Prvý deň rokovania
13. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky
31. januára 1996
____________________________________________________________
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram 13. schôdzu Národnej rady
Slovenskej republiky.
Skôr ako pristúpime k rokovaniu, prosím
vás, aby ste sa
prezentovali.
Prezentovalo sa 105 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada
Slovenskej republiky je
schopná
uznášať sa.
O
ospravedlnenie neúčasti na
dnešnej schôdzi písomne
požiadali
páni poslanci Ľubomír Roman a Ján
Borovský, ktorí
sú práceneschopní, a pán poslanec Igor
Urban z rodinných
dôvodov.
Na 13. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky budú
overovateľmi
páni poslanci Zsolt Komlósy a Stanislav
Líška.
Náhradníkmi
budú páni poslanci Vladimír Mikulka a Marián Po-
lák.
Po
dohode s podpredsedami
Národnej rady a politickým
grémiom
vám dnes pred schôdzou rozdali program 13. schôdze.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
v programe 13.
schôdze
sú pod bodmi 1, 2, 5, 6, 7, 8, 9, 12,
13 a 15 zara-
dené
návrhy zákonov, o ktorých dám hlasovať s návrhom, aby
podľa
§ 75 zákona o rokovacom poriadku
Národná rada Sloven-
skej
republiky súhlasila s ich prerokovaním pred uplynutím
60-dňovej
lehoty. O tomto návrhu dávam hlasovať
bez rozpra-
vy.
Sú to niektoré zákony, ktorým do
šesťdesiatich dní chý-
bajú
len dva dni. Niektorým aj viac.
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.
Prezentovalo sa 117 poslancov.
Za návrh hlasovalo 89 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Môžem
konštatovať, že Národná
rada vyjadrila súhlas
s
prerokovaním návrhov bodov programu,
ktoré boli zaradené
pred
uplynutím 60-dňovej lehoty, ako som ich uviedol.
Pristúpime k schvaľovaniu programu 13.
schôdze Národnej
rady.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
zrejme sa nemusím pýtať, či má
niekto návrhy na zmenu
a
doplnenie programu, pretože podľa
prihlásených vidím, že
zmeny
budú. Ak budú zmeny, budeme najskôr
hlasovať o navrh-
nutých
zmenách a doplnkoch a po hlasovaní o
nich sa hlasuje
o
celom programe.
Prosím, prvá sa hlási pani poslankyňa
Schmögnerová.
Poslankyňa B.
Schmögnerová:
Ďakujem pekne za udelenie slova.
Vážený pán predseda, dovoľte mi požiadať vás o zarade-
nie
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-
liky
na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej re-
publiky
číslo 192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov štátu pri
privatizácii
strategicky dôležitých štátnych
podnikov a ak-
ciových
spoločností. Chcem len upozorniť, že odkladanie toh-
to
zákona na ďalšiu schôdzu Národnej rady, vychádzajúc z vy-
jadrení
pána premiéra o odhodlaní ukončiť
privatizáciu kľú-
čových
finančných inštitúcií do polovice februára, znemožní,
aby
sa Národná rada vyjadrila k tejto nepochybne kľúčovej
otázke
slovenského hospodárstva. Je potrebné uvedomiť si, že
tu
nejde o privatizáciu budov alebo základného imania...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím pokoj, páni poslanci.
Poslankyňa B.
Schmögnerová:
...ale vlastne o možnosť nakladať s finančnými zdrojmi
vo
výške 300 miliárd Sk, ktorá ovplyvní slovenský peňažný
trh
a prostredníctvom neho celé slovenské hospodárstvo.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pani poslankyňa. Chcem k tomu
len dodať, že
skoro
autentický návrh podal aj pán poslanec Černák, ktorý
som
už podľa rokovacieho poriadku poslal vláde na vyjadre-
nie.
Samozrejme, že o tomto vašom návrhu dám hlasovať.
Ďalej pán poslanec Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predseda,
kolegyne, kolegovia,
z dôvodov, ktoré už prezentovala kolegyňa
Schmögnerová,
žiadam
o zaradenie na rokovanie tlače číslo
332, je to po-
slanecký
návrh na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky číslo
192/1995 Z. z. o za-
bezpečení
záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôleži-
tých
štátnych podnikov a akciových
spoločností. Bol poslaný
včera
na vyjadrenie vláde.
Len
jedným slovom - je to veľmi
krátka novelizácia,
ktorá zaraďuje
medzi prvú skupinu strategicky dôležitých
podnikov
aj všetky slovenské finančné inštitúcie, teda tie
štyri rozhodujúce, t. j. Slovenskú sporiteľňu,
poisťovňu,
Všeobecnú
úverovú banku a Investičnú a rozvojovú banku. Pro-
sím,
aby sa k nim počas rokovania vyjadrili
príslušné výbo-
ry.
Keďže vláde bol návrh poslaný, predpokladám, že na budú-
ci
týždeň by ho mimoriadne mohla zobrať do programu a vy-
jadriť
sa k nemu, a preto žiadam, aby bol
zaradený do prog-
ramu
v stredu na budúci týždeň ako prvý bod
programu o 9.00
hodine.
Môj druhý návrh spočíva v tom, že ako orgán, ktorý zá-
kony
prijíma a schvaľuje, by sme mali dbať na to, aby sa zá-
kony
aj dodržiavali. Podľa § 35 zákona číslo
127/1994 Z. z.
by
zásadné rozvojové koncepcie, najmä v
oblasti energetiky,
baníctva, priemyslu, dopravy, lesného a
vodného hospodár-
stva,
odpadového hospodárstva a cestovného ruchu, mali obsa-
hovať
aj hodnotenie z hľadiska ich predpokladaných vplyvov
na
životné prostredie.
V bode
číslo 3 máme rokovať o
priemyselnej politike,
žiaľ,
nebol dodržaný zákon a stanovisko
ministerstva život-
ného
prostredia absentuje. Preto navrhujem,
aby sme o prie-
myselnej
politike rokovali až vtedy, keď budú
naplnené jed-
notlivé
ustanovenia zákona číslo 127/1994 Z. z., t. j. keď
bude
priložené stanovisko ministerstva životného prostredia.
Mám
pocit, že by to ministerstvo mohlo stihnúť celkom pružne
a
že ku koncu tejto schôdze by sme mohli
o priemyselnej po-
litike rokovať tak, že bude splnený aj § 35 zákona číslo
127/1994
Z. z.
Takže môj návrh znie: O
priemyselnej politike rokovať
až
vtedy, keď bude priložené stanovisko
ministerstva život-
ného
prostredia.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Mám
tomu rozumieť aj tak, že ak
by do rokovania 13.
schôdze ministerstvo nepredložilo toto vyjadrenie, tak by
sme
na tejto schôdzi nemali rokovať o tomto bode programu?
Tak
to mám chápať?
Poslanec Ľ. Černák:
Áno.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Ďalej pán poslanec Dzurinda.
Poslanec M. Dzurinda:
Pán predseda,
panie poslankyne,
páni poslanci,
predseda vlády Slovenskej republiky pán
Vladimír Mečiar
oznámil
na ekonomickom fóre v Bratislave The
Economist Con-
ferences
dňa 25. januára, že už do konca januára, čo je už
dnes,
alebo najneskôr v polovici februára bude ukončená pri-
vatizácia
finančných inštitúcií s výnimkou Národnej banky.
Vzápätí
na tom istom fóre však pán guvernér Národnej banky
povedal,
že centrálna banka zatiaľ nedostala ani
jeden pro-
jekt
spojený s privatizáciou bankových štruktúr. A deň na
to,
26. januára, na tom istom fóre podpredseda výkonného vý-
boru
Fondu národného majetku povedal, že
fond zatiaľ v pri-
vatizácii
finančných inštitúcií neprijal žiadne rozhodnutie.
Z uvedených skutočností teda vyplýva, že
predseda vlády
mimo zainteresovaných orgánov uskutočňuje privatizáciu in-
štitúcií,
ktoré sa existenčne týkajú prakticky každého obča-
na
Slovenskej republiky. Veď napríklad
Slovenská sporiteľňa
spravuje
84 % vkladov všetkých občanov Slovenska. Teda zo
100 Sk, ktoré
občania uložia do bánk,
končí 84 Sk práve
v
Slovenskej sporiteľni. V celkovom
objeme ide o sumu okolo
100
mld Sk. Teda napríklad pri predaji Slovenskej sporiteľne
nemôžeme
hovoriť len o predaji samotnej
organizácie, ale aj
o
zmene správcu týchto obrovských peňazí občanov. Iste všet-
ci
viete, že podobná je situácia napríklad
v Slovenskej po-
isťovni,
ktorá má dominantné postavenie v oblasti poisťov-
níctva,
a vo Všeobecnej úverovej banke, ktorá
má dominantné
postavenie
v oblasti poskytovaných úverov.
Na základe uvedeného a v záujme
všetkých občanov Slo-
venska, bez ohľadu
na ich politickú orientáciu,
navrhujem
zaradiť
na rokovanie 13. schôdze Národnej rady aj samostatný
bod
programu, a to oboznámenie poslancov
Národnej rady Slo-
venskej republiky s
prebiehajúcou privatizáciou finančných
inštitúcií
v Slovenskej republike. Navrhujem, aby sa tento
bod
zaradil ako bod číslo 16 podľa
pôvodného návrhu progra-
mu,
teda ako posledný bod pred odpoveďami členov vlády na
interpelácie
poslancov.
Žiadam,
aby sa na prerokovaní tohto bodu zúčastnil
autor
harmonogramu privatizácie finančných
inštitúcií, teda
predseda
vlády pán Vladimír Mečiar.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán predseda. Predložím tiež návrh na doplne-
nie
programu schôdze, najprv mi však dovoľte povedať niekto-
ré
okolnosti, ktoré odôvodňujú naliehavosť tohto návrhu.
Dámy a páni,
ako si iste pamätáte, viackrát sme navrhovali rozšíriť
Osobitný
kontrolný orgán nad činnosťou
Slovenskej informač-
nej
služby o poslancov opozície. Je to otázka dôveryhodnosti
spravodajskej
služby i našich vzájomných vzťahov
medzi koa-
líciou
a opozíciou, zároveň je to i vec veľmi významná pri
utváraní
obrazu o Slovensku v zahraničí.
Spolupredseda Spo-
ločného
výboru Európskeho parlamentu a Národnej rady Sloven-
skej
republiky pán Herbert Bösch tu na
tlačovej konferencii
24.
novembra 1995 povedal, že nepozná
demokratickú krajinu,
v
ktorej by sa na parlamentnej kontrole
tajných služieb ne-
podieľali
aj poslanci opozičných politických
strán. Napriek
tomu
ani jeden z našich návrhov vedúcich k demokratizácii
Osobitného
kontrolného orgánu nebol prijatý.
Medzitým však Ústavný súd Slovenskej
republiky prijal
rozhodnutie, v odôvodnení ktorého konštatuje, že
jedinými
orgánmi, ktorými
Národná rada Slovenskej
republiky môže
uskutočňovať
svoje právomoci navonok, t. j. voči
iným štát-
nym
orgánom a osobám, sú výbory.
Osobitný kontrolný orgán nad činnosťou Slovenskej in-
formačnej
služby a Kontrolný orgán nad činnosťou
Vojenského
obranného
spravodajstva sú teda v zmysle tohto rozhodnutia
Ústavného súdu v
rozpore s Ústavou
Slovenskej republiky.
Mohli
by sme preto dať príslušný návrh
na Ústavný súd. Tak
by
však došlo iba k zrušeniu parlamentnej
kontroly nad čin-
nosťou
tajných služieb, preto sme sa s kolegom Hrušovským
rozhodli
zvoliť konštruktívny postup a
predložili sme návrh
novely
zákonov o Slovenskej informačnej službe a o Vojenskom
obrannom
spravodajstve, ktorá dáva právomoci
oboch kontrol-
ných
orgánov vecne príslušnému výboru. Keďže tento je zlože-
ný
pluralitne, vyriešil by sa tým i
zdĺhavý politický prob-
lém,
ktorý narušuje vzájomné vzťahy a škodí Slovensku.
Navrhujem preto, aby sa ako
bod 16 podľa pôvodného
programu,
v prípade, že by prešiel bod, ktorý navrhol pán
Dzurinda, tak po
ním navrhovanom bode, zaradil nový bod
v
znení: Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej
republiky
na vydanie zákona Národnej rady
Slovenskej repub-
liky,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej
republiky
číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej služ-
be
v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo
72/1995 Z. z.
a zákon Národnej rady číslo 184/1994 Z. z.
o
Vojenskom spravodajstve, tlač číslo 322.
Myslím si, že dovtedy je možné
utvoriť si priestor na
to,
aby sa tento návrh prerokoval i vo výboroch a aby sa
k
nemu vyjadrila aj vláda.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec. Chcem vám len povedať, že návrh
novely,
ktorý ste mi dali, som okamžite postúpil vláde, tak-
že
vláda ho má. Chcem upozorniť aj na to, že zrejme celá
koncepcia
Osobitného kontrolného orgánu aj
Vojenského spra-
vodajstva
sa bude meniť a bude sa meniť aj v rokovacom po-
riadku
Národnej rady. Tým nechcem povedať, že
váš návrh ne-
akceptujem,
len na oboznámenie, že sa robí v tejto
veci zá-
konné
opatrenie.
Pán poslanec Langoš.
Poslanec J. Langoš:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda,
kolegyne, kolegovia,
dovolím si predložiť návrh dvoch nových
bodov programu.
Navrhujem ako nový
prvý bod programu
prerokovať a prijať
uznesenie, ktorým Národná rada vyzve vládu, aby
požiadala
rakúske štátne orgány o bezodkladný návrat
Michala Kováča
mladšieho na Slovensko, pretože vzniká neblahý
dojem, že
štát
sa zaujíma o neprávom odvlečených občanov len vtedy,
keď
sú podozriví zo spáchania
najzávažnejších trestných či-
nov,
pre ktoré existujú dôvody na väzbu,
a to je dojem ne-
blahý.
Ako
nový druhý bod programu tejto schôdze navrhujem
prerokovať návrh na
odvolanie Štefana Gavorníka z
funkcie
prezidenta
prezídia Fondu národného majetku alebo výzvu vlá-
de,
aby navrhla výmenu v tejto zodpovednej
funkcii, pretože
tým,
že Fond národného majetku sa vymyká
akejkoľvek kontro-
le,
Fond národného majetku
nekomunikuje s novinármi, nepo-
skytuje
žiadne informácie o spôsobe a postupoch privatizá-
cie,
že Fond národného majetku pod vedením Štefana Gavorníka
ignoruje
parlament, ignoruje parlamentné orgány,
teda výbo-
ry,
nedostavuje sa na pozvanie, neposkytuje
žiadne informá-
cie,
vzniká opäť nedobrý dojem, že
privatizácia pod vedením
Štefana Gavorníka nabrala nekontrolovateľný a
neprehľadný
smer
zvýhodňovaním úzkej skupiny ľudí na úkor väčšiny ostat-
ných
občanov Slovenskej republiky, že
privatizácia uskutoč-
ňovaná
Fondom národného majetku pod vedením Štefana Gavorní-
ka
je v mnohých prípadoch podvodom, v ktorom na úkor príjmov
Fondu
národného majetku prichádzajú vybrané
fyzické a práv-
nické
osoby k rýchlemu čistému zisku vo výške i niekoľkých
desiatok
miliónov korún.
Štefan Gavorník je ako najvyšší predstaviteľ Fondu Ná-
rodného
majetku zodpovedný za informovanosť
verejnosti. Na-
vyše,
a nie naposledy, denník Práca 20.
septembra 1995 uve-
rejnil,
že má k dispozícii podpísané písomné svedectvá dvoch
ľudí,
ktorí sú ochotní aj pred súdom dosvedčiť, že prezident
prezídia
dňa 1. 11. 1994 ponúkal miesto v dozornej rade Fon-
du
národného majetku, za čo žiadal 300 tisíc korún.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán
poslanec, to je niečo absolútne iné. Pokiaľ ide
o
váš prvý návrh, rešpektujeme nezávislosť súdov aj prokura-
túry,
nemôžeme im niečo prikazovať uznesením
Národnej rady.
Mohli
by sme požiadať ministra zahraničných vecí, aby s nimi
túto
vec konzultoval, ale nič viac.
Ten
druhý bod akceptujem
na zaradenie do programu,
a
dám o ňom hlasovať.
Poslanec J. Langoš:
Aj ten prvý, pán predseda.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Samozrejme, dám o ňom hlasovať, len upozorňujem, že
v
tom prvom návrhu nerobíme dobre.
Pán poslanec Macuška.
Poslanec D. Macuška:
Pán predseda, chcel by som nahlásiť, že budem hlasovať
náhradnou
kartou číslo 3.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Ftáčnik.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán predseda,
chcem navrhnúť nový bod programu číslo
19: návrh roz-
počtu Fondu detí
a mládeže na rok 1995. Viem,
že už som
otravný,
pretože už tretíkrát sa pokúšam, aby sme prerokova-
li
a uzavreli problém rozpočtu fondu na
rok 1995, ale ten-
tokrát
sa opieram o váš list, pán predseda,
ktorý ste adre-
sovali
predsedovi vlády, z 13. decembra 1995, kde píšete, že
na
minulej schôdzi, teda decembrovej, nebol zaradený tento
bod
do programu a uvedený doplňovací návrh
by mohol byť za-
radený
na program ďalšej schôdze. Tá sa práve
teraz začína,
preto
si dovolím znovu ho predniesť. Ďalej sa pritom opieram
o
váš list, kde píšete, že podľa § 5 ods. 5 a § 10 ods. 4
zákona
Národnej rady Slovenskej republiky
číslo 189 Z. z.
o
Fonde detí a mládeže fond predkladá svoj návrh rozpočtu po
prerokovaní
vo vláde a zaujatí jej stanoviska na
schválenie
v
Národnej rade Slovenskej republiky.
Myslím si, že od 13. decembra do 31.
januára bolo rela-
tívne
dosť času, aby vláda toto urobila. Ak to neurobila,
ešte
má na to budúci utorok. Myslím si teda, že bod 19 prog-
ramu
by sme mohli prerokovať. Viem, že to už
bude formálne,
ale
problém, ktorý sa ťahá vlastne celý rok
1995, treba ne-
jakým
spôsobom uzavrieť a venovať sa otázkam roku 1996, pre-
to
si dovolím tento návrh predniesť a
verím, že ho podporí-
te.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, len toľko, že tu nejde
len o rok 1995,
ale
ani rok 1994 sme neodstali, čiže to ide ešte dozadu. Som
rád,
že ste ten list citovali, len okrem toho som napísal aj
list
vášmu výboru, myslím, že ste ho prerokovali, kde som
dal termín, myslím do 8. marca, aby sa urobil poslanecký
prieskum
a vyvodili sa dôvody, prečo fond prakticky nefungu-
je.
Takže neviem, či teraz to zaraďovať, keď robíme posla-
necký
prieskum. Prosím, dávam to na zváženie poslancov.
Pán poslanec Pribilinec.
Poslanec J. Pribilinec:
Pán predseda, oznamujem vám, že budem hlasovať náhrad-
nou
kartou číslo 2.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Vaškovič.
Poslanec V. Vaškovič:
Vážený pán predseda,
navrhujem zaradiť ako tretí bod programu správu o pou-
žití majetku Fondu národného majetku
Slovenskej republiky
k
30. júnu 1995, ktorú predložil prezident prezídia Fondu
národného
majetku Slovenskej republiky.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Za rok 1995?
Poslanec V. Vaškovič:
K 30. júnu 1995.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Košnár.
Poslanec J. Košnár:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda,
kolegyne, kolegovia,
navrhujem do programu tejto schôdze ako
bod číslo 12
podľa
pôvodného programu, resp. ako prvý bod na 7. februára,
zaradiť
návrh skupiny poslancov na vydanie zákona Národnej
rady,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 1/1992 Zb. o mzde,
odmene
za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení
neskorších
predpisov, ktorý máme k dispozícii ako
tlač 298.
Vychádzame
z nespornej potreby a nevyhnutnosti
priamo v zá-
kone o mzde
upraviť podmienky, pri
splnení ktorých treba
pristúpiť k úprave
minimálnej mzdy a mechanizmu
vykonania
tejto
úpravy. Súčasný stav vonkoncom nevyhovuje a sme pre-
svedčení
o tom, že treba zákonne garantovať takú
úpravu mi-
nimálnej
mzdy, ktorá bude reflektovať tak životné náklady,
ako
aj pohyb priemerných miezd.
Tento
návrh je celkom
konkrétnym vyjadrením vôle
a
ochoty uskutočňovať zámery, ktoré sú
deklarované vo vlád-
nej koncepcii transformácie sociálnej sféry a vzhľadom na
to,
že tento návrh v stanovenom termíne
prerokovali výbory,
ktorým ste ho,
pán predseda, pridelili,
nazdávame sa, že
niet
vecných dôvodov, pre ktoré by nemohol
byť tento posla-
necký
návrh zákona prerokovaný na tejto schôdzi Národnej ra-
dy.
Teda opakujem: Navrhujem zaradiť tento
poslanecký návrh
zákona
na 7. februára 1996 ako prvý bod denného programu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Dovoľte mi aj k tomu poznámku, len na
informáciu, že na
marcovú
schôdzu má predložiť takýto zákon vláda, teda aby
nedošlo
k novelizácii toho, čo budeme dnes schvaľovať.
Pán poslanec Benčík.
Poslanec M. Benčík:
Ďakujem za udelené slovo, pán predseda.
Vážený pán predseda,
vážení kolegovia,
odporúčam doplniť program o návrh skupiny
poslancov Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky, tlač 316, na vydanie záko-
na
Národnej rady Slovenskej republiky,
ktorým sa mení a do-
pĺňa
zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku
štátu
na iné osoby v znení neskorších
predpisov a zákon Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky číslo 39/1993
Z. z. o Naj-
vyššom kontrolnom
úrade Slovenskej republiky.
Podstatou
a
zmyslom návrhu je, aby Fond národného
majetku a jeho čin-
nosť podliehala
ústavnému kontrolnému orgánu,
Najvyššiemu
kontrolnému
úradu. Návrh je ústavne a legislatívne
ošetrený
a
nezaradiť ho znamená, že napriek
opakovaným vyhláseniam
koaličných
subjektov nie je politická vôľa uskutočňovať pri-
vatizáciu
transparentne a pod kontrolou.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja. Pán poslanec Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predseda,
navrhujem zaradiť na 13. schôdzu Národnej rady Sloven-
skej
republiky návrh skupiny poslancov Národnej rady Sloven-
skej republiky na vydanie ústavného zákona
Národnej rady
Slovenskej
republiky o uplatňovaní základných práv
a slobôd
a
samosprávy. Súčasne vás prosím, aby
ste, ak ste to zatiaľ
neurobili,
poverili prerokovaním tohto návrhu
všetky výbory
Národnej
rady Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu navrhu-
jem,
aby tento bod bol zaradený až v skupine
zákonov, ktoré
budú
prerokúvané 7. februára.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predseda, navrhujem, aby ako bod 14
bola zaradená
informácia ministra
vnútra Hudeka o
stave vyšetrovania
a
falšovania volebných hárkov Združenia robotníkov Sloven-
ska.
Občania voliči a my poslanci máme totiž právo vedieť,
aká
je pravda o tejto unikátnej falšovacej afére.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Pacola.
Poslanec M. Pacola:
Vážený pán predseda, navrhujem zmenu programu.
Bod čís-
lo
2 - vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republi-
ky,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon
číslo 92/1991 Zb. o pod-
mienkach
prevodu majetku štátu na iné osoby v
znení neskor-
ších
predpisov (tlač 311), odporúčam
presunúť na piatok 15.
februára
ako prvý bod programu.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pani poslankyňa Lazarová.
Poslankyňa Z. Lazarová:
Vážený pán predseda,
dovolím si predložiť návrh dvoch nových bodov programu
13.
schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Po prvé.
Dňa 11. 4. 1995 predložila
skupina poslancov
Národnej
rady Slovenskej republiky predsedovi
Národnej rady
Slovenskej
republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa
zákon
číslo 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších
predpisov.
Vzhľadom na to, že ide o naliehavú
zákonnú úpra-
vu,
dňa 18. 4. 1995 požiadala táto skupina
premiéra Mečiara
o
zaujatie stanoviska vlády Slovenskej republiky k uvedenému
návrhu.
O tom, že ide o skutočne naliehavú zákonnú úpravu,
svedčia
mnohé aktivity rôznych politických
strán, najmä Ma-
ďarskej koalície, ktoré môžu viesť k
narušeniu integrity
Slovenskej
republiky. Vzhľadom aj na sľub premiéra
Mečiara,
že
zákon na ochranu republiky, resp. novelizácia Trestného
zákona
bude prijatá ešte pred ratifikáciou
maďarsko-sloven-
skej
zmluvy, navrhujem zaradiť do
programu 13. schôdze Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky tento bod programu ako prvý
bod
programu v stredu 7. februára.
Ako druhý bod navrhujem, vzhľadom na
mimoriadne závažné
medzinárodné
rozhodnutie, ktoré bolo prijaté v
Parlamentnom
zhromaždení Rady Európy, t. j., že odporúčanie Rady Európy
číslo
1201 bude predložené znovu na prerokovanie a Výbor mi-
nistrov
sa k nemu vyjadrí, resp. zaujme definitívne stano-
visko
v júni, navrhujem, aby o tejto závažnej skutočnosti
informoval
viceprezident Parlamentného zhromaždenia Rady Eu-
rópy
Dušan Slobodník parlament a
objasnil nám aj následky,
ktoré toto
rozhodnutie môže mať
pre Slovenskú republiku
v
súvislosti s ratifikáciou slovensko-maďarskej zmluvy. Ten-
to
bod navrhujem ako druhý bod programu v
stredu 7. februá-
ra.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pani poslankyňa, druhý váš návrh je v poriad-
ku,
ale pokiaľ ide o vašu prvú žiadosť, jednak jej celkom
nerozumiem
a zdá sa mi zmätená, pretože pán premiér by musel
v
mene vlády takýto návrh predložiť
do Národnej rady, a ja
som
ho nedostal, a nemám ani poslanecký návrh, takže neviem,
o
čom by sme rokovali. Dám o tom hlasovať, len som musel
upozorniť
poslancov na to, aký je stav.
Pán poslanec Köteles.
Poslanec L. Köteles:
Vážená Národná rada,
ako
to uverejnila denná tlač, kultúrny zväz Maďarov
v
Slovenskej republike Csemadok s členskou
základňou pri-
bližne 80 tisíc
členov, teda viac ako
Matica slovenská,
v
dôsledku finančných ťažkostí dal k 1.
decembru 1995 výpo-
veď
všetkým plateným zamestnancom. Takisto kultúrny zväz Ru-
sínov
na Slovensku Rusínska obroda dal pracovníkom v počte
15
výpoveď a nemajú teraz finančné prostriedky ani na od-
stupné podľa
Zákonníka práce. V
Kultúrnom zväze Rusínov
a
Ukrajincov na Slovensku je situácia
podobná. Prepustili
približne
polovicu spolupracovníkov. Skoro také isté problé-
my
majú aj ostatné kultúrne zväzy menšín.
Som presvedčený, ba aj viacerí odborníci to hlásia, že
pomalý
a vynútený rozpad spomenutých
menšinových kultúrnych
zväzov je zapríčinený špecifickou a bezohľadnou
finančnou
politikou
Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Z tohto
dôvodu
navrhujem, aby Národná rada prerokovala túto situáciu
v
prítomnosti ministra kultúry Slovenskej republiky Ivana
Hudeca
a podpredsedu vlády pána Kalmana. Navrhujem to ako
bod
číslo 17.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
A to majú podať správu o stave alebo...
Poslanec L. Köteles:
Áno, podať správu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Tak mi konkretizujte ten návrh. Podať
správu o čom?
