Stenografická správa o 12. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky

Prepis zo schôdze

                    Prvý deň rokovania

      12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                     11. decembra 1995

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

      Vážené panie poslankyne,

      vážení páni poslanci,

 

     otváram rokovanie 12.  schôdze Národnej rady Slovenskej

republiky. Skôr  než pristúpime k rokovaniu, zistíme prítom-

nosť prezentovaním sa.

 

     Ďakujem.  Prezentovalo sa  92 poslancov,  takže Národná

rada je schopná uznášať sa.

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     na  dnešnú schôdzu  sa písomne  ospravedlnili poslanci:

Marcela Gbúrová,  Ladislav Polka, Roman  Kováč, Ivan Rosival

a z poverenia  Národnej rady Slovenskej republiky  sú na za-

hraničnej ceste Ľubomír Fogaš a Miroslav Mikolášik.

 

     Tak ako sme sa dohodli na minulej schôdzi, určím overo-

vateľov, ktorými na dnešnej schôdzi budú pán poslanec Miklu-

šičák za  KDH a pani poslankyňa  Melánia Kolláriková za SNS.

Náhradníkmi budú pán Zsolt Komlósy a pán Stanislav Líška.

 

      Vážené panie poslankyne,

      vážení páni poslanci,

 

     po dohode s podpredsedami  Národnej rady Slovenskej re-

publiky a v politickom  grémiu navrhujem program 12. schôdze

tak, ako ho máte rozdaný.

 

     Panie poslankyne, páni poslanci, v programe 12. schôdze

sú pod bodmi 5, 9, 12, 14, 15, 16 a 17 zaradené návrhy záko-

nov, o ktorých dám hlasovať s návrhom, aby podľa § 75 zákona

o rokovacom poriadku  Národná rada Slovenskej  republiky sú-

hlasila s  ich prerokovaním pred  uplynutím 60-dňovej lehoty

od ich rozoslania poslancom.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 70 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže  sme  schválili  možnosť  zaradenia  týchto bodov

programu na dnešnú schôdzu.

 

     Teraz  pristúpime  k  schvaľovaniu  návrhu programu 12.

schôdze Národnej rady.

 

      Dovoľte, aby som prvé  návrhy predniesol ja. Na požia-

danie  vlády  Slovenskej  republiky  vzhľadom na naliehavosť

a predpokladaný termín  účinnosti navrhujem zaradiť  na pro-

gram 12. schôdze:

 

     1. Vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej repub-

liky, ktorým sa zrušuje  zákonné opatrenie Predsedníctva Fe-

derálneho zhromaždenia  číslo 366/1992 Zb.  o opatreniach vo

vzťahu k Zväzovej republike  Juhoslávia. To je otázka Srbska

a Čiernej Hory. Máte to ako tlač 305 v bode 22.

 

 

     2. Vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej repub-

liky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady

číslo 9/1992  Zb. o obchodných a  priemyselných komorách. Je

to tlač 299, bod 23.

 

     3. Vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej repub-

liky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb. o ban-

kách v znení neskorších predpisov  a ktorým sa menia a dopĺ-

ňajú niektoré ďalšie zákony. Máte to ako tlač 302, bod 24.

 

     4. Vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej repub-

liky, ktorým  sa menia a dopĺňajú  niektoré zákony v oblasti

sociálneho zabezpečenia. Máte to ako tlač 304, bod 25.

 

     Dávam návrh podľa § 75 zákona o rokovacom poriadku, aby

Národná rada súhlasila s  prerokovaním týchto vládnych návr-

hov zákonov pred uplynutím 60-dňovej lehoty. O každom návrhu

dám pri schvaľovaní hlasovať osobitne.

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     pýtam sa,  či niekto z  vás má ešte  pozmeňovacie alebo

doplňovacie návrhy. Najskôr sa prihlásil pán podpredseda An-

del. A prosím pánov poslancov a panie poslankyne, ktorí máte

náhradné karty, aby ste to nahlásili.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán  predseda. Chcel by som  oznámiť, že budem

hlasovať náhradnou kartou číslo 4.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán podpredseda. Ďalej pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     úroveň demokracie  sa často meria  i podľa dodržiavania

niektorých  zásadných  otázok,  ktoré  nie  sú celkom presne

upravené právom. Podľa ochrany plurality v jednotlivých kra-

jinách sa meria a akýmsi symbolickým i praktickým vyjadrením

dodržiavania demokratických  pravidiel hry je  kontrola taj-

ných služieb.  Viete, že sa  to stalo veľmi  často predmetom

najrozličnejších diskusií.  Aby sa tieto  diskusie skončili,

navrhujem do programu zahrnúť  osobitný bod: Zmena uznesenia

Národnej rady  Slovenskej republiky číslo 25  zo 4. novembra

1994  o zriadení  Osobitného kontrolného  orgánu na kontrolu

činnosti  Slovenskej informačnej  služby a  rozšírenie tohto

Osobitného kontrolného orgánu o ďalších členov. Navrhujem to

ako prvý bod vo štvrtok 14. decembra 1995.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec Bárdos.

 

Poslanec Gy. Bárdos:

 

     Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

 

     Môj návrh znie,  aby sa body 27 a  28 prerokovali v ten

istý deň, to znamená tak, ako je to určené pri 27. bode, aby

sa v  piatok 15. decembra  o 9.00 hodine  prerokoval 27. bod

a zároveň hneď v ten istý deň,  v ten istý čas po interpelá-

ciách aby nasledovala všeobecná rozprava.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Weiss.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Vážený pán predseda,

 

     vzhľadom na skutočnosť, že pred dvoma týždňami sa usku-

točnilo  prvé  zasadnutie  Spoločného  parlamentného  výboru

Európskej únie  a Slovenskej republiky  a  cez víkend sa pán

predseda  vlády  zúčastní  na  stretnutí predstaviteľov vlád

krajín Európskej únie v Madride, navrhujem, aby sa na budúci

týždeň v pondelok alebo v stredu zaradila do programu Národ-

nej  rady Slovenskej  republiky informácia  o priebehu oboch

podujatí a  o ich význame  na vytváranie podmienok  na vstup

Slovenskej republiky  do Európskej únie  a k tomuto  bodu sa

uskutočnila aj rozprava.

 

     Ďalej dávam  návrh, aby sa na  program budúcej schôdze,

prípadne aj marcovej schôdze,  zaradil bod: kontrola plnenia

Programového vyhlásenie vlády  Slovenskej republiky, nakoľko

uplynie rok  od dňa, keď tento parlament schválil programové

vyhlásenie vlády. Samozrejme, chcem  dodať, že členovia par-

lamentu by  mali dostať od vlády  príslušné podkladové mate-

riály.

 

     Napokon, pán predseda, vychádzajúc z informácie o prie-

behu politického  grémia, ktoré bolo  dnes doobeda, kde  ste

povedali,  že  budete  informovať  Radu Slovenskej televízie

a vedenie  Slovenskej televízie  o  tom,  že by  bolo účelné

uskutočniť  prenos z  takého dôležitého  bodu, ako  je návrh

štátneho rozpočtu, chcem sa vás opýtať, aké kroky ste v tom-

to smere urobili. A chcem dodať, že by bolo dobré, keby Slo-

venská televízia  zabezpečila priamy prenos aj  z takého vý-

znamného  bodu, akým  je ratifikácia  základnej zmluvy medzi

Slovenskou republikou  a Maďarskou republikou. A  už len tak

na dôvažok dodávam,  že by bolo dobré, keby  sme si založili

taký zvyk,  že otázky a interpelácie  poslancov by tiež boli

predmetom priameho prenosu.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Fico.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Ďakujem, pán predseda. Ako som už informoval na dnešnom

politickom grémiu,  navrhujem, aby sme  ako bod 26  programu

prerokovali návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej

republiky na vydanie zákona  Národnej rady Slovenskej repub-

liky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 1/1992 Zb. o mzde,

odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení

neskorších predpisov. Ide vlastne  o právnu normu, ktorá za-

bezpečuje nárast  minimálnej mzdy. Keďže  ste, pán predseda,

predniesli návrh  v mene vlády  na doplnenie programu  o iné

sociálne zákony, domnievam sa, že v tomto prípade by sa ten-

to návrh zákona o zvyšovaní minimálnej mzdy mohol prerokovať

súčasne s návrhmi, ktoré predkladá vláda.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Dzurinda.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Pán predseda, chcem sa  vyjadriť k vášmu návrhu doplniť

program  schôdze o  štyri body.  Chcem sa  vyjadriť k  dvom,

k novele  zákona o  bankách a  k novele  zákona o obchodných

a priemyselných komorách.

 

     Poslanecký klub KDH nemá výhrady  k tomu, aby sme roko-

vali o zákone o bankách, ale prospelo by tomuto zákonu, keby

sme o  ňom rokovali v  januári. Chcem vás  poprosiť, aby ste

odôvodnili, čo sa stane, ak by sme o ňom rokovali v januári.

Boli sme na rokovaní s  komerčnými bankami a s Národnou ban-

kou  a je  evidentné, že  zákonu by  prospelo, keby sme ešte

získali čas.  Chcem vás teda poprosiť  o lepšie odôvodnenie,

čo sa stane, ak o bankách budeme rokovať v januári.

 

     Po druhé,  chcem vyjadriť zásadný  nesúhlas s tým,  aby

sme rokovali o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺ-

ňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 9/1992 Zb. o obchod-

ných a priemyselných komorách. V prvom rade, tento návrh zá-

kona nebol ešte vo výboroch  a my máme veľmi nabitý program,

iste bude  náš výbor zasadať  aj počas tejto  schôdze k iným

otázkam. Po druhé, dnes  ma osobne požiadal predseda Obchod-

nej a priemyselnej komory, aby sme nerokovali na decembrovej

schôdzi o tomto zákone, lebo  má oveľa vážnejší dosah na po-

stavenie a  chod týchto záležitostí,  ako sa na  prvý pohľad

môže zdať. Chcem teda poprosiť, aby sme o tomto zákone roko-

vali na januárovej schôdzi, aby sme mali dostatok času roko-

vať s Obchodnou a priemyselnou komorou, so zástupcami podni-

kateľských kruhov a podobne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

    Ďakujem. Pán poslanec Delinga.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Ďakujem  pekne, pán  predseda. Dovolím  si podať  návrh

k bodu 16.  Je to vládny návrh  zákona Národnej rady Sloven-

skej  republiky,  ktorým  sa   mení  a  dopĺňa  zákon  číslo

132/1989 Zb. o ochrane práv k novým odrodám rastlín a pleme-

nám zvierat, t. j. tlač 290. Vzhľadom na to, aby sa posúdili

ešte niektoré odborné stanoviská, ale  aj vzhľadom na to, že

vládny návrh mal odôvodniť minister pôdohospodárstva pán Ba-

co, ktorý je toho času  na liečení, navrhujem, aby sme tento

bod presunuli za bod 25, to znamená, aby sme ho prerokováva-

li ako bod číslo 26.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ktorý bod?

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Bod  číslo 16  presunúť za  bod číslo  25, čiže ako bod

číslo 26.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Pán predseda, mám náhradnú hlasovaciu kartu číslo 3.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Urban.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Pán predseda, budem hlasovať náhradnou kartou číslo 1.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.  Pán poslanec Čarnogurský.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán  predseda, jednak  budem hlasovať  náhradnou kartou

číslo 2 a jednak by som  chcel navrhnúť ďalší bod do progra-

mu. Najskôr krátke odôvodnenie:  Slovenská tlač každých nie-

koľko dní uverejňuje nové a nové informácie o účasti Sloven-

skej informačnej  služby na odvlečení  slovenského občana do

zahraničia. Minulý týždeň som sa stretol s príslušníkom Slo-

venskej informačnej služby, súčasným, - teda doteraz, nazvem

ho Oskarom F., ktorý mi osobne potvrdil svoju účasť na tomto

odvlečení,  a tým  aj účasť  Slovenskej informačnej  služby,

keďže sa tam zúčastnil z titulu služobných povinností. A ko-

nečne, slovenská  tlač uverejňuje každú  chvíľu nové a  nové

informácie  o  vnútorných  pomeroch  Slovenskej  informačnej

služby, myslím  aj odhliadnuc od kauzy  Michal Kováč mladší,

čo svedčí o nízkej  úrovni disciplíny v Slovenskej informač-

nej službe a o nízkej úrovni riadenia Slovenskej informačnej

služby, keď sa zdá, že nič  tam takmer nie je utajené, alebo

nemôže  byť utajené,  a tým  je Slovenská  informačná služba

vlastne nefunkčná a nemôže plniť povinnosti, ktoré podľa zá-

kona má plniť.

 

     Z týchto dôvodov navrhujem, aby sme zaradili do progra-

mu ako  bod programu: Rozpravu o  informáciách o účasti Slo-

venskej informačnej  služby na odvlečení  slovenského občana

do zahraničia, ako aj o úrovni riadenia Slovenskej informač-

nej služby. Ako bod programu, podľa poradia.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predseda, mám  dve veci. Jedna bude informá-

cia o stanovisku nášho poslaneckého klubu, ktorý dnes po ro-

kovaní politického  grémia sa vyjadroval k  návrhom na doda-

točné zaradenie vládnych návrhov do programu. Tiež sme také-

ho názoru,  že by zákon  o bankách, resp.  zákon o obchodnej

a priemyselných komorách  nemal byť predmetom  tohto rokova-

nia, pretože  neboli podané žiadne  dôvody, ktoré odôvodňujú

naliehavosť týchto návrhov. K jednému chcem dodať, že vlast-

ne nie je vecne vyjasnené, ako  by to malo byť. Má sem prísť

vysoký predstaviteľ obchodných a  priemyselných komôr zo za-

hraničia, stretnúť  sa s predsedom vlády  a predsedom parla-

mentu. K zákonom o bankách chcem povedať, že je to rozsiahla

norma,  ktorú si  poslanci takpovediac  našli dnes  na stole

a nie som  si celkom istý, či  ju dokážeme preštudovať počas

tohto zasadnutia a prerokovať vo výboroch tak, aby mohla byť

úspešne schválená.

 

     Moja druhá časť tohto vystúpenia je venovaná konkrétne-

mu návrhu. Predkladal som ho  už na minulej schôdzi. Zopaku-

jem ho znovu. Navrhujem, aby sme ako 26. bod programu prero-

kovali rozpočet Fondu  detí a mládeže na rok  1995. Teda nie

1996. Ak si pamätáte, tento návrh sme na minulej schôdzi za-

mietli s tým, že pán poslanec Halabrín informoval o priesku-

me, ktorý schválil výbor pre vzdelanie, vedu a kultúru a mal

sa  uskutočniť vo  Fonde  detí  a mládeže.  Tento poslanecký

prieskum sa uskutočnil. Poslanci  podali správu nášmu výboru

a tentokrát Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru

a šport  odporúča  Národnej  rade  prerokovať tento rozpočet

a uzavrieť tak problém Fondu detí a mládeže na rok 1995, aby

sme mohli potom na januárovej, resp. februárovej schôdzi ro-

kovať o rozpočte fondu na rok 1996.

 

     Ďakujem.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja. Pán poslanec Kunc.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Vážený pán predseda, za  poslanecký klub SNS navrhujem,

aby sme  na tejto schôdzi  neprerokúvali navrhovaný bod  21,

návrh na vyslovenie súhlasu  Národnej rady Slovenskej repub-

liky s ratifikáciou Zmluvy  o dobrom susedstve a priateľskej

spolupráci medzi Slovenskou  republikou a Maďarskou republi-

kou. Vzhľadom na už  teraz známy nejednoznačný výklad zmluvy

to  bude oprávnené  až potom,  keď zmluvné  strany pripravia

a prijmú záväzný jednotný výklad textu zmluvy ako celku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Kňažko.

 

Poslanec M. Kňažko:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte  mi, aby  som sa  vyjadril k  tlači číslo  278,

k vládnemu návrhu zákona o audiovízii. Tento zákon nevytvára

systémové prostredie na rozvoj národnej audiovizuálnej tvor-

by na  Slovensku. Návrh zákona  nerešpektuje pripomienky od-

borných organizácií,  akými sú Únia  filmových distribútorov

Slovenskej republiky, Slovenský filmový zväz a Únia televíz-

nych tvorcov. Návrh zákona je prevažne reštrikčný, stanovuje

sankcie, ale  nepodporuje tvorbu. Nerieši  otázku existencie

podpory národnej audiovizuálnej tvorby okrem iného aj preto,

že stanovuje niečo, čo už v zákone je. Mám na mysli fond Pro

Slovakia. Pro  Slovakia, ako vyplýva zo  zákona, je len pod-

porným zdrojom, pričom samotná tvorba nemá priamy zdroj. Zá-

kon navyše nerozlišuje rozdiely technológie výroby a distri-

búcie na jednej strane  filmu, na druhej strane videokaziet,

ako aj osobitosti televíznej tvorby.

 

     Odporúčam, aby sme tento zákon stiahli z rokovania plé-

na Národnej rady Slovenskej republiky a po dôkladnej analýze

problémov žiadali návrh koncepčného  materiálu, v ktorom ťa-

žisko zákona o audiovízii  bude spočívať predovšetkým v pod-

pore tvorby,  tak ako je  to obvyklé v  iných demokratických

krajinách.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja. Pán poslanec Köteles.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Vážená Národná rada,

 

     ako to uverejnila denná tlač, finančné ťažkosti jedinej

maďarskej scény  na východnom a  strednom Slovensku, divadla

TÁLIA, prinútili zrušiť až do odvolania všetky predstavenia.

S takými istými  problémami zápasí aj  jediné rómske divadlo

v Strednej Európe, divadlo Romatan v Košiciach.

 

     Kultúrny  zväz  Maďarov  na  Slovensku  CSEMADOK  práve

v týchto dňoch prepustil všetkých platených zamestnancov. To

isté sa  stalo v Rusínskom kultúrnom  zväze Rusínska obroda.

S takými  istými  problémami  zápasia  aj  vo  Zväze Rusínov

a Ukrajincov na Slovensku. Vzhľadom na fakt, že celej menši-

novej kultúre teraz hrozí kolaps, navrhujem, aby Národná ra-

da Slovenskej republiky  prerokovala tieto otázky. Navrhujem

osobitný bod 19, kde by  sa prerokovali tie otázky v prítom-

nosti  ministra  kultúry  Slovenskej  republiky Ivana Hudeca

a podpredsedu vlády Slovenskej republiky Jozefa Kalmana.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To je financovanie čoho?

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Národnostných kultúr, menšinových kultúr.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Nagy.

 

Poslanec L. Nagy:

 

     Vážený pán predseda,

 

     navrhujem,  aby sme  po šiestom  bode programu zaradili

nový bod  programu, ktorý by mal  znenie: Vydanie zákona Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky, ktorým  sa mení a  dopĺňa

zákon o úprave vlastníckych vzťahov  k pôde a k inému poľno-

hospodárskemu majetku číslo 229/1991 Zb. v znení zákona čís-

lo 93/1992 Zb.

 

     Krátke  odôvodnenie. Obce  zabezpečujú základné funkcie

fungovania našej spoločnosti.  Príjmy, ktoré predpokladá ná-

vrh rozpočtu na rok 1996, sú nižšie ako v roku 1995, čo zna-

mená, že  im hrozí kolaps  v najbežnejších administratívnych

funkciách.  Obce z  týchto okolností  predávajú svoj majetok

a často sa zadlžujú. Novelou zákona o pôde, ktorú navrhujem,

by sa sčasti  prispelo k riešeniu  vzniknutej ťažkej finanč-

nej situácie obcí, ktoré  by mohli obhospodarovať vlastnícky

nedoložené pozemky vo svojich katastroch. Používam tento ná-

vrh riešenia alebo tento spôsob riešenia otázky, lebo podob-

ne k tomu  prikročila aj vláda, že obišla  v podstate všetky

predpisy, ktorými by mali byť predkladané zákony.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Filkus.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Pripájam sa k názoru tých, ktorí hovorili, aby sa zákon

o banke presunul na neskoršie prerokovávanie. Chcem však do-

ložiť niektoré vážne vecné argumenty. Zákon o bankách je mi-

moriadne  dôležitý  zákon  pre  pokračovanie transformačného

procesu.  Tento zákon  je mimoriadne  významný aj  z pohľadu

problému reštrukturalizácie  bánk. Ak však  predtým nebudeme

mať zákon  o opravkách a  o rezervných fondoch,  ako narábať

s nimi, je zbytočné hovoriť o  zákone o bankách a o reštruk-

turalizácii bánk.  Určite si to uvedomia  aj členovia vlády.

Čiže navrhujem  odsunúť prerokovanie tohto  zákona až potom,

keď preberieme zákon o opravkách a o rezervnom fonde.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Rózsa. Hornáček bol skôr, myslím.

Hornáček nie? Tak pán poslanec Rózsa.

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     podľa mojich vedomostí Národná rada rokuje podľa schvá-

leného rokovacieho  programu. 11. schôdza  Národnej rady po-

stupovala podľa schváleného programu, ale jej program zostal

nevyčerpaný  -  predsedajúci   svojvoľne  rokovanie  ukončil

a neprerušil.  Preto  navrhujem,  aby  sa neprerokované body

prerokovali na tomto rokovaní 12. schôdze Národnej rady. Ide

o všeobecnú rozpravu.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Len  vás musím upozorniť na jed-

no, že pán predsedajúci konal v zmysle rokovacieho poriadku,

pretože v  sále bol dvakrát  zisťovaný počet poslancov  a na

nasledujúci bod nebola žiadna písomná prihláška do diskusie,

takže nebolo o čom rokovať. Preto rozhodol správne.

 

     Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

 

     budeme hlasovať o  pozmeňovacích návrhoch nášho progra-

mu, ktoré ste navrhli. Dovoľte, aby som dal najskôr hlasovať

o tých návrhoch,  ktoré som predniesol  ja. O každom  návrhu

budeme hlasovať osobitne.

 

     Môj prvý návrh znel na zaradenie vládneho zákona Národ-

nej  rady Slovenskej  republiky, ktorým  sa zrušuje  zákonné

opatrenie   Predsedníctva  Federálneho   zhromaždenia  číslo

366/1992 Zb.  o opatreniach vo  vzťahu k Zväzovej  republike

Juhoslávia,  tlač 305.  Jeden pozmeňovací  návrh do programu

bol taký, aby sme o tom nehlasovali. To vás len upozorňujem.

 

     Prosím, aby  sme hlasovali. (Hlas  zo sály.) O  tom, že

zaradíme tento bod programu na  dnešnú schôdzu. Je to zruše-

nie embarga v Juhoslávii  na základe rozhodnutia, ku ktorému

sa federálna vláda pripojila a my sme si tento zákon osvoji-

li.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 130 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Zaradenie tohto bodu programu sme schválili.

 

     Ďalší je návrh na  zaradenie vládneho návrhu zákona Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky, ktorým  sa mení a  dopĺňa

zákon Slovenskej národnej rady číslo 9/1992 Zb. o obchodných

a priemyselných komorách, tlač 299. Je to ten návrh, ku kto-

rému pán poslanec  Filkus a ešte niekto namietali,  že by sa

mal preložiť na inú schôdzu.

 

     (Hlasy z pléna.)

 

     Áno, niekto  to tu navrhoval...  pán poslanec Dzurinda.

Prosím, hlasujme,  kto je za zaradenie.  Inak v tomto návrhu

zákona ide vlastne len o to, či tu bude obligátna povinnosť,

alebo fakultatívna,  viac-menej. (Hlasy zo  sály.) Hlasujeme

o tom, či zaradíme tento bod programu. Pán poslanec Dzurinda

ho chce odložiť na inú schôdzu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

 

     Takže sme nezaradili tento bod programu.

 

     Tretí návrh, ktorý som dal,  je vládny návrh zákona Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky, ktorým  sa mení a  dopĺňa

zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpi-

sov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré  ďalšie zákony. Je

to tlač 302 a je to ako bod 24. Tu bolo takisto niekoľko ná-

vrhov  preložiť tento  bod.  (Hlasy  zo sály.)  Banky. Zákon

o bankách.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 70 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

 

     Tento návrh na zaradenie sme prijali.

 

     Mojím  posledným návrhom  je zaradenie  vládneho návrhu

zákona Národnej  rady Slovenskej republiky,  ktorým sa menia

a dopĺňajú niektoré  zákony v oblasti  sociálneho zabezpeče-

nia. Máte to ako tlač 304 pod bodom 25.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 119 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento môj pozmeňovací návrh do programu sme prijali.

 

 

     Vážené pani poslankyne,

     páni poslanci,

 

     ako prvý po mne s pozmeňovacím, resp. doplňovacím návr-

hom vystúpil pán poslanec Šimko, ktorý žiada, aby sme pozme-

nili uznesenie z 25. novembra  1996 o počte členov v Osobit-

nom kontrolnom  orgáne. Pán poslanec nešpecifikoval, o koľko

členov, čiže budeme najprv hlasovať a potom by sme sa dohod-

li.

 

     Prosím, aby sme hlasovali o tomto návrhu. (Hlasy zo sá-

ly.) Zaradiť do programu na  túto schôdzu, však to som pove-

dal. (Hlasy  zo sály.) Ale zaradiť  do programu toto zmenené

uznesenie. Zmeniť uznesenie v rámci bodu programu. (Hlasy zo

sály.)

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 43 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže sme neschválili tento návrh pána poslanca.

 

     Ďalej sa  prihlásil s doplňovacím  návrhom pán poslanec

Bárdos, ktorý  žiada, aby sme  body 27 a  28 prerokovali 15.

decembra spolu jeden za druhým, najskôr 27, potom 28.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlas zo sály.) Áno,

však hovorím,  27 a potom 28. A aby to bolo 15. decembra.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 56 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 46 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže sme neschválili tento návrh.

 

     Pán poslanec Weiss ďalej navrhuje informáciu o stretnu-

tí v Madride, na ktorom sa zúčastní premiér Mečiar a niekto-

rí ministri  slovenskej vlády. (Hlas  zo sály.) O  spoločnom

výbore, áno.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme za tento návrh.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 63 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 66 poslancov.

 

     Takže sme neschválili tento návrh.

 

     Ďalej pán  poslanec Weiss navrhol,  aby sme v  marci...

Lenže v marci nebude schôdza,  pán poslanec. (Hlas zo sály.)

Dobre, aby sme zahrnuli na  schôdzu Národnej rady podľa plá-

nu, ktorý ešte budeme schvaľovať,  buď na február, alebo ma-

rec, kontrolu programového vyhlásenia vlády.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 65 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 59 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže sme neschválili ani tento návrh.

 

     Ďalej sa pán poslanec Weiss pýtal mňa, čo som urobil na

základe dohody v politickom grémiu  o tom, aby televízia vy-

sielala  bod programu  štátny rozpočet.  Hneď po  grémiu som

poslal fax  televíznej rade, kde  som jej oznámil,  že je to

návrh, resp. názor politického  grémia, že by televízia mala

vysielať, resp.  mohla vysielať tento  bod programu. To  som

urobil okamžite  po skončení grémia.  S tým, že  som ešte aj

dodatočne poslal list pánu riaditeľovi televízie. Stačí, pán

poslanec? Dobre, ďakujem.

 

     Ďalej sa pán poslanec Fico  hlásil so zmenou do progra-

mu, a to aby bol zaradený ako bod 26 poslanecký návrh novely

zákona 1/1992 Zb. o mzde. To je nárast minimálnej mzdy.

 

     Prosím, aby sme sa  prezentovali a hlasovali. Jeden ta-

kýto návrh je už vo vláde, dala ho strana robotníkov.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 56 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 67 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Takže sme neprijali tento pozmeňovací návrh.

 

     Pán poslanec Dzurinda mal  návrhy, o ktorých sme hlaso-

vali, zákon  o bankách sme zaradili  a o priemyselných komo-

rách sme vypustili.

 

     Pán poslanec Delinga žiada, aby sme bod 16 zaradili ako

bod 26.  Prosím, aby sme  sa prezentovali a  hneď hlasovali.

Bod 16 je vládny návrh zákona o ochrane práv k novým odrodám

rastlín. Máte to ako tlač 290.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 91 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Ďalší návrh na doplnenie programu mal pán poslanec Čar-

nogurský  a žiada,  aby  sme  zaradili do  programu rozpravu

o informáciách Slovenskej informačnej služby a aj informáciu

o stave riadenia Slovenskej informačnej  služby. Nech sa pá-

či, doplňte ma. Dajte  mikrofón pánu poslancovi Čarnogurské-

mu.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán predseda, názov tohto bodu, ktorý som navrhol, znie

takto: Rozprava o informáciách o účasti Slovenskej informač-

nej  služby na  odvlečení slovenského  občana do zahraničia,

ako aj o úrovni riadenia Slovenskej informačnej služby.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, počuli ste. Prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 58 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže sme to neschválili.

 

     Pán  poslanec  Ftáčnik  navrhol  odložiť  body programu

o bankách a  komorách, to je  vyriešené, ale žiada,  aby sme

ako bod 26 zaradili do  programu informáciu o rozpočte Fondu

detí a mládeže na rok 1995. Pán poslanec, chcem len povedať,

že nie je možné, aby sme  to zaradili dnes, pretože ako vie-

te, podľa zákona  189/1993 v § 5 v ods.  5 je, že fond pred-

kladá návrh vláde,  vláda ho schvaľuje a až  potom ho dá Ná-

rodnej rade. A ja som zatiaľ takýto návrh od vlády nedostal.

Takže keď ho dostanem od  vlády, okamžite tento bod programu

zaradím. Nech sa páči, zapnite pána poslanca.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predseda,

 

     ja si uvedomujem vašu situáciu,  že vy ten rozpočet ne-

máte. Náš výbor ho má už od januára a chýba k nemu stanovis-

ko vlády, teda to, aby ho vláda oficiálne predložila do par-

lamentu. Nie náhodou som v novembri vystúpil, že tá vec meš-

ká, očakával som, že vláda to na niektorom zo svojich zasad-

nutí  prerokuje. Dvadsiaty  šiesty bod  programu bude  možno

v stredu budúci týždeň a dovtedy bude dvakrát zasadať vláda.

Čiže  mohla by  urobiť poriadok,  aby sme  dlhy a resty roku

1995 takpovediac  nechali roku 1995  a mohli sa  v roku 1996

venovať iným problémom. To je zmysel môjho návrhu a podporil

ho aj výbor. Nesmeruje k tomu, aby sme rokovali o niečom, čo

nemáme. Naozaj  to smeruje k  tomu, aby nám  vláda príslušný

materiál dala, výbor sa k  nemu vyjadrí a môžeme takpovediac

uzavrieť kapitolu roku 1995 pre Fond detí a mládeže.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec,  ja s vami úplne  súhlasím. Ale nebolo by

lepšie,  keby sme  to dali  záväzne na  január, a ja dovtedy

vláde napíšem list, kde budem jednoznačne žiadať, dokedy nám

ho má dať? Dám však hlasovať o vašom návrhu.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslan-

ca Ftáčnika.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 65 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 61 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Takže sme neschválili tento návrh pána poslanca Ftáčni-

ka s  tým, že ešte  v priebehu tohto  týždňa upozorním vládu

a budem žiadať zaradenie tohto bodu programu na január.

 

     Ďalej v návrhu programu  žiada zmenu pán poslanec Kňaž-

ko, a to  bod číslo 15, tlač 278,  ktorý sa týka audiovízie,

nezaradiť na dnešnú schôdzu. Prosím, prezentujme a hlasujme.

(Hlasy zo sály.) O návrhu pána poslanca Kňažka o audiovízii,

nezaradiť na  túto... (Hlasy zo  sály.) Dobre. Takže  ak po-

slanci  nevedeli, prosím,  pokladajte toto hlasovanie za ne-

platné a ešte raz dám  hlasovať o návrhu pána poslanca Kňaž-

ka,  ktorým žiada,  aby sme  nezaradili na  túto schôdzu bod

programu číslo 15, tlač 278.

 

     Prosím, prezentujme  sa a hlasujme. Čiže  kto chce, aby

sme  nezaradili, hlasuje  áno, a  kto chce  zaradiť, hlasuje

nie. Keď vám to nie je jasné.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 57 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.

 

     Takže tento bod programu zostal.

 

     Ďalej vystúpil  pán poslanec Köteles,  ktorý žiada, aby

sme do bodu... Najskôr pán  poslanec Kunc. Takže budeme hla-

sovať o návrhu pána poslanca Kunca, ktorý žiada, aby sme bod

číslo 21, ktorý sa  týka základnej slovensko-maďarskej zmlu-

vy, na dnešnej schôdzi neprerokovali. Prosím, kto je za, kto

je proti.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 18 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 57 poslancov.

 

     Tento bod programu zostáva.

 

     Ďalej pán poslanec Köteles žiada, aby sme ako bod číslo

19 zaradili do programu otázku financovania menšinových kul-

túr.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 56 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže sme nezaradili tento bod programu.

 

     Pán poslanec Nagy žiada, aby  sme ako bod číslo 7 zara-

dili novelizáciu zákonov číslo  229/1991 Zb. a číslo 93/1992

Zb. Zákony sa týkajú vlastníctva k pôde.

 

     Prosím, hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 41 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento bod sme do programu dnešnej schôdze nezaradili.

 

     Ďalej žiadal pán poslanec Filkus odklad rokovania o ná-

vrhu zákona týkajúceho sa bánk. To sme už rozhodli.

 

     Pán  poslanec Rózsa  chcel, aby  sme zaradili všeobecnú

rozpravu. Tá je zaradená aj tak.

 

     Ešte by  som chcel poprosiť, skôr  než budeme hlasovať,

dostal som teraz  lístok s informáciou, že v  piatok, keď je

rozprava, interpelácie, väčšia časť vlády je mimo. Takže aby

sme  to akceptovali  a dali  niektorý iný  deň. Dohodneme sa

v priebehu schôdze. Stačí to? Lebo,  tak ako aj pán poslanec

Weiss povedal, ani  premiér tu nie je a ešte niektorí minis-

tri sú  úplne inde. Takže  v priebehu schôdze  sa dohodneme,

ktorý deň to bude. Dobre?

 

     Prosím, dajte ešte raz  hlasovanie. Teraz budeme hlaso-

vať o celom programe našej schôdze.

 

     Prosím, hlasujme o programe  ako celku, aj s pozmeňova-

cími návrhmi.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 92 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.

 

     Konštatujem, že  sme program 12.  schôdze Národnej rady

Slovenskej republiky schválili.

 

     P r v ý m   bodom  programu,  panie  poslankyne  a páni

poslanci, bude

 

     správa  Mandátového a  imunitného výboru  Národnej rady

Slovenskej  republiky o  nastúpení náhradníka  na uprázdnený

mandát poslanca Národnej rady  Slovenskej republiky Jána Tu-

žinského.

 

     Prosím predsedu Mandátového  a imunitného výboru Národ-

nej rady Slovenskej republiky pána poslanca Poliaka, aby po-

dal správu výboru.

 

 

 

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     vážení hostia,

 

     dovoľte mi, aby som z poverenia Mandátového a imunitné-

ho výboru podal správu  o uprázdnení mandátu poslanca Národ-

nej rady Slovenskej republiky a nastúpení náhradníka.

 

     Podľa článku 14 ústavného  zákona číslo 119/1995 Z. z.,

ktorý upravuje  teraz rozpor záujmov, bol  povinný každý po-

slanec a iný do  ústavného zákona zahrnutý štátny funkcionár

najneskôr do 30. novembra zanechať inú funkciu alebo vykonať

právne relevantný úkon na jej zanechanie, ak ide o takú čin-

nosť, ktorá je uvedená v článku 3 ústavného zákona.

 

     V tejto  súvislosti sa poslanec  Ján Tužinský rozhodol,

že  bude  z  doteraz  vykonávaných  činností ďalej vykonávať

funkciu ústredného riaditeľa Slovenského rozhlasu a uprázdni

mandát poslanca Národnej  rady Slovenskej republiky. Oznámil

to Národnej  rade Slovenskej republiky  svojím listom z  31.

10. 1995, predloženom Mandátovému a imunitnému výboru 4. de-

cembra 1995.

