úloh vyplývajúcich z národného

programu, a  to i napriek krátkemu  časovému obdobiu od jeho

prijatia.

 

     Podotýkam, že úlohy pre  jednotlivé rezorty, ako aj ob-

lasti spoločenského života boli  v národnom programe rozvrh-

nuté na obdobie rokov 1995  až 1998. Národný program zostáva

otvorený, s  možnosťou stálej aktualizácie  podľa závažnosti

riešenia problémov na drogovej scéne v Slovenskej republike.

Predstavuje sústredenie všetkých síl,  ktoré sú k dispozícii

na potláčanie nebezpečenstva, ktoré zneužívanie drog v našej

krajine znamená.

 

     Zmyslom  prijatia a  postupného uskutočňovania programu

bolo  vymedziť, sústrediť  a koordinovať  úsilie spoločnosti

pri ochrane života a zdravia jednotlivcov, ako aj sociálneho

a hospodárskeho fungovania štátu,  ktoré sú vážne zasiahnuté

problematikou drogových  závislostí a s  ňou spojených nezá-

konných  činností obchodovania  s drogami.  Predpokladám, že

nám všetkým  je zrejmé, že  takýto zložitý spoločenský  jav,

akým drogové  závislosti nesporne sú, nie  je možné zvládnuť

izolovanými, i  keď cielenými a  dobre mienenými aktivitami,

ale je potrebná sústredená,  cieľavedomá a dlhodobá aktivita

všetkých spoločenských sfér.

 

     Vážená Národná rada, ide  o veľmi zložitý problém, dnes

už možno hovoriť o globálnom probléme ľudstva. Slovenská re-

publika je na začiatku boja proti tejto pliage. Očakávam va-

še námety,  ktoré s tými, ktoré  odzneli vo výboroch, budeme

analyzovať a snažiť sa ich  maximálne v praxi využiť. Verím,

že aj prerokovanie tejto správy, ale najmä realizácia prija-

tých i  odporúčaných úloh budú  ďalej aktivizovať celú  našu

spoločnosť v boji proti tomuto javu, ktorý demoralizuje celú

spoločnosť, ničí  zdravie a prináša ľudské  a rodinné tragé-

die.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Prosím teraz spoločného  spravodajcu výborov, ktorým je

pán poslanec Polka, aby podal správu o výsledkoch prerokova-

nia predloženého materiálu vo výboroch Národnej rady Sloven-

skej republiky.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážená Národná rada,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte, aby som vás  zoznámil so spoločnou správou vý-

borov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku preroko-

vania súhrnnej  správy o realizácii  Národného programu boja

proti drogám a návrhov na jeho aktualizáciu, tlač 371.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím roz-

hodnutím číslo 854 zo 14. marca 1996 pridelil súhrnnú správu

o realizácii Národného programu  všetkým výborom, okrem Man-

dátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej repub-

liky a Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky pre nezlu-

čiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov s tým, aby tieto vý-

bory ho prerokovali do 9. mája 1996. Zároveň určil Výbor Ná-

rodnej  rady Slovenskej  republiky pre  obranu a bezpečnosť,

aby pripravil na schôdzu  Národnej rady Slovenskej republiky

spoločnú správu o  výsledku prerokovania uvedeného materiálu

vo výboroch  a návrh na  uznesenie Národnej rady  Slovenskej

republiky.

 

     Správu prerokovalo v určenom termíne deväť výborov. Vý-

bor Národnej rady Slovenskej  republiky pre životné prostre-

die a ochranu prírody o materiáli nerokoval pre nedostatočnú

účasť poslancov na schôdzi výboru. Výbory prerokovali správu

s týmito výsledkami:

 

     I. Správu vzalo na vedomie 8 výborov, a to Ústavnopráv-

ny výbor  Národnej rady, Výbor  Národnej rady pre  financie,

rozpočet a menu, Výbor  Národnej rady pre hospodárstvo, pri-

vatizáciu a  podnikanie, Výbor Národnej  rady pre pôdohospo-

dárstvo, Výbor Národnej rady  pre verejnú správu, územnú sa-

mosprávu a národnosti, Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo

a sociálne veci  a Výbor Národnej rady  pre obranu a bezpeč-

nosť, ako  aj Zahraničný výbor Národnej  rady Slovenskej re-

publiky. Uznesenie k predmetnej správe neprijal Výbor Národ-

nej rady  Slovenskej republiky pre  vzdelanie, vedu, kultúru

a šport, lebo podľa § 48 ods.  1 zákona číslo 44 o rokovacom

poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpi-

sov  nevyslovila s ním  súhlas nadpolovičná väčšina všetkých

členov výboru.

 

     II. Všetky výbory  Národnej rady  Slovenskej republiky,

ktoré správu prerokovali a vzali na vedomie, odporučili tiež

Národnej  rade Slovenskej  republiky, aby  predloženú správu

vzala na vedomie.

 

 

     Okrem toho výbory uplatnili na svojich rokovaniach nie-

ktoré ďalšie odporúčania.

 

     Výbor Národnej  rady pre zdravotníctvo  a sociálne veci

odporučil vláde Slovenskej republiky:

 

     1. dopracovať  legislatívne návrhy v  oblasti prevencie

a represie,

 

     2. zriadiť  orgán boja proti drogám  ako ústredný orgán

štátnej správy so samostatnou rozpočtovou kapitolou,

 

     3. dopracovať úlohy Národného  programu boja proti dro-

gám s ich konkretizáciou a časovým harmonogramom do 31. júla

1996.

 

     Výbor  Národnej  rady  Slovenskej  republiky pre obranu

a bezpečnosť odporučil:

 

     1. podpredsedovi vlády Slovenskej republiky a predsedo-

vi Výboru  ministrov pre drogové závislosti  a kontrolu drog

koordinovať  postup ministerstva  vnútra, ministerstva spra-

vodlivosti, Generálnej  prokuratúry a Združenia  sudcov Slo-

venskej republiky v opatreniach vykonaných proti zneužívaniu

drog na páchanie trestnej činnosti,

 

     2. ministrovi  vnútra výraznejšie posilniť  činnosť ná-

rodnej  protidrogovej  jednotky  Správy  kriminálnej polície

Prezídia Policajného zboru  Slovenskej republiky, tak počet-

ne, ako i finančne, so zreteľom na nové územnosprávne člene-

nie Slovenskej republiky.

 

     III. V prijatých uzneseniach výbory uplatnili tieto po-

žiadavky:

 

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu požiadal riaditeľku generálneho sekretariátu

Výboru ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog, aby

predložila  analýzu vynakladania  finančných prostriedkov za

jednotlivé rezorty  v rámci plnenia  Národného programu boja

proti drogám  za rok 1995  a predpoklad čerpania  finančných

prostriedkov na rok 1996, prípadne na rok 1997, v termíne do

30. mája 1996.

 

     Výbor  Národnej  rady  Slovenskej  republiky pre obranu

a bezpečnosť požiadal vládu Slovenskej republiky, aby zabez-

pečila plnenie  Národného programu boja proti  drogám v jed-

notlivých rezortoch a nimi riadených organizáciách.

 

     Vážená Národná rada Slovenskej republiky,

 

     dovoľte, aby som vás  zároveň oboznámil s návrhom uzne-

senia Národnej  rady Slovenskej republiky  k súhrnnej správe

o realizácii Národného programu boja proti drogám a návrh na

jeho aktualizáciu.

 

     Národná rada Slovenskej republiky

 

     A. berie na vedomie  súhrnnú správu o realizácii Národ-

ného programu boja proti drogám  a návrhy na jeho aktualizá-

ciu;

 

     B. odporúča vláde Slovenskej republiky

 

        1. dopracovať legislatívne  návrhy v oblasti preven-

cie a represie,

 

        2. zriadiť orgán boja  proti drogám ako ústredný or-

gán štátnej správy so samostatnou rozpočtovou kapitolou,

 

 

        3.  dopracovať úlohy  Národného programu  boja proti

drogám s  ich konkretizáciou a časovým  harmonogramom do 31.

júla 1996;

 

     C. žiada vládu  Slovenskej republiky zabezpečiť plnenie

Národného programu  boja proti drogám  v jednotlivých rezor-

toch a nimi riadených organizáciách.

 

     Ďakujem, pán predseda. Skončil som.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  aj ja,  pán spoločný  spravodajca. Prosím, aby

ste zaujali miesto určené pre vás.

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, otváram rozpra-

vu k tomuto bodu programu  s konštatovaním, že som dostal do

tejto chvíle  6 písomných prihlášok.  Ako prvý sa  hlási pán

poslanec Mikolášik. Pripraví sa pán poslanec Langoš.

 

Poslanec M. Mikolášik:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     vari nikto nepochybuje o tom, že boj proti drogám má tú

najvyššiu doložku naliehavosti v rebríčku javov, ktoré ohro-

zujú každú spoločnosť, jej základy  a zdravie občanov. Chcem

ako lekár  pripomenúť, vážené dámy, vážení  páni, že drogová

závislosť je choroba, ktorú nemožno úplne a trvale vyliečiť.

 

     Drogová závislosť je úplným stratením človeka napríklad

pre rodinu. Sám si nikdy  nedokáže založiť normálnu a fungu-

júcu rodinu. Je úplným  negovaním hodnôt, túžob a realizácie

plánov v živote jednotlivca  z hľadiska spoločnosti. Spoloč-

nosť drogovo  závislého stráca. Nemôžeme  vyliečiť závislého

od  drog, môžeme  len za  cenu obrovských  nákladov na drahú

a dlho trvajúcu liečbu takúto závislú osobu previesť na oso-

bu dočasne abstinujúcu. Koniec koncov, kolegyňa Aibeková nám

to  správne  vysvetlila    na  zasadnutí  nášho výboru. Je

väčšinou  len otázka  času, kedy  tento závislý  začne drogy

opäť užívať.

 

     Zo súhrnnej správy sa dozvedáme to, čo je každému dobre

známe, a síce, že mladí ľudia masívne skúšajú drogy. Veď po-

dľa priloženého prieskumu viac  ako 25 % mladých gymnazistov

drogy už skúšalo. A zabudnime raz navždy to nebezpečné dele-

nie drog na tzv. mäkké a tvrdé. Kto totiž okúsi mäkkú drogu,

vždy prechádza na tvrdé drogy. Je  to u neho len otázka času

a okolností. A z pazúrov tvrdých  drog sa nikto natrvalo ne-

dostal. Je úplne stratený  pre spoločnosť. Jeho osobný život

bude zruinovaný, na drogu  minie postupne všetky vlastné fi-

nancie  i financie  svojich  rodičov  a skončí  ako žalostná

troska.

 

     Spôsob, akým sa táto  problematika rieši v podaní tejto

vlády, je však nedostatočný,  dovolím si povedať, nevýrazný,

pomalý, hlavne do tejto  chvíle neúčinný. Sme svedkami toho,

že tzv. výbor ministrov nie je schopný prijímať také rozhod-

nutia  a hlavne vykonávať také akcie, ktoré by úspešne bojo-

vali proti drogám. Deje sa  presne to, čo sme predpokladali.

Iste si spomínate  na môj príspevok, keď sme  o tom hovorili

tu v snemovni prvýkrát, že  takýto prierezový orgán bude ro-

biť len nekonkrétne, snažiť sa  riešiť, ale bude len priere-

zový a každý sa bude len zúčastňovať na zasadnutiach takého-

to prierezového orgánu, no údernosť a výstupy budú rozpačité.

 

     Máte asi všetci pred sebou spoločnú správu, posúďte sa-

mi,  čo sme  sa dozvedeli  z tohto  materiálu. Napríklad  čo

všetko akože má robiť ministerstvo zdravotníctva: zabezpečo-

vať parametre  existujúcich služieb. Čo  je na tom  nové? To

musí robiť aj tak.  Alebo zvážiť zavedenie skríningových vy-

šetrení zameraných na výskyt požitia drog u mládeže. Prehod-

notiť a  zdokonaliť evidenciu a štatistiku.  A to je všetko.

Iba toto má robiť  podľa prierezového výboru ministrov zdra-

votníctvo.

 

     Ministerstvo práce a sociálnych vecí: zabezpečiť odbor-

nú prípravu,  vytvárať podmienky na  zriaďovanie protidrogo-

vých  zariadení,  rozvinúť  činnosť,  prehodnotiť a podporiť

činnosť zariadení. Takéto vatové tvrdenia, nikde žiadny ter-

mín, dokedy bude úloha splnená,  kto je za to konkrétne zod-

povedný.

 

     To isté  v rezorte školstva (nebudem  to všetko čítať),

kultúry,  hospodárstva, ministerstva  financií. Vrcholom  je

jediný maličký  odsek, ktorý sa  dotýka rezortu ministerstva

vnútra, kde sa spomína spolupráca Policajného zboru v súvis-

losti s Colnou službou a dosť.

 

     Už vlani pri prerokúvaní problematiky boja proti drogám

KDH poukazovalo na to, že treba vytvoriť samostatnú inštitú-

ciu. Teraz  konečne sa k tomu  dostávame, že aj v  návrhu na

uznesenie je konečne to, na čo sme aj vo výbore pre zdravot-

níctvo a  sociálne veci opakovane poukazovali,  že je nutné,

aby vznikol samostatný inštitút boja proti drogám, ale vyba-

vený potrebnými trestnoprávnymi aj represívnymi právomocami.

 

     Dozvedáme  sa, že  Slovensko, ako  aj Bratislava  a iné

väčšie mestá  už dávno nie  sú len tranzitom  pre drogy, ale

cieľovými mestami. Všetci vedia,  kde sa priekupníci zdržia-

vajú. Nikto, ani polícia tam nejde, nezaistí dílerov. Všetci

vedia, v ktorých podnikoch a  baroch sa predávajú drogy. Ne-

zasahujeme. Všetci  vedia, že pred  bránami škôl za  bieleho

dňa ponúkajú drogu  našim deťom. Nič sa nedeje.  Toto je boj

proti drogám? S týmto máme byť spokojní?

 

     Pred pár mesiacmi otriasol Veľkou Britániou prípad úmr-

tia študentky, ktorá užila po prvýkrát v živote a len jedinú

tabletku tzv.  mäkkej drogy EXTASY, ktorú  berú mladí ľudia,

aby pod  vplyvom takejto mäkkej  drogy vydržali tancovať  na

diskotéke až do rána. Toto dievča zomrelo po jedinej tablet-

ke mäkkej drogy.

 

     Máme sa  azda aj my prizerať,  ako drogy devastujú našu

mládež pred našimi očami, alebo treba čakať až na smrť neja-

kej slovenskej dievčiny, aby sme zintenzívnili náš postup?

 

     Mám pripomienku aj k  rýchlosti, s akou výbor ministrov

pracuje. Viete,  kedy sme o tom  prvýkrát rokovali. Prvé za-

sadnutie výboru  bolo až 24. októbra  1995, druhé zasadnutie

sa konalo s  odstupom dlhých 4 mesiacov, a  keď sa potom 13.

februára  tento  výbor  stretol,  schválil rokovací poriadok

a plán činnosti.

 

     Vážené dámy, vážení páni, ale oslovím vás aj takto: vá-

žení rodičia  a vážení starí  rodičia, od leta  1995 doteraz

padlo za obeť drogám aj u nás, samozrejme, veľmi veľa nových

mladých ľudí. Možno  medzi nimi sú alebo budú  aj naše deti,

alebo aj vaše vnúčatá.

 

     Chcem  vás požiadať  a prosím,  aby tu  padli akékoľvek

stranícke hľadiská, aby ste  podporili vznik tohto protidro-

gového inštitútu,  tak ako sa uvádza  v návrhu uznesenia, čo

ja veľmi vítam, aby sa okamžite uvoľnili aj potrebné finanč-

né zdroje,  aby sa urýchlene  upravila legislatíva s  cieľom

naozaj účinného  boja proti pliage,  ktorá ohrozuje aj  túto

spoločnosť.  A majme  na pamäti,  že štatistiky  poskytované

v správe sú, samozrejme, len špičkou ľadovca skutočnej inci-

dencie užívania drog na Slovensku.

 

 

     Vzhľadom na úroveň  predkladaného materiálu, nekonkrét-

nosť  a netermínovosť  jednotlivých úloh  však navrhnem, aby

sme najprv hlasovali o tom,  aby Národná rada Slovenskej re-

publiky vrátila takto napísaný materiál vláde na prepracova-

nie a doplnenie.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán  poslanec Langoš. Po ňom vy-

stúpi pán poslanec Bajan.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     pán podpredseda vlády,

     vážená Národná rada,

 

     k môjmu predrečníkovi a  k pánu podpredsedovi vlády len

dodám, že  drogy nie sú  iba pliaga, neohrozujú  len morálny

život spoločnosti, ale to, čo sa ukazuje na povrchu ako epi-

demicky sa  zvyšujúci počet závislých  a sem-tam raz  za čas

zadržaných 10 alebo 100 kíl, alebo tona ópia, alebo heroínu,

je len povrch.

 

     Obchod s  drogami zasahuje nielen  v Spojených štátoch,

už i v západnej Európe, samu podstatu právneho demokratické-

ho  štátu  obrovskou  korupciou,  obrovskými finančnými pro-

striedkami, ktoré sú obchodníci  ochotní  venovať na dokonca

až politickú podporu dobrých  podmienok na ich obchodovanie.

Je  fakt, že  na každej  dolárovej  bankovke  prilipla aspoň

mikroskopická  stopa ópia.  O tom  sa presvedčili Američania

koncom osemdesiatych rokov, keď  robili veľký chemický prie-

skum  dolárových  bankoviek.  Podľa  výskytu ópiového prášku

usúdili, že  každá dolárová bankovka bola  aspoň raz použitá

v obchode s drogami. Nemá to žiadne ideologické pozadie. Do-

lárová bankovka akejkoľvek hodnoty má odjakživa rovnakú veľ-

kosť a rovnakú farbu a je to mena, ktorou možno platiť v ho-

tovosti takmer kdekoľvek na svete, na rozdiel od iných mien.

Preto iné meny sa pri praní peňazí menia na dolárové bankov-

ky a investujú sa nakoniec  ako očistené peniaze do pôdy, do

nehnuteľností a prepierajú sa.

 

     Sústredený medzinárodný boj proti obchodu s drogami od-

halil také  široké súvislosti a takú hĺbku zla, že Reaganova

administratíva sa koncom osemdesiatych  rokov skutočne vážne

pokúšala presadiť v kongrese  zmenu tvaru a farby dolárových

bankoviek zo dňa na deň ako posledné východisko z núdze. Do-

konca boli tam celkom vážne myslené názory od expertov, kto-

rí sa zaoberajú týmto  neduhom, aby Kongres Spojených štátov

vymenil papierové  platidlá za karty.  Bola to ako  taká po-

sledná  možnosť  nejakým  spôsobom  zabrániť šíreniu obchodu

s drogami  po celom  svete. V  správe sa  ešte stále opakuje

Balkánska cesta. Dnes to už nie  je pravda. Po roku 1990 zá-

padní špecialisti  predpokladali, že sa  vytvoria nové cesty

a jedna  cesta  pôjde  cez  územie  rozpadnutého Sovietskeho

zväzu a cez Rusko. Ich hypotetické predstavy s hrôzou potvr-

dilo zhabanie 100  ton kokaínu v roku 1992,  tuším, v Petro-

hrade.  Považovali to  za dôkaz,  že sa  otvorila nová cesta

z Latinskej Ameriky  cez Spojené štáty, cez  územie Ruska do

Európy. Takže nie  je to len Balkánska cesta,  tých ciest je

niekoľko.

 

     Nie je to po roku 1989 nový problém. Je doložené fakta-

mi, že  koncom sedemdesiatych rokov  Todor Živkov, bulharský

vodca, založil podnik zahraničného obchodu Kintex, ktorý za-

bezpečoval tranzit opiátových a morfínových surovín cez Bul-

harsko do  západnej Európy, do  tajných laboratórií v  takom

rozsahu, že keď polícia  odhalila jedno z desiatok laborató-

rií, našla tam už komerčnú drogu v hodnote jeden a štvrť mi-

liardy dolárov. Za peniaze utŕžené týmto transportom Bulhar-

sko  nakupovalo zbrane,  predávalo ich  do arabských štátov,

embargovaných štátov  a toto bol hlavný devízový príjem bul-

harského hospodárstva. Reagan bojoval, roky vykonával nátlak

na Bulharsko,  kým donútil Todora Živkova,  aby zrušil tento

podnik zahraničného obchodu.  Samozrejme, premenovaním vzni-

kol nový, a  v tom roku - priniesli to  i naše noviny, možno

sa na to pozrieť v archíve - Bulharsko vyhlásilo úhlavný boj

proti drogám  a počas jedného  roka zadržalo a  uväznilo de-

siatky dílerov, ale to bolo všetko.

 

     Takže nie je  to celkom nová vec. Z  obchodu s drogami,

zo špinavých peňazí sú financované takmer všetky teroristic-

  organizácie, známe  evidované teroristické  organizácie,

a teroristické organizácie sa podieľajú  na obchode s droga-

mi. Takže to zlo má oveľa  širšie dimenzie a treba to vedieť

a treba si uvedomiť, že na Slovensku máme jedinečnú možnosť,

ak  skutočne sústredíme  všetky schopnosti  štátu a štátnych

orgánov na boj  proti obchodu s drogami a  všetkými tými sú-

vislosťami,  máme možnosť  účinne zabrániť  prvej zničujúcej

vlne, ktorá už má, ako som už povedal, epidemický charakter.

 

     Bol som určený ako spravodajca predsedníčkou výboru pre

životné prostredie, preto som sa skutočne dôkladnejšie veno-

val tejto správe a diskutoval som s lekármi z bratislavského

Centra  pre  liečbu  drogových  závislostí.  Títo  odborníci

s praktickými  skúsenosťami s  ľuďmi závislými  od drog boli

veľmi kritickí  voči cieľom a zameraniu  programu, ale najmä

voči prognózam  tvorcov tohto programu a  voči celej správe,

teda koncepcii  správy a záznamu o  tom, aké aktivity jedno-

tlivé rezorty vykonali.

 

 

 

     Pokúsim  sa stručne  zhrnúť výsledky  tejto diskusie na

pôde  Bratislavy, ktorá  je na  Slovensku najviac postihnutá

drogovými závislosťami.

 

     Po prvé.  Rozšírenie drogových závislostí  po roku 1989

vzniklo očakávane a  napriek upozorneniam týchto odborníkov,

ale i odborníkov vtedy v  Čechách okrem represie neboli dlhý

čas podniknuté žiadne konkrétne kroky.

 

     Po druhé. Rozvoj počtu závislých od heroínu ukazuje, že

ide o epidemickú situáciu. V roku 1991 boli registrovaní len

niekoľkí, väčšinou bývalí emigranti po návrate na Slovensko.

V roku 1992 bolo evidovaných 56 závislých od heroínu, v roku

1993 už 245, v roku 1994  892, v roku 1992 oficiálne štatis-

tiky uvádzajú 1 026. Uvádza ich správa. Tu sa však treba pri

tejto štatistike zastaviť, pretože pre rok 1992 uvádza zjav-

ne  nepravdivý údaj,  lebo  len  v bratislavskom  Centre pre

liečbu drogových závislostí evidovali a hlásili 828 prvokon-

taktových vyšetrení, heroínových.  Pribudlo nových 651 mužov

a 196 žien  a detí, teda nie  celkove 494 za II.  obvod, ako

uvádza  diagram v  správe. Práve  tieto štatistiky  sa nesmú

falšovať a utajovať, lebo môžu vyvolať akúsi ilúziu účinného

boja  a ochrany  mládeže pred  drogovými závislosťami. Podľa

celosvetových skúseností je počet závislých asi 10-krát vyš-

ší ako uvádzajú štatistiky, to  by znamenalo najmenej 10 000

závislých od heroínu, pretože tieto štatistiky hovoria o he-

roíne, z toho tri štvrtiny  na území Bratislavy. Toto je od-

hadovaná skutočná situácia.

 

     Po tretie.  V Bratislave sa  pacienti liečia ambulantne

v Centre pre liečbu drogových závislostí, ktoré predtým slú-

žilo závislým od alkoholu. Bez podstatného zvýšenia personá-

lu alkoholikov nahradili heroínisti, ktorí svojím správaním,

akútnymi ťažkosťami a inou  spoločenskou a kultúrnou charak-

teristikou úplne vytlačili alkoholikov.

 

     Po  štvrté. V  Bratislave    závislí od  drog liečení

v centre.  Ústavnú detoxifikačnú  liečbu uskutočňujú  obidve

psychiatrické kliniky v Bratislave a psychiatrická nemocnica

v Pezinku. V Pezinku bolo na oddelení pre liečbu alkoholizmu

a drogových závislostí postupne vytvorené oddelenie pre dro-

govo závislých. Okrem toho sú pacienti z Bratislavy posiela-

  do centra  v Nových   Zámkoch, kde  je veľmi  málo lôžok

a niekoľkomesačné čakacie lehoty, a do OLÚP Predná Hora, kde

sa čaká 3 až 4 mesiace. V poslednom období je možné posielať

pacientov aj do Banskej  Bystrice, kde vzniklo lôžkové odde-

lenie Centra pre liečbu drogových závislostí.

 

     Ďalšia poznámka. Bratislava  nemá vyčlenené žiadne špe-

ciálne lôžka, a teda ani personál na liečbu drogových závis-

lostí. Umiestnenie týchto pacientov na všeobecných psychiat-

rických  oddeleniach prináša  veľké problémy:  nemožnosť ich

úplnej izolácie  od okolia, ľahšia možnosť  prieniku drog na

oddelenie,  nedostatočné personálne  vybavenie na zvládnutie

akútnych stavov, negatívny vplyv  pacientov na vážne duševne

chorých, ich šikanovanie a zneužívanie. Tieto a iné problémy

sa  musia riešiť  vo vzájomnej  nadväznosti a  komplexne. Na

účinnú liečbu treba vytvoriť kontinuálnu starostlivosť, kto-

rú vytvára kruh,  a je to kruh, ktorý  by v ideálnom prípade

mal vzniknúť  v jednej inštitúcii:  ambulantná liečba, snaha

o získanie pacienta na spoluprácu  po prvom záchyte, motivá-

cia na  obmedzenie množstva užívanej  drogy a pokus  o úplnú

abstinenciu. Druhý krok: detoxifikácia, to znamená odnímanie

drogy  ambulantne, redukciou  pôvodnej drogy,  alebo ústavne

len na lôžku úplným odňatím  drogy a tlmením navykacích prí-

znakov bez  akejkoľvek medikamentóznej liečby.  Tretí stupeň

je strednodobá liečba, ktorá trvá približne 3 mesiace: snaha

o úplné odstránenie ďalších  odvykacích príznakov, motivácia

na abstinenciu  a návrat do školy  alebo zamestnania a nako-

niec dlhodobá liečba, v niektorých prípadoch alebo vo väčši-

ne prípadov 1 až 2 roky v špecializovaných zariadeniach, kde

popri  psychoterapeutickej liečbe  sú zameraní  na psychoso-

ciálnu rehabilitáciu,  zmenu hodnôt, vytrhnutie  z pôvodného

prostredia a prípravu na prácu. Čiže, nie je možné vykonávať

to na rôznych miestach,  dokonca pod rôznou rezortnou pôsob-

nosťou účinne uzavrieť tento kruh, ktorý jediný vlastne dáva

aké-také šance na vytrhnutie ľudí z tých najhorších heroíno-

vých závislostí.

 

     Po piate. Vzhľadom na  akútnu potrebu zabezpečiť aj de-

toxikáciu pacientov je potrebné, aby takéto oddelenie vznik-

lo na mieste, kde je možné zabezpečiť lôžkovú ARO starostli-

vosť  s  trvalou  psychiatrickou  službou.  Tu  je  potrebné

24-hodinové laboratórium na vyšetrenie, o akú drogu ide. Pa-

cienti by  mali byť oddelení  od ostatných  somatických  pa-

cientov a už po odznení akútneho stavu by mali byť motivova-

ní na ďalšiu liečbu. Oddelenie  má mať nadväznosť na oddele-

nie  s krátkodobým  detoxifikačným programom  počas 7  až 14

dní. Tieto podmienky spĺňa zatiaľ na Slovensku len Nemocnica

s poliklinikou v Ružinove vo veľmi obmedzenom rozsahu.

 

     Na  Slovensku  zatiaľ  neexistuje  dostatok  skúseností

s liečením  toxikomanov, epidemiologické  spoznanie situácie

je nedostatočné,  výučba odborníkov je sporadická zatiaľ len

v kurzoch  vedených zahraničnými  lektormi. Preto  odborníci

navrhujú  zriadiť špecializovaný  inštitút, ktorý  by mal za

úlohu zisťovať  epidemiologickú situáciu na  Slovensku, pri-

pravovať preventívne programy, liečiť vo všetkých potrebných

fázach, tak  ako som to  opísal, výučbu pracovníkov  z iných

oblastí, napojenie  na IVZ, na  lekársky inštitút a  výskum.

Takýto inštitút  je možné vytvoriť  čiastočne z existujúcich

už známych zdrojov.

 

     V súčasnosti vidia odborníci snahu štátu - a z vládneho

materiálu je  im tiež zrejmá -  presunúť starostlivosť o zá-

vislých od drog na  neštátne zariadenia. Tie sú, samozrejme,

potrebné a treba ich  podporovať, ale komplexný prístup musí

zabezpečovať zdravotníctvo.

 

     Teraz si  dovolím prejsť poznámkami  predloženú správu,

pretože tie  poznámky sú ilustrujúce a  na týchto poznámkach

a na prieskume a diskusii s odborníkom som postavil niekoľko

odporúčaní.

 

     1.  Na  strane  3  sa  píše  o zriadení štvrtého centra

v Banskej Bystrici, vytypovaní objektu  na lôžkovú časť cen-

tra v Žiline, spracovaní  dokumentácie lôžkovej časti centra

v Košiciach a  ambulantného zariadenia v Humennom.  K 1. ja-

nuáru 1996 sú  teda na Slovensku 3 centrá  pre liečbu drogo-

vých závislostí  s ambulantnou i posteľovou  časťou - v Bra-

tislave, v  Nových Zámkoch a  Banskej Bystrici, a  dve ambu-

lantné časti centier pre liečbu drogových závislostí v Žili-

ne a v Košiciach ako súčasť zdravotnej starostlivosti. Tvor-

ba centier je  síce do budúcnosti potrebná, ale  mali by byť

tam, kde sú drogy. V Bratislave jedno centrum nestačí, vzni-

ká tu prílišná akumulácia  závislých na jednom mieste, každý

obvod teda by mal mať  samostatné centrum. Bratislava - zhr-

ňujúc - nemá ani jedno špecializované lôžko ani na detoxifi-

káciu,  ani  na  liečbu.  V  Banskej  Bystrici a v Košiciach

miestneho heroínistu ešte ani nevideli.

 

     2. Na strane 4 je  spomenuté, že výsledkom činnosti re-

zortu ministerstva práce, sociálnych  vecí a rodiny sú "špe-

cializované zariadenia Per te  v Licinciach, Fília v Ľudoví-

tove a  ECCE HOMO v  Bernolákove a NÁDEJ  v Bátorových Kosi-

hách. To nie je  zásluha ministerstva práce, sociálnych vecí

a rodiny, sú to neštátne zariadenia, ktoré vznikli samostat-

ne a nezávisle.

 

     3. "Ministerstvo podporilo osvetové preventívne progra-

my v  rámci multimediálneho programu Stop  drogám" - píše sa

na strane  4, ktorý realizuje  agentúra DONAR. Skladačky  30

tisíc kusov ako učebná  pomôcka, ministerstvo práce venovalo

90 tisíc korún, ministerstvo školstva 540 tisíc korún. Pýtam

sa, čo všetko zahrnuje tento  program, pretože tam vôbec nie

je určený. Kto je DONAR a ako bola táto agentúra vybraná?

 

     4. Citujem  zo strany 5: "V  spolupráci s ministerstvom

školstva bol rozpracovaný projekt stredoškolského štúdia so-

ciálnej práce prostredníctvom tzv. streetworkerov." Zo zdra-

votníctva  sa  strácajú  sociálni  pracovníci. Poisťovňa ich

veľmi málo boduje. V  psychiatrii sa u obvodných psychiatrov

takmer už  nezachovali. Po odštátnení budú  chýbať úplne. Vo

väčších štátnych zariadeniach tiež budú problémy. Streetwor-

kers je  vynikajúca predstava, u  nás sa ako  nóvum objavila

v tomto materiáli, v týchto zámeroch.  Ale kto ich bude pla-

tiť, keď prídu "na chodník"?

 

     5.  "Resocializácia sa  rozvíja cez  neštátne subjekty"

- na strane 5. Resocializácia  závislých by mala byť základ-

nou povinnosťou štátu. Je  tendencia, aby sa dlhodobé liečby

považovali za resocializačné ročné komunity a podobne. Všade

je to  sféra rezortu zdravotníctva  prípadne s viaczdrojovým

rozpočtom. Neštátne  subjekty sa vláda  rozhodla zlikvidovať

návrhom zákona o nadáciách.

 

     6. Centrum voľného času IUVENTA  v Bratislave má od 30.

mája zriadiť  celoslovenské centrum prevencie  drogových zá-

vislostí. Čo to je a prečo IUVENTA?

 

     7. K textu  na stranách 6 a 7  - príprava pedagogických

pracovníkov. Začínať s protidrogovou prevenciou na stredných

školách je podľa skúseností neskoro.  Sú vypracované a sú už

i k dispozícii materiály pre deti od  5 až 6 rokov. Táto te-

matika musí byť súčasťou osnov už počas celej základnej ško-

ly. Výskumy ukazujú, že ak sa  s prevenciou nezačne do 8 ro-

kov, je neskoro. U nás sa totiž objavuje závislosť od heroí-

nu už  od 15 rokov,  sú prípady 14-ročných  závislých. To je

nižší vek ako na Západe. Preto s prevenciou treba začať skôr

ako na stredných školách.

     8. Na podporu  primárnej prevencie drogových závislostí

deväť školských správ dostalo  finančnú podporu na protidro-

govú prevenciu. Je to uvedené na strane 7. Ktoré sú to škol-

ské správy a či boli vybraté podľa výskytu závislých - pýtam

sa.

 

     9. Podľa pacientov niektorí policajti v Bratislave kon-

trolujú drogovú  scénu, vyberajú za to,  že díleri môžu bez-

pečne rozširovať drogy. Sami  policajti sú dílermi. Pacienti

opakovane ohlásili dílerov, tí  na tých istých miestach však

pracujú, podľa pacientov, naďalej.

 

     K  druhej časti  s názvom  Aktualizácia úloh  Národného

programu boja proti drogám:

 

     V kapitole Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej repub-

liky, citujem:  "v nadväznosti na  epidemiologickú situáciu"

- na strane 11 - tu upozorňujem opäť na nepravdivú štatisti-

ku. Ako došli  autori k tým číslam, ktoré  sú uvedené v dia-

gramoch  uvedených v  správe?  Ja  som uviedol  reálne čísla

z bratislavského centra.  Na okraj týchto  grafov si dovolím

len jednu poznámku. Na  autorov jazykového inšpektora! Neho-

vorí  sa  "závislý  na  heroíne",  ale  "závislý od heroínu"

a slová "drogovo  závislý" je neologizmus, to  by som prosil

opraviť.

 

     Kdesi zanikla,  podľa odborníkov, idea  vzniku celoslo-

venského  inštitútu, ktorý  mal byť  zriadený pri generálnom

sekretariáte, ako  som to už spomenul  v poslaneckej správe.

Celá koncepcia, ktorú vypracoval neviem kto, či už výbor mi-

nistrov alebo predchodcovia,  je chaotická, jednotlivé akti-

vity, ako  hovoril už môj  predrečník, na seba  nenadväzujú.

Podľa skúseností zo západných krajín toto sú vyhodené penia-

ze a vytvára sa  vlastne len verejný pocit, že štát zabezpe-

čuje, štát pracuje a bojuje proti drogám, ale obchodníci ob-

chodujú ďalej.

 

     Keď už  existujú u nás  toľké centrá, treba  ich lepšie

personálne vybaviť.  Bratislava, opakujem, kde  sú evidované

tri štvrtiny závislých od  heroínu v celoslovenskom meradle,

je absolútne poddimenzovaná.

 

     Na strane 11,  citujem: "zvážiť zavedenie skríningových

vyšetrení  zameraných na  výskyt zneužívania  drog u mládeže

v rámci preventívnych  vyšetrení dorastu a  detí. Má to  byť

vyšetrenie, prosím autorov, bez vedomia vyšetrovaného? To je

predsa neprípustné  aj u detí.  Skríning je nepredstaviteľne

drahý. Zatiaľ sú problémy ako-tak vyšetriť pacientov v lieč-

be. Na to nie sú peniaze. A to sú údaje nemocníc.

 

     V kapitole Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky,  po a) na strane  11 - "komplexné pro-

tidrogové  zariadenia, ktoré  budú zabezpečovať preventívnu,

korektívnu a resocializačnú  starostlivosť", musia byť zria-

ďované ako zdravotnícke zariadenia. O tom hovoria všetci le-

kári z praxe.

 

     Rezort Ministerstva školstva  Slovenskej republiky, ci-

tujem: "liečebno-výchovné sanatóriá pre deti ohrozené droga-

mi". Čo to je za nezmysel?  Vari autori majú na mysli polep-

šovne? Čo sú to deti ohrozené drogami?

 

     Kapitola Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, ci-

tujem: "eliminovanie  negatívnych spoločenských javov"  - to

je terminológia z komunizmu.

 

     Ministerstvo  vnútra  Slovenskej  republiky  a Ústredná

colná správa - polícia a Ústredná colná správa budujú vlast-

né operatívno-informačné systémy.  Toto sú neúčelne vyhodené

peniaze.  Znovu  upozorňujem  na  hodnotenie "podľa čiarok".

S tým sme sa  stretli už v rokoch 1990  a 1991. Polícia sku-

točne začala pátrať po obchodníkoch s drogami, ale policajti

si robili čiarky, pretože boli hodnotení za zadržanie závis-

lého. Colníci a policajti začali súťažiť, kto odhalí najviac

prepravovaných drog. Toto úplne bránilo medzinárodnej spolu-

práci. V roku 1991 som zriadil prvú protidrogovú brigádu. Ja

to opíšem, pretože to je problém represie. Túto protidrogovú

brigádu  tvorilo 27  mladých policajtov,  ktorí neboli známi

v Policajnom zbore, v ostatných útvaroch. Pracovali v civil-

nej vile, mali vlastné  operačné stredisko, mali vlastné úč-

tovníctvo,  vlastnú  zdravotnú  starostlivosť  a  evidenciu.

Všetky evidencie boli oddelené  od zvyšku polície. Pracovali

v civile. Boli podriadení riaditeľovi Federálnej kriminálnej

polície. Po 2 mesiacoch  týchto 27 mladých policajtov, ktorí

sa točili v službe, ktorí  sa striedali v operačnom stredis-

ku, začalo  odhaľovať tajné laboratóriá,  kde sa varil  krak

a pervitín.  Dovtedy polícia  nemala šancu  svojím tradičným

spôsobom  dostať sa  k týmto  laboratóriám. Začali  evidovať

transporty, zabezpečovali transporty  drog, začali spolupra-

covať s  políciou v Spolkovej  republike Nemecko, začala  sa

vytvárať medzinárodná spolupráca,  teda tradičná práca polí-

cie  nemarila potrebné  aktivity na  odhaľovanie organizácií

a organizátorov. Začali tomu vadiť colníci, pretože sa zača-

li predháňať, pretože boli hodnotení podľa toho, koľko drogy

zachytili na hraniciach pri transportoch, a začali mariť tú-

to medzinárodnú  spoluprácu. Teda systém  čiarkovania, či už

medzi  politikmi, ministrami,  alebo policajtmi  a colníkmi,

vytvára veľmi vhodné prostredie pre veľké mafie.

 

     Podporujem návrh môjho  predchodcu, i keď pravdepodobne

ústava nepovoľuje vytvoriť nejaký  nový orgán s represívnymi

právomocami,  ale  prinajmenšom  je  možné spojiť informačné

centrá polície a Colnej správy  do jedného, aby sa zabránilo

konkurencii medzi colníkmi a policajtmi, ktorá vlastne otvá-

ra dvere.

 

     Nakoniec zhrniem svoj názor k celej tejto aktivite.

 

     Po prvé - celá koncepcia je chaotická, jednotlivé akti-

vity na seba nenadväzujú,  jednotlivé rezorty sa snažia pri-

hriať si svoju polievku. Boj  proti obchodu s drogami, proti

drogovým závislostiam  a ich dôsledkom  sa  nesmie stať hrou

politického populizmu, lebo už  vopred bude neúspešný. Podľa

západných  skúseností toto  sú vyhodené  peniaze a  otvorený

priestor pre veľkých obchodníkov.

 

     Po druhé - v zámere  vlády chýba  rozhodujúca zložka -

boj proti praniu špinavých peňazí a proti korupcii.

 

     Po tretie - zatiaľ našťastie len pre niekoľko tisíc zá-

vislých od drog sa prestala celkom venovať pozornosť alkoho-

lizmu. U nás je stále ešte okolo 150 tisíc evidovaných alko-

holikov, závislých alkoholikov. Známy docent Skála a iní od-

borníci tvrdia,  že závislosť od  alkoholu nemožno vyliečiť,

je možná len trvalá abstinencia,  a to sa považuje za obrov-

ský úspech  terapeutov. Zo zdravotných  štatistík vychádzajú

úmrtia na alkohol a  všetky možné závažné ochorenia pankrea-

su, pečene, mozgu, obličiek, srdca.  Sú to ešte stále zniču-

júcejšie dôsledky ako od heroínu.

 

     Dámy a páni, na záver  mám niekoľko odporúčaní pre vlá-

du. Ak pristanete na to,  že budete o nich hlasovať, navrhu-

jem, aby  sa o nich  hlasovalo jednotlivo. Navrhujem  takéto

uznesenie:

 

     "Národná rada Slovenskej republiky ukladá" alebo "odpo-

rúča  vláde"  -  navrhujem  potom  hlasovať jednotlivo podľa

týchto bodov

 

     "1. doplniť Národný program boja proti drogám o koncep-

ciu  boja proti  praniu  špinavých  peňazí a  proti korupcii

a uložiť jeho uskutočňovanie výboru  ministrov" - pokiaľ vý-

bor ministrov bude;

 

     "2. pripraviť a zaviesť osnovy  predškolskej a školskej

(teda  od 5  do 18  rokov) preventívnej  výchovy k odolnosti

proti drogovým závislostiam;

 

     3. v rezorte zdravotníctva  zriadiť pri generálnom sek-

retariáte špecializovaný inštitút starostlivosti o závislých

od drog;

 

     4. v oblasti  vynucovania  práva  zmeniť  rozhodnutie a

uložiť ministerstvu  vnútra a ministerstvu  financií budovať

spoločné operatívno-informačné centrum pre vedenie spoločné-

ho boja proti obchodu s drogami."

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

     Dovolil som  si vás tak dlho  unavovať preto, aby nikto

z vás, ktorí podporujete vládu, ste v budúcnosti nemohli po-

vedať, že ste o ničom nevedeli.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Bajan a pripraví sa

predseda výboru pán Hofbauer.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     kolegyne, kolegovia,

 

     pokúsim sa  byť  stručnejší, ale veľmi  ťažko sa mi bu-

de hovoriť, pretože  je to  problematika, s ktorou  sa každý

deň stretávam. Takže mi odpustite, ak v tom bude viac emócií

ako  možno rácia.  Trošku mi  je ľúto,  že aj táto diskusia,

resp. reakcie  na diskutérov, sú  také aké sú.  Predovšetkým

v našich laviciach by mala  zaznieť veľmi tvrdá osveta, pre-

tože málokedy  si niekto uvedomuje,  čo to je  za negatívum.

Môže vystúpiť  guvernér Národnej banky  Slovenska o 5  rokov

a zistí, že ten problém,  ktorý mal multiplikačne nebezpečné

koncovky, bude  oveľa vážnejší, ako sme  si to teraz schopní

uvedomiť.

 

     Vrátim sa k materiálu, ktorý nám bol predložený. Obávam

sa, že s týmto materiálom sa viac nedá urobiť, pretože moni-

toruje určitú situáciu a veľmi ťažko na tom niečo zmení pod-

predseda  vlády,  pretože  predovšetkým  na rezortoch, podľa

tejto  správy, nenašiel  podporu. Rezortní  ministri sa tomu

venujú len vo chvíľach, keď  nemajú náhodou niečo iné, resp.

účasť týchto  pracovníkov je akoby pomimo.  O tom svedčia aj

výsledky, ktoré dávajú tie chabé  státisíce, ktoré na to vy-

členili. Pýtam  sa, kedy budú konečne  zriadené tie tri sek-

cie. Tá  tretia, ktorá zhodnotí vynaložené  financie, je pre

mňa najdôležitejšia. Dúfam, že každý pochopí, že  ak sa 80 %

týchto  financií vynaložilo  na tlačové materiály alebo tla-

čoviny,  je to  v  tejto  dobe absolútna  zvrátenosť. Musíme

pochopiť, že život nás dávno  predbehol pokiaľ ide o drogovú

situáciu, resp. monitorovanie a osvetu v tejto oblasti. Tak-

že, ak tu exekutíva nepristúpi tvrdšie k riešeniu problémov,

je to úplne zbytočné a budeme o tom hovoriť o rok presne po-

dobne, akurát bude o 4 zasadnutia rady viac.

 

     Čo ma  na tom udivuje, je  situácia, že ministerstvá sa

jednoducho chcú toho zbaviť  takými amatérskymi úlohami, aké

si dávajú.  Budem konkrétny, samozrejme.  Ministerstvo škol-

stva  má ambície  vypracovať a  aplikovať v  praxi kontrolný

mechanizmus zameraný na sledovanie výskytu drog, vrátane al-

koholu a tabaku na  školách. Úplne individuálne, samostatne.

Pýtam sa:  Čo to je  za nezmysel v  tejto dobe? Ministerstvo

kultúry má iniciovať systematickú prácu v oblasti masmediál-

nej  politiky  zameranej  na  podporu  základných  životných

hodnôt a eliminovanie negatívnych spoločenských javov vráta-

ne drogovej závislosti. Pýtam sa, čo takýto človek bude pre-

sadzovať, keď je špeciálne určený za zástupcu kultúry v dro-

govej oblasti a  on bude okrem iného robiť  aj iné negatívne

javy. Je  to absolútne nepochopenie  jeho úlohy v  tejto ex-

pertnej  medzirezortnej  skupine.  Ministerstvo hospodárstva

dokonca v  tej prvej úlohe nemá  odvahu ani navrhnúť termín.

Dopracovať návrh zákona a predložiť  ho do parlamentu, to je

predsa to najjednoduchšie, kde si  môžem dať termín a zodpo-

vednosť patrí, samozrejme, ministrovi.

 

     Mohli by sme pokračovať ďalej, ale obávam sa, že budeme

musieť  aj my  poslanci pristúpiť  k tomu  veľmi iniciatívne

a pomôcť v tejto záležitosti, ktorá je oveľa vážnejšia. Tak-

že na záver navrhnem nejaké riešenie. Som rád, že podpredse-

da vlády navrhuje zriadiť Národný protidrogový fond. Ak však

tento fond skončí presne tak ako Štátny zdravotný fond, rad-

šej  ho nezakladajme.  Ak  nebudeme  mať ambície  naplniť ho

reálnymi peniazmi na to, aby sme mohli reálne konať, je úpl-

ne zbytočný, a nezaťažujme sa vôbec legislatívou v tejto ob-

lasti.

 

     Úplne  absentuje  spolupráca  s  tretím sektorom, resp.

koordinácia s tretím sektorom a predovšetkým s orgánmi, kto-

ré pracujú  s týmto problémom v  samosprávach. Je predsa ne-

zmysel,  aby  sme  paralelne  míňali  peniaze v samosprávach

a v štátnej  správe tak, že nikto  to nebude koordinovať. Tu

by som odporúčal pánu podpredsedovi,  aby do tých troch sek-

cií, pretože tam je možnosť prizvať si expertov, ktorých sa-

mosprávy  majú, prizvať  si, samozrejme,  aj zástupcov samo-

správy.

 

     Je  veľmi ťažko  diskutovať  na  túto tému,  pretože sa

s tým človek stretáva každý  deň. Veľmi ťažko riešime situá-

cie, kde matka kľačí na kolenách a prosí nás, aby sme elimi-

novali jedného  brata od druhého, lebo  jeden je drogovo zá-

vislý a bojí sa, že nakazí aj toho ďalšieho, keď matka, kto-

rá v sobotu pochová vlastného  syna, vystúpi v utorok v dis-

kusii a  diskutuje s nami  o tom. To  sú situácie, ktoré 

veľmi  ťažké, frustrujúce.  Preto ma  trošku prekvapuje malý

záujem, ktorý nás v tejto veci stretáva.

 

     Som,  samozrejme, prekvapený,  že vytypované  centrá sa

tak veľmi vzďaľujú od  reálnej situácie, predovšetkým v Bra-

tislave. Samozrejme, nie preto,  že som Petržalčan, ale pre-

to, že  80 % drogovej  závislosti je práve  v tejto mestskej

časti. Všetko, čo je tu  spomenuté - dostali nejakých 50 ti-

síc na nejaké školské správy. Je to nezmysel. Jednoducho mu-

síme ísť presne tam, kde drogy  sú, nehovoriť o tom, ale ko-

nať. Preto si myslím, že sú oblasti, kde nepomôže osveta, sú

oblasti hlavne v mestských centrách,  kde by sme mali legis-

latívne riešiť predovšetkým represiu.  Tu nám veľmi nepomôže

diskutovať o drogách.

 

     Je niekoľko listov, ktoré som poslal ministrovi vnútra,

kde mu  oznamujem konkrétne vchody,  konkrétne byty, kde 

díleri.  Jednoducho  nič sa nedeje, pretože  odpoveď je: ne-

dostatok legislatívy. Nemyslím si, že je nedostatok legisla-

tívy. Skôr bude  problém niekde inde a predrečníci  to tu už

naznačili. Som  ďaleko od toho, aby  som označil pracovníkov

polície, ktorých si vysoko vážim,  nie ako ich rezortný šéf,

ale je veľmi zvláštne, keď sa urobí záťah na dílerov a z de-

viatich prokurátor siedmich vráti,  lebo nevie ich identifi-

kovať, lebo policajt neurobí to základné, nezistí, či má ob-

čiansky preukaz, alebo či sa vie  vôbec predstaviť. Potom je

jasné, že ho  nemôže zadržať na dlhšie ako  na tú chvíľu, čo

tam je. Sú to konkrétne skúsenosti, ktoré sú úplne zo života.

 

     Nemá význam túto diskusiu naťahovať, skôr si myslím, že

treba robiť. Preto podľa § 52 rokovacieho poriadku dávam ná-

vrh na uznesenie, kde Národná rada odporúča predsedovi zdra-

votného a sociálneho výboru  pánu Národovi zriadiť stálu ko-

misiu, ktorá sa bude venovať tejto problematike, z radov po-

slancov. Nemyslím tým, samozrejme,  len členov tohto výboru,

ale aj  expertov z radov poslancov  a odborníkov, ktorých by

sme do  tejto oblasti vedeli  prizvať. Návrh uznesenia  odo-

vzdám  písomne. Veľmi  vás z  tohto miesta  vyzývam, aby sme

prestali o tomto veľa rečniť, ale začali naozaj konať v spo-

lupráci,  všetci, ktorí  v tejto  veci môžeme  pomôcť, aj za

tých rodičov, aj  za tých starých rodičov, o  ktorých sme tu

hovorili.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi.  Ďalej vystúpi predseda výboru

pán Hofbauer  a pripraví sa pán  poslanec Šagát. S faktickou

poznámkou najskôr pán poslanec Garai.

 

Poslanec J. Garai:

 

     Ďakujem za slovo. Nebudem  dlho rozprávať, ale chcel by

som zareagovať na niektoré veci,  čo tu odzneli. Každý z nás

poukazuje, že ...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dajte si mikrofón bližšie k ústam.

 

Poslanec J. Garai:

 

     Už počuť?  Predrečníci poukazujú na  rôzne veci, pokiaľ

ide o drogovo závislých, poukazujú na ich počet atď. Napriek

tomu ani od jedného som nepočul,  ani v správe nie je udané,

aká je efektivita liečby drogovo závislých ľudí. Aká je sku-

točne konečná efektivita? Financie, ktoré sa na to vynaloži-

li, i keď  je ich málo, lebo nie  sú na to peniaze -  aká je

tam úspešnosť?

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ešte pán podpredseda Húska.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,

 

     je samozrejmé,  že sa na  vývoj drogovej závislosti 

dívať ako  na Jóbove zvesti a  môžeme odsudzovať každé dote-

rajšie riešenie, ale v podstate  si myslím, že treba sa pre-

dovšetkým na toto  dívať ako na vec, ktorá  je pre nás rela-

tívne nová,  ktorú musíme absolvovať  aj my určitým  stupňom

poznania.  Nedá sa  nič robiť,  ale sme  skutočne samoučiaci

systém a je  to skutočne tak, že môžeme  len postupne vnikať

do  tejto problematiky.  Môžeme  si  robiť ilúzie,  že vieme

nájsť nejaké celkom účinné riešenia.

 

     Samotný  vývoj  v  oveľa  vyspelejších krajinách, ktoré

ukazujú, že  hoci majú iné  akumulačné možnosti kapitálových

prostriedkov, predsa  sú bezradné, a  dokonca bezradné práve

preto, že majú tých  kapitálových prostriedkov toľko, vytvá-

rajú šancu  pre vznik tieňových alebo  čiernych trhov, ktoré

sú práve na drogy orientované.

 

     Z takýchto  dôvodov navrhujem ísť na  to naozaj tak, že

vezmeme tento  stav za určité zobrazenie  a že vytvoríme po-

stupne spätné  väzby overovania, do  akej miery pripravované

návrhy sú  účinné. Ja neverím, že  môžeme nájsť teraz nejaký

nový, celkom zabezpečený komplexný systém.

 

     Rád by som upozornil na  tú logiku, v ktorej sa pohybo-

val príspevok pána poslanca Langoša. Hovoril: je márne robiť

jednotlivé  izolované  informačné  systémy,  ktoré sa robili

v jednotlivých častiach,  a potom hovoril,  že zaviedol pro-

tidrogovú brigádu,  ktorú prvú riešil  ako izolovaný systém,

ktorý sa mal zachrániť  od rôznych ovplyvňovacích väzieb na-

vzájom  medzi sebou.  Ako povedal,  prv či  neskôr už  musel

prejsť na presieťovanie, to znamená na prepojenia na iné in-

formačné, aj zahraničné systémy a podobne.

 

     To  znamená, že  musíme pravdepodobne  absolvovať cestu

postupného  spoznania vnútorných  súvislostí vývoja drogovej

závislosti. Myslím si,  že teraz ísť na to,  aby sme bezpod-

mienečne vytvorili odrazu vysoko komplexný a zároveň finanč-

ne dostatočne dotovaný systém, nie je dosť možné.

 

     Jediné, čo by som potvrdil z postoja pána poslanca Lan-

goša, je to,  že je asi pravdivé, že  nestačí skončiť s prí-

pravou  detí na  stredných školách,  že treba  naozaj ísť na

výchovu detí v základných školách. Určité obranné reflexy by

sme mali posilniť  u týchto detí už v  ranšom veku, aby boli

v stave lepšie vzdorovať hrozbám ulice, ktoré nám teraz hro-

zia.

 

     Pravdepodobne tak či tak sa asi nebude dať celkom všet-

ko spojiť, lebo hovorili sme aj o protialkoholickom liečení,

ale  aj  o  problematike  vplyvu  napríklad nezamestnanosti,

o strate cieľovosti  ľudí a z  toho vyplývajúci ľahší  sklon

skúšať drogu práve v takejto bezcieľovej situácii. To všetko

naznačuje...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán podpredseda, už uplynuli tri minúty.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     ...že to je veľmi zložitý problém.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ešte  s faktickou poznámkou sa  hlási pani po-

slankyňa Aibeková.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi veľmi stručne  zapojiť sa do rozpravy, ktorá

je k tomuto  bodu programu. Som veľmi rada,  že sa táto roz-

prava vedie  v kultivovanom duchu a  že aj opoziční poslanci

predniesli pripomienky,  ktoré majú odborný  charakter, a že

tu bol pokus o analýzu tohto problému, aj keď skutočne je to

taký zložitý  problém, že keby  sme tu sedeli  niekoľko dní,

nevyriešili by sme všetko, čo s drogovou závislosťou súvisí.

 

     Mám iba jednu krátku  poznámku k pánu poslancovi Lango-

šovi. V jednej časti hovoril o posilnení odborníkov v týchto

centrách. Možno s tým súhlasiť,  ale prax je taká, že týchto

odborníkov  nemáme  práve  preto,  že  tejto problematike sa

v minulosti lekári veľmi  neradi venovali, aj psychológovia,

aj  zdravotní pracovníci  vlastne od  tohto odboru  utekali.

Takže tu je veľký priestor, a preto aj keď bolo veľa kritic-

kých výhrad voči  úlohám ministerstva zdravotníctva, myslím,

že treba  oceniť to, že  sa zamerali na  výchovu odborníkov,

ktorých skutočne potrebujeme.

 

     K pánu poslancovi Bajanovi -  ja sa s jeho názorom sto-

tožňujem a  ak ostatní kolegovia podporia  vznik komisie pri

našom výbore pre zdravotníctvo a sociálne veci, medzi prvými

sa hlásim, pretože som v  tomto odbore niekoľko rokov praco-

vala a to, čo viem, veľmi rada odovzdám.

 

     Keďže pán poslanec Garai položil otázku k liečbe, veľmi

stručne zareagujem,  že táto liečba je  veľmi náročná a málo

efektívna. Aj vo svete sa  uvádza efekt nie vyliečenia, pre-

tože to skutočne nie je možné, ale to, že pacient abstinuje,

je to  iba 10 až  20 %. Práve  preto je na  prvom mieste ne-

smierne dôležitá prevencia.

 

     To by bolo všetko. Ďakujem vám.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani poslankyni. Ešte  s faktickou poznámkou sa

hlási pán poslanec Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Chcel by som prispieť  svojou skúsenosťou z jedného za-

sadania v Banskej Bystrici,  kde boli sústredení zástupcovia

rodičov,  resp. rodičovských  združení, a  chcem kolegov po-

slancov informovať,  že na tomto zasadaní  - a potvrdzuje to

aj slová predrečníkov - sme  si vypočuli prognózu, že nasle-

dujúci  rok bude  asi rokom,  kedy sa  objaví najväčší počet

drogovo závislých ľudí na  Slovensku. Čiže pravdepodobne nás

za rok čaká nárast drogovo závislých.

 

     Z  toho dôvodu  podporujem všetky  stanoviská, ktoré tu

odzneli, aby sa proti drogám  bojovalo na úrovni výchovy, to

znamená na úrovni škôl, či už je to tak, ako to naznačil pán

poslanec Langoš, vo vzdelávacom  procese, alebo cez rodičov.

A, samozrejme, aby aj v  represívnej úrovni sa zlepšila spo-

lupráca.

 

     Keďže som lekár, pánu Garaiovi môžem povedať, keďže pá-

na  poslanca Langoša  dostatočne pozorne  nepočúval, že  pán

poslanec Langoš povedal, že  drogová závislosť je nevylieči-

teľná.  Dá sa  len predlžovať  abstinencia, teda  efektivita

liečby je to posledné, na čo by mal štát vynakladať financie

alebo myslieť. Prevencia je  omnoho lacnejšia a omnoho efek-

tívnejšia.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ešte pán poslanec Garai.

 

Poslanec J. Garai:

 

     Ďakujem za slovo. Práve preto, že tu odzneli takéto ar-

gumenty, a veľmi to kvitujem, by som si dovolil navrhnúť mi-

nisterstvu  spravodlivosti a  ministerstvu vnútra vypracovať

nejaký zákon, trestný zákon, ktorý by prísne postihoval prá-

ve dílerov a obchodníkov s drogami. Však si zoberme niektoré

štáty, kde sú  skutočne extrémne tresty za toto,  a my prak-

ticky nemáme na to žiaden trestný zákonník.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán  poslanec. Ale máme, v  Trestnom zákone sú

skutkové  podstaty, ktoré  sú veľmi  prísne, prísnejšie majú

len ázijské štáty, a také by som u nás nerád mal.

     Nech sa páči, pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Vážený pán predseda,

     dámy a páni,

 

     Národná rada Slovenskej  republiky prerokúva predloženú

súhrnnú  správu o  realizácii Národného  programu boja proti

drogám a návrhy na jeho aktualizáciu. Ide o prvý v parlamen-

te prerokúvaný dokument k tejto problematike, ktorý je prvým

odpočtom, bilanciou ani nie  celý rok pôsobiaceho Výboru mi-

nistrov pre  drogové závislosti, ktorý  je koordinačným, po-

radným, iniciatívnym  a kontrolným orgánom  vlády Slovenskej

republiky  vo veciach  protidrogovej politiky  a boja  proti

drogám. Nie celý rok činnosti  tohto orgánu je príliš krátke

obdobie na to, aby sa mohli komplexne bilancovať rozsiahlej-

šie výsledky jeho pôsobenia. Správa  preto môže skôr iba na-

značovať správnosť, alebo  menšiu správnosť zamerania, efek-

tívnosť, alebo nižšiu efektívnosť pôsobenia a účinnosť, ale-

bo  neúčinnosť prijímaných  opatrení a  zameraní. Hodnotenie

preto je zodpovedajúce krátkej dobe pôsobenia tohto výboru.

 

     Nedá mi,  aby som nevyjadril ľútosť  nad tým, že nemálo

hlasov už v podstate dávnejšie varovalo proti vpádu drogovej

problematiky k nám v nadväznosti na otvorenie sa svetu, voľ-

ný pohyb osôb, politické uvoľnenie a vytváranie nadnárodných

štruktúr. Na toto obrovské riziko  som sám upozorňoval, a to

aj v tlači,  ešte v roku 1990 z  postu primátora Bratislavy,

keď som avizoval presmerovanie  drogových magistrál cez Slo-

vensko, upozornil  som na výnimočnú  tranzitnú polohu Brati-

slavy  na styku  troch štátov  a hlavne  som varoval na vpád

drogových  mafií  predovšetkým  do  vekových  skupín mládeže

a detí. Veď konzumentov mäkkých aj tvrdých drog vlastne bolo

treba vychovávať, keďže obchodníci  s touto komoditou nemali

u nás konzumentov, odberateľov a trvalých klientov.

 

     Médiami som  bol v tom  čase kritizovaný a  vysmievaný,

pretože som  vraj údajne videl  všetko čierno a  kuvikal som

o čomsi, čo sa nestane. Čas ukázal, že súčasný stav nielenže

potvrdil  tie najhoršie  obavy, správa  dokumentuje, že naša

spoločnosť sa  ocitla v prahovej  situácii, keď ešte  nedlhý

čas  je šanca  na aké  také účinné  vzopretie sa spoločnosti

proti tomuto vývoju. Tento čas sa však výrazne kráti a hrozí

riziko, že zanedlho spoločnosť už bude iba žať katastrofálne

dôsledky  drogovej problematiky  bez efektívneho zabrzdenia,

či dokonca obratu späť.

 

     Zastavím sa pri troch  okruhoch, na ktoré odporúčam vý-

boru ministrov sústrediť pozornosť.

 

     Prvým  okruhom,  ktorý  považujem  za najzávažnejší, je

úžasná  bezproblémovosť prepravcov,  distribútorov a dílerov

drog k nám a u nás  a bezproblémová distribúcia drog k spot-

rebiteľom. Tento reťazec je  nesporne kľúčový, pretože pred-

stavuje v prenesenom obraze  potrubné rozvody, ich rozvetve-

nia,  uzávery a  koncové  výpustné  ventily. Ak  takáto sieť

z dôvodu  tvrdosti  legislatívno-trestného  postihu  nie  je

funkčná, drogové vodojemy sú v  podstate bezcenné a musia sa

usilovať buď o iné distribučné  siete, alebo v iných teritó-

riách. Je možné konštatovať, že trestný postih pre aktívnych

komerčných a organizačných  prevádzkovateľov tohto drogového

reťazca je u nás taký  nízky, že ich účastníkov skôr povzbu-

dzuje než odstrašuje. Dovolím si  nesúhlasiť s tým, že tento

trestný postih u nás je  uspokojivý, skôr opak. Veď patrí do

oblasti kuriozít fakt, keď prepravca za prepravu 98 kíl tvr-

dej drogy u  nás nedávno dostal 2,5 roka  väzenia, a iste za

dobré správanie a vzhľadom  na preplnenosť väzníc bezpochyby

bude predčasne prepustený z väzby a obohatený o cenné skúse-

nosti sa okamžite vráti k svojej pôvodnej živnosti.

 

 

     Výroba, distribúcia a predaj drog vedie u ich konzumen-

tov k degradácii ľudských osobností, k prudkému rastu ťažkej

kriminality, pretože závislí ľudia si nevyberajú prostriedky

na získanie finančných prostriedkov  na túto zhubnú návykovú

vášeň a  v konečnom dôsledku  končia buď ako  ľudské trosky,

alebo končia predčasnou smrťou. Drogový reťazec v celom roz-

sahu preto by mal  byť postihovaný rovnako tvrdými trestnými

sadzbami, ako  za najťažšie zločiny. Tento  krok po legisla-

tívnej stránke treba uskutočniť bezodkladne, pretože súčasný

stav je krajne varovný a my sa stále utešujeme, že to nie je

také zlé.

 

     Do dvadsiatich minút po opustení tejto budovy ktorýkoľ-

vek z nás si môže zabezpečiť prakticky akúkoľvek drogu. Bra-

tislavské diskotéky, nechcem ich  menovať, ale minimálne pol

tucta  ich môžem  vymenovať, sú  miestami nielen  otvoreného

bežného kupčenia s drogami, no sú  to aj miesta, kde sa rie-

šia konfrontácie medzi drogovými gangmi prestrelkami, horšie

ako  kedysi  na  divokom  Západe.  Po  vynesení postrelených

sa pokračuje ďalej.

 

     Druhým okruhom krajnej závažnosti je neúčinnosť ochrany

detí a  mládeže proti voľnému  pôsobeniu drogových  dílerov,

ktorí sa úplne bežne pohybujú  v blízkosti škôl, a to nielen

gymnázií, učňovských  škôl, no aj  základných škôl, kde  ne-

zriedka za symbolické sumy peňazí alebo hoci aj zdarma ponú-

kajú žiakom dávky  drog v úsilí vytvoriť u  nich drogovú zá-

vislosť a tým vlastne zabezpečiť tvorbu stabilnej klientely.

Tu by som chcel upozorniť na osobitný problém, a to sú vyso-

ké školy a vysokoškolské internáty. Na nich sa vzťahuje šta-

tút akademickej  pôdy, a teda nemožnosť  vstupu orgánov čin-

ných v  trestnom konaní v  akýchkoľvek úrovniach, čo,  samo-

zrejme, nijako nebráni voľnému pohybu drogových dílerov. Aby

nevznikol nesprávny  výklad toho, na  čo tu upozorňujem,  tu

nejde  o  obmedzovanie   alebo  spochybňovanie  akademických

slobôd, akademickej  pôdy vysokých škôl.

 

     Je však nevyhnutné touto problematikou sa zaoberať kom-

plexne a  s plnou vážnosťou práve  na pôde výboru ministrov,

aby univerzitná pôda nemohla vytvárať územie voľného, nekon-

trolovateľného  predaja narkotík,  a akademická  pôda sa tak

vlastne nestala zneužívanou na šírenie podhubia zločinnosti.

 

     Tretím okruhom,  na ktorý chcem  upriamiť pozornosť, je

prevencia a následné  liečenie drogových závislostí. Preven-

cia sa nachádza a musí sa nachádzať predovšetkým doma, v ro-

dinách.  Tu sa  musia zakladať  princípy hodnotového systému

detí, no takýto hodnotový  systém môžu zakladať iba rodičia,

ktorí vlastným kvalitným  hodnotovým systémom disponujú. De-

štrukcia hodnotového,  humánneho a kultúrneho  systému v sú-

časnosti u  nás v dôsledku  prílevu a vpádu  konzumu, tvorba

systému na  báze konzumu je  základným východiskom a  živnou

pôdou pre šírenie drog, drogovej závislosti. Veď je nemožné,

aby  rodičia  nevnímali  osobnostné  zmeny  u  svojich  detí

v dôsledku prítomnosti drog.

 

     Kolegovia, dovoľte, aby  som zapochyboval nad úspešnos-

ťou následných liečebných procesov,  ktoré sú mimoriadne fi-

nančne náročné  a v konečnom efekte  veľmi málo účinné. Tých

10 až  20 % úspešnosti,  ako sa tu  v rozprave uvádzalo,  je

úplne vylúčených. Psychiatri uvádzajú úspešnosť psychiatric-

kej liečby, opravte  ma, ak to nehovorím presne,  okolo 7 %.

To je  najmenej účinné medicínske odvetvie,  napriek tomu sa

v tomto, samozrejme, postupuje. V oblasti drogovej závislos-

ti a detoxikácie sa úspešnosť pohybuje na úrovni promile.

 

     Protidrogové  liečby v  podstate iba  vracajú do okruhu

konzumovateľov  a konzumentov  narkotík dočasne preliečených

ľudí,  ktorí  o  určitý  čas  iba  predlžujú svoju pôsobnosť

v tomto  drogovom súkolí,  aby vo  väčšine prípadov  končili

práve tam a v tom, čo si sami vedome, dobrovoľne a za vlast-

  prostriedky  zvolili,  a  to  buď perifériu spoločnosti,

väzenie, alebo definitívne cintorín. Od toho naša spoločnosť

za peniaze daňových poplatníkov a proti ich vôli sa ich usi-

luje zachrániť.  Tento moment je  dosť zarážajúci a  na túto

skutočnosť je veľmi rozdielny názor mnohých kruhov vo svete,

pretože poukazujú práve na to,  že tieto koncové riešenia sú

v podstate  pomocným drogovým  reťazcom, aby  vracali naspäť

tých, ktorí už raz na návykový systém boli naučení.

 

     Nech mi je odpustené, ale  takúto formu boja s narkoti-

kami považujem  za krajne nekorektnú  voči ostatným obyvate-

ľom, ktorí  rovnako z vlastného  rozhodnutia, dobrovoľne, sú

rozhodnutí nepodľahnúť  drogovej závislosti, no  ich dane sú

zneužívané pre tú skupinu ľudí, ktorú  som tu popisoval. Tým

sa predovšetkým krátia finančné prostriedky štátneho rozpoč-

tu pre ľudí sociálne odkázaných, ale skutočne sociálne odká-

zaných, ľudí chorých, ľudí starých a ľudí osamotených. Tu už

nie je možné hovoriť o sociálnej solidarite, tu skôr naopak,

ide o solidaritu asociálnu.

 

     V tejto  kategórii sa jednoznačne  nachádzajú aj pokusy

o osobitný, benevolentný  prístup k dostupnosti  tzv. mäkkým

drogám na  rozdiel od tzv. tvrdých  drog. V oblasti narkotík

niet takejto  deliacej čiary. Rovnako ako  nie je možné tvr-

diť, že  zavraždenie malého dieťaťa je  menším zločinom, ako

vražda dospelého človeka. Nuž  a jednoznačne treba odmietnuť

názor na poskytovanie nenávratných injekcií narkomanom zdar-

ma s hypotézou, že spoločnosť tým  dbá o ich zdravie. Veď to

je  nezmysel. Narkomani  o  svojom  zdraví už  rozhodli sami

a injekčné striekačky treba ľuďom,  ktorí ich z dôvodu zdra-

votnej nevyhnutnosti potrebujú.

 

     Dámy a  páni, uvedené námety dávam  do pozornosti pred-

kladateľovi materiálu a správy s tým, že žiadam Výbor minis-

trov pre drogové závislosti  pri vláde Slovenskej republiky,

aby sa s uvedenými  námetmi zaoberal, zvážil ich obsiahnutie

do ďalšej svojej činnosti. Opäť však pripomínam, že v súčas-

nosti v tejto problematike sme v prahovej situácii a blížime

sa k bodu zvratu, odkiaľ už návrat nebude možný.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi. Nech sa páči, pán poslanec Ša-

gát a  potom pán poslanec Kováč.  S faktickou poznámkou ešte

pán poslanec Bajan.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Ospravedlňujem sa,  ale mám dve  maličké poznámky. Prvá

je otázka, aby nevznikol  dojem, že drogové problémy vznikli

otvorením hraníc.  Tie tu boli,  len to bola  téma v minulom

režime  pomerne  tabuizovaná  a,  samozrejme,  boli iné typy

drog. To je jedna vec.

 

     Druhá poznámka.  S mnohými vecami by  sa dalo súhlasiť,

ale treba, aby  sme videli tento problém tak,  že ten človek

je  chorý a  treba mu  pomôcť, nie  jednoducho ho eliminovať

a povedať mu: máš problém, podobne  ako aids, a máš dve mož-

nosti, mašľu  alebo devinu, jednoducho  je zvrátenosť. Týmto

ľuďom treba pomáhať, je  to choroba, nemôžeme ich eliminovať

alebo tváriť sa, že im nechceme pomôcť. Takže ja som to tak-

to pochopil, a je mi to veľmi ľúto.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Belohorská.

 

 

 

 

 

Poslankyňa I. Belohorská:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Tiež sa ospravedlňujem za to, že ruším priebeh diskusie

krátkou poznámkou, ale fakt mi to nedá - veľmi rada si vypo-

čujem  pána  poslanca  Hofbauera,  nech  sa  na mňa nehnevá,

v inej problematike,  ale veľmi pekne  prosím, aby sa  tento

program  uplatňoval, aby  každá  možná  koruna sa  do týchto

programov dala. Tí ľudia sú  skutočne chorí. Ak by sme takto

eliminovali týchto  ľudí, museli by sme  eliminovať aj množ-

stvo iných. Aj chorých napríklad na pľúcne a kardiovaskulár-

ne ochorenia, ktorí si to zapríčinili fajčením, aj boj proti

alkoholizmu a podobne. Tí ľudia  sú chorí a, žiaľ, postihuje

to  našu mladú  populáciu a  tam nie  je nikto imúnny. Veľmi

upozorňujem aj  tých, ktorí zdvíhajú  mravokársky prsty, boh

vás varuj, aby sa to nedotklo vašich blízkych. A veľmi pekne

ďakujem za to, že tento program bol urobený, bol pripravený.

(Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Obávam sa, že som  asi nebol pochopený. Pozornosť treba

sústrediť  nie na  liečenie dôsledkov,  ale na  zastavovanie

východísk. Pánu poslancovi  Bajanovi odporúčam navštíviť ta-

kúto kliniku a porozprávať sa s tými ľuďmi. Však tí ľudia sú

tam proti svojej vôli, oni o to nestoja tam byť. To je veľmi

zaujímavé.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre. Páni poslanci, pani  poslankyne, blíži sa devät-

násta hodina,  musíme sa dohodnúť, či  budeme pokračovať ďa-

lej, alebo či skončíme.

 

     S  faktickou poznámkou  sa ešte  hlási pani  poslankyňa

Aibeková.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Mám  iba dve  krátke  poznámky.  Čo sa  týkalo percent,

o 10-20 percentách som nehovorila, že sú to vyliečení, zhod-

li sme sa  v tom, že to sú iba  tí, ktorí dokážu abstinovať.

Taká je celosvetová štatistika. A čo sa týka nútenej liečby,

pán poslanec,  tá u nás  neexistuje. Existuje iba  nariadená

liečba u  tých, ktorí sú v  nápravnovýchovnom zariadení, ale

  bola zrušená  aj pri  alkoholizme, aj  pri závislosti od

drog, táto už neexistuje. Čiže  každý, kto je v liečebni, je

tam dobrovoľne, aj keď o tej dobrovoľnosti by sa dalo disku-

tovať v takom smere, či sám išiel, alebo ho donútila rodina.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nech sa páči, pán poslanec Šagát.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Veľmi sa ospravedlňujem, že som vás zdržal, ale neskon-

číme to, pán predseda?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni  poslanci,  apelujem  skôr  na  to,  že keď budeme

struční, pretože  sme povedali skoro  všetko, môžeme skončiť

veľmi rýchlo. Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Pokiaľ si  ideme robiť čiarky, kto  je ako stručný, bez

ohľadu na to, aká problematika  sa preberá, potom to zabaľme

a môžeme ísť  preč. Potom poviem,  že vám ďakujem  za to, že

som prišiel k mikrofónu. Ja považujem túto problematiku...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  poslanec, to  je vážna  problematika, ale nemyslím

si, že  keď to isté budeme  hovoriť dvadsiati, tým urýchlime

riešenie tejto problematiky. Tu  treba skôr výsledky a skut-

ky. Nech sa páči.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Áno, samozrejme,  pokiaľ by som  niečo opakoval, to  mi

môžete  vytýkať. Chcel  by som  však povedať  niekoľko vecí,

ktoré by tu mali odznieť.

 

     Predovšetkým diskusné  príspevky,  ktoré tu odzneli, sa

delia do dvoch skupín. V  prvej udali tón pán poslanec Lauko

a pán  poslanec  Langoš.  Upozorňujú   na  to,  že  terajšia

predložená koncepcia  boja je nedostatočná,  že treba urobiť

niečo nové.  Nakoniec aj vo  výbore pre zdravotníctvo  a so-

ciálne  veci sme  sa tak  vyjadrili v  uznesení. S tým vrelo

súhlasím. Skutočne  je škoda, že  je tu len  pán podpredseda

vlády, ktorý  ani nemôže zodpovedať za  všetky programy jed-

notlivých rezortov.

 

     Pán  predseda Národnej  rady, keď  si pozriete  program

zdravotníctva, je  skutočne zarážajúce, ako  sa to mohlo  do

programu dostať tak nedostatočne. Tie veci, na ktoré upozor-

nil poslanec  Langoš, že to nie  je zabezpečené priestorovo,

personálne, materiálne, sú pravdivé  a nebudem ich opakovať.

Zdravotníctvo si nedalo ani jednu konkrétnu úlohu, že v roku

1996 niečo konkrétne niekde otvorí a zabezpečí.

 

     Prosím vás  pekne, tá štatistika,  pán predseda, nehne-

vajte sa, veď tá nedáva žiadny  návod, kde by sme mali začať

robiť. Veď tá nám nehovorí o štruktúre, o tom, kde to je ag-

lomerované. A máme štátny ústav pre zdravotnícke informácie,

ten musí dostať úplne iné  úlohy, aby sme sa vedeli oriento-

vať v epidemiológii. Takto  by som mohol pokračovať najmenej

polhodinu. A ak chcete skončiť diskusiu, prosím, keď si mys-

líte, že sa už všetko povedalo,  ale ja myslím, že to nie je

dobrá koncepcia a nemá materiálne zabezpečenie. To už tu bo-

lo povedané.

 

     Fond na boj  proti drogám. Prosím vás, čo  to je? Ak to

nebude jasné, ak sa štát za to nebude garantovať a nevyčlení

jasnú sumu v  rozpočte, tak to je nič.  Predsa nebudeme stáť

pred rozhodovaním, keď  vieme, čo sa na nás  valí. Ak nedáme

na to peniaze, tak je to  taký program, ako bol Národný pro-

gram zdravotníctva. Nič sa nestalo. Kardiovaskulárne choroby

zostali, stredná dĺžka života je tam, kde je. Chceme, aby to

isté pokračovalo v drogách? Ja  sa tiež stýkam s problemati-

kou drog,  liečime drogy, dnes  ich máme na  oddelení, takže

viem, ako to existuje.

 

     Posledná poznámka.  Považujem názor pána  poslanca Hof-

bauera, pána  predsedu výboru, tie slová,  ktoré tu povedal,

za  slová, ktoré  nepatria do  parlamentu a  nepatria do úst

poslancovi. On zamieta liečbu a zamieta napríklad rozdávanie

striekačiek, hoci sa to všade robí. Iste je primárna preven-

cia, ale tá tu nie je. Jediné, čo akceptoval pán podpredseda

Húska, že  prevenciu treba robiť  už od školského  veku. Ale

odrazila sa tu? Máme na  to financie? Máme pár plagátov? Na-

miesto Barbie  o päť minút sedem  by každý deň tam  mala byť

jedna minúta o drogách. Máme tam účasť nejakej televízie, čo

urobí?

 

     Som  smutný, že  ten materiál  dopadol takto,  hoci sme

s pánom poslancom Polkom pred pol rokom hovorili, že ten ma-

teriál,  ktorý sme  schválili prvýkrát,  je len  východisko.

Dnes  je  tam  niekoľko  zasadaní,  zriadili sme sekretariát

a možno  niektorí budeme  mať aj  dobrý pocit,  že sme niečo

prerokovali. Nie, je  to zlé, je to nanič a  treba sa k tomu

vrátiť. Ten výbor, ktorý  navrhol poslanec Bajan, je barlič-

ka.  Možno od  neho očakávať,  že pritlačí  a potom sa vláda

rozhodne urobiť serióznu koncepciu boja proti drogám?

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec, chcem len povedať, že pod písme-

nom B odsek 2 sa hovorí "zriadiť orgán boja proti drogám ako

ústredný orgán štátnej správy so samostatnou rozpočtovou ka-

pitolou", takže to je to, o čom ste rozprávali.

 

     Pán predseda Hofbauer sa hlási s faktickou poznámkou.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Pán kolega,  nechápem, načo ste vystúpili  s cieľom ko-

mentovania vystúpenia iných poslancov.  Tu v parlamente môže

každý vystúpiť, aj vy, ale od vás nebolo počuť žiadny názor,

vy ste iba komentovali vystúpenia iných. A čo sa týka posky-

tovania  nenávratných injekcií  narkomanom, som  hlboko pre-

svedčený, že ich potrebujú chorí ľudia na svoje účely, a nie

drogovo závislí ľudia na ďalšie prehlbovanie svojej drogovej

závislosti. A dovoľte, aby som si tento názor ponechal.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pani poslankyne, páni poslanci, mám do rozpra-

vy ešte dve prihlášky - pána poslanca Kováča a pána poslanca

Glinského. Chcete skončiť tento bod dnes, alebo zajtra? Jed-

ni kričia  tak, jedni tak.  Prosím,  dám hlasovať, či budeme

pokračovať v rozprave.

 

     Prosím, prezentujme sa a  hlasujme. Hlasujeme o tom, či

chceme dokončiť  tento bod programu  dnes. Ak áno,  hlasujte

za.

 

     Pán  podpredseda vlády  zajtra nemôže  prísť, prosil by

som aj ja, keby sme mu v tom vyhoveli.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 88 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 64 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Budeme pokračovať. Nech sa páči, pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte, aby som veľmi krátko a v bodoch komentoval tú-

to správu.

 

     Po prvé.  Podľa môjho názoru  v tejto správe  kompletne

chýba analytická  časť. Z tejto  správy sme sa  nedozvedeli,

aká je  súčasná situácia, ako je  rozložená na území Sloven-

ska, aké  sú prognózy, čo  sa dá očakávať  vo vývoji. To  sa

dozvedáme tu, od  poslancov. To po prvé. (Hlasy  v sále.) To

je  nič, žiaľ.  Pýtam sa  vás napríklad  na vekové zloženie,

skúste ho tam nájsť.

 

     Druhá vec, ktorej sa chcem  dotknúť, je, že táto správa

- pretože jej chýba analytická časť - nehovorí o problémoch,

ktoré majú jednotlivé orgány  pri realizácii tohto programu.

My sme sa ich dozvedeli vo výbore. Nám napríklad príslušníci

Policajného zboru,  ktorí sa zaoberajú  touto problematikou,

povedali, že skutočne Trestný zákon  je dobrý, ale že sú ur-

čité diery v  Trestnom poriadku, a preto sa  stáva, že prak-

ticky každý díler  vyhlási drogu, ktorú u neho  nájdu, že je

to droga pre vlastnú potrebu, a  oni ho musia pustiť. Nič sa

nedá robiť. A je viac  takých krokov, ktoré zrejme efektívny

boj s drogami znemožňujú. Mňa preto prekvapilo, že minister-

stvo spravodlivosti  v minulom období  hovorí o tom,  ako sa

bude  chovať vo  väzenstve, a  na rok  1996 si nedáva žiadnu

úlohu. Máme ozaj dokonalú legislatívu na zvládnutie drog? Aj

v oblasti trestnoprávnej?  Ja si myslím, že  nie. To je teda

druhý poznatok z tejto správy.

 

     Tretí poznatok - a som veľmi rád, že vlastne táto sprá-

va to ukázala - je  klasický  rezortistický prístup k tomuto

problému.  Všimnite si,  že  každý  rezort hovorí  niečo, čo

spraví, ale akási komplexná previazanosť tomuto úplne chýba.

Preto  návrh na  zriadenie samostatného  inštitútu je  podľa

môjho názoru oprávnený a správny.

 

     A  konečne  štvrté,  prosím  vás,  zvážte vy, poslanci,

a bolo by dobre, keby to zvážila  vláda. Mne sa zdá, že nie-

kedy menej môže byť viac,  že koncentrácia síl na jeden pro-

blém môže  byť účinnejšia. Všimnite si, čím všetkým sa tento

problém  zaoberá. Zaoberá  sa drogami,  alkoholom, fajčením,

a ako nóvum som sa dozvedel,  že sa bude zaoberať sladkosťa-

mi. Ja  si myslím, že medzi  týmito návykovými látkami, lebo

nepochybne aj  cukrík, aj čokoláda  je návyková látka,  teda

cukor  všeobecne, ale  existuje istý  rozdiel a  ten spočíva

predovšetkým vo väzbe na  kriminalitu, vo väzbe na spoločen-

sky nebezpečné aktivity a vo väzbe na šírenie ďalších a ďal-

ších ochorení.

 

     Preto si  myslím, že problematika  fajčenia a sladkostí

patrí možno do jednej skupiny  a nech alkohol a drogy patria

do druhej.  Ale bolo by dobré,  keby sa sústredil -  a je to

teda môj návrh, aby sa  tento orgán nerozptyľoval príliš ši-

rokým spektrom, ale aby sa skutočne sústredil na problemati-

ku drog a problematiku  alkoholu. Tie majú skutočne spoločné

aj sociálne  pozadie, aj spoločné  zdravotné pozadie, ale aj

dôsledky majú veľmi spoločné. Preto odporúčam, aby problema-

tika  fajčenia a  ďalších návykových  látok, ku  ktorým ešte

prídeme, ktoré nemajú takýto charakter, bola oddelená a rie-

šila sa  iným spôsobom, aby  sa úrad zameral  len na alkohol

a drogy.

 

     A konečne ešte dovoľte jednu poznámku. Samozrejme, pre-

vencia je vždy lacnejšie ako liečba. To je v medicíne známe,

a práve  u týchto  drog  je  to nesmierne  kritické, pretože

liečba je veľmi náročná aj  finančne a veľmi málo efektívna.

Ale tu už odzneli niektoré veci.

 

     Vážené dámy, vážení páni,

 

     spýtajte sa detí, spýtajte sa vašich vnukov, ako to vy-

zerá. Deti neberú poučenia  učiteľov a nemáme vytvorený sys-

tém, ako  naučiť rodiča rozprávať sa  so svojím dieťaťom nie

o tom, že Janko, nepichaj si drogy, lebo je to škodlivé, ale

ako s  ním naviesť rozhovor.  A nie to,  aké má mať  životné

hodnoty, to  rodičia asi robia,  ale nájsť rozhovor,  aby sa

napríklad dieťa nebálo povedať: Vieš čo, Fero v našej triede

berie  drogy. Aby  to povedalo  rodičovi, pretože  to je pre

dieťa záchrana. Alebo aby  povedalo: Vieš, pred našou školou

chodil jeden pán a rozdával nám také a také tabletky. A toto

vám povie každé dieťa, keď s ním o tom budete hovoriť. Reak-

cia detí je neuveriteľná. Deti zo školy neďaleko odtiaľto mi

povedali o dílerovi drog. Hovorím,  tak mi povedzte, kde je,

zavolám políciu. Nie, pretože oni  nás potom zabijú. Taká je

dnes situácia  v školách. Deti  sa už boja  dílerov drog nie

preto, že by im dali drogy,  oni ich možno od nich ani nezo-

berú, ale deti sa boja fyzickej likvidácie. Myslím, že mini-

mum v tom spravila naša masmediálna politika.

 

     Vážené dámy a páni, ak si myslíte, že naše deti pozera-

  STV 1,  ste na  hlbokom omyle,  pretože radšej si kúpia,

alebo požičajú  videokazetu, alebo budú  pozerať NOVU, Českú

televíziu alebo satelity.  Tie programy Slovenskej televízie

ich hlboko nezaujímajú. To je  realita. To po prvé. Po druhé

- bežné dieťa v tom veku,  keď je ohrozené, nepočúva Sloven-

ský rozhlas, ale počúva stanice, kde znie hudba, ktorá mu je

blízka. Pokúsil sa niekto dohodnúť s týmito stanicami, je to

tu niekde v materiáli? Tam  by to bolo naozaj efektívne. FUN

rádio, TWIST rádio,  ROCK FM a iné počujete  stále. Však nám

každému, kto máme deti v tomto  veku, duní z toho byt. A ne-

hnevajte sa, vyriešiť ten  problém tak, že budeme poukazovať

na hodnotu slovenského  antropologického pohľadu na človeka,

prepáčte, ale tomu naše deti neporozumejú vôbec.

 

     Takže si myslím, že komplexne celá masmediálna politika

v oblasti prevencie  zlyhala. Len vás  chcem upozorniť nato,

že sú postihované naše deti.  A čo urobila televízia? Skúste

sa zamyslieť, čo ste videli  v televízii proti drogám. Akýsi

podivuhodný nákres,  ako sa do  nejakého jablka strieka  in-

jekčnou striekačkou  a strom vysychá. Skúste  mi povedať, či

tomuto rozumie  dieťa, ktoré chodí  do piatej alebo  šiestej

ľudovej, kde začínajú pôsobiť díleri  drog. Toto má byť naša

masívna  masmediálna  pomoc  prevencii  proti užívaniu drog?

 

     Myslím si,  že sme úplne  mimo. A preto  odporúčam, aby

bol zriadený ten inštitút. To,  že dnes má sekretariát 5 od-

borníkov  pre každú  oblasť, je  úplne nedostačujúce.  Tento

úrad musí byť zriadený, musí byť samostatná rozpočtová kapi-

tola, musí byť vybavený  dostatočným počtom pracovníkov. Nie

tak, aby si  sama televízia vymyslela, aká má  byť téma boja

proti drogám.  To im musí povedať  odborník, ktorý vie, komu

je vysielanie určené, ako to prijíma. Prepáčte za trochu ex-

presívny hovor, ale táto problematika je nesmierne zložitá.

 

     A ešte na  záver mám dve poznámky k  dvom pánom poslan-

com.

 

     Pán podpredseda  Húska, máte pravdu, že  môže ísť o sa-

moučiaci systém. Ale skúste toto povedať rodičom detí, ktoré

zomreli na drogy,  že sa nebudeme učiť do  tej doby, kým ich

deti budú  umierať. Viem, že  je to ťažká  problematika, ale

tých skúseností  vo svete je obrovské  množstvo a my nejdeme

na zelenú lúku, ideme do terénu, kde je množstvo skúseností,

z ktorých môžeme to pozitívne načerpať a to negatívne odvrh-

núť.

 

     A ešte mám jednu krátku  medicínsku poznámku k pánu po-

slancovi  Hofbauerovi.  Pán  poslanec  Hofbauer,  tie  čisté

striekačky bránia ďalšiemu riziku,  ktoré nás čaká, rozširo-

vaniu  choroby aids.  Ako viete,  aids je  smrtiaca choroba,

dnes sa  vo svete považuje  za jednu z  najväčších epidémií,

ktoré ľudstvo  postihlo. A je  to jeden zo  spôsobov obrany,

pretože ak si dievča pichá drogy a má aids, pretože si zará-

ba na tie drogy aj prostitúciou, tak ho potom roznáša ďalej.

A toto je jedna z možností, ako sa chrániť aj pred tým. Pro-

sím vás, neberte doktorom  oprávnenosť rozhodnutia, prečo sa

rozhodli práve pre toto opatrenie.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     iba som chcel povedať  pánu poslancovi Kováčovi, že za-

budol na to, že okrem FUN rádia, TWIST rádia najpočúvanejšou

stanicou našej mládeže je tiež rádio Slobodná Európa, aby to

doplnil do svojich pripomienok.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Glinský.

 

Poslanec J. Glinský:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     chcem podať  jeden doplňujúci návrh  uznesenia týkajúci

sa Bratislavy, kde prepuká  drogová epidémia, ktorá si denne

vyberá nové  a nové obete  medzi chlapcami a  dievčatami zá-

kladných, stredných a vysokých škôl. Som hlboko presvedčený,

že je  prvoradou povinnosťou parlamentu a  vlády postaviť sa

čelom voči tejto epidémii, ktorá  podľa mnohých  už útočí na

náš genofond.  Sú okresy, kde  predstavitelia štátnej správy

veľmi rýchlo  dokázali zmobilizovať všetko,  čo je na  území

okresov k dispozícii na terapiu a boj proti drogám. Dokázali

zorganizovať (majú  na to prostriedky, myslím  si, že aj po-

vinnosť)  desiatky rôznych  inštitúcií -  vládnych i nevlád-

nych. Táto záležitosť si naozaj vyžaduje nasadenie všetkých,

ktorí chcú čeliť tejto chorobe.

 

     Môj návrh doplnenia uznesenia je takýto:

 

     "Národná rada Slovenskej  republiky žiada vládu Sloven-

skej republiky

 

     1. predložiť  Národnej rade Slovenskej  republiky návrh

opatrení proti vznikajúcej drogovej epidémii v hlavnom meste

Slovenskej republiky Bratislave. Termín - 31. jún 1996;

 

     2. z rozpočtových rezerv  vlády uvoľniť prostriedky ne-

vyhnutné na boj s drogovou epidémiou v Bratislave."

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.  S faktickou  poznámkou vystúpi  ešte pán pod-

predseda Andel. Zapnite mikrofón pánu podpredsedovi.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Áno, súhlasím s tým, čo povedal pán kolega, ale nemožno

to vzťahovať  iba na Bratislavu,  lebo ak si  zoberiete Hlas

ľudu, napríklad tam bola analýza,  z ktorej vyplýva,  že Tr-

nava má  väčšie problémy v  oblasti drogovej závislosti  ako

Bratislava. Neviem, či sa to dá vzťahovať iba na jedno mesto

v Slovenskej republike. Takto by som navrhoval doplniť uzne-

senie. To je po prvé.

 

     Po druhé - veľmi si  vážim vystúpenia pána Kováča, sku-

točne to,  čo povedal, tá  analýza je veľmi  dobrá. Ale, pán

kolega,  urobte si  analýzu svojho  vystúpenia, lebo  tam je

trošku kontradikcia,  čo sa týka rodičov.  Roman, tam si mal

niekoľko vystúpení vo vzťahu k rodičom. Tam je kontradikcia,

kde sám sebe oponuješ. Na 80 % súhlasím s tvojím vystúpením,

ale treba sa nad tým zamyslieť.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Bajan.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Rešpektujem to, že už by  mal vystúpiť asi pán podpred-

seda vlády, resp. zhrnúť diskusiu,  ale chcel by som povedať

ešte dve poznámky.

 

     Bolo by mi veľmi ľúto, keby sme mali hovoriť o nejakých

smutných pretekoch medzi jednotlivými mestami.

 

     Na druhej  strane odporúčam takú  recesistickú poznámku

pánu podpredsedovi,  nech hľadá v kabinete  okolo seba ľudí,

ktorým je  bližšie dať 900  miliónov na kúpu  jedného blbého

futbalového klubu,  ako riešiť práve  takéto celospoločenské

problémy. Teda, aby sme nepočuli,  že nie sú peniaze. Sú pe-

niaze, len nie sú najlepšie využívané.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To som rád, pán poslanec Bajan,  že u vás máte dosť pe-

ňazí. Ďakujem.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, končím rozpravu,

keďže nemám  žiadnu písomnú prihlášku  a nikto sa  už do nej

nehlási.

 

 

     Pýtam sa  pána podpredsedu vlády,  či sa chce  vyjadriť

k rozprave. Nech sa páči.

 

Podpredseda vlády SR J. Kalman:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     dovoľte mi, aby som  najprv vyslovil niekoľko poďakova-

ní, prv ako budem odpovedať  na vaše otázky. Predovšetkým by

som vám  chcel poďakovať, že ste  mi vrátili to, čo  som vám

umožnil ja - ďalej rokovať, a tým ste mi nespôsobili kolíziu

zúčastniť  sa zajtra  na  ďalšom  rokovaní na  úrovni vlády.

Chcem vám všetkým poďakovať za pozornosť, ktorú ste venovali

problematike, o ktorej sme sa  všetci vlastne zhodli na tom,

že je mimoriadne dôležitá a veľmi náročná. Chcem vám poďako-

vať aj za námety, ktoré ste odporučili v súvislosti s ďalším

postupom riešenia tejto problematiky v Slovenskej republike.

 

     Dovoľte mi teraz reagovať na niektoré diskusné príspev-

ky, resp.  odporúčania, ale predovšetkým  by som sa  ešte na

úvod chcel vyjadriť k  trom základným oblastiam. Viacerí ste

vystupovali v súvislosti s tým, že správa je nekomplexná, že

koncepcia, ktorá  bola prijatá v tomto  parlamente, je chao-

tická, nedôsledná,  nedokonalá. Neviem, vychádzali  sme sku-

točne z toho, čo sa v  tom období, keď sa koncepcia tvorila,

zakotvilo do Národného programu boja  proti drogám, a v par-

lamente  ste to  schválili. Takže  vlastne kritizujete svoju

koncepciu. Všetci  si však uvedomujeme, tak  ako som povedal

na začiatku, že je to  otvorený dokument, ktorý môžeme kedy-

koľvek doplniť na úrovni  sekretariátu, na úrovni výboru mi-

nistrov, resp. na niektorých ďalších našich rokovaniach ale-

bo v jednotlivých komisiách. Z tohto pohľadu aj odporúčania,

ktoré tu zazneli, budú skutočne východiskovým momentom roko-

vania týchto orgánov, o ktorých som hovoril. To je po prvé.

 

     Po  druhé  -  niektorí  ste  sa  vyjadrovali  k štatútu

a k tomu, že výbor ministrov zasadá málo. Taký je štatút. My

sme sa  dohodli, že zvážime, uvidíme,  aká bude skúsenosť po

ročnom pôsobení,  a na základe  toho to prehodnotíme.  Ak si

bude  situácia vyžadovať,  že výbor  ministrov musí  zasadať

častejšie, bude zasadať častejšie.

 

     Tretia  poznámka.  Viacerí  ste  hovorili  o finančných

prostriedkoch.  Treba si  uvedomiť, že  finančné prostriedky

zatiaľ  v minulom  roku, v  minulom štátnom  rozpočte neboli

vyčlenené samostatne a že rezorty čerpali, resp. financovali

svoje aktivity z toho, čo mali. V súčasnom období sa pripra-

vuje a už legislatívnou radou prešiel návrh zákona o Štátnom

protidrogovom fonde,  ktorý v krátkom  čase prerokuje vláda,

predpokladáme, že v jeseni sa dostane na rokovanie parlamen-

tu. Bude na nás vo vláde, ako aj na vás, akým spôsobom tento

fond postavíme,  ako dokážeme v ňom  presadiť, koľko sa bude

musieť dať zo štátneho rozpočtu, resp. z ďalších iných zdro-

jov do tohto fondu tak,  aby jednotlivé rezorty a ďalšie or-

gány  a organizácie,  trebárs mimovládne  organizácie, mohli

z nich  čerpať a  aby mohli  tieto aktivity  vykonávať oveľa

komplexnejšie, v širšom meradle a účinnejšie, tak ako ste to

navrhovali.

 

     A ešte jedna poznámka k materiálu. Ak materiál hodnotí-

me z toho pohľadu, že je nekomplexný, málo vyvážený, že neu-

vádza všetky štatistiky, že neuvádza  všetko, čo sa v jedno-

tlivých  rezortoch spravilo,  prosím vás  pekne, skutočne si

musíme uvedomiť jednu základnú vec, ja som to povedal, je to

uvedené aj v správe. Národný program boja proti drogám vláda

schválila 8. augusta a v parlamente bol schválený 14. novem-

bra. A  vlastne už v novembri  sa rezorty začali pripravovať

na jeho  hodnotenie, pretože niekedy  koncom decembra a  za-

čiatkom januára bol hotový, išiel do výboru ministrov, išiel

do vlády a doteraz sa čakalo  na zaradenie  tohto materiálu.

Prepáčte mi za úprimnosť, ale keď ste prijímali túto správu,

resp. tento program, už vtedy si bolo treba uvedomiť, keď sa

stanovoval termín 30. apríl, či vôbec bude možné dnes nejaké

komplexné alebo seriózne hodnotenie. Ukázalo sa, že asi nie.

Som presvedčený,  že keď takáto  správa bude predkladaná  na

budúci rok, bude oveľa komplexnejšia, konkrétnejšia a v mno-

hých prípadoch budú uspokojené vaše požiadavky, vaše námety,

ktoré ste dnes dali pri prerokúvaní správy.

 

     A posledná vec. Viac ráz  sa tu hovorilo, že štatistika

uvádzaná  v materiáli  je nepresná.  Štatistiku sme  čerpali

z Ústavu  zdravotníckych informácií  a štatistiky,  o ktorom

hovoril aj pán poslanec Šagát. Tomuto ústavu nahlasujú všet-

ky zdravotné  zariadenia svoje podklady.  Neviem teda pocho-

piť, že vám  ako poslancom dajú iný podklad  a prečo štatis-

tickému úradu  dajú nejaký iný.  Takže v takomto  prípade si

musia skutočne  sypať popol na hlavu,  ako sa hovorí, predo-

všetkým tie zdravotnícke zariadenia,  že poskytli zlé infor-

mácie. My sme neskúmali, či tieto informácie sú dobré, prav-

divé alebo nepravdivé.

 

     Teraz chcem zareagovať na pár niektorých myšlienok. Pán

poslanec Mikolášik  - riešenie problémov  je pomalé. Nie  je

pomalé, je pomalé na dané  možnosti tak, ako to je. Skutočne

sa viac nedalo spraviť. Dnes  by sme mohli hovoriť o ďalších

aktivitách, ktoré sa už v  priebehu prvého polroka, resp. do

tohto dňa riešili. Ale znova chcem zdôrazniť, že rezorty ča-

kajú na štátny fond, na to, koľko dostanú peňazí, a až potom

budú môcť rozvíjať jednotlivé aktivity.  Aj to je dôvod ďal-

ších možných aktivít.

 

     Hovorili ste o brožúrkach. To čo sa zatiaľ spravilo, sa

spravilo. K samostatnej inštitúcii  sa zatiaľ vyjadrovať ne-

budem, bude to predmetom vášho hlasovania o uznesení.

 

     Čo  sa  týka  pána  poslanca  Mikolášika,  hovorili ste

o tom,  že  nie    vyčlenené  niektoré  údaje v súvislosti

s protidrogovou jednotkou, resp.  niektoré údaje u zistených

dílerov alebo  tých, ktorí sa  drogami zaoberajú. Tak  od 1.

8.  do 30.  4. 1996  bolo zistených  462 trestných  činov za

omamné a psychotronické látky,  z toho objasnených bolo 444,

čo je 96-percentná úspešnosť. Plne s vami súhlasím, že je to

na súčasný stav asi veľmi málo. To isté by sme mohli hovoriť

v súvislosti so šírením toxikománie.  Bolo zistených 41 prí-

padov, objasnených  je 40. Ďalšie informácie  zatiaľ v tomto

smere nemáme.

 

     Veľa pripomienok alebo námetov dal pán poslanec Langoš.

Škoda, že  sme sa nemohli, pán poslanec, stretnúť vo výbore.

Trikrát k tomu zasadal výbor,  ani raz sme sa nestretli, ani

raz sa  to neprerokovalo, čo ma veľmi mrzí, pretože posledne

som vyhovel vášmu výboru, aby sme sa mohli stretnúť, aby sme

si mohli  o týchto veciach porozprávať.  Napádate otázku, že

tieto centrá, zdravotnícke  zariadenia v Bratislave absentu-

jú, alebo v Bratislave  sa im nevenuje dostatočná pozornosť.

Áno, na  úroveň užívateľov je Bratislava  v tomto  smere asi

málo  prezentovaná takýmito  liečebňami alebo zdravotníckymi

zariadeniami, ale  tiež nie je  to až také  prázdne, ako ste

hovorili,  pretože  Centrum  na  liečbu drogových závislostí

v Bratislave  na Jaskovom  rade  bolo  zriadené ešte  v roku

1991, v rámci Bratislavy  sa liečba drogových závislostí vy-

konáva vo Fakultnej nemocnici  na Mickiewiczovej ulici.  Ďa-

lej v Petržalke 7. 5. - to asi pán poslanec Bajan by vám mo-

hol povedať - malo byť zriadené centrum pre liečbu drogových

závislostí a takisto to pripravujú ďalšie obvody. Takže tie-

to  okolnosti v  Bratislave sú  známe. Myslím  si, že  mesto

a, pochopiteľne, aj ministerstvo zdravotníctva v tomto smere

urobia ďalšie opatrenia.

 

     Pán poslanec  Langoš, hovorili ste  o tom, že  neštátne

zariadenia  vznikli samostatne.  Je síce  pravda, že vznikli

samostatne, ale  podporujú ich aj  jednotlivé rezorty, mini-

sterstvo školstva napríklad Nadáciu Fíliu, takisto minister-

stvo práce  a sociálnych vecí,  takže určité prostriedky  zo

štátneho rozpočtu do týchto zariadení idú.

 

     Pýtali  ste  sa,  akým  spôsobom  vznikol DONAR. Tomuto

predchádzal projekt STOP DROGÁM,  potom STOP AIDS, ktorý na-

koniec zanikol. Odkúpilo sa know-how a pokračovalo sa vlast-

ne so zameraním na  profesionálnu reklamu a propagáciu. Pro-

gram zahrňuje masmediálnu aktivitu, filmy, šoty atď. atď. Je

to v súvislosti s ministerstvom školstva, ministerstvom prá-

ce a sociálnych vecí, ktoré sa podieľajú na realizácii tohto

programu.

 

     Napadli  ste  funkciu  streetworkerov.  Táto funkcia je

v súlade s koncepciou  ministerstva  práce a sociálnych vecí

a v súčasnosti ich suplujú v rámci okresných úradov sociálni

kurátori. Financovať ich  bude, pochopiteľne, rezort. Situá-

cia  bude  tak,  ako v každom inom prípade  pracovnoprávneho

vzťahu. Hovoríte  o tom, že vo  sfére zdravotníctva je ťažko

hovoriť  v súvislosti  s resocializáciou  toxikomanov. Ja si

myslím,  že  je  to  diskutabilné.  Aj  v  zdravotníctve, aj

v iných oblastiach  táto problematika má čo  robiť a mali by

sa tejto problematike venovať. Pýtate  sa, čo je to IUVENTA,

v čom  pôsobí. Je  to zariadenie  Centra prevencie drogových

závislostí,  ktoré  je  výlučne  v  kompetencii ministerstva

školstva. Podotýkam, že toto  centrum je metodickýcm centrom

pre ostatných  124 centier voľného  času na Slovensku.  Plní

svoju funkciu.

 

     Súhlasím s vami, že treba začať s výchovou alebo s pro-

pagovaním, s osvetou už v  tom najmladšom veku. Žiaľ, situá-

cia je taká,  aká je, ako hovoril aj  pán poslanec Kováč. Sú

časté signály o tom, že  díleri chodia okolo škôl, na disko-

téky, chytajú  už pomaličky čo najnižšie  ročníky, už sa do-

konca hovorí, že chodia do  materských škôl. Ale fakt je ta-

ký, že  sa budeme musieť spoločne  zamyslieť, ako tomu pred-

chádzať. Tu  pred chvíľou vznikla  otázka, o ktorej  hovoril

pán poslanec Garai, ísť určitou ázijskou cestou. Pán predse-

da Národnej  rady zareagoval, že  len to nie.  Tak sa budeme

musieť asi  dohodnúť, čo robiť. Vieme,  že náš Trestný zákon

je v tomto smere jeden z najtvrdších v Európe.

 

     Ťažké je v súčasnom  období hovoriť alebo vyjadrovať sa

o aktivitách, o ktorých ste hovorili v súvislosti s Policaj-

ným zborom. Áno, aj ja  som také informácie počul, ale počul

som aj také,  že keď prišlo na lámanie  chleba, tak nikto na

príslušného policajta neukázal alebo  v konečnom dôsledku ho

nezradil, alebo  ako by som  to mal povedať.  Takže koľko je

takýchto policajtov, ktorí také veci šíria? Je ich možno ve-

ľa, tak ich treba odhaľovať.

 

     Neviem,  či som  odpovedal na  všetky otázky.  Ešte mám

ďalšie k praniu špinavých  peňazí. Pán poslanec Langoš, pra-

nie špinavých peňazí nie  je obsahom Národného programu boja

proti drogám, preto sme ho ani nehodnotili v tomto smere. Čo

sa týka alkoholizmu, alkoholizmus  je droga, ale určitá špe-

ciálna droga, keď to takto môžem povedať, pretože legálne sa

predáva. A  tiež sa robia určité  opatrenia, sú už dlhoročné

skúsenosti  v súvislosti  s bojom  proti alkoholizmu.  Takže

nemôžem súhlasiť s tým, že  by sa Národný program boja proti

drogám  alkoholizmu  nevenoval.    tam  menované  aktivity

v tomto smere.

 

     Pán  poslanec  Bajan,  rezorty  sa  tomu  venujú. Svoje

zdôvodnenie som už povedal a  verím, že parlament a vláda so

svojimi rezortmi  sa budú tomu  venovať postupne oveľa  viac

ako doteraz. Skutočne si treba uvedomiť, že táto vláda zača-

la boj proti drogám  nejako organizovane, cieľavedome. Pred-

chádzajúce vlády  tomuto problému nevenovali  pozornosť, ne-

vznikol žiaden  program, nevznikla žiadna koncepcia. Toto je

prvá koncepcia, toto sú prvé  kroky v tomto smere. Všetci sa

učíme, všetci skúmame, ktoré  metódy boja sú akceptovateľné,

ktoré sú účinné v našich slovenských podmienkach.

     Súhlasím s tým a budem podporovať myšlienku, aby v jed-

notlivých  komisiách, ktoré  budú zriaďované  pri generálnom

sekretariáte  alebo na  iných úrovniach,  boli zastúpení  aj

zástupcovia z miestnych samospráv.

 

     K štatistike, o ktorej  hovoril pán poslanec Šagát, som

hovoril.

 

     Čo sa týka pána poslanca Kováča, že v správe chýba ana-

lytická časť  - pán poslanec,  niečo tam je.  Súhlasím s tým

a sľubujem,  že na  najbližšom rokovaní  pri hodnotení tohto

programu bude  doplnený aj jednotlivými rezortmi  a potom aj

vo výbore ministrov, a táto analýza bude ucelenejšia.

 

     Vážená  Národná rada,  toľko som  považoval za potrebné

povedať v  súvislosti s reakciou na  vaše diskusné príspevky

alebo na vaše odporúčania. Ešte  raz chcem poďakovať a chcem

vás ubezpečiť,  že urobíme všetko,  aby sa táto  pliaga, ako

sme ju tu viacerí  nazvali, stávala postupne menej zložitej-

šia, aby  náš boj bol  čoraz väčšmi účinnejší,  aby naše vý-

sledky boli čoraz lepšie a lepšie.

 

     Ďakujem vám za pozornosť a predpokladám, že túto správu

podporíte. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu podpredsedovi. Mal  by som jednu poznámku,

pán podpredseda. Bránili by ste  si svoj úrad, povedali ste,

že ste  vo vláde prerokovali  tento materiál v  auguste a že

Národná rada ho prerokovala až v novembri. Máte pravdu, len-

že do Národnej rady ste materiál  dali až v októbri. A podľa

zákona by sme mali mať 60 dní a nemali sme ani 30 dní. Takže

my sme si svoje urobili a pomohli sme vám.

 

     Ďakujem. Chce sa vyjadriť pán spoločný spravodajca?

 

Poslanec L. Polka:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda,

     vážení kolegovia,

 

     skutočne by som chcel  poďakovať za neobvykle konštruk-

tívnu diskusiu,  ktorá ctí tento  parlament, a dúfam,  že mu

skoro vráti  dobré meno v Slovenskej  republike, pretože keď

budeme takto vecne diskutovať  o všetkých problémoch, tak si

myslím, že veľa vyriešime.

 

     Vaše  návrhy, z  ktorých päť  má legislatívny charakter

a jeden je procesný na  vrátenie materiálu, sú skutočne hod-

notné a bolo by celkom jednoduché ich dnes prerokovať. Chcel

by som vás však a  pána predsedu požiadať, aby sme hlasovali

o týchto návrhoch až zajtra, pretože predovšetkým návrhy pá-

na poslanca Langoša a  pána poslanca Glinského vyžadujú kon-

zultáciu  so zainteresovanými.  Napríklad v  návrhu pána po-

slanca Langoša je určité  nedorozumenie. "V rezorte zdravot-

níctva  zriadiť pri  generálnom sekretariáte  špecializovaný

inštitút starostlivosti." Kde teda? Mali by sme si to vydis-

kutovať, kde by to malo  byť. Ďalej by sme mali vydiskutovať

vo vašom návrhu otázku zriadenia spoločného operatívneho in-

formačného centra. Protidrogová jednotka ho buduje. Či sú do

toho zainteresované colnice, alebo nie, rád by som sa opýtal

ministra vnútra. Ale ten veľmi operatívne zmenil miesto dis-

lokácie, takže nebol čas.

 

     Takisto  pripomienka,  ktorú  spomenul pán podpredseda,

o boji proti praniu špinavých  peňazí, nemôže byť záležitos-

ťou výboru ministrov. Na to je jeden minister, ktorého musí-

me za túto vec kontrolovať.

 

     A ešte  by som uviedol  jeden egoistický dôvod.  Zajtra

nebudem na rokovaní, takže by som bol rád, keby to môj pria-

teľ poslanec Danko potom doviedol do úspešného konca.

 

     Z týchto faktických dôvodov, aby sme so zainteresovaný-

mi ministrami  uvedené možnosti prerokovali,  takisto pokiaľ

ide o  financie na riešenie drogovej  epidémie v Bratislave,

musí  sa k  tomu vyjadriť  minister a  podpredseda vlády pán

Kozlík, či  ešte sú nejaké rezervy,  aby sme potom nesiahali

na národný poklad alebo niečo iného.

 

     Takže dovoľte, aby som  dal procesný návrh, pán predse-

da, aby sme o uznesení Národnej rady k súhrnnej správe o re-

alizácii Národného programu boja  proti drogám a návrhoch na

jeho  aktualizáciu  hlasovali  zajtra  pred  ostatnými bodmi

programu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Takže, pani  poslankyne, páni poslanci, súhla-

síme s tým. Prakticky sme  tento bod programu skončili. Hla-

sovanie bude zajtra ráno o 9.00 hodine.

 

     Ďakujem pekne. Dovidenia zajtra ráno.

 

                    Druhý deň rokovania

      15. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                       16. mája 1996

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram rokovanie prerušenej  15. schôdze Národnej rady

Slovenskej  republiky. Keďže  hneď budeme  hlasovať, prosím,

aby sme sa prezentovali.

 

     Páni poslanci, všetci sme sa neprezentovali. Podľa pre-

zentácie je nás 64, ale keď sa pozerám po miestnosti, je nás

tu viac. Prosím, prezentujme sa ešte raz.

 

     Pán poslanec Šimko,  pani poslankyňa Rusnáková, prezen-

tujte sa, prosím, aby sme mohli začať rokovať.

 

     Prezentovalo sa 96 poslancov. Ďakujem pekne.

 

     Rokovanie včerajšej schôdze sme prerušili pred hlasova-

ním o treťom bode programu,  ktorým je súhrnná správa o rea-

lizácii Národného programu boja proti drogám a návrhy na je-

ho aktualizáciu. Pristúpime teda k hlasovaniu.

 

     Prosím povereného spoločného  spravodajcu pána poslanca

Danka,  aby  hlasovanie  uvádzal  v  zmysle spoločnej správy

a výsledkov z rozpravy. Páni poslanci, prosím, ticho.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     v  rozprave  vystúpilo  sedem  poslancov.  Piati z nich

predniesli  pozmeňujúce návrhy.  V  tom  poradí, v  akom ich

predniesli, budem odporúčať, aby sme o nich hlasovali.

 

     Prvý  pozmeňujúci návrh  predniesol poslanec  Mikolášik

a ten znel: Hlasovať, aby  Národná rada Slovenskej republiky

vrátila materiál súhrnná správa  o realizácii Národného pro-

gramu  boja proti  drogám a  návrhy na  jeho aktualizáciu na

prepracovanie a doplnenie. Odporúčam ho neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa  a hneď hlasujme. Pán spravodaj-

ca odporúča neprijať tento návrh -  aby sme v tomto bode po-

kračovali až nabudúce a vrátili ho späť na prepracovanie.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 106 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 27 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže tento návrh sme neprijali.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Ďalšie pozmeňujúce návrhy  predniesol pán poslanec Lan-

goš. Budeme o nich hlasovať v poradí, ako ich predniesol.

 

     Jeho prvý pozmeňujúci návrh  znel: Doplniť Národný pro-

gram boja proti drogám o  koncepciu boja proti praniu špina-

vých peňazí  a proti korupcii  a uložiť jeho  uskutočňovanie

výboru ministrov.  Podľa môjho názoru sú  tu dve veci, ktoré

v podstate súvisia, nemožno povedať,  že nesúvisia, ale pro-

gram prania špinavých peňazí je riešený v programe Čisté ru-

ky, a preto odporúčam tento pozmeňujúci návrh neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže sa budeme prezentovať a hneď hlasovať s odporúča-

ním spoločného spravodajcu neprijať tento návrh.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 109 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 38 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Druhý  pozmeňujúci  návrh  pána  poslanca Langoša znel:

Pripraviť a zaviesť osnovy  predškolskej a školskej (5 rokov

až 18 rokov) preventívnej výchovy k odolnosti proti drogovým

závislostiam.

 

     Ráno  som sa  skontaktoval s  pani ministerkou školstva

a overil som  si to, čo  som intuitívne cítil.  Osnovy možno

zaviesť len tam, kde  je zriadený samostatný predmet. Zrejme

to nebolo myslené ako  zriadenie samostatného predmetu, ale,

žiaľbohu, rozprava je ukončená, dikcia je taká, takže úmysel

je nesporne  dobrý, osobne sa  s ním stotožňujem,  ale musím

vyzvať, aby sme návrh neprijali.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme  sa a hneď hlasujme  o tomto návrhu

s odporúčaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 38 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Návrh sme neprijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Tretí návrh  pána poslanca Langoša:  V rezorte zdravot-

níctva  zriadiť pri  generálnom sekretariáte  špecializovaný

inštitút starostlivosti o závislých od drog. Podľa môjho ná-

zoru  ani  nemôžeme hlasovať o tomto  návrhu, pretože je lo-

gicky nekonzistentný.  Dovoľte, aby som  to rozviedol. Gene-

rálny sekretariát  rady ministrov alebo ministrov  je v pod-

state nadrezortný orgán a  nie je pri rezorte zdravotníctva.

Čiže buď by sa takýto  inštitút zriadil pri rezorte zdravot-

níctva, alebo pri generálnom  sekretariáte, ale nie je možné

ho  zriadiť v  rámci rezortu  zdravotníctva, pri  generálnom

sekretariáte.  Je to  tak. Myšlienka  je jasná,  ale je  to,

žiaľbohu, tak.  To znamená, že  neostáva mi nič  iné, ako ho

odporúčať neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prezentujme sa a hlasujme s odporúčaním pána spoločného

spravodajcu neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 35 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Štvrtý návrh pána poslanca Langoša: V oblasti vynucova-

nia  práva zmeniť  rozhodnutie a  uložiť ministerstvu vnútra

a ministerstvu  financií budovať  spoločné operatívno-infor-

mačné  centrum  na  vedenie  spoločného  boja  proti obchodu

s drogami.

 

     Takisto by som k tomu mal poznámku. Nie je jasné, ktoré

rozhodnutie zmeniť. Ale upozorňujem na  to, že v podstate sa

žiada  to, čo  je obsiahnuté  v aktualizácii  úloh Národného

programu boja  proti drogám. Na strane  12, kde sa vymedzujú

úlohy Ministerstva  financií Slovenskej republiky,  v bode 2

sa píše: "V spolupráci s Ministerstvom vnútra Slovenskej re-

publiky   zabezpečiť  vytvorenie   potrebných  organizačných

a ďalších predpokladov na  dosiahnutie čo najvyššieho prepo-

jenia činnosti Policajného zboru a Colnej služby pri odhaľo-

vaní  a dokumentovaní  drogovej trestnej  činnosti." Hneď za

tým  v úlohách  Ministerstva vnútra  Slovenskej republiky sa

v bode 1 píše to isté:  "V spolupráci s Ministerstvom finan-

cií  Slovenskej republiky  zabezpečiť vytvorenie  potrebných

organizačných  a  ďalších  predpokladov  na  dosiahnutie  čo

najužšieho  prepojenia činnosti  Policajného zboru  a Colnej

služby pri odhaľovaní a dokumentovaní drogovej trestnej čin-

nosti." Mám  pocit, že tento  návrh je v  tom obsiahnutý. Ak

pán poslanec Langoš trvá na  ňom, budeme o tom hlasovať, ale

vzhľadom na to, že podľa mňa je duplicitný a to je obsiahnu-

té v tomto materiáli, odporúčam ho neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravo-

dajca navrhuje neprijať ani tento návrh.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 38 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento doplňujúci návrh.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Ďalší pozmeňujúci  návrh predniesol pán  poslanec Bajan

a znie: Národná rada Slovenskej republiky odporúča predsedo-

vi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníc-

tvo a sociálne veci zriadiť podľa § 52 stálu komisiu na rie-

šenie drogovej závislosti. Odporúčam  o tom hlasovať a odpo-

rúčam prijať tento pozmeňujúci návrh.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spravodajca odpo-

rúča prijať doplňujúci návrh pána poslanca Bajana.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 110 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

 

     Prijali sme tento návrh.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Ďalší v rozprave  vystúpil  pán poslanec  Roman Kováč a

predniesol pozmeňujúci návrh: Národná rada Slovenskej repub-

liky odporúča vláde, aby sa  vytvorený úrad pre boj s drogo-

vou závislosťou  sústredil na boj s  drogami a alkoholizmom.

Nie je  mi to, pán poslanec  Kováč, celkom jasné, o  čo ide,

aby sa vytvorený úrad pre boj s drogovou závislosťou sústre-

dil na boj s drogami  a alkoholizmom. Už samotný názov tohto

úradu by  takto znel.

 

     Navyše  koncepcia odboru  drogovej závislosti je vyjad-

rená vo  vestníku Ministerstva zdravotníctva  Slovenskej re-

publiky z 13.  4. 1995 a tam sa  uvádza: "Inštitút drogových

závislostí, výchovné, pedagogické a doškoľovacie centrum pre

vzdelávanie lekárov, klinických psychológov, sociálnych pra-

covníkov,  zdravotných  sestier  a  iných pracovníkov odboru

v štruktúre  doškoľovacieho systému  atď. To  znamená, že vo

vestníku je jasne vymedzená  náplň tohto inštitútu, ktorý má

také zameranie. Odporúčam hlasovať, ale návrh neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme  a hlasujme s  odporúčaním neprijať

tento návrh.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 109 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 37 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

 Poslanec J. Danko:

 

     Ďalej vystúpil pán poslanec  Glinský s pozmeňujúcim ná-

vrhom: Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Sloven-

skej republiky predložiť  Národnej rade Slovenskej republiky

návrh opatrení proti vznikajúcej drogovej epidémii v hlavnom

meste  Slovenskej republiky  Bratislave. Termín  predloženia

- 31. júla 1996. Odporúčam o tom hlasovať a návrh prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a budeme hneď hlasovať s odporu-

čením prijať tento návrh poslanca Glinského.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114  poslancov.

     Za návrh hlasovalo 112 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

 

     Tento návrh sme prijali.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Ďalší návrh  pána poslanca Glinského  znie: Z rozpočto-

vých  rezerv  vlády  uvoľniť  prostriedky  nevyhnutné na boj

s drogovou epidémiou v Bratislave.

 

     Vzhľadom na to, že tento  návrh je dosť vágny, nehovorí

o termínoch  a tí, čo sú z iných krajov ako z Bratislavy, by

mohli mať pocit, že drogový problém existuje len v Bratisla-

ve a že  ukladáme vláde riešiť ho len  lokálne v Bratislave,

i keď  tu je  v  najvýznamnejšej  miere zastúpený,  a navyše

v rozpočte na rok 1997 sa už bude počítať, podľa informácií,

ktoré som  získal od príslušných predsedov  výborov, s vyme-

dzením  týchto prostriedkov,  odporúčam hlasovať  o tom, ale

neprijať tento návrh.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravo-

dajca odporúča návrh neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento pozmeňujúci návrh.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Pán  predseda, to  sú všetky  pozmeňujúce návrhy, ktoré

som dostal od pána poslanca Polku po tom, ako veľmi promptne

zmenil svoje miesto dislokácie, ako to včera povedal. Takže,

ak som  niekoho vynechal, kto  v rozprave vystúpil,  prosím,

aby sa ozval.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nie, podľa mojej kontroly to bolo v poriadku, takže bu-

deme hlasovať  o návrhu uznesenia Národnej  rady, tak ako ho

máte  pred sebou, a podľa  návrhu garančného  výboru v znení

schválených doplnkov.

 

     Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Odporúčam návrh prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán spravodajca odporúča prijať tento návrh uznesenia.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 94 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Môžem  konštatovať,  že  Národná  rada  schválila návrh

uznesenia  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  k súhrnnej

správe o realizácii Národného programu boja proti drogám.

 

     Ďakujem pekne,  pán spravodajca, aj  vám, páni poslanci

a poslankyne.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Ďakujem za spoluprácu. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nasleduje  š t v r t ý  bod programu, ktorým je

 

     Správa o bezpečnostnej  situácii v Slovenskej republike

za rok 1995 a návrh opatrení na jej zlepšenie v roku 1996.

 

     Správu ste dostali  ako tlač číslo 389 a  dodatok k nej

ako tlač 389a. Spoločnú správu výborov  vrátane návrhu uzne-

senia Národnej rady máte ako tlač 389b.

 

     Z  poverenia vlády  Slovenskej republiky  správu uvedie

minister vnútra Slovenskej republiky pán Ľudovít Hudek. Pro-

sím, pán minister, máte slovo.

 

Minister vnútra SR Ľ. Hudek:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     Správa o bezpečnostnej  situáciu v Slovenskej republike

je periodický materiál, ktorý sa každoročne predkladá na ro-

kovanie vlády Slovenskej republiky  a po prerokovaní vo vlá-

de... (Hlasy v sále.)

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, dúfam, že ste riadnym poslancom a poznáte

rokovací poriadok.  Pán poslanec, bol  by som rád,  keby sme

nerobili iné predstavenie v tejto sále ako rokovanie poslan-

cov.

 

     Pán minister, pokračujte.

 

     Pán  poslanec, nerušte  priebeh schôdze  a správajte sa

tak, ako to schválili  poslanci v tejto zasadačke. Pokračuj-

te. (Hlasy v sále.) Môžete odísť.

 

     Pán minister, prosím, pokračujte.

 

Minister vnútra SR Ľ. Hudek:

 

     Najvyššie štátne orgány  Slovenskej republiky sú infor-

mované o aktuálnych otázkach  a problémoch bezpečnostnej si-

tuácie aj priebežne v rámci predkladaných informácií a mate-

riálov ministerstva  vnútra. Svedčí to  nielen o pozornosti,

ktorú vláda a parlament venuje týmto otázkam, ale je to...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  poslanec,  ja  vás  upozorňujem,  aby ste nerušili

schôdzu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

 

Minister vnútra SR Ľ. Hudek:

 

     ...podmienené aj  objektívnou situáciou a  potrebou ak-

tívne  ovplyvňovať veci  vnútorného poriadku  a bezpečnosti.

Správu o bezpečnostnej situácii za rok 1995 prerokovala vlá-

da dňa 19. marca 1996 a  vzala ju na vedomie uznesením číslo

206. Správa  dáva súhrnný obraz o  stave a vývoji kriminali-

ty... (Hlasy zo sály.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán minister, prosím.

 

     Pán predseda  Demokratickej únie, ja vás  prosím a upo-

zorňujem,  aby ste  upozornili svojho  člena, že  sa v tomto

parlamente správa neprístojne.  Je to  vec vášho  klubu. Pán

predseda  Moravčík, je  to vec  vášho klubu.  Ja vás  prosím

o zásah,  je 15-minútová  prestávka. Vyhlasujem  15-minútovú

prestávku. (Potlesk.)

 

     Pán Duray, to sa vám  podobá. Páni poslanci z Maďarskej

koalície, ďakujem vám za potlesk.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže budeme pokračovať.

 

Minister vnútra SR Ľ. Hudek:

 

     Správa dáva súhrnný obraz  o stave a vývoji kriminality

a jej  štruktúre,  situácii   na  úseku  verejného  poriadku

a ochrany štátnej  hranice, vývoji  dopravnej, dopravno-bez-

pečnostnej  a požiarno-bezpečnostnej  problematiky. Vychádza

pritom zo štatistík a poznatkov ministerstva vnútra.

 

     V prílohe číslo 1 je vyhodnotené plnenie uznesenia vlá-

dy zo 14. marca 1995 pod  číslom 153 a uznesenie vlády z 22.

augusta 1995 pod číslom 625.  Ide o uznesenia prijaté k bez-

pečnostnej situácii na Slovensku a osobitne v Bratislave.

 

     V bezpečnostnej  situácii na Slovensku  v roku 1995  sa

vyskytovali tak  pozitívne, ako aj  negatívne momenty. Pozi-

tívne  je to,  že sa  opäť znížil  počet celkovo  evidovanej

trestnej  činnosti i  niektorých závažných  trestných činov.

Negatívna  zostáva vysoká  nebezpečnosť páchaných  trestných

činov, rast  počtu dopravných nehôd a  ich následkov i nega-

tívne javy vo vývoji požiarovosti.

 

     Pozitívny vývoj viacerých ukazovateľov trestnej činnos-

ti,  ktorý bol  zaznamenaný  v  Slovenskej republike  v roku

1995, pokračoval i v prvých štyroch mesiacoch tohto roku.

 

     Celkovo bolo  zaznamenaných 33 842  trestných činov, čo

je  o 5 964  menej  ako  v rovnakom  období  minulého  roku.

V priemere sa v jednotlivých  územných útvaroch znížil počet

zistených trestných činov o 151 skutkov. Zvýšilo sa percento

objasňovania trestnej  činnosti z 37,4 %  na 39,6 %. (Buchot

v sále.) Až 31 okresných  veliteľstiev dosahuje v súčasnosti

vyššie percento objasňovania, ako je  priemerné v Slovenskej

republike. Z celkového počtu  okresov sa percento objasňova-

nia zvýšilo iba v 28. (Ruch v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec  Palacka, správajte sa  v rokovacej miest-

nosti..., robíte nášmu poslaneckému snemovaniu len nepríjem-

nosti. Potom sa čudujeme, že  máme vo verejnej mienke klesa-

júce percentá.

 

Minister vnútra SR L. Hudek:

 

     Najvýraznejší  pokles - až  o  5 290  trestných činov -

zaznamenala majetková trestná činnosť. Na rozdiel od minulé-

ho roku  nedošlo k nárastu násilnej  trestnej činnosti, nao-

pak, i táto poklesla o 216 trestných činov. (Hluk v sále.)

 

     Spáchaných bolo 29 vrážd, čo je  o 6 menej ako v rovna-

kom období minulého roka. Percento objasňovania tohto trest-

ného činu dosiahlo 86,2 %, čo je  o 11,9 % viac ako v rovna-

kom období  minulého roku. Evidovaných bolo  356 lúpeží a 65

znásilnení. Aj pri týchto  trestných činoch došlo k zvýšeniu

objasňovania.

 

     Dopravná  nehodovosť má  stúpajúcu tendenciu  i v tomto

roku. V prvých 4 mesiacoch  došlo k 22 tisíc dopravným neho-

dám. (Neprestávajúci hluk v sále.)

 

     Vážený pán predseda,

     vážení páni poslanci,

 

     Policajný zbor  i ministerstvo vnútra  majú tieto mate-

riály rozpracované v oblasti  plánovacích a programových do-

kumentov, a  preto treba mať  pri ovplyvňovaní bezpečnostnej

situácie v každom čase na  zreteli tento rozsah úloh. To bol

aj dôvod, prečo aj správa  vo svojom závere neobsahuje taxa-

tívny výpočet  úloh, ktoré samy osebe  by nemohli zabezpečiť

zlepšenie bezpečnostnej  situácie, ale sú v  nej uvedené zá-

kladné programové dokumenty, ktorých realizáciou sa chce do-

siahnuť želaný cieľ.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister. (Potlesk.)

 

     Ďakujem pánu ministrovi  a prosím spoločného spravodaj-

cu pána  poslanca Danka, aby  podal správu o výsledkoch pre-

rokovania správy vo výboroch Národnej rady Slovenskej repub-

liky.

 

 

 

Poslanec J. Danko:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej repub-

liky,  okrem Mandátového  a imunitného  výboru Národnej rady

Slovenskej republiky  a Výboru Národnej  rady Slovenskej re-

publiky  pre nezlučiteľnosť  funkcií štátnych  funkcionárov,

o výsledku  prerokovania  správy  o  bezpečnostnej  situácii

v Slovenskej republike  za rok 1995 a  návrh opatrení na jej

zlepšenie v roku 1996.

 

     Predseda  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  svojím

rozhodnutím  číslo  886  z  29.  marca  1996 pridelil správu

o bezpečnostnej situácii v Slovenskej  republike za rok 1995

a návrh opatrení na jej zlepšenie  v roku 1996 všetkým výbo-

rom  Národnej  rady  Slovenskej  republiky okrem Mandátového

a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Vý-

boru Národnej  rady Slovenskej republiky  pre nezlučiteľnosť

funkcií  štátnych funkcionárov  na prerokovanie  do 9.  mája

1996. Zároveň určil Výboru Národnej rady Slovenskej republi-

ky pre obranu a bezpečnosť pripraviť na schôdzu Národnej ra-

dy Slovenskej republiky spoločnú  správu o výsledku preroko-

vania uvedeného  materiálu vo výboroch a  návrh na uznesenie

Národnej rady Slovenskej republiky. Za spoločného spravodaj-

cu výborov bol určený pán  poslanec Ladislav Polka. Z dôvodu

jeho účasti na medzinárodnom podujatí v Grécku bol navrhnutý

poslanec Danko.

 

     A. Výsledky prerokovania správy vo výboroch: V stanove-

nom termíne  prerokovali správu všetky  výbory Národnej rady

Slovenskej republiky. Bez doplňujúcich pripomienok a odporú-

čaní zobralo  správu na vedomie  a odporučilo Národnej  rade

Slovenskej  republiky zobrať  správu na  vedomie päť výborov

Národnej rady Slovenskej republiky, a to Ústavnoprávny výbor

Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slo-

venskej republiky pre  hospodárstvo, privatizáciu a podnika-

nie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospo-

dárstvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verej-

nú správu, územnú samosprávu a národnosti a Zahraničný výbor

Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     S odporúčaniami a pripomienkami zobralo správu na vedo-

mie päť výborov Národnej rady Slovenskej republiky, a to Vý-

bor  Národnej  rady  Slovenskej  republiky pre zdravotníctvo

a sociálne  veci, Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky

pre financie,  rozpočet a menu, Výbor  Národnej rady Sloven-

skej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, Vý-

bor Národnej rady Slovenskej  republiky pre vzdelanie, vedu,

kultúru a  šport a Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

pre obranu a bezpečnosť.

 

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravot-

níctvo a sociálne veci konštatoval, že predložená správa ne-

obsahuje návrh opatrení  na zlepšenie bezpečnostnej situácie

v Slovenskej republike v roku  1996. Odporučil Národnej rade

Slovenskej  republiky požiadať  vládu Slovenskej  republiky,

aby počas rokovania 15. schôdze Národnej rady Slovenskej re-

publiky doplnila do predloženého materiálu návrh opatrení na

zlepšenie bezpečnostnej situácie v roku 1996.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet  a menu  zobral správu  na vedomie  s tým, že žiada

predsedu  Národnej rady  Slovenskej republiky,  aby požiadal

predsedu vlády o doplnenie  predloženej správy o návrh opat-

rení na zlepšenie bezpečnostnej situácie v roku 1996.

 

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre životné

prostredie a ochranu prírody zobral správu na vedomie s pri-

pomienkami, že  je potrebné vypracovať  vykonávacie predpisy

a inštitúty, ktoré boli prijaté  v prvej etape rekodifikácie

Trestného zákona a Trestného poriadku v roku 1994. Výbor po-

važuje za  dôležité vypracovať plán  rekodifikácie Trestného

poriadku a Trestného zákona v spolupráci s Generálnou proku-

ratúrou Slovenskej republiky  a Ministerstvom spravodlivosti

Slovenskej republiky.

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie,

vedu, kultúru  a šport žiada vládu,  aby pokračovala v úsilí

o zlepšenie  bezpečnostnej situácie  a do  konca marca  1997

predložila Národnej rade Slovenskej  republiky správu o bez-

pečnostnej situácii za rok 1996.

 

     Výbor  Národnej  rady  Slovenskej  republiky pre obranu

a bezpečnosť  ako gestorský  výbor zobral  správu na vedomie

s tým, že požiadal vládu pokračovať v úsilí o zlepšenie bez-

pečnostnej situácie cestou  kontroly dokumentov vlády prija-

tých v boji proti zločinnosti, korupcii a drogovým závislos-

tiam. Súčasne  žiada vládu, aby predložila  správu o bezpeč-

nostnej situácii  v takom termíne, aby  mohla byť v orgánoch

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  prerokovaná najneskôr

v marci 1997.

 

     B. Pripomienky a požiadavky výborov:

 

     Požiadať vládu Slovenskej republiky:

 

     1. Doplniť do predloženého  materiálu návrh opatrení na

zlepšenie  bezpečnostnej  situácie  v  Slovenskej  republike

v roku 1996 do prerokovania  materiálu na 15. schôdzi Národ-

nej rady Slovenskej republiky.

 

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravot-

     níctvo a sociálne veci.

 

 

     2. Pokračovať v úsilí  o zlepšenie bezpečnostnej situá-

cie  v Slovenskej  republike cestou  koordinácie, hodnotenia

a kontroly  programových dokumentov  vlády prijatých  v boji

proti zločinnosti, korupcii a drogovým závislostiam.

 

     Výbor  Národnej  rady  Slovenskej  republiky pre obranu

     a bezpečnosť, Výbor  Národnej rady Slovenskej republiky

     pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

 

     3. Predložiť Národnej  rade Slovenskej republiky správu

o bezpečnostnej situácii v Slovenskej  republike za rok 1996

v takom termíne,  aby bola v orgánoch  Národnej rady Sloven-

skej republiky prerokovaná najneskôr v marci 1997.

 

     Výbor  Národnej  rady  Slovenskej  republiky pre obranu

     a bezpečnosť.

 

     4. Predložiť Národnej  rade Slovenskej republiky správu

o bezpečnostnej situácii v Slovenskej  republike za rok 1996

do konca marca 1997.

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie,

     vedu, kultúru a šport.

 

     Požiadať predsedu vlády Slovenskej republiky:

 

     5. Doplniť predloženú správu na rokovanie Národnej rady

Slovenskej republiky  o návrh opatrení  na zlepšenie bezpeč-

nostnej situácie v roku 1996.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

     rozpočet a menu.

 

     Pán predseda, skončil som.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán spoločný spravodajca.  Prosím, aby ste za-

ujali miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Vážené panie  poslankyne, páni poslanci,  otváram týmto

rozpravu k tomuto bodu programu s tým, že som dostal do roz-

pravy  štyri písomné  prihlášky. Ako  prvý sa  prihlásil pán

poslanec Fico, po ňom pán poslanec Pittner. (Hlasy v sále.)

 

     Nepomiešal som ich, tak  ich mám očíslované, pán posla-

nec, ako  som ich dostal od  stola. Nech sa páči,  môžete sa

prísť pozrieť. Pán poslanec  Fico dal svoju prihlášku včera.

Pán  poslanec Fico,  nech sa  páči. Pán  poslanec Bugár nemá

slovo.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Vážené dámy a páni,

     vážený pán minister,

 

     prerokúvaná správa  o bezpečnostnej situácii  v Sloven-

skej republike  za rok 1995  prináša určitý sumár  poznatkov

o stave kriminality  a neucelené predstavy o  tom, ako s ňou

bojovať. Správa iba potvrdzuje,  že stále nemáme nijaký pre-

pracovaný systém  boja so zločinnosťou  a  že v pretekoch so

zločinom stále ťaháme za kratší koniec.

 

     V roku 1995, ako nakoniec  vyplýva aj zo samotnej sprá-

vy,  bolo  na  Slovensku  denne  zaevidovaných  viac ako 300

trestných činov.  Niet preto divu, že  kriminalita sa v pos-

ledných šiestich rokoch dostala na Slovensku do popredia zá-

ujmu  verejnosti. Len  tretina občanov  sa cíti  bezpečne vo

svojich  domácnostiach a  na uliciach  našich miest  a obcí.

Všetci oprávnene očakávame väčšiu  pomoc a ochranu. Je prav-

dou, že v roku 1995 sme  mohli po prvýkrát od roku 1990 sle-

dovať mierny  pokles evidovaných trestných  činov. Iba nein-

formovaný by  však mohol tvrdiť,  že pokles bol  zapríčinený

aktivitami štátu v boji proti kriminalite.

 

     Znížili  sa predovšetkým  počty evidovaných majetkových

trestných  činov,  ale  to  iba  vďaka legislatívnej právnej

úprave,  keď  sme  v  roku  1994  novelizovali Trestný zákon

a stanovili vyššiu hranicu škody,  ktorú treba spôsobiť kon-

krétnym  protispoločenským  konaním,  aby  sme mohli hovoriť

o spáchaní trestného činu. Je  korektné, že správa o bezpeč-

nostnej situácii uvádza tento  dôvod ako príčinu poklesu ma-

jetkovej kriminality. Inak sa kriminalita  v roku 1995 v po-

rovnaní  s rokom  1994 a  predchádzajúcimi rokmi vyznačovala

vyššou brutalitou, agresivitou a  najmä oveľa vyššími spôso-

benými škodami.

 

     Napríklad v roku 1995 bolo odcudzených takmer 7 700 mo-

torových vozidiel, pričom  uvádzaná spôsobená škoda dosahuje

obrovskú sumu 1, 8 miliardy korún. V tejto súvislosti je na-

príklad zaujímavé, že v roku  1994 bol odcudzený vyšší počet

automobilov, približne 9 100, ale celková spôsobená škoda sa

podľa existujúcich údajov blížila  "len" k 1 miliarde korún.

To isté môžeme konštatovať  aj pri krádežiach, vlámaniach do

bytov,  kde si  páchatelia pri  určitom poklese  tohto druhu

kriminality starostlivejšie vyberali byty a spôsobovali vyš-

šie škody.

 

     Podľa existujúcich kvalifikovaných  prognóz bude krimi-

nalita na Slovensku v najbližších piatich rokoch výrazne na-

rastať. Ako faktory, ktoré majú vo väčšej alebo menšej miere

podporovať tento nepriaznivý  stav, sa najčastejšie uvádzajú

úplná absencia prevencie kriminality, politická nestabilita,

neuspokojivá  legislatíva, vysoká  korupcia orgánov  štátnej

moci, kríza autority a neuznávanie autority spoločnosti. To-

tiž  ak ústavní  činitelia spochybňujú rozhodnutie Ústavného

súdu,  bežný páchateľ  nemá dôvody  uznávať autoritu orgánov

činných  v  trestnom  konaní.  Spomedzi  ďalších faktorov sa

uvádza  narastanie sociálnych  rozdielov, rozpad  a absencia

hodnotového systému,  slabé technické vybavenie  a nízke fi-

nančné hodnotenie polície, nízka objasnenosť evidovanej kri-

minality, zločin sa stále vypláca - to je zásada, ktorá pla-

tí v Slovenskej republike -,  zlý vplyv masmédií a úplná ab-

sencia masmediálnej výchovy občanov  v boji proti kriminali-

te,  ďalej absencia  trestu smrti,  neexistencia občianskych

združení zameraných proti kriminalite a podobne.

 

     Tieto  faktory som  si, samozrejme,  nevymyslel ja, ale

vybral som  tie, ktoré sú uvedené  napríklad v prognostickom

scenári strednodobého vývoja kriminality v Slovenskej repub-

like spracovaného Akadémiou Policajného zboru Slovenskej re-

publiky.  Jednotlivé  uvádzané  faktory  by  nás  mali viesť

k úvahám, aké účinné kroky  treba urobiť na zastavenie pred-

pokladaného  rastu kriminality.  Predovšetkým musíme upustiť

od predstáv, že všeliekom v boji proti kriminalite je repre-

sia v podobe ukladania prísnych trestov páchateľom trestných

činov a v podobe atypických trestnoprávnych opatrení.

 

     Je pochopiteľné, že verejnosť je naklonená práve repre-

sívnym opatreniam. Takýto prístup verejnosti môžeme nakoniec

pozorovať  vo všetkých  vyspelých demokratických  krajinách.

Potrestanie páchateľa, ak aj pripúšťame určitú mieru odstra-

šujúceho účinku trestu na páchateľa a verejnosť, je však iba

následným  krokom neriešiacim  samotný problém  kriminality,

jej príčinu.

 

     Samozrejme, a  to je veľmi  dôležité, represii bude  aj

naďalej patriť významné miesto v boji proti kriminalite. Som

presvedčený  o potrebe  ukladať dlhodobé  tresty páchateľom,

ktorí si to zaslúžia, najmä osobám, ktorých pobyt na slobode

by bol  pre ostatných občanov  nebezpečný. Mali by  sme však

konečne upustiť  od tendencií ukladať  trest odňatia slobody

pri  každej  príležitosti.  Veď  podľa  štatistických údajov

trest  odňatia slobody  v nepodmienečnej  alebo podmienečnej

podobe - podmienečná podoba  vlastne neplní absolútne žiadny

účel, je to zbytočný trest v našom trestnom práve - predsta-

vuje až do 90 % všetkých uložených trestov.

 

     Do väzenia by sme nemali posielať malých zlodejov, pod-

vodníkov a iných páchateľov  menej závažnej kriminality. Pre

nich je potrebné zaviesť tresty na slobode, ako sú napríklad

trest verejnoprospešnej práce, na zavedenie ktorého reagova-

la slovenská  verejnosť pri predložení zásad  zákona o tomto

treste veľmi pozitívne. Ďalej  trest probácie, ale aj širšie

ukladanie  peňažného trestu,  kde je  takéto uloženie  možné

vzhľadom na  finančné predpoklady páchateľa.  Vytváral by sa

nám tak  vo väzniciach priestor  pre tých, ktorí  tam naozaj

musia byť - vrahov,  páchateľov lúpeží, násilníkov, páchate-

ľov sexuálnych  trestných činov, páchateľov  veľkých krádeží

a ďalších závažných trestných činov.

 

     Ak  budeme  pokračovať  v  doterajšom  trende ukladania

trestu odňatia slobody a budeme sa snažiť reagovať na naras-

tajúci  tlak na  naše väzenské  zariadenia len  rozširovaním

väzenských kapacít,  onedlho sa dostaneme  do neriešiteľných

situácií.  Zoberme si,  že už  vlastne dnes  sú naše väznice

prakticky naplnené, a to  je objasnenosť kriminality v prie-

mere len 43 %. Neviem si predstaviť, do akej krízovej situá-

cie sa  dostaneme, ak by sa  objasnenosť kriminality nejakým

zázrakom zvýšila napríklad na 60 %.

 

     Z  hľadiska kriminologického  a z  hľadiska boja  proti

najzávažnejšej trestnej činnosti  zostáva otvorená aj otázka

trestu  smrti, ktorý,  podľa môjho  názoru, zohráva dôležitú

ochrannú funkciu spoločnosti. Trest  smrti sme zrušili pred-

časne  a nesprávne.  Nikto nás  k tomuto  kroku nenútil, ale

dnes musíme, samozrejme, rešpektovať  všetky politické a me-

dzinárodné súvislosti tohto kontroverzného trestu.

 

     V boji proti kriminalite osobne nevidím potrebu ďalšie-

ho sprísňovania  existujúcich sankcií a  rozširovania okruhu

trestných činov. Tresty, ktoré  je možné podľa Trestného zá-

kona uložiť za jednotlivé trestné činy, sú dostatočne prísne

a súdy  majú primeraný  priestor na  prispôsobovanie sankcie

konkrétnym okolnostiam spáchaného  trestného činu a páchate-

ľa.  Vždy len  kričíme, že  treba novelizovať  Trestný zákon

a prijať novú  skutkovú podstatu trestného činu.  V tom vždy

vidíme liek, všeliek boja  proti konkrétnemu trestnému činu.

Nikoho už potom nezaujíma, či prijatá novelizácia je v praxi

účinná.  Po  roku  1990  sme  takto  prijali niekoľko nových

trestných činov,  ktoré sú v praxi  mŕtve, jednoducho sa ne-

aplikujú, pretože nie sú  vytvorené podmienky na ich apliká-

ciu. Pri prijímaní tejto  novelizácie alebo týchto novelizá-

cií sme  nezistili, aká bude  účinnosť novelizácie v  praxi.

Jednoducho, nestačí novelizovať Trestný zákon a spoliehať sa

na  to, že  problém bude  vyriešený. Je  to vrcholne  naivný

a nezodpovedný prístup k trestnému právu.

 

     Nebudem už hovoriť o rôznych nezmysloch, ktoré sme pri-

jali v Trestnom zákone, ako je napríklad vypustenie trestné-

ho  činu podplácania.  Nielenže neexistuje  príklad podobnej

úpravy  v  demokratických  krajinách  sveta,  ale  ešte  sme

v očiach medzinárodných  expertov z oblasti  trestného práva

prinajmenšom na posmech. To sú jediné výsledky tejto noveli-

zácie, žiadne iné, žiaľ, k dispozícii nemáme.

 

     V poslednom období  sa trestuhodne zanedbala spolupráca

s odsúdenými po ich prepustení  z výkonu trestu odňatia slo-

body, tzv. postpenitenciárna starostlivosť. Mizerné vyhliad-

ky na získanie práce, vhodného bývania a na nadviazanie čas-

to prerušených rodinných  zväzkov  objektívne vedú prepuste-

ných k opätovnému páchaniu trestnej činnosti. Nezabúdajme na

to, že sa začínajú objavovať tzv. sezónni väzni, ktorí v le-

te  prespávajú  na  rôznych  voľných  miestach,  ale  len čo

prichádza zima  a majú možnosť mať  teplú stravu, teplú vodu

a ubytovanie  vo  väzenských  zariadeniach,  sú prípady, keď

úmyselne páchajú trestnú činnosť, aby sa do takéhoto väzenia

dostali.

 

     Osobitná pozornosť sa  nevenuje ani recidivistom, ktorí

sa podieľajú až na 30 % celej trestnej činnosti. V tejto sú-

vislosti  bude  nevyhnutné  prehodnotiť  skúsenosti  s  tzv.

ochranným dohľadom po prepustení  odsúdeného, ktorý sme zru-

šili po  roku 1990, ale  pri ktorom pociťujeme,  že dnes nám

naozaj chýba a zišiel by sa nám najmä pri práci s recidivis-

tami.

 

     Netreba zdôrazňovať,  že žiadna represia  nie je lacná.

Adekvátne finančné zabezpečenie,  personálne a technické vy-

bavenie  polície, prokuratúry,  súdov a  väzenstva sú jedným

z najzákladnejších   predpokladov   zvyšovania  objasnenosti

trestnej  činnosti a  tým aj  pravdepodobnosti, že  páchateľ

trestného činu bude odhalený a spravodlivo potrestaný.

 

     V súvislosti  s trestným postihom  páchateľov, kde vždy

kladieme dôraz na dodržiavanie  ľudských práv a zabezpečenie

všetkých ostatných práv obvinených a odsúdených osôb, zvlášť

vyniká  problematika obetí  trestných činov.  Môžem s  plnou

vážnosťou  konštatovať, že  úroveň ľudských  práv, ktorú sme

dosiahli  v našich  väzenských zariadeniach,  môžeme pokojne

porovnávať s vyspelými demokratickými  štátmi sveta a môžeme

ktorúkoľvek väznicu v ktorýkoľvek  čas ukázať akejkoľvek me-

dzinárodnej  komisii. Naozaj,  týmto otázkam  venujeme veľkú

pozornosť a myslím  si, že sme sa dostali  veľmi ďaleko. Po-

kiaľ však ide o obete, patríme prinajmenšom medzi rozvíjajú-

ce sa krajiny, z ktorých niektoré sa možno dostali aj  ďalej

ako Slovenská republika.

 

     Je paradoxné, že štát venuje podstatne väčšiu pozornosť

tým, ktorí  zákony hrubým spôsobom porušujú,  ako tým, ktorí

sú postihnutí na živote, zdraví, majetku a slobode v dôsled-

ku  takejto  trestnej  činnosti.  Vážené  dámy  a páni, obeť

- poškodený trestným činom, sa  musí stať stredobodom pozor-

nosti trestného systému, ale  aj stredobodom pozornosti štá-

tu. Za  týmto účelom je potrebné  prepracovať systém ochrany

obetí,  ktoré vystupujú  v trestných  veciach ako svedkovia,

pretože doterajšie ochranné opatrenia sú ľahko prekonateľné.

Robili sme analýzu zákona o organizovanom zločine, ktorý bol

prijatý.  Obhajca spoločne  so svojím  klientom pri  využití

procesných oprávnení, ktoré majú k dispozícii, bez akýchkoľ-

vek problémov zistia nielen totožnosť, ale aj bydlisko toho,

kto má byť chránený týmto novým zákonom.

 

     Absolútne nevyhovujúca  je starostlivosť o  obete, bez-

prostredne  po spáchaní  trestného činu,  ale aj  neskôr. Na

Slovensku sa často stretávame  s javmi tzv. sekundárnej vik-

timizácie, t. j. opätovným zasahovaním  do práv obete v pro-

cese  stíhania spáchaného  trestného činu.  Na našich súdoch

nemáme  vytvorené primerané  podmienky. Keď  napríklad príde

k sexuálnemu deliktu a trestný čin sa prejednáva, tak v jed-

nej miestnosti pred pojednávačkou čakajú aj obeť, aj samotný

útočník  veľakrát  aj  s  rodinnými  príslušníkmi.  Dochádza

k ďalším útokom a k ďalšiemu ovplyvňovaniu.

 

     Štát, podľa môjho názoru,  je povinný podľa vzoru iných

krajín zriadiť  osobitné fondy, ktoré  by kompenzovali obete

najzávažnejších  trestných činov.  Napríklad je  neúnosné až

absurdné, aby ženy - obete trestného  činu znásilnenia, kto-

rým nebola spôsobená škoda na  majetku a zdraví, ale závažná

psychická trauma a problémy v spoločenskom postavení, nemali

právo na priame odškodnenie od  štátu. Fondy je možné vytvá-

rať napríklad odvodom určitého percenta trov trestného kona-

nia, ktoré platia páchatelia.

 

     Predkladaná správa  je preto obsahovo  zastaralá už len

z toho dôvodu, že obetiam nevenuje žiadnu pozornosť. Napriek

významu represie  v boji proti  kriminalite - a  ja represiu

stále zdôrazňujem - primárnu  úlohu musí zohrávať prevencia.

Lepšie povedané, len pri  vzájomnom pôsobení represie a pre-

vencie, aj s dôrazom kladeným na prevenciu, má štát šancu na

úspech a zastavenie hrozivého rastu kriminality.

 

     Po  roku 1990  došlo na  Slovensku k poľutovaniahodnému

pozastaveniu preventívnych aktivít, ktoré  boli do roku 1989

rozpracované, aspoň teoreticky.  Prvoradou úlohou štátu bude

vypracovanie a praktické presadenie celospoločenského modelu

prevencie kriminality tak, aby do prevencie neboli začlenené

len represívne zložky, osobitne polícia, ale aj celá občian-

ska verejnosť. Na vypracovaní  takéhoto modelu sa intenzívne

pracuje a ja verím, že bude úspešný.

 

     V  oblasti prevencie  kriminality bude  nevyhnutné, aby

polícia  a ostatné  orgány činné  v trestnom  konaní získali

stratenú dôveru občanov. Postupne  musíme vytvoriť obraz po-

lície ako inštitúcie,  ktorá je tu pre občanov  a nie  proti

občanom. Žiaľ,  stále sa stretávame, aj  na stránkach dennej

tlače, s  rôznymi prípadmi, keď práve  polícia a príslušníci

polície  sa zúčastňujú  na páchaní  trestnej činnosti. Čiže,

v tomto smere je naozaj  veľký problém prekonať vysokú mieru

nedôvery verejnosti voči  represívnym zložkám Slovenskej re-

publiky.

 

     Čo je  však z pohľadu  prevencie - hovorím  o prevencii

- najdôležitejšie? Treba  prekonať predstavu, že  za ochranu

života, zdravia, majetku, slobody  a iných práv občanov zod-

povedá len a len štát. Ak  si štát uzurpoval právo na stíha-

nie a  trestanie páchateľov a  nevytvoril podmienky pre  ob-

čiansku spravodlivosť, mal by  celkom prirodzene niesť úplnú

zodpovednosť  za ochranu  verejnosti. Toto  je teória, ktorá

možno platila do polovice  štyridsiatych rokov XX. storočia.

Sú to ideálne predstavy o  rozdelení moci medzi štátom a ve-

rejnosťou, ale  tieto na konci  XX. storočia, keď  sa boríme

s kriminalitou  nevídaných rozmerov,  žiaľ, už  neplatia. Aj

verejnosť, podľa môjho názoru, musí priniesť niečo, čo pomô-

že štátu, aby ju lepšie ochraňoval pred páchateľmi trestných

činov. Myslím si, že my  občania musíme pomôcť štátu a polí-

cii, aby pomohli nám.

 

     Jednotlivé faktory, ktoré napomáhajú rastu kriminality,

nám  priamo napovedajú,  aké preventívne  opatrenia je nutné

prijať na úrovni štátu, jednotlivých orgánov a pri potláčaní

jednotlivých druhov kriminality.

 

     V  krátkosti by  som sa  teraz sústredil  na verejnosť,

keďže som  túto otázku otvoril.  Na zapojenie verejnosti  do

boja proti  kriminalite musí mať  verejnosť primerané dôvody

a predovšetkým dôveru v štát. Verejnosť nebude chcieť aktív-

nejšie bojovať s kriminalitou v širšom rozsahu, pokiaľ nebu-

de  vidieť  snahu  štátu  o  jej  ochranu, o ochranu svedkov

a obetí, ak bude prevládať názor o korupcii štátnych orgánov

a politických strán,  ak štát nebude  masmediálnou činnosťou

a výchovou  v školách  viesť k  úcte k  zákonom a k autorite

a ovplyvňovať skomercionalizovaný charakter médií, ak nebudú

vytvorené vhodné právne  a ekonomické podmienky zvýhodňujúce

tých, ktorí sa rozhodnú  prispieť do boja proti kriminalite.

Teraz napríklad pripravujeme návrh zákona, na základe ktoré-

ho by  boli daňovo zvýhodnení  tí, ktorí budú  investovať do

ochrany svojho majetku.

 

     Práca s verejnosťou bola  v tomto smere celkom zanedba-

ná.  Štát a  najmä -  musím to  povedať, vážený pán minister

- ministerstvo vnútra  nielenže verejnosť neviedlo  k spolu-

práci, ale verejnosti  ani neposkytovalo základné informácie

o tom, ako  si občania môžu  vlastnými silami pomôcť  v boji

s každodennou  kriminalitou. S  výnimkou statického  šírenia

informácií o páchaní trestnej  činnosti a hľadaní jej pácha-

teľov štát nevyužil masmediálny vplyv a neponúkol verejnosti

spoločenské  aktivity  smerujúce  proti  páchateľom trestnej

činnosti. Mám preto otázku  na pána ministra, aby informoval

poslancov Národnej rady, aj verejnosť  o tom, čo všetko uro-

bila polícia v masmediálnej  činnosti a pri ovplyvňovaní ve-

rejnej mienky, ako sa  ministerstvo snažilo zapojiť túto ve-

rejnosť do  boja proti kriminalite, pretože  len v spoločnom

úsilí vidím  úspech. Takáto situácia  je neúnosná a  bez jej

zmeny nemá štát šancu na  úspech. Nezáujem, strach a ignoro-

vanie  vecí verejných  vždy  len  nahrávali a  budú nahrávať

páchateľom.

 

     Vážené dámy a páni, predniesol som niekoľko úvah o tom,

ako by sa  dalo postupovať, alebo aké máme  predstavy o boji

s kriminalitou. Nepochybujem  o tom, že  ministerstvo vnútra

je vo veľmi ťažkej pozícii, pretože nárast kriminality, kto-

rý je tu, je naozaj nevídaný.

 

     Na druhej strane musím mať  aj určité pripomienky k ná-

vrhu uznesenia, ktorý je pripojený k spoločnej správe - tlač

389b, kde sa pod písmenom A konštatuje, že v roku 1995 došlo

k zníženiu  evidovanej trestnej  činnosti. Takto  to vyzerá,

ako keby sa nám  podarilo nejakými operatívnymi krokmi alebo

cieľavedomou činnosťou  znížiť evidovanú kriminalitu  v Slo-

venskej  republike. Myslím  si, že  hlavným dôvodom zníženia

kriminality v tých počtoch bol pokles majetkovej kriminality

a, o tom sme hovorili, že tento pokles bol zapríčinený najmä

legislatívnou úpravou.

 

     Navrhujem, pretože toto  konštatovanie nie je pravdivé,

aby  sme  túto  vetu  vypustili  z  uznesenia  a aby písmeno

A uznesenia znelo: "Národná rada  konštatuje, že v štruktúre

a početnosti závažných trestných činov  a v ich spoločenskej

nebezpečnosti pretrvávajú naďalej negatívne tendencie."

 

     Ďakujem za vašu pozornosť.

     (Potlesk.)

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči, pán poslanec Pitt-

ner. Po ňom vystúpi pán poslanec Bugár.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

     pán minister,

 

     správa vystihuje súčasnú  bezpečnostnú situáciu na Slo-

vensku len v určitom zmysle.  Hoci, pokiaľ ide o takpovediac

klasickú kriminalitu polícia si s  ňou vcelku ešte stále vie

dať rady.  Situácia je však  iná, pokiaľ ide  o organizovanú

kriminalitu. Spomeniem  len také prípady,  akými sú množiace

sa prípady vymáhania  výpalného, inscenované výbuchy automo-

bilov,  vymáhanie  dlhov  nezákonným  spôsobom, stále väčšmi

bujnejúca  ekonomická kriminalita,  pôsobenie medzinárodného

organizovaného zločinu  a podobne. Napríklad  doteraz nebola

objasnená a vyšetrená explózia  auta a zabitie Tuttiho, zná-

meho  činiteľa v  podsvetí, explózia  auta poslanca Matejku,

zásielka výbušniny poslancovi  Gauliederovi, napadnutie opo-

zičného poslanca, napadnutie  investigatívneho novinára, vý-

buch granátu pri dome  poslanca nášho parlamentu, únos nášho

občana, výbuch  granátov pri dome  utajeného svedka, podivná

nehoda automobilu Róberta R. a podobne jeho smrť.

 

     Tiež medzinárodne organizované  drogové mafie a mafián-

stvo vôbec, ktoré síce nie vo veľkom rozsahu, ale predsa len

existuje i v našej krajine, je veľmi nedostatočne eliminova-

né. Príčinu nevidím v neochote a neschopnosti práce polície,

ale v tom, že na potieranie takýchto trestných činov polícia

nie je systematicky pripravovaná, a hlavne sa nepokračuje na

rekodifikácii Trestného zákona a  Trestného poriadku. A hoci

jeho prvú etapu  prijal náš parlament ešte v  roku 1994, do-

siaľ neboli  spracované a hlavne do  života polície zavedené

vykonávacie  predpisy, ktoré  by umožnili  uplatnenie takých

inštitútov, ako je ochrana svedka, práca policajných agentov

v závadnom prostredí, kontrola zásielky a podobne.

 

     Práca na  rekodifikácii sa odhadovala na  5 až 10 rokov

a je trestuhodné,  že sa na  tejto úlohe nepokračuje.  Samo-

zrejme, nie  je to len  záležitosť ministerstva vnútra,  ale

i Generálnej prokuratúry a ministerstva spravodlivosti. Otá-

ľanie v  týchto prácach môže celú  našu spoločnosť zaskočiť,

a to už v najbližšom čase.  Mám osobitnú obavu z personálnej

práce v rezorte ministerstva  vnútra. Množia sa prípady sku-

pinového odchodu skúsených pracovníkov  z kriminálky a najmä

z vyšetrovačky.  Nahrádzanie  skúsených  pracovníkov mladými

adeptmi, naznačovanie skúseným pracovníkom,  že ak sa im ne-

páči,  je tu  za nich  okamžitá náhrada,  to všetko vyvoláva

obavy, nielen o nekompetentnosti, ale i o možnosti prípadné-

ho zámeru. Zámeru, ktorého význam si nechcem domýšľať, najmä

pokiaľ pôjde v krátkom  čase o objasňovanie vyšetrovania or-

ganizovanej  ekonomickej kriminality,  privatizačných podvo-

dov, daňových únikov, mafiánskych trestných činov a podobne,

kde sa špecializácia získava skúsenosťami po mnohých rokoch.

 

     Preto si  dovoľujem pripojiť k  návrhu uznesenia ďalšie

ustanovenia.

 

     Národná rada  Slovenskej republiky žiada  vládu Sloven-

skej republiky, aby jej predložila:

 

     1. Plán úloh  Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej  republiky a Generál-

nej prokuratúry Slovenskej republiky na pokračovanie rekodi-

fikácie  Trestného  zákona  a  Trestného  poriadku a súčasne

predloženie termínov spracovania  aj vykonávacích predpisov,

vrátane prijatej prvej etapy rekodifikácie.

 

     2. Plán organizácie útvarov  polície na boj s organizo-

vaným zločinom a medzinárodnej spolupráce.

 

     3. Plán personálneho  a materiálneho zabezpečenia polí-

cie na boj s organizovaným zločinom.

 

     4. Plán  školení a stáží  špecialistov polície pre  boj

s organizovaným zločinom doma i v zahraničí.

 

     5. Opatrenia  na zabezpečenie apolitickosti  polície na

všetkých stupňoch riadenia a ich kontrolu parlamentom.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Ďalej  je do rozpravy prihlásený

pán poslanec Bugár. Pripraví sa  pán poslanec Langoš. S fak-

tickou poznámkou vystúpi pán predseda Slobodník.

 

Poslanec D. Slobodník:

 

     Mal som tu návštevu, tak som nemohol počúvať prejav pá-

na Pittnera  a v tejto  faktickej poznámke sa  môžem dotknúť

len veľmi málo  vecí. Možno to po mne  povie tiež pán Bugár,

a ja poviem len tie najvšeobecnejšie veci.

 

     Pán  Pittner, je  nefér, keď  zaťahujete do  vecí práve

prípad nášho pána poslanca. Ak chcete, môžem vám povedať, čo

reprodukoval  americkým  návštevníkom  spoločnej konferencie

- možno to povie on. Je nefér, a utrpeli ste strašné fiasko,

pán Čarnogurský a pán Mikloško, s prípadom nešťastnej smrti,

skutočne poľutovaniahodnej smrti pána  Remiáša. Je nefér vy-

tvárať domnienky, vytvárať ilúziu o zastrelení pána Remiáša,

o výbuchu organizovanom nejakou štátnou  zložkou. Je to jed-

noducho nefér. Také veci sa  nerobia a majú za účel skresľo-

vať skutočnú  situáciu a dávať do  zahraničia signály, ktoré

by  mali vášmu  dávnemu cieľu  - teraz  nehovorím o vás, ale

o pánovi, ktorý sedí vedľa vás,  za pánom Javorským - zdvih-

núť moc z ulice. Verím, že sa vám to tentoraz nepodarí, ako-

koľvek sa  ponáhľate aj v súvislosti  s Technopolom. A teraz

vám to poviem po latinsky: "Verbum sapientibus sat" - Múdre-

mu stačí povedať slovo. Ostatné si domyslí sám.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. S faktickou poznámkou  vystúpi ešte pán posla-

nec Pittner.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Ďakujem za slovo. Odpoviem pánu poslancovi Slobodníkovi

len na tú časť, ktorá sa dotýkala mňa.

 

     Nechápem, pán poslanec, prečo mi vyčítate, ak tu spomí-

nam medzi  prípadmi nevysvetliteľných výbuchov  a neobjasne-

ných výbuchov  i výbuch auta  pána poslanca Matejku.  Čo tým

chcete naznačiť?

 

     A pokiaľ  ide o vaše celkové  konštatovanie, dovoľte mi

povedať jednu  vec, ktorú by  ste mali práve  vy veľmi dobre

pochopiť. Solženicynovi tiež svojho  času vyčítali, že špiní

do vlastného hniezda. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Bugár.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     tiež  mi  dovoľte  pár  poznámok  najskôr  na  poslanca

a predsedu výboru, pána Slobodníka. Dobre som počúval správu

alebo  to, čo  tu prezentoval  pán poslanec  Pittner. On ani

jedným slovom nehovoril o tom prípade výbuchu granátu, že by

išlo o nejaký politický čin. Toto nepovedal. A ostatné, mys-

lím si,  je pravda. Dokonca ma  poburuje to, že 36  hodín po

výbuchu  ministerstvo vnútra  a Prezídium  Policajného zboru

vydalo vyhlásenie,  že doterajšie výsledky  vyšetrovania ne-

zistili, že by išlo o  útok proti poslancovi alebo proti ma-

jetku poslanca. Pritom musím  povedať, že ďalšie vypočúvania

prebehli až dva dni po vašom vyhlásení.

 

     Ale, keď  už teda hovorím,  dovoľte mi ešte  ďalšiu po-

známku, pán minister, smerom k vám. Obdivujem vašu odvahu po

tých nedávnych skutočnostiach  vystupovať pred týmto plénom.

Keby ste mali aspoň takú istú odvahu v boji proti zločinnos-

ti. (Potlesk.)

 

     Správa o bezpečnostnej  situácii v Slovenskej republike

  byť prierezom  všetkých oblastí  života našich  občanov,

ktoré ovplyvňujú  ich pocit bezpečnosti,  a súčasne by  mala

poukázať na konkrétne skutočnosti, ktoré viac či menej ťažia

slovenskú spoločnosť a navrhnúť ich riešenie. Ale prerokova-

ná správa je niečím iným. Je povrchnou, zavádzajúcou hrou so

štatistickými  číslami,  a  dokonca  na  rozdiel od minulých

správ do včerajšieho dňa  neobsahovala ani návrh opatrení na

zlepšenie bezpečnostnej situácie v roku 1996.

 

 

     Napriek sľubom pána ministra Hudeka  zo dňa 10. 5. 1995

správa  prichádza  znovu  neskoro.  Citát zo stenografického

záznamu z jednej schôdze  Národnej rady Slovenskej republiky

dokazuje, že  pán minister nedodržal ani  vlastný sľub, a to

- citujem: "V budúcom roku by mala táto správa prísť hneď po

spracovaní a po prerokovaní vo vláde. Predpokladám, že by to

malo byť  začiatkom februára každého roku."  Viete, že takto

to nebolo.

 

     Prvá veta správy konštatuje,  že došlo k zníženiu počtu

evidovaných trestných činov a k stabilizovaniu verejného po-

riadku, koniec koncov dokazuje to aj priložená tabuľka číslo

1, podľa  ktorej sa celková kriminalita  v porovnaní s rokom

1994 znížila o 23 134 prípadov, čo  predstavuje 17-percentné

zníženie. Za  povrchné považujem to,  že nie je  zodpovedaná

otázka, v čom sú  príčiny zníženia celkovej kriminality, keď

v násilnej kriminalite nastalo zvýšenie počtu o 1 114 prípa-

dov,  to znamená  o 11  %, zvýšenie  mravnostnej kriminality

o 8 %, zvýšenie ostatnej kriminality o 29 %, zvýšenie zostá-

vajúcej kriminality o 11 %,  ekonomickej kriminality o 20 %.

Jediný druh, a to  majetková kriminalita, zaznamenala zníže-

nie v počte evidovaných prípadov o 26 972, to znamená o 25 %.

 

     Z  pohľadu  štruktúry  kriminality,  teda  jej dynamiku

v roku 1995 ovplyvnil len jeden  druh kriminality, a to zní-

ženie počtu  prípadov majetkovej kriminality.  Ostatné druhy

kriminality v roku 1995 kvantitatívne vzrástli. A tento fakt

ministerstvo vnútra taktne  obchádza, čiže zavádza všetkých,

ktorí sa oboznámili s týmto elaborátom. V čom je teda príči-

na  takého  podstatného  zníženia  počtu prípadov majetkovej

kriminality? V prevažnej miere  je to výsledok dopadu novely

Trestného poriadku s účinnosťou k  1. 10. 1994 najmä v dvoch

smeroch:

 

 

 

     1. Zvýšenie  spodnej hranice výšky škody,  čím sa množ-

stvo vecí predtým trestného  charakteru dostalo do priestup-

kov.

 

     2. Zmena vecnej príslušnosti preverovania prípadov krá-

deže vlámaním až do výšky škody 245 tisíc korún z vyšetrova-

cích orgánov na policajné orgány.

 

     Aj to je všeobecne  známe, že dovtedy, kým zadokumento-

vanú vec pracovníci kriminálnej polície odovzdajú vyšetrova-

teľovi, a  to býva niekoľko mesiacov,  spis nie je evidovaný

v štatistike  kriminality, čiže  sa nevedie  ako neobjasnený

trestný čin, je evidovaný len v bežnej spisovej agende dané-

ho odboru. Týmto sa môže regulovať nápad i objasnenosť podľa

ich vývoja.

 

     Ako som už spomenul, správa má aj podľa názvu obsahovať

návrh opatrení  na zlepšenie bezpečnostnej  situácie v tomto

roku. Má obsahovať, ale neobsahuje  a bol len  dodatočne za-

slaný Národnej rade Slovenskej  republiky. Je zarážajúce, že

garančný  výbor - výbor pre  obranu a bezpečnosť  ani to ne-

zbadal, ani vo svojom uznesení na tento fakt nereagoval. Ko-

ho je to vina? Spýtajte sa pána predsedu výboru, ako aj tých

členov výboru, ktorí znemožnili rozpravu k tomuto bodu. Prá-

vom  sme očakávali,  že budú  navrhnuté konkrétne opatrenia,

ktoré napomôžu zvýšiť dôveru občanov k polícii.

 

     Nikoho  nemôže uspokojiť  výsledok aprílového prieskumu

verejnej  mienky uskutočnený  metodickým výskumným kabinetom

Slovenského rozhlasu, podľa  ktorého polícii dôveruje, alebo

skôr dôveruje ako nedôveruje 47,8 %, to znamená ani nie kaž-

dý druhý občan Slovenskej republiky.

 

     A teraz, konkrétne. Druhá  strana správy zdôrazňuje vy-

soký podiel recidivistov a  mládeže na celkovej kriminalite,

ako aj zvyšovanie počtu trestných činov spáchaných cudzinca-

mi, ale bez konkrétneho návrhu opatrenia komplexného charak-

teru vo vzťahu k týmto špecifickým skupinám páchateľov. Tre-

tia strana  správy konštatuje zvyšujúci  sa počet neobjasne-

ných prípadov prepadov, lúpeží  tzv. kurzových vozidiel pre-

vážajúcich finančnú  hotovosť, tiež bez  návrhu riešenia. Na

štvrtej strane správy, pán minister, konštatujete, že v Bra-

tislave bol najväčší počet  krádeží vlámaním do bytov, jedna

tretina v rámci Slovenskej republiky. Mňa by osobne zaujíma-

lo, aké sú možnosti riešenia tohto alarmujúceho stavu.

 

     Dovoľte mi ďalšiu poznámku k tej časti správy, ktorá sa

týka orgánov  vyšetrovania, kde sa len  veľmi stroho a lako-

nicky spomínajú pojmy "rýchlosť a kvalita procesu vyšetrova-

nia". Pýtam sa, akým organizačným, legislatívnym a materiál-

no-technickým spôsobom bude ďalej rozvinutá ochrana vyšetro-

vateľa, jeho procesná  samostatnosť pred možnosťou zasahova-

nia  do priebehu  vyšetrovania zo  strany jeho nadriadených,

a to aj pred možnosťou tzv. "kopnutia do gúľ".

 

     Vážené pani kolegyne,  kolegovia, pán minister, dovoľte

mi na záver poukázať ani nie na samotnú závažnú trestnú čin-

nosť, akou je organizovaný zločin  a terorizmus, ale na nie-

ktoré  skutočnosti, ktoré  zo strany  ministerstva s  veľkou

pravdepodobnosťou prispeli k zvyšovaniu tejto formy násilnej

kriminality. Národná rada Slovenskej  republiky v bode číslo

14 svojho uznesenia číslo 69 zo  dňa 20. 1. 1995 k Programo-

vému  vyhláseniu  vlády  Slovenskej  republiky žiadala vládu

- citujem: "centralizovať riadenie boja s organizovaným zlo-

činom a vylúčiť zbytočné medzičlánky". V bode 15 tohto uzne-

senia sme žiadali vládu  - citujem: "predložiť Národnej rade

Slovenskej republiky konkrétne kroky zamerané na boj s orga-

nizovaným zločinom".

 

     Nadväzne  na to  v súhrnnej  informácii o bezpečnostnej

situácii v  Slovenskej republike v  roku 1994 a  o prijatých

opatreniach na ochranu verejného  poriadku, života a zdravia

občanov a  majetku ministerstvo vnútra  a Policajný zbor  si

predsavzali,  citujem:  "zamerať  pozornosť  na vypracovanie

konkrétnych opatrení zameraných na  boj s organizovaným zlo-

činom, vrátane možného riešenia centralizácie tohto boja".

 

     Napriek týmto uzneseniam neboli do dnešného dňa predlo-

žené  Národnej  rade  Slovenskej  republiky žiadne konkrétne

opatrenia v  boji proti organizovanému  zločinu, ale, čo  je

zarážajúce, došlo k porušeniu  uznesenia číslo 69/1995 a za-

radeniu  medzičlánkov  medzi  prezidenta  Policajného  zboru

a Útvar organizovanej kriminality, a  tým k oslabeniu a spo-

maleniu činnosti  tohto útvaru. Otázne  je, či to  bol zámer

alebo neschopnosť.

 

     V  súčasnosti patria  operatívne odbory  pod kriminálny

útvar, ten  pod Správu kriminálnej  polície a až  nad ňou je

prezident Policajného zboru. Namieste je otázka, prečo výbor

pod vedením  predsedu pána Andrejčáka  nie je schopný  plniť

svoju kontrolnú úlohu aj voči Ministerstvu vnútra Slovenskej

republiky aspoň  tak, ako v  predchádzajúcom volebnom období

a upozorniť ministra vnútra na neplnenie a porušovanie uzne-

sení Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Na vysvetlenie čaká aj to,  z akých dôvodov boli pozba-

vení funkcie,  premiestnení alebo dobrovoľne  opustili Útvar

organizovanej kriminality 8  príslušníci, práve ľudia, ktorí

boli aktérmi  akcie "Komando", pred rokom  a pol v Dunajskej

Strede. A pritom, ostáva faktom, že Útvar organizovanej kri-

minality bol  vo  viacerých prípadoch úspešný práve ich pri-

činením, ako  napríklad pri odhaľovaní a zdokumentovaní krá-

deže 50 kusov guľometov z  vojenskej techniky, alebo pri za-

istení 19 kg uránu 235 vo Svite.

 

     Nemyslíte  si,  pán  minister,  že takéto zaobchádzanie

s členmi Útvaru  organizovanej kriminality  je  signálom pre

organizovaný zločin,  že majú voľné ruky,  nehovoriac o tom,

že ich sebavedomie a drzé vystupovanie zapríčinilo napríklad

v okrese Dunajská Streda, že dnes už fakticky nenájdete člo-

veka, ktorý  by bol ochotný svedčiť?  Poškodení v súčasnosti

už ani nehlásia tzv. nákupy mafie u súkromníkov bez platenia

a čerpania pohonných hmôt zadarmo, lebo neveria policajtom.

 

     Ale vráťme  sa ešte k uzneseniam  Národnej rady Sloven-

skej republiky. Ako keby nebolo dosť ignorancie Národnej ra-

dy  zo  strany  Ministerstva  vnútra  Slovenskej  republiky.

V uznesení  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo 123

z 10. mája 1995 v bode 4  Národná rada žiadala vládu - citu-

jem: "sledovať a vykazovať osobitné trestné činy zaradené do

kategórie organizovaného zločinu  podľa zákona Národnej rady

Slovenskej republiky číslo 249/1994 Z. z. o boji proti lega-

lizácii príjmov z  najzávažnejších, najmä organizovaných fo-

riem trestnej činnosti.  V polročných intervaloch informovať

Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky pre  obranu a bez-

pečnosť o účinnosti prijatých  opatrení v boji proti organi-

zovanému zločinu".  Pán minister, vy  natoľko ignorujete Ná-

rodnú radu, že toto uznesenie  ste nesplnili za uplynulý rok

ani raz. Nemyslíte si, že vaše odstúpenie je už namieste?

 

     Vážená  Národná rada,  dovoľte mi  na základe uvedeného

predložiť  jeden konkrétny  návrh: Do  bodu C  zaradiť bod 3

- vyhodnotiť plnenie  uznesení Národnej rady  Slovenskej re-

publiky číslo 69/1995 a 123/1995 - termín: júl 1996.

 

     Ďakujem za vašu pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja. Pán poslanec Langoš, nech sa páči. Ďalej

je prihlásený pán poslanec Černák.

 

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     musím sa priznať, že  som musel prekonávať veľký odpor,

aby som vystúpil v tejto chvíli pred  slovenským parlamentom

v prítomnosti ministra vnútra, ktorý sa len pred dvoma dňami

verejne priznal k tomu, že sa podieľal s inými ústavnými či-

niteľmi na trestnej činnosti. Skutočne silný odpor, ale roz-

hodol som sa vystúpiť, pretože moja vlasť je v ohrození. Mi-

nister sám  vyvodí z toho  svoju osobnú politickú  zodpoved-

nosť.

 

     Ale v tejto chvíli považujem za potrebné, pretože poli-

cajná služba je  najťažšia, najzodpovednejšia a najnebezpeč-

nejšia medzi službami, ktoré  poskytuje štát svojim občanom,

aby slovenský parlament vyjadril podporu a dôveru policajtom

Polície Slovenskej republiky, o ktorých sa tak arogantne vy-

jadril  verejne sám  minister. Preto  navrhujem, aby Národná

rada Slovenskej republiky prijala takéto uznesenie:

 

     "Národná  rada Slovenskej  republiky vyslovuje  podporu

a dôveru policajtom Polície Slovenskej republiky."

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Černák. Pripraví sa

pán poslanec Kováč.

 

 

 

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne a kolegovia,

 

     skôr, ako poviem niekoľko poznámok k ekonomickej krimi-

nalite, dovoľte mi len  pripomenúť  koľkokrát opozícia pred-

nášala vecné, odborné, fundované návrhy, ako sme vás upozor-

ňovali,  priatelia z  koalície, že  nezmyselnou novelizáciou

Trestného  zákona o  tom, že  vinný je  len ten, kto úplatky

prijíma, sa nič nevyrieši. Vtedy  ste sa smiali, podobne ako

dnes, nebrali ste  náš názor vážne. A o  deväť mesiacov pre-

miér povie, že áno, Slováci  sú takí, za  deväť mesiacov sme

zaznamenali len jeden, jediný prípad. Takže nie  cesta sank-

cií, presadzovania  jedného jediného názoru,  ale cesta spo-

lupráce, cesta využitia odborného potenciálu všetkých, ktorí

majú záujem,  je cesta, ktorá pomôže  riešiť aj taký zložitý

problém, ako je bezpečnostná situácia na Slovensku.

 

     Túto správu som si prečítal  veľmi pozorne a, žiaľ, mám

pocit, že je urobená takpovediac z povinnosti, aby bola spl-

nená úloha, aby sa dala urobiť "fajočka", ale veľmi málo som

sa  z nej  dozvedel, aký  bude ďalší  vývoj, aké budú ďalšie

konkrétne úlohy. Zameral som  sa predovšetkým na oblasť eko-

nomickej kriminality.

 

     Dámy a  páni, nie je potrebné  veľa rozprávať. Stačí si

sadnúť - a podľa možnosti takí menej známi - na chodbe Fondu

národného majetku, stačí si sadnúť na hocijakom úrade, stačí

vidieť,  ako ľudia  vychádzajú, tí,  ktorí potrebujú  nejaké

rozhodnutie, stačia tie typicky ironické poznámky, že zadar-

mo ani kura  nehrabe, a fakt - ekonomická  kriminalita a ko-

rupcia sa  stávajú vážnou rakovinou  slovenskej spoločnosti.

Znižujúca  sa kúpna  sila obyvateľstva,  existenčné problémy

niektorých, ale na druhej  strane aj nenásytnosť tých, ktorí

majú veľa a chcú mať ešte viac, vedie k tomu, že ak nebudeme

s týmto problémom bojovať, staneme sa takou krajinou, ako sú

niektoré  latinsko-americké  krajiny,  kde  sa  bežne hovorí

o tom, že  jedna cena je  oficiálne uznaná a  druhá je cena,

ktorá ide popod stôl.

 

     Je na  zamyslenie sa nás všetkých,  ak pri takom stave,

ktorý v  našej spoločnosti panuje,  sa medzi najzávažnejšími

deliktmi, ktoré boli v  tejto oblasti vyšetrené, resp. ktoré

boli dané na podanie obžaloby,  uvádza len 9 prípadov, a me-

dzi tými  9 v Slovenskej republike  najzávažnejším je naprí-

klad aj taký, že v októbri  roku 1995 bol v Bratislave zadr-

žaný nejaký F. A., ktorý sa narodil v Kuvajte a v telefónnom

automate platil falzifikátom telefónnej karty, tzv. nekoneč-

nej večnej karty.

 

     Dámy a páni,  ak už máme  takú čistú  spoločnosť z hľa-

diska ekonomického, že keď niekto v telefónnom automate pla-

tí nekonečnou kartou, tak si to zaslúži byť v zozname najzá-

važnejších prípadov, mohli by  sme si gratulovať. Ale všetci

viete, že to nie je tak.

 

     Nechcem zabíjať váš čas konkrétnymi podozreniami, alebo

náznakmi. Musím  vám povedať, že som  privítal, keď ste pre-

dostreli program Čistých rúk. Síce nevedel  som sa v niekto-

rých tých zákonoch orientovať, nevedel som presne, čo je tam

myslené, ale  myslel som, že  postupnou realizáciou spoločne

podporíme tie kroky, ktoré budú viesť k očisteniu spoločnos-

ti. Žiaľ, program  ostal programom, a ani v  tejto správe sa

nehovorí o  tom, ktoré konkrétne  úlohy sa z  tohto programu

realizovali a ktoré sa budú realizovať.

 

     Dámy a páni, viete o  mne, že som bol riaditeľom podni-

ku. Raz som bol na jednom školení, kde nám hovorili: "Ak za-

dáte  ako vedúci  pracovníci úlohu  napríklad takéhoto typu:

systematickým tlakom na znižovanie  stavu zásob a zvyšovanie

efektívnosti výroby zlepšovať  hospodársky výsledok podniku,

nikto  vám nič  neurobí, pretože  nevie čo  má robiť. Čo vám

pripomína  úloha v  uznesení pod  písmenom c),  kde sa píše:

"pokračovať  v  úsilí  o  zlepšovanie bezpečnostnej situácie

v Slovenskej republike cestou koordinácie, hodnotenia a kon-

troly programových  dokumentov vlády prijatých  v boji proti

zločinnosti,  korupcii a  drogovým závislostiam"?  Nikto nič

neurobí, pretože nevie, čo má robiť.

 

     Preto si dovolím dať návrh,  aby sme toto uznesenie do-

plnili dvoma konkrétnymi úlohami. Predovšetkým požiadať vlá-

du, aby predložila Národnej  rade vyhodnotenie plnenia prog-

ramu Čisté ruky za rok 1995, termín do 30. 6., a zároveň aby

predložila Národnej rade harmonogram realizácie úloh progra-

mu Čisté ruky na rok 1996,  takisto do 30. 6. A následne po-

tom v  ďalšej správe, ktorá bude  daná za rok 1996  do marca

1997, budeme  môcť konkrétne hodnotiť,  aké úlohy boli  dané

a ako boli plnené. Toľko môj návrh na uznesenie.

 

     A  dovoľte mi,  prosím, aby  som sa  dotkol ešte jednej

problematiky. Ak si  tú správu otvoríte na strane  14, v po-

slednej vete sa dočítate: "Autoritu Policajného zboru nezvy-

šujú ani snahy o spolitizovanie  jeho činnosti v kauzách za-

vlečenia Michala K. mladšieho do cudziny a preverovania pod-

pisov na petičných hárkoch Demokratickej únie." Bola to naj-

väčšia policajná akcia po nežnej revolúcii. Tu, v tejto sále

sme protestovali,  tu, v tejto sále  som niekoľkokrát žiadal

formou interpelácie, najúčinnejšej poslaneckej zbrane, odpo-

veď od pána ministra Hudeka,  koľko osôb svoj podpis pod pe-

tičnými hárkami Demokratickej únie priznalo.

 

     Verím,  že spolitizovávanie  Policajného zboru  je zlé.

Spolitizoval ho ten, kto poslal policajtov do ulíc, aby pre-

verovali podpisy pravosti. Verejne som povedal, a znova opa-

kujem, boli niektorí jednotlivci,  ktorí boli príliš inicia-

tívni, ktorí nechali ľudí čakať, ktorí robili na nich nátlak

a narážky, ale drvivá  väčšina Policajného zboru absolvovala

toto  preverovanie taktne,  na úrovni,  takpovediac skoro sa

hanbili za to, že to musia preverovať. Ale keď dospeli k ne-

jakému číslu  a keď to číslo  zosumarizovali, nikdy neuzrelo

svetlo sveta. A  preto, hoci som nebol nadšený  tým, že moje

meno sa  spomína v súvislostiach s  nahrávkou rozhovoru pána

Ivana Lexu a  pána Hudeka, ale bola to  obrovská morálna sa-

tisfakcia, že keď policajti  spočítali koľko ľudí podpísalo,

resp.  priznalo  svoju  pravosť  podpisu,  a  keď sa dospelo

k číslu 11 313, pán minister svojmu kolegovi Lexovi povedal:

"To vieš, debili, zosumarizovali to."

 

     Ak ste tam  čítali moje meno a že  som  ukazoval na mí-

tingu nejaké  výpisy, bola to  tabuľka z počítača,  v ktorej

bolo napísané, že 11 313 ľudí priznalo, a pán minister Hudek

neodpovedal na moje otázky ako minister, keď som mu ich klá-

dol, ale svojmu kolegovi do telefónu povedal: "To vieš, nik-

dy to neuzrie svetlo  sveta, použijeme iný." Samozrejme, po-

vedal som to svojimi slovami,  presný text ste si mohli pre-

čítať.

 

     A preto dámy a páni,  skončím tým, že mnoho sa diskutu-

je, či bolo etické zverejniť takúto pásku, a mnoho sa hovorí

o tom, ako sa tá páska získala. To nie je problém. Ale zása-

da je  tá, že keď  minister nepovie pravdu  na pôde Národnej

rady, treba pravde pomôcť, aby uzrela svetlo sveta. A keď aj

takýmto spôsobom,  je to správne, pretože  pravda sa zamlčať

nedá a ja dúfam, že to nebude trvať 40 rokov.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Roman Kováč a pripraví sa pán poslanec Ma-

tejka. S faktickou poznámkou najskôr pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.  Považujem skutočne za pozo-

ruhodné, ak  nejaký poslanec prehlási,  že prešetrovanie po-

dozrenia z trestného činu podvodu je politickou kauzou.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dostali sme  na prerokovanie materiál,  ktorý sa nazýva

"Správa o  bezpečnostnej situácii v  Slovenskej republike za

rok 1995 a návrh opatrení na jej zlepšenie v roku 1996". Ma-

teriál  podľa košieľky  predkladá Vladimír  Mečiar, predseda

vlády Slovenskej republiky.

 

     Vážené dámy a páni, keď ste si preštudovali tento mate-

riál, mnohí z vás museli zistiť, že tento materiál neobsahu-

je návrh opatrení  na rok 1996. Azda vás  o tom presvedčí aj

košieľka. Keď sa na ňu  pozriete, čo materiál obsahuje, zis-

títe, že návrh opatrení tam nie je  uvedený. Napriek tomu je

tam návrh uznesenia, že Národná rada berie na vedomie správu

o bezpečnostnej situácii v Slovenskej  republike za rok 1995

a návrh opatrení na jej zlepšenie v roku 1996.

 

     Vážení páni a dámy,  toto považujem za pohŕdanie parla-

mentom - neposkytnúť materiál, ktorý máme zobrať na vedomie,

ale žiadať od nás, aby sme  ho na vedomie zobrali. Ako sa to

dá inak nazvať?  Hlboká nekompetentnosť ministerstva vnútra,

niet na to iný výraz. Nedali  si tú námahu, aby napísali, čo

len slovíčko,  čo chcú robiť  v roku 1996.  Až keď sa  na to

prišlo v  zdravotnom výbore, kde všetka  česť, sa rokuje nie

politicky, ale vecne, v zdravotnom  výbore sme prišli na to,

že neobsahuje návrh opatrení a upozornili sme na to predsedu

Národnej  rady, až  zásluhou tohto  upozornenia sa  dodatok,

ktorý máte v laviciach, dostal na váš stôl.

 

     Dovoľte,  aby som  sa vrátil  k bezpečnostnej situácii.

Správa uvádza, že na Slovensku  bolo v roku 1995 evidovaných

114 579 trestných činov. Každú  hodinu teda 13 trestných či-

nov. A prosím, pozrite sa,  čo ponúka ministerstvo vnútra na

riešenie tejto  situácie. Okrem všeobecných  úloh, ktoré vy-

plývajú z  rozpracovania množstva materiálov,  ponúka 5 kon-

trolných úloh.

 

     Prvá úloha je zabezpečenie európskej regionálnej konfe-

rencie Interpolu.  Druhá úloha - a prosím,  všimnite si túto

druhú úlohu, začať s  realizáciou systémového riešenia prob-

lematiky boja s trestnou činnosťou  krádeží motorových vozi-

diel. Za tým účelom vyriešiť etapu 1 a 2 projektu Integrácia

pátracieho  systému atď. Všimnite si, že tá ignorancia mini-

sterstva  vnútra pokračuje,  pretože  si  tu kladú  úlohu do

20. 3. 1996. Namiesto toho, aby nám referovali, pretože dnes

máme máj, aká je situácia s plnením tejto úlohy, už zadávajú

úlohu. Teda,  začať realizáciu systémového  riešenia. Tretia

konkrétna  úloha -  prijať potrebné  personálne, organizačné

a materiálno-technické opatrenie v  súvislosti s ohlasovacou

povinnosťou bánk  v prípade podozrivých  bankových operácií.

Štvrtá  úloha  -  zorganizovať  medzirezortnú poradu orgánov

činných v  trestnom konaní. Opäť  mala byť hotová  do 30. 3.

A piata - predložiť na  rokovanie vlády návrh o organizovaní

pomoci, spolupráce občanov s  políciou. Táto piata úloha nie

je ani termínovaná.

 

 

     Vážené  dámy, vážení  páni, myslím  si, že  by sme mali

predstúpiť s týmto návrhom opatrení pred verejnosť. Povedzme

to tým  114 579 obetiam trestných  činov, akéže to opatrenie

ministerstvo  vnútra  pripravilo.  Zorganizuje  konferenciu,

urobí  medzirezortnú poradu.  No to  sa teda  títo ľudia ne-

smierne potešia. Návrh  opatrení, ktoré predložilo minister-

stvo ako  dodatok, považujem za  absolútne nedostatočný, ne-

konkrétny, neriešiaci vôbec problematiku kriminality na Slo-

vensku, a preto navrhujem prijať uznesenie:

 

     Národná  rada Slovenskej republiky  berie správu o bez-

pečnostnej situácii  v Slovenskej republike  za rok 1995  na

vedomie -  prvá časť. A  druhá časť uznesenia - Národná rada

žiada vládu  Slovenskej republiky o  predloženie konkrétnych

krokov v návrhu opatrení na zlepšenie bezpečnostnej situácie

v roku 1996 na najbližšiu schôdzu Národnej rady.

 

     Zdôvodnenie: to,  čo je predložené  ako návrh opatrení,

vážené dámy a  páni, nie je návrh opatrení.  Je to zdrap pa-

piera,  ktorý bol  narýchlo pripravený,  keď sa  zistilo, že

niečo chýba. A ja skutočne  s veľkou chuťou zverejním úlohy,

ktoré si kladie ministerstvo  vnútra na zlepšenie kriminali-

ty, v dennej tlači, tak,  aby občania vedeli, ako bude chrá-

nená ich bezpečnosť.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja. Pán poslanec Matejka, nech sa páči.

 

 

 

 

Poslanec A. Matejka:

 

     Vážený pán predseda,

     pán minister,

     vážení kolegovia,

 

     v súvislosti s prerokúvaním  správy o bezpečnostnej si-

tuácii na území Slovenskej republiky za minulý rok dovoľujem

si vás oboznámiť s realizáciou niektorých opatrení prijatých

na stabilizáciu bezpečnostnej situácie  v hlavnom meste Slo-

venskej  republiky, ktoré  som si  zadovážil na prerokovanie

tejto  správy, aby  som zároveň  povedal aj  niečo pozitívne

k výkonu polície  v Slovenskej republike,  a zvlášť v  našom

hlavnom meste.

 

     Vývoj bezpečnostnej situácie v centrálnej časti hlavné-

ho mesta Slovenskej republiky  si vyžiadal vytvorenie nového

útvaru - odboru hliadkovej  služby v podmienkach Veliteľstva

Policajného zboru  hlavného mesta Slovenskej  republiky Bra-

tislavy.  V centrálnej  časti mesta,  predovšetkým v  obvode

Bratislava I Staré Mesto,  dochádzalo k značnej koncentrácii

záujmových  osôb  polície,  a  následne  k  páchaniu uličnej

trestnej činnosti. Najväčšmi boli napádaní zahraniční turis-

ti, fyzicky postaršie a  slabšie osoby. Prioritné postavenie

v jednotlivých druhoch trestnej  činnosti mali vreckové krá-

deže, vykrádanie a krádeže motorových vozidiel. Toto je kri-

minalita, ktorá  denne otravuje veľké  množstvo našich obča-

nov, a tí potom hodnotia stav akcieschopnosti štátneho orgá-

nu.

 

     Odbor hliadkovej služby začal vytýčené úlohy plniť dňom

3. 10. 1995. Na riešenie nepriaznivej bezpečnostnej situácie

boli odboru  hliadkovej služby stanovené ciele,  a to hlavne

vo vytvorení bezpečnostných úsekov  s ich nepretržitým obsa-

dzovaním hliadkovou službou, v mapovaní a zamedzovaní pácha-

nia trestnej činnosti záujmových osôb a v zefektívnení výko-

nu poriadkovej služby polície v hlavnom meste Slovenskej re-

publiky. Výkon služby sa vykonáva  v štyroch čatách v presne

určených úsekoch hliadkovania.  Systemizovaný stav na odbore

hliadkovej služby je v súčasnosti 157 policajtov. Do 15. má-

ja bol  výkon služby posilňovaný aj  v dohode s príslušníkmi

mestskej polície. V nepretržitom  výkone služby, v trojsmen-

nom pracovnom cykle, sa obsadzuje  20 úsekov určených na zá-

klade analýzy  v uličnej trestnej  činnosti, a to  v dennom,

popoludňajšom a nočnom čase,  so striedaním hliadok na urči-

tých úsekoch, 60 policajtmi odboru hliadkovej služby.

 

     Stav bezpečnostnej situácie  na úsekoch hliadkovania sa

denne vyhodnocuje s podielom na dosiahnutej výslednosti jed-

notlivých hliadok. Pravidelným  obsadzovaním úsekov hliadko-

vania, zvýšením kontrolnej činnosti  hliadok sa podarilo vy-

tlačiť páchateľov uličnej kriminality zo sledovaných úsekov,

čo sa prejavilo znížením celkového nápadu trestnej činnosti.

Došlo k podstatnému eliminovaniu vreckových krádeží, obťažo-

vania občanov a návštevníkov hlavného mesta a krádeží vláma-

ním do motorových vozidiel. U  občanov sa zvýšil pocit osob-

nej bezpečnosti v tejto oblasti kriminality.

 

     Teraz  niekoľko štatistických  údajov. Pozitívne  možno

hodnotiť, že od zriadenia tohto  útvaru nebol v centre mesta

zaznamenaný  prípad závažného  porušenia verejného poriadku.

O správnosti  rozhodnutia ministra  vnútra o  zriadení tohto

útvaru svedčia aj dosahované výsledky. Za obdobie od 1. 10.,

to znamená od vzniku tohto útvaru do 30. 4. 1996, bolo zadr-

žaných 47 páchateľov trestnej  činnosti, zadržaných 114 hľa-

daných osôb, predvedených 781  osôb podozrivých zo spáchania

trestného činu, zadržaných 219 osvedčení o evidencii motoro-

vého vozidla, zadržaných 127 vodičských preukazov, uložených

6 404 blokových pokút na celkovú sumu 890 000 Sk. Zistilo sa

1 143 priestupkov. Podalo sa 498 oznámení o spáchaní doprav-

ného priestupku účastníkmi cestnej premávky.

 

     Toto opatrenie našlo odraz aj v znížení nápadu krimina-

lity v obvode Staré mesto.  Za hodnotené obdobie došlo k po-

klesu nápadu trestnej činnosti o  381 skutkov. Výrazne sa to

prejavuje na úseku násilnej kriminality, kde došlo k poklesu

o 17  prípadov.  Napríklad  pri  lúpežiach  došlo k zníženiu

o 7 týchto trestných činov, pri krádežiach vlámaním do bytov

došlo k poklesu z 53 na 33 a pri krádežiach motorových vozi-

diel z 218 na 159.

 

     V podstate možno konštatovať, že vďaka prijatým opatre-

niam zo  strany ministerstva vnútra  došlo  k zlepšeniu bez-

pečnostnej situácie v hlavnom meste Slovenskej republiky. To

však neznamená, že na veľký počet  obyvateľov hlavného mesta

Slovenskej republiky sa môžeme  s touto situáciou plne uspo-

kojiť. Tento experimentálny výkon  služby sa bude rozširovať

aj do ostatných mestských  častí. Z uvedeného rozboru vyplý-

va,  že  výkon  hliadkovej  služby  možno hodnotiť pozitívne

z represívneho,  ako aj  z preventívneho  hľadiska. Výkon je

orientovaný hlavne na  predchádzanie a objasňovanie trestnej

činnosti uličného charakteru, zabezpečenie verejného poriad-

ku, zamedzenie páchania lúpeží a násilnej trestnej činnosti,

pátranie  po hľadaných  osobách a  veciach. Doterajší  vývoj

bezpečnostnej situácie a stav verejného poriadku plne podpo-

ruje a potvrdzuje opodstatnenosť zriadenia tohto útvaru.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi. Ďalej je prihlásený do rozpra-

vy pán poslanec Fedor. Ešte predtým s faktickou poznámkou sa

hlási pán poslanec Bajan.

 

 

 

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda. Samozrejme, je to zaujíma-

  správa, ale  všade tam,  kde pán  kolega Matejka hovoril

o meste  Bratislava,  by  bolo  treba  povedať  Staré mesto.

Správne podotkol, že je  predpoklad, že sa vytláča priestup-

ková činnosť  práve v neprospech  ostatných okrajových mest-

ských častí,  takže až taká jednoznačná  pozitívna správa to

nie je. To je jedna poznámka.

 

     Druhá poznámka  je, že na  zmiešané hliadky sú  viaceré

názory. O tom  pán minister tiež vie. Táto  situácia sa pre-

hodnocuje, pretože zmiešané hliadky sa predovšetkým využíva-

jú na potreby Policajného zboru, a nie v prospech tých vecí,

ktoré  občan pociťuje.  Čiže obchôdzková  činnosť sa vlastne

stráca a  je to len hliadková  činnosť predovšetkým vodičom.

Tak sme hodnotili posledné tri  mesiace, takže bude to treba

ešte veľmi vážne prehodnotiť, čo s tým ďalej.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec A. Fedor:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     v súvislosti s prerokúvaním  správy o bezpečnostnej si-

tuácii na  území Slovenskej republiky  dovoľte, aby som  vás

podrobnejšie poinformoval  o bezpečnostnej situácii  v Koši-

ciach.

 

     Bezpečnostná situácia  na teritóriu mesta  Košíc je de-

terminovaná predovšetkým stavom, štruktúrou a dynamikou kri-

minality a stavom jej  objasňovania, kvantitou dopravnej ne-

hodovosti  a dopravnej  disciplíny na  území Košíc,  úrovňou

ochrany  verejného  poriadku,  do  ktorého  patrí  početnosť

a druhová skladba páchaných  priestupkov  v zmysle všeobecne

záväzných právnych predpisov, ale i stav a úroveň dodržiava-

nia všeobecne  záväzných nariadení orgánov  miestnej štátnej

správy  a samosprávy.  Nemalou mierou  bezpečnostnú situáciu

ovplyvňuje i výskyt ďalších  negatívnych javov, akými sú al-

koholizmus, drogová závislosť, ale  aj výskyt prejavov raso-

vej neznášanlivosti medzi majoritnou a minoritnou časťou ob-

čianskej spoločnosti v meste.  Ide predovšetkým o vzťahy me-

dzi obyvateľstvom rómskeho pôvodu a ostatnými občanmi mesta.

 

     Indikátorom spokojnosti,  respektíve nespokojnosti oby-

vateľstva  s bezpečnostnou  situáciou na  území mesta  je na

jednej strane pocit  bezpečia, respektíve ohrozenosti, ktorý

obyvatelia Košíc pociťujú, a  na druhej strane  názor obyva-

teľstva na prácu polície, respektíve ďalších  zložiek, ktoré

participujú na jej pozitívnom ovplyvňovaní.

 

     Nemalú mieru na ovplyvňovaní  týchto pocitov a postojov

majú masmediálne prostriedky a  stav a úroveň informovanosti

obyvateľstva o bezpečnostnej  situácii v meste. Bezpečnostnú

situáciu na území Košíc najvýraznejšou mierou ovplyvňoval za

posledné  roky prudký  rast kriminality  spojený s  nárastom

spôsobených škôd, rastom agresivity a organizovanosti trest-

nej činnosti  a znižujúcou sa mierou  jej objasňovania. Táto

situácia kulminovala  v roku 1993.  Už v priebehu  roka 1994

bolo  možné pozorovať  postupne sa  znižujúcu dynamiku rastu

kriminality. Novela trestno-právnych noriem, ktorá nadobudla

účinnosť od 1. 10.  1994, výraznejšou mierou ovplyvnila pre-

dovšetkým najfrekventovanejší  druh trestnej činnosti  - ma-

jetkovú kriminalitu.

 

 

     Projekt, Košice  - bezpečné mesto  spája tri samostatné

prvky, a to samosprávu, štátnu správu a občana. Kladie si za

úlohu realizovať ozdravenie spoločnosti podporou systémových

vzťahov, odrážajúcich vývinové tendencie spoločnosti, rozvoj

aktivít miestnej samosprávy v  oblasti ochrany verejného po-

riadku, vnútornú  prepojenosť  štátnej  správy, samosprávy a

občana  pri potieraní  kriminality a  javov s  kriminogénnym

prvkom. Za  takéto javy možno považovať  aj priestupky, kto-

rých neriešenie v rôznych  oblastiach ľudských činností môže

viesť k vzniku následných  nežiaducich javov. Projekt si ne-

kladie za cieľ vytvoriť policajný režim na určitom teritóriu

enormným nasadením bezpečnostných a  poriadkových síl, i keď

pre nezainteresovaného v tejto etape môže skutkový stav tak-

to vyzerať - posilnenie mestskej polície o 130  policajtov a

miestneho veliteľstva  Policajného zboru Košice  o 161 poli-

cajtov.

 

     Realizácia projektu Košice - bezpečné mesto je rozdele-

ná z pohľadu realizácie  projektových opatrení do nasledujú-

cich fáz.

 

     Prvá  fáza: vyčlenenie  územia na  realizáciu projektu,

jeho rozdelenie do mikrorajónov a obsadenie poriadkovými si-

lami, vytvorenie miestnej a  osobnej znalosti, začiatky zís-

kavania občanov bývajúcich na  chránenom teritóriu na tvorbu

sebeochranných aktivít.

 

     Druhá fáza: krátkodobé presuny projektových opatrení do

priestorov nadväzujúcich na chránené  územie s cieľom posil-

niť zázemie projektu a  vytvoriť predpoklad na postupné roz-

širovanie projektu, zväčšovanie mikrorajónov tak, aby sa po-

čet  chránených ulíc  zdvojnásobil. Toto  obdobie bude  tiež

charakterizované   rozvojom  technickej   ochrany  objektov.

V tomto  období by  sa  mali  rozvinúť aktivity  zamerané na

brlohy, zhromaždiská bezdomovcov,  ako aj pohostinské zaria-

denia  nižších cenových  skupín, kde  dochádza k porušovaniu

verejného poriadku.

 

     Tretia fáza: zvyšovanie počtu objektov chránených tech-

nickými prostriedkami s vývodom na PCO, alebo akustický sve-

telný signál  s vývodom na  ulicu. Rozvoj opatrení  vo sfére

sociálneho inžinierstva:  projekt by sa  mal v tomto  období

začať  posilňovať záujmovými  združeniami občanov,  civilno-

bezpečnostnými službami a aktivitou trvalo bývajúceho obyva-

teľstva na  chránenom území. Bude  tiež charakterizovaný ak-

tívnym  ovplyvňovaním  právneho  myslenia  a cítenia občanov

prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov.

 

     Štvrtá fáza bude charakterizovaná rozptylom projektu do

väčšej aglomerácie a tvorbou zón  bezpečia, zón rizika a zón

nebezpečia. Alternatívne je možné  projekt v budúcnosti pri-

spôsobovať stavu  bezpečnostnej situácie buď  jeho postupným

rozdeľovaním, alebo presunom častí, alebo celého projektu do

mestských  častí,  kde  poriadkové  aktivity  nespĺňajú svoj

účel, resp. kde pretrváva zhoršená bezpečnostná situácia.

 

     Na  zabezpečenie úloh  vyplývajúcich z  projektu Košice

- bezpečné mesto, minister vnútra Slovenskej republiky vyko-

nal opatrenia  na personálne posilnenie  útvarov poriadkovej

a kriminálnej služby, Mestského veliteľstva Policajného zbo-

ru  Košice o  161 funkčných  miest na  priamy výkon  služby.

S prijímaním nových príslušníkov Policajného  zboru  a s ich

nasadzovaním na  plnenie úloh v rámci  projektu sa začalo 1.

9. 1995 a 15. 11.  1995 boli plánované stavy naplnené. Novo-

prijatými policajtmi sa posilnili počty policajtov vo výkone

hliadkovej služby na všetkých obvodných oddeleniach Policaj-

ného  zboru, čím  sa docielilo  50-percentné zvýšenie  počtu

hliadok vysielaných do výkonu hliadkovej služby.

 

     Pokiaľ sa  v júni 1995 za  jeden operačný deň vysielalo

v priemere  57 dvojmužových  hliadok do  výkonu služby,  tak

v decembri sa vysielalo v priemere až 116 dvojmužových hlia-

dok za jeden operačný deň,  čím bola zabezpečená účinná pre-

vencia kriminality páchanej najmä  na ulici. Túto skutočnosť

možno dokumentovať  na počte spáchaných  trestných činov ná-

silného charakteru za obdobie roku  1995 v porovnaní s rokom

1994.  Pri trestných  činoch lúpeže  došlo k  zníženiu počtu

spáchaných prípadov o  44,2 % a ublížení na  zdraví o 8,7 %.

Celkový  nápad majetkovej  kriminality sa  znížil o  36,5 %,

z toho pri krádežiach vlámaním o  20,2 %, pri krádežiach mo-

torových vozidiel o 44,5 % a pri krádežiach vecí a súčiastok

z motorových vozidiel o 31,1 %.

 

     Tieto pozitívne  výsledky sa podarilo  dosiahnuť aj in-

tenzívnym vykonávaním opatrení  preventívneho i represívneho

charakteru, vzájomnou koordináciou  síl a prostriedkov Mest-

ského veliteľstva Policajného zboru Košice. Z celkového poč-

tu trestných  činov  zaznamenaných  v roku 1995  bolo  2 298

spáchaných na ulici. V porovnaní s rokom 1994 došlo k zníže-

niu počtu trestných činov spáchaných na ulici o 1 145 prípa-

dov.  Za  hodnotené  obdobie  sa  objasnilo  1 029  prípadov

spáchaných na ulici a  objasnenosť týchto trestných činov je

44,77 %.  V porovnaní s rovnakým  obdobím roka 1994 objasne-

nosť uličnej kriminality vzrástla o 7,27 %. Dôslednou reali-

záciou opatrení v rámci projektu sa dosiahli veľmi pozitívne

výsledky v zamedzovaní trestnej  činnosti a jej objasňovaní.

V porovnaní s  rokom 1994 sa  podarilo znížiť celkový  nápad

trestných činov v služobnom  obvode obvodných oddelení Poli-

cajného zboru Staré mesto o 26,2 %. Na druhej strane vzrást-

la objasnenosť o 16,4 %. Zvlášť pozitívne treba hodnotiť do-

siahnuté výsledky v  zamedzovaní násilnej kriminality závaž-

ného charakteru, ako sú lúpeže, pri ktorých sa dosiahlo zní-

ženie počtu spáchaných trestných činov  o 57,1 % v porovnaní

s rokom 1994.

 

     Zvýšená  pozornosť sa  venovala dodržiavaniu  všeobecne

záväzných  nariadení mesta  a jednotlivých  mestských častí,

a to hlavne pri ochrane zelene, životného prostredia, zisťo-

vaní nepovolených skládok odpadu a státí a zaparkovaní moto-

rových vozidiel.  V roku 1995  policajti poriadkovej polície

zistili celkom 25 359 priestupkov,  čiže o 3 614 priestupkov

viac ako v roku 1994.  Nárast počtu zistených priestupkov sa

zaznamenal  pri  všetkých  druhoch  priestupkov. V rozkaznom

a blokovom konaní sa prerokovalo  18 400 priestupkov na cel-

kovú sumu 2 245 690  Sk. Na prerokovanie správnym orgánom sa

predložilo 1 519 priestupkov.

 

     Projekt  Košice - bezpečné mesto    svojou koncepciou

a obsahom  väčšmi  preventívny   ako  represívny  charakter.

Z tohto hľadiska narastá  význam efektívnej prevencie krimi-

nality  a poslanie  skupiny prevencie  kriminality Mestského

veliteľstva Policajného zboru Košice. Táto skupina realizuje

škálu najrôznejších  akcií - seminár  prevencia kriminality,

tlačové besedy zamerané na odovzdávanie informácií pracovní-

kom médií, aj o realizácii a dosahovaných výsledkoch v rámci

projektu, vykonávanie ankiet s rôznym zameraním medzi obyva-

teľstvom a  ich analýzu na  využitie v rámci  výkonu služby,

podiel na  boji proti drogám medzi  mládežou a organizovanie

rôznych akcií pre obyvateľstvo  s cieľom formovania pozitív-

neho vzťahu obyvateľstva k polícii.

 

     Dosiahnuté pozitívne výsledky v dynamike rastu a objas-

ňovania trestnej činnosti na  teritóriu mesta Košice svedčia

o tom, že realizácia projektu v  plnej miere prispela k zvý-

šeniu bezpečnosti občanov a ich majetku. Jeho ďalší vývoj je

v značnej miere  závislý nielen od  vývoja bezpečnostnej si-

tuácie na  teritóriu mesta Košice,  ale aj od  jeho ďalšieho

ekonomického a  finančného zabezpečenia. V  ďalšom období je

žiaduce  dosiahnuť v  prvom rade  stabilizáciu novoprijatých

príslušníkov.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážení páni poslanci, pani poslankyne, to bola posledná

prihláška do  rozpravy. Ak sa  nikto nehlási do  rozpravy...

Pán poslanec  Kunc, do rozpravy?  Nech sa páči.  Ale najskôr

s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec, predseda Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ďakujem, pán predseda. Pán  poslanec Langoš okrem iného

vo svojom vystúpení navrhol  doplnok konečného uznesenia Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky v tomto znení: "Národná ra-

da Slovenskej republiky vyslovuje  dôveru a podporu policaj-

tom  Polície Slovenskej  republiky". Domnievam  sa, že tento

návrh  by mohol  mať špekulatívny  základ, preto neodporúčam

plénu Národnej rady Slovenskej republiky schváliť návrh pána

poslanca Langoša, ale iný v  tomto znení: "Národná rada Slo-

venskej republiky vyslovuje dôveru  a podporu tým policajtom

Polície  Slovenskej  republiky,  ktorí  dôsledne dodržiavajú

právny poriadok Slovenskej republiky."

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Hofbauer - faktická poznámka.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predseda.  Rozprave, ktorá doteraz prebeh-

la, som úprimne rád,  vrátane vystúpenia pána poslanca Kňaž-

ka, ktorý sa hrdí  členstvom v poslaneckom klube Demokratic-

kej  únie. Jeho  vystúpeniu, ktoré  malo skutočne  svojrázny

charakter, trúfam  si upozorniť kto  všetko tlieskal: bývalý

minister školstva, bývalý  minister zdravotníctva, dvaja bý-

valí predsedovia vlády, bývalý štátny tajomník ministerstva,

bývalý  minister  financií,  bývalý  minister vnútra, bývalý

podpredseda vlády, bývalý  minister hospodárstva, bývalý mi-

nister  zahraničných  vecí.  Vážená  opozícia,  pred takouto

vládnou zostavou nech Boh  chráni tento štát, pretože obyva-

telia tohto štátu si to jednoducho nezaslúžia.

 

     Signifikantnou,  bežnou pracovnou  metódou opozície  sa

stali kriminálne skutky a trúfam si  pripomenúť niekoľko ta-

kýchto skutočností: odpočúvanie rokovania Hnutia za demokra-

tické Slovensko pri Košiciach, odpočúvanie utajeného rokova-

nia  vlády, odposluch  rokovania uzavretej  schôdze Národnej

rady, odposluch rokovania snemu  Hnutia za demokratické Slo-

vensko. Vystupovanie politickej opozície dokumentuje znalosť

činov,  ktoré sa  ešte neuskutočnili,  alebo sa  uskutočnili

takmer  súbežne s  avizovanými prehláseniami  predstaviteľov

opozície. Vy si možno neuvedomujete, ako sa vlastne demasku-

jete týmito krokmi.

 

     Ešte dve  pripomienky, pán predseda.  Pán Pittner včera

v televízií publikovanie  protizákonného údajného odposluchu

označil za  jahodu na šľahačke. Pán  bývalý minister vnútra,

publikovanie protizákonného odposluchu ste včera v televízii

označili za jahodu na šľahačke. A pán Černák tu vyhlásil, že

pravde treba pomôcť aj takýmito spôsobmi. Pán Černák, to bo-

li spôsoby  protizákonné a protiústavné.  Takže, na toto  si

trúfam túto poslaneckú snemovňu upozorniť.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Do  rozpravy je prihlásený  pán poslanec Kunc,

pán poslanec  Javorský a pán poslanec  Fogaš. (Hlasy v sále,

že nie všetci s hlásili do rozpravy.) Kto sa hlási s faktic-

kou poznámkou  z tých, čo  sú tam? Dobre,  takže s faktickou

poznámkou sa hlási pán poslanec Javorský.

 

Poslanec F. Javorský:

 

     V prvom  rade by som  reagoval na časť  vyjadrenia pána

Hofbauera. Dobre,  že urobil ten výpočet  nahrávok, ale azda

prizná aj to, ako ste sami zistili, že väčšinu týchto nahrá-

vok robili vaši ľudia.

 

     A druhá vec, ktorú chcem povedať, chcem s plnou vážnos-

ťou poprosiť pána  ministra o vysvetlenie, ako a  s kým chce

ministerstvo  riešiť úlohy  spojené s  nárastom kriminality,

keď policajtov,  na vzdelaní ktorých má  aj on veľký podiel,

ohodnotil ako debilov.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Langoš.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem  za slovo.  Chcem pripomenúť  bývalému sudcovi,

poslancovi Brňákovi niečo, čo mu  asi doteraz nedošlo - pre-

zumpciu neviny - v súvislosti s návrhom vášho uznesenia.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Pittner.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Ďakujem za  slovo. Chcel by  som reagovať na  to, čo tu

hovoril pán poslanec  na moju adresu. Ak ste  si všimli, pán

poslanec Hofbauer,  ja som počas toho,  čo nazývate inciden-

tom, čítal noviny. To po prvé.

 

     Po ďalšie, keď hovoríte o  tom, že som v televízii rea-

goval tak, že tento odposluch  som definoval ako čosi, čo je

jahodou na šľahačke, buďte,  prosím, presný. Ten záznam, na-

šťastie,  je v  televízii. Ja  som hovoril,  že odposluch je

trestný  čin, ak  sa nerobí  na základe  zákonom stanovených

podmienok. A na otázku, či z toho dôvodu, že tento odposluch

bol zverejnený, ideme odvolávať ministra vnútra, resp. dávať

návrh,  som   reagoval  tak,  ako  som   reagoval,  že  máme

24-stranovú  správu, kde  je dostatok  dôvodov na  tento náš

krok a že samotné zverejnenie a obsah toho odposluchu pokla-

dám len  za jahodu na  šľahačke. A to  je podstatný rozdiel.

 

     A pokiaľ ide o to, čo spomínate o odposluchoch, pozrite

si,  pán  poslanec  Hofbauer,  moje  interpelácie z februára

a z marca týkajúce sa Slovenskej informačnej služby, kde som

upozorňoval  na ich  nezákonné aktivity,  nezákonné v zmysle

prekračovania toho, čo im  zákon umožňuje, kde som medziiným

na  základe toho,  čo sa  už zverejnilo  - pozri kauza trip-

tychu, pozri snaha o nezákonné odpočúvanie biskupského úradu

atď. mal  potvrdené vlastne to, čo  som v interpelácii hovo-

ril.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Chcel som  povedať pánu poslancovi  Javorskému, či chce

nahovoriť tomuto plénu, že  materiály, ktoré sa odvysielali,

alebo ktoré spomínal pán poslanec Hofbauer, dali naši ľudia.

Možno, ale potom sú to udavači. Ale skôr sa mi zdá, že to sú

vaši ľudia, teda vaši  agenti v našich organizáciách.(Smiech

v sále.) Podobá sa  to systému vašej práce, na  ktorý ste si

zvykli  ešte z  čias podzemnej  cirkvi -  infiltrovať sa  do

štruktúr a, samozrejme, robiť nezákonné kroky. A toto všetko

pokračuje ďalej. Diverzia, nič viac, pán Javorský, nenahová-

rajte ľuďom niečo celkom  iné. Samozrejme, v každom demokra-

tickom štáte  by sa to pokladalo  prinajlepšom za nemorálne,

za politicky  nemorálne, lebo to,  čo sa deje  v tomto štáte

a čo vy vyhlasujete za demokraciu alebo právny štát, to nemá

nič spoločné. Vaše kroky sú v nesúlade s právnym štátom, nie

sú demokraciou. Samozrejme,  naopak, sústavne sa vyhlasujete

za jediných záchrancov demokracie  na čele s pánom preziden-

tom. Ale, bohužiaľ, pravda je taká, že pod svetlom býva naj-

väčšia tma.

 

     Pánu  Langošovi chcem  iba  povedať,  že jeho  návrh na

uznesenie  je  úplne   nezmyselný,  pretože  také  právomoci

v zmysle článku  102 Národnej rade  Slovenskej republiky ne-

patria, ako navrhuje on.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Pán poslanec  Pittner, článok 22  odsek 1 ústavy  znie:

"Listové  tajomstvo, tajomstvo  dopravovaných správ  a iných

písomností, ochrana osobných údajov  sa zaručujú." Takže po-

rušenie článku ústavy ak vy ako bývalý minister vnútra ozna-

čujete verejne v televízii za  jahodu na šľahačke, tak to je

tuhý tabak. (Nezrozumiteľné hlasy v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Langoš.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Pán kolega  docent Cuper, vám by  som zase rád pripome-

nul, vášmu výlevu voči činnosti  v podzemí v minulom režime,

pojem prirodzené právo.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte raz predseda výboru pán Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Pán Langoš,  prirodzené práva sú  tiež len také  práva,

ktoré  za prirodzené  uznali ľudia.  A aj  právo na odpor je

v našej ústave  presne definované. Nie  je to anarchia,  ani

absolútna svojvôľa.  Aj to musí mať  zákonný podklad. Prečí-

tajte si príslušný článok ústavy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Javorský - faktická poznámka.

 

Poslanec F. Javorský:

 

     Ja by  som sa predsa  len opýtal pána Cupera,  či pozná

aspoň  jedno meno  vo vašich  radoch, ktoré  sme zneužili či

použili niektorú osobu. Radi by  sme ju aj v budúcnosti vyu-

žili.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec Cuper ešte raz.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Pán Javorský, až budete  poverený  vypočúvaním a ja vám

budem musieť na túto otázku odpovedať, tak určite vám to po-

viem.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Nech  sa páči, pán poslanec  Kunc vystúpi ešte

v rámci rozpravy.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     milé kolegyne poslankyne,

     vážení páni kolegovia,

 

     naozaj platí, že zázrakom  sa žiaden kriminálny čin ne-

odhalí, ani kriminalita neklesne.  Dostávame sa však do zau-

jímavého  protirečenia. Na  jednej strane  máme málo  účinnú

represiu a  na druhej strane  rozvinuté väzenstvo, ktoré  je

skutočne porovnateľné, ba v istom zmysle aj prevyšuje reálny

európsky  priemer.  Teda  proti  málo  účinnému vysluhovaniu

spravodlivosti stojí  dôkladné a z  hľadiska svojej účelovej

funkcie účinné väzenstvo, ktorého dosah postačuje v čase vý-

konu trestu, ale v značnej miere sa míňa účinkom po uplynutí

výkonu trestu. Svedčí o tom intenzívna recidíva.

