Stenografická správa o 13. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky

Stenozáznam


 

                    Prvý deň rokovania

      13. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                     31. januára 1996

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram 13. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Skôr ako pristúpime k rokovaniu, prosím vás, aby ste sa

prezentovali.

 

     Prezentovalo sa 105 poslancov.

 

     Konštatujem,  že Národná  rada Slovenskej  republiky je

schopná uznášať sa.

 

     O  ospravedlnenie neúčasti  na dnešnej  schôdzi písomne

požiadali páni poslanci Ľubomír  Roman a Ján Borovský, ktorí

  práceneschopní, a  pán poslanec  Igor Urban  z rodinných

dôvodov.

 

     Na 13. schôdzi Národnej  rady Slovenskej republiky budú

overovateľmi páni poslanci Zsolt  Komlósy a Stanislav Líška.

Náhradníkmi budú páni poslanci Vladimír Mikulka a Marián Po-

lák.

 

     Po  dohode s  podpredsedami Národnej  rady a politickým

grémiom vám dnes pred schôdzou rozdali program 13. schôdze.

 

     Vážené pani  poslankyne, páni poslanci,  v programe 13.

schôdze sú  pod bodmi 1, 2, 5, 6, 7, 8, 9, 12, 13 a 15 zara-

dené návrhy  zákonov, o ktorých dám  hlasovať s návrhom, aby

podľa § 75 zákona o  rokovacom poriadku Národná rada Sloven-

skej republiky  súhlasila s ich  prerokovaním pred uplynutím

60-dňovej lehoty. O tomto  návrhu dávam hlasovať bez rozpra-

vy. Sú to niektoré zákony,  ktorým do šesťdesiatich dní chý-

bajú len dva dni. Niektorým aj viac.

 

     Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Môžem  konštatovať,  že  Národná  rada vyjadrila súhlas

s prerokovaním návrhov  bodov programu, ktoré  boli zaradené

pred uplynutím 60-dňovej lehoty, ako som ich uviedol.

 

     Pristúpime k schvaľovaniu programu 13. schôdze Národnej

rady.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     zrejme sa  nemusím pýtať, či má  niekto návrhy na zmenu

a doplnenie programu,  pretože podľa prihlásených  vidím, že

zmeny budú. Ak budú zmeny,  budeme najskôr hlasovať o navrh-

nutých zmenách a doplnkoch a  po hlasovaní o nich sa hlasuje

o celom programe.

 

     Prosím, prvá sa hlási pani poslankyňa Schmögnerová.

 

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Ďakujem pekne za udelenie slova.

 

     Vážený pán predseda, dovoľte  mi požiadať vás o zarade-

nie návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky na  vydanie zákona Národnej  rady Slovenskej republiky,

ktorým sa  mení a dopĺňa zákon  Národnej rady Slovenskej re-

publiky číslo 192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov štátu pri

privatizácii strategicky dôležitých  štátnych podnikov a ak-

ciových spoločností. Chcem len upozorniť, že odkladanie toh-

to zákona na ďalšiu schôdzu Národnej rady, vychádzajúc z vy-

jadrení pána premiéra o  odhodlaní ukončiť privatizáciu kľú-

čových finančných inštitúcií do polovice februára, znemožní,

aby sa  Národná rada vyjadrila  k tejto nepochybne  kľúčovej

otázke slovenského hospodárstva. Je potrebné uvedomiť si, že

tu nejde o privatizáciu budov alebo základného imania...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím pokoj, páni poslanci.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     ...ale vlastne o možnosť  nakladať s finančnými zdrojmi

vo výške  300 miliárd Sk,  ktorá ovplyvní slovenský  peňažný

trh a prostredníctvom neho celé slovenské hospodárstvo.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani  poslankyňa. Chcem k  tomu len dodať,  že

skoro autentický  návrh podal aj pán  poslanec Černák, ktorý

som už  podľa rokovacieho  poriadku poslal vláde na vyjadre-

nie. Samozrejme, že o tomto vašom návrhu dám hlasovať.

 

     Ďalej pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     z dôvodov, ktoré už prezentovala kolegyňa Schmögnerová,

žiadam o zaradenie  na rokovanie tlače číslo 332,  je to po-

slanecký návrh na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky číslo  192/1995 Z. z. o za-

bezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôleži-

tých štátnych podnikov a  akciových spoločností. Bol poslaný

včera na vyjadrenie vláde.

 

     Len  jedným slovom  - je  to veľmi  krátka novelizácia,

ktorá  zaraďuje  medzi  prvú  skupinu strategicky dôležitých

podnikov aj  všetky slovenské finančné  inštitúcie, teda tie

štyri  rozhodujúce, t. j. Slovenskú  sporiteľňu,  poisťovňu,

Všeobecnú úverovú banku a Investičnú a rozvojovú banku. Pro-

sím, aby sa k nim  počas rokovania vyjadrili príslušné výbo-

ry. Keďže vláde bol návrh poslaný, predpokladám, že na budú-

ci týždeň  by ho mimoriadne  mohla zobrať do  programu a vy-

jadriť sa k nemu, a preto  žiadam, aby bol zaradený do prog-

ramu v stredu na budúci týždeň  ako prvý bod programu o 9.00

hodine.

 

     Môj druhý návrh spočíva v  tom, že ako orgán, ktorý zá-

kony prijíma a schvaľuje, by sme mali dbať na to, aby sa zá-

kony aj dodržiavali. Podľa §  35 zákona číslo 127/1994 Z. z.

by zásadné rozvojové koncepcie,  najmä v oblasti energetiky,

baníctva,  priemyslu, dopravy,  lesného a  vodného hospodár-

stva, odpadového hospodárstva a cestovného ruchu, mali obsa-

hovať aj  hodnotenie z hľadiska  ich predpokladaných vplyvov

na životné prostredie.

 

     V bode  číslo 3 máme  rokovať o priemyselnej  politike,

žiaľ, nebol dodržaný zákon  a stanovisko ministerstva život-

ného prostredia absentuje. Preto  navrhujem, aby sme o prie-

myselnej politike rokovali až  vtedy, keď budú naplnené jed-

notlivé ustanovenia  zákona  číslo 127/1994 Z. z., t. j. keď

bude priložené stanovisko ministerstva životného prostredia.

Mám pocit, že by to ministerstvo mohlo stihnúť celkom pružne

a že ku koncu tejto schôdze  by sme mohli o priemyselnej po-

litike  rokovať tak,  že bude  splnený aj  § 35 zákona číslo

127/1994 Z. z.

 

     Takže môj  návrh znie: O  priemyselnej politike rokovať

až vtedy, keď bude  priložené stanovisko ministerstva život-

ného prostredia.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Mám  tomu rozumieť  aj tak,  že ak  by do rokovania 13.

schôdze  ministerstvo nepredložilo  toto vyjadrenie,  tak by

sme na  tejto schôdzi nemali rokovať  o tomto bode programu?

Tak to mám chápať?

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Áno.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Ďalej pán poslanec Dzurinda.

 

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Pán predseda,

     panie poslankyne,

     páni poslanci,

 

     predseda vlády Slovenskej republiky pán Vladimír Mečiar

oznámil na ekonomickom fóre  v Bratislave The Economist Con-

ferences dňa 25.  januára, že už do konca  januára, čo je už

dnes, alebo najneskôr v polovici februára bude ukončená pri-

vatizácia finančných  inštitúcií s výnimkou  Národnej banky.

Vzápätí na  tom istom fóre však  pán guvernér Národnej banky

povedal, že centrálna banka  zatiaľ nedostala ani jeden pro-

jekt spojený  s privatizáciou bankových  štruktúr. A deň  na

to, 26. januára, na tom istom fóre podpredseda výkonného vý-

boru Fondu národného majetku povedal,  že fond zatiaľ v pri-

vatizácii finančných inštitúcií neprijal žiadne rozhodnutie.

 

     Z uvedených skutočností teda vyplýva, že predseda vlády

mimo  zainteresovaných orgánov  uskutočňuje privatizáciu in-

štitúcií, ktoré sa existenčne týkajú prakticky každého obča-

na Slovenskej republiky.  Veď napríklad Slovenská sporiteľňa

spravuje 84 % vkladov  všetkých  občanov Slovenska. Teda  zo

100  Sk, ktoré  občania  uložia  do bánk,  končí 84 Sk práve

v Slovenskej sporiteľni. V celkovom  objeme ide o sumu okolo

100 mld Sk. Teda napríklad pri predaji Slovenskej sporiteľne

nemôžeme hovoriť len o  predaji samotnej organizácie, ale aj

o zmene správcu týchto obrovských peňazí občanov. Iste všet-

ci viete, že podobná je  situácia napríklad v Slovenskej po-

isťovni, ktorá  má dominantné postavenie  v oblasti poisťov-

níctva, a vo Všeobecnej  úverovej banke, ktorá má dominantné

postavenie v oblasti poskytovaných úverov.

 

     Na základe  uvedeného a v záujme  všetkých občanov Slo-

venska,  bez ohľadu  na ich  politickú orientáciu, navrhujem

zaradiť na rokovanie 13. schôdze Národnej rady aj samostatný

bod programu, a to  oboznámenie poslancov Národnej rady Slo-

venskej  republiky s  prebiehajúcou privatizáciou finančných

inštitúcií v  Slovenskej republike. Navrhujem,  aby sa tento

bod zaradil ako bod číslo  16 podľa pôvodného návrhu progra-

mu, teda  ako posledný bod  pred odpoveďami členov  vlády na

interpelácie poslancov.

 

     Žiadam,  aby  sa  na  prerokovaní  tohto bodu zúčastnil

autor harmonogramu privatizácie  finančných inštitúcií, teda

predseda vlády pán Vladimír Mečiar.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán predseda. Predložím  tiež návrh na doplne-

nie programu schôdze, najprv mi však dovoľte povedať niekto-

ré okolnosti, ktoré odôvodňujú naliehavosť tohto návrhu.

 

     Dámy a páni,

 

     ako si iste pamätáte,  viackrát sme navrhovali rozšíriť

Osobitný kontrolný orgán  nad činnosťou Slovenskej informač-

nej služby o poslancov opozície. Je to otázka dôveryhodnosti

spravodajskej služby i našich  vzájomných vzťahov medzi koa-

líciou a opozíciou,  zároveň je to i vec  veľmi významná pri

utváraní obrazu o Slovensku  v zahraničí. Spolupredseda Spo-

ločného výboru Európskeho parlamentu a Národnej rady Sloven-

skej republiky pán Herbert  Bösch tu na tlačovej konferencii

24. novembra 1995 povedal, že nepozná  demokratickú krajinu,

v ktorej by sa na  parlamentnej kontrole tajných služieb ne-

podieľali aj poslanci  opozičných politických strán. Napriek

tomu ani  jeden z našich  návrhov vedúcich k  demokratizácii

Osobitného kontrolného orgánu nebol prijatý.

 

     Medzitým však  Ústavný súd Slovenskej  republiky prijal

rozhodnutie,  v odôvodnení  ktorého konštatuje,  že jedinými

orgánmi,  ktorými  Národná  rada  Slovenskej  republiky môže

uskutočňovať svoje právomoci navonok,  t. j. voči iným štát-

nym orgánom a osobám, sú výbory.

 

     Osobitný kontrolný  orgán nad činnosťou  Slovenskej in-

formačnej služby a Kontrolný  orgán nad činnosťou Vojenského

obranného spravodajstva  sú teda v  zmysle tohto rozhodnutia

Ústavného  súdu v  rozpore s  Ústavou Slovenskej  republiky.

Mohli by sme  preto dať príslušný návrh na  Ústavný súd. Tak

by však došlo iba k zrušeniu  parlamentnej kontroly nad čin-

nosťou tajných  služieb, preto sme  sa s kolegom  Hrušovským

rozhodli zvoliť konštruktívny postup  a predložili sme návrh

novely zákonov o Slovenskej informačnej službe a o Vojenskom

obrannom spravodajstve, ktorá  dáva právomoci oboch kontrol-

ných orgánov vecne príslušnému výboru. Keďže tento je zlože-

ný pluralitne, vyriešil by sa  tým i zdĺhavý politický prob-

lém, ktorý narušuje vzájomné vzťahy a škodí Slovensku.

 

     Navrhujem  preto, aby  sa  ako  bod 16  podľa pôvodného

programu, v  prípade, že by  prešiel bod, ktorý  navrhol pán

Dzurinda,  tak po  ním  navrhovanom  bode, zaradil  nový bod

v znení:  Návrh skupiny  poslancov Národnej  rady Slovenskej

republiky na vydanie zákona  Národnej rady Slovenskej repub-

liky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej

republiky číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej služ-

be v  znení zákona Národnej rady  Slovenskej republiky číslo

72/1995  Z. z.  a zákon  Národnej rady  číslo 184/1994 Z. z.

o Vojenskom spravodajstve, tlač číslo 322.

 

     Myslím si,  že dovtedy je možné  utvoriť si priestor na

to, aby  sa tento návrh  prerokoval i vo  výboroch a aby  sa

k nemu vyjadrila aj vláda.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Chcem  vám len povedať, že návrh

novely, ktorý ste mi dali, som okamžite postúpil vláde, tak-

že vláda  ho má. Chcem  upozorniť aj na  to, že zrejme  celá

koncepcia Osobitného kontrolného  orgánu aj Vojenského spra-

vodajstva sa bude  meniť a bude sa meniť  aj v rokovacom po-

riadku Národnej rady. Tým nechcem  povedať, že váš návrh ne-

akceptujem, len na oboznámenie, že  sa robí v tejto veci zá-

konné opatrenie.

 

     Pán poslanec Langoš.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovolím si predložiť návrh dvoch nových bodov programu.

Navrhujem  ako nový  prvý bod  programu prerokovať  a prijať

uznesenie,  ktorým Národná  rada vyzve  vládu, aby požiadala

rakúske  štátne orgány  o bezodkladný  návrat Michala Kováča

mladšieho  na Slovensko,  pretože vzniká  neblahý dojem,  že

štát sa  zaujíma o neprávom  odvlečených občanov len  vtedy,

keď sú podozriví zo  spáchania najzávažnejších trestných či-

nov, pre ktoré  existujú dôvody na väzbu, a  to je dojem ne-

blahý.

 

     Ako  nový druhý  bod programu  tejto schôdze  navrhujem

prerokovať  návrh na  odvolanie Štefana  Gavorníka z funkcie

prezidenta prezídia Fondu národného majetku alebo výzvu vlá-

de, aby navrhla výmenu  v tejto zodpovednej funkcii, pretože

tým, že Fond národného  majetku sa vymyká akejkoľvek kontro-

le, Fond národného majetku  nekomunikuje  s novinármi, nepo-

skytuje žiadne  informácie o spôsobe  a postupoch privatizá-

cie, že Fond národného majetku pod vedením Štefana Gavorníka

ignoruje parlament, ignoruje  parlamentné orgány, teda výbo-

ry, nedostavuje sa na  pozvanie, neposkytuje žiadne informá-

cie, vzniká opäť nedobrý  dojem, že privatizácia pod vedením

Štefana  Gavorníka nabrala  nekontrolovateľný a  neprehľadný

smer zvýhodňovaním úzkej skupiny ľudí na úkor väčšiny ostat-

ných občanov Slovenskej  republiky, že privatizácia uskutoč-

ňovaná Fondom národného majetku pod vedením Štefana Gavorní-

ka je v mnohých prípadoch podvodom, v ktorom na úkor príjmov

Fondu národného majetku prichádzajú  vybrané fyzické a práv-

nické osoby  k rýchlemu čistému zisku  vo výške i niekoľkých

desiatok miliónov korún.

 

     Štefan Gavorník je ako  najvyšší predstaviteľ Fondu Ná-

rodného majetku zodpovedný  za informovanosť verejnosti. Na-

vyše, a nie naposledy, denník  Práca 20. septembra 1995 uve-

rejnil, že má k dispozícii podpísané písomné svedectvá dvoch

ľudí, ktorí sú ochotní aj pred súdom dosvedčiť, že prezident

prezídia dňa 1. 11. 1994 ponúkal miesto v dozornej rade Fon-

du národného majetku, za čo žiadal 300 tisíc korún.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  poslanec, to  je niečo  absolútne iné.  Pokiaľ ide

o váš prvý návrh, rešpektujeme nezávislosť súdov aj prokura-

túry, nemôžeme im niečo  prikazovať uznesením Národnej rady.

Mohli by sme požiadať ministra zahraničných vecí, aby s nimi

túto vec konzultoval, ale nič viac.

 

     Ten  druhý  bod  akceptujem  na  zaradenie do programu,

a dám o ňom hlasovať.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Aj ten prvý, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Samozrejme,  dám o  ňom hlasovať,  len upozorňujem,  že

v tom prvom návrhu nerobíme dobre.

 

     Pán poslanec Macuška.

 

Poslanec D. Macuška:

 

     Pán predseda, chcel by  som nahlásiť, že budem hlasovať

náhradnou kartou číslo 3.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predseda,

 

     chcem navrhnúť  nový bod programu číslo  19: návrh roz-

počtu  Fondu detí  a mládeže  na rok  1995. Viem,  že už som

otravný, pretože už tretíkrát sa pokúšam, aby sme prerokova-

li a uzavreli  problém rozpočtu fondu na rok  1995, ale ten-

tokrát sa opieram o váš  list, pán predseda, ktorý ste adre-

sovali predsedovi vlády, z 13. decembra 1995, kde píšete, že

na minulej  schôdzi, teda decembrovej,  nebol zaradený tento

bod do programu a uvedený  doplňovací návrh by mohol byť za-

radený na program ďalšej schôdze.  Tá sa práve teraz začína,

preto si dovolím znovu ho predniesť. Ďalej sa pritom opieram

o váš list, kde  píšete, že podľa § 5  ods. 5 a § 10  ods. 4

zákona Národnej  rady Slovenskej  republiky  číslo 189 Z. z.

o Fonde detí a mládeže fond predkladá svoj návrh rozpočtu po

prerokovaní vo vláde a  zaujatí jej stanoviska na schválenie

v Národnej rade Slovenskej republiky.

 

     Myslím si, že od 13. decembra do 31. januára bolo rela-

tívne dosť  času, aby vláda  toto urobila. Ak  to neurobila,

ešte má na to budúci utorok. Myslím si teda, že bod 19 prog-

ramu by sme mohli prerokovať.  Viem, že to už bude formálne,

ale problém, ktorý sa ťahá  vlastne celý rok 1995, treba ne-

jakým spôsobom uzavrieť a venovať sa otázkam roku 1996, pre-

to si dovolím tento návrh  predniesť a verím, že ho podporí-

te.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec,  len toľko, že  tu nejde len  o rok 1995,

ale ani rok 1994 sme neodstali, čiže to ide ešte dozadu. Som

rád, že ste ten list citovali, len okrem toho som napísal aj

list vášmu  výboru, myslím, že  ste ho prerokovali,  kde som

dal  termín, myslím  do 8.  marca, aby  sa urobil poslanecký

prieskum a vyvodili sa dôvody, prečo fond prakticky nefungu-

je. Takže  neviem, či teraz to  zaraďovať, keď robíme posla-

necký prieskum. Prosím, dávam to na zváženie poslancov.

 

     Pán poslanec Pribilinec.

 

Poslanec J. Pribilinec:

 

     Pán predseda, oznamujem vám,  že budem hlasovať náhrad-

nou kartou číslo 2.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Vaškovič.

 

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Vážený pán predseda,

 

     navrhujem zaradiť ako tretí  bod programu správu o pou-

žití  majetku Fondu  národného majetku  Slovenskej republiky

k 30.  júnu 1995,  ktorú predložil  prezident prezídia Fondu

národného majetku Slovenskej republiky.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Za rok 1995?

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     K 30. júnu 1995.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Košnár.

 

Poslanec J. Košnár:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     navrhujem do  programu tejto schôdze ako  bod  číslo 12

podľa pôvodného programu, resp. ako prvý bod na 7. februára,

zaradiť návrh  skupiny poslancov na  vydanie zákona Národnej

rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 1/1992 Zb. o mzde,

odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení

neskorších predpisov, ktorý máme  k dispozícii ako tlač 298.

Vychádzame z nespornej potreby  a nevyhnutnosti priamo v zá-

kone  o mzde  upraviť podmienky,  pri splnení  ktorých treba

pristúpiť  k úprave  minimálnej mzdy  a mechanizmu vykonania

tejto úpravy.  Súčasný stav vonkoncom nevyhovuje  a sme pre-

svedčení o tom, že treba  zákonne garantovať takú úpravu mi-

nimálnej mzdy,  ktorá bude reflektovať  tak životné náklady,

ako aj pohyb priemerných miezd.

 

     Tento  návrh  je   celkom  konkrétnym  vyjadrením  vôle

a ochoty uskutočňovať zámery, ktoré  sú deklarované vo vlád-

nej  koncepcii transformácie  sociálnej sféry  a vzhľadom na

to, že tento návrh  v stanovenom termíne prerokovali výbory,

ktorým  ste ho,  pán predseda,  pridelili, nazdávame  sa, že

niet vecných dôvodov, pre ktoré  by nemohol byť tento posla-

necký návrh zákona prerokovaný na tejto schôdzi Národnej ra-

dy. Teda opakujem: Navrhujem  zaradiť tento poslanecký návrh

zákona na 7. februára 1996 ako prvý bod denného programu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dovoľte mi aj k tomu poznámku, len na informáciu, že na

marcovú schôdzu  má predložiť takýto  zákon vláda, teda  aby

nedošlo k novelizácii toho, čo budeme dnes schvaľovať.

 

     Pán poslanec Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Ďakujem za udelené slovo, pán predseda.

 

     Vážený pán predseda,

     vážení kolegovia,

 

     odporúčam doplniť program o návrh skupiny poslancov Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky, tlač 316, na vydanie záko-

na Národnej rady Slovenskej republiky,  ktorým sa mení a do-

pĺňa zákon  číslo 92/1991 Zb. o  podmienkach prevodu majetku

štátu na iné osoby v  znení neskorších predpisov a zákon Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky číslo  39/1993 Z. z. o Naj-

vyššom  kontrolnom  úrade  Slovenskej  republiky.  Podstatou

a zmyslom návrhu je, aby Fond  národného majetku a jeho čin-

nosť  podliehala  ústavnému  kontrolnému orgánu, Najvyššiemu

kontrolnému úradu. Návrh je  ústavne a legislatívne ošetrený

a nezaradiť  ho znamená,  že napriek  opakovaným vyhláseniam

koaličných subjektov nie je politická vôľa uskutočňovať pri-

vatizáciu transparentne a pod kontrolou.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja. Pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

 

     navrhujem zaradiť na 13.  schôdzu Národnej rady Sloven-

skej republiky návrh skupiny poslancov Národnej rady Sloven-

skej  republiky na  vydanie ústavného  zákona Národnej  rady

Slovenskej republiky o uplatňovaní  základných práv a slobôd

a samosprávy. Súčasne vás prosím, aby  ste, ak ste to zatiaľ

neurobili, poverili prerokovaním  tohto návrhu všetky výbory

Národnej rady  Slovenskej republiky. Z  tohto dôvodu navrhu-

jem, aby tento bod bol  zaradený až v skupine zákonov, ktoré

budú prerokúvané 7. februára.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Mikloško.

 

 

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predseda,  navrhujem, aby ako bod  14 bola zaradená

informácia  ministra  vnútra  Hudeka  o  stave  vyšetrovania

a falšovania  volebných hárkov  Združenia robotníkov Sloven-

ska. Občania  voliči a my poslanci  máme totiž právo vedieť,

aká je pravda o tejto unikátnej falšovacej afére.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Pacola.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Vážený pán predseda, navrhujem zmenu programu. Bod čís-

lo 2 - vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republi-

ky, ktorým sa  mení a dopĺňa zákon číslo  92/1991 Zb. o pod-

mienkach prevodu majetku štátu na  iné osoby v znení neskor-

ších predpisov (tlač 311),  odporúčam presunúť na piatok 15.

februára ako prvý bod programu.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Lazarová.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Vážený pán predseda,

 

     dovolím si predložiť návrh  dvoch nových bodov programu

13. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Po prvé.  Dňa 11. 4. 1995  predložila skupina poslancov

Národnej rady Slovenskej  republiky predsedovi Národnej rady

Slovenskej republiky  návrh zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa

zákon číslo  140/1961 Zb. Trestný  zákon v znení  neskorších

predpisov. Vzhľadom na to, že  ide o naliehavú zákonnú úpra-

vu, dňa 18. 4. 1995  požiadala táto skupina premiéra Mečiara

o zaujatie stanoviska vlády Slovenskej republiky k uvedenému

návrhu. O tom, že ide o skutočne  naliehavú  zákonnú úpravu,

svedčia mnohé aktivity rôznych  politických strán, najmä Ma-

ďarskej  koalície, ktoré  môžu viesť  k narušeniu  integrity

Slovenskej republiky. Vzhľadom aj  na sľub premiéra Mečiara,

že zákon  na ochranu republiky,  resp. novelizácia Trestného

zákona bude prijatá ešte  pred ratifikáciou maďarsko-sloven-

skej zmluvy,  navrhujem zaradiť do programu  13. schôdze Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky tento bod programu ako prvý

bod programu v stredu 7. februára.

 

     Ako druhý bod navrhujem, vzhľadom na mimoriadne závažné

medzinárodné rozhodnutie, ktoré  bolo prijaté v Parlamentnom

zhromaždení  Rady Európy, t. j., že odporúčanie Rady  Európy

číslo 1201 bude predložené znovu na prerokovanie a Výbor mi-

nistrov sa  k nemu vyjadrí, resp.  zaujme definitívne stano-

visko v  júni, navrhujem, aby  o tejto závažnej  skutočnosti

informoval viceprezident Parlamentného zhromaždenia Rady Eu-

rópy Dušan  Slobodník parlament a objasnil  nám aj následky,

ktoré  toto  rozhodnutie  môže  mať  pre Slovenskú republiku

v súvislosti s ratifikáciou slovensko-maďarskej zmluvy. Ten-

to bod navrhujem ako druhý  bod programu v stredu 7. februá-

ra.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa, druhý  váš návrh je v poriad-

ku, ale  pokiaľ ide o  vašu prvú žiadosť,  jednak jej celkom

nerozumiem a zdá sa mi zmätená, pretože pán premiér by musel

v mene vlády  takýto návrh predložiť do  Národnej rady, a ja

som ho nedostal, a nemám ani poslanecký návrh, takže neviem,

o čom  by sme  rokovali. Dám  o tom  hlasovať, len som musel

upozorniť poslancov na to, aký je stav.