 

     Podľa zákona číslo 81/1995 Z. z., ktorý s účinnosťou od

7. apríla 1995 novelizoval zákon  o voľbách do Národnej rady

Slovenskej  republiky číslo  80/1990 Zb.  v znení neskorších

predpisov, sú náhradníci na post poslanca rozdelení do dvoch

skupín. Najskôr dostane mandát  taký náhradník, ktorý získal

v poradí najvyšší počet prednostných  hlasov zo skupiny kan-

didátov so ziskom aspoň 10 % prednostných hlasov z celkového

počtu hlasov strany vo volebnom kraji. Ak taký náhradník nie

je, ako je to aj  v tomto prípade, nastupuje náhradník, kto-

rého určí z volebnej  listiny kraja politická strana. Pritom

sa  prihliada na  odbornosť poslanca,  ktorého mandát  sa u-

prázdnil. Hnutie  za demokratické Slovensko  vo svojom liste

z 5. 12. 1995 určilo za takéhoto náhradníka pána Jozefa Han-

kera.

 

     Vážené poslankyne, vážení poslanci,

 

     Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej re-

publiky na svojej 11. schôdzi  dňa 11. decembra 1995 preskú-

mal dodržanie  podmienok predpísaných na  nástup náhradníka.

Zistil, že  nastupujúcim náhradníkom koalície  Hnutie za de-

mokratické Slovensko a Roľnícka strana Slovenska vo volebnom

kraji západoslovenskom za poslanca  Jána Tužinského je Jozef

Hanker. Jozef  Hanker je slovenskej  národnosti, štátna prí-

slušnosť slovenská. Narodil sa 11.  9. 1934 v Pezinku. Dote-

raz bol riaditeľom Výskumného  ústavu práce, sociálnych vecí

a rodiny v Bratislave.

 

     Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej re-

publiky preskúmal  platnosť nastúpenia náhradníka  a tiež aj

jeho voliteľnosť. Mandátový a imunitný výbor odporučil pred-

sedovi Národnej rady Slovenskej republiky, aby v zmysle § 48

ods. 7 zákona číslo 80/1990 Zb. v znení neskorších predpisov

o voľbách do Slovenskej národnej rady vyhlásil na neuplatňo-

vaný mandát náhradníka.

 

     Na záver  navrhujem Národnej rade  Slovenskej republiky

schváliť uznesenie tohto znenia:

 

     "Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie

 

     1. že podľa článku 81 ods. 1 Ústavy Slovenskej republi-

ky sa Ján Tužinský vzdal funkcie poslanca Národnej rady Slo-

venskej republiky. Jeho mandát zaniká 11. decembra 1995,

 

 

     2. že na uprázdnený  mandát poslanca Národnej rady Slo-

venskej republiky nastupuje podľa § 48 ods. 2 zákona Sloven-

skej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej

národnej rady  v znení neskorších predpisov  na návrh Hnutia

za demokratické Slovensko pán Jozef Hanker vo volebnom kraji

západoslovenskom,

 

     3. správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady

Slovenskej republiky o uprázdnení  mandátu a o nastúpení ná-

hradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Sloven-

skej republiky."

 

     Vážené panie poslankyne, páni  poslanci, ďakujem za po-

zornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja vám, pán predseda. Vážené panie poslanky-

ne, páni poslanci, počuli  ste návrh uznesenia pána predsedu

mandátového a imunitného výboru.  Dávam o ňom hlasovať. Hla-

sujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 99 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 98 poslancov.

     Proti návrhu nebol nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

 

     Vážené panie poslankyne, páni  poslanci, v súlade s od-

porúčaním mandátového  a imunitného výboru, podľa  § 48 ods.

7 zákona Slovenskej  národnej rady číslo 80/1990  Zb. o voľ-

bách do Slovenskej národnej  rady v znení neskorších predpi-

sov som  vyhlásil na uprázdnený mandát  poslanca Jána Tužin-

ského nastúpenie náhradníka Jozefa Hankera.

 

     Osvedčenie o tom, že sa pán Jozef Hanker stal poslancom

Národnej  rady Slovenskej  republiky 11.  decembrom 1995, mu

odovzdám po zložení sľubu.

 

     Pristúpime k skladaniu sľubu, páni poslanci. Prosím pá-

na Jozefa  Hankera, aby predstúpil  pred rečnícky pult  a do

mojich rúk zložil ústavou predpísaný  sľub s tým, že súčasne

prosím pána  poslanca Sečánskeho, aby  prečítal znenie tohto

sľubu. Vás všetkých, páni  poslanci, poslankyne, prosím, aby

ste počas sľubu stáli.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     "Sľubujem  na svoju  česť a svedomie vernosť Slovenskej

republike. Svoje  povinnosti budem plniť v  záujme jej obča-

nov.  Budem dodržiavať  ústavu a  ostatné zákony  a pracovať

tak, aby sa uvádzali do života."

 

Poslanec J. Hanker:

 

     Sľubujem. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem vám,  páni poslanci. Pánu  poslancovi Hankerovi

želám v jeho novej práci veľa úspechov a dúfam, že bude prí-

nosom pre činnosť Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Vážené  pani  poslankyne,  páni  poslanci, ďalším bodom

programu je

 

     voľba poslanca  do výboru Národnej  rady Slovenskej re-

publiky.

 

     Na odporúčanie  klubu poslancov Hnutia  za demokratické

Slovensko  sa navrhuje,  aby pán  poslanec Jozef  Hanker bol

zvolený do Zahraničného výboru  Národnej rady Slovenskej re-

publiky.

 

     Má niekto pripomienky? Ak nie, dávam o tom hlasovať.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 79 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Čiže  72 poslancov  Národnej rady  Slovenskej republiky

podľa  § 4  písm. 1)  zákona Slovenskej  národnej rady číslo

44/1989 Zb. o rokovacom  poriadku v znení neskorších predpi-

sov zvolilo Jozefa Hankera  za člena Zahraničného výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky.  K tomuto rozhodnutiu bude

vypracované uznesenie Národnej rady.

 

     Š t v r t ý m  bodom programu je

 

     správa o plnení  štátneho rozpočtu Slovenskej republiky

za I. až III. štvrťrok 1995.

 

     Panie poslankyne, páni poslanci, správu ste dostali ako

tlač 293  a výsledky jej  prerokovania vo výboroch  ako tlač

293a, ktorej súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady.

 

     Z  poverenia vlády  Slovenskej republiky  správu uvedie

podpredseda vlády  a minister financií  Slovenskej republiky

pán Sergej Kozlík. Prosím, pán podpredseda vlády, aby ste sa

ujali slova.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     oživenie slovenskej ekonomiky, ktoré sa po niekoľkoroč-

nom útlme prejavilo výraznejším rastom hrubého domáceho pro-

duktu v priebehu 1. polroka  tohto roka, pokračovalo aj v 3.

štvrťroku. Rast  hrubého domáceho produktu  v stálych cenách

o 6,1 %, ktorý bol dosiahnutý v  1. polroku, sa očakáva i ku

koncu septembra - medzičasom sú  už niektoré údaje 3. štvrť-

roku  známe.  Rast hrubého  domáceho  produktu  predstavoval

7,4 % a kumulatívne za  tri štvrťroky predstavoval rast hru-

bého domáceho produktu 6,5 %.

 

     Potešiteľné  pritom  je,   že  z  odvetvového  hľadiska

dochádza k vyrovnanejšiemu vývoju ako v roku 1994 s výnimkou

netrhových služieb a poľnohospodárstva. Vyrovnali sa propor-

cie najmä  medzi rastom vo výrobných  odvetviach a v sektore

služieb. Celé uplynulé obdobie deviatich mesiacov tohto roku

bolo  v  znamení  intenzívneho  rastu  produkcie  a služieb.

Zrýchlil sa rast  priemyselnej produkcie, pokračovalo ožive-

nie stavebníctva, pozitívny trend bol  vo sfére služieb a po

niekoľkoročnom  poklese  sa  zastavil  i  pokles vo verejnej

a nákladnej doprave. Priemerné tempo  inflácie za obdobie do

30.  9. 1995  dosiahlo  oproti  rovnakému obdobiu  roku 1994

10,7 %. Koncom augusta tohto roka bolo v Slovenskej republi-

ke 338 843 nezamestnaných  osôb evidovaných úradmi práce pri

miere nezamestnanosti 13,3 %. To znamená, že miera nezamest-

nanosti klesla oproti augustu roku 1994 o 1,28 boda.

 

 

     Pozitívne výsledky  sa za obdobie  prvých deviatich me-

siacov dosiahli aj v slovenskom zahraničnom obchode. Za uve-

dené obdobie sa dosiahol celkový  obrat vo výške 372 miliárd

korún, pričom celková  bilancia zahraničného obchodu Sloven-

skej republiky bola aktívna, keď  vývoz prevyšoval o 2,9 mi-

liardy korún hodnotu dovozu.  Aktívna bilancia v hodnote 7,5

miliardy korún  bola dosiahnutá k štátom  Európskej únie. Za

pozitívne možno označiť aj výsledky deviatich mesiacov v pl-

není štátneho rozpočtu.

 

     Výsledky rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky

za toto  obdobie sú charakterizované  dosiahnutým priebežným

schodkom  štátneho  rozpočtu  vo  výške  2,9 miliardy korún.

V tomto objeme  schodku štátneho rozpočtu sú  zahrnuté i vý-

davky vyplývajúce z clearingového zúčtovania platobného sty-

ku s Českou republikou vo výške 1,9 miliardy korún. Po ukon-

čení platobnej dohody s  Českou republikou, ktorá bola vypo-

vedaná Českou republikou ku dňu 30. 9. 1995, Česká republika

bude  uhrádzať Slovenskej  republike zostávajúci  záväzok vo

výške 130  miliónov ECU. Tento  problém rieši nová  platobná

dohoda medzi Slovenskou republikou a Českou republikou, kto-

rá po prerokovaní v oboch  vládach tento týždeň je prakticky

pripravená na podpis.

 

     Celkové príjmy štátneho rozpočtu k 30. 9. 1995 dosiahli

hodnotu 114 350 miliónov  korún, teda  114,35 miliárd korún,

čo  je 78,1  % z  ročného rozpočtu.  Daňové príjmy  dosiahli

k 30. septembru 1995  hodnotu 99 578 miliónov  korún,  čo je

76,7-percentný  podiel  z  hodnoty  rozpočtovaných  daňových

príjmov roka.  Tieto príjmy predstavujú  87,1 % z  celkového

objemu dosiahnutých  príjmov od začiatku roka  a v porovnaní

k rovnakému obdobiu minulého roka boli vyššie o 18,8 miliar-

dy korún.

 

     Veľmi priaznivé výsledky sa  dosiahli pri dani z prida-

nej hodnoty, kde sa dosahuje plnenie na 88 % ročného rozpoč-

tu,  naopak príjmy  štátneho rozpočtu  z výnosov spotrebných

daní dosiahli len 54 %  ročného rozpočtu. Po vykonaných pre-

vierkach, pomerne rozsiahlych, sa  ukazuje, že nejde ani tak

o nejaké  ďalekosiahle  daňové  úniky,  skôr  sa ukazuje, že

príjmy z výnosov tejto dane,  tak ako boli stanovené štátnym

rozpočtom pre  rok 1995, boli  predsa len nadsadené,  že tie

opatrenia, ktoré  sa vykonali, či už  ide o kolkovanie ciga-

riet alebo páskovanie alkoholických  nápojov, predsa len ne-

priniesli také výrazné nárasty  príjmov, ako sa predpoklada-

lo, takže očakávaný výpadok proti predpokladom štátneho roz-

počtu v  tejto oblasti daní predstavuje  okolo 4 miliárd ko-

rún.

 

     Ministerstvo  financií prostredníctvom  daňových úradov

vykonalo  v priebehu  druhého a  tretieho štvrťroka kontrolu

daňových subjektov s cieľom odhaľovať zatajené príjmy, nere-

gistrovanú  podnikateľskú  činnosť,  overovanie oprávnenosti

nároku  odpočtu dane  z pridanej  hodnoty. Zákonom  určenými

formami daňové úrady k 31. 8. 1995 vymohli sumu 3,1 miliardy

korún. Nedaňové príjmy k 30. septembru dosiahli 14,8 miliar-

dy korún, čo je 89 % ročného rozpočtu.

 

     Pokiaľ  sa  dotknem  výdavkov  štátneho  rozpočtu,  tie

sa k 30. 9. 1995 realizovali  v celkovom  objeme 117 227 mi-

liónov korún, vrátane výdavkov z titulu clearingového zúčto-

vania  platieb  s  Českou  republikou. Dosiahnutá skutočnosť

predstavovala 70  % z rozpočtu  výdavkov stanovených na  rok

1995.

 

     Za sledované obdobie nedošlo k prekročeniu čerpania vý-

davkov  a vývoj  možno  hodnotiť  tiež ako  priaznivý. Vývoj

v tejto oblasti je výsledkom rozpočtovej regulácie, ktorá sa

diferencovane uplatňovala v priebehu celých deviatich mesia-

cov tohto  roka. Podotýkam však, že  vôbec neboli regulované

výdavky na sociálne dávky.

 

 

     Podstatnú časť výdavkov štátneho rozpočtu tvorili nein-

vestičné výdavky realizované vo forme bežných neinvestičných

potrieb, ktoré  k 30. septembru  dosiahli hodnotu 106,7  mi-

liárd korún, čo je 68,4 %. Pokiaľ sa dotknem výdavkov na so-

ciálnu sféru  tie sa rozpočtovali vo  výške 14,6 miliárd ko-

rún, vrátane dávok sociálneho zabezpečenia a boli splnené na

83 % ročného rozpočtu. Rozpočet výdavkov na investičné účely

bol na rok 1995 stanovený  vo výške 11,4 miliardy korún, vy-

naložilo  sa  k  30.  septembru  8,7  miliardy  korún, čo je

76-percentné čerpanie ročného objemu. Pokiaľ ide o investič-

né dotácie miestnym samosprávam,  tie dosiahli k 30. septem-

bru 1995 výšku 237 miliónov korún a predstavujú 77-percentné

plnenie ročného rozpočtu.

 

     Na  záver výdavkovej  časti mi  dovoľte konštatovať, že

rozsahom vynaložených výdavkov, napriek regulácii, sa zabez-

pečili všetky dôležité a rozhodujúce funkcie štátu.

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     na základe analýzy  výsledkov rozpočtového hospodárenia

je možné konštatovať, že vývoj za trištvrte roka 1995 v tej-

to  oblasti bol  pozitívny. Objem  príjmov štátneho rozpočtu

bol vyšší,  ako sa predpokladalo pri  tvorbe rozpočtu na rok

1995, a  výdavky štátneho rozpočtu dosiahli  úroveň v súlade

so štátnym rozpočtom a opatreniami na dosiahnutie výšky sta-

novených výdavkov v roku  1995. Dosiahnutie zámerov štátneho

rozpočtu v oblasti príjmov i výdavkov si však vyžaduje i na-

ďalej dôsledný  postup a zlaďovanie  potrieb finančných pro-

striedkov na výdavky stanovených  zákonom o štátnom rozpočte

so zdrojmi v oblasti príjmov  štátneho rozpočtu. Vývoj za u-

plynulých 9  mesiacov dáva predpoklady,  že celkové výsledky

rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky stanovené zá-

konom Národnej rady číslo 58/1995 Z.  z. sa môžu v roku 1995

dosiahnuť a v niektorých oblastiach dokonca s priaznivejšími

parametrami.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu podpredsedovi vlády. Prosím predsedu

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, roz-

počet a  menu pána poslanca Miroslava  Maxona, aby podal in-

formáciu o výsledkoch prerokovania správy vo výboroch Národ-

nej rady Slovenskej republiky. Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi, aby som vám predložil spoločnú správu výbo-

rov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokova-

nia správy  o plnení štátneho  rozpočtu Slovenskej republiky

za I. až III. štvrťrok 1995. Spoločnú správu sme všetci dos-

tali ako tlač číslo 293a.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím roz-

hodnutím číslo 670 z 24. novembra 1995 pridelil správu o pl-

není štátneho  rozpočtu Slovenskej republiky  za I. až  III.

štvrťrok 1995 na prerokovanie  všetkým výborom Národnej rady

Slovenskej  republiky. Zároveň  poveril Výbor  Národnej rady

Slovenskej  republiky  pre  financie,  rozpočet  a menu, aby

pripravil na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky spo-

ločnú správu.

 

 

     Výbory prerokovali predloženú správu v súlade s rozhod-

nutím predsedu Národnej rady  Slovenskej republiky v určenom

termíne. Všetky výbory, ktorým bola správa pridelená na pre-

rokovanie, ju vzali na vedomie bez pripomienok. Výbory odpo-

ručili  Národnej rade  Slovenskej republiky,  aby predloženú

správu prerokovala a taktiež  vzala na vedomie. Výbor Národ-

nej rady Slovenskej republiky  pre štátnu správu, územnú sa-

mosprávu a  národnosti a Výbor Národnej  rady Slovenskej re-

publiky pre vzdelanie, vedu,  kultúru a šport odporučili ďa-

lej Národnej rade Slovenskej republiky, aby v prijatom uzne-

sení uložila  vláde Slovenskej republiky  urýchlene doriešiť

s vládou  Českej republiky  úhradu zostatku  na clearingovom

účte. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo, privatizáciu  a podnikanie požiadal  podpredsedu vlády

a ministra financií Slovenskej  republiky, aby pred preroko-

vaním  správy predložil  Národnej rade  Slovenskej republiky

ústnu informáciu  o štruktúre daňovaných  nedoplatkov v roku

1995.

 

     Vážené  dámy,  vážení  páni,  prílohou spoločnej správy

k tlači 293  je i návrh  uznesenia Národnej rady  Slovenskej

republiky k správe o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej re-

publiky za I. až III. štvrťrok 1995.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu predsedovi výboru poslancovi Maxono-

vi a prosím, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výbo-

rov.

 

     Otváram rozpravu  o štvrtom bode  programu. Do rozpravy

sa doteraz prihlásilo 5 poslancov.  Ako prvý vystúpi pán po-

slanec  Delinga a  pripraví sa  pani poslankyňa Schmögnerová

z SDĽ. Nech sa páči, máte slovo.

 

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda vlády,

     panie poslankyne, páni poslanci,

 

     napĺňanie  štátneho rozpočtu  v tomto  roku je skutočne

obrazom, ako sa vyvíja ekonomika  nášho štátu, a treba pove-

dať, že svojou mierou do tohto napĺňania prispievajú aj pod-

niky rezortu pôdohospodárstva.  Niektoré väčšou mierou, nie-

ktoré menšou mierou, ale oživuje sa celý proces, to znamená,

že naše poľnohospodárstvo sa pomaly vymaňuje z krízy.

 

     Tento  hospodársky rok  však nebol  priaznivý. Nemôžeme

zabudnúť najmä na  to, čo sa udialo v  priebehu celého roka,

a to  hlavne, že  bol charakteristický  nepriaznivým počasím

v priebehu  roka,  hlavne  v  letných  mesiacoch,  keď boli,

vzhľadom na poveternostné podmienky, veľmi nepriaznivé dosa-

hy  na naše  poľnohospodárstvo, najmä  na niektoré  kultúry,

a to  značne vysoké  zrážky, krupobitie,  ďalej na východnom

Slovensku  to bol  dosah enormného  výskytu hraboša poľného.

Malo to  vplyv, samozrejme, aj  na lesy, na  lesné hospodár-

stvo, na vodné hospodárstvo.

 

     Chcem uviesť, že napríklad zrážky za mesiac jún 1995 sa

pohybovali v rozmedzí prevažne medzi 130 až 200 % priemerné-

ho úhrnu  zrážok, čiže normálu. V  niektorých lokalitách do-

siahol úhrn za jún až  400 % priemerného úhrnu zrážok, napr.

vo Veľkých Ripňanoch 416 %,  v Podhájskej 491 %, v Želiezov-

ciach 447  %, v Rimavskej Sobote  365 %, v Žiari  nad Hronom

395  %. Intenzita  týchto zrážok  často dosahovala  extrémne

hodnoty. Z uvedeného vyplýva, že mesiac jún bol zrážkovo mi-

moriadne výdatný  a vo viacerých  lokalitách veľmi škodlivý.

V odvetví poľnohospodárstva spôsobila vysoká intenzita dažďa

značné  škody na  jednotlivých poľnohospodárskych kultúrach,

a to  predovšetkým poľahnutím  porastov, záplavami, podmáča-

ním, na svahovitých pozemkoch  sa zintenzívnila vodná erózia

a podobne.  V  niektorých  lokalitách  vznikli  veľké  škody

v dôsledku silnej búrkovej činnosti a ľadovca.

 

     Škody v odvetví poľnohospodárstva na poľnohospodárskych

kultúrach  boli vyčíslené  na sumu  takmer 684  miliónov Sk.

Škody takto spôsobené živelnými pohromami predstavujú u hus-

to siatych  obilnín 235 miliónov  Sk na ploche  69 tisíc ha,

u olejnín  69  miliónov  Sk  na  ploche  takmer 19 tisíc ha,

v prípade  cukrovej repy  je to  vo výške  63 miliónov Sk na

ploche 6,5 tisíca ha. Škody na ovocných sadoch predstavovali

43 miliónov Sk na ploche 2  230 ha atď. V podstate minister-

stvo pôdohospodárstva vyčíslilo tieto škody zo všetkých tých

prípadov, ktoré sa stali.

 

     Priamy ekonomický dosah  na poľnohospodárskych výrobcov

sa odhaduje vo  výnosoch z výroby v rozsahu  cca 1,2 mld Sk.

Krajne nepriaznivé poveternostné  podmienky v čase kvitnutia

viniča hroznorodého a silný infekčný tlak hubovitých chorôb,

ako je peronospóra, múčnatka,  hniloba, ako aj praktická ne-

možnosť  použitia  postrekov  z  dôvodu  neustálych  zrážok,

spôsobili výpadok úrody hrozna, v dôsledku čoho vznikli ško-

dy v sume 346 miliónov korún  a podniky, ktoré majú viac ako

50-percentné zastúpenie  svojej produkcie vo  výrobe hrozna,

sa dostávajú tohto roku skutočne do nezávideniahodnej situá-

cie.

 

     Okrem uvedeného v okresoch Trebišov, Michalovce, Vranov

nad Topľou  a Humenné došlo  ku kalamitnému výskytu  hraboša

poľného, a to tesne pred  zberom úrody, keď už technicky ne-

bolo možné pristúpiť k hubeniu škodcov. Škody spôsobené tým-

to  živočíšnym škodcom  na obilí,  na kukurici  a olejninách

predstavujú spolu takmer 140 miliónov Sk.

 

 

 

     V odvetví vodného  hospodárstva vznikli podnikom povodí

a podnikom vodární a kanalizácií v dôsledku povodňovej situ-

ácie v šiestom  mesiaci v období 10 dní  škody na základných

prostriedkoch vo výške 92 miliónov korún.

 

     V odvetví lesného hospodárstva postihli škody spôsobené

povodňami predovšetkým lesné cesty,  drobné vodné toky v ex-

travilánoch a v intravilánoch obcí,  ktoré sú v správe orga-

nizácií lesného hospodárstva. Celkove  vyčíslené škody v od-

vetví lesného hospodárstva predstavujú 52,5 miliónov Sk.

 

     Takáto  sumarizácia uvedených  škôd v  celom rezorte je

potom  kvantifikovaná v  tomto roku  zaokrúhlene na miliardu

a 300 miliónov Sk ako  priame škody. Ministerstvo pôdohospo-

dárstva zmapovalo túto situáciu, ktorá vznikla v našich poľ-

nohospodárskych podnikoch,  a v spolupráci  so samosprávnymi

orgánmi, čiže Slovenskou  poľnohospodárskou a potravinárskou

komorou, vyčíslila ich reálnu  hodnotu. Na základe toho bola

vo  výbore prerokovaná  informácia, celá  správa o  dôsledku

týchto škôd, a  to 29. 11. 1995. Tieto  škody boli posúdené,

a preto je dôležité sa nimi zaoberať aj v rámci plnenia roz-

počtu za trištvrte roka.

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospo-

dárstvo ma zaviazal, aby  som predniesol na dnešnom rokovaní

k plneniu štátneho rozpočtu za I.  až III. štvrťrok 1995 ná-

vrh na  riešenie, a to  tak, aby vláda  Slovenskej republiky

pomohla nahradiť  tieto škody v celkovej  výške 500 miliónov

Sk, čím sme zreálnili a hlavne ministerstvo pôdohospodárstva

zreálnilo túto výšku z tých 1 300 miliónov zhruba na 38 %.

 

     Preto, vážení  páni poslanci, za  týmto účelom riešenia

dosahu uvedených živelných pohrôm  a škôd v rezorte pôdohos-

podárstva dávam  návrh, aby sa do  návrhu uznesenia k tomuto

bodu rokovania  navrhla za časťou C  nová časť D, kde  by sa

uložilo vláde Slovenskej republiky riešiť tento problém zme-

nou rozpočtových pravidiel v rozpočte za rok 1995 s termínom

riešenia do  31. 12. 1995. Konkrétny  návrh znenia uznesenia

v bode D by znel:

 

     Národná rada Slovenskej republiky

 

     D. ukladá vláde Slovenskej republiky

 

        zmenou  rozpočtových pravidiel  riešiť ako  prioritu

dôsledky živelných pohrôm v  rezorte pôdohospodárstva v roku

1995 v objeme 500 miliónov Sk.

 

                          Termín riešenia: do 31. 12. 1995.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja pánu  poslancovi Delingovi. Ďalej je pri-

hlásená do rozpravy pani  poslankyňa Schmögnerová a pripraví

sa pán poslanec Lysák. Len by som prosil, páni poslanci, ke-

by ste do prihlášok do rozpravy písali aj čísla bodov, potom

neviem, k čomu to mám zaradiť.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán podpredseda vlády,

     milé kolegyne, milí kolegovia,

 

     štátny  rozpočet  Slovenskej  republiky  za  I. až III.

štvrťrok 1995  dosahuje deficit 2 878  miliónov po  odrátaní

výdavkov za  clearingové  zúčtovanie iba 1 005 miliónov a po

zohľadnení splátok vládneho dlhu  prebytok asi 7 miliárd Sk.

Je to výsledok, ktorý by mohol  vzbudzovať  závisť napríklad

u nášho  južného  suseda  Maďarskej  republiky, no napríklad

i v Spojených  štátoch amerických. Ibaže  neodporúčam urobiť

unáhlený záver. Najskôr treba detailnejšie analyzovať výsle-

dok, ako  i to, ako  a za  akú  cenu za dosiahol  a aký bude

predpoklad do konca roku 1995.

 

     Rozpočet na rok 1995 bol  zostavený tak, že hneď od za-

čiatku bolo  zrejmé, že pre  niektoré rezorty bude  znamenať

ťažko udržateľnú situáciu. Medzi nimi na prvom mieste opozí-

cia upozorňovala na rezort zdravotníctva. Napriek tomu odvo-

dy zo  štátneho rozpočtu do  Všeobecnej zdravotnej poisťovne

sa schválili iba  na úrovni 54 % zákonne  určenej výšky. Re-

zort školstva bol druhým, ktorého kapitola bola podhodnotená

až na kritickú hranicu. Aj Najvyšší kontrolný úrad upozorňo-

val  na  nedostatočne  rozpočtované  prostriedky na sociálne

dávky hradené z dvoch kapitol štátneho rozpočtu.

 

     Rozpočet takmer nerátal s  podporou rozvoja. 1 miliarda

v štátnom cestnom fonde sotva  stačí na údržbu ciest. Žiadne

zdroje na veľkolepý projekt diaľnic sa nevytvárali. Nevyčle-

nili sa  zdroje ani na  bytovú politiku. Investičné  dotácie

podnikateľskému  sektoru na  zabezpečenie nevyhnutnej rekon-

štrukcie železničných dopravných  ciest, na čiastočnú obnovu

vozového parku autobusovej dopravy, na práce na vodárenských

nádržiach sa v rozpočte na rok 1995 limitovali iba na čiast-

ku  2 miliardy  slovenských korún,  no i  tie sa, ako svedčí

správa o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, čer-

pali iba na úrovni 48,6  % roka. Pre ministerstvo pôdohospo-

dárstva sa rozpočtovalo iba 7,46 miliardy korún, no čerpanie

dosiahlo  iba  66,3  %  ročného  zámeru.  Na  rozvoj  malého

a stredného podnikania sa  rozpočtovalo 200 miliónov sloven-

ských korún, no aj tie sa do konca III. štvrťroka 1995 i tak

nepoužili.

 

     Môžem teda pripomenúť, že rozpočet  na rok 1995 bol zo-

stavený ako silne reštriktívny a ako taký, ktorý neindukoval

žiadne významnejšie rozvojové impulzy. Z takého zorného uhla

fakt,  že za  prvé tri  štvrtiny  roka  sa deficit rovná iba

13,7 % rozpočtovaného deficitu, že skutočné výdavky dosiahli

iba 70  % rozpočtovaných, pričom  skutočné príjmy až  78,1 %

rozpočtovaných, a že i  silne obmedzené výdavky pre niektoré

rezorty, či určené na  niektoré rozvojové projekty sa nečer-

pali na rozpočtovanej úrovni nasvedčuje, že skutočnosť opro-

ti rozpočtu je ešte horšia.

 

     V  prvých troch  štvrťrokoch  roku  1995 sme  žili ešte

v reštriktívnejších podmienkach  a vytvorili sa  ešte horšie

predpoklady na  budúci rozvoj, ako  to schválili vládni  po-

slanci v zákone o štátnom rozpočte na rok 1995. Ako sa pred-

pokladalo, najkritickejšia je  situácia v zdravotníctve. Dlh

zdravotníckych zariadení k 30. 9. 1995 dosiahol 3,17 miliar-

dy  korún. Vnútorná  zadlženosť zdravotníckych  zariadení sa

odhaduje na niekoľko desiatok miliárd. Tí, ktorí sú odkázaní

na lekársku starostlivosť, skúsili  na vlastnej koži, ako sa

finančná  kríza odráža  na zdravotníckej  starostlivosti, na

diagnostikovaní  chorôb, na  liečbe. Tých,  ktorí sú zdraví,

pri opätovnom rozhodovaní o rozpočte na rok 1996 varuje Slo-

venská lekárska  komora svojím vyhlásením - citujem: "Za pe-

niaze, funkcie, iné výhody a prípadne len služby, ktorými si

naši  predstavitelia kupujú  vašu zhovievavosť, mlčanlivosť,

ale aj  spoluzodpovednosť pri okrádaní  vášho zdravotníctva,

si zdravie  veru sebe ani svojim  deťom nekúpite." A apeluje

na všetkých,  nezávisle od ich  politickej príslušnosti, aby

pomohli schváliť taký štátny  rozpočet, ktorý zabezpečí pro-

striedky pre zdravotníctvo. Pri  schvaľovaní rozpočtu na rok

1995 sa to nepodarilo.

 

     Na logiku uťahovania opaskov v roku 1995 najviac dopla-

tili sociálne najslabší. S odstupom viac ako polroka sa zvý-

šilo  životné minimum  a od  neho závislé  prídavky na  deti

a dôchodky, s rovnakým oneskorením  sa upravovali aj ostatné

starobné dôchodky. Vyvrcholením starostlivosti vlády o tých,

ktorí sú odkázaní dochádzať do práce verejnou dopravou, lebo

si nemôžu dovoliť cestovať  súkromnou, či štátnou limuzínou,

bolo zrušenie robotníckych lístkov. Kompenzácie, ktoré vláda

po  troch mesiacoch  schválila, nezaplátajú  pre mnohých ani

desatinu diery v peňaženke.

 

     Aký  je predpoklad  rozpočtového hospodárenia  do konca

roka? Posledné mesiace roka sú najnáročnejšie na rozsah čer-

pania výdavkov,  ako sa uvádza v  správe. Napríklad v súlade

so splátkovým kalendárom sa v IV. štvrťroku má zaplatiť časť

štátneho  dlhu vo  výške 15,4  miliardy korún.  Oficiálne sa

upozorňuje na  potrebu uvážlivo postupovať  pri čerpaní pro-

striedkov, ale  nespochybňuje sa rozpočtovaný  výsledok. Za-

tiaľ na  základe výsledkov rozpočtu  ku koncu novembra,  keď

neočistený schodok osciluje okolo 7 miliárd korún, ani na to

dôvod nie je. Treba dodať, že napĺňať kasu štátneho rozpočtu

do konca  roku 1995 pomôžeme všetci  nad bežný daňový rámec.

Do konca roku sa do  rozpočtu presunú 2 miliardy slovenských

korún z Centra kupónovej privatizácie. Je to časť z toho, čo

štát od dôverčivých mikov  vyzbieral na kupónové knižky. Da-

ňové  opatrenia z  roku  1994  pomohli dnešnej  vládnej moci

dvakrát. Vlani  vyhrať vo voľbách, tento  rok naplniť štátny

rozpočet. Príjmy  z dane z  pridanej hodnoty sa  za prvé tri

štvrťroky vybrali na úrovni 88,8  % rozpočtu a to predstavo-

valo o 12,8 miliardy viac ako v minulom roku.

 

     Z toho, na čom vláda Jozefa Moravčíka stratila isté po-

litické body,  vláda Vladimíra Mečiara výdatne  v celom roku

1995  ťaží. Keby  bola chcela,  mohla totiž  v priebehu roku

1995 niekoľkokrát  uskutočniť daňové korekcie. O  tom, že na

naplnenie rozpočtových  príjmov z tejto dane  bude mať vplyv

i zavedenie registračných pokladníc, nepochybujem, no v roz-

pore s  mienkou ministerstva financií sa  nazdávam, že čakať

efekt už v odpočte rozpočtu za tri štvrťroky je predčasné.

 

     Rozpočtu  pomáhajú nad  plánovaný rámec  aj daňové pre-

platky, ktoré podľa  údajov Ústredného daňového riaditeľstva

dosiahli za  prvé tri štvrťroky roky  až 2,8 miliardy korún.

Údaje z Ústredného colného riaditeľstva nie sú k dispozícii.

Že to  podniky robia nedobrovoľne,  je zrejmé, pritom  sa na

nich priživujú iné podniky a podnikatelia. Daňové nedoplatky

a povolené odklady  v platení daní za  to isté obdobie totiž

predstavujú 20,4 miliardy korún. Ako daňový poplatník, ktorý

si svoje  daňové záväzky riadne plní,  musím položiť otázku,

dokedy  bude vláda  udeľovať výnimky  a ako  chce cez daňové

úrady dosiahnuť,  aby sa aspoň časť  nedoplatkov do rozpočtu

dostala a použila sa tam, kde ich najviac treba.

 

     Prílohou k správe je informácia o hospodárení s rozpoč-

tovými rezervami Slovenskej republiky.  Je v nej pozoruhodné

napríklad čerpanie prostriedkov na finančné zabezpečenie ob-

novy rusoveckého zámku vo  výške 32 miliónov slovenských ko-

rún, ktorý sa stal uznesením vlády Slovenskej republiky čís-

lo 460  z 20. júna  1995 popri hoteli  Bôrik a hoteli  Fórum

tretím  účelovým zariadením  vlády na  území Bratislavy,  no

i čerpanie  rezervy predsedu  vlády  rozpočtovanej  vo výške

30 miliónov slovenských korún,  napríklad pre Združenie slo-

venských novinárov,  Literárny týždenník a  ďalšie združenia

či nadácie  blízke Hnutiu za demokratické  Slovensko. O tom,

či  sa  dozvieme  o  použití  rezervy  predsedu vlády v roku

1996, možno vážne pochybovať.

 

     Podľa nových rozpočtových pravidiel,  ktoré sa majú od-

hlasovať  na 12.  schôdzi  Národnej  rady, sa  totiž rezerva

predsedu vlády  už nebude uvádzať  v kapitole všeobecná  po-

kladničná správa, ale  v kapitole úradu vlády a  či bude jej

čerpanie v kapitole úrady vlády rozložené podľa jednotlivých

položiek ako doposiaľ, nevieme. Pri rozpočte na rok 1996 nás

bude bolieť hlava aj tak z iného.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nech sa páči, pán poslanec  Lysák. Ďalej je  prihlásený

pán poslanec Filkus.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     pani poslankyne, páni poslanci,

     ctení hostia,

 

     zaradiť tento  bod na začiatok  bolo logické a,  myslím

si, že  aj veľmi šťastné, pretože  práve pred schválením no-

vých pravidiel  a hlavne štátneho rozpočtu  na budúci rok je

to veľmi vhodné. Budeme sa  mať aspoň o čo seriózne opierať.