 

      V priebehu  rozpravy už odznel  názor, že náš  Trestný

zákon je dobrý a poskytuje dostatočný priestor a možnosti na

účinnú represiu. Opakujem, väzenstvo je tiež vo svojom odbo-

re na  úrovni. A tak  sa vynára otázka,  kde je teda  chyba,

okrem toho, že (ako tu už tiež odznelo) prevencia kriminali-

ty tiež nepostačuje.

 

     Dámy a páni, neviem, či aj  vy, ale ja vidím tieto veci

v systémovej súvislosti. To pre mňa znamená, že bez uplatne-

nia aspektu účinnosti uplatňovania Trestného poriadku, a te-

da reálneho  trestného procesu a jeho  účinnosti, nemôže byť

náš  pohľad  na  bezpečnostnú  situáciu  v  republike úplný,

a preto  ani pravdivý.  Nazdávam sa  totiž, že  aj sebalepší

stav a úroveň vyšetrovania (ako úkonu uskutočňovaného orgán-

mi Policajného  zboru a vyšetrovania)  neprinesie svoje ovo-

cie, ak sa v  priebehu trestného konania náležite nevyužije,

resp. určitými aktivitami zainteresovaných znehodnotí.

 

     Preto by som chcel poukázať na  to, že na úplný a prav-

divý obraz  o veci, o ktorú  nám v tejto chvíli  ide, nemôže

stačiť správa ministerstva vnútra,  ale musí to byť spoločná

správa všetkých  orgánov činných v  trestnom konaní, pretože

len z poznania, ktoré môže  poskytnúť takáto správa, či lep-

šie povedané  analýza a prognóza  zachycujúca všetky aspekty

zrodu, priebehu i postihu kriminálnej trestnej činnosti, bu-

de môcť navrhnúť komplexný program aktivít, ktorý budú usku-

točňovať všetky orgány činné v  trestnom konaní v úzkej vzá-

jomnej spolupráci.

 

     Preto  navrhujem  doplniť   uznesenie  týmto  spôsobom,

uviesť ďalší bod C s týmto textom:

 

     "C. žiada  vládu, aby predložila  Národnej rade Sloven-

skej republiky na prvej plenárnej schôdzi po letnom preruše-

ní jej  zasadania komplexnú spoločnú  správu orgánov činných

v trestnom konaní o bezpečnostnej  situácii v Slovenskej re-

publike a  program jej zlepšovania  v najbližších dvoch  ro-

koch."

 

 

     Nazdávam sa, že  posudzovať správu ministerstva vnútra,

ktorú máme v rukách, môžeme, isteže, z rôznych hľadísk, môže

byť viac alebo  menej úplná, a teda ako  vravíme dobrá alebo

zlá,  ale keďže  je  len  o pôsobnosti  ministerstva vnútra,

resp. jeho  zložiek, nemôže poskytnúť úplný  obraz. Preto si

myslím, že pokojne môžeme  túto správu prijať, ale uznesenie

doplniť tak, ako navrhujem. Nebol by som rád, keby sme osta-

li pri takom sterilnom uznesení,  ako sme prijali pri prero-

kovaní správy o pôsobnosti o činnosti Najvyššieho kontrolné-

ho úradu v roku 1995.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  aj ja.  Ďalej  je  do rozpravy  prihlásený pán

predseda  výboru Andrejčák.  Pardon, ospravedlňujem  sa, pán

predseda. Predtým sa mi tu osobne prihlásil pán poslanec Fo-

gaš. To je tak, keď nedáte písomnú prihlášku, pán poslanec.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     pôvodne som neuvažoval o  svojom vystúpení pri prerokú-

vaní tejto  správy, pretože si myslím,  že kolega Fico pred-

niesol  vyčerpávajúcu  analýzu  súčasného  stavu  a  navrhol

i opatrenia, ktoré majú podľa mojej mienky svoju logiku. Ale

po včerajšej diskusii, ktorá tu  odznela v súvislosti s pre-

rokovaním dokumentu týkajúceho sa drog, sme akosi dnes úplne

zabudli venovať pozornosť práve tomu, čo má tvoriť budúcnosť

našej krajiny, teda mládeži.

 

     Som nemilo prekvapený, že mládež sa podieľa na majetko-

vej kriminalite  48,3 %, teda  maloletí a mladiství.  Keď si

zoberieme  ďalšiu tabuľku,  podieľajú sa  vlastne na páchaní

značnej časti  trestných činov. Pokiaľ  ide o lúpeže,  je to

47 %, krádeže vlámaním 49 %, krádeže vlámaním do bytov 48 %,

krádeže motorových vozidiel dokonca 43  % atď. Myslím si, že

správa  mala obsahovať  aspoň jedno  zo základných opatrení,

ktoré chce ministerstvo prijať v spolupráci s inými rezortmi

- a v tom nesúhlasím s kolegom Kuncom, že toto je správa iba

jedného rezortu, a nemá čo hovoriť do druhých. Myslím si, že

odporúčania by mohli byť prijaté  i vo vzťahu k ostatným re-

zortom.

 

     Preto chcem  položiť otázku, aké  opatrenia sa prijali,

či prijmú vo vzťahu k znižovaniu trestných činov mládeže, či

existuje nejaký  orgán, ktorý sa  zaoberá týmto vyhodnocova-

ním, a aké opatrenia navrhol, či vôbec je aktívny.

 

     Druhý problém, ktorý ma v správe zarazil, je informácia

o tom, že značná časť vyšetrovateľov  odchádza a že v súčas-

nom období sa táto  oblasť služby zabezpečuje viac-menej ne-

kvalifikovanými ľuďmi. Nenájdeme v správe však ani len pokus

o analýzu príčin,  prečo títo ľudia z  Policajného zboru od-

chádzajú, nenájdeme  tam však ani ani  informáciu o tom, aké

opatrenia sa mienia prijať.

 

     Preto moja druhá otázka - keby pán minister mohol odpo-

vedať, prečo odchádzajú vyšetrovatelia  a ako sa zabezpečuje

kvalifikovaný  výkon služby  v tejto  oblasti, keď  už teraz

existuje stav, že  prevládajú vyšetrovatelia bez právnického

vzdelania a len s krátkou,  teda troj- a menejročnou praxou.

Totiž, ak  obídeme práve túto  oblasť činnosti, teda  otázky

personálnej práce, myslím, že nemôžeme očakávať kvalifikova-

ný výkon a ani veľké výsledky.

 

     Ja si nesmierne vážim  prácu drvivej väčšiny policajtov

či vyšetrovateľov, vôbec orgánov,  ktoré bojujú s kriminali-

tou, a vyslovujem im úctu - i v podmienkach, v ktorých v sú-

časnom období musia pracovať.  Ale napriek tomu, predsa vie-

me, že došlo k  spáchaniu niekoľkých závažných trestných či-

nov aj z ich radov. Pri prerokúvaní tejto  správy som očaká-

val, že  práve v záujme pozitívneho  hodnotenia tej väčšiny,

ktorá  sa statočne  usiluje boriť  so základným spoločenským

problémom,  teda kriminalitou,  predsa len  budeme mať toľko

sily a ministerstvo povie aj  to, koľkých trestných činov sa

dopustili  policajti, či  aká je  ich štruktúra.  To je moja

posledná otázka, na ktorú by som prosil odpoveď.

 

     Myslím si,  že je namieste,  aby sme povzbudili  všetky

zložky  činné v  trestnom  konaní  v boji  proti kriminalite

a vyjadrili im svoju snahu pomôcť.  Je namieste, aby sme ne-

znevažovali  činnosť polície,  pretože práve  to bolo jedným

z príčin rastu  kriminality po roku  1989, keď takmer  každý

policajt bol označovaný za akéhosi nepriateľa. Myslím, že by

sme im mohli  pomôcť aj tým, že skvalitníme  aj našu vlastnú

legislatívnu činnosť,  ale na druhej strane  by sme mali ve-

dieť tvrdo  vyhodnotiť, ak sa  práve tí, ktorí  majú chrániť

zdravie, bezpečnosť, trestných činov dopúšťajú.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán poslanec. Nech sa páči, pán poslanec

Andrejčák. A potom ešte vystúpi pán poslanec Moric.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     nechcem  konkretizovať obsah  a údaje  uvedené v správe

o bezpečnostnej  situácii  v  Slovenskej  republike  za  rok

1995. Nik totiž nenapádal  ani cifry uvádzané ministrom vnú-

tra,  ani výsledok  práce policajtov.  Predmet našej  debaty

- a často veľmi teatrálny - je  vlastne o inom. Je to o tom,

čo by malo byť v tejto správe a čo nie. Nikde nie je defino-

vané, čo, v akom poradí,  do akých podrobností má správa ob-

sahovať, a  preto, prirodzene, je kritizovateľná  a aj sa to

dnes využíva. Ak nechcem  s materiálom súhlasiť, môžem nájsť

ďalších tisíc dôvodov na jeho spochybnenie, čo ešte tam malo

byť a bolo  by to potom správne. Závisí  teda od politického

názoru alebo politického trička, ako sa k správe postavíme.

 

     Práca  policajtov je  totiž práca  od policajta  niekde

v laboratóriu alebo na križovatke až po riaditeľa sekcie mi-

nisterstva vnútra a policajného  prezidenta, ktorí sú v slu-

žobnom pomere. Tí ostatní sú občianski zamestnanci minister-

stva vnútra.

 

     Dnes  odznela kritika  na prácu  ministra vnútra, mini-

sterstva vnútra aj polície. Sčasti s ňou možno súhlasiť, veď

aj  polícia  a  celý  rezort  ministerstva  vnútra prechádza

transformáciou tak ako celá naša  spoločnosť. Tiež sú to ľu-

dia, ktorých Slovenská republika  zdedila z bývalého režimu,

a oni sami  sa tiež transformujú. Je  otázka, či sme ochotní

im v  tom pomáhať, alebo  ich budeme iba  napádať. Pohľad na

ich  prácu  je  teda  pohľadom  zodpovedajúcim  miere dôvery

v týchto ľudí, ktorí v  rezorte pracujú. Kriminalitu neorga-

nizuje ministerstvo ani polícia, aj keď niektorí jednotlivci

sa dopustili porušenia  zákona a boli alebo sú  právom za to

stíhaní.

 

     Ministerstvo vnútra  aj polícia sa  okrem iného -  a to

"okrem iného"  zdôrazňujem - iba  podieľa na preventíve,  na

objasňovaní, evidovaní atď. Nikde vo svete len polícia nedo-

káže zastaviť  kriminalitu. Nečakajme to ani  od našej. Teda

kým deti našich vnúčat alebo vnúčatá našich vnúčat budú žiť,

stále  bude možné  kritizovať políciu  za to,  že niekde  sa

páchajú trestné činy. Radšej  sa zaoberajme tým (a bohužiaľ,

to sme sa nezaoberali), čo na  terajší stav a na dnešné časy

pripravení policajti dokázali urobiť. A za to im právom pat-

rí poďakovanie, čo sme aj  vo výbore pre obranu a bezpečnosť

v uznesení vyjadrili.

 

     Teda hodnotenie materiálu,  ktorý prerokúvame, je vylo-

žene politická  záležitosť, pretože máme  rozdielny názor na

to, kto  je ministrom, kto je  policajným prezidentom, či je

to náš stúpenec, alebo nie, či v polícii na okresoch a v bu-

dúcnosti na krajoch budú naši ľudia, alebo ľudia, ktorým má-

lo veríme. To všetko dneska využívame. V podstate aj priebeh

diskusie nasvedčuje, že tí, ktorí majú dôveru tu, v Národnej

rade, k ministrovi vnútra, k ministerstvu vnútra, k Policaj-

nému prezídiu  a k polícii, nepotrebujú  a nevyžadujú ďalšie

podrobnosti,  ďalšie rozširovanie  obsahu správy, nevyžadujú

ďalšie opatrenia (aj keď tento  návrh opatrení nie je celkom

vynikajúci), pretože veria ľuďom  a stačí im ubezpečenie, že

to vyriešia.

 

     Tí, čo nemajú  v ich prácu dôveru, žiadajú  viac a viac

podrobností, a priznajme, že právom. Ale odzneli tu aj hlasy

ľudí,  ktorí  nechcú  mať  dôveru  k  terajšiemu  ministrovi

a k ministerstvu a policajtom. Tých nikdy nepresvedčíme. Oni

sami nechcú.  Nie je teda ani  potrebné ďalej ich presvedčo-

vať.

 

     Dovoľte  mi pár  poznámok k  niektorým vystúpeniam. Pán

poslanec Bugár nepravdivo tvrdí, že nebola umožnená rozprava

k tomuto  bodu. My  sme diskutovali  o tom,  ale neboli  sme

ochotní namiesto  orgánov v trestnom konaní  riešiť, či bol,

kým  bol a  akým spôsobom  bol unesený  Michal Kováč mladší.

Vyslovili ste nespokojnosť s tým, že niektorí policajti boli

prepustení. Položme si otázku,  či je správne, ak nadriadený

policajt pracuje alebo musí pracovať  s tým, komu zo svojich

podriadených už neverí. Veď  predsa pracovať musíme tak, aby

bola istota, že pracujeme dobre. A teda je otázka konkrétne-

ho  posúdenia jednotlivého  prípadu, či  bolo správne, alebo

nesprávne rozhodnutie.

 

     Nesúhlasím však s vaším  tvrdením, že ministerstvo vnú-

tra ignoruje  výbor alebo Národnú radu.  Ani raz sa nestalo,

aby nám odmietli podať  akúkoľvek informáciu. Áno, na minis-

terstve sú ľudia, ktorí vypracujú  materiál a my s ním nesú-

hlasíme. Treba ho urobiť  lepšie alebo komplexnejšie. Ale to

je pracovná metóda s ľuďmi, ktorí nie sú ešte takí dokonalí,

aby nás dobre poznali alebo aby plne zvládli svoju funkciu.

 

     Kontroly robíme  a nebolo z mojej  strany ani zo strany

výboru nikomu z členov nášho  výboru ani žiadnemu inému čle-

novi parlamentu bránené, aby  šiel robiť poslanecký prieskum

na ministerstvo vnútra. Taký prípad ani nepoznám, aby na mi-

nisterstve vnútra niekomu bránili robiť poslanecký prieskum.

 

     Pán poslanec Kováč sa vyjadril, že koľkokrát predklada-

li členovia opozície návrhy.  Áno, predkladali ste, aj veľmi

konkrétne. Ale, pán poslanec, nehnevajte sa, stačí ich pove-

dať tak  presvedčivo, aby sa 76  poslancov s nimi stotožnilo

a za ne hlasovalo.  Teda problém nie je v tom,  že by sme my

boli zlí, ale asi v  tej argumentácii bude nejaká chyba. Keď

sa zlepšíte, iste ľudia zdvihnú ruku za múdry návrh.

 

     Som rád,  že pán poslanec Černák  otvorene vyhlásil, že

porušovať zákon  je prípustné. Ale  neverím, že takéto  pre-

svedčenie má alebo bude mať v budúcnosti väčšina poslaneckej

snemovne. Skončila by totiž naša demokracia.

 

     Na  záver vás  chcem  informovať,  že výbor  pre obranu

a bezpečnosť svojím uznesením  poďakoval policajtom za ťažkú

prácu,  prácu často  vo veľmi  nepríjemnom prostredí, prácu,

ktorá vyžaduje veľkú obetavosť,  často na úkor zdravia alebo

rodiny,  pretože  si prácu policajtov vážim. Dnes vidím,  že

treba poďakovať  aj ministerstvu vnútra,  celému Policajnému

zboru, aj ministrovi.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Do  rozpravy je ďalej  prihlásený pán poslanec

Moric.  S faktickou  poznámkou najskôr  vystúpi pán poslanec

Bugár.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Ďakujem pekne,  pán predseda. Chcel by  som reagovať na

to, čo  pred chvíľočkou povedal  predseda výboru pán Andrej-

čák.  Na rozdiel  od vás,  pán predseda,  ja si nemyslím, že

postoje k tejto správe  závisia od politického trička daného

poslanca, ktorý tu vystupoval. Ja  si zas myslím, na rozdiel

od vás, že táto Národná rada  by si mala zobrať na zodpoved-

nosť práve ministerstvo vnútra, ministerstvo, ktoré ignoruje

rozhodnutia, uznesenia Národnej rady. A to  je úloha každého

poslanca, ktorý tu dnes sedí.

 

     A keď ste už hovorili o dôvere, že ste vyjadrili dôveru

ministerstvu,  Prezídiu Policajného  zboru a  že my neveríme

polícii, na rozdiel od vás, práve my jej veríme. My nevyhla-

sujeme a nedehonestujeme policajtov.

 

     Hovoríte,  že  bola  rozprava.  Áno,  bola, samozrejme.

Pätnásť minút trvala. Ale  na základe tejto pätnásťminútovej

rozpravy garančný  výbor odsúhlasil uznesenie,  v ktorom je,

že súhlasí aj s opatreniami, ktoré ani nevidel. Členovia vý-

boru ani  nevideli opatrenia, lebo  v tomto materiáli  v tom

čase opatrenia neboli. Ale súhlasili ste s nimi. Toto je vi-

zitka vašej práce.

 

     Hovoríte, že pracovníci ministerstva vnútra ani raz ne-

odmietli  poslancom  tohto  výboru,  aby vykonali poslanecký

prieskum. Ale  to znamená, že výbor  pod vaším vedením vôbec

nechce kontrolovať  uznesenia, nechce žiadať  plnenie týchto

uznesení od ministerstva vnútra.  Stačí uviesť len uznesenia

číslo 69 a 123 z roku 1995. A toto je aj vaša povinnosť, po-

vinnosť vášho výboru.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Dovoľte, aby  som pánu poslancovi  Andrejčákovi odpove-

dal, pretože sa to týka tejto témy. Pán poslanec, viera pat-

  do oblasti  duchovného života.  Poslanca musia  zaujímať

fakty. Ak vy slepo veríte, je to váš problém. Ale neobviňuj-

te mňa, že mám iné politické tričko, keď si potrebujem fakty

aspoň pozrieť, ani nie overiť, ale aspoň pozrieť.

 

     Hovoríte, že sa nám nedarí presvedčiť, teda že máme ho-

voriť presvedčivejšie, aby sme presvedčili 76 poslancov. Pán

poslanec, ste hlboko presvedčený o tom, že správa obsahovala

návrh opatrení?  To sa totiž dá  dokumentovať písomným mate-

riálom. Ak  už o tomto  nevieme presvedčiť vás,  potom sa na

ten  materiál nedívate.  Táto správa  totiž neobsahuje návrh

opatrení ani len v košieľke. Ani na košieľke nie je uvedené,

že súčasťou správy je návrh  opatrení. A vy to pokojne zobe-

riete na vedomie a hlasujete  vo výbore tak, že Národná rada

má zobrať  na vedomie opatrenia, ktoré  neexistujú? Aké ešte

iné presvedčovanie od nás chcete? Vysvetlite mi to, prosím.

 

     A veľmi  rád by som počul  od vás, či ste  ako predseda

výboru  spokojný s  konkrétnymi krokmi,  ktoré navrhlo mini-

sterstvo vnútra na zlepšenie bezpečnostnej situácie. Teda či

vám stačí zorganizovanie  konferencie Európskej medzirezort-

nej  porady, pripraviť  pre vládu  podklady, ako  bude občan

spolupracovať s políciou, a ešte tie dva body. Prosím, skús-

te mi odpovedať na túto otázku.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán kolega Andrejčák,

 

     dôrazne sa dištancujem od  vášho tvrdenia, že som pove-

dal, že  súhlasím s porušovaním zákona.  Práve naopak, ak si

spomeniete  na moje  vystúpenia, v  tomto parlamente bojujem

o to, aby sme  dodržiavali zákony, či už je  to zákon o roz-

počtových pravidlách, o posudzovaní  vplyvov na životné pro-

stredie.  Ale povedal  som, že  keď sa  pravde pomôže, je to

správna  vec. Zákon  porušil ten,  kto odpočúval telefonický

rozhovor pána Hudeka a pána Lexu. A ja vám garantujem, že to

nebol nikto z opozície. A keď  sme raz ten záznam našli tak-

povediac na  stole, stáli sme pred  rovnakou dilemou ako váš

premiér, keď  našiel v obálke na  stole lustračné materiály,

a ja  som  ho  citoval,  keď  som  povedal,  že pravde treba

pomôcť.  Takže len  sme pomohli  pravde a  skutočne trvám na

tom, aby  sa vyšetrilo, kto porušil  zákon, pretože ten, kto

nelegálne  počúval tento  telefonický rozhovor,  ten porušil

zákon. A nebol to nikto z opozície.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Rosival.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Ďakujem za slovo. Chcel  by som nadviazať na vystúpenie

pána poslanca Andrejčáka, ktorý povedal, že polícia má dôve-

ru viacerých či mnohých poslancov v tejto miestnosti. Súhla-

sím s  tým a polícia  má aj moju  dôveru. Ale pýtam  sa, akú

dôveru má k polícii pán minister Hudek, keď nazve policajtov

v rozhovore s  riaditeľom Slovenskej informačnej  služby de-

bilmi. A pán minister vo svojom televíznom vystúpení pravosť

tohto rozhovoru nepoprel. Pán minister... (Hlasy v sále.) Až

druhý alebo tretí deň. Priamo prvý deň, keď ste na to reago-

vali, pán minister, ja som vás počul, videl, vy ste namieta-

li voči tomu, že nahranie rozhovoru je neetické, je protizá-

konné, hovorili ste, že  potrebujete relaxovať po celodennom

strese, ale  jediným slovom ste pravosť  tohto rozhovoru ne-

popreli. To počuli televízni diváci. Tak sa pýtam, akú dôve-

ru k polícii má pán minister, ak sú policajti debili.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán predseda výboru Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán  predseda. Pán poslanec Černák,  ty si do-

slova  povedal: "Treba  pravde pomôcť  aj takýmto spôsobom."

Ten spôsob  je protizákonný a protiústavný.  Takže práve ta-

kýmto spôsobom nie je možné pomáhať.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán predseda výboru Andrejčák.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Ďakujem. K  pánu Černákovi: Ja  som si zaznamenal,  ako

ste  to povedali:  "Keď aj  takým spôsobom,  je to správne."

Nejdem o  tom viac hovoriť.  Myslím si, že  je nesprávne, že

pripúšťame, aby  sme využívali čokoľvek,  čo vzniká protizá-

konnou činnosťou.

 

     K pánu poslancovi Kováčovi, či  mi to stačí. Áno. Stačí

mi to, pretože  verím a viem o tom,  že táto činnosť polície

ani ministerstva sa nekončí spracovaním dokumentu a že je to

vlastne len  informácia pre nás. Budú  robiť všetko, čo budú

schopní. Budú vymýšľať ďalšie opatrenia, ktoré budú účinnej-

šie než  tie, čo tam prečíslili.  Preto ich ani nezaväzujeme

plniť len toto, ale robiť, čo môžu.

 

     Pánu poslancovi Bugárovi nemusím odpovedať, lebo som to

vo svojom vyjadrení povedal. To je politický názor.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte raz pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Ďakujem za slovo. Možno  som sa nevyjadril dosť presne,

pretože to,  čo kolegovia Hofbauer a  Andrejčák povedali, je

presná citácia. Myslel som pod tým zverejnenie. Keď som mys-

lel spôsob, myslel som  zverejnenie. Jednoducho, keď sa čosi

nájde na stole a pomôže to pravde, je správne to zverejniť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda. Už  druhýkrát sa otvára na našej

scéne kauza, keď sa nerešpektuje prezumpcia neviny, ale hneď

sa obviňuje  niekto z nejakých  krokov, pričom nie  je vôbec

dokázané, či ide o autentický  záznam, či ide o imitáciu, či

ide  o konštrukciu.  Domnievam sa  však, že  jedno je  isté,

že v každom  prípade ide o trestný čin, či  už to bolo nele-

gálne  odpočúvanie, alebo  či to  bola konštrukcia  s cieľom

diskreditovať ústavných  činiteľov. Som presvedčený,  že mi-

nisterstvo vnútra  vyvinie všetko úsilie  na to, aby  aktéri

tohto trestného činu boli odhalení.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Predseda výboru pán Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predseda, iba som chcel povedať, že z histó-

rie poznáme množstvo takýchto  afér, najmä v zlomových obdo-

biach, ktoré mali istých ľudí diskreditovať v záujme dosiah-

nutia istého  opozičného cieľa. Takže  súhlasím s pánom  po-

slancom Prokešom, prezumpcia neviny  by mala platiť pre kaž-

dého v tomto štáte. A v práve platí aj to, že dôkazový mate-

riál získaný nezákonnými prostriedkami  nie je nijakým mate-

riálom. To  opozícia tvrdila ešte  nedávno, a teraz  sa sama

opiera - ako o základný dôkazový materiál - o materiál, kto-

rý nie je zatiaľ dokázaný ako materiál získaný zákonnou ces-

tou.  Lebo odpočúvanie  v tomto  štáte nie  je zákonným pro-

striedkom získavania dôkazových prostriedkov.

 

     A Ľudvíkovi Černákovi som chcel povedať: Ľudvo, neviem,

o ktorej pravde si hovoril, lebo v každej demokratickej spo-

ločnosti platí pluralita právd. Či  o svojej, o vašej, o na-

šej. Ak ty hovoríš o pravde,  tak naša pravda by určite pla-

kala.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Bugár.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Pán poslanec Andrejčák, ak považujete plnenie uznesenia

Národnej rady  zo strany Ministerstva  vnútra Slovenskej re-

publiky, ktoré  vlastne máte za úlohu  kontrolovať, za poli-

tickú  akciu, za  politický postoj,  potom nepatríte  na ten

post, kde momentálne ste.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte raz pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Ďakujem za  slovo a myslím, že  už poslednýkrát. Mne sa

páčilo vystúpenie kolegu Cupera, ale  sa ho chcem opýtať, či

sa dodržiava prezumpcia neviny aj v kauze Michal Kováč mlad-

ší.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Ja už len záverom. Pán poslanec Andrejčák, skutočne vás

obdivujem za vašu  hlbokú vieru. Viete, ja verím  v Boha, na

rozdiel od vás, vy veríte v pána ministra Hudeka.

 

     Ale chcel by som sa  spýtať jednu vec, len pre informá-

ciu. Kde ste v pôvodnom  materiáli našli čo len jediné opat-

renie? Na ktorej strane? Mne sa to nepodarilo, ani mojim ko-

legom vo výbore pre zdravotníctvo,  a nielen z opozície. Ne-

našli to ani kolegovia z  vládnej koalície. Preto sme vo vý-

bore pre zdravotníctvo a sociálne veci prijali uznesenie, že

materiál neobsahuje  návrh opatrení. Preto  bol dodaný doda-

tok. Prosím  vás, pre čo iné by bol dodatok  dodávaný, ak si

myslíte, že v pôvodnej správe je všetko napísané?

 

     Nemôžete nútiť poslanca, aby slepo veril, bez ohľadu na

to, či je z vládnej koalície,  či je z opozičných strán. Po-

slanec musí dostať do rúk fakty, aby mohol rozhodovať. Mohli

sme tu mať celú sériu opatrení, o ktorých sme mohli hovoriť,

či sú  dostatočné, alebo nie,  dopĺňať ich o  návrhy ďalších

opatrení. Nič  také sa nestalo, pretože  sme dostali kus pa-

piera, na  ktorom je napísané, že  budeme organizovať konfe-

rencie a medzirezortné porady.  Takže toto skutočne nestačí.

A myslím si, že najlepšiu  odpoveď dostaneme, keď sa spýtame

občanov.  Nie našich  voličov, aj  vašich, či  im týchto päť

krokov na zníženie kriminality stačí.

 

     Ďakujem.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán predseda výboru Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Ja už tiež budem hovoriť poslednýkrát k tomuto bodu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosil by som všetkých.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Ale pán Černák chce odpoveď. Áno, dodržiava. Štátne or-

gány ju určite dodržiavajú. To,  že v tomto štáte ju nedodr-

žiavajú masmédiá alebo aj  niektoré politické strany, to nie

je vec štátu.  Vec štátu je len to,  že nezačína viac presa-

dzovať  svoju autoritu,  aby sa  uplatňoval základný princíp

právneho štátu v každom prípade.

 

     Samozrejme, že  treba pozerať na to,  pán poslanec Čer-

nák, aj zo včerajšieho  hlasovania o programe tejto schôdze,

kto sa snaží neustále dehonestovať štát. To ste vy, pretože,

aj včera sme my navrhli, aby  schôdza, na ktorej sa bude ho-

voriť  o štátnych  tajomstvách, bola  tajná, tak  ako je  to

v každom civilizovanom štáte, a vy  ste hlasovali za to, aby

nebola tajná, alebo aspoň poniektorí  z vás za to hlasovali.

Kto tento štát stále  detronizuje alebo dehonestuje? Len vy.

Nie my.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ešte raz pán predseda výboru Andrejčák.

 

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Len odpoviem na priamu  otázku pána poslanca Kováča. Vy

ste prijímali uznesenie, považujem to za správne. Mne stači-

la záruka ministra, že do  pléna bude rozdaný doplnok, a ne-

vyzdvihoval som túto otázku.  Bolo možné to naťahovať, alebo

riešiť takto.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Moric.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národnej rady Slovenskej republiky,

 

     veľmi  vážnym problémom  v našej  spoločnosti sú daňové

úniky a nezákonné finančné operácie.  Trochu som sa do tejto

oblasti  pozrel a  zistil som,  že v  ekonomickej oblasti je

dosť nepriaznivý  vývoj kriminality. Svedčia o  tom aj údaje

a výsledky  finančnej polície  za obdobie  od začiatku  roku

1995 až doteraz.

 

     V roku 1995 bolo založených  celkove 180 spisov s pred-

pokladanou výškou  škody 3,7 mld Sk  a zároveň bolo podaných

92  návrhov na  začatie trestného  stíhania s predpokladanou

výškou škody 1,5  mld Sk. Trestné stíhanie bolo  začaté v 51

prípadoch s  celkovou škodou 1,2 mld  Sk. Daňovým úradom bol

odstúpených celkove  126 podnetov na  vykonanie daňovej kon-

troly,  na základe  ktorých bola  dodatočne predpísaná výška

dane uloženej pokuty a nevrátené nárokované nadmerné odpočty

DPH v celkovej sume 1 083 miliónov Sk.

 

     Aký nepriaznivý vývoj je v  tejto oblasti, vidieť z na-

sledovného: Za prvé štyri  mesiace roku 1996 bolo založených

celkove 101  spisov s predpokladanou výškou  škody 3 955 mi-

liónov Sk, to  znamená skoro 4 mld Sk.  Z týchto spisov bolo

na príslušné  úrady vyšetrovania Policajného  zboru odstúpe-

ných 48 návrhov na začatie trestného stíhania s predpoklada-

nou výškou  škody 1 400  mil. Sk, pričom  v 20 prípadoch  so

spôsobenou škodou  vo výške 169  miliónov Sk už  bolo začaté

trestné stíhanie.

 

     V  máji roku  1996 Úrad  finančnej polície  Policajného

zboru  Slovenskej republiky  odstúpil jeden  prípad závažnej

trestnej činnosti  v oblasti bankovníctva  na príslušný úrad

vyšetrovania Policajného zboru s návrhom na začatie trestné-

ho stíhania  s predpokladanou výškou  škody 460 mil.  Sk. Aj

v tomto prípade bolo začaté trestné stíhanie.

 

     V  oblasti  daňových  únikov  väčšia  časť zaznamenanej

trestnej činnosti bola orientovaná do oblasti nepriamych da-

ní, a to  hlavne spotrebnej dane a dane  z pridanej hodnoty,

pričom páchanie trestnej činnosti v týchto oblastiach do ur-

čitej miery podnietila  aj nedostatočná rigoróznosť legisla-

tívnych zmien pokrývajúcich túto  oblasť a taktiež i samotný

výkon správy dane a ciel.

 

     V  súvislosti s  odhaľovaním a  dokumentovaním prípadov

v oblasti spotrebných daní pracovníci finančnej polície zis-

tili aktivity právnických a  fyzických osôb zaoberajúcich sa

dovozom  a vývozom  komodít zaťažených  spotrebnou daňou  zo

zahraničia do Slovenskej republiky.  Išlo najmä o rôzne pro-

dukty, cigarety, alkohol.

 

     Na základe uvedenej skutočnosti bola spracovaná analýza

na úseku obchodu s uhľovodíkovými palivami a mazivami v nad-

väznosti na neplatenie,  resp. obchádzanie platenia spotreb-

nej dane za rok 1994 do štátneho rozpočtu. V tomto bol záro-

veň aj návrh opatrení na  riešenie a táto správa bola odstú-

pená Ministerstvu financií  Slovenskej republiky. Navrhované

opatrenia  sa  týkali  legislatívnych,  ale aj organizačných

zmien. V rámci legislatívnych zmien bolo navrhnuté zjednotiť

výšku dane pre skupinu ropných produktov a organizačné opat-

renia by mali vylúčiť účasť veľkého množstva podnikateľských

subjektov na  dovoze ropných produktov,  napríklad licenčným

konaním.

 

     Konkrétne zdokumentované prípady  mali významný preven-

tívny  účinok, keďže  podľa zistení  vzrástol nákup  ropných

produktov oficiálnymi distribučnými  firmami, napríklad Ben-

zinolu, približne  o 10 %, a  toto sa prejavilo aj  v objeme

odvedených  daní  do  štátneho  rozpočtu. Závažnosť trestnej

činnosti v  tejto oblasti ilustrujú  zdokumentované prípady,

na základe ktorých bolo v marci 1996 vyšetrovateľom Krajské-

ho  súdu vyšetrovania  Policajného zboru  v Banskej Bystrici

vznesené  obvinenie  proti  šiestim  podozrivým  osobám  pre

trestný  čin  skrátenia  dane  formou spolupáchateľstva, pre

trestný čin  podvodu a pre trestný  čin využívania právomoci

verejného činiteľa v súvislosti s nákupom a predajom motoro-

vej nafty. Predpokladaná výška škody  je 70 mil. Sk. Taktiež

  zdokumentované prípady  páchania trestného  činu podvodu

podľa  § 250  Trestného  zákona,  ktoré súvisia  s podvodným

uplatňovaním vrátenia nadmerného  odpočtu DPH niektorým pod-

nikateľským subjektom u daňových úradov.

 

     Oblasti  nezákonných finančných  operácií bola venovaná

osobitná pozornosť v oblasti  finančných transférov, kde ako

najzávažnejší jav boli  zaznamenané prípady zneužívania pla-

tieb formou clearingu do Českej republiky.

 

     V poslednom období boli zaznamenané prípady týkajúce sa

aktivít privátnych spoločností, ktoré vykonávajú podnikateľ-

skú činnosť,  na ktorú by mali  mať povolenie Národnej banky

Slovenskej republiky, pretože  prakticky prijímajú vklady od

verejnosti, a  teda vykonávajú činnosť  v zmysle §  1 ods. 1

písm. a) zákona číslo 21/1992 Zb. o bankách.

 

     Analýza  podnikateľskej činnosti  nebankových subjektov

na kapitálovom trhu bola odstúpená Národnej banke Slovenskej

republiky na  prijatie vlastných opatrení.  Zároveň bola vy-

tvorená pracovná skupina zložená z odborníkov Národnej banky

Slovenska a Úradu  finančnej polície Policajného zboru, kto-

rá rieši  možnosti trestného postihu  takejto činnosti alebo

je elimináciou inými formami.

 

       zaznamenané aj  aktivity podnikateľských subjektov,

ktoré  sa pokúšajú  o získanie  značného množstva finančných

prostriedkov formou úverov alebo iných podvodných konaní.

 

     Na  ilustráciu  k  problematike  finančných  machinácií

v oblasti našich peňažných ústavov možno uviesť dokumentova-

  prípad trestného  činu falšovania  a pozmeňovania peňazí

a cenných papierov podľa §  140 Trestného zákona za použitia

§ 143 Trestného zákona. Tu ide o mechanizmus, ktorý sa bežne

používa vo vyspelých trhových ekonomikách na zneužívanie fi-

nančných inštitúcií. O to dôležitejší a významnejší je fakt,

že  v našom  štáte sa  už v  zárodku dokázala odhaliť takáto

činnosť, čo má veľký  preventívny dosah jednak na potenciál-

nych páchateľov  obdobných trestných činov, ale  tiež na za-

mestnancov komerčných  bánk vzhľadom na ustanovenie  § 6 a 7

zákona  číslo  249/1994  Z.  z.  Celková predpokladaná škoda

v tom, čo som spomenul, dosahuje čiastku 470 mil. Sk.

 

     Táto  stručná analýza  ukazuje, že  Ministerstvo vnútra

Slovenskej  republiky  v  súčinnosti  s  príslušnými orgánmi

štátnej správy venuje  problematike  ekonomickej kriminality

sústavnú pozornosť.

 

     Tiež by  som chcel upozorniť, že  niektorí moji kolego-

via, myslím,  príliš účelovo vyčítajú správe,  ktorá tu bola

predložená, že  neboli prijaté účinné opatrenia.  Z toho, čo

som prečítal, v praktickej činnosti Ministerstva vnútra Slo-

venskej republiky v tejto  oblasti, ktorú som spomenul, boli

prijaté účinné opatrenia na to, aby sa zamedzovalo ekonomic-

kej kriminalite.

 

     Ďakujem veľmi pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Moricovi.

 

     Vážené  pani  poslankyne,  páni  poslanci, nemám žiadne

prihlášky do  rozpravy, takže končím rozpravu  k tomuto bodu

programu s tým, že teraz si urobíme prestávku a po prestávke

budeme hlasovať. Preto prosím, aby sme tu boli všetci načas.

Prestávka bude do 14.15 hodiny.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani  poslankyne, páni poslanci,  keďže o chvíľu

by sme mali hlasovať, prosím aby sme sa všetci prezentovali.

 

     Prezentovalo sa  77 poslancov, takže  môžeme pokračovať

v prerokúvaní bodu programu.

 

     Chcem sa  najskôr spýtať pána ministra,  či sa chce vy-

jadriť k rozprave a k otázkam, ktoré vzniesli poslanci. Ešte

chcem upozorniť pánov poslancov,  že ak nedáte priestor pánu

ministrovi, pán minister nebude odpovedať na otázky.

 

     Chcete sa vyjadriť pán minister? (Áno.) Nech sa páči.

 

 

 

Minister vnútra SR Ľ. Hudek:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     tak ako  vás, aj mňa, samozrejme,  trápi otázka bezpeč-

nostnej situácie, ktorá po roku 1989 stúpala s nárastom kri-

minality. Treba však povedať, že štruktúra orgánov nášho mi-

nisterstva, ale i Policajného zboru  sa začala tvoriť po ro-

koch 1991 a  1992, ale domnievam sa, že  na bezpečnostnú si-

tuáciu sa  treba pozerať iba z  pohľadu odborného, nie poli-

tického z  toho dôvodu, že záujem  o ochranu života, zdravia

a majetku je väčší ako  akýkoľvek iný, hlavne teda politický

pohľad.

 

     Treba  povedať, že  v diskusii  odzneli viaceré otázky,

viaceré názory. Veľa vystúpení smerovalo k problematike, ako

  vyzerať správa.  Treba povedať,  že táto  správa sa dáva

štandardne každý rok. Sám nie som  spokojný s tým, že nie sú

tam všetky  aspekty, ktoré by mohli  viac a podrobnejšie ho-

voriť o  šírke bezpečnostnej situácie. Preto  sú pre mňa za-

ujímavé tie podnety, ktoré sa týkali napríklad toho, aby ta-

káto správa o bezpečnostnej  situácii bola podávaná komplex-

nejšie, aby v nej  neboli začlenené len poznatky Policajného

zboru,  ale napríklad  aj poznatky  Železničnej polície, po-

znatky Vojenskej polície, ktoré by mohli celkovú bezpečnost-

nú situáciu predstaviť komplexnejšie.

 

     Treba však  povedať, že výsledky, ktoré  sa dosiahli od

roku 1994, neboli len tým, že  došlo k zmene a novele trest-

noprávnych predpisov. Treba povedať, že predsa došlo k isté-

mu miernemu zmenšeniu počtu trestnej činnosti a treba oceniť

i to, že sa zvýšila objasnenosť.

 

 

     Domnievam sa, že veľmi presne vystupovali niektorí páni

poslanci,  ktorí  hovorili  o  projektoch,  ktoré  znamenali

ozdravenie bezpečnostnej situácie.

 

     Projekt "Košice - bezpečné mesto"  je  projektom, ktorý

vysoko oceňujú nielen občania, ale aj návštevníci tejto met-

ropoly  východoslovenského  regiónu.  Treba  však  na druhej

strane  objektívne  povedať, že  keď sa  koncentrujú  sily a

prostriedky polície  do istej časti, ako  je to v Košiciach,

samozrejme, tí, ktorí chcú páchať trestnú činnosť, odchádza-

jú z tohto miesta, kde je sústredený nápor jednak našich po-

licajtov, ale  i mestskej polície, do  iných regiónov. Vieme

o tom, že napríklad prechádzajú z Košíc do Prešova.

 

     Rovnako je to aj v  Bratislave, kde sme začali realizo-

vať po novej organizačnej  štruktúre v hlavnom meste Sloven-

skej republiky, kde sme  sa vrátili k obvodným veliteľstvám,

i jeden veľmi  dôležitý projekt pre  hlavné mesto Slovenskej

republiky, a to je "Bratislava - bezpečný stred". Treba však

povedať, že tu sa  skoncentrovalo vyše 120 policajtov, ktorí

skutočne  svojou  24-hodinovou  činnosťou  zabezpečujú,  aby

stred mesta  bol konečne očistený od  tých, ktorí návštevní-

kov,  turistov, prípadne  i ďalších  obťažovali, prípadne sa

dopúšťali trestnej činnosti. Pri hodnotení tejto práce môže-

me  skonštatovať,  že  sa  vlastne  oplatilo  sústrediť sily

a prostriedky  Policajného zboru  do stredu  mesta, hlavného

mesta Slovenskej republiky.

 

     Pán  poslanec Fico  sa ma  pýtal na  niektoré konkrétne

otázky. Treba povedať, že nie sme spokojní s tým, čo urobila

polícia pri  ovplyvňovaní verejnej mienky.  V roku 1994  sme

začali budovať pracoviská  prevencie na okresných veliteľst-

vách. V súčasnosti sú  zriadené takmer na všetkých okresných

veliteľstvách. Je tam aj poradenská činnosť občanom. V súla-

de s uznesením Výboru Národnej  rady pre obranu a bezpečnosť

pripravujeme program spolupráce s verejnosťou, ktorý predlo-

žíme  verejnosti  v  najbližšom  čase.  Rovnako pripravujeme

i návrh  organizovanej pomoci  a spolupráce  občanov s polí-

ciou.  Posudzujeme  možnosti  zapojenia  verejnosti  do boja

s kriminalitou  i formou  vytvárania inštitucionálnych pred-

pokladov.

 

     Poukázal na  veľmi dôležitý problém, a  to je koncepcia

prevencie. V Rade vlády  pre boj s protispoločenskou činnos-

ťou sme už dvakrát  prerokovali materiál, ktorý vznikal via-

cero rokov. Musím konštatovať, že tento materiál - síce teo-

reticky dobre  spracovaný - ešte  nereaguje na zmenené  pod-

mienky, na to, že  napríklad nastala zmena pri privatizácii,

že ťažko  sa môžeme orientovať len  na štátne podniky, ktoré

kedysi v našej ekonomike prevažovali, že už musíme spolupra-

covať  a vytvárať  možnosti v  privátnych podnikoch.  Musíme

hľadať  nové formy  so samosprávou,  ktorá po  roku 1990 

pôsobí šiesty rok v iných podmienkach, ako to bolo, keď ešte

bola súčasťou  národných výborov ako orgánov,  ktoré mali aj

štátnu správu, aj orgány samosprávy.

 

     Domnievam sa však, že je to základ na to, aby sme mohli

k tomu pristúpiť, len chcem, aby tento materiál bol konkrét-

ny a hlavne aby bol realizovateľný. Verím, že po dopracovaní

pripomienok budeme  môcť na jeseň prísť  s týmto materiálom,

ktorého potreba sa ukazuje ako nevyhnutná.

 

     Pán  poslanec  Fogaš  mi  dal  konkrétne  otázky, koľko

trestných  činov spáchali  policajti, aká  je ich štruktúra.

Počet stíhaných policajtov za rok  1995 bol 194. V štruktúre

spáchaných  trestných  činov  prevažovali  najmä zneužívanie

právomoci  verejného  činiteľa  (61),  ublíženie  na  zdraví

z nedbanlivosti (43), úmyselne  (18), úplatkárstvo (14), vý-

tržníctvo (7),  krádeže (9), podvody (8).  Treba povedať, že

trestnú  činnosť páchajú  predovšetkým policajti  do 5 rokov

služby a z hľadiska veku policajti do 25 rokov.

 

     Dostal som  zaujímavú a veľmi  ťažkú otázku, prečo  od-

chádzajú  vyšetrovatelia  a  aké  opatrenia prijímame. Tieto

otázky boli postavené i tak, že odchádzajú celé skupiny kri-

minalistov a  vyšetrovateľov. Zodpovedne a  na faktoch môžem

dokumentovať, že  to vôbec nie je  pravda. Počet policajtov,

ktorí odišli za celý rok  1995, je podstatne nižší ako počet

tých, ktorí odišli v  roku 1994. Vylučujem politické motívy.

Jediné dôvody sú lepšie finančné podmienky, ktoré im ponúka-

jú pracovníci civilno-bezpečnostných služieb. Naši policajti

sa veľmi dobre uplatňujú pri  ochrane bánk, poisťovní i ďal-

ších peňažných ústavov.

 

     Ale teraz konkrétne k  otázke vyšetrovateľov. Je to na-

značené  v príslušnej  časti správy.  Dôvody fluktuácie, aké

opatrenia robíme. Robíme ich a  chceme, aby sa v oblasti fi-

nančného zvýhodnenia platy vyšetrovateľov priblížili na úro-

veň  prokurátorov a  sudcov. V  oblasti napĺňania požiadavky

právnického vzdelania  máme uzatvorené zmluvy  s právnickými

fakultami. Verím,  že na týchto  fakultách si budú  - hlavne

v budúcnosti na novej v  Bystrici, ale dobré skúsenosti máme

už s  košickou a bratislavskou  - tí vyšetrovatelia,  ktorým

chýba právnické vzdelanie,  takýmto spôsobom vzdelanie dopĺ-

ňať. A rovnako budeme vytvárať  už nové podmienky na to, aby

sme aj  na Akadémii Policajného zboru  takýmto spôsobom pri-

pravovali týchto ľudí, ktorých je absolútny nedostatok.

 

     Treba však povedať, že postavenie vyšetrovateľov sa bu-

de musieť  v budúcnosti riešiť  v nadväznosti na  to, aby na

nich ako vyšetrovateľoch, ale zároveň aj policajtoch neleža-

la celá  ťarcha zodpovednosti. Treba, aby  ju preberali prí-

slušné orgány prokuratúry a iné  orgány činné v trestnom ko-

naní, pretože zodpovednosť a ťarcha je na nich príliš veľká.

 

     Aké  opatrenia    prijaté  na ovplyvnenie kriminality

mládeže? Tu, žiaľ, musím  konštatovať, že okrem tej špeciál-

nej prípravy,  ktorú sme volili  v rámci Národného  programu

boja proti  drogám, i vytváraním  našich preventívnych akti-

vít, žiaľ, nemáme osobitý súbor opatrení. Opatrenia k mláde-

ži tvoria organickú súčasť viacerých programových dokumentov

vlády. Mali sme také  materiály, kde jednotlivé ministerstvá

zodpovedajú  za problematiku  mládeže. Tu  máme ešte rezervy

a domnievam sa, že ich budeme môcť doplniť.

 

     Moje posledné stanovisko je k otázkam, prečo vláda nemá

ucelené predstavy boja s  kriminalitou, že správa neobsahuje

súbor. Myslím si, že k takto postaveným otázkam v súvislosti

so  správou o  bezpečnostnej situácii  za jeden  rok by bolo

možné uviesť  viaceré argumenty. Vláda  založila v prijatých

materiáloch konkrétne  systémové kroky boja  so zločinnosťou

a nebolo  by treba  ich  stále  donekonečna opakovať.  Je to

program Čisté ruky, je to Národný program boja proti drogám.

Nielen ministerstvo vnútra plní úlohy v boji s kriminalitou,

je to  problém viacerých rezortov a  inštitúcií, je to celo-

spoločenský problém a do jeho riešenia sú zapojené aj ďalšie

rezorty.

 

     Vôbec nemôžem súhlasiť s tým,  že by sme nerobili a ne-

pracovali  na boji  s organizovaným  zločinom. Práve naopak.

Vytvárame úrad kriminálnej polície, ktorý je veľmi dobre na-

pojený najmä na orgány Interpolu.  Musím tu uviesť i skutoč-

nosť, že máme policajta, ktorý reprezentuje Slovenskú repub-

liku v centrále Interpolu v Lyone. Prvé konkrétne skúsenosti

ukazujú, že  Slovenská republika asi  bude môcť dostať  prvý

európsky systém,  kde by sme  mohli veľmi výrazne  zabodovať

v pátraní po ukradnutých motorových vozidlách. Myslím si, že

prvé výsledky  sa už ukazujú,  že máme oveľa  viac poznatkov

o tých páchateľoch, ktorých hľadá Interpol, ktorí prechádza-

jú s ukradnutými motorovými  vozidlami práve cez územie Slo-

venskej  republiky a  smerujú zrejme  na Ukrajinu,  resp. do

iných štátov bývalého Sovietskeho zväzu.

 

 

     Vážený pán predseda,

     vážení páni poslanci a pani poslankyne,

 

     domnievam sa, že táto správa nemohla byť vyčerpávajúca,

je to štandardná správa. Dostali  sme množstvo námetov na to

ako  veci  zlepšiť,  ale  záver  je  iba ten, že definitívny

spôsob ako by mali takéto správy vyzerať by mal vzísť zo zá-

verov,  ktoré boli  navrhnuté,  resp.  budú prijaté  k tejto

správe.  Mal som  možnosť ich  vidieť v  priebehu obedňajšej

prestávky, prekonzultovať ich a súhlasím s nimi.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj  ja, pán minister. Pýtam  sa pána spoločného

spravodajcu výborov, či sa chce vyjadriť k rozprave.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Nie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič::

 

     Faktická poznámka nemôže byť.  Pán poslanec Cingel chce

povedať, že hlasuje náhradnou kartou číslo 5.

 

     Páni  poslanci  opticky  zisťujem,   že  nás  bude  asi

tak-tak. Skúsme sa prezentovať. Len sa prezentujme, prosím.

 

     Ďakujem, je nás 86.  Budeme hlasovať o návrhu uznesenia

Národnej rady, tak ako ho majú poslanci pred sebou v spoloč-

nej správe výborov a v znení schválených pozmeňujúcich a do-

plňujúcich návrhov. Nech sa páči, pán spravodajca.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy a páni,

 

     najprv  odporúčam,  aby  sme  hlasovali o pripomienkach

a požiadavkách  výborov,  ktoré    obsiahnuté  v spoločnej

správe, tlač 389b.  Hlasovanie o bodoch číslo 1  a 5 je bez-

predmetné, pretože návrh opatrení na skvalitnenie boja proti

tomu sme v podstate dostali a  máme ich každý v lavici. Tak-

isto bod  4 je totožný s  bodom 3. Preto odporúčam,  aby sme

o bodoch číslo 1, 4 a 5 nehlasovali. Odporúčam, aby sme hla-

sovali o bodoch číslo 2 a 3 en bloc a odporúčam ich prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Počuli sme spoločného  spravodajcu. Prosím, prezentujme

sa a hlasujme o bodoch 2  a 3 spoločnej správy s odporúčaním

prijať ich.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 100 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Takže body 2 a 3 spoločnej správy sme schválili.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec J. Danko:

 

     V rozprave vystúpilo dvanásť  poslancov, z ktorých ôsmi

predložili pozmeňovacie návrhy. Odporúčam,  aby sme o týchto

pozmeňovacích návrhoch hlasovali v poradí, v akom boli pred-

nesené.

 

     Prvý vystúpil pán poslanec Fico a odporúča Národnej ra-

de v časti A uznesenia vypustiť znenie, že v roku 1995 došlo

k zníženiu evidovanej trestnej  činnosti. Podľa môjho názoru

táto  skutočnosť  sa  konštatuje  v  správe,  je  to realita

a osobne nevidím  dôvod, prečo by  sme to vypúšťali  z tohto

konštatovania. Preto odporúčam  tento pozmeňovací návrh pána

poslanca Fica neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňovacom návrhu

pána poslanca Fica s odporúčaním spravodajcu neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 34 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh na doplnenie uznesenia, resp.

zmenu.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Ďalej v  rozprave vystúpil pán  poslanec Pittner, ktorý

predniesol 5 pozmeňovacích návrhov.  Dovoľte mi, pán predse-

da, jednu otázku. Trvá pán  poslanec Pittner na tom, aby sme

hlasovali o každom osobitne, alebo mohli by sme o tom hlaso-

vať v dvoch blokoch?

 

     (Odpoveď z pléna: osobitne.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     O každom osobitne.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Prvý návrh pána poslanca Pittnera: Národná rada Sloven-

skej  republiky žiada  vládu Slovenskej  republiky, aby  jej

predložila plán úloh Ministerstva  vnútra Národnej rady Slo-

venskej  republiky,  Ministerstva  spravodlivosti Slovenskej

republiky,  Generálnej prokuratúry  Slovenskej republiky  na

pokračovanie rekodifikácie Trestného  zákona a Trestného po-

riadku a súčasne predložila  termíny spracovania ich vykoná-

vacích predpisov, a to  vrátane prijatej prvej etapy rekodi-

fikácie. Odporúčam tento pozmeňovací návrh prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Spoločný spravodajca

odporúča prvý návrh pána poslanca Pittnera prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 123 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 102 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

 

     Prijali sme tento návrh poslanca Pittnera.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

 

Poslanec J. Danko:

 

     Druhý  pozmeňovací návrh  pána poslanca  Pittnera znie,

samozrejme, stále platí, nebudem  to tu opakovať, že Národná

rada Slovenskej republiky  žiada vládu Slovenskej republiky,

aby  jej predložila...,  v tomto  kontexte to  ide ďalej. Po

druhé: plán organizácie útvarov polície na boj s organizova-

ným zločinom a medzinárodnej  spolupráce ich činnosti. Podľa

môjho najhlbšieho presvedčenia tieto údaje sú skutočne pred-

metom zákona 100/1996, sú tam veci, ktoré majú byť a sú oby-

čajne  utajované, ku  ktorým pán  poslanec Pittner  môže mať

prístup iným  spôsobom, ale osobne odporúčam,  aby sme tento

pozmeňovací návrh neprijali.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.  Prosím, prezentujme  sa a  hlasujme. Návrh je

neprijať tento pozmeňujúci návrh.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 36 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

 

     Takže  druhý pozmeňujúci  návrh pána  poslanca Pittnera

neprešiel.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Tretí  pozmeňovací návrh  pána poslanca  Pittnera znie:

plán personálneho a materiálneho zabezpečenia polície na boj

s organizovaným  zločinom. Presne  tie isté  výhrady z mojej

strany  ako spoločného  spravodajcu, ako  som predniesol pri

pozmeňovacom návrhu pána poslanca  Pittnera číslo 2, považu-

jem za dôvod aj v tomto prípade, aby sme za tento pozmeňova-

cí návrh nehlasovali. Teda odporúčam tento pozmeňovací návrh

neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravodajca ne-

odporúča prijať tento návrh.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 123 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 41 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

     Môžeme pokračovať ďalej v hlasovaní.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Štvrtý pozmeňovací  návrh pána poslanca  Pittnera znie:

plán školení a stáží špecialistov  polície pre boj s organi-

zovaným zločinom doma i  v zahraničí. Odporúčam tento pozme-

ňovací návrh prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme o štvrtom doplňujúcom

návrhu pána poslanca Pittnera.  Pán spoločný spravodajca od-

porúča prijať tento návrh.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 96 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

 

     Tento pozmeňovací návrh sme prijali.

 

     Pán poslanec, môžeme pokračovať ďalšími návrhmi. Myslím

si, že to bol pán poslanec Langoš.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Ešte je piaty návrh pána poslanca Pittnera.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pardon. Nech sa páči.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Piaty  pozmeňovací návrh  pána poslanca  Pittnera znie:

opatrenia na zabezpečenie  apolitickosti polície na všetkých

stupňoch riadenia a ich kontrolu parlamentom. Tento pozmeňu-

júci návrh pána poslanca Pittnera odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a  hneď hlasujme o tomto návrhu.

Len som zvedavý, ako sa bude realizovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 123 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 91 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Takže prešiel tento návrh.

 

     Nech sa  páči, pán poslanec,  môžeme pokračovať návrhmi

pána poslanca Bugára.

 

Poslanec J. Danko:

 

     V rozprave ďalej vystúpil pán poslanec Bugár a prednie-

sol pozmeňovací  návrh tohto znenia: "Do  bodu C zaradiť bod

3 - vyhodnotiť plnenie uznesení Národnej rady Slovenskej re-

publiky číslo 69/1995 a 123/1995 - termín júl 1996." Po vzá-

jomnej  konzultácii s  pánom poslancom  Bugárom sme  dospeli

k tomuto názoru  a budem dávať návrh  pre Národnú radu tohto

znenia... (hlasy z pléna).

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, tam ide o dohodu. Pán poslanec Bugár dal

dva návrhy a jeden sťahuje. Pán spravodajca to vysvetlí.

 

Poslanec J. Danko:

 

     V podstate nedochádza k zmene, lebo rozprava je ukonče-

ná. Nejde  o zmenu pozmeňovacieho  návrhu, ale ide  o to, že

stačí, aby bola uvedená len časť toho, dohodli sme sa, ktorá

časť, pretože výbor pre obranu  a bezpečnosť dňa 26. 4. 1996

tieto uznesenia prerokoval z poverenia predsedu Národnej ra-

dy  Slovenskej  republiky  a  vyhodnotil plnenie príslušných

úloh,  ktoré ministerstvo  malo, až  na jeden  bod, a to bod

číslo  4, ktorý  sa týka  organizovaného zločinu  v uznesení

číslo 123/1995. Ak súhlasíte, hlasovali by sme o tom, aby to

znelo takto: "Do  bodu C zaradiť bod 3  - vyhodnotiť plnenie

bodu  4 uznesenia  Národnej rady  Slovenskej republiky číslo

123/1995 - termín júl 1996." Pán poslanec Bugár s tým súhla-

sí. Odporúčam návrh prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme sa prezentovať a hlasovať  o návrhu v takom zne-

ní, ako  predniesol pán spoločný spravodajca.  Tam ide o dva

návrhy pána poslanca Bugára. Jeden návrh stiahol.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 99 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

 

     Prijali sme tento pozmeňujúci návrh.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Ďalej v  rozprave vystúpil pán poslanec  Langoš a pred-

niesol pozmeňujúci návrh nasledujúceho znenia: "Národná rada

Slovenskej republiky  vyslovuje dôveru a  podporu policajtom

Policajného zboru Slovenskej republiky." Keďže podobný návrh

podal pán poslanec Brňák,  odporúčam potom prijať pri hlaso-

vaní návrh pána Brňáka a návrh pána poslanca Langoša odporú-

čam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a hneď  hlasujme s odporúčaním

pána spoločného spravodajcu neprijať tento návrh.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 46 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže sme neprijali tento návrh.

 

     Pán  poslanec Filkus,  v rámci  rozpravy sa  mohli páni

poslanci dohodnúť a dať to spolu, máte pravdu. Teraz už nie.

 

     Nech sa páči, pokračujte, pán poslanec.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Ďalej vystúpil  v rozprave pán poslanec  Černák a pred-

niesol dva pozmeňovacie návrhy.  Prvý z nich znie: predložiť

Národnej  rade  Slovenskej  republiky  vyhodnotenie  plnenia

programu Čisté  ruky za rok  1995 - termín  do 30. 6.  1996.

Niet sporu o tom, že Národná rada má mať právo na vyhodnoco-

vanie tohto programu, ale z hľadiska termínu nechápem, prečo

pán  poslanec dal  takýto termín.  Z hľadiska  tohto termínu

podľa môjho  názoru je to  nerealizovateľné. Preto odporúčam

návrh neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme  sa a hlasujme.  Odporúčanie je ne-

prijať tento návrh.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 123 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 46 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

 

     Takže sme neprijali tento návrh.

 

     Mech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Druhý  pozmeňovací  návrh  pána  poslanca Černáka znie:

predložiť Národnej rade  Slovenskej republiky harmonogram na

realizáciu úloh programu Čisté ruky  na rok 1996 - termín do

30. 6.  1996. V podstate  tá istá výhrada  platí aj tu,  ale

poukazujem  aj na  to, že  v dodatku,  ktorý sme dostali, je

v prvej časti  jasne rozvedené, o ktoré  dokumenty sa minis-

terstvo opiera, tam sú tieto materiály rozpracované. Odporú-

čam návrh neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme  sa prezentovať  a hlasovať  s odporúčaním návrh

neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 124 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 48 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

     Budeme pokračovať, pán poslanec.

 

 

 

Poslanec J. Danko:

 

     V  rozprave  ďalej  vystúpil  pán  poslanec Roman Kováč

a predniesol pozmeňovací návrh  nasledovného znenia: Národná

rada Slovenskej  republiky berie správu  o bezpečnostnej si-

tuácii v Slovenskej republike za  rok 1995 na vedomie. Žiada

vládu Slovenskej republiky  o predloženie konkrétnych krokov

v návrhu opatrení na zlepšenie bezpečnostnej situácie v roku

1996 na júnovej schôdzi  Národnej rady Slovenskej republiky.

V dodatku v  prvej časti sú  jasne uvedené konkrétne  kroky,

ktoré sa na to podniknú. Preto  podľa môjho názoru je to ná-

vrh v podstate nadbytočný a odporúčam ho neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a hlasujme.  Je to  návrh pána

poslanca Kováča. Pán spoločný spravodajca ho odporúča nepri-

jať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento návrh sme neprijali.

 

     Môžete pokračovať, pán poslanec.

 

Poslanec J. Danko:

 

     V  rozprave ďalej  vystúpil pán  poslanec Brňák,  ktorý

predniesol  pozmeňovací návrh  nasledujúceho znenia: Národná

rada Slovenskej  republiky vyslovuje dôveru  a podporu poli-

cajtom Policajného zboru Slovenskej republiky, ktorí dôsled-

ne dodržiavajú  právny poriadok Slovenskej  republiky. Je to

vlastne  v súlade  s tým,  čo konštatoval  výbor pre  obranu

a bezpečnosť na svojom zasadnutí dňa 25. apríla 1996. Podob-

né uznesenie už prijal. Odporúčam, aby bolo prijaté.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasy v sále.)

 

Poslanec J. Danko:

 

     Vysvetlenie k  tomu. Dikciu, ktorá  bola navrhnutá, sme

neprijali, toto je iná dikcia.  Odporúčam prijať. (Šum v sá-

le.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím pokoj, páni poslanci. Hlasujeme.

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 109 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Tento návrh sme prijali.

 

     Pán poslanec, môžete pokračovať ďalej.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Ďalej v rozprave vystúpil  pán poslanec Kunc a prednie-

sol  pozmeňovací  návrh  nasledujúceho  znenia: Národná rada

Slovenskej republiky  žiada vládu Slovenskej  republiky, aby

predložila Národnej rade Slovenskej  republiky na prvej ple-

nárnej schôdzi po letnom  prerušení jej  zasadania komplexnú

spoločnú správu orgánov činných  v trestnom konaní o bezpeč-

nostnej situácii v Slovenskej  republike a program jej zlep-

šenia v najbližších dvoch rokoch.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec, len ak to chcete stiahnuť, žiad-

nu úpravu.  Už ste to odôvodňovali.  Už ste to zdôvodňovali,

pán poslanec, keď ste vystúpili. Chcete to stiahnuť? Nech sa

páči.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Prijatím bodov 2 a 3 pripomienok a požiadaviek výborov,

dá sa povedať, v úplnom  vypracovaní je zahrnutá moja požia-

davka, resp. návrh, z toho dôvodu sťahujem svoj návrh.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Skončili sme hlasovanie  o pozmeňujúcich a do-

plňujúcich návrhoch. Budeme hlasovať  o návrhu uznesenia Ná-

rodnej rady  tak, ako ho máte  predložené v spoločnej správe

výborov v znení schválených doplňujúcich návrhov.

 

     Prosím, aby  sme sa prezentovali a  hlasovali. Pán spo-

ločný spravodajca navrhuje...

 

Poslanec J. Danko:

 

     Odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Odporúča prijať toto uznesenie.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  sme schválili uznesenie  Národnej rady

Slovenskej  republiky  k  správe  o  bezpečnostnej  situácii

v Slovenskej republike za rok 1995.

 

     Ďakujem, pán spoločný spravodajca, aj vám, páni poslan-

ci, panie poslankyne. (Potlesk.)

 

Poslanec J. Danko:

 

     Ďakujem aj ja.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme  pokračovať  p i a t y m  bodom programu, ktorým

je

 

     návrh  na vyslovenie  súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky s ukončením platnosti medzinárodných zmlúv.

 

     Návrh vlády  ste dostali ako  tlač 347, v  ktorej je aj

návrh  na uznesenie  Národnej rady.  Spoločnú správu výborov

máte ako tlač 347a.

 

     Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uvedie mi-

nister  zahraničných  vecí  Slovenskej  republiky  pán Juraj

Schenk. Prosím, pán minister, aby ste sa ujali slova.

 

 

 

Minister zahraničných vecí SR J. Schenk:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, páni poslanci, pokoj.

 

Minister zahraničných vecí SR J. Schenk:

 

     vláda Slovenskej  republiky predkladá na  rokovanie Ná-

rodnej rady  návrh na vyslovenie súhlasu  Národnej rady Slo-

venskej  republiky  s   ukončením  platnosti  medzinárodných

zmlúv, a to: Dohody medzi  Republikou československou a Zvä-

zom sovietskych socialistických republík o vzájomnej ochrane

práv  zo živnostenského  vlastníctva podpísanej  v Prahe 25.

marca  1935 a  Programu  dlhodobej  hospodárskej  a vedecko-

technickej  spolupráce medzi  Československou socialistickou

republikou a Zväzom  sovietskych socialistických republík na

obdobie do roku 2000 podpísanej v Moskve 31. mája 1985.

 

     Tento návrh sa predkladá  v súvislosti s ukončením pro-

cesu revízie  zmluvnej základne medzi  Slovenskou republikou

a Ruskou  federáciou, v  rámci ktorého  bola posudzovaná ak-

tuálnosť a efektívnosť  dvojstranných zmlúv uzavretých medzi

bývalým ZSSR a ČSR, ČSSR,  ČSFR, do ktorých Slovenská repub-

lika a Ruská federácia sukcedovali.

 

     Experti  Slovenskej  republiky  a  Ruskej  federácie na

troch  rokovaniach  posúdili  jednotlivé  zmluvné  dokumenty

a vypracovali zoznam zmlúv, ktoré  obidve strany považujú za

platné, a zoznam zmlúv,  ktorých platnosť zanikla podľa prí-

slušných ustanovení medzinárodného práva.  Mám na mysli Vie-

denský dohovor o zmluvnom práve z roku 1969. Navyše  experti

analyzovali platné zmluvy,  či zodpovedajú súčasným podmien-

kam vzájomných  vzťahov, alebo sú už  prekonané a medzi Slo-

venskou republikou a Ruskou  federáciou sa už fakticky nevy-

konávajú. Následne navrhli, aby platnosť prekonaných a nevy-

konávaných zmlúv bola ukončená.

 

     Na týchto rokovaniach sa posúdilo celkove 198 zmluvných

dokumentov. Experti  oboch strán na  základe vyjadrenia prí-

slušných gestorov medzinárodných zmlúv  dospeli k záveru, že

platnosť 108 zmlúv už zanikla.

 

     Pri analýze ostatných  90 zmlúv sa zhodli v  tom, že 44

sa naďalej vykonáva, a teda sú aktuálne, kým 46 je už preko-

naných,  čiže nezodpovedajú  súčasným podmienkam  vzájomných

vzťahov a medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou sa

nevykonávajú.

 

     Vláda Slovenskej republiky vyslovila súhlas s formálnym

ukončením platnosti  týchto 46 medzinárodných  zmlúv, pričom

v dvoch prípadoch je na  ukončenie platnosti potrebný súhlas

Národnej rady Slovenskej republiky. Vláda vo svojom uznesení

číslo 802 zo dňa 24.  októbra 1995 odporučila Národnej rade,

aby s týmto návrhom vyslovila súhlas.

 

     Ako som už v úvode povedal, ide o Dohodu medzi Republi-

kou československou a Zväzom sovietskych socialistických re-

publík o vzájomnej ochrane  práv zo živnostenského vlastníc-

tva a  o Program dlhodobej hospodárskej a vedecko-technickej

spolupráce medzi ČSSR a ZSSR na obdobie do roku 2000.

 

 

 

 

     V prvom  prípade bola dohoda uzavretá  ešte v roku 1935

a už vôbec nezodpovedá  súčasným podmienkam vzájomných vzťa-

hov medzi oboma krajinami. Formálno-právne však jej platnosť

ešte nebola ukončená.

 

     V druhom prípade ide  o analogickú situáciu vzhľadom na

zmenené  spoločensko-ekonomické podmienky  v oboch  štátoch,

a je teda  tiež nevyhnutné formálno-právne  ukončiť platnosť

tohto programu.

 

     Na základe  uvedeného navrhujem, aby  Národná rada Slo-

venskej  republiky  vyslovila  súhlas  s ukončením platnosti

oboch uvedených medzinárodných zmlúv.

 

     Chcem ešte záverom pripomenúť,  že revízia zmluvnej zá-

kladne  medzi  Slovenskou  republikou  a  Ruskou  federáciou

a ukončenie  platnosti väčšieho  počtu medzinárodných zmlúv,

pochopiteľne, nebudú  znamenať stratu kvality  našich zmluv-

ných vzťahov s týmto partnerom. Revízia sa týkala len zmlúv,

ktoré boli uzavreté pred 1.  januárom 1993, a od tohto obdo-

bia na novej báze  táto dôležitá medzinárodnopolitická a me-

dzinárodnoprávna  aktivita  pokračuje  naďalej,  samozrejme,

v súlade s našimi zahraničnopolitickými prioritami a so zre-

teľom na súčasné podmienky a potreby Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu ministrovi.

 

     Ako spoločný spravodajca výborov  bol určený pán posla-

nec Tarnóczy. Prosím ho, aby  nás informoval o výsledku pre-

rokovania vo výboroch.

 

 

Poslanec A. Tarnóczy:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení páni ministri,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som  vás oboznámil so spoločnou správou

Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodárstvo,

privatizáciu a  podnikanie, Výboru Národnej  rady Slovenskej

republiky pre pôdohospodárstvo  a Zahraničného výboru Národ-

nej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu

na  vyslovenie  súhlasu  Národnej  rady Slovenskej republiky

s ukončením platnosti medzinárodných zmlúv, tlač 347.

 

     Návrh  na vyslovenie  súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky s ukončením  platnosti medzinárodných zmlúv pride-

lil predseda Národnej rady  Slovenskej republiky svojím roz-

hodnutím číslo 843 zo dňa  11. marca 1996 na prerokovanie do

9. mája 1996 Výboru  Národnej rady  Slovenskej republiky pre

hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej ra-

dy Slovenskej republiky  pre pôdohospodárstvo a Zahraničnému

výboru  Národnej rady  Slovenskej republiky  a zároveň určil

Zahraničný  výbor  Národnej  rady  Slovenskej  republiky ako

príslušný  podať Národnej  rade Slovenskej  republiky správu

o výsledku prerokovania návrhu v príslušných výboroch.

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospo-

dárstvo a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republi-

ky prerokovali návrh v lehote,  vyslovili s ním súhlas a od-

porúčajú Národnej rade  Slovenskej republiky vysloviť súhlas

s ukončením  platnosti Dohody  medzi Republikou Českosloven-

skou a Zväzom sovietskych socialistických republík o vzájom-

nej ochrane  práv zo živnostenského  vlastníctva podpísaného

v Prahe  25. marca  1935 a  Programu dlhodobej  hospodárskej

a vedecko-technickej spolupráce medzi ČSSR a  Zväzom soviet-

skych socialistických republík na  obdobie do roku 2000 pod-

písaného v Moskve 31. mája 1985.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo, privatizáciu  a podnikanie prerokoval  návrh v lehote,

vyslovil s ním taktiež súhlas  a odporúča Národnej rade Slo-

venskej  republiky vysloviť  súhlas s  návrhom na vyslovenie

súhlasu s ukončením platnosti medzinárodných zmlúv.

 

     Vážený pán predseda, žiadam,  aby ste otvorili k uvede-

nému rozpravu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  pekne pánu  spoločnému spravodajcovi.  Prosím,

aby zaujal miesto pre spravodajcov.

 

     Otváram rozpravu  k tomuto bodu  programu s konštatova-

ním, že som nedostal do rozpravy žiadnu prihlášku.

 

     Pýtam sa preto, páni  poslanci, panie poslankyne, či sa

chce niekto prihlásiť do rozpravy.

 

     (Nikto.)

 

     Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

 

     Pán minister  sa zrejme nemá  k čomu vyjadrovať,  takže

prosím pána spoločného spravodajcu, ktorý sa tiež nebude vy-

jadrovať, aby predniesol uznesenie.

 

Poslanec A. Tarnóczy:

 

     Dovoľte mi, aby som predniesol návrh uznesenia: "Národ-

  rada Slovenskej  republiky vyslovuje  súhlas s ukončením

platnosti Dohody  medzi Republikou Československou  a Zväzom

sovietskych  socialistických  republík  o  vzájomnej ochrane

práv  zo živnostenského  vlastníctva podpísanej  v Prahe 25.

marca  1935  a  Programu  dlhodobej  hospodárskej a vedecko-

-technickej spolupráce  medzi Československou socialistickou

republikou a Zväzom  sovietskych socialistických republík na

obdobie do  roku 2000 podpísaného  v Moskve 31.  mája 1985."

Odporúčam návrh uznesenia prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Vážení páni  poslanci, pani poslankyne, budeme

hlasovať o návrhu uznesenia,  ktorým Národná rada Slovenskej

republiky vyslovuje súhlas s ukončením platnosti dohody tak,

ako ho prečítal pán spoločný spravodajca.

 

     Prosím,  prezentujme sa  a hneď  hlasujme. Pán spoločný

spravodajca navrhuje prijať toto uznesenie.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 92 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 90 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme navrhnuté uznesenie schválili.

 

     Ďakujem pekne, pán poslanec.

 

Poslanec A. Tarnóczy:

 

     Ďakujem za spoluprácu.

     (Potlesk.)

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Š i e s t y m  bodom programu je

 

     návrh  na vyslovenie  súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky  s  Dohovorom  o  bezpečnosti  personálu Spojených

národov a sprievodného personálu.

 

     Návrh  vlády ste  dostali ako  tlač 379  vrátane návrhu

uznesenia Národnej  rady a spoločnú správu  výborov ako tlač

379a.

 

     Takisto  z poverenia  vlády Slovenskej  republiky návrh

uvedie minister zahraničných vecí pán Juraj Schenk.

 

Minister zahraničných vecí SR J. Schenk:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     pani poslankyne, páni poslanci,

 

     mierové operácie Organizácie Spojených národov predsta-

vujú významný nástroj  medzinárodného spoločenstva na udrža-

nie mieru a bezpečnosti vo svete. Dôkazom toho je i zvýšenie

počtu  mierových operácií  Organizácie Spojených  národov po

ukončení studenej vojny. V období  od roku 1988 do roku 1994

sa uskutočnilo 21 nových  mierových operácií, čo v porovnaní

s 13  podobnými operáciami  uskutočnenými v  rokoch 1945 

1988 predstavuje značný nárast.

 

     V súvislosti s rapídnym nárastom počtu mierových operá-

cií rastie i počet  útokov príslušníkov armád alebo ozbroje-

ných  skupín patriacich  k niektorej  z bojujúcich  strán na

príslušníkov mierových misií  alebo na ich sprievodný perso-

nál. Valné zhromaždenie OSN  reagovalo na zvyšujúci sa počet

útokov  na  personál  OSN  prijatím  rezolúcie  číslo  48/37

z 9. septembra  1993, podľa ktorej  majú byť postavení  pred

súd  tí,  ktorí    zodpovední  za  útoky  na  personál OSN

a sprievodný personál realizujúci mierové operácie OSN.

 

     Na základe rezolúcie číslo 48/37 bola vypracovaná rezo-

lúcia pod názvom "Dohovor o bezpečnosti personálu OSN a ďal-

šieho  personálu". Valné  zhromaždenie OSN  dňa 9.  decembra

1994  rezolúciu bez  hlasovania prijalo  ako rezolúciu číslo

49/59. Rezolúcia "Dohovor o bezpečnosti personálu OSN a ďal-

šieho personálu" v záujme  posilnenia opatrení potrebných na

ochranu personálu OSN prijala a otvorila na podpis a ratifi-

káciu prijatie alebo schválenie "Dohovoru o bezpečnosti per-

sonálu  OSN a  sprievodného personálu",  ktorého text  tvorí

prílohu tejto rezolúcie.

 

     Ťažiskom  Dohovoru je  článok 7,  v súlade  s ktorým sa

štáty zaväzujú  prijať všetky potrebné  opatrenia na ochranu

personálu OSN pred útokom  alebo akoukoľvek akciou, ktorá by

bránila  tomuto  personálu  pri  vykonávaní svojho poslania.

Článok 9 Dohovoru určuje, ktoré činy proti personálu OSN bu-

de každý štát považovať za  trestný čin podľa vlastného vnú-

troštátneho právneho poriadku a  článok 10 upravuje právomoc

súdov na stíhanie týchto trestných činov.

 

     V tejto súvislosti treba uviesť, že trestné činy uvede-

né v článku 9 Dohovoru sú trestnými činmi v zmysle Trestného

zákona Slovenskej republiky a  právomoc slovenských súdov je

v súlade  s článkom  10  Dohovoru  upravená v  platnom znení

Trestného poriadku, ktorý v  prípade cudzieho prvku upravuje

styk s cudzími orgánmi činnými v trestnom konaní.

 

     Možno konštatovať,  že ak sa  Slovenská republika stane

zmluvnou stranou  Dohovoru, nebude v  tejto oblasti potrebné

prijímať osobitné legislatívne opatrenia. Slovenská republi-

ka hlasovala za prijatie  rezolúcie Valného zhromaždenia OSN

"Dohovor o  bezpečnosti personálu OSN  a ďalšieho personálu"

a vláda Slovenskej  republiky uznesením číslo 943  z 12. de-

cembra 1995 vyslovila súhlas  s uzavretím Dohovoru o bezpeč-

nosti personálu  OSN a sprievodného personálu  s tým, že pri

podpise  Slovenská  republika  vyhlási,  citujem:  "Ak  spor

o výklad alebo o uplatňovanie Dohovoru nebude urovnaný roko-

vaniami, Slovenská republika  uprednostňuje jeho predloženie

Medzinárodnému súdnemu dvoru podľa  článku 22 ods. 1 Dohovo-

ru. Preto spor, ktorého stranou by bola Slovenská republika,

môže byť predložený arbitráži  len s výslovným súhlasom Slo-

venskej republiky."

 

     Dohovor  bol podpísaný  zástupcom úradujúceho  vedúceho

Stálej misie  Slovenskej republiky pri  OSN v New  Yorku dňa

28. decembra 1995 s výhradou ratifikácie a s uplatnením uve-

deného vyhlásenia. V tejto súvislosti navrhujem, aby Národná

rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas aj s týmto vyhlá-

sením.

 

     Možno konštatovať, že  ratifikáciou tohto Dohovoru Slo-

venská  republika potvrdí,  že uznáva  a rešpektuje autoritu

OSN v oblasti preventívnej diplomacie, nastoľovania, upevňo-

vania  a udržiavania  mieru,  ako  aj v  oblasti humanitných

a iných operácií a svoju pripravenosť aktívne sa podieľať na

ochrane personálu OSN, ktorý  sa zúčastňuje na týchto operá-

ciách.

 

     V neposlednej  miere uzavretie tohto  Dohovoru prispeje

i k ochrane slovenských občanov, ktorí sa zúčastňujú na mie-

rových operáciách  OSN a ktorých prínos  v týchto operáciách

medzinárodné  spoločenstvo vysoko  hodnotí, tak  ako to bolo

napríklad pri účasti príslušníkov Armády Slovenskej republi-

ky  v mierovej  misii  UNPROFOR  v bývalej  Juhoslávii alebo

v misii UNAVEN v Angole.

 

 

 

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     na základe uvedených  skutočností odporúčam predkladaný

materiál schváliť.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán minister. Ako spoločná spravodajkyňa

výborov bola  určená pani poslankyňa  Bieliková. Prosím, aby

predniesla správu o prerokovaní tohto návrhu vo výboroch.

 

Poslankyňa A. Bieliková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy a páni,

     vážení hostia,

 

     dovoľte, aby som vás  oboznámila s výsledkom prerokova-

nia  návrhu na  vyslovenie súhlasu  Národnej rady Slovenskej

republiky s Dohovorom o  bezpečnosti personálu Spojených ná-

rodov a sprievodného personálu v dvoch výboroch Národnej ra-

dy.

 

     Návrh  na vyslovenie  súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky s Dohovorom o  bezpečnosti personálu Spojených ná-

rodov  a sprievodného  personálu pridelil  predseda Národnej

rady svojím rozhodnutím  číslo 855 zo dňa 18.  marca 1996 na

prerokovanie  Zahraničnému výboru  Národnej rady  Slovenskej

republiky  a Výboru  Národnej rady  Slovenskej republiky pre

obranu a bezpečnosť do 9. mája 1996. Zároveň určil Zahranič-

  výbor Národnej  rady Slovenskej  republiky ako príslušný

podať  Národnej rade  správu o  výsledku prerokovania návrhu

v príslušných výboroch.

 

     Zahraničný výbor Národnej rady prerokoval návrh 17. ap-

ríla 1996, vyslovil s ním  súhlas a rovnako odporučil Národ-

nej rade Slovenskej republiky s Dohovorom o bezpečnosti per-

sonálu  Spojených národov  a sprievodného  personálu, ako aj

s vyhlásením Slovenskej republiky podľa článku 22 ods. 2 Do-

hovoru vysloviť súhlas s doplnkom - v celom texte slovo "hu-

manitárny" vymeniť za slovo "humanitný".

 

     Výbor  Národnej  rady  Slovenskej  republiky pre obranu

a bezpečnosť  prerokoval  návrh  25.  apríla  1996, vyslovil

s ním súhlas a odporučil  Národnej rade Slovenskej republiky

vysloviť s Dohovorom súhlas bez pripomienok.

 

     Dovoľujem si požiadať vás, vážené  dámy a páni, aby ste

vyslovili s Dohovorom súhlas.

 

     Prosím, pán predseda, aby ste otvorili rozpravu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pani spoločná spravodajkyňa.

 

     Otváram k tomuto bodu rokovania  rozpravu s tým, že som

nedostal žiadnu písomnú prihlášku  do rozpravy. Pýtam sa, či

sa niekto hlási.

 

     (Nikto.)

 

     Ak nie, končím rozpravu.  Pán minister sa zrejme nechce

vyjadriť, pani spoločná spravodajkyňa tiež nie, takže môžeme

pristúpiť k hlasovaniu.

 

 

Poslankyňa A. Bieliková:

 

     Dovoľte,  aby  som  vám  prečítala  návrh na uznesenie,

a prosím, aby ste toto uznesenie podporili.

 

     "Národná  rada  Slovenskej  republiky  vyslovuje súhlas

s Dohovorom   o  bezpečnosti   personálu  Spojených  národov

a sprievodného personálu a s vyhlásením Slovenskej republiky

podľa článku 22 ods. 2 Dohovoru."

 

     Odporúčam prijať, čiže vysloviť súhlas.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Ná-

rodná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ús-

tavy  Slovenskej  republiky  vyslovuje  súhlas  s  Dohovorom

o bezpečnosti  personálu  Spojených  národov  a sprievodného

personálu a  s vyhlásením Slovenskej  republiky podľa článku

22 ods. 2 Dohovoru.

 

     Prosím, aby sme sa  prezentovali a hneď hlasovali. Pani

spoločná spravodajkyňa odporúča prijať návrh uznesenia.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 92 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 92 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Môžem konštatovať,  že sme navrhované  uznesenie schvá-

lili. (Potlesk.)

 

     Ďakujem pekne, pani spoločná spravodajkyňa, aj vám, pa-

ni poslankyne, páni poslanci.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     v rokovaní budeme pokračovať štyrmi návrhmi na vyslove-

nie súhlasu  Národnej rady s dohodami  týkajúcimi sa Stredo-

európskej dohody o voľnom obchode CEFTA. Ide o tieto návrhy:

 

     1. návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej

republiky s Dohodou doplňujúcou Stredoeurópsku dohodu o voľ-

nom obchode - tlač 340,

 

     2. návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej

republiky s Dohodou o  prístupe Slovinskej republiky k Stre-

doeurópskej dohode o voľnom obchode - tlač 341,

 

     3. návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej

republiky s Doplnkovým protokolom  číslo 2 k Stredoeurópskej

dohode o voľnom obchode - tlač 342,

 

     4. návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej

republiky s Doplnkovým protokolom  číslo 3 k Stredoeurópskej

dohode o voľnom obchode - tlač 343.

 

     Pani poslankyne,  páni poslanci, vzhľadom  na úzku nad-

väznosť uvedených návrhov podľa § 13 ods. 4 zákona o rokova-

com poriadku odporúčam zlúčiť  rozpravu k týmto štyrom bodom

programu s tým,  že o návrhu uznesenia ku  každému z nich by

sme potom  hlasovali osobitne. O tomto  svojom návrhu, samo-

zrejme, musím dať hlasovať.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali. Navrhujem,

aby ste ma podporili.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 87 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Budeme teda pokračovať týmto spôsobom.

 

     Návrhy, tak ako som ich uviedol, máte rozdané ako tlače

340, 341, 342, 343. Rozdané máte aj spoločné správy ku všet-

kým štyrom návrhom ako tlače 340a, 341a, 342a, 343a.

 

     Prosím ministra hospodárstva  Slovenskej republiky pána

Duckého, ktorý bol poverený uvedením týchto návrhov, aby ich

za vládu uviedol.

 

Minister hospodárstva SR J. Ducký:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte mi, aby som  uviedol všetky štyri návrhy naraz,

tak ako hovoril pán predseda v úvodnom slove.

 

     Vláda Slovenskej republiky  predkladá na vyslovenie sú-

hlasu Národnej rade balík dohôd, ktoré boli pripravované po-

čas minulého  roka a viedli  k ďalšej liberalizácii  obchodu

v rámci krajín  CEFTA v oblasti  priemyselných a poľnohospo-

dárskych výrobkov, ako i k  rozšíreniu CEFTA o ďalšieho čle-

na. Od  1. januára tohto  roku sa stala  Slovinská republika

piatou členskou krajinou CEFTA.

 

     Návrh  na vyslovenie  súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky s Dohodou doplňujúcou Stredoeurópsku dohodu o voľ-

nom obchode, tlač 340.  Dohoda doplňujúca Stredoeurópsku do-

hodu o voľnom obchode bola podpísaná ministrami zodpovednými

za zahraničný obchod krajín CEFTA  11. septembra 1995 v Brne

počas summitu predsedov vlád.  Nakoľko základný text Stredo-

európskej  dohody  o  voľnom  obchode neobsahuje ustanovenia

umožňujúce  rozšírenie CEFTA  o ďalšieho  nového člena, bolo

nevyhnutné prijať takéto  ustanovenie. Politicky bolo rozši-

rovanie CEFTA rozhodnuté už počas summitu premiérov v Pozna-

ni  v roku  1994 a  táto myšlienka  bola podporená  aj počas

stretnutia predsedov vlád v Brne v uplynulom roku.

 

     Predkladaným návrhom  dohody sa doplňuje  základný text

Stredoeurópskej  dohody o voľnom obchode o článok 39a, ktorý

umožňuje pristúpiť akémukoľvek európskemu  štátu k tejto do-

hode so  súhlasom všetkých strán.  Ďalej uvedený článok  39a

špecifikuje podmienky prístupu, ktoré  budú vyjadrené v tak-

zvanej  Dohode  o  prístupe  uzatvorenej medzi pristupujúcou

krajinou na  jednej strane a krajinami  CEFTA na strane dru-

hej. Prijatie  tejto dohody bolo nutné,  aby sa umožnil prí-

stup ďalších krajín do CEFTA. Minulého roka išlo o spomínanú

Slovinskú republiku. Dohoda sa uplatňuje dočasne od dňa pod-

pisu, t. j. od  11. septembra  1995, a  vstúpi do  platnosti

dňom, keď poľská strana ako depozitár Stredoeurópskej dohody

o voľnom obchode dostane oznámenie od všetkých krajín CEFTA,

že bol ukončený ratifikačný proces v jednotlivých krajinách.

 

     Predkladaná  dohoda nezakladá  žiadne nároky  na štátny

rozpočet.  Návrh  dohody  doplňujúcej  Stredoeurópsku dohodu

o voľnom obchode schválila  vláda Slovenskej republiky uzne-

sením číslo 671 z 5. septembra 1995.

 

     Tlač  číslo 341,  návrh na  vyslovenie súhlasu Národnej

rady  Slovenskej republiky  s Dohodou  o prístupe Slovinskej

republiky k Stredoeurópskej dohode  o voľnom obchode. Podpi-

som Dohody doplňujúcej Stredoeurópsku dohodu o voľnom obcho-

de sa  vytvorili podmienky na vstup  Slovinskej republiky do

CEFTA. Rokovania  o prístupe Slovinskej  republiky sa začali

na jeseň minulého roka, po  tom, čo Slovinská republika ofi-

ciálne požiadala poľskú stranu  (v tom čase predsedu spoloč-

ného výboru) o pristúpenie, a  po tom, čo bola podpísaná do-

hoda o voľnom obchode medzi Slovinskom a Poľskom. My sme ma-

li dohodu so Slovinskom podpísanú skôr.

 

     Dohoda o  prístupe Slovinskej republiky  k Stredoeuróp-

skej  dohode o  voľnom obchode  bola podpísaná  25. novembra

1995  ministrami  zodpovednými  za  zahraničný obchod krajín

CEFTA v  Ľubľane. Výsledkom rokovania  expertov krajín CEFTA

a Slovinskej republiky je predkladaná Dohoda o prístupe Slo-

vinskej republiky k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode,

ktorá v podstate rešpektuje všetky uvedené princípy dohodnu-

  na  úrovni  predsedov  vlád  alebo príslušných ministrov

z pohľadu splnenia podmienok pre  vstup krajín CEFTA. Pripo-

mínam,  že  ide  o  asociované  členstvo  v  Európskej únii,

o členstvo v  svetovej obchodnej organizácii  a o povinnosti

mať uzatvorené bilaterálne dohody  o voľnom obchode s každým

jednotlivým členom CEFTA.

 

     Dohoda o  prístupe Slovinskej republiky k  CEFTA v pod-

state obsahuje protokoly, ktoré  sú prevzaté z bilaterálnych

dohôd  o voľnom  obchode, podpísaných  medzi krajinami CEFTA

a Slovinskou republikou.  V zásade sa  nemenia už existujúce

obchodné  vzťahy medzi  krajinami CEFTA  a Slovinskom, ktoré

boli  zakotvené v  bilaterálnych dohodách  o voľnom obchode.

Dohoda taktiež  obsahuje všetky výhody,  ktoré sú obsiahnuté

v bilaterálnych dohodách z pohľadu kvantitatívnych obmedzení

dovozu (článok  6 dohody), vývozu (článok  7 dohody), pravi-

diel pôvodu (článok 8  dohody), ako i verejného obstarávania

(článok 9 dohody). Dohoda sa uplatňuje dočasne od 1. januára

1996 a vstúpi do platnosti dňom, keď poľská strana ako depo-

zitár Stredoeurópskej dohody o  voľnom obchode dostane ozná-

menie od všetkých krajín  CEFTA, že bol ukončený ratifikačný

proces v jednotlivých krajinách. Bilaterálne dohody o voľnom

obchode  podpísané medzi  Slovinskou republikou  a krajinami

CEFTA sa od 1. januára 1996 nebudú uplatňovať medzi zmluvný-

mi stranami týchto dohôd.  Vstupom tejto dohody do platnosti

sa tieto bilaterálne dohody zrušia (článok 11 dohody).

 

     Ani táto dohoda nezakladá  žiadne nové nároky na štátny

rozpočet, nakoľko obchodné  vzťahy medzi Slovinskou republi-

kou a Slovenskom sa nemenia.

 

     Návrh dohody o prístupe  Slovinskej republiky k Stredo-

európskej dohode o voľnom obchode schválila vláda Slovenskej

republiky uznesením číslo 886 z 21. novembra 1995.

 

     K tlači 342, návrh  na vyslovenie súhlasu Národnej rady

Slovenskej republiky s Doplnkovým protokolom číslo 2 k Stre-

doeurópskej dohode  o voľnom obchode.  Predkladaný Doplnkový

protokol  číslo 2  k Stredoeurópskej  dohode obsahuje ďalšiu

liberalizáciu priemyselných výrobkov  oproti základnej doho-

de.  Vychádzajúc  z  návrhu  slovenskej  delegácie v Poznani

v novembri 1994 bolo dohodnuté,  že pri priemyselných výrob-

koch dôjde  u všetkých listín  colných koncesií k  skráteniu

prechodného obdobia o jeden rok, s možnosťou minimálnych vý-

nimiek. Túto úlohu obsahuje i deklarácia prijatá zo stretnu-

tie premiérov.

 

     Doplnkový  protokol  číslo  2  k Stredoeurópskej dohode

o voľnom obchode  bol podpísaný vo Varšave  18. augusta 1995

počas zasadnutia spoločného  výboru, ministrami zodpovednými

za  zahraničný obchod  krajín CEFTA.  Každá členská  krajina

k tejto  úlohe pristupovala  rozdielnym spôsobom.  Slovenská

republika a Česká republika  sa snažila striktne pridržiavať

deklarácie. Navrhla u všetkých listín colných koncesií skrá-

tenie prechodného obdobia o jeden  rok a v nadväznosti na to

i úpravu harmonogramu znižovania colných sadzieb.

 

 

     Maďarská strana súhlasila  so skrátením prechodného ob-

dobia o jeden rok u  všetkých listín colných koncesií, t. j.

u stredne citlivých,  veľmi citlivých výrobkov ako  aj u vý-

robkov, na  ktoré sa vzťahujú výnimky.  Obdobne aj slovenská

strana vo  vzťahu k maďarskej strane  pristúpila k skráteniu

prechodného obdobia  o jeden rok  u všetkých listín  colných

koncesií. Teda postupovali sme v prísnej závislosti.

 

     Poľská  strana  vzhľadom  na  svoje záväzky vyplývajúce

z iných medzinárodných zmlúv  požadovala uplatnenie výnimiek

a ponechanie  pôvodného  harmonogramu  odstraňovania colných

sadzieb i  napriek dohode v  Poznani, týkajúcej sa  osobných

automobilov, nákladných  áut a autobusov,  t. j. až  do roku

2002. Stanovenie  takéhoto harmonogramu nad  rámec všeobecne

stanoveného prechodného obdobia, ktoré  je len do roku 2001,

bolo dohodnuté pri rokovaniach o pôvodnej dohode.

 

     V priebehu  rokovania sa nepodarilo  poľskú stranu pre-

svedčiť o  skrátení tohto prechodného obdobia  aspoň pre ná-

kladné  automobily a  autobusy. V  nadväznosti na  odmietavý

postup  poľskej strany  k skráteniu  prechodného obdobia ne-

pristúpila, pochopiteľne,  ani slovenská strana  k skráteniu

prechodného  obdobia u  najcitlivejšej skupiny priemyselných

výrobkov do roku 2001. Teda znova prísna väzba na partnerskú

pozíciu.

 

     Prílohu k Doplnkovému protokolu číslo 2 tvoria protoko-

ly 1, 2 a 3, v ktorých sa  upravujú  harmonogramy znižovania

colných sadzieb  pri priemyselných výrobkoch.  Z navrhovanej

úpravy vyplýva, že  už od 1. januára 1996  došlo k skráteniu

prechodného obdobia  pri stredne citlivých  položkách, t. j.

na tieto  výrobky sa neuplatňuje pri  dovoze žiadne clo. Pri

veľmi  citlivých  výrobkoch   sa  taktiež  podarilo  skrátiť

prechodné obdobie o 1 rok a  od 1. januára 1997 budú odstrá-

nené pri týchto položkách všetky clá. Pri momentálne najroz-

siahlejšej skupine výrobkov,  takzvaných výnimkách, dochádza

k skráteniu prechodného obdobia o 1  rok len vo vzťahu k Ma-

ďarskej republike,  kde sa na tieto  výrobky bude uplatňovať

nulová colná sadzba od 1. januára roku 2000. Na druhej stra-

ne sa pri týchto výnimkách vzťahy k Poľsku nemenia.

 

     Doplnkový protokol  číslo 2 sa uplatňuje  dočasne od 1.

januára 1996 a vstúpi do  platnosti v deň, keď poľská strana

ako depozitár Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode dosta-

ne oznámenie od všetkých krajín CEFTA, že bol ukončený rati-

fikačný proces v jednotlivých krajinách.

 

     Navrhované  úpravy budú  mať dosah  na štátny rozpočet.

Pri stredne  citlivých výrobkoch sa  predpokladá, že v  roku

1996 z titulu nevybraného  cla poklesnú príjmy štátneho roz-

počtu o 54 mil. Sk, ale na druhej strane sa zvýšenými vývoz-

mi do Maďarskej republiky  a Poľskej republiky zvýšia príjmy

štátneho rozpočtu o 59 mil. Sk.

 

     Návrh Doplnkového  protokolu číslo 2  k Stredoeurópskej

dohode o voľnom obchode schválila vláda Slovenskej republiky

uznesením číslo 589 z 8. augusta 1995.

 

     K tlači číslo 343 -  návrh na vyslovenie súhlasu Národ-

nej rady Slovenskej republiky  s Doplnkovým protokolom číslo

3 k  Stredoeurópskej dohode  o voľnom  obchode. Pokračovaním

liberalizačných  tendencií  v  rámci  Stredoeurópskej dohody

o voľnom obchode  je i predkladaný  Doplnkový protokol číslo

3,  ktorý  obsahuje   ďalšiu  liberalizáciu  potravinárskych

a poľnohospodárskych  výrobkov. O  tejto liberalizácii  bolo

rozhodnuté počas summitu premiérov v Poznani.

 

     Po rozsiahlej diskusii expertných skupín, berúc do úva-

hy citlivosť potravinárskych  a poľnohospodárskych výrobkov,

sa  na  stretnutí  ministrov  poľnohospodárstva krajín CEFTA

a Slovinska dohodlo, že v záujme urýchlenia liberalizácie vo

vzájomnom obchode s poľnohospodárskymi  výrobkami sa pre ob-

dobie od 1.  januára 1996 do 31. decembra  1997 vytvoria tri

skupiny výrobkov.  Prvá skupina - výrobky  s nulovou  colnou

sadzbou, druhá - výrobky s rovnakou  colnou  sadzbou platnou

pre všetky krajiny, tretia skupina - výrobky s colnými sadz-

bami dohodnutými na bilaterálnej úrovni s možnosťou použitia

colných stropov.

 

     Táto problematika jednoznačne ukázala, aká je to citli-

vá oblasť - tieto  poľnohospodárske a potravinárske výrobky.

Dá sa predpokladať, že zvýšená opatrnosť jednotlivých krajín

CEFTA  bude  pretrvávať  i  naďalej.  Koniec  koncov,  vývoj

v Európskej únii potvrdzuje, že  táto oblasť je doteraz naj-

problémovejšou i u nich.

 

     Doteraz uplatňované  zmluvné clá medzi  krajinami CEFTA

majú u časti výrobkov prohibitívny charakter, prejavujúci sa

nízkym obchodným obratom. Vo vzájomnom obchode sa nepresadi-

li ani  výrobky, ktoré sa vyrábajú  v jednotlivých krajinách

v lepších výrobných podmienkach s nižšími výrobnými nákladmi.

 

     Prílohu k Doplnkovému protokolu číslo 3 tvoria protoko-

ly 4, 5 a 6, v ktorých sa upravujú poľnohospodárske koncesie

medzi jednotlivými krajinami.  Z navrhovanej úpravy vyplýva,

že od  1. januára 1996  sa potravinárske a  poľnohospodárske

výrobky rozdeľujú do troch skupín,  ako som už spomenul. Do-

plnkový protokol číslo 3 sa  uplatňuje dočasne od 1. januára

1996 a vstúpi do platnosti v  deň, keď poľská strana ako de-

pozitár  Stredoeurópskej  dohody  o  voľnom  obchode dostane

oznámenie od všetkých krajín  CEFTA, že bol ukončený ratifi-

kačný proces v jednotlivých krajinách.

 

     Navrhované úpravy nebudú mať dosah na štátny rozpočet.

 

     Návrh Doplnkového  protokolu číslo 3  k Stredoeurópskej

dohode o voľnom obchode schválila vláda Slovenskej republiky

uznesením číslo 933 z 5. decembra 1995.

     Vážený  pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     odporúčam, aby ste vyslovili  súhlas s navrhovanými do-

hodami.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu ministrovi Duckému. Prosím teraz spoločné-

ho spravodajcu výborov pána  poslanca Ásványiho, aby nám po-

dal správu  o prerokovaní všetkých štyroch  návrhov vo výbo-

roch Národnej rady.

 

Poslanec L. Ásványi:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážené dámy a páni,

 

     dovoľte  mi,  aby  som  vám  predložil  spoločné správy

k všetkým štyrom prerokúvaným návrhom.

 

     Návrhy  na vyslovenie  súhlasu s  dohodami doplňujúcimi

Stredoeurópsku dohodu o voľnom obchode pridelil predseda Ná-

rodnej  rady Slovenskej  republiky svojím  rozhodnutím číslo

868 zo  dňa 22. marca 1996  na  prerokovanie do 9. mája 1996

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, roz-

počet a menu, Výboru  Národnej rady Slovenskej republiky pre

hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej ra-

dy Slovenskej republiky  pre pôdohospodárstvo a Zahraničnému

výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň určil Vý-

bor Národnej rady Slovenskej  republiky pre financie, rozpo-

čet a menu ako príslušný  podať Národnej rade Slovenskej re-

publiky  správu o  výsledku prerokovania  návrhov v určených

výboroch.

 

     Všetky uvedené výbory prerokovali  návrhy v lehote, vy-

slovili s nimi súhlas  a odporúčajú Národnej rade Slovenskej

republiky  vysloviť súhlas  s dohodami  doplňujúcimi Stredo-

európsku dohodu o voľnom obchode.

 

     Vážený  pán  predseda,  toľko  znenie spoločnej správy.

Prosím, aby ste otvorili rozpravu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne,  pán poslanec. Otváram  rozpravu k týmto

bodom programu. Zatiaľ som  dostal do rozpravy jednu písomnú

prihlášku. Je to prihláška od pána poslanca Černáka. Nech sa

páči, pán poslanec.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení členovia vlády Slovenskej republiky,

 

     v jeden pekný zimný decembrový deň roku 1992 som v mene

Slovenskej republiky v krakovskom Waweli v Sieni kráľov pod-

písal  tzv. Dohodu  o vyšehradskej  spolupráci, ktorá neskôr

prevzala iniciálky z anglického názvu a nazýva sa CEFTA. Tá-

to dohoda o voľnom obchode bola atypická tým, že bola podpí-

saná prakticky  pár dní pred  vznikom samostatnej Slovenskej

republiky, ale už vtedy  naši politickí partneri akceptovali

rozhodnutie o vzniku samostatnej  Slovenskej republiky a na-

miesto dovtedajšej V-3 sa začala skloňovať V-4.

 

     Dohoda bola atypická tým, že bola uzavretá, neobsahova-

la  žiadnu  klauzulu,  ktorá  by  umožňovala prístup ďalších

partnerov. Vtedy mali veľký záujem o vstup predovšetkým naši

susedia Ukrajina  a Slovinsko, ale keďže  najmä s Českou re-

publikou sme  nevedeli v tomto  smere nájsť dohovor,  tak sa

rozhodlo,  že bude  spoločenstvo V-4  uzavreté. Predovšetkým

Európska únia mala vtedy záujem  a snahu chápať V-4 ako blok

a hovorila o blokovom vstupe  krajín do Európskej únie. Dosť

často  sa  hovorilo  (populárne  povedané),  že  Vyšehradská

štvorka je taká škôlka pred vstupom do Európskej únie. Osob-

ne som  rád, že nakoniec  sa našiel mechanizmus,  ako prijať

Slovinsko do Dohody o zóne voľného obchodu. Ďalej podporujem

všetky liberalizačné kroky, ktoré  sú vyjadrené v následných

protokoloch.

 

     Zo  strany slovenských  politických predstaviteľov  som

však niekedy zachytil také  náznaky, ktoré by mohli signali-

zovať záujem o náhradu  bývalej RVHP Stredoeurópskou dohodou

o voľnom  obchode. Preto  by som  rád pri  takých dôležitých

zmluvách jednak  deklaroval podporu súčasným  dohodám, ktoré

Demokratická únia - všetky štyri - podporí,  ale zároveň pri

ďalších politických  krokoch by som bol  veľmi rád, keby tie

dohovory, ktoré boli urobené, že predovšetkým Stredoeurópska

dohoda predstavuje  možnosť zvýšenia trhového  priestoru pre

partnerov -  ja som aj  za to, nech  sa rozširuje, ale  nech

vstupujúci partneri nie sú  chápaní politicky, ale nech spl-

nia kritériá,  ktoré sú dané v  dodatku - a bol  by som rád,

keby ani naša súčasná vláda a pán minister nemali snahu chá-

pať Stredoeurópsku dohodu ako náhradu alebo čosi konkurenčné

k Európskej únii, ale že  naším finálnym cieľom, takisto ako

aj cieľom všetkých piatich členov Stredoeurópskej dohody, je

individuálny vstup do Európskej únie.

 

     Osobne si myslím, že tieto zmluvy, ktoré sú profesne na

dobrej  úrovni, svedčia  o  kontinuite,  ktorá bola  od roku

1992 v  tejto oblasti dodržaná,  že tieto dohody  podporíme,

a myslím, že aj  ďalšie politické smerovanie Stredoeurópskej

dohody bude mať kontext, ktorý bol myslený na začiatku. Spo-

lupracujme, ale  pritom súťažme navzájom o  to, kto bude mať

skôr splnené podmienky, resp. kto bude skôr prijatý za riad-

neho  člena Európskej  únie. Napriek  tomu, že  Slovensko sa

niekedy zvykne vo  vyjadreniach našich partnerov vynechávať,

som plne  presvedčený o tom, že  má na to, aby  bolo v prvej

skupine.  Jeho  výsledky    porovnateľné  s našimi susedmi

a predovšetkým politická stabilita a politické kroky sloven-

skej reprezentácie by mali byť také, aby sme tento cieľ spl-

nili. S tým som Stredoeurópsku  dohodu o voľnom obchode pod-

pisoval a som presvedčený, že  aj ďalšie hlasovania budú ta-

ké, že získajú jednoznačnú podporu v Národnej rade.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán poslanec.

 

     Keďže nemám žiadnu inú  písomnú prihlášku, páni poslan-

ci,  poslankyne, pýtam  sa, či  sa chce  niekto prihlásiť do

rozpravy.

 

     (Nikto.)

 

     Ak nie,  končím rozpravu k týmto  bodom programu s tým,

že sa pýtam  pána ministra, či sa chce  vyjadriť k rozprave.

Nech sa páči, pán minister.

 

Minister hospodárstva SR J. Ducký:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     keby nebol  vystúpil pán poslanec Černák,  nebol by som

si pýtal slovo.  Je to len na ubezpečenie,  že nikdy sme tak

neuvažovali. Aj  teraz na stretnutí  diplomatov, kde som  za

vládu  ohľadne hospodárskej  politiky mal  vystúpenie ja, aj

v diskusii sme zdôraznili a  zdôrazňujeme to všade, že CEFTA

nie je  alternatíva k Európskej únii.  CEFTA je priestor, na

ktorom chceme využiť svoje prednosti  v rámci čakania na deň

"D", keď  sa staneme riadnymi  členmi Európskej únie.  Takto

sme to zdôraznili  aj v Spojených štátoch a  dokonca i teraz

pri mojom stretnutí v  Lipsku s ministrom Nemeckej spolkovej

republiky pánom Rexrodtom.

 

     Všetci  oceňujú  tento  pokus  stredoeurópskych štátov,

alebo konanie v tom zmysle,  že sa vytvárajú jednotné podni-

kateľské podmienky pre všetky subjekty transparentné v rámci

CEFTA až po  cieľový stav, o ktorom hovoríme,  a to je pred-

stava, že by to mali  byť pobaltské štáty plus spomínané Ru-

munsko,  Bulharsko,  Izrael,  s  ktorým  uzatvoríme  dohodu,

a štáty  bývalej  Juhoslávie  a  vznikol  by  pás od Baltiku

k Čiernemu moru s Adriatickým  morom na jednej strane, možno

Ukrajina ako  pozorovateľ, lebo nemá  splnené podmienky, ale

záujem  prejavila, ktoré  by malo  okolo 200  miliónov ľudí,

a to už je skoro samonosný rozsah trhu, kde by sme mali uro-

biť - zjednodušene povedané - tréningový tábor pre naše pod-

nikateľské subjekty,  pretože podmienky CEFTA  sa čoraz viac

približujú  k podmienkam  Európskej únie,  aby naše subjekty

neboli prekvapené. Takže žiadna alternatíva.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Pýtam sa  pána spoločného spravodajcu,  či sa chce  vy-

jadriť. Nie. Ďakujem pekne. Takže môžme pristúpiť k hlasova-

niu. Pán spravodajca bude hlasovať od pultu.

 

 

     Najskôr budeme hlasovať o  návrhu uznesenia, ktorým Ná-

rodná rada  Slovenskej republiky vyslovuje  súhlas s Dohodou

doplňujúcou  Stredoeurópsku dohodu  o voľnom  obchode. Je to

tlač 340.

 

     Prosím, aby  sme sa prezentovali a  hneď hlasovali. Pán

spoločný spravodajca, čo odporúčate?

 

Poslanec L. Ásványi:

 

     Odporúčam  prijať uznesenie  k tlači  číslo 340,  ktoré

znie:  Národná  rada  Slovenskej  republiky vyslovuje súhlas

s Dohodou doplňujúcou Stredoeurópsku  dohodu o voľnom obcho-

de. Odporúčam dohodu schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 83 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že prvý návrh uznesenia sme schválili.

 

     Teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národ-

  rada  Slovenskej  republiky  vyslovuje  súhlas s Dohodou

o prístupe  Slovinskej  republiky  k  Stredoeurópskej dohode

o voľnom obchode. Je to tlač 341.

 

     Prosím, môžeme sa prezentovať a hneď hlasovať. Pán spo-

ločný spravodajca návrh odporúča prijať.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 98 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 98 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

 

     Pristúpime k hlasovaniu o  návrhu uznesenia, ktorým Ná-

rodná rada Slovenskej republiky  vyslovuje súhlas s Doplnko-

vým protokolom číslo 2 k Stredoeurópskej dohode o voľnom ob-

chode. Je to tlač číslo 342.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravo-

dajca nám odporúča...

 

Poslanec L. Ásványi:

 

     Návrh odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravo-

dajca nám odporúča, aby sme návrh uznesenia prijali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 98 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 98 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Konštatujem, že sme prijali aj toto uznesenie.

 

 

     Môžeme pristúpiť k hlasovaniu  o návrhu uznesenia, kto-

rým Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Do-

plnkovým protokolom číslo 3  k Stredoeurópskej dohode o voľ-

nom  obchode. Je  to tlač  343.

 

     Pán spoločný spravodajca odporúča...

 

Poslanec L. Ásványi:

 

     Odporúčam návrh prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 101 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 101 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Konštatujem, že sme navrhované uznesenie tiež schválili.

 

     Ďakujem  pekne, pán  spoločný spravodajca, aj vám, páni

poslanci a pani poslankyne. (Potlesk.)

 

     Môžme pristúpiť k  j e d e n á s t e m u  bodu programu,

ktorým je

 

     vládny návrh na pristúpenie  Slovenskej republiky k Do-

hovoru o spoločnom tranzitnom  režime a Dohovoru o zjednodu-

šení formalít pri preprave tovaru.

 

     Návrh ste  dostali ako tlač  380 a spoločnú  správu ako

tlač 380a.

 

 

     Z  poverenia  vlády  Slovenskej  republiky návrh uvedie

podpredseda vlády  a minister financií  Slovenskej republiky

pán  Sergej Kozlík.  Prosím pána  podpredsedu vlády,  aby sa

ujal slova.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené poslankyne, poslanci,

 

     dovoľte mi, aby som v  súlade s uznesením vlády Sloven-

skej republiky  číslo 419 zo  dňa 3. mája  1994, ktorým boli

vydané zásady  vlády Slovenskej republiky  na utváranie, ús-

tavné prerokovanie, vykonávanie a vypovedanie medzinárodných

zmlúv, predložil  Národnej rade Slovenskej  republiky na vy-

slovenie súhlasu  návrh na pristúpenie  Slovenskej republiky

k Dohovoru o spoločnom tranzitnom  režime a Dohovoru o zjed-

nodušení formalít pri preprave tovaru.

 

     Predkladané  dohovory  začali  prvýkrát  dňa 1. januára

1988 medzi sebou uplatňovať  Európske spoločenstvo na jednej

strane, Rakúska  republika, Fínska republika,  Islandská re-

publika, Nórske kráľovstvo, Švédsko a Švajčiarska konfederá-

cia na  strane druhej. V  súčasnosti sú členskými  krajinami

týchto dohovorov všetky členské štáty Európskej únie a ESWO.

 

     Cieľom  týchto dohovorov  bolo zjednodušiť medzinárodnú

prepravu tovaru medzi  jednotlivými krajinami, zabrániť col-

ným podvodom  pri preprave tovaru,  zaviesť jednotný doklad,

na podklade ktorého sa tovar  prepraví z miesta odoslania až

na  miesto určenia,  a maximálne  zrýchliť colné  konanie na

hraničných priechodoch.

 

     Uplatňovanie  týchto  dohovorov  v  členských krajinách

ukázalo, že medzinárodná preprava tovaru sa zrýchlila, stala

sa bezpečnejšou z hľadiska  colných podvodov oproti preprave

vykonávanej na  základe dohovoru TIR  1975, ktorého zmluvnou

stranou je aj Slovenská republika. Bezpečnejšiu prepravu to-

varu umožňuje systém záruk upravených v dohovore o spoločnom

tranzitnom režime.

 

     Obidva  dohovory    otvorené  aj  pre  tretie krajiny

a pristúpenie k týmto dohovorom upravuje článok 15a Dohovoru

o spoločnom tranzitnom režime a  článok 11a Dohovoru o zjed-

nodušení formalít pri preprave tovaru.

 

     O pristúpenie k Dohovoru  o spoločnom tranzitnom režime

a Dohovoru o zjednodušení formalít  pri preprave tovaru ešte

v roku 1992 požiadala Európske  spoločenstvo Česká a Sloven-

ská Federatívna Republika. Na základe tejto žiadosti zmieša-

ný výbor v roku 1993 ponúkol pristúpenie k obidvom dohovorom

okrem  Slovenskej republiky  aj Českej  republike, Maďarskej

republike a Poľskej republike a zároveň ponúkol pomoc colným

správam pri prácach na technickej príprave.

 

     Vykonávanie  Dohovoru  o  spoločnom  tranzitnom  režime

a Dohovoru o zjednodušení formalít  pri preprave tovaru budú

zabezpečovať colné orgány.

 

     Oba  dohovory upravujú  úradnú pomoc  medzi príslušnými

úradmi zmluvných  strán, z ktorých vyplýva,  že úrady zmluv-

ných strán si navzájom poskytujú informácie, ktoré sa týkajú

prepravy tovaru, uskladňovania v colnom sklade a podobne.

 

     Taktiež príloha IV Dohovoru  o spoločnom tranzitnom re-

žime, o  úradnej pomoci pri  vymáhaní pohľadávok predpokladá

poskytovanie informácií o dlžníkoch a vykonávanie úkonov pri

vymáhaní  pohľadávok  na  základe  požiadavky  niektorej  zo

zmluvných  strán.  Vykonávanie  týchto  úkonov  vnútroštátne

právne predpisy  v prospech orgánov  iných štátov neumožňujú

a poskytnutie týchto informácií by  bolo v rozpore s článkom

2 Ústavy Slovenskej  republiky, ako aj s  článkom 10 ods. 3,

článkom 13 a  článkom 41 odsek 2 ústavného  zákona. Z uvede-

ných dôvodov sa pristúpenie  k dohovorom predkladá na schvá-

lenie Národnej  rade Slovenskej republiky,  čím sa zabezpečí

plnenie úloh, ktoré z dohovorov vyplývajú.

 

     Treba pripomenúť, že obidva dohovory umožňujú odmietnuť

poskytnutie úradnej pomoci napríklad z dôvodov ohrozenia ob-

chodného,  služobného  alebo  štátneho  tajomstva. Na druhej

strane treba podotknúť, že pristúpenie k dohovorom bude pre-

venciou na zabránenie colných podvodov, vzniku colných a da-

ňových  únikov,  zrýchli  sa  colné  konanie  na  hraničných

priechodoch, a čo je  veľmi dôležité, zefektívni sa zabezpe-

čenie colného dlhu.

 

     Dôležitými  subjektmi pri  preprave tovaru  v spoločnom

tranzitnom režime budú banky,  poisťovne a sporiteľne, ktoré

budú ručiť za colný dlh.  Nemenej dôležitá je skutočnosť, že

pristúpenie  k dohovorom  vytvorí pre  podnikateľov možnosti

výberu medzi prepravou tovaru na  podklade karnetu TIR a ná-

rodného tranzitu.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     dovoľte  mi  požiadať  vás,  aby  ste  vyslovili súhlas

s pristúpením Slovenskej republiky k predkladaným dohovorom.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne aj ja, pán minister.

 

     Ako spoločný spravodajca výborov  bol určený pán posla-

nec Oravec. Prosím ho, aby  nám predniesol správu o preroko-

vaní návrhu vo výboroch Národnej rady.

 

Poslanec M. Oravec:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som  vám predniesol spoločnú správu Vý-

boru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpo-

čet a  menu, Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky  pre

hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej ra-

dy Slovenskej republiky  pre pôdohospodárstvo a Zahraničného

výboru Národnej rady Slovenskej  republiky o výsledku prero-

kovania návrhu na pristúpenie Slovenskej republiky k Dohovo-

ru o  spoločnom tranzitnom režime a  Dohovoru o zjednodušení

formalít pri preprave tovaru, tlač 380.

 

     Návrh  na vyslovenie  súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky  s  pristúpením  Slovenskej  republiky  k Dohovoru

o spoločnom tranzitnom režime a Dohovoru o zjednodušení for-

malít  pri preprave  tovaru pridelil  predseda Národnej rady

Slovenskej  republiky svojím  rozhodnutím číslo  867 zo  dňa

21. marca 1996 na prerokovanie do 9. mája 1996 Výboru Národ-

nej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu,

Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodárstvo,

privatizáciu a  podnikanie, Výboru Národnej  rady Slovenskej

republiky pre pôdohospodárstvo  a Zahraničnému výboru Národ-

nej rady Slovenskej republiky.  Zároveň poveril Výbor Národ-

nej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu,

aby podal  Národnej rade Slovenskej  republiky správu o  vý-

sledku prerokovania uvedeného návrhu v príslušných výboroch.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet  a menu,  Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

pre pôdohospodárstvo  a Zahraničný výbor  Národnej rady Slo-

venskej  republiky  prerokovali  návrh  v  lehote, vyslovili

s ním súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky

vysloviť súhlas s vládnym  návrhom na pristúpenie Slovenskej

republiky k Dohovoru o spoločnom tranzitnom režime a Dohovo-

ru o zjednodušení formalít pri preprave tovaru.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo, privatizáciu a podnikanie neprijal uznesenie o výsled-

ku  prerokovanie návrhu,  pretože podľa  § 48  ods. 1 zákona

Slovenskej národnej  rady číslo 44/1989 Zb.  o rokovacom po-

riadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov

nezúčastnila  sa na  rokovaní nadpolovičná  väčšina všetkých

členov výboru.

 

     Prosím pána predsedu, aby otvoril rozpravu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán  spoločný spravodajca. Prosím, zauj-

mite miesto určené pre vás.

 

     Otváram k  tomuto bodu programu  rozpravu s konštatova-

ním, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy.

 

     Ak  sa nikto  nehlási, pani  poslankyne, páni poslanci,

končím rozpravu k tomuto bodu programu. Chcem sa spýtať pána

podpredsedu vlády, či sa chce vyjadriť. Zrejme nie. Pán spo-

ločný spravodajca takisto nie. Takže prikročíme k hlasovaniu.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o návr-

hu uznesenia,  ktorým Národná rada  Slovenskej republiky vy-

slovuje súhlas  s vládnym návrhom na  pristúpenie k Dohovoru

o spoločnom tranzitnom režime a Dohovoru a zjednodušení for-

malít pri preprave tovaru.

 

     Prosím, aby  sme sa prezentovali  a hneď aj  hlasovali.

Pán spoločný spravodajca odporúča...

Poslanec M. Oravec:

 

     Prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán spoločný spravodajca odporúča návrh prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 90 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

 

     Ďakujem, pán spoločný spravodajca, aj vám, pani poslan-

kyne, poslanci.

 

     Môžeme  pokračovať  d v a n á s t y m  bodom  programu,

ktorým je

 

     návrh  na vyslovenie  súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky  so Zmluvou  medzi vládou  Slovenskej republiky  a

vládou Ukrajiny  o zamedzení dvojakého  zdanenia a zabránení

daňovému úniku v odbore daní z príjmov a majetku.

 

     Návrh vlády ste dostali ako  tlač 387 a spoločnú správu

ako tlač  387a. Súčasťou tlače  je návrh uznesenia  Národnej

rady.

 

     Aj v tomto prípade  z poverenia vlády Slovenskej repub-

liky návrh uvedie podpredseda  vlády a minister financií pán

Sergej Kozlík. Nech sa páči, pán podpredseda.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     predkladám   na  rokovanie   Národnej  rady  Slovenskej

republiky  návrh  Zmluvy  medzi  vládou Slovenskej republiky

a vládou Ukrajiny o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení

daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku.

 

     Ukrajina patrí  k blízkym susedným  krajinám, s ktorými

  Slovenská  republika  rozvinuté  politické a hospodárske

vzťahy. Vývoj vzájomných  obchodných vzťahov zodpovedá poli-

tickým podmienkam  a urýchlil sa  najmä v poslednom  období,

keď obe  krajiny nastúpili cestu trhovej  ekonomiky. V snahe

prispôsobiť sa novým podmienkam sa obe krajiny rozhodli pod-

písať novú Zmluvu o zamedzení dvojakého zdanenia, ktorá rea-

guje na zmeny ekonomických podmienok.

 

     Navrhovaná  zmluva je  vypracovaná na  základe vzorovej

zmluvy OECD a jej ustanovenia sú obvyklé pri prerokúvaní ob-

dobných daňových zmlúv.

 

     Cieľom navrhovanej  Zmluvy medzi vládou  Slovenskej re-

publiky  a vládou  Ukrajiny o  zamedzení dvojakého  zdanenia

a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a majetku

je vytvoriť  právny priestor  na rozvoj  všestranných a vzá-

jomne výhodných hospodárskych vzťahov. Vylúčenie medzinárod-

ného  dvojakého zdanenia  môže byť  riešené len  uzatvorením

medzinárodnej zmluvy a vzájomnou koordináciou daňových vzťa-

hov.  Dojednaním zmluvy  bude  právo  na daň  z jednotlivých

zdrojov rozdelené objektívnejšie medzi oba zmluvné štáty.

 

 

     Cieľom navrhovanej úpravy je  upraviť podmienky na pod-

nikanie podľa nových pravidiel, obdobných, aké platia v štá-

toch Európskej únie. Navrhovaná  zmluva obmedzuje na minimum

daňové zaťaženie fyzických a  právnických osôb, aby nedochá-

dzalo k dvojakému zdaneniu tých istých príjmov podľa platnej

sústavy daňových zákonov Slovenskej  republiky a taktiež po-

dľa platných daňových predpisov druhého zmluvného štátu.

 

     Zmluva by  mala podporiť vzájomnú  spoluprácu zmluvných

štátov a ich využívaním by sa malo zabezpečiť objektívnejšie

rozdelenie  práva na  daň z  jednotlivých príjmov  medzi oba

zmluvné štátny. Doterajšie vzťahy  v oblasti daní medzi Slo-

venskou  republikou  a  Ukrajinou  sa  riadia mnohostrannými

zmluvami bývalých členských štátov RVHP.

 

     Aktuálnosť predkladanej zmluvy vychádza aj zo spoločnej

hranice Slovenskej  republiky s Ukrajinou  a zo skutočnosti,

že  doterajšie zmluvné  vzťahy sú  prekonané. Celkový prínos

plynúci  z uzatvorenia  tejto zmluvy  o zamedzení  dvojakého

zdanenia bude závisieť od  tempa rozvoja jednotlivých foriem

hospodárskej spolupráce.  Zmluva nevyžaduje zmeny  v právnom

poriadku Slovenskej  republiky a nedotýka  sa záväzkov iných

medzinárodných zmlúv, ktorými  je Slovenská republika viaza-

ná.

 

     Vážené  poslankyne, poslanci,  prosím o  prijatie tejto

zmluvy.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu podpredsedovi vlády.  Aj v tomto bode pro-

gramu bol pán poslanec Oravec určený ako spoločný spravodaj-

ca, takže nám prednesie záverečnú správu z výborov.

 

Poslanec M. Oravec:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     spoločná správa Výboru  Národnej rady Slovenskej repub-

liky  pre financie,  rozpočet a  menu, Výboru  Národnej rady

Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podni-

kanie a Zahraničného výboru  Národnej rady Slovenskej repub-

liky  o výsledku  prerokovania návrhu  na vyslovenie súhlasu

Národnej rady  Slovenskej republiky so  Zmluvou medzi vládou

Slovenskej republiky a vládou Ukrajiny o zamedzení dvojakého

zdanenia a zabránení daňovému úniku  v odbore daní z príjmov

a z majetku, tlač 387.

 

     Návrh  na vyslovenie  súhlasu so  Zmluvou medzi  vládou

Slovenskej republiky a vládou Ukrajiny o zamedzení dvojakého

zdanenia a zabránení daňovému úniku  v odbore daní z príjmov

a majetku pridelil predseda  Národnej rady Slovenskej repub-

liky svojím rozhodnutím číslo 884  zo dňa 29. marca 1996 Vý-

boru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpo-

čet a  menu, Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky  pre

hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Zahraničnému výbo-

ru Národnej rady Slovenskej  republiky na prerokovanie do 9.

mája  1996. Zároveň  poveril Výbor  Národnej rady Slovenskej

republiky pre  financie, rozpočet a  menu, aby podal  správu

o výsledku prerokovania materiálu v  určených výboroch a ná-

vrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Všetky uvedené výbory prerokovali  návrh v lehote, pri-

čom Výbor  Národnej rady Slovenskej  republiky pre financie,

rozpočet a menu a  Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej

republiky vyslovili s ním  súhlas a odporúčajú Národnej rade

Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Sloven-

skej republiky vysloviť súhlas  so Zmluvou medzi vládou Slo-

venskej  republiky a  vládou Ukrajiny  o zamedzení dvojakého

zdanenia a zabránení daňovému úniku  v odbore dane z príjmov

a majetku.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo, privatizáciu a podnikanie neprijal uznesenie o výsled-

ku  prerokovania návrhu,  pretože podľa  § 48  ods. 1 zákona

Slovenskej národnej  rady číslo 44/1989 Zb.  o rokovacom po-

riadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov

nezúčastnila  sa na  rokovaní nadpolovičná  väčšina všetkých

členov výboru.

 

     Pán predseda, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  otváram rozpravu k to-

muto bodu programu s tým istým konštatovaním ako predtým, že

som nedostal  žiadnu prihlášku do rozpravy.  Hlásite sa, pán

poslanec? Nech sa páči.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Vážená Národná rada,

     vážený pán podpredseda,

     vážený pán predseda,

 

     premiéri Slovenskej republiky a Ukrajiny dňa 23. januá-

ra 1996 na Štrbskom Plese podpísali Zmluvu medzi vládou Slo-

venskej  republiky a  vládou Ukrajiny  o zamedzení dvojakého

zdanenia a zabránení daňového úniku  v odbore daní z príjmov

a majetku s cieľom, aby  legislatívne odbúrali z našich hos-

podárskych  vzťahov ani  z jednej  strany nežiaducu prekážku

dvojitého zdanenia.

 

 

     Ako východniar môžem len  uvítať snahu vlády Slovenskej

republiky, aby aj legislatívne podporovala našich podnikate-

ľov jednak presadiť sa na trhoch Ukrajiny a takisto využívať

zemepisnú blízkosť susednej krajiny na oživenie hospodárskym

úpadkom  a  nezamestnanosťou  najviac  postihnutých regiónov

Slovenska,  napríklad okresov  Trebišov, Michalovce,  Vranov

nad Topľou.

 

     Dúfam,  že vlády  Slovenskej republiky  a Ukrajiny túto

snahu čím skôr doplnia  ďalšími  vítanými rozhodnutiami, ako

napríklad otvorením nových alebo spriechodnením už existujú-

cich hraničných priechodov.

 

     Vážená Národná  rada, na 13.  schôdzi Národnej rady  za

základe poverenia podnikateľov, ale aj zainteresovaných oby-

čajných  ľudí som  interpeloval vládu  Slovenskej republiky,

aby  Zmluva medzi  vládami Slovenskej  republiky a Maďarskej

republiky  o zamedzení  dvojakého zdanenia  bola ľahko sprí-

stupnená pre každú fyzickú  či právnickú osobu, teda uverej-

nená v  Zbierke zákonov. Je pravda,  že vláda Slovenskej re-

publiky, ako to už má vo zvyku, mi na interpeláciu ani neod-

povedala, ale uvedená Zmluva medzi vládami Slovenskej repub-

liky  a Maďarskej  republiky napriek  ignorovaniu zo  strany

vlády  bola uverejnená  v Zbierke  zákonov spolu  s podobnou

zmluvou medzi  vládami Slovenskej republiky  a Rumunskej re-

publiky ihneď po uplynutí tridsaťdňovej lehoty.

 

     Vychádzajúc z faktov, že  naše rozvíjajúce sa hospodár-

ske vzťahy s naším východným  a perspektívnym susedom si za-

slúžia  minimálne takú  istú pozornosť,  akú presadzujeme aj

voči iným krajinám, v  mene Maďarskej koalície jednak podpo-

rujem predloženú  zmluvu a takisto navrhujem,  aby po výmene

už ratifikovaných dokumentov  Zmluva medzi vládou Slovenskej

republiky a  vládou Ukrajiny o  zamedzení dvojakého zdanenia

a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a majetku

bola uverejnená v Zbierke zákonov, ako sa to aj stalo v prí-

padoch zmlúv so Spojenými štátmi, Maďarskom a Rumunskom.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Po pánu poslancovi Kötelesovi nemám nikoho prihláseného

do rozpravy,  takže končím rozpravu k  tomuto bodu programu.

Pán podpredseda vlády sa zrejme nechce vyjadriť. Pán spoloč-

ný spravodajca tiež nie,  takže vyhlasujem rozpravu za ukon-

čenú.  Pristúpime  k  hlasovaniu.  Môžete  prečítať návrh na

uznesenie.

 

Poslanec M. Oravec:

 

     Návrh na  uznesenie: Národná rada  Slovenskej republiky

podľa článku 86 písm.  e) Ústavy Slovenskej republiky vyslo-

vuje  súhlas so  Zmluvou medzi  vládou Slovenskej  republiky

a vládou Ukrajiny o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení

daňovému úniku v odbore daní  z príjmov a z majetku. Navrhu-

jem ho prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Budeme sa prezentovať a hneď aj hlasovať o ná-

vrhu tohto uznesenia s odporúčaním pána poslanca prijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 92 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 92 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

 

Poslanec M. Oravec:

 

     Ďakujem za spoluprácu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Aj ja vám, pán spoločný spravodajca. (Potlesk.)

 

     Môžeme  pristúpiť  t r i n á s t e m u  bodu  programu,

ktorý je

 

     vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

Colný zákon.

 

     Vládny návrh ste dostali ako tlač 397 a spoločnú správu

výborov ako tlač 397a.

 

     Z  poverenia  vlády  Slovenskej  republiky návrh zákona

odôvodní  znovu podpredseda  vlády a  minister financií  pán

Sergej Kozlík. Nech sa páči, pán minister.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené dámy poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     na základe schválenia  vlády Slovenskej republiky pred-

kladám na rokovanie Národnej rady návrh Colného zákona.

 

     Právne vzťahy v oblasti colníctva sú v súčasnosti upra-

vené zákonom  číslo 618/1992 Zb. Colný  zákon, ktorý bol vy-

vrcholením  legislatívneho procesu,  ktorý sa  začal v  roku

1991 najmä z dôvodu zabezpečenia zlučiteľnosti nášho právne-

ho poriadku s právom Európskej únie.

 

     Vzhľadom na takmer trojročné skúsenosti aplikačnej pra-

xe a  na výsledky opakovaného porovnávania  s colným zákonom

Európskej únie, ako aj  na vysokú aktuálnosť úlohy aproximá-

cie  práva  Slovenskej  republiky  s  právom Európskej únie,

vznikla potreba upraviť niektoré colné postupy a zjednodušiť

procedúry používané v praxi.

 

     Cieľom predloženého návrhu zákona je najmä usporiadanie

organizácie colnej správy, vymedzenie počtu riadenia a defi-

novanie jednotlivých stupňov, posilnenie kompetencií colných

orgánov v oblasti boja proti nezákonnému dovozu a vývozu to-

varu a tým zamedzeniu  colných a daňových únikov, zapracova-

nie záväzkov,  ktoré vyplývajú pre  colné orgány zo  súčasne

platných medzinárodných zmlúv, vrátane zapracovania budúcich

záväzkov, nahradenie subsidiárneho  pôsobenia Colného zákona

o správnom konaní  v colnom konaní so  zákonom o správe daní

a poplatkov  a  tým  dosiahnuť  zjednotenie  postupu colných

a finančných úradov.

 

     Predkladaný návrh zákona, ktorý vzhľadom na svoj rozsah

pozostáva z 9 hláv, zahŕňa  tak hmotnoprávnu časť, čím defi-

nuje clo ako ekonomickú kategóriu, ako aj časť procesnú, čím

sa táto právna norma  stáva komplexnou. Dôležitou časťou zá-

kona je vymedzenie orgánov  štátnej správy v oblasti colníc-

tva a vymedzenie pôsobnosti  ministerstva ako ústredného or-

gánu štátnej správy v  oblasti colníctva. Organizačná štruk-

túra colnej správy je koncipovaná v dvoch stupňoch riadenia.

Prvý stupeň  riadenia predstavuje colné  riaditeľstvo, druhý

stupeň riadenia colný úrad.

 

     V súvislosti s clom  ako dôležitým fiškálnym  nástrojom

predkladaný návrh zákona upravuje  aj povinnosti osôb, ktoré

prepravujú tovar cez štátnu  hranicu, a to predovšetkým pri-

hlásiť tovar  k colnej kontrole  a predložiť ho  spolu s do-

kladmi, ktoré sa na tento tovar vzťahujú, príslušnému colné-

mu orgánu. Nadväzne na  vymedzenie povinnosti osôb prepravu-

júcich tovar je upravené colné konanie, ktoré sa začína pri-

jatím colného vyhlásenia.

 

     S cieľom podpory ekonomických  aktivít v Slovenskej re-

publike, najmä zapojenia slovenských podnikateľských subjek-

tov do medzinárodnej deľby  práce, predložený zákon rieši aj

možnosti vytvorenia  priaznivejších podmienok na  výrobu tu-

zemského tovaru,  ktorý má byť následne  vyvezený alebo pre-

pustený do  voľného obehu, a to  tým, že umožňuje uplatnenie

rôznych ekonomických režimov.

 

     Oproti  súčasnému  stavu  návrh  zákona presne definuje

prípady vzniku colného dlhu pri  dovoze a vývoze tovaru, kto

je v ktorom prípade  dlžníkom, kedy sa vyžaduje zabezpečenie

colného dlhu a  akým spôsobom a kedy musí  byť colný dlh za-

bezpečený colnou zábezpekou a  kedy zárukou, kto môže záruku

poskytnúť a  v akej forme môže  byť záruka poskytnutá. Ďalej

je to povinnosť colného orgánu zapísať sumu cla do účtovných

dokladov a v akej lehote. Uvedené vymedzenie colného dlhu je

v súlade  s prístupmi  uplatnenými aj  v krajinách Európskej

únie.

 

     Vzhľadom na to, že colné  orgány od prvého januára 1993

vykonávajú aj  správu daní, dane  z pridanej hodnoty  a spo-

trebných daní  a iných platieb pri  dovoze, je colné záložné

právo, vymáhanie  nedoplatkov, predovšetkým cla,  daní a po-

platkov  a exekučné  náklady upravené  podobne ako  v zákone

o správe daní a poplatkov. Touto úpravou sa sleduje zladenie

colného a daňového konania.

 

     Predložený návrh colného zákona je kompatibilný s práv-

nou úpravou  platnou v oblasti  colníctva v Európskej  únii.

Predložený  návrh predstavuje  ďalšie priblíženie slovenskej

právnej praxe  v oblasti colníctva s  právnou úpravou Európ-

skej únie, najmä s tými  úpravami, ktoré boli vykonané po 1.

januári 1993. Navrhovaný zákon je rovnako v súlade so záväz-

kami,  ktoré  prijala  Slovenská  republika v medzinárodných

zmluvách, najmä Európskou dohodou o pridružení medzi Sloven-

skou republikou  na jednej strane  a Európskym spoločenstvom

a jeho členskými štátmi na druhej strane, Všeobecnou dohodou

o clách a obchode, vrátane znenia všetkých zmlúv, ktoré boli

prijaté  Záverečným aktom  uzatvoreným v  Marrákeši dňa  15.

apríla 1994,  ako aj Dohodou  o vytvorení colnej  únie medzi

Slovenskou republikou a Českou republikou.

 

     Vážené pani  poslankyne, vážení páni  poslanci, dovolím

si požiadať vás o podporu tohto návrhu zákona.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ako spoločná spravodaj-

kyňa bola  určená pani poslankyňa  Nováková. Prosím ju,  aby

podala správu o prerokovaní  vládneho návrhu zákona vo výbo-

roch.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážený pán podpredseda vlády,

     panie poslankyne, páni poslanci,

 

     predkladám spoločnú  správu výborov Národnej  rady Slo-

venskej  republiky o  výsledku prerokovania  vládneho návrhu

zákona Národnej rady Slovenskej republiky Colný zákon.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 932  zo 17. apríla  1996 pridelil vládny  návrh zákona

Národnej rady Slovenskej republiky  Colný zákon  na preroko-

vanie v lehote  do 9. mája 1996 týmto  výborom Národnej rady

Slovenskej republiky: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre fi-

nancie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizá-

ciu  a podnikanie,  výboru pre  pôdohospodárstvo, výboru pre

obranu a bezpečnosť a výboru pre životné prostredie a ochra-

nu prírody.

 

     Ako príslušný  na skoordinovanie stanovísk  výborov Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky bol  citovaným rozhodnutím

predsedu Národnej rady Slovenskej republiky určený výbor pre

financie, rozpočet a menu s tým, že skoordinované stanoviská

sa premietnu  v spoločnej správe výborov  Národnej rady Slo-

venskej republiky.

 

     Výbor  pre obranu  a bezpečnosť  9. mája  1996 prerušil

prerokúvanie vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej

republiky  Colný zákon a požiadal  ministra financií Sloven-

skej republiky objasniť pripomienky  poslancov výboru k pre-

rokúvanému návrhu zákona, ktoré sú uvedené v osobitnom liste.

 

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre životné

prostredie a ochranu prírody 13. mája 1996 prerokoval vládny

návrh zákona  Colný zákon,  ale z dôvodu  neprítomnosti nad-

polovičnej  väčšiny členov  výboru nemohol  prijať uznesenie

k tomuto návrhu zákona.

 

     Výbory Národnej rady Slovenskej  republiky, a to ústav-

noprávny výbor,  výbor pre financie, rozpočet  a menu, výbor

pre  hospodárstvo,  privatizáciu  a  podnikanie  a výbor pre

pôdohospodárstvo prerokovali vládny  návrh zákona Slovenskej

republiky  Colný zákon, vyslovili s ním  súhlas a odporúčajú

ho  Národnej rady  Slovenskej republiky  schváliť so zmenami

a doplnkami, o ktorých odporúčam hlasovať nasledovne:

 

     En  bloc  odporúčam  prijať  nasledovné  body spoločnej

správy:  1, 2, 3, 4, 5, 6, 7,  8, 9, 11, 12, 13, 14, 15, 16,

17, 19, 20, 21, 22, 25, 26,  27, 28, 29, 30, 31, 32, 33, 34,

35, 36, 37, 39, 40, 41, 43,  44, 45, 46, 47, 48, 49, 50, 51,

52, 53, 54, 55, 56, 57, 59,  60, 61, 63, 64, 65, 66, 67, 68,

69, 70,  71 a 72. Neprijať  odporúčam body spoločnej správy:

10, 18, 23, 24, 38, 42, 58 a 62.

 

     Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás, aby

ste mi pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré vyplynú z roz-

pravy, odovzdali písomne.

 

     Vážený pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem,  pani poslankyňa,  a prosím,  aby ste  zaujali

miesto určené pre spoločných spravodajcov.

 

     Otváram  rozpravu k  tomuto bodu  programu. Do rozpravy

som  dostal  písomnú  prihlášku  od  pána poslanca Vaškoviča

a pripraví sa pán poslanec Palacka.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     vážení hostia,

 

     moje vystúpenie bude stručné. Úvodom by som chcel pove-

dať,  že koncepciu  tvorby tohto  zákona s  malými výhradami

možno  akceptovať.  V  princípe  sleduje  trendy,  ktoré 

v smernici Európskej únie, a takisto nahrádza doterajšie ne-

dostatky, ktoré vyplývali z toho, že vlastne neexistoval ta-

kýto  kompletný zákon.  V  tomto  zákone existujú  aj určité

problémové miesta a k tým by som smeroval otázku pánu minis-

trovi.

 

     Prvá  otázka  je  ku  kompetenciám  medzi ministerstvom

a colnými orgánmi.  Zdá sa mi,  že nie sú  úplne jednoznačne

naformulované kompetencie medzi ministerstvom a daňovými or-

gánmi.  Moja otázka  znie, či  v bode  g), kde  sa vymedzuje

oprávnenie ministerstva na odpustenie cla, daní a iných pla-

tieb  vyberaných  pri  dovoze,  o  aký  typ usmernenia alebo

oprávnenia ide. Bol by som rád,  keby mi pán minister v roz-

prave alebo, ak je to možné,  aj skôr odpovedal. Je to § 14.

Od toho  potom závisí prípadne môj  pozmeňujúci návrh, ktorý

zatiaľ nebudem prednášať.

 

     Druhým takým  slabým miestom je skutočnosť,  že v tejto

norme sa podľa môjho názoru mohli riešiť niektoré otázky, aj

keď neúplne,  ale aspoň čiastočne,  súčinnosti medzi colnými

orgánmi a  medzi ministerstvom vnútra.  Myslím si, že  sa tu

neriešia otázky oprávnení,  povinností a prostriedkov colní-

kov na prekonávanie odporu osôb. Tým sa svojím spôsobom sťa-

žuje výkon povolania colníkov. Myslím si, že spresnením ale-

bo daním určitých oprávnení a použitých prostriedkov na pre-

konávanie tohto odporu osôb  by sa značne zjednodušil postup

súčinnosti medzi nimi a medzi príslušníkmi bezpečnosti.

 

     Ďalší  problém, ktorý  sa tu  mohol riešiť,  je problém

duty-free.  Zatiaľ čo  tento problém  sa podľa  mňa rieši na

základe zákona,  ktorý je -  povedzme si -  diskutabilný, tu

bolo  možné  tento  problém  jednoznačne vyriešiť. Žiaľbohu,

nestalo sa to.

 

     Prejdem  k pozmeňovacím  návrhom. Môj  prvý pozmeňovací

návrh smeruje k § 10 ods. 8 a, žiaľbohu, k bodu 15 spoločnej

správy, ktorý  síce pani spoločná  spravodajkyňa odporučila,

ale je tam gramatická chyba, na ktorú som prišiel až teraz.

 

     Môj  návrh znie  za slová  "povinní  na",  nie "povinné

na", vložiť  slová "písomnú žiadosť"  a vypustiť slovo  "vý-

zvu". Čiže ide iba o gramatickú zmenu, jej akceptovanie, le-

bo nesedí to tam štylisticky. V spoločnej správe je "povinné

na" a má byť gramaticky správne "povinní na" - vložiť slová,

a ďalej je to už zhodné s  návrhom v spoločnej správe - vlo-

žiť slová "písomnú žiadosť" a vypustiť slovo "výzvu".

 

     Ďalší pozmeňovací návrh  je k § 14. Tam  zrejme len vy-

padlo slovo "sídlo". V písmene  h) za druhé písmeno "a" vlo-

žiť slovo "sídlo".

 

     Môj tretí návrh  je k § 20 ods. 4,  ktorý znie: "Ak to-

var, ktorý podlieha clu, je čiastočne alebo úplne oslobodený

od dovozného cla, colný orgán na základe všeobecne záväzných

predpisov určí,  že po dobu  troch rokov od  dňa prepustenia

tovaru sa  tento môže používať  len na určitý  účel a nesmie

zmeniť vlastníka." V pôvodnom  návrhu je totiž slovo "môže",

ktoré  dáva možnosť  rozhodnúť  o  tom subjektívne,  a podľa

môjho názoru by colnica mohla  rozhodnúť v tomto prípade len

na základe  všeobecne záväzných predpisov, a  nie na základe

nejakého subjektívneho rozhodnutia.

 

     Čiže vo všeobecne  záväzných predpisoch treba taxatívne

stanoviť, kde, na ktoré tovary, ktoré sú oslobodené, to pla-

tí, a na ktoré nie. A tam  kde to platí, musí to colný orgán

uskutočniť.

 

     Ďalší pozmeňovací návrh je k  § 249 ods. 1, ktorý znie:

"Podľa  závažnosti  porušenia  colných  predpisov  uvedených

v § 241 je možné uložiť pokutu  do výšky 2 miliónov Sk." Tam

vlastne  ide o  rozšírenie podľa  závažnosti. Myslím  si, že

v tomto čase je dôležité, keď toto slovo bude v zákone, pre-

tože neexistuje u nás v  tomto smere nejaká tradícia, aby sa

tieto porušenia sledovali a  vyhodnocovali, a v tomto zákone

sa definujú aj nové. Čiže výška  pokuty sa dá určovať iba na

základe skúseností a vzhľadom na to, aby sa zvýraznil moment

skúseností,  navrhujem tam  dať "podľa  závažnosti porušenia

colných predpisov". Totiž v prípade,  že by došlo k nejakému

neprimeranému stanoveniu pokuty  u niektorých subjektov, po-

kiaľ  si vymôžu  tieto prostriedky  súdnou cestou,  by mohlo

dôjsť k zániku tohto právneho subjektu.

 

     To sú všetky moje pozmeňovacie návrhy.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne. Slovo  má pán  poslanec Gabriel Palacka

z KDH. Pripraví sa pán poslanec Jozef Košnár z SDĽ.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     k návrhu  colného zákona by  som si dovolil  stručne sa

vyjadriť.

 

     Súhlasím  s  konštatovaním  môjho  predrečníka,  že ide

vcelku  o  prijateľnú   kodifikáciu  problematiky  colníctva

a správy cla  a colných úradov. Nemám  k zákonu nejaké vecné

obsahové  výhrady. Je  pravda, že  niektorá problematika  by

mohla byť riešená trošku ináč, ale v takomto komplexnom roz-

sahu nie  je možné to  riešiť pozmeňovacími návrhmi.  Myslím

však, že návrh  zákona je pripravený tak, že  ho môžeme pod-

poriť. Je to návrh zákona s relatívne veľkým rozsahom, takže

je pochopiteľné,  že sa v  ňom môže vyskytnúť  nejaká drobná

chyba. Predsa však mi dovoľte takú trošku širšiu výhradu, že

tých chýb, drobných nepresností, preklepov alebo legislatív-

ne nie  dobrých vyjadrení je  v tomto vládnom  návrhu príliš

veľa. Len  legislatívny odbor Národnej rady  mal viac ako 60

takýchto drobných  pripomienok. V spoločnej  správe sú prak-

ticky všetky a sú tam  ešte ďalšie, ktoré sa pri rokovaniach

výborov vyskytli.

 

     Keďže sa v našom výbore neprijalo platné uznesenie, do-

volil by som si predniesť  ešte jeden drobný pozmeňovací ná-

vrh, pretože v  spoločnej správe nie je. Ide o  § 10 ods. 7,

kde sa mi veta, ktorá v  tomto odseku je, zdá byť sémanticky

nezmyselná  tým, že  na konci  odseku sú  slová "ich čísla".

Stručne  to  budem  citovať:  "Orgány telekomunikácií sú..."

atď. "povinné oznámiť údaje o užívateľoch telefónnych staníc

ich čísla." Priznám sa, že  nerozumiem celkom dobre, čo zna-

mená  to "ich  čísla". Možno  to pán  minister vysvetlí, ale

v každom prípade  navrhujem slová "ich  čísla" v tomto  § 10

ods. 7 vypustiť.

 

     Škoda, že  takýchto nepresností, bohužiaľ,  v návrhu je

niekoľko desiatok, a trošku znehodnocujú vládny návrh. A keď

vezmeme do úvahy,  že to je norma pripravovaná  už dlhý čas,

prešla okrem ministerstva cez  legislatívnu radu vlády, vlá-

du, takýchto nepresností by tam toľko byť nemuselo.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.  Slovo má pán  poslanec Košnár. Nech  sa

páči.

 

 

 

 

Poslanec J. Košnár:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda vlády,

     kolegyne, kolegovia,

     dámy a páni,

 

     Colný zákon  komplexne upravuje vzťahy,  ktoré vznikajú

pri dovoze  a vývoze i  pri tranzite, a  v našom prípade  je

Colný zákon aj základom  na dotvorenie colnej správy zvrcho-

vaného a samostatného štátu. Z tohto hľadiska je predkladaný

návrh nielen potrebný, ale chcem  povedať, že je aj dlhodobo

a kvalitne  pripravený. Chcel  by som  sa dotknúť niektorých

otázok viac z pohľadu podnikateľských subjektov alebo účast-

níkov colného konania než  z pohľadu štruktúry colných orgá-

nov, ich vzájomných vzťahov, kompetencií atď.

 

     Chcel by  som pozitívne ohodnotiť  skutočnosť, že tento

zákon zakladá možnosť, aby  bol každý oprávnený požadovať od

colných orgánov informácie o aplikácii colných predpisov, ak

sa týkajú už prebiehajúcich  alebo pripravovaných obchodných

rokovaní. Rovnako to platí aj o poskytovaní záväzných infor-

mácií  o sadzobnom  zaradení tovaru,  hoci tieto informácie,

prirodzene, nemajú charakter rozhodnutia.

 

     Z  pozície  účastníkov  colného  konania  je  kladom aj

spresnenie spôsobu  určenia colnej hodnoty najmä  z toho po-

hľadu, čo  sa pri určovaní  colnej hodnoty započítava,  a čo

nie, do ceny skutočne platenej, alebo ceny, ktorá by sa mala

za dovezený tovar zaplatiť. Mám  však dojem, že upravené va-

riantné spôsoby  určovania colnej hodnoty  sú značne zložité

a zrejme budú aj veľmi administratívne náročné. Neviem posú-

diť, do akej miery sú tieto spôsoby určovania colnej hodnoty

s takou náročnosťou a  zložitosťou vyvolané potrebou priblí-

ženia sa alebo identity s Dohodou o vykonávaní článku 7 Vše-

obecnej dohody  o clách a obchode.  Ak je to tak,  zrejme sa

s tým  sotva dá  niečo robiť.  Ak je  to spôsobované  našimi

- povedal by  som - domácimi pomermi  alebo snahami, bolo by

potrebné  zvážiť  v  eventuálnom  vykonávacom  predpise isté

zjednodušenie.

 

     Očakávania, že zjednodušenie  postupov a colných forma-

lít  podaním  zjednodušeného   colného  vyhlásenia  prispeje

k zrýchleniu celého procesu prepúšťania tovaru do navrhnuté-

ho režimu,  sú zrejme dosť  optimistické vzhľadom na  spôsob

uvoľňovania tovaru  do príslušného režimu vo  väzbe na colný

dlh a jeho  zabezpečenie. Nazdávam sa, že nie  je dosť jasne

definovaný  začiatok vzniku  colného dlhu.  Rozpor je  medzi

vznikom začiatku colného dlhu predložením colného vyhlásenia

a začiatkom colného dlhu uvoľnením tovaru do príslušného re-

žimu, a ustanovením iných paragrafov než § 78, 79 a 196 tiež

do príslušného režimu oznámením rozhodnutia colného orgánu.

 

     Potreba boja proti nezákonnému dovozu tovaru a zamedze-

nie colných a daňových  únikov a rovnaká spoločenská potreba

podporovať  rozvoj ekonomiky  pružným a  rýchlym uvoľňovaním

tovarov našich  dovozcov je nepochybne  v istom protirečení.

Štát musí hľadať spôsoby zabezpečenia cla. Problém je v tom,

že tento spôsob by  nemal sťažovať fungovanie solídnych pod-

nikateľských  subjektov,  ktoré  v  dlhšom časovom horizonte

colný dlh vyrovnávajú, resp. vyrovnali.

 

     Voči týmto subjektom by  sa mala uplatňovať liberálnej-

šia politika zabezpečovania  colného dlhu, resp. uvoľňovania

tovaru do príslušného režimu. Veď na jednej strane splatnosť

colného dlhu, resp.  sumy cla je do 10 dní  podľa § 220 ods.

1, ale tovar sa neuvoľní do navrhovaného režimu skôr, než je

tento dlh  splatený, resp. zabezpečený.  Navyše v súvislosti

s prevodom platieb  vo finančných inštitúciách a  tým, čo sa

považuje za deň platby, sa predlžuje doba faktického uvoľne-

nia tovaru do voľného obehu, a to aj napriek zákonnej povin-

nosti previesť platby na príslušný účet colných orgánov vždy

najneskôr v nasledujúci pracovný deň po tom, keď bola z účtu

dlžníka uskutočnená  alebo keď bola v  prospech účtu colného

orgánu prijatá v hotovosti. Osobitne to platí, povedzme, pre

prípady, že napríklad vagón je pristavený vo štvrtok v popo-

ludňajších hodinách, resp. v piatok,  s čím sú spojené doda-

točné náklady na stojné, atď.

 

     Zabezpečenie colného  dlhu je značne  časovo a adminis-

tratívne náročné a pritom  mnohé seriózne podnikateľské sub-

jekty nie sú ekonomicky  schopné objektívne colný dlh zabez-

pečiť, napríklad  vzhľadom na druhotnú  platobnú neschopnosť

a podobne.

 

     V § 225 ods. 3 sa pripúšťa možnosť odkladu platenia su-

my cla, ako aj úroku na žiadosť dlžníkov za dobu odkladu, ak

tieto platby sú spojené so sociálnymi a ekonomickými problé-

mami dlžníka v  prípade zaplatenia sumy cla a  s vážnymi so-

ciálnymi a ekonomickými problémami v prípade úrokov.

 

     Takúto možnosť treba na jednej strane uvítať, na druhej

strane je  však potrebné aspoň  všeobecne záväzným predpisom

Ministerstva financií Slovenskej republiky určiť isté objek-

tivizované kritériá,  aby sa vo  vzťahu k jednotlivým  typom

subjektov zabránilo  zo strany colných  orgánov uplatňovaniu

istých nie objektívnych, ale skôr subjektívnych rozhodnutí.

 

     Navrhovaná účinnosť  tohto zákona je  od 1. júla  tohto

roku. Nazdávam sa, že do tohto termínu by bolo treba pripra-

viť  a  vydať  aj  všeobecne  záväzné  predpisy, na ktoré sa

v niektorých paragrafoch  tento zákon odvoláva,  a na ďalšiu

potrebu som v jednom  prípade poukázal sám. Konkrétne pozme-

ňovacie návrhy nemám.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  pánu  poslancovi  Košnárovi.  Nemám  už žiadne

prihlášky do  rozpravy. S faktickou  poznámkou sa hlási  pán

poslanec Hrušovský.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pán predseda, mám odporúčanie  k spoločnej správe. Pani

spoločná spravodajkyňa pri  uvádzaní jednotlivých bodov uve-

dených v spoločnej správe odporučila,  aby aj bod 23 bol za-

radený do  hlasovania en bloc. Odporúčam,  aby bol vyňatý na

samostatné hlasovanie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, bod 23 navrhovala v bloku na neprijatie.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Odporúčam ho prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre,  ďakujem pekne.  Takže ak  sa do  rozpravy nikto

nehlási, končím  rozpravu k tomuto bodu.  Pýtam sa pána pod-

predsedu vlády, či sa chce vyjadriť. Áno. Nech sa páči.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     len krátko by som  reagoval na diskusiu, ktorá prebehla

k návrhu Colného zákona.

 

     Predovšetkým v  otázke kompetenčných vzťahov  medzi mi-

nisterstvom financií a colnými orgánmi, tak ako to vymedzuje

§ 10, v podstate  ide o to, že základnú  kompetenciu v rámci

odpúšťania daní a ciel, tak ako to pre ministerstvo financií

vymedzuje §  10 ods. 2  písm. e), zakladá  toto znenie, teda

rozhodujúcu kompetenciu  ministerstva financií. Ministerstvo

financií sa potom rozhoduje v zmysle Colného zákona, že môže

v zmysle  písmena g)  posunúť časť  kompetencií za  určených

podmienok.  Predovšetkým to  môže byť  určitý limit čiastky,

aby sa neriešili drobné čiastky,  ktoré môžu byť pomerne po-

četné,  na ministerstve  financií. Posunie  teda kompetenciu

riešenia na colné úrady, teda o stupeň nižšie. Domnievam sa,

že vcelku  tento režim je, aspoň  pre nás, jasný a  takto sa

uplatňuje aj v doterajšej praxi.

 

     Pokiaľ ide o súčinnosť medzi colnými úradmi a minister-

stvom  vnútra, mal  by tieto  veci v  podstate riešiť  zákon

o služobnom pomere, kde by pozícia pracovníkov Colnej správy

mala byť komplexne riešená a mali by byť doriešené aj otázky

súčinnosti medzi colnými orgánmi a ministerstvom vnútra.

 

     Pokiaľ ide o jednotlivé  pripomienky, možno v rámci do-

datočných  pripomienok akceptovať  zmenu v  § 10  ods. 8, tú

zmenu slova  "výzvu" na slová "písomnú  žiadosť". Myslím, že

je to obsiahnuté aj v  tom balíku pripomienok z výborov. Ďa-

lej v § 14 doplnenie výrazu "sídla" takisto.

 

     Pokiaľ ide o  § 20, myslím, že je  možné akceptovať, že

by bolo  možné precizovať možnosť  riešenia colných situácií

všeobecne záväzným predpisom. Táto pripomienka je akceptova-

teľná.

 

     Podobne je  akceptovateľná  pripomienka k § 249 ods. 1.

Vyjadrujem  sa  teda k vystúpeniu  pána  poslanca  Vaškoviča

doplniť v  tomto odseku "podľa  závažnosti porušenia colných

predpisov", ale predpokladáme, že bez ohľadu na toto doplne-

nie by sa určite takýmto spôsobom konalo.

 

     Pokiaľ ide  o pripomienku pána  poslanca Palacku, samo-

zrejme, možno  ju akceptovať. Pod  údajmi možno rozumieť  aj

príslušné čísla.

 

     Pán Košnár sa vyjadril, či to je otázka filozofie. Mys-

lím, že dá sa s  mnohými názormi v rámci filozofie súhlasiť.

Neboli prednesené konkrétne pozmeňujúce návrhy.

 

     Ďakujem  pekne,  vážené  pani  poslankyne, poslanci, za

podporu tohto zákona. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán podpredseda. Pýtam sa pani spoločnej spra-

vodajkyne, či  sa chce vyjadriť  k rozprave. Ak  nie, môžeme

pristúpiť  k hlasovaniu  o jednotlivých  pozmeňujúcich návr-

hoch.

 

     Pán poslanec Vaškovič, už je po rozprave.

 

     Prosím, pani poslankyňa.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     budeme hlasovať  najskôr o bodoch  spoločnej správy. En

bloc odporúčam  prijať nasledovné body  spoločnej správy: 1,

2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9,  11, 12, 13, 14, 16, 17, 19, 20, 21,

22, 25, 26, 27, 28, 29, 30, 31, 32, 33, 34... (Šum v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Skončili sme pri bode 34.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Sú to  tie isté okrem  bodu 15. Ďalej  35, 36, 37,  39,

40, 41, 43, 44, 45, 46, 47,  48, 49, 50, 51, 52, 53, 54, 55,

56, 57, 59, 60, 61, 63, 64, 65, 66, 67, 68, 69, 70, 71 a 72.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.  Počuli sme  čísla bodov  zo spoločnej správy,

ktoré pani spoločná spravodajkyňa navrhuje prijať.

 

     Prosím, prezentujme sa a  hlasujme. Hlasujeme o prijatí

týchto bodov spoločnej správy  na návrh pani spoločnej spra-

vodajkyne.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 97 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 96 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže sme prijali tieto body spoločnej správy.

 

     Môžete pokračovať, pani spoločná spravodajkyňa.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Body spoločnej správy 10, 18, 24, 38, 42, 58 a 62 odpo-

rúčam neprijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a hlasujme, s odporúčaním pani

spravodajkyne neprijať tieto body.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 102 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 10 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

 

     Takže tieto body spoločnej správy sme neprijali.

 

     Môžete pokračovať, pani spoločná spravodajkyňa.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Z  rozpravy vyplynuli  na osobitné  hlasovanie body  15

a 23. Najskôr budeme hlasovať o bode 15. Odporúčam ho nepri-

jať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme o bode  15 spoločnej správy s odporúča-

ním neprijať ho.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 104 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 27 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

     Tento bod spoločnej správy sme neprijali.

 

     Môžete pokračovať, pani poslankyňa.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Budeme hlasovať  o bode 23  spoločnej správy. Odporúčam

ho neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     No, neviem. Hlasujeme o bode 23 spoločnej správy. To je

skôr na prijatie.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Odporúčam neprijať ho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 101 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 48 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

 

     Takže neprešiel tento bod spoločnej správy.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Budeme hlasovať o  pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca

Vaškoviča. Chcem sa opýtať pána poslanca, či môžeme hlasovať

o všetkých pozmeňujúcich návrhoch en bloc, pretože ich budem

odporúčať  prijať. (Odpoveď  zo sály:  Áno.) Ďakujem. Budeme

o nich hlasovať en bloc.

 

     Prečítam § 20 ods. 4: "Ak tovar, ktorý podlieha clu, je

čiastočne alebo úplne oslobodený od dovozného cla, colný or-

gán na základe všeobecne záväzných predpisov určí, že po do-

bu 3 rokov  odo dňa prepustenia tovaru sa  môže používať len

na určitý účel a  nesmie meniť vlastníka." Druhý pozmeňujúci

návrh sa týka § 249 ods. 1: "Podľa závažnosti porušenia col-

ných  predpisov uvedených v § 241 je možné  uložiť pokutu do

výšky 2 miliónov Sk." Tretí pozmeňujúci návrh - v  § 14 ods.

2 písm.  h)  za  druhé  písmeno  "a"  vložiť  slovo "sídlo".

A štvrtý pozmeňujúci návrh - v §  10 ods. 8 za slová "povin-

ný" vložiť slová "písomnú žiadosť" a vypustiť slovo "výzvu".

Tu vlastne  ide o technické spresnenie  bodu 15, pretože tam

bola tlačová chyba.

 

     Vážené panie poslankyne,  páni poslanci, návrhy odporú-

čam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prijať?

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Áno, prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a  hlasujme. Počuli ste pozmeňo-

vacie  návrhy pána  poslanca Vaškoviča,  ktoré pani spoločná

spravodajkyňa navrhuje prijať.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 107 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 100 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže sme prijali tieto pozmeňujúce návrhy.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Pa-

lacku, ktorý v § 10 ods. 7 navrhuje vypustiť slová "ich čís-

la". Odporúčam ho prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prezentujme sa a hlasujme s odporúčaním pani poslankyne

návrh prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 107 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 96 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

 

     Prijali sme tento pozmeňujúci návrh.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať

o návrhu zákona  ako celku. Colný zákon  ako celok odporúčam

prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne. Podľa § 26 ods. 1 zákona o rokovacom po-

riadku budeme  hlasovať o vládnom  návrhu ako celku  v znení

schválených doplnkov s odporúčaním prijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 106 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 104 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že  sme schválili vládny  návrh zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky, tzv. Colný zákon.

 

     Ďakujem  pani spravodajkyni.  Ďakujem aj  vám, páni po-

slanci, pani poslankyne. (Potlesk.)

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Ďakujem aj ja.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     š t r n á s t y m  bodom programu je

 

     vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 135/1961 Zb. o pozemných

komunikáciách (cestný zákon) v znení zákona číslo 27/1984 Zb.

 

     Vládny návrh zákona ste  dostali ako tlač 377, spoločnú

správu ako tlač 377a.

 

     Z  poverenia  vlády  Slovenskej  republiky návrh zákona

odôvodní  namiesto  chorého  pána  ministra dopravy minister

pôdohospodárstva Slovenskej republiky pán Peter Baco. Prosím

pána ministra, aby sa ujal slova.

 

Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážené dámy poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     zákon  číslo  135/1961  Zb.  o  pozemných komunikáciách

(cestný zákon) v znení zákona číslo 27/1984 Zb. je v niekto-

rých ustanoveniach  už prekonaný najmä  vo vzťahu k  bývalým

federálnym  orgánom a  národným výborom.  Preto vláda svojím

uznesením číslo 269 z 25. apríla 1995 uložila spracovať jeho

novelu.

 

     Cieľom predkladanej novely cestného zákona je zohľadniť

pôsobnosť a rozdelenie kompetencií  vo výkone štátnej správy

pozemných komunikácií na pripravované krajské a okresné úra-

dy a spresniť podmienky  užívania pozemných komunikácií. No-

vela zákona rieši aj tvorbu časti finančného príjmu do Štát-

neho fondu  cestného hospodárstva, a  to vyberaním úhrad  za

užívanie diaľnic  a ciest pre motorové  vozidlá formou nále-

piek na vozidlách.

 

     Príjmom  do Štátneho  fondu cestného  hospodárstva budú

podľa predkladanej  novely cestného zákona  aj pokuty, ktoré

doteraz vyberajú obvodné úrady za porušenie ustanovení cest-

ného zákona. Novela cestného  zákona rieši tiež problematiku

nadmerných a  nadrozmerných prepráv, lebo  tieto najviac po-

škodzujú vozovky a mosty.  V prípade zistenia preťaženia vo-

zidla odmietajú  najmä zahraniční dopravcovia  zaplatiť prí-

slušné  správne  poplatky.  Preto  navrhujeme  vážiť vozidlá

priamo na  hraničných prechodoch a v  prípade ich preťaženia

povoliť prechod  cez hranice Slovenskej republiky  až po za-

platení správneho poplatku.

 

     Na základe pripomienok poslancov  je do novely cestného

zákona  zapracovaná aj  novela zákona  číslo 129/1996  Z. z.

o niektorých  opatreniach  na  urýchlenie  prípravy výstavby

diaľnic a  ciest pre motorové  vozidlá, ktorou sa  navrhuje,

aby do  § 8 boli doplnené  odseky 4 až 7.  Tieto odseky boli

z uvedeného zákona vypustené pri jeho schvaľovaní v Národnej

rade  Slovenskej republiky  na predchádzajúcom  pléne, čo sa

ukázalo ako chybné, lebo sa tým nedosiahol zámer na urýchle-

nie  procesu vyvlastňovania  nehnuteľností na účely výstavby

diaľnic.

 

     Návrh novely cestného zákona bol prerokovaný v legisla-

tívnej rade vlády, vo vláde  Slovenskej republiky a vo výbo-

roch Národnej  rady Slovenskej republiky  podľa príslušnosti

a výsledok týchto prerokovaní bol kladný. Odporúčam Národnej

rade Slovenskej  republiky novelu cestného  zákona schváliť,

čím by sa vytvorili právne a finančné predpoklady na plnenie

úloh štátnej  správy nových krajských a  okresných úradov na

úseku cestného  hospodárstva a na  plnenie úloh programového

vyhlásenia vlády najmä na  úseku výstavby diaľnic a medziná-

rodných ciest.

 

     Ďakujem za podporu a pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Prosím  predsedu výboru  pre hospodárstvo, privatizáciu

a podnikanie pána poslanca Romana Hofbauera, aby podal sprá-

vu o výsledkoch prerokovania návrhu vo výboroch Národnej ra-

dy.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     panie poslankyne, páni poslanci,

 

     predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

z 11. apríla 1996 číslo 918 pridelil vládny návrh zákona Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky, ktorým  sa mení a  dopĺňa

zákon číslo  135/1961 Zb. o  pozemných komunikáciách (cestný

zákon) v  znení zákona číslo 27/1984  Zb. (ďalej len "vládny

návrh zákona"), Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Sloven-

skej  republiky, Výboru  Národnej rady  Slovenskej republiky

pre financie, rozpočet a  menu, Výboru Národnej rady Sloven-

skej republiky pre  hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie,

Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky pre pôdohospodár-

stvo, Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky pre verejnú

správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národ-

nej  rady   Slovenskej  republiky  pre   životné  prostredia

a ochranu prírody na prerokovanie  do 9. mája 1996. Predseda

Národnej rady Slovenskej  republiky uvedeným rozhodnutím sú-

časne  určil Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre

hospodárstvo, privatizáciu a  podnikanie ako príslušný výbor

na skoordinovanie stanovísk výborov, ktorým bol vládny návrh

zákona pridelený na prerokovanie.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

vládny návrh zákona neprerokoval,  pretože systémovo a vecne

nenadväzuje  na  zákon  Národnej  rady  Slovenskej republiky

o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky, ktorý

ešte nie je prijatý.

 

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre životné

prostredie a ochranu prírody  vládny návrh zákona prerokoval

8. mája, ale uznesenie o výsledku jeho prerokovania neprijal

pre nedostatočný počet prítomných členov výboru.

 

     Ostatné výbory Národnej rady Slovenskej republiky vlád-

ny návrh zákona prerokovali v určenom termíne, odporúčajú ho

Národnej  rade  Slovenskej  republiky  schváliť  s úpravami.

Úpravy sú uvedené ako pozmeňovacie návrhy spoločnej správy.

 

     Vážené kolegyne, vážení  kolegovia, zo spoločnej správy

odporúčam  prijať nasledovné  návrhy: 1,  2, 3,  4, 5, 8, 9,

10, 11, 13 a 16. Neprijať odporúčam  body 6, 7, 12, 14 a 15.

K bodu číslo 14 podám iný  pozmeňujúci návrh, ktorý je v sú-

lade  so stavom  okolo územnosprávneho  členenia  Slovenska.

A dovolím si  upozorniť na omyl,  ktorý vznikol pri  prepise

výsledkov prerokovania  vo výboroch v  bode číslo 13.  Je to

konzultované s legislatívnym odborom Národnej rady, ktorý sa

dopustil pri  prepise omylu. Správna  textácia k bodu  13 má

znieť tak, ako bola prerokovaná  vo výboroch, a to nasledov-

ne: za článok II vložiť nový  článok III, ktorý znie - ďalej

je označený článok III, čiže textácia zostáva taká istá, len

táto úvodná časť je chybná a platí tak, ako znie.

 

     Toľko k  návrhu spoločnej správy k  tomuto zákonu. Pro-

sím,  pán predseda,  o otvorenie  rozpravy a  súčasne prosím

o slovo ako prvý.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu spoločnému  spravodajcovi. Do rozpravy som

dostal písomnú  prihlášku od pána  poslanca Sečánskeho a  od

pána poslanca  Šeptáka. Teraz sa hlási  do rozpravy ako prvý

pán  spoločný spravodajca.  Takže otváram  rozpravu. Nech sa

páči, pán spoločný spravodajca.

 

 

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Vážený pán predseda,

     pán minister,

     dámy a páni,

 

     problematika pozemných komunikácií  v súčasnej modernej

spoločnosti je výnimočne dôležitou a v priebehu tohto storo-

čia  jej význam  nepretržite rastie.  Pozemné komunikácie od

nepamäti zohrávali výnimočne dôležitú úlohu, počnúc starove-

kom, cez celý stredovek až po novovek a súčasnú vyspelú spo-

ločnosť. Pozemné komunikácie sú pritom  nesporne najtrvácej-

šími stavbami v histórii ľudstva, nepostrádateľnými  na roz-

voj každej  spoločnosti. Veď rímske cesty  sa zachovali i do

súčasnosti a tereziánske cesty  predstavujú kostru našej do-

pravnej  štruktúry až  do súčasnosti.  Po celý  stredovek sa

mestá rozvíjali  a upadali podľa  toho, či sa  nachádzali na

trasách a križovatkách dopravných  ciest, alebo či sa ocitli

mimo nich.

 

     V súčasnej modernej spoločnosti platí viac ako kedykoľ-

vek rímske  "via vita", teda "cesta  je život". Na pozemných

komunikáciách sa  uskutočňuje preprava väčšiny  množstva ná-

kladnej prepravy i ľudí, obyvateľov.  Kým železničná doprava

sa usiluje zachovať svoj význam na väčšie vzdialenosti  a na

väčšie  výkony,  pozemné  komunikácie  sú nepostrádateľné na

prepravu na malé a  stredné vzdialenosti a sú bezkonkurenčné

pre nákladné i osobné  prepravy svojou rýchlosťou a pohodlím

prepravy z miesta východiska do cieľa.

 

     Rozvoju pozemných komunikácií a ich právnej úprave pre-

to venuje každá moderná  spoločnosť osobitný význam. Bolo by

iste zaujímavé sledovať právnu úpravu a postavenie pozemných

komunikácií na našom území za  posledných sto rokov. Bola by

to  nesporne zaujímavá  štúdia a  svojou šírkou  by bola ne-

smierne obsiahla  a určite by  presiahla rozmer prerokúvanej

novely  zákona. Pozornosť  preto sústredím  na približne po-

sledných 40 rokov tejto problematiky.

 

     Od roku 1961 právnu úpravu pozemných komunikácií zabez-

pečoval  zákon číslo  135/1961 Zb.,  nazývaný stručne Cestný

zákon. V  roku 1984 bol  novelizovaný zákonom číslo  27/1984

Zb. a táto legislatíva platí  do súčasnosti. Správu a rozvoj

pozemných komunikácií  zabezpečovali správy dopravy  pri ci-

vilnosprávnom  úseku národných  ministerstiev vnútra, zatiaľ

čo koncepciu a rozvoj  diaľnic zabezpečovalo Federálne mini-

sterstvo dopravy a národné riaditeľstvá diaľnic na Slovensku

a v Čechách. Rozvoj siete  pozemných komunikácií sa zabezpe-

čoval v  súlade s potrebou  dopravnej prepravy a  s potrebou

zabezpečenia hospodársko-správneho aj medzištátneho spojenia

miest, regiónov, metropol i štátov.

 

     Odborná úroveň procesu  rozvoja štruktúry pozemných ko-

munikácií u nás v ničom  nezaostávala za odbornou a technic-

kou úrovňou  vo vyspelých štátoch sveta.  Právnu úpravu však

bolo  aj je  aktuálne prispôsobovať  súčasným podmienkam. Do

roku  1990 sa  zachoval stav  kompetencie ciest  pod Správou

dopravy ministerstva vnútra a  správy diaľnic pod Federálnym

ministerstvom dopravy.  Odvtedy v rokoch 1990  a 1991 prišlo

k presunom kompetencií z federálnych  orgánov na národné mi-

nisterstvá. Na Slovensku bolo ustanovené ministerstvo dopra-

vy  a spojov  a súčasne   prišlo k  zániku krajov  a zanikli

i riaditeľstvá ciest. Vznikom 121 obvodných úradov, ponecha-

ním 36 okresov a  neexistenciou krajov ministerstvo dopravy,

spojov a verejných prác sa  stalo zriaďovateľom pre viac ako

40  organizácií cestného  hospodárstva. Ministerstvo  sa tak

stalo preťaženým  vo veci úkonov, ktoré  prináležia na nižší

stupeň riadenia. Túto nevhodnú  situáciu sa javí účelné eli-

minovať  novou legislatívnou  úpravou, a  to nadväzne  aj na

pripravované územnosprávne usporiadanie štátu.

 

 

     Novela predkladanej právnej normy spresňuje pojmy diaľ-

nica, medzinárodné  cestné ťahy, cesty  pre motorové vozidlá

a cesty i miestne komunikácie  v súlade s technickými norma-

mi. Tak ako je obvyklé vo viacerých európskych štátoch nove-

la  zákona  rieši  vyberanie  poplatkov  za užívanie diaľnic

a ciest  pre motorové  vozidlá. Výška  navrhnutých poplatkov

pritom  predstavuje kompromis  tak, aby  príjem do  cestného

fondu touto  formou bol dostatočne  výrazný, no súčasne  aby

neprimerane vysoké poplatky neboli motiváciou pre vodičov na

návrat z diaľnic a rýchlostných autociest na cesty a miestne

komunikácie  s  následným  negatívnym  dosahom na nehodovosť

a životné prostredie.  V tejto súvislosti  sprievodná správa

návrhu zákona obsahuje isté  nepresnosti vo veci vymenovania

ciest  pre  motorové  vozidlá,  a  to vynechaním vymenovania

niektorých vybudovaných úsekov, či už v profile plnom, alebo

polovičnom.

 

     Pri prerokovaní novely zákona na úrovni rokovania výbo-

rov boli  uplatnené viaceré pozmeňovacie  návrhy, ktoré text

zákona skvalitňujú.

 

     Vážnym nedostatkom rozvoja a výstavby pozemných komuni-

kácií, hlavne  ich najkapacitnejších kategórií,  je výnimoč-

nosť, ťažkopádnosť a zdĺhavosť  ich predinvestičnej a inves-

tičnej prípravy.  Preto formou pozmeňovacích  návrhov je na-

vrhnutá nepriama novela zákona číslo 129/1996 Z. z. o urých-

lení prípravy a výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozid-

lá, a to  v plnom súlade s našou  ústavou. Naliehavosť tejto

problematiky podmieňuje aj termín  účinnosti tejto časti zá-

kona, a to od 1. júla 1996.

 

     Ako pozmeňovacie návrhy  v súčasnosti uplatňujem nasle-

dovné návrhy.

 

     Ako prvý - v § 3  ods. 1 vypustiť písmeno "d" a súčasne

v tom istom § 3 za odsek  1 vložiť nový odsek 2, ktorý znie:

"Miestnu štátnu správu pre pozemné komunikácie vykonávajú aj

obce." Pretože  v odseku 1  obce boli v  podstate obsiahnuté

v podanom návrhu nepresnosťou.

 

     Druhý pozmeňovací  návrh - v  § 3 ods.  5 doplniť vetu:

"Obce vykonávajú štátnu správu  vo veciach miestnych komuni-

kácií a účelových komunikácií."

 

     A konečne tretí pozmeňovací  návrh, a to dobu účinnosti

upraviť s  ohľadom na prerokúvanie  zákona o územnosprávnom

usporiadaní  nášho štátu  nasledovne: "Tento  zákon nadobúda

účinnosť 1. januára  1997, okrem článku II § 6  ods. 2 až 7,

§ 8 ods. 1 až 8, ktoré nadobúdajú účinnosť dňom vyhlásenia."

Ide o nálepky cestných poplatkov za diaľnice a o váženie ka-

miónov v nákladnej autodoprave  na hraničných prechodoch, čo

je dôležité pre rezort dopravy.

 

     Vážené  panie poslankyne,  páni poslanci,  ak uplatníte

ďalšie pozmeňovacie návrhy, prosím,  aby ste tak urobili pí-

somnou formou a odovzdali mi to.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja  pánu spoločnému spravodajcovi. Prihlášku

mám od  pána poslanca Sečánskeho  ako prvého. Nech  sa páči.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Pán predseda,

     pán minister,

     dámy a páni,

 

     ako vždy pri svojich vystúpeniach budem stručný. Ústav-

noprávny výbor o tejto novele  nerokoval z dôvodov, ktoré sú

uvedené v  spoločnej správe, nebudem to opakovať. Nemal  som

teda možnosť dať pripomienky k  tejto novele, preto to robím

tu.

 

     Nikto nepochybuje  o tom, že  prijatie tejto novely  je

maximálne aktuálne a nutné. Myslím, že nikto nespochybní ani

zavedenie povinnosti spoplatniť  používanie diaľnic a vyzna-

čených ciest pre osobné motorové vozidlá, prípadne iné moto-

rové vozidlá  taxatívnou ročnou sumou, o ktorej rozhodne mi-

nisterstvo.

 

     Chcem dať pripomienky k bodu 12 novely, to je doterajší

text § 6, a najmä k odseku 3. Všimnite si, že v tomto odseku

sa  uvádzajú  všetky  vozidlá,  ktoré  nepodliehajú plateniu

úhrady za používanie diaľnic a ciest, ktoré sú vyznačené ako

cesty pre motorové vozidlá. Nachádzame tu útvary Policajného

zboru,  Vojenskú  políciu,  Záchrannú  zdravotnícku a horskú

službu atď. Pripomínam, že všetky tieto vozidlá sú tu určené

taxatívne, teda nebude možné rozširovať okruh tu vymedzených

vozidiel, ale ani ho zužovať.

 

     Myslím  si, že  predkladateľ, neviem, či zabudol, alebo

vynechal dve skupiny vozidiel, ktoré  by tu mali byť. Predo-

všetkým sú  to vozidlá Armády  Slovenskej republiky, tie  tu

nenájdeme, nájdeme len vozidlá  Vojenskej polície. A po dru-

hé, mali by  tu byť podľa mojej mienky  vozidlá Cestného zá-

chranného systému.  Ani tie tu nenájdeme.  Nachádzame tu Zá-

chrannú zdravotnícku a horskú službu, ale to nie je to isté.

Nachádzame tu vozidlá technickej vyprosťovacej služby privo-

lané na odstránenie  cestnej prekážky, ale ani to  nie je to

isté.

 

     Preto navrhujem, aby v § 6  v novom odseku 3 písmeno b)

malo tento text: "b) Armády Slovenskej republiky a Vojenskej

polície, písmeno c)  Záchrannej zdravotníckej horskej služby

a Cestného záchranného systému".

 

     Dámy a  páni, predpokladám, že  tieto návrhy podporíte.

Vopred vám ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne pánu poslancovi Sečánskemu. Nech sa páči,

pán poslanec Šepták, a ďalej  je prihlásená pani  poslankyňa

Sabolová.

 

Poslanec R. Šepták:

 

     Vážený pán predseda,

     panie kolegyne, páni poslanci,

 

     tak ako  pred chvíľou pán  poslanec Sečánsky, odporúčam

aj ja, aby na  strane 9 v bode 12 ods. 3  bol mimo už uvede-

ných inštitúcií, ktoré plateniu úhrady nepodliehajú, doplne-

ný nový text: "m) vozidlá Armády Slovenskej republiky". Svoj

návrh zdôvodňujem takto: Podľa  zákona Národnej rady Sloven-

skej republiky číslo 3/1993 Z.  z. o zriadení Armády Sloven-

skej republiky v znení neskorších predpisov úlohou armády je

brániť slobodu, nezávislosť,  suverenitu a územnú celistvosť

Slovenskej republiky, pomáhať  pri predchádzaní živelným po-

hromám,  katastrofám  a  haváriám  ohrozujúcim ľudské životy

alebo majetok  vo veľkom rozsahu a  pomáhať pri odstraňovaní

ich následkov. Príkladom toho  je odstraňovanie snehovej ka-

lamity v Košiciach, havária akciovej spoločnosti VSŽ Košice,

na ktorých sa Armáda  Slovenskej republiky podieľala. V prí-

pade neudelenia výnimky z platenia diaľničných poplatkov Ar-

máda Slovenskej republiky by na tieto účely musela zo svojho

rozpočtu vyčleniť celkove 7 138 tisíc korún ročne.

 

     Ďakujem.

 

 

äPredseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Nech sa páči,  pani poslankyňa Sabolová, a po-

tom pán poslanec Rózsa.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážená Národná rada,

 

     vystupujem s dvoma krátkymi  návrhmi. Jeden je procedu-

rálny a druhý je pozmeňujúci  návrh k zákonu, ktorý prerokú-

vame, ktorým sa dopĺňa zákon  číslo 135/1961 Zb. o pozemných

komunikáciách,  tzv.  cestný  zákon,  v  znení  zákona číslo

27/1984 Zb.

 

     Tu chcem na začiatku povedať, nakoľko ani ústavnoprávny

výbor  neprerokoval návrh  novely zákona,  pretože systémovo

a vecne  nenadväzuje  na  zákon   Národnej  rady  o  územnom

a správnom usporiadaní Slovenskej  republiky, ktorý ešte nie

je prijatý, pretože bol vrátený parlamentu a na túto schôdzu

sa nedostal, odporúčam prerušiť rokovanie o tomto bode a dá-

vam to ako procedurálny návrh. Toto bol aj dôvod na stiahnu-

tie tohto  bodu z rokovania parlamentu.  Tento bod odporúčam

prerokúvať  spolu  so  zákonom  o územnosprávnom usporiadaní

a spolu  s  návrhom  zákona  o  organizácii miestnej štátnej

správy,  nakoľko tento  návrh zákona  sa dostane  do vecného

a systémového rozporu s vlastne  dnes ešte neplatným zákonom

o územnosprávnom členení.

 

     Ako  druhú  časť  navrhujem  pozmeňovací  návrh k tejto

predloženej novele zákona, a to  v bode 7 predloženého návr-

hu. V § 3d odporúčam vypustiť v ods. 1 časť vety "ak osobit-

  zákon2a) neustanovuje  inak."  Veta v  ods. 1  by znela:

"Diaľnice a  cesty vrátane ich prejazdných  úsekov cez colné

priestory a obce sú vo  vlastníctve štátu." A zároveň žiadam

vypustiť  v poznámke  odvolávku 2a,  ktorá hovorí "napríklad

§ 2 zákona Slovenskej národnej rady číslo 138/1991 Zb. o ma-

jetku obcí."  Zároveň potom žiadam prečíslovať  body 2b a 2c

na 2a a na 2b.

 

     Len veľmi  stručné odôvodnenie. Štát by  mal mať záujem

mať vo vlastníctve diaľnice,  cesty, vrátane ich prejazdných

úsekov cez mestá  a obce. Táto časť novely  sa dotýka hlavne

mesta Bratislavy  a Košíc, ktoré  v zmysle zákona  o majetku

obcí číslo 138/1991 Zb. dostali do vlastníctva aj tieto čas-

ti komunikácií - diaľnice, diaľničné privádzače, ako aj pre-

jazdné  úseky. Vlastne  sú to  najväčšie mestá  na Slovensku

a nie je možné, aby tieto mestá boli schopné samy zabezpečiť

správu a hlavne udržiavanie týchto komunikácií. Preto by som

vás chcela poprosiť, aby  ste tento pozmeňujúci návrh podpo-

rili. Myslím, že je tu dosť veľa kolegov poslancov aj z Bra-

tislavy, sme tu kolegovia z Košíc, ktorí veľmi dobre poznáme

situáciu v týchto  dvoch mestách, a bolo by  veľmi dobré dať

do ažurity aj tieto dve  mestá, podobne ako sú riešené záko-

nom všetky  ostatné mestá a obce,  že všetky prejazdné úseky

v týchto mestách a obciach sú vo vlastníctve štátu.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.  Pán poslanec  Rózsa. Najskôr  sa s  faktickou

poznámkou hlási pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

 

     chcel by  som z miesta vo  forme faktickej poznámky dať

pozmeňovací návrh do série vozidiel, ktoré navrhujem oslobo-

diť od  dane. Sú to  vozidlá určené na  hromadný odber krvi.

Myslím si, že ide o humanitárnu akciu, ktorú všetci oceňuje-

me, a  tieto vozidlá sa  nedajú zaradiť pod  pojem záchranné

vozidlá zdravotníckej služby. To sú autobusy, ktoré sú urče-

né špeciálne na hromadný odber  krvi pre darcov na tie mies-

ta, kde nie je transfúzna stanica. Myslím si, že tento návrh

som zdôvodnil dostatočne.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nech sa páči, pán poslanec  Rózsa. Ešte predtým pán po-

slanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda. Mám vyslovene len jazykovú vlož-

ku. Humanitárne autobusy alebo  vozidlá môžu platiť aj dvoj-

násobnú taxu, ale humanitné by nemali, pretože podľa sloven-

ského pravopisu  humanitárny znamená výsmech  humanity, opak

humanity, kvázihumanitný.  Prosím, hovorme humanitný,  a nie

humanitárny.

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     navrhujem bod číslo 4 spoločnej správy vyňať na osobit-

né hlasovanie  s návrhom neprijať ho,  ponechať pôvodný text

návrhu vlády  Slovenskej republiky s  poukazom na článok  64

ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Panie poslankyne, páni poslanci, do rozpravy sa prihlá-

sil pán predseda Rea.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

     milí hostia,

 

     dovoľte mi,  aby som v krátkosti  zareagoval a nakoniec

aj zrejme  s pánom spoločným  spravodajcom spresnil body  14

a 15 spoločnej správy, ktoré  sa týkajú účinnosti zákona. On

ich neodporúča  prijať a nahradil  ich inou dikciou.  Treba,

aby sme sa pri konečnom  hlasovaní dohodli, aby účinnosť zá-

kona, ktorú navrhuje v dvoch termínoch, mala nadväznosť.

 

     Národná rada Slovenskej republiky 27. marca 1996 prija-

la zákon, ktorý má už teraz  číslo 129/1996 Z. z., o niekto-

rých  opatreniach  na  urýchlenie  prípravy výstavby diaľnic

a ciest pre  motorové vozidlá. Z tohto  vládneho návrhu boli

pri schvaľovaní Národnou radou Slovenskej republiky vypuste-

né v § 8 odseky 4 až 7, čím sa nesplnil účel zákona, to zna-

mená urýchliť majetkovoprávne vyrovnanie a prípravu výstavby

diaľnic. Ustanovenia týchto odsekov upravujú situácie, ktoré

navyše zdržujú  vyvlastňovacie konanie. Ide  najmä o prípady

vyvlastnenia stavebného pozemku, ktorého dedič je známy, ale

nie je  ukončené dedičské konanie o  pozemku, ktorého vlast-

níctvo je  predmetom súdneho konania. Taktiež  ide o prípady

vyvlastnenia stavebného pozemku, ktorý nie je vo vlastníctve

Slovenskej republiky  a nebol vydaný  oprávnenej osobe podľa

osobitných predpisov.

 

     Účelom ustanovení odsekov 4 až  7 v § 8 vládneho návrhu

zákona, ktoré neboli pri  schvaľovaní schválené do tohto zá-

kona, je, aby nebolo  potrebné prerušiť vyvlastňovacie kona-

nie z  dôvodu, že doteraz  neboli ukončené iné  konania, na-

príklad dedičské a súdne spory o vlastníctvo, a aby sa mohlo

vyvlastňovacie konanie vôbec  uskutočniť. Následné ukončenie

dedičského konania alebo súdneho  sporu o vlastníctvo nebude

mať dôsledky na vyvlastňovacie  konanie, ale len na vyplate-

nie náhrady.  V priebehu konaní  však príprava stavieb  môže

nerušene pokračovať.

 

     Riešenie  týchto prípadov  - vzhľadom  na vysoký  počet

dotknutých pozemkov a vysoký  počet vlastníkov, ale najmä na

veľmi zlý  stav evidencie pozemkového  vlastníctva - je  bez

prijatia  uvedených  ustanovení  zákona  veľmi  komplikované

a časovo náročné, úplne závislé od termínov ukončenia dedič-

ských konaní a súdnych sporov o vlastníctvo. Stavebník diaľ-

nice v prípadoch, ak nedôjde  k dohode s vlastníkom pozemku,

je nútený čakať na  ukončenie dedičského konania, či ukonče-

nie súdneho sporu, a tým nie je schopný zabezpečiť požadova-

né termíny majetkovoprávnej  prípravy a stavebných povolení.

Dôsledkom vypustenia  ustanovení, tak ako sú  uvedené v bode

13 spoločnej  správy, je ohrozenie  plnenia komplexného pro-

jektu prípravy a výstavby diaľnic na území Slovenskej repub-

liky,  predovšetkým  v  termínoch  začatia  stavieb v rokoch

1996 a 1997, ako aj nesplnenie termínu spojazdnenia diaľnič-

ného ťahu sever - juh.

 

     Vzhľadom na to bol aj  vo výbore podaný pozmeňujúci ná-

vrh, ktorý je  uvedený v bode 13 spoločnej  správy s tým, že

navrhujem, aby takto inkorporovaný článok do vládneho návrhu

zákona mal účinnosť dňom vyhlásenia. Môj návrh je, aby tento

článok mal účinnosť dňom vyhlásenia. Pre istotu ešte pre zá-

pis uvádzam, že tento článok v bode 13 bude znieť: Zákon Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo  129/1996  Z.  z.

o niektorých  opatreniach  na  urýchlenie  prípravy výstavby

diaľnic a ciest pre motorové vozidlá sa dopĺňa takto: § 8 sa

dopĺňa odsekmi 4 až 7, ktoré znejú:

 

     "(4)  Ak  ide  o  diaľničný  stavebný  pozemok, ktorého

vlastníctvo je  predmetom dedičského konania,  sú účastníkmi

vyvlastňovacieho konania účastník  dedičského konania a Slo-

venský pozemkový fond, a  to až do právoplatnosti dedičského

rozhodnutia.

 

     (5) Ak ide o diaľničný stavebný pozemok, ktorého vlast-

níctvo je predmetom súdneho  konania, sú účastníkmi vyvlast-

ňovacieho konania účastníci súdneho  konania a Slovenský po-

zemkový fond, a to až do právoplatnosti súdneho rozhodnutia.

 

     (6) Ak  ide o diaľničný stavebný  pozemok, ktorý nie je

vo vlastníctve  štátu a nebol vydaný  oprávnenej osobe podľa

osobitných predpisov - poznámka pod  čiarou 20 znie: § 4 zá-

kona číslo 229/1991 Zb. - sú účastníkmi vyvlastňovacieho ko-

nania povinná osoba a Slovenský pozemkový fond.

 

     (7) Náhrada  za vyvlastnený diaľničný  stavebný pozemok

podľa ods.  5 a 6 sa  poskytne pridelením náhradného pozemku

alebo stavby. Ak to nie je  možné, náhrada sa poskytne v pe-

niazoch. Náhradu, ktorú nemožno poskytnúť preto, lebo do vy-

konateľnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia nebolo právoplatne

ukončené dedičské konanie  alebo súdne konanie, alebo určená

oprávnená osoba,  odovzdá sa Slovenskému  pozemkovému fondu,

ktorý s ňou nakladá ako  s náhradou za vyvlastnenie pozemku,

s ktorým nakladá."

 

     To je presné znenie článku, ktorý navrhujem, aby sa do-

plnil do  zákona s tým,  že účinnosť tohto  ustanovenia bude

dňom  vyhlásenia. Prosil  by som,  aby spoločný  spravodajca

legislatívno-technicky to  zaradil na hlasovanie,  len vecne

to musí  byť tak, pretože  tým, že neodporúča  prijať články

14 a 15, by sa účinnosť týchto ustanovení niekde vytratila.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.  Nech sa páči, pán  poslanec Vavrík. Pán

poslanec Hrušovský s faktickou  poznámkou? (Odpoveď z pléna:

s podnetom.) Tak potom po pánu poslancovi Vavríkovi.

 

Poslanec R. Vavrík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení páni ministri,

 

     v  duchu  informácie  legislatívneho  odboru Kancelárie

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  k predloženému návrhu

novely cestného zákona treba  zdôrazniť, že skutočne by bolo

potrebné spracovať komplexný nový  návrh celého zákona o po-

zemných komunikáciách, nakoľko novela nemôže vyriešiť všetky

problémy,  ktoré aplikácia  súčasného cestného  zákona ďalej

prináša. Takisto  sa k predloženej  novele nemožno komplexne

vyjadriť,  pokiaľ nebude  spolu s  ňou predložená  aj novela

alebo nové znenie príslušnej vykonávacej vyhlášky k cestnému

zákonu.

 

     Čo sa týka problému - už niektorí predrečníci o tom ho-

vorili - správy miestnych komunikácií a výkonu štátnej sprá-

vy na nich, je to skutočne  tak, že už dnes obce tieto komu-

nikácie jednak  vlastnia a jednak ich  spravujú a súčasne na

nich už  aj teraz vykonávajú  štátnu správu. Bolo  to obciam

dané jednak  zákonom 369/1990 Zb. o  obecnom zriadení a dané

im to bolo zákonom o miestnej štátnej správe, známym zákonom

472/1990 Zb.

 

     Pri schvaľovaní  programu som navrhoval  vypustiť tento

bod. Legislatívno-právne tu nie sú celkom v poriadku dikcie,

ktoré hovoria o zavedení krajských a okresných úradov, resp.

kto bude vykonávať štátnu správu na tomto úseku. V tejto no-

vele sa  už hovorí o  okresných a krajských  úradoch, ktoré,

mimochodom, v tento deň a v túto hodinu ešte zákonom kreova-

né neboli, takže malo by sa  skutočne zvážiť, či sa dá tento

zákon takto prijať, keď mu  nepredchádza alebo nie je účinná

príslušná  platná  právna  norma,  ktorá  hovorí  o zriadení

okresných a krajských úradov. Mám  tu na mysli zákon o územ-

nom a správnom usporiadaní. Možno to bude riešené, ako hovo-

ril pán spoločný  spravodajca Hofbauer, odložením účinnosti,

ale v právnom poriadku je nezvyčajné, že prijmeme takúto no-

velu skôr, ako takýto zákon vôbec platí. Čiastočne by to sí-

ce bolo  riešené odkladom účinnosti,  ako tu hovoril  kolega

Hofbauer.

 

     Potom by som chcel mať odborne k jednotlivým bodom nie-

koľko pozmeňovacích návrhov aj s príslušným vysvetlením.

 

     K bodu 1 v § 3  ods. 5 navrhujem upraviť text nasledov-

ne: "Obce vykonávajú štátnu  správu vo veciach miestnych ko-

munikácií a účelových komunikácií,  ak tento zákon neustano-

vuje inak."  Dôvodom tohto návrhu je,  aby znenie odseku ko-

rešpondovalo  so znením  odseku 4  tejto navrhovanej novely.

Toto by bol môj prvý pozmeňovací návrh.

 

     Druhý bude k bodu 3 § 3c ods. 1. Navrhnuté znenie tohto

odseku totiž odníma obciam ako orgánom štátnej správy, dneš-

ným orgánom štátnej správy,  výkon štátneho odborného dozoru

nad miestnymi komunikáciami. Opakujem, len nad miestnymi ko-

munikáciami, ktoré vlastnia obce. V dôvodovej správe to síce

predkladateľ odôvodňuje tým, aby správca súčasne nevykonával

aj štátny  odborný dozor, ale obchádza  práve skutočnosť sú-

časného výkonu štátnej správy  obcami. Súčasne v zmysle prá-

vomoci  orgánov  štátneho  odborného  dozoru dáva navrhované

znenie možnosť  štátu tvrdo nariaďovať  obciam povinnosti na

miestnych komunikáciách, pričom obce  by veľmi obťažne tieto

povinnosti zabezpečovali, najmä čo sa týka finančného vzťahu

k údržbe, opravám, takémuto  vzťahu k miestnym komunikáciám.

Preto navrhujem konkrétne doplniť  nové písmeno d) s textom:

"d)  nad miestnymi  komunikáciami a  účelovými komunikáciami

obce". A, samozrejme, tú istú dikciu vypustiť potom z písme-

na c).

 

     Ďalej by som mal pozmeňujúci návrh k bodu 13. Ide o § 7

ods. 1  a § 8 ods.  1. Tu by bolo  vhodné nahradiť povinnosť

cestného  správneho orgánu  rozhodnúť o  povolení uzávierky,

obchádzky, odklonu  a zvláštneho užívania  z terajšej dikcie

"po  dohode s  dopravným inšpektorátom"  iba povinnosťou "po

prerokovaní s dopravným inšpektorátom".  Domnievam sa, že na

dosiahnutie sledovaného účelu, a, samozrejme, odborníci ces-

tári, s ktorými som to  konzultoval, taktiež, by to malo po-

stačovať. Rozhodovaciu  právomoc by mal mať  iba jeden orgán

štátnej správy. Načo by mali dva orgány štátnej správy spolu

komunikovať? Takto  by to bolo  možno vhodné upraviť,  ak by

ste to vedeli, samozrejme, podporiť.

 

     Ďalej taktiež k bodu 13,  § 7 ods. 3 navrhujem vypustiť

celý  v súlade  so znením  odseku 6.  Totiž obce pri takomto

prípadnom schválení stratia akúkoľvek legálnu možnosť brániť

sa proti rozhodnutiam orgánov štátnej správy.

 

     Ďalej by som mal pozmeňovací návrh k bodu 21. Konkrétne

ide o § 14 ods. 3. Uvedené znenie je síce v zásade v poriad-

ku, ale nezaručuje, že orgán životného prostredia povolí vý-

rub drevín v prípade, že napríklad ohrozujú bezpečnosť cest-

nej premávky. Je to paradoxné, že ako člen výboru pre život-

né prostredie  a ochranu prírody  chcem navrhnúť nedať  túto

právomoc  orgánom životného  prostredia, ale  veľmi to sťaží

cestárom výkon ich práce, ak by došlo ku kolízii medzi záuj-

mami ochrancov prírody a prekážok na komunikáciách, spôsobe-

ných prebujnenými drevinami alebo  inou zeleňou. Preto navr-

hujem, aby  sa celý tento odsek  teraz vypustil a aby  sa to

riešilo v iných normách inak.

 

     Posledný môj pozmeňovací návrh by  bol k bodu 30. Je to

§ 22a. Zákon ukladá cestnému  správnemu orgánu uložiť pokutu

podľa tohto paragrafu. Domnievam  sa a považujem za vhodnej-

šie  dať cestnému  správnemu orgánu  možnosť pokutu  uložiť,

a nie mu to priamo zákonom ukladať. V iných právnych normách

je to podobné, že je možnosť pokutovať, a nie je tvrdo urče-

né, že musia pokutovať. Preto  si dovolím navrhnúť vsunúť do

tejto dikcie § 22 slovko "môže" uložiť pokutu.

 

     Toľko, vážený pán  predsedajúci, vážení členovia vlády,

k mojim pozmeňovacím návrhom. Verím, že aspoň pri niektorých

nájdem podporu u kolegov poslancov, a ďakujem za slovo.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

    Vážené kolegyne  a kolegovia, nemám  ďalšie písomné pri-

hlášky do rozpravy. Prihlásený  je ešte pán poslanec Hrušov-

ský. Nech sa páči, a prosím o ďalšiu prihlášku.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     kolegyne, kolegovia,

 

     budem stručný. Už viacerí moji predrečníci poukázali na

skutočnosť,  prečo vlastne  ústavnoprávny výbor neprerokoval

tento predložený  vládny návrh zákona.  Jednoducho preto, že

sme konštatovali,  že by bolo vhodné,  aby systémovo zapadol

do novelizácie zákona o novom územnosprávnom členení a záko-

na o kompetenciách. Odporúčali  sme plénu Národnej rady, aby

odložilo prerokúvanie tohto vládneho návrhu zákona. Keďže sa

tak nestalo,  pozorne som sa  snažil sledovať rozpravu,  ale

neviem, či som  dobre zachytil, no ani jeden  z mojich pred-

rečníkov  nenavrhol  odloženie  účinnosti  v  ustanovení § 3

predloženého návrhu  zákona, ktorý hovorí  a definuje cestné

správne orgány.

 

     Tento predložený vládny návrh  hovorí o cestných správ-

nych orgánoch, o  ministerstve, krajských úradoch, okresných

úradoch a obciach. Ak by sme dnes prijali takúto právnu nor-

mu s účinnosťou tak, ako je navrhnutá, vlastne by sme prija-

li jednu zmätočnú právnu normu, ktorú by nebolo možné uplat-

ňovať  po nadobudnutí  jej účinnosti.  Preto navrhujem,  aby

v § 3,  kde sú taxatívne  vymenované cestné správne  orgány,

boli nahradené pod písmenom b) krajské úrady okresnými úrad-

mi, pod písmenom c) okresné  úrady obvodnými úradmi tak, aby

sme  zladili súčasný  právny stav,  a v  celom texte zákona,

tam, kde  sa uvádza krajský úrad,  nahradiť okresným úradom,

a všade tam,  kde sa uvádza okresný  úrad, nahradiť obvodným

úradom.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.  Hlási sa ešte niekto  do rozpravy? Áno,

ešte predseda výboru pán Maxon.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ak by ste do-

volili,  uplatnil by  som  svoj pozmeňovací návrh  z miesta.

V § 9 ods. 3 písm. m), ale keďže už odzneli pozmeňovacie ná-

vrhy, ktoré  boli označené písmenom m),  jednoducho v ďalšom

v poradí by som odporúčal,  aby plateniu úhrady nepodliehali

motorové  vozidlá, a  príslušným písmenom  označiť špeciálne

motorové vozidlá na zvoz  odpadov živočíšneho pôvodu a kadá-

verov.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, hlási  sa ešte niekto  do

rozpravy?

 

     (Nikto.)

 

     Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o štrnástom bode progra-

mu za skončenú. Chce sa  vyjadriť pán minister Baco? Nech sa

páči, máte slovo.

 

Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:

 

     Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

     poslankyne, poslanci,

 

     ďakujem  za  záujem,  ktorý  ste  prejavili  v diskusii

o problematiku,  ktorú  rieši  daná  predloha novely zákona.

Všetky myšlienky, ktoré tu  odzneli, boli aj predmetom roko-

vania vlády. Vláda zvažovala tieto názory a dovoľte, aby som

vyjadril názor, že po zvážení všetkých týchto okolností vlá-

da predložila  predlohu tejto novely zákona  v podobe, ktorú

máte pred sebou, a po komplexnom zvážení všetkých súvislostí

by som vás prosil, aby ste podporili vládny návrh zákona.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu ministrovi Bacovi. Žiada si záverečné slo-

vo spoločný spravodajca výborov  pán poslanec Hofbauer? Nech

sa páči, máte slovo.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

 

     Vážený pán minister,

     dámy a páni,

 

     vzhľadom  na značné  množstvo pripomienok,  ktoré sú vo

veľkej miere aj kontroverzného charakteru, žiadam o preruše-

nie  s cieľom  sumarizovania týchto  pripomienok a  zladenia

tak, aby boli kompatibilné, do 10.30 hodiny.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Navrhujete teda, aby ste mohli spracovať svoje poznámky

o pripomienkach. V  poriadku, pán kolega,  len pravdepodobne

potom by sme sa dohodli tak, aby sme dodržali tempo prerokú-

vania, že by sme prešli na ďalší bod programu.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Pán predsedajúci, to je bod,  ktorý sa takisto týka nás

dvoch.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Nerozumiem vám.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ide o bod programu, zákon, ktorý sa takisto týka minis-

tra Baca a mňa ako spravodajcu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Cabaj.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     dámy a páni,

 

     dovoľte aby som navrhol pokračovať ďalším bodom. Do rá-

na je priestor, aby tieto pozmeňovacie návrhy boli spracova-

né,  a  ráno  o  9.00  hodine  môžeme  pokračovať hlasovaním

o dvoch, trebárs aj o troch zákonoch. Nevidím v tom problém.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Veď ten  návrh som práve predložil.  Pán poslanec Bajan

- faktická poznámka.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Vzhľadom na to, čo povedal  kolega Cabaj, že k ďalšiemu

zákonu sa predpokladajú  tiež pripomienky, pokračujme ďalším

bodom.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Šimko.

 

 

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem. Za náš klub prosím o prestávku na poradu klubu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Teraz na poradu klubu?

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Teraz.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Čiže nepokračovať v ďalšom bode rokovania?

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Nepokračovať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, vzhľadom  na situáciu, že

je 18.00  hodín, budeme pokračovať  hlasovaním o tomto  bode

programu ráno o  9.00 hodine. Tým máme aj  dosť priestoru na

to, aby sa dali využiť  potrebné vedľajšie diskusie, a nebu-

deme teda pokračovať v ďalšom rokovaní dnes.

 

     Ďakujem vám  veľmi pekne, vážené  kolegyne a kolegovia,

prajem vám dobrý večer. Všetko dobré.

 

                    Tretí deň rokovania

      15. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                       17. mája 1996

____________________________________________________________

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram rokovanie prerušenej  15. schôdze Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Vzhľadom na to, že  schôdzu začíname hlasovaním, zistím

prítomných  poslancov na  schôdzi. Nech  sa páči,  budeme sa

prezentovať.

 

     Ďakujem. Prítomných je 81 poslancov, takže Národná rada

Slovenskej republiky je schopná sa uznášať.

 

     Rokovanie 15. schôdze sme včera prerušili pri hlasovaní

o štrnástom bode programu, ktorým je vládny návrh zákona Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky, ktorým  sa mení a  dopĺňa

zákon číslo  135/1961 Zb. o  pozemných komunikáciách (cestný

zákon) v znení zákona číslo 27/1984 Zb.

 

     Pristúpime  k hlasovaniu  o jednotlivých  pozmeňujúcich

a doplňujúcich návrhoch.

 

     Prosím  spoločného  spravodajcu  výborov  poslanca pána

Hofbauera, aby hlasovanie uvádzal  v zmysle spoločnej správy

a výsledkov rozpravy.

 

 

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Dámy a páni,

 

     skôr  ako pristúpime k  hlasovaniu, mám dve vysvetlenia

tomu predchádzajúce. Po  prediskutovaní a prerokovaní pripo-

mienok a  pozmeňujúcich návrhov s  predstaviteľom rezortu aj

s predstaviteľom vlády konštatujem, že pozmeňujúci návrh pá-

na poslanca  Hrušovského bude akceptovaný,  budem navrhovať,

aby bol prijatý, to znamená krajské úrady zmeniť na okresné,

okresné úrady zmeniť na obvodné úrady a v nadväznosti na tú-

to skutočnosť upravím aj  návrh hlasovania o spoločnej sprá-

ve. To je prvá vec, na ktorú upozorňujem.

 

     Druhá vec,  na ktorú upozorňujem,  je označenie v  bode

13, či je  rímska dvojka, alebo trojka. Včera  to bolo znovu

spresňované s  legislatívnym odborom Národnej  rady a ostáva

pôvodné  označenie -  II. Takže  toto, prosím  vás, keby ste

zobrali na vedomie. Platí také označenie, aké je v spoločnej

správe.

 

     Teraz  pristúpime k  jednotlivým návrhom  tak, ako boli

uplatňované. Je potrebné, aby  sme hlasovali o procedurálnom

návrhu pani poslankyne Márie  Sabolovej ako prvom - prerušiť

rokovanie o tomto bode a prerokovať túto novelu zákona spolu

s návrhom zákona  o územnosprávnom usporiadaní a návrhom zá-

kona o organizácii miestnej štátnej správy. Prosím hlasovať,

odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno, budeme hlasovať o návrhu pani poslankyne. Pán spo-

ločný spravodajca ho neodporúča prijať. Nech sa páči.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 108 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 45 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

 

     Tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem.  Ideme  hlasovať  o  bodoch  spoločnej správy.

V nadväznosti na  to, čo som  uviedol o pozmeňujúcom  návrhu

pána poslanca Hrušovského, ktorý nadväzne budem odporúčať na

prijatie, zo spoločnej správy odporúčam spoločne prijať body

1, 2, 3, 5, 8, 9, 10, 11, 12, 13 a 16.

 

     Prosím hlasovať, odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem, budeme hlasovať  o pozmeňujúcich návrhoch spo-

ločnej správy. Pán spoločný spravodajca ich odporúča prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 110 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Tieto pozmeňujúce návrhy spoločnej správy sme prijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci. Hlasujeme  o bodoch 6, 7, 14

a 15 spoločnej správy. Odporúčam ich neprijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme  hlasovať  o  ďalších  pozmeňujúcich návrhoch zo

spoločnej správy, ktoré  pán spoločný spravodajca neodporúča

prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 45 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tieto pozmeňujúce návrhy spoločnej správy sme neprijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Pán poslanec  Rózsa žiadal osobitne  hlasovať o bode  4

spoločnej správy. Navrhujem hlasovať a odporúčam ho prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme  hlasovať  o  pozmeňujúcom  návrhu pána poslanca

Rózsu. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 97 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

 

     Tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem. Budeme  hlasovať o pozmeňujúcich  návrhoch po-

slancov.

 

     Ako prvý som  vystúpil v rozprave ja. V  prvom bode som

odporúčal v  § 3 ods. 1  vypustiť písmeno d) a  zaviesť novú

dikciu odseku 2: "Miestnu  štátnu správu pre pozemné komuni-

kácie vykonávajú aj obce." A v § 3 ako druhý pozmeňujúci ná-

vrh doplniť vetu: "Obce  vykonávajú štátnu správu vo veciach

miestnych komunikácií a účelových komunikácií." To je podob-

né znenie ako u pána poslanca Vavríka. O týchto dvoch bodoch

navrhujem hlasovať spolu a odporúčam ich prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno, budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána Hof-

bauera a pána Vavríka. Pán spoločný spravodajca ich odporúča

prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Tieto pozmeňujúce návrhy sme prijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci, dámy a páni.

 

     Môj tretí pozmeňujúci návrh stratil zmysel, pretože bo-

lo prijaté hlasovanie o spoločnej správe, takže potom hlaso-

vanie o tomto mojom návrhu je bezpredmetné.

 

     Pozmeňujúce návrhy pána poslanca Sečánskeho:

 

     Prvý - v § 6 ods. 3 upraviť znenie písmena b) nasledov-

ne: "Armády Slovenskej republiky a Vojenskej polície". Armá-

da Slovenskej republiky nemusí jazdiť po diaľniciach  ani po

rýchlostných  automobilových  komunikáciách,  pretože všetky

tieto autocesty  majú súbežné štátne  cesty. Odporúčam preto

neprijať tento pozmeňujúci návrh.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Odporúčate neprijať?

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno, budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslan-

ca Sečánskeho. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 34 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

 

     Tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem. Ďalší  pozmeňujúci návrh pána  poslanca Sečán-

skeho takisto v  § 6 ods. 3 písm. c)  rozšíriť na text: "Zá-

chrannej zdravotníckej a  horskej služby a Cestného záchran-

ného systému". Odporúčam ho prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať  o ďalšom pozmeňujúcom  návrhu pána po-

slanca Sečánskeho. Pán spoločný spravodajca ho odporúča pri-

jať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 110 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Pozmeňujúci návrh  poslanca Rastislava Šeptáka  sa týka

§ 6 ods. 3 - doplniť nové písmeno m) "vozidlá Armády Sloven-

skej republiky".  Z rovnakých dôvodov  ako v predchádzajúcom

hlasovaní odporúčam návrh neprijať. (Hlasy v sále, že o tom-

to návrhu netreba hlasovať.) Netreba, dobre, o tejto temati-

ke sme vlastne hlasovali.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Pozmeňujúce návrhy  pani poslankyne Sabolovej:  o prvom

sme hlasovali  v úvode. Ďalšie  pozmeňujúce návrhy -  v § 3d

ods. 1 vypustiť časť vety "ak osobitný zákon2a) neustanovuje

inak" a  v poznámke 2a) -  vypustiť celý bod 2a  a text bodu

prečíslovať. Odporúčam  o tomto hlasovať  vcelku a odporúčam

návrhy neprijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o ďalšom  pozmeňujúcom návrhu. Pán spo-

ločný spravodajca ho neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 35 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

 

     Tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďalší vystúpil v rozprave pán poslane Ernö Rózsa. O je-

ho pozmeňujúcom návrhu sme hlasovali pri spoločnej správe.

 

     Prechádzame k návrhu pána poslanca Romana Kováča, ktorý

navrhol v §  6 ods. 3 písm. c)  pokračovať čiarkou a doplniť

textom "vozidlá  určené na hromadný  odber krvi a  humanitné

vozidlá". Pán poslanec, s  vaším súhlasom som odporúčal túto

vec rozdeliť, pretože "vozidlá, určené na hromadný odber kr-

vi", to  má svoju jasnú  logiku, ale "a  humanitné vozidlá",

takúto terminológiu cestný zákon nepozná. Takže zavádzali by

sme  tam terminus  technicus, ktorý  pre cestnú terminológiu

nie je známy.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Ja som navrhoval skutočne len vozidlá určené na hromad-

ný odber  a domnievam sa, že  by mohli byť priradené  k tomu

bodu, ktorý navrhoval pán  Sečánsky. Vytvára to logiku, lebo

tam  sú zdravotné  vozidlá záchrannej  služby, zdravotníckej

záchrannej služby,  takže  tam by  sa len doplnilo  na konci

vety, nemusí to byť samostatné písmeno, "a vozidlá určené na

hromadný odber  krvi". Vytvára to logiku,  lebo sú to všetky

vozidlá, ktoré idú smerom k zdravotníctvu.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Pán poslanec, tak je to aj uvádzané v § 6 ods. 3...

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Tie humanitné som neuvádzal, pán poslanec.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Potom omyl vznikol asi  mojou nepozornosťou. Takže hla-

sujeme  o pozmeňujúcom  návrhu pána  poslanca Kováča doplniť

§ 6 ods.  3 písm. c)  pokračovaním vety za  čiarkou "vozidlá

určené na hromadný odber krvi". Odporúčam návrh prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme  hlasovať o ďalšom  pozmeňujúcom návrhu

pána poslanca  Kováča. Pán spoločný  spravodajca ho odporúča

prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 114 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem.  Ako ďalší  poslanec vystúpil  pán Jozef  Rea,

ktorý žiadal upraviť bod 12 spoločnej správy. O tom sme hla-

sovali, takže hlasovanie o tomto bode je bezpredmetné.

 

 

     Pán poslanec Roman Vavrík  uplatnil 6 pozmeňujúcich ná-

vrhov. Prvý  sa týka postavenia obcí  v § 3 ods.  5. O tomto

bode sme hlasovali, takže je bezpredmetné o ňom ďalej hlaso-

vať.  Pán  poslanec,  ďalšie  pozmeňujúce  návrhy, ktoré ste

uviedli, odporúčam neprijať. Súhlasíte  s tým, aby sa hlaso-

valo o nich spolu, alebo osobitne?

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán poslanec Vavrík.

 

Poslanec R. Vavrík:

 

     V týchto  bodoch ide o rôznu  problematiku, tak predpo-

kladám, že  by bolo lepšie  hlasovať osobitne, ak  sa chceme

k tomu odborne  vyjadriť. Ak sa k  tomu chceme vyjadriť inak

ako odborne, tak môžeme hlasovať aj naraz.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Dobre.  Druhý pozmeňujúci  návrh pána  poslanca Vavríka

v § 3c ods. 1 doplniť o nové písmeno s textáciou "nad miest-

nymi komunikáciami a  účelovými komunikáciami obce". Odporú-

čam návrh neprijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem,  budeme  hlasovať  o  pozmeňujúcom návrhu pána

poslanca  Vavríka.  Pán  spoločný  spravodajca ho neodporúča

prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 47 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

 

     Tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďalší pozmeňujúci návrh -  v § 7 ods. 1 a v  § 8 ods. 1

nahradiť slovo "po dohode" slovom "po prerokovaní". Po doho-

de znamená, že musí prísť  k dohode, po prerokovaní znamená,

že k dohode nemusí  prísť. Odporúčam preto tento pozmeňujúci

návrh neprijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno, budeme hlasovať o  ďalšom pozmeňujúcom návrhu. Pán

spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 38 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

 

     Čiže ani tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďalší pozmeňujúci návrh  - v § 7 vypustiť  odsek 3. Ide

o povinnosť obcí  viesť obchádzkovú dopravu  po trasách. Na-

koľko toto je riešené v  nasledovnom odseku 4, kde obce majú

zo zákona právo na úhradu, odporúčam tento pozmeňujúci návrh

neprijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o ďalšom  pozmeňujúcom návrhu. Pán spo-

ločný spravodajca ho neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 38 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Ani tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem. Ďalší pozmeňujúci návrh sa týka § 14 s návrhom

vypustenia odseku  3, ktorý sa  týka rozhodovania o  cestnej

zeleni. V  spoločnej správe je  to obsiahnuté taxatívne,  že

rozhodujú o  tom cestné orgány po  prerokovaní s orgánmi ži-

votného prostredia. Domnievam sa,  že táto textácia je vhod-

ná. Odporúčam preto tento pozmeňujúci návrh neprijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno, ďakujem. Budeme hlasovať o ďalšom pozmeňujúcom ná-

vrhu. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 112 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 28 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Ani tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem,  pán predsedajúci.  Posledný pozmeňujúci návrh

pána poslanca Vavríka - v § 22a upraviť prvý riadok paragra-

fu nasledovne: slovo "uloží" nahradiť slovami "môže uložiť".

Týka sa  to ukladania cestných pokút  a ich ukladanie nemôže

byť na  úrovni fakultatívnej, musí byť  na úrovni obligatór-

nej. Preto odporúčam tento pozmeňujúci návrh neprijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať  o ďalšom pozmeňujúcom návrhu.

Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 21 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.

 

     Ani tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem. Pozmeňujúci návrh  pána poslanca Pavla Hrušov-

ského - v § 3 zmeniť v bode b) krajské úrady za okresné úra-

dy a v  bode c) okresné úrady za obvodné  úrady a túto zmenu

premietnuť do celého textu zákona. Návrh odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Budeme  hlasovať  o  pozmeňujúcom návrhu pána

poslanca Hrušovského.  Pán spoločný spravodajca  ho odporúča

prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 118 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem. Ďalším pozmeňujúcim návrhom  je návrh pána po-

slanca Miroslava Maxona - v § 6 ods. 3 doplniť nové písm. l)

s textom  "špeciálne  vozidlá  na  zvoz  odpadov živočíšneho

pôvodu a kadáverov". Z rovnakých dôvodov ako pre Armádu Slo-

venskej republiky  odporúčam tento pozmeňujúci  návrh nepri-

jať.

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno, ďakujem. Budeme hlasovať o ďalšom pozmeňujúcom ná-

vrhu. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 123 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 48 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Čiže tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.  Vyčerpali sme všetky pozme-

ňujúce  návrhy poslancov  aj zo  spoločnej správy. Navrhujem

hlasovať o zákone ako celku a odporúčam ho prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán Šepták.

 

Poslanec R. Šepták:

 

     Pán  spravodajca, chcel  som len  pripomenúť jednu vec.

Teraz sme hlasovali  o návrhu pána poslanca Maxona  a z tých

istých dôvodov si o mojom návrhu nedal hlasovať.

 

 

 

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     O tvojom  návrhu sa hlasovalo. Tvoj  návrh je identický

s tým, ktorý navrhoval pán poslanec Sečánsky.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  V súlade  s ustanovením  § 26  ods. 1  zákona

o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona

ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

 

     Prosím, pani poslankyňa, máte procedurálny návrh?

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Ďakujem pekne. Obvykle sa  pred hlasovaním dáva možnosť

zahlásiť to, že budem hlasovať náhradnou kartou. Medzitým sa

už hlasovalo niekoľkokrát. Hlasujem náhradnou kartou číslo 3.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujeme.  Prosím,  prezentujme  sa  a  budeme hlasovať

o zákone ako  celku. Nech sa páči.  Pán spoločný spravodajca

ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

 

     Konštatujem, že  sme schválili vládny  návrh zákona Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky, ktorým  sa mení a  dopĺňa

zákon číslo  135/1961 Zb. o pozemných  komunikáciách v znení

zákona číslo 27/1984 Zb.

 

     Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

 

     Nasleduje  p ä t n á s t y  bod programu, ktorým je

 

     vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

o cestnej doprave.

 

     Vládny návrh zákona ste  dostali ako tlač 391, spoločnú

správu výborov máte ako tlač 391a.

 

     Z  poverenia  vlády  Slovenskej  republiky návrh zákona

odôvodní minister pôdohospodárstva  Slovenskej republiky pán

Peter Baco. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

 

Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     návrhom  zákona o  cestnej doprave  je potrebné vykonať

nevyhnutné  zmeny doterajšieho  zákona Federálneho minister-

stva dopravy...

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Prosím pánov poslancov o pokoj.

 

 

 

 

Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:

 

     ...číslo 68/1979 Zb. o  cestnej doprave a o vnútroštát-

nom zasielateľstve v znení zákona číslo 118/1990 Zb., ktorým

sa mení a dopĺňa citovaný zákon  o cestnej doprave a o vnút-

roštátnom zasielateľstve, ktorý je už prekonaný a nezodpove-

dá podmienkam trhového hospodárstva.

 

     Po podrobnom preskúmaní a zhodnotení súčasnej situácie,

ktorá  vznikla  politickými,  hospodárskymi  a spoločenskými

zmenami, sme  dospeli k názoru, aby  navrhované zmeny zákona

boli obmedzené na nevyhnutné minimum, ktoré si vyžaduje zme-

na doterajšieho ústavného stavu, a naopak, pokryť v ňom pod-

mienky na  podnikanie a previazanosť  na platný živnostenský

zákon a Obchodný zákonník.