Poslanec L. Köteles:
O súčasnej situácii v kultúrnych zväzoch národnostných
menšín.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Pacola.
Poslanec M. Pacola:
Vážený pán predseda, omylom som tam
uviedol dátum 15.
februára.
Samozrejme, je to piatok 2. februára.
Takže opra-
vujem
to.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Duray.
Poslanec M. Duray:
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Pani kolegyňa Lazarová, veľmi ostro
protestujem proti
vašim
slovám, čo ste uviedli vo svojom návrhu, a žiadam vás,
aby
ste okamžite tieto slová odvolali.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán
poslanec, hovoríme o
bodoch, ktorými doplňujeme
program, takže to
sem nepatrí. Môžete to
potom požiadať
v
politickej rozprave.
Poslanec M. Duray:
Žiadam, aby to odvolala okamžite.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, konštatujem, že
už nikto nemá
pozmeňovacie ani doplňovacie
návrhy, preto
pristúpime
k hlasovaniu o navrhnutých zmenách a doplnkoch.
Prvý
návrh predniesla pani
poslankyňa Schmögnerová,
ktorá
žiada, aby sme na rokovanie 13. schôdze
Národnej rady
zahrnuli novelu zákona Národnej rady Slovenskej
republiky
číslo
192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov
štátu pri priva-
tizácii
strategicky dôležitých štátnych podnikov atď.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 133 poslancov.
Za návrh hlasovalo 58 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Takže nerozširujeme náš program o tento
bod.
Ďalej pán poslanec Černák dal vlastne
autentický návrh.
Jeho
návrh má už aj číslo tlače a je vo vláde. Nemuseli by
sme
hlasovať o tom, keďže sme odmietli predchádzajúci návrh,
ale
pán poslanec ešte podmienil svoj návrh,
že ak vláda do-
ručí
do času rokovania tejto schôdze vyjadrenie k tomuto ná-
vrhu
zákona, aby sme ho na tejto schôdzi prerokovali. Pro-
sím,
dávam o tom hlasovať.
Prezentovalo sa 135 poslancov.
Za návrh hlasovalo 57 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 53 poslancov.
Takže sme nepodporili tento návrh.
Pán poslanec Černák mal aj druhý návrh, a to tretí bod
dnešného
rokovania - priemyselná politika
Slovenskej repub-
liky,
tlač 294 - preložiť na ďalšiu schôdzu, alebo rokovať
o
ňom na tejto schôdzi, ak sa vláda do
času rokovania tejto
schôdze
k tomuto vyjadrí.
Pán poslanec Černák, tak ste to
chceli? Spresnite to,
ak
som povedal niečo zlé.
Poslanec Ľ. Černák:
V zmysle
§ 35 zákona číslo 127/1994 Z. z.
by sa malo
vyjadriť
ministerstvo životného prostredia, t. j. rokovať až
potom, keď
bude známe vyjadrenie
ministerstva životného
prostredia.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže žiadate to stiahnuť z tejto
schôdze?
Poslanec Ľ. Černák:
Žiadam dodržať zákon. Ak to ministerstvo
stihne, môžeme
o
tom rokovať ešte na tejto schôdzi, ak by nestihlo, automa-
ticky
vyplýva preloženie na budúce rokovanie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže navrhujete stiahnuť to z rokovania.
Poslanec Ľ. Černák:
Môj
návrh znie: Rokovať až potom, keď
bude doručené
stanovisko
ministerstva životného prostredia.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Dobre. Takže pán poslanec takto
spresnil návrh. O bode
číslo
3, tlač 294, rokovať v Národnej rade až
potom, keď sa
k
tomu vyjadrí vláda prostredníctvom
ministerstva životného
prostredia.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 131 poslancov.
Za návrh hlasovalo 60 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov.
Takže sme nepodporili ani tento návrh.
Ďalší návrh mal pán poslanec Dzurinda,
ktorý žiada, aby
vláda, resp. ministerstvo privatizácie informovalo Národnú
radu o priebehu
a stave privatizovania
finančných orgánov
s
tým, že by to bolo zaradené ako bod číslo 16. Ak som sa
v
niečom pomýlil, pán poslanec
Dzurinda, spresnite to. Za-
pnite
mikrofón pánu poslancovi Dzurindovi.
Poslanec M. Dzurinda:
Pán predseda, ten koniec sedí, ale
začiatok nesedí. Po-
inta
je v tom, že nikto nič nevie o
privatizácii finančných
inštitúcií
- ani guvernér, ani...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Koncipujte svoj návrh a dám hneď o ňom
hlasovať.
Poslanec M. Dzurinda:
Podstata je v tom, vyhlásil to pán premiér, že dnes sa
končí
privatizácia bánk (šum v sále, hlasy, že treba povedať
návrh),
a preto som navrhol, aby o tomto postupe prišiel re-
ferovať
pán premiér, nie minister privatizácie
alebo niekto
iný,
ako ste povedali vy.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Teda navrhujete, aby do Národnej rady
prišiel referovať
premiér
o stave privatizovania finančných organizácií a bolo
by
to zaradené ako bod 16.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 135 poslancov.
Za návrh hlasovalo 60 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.
Nepodporili sme tento návrh pána poslanca
Dzurindu.
Ďalší doplnok k nášmu programu dáva pán
poslanec Šimko.
Žiada
zaradiť ako bod 17, ale keďže
neprešiel bod pána po-
slanca Dzurindu, ako bod 16 novelu zákona
46/1993 Z. z.
o
Slovenskej informačnej službe v znení zákona 72/1995 Z. z.
a
zákona 184/1994 Z.
z. o Vojenskom spravodajstve.
Ide
o
tlač 322.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 132 poslancov.
Za návrh hlasovalo 54 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.
Nepodporili sme tento návrh.
Pán
poslanec Langoš mal dva doplňovacie návrhy. Prvý
návrh
znie, aby Národná rada prijala uznesenie, ktorým za-
viaže
vládu, aby vláda požiadala o vydanie občana Kováča ml.
z
Rakúska.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 133 poslancov.
Za návrh hlasovalo 47 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Prvý pozmeňovací návrh pána poslanca
Langoša sme nepri-
jali.
Jeho druhý návrh znie, aby z dôvodov, ktoré tu uviedol
pán
poslanec, sme pristúpili k hlasovaniu o
odvolaní prezi-
denta
Fondu národného majetku pána Štefana
Gavorníka, alebo
aby
vláda dala návrh na nového kandidáta.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 127 poslancov.
Za
návrh hlasovalo 48 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Nepodporili sme tento návrh.
Ďalší je návrh pána poslanca Ftáčnika,
ktorý žiada, aby
bol
parlamentu doručený rozpočet Fondu
mládeže za rok 1995
a
aby sme ho prerokovali.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 134 poslancov.
Za návrh hlasovalo 64 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 60 poslancov.
Nebudeme zaraďovať tento bod programu.
Pán poslanec Vaškovič žiada, aby sme
na túto schôdzu
ako bod číslo
3 zaradili správu o použití majetku fondu,
a
to za I. polrok 1995, do 30. júna.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 135 poslancov.
Za návrh hlasovalo 62 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 54 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Nebudeme o tento bod rozširovať náš
program.
Pán poslanec Košnár žiada, aby sme 7. februára ako bod
číslo
1 zaradili novelu zákona číslo 1/1992 Zb. o minimálnej
mzde
v znení ďalších zákonov.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 131 poslancov.
Za návrh hlasovalo 63 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 55 poslancov.
Nepodporili sme návrh pána poslanca
Košnára.
Pán poslanec Benčík žiada, aby sme na túto schôdzu za-
radili
tlač číslo 316, v ktorej ide o novelu zákonov číslo
1992/1991
Zb. a 31/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade
s
tým, že by Najvyšší kontrolný úrad kontroloval Fond národ-
ného
majetku.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 137 poslancov.
Za návrh hlasovalo 67 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 58 poslancov.
Nepodporili sme tento návrh.
Ďalší návrh mal pán poslanec Kováč,
ktorý nás žiada,
aby
sme na túto schôdzu Národnej rady
zaradili návrh skupi-
ny
poslancov na vydanie ústavného zákona
Národnej rady Slo-
venskej republiky o
uplatňovaní základných práv
a slobôd
v
samosprávach.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 134 poslancov.
Za návrh hlasovalo 100 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 4 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Tento návrh na rozšírenie nášho programu
sme prijali.
Ďalší návrh dal pán poslanec Mikloško,
ktorý žiada, aby
sme ako bod
číslo 14 zaradili
vystúpenie ministra vnútra
s
informáciou, ako prebieha prieskum falšovania podpisovania
petičných
hárkov pre robotnícku stranu.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 132 poslancov.
Za návrh hlasovalo 44 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov.
Neprijali sme tento návrh pána poslanca
Mikloška.
Ďalej
pán poslanec Pacola
navrhuje, aby sme bod 2
z
pôvodného návrhu programu preložili na 5. februára ako bod
číslo
1. (Šum v sále). Pardon, na piatok 2. februára ako bod
číslo
1. Tak to opravil pán poslanec Pacola.
Prosím, hlasujme.
Prezentovalo sa 130 poslancov.
Za návrh hlasovalo 94 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.
Akceptujeme zmenu navrhovanú pánom
poslancom Pacolom.
Ďalej vystúpila pani poslankyňa Lazarová. Navrhla, aby
sme zaradili na
program rokovania 13. schôdze
novelizáciu
zákona
číslo 140/1961 Zb. s príslušnými novelami.
Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali.
Prezentovalo sa 133 poslancov.
Za návrh hlasovalo 9 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 48 poslancov.
Tento návrh pani poslankyne sme
neprijali.
Pani poslankyňa mala aj druhý návrh, aby
v politickej
rozprave
predseda zahraničného výboru pán
Slobodník refero-
val
o výsledkoch rokovania a názoroch z
Rady Európy k pro-
blému
odporúčania 1201, a žiada, aby sme to zaradili ako pr-
vý
bod na 7. februára.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 133 poslancov.
Za návrh hlasovalo 50 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 72 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Neakceptovali sme ani tento návrh.
Pán
poslanec Köteles žiada, aby minister kultúry pán
Hudec
a podpredseda vlády pán Kalman informovali Národnú ra-
du
o stave v národnostných kultúrnych
menšinových organizá-
ciách.
Myslím, že o finančnom stave, tak som tomu rozumel.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 133 poslancov.
Za návrh hlasovalo 59 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Neschválili sme ani tento návrh.
Poslanec L. Köteles:
Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem len
upozorniť pred
záverečným
hlasovaním o programe 13. schôdze
Národnej rady,
že
pán Černák sa vo svojom návrhu
odvolával na zákon, ktorý
predpisuje,
aby ministerstvo životného prostredia...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno, to je v poriadku.
Poslanec L. Köteles:
...ale tým, že Národná rada hlasovaním,
bez rešpektova-
nia toho, či
ministerstvo životného prostredia
stanovisko
predloží,
alebo nepredloží, konala protizákonne,
protipráv-
ne,
chcem vás vyzvať, pán predseda, aby ste
z vlastnej prá-
vomoci
stiahli tento bod programu a tak navodili taký právny
stav,
takú situáciu, aby sme zachovali právo. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, vy dobre viete, že nemôžem urobiť to, čo
ste
odo mňa žiadali, pretože Národná rada o tom hlasovala.
Poslanec L. Köteles:
Vy máte právomoc ešte to stiahnuť...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nemám. Jedine mám právo navrhnúť poslaneckej snemovni,
aby
sme zase hlasovali o návrhu, ktorý predniesol pán posla-
nec
Köteles. Iné nemôžem urobiť. A keďže sme už návrhy ukon-
čili,
môžem urobiť len to, že napíšem pánu premiérovi, resp.
ministrovi
životného prostredia, že na tejto schôdzi sa pre-
rokúva
tento bod, že čakáme vyjadrenie. To môžem urobiť.
Poslanec L. Köteles:
Pán predseda, ale tým, že vypadol bod 2,
resp. bol pre-
ložený,
pravdepodobne ešte dnes budeme rokovať o tomto bode,
o
priemyselnej politike Slovenskej
republiky. Nie je mysli-
teľné, aby ministerstvo životného prostredia za
päť minút
alebo
za desať minúť vypracovalo kvalifikované stanovisko.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Povedal som vám, čo môžem urobiť, a to urobím. Napíšem
list
ešte dnes.
Pani
poslankyne, páni poslanci,
dám teraz hlasovať
o
celom programe schôdze so schválenými zmenami a doplnkami.
Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď o
ňom hlasovali.
Prezentovalo sa 137 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.
Konštatujem, že program 13. schôdze Národnej rady Slo-
venskej
republiky sme schválili.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
pristúpime k pr-
vému
bodu programu, ktorým je
vládny návrh zákona Národnej rady
Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení a dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách
v
znení neskorších predpisov a
ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré
ďalšie zákony.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 302, spoločnú
správu
výborov ste dostali ako tlač 302a a dodatok k nej ako
tlač
302b.
Z
poverenia vlády Slovenskej
republiky návrh zákona
odôvodní podpredseda vlády a minister financií
Slovenskej
republiky
pán Sergej Kozlík.
Prosím, pán podpredseda.
Podpredseda vlády a
minister financií SR S. Kozlík:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
v
prvom rade by som vám poprial
všetko dobré na prahu
roku
1996, dobrú vzájomnú spoluprácu s vládou, nakoľko vy-
stupujem
ako prvý člen vlády v tomto pléne.
Návrh predkladanej novely zákona o bankách v navrhova-
ných
ustanoveniach reaguje na zmeny v
štátoprávnom usporia-
daní k 1.
januáru 1993, vznik Národnej banky Slovenska,
prechod
na slovenskú menu a upravuje na základe
doterajších
skúseností
pôsobenie bankových subjektov na území Slovenskej
republiky.
V súlade s Európskou dohodou o pridružení navrho-
vané
znenie zákona rozširuje doterajšie ustanovenia právnych
predpisov
krajín Európskej únie, čím prispieva k postupnej
harmonizácii
finančných služieb v rámci európskeho priestoru
pri
súčasnom zachovaní minimálnej ochrany vnútorného trhu.
Navrhovaná novela predkladaného zákona
smeruje k zvýše-
niu
bezpečnosti bankového sektoru. Významne posilňuje posta-
venie
bankového dohľadu a precizuje súčinnosť ministerstva
financií
a Národnej banky Slovenska pri usmerňovaní bankové-
ho sektoru. Na
základe poznatkov pri doterajšom
udeľovaní
povolení
na výkon bankových činností sa navrhuje
rozdelenie
povoľovacieho
konania na dva stupne, a to povolenie na zalo-
ženie
banky a povolenie na výkon bankových činností.
Vzhľadom
na to, že pobočky zahraničných bánk nie sú
subjektom
vlastníctva, a preto nemôžu mať
kapitál, v novele
sa
ustanovuje povinnosť mať trvale
poskytnuté finančné pro-
striedky
minimálne vo výške podľa opatrenia Národnej banky
Slovenska a
povinnosť ich uloženia
v bankách so sídlom
v
Slovenskej republike. Povolenie na výkon
bankových čin-
ností
môže byť obmedzené o niektoré činnosti, napríklad na
základe žiadosti banky sa môže pôvodné povolenie
rozšíriť
o
nové činnosti.
Za dôležité pokladáme ustanovenie o
neplatnosti povole-
nia
na založenie banky, ak do dvoch rokov banka alebo poboč-
ka
zahraničnej banky nepožiada o vydanie
povolenia na výkon
bankových činností.
Dôležité je ustanovenie
o udeľovaní
predchádzajúceho
súhlasu na vznik alebo zvýšenie majetkového
podielu zahraničnej osoby na základnom imaní už
zriadenej
banky,
na zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie banky, ako aj
na zvýšenie alebo zníženie základného
imania banky. Pred-
chádzajúci
súhlas Národná banka Slovenska udelí po
preroko-
vaní
s ministerstvom financií. Bez
predchádzajúceho súhlasu
je
každý úkon neplatný.
V nadväznosti na zákon číslo 184/1994
Z. z. o ochrane
hospodárskej
súťaže sa upravuje podiel bankám na relevantnom
trhu
z 30 % na 40 % základných činností pre poskytovanie ko-
merčných úverov, spotrebných úverov a
pri zbere úsporných
vkladov
ako horný limit, ktorý sa nesmie prekročiť.
Nové je
ustanovenie o povinnosti bánk
bezodkladne in-
formovať
Národnú banku Slovenska o úveroch a zárukách po-
skytnutých podnikateľským subjektom, prípadne prijatých
iných
záväzkoch v slovenskej alebo cudzej mene nad jeden mi-
lión
Sk. Zákon rozširuje a sprísňuje dohľad nad činnosťou
bánk
a upravuje tiež postup v prípadoch, ak dohľad treba vy-
konať
nad činnosťou pobočky zahraničnej banky, aj nad poboč-
kami
slovenských bánk v zahraničí. Rozširujú
sa ustanovenia
týkajúce
sa nútenej správy, a to o termín jej zavedenia, ob-
sah
rozhodnutia Národnej banky Slovenska o zavedení nútenej
správy,
vymedzenie práv a povinností správcu,
povinnosť re-
gistrácie
na súde, možnosti ukončenia nútenej správy. Všetky
spomínané
opatrenia sú zamerané na sprehľadnenie a bezpeč-
nosť
bankového sektoru.
Upravené je aj ustanovenie pre banky
založené ako štát-
ne peňažné ústavy z dôvodov, že podľa rozhodnutí orgánov
štátnej správy prevzali do aktív rizikové
úvery a na ich
krytie
boli získané zdroje od iných právnických subjektov.
Štátne
peňažné ústavy na základe toho majú záväzky, za ktoré
prevezme ručenie štát. V opačnom prípade by bol ohrozený
bankový sektor,
pretože by voľné
zdroje bánk poskytnuté
štátnym
peňažným ústavom chýbali bankám,
ktoré s nimi uza-
vreli
zmluvy o termínovanom uložení prostriedkov.
Nová je
ôsma časť, ktorá upravuje
hypotekárne bankov-
níctvo.
Tým sa rozširujú bankové produkty o hypotekárny úver
a
komunálny úver, ktoré sú potrebné predovšetkým na oživenie
bytovej
výstavby, na financovanie nákupu, výstavby, rekon-
štrukcie
a údržby tuzemských nehnuteľností s cieľom využívať
ich
na verejnoprospešný účel a tým aj rozvoj nadväzujúcich
odvetví
hospodárstva slovenskej republiky.
Zavádza sa inštitút hypotekárny správca a jeho zástup-
ca,
ktorý vykonáva dozor nad hypotekárnymi obchodmi v rozsa-
hu
tohto zákona, ako aj zákona o
dlhopisoch. Zákon obsahuje
vymedzenie
práv a povinností správcu, ako aj
postup správcu
pri zistení nedostatkov, riešenie rozporov medzi správcom
a
hypotekárnou bankou, bankový dohľad nad
činnosťou hypote-
kárneho
správcu, ako aj dozor vykonávaný ministerstvom fi-
nancií Slovenskej republiky a postup
uvedených inštitúcií
v
prípade zistenia nedostatkov
v činnosti hypotekárneho
správcu.
Upravuje sa ustanovenie o bankovom
tajomstve tým, že sa
rozširuje
povinnosť bánk podávať informácie o náležitostiach
klienta
v taxatívne určených prípadoch. Nové je
ustanovenie
o
zastúpení zahraničnej banky, ktorá môže propagovať činnosť
zahraničnej
banky, získavať informácie o
možnostiach hospo-
dárskej
spolupráce so Slovenskou republikou.
Vymedzuje sa postup pri žiadosti o zriadenie zastúpe-
nia,
jeho registrácia Národnou bankou
Slovenska, postup pri
nedodržaní
podmienok v rozhodnutí o registrácii.
Zastúpenie
nesmie prijímať vklady, poskytovať úvery ani
iné služby,
ktoré
poskytujú banky.
Novo
sú ustanovené procesné
záležitosti vzhľadom na
špecifické
postavenie Národnej banky
Slovenska v konaní vo
veciach jej zverených. Zákonnosť právoplatných
rozhodnutí
príslušných
orgánov Národnej banky Slovenska
vydaných podľa
tohto
zákona je preskúmateľné súdom podľa Občianskeho súdne-
ho
poriadku.
Na zabezpečenie funkčnosti zákona sa
menia a dopĺňajú
aj ďalšie zákony, zákon číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch
v
znení neskorších predpisov, a to
ustanovenia o hypotekár-
nych záložných
listoch, komunálnych obligáciách, riadnom
i
náhradnom krytí pohľadávok z
hypotekárnych a komunálnych
úverov.
Zákon sa dopĺňa sankciami, ktoré ministerstvo môže
uplatniť
voči emitentovi, ak nedodrží spôsoby určenia výnosu
a
spôsob vyplácania dlhopisov, ak
hypotekárny správca alebo
jeho
zástupca poruší povinnosti pri
výkone dozoru nad emi-
siou
hypotekárnych záložných listov alebo
komunálnych obli-
gácií.
Vypúšťajú sa ustanovenia Obchodného zákonníka
v znení
neskorších
predpisov, ktoré upravovali ustanovenia
o zálož-
nom
práve, a zákona číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovna-
ní
v znení neskorších predpisov, a
prednostné uspokojovanie
pohľadávok majiteľov hypotekárnych záložných listov alebo
komunálnych
obligácií, ak je úplatcom banka, ktorá
vykonáva
hypotekárne obchody.
Dopĺňa sa Občiansky
súdny poriadok
v
nadväznosti na ustanovenia hypotekárneho
bankovníctva
a
zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení ne-
skorších predpisov o
možnosť pre Národnú banku Slovenska
získať
údaje o zaknihovaných cenných papieroch a ich majite-
ľoch
pri výkone bankového dohľadu.
Na základe rokovania výborov Národnej
rady popri legis-
latívno-technických
návrhoch a drobných úpravách sú súčasťou
navrhovaných
zmien i niektoré ustanovenia zásadného
charak-
teru.
Na ozdravenie bankového sektoru môže pozitívne vplývať
navrhované
ustanovenie týkajúce sa reštrukturalizácie úvero-
vého portfólia bánk. Uvedená úprava umožňuje
ministerstvu
financií
a Národnej banke Slovenska urýchliť proces reštruk-
turalizácie a zásadným
spôsobom riešiť oživenie
ekonomiky
Slovenskej
republiky.
Ďalšou významnou zmenou je úprava
ohlasovacej povinnos-
ti
v zákone číslo 249/1994 Z. z. o
boji proti legalizácii
príjmov z
najzávažnejších, najmä organizovaných foriem
trestnej činnosti. Táto zmena je významná aj
z hľadiska
približovania
sa právnych noriem v rámci Európskej únie.
Za najzávažnejšiu zmenu však pokladám návrh na noveli-
záciu
ustanovenia § 299 Obchodného zákonníka
a zákona číslo
174/1950
Zb. o dražbách mimo exekúcie. Napriek
tomu, že ná-
vrh vychádza zo
snahy realizovať predaj
nehnuteľností na
dražbe
v rámci realizácie záložného práva inak ako výkonom
súdneho
rozhodnutia a pomôcť bankovému sektoru riešiť pro-
blém
uspokojovania pohľadávok, navrhovaný
spôsob je zložité
považovať
za akceptovateľný.
Ustanovenie § 299 Obchodného
zákonníka nemá väzbu na
právny predpis, podľa ktorého by mal
záložný veriteľ pri
dražbe
nehnuteľností postupovať. Navyše časť
ustanovení zá-
kona
o dražbách mimo exekúcie je od roku
1950 prekonaná a
v
praxi neaplikovateľná. Uvedenú
problematiku bude potrebné
riešiť
komplexne buď novým zákonom, ktorý
upraví postup pri
dražbe nehnuteľností zaťažených záložným právom mimosúdnou
exekúciou,
alebo novou formuláciou tohto návrhu.
Vláda pri-
pravuje
riešenie tejto problematiky aj v rámci pripravovanej
rekodifikácie
občianskeho práva.
Vzhľadom na rozsah zmien je navrhnuté
splnomocňovacie
ustanovenie
k vydaniu úplného znenia zákona o bankách.
Predložený zákon si nevyžiada
zvýšenie výdavkov zo
štátneho
rozpočtu.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
prosím o podporu
návrhu
tohto zákona.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem
pekne pánu podpredsedovi
vlády. Teraz prosím
spoločného
spravodajcu výborov pána poslanca Ladislava Lysá-
ka,
aby podal správu o výsledkoch
prerokovania vládneho ná-
vrhu
zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanec L. Lysák:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán podpredseda vlády,
vážené kolegyne, kolegovia,
ctení hostia,
dovoľte
mi, aby som uviedol spoločnú správu Ústavno-
právneho
výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru
Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,
rozpočet
a
menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospo-
dárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru
Národnej rady
Slovenskej
republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu
a
národnosti o výsledku prerokovania
vládneho návrhu zákona
Národnej
rady Slovenskej republiky, ktorým sa
mení a dopĺňa
zákon
číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpi-
sov
a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony, ako
je
to uvedené v tlači 302.
Vládny návrh zákona Národnej rady
Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení a dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách
v
znení neskorších predpisov a
ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré
ďalšie zákony, pridelil predseda Národnej rady Slo-
venskej
republiky rozhodnutím číslo 692 zo 7.
decembra 1995
Ústavnoprávnemu
výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady
pre
financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre hos-
podárstvo,
privatizáciu a podnikanie a Výboru
Národnej rady
pre
verejnú správu, územnú samosprávu a
národnosti s termí-
nom
prerokovania v nadväznosti na jeho
zaradenie na program
12.
schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky. Ďalej určil
Výbor Národnej
rady pre financie,
rozpočet a menu, aby
skoordinoval
stanoviská výborov Národnej rady Slovenskej re-
publiky
s tým, že skoordinované stanoviská
výborov Národnej
rady Slovenskej republiky sa majú
premietnuť v spoločnej
správe
výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej
republiky rozhodnutím
číslo
699 z 11. decembra 1995 pozmenil svoje
rozhodnutie zo
7.
decembra 1995 číslo 692 tak, že termín prerokovania vlád-
neho
návrhu zákona v určených výboroch Národnej rady Sloven-
skej
republiky je ihneď.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady na
svojej schôdzi
dňa
13. decembra 1995 a Výbor Národnej rady pre financie,
rozpočet
a menu na svojej schôdzi dňa 14. decembra 1995 pre-
rušili
rokovanie o vládnom návrhu zákona
Národnej rady Slo-
venskej republiky,
ktorým sa mení
a dopĺňa zákon číslo
21/1992
Zb. o bankách v znení neskorších
predpisov a ktorým
sa
menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony, a odporúčajú Ná-
rodnej
rade Slovenskej republiky nerokovať o
vládnom návrhu
zákona na 12.
schôdzi Národnej rady
Slovenskej republiky
vzhľadom na
prerušenie rokovania o
tomto návrhu zákona
v
týchto výboroch a preložiť rokovanie o tomto bode programu
12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
na ďalšiu,
čiže
na 13. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady pre verejnú správu a
územnú samo-
správu
na schôdzi dňa 12. decembra 1995 a Výbor Národnej ra-
dy
pre hospodárstvo, privatizáciu a
podnikanie dňa 14. de-
cembra
1995 súhlasili s vládnym návrhom zákona Národnej rady
Slovenskej
republiky a odporúčajú Národnej rade Slovenskej
republiky
schváliť vládny návrh zákona Národnej rady Sloven-
skej
republiky bez pripomienok.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky
a
Výbor Národnej rady
Slovenskej republiky pre
financie,
rozpočet
a menu, ktoré prerušili rokovanie o
vládnom návrhu
zákona Národnej
rady Slovenskej republiky,
na svojich
schôdzach
v dňoch 18. a 19. januára 1996 prijali
uznesenie,
v
ktorom vyjadrili súhlas s vládnym návrhom zákona a odporú-
čajú
ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozme-
ňovacími
a doplňovacími návrhmi, tak ako sú
uvedené v tlači
302b.