 

     Pán poslanec Köteles.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Vážená Národná rada,

 

     ako  to uverejnila  denná tlač,  kultúrny zväz  Maďarov

v Slovenskej  republike Csemadok  s členskou  základňou pri-

bližne  80 tisíc  členov,  teda  viac ako  Matica slovenská,

v dôsledku finančných ťažkostí dal  k 1. decembru 1995 výpo-

veď všetkým plateným zamestnancom. Takisto kultúrny zväz Ru-

sínov na  Slovensku Rusínska obroda dal  pracovníkom v počte

15 výpoveď  a nemajú teraz  finančné prostriedky ani  na od-

stupné  podľa  Zákonníka  práce.  V  Kultúrnom zväze Rusínov

a Ukrajincov  na Slovensku  je situácia  podobná. Prepustili

približne polovicu spolupracovníkov. Skoro také isté problé-

my majú aj ostatné kultúrne zväzy menšín.

 

     Som presvedčený, ba aj  viacerí odborníci to hlásia, že

pomalý a vynútený  rozpad spomenutých menšinových kultúrnych

zväzov  je zapríčinený  špecifickou a  bezohľadnou finančnou

politikou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Z tohto

dôvodu navrhujem, aby Národná rada prerokovala túto situáciu

v prítomnosti  ministra kultúry  Slovenskej republiky  Ivana

Hudeca a  podpredsedu vlády pána  Kalmana. Navrhujem to  ako

bod číslo 17.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     A to majú podať správu o stave alebo...

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Áno, podať správu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Tak mi konkretizujte ten návrh. Podať správu o čom?

 

Poslanec L. Köteles:

 

     O súčasnej situácii  v kultúrnych zväzoch národnostných

menšín.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Pacola.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Vážený pán  predseda, omylom som tam  uviedol dátum 15.

februára. Samozrejme, je to  piatok 2. februára. Takže opra-

vujem to.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Duray.

 

Poslanec M. Duray:

 

     Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

 

     Pani kolegyňa  Lazarová, veľmi ostro  protestujem proti

vašim slovám, čo ste uviedli vo svojom návrhu, a žiadam vás,

aby ste okamžite tieto slová odvolali.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  poslanec,  hovoríme  o  bodoch, ktorými doplňujeme

program,  takže to  sem  nepatrí.  Môžete to  potom požiadať

v politickej rozprave.

 

Poslanec M. Duray:

 

     Žiadam, aby to odvolala okamžite.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, konštatujem, že

  nikto nemá  pozmeňovacie ani  doplňovacie návrhy,  preto

pristúpime k hlasovaniu o navrhnutých zmenách a doplnkoch.

 

     Prvý  návrh  predniesla  pani  poslankyňa Schmögnerová,

ktorá žiada, aby sme na  rokovanie 13. schôdze Národnej rady

zahrnuli  novelu zákona  Národnej rady  Slovenskej republiky

číslo 192/1995 Z. z. o  zabezpečení záujmov štátu pri priva-

tizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov atď.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 58 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže nerozširujeme náš program o tento bod.

 

     Ďalej pán poslanec Černák dal vlastne autentický návrh.

Jeho návrh má  už aj číslo tlače a je  vo vláde. Nemuseli by

sme hlasovať o tom, keďže sme odmietli predchádzajúci návrh,

ale pán poslanec ešte podmienil  svoj návrh, že ak vláda do-

ručí do času rokovania tejto schôdze vyjadrenie k tomuto ná-

vrhu zákona,  aby sme ho na  tejto schôdzi prerokovali. Pro-

sím, dávam o tom hlasovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 57 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 53 poslancov.

 

     Takže sme nepodporili tento návrh.

 

     Pán poslanec Černák mal aj  druhý návrh, a to tretí bod

dnešného rokovania -  priemyselná politika Slovenskej repub-

liky, tlač  294 - preložiť na  ďalšiu schôdzu, alebo rokovať

o ňom na tejto schôdzi, ak  sa vláda do času rokovania tejto

schôdze k tomuto vyjadrí.

 

     Pán poslanec  Černák, tak ste to  chceli? Spresnite to,

ak som povedal niečo zlé.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     V zmysle  § 35 zákona číslo  127/1994 Z. z. by  sa malo

vyjadriť ministerstvo životného prostredia, t. j. rokovať až

potom,  keď  bude  známe  vyjadrenie  ministerstva životného

prostredia.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže žiadate to stiahnuť z tejto schôdze?

 

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Žiadam dodržať zákon. Ak to ministerstvo stihne, môžeme

o tom rokovať ešte na tejto schôdzi, ak by nestihlo, automa-

ticky vyplýva preloženie na budúce rokovanie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže navrhujete stiahnuť to z rokovania.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Môj  návrh znie:  Rokovať až  potom, keď  bude doručené

stanovisko ministerstva životného prostredia.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre. Takže pán poslanec takto spresnil  návrh. O bode

číslo 3, tlač 294, rokovať v  Národnej rade až potom, keď sa

k tomu vyjadrí vláda  prostredníctvom ministerstva životného

prostredia.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov.

 

     Takže sme nepodporili ani tento návrh.

 

     Ďalší návrh mal pán poslanec Dzurinda, ktorý žiada, aby

vláda,  resp. ministerstvo  privatizácie informovalo Národnú

radu  o priebehu  a stave  privatizovania finančných orgánov

s tým, že  by to bolo zaradené  ako bod číslo 16.  Ak som sa

v niečom pomýlil,  pán poslanec Dzurinda,  spresnite to. Za-

pnite mikrofón pánu poslancovi Dzurindovi.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Pán predseda, ten koniec sedí, ale začiatok nesedí. Po-

inta je v tom, že  nikto nič nevie o privatizácii finančných

inštitúcií - ani guvernér, ani...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Koncipujte svoj návrh a dám hneď o ňom hlasovať.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Podstata je v tom, vyhlásil  to pán premiér, že dnes sa

končí privatizácia bánk (šum v sále, hlasy, že treba povedať

návrh), a preto som navrhol, aby o tomto postupe prišiel re-

ferovať pán premiér, nie  minister privatizácie alebo niekto

iný, ako ste povedali vy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Teda navrhujete, aby do Národnej rady prišiel referovať

premiér o stave privatizovania finančných organizácií a bolo

by to zaradené ako bod 16.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

 

     Nepodporili sme tento návrh pána poslanca Dzurindu.

 

     Ďalší doplnok k nášmu programu dáva pán poslanec Šimko.

Žiada zaradiť ako  bod 17, ale keďže neprešiel  bod pána po-

slanca  Dzurindu, ako  bod 16  novelu  zákona  46/1993 Z. z.

o Slovenskej informačnej službe v znení zákona 72/1995 Z. z.

a zákona  184/1994  Z.  z.  o  Vojenskom  spravodajstve. Ide

o tlač 322.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

 

     Nepodporili sme tento návrh.

 

     Pán  poslanec Langoš  mal dva  doplňovacie návrhy. Prvý

návrh znie,  aby Národná rada prijala  uznesenie, ktorým za-

viaže vládu, aby vláda požiadala o vydanie občana Kováča ml.

z Rakúska.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 47 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Prvý pozmeňovací návrh pána poslanca Langoša sme nepri-

jali.

 

     Jeho druhý návrh znie, aby  z dôvodov, ktoré tu uviedol

pán poslanec, sme pristúpili  k hlasovaniu o odvolaní prezi-

denta Fondu národného majetku  pána Štefana Gavorníka, alebo

aby vláda dala návrh na nového kandidáta.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 48 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Nepodporili sme tento návrh.

 

     Ďalší je návrh pána poslanca Ftáčnika, ktorý žiada, aby

bol parlamentu  doručený rozpočet Fondu mládeže  za rok 1995

a aby sme ho prerokovali.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 64 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 60 poslancov.

 

     Nebudeme zaraďovať tento bod programu.

 

 

     Pán poslanec  Vaškovič žiada, aby  sme na túto  schôdzu

ako  bod číslo  3 zaradili  správu o  použití majetku fondu,

a to za I. polrok 1995, do 30. júna.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 62 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 54 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Nebudeme o tento bod rozširovať náš program.

 

     Pán poslanec Košnár žiada, aby  sme 7. februára ako bod

číslo 1 zaradili novelu zákona číslo 1/1992 Zb. o minimálnej

mzde v znení ďalších zákonov.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 63 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 55 poslancov.

 

     Nepodporili sme návrh pána poslanca Košnára.

 

     Pán poslanec Benčík žiada, aby  sme na túto schôdzu za-

radili tlač číslo  316, v ktorej ide o  novelu zákonov číslo

1992/1991 Zb.  a 31/1993 Z. z.  o Najvyššom kontrolnom úrade

s tým, že by Najvyšší kontrolný úrad kontroloval Fond národ-

ného majetku.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 67 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 58 poslancov.

 

     Nepodporili sme tento návrh.

 

     Ďalší návrh  mal pán poslanec  Kováč, ktorý nás  žiada,

aby sme na túto schôdzu  Národnej rady zaradili návrh skupi-

ny poslancov na vydanie  ústavného zákona Národnej rady Slo-

venskej  republiky o  uplatňovaní základných  práv a  slobôd

v samosprávach.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 100 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 4 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Tento návrh na rozšírenie nášho programu sme prijali.

 

     Ďalší návrh dal pán poslanec Mikloško, ktorý žiada, aby

sme  ako bod  číslo 14  zaradili vystúpenie  ministra vnútra

s informáciou, ako prebieha prieskum falšovania podpisovania

petičných hárkov pre robotnícku stranu.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 44 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh pána poslanca Mikloška.

 

     Ďalej  pán  poslanec  Pacola  navrhuje,  aby  sme bod 2

z pôvodného návrhu programu preložili na 5. februára ako bod

číslo 1. (Šum v sále). Pardon, na piatok 2. februára ako bod

číslo 1. Tak to opravil pán poslanec Pacola.

 

     Prosím, hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 94 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

 

     Akceptujeme zmenu navrhovanú pánom poslancom Pacolom.

 

     Ďalej vystúpila pani  poslankyňa Lazarová. Navrhla, aby

sme  zaradili na  program rokovania  13. schôdze novelizáciu

zákona číslo 140/1961 Zb. s príslušnými novelami.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 9 poslancov.

 

     Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 48 poslancov.

 

     Tento návrh pani poslankyne sme neprijali.

 

     Pani poslankyňa  mala aj druhý návrh,  aby v politickej

rozprave predseda  zahraničného výboru pán Slobodník refero-

val o výsledkoch  rokovania a názoroch z Rady  Európy k pro-

blému odporúčania 1201, a žiada, aby sme to zaradili ako pr-

vý bod na 7. februára.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 72 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neakceptovali sme ani tento návrh.

 

     Pán  poslanec Köteles  žiada, aby  minister kultúry pán

Hudec a podpredseda vlády pán Kalman informovali Národnú ra-

du o stave v  národnostných kultúrnych menšinových organizá-

ciách. Myslím, že o finančnom stave, tak som tomu rozumel.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neschválili sme ani tento návrh.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Ďakujem pekne,  pán predseda. Chcem  len upozorniť pred

záverečným hlasovaním o programe  13. schôdze Národnej rady,

že pán Černák sa vo  svojom návrhu odvolával na zákon, ktorý

predpisuje, aby ministerstvo životného prostredia...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, to je v poriadku.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     ...ale tým, že Národná rada hlasovaním, bez rešpektova-

nia  toho, či  ministerstvo životného  prostredia stanovisko

predloží, alebo nepredloží,  konala protizákonne, protipráv-

ne, chcem vás vyzvať, pán  predseda, aby ste z vlastnej prá-

vomoci stiahli tento bod programu a tak navodili taký právny

stav, takú situáciu, aby sme zachovali právo. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, vy dobre viete,  že nemôžem urobiť to, čo

ste odo mňa žiadali, pretože Národná rada o tom hlasovala.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Vy máte právomoc ešte to stiahnuť...

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nemám. Jedine mám  právo navrhnúť poslaneckej snemovni,

aby sme zase hlasovali o návrhu, ktorý predniesol pán posla-

nec Köteles. Iné nemôžem urobiť. A keďže sme už návrhy ukon-

čili, môžem urobiť len to, že napíšem pánu premiérovi, resp.

ministrovi životného prostredia, že na tejto schôdzi sa pre-

rokúva tento bod, že čakáme vyjadrenie. To môžem urobiť.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Pán predseda, ale tým, že vypadol bod 2, resp. bol pre-

ložený, pravdepodobne ešte dnes budeme rokovať o tomto bode,

o priemyselnej politike Slovenskej  republiky. Nie je mysli-

teľné,  aby ministerstvo  životného prostredia  za päť minút

alebo za desať minúť vypracovalo kvalifikované stanovisko.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Povedal som vám, čo môžem  urobiť, a to urobím. Napíšem

list ešte dnes.

 

     Pani  poslankyne,  páni  poslanci,  dám  teraz hlasovať

o celom programe schôdze so schválenými zmenami a doplnkami.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď o ňom hlasovali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

 

     Konštatujem,  že program 13. schôdze Národnej rady Slo-

venskej republiky sme schválili.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime k pr-

vému bodu programu, ktorým je

 

     vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon číslo 21/1992  Zb. o bankách

v znení neskorších  predpisov a ktorým  sa menia a  dopĺňajú

niektoré ďalšie zákony.

 

     Vládny návrh zákona ste  dostali ako tlač 302, spoločnú

správu výborov ste dostali ako tlač 302a a dodatok k nej ako

tlač 302b.

 

     Z  poverenia  vlády  Slovenskej  republiky návrh zákona

odôvodní  podpredseda vlády  a minister  financií Slovenskej

republiky pán Sergej Kozlík.

 

     Prosím, pán podpredseda.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     v prvom rade  by som vám poprial všetko  dobré na prahu

roku 1996,  dobrú vzájomnú spoluprácu s  vládou, nakoľko vy-

stupujem ako prvý člen vlády v tomto pléne.

 

     Návrh predkladanej novely zákona  o bankách v navrhova-

ných ustanoveniach reaguje na  zmeny v štátoprávnom usporia-

daní  k 1.  januáru  1993,  vznik Národnej  banky Slovenska,

prechod na slovenskú menu  a upravuje na základe doterajších

skúseností pôsobenie bankových subjektov na území Slovenskej

republiky. V súlade s Európskou dohodou o pridružení navrho-

vané znenie zákona rozširuje doterajšie ustanovenia právnych

predpisov krajín  Európskej únie, čím  prispieva k postupnej

harmonizácii finančných služieb v rámci európskeho priestoru

pri súčasnom zachovaní minimálnej ochrany vnútorného trhu.

 

     Navrhovaná novela predkladaného zákona smeruje k zvýše-

niu bezpečnosti bankového sektoru. Významne posilňuje posta-

venie bankového  dohľadu a precizuje  súčinnosť ministerstva

financií a Národnej banky Slovenska pri usmerňovaní bankové-

ho  sektoru. Na  základe poznatkov  pri doterajšom udeľovaní

povolení na výkon bankových  činností sa navrhuje rozdelenie

povoľovacieho konania na dva stupne, a to povolenie na zalo-

ženie banky a povolenie na výkon bankových činností.

 

     Vzhľadom  na to,  že pobočky  zahraničných bánk  nie sú

subjektom vlastníctva, a preto  nemôžu mať kapitál, v novele

sa ustanovuje povinnosť mať  trvale poskytnuté finančné pro-

striedky minimálne  vo výške podľa  opatrenia Národnej banky

Slovenska  a  povinnosť  ich  uloženia  v  bankách so sídlom

v Slovenskej  republike. Povolenie  na výkon  bankových čin-

ností môže  byť obmedzené o niektoré  činnosti, napríklad na

základe  žiadosti banky  sa môže  pôvodné povolenie rozšíriť

o nové činnosti.

 

     Za dôležité pokladáme ustanovenie o neplatnosti povole-

nia na založenie banky, ak do dvoch rokov banka alebo poboč-

ka zahraničnej banky nepožiada  o vydanie povolenia na výkon

bankových  činností.  Dôležité  je  ustanovenie  o udeľovaní

predchádzajúceho súhlasu na vznik alebo zvýšenie majetkového

podielu  zahraničnej osoby  na základnom  imaní už zriadenej

banky, na zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie banky, ako aj

na  zvýšenie alebo  zníženie základného  imania banky. Pred-

chádzajúci súhlas Národná banka  Slovenska udelí po preroko-

vaní s ministerstvom  financií. Bez predchádzajúceho súhlasu

je každý úkon neplatný.

 

 

     V nadväznosti  na zákon číslo 184/1994  Z. z. o ochrane

hospodárskej súťaže sa upravuje podiel bankám na relevantnom

trhu z 30 % na 40 % základných činností pre poskytovanie ko-

merčných  úverov, spotrebných  úverov a  pri zbere úsporných

vkladov ako horný limit, ktorý sa nesmie prekročiť.

 

     Nové je  ustanovenie o povinnosti  bánk bezodkladne in-

formovať Národnú  banku Slovenska o  úveroch a zárukách  po-

skytnutých  podnikateľským   subjektom,  prípadne  prijatých

iných záväzkoch v slovenskej alebo cudzej mene nad jeden mi-

lión Sk.  Zákon rozširuje a  sprísňuje dohľad nad  činnosťou

bánk a upravuje tiež postup v prípadoch, ak dohľad treba vy-

konať nad činnosťou pobočky zahraničnej banky, aj nad poboč-

kami slovenských bánk v  zahraničí. Rozširujú sa ustanovenia

týkajúce sa nútenej správy, a to o termín jej zavedenia, ob-

sah rozhodnutia Národnej banky Slovenska o zavedení  nútenej

správy, vymedzenie práv a  povinností správcu, povinnosť re-

gistrácie na súde, možnosti ukončenia nútenej správy. Všetky

spomínané opatrenia  sú zamerané na  sprehľadnenie a bezpeč-

nosť bankového sektoru.

 

     Upravené je aj ustanovenie pre banky založené ako štát-

ne  peňažné ústavy  z dôvodov,  že podľa  rozhodnutí orgánov

štátnej  správy prevzali  do aktív  rizikové úvery  a na ich

krytie boli  získané zdroje od  iných právnických subjektov.

Štátne peňažné ústavy na základe toho majú záväzky, za ktoré

prevezme  ručenie štát.  V opačnom  prípade by  bol ohrozený

bankový  sektor,  pretože  by  voľné  zdroje bánk poskytnuté

štátnym peňažným  ústavom chýbali bankám, ktoré  s nimi uza-

vreli zmluvy o termínovanom uložení prostriedkov.

 

     Nová je  ôsma časť, ktorá  upravuje hypotekárne bankov-

níctvo. Tým sa rozširujú bankové produkty o hypotekárny úver

a komunálny úver, ktoré sú potrebné predovšetkým na oživenie

bytovej výstavby,  na financovanie nákupu,  výstavby, rekon-

štrukcie a údržby tuzemských nehnuteľností s cieľom využívať

ich na  verejnoprospešný účel a tým  aj rozvoj nadväzujúcich

odvetví hospodárstva slovenskej republiky.

 

     Zavádza sa inštitút hypotekárny  správca a jeho zástup-

ca, ktorý vykonáva dozor nad hypotekárnymi obchodmi v rozsa-

hu tohto zákona, ako aj  zákona o dlhopisoch. Zákon obsahuje

vymedzenie práv a povinností  správcu, ako aj postup správcu

pri  zistení nedostatkov,  riešenie rozporov  medzi správcom

a hypotekárnou bankou, bankový  dohľad nad činnosťou hypote-

kárneho správcu,  ako aj dozor  vykonávaný ministerstvom fi-

nancií  Slovenskej republiky  a postup  uvedených inštitúcií

v prípade  zistenia  nedostatkov  v  činnosti  hypotekárneho

správcu.

 

     Upravuje sa ustanovenie o bankovom tajomstve tým, že sa

rozširuje povinnosť bánk podávať informácie o náležitostiach

klienta v taxatívne určených  prípadoch. Nové je ustanovenie

o zastúpení zahraničnej banky, ktorá môže propagovať činnosť

zahraničnej banky, získavať  informácie o možnostiach hospo-

dárskej spolupráce so Slovenskou republikou.

 

     Vymedzuje sa postup pri  žiadosti o zriadenie  zastúpe-

nia, jeho registrácia Národnou  bankou Slovenska, postup pri

nedodržaní podmienok v  rozhodnutí o registrácii. Zastúpenie

nesmie  prijímať vklady,  poskytovať úvery  ani iné  služby,

ktoré poskytujú banky.

 

     Novo    ustanovené  procesné  záležitosti vzhľadom na

špecifické postavenie  Národnej banky Slovenska  v konaní vo

veciach  jej zverených.  Zákonnosť právoplatných  rozhodnutí

príslušných orgánov Národnej  banky Slovenska vydaných podľa

tohto zákona je preskúmateľné súdom podľa Občianskeho súdne-

ho poriadku.

 

     Na zabezpečenie  funkčnosti zákona sa  menia a dopĺňajú

aj  ďalšie zákony,  zákon  číslo  530/1990 Zb.  o dlhopisoch

v znení neskorších predpisov, a  to ustanovenia o hypotekár-

nych  záložných  listoch,  komunálnych  obligáciách, riadnom

i náhradnom krytí  pohľadávok z hypotekárnych  a komunálnych

úverov. Zákon  sa dopĺňa sankciami,  ktoré ministerstvo môže

uplatniť voči emitentovi, ak nedodrží spôsoby určenia výnosu

a spôsob vyplácania dlhopisov,  ak hypotekárny správca alebo

jeho zástupca  poruší povinnosti pri výkone  dozoru nad emi-

siou hypotekárnych záložných  listov alebo komunálnych obli-

gácií.

 

     Vypúšťajú sa  ustanovenia Obchodného zákonníka  v znení

neskorších predpisov, ktoré  upravovali ustanovenia o zálož-

nom práve, a zákona číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovna-

ní v znení neskorších  predpisov, a prednostné uspokojovanie

pohľadávok  majiteľov hypotekárnych  záložných listov  alebo

komunálnych obligácií, ak je  úplatcom banka, ktorá vykonáva

hypotekárne  obchody.  Dopĺňa  sa  Občiansky  súdny poriadok

v nadväznosti  na   ustanovenia  hypotekárneho  bankovníctva

a zákon číslo  600/1992 Zb. o cenných  papieroch v znení ne-

skorších  predpisov o  možnosť pre  Národnú banku  Slovenska

získať údaje o zaknihovaných cenných papieroch a ich majite-

ľoch pri výkone bankového dohľadu.

 

     Na základe rokovania výborov Národnej rady popri legis-

latívno-technických návrhoch a drobných úpravách sú súčasťou

navrhovaných zmien i  niektoré ustanovenia zásadného charak-

teru. Na ozdravenie bankového sektoru môže pozitívne vplývať

navrhované ustanovenie týkajúce sa reštrukturalizácie úvero-

vého  portfólia bánk.  Uvedená úprava  umožňuje ministerstvu

financií a Národnej banke Slovenska urýchliť proces reštruk-

turalizácie  a zásadným  spôsobom riešiť  oživenie ekonomiky

Slovenskej republiky.

 

     Ďalšou významnou zmenou je úprava ohlasovacej povinnos-

ti v  zákone číslo 249/1994  Z. z. o  boji proti legalizácii

príjmov  z  najzávažnejších,   najmä  organizovaných  foriem

trestnej  činnosti. Táto  zmena  je  významná aj  z hľadiska

približovania sa právnych noriem v rámci Európskej únie.

 

     Za najzávažnejšiu zmenu však  pokladám návrh na noveli-

záciu ustanovenia § 299  Obchodného zákonníka a zákona číslo

174/1950 Zb. o dražbách mimo  exekúcie. Napriek tomu, že ná-

vrh  vychádza zo  snahy realizovať  predaj nehnuteľností  na

dražbe v  rámci realizácie záložného práva  inak ako výkonom

súdneho rozhodnutia  a pomôcť bankovému  sektoru riešiť pro-

blém uspokojovania pohľadávok,  navrhovaný spôsob je zložité

považovať za akceptovateľný.

 

     Ustanovenie  § 299  Obchodného zákonníka  nemá väzbu na

právny  predpis, podľa  ktorého by  mal záložný  veriteľ pri

dražbe nehnuteľností postupovať.  Navyše časť ustanovení zá-

kona o  dražbách mimo exekúcie  je od roku  1950 prekonaná a

v praxi neaplikovateľná. Uvedenú  problematiku bude potrebné

riešiť komplexne buď novým  zákonom, ktorý upraví postup pri

dražbe  nehnuteľností zaťažených  záložným právom mimosúdnou

exekúciou, alebo novou formuláciou  tohto návrhu. Vláda pri-

pravuje riešenie tejto problematiky aj v rámci pripravovanej

rekodifikácie občianskeho práva.

 

     Vzhľadom na  rozsah zmien je  navrhnuté splnomocňovacie

ustanovenie k vydaniu úplného znenia zákona o bankách.

 

     Predložený  zákon  si  nevyžiada  zvýšenie  výdavkov zo

štátneho rozpočtu.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prosím o podporu

návrhu tohto zákona.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  pekne pánu  podpredsedovi vlády.  Teraz prosím

spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Ladislava Lysá-

ka, aby podal správu  o výsledkoch prerokovania vládneho ná-

vrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     ctení hostia,

 

     dovoľte  mi, aby  som uviedol  spoločnú správu Ústavno-

právneho výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky, Výboru

Národnej  rady Slovenskej  republiky pre  financie, rozpočet

a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospo-

dárstvo,  privatizáciu a  podnikanie a  Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky  pre verejnú správu,  územnú samosprávu

a národnosti o výsledku  prerokovania vládneho návrhu zákona

Národnej rady Slovenskej republiky,  ktorým sa mení a dopĺňa

zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpi-

sov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony, ako

je to uvedené v tlači 302.

 

     Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon číslo 21/1992  Zb. o bankách

v znení neskorších  predpisov a ktorým  sa menia a  dopĺňajú

niektoré ďalšie zákony, pridelil predseda Národnej rady Slo-

venskej republiky rozhodnutím číslo  692 zo 7. decembra 1995

Ústavnoprávnemu výboru  Národnej rady, Výboru  Národnej rady

pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre hos-

podárstvo, privatizáciu a podnikanie  a Výboru Národnej rady

pre verejnú správu, územnú  samosprávu a národnosti s termí-

nom prerokovania v nadväznosti  na jeho zaradenie na program

12. schôdze Národnej rady  Slovenskej republiky. Ďalej určil

Výbor  Národnej  rady  pre  financie,  rozpočet  a menu, aby

skoordinoval stanoviská výborov Národnej rady Slovenskej re-

publiky s tým, že  skoordinované stanoviská výborov Národnej

rady  Slovenskej republiky  sa majú  premietnuť v  spoločnej

správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 699 z 11. decembra  1995 pozmenil svoje rozhodnutie zo

7. decembra 1995 číslo 692 tak, že termín prerokovania vlád-

neho návrhu zákona v určených výboroch Národnej rady Sloven-

skej republiky je ihneď.