 

     Predpokladá sa, že nový zákon o cestnej doprave nahradí

doterajšiu zákonnú  úpravu, a to nielen  na základe ústavno-

právnych  zmien a  prienikom súkromného  podnikania do tejto

oblasti, ale aj v nadväznosti  na úlohy, ktoré vyplývajú pre

Slovenskú republiku z Bielej knihy Komisie Európskeho spolo-

čenstva.

 

     Odborná  spôsobilosť  v  § 3  a  finančná  spoľahlivosť

v § 22 na udelenie  koncesie alebo dopravnej licencie, resp.

povolenia,  zapracovaná  do  návrhu  tohto  zákona, je jedna

z troch  základných  podmienok  vychádzajúcich  z  predpisov

Európskej únie a jedna zo základných podmienok pre asociova-

né krajiny podľa uvedenej Bielej knihy.

 

     Návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o cest-

nej doprave  bol schválený na  62. schôdzi vlády  Slovenskej

republiky dňa 19. marca  1996 a následne predložený Národnej

rade Slovenskej republiky už ako vládny návrh.

 

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     k návrhu  zákona o cestnej doprave  si osvojujem úpravy

v spoločnej správe  a pozmeňujúce návrhy  výborov, v ktorých

bol zákon prerokovaný.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu ministrovi  Bacovi. Prosím predsedu výboru

pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie  poslanca Romana

Hofbauera, aby podal správu  o výsledkoch prerokovania vlád-

neho návrhu zákona vo  výboroch Národnej rady Slovenskej re-

publiky.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     pani poslankyne, páni poslanci,

 

     predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

z 11. apríla 1996 číslo 917 pridelil vládny návrh zákona Ná-

rodnej  rady Slovenskej  republiky o  cestnej doprave (ďalej

len "vládny  návrh zákona") Ústavnoprávnemu  výboru Národnej

rady Slovenskej  republiky, Výboru Národnej  rady Slovenskej

republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej ra-

dy  Slovenskej  republiky   pre  hospodárstvo,  privatizáciu

a podnikanie, Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky pre

verejnú správu,  územnú samosprávu a  národnosti, Výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociál-

ne  veci a  Výboru  Národnej  rady Slovenskej  republiky pre

obranu a bezpečnosť na prerokovanie do 9. mája 1996. Predse-

da Národnej  rady Slovenskej republiky  uvedeným rozhodnutím

súčasne určil  Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre

hospodárstvo, privatizáciu a podnikania ako  príslušný výbor

na skoordinovanie stanovísk výborov, ktorým bol vládny návrh

zákona pridelený na prerokovanie.

 

     Výbory Národnej rady  Slovenskej republiky vládny návrh

zákona  prerokovali v  určenom termíne.  Výbor Národnej rady

Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podni-

kanie neprijal o výsledku prerokovania vládneho návrhu uzne-

senie,  lebo zaň  nehlasovala nadpolovičná  väčšina všetkých

členov  výboru. Ostatné  výbory, ktoré  vládny návrh  zákona

prerokovali, odporúčali ho Národnej rady Slovenskej republi-

ky schváliť s úpravami, ktoré sú uvedené v spoločnej správe.

 

     Ako spravodajca tohto  zákona odporúčam pozmeňujúce ná-

vrhy zo spoločnej správy akceptovať  nasledovne: 1, 2, 3, 4,

5, 6,  7, 8, 9, 10,  11, 12, 13, 14,  15, 16, 17 a  18, teda

všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré boli prijaté, aj bod 19.

 

     Súčasne  prosím, pán  predsedajúci, o  začatie rozpravy

a o moje vystúpenie v rozprave ako prvého.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu spravodajcovi. Keďže  sa do diskusie hlási

ako prvý, nech sa páči, máte slovo, pán spravodajca.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     pán minister,

     dámy a páni,

 

     podmienky  vykonávania a  zabezpečovania komerčnej pre-

pravy, osobnej i nákladnej,  do súčasnosti upravoval rad le-

gislatívnych dokumentov v rozmedzí  rokov 1948 až 1991. Chý-

bal však ucelený právny dokument, ktorý by podnikanie v pod-

mienkach  súčasnej spoločnosti  na báze  trhového prostredia

a voľnej  konkurencie v  cestnej doprave  vecne a  komplexne

právne  upravoval. Trhové  podnikanie v  cestnej doprave  je

pritom veľmi  dôležité, veď cestná  doprava zabezpečuje pre-

važnú časť množstva prepravy osôb aj nákladov  a v súčasnos-

ti prebiehajúca privatizácia tohto odvetvia vytvára podnika-

teľské podmienky aj v tomto smere.

 

     Podnikanie v  cestnej doprave je  však osobitne náročné

s prihliadnutím  na  osobitné  špecifiká tohto odvetvia. Ide

o podnikanie  náročné na  technické zabezpečenie  prevádzky,

odborné znalosti a odbornú spôsobilosť, aj finančné zabezpe-

čenie. Medzištátna  preprava je pritom  koordinovaná za pod-

mienok jednoznačných  prísnych pravidiel po  stránke bezpeč-

nosti prevádzky, premávky,  odbornej spôsobilosti podnikate-

ľov v cestnej doprave a ich finančnej spoľahlivosti.

 

     Medzištátna cestná doprava  funguje na základe medziná-

rodných organizácií, menovite IRU, ktorých akceptovanie pra-

vidiel je  východiskovou  podmienkou na  začlenenie štátu do

tejto medzinárodnej  inštitúcie. Za tohto  stavu je garantom

výkonu podnikania v cestnej doprave príslušný ústredný orgán

daného štátu,  teda v našich podmienkach ministerstvo dopra-

vy, pôšt a telekomunikácií.

 

     Príprava  novelizácie legislatívnych  dokumentov, ktoré

súvisia s  podnikaním v cestnej  doprave, a príprava  nového

zákona o cestnej doprave, sa  datuje do obdobia vzniku nášho

samostatného štátu  v roku 1993.  Príprava zákona sa  začala

v roku  1993 a  s prestávkami  v roku  1994 a začiatkom roku

1995  po   predchádzajúcich  medzirezortných  prerokovaniach

a prerokovaniach v legislatívnej rade  vlády a vo vláde pre-

rokúvame jeho definitívne navrhované znenie.

 

 

     Pri prerokúvaní  návrhu zákona vo  výbore pre hospodár-

stvo, privatizáciu a podnikanie  bol odporúčaný a hlasovaním

poslancov  aj  schválený  rad  pozmeňujúcich  návrhov, ktoré

pôvodný text zákona  jednoznačne zlepšovali.  Hlasovaním po-

slancov boli tieto pozmeňujúce návrhy  prijaté. Pri konečnom

hlasovaní  však došlo  k  stavu,  že nebolo  prijaté konečné

platné uznesenie, a preto sa tieto výborom schválené uznese-

nia vlastne  nepremietli do spoločnej správy.  Z toho dôvodu

tieto pozmeňujúce návrhy uplatňujem  teraz. Ide o nasledovné

návrhy:

 

     V § 3 ods. 3  druhú vetu upraviť nasledovne: "Bez vyko-

nania  skúšky komisia  uzná za  odborne spôsobilého toho..."

a ďalej pokračuje normálny text.

 

     V § 3  odsek 3 písmeno b) vetu  začať doplnením o slovo

"alebo". Ak sledujete text zákona, je to jednoznačné podmie-

nenie - buď kvalifikácia, alebo odborná prax, a teda nie sú-

čet týchto dvoch faktorov.

 

     Ďalší pozmeňujúci návrh: v §  3 ods. 4 doplniť o nasle-

dovnú časť  vety: "pričom komisia  vykoná preskúšanie najne-

skôr do troch mesiacov od podania žiadosti podnikateľa o po-

volenie podnikania v cestnej  doprave". Pozmeňujúci návrh má

zmysel v tom smere,  aby ministerstvo bolo zaviazané časovým

limitovaním,  dokiaľ  musí  komisia  preskúšať,  aby nemohol

vzniknúť nekontrolovateľný stav, že  žiadosti tam budú ležať

neurčitý čas bez toho, aby sa o nich rozhodovalo.

 

     Ďalší pozmeňujúci  návrh sa týka  § 4 ods.  1 písm. e),

text doplniť  nasledovne: "pokiaľ obec pre  takéto účely vy-

medzené priestory  zriadila". Ide o  odstavovanie úžitkových

vozidiel v obci s cieľom ich sústredenia na vymedzené pries-

tory,  ale,  samozrejme,  podmienkou  je,  aby  vôbec takéto

priestory obec mala zriadené. Ak  ich nemá, nie je možné zá-

konom nútiť podnikateľov, aby parkovali tam, kde vlastne ta-

ké čosi nie je.

 

     Ďalší pozmeňujúci návrh  sa týka § 8 ods.  3, a to vy-

pustenia druhej a tretej vety a vypustiť z §  8 ods. 4 pos-

lednú vetu.

 

     V § 12  ods. 4  druhú časť poslednej  vety nahradiť na-

sledovne:  "ako aj  po celý  čas prepravy  a pri vystupovaní

z autobusu". Text  zákona uvádza "po  vystúpení z autobusu",

čo nie  je dobrá textácia,  pretože po vystúpení  z autobusu

cestujúci je už chodcom a  niet dôvodu, aby dokumentoval, či

má cestovný lístok ako chodec. Takže pri vystupovaní z auto-

busu je posledný akt účastníctva hromadnej dopravy.

 

     Veľmi  intenzívna diskusia  bola ohľadom  § 22  ods. 2,

pričom s prevažnou väčšinou poslancov,  bez ohľadu na to, či

boli z  opozície, alebo koalície,  sme sa zhodli  na tom, že

tento odsek presahuje žiaducu právomoc, pretože podnikatelia

by  vlastne  museli  okresným  orgánom  dokumentovať  to, čo

s cestnou dopravou a s  jej prevádzkovaním bezprostredne ne-

súvisí. Preto sa hlasovaním vo  výbore § 22 ods. 2 odporúčal

vypustiť  a ja  toto akceptujem,  osvojil som  si, čiže § 22

ods. 2 vypustiť a ďalšie odseky následne prečíslovať.

 

     Ďalší pozmeňujúci  návrh - v §  25 ods. 4 v  prvej vete

nahradiť slová "správneho orgánu" za slovo "ministerstva".

 

     V § 27 označiť doterajší text  ako odsek 1, z textu vy-

pustiť písmeno c) a doplniť  tento odsek o odsek 2 nasledov-

ne: "miestnu  štátnu správu na  úseku dopravy vykonávajú  aj

obce".

 

     A konečne  v § 29 písm.  c) namiesto slova "osvedčenie"

použiť slovo "potvrdenie".

 

     Pán predsedajúci, to sú všetky moje pozmeňujúce návrhy,

resp. pozmeňujúce návrhy tak,  ako boli prerokované a schvá-

lené vo výbore pre  hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie,

ktoré sa,  žiaľ, nedostali do koncovej  správy. Žiadam o po-

kračovanie v rozprave s tým, že ak poslanci predložia nejaké

pozmeňujúce návrhy,  prosím, aby ich  predložili jednoznačne

v písomnej, zrozumiteľnej  forme, nie tak  ako včera, že  to

v podstate boli buď ústne  poznámky, alebo dosť ťažko zrozu-

miteľné čarbanice.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.  Ako ďalší je do

diskusie prihlásený pán Baránik, nech sa páči, a pripraví sa

pán poslanec Bajan.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážené dámy a páni,

     vážení hostia,

 

     existujúca legislatívna úprava  o cestnej doprave nevy-

hovuje súčasným podmienkam. To  je nám všeobecne známe. Pod-

mienky v  cestnej doprave upravuje  zákon číslo 68/1979  Zb.

o cestnej doprave a  vnútroštátnom zasielateľstve, novelizo-

vaný  zákonom číslo  118/1990 Zb.  Vykonávacia vyhláška  ako

i ďalšie predpisy  sú z obdobia po  roku 1948. Uvedené normy

predurčujú stav, ktorý vznikol zoštátnením cestnej motorovej

dopravy a  zavedením monopolu štátneho  podnikania v doprave

a v národných dopravných podnikoch.

 

     Tento legislatívny stav bráni  rozvoju podnikania v tr-

hových podmienkach, neumožňuje vytváranie konkurenčného pro-

stredia.  Súčasný  monopol  štátu  v podnikaní v cestnej do-

prave je nevyhovujúci. Treba vytvoriť legislatívne podmienky

na existenciu  privátnych podnikov, zladiť  našu legislatívu

s európskymi  dohovormi,  s   prihliadnutím  na  odporúčania

Európskej únie.

 

     Predkladaný  návrh zákona  upravuje cestnú  dopravu ako

systém  používania ciest  na podnikanie  v štruktúre: osobná

cestná doprava  ako vnútroštátna a  medzinárodná, pravidelná

a nepravidelná,  náhradná cestná  doprava, taxislužba. Ďalej

upravuje podmienky podnikania  a pôsobnosť správnych orgánov

v cestnej doprave vrátane štátneho dozoru.

 

     Navrhovaný  zákon  nezvyšuje  administratívnu náročnosť

v rozsahu pôsobnosti správnych orgánov, povoľovacej činnosti

pri výkone  štátneho dozoru a  ani pri sankcionovaní.  Zákon

nemá nároky  na štátny rozpočet  ani na rozpočty obcí. Zákon

upravuje len dopravu, ktorá  má charakter podnikania. Na os-

tatnú dopravu sa nevzťahuje, napríklad na dopravu, ktorú vy-

konáva vlastník  motorového vozidla sám  pre seba, ďalej  na

dopravu vozidiel ozbrojených síl, zdravotnej správy, požiar-

nej ochrany, pošty a cestnú dopravu pre vlastné potreby.

 

     Podľa navrhovaného zákona základnou podmienkou podnika-

nia v cestnej doprave je úradné povolenie na podnikanie. To-

to ustanovenie nadväzuje na živnostenský zákon, podľa ktoré-

ho podnikanie v cestnej  doprave, s výnimkou verejnej pravi-

delnej  osobnej dopravy  a v taxislužbe, je  koncesionovanou

živnosťou.  Preto  pravidelná  autobusová  cestná doprava je

upravená týmto zákonom.

 

     Podmienkou  na podnikanie v pravidelnej cestnej osobnej

doprave je odborná spôsobilosť  a finančná spoľahlivosť. Obe

podmienky zodpovedajú nárokom na pôsobenie v náročnom konku-

renčnom prostredí v domácej ekonomike, ale hlavne na pôsobe-

nie v medzinárodnej doprave. Odborná spôsobilosť sa vyžaduje

iba pri podnikaní s viac ako piatimi nákladnými autami alebo

autobusmi. Odborná spôsobilosť sa musí doložiť vykonaním od-

bornej skúšky alebo vysvedčením, resp. diplomom o absolvova-

ní školy. Na základe toho  vydá okresný úrad osvedčenie. Ob-

sah skúšky bude zladený s  prílohou smernice rady EHS 74/561

o prijatí do  zamestnania operátora v  cestnej vnútroštátnej

a medzinárodnej cestnej  doprave. Tým sa  vytvárajú porovna-

teľné podmienky s podmienkami Európskej únie.

 

     Závažnou skutočnosťou je  podmienka finančnej spoľahli-

vosti  dopravcu. Finančná  spoľahlivosť sa  vyjadruje čistým

obchodným majetkom alebo objemom finančných prostriedkov de-

finovaným ako rozdiel medzi aktívami a pasívami dopravcu su-

mou  1 500  ECU na  jedno vozidlo  používané v medzinárodnej

cestnej  doprave, alebo  75 ECU  na každé  sedadlo, alebo na

každú tonu maximálnej povolenej hmotnosti vozidla. Táto pod-

mienka má trvalý charakter a  jej strata je dôvodom na odňa-

tie dopravnej licencie. Uvedené ustanovenie zákona treba po-

važovať za prezieravé.  Má sa tým predísť tomu,  aby novo sa

formujúce privátne odvetvie podnikania  hneď na začiatku ne-

prehlbovalo súčasnú zložitú situáciu v obehu peňazí rozširo-

vaním  platobnej neschopnosti  ďalšej skupiny  podnikateľov.

A tiež aby sa neznižovala úroveň podnikania v medzinárodných

reláciách.  Podmienka finančnej  spoľahlivosti by  sa, podľa

môjho názoru, mala využívať aj vo vnútroštátnom podnikaní.

 

     Za správne ďalej považujem  ustanovenie zákona pre prí-

pad, ak je počet  prepravných povolení medzinárodnej dopravy

nižší  ako požiadavky  dopravcov, že  prednostné uspokojenie

zodpovedá reálne zváženým kritériám, čím sa akcentuje verej-

ný záujem našej spoločnosti.

 

     Rovnako je správne  ustanovenie zákona, aby zahraničným

prepravcom správne  orgány poskytovali povolenia na jednora-

zovú alebo  opakovanú prepravu medzi dvoma  mestami na území

Slovenskej republiky. Táto požiadavka vyplýva z úzkeho vzá-

jomného dopravného prepojenia našej ekonomiky so zahraničím,

hlavne s  Českou republikou, kde  existujú objektívne požia-

davky na prepravu osôb vzhľadom na pohyb pracovnej sily, ale

aj v  záujme podpory cestovného ruchu  s ostatnými susednými

štátmi.

 

     Medzi  správnymi orgánmi  nie je  uvedený krajský úrad.

Mám  taký názor, že krajský  úrad by  mal vykonávať niektoré

funkcie ministerstva a tiež niektoré  funkcie okresného úra-

du. Kraje budú hrať  v budúcnosti významnú ekonomickú úlohu,

preto by  nemali byť zbavené možnosti vplývať na  autobusovú

dopravu ako jednu z najdôležitejších  zložiek infraštruktúry

na vlastnom území. Odborný dozor nad vnútroštátnou automobi-

lovou dopravou by mal vykonávať  krajský úrad. Tým by sa vý-

kon odborného dozoru stal  objektívnym orgánom. Zodpovedá to

základnému princípu fungovania dozoru.  Dozor by nemal vyko-

návať ten, kto udeľuje licenciu, okrem medzinárodnej prepra-

vy.

 

    Zákon  neobsahuje ustanovenie  o tom,  ako má postupovať

správny orgán v prípade,  že požiadavka na prepravu existuje

a dopravca vráti licenciu, alebo  správny orgán licenciu od-

níme. Vzhľadom na to, že zákon zodpovedá nárokom na zdokona-

lenie legislatívnych podmienok na podnikanie v cestnej domá-

cej doprave aj v medzinárodných reláciách, žiadam vás o pod-

poru tohto zákona.

 

     K návrhu  zákona mám jednu  pripomienku, a síce  v § 10

ods. 1 písm. a)  nahradiť posledné slová "zaplatil cestovné"

slovami  "má platný  cestovný lístok".  Potom táto podmienka

vcelku bude znieť: "na bezpečnú, pokojnú a pohodlnú prepravu

autobusom spoja, do ktorého má  miestenku, a do zastávky, po

ktorú má platný cestovný  lístok". "Predtým zaplatil cestov-

né" - to je jednoducho  výraz, ktorý by zrejme v legislatíve

neobstál.

 

     To je všetko. Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Baránikovi. Ďalší je do rozpra-

vy  prihlásený pán  poslanec Bajan,  potom sa  prihlásil pán

poslanec Košnár.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi,  aby som predniesol  niekoľko pozmeňujúcich

návrhov, ktoré, myslím si,  by mohli zjednoznačniť tento zá-

kon, na ktorý už dopravcovia čakajú.

 

     Na úvod treba povedať, že tento zákon si zobral na seba

dosť veľa, a to, že prevzal do zákonnej podoby aj také veci,

ktoré boli  predtým v poriadku, resp.  boli v iných právnych

normách nižšieho rangu. Na druhej strane treba naozaj nahlas

povedať, že ide o ďalší zákon, ktorý skôr scentralizuje túto

činnosť.

 

     Mám len dve poznámky k  tomu, čo povedal pán kolega Ba-

ránik.

 

     Po  diskusiách na  okresných úradoch  i na ministerstve

dopravy  si nemyslíme,  že to  bude také  jednoznačné s  tou

úsporou pracovných síl, skôr je obava, ako sa to všetko per-

sonálne zabezpečí. A poznámka ku  krajským úradom - vôbec by

som neodporúčal túto záležitosť riešiť na úrovni krajov, le-

bo je tu už pred nami  zákon o organizácii okresných a kraj-

ských úradov a nie je  dôvod, aby sme tento inštitút riešili

priamo  na kraji.  Dá sa  to elegantnejšie  riešiť na nižšej

úrovni.

 

     Mám  dve poznámky:  Veľkým nedostatkom  tohto zákona je

to, že  predpokladá alebo prejudikuje prijať  v krátkom čase

veľmi veľa všeobecných predpisov,  ktoré spresňujú práve tie

činnosti, na ktoré by poslanci mali byť zvedaví. Preto budem

odporúčať jeden návrh do uznesenia, ktorý by sme si mohli vo

všeobecnosti osvojiť, a to:"Národná rada Slovenskej republi-

ky ukladá ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií Sloven-

skej republiky predložiť Výboru Národnej rady Slovenskej re-

publiky  pre hospodárstvo,  privatizáciu a  podnikanie úplné

znenie vykonávacích  predpisov najneskôr do 30  dní pred ich

účinkom."

 

     Je to  všeobecný princíp, ktorý by  sme mali svätiť len

kvôli tomu,  že sme podobne  zodpovední za účinnosť alebo za

efektívny zákon,  ktorý prijmeme, a nemáme  už dosah na vše-

obecne záväzné  predpisy. Myslím si,  že minimálne gestorský

výbor  by  mohol  tieto  všeobecne  záväzné  predpisy dostať

v predstihu, aby sme vedeli, ako bude vlastne vykonávaný zá-

kon, ktorý  prijmeme, aby sa  nepokračovalo vo vysvetľovaní,

že  je zlá  legislatíva a  za to  môžu poslanci. Jednoducho,

o takomto  enormnom množstve  predpisov nižšej  normy by sme

mali byť informovaní včas. Toľko o jednotlivých poznámkach.

 

     Ešte mám  maličkú poznámku pre  pána spoločného spravo-

dajcu. Odvolávku v § 30 na  to, aby to bolo len pod podmien-

kou, že obec má zriadené stanovisko pre dopravcov, neodporú-

čam prijať preto, že sú aj dohody v obciach, kde nielen obec

zriaďuje takéto  stanovisko, a je možné,  aby ho zriadila aj

iná právnická  alebo fyzická osoba. Takže  keď to bude taxa-

tívne určené, že len obec, môže to skomplikovať situáciu. Na

druhej  strane všeobecne  záväzným nariadením,  teda právnou

normou, ktorú  prijímajú zastupiteľstvá, práve  túto činnosť

možno  upravovať, takže  tu ide  o originálny  výkon funkcie

práve samosprávy v tejto veci.

 

 

     Takže k  pripomienkam: § 4  ods. 2 -  odporúčam ho celý

vypustiť.  Nespresňuje, len  skomplikuje situáciu,  že to je

pre mňa nepochopiteľná povinnosť  robiť dopravu. Ak hovoríme

o trhových podmienkach, o konkurencii jednotlivých podnikov,

znamená to, že by sme nemali zákonom prinútiť dopravcov rie-

šiť dopravu. Odporúčam teda vypustiť  celý odsek 2. Ak tento

môj návrh neprejde, odporúčam  druhý pozmeňujúci návrh - mi-

nimálne vypustiť  z toho slová  "obsaditeľnosť alebo vyťaži-

teľnosť  vozidla". To  nemôže byť  predsa predmetom skúmania

správnych úradov, to je vec podnikateľského zámeru.

 

     V § 7 ods. 1  vypustiť poslednú vetu: "Na každú autobu-

sovú linku je potrebná  samostatná dopravná licencia." Keďže

§ 30 hovorí o tom, že  obec môže udeliť licenciu pre mestskú

hromadnú dopravu,  znamenalo by to, že  na každý spoj, každé

číslo  by bolo  treba  samostatnú  dopravnú licenciu,  čo je

v podmienkach veľkých miest  absolútne komplikované a nezmy-

selné, pretože  sú tu rôzne prekážky,  ktoré spoje skracujú,

predlžujú, resp. grafikon robí  obec ako taká. Takže odporú-

čal by som túto vetu vypustiť.  V prípade, že by to bolo pre

predkladateľa neprijateľné,  odporúčam druhý variant - v § 7

ods. 1 doplniť vetu:  "Toto ustanovenie neplatí pre dopravnú

licenciu, ktorú udeľuje  obec podľa § 30." Tým  by sme mohli

tento problém vyriešiť.

 

     V § 7 ods. 3 odporúčam  vypustiť - pre mňa je táto veta

dosť  vágna: "Udelenie  dopravnej licencie  možno viazať  na

splnenie podmienky." Je to veľmi všeobecné, tam by mohlo byť

veľmi veľa subjektívneho rozhodovania. Licencia musí mať ta-

xatívne pravidlá  a orgán musí  rozhodnúť - dať, alebo nedať

licenciu, nie podmieňovať to  nejakými podmienkami, ktoré sú

v odseku  3 pomenované  veľmi všeobecne.  Ide o  to, aby sme

zbytočne nešikanovali dopravcov, ktorí budú žiadať licenciu.

 

     V § 7 ods. 5 podobne  vypustiť, lebo by malo byť jedno-

značné, že sa predkladateľ  tejto právnej normy rozhodne, či

ideme metódou licencií na dobu neurčitú, alebo na dobu urči-

tú. Mať obidva varianty takto vo všeobecnosti sa mi zdá veľ-

mi neúčelné, pretože sú podmienky, za ktorých sa dá licencia

odňať, a nie je možné  urobiť podnikateľský zámer v prípade,

že licencia bude udelená len krátkodobo, pretože ide o veľmi

veľkú investíciu do dopravných prostriedkov.

 

     V 7  ods. 8 -  podobne doplniť vetu:  "Toto ustanovenie

neplatí pre  dopravnú  licenciu,  ktorú  udeľuje  obec podľa

§ 30." Je veľmi veľa zmien, ktoré môže urobiť veľký dopravný

podnik  v rámci  mestskej hromadnej  dopravy, a  veľmi by to

sťažilo  situáciu  pri  rozhodovaní  a  operatívnosti týchto

zmien. Sú rôzne prekážky, presmerovania, športové a kultúrne

podujatia veľkého charakteru, treba mať viac operatívy  ale-

bo možnosť väčšej operatívy.

 

     Samozrejme, ak  som hovoril o  tom, že veľa  vecí sa do

tohto zákona dostalo z  prepravných poriadkov, resp. nižších

noriem, svedčí o tom i § 8  ods. 1. Vzhľadom na to, že sa mi

písmeno e) zdá veľmi formálne,  odporúčam ho vypustiť. Je to

síce pekné,  ale jednoducho  nerealizovateľné - utvárať pod-

mienky umožňujúce prepravu telesne postihnutých osôb, zrako-

vo postihnutých osôb a  zvýšiť pohodlie prepravy starých ľu-

dí, matiek  s malými deťmi. Je  to elegantná záležitosť, ale

vieme, že  v rámci dopravy tieto  mechanizmy existujú celkom

iným spôsobom a dá sa to upraviť prepravným poriadkom.

 

     V §  8 ods. 1  doplniť v písmene j) za slovo "dopravcu"

slová "podľa  svojich možností". Je tu  jednoducho obava, že

ak  má vodič  zabezpečiť,  aby  posádka autobusov  alebo iné

oprávnené osoby poskytli  cestujúcim potrebné informácie tý-

kajúce sa podmienok ich prepravy, najmä ich práv a povinnos-

  pri preprave,  priebehu prepravy,  cestovné údaje, resp.

veľmi veľa informácií, jednoducho by nič nerobil, len by in-

formoval  plný autobus  ľudí. Vznikali  by veľké  konflikty.

Takže  tu by som odporúčal doplniť "podľa svojich možností".

Vodič a posádka sa musia sústrediť na jazdu, a nie na posky-

tovanie informácií.

 

     V  § 8  ods. 3  vypustiť poslednú  vetu. Myslím, že pán

spoločný spravodajca odporúčal vypustiť  poradie, v akom do-

šli ľudia na zastávku, a podobne.

 

     V §  10 ods. 3 -  to je podobná komplikácia.  Tú by som

odporúčal vypustiť. Tu sa prejudikuje, že človek, ktorý prí-

de do  autobusu, môže obsadiť jedno  sedadlo pre seba, jedno

pre spolucestujúceho. Vieme, že  tým vznikajú absolútne kon-

fliktné situácie v autobusoch, na zastávkach. Ľudia nadávajú

jeden druhému, prečo mu obsadzuje miesto, keď ešte ďalší ko-

legovia stoja vonku. Jednoducho sa  mi zdá nadbytočné dať to

do zákona.  Ak prepravca rozhodne,  že tento spôsob  umožní,

nech si to rieši prepravným  poriadkom. V zákone, podľa mňa,

táto zákonná  povinnosť prejudikuje rôzne  súdne spory veľmi

nepríjemného charakteru.

 

     V § 17  ods. 4 - odporúčam, aby  sme neurčili len jedno

pomenovanie mimoriadneho autobusu.  Text znie: "Dopravca za-

bezpečí, aby autobus bol pri obchodnom mene dopravcu označe-

ný vpredu  alebo naboku autobusu  "zájazd". Odporúčam zmeniť

túto vetu a pokračovať čiarkou a textom "alebo iným všeobec-

ne zrozumiteľným označením napríklad cieľovej stanice". Mys-

lel som  tým, povedzme, dostihovú  dráhu, výstavisko Incheba

a podobne, aby nebola len možnosť dať tam zájazd.

 

     V § 22 ods. 5 - je to už toľko  spomínaná finančná spo-

ľahlivosť. Je to konfliktná záležitosť  z toho titulu, že sa

chcú riešiť zahraniční dopravcovia, a  obávam sa, že to bude

platiť vo všeobecnosti, bez všetkých dopravcov. Sú tu nazna-

čené určité  právomoci správnych orgánov,  ktoré, obávam sa,

jednoducho  z titulu  iných  zákonov,  ako sú  daňové zákony

a podobne,  nebudú môcť  preverovať. Neviem,  ako to  upraví

všeobecný právny predpis, preto  je dobré vidieť ho predtým.

Čo môže nastať? Vzhľadom na to,  že neviem v tejto chvíli na

to  odpovedať,  odporúčam  z § 22  odsek 5 vypustiť, pretože

v zmysle iných paragrafov  je správnym orgánom ministerstvo,

okresný úrad a obec. Ani  jeden z týchto orgánov nemá právo-

moc vstupovať do účtovníctva takým  spôsobom, ako sa to môže

vysvetľovať. Takže  buď by som  prosil vysvetlenie k  tomuto

paragrafu, alebo teda aká  je predstava ministerstva, ako to

chce riešiť.

 

     V §  30 písm. d) odporúčam  vypustiť slová "a poskytuje

dopravcovi náhradu straty alebo jej časti, alebo inú kompen-

záciu".

 

     V § 35 ods. 4 ide o sankčnú záležitosť. Sankcie sú zho-

dou okolností mimoriadne tvrdé, čo  sa týka výšky súm. Treba

si to uvedomiť. V § 35  ods. 4 doplniť vetu: "V prípade ude-

lenia dopravnej  licencie podľa § 30  pokutu možno udeliť do

6 mesiacov od dňa, v ktorom  sa správny orgán dozvedel o ko-

naní podľa odseku 1."

 

     Na  záver, v  § 44  zmeniť účinnosť  od 1. januára 1997

vzhľadom na to, že  predpoklad 8 všeobecne záväzných predpi-

sov, ktoré upravujú výkon tohto zákona, je taký dôležitý, že

jednoducho si neviem  predstaviť, že by sa to  stihlo za dva

mesiace. To je jeden dôvod. Druhý dôvod je, že podľa § 43 sa

bude práve skúmať finančný rok 1996 ako celok. Možno by bolo

vhodné mať ho ukončený.

 

     Spomínal som  návrh uznesenia. Myslím si,  že by sme vo

všeobecnosti mohli toto uznesenie  prijať k všetkým zákonom,

ku ktorým predkladateľ nestihne  prísť so všeobecným predpi-

som minimálne do gesčného výboru.

 

     Na záver  mi dovoľte pravdepodobne poznámku  asi k spo-

ločnému spravodajcovi. Možno by bolo vhodné, aby sme o tomto

zákone hlasovali  po prerokovaní pripomienok  na budúci týž-

deň. Nič nám nebráni tieto veci prerokovať ešte s odborníkmi

na ministerstve a záverečne hlasovať na budúci týždeň.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Bajanovi. Pán poslanec Košnár.

 

Poslanec J. Košnár:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     mám vlastne len otázku na predkladateľa  a v závislosti

od  toho, aká bude odpoveď,  by som  predložil istý návrh na

uznesenie.

 

     Ide o  to, že prijatím  tohto zákona o  cestnej doprave

s účinnosťou od 1. septembra  sa súčasne zrušovacími ustano-

veniami v § 43 zruší  doteraz platný zákon o cestnej doprave

a vnútroštátnom zasielateľstve.  Predkladaná predloha zákona

nepokrýva oblasť  vnútroštátneho zasielateľstva a  po vstupe

tohto zákona  do platnosti od 1.  septembra bude vlastne ob-

lasť zasielateľstva  právne pokrytá iba  ustanoveniami § 601

a 609 Obchodného  zákonníka, ktoré hovoria  o zasielateľskej

zmluve.

 

     Chcem sa teda spýtať, či vláda hodlá vypracovať a pred-

ložiť parlamentu osobitný zákon  o zasielateľstve, alebo po-

važuje túto oblasť za  dostatočne pokrytú už spomínanými us-

tanoveniami Obchodného zákonníka. Sám sa nazdávam, že by bo-

lo užitočné pokryť túto oblasť  osobitným zákonom a v prípa-

de, že tak vláda neuvažuje, by som chcel navrhnúť do uznese-

nia,  že Národná  rada Slovenskej  republiky odporúča  vláde

vypracovať a predložiť v druhom  polroku 1996 zákon o zasie-

lateľstve.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Košnárovi. Hlási sa ešte niekto

z poslancov do rozpravy?

 

     (Nikto.)

 

     Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o pätnástom bode progra-

mu za skončenú.

 

     Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister Baco?

 

Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený parlament Slovenskej republiky,

 

     dovoľte, aby som zaujal  stanovisko k návrhom, ktoré tu

odzneli v rozprave, a poďakoval sa za rozpravu.

 

     Návrh  pána poslanca  Baránika k  § 1  ods. 1 písm. a),

myslím si, že je dobré  akceptovať. O návrhoch pána poslanca

Bajana mám taký názor, že  Národná rada nemôže uložiť vláde,

aby predložila jednotlivé vykonávacie  akty súvisiace so zá-

konom. Návrh  pána poslanca je kontradiktívny  s jeho ďalšou

časťou vystúpenia, kde sa na  druhej strane  domáha toho, že

zákon je priveľmi rigorózny a  že by mal nechať väčší pries-

tor. Myslím si, že v tomto parlamente platia také zásady, že

zákon by mal byť zrozumiteľný,  jasný a na vydanie vykonáva-

cích predpisov, ktoré by  mali charakter legislatívnej poli-

tiky, by sa vlastne  nemalo žiadnym zákonom zmocňovať. Zmoc-

ňovanie by  malo byť v oblasti  viac-menej technických poky-

nov, technologických, organizačných postupov.

 

     Takže myslím si,  že z toho hľadiska sú pripomienky pá-

na poslanca  Bajana trošku kontradiktívne.  Na jednej strane

chce, aby parlament uložil  vláde, že má predložiť vykonáva-

cie  predpisy dva-tri  mesiace po  schválení parlamentom, že

ich vláda môže vydať. Myslím si, že je to úplne rozporné sa-

mo osebe  a že Národná rada  takéto uznesenie nemôže prijať,

nemôže zaviazať vládu, aby nechala schváliť najskôr v parla-

mente to, čo vláda má vo svojej kompetencii.

 

     Myslím si,  že keby pán  poslanec Bajan bol  mal úmysel

pripomienky, ktoré predniesol,  vecne uplatniť a zapracovať,

tak by ich bol  predložil v procese pripomienkového konania,

v procese práce  vo výboroch, a že  majú viac-menej deklara-

tívny  charakter a  ide o  niečo iné  ako o vecné obohatenie

tohto zákona.

 

     Nechám  na zváženie  spoločného spravodajcu  myšlienky,

ktoré súvisia s § 30 vo väzbe na § 7 ods. 1 a takisto na § 7

ods.  8. Tieto  myšlienky podľa  mňa trošku  korešpondujú aj

s tým, čo hovoril pán  spoločný spravodajca vo svojom stano-

visku. Takže toto je opodstatnené  zvážiť a zobrať do úvahy.

Ostatné  pripomienky z  dôvodov, ktoré  som uviedol predtým,

považujem za nie nevyhnutné, aby sme ich v tejto fáze zvažo-

vali, zobrali do  úvahy a riešili v tomto  pléne. Čiže tieto

dve pripomienky  k § 7  ods. 1 a  k § 7  ods. 8 považujem za

vhodné spolu s pánom spoločným spravodajcom zvážiť.

 

     K myšlienke pána poslanca Kočnára, ktorá tu odznela, či

usporiadanie stavu zasielateľstva vláda mieni riešiť osobit-

ným zákonom, že  pán poslanec navrhne, že by  to bolo vhodné

urobiť v druhej polovici roka, myslím si, že pán poslanec má

na to  nárok a že  sa nebudeme brániť,  keď Národná rada 

vláde takéto odporúčanie.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu  ministrovi Bacovi. S  faktickou poznámkou

sa hlási pán poslanec Bajan.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Je mi  veľmi ľúto, že sa  to tak chápe, lebo  ja som sa

naozaj snažil  vystúpiť vecne a  niečo zlepšiť. To  je jedna

poznámka.

 

     Druhá poznámka - myslím  si, že uznesenie Národnej rady

možno prijať v tomto duchu a bolo  by to len v súlade s tým,

čo potrebujú výbory pre svoju prácu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Žiada si  záverečné slovo spoločný spravodajca

výborov?

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Vážený pán minister,

     dámy a páni,

 

     domnievam sa, že  rozprava obohatila túto problematiku.

Nemyslím, že  je potrebné, aby  sme hlasovanie odkladali  na

neskôr,  môžeme prechádzať  po jednotlivých  bodoch, pretože

rad z nich má konštruktívny charakter. K problematike sa vy-

jadril pán minister Baco. A čo sa týka návrhu uznesenia, tam

je jediná pripomienka, že  Národná rada nemôže ukladať mini-

strovi, ukladať vláde, ako ste, pán  poslanec, uvádzali, ale

ministrovi. Vláde nie je  možné ukladať, môžeme ju požiadať.

Takže  s takouto  úpravou takýto  návrh uznesenia, domnievam

sa, by mohol byť prijatý,  pretože je to normálna forma, aká

sa zvykne uplatňovať. Tam výbor neschvaľuje alebo nezamieta,

jednoducho berie na vedomie tieto pripravované dokumenty.

 

     Pán predsedajúci,  môžeme pristúpiť k  hlasovaniu o po-

zmeňujúcich návrhoch.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     pristúpime  k hlasovaniu  o jednotlivých  pozmeňujúcich

návrhoch. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslan-

ca  Hofbauera,  aby  hlasovanie  uvádzal  v zmysle spoločnej

správy  a výsledkov  rozpravy.  Nech  sa páči,  pán spoločný

spravodajca.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     pani poslankyne, páni poslanci,

 

     ako prvý materiál by sme prerokovali pozmeňujúce návrhy

spoločnej správy. Je ich spolu 19. Odporúčam o nich hlasovať

ako o celku a odporúčam tieto pozmeňujúce návrhy prijať.

 

     Prosím, môžeme hlasovať, pán predsedajúci, o pozmeňujú-

cich návrhoch spoločnej správy. Odporúčam ich všetky prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme  hlasovať  o  pozmeňujúcich  návrhoch  spoločnej

správy. Pán spoločný spravodajca ich odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 102 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 100 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že tieto pozmeňujúce návrhy sme prijali.

 

     Prosím vás, na balkóne  je skupina študentov z Národnej

univerzity obrany z USA, chcem ich privítať. (Potlesk.)

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Prvý v rozprave som  pozmeňujúce návrhy uplatnil ja. Je

ich spolu  10. Sú to  body, ktoré sme  prerokovali vo výbore

pre hospodárstvo, privatizáciu a  podnikanie a boli tam pri-

jaté.  Prosím o  nich hlasovať  ako o  celku a odporúčam ich

prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o  pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca

Hofbauera, ktorý ich odporúča prijať.

 

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     To sú vlastne návrhy výboru, nielen moje.

 

Podpredseda NR SR I. Ľupták:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že aj tieto pozmeňujúce návrhy sme prijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Pozmeňujúce návrhy pána poslanca  Bajana - spolu ich je

15. Vzhľadom  na ich rôznorodosť budem  dávať o jednotlivých

návrhoch hlasovať osobitne.

 

     Prvý pozmeňujúci návrh: v § 4 ods. 2 celý vypustiť. Pán

poslanec, návrh odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Ba-

jana. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 31 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Ďalší pozmeňujúci  návrh: v §  4 ods. 2  vypustiť slová

"obsaditeľnosť  alebo vyťažiteľnosť  vozidla". Domnievam sa,

že tie slová  tam majú byť. Odporúčam preto  tento návrh ne-

prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o ďalšom  pozmeňujúcom návrhu. Pán spo-

ločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 37 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že ani tento  pozmeňujúci návrh sme nepri-

jali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem. Tretí  pozmeňujúci návrh pána  poslanca Bajana

- v § 7 ods. 1 vypustiť  vetu: "Na každú autobusovú linku je

potrebná samostatná dopravná licencia."

 

     Pán poslanec, ja toto navrhnem neprijať s tým, že druhý

variant odporúčam prijať. (Odpoveď poslanca Bajana z pléna.)

Ten prvý  sťahujete, dobre. Tak hlasujeme  o druhom variante

toho istého bodu - v §  7 ods. 1 doplniť vetu: "Toto ustano-

venie neplatí pre dopravnú  licenciu, ktorú udeľuje obec po-

dľa § 30." Odporúčam návrh prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme  hlasovať o ďalšom  pozmeňujúcom návrhu

pána poslanca  Bajana. Pán spoločný  spravodajca ho odporúča

prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďalšie dva návrhy sa týkajú §  7 ods. 3 a ods. 5, ktoré

pán poslanec Bajan žiada vypustiť. Neodporúčam ani jeden vy-

pustiť, takže môžeme hlasovať  o týchto dvoch bodoch spoloč-

ne. Odporúčam návrh neprijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať  o ďalších pozmeňujúcich  návrhoch pána

poslanca  Bajana.  Pán  spoločný  spravodajca ich neodporúča

prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 112 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 38 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     V §  7 ods. 8  doplniť vetu: "Toto  ustanovenie neplatí

pre dopravnú licenciu, ktorú udeľuje obec podľa § 30." Odpo-

rúčam návrh neprijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať  o ďalšom pozmeňujúcom  návrhu pána po-

slanca Bajana. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 40 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

 

     Ani tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem. Ďalší  pozmeňujúci návrh sa  týka § 8  ods. 1,

ktorý pán poslanec Bajan žiada vypustiť. Domnievam sa, že je

potrebné, aby  tam ostal, pretože textácia  je "utvárať pod-

mienky".  Textácia má  priebežný charakter.  Odporúčam návrh

neprijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o ďalšom  pozmeňujúcom návrhu. Pán spo-

ločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 30 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Ani tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

 

     Nech sa páči, pán spravodajca.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem. V § 8 ods. 1  doplniť v písmene j) text nasle-

dovne: za slovo "dopravcu" doplniť slová "podľa svojich mož-

ností".  Pán poslanec,  každý prostriedok  hromadnej dopravy

v mestách má  prepravné podmienky dopravného  podniku, takže

tam  sa to  nemyslí, že  väčšinu času  vodič bude diskutovať

s cestujúcimi, ale vyvesením dopravných podmienok. Takže od-

porúčam tento pozmeňujúci návrh neprijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať  o ďalšom pozmeňujúcom návrhu.

Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 25 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

 

     Ani tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďalší pozmeňujúci návrh  sa týka § 8 ods.  3 - vypustiť

z neho  druhú vetu.  Hlasovanie je  bezpredmetné, lebo tento

návrh sme už  prijali. Prechádzame k § 10  odsek 3 s návrhom

vypustiť. Domnievam  sa, že tento  text môže byť  obsiahnutý

v dopravných podmienkach pre cestujúcich, ale nie je potreb-

né ho  taxatívne takýmto spôsobom  zaradiť do textu  zákona.

Takže odporúčam pozmeňujúci návrh prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať  o ďalšom pozmeňujúcom návrhu.

Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať. (Hlasy v sále.)

 

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Pán poslanec  Bajan žiada vypustiť  túto časť. Súhlasím

s tým.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 69 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 41 poslancov.

 

     Aj tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Ďalší pozmeňujúci návrh sa týka § 17 ods. 4 s doplnením

časti  textu po  "boku  autobusov  s nápisom  zájazd" textom

"alebo  iným  všeobecne  zrozumiteľným  označením, napríklad

cieľovej stanice". Odporúčam návrh prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať  o ďalšom pozmeňujúcom návrhu.

Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 111 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Ďalší pozmeňujúci návrh - v § 22 vypustiť odsek 5. Toto

nie  je možné  vypustiť, pretože  finančná spoľahlivosť pre-

pravcu musí byť preukazne  zistiteľná. Takže návrh odporúčam

neprijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať  o ďalšom pozmeňujúcom  návrhu pána po-

slanca Bajana. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 43 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem. Ďalší pozmeňujúci návrh je v § 30 písm. d) vy-

pustiť  slová "a  poskytuje dopravcovi  náhradu straty alebo

jej  časti, alebo  inú kompenzáciu".  Domnievam sa,  že táto

textácia v zákone má  byť. Odporúčam preto pozmeňujúci návrh

neprijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať  o ďalšom pozmeňujúcom návrhu.

Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 40 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

 

     Tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     V § 35 ods. 4 doplniť  text o vetu: "V prípade udelenia

dopravnej licencie podľa  § 30 pokutu možno uložiť  do 6 me-

siacov odo dňa, v ktorom sa správne orgány dozvedia o konaní

podľa odseku 1." Návrh odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o ďalšom  pozmeňujúcom návrhu. Pán spo-

ločný spravodajca ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 112 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem. Posledný pozmeňujúci návrh sa  týka § 44, a to

účinnosti. Pán  Bajan navrhuje účinnosť od  1. januára 1997.

Domnievam sa, že  tento zákon mešká o dobré  2 roky pred po-

trebou.  Takže odporúčam  návrh neprijať  s tým,  aby ostala

účinnosť tak, ako je navrhnutá v texte zákona.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o ďalšom  pozmeňujúcom návrhu. Pán spo-

ločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 44 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci. Tým sme vyčerpali pozmeňujú-

ce návrhy pána poslanca Bajana.

 

     V  rozprave ďalej  vystúpil pán  poslanec Kočnár, ktorý

neuplatnil  pozmeňujúce návrhy,  iba návrh  uznesenia. Takže

konštatujem, že hlasovanie o  pozmeňujúcich návrhoch sme vy-

čerpali. Odporúčam hlasovať o zákone ako celku. Odporúčam ho

prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  V súlade  s ustanovením  § 26  ods. 1  zákona

o rokovacom poriadku budeme hlasovať  o vládnom návrhu záko-

na ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

 

     Prosím, prezentujme  sa a hlasujme o  zákone ako celku.

Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 91 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

 

     Konštatujem, že  sme schválili vládny  návrh zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o cestnej doprave.

 

     Ďakujem spoločnému spravodajcovi. (Potlesk.)

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Páni poslanci, ešte máme  návrh uznesenia, v ktorom pán

poslanec Bajan žiadal ministra dopravy, pôšt a telekomuniká-

cií Slovenskej republiky predložiť Výboru Národnej rady Slo-

venskej republiky pre  hospodárstvo, privatizáciu a podnika-

nie znenie vykonávacích predpisov  najneskôr 30 dní pred ich

účinnosťou.

 

 

     Myslím,  že je  to požiadavka  celkom normálna,  bežná.

Tento spôsob dialógu s ministrom je v našom výbore bežný pí-

somne, mojím  listom, takže nevidím dôvod,  prečo by to mala

ukladať Národná rada konkrétnemu šéfovi rezortu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem,   pán  spoločný   spravodajca.  Dáme  hlasovať

o uznesení. (Hlasy v sále.)

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     To je moja povinnosť toto žiadať od ministra, takže ne-

treba to ukladať vláde. Odporúčam návrh neprijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať  o návrhu uznesenia,  ktoré navrhol pán

poslanec Bajan. Pán spoločný  spravodajca ho odporúča nepri-

jať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 46 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Toto uznesenie sme neprijali.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Druhé  uznesenie navrhoval  pán poslanec  Kočnár, a to:

Národná  rada Slovenskej  republiky odporúča  vláde do konca

roku  1996 predložiť  vládny návrh  zákona o zasielateľstve.

Z rovnakých dôvodov návrh odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Ďalšie  uznesenie, ktoré navrhol  pán poslanec

Kočnár, pán spoločný spravodajca neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 102 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 26 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Ani toto uznesenie sme neprijali.

 

     Ďakujem spoločnému spravodajcovi.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pokračovať budeme  š e s t n á s t y m  bodom programu,

ktorým je

 

     vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

o dráhach a  o zmene zákona číslo  455/1991 Zb. o živnosten-

skom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších pred-

pisov.

 

 

     Vládny návrh zákona ste  dostali ako tlač 394, spoločnú

správu výborov máte ako tlač 394a.

 

     Z  poverenia  vlády  Slovenskej  republiky návrh zákona

opäť odôvodní minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky

pán Baco. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

 

Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     súčasná platná  právna úprava, zákon  číslo 51/1964 Zb.

o dráhach v  znení zákona číslo  104/1974 Zb. je  zastaraná,

nezodpovedá   základným  princípom   trhového  hospodárstva,

zachováva vplyv štátu na činnosti,  ktoré už nie je potrebné

štátom regulovať a neumožňuje voľnosť podnikania na dráhach.

Cieľom predkladanej právnej úpravy je predovšetkým odstrániť

štátnu reguláciu tam, kde nie  je potrebná, a uplatniť prin-

cípy trhového hospodárstva všade tam, kde je to možné.

 

     Návrh zákona oddeľuje dopravnú cestu od vlastnej dopra-

vy na tejto ceste a  stanovuje dva samostatné právne režimy:

jeden pre dopravnú cestu, druhý pre dopravu. Rozlišuje medzi

právami  a  povinnosťami   prevádzkovateľa  dopravnej  cesty

a právami a povinnosťami dopravcu na tejto ceste. Prevádzko-

vanie dráh,  t. j. dopravnej cesty, a prevádzkovanie dopravy

na dráhe, t. j. poskytovanie prepravných služieb, sú činnos-

ti  plne regulované týmto zákonom, a sú teda vyňaté z režimu

živnostenského zákona.

 

     Predložený návrh  zákona nanovo zavádza  tri samostatné

subjekty,  a  to:  vlastník  dopravnej cesty, prevádzkovateľ

dráhy a prevádzkovateľ dopravy  na dráhe. Vlastník dopravnej

cesty vykonáva vlastnícke práva na dopravnej ceste, zodpove-

dá za jej prevádzkyschopnosť, a ak nie je sám prevádzkovate-

ľom dráhy, musí inému prevádzkovanie dráhy umožniť. Prevádz-

kovateľ dráhy zabezpečuje obsluhu dopravnej cesty a riadenie

prevádzky na dopravnej ceste. Prevádzkovateľ dopravy na drá-

he zabezpečuje obsluhu dráhových vozidiel s cieľom uspokojo-

vania vlastných prevádzkových potrieb pri doprave alebo vše-

obecných prevádzkových potrieb.

 

     Vážené dámy, vážení páni, s pripomienkami k predložené-

mu návrhu zákona, ktoré vyplynuli z jeho prerokúvania vo vý-

boroch Národnej  rady Slovenskej republiky, a  to v ústavno-

právnom výbore,  vo výbore pre verejnú  správu, územnú samo-

správu  a  národnosti  a  vo  výbore  pre životné prostredie

a ochranu prírody, sa stotožňujem.

 

     Vážené dámy, vážení páni,  verím, že prijatím predlože-

ného návrhu  zákona sa vytvoria  potrebné legislatívne pred-

poklady na rozvoj a modernizáciu dráhovej dopravy a skvalit-

nenie poskytovaných služieb. Z  toho dôvodu odporúčam Národ-

nej rade Slovenskej republiky schváliť predkladaný návrh zá-

kona o dráhach a o zmene zákona číslo 455/1991 Zb. o živnos-

tenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu ministrovi Bacovi. Prosím spoločného spra-

vodajcu výborov poslanca Víťazoslava Morica, aby podal sprá-

vu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výbo-

roch Národnej rady Slovenskej republiky.

 

 

 

 

Poslanec V. Moric:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     dámy a páni,

 

     dovoľte,  aby som  predniesol spoločnú  správu Ústavno-

právneho výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky, Výboru

Národnej  rady Slovenskej  republiky pre  financie, rozpočet

a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospo-

dárstvo,  privatizáciu  a  podnikanie,  Výboru Národnej rady

Slovenskej  republiky pre  pôdohospodárstvo, Výboru Národnej

rady Slovenskej  republiky pre verejnú  správu, územnú samo-

správu a národnosti, Výboru  Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre obranu a bezpečnosť  a Výboru Národnej rady Sloven-

skej  republiky  pre  životné  prostredie  a ochranu prírody

o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady

Slovenskej  republiky  o  dráhach  a  o  zmene  zákona číslo

455/1991  Zb. o  živnostenskom podnikaní  v znení neskorších

predpisov.

 

     Vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

o dráhach a  o zmene zákona číslo  455/1991 Zb. o živnosten-

skom podnikaní v znení neskorších predpisov pridelil predse-

da Národnej rady Slovenskej  republiky rozhodnutím číslo 933

zo 7. apríla  1996 na prerokovanie v lehote  do 9. mája 1996

Ústavnoprávnemu  výboru Národnej  rady Slovenskej republiky,

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, roz-

počet a menu, Výboru  Národnej rady Slovenskej republiky pre

hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej ra-

dy Slovenskej republiky  pre pôdohospodárstvo, Výboru Národ-

nej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú sa-

mosprávu a  národnosti, Výboru Národnej  rady Slovenskej re-

publiky pre obranu a bezpečnosť  a Výboru Národnej rady Slo-

venskej republiky pre životné  prostredie a ochranu prírody.

Koordináciou stanovísk výborov bol citovaným rozhodnutím ur-

čený Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo, privatizáciu a podnikanie.

 

     Vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

o dráhach a  o zmene zákona číslo  455/1991 Zb. o živnosten-

skom  podnikaní  v  znení  neskorších  predpisov prerokovali

v určenej lehote všetky výbory  Národnej rady Slovenskej re-

publiky, ktorým bol pridelený.

 

     Ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a me-

nu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor

pre pôdohospodárstvo a výbor pre životné prostredie a ochra-

nu prírody ho prerokovali 8.  apríla 1996. Výbor pre verejnú

správu, územnú  samosprávu a národnosti  a výbor pre  obranu

a bezpečnosť ho prerokovali 9. mája 1996.

 

     Všetky výbory Národnej  rady Slovenskej republiky, kto-

rým bol návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky pri-

delený, vyslovili s ním súhlas a odporučili ho Národnej rade

Slovenskej republiky schváliť po zohľadnení pripomienok ale-

bo pozmeňujúcich návrhov. Všetky  tieto pripomienky a pozme-

ňujúce návrhy sú uvedené v spoločnej správe, preto ich nebu-

dem čítať.

 

     Navrhujem  vám,  aby sme o bodoch  1, 2, 3, 4, 5, 6, 7,

8, 9,  10, 11, 13  a 14 hlasovali spoločne, a odporúčam  ich

prijať.

 

     Pokiaľ  ide o  bod 12,  odporúčam, aby  tento bod nebol

schválený.

 

     Tým som správu prečítal a predniesol.

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu  poslancovi Moricovi a prosím  ho, aby za-

ujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram rozpravu o šestnástom bode programu. Do rozpra-

vy sa písomne prihlásili dvaja poslanci. Dávam slovo prvému.

Pán Sopko, nech sa páči. Pripraví sa pán Černák.

 

Poslanec V. Sopko:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážená Národná rada,

     kolegyne, kolegovia,

 

     v rámci trhových podmienok sú nutné liberalizačné kroky

aj v oblasti dopravy. Je  však otázne, v akom rozsahu. Pred-

kladaný návrh  zákona, tak ako to  zvýraznil aj pán minister

Baco, okrem iného oddeľuje dopravnú cestu od vlastnej dopra-

vy na tejto ceste a  novokoncipuje dva samostatné právne re-

žimy. Jeden režim  pre dopravnú cestu a druhý  režim pre do-

pravu. Týmto dôsledne rozlišuje  práva a povinnosti prevádz-

kovateľa dopravnej  cesty a práva a  povinnosti  dopravcu na

tejto ceste.

 

     Návrh zákona v piatej časti formuluje spoločné podmien-

ky  na prevádzkovanie  dráhy a  dopravy na  dráhe. Filozofia

oprávnenia  prevádzkovať  dráhu  alebo  vykonávať dopravu na

dráhe v zmysle § 31 a  32 je v našich podmienkach mimoriadne

liberálna,  v podstate  bez akýchkoľvek  obmedzení najmä  vo

vzťahu k celoštátnym dráham.

 

     Uvedená právna úprava prekračuje dokonca rámec smernice

Európskeho   hospodárskeho  spoločenstva   číslo  91/440/EEC

z 29.  júla 1991  o rozvoji  železničných podnikov spoločen-

stva. Táto smernica bola  spresnená smernicou Európskej únie

číslo  95/18 o  povoľovaní  železničnej  dopravy z  19. júna

1995 a smernice Európskej únie číslo 95/19 o prideľovaní ka-

pacity dopravnej cesty a o výpočte úhrady za dopravnú cestu.

Práve preto je nevyhnutné doplniť §  32 o bod c) tak, ako je

to uvedené v spoločnej správe. A to je práve ten bod 12 spo-

ločnej  správy,  ktorý  spoločný  spravodajca neodporúča. Je

žiaduce a potrebné, aby táto vsuvka tam v každom prípade bo-

la. Nevidím žiadny opodstatnený  dôvod nato, aby táto právna

úprava  zákona  o  dráhach  bola  liberálnejšia ako smernice

Európskej únie, o ktoré sa opiera dôvodová správa k vládnemu

návrhu zákona.

 

     Ak by sme prijali vládny  návrh zákona bez určitých ob-

medzení, musíme potom poznať aj konečné dôsledky. Nazvem ve-

ci pravým menom. Veľké výrobné podniky, ako napríklad Výcho-

doslovenské železiarne či Slovnaft, ktoré už dnes majú mono-

polné postavenie v ekonomike Slovenskej republiky, na zákla-

de tejto právnej úpravy  si rozoberú lukratívne dopravné vý-

kony  na celoštátnych  dráhach a  štátnej železnici  zostane

stratová verejná osobná doprava.

 

     Dôvodová správa aj stanoviská zástupcov ministerstva ma

nepresvedčili, že toto nie je  hlavný a, povedzme si otvore-

ne, aj dlhodobý zámer. Chcem veriť,  že len o to sa neusilu-

jeme vo vládnom návrhu zákona, ale túto možnosť právna úpra-

va vytvára.

 

     Pokúsim  sa to  zdokumentovať aj  číslami. Ročný  objem

nákladnej dopravy Železníc Slovenskej republiky  predstavuje

približne 60  miliónov ton. Podiel prepravy  surovín a hoto-

vých výrobkov Východoslovenských železiarní  je 15 až 16 mi-

liónov  ton, to  znamená viac  ako štvrtina  objemu celkovej

nákladnej prepravy. Na základe toho  ciele a možnosti, ktoré

poskytuje tento  vládny návrh zákona, sú  mi jasné i zrejmé,

a dôsledky,  resp.  negatívne  dosahy  na ekonomiku Železníc

Slovenskej republiky, a tým  aj na štátny rozpočet, pocítime

všetci, pretože  nároky na krytie  strát Železníc Slovenskej

republiky podstatne narastú.

 

     Vrátim sa  opätovne k praxi  v štátoch Európskej  únie.

Podobne  ako Slovenská  republika, aj  štáty Európskej  únie

prekonávajú  náročné obdobie  reštrukturalizácie železničnej

dopravy a jej prispôsobenie sa podmienkam trhu. Štáty Európ-

skej únie v tejto oblasti postupujú však obozretnejšie, pri-

púšťajú  súťaž železničných  podnikov, ale  neumožňujú, skôr

zabraňujú  vstupom výrobných  monopolov do  železničných do-

pravných výkonov a  neumožňujú  vyberanie takýchto hrozienok

z koláča. Ešte raz opakujem,  že štáty Európskej únie postu-

pujú obozretne, ale aj  dôsledne  podľa smernice číslo 95/18

a smernice 95/19 z roku 1995, ktoré spresňujú podmienky kon-

kurencie železničných podnikov v rámci Európskej únie a sta-

novujú veľmi jasné pravidlá hry.

 

    Takže znovu chceme byť  priekopníkmi. Výsledok tohto ex-

perimentu bude nepriaznivý pre Železnice Slovenskej republi-

ky a pre štátny rozpočet  a bude veľmi výhodný pre spomínané

podniky a pre niektorých slávnych jednotlivcov.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Sopkovi.  Nech sa páči, pán po-

slanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     kolegyne a kolegovia,

 

     predložený návrh vládneho zákona bol aj v našom výbore,

bol som spravodajcom. Už vo  výbore sme konštatovali, že ná-

vrh zákona je profesijne dobre pripravený.

 

     V pôvodnom návrhu zákona bolo jedno úskalie, a to úska-

lie spočívalo v tom, že zákonodarca odporúčal zrušiť celkove

23 právnych noriem, ktoré  sa vzťahovali na túto problemati-

ku, ktoré boli už prežité, boli zastarané a z federálu. Ten-

to problém rieši  bod číslo 14 v spoločnej  správe, ktorá ho

rieši veľmi  rozumne, ktorý potláča platnosť  tých, ktoré sú

v rozpore s týmto zákonom,  ale ostatné strácajú platnosť až

vtedy, keď budú nahradené príslušnou právnou normou.

 

      Chcel  by som  zákonodarcu upozorniť  predovšetkým  na

bod číslo 6 - vyhlášku o mestskej hromadnej doprave. Pod bo-

dom číslo 10 v návrhu  je vyhláška o spôsobilosti dovážaných

lanových dráh  a iných technických  zariadení. Ďalej sú  tam

pod  bodom  13  stanovené  podmienky  na zaistenie bezpečnej

a plynulej prevádzky zdvíhacích zariadení  a pod bodom číslo

15 povinnosť pravidelne  preskúšavať žeriavnikov a viazačov.

Sú to normy, ktoré sa až tak veľmi nevzťahujú k meritu tohto

zákona,  ale keď  budú nahrádzané  našimi právnymi  normami,

treba veľmi pozorne dbať na to, aby ten duch, ktorý predsta-

vovali,  bol dodržaný.  Napríklad, aby  sa k  nám nedovážali

staré zariadenia, staré lyžiarske vleky za cenu šrotu, a aby

sa u nás potom  nemontovali so zníženou prevádzkou, podobne,

aby sa v podnikoch dodržiavala bezpečnosť prevádzky.

 

 

     Kolegyne a kolegovia, naše  návrhy sú v spoločnej sprá-

ve. Jeden návrh, ktorý sme vo výbore prijali a ktorý prijali

aj príslušní pracovníci ministerstva  ako správny návrh, od-

porúčal, aby  sa v §  26 ods. 2,  kde sa hovorí  o obmedzení

dopravy na dráhe, doplnili slová "životného prostredia". Ur-

čite si  viete predstaviť situáciu, keď  niektorá dráha nad-

merne  zaťažuje životné  prostredie a  štátny orgán obmedzí,

resp. sa  pokúsi obmedziť na  nej prevádzku, a  vtedy by mal

mať dopravca zo zákona  povinnosť nielen v taxatívne vymeno-

vaných prípadoch, t. j. v oblasti  veterinárnej, rastlinole-

kárskej a v oblasti nakladania s odpadmi a jadrového dozoru,

ale aj v oblasti životného prostredia.

 

     Po prijatí bodu 10  spoločnej správy, ktorý podporujem,

bude tam  ešte doplnená aj zdravotnícka  oblasť, to znamená,

že po prednesení a prijatí môjho pozmeňujúceho návrhu by od-

sek 2 v  § 26 znel takto: "Dopravca  je povinný obmedziť do-

pravu na dráhe na  základe rozhodnutia orgánu štátnej správy

v oblasti životného prostredia, zdravotníckej, veterinárnej,

rastlinolekárskej, nakladania s odpadmi a jadrového odpadu."

Takže prosím vás o  podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Roz-

behanému pánu  spoločnému spravodajcovi by  som rád povedal,

že ho prijali aj pracovníci ministerstva a že by mohol odpo-

ručiť jeho prijatie.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?

 

     (Nikto.)

 

     Keďže nemám ani  písomnú prihlášku, vyhlasujem rozpravu

o šestnástom bode programu za skončenú.

 

     Chce sa k rozprave vyjadriť  pán minister Baco? Nech sa

páči.

 

Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:

 

     Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

 

     Myslím si,  že máme pred sebou  veľmi dobrú, jednoduchú

a zrozumiteľnú situáciu. Aj  pripomienka pána poslanca Sopku

je vecne opodstatnená, i keď je to jeho vec, že a priori po-

dozrieva nejaké  firmy a nejakých  ľudí, že si  chcú zákonom

zabezpečiť nejaké výhody, pretože samotná spoločná správa aj

doterajší priebeh prípravy tohto zákona to vôbec nepotvrdzu-

jú. Jeho návrh, aby bod 12 spoločnej správy ostal, je vlast-

ne určitou alternatívou bodu  11, ktorý navrhol pán poslanec

Fico  a ktorý  pán spoločný  spravodajca navrhol akceptovať.

Myslím  si, že  je to  funkčne jedno  a to  isté alebo veľmi

blízke, takže nie je možné  prijať aj bod 11 spoločnej sprá-

vy, aj bod 12 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca na-

vrhol bod 11. Ja by  som chcel takisto poprosiť tento parla-

ment, aby  súhlasil s bodom  11, čím sa  potom bod 12  stane

bezpredmetným.

 

     Čo sa  týka vystúpenia pána poslanca  Černáka, plne sú-

hlasím s  doplnením pripomienky k §  26 ods. 2 z  výboru pre

životné prostredie.

 

     Ďakujem vám.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu ministrovi Bacovi.  Chce sa k rozprave vy-

jadriť pán spoločný spravodajca?

 

 

 

Poslanec V. Moric:

 

     Áno. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

 

     Váženým  a cteným  kolegyniam a  kolegom bola prečítaná

spoločná správa  a dal som návrh  a dávam ho znovu,  aby sme

o bodoch 1 až 11, 13 a  14 zo spoločnej správy hlasovali na-

raz a odporúčam tieto body prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pristúpime k  hlasovaniu o jednotlivých pozme-

ňujúcich a doplňujúcich  návrhoch. Prosím spoločného spravo-

dajcu výborov  pána poslanca Morica,  aby hlasovanie uvádzal

v zmysle spoločnej správy a  výsledkov rozpravy. Nech sa pá-

či, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Zo spoločnej  správy navrhujem, aby  sme hlasovali spo-

ločne o bodoch 1 až 11, 13 a 14 a odporúčam ich prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o uvedených bodoch zo spoločnej správy.

Pán spoločný spravodajca ich odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 95 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržali 6 poslanci.

 

     Tieto pozmeňujúce návrhy sme prijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Zo spoločnej  správy ostal bod 12,  ktorý odporúčam ne-

prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať. Pozmeňujúci návrh  v bode 12 spoločnej

správy pán spoločný spravodajca odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 96 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 21 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento pozmeňujúci návrh zo  spoločnej správy sme nepri-

jali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem. V rozprave boli prednesené dva návrhy. Pán ko-

lega Sopko predniesol návrh k  bodu 12, ktorý odporučil pri-

jať, a pán poslanec Černák odporúča  v § 26 ods.  2 za slová

"v oblasti" uviesť  slová "životného prostredia". Odporúčam,

aby toto bolo prijaté.

 

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem,  pán spoločný  spravodajca. Najskôr  hlasujeme

o návrhu pána poslanca Sopku. Odporúčate ho prijať?

 

Poslanec V. Moric:

 

     O tom  sa už hlasovalo pri  bodoch zo spoločnej správy.

To je  totožný návrh. Teraz hovoríme  o návrhu pána poslanca

Černáka.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať o  návrhu pána poslanca Černá-

ka. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 108 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 99 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Tento pozmeňujúci návrh pána  poslanca Černáka sme pri-

jali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Teraz dávam hlasovať o návrhu ako celku a odporúčam zá-

kon prijať.

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno, ďakujem. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona

o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona

ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravo-

dajca návrh odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 112 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 93 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  sme schválili vládny  návrh zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej  republiky o dráhach a o zmene zákona

číslo 455/1991  Zb. o živnostenskom  podnikaní (živnostenský

zákon) v znení neskorších predpisov.

 

     Ďakujem, pán spoločný spravodajca. (Potlesk.)

 

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     s e d e m n á s t y m  bodom programu je

 

     vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa mení zákon číslo  92/1949 Zb. Branný zákon v znení

neskorších predpisov.

 

     Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 411 a spoločnú

správu výborov ako tlač 411a.

 

 

     Z  poverenia  vlády  Slovenskej  republiky návrh zákona

odôvodní  minister  obrany  Slovenskej  republiky Ján Sitek.

Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

 

Minister obrany SR J. Sitek:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené panie poslankyne, páni poslanci,

     vážení členovia vlády,

     vážení hostia,

 

     z  poverenia vlády  Slovenskej republiky  predkladám na

dnešné rokovanie  Národnej rady Slovenskej  republiky vládny

návrh zákona  Národnej rady Slovenskej  republiky, ktorým sa

mení zákon číslo 92/1949 Zb. Branný zákon v znení neskorších

predpisov.

 

     Podstata  novely  spočíva  v tom, že  doterajšie znenie

§ 37 ods.  3 Branného zákona  nevyhovuje zaraďovaniu vojakov

v zálohe vybraných na činnosť  v mierových silách OSN. Podľa

citovaného zákona je možné prevziať záväzok na ďalšiu službu

len v rozsahu 2 až 5 rokov, ale vojaci Armády Slovenskej re-

publiky  pôsobiaci v  mierových  silách  OSN sú  v zahraničí

približne 7  mesiacov a za určitých  podmienok aj dlhšie, no

vždy menej ako 2 roky. Preto sa navrhuje, aby sa rozpätie na

prevzatie záväzku na  ďalšiu službu upravilo na 6  až 18 me-

siacov, ale len pri  vojakoch zaradených do jednotiek miero-

vých síl OSN, do vojenských misií a iných medzinárodných or-

ganizácií.

 

     Navrhovanou úpravou sa odstránia problémy s tými vojak-

mi,  ktorým  sa  skončí  mandát  v  zahraničí  a nepožiadajú

o predčasné prepustenie  zo služobného pomeru  pred splnením

záväzku, to znamená 2 roky.

 

     Z hľadiska plnenia záväzkov zo strany Armády Slovenskej

republiky sa majú v armáde  zaradiť do funkcií najmä pre že-

nijnú odbornosť, ktoré  nie je možné v takom  počte v armáde

zabezpečiť.  Novelou Branného  zákona preto  treba tento ne-

priaznivý stav odstrániť. Na základe toho vám odporúčam, pa-

nie poslankyne  a páni poslanci, vládny  návrh zákona schvá-

liť.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  pánu  ministrovi  Sitekovi.  Prosím spoločného

spravodajcu  výborov pána  poslanca Igora  Urbana, aby podal

správu o  výsledkoch prerokovania vládneho  návrhu zákona vo

výboroch Národnej rady.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

     kolegyne, kolegovia,

 

     uvediem spoločnú  správu výborov Národnej  rady Sloven-

skej republiky o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zá-

kona Národnej rady Slovenskej  republiky, ktorým sa mení zá-

kon číslo 92/1949 Zb. Branný  zákon v znení neskorších pred-

pisov.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

z 2. mája  1996 pod číslom 961  pridelil vládny návrh zákona

Národnej  rady Slovenskej  republiky, ktorým  sa mení  zákon

číslo 92/1949 Zb. Branný zákon v znení neskorších predpisov,

Ústavnoprávnemu  výboru Národnej  rady Slovenskej  republiky

a Výboru  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  pre  obranu

a bezpečnosť na prerokovanie do  15. mája 1996. Predseda Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky uvedeným rozhodnutím súčas-

ne určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu

a bezpečnosť ako príslušný výbor na skoordinovanie stanovis-

ka s Ústavnoprávnym výborom  Národnej rady Slovenskej repub-

liky.

 

     Uvedené výbory prerokovali vládny  návrh zákona v urče-

nom termíne a odporúčajú  ho Národnej rade Slovenskej repub-

liky schváliť s touto úpravou: V  článku I sa v úvodnej vete

vypúšťajú slová "nariadenia vlády Slovenskej republiky  čís-

lo 115/1993 Z. z."

 

     Vážený pán predsedajúci, prosím,  aby ste otvorili roz-

pravu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu  poslancovi Urbanovi a prosím  ho, aby za-

ujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram rozpravu  o sedemnástom bode  programu. Do roz-

pravy, vážené  pani poslankyne, páni  poslanci, nemám žiadnu

prihlášku. Chce niekto vystúpiť v rozprave?

 

     (Nikto.)

 

     Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu o sedemnástom bode progra-

mu za skončenú.

 

     Chce sa ešte vyjadriť pán minister?

 

 

 

Minister obrany SR J. Sitek:

 

     Nie.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták.

 

     Ďakujem.  Žiada si  slovo spoločný  spravodajca výborov

pán poslanec Urban?

 

Poslanec I. Urban:

 

     Nie.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade

s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme

hlasovať o vládnom návrhu zákona  ako celku. Pardon, ešte je

spoločná správa. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Odporúčam, aby sme so  záverom obidvoch výborov, v kto-

rých sa  vládny návrh zákona  prerokúval, súhlasili. Prosím,

pán predsedajúci, aby ste dali o tom hlasovať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, budeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca

odporúča návrh prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 101 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 99 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Pozmeňujúci návrh zo spoločnej správy sme prijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Pán predsedajúci,  môžeme hlasovať o  návrhu zákona ako

celku. Odporúčam ho prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     V súlade s  ustanovením § 26 ods. 1  zákona o rokovacom

poriadku budeme  hlasovať o vládnom návrhu  zákona ako celku

v znení schválených zmien a doplnkov.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravo-

dajca odporúča návrh zákona prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 107 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 105 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že  sme schválili vládny  návrh zákona Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky, ktorým  sa mení a  dopĺňa

zákon  číslo 92/1949  Zb.  Branný  zákon v  znení neskorších

predpisov.

 

     Ďakujem, pán spoločný  spravodajca. Ďakujem, pán minis-

ter.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Ďakujem aj ja.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     pristúpime  k   o s e m n á s t e m u   bodu  programu,

ktorým je

 

     vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

o nadáciách.

 

     Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 406 a spoločnú

správu výborov ako tlač 406a.

 

     Z  poverenia  vlády  Slovenskej  republiky návrh zákona

odôvodní minister spravodlivosti  Slovenskej republiky Jozef

Liščák. Prosím, aby sa ujal slova.

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     vláda  Slovenskej  republiky  po  dohode  so sociálnymi

partnermi venovala v uplynulom roku nemálo úsilia na to, aby

vytvorila právny rámec pre tzv.  tretí sektor, ktorý sa roz-

víja aj v Slovenskej republike.

 

     Ministerstvo  spravodlivosti Slovenskej  republiky pri-

pravilo v uplynulom roku návrh zákona o neziskových právnic-

kých  osobách. Tento  návrh upravoval  tri formy neziskových

organizácií. Boli to neziskové  organizácie, nadácie a nein-

vestičné fondy. Po vypracovaní zásad zákona došlo k vyčlene-

niu problematiky nadácií do samostatného zákona, ktorý vláda

dnes predkladá  plénu Národnej rady  Slovenskej republiky na

posúdenie.  Spolu  s  prípravou  týchto  zákonov  prebiehali

v gescii Ministerstva financií Slovenskej republiky práce aj

na zmenách daňových a iných finančných predpisov.

 

     Pokiaľ rok  1995 bol rokom  prípravy zákonných predlôh,

tento rok je rokom ich  posudzovania a schvaľovania. Od roku

1990  sa v  podmienkach Slovenskej  republiky začínajú meniť

pohľady  na sociálnu  funkciu štátu.  Postupným obmedzovaním

jeho dominantného postavenia vo  sfére sociálnych služieb sa

vytvoril priestor pre  množstvo občianskych iniciatív, ktoré

však u nás dodnes nenachádzajú príslušné právne formy, ktoré

by tieto  spoločenské vzťahy upravovali. Inak  to nie je ani

v pôsobení  nadácií,  ktorých   právna  úprava  spočíva  iba

v troch ustanoveniach  Občianskeho zákonníka, pričom  na ním

predpokladaný osobitný zákon o nadáciách  sa čaká už päť ro-

kov.

 

     Bližšie neupravený okruh spoločenských vzťahov v oblas-

ti nadačného  práva viedol v praxi k tomu, že mnohé nesledo-

val  a dodnes nesleduje majetkové operácie v nadáciách. Šta-

tisticky nie  je vykazovaný ani  taký základný údaj,  ako je

objem nadačného  majetku a rozsah jeho  použitia na verejno-

prospešné ciele, a  nie sú nám známe ani  mnohé ďalšie údaje

o pôsobení  nadácií,  ktorých  poslanie  v spoločnosti vláda

oceňuje a podporuje.

 

     Návrh zákona, ktorý vláda Slovenskej republiky predkla-

dá Národnej rade Slovenskej republiky na prerokovanie, upra-

vuje právne pomery nadácií,  ktoré slúžia všeobecne prospeš-

ným cieľom, a sú teda  verejnými nadáciami. Takýto typ nadá-

cií zriaďujú v súčasnosti prijímaným zákonom aj v Českej re-

publike a  tento typ nadácií sa  uplatňuje aj v západoeuróp-

skych štátoch. V návrhu zákona sa preto ustanovuje taký sys-

tém ochrany zúčastnených osôb, ktorý na jednej strane chráni

zúčastnené  osoby a  majetok, ktorý  nadácii venovali,  a na

strane  druhej fiškálne  záujmy štátu.  Navrhovaný systém by

mal v  budúcnosti minimalizovať možnosti  využívania majetku

nadácie na iné ako deklarované verejnoprospešné ciele.

 

     Samotný vznik nadácií sa odvíja od prejavu vôle zriaďo-

vateľa a naň nadväzuje  registrácia na štátnom orgáne. Práv-

nym dôsledkom registrácie  na Ministerstve vnútra Slovenskej

republiky je nadobudnutie právnej subjektivity nadácie, kto-

rú návrh zákona definuje  ako účelové združenie vecí, peňaž-

ných prostriedkov, cenných papierov a iných  peniazmi oceni-

teľných  hodnôt určených  zriaďovateľom na  verejnoprospešný

účel, ktorý sa v zákone príkladmo vypočítava.

 

     Pri tvorbe  zákona sme sa snažili  udržať jednu z hlav-

ných čŕt nadácií ako trvale  určeného súboru majetku, a pre-

to sa v návrhu zákona  ustanovuje zásada, že základné imanie

nadácie sa jej činnosťou nesmie znížiť. Tento princíp je zá-

rukou dlhodobej stability  nadácie, chráni myšlienku zriaďo-

vateľa, aby nadácia, ktorá  vznikla z jeho majetku, pôsobila

dlhodobo.  Návrh  zákona  zameriava  dostatočnú pozornosť aj

na prípadné okolnosti, za ktorých  môže dôjsť k zániku práv-

nej subjektivity  nadácie. Okrem vôle zrušiť  nadáciu z vôle

zriaďovateľa alebo  orgánov nadácie návrh  zákona presne vy-

medzuje aj skutočnosti, pri splnení ktorých môže byť nadácia

na návrh určeného okruhu subjektov zrušená rozhodnutím súdu.

 

     Štruktúra orgánov nadácií  nebola dosiaľ upravená žiad-

nou právnou normou, a preto sa v návrhu zákona reaguje aj na

túto skutočnosť. Základná štruktúra orgánov nadácie bude ur-

čená  zákonom, ale  zriaďovateľovi sa  dáva možnosť,  aby ju

v rámci štatútu prispôsobil svojim predstavám. Na zabezpeče-

nie chodu nadácie bude stačiť 5  ľudí, ktorí aj v malých na-

dáciách na princípe dobrovoľnej činnosti môžu zabezpečiť tak

hlavnú rozhodovaciu činnosť  patriacu  správnej rade, ako aj

bežné operatívne záležitosti nadácie a aj kontrolné funkcie.

 

     Kontrolné mechanizmy realizované  vo vnútri orgánov na-

dácie návrh zákona dopĺňa o systém vonkajšej kontroly, ktorá

bude realizovaná v troch rovinách.

 

     V  rovine  administratívnej,  teda  v rámci kontrolných

právomocí  registrového orgánu.  Jej účelom  je zisťovať, či

nadácia, ktorej bola udelená právna subjektivita, plní účel,

na ktorý sa zriadila. Toto sa bude realizovať výlučne skúma-

ním obsahu výročnej správy,  bez možnosti priameho zasahova-

nia do právomocí orgánov nadácie.

 

     Administratívna kontrola bude doplnená určitým rozsahom

finančnej kontroly, keďže nadácie  budú subjektmi, ktorým sa

poskytnú daňové zvýhodnenia.

 

     Konečne je to účasť  súdov na rozhodovaní sporov, ktoré

pri  realizácii  zákona  môžu  vzniknúť.  Tým, že doterajšia

úprava bola len rámcová a  okrem účelu nadácie a náležitostí

jej zriaďovacej  listiny neupravila ďalšie  otázky, uvedenie

zákona  do praxe  musí reagovať  na faktický  stav vzniknutý

v praxi.

 

     V rámci spoločných, prechodných a záverečných ustanove-

ní sa  určuje už existujúcim nadáciám  lehota 12 mesiacov od

účinnosti zákona na to, aby sa  prispôsobili právnemu stavu,

ktorý prijatím zákona vznikne. V  tejto lehote sa pre orgány

nadácie vytvára  časový priestor aj  na to, aby  sa rozhodli

prejsť  na inú,  im vyhovujúcu  právnu formu,  alebo nadáciu

zrušili.

 

 

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     vláda  Slovenskej  republiky  predložila  Národnej rade

Slovenskej republiky  na posúdenie v  našej histórii vlastne

prvú komplexnú  právnu úpravu nadácií. V  jej mene vám pred-

kladám organizačný zákon, na ktorý nadviažu ďalšie už v úvo-

de  spomenuté návrhy  zákonov, ktoré  vytvoria ďalšie právne

normy a  právne formy pre  oblasť tretieho sektora.  Bude to

zákon o  neinvestičných fondoch ako  združení výlučne peňaž-

ných prostriedkov určených na všeobecne prospešný cieľ až do

ich vyčerpania a nezisková, všeobecne prospešná organizácia,

ktorá by sa mala  využiť pri zabezpečovaní sociálnych, zdra-

votných, vzdelávacích a iných služieb.

 

     Od prijatia predkladaného návrhu  zákona o nadáciách sa

očakáva, že upevní dôveryhodnosť nadácií ako združení majet-

ku,  že spriehľadní  právne vzťahy  vznikajúce okolo nadácií

a že spolu s príslušnými  finančnými predpismi vytvorí dobrý

základ na pôsobenie nadácií v našej spoločnosti.

 

     O podporu týchto cieľov vlády Slovenskej republiky vás,

vážené panie  poslankyne, vážení páni poslanci  a vážená Ná-

rodná rada Slovenskej republiky, žiadam.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  pánu ministrovi  Liščákovi. Prosím  spoločného

spravodajcu výborov pána poslanca Bartolomeja Kunca, aby po-

dal správu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona vo

výboroch Národnej rady.

 

     O slovo sa prihlásil pán predseda Národnej rady.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán predsedajúci, pán poslanec Kunc mi asi pred hodinou

hovoril, že musí ísť k  lekárovi, ale určite sa vráti. Takže

navrhujem, aby sme urobili prestávku do 13.30 hodiny a potom

ďalej pokračovali v riešení tohto bodu programu.

 

     Alebo, ak sa dohodnete na inom zákone...

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vyhlasujem prestávku do 13.30 hodiny. Ďakujem.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     nech sa páči do rokovacej sály, budeme pokračovať v ro-

kovaní.

 

     Prosím  spoločného  spravodajcu  výborov  pána poslanca

Bartolomeja Kunca, aby podal  správu o výsledkoch prerokova-

nia vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Sloven-

skej republiky.

 

     Ešte chcem  upozorniť, že dnes skončíme  o 17.00 hodine

a v  rokovaní schôdze  sa bude  pokračovať na  budúci týždeň

v utorok o 14.00 hodine.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne poslankyne,

     vážení kolegovia poslanci,

     milí hostia,

 

     spoločná  správa Ústavnoprávneho  výboru Národnej  rady

Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej repub-

liky  pre financie,  rozpočet a  menu, Výboru  Národnej rady

Slovenskej republiky  pre verejnú správu,  územnú samosprávu

a národnosti, Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky pre

zdravotníctvo a sociálne veci a Výboru Národnej rady Sloven-

skej republiky  pre vzdelanie, vedu,  kultúru a šport  o vý-

sledku  prerokovania  vládneho  návrhu  zákona Národnej rady

Slovenskej republiky o nadáciách.

 

     Vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

o nadáciách pridelil  predseda Národnej rady  Slovenskej re-

publiky rozhodnutím číslo 943 z  29. apríla 1996 na preroko-

vanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej repub-

liky, Výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky pre finan-

cie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Vý-

boru  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre zdravotníctvo

a sociálne veci a Výboru  Národnej rady Slovenskej republiky

pre vzdelanie,  vedu, kultúru a  šport v lehote  do 15. mája

1996. Súčasne  určil Ústavnoprávny výbor  Národnej rady Slo-

venskej republiky na skoordinovanie stanovísk výborov Národ-

nej  rady Slovenskej  republiky s  tým, že  sa skoordinované

stanoviská výborov  Národnej rady Slovenskej  republiky pre-

mietnu v  spoločnej správe výborov  Národnej rady Slovenskej

republiky.

 

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo  962 z  3. mája  1996 doplnil  svoje rozhodnutie číslo

943 z 29.  apríla tak, že vládny návrh  zákona Národnej rady

Slovenskej  republiky o  nadáciách prerokuje  okrem určených

výborov Národnej rady Slovenskej republiky aj Výbor Národnej

rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.

 

     Určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky prero-

kovali vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republi-

ky na svojich schôdzach v určenej lehote.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a  menu neprijal uznesenie  o výsledku prerokovania

vládneho návrhu  zákona Národnej rady  Slovenskej republiky,

lebo podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo

44/1989  Zb. o  rokovacom poriadku  Slovenskej národnej rady

v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpo-

lovičná väčšina všetkých členov výborov.

 

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre verejnú

správu, územnú samosprávu a národnosti súhlasí s vládnym ná-

vrhom zákona Národnej rady  Slovenskej republiky o nadáciách

a odporúča Národnej  rade Slovenskej republiky  vládny návrh

zákona Národnej rady Slovenskej republiky schváliť.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky,

Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravotníctvo

a sociálne veci  a Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport odporúčajú Národnej ra-

de  Slovenskej republiky  vládny návrh  zákona Národnej rady

Slovenskej  republiky o  nadáciách schváliť  s pozmeňujúcimi

a doplňujúcimi  návrhmi na  úpravu.  Body  1 a  18 spoločnej

správy nenavrhnem  na hlasovanie, pretože  v oboch prípadoch

navrhnem modifikované vlastné znenie pre úpravy, ktoré tieto

dva body sledujú, a v podstate svojím návrhom vyhoviem záme-

rom týchto dvoch bodov.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pokoj! Pán poslanec, neurážajte, prosím vás.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Som za  dodržanie rokovacieho poriadku.  Ďalej navrhnem

prijať body 4, 11, 13, 14 a 15.  Body 5, 6, 7, 8, 9, 10, 12,

16, 17 a 19 navrhnem neprijať. (Hlasy z pléna.)

 

     O bode  1 som vravel,  že mám tam  modifikovaný vlastný

spravodajský návrh. Takisto aj bod 18. (Hlasy z pléna.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ešte hovorí. Pokoj, vážení.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Body 2  a 3 takisto navrhnem  neprijať. Ďakujem za upo-

zornenie. (Hlasy z pléna.) Tiež  navrhnem neprijať s tým, že

budem mať vlastný návrh.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pokračujte ďalej.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     To  je všetko  zo spoločnej  správy. Pán  predsedajúci,

prosím o otvorenie rozpravy. Do rozpravy sa hlásim ako prvý.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Kuncovi.

 

     Otváram  rozpravu o  osemnástom bode  programu. Nech sa

páči, pán spravodajca, máte slovo ako prvý. Pripraví sa pani

poslankyňa Rusnáková.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Panie a páni,

 

     beriem funkciu  spoločného spravodajcu v  prípade tohto

návrhu zákona veľmi vážne. Pripomínam to preto, že som veno-

val pozornosť aj kontaktom s tretím sektorom, štúdiu podkla-

dov, ktoré  tretí sektor pripravil  a doručil do  parlamentu

alebo sa mi inak dostali do ruky.

 

     V tejto súvislosti som sa  dokonca zúčastnil aj na jed-

nom zhromaždení predstaviteľov a sympatizantov tretieho sek-

tora tu v Bratislave.  Žiaľ, bolo to protestné zhromaždenie.

No, áno, pretože keby  nebolo bývalo protestné, ale normálne

na  určité  prerokovanie  navrhovanej  normy,  asi  prebieha

v inom ovzduší, než v  akom ovzduší prebieha protestné zhro-

maždenie. Totiž neviem ako vy, ale ja si myslím, že protest-

né zhromaždenia a zhromaždenia vôbec  nie sú asi dosť dobrým

priestorom  na tvorbu  zákonov, na  nejakú legislatívnu čin-

nosť. Sú priestorom na uplatňovanie práva, ale, pochopiteľne,

nie    priestorom  na  tvorbu  práva.  Aj keď nepochybujem

o tom, že aj z takýchto zhromaždení môžu vzísť podnety, kto-

ré sa niekedy v legislatívnom procese, teda pri tvorbe neja-

kého zákona dajú využiť. Takže v tom je moja ľútosť nad tým,

že  to bolo  protestné zhromaždenie,  lebo ja  som naň išiel

s celkom dobrým úmyslom, že  sa niečo dozviem, vypočujem si,

no  a budem  informovanejší, čo  mi umožní  zaujímať tvorivé

postoje, pretože predpokladám, že aj tretiemu sektoru by ma-

lo ísť o to, aby postoje, ktoré zaujíma, boli tvorivé.

 

 

     Je celkom  prirodzené, a ja  to nevidím ináč,  ak sa na

takomto  zhromaždení aj  to, čo  tam chceli  o návrhu zákona

o nadáciách povedať, povedali tak,  ako povedali. No a keďže

to bolo protestné zhromaždenie, tak  to povedali tak, aby to

vyvolávalo protest.  A v tom  bol ten hlavný  problém. Iste,

pretože nebolo to také, aké by to bolo, keby odborník vykla-

dal návrh normy. O toto  ide, viete? Pretože... (Hlasy v sá-

le.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Páni  poslanci, pokoj.  Páni poslanci,  prihláste sa do

rozpravy a môžete diskutovať. Prosím vás, zachovajte pokoj.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Jednoducho nezískal som tam poznatky tak, ako som chcel

a ako som v dobrej vôli myslel. To ma mrzí.

 

     Okrem  toho  som  sa  zaoberal  aj  s ďalšími podkladmi

a prameňmi, ktoré sa dostali do rúk mne a možno aj niektorým

z vás. Sú  to pramene zo zahraničných  platných právnych po-

riadkov,  menovite  z  Dánska,  Spolkovej republiky Nemecko,

osobitne  z  krajín  Porýnie-Falcko  a  Bavorsko, Francúzsko

a sprostredkovane aj Česko a Maďarsko. Dal som si teda náma-

hu aj  s prehliadnutím a  štúdiom týchto podkladov  tak, aby

som mohol urobiť niektoré závery.  Pozorne som si potom pre-

čítal aj  podklad s názvom Posudok  a odporúčanie Európskeho

nadačného centra a  Law Clase Verbeke Brusel z  10. 5. 1996.

Tento podklad som tiež dostal  do rúk od predstaviteľov tre-

tieho sektora.

 

     Niežeby som  tento podklad považoval za  niečo od veci,

ale porovnal som si  niektoré konštatovania, resp. odporúča-

nia v  ňom a niečo  bolo aj prekvapujúce.  Napríklad vo veci

základného imania, to je v časti II písmeno a) toho posudku,

ak  ho niektorí  máte v   rukách, sa  hovorí, že  - citujem:

"Členské štáty obyčajne  nestanovujú špeciálnu výšku základ-

ného imania." Napríklad Nemecko neudáva žiadnu konkrétnu su-

mu. V  spomenutom nemeckom prameni  sa však v  súvislosti so

základným imaním uvádza, že  schvaľovací úrad spolkovej kra-

jiny Porýnie-Falcko  schvaľuje nadácie spravidla  len vtedy,

ak nadácia  disponuje základným kapitálom  najmenej 50 tisíc

nemeckých mariek. V Dánsku rovnako platí povinnosť preukázať

pri založení nadácie vlastný majetok v sume najmenej 250 ti-

síc dánskych korún. Dozorný  orgán, to je ministerstvo spra-

vodlivosti, môže v osobitných prípadoch povoliť menšiu sumu.

 

     Toto  zistenie, musím  povedať úprimne,  otriaslo mojou

dôverou v  tento podklad. Všimol som  si potom ešte osobitne

otázku auditu, o ktorom posudok hovorí, že vo väčšine právna

úprava  nevyžaduje  audit.  Pramene  zo spomenutých platných

právnych poriadkov hovoria toto: V Dánsku hospodárska správa

musí  prejsť  auditom  -  jedným  alebo viacerými audítormi.

V spolkovej krajine Porýnie-Falcko  ročnú uzávierku musí na-

dácia  predložiť dozorovaciemu  úradu. Rovnaká  je aj úprava

v spolkovej krajine  Bavorsko s možnosťou  dať urobiť audit,

a v tom prípade nadácia  predloží dozorovaciemu orgánu audí-

torskú  správu.  Vo  francúzskej  úprave nadácie predkladajú

správu o  činnosti a hospodárení a  predkladajú ju miestnemu

správnemu orgánu alebo policajnému prefektovi v mieste svoj-

ho sídla.

 

     Všimol som  si ešte, či sa určuje povinnosť  zostavovať

rozpočet. Áno.  Všade. A práve tak  aj povinnosť vyhotovovať

výročnú hospodársku správu. Tieto  zistenia pre mňa nezname-

najú, že by som poznatky tohto dokumentu nebral do úvahy. No

je tu ešte  niečo iné, čo nie je dobré  a na čo chcem pouká-

zať.

 

     Medzi pozoruhodné anomálie nášho súbežného vývinu patrí

aj to,  že aj v takých  oblastiach spoločenského života, kde

je záujem rovnaký, resp. spoločný, prístup k riešeniu a jeho

spôsoby však  nie že sú  diferencované, ale doslova  kontro-

verzné a vyvolávajú vzájomné  rozpory, niekedy až nepriateľ-

stvo. To sa nevyhnutne prejavuje aj na celkovom spoločenskom

ovzduší, ktoré sprevádza v legislatívnej činnosti tak pôsob-

nosť vlády, ako aj parlamentu, a rozhodne jej neosoží. Pred-

parlamentný spor o návrhu  zákona o nadáciách je eklatantným

príkladom.

 

     Pritom  opätovne musím  zdôrazniť, že  záujem štátu  či

vládnej moci, ktorá návrh predkladá, je v skutočnosti totož-

ný s deklarovaným záujmom  tretieho sektora a ním predstavo-

vanej časti  verejnosti v tom  zmysle, že obaja  jednoznačne

považujú nevládny sektor sformovaný  v nadáciách a jeho čin-

nosť  za  vhodné  subjektové  spektrum všeužitočnej činnosti

v živote spoločnosti. Názorový problém  vzniká až v tom, aká

legislatívna úprava by bola najvhodnejšia, či práve tá, kto-

rú návrh ponúka. Lenže v žiadnom prípade nemožno pristupovať

k predkladanej úprave s tým,  že jej cieľom je zlikvidovanie

tretieho sektora,  ako to jeho  niektorí predstavitelia uvá-

dzali. Prečo?  Pretože nielen  Slovenská republika,  ale ani

vari všetky  štáty sveta, okrem Kuvajtu,  nie sú dosť bohaté

a solidárnostné na to, aby sa zaobišli bez nevládneho sekto-

ra. Ten je jediný dosť tvárniteľný na to,  aby umocnil soli-

dárnostnosť štátu a vykonával všetky tie humanitné, sociálne

i ďalšie neštandardné činnosti, na ktoré sú niektorí jednot-

livci alebo skupiny ľudí odkázané.

 

     Takže, panie a páni, nie  likvidácia, ale opak je prav-

dou - hľadanie tolerancií,  ktoré poskytnú určité záruky ne-

rušeného  pôsobenia  nadácií,  ktoré    nadáciami v pravom

zmysle slova. A tu treba  spozornieť. Prečo nadácie v pravom

zmysle slova? Musíme totiž vedieť a vidieť, že vo vývine na-

dácie ako spoločenskej inštitúcie, ešte nehovorím o právnej,

len o spoločenskej, sa v čase od roku 1990 až doteraz uplat-

nila veľká  miera samovývinu. Právna úprava,  ktorá tu bola,

a to  až príliš  kusá, prišla  jednak veľmi  neskoro, jednak

vôbec neusmernila vývin, lebo mala v skutočnosti len eviden-

čný obsah.

 

     Samovývin,  ktorý -  nemyslím v  zlom -  má vždy  svoje

kladné i záporné stránky. Ukázalo  sa to aj v tomto prípade.

Kladný vplyv  samovývinu sa tu  ukázal v tom,  že predstavil

nadáciu ako  určitú všeobsiahlu formu,  do ktorej sa  vmestí

takmer každá verejnoprospešná činnosť, ktorá predpokladá fi-

nančné náklady.  Prečo je to  tak? Preto, lebo  v samovoľnom

chápaní nadácie  sa uvažuje o  priebežnom toku peňazí,  teda

o plynulom prijímaní peňazí zo všetkých zdrojov a o plynulom

vydávaní podľa  potreby, pričom potreba  je v tomto  prípade

určujúca.  Zdôrazňujem potreba,  nie možnosti  nadácie, a to

bez ohľadu  na to, odkiaľ a  aké financie získajú činovníci,

resp. aparát nadácie vlastným alebo cudzím pričinením.

 

     Týmto samovoľným vývinom sa terajšie  nadácie javia ako

verejnoprospešné organizácie s účelovým  spojením nie pevné-

ho majetku, ale  priebežne získavaných finančných prostried-

kov a ľudí, ktoré plnia  nimi vymedzený účel, prípadne odob-

rený  poskytovateľmi  finančných  prostriedkov.  Tolerancie,

postavenie, pôsobnosti verejných i súkromných vzťahov týchto

organizácií  vrátane používania  získaných finančných prost-

riedkov sú plne účelové a samosprávne  s tým, že o ich vše-

užitočnosti nemôžu byť pochybnosti. Bolo by to teda v úplnom

poriadku,  keby nešlo  o čosi,  čo štát  popri ich  verejnej

osožnosti predsa len musí zaujímať, a to je tok peňazí, kto-

  ich prostredníctvom  prebieha a  pozornosti štátu uniká.

To, pravda,  nezmenšuje ich zásluhy za  všetko dobré, čo ro-

bia, a práve preto by im nemalo prekážať, že niečo o ich ak-

tivitách chce vedieť aj štát, ktorý im chce vytvárať čo naj-

lepšie podmienky.

 

     Veď  právne poriadky  nielen európskych  krajín svedčia

o tom, že tretiemu sektoru  ponechávajú síce veľký priestor,

no  chcú byť  o jeho  pôsobnosti informované  okrem iného aj

preto, aby mu mohli  vychádzať v ústrety vhodnými organizač-

nými, finančno-správnymi i daňovými riešeniami. V tomto zna-

mení  má racionálne  jadro určenie  dolnej hranice  určitého

základného majetku  a spôsobu jeho  obhospodarovania, povin-

nosť vypracúvať rozpočet  použitia disponibilných výnosov na

štatútom určené účely činnosti nadácie i vypracúvanie výroč-

nej správy a jej kontrolné preskúmanie. Je to spoločný znak,

lepšie  povedané,    to  spoločné  znaky platných právnych

úprav v Európe.

 

     Nová právna úprava, o ktorej rokujeme, nebude v právnom

poriadku Slovenskej republiky  novinkou. Stredoeurópske prá-

vo, do ktorého patrilo aj uhorské právo, pozná právny inšti-

tút  nadácie už  od 16.  storočia, pretože  bola a dodnes je

veľmi používaná  s rovnakým účelovým obsahom.  Bola teda sú-

časťou  právneho poriadku  aj v  našej krajine  až do svojho

faktického zániku,  a potom zrušenia  v päťdesiatych rokoch.

Je tu  teda aj určitá  historická väzba, ktorá  sa evidentne

prejavuje v navrhovanej úprave,  v chápaní a v konštituovaní

nadácie ako združenia majetku a  využívaní výnosov z neho na

určené účely. Toto chápanie je vlastné nadačnému právu v ce-

lej Európe,  v súlade s reálnym  postavením tretieho sektora

v tom zmysle,  že bez pevnej  majetkovej základne so  šancou

získavať ďalšie príjmy by svoje poslanie nemohol plniť.

 

     Náš prerokúvaný návrh zákona nie je v tomto smere žiad-

nou výnimkou  a najmä nie je  žiadnym reštrikčným opatrením.

Nie je. Plne  rešpektuje požiadavky medzinárodného spoločen-

stva na právnu reguláciu nadácií  a zásady i ciele ekonomic-

kého  postavenia neziskových  právnických osôb  tak, ako 

koncipované v tzv.  náčrtovom projekte Medzinárodného centra

pre neziskové právo. Som o tom presvedčený, panie a páni, že

úpravu  treba prijať,  pretože chýba, a neviazaný, samovoľný

vývin nemôže pokračovať ďalej, lebo  to veci škodí. Čím skôr

tak urobíme  ešte pred účinnosťou  zákona, tým väčší  časový

priestor sa  získa na pokojný a  rozvážny prechod nadácií do

nového legislatívneho režimu na  osoh všetkým. Preto odporú-

čam, aby ste hlasovali za jeho prijatie.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Kuncovi.  Nech sa páči, do roz-

pravy je prihlásená pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážená Národná rada,

     vážení členovia vlády,

 

     aktivity regionálnych  nadšencov mimovládnych organizá-

cií vrátane nadácií, ktorí najmä v oblasti vzdelávania, kul-

túry, ľudských  práv, mládeže, zdravotníctva,  charity a ži-

votného prostredia často zachraňujú to, na čo štát nemá ale-

bo o čo nemá záujem, sú týmto vládnym návrhom ohrozené.

 

     Som zo Stredoslovenského kraja, kde  pôsobí - mimo Bra-

tislavy - najviac  nadácií  a  iných neziskových organizácií

v Slovenskej republike.  Je to 24,3 %. Som z Lučenca, z mes-

ta, kde  od roku 1991 zaregistrovali  22 nadácií. Som členka

Novohradskej nadácie, ktorej  poslaním je podporovať kultúru

Novohradu. Pre toto všetko sa cítim osobne zainteresovaná na

úsilí tretieho sektora zdokumentovať užitočnosť mimovládnych

organizácií a poukázať na  takmer likvidačný charakter navr-

hovanej novely zákona.

 

     Slovenský  mimovládny sektor  je niektorými  označovaný

ako džungľa desaťtisíc pochybných subjektov, organizácií, do

ktorých odkiaľsi plynú peniaze,  najmä protislovenské, a ne-

vedno  kde a v prospech  koho končia. Práve preto si dovolím

na faktoch a číslach dokázať, čo sú schopní dokázať tí, kto-

rí slúžia veciam verejným, bez platu od štátnej správy a bez

byrokratickej administratívy.

 

     V nadáciách a v iných neziskových organizáciách pracuje

v Slovenskej republike  približne 5 000 pracovníkov  na plný

alebo čiastočný úväzok a 400 tisíc dobrovoľníkov, ktorí, sa-

mozrejme, cítia, že v týchto chvíľach Národná rada rokuje aj

o nich. Títo  ľudia slúžia dobrovoľne a  slúžia občanom. Dú-

fam, že  práve preto bude dnešná  rozprava užitočná, pretože

so záujmom ju sledujú  nielen predstavitelia tretieho sekto-

ra, ale  aj tie medzinárodné organizácie,  ktoré odborne po-

sudzovali vládny  návrh zákona, a určite  so záujmom sledujú

rozpravu aj tí, ktorým nadácie už raz v živote pomohli.

 

     Vzhľadom na to, že  dosiaľ sa problematika nadácií for-

mou samostatného  zákona neriešila, je,  podľa mňa, nevhodné

nepostupovať normálnou legislatívnou  cestou. To znamená, že

vláda mala najskôr predložiť návrh zásad zákona o nadáciách.

To je po prvé.

 

     Po druhé - chcem povedať, že  som presvedčená o tom, že

spoločnosť nepociťovala naliehavú potrebu prijať podobný zá-

kon v takomto skrátenom termíne. To znamená, že pravdepodob-

ne väčšina  spoločností nepochopí ani  predsedu vlády, ktorý

predložil  vládny návrh  zákona predsedovi  Národnej rady na

skrátené  ústavné  konanie.   Citujem  pána  predsedu  vlády

"vzhľadom  na  naliehavosť  riešenia  problematiky". Ak bola

problematika  naliehavá, kedy  na to  vláda prišla,  keď jej

riešenie nezahrnula ani  do harmonogramu legislatívnych úloh

vlády Slovenskej republiky na  roky 1996-1998? Je to výňatok

z dokumentu z júna roku 1995. Po pol roku však vláda zmenila

svoj názor.

 

 

     Čoho  sa nadácie  dopustili, čo  a koľko  spreneverili,

ktoré ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo živnostenského

zákona porušovali,  aké nedostatky im  daňové úrady zistili?

Mám  také podozrenie,  že v  správe Najvyššieho  kontrolného

úradu sa skôr dočítam  o porušovaní zákona úradníkmi štátnej

správy,  ako sa  dočítam v  záznamoch ministerstva  financií

o porušovaní zákona nadáciami.

 

     Je zaujímavé, že medzirezortného konania sa z minister-

stiev k návrhu zákona,  ktorý vypracovalo Ministerstvo spra-

vodlivosti Slovenskej  republiky v decembri  1995, vyjadrili

len ministerstvo financií, ministerstvo  dopravy, pôšt a te-

lekomunikácií, ministerstvo práce,  sociálnych vecí a rodiny

a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Ministerku škol-

stva a  ministra zdravotníctva tento  návrh zákona pravdepo-

dobne netrápil. Veď práve v  ich oblasti záujmu pracuje naj-

viac nadácií v Slovenskej republike.  Práve preto je pre mňa

nepochopiteľné, že  v záznamoch medzirezortného  konania som

tieto dve ministerstvá s ich pripomienkami nenašla.

 

     Je zrejme  hlavné a podstatné, aby  sa v pripomienkovom

konaní zúčastnil Štatistický úrad,  ktorý si dovolil mať as-

poň jednu-jedinú pripomienku.  Na istom pripomienkovom kona-

ní sa zúčastnili aj  zahraničné organizácie, ktoré prejavili

o novelu zákona,  samozrejme, záujem a  ochotu hodnotiť, na-

príklad aj na základe požiadania Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky. Ide napríklad o isté  stanoviská, kto-

ré podalo  Medzinárodné centrum pre neziskové  právo ICNL zo

Spojených štátov amerických, a ďalej napríklad  pre Európsku

komisiu  vypracovali  experti  Európskeho  nadačného  centra

z Belgicka celý rad pripomienok, pričom v závere posudku od-

porúčajú vláde návrh zákona o nadáciách prepracovať.

 

     ICNL upozorňuje,  že by bolo vhodné,  aby sa v Národnej

rade Slovenskej  republiky naraz prerokúvali  všetky zákony,

ktoré sa týkajú nielen nadácií, ale aj občianskych združení,

verejnoprávnych  inštitúcií,  a  aby nemohlo  dôjsť k istému

zneisteniu v týchto oblastiach, ak  by sa tieto návrhy záko-

nov prijímali postupne.

 

     Grémium tretieho sektora  dostalo mnoho podporných sta-

novísk  vo  svojom  snažení  o  verejnú  diskusiu  s  vládou

a o hľadanie  istého kompromisu, čo  určite potvrdí aj  pani

podpredsedníčka  vlády. Pripomienky  Grémia tretieho sektora

v pripomienkovom konaní neboli zohľadnené, rovnako ako nebo-

li zohľadnené kľúčové pripomienky ICNL.

 

     Najzávažnejšou výstrahou - prosím, to vravím v úvodzov-

kách - zahraničných odborníkov, ale aj politikov, bolo konš-

tatovanie,  že nadácie  budú výrazne  podrobené rozhodovacej

právomoci  štátnej správy  a  že  sa nadmerne  silno zvyšuje

vplyv  a kontrola  štátu. To  sú stanoviská  odborníkov, ale

i politikov z Českej republiky  a zo Spolkovej republiky Ne-

mecko. Dúfam, že v diskusii vystúpia najmä tí poslanci, kto-

rí majú isté zahraničné  skúsenosti, najmä účastníci týžden-

ného  pobytu v  Londýne, ktorí  sa zúčastnili  na seminároch

a stretnutiach na štúdium vzťahu  britskej vlády a mimovlád-

nych organizácií.

 

     Vzhľadom  na vzájomnú  previazanosť zákona  o nadáciách

a daňových zákonov  je potrebné v  tejto chvíli, myslím  si,

vytvoriť istý priestor daňových úľav, ako je to bežné v kra-

jinách s  rozvinutou demokraciou, alebo priestor  na to, aby

podnikateľské subjekty podporovali nadácie, pretože sa im to

vyplatí. Pripravovaný vládny návrh  zákona o dani z príjmov,

ktorý  novelizuje zákon  číslo 286/1992  Zb. a  ktorý by mal

platiť od 1. januára 1997,  obsahuje už teraz vo svojej pra-

covnej verzii pre neziskové organizácie rad nevýhod. A ak by

členovia vlády chceli prípadne spochybniť, že v tomto návrhu

sú nevýhody alebo nie sú nevýhody, materiál mám k dispozícii

a môžeme, samozrejme, o ňom viesť diskusiu.

 

     Podľa  prísľubov  podpredsedníčky  vlády  pani Kataríny

Tóthovej a zodpovedných pracovníkov ministerstva financií na

rokovaní s členmi Grémia  tretieho sektora vo februári tohto

roku bol prísľub, že výnosy z majetku budú v neziskových or-

ganizáciách oslobodené od daní z príjmov. Návrh zákona o da-

ni z  príjmov však tento  prísľub neobsahuje. Novela  zákona

o dani z príjmov, samozrejme, obsahuje ešte niekoľko ďalších

častí. Napríklad  každá nezisková organizácia,  ktorá vykáže

či už  kladný, alebo záporný základ  dane, bude musieť pred-

kladať  daňové priznanie  a podrobnejším  spôsobom vykazovať

účtovníctvo. Neziskové organizácie za istých okolností dote-

raz  nemuseli podávať  daňové priznanie.  Tento návrh, bohu-

žiaľ, asi vymyslel niekto,  kto chce neziskovým organizáciám

a daňovým úradom komplikovať život. Aj keď nezisková organi-

zácia nevykáže  základ dane, zdania sa  jej úroky na bežných

účtoch. O ďalších nevýhodách sa už nebudem zmieňovať.

 

     Preto  opakujem, že  novela zákona,  ktorá úzko  súvisí

s ďalšími zákonmi, mala byť  predložená a prerokovaná v rov-

nakom časovom horizonte s ostatnými.

 

     Teraz by som pristúpila k mojim hlavným výhradám, ktoré

mám k vládnemu návrhu zákona. Je to už, samozrejme, tých de-

sať  známych výhrad,  ktoré verejne  publikovalo aj  Grémium

tretieho sektora, a dovolím si len v skratke uviesť výňatok.

 

     Vládny  návrh predpokladá  registráciu na  ministerstve

vnútra. Nepriamo  zavádza opäť dvojstupňovosť,  keďže Minis-

terstvo vnútra  Slovenskej republiky môže  pred registráciou

nadácie požiadať o stanovisko  príslušný orgán. Ak tento or-

gán  dá negatívne  stanovisko k  otázke, či  účel nadácie je

všeobecne prospešný, ministerstvo  vnútra nadáciu nezaregis-

truje.

 

     Druhá najzávažnejšia a myslím si, že kľúčová pripomien-

ka  sa týka základného imania nadácie. Vládny návrh požaduje

od zakladateľa zložiť pri zakladaní nadácie majetok v hodno-

te 100  tisíc korún. V dôvodovej  správe však, bohužiaľ, nie

je vysvetlené,  akú funkciu má základné  imanie plniť. Tento

majetok sa týmto spôsobom  stáva umŕtvený, nepoužiteľný, bez

ktorého nadácia nemôže vzniknúť,  ale ktorý nemôže nikdy po-

užiť na poslanie všeobecne prospešného cieľa.

 

     Podľa vládneho návrhu môžu  súdy pred definitívnym zru-

šením nadácie  určiť lehotu na  odstránenie zistených nedos-

tatkov, avšak nemusia. Myslím  si, že takáto benevolencia by

nebola vhodná.

 

     Vládny návrh zákona predpisuje povinnú trojročnú obmenu

všetkých  členov riadiacich  orgánov nadácie  a vylučuje ich

možnosť opätovného zvolenia do  funkcií. Veľmi ťažko si viem

predstaviť  túto trojročnú  obmenu všetkých  členov v takých

nadáciách, ktoré pôsobia v malých obciach.

 

     Vládny  návrh  zákona  požaduje  preukazovanie  zdrojov

a pôvodu majetku, ktorý bol  nadácii darovaný. Rovnako poža-

duje nahlasovanie darcov daňovému  úradu. Vládny návrh obme-

dzuje výdavky  na prevádzku nadácie maximálne  do výšky 10 %

celkových ročných výdavkov. To,  bohužiaľ, bude znamenať buď

priamu  likvidáciu mnohých  nadácií, alebo  zníženie kvality

ich práce.

 

     Vládny návrh ustanovuje  nadáciám  povinnosť predkladať

ročnú účtovnú uzávierku na overenie audítorovi, ak ich ročný

obrat dosiahne  hodnotu 5 miliónov  korún. Tu by  som chcela

poznamenať, že niektoré nadácie si audit dávajú robiť aj bez

toho, aby im  to prikazoval zákon. Sú to  tie nadácie, ktoré

sú schopné získať väčší obnos finančných prostriedkov a veľ-

mi rady by mali, samozrejme,  všetky účtovné veci v poriadku

aj kvôli kontrole daňového úradu, takže je to síce vec, pro-

ti ktorej sa mnohé nadácie stavajú, ale niektoré ju využíva-

jú.

 

     Vládny návrh vylučuje možnosť, aby nadácie mohli získať

dotácie  zo  štátneho  rozpočtu,  štátnych  fondov a súčasne

z rozpočtov obcí.

 

     Vládny  návrh obmedzuje  správnu radu  pri nakladaní so

súkromným majetkom  nadácie nad bežný  rámec daný Občianskym

zákonníkom. Neviem  si predstaviť, aby  boli nadácie schopné

do 31.  marca príslušného kalendárneho  roka predkladať svoj

rozpočet.

 

     Vládny návrh vymenúva činnosti,  ktoré sú v nadácii po-

volené vykonávať, pričom ich definuje ako podnikanie.

 

     Dovolím si práve preto, kvôli výhradám, ktoré som pred-

niesla, predložiť znenie pripomienok, ktoré menia dosť veľké

množstvo paragrafov.

 

     Prvý pozmeňujúci návrh. Zmeniť text § 5 takto: "Nadácia

môže organizovať verejné zbierky, prevádzkovať lotérie a iné

podobné  hry.1)  Nadácia  môže  organizovať vlastné programy

kultúrneho, vzdelávacieho, publikačného, sociálneho, športo-

vého  či  iného  všeobecne  prospešného  charakteru v súlade

s cieľmi nadácie, ak touto činnosťou účinnejšie využije svoj

majetok."

 

     Odkaz pod čiarou k číslu  1: "Zákon SNR  číslo 194/1990

Zb. o lotériách  a iných podobných hrách v  znení zákona SNR

číslo 68/1992 Zb. a zákona NR SR číslo 249/1994 Z. z."

 

     Navrhujem tento paragraf zaradiť do piateho oddielu zá-

kona - Hospodárenie nadácie.

 

     Pripomienka k § 4. Navrhujem  vypustiť § 4, čo znamená,

že sa nebude určovať povinnosť mať základné imanie.

 

     Pozmeňujúce  návrhy  v  § 11.  V § 11 - Vznik nadácie -

v odseku  1 druhú  vetu nahradiť  novou vetou  tohto znenia:

"Register vedie príslušný súd podľa osobitného zákona na ve-

denie  obchodného registra  (ďalej len  "registrovaný súd").

Register je verejný."

 

     V § 11 v odseku 2 navrhujem vypustiť poslednú časť dru-

hej vety v tomto znení: "a  o tom, z akých zdrojov bol nado-

budnutý, a o jeho pôvode". Druhá  veta odseku 2 sa bude kon-

čiť slovami: "doklad o výške majetkového vkladu do nadácie".

 

     V  § 11  - Vznik nadácie - navrhujem  vypustiť odsek 3,

ktorý hovorí o tom, že Ministerstvo vnútra Slovenskej repub-

liky si môže pred  registráciou vyžiadať stanovisko ďalšieho

ústredného orgánu štátnej správy.

 

     Pozmeňujúce  návrhy  k § 15. V § 15 - Zrušenie  nadácie

rozhodnutím súdu - odsek 1 vypustiť, vrátane písmen a),  b),

c), d), e), g), h). V odseku 2 zmeniť fakultatívne "súd môže

určiť" na  obligatórne, "súd určí  pred rozhodnutím zrušenia

nadácie". Ide  o lehotu na odstránenie  dôvodu, pre ktorý by

bolo možné navrhnúť zrušenie nadácie.

 

     Pozmeňujúci návrh k § 20.  Navrhujem nahradiť text § 20

novým textom tohto znenia:

 

                          "§ 20

 

              Zloženie a vznik správnej rady

 

     (1) Správna rada musí mať najmenej troch členov. Členom

správnej rady môže  byť len fyzická osoba, ktorá  je v plnom

rozsahu  spôsobilá  na  právne  úkony  a  nie  je  v nadácii

v pracovnoprávnom alebo obdobnom pomere.

 

 

     (2) Prvých členov správnej rady vymenúva zakladateľ, ak

zakladacia listina neustanovuje inak.

 

     (3) Členstvo  v správnej rade  je nezlučiteľné s  člen-

stvom v dozornej rade v tej istej nadácii.

 

     (4) Členom  správnej rady nemôže  byť osoba, ktorej  sa

poskytujú prostriedky nadácie na plnenie účelu nadácie.

 

     (5) Členstvo  v správnej rade  je dobrovoľnou funkciou.

Člen správnej  rady má nárok  na náhradu výdavkov,  ktoré mu

pri výkone tejto funkcie vzniknú."

 

     Navrhujem nahradiť text § 21 novým textom tohto znenia:

 

                           "§ 21

 

                      Funkčné obdobie

 

     (1) Štatút  nadácie môže určiť  dĺžku funkčného obdobia

a spôsob obmeny členov správnej rady.

 

     (2) Členstvo v správnej rade zaniká:

 

         a) smrťou,

         b) uplynutím funkčného obdobia, ak ho určuje štatút

nadácie,

         c) odstúpením,

         d) odvolaním  správnou radou za  podmienok určených

v štatúte nadácie.

 

     (3) Návrh na voľbu nových členov môže podať ktorýkoľvek

člen správnej rady alebo zakladateľ."

 

     Pozmeňujúci návrh k § 28. Navrhujem § 28 nahradiť novým

znením:

                           "§ 28

 

      (1)  Nadácia  je  oprávnená  spravovať  svoj  majetok.

Správna rada rozhoduje o nakladaní  s majetkom nadácie v sú-

lade s cieľmi nadácie a za podmienok stanovených týmto záko-

nom.

 

     (2)  Majetková účasť  nadácie na  podnikaní iných  osôb

nesmie presiahnuť 30 %  celkového majetku nadácie. To nepla-

tí, ak ide o cenné papiere vydané štátom, alebo za splatenie

ktorých ručí štát. Verejne obchodovateľné cenné papiere môžu

byť nakupované a predávané len na verejných trhoch.

 

     § 30 - Príjmy nadácie.  V tomto paragrafe navrhujem vy-

pustiť odsek 3.  Z príjmov podľa odseku 2  - štátny a obecný

rozpočet - sa nemôžu totiž uhrádzať výdavky na správu nadácie.

 

     V §  31 - Výdavky  nadácie - navrhujem  vypustiť odseky

2 a 3. V odseku 4 vypustiť  slová "najviac však do 15 % cel-

kových výdavkov  nadácie za učtovné  obdobie". Ďalšie odseky

sa prečíslujú.

 

     Ďalej navrhujem vypustiť § 32 - Rozpočet nadácie. Stačí

ustanovenie v § 19, že  do výlučnej pôsobnosti správnej rady

patrí schvaľovanie rozpočtu nadácie.

 

     V §  34 - Účtovníctvo  - v odseku  2 navrhujem nahradiť

sumu 5 miliónov  korún sumou 40 miliónov korún.  Týka sa po-

vinného auditu.

 

     V § 35 - Výročná správa - navrhujem v odseku 1 nahradiť

slová "vždy  do 31. marca"  novým textom "najneskôr  však do

6 mesiacov po skončení kalendárneho obdobia". V § 35 v odse-

ku 2  navrhujem vypustiť písmeno d)  - prehľad príjmov podľa

zdrojov a  ich pôvodu. Stačí  písmeno c) -  prehľad o daroch

a príspevkoch poskytnutých nadácií.

 

     Pozmeňujúce  návrhy v šiestom  oddieli - Spoločné, pre-

chodné  a záverečné  ustanovenia. Navrhujem  vypustiť §  36.

V § 37 - Ochrana anonymity darcu  - v odseku 1 navrhujem vy-

pustiť v závere vety slová "s výnimkou oznámení podľa § 38".

 

     Ďalej navrhujem vypustiť §  38, týka sa oznamovacej po-

vinnosti.

 

     Ďalší návrh sa  týka § 39. Navrhujem  vypustiť § 39 od-

sek 1.

 

     V § 42 - Prechodné ustanovenia - v odseku 1 a 2 navrhu-

jem vypustiť slovo "fondy" vrátane zátvoriek.

 

     O  mojich pozmeňujúcich  návrhoch žiadam  hlasovať a zo

spoločnej správy  navrhujem osobitné hlasovanie  o bodoch 1,

3 a 17.

 

     Po týchto  návrhoch mi dovoľte, aby  som prečítala nie-

koľko  reakcií na  môj list,  ktorý som  poslala 17. januára

tohto roku približne 100 nadáciám, v ktorom som ich poprosi-

la,  aby mi  napísali o  svojich aktivitách,  o svojej práci

a úspechoch, prípadne nedostatkoch,  ktoré im zistili daňové

úrady. Ak viacerí poslanci majú záujem, samozrejme, že potom

im tieto listy viem predložiť, viem ukázať.

 

     Veľmi zaujímavý bol list z Jesseniovej lekárskej fakul-

ty  Univerzity  Komenského,  z  Ústavu  lekárskej  biochémie

z Martina, kde informovali, že  ich nadácia pôsobí v oblasti

výskumu poškodenia nervového tkaniva a  ich snahou je mať čo

najlepšie výsledky  v tejto oblasti  a čo najrýchlejšie  ich

preniesť do  medicínskej praxe. Podarilo  sa im získať  pri-

bližne 600  tisíc korún, ktoré  venovali napríklad na  nákup

prístrojov na výskumné účely.

 

     Nadácia Pomoc ohrozeným deťom  z Bratislavy píše: "Naša

nadácia pôsobí  v regióne Bratislava V - Petržalka.  Smeruje

k deťom, mládeži,  učiteľom, rodičom a  verejnosti. Za veľké

nebezpečenstvo  v našom  regióne považujeme  drogy. Preto sa

naše odborné projekty  zaoberajú primárnou prevenciou drogo-

vých závislostí a pomocou deťom v krízových životných situá-

ciách."

 

    Ozvala sa  napríklad aj Nadácia  Ivany Christovej, ktorá

informuje, že sa zaoberá predovšetkým vecnou a finančnou po-

mocou detským domovom. V období od  roku 1994 po rok 1995 sa

im napríklad podarilo získať 1 800 tisíc korún  a ďalšie pe-

niaze na tieto dobročinné účely získavajú napríklad benefič-

nými koncertmi.

 

     Ozvala sa nadácia Zdravé mesto z Banskej Bystrice, kto-

rá napríklad informuje, že za uplynulý rok podporili 61 pro-

jektov v meste Banská Bystrica v celkovej sume okolo 450 ti-

síc korún. Výsledky, tvrdia, je veľmi ťažké, samozrejme, vy-

počítať v číslach. Cieľom tejto komunitnej nadácie je posil-

ňovať vedomie občanov, že  majú právo i schopnosti zúčastňo-

vať sa na riešení problémov mesta a posilniť občianske akti-

vity  smerujúce k  zlepšeniu životného  prostredia v  meste.

Možno sa pre niektorých tieto sumy budú zdať malé alebo níz-

ke, ale  ten, kto pracuje  prípadne v nejakej  nadácii, vie,

koľko námahy musí vynaložiť na to, aby získal peniaze na ta-

kéto do istej miery dobročinné  účely. A práve preto si mys-

lím, že je veľmi dôležité prijať taký zákon, ktorý týmto ľu-

ďom, týmto  dobrovoľníkom, ktorí slúžia  občanom, bude pomá-

hať a  nebude im zbytočne  komplikovať život, nebude  z nich

chcieť spraviť štátom riadených dobrovoľníkov.

 

     Prejavom  slobody  týchto  nadácií  je  ich nezávislosť

a nadácie  sú nezávislé  občianske organizácie. Organizácie,

ktoré podporujú občiansku spoločnosť, čo sa, samozrejme, nie

všetkým  páči. Súčasná  vládna garnitúra  a najmä  činitelia

najsilnejšieho vládneho hnutia chcú z nadácií spraviť štátom

riadených dobrovoľníkov, tak ako  by aj z občanov, samozrej-

me, chceli spraviť hojdacích koníkov, ktorí na všetko priky-

vujú, tak ako by chceli niektorí spraviť z novinárov ochran-

cov národa,  a nie ochrancov pravdy.  Tretí sektor neznamená

treťoradý.

 

     Vážení poslanci Národnej  rady, diskusiu o mimovládnych

organizáciách od  januára roku 1996  sleduje približne 60  %

občanov.  Sú to  predovšetkým vysokoškolsky  vzdelaní ľudia,

a práve preto by  sme aj kvôli nim mali  prijať také rozumné

návrhy, ktoré ich jednoducho  nesklamú. Oznamujem, že nepod-

porím vládny návrh zákona, ak  sa jeho kľúčové nevhodné zne-

nia, ktoré zmenia nadácie  na štátom riadených dobrovoľníkov

- opakujem to naschvál tretíkrát  - nenahradia znením, ktoré

zodpovedá istému medzinárodnému štandardu.

 

     Vzhľadom na to, že  je očakávaná široká rozprava, navr-

hujem, aby pozmeňujúce  návrhy poslancov boli zosumarizované

do  spoločného písomného  materiálu, ktorý  bude všetkým po-

slancom Národnej rady rozdaný pred hlasovaním. Pred čiastko-

vými a záverečným hlasovaním žiadam v mene poslaneckého klu-

bu Demokratickej únie 20-minútovú prestávku.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  pani poslankyni.  Nech sa  páči, pán  poslanec

Šimko. Pán poslanec Brňák - faktická poznámka.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Dovoľte mi, pani  poslankyňa Rusnáková, krátko zareago-

vať na vaše vystúpenie. Vo  svojom vystúpení ste okrem iného

uviedli, že  väčšina spoločnosti nepochopí  atď. atď. Myslím

si, že na tejto formulácii by nebolo nič zvláštne, ak by ste

tam  dali  dodatok  "myslím  si",  alebo  "domnievam sa", že

väčšina spoločnosti nepochopí. Vy  ste však svoju formuláciu

uviedli ako  fakt. Preto by  som sa vás  chcel opýtať: Buďte

taká  dobrá, pani  poslankyňa  Rusnáková,  a uveďte,  aký je

zdroj alebo prameň tohto faktu?

 

     A po  ďalšie, ešte jeden všeobecný  poznatok k tomu, čo

ste uviedli.  Myslím si, že  ste nie celkom  dobre pochopili

alebo nechcete chápať jeden veľmi vážny fakt. Nerobíte totiž

rozdiel - a ten rozdiel tu  reálne je, aj bude do budúcnosti

- medzi  nadáciou,  medzi  neziskovou,  všeobecne prospešnou

právnickou osobou a medzi  neinvestičnými fondmi. Podľa vás,

aj z vášho vystúpenia vyplýva, že pod nadáciami vlastne vní-

mate a  chápete všetky tieto  tri subjekty v  jednom. Myslím

si, že toto je veľké nepochopenie.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik, prihláste sa, ak chcete.

Nech sa páči, pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán poslanec,  ja som presne používala  termíny a vždy,

keď som zverejňovala aj isté čísla, veľmi presne som odlišo-

vala medzi tým, keď som  hovorila o nadáciách, keď som hovo-

rila o ďalších mimovládnych  organizáciách, aj keď som hovo-

rila o neziskových organizáciách.  Samozrejme, viem, kde tie

termíny treba použiť, pretože som sa snažila pripraviť. Tak-

že, ak si pozriete záznam, tam to uvidíte.

 

 

     A na vašu prvú pripomienku  reagujem tak, že vám prečí-

tam ten  text: "Po druhé,  spoločnosť nepociťovala naliehavú

potrebu prijať podobný zákon  v skrátenom termíne. To zname-

ná, že  pravdepodobne nepochopí ani  predsedu vlády... atď."

Čiže som  použila slovo pravdepodobne. Vašu  výčitku tým ne-

prijímam.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik - faktická poznámka.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Budem veľmi  stručný a budem  vecne reagovať na  kolegu

Brňáka.

 

     Veľmi rád  by som rozlišoval  medzi tými organizáciami,

ktoré ste menovali, ale, žiaľ,  vláda sa rozhodla, že nám dá

iba jeden typ. Neviem, prečo tak  rýchlo. K tomu sa ešte vy-

jadrím v  rozprave, ale jednoducho to  nevidím. Ako poslanec

vidím jeden výsek z predstavy, o ktorej hovoril pán minister

Liščák,  že budú  aj ďalšie.  Kedy, aké,  čo to  bude? To je

predstava vlády. Dohodnime sa,  prerušme toto rokovanie, po-

čkajme  na tie  ďalšie dva  a prerokúvajme  ich spoločne  aj

s otázkou daňového zákona, ktorý  dá presne ten obraz, ktorý

by poslanci  mali mať, aby  o tomto zákone  mohli rozhodnúť.

Vyslovene vo  vecnom zámere, zo žiadnych  iných dôvodov, len

aby  sme presne  rozumeli tým  rozdielom, na  ktoré ste, pán

predseda ústavnoprávneho výboru, upozornili. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech žije KSČ! Prosím, pán poslanec Šimko.

 

 

 

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem za uvedenie, pán podpredseda.

 

     Dámy  a páni,  už niekoľko  mesiacov sa  vedie diskusia

o tzv. treťom sektore. (Šum v sále.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Jedni, teda pôvodcovia  predloženého zákona, sa usilujú

poukazovať na  rozličné "navlas podobné  zahraničné úpravy".

Iní, hlavne  tí, ktorých sa  zákon bytostne najviac  dotýka,

argumentujú očakávanými dôsledkami. Skoro by sa zdalo, že tu

prebieha odborná debata vyžadujúca čo najprecíznejšie legis-

latívne riešenie.

 

     Omyl, priatelia. V pozadí za diskusiou o nadačnom záko-

ne je politická otázka. A  nie hocijaká. Je to fundamentálna

otázka  o  vzťahu  štátu  a  občianskej  spoločnosti. Otázka

o tom,  ako široký  má byť  priestor slobody  človeka. Zákon

o nadáciách je iba jedným z príkladov postupného obnovovania

mechanizmov  ovládania  spoločnosti,  naučený  v období, keď

tvorcovia dnešných  vládnych politických koncepcií  ešte na-

vštevovali stranícke vzdelávanie.

 

     Grémium tretieho sektora rokovalo s pani podpredsedníč-

kou vlády,  azda i s  pánom ministrom spravodlivosti,  a ako

som počul,  dohodli sa i na  niektorých ústretových krokoch.

Nezakrývajme si  však oči. Vláda  neustúpila a ani  neustúpi

v ničom, čo je pre jej  koncepciu moci podstatné. Všetky zá-

kladné mechanizmy kontroly nad činnosťou nadácií si berie do

svojich rúk  - registrácie, výročné správy,  hlásenia o dar-

coch. Toto sú všetko podstatné veci.

 

     Návštevníci z krajín, kde si už zvykli na slobodnú spo-

ločnosť, si výklad tvorcov zákona spravidla zdvorilo vypoču-

li. Zdalo sa im, že právne argumenty znejú logicky, ale ako-

si  nedokázali pochopiť,  prečo si  štát potrebuje  ponechať

svoju všemocnú  ruku nad použitím peňazí,  ktoré mu nepatria

a ani nikdy nepatrili. Tu zadávatelia tohto návrhu vysielajú

na inej vlnovej dĺžke ako slobodný svet.

 

     Navrhovaný zákon je  súčasťou budovania autoritatívneho

režimu na Slovensku. Režimu,  ktorý vychádza z nedôvery voči

slobodnej iniciatíve občana ako z východiskového  predpokla-

du. Štát  sa preto usiluje postupne  a systematicky prenikať

do každej nezávislej štruktúry.  To, čo je podstatou slobod-

nej spoločnosti, mnohosť názorov, súťaž medzi nimi, kontrola

a rozdelenie  moci,  čoraz  väčšie  rozširovanie vlastníctva

medzi občanov, umožňovanie, aby  v čo najväčšom množstve ži-

votných situácií si mohol občan  vybrať sám, to všetko sa za

posledných 19  mesiacov krok za krokom  likviduje. Slučka na

hrdle slobodnej spoločnosti sa uťahuje.  Sú tu síce ešte de-

mokratické inštitúcie, ale majú čoraz menej kyslíka.

 

     Budovanie autoritatívneho režimu  má svoje zákonitosti.

Koncentrácia moci si vyžaduje obmedzovanie jej reálneho roz-

delenia. Zápas s prezidentom  je logickým predpokladom tohto

procesu  na Slovensku.  I spochybňovanie  autority Ústavného

súdu nie je len vrtochom  nášho kolegu pána poslanca Cupera.

Je to zákonitosť. Rovnako  ako tajuplné budovanie tajnej po-

lície schopnej všetkého. Mohol by som, myslím, veľmi spoľah-

livo predpovedať, čo všetko by malo ešte nasledovať, ale ne-

budem dávať návody.

 

 

 

     Obdobne bolo  treba siahnuť i na  rodiacu sa ekonomickú

slobodu.  Rozširovanie vlastníctva  hlavne formou  kupónovej

privatizácie sa zrušilo. Privatizácia sa deje tajne, len vy-

volenými. Ale  to nestačí. Autoritatívny  režim nemôže inak,

musí  začať kriviť  i samotný  inštitút vlastníctva.  Tí, čo

privatizujú, vlastne ani  nezískavajú vlastníctvo, iba akúsi

podmienenú  lénnu držbu.  Autoritatívny režim  nemôže nechať

bez možnosti kontroly ani  občiansku iniciatívu. Tento zákon

musel prísť. Nie kvôli možnosti kriminálneho zneužitia, však

na to  sú iné zákony,  a tie jestvujú  i tam, kde  politickí

vodcovia rozumejú, čo je to slobodná spoločnosť.

 

     Predložený zákon o nadáciách je prvá reťaz, ktorú vláda

kladie na šiju občianskej spoločnosti.  Môže byť  čo ako vy-

leštená, môže  sa kde-kto usilovať,  aby ju nebolo  priveľmi

vidno, ale reťaz zostáva reťazou. Napriek  tomu som však op-

timista. Nie  preto, že by som  si robil ilúzie a  dúfal, že

vy,  čo ste  väčšina  tohto  cteného zhromaždenia,  azda pod

vplyvom dákeho úžasného  argumentu  prijmete pozmeňujúci ná-

vrh, ktorý by tento zákon urobil odrazu dobrým. Môj optimiz-

mus vychádza  z presvedčenia, že  autoritatívny režim, ktorý

tu  dnes na  Slovensku  budujete,  je slepou  ulicou. Nemôže

uspieť. Vaša cesta nemá  perspektívu. Nie opozícia, na ktorú

neustále  nariekate,  že  vám  hádže  polená  pod nohy, hoci

vlastne  nič nemôže,  iba  hovoriť,  ale ľudia  vás zmietnu.

A potom prijmeme i moderný zákon o nadáciách.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Šimkovi.  Nech sa páči, pán po-

slanec Kvarda. Pani podpredsedníčka vlády, nech sa páči.

 

 

Podpredsedníčka vlády SR K. Tóthová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     vážení hostia,

 

     nedá mi nevystúpiť po prejave pána poslanca Šimka, kto-

rý bol  viac politický ako právny,  ktorý ostro kontrastoval

s predchádzajúcim vystúpením pani poslankyne, ktorá skutočne

vošla  aj do  merita legislatívneho  problému. Aj  keď možno

diskutovať o jej niektorých  návrhoch, s niektorými možno aj

súhlasiť. Ale  to, čo tu odznelo  pred chvíľou, mi pripomína

prejav z obdobia komunistického osočovania typu západu, teda

prejav, ktorý  som ja ako  nečlenka strany vždy,  keď som ho

počula v rádiu, vypínala.

 

     Je veľmi poľutovaniahodné, že  zákon, ktorý je v strede

pozornosti spoločnosti, je  predmetom politických krasojázd,

v rámci ktorých sa od  vzťahu prezidenta a ďalších subjektov

spoločnosti  spomína  Ústavný  súd,  polícia,  privatizácia,

všetko  okolo,  samozrejme,  v  hrubom  osočovaní, čo priamo

s prerokúvaným návrhom zákona nemá žiadnu súvislosť.

 

     Chcem protestovať voči tomu,  že tento zákon ide potlá-

čať občiansku  spoločnosť a jej aktivity.  V žiadnom prípade

nie. Občianske združenia majú  právnu úpravu, existujú podľa

nej  a v tejto  spoločnosti budú existovať. Existujú slobod-

ne, nezávisle. Nadácie sú  v celej západnej Európe subjekty,

ktoré sú  združením majetku, účelovým  združením  majetku, a

podmienkou ich existencie je základina, t. j. určitá finanč-

ná čiastka.  Je preto veľkým  nepochopením, keď nad  zákonom

o nadáciách lamentujeme nad existenciou či neexistenciou ob-

čianskych združení.

 

 

     Z  celého spektra  bola právna  úprava nadácií  vybratá

preto, že  bohatosť tretieho sektora,  na ktorého existencii

a rozvíjaní táto vláda má eminentný záujem, že pokiaľ ostat-

né subjekty sú občianske  združenia, nadácie majú svoje špe-

cifikum a odlišujú sa od týchto ďalších subjektov práve tým,

že je to združenie majetku.

 

     Je poľutovaniahodné, že aj do západnej Európy sa dávajú

informácie, ktoré zneprehľadňujú situáciu a tvrdia, že tento

zákon okrem nadácií upravuje aj občianske spoločnosti. A po-

tom skutočne,  evidencia, vykazovanie, audit  nad určitú fi-

nančnú sumu je neprijateľný, ale neprijateľný pre existenciu

občianskych združení, nie pre existenciu nadácií.

 

     Vážení,  tu skutočne  dochádza k  posunom, tu  skutočne

dochádza  k nenáležitým  informáciám. V  stredu vo večerných

hodinách som  sa stretla s  Americkou nadáciou pre  európsku

spoločnosť. Hovorili sme o registrácii nadácií. Sú z toho aj

protokolárne zápisy.  Diskutovali sme, prečítala  som zákon,

uviedla som, že nadácia sa  zaregistruje, po prvé, po druhé,

po tretie - tieto tri podmienky. Sú tieto tri podmienky pri-

jateľné? Kývali hlavou, áno. Čiže  je tam pokyn. Nadáciu ne-

možno  registrovať. Znovu  tie isté  tri podmienky  - keď je

imanie,  keď je  listina -  v zákone  je to  presne uvedené,

nechcem citovať nepresne, lebo tu z toho budú diskusie. Spý-

tala  som sa  ich: "Aký  máte názor  na takúto úpravu?" Pani

predsedníčka povedala a aj  ďalší dvaja členovia sa pridali:

"Takto  upravená situácia  je vynikajúca.  Je to  vynikajúca

právna  úprava, toto  ste veľmi  dobre upravili."  Škoda, že

sme... (Hlasy  z pléna.) Zápisy sú.  Prítomní boli, spýtajte

sa ich... (Hlasy z pléna.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pokoj, páni poslanci. Nech sa páči, pani podpredsedníč-

ka.

 

Podpredsedníčka vlády SR K. Tóthová:

 

     ...ja nezvyknem  hovoriť do vetra. Je  to skutočne tak.

Toto ustanovenie  sme prevzali a veľmi  sa im páčilo. Škoda,

že nebolo  viac času. Škoda,  že nebol čas  na diskusiu, ale

dohodli sme  sa s predstaviteľmi  Americkej nadácie, pretože

tu boli na obmedzený čas.

 

     Diskusia  so zástupcami  Grémia tretieho  sektora bola,

boli prítomní. A teraz otázka,  prečo sa to vytrhlo z celého

plánovaného  okruhu. Preto,  lebo nebolo  možné prijať jeden

zákon,  ktorý bol  v legislatívnom  pláne, v  ktorom by bola

upravená problematika celého tretieho sektora.

 

     Ďalej sú tu rôzne  odvolania na stanoviská zo zahranič-

ných inštitúcií. Dovolím si povedať, že tieto inštitúcie dá-

vali stanoviská nie na základe preloženého textu legislatív-

neho návrhu.  Navyše v stanoviskách  sú rôzne nezrovnalosti,

napríklad  10 %,  ktoré tu  boli prediskutovávané,  ktoré je

možné vyčleniť na administratívu v rámci nadácie.

 

     Medzinárodné  centrum pre  neziskové právo  píše, že vo

východnej a strednej Európe  neexistuje žiadna krajina s po-

dobným obmedzením,  to znamená, nikde v  Európe nie je obme-

dzenie, ale  už Európske nadačné centrum  píše, že napríklad

v Belgicku nemôže  nadácia použiť viac  ako 20 %  zo svojich

príjmov na správne výdavky. Ale keď ja poviem, že v strednej

a východnej Európe neexistuje... (Hlasy v sále.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pokoj, pán  Ftáčnik, ste kultúrny človek. Pani podpred-

sedníčka, nech sa páči.

 

 

Podpredsedníčka vlády SR K. Tóthová:

 

     ...preto,  lebo dochádza  k skresleniam - jeden posudok

uvádza, že neexistuje  nikde, že je to neprijateľné  - tu je

filozofia nie v tom geografickom  zmysle, ale  vo filozofii,

jeden posudok  vychádza z toho,  že vo východnej  a strednej

neexistuje,  že  také  trendy  nie  sú.  Z celkového posudku

vychádza, že  tie trendy sú vlastne  v západnej Európe, lebo

východná Európa  nemala históriu nadácií počas  40 rokov. To

znamená, že sa vysvetľuje, že  taký trend nie je progresívny

a je neprijateľný,  ale zároveň v Belgicku  to existuje. Tak

potom ako chápať tieto pripomienky?

 

     Myslím si, že tento zákon je významným zákonom a v dis-

kusii by sme sa mali  snažiť o riešenie textovej časti tohto

zákona tak,  aby sme dali pozmeňujúce  návrhy, na ktorých sa

prípadne možno zhodnúť, ale ak by sme ďalšiu diskusiu viedli

typom vystúpenia pána poslanca Šimka, to by bolo veľmi smut-

né a v žiadnom prípade nie prínosné.

 

     Verím,  že tento  parlament prijme  zákon o  nadáciách.

Treba konštatovať, že tento zákon je podrobný, treba konšta-

tovať, že tento zákon zavádza do oblasti nadácií určité pra-

vidlá, ale treba konštatovať, že  čím ďalej  tým väčšia časť

našich občanov  začína vnímať tento  zákon, začína sa k nemu

stavať pozitívne. Nadácie, s ktorými som diskutovala, pocho-

pili význam a povedali,  že tento zákon prijímajú pozitívne.

Preto si dovolím povedať, že  stanoviská k tomuto zákonu nie

sú také negatívne, ako sú prezentované tu niektorými opozič-

nými poslancami.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pani podpredsedníčke vlády. S faktickou poznám-

kou sa hlási pán poslanec Bajan. Nech sa páči.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Pani  podpredsedníčka, prosil  by som  vás, aby  ste sa

zdržali invektív. Nemám to vo zvyku, ale jednoducho ten úvod

ste  nezvládli. Tam,  kde sa  končí argumentácia,  nastupuje

arogancia, takže viem si  predstaviť, že budete vecne disku-

tovať o  obsahu vystúpenia pána  Šimku, ale veľmi  zle sa mi

počúva z  úst exekutívy, keď  začne hodnotiť vystúpenie  po-

slanca. Sme v parlamentnej republike. To je jedna vec.

 

     Druhá vec  - ak poviete,  že škoda, že  sme nemali čas,

nehrajme tu divadielko. Pán poslanec Ftáčnik hovoril, že nič

nás nenaháňa, diskutujme o tomto zákone. Takže sa pýtam, kto

nemá čas? My ho máme.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Harach.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Pani podpredsedníčka, ja som  mal stretnutie s predsta-

viteľmi Americkej  nadácie nie pre  európsku spoločnosť, ako

ste povedali vy, ale pre  občiansku spoločnosť, a musím kon-

štatovať, že to stretnutie sa  nieslo s celkom inými poznat-

kami  a diskutovali  sme o  iných náhľadoch,  ktoré na tento

problém  majú, ako  ste ich  teraz prezentovali  vy. Nechcem

označiť vaše slová, ako sa zvyknete vyjadrovať k vystúpeniam

niektorých poslancov, že sú demagógiou, ale mne to tak troš-

ku demagógiou zaváňalo. To po prvé.

 

     Po druhé  -  čo vám bránilo, aby ste predložili súčasne

alebo v primeranom slede tri  zákony, ktoré by riešili prob-

lematiku  všetkých  troch   typov  organizácií,  inštitúcií,

o ktorých  ste tu  hovorili? To  znamená neziskové, verejno-

prospešné a nadácie.

 

     Keď som túto otázku  položil vo výbore pre vzdelávanie,

vedu, kultúru a šport pánu ministrovi, ktorý predkladal ten-

to  zákon, takisto  nevedel na  to odpovedať.  Nehovoril nič

o tom, že by to malo byť  predložené, v akom vzťahu majú byť

tieto zákony. Čo je ešte horšie, on sa veľmi neurčito vyjad-

roval,  a vy  ste na  to vôbec  nereagovali, v  akom daňovom

prostredí budú tieto zákony pôsobiť, v akom daňovom prostre-

  sa budú  tieto inštitúcie  pohybovať. Hovoriť  o tom, že

najskôr vyriešime nadácie zákonom o nadáciách a potom uvidí-

me, ako sa vyriešia daňové zákony,  vážení, čo to je? Aký je

to prístup k tvorbe legislatívnych noriem?

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Švec.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Dovoľte mi, prosím, aby som reagoval na vystúpenie pani

podpredsedníčky vlády, a pri plnej  úcte k jej osobe jej po-

vedal niečo  o tom, ako  sa občania pozerajú  na tento návrh

zákona o nadáciách, ale  počkám, kým sa pani podpredsedníčka

porozpráva.

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán  poslanec Miklušičák. (Hluk  v sále.) Ešte

chcete hovoriť? Nech sa páči.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Už môžem, prosím?

 

     Pani podpredsedníčka vlády,  uviedol som svoju faktickú

pripomienku  tým, že  by som  pri všetkej  úcte, ktorú k vám

prechovávam, rád  povedal, ako sa  niektorí občania pozerajú

na návrh tejto novely.

 

     Viete, že študenti našich vysokých škôl majú veľmi veľ-

ké problémy s ubytovaním  a že "vďaka" katastrofálnemu tech-

nickému  stavu našich  študentských domovov  môžeme ubytovať

o niečo  viac ako  polovicu našich  študentov v študentských

domovoch. Ostatní  študenti bývajú na privátoch  alebo v in-

ternátoch stredných odborných  učilíšť, ktoré teraz vlastnia

veľké podniky v Bratislave, kde  nájomné za jedno lôžko pre-

sahuje asi štyrikrát nájomné v študentských domovoch.

 

     Vedomí si  týchto problémov, ktoré  naši študenti majú,

sme v januári 1995 zriadili  nadáciu, ktorú sme nazvali Štu-

dentská banka. Z nerozpočtových finančných prostriedkov, da-

rov a  iných zdrojov sme zriadili  túto nadáciu so základným

vkladom 50 tisíc korún. Túto finančnú čiastku sme potom zvý-

šili o niektoré naše osobné príplatky alebo príspevky, ktoré

sme poskytli študentom z  vlastných platov. Teda výška tohto

imania, základného imania neprevýšila nikdy 100 tisíc korún.

Ale z tejto čiastky si študenti sami vo svojej správnej rade

uhrádzali rozdiel,  ktorý museli študenti  zo sociálne slab-

ších rodín  vyplácať za nájomné.  Týmto sa pomáhalo  z našej

nadácie. Pýtam sa, ako našim študentom, našim spoločným štu-

dentom vysvetlíte, prečo musíme túto nadáciu zrušiť.

 

     A ešte by som sa vás rád spýtal, či ste sa spýtali pani

riaditeľky nadácie  pre občianske spoločnosti,  aký finančný

základ majú americké nadácie,  či takisto 20-násobne prekra-

čujú  priemerný plat  občana  Spojených  štátov, a  či každý

sponzor, ktorý  vkladá finančné  prostriedky  do nadácie nad

päťtisíc dolárov, je povinný  tento svoj príspevok zverejňo-

vať. Myslím, že nie. A tiež  by som si neprial, ak vložím do

ktorejkoľvek nadácie akúkoľvek čiastku, aby bola zverejnená.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Miklušičák. Pán mi-

nister chce reagovať, nech sa páči. Pardon, prepáčte.

 

Minister spravodlivosti SR J. Ličšák:

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     ak dovolíte,  to čo povedal  pred chvíľou pán  poslanec

Harach, nie je pravda, pretože vo výboroch, kde som predkla-

dal predlohu zákona, som jasne vysvetlil, že predkladáme or-

ganizačné zákony, na ktoré nadviažu ďalšie už v úvode spome-

nuté návrhy zákonov, ktoré  vytvoria ďalšie dve právne formy

pre oblasť  tretieho sektora. Teda bude  to zákon o neinves-

tičných fondoch a o  združení výlučne peňažných prostriedkov

určených na všeobecne prospešný cieľ. Tí, ktorí boli na tom-

to rokovaní  výboru, vedia tiež, že  sme sa zrozumiteľne do-

hodli na tom, že nadácie by predsa nemali žiaden zmysel, ke-

by tu  neboli daňové, colné a  finančné úľavy. Zrozumiteľne,

myslím si, som vysvetlil, aké právne formy treba v budúcnos-

ti očakávať. Tieto návrhy sú  už totiž aj spracované a pred-

ložené do legislatívneho procesu.

 

     Osobne by som bol najradšej,  keby išli všetky tri spo-

lu.  Ale máme  tu nadácie,  ktoré môžu  nadobudnúť účinnosť,

dajme tomu, aj súbežne s  ďalšími dvoma predlohami, ktoré sú

spracované. Neznamená  to však, že  nebude možné počkať  na-

príklad aj na novelu zákona o daňových, colných a finančných

úradoch. Ešte  raz - potreboval som  vystúpiť z toho dôvodu,

aby som vysvetlil, čo sa skutočne hovorilo na rokovaní výbo-

rov, kde som predkladal návrh. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Pán predsedajúci,

     Národná rada,

 

     pani podpredsedníčka vlády, z vašej reakcie vyplýva iba

jedno. Kolega Šimko skutočne trafil klinec po hlavičke a vy-

jadril sa k zásadnému problému tohto zákona.

 

     Ďakujem vám.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Rosival.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Ďakujem pekne  za slovo. Chcem  sa vrátiť k  vystúpeniu

pani podpredsedníčky. Rád by som povedal, že nielen pán Šim-

ko,  ale aj  ja a  veľmi mnoho  ľudí, ktorých poznám, značná

časť verejnosti  si myslí, že...  Tiež počkám, až  pani pod-

predsedníčka dohovorí.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     No hovorte,  ona vás nemusí  počúvať. V demokracii  vás

nemusí počúvať. Nech sa páči.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Chcel by  som povedať, že pán  Šimko nie je u  nás sám,

kto si myslí, že sa tu skutočne buduje autoritatívna spoloč-

nosť. Toto  je dosť rozšírený názor.  Okrem príkladov, ktoré

povedal on,  dajú sa povedať  aj ďalšie. Boli  prijaté alebo

navrhované viaceré  zákony, kde sa  veľmi zreteľne posilňujú

kompetencie štátu na úkor  kompetencií obcí  alebo iných ko-

munít. Jedným z takých príkladov bol aj dnešný zákon o cest-

nej doprave.

 

     Ďalším príkladom  je zákon o  vysokých školách, kde  vo

viacerých návrhoch, ktoré existovali, ktoré existujú, sú ob-

medzené viaceré kompetencie akademickej obce a je snaha pre-

sunúť ich na ministerstvo školstva, a teda na štátnu správu.

Uvediem len dva drobné príklady. Jeden z nich je skutočnosť,

že sa  navrhuje, aby odvolacie konanie  voči neprijatiu bolo

tiež zavŕšené kompetenciami ministerstva, teda aby minister-

stvo mohlo vstupovať do tohto  procesu, a rovnako podľa tých

návrhov ministerstvo má možnosť vstupovať aj do rozhodovania

vedeckých rád.

 

     Takže aj v oblasti vysokých škôl sú návrhy, ktoré jasne

obmedzujú činnosť a kompetencie akademickej obce a posilňujú

kompetencie štátu.  Takže o tom niet  pochýb a takýchto prí-

kladov by sa mohlo povedať mnoho.

 

     Ďalej chcem  nadviazať na to,  čo povedal pán  poslanec

Ftáčnik. Myslím  si to isté  a myslím si,  že skutočne mohli

byť predložené viaceré zákony súčasne. A obávam sa, že môže-

me dopadnúť tak, ako sme dopadli s návrhom zákona o jazykoch

menšín, ktorý mal byť tiež  prerokovaný, počuli sme, že bude

prerokovaný, ale stále sa k nemu akosi nedostávame.

 

     A  tretie, čo  by som  chcel povedať,  že tiež súhlasím

s pánom poslancom Šimkom v  tom, že autoritatívna spoločnosť

je skutočne cesta do slepej  uličky.  Táto skutočne nemá bu-

dúcnosť.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Harach.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán minister, len jednu  vetu. Dôrazne protestujem voči

tomu, aby ste  označili to, čo som povedal,  za nepravdu, za

klamstvo. Ja to  skutočne nemám vo zvyku, a  ako povedala aj

pani podpredsedníčka, že nehovorí  do vetra, ja určite neho-

vorím do vetra. Môžem predložiť  môj písomný záznam toho, čo

ste hovorili. Najlepším dôkazom toho je to, že vlastne odpo-

veď na otázku vždy idete prečítať z nejakého dokumentu.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Dobre. Pán minister.

 

 

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     nerád by som tieto veci ďalej komentoval. Nepovedal som

lož,  povedal som  nepravdu. Je  možné, že  ste neboli práve

vtedy na rokovaní výboru, lebo  som si všimol, že niekedy sa

aj niekoľkokrát odchádzalo. Ale skutočne tieto veci sme opa-

kovane vysvetľovali vo všetkých výboroch, kde som osobne bol

a predkladal túto predlohu.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Brocka.

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Pán minister Liščák hovoril  o zákonoch, ktoré prídu po

schválení zákona o nadáciách. Pán minister, my máme v parla-

mente  svoje skúsenosti  so sľubmi  vašej vlády. Pripomeniem

len jeden  konkrétny príklad. V lete  minulého roka bola ve-

rejná  diskusia o  novele Zákonníka  práce. Vo  vláde ste to

nazvali  referendom o  tom,  či  chcú mať  občania dovolenku

o týždeň  dlhšiu. Bolo  to v   lete 1995,  dnes je  máj 1996

a dodnes  dlhšiu dovolenku  nemajú, lebo  ste taký  zákon do

parlamentu neposlali. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem, pán Brocka. Pán Roman Kováč.

 

 

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán minister,

 

     druhýkrát od vás počujem, že by ste boli najradšej, ke-

by sa všetky tieto zákony predkladali naraz. Povedali ste to

u nás vo  výbore, povedali ste to  tu, pred plénom. Dovolíte

otázku, prečo ste to neurobili? Prečo ste to neurobili, pre-

čo ste nám  ich nepredložili naraz, keď by  ste boli najrad-

šej, aby  to bolo tak? Myslíte  si, že sa niečo  stane, keby

bol tento  zákon o nadáciách  prijatý v septembri?  Zrúti sa

demokratický systém tejto krajiny, prídeme o miliardy alebo,

čo sa tu vlastne stane? Hovorili ste, že tie zákony sú hoto-

vé, že sú  v legislatívnej rade, myslím, že  ste to hovorili

vy  alebo pani podpredsedníčka vlády. No tak počkajme a spl-

níme aj  vašu radosť, lebo  budete predsa najradšej,  keď to

bude spolu.  My poslanci sme  vám ochotní tú  radosť urobiť.

Naozaj. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     A čomuže sa bránite? Nech sa páči, pán Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     So značným začudovaním počúvam komentáre a názory, sta-

noviská oponentov, že ľudia nevedia  pochopiť a ľudia to ani

nepochopia. Neviem, s akými nechápavými ľuďmi to komunikuje-

te, priatelia,  ale ja komunikujem  s nejakými chápavejšími.

Oni to chápu a vedia pochopiť,  aj do budúcnosti to budú ve-

dieť pochopiť. Ale to je, zrejme, kategória, kto si koho vy-

berá.

 

     Prosím vás, pán poslanec  Rosival, cestné zákony, ktoré

sa dnes prijímali a deklarujete ich ako prejav centralizácie

štátnej moci a štátu, obávam  sa, že ste neporozumeli, o čom

sa tu hovorí, pretože cestná  prevádzka v cestnej doprave má

prísne reguly a prísne pravidlá a nie my si ich prijímame zo

svojvôle,  ale  pretože  IRU, medzinárodná  organizácia, nás

k tomuto jednoducho núti. To sú pravidlá hry. Ak ich neprij-

meme, nemusíme ich prijať,  ale jednoducho naši prepravcovia

kamiónov nedostanú  ani jeden certifikát na  prepravu do za-

hraničia.

 

     A do tretice - páni poslanci  Harach a Švec, keď ste sa

bavili  s  tými  svojimi  zahraničnými americkými partnermi,

spýtali ste sa ich  alebo  rozprávali ste sa o americkom zá-

konodarstve  v tejto  oblasti? Informovali  vás, poznáte ten

federálny zákon,  ktorý pôsobí v  Spojených štátoch v  tejto

oblasti?  Ak ho  nemáte, mám  ho hore  v slovenčine alebo aj

v origináli. Takže je to o ničom.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Baránik. Vážení poslanci, pokoj.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Ďakujem pekne, pán podpredseda.

 

     Chcel by  som len povedať  pánu poslancovi Šimkovi,  že

také militantné  výrazy, aké on  používa, nepoužíva už  dnes

nijaká politická  strana u nás,  v najbližšom okolí,  jedine

českí republikáni.

 

     Ďalej by som chcel uviesť k námietke, že sponzorské da-

ry do nadácie musia byť utajené, že to nie je pravda, preto-

že každý audítor, ktorý  robí audit ľubovoľného ekonomického

subjektu, je povinný uviesť  menovitý zoznam všetkých darov,

ktoré boli v rámci sponzorstva poskytnuté.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán minister,

     vážená pani podpredsedníčka vlády,

 

     uprednostňujem vecnú  diskusiu a myslím  si, že tak  by

sme  mali pristúpiť  aj k  tomuto zákonu.  Chcem sa vás teda

opýtať, čo  by ste povedali  na procedurálny návrh,  aby sme

prerušili rokovanie o zákone o nadáciách a pokračovali v ňom

vtedy, keď vláda predloží  do parlamentu zákon o neziskových

organizáciách a o neinvestičných fondoch, tak ako ste to po-

vedali,  čo sa  mi zdá  úplne najlepšie,  a aby sme účinnosť

tohto zákona  viazali na nadobudnutie  účinnosti príslušných

daňových zákonov, ktoré by vytvorili ekonomické podmienky na

fungovanie nadácií. Myslím si, že takýto návrh by bol celkom

namieste, len by som chcel, aby ste sa k nemu vyjadrili, te-

da čo si  o tom myslíte, lebo by  sme presne naplnili zmysel

toho celého, aby sme videli  tú stavbu, ktorú nám vláda síce

opisuje, ale  my, poslanci, ju nepoznáme.  Poznáme iba jeden

text, ktorý máme pred sebou, ktorý je akoby vytrhnutý z kon-

textu. A možno z toho vyplývajú aj niektoré naše pozmeňujúce

návrhy a snahy zmeniť tento zákon.

 

     Vy  vidíte viac,  ale  aby  sme všetci  spoločne videli

viac, tak si myslím, že by  sme mali o tom rokovať spoločne.

Som pripravený  taký návrh predložiť, ale  chcel by som, aby

ste  sa k  tomu vyjadrili,  či si  myslíte, že  je to účelné

a prospešné pre kvalitu týchto  troch noriem, ktoré majú re-

gulovať neziskový sektor.

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Chcela by som sa prihovoriť k pani podpredsedníčke. Na-

dácie  doteraz  pracovali  bez  toho,  aby pociťovali nejakú

väčšiu absenciu širšej právnej  úpravy v tejto oblasti. Hoci

viem aj to, pani podpredsedníčka,  že ju bolo treba upraviť,

lebo je tam množstvo vecí, ktoré by mali byť v jednom zákone

vymedzené. Ale omnoho viac ako  zákon o nadáciách mi v tejto

chvíli  chýba zákon  o verejnoprávnych  inštitúciách. Ak  sa

pozrieme, čo  sa deje v  Slovenskej televízii, v  Slovenskom

rozhlase...

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nemiešajte hrušky s jablkami.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     ...musíme rozmýšľať  nad tým, či nie  je v tejto chvíli

väčšmi potrebný tento zákon  ako zákon o nadáciách. Máme ve-

rejnoprávne inštitúcie, ktoré pracujú,  sú to Sociálna pois-

ťovňa a Všeobecná zdravotná  poisťovňa, ale nemáme definova-

né, čo sú vlastne zo zákona.  Neviem o tom, až na nejaké ma-

ličkosti, že  by nadácie boli  porušovali zákon, že  by boli

okrádali občanov a tých, od ktorých dostávali dary. Nadáciám

sú ľudia vďační. Tak mi dovoľte na záver otázku: Prečo práve

nadácie ste si vybrali z tejto skupiny organizácií či inšti-

túcií, v ktorých pociťujeme absenciu právnej úpravy?

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujeme aj my za radu. Pán Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Rosival na konci svojej faktickej

poznámky  uviedol, že  autoritatívna spoločnosť  je cesta do

slepej uličky.  Ja s tým  názorom súhlasím, ale  dodávam, že

nielen autoritatívna spoločnosť, ale  tiež anarchia je cesta

do slepej uličky.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Weiss.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     znovu som si nalistoval  dôvodovú správu k tomuto záko-

nu  a tam sa píše - citujem: "Otázku určitých zvýhodnení pre

činnosť nadácií  budú riešiť daňové, colné  a vôbec finančné

predpisy, ktorých zmeny sa  očakávajú po prijatí tohto orga-

nizačného zákona o nadáciách." Chcel by som sa opýtať, aj po

tej skúsenosti,  ktorá tu bola  s prijatím zákona  o štátnom

jazyku, ktorý  sme podporili v očakávaní,  že paralelne bude

pripravený i zákon o  používaní jazyka národnostných menšín,

či takýmto postupom nevznikajú  zbytočné dohady a niekedy aj

zbytočné politické napätia, a možno aj konflikty.

 

 

     Pani podpredsedníčka  vlády, aj ja chcem  byť vecný. Vy

ste zodpovedná za vládnu legislatívu. Buďte taká dobrá a po-

vedzte mi,  aké vecné dôvody  ste mali, že  ste nepredložili

tie tri zákony, ktoré spomínal pán Brňák, spolu, naraz.  Aký

politický dôvod tu je, aby tento zákon o nadáciách bol pred-

ložený sólovo? Pretože, ak by sme išli na  ten postup, ktorý

navrhol pán poslanec Ftáčnik, tak  by sme sa možno potom ba-

vili o nejakých percentách, o nejakých garanciách, zárukách,

teda bola by to debata  skôr právnická, a nie politická. Bol

by som veľmi rád, aby  takéto debaty v parlamente prevažova-

li.

 

     Ďakujem  za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Rosival.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Pán poslanec Hofbauer, celkom s vami súhlasím v tom, čo

ste hovorili o dnes prijatom  zákone o cestnej doprave. Máte

pravdu, ten zákon z tohto  hľadiska bol potrebný. Myslel som

však na  niečo iné. Myslel som  na pomer kompetencií štátnej

správy a samosprávy obcí, pokiaľ ide o dopravu v obciach.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Keď  som čítal  tento zákon,  samozrejme, tiež  som mal

rôzne pocity,  aby som to  takto nazval. Konzultoval  som to

s mnohými  ľuďmi. Iste, boli mnohé  názory. Ale  po vystúpe-

niach, ktoré  som tu dnes počul  od pani poslankyne Rusnáko-

vej, od pána poslanca Šimku,  od pán poslanca Rosivala, ale,

bohužiaľ, aj  od pána poslanca Šveca,  musím povedať, že som

pochopil,  že ten  zákon je  nutný v  tej podobe,  v akej je

predložený.  Pretože argumentácia,  ktorá sa  tu používa, je

všetko iné,  len nie vecná argumentácia.  Navyše  ak pán po-

slanec Rosival hovorí,  že si tu mnohí myslia,  že sa buduje

autoritatívna spoločnosť, tak treba  povedať, že mnohí sa tu

usilujú rozšíriť  názor, že sa tu  buduje autoritatívna spo-

ločnosť. A prosím, nepleťme si rozširovanie snahy rozširovať

názor s tým, čo sa tu skutočne deje. Osobne som presvedčený,

že keď už nič iné, pri predkladaní tých zákonov musí byť ur-

čitá postupnosť, pretože parlament  vždy vnesie určité zmeny

do návrhu zákonov a veľmi ľahko by sa mohlo stať, že by boli

nekompatibilné.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Švec.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Pán kolega Prokeš, nie je vecným argumentom, že zaniknú

všetky  nadácie,  ktorých  základné  imanie nebude dosahovať

100 tisíc korún? A nie je  vecným argumentom, že sa s týmito

100 tisíc korunami podľa tohto zákona nesmie hýbať?

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Prokeš, nech sa páči.

 

 

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Treba zvážiť, či je  zmysluplné zakladať nadácie, ktoré

minú viac peňazí  na seba, na svoju existenciu,  ako na čin-

nosť, kvôli ktorej sú  založené. Ale pánu poslancovi Švecovi

len toľko,  že nech nedáva  peniaze do nadácií,  za ktoré sa

hanbí, keď sa bojí, že by sa zverejnilo, že tam dal peniaze.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán poslanec Harach.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Ďakujem. Myslím si, že  veľmi pádnou odpoveďou na otáz-

ky, ktoré z tejto  prestrelky tu vyplynuli, pani podpredsed-

níčka a pán minister, by  bolo teraz vaše vystúpenie, kde by

ste predložili  analýzu, koľko nadácií  na Slovensku pôsobí,

aké  problémy  sa  vám  ukázali  s  týmito  nadáciami, veľmi

konkrétne a vecne. Či boli  teda nejaké súdy, či boli krimi-

nálne činy atď. atď. A najmä,  a to si myslím, že je meritum

veci, aký verejný prospech  tieto nadácie doteraz priniesli,

vytvorili, dali občanom. Znovu  musím povedať, pán minister,

ak si  spomínate, že počas  rozpravy na zasadaní  výboru pre

školstvo, kde som bol, som  vám túto otázku položil. Tam som

na ňu odpoveď nedostal. Poprosil by som teraz.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pani podpredsedníčka.

 

Podpredsedníčka vlády SR K. Tóthová:

 

      Vážený pán predsedajúci,

      vážené panie poslankyne,

      vážení páni poslanci,

 

     dovoľte, aby  som sa vyjadrila k  otázkam, ktoré tu za-

zneli. Mali  viac-menej charakter, prečo  tu tento zákon  je

a či ho máme  vôbec prerokúvať, či ho neposunúť.  A prečo tu

nie sú tri spolu? Môžem začať  tým, prečo tu nie sú tri spo-

lu. Možno preto, že  ministerstvo spravodlivosti nemá 30 le-

gislatívcov,  ktorí by  pracovali hneď  na týchto  zákonoch.

(Šum v sále.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Páni poslanci, prosím vás, máte právo sa prihlásiť. Ne-

vykrikujte.

 

Podpredsedníčka vlády SR K. Tóthová:

 

     Prosím vás pekne, môžete si  povedať svoj názor. Ja som

tiež jasne povedala svoj  názor.  Pretože každý legislatívny

odbor na ministerstve pracuje  tak, aby mohol dokončiť jeden

zákon, potom ide k ďalšiemu, prípadne robí dva. V jednom ča-

sovom  termíne viac  predpisov pripraviť  je zložitejšie. Už

pán minister  osvedčil, že je  pripravený ďalší zákon,  odo-

vzdal ho na Úrad vlády. Doteraz jeho legislatívni pracovníci

chodili diskutovať o nadáciách, teraz môžu chodiť diskutovať

o ďalšom probléme.

 

     Znovu opakujem, prečo nadácie. Nadácie preto, že typovo

sa odlišujú od celého spektra tretieho sektora. Nadácie pre-

to, lebo  sú signály, že táto  problematika má byť upravená.

Občiansky zákonník,  ktorý upravuje nadáciu, vo svojom § 20e

ods. 2 predvída vydanie zákona a hovorí o tom, že podrobnej-

šiu úpravu o nadáciách ustanoví  zákon. Je veľkou chybou, že

hneď po nadobudnutí  účinnosti Občianskeho zákonníka  neboli

začaté práce na nadáciách.  V našej spoločnosti začali vzni-

kať nadácie  bez podrobnejšej právnej  regulácie ich vzniku,

úpravy ich postavenia, ich hospodárenia. Je nemálo signálov,

že popri drvivom množstve spoločnosti prospešných nadácií sú

nadácie, ktoré zneužívajú absenciu právnej úpravy.

 

     Nie v Slovenskej republike,  ale v Českej republike vy-

šli viaceré  články, z ktorých si  dovolím uviesť jeden, kde

sa  hovorí: "Lepšia  ako tlačiareň  na peniaze  je nadácia".

Opisuje sa tu sedem trikov,  ako možno využiť súčasnú právnu

úpravu,  a podotýkam, Slovensko    v tejto  chvíli totožnú

právnu  úpravu s  Českou republikou.  Česká republika  má už

taktiež  v legislatívnom  procese zákon  o nadáciách  a tiež

z toho dôvodu, že si uvedomuje tieto slabiny, tieto možnosti

zneužitia nadácie na úniky  peňazí, prípadne presunu peňazí.

Je to  veľká rana nad globálom  čestných, pracovitých a spo-

ločnosti prínosných nadácií.

 

     Ďalším dôvodom  prijatia zákona o  nadáciách je skutoč-

nosť, že subjekty, ktoré vôbec nespĺňajú pojmové znaky nadá-

cie, sa nadáciami nazvali a  dnes sa cítia byť nadáciami, aj

keď nie sú nadáciami.

 

     Vážený  pán poslanec,  pán profesor  Švec, dovoľte, aby

som vám povedala, že študenti môžu naďalej existovať ako ob-

čianske združenie na podporu nebývajúcich študentov a podob-

ne, alebo môžu existovať ako verejná zbierka na podporu štu-

dentov,  alebo sa  môžu združiť  s obdobnými  subjektmi, kde

zhrnú väčšiu  sumu peňazí a môžu  existovať ako nadácia. Ale

nič sa nestane, keď budú občianskym združením na podporu ne-

bývajúcich alebo tých študentov,  ktorí sa nachádzajú v zlej

sociálnej situácii.

 

 

     Ďalej k otázke prerušenia rokovania o zákone. Uznesením

vlády bol  pán minister Liščák poverený  predložiť a obhájiť

zákon v Národnej rade. Toto je jeho jediné poverenie a jedi-

ne  vláda, je  vám to  všetkým zrejmé,  ho môže oslobodiť od

tejto  povinnosti.  Taká  je  moja  odpoveď.  Parlament môže

s predmetom rokovania urobiť všetko,  ale tu nebola výzva na

parlament, tu bola výzva na člena vlády  a ja jasne hovorím,

že minister ako člen vlády je viazaný uznesením vlády, ktorá

mu uložila  predložiť a odôvodniť tento  zákon v parlamente.

 

     Toľko z  mojej strany, vážené  panie poslankyne, vážení

páni poslanci. Ďakujem vám za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán minister, nech sa páči.

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     ministerstvo spravodlivosti  podľa plánu legislatívnych

úloh má povinnosť spracovať aj tie návrhy, o ktorých tu bola

reč.  Ministerstvo spravodlivosti  spracovalo historický po-

hľad na  vývin nie nadácií, ale  združení majetku a občanov,

aj korporácií,  aj neziskových organizácií.  Vlani boli pre-

rokované zásady  v legislatívnej rade vlády  a všetko to nás

viedlo k tomu, že sme dospeli  k záveru, že ak štát chce na-

dačný majetok  podriadiť daňovým a iným  úľavám, mysleli sme

si a myslíme si, že  je jeho právom, aby kontroloval nadačný

majetok, aby sledoval,  čo sa s týmto majetkom  deje a či sa

nadačný majetok využíva na ciele,  na ktoré bola nadácia za-

ložená, aby sa oddelil  majetok na verejnoprospešné účely od

súkromného majetku, aby bol identický  v každom čase, v kaž-

dom okamihu.

 

     Pokiaľ sa  tu žiadala analýza,  koľko nadácií približne

funguje na  Slovensku, podľa toho,  čo sme zistili  predtým,

ako sme predložili návrh zákona,  ide na Slovensku asi o 450

nadácií, ktoré pracujú a vyvíjajú svoju činnosť veľmi správ-

nym smerom  -  na verejnoprospešnú podporu. Aby sa tento ve-

rejnoprospešný účel docielil, dosiahol  v každom období, sa-

mozrejme, že štát, ktorý podriadi daňovým úľavám majetok na-

dácie, resp.  výnosy, o čom  nepochybujem, myslím si,  že je

jeho právom dozerať aj na  základné imanie, na nadačný maje-

tok a výnosy.

 

     Na  záver tohto  môjho krátkeho  príspevku by  som ešte

chcel zdôrazniť, že záujmom predkladateľa nebolo, ani nie je

zlikvidovať naše  nadácie. Myslím si, že  práve tu, na tejto

pôde je miesto a čas, keď  sa môže vecnou diskusiou azda ko-

rigovať   aj  konkrétne   paragrafové  znenie  predkladateľa

a môžeme  dospieť k  nejakým záverom,  ktoré budú prijateľné

pre všetkých, ktorí tu  sedíte. Predkladateľ sa predsa nikdy

nebránil tomu, aby sa diskutovalo  o základnom imaní, o jeho

výške.  Nikdy sme  sa nebránili  tomu, aby  sa rozprávalo aj

o tom, kde  a kedy bude  nadácia registrovaná. Nebránime  sa

ani  tomu, aby  sa prípadne  prijal úzus,  ktorý by zaviazal

napríklad  predkladateľa, aby  pripravil a  predložil návrhy

zákonov, o ktorých tu rozprávame.

 

     Toľko som chcel povedať. Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Lauko, nech  sa páči  -  faktická

poznámka.

 

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Myslel som si, že pôjde pán kolega Kováč, lebo bol pre-

do mnou. Vzhľadom  na to, aká je diskusia  po vystúpení pána

poslanca Šimku,  osobne si myslím, že  asi vystihol problém.

Prepáčte,  pani  podpredsedníčka  vlády,  ale  myslím si, že

všetko, čo pán Šimko povedal,  je pravda, na rozdiel od vás.

Prepáčte, ale demagógiu používate vy vo svojej argumentácii.

A obviňovať nás, že používame komunistickú metodológiu alebo

rétoriku,  to mi  čosi pripomína.  Viete, keď  kričí zlodej,

chyťte zlodeja.

 

     Ďalej by  som vám chcel  povedať, pani podpredsedníčka,

že  pán minister  vo vystúpení,  ktoré tu  odznelo asi  pred

dvadsiatimi minútami, povedal, že ministerstvo spravodlivos-

ti  má pripravené  obidva tie  zákony. Tak  nerozumiem tomu,

prečo vy hovoríte, že ešte ich nepredložilo atď.

 

     Ďalej, keď hovoríte o veciach, že ste rokovali, v tele-

vízii ste predviedli, ako ste presvedčili Brusel o správnos-

ti tohto zákona alebo iných  zákonov, keď tu hovoríte o tom,

ako ste presvedčili americkú nadáciu,  ja by som chcel počuť

aspoň jeden argument, ktorým argumentom ste ich presvedčili.

To, bohužiaľ, neodznelo. A  keď takéto argumenty neodznieva-

jú, tak sa pohybujete v rovine demagógie.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pani Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pani  podpredsedníčka, ja  sa ospravedlňujem,  že budem

neodbytná, ale neodpovedali ste mi konkrétne na moju otázku.

Povedali ste, že existovali  isté signály, ktoré oprávňovali

vládu na to, aby pán minister spravodlivosti vypracoval ten-

to návrh  zákona, a vláda  ho predložila. Ale  my sa snažíme

práve dostať  túto informáciu. Aké to  boli signály? Keď nám

ukážete článok z  novín v Českej republike, to  pre mňa môže

byť práve taký  istý signál ako dvadsať spôsobov  na to, ako

obísť svoje  daňové povinnosti, niektorí  podnikatelia veľmi

dobre vedia, ako to majú robiť.

 

     Ja sa znovu pýtam: Boli  to signály, ktoré k vám prišli

z daňových úradov, boli to prípady,  ktoré sa riešili na sú-

doch? Veľmi rada by som  vedela, čo konkrétne porušovali na-

dácie a či  ich bol taký obrovský počet, že  by sme to mohli

brať ako hromadný jav,  ktorý skutočne veľmi urýchlene treba

riešiť, tak ako to pán predseda vlády napísal vo svojom lis-

te pánu predsedovi Národnej rady, keď mu doručil návrh záko-

na.

 

     Chcela by  som sa ešte spýtať  pána ministra spravodli-

vosti, prečo  sa ministerstvo školstva  a ministerstvo zdra-

votníctva nezúčastnilo na pripomienkovom konaní, pretože len

v školstve je okolo 720 nadácií, ak sa nemýlim, ktoré pracu-

jú v tejto oblasti s mládežou, s deťmi atď.

 

     Prosím konkrétne odpovede.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Švec.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Pán minister, rád by som sa vás spýtal na určité súvis-

losti. Viete, snažil som  sa pochopiť vašu argumentáciu, keď

ste hovorili o tom, že štát má právo kontrolovať tok finanč-

ných prostriedkov,  ktoré sú predmetom  úľavy z daní,  že je

správne,  keď štát  kontroluje, kadiaľ tečú peniaze nadácií.

Prosím vás pekne, prijal by  som túto argumentáciu, keby ste

mi... (Šum v sále.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Páni poslanci, pokoj. Páni  poslanci, pokoj. Pán Šimko,

ste kultúrny. Nech sa páči.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Ďakujem  pekne. Prijal  by som  túto vašu argumentáciu,

keby ste mi vysvetlili...

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pokoj, páni poslanci. Buďte kultúrni.

 

Poslanec J. Švec:

 

     ...prečo vláda  nemá záujem o  kontrolu Fondu národného

majetku, kde tých finančných  prostriedkov je podstatne viac

a kde - podľa pána Lysáka - ešte dodnes je 60 miliárd majet-

ku, ktoré treba do konca leta privatizovať.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Dobre. Ďakujem. Pán Weiss, nech sa páči.

 

 

 

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Chcel by som tiež položiť  otázku, o aké konkrétne sig-

nály sa  vláda Slovenskej republiky  opiera, o aké  rozbory,

o aké - možno - rozsudky, ktoré boli vynesené, ak sa takýmto

spôsobom vlastne spochybňujú nadácie ako také. Bolo by veľmi

zlé, keby kvôli jednej-dvom  nadáciám, v ktorých sa objavili

veci  protizákonné, sa  mali spochybňovať  nadácie ako také.

Preto by som chcel  poprosiť pani podpresedníčku vlády alebo

pána ministra,  aby uviedli konkrétne  fakty, pretože je  to

potrebné.

 

     Znovu by som chcel položiť  otázku, na ktorú som nedos-

tal  odpoveď:  Kedy    zákony  o neziskových organizáciách

a o  neinvestičných fondoch  zaradené v  legislatívnom pláne

vlády? Je  prácnosť týchto zákonov  taká, že by  to skutočne

nepočkalo do septembra?

 

     Ďalšia poznámka. Pán minister, vy ste použili slová, že

štát chce  kontrolovať, lebo kontrolovať  možno aj občiansku

spoločnosť,  nie iba  plnenie alebo  dodržiavanie zákona, vy

ste povedali, že štát chce dozerať. Myslím si, keďže tu máme

trhové  hospodárstvo, že  keď fyzické  alebo právnické osoby

v súlade s  daňovými zákonmi chcú  svoje peniaze, ku  ktorým

statočne prišli, dať do tej  alebo onej nadácie, alebo inam,

tak štát by nemal na nich dozerať. (Šum v sále.)

 

     Hovorím to preto, pán poslanec, že existujú dve reklam-

né agentúry v tejto krajine, do ktorých sa dávajú objednávky

aj  pod určitým  nepriamym alebo  priamym politickým tlakom.

A sú  reklamné agentúry,  ktoré napríklad  preto, že niekomu

viedli  volebnú kampaň,  majú problémy  dostať od niektorých

podnikov  objednávky, alebo  majú problémy,  aby sa dodržali

záväzky, ktoré  už boli uzavreté.  Hovorím to preto,  že mám

obavu z  toho, keď si  tieto veci dobre  neujasníme a právne

ich nezvládneme, aby nenastala taká situácia aj v nadáciách,

že budú nadácie jednej kategórie, na ktoré je dobré prispie-

vať a bude sa to aj  podporovať, a budú nadácie druhej kate-

górie, na ktoré nebude  vhodné prispievať, ale z politických

dôvodov.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Vážení páni poslanci, prosil by som, aby sa tu

už stále o tom  nehovorilo. Ak sú nadácie čisté, kde peniaze

netečú, o  čo sa vlastne bojíte?  Ak som ja čistý,  nemám sa

čoho báť. Nech pre mňa príde aj sto zákonov, nech ma kontro-

lujú. Tak o  čo nám vlastne ide? Neviem,  prečo sa tu hádame

a stále vystupujeme.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Dovolím si  hneď krátku repliku na  vystúpenie pána po-

slanca Weissa. Myslím si, že ak niekto nechce počuť tie fak-

ty,  ktoré uviedla  pani podpredsedníčka,  tak potom  ďalšie

fakty neexistujú.  Veď len sama  skutočnosť, že o  nadáciách

alebo o potrebe takéhoto zákona hovorí priamo znenie Občian-

skeho zákonníka,  ktoré je nedôsledné  a len veľmi  rámcové,

toto je sám  osebe taký fakt, že netreba  iné fakty. Neviem,

aký iný fakt by mal existovať.

 

     A pokiaľ ide o vystúpenie  pána poslanca Lauka, pán po-

slanec Lauko uviedol, že  pán poslanec Šimko svojím vystúpe-

ním trafil  klinec po hlavičke,  opakoval vlastne vystúpenie

pána poslanca Miklušičáka. K tomu chcem uviesť asi toľko, že

ten, kto ovláda nuansy dialógu  a kompromisu, a ten, kto po-

čul vystúpenie spoločného spravodajcu  a vystúpenie pána mi-

nistra, tomu  z vystúpenia pána  poslanca Šimku vyplýva,  že

zatvára priestor na dialóg a zatvára priestor na kompromis.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Pán predsedajúci, trošku ste ma preskočili, ale napriek

tomu som rád, pretože rád by som odpovedal na niektoré otáz-

ky.

 

     Pani  podpredsedníčka, my  obaja dobre  vieme, že  pred

dvoma rokmi v Českej  republike boli predložené spolu návrhy

o nadáciách a neziskových organizáciách. Dva osobitné zákony

boli predložené spolu  na diskusiu. A to, že  sa doteraz ne-

prerokúvali v parlamente, to je  druhá vec, ale budú sa pre-

rokúvať spolu, obidva boli spolu vytvorené.

 

     Dovoľte teraz jednu otázku, pretože  som na ňu ozaj ne-

dostal odpoveď. Vy  ste hovorili o tom, že  sú isté indície,

teda nie signály, kolegovia, citujme  presne, že sú isté in-

dície, že v niektorých nadáciách, vo veľmi malom počte, pre-

tože ostatné sú poctivé, dochádza  k úniku peňazí. Tento zá-

kon  ste predložili  do parlamentu  tak, že  nebola dodržaná

60-dňová lehota. To sa podľa rokovacieho poriadku robí výni-

močne vtedy, keď  ten zákon súri. Ja sa  skutočne chcem spý-

tať, čo tak  súrneho sa stalo. To, že  v Obchodnom zákonníku

je napísané, o čom vieme, že takýto zákon má byť prijatý, to

je napísané  už niekoľko rokov,  ale my dnes  musíme skrátiť

60-dňovú lehotu  a urýchlene prerokovať  tento zákon. Viete,

my sa snažíme dopátrať, prečo nie je možné počkať, povedzme,

do septembra, keď pán minister povedal, že tie ďalšie zákony

sú pripravené. Mne ide o to, aby sme sa dopátrali, prečo ne-

možno hovoriť o tých troch zákonoch naraz.

 

     A keď hovoríme, prečo o  nich hovoriť naraz, dovoľte mi

aj logické vysvetlenie. Prijatie  tohto zákona vytrhne jednu

súčasť tretieho sektora z  kontextu celého tretieho sektora.

Je správne to, čo hovoríte, že toto sa týka len majetku. Na-

dácie  sa  skutočne  týkajú  majetku.  Ale  prečo nehovoríme

o tejto problematike  ako celku? Viete, logika  veci by bola

predložiť všetky tri návrhy spolu s návrhom daňového zákona.

To by bola  logika veci, a ešte, keby  ste povedali, že toto

všetko  bude  platiť  od  1.  januára.  Venujme  tomu  jednu

schôdzu. Myslím  si, že tretí sektor  nám bude nesmierne po-

vďačný, keď  sa dozvie, podľa akých  pravidiel sa bude sprá-

vať.

 

     Máme pripravené  do diskusie aj  vecné argumentácie. Ak

ste počuli pani poslankyňu  Rusnákovú, mala veľa vecných ná-

vrhov, ale ja si dovolím odpovedať aj na "ústretový prístup"

pána ministra a "ústretový  prístup" pána spoločného spravo-

dajcu. Pán poslanec Brňák, rovnako ústretový prístup som za-

žil vo výbore pre zdravotníctvo  a sociálne veci od pána mi-

nistra, ktorý  sa ničomu nebránil,  len pri hlasovaní  dával

pokyny, ako treba hlasovať, a  hlasovalo sa proti. Takže hl-

boko ľutujem, ten ústretový prístup je akoby na obrázku, ale

v realite je iný, pán  minister, nemusíme si to vysvetľovať.

To bolo totiž počuť, takže treba potom hovoriť tichšie.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Dobre,  ďakujeme  vám  za  radu.  Nech  sa  páči,  pani

Schmögnerová.

 

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Pani  podpredsedníčka  vlády,  dovoľte,  aby som trošku

uviedla na  správnu mieru váš  výrok, podľa ktorého  sa pani

prezidentka  Fundation of  Civil Society  vyjadrila, že táto

právna úprava je vynikajúca. Overovala som si to práve teraz

telefonicky, ospravedlňujem sa, že  som tým možno rušila os-

tatných  svojich kolegov.  Na základe  tohto overenia  môžem

veľmi zodpovedne povedať, že takýto výrok nebol prednesený.

 

     Predstavitelia  nadácie sa  vyjadrili v takom smere, že

pre  zahraničné  nadácie  je  nevhodné,  aby zaujímali názor

k legislatíve hosťujúceho štátu.  Predstavitelia nadácie vy-

jadrili  názor, že  pre nich  je dôležité,  aby sa vytváralo

otvorené  a podporné  prostredie pre  tretí sektor  a z toho

hľadiska bude pre nich rozhodujúce, aké bude mať zákon účin-

ky. Predstavitelia nadácie zdôraznili iba potrebu takého le-

gislatívneho rámca, ktorý umožní rozvoj tretieho sektora.

 

     Dovoľte mi, aby som  zároveň  z ich tlačového oznámenia

prečítala jednu časť: "Členovia  správnej rady podporili ši-

rokú  verejnú diskusiu  o úlohe  mimovládnych organizácií na

Slovensku s dôrazom na  navrhované legislatívne úpravy o mi-

movládnych  organizáciách. Správna  rada povzbudila všetkých

partnerov,  vládu, predstaviteľov  grémia tretieho  sektora,

aby diskutovali  o otázkach  tretieho  sektora s verejnosťou

prostredníctvom médií. Katarína  Tóthová podporila myšlienku

zorganizovania  otvoreného diskusného  stola o  týchto otáz-

kach, ktorý by vysielala Slovenská televízia."

 

     Nazdávam sa, že  na základe toho by bolo  asi veľmi ro-

zumné podporiť  návrhy tých mojich  kolegov poslancov, ktorí

odporúčajú, aby  sa prerokúvanie tohto  zákona odložilo, aby

sa  ďalej pokračovalo  vo verejnej  diskusii a  potom aby sa

prerokúvali okrem  tohto zákona aj  ďalšie zákony, ktoré  je

nevyhnutné spolu s týmto zákonom prijať.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážená pani podpredsedníčka vlády,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     myslím  si, aby  nedošlo k  omylu, treba  povedať veľmi

zreteľne a nahlas,  že otázka nestojí tak, či  zákon o nadá-

ciách áno, alebo  nie, ale aký má byť  ten zákon. Chcem oce-

niť, a to myslím  doslovne, prístup ministra spravodlivosti,

ktorý návrh predkladal vo výbore pre vzdelanie, vedu, kultú-

ru a šport veľmi ústretovým tónom.  A u nás aj prešli pozme-

ňujúce návrhy,  ktoré sa dostali do  spoločnej správy. Žiaľ,

spoločný spravodajca všetky  navrhuje zamietnuť, teda všetky

tie vecné, ku ktorým nás viedli obavy, ku ktorým sme po spo-

ločnej diskusii s ministrom ako predkladateľom zákona dospe-

li. Na tú vecnú diskusiu mi  chýba aj čas, vážené dámy a pá-

ni,  pretože  výbor  pre  vzdelanie,  vedu,  kultúru a šport

- a iné výbory  nemohli byť výnimkou - dostal  na stôl zákon

o nadáciách (tlač 406)  7. mája a 8. mája  sa o ňom rokovalo

vo výbore. Ak toto považujete za priestor na vecnú diskusiu,

osobne sa s tým nemôžem  stotožniť a svoj protest som vyjad-

ril vo výbore.

 

 

     Rád by  som upozornil tých,  ktorí hovoria o  signáloch

nekalej  činnosti nadácií,  na článok  v dnešnej  Pravde pod

názvom Nadácie  podľa kontrol neperú špinavé  peniaze. V tom

článku sa píše zaujímavý  údaj, že Ústredné daňové riaditeľ-

stvo Slovenskej republiky urobilo  na žiadosť vlády v druhom

polroku minulého  roku 335 kontrol v  nadáciách, pričom, ako

tu povedal pán minister, nadácií  je do 500. Bolo vykonaných

335  kontrol. Konštatovali  sa nedostatky,  ktoré sa zistili

pri  týchto  kontrolách,  a  záverečná  veta  je  zaujímavá:

"Ústredné daňové  riaditeľstvo konštatovalo, že  výrazné ne-

dostatky  pri kontrole  použitia prostriedkov  pri nadáciách

zistené  neboli." To  som si  ja nevymyslel,  to konštatoval

štátny orgán na to povolaný. Takže neviem, o akých signáloch

hovoríme, ale takto sa majú fakty, o ktorých sa tu hovorilo.

 

     A keďže  pani podpredsedníčka vlády  a pán minister  sa

vyjadrili, že sú viazaní  uznesením vlády, mne neostáva nič,

len aby parlament rozhodol o  tom, ako s týmto zákonom nalo-

ží. Preto  dávam procedurálny návrh  a žiadam, aby  sa o ňom

hlasovalo po skončení faktických poznámok, aby sme prerušili

toto rokovanie a pokračovali v rokovaní o zákone o nadáciách

vtedy, keď bude do parlamentu predložený zákon o neziskových

organizáciách a  zákon o neinvestičných  fondoch. Vyplýva to

z logiky  toho,  čo  prezentovali  predstavitelia vlády, ale

rozhodnúť o tom môže len parlament Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Cuper. (Potlesk.)

 

 

 

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Ďakujem, ja som ešte nehovoril, nemusíte mi tlieskať.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     aby som nezabudol, pánu poslancovi Kováčovi chcem pove-

dať, aby  si nemýlil fraktúry  s faktúrami, lebo  nadácie sa

nespravujú Obchodným zákonníkom,  ale Občianskym zákonníkom.

To len pre dôslednosť. Ale povedal pravdu. Samozrejme, je tu

stále tendencia  mýliť si zhromaždenie  peňazí na istý  účel

s podnikateľskou činnosťou.  Proti tomu tu  predsa bojujeme,

keď chceme prijať nový zákon o nadáciách.

 

     Chcem však upozorniť na inú  skutočnosť a tým chcem dať

tiež  otázku pánu  Kováčovi a  opozičným poslancom.  V tomto

parlamente, aj keď  som tu ja nesedel, od  roku 1989 sa vždy

veľmi kričí a organizujú sa  rôzne kampane, a to tých istých

organizácií a inštitúcií napojených na zahraničie, proti ta-

kým návrhom  vládnych koalícií, či  už prvej, druhej  tretej

alebo  štvrtej, ktoré  akýmsi spôsobom  chceli upevniť tento

štát, túto mladú republiku.

 

     Pán Weiss nás tu presviedča,  že štát nemá čo kontrolo-

vať toky peňazí v štáte. Veď  každý štát si chráni právo as-

poň kontrolovať, keď už  v trhovom mechanizme nemôže zasaho-

vať ekonomickými alebo finančnými  nástrojmi, nie je ich ve-

ľa, ktorými  by mohol kontrolovať toky  peňazí. Ale musí ich

kontrolovať, pretože inak by bola inflácia, a štát zodpovedá

v tripartite za  sociálny zmier. Takže  taká demagógia neob-

stojí, že by štát nemal  mať záujem kontrolovať toky peňazí,

a do nadácií sa prelievajú  značné finančné čiastky najmä zo

zahraničia.

 

     Pani Schmögnerovej chcem povedať, že tie moskovské časy

už pominuli, keď sme sa stále obzerali na to, čo nám povedia

na naše názory v Moskve. My prijímame zákon pre túto spoloč-

nosť, slovenskú, pre naše  podmienky, neprijímame ho pre za-

hraničných  záujemcov.  Prečo  si  nezvyknete  pýtať sa ľudí

v tomto štáte, ale obraciate sa stále do zahraničia, na svo-

jich spojencov v zahraničí  a snažíte sa nás sústavne vydie-

rať, ak my sa snažíme plniť  vôľu občanov tohto štátu. Na to

zodpovedajte.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Langoš.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pripájam sa  k žiadosti a  návrhu kolegu Ftáčnika.  Ani

jeden z členov vlády  mňa osobne nepresvedčil o naliehavosti

prerokúvania  tohto zákona.  (Hlas predsedajúceho:  Teba ne-

presvedčí nikto. Hlas v sále.) Drž hubu, ty tam hore! (Hlasy

v sále.)

 

     Pani profesorka,  (hlasy z pléna),  pani profesorka, ak

by to,  čo ste tu  v obidvoch expozé  povedali, povedal muž,

tak mu poviem, že klame. Vy ste šarmantná žena, vám to nepo-

viem. Všetci ste dostali posudok  komisie Rady Európy na an-

glický preklad  zákona, ktorý máme v  laviciach. Ten posudok

poznáte.  Ten posudok  v podstate  potvrdzuje všetky  domáce

výhrady voči vládnemu návrhu zákona.

 

     Pán minister spravodlivosti, povedzte jeden prípad, to-

to by bol skutočne naliehavý dôvod, ktorý by som zobral, je-

den konkrétny prípad trestu, pretože pranie špinavých peňazí

napĺňa skutkové  podstaty nášho Trestného  zákonníka, trestu

za pranie špinavých peňazí  cez peňažný účet jednej konkrét-

nej nadácie. Navrhujem to, čo navrhoval kolega Ftáčnik.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán poslanec Glinský.

 

Poslanec J. Glinský:

 

     Ďakujem.

 

     Posudzujem celú diskusiu zo strany opozície a zo strany

väčšiny tlače na túto tému  skôr ako antidiskusiu. Je to lo-

gika démonizácie vlády za každú cenu, je to vsugerovanie, že

vláda chce  zničiť tretí sektor. Myslím  si, že cieľom vlády

by malo byť maximálne  optimalizovať činnosť tretieho sekto-

ra. Je to, myslím, dosť  všeobecný pocit. Zo svojej konkrét-

nej skúsenosti  viem, dával som  už do mnohých  neziskových,

ale dobročinných organizácií značné sumy peňazí a veľmi čas-

to mi  to ľudia vyčítali, nedôverujú  týmto organizáciám. Je

to veľmi častý jav. To po prvé.

 

     Po druhé  -  je mnoho osobností zaangažovaných v týchto

dobročinných organizáciách, naozaj krásnych osobností, ktoré

95 % času  márnia márnou  robotou,  zháňaním,  organizovaním

a podobne, namiesto toho, aby  svoj čas využili zmysluplnej-

šie.

 

     Vo svete  aj u nás existuje  boom tretieho sektora, ale

zároveň  s týmto  boomom paralelne  pokračuje deštrukcia so-

ciálnych  a mravných  hodnôt ľudstva.  Môžeme povedať heslo:

"Boomom  tretieho sektora  za mravnú  a sociálnu  deštrukciu

ľudstva!" Podobne  aj u nás  (napríklad v Bratislave,  včera

sme hovorili o drogách):  "Boomom tretieho sektora za mravnú

a sociálnu deštrukciu Petržalky, Bratislavy a Slovenska." Je

veľmi potrebná meritórna diskusia o rozvoji tretieho sektora

a podiele štátu a tretieho sektora na záchrane toho, čo ešte

v mravnej a sociálnej oblasti u nás máme.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Weiss.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Veľmi nerád  si beriem slovo,  ale musím upozorniť,  že

som svoje slová povedal veľmi presne. Hovoril som o vynakla-

daní peňazí právnických a fyzických osôb v súlade s daňovými

predpismi. Myslím si, že daňové úrady sú tým najdôležitejším

a najsprávnejším kontrolórom tokov peňazí v tomto štáte. Má-

me ich a ide nám všetkým o to, aby pracovali efektívnejšie.

 

     A druhá poznámka. Táto  krajina je pred zásadnými stra-

tegickými rozhodnutiami,  čo sa týka  rozširovania Európskej

únie, čo sa týka plnenia programového vyhlásenia vlády v sú-

vislosti s rozširovaním NATO. Máme určitý čas, aby sme doká-

zali schopnosť prijímania kompatibilných zákonov so zákonmi,

ktoré sú v krajinách Európskej únie. Tento zákon patrí medzi

tie citlivé, podľa ktorých túto našu spôsobilosť budú kraji-

ny, ku ktorým sa chceme integrovať, hodnotiť.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pani Ďurišinová.

 

Poslankyňa M. Ďurišinová:

 

     Ďakujem veľmi pekne.

 

     Prepáčte, zvyčajne sa  nezapájam do takýchto faktických

pripomienok, ale chcela by  som pánu poslancovi Cuperovi po-

vedať, že  pani Schmögnerová sa nebola  radiť s Moskvou, ale

reagovala  na vystúpenie  pani podpredsedníčky  vlády, ktorá

rozprávala, že rokovala s americkou nadáciou, pani Schmögne-

rová si telefonicky overovala tento  fakt a citovala z tohto

stretnutia, čiže žiadna Moskva.  Pán poslanec, prosím vás do

budúcnosti, keď naozaj nemáte čo povedať, radšej sa ani neo-

zývajte.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pani podpredsedníčka, nech sa páči.

 

Podpredsedníčka vlády SR K. Tóthová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     je mi len veľmi ľúto, že musím znovu vystúpiť, ale via-

cerí ste  ma vyzvali, nemôžem učiniť  inak. Navyše  musím sa

na chvíľu vzdialiť a určite  by ste tento môj odchod považo-

vali za útek z diskusie. A to ja nikdy nemám vo zvyku.

 

     Chcela by  som pánu poslancovi Weissovi  povedať k jeho

vyhláseniu, že  sa spochybňujú nadácie ako  také. Pán posla-

nec, to ste povedali, v zápise to môžeme vyhľadať, ja som si

to hneď písala, že sa tu spochybňujú nadácie ako také. Váže-

ný pán poslanec, na začiatku svojho vystúpenia som povedala,

že vláda má  veľký záujem na rozvoji nadácií.  My si činnosť

nadácií veľmi vážime a práve touto úpravou, právnou úpravnou

hospodárenia  chceme  vytvoriť prostredie, v  ktorom by sub-

jekty, ktoré dávajú peniaze nadáciám, sponzori, mali istotu,

že ak dávajú peniaze na humanitné  a verejnoprospešné ciele,

tieto peniaze nebudú použité na iné než tieto vopred uvedené

ciele.

 

     Právna úprava,  ktorá upravuje hospodárenie,  ktorá pri

finančných  prostriedkoch podľa  návrhu nad  5 miliónov dáva

audit, nie je úpravou likvidujúcou. Prichádzali mi na stret-

nutia ľudia, telefonovali mi  zástupcovia nadácií, ako budú,

keď majú ani nie 100  tisíc korún v banke, vystavovať audit.

To sú  hrubé dezinformácie, pretože  návrh nič takéhoto  ne-

predpokladá.  Návrh nie  je spracovaný  s úmyslom likvidovať

nadácie, návrh je spracovaný s úmyslom vytvoriť právne regu-

lované  prostredie, ktoré  by  dávalo  istotu pre  toho, kto

vkladá peniaze do nadácií, že pôjdu za cieľom, na ktorý boli

vložené.

 

     Ďalej k otázkam faktov. Vážení páni poslanci, každý zá-

kon alebo jeho zmena,  novelizácia, sa pripravuje na základe

určitých  signálov,  že  existujúci  zákon alebo existujúca

úprava nie je postačujúca a treba vydať novú. Každý legisla-

tívny zákon.  Bez indícií, že treba  prijať takýto zákon, sa

do legislatívneho plánu nedávajú  ani návrhy na vypracovanie

zákona. Nikdy ste ešte  nežiadali od predkladateľa, aby uvá-

dzal, ktoré indície sú na to, že ho treba prijať.

 

     Viem, že  hovoríte, prečo ho  treba prijať tak  rýchlo.

Takto bola postavená otázka. Teda nerozširujme ju o to, pre-

čo, nerozširujme  ju na otázku, dokážte, prečo ho treba pri-

jať, aké  sú indície, že ho  treba prijať. To je  tá lehota.

Áno? Taký  bol zámer, aby pred  prázdninami bol v parlamente

prediskutovaný aj  tento zákon. Máte  plné právo ako  plénum

odmietnuť skrátenie lehoty, ale  nebojujte proti zákonu. Po-

vedzte, že nepovažujete skrátenie  lehoty za odôvodnené, ale

nežiadajte, aby sme predkladali,  kde ktorá kontrola, v kto-

rej nadácii  aké chyby našla,  že treba prijať  zákon. Zákon

treba prijať, aj keby  žiadna chyba nebola nájdená, vzhľadom

na znenie Občianskeho zákonníka,  ktorý som uviedla a ktorý

prijatie takéhoto zákona predpokladá.

 

     Ďalej  by   som  sa  chcela   povedať  pani  poslankyni

Schmögnerovej. Pani poslankyňa, ja neviem, ako ste telefono-

vali, neviem, čo ste povedali, ale ten záver, čo ste citova-

li, je správny. Ale je správny aj čiastkový záver, ktorý bol

prijatý v §  11, a mne potom neostáva  nič iné, len skutočne

tiež detinsky  písomne sa obrátiť  na príslušnú nadáciu,  či

odvolávajú svoj záver k § 11, ktorý im bol prečítaný a ktorý

mi tlmočili. Znovu opakujem, svoj záver k § 11, ktorý som im

prečítala, o registrácii, že odsek 4 hovorí, že ministerstvo

vydá rozhodnutie  o registrácií, to  znamená slovo vydá,  že

musí vydať, ak ide o účelové združenie majetku, účel nadácie

je  všeobecne prospešný  a zriaďovacia  listina a  štatút sú

v súlade so zákonom. Ak ministerstvo registráciu odmietne za

nasledujúcich  troch podmienok,  to znamená  v žiadnom  inom

prípade nemôže odmietnuť, ak nejde o účelové združenie, účel

nadácie  nie je  všeobecne prospešný  a zriaďovacia  listina

alebo štatút  nie je v súlade.  Ja som sa spýtala, či takéto

presné pozitívne a  negatívne vysvetlenie, vymedzenie regis-

trácie,  nie  je  dostatočne  úzko  vymedzené,  aby  nedošlo

k svojvôli, lebo  to bolo v diskusii,  povedali nie, toto je

výborne vymedzené. A na tom trvám, to skutočne odznelo.

 

     Bola  by som  veľmi  rada,  keby som  znovu nedostávala

otázky, na ktoré som odpovedala,  pretože nič viac vám nemô-

žem povedať  než  to, čo som uviedla, o  čom som hlboko pre-

svedčená.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán podpredseda Húska, nech sa páči.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,

 

     myslím,  že  by  bolo  dobré  akosi  zachytiť pre pamäť

v tomto parlamente,  že tu pred chvíľou  pán poslanec Langoš

v rámci svojho  overenia sa obrátil  na mňa a  povedal: "Drž

hubu, ty  tam hore." Chcem len  upozorniť, že takéto metódy,

takéto spôsoby sa naozaj musia dostať von z nášho vzájomného

komunikovania. Môžeme mať poznámky, môžeme dokonca byť brit-

kí, môžeme glosovať jeden druhého,  ale musí byť určitá úro-

veň vzájomného  uctievania. V tejto  oblasti je potom  veľmi

ťažko stavať sa vám práve  do polohy noblesných ľudí, keď sa

správate  takýmto neokrôchaným  spôsobom. Vážení  priatelia,

takto sa jednoducho nerobí.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Cuper, nech sa páči.

 

 

 

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     mňa naozaj mrzí, že moja najmilovanejšia študentka pani

poslankyňa Ďurišinová odišla, pretože som jej chcel povedať,

že si  sedí na ušiach.  Ak chcela obhajovať  pani poslankyňu

Schmögnerovú,  mohla si  aspoň zapamätať,  že som  nehovoril

o tom,  že sa  pani poslankyňa  Schmögnerová chodí  radiť do

Moskvy. Ja  som doslovne povedal, že  pominuli časy, keď sme

sa  chodili radiť  do Moskvy.  Viem, že  nezvykla chodiť  na

prednášky, tak nezvykla ani dobre počúvať, a tento parlament

nie je hádzaná.

 

     Pánu  poslancovi Weissovi  chcem povedať,  že som vôbec

nehovoril o tom,  čo on tu hovoril, o  kontrole financií mi-

nisterstvom financií. Nepoznám štát,  v ktorom by neboli na-

dácie  alebo spolky  organizované v  štáte registrované.  Tu

nikto nič nechce povoľovať, tu ide o jednoduchú registráciu.

Nadácie aj spolky vznikajú zriadením, ale štát ich registru-

je.  Samozrejme, nadácie  podliehajú aj  finančnej kontrole,

pretože to  je zhromaždenie peňazí.  Takže hovoril som  dosť

zreteľne.

 

     Pokiaľ ide o pána poslanca Langoša, žiadam, aby sa pánu

podpredsedovi Húskovi ospravedlnil, pretože používa také vý-

razy, pre ktoré včera tu škandalizoval pána ministra. A celá

opozícia škandalizovala pána  ministra a ostentatívne odchá-

dzala z rokovania. Máme to urobiť aj my?

 

     Ďakujem.

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Vaškovič, nech sa páči.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená pani podpredsedníčka vlády,

 

     vy ste nás vaším vystúpením chceli presvedčiť o tom, že

tento zákon vytvára vhodné prostredie na fungovanie nadácií.

Žiaľbohu, ja tento pocit nemám, a preto by som vám chcel po-

ložiť otázku.  Všetci vieme, že audit  nie je lacnou záleži-

tosťou. Aký zmysel má audit v týchto organizáciách, keď majú

jasný  štatút, vedú  jednoduché účtovníctvo  a daňové  úrady

môžu v každej nadácii vykonávať  kontrolu? Aký zmysel to má?

Ten, aby sa dali milióny záujmovej skupine audítorov? Presa-

dili si to oni? Ja v  tom iný význam nevidím. Čiže tí, ktorí

svoje peniaze vkladajú na prospešné účely, budú dávať milió-

nové sumy audítorom v tejto spoločnosti? Ak toto je vytvára-

nie vhodného prostredia, nehnevajte sa, tak to neakceptujem.

(Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Dobre, ďakujeme. Pán Langoš, nech sa páči.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Pán podpredseda, z úcty k  vašim šedinám, vám by som si

nikdy nedovolil také niečo povedať. Nech skúsi niekto iný.

 

     Pán minister, opakujem, povedzte verejne jeden vám zná-

my rozsudok a trest vynesený  voči osobe za pranie špinavých

peňazí cez  peňažný účet nadácie  a ja prestanem  tu hovoriť

k tomuto zákonu. Jeden konkrétny.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Filkus, nech sa páči.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Po niekoľkých vystúpeniach  pani podpredsedníčky a nie-

koľkých vystúpeniach pána ministra  som sa presvedčil o tom,

že nieto vecnej analýzy. To  by nebola chyba. Keby v určitej

etape nebola vecná  analýza, tak by som sa  so zákonom nepo-

náhľal. Ale  argumenty, prečo sa ponáhľame  so zákonom, tiež

nie sú. To  už je chyba. A teraz  si predstavte tento model,

ktorý sa veľmi blíži skutočnosti. Polarizácia v spoločnosti,

ktorá nastala, to je polarizácia v dôsledku politických vnú-

torných pomerov, zmeny  politického spektra atď. Polarizácia

v spoločnosti bezprostredne prináša  aj polarizáciu záujmov.

Ale táto polarizácia záujmov, keď neviem vecný argument, ne-

viem prečo  sa s tým všetkým  ponáhľam, ma vedie jednoznačne

k tomu, že  je zameraná na  to, aby moc  uchytila peniaze aj

v treťom  sektore. A  to už  má ďaleko  od demokracie. To sa

nikde na svete nedeje. Predsa  nie je možné, aby sa množstvo

peňazí, ktoré  je v treťom  sektore, ovládalo cez  politickú

moc  a dostalo  sa k  dispozícii tomu,  kto je v spoločnosti

v tejto etape najsilnejší. To je nedemokratické.

 

     Z tohto  dôvodu, pán poslanec Cuper,  chcem ti povedať,

že neviem,  v ktorej krajine  majú peniaze v  treťom sektore

taký rozmer,  že by mohli  ovplyvniť inflačný proces.  To je

chiméra. Samozrejme, že je to v  protirečení s tým, čo v de-

mokracii najmä v rámci  tretieho sektora chceme urobiť. Čiže

znovu hovorím,  je namieste pripomenúť,  že ak nemáte  vecnú

analýzu, ak neviete povedať, prečo  tak skoro, v rámci pola-

rizácie spoločnosti a  záujmov nezostrujte súčasnú vnútropo-

litickú situáciu v tejto republike. Preto sa prikláňam k ná-

vrhu pána poslanca Ftáčnika  prerušiť toto rokovanie. Vyslo-

vene  sa stotožňujem  s jeho  návrhom, ale  navyše pridávam,

prosím vás, dajme o tom hlasovať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Cuper,  ale už naposledy, pán po-

slanec.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Pán Filkus, konečne rozumná reč, naozaj si vážim, že si

to povedal tak  pekne, lebo to ostatné, čo  tu bolo predtým,

bola obyčajná  demagógia. Ty si vystihol  podstatu. Áno, ide

o to, že  tretí sektor nechce,  aby moc vedela, koľko sa tam

peňazí prelieva. Presne o to tu ide. Moc ich chce iba evido-

vať, nijakú kontrolu okrem ministerstva financií nikto nebu-

de robiť. Ale opakujem, v  každom civilizovanom štáte sú na-

dácie, takisto  ako iné spolky  alebo  politické strany  re-

gistrované kvôli  poriadku. Nemôžem si  pomôcť, musí sa  ve-

dieť, koľko je tokov peňazí.

 

     Súhlasím  s tebou,  nemôže to  ovplyvniť infláciu,  ale

rozhodne by  štát mal vedieť, koľko  sa do nadácií prelieva.

Bohužiaľ, nemôžem tu uviesť niektoré  fakty, ktoré by som aj

mohol uviesť  - koľko cudzie mocnosti  infiltrovali cez nie-

ktoré nadácie na Slovensko  peňazí do tzv. tretieho sektora,

ktorý teraz  začal byť veľmi mocným,  pretože sa veľmi ľahko

používa na boj proti vládnej koalícii.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem.

 

     Chcem sa  poďakovať kolegovi Cuperovi,  lebo vlastne on

vystihol presne to, o čo v tomto zákone ide. Ale to je práve

to zlé.  O tom bolo  aj moje vystúpenie.  Jednoducho štát tu

chce kontrolovať peniaze, ktoré  nepatrili a nepatria štátu.

(Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Filkus.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Len jednu  korekciu v rozmýšľaní pána  Cupera. Tu nejde

o to, že  štát musí kontrolovať  tieto peniaze v  nadáciách,

ale štát dokonca chce mať  ohromnú moc nad nadáciami, a toto

nie je v podmienkach demokratického vývoja zlučiteľné. V tom

je podstatný rozdiel, ale nechcem sa už opakovať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Už naozaj vystúpim poslednýkrát,  ale aby sme to skori-

govali. Nie, zákon rozhodne  nie je o tom,  že by štát chcel

zasahovať do toho, koľko peňazí  sa dostane. On chce byť iba

informovaný. A to je rozdiel. Tak ako Národná banka chce byť

informovaná  o tom,  koľko  je  emitovaných peňazí  do obehu

v danom štáte, lebo inak sa nedá kontrolovať.

 

     Takisto sa potom  nedá kontrolovať politické prostredie

v danom  štáte. To  by  sme  potom nepotrebovali  ani správy

o tom,  ako hospodária  politické strany.  Ak teda podávame,

musíme podávať správy o hospodárení, financovaní politických

strán, tak chceme dosiahnuť, aby sme nemuseli dávať informá-

cie o  financovaní tzv. tretieho  sektora. Chceme mať  zadné

dvierka.

 

     Viem, o čo ide, rozumieme si, pán Šimko  aj pán Filkus.

Ďakujem, že sme si porozumeli.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Konečne  bude tu aj  pokoj. Nech sa  páči, pán

poslanec Langoš. (Hlasy z pléna.)

 

     Dobre. Budeme hlasovať, pán poslanec Ftáčnik dal proce-

durálny návrh. (Gong.)

 

     Hlasujeme  o návrhu  pána poslanca  Ftáčnika, ktorý dal

návrh, aby sa prerušilo  rokovanie do podania dvoch zákonov,

ktoré sú súbežné s týmto  zákonom. Nech sa páči, budeme hla-

sovať.

 

     Pán spoločný spravodajca odporúča neprijať.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Ponechávam  na vlastnú úvahu. (Ruch v sále.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pokoj, páni. Nevykrikujte, páni poslanci.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 67 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.

 

     Žiadam skrutátorov,  aby spočítali hlasy.  (Ruch v sále

a potlesk.)

 

     Vážení, ďakujeme, stretneme sa v utorok o 14.00 hodine.

 

     Ďakujem, nie sme  uznášaniaschopní. Dovidenia. Stretneme

sa v utorok o 14.00 hodine. Kričte si na pastve. Dovidenia.

 

                   Štvrtý deň rokovania

      15. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                       21. mája 1996

____________________________________________________________

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram prerušené  rokovanie 15. schôdze  Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali.

 

     Ďakujem. Prítomných je 92  poslancov, takže sme uznáša-

niaschopní.

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     v rokovaní  15. schôdze Národnej  rady liky pokračujeme

rozpravou o  vládnom návrhu zákona  Národnej rady Slovenskej

republiky o  nadáciách, ktorú sme v  piatok prerušili z toho

dôvodu, že Národná rada nebola uznášaniaschopná pri hlasova-

ní o procedurálnom návrhu pána poslanca Ftáčnika. Preto skôr

ako  budeme pokračovať  v  rozprave  o tomto  bode programu,

pristúpime  k  hlasovaniu  o  procedurálnom  návrhu poslanca

Ftáčnika. Návrh  znel, aby Národná  rada prerušila rokovanie

o zákone o  nadáciách a pokračovala v  rokovaní o ňom vtedy,

keď bude Národnej rade predložený návrh zákona o neziskových

organizáciách a návrh zákona o neinvestičných fondoch.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme, či  sme za odloženie

tohto zákona, alebo nie.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 107 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 47 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento návrh pána poslanca Ftáčnika sme neprijali.

 

     Ďakujem. Budeme teda pokračovať v rozprave o osemnástom

bode programu.  Do rozpravy je prihlásený  pán poslanec Bár-

dos, ktorý dlho čakal.  Nech sa páči. Pardon, ospravedlňujem

sa, pán Kvarda.

 

Poslanec J. Kvarda:

 

     Pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážená Národná rada,

     dámy a páni,

 

     máme pred sebou návrh zákona  o nadáciách, ktorý sa nám

predkladá na schválenie bez toho, že by sme najskôr schváli-

li  jeho zásady,  čo je  skutočne na  škodu veci, lebo tento

vládny návrh trpí viacerými závažnými nedostatkami.

 

     Moja prvá zásadná pripomienka  sa vzťahuje na jeho cel-

kové ponímanie. Touto právnou úpravou má byť nahradená dote-

rajšia, obsiahnutá v Občianskom zákonníku, teda úprava práv-

nych pomerov nadácií súkromného  práva. Naproti tomu viaceré

ustanovenia návrhu zákona tento  rámec prekračujú. Súhlas so

zriadením  nadácie,  kontrola  nadácií,  úprava ich orgánov,

oznamovacia povinnosť a ďalšie svedčia  o tom, čím sa netají

ani dôvodová  správa, aj keď  z ustanovenia §  3 to výslovne

nevyplýva, že sa má zaviesť jediný typ nadácie, a to typ ve-

rejnej nadácie. Vo všeobecnej časti dôvodovej správy na inom

mieste sa zase tvrdí, že - citujem: "Návrh zákona ustanovuje

jednu všeobecnú formu nadácií  ako samostatnú právnickú oso-

bu. To znamená, že v praxi  sa nebude dať rozlišovať, či ide

o nadáciu celoštátnu, regionálnu,  cirkevnú, obecnú a podob-

ne. Univerzálne  prijatá úprava nadácie  takúto klasifikáciu

umožní, aj keď sa podľa nej v zákone jednotlivé typy nadácií

nešpecifikujú." Koniec citátu.

 

     Zásadný problém je však v  tom, že autori návrhu zákona

buď  nevedeli dostatočne  rozlíšiť právnu  úpravu súkromných

nadácií a verejných nadácií, alebo  ide o to, že veľmi dobre

vedeli, ale nadobudnutím účinnosti tohto zákona súkromné na-

dácie musia  zaniknúť a majú  ich nahradiť verejné  nadácie.

Podstata tohto  typu nadácie spočíva v  tom, že ich zriaďujú

štátne orgány alebo orgány  samospráv na plnenie verejnopro-

spešných  úloh štátu.  Teda plnia  skôr takú  istú úlohu ako

štátne fondy. Tým sa dá vysvetliť aj to, že celý návrh záko-

na sa vyznačuje výrazným zasahovaním štátu do tejto oblasti.

Tieto tvrdenia  zrejme viacerých z vás  prekvapia, ale poďme

rad-radom.

 

     Hneď tu máme ustanovenie §  4. Jednak sa nadácii ukladá

povinnosť  preukazovať, z  akých zdrojov  majetok nadobudla,

a jednak sa  vyžaduje, aby pri zriadení  nadácie bolo do nej

vložené  základné imanie,  ktoré nemôže  byť nižšie  ako 100

tis. Sk, pričom táto suma  sa nikdy nesmie použiť na činnosť

nadácie.  Ak si  k tomu  zoberieme aj  obmedzenie obsiahnuté

v § 5, podľa ktorého nadácia  nesmie podnikať, pričom sa jej

povoľujú  takéto  činnosti  ako  podnikanie,  ktoré v zmysle

ustanovenia § 2 Obchodného  zákonníka podnikaním nie sú, po-

voľovacie konanie  na zriadenie nadácií,  a to dvojstupňové,

aj keď  sa označuje za  registráciu, navyše orgánmi  štátnej

správy a nie nezávislými  súdmi, zákonom predpísané obmedze-

nie nákladov na činnosť nadácií, povinnosť oznamovať darcov,

kontrolná činnosť ministerstva  vnútra, skoro úplná absencia

daňových a iných úľav pre  nadácie, vzniká otázka, koho toto

všetko neodradí od toho, aby si zriadil nadáciu. Podľa môjho

presvedčenia asi každého. A predsa,  ak by sa niekto našiel,

podstúpi túto  administratívnu tortúru a  prijme ďalšie pra-

vidlá hry,  zrejme si dosť  dobre nerozmyslel, ako  a z čoho

bude takto môcť nadácia fungovať.

 

     Na chvíľu sa vrátim k takzvanému základnému imaniu. Mám

nato dva  dôvody. Prvý je  ten, že pojem  základné imanie sa

preberá z právnej úpravy obchodných spoločností, a keďže ich

poslanie je  iné, aj ich  právna úprava musí  byť nevyhnutne

odlišná od právnej úpravy nadácií tak súkromných, ako aj ve-

rejných. Teda  tu ide o právny  nezmysel. V dôvodovej správe

sa tvrdí,  že cieľom bolo rozlíšiť  komerčné subjekty od ne-

ziskových, čo sa  vyjadruje v ustanovení § 2  ods. 4 tým, že

v názve nadácie  sa musí uviesť  označenie "nadácia". Aj  by

som sa zasmial nad touto argumentáciou, ale nemám nato žiad-

ny dôvod, veď v celom návrhu zákona sa kopíruje právna úpra-

va obchodných spoločností, pravda,  s výnimkou podmienok ich

vzniku.

 

     V tejto súvislosti musím  pripomenúť, že podstatný roz-

diel medzi  nadáciou a obchodnou spoločnosťou  nie je v tom,

že kým obchodná spoločnosť  vzniká za účelom podnikania, na-

dácia nesmie podnikať. Rozdiel je  v tom, že zisk obchodných

spoločností patrí ich zakladateľom  a v prípade nadácie zisk

dosiahnutý z podnikateľských aktivít patrí nadácii a použije

sa vždy na podporu verejnoprospešných cieľov.

 

     Takzvané  základné imanie  je zaujímavé  aj preto, lebo

vytvorenie základného imania ako predpokladu vzniku sa vyža-

duje len  u takzvaných kapitálových  obchodných spoločností,

teda v prípade spoločností  s ručením obmedzeným a akciových

spoločností, pričom skôr je výnimkou požiadavka splatiť celé

základné imanie pred vznikom obchodnej spoločnosti.

 

     Zaujímavá je aj  predpísaná výška takzvaného základného

imania v  prípade nadácií, a  to preto, lebo  tým nevyhnutne

zanikne  väčšina nadácií,  keďže túto  tvoria malé  nadácie,

napríklad také, ktoré zriadili rodičia na podporu škôl, ale-

bo boli  zriadené na podporu kultúry  a zdravotníctva, ktoré

štát nie je schopný  dostatočne financovať. V dôsledku obme-

dzenia podľa  § 6 návrhu zákona  zaniknú aj nadácie zriadené

politickými  stranami a  hnutiami. Samotné ustanovenie  síce

takéto nadácie výslovne nezakazuje,  ale musíme skúmať otáz-

ku, čo  sa považuje za činnosť  politických strán a politic-

kých hnutí.  Je to ochrana  základných ľudských práv,  je to

rozvoj a  ochrana demokracie, sú  to verejnoprospešné ciele.

Tieto otázky akiste  nezabudne skúmať takzvanou registráciou

poverené ministerstvo vnútra, ktoré  v danom prípade ani ne-

bude mať ťažkú úlohu, ak nezaregistruje nadáciu zriadenú po-

litickou stranou   alebo politickým hnutím  práve na podporu

týchto cieľov, veď ide o  to isté ministerstvo, ktoré je po-

verené aj registráciou politických strán a hnutí a má k dis-

pozícii ich stanovy, v ktorých sa uvádzajú aj ich ciele.