Samozrejme, dôležité nie je len to, ale fakt, že všetky roz-

hodujúce  zámery štátneho  rozpočtu, ktoré  sme už začiatkom

roka  schválili, boli  tak, ako  boli uvádzané,  dosiahnuté.

Výsledky ukázali, že boli racionálne a reálne. Myslím si, že

je dôležité, aby sme si to uvedomili.

 

     Hrubý domáci produkt, ako  je už známe, oproti minulému

roku  vzrástol  o  6,1 % a v bežných  cenách  je  to  takmer

o 20 %. Približne v rovnakej  výške sa tieto čísla očakávajú

aj ku koncu  roka. Toto je ten dobrý signál  a na rozdiel od

predchádzajúcej rečníčky mám dojem, že je to dobrý signál aj

pre zahraničie. Naozaj už aj  tí, ktorí nás donedávna všeli-

jako  označovali,  jednoznačne  priznávajú,  že Slovensko je

v tomto  smere na  špici transformujúcich  sa štátov,  či to

niekto chce, alebo nechce priznať.

 

     Na výsledkoch tretieho kvartálu  tohto roku je, myslím,

povšimnutiahodný  pozitívny  vývoj  -  v  zhode  s programom

- v oblasti  inflácie. Tento vývoj  skutočne udivuje. Počuli

sme to  na viacerých rokovaniach nášho  výboru pre financie,

rozpočet a menu, kde to predstavitelia zahraničných inštitú-

cií veľmi pozitívne hodnotili.

 

     Rovnako  treba  privítať,  že  priemerná minimálna mzda

vzrástla  o  vyše  14  %,  čo  po premietnutí rastu nákladov

v dôsledku inflácie  znamená reálny nárast miezd  o 3 %. Sa-

mozrejme, nie je to veľa, to si všetci uvedomujeme, ale pro-

sím, aby  sme si uvedomili aj  to, že je to  praktický odraz

makroekonomických výsledkov v rozpočtoch občanov, obcí a ro-

dín. A  toto si popri negatívnych  prvkoch treba takisto se-

riózne všimnúť.  Ako som pozeral  ďalšie materiály, v  tomto

roku sa dá predpokladať ročný nárast miezd ešte o nejaké tie

desatinky percenta, hovorí sa okolo 7200 korún, teda 14,6 %.

Pravda, menej  pozitívny vývoj je  pri porovnaní rastu  cien

priemyselných a poľnohospodárskych  výrobkov, žiaľ, tá druhá

skupina je vpredu.

 

     Dôležitým kritériom je aj stúpajúce oživenie priemysel-

nej produkcie, kde sa zvýšila účasť spracovateľských odvetví

o takmer 20 %. Je dôležité, že sa nám začína postupne stabi-

lizovať poľnohospodárstvo a dobré náznaky sú aj v stavebníc-

tve.  Samozrejme, nemôžem  obísť ani  zatiaľ veľmi pozitívny

vývoj v oblasti zahraničného obchodu.

 

     Tých, ktorí tak veľmi radi kritizujú smerovanie Sloven-

ska a majú obavy, kam  smeruje, prosím, aby si uvedomili, že

zahraničný obrat  v roku 1995 za  trištvrte roka jednoznačne

dáva krásny  obraz: 40 %  produkcie smeruje do  oblasti OECD

a takmer 40 % do oblasti krajín CEFTA. Plusové saldo 2,3 mld

za trištvrte  roka je takisto,  myslím, jasné svedectvo,  že

plnenie  vládneho  programu  je  tu  zatiaľ naozaj zaujímavé

a pozitívne. V dôsledku týchto tendencií boli príjmy štátne-

ho rozpočtu za trištvrte roka  vyššie o 4,5 mld, teda plnili

sa, ako sa to už spomínalo, na 78 %. A potešiteľné je aj to,

že veľký  podiel na tom mala  dôslednejšia realizácia výberu

DPH, kde sa príjmy prekročili o  6 mld. Mám však taký dojem,

že  sa žiada  aj z  príslušného rezortu  solídnejšia analýza

príčin spotrebných daní, kde bola strata 4 mld korún a plne-

nie ani nie 55 %. Bolo  by dobré, aby sme počuli, myslím pri

hodnotení  celého roka,  či to  bola chyba  alebo nepresnosť

v úvahách, alebo v naplnení.

 

     V tejto oblasti je ešte pozoruhodnejšie to, že kontroly

daňových úradov vymohli od neplatičov zákonným spôsobom vyše

3 mld korún, ale nedoplatky napriek tomu stúpli zo 16 na vy-

še 20 mld  korún. Myslím, že aj to  si vyžaduje oveľa solíd-

nejšie analýzy,  než je možné uvádzať  tu na tomto plenárnom

zasadaní.

 

     Rovnako pozoruhodné a, myslím,  pre nás všetkých poučné

je vysoké plnenie nedaňových príjmov -  na takmer 90 % - pri

príjmoch z  rozpočtových organizácií a  pri odvodoch z  prí-

spevkových organizácií, kde rozpočet uvažoval s 3 mld, a do-

siahlo sa celkove 7 mld. Zrejme tu bude treba oveľa prísnej-

ší meter a korektúru z oboch strán.

 

     Oproti plusu  3 % príjmovej časti  štátneho rozpočtu za

trištvrte  roka bolo  na strane  výdavkov zaznamenaných  117

mld, teda 70 %. To svedčí o tom, že popri všetkých neduhoch,

ktoré náš vývoj a proces transformácie sprevádzajú, je v na-

šom obnovenom mladom štáte vládny program, ktorý sme začiat-

kom roka schválili, akceptovaný a, ako vidno, plnený.

 

     Ťažšie pochopiteľné je pre mňa  nízke čerpanie, a to sa

už predo mnou  spomínalo, investičných prostriedkov podnika-

teľského sektoru  - ani na  50 %. Pri  hodnotení polroka sme

v našom výbore počúvali argumenty o časovom posune v dôsled-

ku nepripravených projektov. Ale  trištvrte roka, myslím, je

dosť dlhý čas a vyžaduje to serióznejšiu odpoveď.

 

     Zaujímavé je zlepšenie  hospodárenia rozpočtových orga-

nizácií, ktoré vyčerpali investičné prostriedky za trištvrte

roka na takmer celú výšku, na vyše 94 %. Je to skoro vzorové

po slabšom  štarte u týchto organizácií,  a úplne odlišné od

podnikateľskej sféry. Toto si naozaj neviem vysvetliť.

 

     Pokiaľ ide  o výdavky sociálnej sféry  v rozsahu takmer

15 mld,  tie boli čerpané intenzívnejšie,  a to až na  83 %,

a na tom sa najvýznamnejšou mierou podieľali prídavky na de-

ti.

 

     Nakoniec mi dovoľte, dámy a  páni, poznamenať, že ak sú

doterajšie výsledky  plnenia štátneho rozpočtu  za 1. až  9.

mesiac  napriek  problémom  a  ťažkostiam,  ktoré  vyplývajú

z procesu transformácie, pozitívne, majú  na tom zásluhu ľu-

dia, ktorí  tento rozpočet programovali,  ľudia z riadiacej,

produkčnej, obslužnej sféry,  ktorí tento program realizujú.

O tom,  že  je  racionálny,  svedčí  celkový vývoj ekonomiky

a predpoklad jeho splnenia za celý rok.

 

     Samozrejme, nechcem maľovať veci  ružovo, nie je to môj

zámer.  Uvedomujem si  - a  to si  zrejme uvedomujeme všetci

- problémy,  ktoré sužujú  občanov, najmä  tých s najnižšími

príjmami, mladé rodiny,  dôchodcov, nezamestnaných, problémy

sú v  podnikateľskej sfére, v zdravotníctve  atď. až po nie-

ktoré oblasti  zahraničných vzťahov. Jediným riešením týchto

problémov  je zvýšenie  výkonnosti ekonomiky,  efektívnejšia

a kvalitnejšia práca na všetkých úrovniach. To by sme si há-

dam mali  uvedomiť, tak ako  som to spomínal  v úvode, práve

pri  posudzovaní programu  na rok  1996 -  štátneho rozpočtu

a ďalších materiálov,  ktoré budeme prerokúvať  na tomto 12.

zasadaní našej Národnej rady.

 

     Navrhované uznesenie  o plnení štátneho  rozpočtu za 1.

až 9. mesiac odporúčam schváliť tak, ako je predložené.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja. Ďalej  je prihlásený pán poslanec Filkus

a pripraví sa pán poslanec Baránik.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

 

     predmetom môjho  príspevku alebo vzťahu  k tomuto mate-

riálu nie je  vôbec to, či ho prijať,  alebo nie. Áno, samo-

zrejme. Ale treba  vedieť, že už ide o  čísla, ktoré sú dnes

staré.  To už  nie je  pravda. Napriek  tomu si  treba niečo

z toho  zobrať pri  hodnotení tohto  vývoja. Po vystúpeniach

jednotlivých poslancov  mi zostalo len  málo, ale predsa  by

som chcel upozorniť na dva okruhy problémov.

 

     Na jednej  strane treba povedať, že  východiská, o kto-

rých sa tu hovorilo, a nazvime  ich znovu (len aby sa to ne-

sprofanovalo)  makroekonomické, sú  vlastne pozitívne. Teraz

sa vyslovene priznám, že som nevymýšľal tento vzťah, len som

chcel v daňových reláciách a  potom pokiaľ ide o proces oži-

venia  z pohľadu  investícií poukázať  na niektoré  otvorené

problémy.

 

     Prvý. Je, pravda, že  prišlo k ohromnému rastu daňových

príjmov za  obdobie I. až III.  kvartálu. Je to viac  ako 17

miliárd. To  je úžasný prírastok. Ale  prišlo aj k prírastku

nedoplatkov o  4 miliardy. Keď  tieto dve čísla  dám k sebe,

a o tom sme v našom výbore  začali hovoriť, len potom sme už

veľa času nemali, za každú  korunu prírastku daní mám 23 ha-

lierov prírastku nedoplatkov. Myslím, že to už nie je celkom

v poriadku. K tomuto sa treba vyjadriť, zaujať určité stano-

visko  a venovať  najmä v  budúcnosti pozornosť. Samozrejme,

uvedomujem si, že v tých nedoplatkoch sú aj povolené odklady

platenia daní, povolené platenie dane v splátkach, nevymoži-

teľné nedoplatky atď. Tak či tak - táto relácia jednej koru-

ny prírastku  daní k 23,5 haliera  nedoplatkov na daniach je

povšimnutiahodná.

 

     Druhý problém. Keď hovoríme  o procese oživenia, o roz-

vojových impulzoch, ako rozvíjať  ekonomiku atď., tam sme sa

už  x-krát dohovorili  na tom,  že teraz  je to predovšetkým

tvorba fixného kapitálu, rast fixného kapitálu a rast koneč-

nej spotreby - motivované najmä vnútorným dopytom. Zahranič-

ný dopyt - relácie vynikajúce,  pozitívne, ale už sme si po-

vedali niečo aj o štruktúre vývozu, o štruktúre toho, čo vy-

vážame, a že tak ďalej  veľmi nemôžeme pokračovať. To zname-

ná,  že treba  sa viac  venovať vnútornému  dopytu a z tohto

pohľadu sú tie investície mimoriadne zvláštne.

 

     Samozrejme, uvedomujem si, že to, čo je na investíciách

v štátnom rozpočte, nie je rozhodujúce pre to, aby sa vytvo-

rila väčšia tvorba fixného kapitálu,  že sa to robí cez pod-

nikateľskú  sféru atď.  Ale  napriek  tomu, keď  beriem tých

11,4 mld  v štátnom rozpočte  na všetky investície  a 8,7 sa

čerpalo,   čo  je,   ako  hovoril   pán  podpredseda  vlády,

76-percentné plnenie, a dávam to do relácií k plneniu týchto

investícií na podnikateľský  sektor, na rozpočtové organizá-

cie a osobitne na príspevkové  organizácie, tak mi to ukazu-

je aj to, čo spomenul pán  poslanec Lysák, že dotácie na in-

vestície pre podnikateľský sektor majú plnenie 48,6 %. Z ce-

lého objemu 2,5  mld na celý rok za  3 kvartály sa vyčerpalo

1,2 mld. O tom istom probléme sme už raz hovorili a pán pod-

predseda vlády použil argument, že koncom roka sa to zlepší,

pretože vtedy príde ku kumulovaniu  a vtedy sa objaví nárast

pri čerpaní  investičných prostriedkov. Nie som  si istý, či

to tak bude. V každom prípade dotácie investičného charakte-

ru pre podnikateľskú  sféru nehovoria o tom, že  by sme pri-

stupovali  k rozvoju  a k  rozvojovým impulzom  tak, ako sme

predpokladali.

 

     Tieto  dva okruhy  problémov  som  spomenul len  z toho

dôvodu, aby sme si to všimli  a najmä aby sme v ďalších kro-

kov transformačného procesu  venovali oveľa väčšiu pozornosť

daňovým nedoplatkom.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Ďalej je prihlásený pán poslanec

Baránik.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené dámy,

     vážení páni,

     vážení hostia,

 

     vo svojom vystúpení sa nebudem zapodievať hospodárskymi

výsledkami, ktoré uviedol pán podpredseda vlády a diskutujú-

ci  predo mnou, lebo sú uvedené v správe, ktorú  máme všetci

k dispozícii. Chcem  upozorniť na skutočnosti,  že pozitívne

výsledky štátneho rozpočtu sú výsledkami:

 

      1. racionálneho pôsobenia ekonomických subjektov, kto-

ré ako prvé pochopili ťažkosti prebudovania ekonomiky na tr-

hovú  a súčasne  aké prednosti  má tento  proces pre aktívne

pôsobiace ekonomické  subjekty, ale aj pre  nich ako fyzické

osoby. Efekt  sa prejavuje v  tom, že manažéri  získavajú na

autorite a uznaní, čo je primerane spojené aj s osobným eko-

nomickým prospechom;

 

     2. racionálnych legislatívnych  noriem, ktoré boli pri-

jaté v  poslednom období v  záujme formovania trhového  pro-

stredia;

 

     3. racionálnych opatrení  hospodárskej politiky zamera-

ných  na  podporu  rozvoja  základných odvetví hospodárstva,

a to priemyslu, pôdohospodárstva,  cestovného ruchu, bankov-

níctva, malého a stredného podnikania a ďalších;

 

     4. stability menovanej politiky;

 

     5. udržaného sociálneho konsenzu.

 

     Uvedené  skutočnosti sa  rozhodujúcou mierou  zaslúžili

o rast hospodárstva, ako to vykazuje štatistika. Rozvoj hos-

podárstva má  vplyv na zlepšenie  ekonomickej situácie všet-

kých kategórií obyvateľstva v  dôsledku rastu reálnych miezd

a reálnych dôchodkov. Najlepšie je to v kategórii podnikate-

ľov, na druhom mieste  zamestnaného obyvateľstva v prosperu-

júcich  firmách,  peňažníctva,  priemyslu,  cestovného ruchu

a podobne, potom zamestnaného obyvateľstva v štátnych inšti-

túciách a  verejnom sektore. Aj keď  ešte veľmi skromne, ale

predsa bolo možné zvýšiť dôchodky a sociálne dávky dôchodcom

a nezamestnaným. V nepriaznivej situácii je časť nezamestna-

ného  obyvateľstva,  ktoré  popri  podpore v nezamestnanosti

a ďalších sociálnych dávkach nemá  možnosť získať ďalšie fi-

nančné zdroje.

 

     O úspech  rozpočtovej politiky sa  mimoriadne zaslúžili

inštitúcie, ktoré stoja v pozadí, a to ministerstvo financií

racionálnou konštrukciou rozpočtu a jeho realizáciou, inšti-

túcie, ktoré majú hlavnú zásluhu na zabezpečovaní podstatnej

časti zdrojov štátneho rozpočtu, to sú daňové úrady, colníc-

tvo,  ale osobitne  Ústredné daňové  riaditeľstvo v  Banskej

Bystrici  a Ústredná  colná správa  v Bratislave. Pracoviská

týchto inštitúcií patria medzi  rizikové pracoviská a to nie

je náležite ocenené ani  spoločenským, ani ekonomickým uzna-

ním.

 

     Ústredná  colná správa  zabezpečila príjmy  do štátneho

rozpočtu do 27. 11. 1995 v  rozsahu 74 mld Sk. Do konca roku

určite prekročí hranicu 80  miliárd. Pritom táto organizácia

plní aj  iné úlohy. Z  nových pribudla ochrana  hraníc proti

pašovaniu drog,  k čomu nie je  colníctvo náležite technicky

a personálne vybavené. Nemá potrebné finančné prostriedky.

 

     Úctu treba prejaviť aj  práci daňových úradov a Ústred-

nému  daňovému  riaditeľstvu.  Napriek  ich  veľkému  úsiliu

dochádza k  veľkým daňovým únikom a  nedoplatkom. Od 31. 12.

1994 do 30. 8. 1995 vzrástli  nedoplatky na  daniach zo 14,7

mld na 20,4 mld, čiže nie  o 4 mld, ako uviedol pán poslanec

Filkus, ale o  6 mld. K 30. 9. 1995  najväčšie nedoplatky sú

z dane z pridanej hodnoty, to je 5,6 mld, zo spotrebnej dane

2,6 mld, daň z príjmu  právnických osôb 2,6 mld, nedočerpaná

daň z obratu 2,3 mld, odvod  z objemu miezd 1,2 mld, ostatné

2,1 mld.

 

     Podľa  organizačných foriem  ekonomických subjektov  sú

nedoplatky nasledujúce: spoločnosti s ručením obmedzeným dl-

hujú 5,3  mld, akciové spoločnosti  5,4 mld, štátne  podniky

3,4 mld,  fyzické osoby nezapísané v  obchodnom registri 2,7

mld, fyzické  osoby zapísané v  obchodnom registri 1,1  mld,

družstvá 1,3 mld, ostatné 1,3 mld. Spolu je to 20,4 mld.

 

     Okrem toho daňové úrady  urobili dodatočný predpis dane

v nasledujúcom  rozsahu. V  roku 1993  bol vyrubený  4,4 mld

a vymožený z tohto predpisu 2,08 mld Sk. V roku 1994 5,9 mld

a vymožených 3,1 mld Sk. V  roku 1995 do konca septembra bol

dodatočný predpis 7,7 mld a vymožený 3,5 mld Sk. Daňové úra-

dy napriek mimoriadnej dôležitosti  pracujú v sťažených pod-

mienkach,  často nedostatočne  vybavené výpočtovou technikou

a ostatnou technikou, ani odmeňovanie nie je príťažlivé, ako

sa navonok zdá. Je tu vysoká fluktuácia, prakticky v krátkom

čase  viac ako  30 %  pracovníkov fluktuovalo. Podnikateľské

subjekty schopných daňovníkov lákajú vysokými niekoľkonásob-

nými  platmi v  nádeji, že  im pomôžu  znížiť daňové  odvody

rôznymi daňovými  únikmi, ťažšie zistiteľnými,  keďže sú od-

borníci.

 

     Vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     žiadam vás, aby ste pri  hodnotení správy o plnení roz-

počtu,  ale  predovšetkým  pri  schvaľovaní  rozpočtu na rok

1996, osobitne kapitoly ministerstva financií, brali do úva-

hy aj  mnou uvedené skutočnosti,  ktoré treba riešiť  a môžu

zohrať významnú úlohu pri  úspešnej realizácii štátneho roz-

počtu v nasledujúcom roku.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán poslanec.

 

     Pán poslanec Filkus sa hlási s faktickou poznámkou.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Ďakujem. Ja len chcem zacitovať  koniec strany 12 a za-

čiatok strany  13 tohto materiálu,  kde sa píše:  "Za prvých

9 mesiacov toho  roku sa zvýšili  daňové nedoplatky zo  16,3

mld v januári na 20,4 mld k 30. 9. 1995." Nič iného.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán  poslanec Černák, hlásite  sa do rozpravy?

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Baránik.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Chcel by som reagovať  na poznámku pána poslanca Filku-

sa. To je správny údaj, ktorý on uviedol, ale ja som uviedol

údaj od 31. 12. 1994 a nie od 31. 1. 1995.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Vaškovič - faktická poznámka.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     chcel by  som navrhnúť uznesenie  tohto znenia: Národná

rada Slovenskej republiky  žiada vládu Slovenskej republiky,

aby ministerstvo  financií predložilo do 30.  marca 1996 po-

drobnú analýzu daňových nedoplatkov a  pokút a návrh na rie-

šenie nepriaznivého stavu v tejto oblasti.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ďalej sa prihlásil pán poslanec Kunc s faktic-

kou poznámkou.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Chcel by  som iba v podobe  faktickej poznámky upriamiť

pozornosť na  šestnástu stranu správy,  kde sa vo  výdavkoch

v časti B - investičné  výdavky uvádzajú  investičné dotácie

podnikateľskému sektoru s percentom čerpania 48,6. Ono je to

na  pohľad isteže  celkove malá  suma. Ale  keď je aj takéto

nízke čerpanie v položke, ktorá by mala znamenať rozvoj pod-

nikateľských aktivít, a teda mala by v prvom  rade zaujímať,

a veľmi zaujímať  hospodárske rezorty, tak si  myslím, že si

to zasluhuje pozornosť, napriek nevýznamnosti, resp. vyvolá-

va pozornosť práve  preto, že je to malá suma,  a ani tú ne-

vieme využiť.

 

     Svojho času som pri  prijímaní zákona na podporu stred-

ného a malého podnikania pripomínal  a aj som navrhol určité

doplnenie zákona v tom zmysle, že by to bolo hospodárske re-

zorty v  určitom zmysle viazalo, aby  venovali väčšiu pozor-

nosť tejto  veci, pretože ide o  záujem ekonomiky. Argument,

že neprichádzajú podnikateľské návrhy takého typu, kde by to

bolo odôvodnené, myslím si, už nemožno prijímať a treba nie-

čo urobiť v záujme toho, aby to hospodárske rezorty účinnej-

šie chápali. Nenazdávam sa, že  by bolo treba v tomto zmysle

nejako dopĺňať uznesenie, ale bol  by som rád, keby aj mini-

sterstvo financií v tom  smere zaujalo stanovisko. O úsporu,

ktorá sa takto získava, určite nestojíme.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán  podpredseda vlády,

     vážený pán predseda,

     kolegyne a kolegovia,

 

     mnoho našich  pripomienok a poznatkov  už povedali moji

predrečníci  z Demokratickej  únie, niektoré  otázky sme  si

s pánom podpredsedom  vlády vyjasnili vo  výbore, keď osobne

predkladal správu  o plnení. Dovoľte  mi preto touto  formou

tri krátke poznámky.

 

     Predovšetkým by  som bol rád, keby  nám pán podpredseda

vlády zdôvodnil, prečo je nízke plnenie v plánovaných polož-

kách, najmä odvody Národnej banky a ostatné nedaňové príjmy,

ktoré dosiahli najnižší stupeň plnenia  35,5 %. Tu som veľmi

rád, že Transgaz, resp. Slovenský plynárenský podnik si plní

svoje zvýšené  odvody a že znovu  výdatne prispel do sloven-

ského rozpočtu, ale v  ostatných položkách sme zrejme kalku-

lovali s príjmami, ktoré  sa nedosiahli.

 

     Nesúhlasím s  vetou v správe 10,  ktorá pri priaznivých

výsledkoch plnenia dane z  pridanej hodnoty hovorí, citujem:

"Priaznivý dopad na plnenie rozpočtových príjmov z tejto da-

ne malo aj zavedenie registračných pokladníc a zrušenie bur-

zového predaja spotrebného tovaru." Poznatky o registračných

pokladniciach  mnohé  kolegyne  a  kolegovia  máte  z terénu

a osobne  som presvedčený,  že ten  efekt, ktorý  sa od nich

sľuboval, sa nedosiahol a zásadne nesúhlasím s druhou časťou

vety,  ktorá hovorí  o tom,  že bol  zrušený burzový  predaj

spotrebného tovaru.  Okrem toho zníženie  dane, teda výnosov

zo spotrebných daní, signalizuje tie  4 mld výpadku a predo-

všetkým neplnenie z piva,  vína a tabakových výrobkov signa-

lizuje podľa  mňa skôr opak,  že v tejto  oblasti sa pokútny

a pouličný predaj rozbieha.

 

     Som zásadne za to, aby sme ľuďom dali možnosť lacno kú-

piť. Nepodporujem nejaké pokútne  a šmelinárske obchody, ale

ak ľuďom neumožníme lacno doma nakúpiť, tak pôjdu nakúpiť do

Poľska. Podľa hrubého odhadu  colníkov približne 7 mld korún

sa minie na  burzách v Poľskej republike a  myslím si, že je

to škoda pre slovenskú ekonomiku.

 

     Potom by som poprosil,  pán podpredseda, keby ste mohli

bližšie špecifikovať, podľa mojich informácií výrazne zabral

v roku 1995 cestovný ruch. Keďže v tejto správe nie je možné

vyčítať podrobnejšie čísla,  nežiadam nejaké absolútne pres-

né, ale  bol by som rád,  keby ste povedali, ako  sa vyvíjal

príjem cestovného ruchu  v roku 1995. Na túto  otázku by som

rád mal odpoveď predovšetkým  preto, aby sme pri schvaľovaní

rozpočtu na  budúci rok hľadali  možnosti, ako v  tejto per-

spektívnej  oblasti, v  cestovnom ruchu  ešte zvýšiť možnosť

dosiahnutia príjmov do štátneho rozpočtu.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Pani  poslankyne, páni  poslanci, nemám  už žiadnu pri-

hlášku, takže končím rozpravu k tomuto bodu programu, vyhla-

sujem ju za skončenú. Pýtam sa pána podpredsedu vlády, či sa

chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené poslankyne, poslanci,

 

     dovoľte mi  niekoľko slov k  tej diskusii. Predovšetkým

k vystúpeniu pani poslankyne Schmögnerovej, pokiaľ ide o to,

či zakladal,  alebo nezakladal štátny  rozpočet v roku  1995

dostatočné  impulzy. Myslím,  že ich  zakladal v  primeranej

miere  okoliu, ekonomickému  okoliu. Ak  rastie hrubý domáci

produkt o  6,5 %, ak  je evidovaný rast  investícií o 20  %,

myslím, že  to nie sú nezanedbateľné  rastové impulzy, ktoré

reálne  prebiehajú a  prebehli touto  ekonomikou. Myslím, že

umenie zostaviť štátny rozpočet  nie je napchať ho výdavkami

za každú cenu. Umením štátneho  rozpočtu je zostaviť ho tak,

aby boli primerane zaťažené  všetky generácie, aj tie, ktoré

sú už v dôchodku, aj tie,  ktoré sú ešte v reálnej činnosti,

aj tie, ktoré nastupujú, a  zároveň, aby sa zabezpečili pri-

merané rastové tendencie.

 

 

     Podobne pokiaľ ide o  jej výhrady voči diaľniciam, mys-

lím, že boli zabezpečené v tom rozsahu, v akom stavebné fir-

my boli schopné pri  danom rozpade štruktúr výstavby diaľnic

nastúpiť do celého procesu, takže  ten štart diaľnic sme za-

bezpečili prostriedkami presne v tom rozsahu, ako bol schop-

ný  tento štart  vecne sa  zabezpečiť. Na  ďalší rok,  keďže

predpokladáme už  výraznejší záber, sa  primerane dvíhajú aj

rámce na finančné krytie rozvoja diaľnic.

 

     Podobne pokiaľ sa spomínala otázka zdravotníctva, škol-

stva,  sociálnych dávok,  ide o  rezorty, ktoré  sú dlhodobe

poddimenzované. Tu môže nastúpiť  len metóda postupných kro-

kov. Narazíme na tento problém  najmä pri diskusii o štátnom

rozpočte. Toto  pokladám len za  takú drobnú rozcvičku  pred

diskusiou o štátnom rozpočte. Takisto v roku 1994 54 % odvo-

du za povinné osoby v oblasti zdravotníctva bolo nedostatoč-

ných.  Pani poslankyňa  Schmögnerová ako  členka vlády  mala

možnosť žiadať aj  v roku 1994 zvýšenie na  70 %, z pochopi-

teľných dôvodov napätia v štátnom rozpočte  to neurobila ani

jedna z vlád, ktoré boli roku 1994, a nespravila to ani naša

vláda v  rámci návrhu rozpočtu  na rok 1995,  kým sme nemali

jasno, ako  stojíme v rámci príjmov,  výdavkov štátneho roz-

počtu a  ako stabilizovane sa vyvíja  ekonomický rast. Takže

túto otázku zdravotníctva, myslím si, kardinálnu, budeme na-

vrhovať na  riešenie na rok 1996.  To znamená, aj my  sme sa

museli  vysporiadať  v  roku  1995  so stratou zdravotníctva

v rozsahu 3,5 mld, ktorá bola presunutá z roku 1994. V tomto

je veľmi  spravodlivé práve to,  že došlo k  výmenám vlád na

prelome roku 1994 - 1995 a  môžeme sa pozerať, kto vodu káže

a víno pil.

 

     Pokiaľ ide  o daňové nedoplatky, bolo  to tu traktované

viacerými poslancami, či už je to pani Schmögnerová, pán Ly-

sák, pán Filkus, treba si uvedomiť, že áno, daňové nedoplat-

ky vzrástli zo 16 mld na 20 mld Sk, ale na druhej strane vý-

ber daní vzrástol zhruba o 20 mld Sk. Ak sa zlepšuje identi-

fikácia, správa, výber  daní, tak vždy to nesie  so sebou aj

určitú zmenu v reláciách  daňových nedoplatkov. Treba si po-

ložiť otázku,  či je lepšie  vybrať, zinkasovať 20  mld daní

navyše, aj  s tým rizikom, že  to prinesie cez identifikáciu

daní 4 mld nedoplatkov, alebo  prijať kritiku a nechať dane,

tú dynamiku v pôvodnej úrovni,  bez rizika, že budú narastať

daňové nedoplatky. Myslím, že  odpoveď je jednoznačná, že my

do identifikácie, do lepšej správy  daní musíme ísť s cieľom

zvyšovať daňové príjmy aj pri riziku, že bude rásť objem da-

ňových nedoplatkov.  Na druhej strane v  objeme daňových ne-

doplatkov, toto  sa konštatovalo, sú  subsumované aj pokuty,

penále, ktoré znovu narastajú s lepšou identifikáciou, sprá-

vou daní.

 

     Žiaľbohu,  ten systém  sledovania daňových  nedoplatkov

bol založený niekedy roku 1993, bolo možné tento systém rie-

šiť trebárs roku 1994 a  zaviesť iné sledovanie. Nové sledo-

vanie spúšťame od polovice roku 1995 s tým, že už sa pokúša-

me odlišovať pokuty, penále, pretože  to je čosi iné, ako sú

vlastné  daňové nedoplatky.  Podotýkam, že  platné zákony už

nedovoľujú ani vláde, ani ministerstvu financií dávať úľavy,

alebo nebodaj odpúšťať daňové povinnosti.

 

     Pokiaľ tu bola diskusia  a, domnievam sa, oprávnená, zo

strany  viacerých poslancov  o tom,  že je  tu nedobrý vývoj

v oblasti spotrebných  daní, vo vstupnom  slove som povedal,

že spotrebné dane na  základe pomerne rozsiahlych previerok,

ktoré sme vykonali u viacerých subjektov, ktoré sa najväčšou

váhou  podieľajú v  oblasti týchto  produktov, že jednoducho

zatiaľ sa  nenaplnila predstava, alebo nie  v tom rozsahu sa

naplnila  predstava, ako  sme predpokladali,  určitého rastu

prínosov zavedením niektorých krokov v oblasti cigariet, al-

koholu.  Jednoducho došlo  k nadsadeniu  v úvahách  štátneho

rozpočtu na rok 1995 s  tým, že, samozrejme, treba ďalej po-

kračovať v celom systéme zdokonaľovania daňovej sústavy.

 

     Treba si však uvedomiť, že sa stále pohybujeme v systé-

me, ktorý prináša nové  ekonomické zákony, ktorý prináša ur-

čitý vývoj  ekonomického prostredia, takže  je veľmi zložité

presne odhadnúť jednotlivé  podpoložky príjmov štátneho roz-

počtu a bude to ešte nejaký  čas trvať, pretože ste si mohli

všimnúť v  správe, že na jednej  strane sa vysoko prekračuje

daň z pridanej hodnoty, na  druhej strane sa nenapĺňajú spo-

trebné dane. Je veľmi zložité odhadovať trebárs v závislosti

od hrubého domáceho produktu alebo ďalších parametrov ekono-

miky, ako sa nám detailne  budú vyvíjať jednotlivé druhy da-

ní. To sa nedarí ani  vyspelým západným krajinám, ktoré majú

už dlhodobo stabilizovanú ekonomiku, stabilizovaný vývoj pa-

rametrov.

 

     Pokiaľ sa tu diskutovalo o čerpaní investícií, či už to

bol pán poslanec Filkus, alebo pán poslanec Kunc, je záleži-

tosť v  tom, že realizácia investícií  v priebehu roka beží,

platby  bežia s  istým oneskorením.  Ja vás  ubezpečujem, že

príde v  tom 10., 11.  mesiaci k frontálnemu  rastu výdavkov

v tomto smere s  tým, že už to prebieha,  takže čerpanie in-

vestícií v dnešnej  dobe je už úplne iné,  ako uvádza správa

za trištvrte roka. Ak by som uviedol posledné údaje z piatku

minulého týždňa za celkový  rozpočet, tak rozpočet je vyčer-

paný už na 157 mld Sk,  plán je 167, to znamená, zostáva nám

už len 10 mld Sk čerpania štátneho rozpočtu. Tým naznačujem,

že to čerpanie je momentálne  už veľmi vyvážené a príjmy do-

siahli 147 mld  Sk, to znamená, že sme o  1 mld korún už nad

ročnou úvahou príjmov na rok 1996.

 

     Pán poslanec Černák tu  položil otázku k odvodom Národ-

nej banky  Slovenska, prečo sú  natoľko nízke. Je  to otázka

časového rozlíšenia. Treba si  uvedomiť, že základným cieľom

Národnej  banky nie  je tvoriť  zisk a  odvádzať do štátneho

rozpočtu,  ale  zabezpečovať  konsolidovanú  menovú politiku

štátu. To je zo zákona jej úloha, to znamená, že ona ju plní

v tých časových reláciách a v tom rozsahu, ako sa vyvíja re-

álna  situácia.  Medzičasom  Národná  banka  odviedla ďalšiu

tranžu, takže tá situácia k dnešnému dňu je už trošku iná.

 

     Pokiaľ sa týka registračných  pokladníc, ony nebudú mať

vplyv len na úroveň dane z  príjmov v roku 1996, ale cez ur-

čité priznanie obratu vplýva zavedenie registračných poklad-

níc nepochybne aj na dynamiku  výberu dane z pridanej hodno-

ty. Súhlasím s  tým, že tam nám trošku  uletel ten výraz, čo

sa týka burzového predaja. Ak ste  si všimli, ja som v sprá-

ve, ktorú  som hovoril k plneniu  rozpočtu, nepoužil ten vý-

raz, že bol zrušený, ale použil som výraz, že bol obmedzený.

Trošku, do istej miery bol  obmedzený, ale súhlasím, že zru-

šenie to zďaleka nie je.

 

     Pokiaľ ide o  kvantifikáciu cestovného ruchu, žiaľbohu,

nemáme cez finančné  daňové ukazovatele zatiaľ špecifikované

okruhy, odkiaľ nám idú daňové príjmy. Pokúšame sa v tom sme-

re niečo  urobiť, aby sme aspoň  základné okruhy podnikateľ-

ských aktivít dostali do nejakých blokov, v rámci nich služ-

by, a potom by sme aspoň vedeli povedať, koľko máme daňových

príjmov zo služieb, ale  momentálne takýto systém sledovania

daní ešte neexistuje. Poslúžiť  môže jedine štatistika alebo

všeobecné hospodárske ukazovatele, ktoré však nie sú v sprá-

ve ministerstva financií. Takže  neviem zatiaľ povedať o dy-

namike cestovného ruchu, ani o  vplyve dynamiky na vývoj da-

ní.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán podpredseda. Pýtam sa pána spoločné-

ho spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave? Nie. Ak nie,

tak prosím, pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o návr-

hu  uznesenia  aj  s  pozmeňovacími  a doplňovacími návrhmi,

o ktorých budeme najskôr hlasovať.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     v rozprave vystúpilo celkove  šesť poslancov. Jeden po-

zmeňovací návrh sa uplatnil  v rámci faktickej poznámky. Pán

predseda, dávam návrh, aby  sme najskôr hlasovali o pozmeňo-

vacích návrhoch a potom o uznesení ako celku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     ako prvý predniesol pozmeňovací  návrh pán poslanec De-

linga. Podľa tejto požiadavky by sa uznesenie k predloženému

materiálu malo  rozšíriť o bod  D, v ktorom  sa ukladá vláde

Slovenskej  republiky zmenou  rozpočtových pravidiel  riešiť

ako prioritu dôsledky živelných  pohrôm v rezorte pôdohospo-

dárstva v roku 1995 v objeme  500 miliónov Sk. Termín do 31.

