Prvý deň rokovania

      14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                      20. marca 1996

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram rokovanie 14.  schôdze Národnej rady Slovenskej

republiky. Skôr ako pristúpime  k rokovaniu, prosím, aby sme

sa prezentovali.

 

     Pani poslankyne,  páni poslanci, je  nás 125. Zisťujem,

že naša schôdza je schopná sa uznášať.

 

     Na dnešnú  schôdzu sa ospravedlnili  pani Edit Bauerová

a pán Peter Weiss. Z poverenia Národnej rady sú na zahranič-

nej pracovnej ceste pán  poslanec Hrnko, pani poslankyňa Be-

lohorská a pán  poslanec Slobodník. Tí by sa  však mali vrá-

tiť.

 

     Na našej dnešnej schôdzi,  teda na 14. schôdzi Národnej

rady Slovenskej republiky,  budú overovateľmi  páni poslanci

Vladimír  Mikulka  a  Marian  Polák.  Náhradníkmi  budú  pán

poslanec Pribilinec a pán poslanec Volný.

 

     Po  dohode s  podpredsedami Národnej  rady a politickým

grémiom ste program 14. schôdze  dostali v pozvánke a je to-

tožný s tým, ktorý máte predložený pred sebou.

 

     Vážené pani poslankyne, páni  poslanci, skôr ako budeme

hlasovať o programe,  v programe 14. schôdze sú  ako body 1,

4, 5, 6, 7, 9, 10, 11, 12, 16 a 18 zaradené  návrhy zákonov,

o ktorých musím  dať hlasovať podľa §  75 zákona o rokovacom

poriadku Národnej  rady Slovenskej republiky -  ide o súhlas

s ich prerokovaním pred uplynutím  60-dňovej lehoty. Prosím,

aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že Národná rada  vyjadrila súhlas, aby sme

tieto body mohli prerokovať na tejto schôdzi.

 

     Pristúpime k  schvaľovaniu návrhu programu  14. schôdze

Národnej rady.  Ako pri každom  schvaľovaní, pýtam sa,  pani

poslankyne a páni poslanci,  kto má pripomienky alebo návrhy

k predloženému  programu.  Vidím,  že  tradíciu  neporušíme.

Ako prvý vystúpi s návrhom pán podpredseda Andel.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Nie  s návrhom, ale chcel  by som oznámiť, pán

predseda, že budem hlasovať náhradnou kartou číslo 1.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem,  to je  tá  lepšia  pripomienka. Ako  druhý je

v poradí nahlásený pán poslanec Kočnár.

 

Poslanec M. Kočnár:

 

     Navrhujem z programu vybrať vládne návrhy zákonov číslo

11 a 12 a oba poslať späť na prepracovanie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  poslanec, nemám  také číslo  vládneho návrhu,  ale

predpokladám, že asi myslíte body.

 

Poslanec M. Kočnár:

 

     Body, áno. Pardon.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej pán  poslanec Langoš. Páni  poslanci, prosím, aby

sme návrhy na zmenu programu hlásili od stola.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem pekne,  pán predseda. Moje  ústavné právo hovo-

riť je silnejšie ako vaše právo skákať mi do reči...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, ale skutočne,  nerobme si z Národnej rady

dobrý deň. Pán poslanec, nie  je rozprava. To, čo chcete po-

vedať, môžete povedať, buďte disciplinovaný. Povedzte to, čo

chcete, z miesta.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     To nie je vec disciplíny, pán predseda, to je vec môjho

ústavného práva. (Hlasy v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nikto  mu to  neberie, aby  to prečítal,  ale nech číta

z miesta. Každý to rešpektuje, pán poslanec.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Z tohto  mikrofónu sa robí  záznam rovnako ako  z môjho

v lavici.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Práve  preto,  pán   poslanec,  prečo  to  neprednášate

z miesta?  Každý je  disciplinovaný, a vy sa  postavíte pred

pult. Nikto vám neberie slovo, môžete to prečítať.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Áno, ďakujem  pekne, ďakujem. (Potlesk  v sále na  znak

nesúhlasu s rečníkom.)

 

     Dovolím si predniesť dva  návrhy na rozšírenie programu

schôdze.

 

     Prvý návrh. Parlamentné  opozičné politické strany, te-

da strany  Maďarskej koalície, KDH, Demokratickej únie a De-

mokratickej strany... (Vytrvalý  potlesk prerušil vystúpenie

rečníka.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni  poslanci, prosím,  nechajte pána  poslanca. Ak si

myslí, že je to v poriadku, že to číta tam, nech to číta.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem vám za podporu.

 

     Dámy a  páni mám dva  návrhy na rozšírenie  navrhnutého

programu 14. schôdze slovenského parlamentu.

 

     Na  vytvorenie  prvého  návrhu  ma poverili parlamentné

opozičné strany, teda strany  združené v Maďarskej koalícii,

Kresťanskodemokratické hnutie, Demokratická  únia a Demokra-

tická strana,  aby som navrhol  zaradiť do programu  schôdze

ako prvý bod v stredu 27. marca po utorňajšom zasadnutí vlá-

dy v súlade s článkom 68 písm. g) Ústavy Slovenskej republi-

ky správu vlády o  okolnostiach násilného odvlečenia Michala

Kováča mladšieho (hluk v sále) do cudziny a o stave vyšetro-

vania tohto násilného trestného činu.

 

     Žiadame, aby pred  parlament predstúpil predseda vlády,

ktorý vlani na seba strhol menovanie a odvolávanie riaditeľa

Slovenskej informačnej služby, so správou o činnosti spravo-

dajských služieb s osobitným  zreteľom na ich účasť na tomto

násilnom trestnom čine. Predseda vlády a predseda Rady obra-

ny štátu  nesie zodpovednosť za  činnosť spravodajských slu-

žieb  a za  kontrolu zo  strany výkonnej  moci. Žiadame, aby

vysvetlil parlamentu,  prečo vláda nepožiadala  o navrátenie

Michala Kováča  mladšieho, hoci už  na začiatku vyšetrovania

boli známe skutočnosti o použitom násilí. (Hlas v sále: "Bo-

lo mu tam dobre.")

 

     Žiadame, aby pred parlament v tomto bode predstúpil mi-

nister  vnútra so  správou o  stave a  priebehu vyšetrovania

tohto trestného  činu s osobitným zreteľom  na dôvody, ktoré

ho viedli k niekoľkonásobnej výmene vyšetrovateľa, a žiadame

súčasne generálneho prokurátora, aby vysvetlil dôvody, prečo

prokuratúra nenamietala proti  takémuto nezákonnému postupu,

ktorý okrem iného vyvolal neistotu v Policajnom zbore.

 

     Žiadame, aby pred  parlament predstúpil minister zahra-

ničných vecí a vysvetlil, čo  viedlo vládu k zaslaniu ostrej

protestnej nóty Rakúskej republike voči odôvodneniu rozsudku

nezávislého Vyššieho  krajinského súdu vo  Viedni, ktorá vy-

znela ako  nepochopenie úlohy nezávislého  súdnictva v demo-

kratickom právnom štáte a spôsobila zhoršenie vzťahov so su-

sedným Rakúskom.

 

     Žiadame, aby  sa na rokovaní o  tomto bode zúčastnil aj

riaditeľ Slovenskej informačnej služby.

 

     Dovoľte mi vysloviť druhý návrh.

 

     Spoločne  s klubom  KDH navrhujem  zaradiť do  programu

pred bod  o zákone o nemorálnosti  a protiprávnosti komunis-

tického systému, vrátený vládou, teda  ako nový bod 19, pre-

rokovanie poslaneckého  návrhu zákona, tlač číslo 204. Tento

návrh podala skupina poslancov 14.  júla minulého roku a bol

pridelený výborom 17. júla  minulého roku. Nič nebráni tomu,

aby ho  prerokovali výbory počas  tejto schôdze, lebo  je to

iba jedno ustanovenie. Ministerstvo vnútra vydáva osvedčenia

o skutočnostiach  uvedených  v  §  2  ods.  1  písm. a) a b)

lustračného zákona.

 

     Prijatie tohto zákona by odstránilo neprávny a neústav-

ný stav v Slovenskej  republike, ktorý okrem politickej sta-

bility má  umožniť občanom uskutočňovať  svoje ústavné právo

vykonávať niektoré licencované živnosti.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ďalej sa hlási pán poslanec Rózsa.

 

     Prosím,  páni  poslanci,  dávajme  návrhy na rozšírenia

skutočne z miesta.

 

 

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     navrhujem podľa § 13  ods. 3 rokovacieho poriadku tieto

zmeny návrhu programu.

 

     Môj prvý návrh. Navrhujem doterajší bod číslo 11, t. j.

návrh zákona o územnom  a správnom členení Slovenskej repub-

liky, tlač 368, zaradiť do programu  ako bod číslo 16 v uto-

rok 26. marca 1996 po pôvodnom bode číslo 15, t. j. vyslove-

nie  súhlasu s  ratifikáciou zmluvy  s Maďarskou  republikou

a Slovenskou republikou, tlač 272.

 

     Môj druhý návrh. Doterajší bod  číslo 12, čiže návrh na

zmenu Trestného zákona, tlač  375, navrhujem zaradiť do pro-

gramu ako  bod číslo 17  v utorok 26.  marca 1996 po  bodoch

číslo 15 a 16 doterajšieho návrhu.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.  Ďalej je  s návrhom  pripravený pán  poslanec

Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     z poverenia poslaneckého klubu Spoločná voľba, s podpo-

rou poslaneckých  klubov opozičných  strán a s vedomím a dú-

fam, že aj za  podpory poslaneckého klubu Združenia robotní-

kov  Slovenska opakovane  navrhujem do  programu 14. schôdze

Národnej rady zaradiť tlač 316,  t. j. návrh skupiny poslan-

cov Národnej rady na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej

republiky, ktorým  sa mení a dopĺňa  zákon číslo 92/1991 Zb.

o podmienkach  prevodu majetku  štátu na  iné osoby  v znení

neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej repub-

liky číslo  39/1993 Z. z. o  Najvyššom kontrolnom úrade Slo-

venskej  republiky.  Všetky  parlamentné  politické subjekty

v zhode  s verejnou  mienkou proklamujú  potrebu kontrolovať

privatizáciu  majetku štátu.  Náš návrh  v súlade  s ústavou

umožňuje, aby Najvyšší kontrolný úrad mohol kontrolovať Fond

národného majetku. Zanechajme  politické prekáračky a postu-

pujme v súlade so záujmom veci.

 

     Vážené poslankyne, vážení poslanci, usilujeme sa o vašu

podporu.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán poslanec. Ďalej pán poslanec Fico.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     vzhľadom na určitú nervozitu,  ktorá vznikla okolo pri-

vatizácie bankových inštitúcií, som na politickom grémiu po-

žiadal  pána predsedu  Národnej  rady,  aby sme  zaradili do

programu aj bod, v rámci  ktorého by nás predseda vlády Slo-

venskej  republiky informoval  o koncepcii  vlády Slovenskej

republiky pri  privatizácii bankových inštitúcií.  Po dohode

na  politickom  grémiu  som  doručil  aj  písomnú požiadavku

v tomto smere  predsedovi Národnej rady, a  preto teraz for-

málne  navrhujem, aby  sme do  programu dnešnej  schôdze ako

tretí  bod zaradili  informáciu predsedu  vlády o  koncepcii

vlády Slovenskej republiky pri privatizácii bankových inšti-

túcií.

 

     Ide o  návrh, vážený pán  predseda  a vážené  kolegyne,

kolegovia, ktorý podporujú  všetky opozičné poslanecké kluby

Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja. Pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Predtým než dám dva  návrhy, mám procedurálnu poznámku.

Pán predseda, v zákone o rokovacom poriadku neexistuje usta-

novenie,  ktoré by  predpisovalo, odkiaľ  má poslanec, ktorý

dostal  slovo, hovoriť.  Takže neovplyvňujte  schôdzu svojím

vlastným názorom, odkiaľ by  mal pri ktorej príležitosti ho-

voriť.

 

     Teraz k tým dvom návrhom.

 

     29. februára 1996 podala skupina poslancov zásady sied-

mich zákonov, ktoré komplexne riešia problém územnosprávneho

usporiadania a  organizácie verejnej správy  vrátane prenosu

kompetencií. O niekoľko dní  podala vláda svoj návrh zákona,

ale už  v paragrafovanom znení. Vládny  návrh však rieši iba

úzku  časť danej problematiky, t. j.  územnosprávne členenie

štátu bez ďalších súvislostí.

 

     Pán predseda, § 59 ods. 2 rokovacieho poriadku umožňuje

upustiť  od prerokovania  zásad zákona,  ale iba  výnimočne,

najmä ak sa pripravuje jednoduchá zákonná úprava alebo ak to

vyžaduje  naliehavosť.  Tak  sa  píše  v rokovacom poriadku.