Vážené dámy a páni, z týchto 23 návrhov odporúčam body
1
až 15, 17, 19 a 23 prijať tak, ako sú
uvedené. K ďalším
bodom
budem mať isté odporúčania. Body 20 a 22 neodporúčam
prijať.
K tomu by som vystúpil v rozprave.
Vážené dámy a páni, ďakujem vám za
pozornosť.
Vážený pán predseda, hlásim sa do
rozpravy ako prvý.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.
Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Dostal som 4
písomné prihlášky. Ako ste počuli, ako prvý sa hlási pán
spoločný
spravodajca, pripraví sa pán poslanec Nagy.
Poslanec L. Lysák:
Vážený pán predseda,
vážený pán podpredseda vlády,
pani kolegyne, kolegovia
vážení hostia,
dovoľte mi na úvod pripomenúť, že
Slovenská republika
za
uplynulé roky samostatnosti
dosiahla naozaj pozoruhodne
dobré
výsledky. Preukázala spôsobilosť v
krátkom čase vybu-
dovať
štátnu správu, riešiť zásadné vnútorné problémy vlast-
nou
cestou a vlastnými silami. Za rovnako
dôležité pokladám
to, že sme
dokázali zabezpečiť
makroekonomickú stabilitu,
ekonomickú suverenitu a primerané medzinárodné
postavenie
obnoveného
samostatného štátu.
Napriek
podstatne horším štartovacím
podmienkam, než
aké mala povedzme Česká republika,
Slovensko sa za veľmi
krátky
čas dostalo na čelné miesto spomedzi
všetkých trans-
formujúcich sa
štátov. Či už
máme na mysli
takmer
7-percentný
rast hrubého domáceho produktu v minulom roku,
mimochodom
najvyšší v Európe, výrazný pokles inflácie z 25 %
v
roku 1993 na menej než 8 % v minulom roku, poklesla aj
nezamestnanosť
o dve percentá, narástli nám devízové
rezer-
vy.
Ale
ak dovolíte, dámy a
páni, ešte dôležitejšie je
z
hľadiska celospoločenského to, že pozitívny hospodársky
vývoj
sa prejavuje už aj u obyvateľstva. Reálne príjmy na-
šich
obyvateľov stúpli za uplynulý rok o 5 %. A
dobré vý-
sledky
i pokračujúci vývoj dávajú predpoklad,
aby i v tomto
roku
vzrástli o ďalších 6 %. Na dosiahnutí
týchto výsledkov
má
určitý podiel aj dobrá menová a čiastočne aj finančná po-
litika
štátu.
Pochopiteľne, je tu i rad problémov,
ktoré nám prichodí
systematicky riešiť. Ťažiskovým problémom slovenského ban-
kovníctva je terajší
stav, štruktúra a vývojové
tendencie
úverového portfólia komerčných bánk. Úvery
poskytnuté ko-
merčnými bankami k
31. decembru 1994
predstavovali výšku
257,6 mld korún.
Z toho neštandardné úvery tvorili 36
%
a
rizikové stratové úvery tvorili okolo 14 % zo všetkých
úverov.
Pre
objektívnosť pohľadu na
tieto skutočnosti chcem,
kolegyne a kolegovia, zdôrazniť, že v
ekonomickej pozícii
bankového sektoru
sa koncentrujú všetky negatívne vplyvy
makroekonomického
prostredia ako celku. Ale koncentruje sa
tu
aj veľký pokles výrobnej sféry na začiatku deväťdesiatych
rokov, najmä priemyslu, narušenie obchodných
väzieb a zá-
kladné
poruchy vo finančných tokoch jednotlivých odvetví.
Ozdravenie bankového sektoru je zložitý proces. Výraz-
nejšie
sa formuloval, to je všeobecne známe, na známej pora-
de
predstaviteľov vlády, finančných kruhov, podnikateľských,
vedeckovýskumných
inštitúcií a aj odborov v Šoporni a
potom
na
následných rokovaniach. Postupne sú
tieto tri veľké pro-
blémy
v oblasti bankovej sféry riešené v
troch vzájomne sú-
visiacich
rovinách. Po prvé - utváraním a
uplatňovaním pri-
meranej
hospodárskej stratégie a finančnej menovej politiky.
Po
druhé - postupným riešením podnikovej
zadlženosti a tiež
-
čo sa týka najmä nás - dotváraním právnych noriem pre túto
oblasť.
Doterajší proces reštrukturalizácie v
roku 1995 ukázal,
že
vecné problémy sa koncentrujú okrem
zdedených pohľadávok
aj
novými, niekedy nekvalifikovanými
úvermi, a teda nutnos-
ťou
(z toho vyplývajúcou) výrazného zvýšenia úrovne riadenia
úverových
rizík a hodnotenia záruk v bankách.
Z hľadiska rozsahu sa problémy
koncentrujú v troch ban-
kách.
Vo Všeobecnej úverovej banke, ktorá pri vzniku prevza-
la
až 78 % úverov, sa odrážajú najmä problémy podnikateľské-
ho
prostredia, najmä druhotná
platobná neschopnosť, ale aj
dosahy privatizácie. V Investičnej a
rozvojovej banke sú
kľúčovými
problémami tie, ktoré súvisia s úvermi na dostavbu
Mochoviec
a sčasti na konverziu zbrojného priemyslu, ktoré
boli
presunuté zo Štátnej banky československej. Slovenská
sporiteľňa
zase rieši najmä dosahy z podpory
podnikateľskej
činnosti
v prvých rokoch transformácie a z obidvoch privati-
zácií.
Niektoré problémy sa darí riešiť, iné sú,
mierne po-
vedané, dlhodobého
charakteru. O postupe riešenia svedčí
znižovanie úrokovej miery, ktoré je už aj u nás citeľné.
A
predpokladám, že ani podpredseda vlády
nepoprie, že hádam
môžeme
oprávnene očakávať aj toho roku ďalšie zníženie.
K
doterajšiemu riešeniu problémov
týchto bánk i celej
bankovej
sféry môže v značnej miere prispieť, kolegyne a ko-
legovia, aj
posudzovaná novela zákona
číslo 21/1992 Zb.
o
bankách. Jednak tým, ako bolo
už uvedené a čo máme aj
v
tlači, že sa upravujú vzťahy, ktoré sa
od prijatia zákona
zásadne
zmenili, či už ide o štátoprávne usporiadanie, vznik
samostatnej či obnovenie samostatnej Slovenskej republiky,
vznik
Národnej banky Slovenska, obnovenie vlastnej meny slo-
venskej
koruny, ale aj výrazné zmeny vnútorných a vonkajších
podmienok.
Vecne sa
v zákone upravuje najmä postup
pri zakladaní
banky,
a to rozčlenením povolenia na založenie a povolenia
na vykonávanie bankovej činnosti (mimochodom, je to mimo-
riadne
dôležité, aby nám nevznikali chudorľavé
a krachujúce
banky).
Ďalej je to výrazné zvýšenie úlohy bankového dohľadu
pri ekonomickom usmerňovaní činností, priebežnej kontrole
a
prípadnom sankcionovaní bánk
vtedy, ak porušia zákonom
stanovené
povinnosti.
Za významnú časť tejto novely
pokladám úpravu procesu
reštrukturalizácie úverového portfólia bánk. Banky, ktoré
s
klasifikovanými úvermi, u ktorých je
riziko, že nebudú
dlžníkmi
splatené riadne a včas, prejdú procesom
reštruktu-
ralizácie
ich úverového portfólia s účasťou
štátu. Pravidlá
procesu reštrukturalizácie upraví vláda nariadením. Banky
budú potom povinné vypracúvať projekty
reštrukturalizácie
(mimochodom, mnohé to
už teraz realizujú) a budú povinné
poskytovať
Národnej banke a ministerstvu financií
príslušné
údaje.
Novela zákona, ktorú teraz posudzujeme,
obsahuje tiež
významné
opatrenia (mimochodom, je to v bode 23
tlače 302b)
o
boji proti legalizácii príjmov z organizovaných foriem
trestnej
činnosti. Uvádza sa tam povinnosť
nahlásenia podo-
zrivých bankových operácií, čo sa
upraví potom všeobecne
platným
záväzným zákonným predpisom a myslím, že to bude mi-
moriadna
tortúra, ktorá vyzve ešte dosť šumu.
Výraznou zmenou, a to prínosnou, je zavedie hypotekár-
neho
bankovníctva. Nesporne môže prispieť k oživeniu bytovej
výstavby
zavedením hypotekárnych a komunálnych
úverov. Uví-
tajú
to iste tak občania, ako i banky a mala by to pocítiť
aj ekonomika ako celok. Pravda, pôjde
tu zrejme o proces
postupný,
ale pri istej účasti štátu, o ktorej sa uvažuje,
možno
predpokladať, že v priebehu dvoch - štyroch rokov by
toto
opatrenie mohlo mať vplyv alebo aktivizovať tak jednu
štvrtinu
ľudí na Slovensku.
Vážené dámy a páni, zložitosť tvorby tohto zákona spo-
čívala
najmä v enormnom množstve vzťahov a pozícií, v kto-
rých
sa dotýka občanov, fyzických a právnických osôb cez ko-
merčné
banky, Národnú banku, ministerstvo
financií a ďalšie
inštitúcie.
Mnohé vnútroštátne vzťahy sa ešte len
dotvárajú
a
treba nám počítať, pochopiteľne,
aj s prispôsobovaním sa
európskym
štandardom. Preto, vážené kolegyne a kolegovia, po
zohľadnení širších uvádzaných ekonomických súvislostí, ako
aj
z poznatkov našej komisie pre peňažníctvo, menu, zahra-
ničnoekonomické
vzťahy výboru pre financie, rozpočet a
menu
a
po ďalších konzultáciách s komerčnými bankami, Národnou
bankou
aj odborníkmi z ministerstva financií
odporúčam, tak
ako
som už uvádzal, aby sme body 1 až 15, 17 a 19 prijali
tak,
ako sú uvedené v spoločnej správe v tlači 302b.
K ďalším
bodom mám pripomienky, ktoré by
som uviedol
a
dostanete ich písomne, aby to bolo ľahšie sledovateľné.
Prvá. V
súvislosti s požiadavkou
komerčných bánk, aby
sa
zamedzilo obmedzovaniu hlavných
akcionárov bánk, respek-
tíve
iných osôb, ktoré majú osobitný vzťah na
únosnú mieru,
odporúčam po
konzultáciách tak s predstaviteľmi Národnej
banky,
ako aj ministerstva financií, aby sa upravil bod 52
návrhu novely zákona číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení
neskorších
predpisov tak, že sa vypustí navrhovaný odsek 3
§
19 a navrhovaný odsek 4 sa označí ako odsek 3. K tomuto
paragrafu,
je to v článku I v bode 52, bola
vznesená aj po-
žiadavka
bankového sektoru na úpravu v § 19 ods. 1 písm. f),
kde
sa uplatňujú niektoré obmedzenia činnosti
bánk, t. j.
také,
že banka nesmie uzatvárať zvýhodnené
obchody s osoba-
mi,
ktoré ju riadia a kontrolujú alebo majú
vplyv na riade-
nie
banky, prípadne s ich blízkymi príbuznými. Túto časť ne-
odporúčam
prijať. Sčasti je táto činnosť povolená v § 18,
ale u týchto
osôb je tam istá poistka, že na poskytnutie
úveru
sa vyžaduje splnenie ďalšej podmienky, t. j. súhlas
rozhodnutia
štatutárneho orgánu banky. Myslím
si, že je to
postačujúce.
K bodu 16, ako som už spomínal, čo je k článku XI bodu
90
návrhu, odporúčam, aby sa za bod 90
vložili nové body 91
a
92, ktoré znejú:
Bod 91: § 38 ods. 3 sa dopĺňa písmenom f), ktoré znie:
"f) ministerstva pri výkone zákonom už stanoveného dozo-
ru9c/".
Poznámka pod čiarou k odkazu 9c) znie:
"9c) zákon číslo
600/1992 Zb.
v znení neskorších
predpisov, zákon číslo
530/1990
Zb. v znení neskorších predpisov, zákon
Slovenskej
národnej
rady číslo 24/1991 Zb. v znení zákona Slovenskej
národnej
rady číslo 25/1992 Zb., zákona
Slovenskej národnej
rady
číslo 197/1992 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej
republiky
číslo 306/1995 Z. z.".
Posledná úprava - bod 92: V § 38 ods. 5
sa označuje ako
ods. 4 a
v texte sa vypúšťajú slová "a odseku 4"." Dámy
a
páni, v nadväznosti na to sa potom prečísluje označenie
bodov
a v doterajšom bode 92 odkaz 9c) sa označí ako odkaz
9d).
Znovu
pripomínam, že všetky
tieto úpravy, ktoré tu
uvádzam,
dostanete tlačou. Schválenie tohto bodu 16 nadväzu-
je
a súvisí s návrhom uvedeným v bode 22 spoločnej správy.
Chcel my som odôvodniť túto úpravu. Pokiaľ ide o navr-
hovaný
bod, spočíva v doplnení § 38 ods. 3
zákona o bankách
o
nové písmeno f) vrátane poznámky
pod čiarou s odkazom na
platný
zákon o cenných papieroch, na zákon o dlhopisoch a na
zákon
o poisťovníctve. Ide o presný výpočet prípadov, keď
ministerstvo
je oprávnené vykonávať dozor a v tejto súvis-
losti
neplatí bankové tajomstvo. Oproti úprave obsiahnutej
v
bode 16 spoločnej správy ide o presné
vymedzenie prípadov
v
odkaze pod čiarou, a nie o demonštratívny výpočet. V tejto
súvislosti
sa v bode 22 spoločnej správy (tlač 302b) navrhu-
je
úprava článku IV, ktorá spočíva v doplnení nového bodu
2,
ktorým sa zo zákona číslo 600/1992
Zb. o cenných papie-
roch
vypustí v § 87 ods. 5 posledná veta, čo bola nepriama
novela
zákona o bankách.
Navrhovaný nový bod 92 obsahuje
legislatívnu úpravu ta-
kéhoto
znenia: Zákonom číslo 264/1992 Zb. bol zrušený § 38
ods.
4 zákona číslo 21/1992 Zb. o bankách, pričom však nebo-
li urobené
s tým súvisiace legislatívno-technické úpravy
v
zákone o bankách. Predovšetkým § 38 ods. 5 nebol prečíslo-
vaný
na ods. 4 a navyše v § 38 ods. 5 a v § 39 ods. 1 zosta-
li
nefunkčné odkazy na zrušený ods. 4, na
čo bolo upozorňo-
vané.
Na tieto drobné legislatívno-technické nedostatky upo-
zornil aj legislatívny odbor Kancelárie Národnej
rady vo
všeobecnej
časti svojej informácie. Z uvedeného
dôvodu, ako
aj
vzhľadom na to, že sa ráta s uverejnením úplného znenia
zákona
o bankách, si dovoľujem navrhnúť odstránenie uvede-
ných
nedostatkov týmito dvoma úpravami:
K článku I bod 91:
Na konci bodu
91 sa pripájajú slová "a slová odsekov 2,
3
a 4 sa nahrádzajú slovami odsekov 2 a 3". Ako som už uvie-
dol,
ide o odstránenie drobných legislatívno-technických ne-
dostatkov.
Dámy a páni, k bodu 18, čo je článok I bod 96, odporú-
čam
nasledovné: Za bod 96 sa vkladá nový bod 97, ktorý znie:
"Za
§ 44 sa vkladá § 44a, ktorý znie: (Mimochodom, dohodli
sme,
že túto úpravu prednesiem po spresnení tej predlohy,
ktorá
je daná v bode 18 spoločnej
správy, ktorú máte v ru-
kách.)
Teda: § 44a
(1) Banky, ktoré poskytli úvery alebo na ktoré prešli
pohľadávky
z úverov poskytnutých pred 1. januárom 1990, pri-
čom
tieto úvery sa stali klasifikovanými z dôvodu existencie
rizika,
že pohľadávky z nich nebudú dlžníkmi splatené riadne
a
včas v ich plnej menovitej hodnote, prejdú procesom re-
štrukturalizácie ich úverového portfólia s účasťou
štátu;
pravidlá
procesu reštrukturalizácie úverového portfólia sta-
noví
vláda nariadením.
(2) Banky podľa odseku 1 sú povinné vypracovať projekt
reštrukturalizácie úverového portfólia a poskytovať mini-
sterstvu
a Národnej banke Slovenska nimi požadované údaje.
(3) Osnovu projektu reštrukturalizácie úverového port-
fólia,
rozsah, štruktúru a termíny predloženia
požadovaných
údajov upraví ministerstvo a Národná
banka Slovenska vše-
obecne
záväzným právnym predpisom."
Vážené dámy a páni, Výbor Národnej
rady pre financie,
rozpočet
a menu rokoval o potrebe
reštrukturalizácie úvero-
vého
portfólia Slovenskej sporiteľne a ďalších bánk, ktoré
vznikli
rozdelením Štátnej banky
československej a prevzali
úvery
za záväzné úlohy štátneho plánu.
Riešenie tohto prob-
lému
vyústilo do návrhu nového
ustanovenia § 44a, ktorý je
obsiahnutý
v bode 18 spoločnej správy 302b. Už vo výbore sme
sa
vecne dohodli, že riešenie tohto problému sa predloží,
ale
bude nutné urobiť tie formulačné opatrenia, ktoré som tu
uviedol
a ktoré odporúčam akceptovať. Je to prerokované aj
s
predstaviteľmi Národnej banky aj ministerstva financií.
V článku IV je odporúčaná neveľká
zmena. V uvádzacej
vete
sa za slovami "zákon Národnej rady Slovenskej republiky
číslo
374/1994" vkladajú slová
"zákon Národnej rady Sloven-
skej
republiky číslo 190/1995 Z. z.".
Do článku V sa v uvádzacej vete za
slovami "zákon Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky číslo 46/1994
Z. z." vkla-
dajú
slová "zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo
190/1995
Z. z.".
Do článku VI v úvodnej vete sa tiež za
slová "zákon Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky číslo 264/1994 Z. z." vkla-
dajú
slová "zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo
249/1994
Z. z.". Ide takisto o odstránenie drobných legisla-
tívno-technických
nedostatkov.
K už
spomínaným bodom 20 a 21
spoločnej správy, ktoré
sú uvedené v
tlači 302b: Podnet na legislatívne riešenie
funkčnosti
hypotekárnych úverov, a to doplnením § 299 Ob-
chodného
zákonníka o odsek 4 v navrhovanom znení o rozšírení
pôsobnosti
zákona číslo 174/1950 Zb. o dražbách
mimo exekú-
cií
aj na nehnuteľnosti, po prerokovaní s odborníkmi, zá-
stupcami ministerstva financií a Národnej
banky Slovenska
i
ministerstva vnútra sa ukazuje, ako už uvádzal podpredseda
vlády,
že ide o značne zjednodušený a nie dosť reálny prí-
stup,
aj keď vecne správny. Naša snaha - aj v našom výbore
pre
financie, rozpočet a menu - hoci oprávnená, rieši túto
problematiku
bez dôslednej analýzy zákona 174/1950 Zb., kto-
rá
by vyústila do návrhu riešenia bez problémov realizovať
predaj
nehnuteľností na dražbe v rámci
realizácie záložného
práva
inak ako súdnym výkonom rozhodnutia, by mohla priniesť
v
praxi zrejme viac problémov ako úžitku. Nebolo by možné
potom
problémy riešiť dôsledne a dôkladne.
Po
oboznámení sa so
zákonom číslo 174/1950 Zb. sú
pochybnosti,
pretože časť ustanovení je už prekonaná, ako sa
tu už uvádzalo. Napríklad právna úprava
súdnych exekúcií
zaznamenala
v poslednom období určitý vývoj a niektoré vý-
razné
zmeny. Preto ustanovenia, ktoré sa ukazujú problema-
tické
na dražbu hnuteľných vecí, je ešte menej vhodné bez
náležitého
posúdenia aplikovať aj na dražbu nehnuteľností,
ako
sa to navrhuje.
Najzávažnejším problémom je to, že neexistujú niektoré
osobitné
ustanovenia, ktoré sú na dražbu nehnuteľností ne-
vyhnutné.
Osobitosť subjektov realizujúcich dražbu úplne vy-
lučuje napríklad uplatnenie ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku
a vyžaduje aj osobitné riešenia, ak sa sledovaný
cieľ
nemá zmariť. Napríklad je to potreba zákonom zakázať
predaj
nehnuteľností po začatí realizácie
dražby. Treba vy-
riešiť
okamih prechodu vlastníckeho práva, vzťah k prednost-
nému
zákonnému záložnému právu a upraviť
celý postup ocene-
nia
aj dražby.
Ustanovenie § 299 Obchodného
zákonníka nemá väzbu na
právny predpis, podľa ktorého by mal
záložný veriteľ pri
dražbe nehnuteľností postupovať. Záložné právo nemôže byť
realizované
inak ako určitým legálnym procesom, ktorý presne
ustanoví
pravidlá postupu pri verejnej dražbe. To znamená,
aké
je najnižšie podanie, kto môže dražiť,
kto je z dražby
vylúčený,
komu a za akých podmienok možno udeliť príklep,
komu
udeliť príklep pri najvyššom rovnakom
podaní viacerými
držiteľmi,
aké právne následky vyvolá udelenie
príklepu, či
a
v akej lehote možno podať námietky
proti udeleniu príkle-
pu,
kto o námietkach rozhodne, kedy vzniká
vlastnícke právo
k
vydraženej nehnuteľnosti atď. Celú túto
problematiku bude
teda
treba riešiť zákonom a to novým zákonom a komplexne,
ktorý
by upravil postup pri dražbe
nehnuteľností zaťažených
záložným
právom mimosúdnou exekúciou.
Dámy a páni, podľa informácie z ministerstva vnútra sa
s
takouto úpravou ráta v komplexnej úprave novelou Exekučné-
ho poriadku. Bez týchto náležitostí by
mohlo dôjsť k ne-
oprávneným
exekúciám občanov aj organizácií s nepredstavi-
teľnými
morálnymi aj majetkovými
dôsledkami. To zrejme ne-
chceme.
A preto z dôvodov, ktoré som tu uviedol, a po zo-
hľadnení
stanovísk tých inštitúcií, ktoré som
spomínal, na-
vrhujem,
aby sme body 20 a 21 spoločnej správy neprijali.
K článku VIII, ide o termín platnosti zákona, dovoľte,
aby
som uviedol nové znenie a odporúčanie, aby tento zákon
nadobudol
účinnosť 1. marca 1995. Tento návrh je tu vzhľadom
na
to, že ide o rozsiahle vecné zmeny, ktoré sa v zákone na-
vrhujú,
a je potrebný náležitý čas na to, aby
sa pripravili
legislatívne
súvzťažné normy. Do tejto lehoty môžu
adresáti
tejto
normy ešte pripraviť jeho potrebné
náležitosti na za-
vedenie
do praxe.
Dámy a páni, ďakujem vám pekne za trpezlivosť. Dovoľte
mi
len záverečnú poznámku. Viacerí
poslanci dostali návrhy,
aby
sme do § 1 prvej časti tohto
zákona 21/1992 Zb. o ban-
kách
začlenili aj družstvá, aby mohli vykonávať bankovú čin-
nosť.
Overovali sme túto možnosť aktívne, ale
musím uviesť,
že banková
činnosť družstiev vyžaduje
osobitné riešenie
v
súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka. Bude sa to
teda riešiť
osobitným zákonom o
úverových družstvách.
V
Čechách postupovali v podstate rovnako.
Vážené dámy a páni, po posúdení týchto a prípadne ďal-
ších
návrhov na spresnenie novely zákona 21/1992 Zb. odporú-
čam
novelu tohto zákona prijať.
Ďakujem vám ešte raz za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne pánu spoločnému
spravodajcovi. Prosím ho,
aby
zaujal miesto pre spravodajcov.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
je vlastne dva-
násť
hodín. Do rozpravy sa písomne prihlásili šiesti páni
poslanci.
Mal by vystúpiť pán poslanec Nagy. Urobíme obed-
ňajšiu
prestávku? (Vyjadrenie súhlasu zo sály.)
Takže prestávka bude do 14.00 a po nej budeme pokračo-
vať
v rozprave.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyne, páni poslanci, budeme
pokračovať v ro-
kovaní
13. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky s tým,
že
bola otvorená rozprava. Do rozpravy sa medzitým prihlásil
ďalší
pán poslanec, takže mám 7 písomných prihlášok.
Ako som oznámil, prvý vystúpi pán poslanec László Nagy
a
pripraví sa pán poslanec Baránik. Tessék parancsolni.
Poslanec L. Nagy:
Ďakujem, pán predseda.
Vážený pán podpredseda,
vážené poslankyne a poslanci,
zvýšenie stability bankového sektoru
predkladatelia ná-
vrhu
vidia v spresnení a výraznom posilnení právomocí banko-
vého
dohľadu Národnej banky Slovenska.
Právomoci sú defino-
vané
pri zakladaní banky, ekonomickej
stabilizácii banky so
snahou znižovať riziká banky pri priebežnom
kontrolovaní.
Kontrola
sa dotýka aj štruktúry akcionárov banky.
Súčasný zákon umožňuje
Národnej banke Slovenska mať
kontrolu nad každým
prevodom podielovej účasti,
ktorá je
rozsahom väčšia ako 15 % základného imania banky, preto je
táto
snaha nepochopiteľná.
Na definovanie vlastníka sa v novele
navrhuje, aby ban-
ka
vydala akcie len ako zaknihované cenné papiere na meno,
ktoré
nie sú obchodovateľné na verejnom trhu. V súčasnosti
podľa
novelizovaného zákona číslo 600/1992 Zb. o cenných pa-
pieroch
fyzické osoby a právnické osoby môžu kupovať alebo
predávať
cenné papiere, napríklad akcie, len na verejnom tr-
hu.
Z toho vyplýva, že akcie bánk verejne neobchodovateľné
nebudú
môcť zmeniť majiteľa s výnimkou bezodplatného prevodu
a
prechodu akcie. Tento spôsob
jednoznačne nevyhovuje a pa-
ralyzuje
prirodzenú kapitalizáciu bankových subjektov.
Odstránenie bankových akcií z
kapitálového trhu je
principiálne nevyhovujúce. Je všeobecne známe, že
bankové
akcie
vzhľadom na ostrú sledovanosť a častú bonitnosť patria
medzi
obľúbené akcie na kapitálových trhoch. Chýbanie banko-
vých
akcií na slovenskom kapitálovom trhu by teda len zvýši-
lo
jeho aj doterajšiu podpriemernosť.
Treba preto konštato-
vať,
že v celom návrhu je zrejmé veľmi silné posilnenie kon-
trolných
mechanizmov. Kontrolné mechanizmy v niektorých čas-
tiach
návrhu sú netransparentné a sú v rozpore s platnými
zákonmi
alebo aj so zdravou logikou riadenia firiem, v tomto
prípade
riadenia bánk. Preto k jednotlivým návrhom je po-
trebné
uviesť nasledovné postrehy.
Po prvé.
K § 6 v doplňovanom odseku 5 sa uvádza, že
banka
môže vydať len akciu na meno ako zaknihované cenné pa-
piere,
čo značne obmedzuje anonymitu
vlastníkov cenných pa-
pierov.
Snahu identifikovať a odhaľovať vlastníkov
banky je
možné pociťovať aj na iných miestach
navrhovanej novely.
Preto
navrhujem odsek 5 § 6 novely vypustiť.
Po druhé. Novela zákona v § 8
ods. 5 výslovne ukladá
podriadenosť
vnútornej kontroly dozornej rade.