12. 1995.

 

     Tento pozmeňovací návrh odporúčam prijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme  hlasovať  o  uznesení,  ktoré  nám prečítal pán

predseda Maxon.  Prosím, hlasujme. Pán  spoločný spravodajca

ho navrhuje prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 91 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

 

     Tento návrh na doplnenie uznesenia sme prijali.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Druhý pozmeňovací návrh  predniesol pán poslanec Vaško-

vič: Národná rada  Slovenskej republiky žiada  vládu Sloven-

skej republiky, aby ministerstvo  financií predložilo do 30.

marca  1996 podrobnú  analýzu daňových  nedoplatkov a  pokút

a návrh na riešenie nepriaznivého stavu v tejto oblasti.

 

     Tento pozmeňovací návrh neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Je  to pozmeňovací  návrh do  uznesenia ako  písmeno D.

Prosím, hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

 

     Takže sme neprijali tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Návrh uznesenia máme všetci ako súčasť tlače 293a, tak-

že ak  dovolíte, budeme hlasovať  o tomto návrhu  uznesenia,

vrátane doplňovacieho návrhu, ktorý  sme už odsúhlasili. Ako

spoločný spravodajca  odporúčam návrh na  uznesenie Národnej

rady Slovenskej republiky k správe o plnení štátneho rozpoč-

tu Slovenskej republiky za I. až III. štvrťrok 1995 prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno,  takže hlasujeme  o uznesení  ako celku  s návrhom

prijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

 

     Konštatujem, že  sme schválili uznesenie  Národnej rady

Slovenskej republiky o stave  plnenia štátneho rozpočtu Slo-

venskej republiky za I. až III. štvrťrok 1995.

 

      Ďakujem, pán predseda. (Potlesk.)

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     pristúpime k  p i a t e m u  bodu programu,  ktorým je

 

     vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

o rozpočtových pravidlách.

 

     Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 184 a spoločnú

správu ako tlač 184a.

 

     Z  poverenia  vlády  Slovenskej  republiky návrh zákona

prednesie  aj  v tomto prípade podpredseda  vlády pán Sergej

Kozlík. Prosím, pán podpredseda, aby ste sa ujali slova.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     dovoľte mi, aby som z poverenia vlády odôvodnil predlo-

ženie návrhu zákona o  rozpočtových pravidlách a súčasne vás

oboznámil s jeho základnou charakteristikou.

 

     Návrh zákona prešiel rokovaním vo všetkých výboroch Ná-

rodnej rady a ste s ním oboznámení, preto sa môžem sústrediť

na tie otázky, ktoré znamenajú v porovnaní s doterajším sta-

vom najvýznamnejšiu  zmenu a logicky  aj pri prerokovaní  vo

výboroch najviac zaujali vašu pozornosť.

 

     V  diskusii vo  výboroch sa  predniesli požiadavky, aby

bol v zákone presne definovaný časový harmonogram zostavenia

návrhu štátneho  rozpočtu. Sme toho  názoru, že usmerňovanie

prác v  etape zostavenia návrhu  štátneho rozpočtu musí  byť

operatívne a prináleží vláde, resp. ministerstvu financií.

 

     Vo vzťahu  k Národnej rade považujeme  za pozitívum, že

po  prvýkrát sa  zákonom určuje  hraničný termín predloženia

návrhu zákona o štátnom rozpočte do 15. novembra.

 

     Dovolím si konštatovať, že až na malé výnimky ste pozi-

tívne prijali postup navrhovaný v prípade vzniku rozpočtové-

ho provizória.  Najmä skutočnosť, že  aj v tomto  prípade sa

zabezpečí  postup rozpočtového  hospodárenia podľa pravidiel

schválených  Národnou radou,  bola z  vašej strany prijímaná

kladne. Niektoré otázky sa sústredili na návrh, či sa príjmy

rozpočtu majú  schvaľovať zákonom. Nazdávam  sa, že zbytočne

sa vláda podozrieva  z toho, že chce obísť  Národnú radu pri

definovaní tejto stránky rozpočtu.  Nezdá sa nám však logic-

ké, aby výška príjmov,  dosiahnutie ktorej obsahuje vždy pr-

vok rizika, bola definovaná  silou zákona. Objektívne nedis-

ponujeme takou paletou nástrojov a opatrení, aby sme dokáza-

li na príjmovej stránke rozpočtu pružne zo dňa na deň zabez-

pečiť vyšší príliv zdrojov do rozpočtu.

 

     Vláda by sa tak mohla ľahko dostať do pozície nerešpek-

tujúcej zákon. Na druhej strane tým, že sa zadresňuje stimu-

lácia  prekračovania  príjmov,  rastie  význam  schvaľovania

príjmov kapitol a ich úroveň pri rozpise rozpočtovým organi-

záciám. Rozpočtové  opatrenia z titulu  získania nadplánova-

ných príjmov sa nestratia anonymne  v kapitolách, ale sa do-

stanú do zdrojov tej organizácie, ktorá vyššie uvedené zdro-

je vytvorila.

 

     Pri posudzovaní  návrhu zákona sa  vo výboroch objavili

snahy  ponechať  určitému  okruhu  rozpočtových organizácií,

najmä v  oblasti školstva, všetky  vytvorené príjmy. Aj  keď

sme v návrhu zákona umožnili podobný postup v prípade strav-

ného  a nevyhýbame  sa uplatniť  takýto postup  aj v ďalších

prípadoch, nie sme za generalizovanie takéhoto riešenia. Na-

rušili by sme tým nielen princíp rozpočtu spočívajúci v pre-

rozdeľovaní zdrojov, ale vytvorili by sme značne nerovnomer-

né podmienky pre rôzne subjekty.

 

     V súvislosti  s tvorbou príjmov  sme dôkladne zvažovali

aj ďalšie uplatňovanie doterajšieho  § 34 zákona o rozpočto-

vých pravidlách, podľa ktorého  výnos pokút a penále smeruje

do rozpočtov kapitol  formou doplnkových zdrojov. Navrhujeme

naďalej uplatňovať tento princíp ako významný motivačný fak-

tor, ale súčasne zásadným spôsobom upraviť tvorbu a použitie

týchto zdrojov.

 

     Diskusia vo  výboroch neobišla ani  oblasť poskytovania

záruk za bankové úvery. Vyskytli sa však návrhy pevne stano-

viť  rámec záruk  a nevytvoriť  možnosť zákonom  tento rámec

zvýšiť. Sme toho názoru, že  by mala existovať možnosť výni-

močne prekročiť tento rámec. Je to opodstatnené najmä v prí-

pade veľkých  investičných celkov, ako  je napríklad jadrová

elektráreň Mochovce.

 

     Aj keď  v tomto roku  prostredníctvom zákona o  štátnom

rozpočte  bol  vytvorený  priestor  na  poskytnutie záruk vo

väčšom rozsahu, dôsledným posudzovaním projektov sme zákonom

danú možnosť nenaplnili. Záruky budeme poskytovať len na ta-

ké projekty,  ktoré z hľadiska  rozvoja Slovenska a  plnenia

programového vyhlásenia vlády považujeme za strategické.

 

     Návrh  zákona  o   rozpočtových  pravidlách  nevisí  vo

vzduchoprázdne, ale vychádza  z logiky pripravovanej štátnej

pokladnice.  Jej ideový  projekt je  predložený na rokovanie

vlády a po jeho schválení  ho dáme k dispozícii aj poslancom

Národnej rady.  Ak bude zo  strany poslancov záujem,  môžeme

rovnako  ako v  prípade rozpočtovej  klasifikácie zabezpečiť

zahraničných expertov aj na odborný seminár venovaný štátnej

pokladnici.

 

     Aj keď nechcem znižovať význam predchádzajúcich charak-

teristík nových  rozpočtových pravidiel, za  hlavný argument

ich prerokovania a schválenia  pokladám skutočnosť, že podľa

nich je v mnohých smeroch spracovaný návrh štátneho rozpočtu

na budúci rok.

 

     Vážené poslankyne, poslanci,  verím, že pri schvaľovaní

predloženého návrhu zákona budete  brať do úvahy uvedené sú-

vislosti. Keďže  neboli vo výboroch  vznesené zásadné pripo-

mienky, po  diskusii v pléne  prosím o podporu  a schválenie

tohto návrhu zákona.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán podpredseda. Teraz prosím spoločnú spravo-

dajkyňu  výborov pani  poslankyňu Ivetu  Novákovú, aby pred-

niesla správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu toh-

to zákona vo výboroch Národnej rady.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán podpredseda vlády,

     pani poslankyne, páni poslanci,

 

     predkladám spoločnú  správu výborov Národnej  rady Slo-

venskej  republiky o  výsledku prerokovania  vládneho návrhu

zákona  Národnej  rady  Slovenskej  republiky o rozpočtových

pravidlách. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky roz-

hodnutím číslo 641 z 13. novembra 1995 pridelil vládny návrh

zákona  Národnej  rady  Slovenskej  republiky o rozpočtových

pravidlách na prerokovanie do 1. decembra 1995 všetkým výbo-

rom  Národnej  rady  Slovenskej  republiky okrem mandátového

a imunitného  výboru  a  výboru  pre  nezlučiteľnosť funkcií

štátnych  funkcionárov. Na  skoordinovanie stanovísk výborov

Národnej rady Slovenskej republiky bol citovaným rozhodnutím

predsedu Národnej rady Slovenskej republiky určený výbor Ná-

rodnej rady pre financie, rozpočet a menu s tým, že skoordi-

nované  stanoviská sa  premietnu v  spoločnej správe výborov

Národnej rady Slovenskej republiky.

 

 

     Vládny návrh  zákona Národnej rady  o rozpočtových pra-

vidlách prerokovali  všetky výbory Národnej  rady Slovenskej

republiky, ktorým bol pridelený v stanovenej lehote.

 

     Výbor pre životné prostredie a ochranu prírody neprijal

uznesenie  o  výsledku  prerokovania  vládneho návrhu zákona

o rozpočtových  pravidlách, lebo  podľa §  48 ods.  1 zákona

Slovenskej národnej  rady číslo 44/1989 Zb.  o rokovacom po-

riadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov

nevyslovila s ním súhlas  nadpolovičná väčšina všetkých čle-

nov výboru.

 

     Zahraničný výbor vyslovil súhlas  s vládnym návrhom zá-

kona o  rozpočtových pravidlách a odporúča  ho Národnej rade

Slovenskej republiky schváliť v predloženom znení.

 

     Ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a me-

nu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor

pre pôdohospodárstvo,  výbor pre verejnú  správu, územnú sa-

mosprávu  a národnosti,  výbor pre  zdravotníctvo a sociálne

veci, výbor  pre obranu a bezpečnosť  a výbor pre vzdelanie,

vedu, kultúru a šport vyslovili súhlas s vládnym návrhom zá-

kona Národnej rady Slovenskej  republiky o rozpočtových pra-

vidlách a  odporúčajú ho Národnej  rade Slovenskej republiky

schváliť so zmenami a  doplnkami, o ktorých odporúčam hlaso-

vať nasledovne: En bloc  odporúčam prijať pozmeňovacie a do-

plňovacie návrhy  pod bodmi 2,  4, 13, 18,  20, 21, 24,  25,

27, 28, 29, 30, 32, 34, 36,  39, 40, 42, 43, 44, 45, 48, 49,

50, 53, 54, 55, 56, 57, 59, 60, 63, 64, 67 a 68. En bloc od-

porúčam neprijať body 1, 3, 5, 6,  7, 8, 10, 11, 12, 14, 15,

16, 17, 19, 22, 23, 26, 31,  33, 35, 37, 41, 47, 51, 52, 58,

61, 62, 65  a 66. Osobitne odporúčam hlasovať  o bodoch spo-

ločnej správy 9, 38 a 46.

 

 

     Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pozmeňo-

vacie a doplňovacie návrhy, ktoré vyplynú z rozpravy, prosím

odovzdať písomne.

 

     Vážený pán predseda, po otvorení rozpravy sa do rozpra-

vy hlásim ako prvá.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

    Ďakujem, pani poslankyňa. Do rozpravy  som dostal zatiaľ

4 písomné  prihlášky v  tomto poradí:  páni poslanci  Sopko,

Pásztor, Dzurinda,  Komlósy. Takže, nech sa  páči, pani spo-

ločná spravodajkyňa sa hlási ako prvá do rozpravy.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážené kolegyne, kolegovia,

 

     predkladám 4 pozmeňovacie a doplňovacie návrhy. Môj pr-

vý pozmeňovací návrh sa dotýka  bodu 9 spoločnej správy. Ide

vlastne o technickú záležitosť, kde znenie  § 2 ods. 2 sa u-

pravuje tak, ako je uvedené v bode spoločnej správy. Tam ide

viac-menej o tlačovú chybu. Má  tam byť odsek 2 namiesto od-

seku 3.

 

     Môj druhý pozmeňovací návrh sa dotýka bodu 38 spoločnej

správy, kde v  § 16 ods. 1 písm. b)  sa slová "záväzné úlohy

a záväzné limity" nahrádzajú slovami "záväzné úlohy, záväzné

limity a záväzné ukazovatele" a v písmene g) takisto za slo-

vá  "záväzných  úloh  a  záväzných  limitov"  doplniť  slová

"a záväzných ukazovateľov".

 

     Môj tretí  pozmeňovací návrh sa  dotýka § 15  odseku 2,

kde sa v predvetí za slovo "tvoria" vkladá slovo "najmä".

 

 

     A posledný, štvrtý pozmeňovací  návrh sa dotýka bodu 46

spoločnej správy, kde odporúčam nasledovné znenie § 23 odse-

ku 1: "Rozpočtové organizácie  alebo príspevkové organizácie

možno zriadiť, zrušiť, zmeniť,  meniť ich podriadenosť alebo

spôsob financovania od prvého dňa nasledujúceho rozpočtového

roku. V odôvodnených prípadoch  môže minister financií povo-

liť iný termín."

 

     Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani poslankyňa. Prosím, aby ste zaujali mies-

to určené pre spravodajcov.  Teraz prosím pána poslanca Sop-

ku.

 

Poslanec V. Sopko:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky,

     vážená Národná rada,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     zákonom číslo 159/1993 Zb. bol novelizovaný zákon číslo

567/1992 Zb. o rozpočtových pravidlách. Touto novelou zákona

bol doplnený § 21, ktorým sú určené príjmy rozpočtov obcí po

písmeno  j).  Podľa  tohto  odseku  príjmom  obcí sa stal aj

zostatok  z likvidácie  štátneho podniku,  kde zakladateľská

funkcia prešla na obce podľa osobitného predpisu, s výnimkou

prípadov uvedených v § 16  ods. 1 zákona Slovenskej národnej

rady číslo 474/1990 Zb.  o pôsobnosti orgánov Slovenskej re-

publiky  vo veciach  prevodov vlastníctva  štátu k niektorým

veciam na iné právnické a fyzické osoby. Je to zákon o malej

privatizácii.

 

     Z predkladaného  vládneho návrhu zákona  o rozpočtových

pravidlách v §  26 tento druh príjmov ako  príjem obce vypa-

dol. Navrhujem  preto v odseku  1 pod doterajšie  písmeno k)

zapracovať  príjmy  zo  zostatku  likvidácie  podnikov podľa

pôvodného znenia. Doterajší text uvedený pod písmenom k) na-

vrhujem označiť písmenom l).

 

     Dôvodom tejto navrhovanej zmeny  je skutočnosť, že lik-

vidácia podnikov z titulu  malej privatizácie, ktorým prešla

zakladateľská funkcia na obce, je  veľmi zdĺhavá a vo viace-

rých prípadoch závisí od  rýchlosti rozhodovania súdov. Ešte

zložitejšia situácia je pri  vymáhaní pohľadávok zo zahrani-

čia. Poznám konkrétne mestá,  kde likvidácia štátnych podni-

kov do 31. 12. 1995 nebude ukončená.

 

     Z uvedených dôvodov navrhujem ponechať tento príjem pre

obce aj v ďalšom období. Myslím, že netreba zvlášť zdôrazňo-

vať,  že rozpočty  samospráv sú  obmedzené a  sú limitujúcim

faktorom  pre iniciatívy,  pre  úsilie  a prácu  tých, ktorí

prebrali zodpovednosť za rozvoj miest a obcí. A to sú nielen

starostovia a  primátori, ale aj  poslanci obecných zastupi-

teľstiev z rôznych politických strán. Schválením tejto zmeny

pomôžeme aspoň  niektorým mestám. O to  vás, vážené kolegyne

a kolegovia, prosím. Prosím, podporte tento doplnok.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Ďalej je prihlásený pán poslanec

Pásztor a pripraví sa pán poslanec Dzurinda.

 

 

 

 

Poslanec I. Pásztor:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážená Národná rada,

     vážené dámy a páni,

 

     vo svojom  vystúpení by som  sa chcel zaoberať  siedmou

časťou vládneho návrhu zákona o rozpočtových pravidlách, tý-

kajúcou sa rozpočtov obcí. Chcel by som poukázať na niektoré

skutočnosti, ktoré svedčia po pretrvávajúcej tendencii zasa-

hovania  do originálnych  spôsobností obcí  zo strany vlády.

V súčasnosti obce aj pri neustálom okliešťovaní ich právomo-

ci z tejto strany  predstavujú ešte relatívne samostatnú sa-

mosprávnu právnickú osobu v hierarchii orgánov realizujúcich

záujmy  občanov. Aj  z tohto  dôvodu sa  dajú pochopiť tieto

snahy vlády. Názorným príkladom tohto postupu je § 27 návrhu

zákona, a to najmä jeho odsek  1 písm. g), keď je obciam ur-

čený spôsob použitia finančných prostriedkov v rámci ich vý-

davkov,  najmä ak  túto otázku  posudzujeme vo  vzťahu k § 7

ods. 1 zákona číslo 369/1990  Zb. o obecnom zriadení v znení

neskorších predpisov, ktorý uvádza - citujem: "Obec financu-

je svoje  potreby predovšetkým z  vlastných príjmov." Koniec

citátu.  Ak tieto  príjmy sú  naozaj vlastnými  príjmami, čo

vyplýva z vyššie uvedeného, z akého dôvodu môže mať predkla-

dateľ záujem  o rigorózne určenie ich  použitia na stanovené

účely?

 

     V podobnom duchu je koncipovaný  aj odsek 2 § 27 návrhu

zákona, kde  sa však umožňuje poskytovať  dotácie a návratné

finančné  výpomoci právnickým  a fyzickým  osobám z rozpočtu

obcí.

 

     Po oboznámení sa s návrhom tohto zákona ma však najviac

zarazil § 29 ods. 3 návrhu, ktorý do nášho právneho poriadku

zavádza povinnosti, ktoré sú  prednostnejšie, ak ich ustano-

vuje  iný  zákon,  čo  evokuje,  že  povinnosti  vyplývajúce

z niektorých zákonov majú  prednosť pred inými povinnosťami.

Je to  prejav naozaj zaujímavej a  najmä zvláštnej filozofie

predkladateľa. Podľa môjho názoru  sú iba práva a povinnosti

bez stanovenia ich poradia a dôležitosti. Alebo máme to chá-

pať tak, že povinnosti zakotvené v zákone číslo 369/1990 Zb.

o obecnom  zriadení v znení  neskorších predpisov - základná

právna úprava  fungovania obcí sú menej  dôležité ako povin-

nosti zakotvené v iných zákonoch?

 

     Článok 67 Ústavy Slovenskej  republiky zakotvuje, že vo

veciach územnej samosprávy rozhoduje obec samostatne. Povin-

nosti a obmedzenia jej možno ukladať len zákonom. A práve na

nesúlad vládneho návrhu zákona s týmto článkom ústavy by som

si vás dovolil upozorniť.

 

     § 29 ods. 4 návrhu zákona ukladá povinnosť obci na úče-

ly zostavenia návrhu štátneho rozpočtu a štátneho záverečné-

ho účtu poskytovať informácie a  vybrané údaje o svojom hos-

podárení. Potiaľ  by bolo všetko  v poriadku. Ale  práve po-

sledná veta tohto odseku dáva ministerstvu oprávnenie stano-

vovať rozsah  údajov a spôsob ich  predkladania. Uvedené zá-

konné zmocnenie, po prvé, nie  je v súlade s citovaným člán-

kom ústavy  a na druhej strane  obce budú vystavené možnosti

neustálej zmeny rozsahu údajov a spôsobu ich predkladania zo

strany ústredného orgánu štátnej  správy. V danom prípade sa

teda tomuto  orgánu umožní zasahovať  a prípadne aj  ukladať

ďalšie povinnosti obciam, čím  sa spochybní ekonomická samo-

statnosť obcí, a keď sa  vezme do úvahy prvok fungovania by-

rokratického aparátu, je budúcnosť obcí z tohto hľadiska na-

ozaj  nezávideniahodná. Ak  má predkladateľ  záujem o presný

okruh informácií,  tieto by sa  mali uložiť obciam  zákonom,

a nie nechať na ústredný orgán štátnej správy.

 

     Z uvedeného dôvodu navrhujem v § 27 ods. 1 písm. g) vy-

pustiť "ustanovené  osobitným predpisom" a  zároveň vypustiť

odsek 2 a vynechať číslovanie prvého odseku. Ďalej navrhujem

v § 29 odsek  3 vypustiť a v § 29  v odseku 4 vypustiť druhú

vetu.  Zároveň v tejto súvislosti  treba prečíslovať  odseky

4 a 5 na odseky 3 a 4.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  pekne, pán  poslanec. Ďalej  je prihlásený pán

poslanec Dzurinda. Pripraví sa pán poslanec Komlósy.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Pán predsedajúci,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     zákon  o  rozpočtových  pravidlách  by mal predstavovať

základný pilier  rozpočtového hospodárenia štátu.  Mal by to

byť základný zákon, od ktorého  by sa odvíjali ostatné pred-

pisy. Z viacerých paragrafov však vyplýva, že to nebude tak.

Rozpočtové pravidlá sa vo viacerých prípadoch podriaďujú zá-

konu o štátnom rozpočte. Inými slovami, zákon o štátnom roz-

počte má v mnohých prípadoch omnoho väčšiu váhu pre prax ako

rozpočtové pravidlá.

 

     Rozpočtové pravidlá sa podriaďujú zákonu o štátnom roz-

počte prinajmenšom v štyroch oblastiach:

 

     a) v  oblasti stanovenia podielu  obcí na republikových

daniach,

 

     b) v §  46 odseku 3, kde  je  splnomocnenie  pre  vládu

uskutočňovať aj výdavky  zo štátneho  rozpočtu, ktoré štátny

rozpočet neplánoval  a nezabezpečil, a  to vraj v  súlade so

zákonom o štátnom rozpočte,

 

     c) v oblasti odvodových vzťahov medzi štátnym rozpočtom

a Národnou bankou Slovenska,

 

     d) v oblasti preberania  štátnych záruk za bankové úve-

ry. § 46 odsek 4  stanovuje presné podmienky a kvantifikácie

preberania štátnych  záruk. Odsek 5 toho  istého zákona však

hovorí,  že zákonom  o štátnom  rozpočte to  môže byť celkom

ináč.

 

     V prvom rade je nevyhnutné zmeniť doterajší stav v roz-

počtovom hospodárení  miest a obcí.  Je naďalej neprijateľná

doterajšia  prax,  keď  obce  nemajú  vyriešený trvalý vzťah

k republikovým daniam, ale štátny  rozpočet sa rozhodne, akú

čiastku obciam prenechá a  potom túto absolútnu čiastku pre-

mietne do percentuálnych  podielov na republikových daniach.

Za  neprijateľné pokladám  naďalej ustanovenie  § 26  ods. 1

písm.  b)  "príjmami  rozpočtu  obce  sú  podiely na daniach

v správe štátu podľa zákona  o štátnom rozpočte na príslušný

rok". Obce  a mestá, samosprávy, majú  podľa nášho ústavného

poriadku významné, ba rovnocenné postavenie so štátnou sprá-

vou. V praxi to však vyzerá celkom ináč.

 

     Nie je úlohou rozpočtových pravidiel hovoriť o konkrét-

nych číslach, ale uvediem, že  príjmy obcí a miest získavané

ako podiely na republikových  daniach a poplatkoch a zároveň

ako dotácie od štátu predstavujú v krajinách vyspelej Európy

viac ako 70 % rozpočtovaných  príjmov obcí, kým na Slovensku

to bude v roku 1996 menej ako 45 %. Konkrétne v Dánsku je to

81,6 %,  vo Švédsku 71  %, vo Fínsku  a vo Francúzsku  70 %,

v Nemeckej  spolkovej republike  86,5 %,  v Českej republike

72 %. Na Slovensku 44,5 %. Tento stav nemožno prolongovať.

 

 

     Navrhujem,  a to  je  môj  prvý pozmeňovací  návrh, aby

z § 26 ods. 1 boli vyňaté písmená a), b), a aby nové rozpoč-

tové pravidlá  stanovili pevný, stabilný  režim podielu roz-

počtov obcí na republikových daniach,  a to na obdobie aspoň

3 rokov,  aby obce  mali stabilnejšiu  bázu príjmov,  aby sa

mohli  odhodlať aj  na zásadnejšie  investície, ktoré  často

predstavujú to  najzákladnejšie technické vybavenie  - vodo-

vod, kanalizáciu, čističku odpadových vôd, plynofikáciu.

 

     Ustanovenie o tom, že  vláda môže vynaložiť prostriedky

aj na potreby nezabezpečené v štátnom rozpočte, ale v súlade

so zákonom o štátnom rozpočte, je veľmi nebezpečné a pre ob-

čanov, platcov daní, neprijateľné. Je to totiž zákonom krytá

možnosť nekontrolovateľného nakladania s prostriedkami štát-

neho rozpočtu. Aj na veci, ktoré so štátnym rozpočtom nemajú

nič spoločné.

 

     Porovnajme si toto ustanovenie  s návrhom štátneho roz-

počtu na rok  1996. Je tam rezerv za 11,5  mld Sk. Tieto re-

zervy majú veľmi hmlisto definovaný účel použitia, napríklad

3 600 miliónov Sk rezervy  na riešenie dosahov nových zákon-

ných úprav  a na ďalší  rozvoj činnosti Slovenskej  záručnej

banky, alebo 1 500 miliónov Sk ako rezerva vlády bez najmen-

šieho určenia. Teda v štátnom rozpočte vytvoríme priestor na

to,  aby peniaze  boli, v  rozpočtových pravidlách vytvoríme

priestor zasa na to, aby sa zo štátneho rozpočtu mohli míňať

peniaze aj na veci nezachytené  v štátnom rozpočte. A to po-

dľa rozhodnutia  vlády. Myslím, že  trojčlenka je zostavená.

Volá sa nekontrolovateľné nakladanie s prostriedkami štátne-

ho rozpočtu. Z toho dôvodu navrhujem odsek 3 § 46 vypustiť.

 

     Môj  tretí návrh  je, aby  sa do  zákona doplnil  vzťah

štátneho rozpočtu a Národnej  banky Slovenska. Podotýkam, že

napriek mojej  požiadavke počas rokovania  výboru pre finan-

cie, rozpočet a menu nebolo nám predložené stanovisko Národ-

nej banky Slovenska a Združenia miest a obcí Slovenska k ná-

vrhu  zákona. Odvodový  vzťah štátneho  rozpočtu a  Národnej

banky Slovenska nie je trvalo riešený.

 

     Za štvrtý, osobitne závažný  problém považujem § 16 od-

sek 3 zákona - citujem:  "Ústredný orgán štátnej správy Slo-

venskej  republiky,  ak  má  na  to rozpočtované prostriedky

v súlade so zákonom o  štátnom rozpočte na príslušný rozpoč-

tový rok, alebo z  prostriedkov získaných na základe darova-

cej zmluvy, alebo na základe  zmluvy o združení, môže a) za-

ložiť, alebo zriadiť inú právnickú osobu, než rozpočtovú or-

ganizáciu alebo príspevkovú organizáciu, b) vložiť rozpočto-

vé prostriedky ako vklad do majetku inej právnickej osoby."

 

     Dámy a  páni, čo to  ideme vytvárať z  našich minister-

stiev? Osobitné inštitúcie, ktoré sa dajú na biznis? Kto bu-

de písať zákony? Kto bude ministrovať? Alebo je nutné vybie-

liť, síce ex post, ale vybieliť také skvosty nášho národného

hospodárstva, ako  je akciová spoločnosť  ARMEX, kde podiel-

nikmi sú  4 či 5  ministerstiev, alebo spoločnosť  s ručením

obmedzeným  Úradu vlády  SR, ktorá  vlastní hotel  FÓRUM? Aj

takto si  budú úradníci, tentokrát,  povedzme, ako konatelia

spoločností s ručením  obmedzeným, privyrábať? Alebo vzniknú

nové dozorné  rady nových akciových  spoločností, do ktorých

bude možné za štátne  peniaze dosadiť napríklad ďalšie svok-

ry,   ďalších  politikov,   ktoré  si   potrebujú  prilepšiť

k dôchodku?  Podobne, ako  je to  v Dopravnej  banke, a. s.,

Banská  Bystrica, kde  sa členkou  dozornej rady  stala pani

svokra  podpredsedu Národnej  rady pána  Ľuptáka. (Potlesk.)

Načo je nám teraz klauzula  do zákona, keď v minulosti takto

ústredné orgány už  podnikali? Alebo podnikali protizákonne?

Rozhodujúca je  však otázka ekonomická. To  naozaj ideme vy-

tvárať  právnu bázu,  aby ministerstvá  začali podnikať? Ako

vidíte, už dnes ministri nechodia nielen do výborov, ale ani

na rokovania Národnej rady Slovenskej republiky. Už im chýba

len niekoľko ministerských spoločností s ručením obmedzeným.

Navrhujem preto § 16 odsek 3 vypustiť.

 

     Dámy a  páni, zákon nadobudne účinnosť  dňom 1. januára

1996. Zo  zákona vyplýva pre  ministra financií vydať  deväť

vyhlášok. Je polovica decembra  1995. Pýtam sa pána ministra

financií, koľko vyhlášok z tých 9 bude účinných k 1. januáru

1996.

 

     Paragraf 44 hovorí o povinnosti vlády predkladať Národ-

nej rade Slovenskej republiky  správy o plnení štátneho roz-

počtu.  Neuvádza  však,  ako  často. Odporúčam preštylizovať

znenie  § 44  ods. 1  takto: "Vláda  predkladá Národnej rade

Slovenskej  republiky  správu  o  plnení  štátneho  rozpočtu

a rozpočtov štátnych fondov za jednotlivé štvrťroky, a to do

jedného  mesiaca  po  uplynutí  štvrťroku. Minister financií

predkladá Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky pre fi-

nancie, rozpočet a menu správu o pokladničnom plnení štátne-

ho rozpočtu za každý mesiac, vždy do piatich dní."

 

     V § 52 sa uvádza, že penále, pokuty a úroky z omeškania

zaplatenia cla  sú vo výške  30 % príjmov  štátneho rozpočtu

a vo výške  70 % príjmom osobitného  účtu štátneho rozpočtu.

Pýtam sa, kde je definovaný osobitný účet štátneho rozpočtu?

Nejde o  osobitný účet ministerstva financií?  Ak áno, tento

stav treba  zmeniť a dostať  pod poslaneckú kontrolu  všetky

tieto peniaze.

 

     Na záver, jeden formálny  návrh s praktickým dôsledkom:

Navrhujem skrátiť  termín predkladania návrhu  štátneho roz-

počtu do Národnej rady  Slovenskej republiky o jeden mesiac,

teda nie  do 15. novembra  bežného roku, ale  do 15. októbra

bežného roku.  Bude to úprava §  8 odseku 4 a  § 16 odseku 1

písm. b).  Vytvorilo by to priestor  na zodpovednejšie, kva-

litnejšie posúdenie návrhu štátneho rozpočtu.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja. Ďalej  je prihlásený pán poslanec Komló-

sy. Pripraví sa pán poslanec Košnár.

 

Poslanec Zs. Komlósy:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     ctení hostia,

 

     predkladaný návrh  zákona o rozpočtových  pravidlách je

základnou  právnou  normou,   ktorá  vymedzuje  obsah,  účel

a spôsob  nakladania s  verejnými finančnými  prostriedkami,

určuje pravidlá na tvorbu a použitie štátneho rozpočtu, roz-

počtu  organizácií napojených  finančnými vzťahmi  na štátny

rozpočet, štátnych fondov a  tiež základné pravidlá hospodá-

renia obcí. Aj keď návrh  zákona považujem vcelku za vyhovu-

júci,  dovoľte  mi  predsa  len  predniesť niekoľko poznámok

a súčasne aj niekoľko pozmeňovacích návrhov.

 

     Prvý návrh je  skôr technického rázu. V §  16 ods. 3 je

použitý odkaz  číslo 12. Vzhľadom  na to, že  sa odvoláva na

zákon číslo 347/1990 Zb., kde sú vymenované a určené ústred-

né orgány, a preto, že slovné spojenie "ústredný orgán štát-

nej správy Slovenskej republiky"  je použité niekoľkokrát už

v predchádzajúcom texte  návrhu, prvýkrát v §  1 ods. 2, ne-

pokladám za  vhodné uvádzať túto odvolávku  až v tomto para-

grafe, ale  ako som už uviedol,  v § 1 odseku  2. Súčasne si

myslím, že  v poznámke pod  čiarou k tomuto  odkazu číslo 12

nie je  najvhodnejšie odvolávať sa  na § 20a  odsek 3 zákona

číslo 347/1990 Zb., pretože toto ustanovenie rieši problema-

tiku zakladania iných subjektov  ako rozpočtových alebo prí-

spevkových organizácií  z rozpočtových prostriedkov  len pre

Úrad  vlády Slovenskej republiky, zatiaľ čo ustanovenie § 16

ods. 3  tohto návrhu dáva  túto možnosť pre  všetky ústredné

orgány. Preto navrhujem presmerovať tento  odkaz do § 1 ods.

2 za slová "ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slo-

venskej  republiky" a  súčasne v  § 16  ods. 3 vyňať číselný

znak odkazu 12 a poznámku pod  čiarou k odkazu 12 uviesť ako

poznámku číslo 3 nasledovného znenia: "§ 1 zákona Slovenskej

národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev

a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej re-

publiky v znení neskorších  predpisov". Ostatné odkazy a po-

známky k odkazom treba prečíslovať.

 

     O  svojom druhom  návrhu sa  nebudem obšírne zmieňovať,

lebo je  totožný s návrhom, ktorý  je obsiahnutý v spoločnej

správe pod číslom  42. Tiež ide o poznámku  pod čiarou číslo

13 a týka  sa zákona o cenách, ktorý  sme na minulej schôdzi

schválili.

 

     V § 20 sú uvedené osobitosti rozpočtového hospodárenia,

kde v  odseku 2 sa určuje  spôsob nakladania s prostriedkami

získanými ako príspevky od rodičov na uhradenie stravy v za-

riadeniach školského stravovania. Toto ustanovenie sa mi ja-

ví z  hľadiska celkovej koncepcie  návrhu zákona nadbytočné.

Dá sa riešiť nižšou právnou  normou hlavne na základe znenia

predošlého odseku. Zbytočne  zachádza do podrobností jedného

špecifického problému.  Preto navrhujem celý odsek  2 z § 20

vypustiť a následne zrušiť označenie odseku 1.

 

     Ďalej sa chcem dotknúť § 21 ods. 6. Navrhujem dve zmeny

v texte  tohto odseku.  Na konci  prvej časti  vety, teda za

slová "zriadená zákonom" navrhujem doplniť slová "a ak týmto

zákonom to nie je ustanovené",  pretože si myslím, že ak vy-

tvoríme zákonom rozpočtovú alebo príspevkovú organizáciu, je

dosť možné,  že súčasne priamo  v tomto zákone  určíme aj ú-

stredný orgán, ktorý bude vykonávať zriaďovateľskú funkciu.