 

     Ústavnoprávny  výbor  Národnej  rady na  svojej schôdzi

dňa 13.  decembra 1995 a  Výbor Národnej rady  pre financie,

rozpočet a menu na svojej schôdzi dňa 14. decembra 1995 pre-

rušili rokovanie o vládnom  návrhu zákona Národnej rady Slo-

venskej  republiky,  ktorým  sa  mení  a  dopĺňa zákon číslo

21/1992 Zb. o bankách v  znení neskorších predpisov a ktorým

sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony, a odporúčajú Ná-

rodnej rade Slovenskej republiky  nerokovať o vládnom návrhu

zákona  na 12.  schôdzi Národnej  rady Slovenskej  republiky

vzhľadom  na  prerušenie  rokovania  o  tomto  návrhu zákona

v týchto výboroch a preložiť rokovanie o tomto bode programu

12.  schôdze Národnej  rady Slovenskej  republiky na ďalšiu,

čiže na 13. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Výbor Národnej  rady pre verejnú správu  a územnú samo-

správu na schôdzi dňa 12. decembra 1995 a Výbor Národnej ra-

dy pre  hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie  dňa 14. de-

cembra 1995 súhlasili s vládnym návrhom zákona Národnej rady

Slovenskej republiky  a odporúčajú Národnej  rade Slovenskej

republiky schváliť vládny návrh zákona Národnej rady Sloven-

skej republiky bez pripomienok.

 

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

a Výbor  Národnej  rady  Slovenskej  republiky pre financie,

rozpočet a menu, ktoré  prerušili rokovanie o vládnom návrhu

zákona  Národnej   rady  Slovenskej  republiky,  na  svojich

schôdzach v dňoch 18. a 19. januára 1996  prijali uznesenie,

v ktorom vyjadrili súhlas s vládnym návrhom zákona a odporú-

čajú ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozme-

ňovacími a doplňovacími návrhmi, tak  ako sú uvedené v tlači

302b.

 

     Vážené dámy a páni, z  týchto 23 návrhov odporúčam body

1 až 15, 17, 19 a 23  prijať  tak, ako sú  uvedené. K ďalším

bodom budem  mať isté odporúčania. Body  20 a 22 neodporúčam

prijať. K tomu by som vystúpil v rozprave.

 

     Vážené dámy a páni, ďakujem vám za pozornosť.

 

     Vážený pán predseda, hlásim sa do rozpravy ako prvý.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

 

     Otváram rozpravu  k tomuto bodu programu.  Dostal som 4

písomné  prihlášky. Ako  ste počuli,  ako prvý  sa hlási pán

spoločný spravodajca, pripraví sa pán poslanec Nagy.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     pani kolegyne, kolegovia

     vážení hostia,

 

     dovoľte mi  na úvod pripomenúť,  že Slovenská republika

za uplynulé  roky samostatnosti dosiahla  naozaj pozoruhodne

dobré výsledky. Preukázala spôsobilosť  v krátkom čase vybu-

dovať štátnu správu, riešiť zásadné vnútorné problémy vlast-

nou cestou a vlastnými  silami. Za rovnako dôležité pokladám

to,  že sme  dokázali zabezpečiť  makroekonomickú stabilitu,

ekonomickú  suverenitu a  primerané medzinárodné  postavenie

obnoveného samostatného štátu.

 

     Napriek  podstatne horším  štartovacím podmienkam,  než

aké  mala povedzme  Česká republika,  Slovensko sa  za veľmi

krátky čas dostalo na  čelné miesto spomedzi všetkých trans-

formujúcich  sa   štátov.  Či     máme  na  mysli   takmer

7-percentný rast  hrubého domáceho produktu  v minulom roku,

mimochodom najvyšší v Európe, výrazný pokles inflácie z 25 %

v roku 1993  na  menej  než 8 % v  minulom roku, poklesla aj

nezamestnanosť o dve percentá,  narástli nám devízové rezer-

vy.

 

     Ale  ak dovolíte,  dámy  a  páni, ešte  dôležitejšie je

z hľadiska  celospoločenského to,  že pozitívny  hospodársky

vývoj sa  prejavuje už aj u  obyvateľstva. Reálne príjmy na-

šich obyvateľov  stúpli za uplynulý rok  o 5 %. A  dobré vý-

sledky i pokračujúci vývoj dávajú  predpoklad, aby i v tomto

roku vzrástli o ďalších 6  %. Na dosiahnutí týchto výsledkov

má určitý podiel aj dobrá menová a čiastočne aj finančná po-

litika štátu.

 

     Pochopiteľne, je tu i rad problémov, ktoré nám prichodí

systematicky  riešiť. Ťažiskovým  problémom slovenského ban-

kovníctva  je terajší  stav, štruktúra  a vývojové tendencie

úverového  portfólia komerčných  bánk. Úvery  poskytnuté ko-

merčnými  bankami k  31. decembru  1994 predstavovali  výšku

257,6  mld korún.  Z toho  neštandardné úvery  tvorili 36  %

a rizikové  stratové úvery  tvorili okolo  14 %  zo všetkých

úverov.

 

 

     Pre  objektívnosť pohľadu  na tieto  skutočnosti chcem,

kolegyne  a kolegovia,  zdôrazniť, že  v ekonomickej pozícii

bankového  sektoru  sa  koncentrujú  všetky negatívne vplyvy

makroekonomického prostredia  ako celku. Ale  koncentruje sa

tu aj veľký pokles výrobnej sféry na začiatku deväťdesiatych

rokov,  najmä priemyslu,  narušenie obchodných  väzieb a zá-

kladné poruchy vo finančných tokoch jednotlivých odvetví.

 

     Ozdravenie bankového sektoru  je zložitý proces. Výraz-

nejšie sa formuloval, to je všeobecne známe, na známej pora-

de predstaviteľov vlády, finančných kruhov, podnikateľských,

vedeckovýskumných inštitúcií a aj  odborov v Šoporni a potom

na následných rokovaniach. Postupne  sú tieto tri veľké pro-

blémy v oblasti bankovej sféry  riešené v troch vzájomne sú-

visiacich rovinách. Po prvé  - utváraním a uplatňovaním pri-

meranej hospodárskej stratégie a finančnej menovej politiky.

Po druhé - postupným  riešením podnikovej zadlženosti a tiež

- čo sa týka najmä nás - dotváraním právnych noriem pre túto

oblasť.

 

     Doterajší proces reštrukturalizácie v roku 1995 ukázal,

že vecné problémy sa  koncentrujú okrem zdedených pohľadávok

aj novými, niekedy nekvalifikovanými  úvermi, a teda nutnos-

ťou (z toho vyplývajúcou) výrazného zvýšenia úrovne riadenia

úverových rizík a hodnotenia záruk v bankách.

 

     Z hľadiska rozsahu sa problémy koncentrujú v troch ban-

kách. Vo Všeobecnej úverovej banke, ktorá pri vzniku prevza-

la až 78 % úverov, sa odrážajú najmä problémy podnikateľské-

ho prostredia,  najmä druhotná platobná  neschopnosť, ale aj

dosahy  privatizácie.  V Investičnej  a rozvojovej  banke sú

kľúčovými problémami tie, ktoré súvisia s úvermi na dostavbu

Mochoviec a  sčasti na konverziu  zbrojného priemyslu, ktoré

boli presunuté  zo Štátnej banky  československej. Slovenská

sporiteľňa zase rieši najmä  dosahy z podpory podnikateľskej

činnosti v prvých rokoch transformácie a z obidvoch privati-

zácií. Niektoré problémy sa darí  riešiť, iné sú, mierne po-

vedané,  dlhodobého  charakteru.  O  postupe riešenia svedčí

znižovanie  úrokovej miery,  ktoré je  už aj  u nás citeľné.

A predpokladám, že ani podpredseda  vlády nepoprie, že hádam

môžeme oprávnene očakávať aj toho roku ďalšie zníženie.

 

     K doterajšiemu  riešeniu problémov týchto  bánk i celej

bankovej sféry môže v značnej miere prispieť, kolegyne a ko-

legovia,  aj  posudzovaná  novela  zákona  číslo 21/1992 Zb.

o bankách.  Jednak tým,  ako bolo  už uvedené  a čo  máme aj

v tlači, že sa upravujú vzťahy,  ktoré sa od prijatia zákona

zásadne zmenili, či už ide o štátoprávne usporiadanie, vznik

samostatnej  či obnovenie  samostatnej Slovenskej republiky,

vznik Národnej banky Slovenska, obnovenie vlastnej meny slo-

venskej koruny, ale aj výrazné zmeny vnútorných a vonkajších

podmienok.

 

     Vecne sa  v zákone upravuje najmä  postup pri zakladaní

banky, a  to rozčlenením povolenia na  založenie a povolenia

na  vykonávanie bankovej  činnosti (mimochodom,  je to mimo-

riadne dôležité, aby nám  nevznikali chudorľavé a krachujúce

banky). Ďalej je to výrazné zvýšenie úlohy bankového dohľadu

pri  ekonomickom usmerňovaní  činností, priebežnej  kontrole

a prípadnom  sankcionovaní  bánk  vtedy,  ak porušia zákonom

stanovené povinnosti.

 

     Za významnú  časť tejto novely  pokladám úpravu procesu

reštrukturalizácie  úverového portfólia  bánk. Banky,  ktoré

s klasifikovanými  úvermi, u  ktorých je  riziko, že  nebudú

dlžníkmi splatené riadne a  včas, prejdú procesom reštruktu-

ralizácie ich úverového portfólia  s účasťou štátu. Pravidlá

procesu  reštrukturalizácie upraví  vláda nariadením.  Banky

budú  potom povinné  vypracúvať projekty  reštrukturalizácie

(mimochodom,  mnohé to  už teraz  realizujú) a  budú povinné

poskytovať Národnej banke  a ministerstvu financií príslušné

údaje.

     Novela zákona,  ktorú teraz posudzujeme,  obsahuje tiež

významné opatrenia (mimochodom, je to  v bode 23 tlače 302b)

o boji  proti  legalizácii  príjmov  z organizovaných foriem

trestnej činnosti. Uvádza sa  tam povinnosť nahlásenia podo-

zrivých  bankových operácií,  čo sa  upraví potom  všeobecne

platným záväzným zákonným predpisom a myslím, že to bude mi-

moriadna tortúra, ktorá vyzve ešte dosť šumu.

 

     Výraznou zmenou, a to  prínosnou, je zavedie hypotekár-

neho bankovníctva. Nesporne môže prispieť k oživeniu bytovej

výstavby zavedením hypotekárnych  a komunálnych úverov. Uví-

tajú to iste  tak občania, ako i banky a  mala by to pocítiť

aj  ekonomika ako  celok. Pravda,  pôjde tu  zrejme o proces

postupný, ale  pri istej účasti štátu,  o ktorej sa uvažuje,

možno predpokladať,  že v priebehu dvoch  - štyroch rokov by

toto opatrenie  mohlo mať vplyv alebo  aktivizovať tak jednu

štvrtinu ľudí na Slovensku.

 

     Vážené dámy a páni,  zložitosť tvorby tohto zákona spo-

čívala najmä  v enormnom množstve vzťahov  a pozícií, v kto-

rých sa dotýka občanov, fyzických a právnických osôb cez ko-

merčné banky, Národnú banku,  ministerstvo financií a ďalšie

inštitúcie. Mnohé vnútroštátne vzťahy  sa ešte len dotvárajú

a treba nám  počítať, pochopiteľne, aj  s prispôsobovaním sa

európskym štandardom. Preto, vážené kolegyne a kolegovia, po

zohľadnení  širších uvádzaných  ekonomických súvislostí, ako

aj z  poznatkov našej komisie pre  peňažníctvo, menu, zahra-

ničnoekonomické vzťahy výboru pre  financie, rozpočet a menu

a po  ďalších konzultáciách  s komerčnými  bankami, Národnou

bankou aj odborníkmi z  ministerstva financií odporúčam, tak

ako som  už uvádzal, aby sme  body 1 až 15,  17 a 19 prijali

tak, ako sú uvedené v spoločnej správe v tlači 302b.

 

     K ďalším  bodom mám pripomienky,  ktoré by som  uviedol

a dostanete ich písomne, aby to bolo ľahšie sledovateľné.

 

     Prvá. V  súvislosti s požiadavkou  komerčných bánk, aby

sa zamedzilo obmedzovaniu  hlavných akcionárov bánk, respek-

tíve iných osôb, ktoré majú osobitný vzťah na  únosnú mieru,

odporúčam  po  konzultáciách  tak  s predstaviteľmi Národnej

banky, ako  aj ministerstva financií, aby  sa upravil bod 52

návrhu  novely zákona  číslo 21/1992  Zb. o  bankách v znení

neskorších predpisov  tak, že sa vypustí  navrhovaný odsek 3

§ 19 a  navrhovaný odsek 4 sa  označí ako odsek 3.  K tomuto

paragrafu, je to v článku I  v bode 52, bola vznesená aj po-

žiadavka bankového sektoru na úpravu v § 19 ods. 1 písm. f),

kde sa  uplatňujú niektoré obmedzenia  činnosti  bánk, t. j.

také, že banka nesmie  uzatvárať zvýhodnené obchody s osoba-

mi, ktoré ju riadia a  kontrolujú alebo majú vplyv na riade-

nie banky, prípadne s ich blízkymi príbuznými. Túto časť ne-

odporúčam prijať.  Sčasti je táto  činnosť povolená v  § 18,

ale  u týchto  osôb je  tam istá  poistka, že na poskytnutie

úveru sa  vyžaduje splnenie ďalšej  podmienky, t. j.  súhlas

rozhodnutia štatutárneho  orgánu banky. Myslím si,  že je to

postačujúce.

 

     K bodu 16,  ako som už spomínal, čo je k článku XI bodu

90 návrhu, odporúčam, aby sa za  bod 90 vložili nové body 91

a 92, ktoré znejú:

 

     Bod 91: § 38 ods. 3  sa dopĺňa písmenom f), ktoré znie:

"f)  ministerstva  pri výkone  zákonom  už stanoveného dozo-

ru9c/".

 

     Poznámka pod čiarou k odkazu 9c) znie: "9c) zákon číslo

600/1992  Zb.  v  znení  neskorších  predpisov,  zákon číslo

530/1990 Zb. v znení  neskorších predpisov, zákon Slovenskej

národnej rady  číslo 24/1991 Zb.  v znení zákona  Slovenskej

národnej rady číslo 25/1992  Zb., zákona Slovenskej národnej

rady číslo  197/1992 Zb. a  zákona Národnej rady  Slovenskej

republiky číslo 306/1995 Z. z.".

 

     Posledná úprava - bod 92: V § 38 ods. 5 sa označuje ako

ods.  4 a  v texte  sa vypúšťajú  slová "a  odseku 4"." Dámy

a páni, v  nadväznosti na to  sa potom prečísluje  označenie

bodov a v  doterajšom bode 92 odkaz 9c)  sa označí ako odkaz

9d).

 

     Znovu  pripomínam,  že  všetky  tieto  úpravy, ktoré tu

uvádzam, dostanete tlačou. Schválenie tohto bodu 16 nadväzu-

je a súvisí s návrhom uvedeným v bode 22 spoločnej správy.

 

     Chcel my som odôvodniť túto  úpravu. Pokiaľ ide o navr-

hovaný bod, spočíva v doplnení §  38 ods. 3 zákona o bankách

o nové písmeno  f) vrátane poznámky pod  čiarou s odkazom na

platný zákon o cenných papieroch, na zákon o dlhopisoch a na

zákon o  poisťovníctve. Ide o  presný výpočet prípadov,  keď

ministerstvo je  oprávnené vykonávať dozor a  v tejto súvis-

losti neplatí  bankové tajomstvo. Oproti  úprave obsiahnutej

v bode 16 spoločnej správy  ide o presné vymedzenie prípadov

v odkaze pod čiarou, a nie o demonštratívny výpočet. V tejto

súvislosti sa v bode 22 spoločnej správy (tlač 302b) navrhu-

je úprava  článku IV, ktorá  spočíva v doplnení  nového bodu

2, ktorým sa  zo zákona číslo 600/1992 Zb.  o cenných papie-

roch vypustí v  § 87 ods. 5 posledná  veta, čo bola nepriama

novela zákona o bankách.

 

     Navrhovaný nový bod 92 obsahuje legislatívnu úpravu ta-

kéhoto znenia:  Zákonom číslo 264/1992 Zb.  bol zrušený § 38

ods. 4 zákona číslo 21/1992 Zb. o bankách, pričom však nebo-

li  urobené  s  tým  súvisiace legislatívno-technické úpravy

v zákone o bankách. Predovšetkým § 38 ods. 5 nebol prečíslo-

vaný na ods. 4 a navyše v § 38 ods. 5 a v § 39 ods. 1 zosta-

li nefunkčné odkazy na zrušený  ods. 4, na čo bolo upozorňo-

vané. Na tieto drobné legislatívno-technické nedostatky upo-

zornil  aj legislatívny  odbor Kancelárie  Národnej rady  vo

všeobecnej časti svojej informácie.  Z uvedeného dôvodu, ako

aj vzhľadom na  to, že sa ráta s  uverejnením úplného znenia

zákona o  bankách, si dovoľujem  navrhnúť odstránenie uvede-

ných nedostatkov  týmito dvoma úpravami: K  článku I bod 91:

Na  konci bodu  91 sa  pripájajú slová  "a slová  odsekov 2,

3 a 4 sa nahrádzajú slovami odsekov 2 a 3". Ako som už uvie-

dol, ide o odstránenie drobných legislatívno-technických ne-

dostatkov.

 

     Dámy a páni, k bodu 18,  čo je článok I bod 96, odporú-

čam nasledovné: Za bod 96 sa vkladá nový bod 97, ktorý znie:

"Za § 44  sa vkladá § 44a, ktorý  znie: (Mimochodom, dohodli

sme, že  túto úpravu prednesiem  po spresnení tej  predlohy,

ktorá je daná  v bode 18 spoločnej správy,  ktorú máte v ru-

kách.)

 

     Teda: § 44a

 

     (1) Banky, ktoré poskytli úvery  alebo na ktoré  prešli

pohľadávky z úverov poskytnutých pred 1. januárom 1990, pri-

čom tieto úvery sa stali klasifikovanými z dôvodu existencie

rizika, že pohľadávky z nich nebudú dlžníkmi splatené riadne

a včas v  ich plnej menovitej  hodnote, prejdú procesom  re-

štrukturalizácie  ich úverového  portfólia s  účasťou štátu;

pravidlá procesu reštrukturalizácie úverového portfólia sta-

noví vláda nariadením.

 

     (2) Banky podľa odseku 1 sú  povinné vypracovať projekt

reštrukturalizácie  úverového portfólia  a poskytovať  mini-

sterstvu a Národnej banke Slovenska nimi požadované údaje.

 

     (3) Osnovu projektu  reštrukturalizácie úverového port-

fólia, rozsah, štruktúru  a termíny predloženia požadovaných

údajov  upraví ministerstvo  a Národná  banka Slovenska vše-

obecne záväzným právnym predpisom."

 

     Vážené dámy  a páni, Výbor Národnej  rady pre financie,

rozpočet a menu rokoval  o potrebe reštrukturalizácie úvero-

vého portfólia  Slovenskej sporiteľne a  ďalších bánk, ktoré

vznikli rozdelením Štátnej  banky československej a prevzali

úvery za záväzné úlohy  štátneho plánu. Riešenie tohto prob-

lému vyústilo  do návrhu nového ustanovenia  § 44a, ktorý je

obsiahnutý v bode 18 spoločnej správy 302b. Už vo výbore sme

sa vecne  dohodli, že riešenie  tohto problému sa  predloží,

ale bude nutné urobiť tie formulačné opatrenia, ktoré som tu

uviedol a  ktoré odporúčam akceptovať. Je  to prerokované aj

s predstaviteľmi Národnej banky aj ministerstva financií.

 

     V článku  IV je odporúčaná  neveľká zmena. V  uvádzacej

vete sa za slovami "zákon Národnej rady Slovenskej republiky

číslo 374/1994" vkladajú slová  "zákon Národnej rady Sloven-

skej republiky číslo 190/1995 Z. z.".

 

     Do článku V  sa v uvádzacej vete za  slovami "zákon Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  číslo 46/1994 Z. z." vkla-

dajú slová  "zákon Národnej rady  Slovenskej republiky číslo

190/1995 Z. z.".

 

     Do článku VI v úvodnej vete sa tiež za slová "zákon Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky číslo 264/1994 Z. z." vkla-

dajú slová  "zákon Národnej rady  Slovenskej republiky číslo

249/1994 Z. z.". Ide takisto o odstránenie drobných legisla-

tívno-technických nedostatkov.

 

     K už  spomínaným bodom 20 a  21 spoločnej správy, ktoré

  uvedené v  tlači 302b:  Podnet na  legislatívne riešenie

funkčnosti hypotekárnych  úverov, a to  doplnením § 299  Ob-

chodného zákonníka o odsek 4 v navrhovanom znení o rozšírení

pôsobnosti zákona číslo 174/1950  Zb. o dražbách mimo exekú-

cií aj  na nehnuteľnosti, po  prerokovaní s odborníkmi,  zá-

stupcami  ministerstva financií  a Národnej  banky Slovenska

i ministerstva vnútra sa ukazuje, ako už uvádzal podpredseda

vlády, že ide  o značne zjednodušený a nie  dosť reálny prí-

stup, aj keď  vecne správny. Naša snaha -  aj v našom výbore

pre financie,  rozpočet a menu -  hoci oprávnená, rieši túto

problematiku bez dôslednej analýzy zákona 174/1950 Zb., kto-

rá by  vyústila do návrhu riešenia  bez problémov realizovať

predaj nehnuteľností na dražbe  v rámci realizácie záložného

práva inak ako súdnym výkonom rozhodnutia, by mohla priniesť

v praxi zrejme  viac problémov ako  úžitku. Nebolo by  možné

potom problémy riešiť dôsledne a dôkladne.

 

     Po  oboznámení  sa  so  zákonom  číslo  174/1950 Zb. sú

pochybnosti, pretože časť ustanovení je už prekonaná, ako sa

tu  už uvádzalo.  Napríklad právna  úprava súdnych  exekúcií

zaznamenala v  poslednom období určitý vývoj  a niektoré vý-

razné zmeny.  Preto ustanovenia, ktoré  sa ukazujú problema-

tické na  dražbu hnuteľných vecí,  je ešte menej  vhodné bez

náležitého posúdenia  aplikovať aj na  dražbu nehnuteľností,

ako sa to navrhuje.

 

     Najzávažnejším problémom je  to, že neexistujú niektoré

osobitné ustanovenia,  ktoré sú na  dražbu nehnuteľností ne-

vyhnutné. Osobitosť subjektov realizujúcich dražbu úplne vy-

lučuje  napríklad uplatnenie  ustanovení Občianskeho súdneho

poriadku a  vyžaduje aj osobitné  riešenia, ak sa  sledovaný

cieľ nemá  zmariť. Napríklad je  to potreba zákonom  zakázať

predaj nehnuteľností po začatí  realizácie dražby. Treba vy-

riešiť okamih prechodu vlastníckeho práva, vzťah k prednost-

nému zákonnému záložnému právu  a upraviť celý postup ocene-

nia aj  dražby.

 

     Ustanovenie  § 299  Obchodného zákonníka  nemá väzbu na

právny  predpis, podľa  ktorého by  mal záložný  veriteľ pri

dražbe  nehnuteľností postupovať.  Záložné právo  nemôže byť

realizované inak ako určitým legálnym procesom, ktorý presne

ustanoví pravidlá  postupu pri verejnej  dražbe. To znamená,

aké je najnižšie  podanie, kto môže dražiť, kto  je z dražby

vylúčený, komu  a za akých  podmienok možno udeliť  príklep,

komu udeliť príklep pri  najvyššom rovnakom podaní viacerými

držiteľmi, aké právne následky  vyvolá udelenie príklepu, či

a v akej lehote možno  podať námietky proti udeleniu príkle-

pu, kto o námietkach  rozhodne, kedy vzniká vlastnícke právo

k vydraženej nehnuteľnosti atď.  Celú túto problematiku bude

teda treba  riešiť zákonom a  to novým zákonom  a komplexne,

ktorý by upravil postup  pri dražbe nehnuteľností zaťažených

záložným právom mimosúdnou exekúciou.

 

     Dámy a páni, podľa  informácie z ministerstva vnútra sa

s takouto úpravou ráta v komplexnej úprave novelou Exekučné-

ho  poriadku. Bez  týchto náležitostí  by mohlo  dôjsť k ne-

oprávneným exekúciám  občanov aj organizácií  s nepredstavi-

teľnými morálnymi  aj majetkovými dôsledkami.  To zrejme ne-

chceme. A  preto z dôvodov, ktoré  som tu uviedol, a  po zo-

hľadnení stanovísk tých inštitúcií,  ktoré som spomínal, na-

vrhujem, aby sme body 20 a 21 spoločnej správy neprijali.

 

     K článku VIII, ide  o termín platnosti zákona, dovoľte,

aby som  uviedol nové znenie a  odporúčanie, aby tento zákon

nadobudol účinnosť 1. marca 1995. Tento návrh je tu vzhľadom

na to, že ide o rozsiahle vecné zmeny, ktoré sa v zákone na-

vrhujú, a je potrebný náležitý  čas na to, aby sa pripravili

legislatívne súvzťažné normy. Do  tejto lehoty môžu adresáti

tejto normy ešte pripraviť  jeho potrebné náležitosti na za-

vedenie do praxe.

 

     Dámy a páni, ďakujem  vám pekne za trpezlivosť. Dovoľte

mi len záverečnú poznámku.  Viacerí poslanci dostali návrhy,

aby sme do  § 1 prvej časti tohto zákona  21/1992 Zb. o ban-

kách začlenili aj družstvá, aby mohli vykonávať bankovú čin-

nosť. Overovali sme túto  možnosť aktívne, ale musím uviesť,

že  banková  činnosť  družstiev  vyžaduje  osobitné riešenie

v súlade  s ustanoveniami  Obchodného zákonníka.  Bude sa to

teda  riešiť  osobitným   zákonom  o  úverových  družstvách.

V Čechách postupovali v podstate rovnako.

 

     Vážené dámy a páni, po  posúdení týchto a prípadne ďal-

ších návrhov na spresnenie novely zákona 21/1992 Zb. odporú-

čam novelu tohto zákona prijať.

 

     Ďakujem vám ešte raz za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne pánu spoločnému spravodajcovi. Prosím ho,

aby zaujal miesto pre spravodajcov.

 

     Vážené panie poslankyne, páni poslanci, je vlastne dva-

násť hodín.  Do rozpravy sa  písomne prihlásili šiesti  páni

poslanci. Mal  by vystúpiť pán poslanec  Nagy. Urobíme obed-

ňajšiu prestávku? (Vyjadrenie súhlasu zo sály.)

 

     Takže prestávka bude do 14.00  a po nej budeme pokračo-

vať v rozprave.

 

 

    (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v ro-

kovaní 13. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky s tým,

že bola otvorená rozprava. Do rozpravy sa medzitým prihlásil

ďalší pán poslanec, takže mám 7 písomných prihlášok.