Vzniká otáz-
ka, či vnútorná
organizačná vložka kontroly
je nástrojom
vnútornej kontroly vedenia banky alebo kontrolným
orgánom
dozornej
rady. Pravdepodobne takáto novela môže zaviesť cha-
os
vo vnútornej organizačnej štruktúre banky. Vedenie nebude
mať
mechanizmy vnútornej kontroly a stratí dôležitú spätnú
väzbu.
Úprava o vnútornej kontrole by mala byť
vecou vlast-
níkov a
valného zhromaždenia banky,
a nie vecou zákona
o
bankách, nehovoriac už o tom,
či vôbec dozorná rada je
kompetentná
vymenovať bankového manažéra. Táto otázka by ma-
la
byť v kompetencii valného zhromaždenia,
teda vlastníkov,
ktorí
rozhodujú o stanovách a o iných dôležitých otázkach
správy
a riadenia akciovej spoločnosti, v tomto prípade ban-
ky.
Preto navrhujem odsek 5 § 8 novely vypustiť.
Po tretie. Zaujímavý je i § 10 predmetnej
novely, ktorý
ukladá
povinnosť banke vopred písomne oznámiť zriadenie svo-
jej
pobočky na území Slovenskej republiky. Zriadenie pobočky
je
výsostným právom ktorejkoľvek banky, pretože svoj obchod-
ný
priestor by si mala každá banka
strategicky riešiť sama,
nehovoriac
už o tom, že každá banka si zodpovedá
za svoju
personálnu
politiku. Preto nie je logické, aby
banka musela
oznamovať
údaje podľa § 10 ods. 3 písm. c). Preto ho navrhu-
jem
vypustiť. Ďalej navrhujem vypustiť slovo "vopred" tak-
tiež
z § 10 ods. 3. Ak by to zostalo
nezmenené, založila by
sa
možnosť kádrovania zo strany Národnej banky Slovenska.
Po štvrté. V § 12 novela zákona ukladá
povinnosť dozor-
nej
rade predkladať Národnej banke Slovenska správu o vý-
sledku činnosti vnútornej kontroly. Treba položiť
otázku,
kto je partnerom Národnej banky Slovenska,
pretože jedno-
značne
by mal byť partnerom Národnej banky štatutárny zá-
stupca
alebo výkonný orgán podľa výpisu
obchodného registra
banky.
Národná banka Slovenska by mala komunikovať so štatu-
tárnymi
orgánmi na to určenými, a nie s ktoroukoľvek zložkou
banky
podľa ľubovôle. Tento paragraf novely teda nerešpektu-
je
suverenitu banky. Na dohľad nad bankami
má Národná banka
Slovenska svoje
vlastné zložky bankového
dohľadu. Preto
v bode 39 novely v § 12 ods. 3 navrhujem slová
"dozorná ra-
da"
vypustiť a namiesto nich uviesť slová
"štatutárny pred-
staviteľ".
Po piate. Zaujímavé je i ponímanie
vlastníckych práv.
V
§ 16 ods. 1 písm. a) a b) návrhu ukladajú povinnosť vyžia-
dať
si predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska a pre-
rokovanie
s ministerstvom pri zvýšení majetkového podielu na
základnom
imaní už založenej banky o 3 %.
Takéto úkony by
mali byť vecou
vlastníkov, pretože zvýšenie
podielu alebo
prevod
vlastníckych práv k akciám by mali byť výlučnou vecou
vlastníkov
a systému trhového hospodárstva. Takéto ustanove-
nie
zasahuje vlastne do práv akcionárov a valného zhromažde-
nia.
Preto i v tomto prípade navrhujem § 16
ods. 1 písm. a)
a
b) vypustiť.
Po
šieste. Zaujímavý je § 26 ods.
1 písm. b) čísla
4
a 5, keď navrhovaná novela
prostredníctvom Národnej banky
Slovenska
chce u bánk dosiahnuť limitovanie ich prevádzko-
vých nákladov,
prípadne i zastavenie vyplácania dividend
a
odmien. Chce týmto Národná banka Slovenska riadiť oblasť
nákladov i
výnosov iných bánk?
Načo sú potom manažéri
a
vlastníci banky? Pri zistení prípadných nedostatkov by Ná-
rodná banka Slovenska mala využívať iné
mechanizmy. Preto
navrhujem
z navrhovanej novely vypustiť § 26 ods. 1 písm. b)
čísla
4 a 5.
Po siedme. Dokonca je absurdné, keď
sa v § 26 ods. 1
písm.
c) umožňuje Národnej banke Slovenska uložiť
banke po-
vinnosť
odvolať vedúceho pracovníka banky. Toto môže len na-
rušiť
práva vlastníkov, práva predstavenstiev
a práva mana-
žérov
bánk. Navrhujem preto uvedené písm. c) ods. 1 § 26 vy-
pustiť.
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
celkový dojem z predloženej
novely zákona je taký, že
zákon,
ak bude v predloženej forme prijatý, umožní zo strany
Národnej
banky Slovenska kádrovanie jednotlivých bánk, zave-
denie
netransparentnej kontroly i s možnými
prvkami zneuži-
tia
takejto kontroly.
Zákon v
tomto znení bez rešpektovania
mojich a podob-
ných
pripomienok navrhujem neprijať.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec. Ďalej je prihlásený do rozpravy
pán
poslanec Baránik a pripraví sa pán poslanec Palacka.
Poslanec M. Baránik:
Vážený pán predseda,
vážený pán podpredseda vlády,
vážené dámy poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážení hostia,
návrh novely zákona číslo 21/1992 Zb. o
bankách v znení
neskorších
predpisov predstavuje ďalší krok, ktorým sa le-
gislatívnymi
normami a riadiacimi aktmi zdokonaľuje trhové
prostredie
ekonomiky Slovenskej republiky. Banky
sú subjek-
tom
monetárnej politiky a ako také
zohrávajú významnú úlohu
v
hospodárskej politike štátu. Monetárna
politika je spolu
s
rozpočtovou politikou najdôležitejším
ekonomickým nástro-
jom, a síce
nepriamym, ktorým štát
ovplyvňuje ekonomické
správanie
sa právnických osôb, fyzických osôb, podnikateľov,
ale
aj ostatného obyvateľstva.
Banky hrajú významnú úlohu pri ovplyvňovaní zásoby pe-
ňazí
v ekonomike, bankovým dohľadom sa upevňuje dôvera vkla-
dateľov v bankový
systém, čím sa značne eliminujú výkyvy
v
množstve peňazí v ekonomike, ktoré vedú
k zníženiu likvi-
dity
bánk a v krajnom prípade k ich likvidácii.
O dobrej úrovni bankového dohľadu, ktorý
sa týmto záko-
nom
posilňuje, svedčí aj skutočnosť, že
zatiaľ nebola ohro-
zená
likvidita ani jednej slovenskej banky.
Každý štát, ktorého ekonomika sa opiera o trhové vzťa-
hy,
venuje podmienkam pôsobenia bánk významnú pozornosť. Zá-
kon
číslo 21/1992 Zb. už novým podmienkam plne nevyhovuje,
preto
vláda oprávnene v úzkej súčinnosti s bankovou sústavou
pripravila novelu zákona o bankách, ktorá významne
posúva
bankový
systém bližšie k novým podmienkam, čiže novým spôso-
bom
rieši činnosť a pôsobenie celej bankovej sústavy. Ide
hlavne
o riešenie nasledujúcich problémov:
Posilňuje posta-
venie
bankového dohľadu Národnej banky
Slovenska, aby mohol
zodpovednejšie vykonávať úlohu kontroly bankovej
činnosti
obchodných bánk,
ďalej zavádza hypotekárne
bankovníctvo
-
ide o mimoriadne dôležitý čin, ktorý v tejto etape rozvoja
našej
ekonomiky má ďalekosiahly význam
ekonomický a sociál-
ny.
Ekonomický v tom, že prispeje k oživeniu stavebníctva
a
cez stavebníctvo aj nadväzujúcich odvetví priemyslu, v so-
ciálnej
oblasti prispeje k riešeniu bytovej výstavby najmä
pre
mladú generáciu.
Doterajšia úroveň dohľadu napriek
tomu, že je vyššie
kladne
hodnotený, prispela k tomu, že časť
bánk si poskyto-
vaním
nedostatočne krytých úverov zhoršovala úverové portfó-
lio,
čím sa samy banky poškodili, uškodili aj ekonomike, ale
aj
vlastníkom a vkladateľom.
Novela zákona ďalej zdokonaľuje činnosť
bánk v týchto
smeroch: Prispeje k
oživeniu a rozvoju
kapitálového trhu
tým,
že banky budú môcť vydávať nielen akcie, ale aj iné ob-
chodovateľné
cenné papiere. Akcie môžu vydávať len
na meno,
ktoré
nie sú obchodovateľné na verejnom trhu. Nakúpené akcie
banka
má povinnosť nevlastniť dlhšie ako jeden rok, čím sa
vytvárajú
podmienky na zvýšenie obratu na kapitálovom trhu
a
to je pre našu ekonomiku žiaduce.
Ďalej zákon dáva Národnej banke
právo, aby dohliadala
na
to, aby na kapitálový trh vstupovali
len všestranne pri-
pravené
bankové subjekty na bankovú činnosť.
Toto právo vy-
plýva
zo zodpovednosti Národnej banky za
monetárnu politiku
Slovenskej
republiky. Presne vymedzuje postavenie
zahranič-
ných
bánk alebo ich pobočiek, čím sa
sprehľadňuje pôsobenie
zahraničného
kapitálu a pohyb zahraničného kapitálu v banko-
vom
systéme.
V záujme znemožnenia personálnych fúzií
sa v § 8 stano-
vuje,
že člen dozornej rady banky nesmie byť členom predsta-
venstva ani zamestnancom banky, ani členom
predstavenstva
alebo
dozornej rady inej banky. Tým sa bráni zneužívaniu in-
formácií. Dôležité je
aj ustanovenie, že útvar vnútornej
kontroly
riadi dozorná rada. V rámci toho dozorná rada vyme-
núva
a odvoláva vedúceho tohto orgánu.
Vážení
poslanci, tento problém by sa mohol
zdať nie
celkom
prijateľný z hľadiska bývalých
skutočností. Ale tým,
že dnes sú
v dozornej rade zástupcovia vlastníkov banky
a
volia sa dozorné rady na valnom
zhromaždení, toto opatre-
nie
je, samozrejme, správne.
Takýmto spôsobom sa potom útvar vnútornej
kontroly stá-
va
nezávislým od výkonných orgánov a môže
takto nezávislej-
šie
vykonávať svoju kontrolnú funkciu. Jednej osobe, ktorá
má
osobitný vzťah k banke, môže banka poskytnúť úver a záru-
ku
najviac do výšky 25 % základného imania banky. Toto treba
považovať
na základe našej skúsenosti tiež za správne.
Za správne ďalej považujem, aby
audítori pripravovali
správu
o overení účtovnej uzávierky podľa
osnovy zostavenej
Národnou
bankou Slovenska, a nie ako sa často
stáva, že au-
dítorské
zahraničné firmy zostavujú audítorské správy o ove-
rení účtovnej
uzávierky podľa legislatívy ich materských
krajín,
čo spôsobuje významné daňové úniky našej ekonomike.
V § 25 sa bankovým dohľadom voči pobočkám zahraničných
bánk,
resp. ich pobočiek približujeme k
podmienkam zaužíva-
ným
v Európskej únii. Tým sa tento
zákon dostáva na vyššiu
úroveň.
V § 26 zákon dáva Národnej banke právo aktívne vstúpiť
v
záujme vkladateľov, bezpečnosti a stability bankového sys-
tému
do činnosti bánk, čo je správne. Ak
Národná banka Slo-
venska
získa informácie z bankového dohľadu, že vedenie ban-
ky
nevykonáva svoju činnosť v súlade s pravidlami o bankovej
činnosti,
môže navrhnúť rigorózne opatrenia pre
valné zhro-
maždenie,
vrátane návrhu odvolať vedúceho
pracovníka. Takže
Národná
banka nebude nikoho kádrovať, ona len
odporúča val-
nému
zhromaždeniu - a to je správne.
Na základe už našich skúseností
tieto opatrenia treba
považovať
za veľmi dôležité, aby sa predišlo nesprávnej čin-
nosti
bánk. Myslím si, že z posledného obdobia sa podobné
prípady
už stali v dvoch prípadoch a tým sa podarilo zachrá-
niť
naše banky.
Za správne považujem, aby hypotekárne
obchody mohli vy-
konávať
len naše banky a ich pobočky. Taktiež považujem za
správne,
aby oceňovanie nehnuteľností, na ktoré banka prebe-
rá záložné právo, vykonávali vlastní
odhadcovia. Zníži sa
tým
riziko poskytovania nenávratných úverov.
V záujme upevnenia úlohy monetárnej
politiky a tým kon-
troly
množstva peňazí v obehu je dôležité ustanovenie § 36
odsek
d), ktoré ukladá, na čo sa môžu použiť dočasne voľné
prostriedky získané z
hypotekárnych obchodov. Ak by
tieto
dočasne voľné prostriedky vstúpili do obehu, prispeli by
k
rastu inflácie. A takýmto spôsobom
nemajú možnosť vstúpiť
do
obehu.
Správne je tiež ustanovenie, že
zastúpenia zahraničných
bánk nemôžu vykonávať bankové operácie. Treba
vedieť, že
postavenie
v zastúpení zahraničných firiem nie je
u nás ná-
ležite právne
zabezpečené, zahraničné zastúpenia
nie sú
právnické
osoby, preto nemajú povinnosť robiť daňové prizna-
nia,
ale môžu vykonávať ekonomické
aktivity a získavať tak
z
toho príjmy. A tým, že nie sú právnické osoby a nemajú po-
vinnosť
robiť daňové priznania, dochádza k významným daňovým
únikom.
Ešte by som odporúčal, a preto dávam
pozmeňovací návrh,
aby
v § 20 ods. 3, v ktorom sa uvádza: "Národná banka po-
skytne informácie z registra banke a
pobočke zahraničnej
banky",
vsunuli slová "na území Slovenskej republiky". Tým
by
sme zabránili úniku mnohých
informácií, pri ktorých nie
je
žiaduce, aby sa dostali mimo nášho územia.
Vážené dámy a páni, predkladaná novela zákona predsta-
vuje
dokonale pripravenú novelu významného zákona, pretože
banky
zohrávajú mimoriadne významnú úlohu v našej ekonomike.
Vzhľadom
na kvalitnú prípravu tohto zákona
odporúčam a žia-
dam
vás, aby ste svojimi hlasmi podporili schválenie tejto
novely
zákona.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja, pán poslanec. Ďalej
vystúpi pán poslanec
Gabriel
Palacka a pripraví sa pán poslanec Filkus.
Poslanec G. Palacka:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Vážený pán predseda,
vážený pán podpredseda vlády,
vážené dámy a páni,
je
asi nesporným faktom, ako zaznelo aj
z úst môjho
predrečníka, že banky
majú v ekonomike Slovenska kľúčový
význam.
Najmä v súčasnej situácii nerozvinutého kapitálového
trhu,
ktorý sa aj zásluhou niektorých legislatívnych a admi-
nistratívnych
zásahov v minulom roku podarilo úspešne elimi-
novať, predstavujú banky ak nie jediný, isto rozhodujúci
prostriedok na efektívne umiestňovanie voľných
finančných
zdrojov.
Akékoľvek ľahkomyseľné ohrozenie efektívneho fungo-
vania
bánk by mohlo privodiť doslova hospodársku katastrofu,
preto
je novela zákona o bankách, teda akéhosi základného
zákona nášho
finančníctva, mimoriadne významná
a musíme
k
nej pristupovať s patričnou vážnosťou a posudzovať jednot-
livé
ustanovenia citlivo.
Skôr než
pristúpim k príslušným častiam
návrhu, chcel
by
som povedať, že novela je pripravená vcelku zodpovedne
a
primerane potrebám bankovej sféry. Prijatie návrhu, ako
bol
predložený, by zrejme nemuselo znamenať onú neželanú ka-
tastrofu.
Predsa však obsahuje niekoľko ustanovení, ktoré by
mohli
byť riešené inak, podľa môjho názoru lepšie.
Dovoľte mi preto navrhnúť zopár
konštruktívnych návrhov
s
cieľom prijať skutočne dobrý zákon
o bankách. Bol by som
rád,
vážení kolegovia, keby ste sa nad týmito problematický-
mi
miestami zamysleli a hľadali spolu so mnou optimálne rie-
šenie.
Teraz k tým jednotlivým návrhom.
V bode 31 návrhu sa v novom § 6 ods. 5
hovorí, že banka
môže vydať len
akcie na meno a
verejne neobchodovateľné
a
zároveň v bode 97 návrhu sa vkladá nový
§ 45b, ktorý pri-
kazuje
aj bankám, ktoré mali doteraz vydané akcie na doruči-
teľa,
aby do 31. decembra 1997 tieto zmenili podľa nového
zákona.
V prvom rade mi nie je jasné, prečo sa
zavádza takéto
obmedzenie.
Jednak je to vo finančnom svete neobvyklé a jed-
nak
to dosť dobre nezabráni nezdravým vzťahom bánk, ako sa
to
odôvodňuje v dôvodovej správe. Vieme predsa všetci, že
vlastnícke vzťahy sa
dajú zakryť nastrčenými
fyzickými či
právnickými
osobami. Ešte absurdnejšie to vyzerá,
ak sa po-
zrieme
do zákona 600/1992 Zb. o cenných papieroch, ktorého
novelu nám predkladal tiež podpredseda
vlády pán Kozlík.
Pred niekoľkými mesiacmi nám tu
okrem iného odôvodňoval,
prečo
je dôležité, aby emitent nemohol zmeniť
cenné papiere
na
verejne neobchodovateľné, ak už
raz boli vydané ako ve-
rejne
obchodovateľné. Tak sme to v zákone aj schválili.
A
hľa, dnes je to všetko naopak a týmto zákonom to
vlastne
vláda navrhuje presne tak, ako to zákon o cenných
papieroch
zakazuje. V našich konkrétnych
podmienkach to na-
razí
na ďalší problém s akciami niektorých
bánk, ktoré boli
privatizované
v prvej vlne kupónovej privatizácie. Dnes majú
tisíce
občanov akcie Všeobecnej úverovej banky
či Investič-
nej
a rozvojovej banky a ich zmena na verejne neobchodova-
teľné
zaváňa opäť obmedzením vlastníckeho práva podľa článku
20
ústavy. Je pravda, že v spoločnej
správe sa navrhuje je-
den
pozmeňovací návrh, celkom prvý zo spoločnej správy, kto-
rý
to čiastočne rieši, ja však navrhujem iné znenie tohto
problému.
Navrhujem teda v záujme zabránenia
zbytočným kom-
plikáciám
v bode 31 nový odsek 5 vypustiť a v bode 97 nový
§
45b vypustiť.
V
bode 40 návrhu sa z § 13 písm. b) navrhuje vypustiť
slovo
desiatim, čo znamená, že pri obmedzení celkovej sumy
úverov
najväčším dlžníkom sa ruší číselné
alebo početné ob-
medzenie
týchto dlžníkov na desať. Takto však
nebude jasné,
čo znamenajú slová najväčší dlžníci. A
interpretácia môže
byť
veľmi rôzna. Môže to v praxi spôsobiť problémy bankám,
ale
i samotnému bankovému dohľadu. Preto navrhujem bod 40
návrhu
vypustiť.
Ďalej v bode 43 návrhu sa súhlasom Národnej banky Slo-
venska podmieňuje vznik alebo zvýšenie
zahraničnej účasti
v
banke nad 3 % jej základného imania. Už stanovenie hranice
3
% je istým prínosom oproti súčasnému
stavu, keď táto pod-
mienka
nie je zdola ohraničená. Napriek tomu si myslím, že
v
súčasnosti už takáto prílišná ochrana pred zahraničnými
investormi nie je
namieste. Okrem iného to
môže vyvolať
i
úplne prozaické problémy v praxi, keď
niektorá banka bude
chcieť
získať solídneho zahraničného investora
na svoje ka-
pitálové
posilnenie.
Banka napríklad oznámi verejné upisovanie
akcií. Inves-
tor
prejaví záujem a zloží príslušnú časť upisovacej ceny,
čo
môže byť z časových dôvodov spravidla skôr, než dostane
súhlas Národnej banky. Ak potom Národná
banka z nejakého
dôvodu
súhlas nevydá, čo zase z časových
dôvodov bude už po
lehote
verejného úpisu, môže sa stať celý úpis bez zahra-
ničného
investora neplatný a okrem investora aj samotná ban-
ka
aj prípadní iní domáci alebo zahraniční
investori budú
poškodení zbytočnými nákladmi. Okrem tejto
škody ide však
o
zjavnú diskrimináciu zahraničných
investorov, čo pri zná-
mom
nedostatku disponibilného domáceho
kapitálu nie je pre
Slovensko
práve výhodné. Čudne vyznievajú potom
aj reči na-
šich predstaviteľov na rôznych fórach o vytváraní
dobrých
podmienok
pre zahraničných investorov. Preto navrhujem al-
ternatívne:
V bode 43 v novom znení § 16 ods.
1 vypustiť
písm.
a) a text písmena b) spojiť s predvetím, alebo, ak to-
to
neprejde, navrhujem v bode 43 v novom
znení § 16 ods. 1
písm.
a) číslo 3 % nahradiť číslom 30 %.
Body 46 až 50 návrhu upravujú text §
17 zákona, ktorý
hovorí
o rozložení rizika banky. Toto stanovenie záväzného
rámca
je vôbec príliš striktným opatrením a navyše nie je
zaručeným všeliekom
proti zlej obchodnej politike banky.
Úlohu poradcu pri
hodnotení spoľahlivosti tej-ktorej banky
z
hľadiska rizika investora vo svete
najlepšie plnia ratin-
gové agentúry. Nakoľko sa u nás takéto inštitúcie zatiaľ
dostatočne
nerozvinuli, mohla by to dočasne plniť aj Národná
banka,
ktorá má na to najlepšie predpoklady a informácie,
ktorými
disponuje.
Obmedzovanie nákupu akcií podľa
odseku 1 spravidla
prísnejšie
obmedzujú vnútorné pravidlá banky, ak z
ich pod-
nikateľskej
orientácie nevyplýva niečo iné.
Obmedzenie naj-
vyššieho
podielu na relevantnom trhu na 40 %
vyznieva ab-
surdne, ak
vieme, že sporiteľňa
alebo VÚB majú 80- až
90-percentný
podiel na trhu vkladov alebo úverov.
Prečo ich
potom
obmedzujeme na 40 %, keď to v praxi nemôžu v žiadnom
prípade dosiahnuť? Takisto je zrejmé, že banku si vyberá
klient.
Ak sa rozhodne pre tú, ktorá už má
40-percentný po-
diel
na trhu, mala by táto banka podľa zákona vyvinúť úsi-
lie,
aby klienta odradila od záujmu o jej služby. Sami vidí-
te,
že táto konštrukcia je úplne absurdná. Z uvedených dôvo-
dov
navrhujem opäť alternatívne body 46 až
50 nahradiť jed-
ným
bodom 46, ktorý znie: § 17 sa
vypúšťa a ďalšie body sa
primerane
prečíslujú, alebo ak toto neprejde,
navrhujem bod
48
zmeniť a nový text by znel: V § 17 sa vypúšťa odsek 3,
ďalšie
odseky sa prečíslujú.
V bode 57 sa navrhuje bankám uložiť povinnosť predkla-
dať
Národnej banke ďalšie správy a výkazy. Nazdávam sa, že
administratívne
spracovanie všetkých týchto správ je mimo-
riadne náročné
a od zainteresovaných viem, že banky si
väčšinou
zriaďujú osobitné útvary na túto činnosť - na vy-
pracúvanie
správ pre Národnú banku. To si vyžaduje
od banky
zvýšené
náklady, ktoré sa chtiac-nechtiac
premietnu do cien
bankových
služieb. Zjednodušene, tým je väčší
rozdiel medzi
úrokmi
za vklady a úrokmi za úvery. Všetci vieme, aká je ne-
spokojnosť
verejnosti s úrokovými sadzbami, ako sa to všetko
premieta
do konečných spotrebiteľských cien.
Navrhujem pre-
to,
ak Národná banka uvedené správy
skutočne potrebuje, aby
niesla
aj primerané náklady na ich
spracovanie. Koniec kon-
cov,
v navrhovanom písmene f) sa to tak explicitne aj uvá-
dza.
Navrhujem preto v bode 57 návrhu v novom písmene d) do-
plniť
text: "Banke patrí od Národnej
banky Slovenska úhrada
nevyhnutných
vecných nákladov v prípade, ak správa preukáže,
že hlásenie verne zobrazuje skutočnosť,"
koniec vloženého
textu.
A v novom písmene e) analogicky doplniť: "Banke patrí
od
Národnej banky Slovenska úhrada
nevyhnutných vecných ná-
kladov
v prípade, ak správa preukáže, že údaje
v hláseniach
sú
správne."
V bode 63 sa navrhuje povinnosť predkladať údaje mini-
sterstvu
financií v rozsahu, spôsobom a v
termínoch ním ur-
čených.
Toto považujem za zbytočne prísne a najmä ľahko aj
neúmyselne
zneužiteľné. Ak sa to dovedie do
extrému, minis-
terstvo
financií môže od niektorej banky žiadať
stostranové
správy
za každý jeden deň. Zrejme uznáte, že je to absurdné.
Preto
navrhujem upraviť tento návrh takto: V bode 63 upraviť
text
odseku 4 nasledovne: "Banka
je povinná predkladať mi-
nisterstvu
účtovnú závierku a údaje z účtovníctva. Rozsah,
spôsob a termíny
predkladania určí ministerstvo
všeobecne
platným
predpisom uverejneným v Zbierke
zákonov." Zjednodu-
šene
povedané, chcem, aby to ministerstvo
určilo raz a vše-
obecne
pre všetky banky, aby si nemohlo, s prepáčením, vy-
mýšľať
pre každú banku niečo iné.
Úplne novou časťou zákona sa stáva hypotekárne bankov-
níctvo, ktoré je
obsiahnuté v bode 82 návrhu. Tento druh
bankovej
činnosti na Slovensku absentuje a
odborná i laická
verejnosť
po ňom už dlhší čas volá. Z tohto hľadiska možno
návrh
považovať za zjavný prínos. Aj v
tejto časti si však
dovolím
upozorniť na niektoré drobnosti, ktoré
by mohli byť
podľa
mňa upravené lepšie. Hneď pri definícii
hypotekárneho
úveru
sa určuje, že tento je, to znamená musí byť výlučne
financovaný prostredníctvom vydávania a predaja hypotekár-
nych
zálohových listov. Ide o dosť nelogické
a zbytočné ob-
medzenie.
Aj keď toto bude iste hlavným zdrojom financií pre
hypotekárske úvery, malo
by sa bankám umožniť financovať
tieto
úvery aj z iných zdrojov. Obmedzenie je rovnako ab-
surdné,
ako keby sa bankám prikázalo, že
napríklad úvery na
priemyselné investície
sa môžu financovať
výlučne len
z
vkladov obyvateľstva. Preto navrhujem
v bode 82 v novom
§
36b zmeniť slová "je
financovaný" na slová "môže
byť fi-
nancovaný".
Nový
§ 36f obmedzuje krytie
hypotekárnych záložných
listov
len na 60 % hodnoty založenej nehnuteľnosti,
resp.
prekročenie
tejto hranice len na maximálne 15 % všetkých hy-
potekárnych
úverov. Pre bonitných klientov táto hranica bude
neprijateľná.