 

 

     Ak tomu tak nie je, teda prípad, ktorý rieši druhá časť

vety,  nie vždy  je ľahké  a jednoznačné  určiť, na rozpočet

ktorého  ústredného orgánu  je zapojená  finančnými vzťahmi,

hlavne ak je finančne spätá  s dvoma alebo viacerými rozpoč-

tami ústredných  orgánov. Je úplne samozrejmé,  že v takejto

situácii rozhoduje o prisúdení zriaďovateľskej funkcie vláda

a je za svoje rozhodnutie aj zodpovedná. Navrhujem teda, aby

sa slová "na ktorého  rozpočet je zapojená finančnými vzťah-

mi" nahradili slovami "ktorý určí vláda uznesením".

 

     Ďalší môj návrh sa dotýka § 23 ods. 1. Rozpočtová alebo

príspevková organizácia  podľa tohto návrhu  zákona môže byť

zriadená v  podstate tromi spôsobmi:  rozhodnutím ústredného

orgánu, rozhodnutím  obce, alebo zákonom.  Na základe znenia

odseku 1  § 23 nie je  možné rozhodnúť, aký bol  asi pôvodný

zámer predkladateľa. Ak sa totiž toto ustanovenie má vzťaho-

vať na všetky typy rozpočtových a príspevkových organizácií,

neviem si  dosť dobre predstaviť, ako  môže povoliť minister

financií iný termín ako  prvý deň nasledujúceho rozpočtového

roku  v prípadoch  zriadenia rozpočtovej  alebo príspevkovej

organizácie zákonom alebo obcou.  Na druhej strane ak takúto

právomoc má  minister len vo vzťahu  k zriaďovaniu ústredným

orgánom, musí byť zaručená takáto možnosť aj v prípade zria-

denia  zákonom  alebo  obcou,  a  teda  na takéto rozpočtové

a príspevkové organizácie sa nemôže vzťahovať prvá veta toh-

to odseku.

 

     Kvôli jednoznačnosti a  dosiahnutia rovnosti u všetkých

typov  rozpočtových organizácií  pri ich  zriadení, zrušení,

menení  podriadenosti alebo  spôsobu financovania  navrhujem

v §  23 ods.  1  za  slová "príspevkové  organizácie" vložiť

čiarku  a  slová  "ktorých  zriaďovateľom  je ústredný orgán

štátnej správy Slovenskej republiky". Len ako poznámku chcem

uviesť, že tento návrh uplatňujem aj v prípade prijatia bodu

46 spoločnej správy.

 

     Jednou z najdiskutovanejších  častí doterajšieho zákona

o rozpočtových  pravidlách, ktorá  bola od  roku 1992  možno

najviac menená a doplňovaná, je časť pojednávajúca o rozpoč-

te obcí. Nasvedčuje tomu aj doterajšia diskusia.

 

     Predložený návrh vychádza z  platného zákona a zahrnuje

v sebe doterajšie  poznatky a skúsenosti,  pričom zohľadňuje

aj novú koncepciu a  jednotnú klasifikáciu tvorby a sledova-

nia rozpočtu.

 

     V § 28, kde sa v troch odsekoch píše o rozpočtovom pro-

vizóriu obce,  nemôžem súhlasiť s  druhým odsekom a  to kon-

krétne s tým, že ak nie je predložený rozpočet na schválenie

obecnému zastupiteľstvu  do 31. decembra,  hospodári obec po

tomto termíne podľa opatrení starostu.  To, že sa do 31. de-

cembra neprijme  rozpočet na nasledujúci rok,  môže mať veľa

príčin,  väčšinou  objektívnych  a  väčšinou nezapríčinených

vlastnými orgánmi  obce. V prvom  odseku sa rieši  situácia,

keď síce  rozpočet je predložený,  ale obecné zastupiteľstvo

nie je schopné  ho schváliť k termínu do  31. decembra, a to

už či na základe vecných, časových, alebo aj možno miestnych

politických príčin. Vec sa rieši tým, že obec dočasne hospo-

dári podľa predloženého návrhu  rozpočtu. Je však celkom iná

situácia, ak rozpočet nie  je vôbec vypracovaný a predložený

obecnému zastupiteľstvu  na schválenie. Samozrejme,  aj toto

môže byť  zapríčinené rôznymi objektívnymi  okolnosťami, ale

riešenie, ktoré je navrhované v odseku  2 § 28, že v takomto

prípade  rozhodovanie a  úplná zodpovednosť  za hospodárenie

obce bude  spočívať v rukách  jedného človeka, aj  keď je to

starosta,  nemôže byť  prijateľné. Nechcem  tým, čo  poviem,

uraziť ani  jedného starostu alebo primátora,  ale okrem ob-

rovskej zodpovednosti  vidím v tom  aj veľké riziko  možného

zneužitia a lákavú  cestičku obchádzania kolektívneho rozho-

dovania v obecnom zastupiteľstve v takej chúlostivej otázke,

akou je rozpočet obce.

 

     Úplne  analogicky  s   postupom,  ktorý  je  navrhovaný

v § 7 na úrovni štátneho rozpočtu, navrhujem nové znenie od-

seku 2 v § 28. Nové  znenie teda je: "Ak návrh rozpočtu obce

na  nasledujúci  rozpočtový  rok  nebude predložený obecnému

zastupiteľstvu do 31. decembra  bežného roka, hospodári obec

podľa rozpočtu obce predchádzajúceho rozpočtového roka, pri-

čom výdavky nesmú v každom mesiaci rozpočtového roka prekro-

čiť jednu  dvanástinu rozpočtu obce  schváleného na predchá-

dzajúci  rozpočtový rok.  Výnimku tvoria  výdavky, ktoré  sa

spravujú dohodnutými termínmi splácania a výdavky podľa § 29

ods. 3."

 

     Môj posledný  pozmeňovací návrh: V  § 46 ods.  1 by som

chcel len spresniť povinnosť vlády voči Národnej rade, čo sa

týka  predkladania správy  o plnení  rozpočtu bežného  roka.

V tomto ustanovení sa veľmi  správne ukladá vláde štvrťročne

informovať Národnú radu o priebežnom plnení štátneho rozpoč-

tu,  ale bez  udania pravidelných  termínov. Preto navrhujem

v § 46 ods.  1 na koniec vety doplniť  slová "a to najneskôr

do 45 dní po uplynutí príslušného štvrťroku".

 

     Ako  alternatívny návrh  ponúkam ešte  namiesto tých 45

dní prijať 60 dní.

 

     To  je  z  mojej  strany  všetko  a  vzhľadom na to, že

k predloženiu týchto  pozmeňovacích návrhov ma  viedla snaha

tento návrh  zákona ešte zlepšiť, dúfam,  kolegyne a kolego-

via, že podporíte moje návrhy.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja. Ďalej  je prihlásený pán poslanec Košnár

a pripraví sa pán poslanec Ftáčnik.

 

Poslanec J. Košnár:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     kolegyne, kolegovia,

     dámy a páni,

 

     už  tu niekoľkokrát  zaznelo, že  zákon o  rozpočtových

pravidlách je pre finančné  hospodárenie štátu veľmi dôleži-

tý,  pretože určuje  nielen postavenie  jednotlivých orgánov

v celom rozpočtovom procese od prípravy rozpočtu až po štát-

ny záverečný účet, ale upravuje aj režim rozpočtového provi-

zória,  vzťahy štátneho  rozpočtu k  sústave iných verejných

rozpočtov atď.

 

     Z tohto  hľadiska, nazdávam sa,  treba privítať, že  sa

Národnej rade  Slovenskej republiky dostáva  nie novela, ale

kompletný  nový zákon  o rozpočtových  pravidlách. Ale práve

preto, že ide o kompletný  nový zákon o rozpočtových pravid-

lách,  ktorý by  mal mať  dlhodobú platnosť  a určovať tieto

pravidlá takrečeno neutrálne bez  ohľadu na momentálne či už

objektívne, alebo politické či iné problémy, s ktorými zápa-

síme, nazdávam sa, že je tam rad miest, ktoré neodrážajú tú-

to potrebu dlhodobej platnosti  takéhoto zákona. O viacerých

týchto aspektoch  už hovorili moji  predrečníci, nebudem ich

preto opakovať. Pripomeniem azda iba to, že v mnohých prípa-

doch ustanovenia  tohto zákona sa  odvolávajú na vykonávacie

vyhlášky, no  a keďže tieto vykonávacie  vyhlášky vstúpia do

platnosti spolu s týmto zákonom, teda od 1. januára budúceho

roku alebo v inom termíne,  ktorý by snemovňa možno stanovi-

la, máme nárok  na to, aby spolu so  zákonom boli predložené

aj tieto vykonávacie predpisy,  tým viac, že vo vykonávacích

predpisoch tohto druhu sa dáva relatívne široká kompetencia,

široká právomoc tomu ústrednému orgánu, ktorý takúto vyhláš-

ku alebo iný vykonávací predpis vydáva. Táto relatívne širo-

ká  kompetencia, široká  právomoc nie  vždy musí  konvenovať

s predstavami, ktoré poslanci  majú na základe preštudovania

samotného textu zákona.

 

     Aby som  však nezdržoval vašu  pozornosť, chcel by  som

navrhnúť z radu pozmeňovacích  návrhov, ktoré som si pôvodne

pripravoval, iba  tri, pretože mnohé  pozmeňovacie návrhy tu

už odzneli a bolo by nadbytočné opakovať ich, eventuálne len

modifikovať  nejakým iným  tvarom gramatickým,  štylistickým

alebo podobne.  Predovšetkým by som chcel  navrhnúť, aby sme

§ 15, ktorý upravuje režim  spravovania rezerv štátneho roz-

počtu, o  ktorom tu už  odzneli trefné a  podľa môjho názoru

výstižné  slová, upravili  takým spôsobom,  že v  § 15  ods.

5 v druhej vete  sa vynechajú slová písm. a), c)  a d) a aby

sa odsek  ukončil touto druhou vetou  slovami "všeobecná po-

kladničná  správa". Čo  znamená uplatnenie  takéhoto návrhu?

Znamená jednoducho to, že  všetky rezervy štátneho rozpočtu,

pokiaľ nie  sú rezervami v rámci  jednotlivých kapitol, budú

v kapitole Všeobecná pokladničná správa, no a správcom tejto

kapitoly je ministerstvo financií.  A tu sa opätovne odvolám

na potrebu  dlhodobosti takéhoto zákona  o rozpočtových pra-

vidlách, že  by mal zohľadňovať,  reflektovať skutočnosť, že

skôr alebo neskôr a iste by sme boli radi, keby to bolo pre-

dovšetkým skôr než  neskôr, že sa dopracujeme aj  k tomu, že

zákonom  upravíme štátnu  pokladnicu a  to by  mal byť jeden

z momentov, ktorý by sa mal zohľadňovať už aj v tomto návrhu

zákona o rozpočtových pravidlách.

 

     Môj druhý pozmeňovací  návrh smeruje k § 16  ods. 3, to

je ten odsek, ktorý hovorí o možnostiach zriaďovania aj pod-

nikateľských  subjektov ústrednými  orgánmi, povedzme minis-

terstvami atď. Navrhujem tento odsek 3 tiež vynechať.

 

     A posledný návrh sa týka § 52, je to vytváranie osobit-

ných účtov  z penále, pokút,  úrokov z omeškania  zaplatenia

cla, ktoré  vyrubia územné finančné  orgány a colné  orgány,

kde návrh  predpokladá, že výnos z uvedených titulov sa bude

deliť: 30 % pre štátny rozpočet, 70 % na osobitný účet štát-

neho rozpočtu. Chápem potrebu dobudovať, vybaviť i zaintere-

sovať tieto orgány, colné orgány alebo územné finančné orgá-

ny na výnose pokút, penále a podobne, ale myslím si, že smer

zainteresovanosti by mal byť predovšetkým nie na výnos z po-

kút, ale  na inkase podľa zákona  vyrubených povinností prí-

slušným subjektom.  Navrhujem preto tento  pomer zmeniť tak,

aby 70 % z výnosu šlo do štátneho rozpočtu a 30 % na osobit-

ný  účet, teda  nahradiť číslovku  30 číslovkou  70 a naopak

číslovku 70 číslovkou 30.

 

     A napokon  chcem poprosiť pani  spoločnú spravodajkyňu,

aby  vyčlenila láskavo  na osobitné  hlasovanie zo spoločnej

správy body 18, 33, 35 a 58.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj  ja, pán poslanec.  Ďalej je prihlásený  pán

poslanec Ftáčnik a pripraví sa pán poslanec Derfényi.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán podpredseda vlády,

     vážený pán predseda,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     nie som ekonóm ani odborník  na rozpočet a chcel by som

sa vyjadriť k predloženému  návrhu zákona predovšetkým z po-

hľadu školstva.  Dovolil by som  si predniesť tri  poznámky,

ktoré  súvisia  s  hospodárením  škôl  a školských zariadení

a ktoré limituje  v predloženej podobe  tento zákon, pretože

školy  a školské  zariadenia hospodária  buď ako rozpočtové,

alebo ako príspevkové organizácie.

 

     Priznám sa, že keď som dostal do ruky návrh tohto záko-

na, otvoril som  ho s určitou nedočkavosťou a  čakal som, že

sa v ňom dočkáme naplnenia  prísľubu, ktorý sme dostávali vo

výbore pre vzdelávanie, vedu, kultúru  a šport po dlhšie ob-

dobie, totiž že zákon prinesie úpravu aj tretieho typu orga-

nizácie, ktorá hospodári  s prostriedkami štátneho rozpočtu,

popri rozpočtových a príspevkových  organizáciách by to malo

byť niečo  ako verejnoprospešná organizácia.  Očakávali sme,

že  takáto organizácia  by mohla  byť upravená  spôsobom, že

hospodári s prostriedkami štátneho rozpočtu prípadne získava

zdroje aj z iných činností, môže vykonávať v niektorých prí-

padoch aj  podnikateľskú činnosť, ale  tú podnikateľskú čin-

nosť nevykonáva preto, že by chcela získavať zisk, ale vyko-

náva ju preto, aby získala  viac zdrojov na napĺňanie verej-

noprospešných  služieb, v  tomto prípade  vzdelávania, resp.

ubytovania, stravovania a podobne.  To všetko, čo v školstve

zabezpečujeme. Takýto typ  organizácie zatiaľ v rozpočtových

pravidlách upravený nie je.

 

     Chcem sa len formou otázky  opýtať pána ministra, či sa

aspoň dlhodobo počíta s tým,  že by sa vytvorilo niečo medzi

príspevkovou a rozpočtovou  organizáciou, pretože jeho odpo-

veď iste môže  byť taká, že ak nám ide  o to, aby sme zdroje

získané  z iných  činností mohli  používať, preveďte  všetky

školy a školské zariadenia  na príspevkové organizácie a ne-

budú problémy. Tam je však  problém s otázkou odpisov a nie-

ktoré ďalšie problémy. Myslím si, že niečo medzi tým by bolo

namieste. Namieste preto, že zákon prináša obmedzenie podni-

kateľských činností rozpočtových organizácií, ktoré už nebu-

dú po prijatí tohto zákona môcť vykonávať podnikateľskú čin-

nosť na základe súhlasu  svojho zriaďovateľa, ale iba vtedy,

keď to  stanovuje osobitný zákon, v  tomto prípade teda bude

možné podnikateľskú činnosť vykonávať  iba  na vysokých ško-

lách  ako rozpočtových  organizáciách v  školstve. V ďalších

organizáciách alebo rozpočtových  organizáciách, ako sú, po-

vedzme,  stredné  odborné  školy,  táto  možnosť daná nebude

a budeme ju môcť vytvoriť, iba  ak by sme novelizovali zákon

o základných a stredných školách. Čiže k tomuto prvému okru-

hu chcem dať otázku, ako  sa vlastne pozerá ministerstvo fi-

nancií,  podpredseda  vlády  na  hospodárenie pomerne veľkej

skupiny rozpočtových  organizácií, ktoré pôsobia  v školstve

a spotrebúvajú značnú  časť rozpočtu vyčleneného  na činnosť

rozpočtových organizácií.

 

     Pridal by  som sa ku kolegovi  Košnárovi, ktorý navrhol

vyňať  bod 58  zo spoločnej  správy na  osobitné hlasovanie,

a ja urobím nielen to, že ho požadujem vyňať, ale chcem vás,

vážené kolegyne a kolegovia, poprosiť o jeho podporu. V tom-

to bode sa rieši možno z vášho pohľadu veľmi malý a zanedba-

teľný problém a to  je otázka prenájmov školských zariadení,

v tomto prípade špeciálne telovýchovných zariadení, či už na

malých dedinách alebo aj v  mestách. Ide o telocvične, ktoré

sa v poobedňajšom  čase dajú prenajať a dať  ich na využitie

športovým organizáciám, občianskym  združeniam a spolkom, čo

sa však nedeje v miere, akú  by sme si vo výbore pre vzdela-

nie, vedu,  kultúru a šport  želali. Preto sme  sformulovali

návrh, ktorý by mal trošku rozviazať ruky. O čo ide?

 

     Ak chce riaditeľ školy  prenajať telocvičňu, musí v nej

kúriť,  niekto  ju  musí  otvoriť,  niekto  ju musí zavrieť,

a v podstate príjmy, ktoré získal od konkrétnej organizácie,

ktorej prenajal telocvičňu na poobedňajšie alebo večerné ho-

diny, odvádza ako rozpočtová organizácia do štátneho rozpoč-

tu a už nikdy sa mu nevrátia. To znamená, že vynaloží nákla-

dy, ale zvýšené výdavky mu  nikto nevykryje. Preto sme sfor-

mulovali návrh,  aby tam, kde dôjde  k vykázateľnej činnosti

spojenej s  prenájmom práve a  len telovýchovných zariadení,

aby došlo k  ich lepšiemu využitiu, boli o  50 % tejto sumy,

ktorú dokáže  zarobiť takýmito prenájmami,  príslušnej škole

zvýšené výdavky zo strany  zriaďovateľa. Toto je zmyslom ná-

vrhu, ktorý je uvedený pod  bodom 58 spoločnej správy, takto

ho  prijal  výbor  pre  vzdelanie,  vedu,  kultúru  a  šport

a v tomto zmysle vás prosím o jeho podporu.

 

     Tretí  okruh  sa  týka  krátkeho pozmeňovacieho návrhu,

pred  ktorým by  som sa  však rád  vyjadril k  návrhu, ktorý

predniesol pán poslanec Komlósy,  k § 20 predloženého návrhu

zákona. V § 20 sa riešia určité výnimky a pán poslanec navr-

hol  vypustiť odsek  2,  ktorý  sa týka  výnimky upravujúcej

príspevky  od rodičov  na školské  stravovanie. Pán poslanec

hovorí, že sa to dá riešiť odsekom  1 § 20. Obávam sa, že si

neprečítal dôsledne v  odseku 1 § 20, na  akú činnosť, alebo

na aké okruhy prostriedkov sa odvoláva tento odsek vo vzťahu

k § 13 predloženého návrhu zákona. Čiže nie je možné to tak-

to riešiť. A chcem len povedať krátku históriu, ktorá viedla

k tomu, že  sa školské stravovanie rieši  tak, ako sa rieši,

pre pána  poslanca, ale aj pre  ďalších, ktorí s tým  nie sú

oboznámení.

 

     Bola to  myšlienka, ktorá sa  objavila ešte minulý  rok

u vtedajšieho ministra  školstva a vedy  pána Haracha, ktorý

vyšiel  s tým,  že keď  rodičia platia  poplatky za  školské

stravovanie, aby  sa tieto neodvádzali  do štátneho rozpočtu

a potom štátny rozpočet z druhej strany dával školským stra-

vovacím  zariadeniam  peniaze,  z  ktorých môžu zabezpečovať

svoju činnosť.  Došlo dokonca k  takému prípadu, že  školská

jedáleň nemala peniaze na to, aby nakúpila potraviny a mohla

zabezpečiť stravovanie, myslím, že sa to stalo v Trnave, ale

podobný stav hrozil aj inde.  Preto sa zrodil návrh pána mi-

nistra, aby sa to riešilo  vyčlenením týchto peňazí od rodi-

čov na osobitný účet, z  ktorého sa priamo nakupujú potravi-

ny, a  otázku miezd a prevádzky  stravovacích zariadení, sa-

mozrejme, riešiť rozpočtovými prostriedkami, tak ako to bolo

dovtedy.

 

     Osobne som bol  pesimista, pretože dovtedy ministerstvo

financií  podobné návrhy  zamietalo, takpovediac  neochvejne

držiac  princíp rovnakého  spôsobu hospodárenia rozpočtových

a príspevkových  organizácií. Na  moje pozitívne prekvapenie

sa od 1.  januára 1995 začalo takto hospodáriť  a myslím si,

že sa to stretlo so všeobecnou podporou. Preto je to dnes už

nie ako  výnimka  ministerstva  financií, ale  ako  osobitná

časť zákona  o rozpočtových pravidlách,  uvedená ako výnimka

v § 20.  Myslím si, že by  tam táto výnimka mala  zostať, aj

keď to možno narušuje  jednotný princíp hospodárenia rozpoč-

tových a  príspevkových organizácií, ktorý  ministerstvo fi-

nancií sleduje  predložením tohto návrhu  zákona. Čiže toľko

k návrhu pána poslanca Komlósyho,  aby sme to vypustili. Ne-

vypusťme to. Naopak navrhujem, aby sme tam doplnili ešte je-

den odsek.

 

     Ten odsek súvisí s tým, že náš výbor pre vzdelanie, ve-

du, kultúru a  šport, keď rokoval o návrhu  zákona o štátnom

rozpočte, prijal všeobecné uznesenie, v ktorom odporúča, aby

príjmy, ktoré získajú vysoké školy  a ich pracoviská, mám na

mysli najmä ubytovacie zariadenia, boli vysokým školám pone-

chané  a mohli  z nich  hradiť výdavky,  ktoré súvisia s ich

hlavnou  činnosťou. Tento  návrh nájdete  v spoločnej správe

k štátnemu rozpočtu, samozrejme,  vo všeobecnej podobe, nemá

teda normatívnu časť. Pri  prerokúvaní zákona o rozpočtových

pravidlách výbor  nedospel k takej formulácii,  ktorú by sme

prijali  hlasovaním a  ktorá  by  sa premietla  do spoločnej

správy, ale takúto formuláciu si vám dovolím predložiť teraz

a potom ju aj patrične odôvodním.

 

     Navrhujem, aby sme do § 20 doplnili nový odsek 3, ktorý

znie: "Administratívne a iné poplatky  a platby na  vysokých

školách (fakultách) a iných  pracoviskách vysokých škôl (fa-

kúlt) sa vedú na osobitnom účte, z ktorého  sa uhrádzajú vý-

davky súvisiace  s hlavnou činnosťou vysokých  škôl a fakúlt

a ich  pracovísk okrem  mzdových prostriedkov."  Je to  teda

analógia toho,  čo sa robí s  peniazmi, ktoré dávajú rodičia

na  školské stravovanie.  Tu by  išlo len  o administratívne

a iné  poplatky a  platby, ktoré  sa vedú  na príjmovom účte

číslo 220.

 

     Mám na mysli napríklad situáciu, ktorá vznikla v nedáv-

nom období  na internáte Ľudovíta  Štúra v Mlynskej  doline,

kde  študenti poctivo  platia, dúfam,  že je  to pravda, ale

tvárili sa  tak na zhromaždení, ktoré  mali s predstaviteľmi

univerzity  a  ministerstva  školstva.  Svoje prostriedky za

ubytovanie  odvádzajú do  štátneho rozpočtu  a na  internáte

vznikla situácia,  že elektrárne vypli  internát skúšobne na

pol dňa a  hrozili tým, že ho vypnú  na dlhšie, ak neuhradia

faktúry za energiu. Skrátený  obeh prostriedkov - pripomínam

teda, že je tu analógia so školským stravovaním - by pomohol

tomu, aby sme sa takýmto situáciám vyhli.

 

     K tomu  smeruje môj návrh, pričom  chcem pripomenúť, že

podľa podkladov, ktoré sme dostali od ministerstva školstva,

by z  celkových príjmov školstva, ktoré  majú na položke 220

- administratívne  a iné  poplatky a  platby, hodnotu  okolo

617  mil. Sk,  išlo v  prípade prijatia  tohto návrhu zhruba

o 15O mil. Sk, zhruba 120,  presnejšie 118 je na tých ubyto-

vacích  zariadeniach, okolo  37 mil.  na rok  1996 sú príjmy

rozpočtované na vysokých školách, niečo, samozrejme, sú ešte

bohoslovecké fakulty a niektoré ďalšie pracoviská. To zname-

ná, o túto sumu by sme ochudobnili príjmy štátneho rozpočtu.

Mohli by  sme potom, keby  sme toto prijali  v tomto zákone,

upraviť patrične aj výdavky kapitoly školstva, aby sme nena-

rušili celkovú  stabilitu rozpočtu, ale došlo  by k tomu, že

by bol priamy  vzťah medzi tým, čo študent  platí, a tým, čo

môže dostať, pretože peniaze by  sa netočili cez štátny roz-

počet, ale  jednoducho by zostali  priamo škole alebo  inému

pracovisku.

 

     Na podporu tohto návrhu uvádzam aj prísľub, ktorý uvie-

dol predseda  vlády Slovenskej republiky pri  besede so štu-

dentmi univerzity vo Zvolene,  kde prisľúbil študentom a zú-

častneným akademickým funkcionárom, že príjmy vysokým školám

zostanú. Ak tento svoj prísľub  myslel vážne, naozaj ho bolo

treba  vložiť do  tohto zákona.  Ak sa  tak nestalo vo vláde

Slovenskej republiky, resp. pri príprave zákona na minister-

stve financií, myslím  si, že by sme mali  tento problém vy-

riešiť my  tu. Upozorňujem naň, predkladám  k nemu príslušný

návrh a verím, že  sľub predsedu vlády Slovenskej republiky,

ktorý dal študentom a pracovníkom vysokých škôl na pôde uni-

verzity vo Zvolene, podporíte.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.  Ďalej  je  prihlásený  pán  poslanec Derfényi

a pripraví sa pán poslanec Vaškovič.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     dámy a páni,

 

     vychádzajúc z konkrétnych poznatkov likvidácie štátnych

podnikov,  kde zakladateľská  funkcia prešla  na obce  podľa

osobitného predpisu s výnimkou  prípadov, uvedených v zákone

o malej privatizácii, dovoľujem si predniesť pozmeňovací ná-

vrh, resp.  podporiť pozmeňovací návrh  pána poslanca Sopku.

Navrhujem teda  v § 26 ods.  1 "príjmy rozpočtu obce  sú" za

písmenom  j) vložiť  nové znenie  písmena k)  v toto  znení:

"zostatok z  likvidácie štátneho podniku,  kde zakladateľská

funkcia prešla na obce podľa osobitného predpisu". Ďalej te-

rajšie písm. k) zmeniť na písm. l).

 

 

     Vážené dámy a páni, každý, kto pozná situáciu v mestách

a obciach,  kde už  tretí rok  prebieha likvidácia  štátnych

podnikov, bude  iste súhlasiť s  týmto pozmeňovacím návrhom.

Dovoľujem si  teda ctenú snemovňu  požiadať o podporu  tohto

pozmeňovacieho návrhu.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec Vaškovič.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     moje  vystúpenie  bude  stručné.  Sústredím  sa  iba na

pozmeňovacie návrhy.

 

     Môj prvý pozmeňovací návrh je k § 4 ods. 2, ktorý navr-

hujem zmeniť nasledovne: "Podrobné členenie príjmov a výdav-

kov  štátneho rozpočtu  bude upravené  osobitným zákonom  na

príslušný rozpočtový rok." To  znamená, že vypadne tam "určí

zákon o štátnom rozpočte",  namiesto toho bude vsunuté "bude

upravené  osobitným  zákonom  na  príslušný rozpočtový rok".

Prečo to považujem za dôležité?  Myslím, že už predo mnou tu

niekto na túto tému diskutoval.  Totiž my poslanci by sme sa

ako parlament zbavili  možnosti ovplyvňovať členenie príjmov

a výdavkov.  To znamená,  že  ak  by toto  podrobné členenie

prišlo  do parlamentu  už v  zákone o  štátnom rozpočte, tak

prakticky je  nezmeniteľné a nám  nič iné nezostáva,  ako ho

prijať v tej podobe, ako ho predloží ministerstvo.

 

     Môj druhý návrh  smeruje k § 8 ods. 1  a smeruje k roz-

počtovému procesu. Tam navrhujem  ponechať  text  v odseku 1

v plnej miere a doplniť  ho vetou: "Podrobnosti rozpočtového

procesu  upraví  ministerstvo  všeobecne  záväzným predpisom

vždy do 30.  6. príslušného rozpočtového roku. Ide  mi o to,

aby tieto pravidlá tvorby  rozpočtu, tak časový harmonogram,

procedúry vyjednávania, ale aj  určité metodické pokyny boli

všeobecne známe jednak rezortom, ale aj parlamentu.

 

     Môj ďalší návrh  smeruje k § 12 ods.  2 a tam navrhujem

poslednú  vetu  zmeniť  nasledovne:  "V  prípade, že nedôjde

k dohode  v  prípade  kapitol,  ktoré spravuje ministerstvo,

rozhoduje vláda na návrh ministra financií." Ide mi tu o to,

že kapitoly,  ktoré spravujú iné  rezorty, je tam  stanovený

mechanizmus vyjednávania a v prípade toho, že sa správca ka-

pitoly  nedohodne s  ministerstvom, rokuje  o tomto probléme

vláda. Ale  u kapitol, ktoré  spravuje ministerstvo, vlastne

takýto mechanizmus  neexistuje, čiže považujem  za potrebné,

aby tam, kde má dôjsť  k presunom, v kapitolách, ktoré spra-

vuje samotné ministerstvo, aby tento vyjednávací mechanizmus

bol  prerokovaný vo  vláde. Myslím  si, že  je to objektívne

a takisto korektné voči ostatným kapitolám.

 

     Môj ďalší návrh smeruje k § 24 ods. 4 a zmena je v dru-

hej vete, kde namiesto  "doplnkový" navrhujem "ďalší". Teda:

"Ako ďalší zdroj štátneho  fondu môže byť poskytnutá dotácia

zo štátneho  rozpočtu." Môj návrh, ktorý  som mal vo výbore,

sa dostal  v značne zmenenej  podobe, ako som  ho navrhoval.

Čiže navrhujem  túto zmenu. Navrhujem to  preto, že niektoré

štátne fondy jednoducho žijú zo štátneho rozpočtu a nemôžeme

to potom  charakterizovať ako doplnkový  zdroj. Čiže ide  tu

vlastne o to, aby sme len necharakterizovali 90 % financova-

nie  zo štátneho  rozpočtu ako  doplnkový zdroj,  čiže je to

formálna  vec. Ako  ďalší zdroj  zo štátneho  fondu môže byť

poskytnutá dotácia. Tým má ministerstvo aj vláda úplne otvo-

rené ruky, pokiaľ ide o tento návrh.

 

 

     Môj posledný  pozmeňovací návrh smeruje  k § 54  ods. 1

písm. f), kde navrhujem pred text, ktorý je uvedený, doplniť

"Po prerokovaní vo vláde Slovenskej republiky zabezpečiť vy-

máhanie pohľadávky v zahraničí..."  atď. Ďalší text celý zo-

stáva, čiže iba dať pred tento text "Po prerokovaní vo vláde

Slovenskej  republiky". Myslím  si, že  vymáhanie pohľadávok

v zahraničí  je taká  závažná vec,  že tento  proces by  mal

prejsť kvôli dôveryhodnosti vo vláde.

 

     Ďakujem za pozornosť. To sú všetky pozmeňovacie návrhy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja pánu poslancovi.

 

     Panie poslankyne,  páni poslanci, písomne  nemám žiadnu

žiadosť do  rozpravy, ale hlási sa  do rozpravy pán poslanec

Kunc. Nech sa páči. Potom pán poslanec Langoš do rozpravy.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Vážený pán predseda,

     milé panie kolegyne,

     vážení páni poslanci,

 

     ospravedlňujem sa  vopred za krátku  chvíľu, ktorou vás

zdržím, ale ide  o vážnu vec v súvislosti  s jazykom. My sme

totiž prijali zákon o štátnom jazyku a tak sa mi zdá, že nás

všetkých zaväzuje,  aby sme si  dali záležať aj  na tom, ako

slovenčinu používame a ako štátny jazyk rozvíjame. Ide o to,

že v definícii účelovej  funkcie štátneho rozpočtu sa nachá-

dza slovo, ktoré nie je slovenské. Znením síce slovenské je,

ale nie je správne. Prečítam vám celý návrh, o ktorý pôjde.

 

     Je to v § 3 zákona  ods. 1, kde sa hovorí: "Štátny roz-

počet je základným  ekonomickým nástrojom finančnej politiky

štátu, ktorým sa zabezpečuje prerozdeľovanie jeho prostried-

kov." Ide o slovo  "prerozdeľovanie", ktoré odporúčam nahra-

diť správnym slovom  "rozdeľovanie". Ospravedlňujem sa, lebo

môžete si myslieť, že som to mal urobiť vo výbore. Aj som to

chcel, ale  stačila malá neprítomnosť vo  výbore na rokovaní

- inak som tam  bol - a už som  potom nemal príležitosť túto

vážnu vec urobiť.  Vážne je to preto, že  je to v definícii,

a teda bude sa  to priebežne používať aj teraz,  aj v budúc-

nosti. Prečo to slovo nezodpovedá?  Po prvé - slovenčina ne-

znáša dve predpony za sebou. Teda pre-roz-delenie. V sloven-

čine správne vyjadrený tento pojem by znel  znovurozdelenie,

kde  "znovu" nie  je predponou,  ale určením  spôsobu. Takže

"prerozdelenie" je evidentne z českého "přerozdělování", kde

to neprekáža. Čeština, proste, tento spôsob prijíma.

 

     Druhá vec a druhý argument je,  že toto slovo ani v po-

dobe "znovurozdelenie" nevystihuje  správne činnosť, o ktorú

ide. Znovurozdelenie  by to bolo vtedy, keby to už bolo dru-

hé alebo tretie delenie. Ale  rozpočet má svoje vlastné pro-

striedky. Tie prostriedky, ktoré vplynú do rozpočtu, sú jeho

vlastné prostriedky, predtým  ešte nerozdeľované, takže roz-

počet ich po  prvý raz rozdeľuje. A preto  správne znenie by

malo byť "ktorým sa zabezpečuje rozdeľovanie jeho prostried-

kov". Aby ste si nemysleli,  že sa tu chcem možno predvádzať

v tomto zmysle. Vzhľadom na to, že  ide o vážnu vec, poradil

som sa  aj  s jedným vedeckým  pracovníkom Jazykového ústavu

Ľudovíta Štúra a on mi to v celom rozsahu potvrdil s tým, že

sa začudoval, že  v pôvodnom znení to takto  je. Prosím teda

pracovníkov ministerstva financií, aby  mi to nemali za zlé.

Pani poslankyňu  spravodajkyňu prosím, aby  návrh odporučila

a rátam s tým, že všetci, čo  sme hlasovali za zákon o štát-

nom jazyku, budeme hlasovať aj za tento malý jazykový pozme-

ňovací návrh.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Takže pán poslanec Langoš, nech sa páči.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     podpredseda vlády,

     dámy a páni,

 

     budem veľmi stručný. K  pozmeňovacím návrhom môjho klu-

bového kolegu Mikuláša Dzurindu a k pozmeňovacím návrhom ko-

legu Vaškoviča si dovolím  navrhnúť jeden pozmeňovací návrh.

Navrhujem  doplniť  ustanovenie  § 2 ods. 1 písm. a)  o nový

bod 4, ktorý znie. Bod  4: "Platy sudcov Slovenskej republi-

ky". Ostatné body sa prečíslujú.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Miklušičák.