Územné a správne členenie štátu  však nie je jednoduchou zá-

konnou úpravou.  Vyžaduje širšiu diskusiu,  treba si vypočuť

hlas ľudí.  Navyše ide o  problematiku zložitú a  komplexnú,

kým vládny návrh rieši iba  úzku časť týchto otázok. Navrhu-

jem preto v mene poslaneckých klubov Kresťanskodemokratické-

ho hnutia, Demokratickej únie,  Spoločnej voľby a klubov Ma-

ďarskej koalície vypustiť z  navrhovaného programu bod číslo

11, t. j. vládny návrh  zákona o územnom a správnom usporia-

daní  Slovenskej republiky,  tlač číslo  368, a  tým umožniť

najskôr  riadne prerokovanie  súboru zásad  zákonov a  až na

základe pripomienok  a širokej diskusie  predložiť nový kom-

plexný návrh.

 

     Aby však  v programe predsa niečo  zostalo, tak za klub

KDH navrhujem program rozšíriť o  nový bod - návrh poslancov

Pavla Hrušovského  a môj na  vydanie zákona, ktorým  sa mení

a dopĺňa zákon číslo 46/1993  Z. z. o Slovenskej informačnej

službe  v znení  ďalších  predpisov  a zákon  číslo 184/1994

Z. z. o Vojenskom spravodajstve, tlač číslo 322. Návrh záko-

na zlaďuje parlamentnú kontrolu oboch spravodajských služieb

s Ústavou Slovenskej  republiky a zabezpečuje  pluralitu jej

výkonu. Poslanci  tento materiál majú  k dispozícii už  viac

ako 60 dní, takže nevidím dôvod, prečo by Národná rada nema-

la o  návrhu rokovať. Navrhujem zaradiť  tento bod na piatok

29. marca 1996 o 9.00 hodine,  aby sa dovtedy mohli zísť vý-

bory a prerokovať ho.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán poslanec. Pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     § 39 ods. 2 písm.  b) zákona o rokovacom poriadku hovo-

rí o  výboroch Slovenskej národnej  rady, ktoré podľa  tohto

písmena, budem citovať: "môžu navrhnúť Predsedníctvu Sloven-

skej národnej rady, aby zásady alebo návrh zákona Slovenskej

národnej rady s osobitne významným spoločenským dosahom boli

predložené  na všeľudovú  diskusiu." Výbor  pre životné pro-

stredie včera na svojom zasadnutí  využil toto právo a navr-

huje pánu predsedovi, ktorý vlastne zastupuje predsedníctvo,

aby  taký dôležitý  zákon s  takým celospoločenským dosahom,

ako je nové územné a správne členenie, resp. komplex zákonov

riešiacich reformu verejnej správy bol navrhnutý na všeľudo-

vú diskusiu. Pán predseda, žiadam  vás, aby ste sa vyjadrili

k tejto požiadavke výboru.

 

     Okrem toho by  som rád upozornil na to,  že zákon číslo

303 o rozpočtových pravidlách v § 51 ods. 1 až 3 veľmi jasne

hovorí, čo  a aké náležitosti  majú obsahovať zákony,  ktoré

majú dosah na štátny rozpočet.  Nové územné a správne člene-

nie bude mať dosah na štátny rozpočet, a keďže nie je presne

kvantifikovaný, považujem to za porušenie § 51 ods. 3 zákona

o rozpočtových pravidlách, zákona, ktorý sme my sami v tejto

snemovni prijali. Veľmi ma mrzí, že sme hlasovaním legalizo-

vali skrátenie 60-dňovej lehoty  na taký dôležitý zákon, ako

je zákon  o novom územnom a  správnom členení. Preto prosím,

pán predseda, aby ste sa vyjadrili k návrhu, ktorý odznel vo

výbore, resp. ktorý bol riadnym hlasovaním vo výbore pre ži-

votné prostredie prijatý.

 

     Toto bolo len stanovisko.  Môj pozmeňovací, resp. dopl-

ňovací návrh je: žiadam, aby  do programu bola doplnená tlač

číslo 311,  je to návrh na  novelizáciu zákona o zabezpečení

strategických záujmov štátu pri privatizácii dôležitých pod-

nikateľských subjektov. Je to krátka novela, ktorá neodporú-

ča do roku 2000 privatizovať slovenské finančné inštitúcie.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja. Pán poslanec Duka-Zólyomi.

 

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     v mene poslaneckých  klubov Spoločná voľba, Kresťansko-

demokratické  hnutie, Maďarská  koalícia, Demokratická  únia

a Maďarské  kresťanskodemokratické hnutie navrhujem, aby Ná-

rodná rada Slovenskej republiky  prijala uznesenie o tom, že

počas trvania celej 14. schôdze Národnej rady Slovenskej re-

publiky bude zabezpečený priamy televízny prenos.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Moravčík.

 

Poslanec J. Moravčík:

 

     Vážený pán predseda, v mene Demokratickej únie a posla-

neckých klubov ostatných opozičných  strán pripájam sa k ná-

vrhu vypustiť bod 12 z rokovania, a to z troch dôvodov.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dvanásť?

 

Poslanec J. Moravčík:

 

     Dvanásť. Z  troch dôvodov. Po prvé,  návrh zákona jasne

obmedzuje  ústavné  práva  občanov,  právo  zhromažďovať  sa

a slobodu prejavu,  ďalej je v  rozpore s článkom  17 ods. 2

ústavy. Po druhé, neboli dodržané procesné pravidlá predkla-

dania návrhov  zákonov. Tento dôvod uvádzam  i napriek tomu,

že sme odhlasovali skrátenie požadovanej lehoty. A po tretie

to  najdôležitejšie,  už  samotné  prerokovanie tohto návrhu

hrubo poškodí záujmy Slovenskej republiky.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte, aby som navrhol  zaradiť do programu rokovania

tejto schôdze Národnej rady  návrh zákona Národnej rady Slo-

venskej republiky,  ktorým sa mení zákon  Národnej rady Slo-

venskej republiky číslo 270/1995 o štátnom jazyku Slovenskej

republiky. Ide o krátku novelu, ktorá z uvedeného zákona vy-

púšťa § 10, ktorý sa týka finančných postihov. Vedú ma k to-

mu nasledovné dôvody.

 

     Po prvé, už pri  predkladaní pozmeňovacích návrhov, pri

porovnaní týchto finančných sankcií  som poukázal na ich ne-

zmyselnú výšku. Po druhé,  prijatím charty menšinových jazy-

kov alebo  zákona o ochrane  jazyka národnostných menšín  sa

neráta s tým, že by sa pokutovalo nesprávne používanie jazy-

kov  národnostných menšín,  takže zostane  vlastne len trest

pre Slovákov za nesprávne používanie slovenčiny.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, len jedna otázka. Má to už aj tlač, je to

v Národnej rade? Lebo si to nepamätám.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Pán predseda, dali sme ten návrh, včera ste ho dostali.

Neviem, či ste mu pridelili číslo...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže  tlač  nemá.   Dobre.  Ďakujem.  Pani  poslankyňa

Schmögnerová.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     z poverenia poslaneckého klubu Spoločná voľba za podpo-

ry poslaneckých klubov opozičných politických strán v Národ-

nej rade a bola by som naozaj  rada, keby to bolo aj za pod-

pory  poslaneckého  klubu  Združenia  robotníkov  Slovenska,

chcela by som požiadať o  zaradenie návrhu novely zákona Ná-

rodnej rady  číslo 192/1995 o zabezpečení  záujmov štátu pri

privatizácii strategicky dôležitých  štátnych podnikov a ak-

ciových spoločností, tlač číslo  335, ako štvrtého bodu pro-

gramu 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. V tom-

to návrhu, ktorý  sme chceli presadiť už na  13. schôdzi Ná-

rodnej rady, navrhujeme, aby Slovenská sporiteľňa, Slovenská

poisťovňa, Všeobecná  úverová banka, Investičná  a rozvojová

banka boli zaradené medzi  strategické podniky. Som rada, že

zatiaľ je  čas ešte schváliť túto  novelizáciu zákona, ktorá

by mohla zabrániť nezodpovedným  krokom s ďalekosiahlymi ne-

gatívnymi dosahmi na celé slovenské hospodárstvo.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani  poslankyňa. Ďalej je  prihlásený pán po-

slanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Dovolím si ctené plénum  požiadať o dodatočné zaradenie

tlače  číslo  317,  t. j.  novelizácie  zákona  229/1991 Zb.

o vzťahu k pôde a  inému poľnohospodárskemu majetku a zákona

číslo 317/1992 o dani z nehnuteľností v neskorších zneniach.

Túto tlač  ste dostali už začiatkom  januára, takže každý je

s ňou oboznámený, ide o veľmi jednoduchú novelu.

 

     Môj druhý  návrh vychádza z  toho, že 2.  apríla zasadá

Benátska komisia, ktorá bude prijímať  stanovisko k spornému

odporúčaniu  Rady  Európy  číslo  1301,  bude  zasadať spolu

s podvýborom Výboru  pre právne otázky  a ľudské práva  Rady

Európy. Preto navrhujem, aby sme dočasne stiahli z nášho ro-

kovania bod 15  a zaradili ho až potom,  keď bude známe toto

stanovisko medzinárodných organizácií. Vyhneme sa tým mnohým

stresom.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som  dala návrh na rozšírenie programu,

a to o bod zrušenie uznesenia  číslo 25 a číslo 141 Národnej

rady. Prečítam návrh uznesenia,  ktoré s týmto bodom súvisí.

"Národná rada  Slovenskej republiky ruší  uznesenie číslo 25

Národnej rady Slovenskej republiky zo 4. novembra 1994 k ná-

vrhu na zvolenie poslancov Národnej rady Slovenskej republi-

ky za členov Osobitného  kontrolného orgánu na kontrolu čin-

nosti  Slovenskej informačnej  služby a  uznesenie číslo 141

Národnej rady Slovenskej republiky z  26. júna 1995 k návrhu

na voľbu člena a  predsedu Osobitného kontrolného orgánu Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky na  kontrolu činnosti Slo-

venskej informačnej služby." To bolo po prvé.

 

     Po druhé, druhý návrh  uznesenia: "Národná rada Sloven-

skej republiky podľa § 5 ods. 1 a § 6 ods. 1 zákona Národnej

rady  Slovenskej  republiky číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej

informačnej službe

 

     a) zriaďuje z poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky v  I. volebnom období Osobitný  kontrolný orgán na kon-

trolu činnosti Slovenskej informačnej služby v zložení pred-

seda a 8 členovia,

 

     b) volí za členov Osobitného kontrolného orgánu na kon-

trolu činnosti  Slovenskej informačnej služby  poslancov Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky a to  tak, aby v Osobitnom

kontrolnom orgáne boli zastúpené všetky poslanecké kluby Ná-

rodnej rady,

 

     c)  volí za  predsedu Osobitného  kontrolného orgánu na

kontrolu  činnosti  Slovenskej  informačnej  služby poslanca

z opozičného poslaneckého klubu Národnej rady Slovenskej re-

publiky."

 

     Svoj návrh si ešte dovolím krátko zdôvodniť tým, že sme

viackrát Národnej rade predkladali  návrh na rozšírenie Oso-

bitného kontrolného orgánu. Vzhľadom  na to, že tieto návrhy

neprešli, náš záujem dostať sa do Osobitného kontrolného or-

gánu  pretrváva, pretože  to  považujeme  za  demokratické a

v krajinách, kde sa dodržiavajú isté princípy demokracie, je

občas bežné aj to, že predsedom Osobitného kontrolného orgá-

nu je člen z  opozičného poslaneckého klubu. Navrhujem tento

bod zaradiť po novele  zákona o Slovenskej informačnej služ-

be, ktorý predkladajú poslanci KDH, to znamená ako ďalší bod

v piatok 29.  marca 1996. Opakujem, po  návrhu novely zákona

o SIS. V prípade, že tento  bod, ktorý navrhli poslanci KDH,

neprejde, navrhujem tento bod zaradiť na 27. marca 1996 ráno

ako prvý bod,  ak sa pán Langoš k  tomu prikloní, pretože on

na tento deň dával ako prvý  bod svoj návrh. Bola by som ra-

da, keby súhlasil, aby tento bod išiel ako prvý.

 

     Môj druhý návrh v mene poslaneckého klubu Demokratickej

únie ...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Tretí...