Nebudú ochotní akceptovať, že 40 % nehnuteľ-
ností
im leží ladom, keď sú inak solventní a
nemajú problém
si
požičať v inej banke, napríklad nie hypotekárnej, aj na
80
% alebo aj na 100 % hodnoty svojej nehnuteľnosti. To bude
v
praxi znamenať, že klientela hypotekárnych bánk sa bude
z
najväčšej miery tvoriť menej
solventnými klientmi, ktorí
si
lepšie podmienky nenájdu v inej banke. Toto môže vážne
obmedziť
celkový rozvoj hypotekárneho
bankovníctva na Slo-
vensku.
Preto navrhujem alternatívne v novom § 36f
ods. 1
číslo
60 % zmeniť na 80 %, alebo, ak toto
neprejde, navrhu-
jem
v tom istom § 36f ods. 2 číslo 15 % zmeniť na 30 %.
Nakoniec ustanovenia nových paragrafov
36l až 36r defi-
nujú pozíciu hypotekárneho správcu v
roli akéhosi dozorcu
hypotekárnych
obchodov. Táto funkcia je z hľadiska účelnosti
sporná.
Okrem prípadného zneužitia tu hrozí aj neprofesio-
nálnymi
rozhodnutiami, keďže administratívne dosadená osoba,
ktorej
odmenu určí Národná banka nezávisle od činnosti hypo-
tekárnej
banky, nie je nijako zainteresovaná na efektívnosti
bankových
obchodov, resp. nenesie zodpovednosť,
okrem admi-
nistratívnej,
za prípadné zlé rozhodnutia. Ďalej tu
takisto
hrozí, že
náklady na činnosť správcu sa budú prenášať na
klientov
banky formou zdraženia hypotekárnych úverov. Myslím
si,
že na tento účel dozoru nad hypotekárnym bankovníctvom
plne postačuje
postavenie všeobecného bankového dohľadu.
Preto
navrhujem alternatívne v bode 82 vypustiť novonavrhnu-
té
paragrafy 36l až 36r, alebo, ak toto
neprejde, v bode 82
v
novom § 36o odsek 4 v druhej vete nahradiť slová hypote-
kárna
banka slovami Národná banka Slovenska.
Na záver mi dovoľte vyjadriť sa ešte k
jednému pozmeňo-
vaciemu
návrhu pána spoločného spravodajcu. V správe výborov
sa
navrhuje v § 44a, že banky, ktoré
vznikli rozčlenením zo
Štátnej banky československej, resp. Slovenská sporiteľňa
prejdú
procesom reštrukturalizácie. Tento návrh považujem za
odôvodnený
a myslím, že tak by mal byť aj prijatý.
Pán spo-
ločný
spravodajca však navrhol iný návrh, ktorého prijatím
by sa
vlastne zmenila definícia
týchto bánk. Nešlo by
o
všetky banky, o ktorých hovorí pôvodný
návrh, ale vlastne
by
z toho vypadla Slovenská
sporiteľňa. Považujem za mimo-
riadne
nebezpečné, aby práve sporiteľňa, ktorá obhospodaruje
takmer
všetky úspory obyvateľstva, vypadla z tejto povinnos-
ti
reštrukturalizácie. Myslím si, že práve sporiteľňa je pr-
vým
kandidátom na zásadnú
reštrukturalizáciu za účasti štá-
tu.
Preto navrhujem, ak bude prijatý
pozmeňovací návrh pána
spoločného spravodajcu, v § 44a
doplniť celkom v úvode
vetu
v odseku 1 "Slovenská
sporiteľňa a" a ďalej pokračuje
text
"banky, ktoré poskytli úvery," atď.
Na záver
by som ešte chcel požiadať,
aby sa o bodoch
14
a 16 spoločnej správy 302b hlasovalo osobitne.
Vážené kolegyne a kolegovia, toľko k
jednotlivým pozme-
ňovacím
návrhom. Prosím o ich nezaujaté
posúdenie a podporu
v
záujme zlepšenia fungovania
nášho bankovníctva a
tým
vlastne
aj celej ekonomiky, o ktorú, dúfam, všetkým ide.
Ďakujem vám za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja pánu poslancovi. Ďalej je prihlásený pán
poslanec
Filkus a pripraví sa pán poslanec Košnár.
Poslanec R. Filkus:
Vážený pán predseda,
vážený pán podpredseda vlády,
kolegyne, kolegovia,
tento zákon, resp. novelizácia zákona už
prešla piatimi
nepriamymi
novelami. Toto by mohlo evokovať k tomu, že by
sme
mali rozmýšľať o tom, či netreba celkom
nový zákon. Ale
vychádzajúc
z toho, že v rámci tohto návrhu
novelizácie zá-
kona
je mimoriadne významné zavedenie
hypotekárneho bankov-
níctva, ktoré
nevyhnutne a veľmi
skoro potrebujeme,
a
vychádzajúc aj z toho, že podľa môjho názoru bude nevy-
hnutné
pre ďalší zjednocovací proces v Európe
prísť s novým
zákonom
po určitom období, možno tolerovať aj skutočnosť, že
niektoré
úvahy nemajú svoju definitívnu podobu.
Chcem
hovoriť o hypotekárnom
bankovníctve a určitých
pozmeňovacích
návrhoch, potom o regulačnej funkcii
Národnej
banky
Slovenska a zaujať stanovisko k navrhovanému doplneniu
z
pohľadu reštrukturalizácie bankovej sféry.
Hypotekárne bankovníctvo sa vyznačuje
určitými špecifi-
kami.
Tieto špecifiká sa musia odraziť aj v tejto novele zá-
kona
o bankách (samozrejme, môžeme rozmýšľať o tom, či hypo-
tekárne bankovníctvo v budúcnosti nemá mať
osobitný zákon
atď.). Ale my
potrebujeme toto bankovníctvo a
potrebujeme
s
ním v transformačnom procese narábať účinne. Odlišnosti od
klasického
bankovníctva sú najmä v tom, že ide o podstatne
vyššie
objemy požičiavaných peňazí a hlavne o
dlhšie lehoty
splatnosti hypotekárnych úverov. A to
sa musí objaviť aj
v
tomto zákone.
Konkrétny návrh z tohto pohľadu: v §
36b, strana 19,
kde
sa hovorí o splatnosti najmenej 5 rokov, navrhujem po-
zmeniť
na 10 rokov, teda splatnosť najmenej 10 rokov. Fakt
je
ten, že v priemyselne vyspelých krajinách ide o 15- až
30-ročnú splatnosť, a my sme tu vyšli s podstatne nižším
číslom.
Preto dávam tento pozmeňovací návrh.
Trhy s
hypotékami sú v porovnaní s
kapitálovými trhmi
ešte viac regulované a bezprostredne
ovplyvňované širokou
prítomnosťou štátu. Táto
sa na hypotekárnych trhoch a na
vzájomných
reláciách, súvislostiach v tomto zákone
nepreja-
vuje.
Keď hovorím o prítomnosti štátu, mám na mysli účasť
prostredníctvom rôznych inštitúcií, ktoré poskytujú záruky
vo
forme poistenia, alebo ovplyvňujú,
podporujú hypotekárny
trh či už
priamo poskytovaním
hypotekárnych úverov, alebo
nepriamo
podporou rozvoja sekundárneho trhu, vytváraním veľ-
kých
balíkov hypotekárnych úverov,
ktoré sú potom ponúkané
veľkým inštitúciám, veľkým
inštitucionálnym investorom.
V
zákone nie je naznačené, ako by sa
mal štát zúčastniť na
tomto
hypotekárnom bankovníctve najmä prostredníctvom pomoci
pri
reštrukturalizácii bankovej sféry.
Uvediem príklad. Keď sme hovorili o
nevyhnutných štruk-
turálnych
zmenách v rozvoji bankovníctva,
zdôrazňovali sme,
že
štát musí zobrať garanciu za určité zlé úvery. Po doplne-
ní
materiálu, ktorý sme dostali na stôl, sa
vo všeobecnej
rovine
tento problém rieši tým, že na úveroch poskytnutých
pred
1. 1. 1990 sa bude zúčastňovať štát
svojím podielom.
Samozrejme,
dúfam, že sa to bude dať riešiť pomocou
vykoná-
vacích predpisov, ale určite je to prvý krok k tomu, ako
riešiť
štrukturálne problémy v bankovníctve.
Ibaže, vážení,
my
si odsúhlasíme platnosť novely od 1. marca 1996 a súčasne
v
ňom budeme riešiť aj štrukturálne problémy rozvoja bankov-
níctva.
To si treba uvedomiť, lebo v tých
dodatkoch k § 44a
hovoríme
o tom, čo majú urobiť banky, reagovať
na minister-
stvo
financií atď. Teda prvý marec 1996,
avšak dosiaľ nepo-
známe
žiadne prístupy, výsledky pri
realizácii tohto proce-
su.
Chcel by som poukázať na mimoriadnu dôležitosť hypote-
kárneho bankovníctva. Zodpovedný ekonóm, čitateľ, poslanec
v
tejto chvíli naozaj musí tolerovať rôzne nedostatky legis-
latívneho
charakteru, pretože tento trh s hypotékami nevy-
hnutne,
a zdôrazňujem, veľmi skoro potrebujeme. Vo vyspelých
krajinách
patrí medzi najväčšie úverové trhy na svete. My
sme
s tým ešte nezačali. Samozrejme, lepšie by sa počúvali
iné
zaujímavé politické alebo aj menej zaujímavé politické
úvahy,
ale toto je teraz pre náš transformačný proces rozho-
dujúce.
Príklad. Nákup domu alebo bytu býva nezriedka v živote
človeka
najväčšou finančnou transakciou. Akú
inú väčšiu fi-
nančnú
transakciu má človek - nechcem dehonestovať -, oby-
čajný
človek, prostý človek, ako kúpiť si byt alebo kúpiť si
dom?
A na toto tento hypotekárny trh nutne potrebujeme.
Teraz
chcem poukázať na niektoré riziká. Predkladaná
novela
stanovuje základný rámec na fungovanie
hypotekárneho
bankovníctva.
Som však veľmi skeptický, že by v dohľadnom
čase
mohlo prísť k hmatateľným výsledkom. Prečo? Po prvé, je
to celkový nedostatok voľných úverových zdrojov
na tieto
účely.
Vysoké ceny nehnuteľností na
jednej strane, a nízke
priemerné
príjmy obyvateľstva na strane druhej. Čo v takejto
situácii
urobiť? No pravdepodobne únosné by bolo, vzhľadom
na
úroveň príjmov, rozložiť splátky do
dlhších časových ob-
dobí, čo je
zase momentálne neakceptovateľné
pre finančné
inštitúcie.
Ďalej, úver na rozumných 10-15 rokov by
vyžado-
val
príliš vysoké mesačné splátky
neakceptovateľné pre oby-
vateľstvo.
Máme jediné východisko: Uvedený
trh by sa mohol
začať
razantnejšie rozvíjať vtedy, ak by sa štát
rozhodol
v
tejto oblasti výraznejšie angažovať.
Toto musí urobiť.
Možno, že prvý
krok je cestou
reštrukturalizácie bankovej
sféry.
To je jeden z hlavných krokov, ale ak
ho nespravíme,
potom tento trh
s hypotékami sa nám nezačne ukazovať ako
efektívny.
Ešte raz chcem povedať, že z predloženej
novely nemožno
zistiť,
či a ako tu štát vstúpi do hry a aké
sú v tejto
otázke
zámery predkladateľov. Prosil by som, keby nám pán
podpredseda vlády vedel
načrtnúť, ako štát do
tejto hry
vstúpi.
V tejto súvislosti mám konkrétny návrh, pokiaľ ide
o
hypotekárne úvery a celé hypotekárne bankovníctvo. V § 36g
sú
odseky 1 a 2 a tam sa hovorí o tom, že stanovenie hodnoty
nehnuteľnosti má pre
hypotekárny úver kľúčový význam,
ale
zdá
sa mi neobvyklé, ak hypotekárna banka má byť viazaná len
vlastným
ohodnotením nehnuteľnosti. Z tohto titulu navrhujem
odsek
2 vynechať. Opakujem: § 36g odsek 2 vynechať.
Dovoľte mi teraz pár poznámok k
regulačnej funkcii Cen-
trálnej
banky vo vzťahu k bankovému sektoru. Rozčlenenie po-
voľovacieho
konania na dva kroky - na povolenie na založenie
a
povolenie na výkon bankových činností - najmä z pohľadu už
existujúcich bánk,
ktoré vykonávajú svoju
činnosť dobre
a
budú musieť do šiestich mesiacov
od účinnosti zákona po-
žiadať
o druhostupňové povolenie, t. j. § 45c
odseky 1, 3
nepovažujem
za nutné, naopak, ukazuje mi to narastanie admi-
nistratívnej náročnosti
podnikania v bankovom sektore na
Slovensku.
Pán kolega Nagy sa dotkol zmeny
štatútu bankových ak-
cií. Našiel som
už "zlepšovák" v
pozmeňovacích návrhoch,
ktoré
sme dnes dostali na stôl, § 6 ods. 5,
kde pôvodne bo-
lo,
že "banka môže vydať akcie len ako zaknihované cenné pa-
piere
na meno, ktoré nie sú obchodovateľné na verejnom tr-
hu".
Už sa navrhuje vyčiarknuť slová
"ktoré nie sú obchodo-
vateľné
na verejnom trhu". Ja navrhujem celú túto vetu, čiže
"banka
môže vydať akcie len ako zaknihované cenné papiere na
meno"
tiež z odseku 5 § 6 vypustiť.
Nezdá sa mi celkom zdôvodnené
argumentovať takéto opat-
renie
snahou kontrolovať vlastnícke
štruktúry s cieľom za-
brániť vzniku nezdravých vzťahov bánk. To je v dôvodovej
správe, strana 9,
bod 31. Najlepšiu mieru kontroly možno
predsa
dosiahnuť práve v podmienkach verejného
obchodovania
s
akciami. To je najlepšia kontrola, a nie táto
kontrola,
ktorú
navrhujeme v tomto zákone.
Pokiaľ ide o zvýšenie informačnej
povinnosti komerčných
bánk,
treba povedať, že je správne, že týmto smerom chceme
posilniť
pozíciu Centrálnej banky a že banka tým
bude donú-
tená,
aby vyžadovala ďalšie dokonalé informácie od komerč-
ných
bánk. V tejto súvislosti mám ďalší pozmeňovací návrh,
týka
sa povinnosti informovať o úveroch a
zárukách v § 20a
ods.
1. Navrhuje sa povinnosť
informovať o úveroch a záru-
kách
nad 1 milión, v spoločnej správe
je už nad 3 milióny.
Navrhujem
5 miliónov. O úveroch a zárukách nad 5 miliónov Sk.
Celkove
správny trend k zvyšovaniu informovanosti by
nemal
zostať len medzi komerčnými bankami a jej regulátorom,
teda bankovým dohľadom Národnej banky Slovenska.
Pokladám
tiež
za pozitívne a správne, že bankový dohľad z pohľadu Ná-
rodnej banky
Slovenska v týchto
súvislostiach je takto
orientovaný,
ale malo by ísť aj o posilnenie informačnej po-
vinnosti
voči verejnosti. Nie je možné napríklad
takú samo-
zrejmú
vec, ako je výročná správa, označiť v banke za banko-
vé
tajomstvo. To nikde na svete nie
je. Výročná správa ko-
merčnej banky nie
je bankové tajomstvo. Toto je tiež vec
bankového
dohľadu, aby sa aj týmito súvislosťami zaoberal.
Zopakujem svoje pozmeňovacie návrhy:
povinnosť informo-
vať
o zárukách nad 5 miliónov, splatnosť
najmenej 10 rokov
(to
je § 36b) a v § 36g odsek 2 vynechať. To sú všetky návr-
hy,
ktoré by podľa môjho názoru mohli zlepšiť túto novelu
zákona.
Na záver
chcem znovu povedať, že v tejto
novele treba
všeličo
tolerovať, ale treba sa naozaj postarať a všetkými
silami
dosiahnuť, aby hypotekárny trh, hypotekárne úvery ko-
nečne začali
v tomto transformačnom procese Slovenskej
republiky
fungovať.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem
pekne, pán poslanec. Ďalej je prihlásený pán
poslanec
Košnár a pripraví sa pani poslankyňa Schmögnerová.
Poslanec J. Košnár:
Vážený pán predseda,
vážené dámy a páni,
iste sa zhodneme v tom, že moderná ekonomika, a to ani
taká ekonomika,
ktorá prechádza transformačným procesom
a
chce mať charakteristiku blížiacu sa k modernej ekonomike,
sa
bez správne fungujúceho finančného
sektoru nemôže jedno-
ducho
zaobísť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, prosím vás, ten stredný
mikrofón keby ste
si
dali bližšie, vôbec vás nepočuť.
Poslanec J. Košnár:
Správne fungujúci finančný sektor - a v našom prípade
ide
o jeho úverové inštitúcie - vyžaduje tri prvky, ktoré sú
nevyhnutné.
Je to jednak kvalifikovaný a bezúhonný personál,
vhodná
legislatíva a to je práve naša parketa a naša doména,
a
efektívne dozorné orgány, ktoré zabezpečujú dodržiavanie
príslušných
zákonov a predpisov. Nazdávam sa, že o potrebe
novelizácie
či prijatia nového zákona o bankách z tohto hľa-
diska
nie je potrebné pochybovať ani polemizovať. Posudzuje-
me
návrh novelizácie zákona o bankách,
ktorý pripravila Ná-
rodná
banka Slovenska a ministerstvo financií v spolupráci
s
Asociáciou bánk a ponechajme bokom otázku, nakoľko a v čom
je
tento návrh výsledkom kompromisu, či je
to dobrý kompro-
mis
a nakoľko majú zúčastnené strany ako
predkladatelia či
tvorcovia
pocit, že sa im niekde stúpilo, ako sa ľudovo vra-
ví,
na otlak.
Nazdávam sa, že podstatné je to, aby sme si uvedomili,
či
a nakoľko je predkladaná novela zákona o bankách v súlade
s
transformačnými a strategickými zámermi
Slovenskej repub-
liky.
A dovoľte mi, aby som z jediného
pohľadu trošičku po-
lemizoval
so slovami, ktoré tu odzneli, že je to dokonale
pripravená novela. Napokon množstvo pozmeňovacích
návrhov
svedčí
o tom, že tá miera dokonalosti mohla byť aj vyššia.
Chcel by som však povedať, že predkladaná
novela o ban-
kách
síce nie je v rozpore s Bielou knihou komisie Európske-
ho
spoločenstva ako súčasti stratégie predchádzajúcej prija-
tiu asociovaných krajín do Európskej únie, ale je celkom
evidentné, že táto
novela ani zďaleka nemôže mať ambíciu
vytvoriť
komplexné podmienky na zjednocovanie či
začleňova-
nie
sa do európsky integrovaného finančného
sektoru. Nespo-
chybňujem
potrebu tejto novely, súhlasím aj s argumentáciou,
ktorú uvádzal môj
predrečník, ale predsa sa nazdávam, že
predkladaná
novela zákona o bankách bude mať krátku život-
nosť.
Jej užitočnosť nespochybňujem, iba zdôrazňujem potrebu
skutočne
serióznej prípravy nového zákona o
bankách a iných
inštitúciách
finančného sektoru, o burzách, o cenných papie-
roch,
o investičných spoločnostiach, poisťovniach atď.
Myslím si, že pri takomto zamýšľaní
sa nad komplexnou
právnou
úpravou tohto sektoru musíme už dnes
plne rešpekto-
vať
smernice Európskej únie o bankovníctve,
ktoré zakotvujú
princípy
práva podnikať a poskytovať služby, princípy banko-
vého
dozoru, definujú základný a dodatočný
kapitál, princíp
obozretného
podnikania a dozoru nad ním, štandardy
solvent-
nosti
atď. ako aj pre nás dôležitý princíp záruky vkladov,
ktorý
má posilniť dôveru vkladateľov voči bankovému systému.
Finančné
inštitúcie totiž pracujú s peniazmi
svojich klien-
tov
a neúspech banky má za následok značné straty pre jej
klientov. Preto je
v tejto sfére služieb potrebná oveľa
účinnejšia
regulácia zabezpečujúca ochranu klientov a ochra-
nu sektoru finančníctva pred dominovým efektom spôsobeným
zlyhaním
jednej z finančných inštitúcií.
V tejto súvislosti mi dovoľte uviesť jeden pozmeňovací
návrh, ktorý smeruje k tomu, aby istota
klientov, resp.
predchádzanie
stratám pre klientov bola zvýraznená tým, že
by
sa v bode 45 týkajúcom sa § 16 ods. 1
doplnilo nové pís-
meno
d) tak, aby predchádzajúci súhlas Národnej banky Slo-
venska
udelený po prerokovaní s ministerstvom financií bol
potrebný
aj na predaj banky, pobočky zahraničnej banky alebo
ich
časti. Dá sa tým zabrániť, resp.
predchádzať vzniku mi-
moriadne zložitých
až neprehľadných právnych
situácií,
s
ktorými isté skúsenosti a isté poznatky
sú už aj zo Slo-
venskej
republiky.
A teraz
mi dovoľte pár poznámok k
hypotekárnym obcho-
dom.
I keď ich nebudem formulovať v podobe konkrétnych po-
zmeňovacích
návrhov, sú mienené skôr ako isté smerovanie ako
zdokonaliť
hypotekárne bankovníctvo. Pre hypotekárny úver je
vymedzená lehota splatnosti najmenej 5 rokov s
podmienkou
jeho zabezpečenia hypotekárnym záložným právom. Už sa tu
o
tom hovorilo. Aj ja považujem túto lehotu za krátku, treba
ju
predĺžiť, pričom osobne budem podporovať tie pozmeňovacie
návrhy,
ktoré v tejto veci boli alebo ešte budú podané.
Paragrafom 36d sa vymedzuje využívanie dočasne voľných
peňažných prostriedkov získaných z hypotekárnych obchodov.
V
tejto súvislosti treba uviesť, že univerzálne banky, ktoré
budú vykonávať hypotekárne obchody, získajú na tento účel
zdroje
iba vydaním hypotekárnych záložných listov a komunál-
nych
obligácií, ktoré budú kupovať iné hypotekárne banky, že
teda vydaním tohto zákona univerzálne banky
budú využívať
svoje voľné zdroje strednodobého charakteru
na realizáciu
hypotekárnych
obchodov, pričom tie úpravy nerešpektujú to,
čo
sa deklaruje, že hypotekárne úvery majú
dlhodobý charak-
ter.
Nazdávam sa, že k zvýšeniu zdrojov na
hypotekárne ob-
chody
by došlo aj tým, že by sa umožnilo kupovať hypotekárne
záložné
listy a komunálne obligácie aj fyzickým
osobám a ak
výnos
z týchto cenných papierov by mal vyššiu
mieru ako vý-
nos
z dlhodobých kladov. Riešenie by bolo možné napríklad
daňovým
oslobodením výnosov z hypotekárnych záložných listov
a
komunálnych obligácií alebo fixnou
úrokovou mierou s tým,
že
rozdiel medzi nižšou úrokovou mierou a fixnou úrokovou
mierou
by sa hradil zo štátneho rozpočtu eventuálne z roz-
počtu miest a
obcí. Uvedomujem si, že v tomto okamihu sa
tento
námet dá ťažko zapracovať do predkladanej novely záko-
na,
ale myslím, že s ním treba počítať ako s perspektívnym
námetom.
Tretia poznámka sa týka § 36g. Myslím
si, že v tomto
paragrafe
sa nerozlišuje prípad otvoreného
záložného práva,
t.
j. prípad, keď nehnuteľnosť má vyššiu hodnotu, ako je po-
žadovaná
výška záložného práva na
hypotekárny úver a komu-
nálne
papiere. Ak sa neumožní využívať aj toto tzv. otvorené
záložné
právo a uchádzač o hypotekárny alebo
komunálny úver
nebude
mať vlastné zdroje vo výške 31 či 40 % hodnoty nehnu-
teľnosti,
nebude môcť príslušnú investičnú akciu realizovať.
Aj
z tohto pohľadu sú očakávania, ako hypotekárne bankovníc-
tvo,
hypotekárne úvery môžu prispieť najmä v oblasti bytovej
výstavby
a k riešeniu problémov získavania bytov u mladých
rodín
a podobne, do značnej miery spochybnené.
Záverom chcem povedať, že podľa mňa je
takáto novela
zákona
potrebná, a ak sa budú rešpektovať a
zvážia dôkladne
tie pozmeňovacie návrhy, ktoré vedú
k jeho zdokonaleniu
a
zlepšeniu, urobíme asi užitočný čin.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem,
pán poslanec. Ďalej vystúpi pani poslankyňa
Schmögnerová
a pripraví sa pán poslanec Sopko.
Poslankyňa B.
Schmögnerová:
Vážený pán predseda,
vážený pán podpredseda vlády,
vážená poslanecká snemovňa,
dovoľte mi, aby som sa vyjadrila iba k ôsmej časti ná-
vrhu
novely zákona o bankách, ktorá sa
zaoberá hypotekárnym
bankovníctvom.
Predovšetkým preto, že od rozvoja
hypotekár-
nych
úverov si nebývajúci - a z nich sú to väčšinou mladé
rodiny
- sľubujú, že pomôže vyriešiť ich
kritickú situáciu,
ktorá
hrozí sociálnym výbuchom, ak sa nebude akútne riešiť.
Už v roku 1994 uznesením číslo 571 ku
Koncepcii bytovej
politiky
a rozvoja bytovej výstavby ukladala vláda spracovať
návrh ekonomických nástrojov na podporu
bývania. Návrh,
vychádzajúc
z koncepcie, predpokladal vytvoriť
legislatívne
podmienky
na poskytovanie hypotekárnych úverov na dostatočne
dlhý
čas (zhruba 20 rokov), ako aj
iniciovanie peňažných ú-
stavov
k tomu, aby začali poskytovať hypotekárne úvery už
v
roku 1994, resp. 1995. Aby sa mohli úvery poskytovať za
zníženú
úrokovú mieru, predpokladalo sa, že štát bude hradiť
časť úrokov, resp. rozdiel medzi komerčnou
a zvýhodnenou
úrokovou
sadzbou, ako i to, že štát zabezpečí
poistenie hy-
potekárnych úverov. Toto uznesenie vlády bolo
však prvým
uznesením,
ktoré vláda Vladimíra Mečiara po nástupe k moci
zrušila. I preto
ubehlo poldruha roka, kým sa dostáva na
prerokovanie
uvedená novela.
Pripomínam, že návrh novely
zákona o bankách jeden
z
predkladateľov mal už hotový v prvom
polroku 1995, dostal
sa však
po prvýkrát do
Národnej rady až na decembrovú
schôdzu,
a to tak, že nebolo možné ho dôkladne prediskutovať
a
odložil sa na dnešnú schôdzu Národnej
rady Slovenskej re-
publiky. Ide o
stratu času, ktorá pre
nebývajúce rodiny
s
deťmi znamená odkladanie ich zatiaľ
neriešiteľnej bytovej
situácie
a častokrát i rodinné tragédie. Fakt, že zákon pri-
chádza
s takýmto oneskorením, hodnotím teda
jednoznačne ne-
gatívne.
Dôležité je uvedomiť si, do akej miery
predložená nove-
lizácia
bude naozaj riešiť to, čo sa od
nej čaká, t. j. či
umožní desiatkam
tisícom nebývajúcich v prijateľnom čase
riešiť
ich bytovú situáciu. Keď sme návrh zákona prerokúvali
v gesčnom výbore, predseda výboru pán Maxon
priliehavo kon-
štatoval,
že z realizácie zákona bude mať úžitok iba veľmi
malý
počet nebývajúcich. Prečo je to tak? Hypotekárny úver
sa
v § 36b vymedzuje ako dlhodobý úver s
lehotou splatnosti
najmenej
5 rokov.