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     Národná rada,

 

     chcem sa dotknúť iba siedmej časti navrhovaného zákona,

a to konkrétne rozpočtov obcí. Aj tento návrh zákona o štát-

nom  rozpočte na  tento rok  v článku  I §  7 ods.  7 hovorí

o tom, že výnos penále vyrubeného daňovými úradmi podľa oso-

bitných  predpisov z  50 %  je príjmom  rozpočtu obcí. Chcem

v súvislosti s tým,  a takto to bolo aj  v minulosti, navrh-

núť, aby § 26 ods. 1 navrhovaného zákona bol doplnený písme-

nom  k) tohto  znenia: "výnos  z penále  vyrubeného daňovými

úradmi podľa osobitných zákonov za porušenie daňových povin-

ností,  na ktoré  orgány obecnej  samosprávy písomne upozor-

nia". Doterajšie písmeno k) preznačiť na písmeno l).

 

     Taktiež navrhujem v § 27 ods. 2 kvôli vyjasneniu kompe-

tencií obcí doplniť vetu:  "Mestské časti Bratislavy a Košíc

môžu dotácie poskytnúť na celom území mesta."

 

     A ešte  krátku poznámku k  § 29 ods.  4. Súčasná právna

úprava zákona o obecnom zriadení hovorí o tom, že povinnosti

obcí  možno ukladať  len zákonom.  Na to  poukázal vo svojom

vystúpení aj  náš pán kolega poslanec  Pásztor, keď  navrhol

vypustiť  poslednú vetu  z §   29 ods.  4. Týmto  však dôjde

k znejasneniu celého tohto odseku a k nejednoznačnému výkla-

du. Navrhujem preto celý odsek 4 § 29 vypustiť.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Panie poslankyne, páni poslanci,  nikto sa ďalej nehlá-

si, nemám písomné prihlášky. Končím rozpravu k tomuto bodu.

 

     Pani spoločná spravodajkyňa, budete potrebovať na spra-

covanie prestávku, alebo máte iný návrh?

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Pán predseda, ja by som odporúčala, aby sme postupovali

nasledovne. Vzhľadom na to, že bolo predložených 30 pozmeňo-

vacích návrhov,  dala som vypracovať  písomne jednotlivé po-

zmeňovacie návrhy s tým, že  by sme o nich hlasovali zajtra.

Každý poslanec dostane pozmeňovacie  návrhy na stôl a budeme

o nich hlasovať zajtra ráno.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže  dobre.  Nemusím  dať  o  tom hlasovať. Súhlasíme

s tým? (Všeobecný súhlas pléna.)

 

     Panie  poslankyne,  páni   poslanci,  zajtra,  ak  bude

chcieť, sa vyjadrí pán minister a pani spoločná spravodajky-

ňa a budeme hlasovať podľa písomných predlôh, ktoré nám kan-

celária spracuje.

 

     Pristúpime k ďalšiemu bodu programu s tým, že nasleduje

šiesty bod... Prosím, pán poslanec.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predseda,  zdá sa mi,  že by bolo  lepšie, keby sme

začali ráno o 9.00 hodine.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Veď si skracujeme termíny a  dni kvôli sviatkom a nebu-

deme vynechávať hodiny, pán poslanec.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Totiž, teraz  na konci dňa začať  štátny rozpočet sa mi

zdá predsa len trošku...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Rozprava  bude určite  zajtra. (Hlasy  v sále.)  Budeme

pokračovať, zo všetkých strán kričia, že áno.

 

     Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

 

     pristúpime teda k  š i e s t e m u  bodu nášho rokova-

nia, ktorým je

 

     vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1996 a o zme-

ne a doplnení niektorých zákonov.

 

     Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 286 a spoločnú

správu ako tlač 286a.

 

     Z  poverenia  vlády  Slovenskej  republiky návrh zákona

odôvodní opäť podpredseda vlády a minister financií pán Ser-

gej Kozlík. Prosím, pán minister, aby ste sa ujali slova.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda parlamentu,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     som rád,  že ste mi  dali príležitosť predniesť  správu

k návrhu štátneho  rozpočtu. Bude trošku  rozsiahlejšia, na-

koľko tento rok sme nezvolili  ten postup, že by som uviedol

návrh štátneho rozpočtu pred  plénom a považujem za potrebné

niektoré veci  možno viac zohľadniť.  Takže dovoľte mi,  aby

som  z poverenia  vlády odôvodnil  predložený návrh štátneho

rozpočtu  Slovenskej republiky  na  rok  1996 a  súčasne vás

oboznámil s jeho základnou filozofiou, základnými bilančnými

vzťahmi, zámermi, ktoré jeho realizáciou sledujeme.

 

     V prvom rade by som  vyzdvihol skutočnosť, že na budúci

rok budeme  môcť rozdeliť rozpočtovým  kapitolám radove viac

než v tomto roku. To umožňujú najmä dobré výsledky hospodár-

stva Slovenskej republiky. Pokračuje  a dynamizuje sa priaz-

nivý vývoj vo všetkých rozhodujúcich makroekonomických veli-

činách. V  tomto roku zatiaľ  smeruje rast hrubého  domáceho

produktu  k 6,5  percentám, pokles  miery inflácie  pod 8  %

a výraznejší pokles nezamestnanosti vykazujeme pod 13 %. Ďa-

lej rastú devízové rezervy  štátu, dosahujeme aktívnu zahra-

ničnoobchodnú bilanciu, čo nám umožnilo vyhlásiť konvertibi-

litu koruny,  súčasne sa utvrdzujeme v  tom, že Slovensko má

reálne predpoklady už v najbližšom období tieto trendy ďalej

dynamizovať.

 

     Pozitívne možno posudzovať aj postavenie podnikateľskej

sféry. Rastie  počet podnikov, ktoré  si získali rešpekt  na

zahraničných  trhoch, ktoré  disponujú certifikátmi  kvality

a môžu začať  výraznejšie uplatňovať opatrenia  na zlepšenie

postavenia  svojich zamestnancov.  Som rád,  že rastie počet

ziskových podnikov aj v pôdohospodárstve.

 

     Tieto skutočnosti potvrdzujú,  že nasmerovanie ekonomi-

ky,  ktoré bolo  založené v  programovom vyhlásení vlády, je

správne a vyžaduje najmä naďalej dôsledne pracovať a neustu-

povať od nastúpeného trendu. Nemožno tajiť, že nemalý podiel

na rastových tendenciách našej ekonomiky má celosvetové eko-

nomické oživenie.  Pozitívne však treba hodnotiť  aj tú sku-

točnosť, že sme dokázali tieto trendy zachytiť a využiť. Sú-

časné výsledky viacerých transformujúcich sa ekonomík ukazu-

jú, že nie všetkým sa to podarilo, a teda že nejde o automa-

tické prenášanie rastových tendencií z vyspelých ekonomík.

 

     Pozitívne možno hodnotiť  i vývoj rozpočtového hospodá-

renia v tomto roku. Dobre sa vyvíja príjmová stránka rozpoč-

tu. Chcem pritom pripomenúť, že pri schvaľovaní návrhu štát-

neho  rozpočtu na  tento rok  sa najmä  úlohy v  tvorbe dane

z pridanej hodnoty  označovali za nereálne  a nadsadené. Som

rád, že doterajší vývoj prekonal naše predpoklady a očakáva-

me dokonca prekročenie výnosu  nielen dane z pridanej hodno-

ty, ale aj celkových príjmov. Často sa objavujú kritické ná-

zory na skutočnosť, že držíme pod kontrolou výdavkovú strán-

ku rozpočtu tým, že regulujeme kapitolám čerpanie časti roz-

počtovaných  prostriedkov. Chcem  utvrdiť všetkých  kritikov

tohto postupu, že  nejde o žiadny náš patent.  I v západných

krajinách, napríklad vo Francúzsku, sa hneď začiatkom januá-

ra viaže kapitolám až 10 % schváleného objemu výdavkov, kto-

ré sa  v priebehu roka postupne  rozpúšťajú podľa skutočného

vývoja rozpočtového hospodárenia.

 

     Ani  skutočnosť, že  aj v  dôsledku regulácie  výdavkov

udržiavame v priebehu značnej časti roka schodok na minimál-

nej úrovni, nie je zanedbateľná.  Okrem toho, že nie sme nú-

tení emitovať nadmerný  rozsah štátnych pokladničných pouká-

žok, čím šetríme výdavky štátneho dlhu, je potrebné sledovať

aj dosah na úverový trh.  Bankové inštitúcie môžu v dôsledku

uvoľnených zdrojov zvýšiť úverové rámce, čím podporujeme ak-

tivity podnikateľskej sféry. Aj  keď predpokladáme, že v zá-

vere roka  schodok vzrastie, je reálny  predpoklad, že nedo-

siahne  rozpočtovaný  objem.  Okrem  iného  to vytvára dobrú

štartovaciu  pozíciu  na   vývoj  rozpočtového  hospodárenia

v ďalšom roku.

 

     Vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     pri uvedení  návrhu štátneho rozpočtu  na rok 1995  som

použil podobu  medzi snahou našich  hokejistov dostať sa  do

skupiny A  a snahou vlády do  rovnakej spoločnosti dostať aj

našu ekonomiku. Naši hokejisti svoju úlohu splnili. Doteraj-

šie výsledky ekonomiky  a rozpočtového hospodárenia naznaču-

jú,  že aj  vláde sa  darí na  jednom z rozhodujúcich úsekov

spoločenského  života pôvodné  predsavzatie plniť.  Som pre-

svedčený, že nám k tomu výrazne pomôže aj schválenie a najmä

realizácia predloženého návrhu štátneho rozpočtu.

 

     Tento návrh je výsledkom viac ako polročnej práce vlády

a vykryštalizoval sa v procese mnohých diskusií, a to nielen

na úrovni  ministerstiev a vlády,  ale aj na  rokovaniach so

sociálnymi a ďalšími partnermi. Počas krátkej histórie nášho

štátu  sa v  rámci prípravy  štátneho rozpočtu neuskutočnila

taká séria rokovaní ako pri príprave rozpočtu na budúci rok.

Vláda mu  venovala seminár v  Trenčianskych Tepliciach, ini-

ciovali sme zvolanie porady vlády, odborárov a zamestnávate-

ľov  vo Vyhniach,  rokovali sme  s predstaviteľmi  Združenia

miest  a obcí  Slovenska. Pracovný  návrh rozpočtu  viackrát

prerokovala tripartita.  Zo všetkých týchto  rokovaní vzišli

cenné myšlienky  a námety, ale často  aj nereálne požiadavky

najmä na výdavkovú stránku rozpočtu.

 

     Pri všetkých diskusiách o možnostiach štátneho rozpočtu

riešiť problémy našich občanov či podporu ekonomického rastu

musíme vychádzať  z toho, aký priestor  nám vytvára príjmová

stránka rozpočtu.  Rovnako ako v  predchádzajúcich rokoch aj

v roku 1996 bude príjmová  stránka rozpočtu vystavená rôznym

jednorazovým a nejednoznačne kvantifikovaným vplyvom. Fakto-

ry, na ktorých kvantifikujeme príjmy na úrovni 162,4 miliar-

dy korún, podrobne analyzujeme v predloženej správe. Považu-

jem za potrebné zdôrazniť, že kvantifikácia budúcich príjmov

je stále  komplikovaná. Naša daňová sústava  a ekonomika nie

sú ešte  natoľko stabilizované, aby sme  mohli s takmer sto-

percentnou  mierou pravdepodobnosti  tvrdiť, aký  bude vývoj

daní a ostatných príjmov. Napriek prijatiu viacerých opatre-

ní, ktoré môžu negatívne ovplyvniť tvorbu príjmov, navrhuje-

me ich však rozpočtovať pri dynamike rastu o takmer 11 %, čo

je zhruba dvojnásobok  predpokladanej dynamiky rastu hrubého

domáceho produktu v stálych cenách.

 

     Chcem pripomenúť, že Národná  rada schválila nový zákon

o dani z pridanej hodnoty,  čím okrem iného znížila základnú

sadzbu dane o 2  body, čo znamená z 25 % na  23 %. Na jednej

strane sme týmto opatrením  pomohli podnikateľskej i spotre-

biteľskej verejnosti, ale na  druhej strane sme dočasne zní-

žili  predpokladaný výnos  z dane.  Napriek tomuto  zníženiu

formulujeme  v  oblasti  daňových  príjmov  dynamické úlohy.

Porovnanie  rozpočtov  ukazuje, že  medziročne rátame s ras-

tom  daňových príjmov  o viac  ako 15  mld korún, to znamená

o 11,8 %. Podotýkam, že v  okolitých krajinách a v západných

krajinách Európy sa bežne  rozpočtuje 5-percentný rast daňo-

vých príjmov.

 

     Diskusie sa týkali nielen výnosu domácich daní na tova-

ry  a služby,  ale aj  daní z  príjmov a ziskov. Zástupcovia

Konfederácie  odborových  zväzov  namietali  napríklad  voči

údajnému nadsadeniu daní z  príjmov fyzických osôb zo závis-

lej  činnosti.  Pri  kvantifikácii  výnosu  tejto  dane  sme

vychádzali nielen  z predpokladaného rastu  priemernej mzdy,

ale aj s tým súvisiaceho prechodu pracovníkov do vyšších da-

ňových pásiem. Teda nie  s lineárneho, ale progresívneho vý-

voja dane. Očakávam, že najmä v diskusii o daňových príjmoch

sa uplatní argument daňových a colných nedoplatkov.

 

     Prosím, aby ste pri posudzovaní tohto problému neprece-

ňovali  a neabsolutizovali  často konštatovaný  objem 20 mld

korún údajných nedoplatkov a  sankcií. Je potrebné rešpekto-

vať aj  reálne právomoci daňových a  colných orgánov, ako aj

skutočnú vymožiteľnosť sankcií najmä s prihliadnutím na pla-

tobnú neschopnosť v podnikateľskej  sfére. Pripomenul by som

aj to, že pokiaľ sme v priebehu trištvrte roka zdvihli objem

daňových príjmov o zhruba 20  mld korún, už som to vysvetľo-

val pri  správe o plnení štátneho  rozpočtu za tri kvartály,

že to vždy so sebou  nesie aj určitý rast daňových nedoplat-

kov, najmä ak  sú v nich viazané aj pokuty  a penále. Je po-

trebné vytvoriť  určitý časový priestor na  to, aby sa mohli

podmienky vytvorené novými legislatívnymi opatreniami, zame-

ranými na znižovanie daňových  únikov, aj využiť. Určitý čas

si napríklad vyžiada spracovanie  informácií o účtoch podni-

kateľov, ktoré  bankové inštitúcie predkladajú  daňovým úra-

dom. Vláda a ministerstvo financií pripravujú ďalšie opatre-

nia, ktoré umožnia v  tomto smere radikálnejší postup. Spolu

s návrhom zákona o štátnom rozpočte navrhuje čiastočné nove-

ly viacerých zákonov, pričom  ich spresnením sledujeme najmä

zníženie priestoru  na daňové úniky. Podrobnejšie  sa k tomu

vrátim v ďalšej časti uvedenia štátneho rozpočtu.

 

     Aj keď  daňové príjmy predstavujú takmer  90 % všetkých

rozpočtovaných príjmov, je  potrebné adekvátnu pozornosť ve-

novať aj nedaňovým a ostatným  príjmom. Spomedzi nich sa ta-

kisto pozornosť upriami najmä na príjmy, ktoré predpokladáme

získať z deblokácie pohľadávok Slovenska v zahraničí. Sme si

vedomí,  že navrhovanou  výškou deblokácií  sme si  položili

latku na výške, ktorú  by sme doterajšími prístupmi nepreko-

nali. Preto na zdynamizovanie postupu v deblokovaní vytvára-

me aj inštitucionálne predpoklady.

 

     Zriaďuje sa funkcia  splnomocnenca vlády na deblokácie,

vytvoril sa príslušný útvar na ministerstve financií, viace-

ré  nádejné projekty  sú rozpracované.  Pre niektoré rezorty

znamená výraznú pomoc naturálna  forma deblokácií našich za-

hraničných pohľadávok.  V budúcom roku  sa k takýmto  formám

pomoci  zaraďuje  aj  predpokladaná  vecná podoba vyrovnania

časti našich pohľadávok z clearingu. Medzi aktivity znižujú-

ce príjmy rozpočtu patrí tiež uvažované zavedenie refundácie

pomernej časti spotrebnej dane z minerálnych olejov pripada-

júcej na motorovú naftu,  ktorá sa niekedy nepresne označuje

ako tzv. "zelená nafta". Okrem pôdohospodárstva ňou pomáhame

aj  doprave a  tepelnému hospodárstvu.  Málo zvýrazňované sú

úľavy z ciel v poľnohospodárstve.

 

     Teda pri hodnotení vzťahu  rozpočtu a kapitol treba vi-

dieť nielen to,  čo rozpočet poskytuje, ale aj  to, čo nebe-

rie, resp. to, čo poskytuje  v nefinančnej podobe alebo inou

formou.

 

     Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, riešenie rozporu

medzi požiadavkami  kapitol a možnosťami  rozpočtu v drvivej

väčšine prípadov predstavuje  základný proces tvorby rozpoč-

tu. Rokovaniami na rôznych úrovniach sme čiastočne zatvorili

otvorené nožnice medzi nárokmi kapitol a reálnymi možnosťami

rozpočtu.  Po  viacerých  spresneniach  a zohľadnení rôznych

faktorov nakoniec  výdavkovú stránku rozpočtu  navrhujeme u-

stáliť na úrovni takmer 190 mld korún.

 

     Pri porovnaní  rozpočtov v tomto a  budúcom roku vychá-

dza, že  výdavky štátneho rozpočtu  navrhujeme s medziročným

rastom viac ako 13 %. Upozorňujem, že je to dvojnásobne viac

ako predpokladaný rast miery inflácie. Opäť len na dokresle-

nie spomeniem, že vo väčšine západných i transformujúcich sa

krajín  sa navrhujú na budúci  rok rozpočtové výdavky s men-

šou dynamikou než predpokladaný  vývoj inflácie. Nakoľko vý-

davky štátneho dlhu vzrástli  len mierne, zvýšené výdavky sa

navrhujú rozdeliť ostatným kapitolám. To znamená, že kapito-

ly v súhrne po viacerých rokoch dostanú balík výdavkov, kto-

rý znamená ich reálny dynamický nárast. Je to nielen výrazná

kvantitatívna, ale  v podstate už  kvalitatívna zmena, ktorá

sa pri hodnotení návrhu  štátneho rozpočtu často nerešpektu-

je. Z týchto hľadísk  má výdavková stránka štátneho rozpočtu

dynamický charakter.

 

     Vo vzťahu k pôvodným požiadavkám rezortov a po posúdení

opodstatnenosti  a naliehavosti  signalizovaných potrieb  je

však potrebné priznať, že rozpočet má z hľadiska výdavkov na

spotrebu naďalej úsporný charakter. Viaceré z kapitol zazna-

menávajú  medziročnú dynamiku  výdavkov, o  ktorej však pred

rokom možno ani nesnívali.  Tak často spomínaný rezort zdra-

votníctva  môže očakávať  index rastu  výdavkov o  21, index

121,7; rezort školstva 110,8;  rezort kultúry 107,5. Pri po-

sudzovaní indexu rastu  výdavkov našich "produkčných" rezor-

tov je  potrebné zohľadniť aj dosah  osobitných faktorov. To

znamená pri rezorte pôdohospodárstva, v ktorom predpokladáme

dynamiku výdavkov 102,1, najmä predpokladaný dosah už spomí-

nanej "zelenej nafty", resp.  zdroje zo spoplatnenia podzem-

ných vôd.  Pri posudzovaní výšky  výdavkov na obranu,  ktoré

predstavujú index 105,3, opäť musíme pripočítavať istý objem

naturálnej  formy deblokácií  našich pohľadávok.  Sú však aj

kapitoly, v  ktorých je dynamika nižšia,  prípadne je v nich

medziročný pokles.

 

     V rozpočte sa premieta aj  názor vlády na úroveň hospo-

dárenia jednotlivých kapitol a na miesto kapitoly v rebríčku

priorít. Medziročná dynamika v prípade menších kapitol zria-

dených po vzniku Slovenskej republiky je ovplyvnená realizá-

ciou jednorazových transferov,  najmä investičného charakte-

ru.

 

     Rovnako tak príjmová, ako aj výdavková stránka rozpočtu

je spracovaná v novej rozpočtovej klasifikácii. Táto skutoč-

nosť nám síce v tomto  roku čiastočne sťažuje medziročnú po-

rovnateľnosť  vnútornej  štruktúry  výdavkov,  ale na druhej

strane zreteľne zviditeľňuje toky ich smerovania. Práve nová

rozpočtová  klasifikácia  umožňuje  vidieť,  že  zhruba 80 %

všetkých výdavkov sa vyčleňuje na  bežné výdavky. Z nich po-

lovica  sa  použije  priamo  na  potreby  ústredných orgánov

a druhá polovica  je zabezpečená v  príslušných rozpočtových

kapitolách na bežné transfery, to znamená pre iných užívate-

ľov,  napríklad  príspevkové   organizácie,  občanov,  fondy

a podnikateľské subjekty.

 

     V predloženej správe k návrhu rozpočtu podrobne uvádza-

me, ktoré potreby občanov zabezpečujeme na vyššej než tohto-

ročnej úrovni. Osobitne by  som chcel zvýrazniť zvýšenie dá-

vok sociálneho zabezpečenia o 2,4  mld korún a dávok sociál-

nej  starostlivosti o  1 mld  korún. V  týchto oblastiach sa

koncentrujú nielen značné nárasty, ale aj značné prostriedky

v absolútnom vyjadrení. Dávky sociálneho zabezpečenia, ktoré

chceme transformovať  na základný prvok  systému štátnej so-

ciálnej podpory, zabezpečujeme sumou 17 mld korún. V rozpoč-

tovanej sume je zohľadnený finančný nárok z dôvodov zvýšenia

životného minima uskutočneného v roku 1995 a ostatných usta-

novení  platných zákonných  noriem hradených  z prostriedkov

štátneho  rozpočtu.

 

     Zvýšenie  dávok  sociálneho  zabezpečenia  oproti  roku

1995 o 2,4 mld korún sa týka najmä zvýšenia dôchodku z titu-

lu jediného  zdroja príjmu, zvýšenia  dôchodkov pre bezvlád-

nosť,  prídavkov na  deti a  príplatkov k  prídavkom na deti

a rodičovského  príspevku.  Dávky  sociálnej  starostlivosti

rozpočtované  prostredníctvom  kapitoly  ministerstva vnútra

v sume  6 mld  korún budú  smerovať predovšetkým  do oblasti

starostlivosti o rodinu a deti.  To znamená, že najmä na vý-

živu dieťaťa, opakované peňažné  dávky rodičom starajúcim sa

o nezaopatrené deti, peňažný príspevok  na deti v pestúnskej

starostlivosti, ako aj odmeny pestúnom, ak sú nimi starí ro-

dičia.

 

     Druhou  rozsiahlou  skupinou,  ktorej  prispieva štátny

rozpočet na dávky sociálnej starostlivosti, sú občania, kto-

rí potrebujú  osobitnú pomoc. Na  objektívne posúdenie výšky

výdavkov na sociálne účely a získanie komplexného pohľadu na

túto  oblasť  však  nestačí  sledovať  len objem vyčlenených

zdrojov štátneho rozpočtu. V  dôsledku systému Sociálnej po-

isťovne, zdravotných poisťovní a  Fondu zamestnanosti má zá-

sadný význam rešpektovanie  celého systému verejných rozpoč-

tov. V roku 1996  sa predpokladá prostredníctvom systému ve-

rejných  rozpočtov vynaložiť  na sociálne  účely, to znamená

predovšetkým na dôchodky, štátne dávky, dávky sociálnej sta-

rostlivosti, tvorbu  sociálneho fondu a  na pasívnu politiku

zamestnanosti  takmer 82  mld korún,  čo predstavuje  15,4 %

predpokladanej tvorby hrubého  domáceho produktu. Medziročný

prírastok týchto  výdavkov dosahuje viac  ako 13 mld  korún,

resp. dynamiku rastu 118,5 alebo  18,5 % rast. Opäť pripomí-

nam predpokladanú infláciu 6 až 8 %. Aj cez posúdenie týchto

čísel treba vidieť sociálne zameranie súčasnej politiky vlá-

dy.

 

     Na  základe uvedených  tendencií si  dovolím tvrdiť, že

pozitívne výsledky makroekonomiky sa napríklad v oblasti so-

ciálnej politiky  už premietajú. Ak by  bola situácia naozaj

taká kritická, ako sa niekedy uvádza, nemohlo by sa stať, že

aj v  okresoch s vysokou mierou  nezamestnanosti nemôžu nie-

ktoré  podniky získať  nie zle  platených pracovníkov. Preto

našou úlohou je dosiahnuť, aby sa jednoznačne definovala ne-

zamestnanosť zapríčinená vývojom ekonomiky od nezamestnanos-

ti ako sociálneho javu a dosiahnuť výraznejšiu diferenciáciu

ľudí podľa ich ochoty pracovať.

 

     Ďalšou ostro sledovanou oblasťou  je mzdový vývoj. Naši

sociálni partneri navrhovali a  stále navrhujú, aby sme pri-

stúpili na  výrazný mzdový nárast. Rast  miezd v podnikateľ-

ských  subjektoch je  predovšetkým záležitosťou zamestnancov

a zamestnávateľov. Samotní zamestnávatelia upozorňujú na to,

že neadekvátny  nárast minimálnej mzdy  a tým i  rast miezd,

ktorý by predstihoval rast produktivity práce, by tieto pod-

niky položil  na kolená. Znemožnil  by im udržať  pozície na

zahraničných a možno aj na domácich trhoch.

 

     V rozpočte  vyčleňujeme na mzdové  prostriedky viac ako

20 mld korún.  Vo vzťahu k osobám plateným  zo štátneho roz-

počtu navrhuje vláda pristúpiť k úpravám miezd od prvého jú-

la budúceho roka. Súčasne  navrhujeme riešiť aj otázku mini-

málnej mzdy. Miera úprav ešte bude predmetom diskusie, vláda

bude prihliadať aj na reálny vývoj rozpočtu. Chcem ubezpečiť

nielen Národnú radu, ale  aj našich sociálnych partnerov, že

vláda má  dostatočné sociálne cítenie a  otázky miezd nie sú

v jej rebríčku priorít na poslednom mieste. Ani pri posudzo-

vaní mzdových otázok však  nesúhlasíme s tvrdením, že posta-

venie našich ľudí sa  postupne nezlepšuje. Potvrdzuje to na-

príklad rast reálnej mzdy v uplynulom období.

 

     Medzi otázky,  ktoré budú asi aj  na pôde Národnej rady

patriť medzi najviac skloňované,  radíme otázky vzťahu štát-

neho rozpočtu a sociálnych  fondov. Objavili sa rôzne Jóbove

zvesti,  že navrhovanou  úrovňou transferov  ich v  podstate

zlikvidujeme. Naše  prepočty ukazujú, že  navrhovanou výškou

transferov sa zabezpečuje ak nie prebytkovosť, tak minimálne

vyrovnanosť  ich  rozpočtového  hospodárenia.  Aj  zo strany

správcov týchto poisťovní však predpokladáme výraznejší tlak

na hospodárnosť  a získavanie zdrojov  zo strany platiteľov.

V súhrne je potrebné vychádzať z reality, že ak rozpočet na-

vrhujeme  so  schodkom  27  miliárd  korún,  nemôžeme úroveň

transferov do  poisťovní kvantifikovať na  príliš veľkorysej

úrovni. V konečnom dôsledku však rozpočet garantuje ich pla-

tobnú schopnosť, a  preto sám nemôže mať záujem  na ich prí-

padnej stratovosti.

 

     Po bežných výdavkoch sú v zmysle novej rozpočtovej kla-

sifikácie  ďalšou rozhodujúcou  položkou kapitálové výdavky.

Tieto sú,  vrátane zdrojov vyčlenených  v kapitole Všeobecná

pokladničná správa, rozpočtované v  sume vyše 18 miliárd ko-

rún, z  toho je určených 12,1  miliárd korún pre príspevkové

organizácie  a podnikateľské  subjekty vo  forme transferov.

Nie je dobré posudzovať výšku prideľovaných kapitálových vý-

davkov len  z hľadiska absolútnej výšky  či medziročného ná-

rastu. Viaceré  výdavkové položky treba vidieť  najmä z toho

hľadiska, že  ide o prostriedky, ktoré  by mali vytvoriť im-

pulz na naštartovanie príslušnej aktivity. Pri dobrom hospo-

dárení aj relatívne menšie  objemy prostriedkov môžu vhodnou

kombináciou najmä s mimorozpočtovými zdrojmi a pri uplatnení

rôznych stimulačných postupov vyústiť do akumulácie značného

objemu prostriedkov.

 

     Aktivity, na  ktoré je možné získať  zdroje zo zahrani-

čia, chceme kryť týmito zdrojmi  a naše domáce zdroje smero-

vať na ostatné aktivity. V rámci toho navrhujeme do financo-

vania  diaľnic zapojiť  aj mimorozpočtové  zdroje a prípadne

i zahraničný kapitál, napríklad  pôžičku Európskej investič-

nej banky, a časť uvoľnených zdrojov zamerať najmä na podpo-

ru  bytovej výstavby.  Tá  sa  stáva jednou  z rozhodujúcich

priorít, na ktoré smerujeme vnútorné zdroje. Na jej príklade

možno názorne dokumentovať  prednosti kombinovaného využíva-

nia tak rozpočtových, ako aj mimorozpočtových zdrojov.

 

     Disponibilné  zdroje štátneho  rozpočtu umožňujú použiť

na  podporu  rozvoja  bytovej  výstavby  4,3 miliardy korún.

Z toho v rámci stavebného sporenia 2,9 miliardy a na aktívnu

podporu výstavby 1,3  miliardy korún. Prostriedkami štátneho

rozpočtu, konkrétne zaujímavou štátnou  prémiou, sme v uply-

nulých rokoch pomohli  značne spopularizovať stavebné spore-

nie. V roku 1996 prináša prvé  ovocie, keď sa na základe do-

terajšieho sporenia predpokladá  uvoľnenie na otázky spojené

s bývaním zhruba 3 až 4 miliardy korún. Výšku štátnej prémie

v stavebnom sporení  v rozsahu 40  % nasporenej sumy,  resp.

maximálne 6 tisíc korún, považujeme zatiaľ za dostatočne mo-

tivačnú, o čom svedčí aj množstvo sporiteľov. Fond zamestna-

nosti v rámci podpory aktívnej politiky zamestnanosti uvažu-

je na  bytovú výstavbu uvoľniť zdroje  minimálne v rozsahu 1

miliardy korún.

 

     Hľadáme najoptimálnejší spôsob kumulovania dostatočného

balíka zdrojov  na realizáciu programu  budovania diaľničnej

siete. V  roku 1996 sa  predpokladá vynaložiť na  tento účel

zhruba 3,2 miliardy korún.  Kombinovane sa na financovaní má

podieľať štátny fond  cestného hospodárstva a mimorozpočtové

zdroje.  Mimorozpočtové zdroje  v  sume  do 3  miliárd korún

chceme smerovať  na budovanie diaľničnej  siete prostredníc-

tvom štátnych dlhopisov.

 

     V budúcom  roku má vláda  záujem výraznejšie prehovoriť

aj do podpory vedy a techniky. Na tento účel sú výdavky roz-

počtované vo výške takmer 2,7 miliardy korún, čo predstavuje

oproti  výdavkom rozpočtovaným  na tento  účel v  tomto roku

zvýšenie o  14,6 %. Týmto  značným zvýšením výdavkov  sa pri

predpokladanom raste hrubého  domáceho produktu udrží podiel

výdavkov štátneho rozpočtu na vedu  a techniku z hrubého do-

máceho produktu na porovnateľnej úrovni s vyspelými krajina-

mi cca 0,5 % z HDP. Z celkového objemu sa sumou 1,6 miliardy

korún zabezpečuje prevádzka a činnosť rozpočtových organizá-

cii výskumnej a vývojovej  základne, vrátane vedeckej výcho-

vy, financovania úloh rozvoja  vedy a techniky, ktorých rie-

šenie pokračuje v roku 1996, a nové výskumné programy so za-

čiatkom riešenia  v roku 1996.  Zabezpečuje sa aj  zapojenie

výskumných organizácií  do medzinárodnej spolupráce  v rámci

programov Európskej únie.

 

     K samostatným blokom, ktorému  bola a určite bude veno-

vaná i na pôde  parlamentu osobitná pozornosť, patrí preroz-

delenie zdrojov  medzi štátny rozpočet a  obce. Pri rokovaní

so Združením  miest a obcí Slovenska  sme mnohé disproporcie

odstránili a na mnohé  problémy sme našli spoločné riešenia.

Aj vo  výboroch Národnej rady sa  však prejavili názory, aby

bol celkový bilančný vzťah  medzi štátnym rozpočtom a miest-

nymi rozpočtami o pol miliardy korún vyšší. Chcem zdôrazniť,

že kým rast príjmov štátneho  rozpočtu predstavuje 11 %, tak

prírastok podielu na výnosoch  republikových daní v prospech

rozpočtov obcí predstavuje 15  %. Zdôrazňujem, že schválením

zákona o  dani z nehnuteľností je  umožnené obciam dosiahnuť

vyššie príjmy v roku 1996 v  rozsahu 500 až 700 miliónov ko-

rún. Týmto  by sa zdrojovo mohli  zabezpečiť požiadavky obcí

a miest z dvoch zdrojov, a  to vlastnými príjmami a podielom

na výnose republikových daní.

 

     Stabilizujúcim  a  vyrovnávajúcim  faktorom  v  sústave

vlastných príjmov rozpočtov obcí bude aj v nasledujúcom roku

podiel na výnosoch dane z príjmov fyzických osôb zo závislej

činnosti.  Zainteresovanosť obcí  na vytváraní  priestoru na

rozvoj podnikateľských aktivít sa pozitívne ovplyvní tým, že

40 % výnosu dane z  príjmu právnických osôb sa bude rozdeľo-

vať podľa sídla daňového subjektu. Oproti doterajším rozpoč-

tom sme zabezpečili čiastočné krytie potrieb požiarnych zbo-

rov v Bratislave a Košiciach  spolu so výške 37 miliónov ko-

rún.

 

     Vláda predpokladá,  že aj v priebehu  roka budú vznikať

dodatočné požiadavky na rozpočet. Preto vytvárame rozpočtové

rezervy nielen na krytie dosahov súvisiacich s pripravovaný-

mi a uvažovanými legislatívnymi zmenami, ale aj v nadväznos-

ti na  možnosť pružného reagovania  na iné potreby.  Rezervy

spolu predstavujú  11,3 miliardy korún,  čo predstavuje 6  %

výdavkovej stránky rozpočtu. Ide  predovšetkým o zákonné re-

zervy, podotýkam  zákonné rezervy, v rozsahu  takmer 4,6 mi-

liárd  korún, ktoré  tvoria rezerva  vlády, rezerva predsedu

vlády, rezerva  na štátne záruky za  bankové úvery a rezerva

na krytie  platobnej schopnosti poisťovní.  Okrem týchto zá-

konných  rezerv vláda  navrhuje vytvoriť  aj ďalšie  rezervy

v sume 7,1 miliardy korún. Ide o rezervu na realizáciu byto-

vej politiky,  na podporu malého a  stredného podnikania, na

dosahy nových zákonných úprav  a tiež ako medzinárodný závä-

zok vyplývajúci z pristúpenia  Slovenska k Viedenskému doho-

voru občianskoprávnej zodpovednosti za prípadné jadrové ško-

dy. Rozsah rezerv možno  považovať za činiteľ zvyšujúci kva-

litu predloženého rozpočtu.

 

     Chcel by som vás vyzvať, aby ste informáciu o výške re-

zerv  nepokladali za  signál  tlaku  na ich  rozpúšťanie, aj

vzhľadom na to, že mnoho  z nich má účelový charakter. Vláda

si uvedomuje riziká, ktoré nás v budúcom roku v oblasti roz-

počtu čakajú, podotýkam tiež,  že úroveň navrhovaných rezerv

nie je  neprimeraná, je skôr nižšia  ako v okolitých ďalších

krajinách.

 

     Vážené dámy, vážení páni,  pri hodnotení úrovne schodku

27 miliárd korún je potrebné osobitne posudzovať výšku isti-

ny. Ide o prostriedky  určené na bezprostredné splácanie na-

šich záväzkov,  teda nie o  spotrebu v pravom  slova zmysle.