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Prvý  bod bol  Osobitný kontrolný  orgán a  toto je iný

bod, týka sa správy  o činnosti Slovenskej informačnej služ-

by. V  zmysle § 4 ods.  1 zákona  46/1993 Z. z. o Slovenskej

informačnej  službe  riaditeľ  predkladá  najmenej raz ročne

správu o plnení úloh ustanovených týmto zákonom Národnej ra-

de Slovenskej republiky. Môj návrh uznesenia teda znie: "Ná-

rodná rada  Slovenskej republiky žiada  riaditeľa Slovenskej

informačnej služby, aby na 14. schôdzi Národnej rady Sloven-

skej republiky predložil správu o plnení úloh Slovenskej in-

formačnej služby  za rok 1995 v  zmysle zákona číslo 46/1993

Z. z." Tento bod navrhujem zaradiť na stredu  27. marca 1996

ako druhý  bod v prípade,  že tam bude  schválený a zaradený

návrh na voľbu nových  členov a predsedu Osobitného kontrol-

ného orgánu.  Samozrejme, na tomto bode  trvám aj vtedy, keď

ten prvý návrh neprejde.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja. Pán predseda Andrejčák.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Vážená Národná rada,

 

     na  základe uznesenia  Výboru Národnej  rady Slovenskej

republiky  pre obranu  a bezpečnosť  navrhujem presunúť  bod

číslo 16, tlač  370, až ako posledný zo  zákonov, ktorý bude

prerokovaný. Dôvod je ten, že pri rokovaní vo výbore sme na-

razili na rozpory, ktoré treba  s ministerstvom vnútra a mi-

nisterstvom obrany ešte doriešiť.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja. Pán poslanec Dzurinda.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Pán predseda,

     dámy a páni,

 

     dňa 10. júna 1995  som požiadal prezidenta Fondu národ-

ného majetku Štefana Gavorníka o informácie týkajúce sa pri-

vatizácie firmy  Chempik Bratislava. Dodnes  som odpoveď ne-

dostal. Od 15. februára 1996 sa usilujem  získať informácie,

v koľkých   prípadoch  a   ako  bol   dodržaný  zákon  číslo

190/1995 Z. z., ukladajúci  povinnosť  zabezpečiť účasť  za-

mestnancov na  privatizácii ich podniku.  Predseda výkonného

výboru  mi  tieto  informácie  poskytnúť odmietol, prezident

Fondu národného  majetku na moju písomnú  požiadavku neodpo-

vedá.

 

     Keďže predstavitelia Fondu  národného majetku hrubo po-

rušili zákon  číslo 45/1989 Zb. o  poslancoch Slovenskej ná-

rodnej rady a keďže poslanec Národnej rady Slovenskej repub-

liky nie je schopný, resp.  nie je mu umožnené získať infor-

mácie, na ktoré má zákonný nárok  a ktoré sú potrebné na vý-

kon jeho  poslaneckej práce, a  keďže podobné skúsenosti  má

viacero poslancov, žiadam ako bod  číslo 15 zaradiť do prog-

ramu prerokovanie návrhu  uznesenia Národnej rady Slovenskej

republiky, ktorým  si Národná rada  Slovenskej republiky vy-

žiada z Fondu národného majetku  informácie o tom, v ktorých

prípadoch a akým spôsobom  bola zabezpečená účasť zamestnan-

cov na privatizácii ich podnikov tak, ako ukladá zákon číslo

190/1995 Z. z.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ktorých bola, alebo nebola?

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Bola. Treba zopakovať, pán predseda?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Farkas.

 

Poslanec P. Farkas:

 

     Vážený pán predseda,

 

     v mene  poslancov Maďarskej koalície  navrhujem zaradiť

do programu rokovania ako bod číslo 11 tlač číslo 378, t. j.

návrh skupiny poslancov Národnej  rady na vydanie zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  o územnom členení a správ-

nom členení  Slovenskej republiky, ktorým  sa mení a  dopĺňa

zákon Slovenskej národnej rady  číslo 369/1990 Zb. o obecnom

zriadení v  znení neskorších zmien  a doplnkov. Tento  návrh

bol rozdaný poslancom a pridelený jednotlivým výborom Národ-

nej rady Slovenskej republiky.

 

      Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Kvarda.

 

Poslanec J. Kvarda:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Navrhujem,  aby sme  bod číslo  15 návrhu  programu 14.

schôdze Národnej  rady  Slovenskej republiky, t. j. návrh na

vyslovenie súhlasu Národnej rady  Slovenskej republiky s ra-

tifikáciou Zmluvy  o dobrom susedstve,  priateľstve a spolu-

práci  medzi Slovenskou  republikou a  Maďarskou republikou,

tlač číslo 272, prerokovali ako bod číslo 1.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Pokorný.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Ďakujem  pekne za  slovo, pán  predseda. Navrhujem, aby

sme presunuli bod číslo 6  návrhu programu, vládny návrh zá-

kona Národnej rady Slovenskej republiky o niektorých opatre-

niach  na urýchlenie  prípravy výstavby  diaľnic, na  piatok

tento  týždeň. Vládny návrh zákona...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To je aký deň?

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Piatok. Neviem povedať, že  ktorý bod, ale sledujem tým

to, aby sme vytvorili  časový priestor na prerokovanie tohto

vládneho návrhu i vo výbore pre životné prostredie.

 

     Tento vládny návrh bol  pridelený štyrom výborom. Samo-

zrejme, nenamietam,  je to v  poriadku, ale pretože  v tomto

zákone v § 2 sa  hovorí o územnom konaní, o územnoplánovacej

dokumentácii, o stavebných  úradoch, o účelových urbanistic-

kých štúdiách a  podobne, čiže o veciach, ktoré  sú v kompe-

tencii  ministerstva  životného  prostredia  prostredníctvom

úradov životného  prostredia, pýtam sa,  prečo pani predsed-

níčka nevyžiadala prerokovať tento  zákon v našom výbore. My

sme gesčným výborom, resp.  komunikujeme s ministerstvom ži-

votného prostredia. Nenamietam,  podporujem tento zákon, ale

mali sme  mať možnosť sa  k nemu vyjadriť.  Mohol by to  byť

napríklad bod číslo 19.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

    Ďakujem  za slovo,  pán predseda.  V prvom  rade by  som

chcel opraviť  číslo tlače, ak  náhodou by prešiel  návrh na

doplnenie. Je to tlač číslo 333.

 

     Mám ešte  jeden návrh. Tento parlament  už raz odhlaso-

val, že  nebude rokovať o  vládnom návrhu zákona,  ktorým sa

mení a  dopĺňa zákon o obchodných  a priemyselných komorách.

Keďže podľa  mojich informácií neprebehlo  žiadne rokovanie,

vláda nezmenila svoj návrh  a situácia sa nezmenila, predpo-

kladám, že tento parlament  znovu zaujme to isté stanovisko,

a odporúčam, aby bod číslo 14 bol stiahnutý, resp. vypustený

z programu.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Aj ja ďakujem. Pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda. Sťahujem oba svoje predchádzajú-

ce návrhy.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

    Ďakujem. Takže, vážené  pani  poslankyne, páni poslanci,

prejdeme  teraz  k  schvaľovaniu  jednotlivých pozmeňovacích

a doplňovacích návrhov do programu 14. schôdze Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Ako prvý predniesol návrh  pán poslanec Kočnár - vypus-

tiť z tejto  schôdze body číslo 11 a 12.  Prosím, aby sme sa

prezentovali a hlasovali o  jeho návrhu. Žiada vypustiť body

číslo 11 a 12 zo 14. schôdze Národnej rady.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 141 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 63 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

 

     To znamená, že sme neprijali návrh pána poslanca Kočná-

ra.

 

     Ako druhý  so svojou požiadavkou na  zmenu programu vy-

stúpil  pán poslanec  Langoš. Priznám  sa, že  v tom  trošku

hlučnom prostredí  som nestačil zachytiť  presne všetky vaše

návrhy. Budem, zrejme, potrebovať  vašu pomoc, pán poslanec,

ale nie z takého širokého pohľadu, ako ste povedali. Mám za-

písané, aby na 27. tohto  mesiaca bola zaradená ako prvý bod

správa vlády, ktorá by  mala informovať poslancov o situácii

týkajúcej sa zavlečenia syna slovenského prezidenta.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Áno. A pani  kolegyňa Rusnáková ma  požiadala o súhlas,

aby jej návrh bol v stredu 27. 3. ako prvý bod...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Potom  sa  dohodneme.  Ďakujem  pekne.  Čiže  súhlasíte

s tým, ako som prečítal, o čom hlasujeme.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 143 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

 

     Takže sme tento váš prvý návrh neprijali.

 

     V druhom  návrhu pán poslanec žiada,  aby sme bod číslo

19, ide  o doplnenie zákona  číslo 544/1990 Zb.  o miestnych

poplatkoch v znení neskorších  predpisov, tlač 204... Ale to

mi teraz nesúhlasí, lebo to  je tlač 260. Prosím, pán posla-

nec, opravte ma.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Áno,  tlač 204  dostala novela  zákona o  kompetenciách

ústredných orgánov štátnej správy ako poslanecký návrh.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, pochopil som.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     A ja som navrhol, aby tento bod bol zaradený pred...

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ako bod číslo 19.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Áno. Ako nový bod. Čiže tlač číslo 204 aby bola zarade-

ná na túto schôdzu ako bod 19.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 144 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 82 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže sme neprijali ani tento váš druhý návrh.

 

     Ako tretí dával návrh pán poslanec Rózsa. Lenže o tých-

to návrhoch sme hlasovali už pri návrhoch pána poslanca Koč-

nára. (Hlas  zo sály.) Nie?  Pardon, rozumiem. Pán  poslanec

Rózsa  žiada,  aby  sme  bod  číslo  11 prerokúvali na tejto

schôdzi ako bod 16, a to 26. marca. Áno?

 

     Prosím, budeme sa prezentovať a hneď hlasovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 141 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 47 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Túto zmenu sme neakceptovali.

 

     Ďalej pán poslanec Rózsa žiada, aby sme bod 12 zaradili

na tejto schôdzi ako bod 17, a to 26. marca.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 141 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 41 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 81 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme ani tento pozmeňovací návrh.

 

     Ďalej zmenu  programu žiada pán  poslanec Benčík, ktorý

žiada, aby sme tlač číslo  316, ktorá sa týka noviel zákonov

92/1991 Zb. a  93/1993  Z. z., zaradili do  rokovania na 14.

schôdzu.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 143 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 61 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.

 

     Neprijali sme návrh pána poslanca Benčíka.

 

     Pán poslanec  Fico bol ďalší, ktorý  žiada zmenu v pro-

grame. Dovoľte mi, aby som  tu povedal, že pán poslanec Fico

za klub Spoločná voľba mi poslal taký list, ako prezentoval.

Obdobný list  som dostal aj  od pána poslanca  Volfa. Obidva

tieto listy som zaslal  pánu predsedovi vlády na vyjadrenie.

Napriek tomu dávam teraz o týchto návrhoch hlasovať. Prosím,

prezentujme sa  a hlasujme, aby  bol prijatý návrh  pána po-

slanca Fica, či má predseda  vlády prísť pred celý parlament

a informovať o tých skutočnostiach,  ktoré pán poslanec Fico

predniesol.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 142 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 63 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.

 

     Takže tento návrh neprešiel.

 

     Pán  poslanec Šimko  bol ďalším  v poradí,  ktorý žiada

zmenu programu. Žiada, aby sme  vypustili bod číslo 11, tlač

368. O tomto  návrhu sme hlasovali pri inom  návrhu pána po-

slanca, pri pánu poslancovi  Kočnárovi, takže o tomto hlaso-

vať nebudeme.

 

     Ďalej pán  poslanec Šimko... Zapnite  mikrofón pánu po-

slancovi Šimkovi.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán predseda. O  tomto návrhu sa síce hlasova-

lo, ale  spoločne s ďalším návrhom  na vypustenie bodu číslo

12. Čiže možno niektorí  poslanci by hlasovali za vypustenie

bodu číslo 11, keby nebol  navrhnutý spolu s bodom číslo 12.

Tam sa spoločne hlasovalo. Určite, veď som si to všimol.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, pán  poslanec Šimko predniesol  svoju námietku,

takže budeme  hlasovať ešte raz  o jeho návrhu  vypustiť bod

číslo 11. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Ja som dal sku-

točne  hlasovať o  obidvoch návrhoch  pána poslanca  Kočnára

spoločne.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 142 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 62 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže sme to neprijali.

 

     Pán poslanec Šimko žiada, aby sme návrh na novelu záko-

na číslo 46/1993 Z. z., to je zákon o Slovenskej informačnej

službe,  a zákona  184/1994 Z.  z., to  je zákon o Vojenskom

spravodajstve,  ktoré  predložil  za  Kresťanskodemokratické

hnutie, zaradili  do programu a  rokovali o nich  29. 3. ako

o prvom bode o 9.00 hodine.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 145 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 63 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

 

     Tento návrh pána poslanca sme neschválili.