Bez dodatočných opatrení vlády pri
nedostatku dlhodo-
bých zdrojov je
reálne očakávať, že
hypotekárne úvery sa
začnú
poskytovať s lehotou splatnosti na 5
rokov, t. j. na
minimálnej
časovej hranici. To znamená, že
hypotekárne úve-
ry,
u ktorých je lehota splatnosti v
zahraničí najčastejšie
podstatne
vyššia, napríklad nad 10 rokov, budú
predstavovať
pre nebývajúcich obrovské finančné zaťaženie, ktoré bude
môcť
uniesť iba málo rodín. Analogicky, ak
sa zachová navr-
hovaný
princíp krytia hypotekárnych záložných
listov, ktoré
nepresahujú
60 % z hodnoty založenej nehnuteľnosti,
bude to
znamenať,
že v najlepšom prípade 31 ale až 40 % hodnoty musí
nadobúdateľ
už mať, resp. získať na iný úver. Je
zrejmé, že
40
% napríklad zo 700 tisícovej hodnoty trojizbového bytu
predstavuje 280 tisíc
korún. Ktoré mladé rodiny
disponujú
takýmito
prostriedkami?
Na dôvažok v rámci hypotekárnych obchodov vznikajú pri
navrhovanej úprave
pre banky emitujúce hypotekárne úvery
značné
voľné zdroje v rozsahu 21 až 40 %, ktoré použijú na
iné
ciele v súlade s § 36 ods. b). Ak by na získanie zdrojov
na
hypotekárne úvery boli poskytované
určité výhody, o kto-
rých
budem hovoriť neskôr, vytvára to pre
hypotekárne banky
priestor
na získavanie zvýhodnených
zdrojov, ktoré sa však
nepoužijú na hypotekárne úvery. Preto mi dovoľte
navrhnúť
dva
pozmeňovacie návrhy.
Po prvé
- v § 36 b) doplniť, aby sa pre
hypotekárne
úvery
poskytované na bytovú výstavbu lehota
splatnosti zvý-
šila
na najmenej 8 rokov. Po druhé - v § 36
f) ods. 2 dopl-
niť:
"Pri poskytovaní hypotekárnych
úverov použitých na za-
bezpečenie
bývania tento rámec nemôže presiahnuť 30 %." Zna-
mená
to, že pri prvom návrhu lehota splatnosti hypotekárneho
úveru
poskytnutého na bývanie sa predĺži na najmenej 8 rokov
a
druhý pozmeňovací návrh znamená
toľko, že v prípade po-
skytnutia
hypotekárneho úveru na bývanie je možné
jeho kry-
tie
až na 78 %. Podotýkam, že je nemálo štátov, kde právna
úprava
umožňuje až 90-percentné krytie.
Mám tie isté obavy ako Národná banka Slovenska, že ta-
kéto
pozmeňovacie návrhy môžu zabrzdiť
hypotekárne úverova-
nie.
Ale iba vtedy, ak vláda neprijme opatrenia na zvýhodne-
nie poskytovania hypotekárnych úverov na
bytovú výstavbu,
ktoré budú
motivovať banky poskytovať
hypotekárne úvery
s
dlhšou lehotou splatnosti, ako i opatrenia, ktoré dosta-
točne
zlacnia hypotekárne úvery a budú pre ich potenciálnych
nadobúdateľov prijateľné. Dovoľte mi vysvetliť, čo mám na
mysli.
Po prvé. Treba stimulovať získavanie
dlhodobých zdrojov
na
hypotekárne úvery. Dá sa to dosiahnuť viacerými spôsobmi.
Jedným
z nich je napríklad nezdaňovanie
výnosov z držby hy-
potekárnych záložných listov. Bolo by žiaduce, aby vláda
prerokovala
aj možnosť emisie určitých dlhodobých zdrojov na
financovanie
hypotekárnych úverov s Národnou bankou
Sloven-
ska.
Po druhé. Je zrejmé, že poskytovanie
hypotekárnych úve-
rov
za komerčnú úrokovú sadzbu je pre dlžníka ťažko prija-
teľné.
Málokto by si takýto drahý úver mohol dovoliť. Aby sa
navrhovaný
zákon mohol naozaj realizovať, je nutné, aby sa
hypotekárne
úvery poskytovali za zvýhodnenú a fixnú
úrokovú
sadzbu.
Straty z toho vznikajúce pre banky by
mal kryť štát
zo
zdrojov štátneho rozpočtu, resp. zo
zdrojov Fondu národ-
ného
majetku. Podotýkam, že podobné opatrenie sa realizuje
už
v Českej republike. Je zrejmé, že si to bude vyžadovať
novelu
zákona o štátnom rozpočte ešte v tomto roku, ak sa má
hypotekárne
úverovanie naozaj rozbehnúť.
Ako dodatočné zlacnenie úveru pre
nadobúdateľa je možné
i
novelizovať zákon o dani z príjmov tak, aby splátky úverov
a
úroku za hypotekárne úvery na bytovú výstavbu boli odpočí-
tateľnou
položkou pri výpočte základu na zdaňovanie pri dani
z
príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti. Môžeme si byť
istí, že bez
dodatočných zásahov štátu
hypotekárne úvery
zostanú
výhodou iba pre dobre situované rodiny, a pre ostat-
né,
ktorých je, žiaľ, väčšina, nebudú nič riešiť.
Chcem podotknúť, že opatrením ministra
financií Sloven-
skej
republiky z októbra 1992 a vyhláškou
ministra financií
Slovenskej
republiky číslo 119/1993 o niektorých opatreniach
na dofinancovanie družstevnej a individuálnej bytovej vý-
stavby
boli finančné výhody pre nadobúdateľa bytov prakticky
v
plnom rozsahu zrušené. Vládna koalícia nepodporila ani ná-
vrh
na zvýšenie štátnej prémie na stavebné sporenie, ktoré
v
roku 1991 bolo určené vo
výške 6 000 korún a odvtedy
zostalo
na rovnakej úrovni. V priebehu rokov 1991-1996 reál-
na
úroveň štátnej prémie poklesla skoro na
tretinu pôvodnej
úrovne.
Preto mi dovoľte navrhnúť nasledovné
uznesenie Národnej
rady
Slovenskej republiky: "Národná rada Slovenskej republi-
ky zaväzuje vládu Slovenskej republiky do
31. marca 1996
pripraviť nariadenie
vlády, ktorým sa stanovia podmienky
štátnej finančnej podpory hypotekárneho úverovania bytovej
výstavby."
Chcem upozorniť i na to, že poskytovanie
úverov budú
obmedzovať
rôzne ďalšie faktory, napríklad na
strane banko-
vého
sektoru zvýšením požiadavky na kapitálovú primeranosť
v
prípade rozšírenia činnosti na hypotekárne úverovanie, ne-
dostatočnými
či žiadnymi skúsenosťami z hypotekárneho úvero-
vania.
Na strane dlžníkov môže vzniknúť riziko
neschopnosti
splácať
úrok a istinu. Zákon predpokladá
exekučné vymáhanie
záložného
práva. Naša právna úprava, mám tu na mysli Občian-
sky
zákonník, chráni zatiaľ nájomcu tak, že
bez poskytnutia
náhradného
ubytovania nie je možné nikoho vysťahovať. Kla-
diem
si otázku, či nie je možné čakať, že za
takejto situá-
cie
zo strany poskytovateľov hypotekárnych
úverov nevznikne
záujem
realizovať novelizáciu Občianskeho
zákonníka v tomto
smere.
Dá sa tomu predísť poskytnutím
vhodnejších podmienok
na
hypotekárne úvery. V krajnom
prípade treba doriešiť so-
ciálne
bývanie, resp. dočasné náhradné bývanie. Preto by bo-
lo
vhodné zvýhodniť hypotekárne úvery pre
inštitúcie zodpo-
vedné
za sociálne bývanie.
Uvedené návrhy na dosiahnutie väčšej priechodnosti hy-
potekárnych
úverov sú iba čiastkové a Ministerstvo
financií
Slovenskej
republiky by malo, prirodzene, hľadať ďalšie mož-
nosti.
V § 36d navrhovanej novely sa upravuje
použitie voľných
peňažných
prostriedkov získaných z hypotekárnych obchodov
okrem
iného i na nákup štátnych dlhopisov. Keďže
nie je za-
tiaľ k dispozícii vládne nariadenie, ktoré
by presnejšie
upravovalo
nakladanie s týmito prostriedkami, a pri rastúcom
riziku
z poskytovania hypotekárnych úverov bude väčšia moti-
vácia
ukladať zdroje do štátnych dlhopisov, najmä dlhodobej-
šie
zdroje, ako do hypotekárnych úverov, bolo by potrebné
pokúsiť
sa tomu istým spôsobom zamedziť. V snahe zamedziť
takémuto
možnému postupu navrhujem, aby sa
použitie voľných
peňažných
prostriedkov na štátne dlhopisy
neumožnilo. Odpo-
rúčam
teda v § 36d vypustiť ods. d).
Zároveň navrhujem nasledujúce uznesenie Národnej rady:
"Národná
rada Slovenskej republiky zaväzuje vládu Slovenskej
republiky
do 31. marca 1996 pripraviť nariadenie vlády, kto-
rým
sa podrobnejšie upraví použitie dočasne voľných peňaž-
ných
prostriedkov získaných z hypotekárnych obchodov."
Sme svedkami toho, že ministerstvo
financií chce získať
ďalšie významné
právomoci vo sfére hypotekárnych úverov.
Keďže
chceme zaviazať vládu, aby sa časť rozpočtových či mi-
morozpočtových
zdrojov použila na podporu hypotekárneho úve-
rovania,
je možné ponechať ministerstvu financií určité prá-
vomoci,
napríklad pri rozhodovaní rozporov
medzi hypotekár-
nym
správcom a hypotečnou bankou, resp. pri menovaní hypote-
kárneho
správcu. Keďže však Národná banka
Slovenska je zod-
povedná za bankový
dohľad, nie je vhodné, aby sa bankový
dohľad
v tomto prípade rozšíril aj na pôsobnosť ministerstva
financií.
Takýmto spôsobom sa dajú interpretovať právomoci
ministerstva financií zakotvené v § 36o a 36p. Odporúčam
preto
z § 36o vypustiť slovo "ministerstvo" a v § 36p ods. 1
ukončiť
vetu "za Národnou bankou Slovenska".
Vážení
poslanci, ak naozaj
nechceme, aby hypotekárne
úvery
boli takým drahým produktom, že budú určené iba pre
úzku
sociálnu skupinu, dobre situovanú,
prosím vás, aby ste
podporili
moje pozmeňovacie návrhy a návrhy uznesení.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pani poslankyni. Ďalej je
pripravený vystúpiť
v
rozprave pán poslanec Sopko, pripraví sa pán poslanec Kunc.
Poslanec V. Sopko:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán podpredseda vlády Slovenskej
republiky,
vážená Národná rada,
kolegyne, kolegovia,
navrhovaná novela zákona o
bankách výrazne posilňuje
postavenie
Národnej banky Slovenska, najmä právomoci
banko-
vého dohľadu.
Posunutím právomocí vytvoríme podmienky na
kontrolnú
činnosť voči komerčným bankám, ale súčasne nevyvá-
žene
koncentrujeme moc do rúk Národnej banky
Slovenska. No-
velizovaný
návrh taxatívnym vymenovaním práv, ale hlavne po-
vinností
komerčných bánk limituje ich
podnikateľskú aktivi-
tu.
Vyžadovaním ďalších hlásení, správ a podkladov zvyšuje
administratívnu
náročnosť v komerčných bankách. Novela pred-
pokladá
vydanie ďalších opatrení Národnej banky Slovenska,
ktoré
rozšíria povinnosti komerčných bánk až na úroveň návo-
du
k obsluhe. Tento postup je v našom právnom poriadku neob-
vyklý,
v časovom horizonte je značne
oneskorený, pretože na
Slovensku
v súčasnom období pôsobí viac než 17 bánk a 16 po-
bočiek
zahraničných bánk.
Snaha
o zavedenie väčšieho
poriadku do povoľovania
a
režimu fungovania bánk formou
sprísnenia bankového dohľa-
du,
i keď je čiastočne oneskorená, je bezosporu dobrý úmy-
sel.
Dá sa pochopiť a má oporu v
zákone o Národnej banke
Slovenska
v jej osobitnom postavení ako emisnej banky Slo-
venska.
Z môjho pohľadu je však nepochopiteľné podmieňovanie
jej
rozhodnutí prerokovaním s Ministerstvom financií Sloven-
skej
republiky. Inštitút "po prerokovaní s ministerstvom" je
právne
abstraktný pojem s možnosťou rôzneho výkladu. Ak sta-
čí
príslušné rozhodnutie, resp.
súhlas prerokovať s minis-
terstvom, potom
záporné stanovisko ministerstva nemôže
ovplyvniť
rozhodnutie Národnej banky Slovenska a
tým je sa-
motné
prerokovanie právne bezvýznamné.
Právomoc
ministerstva ako ústredného
orgánu štátnej
správy
je vo vzťahu k bankám zakotvená v § 37 zákona číslo
566/1992
Zb. o Národnej banke Slovenska v znení
zmien a do-
plnkov,
a to ako orgánu štátneho dozoru. Na základe uvedené-
ho
navrhujem vypustiť slová "po prerokovaní s ministerstvom"
z
novelizovaných ustanovení, a to z § 16 ods. 1, z § 29 ods.
4,
z § 34 ods. 1. V § 16 ods. 1 písm. b)
navrhujem vypustiť
slová
"ako aj na zvyšovanie".
Každá komerčná banka pri sprísnených pravidlách dohľa-
du,
ale aj v jej vlastnom záujme sa musí snažiť zvyšovať po-
diel
primárnych zdrojov na úkor sekundárnych. Zvýšenie zá-
kladného
imania je jedným z takých zdrojov, ktoré môžu zlep-
šiť
likviditu banky. Podmieňovať zvýšenie
základného imania
na
súhlas Národnej banky Slovenska nepovažujem za potrebné.
Novonavrhovaný § 20a ods. 2
sleduje zlepšenie pozície
komerčných bánk pri
zisťovaní informácií o
stave a výške
úverového zaťaženia potenciálnych klientov. Sledovaný účel
bude
splnený len v prípade, že Národná banka Slovenska vo
svojom
opatrení precízne spracuje spôsob vedenia registra,
jeho obsah a
zabezpečí operatívne
poskytovanie informácií
pre
banky. Predpokladám, že si všetci uvedomujeme, že požia-
davka
na získanie nového povolenia na výkon bankových čin-
ností
už existujúcich bánk podľa § 45c
ods. 2 môže narušiť
dôveru
klientov bánk k jednotlivým, hlavne
majetkovo menším
komerčným
bankám, ale aj ich istotu o svoje vklady. Svojím
spôsobom
uvedené ustanovenie pôsobí retroaktívne.
Napriek veľkému počtu pripomienok aj pozmeňovacích ná-
vrhov
treba oceniť predložený návrh novely,
pretože opatre-
nia
riešia súčasné aktuálne problémy
bankovníctva a smerujú
v
mnohých prípadoch na ochranu klienta. Je to veľmi významný
a
dôležitý zákon, preto treba veľmi
seriózne a zodpovedne
prehodnotiť
všetky pripomienky, všetky zmeny, ktoré
tu boli
predložené.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči, pán
poslanec Kunc.
Pripraví
sa pán poslanec Černák.
Poslanec B. Kunc:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán podpredseda vlády,
milé kolegyne,
vážení kolegovia,
vážení hostia,
rád
by som sa pozrel na vec
aj z takého občianskeho
hľadiska,
pretože o bankovníctve sa teraz dosť
veľa hovorí,
a
to aj medzi veľmi jednoduchými ľuďmi. Pritom sa však musím
priznať,
že som ovplyvnený určitými reminiscenciami a aj ta-
kými
nejakými resedimentmi, pretože keď som ako mladý človek
nastupoval do Hypotečnej a komunálnej banky v
Bratislave,
tak
som tam išiel ako do kostola a, pravdu povediac, tam som
dostal
aj určitú školu do života, na
ktorú som potom nikdy
nezabudol.
Prečo? Pretože v tej banke, v jej konaní, v kona-
ní ľudí, v
správaní ľudí človek
nachádzal veľmi obyčajné
ľudské
cnosti na vysokej úrovni. A treba povedať, že aj táto
banka
ako celok tak pôsobila, a myslím si, že bola vtedy pre
Slovensko veľkým prínosom. Škoda potom, že začiatkom
roka
1951
ju premenili na Investičnú banku, n. p., ktorá potom už
nijakú
rolu neodohrala a zanikla spojením, resp. vplynutím
do
štátnej banky. To sú tie moje reminiscencie, ktoré ma ve-
dú
k tomu, aby som poukázal na niektoré občiansky videné mo-
menty nášho terajšieho bankovníctva, ktoré by
sme chceli
touto
novelou troška usmerniť.
Keď sa
zamyslíme nad vecami, tak asi
nám nebude robiť
problém
sa zorientovať, že stav bankovníctva v našej spoloč-
nosti
ako celku je taký nejaký zvláštny, taký neobyčajný.
Čím
to môže byť? Je to asi tým, to je moje poznanie a analy-
tický pohľad, že
banky vtrhli do formujúceho sa trhového
prostredia
a do transformačného procesu vôbec veľmi, veľmi
hrmotne,
dá sa povedať do istej miery
bezohľadne, vôbec ne-
rešpektovali
a nebrali na vedomie určitú
nepripravenosť ab-
solútnej
väčšiny obyvateľstva na premenu
finančných vzťahov
na
tvrdé obchodné vzťahy so všetkými dôsledkami, nie vždy
pozitívnymi.
Osobitnú rolu pritom hrá určité spoločenské postavenie
a
správanie zamestnancov bánk a
predstaviteľov bánk. Stala
sa
z nich rýchlo akási spoločenská smotánka, ktorá naozaj
o
sebe dáva vedieť, že takou je, a má
hromadu preferencií
v
tomto zmysle, hlavne príjmových preferencií a iných výhod,
ktoré neraz skutočne kričia. Nemajte mi
za zlé, ak je to
kritické,
ale nedávno som ešte v tom prostredí bol, takže
viem
o tom svoje a viem aj to, ako sa to ďalej vyvíja, a na-
vyše
musím vziať na vedomie, že si to ľudia
všímajú a že im
to,
ako sa vraví, kole oči.
Má
to aj svoje ďalšie pozadie v
konaní bánk a síce
v
tom zmysle, že je tu určitá pompéznosť
až márnivosť. Jed-
noducho
akoby zámerné ukazovanie spoločnosti,
že to sme my,
to
sme my banky, my na to máme, a teda si
budeme robiť tak,
ako
chceme. Pochopiteľne, určite to
riadne zasahuje do re-
žijných
nákladov, do nákladov prevádzky, ktorá
sa tým stáva
veľmi
nákladná, a keď sa tak nad tým
zamýšľam, tak mi napa-
dá,
že keby toto tu nebolo, tá pompéznosť a tá márnivosť,
možno
by bolo možné úrokovú mieru - hoci aj o jedno percento
-
z tohto titulu znížiť.
Nenazdávam sa, tak ako pán poslanec
Palacka, že Národná
banka
tu spôsobí osobitné náklady bankám tým, že požaduje
určité
kontrolné údaje, a teda informačné
sledovanie, ktoré
by
inak banky robiť nemuseli. Tie banky
pri modernom infor-
mačnom
systéme s tým nemajú alebo aspoň by nemali mať žiadne
problémy
pri racionálnom prístupe a finančne by ich to toľko
zasahovať
nemuselo. Ale ostatné náklady, ktoré,
ako vravím,
sú
až spoločensky neprijateľné, myslím si, že presahujú mie-
ru.
Čo
mi však odborne prekáža na jestvujúcej pôsobnosti
bánk,
to má hospodársky a finančný význam a nazval by som to
niečo
ako malý korekčný racionalizačný vplyv
na podnikateľ-
ské
rozhodovanie a na jeho priebeh. Keď v tomto smere porov-
návam
jestvujúce banky s niekdajšími časmi, s tými časmi,
keď
som ja vstupoval do bankovej sféry a chvíľu v nej praco-
val
za tých niekdajších
predsocialistických podmienok, tak
toto si veľmi
uvedomujem, že banky
pôsobili korekčne ako
usmerňovateľ,
že jednoducho ovplyvnili podnikateľské
rozho-
dovanie svojich
komitentov tak, že
im boli na pomoci.
V
dnešnom pôsobení našich bánk toto
nevidím, a to ani tých
najväčších,
teda dalo by sa povedať zabehaných, starých, ale
ani tých menších, nových, ktoré sa po tieto roky rozbieha-
jú.
A to ma na tom trápi, pretože tu sa
potom aj vlastná
funkcia
bánk nenapĺňa tak, ako by to bolo žiaduce a ako by
sme
si to predstavovali.
Čo ma takisto trápi, to je vcelku málo
pôsobivá podpora
malému
a strednému podnikaniu. My veľmi často o tom počujeme
a
dosť často aj o tom hovoríme, nakoniec
sme prijali aj zá-
kon
o podpore malého a stredného podnikania, ktorého účin-
nosť,
žiaľbohu, podľa môjho poznania taktiež nie je taká,
ako by mala
byť, nielen vinou bánk, pretože tam, pravda,
pôsobia aj iné
orgány, ale banky tu tiež odohrávajú rolu
a
musím konštatovať, že
v tomto smere nijako nevynikajú
-
jednak pre určitý nezáujem o
túto vrstvu podnikateľov,
najmä
ak nejde o obchodné živnosti, a jednak preto, že je
s
tým veľa práce pri malom príjme, aby
som tak povedal. Nuž
a
to tiež nie je v poriadku.
Z toho však treba urobiť aj taký malý
medzizáver, že ak
veľké bankovníctvo nechce týmto spôsobom podporovať malé
a
stredné podnikanie, a vyzerá to tak, že
nechce, lebo nemá
záujem,
potom by malo vzniknúť malé bankovníctvo, ktoré by
to
naozaj robilo so záujmom a lepšie. A tu je potom otvorená
myšlienka,
niekto spomínal takúto súvislosť, ako
družstevné
bankovníctvo
alebo takéto čosi. Nazdávam sa, že myšlienka je
veľmi
aktuálna. Isteže, nemohla byť vyjadrená
v tejto navr-
hovanej
novele, pretože si žiada hlbšie
premyslenie a potom
aj
samostatné vypracovanie a sformovanie
do normatívnej po-
doby,
ale som presvedčený o tom, že treba s tým pohnúť, bolo
by
to treba urobiť. A pritom tvrdím, že to nemôže byť nijaký
poslanecký
návrh, pretože to musí byť odborne
náležite pre-
myslené, prepracované, a to by mali urobiť
odborníci na
úrovni
za určitej iniciatívy a aktivity aj
ministerstva fi-
nancií.
Pamätám sa z tých čias, keď som v banke
začínal a chví-
ľu
robil, že vtedy malé finančné
inštitúcie obecného, mest-
ského alebo malého regionálneho charakteru
dokázali robiť
divy,
pretože s podnikateľom, živnostníkom operovali vlastne
z
minúty na minútu, z hodiny na hodinu,
obchody išli a zís-
kavala
aj podnikateľská sféra, aj banka. K
tomuto by sme sa
mali
vrátiť a nejakým spôsobom sa tým zaoberať.
V našej rozprave zaznelo aj to naše
opätovné a neustále
poukazovanie na to,
že pri týchto normách, ktoré nejakým
spôsobom zasahujú hospodársky život a
svojím spôsobom aj
transformačný proces, porušujeme vlastnícke práva. Isteže,
na vlastnícke práva treba dbať, podľa ústavy sú chránené
a
žiaden orgán, vrátane štátu, si nemôže počínať v tejto ve-
ci,
ako chce. Ale ja som zasa
presvedčený o tom, že vlast-
ník,
ktorý disponuje svojím majetkom, svojimi peniazmi, tým,
že vstupuje do
určitých ekonomických činností a
obchodov,
musí
v každom prípade rátať s tým, že špeciálnymi normami sa
udávajú
rámce, pravidlá a že tým potom podlieha aj jeho dis-
ponovanie
majetkom, teda aj jeho vlastnícke a
podnikateľské
správanie.
Či sa nám to ľúbi, alebo nie, ale
špeciálne zákony, vo-
láme ich "lex specialis", budeme
vydávať vždy a zavše sa
dostaneme
do týchto problémov. Ale nemali by to
byť problé-
my,
mali by to byť stykové miesta, ktoré musí navrhovateľ
normy
dokázať preklenúť práve tým, že ten špeciálny zákon
náležite
odôvodní a jeho úpravu - ako
účelovú úpravu - vie
primeraným
spôsobom potom v praxi uplatniť.
Na margo hypotekárnych úverov by som rád povedal toto:
Práve
to si cením z našej rozpravy najviac,
čo zaznelo na
margo
hypotekárnych úverov. Boli to skutočne
rozumné, cenné
myšlienky
aj dobré návrhy a som rozhodnutý za väčšinu z nich
hlasovať.
Chcel by som však aj na základe vlastného hodnote-
nia
veci povedať, že minimálna lehota
splatnosti hypotekár-
nych
úverov by mala byť 10 rokov. Nie menej.
Nepamätám sa už celkom presne na tie moje
časy z mla-
dosti,
pretože nedosiahol som takú úroveň funkčného postave-
nia,
aby mi išli cez ruky zmluvy, takže neviem už, ako to
bolo
z tohto hľadiska, ale už samotný
charakter a charakte-
ristiky
hypotekárneho úveru hovoria o tom, že vtedy bude mať
zmysel, keď poskytne náležitý čas na
kapitalizáciu. Preto
v
tejto veci podporím návrh, tuším ho predložil pán poslanec
Filkus.
Na základe toho, čo som povedal, som si premyslel aj
stanoviská
k niektorým ustanoveniam novely a k
týmto by som
ešte
chcel dodať určité pozmeňovacie a doplňovacie návrhy.
V bode 34 čl. I v § 8 ods. 5 sa hovorí o podriadenosti
kontrolných
orgánov bánk dozornej rade. Ja som, panie po-
slankyne
a páni poslanci, nie toho názoru, že by to tak malo
byť. Tu zasahujeme do vnútorného organizmu
inštitúcie. Vo
vnútornom
organizme inštitúcie musí byť kontrolný útvar, ale
ten
kontrolný útvar musí byť k dispozícii štatutárnemu orgá-
nu
z toho hľadiska, aby ho štatutárny
orgán využil na svoje
potreby
práve z hľadiska kvality rozhodovania. Za takýchto
okolností nie je
odôvodnené, aby sa práve
tento odborný
útvar
takýmto spôsobom dostal mimo jeho pôsobnosti.
Tvrdím,
že veľa z toho, čo je
v bankách nedobré, je
spôsobené
nie dosť účinným bankovým dohľadom Národnej banky,
čo,
samozrejme, má tiež svoje dôvody, veď
Národná banka po-
trebuje
tento útvar náležite rozvinúť, aby robil všetko tak,
ako
si to predstavujeme a ako to aj z tejto novely vyplynie,
ale
takisto vlastné kontrolné orgány musia pôsobiť vo vnútri
toho
organizmu tak, aby slúžili štatutárnemu orgánu, pretože
on
potrebuje poznanie, ktoré z priebežného
vedenia inštitú-
cie
nezíska, ak mu to poznanie, poznatky nepredloží kontrol-
ný
orgán. A na druhej strane dozorná rada, tá predsa ako do-
zorný
orgán nemá zábrany a ani žiadne prekážky v tom, aby si
vyžiadala
čokoľvek od ktoréhokoľvek vnútorného útvaru banky.
Na
to nepotrebuje mať kontrolný útvar v
svojej podriadenos-
ti. Bolo by
to odtrhnuté od vlastného života v organizme
banky
a nebolo by to dobré. Jednoducho štatutárnemu orgánu
by
to chýbalo a musel by to nejakým spôsobom nahradzovať. To
je
nežiaduce, a preto nebudem za tento návrh hlasovať.
V bode 52 čl. I v § 19 v ods.