Z hľadiska budúcich generácií ide o  položku, o ktorú ju od-

bremeňujeme. Aj z tohto dôvodu  sa o túto položku pri hodno-

tení  stavu rozpočtového  hospodárenia napríklad  v metodike

medzinárodného menového fondu  schodok očisťuje. Ak dodržíme

účtovný schodok  v objeme 27  miliárd korún a  splátka istín

dosiahne 19 miliárd korún,  očistený schodok bude predstavo-

vať zhruba  8 miliárd korún.  Toto je položka,  ktorá zaťaží

budúce generácie a je to  zhruba 1,5 % predpokladanej tvorby

hrubého domáceho produktu. Pripomínam,  že v programovom vy-

hlásení vlády máme zámer znížiť takto definovaný schodok pod

3 % HDP, teda v tomto  smere dosahujeme predstih plnenia na-

šich zámerov.

 

     Naším  cieľom  v  ďalšom  období  bude  dosiahnuť stav,

v ktorom bude schodok  predstavovať maximálne výšku povinnej

úhrady  istiny. Teda  napriek tomu,  že rozpočtovaný schodok

štátneho  rozpočtu  v  absolútnom  vyjadrení bude medziročne

rásť, z hľadiska kvality sa v prípade jeho neprekročenia do-

siahne ďalšie ozdravenie štátnych financií.

 

     Za potrebné  považujem uviesť aj to,  že najmä vzhľadom

na prijatie náročných úloh v tvorbe príjmov a možnosť prehĺ-

benia rozpočtovaného deficitu  bude nevyhnutné začiatkom bu-

dúceho roka vytypovať rizikové miesta rozpočtu na oboch jeho

stranách, teda  aj v príjmoch  aj výdavkoch, pravidelne  ich

sledovať a navrhovať opatrenia na ich elimináciu. Teda v re-

gulácii výdavkov budeme pokračovať a v prípade neadekvátneho

vývoja deficitu, resp.  neproporčného plnenia príjmov budeme

koncom roka výdavky viazať.

 

     Súčasťou predloženého návrhu  zákona o štátnom rozpočte

na rok 1996 je aj balík zákonov, ktorých prijatie podmieňuje

reálnosť, resp. rieši niektoré naliehavé problémy.

 

 

     Rozhodujúci balík navrhovaných  noviel sa týka daňových

zákonov, resp. zákonov, ktoré súvisia s ich správou. Novela-

mi sa nemení základná  filozofia daní, napríklad ich sadzby.

Ich prijatie nie je prioritne zamerané ani na zvýšenie príj-

mov  rozpočtu. Novelami  sa sleduje  predovšetkým spresnenie

doterajšieho  často nejednoznačného  znenia, odstránenie ne-

presností a previazanie  jednotlivých daní. Čo najrýchlejšie

prijatie  týchto noviel  uľahčí a  zefektívni prácu daňových

úradov.  Znížením dolných  hraníc pokút  sa sleduje zvýšenie

ich  vymožiteľností a  tým i  zníženie daňových nedoplatkov.

Upravuje sa  i postup pri vrátení  dane. Návrh novely zákona

o cestnej dani súvisí najmä  s potrebou urýchlene umožniť o-

slobodenie od cestnej dane v tých prípadoch, keď jej vybera-

nie  je priamo  proti záujmom  Slovenska a  narúšalo by našu

spoluprácu  so zahraničnými  subjektmi. Novelu  zákona o da-

niach z príjmov vyvolala  najmä zmena spôsobu kupónovej pri-

vatizácie a nezdanenie s tým súvisiacich dlhopisov. Ďalej sa

touto novelou  sleduje aj potreba  premietnuť pri odpisovaní

majetku postup, ktorý vychádza z podmienok klasifikácie pro-

dukcie vypracovanej na báze európskeho štandardu.

 

     Druhý okruh  návrhov noviel tvoria  tie, ktoré sa  bez-

prostredne týkajú  hospodárenia poisťovní a  Fondu zamestna-

nosti. V ich  prípade platí to, čo som  už uviedol. Rozpočet

garantuje ich solventnosť a pri úrovni transferov rešpektuje

nielen ich potreby, ale aj možnosti rozpočtu.

 

     Diskusiu vyvolali návrhy týkajúce sa valorizácie platov

vybraných  skupín činiteľov.  Predpokladáme, že  ich platové

otázky sa budú riešiť koordinovane s úpravou pracovníkov ce-

lého rozpočtového okruhu v rámci uvažovaných úprav platových

taríf od  1. júla budúceho  roka. Zmenou Zákonníka  práce sa

sleduje  možnosť  odmeniť  pracovníkov  ministerstiev, ktorí

zastupujú štát  v obchodných spoločnostiach.  Samozrejme, že

sa bude dbať na to, aby sa skutočne presadzovali záujmy štá-

tu v týchto spoločnostiach,  a nie záujmy obchodných spoloč-

ností vo svojom pôsobení v štátnych službách.

 

     Novelou  zákona o  štátnom podniku  sa rieši  stav, keď

v niektorých  prípadoch nebolo  jednoznačné, kto  je vlastne

zakladateľ a správca vyčleneného okruhu podnikov. Takáto si-

tuácia vytvárala priestor na zneužívanie tohto majetku a je-

ho manipuláciu. Aj touto  novelou sa sleduje zvýšenie úrovne

nakladania s majetkom štátu.

 

     Do návrhu zákona sme zapracovali  aj zmenu zákona o vo-

dách a  zákona o štátnom  fonde vodného hospodárstva.  Spolu

s realizáciou ďalších úloh tieto  novely ústia do rozšírenia

spoplatnenia odberov podzemných vôd aj pre verejné vodovody.

Ide teda o novelu  zákonov, ktoré bezprostredne, alebo spro-

stredkovane  súvisia s  rozpočtovým hospodárením,  a teda aj

s rozpočtom na budúci rok. Skôr či neskôr by sme sa nimi mu-

seli zapodievať. Charakter viacerých  z nich pritom vyžaduje

ich zavedenie do  praxe od 1. januára spolu  so štátnym roz-

počtom.

 

     Vážená Národná rada,

 

     návrh štátneho  rozpočtu nie je len  suma navzájom pre-

viazaných čísel, ale aj  určité nasmerovanie celej finančnej

a najmä rozpočtovej politiky na  nasledujúci rok. Pri zvažo-

vaní viacerých návrhov sme  preto neposudzovali len ich bez-

prostredný dosah na rozpočet, ale aj to, či zodpovedajú jeho

celkovej filozofii,  resp. či sa  nimi nezakladá nesystémový

prístup. Som presvedčený, že ak  by sme do rozpočtu zapraco-

vali väčšinu vašich možno aj dobre mienených návrhov, vypro-

dukovali by sme kompilát, ktorý by ste po komplexnom posúde-

ní všetkých aspektov určite zmietli zo stola. Stretli sme sa

aj  s  odporúčaniami,  aby  sme  znížili údajne nadhodnotené

príjmy, zvýšili údajne podhodnotené výdavky a súčasne zníži-

li schodok  rozpočtu. Rozpočet sa však  nemôže riadiť heslom

kapsa potras sa, alebo stolček prestri sa. Rešpektujeme rad-

šej múdrosť  našich predkov pretavenú  do myšlienky o  troch

grošoch, z  ktorých jeden treba otcovi  vrátiť, jeden synovi

požičať a len jeden stroviť. Rozpočet treba vidieť v širších

súvislostiach a perspektívach, nesmieme krátkodobému úspechu

obetovať možnosť rovnomerného napredovania v ďalších rokoch.

Jeho zámer treba posudzovať v nadväznosti na doterajší vývoj

ekonomiky, ako aj naše zámery v ďalších rokoch.

 

     Preto vás, vážené dámy poslankyne a páni poslanci, pro-

sím, aby ste vyslovili  súhlas s predloženým návrhom rozpoč-

tu, aby  sme ho mohli  s vaším požehnaním  začať v pracovnej

atmosfére postupne napĺňať.

 

     Ďakujem vám pekne za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu podpredsedovi vlády.

 

     Vážené pani poslankyne, páni  poslanci, keďže zo zákona

k štátnemu rozpočtu musí dať  svoje stanovisko Najvyšší kon-

trolný úrad, máte  pred sebou ako tlač 300  toto jeho stano-

visko. Stanovisko by mal predložiť predseda Najvyššieho kon-

trolného  úradu, ale  súhlas k  tomu musí  dať Národná rada.

Preto budeme hlasovať o tom, aby predseda Balejík mohol svo-

je stanovisko uviesť.

 

     Prosím pánov poslancov, ktorí nie sú v rokovacej miest-

nosti, aby sa dostavili na hlasovanie.

 

     Takže prosím, aby sme  sa prezentovali a súčasne hlaso-

vali o tom, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu mohol

predniesť  svoje stanovisko.  Prosím, prezentujme  sa a hneď

hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 106 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 104 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Prosím  predsedu Najvyššieho  kontrolného úradu Sloven-

skej republiky pána Balejíka, aby sa ujal slova.

 

Predseda Najvyššieho kontrolného úradu Š. Balejík:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     vážený podpredseda vlády,

 

     Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky na základe

uznesenia Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky pre fi-

nancie, rozpočet a menu zo dňa 28. novembra 1995 vám predlo-

žil stanovisko k návrhu  štátneho rozpočtu Slovenskej repub-

liky na  rok 1996. Pri vypracúvaní  stanoviska Najvyšší kon-

trolný úrad zohľadnil skutočnosť, že návrh štátneho rozpočtu

Slovenskej  republiky na  rok 1996  nadväzuje na  nový zákon

o rozpočtových pravidlách v tom čase ešte len v podobe návr-

hu.

 

     Stanovisko  sa člení  na poznatky  k novej  rozpočtovej

klasifikácii, ďalej k  súhrnnej charakteristike návrhu štát-

neho rozpočtu, k jeho príjmovej  a výdavkovej časti a ponúka

aj niektoré odporúčania, ktorých  realizácia by v budúcnosti

mohla  podľa  názoru  Najvyššieho  kontrolného  úradu kladne

vplývať na rozpočtové hospodárenie štátu, vrátane hospodáre-

nia s jeho majetkom. Najvyšší kontrolný úrad svoje stanovis-

ko opiera  o vlastné kontrolné  poznatky, analýzu materiálov

vlády, ministerstiev, ostatných  ústredných orgánov a správ-

cov kapitol a príslušné štatistické údaje.

 

     Kladne hodnotíme  skutočnosť, že vláda  v zmysle svojho

programového vyhlásenia zostavila návrh štátneho rozpočtu na

rok 1996 v novej rozpočtovej klasifikácii s cieľom postupné-

ho približovania metodiky tvorby  štátneho rozpočtu k štátom

Európskej únie, ako sa to  v návrhu rozpočtu konštatuje. Do-

pracovanie  a plné  využitie novej  rozpočtovej klasifikácie

triedenia  rozpočtových príjmov  a výdavkov  môže výrazne o-

vplyvniť adresnosť, konkrétnosť  a hospodárnosť vynakladania

rozpočtových prostriedkov štátu.

 

     V tomto smere je  naďalej aktuálna aj úloha vybudovania

štátnej  pokladnice Slovenskej  republiky. Konštatujeme,  že

východiská  na zostavenie  návrhu štátneho  rozpočtu na  rok

1996 sú  kontinuálne s Programovým  vyhlásením vlády Sloven-

skej republiky v oblasti stratégie a základných zámerov hos-

podárskeho rozvoja z  hľadiska uvažovaných makroekonomických

parametrov, u ktorých je  prognózovaný priaznivý trend vývo-

ja.

 

     V stanovisku k príjmovej  časti štátneho rozpočtu, vyu-

žijúc poznatky o skutočnom vývoji za uplynulé obdobie v rám-

ci samostatnej  Slovenskej republiky, poukazujeme  na určité

kladné vplyvy na tvorbu daňových príjmov a súčasne i na mož-

né riziká  a rezervy. U daňových  príjmov v tejto súvislosti

je  naďalej aktuálna  problematika daňových  a colných nedo-

platkov, ako aj úloha  upevňovania finančnej disciplíny, ale

aj  zlepšovania  riadiacej  činnosti,  vrátane zefektívnenia

kontrolného systému. Určité riziká  sú aj u nedaňových príj-

mov, najmä v citlivej oblasti deblokácie zahraničných pohľa-

dávok, ale i v oblasti plnenia splátok návratných finančných

výpomocí  a splátok  právnických osôb  na realizované záruky

poskytnuté zo štátneho rozpočtu.

 

     K výdavkovej časti návrhu štátneho rozpočtu sa Najvyšší

kontrolný úrad  v stanovisku vyjadruje  najmä z hľadiska  u-

platnenia metodiky rozpočtovania v nadväznosti na nový zákon

o rozpočtových  pravidlách.  V  stanovisku  tiež  odporúčame

niektoré opatrenia, ktoré  podľa názoru Najvyššieho kontrol-

ného úradu  by mohli pomôcť  zásadnejšiemu odstráneniu nega-

tívnych  javov v  oblasti hospodárenia  s rozpočtovými  pro-

striedkami a majetkom štátu v čase transformácie jeho ekono-

miky  a mohli  by  tiež  aktivovať niektoré  rezervy príjmov

štátneho rozpočtu.

 

     Z návrhov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok

1996 je zrejmé, že ani približne dvojnásobné tempo rastu je-

ho  celkových výdavkov  voči predpokladanej  miere inflácie,

hoci  dokumentuje dynamickosť  rozpočtu, nenaplňuje  pôvodné

požiadavky správcov jednotlivých kapitol.

 

     Najvyšší kontrolný úrad  Slovenskej republiky vyslovuje

názor, že za predpokladu  prijatia a dôsledného dodržiavania

navrhovaného zákona o štátnom rozpočte  na rok 1996 a nových

rozpočtových pravidiel je  vytvorený dostatočný legislatívny

rámec na úspešné  zvládnutie rozpočtovaných vzťahov, vrátane

jeho rizík, pri financovaní realizácie funkcií štátu a ústa-

vou garantovaných potrieb.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne pánu predsedovi a prosím teraz spoločného

spravodajcu  pána  predsedu  Maxona,  aby  predniesol správu

z prerokovania vo výboroch Národnej rady.

 

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     spoločnú správu k návrhu zákona Národnej rady o štátnom

rozpočte Slovenskej republiky na rok  1996 a o zmene a dopl-

není niektorých zákonov sme dostali ako tlače 286a a 286b.

 

     Vážené dámy,  vážení páni, predseda  Národnej rady Slo-

venskej republiky rozhodnutím číslo  630 zo 6. novembra 1995

pridelil vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej repub-

liky  o štátnom  rozpočte Slovenskej  republiky na  rok 1996

a návrh  rozpočtov  kapitol  na  rok  1996 okrem mandátového

a imunitného  výboru  a  výboru  pre  nezlučiteľnosť funkcií

štátnych funkcionárov  všetkým výborom Národnej  rady s tým,

aby ho prerokovali do 1. decembra 1995. Pán predseda poveril

Výbor Národnej rady Slovenskej  republiky pre financie, roz-

počet a  menu, aby vypracoval spoločnú  správu výborov o vý-

sledkoch prerokovania kapitol, ako  aj vládneho návrhu záko-

na.

 

     Vážené dámy, vážení páni,  pri rokovaní sa dodržali pá-

nom predsedom Národnej rady stanovené lehoty a všetky výbory

prerokovali predložený materiál v stanovenom čase. S predlo-

ženým  návrhom zákona  o štátnom  rozpočte vyjadrilo  súhlas

a doplňovacie  odporúčania pre  prijatie zákonov  7 výborov.

Bol  to ústavnoprávny  výbor, výbor  pre financie,  rozpočet

a menu, výbor  pre hospodárstvo, privatizáciu  a podnikanie,

výbor pre  zdravotníctvo a sociálne  veci, zahraničný výbor,

výbor pre vzdelanie,  vedu, kultúru a šport a  výbor pre ži-

votné prostredie a ochranu prírody.  K návrhu zákona o štát-

nom rozpočte neprijali platné uznesenie výbor pre pôdohospo-

dárstvo, výbor  pre verejnú správu, územnú  samosprávu a ná-

rodnosti a výbor pre obranu a bezpečnosť.

 

     Ako som už uviedol,  citovaným rozhodnutím číslo 630 zo

6. novembra  1995 boli výborom Národnej  rady Slovenskej re-

publiky  pridelené  na  prerokovanie  aj rozpočtové kapitoly

podľa ich vecnej príslušnosti.

 

     Vážené dámy, vážení páni, v  tlači číslo 286a a 286b je

presná informácia o návrhoch a zmenách jednotlivých výdavkov

kapitol a aj návrhy na zmeny a doplnenie niektorých zákonov.

Ak by ste dovolili, uviedol by som, ktoré pozmeňovacie návr-

hy  a doplnenia  ako spoločný  spravodajca odporúčam  prijať

a ktoré odporúčam neprijať.

 

     Dovolil by som si vás požiadať, aby ste si zobrali tlač

286a, budem teraz menovať tie pozmeňovacie návrhy, o ktorých

odporúčam hlasovať  en bloc s návrhom prijať ich.  Máme teda

tlač 286a a  ide o body 2, 3,  4, 8, 9, 11, 12,  13, 14, 17,

18, 21, 24, 25, 26, 27. To sú teda návrhy, o ktorých odporú-

čam hlasovať en bloc s návrhom prijať.

 

     V tlači  286a odporúčam en  bloc neprijať návrhy  číslo

1, 5, 6, 7, 10, 15, 16, 19, 20, 22, 23, 28, 29. To je všetko

k tlači 286a.

 

     Z tlače 286b, ktorá sa týka jednotlivých kapitol, odpo-

rúčam hlasovať en bloc s  návrhom prijať tieto body: v časti

B1 body 3,  4 a 18 a v  časti B3 body číslo 1,  4, 8, 13, 16

a 18. V časti B4 (návrhy iného  charakteru) body 2, 3, 4, 5,

6, 7 a 9. Navrhujem  hlasovať en bloc s odporúčaním neprijať

o týchto bodoch:  v časti B1 body  1, 2, 5, 6,  7, 8, 9, 10,

11, 12, 13, 14, 15, 16, 17,  19, 20 a 21. V časti B2 (návrhy

na  zníženie rozpočtových  kapitol) body   1, 2,  3, 4  a 5.

V časti B3 (návrhy na presuny medzi kapitolami a v rámci ka-

pitol)  body 2,  3, 5,  6, 7,  9, 10,  11, 12,  14, 15 a 17.

V časti B4 (návrhy iného charakteru) bod 1 a bod 8. A v čas-

ti C bod 1.

 

     Vážené dámy, vážení páni, to  sú moje pripomienky a ná-

vrhy k spoločnej správe číslo 286a a 286b.

 

     Vážené  kolegyne, kolegovia,  chcel by  som vás  naozaj

veľmi pekne poprosiť, tak  ako bolo zvykom pri predchádzajú-

cich  rokovaniach v  súvislosti s  návrhom zákona  o štátnom

rozpočte, keby  som mohol pozmeňovacie  návrhy a pripomienky

od vás dostať písomne.

 

     Ďakujem veľmi pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne pánu spoločnému spravodajcovi.

 

     Vážené pani  poslankyne, páni poslanci,  keďže je 19.02

hodín, mali by sme skončiť  s tým, že zajtra budeme pokračo-

vať hlasovaním k bodu číslo 4. Chcem vám oznámiť, že do tej-

to chvíle sa prihlásilo do rozpravy k tomuto bodu 13 poslan-

cov a poslankýň.

 

     Budeme pokračovať zajtra ráno o 9.00 hodine hneď hlaso-

vaním. Preto prosím, aby sme tu boli všetci.

 

     Ďakujem pekne, dobrú noc.

 

                    Druhý deň rokovania

      12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                     12. decembra 1995

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     prosím, prezentujme sa. Keďže začíname schôdzu hlasova-

ním, je potrebné, aby nás tu bol dostatočný počet.

 

     Ďakujem.  Prezentovalo  sa  79  poslancov, takže budeme

pokračovať v  rokovaní 12. schôdze  Národnej rady Slovenskej

republiky.

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     rokovanie o vládnom návrhu zákona Národnej rady Sloven-

skej republiky o rozpočtových pravidlách sme včera prerušili

po skončení rozpravy. Pýtam sa  pána podpredsedu vlády a mi-

nistra financií, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa pá-

či, pán minister.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     dovoľte  mi zareagovať  na niektoré  pripomienky, ktoré

zazneli  vo  včerajšej  rozprave.  Predovšetkým pán poslanec

Dzurinda navrhol stanoviť v tomto návrhu zákona stabilné vý-

nosy v percentách na  republikových daniach. Už viackrát som

na túto tému diskutoval v parlamente. Je zrejmé, že v budúc-

nosti takýto moment nastane. Máme, samozrejme, záujem stabi-

lizovať príjmy  obcí a miest,  na druhej strane  prechádzame

výrazným transformačným procesom, ktorý prináša nové postupy

v zákonoch,  prináša zmeny,  transformáciu platných zákonov,

to znamená, všetko je v pohybe  a toho času je zložité pred-

pokladať, že budeme mať  v danom období možnosť stabilizovať

vzťahy obcí a miest a štátneho rozpočtu. Preto sa každoročne

pokúšame určitým spôsobom spresňovať a na základe toho vývo-

ja trafiť  taký podiel obcí a  miest na podielových daniach,

aby sme neznižovali podiel obcí  a miest z hľadiska príjmov.

Znovu uvádzam, že v  budúcom roku chceme napríklad novelizo-

vať alebo upravovať zákon o daniach z príjmov, je pripravený

návrh zákona o tvorbe rezerv opravných položiek a opäť príde

k určitému posunu v celom  právnom legislatívnom vzťahu, kde

budeme  musieť  narovnávať   vzťahy  medzi  obcami,  mestami

a štátnym  rozpočtom. Pokiaľ  beží intenzívny  transformačný

proces, treba rátať aj s  určitými zmenami tohto vzťahu, ale

domnievam sa, že nebude to v neprospech obcí a miest.

 

     Pokiaľ  sa týka  ďalších pripomienok,  viacerí poslanci

diskutovali o § 16 ods. 3.  Chcel by som povedať, že ustano-

venie tohto paragrafu a tohto odseku nie je nóvum, že takéto

ustanovenie  bolo už  aj v  doterajších rozpočtových pravid-

lách. Štát  nechce podnikať nad  rámec obvyklý vo  vyspelých

krajinách, ale pokiaľ podniká, tak musí mať na toto podnika-

nie presné  pravidlá. Chcel by  som poopraviť pána  poslanca

Dzurindu, pokiaľ spomínal prípady  úpravy nižšej právnej si-

ly, ktoré sú  odvodené zo zákona, že nie  je deväť, ale dva-

násť tých  možností, kde sa  tento zákon odvoláva  na úpravy

nižšej  právnej  sily.  Z  nich  už  niektoré sú v platnosti

a môžu sa používať naďalej.  Uviedol by som napríklad naria-

denie vlády  o zárukách za  bankové úvery, nariadenie  vlády

o použití  prostriedkov osobitného  účtu. Z  tých, ktoré  sú

pripravené, je  to výnos ministerstva  financií § 3  ods. 4,

ktorým sa vydáva rozpočtová  klasifikácia, pripravený je vý-

nos na splnomocnenie k § 10  ods. 2 - otváranie limitov roz-

počtových a príspevkových organizácií, v ňom sa tiež upravia

splnomocnenia vyplývajúce z  § 17 ods. 4, § 21  ods. 8, § 34

ods. 9 a §  41 ods. 5. Z § 6 ods.  4 vyplýva vydať všeobecne

záväzný predpis  zúčtovaniu, ale až za  rozpočtový rok 1996,

preto nie je potrebné, aby platil už od 1. 1. 1996.

 

     Pokiaľ sa týka návrhov na skrátenie termínu predloženia

návrhu štátneho rozpočtu do  Národnej rady Slovenskej repub-

liky, doposiaľ upravovaný tento  termín nebol a 15. november

je chápaný v zmysle navrhovaného zákona ako hraničný termín.

Nič nebráni  tomu, aby návrhy štátnych  rozpočtov boli pred-

kladané skôr.

 

     Pokiaľ sa  týka osobitných účtov,  ide o osobitné  účty

štátneho rozpočtu so samostatným predčíslím a každá kapitola

má osobitne identifikovaný účet. Teda aj ministerstvo finan-

cií, ale podotýkam, podobne tento účet majú upravené aj ďal-

šie rezorty, napríklad ministerstvo vnútra, ministerstvo ži-

votného prostredia a iné. Použitie prostriedkov týchto účtov

sa riadi  nariadením vlády a  výnosom ministerstva financií,

ktoré bolo schvaľované v  pôsobnosti práve vlády pána Morav-

číka a ministrovania pána Filkusa.  Takže je to model, ktorý

bol pripravovaný už v predchádzajúcom období, ale myslím, že

sa osvedčil, a  nie je dôvod ho zásadným  spôsobom meniť. Aj

keď  sme pristúpili  k určitým  korekciám v  tom zmysle,  že

v novele zákona 511/1992 Zb. o  správe daní, ktorá je zapra-

covaná v zákone o štátnom rozpočte, článok II, sa uprednost-

ňuje pri  platbách štátny rozpočet  pred sankčnými postihmi.

To znamená, že odvody do štátneho rozpočtu sú prioritné pred

odvodmi  na  tento  osobitný  účet.  Zároveň  však viete, že

v rámci návrhu zákona znižujeme  príspevky na tento osobitný

účet. Podotýkam,  v Českej republike, Maďarsku  a podobne sa

na osobitný účet odvádza 100 % príslušných prostriedkov. To-

to platí aj na jednu z pripomienok pána Košnára.

 

     Teraz k pripomienkam pána poslanca Ftáčnika. Rozpočtové

pravidlá neupravujú typ  verejnoprospešných organizácií, ne-

ziskových organizácií, ale pripravuje  sa návrh zákona o ne-

ziskových  organizáciách, predpokladáme,  že v  budúcom roku

bude predložený Národnej rade, to  znamená, tam by sa riešil

ten "mačko-pes". Aby to  bolo čisté riešenie, pripravuje ten

návrh zákona  ministerstvo spravodlivosti spolu  s minister-

stvom financií.

 

     Návrh na osobitný postup  v príjmovej oblasti školstva.

Viaceré rezorty sa snažia  dostať výnimku generálnym právnym

predpisom, s čím súhlasiť nemožno, takže je zapracovaný § 54

ods. 1  písm. h), ktorým  sa minister financií  splnomocňuje

povoliť iný režim použitia  niektorých príjmov kapitoly. Po-

kiaľ sa  týka rezortu školstva,  my sme riešili  problém ich

vedľajších príjmov vo vláde minulý týždeň. Po pomerne búrli-

vej rozprave  bolo dohodnuté, že  takýto postup si  vyžaduje

pomerne výrazné pokročenie transformácie v školstve, dotiah-

nutie celého  modelu financovania školstva  trebárs na žiaka

alebo  veľmi rázny  zásah. Pani  ministerka školstva dostala

úlohu do 30. 6. 1996  pripraviť nový model financovania a od

tohto modelu  by sa mohol odvodiť  aj celý systém nakladania

s vedľajšími  príjmami alebo  definovania vedľajších príjmov

tak, aby sa mohol tento systém zapracovať do návrhu štátneho

rozpočtu na rok 1997, pretože to  sa musí očistiť aj v rámci

rozpočtovej kapitoly príslušného rezortu.

 

     Pokiaľ sa týka pripomienok pána poslanca Vaškoviča, nie

je jasné, aký zákon by mal upraviť podrobné členenie príjmov

a výdavkov, ak  nie práve zákon  o štátnom rozpočte.  Pokiaľ

ide o  úpravu legislatívneho harmonogramu  spracovania a po-

stup prác k návrhu štátneho rozpočtu, neboli nezaujímavé tie

pripomienky, my sme zvažovali už v procese spracovania návr-

hov aj tohto zákona, aj štátneho rozpočtu určité modely, ale

keďže v súčasnosti zostavenie  štátneho rozpočtu si vyžaduje

značnú operatívnosť, momentálne je ten návrh trošku predčas-

ný.  Zatiaľ mechanizmus  funguje týmto  spôsobom, takže ešte

upúšťame od  takéhoto modelu. Je možné,  že niekedy v budúc-

nosti reálne príde do úvahy.

 

     Bol tu tiež návrh zrovnoprávniť vlastné príjmy štátnych

fondov a dotácie zo štátneho rozpočtu. Je to návrh dosť zlo-

žito akceptovateľný, pretože za krátky čas by sme stáli pred

dilemou, aké budeme mať hospodárenie v štáte, či rozpočtové,

alebo fondové.

 

     K pripomienke pána poslanca  Langoša - návrh na zriade-

nie kapitoly platov sudcov. Tento  návrh sa takisto nedá ak-

ceptovať už  len z praktických dôvodov.  Ako by vlastne táto

kapitola efektívne  fungovala, kto by  bol správcom, kto  by

bol ústredným orgánom? Všetky tieto otázky pri návrhu zosta-

li otvorené.

 

     Podobne tu boli ďalšie  návrhy, napríklad trvalo riešiť

odvodový vzťah k Národnej banke Slovenska. Uvádzal som to už

pri vstupnom slove k návrhu štátneho rozpočtu, alebo to bolo

k plneniu  príjmov a  výdavkov za  tri štvrťroky  roku 1995.

Prioritným cieľom  Národnej banky Slovenska  nie je vytvárať

zisk a  plniť z neho odvodové  povinnosti voči štátnemu roz-

počtu, ale  dbať na zdravú  menovú politiku, to  znamená, že

pre ňu ten vzťah k  štátnemu rozpočtu je sekundárny. V rámci

nového zákona o rozpočtových pravidlách, aj v rámci už pred-

kladaného návrhu štátneho rozpočtu, uvádzame, že rozpočtuje-

me odvody Národnej banky Slovenska vo vzťahu k štátnemu roz-

počtu. Istý  záväzok, samozrejme, Národnej  banke vzniká, na

druhej strane  si uvedomujeme, že plnenie  vzťahu k štátnemu

rozpočtu nie je u Národnej banky na prvom mieste.

 

     Z hľadiska pripomienok je to z mojej strany všetko.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán podpredseda vlády. Pýtam sa pani poslanky-

ne Novákovej,  či sa chce ako  spravodajkyňa vyjadriť k roz-

prave.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Pán predseda, ja by som sa vyjadrila hlavne v tom zmys-

le, že by sme si  spresnili hlasovanie o jednotlivých bodoch

spoločnej správy  a potom by sme  prekonzultovali ešte zmeny

a doplnky, ktoré  vyplynuli z rozpravy  vzhľadom  na to,  že

Dr. Petrová sa snažila upraviť jednotlivé pozmeňovacie návr-

hy do legislatívnej podoby, a ak by niektorý poslanec s tým-

to návrhom nesúhlasil, aby sme si mohli vykonzultovať, a po-

tom by som uvádzala hlasovanie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vykonzultovať už asi ťažko. Budeme môcť akurát hlasovať

o tom, čo bolo  v rozprave ako návrh na  doplnenie alebo po-

zmenenie  zákona. Takže,  ak nemáte  iné pripomienky, môžeme

prikročiť k hlasovaniu o  pozmeňovacích a doplňovacích návr-

hoch zo  spoločnej správy a potom  k jednotlivým návrhom po-

slancov.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Dobre. Budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy. Odpo-

rúčam en bloc prijať tieto  body spoločnej správy: 2, 4, 13,

20, 21, 24, 25, 27, 28, 29,  30, 32, 34, 36, 39, 40, 42, 43,

44, 48, 49, 50, 53, 54, 55, 57, 59, 60, 63, 64, 67, 68, 69.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani  poslankyňa. Len chcem  povedať, že včera

ste  navrhovali hlasovať  aj o  bodoch 18,  45, 56 spoločnej

správy, a dnes ste uviedli navyše  ešte bod 69, to včera ne-

bolo.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Áno,  pán predseda,  tie dva  body vynímam  na osobitné

hlasovanie, tak ako vyplynulo z rozpravy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, to je v poriadku. Ak dal poslanec návrh na vyňatie

bodu na osobitné hlasovanie, tak ho rešpektujeme.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Áno.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre. Môžete pokračovať, pani poslankyňa.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Uvedené body odporúčam en bloc prijať. (Hlas z pléna.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Máte pred sebou spoločnú správu, pán poslanec.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Bod 69 odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa  aj bod 69  navrhla k tým  bodom, ktoré

navrhuje en bloc prijať, ktoré prečítala.

 

    Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pani spoločná

spravodajkyňa navrhuje tieto ňou prečítané body prijať. Čiže

zo včerajšieho návrhu vypustila body 18, 45 a 56.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 112 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 99 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

 

     Tieto body spoločnej správy sme prijali.

 

     Môžete pokračovať, pani poslankyňa.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Nasledovné body  1, 3, 5, 6,  7, 8, 10, 11, 12, 14, 15,

16, 17, 19, 22, 23, 26, 31,  33, 35, 37, 41, 47, 51, 52, 58,

61, 62, 65, 66 odporúčam en bloc neprijať. (Hlasy z pléna.)

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Áno, ospravedlňujem sa.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Bod číslo 58 niekto navrhoval na samostatné hlasovanie.

 

 

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Áno, body 33, 35 a 58 sú na samostatné hlasovanie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  hlasujeme o  všetkých bodoch,  ktoré prečítala

spoločná spravodajkyňa, okrem bodu 58.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Okrem bodov 58, 33 a 35.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, hlasujeme. Spoločná  spravodajkyňa navrhuje ne-

prijať tieto body spoločnej správy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovali 3 poslanci.

     Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.

 

     Tieto body spoločnej správy sme neprijali.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Budeme hlasovať  o bode 9  spoločnej správy. Upravovala

som technickú stránku v tom zmysle, že v ňom bola chyba, na-

miesto odseku 3 má byť odsek 2. Odporúčam ho prijať.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Môžeme  hlasovať o  bode 9  spoločnej správy  s úpravou

spoločnej spravodajkyne. Odporúča ho prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 112 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 108 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

 

     Bod 9 spoločnej správy sme prijali.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Bod 18 spoločnej správy odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 18 spoločnej správy s odporúčaním pri-

jať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 91 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

 

     Prijali sme aj bod 18 spoločnej správy.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Bod 33 odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ale o bode 33 sme hlasovali.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Nie, vyňali sme ho  zo spoločného hlasovania, pán pred-

seda. Ja som potom upravovala tieto dva body.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Panie poslankyne, páni poslanci,  pani poslankyňa z bo-

dov spoločnej správy, ktoré navrhovala en bloc neprijať, vy-

ňala bod 58, ale nie bod 33. (Hlasy z pléna.)

 

     Dobre, v poriadku, takže hlasujeme o ďalšom bode.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Odporúčam tento bod neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 33  spoločnej správy. Spoločná spravo-

dajkyňa ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 42 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

 

     Tento bod spoločnej správy sme neprijali.

 

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Hlasujeme o bode 35  spoločnej správy. Odporúčam ho ne-

prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     O bode  35 sme hlasovali.  Prosím, hlasujeme o  bode 35

spoločnej  správy s  odporúčaním neprijať  ho. Hlasovali sme

o ňom, v bodoch na spoločné hlasovanie bol bod 35. Predložím

vám výpis. Hlasujeme o ňom druhýkrát.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 112 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 20 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Takže sme neprijali tento bod spoločnej správy.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Hlasujeme o bode 38  spoločnej správy. Odporúčam ho ne-

prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 38  spoločnej správy s odporúčaním ne-

prijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 31 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže sme neprijali ani tento bod spoločnej správy.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Hlasujeme o bode 45  spoločnej správy. Odporúčam ho ne-

prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 45  spoločnej správy s odporúčaním ne-

prijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 33 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

 

     Neprijali sme tento bod spoločnej správy.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Hlasujeme o bode 46  spoločnej správy. Odporúčam ho ne-

prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o  bode  46  spoločnej  správy s odporúčaním

spravodajkyne neprijať ho.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 37 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Neprijali sme ani tento bod spoločnej správy.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Hlasujeme o bode 56  spoločnej správy. Odporúčam nepri-

jať ho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 56  spoločnej správy s odporúčaním ne-

prijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 31 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Ďakujem. Hlasujeme o bode  58 spoločnej správy. Odporú-

čam neprijať ho.