 

     Ďalej mal návrh pán poslanec  Černák, a to vypustiť bod

číslo 11 z tohto rokovania, a okrem iného ma vyzýva, aby som

povedal, prečo som tento bod  zaradil. Sám povedal, že z ro-

kovacieho  poriadku vyplýva  predsedovi, resp. predsedníctvu

Národnej rady rozhodnúť o tom, či upúšťa od zásad a od leho-

ty. Chcem upozorniť len na  jednu vec. Ani nový rokovací po-

riadok nebude  hovoriť o zásadách, bude  tam mať lehoty, ale

ešte tvrdšie,  čo som rád. A  ak ste si všimli,  už viac ako

rok pri všetkých návrhoch, či ide o novely, alebo nové záko-

ny, ktoré predkladajú poslanci, či opoziční, alebo koaliční,

upúšťa sa od zásad a upúšťa  sa aj od dodržiavania lehôt. Je

to prakticky  viac ako rok a  pol. Takže k tej  námietke len

toľko, po prvé. A po druhé, požiadala ma vláda, aby som ten-

to návrh do programu zaradil.  Preto som ho zaradil, dal som

aj odhlasovať skrátenie lehoty. O tomto návrhu ste hlasovali

dokonca dvakrát, či napriek tomu ho chcete prerokúvať, alebo

nie. Snemovňa  trikrát vyjadrila súhlas s  tým, aby sa tento

zákon prerokúval. Preto ďalej o tom nebudem hovoriť.

 

     Ďalej sa prihlásil pán poslanec Duka-Zólyomi.

 

     Pán poslanec Černák, poviete  to isté, čo ste povedali,

a ja to  isté, čo som  povedal. Prosím, dajte  mikrofón pánu

poslancovi Černákovi.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predseda,

 

     prosím vás  ešte o stanovisko  k uzneseniu, ktoré  bolo

prijaté vo  výbore pre životné  prostredie, na základe  § 39

ods. 2 písm. b) dať tento zákon na všeľudovú diskusiu.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  poslanec, toto  stanovisko uplatniť,  keď sa  bude

o tomto zákone rokovať, tak  ako to táto snemovňa odhlasova-

la,  myslím si,  je bezprecedentné.  Preto o  tom teraz nemá

význam rozprávať. Ak by tento zákon nebol zaradený a neroko-

valo sa o ňom, prosím, môže sa o tom uvažovať.

 

     Ďalej pán  Duka-Zólyomi mal návrh, aby  z tejto schôdze

boli  zabezpečené televízne  prenosy. K  televíznym prenosom

som sa vyjadroval už  viackrát. Nemôžem nariadiť, ale nikomu

nezakazujem. To  znamená, že prenosy môžu  byť. Mám informá-

ciu, že  bude spravodajstvo z  tohto rokovania. Nechceli  to

robiť z dôvodu rozširovania  programu. Takže bude spravodaj-

stvo. (Hlasy v sále.) Prosím, je  to návrh, dám o ňom hlaso-

vať, ale  je to návrh  bezprecedentný, pretože televízia  ho

nemusí rešpektovať. Prosím, hlasujme. Hovorím, televízia bu-

de prenášať z tohto zasadnutia svoj prenos, aj z ratifikácie

základnej zmluvy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 144 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 66 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

     Prosím, budeme  pokračovať. Ďalej predniesol  návrh pán

poslanec Moravčík,  ktorý žiada vypustiť bod  12. Pán posla-

nec, už  sme o tom  hlasovali. (Hlas v  sále.) Hlasovali sme

pri návrhu  pána poslanca Kočnára.  Je to... (Hlas  v sále.)

Dobre, rešpektujem, tak ako u pána poslanca Šimka.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 142 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 61 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

     Ďalší návrh  mal pán poslanec  Kováč, ktorý žiada,  aby

sme prerokovali novelu zákona číslo  290/1975 Zb., je to zá-

kon o štátnom jazyku,  novelu, ktorú navrhuje. Zatiaľ novela

nebola v parlamente prerokovaná.  Ak by ste návrh schválili,

musel by som ju dať do výborov.

 

     Prosím, prezentujeme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 140 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 48 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

 

     Neprijali sme návrh pána poslanca.

 

     Pani  poslankyňa  Schmögnerová  mala  návrh  zaradiť do

programu novelu zákona 192/1995 Z. z., ktorú máme v Národnej

rade  ako tlač  335, s  tým, aby  sme ju  zaradili na dnešnú

schôdzu  ako bod  číslo 4.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 142 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

 

     Návrh pani poslankyne Schmögnerovej sme neprijali.

 

     Ďalej vystúpil s návrhom na zmenu programu pán poslanec

Prokeš, ktorý však neskôr svoj návrh stiahol. (Hlas v sále.)

 

     Ďalej so zmenou programu vystúpila pani poslankyňa Rus-

náková. Budem zrejme potrebovať  od pani poslankyne Rusnáko-

vej pomoc, aby som správne interpretoval jej návrh. Pani po-

slankyňa chce  zrušiť uznesenie číslo  25 a uznesenie  číslo

141 Národnej rady z 26. júna 1991 a 4. novembra 1994.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Zo 4. novembra a 26. júna.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno. Sú to uznesenia číslo 25  a 141. Čiže o tom by sme

mali dať najprv hlasovať - o zrušení týchto uznesení.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predseda,  prepáčte, ale navrhujem  hlasovať o obi-

dvoch naraz, pretože ak by sme zrušili...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa,  predneste tento svoj  návrh, lebo ne-

chcem to skomoliť.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Navrhujem hlasovať naraz, po  prvé, o zrušení uznesenia

číslo 25 a  uznesenia číslo 141 zo 4. novembra  1994 a z 26.

júna 1995. A po druhé, navrhujem hlasovať o zriadení Osobit-

ného kontrolného orgánu v  zložení predseda a ôsmi členovia,

ďalej aby  boli zastúpené všetky poslanecké  kluby a aby bol

predsedom  Osobitného kontrolného  orgánu opozičný poslanec.

O obidvoch týchto návrhoch uznesenia prosím hlasovať naraz.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, počuli  ste návrh pani  poslankyne. Prezentujme

sa a hneď hlasujme, s tým,  že ste to žiadali zaradiť na 29.

3. 1996.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 139 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

 

     Tento prvý návrh neprešiel.

 

     V druhom návrhu žiadate, aby Národná rada prijala uzne-

senie,  v rámci  ktorého by  riaditeľ Slovenskej informačnej

služby predniesol správu o plnení úloh za minulý rok.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Áno, v stredu 27. marca ráno ako prvý bod.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, dávam hlasovať. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 143 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 65 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

 

     Neprijali sme ani tento druhý návrh pani poslankyne.

 

     Návrh na  zmenu programu ďalej  predniesol pán poslanec

Andrejčák, ktorý žiada bod 16,  je to tlač číslo 370, prera-

diť ako posledný bod po prerokovaní všetkých zákonov na tom-

to zasadnutí Národnej rady.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 142 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 97 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov.

 

     Tento návrh pána poslanca Andrejčáka sme prijali.

 

     Ďalej vystúpil  s návrhom pán  poslanec Dzurinda, ktorý

žiada, aby sme ako bod  číslo 15 zaradili správu, ktorú máme

vyžiadať  od predsedu  Fondu  národného  majetku a  ktorú by

zrejme aj on mal predniesť.  Prijať uznesenie o tom, aby nás

Fond národného majetku informoval o  tom, aká bola účasť za-

mestnancov v sprivatizovaných podnikoch.

 

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tom.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 141 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 63 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 48 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže sme to neprijali.

 

     Ďalej  vystúpil s  návrhom pán  poslanec Farkas,  ktorý

žiada, aby sme bod číslo 11,  tlač 378, ide o zákon 369/1990

o obecnom zriadení... Pán poslanec,  teraz neviem presne, čo

ste chceli. Zapnite, prosím, mikrofón pánu poslancovi Farka-

sovi.

 

Poslanec P. Farkas:

 

     Áno, pán  predseda, je to tlač  378, ktorá bola rozdaná

poslancom a pridelená jednotlivým výborom.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To je ten, čo ste mi dali minulý týždeň?

 

Poslanec P. Farkas:

 

     Nie minulý. Ešte predtým.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Minulý  týždeň. Už  teraz viem,  len som  nevedel, o čo

ide. Čiže ide o  návrh skupiny poslancov poslaneckých klubov

maďarských strán na obecné zriadenie. Zákon som postúpil vý-

borom aj Legislatívnej rade vlády.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 140 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 34 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh pána poslanca.

 

     Ďalej pán poslanec Kvarda žiada,  aby sme tlač 272, ide

o bod 15,  čiže základnú zmluvu  medzi Slovenskou republikou

a Maďarskom, zaradili na túto schôdzu ako bod číslo 1.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 143 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

     Ďalej pán poslanec Pokorný žiada,  aby sme bod číslo 6,

je to tlač 354 a ide  o vládny návrh zákona týkajúci sa nie-

ktorých  opatrení na urýchlenie prípravy  diaľnic, preložili

a dali mu rokovacie číslo 19,  aby mohol byť tento návrh zá-

kona ešte prerokovaný vo výbore pre životné prostredie. Keď-

že výbor pre životné prostredie nemal tento zákon pridelený,

touto  cestou žiada,  aby vo  výbore mohli  o ňom ešte počas

tejto schôdze rokovať a potom  by sme ho prerokovali ako bod

číslo 19.  Z môjho pohľadu som  nedal tento zákon prerokovať

ich výboru, dal  som ho iným štyrom výborom.  Výbor mal mož-

nosť si ho  vypýtať, nevypýtal si ho, ale  myslím si, že som

ho mal zaradiť aj do  výboru pre životné prostredie, pretože

sa týka tých vecí.

 

     Prosím, hlasujme o návrhu pána poslanca.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 140 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 60 poslancov.

 

     Takže sme návrhu pána poslanca Pokorného vyhoveli.

 

     Prosím  pani  predsedníčku výboru,  aby počas rokovania

niekedy cez obedňajšiu prestávku  zvolala výbor a zákon pre-

rokovali, aby gesčný výbor mal možnosť zapracovať vaše názo-

ry do spoločnej správy. Ďakujem pekne.

 

     Pán poslanec Černák nemal  ďalší návrh, to bola konšta-

tácia. Pán  poslanec Prokeš svoje  návrhy stiahol. Hlási  sa

ešte pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán  predseda, nedali ste hlasovať  ešte o dvoch

mojich návrhoch. Žiadal som zaradiť tlač číslo 333 a navrho-

val som vypustiť bod číslo 14 - obchodné komory.

 

     Ďakujem.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ktorý bol ten prvý bod, čo som nedal o ňom hlasovať?

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Zaradiť  na  rokovanie  tlač  číslo  333,  je  to návrh

novelizácie zákona o strategických záujmoch štátu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie).

 

     Prezentovalo sa 143 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 61 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

     Pán poslanec, k vášmu druhému  návrhu, pokiaľ ide o ko-

mory, chcem povedať len toľko, že som dostal písomnú žiadosť

od odborov a od zamestnávateľov, a teraz neviem, od koho eš-

te, aby tento návrh bol zaradený na túto schôdzu. Neviem, či

chcete aj napriek tomu dať o tom hlasovať.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Využívam svoje právo a navrhujem, aby bol tento bod vy-

pustený.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme hlasovať  o tomto návrhu pána  poslanca, aby sme

zákon o komorách stiahli z tohto rokovania.

 

     (Hlasovanie).

 

     Prezentovalo sa 140 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     konštatujem, že  sme program 14.  schôdze Národnej rady

Slovenskej republiky schválili.

 

     Pardon. Prosím, aby sme sa prezentovali a budeme schva-

ľovať program ako celok aj s prijatými pripomienkami.

 

     (Hlasovanie).

 

     Prezentovalo sa 142 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

 

     Konštatujem, že program 14. schôdze  Národnej rady Slo-

venskej republiky je schválený.

 

 

 

 

 

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     p r v ý  bod programu je

 

     vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 

     Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 355 a spoločnú

správu výborov ako tlač 355a.

 

     Páni poslanci, schôdza sa teraz  len začína, ona sa ne-

končí. Takže neviem, prečo opúšťate miestnosť.

 

     Vládny návrh zákona z poverenia vlády Slovenskej repub-

liky  prednesie pán  podpredseda vlády  a minister  financií

Sergej Kozlík. Prosím, pán podpredseda.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené poslankyne, poslanci,

 

     návrh zákona o ochrane vkladov nadväzuje na zákon číslo

21/1992 Zb. o bankách, ktorý v  § 44 ods. 4 predpokladal vy-

danie osobitného právneho predpisu. Ďalším dôvodom je vyrie-

šiť súčasnú nerovnováhu pri  ochrane vkladov, keď sú zvýhod-

nené  len niektoré  banky, v  ktorých ručí  v plnej výške za

vklady fyzických osôb štát. Návrh zákona sa vzťahuje na ban-

ky a  pobočky zahraničných bánk,  ktoré prijímajú vklady  od

fyzických osôb. Zákonná povinnosť sa na pobočky zahraničných

bánk však vzťahuje iba vtedy,  ak nie sú zapojené do systému

ochrany alebo poistenia vkladov v štáte, kde má ich zaklada-

júca  banka sídlo,  alebo sú  chránené v  menšom rozsahu než

ustanovuje tento zákon.