 

     Ako som oznámil, prvý  vystúpi pán poslanec László Nagy

a pripraví sa pán poslanec Baránik. Tessék parancsolni.

 

 

 

 

Poslanec L. Nagy:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážené poslankyne a poslanci,

 

     zvýšenie stability bankového sektoru predkladatelia ná-

vrhu vidia v spresnení a výraznom posilnení právomocí banko-

vého dohľadu Národnej banky  Slovenska. Právomoci sú defino-

vané pri zakladaní banky,  ekonomickej stabilizácii banky so

snahou  znižovať riziká  banky pri  priebežnom kontrolovaní.

Kontrola sa dotýka aj štruktúry akcionárov banky.

 

     Súčasný  zákon  umožňuje  Národnej  banke Slovenska mať

kontrolu  nad každým  prevodom podielovej  účasti, ktorá  je

rozsahom  väčšia ako 15 %  základného imania banky, preto je

táto snaha nepochopiteľná.

 

     Na definovanie vlastníka sa v novele navrhuje, aby ban-

ka vydala  akcie len ako zaknihované  cenné papiere na meno,

ktoré nie  sú obchodovateľné na verejnom  trhu. V súčasnosti

podľa novelizovaného zákona číslo 600/1992 Zb. o cenných pa-

pieroch fyzické  osoby a právnické osoby  môžu kupovať alebo

predávať cenné papiere, napríklad akcie, len na verejnom tr-

hu. Z  toho vyplýva, že akcie  bánk verejne neobchodovateľné

nebudú môcť zmeniť majiteľa s výnimkou bezodplatného prevodu

a prechodu akcie. Tento spôsob  jednoznačne nevyhovuje a pa-

ralyzuje prirodzenú kapitalizáciu bankových subjektov.

 

     Odstránenie  bankových  akcií  z  kapitálového  trhu je

principiálne  nevyhovujúce. Je  všeobecne známe,  že bankové

akcie vzhľadom na ostrú sledovanosť a častú bonitnosť patria

medzi obľúbené akcie na kapitálových trhoch. Chýbanie banko-

vých akcií na slovenskom kapitálovom trhu by teda len zvýši-

lo jeho aj doterajšiu  podpriemernosť. Treba preto konštato-

vať, že v celom návrhu je zrejmé veľmi silné posilnenie kon-

trolných mechanizmov. Kontrolné mechanizmy v niektorých čas-

tiach návrhu  sú netransparentné a  sú v rozpore  s platnými

zákonmi alebo aj so zdravou logikou riadenia firiem, v tomto

prípade riadenia  bánk. Preto k  jednotlivým návrhom je  po-

trebné uviesť nasledovné postrehy.

 

     Po prvé.  K § 6  v doplňovanom odseku  5 sa uvádza,  že

banka môže vydať len akciu na meno ako zaknihované cenné pa-

piere, čo značne obmedzuje  anonymitu vlastníkov cenných pa-

pierov. Snahu identifikovať a  odhaľovať vlastníkov banky je

možné  pociťovať aj  na iných  miestach navrhovanej  novely.

Preto navrhujem odsek 5 § 6 novely vypustiť.

 

     Po druhé.  Novela zákona v  § 8 ods.  5 výslovne ukladá

podriadenosť vnútornej kontroly  dozornej rade. Vzniká otáz-

ka,  či vnútorná  organizačná vložka  kontroly je  nástrojom

vnútornej  kontroly vedenia  banky alebo  kontrolným orgánom

dozornej rady. Pravdepodobne takáto novela môže zaviesť cha-

os vo vnútornej organizačnej štruktúre banky. Vedenie nebude

mať mechanizmy  vnútornej kontroly a  stratí dôležitú spätnú

väzbu. Úprava o vnútornej kontrole  by mala byť vecou vlast-

níkov  a  valného  zhromaždenia  banky,  a  nie vecou zákona

o bankách,  nehovoriac už  o tom,  či vôbec  dozorná rada je

kompetentná vymenovať bankového manažéra. Táto otázka by ma-

la byť v kompetencii  valného zhromaždenia, teda vlastníkov,

ktorí rozhodujú  o stanovách a  o iných dôležitých  otázkach

správy a riadenia akciovej spoločnosti, v tomto prípade ban-

ky. Preto navrhujem odsek 5 § 8 novely vypustiť.

 

     Po tretie. Zaujímavý je i § 10 predmetnej novely, ktorý

ukladá povinnosť banke vopred písomne oznámiť zriadenie svo-

jej pobočky na území Slovenskej republiky. Zriadenie pobočky

je výsostným právom ktorejkoľvek banky, pretože svoj obchod-

ný priestor by si mala  každá banka strategicky riešiť sama,

nehovoriac už  o tom, že  každá banka si  zodpovedá za svoju

personálnu politiku. Preto nie  je logické, aby banka musela

oznamovať údaje podľa § 10 ods. 3 písm. c). Preto ho navrhu-

jem vypustiť.  Ďalej navrhujem vypustiť  slovo "vopred" tak-

tiež z § 10 ods. 3.  Ak by to zostalo nezmenené, založila by

sa možnosť kádrovania zo strany Národnej banky Slovenska.

 

     Po štvrté. V § 12 novela zákona ukladá povinnosť dozor-

nej rade  predkladať Národnej banke  Slovenska správu o  vý-

sledku  činnosti vnútornej  kontroly. Treba  položiť otázku,

kto  je partnerom  Národnej banky  Slovenska, pretože jedno-

značne by  mal byť partnerom  Národnej banky štatutárny  zá-

stupca alebo výkonný orgán  podľa výpisu obchodného registra

banky. Národná banka Slovenska by mala komunikovať so štatu-

tárnymi orgánmi na to určenými, a nie s ktoroukoľvek zložkou

banky podľa ľubovôle. Tento paragraf novely teda nerešpektu-

je suverenitu banky. Na dohľad  nad bankami má Národná banka

Slovenska  svoje  vlastné  zložky  bankového  dohľadu. Preto

v  bode 39 novely v § 12 ods. 3 navrhujem slová "dozorná ra-

da" vypustiť a namiesto  nich uviesť slová "štatutárny pred-

staviteľ".

 

     Po piate.  Zaujímavé je i  ponímanie vlastníckych práv.

V § 16 ods. 1 písm. a) a b) návrhu ukladajú povinnosť vyžia-

dať si predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska a pre-

rokovanie s ministerstvom pri zvýšení majetkového podielu na

základnom imaní  už založenej banky  o 3 %.  Takéto úkony by

mali  byť vecou  vlastníkov, pretože  zvýšenie podielu alebo

prevod vlastníckych práv k akciám by mali byť výlučnou vecou

vlastníkov a systému trhového hospodárstva. Takéto ustanove-

nie zasahuje vlastne do práv akcionárov a valného zhromažde-

nia. Preto i v tomto prípade  navrhujem § 16 ods. 1 písm. a)

a b) vypustiť.

 

     Po  šieste. Zaujímavý  je §  26 ods.  1 písm.  b) čísla

4 a 5, keď navrhovaná  novela prostredníctvom Národnej banky

Slovenska chce  u bánk dosiahnuť  limitovanie ich prevádzko-

vých  nákladov,  prípadne  i  zastavenie vyplácania dividend

a odmien. Chce  týmto Národná banka  Slovenska riadiť oblasť

nákladov  i  výnosov  iných  bánk?  Načo    potom manažéri

a vlastníci banky? Pri zistení prípadných nedostatkov by Ná-

rodná  banka Slovenska  mala využívať  iné mechanizmy. Preto

navrhujem z navrhovanej novely vypustiť § 26 ods. 1 písm. b)

čísla 4 a 5.

 

     Po siedme.  Dokonca je absurdné, keď  sa v § 26  ods. 1

písm. c) umožňuje Národnej  banke Slovenska uložiť banke po-

vinnosť odvolať vedúceho pracovníka banky. Toto môže len na-

rušiť práva vlastníkov, práva  predstavenstiev a práva mana-

žérov bánk. Navrhujem preto uvedené písm. c) ods. 1 § 26 vy-

pustiť.

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     celkový dojem  z predloženej novely zákona  je taký, že

zákon, ak bude v predloženej forme prijatý, umožní zo strany

Národnej banky Slovenska kádrovanie jednotlivých bánk, zave-

denie netransparentnej kontroly i  s možnými prvkami zneuži-

tia takejto kontroly.

 

     Zákon v  tomto znení bez rešpektovania  mojich a podob-

ných pripomienok navrhujem neprijať.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Ďalej  je prihlásený do rozpravy

pán poslanec Baránik a pripraví sa pán poslanec Palacka.

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené dámy poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     vážení hostia,

 

     návrh novely zákona číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení

neskorších predpisov  predstavuje ďalší krok,  ktorým sa le-

gislatívnymi normami a  riadiacimi aktmi  zdokonaľuje trhové

prostredie ekonomiky Slovenskej  republiky. Banky sú subjek-

tom monetárnej politiky a  ako také zohrávajú významnú úlohu

v hospodárskej politike  štátu. Monetárna politika  je spolu

s rozpočtovou politikou  najdôležitejším ekonomickým nástro-

jom,  a síce  nepriamym, ktorým  štát ovplyvňuje  ekonomické

správanie sa právnických osôb, fyzických osôb, podnikateľov,

ale aj ostatného obyvateľstva.

 

     Banky hrajú významnú úlohu  pri ovplyvňovaní zásoby pe-

ňazí v ekonomike, bankovým dohľadom sa upevňuje dôvera vkla-

dateľov  v bankový  systém, čím  sa značne  eliminujú výkyvy

v množstve peňazí v ekonomike,  ktoré vedú k zníženiu likvi-

dity bánk a v krajnom prípade k ich likvidácii.

 

     O dobrej úrovni bankového dohľadu, ktorý sa týmto záko-

nom posilňuje, svedčí aj  skutočnosť, že zatiaľ nebola ohro-

zená likvidita ani jednej slovenskej banky.

 

     Každý štát, ktorého ekonomika  sa opiera o trhové vzťa-

hy, venuje podmienkam pôsobenia bánk významnú pozornosť. Zá-

kon číslo  21/1992 Zb. už novým  podmienkam plne nevyhovuje,

preto vláda oprávnene v úzkej súčinnosti s bankovou sústavou

pripravila  novelu zákona  o bankách,  ktorá významne posúva

bankový systém bližšie k novým podmienkam, čiže novým spôso-

bom rieši  činnosť a pôsobenie  celej bankovej sústavy.  Ide

hlavne o riešenie  nasledujúcich problémov: Posilňuje posta-

venie bankového dohľadu Národnej  banky Slovenska, aby mohol

zodpovednejšie  vykonávať úlohu  kontroly bankovej  činnosti

obchodných  bánk,  ďalej  zavádza  hypotekárne  bankovníctvo

- ide o mimoriadne dôležitý čin, ktorý v tejto etape rozvoja

našej ekonomiky má ďalekosiahly  význam ekonomický a sociál-

ny. Ekonomický  v tom, že  prispeje k oživeniu  stavebníctva

a cez stavebníctvo aj nadväzujúcich odvetví priemyslu, v so-

ciálnej oblasti  prispeje k riešeniu  bytovej výstavby najmä

pre mladú generáciu.

 

     Doterajšia  úroveň dohľadu  napriek tomu,  že je vyššie

kladne hodnotený, prispela k tomu,  že časť bánk si poskyto-

vaním nedostatočne krytých úverov zhoršovala úverové portfó-

lio, čím sa samy banky poškodili, uškodili aj ekonomike, ale

aj vlastníkom a vkladateľom.

 

     Novela zákona  ďalej zdokonaľuje činnosť  bánk v týchto

smeroch:  Prispeje k  oživeniu a  rozvoju kapitálového  trhu

tým, že banky budú môcť vydávať nielen akcie, ale aj iné ob-

chodovateľné cenné papiere. Akcie  môžu vydávať len na meno,

ktoré nie sú obchodovateľné na verejnom trhu. Nakúpené akcie

banka má  povinnosť nevlastniť dlhšie ako  jeden rok, čím sa

vytvárajú podmienky  na zvýšenie obratu  na kapitálovom trhu

a to je pre našu ekonomiku žiaduce.

 

     Ďalej zákon  dáva Národnej banke  právo, aby dohliadala

na to, aby na kapitálový  trh vstupovali len všestranne pri-

pravené bankové subjekty na  bankovú činnosť. Toto právo vy-

plýva zo zodpovednosti Národnej  banky za monetárnu politiku

Slovenskej republiky. Presne  vymedzuje postavenie zahranič-

ných bánk alebo ich  pobočiek, čím sa sprehľadňuje pôsobenie

zahraničného kapitálu a pohyb zahraničného kapitálu v banko-

vom systéme.

 

 

     V záujme znemožnenia personálnych fúzií sa v § 8 stano-

vuje, že člen dozornej rady banky nesmie byť členom predsta-

venstva  ani zamestnancom  banky, ani  členom predstavenstva

alebo dozornej rady inej banky. Tým sa bráni zneužívaniu in-

formácií.  Dôležité je  aj ustanovenie,  že útvar  vnútornej

kontroly riadi dozorná rada. V rámci toho dozorná rada vyme-

núva a odvoláva vedúceho tohto orgánu.

 

     Vážení  poslanci, tento  problém by  sa mohol  zdať nie

celkom prijateľný z hľadiska  bývalých skutočností. Ale tým,

že  dnes sú  v  dozornej  rade zástupcovia  vlastníkov banky

a volia sa dozorné rady  na valnom zhromaždení, toto opatre-

nie je, samozrejme, správne.

 

     Takýmto spôsobom sa potom útvar vnútornej kontroly stá-

va nezávislým od výkonných  orgánov a môže takto nezávislej-

šie vykonávať  svoju kontrolnú funkciu.  Jednej osobe, ktorá

má osobitný vzťah k banke, môže banka poskytnúť úver a záru-

ku najviac do výšky 25 % základného imania banky. Toto treba

považovať na základe našej skúsenosti tiež za správne.

 

     Za správne  ďalej považujem, aby  audítori pripravovali

správu o overení účtovnej  uzávierky podľa osnovy zostavenej

Národnou bankou Slovenska, a nie  ako sa často stáva, že au-

dítorské zahraničné firmy zostavujú audítorské správy o ove-

rení  účtovnej  uzávierky  podľa  legislatívy ich materských

krajín, čo spôsobuje významné daňové úniky našej ekonomike.

 

     V § 25 sa  bankovým dohľadom voči pobočkám zahraničných

bánk, resp. ich pobočiek  približujeme k podmienkam zaužíva-

ným v Európskej  únii. Tým sa tento zákon  dostáva na vyššiu

úroveň.

 

     V § 26 zákon dáva  Národnej banke právo aktívne vstúpiť

v záujme vkladateľov, bezpečnosti a stability bankového sys-

tému do činnosti bánk, čo  je správne. Ak Národná banka Slo-

venska získa informácie z bankového dohľadu, že vedenie ban-

ky nevykonáva svoju činnosť v súlade s pravidlami o bankovej

činnosti, môže navrhnúť rigorózne  opatrenia pre valné zhro-

maždenie, vrátane návrhu  odvolať vedúceho pracovníka. Takže

Národná banka nebude nikoho  kádrovať, ona len odporúča val-

nému zhromaždeniu - a to je správne.

 

     Na základe  už našich skúseností  tieto opatrenia treba

považovať za veľmi dôležité, aby sa predišlo nesprávnej čin-

nosti bánk.  Myslím si, že  z posledného obdobia  sa podobné

prípady už stali v dvoch prípadoch a tým sa podarilo zachrá-

niť naše banky.

 

     Za správne považujem, aby hypotekárne obchody mohli vy-

konávať len  naše banky a ich  pobočky. Taktiež považujem za

správne, aby oceňovanie nehnuteľností, na ktoré banka prebe-

  záložné právo,  vykonávali vlastní  odhadcovia. Zníži sa

tým riziko poskytovania nenávratných úverov.

 

     V záujme upevnenia úlohy monetárnej politiky a tým kon-

troly množstva  peňazí v obehu je  dôležité ustanovenie § 36

odsek d), ktoré  ukladá, na čo sa môžu  použiť dočasne voľné

prostriedky  získané z  hypotekárnych obchodov.  Ak by tieto

dočasne  voľné prostriedky  vstúpili do  obehu, prispeli  by

k rastu inflácie. A takýmto  spôsobom nemajú možnosť vstúpiť

do obehu.

 

     Správne je tiež ustanovenie, že zastúpenia zahraničných

bánk  nemôžu vykonávať  bankové operácie.  Treba vedieť,  že

postavenie v zastúpení zahraničných firiem  nie je u nás ná-

ležite  právne  zabezpečené,  zahraničné  zastúpenia  nie sú

právnické osoby, preto nemajú povinnosť robiť daňové prizna-

nia, ale  môžu vykonávať ekonomické aktivity  a získavať tak

z toho príjmy. A tým, že nie sú právnické osoby a nemajú po-

vinnosť robiť daňové priznania, dochádza k významným daňovým

únikom.

 

     Ešte by som odporúčal, a preto dávam pozmeňovací návrh,

aby v  § 20 ods. 3,  v ktorom sa uvádza:  "Národná banka po-

skytne  informácie z  registra banke  a pobočke  zahraničnej

banky", vsunuli  slová "na území  Slovenskej republiky". Tým

by sme  zabránili úniku mnohých informácií,  pri ktorých nie

je žiaduce, aby sa dostali mimo nášho územia.

 

     Vážené dámy a páni,  predkladaná novela zákona predsta-

vuje dokonale  pripravenú novelu významného  zákona, pretože

banky zohrávajú mimoriadne významnú úlohu v našej ekonomike.

Vzhľadom na kvalitnú prípravu  tohto zákona odporúčam a žia-

dam vás,  aby ste svojimi hlasmi  podporili schválenie tejto

novely zákona.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán poslanec. Ďalej vystúpi pán poslanec

Gabriel Palacka a pripraví sa pán poslanec Filkus.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené dámy a páni,

 

     je  asi nesporným  faktom, ako  zaznelo aj  z úst môjho

predrečníka,  že banky  majú v  ekonomike Slovenska  kľúčový

význam. Najmä v súčasnej situácii nerozvinutého kapitálového

trhu, ktorý sa aj zásluhou niektorých legislatívnych a admi-

nistratívnych zásahov v minulom roku podarilo úspešne elimi-

novať,  predstavujú banky  ak nie  jediný, isto  rozhodujúci

prostriedok  na efektívne  umiestňovanie voľných  finančných

zdrojov. Akékoľvek ľahkomyseľné ohrozenie efektívneho fungo-

vania bánk by mohlo privodiť doslova hospodársku katastrofu,

preto je  novela zákona o  bankách, teda akéhosi  základného

zákona  nášho  finančníctva,  mimoriadne  významná  a musíme

k nej pristupovať s patričnou vážnosťou a posudzovať jednot-

livé ustanovenia citlivo.

 

     Skôr než  pristúpim k príslušným  častiam návrhu, chcel

by som  povedať, že novela  je pripravená vcelku  zodpovedne

a primerane  potrebám bankovej  sféry. Prijatie  návrhu, ako

bol predložený, by zrejme nemuselo znamenať onú neželanú ka-

tastrofu. Predsa však obsahuje niekoľko ustanovení, ktoré by

mohli byť riešené inak, podľa môjho názoru lepšie.

 

     Dovoľte mi preto navrhnúť zopár konštruktívnych návrhov

s cieľom prijať  skutočne dobrý zákon o  bankách. Bol by som

rád, vážení kolegovia, keby ste sa nad týmito problematický-

mi miestami zamysleli a hľadali spolu so mnou optimálne rie-

šenie. Teraz k tým jednotlivým návrhom.

 

     V bode 31 návrhu sa v novom § 6 ods. 5 hovorí, že banka

môže  vydať len  akcie  na  meno a  verejne neobchodovateľné

a zároveň v bode 97 návrhu sa  vkladá nový § 45b, ktorý pri-

kazuje aj bankám, ktoré mali doteraz vydané akcie na doruči-

teľa, aby  do 31. decembra  1997 tieto zmenili  podľa nového

zákona.

 

     V prvom rade  mi nie je jasné, prečo  sa zavádza takéto

obmedzenie. Jednak je to vo finančnom svete neobvyklé a jed-

nak to  dosť dobre nezabráni nezdravým  vzťahom bánk, ako sa

to odôvodňuje  v dôvodovej správe.  Vieme predsa všetci,  že

vlastnícke  vzťahy sa  dajú zakryť  nastrčenými fyzickými či

právnickými osobami. Ešte absurdnejšie  to vyzerá, ak sa po-

zrieme do  zákona 600/1992 Zb. o  cenných papieroch, ktorého

novelu  nám predkladal  tiež  podpredseda vlády  pán Kozlík.

Pred  niekoľkými mesiacmi  nám tu  okrem iného  odôvodňoval,

prečo je dôležité, aby  emitent nemohol zmeniť cenné papiere

na verejne  neobchodovateľné, ak už raz  boli vydané ako ve-

rejne obchodovateľné. Tak sme to v zákone aj schválili.

 

     A  hľa, dnes  je to  všetko naopak  a týmto  zákonom to

vlastne vláda  navrhuje presne tak,  ako to zákon  o cenných

papieroch zakazuje. V našich  konkrétnych podmienkach to na-

razí na ďalší problém s  akciami niektorých bánk, ktoré boli

privatizované v prvej vlne kupónovej privatizácie. Dnes majú

tisíce občanov akcie Všeobecnej  úverovej banky či Investič-

nej a  rozvojovej banky a ich  zmena na verejne neobchodova-

teľné zaváňa opäť obmedzením vlastníckeho práva podľa článku

20 ústavy. Je pravda, že  v spoločnej správe sa navrhuje je-

den pozmeňovací návrh, celkom prvý zo spoločnej správy, kto-

rý to  čiastočne rieši, ja  však navrhujem iné  znenie tohto

problému. Navrhujem teda v  záujme zabránenia zbytočným kom-

plikáciám v  bode 31 nový  odsek 5 vypustiť a v bode 97 nový

§ 45b vypustiť.

 

     V bode 40  návrhu sa z § 13  písm. b) navrhuje vypustiť

slovo desiatim,  čo znamená, že pri  obmedzení celkovej sumy

úverov najväčším dlžníkom sa  ruší číselné alebo početné ob-

medzenie týchto dlžníkov na  desať. Takto však nebude jasné,

čo  znamenajú slová  najväčší dlžníci.  A interpretácia môže

byť veľmi  rôzna. Môže to v  praxi spôsobiť problémy bankám,

ale i  samotnému bankovému dohľadu.  Preto navrhujem bod  40

návrhu vypustiť.

 

     Ďalej v bode 43 návrhu  sa súhlasom Národnej banky Slo-

venska  podmieňuje vznik  alebo zvýšenie  zahraničnej účasti

v banke nad 3 % jej základného imania. Už stanovenie hranice

3 % je istým prínosom oproti  súčasnému stavu, keď táto pod-

mienka nie  je zdola ohraničená. Napriek  tomu si myslím, že

v súčasnosti  už takáto  prílišná ochrana  pred zahraničnými

investormi  nie je  namieste.  Okrem  iného to  môže vyvolať

i úplne prozaické problémy v  praxi, keď niektorá banka bude

chcieť získať solídneho zahraničného  investora na svoje ka-

pitálové posilnenie.

 

     Banka napríklad oznámi verejné upisovanie akcií. Inves-

tor prejaví  záujem a zloží príslušnú  časť upisovacej ceny,

čo môže byť z časových  dôvodov  spravidla skôr, než dostane

súhlas  Národnej banky.  Ak potom  Národná banka  z nejakého

dôvodu súhlas nevydá, čo zase  z časových dôvodov bude už po

lehote verejného  úpisu,  môže sa stať  celý úpis bez zahra-

ničného investora neplatný a okrem investora aj samotná ban-

ka aj prípadní iní domáci  alebo  zahraniční  investori budú

poškodení  zbytočnými nákladmi.  Okrem tejto  škody ide však

o zjavnú diskrimináciu zahraničných  investorov, čo pri zná-

mom nedostatku  disponibilného domáceho kapitálu  nie je pre

Slovensko práve výhodné. Čudne  vyznievajú potom aj reči na-

šich  predstaviteľov na  rôznych fórach  o vytváraní dobrých

podmienok pre  zahraničných investorov. Preto  navrhujem al-

ternatívne: V  bode 43 v  novom znení §  16 ods. 1  vypustiť

písm. a) a text písmena b) spojiť s predvetím, alebo, ak to-

to neprejde, navrhujem  v bode 43 v novom znení  § 16 ods. 1

písm. a) číslo 3 % nahradiť číslom 30 %.

 

     Body 46 až  50 návrhu upravujú text §  17 zákona, ktorý

hovorí o  rozložení rizika banky.  Toto stanovenie záväzného

rámca je  vôbec príliš striktným  opatrením a navyše  nie je

zaručeným  všeliekom  proti  zlej  obchodnej politike banky.

Úlohu  poradcu pri  hodnotení spoľahlivosti tej-ktorej banky

z hľadiska rizika investora vo  svete najlepšie plnia ratin-

gové  agentúry. Nakoľko  sa u  nás takéto  inštitúcie zatiaľ

dostatočne nerozvinuli, mohla by to dočasne plniť aj Národná

banka, ktorá  má na to  najlepšie predpoklady a  informácie,

ktorými disponuje.

 

     Obmedzovanie  nákupu  akcií  podľa  odseku  1 spravidla

prísnejšie obmedzujú vnútorné pravidlá  banky, ak z ich pod-

nikateľskej orientácie nevyplýva  niečo iné. Obmedzenie naj-

vyššieho podielu  na relevantnom trhu  na 40 %  vyznieva ab-

surdne,  ak  vieme,  že  sporiteľňa  alebo  VÚB  majú 80- až

90-percentný podiel na trhu  vkladov alebo úverov. Prečo ich

potom obmedzujeme na  40 %, keď to v  praxi nemôžu v žiadnom

prípade  dosiahnuť? Takisto  je zrejmé,  že banku  si vyberá

klient. Ak sa rozhodne pre  tú, ktorá už má 40-percentný po-

diel na trhu,  mala by táto banka podľa  zákona vyvinúť úsi-

lie, aby klienta odradila od záujmu o jej služby. Sami vidí-

te, že táto konštrukcia je úplne absurdná. Z uvedených dôvo-

dov navrhujem opäť alternatívne body  46 až 50 nahradiť jed-

ným bodom 46,  ktorý znie: § 17 sa vypúšťa  a ďalšie body sa

primerane prečíslujú, alebo ak  toto neprejde, navrhujem bod

48 zmeniť  a nový text by  znel: V § 17  sa vypúšťa odsek 3,

ďalšie odseky sa prečíslujú.