3 sa hovorí o limitoch
celkových súm úverov
a záruk poskytnutých všetkým
osobám,
ktoré
majú osobitný vzťah k banke a síce na 100 % základného
imania. Ja sa
nazdávam, že je to príliš vysoké percento,
a
domnievam sa, že v tejto
fáze nášho finančného trhu
a
pôsobenia bankových inštitúcií by bolo
rozumnejšie, aby
tam
bolo maximálne 50 % základného imania,
keď ide o všetky
osoby,
a pokiaľ ide o jednu osobu, tak 10 %
základného ima-
nia,
nie 20.
V bode 48 čl. I ods. 3 navrhujem predkladaný návrh ne-
prijať.
V bode 53 čl. I v § 20 ods. 1
navrhujem za slová "jej
zamestnancovi"
uviesť slová "vrátane osôb,
ktoré majú oso-
bitný
vzťah k banke". Tam ide zase o
limit úveru z hľadiska
zárobku,
z hľadiska platu zamestnanca. Niet dôvodov, nevi-
dím,
prečo by sa nemalo toto obmedzenie vzťahovať aj na tých
zamestnancov, teda
tie osoby, ktoré
majú osobitný vzťah
k
banke. Totiž aj túto vec
treba vidieť v nadhľade v tom
zmysle,
že banka, aj obchodná banka ako akciová
spoločnosť,
súkromná
inštitúcia, má vlastne určitý verejnoprávny charak-
ter
tým, že predsa pôsobí pre obyvateľstvo.
Ona ho nemá in-
štitucionálne, zo zákona,
ale svojou pôsobnosťou do istej
miery
ho má, a teda na to treba prihliadať v týchto súvis-
lostiach.
Takisto v bode 63 čl. I § 24 navrhujem neprijať novo
navrhovaný
odsek 4.
V bode 59 čl. I § 22 sa hovorí o
tom, že Národná ban-
ka
požaduje od audítorov, ktorí robia audity v banke, určité
správanie,
určité výsledky. Som toho názoru, že to nie je
správne
z legislatívno-právneho hľadiska, pretože máme zákon
o
audítoroch a o komore audítorov, čiže správne bude tak, ak
sa
teraz navrhované ustanovenie neprijme a
namiesto neho sa
dá
nové znenie ods. 5 s tým, že Národná
banka Slovenska do-
hodne
povinnosti audítorov pri audite bánk so Slovenskou ko-
morou
audítorov. Túto možnosť Národná banka má a tým nezasa-
hujeme,
neprelínajú sa príslušné normy.
V bode 82 čl. I, je to § 36r, navrhujem namiesto slova
"môžu"
upraviť ministerstvo financií a Národná banka slovo
"upravia",
pretože tam sa úprava žiada. Nech správca vie,
o
aké povinnosti, o čo ide, a teda
niet prečo tam dávať to
slovo
"môžu". Žiada sa, aby z hľadiska normatívnej úpravy
bolo
vo veci jasno, a preto je vhodnejšie slovo "upravia".
Dovoľte mi ešte na koniec povedať
jednu faktickú po-
známku,
zneužijem v tejto chvíli, že som tu pri mikrofóne,
ale
súvisí priamo s našou pôsobnosťou. Totiž neviem, prečo
zrazu
ťaháme sem do tejto miestnosti
zdravotnícky výraz, že
"ošetríme,
ošetrené, ošetria". Prepáčte, ale
to nie je na-
mieste.
My predsa právne upravujeme, my
neošetrujeme, takže
(a
je to skutočne len v najnovšom čase, v ostatných dňoch
sme
sa takto zrazu začali vyjadrovať,
neviem, kde sa to za-
čalo,
ale prenáša sa to už aj sem) myslím si,
že by to bolo
neprístojné,
mali by sme ostať pri upravovaní právom, a teda
hovoriť, že
niečo máme upravené,
alebo nemáme upravené,
a
teda upravujeme.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja, pán poslanec. Súhlasím
s vami, že neo-
šetrujeme,
na to som už aj ja pred rokom
upozornil. Teraz
prosím
pána poslanca Černáka. Pardon, pán poslanec Černák mi
dal
prihlášku až do ďalšieho bodu nášho
programu, takže mu-
sím
konštatovať, že nemám žiadne
písomné prihlášky do roz-
pravy.
Pýtam sa, pani poslankyne, páni
poslanci, či sa nie-
kto
hlási.
(Nikto.)
Ak nie,
končím rozpravu k tomuto bodu
programu s tým,
že
teraz by som mal vyzvať pána spoločného spravodajcu a pá-
na
podpredsedu vlády a ministra financií,
či sa chce vyjad-
riť
k rozprave, ale po dohode s pánom
ministrom by som uro-
bil
15-minútovú prestávku, pretože pán minister si chce pre-
konzultovať
niektoré návrhy, ktoré vzišli z
rozpravy, a po-
tom
by sa vyjadril k rozprave. Chce
akceptovať niektoré ná-
vrhy.
Vyhlasujem prestávku do 16.30 hodiny.
Pán viceguvernér Národnej banky, prosím
vás, aby ste sa
stretli
s pánom ministrom.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyne, páni poslanci, ktorí ste mimo rokova-
cej
miestnosti, prosím, aby ste sa vrátili,
budeme pokračo-
vať
v prerušenej schôdzi. Keďže bude hneď hlasovanie, prosím
všetkých pánov poslancov a poslankyne, aby
zaujali svoje
miesta
v rokovacej miestnosti. Pán poslanec Fico, rozprava
bola
skončená. Procedurálny návrh? Nech sa páči.
Poslanec R. Fico:
Pán predseda, v rozprave bolo, pokiaľ to máme spočíta-
né,
približne 40 dôležitých
pozmeňovacích návrhov. Myslím,
že
k serióznej politike patrí, keby poslanci dostali v pí-
somnej
forme tieto pozmeňovacie návrhy, pretože sme nemali
možnosť
si nejako sadnúť k tomu a si to prejsť,
pretože ne-
máme
to v jednom dokumente.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ja viem, že ste tu neboli cez celý čas
rokovania, takže
ich
nepoznáte.
Poslanec R. Fico:
Ja som tu celý čas v budove, tak neviem o
čom rozpráva-
te,
pán predseda, nechápem vašu poznámku v tomto smere. Pro-
cedurálne žiadam, aby
boli pozmeňovacie návrhy
pripravené
písomne
a predložené poslaneckým klubom, aby sa
mohli k nim
riadne
vyjadriť.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážení
páni poslanci, pani
poslankyne, rozprava bola
skončená.
Po rozprave je mojou povinnosťou spýtať sa vždy
pána
spravodajcu a pána podpredsedu vlády, či sa chcú vy-
jadriť
k rozprave. Najskôr pán podpredseda
vlády, chcete sa
vyjadriť
k rozprave? Nech sa páči.
Podpredseda vlády a
minister financií SR S. Kozlík:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážené poslankyne, poslanci,
dovoľte mi len krátko sa vyjadriť k
priebehu rozpravy
k
predloženému návrhu novely zákona o
bankách. Predovšetkým
si
myslím, že celkove bol súhlas s celkovým poňatím tejto
novely.
V podstate sa akceptovalo to, že sa upevňuje bankový
dohľad,
že dochádza k podstatnému presunu a zmene pozície
medzi
štátnym dozorom a bankovým dohľadom,
kde sa akceptuje
upevnenie
pozície Národnej banky Slovenska v
priestore ban-
kových
operácií a v tomto zmysle aj novela
zákona posilňuje
postavenie
Národnej banky voči ministerstvu financií, pokiaľ
sa
týka pozície bankového dohľadu.
Týmto reagujem aj na niektoré
pripomienky, predovšetkým
pani
poslankyňa Schmögnerová mala určité výhrady, myslím, že
aj
pán poslanec Sopko, ohľadne niektorých ustanovení, kde sa
hovorilo
o predchádzajúcom prerokovaní s ministerstvom fi-
nancií,
pokiaľ Národná banka rozhodne. Myslím,
že je to ur-
čitý
postupný proces a aj pojem prerokovanie s ministerstvom
financií má svoj jasný
obsah, kde ministerstvo financií
dostane
informáciu, má možnosť sa vyjadriť k
predmetnej ve-
ci,
ale, samozrejme, Národná banka potom vo svojej kompeten-
cii
rozhoduje. To je jedna podstatná záležitosť a myslím, že
Národná
rada ju akceptovala.
Pri koncipovaní upevnenia bankového
dohľadu sme využili
západné prístupy, skúsenosti s tým,
že práve v Európskej
únii sa v
poslednom čase ešte dokonca prehlbujú princípy
obozretnosti
podnikania v oblasti peňažníctva, takže domnie-
vam
sa, že tento návrh novely je plne
kompatibilný. Napriek
tomu,
že sa vám niektorým môže zdať príliš
tvrdý a málo li-
berálny,
znovu by som akcentoval, že prakticky v plnej miere
táto
novela zodpovedá pravidlám
Európskej únie. Myslím, že
kroky,
ktoré v tejto novele konáme, treba vykonať zavčasu,
než
dôjde k nejakému nie dobrému
vývoju situácie v oblasti
bánk,
než nám upadnú niektoré banky, podobne ako sa udialo
v
Českej republike. Myslím, že je to nesmierne citlivá ob-
lasť,
ktorá sa dotýka občanov aj podnikateľov. Tu kdesi sa
stretávali názory, že
bankový dohľad je príliš silný, na
druhej
strane tu zaznievali hlasy, že v niektorých oblas-
tiach
bankový dohľad treba posilniť.
Vyžiadali sme si trošku času, myslím,
že sme seriózne
prešli
jednotlivé pripomienky s tým, že pán spoločný spravo-
dajca
bude reagovať na konkrétne pripomienky
pri hlasovaní.
Len
uvediem, že niektoré pripomienky možno
vychádzali z to-
ho,
že v spoločnej správe boli niektoré
návrhy pomerne roz-
siahle,
a tak boli navrhované zmeny, ktoré v
podstate obsa-
huje
aj spoločná správa.
Ďalej chcem pripomenúť, že možno neboli
celkom pochope-
né
ustanovenia zákona, trebárs pán Nagy namietal, že Národná
banka Slovenska
je oprávnená navrhnúť odvolanie vedúcich
pracovníkov.
Novela zákona hovorí len to, že navrhuje, nemô-
že
prikázať odvolanie vedúcich
pracovníkov. Podobne pán po-
slanec
Nagy navrhoval vypustiť § 8 ods. 5, ale
táto záleži-
tosť
je už upravená v spoločnej správe.
Pomerne veľa sa diskutovalo o otázke jednotlivých per-
cent,
či to už bola otázka oznamovacej
povinnosti pri troch
percentách
podielu na základnom imaní, pri rozšírení základ-
ného imania. Dosiaľ táto povinnosť nebola
limitovaná, to
znamená,
že pri 100 tisíc alebo pri 0,1-percentnom podiele
bolo
treba túto oznamovaciu povinnosť
splniť, takže myslím,
že
naopak, určitým spôsobom sme zmäkčili túto povinnosť a
táto
povinnosť sa dáva len od troch percent vyššie, takže
myslím,
že v tomto zmysle je znenie novely ústretové. To bo-
la
pripomienka, myslím pána poslanca Palacku.
U
pána poslanca Filkusa
bola otázka informovanosti
o
poskytnutých úveroch, že ste
navrhovali zvýšiť tieto in-
formácie
na 5-miliónový úver. My sme vychádzali z určitých
skúseností
z okolitých krajín, trebárs v Rakúsku sa táto po-
vinnosť
vzťahuje na sumu 1 milión šilingov. Takže myslím, že
sme
v primeraných reláciách, pokiaľ sa týka informácie o ob-
jemoch
úverov.
Teraz k
ďalším návrhom - percentuálne
čiastky. Pokiaľ
ide
o zvýšenie zo 60 na 80 %, je to otázka sily bánk. Momen-
tálne
odhadujeme túto silu bánk, a na druhej strane koľko do
tohto
procesu môže vstúpiť štát, práve na tých 60 %. Keď dá-
me
vyššie percento, jednoducho banky
nemusia do toho vstú-
piť,
pretože k produktu hypotekárnych úverov
nemôžeme banky
donútiť,
ony musia byť stimulované. Musia mať určitý pocit
istoty,
iba vtedy do toho vstúpia. Takže
nasadzujeme momen-
tálne
60 %. Percento bude vo vývoji, možno o rok, o dva,
podľa
vývoja sily, podľa stability bánk, objemu dlhých peňa-
zí
budeme môcť posúvať percento smerom nahor.
Pokiaľ sa týka vlastnej filozofie poskytovania hypote-
kárnych
úverov a aby nám celý tento systém zabral, my sme to
už naznačovali aj pri prerokúvaní tejto
novely zákona vo
vláde,
nemôžeme očakávať, že len vlastné hypotekárne úvery
vyriešia problém bytovej výstavby, že pôjde o kombináciu
zdrojov,
že zároveň k tomuto systému musí zabrať bytové spo-
renie ako prvý
predpoklad naplnenia
hypotekárnych úverov.
Ďalej bude fungovať aj celý doterajší systém
poskytovania
úverov,
najmä pre solventnejších občanov. Do
celého procesu
musí
vstúpiť podpora štátu a ešte tu musí existovať aj urči-
tý
sociálny systém, určitý sociálny podiel štátu na výstavbe
bytov.
K tomu, samozrejme, sa musia dobudovať
aj mechanizmy
v
oblasti daní, v oblasti
rozpočtového hospodárenia a celý
tento
komplex vláda pripravuje a v podstate už došlo k doho-
de medzi
ministerstvom financií a ministerstvom výstavby
a
verejných prác.
V tomto zmysle reagujem na navrhované uznesenie, ktoré
predkladala
pani poslankyňa Schmögnerová. Myslím, že je bez-
predmetné,
v pláne práce na prvý štvrťrok túto koncepciu má-
me
a podstatou celého riešenia sú peniaze, tie sme doriešili
a
na rok 1996 objem prostriedkov, ktoré
vyčleňujeme na oži-
venie
bytovej výstavby, sa pohybuje v rozsahu 4 až 5 miliárd
korún.
Vážené poslankyne,
vážení poslanci,
nepôjdem viac do detailov. Viaceré pripomienky poslan-
cov
sme bez ohľadu na to, či išlo o poslancov opozície, ale-
bo
vládnej koalície akceptovali, povedal
by som, že tak na
polovičku,
takže len poviem, že diskusia bola konštruktívna,
a
myslím, že aj reakcia k týmto
pripomienkam z našej strany
bude
konštruktívna.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán minister. Pýtam sa pána
spoločného spravo-
dajcu,
či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči.
Poslanec L. Lysák:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán podpredseda vlády,
kolegyne, kolegovia,
vážení hostia,
chcem len znovu poďakovať za veľmi intenzívnu, aktívnu
tvorivú
spoluúčasť na príprave i posudzovaní
zákona. Vystú-
pilo
8 poslancov a mali 45 pripomienok, ktoré sa v mnohom
prelínajú.
Ale dovolil by som si aspoň jednu poznámku. Mám
taký dojem, že
spôsob prípravy a schválenia
hypotekárneho
bankovníctva
a účasť štátu na 60 % dáva dobrý základ
reali-
zácii
zákona. Odzneli viaceré návrhy na zvýšenie tohto po-
dielu.
Pán podpredseda vlády uviedol a ja s
tým súhlasím:
aká
bude sila bánk, taká bude ďalšia možnosť poskytovania
úverov.
A tak ako som spomínal, po konzultácii s pracovníkmi
príslušných
inštitúcií mi vychádza, že v priebehu najbliž-
ších
rokov okolo štvrtiny rodín
Slovenska bude zrejme túto
možnosť
využívať. Mám taký dojem, že to stojí za to.
Ďakujem, to je všetko.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec.
Pani poslankyne, páni poslanci, bol tu
procedurálny ná-
vrh
pána poslanca Fica. Počuli ste predtým vyjadrenie pána
ministra
aj pána spoločného spravodajcu, že viac-menej
50 %
pripomienok
bolo akceptovaných. Myslím, že by sme len zby-
točne
predlžovali, ak by sme tento návrh prijali. Prosím,
ale
dávam o ňom hlasovať. Hlasujeme o návrhu pána poslanca
Fica,
aby všetky pripomienky dostali poslanci
písomne a aby
sme
prerušili rokovanie o tomto bode.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 106 poslancov.
Za návrh hlasovalo 35 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Takže sme neprijali tento procedurálny
návrh.
Prosím, pán spoločný spravodajca, uvádzajte hlasovanie
v
zmysle spoločnej správy a doplňovacích a pozmeňovacích ná-
vrhov
vyplývajúcich z rozpravy.
Poslanec L. Lysák:
Začneme teda dodatkom k spoločnej správe.
Tak ako som
uvádzal,
odporúčam, aby sme prijali body 1 až 13.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Povedali ste, myslím, 1 až 15.
Poslanec L. Lysák:
Navrhoval som 1 až 15, ale bol návrh,
aby sme bod 14
vybrali
osobitne. Akceptujem to. Takže
body 1 až 13. Potom
body
15, 17, 19 a 23.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno, ďakujem. Prosím, aby sme sa
prezentovali a hneď aj
hlasovali
o týchto bodoch spoločnej správy tak,
ako nám ich
prečítal
pán spoločný spravodajca s návrhom na
prijatie. Sú
to
body 1 až 13, potom body 15, 17, 19, 23.
Prezentovalo sa 117 poslancov.
Za návrh hlasovalo 97 poslancov.
Proti návrhu nehlasovalo nikto.
Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Prijali sme tieto pozmeňovacie body.
Poslanec L. Lysák:
Bod 14 odporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme samostatne o bode 14 s návrhom
na prijatie.
Prezentovalo sa 120 poslancov.
Za návrh hlasovalo 101 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Aj tento bod spoločnej správy sme
prijali.
Poslanec L. Lysák:
Ďakujem. Body 20 a 21 odporúčam neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bodoch 20 a 21 s odporúčaním neprijať ich.
Predtým
ste hovorili aj o bode 22. Teraz to neplatí?
Poslanec L. Lysák:
Nie, ten súvisí s bodom 16.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím?
Poslanec L. Lysák:
Pardon.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, je to neplatné hlasovanie. Pán
spoločný spravo-
dajca
sa zrejme pomýlil. Pri predkladaní ste hovorili, pán
spravodajca,
že budete dávať návrh na neprijatie bodov 20
a
22 spoločnej správy. Tak mám
poznačené. Len tam máte dve
spoločné
správy a) a b).
Poslanec L. Lysák:
Zopakujem ešte raz. Prosím, aby sme hlasovali o bodoch
20
a 21. Odporúčam ich neprijať. Bod
22 súvisí s bodom 16.
Čiže
hlasujeme o bodoch 20 a 21 tak, ako som
uvádzal, s od-
porúčaním
neprijať ich.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bodoch 20 a 21 zo
spoločnej
správy s negatívnym odporúčaním.
Prezentovalo sa 121 poslancov.
Za návrh hlasoval 1 poslanec.
Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 48 poslancov.
Neprijali sme tieto dva body spoločnej
správy.
Poslanec L. Lysák:
K bodu 16 a súvisiacemu bodu 22 a k bodu
18 budeme pri-
jímať
uznesenie v návrhu, ktorý som podával ja, a odporúčam,
vážené kolegyne,
kolegovia, ak budete
súhlasiť, aby sme
o
všetkých mnou navrhovaných ôsmich bodoch hlasovali spoloč-
ne.
Odporúčam ich prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hovoríme o bodoch 16, 22 a 18?
Poslanec L. Lysák:
Áno, všetky sú obsiahnuté v tých bodoch, ktoré tu máme
teraz.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Čiže hlasujeme o bodoch 16, 18 a 22 s odporúčaním pri-
jať
ich.
Poslanec L. Lysák:
Aj s ďalšími bodmi, ktoré sú obsiahnuté v mojich dopl-
ňovacích
návrhoch.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
To nám musíte povedať, o ktoré body ide.
Poslanec L. Lysák:
Pardon, vysvetlím. Keby ste si zobrali,
prosím vás, ná-
vrhy,
ako ich máte rozdané. Tam máme uvedený článok I, bod 2.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hovoríme o spoločnej správe, áno?
Poslanec L. Lysák:
Nie,
hovoríme o dodatku. Ak dovolíte, zopakujem to.
(Hlasy
zo sály.) Moment, ak môžem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nech sa páči.
Poslanec L. Lysák:
Bod 16 a
súvisiaci bod 22 a bod 18 sú
preformulované,
nachádzajú
sa v doplňovacích a pozmeňovacích návrhoch, ako
som
ich uviedol.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Musíte
ich oznámiť. Nech sa
páči, uveďte ešte raz,
o
ktorých bodoch ideme hlasovať, s tým, že ich
navrhujete
neprijať.
Pán poslanec, jednu časť tých bodov navrhnete na
negatívne
hlasovanie, a druhú, ak to uznávate, za pozitívne.
Vy
musíte vedieť, o ktorých bodoch ako dávate hlasovať.
Poslanec L. Lysák:
O bode 16 a súvisiacom bode 22 a o bode
18 sme hlasova-
li
negatívne. (Hlasy v sále.) Pardon,
myslel som, že to vy-
bavíme
týmto jedným hlasovaním.
Ospravedlňujem sa. Bod 16,
súvisiaci
bod 22 a bod 18 odporúčam neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, takže hlasujeme o bodoch 16, 18 a 22 spoločnej
správy
s odporúčaním neprijať ich. Pán
poslanec, pri bodoch
16,
18 a 22 z rozpravy vyplynulo, že
sa má o nich hlasovať
jednotlivo. Prosím,
pán spravodajca, keby ste hlasovanie
uviedli
tak, ako to vzišlo z rozpravy.
To znamená, že toto hlasovanie je
neplatné, o týchto
troch
bodoch budeme hlasovať osobitne.
Poslanec L. Lysák:
Akceptujem to. Hlasujeme o bode 16 spoločnej správy
s
odporúčaním neprijať ho.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bode 16 spoločnej
správy.
Pán spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 122 poslancov.
Za návrh hlasoval 1 poslanec.
Proti návrhu hlasovalo 83 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento bod sme neprijali.
Mali by sme hlasovať o bode 18.
Poslanec L. Lysák:
Hlasujeme o bode 18. Odporúčam ho
neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme o bode 18 spo-
ločnej
správy s odporúčaním neprijať ho.
Prezentovalo sa 121 poslancov.
Za návrh hlasovalo 28 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 81 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Ani tento bod spoločnej správy sme
neprijali.
Poslanec L. Lysák:
Hlasujeme o bode 22. Odporúčam ho
neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, hlasujeme o bode 22 s odporúčaním
neprijať ho.
Prezentovalo sa 121 poslancov.
Za návrh hlasoval 1 poslanec.
Proti návrhu hlasovalo 82 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme ani tento bod spoločnej
správy.
Môžeme pokračovať, pán poslanec.
Poslanec L. Lysák:
Áno, ďakujem. Prejdeme k bodom z
rozpravy.
Prvý som
diskutoval ja a mal som 8
návrhov. Odporúčam
o
nich hlasovať spoločne a odporúčam ich prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážení páni poslanci, pani poslankyne, z
rozpravy bude-
me
hlasovať najskôr o doplňovacích a
pozmeňovacích návrhoch
poslanca
Lysáka. Máte ich aj v písomnej forme pred sebou.
Navrhuje,
aby sme hlasovali en bloc a všetky
prijali, samo-
zrejme
s tým, že tam je preklep, namiesto 31.
marca 1995 má
byť
1996.
Prezentovalo sa 116 poslancov.
Za návrh hlasovalo 73 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Prijali sme pozmeňovacie a doplňovacie návrhy pána po-
slanca
Lysáka.
Poslanec L. Lysák:
Pán poslanec Nagy mal 7 návrhov. Z
nich 6 neodporúčam
prijať,
1 odporúčam prijať. Chcem sa spýtať, či
môžeme hla-
sovať...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, najskôr dajte hlasovať o tom, čo odporú-
čate
prijať, a potom sa spýtame pána
poslanca, či bude sú-
hlasiť
s hlasovaním en bloc, alebo jednotlivo.
Poslanec L. Lysák:
Pán poslanec Nagy odporúčal v bode
39 novely v § 12
ods.
3 slová "dozorná rada"
vypustiť a namiesto nich uviesť
slová
"štatutárny predstaviteľ". Tento bod odporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spravodajca na-
vrhuje
prijať tento pozmeňovací návrh pána poslanca Nagya.
Prezentovalo sa 121 poslancov.
Za návrh hlasovalo 117 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Tento pozmeňovací návrh poslanca Nagya
sme prijali.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, je možné hlasovať en bloc o
ostatných bo-
doch.
Chcete o každom osobitne?
Poslanec L. Nagy:
Jednotlivo.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, dajte hlasovať osobitne.
Poslanec L. Lysák:
Prvý návrh bol v § 6 ods. 5 novely
vypustiť časť 8. Ne-
odporúčam
prijať, je to uvádzané v návrhu pána Palacku.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Počuli ste návrh pána spoločného
spravodajcu. Návrh ne-
odporúča
prijať. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 120 poslancov.
Za návrh hlasovalo 32 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.
Neprijali sme druhý pozmeňovací návrh
poslanca Nagya.
Poslanec L. Lysák:
Ďalší návrh bol vypustiť v § 8 odsek 5. Neodporúčam ho
prijať.
Je to v mojom návrhu, ktorý som uvádzal.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o ďalšom návrhu pána
poslanca
Nagya s odporúčaním spoločného spravodajcu nepri-
jať
ho.
Prezentovalo sa 118 poslancov.
Za návrh hlasovalo 26 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec L. Lysák:
V ďalšom návrhu pán Nagy odporúčal v § 10 vypustiť od-
sek
3 písm. c) a ďalej vypustiť slovo
"vopred" tiež v § 10
odsek
3. Návrh neodporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, počuli sme návrh. Prezentujme sa
hlasujme s od-
porúčaním
návrh neprijať.
Prezentovalo sa 120 poslancov.
Za návrh hlasovalo 22 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec L. Lysák:
Ďalej pán poslanec Nagy navrhol, aby sme
v § 16 ods. 1
vypustili
písmená a) a b). Rovnako návrh neodporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prezentujme sa a hlasujme s odporúčaním neprijať tento
pozmeňovací návrh pána
poslanca Nagya. Ide o § 16 ods. 1
písm.
a), b).
Prezentovalo sa 121 poslancov.
Za návrh hlasovalo 32 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Neprijali sme tento návrh.
Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný
spravodajca.
Poslanec L. Lysák:
Ďalej pán Nagy odporúčal z § 26 ods. 1 písm. b) vypus-
tiť
čísla 4 a 5. Odporúčam návrh neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.
Prezentovalo sa 120 poslancov.
Za návrh hlasovalo 18 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme ani tento pozmeňovací návrh
pána poslanca
Nagya.
Poslanec L. Lysák:
Jeho posledný návrh bol vypustiť z §
26 ods. 1 písm.
c).
Odporúčam ho neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme, s
odporúčaním nepri-
jať
tento návrh.
Prezentovalo sa 121 poslancov.
Za návrh hlasovalo 14 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.
Ani tento posledný pozmeňovací návrh sme
neprijali.
Poslanec L. Lysák:
Ďalej pán poslanec Baránik odporúčal,
aby sme v § 20
ods.
6 za slová "banky a pobočky
zahraničnej banky" vsunuli
slová
"na území Slovenskej republiky". Chcel by som pripome-
núť,
že toto v podstate implicitne vychádza z textu, preto
takýto
návrh odporúčam neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spravodajca od-
porúča neprijať pozmeňovací návrh pána
poslanca Baránika.
Tam
išlo o odsek 6, nie odsek 3.
Prezentovalo sa 116 poslancov.
Za návrh hlasovali 2 poslanci.
Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 53 poslancov.
Neprijali sme tento pozmeňovací návrh
pána poslanca Ba-
ránika.