 

 

     Predmetom ochrany  sú neanonymné vklady  fyzických osôb

bez ohľadu na druh vkladového  vzťahu. Výška náhrady sa bude

vzťahovať  na  všetky  vklady  vkladateľa  (fyzickej  osoby)

v jednej banke,  to znamená, že  sa spočítajú aj  podiely na

spoločných  vkladoch. Právo  uplatňovať si  náhradu možno od

dňa určeného  Fondom ochrany vkladov  po doručení vyhlásenia

Národnej banky  Slovenska, že banka nie  je schopná vyplatiť

vklady, čo znamená, že nie je schopná splniť si záväzky voči

vkladateľom. Výška náhrady je vo výške vkladu, pričom je li-

mitovaná v prípadoch vysokých vkladov 30-násobkom priemernej

mesačnej mzdy  v Slovenskej republike  zistenej Štatistickým

úradom.

 

     Zdroje  na výplatu  náhrad za  vklady sa  vytvárajú len

z príspevkov bánk,  pretože smernica číslo  94/19 Európskeho

parlamentu  a Rady  Európskej únie  vylučuje účasť  štátu na

ochrane vkladov.  Všeobecnosť systému krajín  Európskej únie

o ochrane  vkladov  vyžaduje,  aby  náklady  znášali rovnako

všetky banky pôsobiace  na peňažnom trhu, a to  v pomere ich

záväzkov  k vkladateľom  a veľkosti  ich kapitálu.  Na tento

účel  sa zákonom  zriaďuje Fond  ochrany vkladov  s povinným

členstvom  bánk prijímajúcich  vklady. Ročný  príspevok bude

určovaný fondom v rozmedzí 0,1 až 0,3 percenta z priemerného

stavu vkladov  za predchádzajúci štvrťrok.  Základnou formou

použitia prostriedkov fondu je  vyplácanie náhrad za vklady,

pričom voľné zdroje  môžu byť použité i na  ďalšie účely ako

rýchle  a  bezpečné  likvidné  prostriedky,  napríklad nákup

štátnych cenných papierov.

 

     Návrh zákona  upravuje tiež ručenie štátu  za vklady po

dobu 12  mesiacov od účinnosti tohto  zákona v tých bankách,

v ktorých štát ručil za vklady v plnom rozsahu pred účinnos-

ťou tohto  zákona. Obsahuje tiež  ustanovenie, podľa ktorého

do jedného roka od účinnosti zákona majú vkladatelia možnosť

zmeniť anonymné vklady na vklady na meno, pretože ochrana sa

bude vzťahovať  len na identifikovateľné  vklady, to znamená

na krstné meno, priezvisko, bydlisko a rodné číslo vkladate-

ľa, prípadne na číslo  občianskeho preukazu, resp. identifi-

kačnej karty, teda nie na vklady doručiteľa. Banky sú povin-

né na žiadosť s  vkladmi v Slovenskej sporiteľni, Všeobecnej

úverovej banke a Investičnej rozvojovej banke podanú do jed-

ného roka  od účinnosti tohto zákona  zmeniť anonymné vklady

na  vlastné  náklady,  a to  za rovnakých  podmienok, ako je

zriadený anonymný vklad ku dňu podania žiadosti.

 

     Návrh zákona  obsahuje tiež ustanovenie  o tom, že  nad

rámec zákonnej  ochrany vkladov môžu  banky poisťovať vklady

na základe  zmluvne dohodnutých podmienok  s inou právnickou

osobou. Zmluvné poistenie sa  v uvedenom prípade riadi záko-

nom  číslo 24/1991  Zb. o  poisťovníctve v  znení neskorších

predpisov.  Týmto zákonom  súčasne zabezpečujeme priblíženie

nášho právneho  poriadku právnym predpisom  krajín Európskej

únie,  pre ktoré  platí povinnosť  zabezpečiť do  konca roka

1999 ochranu  vkladov do výšky  20 tisíc ECU,  respektíve 15

tisíc ECU, ak pri prijatí smernice členské štáty únie nemali

vklady  kryté, resp.  chránené, resp.  poistené. Z uvedeného

dôvodu v návrhu zákona nie je určený maximálny limit náhrady

pevnou  sumou,  ale  násobkom  priemernej  mzdy, vychádzajúc

z predpokladu priaznivého vývoja ekonomiky  a tým aj vkladov

občanov z nerealizovanej kúpnej sily, čím sa vytvára možnosť

priblížiť sa  limitu určenému štátom  Európskej únie. Systém

je kompatibilný i s právnou úpravou platov poslancov a iných

ústavných činiteľov.

 

     Vzhľadom na to,  že štát po dobu jedného  roka od účin-

nosti zákona bude ručiť v plnej výške za vklady v Slovenskej

sporiteľni,  vo Všeobecnej  úverovej banke  a v  Investičnej

a rozvojovej banke, bude mať ministerstvo financií ako pred-

staviteľ štátu  zastúpenie v orgánoch  fondu. Druhým dôvodom

na účasť štátu v orgánoch fondu je väzba na štátny rozpočet,

pretože  príspevky zahrnuté  do nákladov  znižujú základ pre

daň z príjmov. Účasť v orgánoch fondu sa viaže tiež na úlohu

štátu v  procese reštrukturalizácie uvedených  bánk v zmysle

novely zákona o bankách číslo  58/1996  Z. z., ktorý nadobu-

dol  účinnosť 1.  marca 1996.  Zákonom o  ochrane vkladov sa

dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb.  o daniach z príjmov v znení

neskorších  predpisov doplnením  ustanovenia §  19 písm.  f)

v tom, že  od dane sú oslobodené  príjmy Fondu ochrany vkla-

dov.

 

     Zákon o  bankách sa dopĺňa  o novú poznámku  pod čiarou

v nadväznosti na  navrhovaný zákon o ochrane  vkladov a tiež

sa dopĺňa  ustanovenie o uplatnení sankcií  v prípade, že sa

nesplnia povinnosti navrhovaného zákona,  a upravuje sa tiež

§ 44 zákona 21/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Vzhľa-

dom na to, že fond sa môže dostať do situácie, že nebude mať

dostatok prostriedkov, môže mu  byť poskytnutý úver Národnou

bankou Slovenska. To si vyžiadalo novelizovať aj zákon číslo

566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska. Dôvodom novelizácie

je tiež  výkon bankového dohľadu nad  činnosťou fondu. Zákon

si vyžaduje aj doplnenie zákona 328/1991 Zb. v znení neskor-

ších predpisov  pre prípad, že  sa  stane úpadcom  banka, za

ktorú fond vyplatil náhrady vkladov.

 

     Vážené poslankyne, poslanci, prosím o podporu tohto zá-

kona.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  pánu podpredsedovi.  Ako spoločný  spravodajca

výborov bol určený pán poslanec  Lysák. Prosím ho, aby podal

správu z prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.

 

 

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda a ďalší členovia vlády,

     panie poslankyne, páni poslanci,

     ctení hostia,

 

     dovoľte,  aby som  predniesol spoločnú  správu Ústavno-

právneho výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky, Výboru

Národnej  rady Slovenskej  republiky pre  financie, rozpočet

a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospo-

dárstvo,  privatizáciu a  podnikanie a  Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky pre  pôdohospodárstvo o výsledku prero-

kovania vládneho návrhu zákona  Národnej rady Slovenskej re-

publiky o  ochrane vkladov a  o zmene a  doplnení niektorých

zákonov, ako je to uvedené v tlači 355.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

z 29. februára  1996 číslo 819 pridelil  vládny návrh zákona

o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov na

prerokovanie do 8. marca 1996 ústavnoprávneho výboru, výboru

pre  financie, rozpočet  a  menu  a výboru  pre hospodárstvo

a podnikanie, ako aj výboru  pre pôdohospodárstvo. Na skoor-

dinovanie stanovísk výborov  bol citovaným rozhodnutím pred-

sedu Národnej rady Slovenskej republiky určený výbor pre fi-

nancie, rozpočet  a menu s tým,  že skoordinované stanoviská

sa premietnu  v spoločnej správe výborov  Národnej rady Slo-

venskej republiky.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky,

Výbor Národnej rady Slovenskej  republiky pre financie, roz-

počet a  menu, Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre

hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbor Národnej ra-

dy  Slovenskej  republiky  pre  pôdohospodárstvo prerokovali

vládny  návrh  zákona  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

o ochrane vkladov  a o zmene a  doplnení niektorých zákonov,

vyslovili s ním súhlas a odporúčajú ho Národnej rade Sloven-

skej republiky schváliť po zohľadnení 29 zmien a doplnkov.

 

     Vážené dámy a páni, toto je spoločná správa. Text tých-

to zmien  a doplnkov máme  pred sebou. Všetky  okrem bodu 13

odporúčam prijať  tak, ako sú  navrhnuté. To je  všetko. Pán

predseda, hlásim sa do rozpravy ako prvý.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Lysákovi ako spravodajcovi.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu

k tomuto bodu programu. Chcem  vás informovať, že zatiaľ som

dostal 4 písomné prihlášky. Keďže  ako prvý sa prihlásil pán

spoločný spravodajca, dávam mu slovo.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Dámy a páni,

 

     návrh  zákona o  ochrane vkladov  a nadväzné  doplnenie

niektorých zákonov je významný  najmä tým, že vyrovnáva pod-

mienky ochrany vkladov vo  všetkých bankách v Slovenskej re-

publike,  vrátane bánk  zahraničných. Ako  bolo už  uvedené,

podľa § 44 zákona číslo 21/1994 Z. z.  štát ručí doteraz len

za vklady fyzických osôb a za úroky z nich vo vybraných ban-

kách,  teda len  troch -  Slovenskej sporiteľni,  Všeobecnej

úverovej banke  a Investičnej a rozvojovej  banke. Za vklady

v ostatných bankách  neručí. Účelom systému  ochrany vkladov

v bankách je  teda po prvé: ochrana vkladateľov, sporiteľov,

v prípade nepriaznivej situácie bánk, keby všeobecné nástro-

je  ochrany veriteľov  stratili účinnosť.  A druhá,  rovnako

dôležitá stránka  je tá, že  tento systém ochrany  prispieva

k dôveryhodnosti jednotlivých peňažných  ústavov tým, že pri

strate  platbyschopnosti  úverovej  či  peňažnej  inštitúcie

chráni  pred stratou  dôvery vkladateľov  aj pred  prípadným

hromadným  vyberaním vkladov  z ostatných  bánk. Tento  nový

systém teda prispeje k stabilite a spoľahlivosti celého ban-

kového systému  a iste budete  súhlasiť aj k  systému celých

hospodárskych a spoločenskopolitických vzťahov v štáte.

 

     Prijatie návrhu tohto zákona je predpokladom na zriade-

nie Fondu ochrany vkladov. V tomto fonde sa budú sústreďovať

prostriedky  všetkých  bánk  povinne  sa  zúčastňujúcich  na

ochrane vkladov.  A myslím si,  že dôležité je  to, že nejde

o štátny fond, ale o neziskovú inštitúciu, a teda mnohé ďal-

šie ustanovenia  to zohľadňujú. Hlavná  úloha fondu teda  je

poskytovať  zákonom  stanovenú  náhradu  za vklady fyzických

osôb v bankách, ak by sa tieto vklady stali nedostupnými.

 

     Chcel  by  som  pripomenúť,  vážení  prítomní,  že  § 5

zdôrazňuje veľmi  dôležitú pasáž, a síce  ako sa tvoria pro-

striedky fondu.  Jednak je to vstupná  časť, jednorazová, vo

výške  1 milióna korún, ďalej je to ročný príspevok vo výške

0,1 až 0,3  % z priemerného vkladu v banke za minulý kvartál.

Ako sme sa mali možnosť presvedčiť, ročne by to bolo celkove

zhruba 444 mil. Sk. Dôležité  je to pri posudzovaní návrhov,

ktoré môžeme očakávať. Pre stavebné sporiteľne je táto taxa,

ktorú som uvádzal, teda 0,1 až 0,3  %, znížená o 50 %. K to-

mu, čo  som uvádzal, pristupuje  mimoriadny príspevok, ktorý

sa plní  v osobitných prípadoch,  a to so  súhlasom Národnej

banky Slovenska na doplnenie  zdrojov fondu, ktoré sú určené

na výplatu  úhrad či náhrad  za nedostupné vklady.  Fondu sa

dáva právo vykonať za nedostupné vklady mimoriadny vklad, ak

nie  je možné  získať prostriedky  inými spôsobmi,  ktoré sú

tiež uvádzané. Súčasne je v návrhu uvedené, že do tohto fon-

du prispeje Národná banka  Slovenska vstupnou sumou 100 mil.

korún. Ďalej zdroje fondu  budú tvoriť výnosy z investovania

do štátnych cenných papierov a výťažky z ukončených konkurz-

ných konaní. Fondu  sa totiž podľa § 13  ods. 4 povoľuje in-

vestovať voľné  prostriedky do štátnych  cenných papierov so

splatnosťou do jedného roka odo  dňa nákupu. Dôležité je po-

dľa mňa tiež ustanovenie  o poskytovaní pôžičiek bankám, ale

najviac do výšky 10 % prostriedkov fondu, avšak len v prípa-

de zavedenia nútenej správy v banke.