 

     V bode 57 sa  navrhuje bankám uložiť povinnosť predkla-

dať Národnej  banke ďalšie správy a  výkazy. Nazdávam sa, že

administratívne spracovanie  všetkých týchto správ  je mimo-

riadne  náročné  a  od  zainteresovaných  viem,  že banky si

väčšinou zriaďujú  osobitné útvary na túto  činnosť - na vy-

pracúvanie správ pre Národnú banku.  To si vyžaduje od banky

zvýšené náklady, ktoré sa  chtiac-nechtiac premietnu do cien

bankových služieb. Zjednodušene, tým  je väčší rozdiel medzi

úrokmi za vklady a úrokmi za úvery. Všetci vieme, aká je ne-

spokojnosť verejnosti s úrokovými sadzbami, ako sa to všetko

premieta do konečných  spotrebiteľských cien. Navrhujem pre-

to, ak Národná banka  uvedené správy skutočne potrebuje, aby

niesla aj primerané náklady  na ich spracovanie. Koniec kon-

cov, v navrhovanom  písmene f) sa to tak  explicitne aj uvá-

dza. Navrhujem preto v bode 57 návrhu v novom písmene d) do-

plniť text: "Banke patrí  od Národnej banky Slovenska úhrada

nevyhnutných vecných nákladov v prípade, ak správa preukáže,

že  hlásenie verne  zobrazuje skutočnosť,"  koniec vloženého

textu. A v novom písmene e) analogicky doplniť: "Banke patrí

od Národnej banky Slovenska  úhrada nevyhnutných vecných ná-

kladov v prípade, ak správa  preukáže, že údaje v hláseniach

sú správne."

 

     V bode 63 sa  navrhuje povinnosť predkladať údaje mini-

sterstvu financií v rozsahu, spôsobom  a v termínoch ním ur-

čených. Toto  považujem za zbytočne prísne  a najmä ľahko aj

neúmyselne zneužiteľné. Ak sa  to dovedie do extrému, minis-

terstvo financií môže od  niektorej banky žiadať stostranové

správy za každý jeden deň. Zrejme uznáte, že je to absurdné.

Preto navrhujem upraviť tento návrh takto: V bode 63 upraviť

text odseku  4 nasledovne: "Banka je  povinná predkladať mi-

nisterstvu účtovnú  závierku a údaje  z účtovníctva. Rozsah,

spôsob  a termíny  predkladania určí  ministerstvo všeobecne

platným predpisom uverejneným  v Zbierke zákonov." Zjednodu-

šene povedané, chcem, aby to  ministerstvo určilo raz a vše-

obecne pre  všetky banky, aby si  nemohlo, s prepáčením, vy-

mýšľať pre každú banku niečo iné.

 

     Úplne novou časťou zákona  sa stáva hypotekárne bankov-

níctvo,  ktoré je  obsiahnuté v  bode 82  návrhu. Tento druh

bankovej činnosti na Slovensku  absentuje a odborná i laická

verejnosť po ňom  už dlhší čas volá. Z  tohto hľadiska možno

návrh považovať za  zjavný prínos. Aj v tejto  časti si však

dovolím upozorniť na niektoré  drobnosti, ktoré by mohli byť

podľa mňa upravené lepšie.  Hneď pri definícii hypotekárneho

úveru sa  určuje, že tento  je, to znamená  musí byť výlučne

financovaný  prostredníctvom vydávania  a predaja hypotekár-

nych zálohových listov. Ide o  dosť nelogické a zbytočné ob-

medzenie. Aj keď toto bude iste hlavným zdrojom financií pre

hypotekárske  úvery, malo  by sa  bankám umožniť  financovať

tieto úvery  aj z iných  zdrojov. Obmedzenie je  rovnako ab-

surdné, ako keby sa bankám  prikázalo, že napríklad úvery na

priemyselné  investície  sa   môžu  financovať  výlučne  len

z vkladov obyvateľstva.  Preto navrhujem v  bode 82 v  novom

§ 36b zmeniť  slová "je financovaný" na  slová "môže byť fi-

nancovaný".

 

     Nový  §  36f  obmedzuje  krytie hypotekárnych záložných

listov len  na 60 %  hodnoty založenej nehnuteľnosti,  resp.

prekročenie tejto hranice len na maximálne 15 % všetkých hy-

potekárnych úverov. Pre bonitných klientov táto hranica bude

neprijateľná. Nebudú  ochotní akceptovať, že  40 % nehnuteľ-

ností im leží ladom, keď  sú inak solventní a nemajú problém

si požičať  v inej banke, napríklad  nie hypotekárnej, aj na

80 % alebo aj na 100 % hodnoty svojej nehnuteľnosti. To bude

v praxi  znamenať,  že klientela  hypotekárnych bánk sa bude

z najväčšej miery tvoriť  menej solventnými  klientmi, ktorí

si lepšie  podmienky nenájdu v  inej banke. Toto  môže vážne

obmedziť celkový  rozvoj hypotekárneho bankovníctva  na Slo-

vensku. Preto  navrhujem alternatívne v  novom § 36f  ods. 1

číslo 60 % zmeniť na 80  %, alebo, ak toto neprejde, navrhu-

jem v tom istom § 36f ods. 2 číslo 15 % zmeniť na 30 %.

 

     Nakoniec ustanovenia nových paragrafov 36l až 36r defi-

nujú  pozíciu hypotekárneho  správcu v  roli akéhosi dozorcu

hypotekárnych obchodov. Táto funkcia je z hľadiska účelnosti

sporná. Okrem  prípadného zneužitia tu  hrozí aj neprofesio-

nálnymi rozhodnutiami, keďže administratívne dosadená osoba,

ktorej odmenu určí Národná banka nezávisle od činnosti hypo-

tekárnej banky, nie je nijako zainteresovaná na efektívnosti

bankových obchodov, resp.  nenesie zodpovednosť, okrem admi-

nistratívnej, za prípadné zlé  rozhodnutia. Ďalej tu takisto

hrozí,  že  náklady  na činnosť  správcu sa budú prenášať na

klientov banky formou zdraženia hypotekárnych úverov. Myslím

si, že  na tento účel dozoru  nad hypotekárnym bankovníctvom

plne  postačuje  postavenie  všeobecného  bankového dohľadu.

Preto navrhujem alternatívne v bode 82 vypustiť novonavrhnu-

té paragrafy 36l až 36r, alebo,  ak toto neprejde, v bode 82

v novom § 36o  odsek 4 v druhej vete  nahradiť slová hypote-

kárna banka slovami Národná banka Slovenska.

 

 

     Na záver mi dovoľte vyjadriť sa ešte k jednému pozmeňo-

vaciemu návrhu pána spoločného spravodajcu. V správe výborov

sa navrhuje v § 44a,  že banky, ktoré vznikli rozčlenením zo

Štátnej  banky československej,  resp. Slovenská  sporiteľňa

prejdú procesom reštrukturalizácie. Tento návrh považujem za

odôvodnený a myslím, že tak by  mal byť aj prijatý. Pán spo-

ločný spravodajca  však navrhol iný  návrh, ktorého prijatím

by  sa  vlastne  zmenila  definícia  týchto  bánk.  Nešlo by

o všetky banky, o ktorých hovorí  pôvodný návrh, ale vlastne

by z toho vypadla  Slovenská sporiteľňa.  Považujem za mimo-

riadne nebezpečné, aby práve sporiteľňa, ktorá obhospodaruje

takmer všetky úspory obyvateľstva, vypadla z tejto povinnos-

ti reštrukturalizácie. Myslím si, že práve sporiteľňa je pr-

vým kandidátom na zásadnú  reštrukturalizáciu za účasti štá-

tu. Preto navrhujem, ak  bude prijatý pozmeňovací návrh pána

spoločného  spravodajcu,  v  §  44a  doplniť  celkom v úvode

vetu v  odseku 1 "Slovenská sporiteľňa  a" a ďalej pokračuje

text "banky, ktoré poskytli úvery," atď.

 

     Na záver  by som ešte  chcel požiadať, aby  sa o bodoch

14 a 16 spoločnej správy 302b hlasovalo osobitne.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, toľko k jednotlivým pozme-

ňovacím návrhom. Prosím o  ich nezaujaté posúdenie a podporu

v záujme  zlepšenia  fungovania  nášho  bankovníctva  a  tým

vlastne aj celej ekonomiky, o ktorú, dúfam, všetkým ide.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja pánu  poslancovi. Ďalej je prihlásený pán

poslanec Filkus a pripraví sa pán poslanec Košnár.

 

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     kolegyne, kolegovia,

 

     tento zákon, resp. novelizácia zákona už prešla piatimi

nepriamymi novelami.  Toto by mohlo  evokovať k tomu,  že by

sme mali rozmýšľať o tom,  či netreba celkom nový zákon. Ale

vychádzajúc z toho, že v  rámci tohto návrhu novelizácie zá-

kona je mimoriadne  významné zavedenie hypotekárneho bankov-

níctva,   ktoré  nevyhnutne   a  veľmi   skoro  potrebujeme,

a vychádzajúc aj  z toho, že  podľa môjho názoru  bude nevy-

hnutné pre ďalší zjednocovací proces  v Európe prísť s novým

zákonom po určitom období, možno tolerovať aj skutočnosť, že

niektoré úvahy nemajú svoju definitívnu podobu.

 

     Chcem  hovoriť o  hypotekárnom bankovníctve  a určitých

pozmeňovacích návrhoch, potom  o regulačnej funkcii Národnej

banky Slovenska a zaujať stanovisko k navrhovanému doplneniu

z pohľadu reštrukturalizácie bankovej sféry.

 

     Hypotekárne bankovníctvo sa vyznačuje určitými špecifi-

kami. Tieto špecifiká sa musia odraziť aj v tejto novele zá-

kona o bankách (samozrejme, môžeme rozmýšľať o tom, či hypo-

tekárne  bankovníctvo v  budúcnosti nemá  mať osobitný zákon

atď.).  Ale my  potrebujeme toto  bankovníctvo a potrebujeme

s ním v transformačnom procese narábať účinne. Odlišnosti od

klasického bankovníctva  sú najmä v tom,  že ide o podstatne

vyššie objemy požičiavaných peňazí  a hlavne o dlhšie lehoty

splatnosti  hypotekárnych úverov.  A to  sa musí  objaviť aj

v tomto zákone.

 

     Konkrétny návrh  z tohto pohľadu:  v § 36b,  strana 19,

kde sa  hovorí o splatnosti najmenej  5 rokov, navrhujem po-

zmeniť na  10 rokov, teda splatnosť  najmenej 10 rokov. Fakt

je ten,  že v priemyselne  vyspelých krajinách ide  o 15- až

30-ročnú  splatnosť, a  my sme  tu vyšli  s podstatne nižším

číslom. Preto dávam tento pozmeňovací návrh.

 

     Trhy s  hypotékami sú v porovnaní  s kapitálovými trhmi

ešte  viac regulované  a bezprostredne  ovplyvňované širokou

prítomnosťou  štátu. Táto  sa na  hypotekárnych trhoch  a na

vzájomných reláciách, súvislostiach  v tomto zákone nepreja-

vuje. Keď  hovorím o prítomnosti  štátu, mám na  mysli účasť

prostredníctvom  rôznych inštitúcií,  ktoré poskytujú záruky

vo forme poistenia,  alebo ovplyvňujú, podporujú hypotekárny

trh  či už  priamo poskytovaním  hypotekárnych úverov, alebo

nepriamo podporou rozvoja sekundárneho trhu, vytváraním veľ-

kých balíkov  hypotekárnych úverov, ktoré  sú potom ponúkané

veľkým  inštitúciám,   veľkým  inštitucionálnym  investorom.

V zákone nie je  naznačené, ako by sa mal  štát zúčastniť na

tomto hypotekárnom bankovníctve najmä prostredníctvom pomoci

pri reštrukturalizácii bankovej sféry.

 

     Uvediem príklad. Keď sme hovorili o nevyhnutných štruk-

turálnych zmenách v  rozvoji bankovníctva, zdôrazňovali sme,

že štát musí zobrať garanciu za určité zlé úvery. Po doplne-

ní materiálu,  ktorý sme dostali  na stôl, sa  vo všeobecnej

rovine tento  problém rieši tým, že  na úveroch poskytnutých

pred 1. 1. 1990 sa  bude zúčastňovať  štát  svojím podielom.

Samozrejme, dúfam, že sa to  bude dať riešiť pomocou vykoná-

vacích  predpisov, ale  určite je  to prvý  krok k tomu, ako

riešiť štrukturálne problémy  v bankovníctve. Ibaže, vážení,

my si odsúhlasíme platnosť novely od 1. marca 1996 a súčasne

v ňom budeme riešiť aj štrukturálne problémy rozvoja bankov-

níctva. To si treba uvedomiť, lebo  v tých dodatkoch k § 44a

hovoríme o tom, čo majú  urobiť banky, reagovať na minister-

stvo financií atď. Teda prvý  marec 1996, avšak dosiaľ nepo-

známe žiadne prístupy, výsledky  pri realizácii tohto proce-

su.

 

     Chcel by som poukázať  na mimoriadnu dôležitosť hypote-

kárneho  bankovníctva. Zodpovedný  ekonóm, čitateľ, poslanec

v tejto chvíli naozaj musí tolerovať rôzne nedostatky legis-

latívneho charakteru,  pretože tento trh  s hypotékami nevy-

hnutne, a zdôrazňujem, veľmi skoro potrebujeme. Vo vyspelých

krajinách patrí  medzi najväčšie úverové  trhy na svete.  My

sme s  tým ešte nezačali. Samozrejme,  lepšie by sa počúvali

iné zaujímavé  politické alebo aj  menej zaujímavé politické

úvahy, ale toto je teraz pre náš transformačný proces rozho-

dujúce.

 

     Príklad. Nákup domu alebo  bytu býva nezriedka v živote

človeka najväčšou finančnou transakciou.  Akú inú väčšiu fi-

nančnú transakciu  má človek - nechcem  dehonestovať -, oby-

čajný človek, prostý človek, ako kúpiť si byt alebo kúpiť si

dom? A na toto tento hypotekárny trh nutne potrebujeme.

 

     Teraz  chcem poukázať  na niektoré  riziká. Predkladaná

novela stanovuje základný  rámec na fungovanie hypotekárneho

bankovníctva. Som  však veľmi skeptický,  že by v  dohľadnom

čase mohlo prísť k hmatateľným výsledkom. Prečo? Po prvé, je

to  celkový nedostatok  voľných úverových  zdrojov na  tieto

účely. Vysoké  ceny nehnuteľností na jednej  strane, a nízke

priemerné príjmy obyvateľstva na strane druhej. Čo v takejto

situácii urobiť?  No pravdepodobne únosné  by bolo, vzhľadom

na úroveň príjmov, rozložiť  splátky do dlhších časových ob-

dobí,  čo je  zase momentálne  neakceptovateľné pre finančné

inštitúcie. Ďalej, úver na  rozumných 10-15 rokov by vyžado-

val príliš vysoké mesačné  splátky neakceptovateľné pre oby-

vateľstvo. Máme  jediné východisko: Uvedený trh  by sa mohol

začať razantnejšie  rozvíjať vtedy, ak  by sa štát  rozhodol

v tejto  oblasti výraznejšie  angažovať.  Toto musí  urobiť.

Možno,  že prvý  krok je  cestou reštrukturalizácie bankovej

sféry. To je jeden z  hlavných krokov, ale ak ho nespravíme,

potom  tento trh  s hypotékami  sa nám  nezačne ukazovať ako

efektívny.

 

     Ešte raz chcem povedať, že z predloženej novely nemožno

zistiť, či  a ako tu  štát vstúpi  do  hry a aké  sú v tejto

otázke zámery  predkladateľov. Prosil by  som, keby nám  pán

podpredseda  vlády vedel  načrtnúť,  ako  štát do  tejto hry

vstúpi. V  tejto súvislosti mám konkrétny  návrh, pokiaľ ide

o hypotekárne úvery a celé hypotekárne bankovníctvo. V § 36g

sú odseky 1 a 2 a tam sa hovorí o tom, že stanovenie hodnoty

nehnuteľnosti  má pre  hypotekárny úver  kľúčový význam, ale

zdá sa mi neobvyklé, ak hypotekárna banka má byť viazaná len

vlastným ohodnotením nehnuteľnosti. Z tohto titulu navrhujem

odsek 2 vynechať. Opakujem: § 36g odsek 2 vynechať.

 

     Dovoľte mi teraz pár poznámok k regulačnej funkcii Cen-

trálnej banky vo vzťahu k bankovému sektoru. Rozčlenenie po-

voľovacieho konania na dva kroky - na povolenie na založenie

a povolenie na výkon bankových činností - najmä z pohľadu už

existujúcich  bánk,  ktoré  vykonávajú  svoju  činnosť dobre

a budú musieť  do šiestich mesiacov od  účinnosti zákona po-

žiadať o  druhostupňové povolenie, t.  j. § 45c  odseky 1, 3

nepovažujem za nutné, naopak, ukazuje mi to narastanie admi-

nistratívnej  náročnosti  podnikania  v  bankovom sektore na

Slovensku.

 

     Pán kolega  Nagy sa dotkol zmeny  štatútu bankových ak-

cií.  Našiel som  už "zlepšovák"  v pozmeňovacích  návrhoch,

ktoré sme dnes dostali na stôl,  § 6 ods. 5, kde pôvodne bo-

lo, že "banka môže vydať akcie len ako zaknihované cenné pa-

piere na  meno, ktoré nie sú  obchodovateľné na verejnom tr-

hu". Už sa navrhuje vyčiarknuť  slová "ktoré nie sú obchodo-

vateľné na verejnom trhu". Ja navrhujem celú túto vetu, čiže

"banka môže vydať akcie len ako zaknihované cenné papiere na

meno" tiež z odseku 5 § 6 vypustiť.

 

     Nezdá sa mi celkom zdôvodnené argumentovať takéto opat-

renie snahou  kontrolovať vlastnícke štruktúry  s cieľom za-

brániť  vzniku nezdravých  vzťahov bánk.  To je  v dôvodovej

správe,  strana 9,  bod 31.  Najlepšiu mieru  kontroly možno

predsa dosiahnuť práve  v podmienkach verejného obchodovania

s akciami. To  je najlepšia kontrola,  a nie táto  kontrola,

ktorú navrhujeme v tomto zákone.

 

     Pokiaľ ide o zvýšenie informačnej povinnosti komerčných

bánk, treba  povedať, že je správne,  že týmto smerom chceme

posilniť pozíciu Centrálnej banky a  že banka tým bude donú-

tená, aby  vyžadovala ďalšie dokonalé  informácie od komerč-

ných bánk.  V tejto súvislosti mám  ďalší pozmeňovací návrh,

týka sa povinnosti  informovať o úveroch a zárukách  v § 20a

ods. 1.  Navrhuje sa povinnosť informovať  o úveroch a záru-

kách nad 1  milión, v spoločnej správe je  už nad 3 milióny.

Navrhujem 5 miliónov. O úveroch a zárukách nad 5 miliónov Sk.

 

     Celkove  správny trend  k zvyšovaniu  informovanosti by

nemal zostať len medzi komerčnými bankami a jej regulátorom,

teda  bankovým dohľadom  Národnej banky  Slovenska. Pokladám

tiež za pozitívne a správne, že bankový dohľad z pohľadu Ná-

rodnej  banky  Slovenska  v  týchto  súvislostiach  je takto

orientovaný, ale malo by ísť aj o posilnenie informačnej po-

vinnosti voči verejnosti. Nie  je možné napríklad takú samo-

zrejmú vec, ako je výročná správa, označiť v banke za banko-

vé tajomstvo. To  nikde na svete nie je.  Výročná správa ko-

merčnej  banky nie  je bankové  tajomstvo. Toto  je tiež vec

bankového dohľadu, aby sa aj týmito súvislosťami zaoberal.

 

     Zopakujem svoje pozmeňovacie návrhy: povinnosť informo-

vať o  zárukách nad 5 miliónov, splatnosť najmenej  10 rokov

(to je § 36b) a v § 36g odsek 2 vynechať. To sú všetky návr-

hy, ktoré  by podľa môjho  názoru mohli zlepšiť  túto novelu

zákona.

 

     Na záver  chcem znovu povedať, že  v tejto novele treba

všeličo tolerovať,  ale treba sa naozaj  postarať a všetkými

silami dosiahnuť, aby hypotekárny trh, hypotekárne úvery ko-

nečne  začali  v  tomto  transformačnom  procese  Slovenskej

republiky fungovať.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  pekne, pán  poslanec. Ďalej  je prihlásený pán

poslanec Košnár a pripraví sa pani poslankyňa Schmögnerová.

 

Poslanec J. Košnár:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy a páni,

 

     iste sa zhodneme v tom,  že moderná ekonomika, a to ani

taká  ekonomika,  ktorá  prechádza  transformačným  procesom

a chce mať charakteristiku blížiacu sa k modernej ekonomike,

sa bez správne fungujúceho  finančného sektoru nemôže jedno-

ducho zaobísť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, prosím vás, ten stredný mikrofón keby ste

si dali bližšie, vôbec vás nepočuť.

 

Poslanec J. Košnár:

 

     Správne fungujúci  finančný sektor - a  v našom prípade

ide o jeho úverové inštitúcie - vyžaduje tri prvky, ktoré sú

nevyhnutné. Je to jednak kvalifikovaný a bezúhonný personál,

vhodná legislatíva a to je práve naša parketa a naša doména,

a efektívne  dozorné orgány,  ktoré zabezpečujú dodržiavanie

príslušných zákonov  a predpisov. Nazdávam sa,  že o potrebe

novelizácie či prijatia nového zákona o bankách z tohto hľa-

diska nie je potrebné pochybovať ani polemizovať. Posudzuje-

me návrh novelizácie zákona  o bankách, ktorý pripravila Ná-

rodná banka  Slovenska a ministerstvo  financií v spolupráci

s Asociáciou bánk a ponechajme bokom otázku, nakoľko a v čom

je tento návrh výsledkom kompromisu,  či je to dobrý kompro-

mis a  nakoľko majú zúčastnené strany ako predkladatelia  či

tvorcovia pocit, že sa im niekde stúpilo, ako sa ľudovo vra-

ví, na otlak.

 

     Nazdávam sa, že podstatné je  to, aby sme si uvedomili,

či a nakoľko je predkladaná novela zákona o bankách v súlade

s transformačnými a strategickými  zámermi Slovenskej repub-

liky. A dovoľte mi, aby  som z jediného pohľadu trošičku po-

lemizoval so  slovami, ktoré tu  odzneli, že je  to dokonale

pripravená  novela. Napokon  množstvo pozmeňovacích  návrhov

svedčí o tom, že tá miera dokonalosti mohla byť aj vyššia.

 

     Chcel by som však povedať, že predkladaná novela o ban-

kách síce nie je v rozpore s Bielou knihou komisie Európske-

ho spoločenstva ako súčasti stratégie predchádzajúcej prija-

tiu  asociovaných krajín  do Európskej  únie, ale  je celkom

evidentné,  že táto  novela ani  zďaleka nemôže  mať ambíciu

vytvoriť komplexné podmienky  na zjednocovanie či začleňova-

nie sa do európsky  integrovaného finančného sektoru. Nespo-

chybňujem potrebu tejto novely, súhlasím aj s argumentáciou,

ktorú  uvádzal môj  predrečník, ale  predsa sa  nazdávam, že

predkladaná novela  zákona o bankách bude  mať krátku život-

nosť. Jej užitočnosť nespochybňujem, iba zdôrazňujem potrebu

skutočne serióznej prípravy nového  zákona o bankách a iných

inštitúciách finančného sektoru, o burzách, o cenných papie-

roch, o investičných spoločnostiach, poisťovniach atď.

 

     Myslím si,  že pri takomto zamýšľaní  sa nad komplexnou

právnou úpravou tohto sektoru  musíme už dnes plne rešpekto-

vať smernice Európskej únie  o bankovníctve, ktoré zakotvujú

princípy práva podnikať a poskytovať služby, princípy banko-

vého dozoru, definujú základný  a dodatočný kapitál, princíp

obozretného podnikania a dozoru  nad ním, štandardy solvent-

nosti atď.  ako aj pre nás  dôležitý princíp záruky vkladov,

ktorý má posilniť dôveru vkladateľov voči bankovému systému.

Finančné inštitúcie totiž pracujú  s peniazmi svojich klien-

tov a  neúspech banky má  za následok značné  straty pre jej

klientov.  Preto je  v  tejto  sfére služieb  potrebná oveľa

účinnejšia regulácia zabezpečujúca ochranu klientov a ochra-

nu  sektoru finančníctva  pred dominovým  efektom spôsobeným

zlyhaním jednej z finančných inštitúcií.

 

     V tejto súvislosti mi  dovoľte uviesť jeden pozmeňovací

návrh,  ktorý smeruje  k  tomu,  aby istota  klientov, resp.

predchádzanie stratám  pre klientov bola  zvýraznená tým, že

by sa v bode 45 týkajúcom sa  § 16 ods. 1 doplnilo nové pís-

meno d)  tak, aby predchádzajúci súhlas  Národnej banky Slo-

venska udelený  po prerokovaní s  ministerstvom financií bol

potrebný aj na predaj banky, pobočky zahraničnej banky alebo

ich časti. Dá sa tým  zabrániť, resp. predchádzať vzniku mi-

moriadne  zložitých     neprehľadných  právnych  situácií,

s ktorými isté skúsenosti  a isté poznatky sú už  aj zo Slo-

venskej republiky.

 

     A teraz  mi dovoľte pár poznámok  k hypotekárnym obcho-

dom. I  keď ich nebudem formulovať  v podobe konkrétnych po-

zmeňovacích návrhov, sú mienené skôr ako isté smerovanie ako

zdokonaliť hypotekárne bankovníctvo. Pre hypotekárny úver je

vymedzená  lehota splatnosti  najmenej 5  rokov s podmienkou

jeho  zabezpečenia hypotekárnym  záložným právom.  Už sa  tu

o tom hovorilo. Aj ja považujem túto lehotu za krátku, treba

ju predĺžiť, pričom osobne budem podporovať tie pozmeňovacie

návrhy, ktoré v tejto veci boli alebo ešte budú podané.

 

     Paragrafom 36d sa  vymedzuje využívanie dočasne voľných

peňažných  prostriedkov získaných  z hypotekárnych obchodov.

V tejto súvislosti treba uviesť, že univerzálne banky, ktoré

budú  vykonávať hypotekárne  obchody, získajú  na tento účel

zdroje iba vydaním hypotekárnych záložných listov a komunál-

nych obligácií, ktoré budú kupovať iné hypotekárne banky, že

teda  vydaním tohto  zákona univerzálne  banky budú využívať

svoje  voľné zdroje  strednodobého charakteru  na realizáciu

hypotekárnych obchodov,  pričom tie úpravy  nerešpektujú to,

čo sa deklaruje, že  hypotekárne úvery majú dlhodobý charak-

ter.