 

     Podľa predloženého návrhu zákona  tento štát zrejme ne-

potrebuje ani  zahraničné nadácie a ich  pomoc, veď sme takí

bohatí. V zmysle § 41  návrhu zákona zahraničná nadácia môže

pôsobiť na  území Slovenskej republiky  len vtedy, ak  splní

podmienky na zápis do registra ustanovené týmto zákonom. Ne-

mám ani  najmenšie pochybnosti o  tom, že žiadna  zahraničná

nadácia nebude mať o to ani najmenší záujem.

 

     V dôvodovej správe sa  uvádza, že k automatickému uzná-

vaniu  subjektivity  zahraničných  nadácií  dôjde potom, keď

Slovenská republika pristúpi k Európskemu dohovoru o uznáva-

  právnickej osoby  medzinárodných nevládnych organizácií.

Tento argument stojí na slabých nohách, veď podľa Obchodného

zákonníka môžu  u nás pôsobiť obchodné  spoločnosti aj podľa

cudzieho práva. Čo sa však stane so zvyškom existujúcich na-

dácií? Môžu do 12 mesiacov  od účinnosti tohto zákona požia-

dať o novú registráciu  alebo sa premeniť na inú právnu for-

mu. Pri tomto rozhodovaní však okrem uvedeného bude potrebné

zvážiť, či  sa zriaďovateľ podriadi  napríklad režimu, ktorý

je prísnejší ako právny režim obchodných spoločností.

 

     Okrem už uvedeného mám na mysli obmedzenie nákladov na-

dácie na jej správu, preukazovanie,  z akých zdrojov bol na-

dobudnutý majetok  nadácie a jeho  pôvod, nesmierne detailnú

jednotnú šablónu orgánov  nadácie, vrátane určenia volebného

obdobia  ich členov  s tzv.  rotačným princípom,  obmedzenie

disponovať s majetkom nadácie  nad rámec upravený Občianskym

zákonníkom, absurdnú požiadavku  zostavovať rozpočet nadácie

mesiac  pred začiatkom  kalendárneho roka  a tento  schváliť

najneskôr  do 31.  marca kalendárneho  roka, overenie ročnej

účtovnej uzávierky  audítorom a jej  zverejnenie v Obchodnom

vestníku za  podmienok opäť prísnejších, než  je to  pri ob-

chodných spoločnostiach, zostavovanie komplikovanej výročnej

správy  a jej  predkladanie ministerstvu  vnútra a kontrolnú

funkciu ministerstva vnútra, ktoré na základe toho môže nie-

len podať návrh na zrušenie  nadácie, ale bude mať absolútny

prehľad o každej korune nadácie.

 

     A keď sa predsa rozhodne tak, že chce, aby ním zriadená

nadácia bola takto prísne a detailne regulovaná a ostro sle-

dovaná, musí  sa vyrovnať aj  s otázkou, odkiaľ  môže získať

prostriedky, keď na rovnaký účel jej môžu byť poskytnuté len

z jedného miesta. Predstavte si napríklad nadáciu na podporu

školy či  nemocnice, ktorá v zmysle  ustanovenia § 39 nemôže

dostať dotáciu na ten istý účel súčasne z rozpočtu obce a zo

štátneho rozpočtu  alebo fondu. Pritom  na druhej strane 

výdavky, ktoré sú nemalé, aj v prípade nadácie, ktorá má len

jedného zamestnanca. Veď aj  nadácie sú zaťažené okrem iného

aj príspevkami do rôznych fondov, tak ako každá iná právnic-

ká osoba, samozrejme, okrem štátu, a to tak, že navrhovaných

maximálne  15  %  celkových  nákladov  nadácie nepokryje ani

mzdové výdavky. Navyše predložený  návrh zákona chce zaviesť

takú zložitú a komplikovanú  jednotne upravenú sústavu orgá-

nov nadácie, ktorej fungovanie bez akejkoľvek profesionálnej

pomoci nie je možné zabezpečiť.

 

     O výsledku rozhodovania o tom,  či žiadať o novú regis-

tráciu, nemám žiadne pochybnosti. Bude  to: nie. Ak sa nadá-

cia potom nepremení ani na inú právnu formu, môže sa rozhod-

núť už len o svojom zrušení a likvidácii. Ak neurobí ani to,

zruší  ju a  nariadi likvidáciu  opäť orgán  štátnej správy,

a nie súd. Možno pritom konštatovať, že kruh sa uzavrel. Te-

rajšie nadácie na základe tohto zákona jednoducho zaniknú.

 

     Osobitnú pozornosť  si ešte zaslúži  otázka likvidácie.

Podľa § 17 ods. 4 návrhu zákona likvidačný zostatok môže byť

prevedený len na inú  nadáciu. Toto ustanovenie je zaujímavé

aj  preto, lebo  nevyhnutne treba  nastoliť otázku:  Na akú,

ktorú inú nadáciu? Bude to  nadácia či nadácie, ktoré na pl-

nenie  svojich úloh  zriadia štátne  orgány alebo  politické

strany, alebo  politické hnutia, ktorých  ciele ministerstvo

vnútra uzná za verejnoprospešné? Zrejme áno. Takto pre teraz

existujúce nadácie vzniknuté podľa súkromného práva v prípa-

de likvidácie, a to bez ohľadu  na to, či sa rozhodli o svo-

jom zrušení a likvidácii, alebo o tom rozhodol miestny orgán

štátnej správy,  nezostane iná možnosť,  len nútene previesť

svoj likvidačný  zostatok na spomínané  novovznikajúce nadá-

cie.

 

     Takáto právna úprava a perspektíva je zaujímavá aj pre-

to,  lebo ak  zanikne obchodná  spoločnosť likvidáciou podľa

Obchodného zákonníka,  likvidačný zostatok sa  rozdelí medzi

spoločníkmi, ktorí obchodnú  spoločnosť založili. Predložený

návrh zákona o nadáciách  samozrejme neumožní z likvidačného

zostatku vrátiť zriaďovateľom ani  ich základný vklad, týmto

návrhom nazývané  základné imanie. Takéto  totálne pohltenie

finančných prostriedkov a majetku nadácií zriadených doteraz

podľa súkromného práva bude nesmierne ľahké, veď podľa usta-

novenia § 15  ods. 1 návrhu zákona môže  súdu podať návrh na

zrušenie nadácie vlastne ktokoľvek.  Svedčí o tom formulácia

"osoba, ktorá osvedčí právny záujem".

 

     Problém je  v tom, čo  bude v danom  prípade právny zá-

ujem, veď to zákon nijako nedefinuje. Príčinou toho môže byť

jednak snaha  ponechať absolútne voľný a  široký priestor na

výklad, a jednak to, že aj  táto formulácia sa preberá z Ob-

chodného  zákonníka bez  akýchkoľvek úvah.  Tvrdím to preto,

lebo predsa je jasné, že ak osoba, ktorá preukáže právny zá-

ujem, podá  na zadlženú obchodnú spoločnosť  ako jej veriteľ

návrh na  súd so žiadosťou,  aby nariadil konkurzné  konanie

alebo  vyrovnanie, aj  každý laik  jednoznačne vie,  že jeho

právny záujem je dostať  svoje peniaze. O takýchto súvislos-

tiach a  dôsledkoch sa dôvodová správa,  samozrejme, ani ne-

zmieňuje. Práve  opačne. Sústavne zdôrazňuje,  že predložený

návrh zákona  je v súlade, či  plne vyhovuje požiadavkám Me-

dzinárodného  centra  pre  neziskové  právo,  respektíve, že

predložený návrh zákona preberá  overenú právnu úpravu iných

krajín.

 

     Dámy a  páni, nenechajte sa  pomýliť. Dňa 9.  mája 1996

bolo stanovisko tohto medzinárodného  centra aj s oficiálnym

slovenským prekladom faxom  doručené predsedovi Ústavnopráv-

neho výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky, riaditeľke

kancelárie podpredsedu vlády a predsedom poslaneckých klubov

Národnej rady Slovenskej republiky. Toto stanovisko je totiž

o inom, než sa tvrdí v dôvodovej správe. Keďže predpokladám,

že ste z určitých  dôvodov tento materiál nedostali, dovoľte

mi, aby som  z neho aj citoval. Podotýkam, že  ak sa v tomto

stanovisku hovorí  o článkoch, zrejme  ide o paragrafy,  ich

odseky a  písmená - citujem:

 

     "Článok 31 návrhu  zákona obmedzuje administratívne vý-

davky  len na 10 %  jej  ročných  výdavkov.  Vo  východnej a

strednej Európe  neexistuje žiadna krajina  s podobným obme-

dzením."  Koniec citátu.  Ako som  už uviedol,  ani zvýšenie

týchto výdavkov na  15 % nie je dostatočné.  V ďalšom odseku

tohto stanoviska sa uvádza -  citujem: "Článok 11 návrhu zá-

kona zveruje registráciu  nadácií do pôsobnosti ministerstva

vnútra, a nie do pôsobnosti súdov.

 

     Ako  ukazuje aj  nový český  zákon o verejnoprospešných

organizáciách, trend vo východnej a strednej Európe je pove-

rovať registráciou  nadácií súdy, aby  sa zabránilo možnosti

svojvoľných byrokratických postupov. Krajiny ako Poľsko, Ma-

ďarsko,  Albánsko a  Slovinsko  tento  trend sledujú.  Tu je

problém  ešte vyostrený  ustanovením článku  11 v  bodoch 4a

a 4b, ktoré umožňujú ministerstvu vnútra odmietnuť registrá-

ciu  v prípade,  že  cieľ  nadácie nie  je verejnoprospešný,

avšak tento pojem nie je definovaný." Koniec citátu.

 

     Podľa nasledujúceho odseku predmetného stanoviska - ci-

tujem: "Článok  5 návrhu zákona  zakazuje podnikateľské čin-

nosti nadácií až na malý počet výnimiek." Koniec citátu. Ďa-

lej v tomto odseku sa uvádza nasledovné: "Takmer všetky kra-

jiny  strednej a  východnej Európy  umožňujú nadáciám priamo

alebo nepriamo  vykonávať obchodnú činnosť.  Výnimkou je Al-

bánsko. No aj tam stav prehodnocujú. Hospodárske činnosti sú

často najefektívnejším spôsobom, akým nadácia dosahuje svoje

ciele, napríklad nadácia pre nevidiacich predáva biele pali-

ce, a hospodárske činnosti sú často základným zdrojom finan-

covania činností nadácií. Článok 38 žiada, aby nadácia ozná-

mila daňovému úradu mená všetkých darcov, ktorí prispeli su-

mou presahujúcou 5  tisíc Sk, bez ohľadu na  to, či si darca

želá  zostať v  anonymite, alebo  si chce  uplatniť nárok na

zníženie dane." Koniec citátu.

 

     Po  krátkom  zdôvodnení  v  tomto  odseku stanoviska sa

uvádza nasledovné - citujem: "Iné krajiny však umožňujú dar-

covi, ktorý si neuplatňuje  žiadny nárok na daňové zvýhodne-

nie, aby zostal v  anonymite." Koniec citátu. Podľa nasledu-

júceho odseku  stanoviska - citujem:  "Článok 35 ustanovuje,

že každá nadácia musí každoročne vypracovať komplikovanú vý-

ročnú  správu. To  predstavuje pre  malé nadácie neprimeranú

záťaž. Súčasný trend je taký, že od malých nadácií sa výroč-

né správy nepožadujú. Od  týchto nadácií možno nanajvýš žia-

dať zjednodušenú správu obsahujúcu  základné finančné a ria-

diace informácie, ktorá je  k dispozícii ministerstvu, resp.

verejnosti na  nahliadnutie  v  sídle  nadácie. Komplikovaná

riadna štruktúra uvedená v odseku 4 návrhu zákona je zbytoč-

ne ťažkopádna,  pokiaľ ide o malé  nadácie  vrátane obecných

nadácií. Iné krajiny umožňujú jednoduchšiu štruktúru nadácií

pôsobiacich pod  určitým stanoveným prahom.  V návrhu zákona

  aj ďalšie  problematické  body,  o ktorých  sme hovorili

v predchádzajúcich stanoviskách. Vzhľadom na známu súvislosť

medzi návrhom zákona o nadáciách a očakávanými návrhmi záko-

nov o  asociáciách a neziskových právnických  osobách sa nám

zdá,  že najefektívnejším  riešením by  bolo, keby parlament

prerokoval všetky tri návrhy súčasne." Koniec citátu.

 

     Dámy a  páni, s prihliadnutím  na to, že  väčšina sa už

rozhodla, že sa musíme teraz zaoberať návrhom zákona o nadá-

ciách, žiaľ,  nezostalo mi iné, než  vám predložiť aspoň po-

zmeňujúce  návrhy, pomocou  ktorých by  sa dal  ešte ako-tak

zlepšiť obraz o tomto  parlamente a o Slovensku. Pozmeňujúce

návrhy však predkladám nesmierne nerád, lebo ide o návrh zá-

kona, ktorý  by sme podľa  môjho názoru mali  jednoducho za-

mietnuť ako  celok. Hovorím to  preto, lebo som  presvedčený

o tom,  že nie  je  žiadna  spoločenská objednávka  na zákon

o nadáciách v predloženej podobe. Ráčte si všimnúť aj to, že

nemalá  časť  občianskej  spoločnosti,  ktorá  už teraz vidí

dôsledky tohto  návrhu zákona, ho priam  odmieta. Druhá časť

spoločnosti sa  bude búriť až  potom, keď zistí,  že nadácie

zriadené z ich peňazí boli zoštátnené. Ponúkam vám teda mož-

nosť  tento nevydarený  vládny návrh  zákona aspoň  zlepšiť,

pretaviť.

 

     S prihliadnutím na to, že tento návrh zákona sa skutoč-

ne nehodí na úpravu  právnych pomerov nadácií zriadených po-

dľa  súkromného práva  a  prinajlepšom  môže v  tejto podobe

upravovať verejné nadácie,  predkladám vám prvú alternatívu.

Ak by bol návrh  zákona  pozmenený podľa tejto  alternatívy,

tento zákon  by upravil vznik, zrušenie, hospodárenie a kon-

trolu nadácií zriadených orgánmi štátu na plnenie ich verej-

noprospešných úloh.  Odporúčam vám prijať  túto alternatívu.

Ak sa predsa rozhodne inak, predkladám vám aj druhú alterna-

tívu - v prípade jej prijatia by  sa dali odstrániť rozpory,

o ktorých som hovoril.

 

     Prvá alternatíva:

 

     1. Názov  zákona znie: "Zákon  Národnej rady Slovenskej

republiky o verejných nadáciách".

 

     2. V celom  texte zákona pred slovo "nadácia" sa vkladá

slovo "verejná".

 

     3. § 42 sa vypúšťa.

 

     Druhá alternatíva, ak nebude prijatá alternatíva prvá:

 

     1. Z § 4 sa vypúšťa odsek 1.

 

     2. V celom texte zákona  sa slová "základné imanie" na-

hrádzajú slovami "základný vklad".

 

     3. V § 4 sa vypúšťa ods. 4.

 

     4. § 5 znie: "Nadácia môže organizovať verejné zbierky,

prevádzkovať  lotérie a  iné podobné  hry alebo  organizovať

kultúrne,  vzdelávacie,  spoločenské  alebo  športové akcie,

publikačné a iné  aktivity v súlade s cieľmi  nadácie, ak sa

výnos z nich použije výlučne na financovanie účelu, na ktorý

bola nadácia založená."

 

     5. Vypúšťa sa § 6.

 

     6. V doterajšom § 7, ktorý sa označuje ako § 6, v odse-

ku 1  za slovo "osoba"  sa vkladajú slová  "jednotlivo alebo

spoločne".

 

     7. Doterajší  § 8 sa  označuje ako §  7 a jeho  odsek 1

znie: "Zriaďovacia listina obsahuje, ak ďalej nie je ustano-

vené inak

 

        a) názov a sídlo nadácie,

        b) dobu trvania nadácie, prípadne ustanovenie o tom,

že sa zakladá na dobu neurčitú,

        c) cieľ, ktorý nadácia bude podporovať,

        d) meno a priezvisko,  teda názov a trvalé bydlisko,

teda sídlo zriaďovateľa,

        e) výšku základného vkladu zriaďovateľa,

        f)  určenie osoby,  ktorá vykoná  úkony súvisiace so

vznikom nadácie,  ak ich nevykoná  niektorý zo zriaďovateľov

alebo správca,

        g) štatút nadácie.

 

     8. Doterajší  § 9 sa označuje  ako § 8 a  vrátane názvu

znie:

 

                          "Štatút

 

     Zriaďovateľ nadácie vydáva štatút, ktorý obsahuje najmä

 

     a) názov a sídlo nadácie,

     b) cieľ, ktorý nadácia bude podporovať,

     c) orgány nadácie a ich právomoci,

 

     d) spôsob  použitia výnosov z  majetku a iných  príjmov

nadácie a určenie okruhu osôb, ktorým ich možno poskytnúť,

     e) spôsob majetkového usporiadania pri zániku nadácie.

 

     9. Doterajší § 10 sa označuje ako § 9.

 

     10.  Doterajší  § 11  sa  označuje  ako  § 10 a vrátane

nadpisu znie:

 

                      "Vznik nadácie

 

     (1) Nadácia vzniká dňom zápisu do registra nadácií (ďa-

lej len "register"). Register vedie súd príslušný podľa síd-

la nadácie (ďalej len  "registrový súd"). Register je verej-

ný.

 

     (2) Návrh na zápis do registra podáva zriaďovateľ alebo

správca. K  návrhu na zápis  do registra musí  byť priložená

zriaďovacia listina a štatút.

 

     (3) Do registra sa zapisujú:

 

         a) názov a sídlo nadácie,

         b) meno a priezvisko, teda názov, a trvalé bydlisko

- sídlo zriaďovateľa,

         c) cieľ nadácie,

         d) meno a bydlisko osôb, ktoré sú štatutárnym orgá-

nom alebo jeho členmi s uvedením spôsobu, akým konajú v mene

právnickej osoby.

 

     (4) Pre register, jeho vedenie a konanie vo veciach re-

gistra platia ustanovenia osobitného predpisu."

 

     11. Doterajšie poznámky pod čiarou k odkazu 1, 2 a 3 sa

vypúšťajú.

 

     12. Poznámka  pod čiarou k odkazu  1 znie: "Zákon číslo

99/1963 Zb.  o občianskom súdnom  konaní v znení  neskorších

zmien a doplnkov (Občiansky súdny poriadok)".

 

     13. Vkladá sa nový § 11, ktorý znie:

 

                           "§ 11

 

     (1) Registrovaný  súd preskúma, či  zriaďovacia listina

a štatút spĺňajú podmienky stanovené týmto zákonom.

 

     (2) Ak  zriaďovacia listina a  štatút spĺňajú podmienky

stanovené týmto zákonom, súd vykoná registráciu."

 

     14. Doterajší § 12 sa vypúšťa.

 

     15. Doterajší § 13 sa označuje ako § 12.

 

     16. Doterajší § 14 sa označuje ako § 13 a znie:

 

                           "§ 13

 

     (1) Nadácia sa zrušuje

 

         a) rozhodnutím správnej rady o zrušení,

         b) rozhodnutím správnej rady o zlúčení s inou nadá-

ciou,

         c) rozhodnutím súdu o zrušení nadácie,

         d) vyhlásením konkurzu  alebo zamietnutím návrhu na

vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku,

         e) dohodou zriaďovateľov o zrušení  alebo rozhodnu-

tím zriaďovateľa o zrušení nadácie,

         f) uplynutím doby, na ktorú bola založená.

 

     (2) Súd  na návrh zriaďovateľa alebo  jeho právneho ná-

stupcu nadáciu zruší ak

 

         a)  nadácia pri  svojej činnosti  závažným spôsobom

alebo opakovane porušuje tento zákon, zriaďovateľskú listinu

alebo štatút nadácie,

         b) v uplynulom roku  sa nekonalo ani jedno zasadnu-

tie správnej  rady  alebo neboli  zvolení členovia, prípadne

revízor namiesto členov,  ktorých členstvo, prípadne funkcia

zanikla pred viac ako pred rokom,

         c) nadácia neplní po dobu najmenej 2 rokov účel, na

ktorý bola zriadená.

 

     (3) Súd pred zrušením nadácie podľa odseku 2 určí leho-

tu na odstránenie dôvodu, pre ktorý bolo zrušenie navrhnuté.

 

     (4) Nadácia zaniká dňom výmazu z registra."

 

     17. Doterajší § 15 a vypúšťa.

 

     18. Doterajší § 16 sa nahrádza s novým § 14, ktorý vrá-

tane nadpisu znie:

 

                     "Zlúčenie

 

     (1)  Správna  rada  nadácie  môže  rozhodnúť  o zlúčení

s inou nadáciou, ak to zriaďovacia listina nevylučuje.

 

     (2) Zmeny,  ktoré zo zlúčenia vyplývajú  a sú predmetom

zápisu do registra, oznámi správca nadácie do 7 dní prísluš-

nému registrovému súdu."

 

     19. Doterajší §  17 sa označuje ako §  15 a jeho odseky

4, 5 a 6 znejú:

 

     "(4) Ak zriaďovacia  listina alebo  štatút neustanovuje

inak, ponúkne likvidátor likvidačný zostatok inej nadácii.

 

 

     (5) Odmenu likvidátora určí  ten, kto likvidátora vyme-

noval. Na postup pri zániku nadácie sa primerane použijú us-

tanovenia Obchodného zákonníka.

 

     (6) Náklady likvidácie sa uhradia z majetku nadácie."

 

     20. Odsek 7 novooznačeného § 15 sa vypúšťa.

 

     21. Doterajší § 18 sa označuje ako § 16.

 

     22. Doterajší § 19 sa označuje ako § 17.

 

     23. V novooznačenom  § 17 v odseku 1  písm. d) za slovo

"odvolanie" sa vkladajú slová "predsedu a".

 

     24. V  novooznačenom § 17  v odseku 1  písmeno g) znie:

"g) rozhodovanie o zvýšení  alebo znížení základného vkladu,

ak štatút neustanovuje inak".

 

     25. Doterajší § 20 sa označuje ako § 18 a znie:

 

                           "§ 18

 

     (1) Správna rada musí mať najmenej troch členov. Členom

správnej rady môže  byť len fyzická osoba, ktorá  je v plnom

rozsahu spôsobilá na právne úkony a  nie je k nadácii v pra-

covnoprávnom alebo v obdobnom pomere.

 

     (2) Prvých  členov správnej rady  vymenúva zriaďovateľ,

ak zriaďovacia listina neustanovuje inak."

 

     26. Doterajší § 21 sa označuje ako § 19 a znie:

 

 

 

 

                           "§ 19

 

     (1) Štatút  nadácie môže určiť  dĺžku funkčného obdobia

a spôsob rotácie členov správnej rady.

 

     (1) Členstvo v správnej rade zaniká:

 

         a) smrťou,

         b) uplynutím funkčného obdobia, ak ho určuje štatút

nadácie,

         c) odstúpením,

         d) odvolaním správnou radou.

 

      (2) Návrh na voľbu nových členov môže podať  ktorýkoľ-

vek člen správnej rady alebo zriaďovateľ."

 

     27. Doterajší § 22 sa označuje ako § 20 a znie:

 

                           "§ 20

 

     (1) Správna rada volí zo svojich členov predsedu, ktorý

zvoláva schôdze a predsedá im.  Predseda môže zvolaním a ve-

dením schôdze poveriť iného člena správnej rady.

 

     (2) Na  voľbu a odvolanie  predsedu je potrebný  súhlas

nadpolovičnej väčšiny všetkých členov správnej rady."

 

     28. Doterajší § 23 sa označuje ako § 21.

 

     29. § 24 sa označuje ako 22.

 

     30. V novooznačenom § 22 ods.  6 v druhej vete sa bodka

nahrádza čiarkou a dopĺňa sa slovami "ak štatút neustanovuje

inak".

 

     31. Doterajší § 25 sa označuje ako § 23.

 

     32. V novooznačenom § 23 v ods. 2 v prvej vete sa bodka

nahrádza čiarkou a dopĺňa sa slovami "ak štatút neustanovuje

inak".

 

     33. Doterajší § 26 sa označuje ako § 24.

 

     34.  V novooznačenom  § 24   ods. 1  písm. a)  za slovo

"správcu" sa vkladá čiarka a  vypúšťajú sa slová "alebo úmy-

selný trestný čin".

 

     35. Doterajší § 27 sa vypúšťa.

 

     36. Doterajší § 28 sa označuje ako § 25 a znie:

 

                           "§ 25

 

     Správna rada  rozhoduje o nakladaní  s majetkom nadácie

v súlade s  cieľmi nadácie a za  podmienok stanovených týmto

zákonom."

 

     37. Doterajší § 29 sa označuje ako § 26, § 30 ako § 27,

§ 31 ako § 28. V novooznačenom § 28 sa vypúšťajú odseky 2 až

5 a zrušuje sa číslovanie odsekov.  Doterajší § 32 sa vypúš-

ťa. Doterajší §  33 sa označuje ako § 29.  Doterajší § 34 sa

označuje ako § 30.

 

     38. V novooznačenom § 30 sa slová "5 000 000" nahrádza-

jú slovami "10 000 000" a vypúšťa sa odsek 3.

 

     39. Doterajší § 35 sa označuje ako § 31.

 

     40. V  novooznačenom § 31  v odseku 3  sa vypúšťa druhá

veta.

 

     41. Doterajší § 36 sa vypúšťa.

 

     42. Doterajší § 37 sa označuje ako § 32.

 

     43. V  novooznačenom § 32  v ods. 1  sa vypúšťajú slová

"s výnimkou oznámení podľa § 38".

 

     44. Doterajší § 38 sa vypúšťa. Podobne sa vypúšťa § 39,

podobne § 40 a doterajší § 41 sa označuje ako § 33, doteraj-

ší §  42 ako §  34. V novooznačenom  § 34 v  ods. 4 sa slovo

"ministerstvo" nahrádza slovami "registrový súd".

 

     45. Poznámky pod čiarou k odkazom, ktoré sa stali neak-

tuálne, sa vypúšťajú a zostávajúce sa prečíslujú.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Langoš. Pripraví sa

pán poslanec Kukan.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

 

     Vážená Národná rada,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     ctený kolega  Ivan Šimko v piatok  povedal veľmi jasne,

otvorene a vyčerpávajúco názor, ktorý aj my zastávame, názor

na to, aký politický  zámer sleduje vláda týmto predkladaným

návrhom. Ja sa obmedzím  len na niekoľko poznámok predovšet-

kým k diskusii, ktorú sme viedli v piatok.

 

 

     K otázkam, ktoré som  vyslovil v piatok ministrovi Liš-

čákovi, pridám ďalšiu, prečo  vláda, teda pán minister, uvá-

dzal návrh zákona tvrdením, že legislatívna úprava pre orga-

nizácie tretieho sektora sa  začala pripravovať po dohode so

sociálnymi partnermi?

 

     Moja otázka  pre ministra Liščáka:  Prečo vládna strana

odmietla vo februári zaradiť návrh zákona o nadáciách na ro-

kovanie Rady hospodárskej a sociálnej  dohody, hoci o to so-

ciálni partneri žiadali? Je len jedna odpoveď, bez ohľadu na

to, čo poviete, pán minister. Sociálni partneri by s takýmto

návrhom nikdy nesúhlasili. Deklarovali to verejne už v janu-

ári na  stretnutiach so zástupcami  grémia tretieho sektora.

Zhodli sa aj na tom, že majú spoločný záujem vytvoriť lepšie

podmienky na činnosť mimovládnych  organizácií i pre darcov.

Vláda  postupuje v  rozpore s  názorom sociálnych partnerov,

pretože oni nechceli a takýto zákon nechcú.

 

     Pozoruhodne sa  preriekol kolega poslanec  docent Cuper

na konci piatkovej rozpravy. Nedokázal už chodiť okolo horú-

cej kaše  a povedal: "Cudzie mocnosti  nám na Slovensko pre-

lievajú finančné  prostriedky, aby..." Pán  kolega nedopove-

dal, iba naznačil, aby... Čo, pýtam sa kolegu Cupera a vlád-

nych poslancov.

 

     Súkromná  Americká  nadácia  pre  občiansku  spoločnosť

pôsobiaca na Slovensku spravuje okrem vlastných peňazí i fi-

nančné prostriedky,  ktoré americká vláda  určila na podporu

rozvoja  demokracie na  Slovensku. Spravuje  ich preto, lebo

vyhrala konkurz vypísaný vládou. So správnou radou tejto na-

dácie sa  stretla podpredsedníčka vlády minulý  týždeň a ne-

prezentovala toto stretnutie ako stretnutie s cudzou nepria-

teľskou mocnosťou.  Skôr naopak. Podpora  rozvoja demokracie

na americký  spôsob nie je  platenie cudzích špiónov  diver-

zantských skupín či rozvracačov republiky, ako o tom blúznil

kolega Roman Hofbauer. Podpora rozvoja demokracie na americ-

ký spôsob je podpora zdravého  mesta Banská Bystrica, ale aj

komunitného  rozvoja  na  Liptove.  Je  to podpora projektov

chránených dielní v Michalovciach, ako aj chráneného bývania

v Bratislave pre  mentálne postihnutých. Je  to podpora pro-

jektu, aby sa čo najviac  detí z detských domovov dostalo do

rodín.  Je to  podpora protidrogovej  prevencie na  školách.

Áno, ale aj podpora  alternatívnemu riešeniu na Tichom poto-

ku, rovnako ako aj podpora  na vypracovanie a šírenie modelu

alternatívneho rozdeľovania daní v  prospech obcí. To všetko

je podpora demokracie na americký spôsob. Je to podpora slo-

bodného a nezávislého konania občanov vo všetkých oblastiach

ľudskej činnosti.

 

     Alebo tou  cudzou mocnosťou je pán  George Soros, ktorý

sa stal nepriateľom číslo 1, pretože je bohatý, Maďar a Žid?

  byť  vari  on  tým  záškodníkom?  Veď verejne prezentuje

a podporuje svoju predstavu otvorenej spoločnosti. Diskutuje

o nej, bráni  ju. Za jeho  súkromné peniaze cestoval  na dve

medzinárodné konferencie  o neziskovom práve  aj autor tohto

návrhu zákona o nadáciách a mnohí ďalší z koaličného tábora.

Vtedy vám  tie peniaze nesmrdeli? Za  milióny dolárov zo za-

hraničnej  pomoci a  ECU z  programu PHARE  cestujú po svete

stovky  štátnych úradníkov,  ministrov, poslancov  i samotný

premiér  Slovenskej republiky.  Nebojíte sa,  páni, že  títo

všetci  sa stávajú  obeťami cudzích  mocností? Nebude lepšie

opäť zatvoriť  hranice pred cudzími a  opätovne prijať zákon

na ochranu republiky pred vlastnými?

 

     Kolegyne, kolegovia,  paranoja nie je  zdravý rozum. Je

väčšinou v  tomto parlamente. Nie zdravý  rozum. Slovník cu-

dzích slov z roku 1953  pod heslom "paranoja" hovorí: "Para-

noja je  chronické, pomaly pokračujúce duševné ochorenie vy-

značené  bludmi.  Nemocní  trpia  najčastejšie  velikášstvom

a stihomamom." Beda národu, ktorému vládnu paranoici.

 

 

     Kolegyne, kolegovia, vládny návrh - akokoľvek čiastkovo

upravený - zostane likvidačným  návrhom zákona. Preto vyslo-

vím zložitý pozmeňovací návrh,  o ktorom žiadam hlasovať ako

celku, návrh, ktorý z vládneho zámeru urobí zákon, ktorý ne-

poškodí existujúce nadácie a ktorý vláde alebo štátu umožní,

ponechá všetky prostriedky potrebné nie na kontrolu. Kontro-

la znamená  riadenie a riadenie bez  nástrojov nie je riade-

ním. Teda umožní štátu dostatočný dohľad nad činnosťou nadá-

cií.

 

     Ospravedlňujem sa, ale tento  zákon  je dvoma-troma po-

zmeňujúci návrhmi neopraviteľný, preto vás trošku zdržím.

 

     1. V §  3 doplniť na koniec vety slová  "a na iné ciele

napĺňajúce všeobecný  záujem". Písmeno "a"  za slovami "kul-

túrnych hodnôt" nahradiť čiarkou.

 

     2. Vypustiť § 4 a ostatné prečíslovať.

 

     3. Vypustiť § 6 a ostatné prečíslovať.

 

     4. V § 8 ods. 1 vypustiť písmená b), f) a g).

 

     5. V  § 11 ods.  1 nahradiť slová  "Ministerstvo vnútra

Slovenskej  republiky  (ďalej   len  ministerstvo)"  slovami

"príslušný súd". V ďalšom  texte všade nahradiť slovo "mini-

sterstvo" slovami "príslušný súd".

 

     6. V  § 11 ods.  2 ukončiť druhú  vetu slovami "priloží

zriaďovaciu listinu" a ostatné vypustiť.

 

     7. Nové znenie § 11  ods. 4: "Ak je zriaďovacia listina

v súlade so zákonom, príslušný súd vydá rozhodnutie o regis-

trácii a vykoná zápis do registra do 30 dní od podania návr-

hu."

 

     8. V § 11 vypustiť odseky 3 a 5 a ostatné prečíslovať.

 

     9. V § 11 ods. 6 vypustiť písmeno b).

 

     10. V § 14 vypustiť písmená a) a b).

 

     11. V § 15 ods. 1 vypustiť písmená a), c), d), e) a f).

 

     12.  Nové znenie  § 15  ods. 2:  "Súd pred  rozhodnutím

o zrušení nadácie určí lehotu  minimálne 90 dní na odstráne-

nie dôvodu, pre ktorý bolo zrušenie nevyhnutné."

 

     13. Vypustiť štvrtý oddiel "Orgány nadácie a ich právo-

moci" a ostatné prečíslovať.

 

     14. V § 28 vypustiť odseky 1 a 4 a ostatné prečíslovať.

 

     15. V §  28 ods. 2 vypustiť  slová  "tvoriaci  základné

imanie, nadácie a ostatný majetok".

 

     16. V  § 28 ods. 3  vypustiť prvú vetu a  slovo "ostat-

ných".

 

     17. V § 30 ods. 1  doplniť písmeno g) v znení: "dotácie

zo štátneho  rozpočtu, z rozpočtu obce,  z rozpočtu vyššieho

územného celku alebo zo štátneho fondu" a písmeno h) v znení

"iné príjmy". Vypustiť odsek 2.

 

     18. V § 30 vypustiť odsek 3.

 

     19. V § 31 vypustiť odseky 4 a 5.

 

     20. V § 32 doplniť na koniec odseku 2 slová: "Ak štatút

nadácie neurčuje inak."

 

     21. V § 32 vypustiť odsek 3.

 

     22. V § 33 vypustiť odsek 4.

 

     23. V § 34 odsek 2 zvýšiť  uvádzanú sumu z 5 mil. Sk na

40 mil. Sk.

 

     24. V § 35 odsek 3 vypustiť druhú vetu.

 

     25. Vypustiť § 36 a ostatné prečíslovať.

 

     26. V § 38 zvýšiť uvádzanú sumu z 5 tisíc Sk na 100 ti-

síc Sk.

 

     27. V § 39 vypustiť odsek 1.

 

     28. V §  42 nové znenie odseku 4: "Ak  nebudú do 12 me-

siacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona vykonané opat-

renia podľa ustanovení odsekov 1 alebo 2, orgán, ktorý nadá-

ciu zaregistroval  podľa doterajších predpisov,  vyzve nadá-

ciu, aby tak  urobila do troch mesiacov. Ak  tak nadácia na-

priek upozorneniu v stanovenej  lehote neurobí, orgán, ktorý

ju zaregistroval, nadáciu zruší a nariadi jej likvidáciu."

 

     O tomto návrhu žiadam hlasovať ako o celku.

 

     A osobitne žiadam hlasovať o bode 29 - posunúť účinnosť

zákona na 1. januára 1997.

 

     Ospravedlňujem  sa, ale  tento návrh  musel odznieť  na

pôde snemovne. Ospravedlňujem sa za zdržanie, i keď viem, že

poslanci podporujúci vládu tento program neprijmú.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči,  pán poslanec Kukan. Pripraví sa

pán poslanec Kováč.

 

Poslanec E. Kukan:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

     milí hostia,

 

     návrh  zákona, ktorý  teraz prerokúvame,  vyvolal veľký

záujem a ohlas širokej verejnosti. Je to prirodzené, pretože

sa dotýka mnohých, ktorí  pre túto spoločnosť vykonávajú zá-

služnú činnosť. Rozumná  vláda by mala mať záujem  o to, aby

táto činnosť  bola legislatívne upravená  tak, aby spomenutí

záujemcovia mohli v čo najväčšej miere prispievať celej spo-

ločnosti. Predkladaný návrh v súčasnom znení nie je v súlade

s takýmto zámerom.

 

     Predsedníčka poslaneckého klubu Demokratickej únie pani

Rusnáková minulý týždeň v rozprave precízne formulovala pri-

pomienky  a stanovisko  Demokratickej únie  k tomuto návrhu,

nebudem preto o nich teraz hovoriť. Chcel by som povedať eš-

te niečo iné.

 

     Pri príprave tohto zákona treba tiež maximálne prihlia-

dať k  názorom a stanoviskám tých,  ktorých sa bezprostredne

dotýka. S jedným takýmto názorom  by som vás chcel, kolegyne

a kolegovia, oboznámiť.  So žiadosťou sa na  mňa obrátil pán

Peter  Dvorský, aby  som informoval  Národnú radu Slovenskej

republiky so  stanoviskom správnej rady  Nadácie Petra Dvor-

ského. Pána Petra Dvorského  hádam netreba osobitne predsta-

vovať. Okrem toho, že je stálicou najväčšej svetlosti na ne-

bi opernej  svetovej hudby a viac  ako dôstojne reprezentuje

Slovensko  v oblasti  kultúry, je  to priateľský,  veľkorysý

a vysoko humánny  človek. Založil nadáciu  Harmony, ktorá sa

zaoberá špeciálnou  liečebnou starostlivosťou o  telesne po-

stihnuté deti.

 

     Dovoľte, aby som prečítal jeho list - citujem:

 

     "Vážení poslanci Národnej rady Slovenskej republiky,

 

     správna rada Nadácie Petra Dvorského Harmony si dôklad-

ne preštudovala  návrh zákona o nadáciách.  Vyjadruje k nemu

nasledovné stanovisko:

 

     Celkový obsah zákona v navrhovanom znení potrebuje hlb-

šiu analýzu a diskusiu s  tými, ktorí jeho účinnosť budú po-

ciťovať. Dovoľujeme si upozorniť na niektoré paragrafy, kto-

ré podľa našich skúseností  do tohto zákona nepatria. Naprí-

klad § 4, ktorý  diskriminuje nemajetnejších predpísanou su-

mou vloženého majetku 100 tis.  Sk pri zakladaní. § 21 pred-

pokladá rotáciu členov správnej  rady. Vzhľadom na dobrovoľ-

nícku činnosť  - prečo takéto  komplikácie? § 36  - kontrola

nadácií, nie finančná -  prečo vynakladať ďalšie prostriedky

z peňazí daňových poplatníkov, čo  znamená ročne milióny ko-

rún? Mohli  by sme menovať aj  ďalšie paragrafy, ktoré nepo-

tvrdzujú konštruktívneho ducha návrhu zákona. Namiesto vďaky

a ocenenia  dobročinnosti - vo svete  sa to  hodnotí  formou

úľav štátu darcom - zákon zavádza administratívnu represiu.

 

     Návrh zákona o nadáciách v tejto forme bude komplikovať

dobrovoľnícku činnosť a povedie  k značnej redukcii nadácií.

Z tohto  dôvodu  nesúhlasíme  s  predloženým návrhom zákona,

žiadame jeho  dôsledné úpravy. Dúfame,  že tento problém  si

dokážeme  vyriešiť sami,  bez cudzej  pomoci a  stále veríme

v múdrosť a rozvahu zákonodarcov.

 

     Podpísaný Peter Dvorský, prezident nadácie Harmony."

 

     Kolegyne  a kolegovia,  dovoľte mi  iba jeden  komentár

k obsahu tohto listu. Keď si  vezmeme do úvahy to, čo všetko

už tento  parlament dokázal, alebo skôr  ukázal, alebo pred-

viedol,  a ak  nám pán  Peter Dvorský  píše, že stále veríme

v múdrosť a rozvahu zákonodarcov, ja si myslím, že by sme si

toho mali  veľmi vážiť a považovať  to za hlboký kompliment.

K tomuto apelu na múdrosť a rozvahu  by som ešte dodal - po-

litickú zodpovednosť pred tými, ktorí nás do tohto parlamen-

tu zvolili.  Im by sme  my tu mali  slúžiť, iba im  a nikomu

inému. Toto by sme si  mali všetci uvedomiť, keď budeme hla-

sovať o návrhu tohto zákona.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán Roman Kováč. Pripraví sa pa-

ni Gbúrová.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte, aby som vo  svojom vystúpení apeloval práve na

politickú zodpovednosť, aby som vám uviedol trochu príkladov

zo života, aby ste sa mohli zamyslieť nad vlastnou činnosťou

a premietnuť ju  do zákona. Nebudem sa  dotýkať všetkých pa-

ragrafov,  pretože v  mene poslaneckého  klubu Demokratickej

únie o nich hovorila  pani poslankyňa Rusnáková, ale dovoľte

mi, aby som sa zmienil len o niektorých.

 

     Odsek  3 §  32 hovorí  o tom,  že treba predložiť alebo

vypracovať rozpočet nadácie do 31. marca. Ak sa pozriete, čo

tvorí príjmy nadácií, čo definuje zákon v § 30, sú to výnosy

z majetku nadácie.  Tam by som dokázal  pochopiť, že nadácia

vie, asi aké výnosy bude mať, a to vie rozpočtovať. Ďalej sú

to  dary a  príspevky od  právnických alebo  fyzických osôb.

Prosím  vás, aký  je to  nezmysel vyžadovať  od nadácie, aby

rozpočtovala dary, keď nevie,  koľko dostane? Kto prišiel na

takýto právny  nezmysel? Ako to  má tá nadácia  tušiť? Ďalej

výnosy z  verejných zbierok. Ako má  vedieť vedenie nadácie,

či tá zbierka bude úspešná  a koľko peňazí vynesie? Kto pri-

šiel opäť  na takýto nezmysel?  To nie je  už právny, to  je

nezmysel logický.  Ja predsa neviem v  tejto chvíli povedať,

koľko ľudí sa zíde na  vianočnú kvapku darovať krv. Viete to

povedať vy?  Viete, pán minister, povedať,  koľko ľudí príde

na Vianoce do televízie dať na Konto nádeje? Ak áno, tak ste

neuveriteľný prognostik,  ja si to  netrúfam povedať. Výnosy

z lotérií a iných podobných hier, to by som teoreticky mohol

rozpočtovať, ale povedzte mi,  ako budeme rozpočtovať dedič-

stvo. Ja musím vedieť, kto umrie a či mi niečo odkáže. Môžem

to rozpočtovať? Ale to sa požaduje, príjmy nadácie musia byť

súčasťou rozpočtu, tak ako sa to  uvádza. A ďalej a ďalej by

som  mohol uvádzať.  Teda považujem  tento odsek  3 za úplne

nezmyselný a treba ho podľa môjho názoru vypustiť, to už bo-

lo v návrhu.

 

     Dovoľte, aby  som sa dotkol §  34 odsekov 2 a  3. To sú

odseky,  ktoré sa  týkajú auditu  pri obrate  5 miliónov, ak

urobia v nadácii  takýto obrat. To znamená, že  to platí pre

nadácie, ktoré majú príjem 2,5 milióna, pretože sú to nezis-

kové organizácie, a ak je  to spolu 5  miliónov, 2,5 milióna

musia prijať,  2,5 milióna vydať, niečo  zostáva na správnej

rade.

 

     Dovoľte, aby  som teraz uviedol  príklad, a tu  bude tá

vaša politická zodpovednosť,  kolegyne, kolegovia. Politické

strany dostávajú na svoju  činnosť zo štátneho rozpočtu prí-

spevok. Napríklad HZDS ako najväčšia politická strana dostá-

va ročne 14,5 milióna Sk. Ja viem, že nie ste dobročinná or-

ganizácia,  ale postavte  sa tvárou  tým ľuďom,  ktorí robia

zbierky pre zdravotne postihnutých, na ich potreby, pre men-

tálne retardovaných, na  starostlivosť o chorých a povedzte,

my nebudeme robiť audit, my nemusíme platiť audítorovi, pre-

tože my  sme mocná politická strana.  To platí pre všetkých,

ostatné  nedosahujú  také  vysoké  číslo,  preto  nespomínam

ostatné strany,  majú príjem pod  5 miliónov. My  teda audit

nepotrebujeme, ale  vy, dobročinná organizácia,  si zaplaťte

audítora. Skúsili ste sa spýtať,  koľko ten audit stojí? Pri

sume  nad 5  miliónov takýto  audit stojí  okolo 150-180-200

tis. Sk. Viete, koľko sa za to dá kúpiť invalidných vozíkov?

A čo je rozumnejšie, dať tie  peniaze tým, ktorí to potrebu-

jú, alebo ste urobili nejakú dohodu s audítormi, že si zaro-

bia na  dobročinných organizáciách? Ja  si preto myslím,  že

dávať tú latku na 5  miliónov  je úplne nezodpovedné. Nezod-

povedné preto, že sami nedávate audit na 14,5 milióna. A to-

to povedzte  ľuďom, toto povedzte  tým dobročinným nadáciám.

Som zvedavý, ako vám poďakujú za takýto návrh. (Potlesk.)

 

     A dovoľte mi, ešte sa dotknem § 38, a to anonymity dar-

cu. Pozeral som v ostatných  zákonoch, ako je zachovaná ano-

nymita darcu. Pravdepodobne ste si nepozreli ostatné zákony,

ale buďte takí  láskaví, sledujte so mnou. Máme  u nás zákon

o dani  z  dedičstva,  dani  z  darovania  a  dani z prevodu

a prechodu nehnuteľností, nepochybne o ňom viete. A tam § 17

hovorí: od  dane sú  oslobodení - a  teraz  uvádza  v prvej,

druhej, tretej kategórii, budem hovoriť  len o tretej, to sú

cudzí, ak  darujete niečo cudziemu človekovi.  Tu je uvedená

suma 20 tis. Sk. To znamená, ak sa rozhodnem ako občan daro-

vať  právnickej, fyzickej  osobe  20  tisíc, neplatí  sa daň

a nikto o tomto dare nevie,  žiadny daňový úrad, ja to robím

zo svojich vlastných prostriedkov.  To môžem urobiť, keď dám

dar. Ale  vy teraz obmedzujete, že  ten, kto dá dar  5 tisíc

Sk, súhrnný dar do roka, sa musí ohlásiť na daňový úrad, mu-

sí byť uvedená  jeho adresa, jeho údaje. To  je pri darovaní

fyzickej osobe.  Ale skúsme sa opäť  zamyslieť nad nami, nad

politickými stranami. Viete, čo  máme napísané v zákone? Pri

jednorazovom dare 10 tisíc darca  môže zostať anonymný a pri

úhrne týchto darov 50 tisíc ročne ešte stále zostáva anonym-

ným. Preto sa  vás pýtam, kde máte tú  morálku povedať ľuďom

- vy ste dobročinná organizácia, vy priznávajte každého, ale

my sme  politická strana, my  to budeme tajiť,  nám to zákon

umožňuje. (Potlesk.) Je toto morálne?

 

     Teraz apelujem na vás ako  na ľudí, ktorí sa pohybujete

v tejto spoločnosti  a viete, koľko  dobra priniesli nadácie

a organizácie,  ktoré sú  financované nadáciami,  koľko pri-

niesli dobra pre tých ľudí,  na ktorých štát jednoducho nemá

peniaze, ktoré  nevie zaplatiť. Spomínal  som len tieto  tri

paragrafy, kde  som chcel poukázať na  príklad z praktického

života  a trocha  z pohľadu  do vlastných  radov politických

strán, aby sme  sa aj z tohto pohľadu  pozerali, ako sa bude

verejnosť na nás a na vás  dívať, však každý z nás je členom

nejakej  politickej strany.  Potom majú  pravdu ľudia, ktorí

nás obviňujú  - páni poslanci,  beriete vysoké platy,  potom

majú pravdu - páni, členovia  strany, vy tajíte pred národom

takýto majetok, ale my, ktorí to používame pre chudobné deti

alebo pre mentálne retardované deti, nemáme takéto práva ako

vy, politická strana. Chcem teda apelovať na vás, aby ste aj

tieto argumenty pri rozhodovaní brali do úvahy.

 

     Pán minister,  mám jednu otázku, na  ktorú som nedostal

odpoveď,  resp.  dve.  Prvá  otázka:  Prečo  nebol  dodržaný

60-dňový interval? Nikto tu neodpovedal, prečo sa neplní zá-

konom predpísané pravidlo, že Národná rada musí dostať mate-

riál 60 dní predtým. Žiadam konkrétnu odpoveď, aký konkrétny

fakt spôsobil,  aká udalosť sa  stala na Slovensku,  že bolo

treba skrátiť túto lehotu. Vy  ste o ňu požiadali, parlament

ju odsúhlasil,  ale chcem vedieť dôvod.  Prosím si konkrétnu

odpoveď.

 

     A druhú odpoveď - keď  sme sa vo výbore pre zdravotníc-

tvo a sociálne veci pýtali, prečo majú ľudia priznávať 5-ti-

sícový dar a vyššie,  argumentovali ste, ako jediný argument

ste použili, že treba  zachytiť čierne peniaze. Pán minister

spravodlivosti, ak máme jediný mechanizmus, ako zachytiť to-

ky čiernych  peňazí a špinavých peňazí,  práve zákon o nadá-

ciách, tak je to veľmi úbohý právny štát, ak nevie nájsť iné

mechanizmy, ako zachytiť čierne peniaze. Teda žiadam odpoveď

na otázku, prečo je stanovená  hodnota 5 tisíc Sk. Konkrétne

zdôvodnenie.

 

     Kolegovia, kolegyne,  prosím, zamyslite sa  nad tým, čo

som povedal, a pri hlasovaní to dajte najavo.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pani  Gbúrová. Pripraví  sa pán  podpredseda Húska. Pán

Delinga - faktická poznámka.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo.

 

     Ja som sa  trochu zamyslel nad tým, čo  povedal pán po-

slanec Roman  Kováč, ale len nad  časťou toho, kde zdôvodňo-

val, prečo  v rozpočte nesmú byť  takto klasifikované príjmy

a že to je absurdné alebo  neprípustné, alebo dá sa povedať,

že  nemorálne, ako  to nazval.  Ja si  myslím, že  to nie je

pravda,  pretože ak  každé združenie,  každá iniciatíva musí

viesť účtovníctvo, akože  musí, a je jedno, či  je to jedno-

duché alebo  podvojné, musí aj  rozpočtovať, to znamená,  že

v účtovníctve sú zachytené všetky položky.

 

     To však neznamená, že musím konkrétne rozpočtovať každú

položku, že musím na začiatku  roka mať povedané, že tam bu-

dem mať 1 000, 5 000 alebo  10 tisíc Sk, tam môže byť v roz-

počtovníctve na začiatku roku nula,  lebo neviem, či ma nie-

kto obdarí, či mi niekto dá dotáciu. Ale ak mi ju v priebehu

roku dá, musím ju do účtovníctva  zachytiť, je to výnos a do

výnosu ten príjem rozpočtovaný darom alebo iným príjmom musí

byť zachytený. Teda ide o logický prípad, to znamená, že tam

to patrí, že to z rozpočtovníctva, z finančníctva nemôže byť

vypustené.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Hofbauer, nech sa páči.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

 

     Čudujem sa  kolegovi Romanovi Kováčovi,  že sa dovoláva

morálky politických strán a  práve opozičné politické strany

dáva  ako vzor  morálnosti.  Veď  odvolávaš sa  na morálnosť

strán, ktoré zvrhli legitímnu  vládu, ktoré prerušili konti-

nuitu práce  tohto štátu (ruch v  sále), ktoré spôsobili ob-

rovské materiálne  i nemateriálne škody, ktoré  sa rátajú na

miliardy. Tak o  čom to hovoríš, o akej  morálke? To je prvá

záležitosť.

 

     Druhá - ak  odhad nie je možný a  musí to byť taxatívne

zistené, tak potom na akej  báze sa pripravuje návrh rozpoč-

tu? Veď  to je celé globálny  odhad. Odhad, hypotéza príjmu,

hypotéza výdavku.

 

 

     A čo  sa týka vystúpenia pána  poslanca Langoša, vy ste

ma tam neprávom obvinili z  nejakej averzie k pánu Sorosovi.

Ten pán je veľmi múdry,  jeho materiály veľmi pozorne študu-

jem a obsahujú veľké množstvo mimoriadne zaujímavých poznat-

kov. Len  ma mrzí, že  tie poznatky neaplikuje  v krajinách,

v ktorých žije,  ale experimentuje v  krajinách, kde nežije.

My  sme    takéto  experimenty  zažili, že experimentátori

v štátoch, kde sa nepohybovali, aplikovali teórie, ktoré vy-

mysleli,  doma. Takže  bol by  som veľmi  vďačný, keby ľudia

teórie aplikovali na teritóriu, kde  sa pohybujú, to, čo vy-

mysleli. On sám upozornil  vo svojom vystúpení v Cransmonta-

ne, že  ho veľmi mrzí, že  práve parametre otvorenej spoloč-

nosti sa neakceptujú alebo nerozvíjajú v krajinách vyspelých

demokracií na západe.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Kováč, nech sa páči.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Rád by som odpovedal na  obidve repliky. Súhlasím s pá-

nom poslancom Delingom,  lenže problém je taký, že  tu sa má

predložiť rozpočet  nadácie na kalendárny rok  do 31. marca.

Súhlasím s  tým, že každý  príjem musí byť  zaevidovaný a aj

výdaj musí byť zaevidovaný v  účtovnej knihe. Ak teraz kres-

líte do vzduchu nulu, tak sa  pýtam, načo takýto údaj tam má

byť. To konštantne každý rok  budem písať nulový príjem? Pán

poslanec to vari nie, však sa  neklamme! Myslím si, že to je

vec, ktorá je logická.

 

     Ešte  pánu  poslancovi  Hofbauerovi.  Pán poslanec Hof-

bauer, viete, je rozdiel medzi príjmom zo štátneho rozpočtu,

kde viem, že mám dane,  kde viem, aký je maloobchodný obrat,

viem,  akú mám  produkciu, viem, koľko ľudí  tu býva, aké má

príjmy. To nie je odhad, to je spočítané. Ale skúste sa vžiť

do nadácie, ktorá  má vedieť, koľko získa darov. To sa nedá.

Štát nežije  z darov, štát žije  zo zákonom vyrubených daní,

takže si to vie spočítať.

 

     A pokiaľ ide o morálku, myslím si, že o tom som hovoril

dosť,  ale ja  som apeloval  na všetkých.  Aj naša politická

strana  má právo  prijať súhrnne do 50  tisíc daru  a nemusí

uvádzať darcu, to nie len  koaličná. Ja som uviedol HZDS ako

príklad, pretože je to jediná strana, ktorá zo štátneho roz-

počtu dostáva  viac ako 5 miliónov  korún ročne. To znamená,

že už  by sa posunula  do pásma auditu  a ona audit  nerobí,

jednoducho zo zákona ho robiť  nemusí. A tam apelujem na mo-

rálku. Ak to nevyžadujeme pre  seba, prečo to vyžadujeme pre

druhých? To je tá morálka.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Dobre, ďakujem. Pán poslanec Vaškovič.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     krátko zareagujem na poznámku pána poslanca Delingu.

 

     Som veľmi rád, že sa zamyslel aspoň nad časťou vystúpe-

nia pána Kováča, ale myslím  si, že závery, ktoré urobil, sú

úplne nesprávne. Prosím vás pekne, rozpočtovanie v organizá-

ciách, ani obchodných, sa už  dnes nerobí zo zákona, robí to

každý dobrovoľne pre svoju potrebu. Čiže, ak by nadácia roz-

počtovala príjmy, je to jej slobodné rozhodnutie, ale zo zá-

kona také niečo určiť je choré. Potom sa vráťme k plánované-

mu hospodárstvu a zaveďte to pre všetky organizácie. A bude-

me tam, kde sme boli v roku 1989. Smer uvažovania, ktorý ste

tu predviedli, je veľmi chorý.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Bajan, nech sa páči.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Samozrejme, neprislúcha mi  hodnotiť všetko, čo povedal

kolega Hofbauer, ale jednoducho si myslím, že tvorba štátne-

ho rozpočtu nemôže byť postavená na náhode  a to ako šéf vý-

boru určite  dobre vie. Takže  predpokladám, že išlo  o pre-

rieknutie.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Delinga.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Ďakujem pekne  za slovo. Nebudem  taký indiferentný, ja

si myslím, že choroby posudzuje  niekto iný, ale pozrite sa,

každý podnikový ekonóm a  každý podnikový špecialista si zo-

stavuje  návrh rozpočtu.  A zákon  vymedzuje, čo  je obsahom

príjmu alebo čo  patrí do príjmov, čo patrí  do výnosov a čo

patrí do  daní, ktoré položky. V  tomto zákone je vymedzené,

že do  výnosov patrí to a  to a to. Čiže  to je predmetom aj

rozpočtovania. Samozrejme, keď uvažujem, že v nadácii takýto

príjem nebudem mať, je to nulová položka. Je nulová v návrhu

rozpočtu a je nulová v uzatvorení rozpočtu. Ale zákon predsa

musí stanoviť  okruh výnosov tejto nadácie.  Teda je na vás,

pán poslanec Vaškovič, či  si budete rozpočtovať plusovú po-

ložku, alebo  mínusovú. Je na  vás, či budete  mať pozitívny

výnos, alebo  záporný výnos, ale myslím,  že treba stanoviť,

čo je obsahom príjmu nadácie  a čo je obsahom nákladov nadá-

cie tak, aby to bolo jasné. Takže v tomto prípade každý máme

inú chorobu.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Chcel som  iba pánu poslancovi  Vaškovičovi a pánu  po-

slancovi Kováčovi povedať, že  keby platilo to, čo povedali,

že je to  chorý smer uvažovania, potom choré  by bolo aj to,

keby sme uvažovali o tom,  aký rozpočet bude mať táto repub-

lika na príslušný kalendárny rok. Čo to má spoločné s pláno-

vaním? Plánovanie  nie je rozpočtovanie,  i keď by  sa možno

dalo  povedať, že  je to  istý druh  plánovania. Ale šetrime

slová.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Roman Kováč, nech sa páči.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Pán  poslanec Cuper,  neboli  ste  tu, keď  sa hovorilo

o tom, že je malý rozdiel medzi rozpočtom štátu a medzi roz-

počtom nadácie. Štát nedostáva peniaze  z darov, ale z daní,

ktoré vyrubuje, vie, aké sú tu  mzdy, atď. Takže to je niečo

iné.

 

     Ale ešte by  som sa chcel vrátiť k  pánu poslancovi De-

lingovi.  Pán poslanec,  mne nevadí, že organizácia  si robí

rozpočet, mne  vadí to, že má  zo zákona určené, že  ho musí

spraviť a musí ho predložiť do  31. marca. Chcem sa vás spý-

tať, či má túto povinnosť zo zákona spoločnosť s ručením ob-

medzeným, tých tu  máme oveľa viac ako nadácií.  Má túto po-

vinnosť zo zákona roľnícke  družstvo? Nemá túto povinnosť zo

zákona. To je  predsa vec tej nadácie, že  si rozpočtuje. Ja

proti tomu protestujem, aby táto povinnosť bola v zákone.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Chcel som iba povedať pánu poslancovi Kováčovi, že štát

žije aj z darov, pretože môže prijímať dary, samozrejme, mô-

že žiť aj z darov, ak ho niekto obdaruje. Často sa to stáva.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pani poslankyňa Gbúrová.

 

Poslankyňa M. Gbúrová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážená Národná rada Slovenskej republiky,

 

     vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

o nadáciách patrí medzi tie  typy zákonov, ktoré výrazne po-

silňujú štátne zásahy do  tých oblastí spoločenského života,

v ktorých by skôr malo dochádzať k ich postupnej liberalizá-

cii. Bolo by to nakoniec  aj v súlade s programovým vyhláse-

ním vlády,  ktoré hovorí o  ústupe od štátneho  paternalizmu

najmä v  tých oblastiach, v  ktorých je možné  využiť ľudský

potenciál, jeho  možnosti a schopnosti.  Žiaľ, aj pri  tomto

zákone sa  zvolil presne opačný postup,  než aký sa deklaro-

val.

 

     Uvedomujem  si  potrebu   vytvorenia  určitého  systému

a presných pravidiel  činnosti aj v tejto  oblasti. Nemal by

to však  byť systému uzavretý, ktorý  nepripúšťa zmeny a ko-

rekcie, nemali by to byť pravidlá, ktoré komplikujú činnosti

nadácií, prípadne ich vznik a rôznorodosť. Tento zákon pres-

ne  definuje pojem  nadácia a  špecifikuje jej  obsah, čo je

možné označiť za pozitívum.  Posilňuje však štátny dozor nad

neziskovými  mimovládnymi organizáciami  až do  takej miery,

ktorá ich činnosť nielen  skomplikuje a ochromí, ale vlastne

paralyzuje.

 

     Ministerstvo vnútra  ako ústredný orgán  štátnej správy

nadácie nielen registruje, ale  aj kontroluje a svoje právo-

moci posilňuje ďalším ústredným orgánom štátnej správy, a to

príslušným ministerstvom, ktoré pôsobí  v oblasti, ktorej sa

dotýka účel zriaďovanej nadácie, ktoré môže pred rozhodnutím

o registrácii požiadať  o stanovisko. Toto  je základná idea

zákona,  a preto  pozmeňovacie návrhy,  ktoré by registráciu

ministerstvom vnútra a kontrolu ministerstvom vnútra vylúči-

li, nemajú podľa mňa nádej  na úspech. Zanikla by idea tohto

zákona a s ideou aj zákon.

 

     Ak  by sa  bola vláda  rozhodla registrovať  nadácie na

príslušnom  ústrednom  orgáne  štátnej  správy, ktorý pôsobí

v oblasti, ktorej sa dotýka  účel zriaďovanej nadácie, už to

by splnilo vládou tvorený systém posilnenia štátnych zásahov

do všetkých oblastí  spoločenského života. Participácia via-

cerých  ústredných orgánov  štátnej správy  v tejto  oblasti

však už nie je len  ich posilnením, ale aj škodlivou absolu-

tizáciou. Za  takýto krok sa prihováram  skôr v oblasti kon-

troly privatizácie národného hospodárstva.

 

     Márne som  hľadala v dôvodovej  správe príčinu takéhoto

konania, ktorá by  ma presvedčila o tom, že  ide o pozitívny

krok a v tejto oblasti potrebný a funkčný. Naopak, našla som

v nej myšlienku, že pri príprave tohto zákona sa rešpektova-

li úvahy Medzinárodného centra  pre neziskové právo a predo-

všetkým naše  miestne právne podmienky a  tradícia. Pýtam sa

predovšetkým na to, aké  tradície majú navrhovatelia na mys-

li, pretože okrem skúseností z Rakúsko-Uhorska a bývalej ČSR

sa niet o čo oprieť. Pritom sa nemôžem ubrániť pocitu, že sa

na tieto bývalé dva štátne útvary odvolávame účelovo, väčši-

nou ich využívame ako negatívny príklad.

 

     Navyše v tejto oblasti treba predovšetkým pružne reago-

vať  na nové  ekonomické a  sociálne podmienky  a prostredie

a tie  sa za  posledných 70  až 100  rokov výrazne  zmenili.

Najmä iná je situácia v  čase výrazných zmien v spoločnosti,

počas  ktorých štát  nie  je  schopný napriek  svojmu úsiliu

pomôcť rôznym aktivitám, ktoré  pomáhajú riešiť aktuálne so-

ciálne, kultúrne, školské,  environmentálne a rôzne charita-

tívne problémy. Všetci predsa  vieme, že všade, v akejkoľvek

činnosti sa objavuje - a ja sa dopredu ospravedlňujem za to-

to slovo - aj tzv. škodná,  ale to nie je dôvod na vypálenie

lesa.

 

     Vážená Národná  rada, pri vzniku  a schvaľovaní zákonov

je možné získať pre nich  väčšinu z radov koalície aj opozí-

cie. Prax nás o tom už aj na pôde tohto parlamentu dostatoč-

ne presvedčila. Prečo prijímať zákony, ktoré spoločnosť tvr-

do polarizujú, a prečo v tej oblasti, kde zhoda či kompromis

možné sú. Aj z tohto dôvodu sa prikláňam k tým návrhom, kto-

ré odporúčajú zákon neprijať. Preto môj prvý pozmeňovací ná-

vrh je vlastne procedurálny.  Navrhujem vrátiť vláde na pre-

pracovanie tento  zákon a po  dopracovaní pripomienok tretím

sektorom  ho  opätovne  prerokovať  v  parlamente a následne

schváliť. Ak tento návrh  neprejde, mám dva pozmeňovacie ná-

vrhy, ktoré pomôžu, a to  je aj môj cieľ, predovšetkým malým

nadáciám.

 

     Prvý pozmeňovací návrh je nasledovný: zákon hovorí, aby

sa dotácie zo štátneho  rozpočtu, rozpočtov obcí a rozpočtov

štátnych fondov poskytli nadácii na  rovnaký účel len z jed-

ného miesta,  spravidla toho, ktoré má  vzťah k prevažujúcej

činnosti nadácie. Ide o § 39 bod 1. Môj pozmeňovací návrh je

nasledovný: "Príjmom nadácie môžu byť dotácie aj zo štátneho

rozpočtu, aj z rozpočtu obce, aj  zo štátneho fondu." A § 39

na základe toho navrhujem vypustiť.

 

     Svoj druhý  pozmeňovací návrh cielim k  § 4, najmä bodu

2 a bodu 4, ktorými sa,  podľa mňa, práve tieto malé nadácie

likvidujú. Najmä dôvodová správa, ktorú som si veľmi precíz-

ne prečítala, nikde neuvádza,  akú funkciu má plniť základné

imanie, ktoré  sa zákonom určilo na  100 tisíc Sk. Navrhujem

preto v tomto paragrafe dva varianty:

 

     Po prvé, vypustiť v § 4 bod 4 a ponechať bod 2.

 

     Po druhé, ak by to neprešlo, v § 4 v bode 2 znížiť sumu

100 00O na 20 000 a ponechať bod 4.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  aj ja.  Pani poslankyňa,  ale tu  už návrh bol

a zamietli sme ho. (Hlasy v sále.)

 

     Dobre, vážení  páni, keď chcete,  prosím, "nech je  vám

líbo".  Bol tu  procedurálny návrh,  musíme o  tom hlasovať.

Nech sa páči, pán podpredseda.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,

     vážený pán predsedajúci,

 

     chcel  by som  povedať, že  v tejto  súvislosti tu padá

veľmi veľa básnických zvolaní a veľmi veľa apelát na morálne

postoje  ľudí, ale  treba zobrať  do ohľadu  túto záležitosť

celkom vecne.  Koncom apríla sa  uskutočnila pracovná konfe-

rencia v Kyjeve pod patronáciou  centra OSN a táto konferen-

cia bola pod názvom "Democracy, Governance and Participation

in  Transition",  teda  v  podstate "Demokracia, spravovanie

a participácia v období transformácie",  a tam boli prerokú-

vané v podstate programy, ktoré koordinuje a sleduje agencia

OSN a  ktoré sú orientované na  využitie prostriedkov z tzv.

donorských krajín a organizácií  na štáty strednej a východ-

nej Európy a ázijské štáty bývalého Sovietskeho zväzu. Roko-

valo sa o tom, akým spôsobom ďalej financovať demokratizáciu

a ako ďalej postupovať.

 

     Najcharakteristickejším a  najdôležitejším výrazom toho

sedenia bolo,  že usporiadatelia prišli k  záveru na základe

zmocnenia tzv.  donorských organizácií, že  sa veci nedosta-

točne kontrolujú, že sa dostatočne nepreukazne míňajú penia-

ze, že peniaze, ktoré prichádzajú od donorských krajín a or-

ganizácií,  sa často  stratia v  bezodných čiernych dierach.

A nejde o malú vec.  Tento program napríklad celosvetovo dá-

val v rozpätí rokov 1993 až 1995 tri miliardy dolárov. Z to-

ho na spomenuté krajiny, to znamená strednej a východnej Eu-

rópy a ázijských krajín  bývalého Sovietskeho zväzu, vrátane

Ruska, išlo okolo 400-600 mil. dolárov. Naozaj to nie je ma-

lá suma.  A chcem povedať, že  aj pre nich je  to mimoriadne

dôležité a zavádzajú dokonca povinnosť presného projektového

podloženia rozpočtov pre činnosti, ktoré budú vykonávať.

 

 

     Teda  vôbec tu  nejde o  to, či  nejakým zosmiešňujúcim

spôsobom budem hovoriť o tom, ako budem plánovať rozhodnutie

nejakého dediča darovať zo  svojho dedičstva na niekoho, ale

ide jednoducho o projektovanie,  o rozpočtovanie zámerov tej

organizácie,  ktorá vlastne  tieto prostriedky  chce použiť,

teda v danom prípade nadačnej organizácie. Chcem povedať, že

naozaj nejde o malé sumy a že tieto požiadavky museli donori

sami  zostriť a  zaviesť aj  spôsob odpočtu  a veľmi zložité

spôsoby sledovania týchto postupov. Prečo to nemajú sledovať

aj samotné krajiny, ktoré sú objektom prísunu týchto peňazí?

Ak si uvedomíme, že v rokoch  1993 až 1995 sa to pohybuje od

20 do 30 miliónov dolárov len  na území Slovenska, tak to je

naozaj poriadny cash flow, je to naozaj poriadny pohyb peňa-

zí a, samozrejme, každý štát legitímne chce sledovať odkiaľ,

načo a  akým spôsobom tieto  peniaze idú. Pretože  si musíme

uvedomiť, že rozdelenie týchto peňazí je zároveň distribúcia

ovplyvňovania,  nejde tu  o žiadnu  hru. To  je celkom vážne

ovplyvňovanie, ktoré, samozrejme,  môžeme považovať za legi-

tímne za predpokladu, že sa  naň budeme sústavne pozerať, že

ho budeme sledovať atď.

 

     Teda z takýchto dôvodov sa  naozaj treba s tokom peňazí

v nadáciách  veľmi vážne  zapodievať, treba  to kontrolovať.

A štát musí v tejto  oblasti vystupovať ako strážca sledova-

nia pohybu  takýchto peňažných más. Je  to jednoducho celkom

nevyhnutné a  potrebné. Teda v  takom prípade aj  sledovanie

rozpočtového postupu nie je  chorá záležitosť, nie je nijaký

absurdný, strelený nápad alebo nejaká hra na Laputu zo Swif-

tových irónií na plánovanie v rámci Gulliwerových ciest, ale

je to celkom vedomé sledovanie a vyžadovanie zúčtovania jed-

nak dopredu,  to znamená v podstate  rozpočtovanie, a jednak

následné vyhodnocovanie.

 

     Ďalej by  som rád povedal,  že aj tu  sa vzniesli veľmi

silné slová, napríklad  či nemáme byť vďační a  či nie sú to

vznešené peniaze.  Niektoré peniaze, priatelia,  nie sú vždy

vznešené. Prichádzajú z účelov,  ktoré buď majú geopolitické

ciele, alebo - ak ide o individuálne alebo skupinové peniaze

- majú zištné  ekonomické ciele. Celkom  jednoducho. Uvediem

takýto príklad.

 

     V  najrenomovanejšom ekonomickom  časopise sa opisovala

činnosť operácie, ktorú viedol pán  Soros, pokiaľ ide o tzv.

slabú libru. Tam sa doslova  uvádza, že na operácie, ku kto-

rým došlo na základe tzv.  tichého hromadného nákupu a potom

prudkého odpredávania veľkých  kvánt britských peňazí, stra-

tila Veľká Británia od 5 do 7 mld funtov. Konštatujú, že sí-

ce je pravda, že  existujúce nadnárodné sledovanie tzv. špe-

kulatívnych kapitálových trhov s derivátmi zatiaľ nie je le-

gislatívne regulované, pretože v tomto zmysle nadnárodné in-

štitúcie dohľadu vlastne neexistujú,  ale že je to vyslovene

amorálny krok. Ak tento pán  potom zo zisku, ktorý sa uvádza

v analýzach, že sa pohyboval od  3-4 mld funtov len pre tzv.

Quantum fond,  teda pre jeho hlavnú  organizáciu, ktorá túto

operáciu  robila, potom  nejakých 100  miliónov dolárov odo-

vzdal na humanitu, vyznieva to prinajmenšom čudne.

 

     Z týchto dôvodov chcem  povedať, že je celkom prirodze-

né, že musíme sledovať tento príchod peňazí, musíme sledovať

jeho priebeh.

 

     Vyzývam všetkých  kolegov, aby sa nedali  v tomto smere

zmiasť. Nedajme  sa mýliť. Štát je  povinný práve občianstvu

sledovať beh peňazí, sledovať spôsoby nakladania s nimi a na

základe toho  vedieť, akým spôsobom  a kde sa  tieto peniaze

pohybujú, a  na základe analýzy  aj zisťovať, do  akej miery

v pozadí stoja  tie ovplyvňujúce, manipulačné  alebo lobbis-

tické  operácie. Veľmi  správne pán  Kukan povedal,  že naši

poslanci  predovšetkým majú  slúžiť našim  občanom a  nikomu

inému. Pripájam sa k tomu. Priatelia, neslúžime nejakým iným

organizáciám. My  slúžime Slovensku. Prosím,  podporte tento

zákon.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Harach, nech sa páči - faktická pripomien-

ka.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

 

     Vážený pán podpredseda,

 

     pozorne som si vypočul čo  ste hovorili, a uisťujem vás

a beriem si  k srdcu, že sa  nedám zmiasť tým, aby  som toto

vaše vystúpenie akceptoval v takom vzťahu k nadáciám, v akom

ste sa ho  pokúsili podať. Vy ste predsa  hovorili o veľkých

peniazoch, ktoré prichádzajú  v rámci veľkých medzinárodných

programov  a projektov.  Môžem vás  ubezpečiť, že  napríklad

v oblasti  vzdelávacieho sektora  je administrovanie  týchto

projektov jedno z najnáročnejších administrovaní, ale je za-

ložené napríklad -  keď už ste to použili  ako paralelu - na

takomto príklade a na takejto myšlienke.

 

     V rámci programu PHARE, vysokoškolského programu TEMPUS

  projekty,  ktoré    tzv.  jednoducho administrovateľné

v rozsahu 0 až  15 tisíc ECU. Od 15 do  50 tisíc ECU sú tzv.

doplnkové aktivity, ktorých administratíva a kontrola je za-

ložená na plánovacom liste a  vychádza z dôvery voči nosite-

ľom tých projektov. Táto  filozofia financovania a účtovania

nie je založená a priori v  tom, že tie peniaze budú zneuži-

té. Až veľké, tzv. "Joint European Project", ktoré sú zhruba

v rozsahu  od  50  do  300  tisíc  ECU,  vyžadujú plánovanie

a schvaľovanie,  ktoré vôbec  nie je  dané zákonom.  Čiže tu

kontrola a dozor použitia týchto prostriedkov je postačujúca

a nikto  z nich  nemusí predkladať  rozpočet tak,  ako to vy

chcete navrhnúť, pre nadácie, v  ktorých, najmä u malých na-

dácií, sa rozpočty  pohybujú od 10 tisíc možno  do 100 tisíc

korún.

 

     Príklad, ktorý ste vybrali  ako príklad finančných ope-

rácií pána Sorosa, s tým absolútne nesúvisí. Keby som ja mal

použiť paralelu tohto príkladu tak,  ako ste ho uviedli, tak

by som  sa vás pýtal:  Je dostatočná kontrola  privatizácie,

kde tečú veľké peniaze? Vy máte záruku v tom, že veľkopriva-

tizéri nepoužijú ten zahraničný  kapitál bez absolútnej kon-

troly na  to nebezpečenstvo, na ktoré  ste upozornili? Vôbec

nie. Vy sa bojíte malých nadácií? Prosím vás pekne!

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán podpredseda Húska.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím vám,  nevykopnite si loptu a  potom strieľate do

nej, ako  keby bola  táto vec  nejakým spôsobom oddeliteľná.

Ja som  uviedol jeden príklad.  Uvádzam, že je  k dispozícii

- a môžete si ísť pozrieť zborník na rok 1993 až 1995, nazý-

va sa "Democracy, Governance  and Participation in UNO". Ide

o 11 114 programov na celom  svete, z nich niektoré sa pohy-

bujú  od 3  tisíc dolárov,  od 1 000  ECU  vyššie, a v rámci

týchto všetky spolu obnášajú sumu  do 3 mld dolárov. Progra-

my,  ktoré nás  zaujímajú, predstavujú  nasledovné množstvo:

len na  Slovenskú republiku je  orientovaných 282 programov,

z toho tzv. regionálnych, kde je síce súčet hodnoty uvedený,

ale  nie je  uvedené  rozvedenie  na jednotlivé  krajiny, je

180, na  PHARE celkove je  len 6 programov  orientovaných na

Slovenskú  republiku.  Na  Slovenskú  republiku  v tzv. sólo

programoch je 30, na participáciu v rámci skupinových krajín

je  86. Spolu  282 programov.  A v  rámci týchto postupov sú

sledované tie vyššie sumy. Ale  opakujem, sú tam sumy, ktoré

sa pohybujú aj nad tisíc ECU,  okolo 2 tisíc - 3 tisíc dolá-

rov atď. Takže zahrnujú aj drobné programy.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Vaškovič, nech sa páči.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Vážený pán podpredseda,

 

     aby tu nedošlo k nedorozumeniu,  že sme proti tomu, aby

nadácie kontroloval  štát, chcem len spresniť,  že v nástro-

joch sa  rozchádzame. My sme toho  názoru, že treba uplatniť

nástroje, ktoré sú bežné v civilizovaných európskych a iných

krajinách. To znamená, že  štát má právo uskutočňovať daňovú

kontrolu a štát má právo  vyžadovať výročnú správu, v ktorej

je opísaná  činnosť nadácie. Podľa môjho  názoru toto sú dva

nástroje, ktoré informačne úplne postačujú nato, aby si štát

urobil názor o činnosti nadácií.

 

     Príklad, ktorý ste uvádzali,  je skutočne mimo nadácií.

Ako iste  dobre viete, programy PHARE  a iné nezískavajú len

nadácie,  resp. nadácie  získavajú len  v minimálnej  miere.

Prosím vás  pekne, ja, výskumný ústav,  hocikto iný, spoloč-

nosť s ručením obmedzeným môže získať grant z PHARE alebo od

iného za  300 tisíc dolárov  a o tom  vy, žiaľbohu, nebudete

vedieť  ani  po  tomto  zákone.  (Reakcia  podpredsedu Húsku

z pléna.)  Nie.  Jednoducho  toto  nie  je argument, pretože

programy PHARE majú všade osobitnú administratívu, a ak štát

chce,  môže si  to vyžiadať.  V tých  programoch má  dokonca

svojho zástupcu  alebo aj v  iných veciach. Čiže  jednoducho

tento argument je úplne  zbytočný, pretože z veľkých progra-

mov do nadácií ide mizivé percento.

 

     A ešte raz opakujem  tieto dva nástroje: daňová kontro-

la, kde je všetko zachytené v účtovníctve a cez to sa daňová

kontrola dá robiť, a cez podrobnú správu, ktorá je aj v tom-

to navrhovanom  zákone, sa dá  urobiť obraz tak  o činnosti,

ako aj o financiách. Je to úplne postačujúce.

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Páni poslanci, pokúšate sa  tu presviedčať o niečom, čo

jednoducho v západných  štátoch neexistuje. Skúste prelievať

z privátnej spoločnosti, z privátneho zoskupenia nášho štátu

napríklad do  ľubovoľného iného štátu,  do privátneho spolku

na takéto privátne účely peniaze,  kde daný štát by toto ne-

sledoval, neevidoval miesto určenia,  nemal o tom ani šajnu.

Skúste založiť z nadácie  Matice slovenskej detašovaný výsa-

dok v  nejakom inom štáte.  Dovoľte, aby som  sa zasmial nad

takouto hypotézou.  Tu sa predsa  porovnávajú neporovnateľné

záležitosti. Tak keby sme sa vrátili k meritu veci, k tomuto

zákonu, ktorý  je, myslím si,  transparentný a zrozumiteľný.

Myslím si, že  každému z nás, aj vám,  je zrozumiteľné, o čo

tam ide. A preto je ten krik.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Roman Kováč, nech sa páči.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Chcel by som sa pána  profesora Húsku spýtať - pán pro-

fesor, keď sa  niekto uchádza o grant z  programu PHARE, tak

predsa vie,  koľko na ten  grant dostane, a rozpočtuje tieto

peniaze. Ale  pýtam sa vás,  ako vie nadácia,  koľko dostane

darov?  V tom  je rozdiel  rozpočtovania, že  ak sa uchádzam

o nejaký grant, spočítam, koľko to  stojí, a buď mi to PHARE

schváli, alebo neschváli. Keď mi schváli určitú sumu, tak ju

rozpočtujem a  viem ju použiť. Ale  ako budete vedieť, koľko

získate  na  verejnej  zbierke?  Povedzme, budem organizovať

aukciu obrazov.  Viem dopredu odhadnúť, koľko  sa ich predá?

A čo keď  sa nepredá žiadny? Ja  toto namietam, nezmyselnosť

tohto typu rozpočtovania. Chápem,  že nadácia si musí urobiť

nejaké pravidlá, ale my už zo zákona nútime urobiť niečo, čo

sa fyzicky nedá urobiť. To sa jednoducho nedá.

 

     Ak poznáte recept, bolo by dobré, keby ste nadáciám po-

radili, ako  sa to robí,  aby vopred odhadli,  koľko dostanú

peňazí zo zbierky. To by  možno bolo pre nich veľmi prospeš-

né.  Alebo aby  vedeli,  koľko  ľudí príde  darovať umelecké

zbierky, ktoré  môžu predať, alebo koľko  ľudí príde na kon-

cert, z  ktorého výťažku sa platí  nadácii. Zúčastnil som sa

na  viacerých takýchto  akciách  ešte  keď som  bol vo funk-

ciách, a  žiaľ, tie predpoklady sa  nenapĺňajú. Niekde je to

viac, niekde je to menej. Ale to sa nedá odhadnúť. Až vtedy,

keď urobím konkrétnu akciu,  mám výťažok, ten musím zaevido-

vať do  účtovnej knihy ako príjem  a vydávam ho na  veci, na

ktoré sú určené, na ktoré  je nadácia určená. Tomu rozumiem,

ale nerozumiem  tomu, ako môžem rozpočtovať  peniaze, o kto-

rých vôbec neviem, či budú.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán podpredseda Húska.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Mám taký dojem, že naozaj  buď nevieme, o čom hovoríme,

alebo  je to  nezmyselné. Nadácia  neplánuje jednotlivý  akt

a jeho  ukončenie alebo  jeho parametre.  Plánuje svoju čin-

nosť, resp.  rozpočtuje svoju činnosť  a vykazuje túto  čin-

nosť. To znamená, že musí  parametrizovať svoje ciele. To je

všetko. To  neznamená, že určuje,  že bude predvídať,  že 6.

augusta nejaký občan zo svojho dedičstva 30 % odvedie do na-

dácie. Nadácia však plánuje rôzne formy príjmov. Pri rozpoč-

tovaní počítam s tým, že  keď stanovím ciele tejto organizá-

cie, tak  stanovujem parametre týchto zdrojov  a týchto cie-

ľov. To je všetko. To sa  robí vždy a všade napriek tomu, že

pravdepodobnosť  a neurčitosť  jednotlivých príjmových polo-

žiek môže byť vo veľkom rozptyle.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Harach.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Ďakujem za slovo. Ak  dovolíte, uviedol by som príklad,

ktorý by ilustroval to, pán  podpredseda Húska, čo ste teraz

hovorili, že jednoducho je nezmysel  dávať to do takej kore-

lácie, do akej  to dávate. Vy by ste  mohli vedieť, a zrejme

viete, že v rezorte školstva existuje program PHARE 2, ktorý

je zameraný  na odborné vzdelávanie s  osobitným zreteľom na

stredné odborné vzdelávanie. To je program, v ktorom existu-

je  jasná  administratíva,  plánovanie,  pretože každá škola

dopredu  vie, koľko  peňazí dostane  na projekt,  pretože sa

o tie prostriedky  uchádza a predkladá  plánovací list tohto

projektu. A  súčasne, neviem, či o  tom viete, existuje nie-

koľko  nadácií, jedna  vcelku zaujímavá,  ktoré pomáhajú na-

príklad stredným odborným  školám, stredným odborným učiliš-

tiam v materiálnom vybavovaní  a podobne. Tieto nadácie zís-

kavajú prostriedky podľa toho, ako sú úspešné. (Šum v sále.)

Ešte som neskončil, len počkám.  Ja to poviem pre ostatných.

Myslím, že to bude zrozumiteľnejšie. Podľa toho si napríklad

môže táto nadácia robiť svoje  odhady, akým spôsobom sa bude

realizovať výstava, koľko exponátov  sa predá a podobne. Ale

toto predsa dopredu nemôžu vedieť. Akým spôsobom podľa tohto

zákona môžu do konca marca urobiť rozpočet? Veď to je nezmy-

sel. To je jednoducho nezmysel.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Vaškovič, nech sa páči.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Vážený  pán podpredseda,  počkám, dokiaľ  pán Volf  tam

skončí  so svojimi  teoreticko-praktickými úvahami,  pretože

chcem viesť vecný dialóg s pánom podpredsedom Húskom. Zrejme

je tak emotívne zaujatý, že ho to vôbec nevyrušuje.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Prečo by ste mali  hovoriť len vy? Nech sa pá-

či, pán Kováč.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Mohli by  ste upozorniť pán  poslanca, aby si  sadol na

svoje miesto? (Smiech v sále.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     To je váš opozičný.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Chcel by som vás poprosiť, pán predsedajúci. Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán poslanec Volf. Poslanec má právo hovoriť.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Ja som vás prosil, aby ste ho poprosili.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán Vaškovič.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Vážený pán podpredseda,

 

     skutočne aj ja mám taký pocit, že si nerozumieme, a bo-

lo  by dobré,  keby sme  si po  vyargumentovaní vecí  začali

trošku rozumieť.  Ja nie som  proti tomu, určite  si nadácia

nejaký predbežný  rozpočet robí, ale druhý  fakt je, že kon-

krétne prostriedky získava v priebehu roka a definitívne ne-

vie,  aký  bude  rozpočet,  resp.  aké  prostriedky bude mať

k dispozícii. Pýtam sa, načo je informácia z 10 alebo 20 ti-

síc nadácií, takýto kvázirozpočet,  ktorý príde ako informá-

cia štátnemu orgánu, a ten to spočíta - tých 10 tisíc papie-

rov. Načo to  bude? Aký to má význam?  Podľa môjho názoru to

nemá význam.  Má význam, aby  si nadácia interne  také niečo

robila, ale  táto informácia pre  štátny orgán je  absolútne

bezvýznamná, čiže je zbytočná. Povedzte mi, v ktorej krajine

Európskej  únie sú  nadácie povinné  dávať takúto nezmyselnú

informáciu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Roman Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán podpredseda,

 

     ak dovolíte,  budem citovať zákon a  potom vás poprosím

o odpoveď, čo z toho sa dá  rozpočtovať. § 32 ods. 2 hovorí:

"Rozpočet nadácie obsahuje všetky  rozpočtované príjmy a vý-

davky nadácie."  A teraz sa  budem dívať na  § 30, čo  sú to

príjmy nadácie.  Výnosy z majetku  nadácie - hovoril som, že

toto je  jediné, čo sa dá  rozpočtovať. Ďalej - dary  a prí-

spevky  od právnických  osôb. Neviem,  kto mi  čo dá. Výnosy

z verejných  zbierok -  neviem, ako  budem úspešný,  nemôžem

rozpočtovať. Výnosy z lotérií a iných podobných hier - vôbec

neviem,  ako  budú  úspešné,  neviem  rozpočtovať. Dedičstvo

- neviem, ako  mám rozpočtovať. Výnosy  z organizovania kul-

túrnych, vzdelávacích, spoločenských  alebo športových akcií

- neviem, či mi príde na hokejové stretnutie 3000 ľudí, ale-

bo 10 000 ľudí. Ako  toto môžem rozpočtovať? Pýtam sa, ktoré

z toho by  ste vedeli ako správca  nadácie rozpočtovať. A to

je v zákone, to som si nevymyslel. To je zo zákona. A opaku-

jem  znovu - rozpočet  nadácie  obsahuje všetky rozpočtované

príjmy a  výdavky.

 

     Myslím si, že  sa o tomto bode dosť  dlho a podľa môjho

názoru aj  zbytočne rozprávame, pretože  každému, kto trošku

logicky  uvažuje,  je  jasné,  že  nadácia  to nemôže vedieť

a nemôže to rozpočtovať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán Baránik.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Ďakujem pekne, pán podpredseda. Domnievam sa, že disku-

sia k § 32 je robenie  z komára somára, pretože rozpočet na-

dácie  je  vnútorný  dokument  nadácie,  ktorý nikomu nemusí

predkladať. Ako  ho nadácia dokáže  spracovať, taký ho  bude

mať. (Oživenie v sále).

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pokoj, páni.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Prečo by to nemohlo byť v zákone? To je vnútorná norma,

podľa ktorej sa nadácie majú riadiť. Každá inštitúcia, ktorá

hospodári s nejakými peniazmi,  musí mať vnútornú dokumentá-

ciu, majú to všade vo svete, musia to mať aj u nás.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán Bugár, pokoj. Nech sa páči, pán Brocka.

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     dámy a páni,

 

     počas dvoch dní rozpravy k vládnemu návrhu zákona o na-

dáciách vystúpilo veľmi veľa  poslancov alebo veľmi veľa po-

slancov sa zapojilo do diskusie. I z toho vidieť, že rokuje-

me o veľmi vážnom  návrhu zákona. Väčšina poslancov hovorila

pekne, múdro a pravdivo. Dovoľte, aby som sa pripojil k tým,

ktorí kriticky hodnotia predložený vládny návrh zákona.

 

     V úvode chcem povedať, že  ma veľmi mrzí, že vládni po-

slanci nepodporili návrh na stiahnutie tohto materiálu z ro-

kovania 15. schôdze Národnej rady. Bola to výzva  alebo lep-

šie  povedané prosba  od celého  dobrovoľníckeho sektora  na

Slovensku. Oni veľmi dobre vedia, že takýto vládny návrh zá-

kona o  nadáciách nepotrebujú. Obrátili sa  na nás, na všet-

kých poslancov, s konštruktívnym návrhom dať podnet na zača-

tie verejnej diskusie o  postavení a význame neziskových mi-

movládnych organizácií pre rozvoj Slovenska.

 

     Dôvodov na stiahnutie z  rokovania bolo niekoľko  alebo

je  niekoľko. Návrh  zákona neprešiel  riadnym legislatívnym

procesom.  Národná rada  neprerokovala zásady  tohto zákona.

Zástupcovia  tretieho sektora  sa síce  zúčastnili na pripo-

mienkovom konaní k návrhu  zákona, ale predkladateľ neakcep-

toval zásadné výhrady. Vzhľadom na previazanosť zákona o na-

dáciách s  inými zákonmi, napríklad  daňovými, o neziskových

všeobecne  prospešných organizáciách,  je žiaduce,  aby boli

tieto  zákony prerokované  súčasne. Nestačí  iba nový  zákon

o nadáciách, aj keby bol dobrý. Treba sa zaoberať stimulujú-

ci podmienkami  získavania prostriedkov na  všeobecné ciele,

kvôli ktorým nadácie vznikajú.

 

     Návrh zákon v predloženej podobe vyvolal ostrú polemiku

nielen doma, ale stal sa terčom kritiky zahraničných subjek-

tov, čo neprispieva k  pozitívnemu obrazu Slovenska v zahra-

ničí. Najvážnejším dôvodom na jeho stiahnutie z rokovania je

však to, čomu sa hovorí filozofia alebo zámer predkladateľa.

Tým nie je snaha právne vyjasniť prostredie fungovania nadá-

cií a  vytvoriť im čo najlepšie  podmienky. Práve naopak, čo

najviac obmedziť  možnosti ich pôsobenia a  dostať ich úplne

pod kontrolu  štátu. A v  tomto je návrh  zákona likvidačný,

neprispieva k rozvoju  tretieho dobrovoľníckeho sektora, ale

ho likviduje. Nemôže nám to  byť jedno v koalícii, či opozí-

cii. Búrali  by sme tým jeden  z pilierov občianskej spoloč-

nosti, jeden  z pilierov demokracie.

 

     Štát nemá dosť síl ani prostriedkov angažovať sa všade.

Konštatovali  sme to  i na  tejto schôdzi,  keď sme rokovali

o realizácii Národného programu boja proti drogám. Aj v tej-

to oblasti  urobili niektoré nadácie  oveľa viac ako  všetky

štátne orgány dokopy. Neveríte? Nadácia svätého Petra Furie-

ra s  projektom Integrovaný program  prevencie vzniku drogo-

vých závislostí u žiakov  základných škôl, tisíce odpracova-

ných dobrovoľníckych hodín a  žiadne mzdové náklady. Oni ne-

mali najprv peniaze alebo majetok, ako to od nich požadujete

v tomto  zákone. Mali  pri svojom  zrode šľachetnú myšlienku

dosiahnuť  spoločným úsilím  pozitívny a  hodnotný výsledok,

a to bez  nárokov na akúkoľvek  odmenu. Až potom  sa snažili

získavať kapitál. To, že existujú a pôsobia napriek nepriaz-

nivým a nežičlivým podmienkam,  je umenie. Ak budú existovať

aj po prijatí takto navrhnutého  zákona o nadáciách, bude to

zázrak. I táto nadácia, jedna zo 450 nadácií, sa zapojila do

protestnej kampane, ktorá na  Slovensku bežala od 15. januá-

ra. Aj  efektívnosť tejto kampane je  dôkazom, ako úspešne a

efektívne  vedia  tieto  neziskové  organizácie pracovať, na

rozdiel od iných, napríklad aj štátnych organizácií.

 

     Nie sú to len drogy,  dámy a páni, kde nadácie vyvíjajú

nezastupiteľnú a bohumilú činnosť. Je to zdravotníctvo, kul-

túra, vzdelávanie, sociálne  služby, charita, ochrana život-

ného prostredia. Tisíce občanov  sa zapája do činnosti mimo-

vládneho sektora tam, kde sa štát angažuje nedostatočne ale-

bo kde je jeho pôsobenie  neefektívne. Toľko všeobecne o ná-

vrhu zákona.  A teraz mi dovoľte  predložiť moje pozmeňujúce

návrhy.

 

     Navrhujem vyňať zo spoločného hlasovania en bloc o pri-

pomienkach  zo spoločnej  správy  bod  8. Je  to pripomienka

k § 15  ods. 2, kde súdy  pred definitívnym zrušením nadácie

iba môžu, ale nemusia  určiť lehotu na odstránenie zistených

nedostatkov.

 

     Ďalší pozmeňujúci návrh - v § 4 vypustiť odsek 4  "Čin-

nosťou  nadácie sa  základné imanie  nesmie znížiť." Viacerí

poslanci navrhli úpravy do § 4, ktorý hovorí o výške základ-

ného imania.  I bod 1  zo spoločnej správy  je úpravou tohto

paragrafu. Znižuje  sa v ňom  hodnota majetku pri  zakladaní

nadácie na 10 000 korún, do  dvoch rokov sa však musí zvýšiť

na 100 000 korún. Aby nedošlo k absurdnej situácii, že nadá-

cia, hoci  má prostriedky, by ich nemohla  použiť na plnenie

všeobecne prospešného cieľa, pretože  by sa vystavila riziku

zrušenia súdom  podľa § 15  ods. 1 písm.  a), navrhujem nový

odsek 4: "Súčet peňažných prostriedkov a iných peniazmi oce-

niteľných hodnôt  tvoriacich združený majetok  tvorí majetok

nadácie. Hodnota majetku nadácie  po odčítaní záväzkov sa po

dobu existencie  nadácie nesmie znížiť na  dobu dlhšiu ako 6

kalendárnych mesiacov  po sebe  idúcich  pod hodnotu 100 000

korún, ak tento zákon neustanoví inak."

 

     Ďalšie  moje pozmeňujúce  návrhy sú  k piatemu  oddielu

- Hospodárenie nadácie.  Keďže sú prakticky  totožné s tými,

čo už predniesli pani poslankyňa Rusnáková, poslanec Langoš,

nebudem ich  všetky opakovať. Zastavím sa  iba pri návrhu na

vypustenie § 38, pretože ho  pani Rusnáková vo svojom návrhu

nezdôvodnila. V § 38  je oznamovacia povinnosť nadácie ozná-

miť daňovému úradu meno darcu,  od ktorého v účtovnom období

nadácia prijme vyššiu sumu než 5 000 korún. Takéto preukazo-

vanie pôvodu peňazí od darcu  nie je vôbec namieste, nehovo-

riac o  tom, že je  ponižujúce. Prehľad o  darcoch je predsa

súčasťou  výročnej správy.  Nahlasovanie darcov  nemá žiadne

opodstatnenie, pretože ak si darca uplatňuje dar ako odpočí-

tateľnú položku, musí mať  doklad o darovaní potvrdený nadá-

ciou. A ak si dar neuplatňuje ako odpočítateľnú položku, nie

je dôvod, aby bol daňový úrad o tom informovaný.

 

     Môj posledný pozmeňujúci návrh je procedurálny, aby sme

hlasovanie  o návrhu  zákona odložili  dovtedy, kým nebudeme

rokovať v pléne Národnej rady o  novom zákone o dani z príj-

mu. Podľa mojich informácií už v marci skončilo pripomienko-

vé konanie k tomuto návrhu zákona a podotýkam, že veľmi úzko

súvisí  s návrhom  zákona o  nadáciách. Myslím  si, že treba

poznať, aby  sme videli, ako chce štát pomáhať nadáciám, prv

ako uzavrieme diskusiu na túto tému.

 

     Dámy a  páni, týmto zákonom  sa nedotýkame iba  nadácií

a dobrovoľníkov, ale zasahujeme i  do celej sféry pôsobenia.

A tou nie je len  životné prostredie, kultúrne pamiatky, ale

najmä starí, chorí, sociálne odkázaní a ohrozená mládež. To-

to  majme na  pamäti, keď  budeme hlasovať  o zákone o nadá-

ciách. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Lysák,  nech sa páči. Pripraví sa

pán poslanec Juriš.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     ctené kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     na  rozdiel od  väčšiny predrečníkov  chcem povedať, že

konečne je  tu zákon, ktorý vnáša  systém, vnáša poriadok do

oblasti vytvárania  činnosti a eventuálneho  zániku nadácií.

Myslím  si, že  tak ako  je postavený,  mohol by byť zárukou

proti odklonu  v zameraní ich  činnosti. Vnáša totiž,  podľa

toho, ako ho ja čítam, a možno aj ďalší, väčšiu priehľadnosť

do spôsobov  ich zakladania, do evidovania  ich činnosti, do

kontroly i do ďalších náležitostí, až po prípadný zánik.

 

 

     A  nie je  to nič  nové pod  slnkom, ako by sa  niekedy

z niektorých vystúpení dalo tušiť.  Podobné zákony, a v nie-

ktorých prípadoch oveľa tvrdšie,  majú mnohé európske aj mi-

moeurópske štáty. Tým skôr je  potrebný u nás, teraz po šty-

ridsiatich  rokoch absencie  nadácií, po  rozpade bipolarity

a po  nadobudnutí alebo  znovunadobudnutí samostatnosti Slo-

venska.

 

     Slovenská republika podporovala, ako  to tu už zaznelo,

a bude naďalej  podporovať nadácie a  inštitúcie, ktoré chcú

a vyvíjajú  všeobecnoprospešnú činnosť.  Aj z  pozície člena

výboru pre  financie, rozpočet a menu  by som chcel podporiť

čo najskoršie  vydanie tohto zákona,  na ktorý musia  a budú

nadväzovať ďalšie normatívne dokumenty  z tejto oblasti. Ab-

sencia  takéhoto  zákona    za  následok,  že napríklad už

v známej  nadácii SAIA,  už tu  bola o  nej reč, ktorej boli

poskytnuté  prostriedky  aj  zo  štátneho  rozpočtu, vznikli

problémy. Myslím, že  to bolo v roku 1993,  práve pre neúpl-

nosť a  nepresnosť výkladu, pre  akých študentov a  za akých

podmienok majú byť použité prostriedky nadácie, ktoré posky-

tol  štát.  Alebo  vznikla  nadácia  na rekonštrukciu prvých

troch  slovenských gymnázií.  Nadácia nemohla  dostať  alebo

nedostala prostriedky z ministerstva, lebo neexistujú zatiaľ

pre to pravidlá, nebol zákon. Iba  čiastočne sa ich problémy

riešia z prostriedkov fondu Pro Slovakia.

 

     A pokiaľ ide  o evidenciu, to sa tu  tiež spomínalo. Za

terajšej situácie nedostatku informovanosti o cieľoch, zame-

raní, prípadne aj výsledkoch  činnosti nadácií, ťažko je po-

súdiť  napríklad takéto  dva protistojace  prípady, keď bolo

treba  poskytnúť alebo  posúdiť poskytnutie  prostriedkov zo

štátneho rozpočtu na dobudovanie  školy na východnom Sloven-

sku, a na druhej strane  sa poskytli prostriedky na tenisové

loptičky v inej časti republiky.

 

 

     Bolo by iste lepšie, keby sme mali prepracované a mohli

prijať súbežne aj ďalšie nadväzné zákony a predpisy. Ak však

máme pripravený  prvý z potrebných zákonov,  treba ho, podľa

môjho názoru, prijať. Keby tu  bol býval pred piatimi  alebo

aspoň  pred dvoma  rokmi, nemali  by sme  tu viaceré  otázky

o potrebe informácií podpory a podobne. Odďaľovanie prijatia

tohto zákona s poukazovaním na nutnosť predložiť ho s ďalší-

mi je, podľa môjho názoru, neracionálne.

 

     Niektoré  zúrivé ataky  niektorých opozičných poslancov

naozaj  nie sú  opodstatnené a  zarážajú súdnych  ľudí najmä

preto, že na jednej strane  sa volá po poriadku pri budovaní

právneho štátu,  pri znižovaní kriminality. S  tým možno na-

ozaj  len súhlasiť.  A súhlasíme  s tým  všetci. Prečo potom

toľko vzruchu, keď tento navrhovaný zákon môže pomôcť zabez-

pečiť požadovaný právny poriadok v sledovanej oblasti?

 

     V čom vidím potrebu dialógu a možnosť dohody koaličných

aj  opozičných poslancov,  je posúdenie  rozdielov v rozsahu

evidencie,  náležitostí,  spôsobu  zakladania  nadácií.  Ale

k tejto oblasti nejaké zásadné  výhrady neboli. Ak akákoľvek

nadácia  nemá nezákonné  ciele, či  spoločenské, ekonomické,

ekologické  alebo niektoré  ďalšie, povedzme morálne, nemôže

byť predsa  problém, aby splnila  náležitosti evidencie. Na-

opak, myslím, že bude  prevládať v nadáciách snaha prezento-

vať svoju činnosť a je jedno, či bude evidovaná na súde ale-

bo  na rezorte,  ktorý bude  môcť robiť  centrálnu evidenciu

a informácie o činnosti nadácie.

 

     Pokiaľ ide o orgány, sem-tam tu zazneli protirečivé ná-

zory, ale podobne, ako je to  zvykom inde vo svete, je účel-

né,  aby nadácie  boli spravované  na dobrej  úrovni a vzory

a spôsoby tento zákon uvádza.  Pokiaľ ide o rotáciu funkcio-

nárov,  môže vylúčiť  stereotyp, jednostrannosť  v používaní

prostriedkov i pluralitu v rozhodovaní.

 

     Bolo niekoľko  námietok proti základnej  istine 100 000

korún.  Na prvý  pohľad to  vyzerá veľmi  veľký rozsah  pro-

striedkov,  ale  keď  som  overoval,  či  to, čo je uvádzané

v dôvodovej  správe, je  fakt, skutočne  tieto sumy  v iných

štátoch sú oveľa vyššie. Aj  v tých bližších, ktoré nám nie-

ktorí veľmi často dávajú za vzor.

 

     Kolegyne a kolegovia, nevidím  dôvod na obavy z vedenia

účtovníctva. Veď tam sa jednoznačne  uvádza, že do troch mi-

liónov korún príjmov za predchádzajúci rok sa vedie iba jed-

noduché účtovníctvo. A audit nie pri tých sumách, poplatkoch,

ktoré sa tu uvádzali, ale sa  vyžaduje až nad 5 miliónov ko-

rún príjmov  a výdavkov za predchádzajúci  rok. Pre seriózne

inštitúcie toto nemôže byť, podľa môjho názoru, nijaký prob-

lém. Rovnako oznamovacia povinnosť o prijatých daroch od fy-

zických alebo  právnických osôb až od  5 tisíc korún vyššie,

tým skôr, že  anonymita darcu v § 38,  pán poslanec Kováč na

to upozorňoval, je zabezpečená a zákonom sa zaručuje.

 

     Sám som mal  výhrady voči zneniu v návrhu  § 39, kde sa

navrhovala  zásada poskytovať  finančné prostriedky  získané

z rôznych zdrojov  len z jedného  miesta. Podobne ako  ďalší

poslanci, ktorí tu o tom diskutovali, pokladám toto za nená-

ležité, pretože naozaj by to mohlo viesť tak, ako predpokla-

dajú aj iní, k zbytočnej  byrokracii v tejto oblasti. Ale ak

prijmeme spoločný návrh a uvažované  zmeny v bode 18 spoloč-

nej správy, malo by sa to týmto riešiť.

 

     V tejto  súvislosti tu bola reč  o plánovaní prostried-

kov. Aj  tí, ktorí majú skúsenosti  najmä z oblasti zdravot-

níctva, neplánujú,  že Jano alebo Jožo  ochorie. Zato určite

plánujú a  rozpočtujú prostriedky na  činnosť nemocníc alebo

nejakých ich častí. Myslím, že v tejto oblasti sa zhodneme.

 

     Mám jeden  stručný návrh formálneho charakteru  k § 33,

kde  namiesto znenia  "nadácia je  oprávnená žiadať vrátenie

poskytnutých prostriedkov od  osoby, ktorá nezachovala účely

použitia" odporúčam zdôrazniť, že "je povinná" ich v takomto

prípade vymáhať.

 

     Pokladám za správne  tiež to, čo sa uvádza  v § 42, aby

nadácie, ktoré vznikli doteraz, mali časový priestor uvádza-

ný jeden rok, aby sa  zapísali do registra podľa tohto záko-

na, prípadne majú možnosť tam, kde došlo k nejakej odklonnej

činnosti, presmerovať sa na iné právne formy činnosti.

 

     Kolegyne, kolegovia, ak prijmeme  tento zákon, a ja dú-

fam, že ho podporíme a prijmeme  a som presvedčený, že o dva

roky si nikto ani nespomenie, ako ťažko sa rodil a prijímal.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči,  pán poslanec Juriš. Pripraví sa

pán poslanec  Ásványi. Predtým sa hlási pán poslanec  Harach

s faktickou poznámkou.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Dámy a páni,

 

     ja by som predsa len  rád reagoval na niektoré informá-

cie, ktoré  pán poslanec Lysák  povedal vo svojom  vystúpení

a považujem ich za neúplné a nepravdivé.

 

 

     Pán kolega,  v prvom rade  SAIA nie je  nadácia. Odkiaľ

máte  takúto  informáciu?  Slovenská  akademická  informačná

agentúra je občianske združenie. To po prvé.

 

     Po druhé, tak ako každé iné občianske združenie, aj to-

to občianske združenie dostáva  prostriedky zo štátneho roz-

počtu, t. j. z ministerstva školstva, za veľmi prísnych pod-

mienok. A o  tom vás ubezpečujem, že to  tak je, pretože sám

som mal  možnosť sledovať, ako tieto príspevky idú, sledovať

aj  odpočtovanie týchto  príspevkov. V  čom je  problém? Pán

poslanec, problém  nie je v tom,  ako SAIA tieto prostriedky

dostáva, ten je  v tom, že vy chcete  kontrolovať výber šti-

pendistov,  a to  je rozdiel.  Toto bolo  SAIA vytýkané, ale

tento výber štipendistov robia nezávislé skupiny.

 

     V týchto dňoch prebieha  seminár v Banskej Bystrici, na

ktorom sa zúčastňujú zástupcovia rakúskeho ministerstva, ve-

dy a výskumu, naše  ministerstvo je tam zastúpené, žiaľbohu,

ako vždy, veľmi slabo, sú  tam rektori z rakúskych univerzít

a sú  tam rektori  zo slovenských  univerzít. Ich  cieľom je

diskutovať o budúcnosti programu, ktorý Slovenská akademická

informačná agentúra zabezpečuje ako výkonná organizácia.

 

     Len na  vašu informáciu, dámy a  páni, tento program je

z hľadiska financovania postavený tak, že je v medzinárodnom

protokole dohodnuté  financovanie 1 :  3, to znamená,  že ak

Rakúšania napríklad dajú 5 miliónov  šilingov, my dáme 5 mi-

liónov  slovenských  korún,  čo je  pomer kurzu  skoro 1 : 3

v náš  prospech. Toto  robí Slovenská  akademická informačná

agentúra.

 

     Problém, ktorý sa okolo nej vyvoláva, spočíva v tom, že

sme jedna z mála krajín, ktorá síce pozná, ale strašne ťažko

uplatňuje  tzv. zálohové  financovanie. Pre  projekty, ktoré

prechádzajú z  jedného roka do druhého,  sa vyúčtovanie môže

urobiť až ku koncu toho  projektu. Toto nikto nevie pochopiť

a využíva sa  to ako páka, ako  meč nad činnosťou Slovenskej

akademickej informačnej agentúry. To po prvé.

 

     Po druhé - vo svojom vystúpení ste povedali, že niekto-

ré štáty majú oveľa  prísnejšiu legislatívu ako my. Povedzte

ich. Toto by vlastne mal  povedať pán minister, aká kompará-

cia s inými krajinami bola urobená a ktoré sú to štáty, kto-

ré majú  takú superprísnu legislatívu, ak  je prísnejšia ako

tento zákon.

 

     A posledný môj vstup sa týka nadácií v školstve, preto-

že vo vystúpení pána  Lysáka odzneli informácie takéhoto ty-

pu: Namiesto toho,  aby išli peniaze na stavby,  tak išli na

tenisové loptičky.  Vážení, veď si  nemýľme poslanie nadácií

a poslanie štátu, ktorý len zastupuje občanov v tom, čo štát

má urobiť  pri rozdeľovaní daní. Ak  chcete, aby nadácie fi-

nancovali  stavby školských  budov, tak  to povedzte.  To je

úplne iná situácia. Je psou  povinnosťou štátu, aby toto fi-

nancoval.

 

     Nadácie budú  vždy financovať tie  aktivity v školstve,

na  ktoré štát  nedá a  objektívne niekedy  aj nemá dostatok

prostriedkov.  Preto nadácie  - s  cieľom vtiahnuť  do tohto

procesu rodičov, občanov a podobne  - vytvoria pre nich pod-

mienky, aby mohli dať prostriedky,  ktoré rodič vidí, ako sa

v škole zúročia. Preto sa kupovali  i také veci, ktoré súvi-

sia so zaostávajúcou športovou výstrojou. Pán kolega Haťapka

by to určite potvrdil.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči pán poslanec Lysák.

Pardon, pán poslanec Švec. Zapojte pána poslanca Šveca.

 

 

 

Poslanec J. Švec:

 

     Ďakujem, pán  predsedajúci. Ja som  vlastne slovo stia-

hol, ale keď ste mi ho už dali, tak predsa len by som využil

príležitosť a adresoval pánu poslancovi Lysákovi dve otázky.

 

     Pán doktor, viete si predstaviť,  ako by ste dneska za-

kladali nadáciu, keby ste  mali presvedčiť sponzorov, že na-

pred potrebujete 100 tisíc  korún umŕtvených peňazí, aby ste

svoje nadačné ciele mohli splniť?

 

     Druhá otázka. Nerozumel som vašej argumentácii, keď ste

hovorili, že najväčší problém nadácií je v tom, že dostávajú

príspevky zo  štátneho rozpočtu, ktoré  nie sú kontrolované.

Rozumel  som vám  dobre? Ja  si totiž  myslím, že nadácie sú

zakladané na úplne iný účel, a keď štát chce investovať svo-

je finančné prostriedky, môže tak činiť priamo.

 

     Štát  nepotrebuje nadácie  nato, aby  financoval to  či

ono. Je vecou nadácie, ako sa rozhodne použiť svoje finančné

prostriedky, či to bude na  výstavbu budov, alebo na loptič-

ky, to  je v demokratickom štáte  rozhodnutie nadácie, ktorá

na tieto účely zbiera finančné prostriedky. Vy si zrejme mý-

lite  finančné  prostriedky  nadácie  a finančné prostriedky

štátneho rozpočtu.

 

     Ďakujem vám.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Lysák. Zapojte pána

poslanca Lysáka.

 

 

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ďakujem pekne. Pokiaľ ide o  našu diskusiu, a to nielen

teraz,  mám  taký  dojem  ako  keby  niekedy  hovorili  nemí

s hluchými. Pokiaľ ide o príklady,  používal som ich viac vo

forme základného prístupu k tým prípadom, keď dochádza k ne-

dostatku informácií o vzniku a činnosti nadácií.

 

     Myslím  si,  že  samotná  SAIA  bude  povďačná, ak bude

dostatok informácií  o jej činnosti  a ak bude  možné všetky

jej  dobré aktivity  týmto spôsobom  podporiť. V záverečných

pasážach zákona sa jednoznačne  hovorí o tom, že prostriedky

nadácií  budú postupovať  alebo môžu  postupovať z viacerých

miest, nevylučuje sa účasť štátu. Práve preto som aj odporú-

čal, aby v závere v §  39 nebolo potrebné, aby boli poskyto-

vané alebo uvádzané len z jedného miesta.

 

     Pokiaľ ide o to, či je prísna, alebo  nie je prísna le-

gislatíva, pánu kolegovi Harachovi by som chcel bez paterna-

listického prístupu  uviesť, že je  to uvádzané v  dôvodovej

správe. Ak sa nemýlim, či  je to Nemecko, Dánsko, Francúzsko

a niektoré ďalšie štáty, sú tam jednoznačne uvádzané príkla-

dy,  a okrem  toho ich  tu uvádzala  aj pani podpredsedníčka

vlády.

 

     Pokiaľ ide o otázku pána  profesora Šveca k 100 tisícom

ako základu pre vznik nadácie, myslím  si, že by to mala byť

v podstate postačujúca suma na činnosť.

 

     Pokiaľ ide  o otázku, či je  potrebné, aby nadácie boli

ako také kontrolované. O čo tu vlastne ide? O obavu, že bude

nadmerná kontrolná činnosť nadácií.  Ak nie je zámer odlišný

od verejnoprospešnej  činnosti, tak ako  som ja čítal  návrh

tohto zákona, ani v najmenšej miere nesleduje likvidáciu na-

dácií.  Sleduje  jednoznačne  informovanosť  o poskytovaných

prostriedkoch, a to, čo všetci spoločne sledujeme: vylúčenie

možnosti používania takýchto  nadačných prostriedkov na úče-

ly, ktoré nemajú s nadačnými zámermi spoločnú reč.

 

     Myslím si, že ak  vzájomne budeme chápať zmysel svojich

prístupov, nebudú sa opakovať také excesy, aké tu boli.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Miklušičák.

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Pán predsedajúci,

     kolegyne, kolegovia,

 

     pán kolega Lysák, v § 33 ods. 5, ktorý hovorí o tom, že

nadácia  je oprávnená  požadovať od  osoby, ktorej  poskytla

prostriedky, vrátenie  prostriedkov alebo ich  časti, ak ne-

splnila povinnosť podľa ods. 3, navrhujete slovo "oprávnená"

vypustiť a nahradiť slovom "je povinná". Predsa treba nechať

na orgány nadácie, aby zvážili, či prostriedky, ktoré dotyč-

ná osoba použila, sú v  celkovom súlade s činnosťou nadácie,

aj keď to nie je na ten konkrétny cieľ. A v prípade, že usú-

di, že nie, potom môže  požadovať o vrátenie trebárs aj súd-

nou  cestou. Nechajme  to tak,  ako to  je navrhnuté. Prosím

vás, stiahnite svoj návrh.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Juriš.

 

 

 

 

Poslanec A. Juriš:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     milí hostia,

 

     nik nespochybňuje, že je  potrebný zákon na úpravu čin-

nosti nadácií, na vznik  účelového združenia prostriedkov na

dobrovoľnícku činnosť občanov  v prospech spoločnosti. Nadá-

cie obyčajne suplujú úlohu štátu, na ktorú nestačí alebo ne-

  finančné prostriedky,  no pripravený  zákon sleduje skôr

kontrolu ako  pomoc pre túto činnosť  občanov. Viem, že kon-

trolné mechanizmy sú potrebné, ale len na neetické a nečest-

  konanie určitých  ľudí. Myslím  si, že  na túto kontrolu

a obhajobu záujmov spoločnosti  existujú podmienky, ako kon-

trolovať nadácie, a to kontrolou daňových úradov a iných in-

štitúcií. Navrhovaný zákon v  nezmenenej podobe je pre mnohé

nadácie, ktoré momentálne existujú, likvidačný.

 

     Doterajší právny  rámec nadácie je  vymedzený v Občian-

skom zákonníku v  § 20b až 20e. Je jasné,  že by bolo vhodné

presnejšie formulovať činnosť nadácií,  aj umožniť im formou

daňových  zákonov  lepšie  získavať  finančné prostriedky od

sponzorov, ale  aj mať dobré možnosti  postihnúť tých, ktorí

by chceli zneužiť takéto organizácie na nejaké osobné oboha-

covanie. I  keď pevne verím, že  je to mizivé percento  a je

potrebné  tých  nečestných  postihovať,  pretože  kazia meno

drvivej  väčšiny  obetavých  občanov,  ktorí  chcú  pracovať

v prospech spoločnosti.

 

     Zatiaľ  však nemáme  štatisticky spracované porušovanie

hospodárenia nadácií so stanovami  a neetické používanie fi-

nančných prostriedkov. Veď keby  to bolo vyhodnotené, určite

by to  bolo v dôvodovej správe.  Ale tam nič takého  nie je.

Nadácie, ktoré by boli špekulatívne,  mali by slúžiť na pra-

nie  špinavých peňazí  alebo nejakých  finančných pomocí  zo

zahraničia, títo ľudia si ľahučko  nájdu iné formy na obchá-

dzanie zákonov.

 

     Tento návrh zákona postihne  hlavne malé nadácie, sluš-

ných ľudí. Nie tých, proti ktorým je tento návrh pripravený.

Drvivá  väčšina nadácií  pracovala a  pracuje apoliticky. Po

prijatí tohto návrhu zákona  fakticky tieto nadácie a ľudia,

ktorí v nich pracujú, budú mať prísnejšie pravidlá a kontro-

lu  a najmä obmedzovanie ich slobody rozhodovania, určovanie

vnútorného  chodu  nadácií,  rotácie,  určovanie percenta na

vlastnú činnosť. Problematické  je stanovenie minimálnej fi-

nančnej čiastky 100 tisíc, a  s touto sumou sa nesmie hýbať.

Pri úrokovej miere na bežnom účte 4,5 % pri oveľa vyššej in-

flácii (v  minulom roku 7,2 %)  fakticky klesá majetok nadá-

cie, než  by z tých 100  tisíc niečo mohla robiť.  Čiže títo

ľudia,  ktorí v  rozlišných činnostiach  pracovali pre dobro

spoločnosti,  sa  viac-menej  spolitizovali.  A  veru nebudú

priateľsky  naklonení tým,  ktorí takýto  návrh o  nadáciách

iniciovali.

 

     Mám len  dva pozmeňujúce návrhy.  Ide o §  4. Ak nebude

prijatý pozmeňovací  návrh pani poslankyne  Rusnákovej o vy-

pustení tohto paragrafu, navrhujem nahradiť  § 4 v časti zá-

kladné imanie a § 10 -  Správa vkladov do nadácie bude treba

prečíslovať, čiže bude  mať v konečnej verzii číslo  9 s na-

sledovným textom:

                           "§ 9

 

                 Správa vkladov do nadácie

 

     (1) Vkladom zakladateľa je súhrn peňažných prostriedkov

a iných peniazmi oceniteľných hodnôt, ktoré zakladateľ nadá-

cie odovzdá do správy správcovi nadácie pri podpísaní zakla-

dateľskej listiny.

 

     (2) Súčet peňažných prostriedkov  a iných peniazmi oce-

niteľných hodnôt  tvoriacich združený majetok  tvorí majetok

nadácie. Hodnota  majetku nadácie po  odpočítaní záväzkov sa

po dobu existencie nadácie nesmie  znížiť na dobu dlhšiu ako

6 kalendárnych mesiacov po sebe  idúcich pod hodnotu 100 ti-

síc Sk, ak tento zákon nestanoví inak.

 

     (3) Zakladateľ musí vložiť pri založení nadácie majetok

v hodnote najmenej 10 tisíc  Sk. Do dvoch kalendárnych rokov

od  vzniku nadácie  musí majetok  nadácie dosiahnuť  hodnotu

najmenej 100 tisíc Sk podľa odseku 2.

 

     (4) Pred zaregistrovaním  nadácie spravuje vklad zakla-

dateľ a správca nadácie.  Vlastnícke právo vkladov, prípadne

iné práva k vkladom prechádzajú  na nadáciu dňom jej vzniku.

Vlastnícke práva k  nehnuteľnostiam nadobúda nadácia vkladom

do  katastra nehnuteľností  na základe  písomného vyhlásenia

vkladateľa s úradne overeným podpisom.

 

     (5) Po vzniku nadácie je správca povinný odovzdať vkla-

dy bez zbytočného odkladu  nadácii. Ak nadácia nevznikne, je

povinný ich vrátiť."

 

     Druhý pozmeňovací  návrh je z  hľadiska účinnosti tohto

zákona.  Treba  ho  zosúladiť  s  účinnosťou návrhov zákonov

o iných neziskových organizáciách a s daňovým zákonom, ktorý

by  umožňoval zvýhodnenie  financovania neziskového sektora.

Preto navrhujem termín 1. 1. 1997.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech  sa páči, pán  poslanec Ásványi. Pripraví

sa pán poslanec Ftáčnik. Nech sa páči, pani Rusnáková - fak-

tická pripomienka.

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Chcela by som sa vyjadriť  k návrhu pána poslanca Juri-

ša. Ten návrh ako alternatívny  je do istej miery dobrý, ale

chcela by  som ho upozorniť  na dve veci,  ktoré by prípadne

mohol doplniť  a ešte vystúpiť s  miernou úpravou, ak prijme

moje odporúčanie.

 

     Je to odsek 1, kde chýba ustanovenie, že správca je po-

vinný  zakladateľovi vydať  doklad o  splatení vkladu. Tento

doklad  by sa  mal priložiť  k návrhu  na zápis do registra.

Takže toto by som odporúčala doplniť.

 

     A ešte odsek 5 by bolo  dobré doplniť na konci: "Ak na-

dácia nevznikne,  je povinný ich správca  tento vklad vrátiť

zakladateľovi do 30 dní." Ak tam neustanovíme nejaký termín,

dokedy to má spraviť, tak sa to môže naťahovať aj rok.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán Ásványi.

 

Poslanec L. Ásványi:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     dámy a páni,

 

     Občiansky zákonník v § 20b  až 20e taxatívne  stanovuje

formu a podmienky vzniku, činnosti a zániku nadácií. Predpi-

suje aj  minimálny obsah štatútu nadácie,  v ktorom môžu byť

spresnené podmienky a požiadavky na činnosť nadácie. V § 20e

sa  poukazuje na  potrebu osobitného  zákona na podrobnejšiu

úpravu problematiky nadácií.

 

     Roky  absentoval  tento  očakávaný  zákon,  ale nadácie

existovali a vyvíjali pre spoločnosť prospešnú činnosť. Žia-

dal sa zákon, ktorý by spresnil rámec daný ustanoveniami Ob-

čianskeho zákonníka.

 

     Prerokúvaný  návrh  zákona  v  základoch  mení možnosti

vzniku a  podmienky dobročinnej prospešnosti  nadácií a mení

vytvorenú  prax predovšetkým  stanovením minimálneho  vkladu

majetku vo výške 100 tisíc Sk a bránením poklesu počiatočné-

ho základného imania  počas činnosti. Koncentrovanie povole-

nia a registrovania nadácií na ministerstve vnútra je ďalším

prejavom centralizácie moci, byrokracie a politickej kontro-

ly aj verejnoprospešnej činnosti v  našom štáte. Toto nie je

zdôvodnené ani vehementne  spomínaným, ale nedokázaným spol-

čovaním osôb, a nie majetku v nadáciách, ani toľko prizvuko-

vaným prepieraním špinavých peňazí  v nadáciách. Tie sa perú

inde, a ako by sme o tom nechceli nič vedieť.

 

     V pomykove a bezradnosti sú šľachetne zmýšľajúci ľudia,

ktorí nadácie  založili, spravujú alebo  do nich prispievajú

s cieľom pomôcť ťažko chorým,  ľuďom v beznádejnom sociálnom

položení, kultúrnym a vzdelávacím zariadeniam nefinancovaným

alebo nedostatočne  financovaným štátom, resp.  zo spoločen-

ských prostriedkov. V strachu sú tí ľudia, ktorí sú odkázaní

a poberajú dobrodenie z týchto nadácií. Väčšina týchto nadá-

cií sa nebude môcť transformovať do 12 mesiacov na podmienky

stanovované prerokúvaným zákonom, nebudú schopné udržať svo-

je imanie nad hranicou 100  tisíc Sk. Vznikli nie z majetku,

ale z dobrej vôle a obetavosti ľudí.

 

     Viem, že dostanem odpoveď s poukazom na pripravené ďal-

šie právne predpisy o neziskových právnických osobách a aso-

ciáciách, ktoré vyriešia tieto  starosti. Prečo sa potom ne-

predložili tieto návrhy na rokovanie spoločne?

 

     Odhliadnem od navrhovania  konkrétnych zmien k paragra-

fovému zneniu návrhu zákona, lebo by som opakoval už odznené

odporúčania iných kolegov. Predkladám však návrh na pozmene-

nie návrhu  na účinnosť prerokúvaného zákona,  ak vôbec bude

prijatý, najskôr od 1. januára 1997, resp. od termínu, doke-

dy  sa v  dostatočnom časovom  predstihu prerokujú  a prijmú

právne normy o neinvestičných a neziskových organizáciách.

 

     Na záver  prosím pán spravodajcu  dať osobitne hlasovať

o bodoch 6, 10 a 18 spoločnej správy.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  pánu poslancovi  Ásványimu. Nech  sa páči, pán

poslanec Ftáčnik. Pripraví sa  pán poslanec Lauko. S faktic-

kou poznámkou sa hlási pán poslanec Šimko, nech sa páči.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán podpredseda. Prednesiem iba krátku organi-

začnú poznámku alebo skôr pozvánku.

 

     Vážené kolegyne, vážení  kolegovia, náš klub zabezpečil

premietanie nového filmu Dušana Hanáka Papierové hlavy. Pre-

mietanie sa uskutoční 15  minút po skončení dnešného rokova-

nia dolu  v kinosále. Srdečne vás  na toto premietanie všet-

kých  pozývame bez  ohľadu na  to, či  ste z koalície, alebo

z opozície. Pozývame poslancov, novinárov i hostí.

 

     Ďakujem pekne.

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujeme. Len si užite. Nech sa páči.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     naša diskusia trvá už dlho,  ale myslím si, že ešte ne-

bolo povedané všetko, preto sa pokúsim prispieť tiež niekto-

rými pohľadmi a pozmeňovacími návrhmi na zákon, ktorý má re-

gulovať  aktivitu  ľudí  pri  plnení verejnoprospešných úloh

a úlohu štátu v tomto procese.

 

     Chcem povedať, že pri  posudzovaní tohto zákona som ja,

ale i  moji kolegovia zo Strany  demokratickej ľavice vychá-

dzal z myšlienky, ktorú som tu  už povedal v piatok, ale po-

važujem za potrebné ju zopakovať. Sme za to, aby bol prijatý

zákon o  nadáciách, čiže pre  nás nestojí otázka,  či prijať

zákon o nadáciách, ale aký zákon. Ak by som mal odpovedať na

otázku  aký zákon,  odpoviem -  samozrejme dobrý.  Čo je  to

v tomto prípade  dobrý zákon? Dobrý  zákon bude taký,  ktorý

prinesie rovnováhu medzi zasahovaním štátu do života nadácií

a medzi  slobodným priestorom  na organizovanie verejnopros-

pešnej činnosti formou nadácií. Žiaľ,  tak ako sme tu počuli

z viacerých vystúpení, ani podľa nášho názoru predložený zá-

kon tieto parametre nespĺňa.

 

     Minister  spravodlivosti ako  predkladateľ nazval tento

zákon organizačnou  normou, na ktorú  majú nadväzovať ďalšie

zákony. Žiaľ, tie zákony nikto z nás nevidel, a preto vlast-

ne riešime len časť celej  problematiky. Čudujem sa vám, vá-

žené dámy a páni, prečo  ste neodsúhlasili, aby sme preruši-

li, nie odložili, prerušili prerokúvanie tohto bodu, aby sme

videli aj do ďalších častí, aké predstavy má vláda po úprave

neziskového sektora, a nemuseli sme k tomuto zákonu predkla-

dať veci,  ktoré by možno  patrili do iných  zákonov, ale my

ich  nepoznáme.  Nepoznáme  zámery  vlády  v  tejto oblasti,

a preto sa nemôžeme celkom  dobre ubrániť prednášaniu pozme-

ňovacích návrhov,  ktoré v tomto  zákone majú vyriešiť  naše

predstavy o  fungovaní týchto organizácií. Mohli  sme sa ta-

kýmto  problémom vyhnúť,  aj  pre  vás mohol  vzniknúť lepší

obraz o tom, ako má  fungovať tretí sektor vo svojich rozma-

nitých podobách a aké výhody  ponúka vláda tým, že zošnuruje

tieto organizácie  do istých pravidiel  hry - podotýkam,  že

určité pravidlá  hry sú potrebné - čo za  toto  zošnurovanie

vláda ponúka vo forme úľav. Nevieme. Je to holub na streche,

ktorého nikto z nás nevidel a jednoducho ho nepoznáme.

 

     Zákon sa  prerokúva v legislatívnom  chvate, to znamená

že 29. 4. 1996 bol  doručený  do  parlamentu, 7. 5. 1996 bol

rozdaný poslancom vo výboroch a 8. 5. 1996 niektorí poslanci

o ňom rokovali,  17. 5. 1996 sa  začína rokovanie v Národnej

rade.  To  je  porušenie  všetkých  legislatívnych zvyklostí

v tomto parlamente.  A na otázku  prečo je to  tak, ani pod-

predsedníčka vlády, ani minister spravodlivosti ako predkla-

dateľ  nepoznajú odpoveď.  Nedozvedeli  sme  sa ju  v piatok

a jediné, čo pani podpredsedníčka vlády odpovedala na priamu

otázku, prečo  sa tak ponáhľame,  bolo, že je  to zámer. Aký

zámer, to nepovedala, ale za ňu to vyslovili niektorí dobro-

myseľní poslanci.  Poslanci, ktorí majú  predstavu, že týmto

zákonom strihneme  veľké zahraničné nadácie, aby  sme im za-

bránili páchať nejaké  neprístojnosti na Slovensku. Vychádza

sa z fóbie zahraničného sprisahania  voči Slovensku a tým sa

motivuje zákon, ktorý má riešiť aj úplne iné otázky.

 

     Zabúdate, vážené poslankyne a  poslanci, a to adresujem

predovšetkým vládnym poslancom, že  už 8 mesiacov sabotujete

zákon, ktorý  má riešiť kontrolu  privatizácie, v ktorej  sa

prepierajú omnoho väčšie sumy a niet nad tým žiadnej kontro-

ly. Takisto  pri prerokúvaní správy  Najvyššieho kontrolného

úradu,  ktorá konštatovala  nehospodárne využitie finančných

prostriedkov štátu, teda  daňových poplatníkov, našich voli-

čov, ktorých tu zastupujeme,  ste prejavili nezáujem, vážené

poslankyne a poslanci z  vládnej koalície, aby parlament do-

sledoval  tie veci,  kde došlo  k nehospodárnemu  používaniu

prostriedkov vo  výške viac ako  pol miliardy Sk.  Chcete sa

hojiť na  zahraničných nadáciách a zabúdate,  že tento zákon

je o nadáciách ako takých.

 

     Ak ste si prečítali dnešné  SME, mohli ste sa dozvedieť

o tom, aké nadácie vlastne na  Slovensku pôsobia. 208 z tých

500 nadácií pôsobí v  oblasti stredného a vysokého školstva.

To sú nadácie, ktoré spomínal pán poslanec Švec, to sú nadá-

cie, aké pôsobia pri gymnáziu, do ktorého chodí napríklad aj

moja dcéra, kde sa rodičia  poskladajú po pár korún a platia

sa z toho deťom príspevky na lyžiarske zájazdy a podobne. Aj

o týchto nadáciách  je tento zákon,  a na ne  nikto nemyslí.

Oháňate sa Sorosom  a neviem kým, a zabúdate  na to, že ďal-

ších 178 nadácií pôsobí  v oblasti vzdelávania dospelých, že

ďalších 115  nadácií pôsobí v oblasti  zdravotníctva. Na tie

nikto  z vás  nemyslí. To  vám je  možno jedno, že polovička

z tých nadácií   nebude schopná  transformovať sa podľa tohto

zákona, a jednoducho chcete z vaničky vyliať s vodou aj die-

ťa.

 

     Ak ste hovorili, alebo boli  tu náznaky z úst pani pod-

predsedníčky, že  tento zákon a jeho  rýchlosť je motivovaný

praním špinavých peňazí, už  som tu citoval kontrolu Ústred-

ného daňového riaditeľstva,  nie poslanecký prieskum opozič-

ných poslancov, Ústredné daňové riaditeľstvo, ktoré vykonalo

kontrolu v 335  nadáciách. Zrejme boli aj v  tých, ktoré za-

ujímajú vás, pretože sa to konalo na podnet vlády. Nezistili

žiadne pranie špinavých peňazí. To je záver Ústredného daňo-

vého riaditeľstva.  Zistili problémy, nedostatky,  ale veci,

ktoré  sú riešiteľné.  Čo si  to, prosím  vás, nahovárate vo

vzťahu k  tomuto zákonu? Jednoducho  to nie je  pravda. Máte

zámer, ale  chcete pritom ovplyvniť,  alebo negatívne pritom

ovplyvníte aj tých, ktorých sa váš zámer jednoducho netýka.

 

     Otázka znie, čo urobiť so  zákonom, ktorý máme pred se-

bou. Akokoľvek si budeme navrávať,  že ten zákon je porovna-

teľný so zákonmi Európskej únie, má veľmi ďaleko k európskym

parametrom. Stačí  si na to  prečítať pripomienky Európskeho

nadačného centra. Nedá  sa s tým zrejme nič  urobiť, aby sme

tým pripomienkam vyhoveli, pretože  pri pohľade na tento zá-

kon  mám pocit,  že ide  o pokrivený  kameň, do ktorého jeho

tvorca urobil  niekoľko vážnych, ale pre  dobrý výsledok ko-

nečného tvaru nedobre mierených zásahov. Nedá sa celkom dob-

re vykovať z toho dielo,  ktoré by sme akokoľvek mohli ohod-

notiť ako majstrovské. Napriek tomu sa pokúsim zobrať dláto,

zaťať aspoň  na tých najvážnejších miestach  a naznačiť, kde

si myslím, že by bolo treba  niečo s tým zákonom urobiť, aby

sme mohli povedať, že by mohol byť znesiteľný. Mám 11 pozme-

ňovacích návrhov, pričom niektoré budú veľmi krátke, pretože

sa opierajú o prerokovanie tohto  zákona vo výboroch a odvo-

lávajú sa na spoločnú správu.

 

     Hneď prvý návrh sa týka  bodu 1 spoločnej správy, ktorý

žiadam, aby  bol vyňatý na osobitné  hlasovanie. Týka sa zá-

kladiny, ktorú  treba mať na vznik  nadácie. Pán spravodajca

uviedol  v spravodajskej  správe, že  neodporúča prijať  bod

1 a že prednesie vlastný pozmeňovací návrh. Doteraz tak neu-

robil, hoci sa prihlásil do rozpravy ako prvý. Preto neviem,

čo chcel navrhnúť, a ani sa  k tomu nemôžem vyjadriť. Ak pán

spravodajca nenavrhne nič, odporúčam  schváliť bod 1 spoloč-

nej správy. Zdôvodnenie je jednoduché. Sú to tie školské na-

dácie, ktoré fungujú na tom "korunka ku korunke" a treba ich

jednoducho zachrániť.

 

     Druhý pozmeňovací návrh sa týka § 4, v ktorom navrhujem

vypustiť slová "a jeho pôvod". Budem prednášať rovnaký návrh

aj k § 11 a k § 35. Vysvetlím  vám to z pohľadu § 35. V § 35

sa hovorí o výročnej správe, v ktorej sa má podľa písmena b)

uviesť prehľad  príjmov nadácie podľa zdrojov  a ich pôvodu.

Výklad  tohto ustanovenia  rozumiem tak,  že nadácia  uvedie

členenie príjmov vo vzťahu k § 30, ktorý upravuje príjmy na-

dácie. To  znamená, že povie  zdroje, aké získala  z výnosov

majetku, z verejných zbierok, z  lotérií a z iných podobných

hier, z dedičstva či z  organizovania vlastných akcií a pro-

gramov podľa § 5. Nie je mi jasné, čo znamená slovo "pôvod",

pretože  zdroj je  to, či  je to  z lotérie, dedičstva alebo

z iného. Ale čo znamená pôvod? Ťažko môže nadácia, najmä ta-

ká maličká, školská, skúmať napríklad pôvod dedičstva. Viete

si predstaviť,  že bude nadácia  skúmať, ako vzniklo  dedič-

stvo? Teda neviem, čo sa tým  presne myslí. Myslím si, že na

to, aby  sa skúmal pôvod  dedičstva či výnosov  z príspevkov

fyzických či právnických osôb, sú iné orgány - daňové či fi-

nančné kontroly, ktoré to môžu urobiť omnoho lepšie.

 

     Pri  ostatných položkách, napríklad mimo  dedičstva, je

jasné, že  ich pôvodom je konkrétna  aktivita nadácie, ktorá

sa uvedie  v tej časti výročnej  správy, ktorá podľa písmena

a) § 35 opisuje činnosť  nadácie v uvedenom období. Teda po-

vie  sa:  nadácia  organizovala  päť  zbierok, desať lotérií

a neviem koľko iných športových či kultúrnych akcií.

 

     Uvedenie  prehľadu  darov  a  príspevkov od právnických

a fyzických osôb je  požadované v bode c) §  35, takže tento

zdroj a jeho pôvod je krytý samostatnou časťou správy. Preto

si myslím, že ani pri vzniku nadácií, o ktoré ide v § 4, ne-

má zmysel uvádzať pôvod peňazí, pretože môže ísť vlastne pri

začiatku len  o dedičstvo alebo o  dary a príspevky fyzickej

a právnickej osoby. Nadácia ešte neexistovala, nemohla konať

žiadne iné aktivity, len jej ktosi mohol dať peniaze - to je

zriaďovateľ, alebo mohla vzniknúť  na základe dedičstva. Aký

tu má uvádzať pôvod? A dokonca ho má doložiť podľa § 11 dok-

ladmi.  Čo to,  prosím vás,  znamená? Myslím  si, že  nie je

a nemôže byť v silách  nadácie skúmať pôvod peňazí napríklad

od rodičov, ktorí prispievajú na založenie školskej nadácie.

Čo by bolo v tomto  prípade pôvod? Výplatná páska rodiča, že

si zarobil  peniaze poctivo a  môže ich venovať  na nadáciu,

alebo to má byť potvrdenie o zložení príspevku od daného ro-

diča?

 

     Dôvodová správa,  žiaľ, k tomu je  hluchá a nedozvedeli

sme sa to  ani pri prerokúvaní zákona vo  výboroch. Preto si

myslím, že tieto ustanovenia o  pôvode by sme mali zo zákona

vypustiť, teda nechať tam len  zdroje a vypustiť pôvod. Koho

bude  zaujímať pôvod  peňazí, overí  si ho  cestou finančnej

kontroly podľa osobitných predpisov.

 

     Tento návrh budem teda predkladať aj k § 11, kde sa pri

registrácii doklad o tom, z  akých zdrojov bol majetok nado-

budnutý a  o jeho pôvode  požaduje taxatívne  ako doklad po-

trebný na registráciu nadácie.

 

     Môj tretí  pozmeňovací návrh sa  týka bodu 3  spoločnej

správy. V  tomto bode sa výbor  pre vzdelanie, vedu, kultúru

a šport  vyjadril  k  otázke  limitovania podnikania nadácií

a sformuloval  pozmeňovací  návrh,  ktorý,  myslím si, treba

podporiť. Preto  navrhujem, aby bod  3 spoločnej správy  bol

vyňatý na  osobitné hlasovanie a bola  mu vyjadrená podpora,

pretože má za cieľ umožniť nadácii organizovať vlastné akti-

vity, vlastné  programy, ktoré budú mať  podobu akcií, ktoré

sú tu uvedené. Takisto to, že sa takéto akcie nebudú považo-

vať  za podnikateľskú  činnosť, znamená  už teraz vytvorenie

rámca na zvýhodnenie istých  činností nadácií ďalšími zákon-

mi, ktoré, ako bolo povedané, budú nasledovať.

 

     Pozmeňovací návrh číslo 4 - v § 11 ods. 2 v druhej vete

dať  za  slová  "bol  nadobudnutý"  bodku  a  vypustiť slová

"a o jeho pôvode". Zdôvodnenie  som uviedol pri návrhu číslo

2, nebudem ho opakovať.

 

     Piaty  pozmeňovací návrh  sa týka  registrácie. Bol  tu

prednesený návrh na to,  aby sa registrácia uskutočňovala na

súde. Je to jedna  z alternatív. Podpredsedníčka vlády obha-

jovala vládny  návrh, ktorý hovorí o  tom, že registruje mi-

nisterstvo vnútra. Poznám  výrok pani podpredsedníčky vlády,

a ak ten bude platiť, že po splnení podmienok, ktoré sú sta-

novené v zákone, nadáciu musia zaregistrovať na ministerstve

vnútra, aj keby  jej zriaďovateľom  bol napríklad neobľúbený

opozičný politik,  potom si myslím,  že to môže  zostať tak,

ako  to je,  ale treba  prijať návrh  na vypustenie odseku 3

z § 11. Zruší  sa tým  dvojstupňovosť  konania registrácie a

toto konanie môže byť priamočiare, a nie dvojstupňové. Navr-

hujem teda ako piaty pozmeňovací návrh vypustiť § 11 odsek 3.

 

     Môj šiesty pozmeňovací  návrh sa týka § 15.  K nemu mám

dve pripomienky pod bodmi 6 a 7. Najprv je to  úprava  odse-

ku 2, ktorú pod bodom 7 spoločnej  správy  navrhol výbor pre

vzdelanie, vedu, kultúru a šport  a ktorá mení svojvôľu súdu

na jeho povinnosť upozorniť nadáciu  na nedostatky a dať jej

lehotu na odstránenie nedostatkov. V § 15 sa hovorí o zruše-

ní nadácie  a dôvodoch, ktoré  tu môžu nastať.  Ťažko tu ho-

voriť o vecnej diskusii, ak spravodajca povie, že neodporúča

prijať bod 7, ale nepovie argumenty a silou koaličnej väčši-

ny chce návrh zmiesť zo spoločnej správy. Cieľom nášho výbo-

ru bolo dosiahnuť, aby konanie  o zrušení nadácie bolo dvoj-

stupňové, teda  najprv upozornenie súdu  a potom, ak  nebude

nedostatok odstránený,  súd prikročí  ku konaniu podľa odse-

ku 1.  Navrhujem teda prijať bod  7 z dôvodov, ktoré  som tu

uviedol.

 

     Druhá úprava pod mojím  pozmeňovacím návrhom číslo 7 sa

týka odseku 1 § 15, kde je prísne ustanovenie a predpisujúce

ustanovenie, že súd zruší  nadáciu, ak... Takéto ustanovenie

znamená vtedy,  ak sa dokáže nedostatok  uvedený v jednotli-

vých  písmenách. Podľa  môjho chápania  tohto bodu  súd musí

zrušiť nadáciu, ak preukáže, že  došlo k zavineniu, ktoré je

v jednotlivých  písmenách. Zdá  sa mi  to neprimerane  tvrdé

v tých  ustanoveniach, kde  ide o  odstrániteľné nedostatky.

Zrušenie  nadácie obligatórne,  teda rozhodnutím  zákona, by

malo byť len podľa písmena f), teda v situácii, kedy nadácia

preukázateľne po dobu dlhšiu ako dva roky neplní účel stano-

vený v zriaďovacej listine.  Tam sa nedostatok ťažko odstra-

ňuje. Dva  roky sa jednoducho nedajú  vrátiť, nadácia neplní

svoj účel. Tam súd môže a zrejme aj musí, ak sa toto preuká-

že, pristúpiť k zrušeniu nadácie. Vo všetkých ostatných pís-

menách § 15  ods. 1 ide o odstrániteľné  nedostatky a myslím

si, že súd by mal mať priestor na to, aby posúdil ich závaž-

nosť, a teda fakt, či sa  dajú odstrániť. Možno sa už nedajú

a súd teda môže zrušiť. Ak sa dajú, súd by nadáciu nezrušil,

ak sa nedajú, pristúpil by ku zrušeniu. K tomuto smeruje môj

pozmeňovací návrh, ktorý znie takto:

 

     V § 15 ods. 1 zmeniť slová "nadáciu zruší a nariadi" na

slová "nadáciu môže zrušiť  alebo nariadiť".  Súčasne sa vy-

pustí písmeno f), ostatné písmená sa prečíslujú. Súčasne na-

vrhujem vytvoriť nový odsek 2,  pritom by sa ostatné prečís-

lovali, ktoré znie: "(2) Súd na návrh zriaďovateľa, štátneho

orgánu, správnej rady alebo  osoby, ktorá osvedčí právny zá-

ujem, nadáciu zruší a nariadi  jej likvidáciu, ak nadácia po

dobu dlhšiu ako dva roky   neplní účel uvedený v zriaďovacej

listine." Čiže zmysel vládneho návrhu zostane zachovaný, ale

je presnejšie  rozlíšené, ako sa chápu  jednotlivé dôvody na

zrušenie  nadácie.  Pri  tomto  novom  odseku  2 sa nepočíta

s opravným konaním.

 

     Ôsmy pozmeňovací návrh - úprava fungovania správnej ra-

dy.  Pán  spravodajca  neodôvodnene  neodporučil prijať body

9 a 10  spoločnej správy, ktoré prijal  výbor pre vzdelanie,

vedu, kultúru a šport. Vypustila  by sa nimi zbytočná regle-

mentácia funkčného obdobia a  vynútenej odmeny členov správ-

nej rady. Navrhujem, aby sme  tieto body prijali a ponechali

úpravu  dĺžky funkčného  obdobia a  prípadnej obmeny  členov

správnej rady počas  neho na štatút nadácie, tak  ako to na-

vrhli dva výbory tohto  parlamentu. Podobná poznámka sa týka

bodu 12 spoločnej správy,  ktorý spravodajca opäť bezdôvodne

neodporučil prijať. Je to uvoľnenie úpravy postavenia správ-

cu, kde opäť  dva výbory navrhujú riešiť zmenou  § 25 ods. 2

bez stanovenia funkčného obdobia správcu. Aj bod 12, rovnako

ako  body 9  a 10,  navrhujem vyňať  na osobitné  hlasovanie

a z uvedených dôvodov ich prijať.

 

     Deviaty pozmeňovací  návrh sa týka dvoch,  ktoré som už

predniesol. Z  dôvodov, ktoré som  vysvetlil skôr, navrhujem

vypustiť v  § 35 ods. 2  písm. d) slová "a  ich pôvodu". Ide

o výročnú správu a problém, ktorého som sa dotkol skôr.

 

     Desiaty, predposledný  pozmeňovací návrh sa  týka § 38.

Aj ja som  si všimol, ako pán poslanec  Kováč, nesúlad medzi

povinnosťou oznamovať  darcov, ktorí v úhrnnej  sume 5 tisíc

korún  poskytnú svoje  prostriedky na  nadácie, a nerovnakým

postavením darcov, ktorí  darujú peniaze politickým stranám.

Navrhujem teda zmeniť sumu 5 tisíc na sumu 50 tisíc. Zdôvod-

nenie už vlastne predniesol pán poslanec Kováč, teda bude to

rovnaké  ako u  politických strán.  Úhrnná suma,  ktorú môže

niekto darovať nadácii bez toho,  aby bol oznámený na daňový

úrad, by bola  50 tisíc korún. Aj politické  strany majú po-

vinnosť  oznámiť vo  výročnej správe  všetkých darcov, ktorí

darovali jednorazovo viac ako 10 tisíc alebo úhrnne 50 tisíc

korún. Spomeňte si,  priatelia z HZDS, že ste  to boli práve

vy, ktorí  svojím hlasovaním zabránili,  aby boli zverejnené

výročné správy  politických strán za rok  1995, vrátane pre-

hľadu darcov pre jednotlivé  politické strany. Máte teda iný

meter na  seba a iný  meter na nadácie?  Myslím si, že  nie,

a preto  predpokladám, že  podporíte tento  návrh, aby  boli

rovnaké sumy pre darcov politickým stranám a nadáciám a rov-

naká procedúra zverejňovania.

 

     Môj posledný  pozmeňovací  návrh  pod bodom  11 sa týka

§ 39 ods. 1, aby sa  v ňom vypustili slová "rozpočtov obcí".

Je to ten problém, ku ktorému diskutoval pán poslanec Lysák,

aj viacerí poslanci, je spomenutý  aj v spoločnej správe. Je

to ďalšia z alternatív, ako  vyriešiť súbeh peňazí, ktoré sa

poskytujú jednej nadácii. V tomto  prípade by sa súbeh vylú-

čil len u  viacerých štátnych orgánov a obce  by boli z toho

vylúčené. Dávam ho len ako  alternatívu na posúdenie pri zá-

verečnom hlasovaní.  Je to tiež jeden  z problémov, kde spo-

ločný spravodajca  na začiatku sľúbil  vlastné riešenie, ale

zatiaľ ho nepredniesol.

 

     Na záver  by som rád  povedal, že pripomienky  číslo 1,

5, 6, 8 a 10,  ktoré som predniesol, považuje časť poslancov

za  Stranu demokratickej  ľavice, teda  časť poslancov klubu

Spoločná voľba, za principiálne a podľa ich prijatia sa roz-

hodne pri záverečnom hlasovaní o tomto zákone.

 

     Vážené dámy  a páni, ďakujem  za vašu trpezlivú  pozor-

nosť. Pripomienky odovzdám  spravodajcovi písomne. Verím, že

všetky  pripomienky,  ktoré  zazneli,  dostaneme  rozmnožené

v písomnej podobe, a o zákone budeme hlasovať vtedy, keď bu-

deme mať možnosť  si ich prezrieť a vyjadriť  sa k nim vecne

v jednotlivých poslaneckých kluboch.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno, do rána bude dosť času. Ďakujem. Nech sa páči, pán

poslanec Lauko. Pripraví sa pán Bajan.

 

 

 

 

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

 

     keďže som zdravotník, lekár a keďže máme všetci pravde-

podobne v živej pamäti  vystúpenia v televízii rôznych nadá-

cií, ktoré  dávajú zdravotníckym zariadeniam  rôzne sanitky,

prístroje a neviem čo všetko, pravdepodobne aj z tohto titu-

lu mám určitý pocit oprávnenia vystúpiť k tejto veci.

 

     Na úvod  chcem verejne vyhlásiť,  že sa dištancujem  od

tejto vládnej  predlohy zákona a  nesúhlasím s ňou,  pretože

obmedzuje  existujúce  nadácie.  Ako  uviedol  kolega Langoš

- a pripájam sa k jeho tvrdeniu -, pán minister Liščák uvie-

dol pri  návrhu zákona tvrdenie, že  legislatívna úprava pre

organizácie tretieho sektora sa začala pripravovať po dohode

so sociálnymi partnermi. Pripájam sa  k tejto otázke a pýtam

sa pána  ministra, prečo vládna strana  odmietla vo februári

zaradiť návrh zákona o nadáciách na rokovanie Rady hospodár-

skej a sociálnej dohody, hoci  o to sociálni partneri žiada-

li. Ja tú odpoveď poznám, ale  napriek tomu sa to pána mini-

stra pýtam,  pretože sociálni partneri by  s takýmto obsahom

vládneho návrhu  nikdy nesúhlasili. Vládna  strana postupuje

v rozpore  s názorom  sociálnych partnerov,  pretože ani oni

nechceli a nechcú takýto zákon.

 

     Druhá moja poznámka. Je typické pre vládnu koalíciu, že

niečo deklaruje  a potom utečie  z boja. To  je príklad pod-

predsedníčky vlády  pani Tóthovej. V piatok  nám tu povedala

určité informácie, ktoré pokladám  za zavádzajúce, a dnes tu

chýba.

 

     Osobitne pozoruhodná je v dôvodovej správe pasáž, ktorá

opisuje vývoj právnej úpravy  nadácií. Pozoruhodná preto, že

usvedčuje samotných autorov z toho,  ako sa z histórie vôbec

nepoučili. Naopak, ako ju zneužívajú.

 

     Dovoľte mi len tri príklady.  Citát číslo 1 z dôvodovej

správy: "V najstarších dobách  sa rozlišovalo medzi nadácia-

mi, ktorých znakom bola existencia určitých zariadení, ústa-

vov, ako napríklad nemocnice, útulky, školy a podobne, a na-

dáciami, ktoré  sa v užšom  zmysle slova chápali  ako právny

inštitút  zriadený na  trvalé venovanie  určitého majetku na

nejaké všeužitočné  ciele." Je to  na strane 19.  Dovolím si

len skromne poznamenať, že v  celom svete sa takéto rozlišo-

vanie udržalo až dodnes. Takzvané operačné nadácie, ktoré sú

práve na Slovensku prevažujúce, sú významnou časťou nadačné-

ho spektra vo všetkých krajinách. Sú tiež združením majetku,

a nie osôb. Ale práve na Slovensku sa vládna strana rozhodla

len pre nadácie v užšom zmysle slova. Prečo asi?

 

     Citát číslo 2: "Mária Terézia svojím najvyšším reskrip-

tom z  29. mája 1754 nariadila  zistiť počet všetkých dobro-

činných nadácií zriadených pre chudobných, ich všetky pomery

a dôkladne  ich preskúmať.  V roku  1762 bol  známy výsledok

a vydanie rezolúcie  Márie Terézie." Strana  19 a 20.  Vláda

Márie  Terézie zbierala  informácie o  činnosti nadácií osem

rokov,  kým panovníčka  urobila štátnické  rozhodnutie. Naša

vláda sa rozhodla  v októbri 1995, zákon bol  hotový 31. 12.

1995  toho istého  roku, a  nepotrebovala na  to vôbec,  ale

vôbec žiadne skúmanie. Prečo asi?

 

     Citát číslo 3: "Opatrenia na úseku štátneho dohľadu nad

nadáciami sa uplatňovali aj  v najnovšej histórii. Príkladom

môže byť zákon Československej  republiky, o ktorej demokra-

tickom charaktere sa nedá pochybovať. Vo vykonávacej vyhláš-

ke sa okrem iného uvádza  - citujem: "Všetky správy študent-

ských nadácií  sú povinné správne,  pravdivo a včas  vyplniť

dotazník o študentských nadáciách, ktorý im dodá Štátny úrad

štatistický." Koniec citátu.  Porušenie týchto povinností sa

trestalo sankciami, ktoré ustanovoval zákon. Strana 21 dôvo-

dovej správy. Z tejto časti historickej analýzy sa dajú uro-

biť až dva závery:

 

     1. Štát  nechal žiť študentské nadácie  a nikto od nich

nechcel,  aby sa  transformovali na  zbierku alebo občianske

združenie, ako  to urobila v  piatok pani Tóthová  vo vzťahu

k Študentskej banke, ktorú chce uchovať pán poslanec Švec.

 

     2. Štátny dohľad a získavanie informácií o činnosti na-

dácií a  rozsahu majetku sa uskutočňoval  cez Štátny štatis-

tický úrad. Aj Štatistický úrad Slovenskej republiky v súla-

de s plánom štatistických zisťovaní  začína v tomto roku pr-

výkrát získavať  údaje o neziskových  mimovládnych organizá-

ciách. Údaje  sú určené na potreby výpočtu hrubého  domáceho

produktu, takže  znalí vedia, že  Štatistický úrad bude  mať

podrobné informácie o veľkosti,  štruktúre a pohybe majetku,

o jeho zdrojoch  a účele použitia, ale  aj informácie o veľ-

kosti organizácie, o počte zamestnancov atď.

 

     Našej  vláde to  však nestačí.  Prečo asi?  Pretože jej

vôbec nejde o vytvorenie jednoduchých a dobrých pravidiel na

fungovanie nadácií, ale o to, aby mohla rozhodovať o ich ži-

vote a  smrti nie podľa ich  prospešnosti, ale podľa posluš-

nosti.

 

     Vystúpenie pána poslanca Lysáka charakterizujem a kate-

gorizujem medzi vystúpenia, o ktorých som si ako divák tele-

vízie v roku 1989 myslel,  že už nikdy v parlamente neodzne-

jú. Kontrola  štátu nad mimovládnymi  organizáciami je čosi,

čo ja jednoducho neviem pochopiť.

 

     Druhé, čo by som sa  chcel pána Lysáka opýtať - hovorí,

že niektoré veci, ktoré  sa týkajú nadácií, zarážajú súdnych

ľudí. Chcem sa ho opýtať,  koho považuje za tých súdnych ľu-

dí. Totiž ide o to, koho považujeme za súdnych ľudí.

 

     Na záver  by som vás chcel,  vážené kolegyne poslankyne

a poslanci  vládnej koalície,  poprosiť, spamätajte  sa, ide

o vážnu vec.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán  Bajan. Pripraví sa  pán poslanec Baránik.

Nech sa páči, pán Cuper - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Budem stručný. Chcel som iba povedať, že niekedy aj hl-

bokomyseľné prirovnania zo súčasnej doby môžu byť nie celkom

také, ktoré by sa dali interpretovať inak ako slaboduché, aj

keď sa  prednášajú ako hlboko  myšlienkové. Pán Lauko,  keby

sme skúmali 8 rokov súčasnosti, ako za Márie Terézie, názory

ľudí na Slovensku, ktoré je minimálne 20-krát menšie ako bo-

lo Rakúsko-Uhorsko za Márie  Terézie, s dnešnou komunikačnou

technikou,  ďakujem pekne,  to by  sme sa  pekne vrátili  do

stredoveku. Takže toto  prirovnanie je prinajlepšom smiešne.

Takže nevyčítajte niečo pánu profesorovi Baránikovi, keď sám

tu uvádzate takéto - prepáčte za výraz - nezmysly.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Lauko.

 

 

 

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Nereagoval by som, pán poslanec Cuper, keby vaše vystú-

penia v  tomto parlamente nerezonovali  s podobnými vystúpe-

niami pána  Lysáka. Viete, trošku  triafate vedľa aj  vy, aj

pán poslanec Lysák, trošku sa  vraciate pred rok 1989. To mi

na tom vadí.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Ešte pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Pán poslanec  Lauko, viete, demagógia môže  mať v tomto

prípade dva krajné póly.  Vy tu presadzujete absolútnu negá-

ciu štátu. My by sme sa možno mohli dopustiť druhej negácie,

že by sme presadzovali absolútny štát. Ale my sa nedopúšťame

tejto demagógie, pretože presadzujeme zvrchovanosť štátu. My

sme za ňu bojovali, my sme zvrchovanosť tohto štátu prinies-

li. Samozrejme, my sme ten štát chceli, aj ho chceme. Vy ste

ho nechceli, vám  tu vadí, lebo ste svetoobčania,  vy by ste

tu chceli svetoobčiansky štát,  ale zatiaľ taký ešte neexis-

tuje a  vláda OSN -  aspoň u takých  normálnych aj západných

novinárov - sa pokladá stále ešte iba za chiméru. Vláda mož-

no niektorých iných  organizácií, svetoobčianskych, ktoré tu

nebudem menovať,  tiež ešte nie  je realitou. Takže  ostaňme

pri zvrchovanom štáte. A pokiaľ  my tu máme väčšinu, zvrcho-

vaný slovenský štát určite  bude. Pán Lauko, vám nevyhovuje,

takže môžete  sa smiať, koľko chcete.  Ešte raz opakujem, že

tie vaše historické prirovnania boli veľmi slaboduché.

 

     Ďakujem.

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Miklušičák - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Pán predsedajúci,

     pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     pán kolega Cuper, keď už hovoríte o demagógii, v piatok

popoludní  ste  naznačili,  že  hlavným  dôvodom na prijatie

vládneho návrhu  zákona je zabrániť  vplyvu cudzích mocností

na dianie  v našom štáte  prostredníctvom finančných dotácií

nadáciám. Podobne ako vy aj  ja mám obavy, i keď nebezpečen-

stvo vidím úplne niekde inde.

 

     V dôvodovej  správe k návrhu zákona  sa vyzdvihuje spo-

lupráca so súkromnou bavorskou  hypotekárnou bankou pri prí-

prave zákona. Dovolím si  v tejto súvislosti odcitovať záver

z tlačového vyhlásenie poslankyne Spolkovej republiky Nemec-

ko Elizabet Altmannovej, ktoré tlačové stredisko Bundeshausu

zverejnilo 9. mája tohto roku, citujem:

 

     "Skutočným škandálom však je,  že dnes v Bratislave Hy-

pobanka oficiálne otvára svoju  novú filiálku. Pre svoju ak-

tívnu  úlohu pri  vypracovaní reštriktívneho  zákona o nadá-

ciách bude očividne Hypobanka vládou Mečiara odmenená. Zrej-

me  záujem  niektorých  manažérov  Hypobanky  na  finančných

úspechoch v  čo najkratšom čase  má väčší význam  ako záujem

o demokratický rozvoj na Slovensku." Toľko citát.

 

     V súvislosti s tým do  Národnej rady určite prišlo veľa

stanovísk k predloženému návrhu zákona, či už z domova, ale-

bo zo zahraničia. Pýtam sa  vás, pán predseda Národnej rady:

Sú vám známe nejaké  pozitívne stanoviská k predloženému ná-

vrhu zákona o nadáciách? Ak áno, koľko a od koho, resp. koľ-

ko z nich je negatívnych?

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Pán poslanec Miklušičák,  vari nemáte tieto informácie,

čo ste čítali ako môj citát, od vášho superagenta Oskara F.,

ktorý ich uniesol  z parlamentu? Pretože ja som  nič také tu

nepovedal, neviem, odkiaľ ste to  citovali. Možno ste to ci-

tovali z vystúpení pána Langoša v Rádiu Slobodná Európa, ale

tam  som nevystupoval  už najmenej  pol roka  a ani nemienim

vystupovať. Takže citujte ma druhýkrát presnejšie.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Weiss.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Chcel  by som  povedať len  jednu vetu.  Mať zvrchovaný

štát, pán poslanec, neznamená, že  ten štát musí byť autori-

tatívny.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem, pán Weiss. Nech sa páči, pán poslanec Bajan.

 

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Ďakujem pekne, pán podpredseda.

 

     Vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     niekedy by  sa chcelo povedať:  Začem? Vsjo jasno.  Ale

napriek tomu mi dovoľte niekoľko poznámok.

 

     Kolega Roman sa pýtal, či slovo nadácia je od slova na-

dávať. Ak som počul  niektoré žlčovité výkriky voči existen-

cii tretieho sektora, niekedy sa mi naozaj  zdá, že vzhľadom

na to, že niektorým sa  nezdajú práve nadácie, ktoré operujú

s väčšou čiastkou ako x tisíc  ECU, tak to musíme všetko po-

ložiť  a dať  pod lajnu  rovnosti, a  kto vyčnieva, treba ho

seknúť. Prepáčte  mi tento voluntarizmus  alebo vulgarizmus,

ale v tejto chvíli mi naozaj nič iné nenapadá, lebo máme am-

bície alebo chceme jedným zákonom "zglajchovať" všetko doko-

py. Samozrejme, že niekoľko typov nadácií chceme dať pod je-

den režim.

 

     Podotýkam, že  existuje režim komunitnej  nadácie alebo

komunitných nadácií, ktorých je, žiaľ, na Slovensku len nie-

koľko.  Chcel by  som informovať  práve o  jednej, ktorej sa

tento zákon nebude môcť  dotýkať úplne, pretože existuje zá-

kon o obecnom zriadení, zákon o majetku obcí, a tieto finan-

cie komunitná nadácia, ktorá vznikla rozhodnutím zastupiteľ-

stva, nemôže  plne dosiahnuť, takže hocijaké ambície kontro-

lovať všetko sa pravdepodobne minú účinku.

 

     Ide o nadáciu, ktorá  vznikla za jednomyseľného prispe-

nia všetkých poslancov mestskej  časti Petržalka, bez ohľadu

na stranícke tričko, čo nie je moderné v tejto dobe. Vznikol

inštitút, ktorý  si dal za cieľ  podporu rozvoja petržalskej

komunity, tak  skúšanej svojou aglomeráciou,  svojou výstav-

bou,  najmä podporu  občianskych aktivít  a projektov, ktoré

majú zlepšiť  občiansky život v  okolí. Ako poslanie  sme si

určili mobilizovať občiansku svojpomoc, prácu s dobrovoľník-

mi v súčinnosti s rôznymi  formami štátnych, ale aj rozvojo-

vých lokálnych programov, bez ohľadu  na to, či ide o štátnu

správu,  alebo samosprávu,  alebo inú  nevládnu organizáciu.

Samozrejme,  snažíme sa  komunikovať s  ďalšími mimovládnymi

organizáciami,  ktoré pôsobia  v Petržalke,  a podotýkam, je

ich okolo 150, z toho  až 90 nadácií. Charitatívne zameranie

má 12 nadácií, sociálne zameranie 18, ekologické 16, na kul-

túru a vzdelanie 35, regionálny rozvoj 5 a šport 4.

 

     Prečo to hovorím? Každá základná škola má ambície zalo-

žiť  si nadáciu  vzhľadom na  to, aby  sa rodičia zberali na

elementárne  veci, ktorých  sa jej  nedostáva. Sme  radi, že

pôsobia práve v tých mimoškolských aktivitách, kde sa nedos-

táva štát, veď preto si  založili nadáciu. Otázka stojí tak,

prečo súčasne s týmto zákonom  nie je zákon o súkromných na-

dáciách. Máme ambície hovoriť  o stotisícovej základine, sa-

mozrejme, nehýbať s ňou je najlepšie. Nebudem to komentovať,

len vám  prečítam niekoľko nadácií,  ako ich chceme  riešiť.

Touto stotisícovou základinou zoberieme  - ak sa budú chcieť

zaregistrovať - aj posledné  nádeje rodičov, ktorí si zakla-

dajú nadácie preto, aby  získali lieky alebo liečebnú proce-

dúru pre svoje  ťažko choré deti. Pýtam sa:  Chceli sme toto

vôbec urobiť? A keď nie,  prečo sme nedali súčasne ďalší zá-

kon?

 

     Áno,  môžeme  hovoriť  o  tom,  že  sa  pretransformujú

v zmysle nového zákona. To  je úplne nezmyselný šikan, ktorý

sme zaviedli voči týmto ľuďom.  Ako by vznikla nadácia Zden-

ka, ktorá má pomáhať Zdenke Džatkovej pri zabezpečovaní pra-

videlnej lekárskej starostlivosti, a podobne?  Poznáme konto

Barbara, samozrejme, je to iný inštitút. Chceme urobiť všet-

ko do takejto podoby? Ak  áno, pýtam sa, čo robilo minister-

stvo zdravotníctva, čo robilo  ministerstvo školstva, že ne-

pripomienkovalo  predovšetkým školské  nadácie, aby nemuseli

mať tých stotisíc. Preto sa pripájam k tomu, čo povedala ko-

legyňa  Marcela Gbúrová, a k  tomu, čo  povedal Julo Brocka.

Hádam by sme mohli tieto  mechanizmy trošku upraviť, ale po-

dotýkam, že  sú tu stovky  a stovky ľudí,  ktorí dobrovoľne,

bez ohľadu na čas a peniaze pomáhajú v tomto sektore a urči-

te ich neprinútime, aby priznávali  finančné dary až do toho

pôvodu, o ktorom hovoril kolega Ftáčnik. Podotýkam, že tento

inštitút ako komunitná nadácia  má niekoľko sto darcov, kto-

rých budeme musieť skúmať  celý rok, kým náhodou nepresiahnu

päťtisícovú dávku,  a potom ich budeme  musieť zverejniť. Je

to nezmysel, je to  absurdné a zbytočne zaťažujúce administ-

ratívou.

 

     Takže na rozdiel od kolegov  si osobne myslím, že tento

zákon je  pre mňa príliš  centralistický, postihnutý nejakou

schizofréniou,  resp. nejakým  stihomamom a,  samozrejme, aj

našou malosťou.  Osobne si myslím, že  jeho filozofia je zlá

a nie je  možné tento zákon zlepšiť.  Preto ho odporúčam ne-

prijať ako taký a pokúsiť sa počkať nejaký čas, o ktorom ho-

vorila pani podpredsedníčka, že máme čas, že nemusíme sa po-

náhľať, a pripraviť taký zákon, ktorý nezabije tretí sektor.

 

     Osobne mi je ľúto tých  stoviek ľudí, ktorí budú musieť

teraz hľadať spôsob, aby ďalej  mohli robiť tretí sektor. Ak

mám byť úprimný, skôr mi  je ľúto predkladateľov, lebo tento

zákon sa minie účinkov toho, čo chcú. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu Bajanovi. Nech sa páči, pán poslanec Bará-

nik.

 

 

 

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážený pán minister,

     dámy a páni,

     vážení hostia,

 

     mám k tomuto návrhu tri pozmeňovacie návrhy.

 

     Prvý - v § 21 vypustiť  text odseku 3 a nahradiť ho no-

vým textom tohto znenia:  "Spôsob voľby členov správnej rady

upraví štatút nadácie."

 

     Druhý pozmeňovací  návrh - stotožňujem sa  s tým, čo tu

pred chvíľou povedal pán poslanec Ftáčnik, v § 11 ods. 2 vy-

pustiť posledné slová "a o jeho pôvode".

 

     Pozmeňovací návrh číslo 3 -  § 38 vypustiť z nasledujú-

cich dôvodov: Ak poskytne dotáciu alebo dar právnická osoba,

tieto zdroje, prostriedky môžu byť zdanené už predtým, alebo

aj keď nie  sú zdanené, aj v tomto  prípade plnia určitú so-

ciálnu funkciu a tým nahrádzajú  funkciu štátu v našich pod-

mienkach. Preto by som považoval  za potrebné, aby tieto pe-

niaze neboli  zdaňované. Ak ich  poskytne fyzická osoba, 

ich má len  zo zdrojov, ktoré sú už  zdanené. To znamená, že

nie je potrebné to zdaňovať a  nemusí byť o tom ani prehľad.

Preto odporúčam tento paragraf vypustiť.

 

     K diskusii, ktorá bola k  návrhu tohto zákona, mám nie-

koľko pripomienok.

 

     Na úvod  by som odcitoval  Cicera. Cicero hovorí:  "Čím

viac je  niekto dokonalejší, tým menej  zlého hľadá v inom."

Myslím si, že na náš príklad to v plnom rozsahu platí. Zákon

o nadáciách je potrebný zákon, pretože tretí sektor predsta-

vuje dnes už pomerne rozsiahle aktivity, a tie musia byť ne-

jakým spôsobom legislatívne upravené. Domnievam sa, že tento

zákon je práve z tohto dôvodu potrebný. Samozrejme, že možno

mať k nemu viacero výhrad,  pripomienok atď., ale jeho exis-

tenciu, jeho potrebu nemožno neakceptovať.

 

     Tu sa hovorilo, že štát chce všetko evidovať, kontrolo-

vať atď. Pozrite sa, štát v tomto prípade, ako je to uvedené

v návrhu,  raz zasahuje  priamo tým,  že registruje nadácie,

druhýkrát nariaďuje zverejňovať  výročnú správu, a tretíkrát

nariaďuje k tejto výročnej  správe uviesť audit. Vzhľadom na

to, že nadácie plnia  určitú obchodnú funkciu, pretože nará-

bajú  s majetkom,  myslím si,  že tieto  požiadavky sú  plne

oprávnené.  Samozrejme, nie  pre všetky,  len tak, ako je to

uvedené v  návrhu zákona, ak ide o výkony finančne vyjadrené

v objeme nad 5 miliónov korún.

 

     Kde má  byť vykonávaná registrácia, či na súdoch, alebo

na ministerstve vnútra - súhlasím  s tým, čo hovorí predkla-

dateľ, že súdy majú súdiť a azda  v odvolacom konaní sa môžu

vyjadrovať k tomuto problému. Máme iné dôležitejšie inštitú-

cie, ako sú nadácie z  hľadiska infraštruktúry štátu, sú re-

gistrované na ministerstve vnútra, a nikomu to nevadí, nikto

to nespochybňuje. Okrem toho by som rád odcitoval výrok jed-

ného poslanca bývalého Federálneho zhromaždenia, ktorý o ne-

závislosti v  sobotu na jednom zhromaždení  asi 150 ľudí vy-

riekol, že naše  súdy sú také nezávislé, že  sú nezávislé na

zákone, ale  sú závislé len na  peniazoch. Tým chcel dokázať

to  - a  to je  skúsený podnikateľ,  relatívne úspešný -, že

hlavne na vidieku súdy rozhodujú predovšetkým na základe to-

ho, ako sa dajú peniazmi ovplyvniť.  To nie je môj výrok, na

to mám tu jedného svedka, ktorý môže dosvedčiť, že tento vý-

rok  v sobotu  predniesol jeden  bývalý poslanec Federálneho

zhromaždenia. Preto  sa prikláňam k  názoru, že je  správne,

aby nadácie boli registrované  na ministerstve vnútra. Je to

jednoduchšie, účelnejšie.

 

     K problému základného imania  - stotožňujem sa s pozme-

ňujúcimi návrhmi, pretože väčšina  nadácií sú malé organizá-

cie, aby  nemuseli mať základné  imanie hneď pri  zriaďovaní

stanovené vo výške 100 tisíc korún,  ale 10 tisíc korún a do

dvoch rokov  alebo do troch  rokov ho doplniť  na úroveň 100

tisíc korún. Podobná prax  je aj v obchodných organizáciách,

môže to byť aj v tomto prípade.

 

     Diskutovalo sa tu o probléme zdaňovania zdrojov nadácií

a že tento problém by sa mal riešiť v daňových zákonoch atď.

Domnievam sa, že v tomto  zákone sa daňové úpravy nemôžu vy-

konať, pretože  to by bolo v  rozpore so systémovosťou daňo-

vých zákonov. Daňové zákony  musia byť konzistentné, to zna-

mená, že sa v nich  všetky problémy musia riešiť v komplexe.

Preto,  ak bude  potrebné niektoré  problémy nadácií upraviť

v daňových zákonoch, možno to vykonať v pripravovanej novele

zákona o dani z príjmov. Bude sa vzťahovať aj na nadácie.

 

     Povinnosť výročnej  správy a auditu  - každý štát  chce

mať prehľad o pohybe a toku peňazí. Preto je prísna kontrola

peňazí v každom štáte. Čím viac je štát demokratickejšie za-

ložený, tým  má prísnejšiu kontrolu,  a preto aj  nariaďuje,

aby bol  vykonaný audit ku každej  výročnej správe v obchod-

ných organizáciách.  Domnievam sa, že v  tomto prípade je to

tiež  správne, pretože  nadácie, aspoň  mnohé otáčajú  veľké

množstvo peňazí. Mám tu výročnú správu jednej nadácie, ktorá

narába s majetkom 503 miliónov korún. Výročná správa má jed-

nu stranu a  k tomu je audit, ktorý má  pol strany. Takže to

nie je také náročné a,  samozrejme, audity nemusia robiť za-

hraničné firmy,  ktoré sú mimoriadne drahé,  ale môžu to byť

naše malé  audítorské firmy, ktoré  urobia audit nadácie  za

10-15 tisíc korún, takže to nie je finančne náročné.

 

     Či sa majú zdaňovať úroky  z vkladov - domnievam sa, že

je to správne, pretože každá fyzická osoba, ktorá má uložené

prostriedky v  peňažnom ústave, má ich  zdaňované. Ak by sme

od toho upustili, diskriminovali by sme fyzické osoby, a ne-

bolo by to správne, bolo by to porušenie občianskeho práva.

 

     Domnievam  sa, že  stanovenie výšky  správnych nákladov

v objeme 15 % je taktiež správne, pretože v celom rade nadá-

cií podľa informácií, ktoré  sú k dispozícii, sa prostriedky

často zneužívajú, a  na to je potrebné mať kontrolu. Vo veľ-

kých nadáciách správne náklady  s veľkým aparátom nepredsta-

vujú viac  ako 5-6 %. Výška  15 % a možnosť  jej zvýšenia je

dostatočná na  to, aby z  toho mohol byť  honorovaný správny

aparát.

 

     Mám ešte jednu  pripomienku, a to, že sa  mi celkom ne-

pozdáva konštatácia  v návrhu zákona,  aby členovia správnej

rady a dozornej rady neboli  honorovaní. Domnievam sa, že by

bolo potrebné tento problém nejakým spôsobom riešiť, pretože

v existujúcich nadáciách správne rady  a dozorné rady sú ho-

norované. Vieme z iných organizácií, že ak nie je zabezpeče-

né honorovanie,  alebo tento problém  nie je riešený  nejako

inak, potom sa to robí iným spôsobom, a to je potom v rozpo-

re  so zákonom.  Aby  sme  nevytvárali podmienky  na konanie

týchto orgánov v rozpore so zákonom, domnievam sa, že by bo-

lo  potrebné tento  problém riešiť   tým, že  by sa  v rámci

správnych nákladov mohli honorovať aj správna rada a dozorná

rada.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu  poslancovi Baránikovi. Nakoľko  nemám pí-

somné prihlášky, pýtam  sa, či sa ešte niekto  hlási do roz-

pravy.

 

     (Nikto.)

 

     Keďže nie,  vyhlasujem rozpravu o  osemnástom bode pro-

gramu za skončenú. Chce sa  k rozprave vyjadriť pán minister

Liščák? Nech sa páči.

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     skôr  než sa  dotknem samotnej  veci, chcel  by som  sa

trochu ohradiť  voči tomu, čo tu  bolo prednesené pred chví-

ľou, že  sa o našich  súdoch hovorí ako  o súdoch, ktoré 

úplatné - o sudcoch. Doteraz  som nedostal na stôl ani jeden

dôkaz o tom, že niektorý  sudca na Slovensku dostal úplatok.

Z toho dôvodu by som nerád polemizoval na túto tému, pretože

by sme ublížili mnohým statočným ľuďom, ktorí pracujú na na-

šich súdoch.

 

     Vážené  panie  poslankyne,  páni  poslanci,  v rozprave

k návrhu zákona o nadáciách  sa rozpútala diskusia, v ktorej

odzneli politické  aj vecné názory  a návrhy. Myslím, že po-

treba prijatia zákona, ktorý  by upravil právne pomery nadá-

cií, v  podstate nebola nikým  popretá. Viaceré názory  však

poukazujú na potrebu jeho prijatia súbežne s inými priprave-

nými  alebo pripravovanými zákonmi  pre oblasť tretieho sek-

tora. Uznávam, že aj na  týchto názoroch je veľa pravdy, ale

som toho  názoru, že by veci  nepomohlo odďaľovanie problému

do neurčita. Veď aj v iných štátoch sa prijímali nadačné zá-

kony samostatne a s  nimi súvisiace predpisy sa prispôsobujú

potrebám tretieho sektora permanentne.

 

     Ako východisko  zo situácie, čo som  už naznačil v pia-

tok, vidím v tom, že návrhy na zjednotenie termínov účinnos-

ti zákonov o nadáciách, neziskových organizáciách, investič-

ných fondoch  a minimálne nového zákona  o daniach z príjmov

treba zladiť tak, aby nadobudli  účinnosť v jeden a ten istý

deň,  povedzme 1.  januára 1997.  Stav pripravenosti  týchto

predpisov na to vytvára reálny predpoklad.

 

     Dovoľte mi, aby som sa  vyjadril k problémom, o ktorých

sa v rozprave diskutovalo. Skutočne bol prednesený návrh zá-

kona  grémiom tretieho  sektora, ktorý  pod názvom Občiansky

návrh zákona o nadáciách bol predmetom aj rokovania legisla-

tívnej rady vlády. Dlhodobo  sme sa týmito námietkami zaobe-

rali, diskutovali sme o nich, konzultovali. Niektoré ustano-

venia boli  zapracované do vládneho  návrhu zákona, niektoré

pozmeňujúce návrhy legislatívna rada vlády jednoducho nepri-

jala, odmietla ich.

 

     Pozmeňujúce návrhy, ktoré  navrhol pán poslanec Langoš,

z môjho  pohľadu nie  je možné  akceptovať ako  celok. Ak by

však bolo možné hlasovať o niektorých pozmeňujúcich návrhoch

jednotlivo, bolo by možné zaoberať sa napríklad navrhovanými

ustanoveniami o registrácii nadácie súdom. Upozorňujem však,

že by si to vyžiadalo novelu Občianskeho súdneho poriadku.

 

     Pán poslanec  Kukan vo svojom predloženom  návrhu k re-

dukcii nadácií sa prikláňa k návrhu pani poslankyne Rusnáko-

vej a konkrétne navrhuje vypustenie § 4, ktorý upravuje výš-

ku základného imania. Hovorím,  že je možné akceptovať tento

návrh v modifikovanej podobe napríklad tým, že by pri vzniku

nadácie muselo byť základné imanie  10 tisíc Sk, do 6 mesia-

cov by toto  základné imanie bolo doplnené do  100 tisíc Sk.

Tým by sme skutočne predišli  tomu, aby sme neublížili malým

nadáciám  a aby  sa malé  nadácie mohli  združiť, aby  mohli

združiť svoj majetok do výšky 100 tisíc Sk.

 

     Bol vyslovený  nesúhlas so znením  § 21, teda  rotáciou

členov správnej rady. Ako predkladateľ nebudem mať nič proti

tomu, keď aj tieto veci upraví štatút.

 

 

     Pokiaľ sa nesúhlasilo s ustanovením § 36 o kontrole na-

dácií a  označuje sa to za  administratívnu represiu, myslím

si,  že ak  nadácia je  dotovaná zo  štátneho rozpočtu - nie

vždy, uvádzam príklad -, rozpočtu obce  alebo rozpočtu štát-

nych  fondov, má  štát právo  na kontrolu  jej hospodárenia.

Takisto si  myslím, že kontrolu  treba ustanovovať v  záujme

ochrany darcu, či prostriedky ním poskytnuté nadácia použila

na skutočne určený  účel. Okrem toho som tu  na tomto mieste

viackrát zdôraznil, že štát mieni poskytovať majetku nadácie

daňové, finančné a colné úľavy.

 

     K  námietkam  pána  poslanca  Kováča,  ktorý hovorí, že

ustanovenie § 32 ukladá povinne  schváliť rozpočet do 31. 3.

kalendárneho roka, rozvinula sa tu o tom veľká diskusia, bu-

dem  veľmi stručný.  Poznamenávam, že  spoločnosti s ručením

obmedzeným hospodária s vlastným  majetkom, kým nadácia hos-

podári s majetkom, ktorý jej bol zverený zriaďovateľom alebo

darcom. Zostavovanie rozpočtu nadáciou nie je v právnych po-

riadkoch nič neobvyklé. Ako  príklad uvediem a budem citovať

článok  27 bavorského  zákona  o  nadáciách, kde  sa hovorí:

"Pred začiatkom každého obchodného  roka musí nadácia vypra-

covať  návrh rozpočtu,  ktorý tvorí  základ  pre spravovanie

všetkých príjmov a výdavkov. Návrh rozpočtu musí byť v časti

príjmov a výdavkov vyrovnaný."

 

     K otázke auditu by som  si dovolil citovať spôsob, akým

sa tento rieši v zákone o nadáciách v Dánsku, v § 23 ods. 1:

"Správca  nadácie  musí  zabezpečiť,  aby hospodárska správa

prešla auditom, a musí určiť jedného alebo viacerých audíto-

rov." Odsek 2: "Ak  nadácia mala v predchádzajúcom hospodár-

skom roku  vlastný kapitál vo  výške 3 mil.  alebo viac dán-

skych korún, musí najmenej jeden  z audítorov byť štátom au-

torizovaný alebo registrovaný. U iných nadácií dozorný orgán

môže vyžadovať, aby aspoň jeden z audítorov bol štátom auto-

rizovaný alebo registrovaný s tým,  že podľa ods. 3 audítori

musia byť  svojprávni, musia mať trvalé  bydlisko v krajine,

okrem prípadu, ak sa urobí výnimka, ktorú stanovuje zákon."

 

     Ďalej sa namieta ustanovenie §  38, pokiaľ ide o anony-

mitu  darcu. Nechám,  vážené panie  poslankyne, vážení  páni

poslanci, na vaše zváženie, či  táto anonymita má byť stano-

vená a  do akej hranice. V  Čechách je to napríklad  suma 10

tisíc korún.

 

     Pani poslankyňa Rusnáková, zdá sa mi, že prejavila ale-

bo má o veci najväčšie znalosti. Dovolím si tvrdiť, a dokon-

ca to oceňujem, že sa dotkla takých problémov, s ktorými sme

sa aj my ako predkladatelia natrápili.

 

     Návrhu zákona sa inak vytýka, že má dvojstupňový systém

registrácie. Domnievam sa,  že to tak nie je.  V zmysle § 11

ods. 3  sa síce ustanovuje možnosť  ministerstva vyžiadať si

názor iného  ústredného orgánu, ale  toto oprávnenie je  iba

v rovine konzultačnej. Opäť, vážené panie poslankyne, vážení

páni poslanci, ak budete toho  názoru, že ani táto konzultá-

cia nie je  potrebná, vypustí sa aj táto  časť z ustanovenia

§ 11.

 

     Ďalej bolo konštatované, že  základné imanie je umŕtve-

ným majetkom nadácie. S týmto tiež nemôžem súhlasiť, pretože

tomuto  názoru  nedávajú  za  pravdu  konkrétne  ustanovenia

v piatom  oddieli  nazvanom  "Hospodárenie  nadácie".  Podľa

týchto ustanovení je možné základné imanie bez zníženia jeho

hodnoty užívať na ciele nadácie a dokonca môže byť aj preda-

né s podmienkou, že bude nahradené iným majetkom, ktorý túto

funkciu prevezme.  Zákaz darovať, založiť  alebo inak použiť

základné imanie na zabezpečenie  záväzkov, podľa môjho názo-

ru, je rozumný a chráni samotnú podstatu nadácie.

 

     K návrhu ustanoviť povinnosť súdu pred zrušením nadácie

určiť lehotu  na odstránenie dôvodu,  pre ktorý sa  zrušenie

navrhlo, chcem podotknúť nasledovné:  Ustanovenie § 36 pred-

pokladá uplatnenie lehoty na  vykonanie nápravy v rámci kon-

trolných právomocí ministerstva.  Ministerstvo podá návrh na

súd po márnom uplynutí ustanovenej lehoty na odstránenie ne-

dostatkov a  vykonanie nápravy. Preto  navrhovaným opatrením

by sa nepriamo zasiahlo aj do obsahu Občianskeho súdneho po-

riadku, o čom som už hovoril.

 

     K otázke  nemožnosti opätovnej voľby  člena orgánu kon-

štatujem iba toľko, že takúto bariéru návrh zákona neustano-

vuje. Členov správnej rady, ktorým uplynulo funkčné obdobie,

môže zriaďovateľ opätovne navrhnúť, ale opäť bude záležať na

vašom hlasovaní.

 

     K otázke  zdrojov,  nemožnosti  použitia  dotácií podľa

§ 30 ods. 2 a k miere výdavkov na správu nadácie chcem podo-

tknúť, že cieľom týchto  ustanovení je, aby nadácia neminula

sama na  svoju prevádzku príliš veľa  prostriedkov. Tu chcem

uviesť príklad,  že v Belgicku  je to napríklad  20 %. Opäť,

keď sa zvýši hranica nami navrhovaných  15 % na 20 %, nemys-

lím si, že urobíme zle. Ide o 5 %.

 

     K otázke rozpočtu auditu by  som chcel uviesť ešte toľ-

ko,  že každá  dobre spravovaná  organizácia tieto inštitúty

bežne používa. Ďalej sa nejdem púšťať to týchto analýz, pre-

tože nie som  ekonóm, ale to, čo som povedal,  na tom by som

chcel trvať.

 

     Vo veci  dotácií sme sa formuláciou  § 39 snažili zame-

dziť tomu, aby zo strany žiadateľov nedochádzalo k duplicit-

nému čerpaniu prostriedkov zo  štátneho rozpočtu, ale vo vý-

bore sme sa dohodli, že by sa to obcí nemalo dotýkať.

 

     Vo veci podnikania sa navrhlo riešenie opačné než v zá-

kone, teda  deklarovať pre nadáciu možnosť  podnikať v obme-

dzenom rozsahu. Toto riešenie bolo použité v pracovných ver-

ziách návrhu zákona, ale upustilo sa od neho, pretože dekla-

rovaním nadácie ako subjektu založeného za účelom podnikania

sa budú môcť nadáciám udeľovať  daňové, colné a iné výnimky,

o ktorých som už rozprával.

 

     V rozprave sa vyskytli výzvy, aby som uviedol konkrétne

prípady realizovaného  súdneho postihu za  konanie súvisiace

s nadáciami. Dosiaľ vedená  súdna štatistika nepozná metodi-

ku, podľa ktorej by sme tieto údaje sledovali. Keďže podrob-

  úprava nadácií  doteraz absentuje,  nebola ani  kontrola

a kontrolné  orgány,  ktoré  by  porušovanie predpokladaného

stavu  signalizovali a  iniciovali nápravu  na súdoch.  Tých

chcem povedať,  že sme skutočne  na žiadnom súde  Slovenskej

republiky nenašli  takúto vec. Toto sa  dá ťažko očakávať aj

u darcov, lebo sa nadáciám  dosiaľ nikdy neustanovila povin-

nosť podrobiť sa verejnej kontrole.  Ale vieme z dennej tla-

če, aj  to je argument,  je všeobecne známa  skutočnosť, aký

osud postihol jednu z verejných zbierok, v ktorej sa nazhro-

maždili z  drobných darov finančné  prostriedky, nechcem nič

prejudikovať,  ale to,  čo  bolo  v médiách,  poznáte všetci

- zatiaľ  v médiách.  Konkrétne realizované  prípady sa dajú

uviesť z praxe súdov v tých štátoch, kde už kontrolné mecha-

nizmy fungovali  a fungujú, a dávajú  návrhy na konanie pred

súdom.

 

     Napríklad vo Veľkej Británii  sa kontrolou nad nezisko-

vým sektorom  zaoberá inštitúcia, ktorá  zamestnáva 600 pra-

covníkov. V  rámci svojej kontrolnej  činnosti odhalia ročne

viac prípadov zneužitia majetku venovaného na verejné ciele,

verejné účely.  Ako svoj posledný,  dokonca kapitálny úlovok

prezentujú  spreneveru  3  miliónov  libier Britskou armádou

spásy.

 

     Pred niekoľkými  týždňami sa v Českej  republike, u na-

šich susedov,  medializoval prípad nadácie  pod menom známej

kultúrnej osobnosti z kultúrneho  života, ktorá pri absencii

kontrolných mechanizmov údajne mala preprať okolo 300 milió-

nov Kč. Na Slovensku budeme radi, ak takúto štatistiku nebu-

deme musieť vykazovať.

 

     Ku  konkrétnym pripomienkam  k jednotlivým ustanoveniam

zákona zastávam nasledovný názor  v zmysle už skôr uvedených

poznámok: Pani poslankyňa Rusnáková navrhovala zrušiť systém

registrácie tak,  aby bolo toto  registrovanie vykonávané na

súde. Vecné argumenty tu už odzneli, a preto ich iba doplním

poznámkou,  že na  registráciu sa  po odmietnutí registrácie

budú vzťahovať predpisy správneho súdnictva. Podľa nich roz-

hodnutie o odmietnutí  registrácie podlieha preskúmaniu Naj-

vyššieho súdu, čiže o tomto  odmietnutí rozhodne aj tak súd,

a to najvyšší stupeň súdu.  Súdna ochrana registrácie je tým

postavená  na  najvyšší  možný  stupeň. Jednoducho povedané,

o registrácii nadácie  v konečnom dôsledku  aj tak rozhoduje

súd.

 

     Ďalej sa navrhovala rozsiahla  redukcia dôvodov za zru-

šenie nadácie atď. Už vás nebudem týmito svojimi ďalšími od-

poveďami unavovať. V každom  prípade som sa snažil odpovedať

aspoň na niektoré otázky, pochopiteľne, že som nemohol odpo-

vedať na všetky, pretože by to zaberalo viac času. Ak by bo-

lo treba, budem ešte odpovedať.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu  ministrovi Ličšákovi. Žiada  si záverečné

slovo spoločný  spravodajca výborov pán  poslanec Kunc? Nech

sa páči, pán poslanec.

 

 

 

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     priebeh rozpravy  a jej obsah,  žiaľ, potvrdili zásadne

odlišné chápanie  návrhu zákona na  jednej strane poslancami

opozície a na druhej strane  vládou ako predkladateľom a po-

slancami  koalície. Proti  zámeru regulovať  časť vnútorných

pomerov  a spriehľadniť  verejnoprospešnú pôsobnosť  nadácií

stojí odmietnutie jedného i druhého s  tým, že ide o útok na

slobodu i  nezávislosť nadácií a tým  aj na retardovanie ich

jestvovania a  činnosti, dokonca že je  likvidačný. A odznel

aj  taký názor,  že sprostredkovane  vlastne obmedzuje tento

návrh zákona aj osobnú slobodu.

 

     Vďaka teda aspoň  za to, že predsa len  je zhoda v tom,

že samotná úprava  je v určitej podobe potrebná  a bude uži-

točná, a treba ju prijať. Ale kedy sa objavujú potreby urči-

tej právnej  úpravy a v  čom? Až dovtedy  sa neobjavujú, kým

v spoločenských reáliách  nevznikajú vzťahy, ktoré  sú spro-

stredkované  takými spôsobmi  a prostriedkami,  čo zaujímajú

určitým spôsobom štát a vyžadujú jeho regulačné pôsobenie.

 

     Nadácie  majú  slobodu   i  nezávislosť,  môžu  vznikať

i pôsobiť,  a  tiež  zanikať.  Štát  žiadnej  neprikáže, aby

vznikla, v čom  a ako má pôsobiť, ani  aby zanikla, ak nena-

stanú zákonné dôvody,  ktoré pozná aj sama a  ktorým sa môže

vyhnúť. Ale ani tie zákonné dôvody nevyvoláva štát, ale celý

rad ony samotné vymedzeným správaním. To, do čoho štát vstu-

puje, sú  reálne existujúce a vznikajúce  vzťahy medzi nadá-

ciami ako  právnickými osobami a  inými právnickými osobami,

prípadne aj fyzickými, ak ide  o zamestnancov, bez ohľadu na

dôvod vzniku,  ktoré treba nevyhnutne  regulovať v spoločen-

skom záujme. Vstupov do vnútorných pomerov nadácií zákon ne-

uvádza veľa, ich úprava sa ponecháva na štatút.

 

     Zmysel zachovania  hodnoty základného imania  je v tom,

že práve výnos z neho, resp. jeho využívanie zabezpečuje pl-

nenie účelu nadácie, a to  trvale a dlhodobo. Nemožno pochy-

bovať o  tom, že štátna  pospolitosť ocení hlavne  pôsobnosť

takýchto nadácií.  Ďalšie príspevky a  dary sú vždy  vítané,

základné imanie  ich nijako nelimituje. A  naozaj, takto za-

bezpečený majetok by nemal byť umŕtvený. Dobrý správca pred-

sa vie, čo s ním možno robiť, ak ide povedzme o finančnú ho-

tovosť a nejde o nehnuteľnosti, ktoré nadácia priebežne vyu-

žíva.

 

     Utkvela mi  v pamäti myšlienka, ktorú  viacerí z našich

vystupujúcich zdôraznili, že nadácie suplujú štát. Provokuje

ma a vedie k zamysleniu, či  je to naozaj tak. Ja si myslím,

že nie je. O suplovanie by išlo vtedy, keby štát tieto akti-

vity vopred určil  alebo aspoň  dohodoval a z toho titulu by

potom mal aj priestor  na zasahovanie prinajmenej v dohodnu-

tom rozsahu.  Pritom určite by sa  našli činnosti, ktoré ne-

možno pripísať  štátu ako povinnosť.  Často ide o  zdvojenie

vykonávania rovnakých činností, niekedy o určité rozšírenie,

a často o také činnosti, ktoré sú predmetom osobného záujmu,

odborného či  záľubového. Isteže, všetko je  to dobré a môže

byť ešte  viac i nadácií i  vykonávaných aktivít, kde naozaj

nepôjde o suplovanie štátu.

 

     Dostal som výčitku, že som hovoril o určitých vlastných

návrhoch a  v prvom vystúpení som  ich nepredniesol. Nepred-

niesol som ich preto, lebo som očakával vzhľadom na informá-

cie, ktoré som  mal z prameňov, čo som  vám spomínal v prvom

vystúpení, a  chcel som počuť, čo  tu odznie naviac. Dovoľte

mi, aby som vám ich teraz prečítal, čo odporúčam. (Šum v sá-

le.)

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Návrhy už nemôžete dávať,  ani odporúčania. Rozprava je

uzavretá, nemôžete odporúčať.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Potom je to škoda. Skutočne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Iba keby pán minister otvoril rozpravu, potom by to bo-

lo možné.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Musím požiadať  pána ministra, aby  tak urobil, pretože

okrem návrhov  mám aj návrh uznesenia,  ktoré je, myslím si,

naozaj závažné a vyhovie požiadavkám, ktoré tu boli kladené.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči pán minister.

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, otváram rozpra-

vu. (Smiech v sále.) Prosím pána spravodajcu, aby predniesol

to, na čo sme zabudli.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pokoj, vážení.

 

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     chcem povedať, že som tieto veci štylizoval po vlastnom

štúdiu návrhu, ale aj podkladov tzv. tretieho sektora, a keď

ich porovnávam  s tým, čo odznelo  vo vystúpeniach, a hlavne

vo vystúpeniach opozície, myslím si, že sú veľmi ústretové.

 

     Po prvé navrhujem v § 4  ods. 2 druhú vetu nahradiť no-

vou v  nasledujúcom znení: "Jeho hodnota  pri vzniku nadácie

musí byť  najmenej 10 tisíc Sk  a v lehote do  6 mesiacov sa

musí doplniť nad 100 tisíc Sk."

 

     Po druhé navrhujem  v § 10 ods. 3  na konci druhej vety

pripojiť slová "pri vzniku nadácie".

 

     Po tretie  navrhujem v §  21 vypustiť odsek  2, ktorého

znenie hovorí o rotácii členov.  Touto zmenou by rotácia vy-

padla.

 

     Po štvrté - v § 31  ods. 4 upraviť text v druhom riadku

o slová  "najviac  však  do  20  %  celkových výdavkov". Ide

o správne náklady.

 

     Po piate - v § 39 ods. 1 navrhujem vynechať slová "roz-

počtov obcí". Tým sa  dosiahne účel, ktorý sledovalo viacero

návrhov - takouto jednoduchou úpravou.

 

     Okrem  toho navrhujem,  čo odznelo  v rozprave,  aby sa

účinnosť zákona ustanovila dňom 1. 1. 1997.

 

     Okrem  toho navrhujem  prijať uznesenie  Národnej rady.

V uznesení pôjde o zaviazanie vlády na aktivitu, o ktorej sa

tu takisto hovorilo. Jeho návrh by znel takto:

 

     "Národná rada Slovenskej  republiky žiada vládu Sloven-

skej republiky predložiť  Národnej rade Slovenskej republiky

na prerokovanie:

 

     1. návrhy  zákonov Národnej rady  Slovenskej republiky,

ktoré budú riešiť problematiku daňových úľav a colných výhod

pre neštátne neziskové subjekty poskytujúce sociálne služby,

 

     2. návrh  zákona  Národnej  rady  Slovenskej republiky,

ktorý upraví právne postavenie, finančné hospodárenie a čin-

nosť neziskových všeobecne prospešných právnických osôb,

 

     3.  návrh  zákona  Národnej  rady Slovenskej republiky,

ktorý upraví právne postavenie, finančné hospodárenie a čin-

nosť  neinvestičných fondov  v takom  časovom predstihu, aby

tieto právne  predpisy mohli nadobudnúť  účinnosť 1. januára

1997, teda tým istým dňom ako zákon o nadáciách."

 

     Vážený pán  podpredseda, to je celý  návrh. Vzhľadom na

to, že v rozprave  odznelo veľa doplňujúcich a pozmeňujúcich

návrhov a odznela požiadavka, aby tieto návrhy mohli poslan-

ci dostať v osobitnom vyhotovení, navrhujem, aby sme v tejto

chvíli rokovanie o zákone prerušili a pokračovali v hlasova-

ní až  potom, keď budú  môcť poslanci dostať  príslušný pod-

klad.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Faktické  pripomienky - nech sa  páči, pán po-

slanec Juriš.

 

Poslanec A. Juriš:

 

     Ďakujem za slovo a  ďakujem pánu ministrovi, že otvoril

rozpravu. Ja som zabudol ešte niečo doplniť k môjmu pozmeňo-

vaciemu návrhu. V § 10 ods.  1 doplniť vetu: "Správca je po-

vinný  zakladateľovi vydať  doklad o  splatení vkladu. Tento

doklad sa  prikladá k návrhu na  zápis do registra nadácií."

A v odseku 5 doplniť  za slovo "vrátiť" slová "zakladateľovi

do 30 dní".

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Ďalšia  faktická  poznámka  - pani poslankyňa

Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predsedajúci,  nebude to faktická  pripomienka, ale

vzhľadom na to, že pán minister otvoril rozpravu, dovolím si

dať ešte jeden návrh.

 

     V §  11 som navrhla vypustiť  odsek 3. Chcem podotknúť,

že v  súvislosti s touto  úpravou, ak prejde,  bude potrebné

zmeniť ešte dva  odseky § 11, a preto navrhujem  v § 11 ods.

4 a 5 vynechať  v druhom riadku slová "a  3". To znamená, že

ods. 4 bude znieť nasledovne:

 

     "(4) Ministerstvo vydá rozhodnutie  o registrácii a vy-

koná zápis do registra, ak z podkladov podľa ods. 2 vyplýva,

že..." a text pokračuje ďalej tak, ako je uvedený.

 

     Odsek 5 bude zmenený nasledovne:

 

     "(5) Ministerstvo registráciu  odmietne, ak z podkladov

podľa ods. 2 vyplýva, že..." a text pokračuje ďalej tak, ako

je navrhnutý.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Mal by  som vecnú pripomienku,  alebo možno sa  obrátim

priamo na pána spravodajcu,  ktorý predniesol návrh na uzne-

senie, z ktorého som vyrozumel, že chce požiadať vládu o to,

aby predložila  návrh daňových úľav, a formuloval účel,  pre

koho  tie daňové  úľavy majú  byť. Majú  to byť organizácie,

ktoré sú namierené na plnenie sociálnych úloh alebo sociálny

účel. Chcel by som dať pozmeňujúci návrh  alebo ho poprosiť,

aby to  preformuloval  na verejnoprospešný  účel, lebo takto

to formuluje zákon o nadáciách, ktorý predložila vláda, čiže

aby sa úľavy týkali všetkých  nadácií, pretože ťažko od seba

odlíšiť sociálnu, zdravotnú  či vzdelávaciu aktivitu. Všetky

by mali mať svoje právo na daňové zvýhodnenie, pretože všet-

ky sledujú  verejnoprospešný účel v prípade, že napĺňajú us-

tanovenia tohto zákona. Takže uznesenie by sme mali smerovať

takýmto smerom a chcem poprosiť pána spravodajcu, aby do ne-

ho vniesol  túto zmenu, teda  nie sociálne, ale  verejnopro-

spešné účely.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Keďže nikto sa už nehlási, vyhlasujem rozpravu

za ukončenú. Pán minister nie je tu.

 

     Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť?

 

 

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Návrh pána poslanca Ftáčnika uvediem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Dobre. Ďakujem. Vážení, dám slovo ešte pánu predsedovi,

nech sa páči.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, boli za mnou predstavi-

telia dvoch  politických klubov a požiadali  ma o zasadnutie

politického grémia, takže  prosím predsedov politických klu-

bov, aby sme sa hneď  zišli v miestnosti, kde vždy zasadáme.

Navrhujem teraz pánu  predsedajúcemu, aby prerušil rokovanie

parlamentu, a  pokračovali  by  sme  zajtra  o  9.00 hodine.

O 18.00 hodine páni poslanci, ktorí majú záujem, môžu ísť do

kinosály, je tam premietanie  filmu len pre poslancov. Takže

pre 150  poslancov - predstavenie v  kinosále. Môžeme sa do-

hodnúť, že sa  začne o 18.15 hodine, dovtedy  sa skončí gré-

mium. Zajtra o 9.00 hodine budeme pokračovať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     prerušujem schôdzu. Zajtra o  9.00 hodine budeme hlaso-

vať o tomto bode programu.

 

                    Piaty deň rokovania

      15. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                       22. mája 1996

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     prajem  vám dobré  ráno. Budeme  pokračovať v  programe

15. schôdze.  Prosím, aby sme sa  prezentovali, keďže budeme

hneď hlasovať o prerokúvanom zákone. Prosím, prezentujme sa.

 

     Prezentovalo sa 96 poslancov a poslankýň.

 

     Videl  som na  tabuli meno  pani poslankyne  Bauerovej.

Najskôr je však pán poslanec Boros.

 

Poslanec Z. Boros:

 

     Ďakujem, pán  predseda. Chcem oznámiť,  že hlasujem ná-

hradnou kartou číslo 2.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nech sa páči, pani poslankyňa.

 

Poslankyňa E. Bauerová:

 

     Budem hlasovať náhradnou kartou číslo 3. Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Panie poslankyne, páni  poslanci, pristúpime k hlasova-

niu  o  jednotlivých  pozmeňovacích  a doplňovacích návrhoch

k vládnemu návrhu zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

o nadáciách.

 

     Pán poslanec Nagy nemá  kartu, takže musíme počkať, kým

ho dajú do systému.

 

     Medzitým  prosím  pána  spoločného  spravodajcu, aby sa

pripravil.

 

     Máme pred sebou pripomienky  a doplnky, ktoré vyplynuli

z rozpravy.  Páni poslanci,  panie poslankyne,  máme to  ako

časť  pozmeňujúcich doplnkov  1, 2  a 3  podľa toho,  ako to

z rozpravy  priebežne spracúvala  Kancelária Národnej  rady.

Pán spravodajca, najskôr budeme  hlasovať o spoločnej správe

a potom postupne prejdeme na hlasovanie po týchto pozmeňujú-

cich návrhoch.

 

     Nech sa páči, pán  poslanec Langoš. Prosím, zapnite mi-

krofón pánu poslancovi.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Pán predseda,  chcem upozorniť na  chybu v tlači  číslo

406b, v mojich pozmeňovacích návrhoch. Chcem na to upozorniť

pána spoločného spravodajcu. Je to na strane 11, časť II.

 

     Navrhoval som o bodoch 1  až 28 hlasovať spoločne a od-

delene hlasovať o  bode 29. Takže bod 30  nedáva zmysel, ten

navrhujem vypustiť a o bode 29 hlasovať oddelene.

 

     Ďakujem pekne.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Rozumiem. Pán spoločný spravodajca, chcete k tomu niečo

povedať?

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Pán poslanec, ten bod má zmysel v takomto znení: "Žiada

o svojom návrhu  hlasovať ako o  celku." Tam je  chyba, máte

pravdu, ja som to zistil, preto upozorňujem aj kolegov a ko-

legyne, aby v časti II na strane 11 v bode 30 vyčiarkli slo-

vo "vládnom". Namiesto slova "vládnom" tam patrí "svojom".

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Nagy nám oznámi číslo karty.

 

Poslanec L. Nagy:

 

     Číslo 4.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne. Prosím  pána spoločného spravodajcu, aby

pristúpil k uvádzaniu hlasovania tak, ako som to povedal.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     milé kolegyne poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     vážení hostia,

 

     hlasujeme o spoločnej správe výborov, ktoré prerokovali

vládny návrh. Na osobitné  hlasovanie poslanci pani Rusnáko-

vá, pán  Brocka, pán Ásványi  a pán Ftáčnik  navrhli body 1,

3, 6, 7, 8, 9, 10, 12,  17 a 18. Budeme teda o týchto bodoch

hlasovať jednotlivo. Bod 1 spoločnej správy neodporúčam pri-

jať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán spoločný  spravodajca, najskôr uveďte  návrh bodov,

ktoré máme  en bloc odsúhlasiť  alebo neodsúhlasiť, a  potom

budeme hlasovať o jednotlivých návrhoch.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Áno, pán predseda. Z  ostatných bodov spoločnej správy,

okrem tých, ktoré som  vymenoval na osobitné hlasovanie, od-

porúčam spoločne prijať body 4, 11, 13, 14 a 15. Tieto odpo-

rúčam hromadne prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.  Páni  poslanci,  počuli  ste, budeme hlasovať

o bodoch spoločnej správy číslo 4,  11, 13, 14 a 15. Počkám,

kým si zoberie kartu pán spoločný spravodajca. Prosím, môže-

me sa prezentovať a hlasovať o týchto bodoch spoločnej sprá-

vy, ktoré spravodajca navrhuje prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 128 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tieto body spoločnej správy sme prijali.

 

     Pán spoločný spravodajca, teraz by sme mali hlasovať en

bloc o bodoch, ktoré navrhnete neprijať.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Áno, pán predseda. Body 2,  5, 16 a 19 neodporúčam pri-

jať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Prosím,  prezentujeme sa a  hlasujeme o bodoch

spoločnej správy 2, 5, 16 a 19 s odporúčaním neprijať ich.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

 

     Takže sme neprijali tieto body spoločnej správy.

 

     Môžete pokračovať, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Hlasujeme o bodoch vyňatých na osobitné hlasovanie. Bod

1 spoločnej správy neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o bode  1  spoločnej  správy s  návrhom pána

spravodajcu neprijať znenie tohto bodu.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 57 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

 

     Neprijali sme bod číslo 1 spoločnej správy.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Bod 3 spoločnej správy neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 3  spoločnej správy takisto s negatív-

nym odporúčaním.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 56 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

 

     Tento bod spoločnej správy sme neprijali.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Bod 6 spoločnej správy neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o bode  6 spoločnej  správy. Spravodajca  ho

takisto odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 55 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento bod spoločnej správy.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Bod 7 spoločnej správy neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 7 spoločnej správy. Návrh pána spravo-

dajcu ste počuli.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento bod spoločnej správy.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Bod 8 spoločnej správy neodporúčam prijať.

 

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o  bode 8 spoločnej správy  s odporúčaním ne-

prijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Ani tento bod 8 sme neprijali.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Bod 9 spoločnej správy neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takisto hlasujeme  o bode 9 spoločnej  správy s návrhom

pána spravodajcu neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 58 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento bod spoločnej správy.

 

 

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Bod 10 spoločnej správy odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Bod 10 spoločnej správy,  o ktorom budeme hlasovať, pán

spoločný spravodajca odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 129 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

 

     Prijali sme tento bod.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Bod 12 spoločnej správy odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o  bode  12  spoločnej  správy s odporúčaním

spravodajcu prijať tento bod.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 127 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Takže sme prijali aj tento bod spoločnej správy.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Bod 17 spoločnej správy neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode číslo  17 spoločnej správy s odporúča-

ním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 56 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento bod spoločnej správy.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Bod 18 spoločnej správy neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o  bode  číslo  18  s negatívnym odporúčaním

spravodajcu, teda neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento bod spoločnej správy sme neprijali.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Pán predseda,  hlasovali sme už o  všetkých bodoch spo-

ločnej správy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, pán  spoločný spravodajca, ďakujem.  Môžeme prejsť

na doplňujúce a pozmeňujúce návrhy poslancov, ktoré vyplynu-

li z rozpravy. Prejdeme najskôr na správu 406b, časť I.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     predpokladám,  že všetky  tri časti,  teda, prvú, druhú

i tretiu máte k dispozícii.  Hlasujeme o pozmeňovacích a do-

plňovacích návrhoch pani poslankyne Evy Rusnákovej. Prvý ná-

vrh pani poslankyne neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nech sa  páči, pani poslankyňa  Gbúrová má procedurálnu

otázku.

 

Poslankyňa M. Gbúrová:

 

     Vážený pán  predseda, ja som v  rozprave pri svojom vy-

stúpení mala  procedurálny návrh, o ktorom  sa malo hlasovať

ako o prvom.  Žiaľ, nestalo sa tak. Navrhla  som, že Národná

rada vracia vláde na  prepracovanie návrh zákona o nadáciách

a po  dopracovaní pripomienok  tretieho sektora  ho opätovne

prerokuje v parlamente a následne schváli.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa,  včera sa hlasovalo  o obdobnom návrhu

pána poslanca Ftáčnika.

 

Poslankyňa M. Gbúrová:

 

     To bolo o inom.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Môžeme o  tom hlasovať, ale  to bolo to  isté, len inak

formulované. Prosím, dávam  hlasovať o procedurálnom návrhu,

ktorý predniesla vo včerajšej  rozprave pani poslankyňa Gbú-

rová.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Pán predseda, rád by som ten návrh prečítal.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Už nie  je treba, prečítala  ho pani poslankyňa.  Dajte

len vaše  odporúčanie. Pán spoločný  spravodajca, odporúčate

ten návrh prijať, alebo nie?

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Tento návrh neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

 

     Takže sme neprijali tento návrh.

 

     Budeme pokračovať, pán spoločný spravodajca, hlasovaním

o návrhoch pani poslankyne Rusnákovej.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Hlasujeme  o prvom  návrhu pani  poslankyne Rusnákovej.

Návrh neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujeme sa a  hneď hlasujeme s odporúčaním

neprijať prvý pozmeňujúci návrh poslankyne Rusnákovej.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 139 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 58 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Druhý návrh pani poslankyne Rusnákovej neodporúčam pri-

jať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o druhom návrhu pani poslankyne s odporúčaním

neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 56 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

 

     Neprijali sme ani tento pozmeňovací návrh.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Tretí návrh pani poslankyne Rusnákovej neodporúčam pri-

jať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o treťom návrhu pani poslankyne takisto s ne-

gatívnym odporúčaním.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

 

     Neprijali sme ani tento návrh.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Štvrtý  návrh  pani  poslankyne  Rusnákovej neodporúčam

prijať.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o štvrtom návrhu s odporúčaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Piaty návrh pani poslankyne Rusnákovej neodporúčam pri-

jať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o piatom návrhu pani poslankyne s odporúčaním

neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 57 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Šiesty návrh pani poslankyne neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme o šiestom návrhu pani poslankyne takis-

to s odporúčaním neschváliť ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Siedmy návrh pani poslankyne neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o  siedmom návrhu pani  poslankyne Rusnákovej

takisto s odporúčaním spravodajcu neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Ôsmy návrh pani poslankyne neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o  návrhu číslo 8  pani poslankyne Rusnákovej

s odporúčaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Deviaty návrh pani poslankyne neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme o návrhu číslo 9 pani poslankyne Rusná-

kovej takisto s odporúčaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

Poslanec B. Kunc:

 

     Desiaty návrh pani poslankyne neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o návrhu číslo 10 pani poslankyne s odporúča-

ním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh zmeny.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Jedenásty návrh pani poslankyne neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o návrhu číslo 11 s odporúčaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Dvanásty návrh pani poslankyne neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o  návrhu číslo 12 takisto  s odporúčaním ne-

prijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 139 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 42 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Trinásty návrh pani poslankyne neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o návrhu číslo 13 pani poslankyne s odporúča-

ním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Štrnásty návrh pani poslankyne neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 14  pozmeňovacích návrhov pani poslan-

kyne Rusnákovej. Odporúčanie spravodajcu je neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Pätnásty návrh pani poslankyne neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o návrhu číslo 15 pani poslankyne s odporúča-

ním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 45 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprešiel tento návrh.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Šestnásty návrh pani poslankyne neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Počuli ste stanovisko pána spravodajcu k bodu 16 návrhu

pani poslankyne, o ktorom hlasujeme, neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 53 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Sedemnásty návrh pani poslankyne neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán spoločný spravodajca nám  neodporúča prijať ani ná-

vrh pod číslom 17.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 49 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže sme neprijali bod číslo 17.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Osemnásty návrh pani poslankyne neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode číslo  18. Pán spravodajca ho odporúča

neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento pozmeňujúci návrh.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Devätnásty návrh pani poslankyne neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o pozmeňujúcom  návrhu pani poslankyne Rusná-

kovej číslo 19 s odporúčaním neprijať ho.

 

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 139 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 56 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprešiel tento bod.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Dvadsiaty návrh pani poslankyne neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 20  pani poslankyne Rusnákovej s odpo-

rúčaním takisto neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 53 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento bod.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Dvadsiaty prvý návrh pani poslankyne neodporúčam prijať.

 

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 21  pani poslankyne, v ktorom navrhuje

vypustiť § 39 odsek 1, s návrhom neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Dvadsiaty druhý návrh  pani poslankyne neodporúčam pri-

jať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme  o pozmeňovacom návrhu  číslo 22, ktorý

predniesla pani poslankyňa Rusnáková. Spravodajca ho neodpo-

rúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme ani tento pozmeňujúci návrh.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Pani poslankyňa mala ešte jeden návrh, ktorý je zarade-

ný v časti III na strane 4.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     O tom  budeme hlasovať až potom,  keď prídeme na ďalšiu

sériu pozmeňujúcich návrhov.  Takže, pán spoločný spravodaj-

ca, môžeme pristúpiť k časti II správy 406b.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Hlasujeme o návrhoch pána poslanca Kvardu. Návrh v bode

1 neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o návrhoch  poslanca Kvardu  s tým,  že prvý

pozmeňujúci návrh spravodajca odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 141 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 42 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprešiel tento návrh.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Návrh pána poslanca v bode 2 neodporúčam prijať.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec,  hlasovali sme teraz  o prvej alternatíve

ako o komplexe, čiže budeme teraz hlasovať o druhej alterna-

tíve ako o komplexe? Áno?

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Áno.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre.  Nie, toto  hlasovanie neplatí,  lebo niekto mal

procedurálnu otázku. Toto hlasovanie sa ruší.

 

     Pán poslanec Fogaš, je  to procedurálna otázka? Ak pro-

cedurálna, nech sa páči.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Ďakujem za slovo. Pán predseda, chcel som navrhnúť, po-

kiaľ sa bude hlasovať aj o druhej alternatíve, aby pán spra-

vodajca nám vyznačil  tie prípady, kde sa už  rozhodlo o tom

istom texte, resp. v zmysle  toho istého textu, aby sa potom

nehlasovalo už o tých istých otázkach, pretože si myslím, že

to treba  racionalizovať. Nakoniec, rokovací  poriadok práve

takéto riešenie ponúka.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Komlósy, je to procedurálna otázka?

 

Poslanec Zs. Komlósy:

 

     Neodporúčam  takýto postup,  lebo rokovací  poriadok to

predpisuje len  vtedy, ak je prijatý  nejaký návrh. Ak druhý

návrh by odporoval tomu, čo je  už prijaté, v tom prípade by

mal pravdu pán poslanec Fogaš.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Končíme s faktickými poznámkami. Ešte pán poslanec Hof-

bauer, ale len ak je to procedurálna otázka.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Mám pripomienku  len v tom smere,  že námietky pána po-

slanca Kvardu majú zmysel ako celok, teda či by nebolo uváž-

livé hlasovať o tomto návrhu ako  celku, lebo to sa nedá ro-

zoberať. Ale to nie je môj návrh, preto to dávam na zváženie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pýtam sa  pána poslanca Kvardu,  či súhlasí s  tým, aby

sme hlasovali o jeho návrhoch  vcelku, samozrejme, ak to od-

poručí pán spoločný spravodajca.

 

     Pán  spoločný spravodajca,  môžeme hlasovať  o návrhoch

pána poslanca Kvardu en bloc?

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Predpokladám, že k tomu by sme potrebovali jeho súhlas.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To áno,  ale pýtam sa najskôr  na váš návrh, on  nám to

potom povie.

 

 

 

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Z hľadiska obsahu  a z hľadiska stanovísk k  veci by to

bolo účelné, okrem jedného bodu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre. Pán poslanec Kvarda.

 

Poslanec J. Kvarda:

 

     Ďakujem pekne. Žiadam hlasovať  osobitne, až na tie bo-

dy, kde sa hovorí o  tom, že sa jednotlivé paragrafy prečís-

lujú.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím. Pán  poslanec si žiada, aby  sa o jeho návrhoch

vyplývajúcich  z rozpravy  hlasovalo samostatne,  až na tie,

ktoré označil, že nie.  Prosím, môžeme pokračovať v hlasova-

ní, pán spravodajca. Hlasujeme o druhej alternatíve.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Pán predseda, ešte sme nehlasovali o bode 3 v prvej al-

ternatíve.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Návrh pána poslanca v bode 3 neodporúčam prijať.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa. Hlasujeme o bode číslo 3 návrhu

poslanca v  prvej  alternatíve, kde  sa  hovorí o  vypustení

§ 42. Návrh je neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 47 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Len upozorňujem,  že bod 2,  o ktorom sme  nehlasovali,

vyplýva z toho, že sme  neschválili bod 1 prvej alternatívy,

takže o druhom bode netreba hlasovať, ten ho vylučuje.

 

     Prosím, môžeme pokračovať, pán spoločný spravodajca.

 

     Budeme hlasovať o  druhej alternatíve. Prvú alternatívu

sme už vybavili.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Hlasujeme o  bode 1 druhej alternatívy.  Návrh pána po-

slanca v bode 1 neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, pristúpili sme k hlasovaniu o druhej alternatí-

ve návrhov pána poslanca Kvardu s tým, že bod 1 tejto alter-

natívy spravodajca odporúča neprijať.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

 

     Neprešiel tento návrh.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Návrh pána poslanca v bode 2 neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o  bode číslo 2 poslanca  Kvardu v druhej al-

ternatíve s návrhom neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 46 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

 

     Neprešiel tento návrh.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Návrh pána poslanca v bode 3 neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 3  tohto návrhu s odporúčaním neprijať

ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 48 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Návrh pána poslanca v bode 4 neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme o štvrtom  návrhu pána poslanca s odpo-

rúčaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Návrh pána poslanca v bode 6 neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán spoločný spravodajca, o bode 5.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Pardon, áno. Opravujem sa.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Tento  návrh spravodajca  odporúča neprijať.  Je to bod

5, ktorý navrhuje vypustiť § 6.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Áno, je to tak.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 45 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Návrh pána poslanca v bode 6 neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme o šiestom  návrhu poslanca Kvardu s od-

porúčaním neprijať ho.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 42 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Návrh pána poslanca v bode 7 neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o  siedmom pozmeňujúcom návrhu  s odporúčaním

neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 49 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Návrh pána poslanca v bode 8 neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujme o  ôsmom návrhu poslanca  Kvardu s odporúčaním

neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 49 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     O bode 9 so súhlasom pána poslanca nemusíme hlasovať.

 

     Návrh pána poslanca v bode 10 neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme hlasovať o bode 10  s tým, že spravodajca ho od-

porúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

 

     Neprijali sme tento pozmeňujúci návrh.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Návrhy v bodoch 11 a 12 vzhľadom na predchádzajúce hla-

sovanie strácajú aktuálnosť.

 

     Hlasujeme o bode 13. Návrh  pána poslanca v bode 13 ne-

odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže prešli  sme k hlasovaniu o  bode 13 pozmeňovacích

návrhov pána poslanca Kvardu  s odporúčaním spoločného spra-

vodajcu neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 56 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

 

     Neprijali sme tento pozmeňujúci návrh.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Návrh pána poslanca v bode 14 neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 14  pána poslanca s odporúčaním nepri-

jať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 45 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

 

     Neprešiel tento návrh.

 

 

Poslanec B. Kunc:

 

     O bode 15 so súhlasom pána poslanca nemusíme hlasovať.

 

     Hlasujeme o bode 16. Návrh  pána poslanca v bode 16 ne-

odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme hlasovať o bode 16  návrhu poslanca Kvardu s od-

porúčaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tento bod.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Návrh pána poslanca v bode 17 neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o doplnku 17 s odporúčaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 49 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme bod z návrhu pod číslom 17.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Návrh pána poslanca v bode 18 neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 18  návrhov pána poslanca s negatívnym

odporúčaním.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 53 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Návrh pána poslanca v bode 19 neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takisto k bodu 19 návrhov pána poslanca, o ktorom bude-

me teraz hlasovať, je návrh spravodajcu neprijať ho.

 

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 38 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Návrh pána poslanca v bode 20 neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme o bode  20 návrhov s odporúčaním nepri-

jať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 123 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 36 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Návrh  pána poslanca  v bode  23 je  špecifický tým, že

pozmeňuje návrh živého paragrafu s  posunom o dve čísla niž-

šie. Vzhľadom na to, že  návrh je možné prijať, je racionál-

ny, treba uvažovať v platnom znení a usporiadaní zákona, či-

že namiesto § 17 musí byť §  19 a vtedy je jeho návrh racio-

nálny na  odporúčanie. Prečítam ho.  Je to bod  23. Namiesto

v novooznačenom § 17 platí v doterajšom § 19 ods. 1 písm. d)

za slovo  "odvolanie" sa vkladajú slová  "predsedu a". Týmto

spôsobom je tento návrh racionálny.