 

     Pokiaľ ide o hradenie prostriedkov, všetky banky hradia

prostriedky fondu len v  slovenskej mene. Slovenské i zahra-

ničné, ak nie sú poistené v štáte sídla banky, alebo ak toto

poistenie v  sídle banky, teda v  materskej krajine, je niž-

šie, ako by bolo podľa tohto  zákona u nás na Slovensku. Ná-

vrh  zákona určuje  termíny oznámenia  banky o  neschopnosti

vyplácať vklady po dobu 48 hodín aj pri alebo po použití re-

zerv v najbližší deň Národnej banke. Národná banka má povin-

nosť rozhodnúť a oznámiť to  do 3 dní od doručenia. Oznamuje

to banke a fondu. Ak  je banka vyhlásená za neschopnú vyplá-

cať vklady, patrí jej vkladateľom  náhrada od fondu vo výške

30-násobku priemernej  mesačnej mzdy v  Slovenskej republike

za predchádzajúci  kalendárny rok, zaokrúhlene  nahor na 100

korún.  V súčasnosti  je to  okolo 200  tisíc korún. Náhrada

jednému  vkladateľovi v  banke sa  určuje bez  ohľadu na to,

koľko vkladov má  v banke. Tu chcem pripomenúť,  a to zrejme

v tých výboroch, kde to bolo prerokované, rovnako zazvučalo,

že sú úvahy o zvýšení aspoň  v niektorých prípadoch o 50- či

60-násobok.  K tomu  sa ešte  dostaneme. Ďalej  by som chcel

uviesť, že za vklady na účte vedenom v cudzej mene sa posky-

tuje  náhrada v  slovenských  korunách,  vzhľadom na  to, že

vklady sú v slovenských korunách.

 

     Z hľadiska  vkladateľov by som chcel  pripomenúť, že je

možné a aj účelné presunúť svoje vklady z anonymných na nea-

nonymné. V opačnom prípade ich anonymné vklady už po uplynu-

tí 3 rokov nebudú chránené. Banky pritom majú povinnosť zme-

niť anonymné vklady na neanonymné počas jedného roka na žia-

dosť žiadateľa či vkladateľa pri zachovaní podmienok anonym-

ného vkladu. Je tiež dôležité si všimnúť začiatky vyplácania

náhrad.  Náhrady by  sa mali  začať vyplácať  do 3  mesiacov

a fond musí vyhlásiť, kde a ako sa to uskutoční, do 5 dní.

 

     Chcel  by  som  ešte  pripomenúť  problematiku orgánov.

O tom boli vo výboroch diferencované diskusie. Zákon upravu-

je zloženie rady fondu a dozornej rady fondu zo zamestnancov

bánk, Národnej  banky Slovenska, ministerstva  financií. Po-

kiaľ  ide o  štruktúru týchto  orgánov, v  prvej etape počas

reštrukturalizácie bánk,  ale najviac počas  troch rokov, je

zloženie obidvoch orgánov, teda rady a fondu trošku odlišné.

Rada bude mať  7 členov, z toho dvaja  z ministerstva finan-

cií, dvaja z Národnej banky a traja zástupcovia bánk. Na ná-

vrh bánk ich určí guvernér Národnej banky.

 

     Dozorná rada  bude päťčlenná, z toho  dvaja z minister-

stva financií, dvaja z Národnej banky a jeden zástupca bánk.

Podľa § 25 návrhu zákona bude možné zriaďovať osobitný bežný

účet označený ako "notárska úschova", ktorý umožňuje rozčle-

nenie  vkladov podľa  jednotlivých osôb  a súm,  ktoré na ne

pripadajú. Náhrada sa pritom poskytuje, akoby každá z uvede-

ných fyzických osôb mala vlastný účet.

 

     V §  27 sa zase ustanovuje  možnosť zmluvného poistenia

bánk  nad rozsah  ochrany vkladov  podľa tohto  zákona, a to

zmluvne s  právnickými osobami, ktoré  majú na túto  činnosť

osobitné  povolenie  od  ministerstva  financií podľa zákona

21/1991 o poisťovníctve, ktorý sme schvaľovali.

 

     Dámy a páni, v článkoch 2, 3, 4 a 5 tohto zákona sa na-

vrhuje novelizovať adekvátne s  článkom I rad zákonov. Chcel

by som zdôrazniť len tie najdôležitejšie.

 

     V zákone 286/1992 Zb. o  daniach z príjmov je navrhnutá

zmena, aby  fond bol oslobodený  od platenia dane  z príjmov

vzhľadom na to, že fond nie je zameraný na zisk a všetky je-

ho prostriedky sa môžu použiť len na ochranu vkladov. Rovna-

ko sa opodstatnene navrhuje v  článku IV upraviť zákon číslo

566/1992  Zb., a  to tak,  aby Národná  banka Slovenska bola

oprávnená poskytovať úvery aj fondu a tiež aby Národná banka

vykonávala  bankový dohľad  aj  nad  fondom. V  zákone číslo

328/1991 Zb. o konkurze a  vyrovnaní sa navrhuje, aby v prí-

pade úpadku banky, za  ktorú fond vyplatil náhrady vkladate-

ľom, boli uspokojené pohľadávky fondu voči banke pred pohľa-

dávkami tretej skupiny. Chcel by  som tu zdôrazniť jednu zá-

sadu,  ktorá možno  vyzve isté  vlnenia v  niektorých oblas-

tiach, že náhrada nepatrí osobám  s osobitným vzťahom k ban-

ke, teda  tým, ktorí môžu určitým  spôsobom zodpovedať alebo

niesť zodpovednosť za situáciu v banke.

 

     Na záver by som chcel pripomenúť, vážené kolegyne a ko-

legovia, že tento zákon akceptuje smernicu Európskeho parla-

mentu a Rady Európskej únie o systéme ochrany vkladov. Smer-

nicu,  ktorá  požaduje  zabezpečiť  minimálnu úroveň ochrany

vkladov v rámci Európskej  únie, osobitne s prihliadnutím na

vytváranie  pobočiek bánk  v iných  členských štátoch  únie.

Zjednocovanie sa týka okruhu chránených vkladov vkladateľov,

minimálnej úrovne ochrany povinného  členstva bánk v systéme

ochrany a informovanie vkladateľov.

 

     Na záver  svojho vystúpenia, vážené dámy  a páni, chcem

predniesť  ešte tri  návrhy na  úpravy návrhu  tohto zákona.

V § 3  ods. 1 predloženého návrhu  zákona Národnej rady Slo-

venskej republiky o ochrane vkladov  je uvedené, že za vklad

sa nepovažujú  vklady vo forme  obchodovateľných cenných pa-

pierov. K tomu chcem pripomenúť, že zákon číslo 600/1992 Zb.

o cenných papieroch  v znení neskorších  predpisov rozlišuje

medzi verejne obchodovateľnými  a verejne neobchodovateľnými

cennými  papiermi.  Preto  v  záujme odstránenia výkladových

problémov predkladám návrh na túto úpravu v § 3 ods. 1 pred-

loženého zákona. V  § 3 ods. 1 sa  pred slovo "obchodovateľ-

ných" vkladá slovo "verejných".

 

     Druhý návrh zmeny na doplnenie článku III zákona Národ-

nej rady Slovenskej republiky 21/1992  Zb. - aby sa v záujme

odstránenia  nezrovnalosti  v  článku  III  doplnil nový bod

1 s týmto  znením: (1) V  § 16 ods.  1 písm. c)  sa za slovo

"vznik" vkladajú slová  "alebo zvýšenie", slovo "vykonaného"

sa nahrádza  slovom "vykonané" a  slová "na akúkoľvek  jednu

osobu  alebo viaceré  osoby konajúce"  sa nahrádzajú slovami

"akejkoľvek jednej  osoby alebo viacerých  osôb konajúcich".

Sú to formálne úpravy.

 

     A posledné. V článku III predloženého návrhu zákona Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky o ochrane  vkladov sa mení

aj pôvodný § 44, ktorý sa dotýka nielen tuzemských bánk, ale

aj niektorých  dnes už zahraničných  bánk. V záujme  právnej

istoty by preto bolo potrebné  do článku III, do prechodných

ustanovení zákona  21/1992 Zb. o bankách  v znení neskorších

predpisov doplniť nový § 45e) ako nový bod 4 s týmto znením:

(4) Za  § 45d) sa  vkladá nový §  45e), ktorý znie:  "§ 45e)

Ustanoveniami  tohto  zákona  sa  spravujú  aj právne vzťahy

vzniknuté  pred nadobudnutím  účinnosti tohto  zákona; vznik

týchto právnych vzťahov ako aj  nároky z nich vzniknuté pred

nadobudnutím účinnosti tohto zákona  sa však posudzujú podľa

doterajších predpisov."

 

     Vážený pán predseda,

     dámy a páni,

 

     to sú všetky návrhy. Vzhľadom na to, že ide o návrh zá-

kona, ktorý je potrebný, aktuálny,  odporúčam, aby sme ho po

týchto navrhovaných úpravách, prípadne ďalších, ktoré vyply-

nú z rozpravy, prijali.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán  poslanec. Prosím, aby  ste zaujali miesto

pre spravodajcov. Do rozpravy je ďalej prihlásený pán posla-

nec Palacka a po ňom pán poslanec Košnár.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené poslankyne, poslanci,

 

     po poplašnej správe pána premiéra v januári tohto roku,

keď  v rozhovore  pre Slovenský  rozhlas bezdôvodne vyhlásil

vklady občanov za ohrozené, prichádza vláda s návrhom zákona

o ochrane vkladov  v bankách. Teda  sa opakuje už  vyskúšaný

scenár,  najskôr sa  umelo vyrobí  problém alebo  ohrozenie,

ktoré neexistuje, a potom sa s fanfárami predvedie riešenie,

ktoré  má spasiť  ľudstvo alebo  prinajmenšom Slovensko. Veď

prečo by sme nejaký nový  zákon dávali do parlamentu len tak

normálne, ak z  toho môžeme urobiť veľkú kauzu. Žiaľ, už ako

mnohokrát predtým, aj táto kauza je len jedna veľká bublina.

Pre toto uvediem dva hlavné dôvody.

 

     Vládny návrh zákona o ochrane vkladov rieši len ochranu

vkladov na meno. Toto je  vcelku logické a pochopiteľné, ne-

možno vyplácať  vklady bez obmedzenia  všetky na doručiteľa.

V návrhu zákona aj  v dôvodovej správe však chýba  akákoľvek

kvantifikácia, ktoré  vklady sa to  vlastne chránia. Bol  by

som rád, keby nám pán  podpredseda vlády alebo aj pán guver-

nér  Národnej  banky  vysvetlili,  aké  asi percento vkladov

v Slovenskej sporiteľni alebo aj  v iných bankách je anonym-

ných a aké sú vklady na meno. Takisto nie je z návrhu jasné,

či sa ochrana týka vkladových listov, certifikátov a ďalších

cenných papierov, ktoré môžu znieť  na meno, a nie je jasné,

či a priori sú vylúčené tým návrhom v § 3 ods. 1. Obávam sa,

že anonymných  vkladov je absolútna väčšina  a v tom prípade

zákon bude chrániť len veľmi malý podiel vkladov.

 

     Druhý dôvod môjho tvrdenia je to, že návrh rieši vlast-

ne len vklady v malých bankách. Vieme o tom, že v Slovenskej

sporiteľni  je uložených  zhruba 85  % vkladov obyvateľstva.

Samozrejme,  sporiteľňa bude  do Fondu  ochrany vkladov pri-

spievať 80 percentami  a z tohto fondu sa  bez problémov vy-

platí  náhrada  za  nedostupné  vklady  pri prípadnom krachu

niektorej z  iných bánk. Všetky  ostatné banky sa  podieľajú

vlastne na 15 percentách vkladov,  a teda v priemere 1 banka

okrem sporiteľne zodpovedá  zhruba jednému percentu vkladov.

Naopak, pokiaľ  by hrozila nedostupnosť  v Slovenskej spori-

teľni, tak novovzniknutý fond nemá šancu vyplatiť náhrady.