 

     Nazdávam sa,  že k zvýšeniu zdrojov  na hypotekárne ob-

chody by došlo aj tým, že by sa umožnilo kupovať hypotekárne

záložné listy a komunálne obligácie  aj fyzickým osobám a ak

výnos z týchto cenných papierov  by mal vyššiu mieru ako vý-

nos z  dlhodobých kladov. Riešenie  by bolo možné  napríklad

daňovým oslobodením výnosov z hypotekárnych záložných listov

a komunálnych obligácií alebo fixnou  úrokovou mierou s tým,

že rozdiel  medzi nižšou úrokovou  mierou a fixnou  úrokovou

mierou by  sa hradil zo štátneho  rozpočtu eventuálne z roz-

počtu  miest a  obcí. Uvedomujem  si, že  v tomto okamihu sa

tento námet dá ťažko zapracovať do predkladanej novely záko-

na, ale myslím,  že s ním treba počítať  ako s perspektívnym

námetom.

 

     Tretia poznámka  sa týka §  36g. Myslím si,  že v tomto

paragrafe sa nerozlišuje  prípad otvoreného záložného práva,

t. j. prípad, keď nehnuteľnosť má vyššiu hodnotu, ako je po-

žadovaná výška  záložného práva na hypotekárny  úver a komu-

nálne papiere. Ak sa neumožní využívať aj toto tzv. otvorené

záložné právo a uchádzač  o hypotekárny alebo komunálny úver

nebude mať vlastné zdroje vo výške 31 či 40 % hodnoty nehnu-

teľnosti, nebude môcť príslušnú investičnú akciu realizovať.

Aj z tohto pohľadu sú očakávania, ako hypotekárne bankovníc-

tvo, hypotekárne úvery môžu prispieť najmä v oblasti bytovej

výstavby a  k riešeniu problémov získavania  bytov u mladých

rodín a podobne, do značnej miery spochybnené.

 

     Záverom chcem  povedať, že podľa  mňa je takáto  novela

zákona potrebná, a ak sa  budú rešpektovať a zvážia dôkladne

tie  pozmeňovacie  návrhy,  ktoré  vedú  k jeho zdokonaleniu

a zlepšeniu, urobíme asi užitočný čin.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem,  pán poslanec.  Ďalej vystúpi  pani poslankyňa

Schmögnerová a pripraví sa pán poslanec Sopko.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážená poslanecká snemovňa,

 

     dovoľte mi, aby som sa  vyjadrila iba k ôsmej časti ná-

vrhu novely zákona o  bankách, ktorá sa zaoberá hypotekárnym

bankovníctvom. Predovšetkým preto,  že od rozvoja hypotekár-

nych úverov  si nebývajúci - a  z nich sú to  väčšinou mladé

rodiny - sľubujú, že  pomôže vyriešiť ich kritickú situáciu,

ktorá hrozí sociálnym výbuchom, ak sa nebude akútne riešiť.

 

     Už v roku 1994 uznesením číslo 571 ku Koncepcii bytovej

politiky a rozvoja bytovej výstavby ukladala vláda spracovať

návrh  ekonomických  nástrojov  na  podporu  bývania. Návrh,

vychádzajúc z koncepcie,  predpokladal vytvoriť legislatívne

podmienky na poskytovanie hypotekárnych úverov na dostatočne

dlhý čas (zhruba 20 rokov),  ako aj iniciovanie peňažných ú-

stavov k  tomu, aby začali  poskytovať hypotekárne úvery 

v roku 1994,  resp. 1995. Aby  sa mohli úvery  poskytovať za

zníženú úrokovú mieru, predpokladalo sa, že štát bude hradiť

časť  úrokov, resp.  rozdiel medzi  komerčnou a  zvýhodnenou

úrokovou sadzbou, ako i to,  že štát zabezpečí poistenie hy-

potekárnych  úverov. Toto  uznesenie vlády  bolo však  prvým

uznesením, ktoré  vláda Vladimíra Mečiara po  nástupe k moci

zrušila.  I preto  ubehlo poldruha  roka, kým  sa dostáva na

prerokovanie uvedená novela.

 

     Pripomínam,  že  návrh  novely  zákona  o bankách jeden

z predkladateľov mal už hotový  v prvom polroku 1995, dostal

sa  však  po  prvýkrát  do  Národnej  rady  až na decembrovú

schôdzu, a to tak, že nebolo možné ho dôkladne prediskutovať

a odložil sa na dnešnú  schôdzu Národnej rady Slovenskej re-

publiky.  Ide o  stratu  času,  ktorá pre  nebývajúce rodiny

s deťmi znamená odkladanie  ich zatiaľ neriešiteľnej bytovej

situácie a častokrát i rodinné tragédie. Fakt, že zákon pri-

chádza s takýmto oneskorením,  hodnotím teda jednoznačne ne-

gatívne.

 

     Dôležité je uvedomiť si, do akej miery predložená nove-

lizácia bude naozaj  riešiť to, čo sa od nej  čaká, t. j. či

umožní  desiatkam  tisícom  nebývajúcich  v prijateľnom čase

riešiť ich bytovú situáciu. Keď sme návrh zákona prerokúvali

v  gesčnom výbore, predseda výboru pán Maxon priliehavo kon-

štatoval, že  z realizácie zákona bude  mať úžitok iba veľmi

malý počet  nebývajúcich. Prečo je to  tak? Hypotekárny úver

sa v § 36b vymedzuje  ako dlhodobý úver s lehotou splatnosti

najmenej 5 rokov.

 

     Bez dodatočných  opatrení vlády pri  nedostatku dlhodo-

bých  zdrojov je  reálne očakávať,  že hypotekárne  úvery sa

začnú poskytovať s  lehotou splatnosti na 5 rokov,  t. j. na

minimálnej časovej hranici. To  znamená, že hypotekárne úve-

ry, u ktorých je  lehota splatnosti v zahraničí najčastejšie

podstatne vyššia, napríklad nad  10 rokov, budú predstavovať

pre  nebývajúcich  obrovské  finančné  zaťaženie, ktoré bude

môcť uniesť iba málo rodín.  Analogicky, ak sa zachová navr-

 

hovaný princíp krytia  hypotekárnych záložných listov, ktoré

nepresahujú 60 % z  hodnoty založenej nehnuteľnosti, bude to

znamenať, že v najlepšom prípade 31 ale až 40 % hodnoty musí

nadobúdateľ už mať, resp. získať  na iný úver. Je zrejmé, že

40 %  napríklad zo 700  tisícovej hodnoty trojizbového  bytu

predstavuje  280 tisíc  korún. Ktoré  mladé rodiny disponujú

takýmito prostriedkami?

 

     Na dôvažok v rámci  hypotekárnych obchodov vznikajú pri

navrhovanej  úprave  pre  banky  emitujúce hypotekárne úvery

značné voľné zdroje  v rozsahu 21 až 40  %, ktoré použijú na

iné ciele v súlade s § 36 ods. b). Ak by na získanie zdrojov

na hypotekárne úvery boli  poskytované určité výhody, o kto-

rých budem hovoriť neskôr,  vytvára to pre hypotekárne banky

priestor na  získavanie zvýhodnených zdrojov,  ktoré sa však

nepoužijú  na hypotekárne  úvery. Preto  mi dovoľte navrhnúť

dva pozmeňovacie návrhy.

 

     Po prvé  - v §  36 b) doplniť,  aby sa pre  hypotekárne

úvery poskytované na bytovú  výstavbu lehota splatnosti zvý-

šila na najmenej 8 rokov. Po druhé  - v § 36 f) ods. 2 dopl-

niť: "Pri poskytovaní hypotekárnych  úverov použitých na za-

bezpečenie bývania tento rámec nemôže presiahnuť 30 %." Zna-

mená to, že pri prvom návrhu lehota splatnosti hypotekárneho

úveru poskytnutého na bývanie sa predĺži na najmenej 8 rokov

a druhý pozmeňovací  návrh znamená toľko,  že v prípade  po-

skytnutia hypotekárneho úveru na  bývanie je možné jeho kry-

tie až na  78 %. Podotýkam, že je  nemálo štátov, kde právna

úprava umožňuje až 90-percentné krytie.

 

     Mám tie isté obavy ako  Národná banka Slovenska, že ta-

kéto pozmeňovacie návrhy  môžu zabrzdiť hypotekárne úverova-

nie. Ale iba vtedy, ak vláda neprijme opatrenia na zvýhodne-

nie  poskytovania hypotekárnych  úverov na  bytovú výstavbu,

ktoré  budú  motivovať  banky  poskytovať  hypotekárne úvery

s dlhšou lehotou  splatnosti, ako i  opatrenia, ktoré dosta-

točne zlacnia hypotekárne úvery a budú pre ich potenciálnych

nadobúdateľov  prijateľné. Dovoľte  mi vysvetliť,  čo mám na

mysli.

 

     Po prvé. Treba stimulovať získavanie dlhodobých zdrojov

na hypotekárne úvery. Dá sa to dosiahnuť viacerými spôsobmi.

Jedným z nich je napríklad  nezdaňovanie výnosov z držby hy-

potekárnych  záložných listov.  Bolo by  žiaduce, aby  vláda

prerokovala aj možnosť emisie určitých dlhodobých zdrojov na

financovanie hypotekárnych úverov  s Národnou bankou Sloven-

ska.

 

     Po druhé. Je zrejmé, že poskytovanie hypotekárnych úve-

rov za  komerčnú úrokovú sadzbu je  pre dlžníka ťažko prija-

teľné. Málokto by si takýto drahý úver mohol dovoliť. Aby sa

navrhovaný zákon  mohol naozaj realizovať, je  nutné, aby sa

hypotekárne úvery poskytovali za  zvýhodnenú a fixnú úrokovú

sadzbu. Straty z toho vznikajúce  pre banky by mal kryť štát

zo zdrojov štátneho rozpočtu,  resp. zo zdrojov Fondu národ-

ného majetku.  Podotýkam, že podobné  opatrenie sa realizuje

už v  Českej republike. Je  zrejmé, že si  to bude vyžadovať

novelu zákona o štátnom rozpočte ešte v tomto roku, ak sa má

hypotekárne úverovanie naozaj rozbehnúť.

 

     Ako dodatočné zlacnenie úveru pre nadobúdateľa je možné

i novelizovať zákon o dani z príjmov tak, aby splátky úverov

a úroku za hypotekárne úvery na bytovú výstavbu boli odpočí-

tateľnou položkou pri výpočte základu na zdaňovanie pri dani

z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti. Môžeme si byť

istí,  že bez  dodatočných zásahov  štátu hypotekárne  úvery

zostanú výhodou iba pre dobre situované rodiny, a pre ostat-

né, ktorých je, žiaľ, väčšina, nebudú nič riešiť.

 

     Chcem podotknúť, že opatrením ministra financií Sloven-

skej republiky z októbra  1992 a vyhláškou ministra financií

Slovenskej republiky číslo 119/1993 o niektorých opatreniach

na  dofinancovanie družstevnej  a individuálnej  bytovej vý-

stavby boli finančné výhody pre nadobúdateľa bytov prakticky

v plnom rozsahu zrušené. Vládna koalícia nepodporila ani ná-

vrh na  zvýšenie štátnej prémie na  stavebné sporenie, ktoré

v roku  1991 bolo  určené vo   výške 6 000  korún  a odvtedy

zostalo na rovnakej úrovni. V priebehu rokov 1991-1996 reál-

na úroveň štátnej prémie  poklesla skoro na tretinu pôvodnej

úrovne.

 

     Preto mi dovoľte navrhnúť nasledovné uznesenie Národnej

rady Slovenskej republiky: "Národná rada Slovenskej republi-

ky  zaväzuje vládu  Slovenskej republiky  do 31.  marca 1996

pripraviť  nariadenie  vlády,  ktorým  sa stanovia podmienky

štátnej  finančnej podpory  hypotekárneho úverovania bytovej

výstavby."

 

     Chcem upozorniť  i na to,  že poskytovanie úverov  budú

obmedzovať rôzne ďalšie faktory,  napríklad na strane banko-

vého sektoru  zvýšením požiadavky na  kapitálovú primeranosť

v prípade rozšírenia činnosti na hypotekárne úverovanie, ne-

dostatočnými či žiadnymi skúsenosťami z hypotekárneho úvero-

vania. Na strane dlžníkov  môže vzniknúť riziko neschopnosti

splácať úrok a istinu.  Zákon predpokladá exekučné vymáhanie

záložného práva. Naša právna úprava, mám tu na mysli Občian-

sky zákonník, chráni zatiaľ  nájomcu tak, že bez poskytnutia

náhradného ubytovania  nie je možné  nikoho vysťahovať. Kla-

diem si otázku, či nie je  možné čakať, že za takejto situá-

cie zo strany  poskytovateľov hypotekárnych úverov nevznikne

záujem realizovať novelizáciu  Občianskeho zákonníka v tomto

smere. Dá sa tomu  predísť poskytnutím vhodnejších podmienok

na hypotekárne  úvery. V krajnom prípade  treba doriešiť so-

ciálne bývanie, resp. dočasné náhradné bývanie. Preto by bo-

lo vhodné zvýhodniť hypotekárne  úvery pre inštitúcie zodpo-

vedné za sociálne bývanie.

 

     Uvedené návrhy na  dosiahnutie väčšej priechodnosti hy-

potekárnych úverov sú iba  čiastkové a Ministerstvo financií

Slovenskej republiky by malo, prirodzene, hľadať ďalšie mož-

nosti.

 

     V § 36d navrhovanej novely sa upravuje použitie voľných

peňažných prostriedkov  získaných  z hypotekárnych  obchodov

okrem iného i na nákup štátnych dlhopisov. Keďže  nie je za-

tiaľ  k dispozícii  vládne nariadenie,  ktoré by  presnejšie

upravovalo nakladanie s týmito prostriedkami, a pri rastúcom

riziku z poskytovania hypotekárnych úverov bude väčšia moti-

vácia ukladať zdroje do štátnych dlhopisov, najmä dlhodobej-

šie zdroje,  ako do hypotekárnych  úverov, bolo by  potrebné

pokúsiť sa  tomu istým spôsobom  zamedziť. V snahe  zamedziť

takémuto možnému postupu navrhujem,  aby sa použitie voľných

peňažných prostriedkov na  štátne dlhopisy neumožnilo. Odpo-

rúčam teda v § 36d vypustiť ods. d).

 

     Zároveň navrhujem nasledujúce  uznesenie Národnej rady:

"Národná rada Slovenskej republiky zaväzuje vládu Slovenskej

republiky do 31. marca 1996 pripraviť nariadenie vlády, kto-

rým sa  podrobnejšie upraví použitie  dočasne voľných peňaž-

ných prostriedkov získaných z hypotekárnych obchodov."

 

     Sme svedkami toho, že ministerstvo financií chce získať

ďalšie  významné  právomoci  vo  sfére hypotekárnych úverov.

Keďže chceme zaviazať vládu, aby sa časť rozpočtových či mi-

morozpočtových zdrojov použila na podporu hypotekárneho úve-

rovania, je možné ponechať ministerstvu financií určité prá-

vomoci, napríklad pri  rozhodovaní rozporov medzi hypotekár-

nym správcom a hypotečnou bankou, resp. pri menovaní hypote-

kárneho správcu. Keďže však  Národná banka Slovenska je zod-

povedná  za bankový  dohľad, nie  je vhodné,  aby sa bankový

dohľad v tomto prípade rozšíril aj na pôsobnosť ministerstva

financií. Takýmto  spôsobom sa dajú  interpretovať právomoci

ministerstva  financií zakotvené  v §  36o a  36p. Odporúčam

preto z § 36o vypustiť slovo "ministerstvo" a v § 36p ods. 1

ukončiť vetu "za Národnou bankou Slovenska".

 

     Vážení  poslanci, ak  naozaj nechceme,  aby hypotekárne

úvery boli  takým drahým produktom,  že budú určené  iba pre

úzku sociálnu skupinu, dobre  situovanú, prosím vás, aby ste

podporili moje pozmeňovacie návrhy a návrhy uznesení.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani  poslankyni. Ďalej je  pripravený vystúpiť

v rozprave pán poslanec Sopko, pripraví sa pán poslanec Kunc.

 

Poslanec V. Sopko:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky,

     vážená Národná rada,

     kolegyne, kolegovia,

 

     navrhovaná  novela zákona  o bankách  výrazne posilňuje

postavenie Národnej banky  Slovenska, najmä právomoci banko-

vého  dohľadu.  Posunutím  právomocí  vytvoríme podmienky na

kontrolnú činnosť voči komerčným bankám, ale súčasne nevyvá-

žene koncentrujeme moc do  rúk Národnej banky Slovenska. No-

velizovaný návrh taxatívnym vymenovaním práv, ale hlavne po-

vinností komerčných bánk  limituje ich podnikateľskú aktivi-

tu. Vyžadovaním  ďalších hlásení, správ  a podkladov zvyšuje

administratívnu náročnosť v komerčných bankách. Novela pred-

pokladá vydanie  ďalších opatrení Národnej  banky Slovenska,

ktoré rozšíria povinnosti komerčných bánk až na úroveň návo-

du k obsluhe. Tento postup je v našom právnom poriadku neob-

vyklý, v časovom horizonte  je značne oneskorený, pretože na

Slovensku v súčasnom období pôsobí viac než 17 bánk a 16 po-

bočiek zahraničných bánk.

 

     Snaha  o  zavedenie  väčšieho  poriadku  do povoľovania

a režimu fungovania bánk  formou sprísnenia bankového dohľa-

du, i  keď je čiastočne oneskorená,  je bezosporu dobrý úmy-

sel. Dá  sa pochopiť a  má oporu v  zákone o Národnej  banke

Slovenska v  jej osobitnom postavení ako  emisnej banky Slo-

venska. Z môjho pohľadu je však nepochopiteľné podmieňovanie

jej rozhodnutí prerokovaním s Ministerstvom financií Sloven-

skej republiky. Inštitút "po prerokovaní s ministerstvom" je

právne abstraktný pojem s možnosťou rôzneho výkladu. Ak sta-

čí príslušné  rozhodnutie, resp. súhlas  prerokovať s minis-

terstvom,  potom  záporné   stanovisko  ministerstva  nemôže

ovplyvniť rozhodnutie Národnej banky  Slovenska a tým je sa-

motné prerokovanie právne bezvýznamné.

 

     Právomoc  ministerstva  ako  ústredného  orgánu štátnej

správy je vo  vzťahu k bankám zakotvená v  § 37 zákona číslo

566/1992 Zb. o Národnej banke  Slovenska v znení zmien a do-

plnkov, a to ako orgánu štátneho dozoru. Na základe uvedené-

ho navrhujem vypustiť slová "po prerokovaní s ministerstvom"

z novelizovaných ustanovení, a to z § 16 ods. 1, z § 29 ods.

4, z § 34 ods. 1. V  § 16 ods. 1 písm. b) navrhujem vypustiť

slová "ako aj na zvyšovanie".

 

     Každá komerčná banka  pri sprísnených pravidlách dohľa-

du, ale aj v jej vlastnom záujme sa musí snažiť zvyšovať po-

diel primárnych  zdrojov na úkor  sekundárnych. Zvýšenie zá-

kladného imania je jedným z takých zdrojov, ktoré môžu zlep-

šiť likviditu banky.  Podmieňovať zvýšenie základného imania

na súhlas Národnej banky Slovenska nepovažujem za potrebné.

 

     Novonavrhovaný §  20a ods. 2  sleduje zlepšenie pozície

komerčných  bánk pri  zisťovaní informácií  o stave  a výške

úverového  zaťaženia potenciálnych  klientov. Sledovaný účel

bude splnený  len v prípade,  že Národná banka  Slovenska vo

svojom opatrení  precízne spracuje spôsob  vedenia registra,

jeho  obsah a  zabezpečí operatívne  poskytovanie informácií

pre banky. Predpokladám, že si všetci uvedomujeme, že požia-

davka na  získanie nového povolenia na  výkon bankových čin-

ností už existujúcich  bánk podľa § 45c ods.  2 môže narušiť

dôveru klientov bánk k  jednotlivým, hlavne majetkovo menším

komerčným bankám,  ale aj ich istotu  o svoje vklady. Svojím

spôsobom uvedené ustanovenie pôsobí retroaktívne.

 

     Napriek veľkému počtu  pripomienok aj pozmeňovacích ná-

vrhov treba oceniť predložený  návrh novely, pretože opatre-

nia riešia súčasné aktuálne  problémy bankovníctva a smerujú

v mnohých prípadoch na ochranu klienta. Je to veľmi významný

a dôležitý  zákon, preto  treba veľmi  seriózne a zodpovedne

prehodnotiť všetky pripomienky, všetky  zmeny, ktoré tu boli

predložené.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči, pán poslanec Kunc.

Pripraví sa pán poslanec Černák.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán podpredseda vlády,

     milé kolegyne,

     vážení kolegovia,

     vážení hostia,

 

     rád  by som  sa pozrel  na vec  aj z takého občianskeho

hľadiska, pretože o bankovníctve  sa teraz dosť veľa hovorí,

a to aj medzi veľmi jednoduchými ľuďmi. Pritom sa však musím

priznať, že som ovplyvnený určitými reminiscenciami a aj ta-

kými nejakými resedimentmi, pretože keď som ako mladý človek

nastupoval  do Hypotečnej  a komunálnej  banky v Bratislave,

tak som tam išiel ako do kostola a, pravdu povediac, tam som

dostal aj určitú  školu do života, na ktorú  som potom nikdy

nezabudol. Prečo? Pretože v tej banke, v jej konaní, v kona-

  ľudí, v  správaní ľudí  človek nachádzal  veľmi obyčajné

ľudské cnosti na vysokej úrovni. A treba povedať, že aj táto

banka ako celok tak pôsobila, a myslím si, že bola vtedy pre

Slovensko  veľkým prínosom.  Škoda potom,  že začiatkom roka

1951 ju premenili na Investičnú banku, n. p., ktorá potom už

nijakú rolu  neodohrala a zanikla  spojením, resp. vplynutím

do štátnej banky. To sú tie moje reminiscencie, ktoré ma ve-

dú k tomu, aby som poukázal na niektoré občiansky videné mo-

menty  nášho terajšieho  bankovníctva, ktoré  by sme  chceli

touto novelou troška usmerniť.

 

     Keď sa  zamyslíme nad vecami, tak  asi nám nebude robiť

problém sa zorientovať, že stav bankovníctva v našej spoloč-

nosti ako  celku je taký  nejaký zvláštny, taký  neobyčajný.

Čím to môže byť? Je to asi tým, to je moje poznanie a analy-

tický  pohľad, že  banky vtrhli  do formujúceho  sa trhového

prostredia a  do transformačného procesu  vôbec veľmi, veľmi

hrmotne, dá sa povedať do  istej miery bezohľadne, vôbec ne-

rešpektovali a nebrali na  vedomie určitú nepripravenosť ab-

solútnej väčšiny obyvateľstva  na premenu finančných vzťahov

na tvrdé  obchodné vzťahy so  všetkými dôsledkami, nie  vždy

pozitívnymi.

 

     Osobitnú rolu pritom  hrá určité spoločenské postavenie

a správanie zamestnancov  bánk a predstaviteľov  bánk. Stala

sa z  nich rýchlo akási  spoločenská smotánka, ktorá  naozaj

o sebe dáva  vedieť, že takou  je, a má  hromadu preferencií

v tomto zmysle, hlavne príjmových preferencií a iných výhod,

ktoré  neraz skutočne  kričia. Nemajte  mi za  zlé, ak je to

kritické, ale  nedávno som ešte  v tom prostredí  bol, takže

viem o tom svoje a viem aj to, ako sa to ďalej vyvíja, a na-

vyše musím vziať na vedomie, že  si to ľudia všímajú a že im

to, ako sa vraví, kole oči.

 

       to aj  svoje ďalšie  pozadie v  konaní bánk  a síce

v tom zmysle, že je tu  určitá pompéznosť až márnivosť. Jed-

noducho akoby zámerné ukazovanie  spoločnosti, že to sme my,

to sme my banky, my na to  máme, a teda si budeme robiť tak,

ako chceme.  Pochopiteľne, určite to riadne  zasahuje do re-

žijných nákladov, do nákladov  prevádzky, ktorá sa tým stáva

veľmi nákladná, a keď sa tak  nad tým zamýšľam, tak mi napa-

dá, že  keby toto tu  nebolo, tá pompéznosť  a tá márnivosť,

možno by bolo možné úrokovú mieru - hoci aj o jedno percento

- z tohto titulu znížiť.

 

     Nenazdávam sa, tak ako pán poslanec Palacka, že Národná

banka tu  spôsobí osobitné náklady  bankám tým, že  požaduje

určité kontrolné údaje, a  teda informačné sledovanie, ktoré

by inak banky robiť nemuseli.  Tie banky pri modernom infor-

mačnom systéme s tým nemajú alebo aspoň by nemali mať žiadne

problémy pri racionálnom prístupe a finančne by ich to toľko

zasahovať nemuselo. Ale ostatné  náklady, ktoré, ako vravím,

sú až spoločensky neprijateľné, myslím si, že presahujú mie-

ru.

 

     Čo  mi však  odborne prekáža  na jestvujúcej pôsobnosti

bánk, to má hospodársky a finančný význam a nazval by som to

niečo ako malý korekčný  racionalizačný vplyv na podnikateľ-

ské rozhodovanie a na jeho priebeh. Keď v tomto smere porov-

návam jestvujúce  banky s niekdajšími  časmi, s tými  časmi,

keď som ja vstupoval do bankovej sféry a chvíľu v nej praco-

val za  tých niekdajších predsocialistických  podmienok, tak

toto  si veľmi  uvedomujem, že  banky pôsobili  korekčne ako

usmerňovateľ, že jednoducho  ovplyvnili podnikateľské rozho-

dovanie  svojich  komitentov  tak,  že  im  boli  na pomoci.

V dnešnom pôsobení  našich bánk toto nevidím,  a to ani tých

najväčších, teda dalo by sa povedať zabehaných, starých, ale

ani  tých menších, nových, ktoré sa  po tieto roky rozbieha-

jú. A  to ma na  tom trápi, pretože  tu sa potom  aj vlastná

funkcia bánk nenapĺňa  tak, ako by to bolo  žiaduce a ako by

sme si to predstavovali.

 

     Čo ma takisto trápi, to je vcelku málo pôsobivá podpora

malému a strednému podnikaniu. My veľmi často o tom počujeme

a dosť často aj o tom  hovoríme, nakoniec sme prijali aj zá-

kon o  podpore malého a stredného  podnikania, ktorého účin-

nosť, žiaľbohu,  podľa môjho poznania  taktiež nie je  taká,

ako  by mala  byť, nielen  vinou bánk,  pretože tam, pravda,

pôsobia  aj iné  orgány, ale  banky tu  tiež odohrávajú rolu

a musím  konštatovať,  že  v  tomto  smere nijako nevynikajú

- jednak  pre určitý  nezáujem o  túto vrstvu  podnikateľov,

najmä ak  nejde o obchodné  živnosti, a jednak  preto, že je

s tým veľa práce pri malom  príjme, aby som tak povedal. Nuž

a to tiež nie je v poriadku.