Môžeme pokračovať, pán spoločný
spravodajca.
Poslanec L. Lysák:
Ako ďalší vystúpil pán poslanec Palacka, ktorý v prvej
časti
podal alternatívny návrh v bode 31 nový
ods. 5 vypus-
tiť,
alebo v bode 31 v novom ods. 5 vypustiť text za čiar-
kou.
S touto druhou časťou súhlasím a odporúčam ju prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže, prosím...
Poslanec L. Lysák:
Pardon, pán predseda, budeme hlasovať o tej prvej čas-
ti.
Odporúčam ju neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
O ktorej prvej časti?
Poslanec L. Lysák:
O prvej
časti návrhu, kde sa navrhuje
v bode 31 nový
odsek
5 vypustiť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Čiže to
je § 6 odsek 5, ktorý navrhoval pán Palacka
vypustiť.
Áno, pán poslanec? Pán poslanec Palacka. Zapnite
mu
mikrofón. Mám poznačené, že ste chceli,
aby sa z § 6 od-
sek
5 vypustil.
Poslanec G. Palacka:
Môj prvý návrh znel: Odsek 5 z § 6
vypustiť a zároveň
v
bode 97 návrhu vypustiť § 45b.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno, to je ďalší návrh.
Poslanec G. Palacka:
Nie. To je jeden návrh, ktorý spolu
súvisí.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Dobre.
Poslanec G. Palacka:
A ak ešte môžem dokončiť, ten druhý návrh, ktorý pove-
dal
spoločný spravodajca, je
obsiahnutý v spoločnej správe
a
bol prijatý. Čiže druhý alternatívny
návrh už nie je ak-
tuálny.
Poslanec L. Lysák:
Čiže týmto je akceptovaný.
Poslanec G. Palacka:
Áno, ale trvám na hlasovaní o prvom
návrhu.
Poslanec L. Lysák:
Áno, hlasujeme o prvom návrhu, ktorý
odporúčam nepri-
jať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Čiže hlasujeme o § 6 ods. 5, ktorý žiadal pán poslanec
Palacka
vypustiť.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme s
odporúčaním spoloč-
ného
spravodajcu neprijať ho.
Prezentovalo sa 118 poslancov.
Za návrh hlasovalo 45 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Takže
sme neprijali tento
pozmeňovací návrh pána po-
slanca
Palacku.
Môžete pokračovať, pán spoločný
spravodajca.
Poslanec L. Lysák:
Tretí návrh bol vypustiť z návrhu bod 40. Odporúčam ho
neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Bod 40?
Poslanec L. Lysák:
Bod 40 návrhu novely navrhuje vypustiť.
Odporúčam návrh
neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o ďalšom návrhu pána
poslanca
Palacku, ktorý žiadal z § 13 vypustiť
písmeno b).
Spoločný
spravodajca návrh odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 120 poslancov.
Za návrh hlasovalo 31 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec L. Lysák:
Vo
štvrtom návrhu pán poslanec Palacka odporúčal v bode
43
v novom znení § 16 ods. 1 vypustiť písm. a) a text písme-
na
b) spojiť s predvetím. Alebo ak návrh neprejde, tak v bo-
de
43 v novom § 16 ods. 1 písm. a) číslo 3 nahradiť číslom
30.
Môžeme dať hlasovať o oboch, pán poslanec? (Nie.) Hlasu-
jeme
o štvrtom návrhu. Odporúčam ho neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Aby
sme rozumeli, hlasujeme o § 16
ods. 1 vypustiť
písm.
a).
Prosím, prezentujme sa a hlasujme s odporúčaním
spoloč-
ného
spravodajcu návrh neprijať.
Prezentovalo sa 121 poslancov.
Za návrh hlasovalo 32 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme tento pozmeňovací návrh.
Poslanec L. Lysák:
Ďalej bol návrh, aby v bode 43 v novom znení § 16 ods.
1
písm. a) číslo 3 % bolo nahradené
číslom 30 %. Odporúčam
ho
neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Spravodajca odporúča
neprijať
takto navrhovanú zmenu pána poslanca Palacku.
Prezentovalo sa 119 poslancov.
Za návrh hlasovalo 31 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme ani tento pozmeňovací
návrh.
Poslanec L. Lysák:
Ďalej bol návrh, aby sa body 46 až 50 nahradili bodom
46,
ktorý by znel: "§ 17 sa vypúšťa a
ďalšie body sa prime-
rane
prečíslujú." Odporúčam ho neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán
spoločný spravo-
dajca
odporúča aj tento návrh zamietnuť.
Prezentovalo sa 118 poslancov.
Za návrh hlasovalo 31 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec L. Lysák:
K bodu 48 je návrh zmeniť ho takto: "V § 17 sa vypúšťa
odsek
3 a ďalšie odseky sa prečíslujú." Odporúčam návrh pri-
jať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím,
prezentujeme sa a
hlasujeme. Pán spravodajca
odporúča prijať návrh pána poslanca Palacku,
ktorý hovorí
o
§ 17 s
vypustením odseku 3 tohto paragrafu. Potešil ma
úsmev
na tvári pána poslanca Miklošku.
Prezentovalo sa 122 poslancov.
Za návrh hlasovalo 118 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 1 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento pozmeňovací návrh sme prijali.
Môžete pokračovať, pán spoločný
spravodajca.
Poslanec L. Lysák:
V bode 57 pán Palacka navrhuje v novom
písmene d) dopl-
niť
text: "Banke patrí od Národnej banky Slovenska úhrada
nevyhnutných
vecných nákladov v prípade, ak správa preukáže,
že
hlásenie verne zobrazuje
skutočnosť." V novom písmene e)
doplniť
text: "Banke patrí od Národnej banky Slovenska úhra-
da
nevyhnutných vecných nákladov v
prípade, ak správa pre-
ukáže,
že údaje hlásenia sú správne." Odporúčam návrh nepri-
jať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán
spoločný spravo-
dajca
odporúča tento návrh pána poslanca neprijať.
Prezentovalo sa 117 poslancov.
Za návrh hlasovalo 30 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Neprijali sme tento pozmeňovací návrh.
Poslanec L. Lysák:
V bode 63 je návrh upraviť text odseku 4 takto: "Banka
je
povinná predkladať ministerstvu účtovnú
závierku a údaje
z
účtovníctva. Rozsah, spôsob a termíny
predkladania určí
ministerstvo
všeobecne záväzným predpisom."
S týmto textom
odporúčam
návrh prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán
spoločný spravo-
dajca
túto zmenu navrhuje prijať. To je § 24.
Prezentovalo sa 122 poslancov.
Za návrh hlasovalo 116 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasovali 2 poslanci.
Takže sme akceptovali a prijali tento
návrh.
Poslanec L. Lysák:
V bode
82 v novom § 36b pán poslanec
odporúča zameniť
slová
"je financovaný" slovami "môže byť financovaný". Návrh
neodporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán
spoločný spravo-
dajca
odporúča neprijať návrh pána poslanca Palacku
týkajú-
ci
sa § 36 ods. d).
Prezentovalo sa 120 poslancov.
Za návrh hlasovalo 47 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec L. Lysák:
V novom § 36 písm. f) ods. 1 číslo 60 %
zmeniť na 80 %.
Odporúčam
návrh neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prezentujme sa a hlasujme s odporúčaním
pána spoločného
spravodajcu
neprijať zmenu v § 36 písm. f), tak ako ju navr-
hol
pán poslanec Palacka.
Prezentovalo sa 114 poslancov.
Za návrh hlasovalo 42 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec L. Lysák:
Rovnako
neodporúčam, aby sme
podľa návrhu v novom
§
36e ods. 2 číslo 15 % zmenili na 30 %.
Odporúčam teda ná-
vrh
neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán
spoločný spravo-
dajca
odporúča návrh neprijať.
Prezentovalo sa 119 poslancov.
Za
návrh hlasovalo 28 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec L. Lysák:
V bode 82 pán poslanec navrhuje vypustiť novonavrhnuté
paragrafy
36, 36l až 36r. Odporúčam návrh neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán
spoločný spravo-
dajca neodporúča prijať návrh pána poslanca,
ktorý hovorí
o
vypustení paragrafov 36, 36l až 36r.
Prezentovalo sa 123 poslancov.
Za návrh hlasovalo 32 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Neprešiel tento pozmeňovací návrh.
Poslanec L. Lysák:
Ďalej v bode 82 v novom § 36 písm. o)
ods. 4 v druhej
vete nahradiť
slová "hypotekárna banka" slovami "Národná
banka
Slovenska". Návrh odporúčam neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme takisto
s odporúčaním
spravodajcu
neprijať tento návrh.
Prezentovalo sa 121 poslancov.
Za návrh hlasovalo 25 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme tento pozmeňovací návrh.
Poslanec L. Lysák:
Vážené dámy a páni, ďalší návrh, aby sa o bodoch 14 až
16
hlasovalo oddelene, sme už uskutočnili.
A posledný návrh
pána
Palacku je, ak prejde spravodajcov návrh k § 44a, odpo-
rúča
doplniť do ods. 1 na začiatku vety "Slovenská sporiteľ-
ňa".
Odporúčam návrh prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán
spoločný spravo-
dajca
odporúča prijať posledný návrh pána poslanca Palacku
týkajúci
sa § 34a o zmene názvu na Slovenská sporiteľňa.
Prezentovalo sa 119 poslancov.
Za návrh hlasovalo 108 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Takže sme prijali tento návrh pána
poslanca Palacku.
Poslanec L. Lysák:
K
návrhu pána poslanca Filkusa:
Odporúča v bode 31
v
§ 6 odsek 5 vypustiť. V podstate si myslím, že je to už
bezpredmetné,
ale ak hlasujeme, odporúčam to neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
O tom sme už hlasovali.
Poslanec L. Lysák:
Prejdeme k bodu 2, kde v § 20 ods. 1...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Myslím si, že netreba o tom hlasovať. Pán
poslanec Fil-
kus,
už sme zamietli tento návrh. Trváte na tom? (Nie.)
Poslanec L. Lysák:
Ďalší bod 36b "splatnosť najmenej
desať rokov" odporúčam
neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Spoločný spra-
vodajca
odporúča neprijať zvýšenie splatnosti z
piatich ro-
kov
na desať rokov. To je spodná
hranica, čiže môže sa tam
zvyšovať.
Prezentovalo sa 122 poslancov.
Za návrh hlasovalo 48 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Takže sme neprijali tento návrh.
Poslanec L. Lysák:
Pán poslanec Košnár odporúčal v bode 45 §
16 ods. 1 do-
plniť
o písmeno d), ktoré vrátane poznámky
pod čiarou s od-
kazom
3 by znelo: "d) predaj banky, pobočky zahraničnej ban-
ky
alebo ich časti" poznámka 3c.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Košnár, keby ste to doplnili, lebo tam to
bolo
inak.
Poslanec J. Košnár:
Chcem stiahnuť tento návrh, pretože sme o
ňom už hlaso-
vali
v rámci spoločnej správy v dvoch bodoch.
Poslanec L. Lysák:
Ďakujem pekne. K návrhom pani poslankyne
Schmögnerovej.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte predtým mal návrh pán poslanec
Sopko.
Poslanec L. Lysák:
Nie, až
následne. Pani Schmögnerová odporúčala
v § 36
úpravu
na 8 rokov. Návrh odporúčam neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o
návrhu pani poslan-
kyne
Schmögnerovej s odporúčaním neprijať ho.
Prezentovalo sa 123 poslancov.
Za návrh hlasovalo 40 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec L. Lysák:
Ďakujem. V § 36 pani poslankyňa
Schmögnerová v odseku
2
odporúča doplniť: "...pri poskytovaní hypotekárnych úverov
použitých
na zabezpečovanie bývania. Tento rámec nemôže pre-
siahnuť
30 %." Odporúčam návrh neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pani poslan-
kyne Schmögnerovej s odporúčaním neprijať ho,
tak ako to
predniesol
spoločný spravodajca.
Prezentovalo sa 126 poslancov.
Za návrh hlasovalo 35 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.
Neprijali sme tento návrh pani
poslankyne.
Môžeme pokračovať.
Poslanec L. Lysák:
Pani poslankyňa Schmögnerová odporúčala vypustiť slovo
"ministerstvo"
v § 36o a 36e a vetu ukončiť za "Národná ban-
ka
Slovenska". Odporúčam návrh neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím,
hlasujeme o ďalšom
návrhu pani poslankyne
Schmögnerovej
s odporúčaním neprijať ho.
Prezentovalo sa 122 poslancov.
Za návrh hlasovalo 43 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec L. Lysák:
Ďalej pani poslankyňa odporúčala vypustiť
v § 36d odsek
d).
Odporúčam návrh neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme s odporúčaním ne-
prijať tento
ďalší pozmeňovací návrh
pani poslankyne
Schmögnerovej.
Prezentovalo sa 122 poslancov.
Za návrh hlasovalo 30 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec L. Lysák:
A posledný je návrh uznesenia pani poslankyne, kde od-
porúča Národnej rade Slovenskej republiky
zaviazať vládu,
aby
pripravila nariadenie vlády, ktorým sa stanovia podmien-
ky
štátnej finančnej politiky podporiť
hypotekárne úverova-
nie bytovej výstavby a zaviazať vládu,
aby do 31. marca
1996 pripravila nariadenie, ktorým sa
podrobnejšie upraví
použitie dočasne voľných finančných prostriedkov získaných
z
hypotekárnych obchodov. Odporúčam návrh neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Budeme sa prezentovať a hlasovať o návrhu pani poslan-
kyne
Schmögnerovej.
Pán poslanec, ale to je uznesenie, o ňom budeme hlaso-
vať
až potom, keď budeme hlasovať o návrhu
ako celku. Takže
toto
hlasovanie neplatí.
Poslanec L. Lysák:
Prejdeme k návrhom pána poslanca Sopka,
ktorý odporú-
čal,
aby v § 16 ods. 1, v § 29 ods. 4 a v § 34 ods. 1 sa vy-
pustili
slová "po prerokovaní s ministerstvom" z novelizova-
ných
ustanovení. Odporúčam návrh neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o
návrhu pána poslan-
ca
Sopka s odporúčaním neprijať ho. Ide o
§ 16 ods. 1, § 29
ods.
4, § 34 ods. 1 - vypustiť slová, ktoré predniesol pán
spoločný
spravodajca.
Prezentovalo sa 120 poslancov.
Za návrh hlasovalo 26 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Neprijali sme tieto návrhy.
Poslanec L. Lysák:
Druhý
návrh pána poslanca Sopka znel, aby
sa v § 16
ods.
1 písm. b) vypustili slová "ako aj
na zvýšenie". Odpo-
rúčam
neprijať ho.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán
spoločný spravo-
dajca
navrhuje tento návrh pána poslanca Sopku neprijať.
Prezentovalo sa 121 poslancov.
Za návrh hlasovalo 27 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec L. Lysák:
Pán poslanec Kunc navrhuje, aby sa bod
34 čl. I § 8
ods.
5 neprijal. Odporúčam jeho návrh neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme. Pán spoločný spravodajca
navrhuje hlasovať
proti
návrhu pána poslanca Kunca týkajúceho sa § 8 ods. 5.
Prezentovalo sa 124 poslancov.
Za návrh hlasovalo 10 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Takže sme neprijali tento návrh.
Poslanec L. Lysák:
Ďalej pán poslanec Kunc odporúčal v bode 52 čl. I § 19
ods.
3, aby sa modifikoval limit celkovej
sumy úverov záruk
poskytovaných všetkým
osobám, ktoré majú
osobitný vzťah
k
bankám, na 50 % základného imania. K
tomu sme už prijali
platné
uznesenie, nemusíme teda hlasovať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Uznesenie nie, len návrh.
Poslanec L. Lysák:
Odporúčam v takom prípade návrh neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Netreba o tom hlasovať. Pán
poslanec Kunc, trváte na
tom,
aby sa hlasovalo? (Nie.) Ďakujem.
Pán spravodajca, prezentujte ďalší návrh pána poslanca
Kunca.
Poslanec L. Lysák:
V ďalšom návrhu pán poslanec Kunc
odporúčal v § 17 ods.
3
návrh neprijať. Odporúčam návrh neakceptovať.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Takže
hlasujeme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca
Kunca
týkajúcom sa § 17 ods. 3. Pán spoločný
spravodajca ho
navrhuje
neprijať.
Prezentovalo sa 121 poslancov.
Za návrh hlasovalo 15 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.
Tento návrh neprešiel.
Poslanec L. Lysák:
V ďalšom, štvrtom návrhu pána poslanca sa
odporúča, aby
sa
v § 20 ods. 1 za slová "jej
zamestnancovi" uviedli slová
"vrátane
osôb, ktoré majú osobitný vzťah k banke". Návrh od-
porúčam
neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujeme. Hlasujeme o pozme-
ňovacom
návrhu pána poslanca Kunca týkajúcom sa § 20 ods. 1,
rozšírenie
práv osôb. Spoločný spravodajca ho navrhuje ne-
prijať.
Prezentovalo sa 121 poslancov.
Za návrh hlasovalo 12 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec L. Lysák:
V bode 63 čl. I § 24 pán poslanec Kunc
navrhuje, aby sa
neprijal
novonavrhovaný odsek 4. Odporúčam návrh neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže hlasujeme aj o tomto návrhu pána poslanca
Kunca
s
negatívnym odporúčaním spravodajcu.
Prezentovalo sa 121 poslancov.
Za návrh hlasovalo 9 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.
Tento návrh neprešiel.
Poslanec L. Lysák:
V
ďalšom návrhu pán poslanec Kunc odporúča, aby sme
v
bode 59 čl. I § 22 neprijali navrhované odseky 5 a 6, kto-
ré
ukladajú povinnosti audítorom. Odporúčam ho neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Aj o
tomto návrhu budeme teda
hlasovať s odporúčaním
spravodajcu
neprijať ho.
Prezentovalo sa 120 poslancov.
Za návrh hlasovalo 12 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov.
Neprijali sme tento pozmeňovací návrh.
Poslanec L. Lysák:
Posledný návrh z rozpravy pána poslanca
Kunca bol taký,
aby
sa v bode 82 v čl. I § 36r namiesto slova "môžu upraviť"
v
prvej vete dalo slovo "upravia". Návrh odporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hneď
hlasujme o pozmeňovacom
návrhu
pána poslanca Kunca v § 36r s odporúčaním prijať ho.
Prezentovalo sa 120 poslancov.
Za návrh hlasovalo 83 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Prijali sme tento pozmeňovací návrh pána
poslanca Kunca.
Pán poslanec Filkus, teraz hlasujeme, takže môžete mať
len
procedurálny návrh. Nech sa páči, predneste ho.
Poslanec R. Filkus:
Samozrejme, nie v nádeji, že to náhodou odhlasujete,
ale
kvôli poriadku chcem povedať, že som k
§ 20a ods. 1 dal
pripomienku povinnosť informovať o úverových
zárukách nad
5
miliónov. Bolo milión, potom ste pridali
3 a ja som navr-
hoval
5. Nedali ste o tom hlasovať. Pre nič
iné to nechcem,
len
kvôli poriadku. Hovorím, nie v nádeji,
že by ste to ná-
hodou
odhlasovali.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, máte do určitej miery pravdu, ale hlaso-
vali
sme s tým, že sme odhlasovali 3 milióny, čiže tých 5 by
sme
neodhlasovali. Takže to je v poriadku. Pokoj, páni po-
slanci,
my sme sa dohodli s pánom poslancom
Filkusom. Takže
prosím,
pán spoločný spravodajca, keby ste pristúpili k hla-
sovaniu
o zákone ako celku.
Poslanec L. Lysák:
Vážené dámy a páni, iste radi všetci
teraz v závere bu-
deme
hlasovať o zákone ako celku. Odporúčam prijať novelu
zákona
číslo 21/1992 Zb.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
V súlade s ustanovením § 26 ods. 1
zákona o rokovacom
poriadku
budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku
v
znení schválených doplnkov
a zmien. Prosím, hlasujeme.
Spravodajca
navrhuje zákon ako celok prijať.
Prezentovalo sa 122 poslancov.
Za návrh hlasovalo 100 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili vládny
návrh zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a
dopĺňa
zákon
číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpi-
sov
a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony.
Mali
by sme hlasovať ešte o návrhu
uznesenia, ktoré
predniesla
pani poslankyňa Schmögnerová.
Poslanec L. Lysák:
Pani poslankyňa Schmögnerová navrhla, aby
sme prijali
uznesenie,
ako som už uvádzal, aby Národná rada Slovenskej
republiky
zaviazala vládu Slovenskej republiky do
31. marca
1996
pripraviť nariadenie vlády, ktorým sa stanovia podmien-
ky
štátnej finančnej podpory hypotekárneho
úverovania byto-
vej
výstavby. A druhý bod, aby Národná rada Slovenskej re-
publiky zaviazala vládu Slovenskej republiky do
30. marca
1996 pripraviť nariadenie vlády či
ministerstva financií,
ktorým
sa podrobnejšie upraví použitie dočasne voľných pe-
ňažných
prostriedkov získaných z hypotekárnych obchodov.
Tento návrh odporúčam neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím,
hlasujeme o návrhu na uznesenie, ktoré pred-
niesla
pani poslankyňa Schmögnerová, s odporúčaním spravo-
dajcu
neprijať ho.
Prezentovalo sa 115 poslancov.
Za návrh hlasovalo 38 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Návrh uznesenia sme neprijali.
Poslanec L. Lysák:
Pán predseda, dámy a páni, ďakujem za
trpezlivosť aj
zhovievavosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja, pán spoločný spravodajca.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
prejdeme
k d r u h é m u bodu
rokovania, ktorým je
priemyselná politika Slovenskej
republiky.
Medzitým sa hlási pán poslanec Komlósy s faktickou po-
známkou.
Poslanec Zs. Komlósy:
S procedurálnou poznámkou. Ďakujem pekne,
pán predseda.
Na základe § 13 ods. 4 platného
rokovacieho poriadku
chcem
podať procedurálny návrh, aby sme tento
bod programu,
čiže
bod 3 schváleného programu, presunuli ako bod 17 pro-
gramu. Dôvody na
to som uviedol pri schvaľovaní programu
a
uviedol ich aj pán poslanec
Černák. Tým by sme vytvorili
aj
podmienky na to, aby sa ministerstvo životného prostredia
kvalifikovane pripravilo
a písomne predložilo stanovisko
k
priemyselnej politike Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, my sme už schvaľovali tento bod programu
a
prešiel. Bol tu návrh pána poslanca Černáka, takže o tom
sme
už hlasovali. Napriek tomu dám hlasovať
o vašom návrhu,
ale
chcem vás upozorniť na to, že to, čo predniesol aj pán
poslanec
Černák, nechcel som tu vtedy
replikovať. Chcem po-
vedať,
že nie je to tak, ako bolo
konštatované. Paragraf 35
zákona
číslo 127/1994 hovorí, že návrh zásadnej rozvojovej
koncepcie najmä v
oblasti energetiky, baníctva,
priemyslu
atď.
musí obsahovať hodnotenie z hľadiska jeho predkladaných
vplyvov na životné
prostredie a podľa potreby tiež návrh
opatrení
na vylúčenie alebo zníženie
nepriaznivých vplyvov.
Čiže
podľa potreby s tým, že odsek 2 hovorí:
Spracovateľ je
povinný
návrh podľa odseku 1 vopred prerokovať s minister-
stvom
z hľadiska uvedených vplyvov a
navrhovaných opatrení.
Povedal
som, že požiadam ministra, aby nám
vysvetlil, či sa
toto
stalo, čo hovoria tieto paragrafy. Čiže dám hlasovať
o
vašom návrhu, keď chcete, ale nie je podstatný.
Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Neodporúčam
prijať
návrh pána poslanca. (Hlasy z pléna.)
Ja mám právo vysvetľovať, pán poslanec.
Prezentovalo sa 107 poslancov.
Za návrh hlasovalo 41 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento návrh neprešiel.
Prosím, materiál k tomuto bodu máte
predložený ako tlač
294
a spoločnú správu výborov ako tlač 294a, ktorej súčasťou
je
aj návrh uznesenia Národnej rady.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky materiál uvedie
minister
hospodárstva Slovenskej republiky
pán Ducký. Ešte
predtým
má slovo pán poslanec Černák s faktickou poznámkou.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený
pán predseda, v krátkom vysvetlení, ktoré ste
dali
pred hlasovaním o návrhu pána poslanca Komlósyho, ste
povedali,
že je tu pán minister...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ale to môže byť len procedurálny návrh.
Poslanec Ľ. Černák:
...pán
minister Zlocha preto,
aby sa vyjadril, ale
vzápätí ste dali
hlasovať. Očakával som, že pán minister
Zlocha
sa vyjadrí, pretože v § 35 je ešte aj
odsek 3, ktorý
dokonca
hovorí o tom, že to malo byť
dva mesiace predtým,
aby
bol priestor na verejnú diskusiu. Takže bolo by dobre,
keby
sa pán minister Zlocha vyjadril.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Počítal som s tým, že pán minister sa
vyjadrí v rozpra-
ve,
ale samozrejme, ak by požiadal, môže sa
vyjadriť aj te-
raz.
Takže prosím pána predkladateľa a potom
sa môže vyjad-
riť pán minister. Páni poslanci, panie
poslankyne, prosím
pokoj.
Minister hospodárstva SR
J. Ducký:
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte, aby som uviedol materiál Priemyselná politika
Slovenskej republiky. Prv než prejdem k formálnej
stránke
veci,
chcem povedať, že priemyselná politika
Slovenskej re-
publiky
je konečne na svete a bola jednou z priorít každej
vlády
po roku 1989, preto to slovíčko, že je konečne na sve-
te.
Tým si nechcem uzurpovať právo na jej
hodnotenie, či je
ideálna,
alebo či je taká, alebo onaká, ani kritizovať pred-
chádzajúce
vlády, i naše vlády, pretože rozsah tejto proble-
matiky,
zložitosť procesu transformácie asi spôsobila to, že
o
nej v parlamente hovoríme až teraz.
Predložený návrh priemyselnej politiky,
ktorý schválila
vláda
Slovenskej republiky svojím uznesením číslo 706 zo dňa
26.
septembra minulého roku, vychádza z analýzy
súčasného
stavu
jednotlivých odvetví priemyslu a po prvýkrát sa pokúša
zhodnotiť,
opakujem - po prvýkrát vo vzťahu k dokumentu, nie
po
prvýkrát z hľadiska spracovania
čiastkových podkladov -,
komparatívne
výhody ekonomiky Slovenskej republiky a nevýho-
dy
a jej vplyv na štruktúru priemyslu a
vývojové trendy, či
už
trendy v domácej spotrebe, alebo v zahraničnom obchode.
Súčasne naznačuje variantnú prognostickú úvahu o budúcich
vývojových
tendenciách štrukturálnych zmien v priemysle Slo-
venskej
republiky a možnom charaktere harmonizačného procesu
vstupu
do Európskej únie. Nechceme sa porovnávať s okolitými
štátmi,
ktoré takisto transformujú svoje ekonomiky a spoloč-
nosť,
ani hodnotiť to, či ich máme prv, alebo
neskôr, alebo
lepšiu
ako oni.
Pokúsili sme sa zhodnotiť nielen komoditné aspekty na-
šich
obchodných vzťahov, ale predovšetkým
analyzovať otázku
možných
dlhodobejších pozícií priemyslu Slovenskej republiky
na
jednotnom trhu Európskej únie. Začleňovanie krajín stred-
nej
a východnej Európy, prípadne
ďalších do Európskej únie
vyvoláva množstvo
ekonomických otázok a samotná Európska
únia
sa nevie rozhodnúť, aspoň dosiaľ, či
zotrvať na istom
protekcionistickom a selektívnom