 

     S touto skutočnosťou súvisí  problém, ktorý je legisla-

tívne zahrnutý  do § 24  - reštrukturalizácia bánk.  V tomto

zákone je to však vlastne  len okrajová zmienka, samotnú re-

štrukturalizáciu bánk tento zákon  nerieši. Nie je ani dobre

definované,  čo to  vlastne znamená  reštrukturalizácia, kto

a kedy ju  vlastne vyrieši. Preto  by za týmto  zákonom mala

nasledovať  tá skutočná  reštrukturalizácia najmä Slovenskej

sporiteľne,  ak hovoríme  o vkladoch  občanov, namiesto  jej

urýchlenej privatizácie, ktorá  bola pánom premiérom takisto

bombasticky  ohlásená.  Vláda  a  ministerstvo financií majú

všetky prostriedky, aby mohli cez zákony a ochranu hospodár-

skej súťaže,  Protimonopolný úrad a v  spolupráci s Národnou

bankou riešiť  zmenu pomerov na  bankovom trhu. Bez  toho je

ochrana vkladov občanov v Slovenskej sporiteľni iluzórna.

 

     Napriek všetkému,  čo som uviedol,  treba uvedený návrh

považovať  síce  za  nedostatočný,  ale  predsa  len za krok

vpred. Preto môžem povedať, že poslanci klubu KDH sú pripra-

vení návrh podporiť. Mám  však dva drobné pozmeňovacie návr-

hy, ktoré by mohli odstrániť niektoré problémy. Prosím o po-

súdenie týchto návrhov.

 

     V § 4  ods. 5 sa hovorí, ako  musia banky zverejniť in-

formácie o ochrane vkladov. Pardon, pardon.  V § 4 ods. 5 sa

hovorí o tom, že náhrada  vkladov za nedostupné vklady v za-

hraničných bankách alebo v pobočkách zahraničných bánk nemô-

že byť viac, než koľko  je náhrada podľa tohto zákona. Nevi-

dím dôvod, prečo by  zahraničné banky nemohli poskytnúť vyš-

šiu  náhradu, ak  je zahraničné  poistenie alebo  zahraničná

ochrana vkladov na vyššej úrovni  ako u nás. Preto navrhujem

tento odsek 5 v § 4 vypustiť.

 

     V § 12 ods. 5 sa  hovorí, ako musia banky zverejniť in-

formáciu o ochrane vkladov. Zo znenia tohto paragrafu vyplý-

va, že to musia urobiť len  v priestoroch banky a len v slo-

venskom  jazyku. Podľa  mňa je  toto ustanovenie  jednak ma-

licherné, nevidím  dôvod, prečo by banky  nemohli uviesť in-

formácie  napríklad  v  nemčine  alebo  v  angličtine  alebo

v iných  jazykoch  pre  klientov,  ktorí  žijú na Slovensku,

a takisto prečo by to  nemohli urobiť mimo priestorov banky.

Preto navrhujem aj tento ods. 5 z § 12 vypustiť.

 

      Na záver mi dovoľte len  zopakovať, že návrh zákona je

síce prínosom, ale skutočnú ochranu vkladov občanov, osobit-

ne v Slovenskej sporiteľni, za dnešných podmienok nerieši.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi. Ďalej je pripravený pán posla-

nec Košnár a po ňom vystúpi pani poslankyňa Schmögnerová.

 

 

Poslanec J. Košnár:

 

     Vážená Národná rada,

     dámy a páni,

 

     predkladaný vládny návrh zákona o ochrane vkladov rieši

závažnú problematiku právnej úpravy ochrany vkladov a úrokov

z vkladov fyzických  osôb v bankách a pobočkách zahraničných

bánk. Pokúša sa ju riešiť tak z aspektu ochrany ekonomického

záujmu klienta  sporiteľa, ako aj  z aspektu ochrany  banky,

z aspektu ochrany alebo posilnenia jej dôveryhodnosti.

 

     Platný stav  v ručení vkladov upravuje  zákon o bankách

tak, že až do  nadobudnutia účinnosti právnej úpravy poiste-

nia  vkladov a  úrokov za  vklady fyzických  osôb v bankách,

ktoré sa transformovali zo  štátnych peňažných ústavov, ručí

štát v plnej výške, pričom  vklady v ostatných bankách a po-

bočkách zahraničných bánk nie sú nateraz chránené.

 

     Vládny návrh zákona podľa  dôvodovej správy teda rozši-

ruje  ochranu vo  všetkých bankách  a pobočkách zahraničných

bánk v  Slovenskej republike, nahrádza  štátne ručenie gene-

rálne náhradným  plnením aj z  neštátnych alebo predovšetkým

z neštátnych  zdrojov  a  vymedzuje  okruh  takto chránených

vkladov a mieru ich ochrany.  Takéto zacielenie v zásade ko-

rešponduje  s potrebou  zabezpečiť zblíženie hlavných prvkov

systému ochrany  vkladov a vkladateľov  s podmienkami Európ-

skej únie,  kde sa v tejto  oblasti uplatňuje pomerne prísna

regulácia podľa  smernice o záruke vkladov  z 30. mája 1994,

ktorá má zabezpečiť klientom  bánk ochranu, ale tiež chrániť

bankový  sektor pred  rizikom dominového  efektu spôsobeného

zlyhaním jednej či niekoľkých bánk.

 

     Pravda, niektoré z navrhovaných opatrení tejto predlohy

presahujú nevyhnutný rozsah ingerencie  a pôsobenia štátu na

činnosť  komerčných bánk  a  môžu  mať nepriaznivý  vplyv na

dôveru vkladateľov  v istotu svojich úspor  uložených v ban-

kách s  následným možným únikom úspor  do cudzích bánk. Uve-

diem tri oblasti, ktorých sa to najviac dotýka.

 

     Prvou je účasť bánk na ochrane  vkladov. § 4 ods. 1 za-

kladá povinnú  účasť bánk, ktoré  prijímajú vklady fyzických

osôb, na  ochrane vkladov  a  povinnosť platiť príspevky  do

Fondu ochrany vkladov. Podľa § 6 je výška vstupného príspev-

ku jednorazovo  a paušálne stanovená  na milión korún  a pre

Národnú banku Slovenska vo výške 100 miliónov korún. Problém

je v tom, že tento príspevok  nie je diferencovaný či už po-

dľa výšky vkladov alebo poskytovaných úverov a svojím spôso-

bom neladí  s princípom uplatneným u  ďalších, najmä druhého

druhu príspevkov,  t. j. tých  pravidelných ročných príspev-

kov, ktoré sú určené v  rozpätí od desatiny do troch desatín

percenta z hodnoty vkladov. Tu  sa rozhodnutie o výške pone-

cháva  fondu, ale  zákon nevymedzuje  priamo nejaké kritériá

alebo podmienky diferenciácie v tomto rozpätí, čo dáva veľkú

a v podstate málo kontrolovateľnú  právomoc orgánom fondu na

pohyb týchto  sadzieb. No a  obdobný dôsledok má  aj možnosť

fondu so súhlasom Národnej  banky Slovenska stanovovať mimo-

riadny príspevok, v ktorom sa princíp väzby na výšku vkladov

zachováva.

 

     Druhou oblasťou je náhrada  za nedostupné vklady, ktorá

sa stanovuje  maximálne vo výške  30-násobku priemernej  me-

sačnej mzdy v slovenských korunách. Toto ustanovenie je dis-

kutabilné z  viacerých hľadísk. Predovšetkým  je to hľadisko

väzby nároku  alebo úhrady vo  vzťahu k priemernej  mesačnej

mzde a nie vo vzťahu k výške vkladu. To môže viesť k rozdro-

beniu najmä rodinných vkladov  a ich deleniu podľa subjektov

a okrem toho sú tu  komplikácie  s vinkulovanými vkladmi, so

stavebným sporením atď.

 

     Ďalej  za vklady  na účte  vedenom v  cudzej mene sa má

náhrada poskytnúť v tuzemskej  mene, v slovenských korunách,

čo môže oslabiť dôveru vo vklady a osobitne  devízové účty a

môže  viesť k  odlivu týchto  vkladov do  zahraničných bánk.

Správne  by bolo,  nazdávam sa,  poskytovať náhradu  v mene,

v ktorej je vedený vklad.

 

     Tretím problémom v tejto oblasti je to, že podľa § 3 sa

ochrana  nevzťahuje na  anonymné vklady  a zdôvodňuje  sa to

najmä nutnosťou zamedziť praniu  špinavých peňazí. Pritom je

pravdou,  že široká  verejnosť, drobní  vkladatelia považujú

práve  anonymitu  vkladov  za  jeden  z ochranných nástrojov

a pre požiadavky zamedzenia prania špinavých peňazí by mohlo

byť azda dostatočné  stanoviť maximálnu hranicu zabezpečenia

anonymných vkladov, do ktorej by boli kryté, a nad túto hra-

nicu by boli banky povinné preberať vklady len na meno.

 

     V súvislosti s tým by  som chcel navrhnúť, keďže v spo-

ločnej správe  je uvedený návrh na  zvýšenie výšky tejto ná-

hrady z 30-násobku priemernej mzdy  na 50-násobok, i keď pán

spoločný  spravodajca  nám  neodporúča  tento  bod spoločnej

správy prijať,  ja by som tento  pozmeňovací návrh spoločnej

správy podporil a  v nadväznosti na to by  som chcel odporu-

čiť, aby sa v § 3 ods.  1 na konci prvej vety za slová "ano-

nymných vkladov"  vložili slová "do výšky  350 tisíc korún",

čo korešponduje  približne tomu 50-násobku  priemernej mzdy,

a teda vzťahovalo by sa aj  na ochranu anonymných vkladov do

tejto presne limitovanej výšky.

 

     A po druhé, v § 9 v odseku 1  slová "v slovenskej mene"

nahradiť slovami "v mene, v  ktorej je vedený vklad". Mám na

zreteli náhrady v mene, v ktorej bol vklad uložený.

 

     Tretia oblasť sa týka Fondu ochrany vkladov, jeho orgá-

nov, postavenia štátu, použitia  prostriedkov fondu a podob-

ne. Použitie  prostriedkov fondu určuje §  13 odsek 4, okrem

iného aj na nákup štátnych dlhopisov. O tom sa hovorí v pís-

mene a). Teda vlastne na financovanie štátneho rozpočtu, ale

v neurčitej, neurčenej výške. V  § 16 sa vymedzuje pôsobnosť

rady  fondu. Nákup  štátnych dlhopisov  však v  tom  výpočte

kompetencií  rady fondu  menovaný nie  je a na túto aktivitu

fondu nie je  teda vytvorený priestor v zákone,  čiže nie je

určené, kto bude rozhodovať  o nákupe štátnych dlhopisov, za

akých podmienok, do akej výšky z prostriedkov fondu a kto to

bude kontrolovať.

 

     Pokiaľ ide o kreovanie orgánov fondu, najvyšším orgánom

je rada  fondu zložená zo zástupcov  všetkých bánk, na ktoré

sa vzťahuje tento zákon, a  zo zástupcov Národnej banky Slo-

venska, ale po dobu reštrukturalizácie bánk, najviac však po

dobu troch  rokov, má platiť  osobitný režim čo  do zloženia

rady fondu  a jeho dozornej rady,  ktorý zabezpečuje, pokiaľ

ide aj o  radu fondu, aj o dozornú  radu, majoritu zástupcov

ministerstva financií a Národnej banky a nepredpokladá adek-

vátne zastúpenie bánk.

 

     Napokon  peňažné zdroje  fondu iste  budú narastať, ale

návrh  zákona  nezakladá  spoločenskú  kontrolu hospodárenia

s týmito prostriedkami a v najbližších troch rokoch túto ur-

čitú kontrolnú  činnosť preberá ministerstvo  financií a Ná-

rodná banka. Myslím si, že by sa malo predchádzať možnostiam

analogického, málo prehľadného používania prostriedkov Fondu

národného majetku.

 

     V tej súvislosti  teda navrhujem, aby sa v  § 13 ods. 4

písm. a) na konci vety vložili slová "najviac  do výšky 20 %

prostriedkov  fondu".  Ide  o  obmedzenie výšky prostriedkov

fondu použiteľných na nákup štátnych dlhopisov.

 

     Po druhé, navrhujem, aby  sa v § 16 vložilo nové písme-

no l)  v znení: "schvaľovať  nákup štátnych dlhopisov  podľa

§ 13 ods.  4 písm. a)",  teda aby sa  do výpočtu kompetencií

rady fondu vložilo aj rozhodovanie o nákupe štátnych dlhopi-

sov podľa tohto § 13 do výšky 20 % prostriedkov fondu.

 

     A  napokon navrhujem,  aby sa  v §  24 ods.  4 v treťom

riadku  slovo "sedemčlenná"  nahradilo slovom "deväťčlenná".