 

     Takže môj návrh je, že tento návrh pána poslanca v zne-

ní, ako som ho prečítal, s tým posunom odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže sa prezentujme a hlasujme. V takomto znení, s ta-

kýmto návrhom podľa návrhu  pána spoločného spravodajcu máme

súhlasiť, čiže navrhuje  ho prijať. Je to bod  23 návrhu po-

slanca  Kvardu.  O  bode  22  sme  nehlasovali, lebo ide len

o preznačenie.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 99 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Prijali sme tento návrh v  takom znení, ako to prednie-

sol spravodajca.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Návrh pána poslanca v bode 24 neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 24 s odporúčaním neprijať ho.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento pozmeňujúci návrh.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Návrh pána poslanca v bode 25 neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 25 s odporúčaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme bod 25.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Návrh pána poslanca v bode 26 neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 26 s odporúčaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Návrh pána poslanca v bode 27 neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme o bode 27 s odporúčaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 123 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tento pozmeňujúci návrh.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     O návrhoch v bodoch 28 a 29 je neaktuálne hlasovať.

 

     Návrh v bode 30 pána poslanca odporúčam neprijať.

 

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 30 s odporúčaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 53 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Návrh  v bode  31  je  neaktuálny. Návrh  pána poslanca

v bode 32 neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 32 s návrhom neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 57 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     O návrhu v bode 33 netreba hlasovať. Návrh pána poslan-

ca v bode 34 neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme  o návrhu pod  číslom 34 s  odporúčaním

neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 43 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Návrh pána poslanca v bode 35 neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 35 s odporúčaním neprijať ho.

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 46 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh na zmenu.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Návrh pána poslanca v bode 36 neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže v bode 36, o  ktorom teraz hlasujeme, nám spravo-

dajca predkladá svoj návrh neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 56 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     O bodoch 37, 38 a  39 návrhov pán poslanec nežiada hla-

sovať.

 

     Návrh pána poslanca v bode 40 odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 40 pozmeňujúcich návrhov pána poslanca

Kvardu s odporúčaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 44 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh pod bodom 40.

Poslanec B. Kunc:

 

     Návrhy v bodoch 41, 42  a 43 sú po doterajšom hlasovaní

neaktuálne.

 

     Návrh pána poslanca v bode 44 neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 44  návrhu pána poslanca s odporúčaním

neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 45 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Návrh v bode 45 stratil aktuálnosť. Návrh pána poslanca

v bode 46 neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     K bodu 46 návrhov pána poslanca je odporúčanie neprijať

ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 47 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Návrh pána poslanca v bode 47 neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Bod 47 navrhuje pán spravodajca neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Bod 48 stratil aktuálnosť.

 

     Návrh pána poslanca v bode 49 neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Počuli ste návrh na neprijatie  bodu 49, o ktorom teraz

hlasujeme.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 49 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Návrhy v bodoch 50, 51  a 52 sú obsahovo totožné. Neod-

porúčam prijať tieto návrhy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ani  o bodoch  53 a  54 nemusíme  hlasovať. Myslím,  že

o bodoch 50, 51, 52, 53 a 54 netreba hlasovať.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Áno, o ďalších dvoch bodoch netreba hlasovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme o bode 55, pán spravodajca.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Hlasujeme o  bode 55. Návrh v  bode 55 neodporúčam pri-

jať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Bod 56 možno brať ako poznámku, takže nie je nevyhnutné

o ňom hlasovať.

 

     Pristúpime k hlasovaniu o návrhoch pána poslanca Lango-

ša. Pán poslanec si vyhradil  a žiada o svojom návrhu hlaso-

vať ako celku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, o celku až po bod 28.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Áno, až po bod 28.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Čiže hlasujeme o návrhoch pána poslanca Langoša od bodu

1 po číslo 28 en bloc. Návrh pána spravodajcu?

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Ako spravodajca neodporúčam návrh pána poslanca prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Počuli ste návrh pána spoločného spravodajcu.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 48 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 81 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže sme neprijali tento  návrh tak, ako bol prednese-

ný.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Návrh pána poslanca v bode 29 neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 29 pána poslanca Langoša s odporúčaním

neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 53 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 4 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh. (Potlesk.)

 

     O bode číslo 30 pána poslanca Langoša netreba hlasovať.

Môžeme prejsť k hlasovaniu o návrhoch pani poslankyne Marce-

ly Gbúrovej.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     O procedurálnom návrhu sme už hlasovali.

 

     Návrh v bode 1,  ktorý predkladá pani poslankyňa, neod-

porúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme  o pozmeňovacom návrhu  pani poslankyne

Gbúrovej, ktorý  je označený ako číslo  1, s odporúčaním ne-

prijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 55 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Tento návrh sme neschválili.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Návrh pani poslankyne podľa bodu 2 neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     O tom  sme nemuseli hlasovať, lebo  taký istý návrh sme

zamietli pánu poslancovi Kvardovi, ale prosím, hlasujme. Či-

že  hlasujeme  o návrhu pani  poslankyne  Gbúrovej  vypustiť

§ 39. Spravodajca ho neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 57 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Návrh pani poslankyne v bode 3 neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Spravodajca odporúča

neprijať bod 3 návrhu pani poslankyne Gbúrovej.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Návrh pani poslankyne podľa bodu 4 neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o poslednom  pozmeňovacom návrhu pani poslan-

kyne Gbúrovej pod bodom 4 s odporúčaním neprijať ho.

 

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh pani poslankyne.

 

     Nech sa  páči, pán spravodajca,  môžete pokračovať uvá-

dzaním hlasovania o návrhoch pána poslanca Brocku.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Pán  poslanec Brocka  mal aj  procedurálny návrh. Treba

konštatovať, že je toho znenia, ktorý predložil pán poslanec

Ftáčnik, a o tom sme už hlasovali.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec  Brocka tu navrhuje, aby  sme o zákone ako

celku  hlasovali až  potom,  keď  bude Národná  rada rokovať

o novom zákone o dani z príjmu. Takže prosím, prezentujme sa

a hlasujme o návrhu pána  poslanca Brocku s odporúčaním pána

spravodajcu...

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Návrh neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Počuli ste, spravodajca odporúča návrh neprijať.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 139 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Návrh pána poslanca Brocku v bode 1 neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme o návrhu pána poslanca Brocku v  bode 1

s odporúčaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 58 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Neschválili sme tento návrh pána poslanca Brocku.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Pokračujeme v  hlasovaní o tretej časti nášho podkladu.

Hlasujeme o návrhu pána poslanca Lysáka. Návrh pána poslanca

uvedený v bode 1 odporúčam prijať.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Počuli  ste návrh  spoločného spravodajcu.  Pozmeňujúci

návrh  pána poslanca  Lysáka, o  ktorom hlasujeme,  navrhuje

prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 102 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Tento doplňujúci návrh sme prijali.

 

     Môžete pokračovať, pán spravodajca.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Pokračujeme hlasovaním o návrhoch pána poslanca Juriša.

Návrh pána poslanca uvedený v bode 1 neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o prvom pozmeňujúcom  návrhu pod bodom 1 pána

poslanca Juriša s odporúčaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 58 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Hlasujeme o návrhu pána poslanca László Ásványiho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán spravodajca, ešte máme návrhy pána poslanca Juriša.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Pardon, ospravedlňujem sa. Návrh poslanca Juriša uvede-

ný v bode 2 neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     O tom  sme už hlasovali.  Je to to  isté znenie návrhu,

ako predložili  iní poslanci, takže o  tomto nebudeme hlaso-

vať.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Návrh  s tým  istým  znením  predkladá aj  pán poslanec

László Ásványi.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nebudeme hlasovať o týchto dvoch návrhoch.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Nasleduje hlasovanie o návrhoch pána poslanca Ftáčnika.

Návrh uvedený v bode 1 neodporúčam prijať.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže  hlasujeme  o  pozmeňujúcom  návrhu pána poslanca

Ftáčnika pod bodom číslo  1 s odporúčaním spravodajcu nepri-

jať tento návrh.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 56 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Druhý návrh pána poslanca neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže s negatívnym  odporúčaním pána spravodajcu hlasu-

jeme o druhom návrhu pána poslanca Ftáčnika.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

 

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Návrh pána  poslanca uvedený v bode  3 neodporúčam pri-

jať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Aj o  bode 3, o  ktorom budeme hlasovať,  je názor pána

spravodajcu neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Návrh pána  poslanca uvedený v bode  4 neodporúčam pri-

jať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takisto  pri hlasovaní  o  bode  číslo 4  pána poslanca

Ftáčnika je názor pána spravodajcu neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Návrh pána  poslanca uvedený v bode  5 neodporúčam pri-

jať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže k  návrhu v bode  5 pána poslanca  je odporúčanie

spravodajcu neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 56 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Návrh pána poslanca v bode 6 neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 6 návrhu pána poslanca Ftáčnika. Spra-

vodajca ho odporúča neprijať.

 

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Návrh pána  poslanca uvedený v bode  7 neodporúčam pri-

jať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme  o bode 7. Spravodajca  ho odporúča ne-

prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 139 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 55 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Návrh pána poslanca v bode 8 neodporúčam prijať.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme o bode 8 návrhu pána poslanca Ftáčnika.

Odporúčanie spravodajcu je neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 61 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Návrh sme neprijali.

 

     Budeme hlasovať o návrhoch pána poslanca Baránika.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Návrh v bode 1 odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prvý pozmeňujúci  návrh pána poslanca  Baránika spravo-

dajca nám odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 127 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

 

     Tento návrh sme prijali.

 

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Návrhy pána poslanca v bode 2 a v bode 3 sú toho druhu,

aké sme už v priebehu hlasovania o návrhoch  iných poslancov

odmietli. Preto, ak by s  tým súhlasil, nebudeme o nich hla-

sovať. Pán poslanec súhlasí, aby sme nehlasovali.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Už som stlačil hlasovanie.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 109 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 38 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Takže neprešli tieto návrhy.

 

     Môžeme pokračovať v hlasovaní.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Návrh, ktorý uvádzam v bode 1, odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže  hlasujeme o  návrhoch pána  poslanca Kunca. Jeho

návrh pod bodom 1 navrhuje prijať.

 

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Prijali sme tento návrh.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Návrh  uvedený v  bode 2  sťahujem z  hlasovania. Návrh

v bode 3 odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže  hlasujeme o  treťom návrhu  pána poslanca  Kunca

s odporúčaním prijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 95 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

     Nehlasovali 5 poslanci.

 

     Prijali sme tento návrh.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Návrh uvedený v bode 4 odporúčam prijať.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 4 s návrhom prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 99 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 4 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Potvrdili sme prijatie tohto stanoviska.

 

     Hlasujeme o vašom piatom návrhu, pán poslanec.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Pán predseda, návrhy číslo 5 a 6 sťahujem z hlasovania.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán spravodajca, je  tam návrh pani poslankyne

Rusnákovej.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Je tu ešte jeden  návrh pani poslankyne Rusnákovej. Ne-

odporúčam tento návrh prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže  hlasujeme o  návrhu pani  poslankyne Rusnákovej.

Spravodajca ho odporúča neprijať. Ide o § 11 ods. 4 a 5, kde

sa vypúšťajú slová "a pri".

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 55 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Pán predseda, vyčerpali sme  všetky pozmeňujúce a dopl-

ňujúce návrhy, ktoré podali k zákonu poslanci.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne. Pani poslankyňa  Rusnáková, jedine ak je

to procedurálna otázka. Nech sa páči.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán  predseda, ja  som žiadala  počas svojho vystúpenia

v rozprave pred záverečným hlasovaním 20-minútovú prestávku.

Takže prosím, aby bola vyhlásená prestávka.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ale 20  minút, myslím, netreba.  Takže bude 15-minútová

prestávka. Začneme o 11.15 hodine.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Po prestávke budeme pokračovať v rokovaní. Hlási sa pán

predseda ústavnoprávneho výboru, došlo k nejakej chybe v zá-

pise.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ďakujem  pekne, pán  predseda. Mám  len jednu technickú

poznámku, ktorá sa týka návrhu pána poslanca Michala Baráni-

ka, ktorého návrh prešiel a bol odsúhlasený. Týka sa ustano-

venia § 21. V zápise je  uvedený odsek 3, ale správne má byť

odsek  2. Považujem  za potrebné  toto uviesť  kvôli zápisu,

nejde o  zmenu obsahu ani  ničoho iného, ide  v podstate len

o danie veci do správnych meradiel.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, ďakujem pekne. Pán poslanec Harach sa hlási s fak-

tickou poznámkou.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne a kolegovia,

 

     prerokúvali  sme tu vlastne dva dni veľmi dôležitý zá-

kon, o význame ktorého  pre našu spoločnosť svedčia petície,

ktoré sem prišli, a podobne.  Mám procedurálny návrh, ak do-

volíte, a  neprerušujte ma, prosím vás,  buďte taký láskavý,

vydržte, buďte taký láskavý.

 

     Veľmi som  ocenil v záverečnom  vystúpení pána ministra

jeho slová, ktorými on vyzdvihol návrhy, ktoré odzneli z ra-

dov poslancov,  napodiv vrátane z  radov poslancov opozície.

Preto by som ho chcel teraz požiadať, a to je môj návrh, aby

z titulu  svojej  funkcie  otvoril  rozpravu  a veľmi krátko

a stručne nám vysvetlil, ako to  v tom záverečnom slove mys-

lel, pretože vlastne žiadny  návrh opozície nebol akceptova-

ný.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže budeme pokračovať v rokovaní.

 

     Páni poslanci, keď si pozriete všetky pozmeňujúce návr-

hy, ktoré boli,  tak by sme už neprijímali  vládny zákon, to

by bol už úplne iný  zákon. Rešpektujme svoj rokovací poria-

dok, pán poslanec Harach dostal slovo, budeme pokračovať ďa-

lej. Pán minister sa  nehlási, nechce vystúpiť, nemôžeme nú-

tiť pána ministra.

 

     Vážené  panie  poslankyne,   páni  poslanci,  v  súlade

s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme

hlasovať o vládnom návrhu zákona  ako celku v znení schvále-

ných zmien a doplnkov.  Prosím, pán spravodajca, môžeme hla-

sovať?

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Áno, prešli  hlasovania o všetkých  návrhoch, ktoré od-

zneli.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže ideme hlasovať o zákone ako celku. Prezentujme sa

a hlasujme.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Odporúčam zákon ako celok prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 145 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme predložený návrh zákona schválili.

     (Potlesk.)

 

     Pán  poslanec, myslím,  že bol  ešte návrh  na prijatie

uznesenia.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Áno, ak dovolíte, prednesiem ho.

 

     Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu

návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o nadáciách

(tlač 406)

 

     Národná rada  Slovenskej republiky žiada  vládu Sloven-

skej republiky predložiť  Národnej rade Slovenskej republiky

na prerokovanie

     1. návrhy  zákonov Národnej rady  Slovenskej republiky,

ktoré budú riešiť problematiku daňových úľav a colných výhod

pre  neštátne ziskové  subjekty poskytujúce  sociálne služby

a vykonávajúce verejnoprospešné činnosti,

 

     2. návrh  zákona  Národnej  rady  Slovenskej republiky,

ktorý upraví právne postavenie, finančné hospodárenie a čin-

nosť neziskových, všeobecne prospešných právnických osôb,

 

     3. návrh  zákona  Národnej  rady  Slovenskej republiky,

ktorý upraví právne postavenie, finančné hospodárenie a čin-

nosť  neinvestičných fondov,  a  to  všetko v  takom časovom

predstihu, aby tieto právne  predpisy mohli nadobudnúť účin-

nosť 1. októbra 1996.

 

     To je znenie návrhu uznesenia.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Počuli sme návrh  na prijatie tohto uznesenia,

takže  môžeme pristúpiť k hlasovaniu.  Stanovisko spoločného

spravodajcu je...

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Návrh odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa. Pán spravodajca odporúča prijať

tento návrh uznesenia.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 102 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

     Nehlasovali 5 poslancov.

 

     Ďakujem. Takže sme prijali aj toto uznesenie.

 

     Ďakujem pekne,  pán spoločný spravodajca,  aj vám, páni

poslanci a panie poslankyne.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Ďakujem za tvorivú spoluprácu.  (Potlesk a zároveň pre-

javy nesúhlasu v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     podľa schváleného programu budeme pokračovať  d v a d -

s i a t y m  p i a t y m  bodom, ktorým je

 

     správa o plnení úloh Slovenskej informačnej služby.

 

     Podľa § 4 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej repub-

liky  číslo 46/1993  Z. z.  o Slovenskej  informačnej službe

predkladá  riaditeľ Slovenskej  informačnej služby  Národnej

rade Slovenskej republiky najmenej raz ročne správu o plnení

úloh stanovených týmto zákonom.

 

     Správu o plnení Slovenskej informačnej služby podáva zo

zákona riaditeľ Slovenskej informačnej služby, teda pán Ivan

Lexa.  Prosím pána  Ivana Lexu  o prednesenie  tejto správy.

(Piskot v sále.)

 

 

     Chcem  vás  poprosiť,  pani  poslankyne, páni poslanci,

všetci máme právo vyjadriť sa  k správe v rozprave, vyjadriť

sa k správe spôsobom, aký  je hodný poslancov. Preto prosím,

aby sme v priebehu nerušili prerokúvanie tejto správy.

 

     Pán poslanec Kováč má  procedurálnu otázku. Nech sa pá-

či.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán  predseda, dnes by sa  dožil 26 rokov Róbert

Remiáš, obeť  vraždy. Chcem požiadať  poslancov, aby minútou

ticha uctili jeho pamiatku.

 

     (Poslanci opozície minútou ticha uctili pamiatku R. Re-

miáša.)

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Moric, ale  skutočne s procedurálnym návr-

hom.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Pán predseda, ďakujem veľmi  pekne za slovo. Róbert Re-

miáš nezomrel ako obeť vraždy, ale umrel nešťastnou náhodou.

Ja by  som poprosil poslancov koalície,  aby uctili jeho pa-

miatku minútou ticha.

 

     (Poslanci si minútou ticha uctili pamiatku R. Remiáša.)

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Prosím riaditeľa Slovenskej informačnej služby

pána Ivana Lexu, aby sa ujal slova.

 

     (Pán poslanec,  dajte tú kameru  dolu. Ako sa  volá ten

Maďar?)

 

Riaditeľ Slovenskej informačnej služby I. Lexa:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy,

     vážení páni poslanci,

     (Šum v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán riaditeľ, prosím...

 

     Páni poslanci, ak  nedovolíte predniesť správu riadite-

ľovi Slovenskej informačnej služby, ja skončím. Púšťa sa tam

nejaká reprodukovaná hudba. Je  to porušenie rokovacieho po-

riadku. (Hluk v sále.)

 

     Pán poslanec Cabaj.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený  pán predsedajúci,  vzhľadom na  túto skutočnosť

prosím 15-minútovú prestávku na poradu klubu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ja nedám prestávku, ale  ukončím bod rokovania, ak sku-

točne nebude  zachovaný pokoj (potlesk  a ruch v  sále), aby

bola  prednesená  správa.  20  minút  prestávka.  Prerušujem

schôdzu na  20 minút a  upozorňujem, že ak  nebudú vytvorené

podmienky na prednesenie správy, tento bod programu skončím.

Odhlasujeme to.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani  poslankyne,  páni   poslanci,  budeme  pokračovať

s tým, že prosím pána riaditeľa Lexu, aby pokračoval v pred-

nesení správy. Prosím obecenstvo  na tribúne, aby sa zdržalo

akýchkoľvek reakcií. Nech sa páči, pán riaditeľ.

 

Riaditeľ Slovenskej informačnej služby I. Lexa:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené dámy,

     vážení páni poslanci,

 

     rešpektujúc  vaše  rozhodnutie  o  verejnom prerokúvaní

správy o  plnení úloh Slovenskej informačnej služby, som bol

v minulom  týždni prinútený  zmeniť obsah  a niektoré pasáže

v porovnaní  s materiálom,  ktorý som  osobne predniesol  na

pôde Osobitného kontrolného orgánu Národnej rady a ktorý som

v písomnej  podobe  odovzdal  jeho  predsedovi. Ako riaditeľ

Slovenskej informačnej  služby som zo  zákona viazaný povin-

nosťou  mlčanlivosti  o  skutočnostiach  tvoriacich  predmet

štátneho a  služobného tajomstva. Iste  preto pochopíte moju

povinnosť dodržiavať zákon i z nej vyplývajúce úpravy správy

pri tomto vo svete neobvyklom a neštandardnom spôsobe prero-

kúvania správy o činnosti tajnej služby.

 

     Slovenská informačná služba ako štátny orgán Slovenskej

republiky  plní  úlohy  v  rozsahu  vymedzenom zákonom číslo

46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení zákona

Národnej rady Slovenskej republiky číslo 72/1995 Z. z., zís-

kava, sústreďuje a vyhodnocuje informácie o činnosti ohrozu-

júcej  ústavné  zriadenie,  územnú  celistvosť, zvrchovanosť

a bezpečnosť  Slovenskej  republiky,  o  aktivitách  cudzích

spravodajských  služieb,  organizovanom  zločine, terorizme,

skutočnostiach vážne ohrozujúcich  alebo poškodzujúcich hos-

podárske záujmy Slovenskej  republiky... [Ďakujem pekne, pán

poslanec Pittner. (Smiech a hluk  v sále.) Sadnite si, ja si

ten mikrofón napravím aj bez  vašej pomoci.] ...ďalej o sku-

točnostiach  vážne ohrozujúcich  alebo poškodzujúcich hospo-

dárske záujmy Slovenskej republiky,  ako aj poznatky o ohro-

zení  či únikoch  údajov tvoriacich  predmet štátneho tajom-

stva.  Služba získava,  sústreďuje a  vyhodnocuje informácie

o aktivitách v zahraničí namierených proti ústavnému zriade-

niu a bezpečnosti Slovenskej republiky. Okrem toho plní úlo-

hy  zadané Radou  obrany  štátu  a ďalšie  úlohy vyplývajúce

z medzinárodných zmlúv a dohôd,  ktorými je Slovenská repub-

lika viazaná.

 

     Činnosť služby nemožno  hodnotiť bez zohľadnenia spolo-

čenského  a politického  vývoja predovšetkým  po roku  1989.

Vznikla s  našou republikou v  januári 1993 a  jej pôsobenie

poznačili všetky  sprievodné javy, ktoré  budovanie inštitu-

cionálnej základne nového  štátu sprevádzali. Chýbali skúse-

nosti, tradície,  trpezlivo a dlhodobo  vytváraná personálna

základňa, materiálno-technické vybavenie  i legislatíva. Ne-

malá časť občanov spájala  tajnú službu so zlopovestnými or-

gánmi bývalého  režimu, v čom ich najmä opozícia  neprestala

utvrdzovať.  Nijaká iná  inštitúcia nebola  nikdy pod  takým

drobnohľadom  verejnosti a  masmediálnym tlakom.  Za pokusmi

o škandalizáciu Slovenskej informačnej  služby vidíme nielen

tvorcov dezinformácií v réžii časti opozície, najmä Kresťan-

skodemokratického hnutia a  prezidenta Slovenskej republiky,

ktorí sledujú  svoje ciele, ale  i tých, ktorým  prekáža, že

jestvujú prostriedky na zistenie  a zdokumentovanie ich špi-

navých praktík. (Prejavy nesúhlasu v sále.) Aj z tohto dôvo-

du majú strach z pravdy.

 

     Za čias  spoločného štátu Čechov  a Slovákov boli  špe-

ciálne služby doménou federálnej  metropoly. Tam boli rozho-

dovacie  právomoci, tam  bola materiálno-technická základňa,

tam  boli  fondy  poznatkov,  tam  sa  robil výber, príprava

i rozmiestňovanie kádrov, tam  vznikali špeciálne zložky. Na

území Slovenskej republiky vyvíjali činnosť, aj to nie vždy,

len slabé  regionálne pobočky. Koncom roka  1992 pôsobilo na

Slovensku iba niekoľko desiatok príslušníkov Federálnej bez-

pečnostnej informačnej  služby - síce bez potrebných spravo-

dajských  skúseností,  ale  spravidla  s odmietavým postojom

k vzniku zvrchovaného  slovenského štátu, čo  sa odrazilo na

ich pôsobení proti národným  a demokratickým silám v Sloven-

skej republike.

 

     Pri zakladaní Slovenskej  informačnej služby teda exis-

tovali  objektívne ťažkosti  zavinené predovšetkým absenciou

tradície a  nedostatkom skúseností. No keby  som mal posúdiť

nevyhovujúci stav,  v ktorom bola služba,  keď som ju prebe-

ral, nemôžem  ich kvalifikovať ako  primárne.

 

     Predchádzajúca  činnosť  Slovenskej  informačnej služby

často nebola v súlade so  zákonom. Za všetky prípady uvediem

iba  známe, vtedy  nikým nekontrolované  zahraničné kontakty

bývalého šéfa  rozviedky, jeho vydavateľskú  činnosť ešte aj

po  vstupe  do  Slovenskej  informačnej  služby  alebo styky

s časťou politickej garnitúry, pri ktorých obchádzal dokonca

i vtedajšieho  riaditeľa.  (Ďakujem.)  Nebolo  jasné, či ním

riadené  zahraničné spravodajstvo  získavalo informácie  pre

slovenské štátne orgány, alebo naopak, distribuovalo vnútor-

né informácie štátu do zahraničia.

 

     Pôsobenie bývalého vedenia Slovenskej informačnej služ-

by,  servilného  prezidentovi  Slovenskej  republiky, ako je

všeobecne známe, (hluk v  sále) vyvrcholilo nezákonnou spra-

vodajskou činnosťou proti  parlamentnému politickému subjek-

tu, o  čom svedčí dobre známa  správa Osobitného kontrolného

orgánu Národnej  rady Slovenskej republiky  z mája 1995,  na

základe ktorej, vážené dámy a  páni, stratil Michal Kováč vo

funkcii prezidenta vašu dôveru.

 

     Vnútorná normotvorba služby bola k aprílu 1995 vo veľmi

zlom  stave. Často  sa tvorili  iba modifikácie  policajných

predpisov, málo vhodných pre špecifické potreby služby. Prvý

riaditeľ,  jeho najbližší  spolupracovníci a  prakticky celý

funkcionársky  aktív boli  pôvodne príslušníkmi  Policajného

zboru,  vyšetrovacích, prípadne  iných zložiek  ministerstva

vnútra. Prevaha policajnej kvalifikácie, predovšetkým u osôb

vykonávajúcich spravodajskú činnosť, a nedostatok príslušní-

kov spôsobilých  plniť poslanie spravodajcov  sa spolu s 

uvedenými okolnosťami podpísali  pod zjavnú neschopnosť Slo-

venskej informačnej služby plniť úlohy, ktoré jej ukladá zá-

kon.

 

     Spravodajsky úplne nepokryté  boli také dôležité oblas-

ti, ako  je rozvracanie ústavných  základov štátu, politický

a náboženský extrémizmus, ale  i dôležitá sféra ekonomických

záujmov.  Chýbala systematická  personálna práca  s mladými,

perspektívnymi,  jazykovo  zdatnými  ľuďmi,  ktorí    boli

úspešní v civilnom zamestnaní  a obstáli v náročnom prijíma-

com  konaní, absentovali  špecializované formy  ich odbornej

prípravy. Krátkodobé prípravné  kurzy suplovali cudzie spra-

vodajské  služby, čo    aj  svoje výrazné  negatíva. Slabo

a nevyrovnane sa napĺňali  tabuľkové počty jednotlivých zlo-

žiek služby: podporné boli  obsadené dobre, spravodajské ka-

tastrofálne, napríklad útvar  zameraný na zahraničné spravo-

dajstvo len z desatiny,  aj to prevažovali osoby zaoberajúce

sa  administratívno-technickou či  ekonomicko-podpornou čin-

nosťou.

 

     Žalostný bol  stav ochrany služby  pred únikmi informá-

cií. Dodnes z toho ťažia najmä vtedajší zodpovední, ktorí ho

spôsobili. Viacerí bývalí príslušníci  boli a sú podnecovaní

k porušovaniu záväzku mlčanlivosti. Niektorí využili benevo-

lenciu orgánov  činných v trestnom  konaní a spôsobili  únik

prísne  tajných skutočností,  čím len  potvrdili svoju nízku

profesionalitu i to, že boli prepustení oprávnene.

 

     Do polovice roka 1995 fakticky nejestvovali osoby, kto-

ré by  zákonným, plne dokumentovaným spôsobom  konali v pro-

spech Slovenskej informačnej služby. Mechanicky sa preberali

policajné, na spravodajskú prácu nevhodné metódy. Vytváranie

a využívanie informačno-technických prostriedkov sa praktic-

ky  ani  nezačalo,  využívanie  informačno-operatívnych pro-

striedkov  bolo na  minimálnej úrovni.  Na niektoré dôležité

činnosti, ktoré predpokladá  zákon, organizačný poriadok ne-

počítal ani len s tabuľkovými počtami.

 

     S  finančnými prostriedkami  sa nakladalo nezodpovedne,

neúčelne, v  rozpore s potrebami  budovania služby. Absencia

moderných technických prostriedkov pri výkone spravodajských

činností silne  kontrastovala s nákladným  vybavením admini-

stratívnych priestorov či objektov. Trestuhodne sa zanedbala

delimitácia poznatkových a  archívnych fondov po federálnych

spravodajských  službách.  Mnoho  informačných  a archívnych

fondov nebolo vytriedených a delimitovaných.

 

     Podobná  situácia  panovala  i  v delimitácii materiálu

a techniky. Získali sme prevažne nekompletnú, morálne zasta-

ranú, často nepoužiteľnú techniku,  ktorá plnila svoju funk-

ciu  len v  účtovných dokladoch.  Nebol vybudovaný komplexný

automatizovaný informačný systém ani systém utajeného spoje-

nia. Chýbala efektívna vnútorná  kontrolná činnosť na úrovni

riaditeľa služby a jej  útvarov. Kontroly sa vykonávali spo-

radicky, skusmé  inšpekcie boli neznámym  pojmom, na nápravu

zistených nedostatkov a porušení  interných noriem sa nepri-

jímali  dostatočné  disciplinárne  postihy,  previazanosť so

systémom odmien nejestvovala. Dohody so štátnymi orgánmi, ak

aj boli, tak iba symbolické. Spolupráca, ako predpokladá zá-

kon, sa vytrvalo iba predpokladala.

 

     Od apríla  1995 sa situácia  zásadným spôsobom zmenila.

V druhom polroku 1995 sa začala radikálna novelizácia inter-

ných predpisov upravujúcich chod služby a proces získavania,

sústreďovania a vyhodnocovania  informácií. Prijali sa opat-

renia  i originálne  riešenia pri  zabezpečovaní konšpirácie

činnosti. V tomto procese stále pokračujeme.

 

     Výrazne sa skvalitnila vnútorná kontrolná činnosť, kto-

rá je  dnes viacúrovňová. Výsledky týchto  kontrol sú výcho-

diskom pri implementácii personálnych, disciplinárnych i or-

ganizačných opatrení.

 

     V druhom  polroku 1995 bol  prehodnotený systém výchovy

a vzdelávania príslušníkov, ktorých  spravodajskú a inú prí-

pravu vykonávame vo vlastnej pôsobnosti.

 

     Po sérii úspešných rokovaní  s ústrednými orgánmi štát-

nej správy  boli uzavreté, resp.  novelizované zákonom pred-

pokladané  dohody  o  spolupráci,  napríklad s ministerstvom

vnútra, ministerstvom zahraničných vecí, ministerstvom obra-

ny, ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, minister-

stvom dopravy, pôšt a  telekomunikácií, s vojenskými spravo-

dajskými zložkami a viacerými ďalšími inštitúciami.

 

     Ako riaditeľ Slovenskej informačnej  služby si úlohy vo

väzbe k Osobitnému kontrolnému  orgánu Národnej rady Sloven-

skej republiky plním. Zúčastnil  som sa na všetkých zasadnu-

tiach kontrolného  orgánu, na ktoré som  bol pozvaný, a tak-

tiež som  tomuto orgánu predložil všetky  materiály, o ktoré

som bol požiadaný. Naposledy  som sa na zasadnutí Osobitného

kontrolného  orgánu Národnej  rady Slovenskej  republiky zú-

častnil vo  februári 1996. Na tomto  zasadnutí som predložil

správu o plnení úloh a činnosti Slovenskej informačnej služ-

by. V  jednom exemplári novelizovanú  správu dostal predseda

Osobitného kontrolného  orgánu Národnej rady  Slovenskej re-

publiky v apríli 1996, rovnako ako ďalšie písomné materiály,

ktoré odo  mňa Osobitný kontrolný orgán  v súlade so zákonom

požadoval.

 

     Cieľavedome budujeme a  využívame spoluprácu so spravo-

dajskými službami iných štátov.  Orientujeme sa na štáty Eu-

rópskej únie  a CEFTA, no  turistiku na štátne  trovy, ktorú

pestovalo  predchádzajúce  vedenie,  nahrádzame starostlivou

prípravou  rokovaní, precíznym  formulovaním a  plnením kon-

krétnych požiadaviek. Pracovné  styky udržiavame so službami

23  štátov.  Od  apríla  1995  sa  uskutočnilo 12 pracovných

stretnutí na úrovni riaditeľov služieb, z toho 3 boli v Bra-

tislave.  (Rôzne  poznámky  z  radov poslancov zhromaždených

pred rečníckym pultom.) Závery z rokovaní sa prejavujú najmä

v intenzívnejšej výmene informácií, s niektorými partnerský-

mi  službami  máme  rozpracované  spoločné projekty. Obsahom

tejto spolupráce  je boj s  organizovaným zločinom, medziná-

rodným terorizmom, proliferáciou, obchodom  s drogami a pra-

ním špinavých peňazí.

 

     Jednou z príčin  nedostatočnej výkonnostnej služby bola

nízka  úroveň plánovania  jej spravodajskej  činnosti. Úlohy

stanovené zákonom číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informač-

nej službe sa podrobnejšie  vymedzujú v jej strategickom za-

meraní, ktoré schvaľuje Rada obrany štátu. (Sústavné poznám-

ky poslancov.) Spravodajské priority obsiahnuté v strategic-

kom zameraní sa ďalej  rozpracúvajú na jednotlivých zložkách

služby vykonávajúcich spravodajskú  činnosť, ktorej predchá-

dza podrobná  analýza týchto priorít. Kým  v apríli minulého

roka  bola  rozpracovaná  približne  tretina  spravodajských

priorít iba analyticky, už  koncom roka sme získavali infor-

mácie k všetkým spravodajským  prioritám. Výrazne sa zvýšila

informačná produkcia služby pre  okruh príjemcov určených zo

zákona,  a to  tak  z  kvantitatívnej, ako  aj kvalitatívnej

stránky. V  priebehu posledného roka sa  počet výstupov viac

ako  strojnásobil  v  porovnaní  s  predchádzajúcim  obdobím

a stále rastie. (Potlesk.)

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     pri plnení úloh súvisiacich  s ochranou ústavného zria-

denia, územnej  celistvosti a zvrchovanosti  štátu Slovenská

informačná  služba získava,  sústreďuje a  vyhodnocuje údaje

o javoch potenciálne ohrozujúcich demokraciu a výkon štátnej

správy, resp. schopných destabilizovať spoločnosť, vyvolávať

politické a spoločenské krízy.

 

     Za  najrizikovejšie okolnosti  súčasnej situácie  u nás

pokladáme  prudkú  radikalizáciu  politického  života, ktorú

sprevádzajú  dezinformačné   kampane,  zneisťovanie  občanov

a otrasy ich dôvery v štátnu moc, jej inštitúcie  či dokonca

štát ako taký. Ruka v  ruke s touto poľutovaniahodnou a hro-

zivou radikalizáciou prebieha proces výroby a šírenia dezin-

formácií  adresovaných zahraničným  príjemcom, ktoré  sa ako

nákazlivé  echo  vracajú  späť  metamorfované na autentický,

plnohodnotný,  nespochybniteľný a  objektívny názor  cudzích

médií politických alebo hospodárskych kruhov.

 

     Slovenská informačná služba v  súlade so svojimi legál-

nymi povinnosťami takéto  skutočnosti vyhodnocuje a zisťuje,

aké záujmové skupiny stoja  v ich pozadí. Získavame, sústre-

ďujeme a vyhodnocujeme i poznatky o politických motívoch ná-

silí, či  už voči štátnym predstaviteľom  a ústavným činite-

ľom, alebo iným predstaviteľom verejného života. Registruje-

me  a  rozpracúvame  poznatky  o  korupcii  v štátnej správe

a zneužívaní  právomocí   verejného  činiteľa.  Monitorujeme

i prejavy extrémizmu spojené  s presadzovaním územných auto-

nómií (hluk v sále), nacionalistické a šovinistické  prejavy

neznášanlivosti,  rasovej nadradenosti  a náboženského fana-

tizmu.

 

     Pokiaľ ide o vonkajšiu bezpečnosť Slovenskej republiky,

spravodajsky  pokrývame  všetky  rozhodujúce  oblasti sveta,

ktoré môžu mať vplyv  na bezpečnosť republiky. Špecifická sa

javí oblasť na geograficky  veľmi blízkom Balkáne. Relatívne

upokojenie v  tejto časti Európy sa  zrejme priaznivo odrazí

aj  u nás.  Z bezpečnostného  hľadiska vyriešenie balkánskej

krízy  znamená  nielen  elimináciu  problémov utečencov, ale

i hrozby šírenia islamského extrémizmu  z Bosny. Problém vý-

vozu kriminality zo štátov  bývalej Juhoslávie pretrváva. Dá

sa  očakávať, že  bieda vo  vojnou zničených  štátoch, veľké

množstvo zbraní medzi obyvateľstvom  a možný banditizmus de-

mobilizovaných vojakov ho ešte vyostria.

 

     Islamský  a arabský  extrémizmus nemá  u nás dostatočné

zázemie, preto  zatiaľ nepredstavuje reálnu  hrozbu. Napriek

tomu ho nemožno pustiť zo zreteľa.

 

     Čo sa týka rastu kriminality a prílivu gastarbeitrov na

Slovensko,  ktorý mal  nastať po  zrušení vízovej povinnosti

občanov Ruskej federácie,  pesimistické prognózy nevychádza-

jú. Oveľa významnejšie ovplyvňujú vývoj na Slovensku rozlič-

né nadnárodné či medzinárodné inštitúcie, nadácie, zahranič-

né záujmové skupiny a ich  lobby. [Pán poslanec Kňažko, pro-

sím, aby ste na mňa  nedýchali, alebo odstúpili ďalej, alebo

si umyte zuby. (Hluk v sále.)]  Ich činnosť Slovenská infor-

mačná  služba  monitoruje  a  vyhodnocuje  ciele, ktorými sa

u nás angažujú. Registrujeme pritom  aj také aktivity, ktoré

nie sú  v súlade do štátnymi  záujmami Slovenskej republiky,

napríklad informačné vyťažovanie  účastníkov odborných podu-

jatí, vytypúvanie informátorov, používanie zahraničných stá-

ží našich odborníkov na získanie detailných informácií o si-

tuácii v odvetví, v ktorom pôsobia, a podobne.

 

     Slovenská informačná služba  venuje pozornosť ohrozeniu

bezpečnosti štátu i medzinárodnej bezpečnosti nezákonným ší-

rením materiálov dvojakého určenia. Získava informácie o ná-

kupe zariadení, súčiastok a chemikálií, ktoré môžu slúžiť na

výrobu  zbraní hromadného  ničenia. Osobitné  nebezpečenstvo

predstavuje  pašovanie  rádioaktívneho   materiálu  z  Ruska

a Ukrajiny.  O  aktuálnosti  tohto  problému svedčí niekoľko

prípadov zadržania  na hraniciach a  vo vnútrozemí. V  tomto

boji  proti  proliferácii  spolupracujeme  i so zahraničnými

spravodajskými službami.

 

     Naša geopolitická poloha je príčinou toho, že Slovensko

je predmetom zvýšeného, a zdá sa, že i trochu nervózneho zá-

ujmu iných štátov, teda ich spravodajských služieb. Ohrozujú

našu republiku prenikaním  do jej politických, hospodárskych

a bezpečnostných  štruktúr.  Práve  predvídanie, odhaľovanie

a marenie ich aktivít je poslaním  tak vnútorného ako aj za-

hraničného spravodajstva Slovenskej informačnej služby. Máme

poznatky, že u nás pôsobia, ich činnosť monitorujeme, no do-

kázať ju je obrovský  problém, lebo medzinárodná komunikácia

je v  podstate bezbariérová a  modernizácia metód spravodaj-

skej práce  nesmierne prudká. K  tomu treba prirátať  ochotu

časti  obyvateľstva a  predstaviteľov politického, spoločen-

ského, hospodárskeho a vedeckotechnického sektora poskytovať

zástupcom zahraničných subjektov aj dôverné informácie týka-

júce sa vnútorných záležitostí Slovenskej republiky.

 

     Popredné miesto v širokej škále záujmov súčasných spra-

vodajských služieb  má vyhradené vedľa  politickej, osobitne

tzv.  ingerenčnej, i  hospodárska špionáž.  Jej objektom  je

zbrojársky priemysel a výskumná základňa Slovenskej republi-

ky. Stretávame sa aj  s prípadmi, keď najrozličnejší zástup-

covia zahraničných firiem navštevujú naše podniky a ponúkajú

spoluprácu, pričom viac než výsledok ich zaujímajú technoló-

gie, konverzné či vývojové programy, plány presadenia zahra-

ničných trhov a podobne.

 

 

     Organizovaný  zločin a  terorizmus čoraz  väčšmi začína

ovplyvňovať i bezpečnosť obyvateľstva  Slovenska a jeho hos-

podárske  vzťahy. Keďže  je to  celosvetový jav,  nemožno ho

podceňovať.  Teroristické útoky,  ktorých pôvodným  poslaním

bolo plniť prevažne politické ciele, môže v budúcnosti moti-

vovať oveľa nebezpečnejšia náboženská či etnická nenávisť.

 

     Skupiny organizovaného zločinu si veľmi skoro uvedomili

možnosti, ktoré im ponúkla novovzniknutá situácia. Otvorenie

hraníc im uľahčilo pohyb  a legislatíva nepripravená na nové

pomery im popri nezákonných aktivitách zaručovala nezvyčajnú

benevolenciu štátnych orgánov.

 

     Neprimerané finančné zisky, ktoré  plynuli zväčša z ob-

chodu s drogami, ukradnutými autami či organizovanej prosti-

túcie, napomohli zdokonalenie  štruktúr zločineckých organi-

zácií a metód ich riadenia  a prispeli k vysokej profesiona-

lizácii ich  členov. V súčasnosti operuje  na Slovensku nie-

koľko skupín  organizovaného zločinu s  medzinárodnou pôsob-

nosťou, ktoré priamo ohrozujú ekonomiku, zahraničnú politiku

štátu a bezpečnosť obyvateľstva.  Ide najmä o skupiny pochá-

dzajúce z Ruska, Ukrajiny,  Čečenska, Talianska, bývalej Ju-

hoslávie, Albánska  a Číny, ktoré  sa zaoberajú obchodom  so

zbraňami a drogami,  prevádzačstvom, organizovanou prostitú-

ciou a, pochopiteľne, legalizáciou nezákonných ziskov.

 

     Slovenská  informačná služba  získava a  orgánom činným

v trestnom konaní poskytuje informácie o nezákonnej činnosti

týchto skupín. Z prípadov, na úspešnom vyriešení ktorých sme

mali rozhodujúci podiel, môžem spomenúť zmarenie pripravova-

ného útoku popredného kalabrijského  mafiána Branca D. z vy-

šetrovacej väzby  v Justičnom paláci a  viac zadržaní prevá-

dzačov i prevádzaných cez slovenské hranice z iných štátov.

 

     Pokiaľ  ide o  terorizmus a  aktivity pripravujúce pôdu

politicky motivovanému násiliu, zatiaľ  sa na Slovensku nedá

hovoriť o jeho rozvinutých  formách (Hlasy z radov poslancov

pred rečníckym pultom:  Ale dá, je to už  až príliš rozvinu-

té.), no za posledné dva  roky sa vyskytli prípady, ktoré ho

niektorými črtami pripomínajú. Ide napríklad o výbuchy nálo-

ží v automobiloch ako sprievodný  jav mocenského boja v pod-

svetí.

 

     Priamy  medzinárodný teroristický  útok sme  doteraz na

území Slovenska nezaznamenali. V tejto oblasti predbežne nie

sme cieľovou krajinou, čo však neznamená, že sa ňou nemôžeme

stať. (Hlas poslanca  Kňažku: Mne možno smrdí z  úst, ale vy

zapáchate celý, pán Lexa, strachom smrdíte.)

 

     Slovenská informačná služba  priebežne získava informá-

cie o skutočnostiach, ktoré  by mohli ohrozovať alebo poško-

dzovať vnútorné  hospodárske záujmy republiky.  V súvislosti

s tým sa sústreďujeme na získavanie poznatkov o nekalých ak-

tivitách manažmentov niektorých  štátnych podnikov, ktoré sa

snažia  zo štátnych  podnikov odčerpať  časť finančných pro-

striedkov a majetku  prostredníctvom súkromných spoločností,

kde v niektorých prípadoch sú spoločníkmi či konateľmi blíz-

ki príbuzní manažmentov.

 

     Kapitolou  osobitného významu  je export  a import kon-

venčných  zbraní  a  zbrojárskej  techniky, ktoré podliehajú

kontrole licenčnej komisie. V tejto oblasti sa Slovenská in-

formačná  služba zameriava  na možné  podvody s certifikátmi

konečného užívateľa a falšovanie colných deklarácií.

 

     V oblasti  ochrany štátneho tajomstva  sa Slovenská in-

formačná služba sústreďuje na  získavanie poznatkov o možnom

ohrození výkonu štátnej moci a životov občanov štátu i o ne-

gatívnych vplyvoch  na jeho vonkajšiu aj vnútornú bezpečnosť

a hospodárstvo, ktoré  by únik údajov o závažných skutočnos-

tiach tvoriacich predmet štátneho tajomstva mohol spôsobiť.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     dovoľte mi, aby som vás informoval o niektorých ďalších

skutočnostiach,  ktoré priamo  či nepriamo  ovplyvňujú stav,

budovanie a činnosť Slovenskej informačnej služby. Politická

radikalizácia spoločnosti,  ktorá súvisí s  pôsobením prezi-

denta  Slovenskej republiky,  sa vystupňovala  potom, ako na

základe správy  Osobitného kontrolného orgánu  Národnej rady

Slovenskej republiky, v ktorej  bol prezident Slovenskej re-

publiky Michal Kováč usvedčený  zo zneužívania tajnej služby

v predchádzajúcom období, mu  Národná rada Slovenskej repub-

liky vyslovila nedôveru. Rovnako tak vláda Slovenskej repub-

liky v  septembri 1995 vyzvala Michala  Kováča na odstúpenie

zo svojej funkcie.  (Hluk v sále a výkriky  ŠtB.) Tieto akty

odrážali  reálny  stav  hodnotenia  pôsobenia Michala Kováča

v prezidentskej funkcii,  počnúc marcom 1994,  keď sa prezi-

dent výrazným spôsobom podpísal pod pád legitímnej vlády, čo

vyvolalo  vnútropolitickú  nestabilitu   a  predčasné  voľby

v Slovenskej republike.

 

     Konfrontačné kroky Michala  Kováča voči ostatným ústav-

ným orgánom Slovenskej republiky  našli svoj odraz v nebýva-

lej polarizácii spoločnosti, jej politického a spoločenského

vedomia. Spolu s militantnou časťou opozície, ako aj niekto-

rými masovokomunikačnými prostriedkami sa od apríla 1995 po-

kúšajú túto militantnosť a konfrontáciu vnášať do spoločnos-

ti aj  účelovou diskreditáciou a  znevažovaním tajnej služby

a jej predstaviteľov.  Situácia zašla tak  ďaleko, že osobne

prezident  Slovenskej  republiky  sústavne  bez  akýchkoľvek

dôvodov a dôkazov obviňuje  a kriminalizuje Slovenskú infor-

mačnú službu  ako štátny orgán, dokonca  i v zahraničí. Jeho

ničím nepodložené  a neodôvodnené útoky  spochybňujú ústavné

základy nášho štátu.

 

     Na úkor  našej spoločnosti a dobrého  mena Slovenska sa

pokúša Michal  Kováča riešiť nielen svoje  štátnické, ale aj

osobné a rodinné problémy, a neváha k tomu zneužívať aj meno

Slovenskej  informačnej služby.  Napríklad v  septembri roku

1995 ma po prvýkrát písomne požiadal, tak ako to predpokladá

zákon, o poskytnutie konkrétnych informácií. Jeho požiadavke

som podľa zákona vyhovel  a niektoré informácie mu poskytol.

V písomnej podobe ma požiadal aj  - citujem - "o informácie,

ktoré by  mohli viesť k  diskreditácii ústavných činiteľov".

Inými slovami, požiadal ma  aj o kompromitujúce materiály na

vás, vážené dámy, vážení páni poslanci. Tejto požiadavke som

odmietol vyhovieť a v mojej písomnej odpovedi som ho upozor-

nil na amorálnosť jeho konania. O tomto fakte sa presvedčili

aj niektorí členovia  Osobitného kontrolného orgánu Národnej

rady  Slovenskej  republiky  priamo  v Kancelárii prezidenta

Slovenskej republiky.

 

     9.  októbra 1995  bez akýchkoľvek  dôkazov  uviedol pre

zahraničnú  tlačovú agentúru, že - citujem - "v pozadí údaj-

ného únosu jeho syna figuruje šéf SIS Ivan Lexa". 15. novem-

bra znova pre zahraničnú tlačovú  agentúru uviedol, že - ci-

tujem - "nepochybuje o účasti  SIS na údajnom zavlečení jeho

syna". Vrcholom jeho konania  bolo vyhlásenie z 15. februára

1996  na tlačovej  besede v  Bratislave a  o pár  dní neskôr

v zahraničí  vo  Viedni,  kde  priamo  obvinil riaditeľa SIS

a SIS zo  spáchania trestného činu. V  týchto prípadoch zne-

užil aj imunitu, ktorú mu poskytuje Ústava Slovenskej repub-

liky. Jasne preukázal, že v záujme dosiahnutia svojich poli-

tických cieľov a v záujme vyriešenia problémov svojej rodiny

je  schopný bezprecedentne  porušovať zásady  demokratického

a právneho  štátu,  ktorého   je  vrcholným  predstaviteľom.

V právnom štátne  platí prezumpcia neviny,  a keď platí  pre

jeho  syna, tak  platí pre  každého iného  občana. (Potlesk,

ruch v sále a skandované výkriky ŠtB.)

 

     V  masovokomunikačných  prostriedkoch  boli  zverejnené

výsledky preverovania údajného, alebo ak chcete, fingovaného

únosu jeho  syna. V závere uznesenia  vyšetrovateľa sa píše,

že - citujem: "Vyšetrovateľ Policajného zboru v súčasnej do-

be nemôže objektívne rozhodnúť, či išlo skutočne o spáchanie

trestného činu zavlečenia do cudziny, alebo išlo o predstie-

raný únos." V uznesení je spomenutých veľa faktov. Sú aj iné

verejne známe,  ktoré sa v tomto  uznesení nenachádzajú. Na-

príklad pochybné návštevy  prezidentov zainteresovaných štá-

tov v prípade svojho  syna, zadržanie dokumentácie dovezenej

z Rakúska dňa 1. 9. 1995 a neposkytnutie  písomných materiá-

lov a dokumentácie na daktyloskopickú, resp. kriminalistickú

expertíznu prehliadku dôkazového materiálu napriek výzve or-

gánov činných v trestnom konaní.

 

     Nepredstaviteľné je v demokratickej spoločnosti stretá-

vanie  sa s  vyšetrovateľmi prípadu,  v ktorom  bol ako otec

Ing. Michala Kováča mladšieho osobne zainteresovaný, verejné

sľubovanie  prezidentskej  milosti  každému,  kto  sa prizná

k údajnému únosu, či  absolútne neštandardné omilostenie Os-

kara F. Pri tomto prípade preukázal,  že ak ide o jeho rodi-

nu, je  schopný zabudnúť na Slovenskú  republiku, jej štátne

záujmy,  občanov  či  prezidentský sľub,  ktorý podľa Ústavy

Slovenskej republiky  zložil. V mnohých  smeroch poučné bolo

jeho vystupovanie pred rakúskym súdom, ktorý predovšetkým na

základe  výpovede troch  osôb - náhle dopraveného Oskara F.,

Ing. Michala  Kováča mladšieho a jeho  otca, prezidenta Slo-

venskej republiky, rozhodol tak ako rozhodol o nevydaní Ing.

Michal  Kováča  mladšieho  do  Nemeckej spolkovej republiky,

ktorej orgány vydali na  jeho syna platný medzinárodný zaty-

kač pre  podozrenie z ťažkého  podvodu. Michal Kováč  starší

zneužil svoje spoločenské postavenie aj na verejnom zasadnu-

tí rakúskeho súdu, ktorý nerozhodoval o tom, či došlo, alebo

nedošlo k zavlečeniu Ing. Michala Kováča mladšieho.

 

     Rešpektujem  rozhodnutie  rakúskeho  súdu,  rovnako ako

rešpektujem uznesenie slovenských orgánov činných v trestnom

konaní. Som presvedčený, a mnohé indície tomu nasvedčujú, že

prípad okolnosti zadržania Ing. Michala Kováča mladšieho bol

iba pláštikom na  zakrytie prípadu Technopol. Pokiaľ sa úto-

čí z  radov opozície na Slovenskú  informačnú službu, vládu,

síce bez dôkazov, ale o to militantnejšie, a tieto sú krimi-

nalizované, dovtedy sa môže a  aj mlčí o podvode v Technopo-

le.

 

     Slovenská  televízia  minulý  týždeň  uviedla dokument,

ktorý je svojím obsahom  veľmi zaujímavý. Poukazuje totiž na

vážne podozrenie  z marenia vyšetrovania  prípadu Technopol,

v ktorom  hrá podľa  všetkého významnú  úlohu syn prezidenta

republiky. Inak  by totiž na  neho i jeho  spoločníkov nebol

vydaný nemeckými orgánmi medzinárodný  zatykač a tieto osoby

by neboli obvinené slovenskými vyšetrovacími orgánmi. Komen-

tovať tento prípad mi neprislúcha, spravte si názor sami.

 

     Z politických  príčin sa aktívnej  podpory činov prezi-

denta dostáva  z niektorých militantných  politických kruhov

a médií. Poslanec Ladislav Pittner  stojí na čele tzv. nezá-

vislej vyšetrovacej  komisie občanov. Aktívnym  členom tejto

komisie je podľa jeho  slov bývalý vysoký funkcionár Sloven-

skej informačnej služby Igor Cibula. To, že je úplne smiešne

nazývať túto  skupinu ľudí nezávislou  vyšetrovacou komisiou

občanov, ukazuje výpočet niektorých jej najaktívnejších čle-

nov. Tak napríklad Ján  Langoš, predseda Demokratickej stra-

ny, bývalý  federálny minister vnútra,  Vladimír Palko, člen

predsedníctva  Kresťanskodemokratického  hnutia,  bývalý ná-

mestník  riaditeľa FBIS,  Juraj Kohútiar,  pracovník aparátu

Kresťanskodemokratického hnutia, predtým bývalý vysoký pred-

staviteľ FBIS na Slovensku, ďalej Peter Tóth, syn sekretárky

predsedu KDH,  novinár, ktorý neúspešne  kandidoval za Kres-

ťanskodemokratické hnutie do Národnej rady Slovenskej repub-

liky v ostatných parlamentných voľbách.

 

     Pánu generálovi Pittnerovi ďalej aktívne pomáhajú Jozef

K., bývalý  šéf slovenskej časti  FBIS, Jaroslav Š.,  bývalý

vyšetrovateľ,  ktorý kontroverzne  pôsobil v  kauze údajného

únosu  Michala Kováča  mladšieho  a  v čase  aktívnej služby

v polícii v septembri 1995  vystupoval na tlačovej konferen-

cii opozičného politického subjektu, Jozef Š., bývalý vysoký

funkcionár  Krajského úradu  vyšetrovania Policajného  zboru

v Bratislave, František Z., bývalý riaditeľ Úradu na ochranu

ústavných činiteľov, Imrich A., bývalý vysoký funkcionár Po-

licajného zboru, novinári Milan Ž., Ivan Š., Ľubomír L., Ka-

rol  W.,  zabezpečujúci   publikovanie  negatívnych  článkov

o slovenských  štátnych  orgánoch  v  cudzine, ďalej generál

Vladimír Mitro, môj predchodca, a ďalší. Pre komisiu pracujú

tiež niektorí prepustení  príslušníci Slovenskej informačnej

služby,  ako napríklad  Ing. Ján  M., Martin  O., Ondrej  S.

a ďalší.

 

     S plnou  vážnosťou konštatujem, že to  nie je nezávislá

komisia občanov, ale  organizovaná skupina bývalých prísluš-

níkov  ŠtB, Federálnej  bezpečnostnej a  informačnej služby,

Slovenskej  informačnej služby,  Policajného zboru a niekto-

rých v  minulosti profederálnych militantných  novinárov pod

vedením aparátu a  čelných predstaviteľov Kresťanskodemokra-

tického hnutia.  (Poznámky poslancov z  pléna a zároveň  po-

tlesk.)

 

     Skupina  používa i  metódy a  prostriedky spravodajskej

práce, ktoré zo zákona môžu používať len na to určené štátne

orgány. Sú  zaregistrované ich pokusy  o nelegálne budovanie

agentúrnych  sietí v  orgánoch  štátnej  správy. Len  tak na

ilustráciu, opýtajte sa pána Igora Cibulu na firmu NEW TREND

či  heslo "Dominik".  Cieľom tejto  nelegálnej spravodajskej

štruktúry je snaha o zmenu vnútropolitických pomerov na Slo-

vensku. Úbohý pamflet, ktorý  komisia dvakrát predložila ve-

rejnosti,  nehodlám širšie  komentovať. Snáď  len maličkosť.

K pasáži,  v ktorej  pán Pittner  uvádza, že  som sa mal dňa

31. 8. 1995 vznášať  na vrtuľníku bez imatrikulačných znakov

nad  niektorými  časťami  Bratislavy  s  vysielačkou v ruke,

môžem uviesť  len toľko, že pánu  generálovi odporúčam zmenu

terapie - prejsť od liečby plochých nôh k liečbe psychických

funkcií.

 

     Táto  organizovaná skupina je napojená  prostredníctvom

niektorých osôb  aj na Kanceláriu  prezidenta Slovenskej re-

publiky a práve ona drží  v tajnosti miesto pobytu Oskara F.

Protivládnu kampaň, kriminalizáciu  štátnych orgánov a vlády

Slovenskej  republiky, protislovenské  nálady v zahraničí sa

pokúša rozširovať navzájom  prepojená sieť oznamovacích pro-

striedkov, najmä Rádio Slobodná  Európa, Rádio TWIST, denník

SME (v posledných dvoch je spolumajiteľ podnikateľ Jozef M.,

u ktorého pracuje  tiež niekoľko bývalých  príslušníkov bez-

pečnostných zložiek), TV NOVA (spolumajiteľom spoločnosti je

bývalý profederálny  politik Fedor G. a  jeho predĺžená ruka

na Slovensku novinár Eugen K.). Okrem vyššie spomenutých no-

vinárov má skupina tykadlá v  denníku Práca - Ivan Č., známy

aj  pokusom o vytvorenie  konkurenčnej tlačovej agentúry - a

v denníku Národná obroda cez Jána F., ktorý  je s Igorom Ci-

bulom spolumajiteľom niektorých  eseročiek. Posledným výkri-

kom týchto ľudí bola  výroba a distribúcia neautentickej na-

hrávky údajného rozhovoru  ministra vnútra Slovenskej repub-

liky a riaditeľa Slovenskej informačnej služby. Jej expertí-

za poukazuje na podozrenie  zo spáchania trestného činu. Mi-

mochodom, vraj vyrábajú ďalšie.  Bývalý minister vnútra Slo-

venskej republiky generál Ladislav Pittner v tejto súvislos-

ti vyhlásil,  že zásah do ľudských  práv a slobôd, nezákonné

a protiústavné konanie je preňho nie podstatná vec.

 

     Vážení, ak si toto dovolí povedať bývalý minister vnút-

ra a predák militantného  politického krídla v opozícii, ne-

viem si predstaviť, čoho by bol  schopný v prípade, že by sa

dostal znovu k moci. (Hlas z pléna: Urobí poriadok.) O napo-

jení týchto osôb na  zahraničné spravodajské centrály sú za-

tiaľ len indície, nie  dôkazy. (Výkriky ŠtB.) Za pozoruhodné

považujem  tiež  verejné  chválenie  sa  poslancov Ladislava

Pittnera a Miklósa Duraya z kontaktov na spravodajské služby

iných štátov. V krajinách so zabehanou demokraciou by takáto

spolupráca znamenala ich okamžitú demisiu z postov ústavných

činiteľov a politickú smrť. (Potlesk.)

 

     Pokusy  o účelovú  diskreditáciu Slovenskej informačnej

služby v  prípade predaja triptychu Troch  kráľov sú trápne.

Veď  nebola to  Slovenská informačná  služba, ktorá pokútne,

tajne, pod  rukou, bez zmlúv, za  valuty predávala a snažila

sa  vyvážať  historické  skvosty  nevyčísliteľnej hodnoty do

zahraničia.  Slovenská  informačná  služba  nedávala vyrábať

a nevyrábala falzifikáty originálu. Ako občan Slovenskej re-

publiky som rád, že tento vzácny umelecký predmet kultúrneho

dedičstva zostal na Slovensku.

 

     Je poľutovaniahodné, že  prezident Slovenskej republiky

a vyššie spomínané osoby dokážu zneužívať aj tragickú nehodu

a smútok v rodine na politické  ciele, dokonca sa do niekto-

rých  takýchto aktivít  zapájajú aj  niektorí predstavitelia

cirkví, ako napríklad Pavol  Flajšík či Ján Krstiteľ Balázs.

To má od kresťanstva, morálky i učenia Ježišovho veľmi ďale-

ko.

 

     Máme poznatky, že vyššie spomenutá organizovaná skupina

bývalých  príslušníkov  bezpečnostných  zložiek  a politikov

pripravuje voči Slovenskej  informačnej službe ďalšiu provo-

káciu, ktorej výsledkom by malo byť postavenie špičiek kato-

líckych  duchovných  proti   Slovenskej  informačnej  službe

a ďalším  štátnym  orgánom  Slovenskej  republiky. Podstatou

provokácie  by malo  byť tvrdenie,  prípadne vyrobené dôkazy

o tom, že Slovenská informačná  služba  alebo iné štátne or-

gány protizákonne pracujú proti katolíckym duchovným.

 

     Mám v  pamäti prísne tajný  rozkaz riaditeľa Federálnej

bezpečnostnej informačnej služby  Štefana Bačinského z obdo-

bia troch  týždňov pred parlamentnými  voľbami v roku  1992,

ktoré  rozhodli o  vzniku Slovenskej  republiky. V preambule

rozkazu sa uvádza, že je reálny predpoklad víťazstva separa-

tistických, nedemokratických a nacionalistických síl na Slo-

vensku. Títo tvrdí federalisti dnes znova organizujú rozklad

ústavného zriadenia našej mladej Slovenskej republiky.

 

     V  takejto spoločenskej  klíme za  pôsobenia uvádzaných

faktorov sa rozvíjajúca sa Slovenská informačná služba doká-

že  orientovať a  stavia hrádzu  týmto rozkladným elementom.

Kultúra novinárskej obce,  jej militantnosť prekonáva všetky

zahraničné analógie v  prípadoch  opisujúcich problémy spra-

vodajských  služieb  v  okolitých  štátoch.  V  rokoch  1995

a 1996  sme zaznamenali  prakticky v  každej krajine verejné

publikovanie podozrení z  činnosti tajných služieb. Spomeňme

na údajné odpočúvanie  španielskeho kráľa, obvinenia Bezpeč-

nostnej informačnej  služby zo sledovania  politických strán

v Českej republike  či únik  jej tajnej správy, prípad Olexy

v Poľsku, podozrenie  z činnosti anglickej  služby pri foto-

grafovaní príslušníka kráľovskej  rodiny, údajné odpočúvanie

japonských  podnikateľov americkou  CIA, problémy  s údajným

zapojením sa príslušníkov nemeckej  služby v pašovaní rádio-

aktívneho materiálu  či v súčasnosti pertraktovaná aféra ma-

ďarskej spravodajskej služby, ktorá  je obviňovaná zo sledo-

vania menšín.

 

     Demokratická tlač  však v týchto  krajinách bez dôkazov

neobviňuje,  nesnaží sa  o rozklad  či kriminalizáciu týchto

orgánov, ale len verne popisuje overené a faktografické úda-

je. Odporúčam to do pozornosti i našim predstaviteľom tlače.

 

     Niektorí  militantní  novinári  zneužívajú benevolenciu

orgánov  činných v  trestnom konaní  a bez  dôkazov a faktov

zverejňujú všetko, čo im nenávistná slina prinesie na jazyk.

Charakter práce, stupeň utajenia  osôb a ďalších skutočností

súvisiacich s prácou každej tajnej služby vo svete vytvárajú

podmienky na  ich mediálnu zraniteľnosť.  Nepoznám riaditeľa

spravodajskej služby,  ktorý by polemizoval  s masovokomuni-

kačnými prostriedkami, ktorý by  vyvracal každé  tvrdenia či

výroky predstaviteľov tlače. Jednoducho  to nie je možné, ak

sa chce správať profesionálne.  Nepoznám však štát, ktorý by

dopustil  takú  mieru  militantnosti  časti novinárskej obce

včítane zverejňovania  napríklad mien príslušníkov  či tech-

nických zariadení, alebo vyfabrikovaných lží beztrestne, ako

je to u nás.

 

     Od roku 1989 nedošlo  k trestným postihom voči neprofe-

sionálnym bývalým príslušníkom spravodajskej služby  či voči

novinárom, ktorí  vedome a preukázateľne  zverejňujú skutoč-

nosti tvoriace predmet štátneho a služobného tajomstva alebo

vyslovené klamstvá.  Na jednej strane sa  tým môžeme chváliť

pred demokratickým  svetom, na druhej  strane takáto benevo-

lencia vedie k poškodzovaniu záujmov Slovenskej republiky.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     oboznámil som vás so stavom  i úlohami, ktoré plní Slo-

venská informačná služba. Neobišiel  som ani nepríjemné, ale

prechodné  problémy, na  ktoré naráža.  Som presvedčený,  že

tento štátny  orgán je a  bude zárukou a  ochrancom štátnych

záujmov Slovenskej republiky a jej občanov.

 

     Dovoľte mi na záver  verejne poďakovať a vysloviť uzna-

nie všetkým príslušníkom Slovenskej informačnej služby, kto-

rí vykonávajú ťažkú a náročnú prácu v prospech štátnobezpeč-

nostných záujmov  Slovenskej republiky a  jej občanov, často

na úkor svojich rodín, zdravia a života.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk a zároveň pískanie v sále.)

 

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážení páni poslanci,

     vážené pani poslankyne,

 

     dovoľte  mne prehovoriť,  kým vyhlásim  obedňajšiu pre-

stávku, lebo určite ste vyčerpaní  a hladní (smiech v sále).

Dovoľte mi povedať dve slová.  Som rád, že nám naša kolegyňa

opozícia  takto transparentne  deklarovala parlamentnú demo-

kraciu a že u nás je zachované právo a sloboda vyjadrovania.

Dúfam, že si to všimla  aj naša tlač, aj režisér Papierových

hláv, a tu má akurát tému na natočenie druhého dielu, preto-

že v tých rokoch boli presne tie isté heslá. (Potlesk a pís-

kanie v sále.)

 

     Ja  vám ďakujem,  prajem dobrú  chuť. Budeme pokračovať

o 14.00 hodine.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni  poslanci,  pani   poslankyne,  budeme  pokračovať

v prerušenej schôdzi  s tým, že  do rozpravy som  dostal päť

písomných prihlášok. Ako prvý  sa prihlásil pán poslanec Mo-

ravčík. Nech sa páči, pán  poslanec. Po ňom pán poslanec La-

dislav Pittner.

 

Poslanec J. Moravčík:

 

     Vážený pán predseda,

     dámy a páni,

 

     dovoľte  mi niekoľko  slov  najprv  k tomu,  čo povedal

predseda  Národnej rady  pán Gašparovič  na záver vystúpenia

osoby, ktorá prednášala správu.

 

     Článok 32 ústavy reaguje na situácie, keď nefungujú in-

štitúty právneho štátu. Poskytuje  právo občanom postaviť sa

na odpor proti každému,  kto by odstraňoval demokratický po-

riadok základných ľudských práv a slobôd, ak účinné použitie

zákonných prostriedkov je znemožnené.  A toto je ten prípad.

Bola paralyzovaná činnosť justičných orgánov pri vyšetrovaní

ťažkého zločinu.  Tým zločinom je  zavlečenie občana Sloven-

skej republiky do cudziny.  Berte reakciu časti opozície ako

protest v  situácii, keď výkon práva  bol znemožnený osobou,

ktorá dostala slovo v tomto  parlamente - na jeho večnú han-

bu.  Berte našu  reakciu ako  výkon občianskeho  práva podľa

článku 32 ústavy.

 

     Teraz mi dovoľte predniesť stanovisko poslaneckého klu-

bu za Demokratickú úniu.

 

     Správa  o  Slovenskej  informačnej  službe nehovorí nič

o tom, prečo naša tajná služba už nie je tajnou službou, akú

každý štát potrebuje, ale  inštitúciou, ktorej väčšina obča-

nov Slovenskej republiky  nedôveruje. O Slovenskej informač-

nej službe bolo uverejnených už toľko informácií, že aj laik

má pochybnosti, či dokáže plniť  úlohy, ktoré jej ukladá zá-

kon o Slovenskej informačnej  službe. Opakovane boli uverej-

nené informácie o príslušníkoch Slovenskej informačnej služ-

by,  o jej  vozidlách i  o vzťahoch  s inými  spravodajskými

službami, ktoré mali zostať utajené. Ako funguje systém uta-

jenia Slovenskej  informačnej služby a jej  činnosti, keď sa

dostávajú na verejnosť informácie, ktoré mali byť utajené?

 

     Za  tento stav  je priamo  zodpovedný riaditeľ, ktorému

štatút Slovenskej informačnej  služby ukladá zabezpečiť kon-

trarozviednu ochranu  služby a jej  príslušníkov. Zodpovedné

funkcie  najvyšších  služobných  funkcionárov  zveril ľuďom,

ktorí sú mu síce stranícky oddaní, ale nemajú dostatočné od-

borné a  profesionálne predpoklady na  to, aby si  Slovenská

informačná služba  uchovala charakter tajnej  služby. Nemáme

žiadnu  vedomosť o  tom, že  by Osobitný  kontrolný orgán na

kontrolu  Slovenskej informačnej  služby upozornil riaditeľa

Slovenskej informačnej služby na  tento neúnosný stav a žia-

dal od neho v tomto smere nápravu.

 

     Verejnosť  je tiež  znepokojená správami  o tom,  že do

Slovenskej informačnej služby sú vo veľkých počtoch prijíma-

ní bývalí príslušníci Štátnej bezpečnosti, ktorí pred novem-

brom 1989  pôsobili na úseku tzv.  boja proti vnútornému ne-

priateľovi. Naopak, zo spravodajskej služby museli odísť re-

habilitovaní spravodajskí dôstojníci,  ktorí ju museli opus-

tiť  po auguste  1968 pre  nesúhlas so  sovietskou okupáciou

Československa.  Do Slovenskej  informačnej služby nastúpili

tí, ktorí v sedemdesiatych  rokoch verne slúžili normalizač-

nému režimu. Ani neprekvapuje, že Slovenská informačná služ-

ba sa angažuje v proticirkevných aktivitách a jej analytický

odbor spracúva elaboráty, ktoré  majú byť návodom na rozvra-

canie rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku.

 

     Slovenská informačná služba tiež pomocou tzv. vplyvovej

agentúry vedie v Slovenskej televízii propagandistickú vojnu

proti prezidentovi Slovenskej republiky.  Tým, že sa Sloven-

ská informačná služba zaplietla do únosu prezidentovho syna,

značnú  kapacitu svojho  spravodajského potenciálu  viaže na

sledovanie a spravodajské rozpracovanie  osôb, ktoré sa usi-

lujú odhaliť pozadie tejto špinavej akcie našej tajnej služ-

by.  Namiesto   boja  proti  cudzím   spravodajským  službám

a štruktúram vysoko organizovaného medzinárodného zločinu sa

Slovenská informačná služba venuje tomu, aby zabránila odha-

leniu tých,  ktorí zorganizovali a  uskutočnili násilné pre-

padnutie a zavlečenie Michala Kováča mladšieho do Rakúska.

 

     Niekoľko  mesiacov bol  sledovaný Róbert  Remiáš, ktorý

zomrel  za podozrivých  a doteraz  nejasných okolností. Boli

sledovaní rodinní príslušníci Oskara F., novinár Peter Tóth,

policajný  vyšetrovateľ  major   Jaroslav  Šimunič,  advokát

Michala Kováča  mladšieho  i ďalšie  osoby. Slovenská infor-

mačná služba monitorovala redakciu  denníka SME a vykonávala

niektoré ďalšie aktivity,  ktoré svedčia o tom, že  sa z nej

stala tajná politická polícia, akou bola bývalá ŠtB. Predne-

sená správa to plne potvrdila.

 

     Keby si Osobitný kontrolný  orgán Národnej rady Sloven-

skej  republiky  na  kontrolu  Slovenskej informačnej služby

plnil svoje povinnosti, ktoré  vyplývajú zo zákona, už dávno

by bol navrhol vláde, aby odvolala Ivana Lexu z funkcie ria-

diteľa Slovenskej informačnej  služby. Za doterajšiu činnosť

Slovenskej informačnej služby  nenesie však zodpovednosť iba

Ivan  Lexa, ale  aj Osobitný  kontrolný orgán  Národnej rady

Slovenskej republiky a vláda premiéra Vladimíra Mečiara. Ne-

existuje na svete tajná  služba, ktorej riaditeľ podal toľko

trestných oznámení ako riaditeľ Slovenskej informačnej služ-

by Ivan Lexa. V každej  demokratickej krajine by vláda také-

hoto riaditeľa  tajnej služby už dávno  zbavila funkcie. Iba

na  Slovensku za  vlády Vladimíra  Mečiara je  možné to, aby

skompromitovaný riaditeľ spravodajskej služby zostal vo svo-

jej funkcii  a svojou činnosťou ďalej  škodil záujmom svojho

štátu.

 

     Ani poslancom vládnej koalície  by nemal byť ľahostajný

tento stav,  ak nechcú, aby  sa Slovenská informačná  služba

premenila na novodobú ŠtB, aby proces premeny Slovenskej in-

formačnej služby na túto novodobú ŠtB bol celkom dokonaný.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne pánu  poslancovi Moravčíkovi. S faktickou

poznámkou sa  hlási pán poslanec  Fico, ale ak  mi dovolíte,

tiež potrebujem  zareagovať na vystúpenie  pána predsedu Mo-

ravčíka, keď sa dožadoval ústavy.

 

     Dovoľte mi,  pán poslanec, aby som vám aj  ja zacitoval

ústavu, jednak článok 12, kde sa hovorí, že ľudia sú slobod-

ní a rovní v dôstojnosti i  v právach. Základné práva a slo-

body  sú neodňateľné,  nesúditeľné, nepremlčateľné, nezruši-

teľné atď. Okrem toho  povinnosť riaditeľa Slovenskej infor-

mačnej služby predniesť pred týmto parlamentom správu je da-

ná zákonom. A ja mám právo vypočuť si túto správu a právo na

ňu reagovať,  tak ako vy  v rozprave. Ja  v rozprave nemôžem

vystúpiť, pretože  som si nevypočul, nemohol  som si vypočuť

ani jednu vetu z tejto  správy, ani nemôžem povedať, či bola

zlá, alebo dobrá.  Čiže mne ste bránili v  mojich právach tu

v parlamente. Keď  sa dovolávame ústavy,  tak sa dovolávajme

ústavy skutočne.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Fico.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Vážené dámy a páni,

 

     dovoľte mi, aby som  predniesol stanovisko Strany demo-

kratickej  ľavice,  Sociálnodemokratickej  strany  Slovenska

a Strany zelených na Slovensku.

 

     Strana demokratickej ľavice, Sociálnodemokratická stra-

na Slovenska a Strana zelených na Slovensku si slovenskú po-

litiku  nepredstavuje ani  tak, ako  ju predviedol  riaditeľ

Slovenskej  informačnej služby  pán  Lexa,  ani tak,  ako ju

predviedla pravicová opozícia. Poslanci Strany demokratickej

ľavice, Sociálnodemokratickej strany  Slovenska a Strany ze-

lených na  Slovensku nesúhlasia ani s  obsahom správy, ktorú

predniesol riaditeľ Slovenskej informačnej služby, lebo bola

osobným útokom na prezidenta  republiky, iných ústavných či-

niteľov  a spochybňovala  rozhodnutie nezávislého  rakúskeho

súdu. Rovnako nesúhlasíme s formou protestu, ktorá znemožni-

la  riadne prerokovanie  tohto naplánovaného  bodu programu.

Preto sme opustili rokovanie, pretože ďalšie zotrvanie v sá-

le stratilo akýkoľvek zmysel.

 

     Očakávali sme, že riaditeľ Slovenskej informačnej služ-

by bude vo svojej správe  predovšetkým reagovať na tie prob-

lémy, ktoré  vyplývajú zo samotného zákona  o Slovenskej in-

formačnej služby, že vnesie  svetlo do najcitlivejších afér,

ale predovšetkým vnesie svetlo aj do spôsobu, ako si Sloven-

ská informačná služba plní  svoje povinnosti a ako vynakladá

obrovské finančné prostriedky, ktoré jej boli pridelené.

 

     Strana demokratickej ľavice, Sociálnodemokratická stra-

na Slovenska  a Strana zelených na  Slovensku odmietajú kon-

frontačný štýl politiky a  žiadajú občanov Slovenskej repub-

liky, aby rozlišovali, kto je za tento štýl  politiky. Stra-

na demokratickej ľavice, Sociálnodemokratická strana Sloven-

ska a  Strana zelených na  Slovensku určite týmito  stranami

nie sú. Chceme, aby všetky aféry boli riadne vyšetrené a aby

všetci páchatelia  boli spravodlivo potrestaní.  Chceme Slo-

vensko ako demokratický právny štát, v ktorom sú tajné služ-

by pod  kontrolou parlamentu a v  ktorom tajné služby nemôžu

byť zneužívané v politickom súboji.

 

     Správa riaditeľa Slovenskej informačnej služby pán Lexu

bola zneužitá na vybavovanie  si osobných politických účtov,

a preto je jedným z ďalších  dôvodov na odstúpenie pána Lexu

z funkcie riaditeľa Slovenskej informačnej služby.

 

     Ďakujem za vašu pozornosť.

     (Potlesk.)

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ďakujem pekne.  Ja som chcel ešte  reagovať tiež na vy-

stúpenie pána poslanca Moravčíka.  Bol som prihlásený s fak-

tickou  poznámkou ešte  pred vystúpením  pána poslanca Ficu.

K vystúpeniu pána poslanca Moravčíka chcem povedať, že ak by

vašu interpretáciu článku 32 Ústavy Slovenskej republiky po-

čúvali vaši  študenti právnickej fakulty,  tak by sa  museli

hanbiť.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej  je do rozpravy  prihlásený  pán poslanec Pittner

a po ňom pán poslanec Čarnogurský.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     vzhľadom na  to, čo sme  si tu vypočuli,  nechcem voliť

taký tón a taký spôsob, aký volil riaditeľ Slovenskej infor-

mačnej služby, ale chcem poukázať na jednu kauzu, ktorá zne-

pokojuje Slovensko už vyše trištvrte roka.

 

     Samotné spáchanie trestného činu  únosu malo svoju pre-

dohru v situácii a  podmienkach, ktoré vyústili do rozhodnu-

tia spáchať tento kriminálny delikt ako dôsledok politického

napätia vzniknutého medzi vrcholnými predstaviteľmi štátu už

od  leta roku  1993. Rozhodnutie  o realizácii  prípadu bolo

podmienené vývojom úplne samostatnej kriminálnej kauzy Tech-

nopol v spojitosti s osobou Michala Kováča mladšieho. Do jú-

la 1995 sa však okrem výpovede Petra Krylova nepodarilo zís-

kať žiadne iné dôkazy,  ktoré by odôvodňovali začatie trest-

ného stíhania voči Michalovi Kováčovi mladšiemu. Ani nemecká

strana nezaslala požiadavku  o prevzatie trestného stíhania,

naopak, boli postupne dohodnuté kroky na realizáciu výsluchu

Kováča  mladšieho nemeckými  orgánmi na  Slovensku v  zmysle

platných európskych  dohovorov o právnej  pomoci v trestných

veciach, v mesiaci septembri 1995.

 

     Keďže sa na Slovensku nepodarilo preukázať trestnú čin-

nosť Michala Kováča mladšieho, v snahe predísť jeho výsluchu

nemeckými orgánmi na území Slovenska,  a tu nebolo možné vy-

lúčiť, že  po jeho vykonaní dôjde  k zrušeniu medzinárodného

zatykača,  bolo  rozhodnuté  využiť  platný  zatykač  vydaný

v Mníchove dňa 18. novembra 1994. Toto rozhodnutie nepochyb-

ne politického charakteru, ako  o tom svedčia zistené dôkazy

a informácie (mimochodom predložil som  ich ako predseda ob-

čianskej  nezávislej  komisie  vrcholným  ústavným činiteľom

predvčerom),  bolo zverené  určeným funkcionárom  Slovenskej

informačnej služby. Z týchto  funkcionárov možno uviesť pre-

dovšetkým jej  riaditeľa Ivana Lexu a  jeho najbližších spo-

lupracovníkov Jaroslava S., Dezidera K. a Júliusa I.

 

     Keďže Michal  Kováč mladší bol na  území Slovenskej re-

publiky chránený medzinárodnou i vnútroštátnou legislatívou,

logické  vyústenie snáh  o využitie  medzinárodného zatykača

mohlo  smerovať len  do násilného  zavlečenia menovaného  do

cudziny. Prvá verzia rátala s využitím agenta Slovenskej in-

formačnej služby  Branislava Chylo-Ptáka, ktorý  mal pod zá-

mienkou obchodného rokovania vylákať Michala Kováča mladšie-

ho z  domu, o čom  svedčí aj listinný  dôkaz vo vyšetrovacom

spise. K tomuto variantu riešenia však pre opatrnosť Michala

Kováča mladšieho nedošlo. Po  neúspechu tohto variantu únosu

boli v období od 28. 8.  do 31. 8. 1995 z rozhodnutia riadi-

teľa sledovacieho odboru Slovenskej informačnej služby Gejzu

V.  použité  proti  Kováčovi  mladšiemu informačno-technické

prostriedky Slovenskej informačnej služby, a to predovšetkým

odpočúvanie telefonických rozhovorov a priame sledovanie je-

ho osoby z domu vo Svätom Jure. Sledovanie domu bolo vykoná-

vané predovšetkým z bieleho  skriňového Mercedesu 208 D, ŠPZ

BHH 42-69,  vybaveného špeciálnou klimatizáciou  na dlhodobú

prevádzku.

 

     Podrobnosti  o tejto  činnosti opísal pred vyšetrovate-

ľom majorom JUDr. Petrom Vačokom  a neskôr aj pred rakúskymi

vyšetrujúcimi  orgánmi vo  svojej svedeckej  výpovedi bývalý

príslušník sledovacieho útvaru Slovenskej informačnej služby

Oskar F.  Okrem Oskara F. použitie  špeciálneho vozidla Slo-

venskej informačnej služby pri  dome Kováča mladšieho potvr-

dili aj  ďalší piati svedkovia,  obyvatelia obce Svätý  Jur.

Jeden zo  svedkov dokonca uviedol,  že príslušník Slovenskej

informačnej služby  Jiří N. dňa  30. augusta 1995  v nočných

hodinách parkoval  so svojím vozidlom Ford  Mondel BLD 42-95

v blízkosti domu Michala Kováča  mladšieho a hovoril so sku-

pinou osôb pri bielom Mercedese 208 D. Pretože sa to svedko-

vi zdalo podozrivé, štátnu  poznávaciu značku vozidla si za-

písal na útržok denníka Nový  čas a odovzdal ho vyšetrovate-

ľovi. Je súčasťou vyšetrovacieho spisu.

 

     Čas spáchania  skutku nebol zvolený  náhodne. Priblížil

sa totiž termín dohodnutia a realizácie výsluchu Michala Ko-

váča mladšieho  nemeckými orgánmi v Bratislave.  Deň 31. au-

gusta 1995  bol zvolený i  z dôvodu, že  mali nasledovať tri

dni pracovného voľna, počas  ktorého sa kalkulovalo s nižšou

funkčnosťou polície pri objasňovaní prípadu, menším prísunom

informácií pre verejnosť, a  tým i nižším záujmom verejnosti

o prípad, no zároveň  spoľahlivým prenosom informácií získa-

ných políciou na Slovenskú informačnú službu.

 

     Kritického dňa 31.  augusta 1995 pokračovalo používanie

ITP Slovenskej  informačnej služby voči  Kováčovi mladšiemu.

Sledovanie bolo vykonávané  predovšetkým z bieleho Mercedesu

208 D  vybaveného špeciálnou klimatizáciou  na dlhodobú pre-

vádzku. Okrem Oskara F. boli  v akcii ďalší ôsmi príslušníci

odboru   sledovania  Slovenskej   informačnej  služby  spolu

s identifikovanými  vozidlami.  Po  odchode  Michala  Kováča

mladšieho  z jeho  domu vo  Svätom Jure,  nastúpení do  jeho

osobného vozidla Mercedes,  dostali príslušníci sledovacieho

odboru  Slovenskej informačnej  služby cez  vysielačku pokyn

ďalej  sledovať pohyb  tohto vozidla  v smere  do Bratislavy

a vytvárať tzv. clonu, t. j. na pokyn zastaviť vozidlá a tým

znemožniť postup ďalším prichádzajúcim vozidlám.

 

     Tesne za obcou Svätý  Jur bolo vozidlo Kováča mladšieho

potom zablokované  viacerými vozidlami Seat  Cordoba zelenej

a červenej farby,  Opel Vectra, z  ktorých vyskočilo viacero

mužov a  násilím za použitia  hrozby zbraňou vtiahli  Kováča

mladšieho  do jedného  z vozidiel,  dali mu  na hlavu  kuklu

a vyrazili smerom na Bratislavu. Neznámy muž presadol do vo-

zidla poškodeného  a vydal sa s  ním za kolónou. Príslušníci

sledovačky Slovenskej informačnej  služby, ktorí s vozidlami

podľa pokynu vytvárali clonu,  zároveň sledovali celú akciu.

Vzápätí po jej ukončení dostali cez vysielačku pokyn okamži-

te sa vrátiť na základňu a vypnúť vysielačky. Podľa vyjadre-

nia Oskara F. vo  vysielačke počul hlas riaditeľa Slovenskej

informačnej služby Ivana Lexu.

 

     Osoby,  ktoré  samotný  prepad  vykonali, neboli dosiaľ

jednoznačne ustálené. Podľa  identikitov spracovaných rakús-

kou políciou  mohli na zásahu  participovať títo príslušníci

Slovenskej informačnej služby: Michal H.  a Ing. Ján S. Ďal-

šie závažné indície nasvedčujú tomu,  že na zásahu pri únose

Michala Kováča mladšieho sa mohli podieľať tiež ďalší siedmi

príslušníci Slovenskej  informačnej služby, tak  ako to uvá-

dzame v správe občianskej nezávislej komisie.

 

     Už v prvých dňoch po  prijatí oznámenia o spáchaní uve-

deného skutku najmä zo  svedeckých výpovedí občanov a utaje-

ných svedkov, predbežnej lekárskej  správy i výpovede samot-

ného poškodeného Michala  Kováča mladšieho bolo vyšetrovate-

ľom Policajného zboru zistené spáchanie trestného činu. Sku-

tok svojimi znakmi naplnil  skutkovú podstatu trestného činu

zavlečenia do cudziny podľa §  233 Trestného zákona. V danom

prípade bolo možné konštatovať,  že trestný čin bol spáchaný

organizovanou skupinou,  ktorou sa rozumie  združenie viace-

rých, najmenej troch osôb.  Profesionálnym prístupom a zaan-

gažovanosťou pracovníkov kriminálnej polície a vyšetrovateľa

boli v  krátkom čase získané vierohodné  informácie o pohybe

vozidiel a  osôb v blízkosti bydliska  a miesta zásahu proti

Michalovi Kováčovi  mladšiemu. Jednoznačne sa  potvrdilo, že

tieto vozidlá boli vybavené vyhradenými štátnymi poznávacími

značkami,  ktorými  disponuje  Slovenská  informačná služba,

a osoby mali vzťah k Slovenskej informačnej službe.

 

     Vzápätí po tom, čo  prvý vyšetrovateľ prípadu major Ši-

munič v  informáciách pre verejnosť  sa zmienil o  podozrení

z účasti techniky a osôb na prípade, bol mu vyšetrovací spis

jeho nadriadeným odňatý. Ďalší vyšetrovateľ major Vačok roz-

hodol  dňa 24.  septembra 1995  na základe  predchádzajúcich

a ďalších  zistení o  začatí trestného  stíhania pre trestný

čin podľa § 233 Trestného zákona. Rozhodujúci prokurátor Ró-

bert  Vlachovský proti  tomu nemal  námietky, ba  dokonca na

krajskej  prokuratúre za  prítomnosti vtedajšieho  riaditeľa

sekcie podplukovníka  Lamačku s uspokojením  konštatoval, že

vec je objasnená v tom zmysle,  že sa našiel páchateľ, t. j.

Slovenská informačná služba.

 

     Reakciou na  vznesené obvinenie bolo hneď  na druhý deň

predčasné odvolanie ministra vnútra Slovenskej republiky Ľu-

dovíta Hudeka z jeho služobnej cesty v Bruseli a generálneho

prokurátora Michala Vaľa z  dovolenky premiérom vlády Vladi-

mírom Mečiarom  a ich následné nočné  rokovanie dňa 25. sep-

tembra 1995 na Úrade vlády.  A hneď ďalší deň prokurátor Ró-

bert Vlachovský náhle zmenil  názor, zrušil uznesenie majora

Vačoka o začatí trestného  stíhania. Riaditeľ Slovenskej in-

formačnej služby Ivan Lexa  okamžite podal trestné oznámenie

na vyšetrovateľov, že citujem: "organizovane vyvíjajú závaž-

nú trestnú činnosť najmä zneužívaním právomoci verejného či-

niteľa". Vraj na  príslušníkov Slovenskej informačnej služby

- citujem:  "vykonávali  psychický  nátlak  a nahovárali ich

krivo  vypovedať  o  činnosti  Slovenskej informačnej služby

v prípade Michala Kováča mladšieho".

 

     Vyšetrovateľ major Vačok však  vykonal rad ďalších úko-

nov. Z  výpovede ďalšieho utajeného svedka  vyplynulo, že ho

požiadali dvaja muži o vytvorenie  alibi pre Mercedes 208 D,

ktorý bol použitý v akcii proti Michalovi Kováčovi mladšiemu

tým, aby vyhotovil záznam o kontrole tohto vozidla v kritic-

kom  čase na  úplne inom  mieste republiky.  Svedok v mužoch

žiadajúcich  alibi poznal  Oskara F.  a Igora  M. Z výpovede

ďalších svedkov bolo zistené, že menovaní v sklenárstve fir-

my LOGAN na Jurigovom námestí v Bratislave zabezpečovali vý-

menu nepriehľadných skiel vozidla Mercedes za nové z ochran-

nej fólie. Pretože bolo nepochybné, že táto činnosť bola vy-

konávaná s cieľom zakryť pôvod  vozidla a tým umožniť pácha-

teľom trestného činu zavlečenia do cudziny uniknúť trestnému

stíhaniu, vyšetrovateľ dňa 10. októbra 1995 proti Igorovi M.

a Oskarovi  F., príslušníkom  Slovenskej informačnej služby,

vzniesol obvinenie  pre trestný čin  nadržovania spolupácha-

teľstvom podľa §  9 ods. 2 a § 166  ods. 1 Trestného zákona.

Jeden z  nich, Oskar F.,  pred vyšetrovateľom priznal  účasť

Slovenskej informačnej služby na zavlečení prezidentovho sy-

na.

 

     Prokurátor Vlachovský, aj keď  mal k dispozícii prizva-

nie  jedného  zúčastneného  potvrdené  svedeckými výpoveďami

a listinnými dôkazmi, druhý  raz zrušil uznesenie vyšetrova-

teľa o začatí trestného stíhania.  Dňa 16. októbra 1995, ako

to vyplýva z obsahu známeho telefonického rozhovoru, sa ten-

to uskutočnil medzi riaditeľom Slovenskej informačnej služby

Ivanom  Lexom a  ministrom vnútra  Ľudovítom Hudekom,  ktorý

svedčí o  spolupráci Slovenskej informačnej  služby a minis-

terstva vnútra  pri zahladzovaní stôp  a marení vyšetrovania

kauzy  Michala Kováča  mladšieho, ale  aj o  ďalšej závažnej

trestnej činnosti najvyšších  predstaviteľov týchto štátnych

orgánov. V zhode s obsahom  uvedeného rozhovoru bol  dňa 17.

októbra 1995 vyšetrovací spis prípadu zavlečenia Michala Ko-

váča mladšieho do cudziny majorovi Vačokovi odňatý, čo dozo-

rujúci  prokurátor  Vlachovský  zdôvodnil  podaním trestného

oznámenia  na majora  Vačoka zo  strany riaditeľa Slovenskej

informačnej služby Ivana Lexu.

 

     Samotné trestné oznámenie, rešpektujúc všeobecnú zásadu

prezumpcie  neviny,  však  nemôže  byť  dostatočným  záverom

spochybňujúcim jeho  nezaujatosť, čo sa  preukázalo nakoniec

i negatívnym  záverom  z  prešetrovania  oznámenia Úradu in-

špekčnej  služby ministra  vnútra. Lexovo  trestné oznámenie

bolo od začiatku do  konca vymyslené. Trestné oznámenie ria-

diteľa Slovenskej informačnej služby, hoci obsahovo prázdne,

nevyšlo naprázdno. Prokurátor Vlachovský sa mal na koho a na

čo  vyhovoriť, keď  odobral prípad  majorovi Vačokovi, ktorý

mal vôľu i schopnosti, aby ho doviedol do úplneho konca. Ho-

ci odišiel predčasne, nedá sa povedať, že prípad nevyšetril,

iba  nemal možnosť  ho aj  uzavrieť. Ani  dodatočné, v tlači

publikované dôvody  o údajnom porušovaní  predpisov platných

na vyšetrovanie  inšpekcia ministra vnútra  nepotvrdila. Ko-

nečne skutočnosť,  že príde k zmene  vyšetrovateľa, aj výber

jeho osoby, oznámil predseda vlády  už 6 dní predtým, ako vo

veci rozhodla prokuratúra. Niet  teda pochybnosti o tom, kto

rozhodol v skutočnosti a  kto toto rozhodnutie len dodatočne

formálne vykonal.

 

 

     Nový vyšetrovateľ major Jozef  Číž sa chytil vyšetrova-

cej verzie,  ktorú už v septembri  1995 stanovil premiér Me-

čiar a nepohnute sa jej drží  už viac ako pol roka. V známom

telefonickom rozhovore  sa s veľkou  radosťou víta očakávané

dodanie  "troch strán".  Ide  o  písomné priznanie  sa Braňa

Chyla-Ptáka, zaslané ministrovi  Hudekovi (mimochodom,  bolo

publikované v  novinách Nový čas a  Pravda na jeseň minulého

roka) o dohodnutom fingovanom  únose Michala Kováča mladšie-

ho.  V prílohe  správy občianskej  nezávislej komisie  je aj

vlastnoručne písaný list Adriany K. spolu s prílohou, v kto-

rom oznamuje komisii, ako  bola nahováraná na podanie krivej

výpovede, a to v súlade  s verziou samoúnosu. Odmenou za jej

výpoveď bolo ponúkaná lukratívna  odmena zo strany riaditeľa

Slovenskej informačnej  služby Ivana Lexu,  ako to ona  sama

uvádza v liste. Mimochodom, list  má prílohu, ktorú nám tiež

dala, v ktorej je povedané, ako má postupovať,  čo má uviesť

ako krivú výpoveď.  A podľa našich poznatkov ide  o jej otca

Dezidera  K., významného  pracovníka Slovenskej  informačnej

služby.

 

     Už v tomto období bola vyšetrovateľom dostatočne zrejmá

a dokázateľná účasť  príslušníkov a techniky  Slovenskej in-

formačnej služby na sledovaní a zásahu pri zavlečení Michala

Kováča mladšieho  do cudziny. Napriek  tomu, že vyšetrovateľ

v súlade s  ustanovením § 8 Trestného  poriadku uplatnil pí-

somnú požiadavku na riaditeľa Slovenskej informačnej služby,

aby zodpovedal otázku, či tento štátny orgán vlastní uvedený

typ vozidla s vyhradenou  štátnou poznávacou značkou, riadi-

teľ Slovenskej  informačnej služby na  toto dožiadanie abso-

lútne  nereagoval. V  rámci výsluchu  sa však  tento i ďalší

príslušníci Slovenskej informačnej služby predvolaní ako po-

dozriví z  predmetného trestného činu  odvolávali na skutoč-

nosť, že neboli zbavení mlčanlivosti, a vypovedať odmietali.

No dôvodne môžu odoprieť výpoveď  iba vtedy, ak medzi trest-

nými  činmi  a  činnosťou  Slovenskej  informačnej služby je

priama súvislosť,  t. j. prakticky vtedy,  ak jestvuje účasť

príslušníkov alebo techniky Slovenskej informačnej služby na

spáchaní trestného činu.

 

     Hoci už pred niekoľkými  mesiacmi bolo podané na riadi-

teľa Slovenskej informačnej služby  Ivana Lexu trestné ozná-

menie  pre podozrenie  z trestného  činu zneužitia právomoci

verejného činiteľa, ktorý odmietnutím poskytnutia dôležitých

informácií  maril úspešné  objasnenie prípadu,  vo veci prí-

slušný Obvodný úrad vyšetrovania Bratislava III. vôbec neko-

ná, pretože mu neposkytli  potrebné údaje ani súčasný riadi-

teľ sekcie  pán Kosťov, ani  Ivan Lexa. Riaditeľ  Slovenskej

informačnej  služby Ivan  Lexa ako  riaditeľ štátneho orgánu

zneužil svoju právomoc a nesplnil si základné povinnosti ve-

dúceho predstaviteľa  tohto orgánu najmä  tým, že v  rozpore

s Trestným  poriadkom  neprispieva  k  objasneniu  závažného

trestného činu. Je tiež dôvodné  podozrenie, že v rozpore so

základnými  úlohami Slovenskej  informačnej služby  túto ako

štátny  orgán  zneužil  na  spáchanie  trestného činu. Preto

i pri tejto  príležitosti - vzhľadom  na už doteraz  zistené

skutočnosti -  apelujem na Ivana  Lexu, riaditeľa Slovenskej

informačnej služby, aby zvážil svoje  konanie a vzdal sa sám

svojej funkcie. (Potlesk.)

 

     Dovoľte mi  však v tejto  súvislosti pozastaviť sa  nad

činnosťou Osobitného kontrolného  orgánu Slovenskej republi-

ky, ako to vyplýva zo zákona o Slovenskej informačnej službe

číslo 46 z roku 1993.

 

     1. Už v predchádzajúcom, ale ani v tomto volebnom obdo-

  sa neurčil  spôsob práce  Osobitného kontrolného orgánu,

ako mu to vyplýva z § 6 ods. 1 citovaného zákona.

 

     2. Nie sú mi známe  skutočnosti o tom, či Osobitný kon-

trolný  orgán zameral  svoju činnosť  na kontrolu Slovenskej

informačnej služby podľa § 5 ods. 3 zákona, t. j.

 

 

        a) ako je vypracovaný  a schválený štatút Slovenskej

informačnej služby, najmä ako sa dodržiava,

 

        b) ako a načo sa čerpá rozpočet Slovenskej informač-

nej služby, tak bohato schválený,

 

        c) aké sú predpisy  o organizačnej štruktúre Sloven-

skej informačnej služby a najmä ako sa dodržiavajú.

 

     Až na počudovanie Osobitný kontrolný orgán ako kontrol-

ný orgán doteraz nezistil žiadne porušenie Ústavy Slovenskej

republiky, zákonov a  ostatných všeobecne záväzných právnych

predpisov (§  21 ods. 3) a  neurobil žiadne uznesenia  alebo

návrhy Národnej  rade, alebo generálnemu  prokurátorovi, ako

to vyplýva  z § 5 ods.  4 zákona. A nadovšetko,  do dnešného

dňa od  roka 1994 Osobitný kontrolný  orgán je vlastne pofi-

dérny orgán, pretože je jednofarebný.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej v rozprave vystúpi  pán poslanec Čarnogurský. Me-

dzitým sa s faktickou  poznámkou prihlásil pán poslanec Mik-

loško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predseda,  chcel by som  sa spýtať, či  by ste boli

taký dobrý  a mohli nám povedať,  kto je ten pán  tam vzadu,

v tých okuliaroch, čo tam stále arogantne žuje žuvačku. Keby

ste nám ho mohli predstaviť.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Myslím,  že nemusím  odpovedať pánu  poslancovi na túto

provokatívnu otázku.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Čarnogurský.

 

Poslanec I. Čarnogurský:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     zákon ukladá Slovenskej informačnej službe, aby vykoná-

vala spravodajskú ochranu štátu. Zo správy, ktorú dnes pred-

niesol v Národnej rade riaditeľ  Ivan Lexa, je jasné, čo sme

nakoniec vedeli  už aj v uplynulých  mesiacoch, že Slovenská

informačná služba spravodajskú ochranu štátu nevykonáva, ani

ju nie je schopná vykonávať, pretože skĺzla pod vedením Iva-

na Lexu  na mafiánsku organizáciu jednej  frakcie našej vnú-

tropolitickej scény. (Potlesk.)

 

     Ivanovi Lexovi sa podarilo za rok svojho účinkovania vo

funkcii  riaditeľa Slovenskej  informačnej služby  efektívne

zničiť Slovenskú informačnú službu.  Aká je to tajná služba,

keď sa každú chvíľu objavujú v novinách informácie z kuchyne

Slovenskej informačnej služby, keď je publikovaný záznam te-

lefonického rozhovoru Ivana Lexu s ministrom vnútra Hudekom,

v ktorom  sa  títo  dvaja   dohovárajú  o  falšovaní  dôkazu

v trestnom konaní?

 

     Základnou  príčinou tejto  likvidácie Slovenskej infor-

mačnej  služby je  celková politika  vládnej koalície, ktorá

cynicky kašle  na štátne záujmy  Slovenska. Čo trápi  vládnu

koalíciu, že  Slovensko nie je spravodajsky  kryté? Čo trápi

vládnu koalíciu, že celý svet  žasne, smeje sa, zalamuje ru-

kami súčasne  nad výčinmi Slovenskej  informačnej služby? Čo

trápi vládnu koalíciu, že Slovenská informačná služba šliape

po ľudských právach  konkrétnych občanov Slovenskej republi-

ky? Vládna koalícia potrebuje Ivana Lexu na vykonávanie špi-

navej práce.  Ivan Lexa ju vykonáva,  ale pritom nezabúda na

svojich rodinných príslušníkov. Za ten čas, čo Ivan Lexa bol

štátnym tajomníkom ministerstva privatizácie  a čo je riadi-

teľom Slovenskej informačnej služby,  otec Ivana Lexu Vladi-

mír Lexa  sa stal jedným  z najbohatších občanov  Slovenska.

Vladimír  Lexa je  najväčším vlastníkom  mlynov na Slovensku

a o jeho významnom postavení  v Harvardskej informačnej spo-

ločnosti sa dávnejšie vie.

 

     Špecifickou príčinou likvidácie  a nefunkčnosti Sloven-

skej informačnej služby je jednofarebné obsadenie Osobitného

kontrolného orgánu. Kolegyne a kolegovia z vládnej koalície,

dovoľte, aby som vám pripomenul, že aj vy opakovane, svojimi

hlasmi ste znemožnili čo aj len zaradenie na program rokova-

nia Národnej rady bod  o doplnení Osobitného kontrolného or-

gánu.  Tým, že  Osobitný kontrolný  orgán je  zložený jedno-

stranne len z poslancov  vládnej koalície, nevykonáva účinnú

kontrolu Slovenskej informačnej služby a tým umožňuje a spo-

luzodpovedá za to, že  Slovenská informačná služba si neplní

svoje úlohy,  ale - ako som  už povedal - skĺzla  na pozície

nástroja vo vnútropolitickom zápase na Slovensku.

 

     Dovoľte, aby som v tejto súvislosti pripomenul takpove-

diac opačný príklad, a síce z Nemecka, a to preto, že zhruba

pred dvoma týždňami sa  aj v našej tlači publikovali  správy

v súvislosti s  obsadením postu riaditeľa  Spolkovej spravo-

dajskej služby BND. Asi pred dvoma týždňami boli publikované

správy o tom, že doterajší  riaditeľ BND pán Fortzner, ktorý

bol nominovaný opozičnou SPD do  tejto funkcie a vládou kan-

celára Kohla bol menovaný  do tejto funkcie, pred niekoľkými

týždňami odstúpil z funkcie a nemecká vládna koalícia vyzva-

la opozičnú SPD, aby  nominovala svojho kandidáta na funkciu

riaditeľa BND. Kuriozita a presný  opak pomerov u nás je tá,

že celý problém vyplával na povrch tým, že SPD odmieta meno-

vať  svojho kandidáta  na  funkciu  riaditeľa BND  a nemecká

vládna koalícia opakovane vyzýva  SPD, aby menovala kandidá-

ta, resp. čaká s menovaním riaditeľa BND, kým opozícia neme-

nuje  svojho kandidáta.  Aký je  to rozdiel  oproti situácii

u nás!  Ale vidíte,  prečo v  Nemecku spolková  spravodajská

služba neskĺzava  na nástroj vnútropolitického  boja, ale na

druhej strane prečo v Nemecku BND sa nestáva predmetom novi-

nových článkov,  prečo v Nemecku sa  neobjavujú každú chvíľu

správy  z vnútrajška  nemeckej spravodajskej  služby. Je  to

preto, že  sa venuje svojim  povinnostiam, ktoré jej  ukladá

zákon, a jednak vnútorné obsadenie funkcionárov BND je záru-

kou takéhoto plnenia úloh  podľa zákona. A samozrejme, touto

zárukou je aj Osobitný  kontrolný orgán Nemeckého spolkového

snemu, ktorý je obsadený zo zástupcov všetkých parlamentných

strán s výnimkou PDS.

 

     Azda najhanebnejšou stránkou činnosti Slovenskej infor-

mačnej služby  je jej činnosť  proti prezidentovi republiky.

Prezident  republiky  podľa  Ústavy  Slovenskej republiky je

jedným z najvyšších  alebo  vlastne najvyšším ústavným čini-

teľom. A Slovenská informačná služba, ktorá by mala zabezpe-

čovať ochranu ústavného  systému Slovenskej republiky, práve

ťažisko  svojej činnosti  venuje aktivitám  a činnosti proti

hlave Slovenskej republiky. Táto činnosť proti hlave Sloven-

skej  republiky vrcholila  únosom jeho  syna do  zahraničia,

vrcholila fabrikovaním falšovaných údajných dokumentov proti

prezidentovi  republiky,  napríklad  publikovaním  falošného

údajného  bankového konta  prezidenta Slovenskej  republiky,

v čom Slovenskej informačnej službe účinne pomáha náš kolega

pán Ján Smolec a jeho periodikum.

 

     Páni poslanci  z vládnej koalície,  ubezpečujem vás, že

všetky historické  skúsenosti tohto typu  svedčia o tom,  že

táto  činnosť Slovenskej  informačnej služby  sa skôr  alebo

neskôr obráti  aj proti vám. Koniec koncov, syn nášho kolegu

pána poslanca  Smolca už nie je  vo vedení Slovenskej plavby

dunajskej. Nám činnosť  Slovenskej informačnej služby koniec

koncov až tak  veľmi nevadí. Prosím, môže sa  pokúšať na nás

fabrikovať nejaké  dokumenty, aj tak sa  jej zatiaľ nič pre-

svedčivé nepodarilo, pretože žiadne také neexistujú.

 

     Za tejto situácie nebudem apelovať na vás, aby ste zme-

nili svoj postoj  a pričinili sa o to,  aby sa Slovenská in-

formačná  služba  znovu  stala  funkčnou organizáciou jednak

tým, že by bol vymenený jej  riaditeľ, jednak tým, že by bol

Osobitný kontrolný  orgán doplnený aj  o zástupcov opozície.

Nebudem to robiť, pretože by to bolo zrejme zbytočné. Ale za

takej situácie  nám, opozícii, potom nezostáva  nič iné, než

sa dôsledne a čo  najviditeľnejšie dištancovať od tejto čin-

nosti Slovenskej informačnej služby, ale aj od vašich posto-

jov  podporujúcich  súčasné  vedenie  Slovenskej informačnej

služby a umožňujúcich súčasnú  zhubnú činnosť Slovenskej in-

formačnej služby.

 

     Musíme sa dištancovať od  toho preto, že táto politika,

za ktorú aj vy nesiete spoluzodpovednosť, vedie Slovensko do

záhuby. A  preto, že vedie Slovensko  do záhuby, nemáme mož-

nosť účinne zabrzdiť, zastaviť toto vedenie Slovenska do zá-

huby vašou politikou, jedinou  alternatívou pre nás zostáva,

aby sme sa od  vašej politiky čo najdôslednejšie dištancova-

li, pretože jedine takýmto spôsobom si uchováme možnosť, ka-

pacitu, jednoducho možnosť na to, aby sme, keď príde čas, my

mohli Slovensko podržať, aby Slovensko, áno, aby sme my moh-

li  Slovensko  podržať,  aby  jednoducho  Slovensko  nestálo

a najmä nepadalo s vašou politikou.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Slobodník.

Medzitým sa s faktickou poznámkou hlási pán poslanec Smolec.

 

Poslanec J. Smolec:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Pán  Čarnogurský,  neviem, prečo  pletiete  môjho  syna

s tajnou službou  Slovenska. Je to  zamestnanecký vzťah. Syn

si to  chce riešiť súdnou  cestou, a nie protekciou otca po-

slanca. To je jedna vec.

 

     Druhá vec  - konto. Tak  ako ste sa  vy tu niekoľkokrát

spytovali, aj my sme sa pýtali pána prezidenta, či to je je-

ho konto, lebo suma 2 300 tisíc dolárov, o ktoré prišlo Slo-

vensko podvodom  v Technopole, do  ktorého je zainteresovaný

aj syn pána prezidenta, dosahuje výšku toho konta, ktoré sme

uverejnili. Pán prezident povedal, že  to nie je jeho konto.

My sme to uverejnili. Rieši  sa to súdnou cestou. Zatiaľ ža-

loba rakúskej banky na Republiku neprišla. To znamená, že sa

to asi možno cestou súdu nebude riešiť.

 

     Pán Čarnogurský, nezaťahujte  osobné veci iných poslan-

cov do problému,  ktorý sa tu odohráva. A  nehovorte, že ste

si vypočuli tú správu, lebo ste ju nevypočuli, lebo sa neda-

la počuť.  Ja som tu sedel  v prvom rade. Od  pána riaditeľa

som si tú správu vypožičal. Neviete na ňu reagovať, nemôžete

reagovať, keď neovládate fakty. A predovšetkým, vyšetrovacia

nezávislá komisia  pána Pittnera - pán  Pittner, ako to môže

byť nezávislá  komisia, keď sa  skladá len z  opozičných zá-

stupcov alebo z vašich priaznivcov? Nehovorte jej nezávislá.

Prosím, nech je, veď to je vaša vec. Ale predovšetkým by ste

si mali viac všimnúť podvod v Technopole. Mám tu kópiu zaty-

kača. Ten  zatykač nevydali slovenské orgány  na syna prezi-

denta, ale vydal  ho nemecký prokurátor. To by  vás malo za-

ujímať.  A stretol  som veľa  významných ľudí  na Slovensku,

okrem iného  aj veľkého predstaviteľa  slovenskej katolíckej

cirkvi. Uveril tomu, že syn pána prezidenta je do tohto pod-

vodu zapletený. Aj to postupne uverejníme.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Dzurinda - faktická poznámka.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Pán poslanec Smolec, vy ste sa pýtali, prečo pán Čarno-

gurský do toho zaťahuje vášho  syna. Ak dovolíte, ja vám od-

poviem. Nuž preto, lebo  pomáhate parnému valcu, aby nemilo-

srdne valcoval všetko, čo mu  stojí v ceste. Dnes tlieskate,

lebo spravidla ide o opozičníkov,  ale už sú náznaky, že ide

aj o koaličníkov  alebo ich príbuzných, ak jednoducho nie sú

v súlade s líniou parného valca.  Váš syn sa dostal mimo lí-

nie parného valca, a preto parný valec zachytil aj jeho, na-

priek tomu,  že ste jeden z  najväčších potentátov HZDS. Pán

Čarnogurský hovoril  o tom preto, aby  ste otvorili oči, kým

nie je neskoro, kým sa nestane to, že novodobá ŠtB dá do la-

ty aj vás. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     S faktickou poznámkou sa ešte hlási pán poslanec Kňažko.

 

Poslanec M. Kňažko:

 

     Vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovolil by  som si reagovať  na faktickú poznámku  pána

Smoleca, ktorý tu hovorí o istých hypotézach  alebo o vzťahu

k možným podvodom bez akýchkoľvek dôkazov.

 

     Pán Smolec, vy sa skúste venovať svojim konkrétnym pod-

vodom, ktoré  uverejňujete v Slovenskej republike,  či už sa

podpisujete pod cudzie myšlienky, ktoré ste si tak osvojili,

že ich podpisujete vlastným  menom, či ste doteraz nezverej-

nili ten list biskupov, ktorý ste údajne dostali, čo je tiež

obyčajný podvod, pretože už dávno  by ste sa ním preukázali.

Z podvodných dokumentov,  o ktorých hovoríte,  že boli kontá

Michala Kováča,  vás usvedčila rakúska  banka. A navyše  vás

obdivujem, že na jednej strane tvrdíte, že ste nič zo správy

nepočuli, ale pritom ste  po jej odznení vehementne tlieska-

li. Som rád, že tlieskate tomu, čomu nerozumiete.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Javorský.

 

Poslanec F. Javorský:

 

     V spojitosti s diskusiou o zatykači by som bol rád, ke-

by Slovenská republika uverejnila ešte jeden zatykač - zaty-

kač na spolupracovníka  Slovenskej informačnej služby Chyla-

-Ptáka. V spojitosti  s tým a s vyšetrovaním  tejto kauzy sa

chcem spýtať pána  Lexu, či vedel o tom alebo  vie o tom, že

jeho podriadený, šéf  kontrarozviedky Jaroslav S. zabezpečo-

val pre  pána Chyla-Ptáka v  auguste minulého roku  pobyt na

Slovensku,  čiže v  čase, keď  už bol  naňho vydaný zatykač,

ubytoval ho na troch miestach v Bratislave a zabezpečil jeho

pobyt aj v mieste bydliska v Levoči. Chylo-Pták sa cítil is-

tý, lebo mu odporúčal, aby si  zmenil vlasy na blond, ale aj

tak neušiel  pozornosti a v  Levoči ho videli  za asistencie

príslušníkov Slovenskej informačnej služby. Tento zatykač ma

zaujíma. A zaujíma ma aj to, či je všetko v poriadku, keď na

občana, na ktorého je tu vydaný zatykač pre trestnú činnosť,

nikto zo Slovenskej informačnej služby nezasiahne, nepokladá

si ani za občiansku povinnosť  ho zahlásiť, ale naopak, Slo-

venská informačná  služba s ním manipuluje  a zabezpečuje mu

ubytovanie. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte raz pán poslanec Smolec.

 

Poslanec J. Smolec:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Pán  Dzurinda,  opakujem,  netreba  tu pliesť rodinných

príslušníkov do  vecí, ktoré spolu  nesúvisia. Pán Dzurinda,

problémy  môjho  syna  logicky  nesúvisia  s týmto prípadom,

o ktorom sa hovorí. Ak nejaký  valec niečo valcuje, alebo čo

to je podľa vašej predstavy, preto sa to dáva na súd, aby sa

to riešilo spravodlivo, a podriaďujeme sa rozhodnutiam súdu.

 

     Na adresu pána Čarnogurského  alebo čo tu odznelo okolo

eštébákov. Je to veľmi zaujímavé, osobitne váš míting na ná-

mestí dokazoval,  ako sa kresťanský politik  objíma s lenin-

skou iskričkou  a ako sa  veľký bijca ŠtB  pán Langoš objíma

s podpredsedom  DÚ, ktorý  bol spolupracovníkom  ŠtB. To  je

veľmi-veľmi  interesantné  a  skutočne  pozoruhodné práve na

nakrútenie nového filmu - nie Papierové hlavy, ale Nenávist-

né hlavy, ktoré na vašom mítingu bolo vidieť. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Dzurinda.

 

 

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Už len veľmi krátko. Každý má svoju logiku, pán Smolec.

Vy ste písali o svojom synovi - síce pod iniciálkami - aj vo

vašich  novinách. Ide  len o  to, aby  sme logiku  rozvíjali

a v takýchto diskusiách vedeli  nastaviť aj zrkadlo, pretože

niekedy sa ten bumerang môže vrátiť k nám a nebudeme vedieť,

ako. Má  to logiku, o čom  som hovoril, len vy  jej nechcete

rozumieť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Cingel - faktická poznámka.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Myslím si,  že kolegovia z KDH veľmi radi siahajú a ma-

jú chuť čistiť prádlo iných ľudí. Pôvodne som nechcel vystú-

piť, ale chcem povedať  k tzv. nezávislej vyšetrovacej komi-

sii.

 

     Prosím vás,  aká to je  nezávislá vyšetrovacia komisia,

keď človek, ktorý predniesol tie  veci, ktoré údajne ona vy-

šetrila  - pán  Pittner, podľa  mňa je  skorumpovaný človek,

pretože pán prezident ho skorumpoval  tým, že ho ako nevzde-

laného  a nevojaka  vymenoval za  generála. To  je podľa mňa

vrchol skorumpovanosti. A to, čo  tu teraz pán Pittner pred-

vádza  z nejakej  nezávislej komisie,  je vlastne  len akási

služba za takúto špinavú záležitosť.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Pittner.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Žiaľbohu, sme  zrejme v krčme, a nie v  parlamente. Pán

poslanec Cingel, vyprosujem si  také výrazy, aké mi vravíte.

Neviem, ako ste vy vzdelaný,  ale ja mám vysokoškolské vzde-

lanie, mám  kandidatúru vied z oblasti  informatiky a v roku

1990 som bol prijatý do Zboru národnej bezpečnosti normálnym

prijímacím konaním a bol  som prijatý do hodnosti podplukov-

níka.  Pán Mečiar  ma o  rok povýšil  na hodnosť plukovníka.

Vzhľadom na to, že som  naďalej zostal v Zbore národnej bez-

pečnosti, resp.  v polícii, i keď  v tzv. neplatenej zálohe,

potom  znovu ako  ministra  vnútra,  keďže tam  je plánovaná

funkcia generála,  ma vláda navrhla  a prezident menoval  do

hodnosti generála. Čo je na tom skorumpovaného? Nemám z toho

koruny, nemám z toho žiadny príjem.  Mám z toho len česť, že

bola uznaná  moja činnosť, ktorú som  robil azda pred novem-

brom a  hlavne po novembri  1989. Vyprosujem si  takéto vaše

invektívy. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nech sa páči, pán poslanec Slobodník.

 

Poslanec D. Slobodník:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     aj keď  diskutujeme o správe, keďže  pán Čarnogurský sa

pustil do  rozličných tém, ktoré celkom  priamo nesúvisia so

Slovenskou informačnou službou, dovoľte mi, aby som sa aj ja

zapodieval týmito  vecami. Vy ste  sa dištancovali, ako  ste

povedali, že  sa dištancujete, od činnosti  vlády. Vy ste sa

dištancovali, pán  Čarnogurský a vaši  kolegovia, od Sloven-

ska. Chodíte do sveta a so všetkými svojimi partnermi disku-

tujete a robíte všetko, aby  sa Slovensko za vlády Vladimíra

Mečiara  nedostalo  do  Európskej  únie.    to  stretnutia

s Johnom Majorom, alebo lepšie  povedané nie stretnutia, ale

listy Johnovi  Majorovi a Alainovi  Juppému, rakúskemu mini-

strovi zahraničných  vecí atď. atď. Ale  povedali ste niečo,

čo mňa  vyslovene uráža. Ja  a mnohí moji  kolegovia by mali

právo povedať to, čo ste sa opovážili povedať na adresu pána

Lexu, lebo ja môžem o sebe  povedať, že ja a moja rodina ne-

privatizovala a nezbohatla. Vy  to povedať nemôžete, lebo aj

brat je rodina, aj synovec je rodina. Ako zbohatli vaši prí-

buzní, pán Čarnogurský, to je  to, čo povedal na adresu pána

Lexu pán Miklušičák.

 

     Čušte,  veď vy  nepoviete nič  múdreho, nehnevajte  sa.

(Potlesk.) Nepoviete nič. Vyskakujete a nepoviete nič múdre-

ho. Pán  Čarnogurský, nemáte právo nikoho  obviňovať. Ja mám

právo a moji kolegovia, ktorí nezbohatli a nezbohatnú. (Ruch

v sále.) Ale to je vec takpovediac okrajová.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci,  pred chvíľou boli  príspevky v rozprave

a nikto ich  neprerušoval. Neprerušujte ani  teraz. Nechajte

hovoriť. Pokračujte.

 

Poslanec D. Slobodník:

 

     Vraciam sa k pánu Pittnerovi.  Pán Pittner, nie pre vás

osobne, musím  povedať, že vy  ste sedeli pokojne  vo svojej

lavici, ale pre vašich kolegov, pre výčiny vašich kolegov sa

nedalo počuť to,  čo povedal pán Lexa. Dali  sa z toho počuť

skutočne len  úryvky. Ale niečo  som si predsa  zapamätal...

(Hlasy v sále.)

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, zoberte si potom faktickú poznámku a ho-

vorte. Neprerušujte. Majte trochu slušnosti voči sebe.

 

Poslanec D. Slobodník:

 

     Pán Miklušičák,  ja mám slovo,  povedal som, že  vy nič

múdreho nepoviete. Ja si za tým stojím.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, nediskutujte,  prednášajte svoj príspevok

v rámci rozpravy.

 

Poslanec D. Slobodník:

 

     Chcem sa vrátiť k meritu veci, k Slovenskej informačnej

službe.

 

     Pán Pittner,  moja prvá otázka, na  ktorú by sa patrilo

odpovedať tomuto plénu, je zloženie tzv. nezávislej komisie.

Okrem  vás -  vy ste  sa k  nej priznali,  vy ste predložili

v jej mene správu, všetka česť,  že ste sa takpovediac iden-

tifikovali - kto je v  tejto komisii okrem príslušníkov KDH,

okrem príslušníkov,  ak som v tom  hluku dobre rozumel, pána

Palku, alebo tak sa volá,  príslušníka bývalého FBIS? Kto je

v tejto komisii? To je prvá otázka. Odpoviete na ňu? Nie te-

raz. Odpoviete?

 

     Prosím, ja vám dám aj ďalšie otázky. Ak na ne odpoviete

tu, tak mi potvrdíte, že  máte skutočne úprimný záujem o vy-

riešenie takzvaného únosu, ja hovorím presunu pána M. Kováča

mladšieho do Rakúskej republiky.  Začnem možno z niečoho ab-

straktného. Je taká otázka: Cui prodest? Cui bono? Možno pán

Miklušičák tiež rozumie, neviem,  či študoval latinčinu, ale

v každom prípade  znamená to... (hlasy z  pléna), ale prosím

vás, neskáčte mi do reči, ja vám nikdy neskáčem do reči. Ko-

mu to osožilo? Osožilo to  vláde? Osožilo to Vladimírovi Me-

čiarovi? Osožilo  to Ivanovi Lexovi? Únos  alebo presun, do-

hodnime sa, že zatiaľ to  budeme nazývať tak neutrálne. Oso-

žilo to opozícii. Osožilo  to synovi Michala Kováča staršie-

ho, čiže Michalovi Kováčovi mladšiemu. Ocitol sa v bezpečnom

pásme, v  dopredu pripravenom pásme, ktoré  sa vybojovalo aj

návštevou  prezidenta  niektorých  prezidentov  zahraničných

štátov, a naozaj žil - po  krátkom pobyte vo väzení - na zá-

klade kaucie celkom pokojne, mohol si riešiť svoje veci, mo-

hol si objednávať svedkov atď. atď. To je pravda, to nemôže-

te poprieť, taká je skutočnosť.

 

     Čiže  neosožilo to  vláde, lebo,  samozrejme, na  druhý

deň, vlastne  v prvý deň  sa pán Čarnogurský  opýtal verejne

pána Mečiara "kde ste boli večer 31. augusta", aby sa do ce-

lého sveta rozbehla o tom  správa. Chcete aj teraz dupať ako

za pána Lexu, nechcete počuť pravdu? Veď ste sa vlastne bla-

movali tým, že ste odmietli vypočuť si fakty o činnosti Slo-

venskej informačnej služby, že ste tu postávali ako šašovia,

prepáčte mi za úprimnosť,  krútili ste paličkami, pán Miklu-

šičák dokonca aj zakrýval tvár  pána Lexu, keď hovoril, atď.

atď. Nechceli ste vypočuť  správu, tak prosím vás, vypočujte

si ju teraz, budete mať  možnosť na to odpovedať. Ja miesto-

prísažne  vyhlasujem  a  každému,  kto  mi  dokáže opak, som

ochotný dať to, čo nemám,  miliardu dolárov, že som nespolu-

pracoval so Slovenskou informačnou  službou, ja som si tieto

fakty  urobil  na  základe  vlastnej intelektuálnej analýzy,

a teraz ich vám tu predostieram. A keď pán Pittner ako pred-

seda tejto komisie mi na  ne zodpovedne odpovie, tak prosím,

ja prijmem argumenty, ako mi pán Mikloško sľuboval, že povie

argumenty o pánu Remiášovi. Aj  k nemu sa dostanem. Nakoniec

z toho vznikla blamáž pre  pána Čarnogurského, ktorý tam mu-

sel zastupovať pána Mikloška. Pamätáš sa, pamätáš sa, Ferko,

pamätáš sa na to.

 

     Tak teda: Cui  prodest? Cui bono? Vy ste túto kauzu vy-

užili na viacnásobný útok  na Slovensko, vy ste odštartovali

útok na  Slovensko, ktorý sa mal  skončiť tragédiou pre túto

vládu, pripravovali ste viacnásobné aktivity, o ktorých vie-

me, ja o nich viem a mám o nich informácie. (Hlasy z pléna.)

Kto  to zase  vykrikuje, pán  Brocka, vy  čušte, prosím vás,

lebo príde ešte na vás, ja som nezabudol...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  poslanec  Slobodník,  prednášajte  svoj  príspevok

a nenadväzujte dialóg.

 

Poslanec D. Slobodník:

 

     Neskáčte mi do reči, pán Brocka. Tak to bola prvá otáz-

ka, komu  to osožilo -  HZDS, alebo opozícii.  Ja tvrdím, že

únos, presun - nehodiace  sa prečiarknite - osožil opozícii.

Opozícii, pretože sa spustila paľba, neúprosná paľba na vlá-

du. Pripisovali ste jej, za krk ste jej strkali túto vinu.

 

     A teraz mám ďalšie otázky.  Vy ste tu nepovedali celkom

pravdu, pán Pittner, to som  vás počul, vtedy vaši kolegovia

nedupali. Prečo odviedli - použime takýto termín - prečo od-

viedli, prečo sa dostal pán M. K. ml. do  Rakúska 31. augus-

ta? Ja vám odpoviem. Dostal sa  preto, lebo v ten deň rozho-

dol mestský prokurátor  Bratislavy, že nepripustí vyšetrova-

nie M. K. ml. v  budove veľvyslanectva  Spolkovej  republiky

Nemecko. A  videli ste, že  nemáte šancu zahrať  túto vec do

autu týmto činom, že teda treba niečo robiť, pretože to jed-

noducho nevyjde.  Odpovedzte, je to  náhoda, že 31.  augusta

minulého roku? Podľa mňa nie.

 

     Ďalšia otázka - niečo z  toho, čo hovoril pán Lexa, som

rozumel, lebo ste tu hučali, nie vy, opakujem, pán Čarnogur-

ský búchal len  tak jemne, ale vaši kolegovia  tam vzadu vy-

krikovali a  búchali, pán Šimko búchal  nejakým zošitom, aby

ho  bolo  dobre  počuť, a  poniektorí  tu okolo miništrovali

- prečo ste tvrdili, hovorím ste, nemyslím vás osobne, prečo

sa tvrdilo zo strany pána Štefka,  že pánu M. K. ml. - budem

hovoriť M.  a budeme rozumieť, že  myslím M. K. ml.  - prečo

ste tvrdili,  že vypil jeden a  pol litra whisky? Ja  som sa

informoval u lekárov - a  sedia tu aj niekoľkí lekári, možno

aj z KDH  mi to potvrdia, ak nebudú  zaslepení nenávisťou ku

mne a  k nám - jeden  a pol litra whisky,  vodky, borovičky,

slivovice, čoho  len chcete, 40-stupňového  ostrého je smrť,

absolútna  smrť.  Nie?  Tak  sa  spýtajte odborných lekárov.

A v každom prípade, čo sa písalo v novinách, ja mám informá-

cie len z novín, nemôže mať  človek, ktorý vypil jeden a pol

litra ostrého, v krvi len  2,3 promile alkoholu. Nemôže mať.

To by musel mať aspoň 4,5 alebo koľko.

 

     Ďalšia vec - ja si nemyslím, že  pán  Lexa, tu prítomný

šéf, ktorého obviňujete z tohto  činu, preto ho spomínam, že

pán Lexa je menej inteligentný ako my všetci, ako tu sedíme.

A všetci sme  Slováci, okrem našich  maďarských kolegov, ale

v tomto prípade to naozaj  nemyslím národnostne, všetci slo-

venskí kolegovia vedia, že náš národ je citlivý na ublíženie

druhým ľuďom.  Všetci ľudia vedia, že  keď sa niekomu ublíži

- to vy  neviete pochopiť, prečo je  za Mečiarom toľko ľudí,

ale  to  je  vaša  vec,  chvalabohu,  že to neviete pochopiť

- prečo sa náš národ stavia za človeka, ktorému sa ublíži.

 

     Prečo si teda  myslíte, že Ivan Lexa, keby  to bol uro-

bil, tak by nepovedal  svojim podriadeným: "Chlapci, ale ne-

opovážte sa ho dotknúť, neopovážte sa mu vlas na hlave skri-

viť." Tu  sa v správe  tvrdilo, že jeho  genitálie poškodili

elektrošokmi, že mu poškodili ľadviny  a neviem aké ešte iné

orgány.  To je  paradoxné už  samo osebe  tým, že po zbavení

nadmerného  alkoholu v  hainburskej nemocnici  ho policajným

autom, pokiaľ som informovaný,  odviezli do Viedne. Policaj-

ným autom,  nie sanitkou, nie ako  zraneného, ale jednoducho

už dočasného väzňa.

 

     A teraz tá základná otázka  je práve to, čo povedal pán

Lexa, ak na toto odpoviete, tak  ste vyhrali. Ak na toto ne-

odpoviete, všetko, čo tvrdíte, je postavené  na vode. Ako je

možné, že  hainburská polícia, s koho  vedomím, z čieho roz-

hodnutia odovzdala auto Mercedes,  ktoré tam bolo niekde pri

hainburskej policajnej  stanici, otcovi poškodeného,  a toto

auto bolo 24 hodín v držbe otca poškodeného? Vy ste nakoniec

pracovali v  bezpečnosti, vy to veľmi  dobre viete, a všetci

ostatní sme čítali detektívky, takže to vieme tiež, že za 24

hodín sa dajú zničiť  všetky dôkazy, všetky odtlačky prstov,

čo len chcete, dá sa  utrieť všetko, že nezostane tam jediná

stopa. Viete  na to odpovedať,  že až po  24 hodinách, bohu-

žiaľ, nepočul som presne všetko,  čo čítal pán Lexa, ale ho-

vorilo sa tam o tom, že  sa to nejako nedostalo k dispozícii

orgánom bezpečnosti?

 

     Ďalšia otázka, ak na  ňu odpoviete, máte moje sympatie,

alebo symfónie, ako sa hovorí  - prečo sa nenašli dvaja vin-

níci únosu, prenosu, presunu,  ja hovorím presunu, vy únosu,

ktorých nakreslil pán M. K. ml. vo vyšetrovacej  väzbe, vie-

te, tie fantomatické portréty, poznáme to zase všetci z fil-

mov a  detektívok, ako sa  skladá nos, ústa, brada, oči atď.

Keby to  urobili príslušníci Slovenskej  informačnej služby,

tak nehnevajte sa, neviem, koľko ich je, namojdušu,  nemôžem

prezradiť ani  imaginárne čísla, aby  som neprezradil štátne

tajomstvo, ale  povedzme, že ich  je 20 tisíc,  to preháňam,

ale keby ich bolo 20 tisíc, tak po päť kusov týchto ľudí, po

päť týchto  občanov sa dá predviesť,  aby sa navzájom všetci

nepoznali, a povedať - pán Kováč mladší, je to on? Nie. Ten?

Nie. Ten  tretí? Nie pán  Čarnogurský, ale ten  tretí, ktorý

bol v rade, to naozaj nie, pánboh chráň. Je to ten tretí? Je

to ten tretí? Nenašli sa tí  ľudia. Prečo sa nenašli? Ja vám

na to odpoviem.  Pán M. K. ml. nakreslil  také portréty, aby

sa nikto nenašiel. Aby sa nikto nenašiel. Pre pána Boha, ne-

robil to Lexa, nerobila  to Slovenská informačná služba, ro-

bil  to poškodený.  Nenašli sa.  Všetky noviny,  ak sa dobre

pamätáte,  v  septembri  uverejnili  tieto  portréty. (Hlasy

z pléna.)

 

     Prečo boli do  vyšetrovania zapojení tí vyšetrovatelia,

o ktorých sme hovorili. Pán  Šimunič, podľa mojich vedomostí

- možno sa mýlim, ale to  si zistíme, ak sa mýlim, usvedčíte

ma, a ak  sa nemýlim, tak si to zistím  ja - pán Šimunič bol

vymenovaný  za majora  za vašej  éry. Neviem,  ak to  nie je

pravda, tak mi to vyvráťte. Pán Jaroslav Šimunič mal od vás,

pán Pittner, alebo, keď nie  od vás, tak od vašich podriade-

ných, za vašej éry, pána C. a pána M., aj vy ste tu hovorili

len skratky, tak  ich hovorím aj ja, za úlohu, aby ho museli

odvolať. V každom štáte,  s výnimkou totalitného štátu, kto-

rým Slovensko nie je, napriek tomu,  že sa to snažíte si vy-

myslieť, v každom štáte by odvolali vyšetrovateľa  alebo vy-

šetrovateľov, lebo poviem aj o pánu Vačokovi, ktorý na druhý

deň po začatí vyšetrovania  označil vinníkov, urobil tlačovú

konferenciu, robil vyhlásenia,  ktoré nemali nijaké podlože-

nie, a jednoducho sa správal  ako sa jeden profesionálny vy-

šetrovateľ nemal správať.

 

     Moja teória, samozrejme, teória je taká, že bol tam do-

sadený, kým, to neviem, presne na to, aby ho museli odvolať,

a toto  sa potom  náhodou objavilo  v trojnásobnom interview

pána prezidenta v Basel Zeitung, v Berner Zeitung a Salzbur-

ger Nachrichten okolo novembra.

 

     To bola  súčasť istého ataku na  slovenskú vládu, ktorý

odvrátil, našťastie, tu za mnou sediaci šéf tohto nášho zbo-

ru pri inej príležitosti, to  poviem tiež, aby pán prezident

vyhlásil:  Bráni sa  vyšetrovateľom konať  ich funkcie. Nuž,

pánu Šimuničovi nikto nebráni,  ale pán Šimunič skutočne ro-

bil všetko možné,  aby ho odvolali a aby  sa táto argumentá-

cia, že  odvolávajú policajných úradníkov,  ktorí prípad vy-

šetrujú, mohla zjaviť v zahraničných novinách.

 

     Pán  Vačok sa  priznal. Najprv  vyhlásil, nepopriete mi

to, sú to fakty, že  pán premiér zasahuje do jeho vyšetrova-

nia. Nepovedal  ani slovo pri  tomto vyhlásení, že  chodí za

prezidentom republiky,  aby spolu s  ním konzultoval priebeh

vyšetrovania. Usvedčený vyhlásil: "Áno,  chodil som za pánom

prezidentom ako  za poškodeným." Pán prezident  v tejto veci

juridicky, pokiaľ poznám veci  juris, veci právne, nebol po-

škodený. Poškodená  bola nanajvýš jeho  manželka, jeho deti,

ale pán prezident je otec a ten už poškodený predsa len ako-

si nebol.  Navyše pán Vačok  vyhlásil, odvolal tvrdenie,  že

premiér zasahoval  do vyšetrovania, odvolal sa  na to, že on

to počul  alebo kdesi to  čítal, alebo ktosi  mu to povedal.

Takže takíto  vyšetrovatelia boli dosadení  do tohto prípadu

a navyše obidvaja títo  vyšetrovatelia dokázali, lebo človek

sa nemení zo dňa na deň,  páni moji, zúčastňujú sa na vašich

mítingoch, aj jeden, aj druhý, tvrdia veci, ktoré nemajú ab-

solútne nijakú  logiku a obhajujú  svoje postoje. Všetko  to

bola jedna dopredu pripravená spravodajská hra.

 

     Ja  by som  vás prosil,  keby ste  mi odpovedali, či si

myslíte, že nejaký  Slovák - a teraz naozaj  nemyslím na na-

šich priateľov  Maďarov - či  by nejaký Slovák  - vraciam sa

ešte k tomu,  čo som už povedal -  vedel povedať svojmu pod-

riadenému: Zbite  ho, zmláťte ho,  nech je mu  čo najhoršie.

Vedel by? To  si myslí pán Kováč, ale  to je naivné. (Prejav

nesúhlasu v sále.) Práve preto, že to neurobil, pretože vie,

že slovenský národ cíti s tým, komu sa stala krivda, to zna-

mená,  že by  sa automaticky  postavil na  stranu M.  K. ml.

a zároveň M. K. st.

 

     Ale moje otázky ešte nie  sú skončené. Možno, že to nie

je všetko  chronologicky, ale predsa.  Výrok rakúskeho súdu.

Viete, kto svedčil na tomto rakúskom súde? Pán prezident ako

otec a  váš pán Oskar  F., neodvážim sa  povedať to maďarské

meno, aby ma neobvinili,  že prezrádzam tajomstvo. Ale pred-

stavte si  spor medzi pánom  Čarnogurským a pánom  Mečiarom.

Predstavte si na chvíľočku spor,  súdny spor, kde by vypove-

dali iba pán Šimko a pán Dzurinda na jednej strane, alebo na

druhej strane  v inom prípade pán  Slobodník a pán Hofbauer.

Ako by  sa skončili výroky?  Bolo to spravodlivé  odsúdenie,

keď vypovedali  ľudia jednej strany, kde  sa vôbec nezobrali

do úvahy argumenty druhej strany? Je to spravodlivý súd? Za-

myslite sa nad tým. (Hlasy v sále.) Zamyslite sa. Pán Miklu-

šičák, zase vy? Preboha!

 

     Teraz na vás otázka, pán Pittner, my sa poznáme už dáv-

no, voľakedy ešte na lodi sme rozprávali o Slovensku, nadše-

né slová o Slovensku, ja si  to vážim a nezabudol som na to.

Preto sa správam k vám ináč ako k takému pánu Miklušičákovi,

prepáčte mi, lebo on len  vyskakuje a nepovie nič vecné. Pán

Pittner, vy  ste boli ministrom  vnútra. 19. mája  1994 istý

pán, viem  aj jeho meno, nechcem  ho tu spomínať, skartoval,

ako sa vy  nazdávate, jediný spis o Technopole.  Vy ste boli

ministrom vnútra  19. mája 1994. S  vaším súhlasom tento pán

B.,  zase len  prvé písmeno  - ináč,  ak je  to ten  človek,

o ktorom si to myslím, zúrivý agent Štb a pracovník Štb, na-

vyše - sa pousiloval za istú odmenu, ktorú tu nebudem spomí-

nať, skartovať  tieto spisy. Vedeli  ste o tom  ako minister

vnútra - o Technopole, myslím spisy o Technopole - alebo ne-

vedeli ste? Ak ste vedeli, povedzte to, alebo nepovedzte, to

je vaše právo. Ak ste nevedeli, povedzte to takisto.

 

     Prípad Remiáš  je najhanebnejšia vec,  ktorú dosiaľ vy-

myslel pán Mikloško. Musím ťa osloviť osobne, medzičasom sme

si potykali.  Hovoril si mi, keď  sme nahrávali ten rozhovor

v rozhlase, ktorý vysielali tuším  minulú sobotu alebo pred-

minulá sobotu:  zajtra vystúpime s  argumentmi, ktoré jedno-

značne dokážu, že  Remiáš bol zavraždený. A ja  som ti na to

povedal, ak mi to dosvedčíš:  ak mi dokážete, že bol zavraž-

dený, čo  mi zostáva, len  priznať, že máte  pravdu, lebo ja

rešpektujem fakty,  rešpektujem pravdu. Fakty  sú nielen to,

čo ja chcem  alebo moje hnutie chce, ale  fakty sú fakty. Na

druhý  deň si  na tlačovku  neprišiel. To  je tvoja vec. Pán

Čarnogurský tam  priznal, a napísal to  Peter Škorňa v Novom

čase,  ktorého nemôžete  obviniť zo  sympatií k  HZDS, to už

ozaj nie - Peter Škorňa, že  ste tam vlastne boli trápni, že

ste predložili  pitevný nález a nič  viac, že dokonca nebola

pravda ani to, že jedna guľka  bola v tele, ale pri tele, čo

je teda  dosť veľký rozdiel. Ja  si myslím, je to  škoda, že

tento mladý človek umrel, keď  ste tu tvrdili, že dnes alebo

zajtra bude mať 26. výročie.  A ďakujem pánu Moricovi, že to

tak ozaj šľachetne povedal. Každého bolí, verte, každého bo-

lí smrť mladého človeka. Ale ako môžete, je to najväčší zlo-

čin, ktorého ste sa dopustili, dovoľte mi to povedať, ak ste

bez dôkazov obvinili vládu, moc, ministerstvo vnútra (môžete

si vybrať,  koho chcete, zase vyčiarknite)  z tohto zločinu,

keď nemáte dôkazy. Ak budete mať dôkazy, ktoré sú jednoznač-

né dôkazy, ja sa pokorím a skloním sa pred dôkazmi. Ale pre-

boha živého, majte toľko  statočnosti, že kým nemáte dôkazy,

neobhajujte tento  zločin. Prečo to robíte?  To vám zase po-

viem, aby do  sveta šla správa, aká je  táto vláda diktátor-

ská, aká je táto vláda zločinná.

 

     Dokonca pán Pittner, už som  na to reagoval minule, keď

sme mali tú diskusiu, dokonca  zaplietol do hry aj pána Bélu

Bugára. A ja som nechal  na pána Bugára, aby odpovedal, lebo

som zase  hral férovo a nepovedal  som, čo povedal americkým

diplomatom. Bol veľmi férový,  výnimočne konštatujem. Nie je

tu, ale je to pravda. Na priamu otázku predstaviteľov Spoje-

ných štátov nepovedal, že to bol politický atentát alebo ná-

rodnostný atentát. Povedal pravdu. A  zase ju tu nebudem ho-

voriť. Ale vy  ste toto zaplietli do toho, čo  sa tu na Slo-

vensku robí.

 

     Pán Budaj, ktorý sa  tu pohyboval, napísal dokonca celý

článok, ak sa nemýlim do Pravdy,  v ktorom tvrdil, že to bol

politický atentát. Prečo to robíte? Len preto,  aby ste ško-

dili Slovensku.

 

     Pán prezident  uverejnil 1. mája tohto  roku v Handels-

blatt, v holandskom denníku,  interview o Slovensku, kde zo-

pakoval  všetky  tieto  nie  pravdivé  tvrdenia,  to hovorím

strašne eufemisticky,  lebo ja som už  taký, že radšej eufe-

mistický, keď tvrdil, že nemáte  prístup - vy, opozícia a on

- do  HOP. Viete  čo sú  to HOP?  Hromadné oznamovacie  pro-

striedky. Že nemáte vôbec prístup, že teda ste absolútne vy-

lúčení, ako keby skutočne len koalícia a neviem kto z koalí-

cie mohol tam hovoriť. A vyhlasujem vám tu na základe analý-

zy, že v rozhlasovom spravodajstve, "vládnom", ale v podsta-

te hovoríme o HOP a HOP je aj rozhlas, v rozhlase, ak rátame

aj  súkromné stanice,  máte vy,  opozícia a  prezident 65 %,

a my 35 %, ak rátame len  "štátny", a vlastne ten, ako sa to

volá, ten  verejnoprávny rozhlas, tak tam  je to povedzme 50

ku 50.  Akým právom toto rozširujete?

 

     Pán prezident  povedal to, čo vy  robíte. Pán prezident

v tomto interview  povedal, že on si  myslí, že Slovensko sa

nedostane v  prvom slede do Európskej  únie a NATO. A  vy to

robíte, aby sa to skutočne nestalo. Naivne sa nazdávate, le-

bo skutočne nepoznáte elementárnu masovú psychológiu, naivne

sa nazdávate, že útokmi na premiéra, útokmi na vládu, útokmi

na nás, na koalíciu, zmeníte  pomer síl v slovenskej spoloč-

nosti. Nepodarí sa to, ja sa vôbec neodvolávam na štatistic-

ké údaje FOCUS-u. Ten si môže vymyslieť, čo chce. Vieme, kto

je FOCUS, a prinesiem aj o tom dôkazy, nie teraz, lebo to by

som už  veľmi dlho hovoril.  Čiže inými slovami,  jednoducho

robíte veci, ktoré škodia Slovensku.

 

 

     Tam sedí vedľa vás teraz neprítomný, neviem, kde sa po-

del, pán Langoš. Vy ste ho zobrali do parlamentu. Pán Langoš

sa zúčastnil  na slovensko-maďarskom rokovaní  za asistencie

maďarských  diplomatov v  Častej-Papierničke asi  pred dvoma

týždňami v piatok, sobotu, nedeľu. Priviedol si so sebou pá-

na Zajaca,  priviedol si so  sebou pána Tatára.  Ak neviete,

kto sú títo  páni, tak vám to pripomeniem.  Je to VPN, ktoré

sa teraz  zakrýva pláštikom Demokratickej strany.  Vy ste ho

priviedli do  parlamentu ako svojho člena,  ako ľudí, ktorí,

povedané najjemnejšie, ako viem, nemajú radi samostatné Slo-

vensko  a svoju  šancu pre  Slovensko, na  ktorú sa pamätáme

všetci,  čo sme  v politike,  vlastne mienili  ako šancu pre

Československo.

 

     Takže  prosím vás, ešte raz k tomu Remiášovi. Keď bude-

te mať  dôkazy, že to  urobil niekto z  vlády, teda nemyslím

členov vlády, ale prívrženec vlády, teda ministerstvo vnútra

alebo už  neviem kto, SIS, prosím,  predložte ich. Predložte

ich tak, aby boli nezvratné, a dovtedy je vašou morálnou po-

vinnosťou nehanobiť  tento štát za  čin, ktorý neviete,  ako

dokázať, nehanobiť  tieto veci, neposielať  tam vašich agen-

tov, aj keď zaodetých do kňazského rúcha.

 

     Mimochodom, pán Flašík. Viete, kto je pán Flašík? Kama-

rát, tvoj kamarát, ako mi  povedali. Je. Pán Flašík je farár

v Lozorne, ktorý nie tak dávno, škoda, že tu nie je pán Hor-

ský, novinár  z Národnej obrody,  ktorý vždy hovorí,  akú vy

máte pamäť -  pán Flašík nedávno - to  je moja profesionálna

novinárska pamäť -  napísal do SME - nie je  to viac ako pol

roka,  možno to  necitujem presne,  ale význam  je zachovaný

- nesúhlasil som s rozdelením Československa, ja som za Čes-

koslovensko. Za  to ste vy,  pán Čarnogurský, dodnes.  Darmo

tvrdíte po námestiach - Slovensko si nedáme.

 

     Čo ste robili, vy z vášho vedenia, z vášho nie vedomia,

ale z vašej iniciatívy, ste  prijímali - tam sedí pán Šimko,

nože by ste sa mali schovať pod tabuľu, aj vy prídete na rad

- čo ste  robili vo federálnom  parlamente, keď ste  dvakrát

hlasovali za zákon - áno,  to musí Slovensko vedieť, to Slo-

vensko musí vedieť, aby na to nezabudlo, aby na to nezabudlo

- dvakrát ste robili všetko, aby Slovensko nevzniklo. A tuto

pán Šimko, aby  som ani na neho nezabudol,  sa nadchýnal mí-

lovskou zmluvou  - mám ten článok,  môžem ho kedykoľvek uve-

rejniť - a nadchýnal sa tým  (poznámky z pléna), ale ja nie,

ja som  nebol člen strany, to  si len vy myslíte,  to nie sú

argumenty, pán Brocka.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni  poslanci,  ste  prihlásení  na faktické poznámky.

Poviete si potom. Pán poslanec, nediskutujte.

 

Poslanec D. Slobodník:

 

     Povedzte, ako som obhajoval  komunizmus, a potom budeme

hovoriť. Vy ste nás ešte  v septembri, vaši kolegovia to ve-

dia,  ale nech  to vie  Slovensko, a  znovu a  znovu, že ste

v septembri  vo  Federálnom  zhromaždení  vyhlasovali to, čo

chceme urobiť, osamostatniť sa, Slovensko, my, to je to Slo-

vensko,  za ktoré  teraz bojujete.  Tak to  sme ako barbari,

ktorí chceli zničiť Rím.  Preboha, musí byť nejaká politická

konzistencia.

 

     Dobre,  myslím, že  som hovoril  aspoň toľko  koľko pán

Pittner, možno trošku viac, ale on mi to prepáči. Ale v kaž-

dom prípade,  ak mi odpoviete na  tieto otázky, pán Pittner,

ja vás beriem veľmi vážne,  čestné slovo, ak mi odpoviete na

tieto  otázky, skutočne  budete mať  body k  dobru pre  vašu

správu. Ak nie, tak výplod,  ktorý za súčinnosti pána Palku,

alebo tak sa volá ten  pán, viete, koho myslím, bývalý FBIS,

a ďalší, o ktorých by som  chcel vedieť, kto sú, skutočne je

tendenčná  správa, ktorej  účelom je  zhanobiť Slovensko. Už

končím. Slovensko  nie je HZDS, samozrejme,  to tvrdím tiež,

že nie je HZDS, ale Slovensko ide dopredu a už sa vám ho ne-

podarí  nijakými intrigami,  nijakými peniazmi  získanými od

všelijakých inštitúcií zastaviť na  jeho ceste. Verte mi, že

nie.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej  je do  rozpravy prihlásený  pán poslanec  Čopík.

Medzitým sú  faktické poznámky, najskôr  pán poslanec Čarno-

gurský.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán poslanec Slobodník,  opakujem, že počas vykonávania

vysokých politických funkcií Ivanom Lexom jeho otec Vladimír

Lexa  sa stal  jedným z  najbohatších občanov  Slovenska. Je

najväčším  majiteľom veľkomlynov  na Slovensku,  má významné

postavenie v  Harvardskej investičnej spoločnosti.  Keď vaši

politici HZDS šírili o mne,  ako som bohatol alebo zbohatol,

dal som  verejný prísľub, že venujem  polovicu majetku tomu,

kto oznámi Kancelárii Národnej  rady nejaký iný  majetok než

ten, ktorý som verejne priznal. Neprihlásil sa nikto.

 

     Pán poslanec Slobodník, keď tvrdíte, dobre teda, že keď

nie ja, tak môj brat,  synovec alebo niekto ďalší privatizo-

val, zbohatol alebo podobne, tak  vás vyzývam, aby ste pove-

dali, čo privatizoval môj brat, môj synovec alebo nejaká iná

moja rodina.

 

     A konečne, pán poslanec Slobodník, pokiaľ ste vo svojom

príspevku mali vývody ku kauze Michala Kováča mladšieho, mám

na vás  kolegiálnu prosbu, aby ste  radšej zostali pri lite-

rárnom preklade,  ale aj v  takom prípade mám  na vás ďalšiu

prosbu, aby ste si  nezarábali peniaze prekladaním pamfletov

proti Solženicynovi do slovenčiny. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Pittner - faktická poznámka.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Ďakujem  za slovo.  Keď som  čítal knihu  pána poslanca

Slobodníka z jeho utrpenia  v bývalom Sovietskom zväze, dlho

som nevedel pochopiť, ako bolo možné, že všetko, čo bolo tam

také  strašné, dokázal  prežiť. Postupne,  ako ho  poznávam,

prichádzam na  to. Pán poslanec  Slobodník vie tak  nádherne

fabulovať, že jednoducho človek  by mu vedel odpustiť všeli-

čo. Pamätám sa,  ako to bolo vo väzení,  kde vskutku nám vy-

tvárali sem-tam  náladu len také  talenty, ako nám  tu teraz

predviedol pán  poslanec Slobodník. Ibaže  táto fabulácia má

v tejto súvislosti jednu  zákernú vlastnosť, sledovanú možno

nie vedome vami, pán poslanec  Slobodník, a síce že nádherne

dokázala v priebehu pol  hodiny odviesť pozornosť verejnosti

alebo parlamentu od tých faktov, ktoré som uviedol. A takým-

to spôsobom fabulácia vie poslúžiť nielen povzbudeniu ducha,

ale aj odvedeniu od problému. Ale teraz poďme k veci.

 

     Pokiaľ ide o členov komisie. Keď si pán predseda Národ-

nej rady  a ďalší ústavní  činitelia túto správu  prečítajú,

tak vám dajú jednoznačnú odpoveď,  či tí ľudia, ktorí na tej

správe robili, môžu byť  ľuďmi nejakého politického aparátu,

alebo či sú to ľudia, ktorí sú zrejme odborníci. Ak ja tých-

to ľudí teraz nemenujem, tak len  preto, že si to oni nežia-

dajú. A nežiadajú si to preto, lebo sa obávajú o svoj život.

Taká je  situácia na Slovensku.  Nedramatizujem, pán kolega,

ale budete mať možnosť presvedčiť sa o všeličom.

 

     Chcem teraz  povedať na svoju česť,  že v komisii okrem

mňa, ktorý  som člen KDH, v  komisii z KDH nikto  nie je. To

vám hovorím  na svoju česť. Teraz  pokiaľ ide o to,  komu to

osožilo. Táto  otázka od začiatku bola  taká, že vlastne nie

pán Čarnogurský, ale zhodou okolností  ja som náhodne bol na

túto vec požiadaný hneď po tomto čine.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, máte ešte 30 sekúnd.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Tak  nemôžem potom  odpovedať na  tie otázky,  ktoré mi

dal, ale  musím všeobecne konštatovať, že  nie je pravda, že

som  ja povýšil  majora  Šimuniča,  ale týždeň  predtým, než

dostal  prípad, bol  povýšený iným  ministrom, ktorý  po mne

nastúpil. Nie je pravda, že som zariaďoval nejakú skartáciu,

alebo o nej vedel. To sú vyslovené fabulácie, ktoré nezodpo-

vedajú ani logike, pretože až  18. novembra 1994 sa vyskytlo

meno  Kováča  mladšieho  a  ja  nie  som prognostik, aby som

predvídal, a potom aparát ministerstva má svoje zákony.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  poslanec, ďakujem  pekne. Pán  poslanec Kňažko  je

prihlásený  s faktickou  poznámkou. Ak pán  poslanec Pittner

chce, môže sa prihlásiť znova.

 

Poslanec M. Kňažko:

 

     Ďakujem. Dovolím si iba telegraficky reagovať na vystú-

penie pána Slobodníka.

 

     Odpusť,  Dušanko,  hovoril  si  s  nami tak familiárne,

priateľsky, až  tak, ako keby  sme sedeli niekde  pri dobrom

pive. Možno sa mi podarí  tiež tento tón. Ale zásadne, neber

to ironicky, mal si povedať  niečo k správe o Slovenskej in-

formačnej službe a k vystúpeniam. Skús si zobrať prepis, kde

si začal, o čom všetkom si  hovoril, kde si skončil, a možno

po priateľskom  rozhovore so svojím  psychológom sa dozvieš,

čo si vlastne chcel povedať. Nemyslím to teraz zle, ale skús

si urobiť tento malý  test. Obídem cynizmus, skutočne krajný

cynizmus, kde si hovoril o tom,  ako keby to bola nejaká se-

lanka, čo prežíval Michal Kováč  mladší na ceste do Hainbur-

gu, v Rakúsku a tak. Keby  si naozaj po tom tak veľmi túžil,

nuž tak určite I. L.,  starý and company, ti môžu sprostred-

kovať takýto zájazd.

 

     Keď hovoríš, že rád používaš fakty, a hovoríš napríklad

o whisky, hovoríš o tom, že  Slovák by nemohol byť zlý, lebo

tento  s l o v e n s k ý   n á r o d  (citované  pateticky),

hovoríš o zasahovaní do  vyšetrenia, tak naozaj len telegra-

ficky. Zasahovanie do vyšetrovania  si predstavujem asi tak,

keď napríklad premiér Mečiar už v septembri  povie, že to je

samoúnos, 6 dní predtým, ako ten, kto to za samoúnos označí,

už je vybratý ako niekto zo stredného Slovenska, a naozaj sa

to podarí.  Nuž ak toto nie  je zasahovania do vyšetrovania,

tak mi uveď presvedčivejšie  príklady. Národ slovenský vraž-

dí, lúpi  ako každý iný národ.  Keby to tak nebolo,  načo by

nám  tu  vôbec  bolo  ministerstvo  vnútra  a  orgány  činné

v trestnom konaní, keby sme  boli tzv. holubičí národ, alebo

ako sa to hovorí. Ale  mnoho príkladov, ktoré si uvádzal ako

fakty, sú zlé príklady. Pozri sa do Guinessovej knihy rekor-

dov, koľko je svetový rekord v pití whisky. Zistíš, že to je

niekoľko  litrov a  tí ľudia  žijú. To  tiež nie je argument

- takéto, odpusť, táraniny.

 

     Dostal si sa aj k verejnoprávnosti. Nuž Slovenská tele-

vízia odvysielala  prvý anonym - pirátske vysielanie v deji-

nách demokracie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, máte 30 sekúnd.

 

Poslanec M. Kňažko:

 

     Ja si  myslím, že Vladimír Mečiar  postúpi asi na piate

miesto v hodnotení vzťahu k médiám, hneď za vrahov a zločin-

cov. A okrem toho nadávaš na  VPN. Keby nebolo VPN, možno by

tu nebol ani tento parlament. Takže to nie je nadávka - VPN.

 

     A len posledná otázka a skutočne končím. Ak je pravdou,

keď hovoríš, pre koho je to dobré, že sa tento únos uskutoč-

nil,  že  to  naozaj  zorganizoval  ten  "hnusný" prezident,

vlastného syna  dokaličil a odviezol, prosím  vás, prečo ste

ho hneď nevyžiadali späť. Prečo? Odpovedz si na túto otázku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, 3 minúty uplynuli. Pán poslanec Hofbauer

- faktická poznámka.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predseda. Dovoľte k pánu Čarnogurskému.

 

     V deväťdesiatom roku, keď sme podpisovali družobnú spo-

luprácu Bratislava  a Cleveland, Katolícka  jednota v Cleve-

lande nám  položila takú čudnú otázku,  či sme šťastlivo do-

stali 70 tisíc dolárov,  ktoré vyzbierali pre Čarnogurských.

Úprimne  povedané, nevedel  som na  to zareagovať  a takisto

nikto  z môjho  sprievodu. Boli  sme z  toho trochu udivení.

A potom, keď  títo pýtajúci sa zistili,  že nie sme stúpenci

KDH,  snažili sa  to zahrať  nejak do  stratena. Takže  táto

otázka, žiaľ, i vtedajším  našim hostiteľom zostala nezodpo-

vedaná a neviem ju zodpovedať do dnešného dňa.

 

     Čo sa týka pána, pre ktorého sme tu stáli čestnú minútu

na začiatku, a to hneď dva razy, život takých spolupracovní-

kov je veľmi vratký, lebo po splnení úloh, na ktoré boli ur-

čení, sa stávajú hrozivo  nebezpeční pre tých, ktorým poslú-

žili, nie  pre tých, proti ktorým  svedčili. Práve tí, proti

ktorým svedčili, majú existenčný záujem na ich zachovaní. Ja

sa skôr divím, že mu  nebola poskytnutá ochrana a nebol sta-

rostlivo strážený, aby sa mu vlások na hlave neskrivil, pre-

tože nie  vládna strana mala  záujem, aby tento  pán už viac

neprehovoril, ale ktosi iný.

 

     A ešte k otázke, ako je možné, že prišlo k takej dekon-

špirácii tajných  služieb na Slovensku. Dávali  ste za vzor,

že v  Nemecku k takému čomusi  neprichádza. Pochopiteľne, že

nie, však o tom ste sa mohli nezištne poradiť so štátnym mi-

nistrom pre  koordináciu tajných služieb, čo  ste boli v Ne-

meckej spolkovej republike pred Vianocami minulého roku.

 

     V Nemecku je tá situácia trošička iná. V Nemecku nefun-

guje KDH a neexistuje tam  KDH v takých bojových a nenávist-

ných parametroch,  ako je na  Slovensku. V Nemecku  nepôsobí

bývalá akási  kvázifederálna bezpečnostná informačná služba,

ktorá bola budovaná proti  Slovensku. Neexistujú a nepôsobia

tam reziduálne  zvyšky bývalej federálnej  ochrany ústavných

osôb. Koho  chráni, aké ústavné osoby?  Tento stav v Nemecku

nemôže nastať preto, lebo Nemci nie sú proti Nemecku. Nemôže

ten stav nastať,  pretože Nemci nie sú proti  Nemcom, nie sú

v službách proti  vlastnému štátu, nie  sú zainteresovaní na

spochybnení vlastného  štátu vo vzťahu  k európskym štruktú-

ram, atlantickým štruktúram a nie sú postavení tak, že boju-

jú proti  hospodárskej prosperite vlastného štátu.  A to ste

vy.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     S faktickou poznámkou ešte vystúpi pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán  predseda, chcel by som  odpovedať pánu Slo-

bodníkovi, ktorý tu  previedol niekoľko krkolomných slovných

spojení.

 

     Pán  predseda zahraničného  výboru, vy  ste verejne  na

pôde  parlamentu,  na  verejnom  zasadnutí spochybnili súdne

rozhodnutie Krajinského súdu vo  Viedni. Nehanbíte sa za ta-

kúto škodu, ktorú robíte Slovensku? Hanbite sa.

 

     Po druhé - pán poslanec Slobodník, vy ste vedeli o tom,

ako bol  zmlátený doktor Demidov v  Martine policajnými prí-

slušníkmi? Kto im dal príkaz  na to, aby mu zhmoždili oblič-

ky tak, že močil krv, že mal úder do srdca, pri ktorom padol

do bezvedomia, a mal dokázaný opuch  mozgu, absolútne jasný,

na počítačovej tomografii?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Bol totálne opitý.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Totálne opitý sa nemôže udrieť do obličiek tak, aby kr-

vácal. Pán  predseda, skúste sa kopnúť  do obličiek, aby ste

krvácali. To medicínsky nie je možné.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nie, len môže opitý padnúť.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Môže  padnúť, ale  vtedy mal  putá a  bol v priestoroch

bezpečnosti. Hovorím  len o tom, že  nie sme žiaden holubičí

národ. A keď  chcete iný dôkaz, môjho otca  vo väzení kázali

zmlátiť eštébáci  a boli to  Slováci, slovenskej národnosti,

a môj otec bol tiež Slovák. Takže Slovák Slováka pokojne bu-

de trieskať. To je druhá odpoveď.

 

     Tretia odpoveď - pán poslanec Slobodník, poznáte analý-

zu zastúpenia politických strán  v Slovenskej televízii tak,

ako ju Rada pre  Slovenskú televíziu oznamovala na zasadnutí

výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, kde konštatova-

la, že opozícia  tam má malý priestor? Poznáte?  Ak nie, tak

sa s ňou zoznámte. To nie je konštatovanie opozície, ale Ra-

dy  Slovenskej televízie.  A to  je rada,  ktorá je  zložená

z vašich ľudí.

 

     A nakoniec ste ešte  mali otázku, prečo nestrážili toho

človeka. Túto otázku mal, myslím, pán Hofbauer. Ale strážila

ho Slovenská informačná služba, pán Hofbauer, strážila. Však

neďaleko  toho výbuchu  bolo identifikované  auto Slovenskej

informačnej  služby, však  to všetci  dobre viete,  a vieme,

ktoré auto to bolo.

 

     Dovoľte na záver jednu vec, kde sa všetci, vážení páni,

mýlite.  Vy  si  zmiešavate  pojem  vláda  Vladimíra Mečiara

a Slovensko. Vy si zmiešavate pojem HZDS a Slovensko.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte máte 30 sekúnd.

 

 

 

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Slovensko  je niečo  iné ako  táto vláda.  Slovensko je

krajina, kde  žijú ľudia, ktorí s  touto vládou hlboko nesú-

hlasia, ale žijú tu, milujú túto vlasť a chcú, aby bolo Slo-

vensko samostatné, ale majú inú predstavu o tom, ako má Slo-

vensko vyzerať.

 

     A ešte na záver, pán poslanec Slobodník, ten váš cyniz-

mus, ktorý ste prejavili v otázke  cui bono a v otázke alko-

holu. Vidieť, že nie ste lekár  a máte od toho veľmi ďaleko.

Totiž alkohol, keď sa vypije, tak sa hneď vylučuje, a keď ho

vypijete pred 5 alebo 6 hodinami, môžete mať 3 promile alebo

4 promile a skončíte na dvoch.  Viete, v medicíne to je tak.

Prečítajte si základné poučky. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Kočnár je  ešte prihlásený s faktickou po-

známkou.

 

Poslanec M. Kočnár:

 

     Stretávam sa a, bohužiaľ,  stále viac s našimi spoluob-

čanmi, ktorí  stratili vieru vo  vlastnú budúcnosť. Stratili

perspektívu, nevedia, ako budú ďalej žiť.  Ja som si myslel,

že my  poslanci sa budeme  starať o osud  týchto ľudí. Bohu-

žiaľ, nevidím a nepočujem ani zmienku o tom, ako zle sa žije

našim spoluobčanom. Namiesto toho  sa stále častejšie mrvíme

v špine. Sú  tu pre mňa  až nepochopiteľné vyjadrenia  ľudí,

o ktorých som si ešte v  nedávnej minulosti myslel, že sú to

inteligentní predstavitelia tohto národa. Chcel by som veľmi

poprosiť vážené kolegyne a  kolegov, nezasievajme ďalšie ne-

priateľstvo medzi našich spoluobčanov.  Sú už dosť rozdelení

a nechcime,  aby  stratili  aj  poslednú  iskierku úcty voči

svojmu zákonodarnému zboru.

 

     Priebeh prednášania správy riaditeľom Slovenskej infor-

mačnej služby pánom Lexom v rokovacej miestnosti snímali te-

levízne  kamery. Čo  povedia naši  spoluobčania, keď uvidia,

ako tu  rokujeme? Kto sa  ku komu pridá?  Dokedy si to  budú

medzi  sebou vybavovať  iba ústne?  Naozaj by  som vás veľmi

prosil,  aby sme  mali zodpovednosť  za tých,  ktorí nás sem

dostali. Ja si myslím, že si to zaslúžia.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Gaulieder - faktická poznámka.

 

Poslanec F. Gaulieder:

 

     Pán predseda,  mal by som na  vás jednu požiadavku, aby

ste usmerňovali rozpravu konkrétne  na správu riaditeľa Slo-

venskej informačnej služby, pretože osobne si myslím, že vec

rôznych vyšetrovaní  trestných činov predsa  spadá do kompe-

tencie iného ministra, ministra  vnútra pána Hudeka. Tiež si

myslím, že osobné invektívy neboli predmetom správy riadite-

ľa Slovenskej informačnej služby.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ak ste  počuli tú správu vy,  potom áno, ale ja  som ju

nepočul, tak sa mi ťažko usmerňuje.

 

Poslanec F. Gaulieder:

 

     Ja som tú správu na rozdiel od vás počul.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Gaľa.

 

Poslanec M. Gaľa:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Pán  poslanec  Slobodník,  vo  svojej  reči ste hovoril

o tom,  že termín  "presunutia" Michala  Kováča mladšieho do

Hainburgu -  deň 31. 8. 1995  nebol vybratý náhodne. Tvrdili

ste, že tento termín bol vybratý v súvislosti s tým, že bra-

tislavský mestský prokurátor práve v tento deň neumožnil vy-

šetrenie Michala Kováča mladšieho na nemeckej ambasáde. Pre-

to bol - použijem váš termín - Michal Kováč mladší "presunu-

tý" do Hainburgu  práve v tento deň. Opakujem  teda v súvis-

losti s tým, čo hovorím a  čo ste povedali vy, otázku, ktorú

už opakoval  aj Milan Kňažko pred  chvíľou, prečo vláda Slo-

venskej republiky nežiadala vydanie Michala Kováča mladšieho

na Slovensko,  okrem iného aj preto,  aby bolo umožnené jeho

vyšetrenie v Bratislave. To po prvé.

 

     A po druhé  - pán poslanec Slobodník, myslím  si, že ak

niekto v tomto parlamente  náhodou nerozumie slovám typu cui

bono alebo spojeniam typu cui  bono, cui prodest, nemusí byť

ešte beznádejný nevzdelanec. To  na obranu kolegu Jožka Mik-

lušičáka, ktorý je geológ, má  svoju profesiu a k nej prime-

rané vzdelanie.  Jozef si určite  o vás nemyslí,  že ste ne-

vzdelaný,  keď neovládate  zloženie chalkopyritu,  andezitu,

čílskeho  liadku,  mastenca,  fluoritu,  apatitu alebo iných

hornín. Myslím  si, že takéto  invektívy typu vzdelaný,  ne-

vzdelaný nepatria na pôdu tohto parlamentu. Každý máme vzde-

lanie určitého typu a zároveň každý môžeme hovoriť k veciam,

ktorým nemusíme rozumieť z  titulu svojho vzdelania, ale sme

poslanci a môžeme hovoriť aj o veciach, ktoré sa týkajú pre-

rokúvanej témy.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte stále faktické poznámky - pán poslanec Fogaš.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     chcel by som vás vyzvať, aby  sme sa vrátili k veci. Ak

by  sme  totiž  skutočne  fungovali  v  normálnom parlamente

a v normálnej atmosfére, nepochybne  po vystúpení pána Ivana

Lexu by vystúpil pán Urban,  ktorý je šéfom nášho Osobitného

kontrolného  orgánu. Očakával  som totiž,  že si  vypočujeme

správu, ktorá  nás bude informovať, ako Slovenská informačná

služba ako štátny orgán plní  svoje úlohy vo veciach ochrany

ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu

podľa zákona, ktorým sa má  riadiť. Namiesto toho sme si vy-

počuli  viac-menej  politický  názor  Slovenskej informačnej

služby na súčasnú situáciu u nás.

 

     Preto sa  pýtam, keď sa riaditeľ  sa zúčastnil na všet-

kých zasadnutiach Osobitného kontrolného orgánu a predkladal

požadované správy, ako  Osobitný kontrolný orgán kontroloval

štatút  Slovenskej informačnej  služby a  jeho dodržiavanie,

ako sa  čerpal rozpočet Slovenskej informačnej  služby v po-

slednom  období. Veď  pre túto  inštitúciu bolo  schválených

759 588 tisíc korún. O tom sme sa nedozvedeli ani pol slova.

Myslím si, že to by nás  malo zaujímať, pretože je to nakla-

danie aj s peniazmi našich daňovníkov.

 

     Vôbec nič sme  sa nedozvedeli o tom, ako sa dodržiavajú

interné predpisy, teda zameranie, organizačná štruktúra jed-

notlivých zložiek, a ako si plnia svoje povinnosti, či bolo,

alebo či  nebolo zneužívanie  či  používanie osobitných pro-

striedkov Slovenskej informačnej služby,  a vôbec sme sa ne-

dozvedeli  ani o  tom, ako  ďalej chce  Slovenská informačná

služba z  hľadiska perspektívy pôsobiť  v tejto spoločnosti.

Vyzývam vás preto, pán kolega  Urban, aby ste k týmto veciam

zaujali stanovisko, i celkove k správe, ktorá bola predlože-

ná.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja. Ešte raz pán poslanec Pittner.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Keďže tu bola od viacerých poznámka, že sa treba vrátiť

k tomu, čo  tu pán Lexa hovoril,  musím, žiaľbohu, konštato-

vať, mám tu  pred sebou záznam toho, čo  vravel, že tých in-

vektív je tu  celá hŕba. Keď sa obmedzím  len na moju osobu,

mňa tu tituluje ako "pánu generálovi odporúčam zmenu terapie

- prejsť od  liečby plochých nôh k  liečbe psychických funk-

cií". Nuž, ak mám jediné na sebe čosi zdravé, tak sú to prá-

ve nohy. A vy veľmi dobre viete, ako na ľudí "dobre" pôsobí,

keď o niekom povieme, že má ploché nohy, čo by som si ale ja

vo vašom  prípade mohol exaktne dovoliť  povedať. Ale pokiaľ

ide o môj problém, prečo som nebol na vojenčine, keď siahne-

te do  svojich archívov, zistíte,  prečo nie -  pre dôsledky

mučenia a pre poruchu srdcového  svalu. Preto, pán Lexa, nie

pre ploché nohy.

 

     A ďalšia pozoruhodná poznámka:  Za pozoruhodné tiež po-

važujem "verejné  chválenie   poslancov  Ladislava  Pittnera

z kontaktov na  spravodajské služby iných štátov". Čo to je,

ak nie bohapustá invektíva a  drzá lož? Odkiaľ to máte? Čiže

chcem povedať, že takýmto spôsobom, žiaľbohu, správa namies-

to toho, aby bola vecná, bola plná invektív, medziiným aj na

mňa.

 

     Ale v rýchlosti, pán poslanec Slobodník, ešte vám odpo-

viem. Nie major Šimunič sa  usiloval dostať do civilu. To by

sme mohli povedať  potom v tejto súvislosti, a  to sú zásahy

Slovenskej  informačnej služby,  aj o  majorovi Vačokovi, aj

o podplukovníkovi  Lamačkovi, i  o podplukovníkovi Šátekovi,

i o  podplukovníkovi Luzortovi,  ktorí tým,  že sa  do tejto

kauzy snažili vniesť  jasno, sú už dnes všetci  v civile, až

na jedného. Čo to je,  ak nie hrubé zneužitie funkcie verej-

ného činiteľa, ale nielen pána Lexu?

 

     A záverom vám v krátkosti môžem povedať len jedno. Celá

správa sa opiera o výsledky  vyšetrovania, a nie náhodne ma-

jor Číž uložil túto správu už nie s tým, že by sa bol potvr-

dil samoúnos  alebo že by sa bol potvrdil únos, ale jednodu-

cho s tým, že obidve tieto verzie, ako ich spracoval, potre-

bujú ďalšie  došetrenia. A tým je  potvrdená vierohodnosť aj

našej správy. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Dzurinda.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Pán  poslanec Slobodník,  aj ja  som si  všimol, že ste

spochybnili rozhodnutie nezávislého viedenského súdu. Pripo-

mínam vám, že pán premiér  mesiac pred týmto rozhodnutím ve-

rejne vyhlásil, je to v dennej tlači zaznamenané, že Sloven-

sko aj on prijme akékoľvek rozhodnutie viedenského súdu ale-

bo rakúskych súdov, pretože vie, že rakúske súdnictvo je ne-

závislé. Len čo vám však verdikt súdu nešiel popod nos, roz-

právate to, ako rozprávate.  Vy ste dnes jednoducho spochyb-

nili objektívnosť rozhodnutia tohto  súdu. To ste presne vy,

to je HZDS,  to je ten parný valec.  Ak niekomu nevonia jeho

dym, tak ho jednoducho pod heslom starostí o Slovensko zval-

cujete. Preto trpíte tajnú  službu, pretože zatiaľ vám vyho-

vuje,  preto trpíte  nič nevidiaci  Osobitný kontrolný orgán

atď. atď.

 

     Druhá poznámka  - pán poslanec  Slobodník, mne sa  pred

časom dostala do  rúk jedna z kníh, ktorej  názov ani autora

si nepamätám,  ale môžem ju zajtra  priniesť, aj výpisky som

si urobil. Vy ste urobili doslov  k tejto knihe, ak ma pamäť

nezrádza,  v roku  1973. Ústrednou  myšlienkou vášho doslovu

je, že  hovoríte, že konečne  autor pochopil a  konečne svet

pochopil, že  nastal koniec éry  súkromného vlastníctva. Na-

stal koniec éry súkromného  vlastníctva, konečne to pochopil

aj autor tejto knihy a pod socialistickým vlastníctvom všet-

ko na svete bude dobré. Aj  vy ste to dnes povedali, necitu-

jem presne, ale myslím, že ten význam je. Zajtra vám ten vý-

pis z tej knihy prinesiem, ak si želáte.

 

     Pán  Slobodník, trvalo  17 rokov,  kým sa  ukázalo, ako

trápne ste sa  splietli. Som rád, že sa  robia záznamy z na-

šich rokovaní, som  rád, že bude záznam aj  z dnešného vášho

vystúpenia, a pevne verím, že  nepotrvá dlho a ukáže sa, ako

trápne ste aj dnes vystúpili. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte raz pán poslanec Čarnogurský.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán poslanec Hofbauer, dnes som prvýkrát počul o akých-

si 70  tisícoch dolároch údajne z  Clevelandu. Pán poslanec,

špeciálne pre vás obnovujem  svoj verejný prísľub a hovorím,

že ak som  buď ja alebo KDH dostalo sumu,  či 70 tisíc dolá-

rov, alebo  akúkoľvek inú sumu v  dolároch, či z Clevelandu,

alebo z USA vôbec, tak polovica je vaša.

 

     Ku kauze Remiáš.  Páni kolegovia, vyšetrovanie ešte nie

je skončené, vydržte, vydržte.

 

     A pán poslanec Slobodník, vy ste tvrdili, že moja rodi-

na privatizovala. Ja som vás  potom vyzval, aby ste teda po-

vedali, kto a čo. Myslel som si, že sa objaví na tabuli vaše

meno, ale vy tam nie ste, tak čakám, kedy už poviete, čo mo-

ja rodina sprivatizovala.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte predseda výboru pán Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ďakujem pekne. Chcel by som  sa vyjadriť k poznámke pá-

nov  poslancov Kováča  a Dzurindu,  keď hovorili  o tom, kto

spochybňuje rozhodnutie rakúskeho súdu a  kto nie. Ja sa do-

mnievam, pán poslanec Dzurinda,  že vy spochybňujete rozhod-

nutie rakúskeho  súdu, pretože povyšujete  dôvody tohto roz-

hodnutia  na výrok  tohto súdu.  Výrok rozhodnutia rakúskeho

súdu  bol o  niečom inom  a dôvody  - to  je zase niečo iné.

A keď už hovoríte o tejto  problematike, dovoľte, aby som aj

ja vyjadril  spochybňujúce stanovisko ľudsky,  myslím si, že

je to normálne  a prijateľné. Sám som si  s veľkým rešpektom

a s veľkým  záujmom prečítal zdôvodnenie  tohto rozhodnutia,

ktoré bolo publikované, myslím, v  denníku SME. V tomto den-

níku skutočnosť,  že štátne orgány  mali účasť na  odvlečení

Michala Kováča mladšieho, pozostávala na troch dôkazoch. Pr-

vým dôkazom bola výpoveď podozrivého, druhý dôkaz bola výpo-

veď  otca podozrivého  a  tretí  dôkaz spočíval  vo výpovedi

svedka, ktorého ešte predtým omilostil otec podozrivého. Do-

voľte mi povedať, pretože sám  som bol niekedy sudcom, že ak

by som  ja mal ako  sudca rozhodnúť na  základe týchto troch

dôkazov, ktoré sú subjektívne ladené, a na základe iba tých-

to vyvodiť právny názor, že asi by som sa taktiež musel han-

biť.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Lazarová.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     keď počúvam túto diskusiu a  keď som sledovala ten cir-

kus, čo  bol pri prednesení správy  o plnení úloh Slovenskej

informačnej služby pánom Lexom, riaditeľom Slovenskej infor-

mačnej služby, je mi skutočne  veľmi smutno. Voliči nám dali

svoj  hlas preto,  aby sme  Slovensko viedli  vpred, aby sme

Slovensko reprezentovali  v tom dobrom slova  zmysle. To, čo

sa tu predvádza dnes, a žiaľ nielen dnes, ale dnes obzvlášť,

je naozaj niečo také otrasné,  že by som sa nečudovala, keby

voliči povedali, že týchto poslancov, čo tu sedia, bez ohľa-

du na to, koho sa to týka, už nikdy voliť nebudú. Prosím vás

pekne, my sa tu navzájom osočujeme, čo kto kedy napísal pred

20  rokmi. Veď  to je  smiešne. Kto  čo sprivatizoval - ešte

smiešnejšie. (Prejavy nesúhlasu v sále.) Tak chceme privati-

zovať, chceme  tú privatizáciu, či nechceme?  Ak nie, tak ja

som potom za. Nech sa znovu všetko zoštátni a bude po priva-

tizácii. Nebudeme sa tu aspoň hádať. Vari to bude vôbec naj-

lepšie riešenie, lebo  to, čo sa tu prezentuje  či z jednej,

či z  druhej strany, je naozaj  nedôstojné nášho parlamentu.

Ja sa nechcem nikoho zastávať,  ani jednej, ani druhej stra-

ny. Prosím  vás, čo si tu  predhadzujete navzájom privatizá-

ciu? Tak  buď táto spoločnosť  privatizovať chce, alebo  ne-

chce, z takéhoto hľadiska sa na to pozerajme.

 

     Ale  chcem sa  vrátiť teraz  k samotnému  prípadu Kováč

mladší. Prosím vás pekne, pozrime sa na to objektívne. Žiaľ,

stalo sa to, že na  syna nášho prezidenta bol Interpolom vy-

daný zatykač.  Je to veľká hanba  nielen pre prezidenta, ale

aj pre Slovensko. Prosím vás pekne, prvou povinnosťou jedné-

ho čestného prezidenta by bolo zobrať synáčika na mníchovskú

prokuratúru a zistiť reálny skutkový stav. Keď je vinný, vy-

viesť z toho dôsledky, keď  je nevinný, tak vyvrátiť obvine-

nie. Akým právom takto  prezident poškodzuje dobré meno Slo-

venska...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa, máte 30 sekúnd.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     ...a dostáva ho do tejto nezávideniahodnej situácie iba

z toho dôvodu, že jeho syn  sa dodnes nedostavil na mníchov-

skú prokuratúru? Nebolo by  ani únosu, ani samoúnosu, neboli

by ani tieto nechutné situácie, keby si pán prezident splnil

svoju povinnosť a svojho syna primal dostaviť sa na mníchov-

skú prokuratúru.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa, 3 minúty uplynuli.

 

 

 

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Slovenský národ  má právo mať prezidenta  s čestným mo-

rálnym profilom a prosím aj  pánov poslancov z opozície, aby

toto zobrali do úvahy.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Pán Čarnogurský, mňa absolútne nezaujíma, či tá histor-

ka z  Clevelandu bola vymyslená,  alebo nevymyslená, či  ste

doláre dostali, alebo nedostali,  len mi to zavŕtalo hlavou,

pretože takáto  otázka nám  bola položená a  nevedeli sme na

ňu odpovedať. Úprimne by som vám želal, aby tie peniaze sku-

točne  prišli. Ale  mňa skôr  mrzí, že  ste nezareagovali na

niečo iné, na vašu misiu v Nemecku a vaše rokovania s minis-

trom pre  koordináciu nemeckých tajných služieb  a na všetky

vystúpenia  a špinenia  zo strany  KDH na  Slovensko, nie na

Slovákov,  nie na  Mečiara, ale  na tento  štát, na všetkých

obyvateľov tohto  štátu, pretože vy vedome  a zámerne poško-

dzujete absolútne všetkých obyvateľov,  či volili nás, alebo

či dokonca volili vás. Takže to ma mrzí.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Slobodník.

 

 

Poslanec D. Slobodník:

 

     Pán  poslanec Čarnogurský,  ja viem,  čo vedia  všetci,

a nechce sa  mi to teraz  nejako tu rozvádzať.  Môžeme si to

vydiskutovať.  Poviem  vám  to  obrazne,  všetci jeme chlieb

a všetci máme  peniaze, menej alebo  viacej. Nie je  to dosť

- dva  veľké podniky,  ktoré váš  synovec sprivatizoval? Ale

o to nejde, všetci to vieme.  (Hluk v sále.) Prosím vás, ne-

vyskakujte.

 

     A ešte niečo, pán Dzurinda. Mohli by ste mi povedať, čo

ste robili od  roku 1968 - ja to nechcem  vedieť, to je taká

rečnícka otázka - od roku 1968 doteraz?

 

     A pán Čarnogurský, dovoľte mi,  veď neskáčte, ja sa vám

naozaj čudujem. Pán Čarnogurský, vy ste boli podnikový práv-

nik, pravdaže, pán Čarnogurský, vy ste ako podnikový právnik

nikdy za  svojej éry predtým, ako vás vylúčili z právnictva,

myslím na tú staršiu  éru, nikdy neobhajovali Československú

socialistickú  republiku, alebo  ako sa  vtedy volala. Takže

nevylučujem, že som niečo napísal doslovne, ale keď už chce-

te analyzovať moju literárnu  činnosť, pán Dzurinda, najskôr

si sadnite nad časopis Nové slovo, kde ako jediný nestraník,

externý spolupracovník som mal  dlhé roky rubriku o situácii

v Rusku, v Sovietskom zväze, a o situácii - volalo sa to Bez

okolkov, kde som analyzoval situáciu v Československu.

 

     To, čo mi pán Mikloško  často  opakuje, že som spomenul

raz Jakeša,  áno, možno som  aj spomenul, neviem  o tom, ale

pomaly z  toho bude, že  som napísal knihu  o Jakešovi alebo

oslavnú báseň na Jakeša. Nenapísal som ani knihu, ani báseň.

Takže  neútočte na  mňa, to  sú smiešnosti,  to sú  skutočne

smiešnosti.

 

     A spomínať tú pána Demidova, to  už je už celkom od ve-

ci. Páni lekári z opozície, rozprával som sa so súdnym leká-

rom. Súdny lekár, ktorý  vyšetruje stovky smrtí, mi povedal:

poldruha  litra alkoholu  vypiť za  krátky čas  je smrť,  je

smrť, a nemôže sa stať, že  by vyšiel z toho len takpovediac

s malou opitosťou.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.  Páni poslanci,  chcem vás  požiadať, aby  sme

navzájom na seba neútočili, nerozprávali, stretneme sa vonku

a tam si to povedzme medzi sebou. Prosím, aby rozprava vyze-

rala tak, že je k téme. Pán poslanec Kňažko, nech sa páči.

 

Poslanec M. Kňažko:

 

     Ďakujem za slovo, chcem reagovať len dvoma vetami.

 

     Pán kolega Brňák, vy ste  ako právnik uviedli tri argu-

menty,  tri dôvodné  podozrenia, prečo  krajinský súd zaujal

toto stanovisko, ale to dominantné ste neuviedli. Neviem, či

ste nechceli,  alebo ho naozaj  nepoznáte. Podstatné je,  že

krajinský súd pojal podozrenie, že v tom boli zainteresované

štátne orgány,  pretože štát si nesplnil  svoju základnú po-

vinnosť  a nebránil  ľudské práva  svojho občana,  ktorý bol

proti svojej vôli zavlečený do  zahraničia. Z toho sudca vy-

vodil, že ho  nebránil štát preto, že zrejme  v tom boli za-

pletené  štátne orgány.  Toto je  hlavný dôvod,  o čo opiera

svoje podozrenie krajinský súd.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Filkus.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Najprv tri otázky pánu Ivanovi Lexovi.

 

     Prvá, či správa bola predtým predložená Osobitnému kon-

trolnému orgánu.

 

     Druhá, či  Osobitný kontrolný orgán  súhlasil s takýmto

obsahom, alebo či súhlasí.

 

     Tretia,  aké obdobie  sa stalo  predmetom tejto správy,

v akej časovej etape.

 

     Chcel by som povedať Dušanovi Slobodníkovi. Fakt je, že

keď  predseda  zahraničného  výboru  vystupuje takou formou,

ktorá  je adekvátna  vyšetrovateľovi, ľudovému rozprávačovi,

besedníkovi pri pive, ale  najmä absolútnemu cynikovi, najmä

keď  viem, čo  prežil v  Gulagu, dobre  som si prečítal jeho

knihu  "Paragraf:  Polárny  kruh"  a  po mnohých rozhovoroch

s ním viem, aký ťažký život mal, ak v takejto forme vystupu-

je predseda zahraničného výboru, tak sa sám dehonestuje. Du-

šan, prosím ťa, uvedom si to.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte raz pán poslanec Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Chcem sa ospravedlniť, je  pravdou, áno, dôvody rozhod-

nutia hovorili aj o tejto  štvrtej skutočnosti, o ktorej ho-

voril pán poslanec Kňažko. Neurobil  som to úmyselne, že som

neuviedol jeden z týchto ďalších  dôkazov, ale myslím si, že

to už bude potom  vyčerpávajúci výpočet týchto štyroch dôka-

zov. Aj napriek tomu trvám na tom, čo som povedal, že hodno-

ta a priamosť týchto dôkazov sama osebe nesvedčí podľa môjho

názoru o tom,  že skutočne došlo k niečomu  takému, o čom sa

písalo.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Páni poslanci,  panie poslankyne, pristupujeme

k normálnej pokračujúcej rozprave.  Prihlásený je pán posla-

nec Čopík, nech sa páči. Pripraví sa pán poslanec Vicen.

 

Poslanec J. Čopík:

 

     Vážený predseda,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

     vážený pán riaditeľ,

     vážení hostia,

 

     tí,  ktorí  dobre  počúvali,  mohli  si  vypočuť správu

o činnosti Slovenskej informačnej služby. Oceňujem jej vecný

tón i  vydokumentovanosť, obsahovú štruktúru.  Nedá mi však,

aby som nepoukázal na jeden fakt, že s nástupom nového vede-

nia začali  tvrdé útoky nielen  na jej riaditeľa,  ale je tu

snaha kompromitovať celú  Slovenskú informačnú službu. Nejde

tu už  iba o zavádzanie slovenskej  verejnosti, že Slovenská

informačná  služba je  politická polícia  HZDS. Politici KDH

a pán prezident išli ďalej,  urobili z nej mafiánsku organi-

záciu, ktorá sa podieľa  na únosoch a odstraňovaní nepohodl-

ných ľudí.

 

     Vážení kolegovia z KDH, scenár ste si vymysleli, chýba-

jú vám herci, okrem jedného, a diváci, s ktorými ste počíta-

li, vám taktiež nepribúdajú. Poznáte vôbec názor verejnosti?

Z toho scenára  a nepodareného divadla je  otrávená. Tak ste

sa  zamotali,  že  ste  stratili  aj začiatok, aj koniec. Je

nechutné, ak ste sa ešte len nedávno snažili iniciovať mimo-

riadnu schôdzu  tohto parlamentu a  zaradiť do programu  jej

rokovania bod  týkajúci sa zavlečenia  občana Slovenskej re-

publiky Michala Kováča mladšieho do cudziny.

 

     Je nielen nechutné, ale aj neprípustné, aby otec poško-

deného v  role prezidenta republiky  na základe vyfabrikova-

ných pseudodôkazov, na výrobe ktorých sa sám podieľal, obvi-

ňoval  štátne orgány  a ich  predstaviteľov, zneužíval svoju

imunitu, inicioval milosti, či rozhodoval o milostiach pred-

tým, než je z trestnoprávneho  hľadiska jasné, o čo ide. Do-

kument Slovenskej televízie  jasne demonštroval a dokumento-

val  tieto  praktiky.  Takýmto  spôsobom mariť vyšetrovanie,

zneužívať na tieto ciele  kontakty a stretnutia s vyšetrova-

teľmi Policajného zboru Slovenskej republiky, predstaviteľmi

či  hlavami iných  štátov? Páni  generáli, dostali  ste pána

prezidenta tam, kam ste chceli? Dokedy vám poslúži?

 

     Je nechutné,  ak sa opozícia angažuje  na podporu takto

skompromitovanej hlavy štátu, snaží  sa urobiť z tejto kauzy

skoro už svoj trvalý program a zaťahuje do svojich intríg aj

tento parlament. Nie, nechceme hrať s vami tento scenár. Bu-

dete si musieť počkať, pripraviť lepší program, ale program,

s ktorým by ste vedeli osloviť občanov Slovenskej republiky.

Je hanbou, že  opäť hráte hru so zbraňami,  s ktorými sa ne-

vyhráva. Prestaňte Slovensko strašiť boľševikmi a policajným

terorom.  Obzrite sa  okolo seba.  My sme  iní, ako boli oni

pred nami. Ako sa na  to majú pozerať tisícky radových obča-

nov  a  ich  rodinných  príslušníkov?  Máte  vôbec predstavu

o tom, koľkí  občania našej republiky  trpia dôsledkami zlo-

činnosti, stali sa obeťami  intríg, kriminálnych činov, boli

unesení, zavlečení, zavraždení alebo inak postihnutí? V mene

ktorej  zo  znásilnených  žien,  zavraždených obetí, mladých

dievčat  odvlečených za  hranice a  donútených k prostitúcii

ste intervenovali  v tejto snemovni? Ani  za jedného, ani za

jednu z nich, pretože mali tú  smolu, že nie sú deťmi prezi-

denta tejto republiky. (Potlesk.)  Nemajú ani najmenšiu šan-

cu, aby sa k ich problémom zvolávala mimoriadna schôdza par-

lamentu.

 

     Správajme sa aspoň s minimom  povinnej úcty k týmto ľu-

ďom, pokiaľ si svoje utrpenie nezavinili a páchatelia týchto

činov neboli zatiaľ odhalení  a potrestaní. Podotýkam, že aj

oni sú občania tejto republiky  a majú rovnaké práva domáhať

sa ich naplnenia aj na pôde tohto parlamentu. Alebo môžu po-

čítať s naším záujmom až vtedy,  keď budú mať to šťastie, že

sa narodia pod prezidentskou hviezdou?

 

     Vážená snemovňa, správa o činnosti Slovenskej informač-

nej služby sa dotkla aj  momentov, ktoré sťažujú jej pôsobe-

nie. Dokázala pomenovať problémy, poukázať na prejavy, zdro-

je a nositeľov týchto tendencií,  ako aj ciele, ktoré sledu-

je, a okruh chlebodarcov,  ktorým sa rozširovanie informácií

znevažujúcich štát hodí, živia ho a pestujú.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  pekne. Pán  poslanec Vicen  a pripraví  sa pán

poslanec Zahatlan.

 

Poslanec V. Vicen:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovolím si aj ja položiť niekoľko otázok, ktoré súvisia

s predloženou správou riaditeľa Slovenskej informačnej služ-

by. Tieto otázky však smerujú do radov, presnejšie do lavíc,

kde sedia poslanci opozičných  strán, niektorí tzv. členovia

opozičnej, tieňovej Slovenskej informačnej služby. Konkrétne

otázky budú padať priamo  na pánov Pittnera a Čarnogurského,

na členov tzv. tieňovej Slovenskej informačnej služby.

 

     Chcel by som sa vás spýtať, kolegovia, ktorí sa poznáme

už dlhšie, mnohí  sme sedeli vo VPN, takže  sa poznáme veľmi

dobre a  veľmi dlho na  to, aby sme  si tu rozprávali  veci,

ktorým sami  neveríme. Chcem sa  spýtať, čo viete  o tom, že

obeť tragickej nehody pán Remiáš udržoval úzke vzťahy s rov-

nako vám veľmi dobre známymi a  blízkymi osobami, a to s pá-

nom Petrom Tóthom, pánom Šimuničom a pánom Cibulom. Čo viete

o tom, kým a  k čomu bol tento človek úkolovaný  a za čo bol

platený? Zaujímala  sa vôbec o  to vaša nezávislá  občianska

komisia? Pán  Pittner, pri čítaní  alebo  počutí vašej nezá-

vislej správy  som sa nedočítal  o tom, ako  bola využívaná,

alebo ako boli zneužívané služby obete nehody, charakter za-

merania a obsah týchto kontaktov, ktoré sa objavili vo vašej

správe. Pritom  je známe, že služby  tohto pána využíval pán

Šimunič nie na úradnícku prácu, ale na vymáhanie dlžôb. Zná-

me je aj to, že ho  úkoloval určitými úlohami cez pána Tótha

aj váš  predseda hnutia  pán  predseda Čarnogurský. Mali  by

ste si na tieto otázky tiež dať odpoveď.

 

     Naozaj asi  len preto mlčíte,  aby ste o  to viac mohli

poukazovať prstom na iných. Mlčíte o tom, že v podstate išlo

o to, že ste tohto mladého  človeka zaplietli do svojich ak-

tivít a úkolovali ho možno i na nebezpečnú spravodajskú hru.

Zneužívali  ste  ho  na  aktivity  a  hry, na ktoré doplatil

vlastným životom.  My sme nepotrebovali  smrť tohto človeka,

ale podľa toho, čo uvádzate  aj vo svojich správach, bol va-

ším  korunným svedkom,  ktorého ste  sa potrebovali  zbaviť.

(Hlasy  z pléna.)  Prečo myslíš?  Ferko, teraz organizujete,

práve ty,  panychídy, ktoré zneužívate na útoky proti vláde.

Vy  neľutujete toho  človeka, vy  zneužívate cirkev  a svoje

postoje na  útoky proti vláde. Chcete  stavať múry, pomníky,

ale mali by byť na nich otlačené vaše ruky a vyryté vaše me-

ná aj so svojím podielom viny. Najali ste si na prácu člove-

ka. Čo vlastne o ňom viete, s kým sa stretával, ako žil? Veď

vy toho človeka vôbec nepoznáte. To vás nezaujímalo, stačilo

iba to, že pre vás  odvádzal nebezpečnú robotu, zatiaľ čo vy

ste sedeli vo svojich šéfovských kreslách a prijímali od ne-

ho  správičky. Tento  človek mal  problémy iného  charakteru

a pohyboval sa  v kruhoch, podobne  ako Oskar F.,  ktoré len

ťažko nazvať nekriminálnymi. Títo ľudia hrajú naozaj na hra-

ne svojho života, pretože robia s inými vecami, o ktorých tu

rozprávate.

 

     Na tieto otázky sa vám asi, pán Pittner  alebo aj kole-

govia, s ktorými sa dlhšie poznám, nechce odpovedať, ani ich

skúmať. Museli by ste si priznať čo i len nepriamy diel viny

a možno by  vyšla najavo skutočná pravda,  že pod jeho smrť,

ak bola  naozaj úkladná, sa  podpísali kriminálne živly.  Na

technické zlyhanie neveríte napriek už dnes zjavným dôkazom.

Verím, aj  toto sa hodí, veď  čo by potom bolo  z mučeníctva

a z panychíd.  Nemáte ani toľko  úcty k mŕtvemu,  aby ste ho

hlučne a krikľavo nezneužívali  na podporu svojej politickej

kariéry. (Hlasy z pléna.) (My  sme si, pán Lauko, ešte nepo-

tykali.) A uzavriem svoje vystúpenie len tým, že sami tvrdí-

te, že božie mlyny melú pomaly. Tak počkajte. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne pánu  poslancovi Vicenovi.  Faktická po-

známka - pán poslanec Pittner. Nech sa páči.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Pán poslanec  Vicen, veď to  všetko, čo ste  sa pýtali,

bolo zverejnené v tlači.  Tento Róbert Remiáš bol policajtom

  do decembra  1995, bol  priateľom Oskara  F. spolu  ešte

s ďalším a mal ich k tomu,  aby sa priznali k tej účasti, ku

ktorej sa potom aj priznali.  Pokiaľ ide o styky s novinárom

Petrom Tóthom, prípadne styky  s ďalšími, ktorých ste spome-

nuli, to je  zase vec, ktorá je verejne  známa. On udržiaval

kontakt tohto skrývajúceho sa Oskara  F. s novinármi a s ve-

rejnosťou, s tou, ku ktorej mal  Oskar F. dôveru, aby im ur-

čité  kontakty, určitú  informáciu poskytol.  Za tým netreba

vidieť niečo mysticiózne. Takáto je skutočnosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Čarnogurský - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán poslanec Vicen, najskôr pokiaľ ide o vaše otázky na

mňa, považujem ich tak za opak rozumnosti, že nevidím potre-

bu na  ne odpovedať. Ale chcel  by som vás upozorniť,  že vo

vašich vývodoch  bol jeden logický rozpor.  Na jednej strane

ste tvrdili, že my sme nebohého Remiáša využívali alebo zne-

užívali na  nebezpečné misie, a  tým ste naznačovali,  že my

sme takto zapríčinili jeho smrť,  a na druhej strane nám vy-

týkate, že  neveríme na technickú poruchu  jeho vozidla. Ne-

uvedomujete si, že to je logický rozpor?

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci. V  takýchto prípadoch, ak je

podozrenie,  že nešlo  o nehodu,  sa kladie  otázka, komu to

poslúžilo. A  ako vidíme výsledky,  tak to dosť  jednoznačne

ukazuje jedným smerom.  Myslím si, že ak došlo  naozaj k ná-

silnému činu, nebolo to prvýkrát  v histórii, keď práve ten,

kto odmietol ďalej hrať špinavú hru, bol postavený mimo hry.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Dzurinda - faktická poznámka.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Pán  poslanec Vicen,  chcem sa  vás opýtať,  či poznáte

firmu s obchodným názvom Spektrum  Marketing, spol. s r. o.,

ktorá sídli v Novej Vsi 2224/32 Dunajská Streda.

 

     Po druhé:  V akom príbuzenskom  vzťahu ste s  jedným zo

spoločníkov tejto firmy a  konateľom tejto firmy Ing. Petrom

Vicenom, ktorý býva na Haanovej 33 v Bratislave?

 

     A tretia podotázka tejto otázky znie, načo dostáva táto

firma  do prenájmu  exkluzívny pozemok  bývalej rušičky  nad

Jaskovým radom v Bratislave na 45  rokov  a či viete, na aký

účel ho dostala do prenájmu, a na aké účely boli dané plomby

na všetky pozemky tejto lokality. Buďte taký dobrý.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec, prosím vás, zostaňme pri téme.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Ja tú súvislosť potom načrtnem, samozrejme.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Dobre. Pán poslanec Pittner - faktická poznámka.

 

 

 

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Viackrát tu bola otázka, komu to osožilo, jednak samot-

ný únos a  zavlečenie, a tiež aj to,  čo pán poslanec Prokeš

vravel v súvislosti so  smrťou Róberta R. Samozrejme, vyšet-

rovanie dá  iste jednoznačnú odpoveď, ale, páni, táto otázka

si  vyžaduje mať  partnera, ktorý  logicky myslí.  My sa tu,

žiaľbohu, stretáme  s takým amaterizmom a  s takými fušermi,

že vlastne spackali aj to,  čo inak profesionáli by boli od-

viedli perfektne.

 

     A tu chcem teda povedať,  že ak som verejne svojho času

pána premiéra  Mečiara varoval pred tým,  aby do služby boli

na vedenie  Slovenskej informačnej služby  prijatí konkrétni

ľudia, ktorí  boli, žiaľbohu, prijatí, tak  som mal na mysli

určité záležitosti, ktoré poznám od roku 1989. Maďarský prí-

pad,  nejdem to  rozoberať, pán  premiér a  istý Jaroslav S.

vie, o čom hovorím, prípad kolkov, Paničov list a tak by som

mohol pokračovať ďalej. Je to myslenie eštébáka päťdesiatych

rokov, ktorý neprekonal štábnu kultúru, medzitým aj v ŠtB na

vysokej úrovni dovedenú v sedemdesiatych a osemdesiatych ro-

koch. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Vicen - faktická poznámka.

 

Poslanec V. Vicen:

 

     Naozaj to nechcem rozvíjať, aby sme tu išli do nejakých

konfrontácií. Vy,  pán Dzurinda, sa  zamyslite sám nad  tým,

kto tu používa eštébácke metódy. Ja o vás nemám zistené nič,

a teraz v  tomto prípade ste vedľa.  S firmou Spektrum nemám

nič,  ani s  tým Vicenom,  ktorého ste  spomínali. Absolútne

nič. Ste vedľa.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Dzurinda - faktická poznámka.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Nebudem naťahovať diskusiu k  tejto téme. Pán Vicen od-

povedal pomerne opatrne. Vrátim sa k tejto kauze v iných sú-

vislostiach.  Teraz som  to  spomenul  iba preto,  že takéto

trápne  vystúpenia, ako  bolo vystúpenie  pána Vicena,  majú

slúžiť len ako tridsiatok za  to, že môžu podnikať v rôznych

oblastiach, napríklad  aj v oblasti privatizácie  a v iných,

a splácajú takýmito trápnymi  vystúpeniami povinné tridsiat-

ky. Ale ja sa k tomu vrátim, pán Vicen. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec  Zahatlan má prihlášku do  rozpravy a pri-

praví sa pán poslanec Straňák.

 

Poslanec K. Zahatlan:

 

     Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     vážený pán riaditeľ,

     milí hostia,

 

     keď som si vypočul správu  o plnení úloh Slovenskej in-

formačnej  služby,  plastickejšie   som  pochopil  ťažkosti,

s ktorými  sa táto  organizácia borí.  Bohužiaľ, nie  sú len

tie,  ktoré objektívne  vyplývajú z  detských chorôb mladej,

navyše takej špecifickej organizácie a ktoré sa úsilím vede-

nia  Slovenskej informačnej  služby snaží  služba odstrániť.

Pramenia i z minulosti,  dávnejšej i tej nedávnej. Predchod-

covia súčasného vedenia sa asi  viac ako na budovanie profe-

sionálne  zdatnej organizácie  sústredili na  výber látok na

poťahy svojich kresiel.

 

     Žiadna pozlátka  vonkajšieho lesku však  skôr či neskôr

nevydrží v konfrontácii s obsahom činnosti, ktorú táto orga-

nizácia mala  zo zákona v  záujme bezpečnosti občanov  tohto

štátu robiť. A tu sa  ukázalo, že celkom ani na spravodajské

aktivity predchádzajúce  vedenie síce nezabudlo,  ale, bohu-

žiaľ, opäť nie v súlade so zákonom. Keď už na takéto aktivi-

ty nemohla súčasná opozícia zneužívať po apríli 1995 Sloven-

skú informačnú službu, našla si náhradné riešenia. Čiže tie-

ňové   spravodajské  aktivity   delimitovala  do  pôsobnosti

rôznych bezpečnostných firiem  a tzv. nezávislých vyšetrova-

cích komisií.

 

     Vyzývam  týmto  poslancov  parlamentu  za  KDH,  DS, DÚ

a ďalších, aby  sa vyjadrili k týmto  problémom, upustili od

svojej  predpojatosti, selektívneho  prístupu a  zasadili sa

o to, ak si už myslia,  že tzv. nezávislé občianske vyšetro-

vacie komisie sú potrebné, aby  boli zriadené aj na objasne-

nie prípadov všetkého druhu  nezákonnosti a porušovania ľud-

ských práv,  ktoré boli zaregistrované na  našom území aspoň

od  minulého roka  do dnešného  dňa a  aby vyriešeniu týchto

prípadov bola venovaná prinajmenšom taká pozornosť ako kauze

tzv. únosu Michala Kováča  mladšieho. Pýtam sa: Nemajú právo

na rovnakú mieru pozornosti  aj tieto nezvestné deti? (Hlasy

v sále.) Prosím vás, ste kresťania, myslím si.

 

     Od  25. 2.  1996 je  nezvestná maloletá  Katarína V. Od

19. 2. 1996  je nezvestná maloletá Alena B.,  od 12. 2. 1996

je  nezvestná maloletá  Kristína L.,  od 25.  1. 1996 je ne-

zvestná maloletá Alexandra F., od  29. 1. 1996 je  nezvestný

maloletý Dominik,  od 8. 1. je  nezvestný maloletý Tibor K.,

od  30. 10.  1995 je  nezvestný maloletý  Gerhart Š., od 17.

10. 1995  sú nezvestné maloleté Milena  S. a Eva O.,  od 17.

10. 1995 je nezvestný maloletý  Ladislav T., od 10. 10. 1995

je nezvestný maloletý Andrej T., od 2. 10. 1995 je nezvestná

maloletá Zuzana K. z Paty, od 2. 10. 1995 je nezvestný Peter

N. z Bratislavy, od 20.  8. 1995 je nezvestný maloletý Mário

P. trvale bytom Veľký Krtíš,  od 1. 8. je nezvestná maloletá

Lucia K. bytom Bratislava, od 22. 7. 1995 je nezvestná malo-

letá Eva, od 15. 6.  1995 je nezvestný maloletý Kristián S.,

od 8. 6. 1995 je nezvestná  maloletá Jana M., od 13. 6. 1995

je nezvestná maloletá Elena A. a ďalší.

 

     Vážené plénum, zamyslime sa, uvedomme si, že sme tu pre

občanov  a nie  na spolitizovanie  určitých utrhnutých vecí.

Venujme sa všetkým neprávostiam  v našej mladej, ale krásnej

Slovenskej republike.

 

     K  tomu,  čo  sa  tu  deje,  vážení  poslanci KDH, máte

v názve kresťanstvo, nechováte sa tak, máte v názve demokra-

ciu, teraz dokazujete, že ju nemáte. Prosím vás, zostalo vám

písmeno H, tak si ho chráňte.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán poslanec, bola to veľmi zaujímavá prednáška o kres-

ťanskom poslaní  našej strany, ale  ja sa vás  pýtam: minulý

týždeň sme si tu vypočuli správu o bezpečnostnej situácii na

Slovensku, tá správa vyznela  veľmi pozitívne, prečo ste ne-

vystúpili tam s týmto výpočtom unesených ľudí, ktorí zmizli.

To po prvé.

 

     Po druhé,  prečo ste s tým  nevystúpili inokedy, veď vy

máte rezort, HZDS má rezort  vnútra. Prečo ste to neotvorili

v televízii, máte tam kedykoľvek prístup. Prečo pán minister

Hudek vystupuje v televízii s  tým, že potvrdzuje, že na tej

kazete bol on, a prečo nevyužije ten priestor na to, aby ho-

voril...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec, hovorte do mikrofónu.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Buďte taký  láskavý a nezamiešavajte tu  tieto veci. My

sme sa dotkli Slovenskej  informačnej služby a prípadu únosu

Michala Kováča  mladšieho len preto, lebo  je vážne podozre-

nie, že práve tento  únos zorganizovala Slovenská informačná

služba. Pre nič iné.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Bajan - faktická poznámka.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     S napätím očakávam ďalšie vystúpenie, samozrejme, ktoré

bude mať  ten istý scenár ako  vystúpenia pred nejakým časom

v televízii, ktoré si museli  odkrútiť poslanci vládnej koa-

lície, len niektorí, samozrejme.

 

     Druhá poznámka - predpokladám, že kolega Karol Zahatlan

vystúpi pri  odvolávaní pána ministra vnútra  a presne tieto

otázky položí jemu a  nie riaditeľovi Slovenskej informačnej

služby, lebo práve jemu prináležia.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Kováč - faktická poznámka.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Nepochybne pán poslanec nemyslel, že tieto maloleté de-

ti sa stratili zásluhou  Slovenskej informačnej služby. Dnes

prerokúvame správu o činnosti Slovenskej informačnej služby,

a práve  preto je  tu spomenutá  kauza únosu  Michala Kováča

mladšieho.  Ale ja  vám veľmi  pekne ďakujem,  pán poslanec,

pripravoval som  si vystúpenie pri  odvolávaní pána ministra

Hudeka, dali  ste mi ďalší  vynikajúci argument, ktorý  bude

svedčiť o jeho nekompetentnosti, keď tieto prípady nevie vy-

riešiť.

 

     Ďakujem vám veľmi pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, to  sa dá poďakovať  aj inokedy. Nech  sa páči,

pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predsedajúci, poniektorí z  tých, ktorí sme v sále,

už majú prepis správy riaditeľa Slovenskej informačnej služ-

by. Chcem vás požiadať, aby ste zabezpečili odovzdanie tejto

správy pre všetkých poslancov Národnej rady.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Zahatlan - faktická poznámka.

 

 

 

Poslanec K. Zahatlan:

 

     Ďakujem. Chcem k tomu povedať len v krátkosti. Kto robí

to vážne  podozrenie? Vy, poslanci  KDH, nie ja.  Otázky som

nepoložil pánu riaditeľovi, ale na zamyslenie nezávislej vy-

šetrovacej komisii. A to vaše odrážanie pingpongovej loptič-

ky nie je  až také účinné, ako si  myslíte. Občania sa musia

dozvedieť všetko aj o vašej vyšetrovacej komisii.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Mne nie je celkom  jasné, prečo pani kolegyňa Rusnáková

nepočúvala tú správu, ale  poslanci opozície tu búchali, aby

správu nebolo  počuť. V tejto chvíli  by nemusela požadovať,

aby bola rozdaná.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán  poslanec Straňák, máte  svoje vystúpenie.

Pripraví sa pán poslanec Fedor.

 

 

 

 

 

Poslanec J. Straňák:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     vážený pán riaditeľ Slovenskej informačnej služby,

     hostia, občania,

 

     včera ma oslovili  novinári a pýtali sa ma,  aký je môj

názor  na rozhodnutie  vyšetrovateľa majora  Číža o  uložení

prípadu  podozrenia z  trestného činu  zavlečenia občana  do

cudziny. Odpovedal som, že je to predovšetkým vecou vyšetro-

vateľov. Podľa  môjho názoru bol  najvyšší čas tento  prípad

uzavrieť. Ako  sme sa včera  dozvedeli, vzhľadom na  skutoč-

nosť, že sa nepodarilo  zistiť skutočnosti oprávňujúce začať

trestné stíhanie voči neznámemu  páchateľovi, bol prípad od-

ložený. Prípad by bol zrejme skôr uzavretý, keby, ako všetci

dobre vieme,  už dávno odtajený  Oskar F. predstúpil  riadne

pred slovenských vyšetrovateľov, vtedy by sa riešenie celého

prípadu kauzy  údajného únosu Michala  Kováča mladšieho bolo

urýchlilo. Niekto na tom zrejme nemal záujem.

 

     Správa, ktorú sme si dnes i napriek pomerne nevydarené-

mu režijnému  debutu pána poslanca Kňažka  vypočuli  a ktorú

poznám  ako člen  Osobitného kontrolného  orgánu i  v širšom

a hlbšom  rozsahu aj  so skutočnosťami,  ktoré sú  predmetom

štátneho  tajomstva, a  ktorú hodnotím  pozitívne, sa  tohto

problému dotkla  iba okrajovo.  To je správne, jeho posudzo-

vanie  prináleží  výlučne  do  kompetencie  orgánov  činných

v trestnom konaní. Povinnosťou médií je čo najmenej skresle-

ne a naopak  čo najobjektívnejšie  informovať. Aj tu sa uka-

zuje, kto a ako si  naše vyšetrovacie orgány  ctí. Uzavretie

kauzy sa teda podľa môjho názoru urýchliť dalo.

 

     Chcem sa  opýtať pána poslanca  Čarnogurského, som rád,

že teraz prišiel, čo urobil preto, aby sa nevedomý účastník,

utajený a  omilostený svedok Oskar F.  dostavil pred sloven-

ských vyšetrovateľov a poskytol svoju všetkými takú očakáva-

  výpoveď. Pýtam  sa, prečo  svoj vplyv  v tomto smere ne-

uplatnil, nakoľko ako jediný z poslancov bol s ním v kontak-

te a pravdepodobne on sám  alebo osoby, s ktorými komunikuje

a spolupracuje, vedia,  kde sa Oskar F.  v súčasnosti nachá-

dza. Pánu Čarnogurskému stačilo, aby sa s Oskarom F. dal vy-

fotografovať. To je, žiaľ,  skutočnosť dokladajúca hĺbku po-

liticky motivovaného  cynizmu. Prvoradé bolo  vyťažiť Oskara

F., použiť  ho na svoje ciele  a potom sa zvečniť  s hrdinom

a ukazovať fotku  voličom, dať jeho  výpovedi aj týmto  prí-

slušnú vážnosť,  potom mu absolútne  ničím negarantovať bez-

pečnosť, nechať  ho tápať v  neistote a žiť  z milodarov. Ak

nie politický cynizmus, aké  iné slová, pán Čarnogurský, na-

vrhujete na pomenovanie svojho konania?

 

     Áno, Oskar F. vypovedal  ako utajený svedok pred vyšet-

rovateľom, ktorý  sa viac staral  o svoju mediálnu  kariéru,

o svojské  formulovanie  úradných  záznamov  ako  o služobné

predpisy a  disciplínu. Oskar F. vypovedal  v Rakúsku, všade

bude vypovedať, len tam, kde má, nie, t. j. tvárou tvár slo-

venským vyšetrovateľom. Bojí  sa vari Slovenskej informačnej

služby? Bojí sa polície? Alebo sa bojí sám seba? Bojí sa to-

ho, že by zase poplietol, čo videl, aké hlasy kde a kedy po-

čul?  Alebo sa  bojí konfrontácie?  Neverím, že  dnes nie je

možné vytvoriť také bezpečnostné opatrenia, aby Oskar F. mo-

hol  byť  riadne  vypočutý  poverenými vyšetrovacími orgánmi

Slovenskej  republiky. Čo  ste preto  v zmysle  pravdy okrem

svojho zväčšenia propagandisticky adresovaného občanovi, pán

poslanec, urobili? Nie je to  vaša vec poznať skutočnú prav-

du? Vám  stačí, dokonca vyhovuje,  keď to vidíte  a podávate

výhradne len zo svojej strany. Chvalabohu, súčasným vyšetro-

vateľom ani mnohým občanom Slovenskej republiky to nestačí.

 

     Pokiaľ sa tak nestane, nemôžeme považovať výpoveď Oska-

ra F. za autentickú. Z  rozboru monitoringu tlače a výpovedí

Oskara F. spracovaného na základe vystúpení z médií  je jed-

noznačne zrejmé, že táto výpoveď je neautentická, nedoučená,

účelová,  adekvátna úrovni  zle naučeného  žiaka, nieto ešte

profesionálne školeného sledovača. Kladiem si otázku, kto je

autorom  takejto výpovede,  myslím skutočného  autora, a aký

osud pripravili režiséri tejto hry svojmu korunnému svedkovi

Oskarovi F.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pánu poslancovi  Straňákovi. Faktická poznámka

- pán poslanec Čarnogurský.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán poslanec  Straňák, neurobil som takmer  nič pre to,

aby som nejako sprostredkoval alebo priviedol, primal Oskara

F.  na ten  výsluch pred  slovenskými orgánmi,  a to  z toho

dôvodu,  pán poslanec,  že som  mu nebol  schopný garantovať

bezpečnosť jeho života v prípade, že by sa stretol s agentmi

Slovenskej informačnej služby. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Lauko - faktická poznámka.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

 

     Posledné tri vystúpenia ma  presvedčili o tom, že tieto

vystúpenia sú z jednej kuchyne. Keď som si tak zbežne pozrel

to, čo povedal pán Lexa,  jednoducho je to úbohá správa Slo-

venskej informačnej  služby. A teraz sa  kolegovia pána Lexu

snažia zaviesť problematiku  hodnotenia Slovenskej informač-

nej služby  kdesi úplne inde. Kritizujú  KDH, budú pravdepo-

dobne pokračovať aj v rétorike pána riaditeľa Slovenskej in-

formačnej služby  v tom, ako nehorázne  obviňuje pána prezi-

denta, atď.

 

     Ešte  mi dovoľte  poslednú poznámku.  Pán Slobodník  vo

svojom vystúpení obvinil opozíciu, a nielen pri tomto vystú-

pení, aké zlé meno robí  Slovensku. Určite zajtra túto sprá-

vu, keďže  ju dostal ako prvý,  uverejní Slovenská Republika

- pán Smolec. Prečítajú si  ju všetky veľvyslanectvá na Slo-

vensku  aj v zahraničí, pretože Republika chodí na veľvysla-

nectvá aj do zahraničia. To bude hanba pre Slovensko, keď si

prečítajú túto správu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Nedá mi  nezareagovať na faktickú  poznámku pána Čarno-

gurského. Jeho  vystúpenie len podporuje to,  čo som povedal

predtým vo svojej faktickej  poznámke. Vzniká otázka, či ná-

hodou  nepotrebovalo  KDH  prerušiť  vzťah  medzi Oskarom F.

a ďalej.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.

 

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     ja som iba pánu poslancovi Laukovi povedal, že neprečí-

tajú si ju  až zajtra z Republiky, pretože  opozícia ju mala

už v noci.  A iste, ak posielali novelu  Trestného zákona do

Anglicka, možno už správu poslali aj na ostatné veľvyslanec-

tvá. Tak načo by veľvyslanectvá čakali do zajtra?

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. S prihláškou do  rozpravy nastúpi pán poslanec

Fedor a pripraví sa pán poslanec Černák.

 

Poslanec A. Fedor:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     ďakujem  riaditeľovi Slovenskej  informačnej služby  za

prednesenú správu. Nám a  predovšetkým verejnosti určite po-

môže  otvoriť si  oči takmer  oslepené  dennodennými hromami

a bleskami zaručene pravdivých správ opozičnej tlače, a hoci

sú ich informácie varené, ako sa  hovorí, z vody, zdá sa, že

stačia na spôsobenie dočasnej  slepoty a dokonca aj hluchoty

časti  verejnosti.  Mám  dojem,  že  to  je ich jediný účel.

S hodnotením  situácie a  pomenovaním problémov,  s akými sa

stretáva  Slovenská  informačná  služba,  ako  tieto odzneli

v správe, sa plne stotožňujem. Mohli  by sme nájsť x príkla-

dov, ktoré dokumentujú  neúnosný stav každodenného masírova-

nia  verejnej mienky  opozičnými médiami.  Tá dôslednosť pri

publikovaní toho, čo je komusi po chuti! Opozičná tlač siah-

ne po akomkoľvek paškvile v protiklade s apriórnym nezáujmom

o iné informácie, a keď sa  už nedá inak, tak ich spochybňo-

vaním, a to predovšetkým tých, ktoré nie sú v súlade s vytý-

čenou schémou,  participujúcou záver vyšetrovania  či vinní-

kov, samozrejme, vo vidinách opozičného sna.

 

     Je  smutné,  že  takýmto  informáciám poskytujú záštitu

a dodávajú dojem vážnosti niektorí  poslanci opozície  i sám

prezident. Opozičné médiá úplne, až na výnimky, odsabotovali

povinnosť informovať verejnosť o obsahu dokumentu, ktorý mi-

nulý týždeň v utorok 14. mája 1996 priniesla Slovenská tele-

vízia. Ak  sa o ňom  zmienili, tak v  pejoratívne fejtónovom

podaní. Čitateľ,  ktorý dokument nevidel,  nebol informovaný

v novinách o podstate veci a  pre nášho pána prezidenta kru-

tej pravde s vydokumentovaním hlavných tvrdení. Aj to je je-

den  posledný a  významný príklad,  ktorý usvedčuje opozičnú

tlač z neobjektívnosti.

 

     Jasne sa ukázalo, páni poslanci  z opozície, komu  celý

čas straníte a koho bránite. Keby pán prezident nemal imuni-

tu, už by celá vec musela byť aj v trestnoprávnej polohe. Ak

vám už toto  neotvorilo oči, aké dôkazy ešte  chcete? Je tam

dokonca svedok, ktorý určite môže potvrdiť autenticitu všet-

kého, čo  sme videli a  počuli. Počuli sme  i trápnu reakciu

pána prezidenta. Opäť to nebolo  čestné vyrovnanie sa s tvr-

dými faktami, ale obviňovanie  iných z nečestnosti a manipu-

lácie. Je najvyšší čas objektívne zhodnotiť a preveriť účasť

Michala Kováča staršieho v kauze  jeho syna. Treba dať jasnú

odpoveď na otázky, ktoré sú podľa mňa aj kľúčom k objasneniu

prípadu údajného únosu Michala Kováča mladšieho  a ktoré na-

bádajú k myšlienke, či pán  prezident za svoje otcovské city

neskrýva a nemaskuje obavy zo zistenia pravdy. Chcem sa pána

prezidenta spýtať:

 

     1. Či ovplyvňoval on osobne  alebo s jeho vedomím pove-

rené či určené osoby  z prezidentskej kancelárie, resp. ďal-

šie  ním riadené  osoby niektorých  aktérov alebo účastníkov

kauzy Technopol.

 

     2. Či vedel  o tom, že niektorí účastníci  kauzy sú na-

vádzaní na krivú výpoveď a že  je v tejto súvislosti na nich

vytváraný nátlak a sľubovaná prezidentská milosť.

 

     3. Či mal osobnú účasť alebo angažovanosť pri vybavova-

ní obchodu, lepšie povedané podvodu na firme Technopol.

 

     4. Aké závery chce z uvedených skutočností pre seba vy-

vodiť.