 

     Z toho však treba urobiť aj taký malý medzizáver, že ak

veľké  bankovníctvo  nechce  týmto  spôsobom podporovať malé

a stredné podnikanie, a vyzerá to tak,  že nechce, lebo nemá

záujem, potom  by malo vzniknúť malé  bankovníctvo, ktoré by

to naozaj robilo so záujmom a lepšie. A tu je potom otvorená

myšlienka, niekto spomínal  takúto súvislosť, ako družstevné

bankovníctvo alebo takéto čosi. Nazdávam sa, že myšlienka je

veľmi aktuálna. Isteže, nemohla  byť vyjadrená v tejto navr-

hovanej novele, pretože si  žiada hlbšie premyslenie a potom

aj samostatné vypracovanie a  sformovanie do normatívnej po-

doby, ale som presvedčený o tom, že treba s tým pohnúť, bolo

by to treba urobiť. A pritom tvrdím, že to nemôže byť nijaký

poslanecký návrh, pretože to  musí byť odborne náležite pre-

myslené,  prepracované, a  to  by  mali urobiť  odborníci na

úrovni za určitej iniciatívy  a aktivity aj ministerstva fi-

nancií.

 

     Pamätám sa z tých čias, keď som v banke začínal a chví-

ľu robil, že vtedy  malé finančné inštitúcie obecného, mest-

ského  alebo malého  regionálneho charakteru  dokázali robiť

divy, pretože s podnikateľom, živnostníkom operovali vlastne

z minúty na minútu, z hodiny  na hodinu, obchody išli a zís-

kavala aj podnikateľská sféra, aj  banka. K tomuto by sme sa

mali vrátiť a nejakým spôsobom sa tým zaoberať.

 

     V našej rozprave zaznelo aj to naše opätovné a neustále

poukazovanie  na to,  že pri  týchto normách,  ktoré nejakým

spôsobom  zasahujú hospodársky  život a  svojím spôsobom  aj

transformačný  proces, porušujeme  vlastnícke práva. Isteže,

na  vlastnícke práva  treba dbať,  podľa ústavy  sú chránené

a žiaden orgán, vrátane štátu, si nemôže počínať v tejto ve-

ci, ako chce.  Ale ja som zasa presvedčený  o tom, že vlast-

ník, ktorý disponuje svojím majetkom, svojimi peniazmi, tým,

že  vstupuje do  určitých ekonomických  činností a obchodov,

musí v každom prípade rátať s tým, že špeciálnymi normami sa

udávajú rámce, pravidlá a že tým potom podlieha aj jeho dis-

ponovanie majetkom, teda aj  jeho vlastnícke a podnikateľské

správanie.

 

     Či sa nám to ľúbi, alebo nie, ale špeciálne zákony, vo-

láme  ich "lex  specialis", budeme  vydávať vždy  a zavše sa

dostaneme do týchto problémov. Ale  nemali by to byť problé-

my, mali  by to byť  stykové miesta, ktoré  musí navrhovateľ

normy dokázať  preklenúť práve tým,  že ten špeciálny  zákon

náležite odôvodní a  jeho úpravu - ako účelovú  úpravu - vie

primeraným spôsobom potom v praxi uplatniť.

 

     Na margo hypotekárnych úverov  by som rád povedal toto:

Práve to  si cením z  našej rozpravy najviac,  čo zaznelo na

margo hypotekárnych úverov. Boli  to skutočne rozumné, cenné

myšlienky aj dobré návrhy a som rozhodnutý za väčšinu z nich

hlasovať. Chcel by som však aj na základe vlastného hodnote-

nia veci povedať, že  minimálna lehota splatnosti hypotekár-

nych úverov by mala byť 10 rokov. Nie menej.

 

     Nepamätám sa už  celkom presne na tie moje  časy z mla-

dosti, pretože nedosiahol som takú úroveň funkčného postave-

nia, aby  mi išli cez ruky  zmluvy, takže neviem už,  ako to

bolo z tohto hľadiska, ale  už samotný charakter a charakte-

ristiky hypotekárneho úveru hovoria o tom, že vtedy bude mať

zmysel,  keď poskytne  náležitý čas  na kapitalizáciu. Preto

v tejto veci podporím návrh, tuším ho predložil pán poslanec

Filkus. Na základe toho, čo som povedal, som si premyslel aj

stanoviská k niektorým ustanoveniam novely  a k týmto by som

ešte chcel dodať určité pozmeňovacie a doplňovacie návrhy.

 

     V bode 34 čl. I v §  8 ods. 5 sa hovorí o podriadenosti

kontrolných orgánov  bánk dozornej rade.  Ja som, panie  po-

slankyne a páni poslanci, nie toho názoru, že by to tak malo

byť.  Tu zasahujeme  do vnútorného  organizmu inštitúcie. Vo

vnútornom organizme inštitúcie musí byť kontrolný útvar, ale

ten kontrolný útvar musí byť k dispozícii štatutárnemu orgá-

nu z toho hľadiska, aby  ho štatutárny orgán využil na svoje

potreby práve  z hľadiska kvality  rozhodovania. Za takýchto

okolností  nie je  odôvodnené,  aby  sa práve  tento odborný

útvar takýmto spôsobom dostal mimo jeho pôsobnosti.

 

     Tvrdím,  že veľa  z toho,  čo je  v bankách nedobré, je

spôsobené nie dosť účinným bankovým dohľadom Národnej banky,

čo, samozrejme, má tiež svoje  dôvody, veď Národná banka po-

trebuje tento útvar náležite rozvinúť, aby robil všetko tak,

ako si to predstavujeme a ako to aj z tejto novely vyplynie,

ale takisto vlastné kontrolné orgány musia pôsobiť vo vnútri

toho organizmu tak, aby slúžili štatutárnemu orgánu, pretože

on potrebuje poznanie, ktoré  z priebežného vedenia inštitú-

cie nezíska, ak mu to poznanie, poznatky nepredloží kontrol-

ný orgán. A na druhej strane dozorná rada, tá predsa ako do-

zorný orgán nemá zábrany a ani žiadne prekážky v tom, aby si

vyžiadala čokoľvek od ktoréhokoľvek vnútorného útvaru banky.

Na to nepotrebuje mať  kontrolný útvar v svojej podriadenos-

ti.  Bolo by  to odtrhnuté  od vlastného  života v organizme

banky a  nebolo by to dobré.  Jednoducho štatutárnemu orgánu

by to chýbalo a musel by to nejakým spôsobom nahradzovať. To

je nežiaduce, a preto nebudem za tento návrh hlasovať.

 

     V bode 52  čl. I v §  19 v ods. 3  sa hovorí o limitoch

celkových  súm úverov  a záruk  poskytnutých všetkým osobám,

ktoré majú osobitný vzťah k banke a síce na 100 % základného

imania.  Ja sa  nazdávam, že  je to  príliš vysoké percento,

a domnievam  sa,  že  v  tejto  fáze  nášho  finančného trhu

a pôsobenia  bankových inštitúcií  by bolo  rozumnejšie, aby

tam bolo maximálne 50 %  základného imania, keď ide o všetky

osoby, a pokiaľ ide o jednu  osobu, tak 10 % základného ima-

nia, nie 20.

 

     V bode 48 čl. I  ods. 3 navrhujem predkladaný návrh ne-

prijať.

 

     V bode 53  čl. I v § 20  ods. 1 navrhujem za slová "jej

zamestnancovi" uviesť slová "vrátane  osôb, ktoré  majú oso-

bitný vzťah k banke". Tam ide  zase o limit úveru z hľadiska

zárobku, z  hľadiska platu zamestnanca.  Niet dôvodov, nevi-

dím, prečo by sa nemalo toto obmedzenie vzťahovať aj na tých

zamestnancov,  teda  tie  osoby,  ktoré  majú osobitný vzťah

k banke.  Totiž aj  túto vec  treba vidieť  v nadhľade v tom

zmysle, že banka, aj  obchodná banka ako akciová spoločnosť,

súkromná inštitúcia, má vlastne určitý verejnoprávny charak-

ter tým, že predsa pôsobí  pre obyvateľstvo. Ona ho nemá in-

štitucionálne,  zo zákona,  ale svojou  pôsobnosťou do istej

miery ho má,  a teda na to treba  prihliadať v týchto súvis-

lostiach.

 

     Takisto v  bode 63 čl.  I § 24  navrhujem neprijať novo

navrhovaný odsek 4.

 

     V bode 59  čl. I § 22 sa  hovorí o tom, že Národná ban-

ka požaduje od audítorov, ktorí robia audity v banke, určité

správanie, určité  výsledky. Som toho  názoru, že to  nie je

správne z legislatívno-právneho hľadiska, pretože máme zákon

o audítoroch a o komore audítorov, čiže správne bude tak, ak

sa teraz navrhované ustanovenie  neprijme a namiesto neho sa

dá nové znenie ods. 5 s  tým, že Národná banka Slovenska do-

hodne povinnosti audítorov pri audite bánk so Slovenskou ko-

morou audítorov. Túto možnosť Národná banka má a tým nezasa-

hujeme, neprelínajú sa príslušné normy.

 

     V bode 82 čl. I, je  to § 36r, navrhujem namiesto slova

"môžu" upraviť  ministerstvo financií a  Národná banka slovo

"upravia", pretože  tam sa úprava  žiada. Nech správca  vie,

o aké povinnosti, o  čo ide, a teda niet  prečo tam dávať to

slovo "môžu".  Žiada sa, aby  z hľadiska normatívnej  úpravy

bolo vo veci jasno, a preto je vhodnejšie slovo "upravia".

 

     Dovoľte mi  ešte na koniec  povedať jednu faktickú  po-

známku, zneužijem  v tejto chvíli, že  som tu pri mikrofóne,

ale súvisí  priamo s našou pôsobnosťou.  Totiž neviem, prečo

zrazu ťaháme sem do  tejto miestnosti zdravotnícky výraz, že

"ošetríme, ošetrené,  ošetria". Prepáčte, ale to  nie je na-

mieste. My predsa právne  upravujeme, my neošetrujeme, takže

(a je  to skutočne len  v najnovšom čase,  v ostatných dňoch

sme sa takto zrazu začali  vyjadrovať, neviem, kde sa to za-

čalo, ale prenáša sa to už aj  sem) myslím si, že by to bolo

neprístojné, mali by sme ostať pri upravovaní právom, a teda

hovoriť,  že  niečo  máme  upravené,  alebo nemáme upravené,

a teda upravujeme.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj  ja, pán poslanec. Súhlasím  s vami, že neo-

šetrujeme, na  to som už  aj ja pred  rokom upozornil. Teraz

prosím pána poslanca Černáka. Pardon, pán poslanec Černák mi

dal prihlášku až do ďalšieho  bodu nášho programu, takže mu-

sím konštatovať,  že nemám žiadne písomné  prihlášky do roz-

pravy. Pýtam sa, pani poslankyne,  páni poslanci, či sa nie-

kto hlási.

 

     (Nikto.)

 

     Ak nie,  končím rozpravu k tomuto  bodu programu s tým,

že teraz by som mal vyzvať pána spoločného spravodajcu a pá-

na podpredsedu vlády a ministra  financií, či sa chce vyjad-

riť k rozprave, ale po dohode  s pánom ministrom by som uro-

bil 15-minútovú prestávku, pretože pán minister si chce pre-

konzultovať niektoré návrhy, ktoré  vzišli z rozpravy, a po-

tom by sa vyjadril k  rozprave. Chce akceptovať niektoré ná-

vrhy.

 

     Vyhlasujem prestávku do 16.30 hodiny.

 

     Pán viceguvernér Národnej banky, prosím vás, aby ste sa

stretli s pánom ministrom.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  ktorí ste mimo rokova-

cej miestnosti, prosím, aby  ste sa vrátili, budeme pokračo-

vať v prerušenej schôdzi. Keďže bude hneď hlasovanie, prosím

všetkých  pánov poslancov  a poslankyne,  aby zaujali  svoje

miesta v  rokovacej miestnosti. Pán  poslanec Fico, rozprava

bola skončená. Procedurálny návrh? Nech sa páči.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Pán predseda, v rozprave  bolo, pokiaľ to máme spočíta-

né, približne  40 dôležitých pozmeňovacích  návrhov. Myslím,

že k  serióznej politike patrí, keby  poslanci dostali v pí-

somnej forme  tieto pozmeňovacie návrhy,  pretože sme nemali

možnosť si nejako sadnúť k tomu  a si to prejsť, pretože ne-

máme to v jednom dokumente.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ja viem, že ste tu neboli cez celý čas rokovania, takže

ich nepoznáte.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Ja som tu celý čas v budove, tak neviem o čom rozpráva-

te, pán predseda, nechápem vašu poznámku v tomto smere. Pro-

cedurálne  žiadam, aby  boli pozmeňovacie  návrhy pripravené

písomne a predložené poslaneckým klubom,  aby sa mohli k nim

riadne vyjadriť.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážení  páni poslanci,  pani poslankyne,  rozprava bola

skončená. Po  rozprave je mojou  povinnosťou spýtať sa  vždy

pána spravodajcu  a pána podpredsedu  vlády, či sa  chcú vy-

jadriť k rozprave. Najskôr  pán podpredseda vlády, chcete sa

vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

 

 

 

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené poslankyne, poslanci,

 

     dovoľte mi  len krátko sa vyjadriť  k priebehu rozpravy

k predloženému návrhu novely  zákona o bankách. Predovšetkým

si myslím,  že celkove bol  súhlas s celkovým  poňatím tejto

novely. V podstate sa akceptovalo to, že sa upevňuje bankový

dohľad, že  dochádza k podstatnému  presunu a zmene  pozície

medzi štátnym dozorom a  bankovým dohľadom, kde sa akceptuje

upevnenie pozície Národnej banky  Slovenska v priestore ban-

kových operácií a v tomto  zmysle aj novela zákona posilňuje

postavenie Národnej banky voči ministerstvu financií, pokiaľ

sa týka pozície bankového dohľadu.

 

     Týmto reagujem aj na niektoré pripomienky, predovšetkým

pani poslankyňa Schmögnerová mala určité výhrady, myslím, že

aj pán poslanec Sopko, ohľadne niektorých ustanovení, kde sa

hovorilo o  predchádzajúcom prerokovaní s  ministerstvom fi-

nancií, pokiaľ Národná banka rozhodne.  Myslím, že je to ur-

čitý postupný proces a aj pojem prerokovanie s ministerstvom

financií    svoj  jasný  obsah,  kde ministerstvo financií

dostane informáciu, má možnosť  sa vyjadriť k predmetnej ve-

ci, ale, samozrejme, Národná banka potom vo svojej kompeten-

cii rozhoduje. To je jedna podstatná záležitosť a myslím, že

Národná rada ju akceptovala.

 

     Pri koncipovaní upevnenia bankového dohľadu sme využili

západné  prístupy, skúsenosti  s tým,  že práve  v Európskej

únii  sa v  poslednom čase  ešte dokonca  prehlbujú princípy

obozretnosti podnikania v oblasti peňažníctva, takže domnie-

vam sa, že tento návrh  novely je plne kompatibilný. Napriek

tomu, že sa vám niektorým môže  zdať príliš tvrdý a málo li-

berálny, znovu by som akcentoval, že prakticky v plnej miere

táto novela  zodpovedá pravidlám Európskej  únie. Myslím, že

kroky, ktoré  v tejto novele konáme,  treba vykonať zavčasu,

než dôjde k nejakému nie  dobrému vývoju  situácie v oblasti

bánk, než  nám upadnú niektoré banky,  podobne ako sa udialo

v Českej republike.  Myslím, že je to  nesmierne citlivá ob-

lasť, ktorá  sa dotýka občanov aj  podnikateľov. Tu kdesi sa

stretávali  názory, že  bankový dohľad  je príliš  silný, na

druhej strane  tu zaznievali hlasy,  že v niektorých  oblas-

tiach bankový dohľad treba posilniť.

 

     Vyžiadali sme  si trošku času, myslím,  že sme seriózne

prešli jednotlivé pripomienky s tým, že pán spoločný spravo-

dajca bude reagovať na  konkrétne pripomienky pri hlasovaní.

Len uvediem, že niektoré  pripomienky možno vychádzali z to-

ho, že v spoločnej správe  boli niektoré návrhy pomerne roz-

siahle, a tak boli navrhované  zmeny, ktoré v podstate obsa-

huje aj spoločná správa.

 

     Ďalej chcem pripomenúť, že možno neboli celkom pochope-

né ustanovenia zákona, trebárs pán Nagy namietal, že Národná

banka  Slovenska  je  oprávnená  navrhnúť odvolanie vedúcich

pracovníkov. Novela zákona hovorí len to, že navrhuje, nemô-

že prikázať odvolanie vedúcich  pracovníkov. Podobne pán po-

slanec Nagy navrhoval vypustiť §  8 ods. 5, ale táto záleži-

tosť je už upravená v spoločnej správe.

 

     Pomerne veľa sa diskutovalo o otázke  jednotlivých per-

cent, či to už bola  otázka oznamovacej povinnosti pri troch

percentách podielu na základnom imaní, pri rozšírení základ-

ného  imania. Dosiaľ  táto povinnosť  nebola limitovaná,  to

znamená, že  pri 100 tisíc alebo  pri 0,1-percentnom podiele

bolo treba túto oznamovaciu  povinnosť splniť, takže myslím,

že naopak,  určitým spôsobom sme  zmäkčili túto povinnosť  a

táto povinnosť sa dáva  len  od troch percent  vyššie, takže

myslím, že v tomto zmysle je znenie novely ústretové. To bo-

la pripomienka, myslím pána poslanca Palacku.

 

     U  pána  poslanca  Filkusa  bola  otázka informovanosti

o poskytnutých úveroch,  že ste navrhovali  zvýšiť tieto in-

formácie na  5-miliónový úver. My sme  vychádzali z určitých

skúseností z okolitých krajín, trebárs v Rakúsku sa táto po-

vinnosť vzťahuje na sumu 1 milión šilingov. Takže myslím, že

sme v primeraných reláciách, pokiaľ sa týka informácie o ob-

jemoch úverov.

 

     Teraz k  ďalším návrhom -  percentuálne čiastky. Pokiaľ

ide o zvýšenie zo 60 na 80 %, je to otázka sily bánk. Momen-

tálne odhadujeme túto silu bánk, a na druhej strane koľko do

tohto procesu môže vstúpiť štát, práve na tých 60 %. Keď dá-

me vyššie  percento, jednoducho banky nemusia  do toho vstú-

piť, pretože k produktu  hypotekárnych úverov nemôžeme banky

donútiť, ony  musia byť stimulované. Musia  mať určitý pocit

istoty, iba vtedy do  toho vstúpia. Takže nasadzujeme momen-

tálne 60  %. Percento bude  vo vývoji, možno  o rok, o  dva,

podľa vývoja sily, podľa stability bánk, objemu dlhých peňa-

zí budeme môcť posúvať percento smerom nahor.

 

     Pokiaľ sa týka  vlastnej filozofie poskytovania hypote-

kárnych úverov a aby nám celý tento systém zabral, my sme to

  naznačovali aj  pri prerokúvaní  tejto novely  zákona vo

vláde, nemôžeme  očakávať, že len  vlastné hypotekárne úvery

vyriešia  problém bytovej  výstavby, že  pôjde o  kombináciu

zdrojov, že zároveň k tomuto systému musí zabrať bytové spo-

renie  ako prvý  predpoklad naplnenia  hypotekárnych úverov.

Ďalej  bude fungovať  aj celý  doterajší systém poskytovania

úverov, najmä pre solventnejších  občanov. Do celého procesu

musí vstúpiť podpora štátu a ešte tu musí existovať aj urči-

tý sociálny systém, určitý sociálny podiel štátu na výstavbe

bytov. K tomu, samozrejme,  sa musia dobudovať aj mechanizmy

v oblasti daní,  v oblasti rozpočtového  hospodárenia a celý

tento komplex vláda pripravuje a v podstate už došlo k doho-

de  medzi  ministerstvom  financií  a ministerstvom výstavby

a verejných prác.

 

     V tomto zmysle reagujem  na navrhované uznesenie, ktoré

predkladala pani poslankyňa Schmögnerová. Myslím, že je bez-

predmetné, v pláne práce na prvý štvrťrok túto koncepciu má-

me a podstatou celého riešenia sú peniaze, tie sme doriešili

a na rok 1996 objem  prostriedkov, ktoré vyčleňujeme na oži-

venie bytovej výstavby, sa pohybuje v rozsahu 4 až 5 miliárd

korún.

 

     Vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     nepôjdem viac do  detailov. Viaceré pripomienky poslan-

cov sme bez ohľadu na to, či išlo o poslancov opozície, ale-

bo vládnej  koalície akceptovali, povedal by  som, že tak na

polovičku, takže len poviem, že diskusia bola konštruktívna,

a myslím, že aj reakcia k  týmto pripomienkam z našej strany

bude konštruktívna.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister. Pýtam sa pána spoločného spravo-

dajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán podpredseda vlády,

     kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     chcem len znovu poďakovať  za veľmi intenzívnu, aktívnu

tvorivú spoluúčasť na príprave  i posudzovaní zákona. Vystú-

pilo 8  poslancov a mali  45 pripomienok, ktoré  sa v mnohom

prelínajú. Ale  dovolil by som si  aspoň jednu poznámku. Mám

taký  dojem, že  spôsob prípravy  a schválenia hypotekárneho

bankovníctva a účasť štátu na  60 % dáva dobrý základ reali-

zácii zákona.  Odzneli viaceré návrhy na  zvýšenie tohto po-

dielu. Pán  podpredseda vlády uviedol  a ja s  tým súhlasím:

aká bude  sila bánk, taká  bude ďalšia možnosť  poskytovania

úverov. A tak ako som spomínal, po konzultácii s pracovníkmi

príslušných inštitúcií  mi vychádza, že  v priebehu najbliž-

ších rokov  okolo štvrtiny rodín Slovenska  bude zrejme túto

možnosť využívať. Mám taký dojem, že to stojí za to.

 

     Ďakujem, to je všetko.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, bol tu procedurálny ná-

vrh pána  poslanca Fica. Počuli ste  predtým vyjadrenie pána

ministra aj pána spoločného spravodajcu, že viac-menej  50 %

pripomienok bolo  akceptovaných. Myslím, že by  sme len zby-

točne predlžovali,  ak by sme  tento návrh prijali.  Prosím,

ale dávam  o ňom hlasovať. Hlasujeme  o návrhu pána poslanca

Fica, aby všetky pripomienky  dostali poslanci písomne a aby

sme prerušili rokovanie o tomto bode.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 106 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 35 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Takže sme neprijali tento procedurálny návrh.

 

     Prosím, pán spoločný  spravodajca, uvádzajte hlasovanie

v zmysle spoločnej správy a doplňovacích a pozmeňovacích ná-

vrhov vyplývajúcich z rozpravy.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Začneme teda  dodatkom k spoločnej správe.  Tak ako som

uvádzal, odporúčam, aby sme prijali body 1 až 13.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Povedali ste, myslím, 1 až 15.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Navrhoval som  1 až 15, ale  bol návrh, aby sme  bod 14

vybrali osobitne.  Akceptujem to. Takže body  1 až 13. Potom

body 15, 17, 19 a 23.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, ďakujem. Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj

hlasovali o týchto bodoch spoločnej  správy tak, ako nám ich

prečítal pán spoločný spravodajca  s návrhom na prijatie. Sú

to body 1 až 13, potom body 15, 17, 19, 23.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 97 poslancov.

     Proti návrhu nehlasovalo nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Prijali sme tieto pozmeňovacie body.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Bod 14 odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme samostatne o bode 14 s návrhom na prijatie.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 101 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

 

     Aj tento bod spoločnej správy sme prijali.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ďakujem. Body 20 a 21 odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bodoch 20 a  21 s odporúčaním neprijať ich.

Predtým ste hovorili aj o bode 22. Teraz to neplatí?

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Nie, ten súvisí s bodom 16.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím?

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Pardon.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, je to neplatné hlasovanie. Pán spoločný spravo-

dajca sa  zrejme pomýlil. Pri predkladaní  ste hovorili, pán

spravodajca, že  budete dávať návrh  na neprijatie bodov  20

a 22 spoločnej  správy. Tak mám poznačené.  Len tam máte dve

spoločné správy a) a b).

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Zopakujem ešte raz. Prosím,  aby sme hlasovali o bodoch

20 a 21.  Odporúčam ich neprijať. Bod 22  súvisí s bodom 16.

Čiže hlasujeme o bodoch 20 a  21 tak, ako som uvádzal, s od-

porúčaním neprijať ich.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa  a hlasujme o bodoch 20  a 21 zo

spoločnej správy s negatívnym odporúčaním.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasoval 1 poslanec.

     Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 48 poslancov.

 

     Neprijali sme tieto dva body spoločnej správy.

 

 

 

Poslanec L. Lysák:

 

     K bodu 16 a súvisiacemu bodu 22 a k bodu 18 budeme pri-

jímať uznesenie v návrhu, ktorý som podával ja, a odporúčam,

vážené  kolegyne,  kolegovia,  ak  budete  súhlasiť, aby sme

o všetkých mnou navrhovaných ôsmich bodoch hlasovali spoloč-

ne. Odporúčam ich prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hovoríme o bodoch 16, 22 a 18?

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Áno, všetky sú obsiahnuté v  tých bodoch, ktoré tu máme

teraz.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Čiže hlasujeme o bodoch 16,  18 a 22 s odporúčaním pri-

jať ich.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Aj s ďalšími bodmi, ktoré  sú obsiahnuté v mojich dopl-

ňovacích návrhoch.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To nám musíte povedať, o ktoré body ide.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Pardon, vysvetlím. Keby ste si zobrali, prosím vás, ná-

vrhy, ako ich máte rozdané. Tam máme uvedený článok I, bod 2.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hovoríme o spoločnej správe, áno?

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Nie,  hovoríme o  dodatku. Ak  dovolíte, zopakujem  to.

(Hlasy zo sály.) Moment, ak môžem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Bod 16 a  súvisiaci bod 22 a bod  18 sú preformulované,

nachádzajú sa  v doplňovacích a  pozmeňovacích návrhoch, ako

som ich uviedol.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Musíte  ich oznámiť.  Nech  sa  páči, uveďte  ešte raz,

o ktorých bodoch  ideme hlasovať, s  tým, že ich  navrhujete

neprijať. Pán  poslanec, jednu časť tých  bodov navrhnete na

negatívne hlasovanie, a druhú, ak to uznávate, za pozitívne.

Vy musíte vedieť, o ktorých bodoch ako dávate hlasovať.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     O bode 16 a súvisiacom bode 22 a o bode 18 sme hlasova-

li negatívne. (Hlasy v sále.)  Pardon, myslel som, že to vy-

bavíme týmto  jedným hlasovaním. Ospravedlňujem  sa. Bod 16,

súvisiaci bod 22 a bod 18 odporúčam neprijať.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, takže hlasujeme o bodoch  16, 18 a 22 spoločnej

správy s odporúčaním neprijať  ich. Pán poslanec, pri bodoch

16, 18 a  22 z rozpravy vyplynulo, že sa  má o nich hlasovať

jednotlivo.  Prosím,  pán  spravodajca,  keby ste hlasovanie

uviedli tak, ako  to vzišlo z rozpravy.