Ide tu o počet členov rady fondu v trojročnom reštrukturali-

začnom období. Čiže bolo by tu päť zástupcov komerčných bánk

a štyria zástupcovia - dvaja  z ministerstva financií, dvaja

z Národnej  banky  Slovenska.  Majorita  by bola zabezpečená

v dozornej rade.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,  predpokladám, že aj tieto

pozmeňovacie návrhy, pokiaľ sa  zvážia a uznajú za relevant-

né, môžu pomôcť zlepšiť  predkladaný návrh zákona, o ktorého

užitočnosti nepochybujeme a sme pripravení po dôkladnom uvá-

žení pozmeňovacích návrhov ho podporiť.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  aj ja  pánu poslancovi  Košnárovi. Prosím pani

poslankyňu  Schmögnerovú.  Po  nej  vystúpi  pani poslankyňa

Chlebová.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán podpredseda vlády,

     milé kolegyne, kolegovia,

 

     tentokrát budem pomerne stručná.  Chcela by som sa zao-

berať najmä jedným paragrafom navrhnutého zákona, ale dovoľ-

te mi, aby som tento  paragraf a môj doplňovací návrh trošku

širšie vysvetlila.

 

     Kauza privatizácie finančných  inštitúcií priniesla je-

den pozitívny  výsledok. To, že  sa konečne predložil  návrh

zákona o ochrane vkladov. Tým  sa vypĺňa jedna medzera našej

legislatívy. Musím  podotknúť, že prijatie  tohto zákona ne-

možno interpretovať ako vytvorenie legislatívnych predpokla-

dov na privatizáciu Slovenskej sporiteľne, Všeobecnej úvero-

vej banky a Investičnej a rozvojovej banky, ako "zelenú" to-

muto procesu. Privatizácii týchto  našich inštitúcii by malo

predchádzať vytvorenie  komplexných legislatívnych, inštitu-

cionálnych a  vecných predpokladov, ktoré  sú časovo náročné

a napríklad  len reštrukturalizácia  úverového  portfólia si

vyžiada 3-4 roky.

 

     Vzhľadom na  to, že sa  predložil úplne nový  zákon, je

žiaduce, aby  zákon v zhode s  aproximáciou práva Slovenskej

republiky k  právu Európskej únie  dodržal už dnes  citovanú

smernicu z  roku 1994 číslo 19  Európskeho parlamentu a Rady

Európy z  30. mája 1994  o systémoch ochrany  vkladov. Podľa

tejto smernice  sa stanovuje povinnosť  členských štátov vy-

tvoriť systém ochrany vkladov a upravujú sa náležitosti toh-

to systému.

 

     Podľa článku VII sa ustanovuje, že vklady každého vkla-

dateľa musia  byť kryté do výšky  20 000 ECU, čo  uviedol aj

pán podpredseda  vlády. Do 31. decembra  1999 členské štáty,

v ktorých  nie sú  kryté vklady  do výšky  20 000  ECU, môžu

zachovať  inú  maximálnu  čiastku  za  predpokladu,  že táto

čiastka nie je menšia ako  15 000 ECU. Stanovenie maximálnej

čiastky krytia  vkladov v návrhu zákona  vo výške 30-násobku

priemernej  mzdy je,  pravdaže, hlboko  pod hranicou  15 000

ECU. Treba  si uvedomiť, že toto  nižšie ručenie nebude môcť

byť trvalým riešením. Beriem do úvahy, že ručenie alebo kry-

tie vo  výške 15 000  ECU by v  slovenských podmienkach dnes

neúmerne zvýšilo náklady ochrany vkladov a odrazilo by sa na

výraznom  poklese úrokových  sadzieb z  depozít. Predsa však

zastávam rovnaký názor ako môj predrečník, že terajšie navr-

hované 30-násobné krytie je nepostačujúce.

 

 

     V článku VII odseku 3 smernice sa ustanovuje, že článok

nebráni existencii alebo prijímaniu opatrení, ktoré poskytu-

jú vyššie alebo komplexnejšie krytie vkladov. Doslova sa ho-

vorí: "Systémy ochrany vkladov  obzvlášť môžu na základe so-

ciálnych aspektov  kryť určité druhy vkladov  v plnom rozsa-

hu." Tu sa dokonca pripúšťa možnosť krytia až v plnom rozsa-

hu  vkladov. Znamená  to teda,  že Európska  únia nevylučuje

uplatňovať pri ochrane vkladov sociálny princíp. Rešpektujúc

tento princíp  a vychádzajúc z toho,  že právo bývania patrí

medzi základné sociálne práva,  ochrana vkladov spojených so

sporením na zabezpečenie bývania by mohla mať osobitný režim

krytia.

 

     Chcem upozorniť, že realizácia vládnej bytovej politiky

vyžaduje komplex legislatívnych  opatrení. Niektoré legisla-

tívne opatrenia  sa už prijali, resp.  sa pripravujú a možno

sa aj  v priebehu tejto  14. schôdze prijmú.  Prijala sa na-

príklad novelizácia  zákona o bankách, v  ktorej je upravené

hypotekárne úverovanie, pripravuje sa  zákon o štátnom fonde

na podporu bývania.

 

     Žiaľbohu, sme svedkami, že  ciele štátnej bytovej poli-

tiky sa  do nich nedostávajú na  primeranej úrovni. Nazdávam

sa, že by bolo škodlivé, keby v tomto prípade sa nezohľadnil

spoločenský záujem podporiť rozvoj  bývania. Chcem preto na-

vrhnúť, aby náhrada za nedostupné vklady v stavebných spori-

teľniach,  resp. vklady  spojené s  vinkuláciou na  byt boli

chránené nadštandardne.  Navrhujem § 9 ods.  2 doplniť preto

takto: "náhrada  za nedostupný vklad  v stavebných sporiteľ-

niach a na vinkuláciu na zaobstaranie bytu patrí vkladateľo-

vi vo  výške vkladu, najviac však  vo výške 60-násobku prie-

mernej mesačnej mzdy určenej v predchádzajúcej vete".

 

     Dovoľte mi uviesť, že za posledné roky značný počet na-

šich občanov hľadá riešenie svojej bytovej situácie sporením

v stavebných  sporiteľniach. Tak  napríklad v  decembri 1995

Prvá  stavebná sporiteľna  dosiahla počet  klientov 600 000,

VÚB-Wüstenrot okolo  100 000. Chcem  upozorniť, že priemerná

cieľová  suma v  Prvej stavebnej  sporiteľni je  130 000 Sk,

a teda v najhoršom prípade by počet tých, ktorí by si uplat-

nili nadštandardnú ochranu vkladov, nemusel byť až taký veľ-

ký. Pritom tri štvrtiny  klientov tvoria vkladatelia do veku

40 rokov, t. j. práve mladí, pravdepodobne  nebývajúci vkla-

datelia.

 

     Kým v prípade bežných  vkladov si vkladateľ môže rozlo-

žiť riziko  tým, že rozdelí,  resp. diverzifikuje vklady  do

viacerých bánk, v prípade stavebného sporenia to nie je mož-

né urobiť. Zákon teda stavia stavebného sporiteľa do diskri-

minačnej pozície a neodráža, na  čo som už upozornila, že by

vláda  chcela  vážne  preferovať  riešenie  bytovej situácie

v Slovenskej  republike. Mojím  návrhom sa  tento nedostatok

odstraňuje. Preto vás prosím o jeho podporu.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani poslankyni.  Ďalej vystúpi pani poslankyňa

Chlebová a pripraví sa pán poslanec Baránik.

 

Poslankyňa T. Chlebová:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené kolegyne poslankyne,

     vážení kolegovia poslanci,

     vážení hostia,

 

     keďže tu už predo mnou bolo k tomuto zákonu povedané aj

dobre, aj zle, dovoľte mi,  aby som len veľmi krátko predlo-

žila k tomuto zákonu niekoľko  návrhov za klub Strany robot-

níkov Slovenska.

 

     K §  9 ods. 2 mám  návrh na doplnenie textu  - za slovo

"30-násobku" vložiť slová "pri  vkladoch v stavebných spori-

teľniach 60-násobku",  a to z  dôvodu, že cieľom  stavebného

sporenia  je získať  z vkladov  sporiteľov s  podporou štátu

prostriedky na  získanie bytu, ktorého  hodnota je v  súčas-

nosti  okolo 1 000 000 Sk. Tým sa  zabezpečí ochrana vkladov

stavebných  sporiteľov  začínajúcich  so  sporením  od  roku

1992, ktorých cyklus sporenia  sa ukončí rokom 1998. Hodnota

ich vkladov vrátane úrokov pri cieľovej sume podľa zmluvy so

stavebnou sporiteľňou  1 000 000  Sk bude teda  predstavovať

asi 500 000 Sk.

 

     K § 24 ods. 1 mám návrh na zmenu textu nasledovne: slo-

vá "jedného roka" nahradiť slovami "osemnásť mesiacov" a ďa-

lej za slová "anonymných vkladov" slová "zriadených pred na-

dobudnutím účinnosti tohto zákona". Ako dôvod uvádzam predĺ-

ženie  lehoty plného  ručenia štátu  vo Všeobecnej  úverovej

banke, v Investičnej a rozvojovej  banke a v Slovenskej spo-

riteľni z  jedného roku na  18 mesiacov v  záujme vytvorenia

väčšieho priestoru na prispôsobenie  sa občanov na nový sys-

tém ochrany vkladov, ale tiež  urobiť opatrenie, aby sa ano-

nymné vklady z ostatných bánk nepresunuli do týchto bánk.

 

     Ďakujem za pozornosť a  verím, že tieto dve pripomienky

pomôžete odsúhlasiť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani poslankyni. Nech sa páči, pán poslanec Ba-

ránik.

 

 

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené dámy a páni,

     vážení hostia,

 

     dovoľte mi,  aby som uviedol niekoľko  poznámok k dote-

rajšej diskusii.  Chcel by som  reagovať na vystúpenie  pána

poslanca Palacku v tom zmysle, že ak by sme zmenili podmien-

ky na ručenie  vkladov a rozlíšili to inak  v našich bankách

a v zahraničných bankách, naše banky by sme dostali do úplne

nekonkurenčného prostredia so zahraničnými bankami. Potom by

zrejme musel  protestovať aj Protimonopolný  úrad Slovenskej

republiky, pretože  tým by sa porušilo  skutočné trhové pro-

stredie na našom peňažnom trhu. Vytvárať nerovnaké podmienky

a pritom zhoršené podmienky pre domáce podnikateľské subjek-

ty by bola nezodpovednosť od tohto parlamentu. Preto neodpo-

rúčam prijať návrh na zmenu § 4 ods. 5.

 

     Návrh  na  ručenie  päťdesiatimi  priemernými platmi je

vcelku sympatický,  ale treba si ho  domyslieť v tom zmysle,

či pôvodný návrh, že príspevok bude v rozsahu 1 až 3 desatín

percenta z  prírastku vkladov, je prepočítaný  na určitý ob-

jem, to znamená,  že je to v určitom  vzťahu s úrokovou mie-

rou. Ak sa zvýši ručenie  na 50 priemerných vkladov, to zna-

mená, že bude prakticky potrebné zvýšiť túto sadzbu na dvoj-

násobok. A  to by následne  viedlo k tomu,  že by sa  museli

znížiť úrokové miery za vklady. Neviem, či by sme tým výraz-

ne  neuškodili všetkým  vkladateľom, pretože nepredpokladám,

že by v najbližšom období vznikla u nás taká situácia, že by

dochádzalo k nejakému masovému prepadaniu peňažných ústavov.

 

     Súčasne súhlasím s návrhom  pána profesora Košnára, aby

sa v §  24 ods. 4 rada fondu zvýšila  v prechodnom období na

9 členov tak, ako to predložil, aby dvaja členovia rady boli

zástupcovia Národnej  banky Slovenska, dvaja  z ministerstva

financií a ostatní členovia obchodných bánk.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Baránikovi.

 

     Vážené panie poslankyne, páni poslanci, to bola posled-

ná prihláška do rozpravy. Ešte  sa hlási pán poslanec Filkus

s faktickou poznámkou.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Samozrejme, vo výbore sme o tom diskutovali, chcem rea-

govať len na to, čo sa tu stalo a odznelo. Profesorovi Bará-

nikovi: veď to konkurenčné prostredie je prirodzené a musíme

ho  vytvoriť.  Ono  sa  vytvára  úrokovou  mierou,  službami

a všetkým ostatným. Preto napríklad na rozdiel od neho budem

podporovať návrh poslanca Palacku.

 

     Ale predovšetkým som chcel  povedať toto: Prosil by som

spravodajcu pána  poslanca Lysáka, aby  o bode 13  spoločnej

správy,  ktorý navrhuje  vyňať alebo  nesúhlasiť s  ním, dal

hlasovať ako o  prvom, lebo to má význam  z rôznych dôvodov,

ktoré tu nejdem teraz uvádzať.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Čiže to dávate normálne  ako pozmeňovací návrh. Ďakujem

pekne, pán  poslanec.

 

     Ďalej sa do rozpravy hlási pán poslanec Černák.