 

     Chcem sa  opýtať aj vás, páni  poslanci z opozície, aké

závery chcete  vyvodiť z materiálu,  ktorý usvedčuje aj  vás

z podpory osoby v dôležitej štátnickej funkcii, ktorá takým-

to  spôsobom zneužíva  svoje výsady,  reprezentuje náš  štát

a porušuje zákony. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Fedorovi. Slovo má pán poslanec

Černák. Pardon, pán poslanec Šimko - faktická poznámka.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem pekne, pán podpredseda.

 

     Dostávame tu stále otázky, či už poslanci opozície, do-

konca teraz aj neprítomný prezident, obraciate sa vo svojich

vystúpeniach  na opozičnú  tlač.  Podľa  môjho názoru  je to

všetko  súčasť vášho  dnešného scenára  odviesť pozornosť od

toho, prečo  je vlastne toto  naše dnešné rokovanie  zákonom

určené, to  znamená rokovať o plnení  úloh Slovenskej infor-

mačnej služby,  a odvrátiť vážne podozrenie  z využitia pro-

striedkov a pracovníkov informačnej  služby vo vážnom zloči-

ne. Toto podozrenie konštatoval aj nezávislý Vyšší krajinský

súd vo Viedni. K tomu, podľa môjho názoru, treba zamerať na-

šu pozornosť, a nie k tomu,  čo si myslia alebo hovoria opo-

ziční  poslanci. Samozrejme,  o tom  môžeme hovoriť,  ale vo

všeobecnej rozprave, a nie v tomto bode.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     súhlasím s pánom poslancom Brňákom, že Krajinský súd vo

Viedni rozhodol na základe  výpovedí troch zaujatých svedkov

a jednej indície. Taká je neodškriepiteľná pravda. Ale ak sa

už kladú otázky, aj ja mám  jednu otázku, ktorá tu ešte dnes

neodznela: Na radnici v IV obvode  sedí starosta za KDH a tá

nehoda sa stala takmer priamo pod oknami tej radnice. Zaují-

malo by ma,  keďže chodím po tej istej  ceste každé ráno, či

náhodou niekedy moje auto tiež neskončí pod tým múrom, aj so

mnou.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán Hofbauer - faktická poznámka.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Pán  Šimko, vaše  hnutie nikdy  nehovorilo o podozrení.

Predsa 1. septembra KDH vystúpilo  už s konštatovaním, že je

to tak a nijako inak,  taxatívne. Jednoznačne. Po smrti pána

Remiáša na druhý deň to isté, aj s číslami ŠPZ a so všetkým.

Ešte k tomu  neprišlo a už ste vedeli  tie štátne poznávacie

značky. Tak o čom sa tu bavíme? Nemávajte rukami. Je to tak.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To je úroveň, priatelia. Prosím, pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Chcel by som len povedať pánu poslancovi Šimkovi, že sa

vôbec nesnažíme  odpútať pozornosť od  nejakého zločinu, ale

naopak, poukázať  na to, že opozícia  používa nezákonné pro-

striedky, čím narušuje právnosť tohto štátu napríklad vo ve-

ci pásky, či už by to bolo odpočúvanie, alebo montáž, a tak-

isto chceme poukázať na to,  že indície logicky ukazujú nie-

kam inam, ako sa nám to snaží nahovoriť práve opozícia.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Pittner - faktická poznámka.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Pán poslanec Prokeš a  ostatní páni poslanci, panie po-

slankyne, vo  veci toho odposluchu alebo  vo veci tej pásky,

ako som informovaný, tak ako aj vy, z tlače, sa koná trestné

stíhanie. Ja vám  ručím za to, že keď  toto trestné stíhanie

dospeje k výsledkom, budete veľmi-veľmi prekvapení, čo sa tu

vlastne udialo.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Nech sa páči, pán poslanec Černák, máte slovo.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     kolegyne a kolegovia,

 

     rokujeme o správe Slovenskej  informačnej služby za rok

1995. Dovoľte mi  pozrieť sa na túto správu  z dvoch zorných

uhlov. Najprv sa pokúsim zosumarizovať,  čo v tej správe bo-

lo, a potom položím otázku, čo  v tej správe malo byť. A na-

priek tomu, že koaliční kolegovia nás kritizujú za naše for-

my prejavu nesúhlasu, volili sme takú formu nesúhlasu, ktorá

neznemožnila správu predniesť, ja som si správu vypočul, ne-

mal som ju písomne a viem,  čo v nej bolo. Našou formou pre-

javu, teda prejavom odporu sme jednoducho chceli povedať, že

Ivan  Lexa nemá  morálne právo  vystupovať v  tejto snemovni

a že keby bol  dal o tom pán predsedajúci  hlasovať, boli by

sme  vyjadrili svoj  názor hlasovaním.  Žiaľ, o  tomto bode,

o ktorom sme vlani hlasovali, tentokrát sme nehlasovali. Pán

Lexa automaticky predstúpil pred  mikrofón a museli sme pou-

žiť tie prostriedky odporu, ktoré sme použili.

 

     Dovoľte mi zosumarizovať veľmi stručne, čo v tej správe

vlastne bolo.  Ja som v správe  zachytil najprv nejaký pokus

o vyhodnotenie geopolitických súvislostí, o vyhodnotenie et-

nických a  náboženských konfliktov v  Európe, následne potom

veľmi chabú  zmienku o personálnom  vybavení a o  tom, že sa

zanedbala príprava mladých ľudí,  a potom prichádzali na rad

prekvapenia. Najprv  to bol tvrdý  útok voči opozícii,  voči

politickým stranám a predovšetkým voči Kresťanskodemokratic-

kému  hnutiu. Nasledoval  osobný útok  voči pánu  Pittnerovi

a jeho nezávislej komisii. Následne  potom útok voči noviná-

rom, dokonca menovite uvedeným v skratkách, ktorí píšu proti

Slovensku, a voči tlači ako  celku. Následne nato tvrdý útok

voči  hlave štátu,  kritika prezidenta  a jeho  postupov. No

a čo mňa najviac prekvapilo - útok proti biskupovi Balážovi,

opätovne útok proti cirkvi.

 

     Biskupa Baláža poznám  niekoľko desaťročí. Niekoľko de-

saťročí som  navštevoval jeho kázne, či  už tajné, alebo ve-

rejné. Kázal  pred tísíckami ľudí  na Starých Horách.  Je to

človek, ktorý bojoval proti  komunizmu, človek, ktorý je ná-

rodovec, človek, ktorému riaditeľ informačnej služby nesiaha

po členky. Protestujem proti  tomu, aby taký prešľap Sloven-

skej  informačnej služby,  ako bol  nafingovaný predaj trip-

tychu, bol v tejto správe spomínaný a hodnotený, pretože in-

formačná služba,  najmä jej riaditeľ,  sa mali ospravedlniť,

abdikovať, vrátiť peniaze a  neútočiť proti biskupovi, ktorý

je, nechcem  nejako nadnesene o  ňom hovoriť, ale  je čestný

a rovný chlap,  ktorý má autoritu,  a útoky takého  človeka,

ako je Ivan Lexa, nie sú namieste.

 

     Dovoľte mi  teraz povedať, čo podľa  môjho názoru v tej

správe asi malo  byť. Ja som sa na  túto správu skutočne te-

šil, pretože  som čakal, že  vyhodnotí činnosť za  rok 1995.

Zachytili sme mnohí  náznaky o tom, aká je  situácia, ako je

Slovensko spravodajsky nepokryté. Pri rozpočte ste hlasovali

za obrovské peniaze do  Slovenskej informačnej služby. Čakal

som, že tu bude povedané,  ako sa použili, ako sa investova-

lo. Nečakal  som tu nejaké veci,  ktoré by prezradili štátne

tajomstvo, ale  napriek tomu mi  chýba nejaké porovnanie  so

zahraničím, ako je v  zahraničí spravodajská služba financo-

vaná, koľko pokrýva, či sme lepší, či sme horší, aké prípady

informačná služba riešila,  čo sa jej podarilo a  čo je ešte

problémom. Jednoducho  fundovanú a odbornú  správu, z ktorej

by som  sa dozvedel, v akom  stave vlastne informačná služba

je po stránke organizačnej, technickej alebo personálnej.

 

     Ja  zatiaľ  evidujem  Slovenskú  informačnú  službu len

v jednom-jedinom  smere ako  unikátnu a  nemajúcu obdobu  na

Slovensku, že je odpočúvaný šéf tajnej služby. Aj o tom mala

byť zmienka, pretože človek,  ktorý vlastne má zodpovedať za

našu bezpečnosť, nepostrehol,  že jeho telefonické rozhovory

  nahrávané. V  tom asi  máme unikát,  ale, žiaľbohu,  len

v tom.

 

     Takže zhrnuté a podčiarknuté  čo sa týka správy, správa

mi pripomínala poučenie z  krízového vývoja, správa bola ne-

smierne spolitizovaná, využila  všetky prostriedky nato, aby

znevažovalo  opozíciu, tlač,  prezidenta, cirkev,  ale vôbec

nám nepovedala,  v akom stave sa  Slovensko nachádza v tejto

veľmi odbornej  a kvalifikovanej oblasti  a ako by  sme mali

postupovať ďalej. Mám pocit,  že naša tajná služba rozohrala

spravodajské hry,  ktoré sa jej  vymkli z rúk,  ktoré už ne-

ovláda, Slovensko spravodajsky nepokryté pripomína škrupinku

vo vlnách oceánu a odborníkom sme skutočne asi na výsmech.

 

     Dovoľte  mi na  záver použiť  oslovenie milí  priatelia

a povedať pár slov k vám všetkým. Keď hovorím priatelia, ne-

myslím tým len priateľov z  KDH, z Maďarskej koalície, z SDĽ

alebo z Demokratickej únie, ale  aj z vládnej koalície. Boli

sme spolu na otvorení  výstavy Cesta Slovenska k samostatnej

štátnosti. A bol som šťastný,  keď sme sa tam stretli takpo-

vediac nadstranícky, nepoliticky.  Boli tam zástupcovia opo-

zície,  koalície a  pozerali sme  síce zatiaľ  ešte chudobnú

výstavičku,  ale časom  možno bude  dokumentovať, aké  kroky

Slovensko muselo  urobiť na ceste  k svojej štátnosti.  Viem

prežiť to, že v prvom  rade stáli ľudia, ktorí voľakedy pľu-

vali  na Štefana  Kvietika v  tomto parlamente,  keď hovoril

o samostatnom Slovensku. O. K. Je to za nami. Ale keď som sa

pozeral na fotografiu, ako  pán Mečiar drží podpísanú ústavu

v rukách, a  keď som sa pozrel  na tie tváre za  ním, drvivá

väčšina z tých  tvárí, ktoré tam stoja, sedí  dnes v opozič-

ných laviciach. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo?

 

     Skôr ako si dáte sami odpoveď - zradcovia, sú podplate-

ní Sorosom, spájajú sa s Maďarmi -, dovoľte mi trošku si za-

spomínať. Pri odchode z HZDS jeden poslanec, ktorý nešiel do

DÚ,  krátko  pôsobil  v  klube  Národnodemokratickej strany.

A tento kysucký poslanec pri jednom rozhovore - niekoľko ho-

dín sme sa spolu rozprávali - si držal  hlavu v rukách a po-

vedal  doslova a  do písmena:  "Ja blbec,  ja som mu pomáhal

krágľovať. On ukázal na Kňažka  a ja som bojoval proti Kňaž-

kovi. Ukázal na Dolgoša a ja som vystupoval proti Dolgošovi.

Prečo  som nikdy  nevypočul obidve  strany?" Priatelia, vaša

politická  hodnota je  postavená na  poslušnosti. Tí,  ktorí

prejavili iný názor, odišli. Jedni takým spôsobom, druhí ta-

kým spôsobom. A to je  hlavný dôvod, že odchádzali tí, ktorí

prejavili vlastný názor, a na ich miesta nastupovali posluš-

ní. Poslušnými  odmietli byť tí, ktorí  sú na tej fotografii

a ktorí už  nie sú v  čelných funkciách, poslušným  odmietli

byť napríklad generálny prokurátor pán Bacho, najvyšší sudca

Plank, šéf Slovenskej informačnej služby Mitro, Šátek, Šimu-

nič, Lamačka, Ivor a kopa ďalších. A na ich miesto nastupujú

takí, ktorí držia chrbát,  bojujú proti vymysleným nepriate-

ľom  Slovenska, zápalisto  dokážu vystupovať  tak ako  Dušan

Slobodník, aby fakty skresľovali,  resp. vysvetľovali len zo

svojho zorného uhla.

 

     Ale položili  ste si niekedy otázku,  konkrétne vy, na-

príklad pán predseda Gašparovič,  alebo pán Dušan Slobodník,

ako  by vám  osobne  vadilo,  keby opozícia  mala zastúpenie

v Osobitnom kontrolnom orgáne? Ako by vám tam vadili tí dva-

ja opoziční poslanci? A museli sme dnes takto šermovať argu-

mentmi z jednej, z druhej strany, keby sme vedeli dodržiavať

základné princípy politickej  kultúry? Zamyslite sa, priate-

lia, nad tým, kam vlastne  Slovensko vediete a kam sa dosta-

ne, keď  priepasť medzi tými dvoma  tábormi sa bude neustále

prehlbovať. Vaša  momentálna politická hodnota  je postavená

na poslušnosti, ale  vaša ľudská hodnota je vyššia,  a tá je

postavená na  vašich konkrétnych činoch a  na vašom svedomí.

A ak potlačíte poslušnosť a  objektívne sa zamyslíte, musíte

sami zvážiť, čo v správe malo byť a čo v tej správe chýba.

 

     Dámy a páni, pán  prezident Slovenskej republiky odmie-

tol vymenovať pána Ivana Lexu za šéfa Slovenskej informačnej

služby. Napriek  tomu po zmene  kompetencií vláda Slovenskej

republiky tak učinila. Stav, v ktorom sa Slovenská informač-

  služba  nachádza,  ma  ako  poslanca  Národnej rady však

utvrdzuje v tom, že postoj pána prezidenta bol prezieravejší

a štátnickejší ako postoj slovenskej vlády. Slovenská infor-

mačná služba je pred rozkladom,  a ak rýchlo neučiníte opat-

renia, ostaneme spravodajsky  nepokrytí ako dvojdňové batoľa

v 40-stupňovom mraze.

 

     Ďakujem vám.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Hofbauer - faktická poznámka.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Pán poslanec  Černák, v správe  chýba presne to,  čo sa

tam nemôže  nachádzať, pretože tento  parlament rozhodol, že

schôdza  bude verejná.  Ak by  verejná nebola,  nepochybujem

o tom, že tá správa by vyzerala  úplne ináč. Ale o tom demo-

kraticky rozhodli poslanci tu sediaci, v tejto sále.

 

 

     A čo sa týka toho  konštatovania, že hodnota človeka je

daná jeho konkrétnymi činmi, ja  sa trošku divím odvahe toto

tu vyhlásiť,  pretože v tejto  sále sedia bezmála  dva tucty

členov  najrôznejších  vlád,  ako   sme  postupne  za  sebou

prichádzali a  odchádzali. Na každého z  nás môže byť nejaké

hodnotiace kritérium, názor,  stanovisko pozitívne, negatív-

ne, výhrady, pripomienky, ale, kolega poslanec, ty si jediný

minister, ktorý z vlády zdupkal, dal demisiu, utiekol z pos-

tu. Takže skutočne neviem, čoho si sa dovolával, akú hodnotu

si tuná spomínal, tú svoju asi nie.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Faktická poznámka - pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán poslanec Filkus  položil predsedovi Osobitného kon-

trolného  orgánu niekoľko  otázok.  Vzhľadom  na to,  že pán

predseda na ne neodpovedal a veľmi úzko súvisia s rokovaním,

dovolím si ich položiť ešte raz.

 

     Podľa § 5 zákona o Slovenskej informačnej službe na po-

žiadanie  Osobitného kontrolného  orgánu riaditeľ Slovenskej

informačnej služby má predložiť správu o činnosti. To zname-

ná, že prvá otázka znie, či pán predseda Osobitného kontrol-

ného orgánu požiadal riaditeľa Slovenskej informačnej služby

o predloženie  správy vzhľadom  na to,  že minimálne  10 dní

pred konaním schôdze už vedel, že tento bod bude zaradený do

rokovania  Národnej rady.  Ak požiadal  riaditeľa Slovenskej

informačnej služby,  aby správu predložil,  a riaditeľ takto

neurobil, druhá otázka znie, prečo neinformoval Národnú radu

Slovenskej  republiky,  že  riaditeľ  Slovenskej informačnej

služby porušil § 5 zákona o Slovenskej informačnej službe.

 

     Tretia otázka znie, že ak tak nepožiadal, z akého dôvo-

du nepožiadal o správu o činnosti, pretože vyzerá to tak, že

nebral alebo neberie svoju funkciu vážne. Čiže chcem sa spý-

tať, aký mal dôvod, že si túto správu nepýtal.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     chcem odpovedať pánu Černákovi na otázku, či sme sa za-

mysleli  nad tým,  prečo toľko  ľudí, ktorí  tu sedia, mnohí

z nich, ako on povedal, odišli z Hnutia za demokratické Slo-

vensko alebo, ako  povedal on, od pána Mečiara.  Áno, ja som

sa aj dnes veľmi vehementne  nad touto otázkou zamýšľal, keď

som tu videl jedného  z "nepochopených" pretendentov na slo-

venský trón, "vodcu národa", pán Moravčík zaťato búchal obo-

ma rukami do  stola. Samozrejme, nesedí tu. A  potom nás po-

účal o svojskom  výklade práva na odpor. Bolo  mu tu už tiež

odpovedané. A možno ďalší  pretendenti, nepochopení, tiež tu

sedia,  ktorí precenili  svoje možnosti  a schopnosti  viesť

tento národ, a pritom si teraz myslia, že robia tomuto náro-

du zle, keď robia dnes takýto  krik v tejto sále a tieto ex-

presívne politické, stupídne hnutia.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Homola - faktická poznámka.

 

Poslanec V. Homola:

 

     Pán poslanec Černák, hovorili  ste, že Slovenská infor-

mačná služba  robí nejaké akcie proti  katolíckej cirkvi. Ja

by som dal niekoľko otázok vám.

 

     Kto  pripravuje  kázne,  ktoré  sa  čítajú v kostoloch,

v ktorých sa útočí na vládu?  Kto chce zasievať semeno nená-

visti  u veriacich,  kde sa  opäť spomína  vláda, aká je ne-

schopná a podobne? Bola to Slovenská informačná služba, ale-

bo  to bol  niekto z  vás? Môžem  odpovedať konkrétne, ja si

myslím, že  niekto z vás.  Kto má takýto  záujem, aby sa  aj

cirkev  zneužívala, aby  sa chrámy  zneužívali na  politickú

prácu? Určite my nie. Tak prosím vás, nedehonestujte chrámy,

chrámy slúžia  na niečo iné,  hovorím to všeobecne.  A robte

to, čo máte robiť pre dobro Slovenska.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Javorský - faktická poznámka.

 

Poslanec F. Javorský:

 

     Keď dovolíte, predsa by som  sa len vrátil k správe  aj

k tomu,  ako sa  vždy  snažíte  hľadať vinníkov  niekde mimo

vlastných radov.

 

     Na piatej strane správy sa konštatuje, že sa trestuhod-

ne zanedbala delimitácia poznatkových a archívnych fondov po

federálnych  spravodajských   službách.  Mnoho  informačných

a archívnych  fondov nebolo  vytriedených a  delimitovaných.

Podobná situácia panovala i  v delimitácii materiálu a tech-

niky, získali  sme prevažne nekompletnú,  morálne zastaranú,

často nepoužívateľnú techniku atď. atď. Pýtam sa, kto vlast-

ne za to zodpovedal. Keď neviete, ja vám pripomeniem. Bol to

splnomocnenec  vlády, ktorého  menovala vláda  pána Mečiara,

pán Kerty.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Priatelia, postup  zodpovednosti za preberanie

podkladov má predovšetkým, keď  ide o partnerské vzťahy, je-

den z partnerov. Vieme, aká je situácia, dajme tomu, so slo-

venským zlatom. A už vari  sa nepokúsime prisunúť to niekomu

z našej  strany. Záležitosť  nekomplexného vybavenia  je len

konštatovanie, že náš partner pri delení sa správal tak, ako

sa správal.

 

     Ďalšie slovo  má pán poslanec Kanis,  nech sa vám páči.

A pripraví sa pán poslanec Andrejčák.

 

Poslanec P. Kanis:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážená Národná rada,

 

     bol som  prekvapený z výsledku hlasovania  o tom, či má

byť prerokovanie bodu k  správe o činnosti Slovenskej infor-

mačnej služby verejné, alebo tajné.  Myslím, že pri tom hla-

sovaní chýbal  jeden hlas, aby sa  rozhodlo, že prerokovanie

správy bude  tajné. Ak bolo  rozhodnuté, aby bolo  rokovanie

verejné, čo sme mohli očakávať  od tohto rokovania? Čo mohlo

vzísť  z  tohto  rokovania,  ak  viacerí,  ktorí  by mali čo

k správe povedať, sú povinní zachovávať mlčanlivosť?

 

 

     V § 23 zákona číslo 46/1993  Z. z. sa hovorí presne to-

to: "Príslušníci  a každý, kto  plní úlohy na  základe tohto

zákona, sú povinní  zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach,

o ktorých sa dozvedeli v  súvislosti s činnosťou informačnej

služby, ktoré v záujme fyzických alebo právnických osôb majú

zostať utajené." Považujem to za potrebné povedať preto, aby

sme  si vedeli  vysvetliť, prečo  má rokovanie  taký priebeh

a prečo z  tohto bodu miestami vzišla  vecnosť, miestami di-

vadlo, miestami  táranie. Už x-krát  nebol zvolený adekvátny

spôsob  rokovania. Je  zrejmé, že  rokovanie malo  byť tajné

a viacerí aktéri zbavení mlčanlivosti, ak sme tu chceli nie-

čo podstatné počuť.

 

     Vážení kolegovia, zamyslime sa  nad tým, aj ako rozmýš-

ľame pri hlasovaniach,  ktoré predurčujú charakter rokovania

Národnej rady.

 

     V správe, ktorá tu bola prednesená, ma zaujali problémy

budovania tajných služieb a budovania Slovenskej informačnej

služby.  Z vlastnej  nedávnej ministerskej  skúsenosti viem,

aké sú to problémy zložité, či už po línii Slovenskej infor-

mačnej služby, alebo po línii vojenskej. Myslím, že aj tieto

štruktúry  štátu  plnia  nezastupiteľné  úlohy pri základnom

vnútroštátnom záujme štátu  a tým  je demokracia a vláda zá-

kona. Viďme mnohé problémy, ktoré  sú tu aj v zmenách, ktoré

tu nedávno  prebehli. Bola to jednak  veľká systémová zmena.

Aj pri systémových zmenách v  minulosti a zrejme aj v budúc-

nosti sa  značná časť tajných služieb  vždy dedila  alebo sa

dedí aj novým režimom. Nechcem tu rozoberať, čo ohľadne toh-

to dedenia prebehlo aj v podmienkach ešte Československa.

 

     Ďalšia výrazná štátoprávna zmena,  ktorá sa tu uskutoč-

nila, bol vznik nového štátu. Možno tí, ktorí robili v tejto

oblasti, by tu mohli dať x  príkladov toho, že práve v tejto

oblasti sa  štát pri svojom  budovaní stretáva s  najväčšími

problémami. Tie problémy sa kumulujú aj tým, že sa štát roz-

delil. Všetci, ktorí pracovali  v tejto oblasti, boli vyško-

lení v jednom stredisku. Je to špecifický prípad, ktorý však

má ďalekosiahle dôsledky aj na budovanie tajných služieb. No

a napokon bolo tu viaceré  striedanie vlád a, žiaľ, strieda-

nie  vlád nezachovávalo  kontinuitu vo  výstavbe týchto slu-

žieb. Teda aj napriek  všetkým týmto systémovým a štátopráv-

nym zmenám, ako aj zmenám pri striedaní vlád sú vlastne taj-

  služby   istou  štruktúrou,  ktorá   prežíva  objektívne

veľmi-veľmi zložité  problémy. Myslím, že  ide o vec  štátu.

Prezident, predseda vlády, minister vnútra a minister obrany

musia rozmýšľať za štát, nie za seba, nie za politickú stra-

nu, ale  za štát, a  to bez ohľadu  na to, či  tu boli zmeny

systémové, bez  ohľadu na striedanie  vlád, ale predovšetkým

vzhľadom na národnoštátny  záujem tohto mladého samostatného

štátu.

 

     Ak sme mali možnosť počuť správu alebo aj kolegov, kto-

rí vystupovali v rozprave, nemožno obísť jeden základný roz-

por, ktorý tu vyplýva z toho, že poznáme uznesenie o uložení

veci  vyšetrovateľom  majorom  Čížom,  ale  zároveň v správe

a rozprave sa tu tvrdilo niečo iné. Myslím si, že vyšetrova-

teľ  uznesením o  uložení  veci  otvoril dvere  pre prievan,

a teraz pôjde o to, aby v tomto prievane parlament vážne ne-

ochorel. Pretože  bez ohľadu na  to, ako parlament  rozhodne

o tejto  správe, problém  tu je,  je taký  vážny, že otriasa

základmi tohto štátu a nepochybne bude viackrát ešte predme-

tom rokovania. (Potlesk.)

 

     Slovenská informačná služba  je štátny orgán Slovenskej

republiky,  ktorý plní  úlohy vo  veciach ochrany  ústavného

zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu v rozsahu

vymedzenom zákonom. Čiže aj tento problém sa týka bytostných

problémov existencie a budovania tohto štátu. A my sa musíme

pýtať, ako funguje tento štát, ako  funguje Slovenská infor-

mačná služba, akú ma  kvalitu, akú kvalitu majú spravodajské

služby, ako obhajujú  národnoštátny záujem vo vnútropolitic-

kom rozmere.  A tu zrejme  všetci dôjdeme bez  ohľadu na to,

aká je naša pozícia v systéme moci, k tomu, že na tomto poli

tento štát bude potrebovať  ešte veľa rokov usilovnej práce.

A aj pri tajných službách, aj  pri spravodlivosti, ak sme na

pôde  zákonodarného  orgánu,  nemôžeme  posudzovať  veci iba

vládne alebo opozične. Spravodlivosť nie  je vládna a nie je

opozičná. Je, alebo nie je.  A tento štát tiež nepatrí vláde

alebo opozícii, tento štát je štátom nás všetkých.

 

     Kontradikcia, ktorá tu vznikla v diskusii, teda vyluču-

júce sa  tvrdenia, sa môže  stať a zrejme  sa stáva základom

a faktorom schizofrénie  v našej spoločnosti.  Myslím si, že

parlament sa musí zamyslieť,  ako tento stav prekonať. Neho-

vorím  o podstate  problémov a  prípadov, o  ktorých tu spor

ide, ale zákonodarný zbor  musí tento problém nejakým spôso-

bom vyriešiť. Zdá sa, že  riešenia môžu mať rôzny charakter.

Na pôde Národnej  rady podľa môjho názoru musí  ísť aj o to,

aby sme  dospeli k príslušnému  legislatívnemu riešeniu. Tým

legislatívnym  riešením môže  byť jednak  novelizácia zákona

číslo 46,  ktorý som tu  citoval, môže to  byť prípadne nový

zákon  o tajných  službách, alebo  zákon o  kontrole tajných

služieb. Treba povedať,  že aj keď zákon číslo  46 o Sloven-

skej informačnej službe odráža  základné reality, je vlastne

základnou právnou úpravou pre činnosť Slovenskej informačnej

služby, zdá sa, že problémy sú  zložitejšie a nie sú v tomto

zákone zachytené.

 

     Druhé riešenie, ktoré môže byť, je riešenie na politic-

kej dohode,  ktoré má istú organizačnú  podobu. Podľa zákona

Slovenskej národnej  rady číslo 44/1989 Zb.  o rokovacom po-

riadku Slovenskej národnej rady v § 4 sa hovorí o tom, že do

pôsobnosti Slovenskej národnej rady patrí najmä - podľa pís-

mena l) zriaďovať výbory Národnej rady ako svoje iniciatívne

a kontrolné orgány. Problém kontroly tajných služieb sa rie-

šil a  rieši v rôznych  štátoch rôzne. Napríklad  v Maďarsku

existuje minister  bez kresla, ktorý má  na starosti aj kon-

trolu  tajných  služieb.  Rôzne  mechanizmy kontroly tajných

služieb sú aj v  jednotlivých parlamentoch. Preto si dovolím

navrhnúť, aby sa potom aj pri záverečnom hlasovaní hlasovalo

i o  mojom návrhu,  aby Národná  rada na  základe § 4 zákona

číslo 44/1989 Zb. ustanovila nový výbor pre kontrolu tajných

služieb. Ak by tento návrh neprešiel, myslím si, že čiastoč-

ným riešením môže  byť aj to, že v  rámci tohto bodu Národná

rada  Slovenskej  republiky  rozhodne  o doplnení Osobitného

kontrolného orgánu zástupcami opozície.  Aj o tom navrhujem,

pán podpredseda Národnej rady, aby sa v závere hlasovalo.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu poslancovi Kanisovi. Slovo v rozpra-

ve má predseda výboru pán  poslanec Andrejčák. Nech sa páči.

Pripraví sa pán poslanec Langoš.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená snemovňa,

     vážená podozrievavá opozícia,

     vážený riaditeľ Slovenskej informačnej služby,

 

     sme súčasťou tvrdého politického boja o moc, o politic-

kú moc.  Naša opozícia, keď opakovane  prehrala voľby a chce

sa znovu  inak dostať k moci,  spustila propagandu proti mo-

cenským  orgánom štátu.  Zatiaľ iné  robiť nemôže.  A jedným

z týchto mocenských orgánov štátu je aj Slovenská informačná

služba, ktorú vedie  pán Lexa. Buď je to  tento dôvod, alebo

dôvod takého tvrdého zásahu  a spochybňovania Slovenskej in-

formačnej služby  leží niekde mimo  Slovenska, ale tomu  ne-

chcem veriť. Slovenská informačná služba je a aj v budúcnos-

ti bude pre obyvateľov  nášho štátu čímsi neznámym, zahmlie-

vaným, dokonca zatiaľ ani  filmy o činnosti jej príslušníkov

nemáme.  Ale nech  je to  aká utajená  vec, sama  informačná

služba  je  vo  vážnom  stave.  Je  vo vážnom stave, pretože

vznikla iba  v roku 1993,  bola budovaná ľuďmi,  ktorí na to

dlhodobo neboli  pripravovaní, bola riadená  ľuďmi, ktorí na

to  nemali odbornú  prípravu, a bola ovplyvňovaná politikmi,

ktorí na ovplyvňovanie tejto  služby nemali politické skúse-

nosti. Kto vlastne  nových príslušníkov Slovenskej informač-

nej služby učil? Kto ich učí? Bohužiaľ, dodnes nikto, preto-

že  je príliš  krátky čas  nato, aby  sme si  ich vychovali,

a dokonca vychovali ako pedagógov.

 

     Bol som u riaditeľa  Slovenskej informačnej služby, keď

bol menovaný krátko po prijatí zákona. Môžem vám povedať, že

videl  som jednu  veľkú dôslednosť  - perfektne  a primerane

draho  vybudovanú kanceláriu,  ale  nevidel  som to,  čo som

chcel vidieť - zbieranie  skúseností a vyzývanie odborníkov,

ktorí niečo o spravodajstve vedia.  A v tom čase títo odbor-

níci boli iba na dvoch miestach - v civile bývalí príslušní-

ci  Federálnej  bezpečnostnej  informačnej  služby alebo ŠtB

a v  armáde  príslušníci  spravodajskej  služby.  A preto si

priznajme, odkiaľ  a kto mal  nových príslušníkov Slovenskej

informačnej služby  učiť. Aká je teda  dnes Slovenská infor-

mačná  služba? Je  početne malá  a nevyhovujúca  pre potreby

nášho štátu (myslím početným stavom). Je organizačne nedobu-

dovaná, pretože  sa to nestihlo  napriek snahe urobiť.  A je

personálne slabo zabezpečená. Je  zabezpečená len z bývalých

príslušníkov  Federálnej  bezpečnostnej  informačnej  služby

alebo ŠtB, údajne je tam  jeden z bývalých policajtov, ktorí

mali inú  profesnú prípravu a  nie na informačné  služby. Sú

tam ľudia nabratí z civilu, buď z počtu dôstojníkov v zálohe

alebo poddôstojníkov  v zálohe, alebo iní  odborníci, aj keď

vo  svojich profesiách  možno dobre  pripravení, ale civili,

ktorí nevykonali ani vojenskú  službu, ani policajnú, a učia

sa vlastne sami a často na vlastnej škode.

     Ale ak sú pravdivé  informácie, ktoré občas Kresťansko-

demokratické  hnutie vydáva  v opozičných  novinách, že majú

informácie  z  kruhov  Slovenskej  informačnej služby  alebo

z kruhov  blízkych  Slovenskej  informačnej  službe,  tak si

priznajme, že potom  tam sú ešte špióni KDH,  a túto skutoč-

nosť ani nechcem pripustiť. Ale ak je to pravda, že tam takí

ľudia  sú, ktorí  poskytujú informácie  o informačnej službe

nekompetentným osobám, potom je to najväčšia chyba Ivana Le-

xu, pretože už dávno mal  takýchto ľudí odhaliť a s postihom

prepustiť. O  tom, že Slovenská informačná  služba je slabá,

svedčí aj tá skutočnosť, že  dodnes nezistila, kde sa nachá-

dza  podľa KDH  korunný svedok  tzv. únosu.  Ale nedivme sa.

Vráťme sa znovu k otázke, kto ju to mal naučiť. Som presved-

čený, že ľudia v  Slovenskej informačnej službe robia inten-

zívne,  ale môžu  robiť len  to, čoho  sú schopní,  na čo sú

pripravení a na čo majú životné skúsenosti.

 

     Stojí  však pred  nami otázka, alebo bolo  by si  treba

ujasniť, čo  by mal vlastne  riaditeľ Slovenskej informačnej

služby teraz robiť.

 

     Po prvé, myslím si, postupne preveriť spoľahlivosť pra-

covníkov Slovenskej informačnej služby a očistiť ju od ľudí,

ktorí spoľahlivosť nezaručujú.

 

     Po druhé, vyriešiť spôsob  vzdelávania a výcviku teraj-

ších pracovníkov Slovenskej  informačnej služby a novozíska-

ných pre službu v nej.

 

     Po tretie, postupne vytvoriť  spoľahlivú a výkonnú Slo-

venskú informačnú službu a začať intenzívne pracovať.

 

     Po štvrté, nedovoliť  akcie ohrozujúce samotnú podstatu

Slovenskej informačnej služby a intenzívne ju brániť, aj keď

sa našim  poslancom nepáči, že v  niektorých prípadoch podal

riaditeľ trestné oznámenie. On ju brániť musí.

 

     Po piate, až sa mu toto všetko podarí urobiť, môže oča-

kávať tvrdú skúšku v Národnej  rade, kde sa bude spovedať za

výsledky svojej práce.

 

     Ale  musíme si  položiť tiež  otázku, čo  máme robiť my

poslanci.

 

     Predovšetkým si  myslím, že by  sme mali prestať  robiť

aféry z politických dôvodov a z kriminálnych pseudodôvodov.

 

     Po druhé, vytvoriť podmienky pre tiché, rýchle a skryté

rozvinutie orgánov  a celého systému  Slovenskej informačnej

služby podľa zákona, ktorý sme prijali.

 

     A po tretie, nestavať  predčasne tvrdé požiadavky, lebo

nemáme ešte nato potrebných ľudí.

 

     K  samotnej  správe  riaditeľa  Slovenskej  informačnej

služby.  Súhlasím s  pánom poslancom  Kanisom, že  je veľkou

chybou, že pri hlasovaní  neprešla forma jej uzavretého pre-

rokúvania v  Národnej rade. Dozvedeli  by sme sa  iste viac.

Ale,  páni poslanci,  buďme úprimní.  Pán poslanec Moravčík,

škoda, že tu nie je, pozeral som sa na neho po celý čas, keď

riaditeľ  Slovenskej informačnej  služby čítal  správu. Celý

čas búchal do stola, nenapísal si jedinú poznámku, nevenoval

sa tomu, čo  sa hovorí, ale prakticky hneď  po obede mal pí-

somnú odpoveď  alebo vyhodnotenie  tejto správy. Nepočul ju,

nečítal ju,  ale písomné vyhodnotenie,  a veľmi odsudzujúce,

mal. To  iste bolo pripravené  dopredu. Takže nehovorme,  že

sme zaujímali  stanovisko k správe. Tento  text bol napísaný

strojom, veď som to tu zvrchu videl.

 

     K nezávislej komisii veľmi stručne. Áno, uznávam, komi-

sia, ktorú vedie pán Pittner, je nezávislá, len by som chcel

vysvetliť, že je nezávislá od pána Lexu, pána Mečiara a pána

Gašparoviča, ale je poplatná  vám, vášmu politickému hnutiu.

K správe  nezávislej  komisie  mám  jednu pripomienku  alebo

otázku. Rád by som si ju prečítal a dobre budem hľadať mies-

to, či je tam vyšetrená  aj skutočnosť, že pán poslanec Čar-

nogurský o 11.00  hodine tu v Národnej rade  žiadal, aby som

ihneď zvolal výbor pre obranu a bezpečnosť a vyšetrovali sme

ministra vnútra, pretože  bol odvolaný vyšetrovateľ Šimunič.

Pýtam sa, ako  to mohol vedieť, že je  odvolaný, keď o 17.00

hodine v mojej prítomnosti minister vnútra, ktorý o odvolaní

nevedel a  neurobil to, volal na  môj zásah riaditeľa odboru

vyšetrovania a ten mu povedal:  "Áno, rozhodol som sa, že ho

odvolám, ale ešte  si ho len musím zavolať  k sebe." Bude ma

zaujímať v tejto správe, či sú tam napísané noty, podľa kto-

rých to  malo byť urobené už  dopoludnia, alebo pán poslanec

sa jednoducho o pár hodín pomýlil.

 

     Ku  kontrole  Slovenskej  informačnej  služby. Súhlasím

s tým, čo naznačil pán poslanec Kanis, chcel by som len pri-

pomenúť, že poznám štát NATO, v ktorom je veľmi tvrdo parla-

mentom kontrolovaná spravodajská služba ako dôsledok pôsobe-

nia a prevzatia spravodajských služieb z II. svetovej vojny,

a majú s tým nesmierne starosti, až je to na úkor funkčnosti

tejto služby. Poznám štát NATO, kde nie je vôbec parlamentom

riadená  kontrola a práve tento prvý prípad ich varuje a vá-

hajú, či ju zaviesť. Poznám štát NATO, kde parlamentná komi-

sia  nie je  riadená parlamentom,  pretože ju  menuje osobne

premiér, dokonca  ani všetci poslanci  nevedia, ktorí z  po-

slancov, ich kolegov,  sú v tej komisii, a  komisia dáva vý-

sledky svojej práce  alebo poznatky len premiérovi, nie par-

lamentu. No a potom je aj náš model, ktorý ani opozícii, ani

nám celkom  nevyhovuje. Vám preto, že  nemáte na ňom podiel,

nám  preto, že  proti tomuto  spôsobu máte  výhrady a budeme

hľadať nejaké nové riešenie. Som tiež presvedčený, že by bo-

lo výhodnejšie  urobiť taktický krok,  aby sme ju  rozšírili

o kandidátov opozície, ale, prosím vás, navrhnite kandidáta,

ktorý získa 76 hlasov tohto parlamentu. Odmietam hlasovať za

to, aby sme prijali zásadu, že  tam musí byť z opozície. Na-

vrhnite  takého  kandidáta,  ktorému  budeme  ako  človekovi

veriť.

 

     Čo k tomu ešte urobiť? Myslím si, že môžem na záver po-

vedať asi takéto myšlienky: Nerokujeme dnes o Slovenskej in-

formačnej službe, nerokujeme dnes  o činnosti riaditeľa pána

Lexu, rokujeme veľmi tvrdo,  politicky, pretože nie sme spo-

kojní so stavom. My s tým, že nás zdržujete z práce v koalí-

cii, a  vy s tým, že  máte malý podiel na  moci. Prečo toľko

politickej  zlosti, páni  kolegovia? Už  trikrát sa Vladimír

Mečiar voľbami dostal k moci. Dvakrát bol nie voľbami zbave-

ný tejto moci,  ale vždy na krátky čas. Dnes  sme teda v si-

tuácii, že  vlastne on a  jeho ľudia alebo  ľudia okolo neho

transformujú  a  čoskoro  dokončia  transformáciu Slovenska.

A vám sa toto  zdá ako veľká hrozba. Viete,  že za pár rokov

historici budú  písať o tom,  kto, ako a  čo v transformácii

štátu urobil. Vidíte tam malé  miesto pre seba, a preto taká

úpenlivá snaha do toho zasahovať.  Chápať vás môžeme ako ľu-

dí, že by ste chceli byť tiež v dejinách zapísaní ako účast-

níci tohto  veľkého zápasu o  novú spoločnosť, ale  to sa dá

robiť aj inak, nielen  neustálym protestom, nielen neustálym

vyhrážaním, do akého prepadliska vedieme Slovensko, ale jed-

noducho rozmýšľať o tom, čo by sa dalo urobiť ešte lepšie.

 

     V parlamente hlasujeme často a často hlasujeme spoločne

o čiastkových bodoch, ale nikdy  s nami nehlasujete o celko-

vých zákonoch. A  to je práve dôkazom toho,  že nemôžete sú-

hlasiť  s tým,  aby za  tejto koaličnej  vlády transformácia

rýchlo pokračovala,  lebo potom jej pred  voľbami zostane aj

úspech z  transformácie. A vôbec nesúhlasím  s tým, že ideme

z kopca, dokonca v žiadnej oblasti.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ďalej má v rozprave vystúpiť pán poslanec Lan-

goš, medzitým pán poslanec Dzurinda s faktickou poznámkou.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Pán poslanec Andrejčák, oceňujem váš prehľad, ktorý má-

te v  danej problematike, aj  to, ako ste  uvádzali príklady

z jednotlivých krajín NATO, aj  keď nepomenované, ale to nie

je azda podstatné. Chcem sa  teda opýtať, či poznáte aj takú

krajinu NATO,  kde je tajná služba  pod parlamentnou kontro-

lou, ale pritom len  pod parlamentnou kontrolou koalície. To

je moja prvá otázka.

 

     A druhá otázka, či poznáte  aj taký štát NATO, kde síce

opozícia má svoje zastúpenie  v takých kontrolných orgánoch,

ale navrhuje doň ľudí podľa toho, či sa páčia, alebo nepáčia

koalícii. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Chcem sa  pridať k svojmu kolegovi  Dzurindovi a troška

z takého medzinárodného pohľadu,  pretože s predsedom výboru

pre  obranu  pánom  Andrejčákom  chodíme  do zahraničia, pán

predseda výboru pre obranu  chodí na stretnutia so zahranič-

nými návštevníkmi, ktorí prichádzajú na Slovensko.

 

     Dúfam, že budete so  mnou súhlasiť, pán predseda výboru

pre obranu, že všade v demokratickom svete demokratické sily

vyhlasujú, že kontrola tajných  služieb musí byť z viacerých

strán pluralitná,  to znamená aj z  koalície, aj z opozície.

Preto to, čo tu hovoríte,  tie príklady, sú také deklarácie,

ktoré  sú čiastočne  pravdivé a  dajú sa  zobrať zo všetkých

strán.  Aj v  tých dokumentoch,  ktoré veľmi  dobre poznáte,

o našom vstupe do NATO,  je jedna zo základných požiadaviek,

aby kontrola tajných služieb bola  aj zo strany koalície, aj

zo strany opozície. Preto sa pridávam ku kolegovi Dzurindovi

a pýtam sa vás, pán predseda  výboru pre obranu, čo hovoríte

zahraničným návštevníkom a na  zahraničných cestách o plura-

lite kontroly tajných služieb na Slovensku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán predseda Andrejčák.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Ďakujem. Môžem  odpovedať bližšie, nechcel  som uvádzať

štáty.  Štát, v  ktorom parlament  nekontroluje spravodajské

služby, je  Francúzsko, je členom NATO  a považujete ho, dú-

fam, aj vy za demokratický štát.  A nejde preto z kopca. Ani

my preto nejdeme. V Anglicku  menuje premiér komisiu na kon-

trolu. Áno,  je takmer zo  všetkých politických strán.  Keby

však jediný  z nich povedal jediný  poznatok o spravodajskej

službe vo vlastnej politickej strane, čo robili, kde robili,

tak už v živote tam nebude z tej politickej strany nikto me-

novaný. Takže  tam o tom rozhoduje  dokonca len premiér, nie

len koalícia, a nikto nemá v Anglicku právo mu do toho hovo-

riť. A  správa je len pre  neho, a nie pre  parlament. Takže

keď hovorím s Angličanmi, tak im to takto poviem, že my máme

dokonca lepšiu  demokraciu. (Smiech v sále.)  Ale aby ste to

nebrali takto, prosím vás, snažím  sa poznať situáciu v kra-

jine, do ktorej idem, a poznať oblasti, o ktorých by som mal

vedieť,  keď sa  predpokladá o  nich hovoriť.  A nebojte sa,

veľmi často  mám dostatok argumentov nato,  aby som dokázal,

že to, čo mi partner  povedal, máme buď splnené, alebo štát,

proti ktorému  neprotestuje, ale bude  o nás rozhodovať,  či

pôjdeme do NATO, to má horšie  ako my. Pre mňa tento problém

nie je takej dôležitosti, aby som sa obával, že pre kontrolu

Slovenskej informačnej služby nás nevezmú do NATO. Nás možno

nevezmú do  NATO preto, že budeme  sami dávať vonku signály,

že naša vnútropolitická scéna je sama ohrozením.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predseda výboru Andrejčák, v parlamentoch vo

svete býva  zvykom, že keď prehovorí  minister za nejakú ob-

lasť, tak  to sedí, keď prehovorí  predseda výboru za nejakú

oblasť, tak  narába s faktami a  argumentmi, ktoré sedia. Ak

si odmyslím vašu konštrukciu,  že opozícia tým, že nehlasuje

za zákony,  odmieta sa podieľať na  transformácii štátu, ale

dôrazne protestujem  proti vašim tvrdeniam, že "nikdy ste za

žiadny zákon nehlasovali". Zoberte si hlasovacie záznamy, ja

vám z  fleku poviem desiatky zákonov,  kde sme hlasovali za,

dokonca nájdete zákony, ktoré  jednomyseľne v tejto snemovni

prešli, a aj pri mnohých zákonoch, kde sme v záverečnom hla-

sovaní odmietli  zákon, keby sa  zobrali naše niekedy  dobré

pozmeňujúce návrhy, určite by sme mali iný postoj. Takže ne-

robte taký generálny záver na základe vašich nesprávnych do-

hadov.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Dzurinda.

 

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Pán poslanec Andrejčák, neodpovedali ste celkom na moje

otázky,  ale napriek  tomu z  vašej odpovede  jedna vec bola

veľmi jasná, a síce konštatujem,  že ste neuviedli ani jednu

krajinu, kde tajná služba je pod parlamentnou kontrolou, ta-

kou, v ktorej by chýbala opozícia. To konštatujem na základe

vašej odpovede  a myslím si,  že vtedy bude  situácia lepšia

a normálnejšia, ak sa aj koalícia naučí lepšie rozumieť tým-

to demokratickým  zásadám - právu  opozície navrhnúť do  ta-

kýchto kontrolných  orgánov svojich zástupcov,  keď dokážete

tolerovať ich právo, aby mali v  tom svoje oči, aby mali in-

formácie z  prvej ruky. Potom  nepochybne si budeme  v tomto

parlamente lepšie rozumieť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Glinský.

 

Poslanec J. Glinský:

 

     Ďakujem. V normálnych krajinách  Európy sú tajné služby

jedným zo základných nástrojov ochrany národnej bezpečnosti.

V normálnych krajinách Európy sa napríklad dekonšpirácia ne-

odpúšťa. U nás je dekonšpirácia tajnej služby hitom dňa, hi-

tom mnoho týždňov v masmédiách. To je alebo absolútne zlyha-

nie rozumu, alebo poslušnosť, trošku iná, než o ktorej hovo-

ril pán poslanec Černák,  keď chcel viacnásobne ponížiť mno-

hých z nás - poslušnosť cudzím záujmom. Alebo zlyhanie rozu-

mu, alebo poslušnosť cudzím záujmom.

 

     Nie je normálne, zaiste je  to unikát, keď sa nebije na

poplach a  len ľahkovážne sa konštatuje,  že slovenská tajná

služba je rozložená,  dekonšpirovaná, keď médium dekonšpirá-

cie napíše (v posledných dňoch): "Slovenská informačná služ-

ba začína byť rozkošná." To  isté médium pred časom varovalo

pred prepúšťaním pracovníkov z  tajnej služby, že sa dostanú

do podsvetia, a krátko nato sme mohli čítať napríklad titul-

ky:  "Pracovník Slovenskej  informačnej služby  velil v bare

ľahnúť a stiahnuť nohavice."

 

     Zaiste, je to horor, ktorý je vysvedčením nás všetkých,

keď ľudia sú presvedčení, že v Slovenskej informačnej službe

sú amatéri, kandidáti podsvetia a bojovníci za cudzie záujmy

majú prevahu  nad bojovníkmi za slovenské  záujmy. Zatiaľ je

to  na našej  obežnici Slnka  tak, že  všetci bojujeme proti

všetkým v  meniacich sa koalíciách.  Tajné služby sú  jedným

z prostriedkov boja a ochrany záujmov.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja. Ešte pán predseda výboru Andrejčák.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Ďakujem pánu  poslancovi Černákovi za nápad,  dám si tú

prácu, aby som za čas, čo je evidencia, vybral prípady, kedy

opozícia hlasovala za zákon.  Určite najmenej pri jednom zá-

kone to  bolo, takže sa ospravedlňujem,  nie vždy proti, ale

väčšinou proti.  Súhlasíte s tým, dúfam.  A štatistiku potom

zverejním.

 

     Pánu poslancovi Dzurindovi. Pán poslanec, ja som nazna-

čoval, že Francúzsko nemá vôbec žiadnu kontrolu, a považoval

som to za horšie, než keď ju má len koalícia. Naozaj prípad,

keď je to len koalícia, nepoznám, ale som presvedčený, že je

lepšie  mať koaličnú  kontrolu ako  žiadnu kontrolu  (smiech

v sále),  pretože aspoň  väčšina parlamentu  verí, že  je to

v poriadku.  Vo Francúzsku  si  to  nemôže nikto  na základe

vlastnej kontroly overiť. Ale je zbytočná polemika, či je to

lepšie, alebo horšie,  každý máme na to iný  názor. Ale toto

len  na vysvetlenie.  Nebolo to  úmyselné neodpovedanie, iba

som  považoval stav,  ktorý som  uvádzal, za  ešte ťažší než

u nás.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Ja by som sa rád  opýtal pána poslanca Dzurindu, či po-

zná štát, kde opozícia  nakrúca vystúpenie riaditeľa tajných

služieb a  potom to prípadne ďalej  zverejňuje, prípadne pri

iných príležitostiach,  napríklad keď je  neverejné zasadnu-

tie, sa stará  o to, aby sa záznam  z takéhoto rokovania do-

stal von.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán podpredseda Húska.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážení priatelia,

 

     myslím, že to najvážnejšie,  čo nás vlastne môže zaují-

mať v tejto oblasti, je to, že nemôžeme považovať za zdravé,

keď sa  prinajmenšom časť opozície jednak  usiluje dostať do

štruktúr spravodajských služieb a informačne vyťažovať tieto

spravodajské  služby. Zároveň  vlastne tým  prejavuje celkom

vedomú  snahu vytvárania  a používania  tieňovej, to znamená

paralelnej štruktúry  v tejto oblasti. Je  to mimoriadne ne-

bezpečné  a dokonca  táto  časť  opozície ani  nepovažuje za

dôležité, aby s tým  vystupovala prinajmenšom veľmi opatrne.

To je veľká chyba.

 

     Druhú  vec,  ktorú  chcem  povedať,  a som presvedčený,

o tom sme už hovorili aj tu, v parlamente, hovoril o tom do-

konca aj  premiér, hovorili sme  o tom aj  v našom Spoločnom

parlamentnom výbore Európskej únie  a Národnej rady, že cel-

kom určite dôjde nie v ďalekej budúcnosti k tomu, že do toh-

to kontrolného  orgánu sa dostane  aj zástupca opozície.  Ja

som o tom  presvedčený, že sa to naozaj  stane. Treba naozaj

povedať to, čo tu bolo  naznačené, aby aspoň tých 75 poslan-

cov dôverovalo  takýmto ľuďom, pretože určitá  časť ľudí ne-

skrýva doteraz svoje nepriateľské  postoje voči vzniku tohto

štátu a  jeden dôležitý informačný nástroj  ochrany štátu by

mal byť  podrobený kontrole a dohľadu  týchto ľudí, ktorí sa

takto vlastne k tomuto štátu  správajú. Myslím si, že je na-

ozaj dôležité, aby z opozície  to bol človek, ktorý vždy vy-

stupoval pozitívne k vlastnému štátu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Fogaš.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Mrzí ma, že musím niečo k  tomu povedať, ale ja si mys-

lím, pán podpredseda Húska,  že človeku, ktorý je nominovaný

do Osobitného kontrolného  orgánu, má dôverovať predovšetkým

tá politická sila, ktorá ho nominuje. (Potlesk.) Totiž to je

princíp,  kde sa  rešpektuje stanovisko  opozície. Prepáčte,

ale nie  je možné súhlasiť  s tým, že  nomináciu za opozíciu

urobí koaličný predstaviteľ alebo predseda vládnucej strany.

O toto ide. Prestaňme sa tu  hrať na demokratov a nevnucujte

nám názor, dokonca i v personálnych otázkach. To po prvé.

 

     Po druhé  -  pán predseda Andrejčák, škoda, že ste odi-

šli, totiž ak  by ste tu sedeli, tak by  ste si museli vypo-

čuť, že  snaha získať opozíciu pre  hlasovanie o zákonoch by

si vyžadovala  úplne normálny legislatívny  postup, a tu  je

nenormálna situácia.

 

     Pán predseda veľmi dobre vie,  v akom tlaku pracujú po-

slanci, veď sám prikazuje  ich schvaľovanie alebo prerokúva-

nie  v  skrátených  lehotách,  než  je  60  či 30 dní. Mnohé

z týchto zákonov mohli byť prijaté  aj našimi hlasmi a nemu-

seli skončiť na Ústavnom súde  a v ich ustanoveniach byť vy-

slovený rozpor  s ústavou. Mnohé z  týchto zákonov sme mohli

schváliť aj  po len malých  úpravách, ktoré nijako  nemenili

podstatu  a koncepciu  zákona. Typickým  príkladom bol zákon

o nadáciách, ktorý s určitými  úpravami bolo možné zo strany

opozície  podporiť. Žiaľbohu,  dnes sme  boli svedkami toho,

aký je rozdiel medzi názorom väčšiny a tlakom väčšiny. Ja si

myslím, že  ak má opozícia mať  šancu prehovoriť do legisla-

tívneho procesu, musí mať čas a musí byť snaha počuť jej ná-

zory. My  sme pripravení vždy  konštruktívne podporiť stano-

viská, ktoré  sú na prospech  tejto republiky a  na prospech

riešenia jej problémov.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Dzurinda.

 

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Chcel by som odpovedať pánu kolegovi Prokešovi, že úlo-

hou každej  opozície je kontrolovať  a sprostredkúvať verej-

nosti informácie  takého charakteru, aby  jednoducho občania

boli informovaní. To je v  každej demokracii. Spomínam si na

príbeh Nixona v Amerike.  Je množstvo  ďalších príbehov, keď

opozícia vytiahla,  nie vytiahla, jednoducho  uverejnila in-

formácie, ktoré sa jej dostali do rúk, a takto sa pričiňova-

la o demokratický vývoj toho-ktorého štátu. Takže je to cel-

kom prirodzené.

 

     Po druhé,  ak nemáme prístup  k informáciám cez  parla-

mentné  orgány, ako  je napríklad  Osobitný kontrolný orgán,

tak ako  ináč sa máme  usilovať, ak máme  podozrenie, že bol

spáchaný trestný  čin, že povedzme  Osobitný kontrolný orgán

zatĺka niektoré aktivity tajnej služby. Aké máme iné možnos-

ti, ako napríklad zriadiť občiansku komisiu?

 

     A po tretie,  vrele súhlasím  s tým, čo povedal pán ko-

lega Fogaš. Veľmi vrele  súhlasím, lebo som presne zachytil,

čo  hovoril pán  Húska, že  niekto sa  dostane z opozície do

Osobitného  kontrolného orgánu,  ale tak,  aby mu koaličníci

dôverovali. No  to je hrozné  počúvať, veď to  je karikatúra

demokracie. Čoho sa bojíte?

 

     Nebudem opakovať  kolegu, lebo to  vyslovil veľmi preg-

nantne, ale pokiaľ sa naozaj nezačneme voči sebe správať ná-

ležite tak, ako všade  demokratické princípy určujú, to zna-

mená, že strana si deleguje svojho človeka, jednoducho dobre

nebude. V tomto štáte si televízia vyberá, koho pozve, tele-

vízia si vyberá, koho  pozve do politických diskusií, ekono-

mických diskusií, do nedeľňajších Krokov, tu si chcete vybe-

rať, koho  si pozvete z  opozície do Osobitného  kontrolného

orgánu. Toto je jednoducho karikatúra demokracie. (Potlesk.)

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, chcem len upozorniť,  že je štvrť na se-

dem a ešte mám štyri prihlášky do rozpravy. Takže prosím, ak

by sme od týchto faktických  poznámok mohli upustiť, bolo by

dobre. Pán poslanec Kováč, nech sa páči.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Pán predsedajúci,  rád by som položil  otázku pánu pod-

predsedovi Húskovi. Neviem, či som  mu dobre rozumel, keď tu

vyhlásil za takmer národnú  katastrofu, že opozícia chce mať

ľudí  v Slovenskej  informačnej službe.  Pán podpredseda, vy

máte takú  predstavu, že v Slovenskej  informačnej službe má

mať ľudí len koalícia? Ja si myslím, že Slovenská informačná

služba by mala byť v prvom rade nezávislý  orgán, ktorý musí

chrániť tie atribúty, ktoré má napísané v zákone. A môžu tam

pracovať ľudia  bez ohľadu na to,  aký majú politický názor,

musia pracovať na odbornej úrovni  a musia plniť svoje funk-

cie tak, ako ich majú plniť zo zákona. To po prvé.

 

     Po druhé, nepovažujem za adekvátne, aby ste tu hovorili

o tom, že koalícia bude vyberať, kto je sympatický člen Oso-

bitného kontrolného orgánu a kto nie je sympatický člen Oso-

bitného kontrolného orgánu. Skutočne vrelo podporujem to, čo

hovoril pán poslanec Fogaš. To  nie je jednoducho možné. Po-

tom povedzte, nechceme tu mať  ľudí, ktorí sa nám budú dívať

na prsty, a zverejnite takéto vyhlásenie.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Cuper.

 

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predsedajúci,  chcem pánu Dzurindovi odpove-

dať, že analýza marcových udalostí ukázala, že istá opozičná

politická sila v tomto štáte  je schopná za každú cenu nasa-

diť  agentov  do  politických  štruktúr  svojich protivníkov

a štátu. Samozrejme,  robí to systematicky.  Áno, pripúšťam,

že sme boli naivní, keď sme  si mysleli, že tým, že nebudete

v kontrolných  orgánoch,  vám  v  tom zabránime. Nezabránili

sme, mýlili sme sa.

 

     Pán Dzurinda,  povedzte mi alebo ukážte  mi jeden štát,

v ktorom by  politická strana sústavne  infiltrovala svojich

politických protivníkov svojimi agentmi a pritom tvrdila, že

  to jej  vlastní ľudia,  ako vy  presviedčate tento národ

a nás v parlamente, že to sú vlastne naši ľudia, ktorí stále

zrádzajú tento  štát alebo našu politickú  stranu, alebo iné

politické strany z vládnej koalície.

 

     Veď vari si nemyslíte, že sme takí naivní, aby sme tomu

uverili. Pozrite sa trochu aj na seba. Naučte sa demokratic-

kému  politickému boju.  Skúste vyhrať  voľby a  skúste ľudí

tohto štátu  presvedčiť, že im viete  vládnuť. Vy ste zatiaľ

za tie tri roky samostatnosti  dokázali, že viete tento štát

iba deštruovať, a zvaľujete za to vinu na nás.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Prokeš.

 

 

 

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Dovolil  by som  si odpovedať  pánom poslancom Fogašovi

a Kováčovi, keď hovorili o tom, že by si mali strany nomino-

vať a ostatní im to schváliť.

 

     Páni poslanci, považujem to za výzvu na porušenie ústa-

vy. Budem  hlasovať podľa vlastného svedomia,  koho uznám za

dôveryhodného z opozície, alebo aj  z koalície, za toho hla-

sovať budem.  Ale žiadny diktát, že  si to niekto nominoval,

a ja ho musím odhlasovať, ďakujem pekne, to odmietam. A pánu

Dzurindovi, čoho sa bojíme -  no bojíme sa toho, že rozkryjú

celú Slovenskú informačnú službu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán podpredseda Húska.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     S dovolením, boli tu dve poznámky pána poslanca Dzurin-

du a potom pána poslanca Kováča.

 

     Pán poslanec Dzurinda, my  nehovoríme, že my budeme vy-

berať tých, ktorí sú z opozície. Samozrejme, opozičné strany

majú právo hovoriť o svojich námetoch, ale my máme právo pri

hlasovaní vyjadriť, a to predsa  aj vy používate, či tým ľu-

ďom, ktorých váš  kontrapartner predkladá, dôverujete, alebo

nie. Tento  proces je celkom  prirodzený a normálny.  Prosím

vás, nehrajte tu slovné estakády,  ako keby sme týmto spôso-

bom chceli cynicky vyšachovať  z práva politickú stranu, aby

do toho hovorila.

 

 

     Druhá záležitosť  - pán poslanec  Kováč, doslova tu  sa

deje určitý typ fabulovania.  Jednoducho ste doslova poveda-

li: "Hovorili  ste, že koalícia  bude vyberať." Tento  výraz

som  nikdy nepovedal.  Povedal som,  že som  presvedčený, že

v tomto  parlamente dôjde  k zvoleniu  aj zástupcu  opozície

atď. To znamená, že predpokladáme, že musíme spoločne uvažo-

vať. Ale,  nehnevajte sa, pri  začatí budovania tohto  štátu

musíme byť osobitne v pozornosti a v strehu, či tam majú byť

aj tie politické sily,  ktoré jednoznačne proti tomuto štátu

boli. To je celkom prirodzené. (Ruch v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Pittner.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Chcem povedať, že ak sa  dnes vo všeobecnosti o Sloven-

skej informačnej službe alebo tajnej službe hovorí ako o ve-

rejnej tajnej  službe, tak je to  dôsledok jej nekultúrneho,

nekompetentného vedenia. Prvý, kto ju rozkryl, bol Oskar F.,

a nijaký podsadený agent. Ďalší, ktorí ju rozkrývajú a ktorí

prinášajú  informácie či  mne, alebo  novinárom, alebo  iným

poslancom, sú ľudia, ktorí  neprichádzajú s tými informácia-

mi,  ktoré treba  utajovať, ale  s tými,  ktoré odhaľujú tie

praktiky, ktoré som aj ja vo svojej práci vytýkal práve ria-

diteľovi Lexovi.  Takže prosím vás, neviďme  zasa za všetkým

len nejakú  špiónomániu, ale viďme za  tým to, akým spôsobom

vlastne prichádza a prečo prichádza k úniku informácií.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Fogaš.

 

Poslanec L. Fogaš:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Pán kolega Prokeš, nemyslím si, že vaše obvinenie z ne-

jakých  predstáv o  protiústavnom konaní  je namieste. Najmä

nie, keď vy sám ste svoje svedomie podriadili hlasovaniu vy-

ložene na základe politického pokynu a niekoľkokrát ste hla-

sovali za protiústavné zákony. Myslím  si, že naozaj k tomu,

aby sme dospeli k nejakému  záveru, treba hrať v politických

rozhovoroch vzájomný  konsenzus. Teda nielen  dôvera väčšiny

menšine, ale musí to platiť aj opačne. K tomu sa musia viesť

politické rokovania. Prosím, veďte ich.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Ja viem,  že v západnej Európe  je demokracia postavená

na tom, že  ja tebe, ty mne, a  na politických dohodách. Ale

naša ústava  hovorí v tomto  smere niečo iné.  A čo sa  týka

hlasovania za protiústavné zákony, pán poslanec Fogaš, dovo-

lím  si upozorniť,  že nikdy  som nehlasoval  za taký zákon,

ktorý som  ja považoval za protiústavný.  Pokiaľ Ústavný súd

rozhodne inak, rešpektujem  jeho rozhodnutie, ale nehlasoval

som za protiústavný zákon, resp. za zákon, ktorý som považo-

val za protiústavný. Môžem mať svoj vlastný názor na rozhod-

nutia  Ústavného súdu,  na schopnosti  týchto sudcov logicky

myslieť  a ich  ovládanie slovenského  jazyka, ale  vždy som

rešpektoval rozhodnutia Ústavného súdu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pani poslankyňa Belohorská.

 

Poslankyňa I. Belohorská:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Chcem sa  veľmi ospravedlniť, že ako  žena zasahujem do

diskusie a  do tohto rozhovoru, pretože  si myslím, že tajné

služby v každom štáte bývali doménou mužov a títo muži sa aj

podľa toho  správali. Veľmi ma mrzí  dnešná diskusia, dnešná

debata v tomto parlamente, lebo vidieť, že sa úplne vytrati-

la kultúra vzťahov medzi  staršími, mladšími, a opozícia nám

dnes predviedla skutočne podľa mňa dosť nekultúrne správanie

v parlamente. A veľmi by ma mrzelo, keby sa takéto správanie

stalo zvyklosťou.

 

     Ak sa chcem vyjadriť k problematike, o ktorej hovoríme,

chcela by som povedať aj pánu poslancovi Fogašovi, že škoda,

keď pred chvíľou dával lekciu, nespomenul aj našu parlament-

nú návštevu vo Fínsku, kde práve on dal pri diskusii s bran-

nobezpečnostným výborom otázku partnerom, či a ako kontrolu-

jú tajné služby a či majú  v tomto kontrolnom orgáne aj opo-

zíciu. Bolo  vidieť, že fínski  partneri nepochopili otázku,

a najprv nám  na kontrolu tajných  služieb povedali, že  ich

kontroluje vláda, a na to je minister a vláda.

 

     Potom, keď  sa pán poslanec Fogaš  bližšie znovu vrátil

k tejto  problematike, videla  som, že  partner znovu nevie,

o čom asi chceme hovoriť, tak som mu povedala príklad prero-

kúvania materiálu, keď predseda  parlamentu vyhlásil, že ro-

kovanie je tajné, bola predložená správa Osobitného kontrol-

ného  orgánu a  na druhý  deň táto  správa bola  publikovaná

v novinách. Čo by na to povedal,  či by on za tejto situácie

do takéhoto orgánu zobral  opozíciu. Odpoveď bola jednoznač-

ná, možno  ju nebudem citovať  úplne doslovne, ale  povedal:

V tom prípade by sa poslanci  mali zamyslieť sami nad sebou.

Ak predseda  vyhlási rokovanie parlamentu  za tajné, nie  je

možné, aby informácia unikla.

 

     Takže, páni z opozície,  tu nerozhoduje menšina a dôve-

ra, či sa  nám niekto páči, a či nie, ale tu existuje dôvera

voči poslancovi z opozície, o ktorom vieme, že je korektný.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Dzurinda.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Pani poslankyňa,  vaše vystúpenie bolo  veľmi zaujímavé

a pre mňa aj  pôsobivé. Aj preto by som  vás chcel poprosiť,

aby ste ho doplnili a aby ste zhodnotili ako poslankyňa, ale

aj  ako žena  kultúrnu úroveň  telefonického rozhovoru  šéfa

tajnej služby a ministra vnútra.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Fogaš.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Myslím si, že interpretácia  rozhovoru, ktorý sme vied-

li, nie je presná.  Pani poslankyňa Belohorská, všetci kole-

govia z iných krajín, nielen vo Fínsku, s ktorými sa stretá-

vame, nám  nerozumejú, keď takú otázku  položíme, len preto,

že  u nich  je samozrejmosť,  že tam  opozícia je zastúpená.

A kontrolné mechanizmy, či  už je to vláda, či  je to parla-

ment, sú založené na  vzájomnej kontrole a zabraňujú zneuži-

tiu moci. To, čo ste povedali vy, je otázka, bohužiaľ, poli-

tickej kultúry na Slovensku. Ak je raz zasadnutie parlamentu

tajné, z tohto parlamentu nemá  uniknúť nič. Žiaľbohu, tu sa

riešia často škandály a nie vecné problémy.

 

     Preto si treba položiť otázku, či aj toto dnešné zasad-

nutie nemalo byť tajné, a  nech si to položia všetci poslan-

ci,  ktorí hlasovali  proti tomu,  aby bolo  tajné. Preto si

treba položiť  otázku, či naozaj všetci,  ako tu sedíme, sme

ochotní zachovávať sľub, rešpektovať  ústavu. Totiž v tom je

problém, a nie  v tom, čo ten alebo  onen  poslanec povedal.

Ja vám garantujem, že  poslanci Spoločnej voľby, ktorýkoľvek

by bol  v kontrolných orgánoch,  nezneužije svoje pôsobenie,

ale je isté, že tam bude pôsobiť tak, aby kontroloval riadi-

teľa a cez neho aj celú Slovenskú informačnú službu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Páni  poslanci, opäť upozorňujem,  že hovoríme

už dlho, stále o jednom a tom istom. Nikto nepovedal nič no-

vé ani z jednej strany, ani z druhej. Prestaňme s faktickými

poznámkami.

 

     Pán poslanec Prokeš, nech sa páči.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Sľubujem, že už sa nebudem ozývať, ale naposledy mi do-

voľte požiadať pána poslanca Dzurindu, aby on zhodnotil kul-

túrnosť správania opozície, pardon,  tej, ktorá sedí odo mňa

naľavo, tej časti  opozície, ktorá sedí v tom  sektore z po-

hľadu predsedajúceho celkom  vpravo, počas vystúpenia riadi-

teľa Slovenskej informačnej služby.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Dzurinda.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Pán  poslanec  Prokeš,  správanie  opozície vzhľadom na

možnosti, ktoré  má, zďaleka nebolo  adekvátne tomu, čo  nám

predviedli v telefonickom rozhovore  šéf tajnej služby a mi-

nister  vnútra.  Zďaleka  nebolo  adekvátne  tomu, ako tajná

služba zatĺka podiel na  tých aktivitách, ktoré sú všeobecne

známe. Nemáme inú možnosť,  ako upozorniť občanov Slovenskej

republiky na to, čo sa deje v tomto štáte, a jedine takýmito

prostriedkami, aké  sme vlastne zvolili, sa  o to vôbec máme

šancu pokúsiť. Vydeliť sa, jasne dokumentovať, že s takýmito

gangsterskými spôsobmi  táto časť lavíc  na Slovensku naozaj

nemá nič spoločné. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán  predsedajúci, ak insitný ekonóm  nemá o čom

hovoriť, tak sa dá na  sociálnu demagógiu. Pán poslanec Dzu-

rinda  škandalizuje všetkých,  ktorí sú  z vládnej koalície,

a momentálne sa  nás snaží presvedčiť, že  to správanie bolo

adekvátne  tomu, čo  tu bolo  prehraté ako  záznam, o ktorom

môžeme aj pochybovať.

 

     Pán  Dzurinda, v  každom civilizovanom  štáte sa takéto

zhromaždenia, ako  to správne povedal pán  Fogaš, na ktorých

sa  pretriasajú otázky  štátnej bezpečnosti,  uskutočňujú na

neverejných zasadnutiach. Lenže vy neuznávate ani tú základ-

nú elementárnu zásadu, ktorá  platí v každej slušnej rodine,

že veci sa pretriasajú vždy doma,  a nie u susedov, ale toto

je vaša politika. Ja som bol minule na Helsinskom zhromažde-

ní, kde ma  ubezpečovali, že tam bude iba  diskusia s našimi

občanmi. Nebola. Prišiel som tam  a natáčala ju maďarská te-

levízia. Samozrejme, po mojom  proteste, ani nie tak protes-

te,  iba som  pozdravil divákov  maďarskej televízie,  veľmi

rýchlo zbalili kameru a ostatné veci  a odišli. A že som mal

pravdu, to  potvrdil polhodinový záznam  z vysielania maďar-

skej televízie. Samozrejme, ja som im povedal, ocigánili ste

ma. Keby som  bol vedel, nebudem predsa robiť  talk show pre

maďarskú televíziu.

 

     Pán Dzurinda, mal by som na vás ešte jednu ďalšiu otáz-

ku. Ešte  ani na jednu ste  neodpovedali, už som ich  tu mal

asi tri. Čo bude s tým záznamom, ktorý tu pán kolega  posla-

nec Maďarskej  koalície natáčal, tento  váš škandalózny prí-

stup, alebo  to, čomu sa hovorí  jednoducho nekultúra, ktorá

televízia to prvá odvysiela,  či maďarská, alebo neviem kto-

rá? Iste, bol by som rád,  keby ste na túto otázku odpoveda-

li.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Kňažko.

 

Poslanec M. Kňažko:

 

     Ďakujem.

 

     Ctený kolega pán Cuper,  hovoril si niečo o civilizova-

nom štáte. Máš pravdu, v  žiadnom civilizovanom štáte nie je

potrebné, aby opozícia siahla k takýmto prostriedkom, preto-

že v žiadnom civilizovanom štáte sa minister vnútra s riadi-

teľom informačnej služby  nerozprávajú slovníkom pasáka tre-

tej kategórie. V žiadnom civilizovanom štáte žiadna politic-

ká strana nezneužíva  verejnoprávnu inštitúciu televíziu, na

pirátske vysielanie anonymov, a  to s ambíciou hanobiť hlavu

toho  civilizovaného štátu.  Okrem toho  poslanec a  právnik

v civilizovanom štáte  nerozširuje klamstvá a  lži o svojich

kolegoch, ako vy, pán Cuper,  ako naposledy v dnešnom vysie-

laní rádia Twist. A v  žiadnom civilizovanom štáte vláda ne-

platí denník, ktorý sa dokonca volá tak ako štát, a ktorý už

roky vytvára  štvavú kampaň na Slovensku,  čo strana, to lož

na hanobenie hlavy toho civilizovaného štátu. Takže nad tým-

to sa  zamyslite skôr, ako  hovoríte o civilizovanom  štáte.

Civilizujte sa najskôr sami. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Dzurinda.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Pán Cuper,  vy ste povedali,  že keď sa  insitný ekonóm

dostáva do problému, siaha k demagógiám. Ja by som vám chcel

povedať, že keď zase  koaličný poslanec prichádza o argumen-

ty, tak siaha k urážkam. Váš problém nie je v tom, že by ste

hľadali odpovede na otázky. Váš problém je jednoducho v tom,

že nemáte  síl sa niektorým skutočnostiam  pozrieť priamo do

očí. Problém mnohých z vás spočíva v tom, že nie ste slobod-

ní, že sa chvejete o svoje posty. Problém mnohých z vás spo-

číva v tom, že ste zamočení po uši, mnohí z vás v privatizá-

cii, že kryjete svoje prechmaty, že kryjete privatizácie va-

šich manželiek.  Pán Prokeš je dnes  veľmi aktívny, ale nech

vysvetlí, že  jeho pani sprivatizovala  nitriansku Ferenitku

spolu  s českým  a nemeckým  kapitálom. To  ste vy, najlepší

Slováci,  zástancovia tohto  slovenského štátu.  Toto je váš

problém, priatelia z koalície. (Prejavy nesúhlasu v sále.)

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     rád by som odpovedal pánu poslancovi Kňažkovi, že v ci-

vilizovanom štáte sa umelci  venujú  umeniu a nie  sociálnej

demagógii na námestí.  Nie ja, ale pán Kňažko  tvrdil, že vo

Francúzsku zrušili  zákon na ochranu republiky  v roku 1793.

Oni ho vtedy totiž prijali.

 

     Pán Dzurinda, prečo škandalizujete pána Baránika, ktorý

dávno nie je v dozornej  rade nijakého podniku? Takisto pána

Garaja.  Prečo to  robíte? Tvrdíte,  že škandalizuje  niekto

iný. Prečo nespomeniete, kto vlastní tie tri domčeky pri Mi-

kulášskom kostolíku?  Pán Kňažko má  z jednej dvestosedemde-

siatiny vlastníctvo, druhý a  tretí, za lacný peniaz spriva-

tizovaný z mestského majetku. (Hlasy v sále.) Veď to je vaša

úloha.  Ja sa  nešpáram v  ničích privatizačných aktivitách.

Nato ste  sa v tomto  parlamente prepožičali, žiaľbohu,  vy,

lebo nemáte naozaj už čo  povedať našim podnikateľom a trho-

vej ekonomike.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Páni  poslanci, poslankyne, ja  sám budem ini-

ciovať  skončenie tejto  rozpravy, ak  skutočne neprestaneme

hovoriť o tom, čo vôbec nie je predmetom tejto rozpravy.

 

     Pán poslanec Prokeš, nech sa páči.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Pán predseda,  hlboko sa ospravedlňujem,  ale keďže som

bol vyzvaný, chcem sa úprimne začudovať, pretože doteraz bo-

la SNS obviňovaná  z toho, že blokuje a  bráni vstupu zahra-

ničného  kapitálu  na  Slovensko.  Teraz  je zasa obviňovaná

z toho, že teda niekde ten zahraničný kapitál je.

 

     A čo  sa týka pána  poslanca Kňažka, ja  by som sa  rád

opýtal, ako  on vie, odkiaľ vie,  akým slovníkom sa minister

vnútra rozprával s riaditeľom Slovenskej informačnej služby.

On ich počúva?  Ale ako vystupoval on tuná  v parlamente, to

sme počuli všetci.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Predseda výboru pán Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ďakujem pekne. Chcel by som len na margo vystúpenia pá-

na poslanca Dzurindu povedať, že  je legitímne právo jeho aj

celej opozície  vystupovať tak, ako  aj vystupuje, i  keď si

myslím, že  ak dôvodom dnešného  správania sa opozície  mala

byť  kompromitácia riaditeľa  Slovenskej informačnej služby,

opak je skôr pravdou vzhľadom na správanie sa opozície.

 

     Ale dovoľte mi povedať ešte  jednu poznámku k tomu, keď

pán poslanec Dzurinda hovoril, že  problém je v nás. Pán po-

slanec Dzurinda, pamäť je veľmi dobrá vec. Ja osobne si spo-

mínam, keď váš kolega z  vášho poslaneckého klubu pán posla-

nec Mikloško svojho času,  keď bol ešte predsedom Slovenskej

národnej rady, keď vyšla  na povrch aféra lustračných hárkov

Ivana Čarnogurského, ako vtedy červený v tvári, ako predseda

Slovenskej národnej rady veľmi ostro vystúpil a vôbec sa ne-

zaujímal  o  to,  či  je  pravda,  čo  je v týchto zoznamoch

a v týchto hárkoch, či dotyčná  osoba je, alebo nie je agen-

tom  ŠtB a  podobne, ale  práve červený  v tvári  vykrikoval

a vyhrážal sa všetkým, ktorí zohnali uvedené spisy v rozpore

so zákonom, tam postavil svoju  obranu. Vy sa čudujete teraz

v podstate aj  v rámci tohto  pragmatického politického prí-

stupu, ak máme korektne o ňom rozprávať, že taká istá obrana

sa stavia aj na našej  strane? Však je to normálny politický

zápas a boj istých názorov a ídeí.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Bajan.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Keďže rešpektujem to, na čo  ste nás vyzvali, pán pred-

seda, mám len maličkú poznámku  kolegovi Cuperovi k tým trom

domom. Je tesne vedľa a  predpokladám, že ako právnik rozli-

šuje medzi reštitúciou a privatizáciou.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Dzurinda ešte.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Rozdiel medzi  našou argumentáciou a  vašou, pán Cuper,

je v  tom, že my  hovoríme veľmi konkrétne,  hovoríme, alebo

sprostredkujeme zistenia veľmi konkrétne.  Vy hovoríte v ná-

znakoch. Pán poslanec Slobodník, keď ho poprosíme, aby pove-

dal konečne  niečo konkrétne na  Čarnogurského, nevie. Teraz

vás zborovo vyzývame, aby ste povedali  to, čo ste len v ná-

znakoch označili - neviete povedať. Toto je obrovský rozdiel

v argumentácii.

 

     Opäť ste povedali, že škandalizujem pánov kolegov Bará-

nika, Garaja. To vôbec nie je pravda. Sprostredkúvam občanom

zistenia, ku  ktorým som dospel.  Tie zistenia sú  pravdivé.

Pán poslanec Baránik a pán poslanec Garaj porušili zákon. Ja

právnymi prostriedkami, ktoré dostupné sú, budem v tejto ve-

ci konať ďalej.  Konali sme už, overovali sme  si tieto sku-

točnosti. Porušili zákon, jednoducho taký je fakt.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Komlósy.

 

Poslanec Zs. Komlósy:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán  poslanec Cuper,  neviem prečo  ste presvedčený, že

tie zábery som robil pre nejakú televíziu  a ešte k tomu te-

levíziu zahraničnú.  Ak ste o tom  presvedčený, máte možnosť

sledovať všetky televízne vysielania  okolitých krajín, a ak

na  to nemáte  čas alebo  prostriedky, sedí  tu pán riaditeľ

Slovenskej informačnej služby, určite vám to dá zistiť.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán  predseda, vy  nás stále  vyzývate, pán podpredseda

Húska to tiež  robil, aby sme hovorili k  veci. Chcel by som

vás upozorniť, že prvý, kto nehovoril k veci, bol pán riadi-

teľ Lexa. Namiesto správy o Slovenskej informačnej službe tu

vystúpil s jedným vulgárnym útokom proti prezidentovi repub-

liky a voči opozícii. Pán  poslanec Pittner tu prečítal časť

tohto vulgarizmu, ktorý on tu predniesol. Pán Lexa tam sedí,

žuje žuvačku a usmieva sa.  Samozrejme, má veľkú moc, má od-

počúvacie zariadenia, všetko možné,  takže je mu veselo, ale

rád by som vás upozornil, aby ste merali rovnakým metrom. On

prvý odviedol  do úplne vulgárnej polohy  celú správu, ktorú

podľa zákona tu má predniesť Slovenská informačná služba.

 

     Pán poslanec  Brňák, či som bol  červený  alebo nie, to

si možno vy  pamätáte. Pozrite si záznamy, ja  som vtedy ani

nevystúpil, pretože vtedy pán Hofbauer predniesol nejaký ma-

teriál, ktorý  bol dávno známy, ktorý  bol v novinách, ktorý

pán Mečiar našiel na stole,  tak ako nachádzal všetky zozna-

my. Viem,  že vtedy ste  ešte boli, myslím,  v Demokratickej

strane, ale opýtajte sa vášho dnešného šéfa, odkiaľ bral tie

veci.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Mikloško, ja som vyzval obidve strany, ne-

hovoril som len o jednej skupine poslancov.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Pánu poslancovi  Bajanovi chcem iba  povedať, že ak  si

myslí, že ak niekto má  na nejakom dome jednu dvestosedemde-

siatinu a za  zbytok mu neviem kto presne,  či len primátor,

alebo aj  mestské zastupiteľstvo, alebo  mestské zastupiteľ-

stvo aj  primátor, predá za  veľmi lacnú sumu  aj s mestským

pozemkom, že je to reštitúcia, tak ďakujem pekne. To je jed-

na vec.

 

 

     Druhá vec, pánu Komlósymu chcem povedať, že som to spo-

menul len preto, aby náhodou pánu riaditeľovi Slovenskej in-

formačnej služby a ostatným aktérom nezabudla nejaká televí-

zia zasa poslať  honorár, ako mne za účinkovanie  v tej talk

show,  ktorú som  tu spomínal,  ktorú usporiadalo  Helsinské

združenie pre maďarskú televíziu.

 

     A pánu Dzurindovi  odpovedám, že zbytočne škandalizoval

pána poslanca  Baránika, pretože on  sa nijakej nezákonnosti

nedopustil. On riadne napísal na  výbor list a doručil ho aj

správnej rade, že sa vzdáva členstva v dozornej rade. Je ve-

cou toho podniku, aby urobil  v obchodnom registri výmaz. To

nie je vecou toho, kto  je členom dozornej rady. Takú povin-

nosť nikomu zákon neukladá. Takže to je zatiaľ všetko.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Predseda výboru pán Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Pán poslanec Bajan, pokiaľ  ide o tzv. reštitúciu troch

domov pod Bratislavským hradom, pokiaľ  mne je známe ako bý-

valému primátorovi, rodina  tzv. reštituenta tam nevlastnila

ani kvetináč.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Garai.

 

Poslanec I. Garai:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Pán Dzurinda, prepáčte, že vás oslovujem takýmto spôso-

bom. Prosím vás pekne, keby ste prečítali vyhlásenie, čo som

dal do TAS. Áno, ja sa  k tomu priznávam, že bol som predse-

dom, a som na to  hrdý, že som dokázal zachrániť Elektrosvit

pred  takými ľuďmi,  ktorí tam  boli. A  boli to vaši ľudia,

ktorí dehonestovali,  2000 ľudí chceli vyhodiť  na ulicu, ja

som tomu zabránil, ja sa k tomu hrdo hlásim. Ale v súčasnos-

ti nie som v žiadnej  dozornej rade ani v predstavenstve. Ja

som sa dobrovoľne vzdal 28. 11. 1995.

 

     Na  margo k  ďalším veciam  -  pán Čarnogurský, vyzývam

vás, prečo ste nevyplatili zamestnancom v Dulovciach na sli-

mačej farme polročnú mzdu? Urobili  ste tam podvod za 80 mi-

liónov korún.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Dzurinda.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Vážený  pán  poslanec  Garai,  porušili  ste zákon, mám

o tom nezvratné  dôkazy, buď sa  tomu budem venovať  vo vše-

obecnej rozprave,  alebo vo výbore  pre nezlučiteľnosť funk-

cií. Trochu som sa s pánom poslancom Baránikom o tom rozprá-

val, on  mi ukázal to,  čo napísal pánu  ministrovi Duckému,

kde ho požiadal,  zrejme to isté ste napísali  aj vy. Ja vám

len krátko zacitujem zo zákona,  ako ste mali konať, pán po-

slanec. Ale dopovieme si  to všeobecnej rozprave, alebo nie-

kde inde.  "Ak štátny funkcionár  vykonáva ku dňu  účinnosti

tohto ústavného zákona funkciu alebo činnosť, ktorá je podľa

tohto ustanoveného zákona nezlučiteľná so  štátnou funkciou,

je  povinný do  30 dní  odo dňa jeho účinnosti ju zanechať,"

nie požiadať ministra, ale ju zanechať, "alebo vykonať práv-

ne relevantný úkon na jej zanechanie...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, toto nemá nič spoločné s témou rozpravy.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Pán predseda, tu už toho  bolo veľa, už ste to pustili.

Budem  veľmi stručný,  do troch  minút určite  skončím.

 

     ...a oznámiť to výboru  Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre nezlučiteľnosť  funkcií štátnych funkcionárov." Pán

Baránik mi povedal, že to druhé urobil hneď v najbližší deň,

keď som to vlastne zverejnil,  kde napísal aj predsedovi vý-

boru. Jednoducho porušili ste zákony  a ja sa vám to pokúsim

ešte  raz detailne  vysvetliť v  rámci všeobecnej  rozpravy,

resp. vo výbore pre nezlučiteľnosť funkcií.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Bieliková.

 

Poslankyňa A. Bieliková:

 

     Ďakujem veľmi pekne za slovo.

 

     Dovoľte, aby  som povedala, že  počúvam chlapské hlasy,

ale mám pocit, že chlapov tu  niet. Správate sa ako tetky na

trhu a  mám pocit, že  aj to je  urážka pre tie  tetky. (Po-

tlesk.) A to,  čo ste predviedli pri správe  pána Lexu, slo-

vutní páni docenti, exministri,  správali ste sa ako šarvan-

ci. Napríklad  pán Mikloško predstavoval hanbu.  Ja som vždy

mala pocit, že hanba vyzerá inak.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Zahatlan.

 

Poslanec K. Zahatlan:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Po celej tejto dnešnej  debate a týchto veciach rozmýš-

ľam, či tu prerokúvame správu Slovenskej informačnej služby,

alebo tu  prerokúvame, hlavne z  opozície, informácie, ktoré

mala len ŠtB.

 

     Pán Mikloško, mal by som len jednu otázku, ako ste hla-

sovali, keď bolo hlasovanie o verejnom alebo neverejnom pre-

rokúvaní  správy  o  Slovenskej  informačnej  službe. (Hlasy

v pléne.)

 

     Ďakujem veľmi pekne, mne to stačí. Potom týmto spôsobom

zistíme, kto mal  záujem na tej šaškárni, ktorá  sa tu deje,

diala, a kto na nej nemal záujem.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Nemusím vám na to  odpovedať, pretože máte k dispozícii

výpis.  Hlasoval som  za to,  aby to  bolo verejné,  pretože

viem, čo môžem očakávať od pána riaditeľa Lexu. To po prvé.

 

     Druhá vec,  pani Bieliková, videl  som, ako ste  stáli,

keď tu kričala celá sála "prezident odstúpiť", a mne to sta-

čilo na to, aby mi to  pripomenulo staré časy, keď pani Lit-

vajová stála a kričala "Nech žije KSČ!" (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Dzurinda.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Pani poslankyňa, vaše  vystúpenie bolo veľmi suverénne,

trochu aj  cynické. Priznám sa, že  pointa bola vtipná, dlho

ste možno na  nej pracovali. Nechcem vám žičiť  zlé, ale som

veľmi zvedavý, ako sa budete tváriť a či  ten váš úsmev bude

mať rovnakú  kvalitu, keď napríklad  medzi prepustenými pra-

covníkmi pre  iný názor bude  niektorá z vašich  dcér, alebo

medzi  zbitými novinármi,  pretože prídu  niečo na  námestie

zaskandovať,  bude niektorá  z vašich  dcér, alebo  niektoré

z vašich  detí. Potom  sa vás  prídem opýtať,  ako sa cítite

a aká je kvalita vášho úsmevu.  Ešte dnes vám to nedochádza,

pani poslankyňa.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Palacka.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Vážená koalícia, vy by  ste radi všeličo pred verejnos-

ťou utajili. Problém je v tom, že pán riaditeľ Lexa z tajnej

služby nielenže urobil verejnú  službu, ale podľa dnes pred-

nesenej správy doslova verejný dom. (Potlesk.)

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Bieliková.

 

Poslankyňa A. Bieliková:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Pán Dzurinda, nechcite prežiť to, čo som ja musela pre-

žiť. Ja veľmi dobre viem, čo je sloboda, aj čo je nesloboda,

aj čo je vyhodenie, aké má následky. Prosím vás pekne, neob-

racajte sa na mňa s niečím takým.

 

     A pre  pána Mikloška - ja  som nebola v KSČ,  takže ne-

viem, akú to malo súvislosť s Litvajovou a s KSČ.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Dzurinda.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     O to  viac som šokovaný, pani  poslankyňa Bieliková, ak

je pravdou, to čo ste povedali, že ste prežívali isté perze-

kúcie, o to viac  som vaším predposledným vystúpením šokova-

ný, ale keď dovolíte, budem sa na vás obracať, budem, časom.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Hornáček.

 

 

 

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Pán Dzurinda, mňa určite nemôžete obviniť z toho, že by

som sa buď zúčastňoval na privatizácii, a už rozhodne nie zo

strachu.  Na niektorých  hlasovaniach ste  si to  mohli iste

všimnúť. Ale  zahŕňate nás do  jedného košiarika, všeobecne.

Nie, že nie. Hovorili ste to tu a ja vám teraz na to odpove-

dám. Aj pri hlasovaní, či teda má byť, alebo nemá byť verej-

né, alebo neverejné prerokovanie  správy o Slovenskej infor-

mačnej službe, som vedome  hlasoval za verejné, pretože viem

veľmi dobre, že  vždy si nájdete spôsoby, a  už sme niekoľko

ráz nato  doplatili, že to zajtra  aj tak odvysiela Slobodná

Európa alebo  to uverejní SME.  Z týchto dôvodov  som jedno-

ducho hlasoval za verejné.

 

     A potom ďalej, spôsoby, ktoré odsudzujete - pán Dzurin-

da, kto sem zaviedol slovník,  keď ste nazvali vlastných ko-

legov gaunermi, je  to dobre vyše pred rokom.  Kto sem tento

slovník zaviedol?

 

     A ďalej ohľadom spolupráce, nie  že by sa nedalo spolu-

pracovať, ale vy všetko robíte  pre to, aby sa skutočne spo-

lupracovať nedalo, vy spolupracovať jednoducho nechcete.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Dzurinda.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Pán poslanec Hornáček, je čas, aby som sa vyjadril, ako

je to s tými gaunermi. Pred  časom som tu mlčal, pretože som

nechcel  naskočiť na  strunu, ktorú  vytiahol pán Slobodník,

aby som  sťahoval istý svoj  výraz. Dnes vám  to už slobodne

poviem. Nikdy som to v tomto parlamente nepovedal. Je to môj

výrok zo snemu KDH po voľbách 1994, keď som okrem iného  po-

vedal vetu: "Teraz  ide o to, pred voľbami  1994, či na Slo-

vensku  budú vládnuť  gauneri, alebo  slušní." Nehovoril som

adresne, cítil som, že sa k takému zápasu na Slovensku schy-

ľuje. Denník Slovenská republika  to dal do veľkého titulku,

vložil to do súvislostí, ktoré tam boli neodôvodnené.

 

     Pán poslanec Hornáček, veľmi sa mýlite, nikdy som také-

to slovo  v parlamente nepoužil, nikdy  som ho nepoužil voči

jednej strane, poslancom jednej strany, ktorejkoľvek strany.

Nie je to pravda. Taká je  pravda, že je to súčasť môjho vy-

stúpenia na sneme KDH. Žiaľ, dnešok mi potvrdzuje, že to cí-

tenie ma vtedy neklamalo.

 

     A po druhé, pán Hornáček,  opäť ste veľmi zle počúvali.

Ja som si dával veľmi veľký  pozor, keď som povedal, že pro-

blém mnohých z vás alebo viacerých z vás je v tom, nie všet-

kých, pán poslanec Hornáček. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Kňažko.

 

Poslanec M. Kňažko:

 

     Ja  len skutočne  veľmi krátku  poznámku. Pán Hornáček,

nie slovník je  dôležitý v tomto prípade, ale  činy tých, na

ktorých tento slovník sedí. To keby ste si všímali.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Prokeš.

 

 

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Som veľmi  rád, že v tých  voľbách zvíťazili slušní ľu-

dia. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Langoš.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     toto miesto, tento priestor v parlamentnej  demokracii

býva posvätným.  Chápem, i keď to  sledujem s rastúcou nevô-

ľou, že tento  deň je rovnako ako iný  parlamentný deň, chá-

pem,  že nechcete  sem pustiť  Slovenskú televíziu, nechcete

ukázať  svojim voličom  zodpovednosť, s  ktorou pristupujete

k parlamentnej práci. Dnes nie je taký istý deň ako včerajší

parlamentný  deň, pretože  dnes vystúpil  na pôde parlamentu

druhý najsilnejší muž dnešnej štátnej moci, riaditeľ spravo-

dajskej služby  Ivan Lexa, ktorý  vďaka hlúpemu prerieknutiu

jeho kolegu ministra vnútra je  verejne podozrivý, že sa zú-

častnil spolu s inými na organizovanom zločine. Namiesto to-

ho, aby predniesol správu  o činnosti Slovenskej informačnej

služby, hrubo  zneužil svoju právomoc a  predniesol tu jeden

politický driják, ktorý povedal  verejne, ktorý bude rozflá-

kaný v Slovenskej televízii, ktorý uverejní Slovenská Repub-

lika.

 

     Je to druhý najmocnejší muž  v štáte v čase, keď vysokí

štátni funkcionári vedú medzi sebou neľútostný boj o majetky

miliardových hodnôt.  O majetky, o  ktorých sa nikomu  z vás

pred 6 alebo 7 rokmi  nesnívalo, o tisíce hektárov poľnohos-

podársky  výnosnej pôdy,  o tisíce  hektárov lesov,  o veľké

fabriky.  V tejto  situácii riaditeľ  spravodajských služieb

zneužil právomoc verejného činiteľa  a vyslovil na pôde par-

lamentu verejnú žalobu vo vykonštruovanom politickom procese

proti tzv. nepriateľom Slovenska  a slovenského národa. Ivan

Lexa týmto spôsobil ohrozenie  mieru v tejto krajine (prejav

nesúhlasu v sále), Ivan  Lexa vystavil týmto svojím vystúpe-

ním veľkú skupinu občanov verejnému nebezpečenstvu, Ivan Le-

xa ohrozil ústavné základy štátu.  Prosím, berte toto na ve-

domie, i keď ľahkovážne, ale boli ste na to upozornení. Nech

je  milosrdný Boh  k takým  ľuďom ako  Ivan Lexa  a nech Boh

chráni Slovensko, ktoré je naším spoločný domovom.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Smolec.

 

Poslanec J. Smolec:

 

     Pán poslanec Langoš, vy spolu  s pánom Kňažkom, s pánom

Mikloškom  ste z tohto  posvätného miesta urobili scénu cir-

kusu Kludský. Vy tam asi aj patríte.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Zahatlan.

 

 

 

Poslanec K. Zahatlan:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda. Chcel by som povedať na

margo toho,  čo tu pán  Langoš povedal. Pán  Dzurinda, teraz

pán Langoš  svojím vystúpením dokázal,  kde sú, ako  ste ich

nazvali, tí gauneri.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ešte pán poslanec Fidrik.

 

Poslanec J. Fidrik:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán riaditeľ,

     milé kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     správu o  plnení úloh Slovenskej  informačnej služby...

(Hluk v sále.) Môžem hovoriť? Ja som vás nevyrušoval.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec J. Fidrik:

 

     ...považujem za kompetentnú. Na priestore a v rámci ob-

medzení, ktoré  sme prijali, nemohla  povedať viac. Oceňujem

jej  komplexnosť i  to, že  sme prvýkrát  mali možnosť počuť

kvalifikovaný výklad problémov, s ktorými sa služba od svoj-

ho vzniku stretávala a  stretáva. Zaujali ma pasáže dokumen-

tujúce jej  zneužívanie predchádzajúcim vedením,  ako aj ža-

lostný stav, v ktorom sa po všetkých stránkach nachádzala.

 

     Z uvedeného prehľadu úloh,  ktoré informačná služba pl-

ní, musí  byť zrejmé aj občanovi,  že činnosť Slovenskej in-

formačnej služby napĺňa, a neprekračuje rámce zákona. Môžeme

len uvítať, že orientácia úloh  je správne zameraná, a to na

tie oblasti, ktoré našu spoločnosť trápia, ohrozujú, zaťažu-

jú či  zneisťujú akýmsi rozširovaním  organizovaného zločinu

- ekonomické a hospodárske moduly, úniky štátneho tajomstva,

pôsobenie cudzích spravodajských služieb, útoky proti ústav-

nosti a podobne.

 

     Za veľmi poučnú, analyticky hodnotnú považujem aj časť,

v ktorej  sa  opisujú  problémy  spoločenskej reflexie práce

služby, vzťah  a pôsobenie prezidenta  republiky  či niekto-

rých novinárov podnecujúcich  a vyvolávajúcich negatívne po-

stoje verejnosti k službe, či priamo obviňujúcich štátny or-

gán z nezákonných praktík.

 

     Musím rozhodne odsúdiť túto prax a kampaň, ktoré nemajú

obdobu v demokratických krajinách.  Považujem ju nie za pre-

jav úprimného záujmu týchto ľudí o hľadanie vecných, korekt-

ných a vyvážených vzťahov  medzi orgánmi štátu navzájom, ako

aj v rovine sprostredkovania informácií pre verejnosť vo ve-

ciach reflektujúcich tieto ťažkosti.  Ide tu o jasnú diskre-

ditačnú  kampaň, ktorá  okrem pochybných  cieľov neslúži ani

pre dobro občana, ani pre štát, ani pre dobré meno Slovenska

v zahraničí.

 

     Zarazila  ma však  jedna  vec.  Akým právom  tu hovoria

o neprofesionalite, nekompetentnosti  Slovenskej informačnej

služby, resp.  jej predstaviteľov niektorí  poslanci. Naprí-

klad vy, pán Langoš, ktorý doteraz nevysvetlil svoje počína-

nie v súvislosti s navádzaním väzňov v Leopoldove, ktorá ma-

la tragické následky a  spôsobila veľké materiálne a morálne

škody.  Rovnako je  nevysvetliteľné aj  počínanie vo funkcii

federálneho ministra  vnútra v súvislosti  s akciou "červená

ortuť" na letisku v Ostrave. Máte morálne právo, pán Langoš,

hovoriť o morálke iných a podpisovať sa pod odcudzujúce roz-

sudky  odôvodňované najvyššími  morálnymi princípmi,  keď je

známe, že prehliadate vlastné profesionálne chyby?

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Langoš.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem pekne. Priamo navádzal  v pokračovaní vo vzbure

väzňov v Leopoldove dnešný  predseda vlády, svedkom bol vte-

dajší  federálny minister  vnútra doktor  Sacher a  niekoľko

poslancov z poslaneckej skupiny, ktorá vykonávala poslanecký

prieskum  vo väzniciach.  Do Leopoldova  ma úpenlivo  pozval

a poslal  po mňa  šesťstotrinástku vtedajší  náčelník správy

Zboru nápravnej výchovy, absolvent moskovskej školy. Poslan-

ci, skupina poslancov prinútila náčelníka, aby do Leopoldova

pozval armádu a špeciálne jednotky.

 

     To je všetko.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Ste nevinný. (Potlesk.)  Nech sa páči, pán po-

slanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     "Slovenskému demokratovi" z  "prvej slovenskej demokra-

tickej spoločnosti"  chcem odpovedať: To  môžeš, pán Langoš,

vyprávať tým, ktorí sa nevyznajú v histórii. Veď predsa kaž-

dý vie, že ak sa začína nejaká revolúcia alebo hovorí sa to-

mu aj štátny prevrat, najprv sa rozpustia basy, aby sa vyvo-

lal spoločenský  chaos. Takže, vážený  pán poslanec, vy  ani

neviete, čomu ste slúžili. Pán Havel potreboval vyvolať spo-

ločenský chaos  a vy ste  boli tým poslušným  vykonávateľom.

Tak sa tu neospravedlňujte, my vám to odpustíme.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Pán Langoš, prosím vás,  nevykladajte tu veci podľa va-

šej interpretácie, však máme aj my pamäť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, ešte pán Langoš.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Páni docenti, ja uprednostňujem  raz vidieť ako stokrát

počuť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Páni, môžeme  tu byť aj do rána,  to je jedno,

ja vydržím.  Chcú aj druhí  hovoriť, nie len  stále tí istí.

Prosím vás, keby ste skončili s faktickými poznámkami.

 

     Nech sa páči, pán Javorský.

 

 

Poslanec F. Javorský:

 

     Vážení poslanci, ktorí ste takto tlieskali a smiali sa,

pýtam sa vás, či niekto z vás videl protokoly z vyšetrovania

týchto udalostí. Keby ste ich videli, neboli by ste sa takto

správali. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Weiss.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Pán predsedajúci, nechcem sa  zapájať do faktických po-

známok, mám iba poznámku  procedurálneho charakteru. O 19.00

hodine  sa má  končiť zasadnutie  Národnej rady.  Navrhujem,

keďže  sú tam  ešte niektoré  prihlášky a  všetci čakáme, že

zajtra  vystúpi  aj  predseda  Osobitného kontrolného orgánu

a zaujme stanovisko k tejto  správe, aby sme zajtra pokračo-

vali o  9.00 hodine. Myslím, že  si potrebujeme aj psychicky

trošku oddýchnuť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Ešte  pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený pán  podpredseda Ľupták, veľmi  dobromyseľne vás

chcem upozorniť, aby ste  neporušovali rokovací poriadok. Vy

nemáte  právo komentovať  vystúpenia jednotlivých poslancov,

vy len stroho udeľujete slovo.  Aj tí, ktorí tlieskajú vašim

replikám, vlastne tlieskajú  porušovaniu rokovacieho poriad-

ku. Janko, nekomentuj a veď schôdzu. Dobre?

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Černák, už ste nás dosť napoučovali v tej-

to republike. Už nás viac poúčať nebudete.

 

     Ďakujem pekne. Dovidenia. Dobrú noc. (Potlesk.)

 

                   Šiesty deň rokovania

      15. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                       23. mája 1996

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     budeme pokračovať v 15. schôdzi Národnej rady neukonče-

nou rozpravou zo  včerajšieho dňa. Dnes je ako  prvý do roz-

pravy prihlásený pán poslanec Weiss. Ešte predtým pán posla-

nec Hornáček.

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážená Národná rada,

 

     včera  inicioval  poslanec  opozície  symbolickú minútu

ticha - citujem - "za  zavraždeného pána R. R.". Vstala opo-

zícia. Vzápätí poslanec  vládnej koalície navrhol symbolickú

minútu ticha - citujem - "za tragicky zosnulého pána R. R.".

Vstala koalícia.

 

     Priznám sa, nevstal som ani  raz. Nie z neúcty pred ma-

jestátom smrti, pred ktorou sme  si všetci rovní, ale z úcty

k vrcholnému orgánu slovenského  štátu, k slovenskému parla-

mentu, pretože nepoznám žiadne známe skutočnosti, ktorými by

si zosnulý pán R. R. či už na poli zásluh o náš národ, štát,

alebo inak túto poctu zaslúžil.  Pritom sa stalo takmer pra-

vidlom, že  si na  pôde slovenského parlamentu nepripomíname

osobnosti, ktoré si to skutočne zaslúžia.

 

     Skúsme to dnes napraviť. Dňa 23. mája 1929, presne pred

67.  rokmi, zomrel  v ďalekej  cudzine svetoznámy priekopník

bezdrôtovej  telegrafie slovenský  vynálezca reverend  Jozef

Murgaš. V  ten istý deň, pred  120  rokmi, 23. mája  1876 sa

skončila životná púť jednej z najväčších osobností európskej

romantickej poézie, slovenského  štúrovského básnika a revo-

lucionára Janka Kráľa.

 

     Žiadam  teraz vážených  členov slovenského  parlamentu,

aby  si  symbolickou  minútou  ticha  uctili pamiatku týchto

dvoch veľkých osobností slovenských  dejín, ktoré si od slo-

venského parlamentu,  na rozdiel od  pána R. R.,  túto poctu

právom zaslúžia.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážení páni poslanci, ja musím  dať pokyn a nie pán po-

slanec. Prosím, uctime si pamiatku podľa slov pána poslanca.

 

     (Minúta ticha.)

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Černák - faktická poznámka.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda, z  časových dôvodov sa nám program

skumuloval tak,  že podľa môjho  vedomia sme si  odhlasovali

tri veci - mali by sme mať v pevne stanovenom termíne, t. j.

dnes o 9.00 hodine  odpovede na interpelácie a interpelácie.

Je však  potrebné dokončiť prerokúvanie  správy o Slovenskej

informačnej službe, okrem toho sme si odhlasovali, že po nej

bude odvolávanie  ministra Hudeka. Mohli by  ste nám, prosím

vás, povedať, aký program a v akom poradí bude dnes doobeda?

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Skončíme rozpravu o správe Slovenskej informačnej služ-

by, potom, tak  ako sme si odhlasovali, by  malo dôjsť k vy-

sloveniu dôvery alebo nedôvery ministrovi vnútra a potom bu-

deme pokračovať podľa programu.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Len kvôli záznamu, pán predseda,  keď to budú raz čítať

naše deti,  aby sa hovorila  pravda o tomto  parlamente, tak

počas návrhu, alebo počas toho, ako dal pán Moric návrh, aby

sme povstali, vstala aj opozícia, nielen koalícia.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ja som  pri obidvoch návrhoch  sedel, pretože zneužívať

smrť občana na takéto politické ťahy nepovažujem za správne.

(Potlesk.)

 

     Nech sa  páči, ešte pán poslanec Šimko  -  faktická po-

známka.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán  predseda. Chcem sa len  opýtať, kedy budú

interpelácie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Potom budú interpelácie.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Po čom?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Veď som prečítal program. Povedal som: dokončenie sprá-

vy o  Slovenskej informačnej službe, minister  a potom podľa

programu.

 

     Pán poslanec Weiss, nech sa páči.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     to, čo sa stalo včera  odpoludnia v tejto sále, je skôr

smutný obraz  o stave slovenskej politiky,  je to, bohužiaľ,

dôkaz o  nedostatku politickej kultúry  a prebytku nenávisti

a predsudkov. Správa riaditeľa  Slovenskej informačnej služ-

by, ako to už povedali aj  moji kolegovia z klubu, nás skla-

mala. Takúto  správu sme neočakávali a  nemôžeme ju akcepto-

vať. Základným nedostatkom a vážnym mementom tejto správy je

to, že bola využitá, ba zneužitá  na vedenie straníckeho po-

litického boja,  na útoky na  prezidenta, poslancov, noviná-

rov, na  vybavovanie si osobných a  politických účtov. To je

v demokratickom štáte jednoducho neprípustné.

 

     Slovenská informačná služba  nemôže fungovať ako inšti-

túcia, ktorá rozdáva politické nálepky. Historická skúsenosť

hovorí, že  tam, kde sa tajné  služby miešajú do vnútropoli-

tického zápasu, sa to obyčajne  nekončí dobre. Z toho by sme

mali všetci  vyvodiť závery, aj pán  riaditeľ Slovenskej in-

formačnej služby. Je vždy  veľmi nebezpečné, ak zložky štátu

bojujú proti sebe. Je vždy zlé, ak si šéf tajnej služby oso-

buje právo ako nejaký  politický a morálny rozhodca posudzo-

vať  prezidenta,  ústavných  činiteľov  a  poslancov, ak ich

známkuje, obdarúva  invektívami alebo naopak  pochvalami. To

je jednoducho nedobrá tendencia. Nemali  by sme to vo vlast-

nom záujme  tolerovať. Podľa môjho  názoru parlament sa  mal

dozvedieť predovšetkým to, ako si Slovenská informačná služ-

ba plní zákonom dané povinnosti.  O tom sme sa, žiaľ, dozve-

deli veľmi málo. Preto aj ja vyzývam pána predsedu Osobitné-

ho kontrolného orgánu  pána Urbana, aby sa k  správe a k jej

kvalite vyjadril.

 

     Slovenská informačná služba má predovšetkým skladať úč-

ty parlamentu, a nie vybavovať  si účty s niektorými poslan-

cami.  Slovenská informačná  služba, tak  ako sme  to videli

včera, sa dnes nespráva ako nadstranícky štátny orgán, ktorý

má za každej vlády slúžiť všetkým občanom a ochrane republi-

ky. Už preto, že je to  orgán bohato dotovaný z našich daní.

Občan ako  daňový poplatník má povinnosti,  ale má aj právo,

aby mu jeho práva  Slovenská informačná služba plne garanto-

vala.

 

     To, že Slovenská informačná  služba, žiaľ, je v rôznych

aférach, nemožno  zvaľovať na novinárov.  Do afér sa  predsa

dostala sama. Je svedectvom  neprofesionality, ak je Sloven-

ská informačná služba  už tak dlho v rečiach,  ak je v podo-

zrení, že  sa zúčastnila na zavlečení  niekoho  do cudziny a

ak sa toto podozrenie jasne nevysvetlilo. Nikoho nechcem ob-

viňovať, ale,  kolegyne, kolegovia, prosím  vás, nebagateli-

zujme to, čo sa stalo v auguste 1995, preto, že máme antipa-

tie voči nejakej osobe. Nedajme sa uniesť týmito antipatiami

a predstavme si každý, že by niekto zavliekol do cudziny na-

še  dieťa. Táto  vec sa  jednoducho nesmie  ututlať, musí sa

dôsledne vyšetriť a musia  sa z výsledkov vyšetrenia vyvodiť

právne aj politické dôsledky.

 

     Oprávnene sme od  správy očakávali vyvrátenie obvinení,

chlapské slovo, a nie útoky na  tých, ktorí vyslovujú obavy,

pochybnosti, podozrenia a otázky.

 

     Kolegyne  a kolegovia,  v Slovenskej  republike  vzniká

nebezpečná situácia.  Áno, môže sa  využívať na posilňovanie

toho známeho  propagandistického klišé, že  na jednej strane

sú dobrí  Slováci, ktorí všetkými  prostriedkami, dovolenými

aj  nedovolenými,  obraňujú  Slovensko  pred inými Slovákmi,

ktorí sú vyhlásení za zlých, ale postupne sa vytvára psychó-

za obľahnutého tábora, krivdy  a urazenosti. Na tomto zákla-

de  sa potom  odmietajú fakty,  odmieta sa  dialóg. Možno to

niekomu prináša  rast volebných preferencií,  ale zároveň sa

dostávame  do  stavu  čoraz  väčšieho  spoločenského napätia

a stavu, keď sa proti tvrdeniu stavia iné tvrdenie a v tejto

situácii, samozrejme, ťahajú za  silnejší koniec povrazu tí,

ktorí majú v rukách najsilnejšie médium - verejnoprávnu Slo-

venskú televíziu.

 

     Priatelia,  tento  vývoj  treba  zabrzdiť, pretože môže

viesť  ku konfliktu,  na ktorý,  ako to  už býva, nedoplatia

v prvom rade politici, ale občania.

 

     Kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som upozornil eš-

te na jeden moment. Správa je, podľa môjho názoru, nebezpeč-

ná aj  preto, že jej obsah  sa až príliš podobá  na obžalobu

prezidenta, na obžalobu z vlastizrady, a to je jediný trest-

ný čin, pre ktorý možno  prezidenta stíhať. Ale, prosím vás,

právo predkladať takúto obžalobu, samozrejme, na základe do-

kázaných faktov, má iba Národná  rada. Je veľmi zlé, ak Slo-

venská  informačná služba,  ktorá by  mala byť  lojálna voči

prezidentovi,  ústavným  činiteľom,  parlamentu,  si osobuje

právo na vznášanie takýchto obvinení.

 

     Na záver  niekoľko otázok  ku konštatovaniam, ktoré od-

zneli v  správe. Pán riaditeľ  Slovenskej informačnej služby

konštatoval, že  pri budovaní Slovenskej  informačnej služby

chýbala tradícia,  boli objektívne ťažkosti,  bol nedostatok

skúseností. Plne chápem toto konštatovanie. Pri utváraní sa-

mostatnej štátnosti to vždy tak  býva. Treba si však zároveň

klásť otázku,  kto bol politicky zodpovedný  za spôsob, akým

sa delil federálny štát a jeho majetok a za to, že slovenská

strana aj v tejto oblasti ťahala za kratší koniec, že dopad-

la tak, ako dopadla.

 

     Ak  sa obviňuje  bývalé vedenie  Slovenskej informačnej

služby  takmer  z  totálnej  neschopnosti,  treba si položiť

otázku, kto  toto vedenie menoval. Ak  boli také závažné ne-

dostatky, ako sa včera prezentovali, prečo Osobitný kontrol-

ný orgán, ktorého predsedom bol  v roku 1994 predseda parla-

mentu, a viac ako pol roka  bol vtedy v opozícii, nič neuro-

bil, vládu a parlament na nič neupozornil?

 

     Na záver by som sa chcel opýtať, kedy dostaneme od pána

riaditeľa  Slovenskej informačnej  služby správu,  ktorá po-

skytne tie informácie, ktoré má  zo zákona obsahovať, a kedy

sa Osobitný kontrolný orgán  rozšíri aspoň o dvoch poslancov

opozície. To chcem zdôrazniť, aspoň o dvoch. A kedy bude mať

vládnuca koalícia odvahu dať  na čelo Osobitného kontrolného

orgánu niekoho z opozície?

 

     Potrebujeme totiž  upokojenie situácie. Potrebujeme ob-

jektivizovať rôzne informácie o Slovenskej informačnej služ-

be a  to sa jednoducho  nedá bez parlamentných  orgánov, bez

pluralitného zastúpenia politických  síl. Prejavme zodpoved-

nosť a  vytvorme pre túto pluralitu  priestor. Inak konflikt

nezastavíme, veci sa nevyšetria,  ale konflikt sa bude eska-

lovať.

 

     Ak hovorím  o pluralite, potom  musím predsedovi výboru

pánu Andrejčákovi povedať, že  ak sa z transformácie spoloč-

nosti jedna časť vedome vylučuje iba preto, že má na niekto-

ré otázky  iný názor, nevyhnutne to  musí vyvolávať napätie.

Preto, pán poslanec, nemôžem  prijať vašu filozofiu, nemôžem

prijať politickú koncepciu, podľa ktorej ak sme vyhrali voľ-

by, môžeme  si so štátom  a v štáte  robiť, čo chceme,  a ak

opozícia vysloví  iný názor, tak ju  vyhlásime za nepriateľa

štátu alebo povieme, že nás zdržiava od práce. Čo to znamená

zdržiavať od práce? Má to byť náznak, že opozíciu treba kam-

si odpratať? Alebo znovu zaviesť systém Národného frontu?

 

     Treba si  jednoducho zvyknúť, že opozícia  je tu preto,

aby  kontrolovala  vládu  a  predkladala alternatívne návrhy

riešení slovenskej  spoločnosti, aby si  občan mohol vybrať.

Ak by  pán riaditeľ Slovenskej informačnej  služby, ktorý tu

dnes nie je, chcel povedať  niečo navyše, čo uviedol v sprá-

ve, mohli by  sme ďalšiu časť tejto schôdze,  tohto bodu vy-

hlásiť za neverejnú. Ak bude treba, takýto návrh rád podám.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ako ďalší je do rozpravy prihlásený pán poslanec Urban.

 

 

 

 

Poslanec I. Urban:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani podpredsedníčka vlády,

     vážení ministri,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     predovšetkým  hneď v úvode  uvádzam, že štruktúra môjho

vystúpenia bude odrážať súčasný právny stav, v ktorom žiadny

zákon neukladá povinnosť  Osobitnému kontrolnému orgánu  ani

jeho predsedovi  vyjadrovať sa k správe  o plnení  úloh Slo-

venskej  informačnej služby,  rozporuplnú rozpravu, niektoré

skutočnosti o práci Osobitného  kontrolného orgánu z posled-

ného obdobia, ako aj niektoré odpovede a reakcie na vystúpe-

nia najmä opozičných poslancov.

 

     Pre poslancov, ktorí poznajú zákon číslo 46/1993 Z. z.,

neuvádzam nič  nové, ak poviem,  že Národná rada  Slovenskej

republiky už druhý deň  na svojom zasadnutí prerokúva správu

o plnení úloh Slovenskej  informačnej služby, ktorú riaditeľ

Slovenskej informačnej  služby predkladá Národnej  rade Slo-

venskej  republiky najmenej  raz do  roka. Ktoré  úlohy plní

Slovenská informačná služba, určuje § 2 uvádzaného zákona.

 

     Ako  sa v  správe správne  uvádzalo, informačná  služba

v rozsahu svojej pôsobnosti získava, sústreďuje a vyhodnocu-

je  informácie  o  činnosti  ohrozujúcej  ústavné zriadenie,

územnú  celistvosť  a   zvrchovanosť  Slovenskej  republiky,

o činnosti smerujúcej proti  bezpečnosti Slovenskej republi-

ky, o aktivite cudzích spravodajských služieb, organizovanom

terorizme, skutočnostiach,  ktoré môžu vážne  ohroziť  alebo

poškodiť hospodárske záujmy Slovenskej republiky a o ohroze-

  alebo  úniku  údajov  obsahujúcich  skutočnosti tvoriace

predmet štátneho tajomstva.

 

     Ďalej informačná služba  získava, sústreďuje a vyhodno-

cuje  informácie o  aktivitách, ktoré  vznikajú v  zahraničí

a smerujú proti ústavnému zriadeniu a bezpečnosti Slovenskej

republiky.  Podobne, ako  sa v  správe uvádzalo,  informačná

služba plní aj ďalšie úlohy  podľa osobitných zákonov a plní

úlohy vyplývajúce z medzinárodných zmlúv a dohôd, ktorými je

Slovenská republika viazaná.

 

     Plnenie uvádzaných úloh  Slovenskou informačnou službou

bolo  základnou konštrukciou  správy  prednesenej riaditeľom

Slovenskej informačnej služby. Je prirodzené a pochopiteľné,

ak úvod  tejto správy tvorí  hodnotenie podmienok, za  akých

Slovenská informačná  služba úlohy plnila  v predchádzajúcom

období.  Navyše  ak od poslednej  správy o plnení  úloh Slo-

venskej informačnej služby  prednesenej v Národnej rade Slo-

venskej republiky  došlo k personálnej  výmene na poste  jej

riaditeľa. Správa v skôr  uvedenej štruktúre úloh vyčerpáva-

júco, v rámci možností  verejného prerokúvania, rozoberá ich

plnenie jednotlivo.

 

     Osobitná pozornosť v  osobitnej časti vystúpenia riadi-

teľa Slovenskej informačnej  služby sa venuje spolitizovaným

kauzám,  ktoré boli  namierené proti  Slovenskej informačnej

službe, resp. jej predstaviteľom. Riaditeľ Slovenskej infor-

mačnej služby, rovnako ako  pri predkladaní správy na zasad-

nutí  Osobitného  kontrolného  orgánu,  jednoznačne odmietol

všetky obvinenia voči Slovenskej  informačnej službe a vylú-

čil účasť  Slovenskej informačnej služby  na uvádzaných kau-

zách.

 

     Podľa môjho názoru zaradenie  tejto časti do vystúpenia

riaditeľa Slovenskej informačnej  služby bolo zákonitým roz-

hodnutím, ak uznáme, že  verejnosť už dávno očakávala jedno-

značné,  aj  na  parlamentnej  pôde  prezentované stanovisko

k masívnemu  opozičnému a  mediálnemu útoku  voči Slovenskej

informačnej službe.

 

     Napriek tomu, že správa je správou Slovenskej informač-

nej  služby, a  nie Osobitného  kontrolného orgánu, pripome-

niem, že  Osobitný kontrolný orgán  Národnej rady Slovenskej

republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby

zasadal od začiatku roka dovedna trikrát. Schválil plán prá-

ce na  rok 1996, v rámci  ktorého uplatňuje všetky právomoci

kontrolného orgánu zo zákona Národnej rady Slovenskej repub-

liky číslo  46/1993 Z. z. V  rámci svojej činnosti  Osobitný

kontrolný orgán ako celok, ani jeho členovia nezistili žiad-

ne skutočnosti, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako poruše-

nie zákona.

 

     Ako sa uvádzalo v správe Slovenskej informačnej služby,

riaditeľ  Slovenskej  informačnej  služby  predložil,  resp.

sprístupnil všetky materiály, ktoré Osobitný kontrolný orgán

požadoval. V rámci uvádzaného plánu  práce  by do konca mája

mali  byť prerokované  záverečné správy  o činnosti  FBIS na

Slovensku do konca roka 1992  a činnosť Leninskej iskry, tak

ako to bolo Osobitnému  kontrolnému orgánu uložené uznesením

Národnej rady z 5. mája 1995.

 

     Na zasadnutí Osobitného  kontrolného orgánu vo februári

tohto roku riaditeľ  Slovenskej informačnej služby predložil

správu o činnosti Slovenskej informačnej služby, o ktorú bol

požiadaný.  Pri  prerokúvaní  správy  riaditeľ  odpovedal na

všetky otázky  členov Osobitného kontrolného  orgánu, pričom

žiadny člen Osobitného kontrolného orgánu nevzniesol námiet-

ky voči  činnosti Slovenskej informačnej  služby, na základe

čoho  Osobitný kontrolný  orgán na  svojom zasadnutí  prijal

uznesenie,  podľa ktorého  informáciu o  činnosti Slovenskej

informačnej služby vzal na vedomie. Správa obsahovala infor-

mácie, ktoré podľa zákona je riaditeľ Slovenskej informačnej

služby povinný  poskytnúť v štruktúre  úloh, ktoré Slovenská

informačná služba plní podľa zákona. V zmysle uznesenia náš-

ho kontrolného orgánu prijatom na marcovom zasadnutí, určení

členovia  Osobitného kontrolného  orgánu do  konca mája 1996

predložia Osobitnému kontrolnému  orgánu správu o výsledkoch

kontroly čerpania rozpočtu  Slovenskej informačnej služby za

rok 1995.

 

     Považujem za nevyhnutné reagovať aj na niektoré poznám-

ky či priame výzvy  poslancov opozície. K otázke odvolávania

riaditeľa Slovenskej informačnej služby, v ktorej pán posla-

nec Moravčík ako docent  práva nemá jasno, odporúčam preštu-

dovať si zákon, konkrétne  poslednú novelizáciu zákona číslo

46/1993 Z. z.  K poznámke, že neexistuje na  svete štát, kde

tajná služba podáva toľko  trestných oznámení ako na Sloven-

sku, pripomínam, že ja zase nepoznám štát, ktorého orgány po

toľkonásobnom nepodloženom obviňovaní  si môžu dovoliť ostať

ľahostajné a nechránené.

 

     Pána  poslanca  Pittnera  môžem  ubezpečiť, že Osobitný

kontrolný  orgán disponuje  štatútom Slovenskej  informačnej

služby, organizačným poriadkom  Slovenskej informačnej služ-

by, vykonáva kontrolu čerpania rozpočtu Slovenskej informač-

nej služby a riaditeľ  Slovenskej informačnej služby doteraz

neodmietol predložiť žiadnu  aktualizovanú právnu normu Slo-

venskej informačnej služby.

 

     Ako som  už uviedol, Osobitný  kontrolný orgán v  rámci

svojej činnosti nezistil od posledného podania Národnej rade

porušenie zákona. Ak kontrolný  orgán podľa pána Pittnera je

pofidérny orgán, pripomínam, že orgán vznikol riadnou voľbou

v Národnej rade Slovenskej republiky  tak ako ostatné orgány

Národnej rady  Slovenskej republiky, napríklad  aj ako Výbor

Národnej rady pre životné prostredie,  a pritom osobne ho za

pofidérny neoznačujem.

 

     Ku konštatovaniu  pána poslanca Čarnogurského,  že boli

vyfabrikované dokumenty na diskreditáciu  prezidenta Sloven-

skej republiky, považujem  za povinnosť  uviesť, že Osobitný

kontrolný orgán  takými dokladmi nedisponuje a  nikto mu ich

neposkytol. Disponuje však listom  pána prezidenta a poznat-

kami získanými z Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky,

ktoré potvrdzujú tie časti  správy o činnosti Slovenskej in-

formačnej služby,  v ktorých sa uvádzalo,  že prezident Slo-

venskej republiky žiadal od riaditeľa Slovenskej informačnej

služby informácie, ktoré by  mohli viesť k diskreditácii ús-

tavných činiteľov. O uvádzaných dokumentoch môžno s absolút-

nou istotou tvrdiť, že  nie sú vyfabrikované, sú autentické,

vytlačené na  hlavičkovom papieri prezidenta  Slovenskej re-

publiky,  signované prezidentom  Slovenskej republiky,  jeho

vlastnou rukou.

 

     K  otázkam, ktoré  položil pán  Filkus a  následne pani

poslankyňa Rusnáková, je potrebné  uviesť, že zákon Národnej

rady Slovenskej  republiky číslo 46/1993  Z. z. predpokladá,

ba ukladá riaditeľovi Slovenskej informačnej služby predkla-

dať kontrolnému orgánu správu  o činnosti informačnej služby

a jej výsledkoch na základe  požiadania, kedykoľvek o ňu po-

žiada. Ide o správu, ktorá  svojím rozsahom, obsahom, ako aj

koncentráciou  skutočností,  ktoré     predmetom  štátneho

a služobného tajomstva, a napokon aj názvom je určená výluč-

ne poslancom, členom Osobitného kontrolného orgánu, ktorí sú

povinní zachovávať  mlčanlivosť o skutočnostiach,  s ktorými

prišli počas výkonu funkcie do styku. Ide o povinnosť riadi-

teľa Slovenskej informačnej služby vyplývajúcu z ustanovenia

§ 5 ods.  3 uvádzaného zákona.  Okrem tejto správy  riaditeľ

Slovenskej informačnej služby na základe povinnosti uloženej

§ 4 ods.  1 spomínaného zákona predkladá  najmenej raz ročne

správu  o  plnení  úloh  ustanovených  zákonom číslo 46/1993

Z. z. Túto správu, vážený  pán poslanec Filkus a vážená pani

poslankyňa Rusnáková, dnes parlament prerokúva.

 

     Ak sa  pýtate, prečo Osobitný  kontrolný orgán nežiadal

správu určenú Národnej rade Slovenskej republiky, nájdite si

odpoveď v Ústave Slovenskej  republiky, v druhej hlave, teda

v článku 2 ods.  2, a v zákone Národnej  rady Slovenskej re-

publiky o Slovenskej informačnej  službe, ktorým sa Osobitný

kontrolný  orgán vo  svojej činnosti  riadi. Čiastočne,  ale

úplne jasne na túto otázku nepriamo odpovedal už aj poslanec

Kanis svojím návrhom na uznesenie.

 

     Nedá mi, aby som nereagoval na mediálne vystúpenie pána

poslanca Fica. Ako exponovaný právny expert iste veľmi dobre

pozná zákon o Slovenskej informačnej službe. Je pre mňa pre-

to ťažko vysvetliteľné, ak v správe o plnení úloh Slovenskej

informačnej služby  určenej Národnej rade  žiada uvádzať in-

formácie  určené zákonom  výlučne Osobitnému kontrolnému or-

gánu. Jedine  Osobitný kontrolný orgán,  ktorým Národná rada

Slovenskej  republiky vykonáva  kontrolu činnosti Slovenskej

informačnej služby,  môže disponovať informáciami  o čerpaní

rozpočtu Slovenskej informačnej  služby. Toto poznatkové ob-

medzenie Národnej rady vyplýva priamo zo zákona, a preto ne-

rešpektovať  ho znamená  v prípade  vystúpenia pána poslanca

Fica nútiť riaditeľa Slovenskej informačnej služby nerešpek-

tovať zákon.

 

     Vážené kolegyne, vážení kolegovia, rozhodnutím o verej-

nom prerokúvaní správy o  plnení úloh Slovenskej informačnej

služby sme spôsobili precedens. Verím, že o škodlivosti jeho

recidívy  nikto z  nás už  dnes nepochybuje.  Ako predsedovi

Osobitného kontrolného orgánu mi ostáva dúfať, že aj poslan-

ci opozície pochopia nevyhnutnosť a vytvoria tak optimálnej-

šie podmienky na prerokovanie budúcej správy.

 

   Pred  záverom vystúpenia  vyjadrujem podporu  návrhu pána

poslanca Kanisa  na zmenu postavenia  Osobitného kontrolného

orgánu v  Národnej rade Slovenskej  republiky. Riešenie však

vidím v  krátkom čase prijatím  zákona o rokovacom  poriadku

Národnej rady Slovenskej republiky.

 

 

     Záverečné  vety budú  patriť všetkým,  ktorí sa  snažia

Slovenskú informačnú službu postaviť  proti občanom a urobiť

z nej strašiaka pre celý národ.

 

     Vážený pán prezident,

     vážení dotknutí poslanci,

     vážení dotknutí novinári,

     vážení dotknutí občania,

 

     prestaňte robiť štvavú  kampaň. Nechajte začínajúci or-

gán štátnej správy plniaci  nezastupiteľné úlohy pri ochrane

ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu

riadne pracovať.  Nie činnosť Slovenskej  informačnej služby

pod kontrolou Národnej rady, ale vaša činnosť režírovaná ne-

návisťou k dnešnej koalícii,  jej predstaviteľom a výsledkom

ich  práce  je  jednou  z  najvážnejších  hrozieb Slovenska.

Zmierte sa  s vôľou občanov vyjadrenou  vo voľbách roku 1994

a pripravte  pozitívne alternatívy  rozvoja Slovenska. Snahy

o rozklad, deštrukciu a zmeny  mocenských pozícií bez volieb

už občanov otrávili. Občania chcú pokoj na prácu, chcú život

bez strachu a strašiakov. Urobme im po vôli. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi  Urbanovi. Páni poslanci, chcem

vás skutočne poprosiť, aby sme pri faktických poznámkach bo-

li vecní a hovorili len o problematike, ktorú prerokúvame.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Moravčík.

 

Poslanec J. Moravčík:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Pán  poslanec  Urban,  prosil  by  som vás, keď  chcete

niečo  kritizovať, venujte  pozornosť  tomu,  čo sa  hovorí.

Odcitujem vám, čo som povedal, a  pozrite si, či je to v sú-

lade s právom. Keby si Osobitný kontrolný orgán Národnej ra-

dy na kontrolu Slovenskej informačnej služby, vy, pán Urban,

plnil svoje povinnosti, ktoré  vyplývajú zo zákona, už dávno

by bol navrhol vláde, aby odvolala Ivana Lexu z funkcie ria-

diteľa Slovenskej  informačnej služby. To  ste mohli urobiť.

Tak je to.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Pittner.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Spomenul som  to včera, pán  poslanec Urban, ale  znova

opakujem, podľa toho zákona, ktorý citujete aj vy, teda čís-

lo 46 z roku 1993, z §  6 ods. 1 vyplýva, že Národná rada má

schváliť vo  svojom volebnom období  spôsob práce Osobitného

kontrolného orgánu. Opakujem znovu, ani v tomto volebnom ob-

dobí, ani v predchádzajúcom volebnom období ste takýto návrh

nepredložili, a  teda Národná rada  si nemohla splniť  svoju

povinnosť.

 

     Po ďalšie, ak hovoríte, že všetko je v poriadku, nuž ja

neviem. Kritizujete  alebo hovoríte, že  my z opozície  máme

výhrady. Prečítajte si trebárs dnešné noviny a konštatovania

člena vášho  Osobitného kontrolného orgánu a  uvidíte, či je

to len naša kritika. Ale  aby som bol konkrétny. Vravíte, že

na Slovenskej informačnej službe  ste nenašli ani škvrnu. Čo

potom urobíte  s tým rozhodnutím  vyššieho krajinského súdu,

ktorý vo svojom odôvodnení na takúto škvrnu, a to veľmi veľ-

kú, upozornil? A čo urobíte so zdôvodnením majora Číža, kto-

rý uloženie trestného spisu odôvodňuje medziiným tým, že nie

je možné vylúčiť ani účasť pracovníkov a techniky Slovenskej

informačnej služby? Akým spôsobom  nás potom môžete upokojo-

vať, že je všetko v poriadku? Celé vaše vystúpenie nevyznie-

va ako vystúpenie kontroly, ale ako vystúpenie advokáta Slo-

venskej informačnej služby, a to je niečo, čo vo mne evokuje

obavy, a nielen vo mne, a potom sa nečudujte, ak vám neverí-

me. A pofidérny orgán je to preto, lebo na rozdiel od výboru

životného prostredia, ktorý ste uviedli, je tam aj koalícia,

aj opozícia. Ale v tomto Osobitnom kontrolnom orgáne ste len

vy. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Bajan.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Dnes som naozaj nemienil  k tomuto vystúpiť, ale kolega

Urban ma vlastne vyzval tým svojím dodatkom alebo záverečným

odsekom, ktorý mi tak ťažko pripomína reči, ktoré nám v roku

1989 ľudia  hovorili, aby sme nešli  do revolúcie, lebo chcú

pokojne pracovať a občania chcú  mať pokoj v spoločnosti. To

je jedna vec.

 

     Druhá vec, nepovedal by som  to, keby pán predseda par-

lamentu v  televízii nepovedal, že mu  to pripomína námet na

druhý diel Papierových hláv, lebo heslá boli tie isté. To je

ešte horšie, ak predseda parlamentu si myslí, že situácia je

obdobná ako vtedy, keď bolo potrebné tento film nakrútiť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To som povedal v parlamente, nie v televízii.

 

     Pán poslanec Bugár.

 

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán  poslanec  Urban,  riaditeľ  Slovenskej informačnej

služby predniesol správu, ktorá nehovorila o činnosti a úlo-

hách Slovenskej informačnej služby,  ale bola motivovaná po-

liticky. Práve riaditeľ  Slovenskej informačnej služby napá-

dal občanov,  novinárov, prezidenta a  aj poslancov. Ako  je

možné,  že riaditeľ  Slovenskej informačnej  služby obviňuje

dvoch kolegov  poslancov z toho, že  majú kontakty so zahra-

ničnými rozviedkami, tajnými službami? A ak by to bola prav-

da,  je jeho  psou povinnosťou  obrátiť sa  na orgány  činné

v trestnom konaní. Ak to  neurobil, tak zavádza. Zavádza ta-

kisto, ako zavádzate vy, že  ste mali rôzne sedenia. Ak člen

vášho Osobitného kontrolného orgánu tvrdí, že nie, tak potom

buď  ste si  zmasírovali ďalších  troch, alebo  klame niekto

iný.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Urban bude  teraz odpovedať, alebo najskôr

budú odpovedať ďalší?

 

Poslanec I. Urban:

 

     Prepustím slovo ďalším.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

      Takže pán poslanec Fico.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Chcel by som reagovať na poznámku pána poslanca Urbana,

pokiaľ ide o moju osobu.

 

     Pán kolega, veľmi dobre som si preštudoval zákon o Slo-

venskej informačnej službe a ten v žiadnom prípade nevyluču-

je,  aby riaditeľ  Slovenskej informačnej  služby informoval

Národnú radu o tom,  ako Slovenská informačná služba nakladá

s rozpočtom,  ktorý jej  bol pridelený.  Samozrejme, Národná

rada si  zriaďuje Osobitný kontrolný orgán  a zákon iba prí-

kladmo ukazuje, čo všetko  má predkladať riaditeľ Slovenskej

informačnej služby  tomuto kontrolnému orgánu.  Preto by som

veľmi privítal,  keby sa bol pán  riaditeľ Slovenskej infor-

mačnej služby  včera vyjadril napríklad k  tomu, prečo došlo

k takému obrovského nárastu  prostriedkov na výdavky Sloven-

skej  informačnej služby  v  roku  1996, keď  tento rozpočet

predstavoval až 750 miliónov  korún. Takže v žiadnom prípade

som nenahováral  pána riaditeľa na porušenie  zákona, to nie

je môj štýl.

 

     Súčasne kladiem otázku, prečo tu nie je prítomný riadi-

teľ Slovenskej informačnej služby. Rozprava pokračuje a mys-

lím  si, že  máme pripravené  nejaké otázky  na jeho adresu,

a bol by som rád, aby  bola okamžite zabezpečená jeho účasť,

pretože je zodpovedný parlamentu Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Filkus.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Po  prvé, bolo  by dobré  si vyjasniť,  či ide o správu

o činnosti, lebo  to, čo sme  včera počuli, bola  informácia

o stave a úlohách. V  poslednom odseku správy, ktorú predlo-

žil pán Lexa, hovorí: "oboznámil  som vás so stavom a úloha-

mi". Pán Urban  hovorí o činnosti. Bol by  som rád, keby sme

si to vyčistili.  Inak aj včera bol ten  lapsus vo vystúpení

pána Urbana v televízii.

 

     Po druhé, ak bola správa o činnosti, nemôže byť bez fi-

nancií. To sme  tu včera zdôrazňovali. No ani  pán Lexa, ani

pán Urban nepovedali, čo  sa stalo s rozpočtovými prostried-

kami.

 

     Po  tretie, ak  bola predložená  Osobitnému kontrolnému

orgánu, to bola včera moja prvá  otázka, tak je tu zase pro-

tirečenie  medzi jednotlivými  členmi Osobitného kontrolného

orgánu, lebo jeden z nich hovorí, že nebola, a pán Urban po-

vedal jednoznačne,  že bola. To si  treba tiež vyčistiť, ale

povedať to  tu a už potom  "nehausírovať" s rôznymi názormi.

Aké obdobie  sa stalo predmetom  správy? Takisto, informácie

prichádzajúce od jedného člena sú iné  ako informácie, ktoré

podal pán Urban. Prosil by som, aby sme si toto vyčistili.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Rosival.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Rád by  som povedal pár  slov k záveru  vystúpenia pána

Urbana,  k jeho  výzve prezidentovi,  časti opozície,  tlači

a časti občanov,  aby prestali s  nenávistnou kampaňou proti

Slovenskej informačnej službe. Považujem to za absolútnu zá-

menu príčiny a následku a pripomína  mi to vetu z Karla Čap-

ka, ktorý napísal: "Nepriateľ barbarsky ostreľoval naše lie-

tadlá,  ktoré pokojne  bombardovali jeho  hlavné mesto. (Po-

tlesk.)

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Urban.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     odpoviem  pánom poslancom  na niektoré  reakcie na moje

vystúpenie.

 

     Pán Pittner, neuviedol som,  máte pravdu, asi som zabu-

dol, uviedol  som však inú vec,  že Osobitný kontrolný orgán

prijal  plán práce,  a ak  opozícia má  také dobré  kontakty

a informácie od jedného člena Osobitného kontrolného orgánu,

môže si overiť,  že v zmysle tohto plánu  práce sme prijali,

že do konca tretieho štvrťroka predložíme Národnej rade Slo-

venskej republiky spôsob  práce činnosti Osobitného kontrol-

ného orgánu.

 

     Čo sa  týka vystúpenia pána poslanca  Bugára, kde hovo-

ril, že správa nehovorila  o činnosti Slovenskej informačnej

služby, pán  poslanec, vezmite si dnešné  noviny, myslím, že

Republika a ďalšie zverejnili včerajšie vystúpenie riaditeľa

Slovenskej informačnej služby v plnom znení. Pozrite sa, aké

úlohy Slovenská  informačná služba plní  zo zákona -  určuje

ich § 2 zákona číslo 46, zistíte, že presne odráža štruktúru

vystúpenia pána riaditeľa Slovenskej informačnej služby. Ne-

podceňujte  riaditeľa Slovenskej  informačnej služby,  že si

nedal tú námahu a neurobil to presne tak, ako to predpokladá

zákon.

 

     Čo sa  týka pána poslanca  Fica, hovorí, že  zákon prí-

kladmo určuje, čo má  riaditeľ Slovenskej informačnej služby

predkladať Osobitnému kontrolnému orgánu. Uvádzam tu, že zá-

kon  neuvádza príkladmo,  ale presne,  taxatívne určuje,  čo

môže  a  čo  nemôže  riaditeľ  Slovenskej informačnej služby

predložiť  Osobitnému  kontrolnému  orgánu.  Nie  je to teda

príkladmo.

 

     A k pripomienke, ktorá sa  týka čerpania rozpočtu, a to

je aj  na reakciu pána  poslanca Filkusa, včera,  tak ako sa

uvádza aj v programe, bola uvedená správa o plnení úloh Slo-

venskej informačnej služby. Žiadna správa o činnosti, v kto-

rej by ste chceli hľadať  čerpanie rozpočtu a neviem čo ešte

všetko iné.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ešte pán poslanec Pittner.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Pán  poslanec Urban,  keď vy  pokladáte za  správne, že

idete -  teda ako sa  teraz dopĺňate -  predložiť plán práce

v treťom štvrťroku  na rok 1996,  tak to stojí  minimálne za

pousmiatie. Ale za vážnejšie  pokladám to, ak vaša poznámka,

že člen Osobitného kontrolného orgánu dáva nejaké informácie

opozícii, zaznela tu, v parlamente. To je, prosím, čosi, nad

čím sa, pán poslanec Urban, zamyslite sám.

 

     A pokiaľ  ide o to,  že ste mi  neodpovedali na to,  že

Slovenská informačná služba napriek tomu, že je podozrievaná

aj zo strany Vyššieho krajinského  súdu vo Viedni, ale aj zo

strany vyšetrujúcich orgánov Slovenskej  republiky, vy na to

nereagujete a doteraz ste mi  vlastne ani v tejto chvíli ne-

dali  odpoveď, tak  to je  niečo, čo  pokladám za  porušenie

ustanovenia o Osobitnom kontrolnom orgáne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Urban.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Chcem  len, pán  poslanec, pripomenúť  k vašej poznámke

o tom,  čo som  povedal na  adresu jedného  člena Osobitného

kontrolného orgánu.  Doslova som povedal,  že ak máte  tento

kontakt, tak  si ho môžete  využiť na overenie  toho, čo som

povedal - o pláne činnosti, na nič iné.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené  pani  poslankyne,  páni  poslanci, nemám žiadnu

prihlášku do  rozpravy, takže končím rozpravu  k tomuto bodu

programu. Keďže zo zákona  nám nevyplýva záverečné rozhodnu-

tie, nevyplýva to ani zo zákona o rokovacom poriadku, myslím

si, že napriek  tomu by sme mali prijať  uznesenie o tom, že

správa bola prerokovaná v  parlamente. To znamená uznesenie,

že  ju berieme  len na  vedomie a  nič iné.  Je to len kvôli

záznamu do práce parlamentu,  že takáto správa bola preroko-

vaná. Nič iné.

 

     Boli tu  aj návrhy na prijatie  uznesení, ktoré navrhol

pán poslanec  Kanis. Pán poslanec Kanis  podľa záznamu navr-

hol, aby  pri záverečnom hlasovaní  Národná rada na  základe

§ 4 (neuviedol tam písmeno l) zákona číslo 44/1989 Zb. usta-

novila nový výbor na kontrolu tajných služieb.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, aj keď to vyplý-

va z  dobrého mienenia pána  poslanca, myslím si,  že takéto

uznesenie nemôžeme  prijať. Vytvoriť výbor  na kontrolu taj-

ných  služieb -  akých tajných  služieb, vojenských, bezpeč-

nostných, národnej banky? To jednoducho nejde.

 

     Dám o tom hlasovať, samozrejme. Pán poslanec, už nie je

rozprava. Hlasovaním  sa k tomu návrhu  pripojíte, alebo ne-

pripojíte, len  musím upozorniť, že to  nejde. (Hlasy z plé-

na.) Hlasovať o tom budeme.

 

     Druhý návrh  pána poslanca Kanisa je,  aby Národná rada

rozhodla o doplnení Osobitného kontrolného orgánu zástupcami

opozície, to  je tiež jeho návrh.  Prijali sme uznesenie, je

tu zákon,  ktorý konkrétne hovorí, čo  môžeme a čo nemôžeme.

Už som sa viackrát vyjadril a  myslím si, že to by bolo naj-

lepšie, môžeme  to zaradiť na  ďalšiu schôdzu, aby  si sadli

politické  predstavenstvá  jednotlivých  klubov,  dohodli sa

a na júnovú schôdzu  pripravili návrh, ako by sme  ho do Ná-

rodnej rady  dali. Myslím si, že  treba politické rokovanie,

lebo viete,  že sme k  tomu prijali uznesenie:  "z poslancov

Národnej rady Slovenskej republiky, atď... v zložení predse-

du a štyroch členov". Museli  by sme buď zmeniť toto uznese-

nie a dať celkom nový návrh na členov, alebo doplniť členov,

ale z  návrhu pána poslanca Kanisa  to tiež nevyplýva. Takže

dám hlasovať o  jeho návrhoch s tým, že by  som bol rád, aby

ste vzali na vedomie  môj návrh, ktorý, samozrejme, nemusíte

rešpektovať.

 

     Pán poslanec, už nie je rozprava. Môžete dať len proce-

durálnu otázku. Prečítam  opäť váš návrh a dám  o ňom hlaso-

vať.  (Hlas z  pléna.) Je  po rozprave,  ja môžem hovoriť po

rozprave, vediem schôdzu. Pán  poslanec Lauko, zase začínate

to, čo  stále. Pozrite si  rokovací poriadok, ja  mám právo,

dokonca povinnosť. (Hlasy z pléna.) Dá sa s vami zhovárať?

 

     Pán  poslanec Kanis  navrhol: "Národná  rada na základe

§ 4 písmena l) zákona číslo  44/1989 Zb. ustanoví nový výbor

na kontrolu tajných služieb." To je návrh pána poslanca, aby

sme o tom rozhodli.

 

     Prosím, prezentujme  sa a hlasujme.  Navrhujem, aby sme

neprijali tento návrh pána poslanca, lebo skutočne nie jasný

a jednoznačný. (Nezrozumiteľné  hlasy z pléna.)  Máme prijať

niečo zlé?

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 54 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh na uznesenie.

 

     Druhý  návrh znel:  "Národná rada  rozhodne o  doplnení

Osobitného  kontrolného  orgánu  zástupcami  opozície." Čiže

prijať uznesenie, aby Národná  rada rozhodla o doplnení Oso-

bitného kontrolného orgánu zástupcami opozície.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 58 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme návrh ani na toto uznesenie.

 

 

 

     Vážení páni poslanci,  pani poslankyne, budeme hlasovať

o návrhu na uznesenie, že  Národná rada Slovenskej republiky

vzala na vedomie správu o plnení úloh Slovenskej informačnej

služby.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Ďakujem.

 

     Pristúpime  k  d v a d s i a t e m u   š i e s t e m u

bodu programu, ktorým je

 

     návrh na  vyslovenie nedôvery členovi  vlády Slovenskej

republiky ministrovi vnútra Ľudovítovi Hudekovi.

 

     Páni poslanci, pani poslankyne,  návrh bol podaný podľa

článku 88 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. V zmysle tohto

ustanovenia  návrh na  vyslovenie nedôvery  vláde Slovenskej

republiky alebo  jej členovi prerokuje  Národná rada Sloven-

skej republiky  vtedy, keď o to  požiada najmenej pätina po-

slancov. Podľa §  85 ods. 4 zákona o  rokovacom poriadku Ná-

rodná rada Slovenskej republiky  po rozprave zaujme k tomuto

návrhu stanovisko.

 

     Viete, že  som dostal návrh  poslancov, ktorý zodpovedá

zákonu, dostal som aj písomné zdôvodnenie. Napriek tomu žia-

dam  poslanca za  predkladateľov, ktorý  prednesie návrh  na

prerokovanie tejto veci. Vidím, že  je to pán poslanec Kňaž-

ko.  Pán poslanec  Černák,  chcete  to predniesť  vy? (Hlasy

z pléna.) K čomu, aby to neprednášal pán... (Hlasy z pléna.)

Také v zákone nie je. Prosím, pán poslanec, nech sa páči.

 

Poslanec M. Kňažko:

 

     Ďakujem.

 

     Vážený pán predseda,

     vážení členovia vlády,

     dámy a páni,

 

     minister vnútra Slovenskej republiky Ľudovít Hudek zlo-

žil do  rúk prezidenta ústavou predpísaný  sľub. Zaviazal sa

v ňom, že bude zachovávať ústavu a ostatné zákony a pracovať

tak,  aby sa  uvádzali do  života. Znenie  sľubu člena vlády

nadväzuje na článok 1 ústavy,  v ktorom sa vymedzuje ústavné

zriadenie  nášho  štátu.  Citujem:  "Slovenská  republika je

zvrchovaný demokratický a právny štát." Koniec citátu.

 

     Úcta k právu, uplatňovanie  práva patrí medzi najvyššie

hodnoty nášho ústavného režimu. Vyžaduje sa preto, aby všet-

ci členovia vlády slávnostným sľubom potvrdili svoju vernosť

zásadám právneho štátu. Ústavní činitelia musia byť jeho ga-

rantmi. Ak to tak nie  je, spoločnosť sa musí nevyhnutne do-

stať do  krízy. Sme práve  svedkami takejto krízy.  Právo sa

dostáva na vedľajšiu koľaj, pretože  po hlavnej ceste sa po-

hybuje valec,  ktorý nerešpektuje nijaké  pravidlá, teda ani

právne. Minister Ľudovít Hudek  porušil ústavu, porušuje zá-

kony a ostatné právne predpisy. Bráni tomu, aby sa uplatnila

spravodlivosť. Takýto  minister sa spreneveril  občanom, ne-

zaslúži si ich dôveru. Krízu,  ktorá takto vznikla, môže od-

strániť iba táto snemovňa.

 

     Vážené poslankyne, vážení poslanci, veľmi dobre sleduj-

te  priebeh tejto  rozpravy a  posúďte, či  si Ľudovít Hudek

zaslúži byť  ministrom vlády Slovenskej  republiky. Majme na

zreteli, že našimi očami, prepáčte, našimi činmi i týmto či-

nom  zakladáme tradíciu slovenskej  štátnosti. Ak dnes uvoľ-

níme cestu podlosti, hrubému ignorantstvu voči právu, neúcte

voči poctivej práci ľudí, budeme mať problém zbaviť sa tých-

to necností a nakoniec nás  môžu zahubiť, môžu  zničiť pozi-

tívne hodnoty, ktoré sú v nás  a ktoré sú základom a predpo-

kladom  našich  spoločných  úspechov.  Rozhodujte  iba podľa

ústavy a  podľa vášho svedomia.  Nijaká stranícka disciplína

vás  nezbaví zodpovednosti  za vaše  rozhodnutia. Rozhodujte

suverénne, pretože rozhodujete za občanov tohto štátu.

 

     Minister vnútra Ľudovít Hudek porušil Ústavu Slovenskej

republiky,  jej právne  predpisy a  spreneveril sa ústavnému

sľubu tým, že:

 

     1. maril vyšetrenie zavlečenia občana Slovenskej repub-

liky do cudziny,

 

     2. nevystúpil na  ochranu príslušníkov Policajného zbo-

ru, ktorí  sa usilovali urýchlene prípad  vyšetriť, ba práve

naopak, svojimi verejnými vyhláseniami spochybnil ich morál-

ne kvality a schopnosti,

 

     3. svojím konaním rozhodol a sám aktívne podporoval za-

pojenie Policajného zboru Slovenskej republiky do rozsiahlej

politickej akcie zameranej na diskreditáciu parlamentnej po-

litickej strany,  hoci v predmetnej  veci sa už  právoplatne

rozhodlo volebnými komisiami a Ústavným súdom Slovenskej re-

publiky,

 

     4. znemožňoval prezidentovi Slovenskej republiky využí-

vať jeho práva  v zmysle článku 102 písm.  r) Ústavy Sloven-

skej  republiky tým,  že nepodal  včas správy  a informácie,

ktoré od neho v zmysle citovaného ustanovenia ústavy požado-

val prezident Slovenskej republiky,

 

     5. nezvládol riešenie rastúcej kriminality v Slovenskej

republike. Jeho správa o bezpečnostnej situácii neobsahovala

návrhy na riešenie a  dodatok  predložený na žiadosť poslan-

com Národnej rady Slovenskej  republiky  svedčí o jeho abso-

lútnej  neschopnosti riešiť  koncepčne a  konkrétnymi krokmi

boj s kriminalitou.

 

     To sú skutočnosti, v ktorých ministerstvo vnútra zlyha-

lo.  Zlyhalo preto,  lebo sa  jeho politickí  predstavitelia

spreneverili svojmu  poslaniu. Za všetky  uvedené pochybenia

zodpovedá minister vnútra. Nielenže nebol spôsobilý zabezpe-

čiť riadne plnenie povinností  podriadených zložiek, ale to-

muto porušovaniu napomáhal a sám  ho nariaďoval. Na jeho po-

litickej zodpovednosti nič nemení,  že plnil príkazy a žela-

nia  predsedu  vlády.  Minister  je  za  svoj  rezort priamo

a v celom  rozsahu sám zodpovedný,  tak ako je  priamo a sám

zodpovedný každý z nás za svoje rozhodnutia a svoje hlasova-

nie.

 

     V záležitosti zavlečenia nášho občana do cudziny sa vy-

šetrovanie vyvíjalo spočiatku veľmi rýchlo. Zistili sa dôle-

žité  skutočnosti, ktoré  umožňovali začať  trestné stíhanie

konkrétnych osôb  zapojených do celej akcie. Jasne sa zdoku-

mentovalo, že  únos organizovali príslušníci  Slovenskej in-

formačnej služby. Nemohlo ísť o oficiálnu činnosť Slovenskej

informačnej služby, pretože takáto  činnosť je v ostrom roz-

pore s jej poslaním. Išlo teda o zodpovednosť  jednotlivcov,

príslušníkov Slovenskej informačnej služby, zodpovednosť ľu-

dí,  ktorí  zneužili  štátnu  inštitúciu  a  svoje právomoci

v nej.

 

     Je veľmi  smutné, že za  tým všetkým je  zrejme premiér

tejto vlády.  Asi si nedokážeme  teraz  do dôsledkov  domys-

lieť, aká je to tragédia pre Slovensko. To, či sa veci takto

udiali, by bolo mimo  zodpovednosti ministra Hudeka, keby to

nebol práve on, kto sa  podieľal na tom, že vyšetrovanie ce-

lej záležitosti uviazlo. Telefonický rozhovor riaditeľa Slo-

venskej informačnej služby Ivana  Lexu a ministra vnútra Ľu-

dovíta Hudeka  plný vulgarizmov a hrubých  slov, urážok, ne-

dôstojný ktoréhokoľvek  slušného občana, zdokumentúva  a do-

kresľuje protiústavné konanie ministra vnútra a protizákonnú

činnosť pánov Hudeka i Lexu.  Tento rozhovor je len potvrde-

ním týchto skutočností:

 

     1. Minister Hudek informoval  o postupe pri vyšetrovaní

predsedu vlády  Vladimíra Mečiara. O tom  svedčí táto pasáž,

citujem: "...som bol  aj za starým. Však som  mu aj povedal,

že ako budeme postupovať ďalej." Koniec citátu.

 

     2. Minister Hudek organizoval  spolu s Ivanom Lexom ob-

jednané  svedecké  potvrdenie  tzv.  samoúnosu,  ktoré  malo

zviesť vyšetrovanie na falošnú  stopu. Išlo o list objednaný

u Branislava  Chylo-Ptáka, ktorý  je známy  ako medzinárodný

kriminálnik a ktorý bol ochotný podať krivé svedectvo. O tom

svedčia tieto  výroky ministra Hudeka  v uvedenom rozhovore,

citujem: "No  tak, chvalabohu, už to  došlo. Od tých susedov

z toho menšieho mestečka - tri strany." Koniec citátu.

 

     3. Minister  Hudek maril vyšetrovanie únosu  tým, že sa

podieľal  na odvolaní  vyšetrovateľa majora  Vačoka, pretože

major Vačok viedol vyšetrovanie  na základe zistených faktov

a nebol  ochotný zaviesť  vyšetrovanie na  falošnú stopu, na

základe fiktívnej  verzie o samoúnose. O  tom svedčí tá časť

rozhovoru Lexa - Hudek, v ktorom  má pán  Hudek kopnúť kamsi

pána Vačoka.

 

     4. Minister  Hudek maril vyšetrovanie únosu  aj tým, že

sa podieľal na odvolaní pána Šáteka, o čom svedčí táto pasáž

z citovaného rozhovoru, citujem:

 

 

     Lexa: "A toho krajského,  toho odjebeš tiež, vieš, toho

na Š." Koniec citátu.

 

     Hudek: "Toho  posúdia, som im naznačoval,  že ako toto,

no." Koniec citátu.

 

     Minister vnútra bol priamo zaangažovaný aj do najväčšej

policajnej  akcie za  existencie Slovenskej  republiky, tzv.

celoplošného  preverovania  petičných  hárkov  Demokratickej

únie. Toto preverovanie bolo  uskutočnené bez právneho dôvo-

du,  na základe  nekvalifikovaného podnetu.  § 158 Trestného

poriadku  umožňuje požadovať  vysvetlenie od  občanov, ak je

v konkrétnom  prípade  podozrenie  z  trestnej činnosti. Pri

tomto  preverovaní sa  v konkrétnych  prípadoch nevychádzalo

z podozrenia, ale iba sa  zisťovalo, či podozrenie existuje.

A to je  neprípustné. Mnoho ľudí  bolo postupom polície  za-

strašených. Takéto konanie je vlastne namierené proti výkonu

ústavného petičného práva. Pri preverovaní pravosti podpisov

na petičných hárkoch  Demokratickej únie postupovala polícia

v rozpore s právnymi predpismi.

 

     1. Rozmnožovala petičné hárky, hoci na to nemala právo.

 

     2. Nepreverila pravosť získaných  listín, hoci mala ve-

domosť o tom, že poslanec  Macuška nakladal s originálmi pe-

tičných hárkov spôsobom priečiacim sa zákonom.

 

     3. Nezisťovala, prečo neboli  petičné hárky úplné a kde

ss chýbajúce hárky stratili.

 

     Minister  Hudek o  tom  všetkom  vedel a  nepostaral sa

o nápravu. Práve naopak.  Zakrýval protiprávny postup prezi-

denta Policajného zboru Jozefa Holdoša. Na  žiadosť predsedu

Demokratickej únie o zastavenie tejto policajnej akcie odpo-

vedal,  že,  citujem:  "Plukovník  JUDr.  Jozef Holdoš konal

v tejto veci v súlade so zákonom a právomocami prináležiaci-

mi  prezidentovi Policajného  zboru." Koniec  citátu. O tom,

aký bol skutočný vzťah  ministra Hudeka k záležitosti preve-

rovania  petičných  hárkov  Demokratickej  únie, svedčí táto

časť rozhovoru Lexa - Hudek:

 

     Lexa: "Počuj, Ľudko, bol tu Macuška dneska."

     Hudek: "No."

     Lexa: "A hovorí, že Černák  na nejakom mítingu tam uka-

zoval nejaké výpisy z počítača. To je možné?"

     Hudek: "Pozri, sa robilo."

     Lexa: "To ti hovoril?"

     Hudek: "Prezídium to robilo."

     Lexa: "To Jožko Holdoš?"

     Hudek: "No  to oni niekde  tam. Vieš, ako  tí policajti

debili, oni  to sumarizovali, ale  my tu zas,  ale pozri sa,

toto neni, je doklad."

     Lexa: "Áno."

     Hudek: "My dáme len ten doklad, ktorý sme..."

     Lexa: "Jasné."

     Hudek:  "Takto,  že  si  môžu,  čo  chcú. Oni sa zrejme

k niečomu dostali, ale..."

     Lexa: "Jasné."

     Koniec dialógu.

 

     To, k  čomu sa Demokratická  únia dostala, je záverečná

správa o  prešetrovaní  vedená pod  číslom PPZ-288/KK-01/95.

V nej sa uvádza, že zo 14 057 preverovaných osôb 11 313 osôb

potvrdilo pravosť  svojich podpisov na petíciách.  To je to,

čo policajti zosumarizovali a za čo ich minister Hudek nazý-

va, citujem,  "policajti debili". Vyjadrili  totiž pre mini-

stra  Hudeka nepríjemnú  pravdu, že  Demokratická únia  mala

dosť podpisov na petičných  hárkoch. Tento údaj minister Hu-

dek odoprel  oznámiť poslancom. Citovaná  pasáž rozhovoru je

potvrdením politického zneužitia polície.

 

 

     Je zrejmé, že uvedené fakty zakladajú trestnú zodpoved-

nosť Ľudovíta  Hudeka. Je veľa osôb,  ktoré si vo väzniciach

odpykávajú tresty za menej závažné činy, ako sú tie, ktorých

sa  dopustil minister  Hudek. To  však musia  posúdiť orgány

činné v trestnom konaní. Ak tak neurobia teraz z politických

dôvodov, zrejme  tak urobia až  vtedy, keď politické  dôvody

pominú. Dôkazy ostanú zachované.

 

     Posúďme však dnes politickú zodpovednosť ministra Hude-

ka. Mimoriadne  vážnym dôvodom na  odvolanie ministra Hudeka

je  jeho  neschopnosť  riešiť  situáciu  bezpečnosti občanov

a ich ochranu pred násilnou  trestnou činnosťou. Pán Ľudovít

Hudek nemá ani základnú predstavu o tom, ako zastaviť rastú-

cu kriminalitu,  a slabý návrh  opatrení, ako všetci  vieme,

predložil  až na  požiadanie. Pán  Ľudovít Hudek nepreukázal

schopnosti, naopak,  preukázal neschopnosť viesť  rezort mi-

nisterstva vnútra.

 

     Vážené poslankyne, vážení poslanci, zvážte dobre všetky

fakty, všetky  argumenty, ktoré som uviedol.  Uvedomte si aj

to, že v politike sa inak hodnotí zodpovednosť  ako v trest-

nom konaní.  Aj sankcie sú  iné. Obidvaja aktéri  už popreli

pravosť rozhovoru, ktorý znepokojil našu verejnosť a mnohých

vydesil.  Minister Hudek  ho ale  najprv prakticky potvrdil.

Ten  rozhovor však  veľmi presne  zapadá do  deja, ktorý  sa

dennodenne  odvíja pred našimi očami. Každý v ňom hráme svo-

ju rolu. Nemôžeme pripustiť,  súc si vedomí historickej zod-

povednosti každého z nás, aby Ľudovít Hudek pokračoval ďalej

v role ministra.  V mene 47 poslancov  Národnej rady Sloven-

skej republiky  dávam podľa článku 88  ods. 1 Ústavy Sloven-

skej republiky návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi vnút-

ra Slovenskej republiky Ľudovítovi Hudekovi.

 

     Vážené dámy a vážení páni, ešte mi dovoľte len pár slov

na záver.  Budeme onedlho hlasovať o  vyslovení nedôvery mi-

nistrovi Hudekovi.  Tak ako on,  aj my sme  skladali sľub na

Ústavu Slovenskej republiky. Takisto  sme hovorili o tom, že

budeme dbať o to, aby sa zákony uvádzali do života. Hlasuje-

te teda  nielen o nedôvere vo  vzťahu k ministrovi Hudekovi,

hlasujete aj o značne pošramotenej dôvere v tento parlament.

O dôvere každého  z vás, dámy  a páni, a  je na vás  a vašom

hlasovaní,  či v  zmysle sľubu  na ústavu,  ako som hovoril,

ostanete poslancami, alebo sa stanete spolupáchateľmi.

 

     Ďakujem vám.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pani poslankyne, páni  poslanci, otváram k to-

muto  bodu  programu  rozpravu.  Prvú  písomnú prihlášku som

dostal od pána poslanca Kňažka. Pán poslanec, to bolo k váš-

mu návrhu?

 

     Takže mám potom ešte tri písomné prihlášky. Ako prvý sa

prihlásil pán poslanec Šimko.  S faktickou poznámkou predtým

pán poslanec Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Chcel by  som položiť, ak môžem,  jednu otázku pánu po-

slancovi Kňažkovi. Ako by ste hodnotili osobu Oskara F., keď

osobu Chyla-Ptáka ste hodnotili, jemne povedané, ako nedôve-

ryhodnú osobu? Alebo inak, prečo  je Oskar F. slušný a dôve-

ryhodný a  Chylo-Pták, nie? Alebo  ešte inak, prečo  ste pri

dvoch pre  vás cudzích osobách  označili  jednu za nedôvery-

hodnú a druhú za dôveryhodnú?

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Kňažko.

 

Poslanec M. Kňažko:

 

     Pán kolega Brňák, vôbec som  nespomínal Oskara F. To po

prvé. A pokiaľ viem, na Branislava Chylo-Ptáka je vydaný za-

tykač a je hľadaný pre viaceré trestné činy, čo sa o Oskaro-

vi F. povedať nedá.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem.

 

     Vážený pán predseda,

     dámy a páni,

 

     jedným zo  základných pilierov nášho  ústavného systému

je zodpovednosť vlády a  jej členov Národnej rade Slovenskej

republiky. Najvyššou ústavnou  zárukou tejto ústavnej zodpo-

vednosti je právo volených zástupcov ľudu  vysloviť ktorému-

koľvek členovi  vlády nedôveru  a tým  ho donútiť, aby podal

demisiu, aby odstúpil. Ústava  ani žiaden iný právny predpis

nestanovuje žiadne podmienky, za  ktorých parlament tak môže

postupovať. Jednoducho  zodpovednosť člena vlády je koncipo-

vaná veľmi široko, jej  obsah určuje aktuálna vôľa parlamen-

tu. Je to  preto, lebo moc, ktorú má v  rukách vláda, ale aj

jej člen, je skutočne veľká.

 

     Z toho dôvodu  je potrebná existencia mechanizmu, ktorý

zabezpečí, aby sa minister  nemohol ocitnúť mimo vplyvu par-

lamentu. Ak sa nájde ústavou určený počet poslancov, v našom

prípade je to najmenej 30,  ktorí dospeli k presvedčeniu, že

minister vlády sa správa tak, že sa nemôžu za  neho postaviť

a tým sa stať spoluzodpovednými za  jeho konanie, je ich le-

gitímnym a ústavným právom navrhnúť, aby Národná rada minis-

trovi vyjadrila  nedôveru. To nie je  žiadne sprisahanie ani

puč, to je bežná prax v parlamentnej demokracii, a tí, čo sa

s tým  nedokážu vyrovnať,  nemajú základnú  kvalifikáciu pre

verejnú funkciu  v slobodnej spoločnosti.

 

     Presne  o toto  ide aj  v prípade  návrhu na vyslovenie

nedôvery  ministrovi  vnútra  Ľudovítovi  Hudekovi.  Ústavou

predpísaný počet  poslancov podal návrh a  požiadal, aby Ná-

rodná rada tento návrh  prerokovala. Poslanci dospeli k pre-

svedčeniu, že  tu jestvujú vážne dôvody  nato, aby sa použil

mechanizmus  zodpovednosti  člena  vlády  parlamentu  a jeho

prostredníctvom vlastne  občanom. Inak by sa  mohlo stať, že

sa azda prestane  používať vôbec a tí, čo  majú v rukách vý-

konnú moc, si budú robiť, čo  sa im zažiada. Také časy tu už

v minulosti boli.

 

     Pán minister Hudek bol vymenovaný  za člena vlády v de-

cembri roku 1994. Jeho  činnosť bola nevýrazná, v parlamente

vystupoval veľmi  málo, takže spravodlivý obraz  o jeho čin-

nosti v  prvých mesiacoch  jeho účinkovania  si poslanci bez

priamych väzieb  na exekutívu  mohli utvárať  iba ťažko. Zdá

sa, že prvý vážnejší problém,  ktorý vznikol v rezorte vnút-

ra, a pán minister  ho vlastne dodnes parlamentu dôveryhodne

nevysvetlil a ani sa ho  nepokúsil pred verejnosťou obhájiť,

bolo preverovanie petičných  hárkov Demokratickej únie. Bola

to právne, organizačne i  politicky neujasnená akcia vykoná-

vaná príslušníkmi Policajného zboru, blokujúc tak jeho kapa-

citu na boj so skutočnou zločinnosťou.

 

     V tejto súvislosti som 26. mája 1995 zaslal pánu minis-

trovi  verejnú  interpeláciu.  Upozornil  som  ho  v nej, že

spôsob predvolávania  občanov bol v  rozpore s Trestným  po-

riadkom, ako aj na skutočnosť, že rozsah akcie vyvoláva oba-

vy pred vyvíjaním neprípustného  tlaku na slobodný výkon pe-

tičného práva i v budúcnosti. Minister Hudek neposkytol vte-

dy ani  mne a ani  verejnosti uspokojivú odpoveď.  Ale čo je

oveľa vážnejšie,  preverovanie hárkov pokračovalo  ďalej. Je

to klasický príklad politicky motivovaného zneužívania štát-

nych orgánov,  pretože  napríklad v  prípade obdobného podo-

zrenia  z falšovania  petičných hárkov  Združenia robotníkov

Slovenska sa postupovalo odlišne. Použil sa iný meter.

 

     Pán minister si azda  ani celkom neuvedomuje, ako nega-

tívne pôsobí konanie represívnych orgánov na iba prebúdzajú-

ce sa občianske povedomie ľudí  v našej krajine v súvislosti

s vykonávaním petičného práva vôbec.  Akcia, ktorú ako hlava

svojho rezortu dopustil, bola zastrašovaním občanov na výkon

tohto ústavného práva i do budúcnosti.

 

     Správa nezávislej  občianskej komisie, ktorú  vedie pán

poslanec Ladislav Pittner, zo 14. 5. 1996 sumarizuje viacero

už známych a prináša niektoré nové poznatky i o činnosti mi-

nistra Hudeka v súvislosti s prípadom zavlečenia Michala Ko-

váča mladšieho do cudziny a hlavne s vyšetrovaním tohto prí-

padu. Najskôr však niekoľko slov k postaveniu tejto komisie.

 

     Občania majú právo zapájať sa do verejného života štátu

prostredníctvom volených zástupcov, ale i priamo. Musia pri-

tom rešpektovať  ústavu a zákony, môžu  však využívať práva,

ktoré ako  občania majú. Takto pracuje  i spomínaná komisia,

a keďže ide o komisiu, ktorej členovia sú aj poslanci Národ-

nej  rady, využívajú  na svoju  činnosť i  oprávnenia, ktoré

podľa zákona  o poslancoch a  ďalších zákonov majú.  Komisia

svoje zistenia postúpila nielen verejnosti, ale i oficiálnym

ústavným orgánom štátu. Nič sa  tu nedeje tajne. Ak sa komi-

sia dostala i k informáciám, ktoré mali ostať utajené, je to

iba svedectvo  o nezodpovednej práci tých,  ktorí o utajenie

mali dbať. V  neposlednom rade jedným z nich  je aj minister

vnútra.

 

     Vráťme sa však  k správe. Akú úlohu v  nej hrá minister

Hudek?  Prvé dni  vyšetrovania po tom, ako bol  Michal Kováč

mladší zavlečený do Rakúska, sa vyšetrovateľom podarilo zís-

kať vierohodný dôkazný materiál  svedčiaci o účasti prísluš-

níkov  a techniky  Slovenskej informačnej  služby na  únose.

Dlhoročný skúsený vyšetrovateľ prípadu major Šimunič bol od-

volaný  a prípad  dostal iný,  takisto skúsený  vyšetrovateľ

major  Vačok. Ten  prípad doviedol  až do  štádia, v  ktorom

vzniesol obvinenie proti konkrétnej osobe. Dozorujúci proku-

rátor Róbert Vlachovský  nemal námietky. Bolo to 24. septem-

bra minulého roka.

 

     Chlapci mali smolu v tom, že išlo o Slovenskú informač-

nú službu. Bol potrebný  zásah zhora. Ministra vnútra Hudeka

povolal ktosi späť zo  služobnej cesty, generálneho prokurá-

tora stiahli  z dovolenky a  v noci 25.  septembra sa všetci

stretli na  Úrade vlády. Na druhý  deň prokurátor Vlachovský

náhle zmenil  názor a zrušil  uznesenie vyšetrovateľa Vačoka

o začatí trestného stíhania. Dňa 29. septembra zasadala Rada

obrany štátu. Po nej  poslal minister Hudek riaditeľa Sekcie

vyšetrovania podplukovníka Lamačku  na dvojtýždennú dovolen-

ku. Už 7. októbra ho však z nej stiahol a odvolal ho z funk-

cie riaditeľa sekcie  vyšetrovania a  kriminalisticko-exper-

tíznych činností. Medzičasom ho  už prepustili aj z Policaj-

ného zboru.

 

     Vyšetrovateľ  Vačok  však  pokračoval  vo  vyšetrovaní,

a nie neúspešne. 10. októbra  vzniesol ďalšie dve obvinenia.

Znova to však boli  príslušníci Slovenskej informačnej služ-

by. A znova, hoci jeden  z obvinených sa dokonca aj priznal,

dozorujúci prokurátor zrušil uznesenia vyšetrovateľa. Medzi-

tým  riaditeľ Slovenskej informačnej  služby Ivan Lexa podal

na vyšetrovateľa  Vačoka trestné oznámenie.  Úrad inšpekčnej

služby  Ministerstva vnútra  Slovenskej republiky  však toto

oznámenie preskúmal a zamietol. Po 10. októbri predseda vlá-

dy Vladimír Mečiar oznámil na mítingu v Banskej Bystrici, že

terajší vyšetrovatelia  sú z prípadu  sťahovaní a že sa toho

chytia stredoslováci.  Tak sa aj  stalo. Prípad sa  majorovi

Vačokovi odňal, odvolaný bol i jeho krajský nadriadený Šátek

a menovaný  bol stredoslovák  Kosťov. Vyšetrovanie  bolo 17.

októbra  zverené do  rúk majora  Číža, taktiež  zo stredného

Slovenska.  Ten poslušne  a podľa  očakávania doviedol  celý

prípad do stratena.

 

     Ako  je to  s procesnou  nezávislosťou orgánov  činných

v trestnom konaní vo vašom rezorte, pán minister Hudek? Toto

sú všetko fakty  a je vonkoncom druhoradé, či  páska, kde sa

o týchto veciach s nezabudnuteľným šarmom rozprávate so svo-

jím siskárskym kolegom, je autentická, alebo nie. Autentické

sú totiž vaše činy.  Dali ste vymieňať vyšetrovateľov, odvo-

lávali  ste ich  nadriadených, až  kým ste  nenašli zostavu,

ktorá naplnila vopred ohlásený  politický účel. Kedy ste sa,

pán minister,  zastali svojich podriadených  odborníkov, vy-

šetrovateľov? Verejne nikdy.

 

     Čo  vlastne robil  minister Hudek  v celej  tejto veci,

okrem postupného  vymieňania skúsených vyšetrovateľov  a ich

šéfov ako  člen vlády ústavne zodpovedný  za riadne vyšetre-

nie, ale  i včasné a  pravdivé informovanie verejnosti?  10.

októbra 1995  zvolal predseda Národnej rady  na žiadosť opo-

zičných poslancov  mimoriadne zasadnutie parlamentu,  kde sa

požadovala informácia ministra  vnútra. Koalícia neschválila

program, a tak sa stretli štyri parlamentné kluby. Na stret-

nutie  pozvali i  pána ministra  Hudeka. Neprišiel.  Dňa 20.

februára  1996 rozhodol  Vyšší krajinský  súd vo  Viedni, že

Michala Kováča  mladšieho nevydá do  Spolkovej republiky Ne-

mecko. Súd konštatoval, že došlo k násilnému prevozu sloven-

ského štátneho občana Michala Kováča z výsostného územia je-

ho domovského štátu do Rakúskej republiky a že vláda Sloven-

skej republiky napriek medzinárodným zvyklostiam nepožiadala

o jeho neodkladný návrat. Súd  preto vyslovil odôvodnené po-

dozrenie, že  Kováč bol zbavený slobody  a násilím prevezený

do Rakúska s vedomím úradov  Slovenskej republiky, a to pro-

stredníctvom jej podriadenej  organizácie, resp. osobami ko-

najúcimi pre ňu. Veľmi vážne konštatovanie.

 

     Minister  vnútra pán  Hudek, prečo  ste v  oboch týchto

prípadoch odmietli poskytnúť verejnosti vysvetlenie? Nevede-

li  ste, alebo  ste sa  báli, alebo  ste mali úmysel zatajiť

pravdu? Iná možnosť tu už asi nie je. A každá z tých, čo som

vymenoval, je postačujúca na to, aby vám demokratický parla-

ment vyslovil nedôveru.

 

     Pokiaľ ide o personálnu politiku vo vašom rezorte, von-

koncom tu  nejde iba o  problémy v súvislosti s vyšetrovaním

spomínaného prípadu. V rozprave o správe, ktorú ste predkla-

dali minulý týždeň, hovoril pán poslanec Pittner i o tom, že

sa množia prípady hromadného odchádzania skúsených pracovní-

kov  hlavne z útvarov vyšetrovania a kriminálky. Títo odbor-

ne  fundovaní pracovníci  sa stále  častejšie stretávajú  so

spupnou  vetou: "Ak  sa vám  nepáči, máme  za vás pripravenú

náhradu."

 

     S kým chcete, pán minister, čeliť predovšetkým rozmáha-

júcemu sa organizovanému zločinu pri takejto práci s ľuďmi?

 

     A ešte veľmi telegraficky -  zákon o územnom a správnom

usporiadaní.  Viem, že  ste dostali  politické zadanie,  ale

zodpovednosť za výsledky nesiete  vy. Narýchlo ste zosmolili

zákon,  ktorým ste  rozhádali polovicu  Slovenska. Ako čítam

v straníckej tlači  HZDS, vďaka tomuto  vášmu legislatívnemu

dielu sa dnes iskrí i  na okresných snemoch politického sub-

jektu, ktorý vás  do vlády nominoval. A napokon  po tom, ako

zákon prezident vrátil, vám musel uštedriť lekciu i predseda

Národnej  rady pán  Gašparovič, keď  veľmi rozumne nezaradil

jeho opätovné prerokovanie na program tejto 15. schôdze, le-

bo ešte nie  je zákon o kompetenciách. To  dá rozum, pán mi-

nister, a bolo to nad slnko jasné ešte predtým, než ste pod-

písali návrh,  ktorý opustil dielňu  vášho ministerstva. Som

presvedčený, že všetci vaši legislatívci vám to povedali. Vy

ste však podľahli politickému tlaku.

 

     Viem, poviete  si, aha, opozícia zasa hádže polená  pod

nohy. Možno to vy z vládnej koalície vidíte inak. Predovšet-

kým únos syna vášho politického  protivníka sa vám asi nezdá

niečím až takým zlým. V tom, hoci v mnohom sa učíme, sme za-

tiaľ veľmi staromódni a zdá sa nám, že sa to nepatrí.

 

     Ale,  dámy a  páni z  koalície, vyhovuje  vám minister,

ktorý mlčí, keď má obhajovať  svoju, a hlavne vašu politiku?

Minister, ktorý  podáva, i podľa  vášho predsedu parlamentu,

nekomplexné návrhy vážnych  zákonov? Minister, ktorý bezpro-

stredne po tom, ako si vypočul nahrávku z rozhovoru, reaguje

školácky  najskôr v  pondelok, že  si ho  nenahrával on, ale

zrejme niekto  iný, a o  dva dni už  tvrdí, že ten  rozhovor

vlastne vôbec  nejestvoval. Z vášho  pohľadu, z pohľadu  po-

slancov vládnej  koalície, sa pán minister  preukázal, s od-

pustením, ako babrák. Osobne na mieste predsedu vlády by som

si neželal  mať vo svojom tíme  takého neschopného ministra.

Som presvedčený, že predseda vlády tu preto dnes nie je.

 

     Vážený  pán  minister,  tým  nechcem  spochybňovať,  že

v iných oblastiach činností ste  možno naozaj odborník a asi

ste v nich aj pracovali predtým, než ste vstúpili do politi-

ky. Kvalifikácia  pre výkon funkcie  ministra je však  oveľa

širšia.  Predovšetkým, ak  má plniť  svoje ústavné poslanie,

minister nesmie podľahnúť politickému nátlaku, nesmie dopus-

tiť  účelové  zneužívanie  štátneho  mechanizmu na stranícke

ciele.  Ak vznikne  podozrenie, že  sa tak  deje, má  urobiť

všetko na to, aby ho rozptýlil, predovšetkým však preskúmať,

či nie je oprávnené. A  ak je, takúto činnosť zaraziť. Viem,

že sa môžu naskytnúť prípady,  keď to kladie pred neho ťažké

požiadavky na jeho osobnú  statočnosť a odvahu. Bez takýchto

vlastností sa však minister stáva iba bábkou v rukách dakoho

iného.

 

     Je zrejmé, že koalícia vás  nenechá padnúť. Vy, pán mi-

nister, však utrpíte ako osoba  najviac, ak vo funkcii osta-

nete. Samostatne  rozhodovať budete  môcť ešte menej ako do-

teraz.  Budete len  plniť príkazy.  Čo vám  však ostane a čo

z vás nikto nemôže sňať, kým  ste vo funkcii ministra, to je

osobná zodpovednosť za každé rozhodnutie, ktoré urobíte. Ne-

zabudnite, že  v Norimberskom procese  sa všetci vyhovárali,

že za nič nemôžu, vraj  iba plnili príkazy, ale nepomohlo im

to. Tam,  kde sa páchajú zločiny,  musí človek v zodpovednom

postavení vedieť  príkaz i odmietnuť.  Pán minister, urobili

by ste najlepšie, keby ste sám odstúpili.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej  je do  rozpravy prihlásený  pán poslanec  Kováč.

S faktickou poznámkou predseda výboru pán Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     milé dámy,

     vážení páni,

 

     nech mi bude odpustené, že  budem reagovať na túto tre-

ťoradú kázeň treťoradého baptistického kazateľa (prejavy ne-

súhlasu v sále), ale zaujal ma  v nej najmä "cit" pána kaza-

teľa Šimka pre morálku.  Pán kazateľ upiera istému subjektu,

ktorý sa  volá ministerstvo vnútra a  ktorý registruje poli-

tické strany, ako je to v každej civilizovanej krajine, prá-

vo skúmať  pravosť podpisov na  petičných hárkoch. Ale  toto

právo sa  priznáva prezidentskej kancelárii  ako samozrejmé.

Neviem, aký je v tomto prípade rozdiel medzi postavením pre-

zidentskej kancelárie a ministerstvom  vnútra. Myslím si, že

ak také  právo má prezidentská kancelária,  a toto právo jej

priznal  aj Ústavný  súd, to  isté právo  má mať aj minister

vnútra alebo ministerstvo vnútra, ktoré registruje politické

strany.

 

     No, a potom ešte k tej  morálke. Áno, ak sa potvrdil čo

i len jeden sfalšovaný podpis, ide o porušenie morálky. Áno,

podpisov bolo dosť, ale boli  aj falšované. Tak prečo tu ho-

voríme o tom, že všetko bolo z hľadiska morálneho O. K., iba

na našej strane išlo o nemorálne konanie, pretože sme si do-

volili  spochybňovať petičné  hárky DÚ?  Ale to,  že petičné

hárky občanov si dovolila  spochybniť aj prezidentská kance-

lária, a vo veľkom, to tu  ešte z úst opozície neodznelo ani

raz.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Bugár.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Cuper, kto je  treťoradý, o tom svedčí na-

príklad aj vyjadrenie pána  docenta práva - citujem: "Zatiaľ

Ústavný súd sme nezrušili."

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Moravčík.

 

Poslanec J. Moravčík:

 

     Pán kolega Cuper, ak chceme hovoriť, tak si najprv dob-

re rozmyslime. A  majme úctu k právu. Nepoznám  štát, kde by

volebné hárky, kde by podpisy v súvislosti s voľbami, preve-

rovanie týchto podpisov  patrilo do kompetencie ministerstva

vnútra. Prosím  vás pekne, uvažujte, pre  Boha živého, o čom

hovoríte.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Vavrík.

 

Poslanec R. Vavrík:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Pán  kolega  Cuper,  prosím  vás  pekne,  neviem z čoho

vychádzate, ale podľa volebného zákona petície  alebo podpi-

sy pod  petíciami na účasť  tej-ktorej politickej strany  vo

voľbách môže  skúmať zo zákona  len krajská volebná  komisia

a ďalším  odvolacím  orgánom  je  Slovenská volebná komisia.

Prosím vás, uveďte, podľa ktorého zákona ministerstvo vnútra

skúma podpisy pod petičnými hárkami.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Prokeš, ale prosím vás, nedebatujme o tom.

Samozrejme, že skúma, podľa Trestného zákona. Nerobme debatu

o tom, o čom nám teraz neprináleží debatovať.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Pán predseda, ja by som  sa len rád poučil, podľa akého

zákona skúma petičné hárky kancelária prezidenta.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Cuper. Opäť  vás prosím všetkých, páni po-

slanci, hovorme k veci.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Áno, pán poslanec Moravčík. V každom civilizovanom štá-

te to robí  volebný súd, len u nás  sme ho nikdy nezriadili,

pretože poniektoré  politické strany, najmä  opozičné, abso-

lútne nemajú záujem o kontrolu morálnosti vstupu politických

strán do politického procesu, teda do politického systému.

 

     To je všetko. Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     na rozdiel  od mojich predrečníkov  budem hovoriť veľmi

krátko, stručne  a budem hovoriť len o tých paragrafoch, pri

ktorých došlo k porušeniu zákona. Pán minister, boli ste po-

žiadaný poslancami  Národnej rady v zmysle  § 12 písmena ch)

zákona číslo 45/1989 Zb. o poslancoch, aby ste im predložili

na nahliadnutie  dokument, ktorý vypracoval  Policajný zbor.

Vy ste, pán minister, z tohto  zákona podľa § 20 povinný ta-

kéto dokumenty poslancom predložiť.  Pán minister, vy ste to

neurobili,  vy ste  zatajili pred  poslancami, ktorí žiadali

takýto dokument, zatajili jeho  existenciu. Pán minister, vy

ste informovali  tento parlament tak, že  ste podali neúplnú

informáciu a v tomto bode  ste porušili zákon. Opakujem zno-

vu, dokument máte v trezore pod značkou PPZ-288-KK-01/1995.

 

     Pán minister,  podľa § 50  ods. 2 zákona  číslo 44/1989

Zb. o  rokovacom poriadku Slovenskej národnej  rady ste mali

takýto  dokument predložiť  na základe  poverenia výboru pre

životné prostredie.  Pán minister, odmietli  ste tento doku-

ment vydať napriek tomu, že o nahliadnutie do toho dokumentu

žiadal orgán Národnej rady.  Pán minister, porušili ste teda

osobne §  50 ods. 2  zákona 44/1989 Zb.,  na základe ktorého

ste povinný predložiť orgánu Národnej rady dokumenty, o kto-

ré vás požiada.

 

     Pán minister,  vy ste sa vyjadrili,  že plukovník Jozef

Holdoš konal v tejto veci  v súlade so zákonom a právomocami

prináležiacimi prezidentovi Policajného zboru. Pán minister,

chcem sa vás spýtať, či ste naozaj skúmali postup policajné-

ho  prezidenta. Ak  vám to  napísali vaši  podriadení, je to

chyba, že ste  si to nepreverili, pretože by  ste museli ako

právnik a minister vnútra prísť na to, že prezident Policaj-

ného  zboru porušil  § 158  ods. 3  Trestného poriadku, a to

tým, že  do vyhľadávacej skupiny  zaradil aj vyšetrovateľov.

Ako viete, vyšetrovateľ môže byť  zaradený iba vtedy, ak ide

o trestný čin, ktorého horná výmera presahuje tri roky. Toto

ste, pán  minister, mali vedieť  a nezakrývať nezákonný  po-

stup.

 

     Navyše, pán  minister, mali ste vedieť  o tom, že Poli-

cajný zbor vyhotovil kópie  dokumentov v rozpore so zákonom.

A je to  zákon, ktorý riadi práve  vaše organizácie. Pán mi-

nister, nepochybujem o tom,  že poznáte zákon číslo 332/1992

Zb.  o archívnictve,  a prosím,  pozorne si  prečítajte § 11

ods. 5 a § 12 tohto zákona,  rovnako ako § 9 ods. 1 vyhlášky

vášho ministerstva, teda  ministerstva vnútra číslo 122/1976

Zb., ktorou sa upravujú  podrobnosti o podmienkach a spôsobe

využívania archívnych  dokumentov. Keby ste  tieto paragrafy

poznali, pán  minister, a je  to vaša povinnosť  ich poznať,

tak  by ste  zistili,  že  kópie boli  vyhotovené nezákonným

spôsobom,  čím boli  porušené paragrafy,  ktoré som citoval,

ale navyše  Policajný zbor v  tejto kauze porušil  aj článok

12 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a článok 3 ods. 3 Lis-

tiny základných ľudských práv a slobôd.

 

     Pán  minister,  vaše  počínanie  pri  porušovaní zákona

a pri zakrývaní porušovania zákona môžeme kvalifikovať dvoma

spôsobmi - alebo ide o  nevedomosť  a potom prepáčte, nemáte

na mieste ministra vnútra čo hľadať, alebo ide o úmysel, ale

ten úmysel  pozná aj náš  Trestný zákon. Ten  úmysel sa volá

nadržiavanie trestnému činu alebo schvaľovanie trestného či-

nu.

 

     Pán minister, verím  vo vašu dobrú vôľu nastúpiť na mi-

nisterstvo vnútra  a dodržiavať zákony tak,  ako vám to káže

sľub ministra  vlády Slovenskej republiky.  Žiaľ, nepodarilo

sa vám  to. Dokazujete, že  ste schopný porušovať  zákon. Je

to,  samozrejme, citlivé  u každého  ústavného činiteľa, ale

mimoriadne citlivé  je to práve  u ministra vnútra,  ktorého

rezort slúži občanovi nato, aby jeho bezpečnosť a jeho práva

boli zachované. Na jeho čele nemôže stáť človek, ktorý zákon

vedome porušuje.

 

     Pán minister, keď ste chlap - odstúpte.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslane Vavrík.

 

 

 

Poslanec R. Vavrík:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     máme pred sebou človeka,  ktorý nesie plnú zodpovednosť

za to, čo  sa dnes na Slovensku robí  pod rúškom reformy ve-

rejnej  správy. Je  ním pán  minister Hudek.  Nejde mi teraz

o jeho  výdatnú  pomoc  pri  budovaní  siete tajných špiónov

a detektívov z radov bývalej ŠtB  na úkor poctivých policaj-

tov, či jeho medvediu  službu pri zavádzaní inštitútu plate-

ných svedkov z povolania.

 

     Neprijateľné  praktiky, ktoré  sa nám  v zúfalej  snahe

o nastolenie totalitnej  moci a likvidáciu  parlamentnej de-

mokracie opäť  nanucujú, nachádzajú na  Slovensku živnú pôdu

aj  v ďaka  nefunkčnosti ministerstva  vnútra. Súčasný  stav

v štátnej správe a najmä neudržateľný  stav vo vzťahu štátna

správa - samospráva  sú dôsledkom neschopnosti pána ministra

Hudeka  zmanažovať zložitý  proces reformy  verejnej správy.

Namiesto  plnenia programového  vyhlásenia vlády  uskutočniť

postupnú  funkčnú decentralizáciu  výkonnej moci  a posilniť

kompetencie samosprávy sa  štátna správa  čoraz zreteľnejšie

centralizuje a využíva ako  prostriedok  na presadenie tyra-

nie väčšiny. Vyhadzovanie nepohodlných z ministerstva, z ok-

resných úradov, obvodných úradov  a ich nahrádzanie neodbor-

níkmi z radov politických súkmeňovcov  dospelo k sformovaniu

a stabilizovaniu  takej väčšiny,  ktorá už  začína stupňovať

prejavy arogancie, neznášanlivosti k názorom a postojom, od-

lišným od vlastných.

 

     Právo na slobodu názorov sa nehanebne degraduje na prá-

vo väčšiny realizovať svoj názor. Vytvára sa zdanie demokra-

cie, veď predsa väčšina rozhoduje  za celok. Zároveň sa pro-

stredníctvom vystavovania existenčného strachu vyvíja nátlak

na pracovníkov  štátnej správy, od ktorých  sa vyžaduje, aby

boli poslušnými služobníkmi tyranizujúcej väčšiny. Tento ne-

bezpečný vývoj,  pri ktorom táto  tyranizujúca väčšina vôbec

nemusí  používať  nedemokratické  formy  vlády, speje nielen

k popretiu, ale aj k  faktickému zrušeniu všetkých práv men-

šín.

 

     Minister vnútra  sa pod rúškom  reformy verejnej správy

podieľa na  takej deformácii štátnej  správy, ktorá by  mala

súčasné postavenie  vládnucej väčšiny stabilizovať  na večné

časy a nikdy inak.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej je prihlásený pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážení páni ministri,

 

     v pondelok  13. mája bola odvysielaná  páska, na ktorej

bol rozhovor medzi  riaditeľom Slovenskej informačnej služby

Ivanom Lexom a ministrom vnútra Ľudovítom Hudekom. V ten is-

tý deň vystúpil v Slovenskej  televízii minister Hudek a po-

vedal - odcitujem všetko:

 

     "Vážení televízni diváci, som znepokojený z toho, že sa

u nás  udomácňujú  nečisté  metódy  politického boja, metódy

škandalizovania, ktoré sú v hrubom rozpore so zákonom, s ús-

tavou i prirodzeným spôsobom  nazerania na svet. Frustrovaní

opoziční politici sa k týmto metódam znižujú permanentne za-

každým, keď  prehrajú voľby. Robia tak  i v najnovšom období

v kauze Michala Kováča mladšieho i v kauze smrti Róberta Re-

miáša. Dnes sme svedkami udalosti, ktorá už prekročila všet-

ky hranice únosnosti. Zodpovedne prehlasujem, že som si nik-

dy žiaden rozhovor s riaditeľom Slovenskej informačnej služ-

by nenahrával. Urobil tak zrejme niekto iný. Tí, čo sa denne

oháňajú demokraciou, ľudskými právami a  zákonnosťou, svojím

činom popreli všetko to, čo  navonok hlásali. To sa nedá na-

zvať ináč  ako politický banditizmus. Pýtam sa: Ak sú schop-

ní tajne nahrávať ministra vnútra a zverejniť prísne súkrom-

ný rozhovor, kto z našich  občanov má istotu, že zajtra, po-

zajtra neurobia to isté práve  jemu? Už dlhší čas som dostá-

val signály, že sa niečo  proti mojej osobe chystá, a pritom

o moju osobu  vôbec nejde. Ide  o viac. Dnes  som sa utvrdil

v domnienke, že  tento štát sa  vďaka organizovanej diverzii

istých  skupín politických  dobrodruhov ocitá  na kraji  de-

štrukcie  elementárnych zásad  fungovania štátu. Odpočúvanie

rozhovorov  je iba  špička  ľadovca,  toho, čo  sa verejnosť

o praktikách týchto ľudí skôr či neskôr dozvie. Oni nás den-

ne  obviňujú z  nekalých praktík.  Dnes sme  sa všetci mohli

presvedčiť,  kto podvádza  a znižuje  sa k  akémukoľvek pro-

striedku len preto, aby sa dostal k moci."

 

     Dámy a  páni, minister Hudek  potvrdil týmto vyhlásením

autentickosť pásky rozhovoru medzi Ivanom Lexom a ním. Krát-

ko nato, asi dva dni, minister Hudek vystúpil znovu a poprel

autentickosť  tejto pásky.  Prepáčte,  ale  už toto  je prvý

dôvod  nato, aby  pán minister  odstúpil. Ak  jeden minister

vnútra podá v priebehu troch  dní dve navzájom si odporujúce

vyhlásenia, tak alebo to  hovorí o nesvojprávnosti, alebo je

to vedomé zavádzanie obyvateľov tejto krajiny.

 

     2. Citujem  z rozhovoru medzi Ivanom  Lexom a Ľudovítom

Hudekom:

 

     Hudek - hlas: "No, som bol aj za starým."

     Lexa - hlas: "Hej?"

     Hudek: "Tak."

     Lexa: "Si mu to dal?"

     Hudek: "No, ukázal som mu to, si to prečítal."

     A ďalej:

     Hudek - hlas: "Starý pozerá po mne."

     Lexa - hlas: "Čo?"

     Hudek: "Pýta sa, že čo, máte dobré veci? Hovorím, ja sa

stále usmievam. Musíme sa, aspoň  ja mám ten optimizmus. Po-

zeral po mne, vieš, či akú mám náladu."

 

     Už táto pasáž hovorí, že  minister vnútra je celkom zá-

vislý od predsedu vlády, dokonca tak,  že si všíma a teší sa

z toho, že jeho  starý si všimol, že má  dobrú náladu. Je to

druhý dôvod, pre ktorý pán Hudek nemôže stáť na takomto pos-

te. Pán Hudek mohol byť dobrý pracovník legislatívneho odbo-

ru Národnej  rady Slovenskej republiky,  kde začal pracovať,

keď prišiel  na politickú scénu, ale,  bohužiaľ, nemá na to,

aby bol ministrom takého dôležitého rezortu, aby svoju funk-

ciu vykonával nezávisle.

 

     3. Všade  na svete existuje isté  napätie medzi tajnými

službami a ministerstvom vnútra, resp. medzi jeho policajný-

mi zložkami. Je to  rivalita dvoch mocenských zložiek štátu.

Ale  nepoznám  krajinu,  okrem  totalitných,  kde majú tajné

služby vždy dominantné a  výnimočné postavenie, aby minister

vnútra tak servilne ustupoval šéfovi tajných služieb, ako to

ukázal rozhovor medzi Lexom a Hudekom:

 

     Hudek - hlas:  "No však  ten, toho kopneme..."  Nebudem

hovoriť kde, lebo som kresťanský demokrat. (Smiech v sále.)

     Lexa - hlas: "Tak zajtra ho kopneš." A tiež povedal kam.

     Hudek: "No."

     Lexa: "Ty, keď ho kopneš, tak ti dám pusu na čelo."

     Hudek a Lexa - smiech.  Inak podotýkam, že  to bol vul-

gárny  smiech dvoch  predstaviteľov štátu.  Vypočujte si  ho

znovu:

     Lexa: "Čo?"

     Hudek - hlas: "Ja si myslím, že to už je rozhodnuté, že

som dneska dal pokyn, jak to má."

     Lexa - hlas: "A toho krajského, toho tiež?"

     Hudek: "Toho  posúdia, som im naznačoval,  že ako toto,

no."

     Lexa hlas: "Jasné."

     Hudek: "Takže, ja si myslím, že teraz sa to dobre vyví-

ja."

     Lexa: "Dobre, toto je dobré, čo?"

     Hudek: "Hneď mám lepšiu náladu."

 

     Pán minister Hudek má  hneď lepšiu náladu, keď servilne

ustupuje šéfovi  tajných služieb. Takáto  servilnosť jedného

ministra vnútra voči tajnej službe  hovorí, že nemáte na to,

pán minister, aby ste riadili takýto rezort. Môžete byť dob-

rý tenista,  to som presvedčený,  ale nemáte na  to, aby ste

boli dobrý minister vnútra.

 

     4. Pán minister vnútra, v rozhovore s Ivanom  Lexom ho-

voríte  vulgárne o  svojich podriadených.  Polícia v ťažkých

podmienkach, so slabým materiálnym vybavením, za slabé platy

a odmeny, nasadzuje svoje životy v zápase o bezpečnosť a is-

totu občanov. Vy zo straníckych dôvodov, resp. z politických

dôvodov chcete manipulovať políciu a policajtov nazývate de-

bilmi. Pán minister, možno sa  pamätáte, keď v novembri 1989

pracovníci kultúry a umelci oznámili ministrovi kultúry Slo-

venskej republiky Koyšovi, že prestal byť ich ministrom. Pán

minister Hudek, vy ste prestali byť v tejto chvíli ministrom

slovenských policajtov.

 

     5. Dámy a páni, spomíname si na október 1990, keď pred-

seda vlády Vladimír Mečiar vystúpil najprv v televízii a po-

tom na mítingu a oznámil, že ak minister vnútra Anton Andráš

pre nekompetentnosť  neodstúpi, tak na  protest podá demisiu

on. Predseda vlády vtedy aj podal demisiu. Dnes pán predseda

vlády vystúpil minulý týždeň v  rozhlase a vyhlásil, že koa-

lícia, to znamená on, podrží  ministra Hudeka a neodvolá ho.

Dvaja nekompetentní ministri vnútra  Andráš a Hudek, ale lí-

šia sa v  tom, že Andráš bol neposlušný,  ale Hudek bude po-

slušný až servilný. Na tomto stojí Mečiarova vláda.

 

     Pán minister,  viackrát tu zaznelo,  aby ste odstúpili.

Ja si tiež  myslím, že by ste si  tým zachránili svoju česť.

Ak neodstúpite, budeme hlasovať o nedôvere voči vašej osobe.

Je  vecou svedomia  každého poslanca,  aby zaujal stanovisko

a takto budoval  politickú kultúru, ako  to vy zvyknete  ho-

voriť, mladej Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej  je do  rozpravy prihlásený  pán poslanec  Fedor.

S faktickou poznámkou ešte pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Rád  by som  sa len  opýtal, či  pán Mikloško má nejaký

dôkaz o autentickosti tej pásky.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

 

 

 

Poslanec A. Fedor:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení členovia vlády,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     ten, kto dnes chce skutočne dôsledne hodnotiť prácu mi-

nistra vnútra  Slovenskej republiky Ľudovíta  Hudeka, mal by

aspoň približne poznať jeho  aktivity. Netreba sa dať uniesť

dojmológiou,  ale treba  sa skutočne  vážne, bez politického

balastu,  zamyslieť nad  fungovaním rezortu  vnútra pod jeho

vedením.

 

     Pán minister Hudek bol jedným z najdôležitejších garan-

tov dvoch významných priekopníckych projektov, ktoré sa rea-

lizovali v nedávnej minulosti - projektu "Bezpečné Košice" a

projektu "Bezpečný stred mesta  Bratislavy".  Tieto dva svo-

jím spôsobom unikátne projekty boli prvým dôležitým praktic-

kým krokom  k posilneniu bezpečnosti  v slovenských metropo-

lách.  V  týchto  chvíľach    možno  smelo konštatovať, že

i vďaka  iniciatíve pána  ministra sa  bezpečnostná situácia

v týchto mestách stabilizovala. Pre tých, ktorí sa zaoberajú

viac spravodajskými  hrami a rôznymi  páskami, by som  chcel

ozrejmiť, čo obidva projekty, na ktoré by mali v blízkej bu-

dúcnosti nadviazať ďalšie, znamenajú.

 

     Bezpečnostnú  situáciu  na  území  Košíc najvýraznejšou

mierou ovplyvňoval za posledné roky prudký  rast kriminality

spojený s nárastom spôsobených škôd, rastom agresivity a or-

ganizovanosti trestnej  činnosti a znižujúcou  sa mierou jej

objasňovania.  Táto  situácia  kulminovala  v  roku 1993. Už

v priebehu roka 1994 bolo  možné pozorovať  postupne sa zni-

žujúcu  dynamiku rastu  kriminality. Novela  trestnoprávnych

noriem nadobudla  účinnosť 1. 10. 1994  a výraznejšou mierou

ovplyvnila  predovšetkým  najfrekventovanejší  druh trestnej

činnosti - majetkovú kriminalitu.

 

     Projekt "Košice - bezpečné  mesto" spája tri samostatné

prvky, a to samosprávu, štátnu správu a občana. Kladie si za

úlohu realizovať podporu systémových vzťahov, rozvoj aktivít

miestnej  samosprávy v  oblasti ochrany  verejného poriadku,

vnútornú  prepojenosť štátnej  správy,  samosprávy  a občana

pri potláčaní kriminality a javov s kriminogénnym prvkom. Na

zabezpečenie úloh v súvislosti s projektom "Košice - bezpeč-

né mesto" pán minister Hudek vykonal opatrenia na personálne

posilnenie útvaru poriadkovej  a kriminálnej služby Policaj-

ného zboru v Košiciach na priamy výkon služby a týmto krokom

sa docielilo podstatné zvýšenie počtu hliadok vysielaných do

výkonu hliadkovej služby. Spomínaným projektom bola zabezpe-

čená účinná prevencia kriminality a najmä pocitu bezpečnosti

občanov mesta Košice.

 

     Na riešenie nepriaznivej  bezpečnostnej situácie v Bra-

tislave predovšetkým  v jej centre  minister Hudek na  tento

účel vytýčil  vytvorenému odboru hliadkovej  služby ciele vo

vytvorení bezpečnostných úsekov  s ich nepretržitým obsadzo-

vaním hliadkovou službou, v zmapovaní a zamedzovaní páchania

trestnej  činnosti záujmových  osôb a  v zefektívnení výkonu

poriadkovej polície v hlavnom meste.

 

     V nepretržitom  výkone služby, v  trojsmennom pracovnom

cykle je obsadzovaných 20 úsekov  určených na základe analý-

zy uličnej  trestnej činnosti, a to  v dennom, popoludňajšom

a v nočnom čase  so  striedaním hliadok na určitých úsekoch.

Pravidelným obsadzovaním úsekov  hliadkovania, zvýšením kon-

trolnej  činnosti hliadok  sa  podarilo  vytlačiť páchateľov

uličnej kriminality  zo sledovaných úsekov,  čo sa prejavilo

znížením celkového množstva trestnej činnosti.  Došlo k pod-

statnému eliminovaniu vreckových  krádeží, obťažovania obča-

nov, turistov a krádeží vlámaním do motorových vozidiel.

 

 

     O správnosti  rozhodnutia pána ministra  Hudeka svedčia

aj dosahované výsledky  za obdobie od 1. 10.  1995 do 30. 4.

1996.  Za toto  obdobie sa  zadržalo 47  páchateľov trestnej

činnosti,  114 hľadaných  osôb, predvedených  bolo  781 osôb

podozrivých  zo  spáchania  trestného  činu,  zadržaných 219

osvedčení  o evidencii  vozidla atď.  Opatrenie našlo  odraz

predovšetkým v znížení kriminality v obvode Staré mesto. Po-

čas hodnoteného obdobia došlo  oproti rovnakému obdobiu roku

1994 k poklesu trestných činov o 381 prípadov. Tento experi-

mentálny výkon služby by sa  mal v blízkej budúcnosti rozší-

riť aj do ostatných častí Bratislavy.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia,

     vážení členovia vlády,

 

     dovoľte mi, aby som sa k práci pána ministra Hudeka vy-

jadril  aj ako bývalý prednosta Okresného úradu v Bardejove.

Môžem povedať, že vďaka  pánu ministrovi Hudekovi sa Obvodné

oddelenie  Policajného zboru  v Bardejove  prekategorizovalo

z 2. typu na 1. typ.  Zriadilo sa nové Obvodné oddelenie Po-

licajného zboru v Zborove. Hoci občania Zborova o to žiadali

permanentne od  roku 1980,  realizovalo  sa to až  teraz, po

šestnástich rokoch. Vďaka týmto krokom došlo k nárastu počtu

policajtov v okrese  a tým aj k výraznému poklesu kriminali-

ty.  Tieto kroky  obyvatelia okresu  hodnotia s  uznaním, čo

prispieva k zlepšeniu ich pocitu bezpečnosti a celkovej spo-

kojnosti.

 

     Vďaka dobrej  spolupráci s ministerstvom  vnútra a kon-

krétne  s pánom  ministrom Hudekom  sa podarilo dofinancovať

stavbu Okresného archívu v Bardejove, ktorý bol odovzdaný do

užívania 3.  mája tohto roku. Táto  budova vhodne dopĺňa ar-

chitektonický  ráz mesta  a kapacitne  môže slúžiť  potrebám

okresu, ba aj kraja.

 

 

     Nazdávam sa, že všetky  uvedené argumenty, hoci ich vý-

počet nie  je úplný, dostatočne  presvedčivo dokazujú kompe-

tentnosť pána ministra Hudeka na riadenie ministerstva vnút-

ra.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ďalej  s faktickou poznámkou sa  hlási pán po-

slanec Fico.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Pán  predseda, mám  procedurálny návrh.  Navrhujem, aby

hlasovanie o vyslovení nedôvery ministrovi vnútra pánu Hude-

kovi bolo tajné. To je  môj procedurálny návrh. A potom žia-

dam, aby sa o ňom hlasovalo po skončení rozpravy. Myslím si,

že doteraz sme vždy  o personálnych veciach rozhodovali taj-

ným hlasovaním  a je potrebné, aby  sme tento úzus zachovali

aj v tomto prípade.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasovať o tom budeme po skončení  rozpravy.

 

     Pán poslanec Bugár.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Dovoľte mi,  aby som reagoval na  pána poslanca Fedora.

On tu vlastne vyčíslil,  uviedol konkrétne príklady, ako pán

minister postupoval v oblasti kriminality a aké má výsledky.

Dovoľte, aby som to vyvážil.

 

     Už pri  mojej reakcii na  správu o stave  bezpečnostnej

situácie v Slovenskej republike za  rok 1995 som poukázal na

určité záležitosti. Môžem  konkrétne obviňovať pána ministra

z oslabenia a spomalenia  činnosti útvaru organizovanej kri-

minality. Pán minister porušil bod 14 uznesenia číslo 69 Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky z 20. 1. 1995, v ktorom Ná-

rodná rada žiadala vládu centralizovať riadenie boja s orga-

nizovaným zločinom  a vylúčiť zbytočné  medzičlánky. Takisto

porušil uznesenie  a nedodržal uznesenie  číslo 123/1995 Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky. Myslím  si, že sú to vážne

obvinenia. Pán minister, ani vtedy ste mi na moju otázku ne-

odpovedali. Dúfam, že aspoň  dnes sa budete snažiť odpovedať

a vysvetliť, prečo dávate  takýmto spôsobom zelenú organizo-

vanému zločinu.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ďalej  je do rozpravy  prihlásený pán poslanec

Zahatlan.

 

Poslanec K. Zahatlan:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení členovia vlády,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     zobral som si za svoju morálnu povinnosť postaviť sa za

ministra  vnútra pána  Ľudovíta Hudeka.  Keďže ho  už dlhšie

poznám z predchádzajúceho pôsobenia  a pozorne sledujem jeho

prácu vo  funkcii ministra vnútra,  je bez pochýb,  že najmä

politizovaním niektorých káuz sa  v centre pozornosti ocitla

inak tradične veľmi zaujímavá práca vyšetrovateľov a polície.

 

     Aký  mal vplyv  minister Ľudovít  Hudek na  výkon tejto

sekcie svojho rezortu? K 1. marcu 1995 vznikla sekcia vyšet-

rovania a  kriminalisticko-expertíznych činností Policajného

zboru. Došlo ku skĺbeniu  činností dvoch služieb Policajného

zboru. Podiel ministra je evidentný. K rozhodnutiu ho viedli

sťažnosti policajtov na nepružnosť a zdĺhavosť služieb, kto-

  Kriminilistický a  expertízny ústav  tradične poskytoval

policajtom v tzv. prvej línii  i vyšetrovateľom. Stav nie je

síce  ideálny,  ale  zlepšenie  je  evidentné.  Jeho  záujem

o tzv. vyšetrovačku pramení  najmä z toho, že mu  nie je cu-

dzia.  Na podnet  ministra vnútra  bol vypracovaný  dokument

"Vývoj a analýza súčasného  stavu vyšetrovania", ktorým boli

prijaté významné stabilizačné opatrenia,  čím sa rezortu da-

rí aspoň  čiastočne stabilizovať fluktuáciu  a zvýšiť záujem

o prácu vyšetrovateľov. Opýtajte sa,  koho chcete, každý po-

tvrdí, že vyšetrovatelia sú dnes podstatne lepšie odmeňovaní

ako pred dvoma rokmi, samozrejme,  i keď stále nie dostatoč-

ne.

 

     Podporu celému  úseku vyjadroval aj  osobnou účasťou na

služobných zhromaždeniach.  Je to len  pochopiteľné, veď ako

všetci vieme,  takmer 17 rokov strávil  v rezortnom školstve

výchovou budúcich vyšetrovateľov.

 

     Aký je  reálny stav? V  roku 1995 dochádza  k výraznému

zlepšeniu práce podľa jednotlivých hodnotiacich kritérií. Za

rok 1995 bolo vo vyšetrovaní celkove 47 661 trestných spisov,

z čoho  bolo  41 129  trestných  spisov  ukončených. Celková

rýchlosť  vyšetrovania predstavuje 73,4 % skončených vecí do

dvoch mesiacov. Väzobne bolo  vyšetrovaných 3 255 obvinených

a vyšetrovanie  v  lehote  do  dvoch  mesiacov bolo skončené

u 66  % obvinených.  Z celkového  počtu skončených trestných

vecí návrhom na podanie  obžaloby bolo vrátených na došetre-

nie 6,4 %. Tieto výsledky sú kvalitatívne a kvantitatívne na

vyššej úrovni  ako v roku 1994.  Taktiež výsledky za obdobie

štyroch mesiacov tohto roku v  porovnaní s tým istým obdobím

roku 1995 sa zlepšili, a to v situácii, keď je podiel vyšet-

rovateľov s  právnickým vzdelaním, bohužiaľ,  stále nedosta-

točný.

 

     Okrem skĺbenia činností vo vnútri rezortu vyvinul urči-

té kroky  i navonok. Nedávno na  Ministerstve vnútra Sloven-

skej republiky  prebehla po vzájomnej  dohode predstaviteľov

medzirezortná súčinnostná porada  orgánov činných v trestnom

konaní,  ktorá by  mala  prispieť  k zvýšeniu  činnosti boja

s protispoločenskou činnosťou. Nie  je predsa tajomstvom, že

v súčinnosti  orgánov  vznikajú  problémy  spočívajúce najmä

v legislatíve, ale i v jej praktickom uplatňovaní. Pokiaľ má

páchateľ trestného činu väčšie práva ako vyšetrovateľ či po-

licajt kriminálnej služby, nebude  tu poriadok. Nikto nemôže

obviniť ministra  vnútra z toho,  že týmto otázkam  nevenuje

pozornosť  a  neusiluje  sa  dosiahnuť nápravu, prinajmenšom

koordináciou v rámci danej legislatívy.

 

     Samozrejme, trvalú pozornosť venuje aj vyšetrovaniu zá-

važných prípadov protispoločenskej činnosti, ktoré sa pravi-

delne hodnotia  na operatívnych poradách  vedenia. Dbá maxi-

málne o ich masmedializáciu.

 

     A na záver by som rád podotkol, že podľa mojich poznat-

kov  ani objektívne vonkajšie orgány nezistili prípady zasa-

hovania  alebo ovplyvňovania  práce vyšetrovateľov zo strany

ministra vnútra.

 

     Vážení kolegovia,  vážené kolegyne, ďakujem  vám za po-

zornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.  Do rozpravy  je ešte  prihlásený pán poslanec

Andrejčák. Pán poslanec Kováč - faktická poznámka.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán  predseda, chcel by  som sa obrátiť  na pána

poslanca Zahatlana, prečo dnes  neprečítal zoznam detí a ma-

loletých, ktoré sa hľadajú, tak  ako nám to predviedol včera

a sľúbil, že to prednesie pánu ministrovi, aby vedel, kde má

medzery vo svojej práci.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Zahatlan.

 

Poslanec K. Zahatlan:

 

     Ďakujem za otázku. Vedel som,  že pán Kováč mi už včera

sľúbil túto otázku. Samozrejme, vtedy som dával do pozornos-

ti tzv. nezávislej  vyšetrovacej komisie, koľko máme ďalších

ľudí nezvestných.  Týmto sa táto  vyšetrovacia komisia neza-

oberá a  zaoberá sa jedine  kauzami, ktoré chcete  rozvíriť.

Ale ak  by ste chceli, mám  tu štatistický  prehľad pátrania

v roku 1994.  Takže, pán Kováč,  môžem vám tieto  čísla dať,

ale nezavádzajte tu plénum, že  som niečo čítal včera a dnes

som to prečítať nechcel.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Andrejčák.

 

 

 

 

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

     vážení členovia vlády,

 

     nechcem obhajovať  ministra vnútra tým, že  by som kon-

krétne vyvracal argumenty opozičných pánov poslancov, a pre-

to mi dovoľte iba pár úvah.

 

     Prácu ministerstva vnútra a  prácu ministra sledujem po

celý čas plnenia funkcie poslanca  najmä preto, že je to je-

den z  kľúčových pilierov každého  právneho štátu. Preto  je

dôležité upevňovať ho  a je  to aj moja povinnosť. Neprekva-

puje  ma preto  ani postoj  opozície, že  neustále vyhľadáva

možnosť jeho spochybnenia, a hlavne tlak, ktorý zamerala opo-

zícia na orgány činné v trestnom konaní - ministerstvo vnút-

ra, prokuratúru a justíciu.

 

     Ich spochybnením v očiach verejnosti doma i v zahraničí

sa ľahko  vyvolá nedôvera voči týmto  orgánom, aj voči celej

vláde. Musím však povedať, že rezort ministerstva vnútra po-

čas riadenia  ministra pána Hudeka vykonal  veľký kus práce.

Pán minister  prevzal rezort v zložitom  období, ktoré aj my

ako parlament pre  jednotlivé ministerstvá sťažujeme rýchlym

tempom novelizácie  alebo priamo prijímaním  nových zákonov.

Ale všetci vieme, že to treba a že je to pre nás zložitá si-

tuácia. Ich dosah sa však  najviac prejavuje priamo na mini-

sterstvách. Rezorty musia potom veľmi intenzívne reagovať na

naše nové normy a uvádzať ich do života. Pritom zároveň pre-

bieha  aj prestavba  organizačnej štruktúry  samotného mini-

sterstva vnútra a jeho orgánov. Išlo alebo ide zároveň o ob-

dobie,  v ktorom  bolo a  je potrebné  plniť úlohy v oblasti

postihu  a prevencie  kriminality, ale  aj celý  rad ďalších

úloh.

 

     Príprava nového organizačného usporiadania sa začala už

v roku  1995 a  bola niekoľkokrát  opakovane pripomienkovaná

a optimalizovaná na všetkých stupňoch riadenia. Táto zložitá

práca bola  organizovaná na základe  rozkazu ministra, ktorý

bol vydaný racionálne, keď  začala pracovať riadiaca komisia

pod vedením vedúceho úradu  ministerstva vnútra. V tejto ko-

misii pracujú všetci rozhodujúci služobní funkcionári minis-

terstva  a splnomocnenci  krajov  a  okresov v  ich rezorte.

V terajšom období sa pracuje  na dokončení plánov organizač-

ných štruktúr v nových  okresoch. Pripomínam, že napriek to-

mu, že útoky sa vedú proti policajnému systému a cez nich aj

na osobu ministra vnútra, súčasťou ministerstva vnútra, kto-

ré pán minister riadi, je ešte sedem veľmi dôležitých oblas-

tí.

 

     Som  presvedčený, že  práve o  to ide  - narušiť dôveru

v políciu, narušiť aj dôveru  v samotné ministerstvo, a teda

v konečnom  dôsledku  narušiť  dôveru  v správnosť koncepcie

transformácie štátnej správy. Zrejme preto,  že ak sa už na-

šej opozícii nepodarí zmariť  prijatie zákona o územnospráv-

nom členení, pokúšajú sa dosiahnuť aspoň jej oneskorenie.

 

     Ministerstvo  vnútra si  vo vzťahu  k polícii  zachová,

a to by  som chcel povedať  len na vaše  oboznámenie, všetky

potrebné riadiace kompetencie a väzby podľa novej štruktúry.

Polícia ostane  naďalej podriadená ministrovi  vnútra a bude

menovať a odvolávať riaditeľov krajského stupňa. Ako ústred-

ný orgán štátnej správy bude ministerstvo zabezpečovať úlohy

koncepčného, koordinačného, programového  a kontrolného cha-

rakteru a niektoré ďalšie.

 

     Z funkcií výkonného charakteru bude ministerstvo vnútra

naďalej zabezpečovať  len tie, ktoré vzhľadom  na ich špeci-

fický charakter, dôležitosť a medzinárodné aspekty treba dr-

žať  v centre.  Patria  k  nim: činnosť  kriminálneho úradu,

ochrany ústavných činiteľov  a diplomatických misií, odhaľo-

vanie daňových únikov a nezákonných finančných operácií, od-

haľovanie a dokumentovanie prípadnej trestnej činnosti poli-

cajtov  atď. Ostatné  kompetencie prejdú  primerane na kraje

a okresy.

 

     Na túto prácu, ale aj  na prácu jednotlivých sekcií mi-

nisterstva  však treba pracovný priestor a pokoj. Práve pre-

to, aby pokoj  v práci nemali, aby sa  im nepodarilo úspešne

urobiť to, čo od nich požadujeme, je vedený útok, spochybňo-

vanie  ľudí,  vyvolávanie  pocitu  neistoty,  zosmiešňovanie

a škandalizovanie. Každé zhoršenie  výsledku práce je predsa

na ujmu výsledkov práce vlády.  Ani dnes nevidíme nejakú bo-

hatú diskusiu  o jednotlivých oblastiach a  aké chyby v nich

pán minister  robil, ale vlastne z  dôvodu činnosti policaj-

ných orgánov pri  objasňovaní petičných hárkov Demokratickej

únie a  na základe údajného záznamu  telefonického hovoru sa

dramatizuje situácia na ministerstve.

 

     Dnešné rokovanie o dôvere  ministrovi je iba pokračova-

ním  včerajšieho  politického  boja  o  Slovenskú informačnú

službu  na našej  parlamentnej pôde.  A preto  niet divu, že

došlo k obohateniu - a  tu chcem povedať - neželanému oboha-

teniu  foriem  práce  nášho  parlamentu.  Napríklad 40 minút

a 24 sekúnd trvajúci neustály buchot v snahe umlčať rečníka,

ktorý  nám včera  predvádzali Kresťanskodemokratické hnutie,

Demokratická únia  a slovenskí poslanci  Maďarskej koalície,

obstúpenie rečníka skupinou poslancov, rušenie rečníka hovo-

rom z bezprostrednej blízkosti,  čo nám predvádzali páni po-

slanci Kňažko,  Kováč a Bugár, nosenie  transparentov v sne-

movni  a  clonenie  výhľadu  rečníkovi, neustále vyrušovanie

rečníka skupinou poslancov z  miesta, otváranie dverí v sále

pre spriaznených  žurnalistov, ako nám  predvádzali niektorí

poslanci, radšej ich nebudem menovať.

 

 

     O čo vážnejšie je, a to, myslím, sa budeme musieť z to-

ho viac  poučiť, je predkladanie  svojich, teda sebevhodných

vízií za skutočnosť, za fakty, a na základe toho tvrdé ozna-

čovanie, vlastne osočovanie, ale najsprávnejšie po slovensky

bude azda ohováranie z  porušovania ústavy, zákonov, amorál-

nosti a podobne. Typický príklad prebieha aj v terajšej dis-

kusii, keď sa tu čítajú záznamy z rozhovoru, o ktorom nie sú

dôkazy, že je  pravdivý. Ale tento záznam, ktorý  je pre mňa

naozaj pochybný, sa uvádza ako  dôkaz o neschopnosti a o ne-

dôveryhodnosti ministra.

 

     A ešte pokračujem ďalej.  Vedomé prekrúcanie zmyslu zá-

kona vo  svoj prospech, pretože  u nás všetci  vieme, že len

súd môže vykladať zákon, my  ho vykladáme ako poslanci, a čo

je horšie, na základe  toho označujeme činnosť predstaviteľa

vlády za nezákonnú. Toto všetko má viesť len k tomu, aby na-

še obyvateľstvo uverilo, že je to tak.

 

     Vážené panie poslankyne,  páni poslanci, som presvedče-

ný, že vnášanie obdobných metód  do práce Národnej rady zvy-

šuje nedôveru obyvateľstva, ktorú máme, škodí Slovenskej re-

publike,  pretože namiesto  užitočnej práce  tu v parlamente

strácame čas politickým  divadlom, namiesto priestoru, ktorý

by inak mali naše ministerstvá na prácu, a teda aj minister-

stvo vnútra, musia sa pripravovať na odpovede, o ktorých ve-

dia, že sú  zbytočné. Tak ja situáciu vidím  a hodnotím, tak

ju cítim, a preto aj  stojím za pánom ministrom vnútra. (Po-

tlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Bu-

gár.