 

     To znamená,  že toto hlasovanie  je neplatné, o  týchto

troch bodoch budeme hlasovať osobitne.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Akceptujem  to. Hlasujeme  o bode  16 spoločnej  správy

s odporúčaním neprijať ho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme  sa a hlasujme o  bode 16 spoločnej

správy. Pán spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasoval 1 poslanec.

     Proti návrhu hlasovalo 83 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento bod sme neprijali.

 

     Mali by sme hlasovať o bode 18.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Hlasujeme o bode 18. Odporúčam ho neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme  sa a hneď hlasujme  o bode 18 spo-

ločnej správy s odporúčaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 28 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 81 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Ani tento bod spoločnej správy sme neprijali.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Hlasujeme o bode 22. Odporúčam ho neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, hlasujeme o bode 22 s odporúčaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasoval 1 poslanec.

     Proti návrhu hlasovalo 82 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme ani tento bod spoločnej správy.

 

     Môžeme pokračovať, pán poslanec.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Áno, ďakujem. Prejdeme k bodom z rozpravy.

 

     Prvý som  diskutoval ja a mal  som 8 návrhov. Odporúčam

o nich hlasovať spoločne a odporúčam ich prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážení páni poslanci, pani poslankyne, z rozpravy bude-

me hlasovať najskôr o  doplňovacích a pozmeňovacích návrhoch

poslanca Lysáka.  Máte ich aj  v písomnej forme  pred sebou.

Navrhuje, aby sme hlasovali en  bloc a všetky prijali, samo-

zrejme s tým, že tam je  preklep, namiesto 31. marca 1995 má

byť 1996.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Prijali sme pozmeňovacie a  doplňovacie návrhy pána po-

slanca Lysáka.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Pán poslanec  Nagy mal 7 návrhov.  Z nich 6 neodporúčam

prijať, 1 odporúčam prijať. Chcem  sa spýtať, či môžeme hla-

sovať...

 

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, najskôr dajte  hlasovať o tom, čo odporú-

čate prijať, a  potom sa spýtame pána poslanca,  či bude sú-

hlasiť s hlasovaním en bloc, alebo jednotlivo.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Pán poslanec  Nagy  odporúčal v bode 39  novely  v § 12

ods. 3 slová "dozorná rada"  vypustiť a namiesto nich uviesť

slová "štatutárny predstaviteľ". Tento bod odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a  hlasujme. Pán spravodajca na-

vrhuje prijať tento pozmeňovací návrh pána poslanca Nagya.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 117 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1  poslanec.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

 

     Tento pozmeňovací návrh poslanca Nagya sme prijali.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, je možné hlasovať en bloc o ostatných bo-

doch. Chcete o každom osobitne?

 

Poslanec L. Nagy:

 

     Jednotlivo.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, dajte hlasovať osobitne.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Prvý návrh bol v § 6 ods. 5 novely vypustiť časť 8. Ne-

odporúčam prijať, je to uvádzané v návrhu pána Palacku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Počuli ste návrh pána spoločného spravodajcu. Návrh ne-

odporúča prijať. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 32 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

 

     Neprijali sme druhý pozmeňovací návrh poslanca Nagya.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ďalší návrh bol vypustiť v  § 8 odsek 5. Neodporúčam ho

prijať. Je to v mojom návrhu, ktorý som uvádzal.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a  hlasujme o ďalšom návrhu pána

poslanca Nagya  s odporúčaním spoločného  spravodajcu nepri-

jať ho.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 26 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     V ďalšom návrhu pán Nagy  odporúčal v § 10 vypustiť od-

sek 3 písm.  c) a ďalej vypustiť slovo "vopred"  tiež v § 10

odsek 3. Návrh neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, počuli sme návrh. Prezentujme sa hlasujme s od-

porúčaním návrh neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 22 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ďalej pán poslanec Nagy navrhol, aby sme v § 16 ods. 1

vypustili písmená a) a b). Rovnako návrh neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prezentujme sa a hlasujme  s odporúčaním neprijať tento

pozmeňovací  návrh pána  poslanca Nagya.  Ide o  § 16 ods. 1

písm. a), b).

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 32 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

     Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ďalej pán Nagy odporúčal z §  26 ods. 1 písm. b) vypus-

tiť čísla 4 a 5. Odporúčam návrh neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 18 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

 

     Neprijali sme ani tento pozmeňovací návrh pána poslanca

Nagya.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Jeho posledný  návrh bol vypustiť  z § 26  ods. 1 písm.

c). Odporúčam ho neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme, s odporúčaním nepri-

jať tento návrh.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 14 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.

 

     Ani tento posledný pozmeňovací návrh sme neprijali.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ďalej pán  poslanec Baránik odporúčal,  aby sme v  § 20

ods. 6 za slová "banky  a pobočky zahraničnej banky" vsunuli

slová "na území Slovenskej republiky". Chcel by som pripome-

núť, že  toto v podstate implicitne  vychádza z textu, preto

takýto návrh odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a  hlasujme. Pán spravodajca od-

porúča  neprijať pozmeňovací  návrh pána  poslanca Baránika.

Tam išlo o odsek 6, nie odsek 3.

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovali 2 poslanci.

     Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 53 poslancov.

 

     Neprijali sme tento pozmeňovací návrh pána poslanca Ba-

ránika.

 

     Môžeme pokračovať, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ako ďalší  vystúpil pán poslanec Palacka, ktorý v prvej

časti podal alternatívny návrh v  bode 31 nový ods. 5 vypus-

tiť, alebo v  bode 31 v novom ods. 5  vypustiť text za čiar-

kou. S touto druhou časťou súhlasím a odporúčam ju prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže, prosím...

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Pardon, pán predseda, budeme  hlasovať o tej prvej čas-

ti. Odporúčam ju neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     O ktorej prvej časti?

 

Poslanec L. Lysák:

 

     O prvej  časti návrhu, kde  sa navrhuje v  bode 31 nový

odsek 5 vypustiť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

      Čiže to  je § 6  odsek 5, ktorý  navrhoval pán Palacka

vypustiť. Áno,  pán poslanec? Pán  poslanec Palacka. Zapnite

mu mikrofón. Mám poznačené, že ste  chceli, aby sa z § 6 od-

sek 5 vypustil.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Môj prvý návrh  znel: Odsek 5 z §  6 vypustiť a zároveň

v bode 97 návrhu vypustiť § 45b.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, to je ďalší návrh.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Nie. To je jeden návrh, ktorý spolu súvisí.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     A ak ešte môžem dokončiť,  ten druhý návrh, ktorý pove-

dal spoločný  spravodajca, je obsiahnutý  v spoločnej správe

a bol prijatý.  Čiže druhý alternatívny návrh  už nie je ak-

tuálny.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Čiže týmto je akceptovaný.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Áno, ale trvám na hlasovaní o prvom návrhu.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Áno, hlasujeme  o prvom návrhu,  ktorý odporúčam nepri-

jať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Čiže hlasujeme o § 6  ods. 5, ktorý žiadal pán poslanec

Palacka vypustiť.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme s odporúčaním spoloč-

ného spravodajcu neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 45 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

 

     Takže  sme neprijali  tento pozmeňovací  návrh pána po-

slanca Palacku.

 

     Môžete pokračovať, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Tretí návrh bol vypustiť z  návrhu bod 40. Odporúčam ho

neprijať.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Bod 40?

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Bod 40 návrhu novely navrhuje vypustiť. Odporúčam návrh

neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a  hlasujme o ďalšom návrhu pána

poslanca Palacku, ktorý žiadal z  § 13 vypustiť písmeno b).

Spoločný spravodajca návrh odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 31 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Vo štvrtom návrhu pán poslanec Palacka odporúčal v bode

43 v novom znení § 16 ods. 1 vypustiť písm. a) a text písme-

na b) spojiť s predvetím. Alebo ak návrh neprejde, tak v bo-

de 43 v  novom § 16 ods. 1 písm.  a) číslo 3 nahradiť číslom

30. Môžeme dať hlasovať o oboch, pán poslanec? (Nie.) Hlasu-

jeme o štvrtom návrhu. Odporúčam ho neprijať.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Aby  sme rozumeli,  hlasujeme o  § 16  ods. 1  vypustiť

písm. a).

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme s odporúčaním spoloč-

ného spravodajcu návrh neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 32 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento pozmeňovací návrh.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ďalej bol návrh, aby v bode  43 v novom znení § 16 ods.

1 písm. a) číslo  3 % bolo nahradené číslom  30 %. Odporúčam

ho neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Spravodajca odporúča

neprijať takto navrhovanú zmenu pána poslanca Palacku.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 31 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme ani tento pozmeňovací návrh.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ďalej bol návrh,  aby sa body 46 až  50 nahradili bodom

46, ktorý by znel: "§ 17  sa vypúšťa a ďalšie body sa prime-

rane prečíslujú." Odporúčam ho neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravo-

dajca odporúča aj tento návrh zamietnuť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 31 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     K bodu 48 je návrh zmeniť  ho takto: "V § 17 sa vypúšťa

odsek 3 a ďalšie odseky sa prečíslujú." Odporúčam návrh pri-

jať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  prezentujeme sa  a hlasujeme.  Pán spravodajca

odporúča  prijať návrh  pána poslanca  Palacku, ktorý hovorí

o §  17 s  vypustením odseku  3 tohto  paragrafu. Potešil ma

úsmev na tvári pána poslanca Miklošku.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 118 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 1 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento pozmeňovací návrh sme prijali.

 

     Môžete pokračovať, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     V bode 57 pán Palacka navrhuje v novom písmene d) dopl-

niť text:  "Banke patrí od  Národnej banky Slovenska  úhrada

nevyhnutných vecných nákladov v prípade, ak správa preukáže,

že hlásenie  verne zobrazuje skutočnosť." V novom písmene e)

doplniť text: "Banke patrí od Národnej banky Slovenska úhra-

da nevyhnutných  vecných nákladov v prípade,  ak správa pre-

ukáže, že údaje hlásenia sú správne." Odporúčam návrh nepri-

jať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravo-

dajca odporúča tento návrh pána poslanca neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 30 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tento pozmeňovací návrh.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     V bode 63 je návrh  upraviť text odseku 4 takto: "Banka

je povinná predkladať ministerstvu  účtovnú závierku a údaje

z účtovníctva.  Rozsah, spôsob  a termíny  predkladania určí

ministerstvo všeobecne  záväzným predpisom." S  týmto textom

odporúčam návrh prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravo-

dajca túto zmenu navrhuje prijať. To je § 24.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 116 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže sme akceptovali a prijali tento návrh.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     V bode  82 v novom  § 36b pán poslanec odporúča zameniť

slová "je financovaný" slovami "môže byť financovaný". Návrh

neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravo-

dajca odporúča neprijať návrh pána poslanca Palacku  týkajú-

ci sa § 36 ods. d).

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 47 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     V novom § 36 písm. f) ods. 1 číslo 60 % zmeniť na 80 %.

Odporúčam návrh neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prezentujme sa a hlasujme s odporúčaním pána spoločného

spravodajcu neprijať zmenu v § 36 písm. f), tak ako ju navr-

hol pán poslanec Palacka.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 42 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Rovnako  neodporúčam,  aby  sme  podľa  návrhu v  novom

§ 36e ods. 2 číslo 15 %  zmenili na 30 %. Odporúčam teda ná-

vrh neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravo-

dajca odporúča návrh neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 28 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     V bode 82 pán  poslanec navrhuje vypustiť novonavrhnuté

paragrafy 36, 36l až 36r. Odporúčam návrh neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravo-

dajca  neodporúča prijať  návrh pána  poslanca, ktorý hovorí

o vypustení paragrafov 36, 36l až 36r.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 123 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 32 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

 

     Neprešiel tento pozmeňovací návrh.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ďalej v bode  82 v novom § 36 písm.  o) ods. 4 v druhej

vete  nahradiť  slová  "hypotekárna  banka" slovami "Národná

banka Slovenska". Návrh odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme takisto s odporúčaním

spravodajcu neprijať tento návrh.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 25 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento pozmeňovací návrh.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Vážené dámy a páni, ďalší návrh,  aby sa o bodoch 14 až

16 hlasovalo oddelene, sme  už uskutočnili. A posledný návrh

pána Palacku je, ak prejde spravodajcov návrh k § 44a, odpo-

rúča doplniť do ods. 1 na začiatku vety "Slovenská sporiteľ-

ňa". Odporúčam návrh prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravo-

dajca odporúča  prijať posledný návrh  pána poslanca Palacku

týkajúci sa § 34a o zmene názvu na Slovenská sporiteľňa.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 108 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže sme prijali tento návrh pána poslanca Palacku.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     K  návrhu pána  poslanca  Filkusa:  Odporúča v  bode 31

v § 6  odsek 5 vypustiť. V  podstate si myslím, že  je to už

bezpredmetné, ale ak hlasujeme, odporúčam to neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     O tom sme už hlasovali.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Prejdeme k bodu 2, kde v § 20 ods. 1...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Myslím si, že netreba o tom hlasovať. Pán poslanec Fil-

kus, už sme zamietli tento návrh. Trváte na tom? (Nie.)

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ďalší bod 36b "splatnosť najmenej desať rokov" odporúčam

neprijať.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a  hneď hlasujme. Spoločný spra-

vodajca odporúča neprijať zvýšenie  splatnosti z piatich ro-

kov na desať  rokov. To je spodná hranica,  čiže môže sa tam

zvyšovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 48 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže sme neprijali tento návrh.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Pán poslanec Košnár odporúčal v bode 45 § 16 ods. 1 do-

plniť o písmeno d), ktoré  vrátane poznámky pod čiarou s od-

kazom 3 by znelo: "d) predaj banky, pobočky zahraničnej ban-

ky alebo ich časti" poznámka 3c.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Košnár, keby ste  to doplnili, lebo tam to

bolo inak.

 

Poslanec J. Košnár:

 

     Chcem stiahnuť tento návrh, pretože sme o ňom už hlaso-

vali v rámci spoločnej správy v dvoch bodoch.

 

 

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ďakujem pekne. K návrhom pani poslankyne Schmögnerovej.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte predtým mal návrh pán poslanec Sopko.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Nie, až  následne. Pani Schmögnerová odporúčala  v § 36

úpravu na 8 rokov. Návrh odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pani poslan-

kyne Schmögnerovej s odporúčaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 123 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 40 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ďakujem. V  § 36 pani poslankyňa  Schmögnerová v odseku

2 odporúča doplniť: "...pri poskytovaní hypotekárnych úverov

použitých na zabezpečovanie bývania. Tento rámec nemôže pre-

siahnuť 30 %." Odporúčam návrh neprijať.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pani poslan-

kyne  Schmögnerovej s  odporúčaním neprijať  ho, tak  ako to

predniesol spoločný spravodajca.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 35 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh pani poslankyne.

 

     Môžeme pokračovať.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Pani poslankyňa Schmögnerová  odporúčala vypustiť slovo

"ministerstvo" v § 36o a 36e a vetu ukončiť za "Národná ban-

ka Slovenska". Odporúčam návrh neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  hlasujeme  o  ďalšom  návrhu  pani  poslankyne

Schmögnerovej s odporúčaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 43 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ďalej pani poslankyňa odporúčala vypustiť v § 36d odsek

d). Odporúčam návrh neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujeme  sa a hlasujeme  s odporúčaním ne-

prijať  tento   ďalší  pozmeňovací  návrh   pani  poslankyne

Schmögnerovej.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 30 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     A posledný je návrh  uznesenia pani poslankyne, kde od-

porúča  Národnej rade  Slovenskej republiky  zaviazať vládu,

aby pripravila nariadenie vlády, ktorým sa stanovia podmien-

ky štátnej finančnej  politiky podporiť hypotekárne úverova-

nie  bytovej výstavby  a zaviazať  vládu, aby  do 31.  marca

1996  pripravila nariadenie,  ktorým sa  podrobnejšie upraví

použitie  dočasne voľných  finančných prostriedkov získaných

z hypotekárnych obchodov. Odporúčam návrh neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme sa prezentovať a  hlasovať o návrhu pani poslan-

kyne Schmögnerovej.

 

     Pán poslanec, ale to je  uznesenie, o ňom budeme hlaso-

vať až potom, keď budeme  hlasovať o návrhu ako celku. Takže

toto hlasovanie neplatí.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Prejdeme k  návrhom pána poslanca  Sopka, ktorý odporú-

čal, aby v § 16 ods. 1, v § 29 ods. 4 a v § 34 ods. 1 sa vy-

pustili slová "po prerokovaní s ministerstvom" z novelizova-

ných ustanovení. Odporúčam návrh neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslan-

ca Sopka s odporúčaním neprijať ho. Ide  o § 16 ods. 1, § 29

ods. 4, §  34 ods. 1 - vypustiť  slová, ktoré predniesol pán

spoločný spravodajca.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 26 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tieto návrhy.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Druhý  návrh pána  poslanca Sopka  znel, aby  sa v § 16

ods. 1 písm. b) vypustili  slová "ako aj na zvýšenie". Odpo-

rúčam neprijať ho.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravo-

dajca navrhuje tento návrh pána poslanca Sopku neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 27 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Pán poslanec  Kunc navrhuje, aby  sa bod 34  čl. I §  8

ods. 5 neprijal. Odporúčam jeho návrh neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme.  Pán spoločný  spravodajca navrhuje hlasovať

proti návrhu pána poslanca Kunca týkajúceho sa § 8 ods. 5.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 124 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 10 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže sme neprijali tento návrh.

 

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ďalej pán poslanec Kunc odporúčal v  bode 52 čl. I § 19

ods. 3, aby sa modifikoval  limit celkovej sumy úverov záruk

poskytovaných  všetkým  osobám,  ktoré  majú  osobitný vzťah

k bankám, na 50  % základného imania. K tomu  sme už prijali

platné uznesenie, nemusíme teda hlasovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Uznesenie nie, len návrh.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Odporúčam v takom prípade návrh neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Netreba o  tom hlasovať. Pán  poslanec Kunc, trváte  na

tom, aby sa hlasovalo? (Nie.) Ďakujem.

 

     Pán spravodajca, prezentujte  ďalší návrh pána poslanca

Kunca.

 

Poslanec  L. Lysák:

 

     V ďalšom návrhu pán poslanec Kunc odporúčal v § 17 ods.

3 návrh neprijať. Odporúčam návrh neakceptovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže  hlasujeme  o  pozmeňovacom  návrhu pána poslanca

Kunca týkajúcom sa § 17  ods. 3. Pán spoločný spravodajca ho

navrhuje neprijať.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 15 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.

 

     Tento návrh neprešiel.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     V ďalšom, štvrtom návrhu pána poslanca sa odporúča, aby

sa v § 20 ods. 1  za slová "jej zamestnancovi" uviedli slová

"vrátane osôb, ktoré majú osobitný vzťah k banke". Návrh od-

porúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a  hlasujeme. Hlasujeme o pozme-

ňovacom návrhu pána poslanca Kunca týkajúcom sa § 20 ods. 1,

rozšírenie práv  osôb. Spoločný spravodajca  ho navrhuje ne-

prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 12 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

 

 

 

Poslanec L. Lysák:

 

     V bode 63 čl. I § 24 pán poslanec Kunc navrhuje, aby sa

neprijal novonavrhovaný odsek 4. Odporúčam návrh neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme  aj o tomto návrhu  pána poslanca Kunca

s negatívnym odporúčaním spravodajcu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 9 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.

 

     Tento návrh neprešiel.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     V  ďalšom návrhu  pán poslanec  Kunc odporúča,  aby sme

v bode 59 čl. I § 22 neprijali navrhované odseky 5 a 6, kto-

ré ukladajú povinnosti audítorom. Odporúčam ho neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Aj o  tomto návrhu budeme  teda hlasovať s  odporúčaním

spravodajcu neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 12 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov.

 

     Neprijali sme tento pozmeňovací návrh.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Posledný návrh z rozpravy pána poslanca Kunca bol taký,

aby sa v bode 82 v čl. I § 36r namiesto slova "môžu upraviť"

v prvej vete dalo slovo "upravia". Návrh odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme  sa a hneď  hlasujme o pozmeňovacom

návrhu pána poslanca Kunca v § 36r s odporúčaním prijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Prijali sme tento pozmeňovací návrh pána poslanca Kunca.

 

     Pán poslanec Filkus, teraz  hlasujeme, takže môžete mať

len procedurálny návrh. Nech sa páči, predneste ho.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Samozrejme,  nie v  nádeji, že  to náhodou odhlasujete,

ale kvôli poriadku chcem povedať, že  som k § 20a ods. 1 dal

pripomienku  povinnosť informovať  o úverových  zárukách nad

5 miliónov. Bolo milión, potom ste  pridali 3 a ja som navr-

hoval 5. Nedali ste o tom  hlasovať. Pre nič iné to nechcem,

len kvôli poriadku. Hovorím, nie v  nádeji, že by ste to ná-

hodou odhlasovali.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, máte do  určitej miery pravdu, ale hlaso-

vali sme s tým, že sme odhlasovali 3 milióny, čiže tých 5 by

sme neodhlasovali.  Takže to je v  poriadku. Pokoj, páni po-

slanci, my sme sa dohodli  s pánom poslancom Filkusom. Takže

prosím, pán spoločný spravodajca, keby ste pristúpili k hla-

sovaniu o zákone ako celku.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Vážené dámy a páni, iste radi všetci teraz v závere bu-

deme hlasovať  o zákone ako  celku. Odporúčam prijať  novelu

zákona číslo 21/1992 Zb.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     V súlade s  ustanovením § 26 ods. 1  zákona o rokovacom

poriadku budeme  hlasovať o vládnom návrhu  zákona ako celku

v znení  schválených  doplnkov  a  zmien. Prosím, hlasujeme.

Spravodajca navrhuje zákon ako celok prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 100 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že  sme schválili vládny  návrh zákona Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky, ktorým  sa mení a  dopĺňa

zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpi-

sov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony.

 

 

     Mali  by sme  hlasovať ešte  o návrhu  uznesenia, ktoré

predniesla pani poslankyňa Schmögnerová.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Pani poslankyňa  Schmögnerová navrhla, aby  sme prijali

uznesenie, ako  som už uvádzal, aby  Národná rada Slovenskej

republiky zaviazala vládu Slovenskej  republiky do 31. marca

1996 pripraviť nariadenie vlády, ktorým sa stanovia podmien-

ky štátnej finančnej  podpory hypotekárneho úverovania byto-

vej výstavby.  A druhý bod, aby  Národná rada Slovenskej re-

publiky  zaviazala vládu  Slovenskej republiky  do 30. marca

1996  pripraviť nariadenie  vlády či  ministerstva financií,

ktorým sa  podrobnejšie upraví použitie  dočasne voľných pe-

ňažných prostriedkov získaných z hypotekárnych obchodov.

 

     Tento návrh odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  hlasujeme o  návrhu na  uznesenie, ktoré pred-

niesla pani  poslankyňa Schmögnerová, s  odporúčaním spravo-

dajcu neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 38 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Návrh uznesenia sme neprijali.

 

 

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Pán predseda,  dámy a páni,  ďakujem za trpezlivosť  aj

zhovievavosť. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán spoločný spravodajca.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     prejdeme  k  d r u h é m u  bodu  rokovania, ktorým je

 

     priemyselná politika Slovenskej republiky.

 

     Medzitým sa hlási pán  poslanec Komlósy s faktickou po-

známkou.

 

Poslanec Zs. Komlósy:

 

     S procedurálnou poznámkou. Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Na základe  § 13 ods.  4 platného rokovacieho  poriadku

chcem podať procedurálny návrh,  aby sme tento bod programu,

čiže bod 3 schváleného  programu,  presunuli ako bod 17 pro-

gramu.  Dôvody na  to som  uviedol pri  schvaľovaní programu

a uviedol ich  aj pán poslanec Černák.  Tým by sme vytvorili

aj podmienky na to, aby sa ministerstvo životného prostredia

kvalifikovane  pripravilo  a  písomne  predložilo stanovisko

k priemyselnej politike Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem pekne.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, my sme  už schvaľovali tento bod programu

a prešiel. Bol tu  návrh pána  poslanca Černáka, takže o tom

sme už hlasovali. Napriek tomu  dám hlasovať o vašom návrhu,

ale chcem vás  upozorniť na to, že to,  čo predniesol aj pán

poslanec Černák, nechcel som  tu vtedy replikovať. Chcem po-

vedať, že nie je to  tak, ako bolo konštatované. Paragraf 35

zákona číslo  127/1994 hovorí, že  návrh zásadnej rozvojovej

koncepcie  najmä v  oblasti energetiky,  baníctva, priemyslu

atď. musí obsahovať hodnotenie z hľadiska jeho predkladaných

vplyvov  na životné  prostredie a  podľa potreby  tiež návrh

opatrení na vylúčenie  alebo zníženie nepriaznivých vplyvov.

Čiže podľa potreby s tým,  že odsek 2 hovorí: Spracovateľ je

povinný návrh  podľa odseku 1 vopred  prerokovať s minister-

stvom z hľadiska uvedených  vplyvov a navrhovaných opatrení.

Povedal som, že požiadam ministra,  aby nám vysvetlil, či sa

toto stalo,  čo hovoria tieto  paragrafy. Čiže dám  hlasovať

o vašom návrhu, keď chcete, ale nie je podstatný.

 

     Prosím, prezentujme sa  a zároveň hlasujme. Neodporúčam

prijať návrh pána poslanca. (Hlasy z pléna.)

 

     Ja mám právo vysvetľovať, pán poslanec.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 107 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 41 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento návrh neprešiel.

 

 

     Prosím, materiál k tomuto bodu máte predložený ako tlač

294 a spoločnú správu výborov ako tlač 294a, ktorej súčasťou

je aj návrh uznesenia Národnej rady.

 

     Z poverenia vlády  Slovenskej republiky materiál uvedie

minister hospodárstva  Slovenskej republiky pán  Ducký. Ešte

predtým má slovo pán poslanec Černák s faktickou poznámkou.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený  pán predseda,  v krátkom  vysvetlení, ktoré ste

dali pred  hlasovaním o návrhu pána  poslanca Komlósyho, ste

povedali, že je tu pán minister...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ale to môže byť len procedurálny návrh.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     ...pán  minister  Zlocha  preto,  aby  sa vyjadril, ale

vzápätí  ste dali  hlasovať. Očakával  som, že  pán minister

Zlocha sa vyjadrí, pretože v § 35 je ešte aj  odsek 3, ktorý

dokonca hovorí  o tom, že  to malo byť  dva mesiace predtým,

aby bol  priestor na verejnú diskusiu.  Takže bolo by dobre,

keby sa pán minister Zlocha vyjadril.