Poslanec B. Bugár:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Chcel by som upozorniť pána poslanca Andrejčáka, že buď

nesledoval, alebo  nechce rozumieť tomu,  čo tu včera  pred-

viedla opozícia. To nebol boj o Slovenskú informačnú službu,

ale bol to  boj o to, aby sa  tu neudomácnili nedemokratické

metódy, ktoré sú blízke  diktatúram. Keď ste toto nepochopi-

li, tak už neviem, ako vám to vysvetliť.

 

     Hovorili ste, že sledujete  prácu ministra vnútra, lebo

považujete ministerstvo vnútra za kľúčový pilier štátu. Ale,

pán poslanec, zavádzate. Ste predsedom toho výboru, ktorý je

kompetentný kontrolovať práve aj ministerstvo vnútra. Vy ste

ani  neprekontrolovali  citované  uznesenia,  hlavne  bod 14

uznesenia číslo 69, bod 4 uznesenia  číslo 123, a týka sa to

organizovaného  zločinu.  Vy  vlastne  obviňujete poslancov,

ktorí interpelujú, že zbytočne zaťažujú ministerstvo vnútra.

Ale tí poslanci, ktorí interpelujú, vlastne robia to, čím sú

poverení svojimi voličmi, t.  j. občanmi Slovenskej republi-

ky. Takže, vy pohŕdate aj občanmi Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Andrejčák.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Vážený pán poslanec Bugár,

 

     chodil som za komunizmu do školy a tam bola taká skupi-

na ideológov ako  vy - vykladači písma. A  vykladali nám ako

to vlastne Lenin a ostatní  (hlasy v sále), prepáčte, ja som

vám neskákal do reči  - a ostatní klasici marxizmu-leninizmu

mysleli, keď čosi písali. A vy pokračujete v tej istej metó-

de ďalej.  Prosím vás, nevykladajte,  ako som to  ja myslel.

Pred chvíľou  som o tom  hovoril, že práve  to je tá  metóda

práce, ktorú kritizujem. Vykladáte, čo  si myslíme my, čo si

myslí  koalícia, vláda  alebo ministri.  Teraz ste vykladali

o mne.

 

     Po vašom  minulom vystúpení som si  od tajomníka výboru

dal predložiť, ktoré uznesenie  nebolo splnené. Takéto uzne-

senie vo výbore nemáme. Veľmi rád s vami potom zájdem k nemu

a skontrolujeme, kto  má pravdu, či vy,  alebo on. Verím, že

uznesenia boli splnené.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Pán predseda Andrejčák, jediný rozdiel možno bol v tom,

že tí  vykladači písma za  komunizmu mali tiež  v rukách moc

a tou  mocou presadzovali  ich výklad  písma. Je  samozrejmé

a normálne, že  každý, keď si  niečo prečíta, si  to nejakým

spôsobom  musí vyložiť,  to je  totiž názor,  ktorý si každý

utvorí. Len pokiaľ je tu  ten názor podopretý mocou a presa-

dzuje sa tak,  že sa vnucuje aj iným  ľuďom, to je totalitný

režim. To bolo za komunizmu. (Potlesk.)

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Bugár.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Pán predseda výboru, asi ste nezbadali, že toto plénum,

Národná  rada  Slovenskej  republiky,  prijala  minule k tej

správe uznesenie, v ktorom  žiada ministra vnútra vyhodnotiť

do konca  júla bod 4  uznesenia číslo 123/1995.  Ja som tiež

prekontroloval spolu so  spoločným spravodajcom aj uznesenie

číslo 69  k tomuto bodu  a zistili sme,  že práve tie  časti

uznesenia, ktoré sa týkajú organizovaného zločinu, buď vôbec

neboli vyhodnotené,  alebo sú porušené. A  pritom to, čo som

povedal teraz  ja, by ste  mali vedieť naspamäť  vy, lebo vy

ste kompetentný orgán, vy ste predseda toho výboru, ktorý má

prekontrolovať, a  teda kontrolovať ministerstvo  vnútra, či

plní uznesenia tejto Národnej rady.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre, ďakujem. Pán poslanec Rea  sa ešte hlási do roz-

pravy.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Ďakujem pekne. Pokúsim sa príspevok skrátiť.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     milí hostia,

 

     dovoľte mi, aby som v krátkosti aj ja vystúpil a vystú-

pil tak,  aby som obhajoval prácu  ministerstva vnútra, jeho

civilno-správneho úseku. Taktiež  na čele tohto ministerstva

je pán minister Hudek.

 

     Začal by  som tým, ako  tu pán predkladateľ  akosi jemu

vlastným názorom vysvetľoval, či  má pán minister dôveru ob-

čanov, alebo že ju nemá, alebo či si zaslúži byť členom vlá-

dy. Pochopiteľne,  že má dôveru občanov  a, pochopiteľne, že

na základe tejto dôvery si zaslúži byť aj členom vlády a mi-

nistrom  vnútra, pretože  v tomto  parlamente má  dostatočnú

podporu na to,  aby ministrom bol. Myslím si,  že všetci po-

slanci vrátane mňa sa takto rozhodnú podľa svojho najlepšie-

ho vedomia a svedomia.

 

     V  rozprave vystúpil  aj pán  poslanec Vavrík. Skutočne

si celkom dobre neviem zrovnať  jeho vystúpenie s tým, že aj

on pracoval na niektorých prípravách reformy verejnej správy

a v tých intenciách, ktoré aj on začal, sa pokračuje i dnes.

Zrejme pán poslanec Vavrík zmenil na tento spôsob názor.

 

     Vážený parlament, stojíme pred vážnym rozhodnutím, kto-

rého  následkom by  mohlo byť  ochromenie činnosti  nesporne

jedného z najdôležitejších  a najzložitejších rezortov vlády

Slovenskej republiky.  Dôležitosť a zložitosť  tohto rezortu

spočíva v tom, že ide  navzájom o dva takmer nezávislé úseky

činnosti, a to úsek bezpečnosti štátu, o ktorom tu kolegovia

diskutovali,  a úsek  vnútornej organizácie  a správy štátu.

Obidva tieto úseky sú v štádiu zásadnej reformy v nadväznos-

ti na vznik samostatnej  Slovenskej republiky a jej integrá-

ciu do európskych štruktúr.  Ako predseda výboru pre verejnú

správu, územnú  samosprávu a národnosti chcem hovoriť o úse-

ku správy štátu. Nemôžem  obísť mlčaním predložený návrh po-

slancov týkajúci sa ministra  vnútra. Mám totiž dostatok ob-

jektívnych informácií a  praktických skúseností, aj osobných

poznatkov o dobrej práci jeho rezortu pri zabezpečovaní úloh

programového  vyhlásenia vlády,  ktoré schválil  na začiatku

volebného obdobia tento parlament.

 

 

     Nazdávam sa,  že hodnotenie materiálov,  ktoré minister

vnútra predložil na rokovanie Národnej rady, je v intenciách

tohto programového  vyhlásenia vlády a  mali by sme  ich tak

posudzovať, a nie posudzovať  prácu pána ministra na základe

niektorých invektív poslancov  a predkladateľov návrhu bodu,

ktorý práve prerokúvame.

 

     Minister vnútra okamžite  alebo bezprostredne po nástu-

pe  do svojej  funkcie  pristúpil  k realizácii  konkrétnych

krokov a opatrení, aby  jeho rezort stihol zabezpečiť všetky

náročné úlohy programového vyhlásenia  vlády, úlohy na úseku

verejnej  správy  termínované  do  konca  volebného obdobia.

O zložitosti  týchto úloh  sa nemusíme navzájom presviedčať.

Osobne zastávam názor, že úlohy spojené s prebudovaním štát-

nej správy a dobudovaním samosprávy sú z politického hľadis-

ka, najmä z hľadiska dosahu  na občanov, porovnateľné s úlo-

hami ekonomickej transformácie  celej spoločnosti. Zložitosť

týchto  problémov  dokumentujú  mnohokrát,  pochopiteľne, aj

rozdielne názory  na ich riešenie. Dovoľte,  aby som doložil

svoje slová  uvedením niektorých materiálov,  ktoré sme mali

možnosť prerokúvať alebo sa s nimi stretávame v Národnej ra-

de,  v orgánoch  vlády, ale  aj v  Rade Európy  v súvislosti

s prebiehajúcou reformou verejnej správy.

 

     Dôležitým krokom  pána ministra Hudeka  po jeho nástupe

do funkcie bolo  dostať zámery  a princípy  reformy verejnej

správy do medzinárodného povedomia a súčasne získať informá-

cie a názory predstaviteľov významných európskych inštitúcií

a štátov  na tieto  kroky vlády  Slovenskej republiky.  Dnes

možno konštatovať,  že aj vďaka pánu  ministrovi Hudekovi sa

táto iniciatíva stretla s  úspechom. Pozitívne hlasy zazneli

z viacerých vyspelých štátov Európskej únie, ako sú Nemecko,

Francúzsko, Veľká Británia a ďalšie štáty, a čo by som chcel

zvlášť zdôrazniť, i z miesta, ktoré sa považuje za najobjek-

tívnejšie kritérium hodnotenia našich krokov, zo Štrasburgu.

Moje slová  môžu potvrdiť nielen  koaliční poslanci, ale  aj

opoziční,  ktorí  sa  zúčastnili  na  stretnutí s poprednými

predstaviteľmi  Rady Európy  na pôde  nášho parlamentu alebo

osobne na pôde Európskeho parlamentu v Štrasburgu.

 

     Ďalej potvrdzujem ako člen Rady vlády pre verejnú sprá-

vu, ktorú  vedie pán minister  vnútra, že v  uplynulom roku,

ale aj v tomto roku, rada aj vláda Slovenskej republiky pre-

rokovala celý rad dokumentov koncepčného, ale aj legislatív-

neho charakteru, týkajúcich sa  štátnej správy a samosprávy.

Požadoval som, aby o všetkých krokoch bol informovaný aj vý-

bor Národnej  rady, ktorý vediem, a  aby pán minister pravi-

delne predkladal výboru  informáciu o pripravovaných opatre-

niach, a to ešte pred predložením niektorých dokumentov vlá-

de, aby  vláda mala informácie o  názoroch poslancov. Myslím

si, že túto požiadavku  pán minister zabezpečoval a zabezpe-

čuje zodpovedne.

 

     Rok 1996 sa začal z hľadiska ministerstva vnútra, vlády

a parlamentu  jedným  z  najdôležitejších  krokov v napĺňaní

programového  vyhlásenia vlády,  a to  riešením problematiky

územného a správneho usporiadania  štátu. O náročnosti tohto

problému  svedčí skutočnosť,  že ani dnes ešte nie je celkom

a definitívne  doriešený.  Oceniť  však  treba,  že minister

vnútra predložil a obhajoval tento návrh nového usporiadania

Slovenskej republiky, aj keď vedel, že nie je možné a nie je

reálne vyhovieť všetkým  požiadavkám, ktoré vzniesli poslan-

ci. Tento krok  však bol nevyhnutný, aby sa  mohlo v reforme

verejnej správy pokračovať ďalej.

 

     Výbor pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnos-

ti sa  zaoberá pravidelne postupom prác  na reforme verejnej

správy. Preto máme poznatky o pláne vlády v otázkach reformy

verejnej správy na  tento i na budúci rok  a tieto budú iste

ťažiskové pri  realizácii reformy verejnej  správy. Minister

vnútra je zaviazaný pripraviť ešte v tomto roku celý rad do-

kumentov koncepčného i  legislatívneho charakteru, z ktorých

niektoré zrejme  dostaneme na posúdenie  ešte v tomto  roku.

Ide  najmä o  dokumenty týkajúce  sa výstavby  a organizácie

miestnej štátnej  správy, úpravy kompetencií  nových orgánov

štátnej  správy, zriadenia  a fungovania  samosprávy vyšších

územných celkov, volebných  vecí a prerozdelenia kompetencií

medzi štátom a samosprávami.

 

     Vážené  kolegyne, kolegovia,  týmito niekoľkými slovami

som naznačil svoj názor na osobu ministra vnútra pána Hudeka

a na úlohy, ktoré plní a  má plniť, na jeho schopnosti komu-

nikovať s poslancami a  na celkové predpoklady. Ministerstvo

vnútra  pod jeho  vedením  úspešne  splnilo úlohy,  ktoré mu

ukladá tento parlament. Dúfam, že moje názory, ktoré pre vás

síce nie sú záväzné, vám aspoň pomôžu prijať vlastné vnútor-

né rozhodnutie o  tom, či možno umelo vyvolaná  kauza má byť

zovšeobecnená a dôvodom na prijatie návrhu niektorých z vás.

Každý z nás  by si mal položiť na  misky váh spomínanú kauzu

a všetko to,  o čom som  hovoril, ešte pred  hlasovaním. Som

toho názoru, že uvádzané dôvody na odvolanie sú nepostačujú-

ce a z hľadiska plnenia  úloh reformy verejnej správy aj ne-

vhodné.

 

     Ďakujem za porozumenie, za  pochopenie a ja osobne plne

stojím za osobou ministra vnútra pána Hudeka.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Vavrík.

 

Poslanec R. Vavrík:

 

     Ďakujem, pán predseda. Nedá mi aspoň jednou alebo dvoma

poznámkami reagovať  na vystúpenie pána kolegu  Reu. Áno, je

pravda, že spolu  aj s ním sme sa podieľali  od roku 1991 na

príprave rozhodujúcich dokumentov pre reformu verejnej sprá-

vy. Pokiaľ si iste aj  on pamätá, boli prijaté priority, na-

koniec aj parlament v roku 1993 ich potvrdil a žiadal vládu,

aby sa  výkon štátnej správy priblížil  občanovi, aby štátna

správa bola  lacnejšia, hlavne aby  bola decentralizovaná na

samosprávu miest a obcí. V tomto aj on ako vtedajší primátor

a ja ako pracovník Úradu vlády  sme mali rovnaký názor. Dnes

som v ničom názor nezmenil,  len tvrdím, že dochádza k cent-

ralizácii výkonu štátnej správy a nie k decentralizácii, tak

ako sa  stanovili kroky. Tak  neviem, kto teraz  z nás dvoch

zmenil v tejto veci názor. To je prvá vec.

 

     Druhá vec - viacerí rečníci z koalície hovorili o pozi-

tívach ministerstva vnútra. Samozrejme,  o viacerých z nich,

ktoré odzneli,  sú informovaní poslanci -  aj z koalície, aj

z opozície. Ale nikto doteraz v rozprave nevyvrátil konkrét-

ne podozrenia, resp. porušovania viacerých zákonov a ústavy,

na ktoré tu upozorňovali  poslanci v rozprave. Predpokladám,

že teraz pán minister asi vystúpi k tomuto bodu a odpovie na

konkrétne paragrafy, ktoré jednotliví poslanci spomínali, že

sa porušili. Tak o tomto diskutujme.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené  pani  poslankyne,  páni  poslanci,  keďže nemám

žiadne prihlášky do rozpravy,  končím rozpravu k tomuto bodu

programu  a  pýtam  sa  pána  ministra,  či sa chce vyjadriť

k rozprave. Ak áno, nech sa páči.

 

 

 

 

Minister vnútra SR Ľ. Hudek:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     ministerstvo  vnútra je  nesmierne ťažkým  rezortom. Vo

väčšine  štátov sú  pre  oblasti  polície a  verejnej správy

zriadené  dve ministerstvá.  Napríklad i  Chorvátsko, počtom

obyvateľov  menšie,    tiež  takto  rozčlenenú  správu pre

oblasť polície  a pre oblasť miestnej  štátnej správy. Mini-

sterstvo vnútra Slovenskej republiky  bolo za čias federácie

iba orgánom, ktorý v  oblasti bezpečnosti v podstate riadili

poriadkové sily, a v mladom  štáte si všetky zložky potrebné

na vnútorný poriadok a  bezpečnosť občanov Slovenskej repub-

liky dotvárame. To sú fakty,  ktoré treba evidovať, preto si

aj treba vážiť prácu policajtov, prácu pracovníkov obvodných

a okresných  úradov, civilnej  ochrany a  požiarnej ochrany,

ktorú so mnou 15 mesiacov vykonávajú, a ja im za to ďakujem.

 

     Pán poslanec  Kňažko predložil návrh  na moje odvolanie

z funkcie ministra  vnútra, čím mal  - a presne  to potom aj

konštatoval - na mysli návrh na vyslovenie nedôvery. Obvinil

ma zo zneužívania funkcie  verejného činiteľa, z manipulácie

s úradnými  dokumentmi,  z  marenia  vyšetrovania zavlečenia

slovenského občana do zahraničia  a z vulgárneho, neakcepto-

vateľného vzťahu k radovým policajtom. Ako bezprostredný im-

pulz na tento návrh  podporený petičnou listinou mu poslúžil

údajný  magnetofónový  záznam  môjho  rozhovoru s riaditeľom

Slovenskej informačnej  služby Ivanom Lexom,  celkom náhodne

odvysielaný  rádiom Twist.  Aby svojim  obvineniam dodal pa-

tričnú vážnosť, vo štvrtok ráno  minulý týždeň ma pred všet-

kými tu  v parlamente počastoval  vulgárnymi a v  parlamente

neakceptovateľnými výrazmi. Zneužil tak parlamentnú pôdu pri

prerokúvaní správy o bezpečnosti  sebe vlastným spôsobom. Je

iróniou, že časť jeho kolegov sa mu v tom ani nepokúšala ne-

jakým spôsobom zabrániť, naopak, takýto vulgárny herecký vý-

kon odmenili potleskom.

 

     K obsahu  rozpravy o bezpečnostnej  situácii len toľko:

Celý čas ma  tu pred týždňom niektorí ľudia  z opozície bom-

bardovali negativistickými pripomienkami a nevedeli na sprá-

ve nájsť  nič dobré. Ako  však ukázalo záverečné  hlasovanie

o správe ako celku, ešte i tento krok zo strany opozície bol

účelový. Z prítomných  122 poslancov bolo 86 za  a proti iba

13. To hovorí za všetko. Vážené panie poslankyne, vážení pá-

ni poslanci, ďakujem vám za konštruktívny prístup.

 

     Pán poslanec Bugár, boj  s organizovaným zločinom trápi

nielen  mňa  ako  ministra   vnútra,  ale  všetkých  občanov

a i tých, ktorí  majú na starosti túto oblasť  - hlavne teda

kriminálnu políciu.  My  koncepciu máme,  aj ju realizujeme.

Vytvárame  Úrad  kriminálnej  polície,  zriadili sme Národnú

protidrogovú  jednotku, za  spolupráce s  Interpolom a naším

zástupcom  v  centrále v Lyone  využívame  najnovšie  metódy

a spôsoby boja s organizovaným zločinom, pretože organizova-

ný zločin v súčasnosti u nás nie je na báze drogy, ale sú to

práve  organizované skupiny,  ktoré obchodujú  s ukradnutými

motorovými vozidlami, a máme už aj konkrétne výsledky.

 

     Dovoľte mi teraz zaujať  stanovisko k obvineniam, ktoré

sa tu vzniesli. V prvom rade nie som si vedomý nijakej mani-

pulácie  s úradnými  dokumentmi a  nebolo mi  jasné, čo  mal

vlastne pán poslanec Kňažko na mysli. Až z diskusných vystú-

pení poslancov pána Šimka a Kováča  som zistil, že ide o pe-

tičné hárky  Demokratickej únie, ku  ktorým som už  viackrát

zaujímal stanovisko vo forme odpovedí na interpelácie. Zopa-

kujem teda to,  čo páni z Demokratickej únie  nechcú ani po-

čuť, ani pochopiť.

 

     Policajný  zbor  zo  zákona  nemôže nahrádzať okrskové,

okresné ani  nijaké iné volebné  komisie. Úlohou Policajného

zboru pri preverovaní bolo  zistiť počet sfalšovaných podpi-

sov na petičných hárkoch Demokratickej únie, teda tie podpi-

sy, ktoré by napĺňali skutkovú podstatu trestného činu podľa

§ 177 Trestného zákona.  O výsledkoch preverovania Policajný

zbor nemohol zverejniť nič iné len skutočnosť, že preverova-

ním sa zistilo 2 744  sfalšovaných podpisov. Inak by zasaho-

val do  kompetencií Slovenskej volebnej  komisie i Ústavného

súdu. Tieto  inštitúcie svoje stanovisko dávno  vydali a mi-

nisterstvo vnútra sa drží zákona.

 

     O akej manipulácii s dokumentmi teda páni z Demokratic-

kej únie hovoria? I pán poslanec Kováč tvrdí, že došlo k po-

rušeniu zákona o archívnictve  v súvislosti s petičnými hár-

kami Demokratickej únie. Môžem povedať len toľko, pán posla-

nec Kováč, že  vaše tvrdenia o tomto porušení  sú opäť zavá-

dzajúce. Veď  podľa tých istých  archívnych predpisov je  na

petičné hárky a ich archivovanie ustanovená lehota 10 rokov.

Až po jej uplynutí sa tieto hárky dostanú do príslušného ar-

chívu, to znamená, že až po  tejto lehote môže dôjsť k apli-

kácii ustanovení zákona o archívnictve.

 

     Spomeniem tu i  to, čo tu tvrdil v  závere pán poslanec

Vavrík, že ide o  centralizáciu pri reforme verejnej správy,

že centralizujeme štátnu správu. Prečo by sme mali centrali-

zovať,  keď  práve  ide  o  dekoncentráciu  štátnej  správy,

o odovzdávanie  kompetencií   z  jednotlivých  ministerstiev

a ústredných orgánov štátnej správy na novozriaďované okres-

né a krajské úrady? Pán poslanec Vavrík, ste odborník v tej-

to oblasti,  dlhé roky ste boli  dokonca štátnym tajomníkom,

aktívne ste  presadzovali reformu, ktorá sa  skončila na jar

roku 1994 tak, ako sa skončila,  a vy nám tu teraz idete vy-

čítať, že za tých pár mesiacov plníme programové vyhlásenie,

o ktorom by ste nám možno na záver pôsobenia vlády Vladimíra

Mečiara povedali, že sme ho nesplnili.

 

 

     Mimochodom,  v  tejto situácii možno  považovať za prí-

značné,  že k  petičným hárkom  ma písomne  svojimi otázkami

a konštatáciami v tom istom duchu, ako som tu počul, neustá-

le bombardoval  aj prezident republiky.  Žiadal od minister-

stva vnútra  poskytnutie informácií, ktoré  by sme mu  mohli

poskytnúť len  za cenu porušenia  zákona. Čo si  mám myslieť

o tom, keď prezident republiky v listoch a opoziční poslanci

v interpeláciách žiadajú, aby minister vnútra porušil zákon?

 

     Rovnako odmietam aj  akékoľvek obviňovanie zo zneužitia

právomoci  verejného  činiteľa,  ktoré  malo zrejme spočívať

v údajnom ovplyvňovaní  či  dokonca marení vyšetrovania prí-

padu zavlečenia M. K. mladšieho do cudziny. Kto trochu pozná

právo  a Trestný  poriadok, vie,  že minister  vnútra takéto

možnosti nemá. Konal som vždy v  súlade so zákonom a nie som

si vedomý  ničoho, čo by  mi mohol ktosi  vytknúť ako proti-

právne konanie. Nie som si tiež vedomý ničoho, čo by mi moh-

li vyčítať bývalí vyšetrovatelia, t. j. pán Šimunič a Vačok.

I v tlači s veľkou pompou uverejnené informácie o našej noč-

nej  porade nijako  nepotvrdili,  že  by som  mal akýmkoľvek

spôsobom ovplyvňovať vyšetrovanie.  Navyše dozor prokuratúry

nad týmto prípadom  je aktívny a na nijaké  pochybenia a ne-

dostatky dozorový prokurátor neupozornil.

 

     Ak sa  tu niekto pokúša mariť  vyšetrovanie a ustavične

sa usiluje odviesť ho len jedným smerom, tak je to prezident

republiky a členovia Kresťanskodemokratického hnutia. Svoji-

mi dožiadaniami  prezident dokonca aktívne  vstupoval do vy-

šetrovania  nie ako prezident, ale ako otec poškodeného. Vy-

žiadal si spis a bez  ohľadu na jeho obsah svojimi verejnými

vyhláseniami od  samého počiatku spochybňoval  prácu polície

a jej konkrétnych predstaviteľov, či  už išlo o príslušníkov

kriminálnej služby, alebo vyšetrovateľa.

 

     Vari si pamätáte, že  prvým terčom bol podplukovník Ma-

ňák,  zástupca policajného  prezidenta. Prezident  republiky

v ovplyvňovaní  vyšetrovania dospel  tak ďaleko,  že ponúkol

milosť dokonca aj ľuďom, ktorí neboli ani len stíhaní, nieto

súdení, a v jednom prípade  milosť aj zrealizoval, čím utvo-

ril i v európskom meradle kuriózny precedens.

 

     Pána prezidenta  Slovenskej republiky priviedol  na ra-

kúsky súd rakúsky právny zástupca jeho vlastného syna. A tak

rakúsky súd  v toľko spomínanom  zdôvodnení vychádza vlastne

iba z troch výpovedí: z  výpovedí tým istým prezidentom omi-

losteného  Oskara F.,  Kováča mladšieho  a Kováča staršieho.

Kováč starší tu vystupoval dokonca ako svedok. Toto právo mu

nikto neupiera, dokonca i na  súde inej krajiny, ale skutoč-

nosť, že  v čase spáchania  údajného trestného činu  bol 200

kilometrov od označovaného miesta činu  a napriek tomu sved-

čil ako inžinier, prezident republiky, otec poškodeného - je

zarážajúca.  Zdá sa,  že vzdialenosť  z Donoval  do Jura pri

Bratislave nebola prekážkou. Všetci traja vypovedali zhodne.

 

     Ak ma v tejto súvislosti  niečo mrzí, tak je to skutoč-

nosť, že prví vyšetrovatelia tohto prípadu narobili množstvo

chýb pri  hodnotení vecnej stránky  prípadu a navyše  svojím

neprofesionálnym postupom a zbytočným exhibicionizmom v sty-

ku s masmédiami spochybnili  princíp objektívnej pravdy, na-

rušili  vyšetrovanie  a  prinútili  dozorujúceho prokurátora

v počiatkoch korigovať ich postup a rozhodnutie.

 

     Spomeniem ešte  niekoľko skutočností, ktoré  čoraz jas-

nejšie ukazujú,  že celá kauza od  počiatku  nemala iný cieľ

iba poslúžiť diskreditácii  tajnej služby, ministerstva vnú-

tra a osobitne Policajného zboru.

 

     V konečnom dôsledku títo  ľudia viedli dosť priehľadnú,

diskreditačnú kampaň proti celej vláde. S čím sa súčasný vy-

šetrovateľ prípadu  stretával? S falošnými  výpoveďami sved-

kov, ktoré po vzájomnej dohode politické kruhy KDH dávkovali

verejnosti, pričom  ich nebolo možné  nijakým spôsobom doká-

zať.  Svedok Oskar  F. bol  ochotný rozprávať  všelikde a so

všelikým, napríklad  aj s redaktormi  SME, s Českou  televí-

ziou, dokonca osobne aj s poslancom Národnej rady Slovenskej

republiky pánom Čarnogurským, len nie so slovenským vyšetro-

vateľom. S Oskarom F. ďalej  nie je možné nadviazať kontakt.

Vyšetrovateľ Číž svojho času verejne požiadal prezidenta re-

publiky, aby  mu bol nápomocný  pri kontakte s  týmto mužom.

Pán  prezident vôbec  nezareagoval, hoci  by svojím  vplyvom

a vážnosťou úradu nepochybne mohol primať Oskara F., aby vy-

povedal pre našimi vyšetrovacími orgánmi.

 

     Pán poslanec Pittner pre zmenu na mítingu verejne uvie-

dol mená a  adresy mužov, ktorí sa mali  na zavlečení podie-

ľať. Všetci to však popreli  a niet proti nim jediného dôka-

zu. Poslanec Pittner odmieta uviesť zdroj informácií, ba do-

konca čo i  len jediný fakt, ktorým by  mohol svoje tvrdenia

podoprieť. Kto tu teda marí vyšetrovanie? Ja, alebo poslanci

z KDH a otec poškodeného? Komu vlastne slúži takéto zamlčia-

vanie objektívnej reality, ktoré doviedlo majora Číža k roz-

hodnutiu uložiť  vec? Povedzme si pravdu.  Prečo pán Pittner

tak tvrdošijne  odmieta poskytnúť informácie  o ľuďoch, kto-

rých vedome vystavil verejnému  odsúdeniu a tvrdému osočova-

niu? Som hlboko  presvedčený o tom, že pokiaľ  by tzv. nezá-

vislá  vyšetrovacia komisia  naozaj chcela  pomôcť odhaleniu

skutočnosti okolo  únosu, nemala by  najmenší dôvod čokoľvek

zamlčiavať. Načo ešte vlastne čakajú? Prečo vyšetrovacím or-

gánom títo ľudia dosiaľ  kontakt s Oskarom F. nesprostredko-

vali? Je  to tak, že  nesmú už nič  viac povedať, ak  nechcú

zdiskreditovať sami seba?

 

     M. K. mladší opisuje udalosť celkom inak, ako sa ukazu-

je z  vyšetrovania, a odrazu nedokáže  spoznať ľudí, ktorých

fotografie mu na rakúskom súde predložili. KDH púšťa do sve-

ta bombastické oznámenia o  dôkazoch, ktoré má k dispozícii,

a narýchlo zvoláva tlačové besedy. Tie však svojím výsledkom

nesplnili  ani  len  očakávania  senzáciechtivých  novinárov

a spľasli ako  bublina. Skrátka, Pittnerova  tzv. nezávislá,

najnovšie aj  občianska komisia so  svojimi novinárskymi lo-

kajmi v SME a v Rádiu Slobodná Európa nám v pátraní po prav-

de vôbec nepomohli. Správu,  ako už viete, podrobil vyšetro-

vací orgán analýze a výsledkom je poznanie, že je celá vybu-

dovaná na neurčitých indíciách, dohadoch a vedomých falzifi-

káciách objektívnych skutočností, ktoré neznesú konfrontáciu

s objektívnou realitou.

 

     Chcem upozorniť  vážený parlament, pretože som sledoval

jeden  a pol  dňa diskusiu  k správe  Slovenskej informačnej

služby - podľa informácie uvedenej  v správe, ktorú som dos-

tal od pána poslanca Pittnera,  má byť táto správa odovzdaná

rakúskym orgánom. I napriek  tomu chcem upozorniť tento par-

lament, že  správa Pittnerovej komisie  obsahuje skutočnosti

tvoriace  predmet  štátneho  a  služobného tajomstva, a táto

správa má  byť odovzdaná rakúskym  orgánom. Prepojenie medzi

Oskarom  F.,  špičkami  KDH  a  prezidentom  je pritom veľmi

priehľadné. V pozadí je stále kauza Technopol a obavy, ktoré

z nej aj pre vedenie KDH  vyplývajú. Pán poslanec Pittner si

ako bývalý minister vnútra iste uvedomuje, prečo to tu hovo-

rím. Je rovnako príznačné,  že masmédiá nijakým spôsobom ne-

prejavili  záujem  o  informácie  týkajúce  sa tohto prípadu

a majúce vzťah tak ku Kováčovi mladšiemu, ako i k terajšiemu

poslancovi Pittnerovi.

 

     O  čom je  reč? Považujem  za potrebné  i na tejto pôde

uviesť, že vyšetrovateľ začiatkom  mája tohto roku predložil

prokuratúre spis s návrhom  na podanie obžaloby za spáchanie

trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa na ko-

misára Policajného zboru, ktorý v roku 1992 pracoval na kri-

minalistickom  úrade.  V  júli a  auguste  roku 1992  sa ne-

oprávnene predstavoval  ako pracovník Interpolu  a začal sú-

streďovať  informácie týkajúce  sa podvodu  holandskej firmy

INTROCOMERS, ktorá spôsobila  Technopolu Bratislava škodu za

2,3  milióna amerických  dolárov. Hoci  tento komisár získal

dostatok dôkazov na ľudí z  blízkeho okolia M. K. mladšieho,

neodovzdával ich  vyšetrovateľovi a založil  kriminálny spis

ad acta. V roku 1994, konkrétne  18. mája, opäť je to za mi-

nistrovania pána Pittnera, bolo  45 listov z previerky tohto

podvodu zoskartovaných.

 

     Obvinený  v  tejto  kauze  Marián  K. potom iniciatívne

sprostredkoval tomuto  komisárovi výhodnú kúpu  osobného vo-

zidla značky Mazda, ktoré však dal zapísať na iné meno. A my

sa teraz čudujeme, prečo sa o tomto prípade nehovorilo skôr?

Nebol  vari politický  záujem o  takéto odhalenie?  Spomínam

tento prípad preto, že  ukazuje čosi o skutočných praktikách

marenia vyšetrovania, s čudným  zákulisím, tými istými kruh-

mi, ktoré ma dnes obviňujú.

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     je tu  ešte jeden moment, ktorý  jasne svedčí o podiele

bývalého ministra Pittnera na  ututlaní aféry Technopol. Pán

Pittner posledný deň svojho  ministrovania 13. 12. 1994 pod-

písal, pretože poobede bola  vláda Vladimíra Mečiara vymeno-

vaná do funkcie, podpísal a  vyhlásil rozkaz, ktorým s okam-

žitou platnosťou  uvoľnil zo služieb  Policajného zboru šéfa

kriminálnej polície Imricha Vaváčka,  ktorý podal žiadosť 9.

12. 1994. Dôvod jeho  náhleho rozhodnutia v posledných hodi-

nách svojho  pôsobenia vo funkcii bol  jediný. Boli to práve

pracovníci kriminálnej služby, ktorí  v lete skartovali kri-

minálny spis  prípadu Technopol. Jeho rozhodnutie  bolo o to

kurióznejšie, že  pán Vaváček sa iba  pár dní predtým vrátil

zo študijného pobytu vo Veľkej  Británii. Pýtam sa, čo chcel

pán  Pittner  svojím  rozkazom   zakryť,  keď  -  ako  tvrdí

- o skartácii  spisu nevedel. Nechal tak  mňa ako nového mi-

nistra bez šéfa kriminálky. Kto si uvedomí všetky súvislosti

tohto kroku  pána Pittnera, musí mu  byť všeličo okolo kauzy

Technopol jasnejšie.

 

     To  všetko, a  najmä akútny  pocit ohrozenia,  núti KDH

k čoraz  nepremyslenejším  krokom  a  postupom,  ktoré sú už

v rozpore so zákonom. Mám  na mysli nedávny prípad tragickej

smrti Roberta R., odvážne  vyhlásenia pána poslanca Mikloška

a ďalších v tejto súvislosti  hraničia s trestnou činnosťou.

Vyvolali, ako viete, jedinú  možnú reakciu vlády, jej členov

v podobe žalôb a trestných oznámení. To, čo robí pán Mikloš-

ko a ďalší  v prípade Roberta R., pritom  nie je nijako pre-

kvapujúce.  Ich  postup  nápadne  pripomína  scenár novembra

1989 so  študentom Martinom Šmídom. Pokus  urobiť bez akých-

koľvek  dôkazov z  bývalého policajta  po smrti  mučeníka je

prinajmenšom nevkusný a verejné obviňovanie konkrétnych osôb

vrátane ústavných činiteľov zo  spáchania vraždy bez dôkazov

je dokonca trestné, či už ide o vyhlásenia pozostalých, kňa-

zov, alebo  poslancov. Z toho musím  vychádzať. Ako minister

vnútra vás ubezpečujem, že v  rezorte urobím všetko, aby sme

bez akýchkoľvek pochybností zistili príčiny jeho smrti.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     vrcholom celej kampane, alebo inak povedané slovami pá-

na  poslanca Pittnera,  jahodou na  šľahačke, je zverejnenie

údajnej magnetofónovej pásky ako krajný prípad núdze, v kto-

rej  sa KDH  ocitlo. Ako  som už  opakovane zdôraznil, podľa

všetkých dostupných poznatkov  i môjho osobného presvedčenia

je páska  zmanipulovaným, časovo postupným  zostrihom dialó-

gov, ktoré  v takejto podobe  nikdy medzi mnou  a riaditeľom

Slovenskej informačnej služby neodzneli. (Šum v sále.) Stačí

si zalistovať v tlači dozadu a je jasné, odkiaľ vietor fúka.

Prečo ma pán poslanec Čarnogurský  už v dennej tlači 19. ok-

tóbra  minulého roku  obviňuje, že  ovplyvňujem vyšetrovanie

tohto prípadu, o čom vraj KDH má dôkazy. Hodnovernosť magne-

tofónového záznamu som - na rozdiel od účelového výkladu no-

vinárov -  nikdy nepotvrdil. Nevyvrátiť  totiž neznamená po-

tvrdiť.

 

     Je však  zaujímavé položiť si otázku,  prečo KDH, ak by

mala byť  pravda to, čo  tvrdí, váhalo so  zverejnením tohto

kompilátu tak dlho a prečo  už vtedy pán Čarnogurský neozná-

mil, že má dôkazy aj na iné moje údajné smrteľné hriechy.

 

     Ak ma v prípade tejto pásky  niečo mrzí, tak je to sku-

točnosť, že  časti policajtov sa údajný  odznetý výrok o ich

mentálnej úrovni  dotkol. Kto ma trochu  pozná, vie, že moje

svedomie je čisté. (Ruch v sále.) Bol som  necelých 17 rokov

v službe polície, bol som ich kolega, a je mi jasné, že prá-

ve jedným zo zámerov spomenutej skupiny ľudí je zasiať nedô-

veru  do radov  policajtov a  vraziť čo  najväčší klin medzi

mňa, resp.  ministerstvo vnútra a  Policajný zbor. To  sa dá

urobiť napríklad  i tak, že  sa obviní ministerstvo  vnútra,

ktoré vraj - a už to odznelo viackrát tu na pôde parlamentu,

aj pán poslanec Pittner - svojou personálnou prácou spôsobu-

je - citujem, čo  povedal, "prípady skupinového odchodu skú-

sených pracovníkov z kriminálky  a najmä z vyšetrovačky". Vo

verejnosti to parádne zaznie. Čo je však na tom pravdy?

 

     Nikdy  som netajil,  že situácia  na úseku vyšetrovania

najmä v personálnej oblasti nie je dobrá. Držme sa však fak-

tov. V roku 1993 odišlo zo služobného pomeru 921 policajtov.

V roku 1994 936  policajtov, v roku 1995 o  čosi menej - 823

policajtov a za prvé  štyri mesiace roku 1996 už iba 263 po-

licajtov. V roku 1993 odišlo 112 vyšetrovateľov, v roku 1995

  len 59.  Dochádza teda,  síce pomaličky,  k stabilizácii

pracovníkov polície.  To sú fakty, ktoré  hovoria o tom, aká

je situácia  v personálnej oblasti.  Takže aká je,  aká bola

skutočnosť, prečo sa s ňou  pán Pittner nezaoberal skôr, na-

príklad v  čase, keď bol  sám ministrom. Vtedy  ho evidentne

hromadné odchody policajtov netrápili. A čo on sám proti to-

mu robil?

 

     Chcem upozorniť na záver už  len na jednu dôležitú sku-

točnosť.  Neviem, koľko  takých pások  sa ešte  objaví a čie

hlasy na nich budú. Mám  však dôvodné podozrenie, že toto je

len  začiatok špinavých  a nezákonných  praktík jednotlivcov

z niektorých politických subjektov. A  čo urobia títo ľudia?

Na základe nezákonne zadováženej, vyfabrikovanej  magnetofó-

novej pásky navrhnú najvyššiemu zákonodarnému orgánu v tejto

republike  vyslovenie  nedôvery  ministrovi.  Je to absurdné

a utvára to  nebezpečný precedens. Sankcionovaný  by mal byť

totiž ten, kto odpočúvanie  uplatňuje ako metódu politického

boja a kto zostrihaný  produkt odpočúvania bez opory zákonne

verejne šíri, aj s vulgarizmami, napríklad na hlavnom námes-

tí hlavného mesta Slovenskej republiky, kde sa pohybujú mat-

ky s malými deťmi. Je príznačné, že inokedy horlivým ochran-

com morálky z KDH to tentoraz vôbec neprekážalo. (Potlesk.)

 

     Vážený pán predseda,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     z tohto miesta vás žiadam, včas si uvedomte, aký oblud-

ný mechanizmus môžete spustiť  týmto hlasovaním. Zajtra môže

znieť v  rádiu či z reproduktorov  na námestí hlavného mesta

Slovenskej republiky páska s vaším hlasom a zdanlivo s vaši-

mi vyjadreniami, ktoré zadovážia a zneužijú vaši protivníci.

Keď sa vám to nebodaj  stane, čo vám vôbec neželám, spomeňte

si na moje slová.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu ministrovi.

 

     Vážené pani poslankyne, páni  poslanci, podľa článku 88

ods.  2 Ústavy  Slovenskej republiky  na vyjadrenie nedôvery

vláde  alebo jej  členovi je  potrebný súhlas  nadpolovičnej

väčšiny všetkých  poslancov, to znamená  najmenej 76 hlasov.

Keďže v  rámci rozpravy bol  procedurálny návrh od  pána po-

slanca Fica, ktorý navrhuje,  aby hlasovanie prebehlo tajne,

dám hlasovať o jeho návrhu.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslan-

ca Fica, aby hlasovanie o vyslovení nedôvery pánu ministrovi

prebehlo tajne.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 122 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

 

     Znamená to, že toto hlasovanie bude tajné.

 

     Podľa § 27 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku je hlaso-

vanie v  Národnej rade verejné alebo  tajné. Odhlasovali sme

si teraz tajné. Prosím  preto pracovníkov Národnej rady, aby

dali volebnej komisii hlasovacie lístky.

 

     Páni poslanci, hlasovací lístok budete mať napísaný asi

takto: O návrhu na vyslovenie nedôvery členovi vlády Sloven-

skej republiky Ľudovítovi  Hudekovi, poverenému riadením Mi-

nisterstva vnútra Slovenskej republiky,  hlasujem - máte tam

jednu alternatívu  - za vyslovenie  nedôvery, druhú -  proti

vysloveniu nedôvery.  To znamená, že  tí, ktorí chcete,  aby

pán  minister odišiel  z funkcie  ministra, prečiarknete "za

vyslovenie nedôvery". (Ruch v  sále.) Keď chcete, aby minis-

ter ostal,  prečiarknete "proti vysloveniu  nedôvery". (Ruch

v sále.) Ospravedlňujem sa, ja som to teraz povedal naopak.

 

     Pokoj, páni  poslanci. Všetci viete,  čo máte prečiark-

nuť. Chcel  som len, aby  nedošlo k omylu.  Takže, ešte raz.

Máte tam "za vyslovenie nedôvery", "proti vysloveniu nedôve-

ry". Prečiarknete len jedno. Keď chcete, aby minister ostal,

tak prečiarknete "za vyslovenie  nedôvery", áno, lebo ostáva

napísané  "som proti  vysloveniu nedôvery".  (Hlasy v sále.)

Musíte prečiarknuť "za  vyslovenie nedôvery". Ak neprečiark-

nete nič, lístok neplatí. (Hlasy v sále.) Dobre som to pove-

dal. Takže prosím volebnú komisiu.

 

     Pán poslanec Švec. Zapnite mikrofón poslancovi Švecovi.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     V takýchto orgánoch býva zvykom,  že sa pri tajnom hla-

sovaní prečiarkne vodorovnou čiarou to, čo neplatí, teda to,

čo si poslanec neželá. Tento proces býva pomerne často prob-

lematický. Len  by som chcel upozorniť,  aby nikto nekrúžko-

val, pretože potom sa naozaj v tom nemožno vyznať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Povedal som prečiarknuť, nepovedal som krúžkovať.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Prečiarknuť to, čo neplatí.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Fico.

 

 

Poslanec R. Fico:

 

     Pán predseda, prosím, aby ste spresnili, v akom progra-

me  budeme pokračovať,  pretože sme  mali teraz vyslovovanie

nedôvery alebo dôvery.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Myslím si, že bude najlepšie, keď vykonáme tento hlaso-

vací úkon a urobíme si do druhej prestávku. Medzitým komisia

spracuje hlasy, o druhej začneme vyhlásením výsledkov hlaso-

vania a potom prejdeme na ďalší bod programu - interpelácie.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,  budeme pokračovať v roko-

vaní.  Prosím povereného  overovateľa, aby  oznámil Národnej

rade Slovenskej republiky výsledok tajného hlasovania.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     prečítam vám  zápisnicu o tajnom hlasovaní  o návrhu na

vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Ľudo-

vítovi  Hudekovi,  poverenému  riadením  Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky.

 

     Na hlasovanie  o návrhu na  vyslovenie nedôvery členovi

vlády  Slovenskej republiky  Ľudovítovi Hudekovi, poverenému

riadením Ministerstva vnútra  Slovenskej republiky, bolo po-

slancom vydaných  76 hlasovacích lístkov.  Po zrátaní hlasov

overovatelia zistili,  že pri hlasovaní o  tomto návrhu bolo

odovzdaných 73 platných hlasovacích lístkov, 1 neplatný hla-

sovací lístok a 2 poslanci neodovzdali hlasovacie lístky.

 

     Za návrh  na vyslovenie nedôvery  členovi vlády Sloven-

skej republiky Ľudovítovi  Hudekovi, poverenému riadením Mi-

nisterstva vnútra Slovenskej republiky, hlasovalo 60 poslan-

cov. Proti  návrhu na vyslovenie  nedôvery hlasovalo 13  po-

slancov.

 

     Overovatelia  konštatujú, že  členovi vlády  Slovenskej

republiky Ľudovítovi Hudekovi, poverenému riadením Minister-

stva vnútra Slovenskej republiky, nebola vyslovená nedôvera.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Cingelovi  za oboznámenie s vý-

sledkami tajného hlasovania.

 

     Konštatujem  podľa  článku 88 ods. 2 Ústavy  Slovenskej

republiky,  že Národná  rada Slovenskej  republiky v  tajnom

hlasovaní nevyslovila nedôveru  Ľudovítovi Hudekovi, členovi

vlády Slovenskej republiky, poverenému riadením Ministerstva

vnútra Slovenskej republiky.

 

     Podľa schváleného programu nasleduje  d v a d s i a t y

s i e d m y  bod programu, ktorým sú

 

     písomné odpovede  členov vlády Slovenskej  republiky na

interpelácie  poslancov Národnej  rady Slovenskej  republiky

prednesené, resp. písomne podané na 14. schôdzi Národnej ra-

dy Slovenskej republiky.

 

 

     Písomné odpovede ste dostali ako tlač číslo 412.

 

     Vážené poslankyne  a vážení poslanci, pýtam  sa, či sú-

hlasíte  s odpoveďami  členov vlády  Slovenskej republiky na

vaše interpelácie.

 

     Pán poslanec Rózsa, máte slovo.

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážená Národná rada,

 

     mám krátky procedurálny návrh.  Prosím v záujme naplne-

nia  článku  27  Ústavy  Slovenskej  republiky, zákona číslo

85/1990 Zb. o petičnom práve,  ako i zásad schválených uzne-

sením bývalého Predsedníctva  Slovenskej národnej rady číslo

482 a v súlade s ustanovením § 13 ods. 3 rokovacieho poriad-

ku Národnej rady, aby som  mohol doplniť  program po bode 27

15. schôdze Národnej rady stručnou informáciou Výboru Národ-

nej rady pre životné prostredie a ochranu prírody o vybavení

petície občanov obce Váhovce.  Stručnú informáciu na základe

poverenia výboru by som predniesol ústne.

 

     Pokiaľ  by tento  návrh nebol  akceptovateľný, potom by

som navrhoval,  aby som mohol  túto informáciu predniesť  po

bode 24, ktorým je informácia o založení  parlamentného klu-

bu žien.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     To je  ako politická informácia,  vy ju môžete  takýmto

spôsobom podať normálne vo všeobecnej rozprave.

 

 

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Nie, mám  tento procedurálny návrh  podľa § 13  ods. 2,

aby som to mohol v tejto súvislosti predniesť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené  kolegyne  a  kolegovia,  prosím, prezentujme sa

a vzápätí hlasujme o tomto návrhu pána poslanca Rózsu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 91 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 38 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že návrh pána  poslanca Rózsu nebol prija-

tý.

 

     Prosím,  pokračujme, vážené  kolegyne a  kolegovia. Pán

poslanec Pittner, máte slovo.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     chcel by  som reagovať na odpoveď  pána ministra Siteka

na moju interpeláciu. Ide o  odpoveď pod číslom 7. Chcem Ná-

rodnej rade  vysvetliť, prečo nemôžem  byť spokojný s  touto

odpoveďou pána ministra.

 

     Ide o to, že vo  svojej interpelácii som vás interpelo-

val o tom, akým spôsobom  bol poskytnutý vojenský špeciál na

let súkromných civilných osôb do Košíc 17. februára 1996. Vo

svojej odpovedi  potvrdzujete moje podanie v  tom zmysle, že

áno, pôvodne to mal byť váš inšpekčný let, ale že 17. febru-

ára 1996 ste  doobeda tento let odvolali. Tu  však ide o to,

ako  potom prišli  tieto súkromné  osoby k  tomu, aby mohli,

a to  dokonca v  rámci cvičného  letu, toto  lietadlo, tento

špeciál použiť  nato, aby sa  mohli dostať na  ples, pretože

štátny orgán môže len to, čo mu zákon ukladá.

 

     A preto sa vás, pán minister, pýtam a Národnej rade dá-

vam tým tiež otázku, ako možno súhlasiť s takouto odpoveďou,

kde  pán minister  vôbec neuvádza,  na základe  akého zákona

alebo ustanovenia dal súhlas na použitie vojenského špeciálu

pre  súkromné osoby  na let  na ples,  navyše  v podmienkach

cvičného letu.  A ďalej pán  minister vôbec neuvádza,  koľko

Východoslovenské železiarne, a. s., Košice  za tento let za-

platila. Z týchto dôvodov nemôžem byť spokojný s touto odpo-

veďou a  navrhujem aj Národnej  rade, aby s  touto odpoveďou

nesúhlasila.

 

     Ďalej sa chcem vyjadriť k odpovedi pána ministra Hudeka

pod číslom 8, kde som pána ministra Hudeka interpeloval, ako

mohol  menovať  do  funkcie  riaditeľa  sekcie  vyšetrovania

a kriminalisticko-expertíznych  činností  pána  Kosťova, keď

voči nemu v čase ešte  pred menovaním bolo začaté preverova-

nie zo  strany inšpekcie ministra  vnútra pre podozrenie  zo

závažných kriminálnych trestných  činov, dokonca za použitia

ITP, a  napriek tomu bol  vymenovaný do tejto  funkcie, a to

ešte v čase, keď nebolo  uzavreté toto preverovanie, a podľa

mojich informácií ani nie je uzatvorené. Takisto teda s tou-

to odpoveďou nemôžem súhlasiť, pretože pán minister odpovedá

v tom zmysle,  že nebolo voči pánu  Kosťovovi začaté trestné

stíhanie, a  preto ho menoval.  Lenže o tom,  či bude, alebo

nebude trestné stíhanie, sa práve rozhodovalo a rozhoduje až

po jeho menovaní. Z tohto dôvodu tiež odporúčam Národnej ra-

de, aby s touto odpoveďou pána ministra nesúhlasila.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Dzurinda, máte slovo.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Pán predsedajúci,

     dámy a páni,

 

     minister dopravy,  pôšt a telekomunikácií  mi odpovedal

na interpeláciu uvedenú pod číslom 6, v ktorej som ho žiadal

o odpoveď na otázku, koľkokrát použil služby rakúskej letec-

kej spoločnosti  Air Salzburg, koľko tieto  lety stáli a kto

ich  platil. Pán  minister v  odpovedi na  moju interpeláciu

uvádza, že služby leteckej spoločnosti Air Salzburg nepoužil

ani raz, tvrdí, že  používal výhradne iba služby slovenských

leteckých  spoločností,  za  ktoré  zároveň  riadne zaplatil

z vlastných, to znamená súkromných prostriedkov.

 

     Dámy a páni, pán  minister Rezeš zavádza. Počas svojich

poslaneckých  prieskumov, naposledy  13. mája  1996 v  Koši-

ciach, som zistil, že nie  je pravda, že minister Rezeš pou-

žíval výhradne iba služby slovenských leteckých spoločností,

a nie je pravda, že za  tieto služby riadne zaplatil. Naprí-

klad 17. februára 1996  sa konal ples Východoslovenských že-

leziarní. Pán minister naň priletel na lietadle Cessna s ra-

kúskou leteckou  spoločnosťou Air Salzburg.  Pán minister to

nakoniec aj  priznáva, že letel lietadlom Cessna, ako  o tom

svedčí fotokópia letenky uvedená  v prílohe odpovede na moju

interpeláciu. Ak  sa o to zaujímate,  prosím vás, pozrite si

prílohu číslo 4, odpoveď na  moju interpeláciu, z ktorej vy-

plýva,  že za  let Bratislava-Košice-Bratislava  v dňoch 17.

- 19.  februára  1996,  vykonaný  údajne slovenskou leteckou

spoločnosťou Cassovia Air,  zaplatil minister  Rezeš 8 tisíc

Sk. Problém je však v  tom, že kontrolou letiskovej dokumen-

tácie som zistil, že ani 17. februára 1996, ani 19. februára

1996 košická letecká spoločnosť  Cassovia Air vôbec nelieta-

la. Túto dokumentáciu som  overil s ďalšou kolegyňou poslan-

kyňou Sabolovou a zistili sme, že na uvedenej trase v uvede-

né dni síce Cassovia Air nelietala,  ale lietala rakúska le-

tecká spoločnosť  Air Salzburg. Vykonal som  aj krížovú kon-

trolu letísk Bratislava a Košice,  teda aj na letisku Brati-

slava, a fakty sa úplne zhodujú.

 

     Dovoľte mi, aby som vám  ponúkol prvý dôkaz týchto tvr-

dení, ktorý sa volá "denný plán letov na pondelok 19. febru-

ára". Pre záujemcov je, samozrejme, k dispozícii. Denný plán

letov z  letiska Košice je vlastne  záznam, kde sú zachytené

všetky  lety, ktoré  boli vykonané  toho-ktorého dňa.  Je to

prevádzková dokumentácia, službukonajúci  si ju odovzdávajú.

Ten,  kto  končí  službu,  dokumentáciu  odovzdáva tomu, kto

službu preberá. Dokumentácia, ktorá  sa volá "denný plán le-

tov z  19. februára", keď  mal pán minister  letieť košickou

spoločnosťou Cassovia Air z košického letiska, svedčí o tom,

že v ten deň z  košického letiska odletelo celkove 12 lieta-

diel,  6 z  nich odletelo  v službách  Českých aerolínií,  6

v službách slovenského Tatra Air, 1 let bol poštový a 1 lie-

tadlo bolo tzv. "charterové" alebo nepravidelné.

 

     Táto dokumentácia, ktorú vám bližšie rozvediem, hovorí,

že  ide o  let rakúskej  súkromnej leteckej  spoločnosti Air

Salzburg. Tento  let má označenie MOZ  332. To označenie MOZ

bol jediný "charterový" let tohto  dňa. Je odvodené od slova

Mozart a  dokumentácia hovorí, že  let MOZ 332  mal odletieť

o 7.00 hodine,  odletel o 7.23 hodine.  Lietadlo malo značku

Cessna 500, stanica určenia Bratislava, počet cestujúcich 1,

t. j. pán minister Rezeš.

 

     Ako som uviedol, MOZ je skratka označenia Mozart. Je to

medzinárodná letová značka pre  leteckú spoločnosť Air Salz-

burg. Každá letecká spoločnosť  lieta pod konkrétnym označe-

ním. Toto označenie prideľuje medzinárodná organizácia zvaná

ICAO. Je to International Civil Avigation Organisation. Kaž-

dá letecká  spoločnosť, ktorá vykonáva  buď pravidelné lety,

alebo  nepravidelné "charterové" lety, dostáva  od tejto me-

dzinárodnej  spoločnosti ICAO  označenie. Opakujem  ešte raz

- 19. februára  nájdete v prevádzkovej  dokumentácii letiska

Košice jediné nepravidelné lietadlo,  a je to lietadlo firmy

Air Salzburg. V ten deň Cassovia Air, ktorá vystavila leten-

ku pánu ministrovi, vôbec neletela.

 

     Dámy a  páni, košická firma Cassovia Air vystavila pánu

ministrovi letenku na 17. a  19. februára 1996. Tak, ako som

uviedol, táto firma vôbec  nelietala, ale pán minister letel

spoločnosťou Air  Salzburg. Taká istá  dokumentácia, akú vám

ponúkam z letiska Košice, je  k dispozícii aj z letiska Bra-

tislava a opakujem ešte raz, tieto údaje sú úplne identické.

 

     Ak  dovolíte, ponúknem  vám ešte  jeden dôkaz. Vyžiadal

som si kópie faktúr za používanie letiskových služieb na le-

tisku Košice. Faktúra vystavená pre lietadlo Cessna, opäť ju

záujemcom ponúkam na nahliadnutie,  ktoré priletelo 17. feb-

ruára, čakalo na pána ministra  do 19. februára 1996 a odle-

telo 19. februára 1996. Táto  faktúra hovorí, že išlo o lie-

tadlo a spoločnosť Air Salzburg  z Rakúska, nie o spoločnosť

Cassovia Air.  Faktúra je vystavená pre  Air Salzburg. V zá-

hlaví sa môžete dočítať, že do Košíc priletelo 5 osôb, z Ko-

šíc odletela len 1 osoba, bol to pán minister, že faktúra je

vystavená a poslaná na adresu Air Salzburg, letisko Salzburg

A5053 Salzburg, Rakúsko. Otázka teraz znie, prečo pán minis-

ter nehovorí pravdu.

 

     Pán minister nehovorí pravdu preto, lebo vie, že služby

rakúskej spoločnosti Air Salzburg sú veľmi drahé, pričom ako

vidíte na letenke  zo 17. a 19. februára  1996, pán minister

zaplatil firme Cassovia Air iba 8 tisíc Sk. Z faktúry košic-

kého letiska však môžete vidieť, že len letisko Košice si za

pristátie,  parkovanie a  vzlet vyúčtovalo  od Air  Salzburg

124 dolárov a 3 centy, čo je okolo 3 720 Sk. Podobné poplat-

ky účtovalo letisko Bratislava i letisko Salzburg. Len tieto

drobné služby  stoja viac, ako je  cena ministrovej letenky.

A samotný let? Iba jedna letová hodina lietadla Cessna stojí

od 18 600 šilingov do 35 tisíc šilingov, podľa typu lietadla.

 

     Dnes vieme, že minister Rezeš používal všetky typy lie-

tadiel Cessna. A sme pri  kameni problému. Pán minister pou-

žíval  aerotaxi rakúskej  leteckej spoločnosti,  ktoré stojí

oveľa viac peňazí, ako pán minister zaplatil košickej firme.

Ten rozdiel na jedinom lete je  od 150 do 300 tisíc Sk. Tých

letov preukázateľne vykonal päť.  To som osobne overil. Pri-

tom spoločnosť Air Salzburg v  období od 25. októbra 1995 do

27. marca 1996 vykonala do Košíc a späť až 20 letov. Sú teda

pred nami nie tisícové položky, ale položky miliónové. Preto

sa pán minister zúfalo snaží  vyvolať dojem, že on nevyužíva

služby  Air Salzburg,  ale košickej Cassovia Air,  pričom ho

vôbec nezaujíma, akým lietadlom letí.

 

     Lenže  toto je  klam. Pán  minister používa jednoznačne

služby rakúskej leteckej spoločnosti Air Salzburg. Možno pán

riaditeľ z Cassovia Air mu tieto služby pomáhal sprostredkú-

vať. Viem si predstaviť, že pán minister Rezeš netelefonuje,

nefaxuje do Rakúska sám. Pripúšťam, že takéto služby mu moh-

la  urobiť Casovia  Air, ale  na lietadlách  Cessna je jasne

uvedená spoločnosť  Air Salzburg, nie  Cassovia Air. Posádka

nie  je slovenská,  posádka je  rakúska. Dokumentácia ponúka

konkrétne mená kapitána,  prvého pilota, ďalšieho personálu.

Všetko Rakúšania.

 

     Letenka  skrátka nevyjde  na 8  tisíc, ale  na niekoľko

100 tisíc korún, kolegyne, kolegovia.  A odpoveď by mala byť

jasná. Občan má  plné právo na jasnú odpoveď  na otázku, kto

za pána ministra zaplatil tieto cenové rozdiely. Firma  Cas-

sovia Air,  alebo niektorá iná  firma? Bol to  niekto celkom

iný, mimo leteckých firiem? Nech je to hocikto, pán minister

prijal dar, ktorý bolo potrebné, keďže značne presahoval mi-

nimálnu mzdu,  zákonným spôsobom oznámiť.  Namiesto toho pán

minister zavádza. Z uvedených  dôvodov žiadam odpoveď minis-

tra dopravy, pôšt a telekomunikácií neprijať.

 

     Ešte horšie  vyznieva odpoveď ministra  Rezeša na druhú

časť mojej interpelácie. Uverejnil  som jeho písomný príkaz,

ktorým minister  Rezeš nariadil Slovenskej  pošte zrušiť ve-

rejnú obchodnú súťaž Slovenskej pošty, š. p., na dodávky po-

čítačov. Položil  som ministrovi otázku, či  na to mal právo

a ako je to v súlade so zákonom číslo 111 o štátnom podniku,

ako aj so zákonom o verejnom obstarávaní. Na tieto otázky mi

minister  Rezeš vôbec  neodpovedá. Je  to síce pochopiteľné,

pretože konal v rozpore s uvedenými zákonmi, čo však v žiad-

nom prípade nie je  prijateľné. Hlavným nedostatkom odpovede

ministra na  druhú časť mojej  interpelácie je to,  že na ňu

vôbec neodpovedá.

 

     Kolegyne a  kolegovia, ak máme úctu  k faktom, nemôžeme

odpoveď ministra Rezeša na moju interpeláciu prijať.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Rózsa, nech sa páči.

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážená Národná rada,

 

     podal som alternatívny návrh pre prípad, že nebude pri-

jatý prvý návrh, aby som mohol informovať ctenú Národnú radu

po bode 24 - informácia o založení parlamentného klubu žien,

informáciou Výboru Národnej rady pre životné prostredie.

 

     Prosím, aby  ste túto otázku zvážili  i z toho aspektu,

že ak Národná rada  neumožní svojím uznesením podanie infor-

mácie,  poruší vlastné  zákony, menovite  § 5  ods. 3 zákona

číslo 85/1990 Zb. o petičnom práve. V tomto paragrafe je us-

tanovené, že  sa treba touto  otázkou zapodievať do  30 dní.

Pri programe som nemohol predložiť návrh, lebo výbor zasadal

v priebehu 15. schôdze. Preto vás  prosím, aby ste tento al-

ternatívny návrh prijali.

 

     Prosím, pán podpredseda, aby  ste o tomto alternatívnom

návrhu dali hlasovať.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán kolega, hovoril som vám, že tú možnosť máte vo vše-

obecnej  rozprave. Môžete  to uplatniť  a urobiť. Jednoducho

takto nútite, aby sme znova hlasovali. V poriadku.

 

     Vážení kolegovia, počuli ste návrh pána poslanca Rózsu.

Prosím, prezentujte sa a vzápätí hlasujte o tomto návrhu.

 

     Znova  opakujem, že  právo podať  túto informáciu máte,

nijako sa vám neobmedzuje.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 84 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 35 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  tento návrh pána  poslanca Rózsu nebol

prijatý.

 

     Prosím, priatelia, budeme pokračovať. Pán poslanec Vaš-

kovič, máte slovo.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     v prvom rade by som  sa chcel poďakovať za odpoveď pánu

ministrovi Duckému. Jeho odpoveď v plnej miere akceptujem.

 

     Pokiaľ  ide  o  moje  ďalšie interpelácie podpredsedovi

vlády a ministrovi financií, musím konštatovať, že...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Číslo, prosím vás.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Pokiaľ ide o pána ministra Duckého, je to číslo 26.

 

     A teraz budem hovoriť o interpelácii číslo 25.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pána ministra Kozlíka.

 

 

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Vzhľadom na to, že v interpelácii bolo niekoľko otázok,

k prvým  trom sa  nebudem vyjadrovať  meritórne. Vzhľadom na

to, že  som nedostal priamo odpoveď  na moje otázky, zopaku-

jem, spresním otázku a budem interpeláciu opakovať ešte raz.

 

     Pokiaľ ide o poslednú interpeláciu v rámci interpelácií

na podpredsedu vlády a  ministra financií k nariadeniu vlády

číslo  134/1994 o  vydávaní a  použití investičných kupónov,

mám k  odpovedi závažné pripomienky, resp.  úplne iný názor,

ktorý by som chcel predniesť, pretože som zobral vážne odpo-

rúčanie pána  poslanca Ftáčnika, že by  sme mali o závažných

problémoch v parlamente diskutovať, a ja toto nariadenie po-

važujem za závažný problém. Preto by som prosil aj tých málo

ekonomických odborníkov,  ktorí tu sú, bude  to dosť odborne

náročný text, aby ma aspoň vypočuli.

 

     V odpovedi na interpeláciu v uvedenej veci je o dlhopi-

se fondu uvedené: "Ide o  osobitný druh cenných papierov, na

ktoré  sa v  zákone predpokladalo  uplatniť osobitné postupy

pri  organizovaní trhu  s týmito  cennými papiermi."  Keď si

nájdete odpoveď, tak je na strane 5 prvý odsek odpovede.

 

     Podľa  môjho  názoru  takéto  tvrdenie  nemá oporu  ani

v zákone  číslo 92/1991  Zb. o  podmienkach prevodu  majetku

štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, ani v žiad-

nom inom  zákone. Čo sa týka  dlhopisu fondu, v §  24 ods. 4

zákona o  veľkej privatizácii je uvedené:  "Dlhopis fondu je

zaknihovaný cenný  papier na meno,  ktorý oprávňuje majiteľa

tohto dlhopisu  na výplatu menovitej hodnoty  a výnosu tohto

dlhopisu." A ďalej: "Na tieto dlhopisy sa nevzťahuje osobit-

ný zákon." V poznámke číslo 7 pod čiarou je ako osobitný zá-

kon, ktorý  sa na dlhopisy  fondu nevzťahuje, uvedený  zákon

číslo 530/1990  Zb. o dlhopisoch v  znení neskorších predpi-

sov.

 

     Keďže ani v zákone o veľkej privatizácii, ani v žiadnom

inom zákone nie  je ustanovené, že sa na  dlhopisy fondu ne-

vzťahuje zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v zne-

ní neskorších predpisov, platí, že  na dlhopisy fondu sa us-

tanovenia  zákona o  cenných papieroch  vzťahujú. Vyplýva to

totiž z § 2 ods. 2 zákona o cenných papieroch, podľa ktorého

sa  ustanovenia  zákona  o  cenných  papieroch  vzťahujú, ak

z nich alebo z osobitných  zákonov, alebo z povahy nevyplýva

niečo iné, na všetky druhy  cenných papierov. Preto je dlho-

pis  fondu takým  dlhopisom, druhom  cenného papiera,  ktorý

podľa § 1 ods. 1 zákona o cenných papieroch, spolu s ďalšími

v uvedenom  ustanovení  uvedenými  druhmi  cenných papierov,

tvorí sústavu cenných papierov. Vychádzajúc z uvedeného teda

nemožno právne  relevantne tvrdiť, že dlhopis  fondu je oso-

bitný druh cenného  papiera, tak ako sa to  tvrdí v odpovedi

na interpeláciu.

 

     Teraz niekoľko poznámok k § 13 novely nariadenia vlády,

ktorá sa mi zdá zo všetkých najproblematickejšia. V odpovedi

na interpeláciu sa tvrdí, že  ustanovenia § 13 novely naria-

denia vlády, ktoré upravujú podrobnosti pri predaji majetko-

vých účastí Fondu národného  majetku za dlhopisy fondu, boli

vypracované na základe zákona o veľkej privatizácií, a to na

základe dvoch konkrétnych ustanovení  - zákona o veľkej pri-

vatizácii, ktorými sú §  24 ods. 7 a § 24 ods.  11, a že po-

stup pri nadobudnutí majetkových  účastí Fondu národného ma-

jetku za dlhopisy, upravený novelou  vlády, nie je v rozpore

so zákonom o veľkej privatizácii.

 

     S takýmto tvrdením nemožno  súhlasiť a naďalej trvám na

tom, že § 13 ods. 1 písm.  b) je v rozpore so zákonom o veľ-

kej  privatizácii. Svoje  tvrdenie opieram  o dikciu úvodnej

vety ods. 7  § 24 zákona o veľkej  privatizácii, ktorá znie:

"Dlhopis podľa ods.  4 môže  jeho majiteľ podľa  ods. 3 pred

dobou jeho splatnosti podľa ods. 6 použiť na... atď."  Podľa

§ 24 ods. 7  písm. e) teda môže  majetkové  účasti Fondu ná-

rodného majetku na verejnom trhu cenných papierov za dlhopis

fondu pred dobou jeho  splatnosti  kúpiť iba  majiteľ inves-

tičného kupónu, teda prvonadobúdateľ dlhopisu fondu, poveda-

  slovami novely  nariadenia vlády,  osoba uvedená  v § 24

ods. 3  zákona.

 

     Nemožno tiež súhlasiť s tvrdením v odpovedi na interpe-

láciu, že okrem § 24 ods.  7 písm. e) možno majetkové účasti

Fondu národného majetku nadobudnúť  za dlhopisy Fondu národ-

ného  majetku podľa  § 24  ods. 11  zákona číslo 92/1991 Zb.

v znení neskorších predpisov ako formu predčasného splatenia

dlhopisov Fondu národného majetku. Takéto tvrdenie tiež nemá

oporu v  zákone o veľkej  privatizácii. § 24  ods. 11 zákona

o veľkej privatizácii znie: "Fond môže splatiť dlhopis podľa

ods. 4 v jeho menovitej hodnote aj pred dobou jeho splatnos-

ti podľa  ods. 6  vrátane pomernej  časti jeho výnosu osobám

uvedeným v  ods. 8." Z dikcie ods. 11  § 24 zákona  o veľkej

privatizácii  nie je  možné v  žiadnom  prípade  vyvodiť, že

zakladá možnosť, právo Fondu národného majetku splatiť dlho-

pisy fondu pred dobou  ich splatnosti svojimi akciami  alebo

inými majetkovými  účasťami. Preto ani  § 24 ods.  11 zákona

o veľkej  privatizácii nie  je zákonným  základom  na úpravu

v § 13  ods. 1 písm. b)  novely nariadenia vlády, ako  sa to

uvádza v  odpovedi na interpeláciu.

 

     V tej časti odpovede na interpeláciu, kde jej spracova-

teľ  odôvodňuje  súlad  priamych  predajov majetkovej účasti

Fondu národného  majetku podľa § 13  novely nariadenia vlády

s § 24  ods. 7 písm. e),  tento podrobne  vykladá, aký  bude

mechanizmus predaja  majetkových účastí Fondu  národného ma-

jetku na verejnom trhu cenných papierov za dlhopisy pred do-

bou ich splatnosti. Podľa toho výkladu sa predaj majetkových

účastí  Fondu  národného  majetku,  to  znamená  najmä akcií

z portfólia Fondu národného majetku podľa § 13 novely naria-

denia vlády, môže uskutočniť  formou priameho obchodu  alebo

anonymného  obchodu uzavretého  prostredníctvom organizátora

verejného  trhu  s  cennými  papiermi,  RM  systém Slovakia,

a. s., a že priamy predaj akcií  z portfólia Fondu národného

majetku osobám uvedeným v § 13 ods. 1 písm. a) a b) sa usku-

toční formou priameho obchodu medzi Fondom národného majetku

a tými osobami, na základe  uzavretých zmlúv, ktoré budú po-

stúpené na  RMS, a tento zabezpečí  konečne majetkové vyspo-

riadanie  uzavretého obchodu so Strediskom cenných papierov.

Pritom na uzatváranie uvedených zmlúv medzi Fondom národného

majetku a osobami uvedenými v § 13  ods. 1 písm. a) a b) no-

vely  nariadenia vlády  použije Fond  národného majetku  ako

subjekt,  ktorý zabezpečuje  organizovanie trhu  s dlhopismi

fondu, sieť poverených zástupcov.

 

     V celom  výklade  mechanizmu a podmienok  však v súvis-

losti s priamym predajom  nie je spomenutá zákonná podmienka

spôsobu privatizácie  a rozhodnutie prezídia Fondu národného

majetku  o privatizácii  priamym predajom.  Podľa článku 120

ods.  1  Ústavy  Slovenskej  republiky  na  vykonanie zákona

a v jeho medziach môže  vláda vydať nariadenie. Dotknutá no-

vela nariadenia vlády má svoj základ a medze stanovené záko-

nom o veľkej privatizácii. Podľa tohto zákona, ak ide o pri-

vatizáciu  priamym predajom,  zmluva medzi  Fondom národného

majetku a kupujúcim sa  uzatvára na základe rozhodnutia pre-

zídia Fondu národného majetku  o privatizácii priamym preda-

jom.  § 13  novely nariadenia  vlády  síce  nadväzne na § 24

ods. 7 písm. e) zákona o veľkej privatizácii upravuje priamy

predaj majetkových účastí Fondu národného majetku za dlhopis

fondu  na  verejnom  trhu  cenných  papierov, ale neobsahuje

úpravu o primeranom použití ustanovenia § 10 zákona o veľkej

privatizácii.

 

     Ako je zrejmé z uvedeného výkladu, ktorý je obsahom od-

povede ministra  na interpeláciu, pri aplikácii  § 13 novely

nariadenia vlády  môže dôjsť k rôznym  výkladom a zanedbaniu

pri priamom  predaji majetkových účastí  Fondu národného ma-

jetku za  dlhopisy, hoci na verejnom  trhu cenných papierov,

takej dôležitej podmienky priameho  predaja, akou je rozhod-

nutie prezídia Fondu národného majetku.

 

     Z uvedeného  výkladu ministerstva financií,  ktoré bolo

predkladateľom návrhu  novely nariadenia vlády  na rokovanie

vlády, som nadobudol presvedčenie, že absencia úpravy o pri-

meranom použití ustanovenia §  10 zákona o veľkej privatizá-

cii v § 13 novely nariadenia vlády vnáša do ustanovenia § 13

novely  nejasnosť a  nepresnosť,  čoho  dôsledkom  môže  byť

strata právnej istoty ako  jedného zo znakov právneho štátu.

Ak by  sa totiž realizoval  priamy predaj podľa  § 13 novely

nariadenia  vlády bez  rozhodnutia prezídia  Fondu národného

majetku podľa § 10 ods.  1 zákona o veľkej privatizácii, do-

šlo by takýmto konaním k porušeniu tohto zákonného ustanove-

nia. Na základe uvedeného  považujem ustanovenie § 13 novely

nariadenia vlády za také, ktoré je v rozpore s článkom 1 pr-

vou vetou Ústavy Slovenskej republiky  a so zákonom o veľkej

privatizácii.

 

     Svoje  právo využijem  nie na  ďalšiu interpeláciu, ale

bude to podanie na Ústavný súd Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec Prokeš, máte slovo.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Vyslovujem nesúhlas s  odpoveďou ministra a podpredsedu

vlády pána  Kozlíka na moju  interpeláciu prednesenú na  14.

schôdzi. Odpoveď je pod číslom 29.

 

     Z odpovede pána ministra som nadobudol dojem, že si ne-

dal ani  tú námahu, aby  si prečítal zákon,  ktorý sa dotýka

problematiky,  ohľadom ktorej  som ho  interpeloval, keď  vo

svojej odpovedi tvrdí, že oslobodenie pozemkov od dane z po-

zemkov sa stále viaže iba k osobe daňovníka.

 

     Dovolím si Národnú radu  a cestou Národnej rady upozor-

niť pána ministra, že  toto tvrdenie je zavádzajúce, nakoľko

§ 4 zákona 317, ktorý hovorí  o oslobodení od daní, dôsledne

rozlišuje oslobodenie od dane z titulu vlastníka a oslobode-

nie od dane z titulu činnosti, ktorá sa na tomto pozemku vy-

konáva.

 

     Tak napríklad  od dane z  pozemkov sú oslobodené  po a)

pozemky vo vlastníctve štátu  a pozemky vo vlastníctve obcí,

na rozdiel od  toho napríklad pod písm. g)  pozemky, na kto-

rých sú zriadené  cintoríny, kde sa nič nehovorí  o tom, kto

je  daňovník, kto  je vlastník,  pozemky verejne prístupných

parkov,  priestorov a  športovísk, takisto  sa nehovorí  nič

o tom,  kto je  vlastníkom, lesné  pozemky po  ich zalesnení

a zabezpečení do doby vykonania  prvej výchovnej ťažby, a to

bez ohľadu  na druh lesa, opäť  nie je ani pol  slova o tom,

kto je daňovníkom,  kto je vlastníkom, a medzitým  je aj pod

písm.  j)  na  5  rokov  pozemky,  na ktorých začali činnosť

v poľnohospodárskej výrobe  samostatne hospodáriaci roľníci.

Opäť nie je  ani pol slova o tom, kto  je daňovníkom, kto je

vlastníkom týchto pozemkov. Zákon vyžaduje splniť len jednu-

-jedinú  podmienku, aby  na týchto  pozemkoch začali činnosť

v poľnohospodárskej výrobe samostatne hospodáriaci roľníci.

 

     Stanovisko ministerstva financií, na  ktoré som už upo-

zorňoval, ktoré sa ťahá už  prakticky trištvrte roka, je po-

dľa  mojej mienky  perzekúciou tých  vlastníkov pôdy,  ktorí

vyšli v  ústrety štátu a boli  ochotní vyčkať do pozemkových

úprav a  dovtedy sa uspokojiť s  náhradnými pozemkami. Podľa

mojej  mienky je  to úsilie  zlikvidovať predovšetkým týchto

malých a  stredných vlastníkov pôdy, ale  aj malých a stred-

ných samostatne hospodáriacich roľníkov.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Mám tomu rozumieť tak, že jednak

vyslovujete nespokojnosť  s odpoveďou a  jednak žiadate novú

odpoveď?

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Pán  podpredseda, nežiadam  novú odpoveď,  pretože novú

odpoveď dá Národná rada. Myslím,  že bodom 20 bude rokovanie

o novelizácii zákona číslo 317 o dani z nehnuteľností.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik, máte slovo.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

     vážená pani ministerka školstva,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     reagujem na interpeláciu pod číslom 31, teda odpoveď na

interpeláciu, ktorú  mi poslala pani  ministerka  vlastne už

v druhom kole, pretože som  jej na predminulej schôdzi polo-

žil otázku v  tejto veci. Je to interpelácia,  ktorá sa týka

spôsobu financovania neštátnych stredných odborných učilíšť.

 

 

     Musím so smútkom konštatovať,  že z odpovede, ktorú som

dostal, na  mňa dýcha nekompetentnosť pani  ministerky a ne-

schopnosť jej úradníkov napísať odpoveď, ktorá by zodpoveda-

la duchu školského zákona, ktorý rieši túto problematiku.

 

     Zákon číslo 350/1994 Z. z. priniesol úpravu, ktorá dáva

možnosť  podnikom  zriaďovať  svoje  vlastné stredné odborné

učilištia alebo strediská  praktického vyučovania, dáva isté

úpravy, akým  spôsobom sa financujú žiaci  na týchto učiliš-

tiach v  špeciálnych prípadoch, o tých  prípadoch ešte niečo

poviem, a splnomocňuje ministerstvo školstva v § 12 odsek 7,

aby vydalo  vykonávací predpis o  tom, ako sa  financujú ne-

štátne stredné odborné učilištia a strediská praktického vy-

učovania.  Túto povinnosť  si ministerstvo  do dnešného  dňa

nesplnilo a vyhovára  sa na to, že to  urobí potom, keď bude

vydaný nový školský zákon,  resp. v odpovedi na interpeláciu

pani ministerka  prišla s teóriou, že  tieto učilištia alebo

strediská  praktického  vyučovania    súkromnými školami a

§ 12 odsek 7 sa na ne vôbec nevzťahuje.

 

     Najprv  o tom,  čo znamená,  ak by  sme čakali  na nový

školský zákon. O tom treba  povedať, že by príslušný vykoná-

vací  predpis už  nebol vydaný  podľa §  12 odsek 7 platného

školského zákona,  a preto takéto  riešenie treba jednoducho

odmietnuť. Podľa mojich dostupných vedomostí o stave prípra-

vy  nového školského  zákona sa  v tom  návrhu, ktorý zatiaľ

existuje,  nehovorí  nič  o  financovaní stredných odborných

učilíšť  a  stredísk  praktického  vyučovania,  čím by mohla

vzniknúť  legislatívna diera,  pretože by  jednoducho neboli

tieto problémy vyriešené.

 

     Ak by aj bol vydaný  predpis  po prijatí takéhoto záko-

na, mohol by platiť najskôr od 1. 9. 1997 vzhľadom na to, že

ministerstvo a  vláda ho má v  legislatívnom programe na de-

cember tohto  roku. A z toho  vyplýva, že neštátne strediská

praktického  vyučovania a  stredné  odborné  učilištia by sa

nedočkali predpisu o svojom financovaní  ani tri roky po vy-

daní príslušného zákona z roku 1994. Len na okraj poznamená-

vam, že v súčasnosti  je zriadených päť neštátnych stredných

odborných učilíšť a 27 stredísk praktického vyučovania podľa

§ 10 ods. 2 školského zákona.

 

     Teraz o tom druhom  tvrdení, ktoré sa pokúša presvedčiť

mňa a kolegov poslancov, že takto zriadené učilištia sú súk-

romnými školami, a vlastne sa na  ne § 12 nevzťahuje. Rád by

som  pripomenul pani  ministerke, že  zriaďovanie neštátnych

stredných odborných učilíšť  a stredísk praktického vyučova-

nia upravuje § 10 ods.  2 školského zákona. Financovanie ta-

kýchto  neštátnych  stredných  odborných  učilíšť a stredísk

praktického  vyučovania  upravuje   §  12  školského  zákona

v týchto  odsekoch: odsek  2 písm.  d) hovorí  o financovaní

teoretického vyučovania žiakov pripravujúcich sa pre zriaďo-

vateľov neštátnych stredísk  praktického vyučovania a praco-

vísk praktického vyučovania, pre ktorých teoretické vyučova-

nie zabezpečujú štátne stredné odborné učilištia. Financova-

nie sa zabezpečuje zo  štátneho rozpočtu prostredníctvom ka-

pitoly ministerstva  školstva. V odseku 4  toho istého para-

grafu 12 sa hovorí o financovaní neštátnych 10 stredných od-

borných učilíšť a 40 stredísk praktického vyučovania zriade-

ných  Slovenským zväzom  spotrebných družstiev  a Slovenským

zväzom výrobných družstiev, čo  znamená, že sa financujú ako

štátne stredné odborné učilištia  a strediská pracovného vy-

učovania. V  odseku 6 sa hovorí  o financovaní tzv. štátnych

žiakov, ktorí  boli so súhlasom  školskej správy prijatí  do

neštátneho stredného odborného  učilišťa. A práve inkrimino-

vaný odsek 7 hovorí  o povinnosti ministerstva školstva  vy-

dať  všeobecne  záväzný  predpis  o  financovaní  neštátnych

stredných odborných učilíšť  a stredísk praktického vyučova-

nia zriadených podľa § 10 školského zákona.

 

     Otázky súkromných škôl,  ako upozorňuje pani ministerka

v odpovedi  na moju  interpeláciu, upravuje  § 57a školského

zákona,  v ktorom  sa hovorí,  že súkromné  školy sú školami

podľa tohto zákona, myslí sa  školského zákona, a jeho usta-

novenia sa  na ne vzťahujú s  výnimkou ustanovenia - spomína

sa tam aj  § 12. To znamená, že ak  sa na súkromné školy ne-

vzťahuje  §  12  o  financovaní  stredných odborných učilíšť

a stredísk praktického vyučovania, v ktorom sa v spomínaných

odsekoch 2, 4, 6 a 7 rieši aj financovanie neštátnych stred-

ných  odborných učilíšť  a stredísk  praktického  vyučovania

zriadených podľa  § 10 ods. 2  školského zákona, potom tieto

neštátne stredné  odborné učilištia a  strediská praktického

vyučovania nie sú v  zmysle školského zákona súkromnými ško-

lami, tak ako to tvrdí pani ministerka.

 

     Toto je zásadne odlišný  výklad, pani ministerka, a vy-

plýva z filozofie, že toto sú podnikové stredné odborné uči-

lištia,  resp. podnikové  strediská praktického  vyučovania,

kde podnik nezriaďuje tieto učilištia alebo strediská preto,

aby mal zisk. V  takýchto učilištiach ani nevyberá poplatky,

ako sa obvykle vyberajú v súkromných školách alebo v súkrom-

ných  školských zariadeniach,  ale zriaďuje  ich preto,  aby

poskytol svoju kapacitu, mám na mysli najmä z hľadiska prak-

tického  vyučovania, na  skvalitnenie výučby  žiakov, učňov,

ktorí by sa potom mohli rýchlejšie adaptovať, ak by nastúpi-

li konkrétne do tohto podniku.

 

     Z toho vyplýva, že ak financujete tieto strediská prak-

tického vyučovania a stredné odborné učilištia podľa vyhláš-

ky 113/1991 o súkromných školách, vlastne postupujete proti-

zákonne, a  vyhováraním sa na to,  že predpis nevydáte, lebo

budete čakať  na iný zákon, vlastne  postupujete proti duchu

zákona z roku 1994, ktorý bol vydaný neskôr  ako § 57a škol-

ského zákona,  takže interpretácia je taká,  že neskorší zá-

kon, keď  aj nepriamo, novelizuje  zákon skorší, a  preto je

výklad taký, že tu ide o špecifický typ neštátnych stredných

odborných učilíšť a stredísk praktického vyučovania, ku kto-

rým treba takto pristupovať. A  pristupovať k nim tak, že sa

osobitne  upravia podmienky  na ich  financovanie osobitným,

všeobecne záväzným predpisom, tak ako vám to ukladá zákon.

 

     Ak toto nechcete prijať, tak istým spôsobom bránite na-

plneniu  programu zmien  v oblasti  stredných odborných uči-

líšť, ktorý prijala vláda Slovenskej republiky v októbri mi-

nulého roku, ktorý vyslovil takú cieľovú myšlienku v oblasti

financovania  stredných  odborných  učilíšť  ako deľbu medzi

štát, ktorý má zabezpečovať  teoretickú prípravu, a podnika-

teľskú sféru, ktorá by mala zasa zabezpečovať prípravu prak-

tickú. Toto  by sa dalo  veľmi dobre odskúšať  na týchto ne-

štátnych  podnikových  učilištiach, kde podniková  sféra na-

priek tomu,  že nie sú  dané pravidlá hry,  vstupuje, ponúka

svoje kapacity,  má záujem o  prípravu žiakov, resp.  učňov,

ale štát jej nevychádza  dostatočným spôsobom v ústrety. Ve-

die to až k takým paradoxom, že aj za štátnych žiakov, ktorí

sú pripravovaní  na týchto školách,  ktorí si plnia  vlastne

povinnú  školskú dochádzku,  musí uhrádzať  plné náklady, to

znamená platy  pedagogických pracovníkov, učebnice  a učebné

pomôcky, podnik.

 

     Toto sme asi nechceli, nechcela to ani vláda, keď v ok-

tóbri schválila príslušný materiál. Ako reakciu Národnej ra-

dy na túto odpoveď navrhujem prijať toto uznesenie: "Národná

rada  Slovenskej republiky  odporúča ministerstvu  školstva,

aby  vydalo  vykonávací  predpis  podľa  §  12 ods. 7 zákona

350/1994 Z. z., ktorým by  sa  stanovil spôsob  financovania

neštátnych stredných odborných učilíšť a stredísk praktické-

ho vyučovania do novembra 1996."

 

     Vážená pani ministerka, zákon  bol prijatý v roku 1994,

čas beží, preto si myslím, že termín november nie je z tohto

pohľadu nereálny.

 

     Vážené kolegyne a  kolegovia, predpokladám, že nebudete

mať s  hlasovaním o tomto uznesení  žiadne problémy, pretože

sa len odvolávam na platný zákon Slovenskej republiky a žia-

dam, aby ho rešpektovalo aj ministerstvo.

 

     Dovoľte mi ešte veľmi  stručnú poznámku k inej interpe-

lácii, ktorú som nepodával ja, ale keďže je otvorená rozpra-

va k odpovediam na  interpelácie, dotknem sa odpovede, ktorú

napísala ministerka Slavkovská  poslancovi Harachovi vo veci

zrušenia Stredného odborného učilišťa v Trnave na ulici Jána

Bottu číslo 49.

 

     Z tejto  odpovede som sa dozvedel,  že vláda Slovenskej

republiky rokovala v decembri minulého roku o racionalizácii

siete stredných škôl, v tom, samozrejme, aj stredných odbor-

ných učilíšť, a uložila príslušné úlohy. Tieto úlohy sa pre-

mietli do požiadaviek na  jednotlivé stredné odborné učiliš-

tia, aby špecifikovali odbory, ktoré sa na učilišti vyučujú,

kapacity,  záujem žiakov,  vybavenie materiálne,  personálne

atď., aby bolo možné zmapovať,  či tu existujú určité dupli-

city a  pristúpiť k racionalizácii. Zámer  podľa mňa správny

a myslím si,  že nanajvýš potrebný.  Ale spôsob, akým  sa do

neho pustilo ministerstvo školstva, osobitne v Trnave, je tu

síce opísaný zo strany ministerky po vecnej stránke, ale ne-

rešpektuje sa platná legislatíva.

 

     Vážená vláda Slovenskej  republiky, vážené ministerstvo

školstva, ak chcete zrušiť  stredné odborné učilište, zrušiť

nejakú školu  z dôvodov duplicity  či nadbytočnosti, prosím,

aby ste rešpektovali svoje  vlastné predpisy. To znamená, že

vyradiť školu zo siete škôl je možné len vtedy, ak sa do ur-

čitého  času  podá  návrh,  čo  sa  v tomto prípade nestalo,

a rešpektuje sa Zákonník práce a  iné predpisy, ktoré sú pre

rušenie školy vydané a z ktorých vyplývajú určité lehoty.

 

     Konštatujem, v  odpovedi sa to  nekonštatuje, ale treba

to  tu nahlas  povedať, že  pri zrušení  Stredného odborného

učilišťa v Trnave na ulici  Jána Bottu číslo 49 sa nerešpek-

toval zákon a všeobecne  záväzné predpisy ministerstva škol-

stva. Nerešpektovalo ho ministerstvo. K tejto stránke sa vy-

jadrím v interpelácii,  hoci by bolo lepšie, aby  sa k tejto

otázke vyjadrila  ministerka školstva a  vysvetlila nám, ako

je  možné, že  racionalizačná komisia  rozhodla 29. februára

o vyradení, resp.  o návrhu na  vyradenie tohto učilišťa  zo

siete škôl, keď vyhláška číslo  80/1991 Zb. hovorí o tom, že

návrh možno podať do 5. januára.

 

     Takisto by bolo dobré,  aby pani ministerka vysvetlila,

ako mohla 24. 4., resp. 25. 4., aby som bol presný, podpísať

návrh na zrušenie učilišťa k 30. 6., keď nerešpektovala pri-

tom Zákonník práce, ktorý hovorí, že ak sa ruší organizácia,

výpovedná doba  je 3 mesiace. Ako  môže riaditeľ tejto školy

zabezpečiť povinnosti, ktoré  mu vyplývajú ako zamestnávate-

ľovi voči  svojim pracovníkom podľa Zákonníka  práce, keď mu

ministerka dáva dvojmesačnú dobu,  po ktorej učilište jedno-

ducho zmizne, jeho právna  subjektivita sa stratí a riaditeľ

viac nebude môcť  v jeho mene konať. Toto  sú lapsusy, ktoré

sa stali pri zrušení  učilišťa na Bottovej ulici, nehovoriac

o tom, že racionalizačná komisia  neposúdila viaceré iné al-

ternatívy,  ale o  tom budem  hovoriť vo svojej interpelácii

v ďalšom bode programu. Myslím si však, že by pani minister-

ka  mohla využiť  túto pôdu,  keď je  rozprava, a vysvetliť,

prečo sa v tejto veci postupovalo tak, ako sa postupovalo.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo  má pán poslanec  Gyula Bárdos, nech  sa

páči.

 

 

 

 

Poslanec Gy. Bárdos:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Pán predsedajúci,

     milé kolegyne, kolegovia,

     prítomní členovia vlády,

 

     chcem vysloviť  nesúhlas s odpoveďou  číslo 16 na  moju

interpeláciu. Interpeloval  som pána premiéra  Vladimíra Me-

čiara vo  veci vládneho návrhu zákona  Národnej rady Sloven-

skej  republiky  o  používaní  jazykov  národnostných menšín

a etnických skupín v Slovenskej republike. Namiesto predsedu

vlády z jeho poverenia som  dostal list, ale nie odpoveď, od

ministra kultúry Slovenskej republiky Ivana Hudeca.

 

     Pán minister nechutným až  arogantným spôsobom moje in-

formácie  vyslovené v  interpelácii označuje  za zavádzajúce

a vo svojom liste, zdôrazňujem v  liste, a nie odpovedi, na-

miesto odpovede poúča  interpelujúceho poslanca Národnej ra-

dy. Nie je to prvýkrát, čo tak pán minister Hudec urobil.

 

     Pán minister, vy zavádzate, a to nielen teraz, ale sús-

tavne. Vy a ďalší predstavitelia  vlády a koalície ste viac-

krát verejne vyhlásili, že zákon  o štátnom jazyku sa nebude

týkať používania jazyka  predstaviteľov národnostných menšín

a etnických skupín. Ale opak  je pravdou, lebo prijatý zákon

je, podľa mňa, protiústavný a znemožňuje použiť ústavné prá-

vo občanov Slovenskej republiky.

 

     Vo  svojej  interpelácii  som  chcel  dostať odpoveď na

otázku, ako, akým spôsobom a kedy urobí konkrétne kroky vlá-

da pána Mečiara, aby splnila  svoj verejný sľub daný na Slo-

vensku aj v zahraničí, že po prijatí zákona o štátnom jazyku

bude prijatý návrh zákona o používaní jazykov predstaviteľov

národnostných  menšín  a  etnických  skupín.  Chcel  by  som

zdôrazniť, že uplynulo už viac ako šesť mesiacov od prijatia

zákona o štátnom jazyku a  podľa mojich vedomostí a znalostí

v legislatívnom  pláne vlády  Slovenskej republiky  niet ani

zmienky o tom, že by  vláda pripravovala spomenutý návrh zá-

kona,  to znamená,  že ani  v decembri  tohto roku. Pýtam sa

vás, kedy potom chcete takýto návrh zákona podať a prijať.

 

     Vy, pán minister, a vláda pána Mečiara zavádza, keď ho-

vorí o prípravách, o konkrétnych prípravách a o ochote pred-

ložiť a prijať spomínaný návrh  zákona. Z tohto dôvodu nemô-

žem súhlasiť s tzv. odpoveďou  pána ministra Hudeca pod čís-

lom 16 a odporúčam Národnej rade jeho odpoveď neprijať.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Harach, máte slovo.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,

 

     chcel by  som reagovať na odpoveď  číslo 32 pani minis-

terky školstva na moju interpeláciu, ktorá sa dotýka niekto-

rých otázok súvisiacich s územnosprávnym členením Slovenskej

republiky  a s  impaktom tohto  členenia na  oblasť školstva

atď. atď.  Podľa toho, ako som  si preštudoval túto odpoveď,

by som  hneď na úvod  chcel vysloviť nespokojnosť  s obsahom

tejto odpovede vo viacerých bodoch.

 

     V  prvom rade  vyslovujem nespokojnosť  s tým,  akú som

dostal odpoveď na závažné otázky súvisiace s použitím zákona

o územnosprávnom členení na oblasť školstva, s informovanos-

ťou, pretože  toto sú odpovede veľmi  všeobecné, čosi sa len

urobilo, ale žiadny konkrétny materiál, žiadny konkrétny ar-

gument  som  napríklad  z  hľadiska  informovania  nenašiel.

Vzhľadom na to, že ide o veľmi vážnu vec, uskutočním v tomto

zmysle poslanecký prieskum priamo na ministerstve školstva.

 

     K otázke napríklad pani ministerka v odpovedi tvrdí, že

presun kompetencií z hľadiska znižovania centralizácie z mi-

nisterstva  školstva  na  nižšie  články  štátnej správy bol

predmetom viacerých  vystúpení v televízii a  v rozhlase. Ja

sa priznám,  že som si dal  tú prácu, pozrel som  si monito-

ring, a ja som to, pani  ministerka, tam nenašiel. Nie je to

podstatná  otázka,  oveľa  podstatnejšia  je  otázka, ako sa

tie-ktoré kompetencie presúvajú, a  to aj bolo predmetom mo-

jej interpelácie. To v tomto materiáli nenachádzam.

 

     Ďalšia časť mojej interpelácie súvisela s rozpisom roz-

počtu. Pani ministerka, tu  mám priamu otázku. Využijem prí-

ležitosť, že ste tu, pretože,  keď sme tento rozpis prerokú-

vali vo výbore, nie je to tak dávno, ste sa ukázali v parla-

mente, ale  potom vo výbore  ste sa neukázali.  Je to, podľa

mňa, veľká škoda. Pýtam sa, pani ministerka, ako je to s va-

šou rezervou ministerky školstva, pretože v prvom materiáli,

ktorý sme  dostali do výboru pre  vzdelávanie, vedu, kultúru

a šport niekedy v marci alebo  v apríli, sa objavilo, že po-

čítate s vašou rezervou napríklad v oblasti rozpisu transfe-

rov  pre vysoké  školy v  sume 41  miliónov. Uvádzam len ako

príklad. Ďalšie  rezervy boli citované  v oblasti základných

a stredných škôl.  V druhom materiáli, ktorý  sme dostali na

základe  spresňujúcich požiadaviek  výboru, sa  o rezerve už

nič  nehovorilo. Predstavitelia  ministerstva, ktorí  sa zú-

častnili na prerokúvaní tohto bodu vo výbore, na túto otázku

nevedeli odpovedať. Preto vás  prosím, keby ste mohli infor-

movať, aká je výška rezervy a najmä na aké ciele, okrem rie-

šenia náhodných  a neočakávaných udalostí,  hodláte túto re-

zervu použiť.

 

     Moja druhá  otázka alebo druhá časť  interpelácie v sú-

vislosti s rozpočtom sa dotýkala verejnej informovanosti.

 

     Pani ministerka, už pri  schvaľovaní rozpočtu sme hovo-

rili o  tom, že rezort školstva  by mal informovať prostred-

níctvom médií o tom, ako vyzerá rozpis rozpočtu na jednotli-

vé školské  správy a na jednotlivé  školy, či sú diferencie,

ak sú, prečo  sú tie diferencie. Tie totiž  môžu byť  a môžu

byť odôvodnené, ale občania, daňoví poplatníci, rodičia, pe-

dagogická verejnosť má právo  vedieť, ako tento rozpis vyze-

rá. Súčasne som v  interpelácii žiadal, aby rozpis jednotli-

vých školských správ na školy  vo svojej pôsobnosti bol tak-

isto predmetom  informovanosti prostredníctvom masovokomuni-

kačných regionálnych prostriedkov.

 

     V súvislosti s tým som sa v interpelácii  dotkol otázok

súvisiacich  s pedagogickou  a odbornou  spôsobilosťou. Pani

ministerka,  ministerstvo vydalo  veľmi nešťastnú  vyhlášku,

ktorá diskriminuje  skupinu pedagogických pracovníkov  v po-

rovnaní s inými, ktorá  zavádza, použijem možno trošku silné

slovo,  ale tak  som to  videl z  reakcií, z petícií, takmer

nevraživosť  pre jednotlivé  skupiny  pracovníkov, pedagógov

pôsobiacich v  základnom a strednom školstve.  Pýtam sa vás,

ako chcete napraviť diskriminujúce účinky tejto vyhlášky vo-

či kategórii pedagogických pracovníkov,  ktorí s titulom ma-

gister alebo iným boli  priamo na pedagogických fakultách či

fakultách pripravujúcich učiteľov pripravovaní na pedagogic-

kú kariéru a sú znevýhodňovaní oproti ostatným.

 

     V súvislosti s transformáciou  štátnej správy, o ktorej

som tu už hovoril, som  v interpelácii položil celkom priame

otázky, koľko bude stáť táto transformácia  rezort školstva.

Odpovedáte  - citujem  vás: "Uvádzame,  že na  transformáciu

štátnej správy  sú zabezpečené potrebné  finančné prostried-

ky." Chcem  vás poprosiť, aby ste  mi teraz povedali, koľko,

v akej  výške sa  počítajú náklady  na transformáciu štátnej

správy v školstve. Okrem toho  v odpovedi hovoríte, že nepo-

čítate s  masívnym rozširovaním štátnej  byrokracie  na roz-

diel od minulosti  atď. Ale predsa len vás  žiadam, keďže tú

odpoveď som tiež nikde  nenašiel, s akým nárastom pracovných

miest vlastnej administratívy počítate.

 

     Ďalšia moja nespokojnosť sa dotýka odpovede v súvislos-

ti s dokončovaním rozostavaných stavieb v bývalej komplexnej

bytovej výstavbe, kde som vás priamo oslovil v súvislosti so

Základnou školou v Martine - Záturčí. Tu mi len  odpovedáte,

že vlani  táto škola dostala  7 miliónov, v  tomto roku nič.

Moja otázka je potom celkom pragmatická. Neboli zbytočné tie

peniaze vlani, keď tento rok sa tam nedokončujú žiadne učeb-

ňové pavilóny?  Ale ja som tú  otázku, pani ministerka, uvá-

dzal predovšetkým preto, že ide  o školu, kde chodia deti na

prvý stupeň, to znamená deti do 1. až 4. ročníka, ktoré cho-

dia v  dvojzmenných prevádzkach, učia  sa a cvičia  na chod-

bách, ba aj v jedálni,  a hrozí im trojzmennosť, pani minis-

terka. Čo sa týka zmennosti, vaša odpoveď na interpeláciu je

hluchá.

 

     Kolega Ftáčnik vlastne postavil  alebo uviedol svoj po-

hľad na problém, ktorý bol v mojej interpelácii a dotýkal sa

odborného učilišťa  v Trnave a odborných  učilíšť. Tu by som

sa len chcel spýtať, pani ministerka, pretože v odpovedi som

to nenašiel,  a informácie, ktoré mám,  sú rozporné. Ako po-

slanec prísne sledujem, či pracovníci štátnej správy z úrov-

ne ministerstva  a iných, keď  prijímajú takéto rozhodnutia,

chodia na stretnutia s  občanmi, a rozhodnutie, ktoré prijí-

majú, vysvetľujú. Chcem sa  vás spýtať, či takéto stretnutie

s rodičmi za účasti zástupcu ministerstva školstva bolo, ke-

dy a aké boli výsledky?

 

     Vzhľadom na to,  čo som našiel v odpovedi  na svoju in-

terpeláciu, i  vzhľadom na argumenty,  kolegyne a kolegovia,

navrhujem vysloviť  nesúhlas s odpoveďou  pani ministerky na

tieto problémy.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Szigeti, máte slovo.

 

Poslanec L. Szigeti:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán podpredseda,

 

     chcel by som vysloviť nesúhlas  s odpoveďou na moju in-

terpeláciu, resp.  na moju otázku, ktorú  som adresoval pre-

miérovi  vlády Slovenskej  republiky pánu  Mečiarovi vo veci

úpravy  pedagogickej dokumentácie  v zmysle  zákona Národnej

rady Slovenskej republiky číslo 270 o štátnom jazyku Sloven-

skej republiky. Síce...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prepáčte, keby ste zopakovali,  ku ktorému číslu inter-

pelácie, mal som tu pána  poslanca a nezachytil som to. Pre-

páčte mi.

 

Poslanec L. Szigeti:

 

     Bola to otázka a odpoveď pod číslami 9 a 10. Interpelo-

val  som premiéra.  Odpoveď  som  dostal od  pani ministerky

Slavkovskej a od pána ministra Hudeca.

 

     Takže  vyslovujem nesúhlas,  nespokojnosť s  odpoveďou.

Najskôr by som reagoval  na odpoveď pani ministerky Slavkov-

skej. Nesúhlasí s mojím tvrdením, že plnenie ustanovenia ja-

zykového zákona má negatívny dosah na národnostné menšiny.

 

     Myslím si, že každé  opatrenie, každé nariadenie, ktoré

odníma existujúce  právo národnostných menšín,  má negatívny

dosah na život tej-ktorej národnostnej menšiny. V tomto kon-

krétnom prípade  ide o odnímanie takého  práva, ktoré národ-

nostné  menšiny doteraz  mali,  pretože  40 rokov  tu žiadne

problémy neboli s  dvojjazyčným používaním, dokonca niekoľko

desaťročí sme používali na školách s vyučovacím jazykom iným

ako slovenským len označenia  alebo dokumentáciu vo vyučova-

com jazyku.  Čo sa týka  dvojjazyčného používania dokumentá-

cie,  v  organizačno-metodických  pokynoch  na  školský  rok

1995/96 sa  jednoznačne uvádza, že v  tomto školskom roku sa

vedie dokumentácia na školách  s vyučovacím jazykom iným ako

slovenským dvojjazyčne.

 

     Čo  sa týka  dvojjazyčných vysvedčení,  pani ministerka

uvádza, že vysvedčenie ako  verejná listina v štátnom jazyku

len dokladuje rovnoprávnosť pri  jeho používaní a uplatňova-

ní. Nevidím dôvod, prečo by sa dvojjazyčné vysvedčenie nema-

lo považovať za rovnoprávne,  veď vysvedčenie ako úradný do-

klad je napísaný v štátnom jazyku, teda je tam uvedené všet-

ko od  začiatku do konca  v štátnom jazyku  a navyše je  tam

uvedené všetko aj v jazyku národnostnej menšiny. To znamená,

že môžeme to považovať za formu úcty štátu voči národnostným

menšinám. Nepoznám žiadny prípad, že by bol niekto znevýhod-

nený  alebo by mal nejaké  problémy či konflikty preto, lebo

mal dvojjazyčné vysvedčenie. Nepoznám  človeka, ktorý by ne-

bol  prijatý z  toho dôvodu,  že na  prijímacích skúškach sa

preukázal  dvojjazyčným   maturitným  vysvedčením.  Nepoznám

z praxe prípad, že by bolo  došlo k problémom pri uzatváraní

pracovnoprávnych vzťahov  len preto, lebo  niekto má dvojja-

zyčné odborné maturitné vysvedčenie.

 

 

     Takže v každom prípade to považujem za negatívny dosah.

A podobne  ako apeloval  pán kolega  poslanec Bárdos,  mnohí

poprední politickí predstavitelia  Slovenska poukázali veľa-

krát na to, aj tu prítomná podpredsedníčka vlády pani Tótho-

vá, že jazykový zákon v žiadnom prípade nebude mať negatívny

vplyv  na národnostné  menšiny,  nehovoriac  o tom,  že ods.

4 v 1 § jednoznačne hovorí  o tom, že tento zákon neovplyvní

používanie jazykov národnostných menšín.

 

     Chcel by som reagovať aj na odpoveď pána ministra Hude-

ca na tú istú otázku. Pán  minister apeluje na to, že národ-

nostné menšiny sú rovnocennými občanmi Slovenskej republiky,

majú také  isté práva a  povinnosti  ako občania  slovenskej

národnosti. Myslím si, že v prípade, ak mám  také isté práva

a povinnosti, mám  právo aj na to,  aby som dostal vysvedče-

nie,  či je  to  koncoročné,  maturitné alebo  hocijaké iné,

v materinskom jazyku. A takisto mám právo na to, aby na ško-

lách s vyučovacím jazykom  iným ako slovenským sa dokumentá-

cia viedla aj v jazyku  národnostnej menšiny, teda vo vyučo-

vacom jazyku.

 

     Pán minister Hudec hovorí o  tom, že táto požiadavka je

nevyhnutná už len z  hľadiska kontroly vyučovacieho procesu.

Neviem, z akého dôvodu nemôže niekto kontrolovať - inšpektor

alebo niekto iný - vyučovací  proces na školách s vyučovacím

jazykom iným  ako slovenským v  prípade, ak je  dokumentácia

vedená dvojjazyčne.  Veď v triednych  knihách prebratá látka

je napísaná v štátnom jazyku, takže každý to porozumie. Skôr

vidím problémy v tom, že  ak chceme kontrolovať školy s iným

vyučovacím jazykom, ako je slovenský, tak tam treba zabezpe-

čiť  takých ľudí,  inšpektorov, ktorí  ovládajú tento jazyk.

Myslím si, že  to nebol problém ani v  minulosti a nemôže to

byť problém ani v súčasnosti.

 

     Na záver pán minister Hudec uvádza, že v Ústave Sloven-

skej republiky  je jednoznačne uvedené, že  na území Sloven-

skej republiky je štátnym  jazykom slovenský jazyk. Áno, sú-

hlasím s týmto tvrdením, ale, bohužiaľ, pán minister zabudol

citovať článok 6 bod 2 ústavy, ktorý hovorí o tom, že použí-

vanie  iných jazykov  než  štátneho  jazyka v  úradnom styku

ustanoví zákon  a, bohužiaľ, takýto zákon,  ako pred chvíľou

povedal aj kolega Bárdos, absentuje  a, bohužiaľ, nie sú ani

náznaky o tom, že sa na tom pracuje, že sa pripravuje takýto

zákon.

 

     Takže  jednoznačne to  nemôžem prijať  a nesúhlasím ani

s jednou, ani s druhou odpoveďou.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Chcem len upozorniť pána kolegu Szigeti-

ho, že  vo svojej formulácii uviedol:  "chcel by som položiť

otázku predsedovi  vlády". V tomto zmysle  slova to nemá in-

terpelačný charakter a nie  je predmetom schvaľovania Národ-

nou radou. Na túto skutočnosť chcem upozorniť.

 

     Slovo má pán poslanec Figeľ.

 

Poslanec J. Figeľ:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážení členovia vlády,

     milí kolegovia,

 

     v marci  som interpeloval generálneho  prokurátora Slo-

venskej republiky a ministra zahraničných vecí. Chcem sa vy-

jadriť k obidvom odpovediam. Prvá sa týka uplatňovania záko-

na číslo 264/1995 Z. z., ktorým bol novelizovaný tzv. trans-

formačný zákon o úprave majetkových vzťahov v družstvách.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím  číslo  prvej  interpelácie  na pána generálneho

prokurátora.

 

Poslanec J. Figeľ:

 

     Číslo päť. Táto novela  vytvorila istý priestor na eko-

nomický pohyb v poľnohospodárstve.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Číslo päť je na pána ministra Kozlíka?

 

Poslanec J. Figeľ:

 

     Nie, to je ten druhý obal. Majú rovnaké čísla.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     To sú písomné odpovede, nedotýkajú sa interpelácií, len

otázok.  Odpoveď generálneho  prokurátora, to  nie je  potom

predmetom schvaľovania, len upozorňujem na to.

 

Poslanec J. Figeľ:

 

     Chcem týmto len  vyjadriť doplnenie informácie, pretože

pán prokurátor moju interpeláciu  prijal a požiadal o ďalšie

informácie. Medzičasom, začiatkom  mája, bola podaná doplňu-

júca informácia na Mestskej prokuratúre v Bratislave ohľadom

vzniku  spoločností, ktoré  v lone  starého družstva vlastne

previedli  aktíva do  novej firmy  a staré  družstvá nechajú

zlikvidovať, alebo  existujú formy vydieračských  zmlúv voči

starším ľuďom,  ktorí nie sú schopní  uplatňovať svoje práva

podielnika  a veľmi  lacno  sa  zbavujú svojich  práv, istým

spôsobom pod nátlakom.

 

     Pán generálny prokurátor,  považujte podané vysvetlenie

6. mája  tohto roku na  Mestskej prokuratúre za  dostačujúce

rozšírenie mojej interpelácie. Prosím vás o osobné prijatie,

pri ktorom by mohli byť aj predstavitelia ústredia Združenia

vlastníkov pôdy a agropodnikateľov.  To vysvetlenie vám odo-

vzdám po skopírovaní, pretože ho považujem za príliš citlivé

na zverejňovanie.

 

     Druhý vstup je vlastne  interpelácia pod číslom 13, kde

som sa pýtal ministra  zahraničných vecí, či použitie diplo-

matických služieb ministerstva  zahraničných vecí na organi-

zovanie snemu HZDS bolo s jeho vedomím, alebo bez jeho vedo-

mia a ako  to bude s úhradou tejto  služby, prípadne či môžu

takúto pomoc dostať aj iné politické strany. V krátkom čase,

pretože  schôdza je  verejná, ministerstvu  kládli otázky aj

novinári  a  nevedelo  jasne  odpovedať.  Hovorca  rozprával

o tom,  že ministerstvo  pripravuje odpoveď.  Ten, kto  nemá

problém s  postojom, hneď toho  dňa alebo na  druhý deň môže

povedať, že to tak nebolo, a nie pripravovať odpoveď.

 

     Ja som odpoveď dostal,  bola odoslaná z ministerstva po

35  dňoch. Minister  odpovedá, že  ministerstvo zahraničných

vecí  ako  inštitúcia  nezabezpečovalo  účasť predstaviteľov

diplomatického zboru a že počas víkendových dní minister ne-

zodpovedá za činnosť pracovníkov.  Tým teda ministerstvu ne-

vznikli  náklady a  ani nenastalo  poškodenie povesti  štátu

alebo ministerstva. A včera, po 55 dňoch sa ozval aj tlačový

orgán  odboru HZDS,  ktorý vlastne  priznal spoluúčasť mini-

sterstva zahraničných vecí vo forme poradenstva.

 

     Chcem  k tomu  všetkému povedať,  že neprijímam odpoveď

ministra  zahraničných  vecí,  považujem  ju  za alibistickú

a oneskorenú. Trvám na tom, že ministerstvo zahraničných ve-

cí v čase niekoľkých  týždňov pred snemom obtelefonovalo za-

stupiteľské úrady v Bratislave vo veci zabezpečovania účasti

niektorých  zahraničných hostí.  Nemám nahrávky  rozhovorov,

ale opakujem, že ten, kto nerobí také veci, ktoré nie sú do-

volené, nemá problém  hneď v ten deň povedať,  že také niečo

nerobíme, nie po 35 dňoch poslať vyhýbavú odpoveď.

 

     Práve otázky zahraničných diplomatov,  s ktorými som sa

v Bratislave stretol, boli pre mňa podnetom na interpeláciu.

Chcel som vás ňou, pán minister,  upozorniť na to, že na mi-

nisterstve sa dejú činnosti,  o ktorých nemusíte vedieť. Dú-

fam, že sa nemýlim. Totiž  medzi ministrom zahraničných vecí

a jeho pracovníkmi  diplomatického protokolu je  ešte štátny

tajomník, vedúci úradu a riaditeľ sekcie vnútornej správy.

 

     Moje informácie  boli ešte zosilnené, keď  som sa v za-

hraničí stretol s tým, že  predseda strany, ktorého HZDS po-

zývalo na snem, neprišiel okrem  iného preto, lebo sa ho do-

tklo, že bol pozývaný cez slovenské veľvyslanectvo.

 

     Vyjadrujem preto  s odpoveďou nesúhlas a  pýtam sa vás,

pán minister:

 

     Po prvé:  Prečo ste nedodržali  ústavu v prípade  tejto

vašej odpovede?

 

     Po druhé: Čo  ste urobili alebo čo urobíte  pre to, aby

sa  zneužitie diplomatických  služieb ministerstva zahranič-

ných vecí už nezopakovalo?

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne,  pán poslanec. Len  chcem upozorniť, mám

tu kópiu listu pána ministra, že v zmysle uznesenia Národnej

rady bolo treba odpovedať do 30 dní. Podľa toho odpoveď bolo

treba odovzdať do 5. 5. Mám tu poštový záznam, kde je uvede-

né, že 3. 5. 1996  bola odpoveď odovzdaná na poštovom úrade.

Tu je pečiatka.

 

     Ďakujem, ale pán minister chce odpovedať, nech sa páči.

 

Minister zahraničných vecí SR J. Schenk:

 

     Ďakujem veľmi pekne.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     mám len  tri krátke poznámky.  Prvá vec je,  že odpoveď

išla načas, pretože termín podľa rokovacieho poriadku sa po-

číta odo dňa doručenia  interpelácie k nám. Termín odoslania

bol 2. mája.

 

     Druhá poznámka - domnievam sa, že tlač by nemala dostať

odpoveď skôr, ako ju dostáva poslanec, ktorý kladie interpe-

láciu.

 

     Tretia poznámka - chcem povedať,  že  pokiaľ ide o celý

veľký problém,  nakoniec sa zvrtol  na niekoľko telefonátov.

Či boli, alebo neboli, možno boli,  možno neboli, predpokla-

dám, že boli.  Ale chcem sa spýtať pána  poslanca, či si ne-

myslí, že trebárs za predošlej vlády v mene niektorých poli-

tických strán neboli nejaké telefonáty z ministerstva zahra-

ničných vecí. To po prvé.

 

     A po  druhé - chcem  upozorniť aj pána  poslanca, že vo

februári 1996 naše ministerstvo zahraničných vecí vybavovalo

prostredníctvom našej ambasády  ubytovanie pre pána poslanca

Figeľa, ak sa dobre pamätám, myslím, že to bol aj pán posla-

nec  Čarnogurský,  ktorí  sa  zúčastnili  na stretnutí šéfov

strán Európskej demokratickej  únie ako predstavitelia poli-

tických strán,  nie ako poslanci.  Aj v tomto  prípade mini-

sterstvo zahraničných vecí poskytlo isté služby.

 

     Ak  sa domnievate,  že toto  nie je  dobrý spôsob, akým

prezentovať aj  politické strany na takej  úrovni a na takom

fóre, akým je Európska demokratické únia, môžeme prehodnotiť

tento spôsob.  Ja som sa  domnieval, že je  lepšie vychádzať

v ústrety.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Švec, nech sa páči.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán predseda,

     vážená pani podpredsedníčka vlády,

     vážení páni ministri,

     vážená pani ministerka,

     dámy a páni,

 

     rád by  som reagoval na odpoveď  pani ministerky, ktorú

sme  dostali pod  číslom 34,  ktorá je  doplnkom k odpovedi,

ktorá nebola prijatá Národnou  radou Slovenskej republiky na

predchádzajúcej  schôdzi Národnej  rady uznesením  číslo 328

z 28. marca 1996.

 

     Pani ministerka, dovoľujem si  vám poďakovať za ten do-

plnok, ktorý  špecifikuje niektoré údaje,  ktoré som uviedol

vo svojej  interpelácii a spresňuje ich.  Tieto čísla som si

prepočítal  a  zodpovedajú  skutočnosti.  Žiaľ, opäť svedčia

o tom, že  finančné prostriedky, ktoré majú  vysoké školy na

zabezpečenie výučby jedného študenta, ročne nepresahujú 2400

korún. Je to suma, ktorá  je skutočne neprijateľná, a myslím

si, že  obidvaja súhlasíme, že  takouto sumou sa  jednoducho

nedá zabezpečiť kvalita vysokoškolského štúdia.

 

     Musím však konštatovať, že som nedostal odpoveď na moju

otázku, či je vyhláška  číslo  41 z roku 1996 o pedagogickej

spôsobilosti absolventov vysokých škôl  účelová a nezodpove-

dá zákonu o vysokých školách,  alebo je v nesúlade s dikciou

zákonov o vysokých školách. Rád  by som rozšíril túto inter-

peláciu a povedal,  že táto vyhláška je v  nesúlade aj s Me-

dzinárodným dohovorom o diskriminácii v zamestnaní a povola-

ní.

 

     O čo ide? V tejto vyhláške sú diskriminovaní absolventi

univerzitných štúdií,  ktorí študujú na  pedagogických alebo

pedagogicky orientovaných fakultách,  ktorí nemôžu byť podľa

rozhodnutia  vlády a  ministerstva priamo  presunutí do  10.

platovej  triedy,  pretože  majú  akademický titul magistra,

a nie inžiniera. Je absolútne paradoxné, že absolventi vyso-

kých škôl  technického zamerania môžu  byť presunutí do  10.

platovej triedy, ak učia na stredných školách, už len z toho

titulu, že  majú akademický titul.  Títo ľudia končia  svoje

štúdium diplomovou prácou,  jej obhajobou, štátnymi skúškami

a získavajú tento  titul lege artis,  tak ako aj  absolventi

univerzít, univerzitných štúdií.

 

     Samozrejme, navyše treba povedať, že absolventi pedago-

gicky orientovaných fakúlt majú vo svojom  štúdiu ešte navy-

še aj štúdium, ktoré je zamerané na pedagogickú spôsobilosť.

Teda magistri, absolventi univerzitného vysokoškolského štú-

dia, kde  sa cielene pripravujú učitelia  stredných škôl, sú

jednoducho  v  tejto  vyhláške  diskriminovaní.  Rád  by som

zdôraznil, že táto diskriminácia  jasne vyplýva z dikcie zá-

kona, pretože  zákon o vysokých  školách číslo 172/1990  Zb.

v § 21 ods. 2  hovorí, že absolventom vysokoškolského štúdia

sa priznávajú tieto akademické  tituly: na univerzitách, bo-

hosloveckých,  umeleckých vysokých  školách akademický titul

magister,  na technických,  ekonomických a pôdohospodárskych

vysokých školách  akademický titul inžinier. Teda  ide o dva

úplne rovnocenné tituly,  ktorých váhu nemožno diskriminovať

vyhláškou.

 

     Rád by som využil túto príležitosť a adresoval pani mi-

nisterke interpeláciu týkajúcu sa menovania profesorov vyso-

kých škôl.  Pani ministerka, vy poznáte,  aká je situácia na

vysokých školách, aké je  vekové rozloženie profesorov vyso-

kých škôl  a ako nám počty vysokoškolských profesorov klesa-

jú.  (Nezrozumiteľný hlas.)  Dobre, takže  túto tému  by som

stiahol z môjho príspevku.

 

     Napriek všetkému, čo som tu  povedal, si myslím, že od-

poveď pani ministerky  čiastočne uspokojuje moju požiadavku.

Rád by som bol, keby sa pani ministerka vyjadrila k vyhláške

číslo 41,  pretože táto záležitosť bola  už pertraktovaná aj

pánom poslancom  Harachom a myslím si,  že tých sťažností je

dnes toľko, že aj pani ministerka  sama uzná, že s tým treba

niečo robiť.

 

     Takže som na rozpakoch, čo mám povedať na záver. Myslím

si, že po doplnení by táto odpoveď pani ministerky mohla byť

Národnou radou Slovenskej republiky prijatá.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Pani  ministerka,  nech  sa  páči, máte slovo

s odpoveďou.

Ministerka školstva SR E. Slavkovská:

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     nedopatrením, pán  podpredseda ma nevidel,  som nemohla

odpovedať pánu  poslancovi Harachovi. Začnem  teda odpoveďou

pre pána poslanca Šveca a potom pre pána poslanca Haracha.

 

     Čo sa týka vyhlášky číslo  41, táto vyhláška nikoho ne-

diskriminuje. Totiž, nie  automaticky dostávajú všetci inži-

nieri  alebo môžu postúpiť z  9. do 10. platovej triedy, iba

tí, ktorí  majú 5-ročnú pedagogickú prax  a ktorí si urobili

pedagogické minimum, to znamená, že po skončení vysokej ško-

ly urobili ešte niečo  navyše pre svoju výchovno-vzdelávaciu

činnosť. Práve toto sme tou vyhláškou sledovali. Čiže aj ma-

gistri, ak urobili niečo počas pedagogickej praxe, napríklad

urobili doktorát, tiež postupujú.  Čiže, znovu opakujem, nie

všetci inžinieri,  nie tí, čo  dostali titul inžiniera,  ale

tí, čo  majú 5-ročnú pedagogickú prax, a tí,  čo absolvovali

pedagogické minimum, o ktorom všetci vieme, že je dvojročné.

 

     Čo sa  týka otázok pána poslanca  Haracha, ktoré kompe-

tencie sa  presúvajú z ministerstva  školstva. Ak som  dobre

pochopila, išlo  o kompetencie, ktoré  sa presúvajú z  mini-

sterstva školstva smerom na krajské  orgány a na okresné or-

gány. Samozrejme,  že na túto otázku  som ešte neodpovedala,

pretože tieto  otázky sú ešte iba  v štádiu riešenia. Nebolo

zatiaľ definitívne stanovené,  ktoré kompetencie presunieme.

Poviem  iba príklad,  o ktorých  uvažujeme. Chceme napríklad

presunúť  majetkovoprávne otázky,  aby ministerstvo školstva

nemuselo rozhodovať za  každý kraj a za každý  okres - v sú-

časnosti to robíme za každú školskú správu - o tom, či neja-

ký majetok má ísť do výpožičky, do prenájmu, alebo nie, pre-

tože ťažko  sa z ministerstva  sleduje, či je  to v prospech

veci, alebo to nie je v prospech veci. Toto by sme napríklad

chceli presunúť smerom dolu. Ale  hovorím, sú to otázky ešte

otvorené, preto som na tú otázku neodpovedala.

 

     Čo sa týka mojej neúčasti v parlamente, poslala som os-

pravedlnenie, neviem, či sa to ospravedlnenie dostalo do vý-

boru, takže ho budem interpretovať tu. Bola som s pánom pre-

miérom v Nitre na 50. výročí  VŠP, z tohto dôvodu som sa ne-

mohla zúčastniť na rokovaní výboru. Takže  neviem, čo sa tam

hovorilo o  tej rezerve, neviem  reagovať na to,  ale poviem

o tej rezerve,  ktorá sa týka vysokých  škôl, pretože zrejme

ide o rezervu vysokých škôl.  Rezerva vysokých škôl bola vy-

tvorená s týmto zámerom:  Viete dobre, že Ekonomická univer-

zita žiadala  73 miliónov korún na  vnútorné vybavenie novo-

postavenej budovy. Najprv bolo  viazaných 70 miliónov, potom

sme odsúhlasili 50 miliónov, čiže  20 miliónov prešlo do re-

zervy. To je prvých 20 miliónov.

 

     Ďalej bol na ministerstvo školstva podaný projekt Vyso-

kej školy  dopravy a spojov zo  Žiliny na vybavenie vysokých

škôl pracovnými  stanicami vo výške  cca 20 miliónov.  Tento

projekt sme prijali ako veľmi  dobrý, preto sme účelovo via-

zali do  rezervy ďalších 20  miliónov, aby sme  mohli urobiť

výberové konanie. Výberové konanie  aj bolo urobené, už bolo

aj uzatvorené  a pracovné stanice  sa začnú na  vysoké školy

inštalovať. To je 40 miliónov, o ktorých sme hovorili, a tým

aj  odpovedám, na  aké ciele  budú tie  finančné prostriedky

použité. Ešte tam bola ďalšia rezerva, vy ste hovorili totiž

o 41 miliónoch. Ja  som ešte dala 7 miliónov,  tie sme brali

aj z rezervy, ktorá bola  určená na školské správy, lebo sme

sa domnievali, že je to  veľmi potrebné, dávali sme v týchto

dňoch 7 miliónov na vybudovanie zubného laboratória pre pra-

covisko na Heydukovej ulici, ktoré patrí pod Lekársku fakul-

tu  Univerzity  Komenského.  Keďže  sa  tam vyučujú študenti

a toto  laboratórium bolo  skutočne v  dezolátnom stave, tak

sme považovali  za potrebné tie peniaze  tam presunúť. Takže

na toto používame rezervu pre vysoké školy.

 

     Čo sa týka ďalšej otázky,  je to rozpis finančných pro-

striedkov  na školské  správy, ide  o verejnú  informovanosť

prostredníctvom médií.  V odpovedi som uviedla,  že sme uve-

rejnili metodiku rozpisu na jednotlivé školské správy v Uči-

teľských novinách.  Tá metodika je taká  prehľadná, že podľa

nej si každý riaditeľ školskej správy vie porovnať svoj roz-

pis  finančných prostriedkov  so susednou  školskou správou,

a nemali sme skutočne ani jednu sťažnosť od riaditeľov škol-

ských správ na takto rozdelené finančné prostriedky. Pripúš-

ťam, samozrejme, to, čo ste  povedali vy, že môžu byť nejaké

nezrovnalosti, že sa školy sťažujú na to, že nedostali podľa

toho, čo si myslia, že by  mali dostať, a mali by to dostať,

že nedostali toľko finančných  prostriedkov, koľko im patrí.

To je v kompetencii riaditeľov školských správ.

 

     Nemyslím si, že by každá školská správa - ona môže tiež

uverejniť  metodiku, ale  aby na  korunu vyčíslovala,  čo na

ktorú školu  ide, myslím si,  že by to  nebolo potrebné. Ale

riaditelia  si  predsa  môžu  u  riaditeľa  školskej  správy

overiť, môžu s ním prekonzultovať, môžu podať sťažnosť k ne-

mu, môžu ju podať na ministerstvo, ak sa im zdá, že boli ne-

jako ukrátení.

 

     Čo sa týka tej vyhlášky, to bola ďalšia vaša otázka, na

tú som odpovedala už na začiatku.

 

     Ďalej tam bola otázka, koľko bude transformácia štátnej

správy  stáť rezort školstva. Vyčísliť to alebo odpovedať na

túto  otázku  tiež  nie  je  možné,  pretože, samozrejme, na

transformáciu štátnej správy pôjdu nejaké peniaze.  Rozhodne

rezort  školstva nebude  dávať  na  to žiadne  finančné pro-

striedky, pretože to v  rozpočte kapitoly nemáme započítané.

Tie peniaze zrejme pôjdu cez ministerstvo vnútra.

 

 

     A čo sa týka nárastu  pracovných miest, s nárastom pra-

covných miest nepočítame. Skôr  opačne, čo sa týka minister-

stva školstva, tým, že sa nejaké kompetencie presunú, priamo

na ministerstve by malo  prísť k zníženiu pracovníkov naprí-

klad  na sekcii  financovania, pretože  ak cez  ministerstvo

školstva pôjde iba metodika financovania, ale nepôjde finan-

covanie ako také, potom sekcia financovania bude musieť zní-

žiť počet pracovníkov. Takisto  ak určité personálne otázky,

ktoré teraz rieši ministerstvo školstva, prejdú do kompeten-

cie školských odborov krajských  a okresných úradov, tiež by

sa  mal znížiť  počet pracovníkov  na ministerstve  školstva

v tomto odbore.

 

     No a čo sa týka pracovných miest jednotlivých školských

správ, tam sa tiež nepočíta  so žiadnym zvýšením, pretože ak

sa včlenia školské správy pod  krajské a okresné úrady, nie-

ktoré  obslužné služby,  napríklad účtovnícke  a pokladničné

práce, sa  budú vykonávať spoločne,  pre celý okresný  alebo

krajský  úrad. Takže  pracovníci školských  správ prejdú buď

pod okresný  úrad a tým nemôžeme  počítať s nárastom pracov-

ných miest.

 

     Rozostavané stavby v  rámci komplexnej bytovej výstavby

- ja  vám, samozrejme,  dávam za  pravdu, rozostavané stavby

v rámci komplexnej bytovej výstavy sú, je ich veľa. Hovoríte

o jednej konkrétnej  a tá je v  Martine. K tomu, že tam cho-

dia deti prvého stupňa, že tam hrozí trojzmennosť, neviem sa

vyjadriť,  je to  možné, ale  nie je  to jediný prípad. Taký

prípad máme napríklad aj v Bratislave - Dlhé diely, kde tiež

hrozí trojzmennosť. Teda deti by mohli chodiť do iných škôl,

lenže z  Dlhých dielov dovážať deti  kdesi do Petržalky, kde

sa už  vyprázdňujú školy, by asi  nebolo veľmi vhodné. Takže

napríklad, keď sme sa mali  rozhodnúť, kam máme dať tých 100

miliónov korún, čo je skutočne  veľmi malá suma, tak sme mu-

seli rozhodovať takýmto smerom.  Martin sa tam nedostal, ne-

dostali sa tam viaceré školy.

 

     To  je taká,  povedala by  som, polemika,  kto za ktorú

školu by tu v parlamente  začal hovoriť, prečo sa tam nedos-

tala práve táto. Bola by som  veľmi rada, keby sa tam dostal

aj Martin. Pán minister Mráz uvažuje  nad tým, že ešte by sa

mohla v rámci komplexnej bytovej výstavby uvoľniť nejaká su-

ma peňazí, ešte je to  len v štádiu rokovania, takže neviem,

či sa  bude uvoľňovať, alebo nebude,  a potom podľa možností

sa budú riešiť ďalšie problémy.

 

     Čo a  týka konkrétne Martina, neviem  presne, ak by tam

išlo o nejakú veľmi malú sumu a stačilo by to na dokončenie,

tak určite by sa do Martina mohli financie prisunúť, pretože

ide o to,  aby sa dali peniaze tam,  kde sa skončí výstavba,

aby deti mohli pokračovať v štúdiu.

 

     A čo sa týka Stredného odborného učilišťa v Trnave, va-

ša otázka viedla  len k tomu, či bolo  nejaké stretnutie, že

by verejnosť mala byť informovaná. Samozrejme, že sme robili

stretnutie,  robilo sa  stretnutie s  pracovníkmi dotknutého

učilišťa aj všetkých ostatných učilíšť, pretože otázka tohto

zrušeného učilišťa  bola riešená tak,  aby sa nielen  žiaci,

ale  aj pedagógovia  presunuli na  ostatné učilištia,  ktoré

v rámci Trnavy existujú, to znamená, že žiadny učiteľ sa ne-

ocitne na  ulici, žiadny žiak  sa neocitne na  ulici. To je,

samozrejme, iba  čiastočná odpoveď aj  na to, čo  tu načrtol

pán poslanec Ftáčnik.

 

     To by bolo zatiaľ všetko. Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.  Najprv by som sa  chcel opýtať pána po-

slanca Figeľa,  či bol spokojný  s odpoveďou pána  ministra.

(Hlasy z pléna.)

 

     Dobre, ďakujem. Teraz sa  ešte pýtam pána poslanca Šve-

ca, či bol spokojný s odpoveďou.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Pán predsedajúci,

 

     po  vystúpení pani  ministerky musím  povedať, že vôbec

nie som  spokojný, vôbec nie  som spokojný ani  s argumentá-

ciou, ktorú pani ministerka tomuto plénu predložila. Nie som

spokojný preto, lebo absolventi  magisterského štúdia na pe-

dagogicky  orientovaných fakultách  majú pedagogické minimum

vo svojom  normálnom štúdiu. Všetci  študenti vysokej školy,

ktorí  majú vykonávať  svoje povolanie  učiteľa na stredných

školách, majú  vo svojom programe  didaktiku predmetu, ktorý

študujú, je to súčasť vysokoškolského  štúdia. To, o čom ho-

voríte, pani ministerka, sú  kurzy, ktoré robíte na metodic-

kých centrách, ktoré sú na Slovensku štyri a na týchto 4 me-

todických centrách máte dvoch kandidátov vied. Myslím si, že

tieto  postgraduálne kurzy  sa nedajú  porovnať s  edukačným

programom pedagogicky  orientovaných vysokých škôl,  a preto

trvám na tom, že táto vyhláška je diskriminujúca, je diskri-

minujúca evidentne v náplni týchto štúdií. A potom, pán pod-

predseda, by som si ešte dovolil povedať, účelovo rozdeľova-

né finančné prostriedky na isté laboratórium sa opakujú kaž-

dý rok a sú systémom bártrového obchodu.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Figeľ chce teraz hovoriť. Je spo-

kojný s odpoveďou pána ministra?

 

 

 

Poslanec J. Figeľ:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Ďakujem  pánu ministrovi  za vyjadrenie,  ďakujem mu za

chlapské slovo,  istým spôsobom. Bol som  vonku, pretože som

chcel "interpelovať"  pána Kukana, či sa  podobné javy diali

za jeho ministrovania v minulej  vláde. Nenašiel som ho, ale

predpokladám, že nie, a on sa  určite k tomu vyjadrí, keď sa

vráti, lebo je to otázka, ktorú vlastne pán minister nepria-

mo formuloval.

 

     Chcel by  som len dodať,  že ústava hovorí  veľmi jasne

a veľmi striktne, že poslanec musí dostať odpoveď do 30 dní.

Tam  sa nemôžeme  baviť o  tom, kedy  bola odpoveď  odoslaná

a aké boli prieťahy.  Tu to odznelo 28. marca.  Ak tu nie je

minister, má tu zastúpenie.  Predpokladám, že mnohí ministri

majú  aspoň tajomníkov,  ktorí sledujú  interpelácie, keď tu

nie  sú, a  že sa  ospravedlňujú, keď  tu nemôžu  byť. Preto

ústava  je pre  nás  najvyšší  zákon, nie  nejaké vykladanie

o pošte.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Slovom, nie ste spokojný s odpoveďou.

 

Poslanec J. Figeľ:

 

     Nie, chcem to sformulovať.

 

     Po druhé,  chcem vyjadriť poďakovanie, ktoré  sme už aj

vyjadrili, za poskytnutie ubytovania pri účasti na zasadnutí

Európskej demokratickej únie. Ocenili sme to a aj sme zapla-

tili za ubytovanie. Ešte raz ministerstvu vďaka.

 

 

     Chcem  tým sformulovať  pozitívnu odpoveď  alebo postoj

v tom zmysle, že povinnosťou tých,  ktorí majú moc, je vlád-

nuť podľa zákonov a ústavy, a nás v opozícii je kontrolovať,

aby sa  to takto dialo.  Preto v istom  zmysle prijmite, pán

minister, toto  upozornenie aj ako nástroj  pre vás, aby ste

mohli odstrániť  javy, ktoré sa  nemajú stávať na  minister-

stve. Verím, že ste tak urobili alebo tak konáte.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Ospravedlňujem sa najprv pani poslankyni Sabo-

lovej, ale  omylom sa dostal  z poradia pán  poslanec Klein.

Pán poslanec Klein dostáva slovo. Nech sa páči.

 

Poslanec J. Klein:

 

     Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

 

     Chcem vysloviť nespokojnosť  s odpoveďou ministra pôdo-

hospodárstva Slovenskej republiky  na moju interpeláciu, bod

číslo 23, vo veci plnenia uznesenia Národnej rady Slovenskej

republiky číslo 257 z 11.  12. 1995 ohľadom riešenie dôsled-

kov  živelných  pohrôm  v  rezorte  pôdohospodárstva  v roku

1995. V uvedenom uznesení sa žiada vláda Slovenskej republi-

ky o uvoľnenie  finančných prostriedkov  vo výške 500 milió-

nov Sk z rozpočtu za rok 1995. Žiadam splniť uvedené uznese-

nie v plnom rozsahu, a preto odporúčam Národnej rade odpoveď

neprijať.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Sabolová, máte slovo.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Chcela by som vyjadriť nespokojnosť s odpoveďami na in-

terpelácie, a to s odpoveďou pána ministra kultúry Ivana Hu-

deca. Je to odpoveď pod číslom 11. Pán minister mi vo svojej

odpovedi, veľmi  krátkej a stručnej, hovorí:  "Aj na základe

Vašich predchádzajúcich interpelácií" totiž boli dve, "pred-

pokladám, že  ste pod pojmom  reorganizácia divadelníctva na

Slovensku, ktorého  obsah je pre mňa  záhadný, mali na mysli

práve transformačný projekt pre  okruh v súčasnosti štátnych

divadiel." Pán minister hovorí, že "obsah je pre neho záhad-

ný". Ja si myslím, že hlavne na základe akejsi reorganizácie

došlo práve k spojeniu divadiel  v Košiciach a Prešove. Spo-

jenie prebehlo,  ale dodnes nie  je jasné, podľa  čoho sa to

udialo. Nedozvedela som sa to ani z jeho odpovede.

 

     Žiadala som ho aj o ekonomické zhodnotenie týchto zmien

v Prešove, v Košiciach a ich porovnanie, aké úspory dosiahlo

ministerstvo kultúry  v roku 1996 v  porovnaní s rokom 1995,

ale ani toto pán  minister neprikladá. Prikladá akúsi trans-

formáciu  divadelníctva, ale  nie som  spokojná s odpoveďou,

pretože to, na  čo som sa ho pýtala dvakrát  po sebe, som sa

vlastne nedozvedela.

 

     Druhá odpoveď na interpeláciu  bola z rezortu minister-

stva hospodárstva od pána ministra  Duckého. Je to číslo 10.

Aj s touto odpoveďou vyslovujem nespokojnosť. Celá táto kau-

za likvidácie či  privatizácie Košického magnezitu, štátneho

podniku, je veľmi nejasná, a ani súčasný stav likvidácie nie

je v postupnosti pripravený. Pretože  som sa vlastne v rámci

poslaneckého prieskumu  zúčastnila priamo v  podniku Košický

magnezit, pýtala som sa pána ministra, ako bola ukončená ve-

rejná obchodná  súťaž (lebo mala byť  ukončená k 15. marcu).

Do dnešného dňa nie je jasný výsledok verejnej obchodnej sú-

ťaže. Neviem,  či sa stále  vyhodnocuje. Pýtam sa  teda pána

ministra, prečo sa nezverejní  zásadné rozhodnutie a nezobe-

rie niekto  za toto rozhodnutie v  plnej miere zodpovednosť.

Nie je možné,  aby sa tri mesiace rozhodovalo  o nejakej ve-

rejnej obchodnej súťaži. Vlastne v odpovedi pána ministra sa

na konci  píše, že zase sa  o kúpu môže uchádzať  každý. Tak

ako to  vlastne je? Z  tohto dôvodu, keďže  jeho odpovede sú

stále nejasné, vyslovujem nespokojnosť  s odpoveďou pána mi-

nistra Duckého.

 

     Mala som tri interpelácie. A  táto odpoveď je od minis-

tra životného prostredia pána Zlochu.  Je pod číslom 9. Mys-

lím si, že  všetky tri odpovede prichádzajú, ako  sa už kon-

štatovalo, po  termíne. Aj keď termíny  na interpeláciách sa

snažia páni ministri napísať také, aby to vyhovovalo 30-dňo-

vej lehote, doručovanie je vždy ďaleko po lehote. Nesúhlasím

s odpoveďou  pána ministra  životného prostredia.  Odôvodním

prečo.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Ešte pokračujem.  Na Slovensku je veľmi  veľa obcí, pán

minister, malých  aj veľkých, ktoré  nemajú dostatok finanč-

ných prostriedkov  na združenie k dotácii  zo Štátneho fondu

životného prostredia, a ak chcú budovať základnú infraštruk-

túru v obci, musia si  zobrať úver. V mojej interpelácii som

upozornila  ministra životného  prostredia na  fakt, že obci

Mlynárovce sa poskytla dotácia trikrát po sebe, a to so sto-

percentnou  účasťou Štátneho  fondu životného  prostredia vo

výške 15,5 mil. Sk, na  čo pán minister životného prostredia

vo  svojej odpovedi  pozabudol. Bolo  by zaujímavé,  keby sa

prihlásili obce, ktoré dostali takúto štátnu dotáciu, a koľ-

ko ich asi je na Slovensku.

 

     Čo sa  týka časti mojej interpelácie  o súkromných fir-

mách Hoges a Surmex, na  ktoré som upozornila pána ministra,

pán  minister  v  odpovedi  hovorí,  citujem:  "Príspevok do

ochrany ovzdušia vo  výške 2 mil. Sk pre  jednu z týchto fi-

riem nie je nič výnimočné." Lenže majiteľ spoločnosti využil

prostriedky štátneho fondu v rozpore so zákonom, ako to kon-

štatuje  aj správa  Najvyššieho kontrolného  úradu. Národnej

rade  bola  táto  správa  predložená  a  vari po prvýkrát sa

v tejto správe  rozoberajú aj nedostatky  v oblasti čerpania

prostriedkov zo štátneho fondu.  Došlo tu k porušeniu zákona

128 v procese rozdeľovania  a používania prostriedkov fondu.

V správe sa priamo hovorí - prostriedky fondu boli poskytnu-

té podnikateľským subjektom aj bez povinnosti použiť vlastné

zdroje. Kontrolou bolo zistené, že napríklad spoločnosť Sur-

mex so sídlom vo Svidníku použila prostriedky fondu neúčelo-

vo, t. j.  v rozpore s § 5 ods.  5 zákona 128/1991 Zb. Tento

prípad bol pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvo-

du odstúpený orgánom činným v trestnom konaní.

 

     Vo svojej interpelácii som sa pýtala pána ministra, ako

sa vykonáva  kontrola prostriedkov štátneho  fondu, že došlo

k ich neoprávnenému použitiu. Pán minister hovorí, že - a tu

citujem:  "i  pre  neho  osobne  bola prekvapením informácia

o neúčelovom použití prostriedkov štátneho fondu". Ďalej ho-

vorí, že  v roku 1995  sa vykonali kontroly  použitia týchto

prostriedkov a že viac kontrol nebolo v silách a možnostiach

fondu. Vykonali ich 11. Správa Najvyššieho kontrolného úradu

však hovorí, že použitie  prostriedkov fondu u príjemcov do-

tácií sa  zo strany fondu nekontrolovalo,  čo bolo v rozpore

s § 5 ods. 4 zákona 128/1991 Zb. Riaditeľ štátneho fondu na-

riadil vykonanie kontrol u 10  z celkového počtu 960 príjem-

cov dotácií    v novembri 1995, t. j.  v priebehu kontroly

vykonávanej zo strany Najvyššieho kontrolného úradu. Skutoč-

ne za dva mesiace sa nedalo vykonať viac, ale prečo sa nero-

bili za celé obdobie  systematické kontroly? Nie je potrebné

zvyšovať  počty kontrolórov,  ale dodržiavať  zákon 128/1991

Zb. a vyžadovať jeho plnenie od štátnych zamestnancov rezor-

tu ministerstva životného prostredia a Štátneho fondu život-

ného prostredia.

 

     Na konkrétne otázky som nedostala odpoveď, ale bola som

odkázaná na to, že mám  navštíviť Štátny fond životného pro-

stredia, kde sa  môžem na veci pozrieť. Asi  bolo ťažké odô-

vodniť takéto  pridelenie. Dúfam len,  že Najvyšší kontrolný

úrad  bude pravidelnejšie  kontrolovať čerpanie prostriedkov

štátneho fondu  a že zistené  nedostatky budú dotiahnuté  do

konca.  Čiže aj  s touto  odpoveďou pána  ministra životného

prostredia  vyslovujem  nespokojnosť  a  prosím kolegov, aby

podporili vyjadrenie tohto nesúhlasu.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Pán minister Baco, myslím, že chcete od-

povedať pánu poslancovi Kleinovi. Nech sa páči, máte slovo.

 

Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:

 

     Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

 

     Vážené dámy poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     pán poslanec  Klein, veľmi ma mrzí,  že som neuspokojil

svojou odpoveďou práve vás, pretože sme o tejto problematike

hovorili. Ide o problematiku čiastočnej úhrady škôd pre poľ-

nohospodárov, ktoré  vznikli v minulom  roku z titulu  mimo-

riadnych udalostí.

 

     Národná  rada v novembri minulého roku  odporučila vlá-

de, aby sa s týmto problémom zaoberala a riešila tento prob-

lém. Národná rada, predpokladám, aj vláda predpokladá, že to

myslela dobre, že nechala  vláde, aby celý problém posúdila,

zvážila a na základe toho  rozhodla. Vláda aj tak postupova-

la. Problém zvážila, zvážila možnosti a rozhodla. Vychádzala

tiež z  toho, že sama  Národná rada si  nebola istá, či  ten

problém má takú váhu, že sa má skutočne realizovať, alebo či

sa  má ešte  posúdiť, pretože  Národná rada  má základný ná-

stroj, s ktorým pracuje, ktorý  sa volá zákon. Keby bola Ná-

rodná rada  presvedčená o tom, že  ten problém treba riešiť,

bola by  využila nástroj -  zákon a zmenila  nástroj - zákon

o rozpočte na  rok 1995 a  bola by pre  kapitolu ministestva

pôdohospodárstva o  500 miliónov, resp. o  inú sumu upravila

rozpočet, teda zákon o rozpočte na rok 1995.

 

     Keďže toto Národná rada  neurobila, aj vláda predpokla-

dala, že Národná  rada má ten názor, že  vec treba ešte pre-

myslieť a zvážiť. Následne teda vláda vec zvážila a súhlasi-

la s  tým, aby ministerstvo  poskytlo 112 miliónov  korún na

tieto škody.  Ďalej vláda súhlasila s  tým, aby sa vyplatili

v predstihu dotácie  pre poľnohospodárstvo vo  výške asi 900

miliónov korún, čo sa taktiež stalo a poľnohospodári to veľ-

mi  ocenili. Vláda  takisto odporučila,  aby sa aktivizovali

fondy, na  ktorých spoločne boli zostatky  k 1. januáru 1996

vo výške približne 2,5 mld Sk, čo sa takisto deje. A rovnako

sa vláda priznala k tomu, že podľa toho, ako sa bude vyvíjať

rozpočtová situácia v tomto roku, nezabúda na tento problém,

ešte sa  k nemu vráti a  zváži možnosti, ktoré budú  v tomto

roku,  aby ešte  aspoň čiastočne  prispela k  riešeniu tohto

problému.

 

     Myslím si,  že je to úplne  harmonické, tento vzťah Ná-

rodná rada - vláda. Čo  sa týka tohto problému, Národná rada

mohla  zmeniť zákon,  neurobila to,  odporučila vláde, vláda

zvážila a  urobila tých päť opatrení,  o ktorých hovorím. Ak

Národná rada  bude mať názor, že predsa  malo byť 500 milió-

nov Sk uhradených za škody, má aj teraz k dispozícii nástroj

- zákon, a pri schvaľovaní štátneho záverečného účtu sa ten-

to problém môže dať na stôl, môže sa posúdiť rozpočet na rok

1996 a môže sa v Národnej rade takéto rozhodnutie prijať.

 

     Čiže  ešte raz. Myslím si, že vláda urobila v tom smere

všetko, čo  Národná rada od  nej očakávala. Ak  Národná rada

bude mať ten názor, že sa má urobiť viac, mňa osobne to veľ-

mi poteší  a budem pánu poslancovi  veľmi povďačný, keď bude

iniciovať iné riešenie, veľkorysejšie riešenie  a keď sa to-

to riešenie dosiahne. Myslím si  teda, že po tomto vysvetle-

ní pán poslanec Klein môže zmeniť názor, že vyslovuje nespo-

kojnosť s mojím stanoviskom alebo  s tým, ako vláda postupo-

vala. Myslím  si, že by mohol  zvážiť všetky tieto okolnosti

a využiť  svoje kompetencie  poslanca, člena  Národnej rady,

a priamym spôsobom ovplyvniť to, o čom sme presvedčení.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec Klein, ste spokojný s odpo-

veďou? Prosím vás, spojte pána poslanca Kleina.

 

Poslanec J. Klein:

 

     Zatiaľ som spokojný s  odpoveďou, pán predsedajúci, ale

ešte budem spokojnejší, keď  tých 447,5 miliónov poľnohospo-

dári dostanú. Budem to iniciovať pri záverečnom účte.

 

     Ďakujem.

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Pán poslanec  Zlocha, prepáčte,  pán minister

Zlocha, nech sa páči, máte slovo.

 

Minister životného prostredia SR J. Zlocha:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážená vláda,

     vážení poslanci,

 

     keby pán  podpredseda povedal, že  so spiacim mandátom,

tak by mal pravdu.

 

     Chcel by som odpovedať na výhrady pani poslankyne Sabo-

lovej k poskytovaniu dotácií zo štátneho fondu.

 

     Kontroly  sa robia,  samozrejme, nato,  aby sa  overila

účinnosť poskytovania dotácií zo štátneho fondu na ekologic-

ké stavby. Ak však chcem niečo  vyčítať, v prvom rade by som

si  mal dobre  preštudovať  zákon  a vyhlášku.  Podľa zákona

a príslušnej vyhlášky je možné  poskytovať dotácie na akcie,

ktoré sú, až na 100 %.

 

     Pani poslankyňa si, samozrejme,  vyberie presne tie ob-

ce, kde je starosta za HZDS alebo z vládnej koalície, a zis-

tí veľmi  presne, koľko tam  dáme dotácií. Mohol  by som jej

povedať veľmi veľa prípadov, kde je starosta za niektorú po-

litickú stranu občanov maďarskej národnosti alebo Stranu de-

mokratickej ľavice,  alebo dokonca aj KDH.  Je napokon samo-

zrejmé, že  fond je ohraničený  výškou. Príjem je  okolo mi-

liardy, miliardy  dvesto miliónov korún  a poskytnúť dotácie

v plnej  výške takému  veľkému počtu  obcí prakticky  nie je

možné.

 

 

     Prípad, ktorý sa stal vo  Svidníku, môžem vás, pani po-

slankyňa, ubezpečiť, zistil nie Najvyšší kontrolný úrad, ale

na  naše určité  obavy finančná  polícia ministerstva  alebo

kontrola z ministerstva financií.  Prípad je už, samozrejme,

predložený orgánom činným v trestnom konaní. V jednom prípa-

de tam ide,  myslím, o dva milióny korún a  v druhom o štyri

milióny  korún.  Zistila  sa  neúčelnosť použitia finančných

prostriedkov.

 

     Oveľa viac  ma však mrzí,  že sa nepoukáže  na hriechy,

ktoré máme z dávnejšej minulosti.  V rokoch 1991 a 1992 vte-

dajší minister a riaditeľ  fondu dávali záruky rozpočtom mi-

nisterstva a rozpočtom fondu. Je veľmi zaujímavé, že tá istá

kontrolórka, ktorá veľmi presne  zistí, aké chyby robíme my,

nezistila ani jednu z 28 záruk. To, že nám strhli 113 milió-

nov korún a  dodnes sa o ne súdime,  sa nevyčíta, pretože tí

ľudia sú z inej politickej strany a nie z HZDS alebo z vlád-

nej koalície.

 

     V jednom prípade sa dokonca  dala záruka na 60 miliónov

korún a aj na úroky, na nákup technologickej linky z Talian-

ska na spracúvanie plastov.  Tá technologická linka bola do-

vezená,  nebola ani  namontovaná. Samozrejme,  o 62 miliónov

korún sme prišli, a neviem si  predstaviť, ako by sme od ne-

jakej spoločnosti s ručením  obmedzeným tieto peniaze dosta-

li. V ďalšom prípade tá istá kontrolórka vyčítala, že sa ne-

dala dotácia 4,5 milióna korún jednému súkromnému podnikate-

ľovi.  On ju  potom dostal.  Zistili sme  však, že nemal ani

stavebné povolenie, 4,5 milióna korún má možno dodnes ulože-

né v banke a ročne teda berie prinajmenšom 10-percentný úrok

alebo peniaze minul. Nie sme schopní presvedčiť políciu ale-

bo niekoho iného, aby tie peniaze od neho vymáhali. Toto bol

jeden prípad. Samozrejme, firma  Surmex má majetok a predpo-

kladáme, že nebude problém, aby  sme peniaze, ktoré tá firma

neoprávnene použila, vrátila.

 

     Skutočne, u  nás na Štátnom  fonde životného prostredia

pracuje 20 ľudí.  Je to veľmi málo už aj  vzhľadom na to, že

ročne poskytujeme dotácie okolo 700 až 900 obciam. Kontrolo-

vať je možné, samozrejme, až potom, keď sú nejaké práce uro-

bené, a tieto kontroly sa robia v určitom počte. Aby sme bo-

li ešte  účinnejší, dali sme pokyn,  aby kontroly v priebehu

výstavby robili pracovníci obvodných  a okresných úradov ži-

votného  prostredia. Nikdy  som nič  nenamietal a nenamietam

proti kontrolám, pretože vždy  sa môže nájsť nejaký nedosta-

tok. A nedostatky, samozrejme,  sa snažíme naprávať. Ale vy-

čítať niečo len preto, aby sme vyčítali... Nakoniec Najvyšší

kontrolný úrad  vo svojej správe  použil niektoré fakty  na-

priek tomu, že sme ich  rozporovali, napríklad k výkladu ve-

rejného  obstarávania, máme  to doložené  výkladom minister-

stva, ktoré ten zákon  predložilo, pani kontrolórka naše vý-

hrady, napriek  tomu, že boli akceptované,  uviedla do mate-

riálov, ktoré sa tu predložili.  To je už, samozrejme, druhá

vec.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Sabolová, považujete tú-

to odpoveď za únosnú, alebo nie? Nech sa páči. Máte slovo.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Ďakujem pekne za slovo. Svoje stanovisko by som poveda-

la v takých troch bodoch.

 

     Pán  minister, naša  povinnosť poslancov  nie je  robiť

kontroly. Ak  sa nejakú informáciu  dozvieme, pýtame sa  tu,

interpelujeme vás, aby sme dostali správnu odpoveď, a vyjad-

rujeme svoju spokojnosť alebo nespokojnosť. To je jedna vec.

 

     Druhá vec, ak sa robia teraz nejaké prehrešky, alebo sa

nejakým spôsobom prideľujú finančné prostriedky dnes, nie je

vhodné, aby  ste sa vyhovárali na  to, či sa to  v minulosti

robilo alebo nerobilo. Ja som  v tom období nebola poslanky-

ňou, a ak  by som bola a bolo  by sa robilo niečo, čo  sa mi

nepáči ani dnes, určite by  som bola toto stanovisko zaujala

aj v tom období.

 

     A po  tretie, stále operujete,  aj vo svojej  odpovedi,

starostami za  iné politické strany.  Tak ako som  povedala,

zistili sme informáciu, pýtame  sa a žiadame došetrenie, vy-

svetlenie. Nikdy som, aj vám  som veľakrát vo výbore poveda-

la, netvrdila,  že nedostávajú starostovia  rôznych politic-

kých strán príspevky tak, ako sú urobené poradia cez okresné

úrady životného prostredia. Ale  urobili sme si takú štatis-

tiku za  rok 1995 a pomer  opozičných a koaličných starostov

je asi taký, že ich možno  rozdeliť na tri skupiny, a vychá-

dza  to tak,  že je  tretina opozičných,  tretina koaličných

a tretina nezávislých. Rozdiel je podstatný v tom, koľko fi-

nančných prostriedkov zo štátneho  fondu plynie do niektorej

z týchto  skupín. A  ten nepomer  je evidentný.  Tak ako som

upozornila na túto obec, netvrdím, že tie peniaze nepotrebu-

je, ale treba zvažovať, kde  je potrebnejšie zo strany štátu

pomôcť a kde je  sústredenosť obyvateľstva a zaťaženosť úze-

mia väčšia.

 

     Toto sú moje výhrady. Nie  to, že je politická prísluš-

nosť, pretože  všetci starostovia, ktorí sú  dnes v obciach,

a je  jedno, či  sú z   HZDS, KDH,  SDĽ alebo  nezávislí, sú

v rovnako nepríjemnej situácii  práve dôsledkom hriechov mi-

nulosti, keď sa do infraštruktúry obcí financie neinvestova-

li. Čiže, aby sme sa  pochopili, tu nejde o žiadny politický

postoj,  ale o  to, aby  prostriedky štátneho  rozpočtu boli

rozdeľované tak,  ako to vyžadujú  požiadavky z jednotlivých

okresov a vlastne potreby občanov.

 

     Ale aj tak, nebolo to dostatočné vysvetlenie.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Černák, máte slovo.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

     kolegyne, kolegovia,

 

     prišiel som, aby som  vyjadril svoje stanovisko k odpo-

vediam, ktoré som dostal na svoje tri interpelácie. Áno, po-

čuli ste dobre, poviem stanovisko a nebudem vyslovovať s ni-

mi  nespokojnosť,  pretože  ako  človek racionálne pracujúci

s časom vidím, že vysloviť  nespokojnosť odpoveďou na inter-

peláciu je strata  času. Strata času o jedno,  dve alebo tri

hlasovania,  ktorým vy,  plénum, rozhodnete,  že s odpoveďou

mám byť spokojný.

 

     A viete, keď pán predseda  Gašparovič povedal, že aj vo

Švédsku sedí  len päť-šesť poslancov  pri rozprave, bol  som

spokojný, že  teda škandinávska disciplína  je blízka našej.

Ale ako chcete hlasovať o  spokojnosti s odpoveďou, keď sku-

točne je  nás tu len  pár? Môžeme povedať  argumenty, že sme

dostali prázdny  list od pána ministra,  ale väčšina zatlačí

a rozhodne, že s odpoveďou musím byť spokojný.

 

     Takže vopred vás prosím, v júni by sme mali mať rokova-

cí poriadok,  hľadajme potom spoločne v  novom rokovacom po-

riadku také  cesty, aby sme  najúčinnejšiu poslaneckú zbraň,

a to sú interpelácie, nedegradovali,  pretože skutočne v po-

slednom čase sa stretávame, že odpovede sú buď neúplné, ale-

bo neodpovedajú na tie  konkrétne otázky, ktoré boli nanese-

né. Hneď vám poviem príklad.

 

     Interpeloval som  pána ministra Hudeka, už klasicky, vo

veciach petičných hárkov Demokratickej únie. Pán minister mi

zase slušne odpovedal. Upozornil ma,  že už mi odpovedá nie-

koľkýkrát, ale znovu neodpovedal  na moju otázku, koľko pre-

verovaných svoje podpisy priznalo  a kto nariadil preverova-

nie, ale skončil s tým, že 2 744 bolo falšovaných.

 

     Dámy a páni, čestne vyhlasujem, že už končím s interpe-

láciami, pretože tí, ktorí  pozorne počúvali stanovisko pána

ministra, vo  svojej záverečnej reči pán  minister Hudek ko-

nečne povedal  pravdu. Konečne povedal:  Policajný zbor, ani

ja, ani nikto na svete  nie je kompetentný preverovať podpi-

sy. To môžu  len komisie. Ja som mal  mandát len na zistenie

falšovateľov, tých  bolo 2 744. Ergo  14 000 mínus 2  700 je

11 300 platných podpisov. Takže dúfam, že túto odpoveď počú-

val aj  pán kolega Macuška.  Dušan, mrzí ma  to, ale verejne

vyhlasoval, že ak sa dokáže,  že Demokratická únia má dosta-

točný počet podpisov, tak naše  rady opustí. Neviem, koho si

HZDS vyberie ako  náhradníka za pána Macušku, ale  mal by to

byť niekto, kto nebude robiť  také verejné vyhlásenia na zá-

klade chabých argumentov.

 

     Ďakujem pánu ministrovi Hudekovi,  že nie v odpovedi na

interpeláciu, ale v záverečnom  slove pri svojom odvolávaní,

ktoré nie je problémom prečítať si zo stenografickej správy,

jednoznačne potvrdil, že  Demokratická únia splnila podmien-

ky a  že nikto nemá  mandát na to,  aby preveroval, či  bolo

podpisov dosť, alebo nie.

 

     Moja druhá  interpelácia bola pre  pána ministra Mráza.

Určite si spomínate, ako som  vystupoval a odporúčal som ne-

vytvárať ministerstvo výstavby a  verejných prác, ale radšej

ísť na tzv. český model a ministerstvo hospodárstva rozdeliť

na ministerstvo  hospodárstva a ministerstvo  priemyslu, ob-

chodu a  cestovného ruchu. Takýto  model by umožnil  povýšiť

cestovný ruch a dal by väčšiu ingerenciu zahraničnému obcho-

du, pretože  dvaja štátni tajomníci  by postavili tieto  dve

dôležité úlohy o stupeň vyššie.

 

     Ďakujem  pánu ministrovi  Mrázovi za  odpoveď a dokonca

musím vysloviť spokojnosť s jeho odpoveďou, pretože na mies-

te  ministra mi  odpovedal, čo  všetko ministerstvo  doteraz

urobilo.  Túto otázku  som mal  položiť premiérovi  a tak aj

urobím,  prečo by  nebolo ministerstvo  hospodárstva schopné

s odstupom času splniť všetko, čo  mi dal pán Mráz v odpove-

di, a či  by nebolo predsa len lepšie  povýšiť záujem o ces-

tovný ruch, o ktorom všetky politické strany krásne hovoria,

ale v skutočnosti mu dávame veľmi chabú podporu.

 

     Dámy a  páni, moja posledná  interpelácia je pod  bodom

33, predtým  to boli interpelácie  pod bodmi číslo  20 a 21.

Ďakujem pánu  Kozlíkovi za odpoveď.  Ďakujem mu dvojnásobne,

pretože som ho interpeloval písomne mimo schôdze a v termíne

mi  odpovedal. Dokazoval  mi, že  novelizácia zákona  o dani

z príjmov číslo 286 nebude mať  žiadne dosahy na štátny roz-

počet a že v princípe ide  len o účtovnú zmenu. Pán minister

vo svojej  interpelácii a po  svojom verejnom vyhlásení,  že

táto tzv. Konárikova novela nebude  mať vplyv na štátny roz-

počet, ani  iné nemohol povedať.  Zistím formou poslaneckých

prieskumov konkrétne podklady  v konkrétnych dotknutých pod-

nikoch a znovu sa obrátim  na pána ministra po argumentovaní

s praktickými  skúsenosťami, že  novela má  dosah na  štátny

rozpočet.

 

     Ďakujem vám pekne za  pozornosť. Hovoril som svoje sta-

novisko k interpeláciám číslo 20, 21, 33.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec László Köteles, nech sa pá-

či, máte slovo.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Vážená Národná rada,

     vážení členovia vlády,

 

     na  14.  schôdzi  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

z dôvodu, že som nedostal odpovede na svoje interpelácie po-

dané ešte na 13. schôdzi, bol som nútený opätovne interpelo-

vať  vládu  Slovenskej  republiky,  aby  čím skôr uverejnila

v Zbierke zákonov  Zmluvu medzi Slovenskou  republikou a Ma-

ďarskou republikou o zamedzení dvojakého zdanenia a o zabrá-

není daňového úniku v odbore daní z príjmov a majetkov.

 

     Napriek tomu, že ani  druhýkrát som nedostal odpoveď zo

strany vlády,  zmluva spolu s  podobnou zmluvou s  Rumunskou

republikou  približne s  dvojmesačným oneskorením  sa predsa

uverejnila v  Zbierke zákonov, teda v  zmysle mojej žiadosti

bola sprístupnená aj pre zmluvou dotknutú verejnosť. Z tohto

hľadiska absenciu  odpovede na interpeláciu  zo strany vlády

o urobených  konkrétnych krokoch  považujem za  symptóm tzv.

Langošovho efektu,  že opozícia nikdy nemôže  mať pravdu. To

je k bodom 27 a 28.

 

     Interpeloval a žiadal som predsedu vlády Slovenskej re-

publiky Vladimíra Mečiara,  podpredsedu vlády Slovenskej re-

publiky Jozefa Kalmana a  ministra kultúry Ivana Hudeca, aby

urobili konkrétne  kroky na zachránenie  menšinových kultúr-

nych  zväzov,  ktoré    zárukami  na  zachovanie pestrosti

duchovných  a  kultúrnych  hodnôt   v  Slovenskej  republike

a práve v súčasnosti sa  dostali na pokraj záhuby. Konštatu-

jem, že minister kultúry Ivan  Hudec a podpredseda vlády Jo-

zef Kalman napriek tomu, že  sú zodpovední za túto situáciu,

mi odpovedali neadekvátne, všeobecne a navyše mi poslali tie

isté nič  nehovoriace tlačivá. Teda som  nútený vysloviť ne-

súhlas s  odpoveďami. Predseda vlády  Vladimír Mečiar mi  na

interpeláciu ani neodpovedal.

 

     Takisto  som interpeloval  ministra kultúry  Slovenskej

republiky Ivana Hudeca, aby predložil konkrétny rozpis štát-

nych dotácií  zo štátneho fondu Pro  Slovakia a takisto kon-

krétny rozpis štátnych dotácií  pre národnostné kultúrne ak-

tivity a  pre menšinové zväzy za  rok 1995 a za  I. štvrťrok

1996. Minister  kultúry Slovenskej republiky  Ivan Hudec na-

priek tomu, že  ho zaväzuje zákon číslo 44  z roku 1989, aby

na interpeláciu poslanca  Národnej rady Slovenskej republiky

písomne alebo ústne odpovedal do 30 dní, dosiaľ mi nedal od-

poveď. Teda v tejto  otázke minimálne dvakrát zjavne porušil

Ústavu Slovenskej republiky  a takisto aj zákon o Slovenskej

národnej rade.

 

     Chcel by  som niečo dodať  k otázke hospodárenia  s fi-

nančnými prostriedkami  priamo určenými na  podporu menšino-

vých kultúr. Už aj v minulom roku sa vyslovili vážne obvine-

nia, že tieto prostriedky sa zneužívajú na iné vládne a pro-

pagandistické účely. Z tohto dôvodu sa už poslanci Maďarskej

koalície obrátili na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu,

aby prešetril činnosť štátneho fondu Pro Slovakia, cez ktorý

je veľkoryso, ale protizákonne financovaná stranícka koalič-

ná tlač, napríklad Slovenská  republika, Nová smena mladých,

Hlas ľudu alebo nečitateľné a štvavé viacjazyčné publikácie,

napríklad Slovenský  juh. Tie publikácie sú  veľkoryso a za-

darmo rozdávané  aj v Národnej  rade. Takisto ako  zaužívaný

a typický  bod slovenského  folklóru, že  bol odvolaný  istý

pracovník Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý pravdepodobne

s veľkou odvahou narazil na  protizákonné a nehospodárne ša-

fárenie s uvedenými peniazmi. Pravdepodobne aj z týchto fak-

tov  vychádza kŕčovitá  snaha ministra  kultúry čo najdlhšie

zatajiť konkrétny rozpis dotácií.

 

     Vážená  Národná  rada,  vychádzajúc  z presvedčenia, že

medzi povinnosti  poslancov Národnej rady  patrí aj kontrola

výkonných orgánov a takisto  šafárenia so štátnymi finančný-

mi  prostriedkami, navrhujem  text uznesenia:  "Národná rada

Slovenskej republiky, pochopiac svoju zodpovednosť za účelo-

vé využívanie štátneho rozpočtu, žiada ministra kultúry Slo-

venskej  republiky o  konkrétny rozpis  dotácií zo  štátneho

fondu Pro Slovakia za rok 1995 a za I. štvrťrok 1996."

 

     Vážení kolegovia, na 14. schôdzi som interpeloval vládu

Slovenskej republiky v mene obyvateľov okresu Košice vidiek.

Nedostal som  odpoveď. Interpeloval som  predsedu vlády Slo-

venskej republiky, aby urobil konkrétne kroky na zachránenie

menšinových kultúrnych zväzov.  Odpoveď som nedostal. Inter-

peloval som ministra kultúry Slovenskej republiky, aby pred-

ložil konkrétny rozpis dotácií  zo štátneho fondu Pro Slova-

kia za rok  1995. Odpoveď som nedostal. Takže  v tých prípa-

doch boli  zjavne porušené zásady  zákona číslo 44/1989  Zb.

a Ústava Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu navrhujem, aby

Národná rada Slovenskej republiky uznesením vyslovila nespo-

kojnosť so sústavným porušovaním zákona číslo 44/1989 Zb. zo

strany  členov vlády,  a navrhujem  text uznesenia: "Národná

rada Slovenskej republiky  vyslovuje nespokojnosť so sústav-

ným porušovaním  Ústavy Slovenskej republiky  a zákona číslo

44/1989 Zb.  zo strany členov  vlády s tým,  že neodpovedajú

v zákonom  danej lehote  na interpelácie  poslancov. Takisto

Národná rada  Slovenskej republiky, vychádzajúc  z článku 80

Ústavy Slovenskej  republiky a z  § 89 zákona  číslo 44/1989

Zb., žiada členov vlády Slovenskej republiky, aby odpovedali

na interpelácie Národnej rady Slovenskej republiky v zákonom

danej lehote, teda do 30 dní."

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Harach, máte slovo.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Ďakujem pekne. Pán podpredseda, vy  ste sa ma vtedy ne-

spýtali, keď  pani ministerka Slavkovská  odpovedala tým po-

slancom, ktorí  vyjadrili svoj názor na jej odpovede na naše

interpelácie, a vidíte, ona tu už  teraz nie je. Veľmi ma to

mrzí, ale nič to. Ak  by bolo možné, pán podpredseda, zaria-

diť, aby pani ministerka, ktorá je azda v budove, sedela te-

raz tu, keď  je takýto bod, kde sa  diskutujú problémy škol-

stva. Je málo príležitostí porozprávať sa s ňou. Ale nevadí,

možno to počuje a medzitým príde sem.

 

     Dámy a páni, odpoveď pani ministerky na otázku súvisia-

cu s diskriminačným charakterom vyhlášky číslo 41 o odbornej

a pedagogickej spôsobilosti je  skutočne nefundovaná. Tá od-

poveď je až zarážajúco slabo odborná. Poviem dôvody. Podrob-

ne som si preštudoval výklad  o tejto vyhláške. Dámy a páni,

ten výklad totiž hovorí to,  čo asi pani ministerka nepocho-

pila.  Predstavte si  takúto situáciu:  vysokú školu skončia

dve kategórie  absolventov. Jeden z nich  je inžinier, resp.

inžinierka, ktorý si počas štúdia urobí tzv. doplnkové peda-

gogické štúdium. Druhý  v  tomto modálnom príklade je absol-

vent, resp. absolventka fakulty pripravujúcej učiteľov, kto-

rá má titul magister.  Ten, kto absolvoval technickú fakultu

s doplnkovým pedagogickým štúdiom,  môže byť automaticky po-

dľa výkladu  k vyhláške zaradený do  10. platovej triedy, ak

učí na  strednej škole, ale  ten, kto je  vzdelávaný v smere

pedagóga, musí robiť kvalifikačnú  skúšku. Vážení, to je lo-

gická zvrátenosť.

 

     Ďalší príklad, ktorý vyplýva  z výkladu tejto vyhlášky,

je tento: Predstavte si  dvoch absolventov pedagogických fa-

kúlt.  Jedna  pedagogická  fakulta    špeciálnu pedagogiku

- dajme tomu  - a absolvent  tejto špeciálnej pedagogiky  po

skončení  štúdia nastúpi  na školu  pre handicapované  deti.

Druhý absolvent pedagogickej  fakulty s nešpeciálnou pedago-

gikou si  môže počas štúdia urobiť  tzv. rozširujúce štúdium

špeciálnej pedagogiky. Ak  obidvaja títo absolventi nastúpia

pracovať na pracovisko, na školu pre handicapované deti, tak

ten, kto má inú pedagogiku, nešpeciálnu, ale len rozširujúce

štúdium, je zaradený do  vyššej platovej triedy. Prosím vás,

čo je to za logika?

 

     Škoda, že tu  nie je pani ministerka, veľmi  rád by som

počul jej  odpoveď na tieto  dva príklady, pretože  skutočne

z výkladu vyhlášky vyplývajú. Toto treba zmeniť.

 

     Ak  chcete, rád  by som  uviedol aj  isté kvantitatívne

charakteristiky. Som rád, že sa  rieši aj problém našich pe-

dagogických pracovníkov, ktorí majú titul inžinier a učia na

stredných školách.  Je to veľmi  dobré. Tých je  7000 tisíc,

ale neriešených  ostalo približne 30  000 pedagogických pra-

covníkov s titulom magister. Už tu bola zmienka o tom, že to

narušuje isté medzinárodné dokumenty o práve na zamestnanie,

pretože tu  dochádza k diskriminácii v  prístupe k zamestna-

niu, ktoré  si vyžaduje rovnakú  alebo rovnocennú kvalifiká-

ciu. Tá tu je, dokonca  u jedného ešte lepšia, tá kvalifiká-

cia, a  on je znevýhodnený v  prístupe k tomuto zamestnaniu.

Pokojne  môžem predložiť  pani ministerke  cestu cez ústavu,

Zákonník práce, môžeme o tom  diskutovať a ukazuje sa, práv-

nici nám to odobrili, že  došlo k porušeniu Zákonníka práce.

Keby  sa magistri  na školách  ohradili voči  tejto vyhláške

a išli by  sa súdnou cestou domáhať  svojich práv, je reálny

vysoký pravdepodobnostný odhad, že tieto súdy budú vyhrávať.

Je to škoda, treba urýchlene urobiť nápravu.

 

     Po  druhé, v  odpovedi ma  veľmi zarazilo konštatovanie

pani ministerky, že kompetencie  nie sú definitívne stanove-

né. Veď túto  otázku som položil pred 30  dňami, viac ako 30

dňami. Zákon  o transformácii štátnej správy  sa predsa pri-

pravuje dlhé roky. Táto vláda na ňom veľmi intenzívne praco-

vala  a dokonca  v posledných  mesiacoch akcelerovala  svoju

prácu. Je nemysliteľné, aby člen vlády zdvihol ruku za zákon

a nemal jasno,  ako ten zákon  na neho dopadne.  To je niečo

neuveriteľné, že teraz počujeme,  že kompetencie nie sú sta-

novené. A to som ešte nedostal odpoveď na otázku, či sa uva-

žuje aj  o presune niektorých,  aspoň niektorých kompetencií

na samosprávy.

 

     Po tretie, pani ministerka  v súvislosti s rezervou ho-

vorila o  rezerve vysokých škôl. To  nie je rezerva vysokých

škôl. Rezerva  vysokých škôl môže byť  tá, ktorú majú vysoké

školy vo  svojom rozpočte. Toto  je rezerva pani  ministerky

a nie je 40 miliónov, je 41  miliónov plus tých 7 z podkapi-

tolky  alebo z  paragrafov dotýkajúcich  sa stredných  škôl,

o ktorej som vedel tiež, ale tú som nespomínal.

 

     Po štvrté, pani ministerka buď nepochopila moju otázku,

alebo nechápe, čo je povinnosťou ústavného činiteľa vo vzťa-

hu k občanom z hľadiska  informovanosti. Pre mňa nie je zau-

jímavé, ani pre  nás by nemalo byť zaujímavé,  či pani mini-

sterka informuje  riaditeľov školských správ,  a dokonca len

o metodike rozpisu, pre nás  je podstatné, či je informovaná

občianska verejnosť, či rodičia vedia, aký podiel z ich daní

ide na  školstvo. A túto informáciu  občianska verejnosť ne-

dostala.

 

     Bývalo dobrým  zvykom, že sa  v predchádzajúcich rokoch

rozpočet  publikoval  aspoň  v  Učiteľských novinách. Kolega

Andrejčák,  keď  sme   diskutovali  o  otázkach  súvisiacich

s kontrolou informačných služieb, sa  odvolával ako na jeden

z príkladov na  príklad Francúzska. Prepáčte,  že hľadám sú-

vzťažnosť medzi týmito dvoma,  dúfam, že nikdy nesúvisiacimi

oblasťami, ako sú tajné služby a školstvo, ale predsa len mi

to nedá, aby som túto paralelu  nevyužil, keď už sme sa teda

obrátili na Francúzsko. Dámy a páni, vo Francúzsku si môžete

v denníkoch, i v regionálnych denníkoch prečítať, ako sú fi-

nancované školy, presne do haliera.  To je tá povinná infor-

movanosť občianskej  a rodičovskej verejnosti,  o toto išlo,

nie o to, či riaditelia  školských správ sú informovaní, oni

o tom musia byť absolútne informovaní.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Ešte nie, ešte neďakujte.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím vás, aby sme sa dostali trochu ďalej.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Zrýchlim  to, áno.  Pán podpredseda,  keby ste  ma boli

vyzvali vtedy, keď ostatných, už by som bol mal za tým.

 

     Koľko bude stáť  transformácia? Znovu neurčitá odpoveď.

Jednoducho tomu nerozumiem, prosím vás, ako nie je možné mať

už jasne stanovené vedomosti a  prepočty, čo sa stane, ak sa

má 46  školských správ transformovať do  79 okresov. Nevieme

napočítať,  koľko pracovných  síl tam  bude treba,  porovnať

tieto rozdiely?  Pani ministerka rozprávala o  tom, že zopár

ľudí ubudne  z ministerstva, no ale  tí predsa nepôjdu robiť

do  Banskej Štiavnice  na  okres  tak, aby  nevznikli mzdové

a iné nároky. Ona hovorí, že to už nebude jej vecou. Bude to

jej vecou,  pretože to budú  ľudia, ktorí budú  zabezpečovať

školstvo, hoci budú v  pracovnoprávnom vzťahu s inštitúciou,

ktorá  bude v  rezortnej pôsobnosti neviemktorého  minister-

stva, zrejme ministerstva vnútra.

 

     Hovorilo sa o účtovníctve.  Ostal som vyslovene zaraze-

ný,  pretože nech  by sa  školstvo akokoľvek transformovalo,

pod  ktorýkoľvek iný  rezort, z  hľadiska účtovníctva,  dámy

a páni, ide  o najväčší rezort  z hľadiska financií.  Tam to

účtovníctvo bolo  a bude vždy  náročné. A úplne  chybná bola

úvaha,  ktorú nám  tu predviedla  pani ministerka,  že niečo

z účtovníctva prejde  dolu, na školské správy,  a menej toho

bude na ministerstve. No ale  to vznikne na 79 okresoch, tam

bude treba zúčtovávať.

 

     Som veľmi smutný z toho, že pani ministerka v súvislos-

ti s tou časťou mojej  interpelácie, ktorá sa dotýkala školy

v Záturčí, odpovedala, že nevie nič o hroziacej trojzmennos-

ti. Teraz  dovoľte, aby som to  povedal tak trošičku obrazne

- no, mala by  asi vyťahať trošku za uši  toho, kto jej pri-

pravoval odpoveď na túto  interpeláciu. Veď to je kardinálna

otázka. Tam nejde o to,  či rozdelíme peniaze podľa politic-

kej príslušnosti, neviem,  kto tam je a čo to  tam je, to ma

nezaujíma, ale zaujíma  ma to, že malé deti  cvičia na chod-

bách, budú chodiť na tri zmeny a vedľa ich budovy  je v are-

áli rozostavený veľký objekt, ktorý chátra, zastaráva, vlani

naň išli peniaze, teraz nejdú.

 

     Chcel by som poprosiť  pána ministra Mráza, aby skutoč-

ne, ak môže, z určitej  aspoň z akej-takej rezervy v oblasti

investícií sa pokúsil pomôcť tejto škole a ďalším.

 

     Hovorím to preto, že ani  do výboru, ani teraz v inter-

pelácii  pani ministerka nepredložila,  ktoré školy a na zá-

klade akých  kritérií, ktoré stavby  boli vybraté. Dôkladným

poslaneckým prieskumom si ešte  spresním znalosti, ktoré za-

tiaľ  mám, a  keďže nie  sú definitívne,  nebudem o nich ho-

voriť, ale mám indície, že  sa rozdelili prostriedky na také

školy, kde to nebolo také  nevyhnutné, ako napríklad na túto

a na ďalšie.

 

     Moja  posledná otázka  sa dotýka  riešenia situácie  na

Strednom odbornom učilišti v Trnave. V odpovedi sme sa znovu

dozvedeli, že áno, s riaditeľom školy a s pedagogickými pra-

covníkmi bolo stretnutie. Ale chodia tam deti rodičov. Rodi-

čia by  mali vedieť, ako  ich deti budú  rozmiestnené. Pýtal

som sa, či bolo takéto stretnutie  a či sa na tomto stretnu-

tí zúčastnil  pracovník ministerstva školstva  zodpovedný za

toto rozhodnutie.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Prosím vás, vážení kolegovia, aby sme sa znova

pokúšali o ekonómiu času, lebo  naozaj potom veľmi ťažko po-

stúpime dopredu.

 

     Mám len jednu malú  poznámku. Prosím vás, pri uvažovaní

o členení štátnej  správy je celkom iná  úvaha, ak zoberieme

doterajšie pôsobenie  38 okresov, 123 obvodov  a sčítame to,

dostaneme sumu 161 útvarov, a  ak zoberieme nové členenie 79

a 8,  dostaneme  87,  to  znamená,  že  pri všetkých úvahách

o členení, o mase potrebných aparátov sa dá hovoriť o racio-

nalite pri tom druhom riešení.

 

     Nech  sa  páči,  pani  poslankyňa Schmögnerová. Pardon,

prepáčte ešte chvíľu, prihlásil sa pán podpredseda vlády.

 

 

 

 

 

Podpredseda vlády SR J. Kalman:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážení členovia vlády,

     vážená Národná rada,

 

     k predchádzajúcej  odpovedi, resp. stanovisku.  Pán po-

slanec Köteles vyjadril svoj názor, že nesúhlasí s odpoveďou

na svoju interpeláciu z minulého zasadnutia Národnej rady vo

vzťahu k  otázke, ktorú dal pánu  premiérovi Mečiarovi, pánu

ministrovi Hudecovi a mne.

 

     Obracia  sa na  nás asi  v tomto  zmysle: žiada  týchto

troch, o ktorých som hovoril, aby urobili konkrétne kroky na

zachránenie menšinových kultúrnych zväzov, ktoré sú zárukami

na  zachovanie  pestrosti  kultúrnych  a  duchovných  hodnôt

v Slovenskej  republike.  Žiada  písomnú  správu o urobených

krokoch. V tejto výzve alebo v tejto požiadavke sa vôbec ne-

analyzuje,  čo konkrétne  je problémom  v tých národnostných

menšinových kultúrnych zväzoch, v  čom je podozrenie, že za-

niknú, že neplnia svoje poslanie atď. atď.

 

     V ďalšej  časti sa hovorí o  finančných zdrojoch. Keďže

ministerstvo  kultúry  dalo  odpoveď  pánu  poslancovi,  kde

uviedlo jednotlivé čísla, ktoré boli poskytnuté na jednotli-

vé aktivity a ktoré boli poskytnuté na jednotlivé národnost-

né menšiny,  jednoznačne som sa s  touto odpoveďou stotožnil

a trvám na tom, že je dosť kvalifikovaná a dosť komplexná.

 

     Pokiaľ by som chcel ešte  zareagovať vo vzťahu k menši-

novým  kultúrnym  zväzom, nemyslím si, že  by boli v zániku,

nemyslím si, že im hrozí nejaký zánik, resp. že sú v určitom

ohrození, a dokumentujem to  aj skutočnosťou, ktorú môže po-

tvrdiť nad  vami sediaci pán poslanec  Bárdos. Minulý týždeň

na zasadnutí Rady vlády pre národnosti bol iniciatívne z va-

šej strany, resp. vašich zástupcov,  ktorí sú v Rade pre ná-

rodnosti, predložený návrh zákona o národnostných kultúrnych

zväzoch. Žiadna iná národnosť  na zasadnutí rady ho nepodpo-

rila. To je dôkaz o tom, že ostatné národnosti, okrem maďar-

skej národnosti,  tento problém nevidia  tak, ako ho  vidíte

vy, resp. nemyslia  si, že by bola vláda  robila také kroky,

aby kultúrne národnostné zväzy zanikli, resp. neplnili svoje

poslanie.

 

     Toľko  som považoval  za potrebné  povedať k vyjadreniu

pána poslanca  Kötelesa a k  doplneniu toho, čo  sme urobili

pre národnostné kultúrne zväzy.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu podpredsedovi vlády.

 

     Vážení  kolegovia a  kolegyne, myslím,  že tam dochádza

k nejakému  poprehadzovaniu poradia,  lebo som  videl, že na

poradí bola pani poslankyňa Schmögnerová.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Ďakujem pekne, neviem, ako sa to tam pomiešalo.

 

     Vážený pán predsedajúci, chcela  by som vyjadriť nespo-

kojnosť s odpoveďou na moju interpeláciu pod číslom 19, kto-

  bola  adresovaná  predsedovi  vlády Slovenskej republiky

Vladimírovi Mečiarovi vo veci zámeru vlády privatizovať naj-

významnejšie finančné inštitúcie na Slovensku.

 

     Ako obvykle, na moju  interpeláciu neodpovedal pán pre-

miér, ale  tentokrát nechal odpovedať za  seba pána ministra

financií a  podpredsedu vlády. Žiaľ,  jeho odpoveď je  veľmi

povrchná, uvádza  len veľmi všeobecné  tvrdenia a, bohužiaľ,

v niektorých prípadoch aj nepravdivé. Chcela by som len veľ-

mi stručne uviesť  alebo dokumentovať to, čo som teraz pove-

dala.

 

     V prvej časti odpovede  pán minister uvádza, že primár-

nym cieľom celého procesu  je ozdravenie finančného sektora.

Fond národného  majetku hodlá nastolením  reálnych vlastníc-

kych vzťahov a skvalitnením manažmentu v týchto inštitúciách

prispieť k posilneniu ich dôvery u občanov Slovenskej repub-

liky. Musím povedať, že privatizačný proces tak, ako prebie-

ha  v Slovenskej  republike, preferuje  úzke politické ciele

a vonkoncom  nie je  zárukou dôvery  alebo zvyšovania dôvery

občanov v bežný  privatizačný proces, a o to  ešte menej pri

privatizácii finančných inštitúcií.  Žiaľ, žiadne kvalifiko-

vané informácie v tomto smere nie sú k dispozícii, nerozbeh-

la sa  žiadna diskusia odborníkov a  naopak, kroky, ktoré sa

podnikajú, napríklad personálne  zmeny v Slovenskej poisťov-

ni, skutočne nemôžu vzbudzovať  dôveru v pripravovanú priva-

tizáciu. Jednoznačne je to naopak.

 

     Pán  minister  ďalej  uviedol,  že  požiadavka nahradiť

účasť štátu v týchto finančných inštitúciách súkromným kapi-

tálom  súvisí so začlenením Slovenskej republiky do medziná-

rodných zoskupení a vymenúva tu  OECD, Európsku úniu, ako aj

to, že  vyplýva z požiadaviek  medzinárodných finančných in-

štitúcií. Každý máme k dispozícii  asociačnú dohodu a v aso-

ciačnej dohode žiadna takáto  požiadavka formulovaná nie je.

Formulujú sa tu požiadavky na posilnenie finančného sektora,

na  reštrukturalizáciu finančného  sektora, na  zdokonalenie

monitoringu a  bankového dozoru nad  finančným sektorom, ale

nie je  formulovaná konkrétna požiadavka, ako  to uvádza pán

minister a podpredseda vlády. Keďže nejde o novú záležitosť,

prirodzene, mali sme možnosť, aj keď sme boli vo vláde, tie-

to otázky konzultovať s  odborníkmi z medzinárodných finanč-

ných  inštitúcií. Mali  sme aj  ich písomné  vyjadrenia, kde

veľmi jednoznačne upozorňujú, že v situácii, keď dve z tých-

to  inštitúcií  majú   jednoznačne  monopolnú  pozíciu,  tri

z týchto  inštitúcií majú  zlé úverové  portfólio, pristúpiť

k privatizácii je skutočne  ohrozením celého finančného sek-

tora, ale aj celého hospodárstva Slovenskej republiky.

 

     Pán minister  ďalej uvádza, že  vláda berie otázku  re-

štrukturalizácie  úverového portfólia  bánk vážne.  Citujem:

"Ubezpečujem Vás,  že vláda prikladá  procesu ozdravenia fi-

nančného sektora osobitnú pozornosť." Bohužiaľ, ani toto nie

je pravda, pretože už viac  ako rok je pripravená novela zá-

kona o rezervách a oprávkach,  ale dodnes ju vláda nepredlo-

žila Národnej rade na prerokovanie. Vieme dobre, že už druhý

rok sa  v štátnom rozpočte rezervujú  prostriedky na to, aby

sa finančná reštrukturalizácia bankového sektora mohla usku-

točniť, k rozhodujúcemu kroku sa však nepristúpilo.

 

     Vyjadrujem  teda ešte  raz nespokojnosť  s odpoveďou na

svoju interpeláciu.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Šagát, máte slovo.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som sa

vyjadril k odpovedi číslo 14.

 

     Na úvod dovoľte, aby  som poďakoval pánu ministrovi, že

ostal tu,  na rozdiel od pani  ministerky školstva, ktorá je

v priestoroch pri snemovni a  nepovažuje za potrebné vypočuť

si absolútne vecnú argumentáciu  kolegu Haracha. Myslím, pán

predsedajúci, že ani vaša poznámka nebola úplne dobre zvole-

ná, aby sme racionálne využívali čas, pretože ak tu je vecná

diskusia, a iste ste  sledovali vystúpenie pána poslanca Ha-

racha, ktoré bolo absolútne argumentačne podložené a vyžado-

valo si odpoveď vládneho činiteľa,  ktorý je tu pre všetkých

občanov bez ohľadu  na to, že ste dnes vo  väčšine. To je na

margo mojej poznámky.

 

     Teda znovu  sa teším, že tu  zostal pán minister Javor-

ský, a dovoľte,  aby som povedal svoj názor  na jeho písomnú

odpoveď, pričom chcem na začiatku uviesť, že odmietam hlaso-

vanie, či som spokojný, alebo nie, pretože výsledky sú známe

a mne ide o vecné riešenie  problému, ktorý som v interpelá-

cii pánu ministrovi uviedol.

 

     Pán minister, predovšetkým nie som úplne spokojný s tou

časťou odpovede, ktorá sa  týka privatizácie polikliník, ale

opäť chcem uviesť, že  predpokladám, že vyhoviete mojej žia-

dosti,  aby sa  prostredníctvom výboru,  ktorý bude  zasadať

12. a 13. júna, dostal  do programu tento bod, aby minister-

stvo zdravotníctva oznámilo  túto koncepciu poslancom Národ-

nej rady.  Nakoniec, mali ste  aj stretnutie so  stavovskými

organizáciami, a teraz som  plný očakávania, ako chcete rie-

šiť túto problematiku. Teda  ponúkam, na základe vašej odpo-

vede, spoluprácu vo výbore, kde  by sme sporné veci ešte do-

diskutovali, pretože  som presvedčený, pán  minister, že vám

ide len o jedno, tak  ako aj ostatným ľuďom v zdravotníctve,

aby sa  privatizáciou zlepšila zdravotná  starostlivosť, aby

sa zlepšilo sociálne  postavenie zdravotníckych pracovníkov,

a preto nie je dôvod, pokiaľ  ste ešte tú koncepciu nepodali

do vlády, aby sme ju spochybnili.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Lazarová, nech sa páči.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážené poslankyne, poslanci,

 

     dovoľte mi vysloviť nesúhlas a nespokojnosť s odpoveďou

ministra zahraničných vecí Schenka,  ktorú mi doručili 3. 5.

1996 pod  číslom 790/1996, na moju interpeláciu týkajúcu  sa

ospravedlnenia sa  Maďarska Slovensku, v  ktorej okrem iného

píše:

 

     "Dovoľte mi hneď na úvod  stručne a možno príkro vyslo-

viť  presvedčenie, že  vo vzájomnom  vzťahu medzi Slovenskom

a Maďarskom  naozaj  nejde  o  akt  historického  zmierenia,

v ktorom  jedna strana  veľkoryso odpustí  druhej na základe

ospravedlnenia   sa   za   minulé   príkoria.  Vo  vzájomnom

slovensko-maďarskom vzťahu  ide o akt  historického vyrovna-

nia, teda dosiahnutia takej úrovne vzájomných vzťahov a reš-

pektu, aká  je charakteristická pre  rovnocenné partnerstvo,

ako ste to Vy sami  správne nazvali. Som presvedčený, že bo-

lestínskym  dožadovaním sa  ospravedlnenia sa  takáto úroveň

vzájomného vzťahu dosiahnuť nedá.  Čo po ratifikácii základ-

nej  zmluvy  s  Maďarskom  ostražito  pri  vedomí dávnejších

i celkom  nedávnych  skúseností  očakávame,  nie je vytúžené

ospravedlnenie sa, ako to vyplýva z formulácie vašej otázky.

 

     Na Vašu  otázku, kedy môžeme očakávať  zo strany kompe-

tentných  slovenských orgánov  požadovanie ospravedlnenia sa

Maďarska Slovensku a jeho  obyvateľom, neviem presne odpove-

dať. Je však možná i  iná cesta. Napríklad oba parlamenty by

mohli prijať spoločné vyhlásenie, deklaráciu, ktorá síce ne-

bude jednostranným ospravedlnením sa tej či onej strany, za-

to však  bude konštatovať aj Vami  spomínané obdobie a fakty

v presvedčení, že  tieto smutné kapitoly našich  dejín sa už

nebudú  opakovať, a v nádeji,  že zmluva  o dobrom susedstve

a priateľskej  spolupráci  otvára  novú  kapitolu vzájomných

vzťahov dvoch partnerských národov, ktoré dosiahli historic-

ké vyrovnanie."

 

     Dovoľte mi, pán minister,  opakovať už tretíkrát, a bu-

dem to opakovať hoci stokrát, ak to bude potrebné, že ospra-

vedlnenie  sa krajín,  ktoré boli  počas II.  svetovej vojny

agresormi  a páchali  ukrutnosti na  obyvateľstve tej-ktorej

krajiny,  ktorú okupovali,  považuje celý  kultúrny svet  za

úplnú  samozrejmosť. Túto  samozrejmú požiadavku slovenského

národa, ktorú by ste vy z titulu svojej funkcie mali inicio-

vať sám, označujete za bolestínske dožadovanie sa ospravedl-

nenia.

 

     Pýtam sa vás, pán  minister, považujete za bolestínstvo

aj to, že Židia žiadali ospravedlnenie sa za svoje utrpenie?

Že  Maďari žiadali  ospravedlnenie sa  Sovietskeho zväzu  za

okupáciu v roku 1956? Že dokonca Nemci požadovali od Maďarov

za odsun nemeckého obyvateľstva ospravedlnenie?

 

     Vašu  odpoveď na  moju interpeláciu  považujem za hrubý

cynizmus voči ľudu tejto krajiny  a voči utrpeniu, ktoré mu-

selo podstúpiť za horthyovskej okupácie. Ak majú naše kraji-

ny  v  budúcnosti  naozaj  priateľsky  spolupracovať,  čo je

v eminentnom záujme  oboch krajín a  obyvateľov oboch týchto

území, tak by malo dôjsť k naozaj historickému zmiereniu na-

šich krajín, v ktorom  jedna strana veľkoryso odpustí druhej

na  základe ospravedlnenia  sa za  minulé príkoria.  A preto

skupina poslancov  nášho parlamentu sa  zrejme zachová podľa

vášho odporučenia a obráti sa  s uvedenou požiadavkou na po-

slancov  maďarského parlamentu  a pevne  verím, že  maďarský

parlament v záujme budúcej  dobrej spolupráce a priateľského

súžitia našich  národov v zjednotenej  Európe bude iniciovať

oficiálne  ospravedlnenie  sa  Maďarska  slovenskému národu.

A pevne verím, že pozitívnu a podpornú úlohu v tomto procese

zohrajú aj poslanci Maďarskej koalície nášho parlamentu.

 

     Na  základe poznatkov  z práce  s poslancami  Maďarskej

koalície vo  výbore životného prostredia  si dovolím predpo-

kladať, že  keď sa na nich  obrátime s uvedenou požiadavkou,

je možné, že budú ochotní  postaviť sa do úlohy sprostredko-

vateľa. Mrzí  ma však, že poslanci  musia suplovať prácu mi-

nisterstva a vás osobne,  pán minister, pretože táto záleži-

tosť  je naozaj  vo vašej  výlučnej kompetencii.  A preto sa

znovu obraciam na vás s otázkou, na ktorú žiadam jednoznačnú

odpoveď,  či ministerstvo  zahraničných vecí  si predsa  len

nesplní svoju povinnosť voči ľudu Slovenskej republiky, ale-

bo či to za nich budú nútení urobiť poslanci.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec László Köteles.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Vážený pán podpredseda vlády,

 

     občania Slovenskej republiky,  ktorí sú rovnoprávni ob-

čania s  iným materinským jazykom,  kultúrou a zvykmi,  majú

zvyčajne celkom iné a  špecifické nároky na informácie, kul-

túru a tlač. Na tie účely celkom logicky žiadajú prostriedky

v pomere,  v akom    zastúpení  v našej  spoločnosti, teda

v pomere, ako  vytvárajú hodnoty napríklad  do štátneho roz-

počtu.

 

     Kultúrny zväz Maďarov, spoločenský  a kultúrny zväz Ma-

ďarov na  Slovensku Csemadok s  členskou základňou približne

80 tisíc členov, teda viac  ako Matica slovenská, dostal mi-

nulý rok okolo 3 miliónov korún. Nie som presvedčený, možno,

že som to nadhodil. Pritom  napríklad Matica slovenská v ok-

rese Košice a v okrese Košice vidiek má k dispozícii 4,5 mi-

liónov korún, teda viac. A  ponúkli nám, že na naše kultúrne

aktivity môžeme podať u  nich žiadosť na miestnu organizáciu

Matice slovenskej v Moldave nad Bodvou.

 

     Toto vy  považujete za riešenie?  Tie isté problémy 

inak aj v kultúrnom zväze  Rusínov a Ukrajincov alebo v kul-

túrnom zväze Rusínov.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, keďže týmto sa vlastne vy-

čerpali  stanoviská k  písomným odpovediam  pánov ministrov,

podľa §  89  zákona  o  rokovacom  poriadku pristúpime teraz

k hlasovaniu o  všetkých písomných odpovediach  členov vlády

Slovenskej republiky,  s ktorými poslanci  vyjadrili súhlas,

čiže budeme  spoločne hlasovať o tých,  ku ktorým neboli vy-

jadrené nesúhlasné stanoviská.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,  prosím, aby ste teraz vy-

jadrili hlasovaním súhlas s tými odpoveďami členov vlády, ku

ktorým ste nemali pripomienky.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, pokúsim sa ešte zmobilizo-

vať tých  kolegov, ktorí sa nachádzajú  vo vedľajších miest-

nostiach. Pozývam vás na hlasovanie. Opakujem, najprv budeme

hlasovať o všetkých písomných  odpovediach členov vlády Slo-

venskej  republiky,  s  ktorými  poslanci  vyjadrili súhlas,

resp. ku  ktorým neboli od nich  vyjadrené nesúhlasné stano-

viská.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 82 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 70 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasovalo 6 poslancov.

 

     Konštatujem, že  Národná rada Slovenskej  republiky sú-

hlasí s odpoveďami členov  vlády Slovenskej republiky na in-

terpelácie  poslancov  Národnej  rady  Slovenskej republiky.

V uznesení  budú  uvedené  interpelácie,  s ktorými poslanci

súhlasili.

 

     Teraz budeme osobitne hlasovať o jednotlivých písomných

odpovediach členov vlády na  interpelácie, s ktorými jednot-

liví interpelujúci poslanci nesúhlasili. Hlasovať budeme te-

raz o odpovedi pána  ministra Siteka pánu poslancovi Pittne-

rovi.

 

     Prosím, prezentujme sa a  hlasujme, kto súhlasí s odpo-

veďou pána ministra Siteka.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 86 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 62 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  Národná rada súhlasí  s odpoveďou pána

ministra Siteka pánu poslancovi Pittnerovi.

 

 

     Prosím,  vážené  kolegyne  a  kolegovia, prezentujme sa

a vzápätí hlasujme o tom, či  súhlasíme s odpoveďou pána mi-

nistra Hudeka pánu poslancovi Pittnerovi.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 74 poslancov.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, prosím, zopakujem ešte raz

hlasovanie. Vážené kolegyne a kolegovia, kto súhlasí s odpo-

veďou  pána ministra  Hudeka na  interpeláciu pána  poslanca

Pittnera?

 

     Prezentovalo sa 70 poslancov.

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, z  prejaveného hlasovania

je to  vlastne prejav vôle  niektorých poslancov nehlasovať.

Na  základe toho  konštatujem, že  v danom  prípade nie  sme

uznášaniaschopní. Dávam  15-minútovú prestávku a  budeme po-

kračovať v hlasovaní.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, pozývam  vás do rokovacej

miestnosti, pokúsime sa pokračovať  v rokovaní. Pozývam vás,

vážené kolegyne  a kolegovia, do  rokovacej miestnosti, máme

schváliť  interpelácie, alebo  neschváliť interpelácie. Pro-

sím, aby  ste zaujali svoje  miesta. Zopakujem priebeh,  kde

sme sa zastavili pri nedostatočnom počte prítomných.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,  budeme hlasovať o tom, či

odpoveď  pána  ministra  Hudeka  pánu  poslancovi Pittnerovi

schvaľujeme,  alebo nie.  Prosím, prezentujme  sa a  vzápätí

hlasujme.

     Prezentovalo sa 67 poslancov.

 

     Ďakujem, kolegovia, z toho  vyplýva, že nie sme uznáša-

niaschopní. Z toho ďalej vyplýva,  že v danom prípade by sme

podľa všetkého mali vlastne  toto stretnutie skončiť. (Hlasy

zo sály.) Nedá sa nič robiť. Aké sú námietky?

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, s  ohľadom na to,  že nás

nie je  dosť, je to zrejme  obštrukcia časti opozície, berme

to  na vedomie.  (Hlasy zo  sály.) Dobre,  môžeme postupovať

tak, že prerušíme toto hlasovanie a budeme v ňom pokračovať,

keď bude dostatok prítomných. Je oblasť, v ktorej prísne ne-

trváme na kvalifikovanej prítomnosti,  a to sú interpelácie.

 

     Skúsime teda využiť čas, ktorý máme k dispozícii, a za-

čali by sme bodom

 

     interpelácie.

 

     Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Ftáčnik. Nech sa pá-

či, pán  poslanec máte slovo. Pripraví  sa pán poslanec Hof-

bauer.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     prednesiem tri stručné interpelácie, z toho dve predse-

dovi vlády Slovenskej republiky a jednu ministerke školstva.

 

     Prvá interpelácia:

 

     Vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené  kolegyne  a  kolegovia,  prosím vás, zachovajme

vážnosť,  nechajme  hovoriť  pána  poslanca Ftáčnika. Prosím

vás, skončte s bočnými debatami. Nech sa páči.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Začnem ešte raz.

 

     Vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky,

 

     ste známy ako človek,  ktorý rozhodne vystupuje za čis-

totu verejného života a  proti porušovaniu zákonov. Obraciam

sa preto priamo na vás s interpeláciou, aby ste sa vyslovili

ako predseda vlády ku konaniu jedného člena vlády Slovenskej

republiky. Ide  o ministra obrany  Jána Siteka a  kauzu letu

vojenského  špeciálu na  ples Východoslovenských železiarní,

ktorú objasňoval  minister Sitek v  odpovedi na interpeláciu

poslanca Pittnera listom číslo 76-985 z 23. apríla 1996.

 

     Odpoveď pána ministra je nepresvedčivá. I to, ako ťažko

sa  rodili jeho  vyjadrenia, ktoré  by vysvetlili  okolnosti

tohto  prípadu pre  verejnosť, svedčí  o tom,  že nemá čisté

svedomie.  Jeho záver,  že sa  vlastne nič  nestalo, nemôžem

prijať.

 

     Vážený pán  premiér, vy i  ja vieme, že  podľa článku 2

Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať len to,

čo im je zákonom dovolené, a to spôsobom, ktorý ustanoví zá-

kon. Nepoznám žiadny zákon,  ktorý by oprávňoval ministra či

ministerstvo k takémuto konaniu  voči súkromnej firme, a ani

minister obrany sa na žiadny  zákon neodvoláva. Preto sa pý-

tam vás, vážený pán  premiér, ako hodnotíte konanie ministra

Siteka najmä z hľadiska ústavy  a plnenia sľubu člena vlády.

Ako myslíte,  že budú vnímať takýto  prípad občania, keď vi-

dia, že  "tí hore" si  môžu robiť, čo  chcú, a všetko  sa im

prepečie a "tým dole" ostane  len prísny meter. Aké dôsledky

ste  vyvodili alebo  vyvodíte z  tohto prípadu  ako predseda

vlády vrátane prípadného  využitia vašich ústavných právomo-

cí?

 

     Vopred vám ďakujem za vaše stanovisko a ubezpečujem vás

o mojej osobnej  podpore i podpore  mojich kolegov poslancov

z SDĽ pri potláčaní nezákonných postupov.

 

     Druhá interpelácia je tiež adresovaná predsedovi vlády.

 

     Vážený pán premiér, obraciam sa  na vás ako na predsta-

viteľa vlády Slovenskej republiky,  ktorý sa aktívne zúčast-

nil na ustanovujúcom  zasadnutí Spoločného parlamentného vý-

boru Európskej  únie a Slovenskej republiky  v novembri 1995

v Bratislave.

 

     Iste sa  pamätáte, že to bolo  mesiac po druhom demarši

Európskej únie a tesne  po prijatí rezolúcie Európskeho par-

lamentu o Slovensku, čo značne ovplyvnilo atmosféru zasadnu-

tia.  Vy  ste  v  obsiahlom  expozé  pred  spoločným výborom

i v  odpovediach na  otázky európskych  poslancov pripustili

určité problémy v oblasti demokracie na Slovensku, ale záro-

veň ste naznačili niektoré riešenia. Na európskych poslancov

zapôsobili vaše slová, ale lúčili sa s nami s tým, že očaká-

vajú konkrétne skutky.

 

     Vážený pán premiér, v dňoch 3.  až 5. 6. 1996 sa v Bru-

seli uskutoční druhé  zasadnutie Spoločného výboru Európskej

únie a Slovenskej  republiky a ja mám tú česť  sa na ňom zú-

častniť. Keďže chcem  dobre reprezentovať Slovenskú republi-

ku, dovolím  si vás v  tejto interpelácii požiadať  o pomoc.

Keďže zrejme uniklo mojej pozornosti, pýtam sa, či bolo pri-

jaté stanovisko vlády k demaršu  Európskej únie, nie k rezo-

lúcii Európskeho parlamentu, ktoré  ste po dôkladnejšom pre-

študovaní prisľúbili v priebehu niekoľkých týždňov, a ak bo-

lo prijaté,  aké je toto  stanovisko vlády. Ďalej  sa pýtam,

aké pozitívne argumenty by ste uviedli o Slovensku od novem-

bra  1995 v  oblasti plnenia  tých kritérií  Európskej únie,

o ktorých    vo  vzťahu   k  Slovensku  isté  pochybnosti,

t.  j. v  oblasti demokracie,  právneho štátu,  uplatňovania

ľudských a menšinových práv.

 

     Veľkým plusom je podľa  mňa  ratifikácia  slovensko-ma-

ďarskej  zmluvy, ktorú  nemožno  prehliadnuť,  aj keď  k nej

vládna koalícia pridala novelu  Trestného zákona. Aké ďalšie

pozitívne  kroky sa  podľa vás  odohrali v  tých oblastiach,

ktoré vyvolávajú otázniky Európskej únie,  a kde i vy osobne

ste prisľúbili isté riešenia, konkrétne v rešpektovaní úlohy

opozície, v  umožnení kontroly moci  vrátane zastúpenia opo-

zičných strán v orgáne na kontrolu tajných služieb, pri pri-

jatí zákona o používaní jazykov menšín, ale i vo vzťahu pre-

miér -  prezident, či v dôslednom  vyšetrení zavlečenia slo-

venského občana do cudziny.

 

     Všetky pozitívne argumenty o Slovensku rád použijem pri

zasadnutí spoločného výboru v  Bruseli. Som  presvedčený, že

pochybnosti Európskej únie o  Slovensku majú dočasný charak-

ter a že ich  dokážeme  na Slovensku prekonať. Naše problémy

však nestačí iba vysvetľovať,  ale ich treba prekonávať zme-

nou vládnej  politiky, a to aj  za aktívnej účasti opozície.

Len tak možno naplniť súbor  kritérií pre vstup do Európskej

únie a naplniť tú časť Programového vyhlásenia vlády Sloven-

skej republiky,  ktorá si dáva za  cieľ začlenenie Slovenska

do Európskej únie.

 

     Budem vám  veľmi povďačný, ak dostanem  vašu odpoveď do

3. júna, aby som ju mohol využiť na zasadnutí v Bruseli, ale

rád  si ju  prečítam aj  potom, pretože  pozitívne argumenty

o tom, že Slovensko plní stanovené  kritériá, sú ako soľ po-

trebné aj neskôr.

 

     Za vašu  odpoveď vám vopred  ďakujem a ubezpečujem  vás

o osobnej podpore  tej časti programového  vyhlásenia vlády,

ktoré sa týka Európskej únie.

 

     Moja tretia interpelácia je adresovaná ministerke škol-

stva a avizoval som ju  v rozprave, v predošlom bode progra-

mu. Týka  sa zrušenia Stredného odborného  učilišťa v Trnave

na ulici Jána Bottu. Podľa mojich vedomostí, ani nie názoru,

došlo pritom k porušeniu viacerých noriem a vyhlášok, a pre-

to sa pýtam ministerky, ako hodnotí nasledovné skutočnosti:

 

     1. Rozhodnutie o  vyradení stredného odborného učilišťa

zo siete  číslo 1290/96-152 z 25.  4. 1996 odporuje vyhláške

číslo 80/1991  Zb., a to §  3 ods. 4, podľa  ktorého sa sieť

stredných škôl  upravuje na návrh podaný  do 5. januára toho

roku, v ktorom sa má úprava vykonať. Podľa všetkých vedomos-

tí bol návrh racionalizačnej komisie podaný 29. 2. 1996.

 

     2. Rozhodnutie  o zrušení stredného  odborného učilišťa

číslo  430/96-131 zo  dňa 25. 4. 1996  ruší  stredné odborné

učilište  dňom 30.  júna, dátumom,  ktorý odporuje Zákonníku

práce, pretože organizácia bude  mať kratší čas trvania, ako

je výpovedná  doba. Podľa mňa  nie je možné  dať trojmesačnú

výpovednú dobu, ako to určuje Zákonník práce v § 45 odsek 1.

 

     3. Podľa  § 36 zákona o  sústave základných a stredných

škôl v znení zmien a doplnkov sa k prihláške žiaka na stred-

nú školu povinne  vyjadruje rodič. Rozhodnutie ministerstva,

ktoré som citoval, z 25.  4. a príkazný list riaditeľa Škol-

skej správy Bratislava  VII zo dňa 25. 4.,  ako aj uznesenie

z rokovania 24. 4. 1996 toto obchádzajú a presúvajú prihláš-

ky žiakov na iné stredné odborné učilištia bez vedomia rodi-

čov. Majú sa na mysli prihlášky prvých ročníkov.

 

 

     4. Presun žiakov prvého a druhého ročníka Stredného od-

borného učilišťa v Trnave  podľa vyhlášky číslo 80/1991 Zb.,

§ 9 ods. 3, sa povoľuje na žiadosť žiaka po vyjadrení zákon-

ného zástupcu. Tomu  odporujú rozhodnutia ministerstva škol-

stva a spomínaný príkazný list.

 

     5.  Stredné odborné  učilištia, na  ktoré sa  majú pre-

miestniť učebné odbory a študijné odbory zo zrušeného stred-

ného odborného učilišťa, ich nemajú zaradené v sieti a dote-

raz nebola podpísaná zmena v sieti, ani výnimka, čo opäť od-

poruje vyhláške číslo 80/1991 Zb.

 

     6. Vládne uznesenie číslo 241/1996, zaslané listom čís-

lo 489/96-131  ministerstvom školstva zo dňa 2. 4., zakazuje

uzatvárať  akékoľvek  zmluvy  o  prevode správy, bezodplatné

prevody vlastníctva, nehnuteľného  a hnuteľného majetku, ako

aj schvaľovať prevody  správy, bezodplatné prevody vlastníc-

tva, aj  také, ktoré boli uzavreté  pred dňom prijatia tohto

uznesenia. Rozhodnutie  ministerstva školstva z  25. 4., ako

aj bod  5 zápisnice zo  sedenia komisie zo  dňa 24. 4.  toto

vládne uznesenie porušujú.

 

     Pýtam sa, vážená pani  ministerka, aké je vaše stanovi-

sko k týmto šiestim  porušeniam zákona pri zrušení stredného

odborného učilišťa  a aké z  tohto porušenia alebo  z týchto

porušení vyvodíte dôsledky.

 

     Vážené dámy a páni, ďakujem za vašu pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo má pani poslankyni Schmögnerová. Pripra-

ví sa pán poslanec Rózsa.

 

 

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Ďakujem za udelenie slova.

 

     Mám  dve interpelácie.  Prvá sa  týka ministra financií

a podpredsedu  vlády pána  Sergeja Kozlíka  a druhá ministra

spravodlivosti.

 

     Na začiatku 15. schôdze Národnej rady Slovenskej repub-

liky sme prerokovali správu Najvyššieho kontrolného úradu za

rok 1995.  Na základe kontrolnej  činnosti  Najvyššieho kon-

trolného úradu na Ministerstve financií Slovenskej republiky

a v  organizáciách jeho  pôsobnosti Najvyšší  kontrolný úrad

zistil závažné nedostatky v  dodržiavaní zákonov o účtovníc-

tve,  zákona o  lotériách  a  iných podobných  hrách, zákona

o správnych poplatkoch a iných právnych predpisov o hospodá-

rení s prostriedkami štátneho rozpočtu.

 

     Medzi najzávažnejšie nedostatky  na ministerstve finan-

cií  patria  tie,  ktoré  sa  týkajú zakladania, povoľovania

a rušenia lotérií a im podobným hrám, ktoré sú v kompetencii

Ministerstva financií Slovenskej  republiky. Ako ukázala in-

formácia o výsledku kontrol, výťažok  z lotérií a iných hier

má klesajúci  trend. V roku  1993 výťažok bol  444 miliónov,

v roku 1994 už iba 173,4 milióna. Tým vznikli straty na dani

z príjmov do  štátneho rozpočtu, ktoré dosahujú  asi 100 mi-

liónov korún. Ministerstvo financií Slovenskej republiky ďa-

lej odpustilo správne poplatky  predstavujúce 10 % z tržieb,

ktoré  sú obvykle  najstabilnejším príjmom  z prevádzkovania

lotérií a iných hier.

 

     Aké sú príčiny stratovosti  a nízkej ziskovosti lotérií

a iných hier? Je to predovšetkým prístup ministerstva finan-

cií k povoľovaniu kasín a hier, rozhodnutia ministerstva fi-

nancií o zrušení niektorých hier, ako i prístup ministerstva

financií k povoľovaniu prevádzkovateľov  hier. Straty sa do-

siahli  v dôsledku  udeľovania nadmerného  počtu licencií na

zakladanie a prevádzkovanie lotérií a im podobných hier, po-

voľovaním iných prevádzkovateľov hier, ako je CAS LOT, a. s.,

ktorá je  organizáciou ministerstva financií  určenou na za-

kladanie a prevádzkovanie lotérií,  čo spôsobilo značné zne-

hodnotenie vkladu  štátu, ktorý vo  výške 50 miliónov  korún

vložilo   Ministerstvo  financií   Slovenskej  republiky  do

CAS LOT.  Celková  strata  ministerstva financií  Slovenskej

republiky v prípade CAS LOT za roky 1993 až polovicu minulé-

ho roku predstavuje skoro 10  miliónov korún. Okrem toho asi

10 miliónov korún sa použilo na iné ako stanovené účely, čím

sa porušil § 5 zákona číslo 567 z roku 1992.

 

     Rozhodnutia Ministerstva  financií Slovenskej republiky

o založení Šport-Niké a  zrušení číselných hier prevádzkova-

ných akciovou spoločnosťou TIPOS znamenali v roku 1994 stra-

tu  výťažku 113,8  milióna korún  určeného na  šport, ako aj

stratu prostriedkov  štátu v sume  10 miliónov korún,  ktorú

vložil  neúčelne do  základného imania  Šport-Niké, čo spolu

predstavuje stratu 123,8  milióna korún. Ministerstvo finan-

cií Slovenskej republiky vydalo opätovne povolenie na čísel-

né hry TIPOS 26. 8. 1994, t. j. za tzv. dočasnej vlády.

 

     Za protiprávne rozhodnutia o  zakladaní a rušení čísel-

ných hier,  za neporiadky na ministerstve  financií, za zne-

užívanie postavenia pri  licenčnom konaní nesie zodpovednosť

terajší štátny tajomník a  bývalý vrchný riaditeľ sekcie fi-

nančnej a ekonomickej politiky Ministerstva financií Sloven-

skej republiky  Ing. Jozef  Magula, ktorému prislúchala zod-

povednosť za úsek lotérií a hier už od roku 1993. Pán štátny

tajomník nesie  však zodpovednosť aj za  iné hrubé porušenia

práva,  za  nedodržiavanie  rozhodnutí  Najvyššieho súdu, za

poškodzovanie  individuálnych práv  v investičných  fondoch,

ako napríklad v jednom z fondov Sporofondu. Jeho zásahy hru-

bo poškodili kapitálový  trh, rozvoj kolektívneho investova-

nia a podobne.

 

     Na základe toho dovoľujem si vám, pán minister, položiť

otázku,  kedy vyvodíte  dôsledky z  činnosti svojho štátneho

tajomníka a dáte návrh na jeho odvolanie.

 

     Druhá interpelácia sa  týka ministra spravodlivosti. Do

Banskej Bystrice sa pred  niekoľkými mesiacmi nútene presťa-

hoval  Úrad priemyselného  vlastníctva, i  keď neboli  na to

vytvorené základné predpoklady. Po ňom sa do Banskej Bystri-

ce  presunulo aj  riaditeľstvo PNS,  a. s.,  a pripravujú sa

presuny  aj ďalších  inštitúcií. V  poslednom čase prenikajú

hlasy o vytvorení tzv. Hlavného súdu v Banskej Bystrici. Nie

som odborníkom a nemôžem posúdiť, či vytvorenie Hlavného sú-

du je potrebné, aké budú jeho kompetencie a vzťahy k Najvyš-

šiemu súdu.

 

     Chcem sa však pána ministra  opýtať, ako sa chce posta-

rať o  umiestnenie Hlavného súdu v  Banskej Bystrici. Chcela

by som sa dozvedieť, či budova Pozemného staviteľstva v Ban-

skej Bystrici, ktorá sa mala vyňať z privatizácie pre potre-

by súdov, bude  slúžiť tomuto účelu. Hovorí sa  totiž o tom,

že túto budovu majú privatizovať bývalí pracovníci Pozemných

stavieb v Banskej Bystrici, ktorí sú teraz vo vysokých štát-

nych funkciách.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo má pán poslanec  Rózsa a pripraví sa pán

poslanec Hofbauer.

 

 

 

 

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     vzhľadom  na to,  že Národná  rada Slovenskej republiky

uznesením neumožnila, aby som splnil svoju poslaneckú povin-

nosť tým,  že mi Výbor Národnej  rady pre životné prostredie

a ochranu  prírody uložil  informovať vás  o petícii občanov

obce Váhovce,  využijem iné zákonné  možnosti a interpelujem

vládu Slovenskej  republiky podľa § 89  zákona číslo 44/1989

Zb. o rokovacom  poriadku v znení zmien a  doplnkov a žiadam

vládu Slovenskej republiky v  mene skupiny poslancov vo veci

dokončenia výstavby  vodného diela Kráľová  nad Váhom a  zá-

chrany  obce Váhovce,  aké opatrenie  hodlá vláda  urobiť na

záchranu obce.

 

     Ďalej  kladiem otázku  podľa §  90 rokovacieho poriadku

pánu  ministrovi pôdohospodárstva  Slovenskej republiky, aké

opatrenie urobil vo vlastnej  kompetencii pán minister pôdo-

hospodárstva  na optimalizáciu  hladiny podzemných vôd, kto-

rá sa  od napustenia nádrže  zvýšila až  o  2 m 85  cm, a to

najmä aké  opatrenie urobil od  písomného prísľubu minister-

stva  pôdohospodárstva  zo  dňa   6.  septembra  1995  číslo

2499/1995-100/820, ktorý zaslalo ministerstvo starostovi ob-

ce Váhovce.

 

     Ďalej podobne kladiem otázku podľa § 90 rokovacieho po-

riadku  ministrovi životného  prostredia a  ochrany prírody,

aké opatrenie  urobilo ministerstvo a čo  hodlá urobiť v bu-

dúcnosti podľa prísľubu na  zhromaždení občanov obce Váhovce

v roku 1994, kde bol prítomný zástupca ministerstva životné-

ho prostredia, ako i zástupcovia obvodného úradu a okresného

úradu životného prostredia, ako aj  z rokovania 25. 7. 1995.

 

 

     A napokon žiadam vysvetlenie podľa  § 92 ods. 2 rokova-

cieho poriadku od predsedu Národnej rady Slovenskej republi-

ky, ako chce zachovať  zákonom stanovenú lehotu na vybavenie

petícií občanov obce  Váhovce podľa § 5 ods.  3 zákona číslo

85  o petičnom  práve, keď 30-dňová lehota sa končí 30. mája

1996 preto, že Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky

petíciu odstúpila vecne príslušnému  výboru 24. apríla tohto

roku.  Dovoľte mi  ešte veľmi  stručne na  zdôvodnenie tohto

postupu povedať, že  ide o veľmi vážnu vec  a chceme predísť

vyhroteniu tejto situácie, ktorá trvá  od roku 1986. S vaším

dovolením, je to šesť riadkov, uvediem obsah tejto petície:

 

     "My, občania  obce Váhovce, už vyše 10 rokov postihnutí

negatívnymi  účinkami vodného  diela Kráľová, v záujme práva

pokojného života a ochrany osobného vlastníctva dôrazne žia-

dame prijatie rozhodných a konkrétnych opatrení na odstráne-

nie doterajšieho stavu. Nie sme ochotní ďalej trpieť ohrozo-

vanie nášho  zdravia a majetku. Nárokujeme  si ničím neobme-

dzený život občana tejto  republiky. Žiadame rozhodné stano-

visko v zákonnej lehote od odovzdania tejto petície v zmysle

zákona číslo 85/1990 Zb. Nenúťte nás hľadať riešenie nepopu-

lárnymi prostriedkami.

 

     Páni  poslanci  Národnej  rady,  príďte  sa presvedčiť.

Nechceme ďalej trpieť."

 

     Na základe  odstúpenej petície Výbor  Národnej rady pre

životné prostredie a ochranu  prírody prerokoval tieto mate-

riály, určil pracovnú skupinu, ktorá na tvári miesta prešet-

rila situáciu a konštatovala, že po vybudovaní vodného diela

Kráľová na  katastrálnom území Váhovce  stúpla vodná hladina

do takej miery, že ohrozuje  možnosť bývania, ako aj obrába-

nia poľnohospodárskej pôdy.  Odporučila vláde Slovenskej re-

publiky isté opatrenia a mňa  výbor poveril, aby som predlo-

žil návrh uznesenia v týchto dvoch bodoch:

 

     "Národná rada Slovenskej  republiky žiada vládu Sloven-

skej republiky o  bezodkladné riešenie katastrofálnej situá-

cie, ktorá trvá od napustenia vodného diela Kráľová.

 

     Žiada vládu  Slovenskej republiky podať  informáciu Ná-

rodnej rade,  ako aj petičnému  výboru o vykonaných  opatre-

niach v zákonom stanovenej lehote 30 dní."

 

     Všetky ostatné materiály,  ktoré sú doložené, prieskumy

a znalecké posudky, sa nachádzajú  na petičnom odbore Národ-

nej rady Slovenskej republiky.  Prosím, aby na moju interpe-

láciu vláda odpovedala  a aby na moje otázky odpovedali tak-

tiež páni ministri, a žiadam aj vysvetlenie od pána predsedu

Národnej rady.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo  má pán poslanec Hofbauer  a pripraví sa

pán poslane László Nagy.  (Nezrozumiteľné hlasy.) Pán posla-

nec Hofbauer nie je tu,  stráca poradie. Pán poslanec László

Nagy. Pripraví sa pani poslankyňa Edit Bauerová. Je tu? Dob-

re, počkáme. Nech sa páči.

 

Poslanec L. Nagy:

 

     Vážená Národná rada Slovenskej republiky,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     interpelujem ministra kultúry vlády Slovenskej republi-

ky pána Ivana Hudeca v zmysle § 89 rokovacieho poriadku.

 

 

     Maďarský  umelecký  súbor  Mladé  srdcia  - Ifjú szívek

oslavoval  minulý  rok  40.  výročie  svojho vzniku. Dozvuky

osláv  ešte neutíchli  a tento  120-členný poloprofesionálny

umelecký súbor  bol vaším rozhodnutím, pán  minister, zo dňa

25. 4. 1996 zrušený. Vaše  predmetné  rozhodnutie nebolo vo-

pred prerokované  so štatutárnym zástupcom  Mladých sŕdc, ba

dokonca vôbec s nikým, a nebolo zdôvodnené.

 

     Pán minister, pýtam sa vás, prečo nebolo zdôvodnené to-

to závažné rozhodnutie. Nemali ste azda pádne dôvody na zru-

šenie tohto  národnostného  folklórneho súboru? Mladé srdcia

oslávili  40.  výročie  svojho  vzniku siedmimi premiérovými

predstaveniami v Bratislave. Pod  názvom  Slovensko spolu so

súborom Lúčnica  šírili dobré meno, kultúru  a folklór tejto

krajiny v Japonsku, ale  i jeho jednotlivé zložky, napríklad

skupina  "Ghýmes"   v  rámci  projektu   Michela  Montenaira

"Východný vietor" v rôznych štátoch Európy, ale aj v Amerike.

 

     Proti  tejto skutočnosti,  že by  súbor nesplnil  svoje

základné  poslanie,  a  to  rozvíjať  a interpretovať tance,

piesne a orchestrálne skladby  nadväzujúce na tradície ľudo-

vého umenia maďarských občanov Slovenskej republiky, národov

a národností,  interpretovať vokálne  a inštrumentálne diela

klasického dedičstva európskej a svetovej kultúry, vykonávať

zberateľskú činnosti v oblasti hudby, spevu a tanca na prog-

ramové ciele súboru, vy,  ani vaše ministerstvo nikdy žiadne

výhrady nemalo.

 

     Súbor sa v  podstate  stal  predmetom  záujmu  ministra

a ministerstva kultúry iba v súvislosti s jeho sídlom, budo-

vou na Mostovej ulici číslo 8 v Bratislave. Túto starú budo-

vu  získal súbor  v roku  1983 hospodárskou  zmluvou. Právne

subjekty podobného charakteru, ako sú Mladé srdcia, získava-

li za minulého režimu budovy prevažne do správy, a to bezod-

kladným prevodom. Keďže v danom prípade išlo o odplatný pre-

vod  od bývalej  nesocialistickej organizácie  Jednota, spo-

trebné  družstvo Bratislava,  Mladé srdcia  predmetnú budovu

nadobudli do svojho vlastníctva. S touto skutočnosťou súhla-

sili v  tom čase aj nadriadené  orgány zmluvných strán, teda

aj bývalé ministerstvo kultúry.

 

     Po nežnej  revolúcii bola budova  už natoľko schátraná,

že sa dalo užívať len  cca 30 % všetkých priestorov. Ostatná

časť bola uzatvorená z bezpečnostných dôvodov, z dôvodov, že

sa prevalil strop a podobne. Ešte pred rokom 1989 bol vypra-

covaný rekonštrukčný plán budovy, pričom hodnota rekonštruk-

cie mala byť 25 miliónov bývalých Kčs.

 

     V  roku  1991  súbor  požiadal  ministerstvo kultúry na

údržbu budovy sumu 200 000  Kčs. Ministerstvo však túto sumu

nemohlo poskytnúť, ale nabádalo  vedenie súboru, aby s budo-

vou podnikal, napríklad prenajal ju, a tak získal peniaze na

záchranu schátranej budovy. Tak sa stalo, že po dlhých namá-

havých snaženiach  sa vedeniu podarilo  získať rakúskeho in-

vestora, ktorý budovu zrekonštruoval  s tým, že Mladé srdcia

sa utiahli na najvyššom  poschodí budovy a ostatné priestory

tento investor vydal do podnájmu rôznym obchodným spoločnos-

tiam,  bankám,  organizáciám.  Pôvodná  nájomná  zmluva bola

uzatvorená 1. 7. 1992 na obdobie  65 rokov s tým, že rakúsky

investor okrem  rekonštrukcie budovy mal  uskutočniť aj nad-

stavbu ďalších troch, štyroch poschodí.

 

     Tento zámer však potom zmenil dodatkom číslo 1 k pôvod-

nej nájomnej zmluve zo dňa 2. 12. 1992. Obdobie prenájmu bo-

lo zúžené na 5 rokov. Po  piatich rokoch bolo v prospech ra-

kúskeho  partnera  dohodnuté  vecné  bremeno  podľa pôvodnej

zmluvy. Rakúsky zmluvný partner okrem toho, že investoval do

rekonštrukcie  predmetnej budovy  takmer 60  miliónov Sk, sa

zaviazal poskytnúť  Mladým srdciam z  titulu nájomného ročne

1 600  tisíc  Sk.  Uvedené  zmluvy  sa  uzatvorili s vedomím

a súhlasom  ministerstva kultúry,  ktoré na  jeseň roku 1994

nariadilo rozsiahlu kontrolu hospodárenia v súbore. Podnetom

na  túto kontrolu  bola skutočnosť,  že riaditeľ  maďarského

umeleckého  súboru  Mladé  srdcia  sa  vyjadril  o podozrení

z trestnej  činnosti jednej  z účtovníčok,  ktorá prišla  do

Mladých sŕdc začiatkom deväťdesiatych rokov práve z kontrol-

ného  oddelenia Ministerstva  kultúry Slovenskej  republiky,

voči  ktorej existuje  dôvodné podozrenie,  že pravdepodobne

spreneverila peniaze Mladých sŕdc  takmer do výšky 200 tisíc

Sk. Proti nej sa toho času vedie trestné konanie.

 

     Po viacmesačnej  kontrole sa zistili  okrem vedenia úč-

tovníctva a hospodárenia aj iné vážne nedostatky, ktoré však

novovymenovaný riaditeľ do jesene v roku 1995 odstránil. Tý-

mito nedostatkami sa už  ministerstvo kultúry po ich odstrá-

není vôbec nezaoberalo. Ministerstvo sa už sústredilo iba na

budovu Mladých  sŕdc na Mostovej číslo  8 v Bratislave. Táto

atraktívna budova  je v susedstve Reduty,  pár sto metrov od

Národného divadla,  pričom toho času  po rekonštrukcii podľa

vyjadrenia odborníkov realitných  kancelárií môže mať trhovú

hodnotu viac ako 100 miliónov Sk.

 

     Dňa 5.  10. 1995 generálny  riaditeľ sekcie umenia  Dr.

Gerbóc z poverenia ministra  kultúry požiadal riaditeľa Mla-

dých sŕdc,  aby sa súbor presťahoval  do priestorov prenaja-

tých v Slovenskom pedagogickom nakladateľstve. Riaditeľ Mla-

dých sŕdc na to reagoval tak,  že požiadal o prijatie na mi-

nisterstve kultúry, kde vysvetlil a predložil listinné dôka-

zy o tom,  že predmetná budova je vo  vlastníctve súboru, čo

poskytuje určitú  istotu Mladým srdciam.  Ozrejmil, že Mladé

srdcia majú medzinárodné právne  záväzky a nebolo by vhodné,

keby  sa museli  sťahovať do  iných priestorov.  Vyzeralo to

tak,  že  našiel  u  pána  generálneho  riaditeľa pochopenie

a prostredníctvom neho u vás,  pán minister, čomu však nena-

svedčovalo  vaše  ďalšie  rozhodnutie  z  15. decembra 1995,

v ktorom  prikazujete riaditeľovi  Mladých sŕdc  "zabezpečiť

bezodplatný prevod  majetku štátu", teda  objekt na Mostovej

ulici číslo 8 v Bratislave  zo správy organizácie Mladé srd-

cia v Bratislave do správy kultúrnych zariadení Ministerstva

kultúry Slovenskej republiky v Bratislave k 1. 1. 1996.

 

     Týmto vaším rozhodnutím,  príkazom, bol porušený zákon.

Žiadali ste  totiž splniť taký príkaz,  ktorý sa nedá splniť

po právnej stránke, nakoľko objekt na Mostovej ulici číslo 8

nie je v správe Mladých sŕdc  a nie je vo vlastníctve štátu,

ale vo vlastníctve maďarského umeleckého súboru Mladé srdcia

- Ifjú szívek.  Mladé srdcia boli síce  zriadené štátom, ale

mali právnu subjektivitu, mohli nadobúdať práva a povinnosti

a najmä nadobúdať vlastníctvo. Vo svojom príkaze sa opierate

o zákon  Národnej rady  Slovenskej republiky  číslo 278/1993

Z. z. o správe  majetku štátu, ktorý v § 1 zakotvuje - citu-

jem:  "Tento zákon  upravuje správu  majetku vo  vlastníctve

Slovenskej republiky." Znovu treba zdôrazniť, ako to vyplýva

z listu vlastníctva  číslo 2903, že predmetná  budova nie je

vo  vlastníctve Slovenskej  republiky, a  preto nespadá  pod

právny režim zákona číslo 278/1993 Z. z.

 

     Za týchto okolností, pán  minister, by ste mohli priká-

zať iba prevod vlastníctva na štát alebo na iný subjekt, ale

bolo by to  protizákonné, veď v zmysle §  37 Občianskeho zá-

konníka  zmluvy  sa  majú  uzatvárať  okrem  iného  slobodne

a s touto slobodou vôle by  bol váš príkaz rozhodne v rozpo-

re. Túto  skutočnosť potvrdil aj právnik  vášho rezortu, na-

priek tomu ste vo svojom rozhodnutí zotrvali, a keď riaditeľ

Mladých sŕdc  opätovne apeloval na  právnu nemožnosť plnenia

vášho príkazu, dňa 25. 4.  1996 ste svojím rozhodnutím k 31.

7. 1996 zrušili príspevkovú organizáciu Mladé srdcia. Pozna-

menávam ešte, že vaše rozhodnutie z 15. 12. 1995 je protizá-

konné  aj z toho dôvodu, že  v zmysle zákona  číslo 278/1993

Z. z. (§ 3 ods. 4) odňať správu  po predchádzajúcom preroko-

vaní so zriaďovateľom  môže iba ministerstvo financií, a nie

ministerstvo kultúry.  Týmto  rozhodnutím  ste opäť porušili

zákon číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách.  Totiž

v zmysle § 23 ods. 1 citovaného zákona, citujem: "Rozpočtové

organizácie  alebo  príspevkové  organizácie  možno zriadiť,

zrušiť, zmeniť ich podriadenosť alebo spôsob financovania od

prvého dňa  nasledujúceho rozpočtového roku.  V odôvodnených

prípadoch môže minister financií povoliť iný termín." Na mi-

nisterstve  financií však  o takomto  povolení iného termínu

nemajú vedomosti.

 

     Vážený pán minister, porušovaním  zákonov ste teda zru-

šili národnostný súbor, maďarský umelecký súbor Mladé srdcia

- Ifjú szívek so 40-ročnou bohatou tradícou. Zrušili ste sú-

bor, v  ktorom bolo spolunažívanie občanov  maďarskej a inej

národnosti príkladné,  ktorí šírili národnostnú  kultúru. Po

odmietnutí poskytnúť finančné  prostriedky Czemadoku, po ne-

gatívnych opatreniach v súvislosti  s múzeami a inými inšti-

túciami na národnostne zmiešanom  území nemožno nevidieť, že

ozubené kolieska do seba presne  zapadajú a vaša snaha o po-

tlačenie národnostnej  kultúry je evidentná.  Alebo zrušením

súboru Mladé srdcia ste  sledovali azda  privatizačné zámery

ohľadom tejto budovy? Privatizácia sa už chýli ku koncu a je

málo atraktívnych objektov?

 

     Pán minister, týmto vás  žiadam, aby ste svoje protizá-

konné rozhodnutie z 25. 4. 1996 číslo 961/1996-1 ohľadom ma-

ďarského umeleckého súboru Mladé srdcia - Ifjú szívek zruši-

li, aby  ste navrátili právnu  subjektivitu  a tým  aj sídlo

Mladým srdciam,  nakoľko vyvlastnenie v  prospech štátu bolo

možné ešte aj za totalitného  režimu iba z dôležitého verej-

ného záujmu, pričom vyvlastnenie  bez protináhrady bolo vždy

nezákonné,  neetické, neslušné.  V súčasnosti  je to  navyše

protiústavné a ide o  prvý prípad zoštátnenia súkromného ma-

jetku v "mladej" Slovenskej republike.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa Edit Bauerová. Nie je

prítomná, stráca  poradie. Slovo má pán  poslanec Pál Csáky.

Nie je prítomný, stráca poradie. Slovo má pán poslanec Peter

Lauko, nech sa páči.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     zvyšok pánov ministrov,

     vážený zvyšok kolegýň a kolegov,

 

     interpelujem ministra zahraničných  vecí Slovenska. Ľu-

tujem, že tu nie je, určite by si to so záujmom vypočul.

 

     Podľa  obvyklých diplomatických  zvyklostí je  pozvanie

veľvyslanca na ministerstvo zahraničných vecí doma, v kraji-

ne,  kde  žijeme,  normálna  forma  komunikácie ministerstva

s veľvyslancom. Obvykle  ide o pozvanie  krátkodobé, na nie-

koľko dní. Väčšinou takéto  pozvanie veľvyslanca nie je zve-

rejňované, nemá  publicitu  a po  konzultácii sa veľvyslanec

vracia späť do krajiny jeho pôsobenia. Ale existujú aj rôzne

formy dlhodobého pozvania veľvyslanca domov z krajiny vysla-

nia. V diplomatickej reči tým vláda krajiny obvykle vyjadru-

je vážne postoje k  určitým skutočnostiam, problémom s danou

krajinou alebo nesúhlas s určitou činnosťou vlády tejto kra-

jiny, kde je tento náš veľvyslanec ako reprezentant štátu.

 

     Treba tu odlíšiť dve skutočnosti: alebo je vláda nespo-

kojná s prácou svojho veľvyslanca a potom to nerieši dlhodo-

bým pozvaním domov, ale  jeho odvolaním, ale ak ministerstvo

a vláda použije  formu dlhodobých konzultácií  doma s veľvy-

slancom, znamená  to, že s  jeho prácou je  spokojná, ale má

výhrady k politike štátu, kde veľvyslanec pôsobí. V diploma-

cii ešte  existuje veľa foriem na  riešenie konfliktných si-

tuácií medzi  dvoma krajinami. Sú  to diplomatické konzultá-

cie,  nóty, vyjadrenia  politikov, prerušenie diplomatických

stykov. Dlhodobé  pozvanie veľvyslanca domov  z krajiny, kde

veľvyslanec pôsobí, keď sa nevysvetlí, znamená v diplomatic-

kej reči posledný krok pred prerušením diplomatických stykov

s danou krajinou. Toľko diplomatická reč.

 

     Ako člen  zahraničného výboru nášho  parlamentu prejdem

do reálnej  skutočnosti. V poslednom  období slovenské mini-

sterstvo zahraničných vecí pozvalo na konzultáciu troch veľ-

vyslancov Slovenska  - z Anglicka,  Cypru a Vatikánu.  Podľa

dĺžky pobytu  týchto veľvyslancov na  Slovensku ide nesporne

o dlhodobé konzultácie  s týmito veľvyslancami.  Vzhľadom na

uvedené chápanie  diplomatickej reči sa  preto verejne pýtam

ministra zahraničných  vecí a premiéra  vlády Slovenska, aké

má vláda  Slovenskej republiky výhrady voči  vláde jej veli-

čenstva kráľovnej  Veľkej Británie, keď je  tu na dlhodobých

konzultáciách  veľvyslanec  Slovenska  z  tejto krajiny. Aké

výhrady má vláda Slovenskej republiky voči Vatikánu a Cypru,

keď sú tu na  dlhodobých konzultáciách veľvyslanci Slovenska

v týchto dvoch krajinách? A tiež  sa vás, neprítomný pán mi-

nister, pýtam,  prečo veľvyslanec Slovenska  vo Vatikáne vás

nesprevádzal pri vašej návšteve v Ríme minulý týždeň. Zdá sa

vám to normálne podľa diplomatických zvyklostí? Uvedomuje si

vláda  Slovenskej  republiky,  aký  signál týmito dlhodobými

konzultáciami slovenských veľvyslancov  vydáva vládam týchto

krajín a zahraničiu? Uvedomujete  si, pán minister zahranič-

ných  vecí, ako  týmto nediplomatickým  konaním poškodzujete

dobré meno Slovenska v zahraničí?

 

     Ďakujem vám za pozornosť, kolegyne, kolegovia.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo  má pani poslankyňa  Sabolová a pripraví

sa pani poslankyňa Kolesárová.

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     moja interpelácia je na pána ministra hospodárstva, mi-

nistra životného prostredia a ministra pôdohospodárstva. Bu-

de to  jedna interpelácia, ale súvislosti  v interpelácii sú

smerované na všetky tri rezorty.

 

     Vážený pán  minister, dňa 21. 5.  1996 vláda Slovenskej

republiky schválila návrh na prevzatie štátnej záruky vládou

Slovenskej republiky  za bankový úver vo  výške 200 miliónov

amerických dolárov v roku 1996 pre Vodohospodársku výstavbu,

štátny  podnik,  Bratislava,  na  financovanie vodného diela

Gabčíkovo, vodného diela Žilina a vodnej nádrže Tichý Potok.

Vláda  tým preukázala  svoje rozhodnutie  stavať nádrž Tichý

Potok, pričom sa ešte čaká na vyjadrenie ministerstva život-

ného prostredia. Alebo sa už ministerstvo životného prostre-

dia vyjadrilo?

 

     Vláda týmto  rozhodnutím presadzuje záujmy  veľkých fi-

riem združených v betonárskej  lobby na čele s Vodohospodár-

skou výstavbou, štátny podnik, aby mali zabezpečenú prácu na

niekoľko  rokov. Nezvažujú  sa dôsledne  potreby vody,  stav

rozvodov  vo veľkých  aglomeriáciách, vplyv  na životné pro-

stredie, zachovanie pôvodnej  tváre krajiny, zmenu ekologic-

kých pomerov  v krajine, ako aj  v neposlednom rade sociálny

rozmer pri  výstavbe. V tejto súvislosti  je zaujímavý názor

pána ministra Duckého v Pressklube ešte 18. júna  1995 o po-

trebe  rešpektovania ekologických  princípov pri ekonomickom

rozvoji ako jednej z určujúcich podmienok na vstup Slovenska

do Európskej únie.

 

 

     Realizácia výstavby nádrže Tichý  Potok by zničila nie-

koľko dedín v doline Tichý Potok - Vyšné Repáše, Nižné Repá-

še, Torysky  a Oľšavica. Aj v  dôsledku posledných desaťročí

bývalá  socialistická  vláda  pozastavila  výstavbu a rekon-

štrukciu domov, región sa  ocitol pod tlakom ekonomickej re-

štrikcie a zaostával stále viac, ľudia sa z regiónu odsťaho-

vávali. Dnes v demokratických  podmienkach nie je možné rie-

šiť  problém násilným  vyvlastnením miestneho  obyvateľstva,

ako to  bolo v minulosti napríklad  na vodnom diele Starina,

na ktoré si určite všetci spomínate. Na využívaní tohto vod-

ného diela,  teda vodného diela  Starina, bude postavená  aj

moja interpelácia v súvislosti s vodnou nádržou Tichý Potok.

 

     Výstavbou nádrže Tichý Potok by mali byť zásobené vodou

veľké  sídelné  aglomerácie  východného  Slovenska - Prešova

a Košíc,  ale  bez ohľadu na ekologický  dosah stavby či po-

žiadavky trvalo udržateľného života. Miestni aktivisti z mi-

movládnej organizácie Ľudia a voda v Košiciach navrhovali už

v roku 1994  alternatívne riešenie, ktoré  bolo prezentované

a prediskutované aj v Národnej rade Slovenskej republiky eš-

te  v máji  roku 1994,  ale ani  príslušné ministerstvá, ani

vláda sa  vážnejšie nezaoberali touto  alternatívou. Odborne

si  neosobujem právo  posudzovať žiadne  alternatívy, tu  je

potrebné záväzné stanovisko  odborníkov. Takéto veľké zásahy

hospodárskych  aktivít  v  povodiach  riek  viedli napríklad

k celoplošnému vysušovaniu územia dlhodobým znižovaním zásob

podzemných vôd i k extrémnym nárastom plošnej vodnej erózie,

k zmene prirodzených autoregulačných  mechanizmov obnovy ži-

vín,  čo  znižuje  produkčný  potenciál  celých  území  a čo

ovplyvňuje klimatické zmeny, teplotné výkyvy, znižovanie bi-

lančných úhrnov zrážok atď.

 

     Na  optimálnu koordináciu  celospoločenských záujmov by

bolo potrebné  zohľadniť nielen potreby  veľkých miest Košíc

a Prešova, ale aj tolerantnosť k ostatným komunitám, ktorých

sa stavba bezprostredne dotýka. Vláda by mal vytvoriť ekono-

mické  podmienky na  racionálne hospodárenie  s vodou,  a to

najmä v zdrojovej sfére,  najmä v preverovaní bilančných po-

trieb vody  a tiež v  spotrebiteľskej sfére, kde je potrebné

orientovať sa hlavne na  znižovanie strát z vodovodnej siete

zmenami technológií v priemysle.

 

     A teraz  veľmi konkrétne. Spotreba pitnej  vody na Slo-

vensku za posledné 4 roky sa  radikálne znížila - až o 25 %.

Pokles celkovej  spotreby vody na  Slovensku pokračuje rých-

lejšie, ako sa predpokladalo. Podľa Štatistického úradu Slo-

venskej republiky špecifická spotreba vody v roku 1994 dosa-

hovala 318 l na obyvateľa a deň, pričom na túto úroveň záso-

bovania východoslovenského  regiónu je potrebných  5625 lit-

rov. Súčasné kapacity vodných zdrojov na východnom Slovensku

dosahujú 6583 litrov. Zdroj týchto údajov je správa o vodnom

hospodárstve 1995, ako aj  údaje štatistického úradu. V prí-

pade, že  stav je iný,  prosím pána ministra  o jeho písomné

stanovisko.

 

     Doteraz nie sú dostatočne  využité existujúce zdroje na

východnom Slovensku.  Napríklad vodárenská nádrž  Starina sa

využíva  iba na 37,5  % z celkovej možnej kapacity 1500 l/s.

(Zdroj je Vodohospodársky spravodajca z mája roku 1995.) Pre

reálnosť  si zoberme  50-percentné využitie  kapacity vodnej

nádrže Starina.  Desaťročná prevádzka vodnej  nádrže Starina

potvrdila, že 1500 l/s je  možné dostať do siete. Doterajšia

prevádzka ukázala, že spotreba  z vodného diela Starina bola

len  asi 20-percentná.  Pôvodne pri  výstavbe vodnej  nádrže

Starina boli tri etapy výstavby.  Dnes sa už s treťou etapou

neráta. Pýtam sa, či už  nepotrebujeme 500 l/s, ktoré posky-

tuje vodná nádrž Starina? Už ich nevyužijeme?

 

     V tejto tretej etape sa rátalo len s úpravňou vody a so

zdvojeným potrubím  maximálne do Humenného,  pretože potreba

Humenného a Sniny s okolím je cca 500 l/s. Realizácia tretej

etapy si  vyžaduje oveľa nižšie  investície ako vodná  nádrž

Tichý Potok,  nevyžaduje si výkup nových  pozemkov, zásah do

osobného  vlastníctva,  budovanie  nových  ochranných pásiem

atď.

 

     Žiadam pána ministra  o predloženie investičných nákla-

dov na realizáciu tretej etapy,  ako aj investičný náklad na

výstavbu vodného diela Tichý Potok. Zároveň žiadam predložiť

zdôvodnenie výstavby vodnej nádrže Tichý Potok, ak to reálne

možnosti zatiaľ  nevyžadujú. Na vetve od  Humenného je možná

kapacita 1000 l/s, pričom  skutočný odber podľa niekoľkoroč-

nej prevádzky je len asi 50 %, do Košíc asi 200 l, do Vrano-

va asi 50 l, do Strážskeho asi  30 l. Dnes sa pre Prešov od-

ber  nerealizuje, len  pri  technickej  potrebe, a  to 10-20

l/s. Čiže pýtam sa opätovne,  ako sa plánuje s treťou etapou

dostavby vodnej nádrže Starina.

 

     Realizácia tretej etapy by  stačila na pokrytie potrieb

Košíc i Prešova. Podľa mojich informácií v súčasnosti je re-

zerva pre Košice asi 400 l/s, pričom spotreba je 200 l/s, aj

keď sa stavba pôvodne nemala  realizovať pre Košice. Vy, pán

minister, určite máte ešte  lepšie informácie o číslach, ale

tieto  skutočnosti  nasvedčujú,  že  výstavba  vodnej nádrže

Tichý Potok podľa projektu  Vodohospodárskej výstavby nie je

potrebná.  Ak sa  znížia  straty  z vodovodných  systémov na

únosnú mieru, dnes je to 20-25 % rozvodov v Košiciach a Pre-

šove, bude  napríklad košická vodárenská sústava  z 2015 l/s

potrebovať 1280 l/s, pričom  kapacita vodných zdrojov košic-

kej vodárenskej sústavy v súčasnosti dosahuje 1457 l/s. Tie-

to údaje sú tiež  z Vodárenskej koncepcie východoslovenského

regiónu.

 

     Výstavbou vodnej  nádrže Tichý Potok s kapacitou zhruba

640 l/s  sa budú len  kompenzovať neúmerné straty  z vodných

sietí, čo sa premietne do ceny vody a postihne každého obča-

na, každú domácnosť. Preto by bolo výhodnejšia a iste nižšia

investícia  do rekonštrukcie  rozvodných sietí  ako nová vý-

stavba vodnej nádrže.

 

     Žiadam vás,  pán minister, aby o  takýchto vážnych roz-

hodnutiach jednotlivých  rezortov a vlády  boli poslanci in-

formovaní a aby sme do výboru pre životné prostredie dostali

stanovisko rezortu  ministerstva životného prostredia  k vý-

stavbe vodnej nádrže Tichý Potok.

 

     Na margo - stotožňujem sa  aj s vyhlásením ministra ži-

votného prostredia pána Zlochu, bolo na predvolebnom mítingu

pána Zlochu v obciach v lokalite Tichý Potok, že sa zaručuje

obyvateľom, že výstavba vodnej nádrže Tichý Potok nebude.

 

     Ďakujem pekne, to je všetko.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne.  Slovo    pani  poslankyňa Kolesárová

a pripraví sa pán Barnabás Ferkó.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážení predstavitelia vlády,

     dámy a páni,

 

     obraciam  sa na  podpredsedu vlády  a ministra financií

pána  Kozlíka v  rámci interpelácie  iba s  jedinou otázkou,

pretože mám výhrady k tretej vete odpovede, ktorú som od ne-

ho dostala.  Dovoľujem si ho  požiadať o vysvetlenie,  v čom

nemajú argumenty, ktoré som  uviedla vo svojich dvoch inter-

peláciách k problematike výskumu verejnej mienky, objektívny

základ  a sú  iba vecou  môjho osobného  názoru a môjho uhla

pohľadu.

 

     Interpelujem opäť preto, že objektívne poznávanie nálad

populácie je relevantným faktorom  politickej situácie a je-

diná štátom financovaná inštitúcia spadá do riadiacej kompe-

tencie pána podpredsedu vlády a ministra financií.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec  Ferkó. Pripraví sa pán po-

slanec Javorský.

 

Poslanec B. Ferkó:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     svoju interpeláciu v zmysle § 89 zákona o rokovacom po-

riadku adresujem vláde  Slovenskej republiky, menovite mini-

strovi vnútra Slovenskej republiky Ľudovítovi Hudekovi, kto-

rej predmetom je negatívne  stanovisko obvodu Veľké Kapušany

k začleneniu obvodu do okresu Michalovce.

 

     Vážený pán  minister, dostal som  vašu odpoveď na  moju

interpeláciu prednesenú na 13. schôdzi Národnej rady Sloven-

skej republiky  pod číslom KN-40-1/96, v  ktorej okrem iného

uvádzate, že obvod Veľké Kapušany  má byť začlenený do navr-

hovaného okresu  Michalovce napriek tomu, že  obvod 36 rokov

patril do  okresu Trebišov. Pýtam  sa vás, pán  minister, na

základe čoho ste dospeli k takému záveru.

 

     Na prerokovanie vášho stanoviska bolo zvolané mimoriad-

ne zasadnutie Združenia  miest a obcí Použia, t.  j. 15 obcí

a mesto Veľké Kapušany s počtom  obyvateľov 17 965, kde prí-

tomní starostovia vyjadrili jednoznačný nesúhlas s pričlene-

ním obvodu  Veľké Kapušany k okresu  Michalovce, čo následne

prerokovali a potvrdili uzneseniami na mimoriadnych zasadnu-

tiach obecných  zastupiteľstiev. Pripomínam ešte,  že od 10.

5. do 20.  5. 1996 v rámci obvodu  bola organizovaná petičná

akcia na  podporu vytvorenia spoločného okresu  Použia a Me-

dzibodrožia so sídlom vo  Veľkých Kapušanoch, eventuálne pe-

tícia  k  plánovanému  začleneniu  obvodu do novovytvorených

okresov.

 

     Zo stanovísk  obecných zastupiteľstiev a  Mestského za-

stupiteľstva  vo Veľkých  Kapušanoch a  z výsledkov petičnej

akcie jednoznačne vyplýva,  že kvalifikovaná väčšina občanov

obvodu i mesta Veľké Kapušany žiadajú vytvorenie samostatné-

ho okresu  Veľké Kapušany a  v prípade neúspechu  realizácie

tejto požiadavky trvajú na zotrvaní v súčasnom okrese Trebi-

šov. Uznesenia obecných zastupiteľstiev a Mestského zastupi-

teľstva  vo Veľkých  Kapušanoch a  petičné hárky  som osobne

odovzdal na Úrade vlády Slovenskej republiky.

 

     Vážení členovia vlády,

     vážený pán minister,

 

     žiadam vás  v mene občanov  obvodu Veľké Kapušany,  aby

ste podporili uznesenia  Mestského zastupiteľstva vo Veľkých

Kapušanoch a obecných  zastupiteľstiev, rešpektovali rozhod-

nutia občanov a aby ste nerozhodovali o nás bez nás. Uvedené

riešenie o zotrvaní obvodu  Veľké Kapušany v súčasnom okrese

Trebišov je podporované aj  zo strany vedení okresných orga-

nizácií  HZDS, SNS  a ZRS   v Trebišove.  Verím, že  k našej

oprávnenej požiadavke zaujmete kladné  stanovisko, za čo vám

v mene občanov Použia vopred ďakujem.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo  má pán poslanec Javorský  a pripraví sa

pán poslanec Köteles.

 

Poslanec F. Javorský:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážení členovia vlády,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     interpelujem pána ministra Petra  Baca vo veci výstavby

vodárenskej nádrže Tichý Potok, a to vo veci účelnosti vyna-

ložených  prostriedkov na  stavbu variantu  I alebo variantu

II. Otázka výstavby tejto nádrže je stále živá a neeliminujú

sa rozporné názory a hodnotenia potrebnosti jej výstavby. Je

preto aj mojou snahou  prispieť k riešeniu existujúcich pro-

blémov. Predpokladám, že aj spoločne môžeme k tomu prispieť,

keď budeme prihliadať na všetky návrhy vedúce k objektivizá-

cii potrieb  i požiadaviek na túto  stavbu. Myslím, že neza-

škodí, keď aspoň trochu pripomeniem anabázu tejto stavby.

 

     Dnes už  môžeme hovoriť aj o  jej histórii, keď berieme

do úvahy,  že už v roku  1954 sa prvýkrát hovorilo  o zámere

vystavať  na Toryse  nad  Tichým  Potokom vodnú  nádrž. Prvé

praktické kroky  sa v tomto urobili  až v roku 1982,  keď sa

dal  do  prevádzky  provizórny  povrchový  odber vody priamo

z rieky Torysy cez úpravňu  vôd v Brezovici. K znovuoživeniu

tohto  zámeru  došlo  z  podnetu  vodohospodárskej  výstavby

v marci 1992. Vláda následne uznesením číslo 243 zo 7. aprí-

la 1992 dala súhlas  na projektovú prípravu tejto priehrady.

V máji roku 1993 sa začalo riešiť environmentálne hodnotenie

alternatív  zabezpečenia pitnej  vody pre  Prešov a  Košice,

v ktorom sa posudzovala aj vodárenská nádrž Tichý Potok.

 

 

     Na tieto  kroky reagovali mnohí  odborníci, ale aj  zá-

stupcovia niektorých  stavebných firiem  a do  tejto doby je

otázka výstavby tohto vodného  diela predmetom zápasu odbor-

níkov na  výstavbu vodných diel, ochrany  prírody a pamiatok

so záujmami stavebných firiem a občanov stavbou postihnutých

obcí. Občania  obcí Oľšavica, Nižné a  Vyšné Repáše, Torysky

a Tichý Potok vyjadrili svoj negatívny postoj k výstavbe re-

ferendom, v ktorom sa 98,8 % obyvateľov týchto obcí postavi-

lo proti výstavbe vodnej nádrže Tichý  Potok nad obcou Tichý

Potok. Od tohto obdobia  sa problémy ujasňovali na viacerých

odborných  seminároch a  stretnutiach s  občanmi, na ktorých

som sa aj ja zúčastňoval.  Je však zarážajúce, že na posled-

ných pohovoroch  s občanmi dotknutých  obcí sa nepriznávalo,

že zainteresované projekčné zložky  a dodávateľ stavby počí-

tajú už len  s výstavbou tzv. veľkej vodnej  nádrže a nepri-

púšťali možnosť prehodnotenia tohto zámeru.

 

     Treba povedať, že aj napriek tomu, že sa v zámere počí-

ta s troma alternatívami stavby, len na jednej sa robia geo-

logické  a hydrogeologické  prieskumy, na  ktorých sa dosiaľ

preinvestovalo okolo 100 miliónov Sk. Výstavba veľkej vodnej

nádrže si vyžiada  viac ako 4 mld Sk. Po  jej výstavbe sa do

vodovodnej siete bude dodávať 638 l/s. Je však obava, že tá-

to stavba v podstatnej  miere ohrozí doterajšie vodné zdroje

na Toryse, z ktorých sa  získava ročne 14 mil. metrov kubic-

kých vody. V treťom variante  vodnej nádrže v doline Škapová

by mala  nádrž o jednu  tretinu  menší objem,  do vodovodnej

siete by dodávala 111 l/s a náklady na výstavbu tejto nádrže

sú o jednu tretinu nižšie ako pri výstavbe veľkej nádrže.

 

     V  tejto interpelácii  sa nechcem  dotýkať posudzovania

výhodnosti či  nevýhodnosti riešenia toho  či onoho variantu

výstavby nádrže, chcem však poukázať na jedno hľadisko, kto-

ré som na niektorých spomínaných stretnutiach  s projektant-

mi ponúkal,  ale nenašlo uplatnenie.  Ide o hľadisko,  ktoré

plne rešpektuje potrebu zabezpečiť východoslovenskú vodáren-

skú sústavu pitnou vodou  a predovšetkým veľké mestské aglo-

merácie, ako sú Prešov a  Košice, ale zároveň sa predpokladá

hospodárnosť  s vodou  v rámci  Východoslovenských vodovodov

a kanalizácií. Ono  ma vedie k  pochybnostiam o potrebe  vý-

stavby veľkej vodárenskej nádrže Tichý  Potok, a to z týchto

dôvodov: Podľa informácií Východoslovenských vodární a kana-

lizácií do vodovodnej siete  na východnom Slovensku sa ročne

dodáva  viac ako  116 miliónov  m3 pitnej  vody. Vzhľadom na

zastaranosť  a poruchovosť  vodovodných sietí  je strata 

23,8 % dodanej vody. To znamená že 27 453 464 m3 pitnej vody

sa ročne stráca v podloží, čo zároveň pre vodárov predstavu-

je ročne stratu viac ako 206 miliónov Sk. Táto tzv. nefaktu-

rovaná voda  sa zachytí vo vodných  nádržiach, dopraví sa až

na miesto určenia a nakoniec sa stráca v poškodenej vodovod-

nej sieti.

 

     Vážený pán  minister, na jednej  strane sú tu  obrovské

straty na  dodanej pitnej vode  a na druhej  strane vkladáme

obrovské prostriedky na  vybudovanie nových vodárenských ná-

drží. Na  porovnanie uvádzam, že straty  vo vodovodnej sieti

Východoslovenských  vodární  a  kanalizácií  predstavujú 878

l/s a  dodávka z veľkej  vodnej nádrže Tichý  Potok vydá len

638 l/s,  čo nevykryje ani  terajšie straty. Čiže  na krytie

strát  pitnej vody  zapríčinených zlým  stavom vodovodov  za

ideálnych predpokladov bude potrebné postaviť ešte jednu ná-

drž  s výdatnosťou  240 l/s.  Myslím si,  že takéto chápanie

hospodárenia je neprijateľné, a preto je pre mňa neprijateľ-

ný aj zámer  vybudovať novú vodnú nádrž a  neriešiť zlý stav

vodovodov na celom východnom Slovensku.

 

     Vážený pán  minister, pre nelogickosť  v rozhodovaní aj

pri argumentácii obhajoby výstavby veľkej nádrže Tichý Potok

a nezohľadňovaní strát  pitnej vody v Prešove  a v Košiciach

pokladám zotrvávanie na tomto  zámere za nezodpovedné hospo-

dárenie s prostriedkami  plánovanými na riešenie zásobovania

východného Slovenska  pitnou vodou. Z tohto  dôvodu sa obra-

ciam na vás so žiadosťou, aby ste dali podnet na prehodnote-

nie potrebnosti  výstavby veľkej vodnej  nádrže Tichý Potok,

presadili  výstavbu vodnej  nádrže Škapová  a takto usporené

financie použili na opravy  a rekonštrukcie vodovodnej siete

v mestách Prešov a Košice.

 

     Moja požiadavka je o to naliehavejšia, že vláda Sloven-

skej republiky rozhodnutím zo dňa 21. 5. tohto roku prevzala

záruku za  bankový úver pre  š. p. Vodohospodárska  výstavba

Bratislava na vybudovanie vodnej nádrže Tichý Potok vo výške

6,7 miliónov amerických dolárov, že  sa už počíta aj s ukon-

čením tejto  stavby  v roku 1999.  Podľa mňa je neprípustné,

aby sa  tieto prostriedky vložili  do stavby vodného  diela,

ktoré bude vyrábať pitnú vodu, ktorá sa však nikdy nedostane

k spotrebiteľovi. Nemal  by sa tu brať  do ohľadu ani záujem

hlavného dodávateľa stavby  Vodohospodárska výstavba, Brati-

slava, ktorý si sľubuje  veľké zisky spojením výstavby tejto

veľkej vodnej nádrže so stavbou tunela pod Braniskom.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo má pán  poslanec Köteles. Poradie stráca

pán poslanec Pittner a pripraví sa pán poslanec Juriš.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Vážená Národná rada,

     vážení členovia vlády,

     vážený pán predsedajúci,

 

     ešte na 24. schôdzi  Národnej rady Slovenskej republiky

v roku  1993  som  interpeloval  vládu  Slovenskej republiky

a ministra  hospodárstva Slovenskej  republiky pána  Duckého

v mene občanov regiónu Moldava  nad Bodvou a pracovníkov zá-

vodu Tesla, Moldava nad Bodvou, ktorí sa obrátili na mňa ako

na poslanca Národnej rady s obavami o budúcnosť, perspektívu

tohto  strategického  závodu.  Moje  otázky vtedy vychádzali

z očakávania tam pracujúcich odborníkov, ba i odborárov, aby

sa čím rýchlejšie uskutočnil  prevod vlastníctva Tesly, Mol-

dava nad  Bodvou z Fondu národného  majetku Českej republiky

do Fondu  národného majetku Slovenskej republiky.  Už v roku

1993 som  vyslovil obavy o osud  tohto strategického závodu,

teda o perspektívu monopolnej  výroby žiariviek v Slovenskej

republike. Dalo sa počítať s perspektívou, že závod v konku-

renčnom prostredí  v nezodpovedných rukách  veľmi ľahko môže

byť hospodársky, technicky aj umelo zruinovaný.

 

     Vážení kolegovia, napriek tomu, že závod Tesla v Molda-

ve nad Bodvou od roku  1993 v hojnom počte navštívili dnešní

členovia vlády a  občas sa na účet závodu  zabávali v okoli-

tých roduverných obciach, konzultovali s vedúcimi pracovník-

mi, napriek tomu, že verejne alebo medzi štyrmi očami riadi-

teľovi závodu sľúbili prevod vlastníctva, trhy, odbyt, štát-

nu  podporu, a  vraj aj  teraz existujú  priame kontakty  na

niektorých čelných  členov vlády, závod Tesla  v Moldave nad

Bodvou,  teda jediný  veľký závod  v našom  regióne, je pred

hospodárskym krachom. V súčasnosti je závod v bezvýchodisko-

vej situácii, prepustili väčšinu pracovníkov, ostatných pla-

tia len ad hoc, závod je zadlžený a nemá už skoro nijaký od-

byt. V  tejto situácii sa  vynára otázka, prečo  tí členovia

vlády vrátane predsedu vlády,  ktorí navštívili závod a boli

oboznámení s dôvodmi, prečo  treba previesť závod do sloven-

ského vlastníctva, nič nepodnikli a ostali len pri prázdnych

gestách. Žiaľ,  dosiaľ sa nič konkrétneho  nestalo a najper-

spektívnejší závod na východe - podľa slov Vladimíra Mečiara

- v rukách  neschopných alebo na  všetko schopných indivíduí

namiesto sľúbenej prosperity znamená pre náš región len hro-

ziacu nezamestnanosť.

 

 

     Vážení členovia  vlády, tí, ktorí  ste navštívili závod

Tesla  Moldava nad Bodvou, za súčasnú neutešenú situáciu ne-

siete morálnu zodpovednosť aj vy.

 

     Vážený  minister hospodárstva,  vážená vláda Slovenskej

republiky,  po  uplynutí  troch  rokov  som  opätovne nútený

v zmysle § 90 položiť tie isté otázky:

 

     a) Aké  kroky urobila vláda Slovenskej  republiky a Mi-

nisterstvo hospodárstva  Slovenskej republiky, aby  sa usku-

točnil prevod vlastníctva Tesly  Moldava nad Bodvou do Fondu

národného majetku Slovenskej republiky?

 

     b) Aké kroky hodlá urobiť vláda Slovenskej republiky na

záchranu závodu Tesla Moldava nad Bodvou, teda jediného veľ-

kého podniku v našom obvode?

 

     Vážená  vláda,  som  nútený  vás  opätovne interpelovať

v mene obyvateľov  obcí Budimír, Beniakovce,  Sady nad Tory-

sou, Vyšná  Hutka, Nižná Hutka, Nižná  Myšľa, Kopšov, Bakša,

Valaliky, Haniska, Sokoľany, Bočiar,  Seňa, Veľká Ida, Vyšný

Klatov, aby sa s vytýčením  hraníc nových okresov riešila aj

otázka obnovy katastrálnych hraníc  obcí v okrese Košice vi-

diek, dotknutých  územnými zmenami vykonanými  v rokoch 1981

až 1985.

 

     Interpeláciu odovzdám písomne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo  má pán poslanec Juriš,  pripraví sa pán

poslanec Švec. (Šum v sále.)

 

     Priatelia, áno,  ale vzhľadom na to,  že ministrov máme

tu, predsa len nemáme možnosť rokovať o tomto zajtra, je vý-

jazdový deň  vlády, využime, kým sú  prítomní, aby poslanci,

ktorí chcú uskutočniť interpeláciu, ju mohli urobiť. Nech sa

páči.

 

Poslanec A. Juriš:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     mám len krátku otázku  na premiéra vlády pána Vladimíra

Mečiara. Pri návšteve Rakúska 20. marca v rámci neoficiálnej

návštevy sa stretol pán Vladimír Mečiar s rakúskym preziden-

tom  Thomasom Klestilom.  V neoficiálnom  rozhovore zotrvali

vyše 40 minút. Potom sa stretol s vicekancelárom a ministrom

zahraničných vecí  Wolfgangom Schüsselom. Hlavnou  témou bol

osud Jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice a slovenské úsi-

lie o vstup do Európskej únie. Vladimír Mečiar zdôraznil, že

Rakúsko  sa  môže  stať  obhajcom  Slovenska  pri jeho snahe

o začlenenie sa do únie a Wolfgang Schüssel vyjadril Sloven-

skej republike v tomto smere podporu.

 

     Podľa Schüssela slovenský  premiér ubezpečil Viedeň, že

zastaraná elektráreň  Jaslovské Bohunice sa  nebude v budúc-

nosti opravovať a že Slovenská  republika dodrží sľub a uza-

vrie ju,  ale zastavenie prevádzky sa  môže oneskoriť. To je

doslovný text z novín z 21.  marca 1996. V tých istých novi-

nách však čítam: "Zásadná  rekonštrukcia V1 sa podľa vedenia

EBO oplatí. Po tzv.  malej rekonštrukcii bohunickej jadrovej

elektrárne V1, ktorá si vyžiadala  2 mld Sk, uskutoční sa do

roku 1999 v súlade s rozhodnutím Úradu jadrového dozoru Slo-

venskej republiky aj postupná rekonštrukcia elektrárne, kto-

rej prvý  blok bol k  energetickej sieti prifázovaný  v roku

1978." O niekoľko dní na to, zase v tých istých novinách, sa

objavilo: Vladimír  Mečiar - Jaslovské  Bohunice nemožno len

tak vypnúť, kde sa pán  predseda vlády vyjadril, že jednodu-

cho atómovú elektráreň Jaslovské Bohunice nemožno vypnúť, ak

dosiaľ  nie je  za ňu  náhrada. V  rozhovore pre Rádiožurnál

Slovenského rozhlasu to včera uviedol predseda vlády Sloven-

skej republiky Vladimír Mečiar. Preto je v našom záujme, aby

sa zvyšoval  bezpečnostný štandard tejto  atómovej elektrár-

ne... Ďalej nebudem pokračovať.

 

     Moja otázka znie, ako  vyzeráme pred zahraničnými poli-

tikmi, keď na jednom mieste niekoľko dní predtým tvrdíme, že

uzatvoríme elektráreň V1 po  dobudovaní elektrárne v Mochov-

cich a v ten istý  deň riaditeľ atómovej elektrárne vyhlási,

že na  pokyn Ústavu jadrového  dozoru sa bude  rekonštruovať

jadrová elektráreň a predĺži sa alebo bude dlhšie v prevádz-

ke, ako  sa vybuduje Jadrová  elektráreň Mochovce, I.  a II.

blok.

 

     Takisto sa pýtam pána ministra Duckého ohľadne tzv. vy-

budovania  skladu na  vyhoreté palivo  v Jaslovských Bohuni-

ciach. Momentálne tam máme dočasný sklad na vyhoreté palivo,

na  nízkoaktívne látky  sa buduje  sklad v  Mochovciach a na

strednodobé uloženie vyhoretého  jadrového paliva zatiaľ ne-

máme  sklad. Podľa  zmlúv nám  to odoberal  bývalý Sovietsky

zväz  alebo  teraz Ruská federácia a  najnovšie sa objavili

názory, že sa bude budovať  takýto sklad v Jaslovských Bohu-

niciach. Pýtam sa, čo je na tom pravdy, aký by mal byť tento

sklad a kde by mal byť.  Keďže je to stavba veľkého rozsahu,

myslím, že by tam malo byť vykonané aj environmentálne zhod-

notenie, myslím,  že obyvatelia by sa tiež  mali  k tomu vy-

jadriť,  pretože na  jednom mieste  taká veľká  koncentrácia

- A1, V1, V2, dočasný sklad,  strednodobý sklad - myslím, že

je toho dosť. Je to dosť veľké zaťaženie tohto územia. Pýtam

sa, či sú  to len fámy, alebo je to  skutočne fakt, že vláda

má takýto zámer.

 

     Ďakujem.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Slovo má  pán poslanec Švec. Pripraví sa

pán poslanec Šagát.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážené trpezlivé kolegyne, kolegovia,

     vážená pani ministerka,

     vážení páni ministri,

 

     svoju  interpeláciu adresujem  ministerke školstva pani

Eve Slavkovskej  a táto moja  interpelácia sa týka  problému

menovania vysokoškolských  profesorov prezidentom Slovenskej

republiky. Musím konštatovať,  že Kancelária prezidenta Slo-

venskej republiky do 30.  apríla tohto roku nedostala návrhy

vysokých škôl  na menovania profesorov z  roku 1995 a, samo-

zrejme, z prvých štyroch mesiacov roku 1996.

 

     V roku 1995 vedecké rady vysokých škôl menovali, lepšie

povedané  inaugurovali  33  profesorov.  Návrhy na menovanie

týchto profesorov predložili vedecké rady ministerstvu škol-

stva od 1. februára do 31. decembra 1995. Sklz medzi odosla-

ním týchto návrhov na  ministerstvo školstva a ich predlože-

ním do Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky predstavu-

je časové rozpätie od 5 do 17 mesiacov.

 

     Situácia je nasledovná: Univerzita Pavla Jozefa Šafári-

ka predložila v roku 1995 4 návrhy, časový sklz do 30. aprí-

la je 14 mesiacov. Univerzita Komenského schválila vo vedec-

kej rade 6 návrhov - časový  sklz 7 mesiacov  a 2 ďalšie ná-

vrhy - časový sklz 5 mesiacov. Slovenská technická univerzi-

ta v  Bratislave schválila 3 návrhy  profesorov, časový sklz

je 11 mesiacov. Vysoká škola dopravy a spojov v Žiline pred-

ložila ministerstvu  4 návrhy, časový  sklz je 16  mesiacov.

Univerzita  veterinárneho lekárstva  v Košiciach  predložila

2 návrhy, jeden má sklz 15  mesiacov, druhý má sklz 6 mesia-

cov. Vysoká  škola pedagogická v Nitre  predložila 2 návrhy,

časový sklz je 13  mesiacov. Technická univerzita vo Zvolene

predložila 2 návrhy, obidva majú časový sklz 6 mesiacov. Vy-

soká  škola poľnohospodárska  predložila postupne  2 návrhy,

časový sklz 17 mesiacov, 4  návrhy - časový sklz 16 mesiacov

a 2 návrhy - časový sklz 12 mesiacov.

 

     Vážená pani  ministerka, § 15 ods.  2 zákona o vysokých

školách číslo 172/1990 Zb. hovorí,  že minister na návrh vy-

sokých  škôl  predkladá  návrhy  na  vymenovanie  profesorov

a rektorov  prezidentovi.  Musím  konštatovať,  že  zdržanie

týchto návrhov  je v rozpore s  § 15 zákona o  vysokých ško-

lách. Prosím, keby ste boli taká láskavá a vo svojej odpove-

di mi vysvetlili, prečo je  potrebné takéto zdržanie pri me-

novaní profesorov, vzhľadom na to,  že sama veľmi dobre vie-

te, aká  je situácia na vysokých  školách. Priemerný vek na-

šich profesorov je  nad 62 rokov. Existujú školy,  kde je už

ohrozená  výučba. Je  paralyzované habilitačné pokračovanie.

Mladých docentov musíme posielať do Čiech a mnohé fakulty sú

ohrozené aj z hľadiska  akreditácie. Konkrétne na Univerzite

Komenského máme jednu fakultu,  ktorú nebudem menovať, ktorá

má dvoch funkčných profesorov.

 

     Ďakujem  za pozornosť  a, pani  ministerka, ďakujem, že

ste zotrvali s nami, že ste vydržali.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo  má pán poslanec Šagát.  Pripraví sa pán

poslanec Koncoš.

 

 

 

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

     vážené panie poslankyne, páni poslanci,

     vážení hostia,

 

     dovolím si  poslať pánu ministrovi  písomnou formou dve

interpelácie. Jedna sa bude týkať lekárne v Dérerovej nemoc-

nici,  jej  privatizácie,  druhá  sa  bude týkať Polikliniky

v Ružinove. Nemyslím si, že je  dnes vhodné, aby sme o tomto

diskutovali,  pretože ste  unavení, zdecimovaní.  Zostali tu

iba niektorí ministri, ktorým chcem osobitne poďakovať, teda

pánu ministrovi, že tu zostal.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Nech sa páči,  pán poslanec Koncoš, a pripraví

sa pán poslanec Kováč.

 

Poslanec P. Koncoš:

 

     Vážený pán podpredseda,

     pani ministerka,

     páni ministri,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     aj ja  budem veľmi stručný. Chcel  som interpelovať mi-

nistra životného prostredia pána inžiniera Zlochu, ale keďže

stav je taký, aký je, len veľmi stručne sa zmienim o tom, že

v druhom polroku 1995 malo ministerstvo životného prostredia

v pláne predložiť 12 návrhov  zákonov. Do dnešného dňa, teda

takmer pred ukončením druhého  polroka 1996 boli z uvedeného

počtu predložené  a prerokované len dva  zákony, a to novela

stavebného a vodného zákona pod  číslom 199/1995 Z. z. a no-

vely zákona o  ovzduší číslo 31/1995 Z. z.  a 32/1995 Z. z.,

uverejnené v úplnom znení pod číslom 256/1995 Z. z.

 

     Domnievam  sa, že  chyba zaostávania  a neplnenia plánu

legislatívnych úloh na ministerstve životného prostredia nie

je v  práci odborných zložiek a  aparátu tohto ministerstva,

ale skôr v jeho vrcholnom vedení. Pre úplnosť informácie do-

dávam, že ďalším zákonom, ktorý  mal byť v roku 1995 pripra-

vený a dodnes nebol predložený ani vláde, ani parlamentu, je

návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o vodách. To

ma veľmi  mrzí, pretože tým sa  brzdí riešenie transformácie

vodného hospodárstva  u veľkých vodárenských  nádrží, ale aj

transformácia vodovodov  a kanalizácií a  ďalších vodohospo-

dárskych diel. Takisto nebol  predložený napríklad návrh zá-

kona o  spoplatnení užívania vôd, návrh  zásad zákona o prí-

stupe k  informáciám o životnom prostredí,  návrh zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o územnom priestorovom plá-

novaní,  o bezpečnosti  a vhodnosti  stavieb a  návrh zákona

o odpadoch vrátane obalov.

 

     V roku 1994 Národná rada Slovenskej republiky schválila

zákon číslo 287 o ochrane prírody a krajiny a na tento zákon

malo nadväzovať  niekoľko vykonávacích predpisov,  najmä vy-

hláška, ktorou sa vykonávajú  niektoré ustanovenia tohto zá-

kona.  Bohužiaľ, ani  jeden vykonávací  predpis ministerstvo

životného  prostredia zatiaľ  nepredložilo vláde  Slovenskej

republiky na schválenie.

 

     Pýtam  sa  preto  ministra  životného  prostredia  pána

Zlochu, prečo  sa na ministerstve, ktoré  riadi, neplní plán

legislatívnych úloh, a zároveň ho zdvorilo žiadam o spresne-

nie nových termínov na predloženie citovaných návrhov legis-

latívnych noriem.

 

 

 

     Ak pán minister zdravotníctva  dovolí, chcel by som vy-

užiť jeho prítomnosť a obrátiť sa na neho s prosbou o rieše-

nie problémov v okrese Rimavská  Sobota, ktorý je nielen ok-

resom s najvyššou nezamestnanosťou  v rámci celej Slovenskej

republiky, ale sú v ňom  aj pomerne rozsiahle vyľudňujúce sa

oblasti,  medzi ktoré  patrí najmä  oblasť Ratkovej,  kedysi

prekvitajúceho  kráľovského mestečka,  dnes upadajúcej obce.

Obce,  v  ktorej  obchodníci  zatvárajú  svoje  obchody, ale

v ktorej nemá záujem otvoriť svoju ambulanciu privátny zubný

lekár, ani privátnu lekáreň súkromný lekárnik či lekárnička.

Samozrejme, štát zubnú ambulanciu zrušil, a čo osobitne oby-

vateľov Ratkovej a okolia trápi, zanikla v rámci privatizač-

ného programu aj miestna lekáreň.

 

     Starosta Ratkovej  sa obrátil so  žiadosťami o riešenie

tohto stavu  najprv na príslušné  okresné orgány, potom,  čo

neuspel, aj na vás, pán minister. Bohužiaľ, vy ste mu listom

opäť  odporučili hľadať  riešenie u  okresného lekára. Žiaľ,

situácia zostala  rovnaká a občania Ratkovej  a okolia musia

po lieky cestovať do 25  km vzdialenej Hnúšte či ešte vzdia-

lenejšej Rimavskej Soboty.

 

     Prosím,  pán  minister,  aby  ste  prijali opatrenia na

účinné  riešenie tohto  problému, za  čo vám  budem povďačný

nielen ja  ako poslanec z okresu  Rimavská Sobota, ale najmä

spomínaní občania.

 

     Za riešenie vopred ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.  Slovo má pán poslanec  Kováč a pripraví

sa pán poslanec Vaškovič.

 

 

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     tiež  budem  šetriť  váš  čas,  rešpektovať  vašu únavu

a v skrátenej forme prednesiem  interpeláciu na takmer chro-

nicky  neprítomného ministra  kultúry, ktorý  má zrejme  iné

problémy.

 

     Pán  minister kultúry  správne verejnou  súťažou, ktorú

vyhlásil  v júli  roku 1995,  dospel k  tomu, že  je výhodné

uzatvoriť generálnu poistnú zmluvu na poistenie majetku vrá-

tane umeleckých predmetov kultúrneho  dedičstva. V tomto vý-

berovom konaní zvíťazila poisťovňa Kooperatíva, ktorá sa za-

viazala odovzdávať 2  % z poistnej sumy do  fondu Pro Slova-

kia, čo predstavuje na tento rok 5 miliónov korún, na budúci

rok 15 miliónov korún.

 

     Pán  minister však  vydal príkaz  číslo 6  z roku  1996

a práve tomuto príkazu je venovaná moja interpelácia. V tom-

to príkaze pán minister kultúry prikazuje - budem ho citovať

- "uzatvárať zmluvy každej organizácii s Kooperatívou výluč-

ne prostredníctvom  spoločnosti MINET Slovakia,  a. s., síd-

liaca v Poprade.

 

     Moje otázky na pána ministra sú nasledovné:

 

     Prvá otázka: Prečo nemôžu zmluvy s Kooperatívou uzatvá-

rať jednotlivé organizácie rezortu samy a prečo musia zmluvy

uzatvárať prostredníctvom akciovej  spoločnosti MINET Slova-

kia?

 

     Druhá  otázka: Bola  akciová spoločnosť  MINET Slovakia

vybraná  ako výhradný  zástupca rezortu  kultúry v  rokovaní

s poisťovňou v súlade s legislatívou o verejnom obstarávaní?

Kedy bola vyhlásená verejná súťaž  na túto činnosť a aký bol

výsledok súťaže?

 

     Tretia otázka: Aká bude  výška finančnej náhrady akcio-

vej spoločnosti  MINET Slovakia, teda aké  je dohodnuté per-

cento z  poistnej zmluvy pre činnosť  tejto akciovej spoloč-

nosti,  ktorá podľa  mojich informácií  bola vytvorená práve

a práve len účelovo na túto činnosť?

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo  má pán poslanec Vaškovič  a pripraví sa

pán poslanec Bárdos.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     moja  interpelácia  bude  krátka.  Smeruje k predsedovi

vlády a ministrovi financií a  vlastne je iba spresnenou in-

terpeláciou, na ktorú som nedostal odpoveď.

 

     Napriek uvedeniu konkrétneho podozrenia z porušenia zá-

kona  o cenných  papieroch v  časti ochrana  finančného trhu

Harvardskou investičnou  spoločnosťou, vo vašej  odpovedi na

interpeláciu ste sa, vážený  pán podpredseda vlády, zmienili

o previerke  dodržiavania zákona  o investičných  spoločnos-

tiach, o čo som nežiadal.

 

     Preto vás opätovne žiadam o prešetrenie porušenia záko-

na  o cenných  papieroch  v časti  ochrana  finančného  trhu

v § 79a ods. 2 Harvardskou  investičnou spoločnosťou a s ňou

majetkovo prepojenými osobami pri kúpe akcií Plastika Nitra,

JCP Štúrovo a iných spoločností. Zároveň vás žiadam o infor-

máciu, či doteraz štátny dozor ministerstva financií nad ka-

pitálovým trhom skúmal niektoré  prípady porušenia tohto zá-

kona, a ak áno, s akými výsledkami.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Bárdos. Po ňom sme

vyčerpali všetky  interpelácie, lebo ďalší  neboli prítomní.

Ešte sa hlási pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslanec Gy. Bárdos:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

     prítomní členovia vlády,

 

     na základe  § 89 zákona  číslo 44/1989 Zb.  o rokovacom

poriadku interpelujem ministerku  školstva Slovenskej repub-

liky pani  Evu Slavkovskú a ministra  kultúry Slovenskej re-

publiky pána Ivana Hudeca.

 

     Ministerku  školstva interpelujem  vo veci  rozhodnutia

Školskej  správy Bratislava  8 číslo  141/96 zo  dňa 13.  5.

1996 o preradení elokovanej  triedy s vyučovacím jazykom ma-

ďarským  vo Veľkom  Bieli pod  riaditeľstvo Základnej  školy

slovenskej  vo Veľkom  Bieli. Elokovaná  trieda s vyučovacím

jazykom maďarským vo Veľkom Bieli  od jej vzniku patrí k Zá-

kladnej škole  Alberta Molnára v  Senci, ktorá je  základnou

školou  s vyučovacím  jazykom maďarským.  Podľa zákona číslo

542/1990 Zb. o  štátnej správe v školstve a  o školských sa-

mosprávach, v zmysle jej  novelizácie, školská správa je po-

vinná  prerokovať  každú  zmenu   v  sieti  základných  škôl

s miestnou samosprávou a územnou školskou samosprávou.

 

     V rozhodnutí  Školskej správy Bratislava  8 je uvedené,

že riaditeľka Základnej školy  slovenskej vo Veľkom Bieli do

30. júna 1996 prevezme  zápisnične dokumentáciu od riaditeľa

Základnej školy Alberta Molnára  s vyučovacím jazykom maďar-

ským v Senci a elokovaná  trieda bude patriť od 1. septembra

1996 pod  riaditeľstvo Základnej školy  slovenskej vo Veľkom

Bieli. Rozhodnutie  Školskej správy Bratislava  8 adresovali

nie škole, ku ktorej patrí  elokovaná trieda, ale škole, pod

ktorú by mala patriť elokovaná trieda od septembra. Základná

škola Alberta Molnára v Senci dostala rozhodnutie len na ve-

domie, to znamená, že adresátom nebol riaditeľ školy.

 

     Pani ministerka, len veľmi krátko:  Po vstupe maďarsko-

slovenskej zmluvy  do platnosti rezort  školstva chce zmluvu

napĺňať takýmto spôsobom? Celkom absentuje komunikácia medzi

tými, ktorí  rozhodujú, a medzi tými,  ktorých sa tieto roz-

hodnutia týkajú. Riaditeľstvo Základnej školy Alberta Molná-

ra a samospráva obce Veľký Biel i samotní rodičia detí, kto-

rých sa rozhodnutie týka, ani nemali možnosť sa k tomuto vy-

jadriť. Preto  vás žiadam, pani ministerka,  aby ste urobili

nápravu vo  veci elokovanej triedy s  vyučovacím jazykom ma-

ďarským vo Veľkom Bieli a zrušili rozhodnutie Školskej sprá-

vy Bratislava 8 zo dňa 13. 5. 1996. Žiadam vás aj o odpoveď,

aké konkrétne opatrenia urobíte,  aby sa podobné prípady ne-

stali.

 

     Vážené kolegyne,  vážení kolegovia, ďalej  veľmi krátko

interpelujem ministra kultúry Slovenskej republiky pána Iva-

na Hudeca,  ktorý, samozrejme, nie je  prítomný, vo veci fi-

nancovania menšinovej periodickej tlače zo štátneho rozpočtu

prostredníctvom štátneho fondu  Pro Slovakia. Podľa informá-

cie zo  zdroja blízkeho štátnemu fondu  Pro Slovakia dostane

vydavateľ denníka  Slovenská republika Salus, spol. s r. o.,

resp.  tlačiareň Danubiaprint  6 miliónov  Sk, vydavateľstvo

Kubko Goral  7,6 miliónov Sk,  periodikum Slovenský juh  1,8

miliónov Sk, a to,  samozrejme,  z tých  peňazí,  ktoré boli

určené pre  menšinové  kultúry a  pre  menšinové  periodiká.

Z 5 miliónov Sk, ktorými má tento rok štát podporiť maďarské

periodiká, má 2 milióny dostať týždenník, ktorý v súčasnosti

ani nevychádza, týždenník Életünk - Náš život, blízky maďar-

skému ľudovému Hnutiu za zmierenie a prosperitu.

 

     Žiadam vás, pán minister,  aby ste uviedli, ktoré vyda-

vateľstvá, tlačiarne, resp. periodiká koľko korún dostali zo

štátneho rozpočtu prostredníctvom fondu  Pro Slovakia v roku

1995 a takisto v roku 1996.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo mám pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Svojou interpeláciou sa  obraciam na ministra životného

prostredia a žiadam ho  o pomoc pri dofinancovaní rozostava-

nej  stavby čističky  odpadových vôd  vo Svidníku.  Výstavba

čističky odpadových vôd a kanalizácie sa začala v júli v ro-

ku  1989 s  plánovaným ukončením  do apríla  1993 s celkovým

rozpočtovým náklade 303 miliónov  korún. Dosiaľ sa preinves-

tovalo  približne 155  miliónov korún.  Na stavbe  sa v roku

1994 z dôvodu  nezabezpečenia finančných prostriedkov nepra-

covalo. V rokoch 1995 a v I. polroku 1996 Štátny fond život-

ného prostredia Slovenskej  republiky na čističku odpadových

vôd vo Svidníku neposkytol  ani korunu. Vzhľadom na zvýšenie

cien stavebných prác a materiálu je súčasná potreba na ukon-

čenie stavby približne 148 miliónov korún.

 

     Výstavba čističky odpadových vôd vo Svidníku podmieňuje

ďalší  rozvoj mesta  a ďalších  približne šiestich okolitých

obcí  plánovaných na  napojenie na  čističku odpadových vôd.

Čistička odpadových vôd by týmto  slúžila asi pre 14 000 ľu-

dí.  Podotýkam a  dúfam, že  je moja  informácia správna, že

Svidník je jediným okresným mestom, ktoré ešte nemá čističku

odpadových vôd. Splaškové vody  mesta sa priamo vypúšťajú do

recipienta  vodárenského toku  Ondava a  kvalita tohto toku,

bohužiaľ, pod mestom, dosahuje znečistenie v V. triede akos-

ti, čo sa následne prejavuje  aj na zhoršení kvality vody vo

vodárenskej nádrži Domaša, ktorá  sa nachádza na území dvoch

okresov.

 

     Vychádzajúc z uznesenia vlády Slovenskej republiky čís-

lo 263 zo dňa 7. apríla  1992 je možné túto stavbu považovať

za plnenie  jedného z ekologických  opatrení na zabezpečenie

nádrže Veľká  Domaša ako výhľadového zdroja  pitnej vody pre

východoslovenský región. Pýtam sa,  ako sa teda plní uznese-

nie vlády.

 

     Východoslovenské  vodárne  a  kanalizácie  ako žiadateľ

o poskytnutie  dotácie  vypracoval  práve  z týchto dôvodov,

ktoré  som spomenula,  zjednodušený náhradný  variant na do-

stavbu čističky odpadových vôd vo  Svidníku. K tomu však po-

trebuje najmä  pomoc ministerstva životného  prostredia, ale

takisto  aj ministerstva  pôdohospodárstva a  Štátneho fondu

životného prostredia Slovenskej republiky.

 

     Nie kvôli  tomu, že by som  chcela pána ministra irito-

vať, ale  kvôli objektívnemu zámeru  a záveru by  som chcela

pripomenúť  jednu dôležitú  stať zo  správy Najvyššieho kon-

trolného úradu  o činnosti Najvyššieho  kontrolného úradu za

rok  1995,  kde  je   napísané:  "Porušovanie  zákona  číslo

128/1991 Zb. bolo zistené v Štátnom fonde životného prostre-

dia Slovenskej  republiky v procese  rozdeľovania používania

prostriedkov fondu. Tieto prostriedky  idú najmä na dostavbu

čističiek  odpadových vôd  a kanalizácií.  Prostriedky fondu

boli poskytnuté  podnikateľským subjektom aj  bez povinnosti

použiť vlastné zdroje. Kontrolou  bolo zistené, že napríklad

spoločnosť Surmex so sídlom  vo Svidníku použila prostriedky

fondu neúčelovo, t.  j. v rozpore s § 5  ods. 5 zákona číslo

126/1991 Zb.  Použitie prostriedkov fondu  príjemcom dotácií

nebolo zo strany fondu kontrolované, čo bolo v rozpore s § 5

ods. 4 zákona číslo 128/1991 Zb."

 

     Dúfam, vážený  pán minister, že aj  vy zvážite situáciu

obyvateľov okresu  Svidník a v nasledujúcom  období sa aj vy

osobne pričiníte o to,  aby Štátny fond životného prostredia

neposkytoval finančné prostriedky  súkromným podnikateľom na

plynofikáciu ich hotelov a  ich autoumyvární, ale bude veľmi

objektívne zvažovať potreby obyvateľov tohto okresu a žiada-

teľom, ktorí  zabezpečujú  túto dostavbu pre 14 000 obyvate-

ľov, pomôžete a aj vy vyjdete v ústrety.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pýtam sa, či chce  ešte niekto z poslancov po-

dať interpeláciu.

 

     (Nikto.)

 

     Keďže nie, pýtam sa členov  vlády, či chcú odpovedať na

interpelácie na  otázky poslancov hneď.  Majú možnosť, samo-

zrejme, písomne podať odpoveď na interpelácie.

 

     Keďže  členovia  vlády  nechcú  teraz odpovedať, prosím

ich, a to aj tých, ktorí už ústne odpovedali, aby pripravili

písomnú  formu odpovede  na interpelácie  poslancov v zmysle

zákona o  rokovacom poriadku a dali  túto písomnú odpoveď na

interpelácie a otázky v stanovenej  lehote, to znamená do 30

dní.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, vyhlasujem týmto tento bod

programu za skončený.

 

     Hlasovanie o odpovediach  na interpelácie bude nasledo-

vať, ale bod interpelácie je už skončený.

 

     V zasadaní pokračujeme zajtra 9.00 hodine.

 

     Želám vám všetkým dobrú noc, pokojný spánok.

 

                   Siedmy deň rokovania

      15. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                       24. mája 1996

____________________________________________________________

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     mali  by sme  pokračovať, pretože  je už  po stanovenom

termíne začiatku  schôdze. Vrátime sa k  hlasovaniu, ale vi-

dím, že  nás nie je  dostatok. Dovoľte, aby  som využil čas,

kým sa doplní náš zbor, na podanie informácie v oblasti spo-

lupráce s Európskou úniou.

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     ide o  informáciu o tom, ako  sa pripravujeme na spolu-

prácu v oblasti európskej integrácie.

 

     Na  politickom grémiu  a neskôr  v osobných  kontaktoch

a na porade predsedu Národnej rady  s podpredsedami a s Kan-

celáriou Národnej  rady bola jednak  spresnená 11-členná zo-

stava  poslancov,  členov  Spoločného  parlamentného  výboru

Európskej únie  a Národnej rady  Slovenskej republiky, ktorí

sa zúčastnia na 2. spoločnej schôdzi v Bruseli v dňoch 3. až

5. tohto roku, a jednak bola odsúhlasená príprava a návrh na

schválenie a vytvorenie Výboru  Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre európsku integráciu. Návrh predložím na budúcom,

t. j. na júnovom  zasadaní Národnej rady Slovenskej republi-

ky.

 

 

     Zloženie  tohto  výboru  bude  mať  paralelné členstvo,

t. j. členmi výboru budú poslanci, ktorí majú už svoje člen-

stvo v  iných výboroch, aby  nedošlo k oslabeniu  funkčnosti

doterajších výborov. Zároveň sa budeme usilovať, aby bol vý-

bor v nevyhnutnom počte, a k tomu sa prikláňajú aj zástupco-

via  viacerých politických  strán, aby  mal 15  členov a aby

v ňom  boli  zastúpené  všetky  kluby  koalície  i opozície.

Pochopiteľne, že pred podaním vlastného návrhu členov výboru

prediskutujeme zastúpenie s poslaneckými  klubmi, aby sa na-

šiel konsenzus  väčšinovej akceptácie pri  hlasovaní. Rád by

som zdôraznil, že všetky  krajiny strednej a východnej Euró-

py, ktoré  majú záujem o  členstvo v Európskej  únii, buď už

takéto  výbory vytvorili,  alebo ich  pripravujú. Okrem toho

súbežne so stupňovaním procesov integrácií dôjde postupne aj

k úprave vlastného aparátu Národnej rady, keď vznikne jednak

špeciálny inštitút  a jednak dôjde  k úprave útvarov,  ktoré

majú na starosti vonkajší styk a vonkajšie vzťahy.

 

     Na záver tejto informácie znova opakujem, že po konzul-

tačnej príprave na júnovej schôdzi predložím návrh na vytvo-

renie výboru pre európsku integráciu.

 

     Vážené  kolegyne  a  kolegovia,  teraz  zistíme, či sme

vstave odhlasovať náš súhlas  alebo nesúhlas s odpoveďami na

interpelácie poslancov.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí  hlasujme. Je to v pr-

vom  prípade odpoveď  ministra Hudeka  na interpeláciu  pána

poslanca Pittnera. (Hlasy zo  sály.) Dobre, pardon. Tak pro-

sím vás,  zatiaľ sa budeme len  prezentovať. Prosím, prezen-

tujme sa.

 

     Prezentovalo sa 77 poslancov.

 

     Vážené  kolegyne a  kolegovia, prejdeme  rad-radom, aby

sme postupovali racionálne a rýchlo.

     Začnema hlasovaním o súhlase  alebo nesúhlase s odpove-

ďou na interpeláciu pána poslanca Pittnera, teda s odpoveďou

pána ministra Hudeka.

 

     Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme o  tom, či

súhlasíme s touto odpoveďou.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 77 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 61 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujeme, že sme akceptovali odpoveď ministra Hude-

ka.

 

     Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme o  tom, či

súhlasíme s  odpoveďou pána ministra  Rezeša na interpeláciu

pána poslanca Dzurindu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 81 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 64 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že parlament súhlasil s odpoveďou pána mi-

nistra Rezeša.

 

     Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme o  tom, či

súhlasíme s odpoveďou ministra financií pána  Kozlíka na in-

terpeláciu pána poslanca Vaškoviča.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 82 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 65 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že parlament  súhlasí s odpoveďou ministra

Kozlíka.

 

     Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme o  tom, či

súhlasíme s odpoveďou pána  ministra Kozlíka na interpeláciu

pána poslanca Prokeša.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 75 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

     Nehlasovalo 5 poslancov.

 

     Konštatujem, že sme  nedosiahli uznášaniaschopnú väčši-

nu.

 

     Faktická či procedurálna poznámka? (Hlas z pléna.) Dob-

re. Prosím, zopakujeme hlasovanie.

 

     Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme o  tom, či

súhlasíme s odpoveďou ministra financií  pána Kozlíka na in-

terpeláciu pána poslanca Prokeša.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 82 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Konštatujem, že  sme vyslovili súhlas  s odpoveďou pána

ministra Kozlíka.

 

      Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o odpovedi

pani  ministerky Slavkovskej  na interpeláciu  pána poslanca

Ftáčnika. Poznamenávam,  že pán poslanec  Ftáčnik ešte žiada

hlasovať o  uznesení. (Poznámka poslanca  Ftáčnika z pléna.)

Len o uznesení? Pardon. Tak prosím, teraz nehlasujme. Budeme

hlasovať  len o  uznesení  novým  hlasovaním a  pán poslanec

Ftáčnik prečíta návrh tohto uznesenia.

 

     Prosím, terajšie hlasovanie  sa nezarátalo. Prosím pána

poslanca Ftáčnika, aby prečítal návrh svojho uznesenia. Buď-

te takí dobrí, spojte ho.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Ďakujem pekne za slovo,  pán podpredseda. Návrh uznese-

nia som včera navrhol v takomto znení:

 

     Národná rada Slovenskej  republiky odporúča, teda neza-

väzuje, ale odporúča ministerstvu školstva, aby vydalo vyko-

návací  predpis  podľa  §  12  ods.  7 platného zákona číslo

350/1994 Z. z., ktorým by sa  ustanovil spôsob  financovania

neštátnych stredných odborných učilíšť a stredísk praktické-

ho vyučovania do novembra 1996.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Prosím,  prezentujme  sa  a  vzápätí hlasujme

o prednesenom  návrhu uznesenia  pána poslanca  Ftáčnika, či

s ním súhlasíme, alebo nie.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 92 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 65 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že toto uznesenie bolo prijaté.

 

     Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme o  tom, či

súhlasíme s odpoveďou pána  premiéra Mečiara, resp. ministra

Hudeca na interpeláciu pána poslanca Bárdosa.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 88 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 68 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme vyslovili súhlas s odpoveďou na in-

terpeláciu pána poslanca Bárdosa.

 

     Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme o odpovedi

pani  ministerky Slavkovskej  na interpeláciu  pána poslanca

Haracha, či s ňou súhlasíme, alebo nie.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 91 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 65 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasovalo 5 poslancov.

 

     Konštatujem, že  parlament vyslovil súhlas  s odpoveďou

pani ministerky Slavkovskej.

 

     Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme o odpovedi

pána ministra Schenka na  interpeláciu pána poslanca Figeľa,

či s ňou súhlasíme, alebo nie.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 92 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 68 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  parlament vyslovil súhlas  s odpoveďou

ministra Schenka.

 

     Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme o odpovedi

pani  ministerky Slavkovskej  na interpeláciu  pána poslanca

Šveca, či súhlasíme s touto odpoveďou, alebo nie.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 86 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

     Konštatujem, že parlament súhlasil s odpoveďou pani mi-

nisterky Slavkovskej.

 

     Na interpeláciu pána poslanca  Kleina odpovedal pán mi-

nister  Baco  a  pán  poslanec  Klein  vyslovil súhlas, čiže

o tomto nehlasujeme.

 

     Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme o odpovedi

pána ministra Hudeca na interpeláciu pani poslankyne Sabolo-

vej, či s touto odpoveďou súhlasíme, alebo nie.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 80 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 64 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  sme akceptovali odpoveď  pána ministra

Hudeca.

 

     Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme o odpovedi

pána ministra Duckého na  interpeláciu pani poslankyne Sabo-

lovej, či s ňou súhlasíme, alebo nie.

 

     Nefunguje to. Hlasovanie budeme opakovať.

 

     Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme o odpovedi

ministra Duckého na  interpeláciu pani poslankyne Sabolovej,

či s touto odpoveďou súhlasíme, alebo nie.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 84 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 63 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  parlament vyslovil súhlas  s odpoveďou

pána ministra Duckého.

 

     Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme o odpovedi

pána ministra Zlochu na interpeláciu pani poslankyne Sabolo-

vej.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 86 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 67 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Konštatujem, že  parlament vyslovil súhlas  s odpoveďou

pána ministra Zlochu.

 

     Pán poslanec Černák  interpeloval viacerých pánov mini-

strov  a zároveň povedal, že nežiada hlasovanie o týchto od-

povediach.

 

     Takže  prechádzame na odpoveď  pána Mečiara, resp. pána

Kalmana na interpeláciu pána poslanca Kötelesa.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme, či súhlasíme

s touto odpoveďou.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 86 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 68 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že  parlament vyslovil súhlas  s odpoveďou

pána Mečiara,  resp. pána Kalmana na  interpeláciu pána pos-

lanca Kötelesa.

 

     Pán  poslanec Köteles,  ak ma  záznamy neklamú, uviedol

dva návrhy  na uznesenie Národnej rady.  Je to ešte predtým,

ako budeme  hlasovať o odpovedi pána  ministra Hudeca? Alebo

to nasleduje za tým?

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, hovorte hlasno.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Ďakujem. Keď odsúhlasíme text uznesenia, tak je zbytoč-

né hlasovať o odpovediach.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ale to je teraz trocha  fiktívne. To znamená, že keď ho

neodsúhlasíme, budeme musieť znova hlasovať?

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Nie. Tak navrhujem uznesenia.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Áno, nech sa páči.  Prosím, prečítajte text vášho návrhu

uznesenia.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Národná rada Slovenskej republiky žiada ministra kultú-

ry  Slovenskej  republiky,  aby  predložil  konkrétny rozpis

štátnych dotácií z fondu Pro Slovakia za rok 1995.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tomto návr-

hu uznesenia pána poslanca Kötelesa.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 94 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 26 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  prvý návrh uznesenia,  ktorý predložil

pán poslanec Köteles, nebol prijatý.

 

     Prosím, prečítajte váš druhý návrh uznesenia.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Národná rada Slovenskej republiky, vychádzajúc z článku

80  Ústavy  Slovenskej  republiky  a  z  §  89  zákona číslo

44/1989, žiada členov vlády,  aby odpovedali na interpeláciu

poslancov v zákonom danej lehote, teda do 30 dní.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o prečítanom

návrhu uznesenia Národnej rady, ktorý predkladá pán poslanec

Köteles.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 94 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 25 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 43 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem,  že druhý  návrh uznesenia  Národnej rady,

ktorý predložil pán poslanec Köteles, sme neprijali.

 

     Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme o odpovedi

pána Mečiara,  resp. pána Kozlíka  na interpeláciu pani  po-

slankyne Schmögnerovej, či súhlasíme s touto odpoveďou, ale-

bo nie.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 77 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 61 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že  parlament vyslovil súhlas  s odpoveďou

pána Mečiara, resp. pána Kozlíka.

 

     Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme o odpovedi

pána ministra Javorského na interpeláciu pána poslanca Šagá-

ta, či súhlasíme s touto odpoveďou, alebo nie.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 81 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 61 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  sme prijali odpoveď  pána ministra Ja-

vorského.

 

     Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme o odpovedi

pána ministra Schenka na  interpeláciu pani poslankyne Laza-

rovej.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 83 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Konštatujem, že  parlament vyslovil súhlas  s odpoveďou

pána ministra Schenka.

 

     Podľa výsledkov hlasovania  bude vypracované uznesenie.

Odpovede na interpelácie, s ktorými sme hlasovaním vyjadrili

súhlas, budú zaradené pod bodom  súhlasí, a odpovede, s kto-

rými Národná rada  Slovenskej republiky vyjadrila hlasovaním

nesúhlas, budú zaradené pod bodom nesúhlasí.

 

 

 

 

     Teraz pristúpime  k  d e v ä t n á s t e m u  bodu pro-

gramu,  ktorým je

 

     návrh  na  vyslovenie  súhlasu  s Dodatkovým protokolom

z 15. októbra  1975 k Európskemu  dohovoru o vydávaní  z 13.

decembra  1957, Druhým  dodatkovým protokolom  zo 17.  marca

1978 k  Európskemu dohovoru o vydávaní  z 13. decembra 1957,

Dodatkovým protokolom zo 17. marca 1978 k Európskemu dohovo-

ru o vzájomnej pomoci v trestných veciach z 20. apríla 1959.

 

     Návrh vlády  ste dostali ako tlač  číslo 345 a spoločnú

správu výborov ako tlač  345a. Návrh uznesenia Národnej rady

Slovenskej republiky je súčasťou tlače číslo 345.

 

     Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uvedie mi-

nister spravodlivosti  Slovenskej republiky  pán  Jozef Liš-

čák. Prosím ho, aby sa ujal slova.

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     Česká  a  Slovenská   Federatívna  Republika  podpísala

a v  roku 1992  ratifikovala niektoré  dohovory Rady Európy,

medzi  inými  Európsky  dohovor  o  vydávaní  z 13. decembra

1957 a Európsky dohovor o vzájomnej  pomoci v trestných  ve-

ciach z  roku 1959. Tieto dohovory  nadobudli pre ČSFR plat-

nosť dňa 14. júla 1992.

 

     Vyhlásenie Slovenskej republiky  o sukcesii zmlúv rati-

fikovaných  Českou a  Slovenskou Federatívnou  Republikou do

medzinárodných  dohovorov bolo  základom rozhodnutia  výboru

ministrov Rady Európy na  484. zasadnutí zástupcov ministrov

dňa 8. januára 1993 o tom, že sa uznáva viazanosť Slovenskej

republiky oboma  uvedenými dohovormi so  spätnou účinnosťou,

teda od 1. januára 1993.

 

     Predmetné dohovory patria medzi najpoužívanejšie trest-

noprávne dohovory v praxi  justičných orgánov Slovenskej re-

publiky. Ich dôležitosť je zdôraznená aj skutočnosťou, že sa

podľa nich postupuje aj vo vzťahu k Českej republike. Široké

uplatnenie majú  aj vo vzťahu k  Rakúsku, Nemeckej spolkovej

republike, Francúzsku, Maďarsku, Poľsku a iným členským štá-

tom Rady Európy. K dohovorom boli v rámci Rady Európy dohod-

nuté dodatkové protokoly, ktoré Česká a Slovenská Federatív-

na Republika neratifikovala.

 

     Viac ako trojročná prax  z vykonania citovaných dohovo-

rov  ukazuje, že  dodatkové protokoly  obsahujú ustanovenia,

ktoré by  v mnohom pomohli praxi  justičných orgánov Sloven-

skej republiky.

 

     Štruktúra všetkých dodatkových protokolov je delená. To

znamená, že  upravujú súčasne rôzne  doplnkové otázky, ktoré

nemajú  vzájomnú súvislosť,  ale súvisia  s predmetom úpravy

príslušného  dohovoru. Každý  štát má  možnosť prijať všetky

časti jednotlivého dodatkového  protokolu alebo len niektorú

jeho časť.  Ako vyplýva z  predkladacej správy, navrhuje  sa

prijať všetky časti všetkých troch dodatkových protokolov.

 

     Vláda Slovenskej republiky vyslovila súhlas s uzatvore-

ním predmetných protokolov dňa  21. 11. 1995 uznesením číslo

874. Dodatkové protokoly boli  za Slovenskú republiku podpí-

sané  dňa 14. 2. 1994.  Dodatkové  protokoly  majú charakter

medzinárodných  prezidentských  zmlúv,  a  preto sa vyžaduje

pred ich ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej repub-

liky.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu ministrovi Liščákovi. Prosím spoloč-

ného spravodajcu výborov pána poslanca Roberta Fica, aby po-

dal správu o výsledkoch  prerokovania návrhu vo výboroch Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky. Nech sa páči.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Vážené dámy a páni,

 

     návrh  na  vyslovenie  súhlasu  s Dodatkovým protokolom

z 15. októbra  1975 k Európskemu  dohovoru o vydávaní  z 13.

decembra  1957, Druhým  dodatkovým protokolom  zo 17.  marca

1978 k  Európskemu dohovoru o  vydávaní z 13.  decembra 1957

a s Dodatkovým protokolom zo 17. marca 1978 k Európskemu do-

hovoru o  vzájomnej pomoci v trestných  veciach z 20. apríla

1959  pridelil predseda  Národnej rady  Slovenskej republiky

svojím rozhodnutím Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slo-

venskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky

pre obranu a bezpečnosť  a Zahraničnému výboru Národnej rady

Slovenskej republiky na prerokovanie  do 9. mája 1996. Záro-

veň určil ústavnoprávny výbor,  aby podal Národnej rade Slo-

venskej  republiky  správu  o  výsledku  prerokovania návrhu

v príslušných výboroch.

 

     Všetky určené výbory prerokovali návrh v lehote, vyslo-

vili s ním súhlas a  odporúčajú Národnej rade Slovenskej re-

publiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky

vysloviť s týmito medzinárodnými dokumentmi súhlas.

 

     Vážený pán podpredseda, to je všetko zo spoločnej sprá-

vy.

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu poslancovi  Ficovi za podanie správy

a prosím ho, aby zaujal  miesto  určené pre spravodajcov vý-

borov.

 

     Otváram rozpravu  o devätnástom bode  programu. Písomne

som nedostal žiadnu prihlášku do rozpravy.

 

     Konštatujem, že do rozpravy  sa nikto nehlási, teda vy-

hlasujem rozpravu  o devätnástom bode  programu za skončenú.

Samozrejme,  tým zrejme  pán minister  Liščák nemá  dôvod na

vystúpenie.  Zrejme rovnako  nie je  potrebné ani  záverečné

slovo pána spoločného spravodajcu,  teda pristúpime k hlaso-

vaniu.

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, budeme  hlasovať o návrhu

uznesenia,  ktorým Národná  rada Slovenskej  republiky podľa

článku 86  písmena e) Ústavy  Slovenskej republiky vyslovuje

súhlas s uvedenými tromi dodatkovými protokolmi.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný

spravodajca, aké je vaše stanovisko?

 

Poslanec R. Fico:

 

     Odporúčam toto uznesenie prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 108 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 108 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Je to  vzácna zhoda. Ďakujem  za promptné postupovanie.

     (Potlesk.)

 

     Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

 

     Ďakujem pánu ministrovi a pánu spoločnému spravodajcovi.

 

     Pristúpime   k  d v a d s i a t e m u   bodu  programu,

ktorým je

 

     vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa mení a dopĺňa  zákon číslo 328/1991 Zb. o konkurze

a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.

 

     Vládny  návrh zákona  ste  dostali  ako tlač  číslo 410

a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 410a.

 

     Z  poverenia  vlády  Slovenskej  republiky návrh zákona

odôvodní  minister spravodlivosti  Slovenskej republiky  pán

Jozef Liščák. Prosím pána ministra,  aby sa ujal slova.

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     účelom návrhu novely zákonnej  úpravy konkurzného a vy-

rovnávacieho  konania je  výsostný záujem  štátu nepripustiť

zánik strategicky  dôležitých štátnych podnikov  a akciových

spoločností, od  ktorých závisí stabilizácia  a ďalší rozvoj

nášho hospodárstva.  Ide o štátne podniky  a akciové spoloč-

nosti s  majetkovou účasťou štátu alebo  Fondu národného ma-

jetku  Slovenskej  republiky,  ktoré  sú taxatívne vymedzené

v § 2  a 3 zákona  Národnej rady Slovenskej  republiky číslo

192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov  štátu pri privatizácii

strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoloč-

ností. Tento zákon nadobudol účinnosť 7. septembra 1995.

 

     Podľa ustanovenia § 67 ods. 3 zákona číslo 328/1991 Zb.

o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov sa usta-

novenia zákona  o konkurze a vyrovnaní  nevzťahujú na štátne

rozpočtové organizácie, štátne príspevkové organizácie, obce

a právnické  osoby zriadené  osobitným zákonom.  Navrhuje sa

doplniť pôsobnosť tohto ustanovenia  aj na strategicky dôle-

žité štátne podniky a akciové spoločnosti taxatívne vymedze-

né v § 2 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo

192/1995 Z. z. a právneho  nástupcu  štátneho podniku  podľa

§ 5 tohto zákona.

 

     Keďže hlavným  dôvodom tejto novely  je výsostný záujem

štátu nepripustiť zánik subjektov,  od ktorých závisí stabi-

lizácia nášho hospodárstva a jeho ďalší rozvoj, je nevyhnut-

né, aby  sa táto novela vzťahovala  aj na konkurzné konania,

ktoré už  boli začaté voči dlžníkom  uvedeným v § 67  ods. 3

zákona o konkurze a vyrovnaní a ktoré mali byť zastavené, ak

do  nadobudnutia  účinnosti  tohto  zákona  ešte  nerozhodol

o vyhlásení konkurzu.

 

     Návrh novely zákona o  konkurze a vyrovnaní vypracovalo

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v spoluprá-

ci s Ministerstvom  financií Slovenskej republiky. Odporúčam

jeho schválenie.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu ministrovi Liščákovi.

 

     Prosím spoločného spravodajcu  výborov  poslanca Tomáša

Cingela, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho

návrhu zákona vo výboroch Národnej rady. Nech sa páči.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa mení a dopĺňa  zákon číslo 328/1991 Zb. o konkurze

a vyrovnaní v  znení neskorších predpisov, pridelil predseda

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  rozhodnutím číslo 958

z 30. apríla 1996 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky,  Výboru Národnej rady Slo-

venskej republiky pre financie,  rozpočet a menu, Výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej  republiky pre hospodárstvo, privati-

záciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republi-

ky  pre pôdohospodárstvo  a Výboru  Národnej rady Slovenskej

republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti

v lehote do 15. mája 1996 a súčasne určil Výbor Národnej ra-

dy  Slovenskej  republiky   pre  hospodárstvo,  privatizáciu

a podnikanie  na skoordinovanie  stanovísk výborov  Národnej

rady Slovenskej republiky s  tým, že sa skoordinované stano-

viská výborov  Národnej rady Slovenskej  republiky premietnu

v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republi-

ky.

 

     Určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky prero-

kovali vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republi-

ky na svojich schôdzach v určenej lehote.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky,

Výbor Národnej rady Slovenskej  republiky pre financie, roz-

počet a  menu, Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre

hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbor Národnej ra-

dy Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprá-

vu a národnosti neprijali  uznesenie o výsledku prerokúvania

vládneho návrhu  zákona Národnej rady  Slovenskej republiky,

ktorým sa mení a dopĺňa  zákon číslo 328/1991 Zb. o konkurze

a vyrovnaní v  znení neskorších predpisov,  lebo podľa §  48

ods.  1 zákona  Slovenskej národnej  rady číslo  44/1989 Zb.

o rokovacom  poriadku Slovenskej  národnej rady  v znení ne-

skorších  predpisov  nevyslovila  s  ním súhlas nadpolovičná

väčšina všetkých členov výboru.

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospo-

dárstvo  vyslovil súhlas  s vládnym  návrhom zákona Národnej

rady Slovenskej republiky a  odporúča Národnej rade Slovens-

kej republiky  vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej

republiky, ktorým sa mení a  dopĺňa zákon číslo 328/1991 Zb.

o konkurze a vyrovnaní v znení  neskorších predpisov, schvá-

liť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Cingelovi  a prosím ho, aby za-

ujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram rozpravu o dvadsiatom  bode programu. Prvú pri-

hlášku mám od pána poslanca  Fogaša. Nech sa páči, máte slo-

vo. Pripraví sa pán poslanec Zsolt Komlósy.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     žiaľ, znovu musím už po  štvrtýkrát v súvislosti so zá-

konom  o konkurznom  konaní diskutovať,  a diskutovať, žiaľ,

nie tak, že by som  mohol podporiť tento návrh novely. Totiž

ani teraz sa nepredkladá žiadne systematické riešenie zákona

o konkurze  a vyrovnaní,  iba sa  látajú problémy  spôsobom,

ktorý vlastne ruší zmysel zákona.

 

     Treba si  uvedomiť, že už  pred touto novelizáciou  bol

zákon o konkurze a  vyrovnaní novelizovaný niekoľkokrát a už

zákonom 122/1993 Z. z. bol doplnený § 67 o odseky 3, 4, kto-

rým sa stanovilo, že zákon  o konkurze a vyrovnaní sa nepou-

žije  u  dlžníkov  hospodáriacich  na poľnohospodárskej pôde

alebo lesnej pôde v čase od 1. 4. do 30. 9. kalendárneho ro-

ka, u tých istých  dlžníkov zapísaných do príslušného regis-

tra po 31. 12. 1992, a to v čase do 30. 9. 1994 a u dlžníkov

z oblasti dopravy  a spojov, zdôrazňujem,  dopravy a spojov,

ak  majú  pre  štát  zásadný  strategický hospodársky význam

s výnimkou, že z tohto ustanovenia môže stanoviť vláda urči-

tý exces na základe návrhu zakladateľa.

 

     Už tu  sme časovali, vážené kolegyne  a kolegovia, mož-

nosť stanovenia určitej výnimky z konkurzu a vyrovnania, ve-

domí si  toho, že treba  ochrániť strategické záujmy  štátu.

Krátko  na  to,  v  roku  1994,  sa  predkladá ďalšia novela

a v § 67  sa objavuje nový odsek 3,  ktorým sa stanovuje, že

tento zákon sa nepoužije ani  na činnosť Fondu národného ma-

jetku. V  roku 1994, teda  v tom istom,  sa predkladá ďalšia

novela a zákon stanovuje, že predmetný zákon sa nebude vzťa-

hovať  ani na  štátne rozpočtové  a príspevkové organizácie,

obce  a právnické  osoby zriadené  osobitným zákonom, zrejme

majúc na mysli aj Fond národného majetku.

 

     Terajší návrh novely rozširuje tento výpočet subjektov,

na ktoré sa zákon o konkurze a vyrovnaní nevzťahuje, o štát-

ne podniky alebo akciové spoločnosti uvedené v osobitnom zá-

kone, právnych  nástupcov štátneho podniku  podľa osobitného

zákona.

 

 

     Čo to vlastne znamená? Znamená to, že sa podstatne roz-

širuje okruh subjektov,  na ktoré sa zákon o  konkurze a vy-

rovnaní nebude môcť použiť, ale podľa článku 20 odsek 1 dru-

hej vety Ústavy Slovenskej  republiky vlastnícke právo všet-

kých vlastníkov má rovnaký  zákonný obsah, zdôrazňujem, rov-

naký  zákonný  obsah, a    aj  rovnakú ochranu, aj rovnakú

ochranu. Ak zákon o konkurze  a vyrovnaní umožňuje, aby voči

niektorým vlastníkom  nebolo možné použiť  jeho ustanovenie,

to znamená,  že v zákone  je uvedeným vlastníkom  poskytnutá

iná ochrana,  iný spôsob, iný obsah  ochrany vlastníctva ako

iným vlastníkom nevymenovaným v zákone o konkurze a vyrovna-

ní, nie je, podľa  mojej mienky, garantovaná rovnaká ochrana

každého vlastníka.

 

     Povedané po slovensky, štátne  podniky a organizácie sú

oprávnené uplatňovať postup podľa zákona o konkurze a vyrov-

naní voči iným právnickým osobám, čo znamená, že štátny pod-

nik či  iná organizácia uvedená v  zákone môže spôsobiť pla-

tobnú neschopnosť svojho veriteľa a  ak mu dodáva nejaké vý-

kony alebo služby a tento mu nezaplatil, je pritom oprávnená

podať návrh  na konkurz tohto  veriteľa. To je,  podľa mojej

mienky, stav, ktorý vyvoláme  prijatím tejto nezmyselnej no-

vely.

 

     Návrh novely, ale zrejme aj tie predchádzajúce - na tú-

to  skutočnosť som  aj predtým  upozorňoval pri  predkladaní

jednotlivých noviel zákona - sú  v rozpore s článkom 20 ods.

1 druhej vety ústavy a som presvedčený  o tom, že ak sa táto

novela schváli, tak to bude zase jeden zo zákonov, o ktorých

bude raz rokovať Ústavný súd.

 

     Ak teda porovnáme  vývoj znenia § 67, potom  až na sub-

jekty uvedené v bode  1, teda hospodáriace na poľnohospodár-

skej  či  lesnej  pôde,  každá  novela  priniesla rozšírenie

ochrany štátneho vlastníctva vrátane Fondu národného majetku

a zrejme organizácií  ním založených, pričom  všetky novely,

a na to  vás chcem upozorniť,  keď toľko hovoríme  o ochrane

štátnosti a o dobrom mene Slovenskej republiky, všetky nove-

ly  boli  prijaté  po  prijatí  Ústavy Slovenskej republiky.

A tento základný dokument by sme si mali ctiť už preto, lebo

vytvára základný rámec pre náš právny poriadok.

 

     Návrh súčasne vytvára  podmienky nerovnakého postavenia

oprávnených subjektov. Tí, ktorí  majú pohľadávky voči štát-

nym  organizáciám, ich  nebudú môcť  uplatňovať, nebudú môcť

uplatniť  ochranu svojich  práv rovnakým  spôsobom  ako iní,

lebo nebudú môcť podať návrh na konkurz voči subjektom vyme-

novaným v zákone.

 

     Zákonom ustanovený postup je  vlastne podanie návrhu na

konkurz a toto sa v podstate značnej časti subjektov znemož-

ňuje. V neposlednom rade, podľa mojej mienky, treba poukázať

i na článok 20 ods. 3  ústavy, podľa ktorého vlastníctvo za-

väzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpo-

re so všeobecnými záujmami chránenými zákonom, pričom v oka-

mihu prijatia osobitnej úpravy  vylúčením určitých subjektov

z možnosti uplatnenia zákona o  konkurze sa proti nim vytvá-

rajú  podmienky na  zneužitie štátneho  vlastníctva na  ujmu

práv iných subjektov, ktorým  sa sťaží alebo znemožní určitý

spôsob uplatnenia ich práv.

 

     Pokiaľ ide  o navrhovaný článok II - zastavenie konania

ex offo v konaní, ktoré sa začalo na návrh oprávneného, kto-

rý v konaní riadne pokračuje,  i tento článok je podľa mojej

mienky  v rozpore  s článkom   46 ods.  1 ústavy.  Ide totiž

o retroaktivitu. Tomu  už rozumie, myslím,  aj na Slovensku,

skoro každý. Návrh obmedzuje právo domáhať sa súdnej ochrany

spôsobom predpokladaným zákonom, a to so spätnou účinnosťou,

a podľa  ústavy je  Slovenská republika  predsa právnym štá-

tom. Atribútom právneho štátu  je právna istota. Každá zmena

stanovených  zákonných podmienok  na uplatnenie  a vymáhanie

práv  je preto  v rozpore  s princípom  právnej istoty, teda

i s deklaráciou, že Slovenská republika si chce budovať dob-

ré základy. Aj tento princíp je jedným zo základných princí-

pov, ktorý právny štát má rešpektovať.

 

     Čo chcem povedať na záver? V zákone o konkurze a vyrov-

naní je viacero iných problémov a bodov, ktorým by bolo tre-

ba venovať pozornosť. Ide napríklad:

 

     a) o otázky spojené  s etapou dohadovacieho konania. Už

samotný inštitút pri schvaľovaní  zákona o konkurze a vyrov-

naní vyvolal  búrlivú diskusiu ešte  vo vtedajšej Slovenskej

národnej rade a ďalej sa týmto problémom nezaoberáme;

 

     b) o otázky spojené s  plnením si povinností a uplatňo-

vaním práv likvidátorov;

 

     c) o otázky spojené  s účinnosťou pri vykonávaní kompe-

tencií príslušných orgánov a organizácií.

 

     K prvému  bodu, teda k  dohadovaciemu konaniu, k  etape

dohadovacieho konania aspoň toľko: Závažným momentom v tejto

etape  je  kontradiktórny  vzťah  medzi schváleným projektom

ozdravenia  a právoplatne  uzatvorenými úverovými  zmluvami.

Tento  vzťah  ostal  nevyriešený.  Z  právneho  hľadiska ide

o vzťah medzi viacstranným a dvojstranným právnym úkonom. Je

nevyhnutné  vyriešiť účinky  schváleného projektu ozdravenia

na  právoplatné  záväzkové  vzťahy. Napríklad  v podmienkach

bánk  ide o  úverové, záložné,  ručiteľské, zádržné  zmluvy,

zmluvy  o prevzatí  dlhu, o  pripustení záväzku,  o založení

pohľadávky, o postúpení pohľadávky a podobne. V tejto súvis-

losti  je potrebné  doriešiť veriteľa  ako účastníka  týchto

vzťahov  najmä z pohľadu jeho ekonomického postavenia na ka-

pitálovom trhu a prednostného postavenia. Obdobným príkladom

je dispozitívne právo rady  veriteľov, ktoré spočíva v poza-

stavení  splátok úverov  a ich  úrokov. Ani  v tomto prípade

účinky tohto  práva na platné úverové  zmluvy nie sú doteraz

doriešené.

 

     To sú, vážené kolegyne,  kolegovia, problémy, ktorým by

sme sa mali venovať, a nie prijímaniu zákona, ktorý je takto

na  hrane s  ústavou. Z  pohľadu dohadovacieho  konania a už

vôbec  od momentu predloženia  návrhu na vyhlásenie konkurzu

na príslušný súd je potrebné doriešiť problém systému úroče-

nia - zastavenie,  zmenu, alebo čo s  tým budeme ďalej robiť.

Myslím si, že samotný problém dohadovacieho konania, samotný

inštitút je  veľkým problémom v  súčasnom období a  treba sa

o ňom baviť a prijať legislatívne riešenie.

 

     Ak som spomínal likvidátorov, treba povedať, že ani oni

nekonajú vždy tak,  ako by mali. Často sa  koná v rozpore so

zákonom, t.  j. sústreďujú sa peňažné  prostriedky na viace-

rých účtoch v rôznych peňažných ústavoch. Prijali sme zákon,

podľa  ktorého  sme  mali  sústrediť  niektoré  organizácie,

a najmä štátne podniky by mali viesť jeden účet tak, aby bol

prehľad o ich hospodárení. To je v rozpore so zákonom. Maje-

tok  z likvidácie  sa nespeňažuje  najhospodárnejšie, čím sa

znižuje  šanca uspokojiť  pohľadávky. Podávajú  sa návrhy na

predĺženie likvidácie, čím  sa znižuje návratnosť pohľadávok

veriteľov.

 

     Vážené  poslankyne,  vážení  poslanci,  to  sú základné

problémy zákona o konkurze a vyrovnaní, a nie vytváranie ne-

rovného  postavenia v  obchodno-právnych vzťahoch.  Nemôžeme

podporiť ani zámer, ktorý by bol opretý o ekonomické záujmy.

Chcem vás preto vyzvať, aby sme navrhovanú novelu neschváli-

li. Vyzývam súčasne ekonomických ministrov vlády, aby rieši-

li ekonomické problémy ekonomickými nástrojmi a nenútili mi-

nistra spravodlivosti robiť zo zákona trhací kalendár, resp.

meniť jeho účel.

 

 

     Myslím si  teda, že riešenie  sa môže prijímať  na inej

úrovni,  ako je  prijímanie zákona,  ktorý takýmto  spôsobom

vlastne narušuje celý náš právny systém.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo  má pán poslanec  Komlósy a pripraví  sa

pán poslanec Volf.

 

Poslanec Zs. Komlósy:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     milé kolegyne, kolegovia,

     ctení hostia,

 

     nie prvýkrát  máme pred sebou  v tomto volebnom  období

návrh zákona z dielne vládnej legislatívy, ktorý, mierne po-

vedané, zaváňa úzkou a  triviálnou účelovosťou. Úzkou a tri-

viálnou preto, lebo aj keď  uznávam, že každý predložený ná-

vrh má svoje zameranie, svoj cieľ, teda i účel, v prerokúva-

nej  predlohe  podobné  zákony  nevychádzajú zo všeobecných,

v danej sfére viackrát sa opakujúcich, množiacich  sa zlých,

alebo  nesprávnym smerom  sa vyvíjajúcich  zistení, negatív-

nych,  nevyhovujúcich skúseností,  ale reagujú  len na jednu

alebo dve  pre vládu zvlášť  nepríjemné udalosti. Nezapadajú

ani do  rámca vopred stanovenej  deklarovanej koncepcie, nie

  súčasťou, ba  niekedy protirečia  mechanizmom, systémom,

ktorých budovanie a dodržiavanie hlása aj vláda.

 

     Vo viacerých prípadoch takéto návrhy protirečia základ-

ným,  spoločnosťou uznávaným  a požadovaným  princípom, tomu

najzákladnejšiemu systému,  ktorým ja Ústava  Slovenskej re-

publiky. Dôkazom toho sú v poslednom čase sa množiace nálezy

Ústavného súdu.  V tejto súvislosti chcem  len upozorniť, že

fungovanie  ústavnosti v  podobe -  vláda navrhne, parlament

schváli  a Ústavný  súd rozhodne,  čo je  v ňom protiústavné

- pri takom častom opakovaní, čoho sme svedkami, nie je prá-

ve ideálnou konštrukciou a neospravedlňuje ani členov vlády,

ani  poslancov vládnej  koalície. Treba  si len  spomenúť na

tretiu  vetu sľubu,  ktorú skladá  každý člen  vlády a každý

poslanec  Národnej rady - citujem: "Budem  dodržiavať ústavu

a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života."

 

     Aj dnes prerokúvaný návrh  zákona patrí do tej skupiny,

ktorý pravdepodobne  skončí na Ústavnom  súde. Predpokladám,

že už nie je pre nikoho tajomstvom, že predložený návrh vlá-

dy novelizovať zákon o konkurze  a vyrovnaní si vynútila si-

tuácia okolo zadlženosti Slovenských telekomunikácií. Na vy-

riešenie tohto problému  vláde nestačia nástroje poskytované

doterajším znením zákona, a hlavne doterajší obsah § 67, kde

  uvedené  výnimky.  Vláda  sa  rozhodla pre radikálnejší,

vcelku veľmi jednoduchý krok, a to jednoducho rozšíriť okruh

subjektov, na ktoré sa nebude vzťahovať tento zákon, o všet-

ky štátne podniky, akciové spoločnosti uvedené v § 2 a v § 3

zákona  číslo  192/1995 Z. z.  o zabezpečení  záujmov  štátu

pri  privatizácii strategicky  dôležitých štátnych  podnikov

a akciových spoločností, medzi  ktoré patrí aj problematický

štátny podnik Slovenské telekomunikácie. Tento krok môže byť

zaujímavý z najmenej dvoch hľadísk:

 

     1. z  pohľadu vyriešenia danej  problematiky okolo Slo-

venských telekomunikácií;

 

     2. druhé hľadisko je  dlhodobejší dosah takéhoto stano-

venia výnimočnosti strategicky dôležitých podnikov.

 

     V prvom prípade je zarážajúci fakt, že aj dnešné znenie

zákona o konkurze a vyrovnaní umožňuje uplatniť osobitný re-

žim pre dlžníkov  z oblasti dopravy a spojov,  tak ako na to

poukazoval aj pán poslanec Fogaš,  ak majú pre  štát zásadný

strategicky hospodársky význam. Zákon  umožňuje  aj pre Slo-

venské telekomunikácie vyhnúť sa konkurzu, ale nie dohodova-

ciemu  konaniu a  vyrovnaniu sa  s veriteľmi.  Na ilustráciu

chcem uviesť  len dve ustanovenia  tohto zákona. V  § 4 ods.

3 - citujem: "Cieľom dohodovania je umožniť dlžníkovi vyrie-

šiť jeho úpadok a veriteľom umožniť uspokojenie ich pohľadá-

vok."  A napríklad  v §  4f ods.  1 je  nasledovné: "Projekt

ozdravenia má zabezpečiť  ozdravenie finančnej situácie dlž-

níka s cieľom odstrániť jeho  úpadok a zabezpečiť jeho ďalší

efektívny rozvoj."

 

     Ignorovanie takýchto možností  a zavedenie nedotknuteľ-

nosti vybraných podnikov môžem  komentovať len tak, že vláda

nechce zákonným spôsobom, presnejšie, na základe doterajších

platných zákonov riešiť  úpadok Slovenských telekomunikácií,

resp. potenciálne hociktorého ňou uznaného strategicky dôle-

žitého podniku, a ani v budúcnosti nemá v úmysle vyrovnať sa

s veriteľmi. Takýto prístup je  zarážajúci už aj preto, lebo

vláda  si vyhradzuje  právo riadiť  a dohliadať  na niektoré

podniky,  ale zodpovednosť  za ich  úpadok a  možné následky

zlého hospodárenia v nich už nechce brať na seba.

 

     K tomuto chcem ešte  poznamenať, že považujem za vrchol

drzosti to, čo sa objavuje tento týždeň takmer v každom den-

níku. Myslím tým celostránkovú reklamu Slovenských telekomu-

nikácií. Od podniku, ktorý je viac ako po uši zadlžený, kto-

rý sa nevie vyrovnať s veriteľmi a ktorý má v Slovenskej re-

publike vyslovene výhradný monopol, a teda nepotrebuje takú-

to reklamnú kampaň, tento krok považujem za prejav arogancie

a plytvania peniazmi daňovníkov.

 

     Nové navrhované znenie § 67 ods. 3 nelieči príčinu, ale

následok. Vytvára nad vybranými  podnikmi ochranný štít, bu-

duje okolo nich nepriepustný obal, ale nezabraňuje tomu, aby

ochoreli na takú istú chorobu ako Slovenské telekomunikácie.

Navrhovaný zákon ich bude udržiavať pri živote v izolácii od

okolitého sveta.

 

     Ten druhý pohľad, teda  hľadisko dlhodobejšieho a všeo-

becného  dosahu  takejto  novelizácie  na  celé hospodárstvo

a tým aj na celú  spoločnosť, je oveľa dôležitejšie. Kategó-

ria strategicky  dôležitých podnikov, bez ohľadu  na ich na-

hraditeľnosť alebo možnosť transformácie, bez ohľadu na stu-

peň dôležitosti, bez ohľadu na to,  či sú, alebo nie sú pri-

rodzeným monopolom a v neposlednom  rade bez ohľadu na rôzne

formy  právneho  a  vlastníckeho  postavenia týchto podnikov

nemôže byť  a nesmie byť  totožná s kategóriou  výnimočných,

osobitne  chránených,   výslovne  nedotknuteľných  podnikov.

Hlavne nie vtedy, ak sa súbežne neponúka mechanizmus korekt-

ného riešenia a zabezpečenia neopakovateľnosti vzniku podob-

ných situácií, aká je dnes v prípade Slovenských telekomuni-

kácií.

 

     Vysvetlenie, aké sa nám  prednieslo pri prerokúvaní ná-

vrhu vo výbore, že veriteľ  sa môže svojich pohľadávok domá-

hať súdnou  cestou na základe iných  zákonov, napríklad exe-

kučného, je v dnešnej situácii  naivné, nehovoriac o tom, že

dlžníka, v našom prípade subjekty vymenované v novom navrho-

vanom znení § 67 ods.  3, môže takéto rozhodnutie súdu ohro-

ziť  oveľa  viac  a  môže  úplne  ochromiť  jeho činnosť, čo

- predpokladám - nie je účelom tejto novelizácie.

 

     Na základe  argumentov uvedených v  dôvodovej správe sa

môže na prvý pohľad zdať, že z hľadiska strategickej dôleži-

tosti niektorých podnikov je  oprávnená požiadavka ich výni-

močnosti  vo vzťahu  k zákonu  o konkurze  a vyrovnaní.  Ne-

pochybne, v niekoľkých prípadoch je to pravda, za predpokla-

du iného  korektného a efektívneho  riešenia problematických

situácií. Ale  ak sa na danú  problematiku pozrieme z druhej

strany,  zo  strany  rovnakých podnikateľských podmienok, zo

strany  zákonného  obsahu  a  ochrany  vlastníckych práv, je

zrejmé, že takéto ustanovenie odporuje ústave.

 

     Okrem toho, že nie som presvedčený o všetkých podnikoch

vymenovaných v  § 2 a 3  zákona číslo 192/1995 Z.  z., že si

zasluhujú takúto  výnimku, a nie  som presvedčený o  tom, že

zákon vôbec je potrebný,  nemôžu mať dvaja podnikatelia roz-

ličným spôsobom  garantované vlastnícke práva  len preto, že

jeden má podiel v podniku, ktorý uznala vláda za strategicky

dôležitý, a druhý v podniku,  ktorý vláda neuznala za takýto

výnimočný.  Na základe  takéhoto princípu  môžeme s  troškou

irónie očakávať, že sa zákon o strategicky dôležitých podni-

koch bude  rozširovať o tie,  kde vlastníci sú  prívržencami

alebo aspoň sympatizantmi vládnej koalície.

 

     Je  samozrejmé, že  nie je  dnes našou  úlohou a nie je

predmetom  tejto  novelizácie,  aby  sme  rozhodovali  teraz

o tom, či niektorý podnik je strategicky dôležitý, alebo nie

je, či má perspektívu, alebo nie, a ak má, ako sa dá prospe-

rita a  výkonnosť zabezpečiť. Nie sme  tu - my 150  v jednej

osobe -  taviči a zlatotepci,  baníci a energetici,  chemici

a súčasne šľachtitelia.  Na to sú odborníci  v daných odvet-

viach,  aby vytýčili  ciele, stratégiu  a taktiku podnikania

a ďalšieho napredovania.  Musíme sa teraz  rozhodnúť princi-

piálne  a politicky,  či dopustíme,  aby etatizmus prevládol

nad voľným trhovým prostredím, aby sa na protežované podniky

vzťahovali iné, voľnejšie ochranné  zákony a na ostatné nie,

či dovolíme, aby  sa opäť z teplých a  dobre platených miest

vo vrcholových funkciách  štátnych podnikov vytvorila rezer-

vácia, prepáčte mi za výraz, pre veľké chránené a domestifi-

kované zvieratá.

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, vyzývam  vás, aby ste  sa

rozhodovali pri hlasovaní na základe takýchto principiálnych

celospoločensky  prospešných, dlhodobých  a ústavných krité-

rií, a nie na základe momentálnej, aj keď pre niekoľkých vy-

sokopostavených ľudí obzvlášť nepríjemnej situácie. Vzhľadom

na to,  že novelizácia je  veľmi krátka a  pozmeňujúci návrh

fakticky nie je  možné k nemu podať, viem  vo vlastnom mene,

v mene  klubu poslancov  Maďarskej koalície  a v  mene klubu

MKDH vysloviť len toľko, že tento zákon nepodporíme.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo  má pán poslanec Volf  a pripraví sa pán

poslanec Lysák.

 

Poslanec J. Volf:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     dámy a páni,

 

     zákon o  konkurze a vyrovnaní  by si skutočne  zaslúžil

rozsiahlu novelizáciu.  To, čo sa tu  dnes vo forme vládneho

návrhu predkladá, je však len ďalší účelový materiál, ktorý,

ak  ho  poslanci  Národnej  rady  neodmietnu  alebo zásadným

spôsobom nezmenia, skončí oprávnene  na Ústavnom súde. Pred-

ložený návrh je bez akejkoľvek  diskusie v rozpore s Ústavou

Slovenskej  republiky. Porušuje  ustanovenie, kde  sa hovorí

o rovnakej ochrane vlastníckych práv pre všetkých vlastníkov

- článok 20 ods. 1 druhej  vety. Aj ustanovenie, v ktorom sa

konštatuje,  že  nie  je  možné  použiť  vlastníctvo na ujmu

iných, alebo v rozpore so  všeobecnými  záujmami - článok 20

ods. 3.

 

     Na prospech tejto novelizácie sa tu často operuje všeo-

becným záujmom,  ale pýtam sa  vás, panie poslankyne  a páni

poslanci, či je takýmto záujmom strata dôveryhodnosti v pod-

niky, ktoré štát privileguje voči ostatným, či je v národnom

a štátnom záujme zneistiť subjekty podnikajúce na našom úze-

mí, či je  v spoločenskom záujme, aby na  jedných platil iný

meter ako na druhých, aby sa na prospech osobných a skupino-

vých záujmov ožobračovala štátna pokladnica.

 

     Prijatie tejto protiústavnej  novely zákona by nepriaz-

nivo ovplyvnilo  celú ekonomickú klímu  na Slovensku. Ak  sa

tzv. strategický podnik dostane do situácie, že prestáva byť

solventným, že vypláca inflačné prostriedky na mzdách, čerpá

úvery,  ktoré  predstavujú  mŕtve  investície, prenáša svoje

ekonomické ťažkosti  na ďalšie podniky,  stráca predsa svoju

ekonomickú opodstatnenosť a zaťažuje celý hospodársky systém

a jednotlivého  občana.  Je  tu  namieste  otázka, pokiaľ sa

strategicky významný podnik s účasťou štátu dostal do situá-

cie,  keď  svojou  hospodárskou  nefunkčnosťou parazituje na

druhých, ako sa teda štát ako  spoluvlastník a správca stará

o tieto organizácie. Môže byť vôbec organizácia, ktorej hro-

zí konkurz, strategickým pilierom hospodárstva štátu?

 

     Zákonom  chrániť  strategický   podnik  ešte  neznamená

pomôcť  mu  v  zlej  situácii.  Štát ako spoluvlastník alebo

správca  podnikov a  organizácií, o  ktorých sa  v dôvodovej

správe uvádza, že sú to  organizácie, od ktorých závisí sta-

bilizácia a  ďalší rozvoj hospodárstva,  má predsa celý  rad

iných možností a nástrojov, ako im pomôcť, ako zachovať ale-

bo podporiť ich funkčnosť.

 

     Vážené dámy a páni, keď sme už v Národnej rade otvorili

diskusiu o  tomto zákone, bolo by  žiaduce urobiť iné zmeny,

ktoré si vyžaduje doterajšia  prax a celospoločenské záujmy.

Takouto zmenou by malo byť vypustenie inštitútu dohodovacie-

ho konania zo zákona. Dôvodom jeho pôvodného zaradenia v ro-

ku 1993  bola predsa právna  ochrana perspektívnych, života-

schopných  podnikov  pred  okamžitým vyhlásením  konkurzu na

ich majetok.  Išlo vtedy o  podniky, ktoré boli  insolventné

z dôvodu   zmeny  výrobných   programov,  konverzné  podniky

a transformujúce sa podniky.

 

     Po trojročnej aplikácii týchto ustanovení je možné kon-

štatovať, že dohodovacie konanie neprinieslo oživenie v hos-

podárení týchto  podnikov, ale prebieha  často formálne, ne-

efektívne a  v mnohých prípadoch  len predlžuje agóniu  pred

konečným realizovaním konkurzu.  Dohodovacie konanie môže na

niekoľko rokov odčerpávať finančné prostriedky štátu, peňaž-

ných inštitúcií  a ostatných veriteľov, ktorí  sa potom sami

môžu  ocitnúť v  nepriaznivej finančnej  situácii aj napriek

vlastným dobrým hospodárskym výsledkom.

 

     Z uvedeného dôvodu  je  v celospoločenskom záujme tento

právny inštitút  v trhovom hospodárstve  odstrániť. Poslanci

SDSS preto navrhujú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

 

     1. Ustanovenie v  § 1 ods. 2 zákona  sa nahrádza nasle-

dovným znením: "Dlžník je v úpadku, ak má najmenej dvoch ve-

riteľov a nie je schopný po  dobu dlhšiu ako 3 mesiace plniť

svoje splatné záväzky."

 

     2. Tam sú tri podbody,  pretože sa to týka jednej veci,

a to zrušenia inštitútu dohodovacieho konania.

 

     a) V ustanovení  § 4  ods. 1  zákona  ostáva  prvá veta

v pôvodnom znení a ostatné znenie sa vypúšťa.

 

     b) Ustanovenie § 4 ods.  3 zákona sa vypúšťa. Doterajší

odsek 4 sa označuje ako odsek 3.

 

     c) Znenie ustanovení  § 4a a § 4g  zákona sa vypúšťajú,

vrátane nadpisov "Dohodovanie" nad § 4a a "Skončenie dohodo-

vania" nad časťou 4e.

 

     3. a) Ustanovenie § 67 ods. 3 nechať v pôvodnom znení.

 

        b) Článok II sa vypúšťa.

 

     Vážené panie poslankyne, páni  poslanci, verím, že pod-

poríte tieto naše návrhy. Robme užitočnú prácu pre nášho ob-

čana, pre našu krajinu, nie pre Ústavný súd.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo  má pán poslanec Lysák.  Pripraví sa po-

slanec Langoš.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážený pán minister,

     panie poslankyne, páni poslanci,

     vážení hostia,

 

     skutočnosť, že  Slovenská republika patrí  medzi najús-

pešnejšie transformujúce  sa štáty, sa berie  pomaly ako sa-

mozrejmosť. Napriek tomu, že je to iba dva a pol roka  odke-

dy fungujeme samostatne,  napriek podstatne horším počiatoč-

ným podmienkam,  ako mala dvojnásobne  väčšia časť republiky

pri delení federácie. A to platí tak pre vnútorné, ale najmä

pre zahranično-ekonomické vzťahy.

 

     Myslím, že viacerí z koalície, aj z opozície sa zhodne-

me v tom, že to všetko  je výsledkom ústupu od vazalskej po-

zície pri transformácii a  uplatnenie takej hospodárskej po-

litiky, takých postupov,  ktoré zodpovedajú našim podmienkam

a našim cieľom.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, takto vidím aj zámer, kto-

rý predstavuje návrh zákona o konkurze a vyrovnaní. Chcel by

som pripomenúť, že  tento  postup  sa v podstate  začínal už

pri úprave  a dopĺňaní zákona 328/1991  Zb. zákonom 159/1994

Z. z., ktorý bol prijatý 8. júna 1994, ktorý ustanovoval, že

v § 67  ods. 3, ktorý sa  tu často spomína, sa  nepoužije na

činnosť Fondu národného majetku a nakladanie s jeho majetkom

ako dlžníka. Ďalšia novela  potom ustanovila, že ustanovenia

zákona o konkurze a vyrovnaní sa nevzťahujú na štátne a roz-

počtové  organizácie, štátne  príspevkové organizácie,  obce

a právnické osoby zriadené zákonom. Z uvedeného potom vyply-

nulo, že touto  novelou bol  pôvodný ods. 3 § 67 spomínaného

zákona z roku 1994 nahradený  novým znením, v ktorom je Fond

národného  majetku zahrnutý  medzi právnické  osoby zriadené

zákonom. A do tretice, zákon číslo 122/1993 Z. z. o konkurze

a vyrovnaní v § 67 v  spomínanom odseku 3 ustanovuje, že zá-

kon o konkurze a vyrovnaní s výnimkou ustanovení o dohodova-

com a  vyrovnacom konaní sa nepoužije  na dlžníkov z oblasti

dopravy  a  spojov,  ak  majú  pre  štát zásadný strategický

a hospodársky  význam. Výnimku  z tohto ustanovenia môže  na

základe návrhu zakladateľa povoliť vláda.

 

     Teda to, čo sa tu predkladá, nie je veľké nóvum. Z uve-

deného  vyplynulo,  že  nie  je  možné  od  účinnosti zákona

122/1993 Z. z. vyhlásiť konkurz na dlžníkov z oblasti dopra-

vy a spojov, ak majú pre štát zásadný strategický alebo hos-

podársky význam.

 

     Teraz posudzovaný  návrh zákona o  konkurze a vyrovnaní

chápem  ako dôležitý  predpoklad objektívneho  postupu alebo

prístupu k riešeniu tých firiem, tých podnikov a inštitúcií,

ktoré majú  strategický význam pre  slovenskú ekonomiku. Ta-

kých, ktorých  likvidácia alebo zásadné  prerušenie činnosti

by mohli  mať škodlivé dôsledky  buď pre niektoré  odvetvie,

alebo  narušenie  zahraničnoobchodných  dodávok,  dostupnosť

niektorých citlivých  tovarov alebo, a  to pokladám za  tiež

mimoriadne dôležité, zníženie  zamestnanosti v niektorom re-

gióne, v niektorej oblasti. Pravda, bez možnosti alternatív-

neho riešenia.  Ak sa takéto  podniky dostanú do  mimoriadne

zložitej  situácie, alebo  dokonca do  kritickej pozície, je

len samozrejmé, že štát je,  podľa môjho názoru, povinný po-

súdiť  a zabezpečiť  potreby obyvateľstva  a jeho prosperitu

najmä z dlhodobého hľadiska.

 

     Zvykli sme si už, že  čokoľvek sa niektorým kruhom opo-

zície nepáči, vymyslia si, že  návrh je v rozpore s ústavou,

s Listinou ľudských práv a slobôd.  Toho sme sa už napočúva-

li. A  existuje už aj zabehaný  mechanizmus s vopred známymi

závermi o  prijímaní istých zákonov:  vrátenie zákona prezi-

dentom, znovuprijatie  v Národnej rade,  následné neprijatie

Ústavným súdom. Písalo sa už o tom, nielen teraz, aj dávnej-

šie. Aj v tomto prípade sa priezračnejšie znovu prezentovali

producenti a rozširovatelia  katastrofických scenárov. Varu-

jú,  že  zákon  katastrofálne  podlomí  dôveru  v spoluprácu

s podnikmi.

 

     Vážení producenti týchto prístupov, pokladáme partnerov

našich  podnikov, našich  inštitúcií za  takých naivných, za

takých  neinformovaných? Bieda  je, že  v lamentácii  takého

charakteru, takých  vízií chýbajú obyčajne  fakty. Ale o  to

viacej sa hovorí, že tento  zákon znovu zneistí pozíciu Slo-

venska, zneistí celý svet. Niekedy sa "bojím", keď to čítam,

či to nezneistí aj budúce  lety na Mars. Niekedy títo kombi-

nátori pripomínajú Sibylu, inokedy  aj Ostapa Bendera. Teraz

idú ďalej. Podľa nich je možná kombinácia, ako sme sa v jed-

nom prípise dočítali,  že štát stanoví pre tieto  - myslí sa

strategické -  podniky znížené platobné  povinnosti voči ob-

chodným partnerom alebo niektoré  ich záväzky vyhlási za nu-

litné.  Takéto strašenie  mi pripomína  to, čo  sme sa učili

svojho času, že sme pri  otázke možnosti a nemožnosti. Čo sa

môže stať tomu, kto vyjde na ulicu, kto vyjde z domu, ako mu

môže padnúť tehla na hlavu, zraziť ho auto atď.

 

     Myslím, že pokiaľ bude tento zákon prijatý, podľa usta-

novenia § 67 ods. 3  spomínaného zákona a neskorších predpi-

sov v podstate nedôjde, alebo  nemalo by dôjsť k nejakým zá-

sadným posunom. V podstate sa toto nevzťahuje na inštitúcie,

ktoré by  mohli z toho  neoprávnene ťažiť. Myslím,  že na to

existuje dosť brzdiacich mechanizmov.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia, keďže hlavným dôvodom tejto

novely je výsostný záujem štátu nepripustiť zánik subjektov,

od  ktorých závisí  stabilizácia hospodárstva  a jeho  ďalší

rozvoj, je  nevyhnutné, aby sa táto  novela vzťahovala aj na

konkurzné konania, ktoré sa  už začali. Začaté konkurzné ko-

nanie voči dlžníkom uvedené v §  67 ods. 3 zákona o konkurze

a vyrovnaní súd zastaví, ak  do nadobudnutia účinnosti tohto

zákona ešte nerozhodol o vykonaní konkurzu. Myslím, že treba

zvážiť, či by bolo únosné, povedzme, z hľadiska zamestnanos-

ti, aby zbankrotovali podniky,  ako je BEZ Bratislava, Duna-

plast,  Tesla  Veľký  Krtíš,  Poľana  Lučenec, Kontex Banská

Štiavnica, myslím, že sa to volalo Pleta, Magnezit a ďalšie.

Predpokladám, že tých podnikov nebude veľa.

 

     Tento zákon určite  Slovenskú republiku nemôže poškodiť

a nepoškodí, naopak, dá jasne najavo, že zahraničné subjekty

podnikajúce na území Slovenskej  republiky sa nemusia obávať

spolupráce, kooperácie s rozhodujúcimi podnikmi najmä preto,

že  v prípade  nepredvídaných problémov  štát berie  na seba

zodpovednosť za riešenie  eventuálnych problémov a garantuje

aj záujmy  zahraničných partnerov. Súhlasím,  že tento zákon

mal byť vydaný skôr, aby  sa nemohlo namietať voči článku 2,

ktorý sa  tu spomínal. Ale  opakujem, konkurzné konanie  súd

zastaví len vtedy, ak do nadobudnutia účinnosti tohto zákona

súd nerozhodol o vyhlásení  konkurzu. Preto odporúčam, kole-

gyne, kolegovia, aby sme hlasovali za tento zákon pozitívne.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Nasleduje pán  poslanec Langoš  a pripraví sa

pán  poslanec Bajan.  Pán poslanec  Langoš tu  nie je, takže

stráca poradie.  S faktickou poznámkou sa  prihlásil pán po-

slanec Fogaš.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Ďakujem za slovo. Rád  som si vypočul vystúpenie kolegu

Lysáka. Treba povedať, pán  kolega, že ste vymenovali podni-

ky, ktoré vôbec nemajú  strategický charakter, a tie podniky

jednoducho nemôžu mať výhodnejšie  postavenie ako iné. To po

prvé.

 

     Po  druhé, aj  štát, opakujem,  aj štát  je takým istým

subjektom práva  ako ktorékoľvek  iné právnické osoby a štát

sa musí starať o správu majetku,  ktorý mu je zverený. Ak sa

štátne podniky dostávajú do takejto situácie, treba si polo-

žiť otázku,  kto je ich zakladateľom,  kto uskutočňuje dozor

v týchto podnikoch, ako je možné, že sa pouzatvárali zmluvy,

ktoré môžu vôbec vytvoriť taký predpoklad, aby sa tieto pod-

niky mohli dostať do situácie, v ktorej sú.

 

     Účelové  novely nás  jednoducho nijako  neospravedlnia.

A to, čo ste hovorili  v súvislosti s retroaktivitou, jedno-

ducho neobstojí,  s tým sa  nedá polemizovať, to  neobstojí,

pretože potom dospejeme k takým absurdnostiam, že ak nám po-

rastie trestná  činnosť v určitej oblasti,  tak zrušíme, po-

vedzme, trestný čin. Ak sa 116-krát zo strany ústredných in-

štitúcií  poruší zákon  o verejnom  obstarávaní prác,  a tu,

v tomto parlamente  sa povie, že treba  zmeniť zákon, tak si

myslím, že treba zmeniť ľudí,  ktorí to nerealizovali, a nie

zákon. O toto tu ide. A myslím  si, že ak sme raz dali sľub,

že budeme dodržiavať ústavu, tak by  sme si ju mali aj ctiť.

Akékoľvek ekonomické  riešenia je možné  prijať, a za  to sú

zodpovední ministri, konkrétne  ministerstvá, ktoré spravujú

a sú zakladateľmi týchto podnikov.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Pán poslanec, s tým  menením ľudí  je to tiež

trocha problém. Nech sa páči, prihlásil sa pán poslanec Volf

s faktickou poznámkou.

 

Poslanec J. Volf:

 

     Ja by som chcel tiež zareagovať na pána Ing. Lysáka. Je

dlhoročný ekonóm,  takže si myslím, že  to, čo teraz poviem,

tiež trochu bude musieť zobrať. Strategické podniky by pred-

sa mali  tvoriť určitú hospodársku  chrbticu štátu. A  ja sa

pýtam, čo  je to za  strategický podnik, ktorému  hrozí kon-

kurz,  čo je  to za  strategický podnik,  ktorému štát nevie

iným spôsobom  pomôcť ako tým,  že ho chráni  zo zákona. Veď

v konečnom dôsledku, ak by hospodárstvo stálo na týchto pod-

nikoch, ktoré  sú z vlastnej viny  alebo z viny neschopnosti

svojho manažmentu nesolventné a  nefunkčné a budeme ich per-

manentne chrániť  konkurzom, tak sa asi  dopredu veľmi nepo-

hneme.  Myslím si,  že riešenie  stojí niekde  inde, skrátka

umožniť ozdravenie týchto podnikov,  možno aj formou konkur-

zu. A keď  už ide o podnik, od  ktorého závisí zamestnanosť,

tak štát ako spoluvlastník má vymeniť manažment alebo pomôcť

prípadne aj určitou dotáciou, aby sa tento podnik sfunkčnil.

To  je cesta,  a nie  chrániť podniky  zo zákona nemožnosťou

konkurzu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Lysák.  Ale prosím, aby sme mini-

malizovali reakcie, máme tu ešte 7 prihlášok do rozpravy.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ďakujem, pán podpredseda. Myslím si, tak na adresu pána

kolegu Fogaša, ako aj pána Volfa, že strategické podniky bo-

li dané, k nim som uvádzal  len príklad, že tu patria mnohé,

ktoré  pre isté  regióny, a  to som  spomínal, tvoria naozaj

strategické kľúčové podniky. Samozrejme,  že sa to týka pre-

dovšetkým tých, ktoré sme schválili.

 

     A kolegovi Volfovi - niektoré  strategické podniky, ho-

vorím niektoré,  sa dostali do situácie  nie vlastnou vinou,

ale vinou  deštrukcie,  pokiaľ ide o organizačno-inštitucio-

nálne postupy transformácie, tým, že tu bolo obdobie, keď sa

pokladalo všetko  malé za dobré, a  aj dobre fungujúce veľké

podniky bola  snaha u nás  porozbíjať. Bez ohľadu  na to, že

pri takých  veľkých podnikoch, či už  je to japonské Mitshu-

bishi, ale ak zoberiete  západonemecké oceliarske alebo iné,

nikdy sa nerozmýšľalo, že by sa rozbili. U nás bola táto ni-

hilizačná tendencia.  Aj keď niekde  názvy ostali, máloktoré

podniky  ostali také  spôsobilé na  fungovanie, ako  je VSŽ,

Slovnaft alebo niektoré ďalšie.  Nechceme teda naďalej osla-

bovať svoj ekonomický potenciál.

 

     A pokiaľ ide o podobnosť, mal som možnosť práve v rámci

colnej únie poznať, pri študovaní podobných zákonov v zahra-

ničí, že každý štát, ak je  to v jeho záujme, si strategické

podniky chráni. Veľmi dobre poznali deštrukciu poľnohospodá-

ri. Veľmi dobre by to vedeli dokumentovať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec Bajan.

 

 

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážení pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte aj mne povedať  niekoľko slov k predloženej no-

vele  zákona  o  konkurze  a  vyrovnaní,  t. j. zákona číslo

328/1991 Zb. v znení neskorších  predpisov. Hneď v úvode vy-

slovím presvedčenie, že  predložená novela dosahuje štandard

zákona  Národnej  rady Slovenskej  republiky  číslo 192/1995

Z. z.  o zabezpečení záujmov štátu  pri privatizácii strate-

gicky dôležitých  štátnych podnikov a  akciových spoločností

v rozsahu,  v ktorom  nálezom Ústavného  súdu stratila účin-

nosť. Mám na mysli predovšetkým protiústavné ustavenia cito-

vaného zákona o tzv. "zlatej akcii".

 

     Obidve  právne  úpravy  by  totiž  mohli súťažiť nielen

v miere svojej protiústavnosti, ale, a to je rovnako dôleži-

té, aj vo vytváraní nerovnocenných trhových podmienok. Osob-

ne prichádzam  k záveru, že  tento prerokúvaný vládny  návrh

zákona by túto  súťaž vyhral, a to nielen  preto, že sa ešte

neocitol pred Ústavným súdom.

 

     Budem,  samozrejme, konkrétnejší.  Hneď na  začiatku si

položme otázku, aké sú ciele predloženého návrhu.

 

     Po prvé, vylúčiť aplikáciu zákona o konkurze a vyrovna-

ní na zákonom uvedené osobitné subjekty. Sú medzi nimi štát-

ne právnické osoby, ale  i osoby súkromného práva. Samozrej-

me, nie všeobecne určené, ale konkrétne pomenované.

 

     Po  druhé, zastaviť  už začaté  konkurzné konanie  voči

spomenutým osobám, ak sa už začalo.

 

 

     Je sporné, či treba chrániť významné  alebo strategické

podniky našej ekonomiky. V každom prípade  sa však treba za-

myslieť, ako ich chrániť. Myslím si, že ak áno, treba použí-

vať predovšetkým  ekonomické nástroje, a  pritom neporušovať

ústavné a  právne normy i princípy.  Predložený návrh zákona

však vo svojej úprave popiera  všetky uvedené zásady a nako-

niec je  celkom nerozumný, lebo ak  aj bude schválený, minie

sa svojim cieleným účinkom. Ale o tom o chvíľku.

 

     V prvom rade  predložený  návrh porušuje Ústavu Sloven-

skej republiky  vo viacerých ustanoveniach.  Porušuje ústavu

v článku 1, ktorý  Slovenskú  republiku  vyhlasuje za právny

štát. Právny štát zaručuje subjektom nadobudnuté práva, kto-

  garantuje štátnou  mocou. Istota  v právach  a povinnos-

tiach,  tzv.  právna  istota,  je  jedným z najdôležitejších

atribútov právneho štátu. V rámci tejto právnej istoty zaru-

čuje ústava subjektom práva podľa článku 46 aj právo na súd-

nu ochranu. Majú  ju mať. Zaručuje im ju  i zákon o konkurze

a vyrovnaní a, samozrejme, v  tejto súvislosti i ostatné ci-

vilnoprávne  predpisy, najmä  Obchodný zákonník  a Občiansky

zákonník.

 

     Čo  sa však  stalo? Do  začatých súdnych  sporov vstúpi

veľmi silný advokát, na ktorého sa druhá strana musí pozerať

s veľkým rešpektom a obavami. Týmto advokátom je štátna moc.

Bez konkrétnej argumentácie, bez  ohľadu na postavenie veri-

teľa a  jeho ťažkosti zastaviť  súdny spor  chráni  dlžníka,

ničí veriteľa, chráni neschopného, ničí toho, kto má na svo-

jej strane majetkové práva  chránené ústavou  a súdom. Advo-

kát vykoná  svoju prácu a nepreberá  na seba zodpovednosť za

majetkové  ujmy, nezaväzuje  sa k  pomoci, nezamýšľa  sa nad

dôsledkami, ktoré môže riešiť vo svojej  právomoci napríklad

úpravou  daňového systému,  nerešpektuje ústavu,  jej článok

20, podľa ktorého vlastnícke právo každého má rovnaký zákon-

ný obsah a ochranu.

 

     Dokonca  som vo  výbore pri  prerokúvaní počul,  že ide

o formu vyvlastnenia, a tá je  predsa na základe zákona mož-

ná. Áno,  je možná, ústava  vyvlastnenie predpokladá, jedným

dychom však hovorí o  možnosti vyvlastnenia len za primeranú

náhradu. O tom však v tomto  zákone niet ani zmienky, ani vo

výbore sme sa nedopátrali, čo to malo znamenať.

 

     Ale nejde  len o konkrétne  ustanovenia ústavy.  Nescu-

dziteľné a  nedotknuteľné práva, ktoré  spoločenskou zmluvou

konštituuje, nachádzajú svoju rovnako zásadnú charakteristi-

ku aj v ďalších právnych normách. Sú to právne normy odvode-

né priamo z ústavy  a treba ich tak aj chápať. V  § 2 ods. 2

Občianskeho  zákonníka  sa  uvádza,  že  v občianskoprávnych

vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie. Vidíme, že nemu-

sia mať. Aj v § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa hovorí, že

výkon  práv a  povinností vyplývajúcich  z občianskoprávnych

vzťahov  nesmie  bez  právneho   dôvodu  zasahovať  do  práv

a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi. Právny dôvod sme  našli, je  však  v súlade s ústav-

nými princípmi či  dobrými mravmi? A zároveň podľa  § 3 ods.

2 majú štátne orgány dbať o to, aby nedochádzalo k porušova-

niu a  ohrozovaniu práv z občianskoprávnych  vzťahov, aby sa

prípadné  rozpory medzi  účastníkmi odstránili  predovšetkým

dohodou.

 

     Štátne orgány však tento princíp chcú opustiť. Nielenže

právnou  normou hodlajú  niekoho neprípustne  zvýhodniť, ale

fakticky  iných nenapraviteľne,  opakujem nenapraviteľne po-

škodzujú. Práva, ktoré tieto  osoby nadobudli, sa im odníma-

jú,  súdne konania  sa zastavujú  a dlhy  ostávajú. Ostávajú

nielen  nesplatené, ale  aj s  ďalšími dôsledkami. Neostaňme

preto len pri ústave  a občianskoprávnych princípoch rovnos-

ti, ale skúsme si všimnúť aj ďalšie súvislosti.

 

     Podľa príslušných ustanovení zákona o dani z príjmov sú

daňovníci  účtujúci v  systéme podvojného  účtovníctva, teda

právnické osoby  a časť fyzických  osôb, povinní zahrnúť  do

základu dane  z príjmov i vyfakturované,  ale druhou stranou

neuhradené dlhy. To znamená,  že veriteľ je povinný zaplatiť

daň zo  sumy, ktorú mu dlžník  po termíne splatnosti neuhra-

dil. V prípade, že k úhrade týchto dlhov nedôjde ani neskôr,

konkrétny daňovník  je z tohto  dôvodu dvojnásobne zaťažený.

Jednak je to z titulu neuhradenej pohľadávky a v druhom rade

z titulu zaplatenia dane z príjmov  zo sumy, ktorú vôbec ne-

dostal. V súlade s platným právnym poriadkom jedinou možnos-

ťou, ako zahrnúť takéto  pohľadávky do daňových nákladov, je

vytvorenie rezervy na nevymožiteľné pohľadávky a túto rezer-

vu účtovať ako náklady.

 

     Vidíme, že  daňový systém počíta aj  s touto situáciou,

ale ustanovuje jednu podmienku. Je to podmienka, že za nevy-

možiteľné pohľadávky je možné  považovať len tie, ktoré sme-

rujú voči dlžníkom, voči ktorým bolo vyhlásené konkurzné ko-

nanie, a  tak tieto pohľadávky boli  na výzvu súdu veriteľmi

prihlásené. To znamená, že ide o klasickú hlavu XXII.

 

     Vyňatie určitých kategórií právnych subjektov z možnos-

ti vyhlásiť voči nim  konkurzné konanie, teda okrem nerovno-

právneho postavenia týchto subjektov a ich veriteľov, zname-

ná fakticky i nemožnosť zahrnúť takúto neuhradenú pohľadávku

do daňových  nákladov, daňových prihlásení. Čo  to môže kon-

krétne znamenať? Ak strategicky  chránený subjekt dlhuje mi-

lión, dlžník  ho nielenže nikdy  nedostane naspäť, ale  musí

zarobiť takmer pol milióna, aby  z tohto dlhu zaplatil štátu

daň, pritom si však nevymožiteľnú pohľadávku nemôže  zahrnúť

do nákladov ako doteraz. I  z tohto aspektu vidieť, že navr-

hovaná právna úprava je absolútne nesystémová a pri napĺňaní

svojho cieľa nedbá na prostriedky.

 

     Napokon  by som sa pristavil pri samotnom cieli návrhu.

Na prvý  pohľad by sa  zdalo, že je  celkom zrejmý.  Dokonca

dôvodová správa hovorí, že  cieľom novely je výsostný záujem

štátu nepripustiť  zánik dôležitých štátnych  podnikov a ak-

ciových spoločností, od ktorých  závisí stabilizácia a ďalší

rozvoj  hospodárstva.  Dokáže  novela  zákona  naplniť tento

cieľ? Účelom konkurzného konania  je predsa  okrem uspokojo-

vania nárokov veriteľa  i úsilie o sanáciu a záchranu dlžní-

ka. Jednou z predchádzajúcich noviel zákona o konkurze a vy-

rovnaní sme  tento proces naplnili  inštitútom dohodovacieho

konania. I bez neho je proces konkurzu dlhý, zložitý a možno

od  neho  očakávať,  že  všetci  zainteresovaní, teda dlžník

i jeho veritelia, vyvinú úsilie  o nápravu. Navyše podľa mo-

jich informácií  môže ísť - ospravedlňujem  sa, ak to nebude

presné číslo - do účinnosti tohto zákona bolo skončené jedno

alebo dve konkurzné konania.

 

     Tým chcem povedať, že vylúčenie konkurzu z procesu vzá-

jomných právnych vzťahov medzi dlžníkom a veriteľom znamená,

že veriteľ sa bude domáhať  uznania svojej pohľadávky na sú-

de prostredníctvom civilnoprávneho  sporu, resp. uznaním dl-

hu. Takéto súdne rozhodnutie je podkladom na výkon rozhodnu-

tia. A keďže sme medzičasom schválili zákon o súdnych exekú-

toroch,  môže byť  výkon rozhodnutia  mimoriadne rýchly.  To

znamená, že  nemožno vylúčiť ani  výkon rozhodnutia predajom

nehnuteľnosti, ale i dôležitého strojového zariadenia a ďal-

šej technológie, tvoriacich podstatu strategického hospodár-

skeho subjektu.

 

     Dovolím si tvrdiť, že  za takýchto okolností môže dôjsť

k likvidácii  majetkovej  podstaty   subjektu  oveľa  ľahšie

a skôr, ako by to bolo  po začatí konkurzného konania. Ľutu-

jem, že ten, kto návrh pripravoval, túto súvislosť nevidel.

 

     Ako  teda vidieť,  tento návrh  je nielen protiústavný,

porušujúci princípy občianskeho a obchodného práva a nespra-

vodlivý, ale  aj krajne, povedzme,  nerozumný. Ak by  sa mal

naplniť stanovený cieľ predloženého návrhu, s určitou dávkou

recesie by ho bolo potrebné rozšíriť asi približne nasledov-

ne: Ustanovenie tohto zákona, t. j. zákona  o konkurze a vy-

rovnaní, Občianskeho zákonníka,  Obchodného zákonníka o rov-

nosti účastníkov,  ustanovenia o povinnosti  platiť dlhy, sa

nevzťahujú na  dlžníka, ktorým je právny  subjekt podľa oso-

bitného predpisu. Tieto subjekty môžu svoje dlhy platiť, len

ak chcú a kedy chcú. Veritelia si voči týmto dlžníkom nemôžu

uplatniť pohľadávky prostredníctvom súdu. Ďalej: začaté kon-

kurzné konanie, ale aj akékoľvek iné súdne konanie, v ktorom

sa veriteľ  domáha splatenia dlhu voči  dlžníkovi, ktorým je

právny subjekt podľa osobitného  predpisu, súd zastaví. Prí-

padne sa celá vec dá riešiť  a zlepšiť tak, že voči uvedeným

subjektom nie je možný výkon rozhodnutia. A bolo by to. Mali

by sme absolútne právne chránené strategicky dôležité podni-

ky, lebo len tak sa dá zabrániť ich zániku, ako sa to hovorí

v dôvodovej správe.

 

     Tieto  doplňujúce  návrhy  však,  samozrejme,  nemienim

uplatniť. Totiž  vládny návrh i  moje potenciálne doplňujúce

návrhy majú  jednu chybu - s  takto chránenými strategickými

podnikmi by nikto neuzavrel ani jeden obchod.

 

     Dovoľte mi na záver  jednu poznámku. Podobne ako kolega

Fogaš i ja som mal tú česť byť od začiatku pri tvorbe inšti-

tútu konkurzov. Pamätám si na jednu novelu, ktorú predkladal

kolega  Plesník pred  nejakým časom,  ale vždy  sme mali  to

šťastie, že sme reagovali, resp.  že sme boli postavení pred

voľbu reagovať. Raz prišla, myslím, akciová spoločnosť Divi-

dent voči  Fondu národného majetku  - bola na  svete novela.

Momentálne je  problém s telekomunikáciami, tak  je na svete

ďalšia novela.

 

     Je len signifikantné, že tu nesedia ekonomickí ministri

a už vôbec, že nemali ambície vstúpiť do tohto procesu, lebo

je to výsostne ekonomická záležitosť  a zatiaľ to bolo v ru-

kách ministerstva  financií. Nech mi  je odpustené, ale  keď

som sa  pýtal v kuloároch jedného  z našich ekonomických mi-

nistrov, odpovedal mi asi  niečo v duchu známeho slovenského

porekadla o iniciatíve a triednom nepriateľovi.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Dzurinda a pripra-

ví sa pani poslankyňa Schmögnerová. Pán predseda výboru Hof-

bauer sa hlási s faktickou poznámkou.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Pán kolega  poslanec Bajan, keď sa  v Rakúsku dostal do

neriešiteľných problémov v Judenburgu príslušný závod, zasa-

dal rakúsky parlament aj vláda, a keď sa ocitla v kríze Vöst

Alpine Linz, presne takisto. Všade na svete sa postupuje ra-

cionálne a účelovo, nie bezúčelovo. Nič nové.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Dzurinda.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Pán predsedajúci,

     panie poslankyne, páni poslanci,

 

     návrh  novely zákona  o konkurze  a vyrovnaní rozširuje

škálu subjektov,  ktoré nie je možné  dať do konkurzu. Podľa

zákona sa  dnešného dňa nemôže konkurzné  konanie začať voči

subjektom hospodáriacim na poľnohospodárskej  pôde v čase od

1. apríla do 30. septembra kalendárneho roku, voči subjektom

z oblasti dopravy a spojov, ak  majú pre štát zásadný hospo-

dársky význam,  voči Fondu národného  majetku, voči štátnym,

rozpočtovým a príspevkovým organizáciám, obciam a právnickým

osobám, ktoré boli zriadené osobitným zákonom.

 

     Prerokúvaná  novela zákona  rozširuje okruh  subjektov,

ktoré  nemožno dať  do konkurzu,  o podniky  zaradené do § 2

a §  3  zákona  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo

192/1992  Zb. o  zabezpečení záujmov štátu pri  privatizácii

strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoloč-

ností. Prvotná otázka znie, prečo.  Dôvodová správa k návrhu

zákona ani  rozprava vo Výbore Národnej  rady Slovenskej re-

publiky pre finacie, rozpočet a menu na túto základnú otázku

neodpovedá. Jednoducho je tu návrh a hotovo. Nuž čo prinesie

aplikácia zákona v praxi?  Právnici budú isto podrobne dôvo-

diť, a ako som už počul, aj dôvodili, že prehĺbenie právneho

chaosu, zvýšenie právnej nestability, rozpory s Ústavou Slo-

venskej  republiky,  uplatenie  princípu  retroaktivity, ako

o tom  bola pred  chvíľočkou reč,  atď. atď.  Právne aspekty

však  rád prenechám  právnikom. Nemenej  dôležité sú aspekty

ekonomické.

 

     Prijatie zákona v prvom rade spôsobí to, že podniky vy-

menované v zákone o strategických záujmoch štátu nebude mož-

né dať do konkurzu. Ich  veritelia budú teda riadne dobehnu-

tí. Keď s nimi vstupovali  do obchodných vzťahov, nijakú ex-

kluzivitu tieto  podniky nemali, teraz  sa stávajú nedotknu-

teľnými. Samotné tzv. strategické  podniky sa nemusia obávať

nesplácania svojich záväzkov, ba  celkom pokojne môžu prijí-

mať ďalšie. Keď sa im zachce splácať, budú splácať, keď nie,

odmietnu. Nič sa im nakoniec  nemusí stať, veď sú strategic-

ké, splácať nemusia. Ba môže nastať aj takáto rovnica: stra-

tegický  podnik "A"  bude dlhovať  "obyčajnému" podniku  "a"

hodnotu 100. Obyčajný podnik  "a" bude dlhovať strategickému

podniku  "A" hodnotu  10. Podnik  "a" nemôže  žalovať podnik

"A", pretože "A" je podnik strategický. Podnik "A" však môže

žalovať podnik "a" a dostať  ho do bankrotu napriek tomu, že

má voči nemu desaťnásobne vyššiu dlžobu.

 

     Čo z  toho vyplýva? Obchodovanie  so strategickými pod-

nikmi sa  pre ostatných stáva  veľmi rizikovým. Podnikatelia

sa takýmto podnikom začnú vyhýbať.  Podniky sa zo zákona do-

stávajú do pozície rôzneho postavenia v hospodárskej súťaži.

Tým sa vlastne tzv. strategickým podnikom ešte viac podpiľu-

je konár.  Čím viac vatičky im  štát vytvára, tým rýchlejšie

padajú ku  dnu. Myslím, že  napríklad vývoj ZŤS  Dubnica nad

Váhom je  toho najaktuálnejším príkladom.  Po kontrolnom dni

v DMD Holding  10. mája, teda  celkom nedávno, v  roku 1996,

predseda vlády vyhlásil,  že o prácu tu môže  v krátkom čase

prísť okolo 2 500 ľudí.  Keď si otvoríte dnes noviny, zistí-

te, že 2 135 ľudí v Dubnici nad  Váhom je pred  prepustením,

pritom je to najstrategickejší  podnik. Na druhej strane pre

malé a stredné  podniky je to ďalší výrazný  signál, že štát

ich neberie  na vedomie. Musia  platiť každý halier  a veľmi

tvrdo - načas a v plnom  objeme. Pritom práve malý a stredný

stav je motorom popredných ekonomík.

 

     Ďalšia zásadná otázka znie: Pre koho sú podniky vymeno-

vané  v  zákone  o  strategických  záujmoch strategické? Pre

HZDS,  pre  vládu,  pre  privatizátorov?  Vtip  je v tom, že

v žiadnom  zákone  nenájdete definíciu  strategickosti toho-

ktorého  podniku.  Štátni  úradníci  ich  tam zaradili podľa

vlastného  úsudku. Už  z názvu  zákona vyplýva,  že malo ísť

o strategické záujmy štátu z pohľadu privatizácie. Ide teraz

o strategické záujmy aj z  pohľadu konkurzov a vyrovnaní? Aj

tu sa črtá skvelé riešenie. Podnik "A" nebude síce ktovieako

prosperovať,  ale bude  poctivo odvádzať  tridsiatky do prí-

slušnej straníckej kasy. Keď  mu bude hroziť bankrot, rozší-

rime  zoznam strategických  podnikov najprv  o jeden podnik,

potom o  druhý a už to  pôjde. Veď to budú  samé strategické

podniky,  povedzme,  z  pohľadu  záujmov  HZDS. Akurát vývoj

v týchto podnikoch pôjde stále  rýchlejšie dolu brehom. Budú

prepúšťať  ľudí, ale  do bankrotu  nepôjdu. Páni  riaditelia

o svoj džob predsa nemôžu prísť.  Neviem, čo si budú myslieť

robotníci masovo  prepúšťaní zo ZŤS  Dubnica nad Váhom,  ale

vážne  pochybujem, že  ocenia  to,  že oni  síce prichádzajú

o prácu, ale direktori ich podniku nie.

 

     Dámy a páni, reč je o  tom, že novela zákona o konkurze

a vyrovnaní  nikomu  nepomôže.  Najmenej  tým, ktorých ideme

chrániť.  Mnohí z  týchto chránencov  budú hniť  zaživa. Pre

mnohých z nich by rýchla zmena majiteľa práve cestou konkur-

zu znamenala  novú nádej, novú transfúziu.  Nemožno sa preto

čudovať, prečo sa na  podnikovej úrovni nedejú nijaké zmeny,

prečo sa  vôbec nemení štruktúra nášho  vývozu, prečo makro-

ekonomické ukazovatele sú také krehké  a tak rýchlo sa lámu,

ako sa lámu. Ako sa  napríklad láme v týchto mesiacoch vývoj

našej zahraničnej obchodnej bilancie.

 

     Dámy  a  páni,  z  návrhu  zákona,  z  dôvodovej správy

i z diskusie vo výbore vyplynulo,  že návrh zákona je účelo-

vý, aj keď o skutočnom  účele nikto nechcel hovoriť. Zdá sa,

že Národná rada Slovenskej republiky prijíma stále viac úče-

lových zákonov.  Napríklad novela zákona o  dani z nehnuteľ-

ností mala zapchať ústa primátorom a starostom. Keď vám štát

dáva málo, vyberte si od občanov ešte čosi navyše. Alebo no-

vela zákona  o dani z príjmov  - keď si verný  a dali sme ti

podnik priamym predajom, s  odpustením kúpnych cien, nemusíš

platiť  dane.  Alebo  novela  zákona  o  veľkej privatizácii

- keďže  HZDS potrebovalo  odmeniť svojich  verných, zrušilo

kupónovú  privatizáciu a  novelizovalo zákon,  atď. atď.  Je

čas, aby sme od  prijímania účelových zákonov začali konečne

prijímať zákony účelné - účelné pre  hospodárstvo, ekonomiku

a najmä pre občanov.

 

     Na záver niekoľko formálnych  poznámok. Na rokovaní vý-

boru zástupca predkladateľa,  štátny tajomník ministra spra-

vodlivosti,  nebol schopný  povedať, čo  je hlavným  dôvodom

predkladania  takejto  nepodarenej  novely.  Rozpaky sa ešte

zvýšili po  tom, ako štátny tajomník  vyhlásil, že nevie, či

vôbec nejaký konkurz voči strategickému podniku na Slovensku

bol začatý, a keď  následne vyhlásil, že minister spravodli-

vosti odovzdá do konca mája 1996 nový komplexný návrh zákona

o konkurze a vyrovnaní. Takže  kladiem  otázku ešte raz: Aký

je teda hlavný zmysel tejto súčasnej novely zákona o konkur-

ze a vyrovnaní?

 

     Súčasne  upriamujem vašu pozornosť na informáciu legis-

latívneho odboru Kancelárie  Národnej rady Slovenskej repub-

liky k návrhu zákona. Stotožňujem  sa s myšlienkou, že návrh

predloženého  zákona nedostatočne  rešpektuje ústavnú zásadu

o tom,  že vlastnícke  právo všetkých  vlastníkov má rovnaký

obsah a ochranu a nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných, ako

o tom hovorí  článok 20 Ústavy  Slovenskej republiky. Pointa

je v  tom, že všetky subjekty,  ktoré návrh zákona označuje,

majú vlastnú právnu subjektivitu  a sú oprávnené vo vlastnom

mene konať, nadobúdať práva,  zaväzovať sa. V niektorých zá-

konoch, ktoré upravujú vznik a právne pomery označených sub-

jektov, je priamo stanovené, že štát nezodpovedá za záväzky,

ktoré na seba tieto subjekty vzali - pozri § 24 ods. 6 záko-

na 303/1995 Z. z. o  rozpočtových pravidlách, alebo § 5 ods.

2 zákona 111/1990 Zb. o štátnom podniku. A navrhovaná právna

úprava sa ani nevyrovnala  s otázkou prevzatia záväzkov. Te-

da,  že by  bolo schválenie  ďalšieho protiústavného  zákona

hlavným dôvodom jeho predkladania?

 

     Záver:  Návrh zákona  je zlý.  Betónuje, konzervuje ne-

zdravý  stav vo  vývoji našich  podnikov, znevýhodňuje jednu

skupinu podnikateľov na úkor druhej.  Návrh zákona je v roz-

pore s Ústavou Slovenskej  republiky. Návrh zákona je prísne

účelový.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo  má pani poslankyňa  Schmögnerová a pri-

praví sa pán poslanec Hanker. Pán poslanec Bajan má faktickú

poznámku.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Pán podpredseda, možno by bolo dobré upozorniť pána mi-

nistra,  že minimálne  by tu  mohol sedieť  on alebo  niekto

z členov vlády. Je to vládny návrh zákona.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Nerozumel som vás, pán kolega.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Ak môžem  ešte raz, tak  by som vás  poprosil upozorniť

pána ministra, že by bolo  minimálne slušné, aby tu pri pre-

rokúvaní vládneho návrhu zákona sedel niekto z vlády.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Hofbauer, máte slovo.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Pán poslanec  Dzurinda, ak som  dobre rozumel, tak  ste

tvrdili, že príslušníci HZDS  pridelili členom KDH dlhopisy.

Existuje takéto nejaké vládne rozhodnutie, že členovia HZDS?

Nedostali náhodou dlhopisy všetci  občania tohto štátu v no-

minálnej cene 10 000  korún a úrokované normálnou priemernou

diskontnou sadzbou s účelovým využitím,  tak ako je to napí-

sané? Nie  je to výhodnejšie pre  tých občanov, ako kupónová

privatizácia, kde  po troch rokoch  som dostal napríklad  34

korún dividend, a  to mám veľmi dobré podniky,  ktoré si od-

súhlasili takýto postup? Takže, keby ste sa držali faktogra-

fie.  Inak vaše  vystúpenie bolo,  myslím, veľmi  zaujímavé,

a nemyslím to teraz ironicky.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Dzurinda - faktická poznámka.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Ďakujem za  ocenenie, pán poslanec  Hofbauer. Chcem vám

povedať, že rozhodne si myslím to,  na čo sa pýtate, že áno,

na rozdiel od kupónovej privatizácie to, čo nazývate dlhopi-

sové odškodnenie,  je omnoho-omnoho menej  výhodné. Vo vašom

vystúpení cítim drobný rozpor  medzi tým, že ste investovali

do skvelých podnikov, a akosi nie sú dividendy. To považujem

za  skromný rozpor.  Ale, ak  sú tie  podniky skvelé  a máte

skvelé akcie,  môžete ich kedykoľvek  predať. Celkom nedávno

sa mi tiež  stalo, že v Rajci mi jeden  občan tvrdil, ako na

kupónovej privatizácii  prerobil. Keď som sa  ho spýtal, aké

má akcie, nevedel si spomenúť. Potom išiel domov, lebo býval

blízko sály,  a po polhodine sme  zrátali, že má akcie  z I.

vlny v  hodnote 70 tisíc.  Čiže nečakajte len  na dividendy.

Môžete ich jednorazovo predať a určite dostanete viacej, keď

ste, ako  hovoríte, dobre investovali,  ako je tých  10 000,

7 500, 4 000, koľko korún je za ten dlhopis? Čiže...

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec, zostaňme pri týchto témach, prosím vás.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Chcem len  odpovedať pánu kolegovi,  ale v zásade  som mu

odpovedal. Niekto na to príde skôr, niekto azda aj neskôr.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Buďme vzájomne úctiví. Pán poslanec Bajan.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Pán podpredseda, je mi naozaj ľúto, ale osobne trvám na

tom, aby tu  pán minister sedel. Ako chce  potom reagovať na

pripomienky, ktoré budú vznesené  z lavíc. Je to neslušnosť.

Odporúčam prerušiť rokovanie aspoň na 5 minút.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Zistil som, že pán minister išiel von na chvíľu. Prosím

vás, majte preto pochopenie, prepánaboha.

 

     Pán poslanec Hanker, máte slovo. Prepáčte, pani poslan-

kyňa Schmögnerová a pripraví sa pán poslanec Hanker.

 

     Prosím vás, podľa možnosti, ak chceme zvládnuť dnes za-

sadanie, tak buďte takí dobrí a buďte racionálni.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Nazdávam sa,  pán predsedajúci, že primárne  nie je to,

aby sme rokovanie skončili čo najrýchlejšie, ale aby sme ta-

ké závažné veci, aké sú  na programe rokovania, naozaj dobre

prerokovali. Takže dovoľte, aby som  sa i ja vyjadrila k ná-

vrhu tohto zákona.

 

     Odzneli tu niektoré vystúpenia, napríklad pána poslanca

Lysáka,  ktorým chcel  presvedčiť, že  chce ochrániť  záujmy

tých radových zamestnancov, ktorí môžu byť postihnutí v prí-

pade,  ak by  sa uplatňoval  zákon o  konkurze a  vyrovnaní.

Fakt, že dvaja poslanci - a  ja som tretia poslankyňa za ľa-

vicové zoskupenie v Národnej rade, vystúpili proti novelizá-

cii tohto zákona, by sa  teda mohol dezinterpretovať tak, že

ľavica vlastne neobhajuje záujmy radových zamestnancov. Pre-

to je  potrebné doplniť niektoré myšlienky,  ktoré tu už od-

zneli.

 

     Predovšetkým, ľavica môže rozumieť hospodárstvu a nemu-

síme hovoriť  ako populisti. Jeden  z dôvodov, ktorý  viedol

k tejto účelovej  rýchlovke, bola aj  návšteva pána premiéra

na kontrolnom dni v DMD Holding. Tu sa okrem iného vyjadril,

že  nedovolí, aby  taký veľký  podnik ako  ZŤS Dubnica padol

a aby zamestnanci, ktorých voľakedy  bolo viac ako 13 tisíc,

dnes ich je už podstatne  menej, prišli o svoje zamestnanie.

Ochrana  pred konkurzom  neznamená automaticky  ochranu pred

stratou pracovných príležitostí  a zabezpečenie zamestnanec-

kých  práv a  zamestnanosti. Skôr  opak je  pravdou, lebo sa

ukazuje,  že dnes  sú možné  rôzne iné  spôsoby ako neísť do

konkurzu  a  pritom   realizovať  záujmy  nových  vlastníkov

v týchto podnikoch na úkor  záujmov zamestnancov. Pred chví-

ľočkou pán poslanec Dzurinda  hovoril o čerstvom príklade zo

ZŤS Dubnica.

 

     Rovnako by sme mohli argumentovať  aj tým, že je povin-

nosť  štátu  zamedziť   v  ohrozených  regiónoch  zatvoreniu

významného podniku,  ktorý je nositeľom  zamestnanosti v re-

gióne, aby nedošlo zároveň  aj k výraznému nárastu nezamest-

nanosti.  Myslím si,  že v  tomto smere  vláda tým,  že nemá

vlastne  vytvorenú  žiadnu  regionálnu  politiku,  nevytvára

predpoklady nato, aby skutočne riešila akútne ťažkosti, kto-

ré v  mnohých regiónoch Slovenskej republiky  vznikajú a ne-

vyhnutne budú vznikať.

 

     Myslím,  že predo  mnou viacerí  povedali a  netreba to

opakovať, aký je význam tohto  zákona. Možno len veľmi zjed-

nodušene. Aj my sme, samozrejme, prívržencami konzervatívnej

liečby, ale keď sa ukáže, že nie je možné zachrániť pacienta

inak ako  takým spôsobom, že,  povedzme, vred, ktorý  v jeho

organizme vznikol, sa chirurgicky vyoperuje, aj lekár a rov-

nako  aj národohospodár  musí k  takémuto zákroku pristúpiť.

Inak, keby sme toto  neuskutočňovali, pacient, ktorým je te-

raz národné hospodárstvo, by skutočne neprežil.

 

     V tom je vlastne aj význam zákona o konkurze a vyrovna-

ní a prekvapuje ma, že  pán poslanec Lysák, ktorý je renomo-

vaný národohospodár,  alebo sa za neho  aspoň pokladá, tieto

súvislosti celkom nezvažuje. Samozrejme, je tu aj otázka, ak

by  sa strategické  podniky, ktoré  rozširujú vlastne  počet

tých podnikov, na ktoré sa  zákon o konkurze a vyrovnaní ne-

vzťahuje, chceli  naozaj zachovať pri  živote, akým spôsobom

to vláda  chce dosiahnuť. Vieme  dobre, že len  v niekoľkých

strojárskych  podnikoch, v  ktorých predtým  bola zbrojárska

výroba, existujú  úvery presahujúce 6  mld korún. Otázka  tu

znie, či chce vláda tieto podniky sanovať a z čoho.

 

     Hovorila som už o tom,  že zákon o konkurze a vyrovnaní

sa  aj dnes  obchádza a   že je  vlastne veľmi  málo účinný.

K účinnosti zákona  sa ešte vrátim,  ale chcem vám  povedať,

ako ľahko sa  dá zákon o konkurze a  vyrovnaní obísť. Myslím

si, že s týmto mali  už skúsenosti najmä poľnohospodári, kde

je vlastne veľmi ľahko možné nechať silne stratový poľnohos-

podársky podnik dokonať, založiť si nejakú vedľajšiu spoloč-

nosť  s ručením  obmedzeným alebo  dokonca nejaké  vedľajšie

družstvo, preniesť aktíva alebo to, čo ostalo zdravé, z cho-

rého podniku do zdravého, a vlastne nechať doživoriť podnik,

ktorý tu ešte de facto existuje.

 

     Je tu otázka, ktorú znovu dnes nekladiem  ako prvá pred

touto snemovňou, či je skutočne zámerom chrániť zlé podniky,

podporovať zlých, a naopak, postihovať  dobrých, efektívnych

a aké to bude mať potom dosahy na celé národné hospodárstvo.

 

     Samozrejme, že je tu otázka, čo s podnikmi, čo s veľký-

mi podnikmi, ktoré  v prípade, že  by išli do konkurzu a vy-

rovnania, čo s nimi bude ďalej. Myslím si, že je to skratové

myslenie alebo neznalosť vecí,  ak sa nazdávame, že vyhláse-

nie konkurzu o podniku zároveň znamená, že podnik zaniká ako

taký. Naopak, je tu vlastne  reálna možnosť, aby podnik pre-

vzal veriteľ  alebo niektorý z veriteľov  a pokúsil sa tento

podnik zachrániť a s ním zachrániť aj nové pracovné príleži-

tosti.

 

     Skutočne je trestuhodné, že  tu nesedia hospodárski mi-

nistri, minister financií a minister hospodárstva. Musela by

som  im položiť  otázku, čo  urobili s  projektmi, ktoré  sa

v roku 1994 rozbehli práve  na záchranu desiatich najvýznam-

nejších slovenských podnikov. Bolo  medzi nimi osem strojár-

skych podnikov  s významným podielom  niekdajšej zbrojárskej

produkcie. Boli medzi nimi, samozrejme, aj ZŤS Nová Dubnica,

boli  medzi nimi  aj PPS  Detva atď.,  sú to všetko kritické

podniky. Keby ste boli vtedy pokračovali v sanačných progra-

moch, ktoré vtedajšia vláda prijala, dnes by tie podniky ne-

museli byť v  takej situácii, v akej sú.  A musím sa dotknúť

ešte jedného podniku, pretože aj ten sme v tom čase riešili.

Bol to podnik ZDA  Partizánske. Bol prijatý sanačný program,

ktorý  podnik mohol  vyviesť z  ťažkostí, a  nemuselo sa  to

skončiť tak,  že sa napokon  za korunu predal  do súkromných

rúk. Kto za toto  nesie zodpovednosť, pán minister hospodár-

stva?

 

     Hovorilo  sa  tu    niekoľkokrát,  prečo  táto novela

vznikla. Ja  len zopakujem, že z  krátkodobého hľadiska, ako

to veľmi  dobre povedal predo  mnou pán poslanec,  má riešiť

niektoré účelové veci, či sa  to už týka Slovenských teleko-

munikácií, alebo  ZŤS Dubnica a  podobných bývalých zbrojár-

skych podnikov,  ktoré sú dnes v  ťažkostiach aj vinou toho,

že vláda  neuplatňuje voči nim primeranú  politiku. Ale váž-

nejšie sú  dlhodobé alebo dlhodobejšie  účinky tohto zákona.

Alebo rátate naozaj s tým,  že za šesť mesiacov, kým Ústavný

súd nerozhodne inak, vy si vyriešite svoje veci, a potom tá-

to novelizácia zákona aj tak nebude účinná?

 

     Vážená poslanecká  snemovňa, aký je toto  prístup k le-

gislatívnemu procesu? Ak by však  ten zákon ostal a fungoval

ďalej, jeho dôsledky budú, ako už mnohí predo mnou povedali,

veľmi vážne.  Ale chcem položiť otázku,  čie záujmy by potom

vlastne táto  novelizácia zákona presadzovala?  Naozaj sú to

záujmy zamestnancov, ktorých napokon,  tak či tak, vlastníci

podnikov vyhodia na dlažbu, alebo sú to záujmy nových vlast-

níkov? Nechcete  obhajovať vlastne záujmy  vlastníkov takých

podnikov, ako  sú, povedzme, Duslo,  Slovnaft, Benzinol? Po-

trebujú tieto  podniky ešte takúto  dodatočnú barličku? Koho

záujmy vlastne táto poslanecká snemovňa presadzuje?

 

     Zákonná  norma o  konkurze a  vyrovnaní vznikla  v roku

1991. Vznikla  ešte za bývalej  federácie, bol to  federálny

zákon, a vznikla ako norma,  ktorá mala charakter tzv. veri-

teľskej  normy. Dávala  teda veľké  právomoci veriteľom, ale

zároveň bol to aj  spôsob, ako monitorovať finančnú situáciu

v podnikoch, a zároveň  aj spôsob ako nútiť v  tom čase skôr

manažérov,  dnes už  aj vlastníkov,  aby podnik  podnikal so

ziskom,  aby bol  efektívny. Hovorili  sme už  o tom, ako sa

vlastne počas jednotlivých  rokov strácal charakter veriteľ-

sky  orientovanej  normy.  Najdôležitejšia  bola taká úprava

tohto zákona, keď sa prijal inštitút o dohodovacom konaní.

 

     Osobne  nemôžem jednoznačne  odsudzovať tento inštitút.

Napokon, je veľmi dobre známe,  že tento inštitút dobre fun-

guje povedzme v americkom zákonodarstve, ale je dôležité, že

nebol upravený dostatočne dobre,  že vlastne neúmerne predl-

žuje celý proces  konkurzu. Dôsledkom toho je aj  to, že na-

priek tomu,  že sa k dnešnému  dňu začalo asi 2  000 konaní,

priamo bol  konkurz začatý v 64  podnikoch a realizovaný iba

v jednom-jedinom prípade.

 

     Ďalšie obmedzenia zákona sa týkali, ako to tu už odzne-

lo, Fondu  národného majetku. Bolo to  rovnako účelové obme-

dzenie.  Veľmi dobre  si ešte  spomínate, keď  pán Zvrškovec

vyhlásil, že dá Fond národného majetku do konkurzu.

 

     Druhá účelová novela vznikla  vtedy, keď sa ukázalo, že

veľké slovenské nemocnice neplatia svoje záväzky voči výrob-

com zdravotníckej techniky. Myslím, že to bola Chirana, kto-

rá vyhlásila, že dá tieto zdravotnícke zariadenia do konkur-

zu. Novela mala tomu  zabrániť. Posledná účelová novela, za-

tiaľ posledná, sa týkala vylúčenia podnikov dopravy a spojov

z konkurzu.

 

     Fakt, že  zákon o konkurze je v podstate neúčinným, nás

musí skôr  nútiť k tomu,  aby sme sa  zamýšľali, čo v  tomto

smere robiť. Veľký nedostatok  je jednoznačne v dikcii záko-

na. Hovorili to predo mnou aj iní. Ale nielen to. Nedostatky

sú aj vo  fungovaní súdov a je nevyhnutné  konečne prijať aj

možnosť  mimosúdneho  vyrovnania,  aby  sa urýchlili procesy

ozdravovania slovenského hospodárstva.

 

     V súvislosti  s tým, že  tu už došlo  k náznaku, že  sa

pripravila  komplexná novela,  ale, mimochodom,  táto novela

vôbec  neprešla normálnym  legislatívnym pokračovaním, chcem

navrhnúť uznesenie  Národnej rady, ktoré  bude požadovať len

to, čo sme si napokon  mali možnosť vypočuť vo výboroch, aby

vláda Slovenskej republiky predložila komplexnú novelu záko-

na  číslo 328/1991  Zb. o  konkurze a  vyrovnaní do 31. mája

1996.

 

     Posledná vec,  ktorej sa chcem  dotknúť, sa týka  - som

rada,  že tu  sedí pán  minister -  otázky aproximácie práva

k právu Európskej  únie. Niekoľkokrát sa  už z tohto  miesta

dosť  účelovo hovorilo  o  tom,  ako treba  približovať naše

právne normy k normám Európskej únie. Zdá sa mi, že sa s tým

argumentuje vtedy, keď sa to hodí, a zase sa potom povie, že

my sme v iných podmienkach, sme v podmienkach transformácie,

a teda budeme prijímať iné normy.  Čiže i tento argument po-

stupnej nutnosti  aproximácie nášho práva  k právu Európskej

únie sa používa účelovo vtedy, keď sa hodí, alebo keď sa ne-

hodí.

 

     Chcem teda  položiť otázku, pán  minister, či sa  touto

novelou približujeme k zákonodarstvu Európskej únie, či vie-

te uviesť jeden príklad zo štátov Európskej únie, aby sa ta-

kýmto spôsobom obmedzovala účinnosť  zákona o konkurze a vy-

rovnaní. Chcem  sa zároveň opýtať,  keďže viem, že  v týchto

dňoch  znovu prebieha  rokovanie o  začleňovaní Slovenska do

prestížneho zoskupenia OECD, aké je vyjadrenie expertov OECD

k tejto novele. Neohrozí prijatie tejto novely naše začlene-

nie do  OECD, ktoré sa predpokladá  začiatkom budúceho roka,

alebo Slovensko znovu bude tým  štátom, ktoré sa do OECD ne-

dostane  napriek tomu, že  zatiaľ alebo ešte donedávna  boli

naše výsledky v hospodárstve vcelku uspokojujúce a vytvárali

nám určitú príležitosť do OECD sa dostať?

 

     Na záver chcem požiadať  poslancov, aj vládnych poslan-

cov, aby nepodporovali zákony, ktoré sú protiústavné a ktoré

neprospievajú ani  tomuto hospodárstvu a  ani Slovenskej re-

publike ako celku.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Prosím  pánov  poslancov,  aby podľa možnosti

zhustili  svoje  vystúpenia,  aby  sme  dnes zvládli program

schôdze.  Platí to  aj pre  pánov poslancov,  ktorí sa teraz

hlásia s faktickými poznámkami.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     moja poznámka bude naozaj veľmi stručná a aj keby na ňu

pani poslankyňa odpovedala, nebudem  už odpovedať. To vopred

sľubujem. Chcem  povedať pani poslankyni, že  aj ona účelovo

informovala  redaktorku  časopisu  Dialógy  z Európskej únie

o tom,  že sa  v tomto  parlamente nerobí  okolo aproximácie

vôbec nič. Buď bola neinformovaná, alebo tiež účelovo dezin-

formovala európsku  verejnosť, pretože to  je časopis, ktorý

vychádza vo všetkých krajinách Európskej únie, že sa v tomto

parlamente nič nerobí. Tak láskavo, ak chce informácie, môže

sa informovať v ústavnoprávnom  výbore, aby v budúcnosti in-

formovala pravdivo.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Hofbauer - faktická poznámka.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     S treťou a nepochybne poslednou.  Veľmi často sa tu ar-

gumentuje účelovosťou novely zákona. Povedal som to už viac-

krát, nepoznám  zákon, ktorý by  bol neúčelový, protiúčelový

alebo bezúčelový. A presne to  isté sa týka aj novely. Každá

takáto  právna novela  je prijímaná  na nejaký  účel. To  je

predsa logické.  Zmení sa dopravná nehodovosť  s nejakým ka-

tastrofálnym zameraním, tak právny  systém musí hľadať práv-

ne,  legislatívne  opatrenia  na  vychytanie tohto problému.

Problematika narkotík je presne to isté. V Spojených štátoch

na  základe únosu  dieťaťa Lindberga  vznikol osobitný zákon

kruto stíhajúci únosy detí a maloletých. Lindbergov zákon je

platný do súčasnosti. Nik nepochybuje o tom, že je to účelo-

vý zákon. Takže prosím vás, nešermujme týmito pojmami - úče-

lová alebo neúčelová novela alebo zákon.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Schmögnerová.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Azda len  toľko, že som  nečítala, čo ste  si prečítali

vy, ale  ubezpečujem vás, že moja  kritika smerovala k tomu,

že celý náš prípravný proces k Európskej únii sa redukuje na

aproximáciu práva, že sa nerozširuje na ďalšie veľmi dôleži-

té sféry,  bez ktorých, keď  sa neuskutočnia, bude  vstup do

Európskej únie pre Slovensko mínusom, a nie plusom.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Šimko - faktická poznámka.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem  pekne. Chcem  len reagovať  na predsedu výboru

pána Hofbauera, ktorý celkom pravdivo hovorí, že každý zákon

by mal sledovať nejaký účel. To  je pravda, ale práve tu sme

počuli, že  žiaden zo strategických  podnikov nie je  v kon-

kurznom konaní. Tak načo potrebuje potom takúto ochranu?

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Hanker a pripraví sa pán poslanec

Vaškovič. (Hlas z pléna.) Ľutujem, nehnevajte sa, ale neboli

ste na paneli a už som ohlásil ďalšieho poslanca.

 

Poslanec J. Hanker:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážená Národná rada,

 

     dostal sa nám na prerokovanie a schválenie vládny návrh

zákona  Národnej rady  Slovenskej republiky,  ktorým sa mení

a dopĺňa  zákon číslo  328/1991 Zb.  o konkurze  a vyrovnaní

v znení neskorších predpisov.  Filozofiou predloženej novely

zákona  podľa dôvodovej  správy    byť taká  úprava zákona

o konkurze a vyrovnaní, ktorou by sa nepripustil zánik štát-

nych  strategicky dôležitých podnikov a akciových spoločnos-

tí, od ktorých závisí  stabilizácia a ďalší rozvoj hospodár-

stva, to znamená, aby sa tento zákon na ne nevzťahoval.

 

     Ak sa mám zmieniť o tomto zákone, treba si uvedomiť, že

strategicky dôležité štátne podniky tvoria nosnú časť ekono-

mickej  štruktúry štátu,  alebo by  mali tvoriť.  Likvidovať

podnik  je totiž  ľahké, ale  odstraňovať negatívne dôsledky

likvidácie je veľmi zložité a  bolestivé. Preto aj keď zákon

o konkurze a  vyrovnaní je v platnosti,  v každom konkrétnom

prípade treba zvažovať, ako eliminovať sociálne a ekonomické

dosahy následných možných bankrotov a snažiť sa o uplatnenie

tohto zákona v krajnom prípade.

 

     Ak nazriem  niekoľko rokov dozadu,  keď zákon nadobudol

platnosť, sme sa u nás vo Výskumnom ústave práce, sociálnych

vecí a rodiny snažili nájsť  odpoveď na otázku, aké dôsledky

pre spoločnosť by to malo,  keby sa hromadne aplikoval tento

zákon na jestvujúce podniky. Urobila sa potrebná analýza do-

sahu bankrotov podnikov na  sféru zamestnanosti v regiónoch.

Jednoznačne sa konštatovalo, že značná časť bankrotov podni-

kov  u  nás  súvisí  s  transformáciou  slovenskej ekonomiky

a adaptáciou  podnikovej  sféry  na  trhové  podmienky, a to

vlastne vytvára aj isté špecifické podmienky jeho uplatnenia.

 

     Teda porovnávať bankroty podnikov a ich dôsledky v eko-

nomicky vyspelých štátoch so situáciou u nás je dosť proble-

matické.  Zistilo  sa,  že  plošné  uplatnenie  tohto zákona

o konkurze a  vyrovnaní by bolo viedlo  k bankrotu podnikov,

ktoré zabezpečovali až jednu  štvrtinu všetkých výkonov slo-

venskej  ekonomiky.  Testovalo  sa  podľa použitých kritérií

z hľadiska možných bankrotov  419 vtedajších štátnych podni-

kov a 316  akciových spoločností. Aj keď sa  situácia v pla-

tobnej bilancii  podnikov odvtedy podstatne  zlepšila, podľa

finančnej analýzy prvotnú platobnú  neschopnosť vtedy z cel-

kového počtu uvedených 419  organizácií vykazovalo 139. Naj-

väčšmi sa  na tomto počte  zúčastňovali odvetvia strojárstva

50,7 %,  textilného  priemyslu  10,5 %,  palív a  energetiky

10 %. Znamenalo by to, že  by bol veľký počet ľudí nezamest-

naných, aj preto, že väčšina týchto podnikov patrila k stra-

tegickým a boli nosné  z hľadiska zamestnanosti jednotlivých

regiónov.

 

     Kladom však  ostáva, že zodpovední  pracovníci podnikov

veľmi opatrne pristupovali k možnosti uplatnenia tohto záko-

na, používali ho len ako poslednú možnosť v ojedinelých prí-

padoch, lebo  vedeli, že bankrotová  terapia má svoje  vážne

politické, ekonomické a sociálne dôsledky.

 

     Ako  je  známe,   cieľavedomou  priemyselnou  politikou

a uplatňovaním nástrojov aktívnej  politiky zamestnanosti sa

nezamestnanosť  podstatne znížila  a dosiahnutie  priemernej

nezamestnanosti u nás pod 10 %  do roku 1998, ako je uvedené

v programovom  vyhlásení vlády,  teda aj  zníženie pod  túto

hranicu, je reálne. Spomenul som to  na podporu novely tohto

zákona, pretože perspektíva a dôležitosť podniku v spoločnom

záujme musí byť významným kritériom posúdenia, čo s podnikom

v prípade  platobnej neschopnosti.  Určitá selekcia  je teda

potrebná, a to platí v  podstatnej miere pre štátne, strate-

gicky dôležité podniky.

 

     Podľa môjho názoru táto novela  zákona nie je v rozpore

s Ústavou Slovenskej  republiky, najmä s  článkom 16 ústavy,

ako sa  na to snažia poukázať  poslanci opozície. Práve nao-

pak, v článku 20 ústavy sa hovorí o tom, že zákon stanovuje,

aký majetok  bude vo vlastníctve  štátu na zabezpečenie  po-

trieb spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a verejné-

ho záujmu. Nechápem preto, prečo  by štát v takomto prípade,

ako je to vymedzené v  článku 20 ústavy, počas transformácie

ekonomiky nemal chrániť strategické podniky aj takýmto opat-

rením, ktoré je uvedené v doplnku zákona.

 

     Štát  si predsa  môže  určiť,  za akých  podmienok bude

spravovať strategicky  dôležitý majetok v  záujme celej spo-

ločnosti. Čiže nemyslím si, že by šlo o nejaké zvýhodňovanie

konkurenčného prostredia. Podľa mňa  práve naopak ide o sys-

témové riešenie v tomto  prechodnom období, pretože dôsledky

toho znáša celá spoločnosť.

 

     Súhlasím s pánom poslancom  Fogašom, že ekonomické pro-

blémy treba riešiť v  prvom rade ekonomickými nástrojmi. Ne-

tvrdím, že aplikovanie tohto zákona v stabilnej ekonomike by

malo byť  rovnaké pre všetky  subjekty ekonomického procesu,

ale pri transformácii ekonomiky je situácia podstatne zloži-

tejšia najmä  pri tomto druhu  podnikov, a preto  odporúčam,

aby sa tento zákon schválil.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Vaškovič a pripra-

  sa pán  poslanec Palacka.  Pán poslanec  Volf - faktická

poznámka.

 

Poslanec J. Volf:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     sme poslanci, ale súčasne sme aj ľudia, aspoň pevne ve-

rím, a nezabúdajme aj na veci, ktoré sa nás dotýkajú ako ľu-

dí. Chcel  by som za klub Spoločnej voľby, a možno  by sa to

tak patrilo aj v iných prípadoch, zablahoželať našej kolegy-

ni Marcele Gbúrovej k dnešnému  jubileu, k jej dnešným naro-

deninám. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pripájame sa ku gratulácii, nech to dobre užíva.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Vaškovič.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Ďakujem.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené poslankyne, poslanci,

     vážení hostia,

 

     keď som si pripravoval  vystúpenie k prerokúvanej nove-

le, viackrát som si kládol  nasledovné otázky: Kde sme sa to

vlastne dopracovali po  šiestich rokoch transformácie ekono-

mického a právneho systému? Kam smerujeme? Pochopila vlastne

koalícia  zmysel  trhového   hospodárstva?  Myslí  to  vážne

s aproximáciou práva a legislatívy k Európskej únii? Má ešte

nejakú úctu k Ústave  Slovenskej republiky, ktorej bola spo-

lutvorcom? Ide o zámer, neschopnosť, alebo nedorozumenie?

 

     Novela má  síce niekoľko riadkov,  jej dosah však  bude

katastrofálny. Argumenty uvedené v dôvodovej správe sú neak-

ceptovateľné. Výsostný záujem  štátu nepripustiť zánik stra-

tegicky dôležitých podnikov a akciových spoločností, od kto-

rých závisí  stabilizácia hospodárstva a  jeho ďalší rozvoj,

sa predsa nemôže realizovať tak,  že necháme na trhu pôsobiť

dlhodobo nesolventné podniky a  podniky v predlžení, keď zá-

väzky prevyšujú obchodný majetok  podniku a keď sa nerešpek-

tuje Ústava Slovenskej republiky.

 

     Neefektívne podniky, bez ohľadu  na to, ako ich označu-

jeme, pôsobia  destabilizujúco na hospodárstvo  a jeho ďalší

rozvoj. Strategický záujem štátu  možno presadzovať len pro-

stredníctvom ústavne a trhovo konformných nástrojov. Problém

reštrukturalizácie  strategických podnikov  sa dá  elegantne

riešiť spôsobom,  ktorý je napríklad  vo francúzskom zákono-

darstve, cez inštitút pozorovania. Je to ústavné, protrhové,

a vlastne dosahuje to, čo tu obhajujete aj vy, páni z koalí-

cie.

 

     Namiesto riešenia  nevyhovujúceho stavu, keď  v Sloven-

skej republike  funguje na trhu  57,5 % podnikov  nad 25 za-

mestnancov v stratovom režime,  ich strata predstavuje výšku

42,8 miliardy  a celkové saldo záväzkov  a pohľadávok týchto

podnikov je 78 miliárd Sk, sa nám predkladá novela, ktorá je

úplne nefunkčná a  znefunkčňuje trhové hospodárstvo. Rovnaká

ochrana vlastníctva, slobodný cenový systém, zdravý finančný

systém,  zmluvné právo,  ktoré zabezpečuje,  že nikto nemôže

použiť  silu  alebo  podvod  vo  vzťahoch  k iným subjektom,

funkčný zákon o konkurze  a vyrovnaní a ochrane hospodárskej

súťaže, vážení páni, to  sú základné stavebné kamene trhovej

ekonomiky, ktoré má štát chrániť  a pestovať, a nie likvido-

vať alebo robiť z nich karikatúru trhu. Základným predpokla-

dom prežitia na trhu je schopnosť platiť svoje záväzky, čiže

schopnosť udržiavať spoločnosť v stave solventnosti.

 

     Moderná  ekonomika s  tisíckami kooperačných  väzieb si

vyžaduje od  podnikateľských subjektov značnú  opatrnosť pri

budovaní kooperačných a  odbytových väzieb, schopnosť rýchlo

reagovať na poruchy v systéme platobnej neschopnosti a vylú-

čiť zo siete partnerov  tých, ktorí ohrozujú platobnú schop-

nosť podniku.

 

     Za chybné rozhodnutia či  neschopnosť rýchlo sa adapto-

vať na  zmeny v trhovom  prostredí prichádza trest  vo forme

straty na vlastnom majetku, ale ohrozuje sa tým aj majetková

podstata ďalších subjektov. Aby sa predišlo značným majetko-

vým stratám, aby sa  problémy jedného podniku neprenášali na

ďalšie podniky, aby sa neblokovali zdroje v neperspektívnych

aktivitách, mal by sa využiť inštitút konkurzu a vyrovnania,

ale funkčný inštitút.

 

     Zákon o konkurze a vyrovnaní sa zaviedol do nášho práv-

neho systému po 43 rokoch 1.  októbra 1991 s tým, že do jed-

ného roku  od jeho účinnosti  nemohol byť vyhlásený  konkurz

z dôvodov  nesolventnosti,  ale  iba  z dôvodov predlženosti

dlžníka. Ďalšie novely  odsunuli možnosť vyhlásenia konkurzu

z dôvodu  insolventnosti do  31. mája  1993. Následne  na to

prišla novela  zákona číslo 122/1993,  ktorá nadobudla účin-

nosť 1. júna 1993 a zaviedla nový inštitút - dohodovacie ko-

nanie. V roku 1994 ďalšie  novely vylúčili z použitia zákona

Fond národného  majetku, rozpočtové a  príspevkové organizá-

cie,  obce, právnické  osoby zriadené  zákonom Národnej rady

a osobitný režim pre podniky v odvetví dopravy a spojov, ako

aj poľnohospodárstva.

 

     Doterajšie skúsenosti z využívania tohto zákona, ako aj

jeho  teoretické  analýzy  poukazujú  na závažné nedostatky.

Zvolené právne konštrukcie sú nepresné a neúplné. Komplikujú

priebeh  konkurzného  konania,  umožňujú  jeho preťahovanie.

Uspokojovanie veriteľov  je nielen zdĺhavé,  ale ani nevedie

k cieľu,  ktorý sleduje.  Veriteľov nemotivuje  riešiť svoje

problémy prostredníctvom konkurzu,  ale iným spôsobom, často

aj kriminálnym. Nekladie dostatočné prekážky dlžníkovi zmen-

šiť svoj majetok zo špekulatívnych  dôvodov tak, aby pre ve-

riteľov neostal žiaden majetok. Inštitút dohodovania sa uká-

zal ako úplne nefunkčný.

 

     Súdy evidujú cca 2000 návrhov na konkurzné konanie, ale

vyhlásených bolo  menej ako 60, ukončený  bol iba jeden kon-

kurz. Na základe týchto skutočností  som očakával, že do Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky predloží  vláda novelu ne-

funkčného  zákona. Namiesto  toho však  predložila tento pre

mňa nepochopiteľný paškvil.

 

     Vážený pán predkladateľ, predložený návrh zákona nereš-

pektuje ústavnú zásadu o tom, že vlastnícke právo vlastníkov

má rovnaký zákonný  obsah a nemožno ho zneužiť  na ujmu práv

iných. Dôvodová správa neobsahuje zdôvodnenie, či navrhovaná

právna úprava je v  súlade s právom Európskeho  spoločenstva

najmä  v otázkach  práv veriteľov.  Novela zasahuje  do vôle

zmluvných  strán, ktoré  ju uzatvorili  na základe  právnych

podmienok  platných  v  čase  pred  účinnosťou tejto novely.

V prípade zásahu do  zmluvných vzťahov prostredníctvom iných

právnych úkonov, napríklad zákonom, je nevyhnutné dodržiavať

ústavnoprávne princípy.

 

     Podľa článku  13 ods. 3  ústavy zákonné obmedzenia  zá-

kladných práv a  slobôd, medzi ktoré patrí i  právo na súdnu

a inú ochranu, musí platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré

spĺňajú ustanovené podmienky. Druhý  článok novely, a to za-

stavenie bežiacich konaní ex offo,  ktoré bolo začaté na ná-

vrh oprávneného,  je v priamom  rozpore s článkom  46 ods. 1

ústavy.

 

     Prijatie tejto novely spolu s nefunkčným zákonom o kon-

kurze a vyrovnaní spôsobí  značné poruchy v hospodárstve, je

protireformný,  protitrhový,  protiaproximačný, protiústavný

a podporujúci  kriminalizáciu  slovenského  hospodárstva. Na

tejto ceste vám želám veľa úspechov. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Palacka,  máte slovo. Pripraví sa

pán poslanec Černák.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     moji predrečníci  už uviedli viacero  argumentov, ktoré

hovoria  jednoznačne proti  schváleniu predloženého vládneho

návrhu zákona. Dovoľte mi pripojiť  ešte jeden. Je ním  vari

najväčší  problém  celej  slovenskej  ekonomiky  od začiatku

transformácie - platobná neschopnosť. Čo je vlastne platobná

neschopnosť? Je to stav  ekonomického subjektu, ktorý nie je

schopný platiť za svoje záväzky.

 

     Základom každej  normálnej ekonomiky je  systém obchod-

ných zmluvných  vzťahov - dva subjekty  sa dohodnú, že jeden

niečo  dodá (výrobok  alebo službu)  a druhý  za to zaplatí.

Týchto zmlúv sa uzatvára denne  tisíce a celé to môže fungo-

vať  len vtedy,  ak majú  účastníci istotu,  že druhá strana

svoj záväzok splní, alebo ak nesplní, že môžu účinne, súdnou

cestou vymáhať plnenie tejto zmluvy. Podnik, ktorý za záväz-

ky neplatí, nemôže nikde vo fungujúcom právnom štáte existo-

vať dlhšie ako niekoľko týždňov.

 

     Pojem platobná neschopnosť môže  teda existovať len ako

označenie  krátkodobého, prechodného  stavu pred  bankrotom.

V rozmeroch, ako  ho poznáme u nás,  resp. v postkomunistic-

kých krajinách, to nemá obdobu.

 

     U nás je bežné, že  prevažná väčšina štátnych alebo bý-

valých  štátnych podnikov  je platobne  neschopná už viacero

rokov. A nič sa nedeje, ba  naopak, tento jav z dôvodu samej

svojej  zhubnej povahy  sa nekontrolovateľne  šíri po  celom

hospodárstve ako rakovina a  zasahuje cez obchodné vzťahy aj

do inak zdravých  podnikov. Dnes si už nik  ani netrúfne od-

hadnúť celkový rozsah. Voľne sa  dá povedať, že už nikto ni-

komu neplatí.

 

     Slovenský právny systém má prostriedky  ako riešiť pla-

tobnú neschopnosť. Je ním najmä  zákon o konkurze a vyrovna-

ní. Žiaľ, jeho uplatnenie v  praxi je doteraz takmer nulové,

najmä kvôli  výnimkám a osobitnej  ochrane štátnych podnikov

a organizácií. Tieto  sú hlavným zdrojom  platobnej neschop-

nosti. A  vláda namiesto toho, aby  sa snažila tento problém

riešiť, prichádza s ďalšími výnimkami, teda chce problém eš-

te zhoršiť a skomplikovať. Výnimku rozširuje na tzv. strate-

gické podniky. Na  prvý pohľad by sa mohlo  zdať, že ide len

o niekoľko podnikov  z celkového počtu  státisícov hospodár-

skych subjektov a že to teda nie je také dramatické.

 

     Opak je však pravdou. Tých niekoľko podnikov - spomeňme

len energetiku, plynárenstvo, zťs-ky, telekomunikácie, Slov-

naft a ďalšie, predstavujú významnú časť slovenskej ekonomi-

ky. Obrat týchto podnikov predstavuje odhadom tretinu až po-

lovicu  celého hrubého  domáceho produktu  Slovenska. Podiel

týchto podnikov  na celkovom objeme  úverov je pravdepodobne

vyšší ako polovica. Schválením tohto vládneho návrhu sa teda

prakticky polovica obchodných zmluvných vzťahov vo finančnom

vyjadrení dostane mimo právnu  ochranu. Nik nebude mať isto-

tu, či nejaký záväzok bude splnený, alebo nie. Do celého ob-

chodovania sa vnáša chaos, rozširuje sa priestor na korupciu

a dokonca  na  mafiánske   vymáhanie  pohľadávok  vydieraním

a vyhrážkami.

 

     Vážení páni poslanci a  panie poslankyne, hlasovaním za

vládny návrh  beriete na seba  zodpovednosť za takýto  vývoj

slovenského hospodárstva a celej  spoločnosti. Myslím si, že

naša ekonomika potrebuje niečo iné, preto dávam tento pozme-

ňujúci návrh.

 

     Článok I vládneho návrhu upraviť takto:

 

     1. V § 6 sa vypúšťa odsek 3.

 

     2. V § 67 ods. 3 znie: "Ustanovenia tohto zákona sa ne-

vzťahujú na dlžníka, ktorým  je Slovenská republika a obec."

Príslušné poznámky pod čiarou 6a, 6c sa vypúšťajú.

 

     Článok II návrhu vypustiť.

 

     Článok III označiť ako článok II.

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, ak vám  záleží na zdravom

ekonomickom vývoji  Slovenska, vyzývam vás  na podporu tohto

pozmeňujúceho návrhu.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Černák.

 

 

 

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     kolegyne a kolegovia,

 

     je typické, že aj rokovanie o tomto zákone prebieha tak

ako  rokovania  o  iných  návrhoch  zákonov.  Ste rozhodnutí

a prakticky  viac-menej máte  za zlé,  že opoziční  poslanci

svojím vystupovaním predlžujú rokovanie pléna a každý špeku-

luje, či už dnes skončíme alebo neskončíme, a pritom tie ar-

gumenty, ktoré  sa tu povedali a  ktoré zazneli predovšetkým

vo  vystúpeniach  pána  Vaškoviča,   pána  Dzurindu  a  pani

Schmögnerovej, sú skutočne závažné  argumenty. Ja teda budem

pracovať efektívne s časom a  pripojím sa k mojim predreční-

kom s tým, že dovoľte mi ešte jeden maličký príklad.

 

     Je všeobecným pravidlom, že mŕtvi sa pochovávajú. Teraz

sa snažíme prijať zákonnú normu,  ktorou povieme, že istí sa

nebudú pochovávať.  Predstavte si, čo sa  stane. Začnú šíriť

nákazu  a ochorejú  aj zdraví.  My sme  sa ako-tak vyrovnali

s rakovinou platobnej neschopnosti a touto právnou normou ju

znovu  chceme oživiť.  Nebolo by  oveľa jednoduchšie  liečiť

radšej tých  chorých? Štát má dostatočné  prostriedky na to,

aby tie podniky, na ktorých mu záleží, liečil, aby nevznikol

stav, v ktorom  by ich mohol niekto dať  na konkurz, aby ich

pozorne sledoval.  Má možnosti siahnuť  na manažment, ak  to

robí zle. Má možnosti rôznymi priamymi ekonomickými nástroj-

mi nepripustiť taký stav, aby rakovina platobnej neschopnos-

ti znovu ohrozila slovenské hospodárstvo.

 

     Aj to znovu nie je  namieste, pretože s týmto problémom

sme sa ešte  nevyrovnali. Sám z vlastnej praxe  viem, že váš

veriteľ je najlepšia úverová  banka, že keď niekomu nemusíte

platiť, tak neplatíte, a zaplatíte tam, kde vás topánka viac

tlačí. A otvoríme obrovské množstvo problémov. Preto zvážte,

že v  skutočnosti tu nehrozí  bankrot žiadnemu strategickému

podniku, že  štát má iné prostriedky,  účinnejšie na to, aby

týchto takpovediac chorých liečil,  a nemusí prijímať takúto

krkolomnú právnu normu.

 

     Pán  minister, vy  ste právnik,  zrejme ma  počujete aj

vonku. Predstavte si hypoteticky  situáciu, že ja ako riadi-

teľ ZSNP by som bol podpísal  dáku zmluvu, dajme tomu, že na

sto rokov  dopredu vypredávam produkciu.  Čo by ste  robili?

Prijali by ste  a predkladali by ste návrh  zákona, v ktorom

by sa  hovorilo, že v strategických  podnikoch zmluvy, ktoré

boli podpísané riaditeľmi, ktorí  sa potom stali poslancami,

neplatia?  Alebo by  ste sa  dali znásilniť  na nejaké  také

krkolomné riešenie? V Obchodnom zákonníku je predsa všeobec-

ná klauzula, ktorá hovorí o tom, že zjavne nevýhodné zmluvy,

poškodzujúce alebo uzavreté v právnej nespôsobilosti, nepla-

tia. Osobne som presvedčený, že súkromná firma nemá nárok od

Slovenských  telekomunikácií vymáhať  pohľadávku 112 miliárd

korún. To je ako keby niekto predal Eiffelovku alebo Mesiac.

Jednoducho tu treba hľadať iné právne prostriedky na to, ako

tento problém riešiť a  neznásilňovať právny status tak, ako

o tom veľmi pekne hovoril vo  svojom prvom vystúpení náš ko-

lega Fogaš.

 

     Preto dávam  aj ja pozmeňujúci návrh.  Viem si predsta-

viť,  že Fond  národného majetku  a ostatné  fondy, ktoré sú

zriaďované zo zákona, by mali podliehať inému režimu, ale na

základe článku 55 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí,

že hospodárstvo  Slovenskej republiky sa  zakladá na princí-

poch sociálne  a ekologicky orientovanej  trhovej ekonomiky,

táto norma odporuje  pravidlám trhovej ekonomiky. Odporúčam,

aby sme  v § 67  ods. 3 vypustili  slová: "štátna rozpočtová

organizácia,  štátna príspevková  organizácia, obec,  štátny

podnik alebo  akciová spoločnosť uvedená  v osobitnom zákone

a právny nástupca štátneho podniku podľa osobitného zákona".

To znamená, že ostane text: "Ustanovenia tohto zákona sa ne-

vzťahujú na dlžníka, ktorým  je právnická osoba zriadená zá-

konom."

 

     Ďakujem pekne. Návrh odovzdám písomne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne. Vážené  kolegyne a  kolegovia, už nemám

žiadne  ďalšie prihlášky.  Hlási sa  pán poslanec Hrušovský.

Nech sa páči.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Pán predsedajúci, chcem len požiadať za klub Slovenskej

národnej  strany  pred  ukončením  rozpravy,  keď už odznejú

všetky príspevky, o poradu klubov.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prepáčte. Nerozumel som vás. Ešte raz.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Chcem  požiadať, keď  odznejú všetky  príspevky a  pred

skončením rozpravy, aby bola poskytnutá 20-minútová prestáv-

ka na poradu klubov.

 

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     kolegyne, kolegovia,

 

     účelom predloženého návrhu zákona je vylúčenie použitia

ustanovení zákona  o konkurze a  vyrovnaní, resp. zastavenie

  začatých konkurzných  konaní v  prípadoch, ak  dlžníkmi,

ktorí sú v úpadku, sú právne subjekty vymedzené v návrhu zá-

kona: štátna rozpočtová  organizácia, štátna príspevková or-

ganizácia,  obec, právnická  osoba zriadená  zákonom, štátny

podnik a akciová spoločnosť uvedené v § 2 alebo v § 3 zákona

Národnej  rady číslo  192/1995 Z. z. o  zabezpečení  záujmov

štátu na privatizácii strategicky dôležitých štátnych podni-

kov a akciových spoločností.

 

     Podľa zákona o konkurze a  vyrovnaní je za úpadcu ozna-

čený ten subjekt,  ktorý má viac veriteľov a  je v platobnej

neschopnosti, nie je schopný dlhší  čas plniť si splatné zá-

väzky alebo stav jeho majetku je v predlžení.

 

     Úlohou bankrotov  nie je len  pomôcť veriteľom na  úkor

dlžníkov, ale pomôcť riešiť problémy obidvoch strán. Verite-

ľom  majú zabezpečiť  maximalizáciu návratnosti  ich vkladov

a dlžníkom uľahčiť situáciu spojenú  s ich predlžením. Návrh

predloženého zákona však nedostatočne rešpektuje ústavnú zá-

sadu o tom, že vlastnícke  právo všetkých vlastníkov má rov-

naký zákonný  obsah i ochranu  a nemožno ho  zneužiť na ujmu

iných práv.  O tomto hovorí článok  20 Ústavy Slovenskej re-

publiky.

 

     Rovnako  dôvodová  správa  k  návrhu  zákona neobsahuje

zdôvodnenie, či navrhovaná právna úprava  je v súlade s prá-

vom Európskeho  spoločenstva, najmä v  otázkach ochrany práv

veriteľov, resp. do akého času sa počíta s tým, že sa prija-

tá právna úprava tejto otázky obsiahnutá v našom právnom po-

riadku  zladí s  právnou úpravou  obsiahnutou v komunitárnom

práve Európskej únie.

 

     Všetky  subjekty,  ktoré  návrh  zákona  označuje, majú

vlastnú právnu subjektivitu a  sú oprávnené vo vlastnom mene

konať, nadobúdať  práva a zaväzovať  sa. V niektorých  záko-

noch, ktoré  upravujú vznik a právne  pomery označených sub-

jektov, je priamo ustanovené,  že štát nezodpovedá za záväz-

ky, ktoré na seba tieto subjekty prevzali. § 24 ods. 6 záko-

na číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách a § 5 ods.

2 zákona  číslo 111  o  štátnom  podniku v  znení neskorších

predpisov  a  navrhovaná  právna  úprava  sa ani nevyrovnáva

s otázkou prevzatia záväzkov.

 

     V tomto  zmysle tieto subjekty  ako právnické osoby  so

samostatnou právnou  subjektivitou  vstupovali do záväzkovo-

právnych  vzťahov a  prijatím navrhovanej  právnej úpravy by

pred druhou  zmluvnou  stranou,  s ktorou  tieto  záväzkovo-

právne vzťahy  uzatvárali, nastala právna  skutočnosť, ktorá

v čase ich  vzniku, uzatvárania zmluvy  neexistovala, nemož-

nosť  vymáhania pohľadávok  formou osobitného  druhu súdneho

konania konkurzom a vyrovnaním.

 

     Zmluva je prejavom zmluvnej vôle zmluvných strán, ktoré

ju uzatvorili na základe  právnych podmienok platných v čase

jej uzatvorenia. Subjekty zmluvy vyslovili súhlas so vzájom-

nou úpravou práv a povinností,  ktoré im umožňuje právny po-

riadok. V  prípade zásahu do  zmluvných vzťahov prostredníc-

tvom  právnych skutočností,  ako sú  právne úkony, napríklad

zákonom,  je nevyhnutné  dodržiavať ústavnoprávne  princípy,

predovšetkým ústavnú  zásadu o rovnosti  subjektov vlastníc-

tva.

 

     Navrhovaná právna úprava má dosah i na ekonomické vzťa-

hy, ktoré však nie sú predmetom tejto informácie.

 

     Na  základe týchto  uvedených skutočností,  vážení páni

poslanci, neodporúčam preložený  vládny návrh zákona, novelu

zákona o konkurze a vyrovnaní schváliť.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne. Vážené  kolegyne a  kolegovia, nemám už

ďalšie prihlášky, teda vyhlasujem rozpravu o dvadsiatom bode

programu za skončenú. Pretože  tu bola požiadavka dvoch klu-

bov,  aby bola  20-minútová prestávka  na poradu  klubov, do

12.15 hodiny  bude porada  klubov, od  12.15 do 13.15 hodiny

obedňajšia prestávka, a potom  pokračujeme v rokovaní hlaso-

vaním. (Hlas z pléna.)

 

     Pán kolega, veď o to vám išlo, poradiť sa pred hlasova-

ním. Mám tomu tak rozumieť?

 

     Prosím, dávam vám ešte raz slovo.

 

Poslanec J . Prokeš:

 

     Pán predsedajúci,  žiadal som po  odznení všetkých prí-

spevkov, pred skončením rozpravy, o 20-minútovú prestávku na

poradu klubov.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec,  ak tomu dobre  rozumiem, keď sa  skončia

všetky príspevky v rozprave,  rozprava je ukončená, preboha.

Veď je  to celkom prirodzené.  Dávam prestávku na  zasadanie

klubov. O 13.15 hodine pokračujeme v rokovaní.

 

     Moment, pán  predseda výboru chce  dať ešte informáciu.

Nech sa páči, hovorte. Prosím vás, neodchádzajte.

 

Poslanec A. Národa:

 

     Pán predsedajúci, chcem oznámiť členom výboru pre zdra-

votníctvo  a sociálne  veci, aby  sme sa  zišli v miestnosti

číslo 145 na päť minút.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, pozývam  vás do rokovacej

miestnosti, budeme pokračovať v zasadaní.

 

      Vážené kolegyne a kolegovia, po rozprave sa pýtam pána

ministra Liščáka,  či sa chce  vyjadriť k rozprave.  Nech sa

páči, máte slovo.

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     súhlasím s tým, že  pri predkladateľovi tohto návrhu by

mali byť prítomní a sedieť aj ekonomickí ministri. Tento ná-

vrh novely zákona  predložilo ministerstvo spravodlivosti na

základe rozhodnutia vlády, pričom vládu k tomuto kroku vied-

li viaceré ekonomické okolnosti.

 

     Účelom  zákona o  konkurze a  vyrovnaní je usporiadanie

majetkových pomerov  dlžníka, ktorý je  v úpadku. Dlžník  je

v úpadku, ak má viac veriteľov a nie je schopný dlhší čas si

plniť svoje  platné záväzky. Nechcem  vás poučovať, ale  ide

o právnu konštrukciu, ktorá je úplne bežná aj v iných kraji-

nách, západných  demokraciách, a aj v  týchto ekonomikách je

konkurz dôležitou oblasťou ich právneho systému. Napriek do-

minujúcemu  súkromnému  vlastníctvu  v  týchto  štátoch  ich

právny  poriadok  chráni  pred  zánikom strategicky dôležité

právne subjekty a neumožňuje začať proti nim konkurzné kona-

nie. Vychádzajúc z toho  hovorím tieto vety na podporu pred-

kladanej novely.

 

     Chcel by  som tiež upozorniť  na to, že  zákon Národnej

rady Slovenskej republiky číslo 122/1993 Z. z. upravil vzťa-

hy  tak,  že  nie  je  možné  vyhlásiť  konkurz  na dlžníkov

z oblasti dopravy a spojov, ak majú pre štát zásadný strate-

gický alebo hospodársky význam.  Výnimku z tohto ustanovenia

môže na základe návrhu zakladateľa povoliť len vláda Sloven-

skej republiky. V intenciách  týchto právnych úprav sa teraz

zameriam na niektoré pozmeňujúce návrhy.

 

     Pán poslanec Volf navrhoval v § 1 ods. 2 nahradiť slová

"viac  veriteľov" slovami  "viac ako  dvoch veriteľov".  Ide

o legislatívnu úpravu, ktorá  s navrhovanou novelou nesúvisí

a nič by  neriešila. Po druhé - navrhoval vypustiť dohodova-

nie, pričom účelom zákona o konkurze a vyrovnaní je usporia-

danie  majetkových  pomerov  dlžníka,  ako  som už spomenul,

a najvýznamnejším  postupom  v  konkurznom  práve je projekt

ozdravenia.

 

     V západných  ekonomikách je konkurz  dôležitou oblasťou

ich  právnych systémov,  a preto  by takýto  postup mal  byť

v zhode s názormi,  o ktorých vieme aj z  týchto krajín. In-

štitút dohodovacieho konania zavedený zákonom Národnej rady,

spomínaným zákonom 122, ktorým sa mení a dopĺňa  zákon číslo

328/1990 Zb., je zákonom o konkurze o vyrovnaní a jeho obli-

gatórnou súčasťou by nemala byť žiadna iná právna záväznosť,

malo  by ísť  o rad  veriteľov, ktorý  zastupuje iba  záujmy

v nej zastúpených členov.

 

 

     Chcel by som upozorniť na to, že pri treťom návrhu, kde

sa navrhuje v § 67 odsek  3 ponechať v pôvodnom znení a člá-

nok  2 vypustiť,  konštatujem, že  ak sa  vypustí §  67 ods.

3 a článok  2 v navrhovanej  podobe, išlo by  fakticky o za-

mietnutie predloženej novely.

 

     U pána  poslanca Palacku, ktorý navrhuje  v § 67 znenie

doterajšieho odseku 3 nahradiť novým  znením - ide o ustano-

venie tohto  zákona, ktoré sa nevzťahuje  na dlžníka, ktorým

je Slovenská republika a  obec. Neodporúčam akceptovať tento

návrh. Ide o zúženie  personálnej pôsobnosti platného znenia

zákona, podľa ktorého nie je možné aplikovať ustanovenia zá-

kona o konkurze a vyrovnaní ani na štátne rozpočtové organi-

zácie. Druhý  návrh, kde navrhoval vypustiť  článok II, tak-

tiež neodporúčam akceptovať, nenaplnil by sa účel predklada-

nej novely.

 

     Návrh  pána poslanca  Černáka, aby  ods. 3  v § 67 znel

takto: "Ustanovenia  tohto zákona sa  nevzťahujú na dlžníka,

ktorým je Fond národného majetku Slovenskej republiky" neod-

porúčam  akceptovať,  ide  o  zúženie personálnej pôsobnosti

platného znenia.

 

     Toľko k  pozmeňujúcim návrhom a k  tomu, čo odznelo ako

otázky na moju osobu.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu ministrovi Liščákovi. Prosím spoloč-

ného spravodajcu výborov pána  poslanca Tomáša Cingela, aby

sa teraz vyjadril k rozprave v rámci záverečného slova.

 

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     nemienim polemizovať s tými, ktorí v rozprave obhajova-

li svoje  názory, chcem len  povedať, že prakticky  v živote

šofér začiatočník sa vydá na  jazdu a po hodine jazdy zistí,

že mu  horia kolesá, že  má zatiahnutú ručnú  brzdu, tak aby

nezničil vozidlo, aby mohol  ďalej pokračovať bez problémov,

odbrzdí a  pokračuje v jazde. Taký  je jednoducho reálny ži-

vot.

 

     Ak  sme sa  po roku  1989 rozhodli,  celá spoločnosť sa

rozhodla, že ideme do  procesu transformácie, existuje v zá-

ujme spoločnom,  celá spoločnosť sa  takto rozhodla, tak  sa

predpokladalo, že táto transformácia  sa nedotýka len trans-

formácie právnej oblasti či  ekonomickej oblasti, ale celého

spektra spoločenského života. Myslím  si, že aj morálky spo-

ločnosti.  Ak teda  vláda  a  parlament, ktorý  má povinnosť

ochraňovať  verejný  záujem,  zistí  v  priebehu  realizácie

transformačného procesu, že tu došlo k istému zádrhu, je je-

ho povinnosťou, je povinnosťou vlády, ale aj parlamentu, aby

v tomto verejnom záujme konali  a tento verejný záujem obča-

nov obhajovali.

 

     Väčšina kolegov  sa vo svojich  vystúpeniach odvolávala

na článok 20 Ústavy Slovenskej  republiky, kde sa hovorí, že

vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonitý ob-

sah a ochranu. Ja tiež upozorním na článok 20 ústavy, kde sa

v odseku 3 hovorí, že  vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zne-

užiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záuj-

mami chránenými zákonom. V odseku 4 sa hovorí, že vyvlastne-

nie alebo nútené obmedzenie  vlastníckeho práva je možné iba

v nevyhnutnej miere  a vo verejnom záujme.  Čiže chcem pove-

dať, že ak jeden  faktor v transformačnom procese predbieha,

ak  je to  oblasť práva,  a prebieha  ostatný proces, nie je

možné  občanov poškodiť,  pretože, kde  sa predpokladalo, že

vznikne jedine  podnikateľská sféra, ale tam  nám vznikla aj

sféra  podnikavcov,  kde  na  úkor  občanov  sa chce nejakým

spôsobom niekto obohatiť, je povinnosťou vlády do tohto pro-

cesu zasiahnuť.  A tak si  myslím, že je  povinnosťou aj po-

slancov, aby tento verejný  záujem obhajovali.

 

     Z tohto dôvodu, vážené kolegyne, kolegovia, budem odpo-

rúčať, aby Národná rada predkladanú novelu zákona schválila.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem, pristúpime k  hlasovaniu o jednotlivých pozme-

ňujúcich a doplňujúcich návrhoch.  Prosím teraz pána spoloč-

ného  spravodajcu výborov,  aby hlasovanie  uvádzal v zmysle

spoločnej správy a výsledkov rozpravy.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Pán predsedajúci, zo spoločnej správy nevyplynuli žiad-

ne pozmeňujúce návrhy, z  rozpravy vyplynuli tri pozmeňujúce

návrhy.

 

     Po prvé - je to pozmeňujúci návrh  pána poslanca Volfa.

Ide vlastne o tri pozmeňujúce návrhy. Prvý pozmeňujúci návrh

znie: Ustanovenie § 1 ods.  2 zákona sa nahrádza nasledovným

znením: "Dlžník je v  úpadku, ak má najmenej dvoch veriteľov

a nie je schopný po dobu  dlhšiu ako tri mesiace plniť svoje

splatné záväzky." Návrh odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí hlasujme  o prvom po-

zmeňujúcom návrhu pána poslanca  Volfa. Pán spoločný spravo-

dajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 87 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 28 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

 

     Konštatujem,  že prvý  pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Volfa nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Druhý pozmeňujúci  návrh znel: V ustanovení  § 4 ods. 1

zákona ostáva prvá veta v pôvodnom znení a ostatné znenie sa

vypúšťa. Návrh odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o druhom po-

zmeňujúcom návrhu pána Volfa, ktorý pán spoločný spravodajca

odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 88 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 32 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že  druhý pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Volfa nebol prijatý.

 

 

     Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní, pán spoločný spra-

vodajca.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     V tom  istom § 4  sa odsek 3  zákona vypúšťa, doterajší

ods. 4 sa označuje ako ods. 3. Návrh odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o treťom po-

zmeňujúcom návrhu pána poslanca  Volfa. Pán spoločný spravo-

dajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 90 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 34 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

 

     Konštatujem, že  tretí pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Volfa nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní, pán spoločný spra-

vodajca.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Znenie ustanovení § 4a a  4g zákona sa vypúšťa, vrátane

nadpisov  "Dohadovanie" nad  § 4a  a "Skončenie dohadovania"

nad § 4g. Návrh odporúčam neprijať.

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o ďalšom po-

zmeňujúcom návrhu pána poslanca  Volfa. Pán spoločný spravo-

dajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 90 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 31 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  tento pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Volfa nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní, pán spoločný spra-

vodajca.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Tretí pozmeňujúci  návrh znel: Ustanovenie §  67 ods. 3

ponechať v pôvodnom znení a článok II sa vypúšťa. Návr odpo-

rúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o ďalšom po-

zmeňujúcom návrhu pána poslanca  Volfa. Pán spoločný spravo-

dajca ho odporúča  neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 87 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 29 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Tým  sme vyčerpali  pozmeňujúce návrhy  pána Volfa. Ako

druhý dával pozmeňujúce návrhy pán Palacka a jeho pozmeňujú-

ci  návrh  znie:  Článok  I  návrhu  upraviť  takto: Po prvé

- § 6 odsek 3 sa vypúšťa, po druhé - § 67 odsek 3 znie: "Us-

tanovenia tohto  zákona sa nevzťahujú na  dlžníka, ktorým je

Slovenská republika  a obec." Príslušné  poznámky pod čiarou

6a a 6c sa vypúšťajú.  Článok II návrhu vypustiť, článok III

označiť ako článok II. Návrh odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o pozmeňujú-

com návrhu  pána poslanca Palacku.  Pán spoločný spravodajca

ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 86 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 29 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

 

     Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Palacku

nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Tým sme vyčerpali pozmeňujúce návrhy pána Palacku. Ďal-

ší pozmeňujúci návrh mal pán poslanec  Černák, a síce v § 67

ods. 3 upraviť  tak, aby v odseku 3  ostalo len toto znenie:

"Ustanovenia tohto  zákona sa nevzťahujú  na dlžníka, ktorým

je právnická osoba zriadená zákonom." Návrh odporúčam nepri-

jať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o pozmeňujú-

com návrhu  pána poslanca Černáka.  Pán spoločný spravodajca

ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 88 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 32 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Černáka

nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní, pán spoločný spra-

vodajca.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Pán predsedajúci, tým  sme vyčerpali všetky pozmeňujúce

návrhy. Žiadam  vás, aby ste  dali hlasovať o  návrhu novely

ako celku. Návrh odporúčam neprijať (smiech v sále), pardon,

odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     V súlade s  ustanovením § 26 ods. 1  zákona o rokovacom

poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný

spravodajca ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 55 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Ďakujem. Z prejaveného hlasovania  je zrejmé, že sa po-

užila obštrukcia časti poslancov a nie sme uznášaniaschopní.

 

     Na základe tejto skutočnosti končím túto schôdzu Národ-

nej rady.  Zvyšné body presúvam  na júnovú schôdzu  Národnej

rady.

 

     Ďakujem vám za spoluprácu.

     (Potlesk.)

 

 

     Rokovanie schôdze skončené o 13.50 hodine.