 

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o  bode 58 spoločnej správy s odporúčaním ne-

prijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 34 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

 

     Neprijali sme ani tento posledný bod spoločnej správy.

 

     Pani poslankyňa,  zrejme môžeme pristúpiť  k hlasovaniu

o zmenách a doplnkoch, ktoré vzišli z rozpravy.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Áno,  budeme hlasovať  o zmenách  a doplnkoch,  tak ako

vzišli z rozpravy. Najskôr budeme hlasovať o mojich pozmeňo-

vacích návrhoch s tým, že prvý bod sme už odhlasovali v spo-

ločnej správe. Čiže budeme hlasovať  o bodoch 2, 3, 4, ktoré

odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, hlasujeme o  bodoch 2, 3 a 4.  Je to návrh pani

poslankyne Novákovej s odporúčaním prijať ich.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 91 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tieto doplňovacie a pozmeňovacie návrhy sme prijali.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Budeme hlasovať o pozmeňovacom návrhu, ktorý predniesol

pán poslanec Sopko. Odporúčam ho prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o  pozmeňovacom  návrhu  pána poslanca Sopku

s odporúčaním spravodajkyne  prijať ho. Ide o  § 26 odsek 1,

ku ktorému sa ešte pridáva písmeno k).

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 109 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže pán poslanec Sopko bol úspešný so svojím pozmeňo-

vacím návrhom.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Budeme hlasovať o  pozmeňovacích návrhoch pána poslanca

Pásztora.

 

     Chcem sa  opýtať pána poslanca,  či môžeme hlasovať  en

bloc, alebo jednotlivo.

 

 

Poslanec I. Pásztor:

 

     Žiadam osobitné hlasovanie.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Áno, ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     O všetkých štyroch.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Áno. Prvý bod odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme o  pozmeňovacích návrhoch pána poslanca

Pástzora. Najskôr o jeho prvom pozmeňovacom návrhu s odporú-

čaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 32 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

 

     Tento bod pána poslanca sme neprijali.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Druhý pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o druhom  pozmeňovacom návrhu  pána poslanca

s odporúčaním neprijať ho. Je to návrh k § 27, aby sa vypus-

til odsek 2 a súčasne aby sa zrušilo číslovanie odsekov.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     To je tá legislatívna podoba.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, návrh je, aby to nebolo prijaté.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 101 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 30 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Ani tento  druhý návrh pána  poslanca Pásztora sme  ne-

schválili.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Tretí pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Návrh pána poslanca Pásztora pod bodom číslo 3 spoločná

spravodajkyňa navrhuje takisto neprijať.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 110 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 28 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

 

     Neprijali sme ani tento pozmeňovací návrh pána poslanca

Pásztora.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Štvrtý pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takisto štvrtý pozmeňovací návrh  pána poslanca, o kto-

rom budeme hlasovať,  spoločná spravodajkyňa odporúča nepri-

jať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 33 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme ani tento  pozmeňovací návrh pána poslan-

ca.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Budeme hlasovať o  pozmeňovacích návrhoch pána poslanca

Dzurindu. Chcem sa opýtať, či môžeme hlasovať en bloc, alebo

jednotlivo.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  poslanec  navrhuje  o  prvých  štyroch hlasovať en

bloc, o ostatných dvoch jednotlivo.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Ďakujem. Čiže pozmeňovacie návrhy  1, 2, 3, 4 odporúčam

neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme o pozmeňovacích ná-

vrhoch pána poslanca Dzurindu, o bodoch 1, 2, 3 a 4. Spravo-

dajkyňa ich navrhuje neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 42 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Tieto štyri pozmeňovacie  návrhy pána poslanca Dzurindu

sme neprijali.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Piaty pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o pozmeňovacom  návrhu pána poslanca Dzurindu

pod číslom 5 s odporúčaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 39 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

 

     Neprijali sme ani piaty pozmeňovací návrh pána poslanca

Dzurindu.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Šiesty pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o  šiestom pozmeňovacom návrhu  pána poslanca

Dzurindu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 44 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprešiel ani tento pozmeňovací návrh.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Budeme hlasovať o  pozmeňovacích návrhoch pána poslanca

Komlósyho.  Chcem sa  ho opýtať,  či súhlasí  s tým, aby sme

o prvých piatich bodoch hlasovali en  bloc a o ďalších dvoch

potom jednotlivo. Ďakujem.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia, body 1, 2, 3, 4 a 5 odporú-

čam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o prvých  piatich pozmeňovacích návrhoch pána

poslanca Komlósyho  s názorom pani spravodajkyne,  že nie je

potrebné ich prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 23 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme týchto prvých päť pozmeňovacích návrhov.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Šiesty pozmeňovací návrh odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o šiestom pozmeňovacom návrhu poslanca Komló-

syho s odporúčaním prijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 124 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 112 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 4 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

     Šiesty pozmeňovací návrh sme prijali.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Budeme hlasovať  o siedmom pozmeňovacom  návrhu o prvej

alternatíve. Prvú alternatívu odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o siedmom pozmeňovacom návrhu poslanca Komló-

syho, o prvej alternatíve s návrhom neprijať ju.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 39 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Prvá alternatíva bodu 7 nie je prijatá.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Druhú  alternatívu  pozmeňovacieho  návrhu  7 odporúčam

prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o  druhej alternatíve návrhu  7 pána poslanca

Komlósyho s odporúčaním prijať ju.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 108 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme  schválili druhú alternatívu pozme-

ňovacieho návrhu poslanca Komlósyho.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Budeme hlasovať o  pozmeňovacích návrhoch pána poslanca

Košnára. Chcem sa opýtať, či  môžeme hlasovať en bloc, alebo

jednotlivo.

 

Poslanec J. Košnár:

 

     Žiadam hlasovať jednotlivo.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Prvý pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  už  o  pozmeňovacích  návrhoch pána poslanca

Košnára, o jeho prvom návrhu s odporúčaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 45 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

 

     Takže neprešiel tento pozmeňovací návrh.

 

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Druhý pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o druhom  pozmeňovacom návrhu  pána poslanca

Košnára takisto s názorom pani poslankyne neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 46 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

 

     Neprijali sme ani tento pozmeňovací návrh.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Tretí pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o treťom  pozmeňovacom návrhu  s odporúčaním

takisto neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 42 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento pozmeňovací návrh.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Pozmeňovací návrh pána  poslanca Ftáčnika odporúčam ne-

prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujeme sa, hlasujeme o pozmeňovacom návr-

hu pána  poslanca Ftáčnika s  odporúčaním pani spravodajkyne

neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 46 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

 

     Neprešiel tento pozmeňovací návrh.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Ďalší pozmeňovací návrh,  ktorý predniesol pán poslanec

Derfényi,  je bezpredmetný  vzhľadom na  to, že  sme prijali

pozmeňovací návrh pána poslanca  Sopku. Takže o ňom nebudeme

hlasovať.

 

     Budeme hlasovať o  pozmeňovacích návrhoch pána poslanca

Vaškoviča. Pýtam  sa vás, pán  poslanec, trváte na  tom, aby

sme  hlasovali jednotlivo  o vašich  pozmeňovacích návrhoch,

alebo môžeme hlasovať en bloc?

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Žiadam hlasovať jednotlivo.

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Ďakujem, jednotlivo.

 

     Prvý pozmeňovací návrh  pána poslanca Vaškoviča odporú-

čam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o  prvom  pozmeňovacom  návrhu pána poslanca

Vaškoviča s odporúčaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 29 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Druhý pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o druhom  pozmeňovacom návrhu poslanca Vaško-

viča takisto s odporúčaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 39 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

 

     Neprijali sme tento pozmeňovací návrh.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Tretí pozmeňovací návrh pána poslanca Vaškoviča odporú-

čam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o treťom  pozmeňovacom návrhu  pána poslanca

Vaškoviča, takisto s negatívnym odporúčaním.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 42 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

 

     Neprijali sme tento pozmeňovací návrh.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Štvrtý pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o  štvrtom pozmeňovacom návrhu  s odporúčaním

neprijať ho.  Pán poslanec Filkus  hovorí, že ten  nepoškodí

ani komárovi, takže asi by sme ho mali prijať.

 

      (Hlasovanie.)

 

      Prezentovalo sa 117 poslancov.

      Za návrh hlasovalo 41 poslancov.

      Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov.

      Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

      Nehlasovali 2 poslanci.

 

      Neprijali sme ani tento návrh.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Piaty pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o piatom  pozmeňovacom návrhu  s odporúčaním

takisto neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 109 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 35 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tento pozmeňovací návrh.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Budeme  hlasovať  o  pozmeňovacom  návrhu pána poslanca

Kunca, ktorý odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o  pozmeňovacom  návrhu  pána poslanca Kunca

s odporúčaním prijať ho. To je len gramatická zmena.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Tento pozmeňovací návrh sme prijali.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Budeme  hlasovať  o  pozmeňovacom  návrhu pána poslanca

Langoša, ktorý odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o  návrhu poslanca Langoša  s odporúčaním ne-

prijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 30 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

 

     Neprijali sme pozmeňovací návrh poslanca Langoša.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Budeme hlasovať o  pozmeňovacích návrhoch pána poslanca

Miklušičáka. Prvý pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o prvom pozmeňovacom návrhu poslanca Mikluši-

čáka s odporúčaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 40 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže sme neprijali tento návrh.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Druhý pozmeňovací návrh pána poslanca Miklušičáka odpo-

rúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, hlasujeme o druhom pozmeňovacom návrhu poslanca

Miklušičáka s odporúčaním prijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 101 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Prijali sme druhý pozmeňovací návrh poslanca Miklušičá-

ka.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Tretí pozmeňovací návrh pána poslanca Miklušičáka odpo-

rúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o  treťom návrhu pána  poslanca s odporúčaním

neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 28 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento posledný návrh z rozpravy sme neprijali.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážené kolegyne, kolegovia, teraz budeme hlasovať o ná-

vrhu zákona ako celku s prijatými zmenami a doplnkami. Odpo-

rúčam návrh zákona prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.  V súlade  s ustanovením  § 26  ods. 1  zákona

o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona

ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

 

     Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Pani spravodaj-

kyňa navrhuje zákon prijať.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

 

     Konštatujem, že  sme schválili vládny  návrh zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rozpočtových pravidlách.

 

     Ďakujem, páni  poslanci, aj vám,  pani spoločná spravo-

dajkyňa.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Ďakujem za spoluprácu. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Filkus.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Ďakujem,  pán predseda.  Dovoľte mi  povedať túto vetu:

Pán podpredseda vlády, minister  financií a všetci, ktorí sa

trošku vyznajú v ekonomike a  majú okrem toho svedomie a ve-

domie, musia  si byť vedomí, že  po odsúhlasení tohto zákona

v tejto dikcii  sme jedinou krajinou na  svete, ktorá z roz-

počtu  urobila  rozdeľovací  nástroj,  a nie prerozdeľovací.

Nikde na svete to tak nie je, rozpočet nerozdeľuje, ale pre-

rozdeľuje prostriedky.

 

     Ďakujem.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, pán poslanec  Kunc včera hovoril, že pre-

rozdeľovanie sa nemôže použiť gramaticky.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Ja  vám len  chcem povedať,  že v  tomto prípade jazyk,

alebo čistota jazyka musia  ustúpiť tomu, že štátny rozpočet

je základným nástrojom  prerozdeľovacích procesov, prerozde-

ľuje čosi, a my sme tu v  § 3 ods. 1 urobili z rozpočtu roz-

deľovanie. Pre Boha vás prosím!

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, včera  bolo slovíčko gramaticky vysvetle-

né. Ďakujem pekne. Pristúpime  k ďalšiemu bodu nášho progra-

mu.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     včera sme vládny návrh  zákona Národnej rady Slovenskej

republiky  o štátnom  rozpočte Slovenskej  republiky na  rok

1996  a  o  zmene  a  doplnení  niektorých zákonov prebrali.

Zdôvodnil ho pán podpredseda  vlády a minister financií. Vy-

stúpil aj predseda Najvyššieho  kontrolného orgánu pán Bale-

jík.

 

     Včera sa už vyjadril aj spoločný spravodajca pán Maxon,

to znamená, že môžem otvoriť rozpravu k tomuto bodu. Do roz-

pravy sa ako prvý písomne prihlásil pán poslanec Volf, druhý

je poslanec Sopko.

 

 

 

 

Poslanec J. Volf:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     kolegyne a kolegovia,

 

     dovoľte, aby  som vás vyrušil z  prestávky a pokúsil sa

začať rozpravu k štátnemu rozpočtu.

 

     Bilancia plnenia príjmovej  a výdavkovej časti štátneho

rozpočtu  na rok  1995 je  veľmi priaznivá.  Napriek tomu sa

však  nepodarilo  založiť  významnejšie  rozvojové programy,

ktoré by dávali šancu  na dlhodobé oživenie ekonomiky. Nepo-

darilo  sa  tvrdý  reštruktívny  charakter rozpočtu nahradiť

stabilizáciou životnej úrovne  obyvateľstva, pokrytím opráv-

nených požiadaviek zdravotníctva, školstva a sociálnej sféry

zabezpečujúcich  funkčnosť. V  tomto trende  sa pokračuje aj

naďalej. Namiesto žiaduceho posunu životnej úrovne obyvateľ-

stva sa naštartováva rok  skromnosti, teda ďalšie uťahovanie

opaskov. Samozrejme, otázka stojí tak, či to bude rok skrom-

nosti pre rýchlo sa  tvoriacu vrstvu bohatých vlastníkov, či

to bude rok skromnosti pre  štátnych úradníkov s ich tučnými

odmenami v predstavenstvách  a dozorných radách lukratívnych

spoločností, alebo  zasa len rok  skromnosti pre robotníkov,

zamestnancov,  dôchodcov, mladých  ľudí žijúcich  už dnes na

hranici únosnosti.

 

     Navrhujem v  súvislosti s predloženým  návrhom rozpočtu

nasledovné úpravy a zmeny.

 

     K návrhu rozpočtov kapitol na rok 1996:

 

     1. Ku kapitole Ministerstva vnútra Slovenskej republiky

v rozpočte bežných výdavkov v úseku verejnej správy - zvýšiť

mzdové prostriedky v sociálnej starostlivosti z navrhovaných

713,4 miliónov Sk na 800  miliónov Sk aj s príslušnými úpra-

vami v celkovej bilancii štátneho rozpočtu.

 

     Dôvodom je mimoriadne nepriaznivý stav v úrovni mzdové-

ho ohodnotenia pracovníkov  ústavov sociálnej starostlivosti

a naliehavá potreba  profesionalizovať pracovníkov opatrova-

teľskej služby. Nakoniec právnymi predpismi je daná garancia

štátu v tejto oblasti.

 

     2. Ku kapitole Ministerstva vnútra Slovenskej republiky

a k prílohe  číslo 5 návrhu  zákona Národnej rady  o štátnom

rozpočte na rok  1996 bod 2 na strane 2  - zvýšiť objem prí-

spevkov  na  poskytovanie  služieb  sociálnej starostlivosti

v zmysle zákona Slovenskej národnej  rady číslo 135/1992 Zb.

z 50 miliónov Sk na 100 miliónov Sk.

 

     Dôvodom je  plnenie Programového vyhlásenia  vlády Slo-

venskej  republiky, ktoré  garantuje vytvorenie  priaznivých

podmienok  na razantný vstup neštátnych subjektov do sociál-

nej sféry. Vyčlenená suma prakticky nepokrýva rozvoj neštát-

nych subjektov  a len čiastočne  zabezpečuje prevádzkové ná-

klady už existujúcich poskytovateľov sociálnych služieb.

 

     3. Ku kapitole Ministerstva hospodárstva Slovenskej re-

publiky - bežné transfery - navrhujem nasledujúce úpravy:

 

     a) zvýšenie krytia  sociálnych nákladov pre pracovníkov

z titulu  najvyššie  prípustnej  expozície,  ktoré  dosiahli

v uhoľnom baníctve, zo sumy 22  miliónov Sk na 23,1 miliónov

Sk;

 

     b) doplnenie položky "Úhrada nákladov deputátneho uhlia

pre dôchodcov a banícke vdovy" vo výške 9,82 mil. Sk.

 

     K  návrhu  zákona  Národnej  rady  Slovenskej republiky

o štátnom rozpočte na rok 1996  a o zmene a doplnení niekto-

rých zákonov:  Pripájam sa k podpore  návrhu Výboru Národnej

rady Slovenskej republiky pre  zdravotníctvo a sociálne veci

v spoločnej správe, ktorý zvyšuje podiel obcí na výnose dane

z príjmu fyzických osôb zo závislej činnosti a funkčných po-

žitkov. Rovnako tak sa pripájam k návrhu Výboru Národnej ra-

dy pre zdravotníctvo a sociálne  veci tiež uvedený v spoloč-

nej správe, ktorý sa dotýka  zmeny základu  pre platby štátu

na zdravotné poistenie, zvýšenia zo  70 % minimálnej mzdy na

plnú minimálnu mzdu.

 

     Ďalej pridávam  k tomu svoje  vlastné návrhy. K  článku

I § 10 a  k článku IV § 15 ods.  3 zákona Národnej rady Slo-

venskej republiky  číslo 274/1994 Z.  z. - platby  poistného

štátom pre  rok 1996 z kapitoly  ministerstva práce, sociál-

nych vecí  a rodiny na  nemocenské poistenie vo  výške 4,8 %

namiesto 3,8 %  z 10 % minimálnej mzdy  platnej v roku 1995.

Teda žiadam a navrhujem zachovanie percenta platného v tomto

roku. Dôvodom  je už v  súčasnosti to, že  poskytované dávky

nemocenského  poistenia svojou  výškou nezodpovedajú náhrade

ušlého zárobku.  Navyše zníženie percenta je  v rozpore s o-

právneným zámerom zvýšiť maximálny  výmer čistej dennej mzdy

na výpočet nemocenského  z doterajšej sumy 200 Sk  na 250 Sk

a nadväzne na to zvýšiť maximálnu sumu nemocenského a peňaž-

nej pomoci  v materstve samostatne  zárobkovo činným osobám.

Je to nakoniec súčasť predkladaného vládneho návrhu zákona.

 

     Po ďalšie:  K článku I §  10 bod b) -  navrhujem zvýšiť

základ  na platby  poistného z  kapitoly ministerstva práce,

sociálnych vecí a rodiny na dôchodkové zabezpečenie zo stra-

ny štátu z 55 % na 80 % minimálnej mzdy platnej v roku 1995.

 

     Po  ďalšie:  K  článku  III  novelizácie  zákona  číslo

273/1994 Z.  z. V ustanovení §  56 ods. 1 písm.  a) ponechať

číslo 60  namiesto navrhovaného čísla  85. Vládou navrhovaná

zmena je v rozpore s  princípom plurality v zdravotnom pois-

tení,  pretože zvýhodňuje  málo funkčnú  Všeobecnú zdravotnú

poisťovňu na úkor ostatných zdravotných poisťovní. Pokiaľ sa

táto  zmena schváli,  povedie to  k nesolventnosti  všetkých

zdravotných poisťovní a u niektorých, osobitne chcem zdôraz-

niť Železničiarsku zdravotnú poisťovňu, ktorá plní špecific-

kú  zdravotnú  starostlivosť,  povedie  v  krátkom  čase  ku

krachu. V  tomto prípade, ako  uvádzajú predstavitelia tejto

poisťovne,  ide  v  podstate  o  opatrenie,  ktoré  v svojom

dôsledku ohrozuje  záujmy železničiarov a  bezpečnosť želez-

ničnej dopravy.

 

     Po  ďalšie:  K  článku  IV,  zákon  Národnej rady číslo

274/1994 Z. z. - nesúhlas  s doplnením slov "ak Sociálna po-

isťovňa nemôže výdavky súvisiace  s takýmto zvýšením dôchod-

kov kryť z poistného podľa písm.  a)". Je to obsiahnuté v u-

stanovení § 13 ods. 1 písm. b). Nie je skutočne žiadny dôvod

na to,  aby Sociálna poisťovňa z  príjmov poistného, teda na

úkor poistencov, pokrývala aj  zvyšovanie dôchodkov z titulu

rastu životných nákladov. Za  rast životných nákladov zodpo-

vedá vláda a zvýšenie dôchodkov z tohto titulu treba naďalej

hradiť z prostriedkov štátneho rozpočtu.

 

     Po desiate:  K článku VIII  - Zákonník práce.  Neprijať

navrhovanú zmenu,  podľa ktorej by  štátni zamestnanci, teda

vysokí štátni úradníci, legálne  poberali odmenu za ich čin-

nosť  v riadiacich  a kontrolných  orgánoch právnických osôb

prevádzkujúcich  podnikateľskú  činnosť.  Navrhujem ponechať

v pôvodnom znení  ustanovenie § 73  ods. 3 Zákonníka  práce.

Štátni úradníci poberajú totiž osobitné príplatky k platu za

nepodnikanie.

 

     Po jedenáste:  Ku kapitole Verejná  pokladničná správa,

k článku I § 8. Vzhľadom na očakávaný nárast inflácie v roku

1996 zvýšiť štátnu prémiu v stavebnom sporení z navrhovaných

6 000 Sk na  7 000 Sk a zodpovedajúcim  spôsobom zvýšiť prí-

slušnú čiastku v príslušnej kapitole.

 

     A konečne posledný návrh:  Zvýšiť prostriedky na úhradu

nákladov  kontroly bezpečnosti  a ochrany  zdravia pri práci

v zmysle ustanovenia § 136 ods.  3 Zákonníka práce z navrho-

vaných 8 mil. Sk na 13,4 mil.  Sk z rezervy vlády. Je to ná-

vrh Konfederácie odborových zväzov a pripájam sa k nemu.

 

     Vážené panie  poslankyne, páni poslanci,  tí, ktorí ste

tu zostali, príslušné úpravy vzhľadom na ich naliehavosť na-

vrhujem riešiť na úkor väčšej  časti rezervy vlády a aj zvý-

šenia deficitu  štátneho rozpočtu na  rok 1996, pretože  ide

o úpravy, ktoré majú významnú sociálnu naliehavosť.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Na  začiatku som nepovedal, že  do rozpravy sa

písomne prihlásilo 22 poslancov.  Ďalej vystúpi pán poslanec

Sopko, pripraví sa pán poslanec Pásztor.

 

Poslanec V. Sopko:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený podpredseda vlády Slovenskej republiky,

     vážená Národná rada,

     kolegyne, kolegovia,

 

     schválenie zákona o štátnom  rozpočte na rok 1996 veľmi

netrpezlivo  a so  záujmom očakávajú  aj obecné  samosprávy.

Mestá a obce pri schvaľovaní rozpočtov na predchádzajúce ro-

ky vzniesli celý rad  požiadaviek, mnoho pripomienok a návr-

hov, ktoré sa akceptovali len  v minimálnom rozsahu. Na dru-

hej strane však objektívne treba povedať, že rok 1995 bol vo

vzťahoch vlády Slovenskej republiky a Združenia miest a obcí

Slovenska prelomový. Prelomový preto,  že sa nadviazala vzá-

jomná komunikácia, spoločné rokovania  boli v mnohých prípa-

doch konštruktívne a prispeli k riešeniu niektorých sporných

problémov.

 

     Žiaľ, nepodarilo sa dospieť k dohode v oblasti stabili-

zácie príjmovej základne samospráv,  ale rovnako v zdaňovaní

príjmov  obcí z  prenájmu odpredaja  majetku. Neakceptovanie

týchto návrhov  Združenia miest a obcí  Slovenska sa v plnom

rozsahu  premieta  v  predkladaných  návrhoch zákonov. Objem

zdrojov, ktoré plynú do rozpočtov miest a obcí z podielových

daní, sa každým rokom zmenšuje.  Hospodárenie obcí sa  stáva

závislým od cudzích zdrojov  a výsledkom je zvyšovanie dlho-

vej služby miest a obcí.

 

     Ani argumentácia predkladateľa sa v tomto roku nezmeni-

la, keď každým rokom sa  predkladaný návrh porovnáva s návr-

hom predchádzajúceho roku. Napriek našim žiadostiam, žiados-

tiam poslancov, nechce pristúpiť na porovnanie, na dosiahnu-

tú  skutočnosť alebo  očakávanú skutočnosť  predchádzajúceho

roku,  pretože index  nárastu by  bol menej  pozitívny alebo

v niektorých prípadoch záporný.

 

     Napriek tomu,  čo som povedal, treba  priznať, že tento

rok 1996 podľa návrhu štátneho rozpočtu by mal byť z pohľadu

príjmov a podielových daní  v porovnaní s očakávanou skutoč-

nosťou roku 1995 pozitívny.  Za predpokladu, že zámery zalo-

žené v  rozpočte na rok  1996 sa v  štátnom rozpočte splnia,

mali by mestá  a obce do rozpočtov dostať  na týchto daniach

o 7,3  % viac  ako v  roku 1995.  Vo finančnom  vyjadrení do

predstavuje viac ako 400 tisíc Sk. Toto navýšenie príjmov je

však pod úrovňou nárastu príjmov v štátnom rozpočte.

 

     Pokiaľ som dobre informovaný,  jednou zo základných po-

žiadaviek Združenia  miest a obcí  Slovenska pri rokovaniach

s vládou Slovenskej republiky bola predovšetkým stabilizácia

príjmovej základne samospráv. Hovoril  o tom aj pán poslanec

Dzurinda. Napočítaná  potreba Združenia miest a obcí Sloven-

ska pre samosprávu na rok 1996 v objeme 6,5 mld Sk je potre-

bou  objektívnou, ktorá  pokryje spolu  s príjmami samospráv

len najnutnejšie prevádzkové  potreby vyplývajúce z funkcií,

ktoré samosprávy zabezpečujú.  Rozvojové zámery a obstaráva-

nie hmotného  investičného majetku môžu  obce realizovať len

z cudzích zdrojov, z prijatia úveru alebo vydania obligácií.

 

     Poznatky z  volebných obvodov hovoria, že  rok 1995 bol

pre samosprávy kritický a že prijaté úvery, resp. vydané ob-

ligácie výrazne ovplyvnia výdajovú časť rozpočtov samospráv.

Bolo by zaujímavé vedieť,  akú povinnosť budú mať samosprávy

v roku 1996 zo splátok úverov, úrokov, resp. výnosov obligá-

cií. Pokles príjmov v rozpočtoch samospráv možno očakávať aj

z predaja  majetku, keď  objem majetku  vo vlastníctve miest

a obcí sa  znižuje a trh  s nehnuteľnosťami stagnuje.  I keď

tento výpadok budú môcť samosprávy eliminovať zvýšením výno-

su  daní z  nehnuteľností, zdržanie  ostatných príjmov samo-

správ na úrovni roku 1995 nebude jednoduché.

 

     Na  základe uvedeného  podporujem zmenu,  ktorou sa  má

zvýšiť podiel miest a obcí  na dani z príjmov fyzických osôb

zo  závislej  činnosti  a  funkčných požitkov rozpracovaných

v § 7  ods. 1 návrhu zákona  o štátnom rozpočte z  23,6 % na

26,41 %.  Touto úpravou by sa  naplnila požiadavka Združenia

miest a  obcí Slovenska, aby  príjmy z podielových  daní pre

mestá a obce predstavovali 6 500 mil. Sk.

 

     Ako som už  spomínal, druhou najzávažnejšou požiadavkou

Združenia miest  a obcí Slovenska  pri rokovaniach s  vládou

Slovenskej  republiky bolo  zdaňovanie príjmov  miest a obcí

z predaja  majetku, z  prenájmu  majetku,  z reklamy  a pod.

Prísľub podpredsedu vlády  Slovenskej republiky pána Kozlíka

a Ministerstva  financií Slovenskej  republiky bol  taký, že

novela bude pripravená do konca  roku 1995. Tak sa aj stalo.

Úlohu si ministerstvo financií  a vláda Slovenskej republiky

plnia  a novelu  zákona predkladajú  na decembrové rokovanie

Národnej rady ako súčasť návrhu zákona o štátnom rozpočte na

rok 1996, ktorým sa súčasne  menia a dopĺňajú niektoré záko-

ny. Konkrétne ide o článok XVIII na strane 22, kde doplnením

písm. o) v § 19 zákona 286/1992 Zb. v znení zmien a doplnkov

oslobodzuje príjmy obcí z  prenájmu nebytových priestorov od

dane z príjmov, avšak len v  obciach s počtom do 1000 obyva-

teľov - a to zdôrazňujem.

 

     Preto tento návrh považujem  za splnenie porekadla, aby

bol vlk sýty, aj baran celý. Týmto návrhom sa veľmi neublíži

štátnemu rozpočtu  a veľká pomoc  sa neposkytne ani  obciam.

Obce s počtom do 1000 obyvateľov nedisponujú vo väčšine prí-

padov takým  objemom majetku, z prenájmu  ktorého by získali

príjmy nad 100 tisíc slovenských  korún. Príjmy do 100 tisíc

slovenských korún  aj podľa platného  zákona boli oslobodené

od daní z príjmov. Ak  sa presadzovala novela, tak zástupco-

via Združenia miest a  obcí Slovenska, primátori a starosto-

via mali na mysli hlavne väčšie obce a mestá, ktorých príjmy

z prenájmu majetku nie sú zanedbateľné.

 

     Vážené panie poslankyne, páni  poslanci, ak chceme sku-

točne pomôcť obciam a mestám, potom obmedzenie počtom obyva-

teľov z predloženého návrhu naozaj vypusťme. Preto navrhujem

v článku XVIII ods. 2 v  § 19 písm.  o) skrátiť text  takto:

"príjmy obcí z prenájmu nebytových priestorov" a ďalšiu časť

textu odporúčam vynechať.

 

     Od  komunálnych volieb  1994 uplynul  v podstate  jeden

rok. Aj novozvolení primátori a starostovia vedia dnes posú-

diť, aký je rozdiel  medzi Programovým vyhlásením vlády Slo-

venskej  republiky, medzi  predvolebnými sľubmi  politických

strán a medzi tvrdou realitou obmedzených finančných možnos-

tí samospráv miest a obcí. Mnohí volení zástupcovia obecných

samospráv s veľkým sklamaním  znášajú súčasnú situáciu a sú-

časný stav. Práve preto  hľadajme spoločne možnosti, ako na-

výšiť rozpočtové zdroje obciam.  Ako vidíme, pri dobrej vôli

a pri  vzájomnom pochopení  sa dajú  takéto možnosti  nájsť.

Svojimi návrhmi som len chcel uľahčiť prácu pánu Kozlíkovi.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Ďalej je prihlásený pán poslanec

Pásztor a pripraví sa pán poslanec Košnár.

 

Poslanec I. Pásztor:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážená Národná rada,

     vážené dámy a páni,

 

     v takej dôležitej sfére,  ako je prerozdeľovanie získa-

ných prostriedkov od daňovníkov,  sa najmä v súčasnosti nedá

hovoriť z  hľadiska dôležitosti o veciach  podstatných a ne-

podstatných  -  aj z toho dôvodu, že sa prostredníctvom nich

realizujú základné funkcie štátu.

 

     Každoročná pravidelná novelizácia všetkých právnych no-

riem, ktoré sa dotýkajú  štátneho rozpočtu, nesvedčí o plnom

rešpektovaní zásad  právneho štátu, keď právne  normy sú de-

gradované a  úplne podriaďované neustále  sa meniacim požia-

davkám  vládnucej  garnitúry,  vylúčiac  tak podstatný prvok

perspektívnosti  činností všetkých  subjektov napojených  na

štátny rozpočet. Považujem za  nutné vo svojom vystúpení ve-

novať pozornosť problematike rozpočtov miest a obcí a v tej-

to súvislosti predložiť aj niektoré pozmeňovacie návrhy.

 

     Súčasný  návrh štátneho  rozpočtu na  rok 1996, podobne

ako návrh štátneho rozpočtu na  rok 1995, sa snaží vychádzať

z filozofie zabezpečovania plnenia samosprávnych funkcií ob-

cí predovšetkým  z vlastných príjmov. V  tejto súvislosti sa

otáznou  stáva aj  skutočnosť,  uvádzaná  v správe  k návrhu

štátneho rozpočtu  Slovenskej republiky na rok  1996 - citu-

jem: "V roku 1996  sa prerozdeľovacím mechanizmom cez štátny

rozpočet  dostáva do  mikrosféry podstatne  viac zdrojov ako

v rokoch predchádzajúcich." Alebo do oblasti mikrosféry obce

nepatria? Tiež  by som chcel poukázať  na nepravdivosť tohto

tvrdenia vo  vzťahu k rozpočtom  obcí, ktoré nie  sú schopné

zabezpečiť príjmy  z časti vlastných  príjmov ani na  úrovni

roku 1995.

 

     V posledných  dvoch rokoch rozpočty  obcí majú iba  dve

stabilné časti: tým sú na jednej strane daňové príjmy z tých

daní, ktorých správu vykonávajú obce, a podiel na republiko-

vých  daniach.  Reálna  možnosť  zvyšovania  príjmov  z tzv.

miestnych daní, ktorých správu vykonávajú obce, v súčasnosti

už nie je možná  z dôvodu neexistujúcich zákonných možností,

to znamená, že väčšina obcí v priebehu rokov 1994 a 1995 bo-

la nútená v záujme zabezpečenia plnenia svojich úloh apliko-

vať maximálne  sadzby a na druhej  strane je nereálne ďalšie

daňové zaťaženie obyvateľstva a podnikateľskej sféry.

 

     V období, keď sa aj štátny rozpočet snaží, aj keď v mi-

nimálnej  miere, zainteresovať  obce na  vytváraní a podpore

podnikateľského prostredia pre podnikateľa, aby prejavil ur-

čitý záujem o konkrétnu  obec, je prvoradou okolnosťou exis-

tencia základnej infraštruktúry, ktorú však obce v poslednom

období nie  sú schopné ďalej rozvíjať  z dôvodov, ktoré uvá-

dzam.

 

     Predkladateľ návrhu štátneho rozpočtu  na rok 1996 zni-

žuje niektoré republikové dane, ale dane, ktorých správu vy-

konávajú obce, sa neznižujú, naopak vyžaduje sa a zároveň sa

aj poskytuje zákonný rámec  na ich zvýšenie, napríklad nove-

lizáciou zákona o dani z nehnuteľností, čím sa obce dostáva-

jú do nepriaznivého svetla v očiach svojich občanov a podni-

kateľov. Je to spôsob napĺňania obsahu zabezpečenia úloh sa-

mosprávnych orgánov obcí z  vlastných príjmov zo strany vlá-

dy.

 

     Súčasné postavenie vzťahu štátneho rozpočtu k rozpočtom

obcí vzhľadom na jeho skladbu bude  pre obce znamenať jedno-

značne deficitový rozpočet. Za  tohto stavu je neprijateľné,

ak návrh štátneho rozpočtu žiada od obcí, aby naďalej plati-

li  daň z  prevodu a  prechodu nehnuteľností  za majetok, za

predaj ktorého majú zabezpečiť  podstatnú časť svojich príj-

mov a následne aj plnenie  svojich úloh. Počítať v príjmovej

časti  rozpočtov  obcí  každý  rok  s  takou veľkou čiastkou

z predaja majetku obcí je nereálne.  O tento majetok v prvom

rade nie  je záujem zo  strany podnikateľov aj  z dôvodu, že

proklamované rastové tendencie nášho  hospodárstva sa im za-

tiaľ nedostali, a na druhej strane medzi jednotlivými mesta-

mi a obcami sú na podnikanie - vzhľadom na ich polohy - veľ-

mi veľké rozdiely.

 

     Ani z  hľadiska budúcnosti nie  je žiaduce neustále  sa

zbavovať majetku obcí jeho  predajom. V tejto súvislosti na-

vrhujem doplniť článok XXIII návrhu zákona o § 18 ods. 1 zá-

kona číslo 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania

a dani  z prevodu  a prechodu  nehnuteľností v  znení zákona

číslo 87/1993 Z. z., na koniec  vety doplniť "a obce" a člá-

nok XXIII prečíslovať na článok XXIV.

 

     Do  kategórie takýchto  zdeformovaných vzťahov štátneho

rozpočtu a rozpočtov obcí patrí aj zdaňovanie príjmov z pre-

nájmu majetku obcí aj v  prípadoch, keď obce zabezpečujú zá-

konom  uloženú  povinnosť  podľa  §  5  ods.  4 zákona číslo

369/1990 Zb.  o obecnom zriadení v  znení neskorších predpi-

sov, keď  obce, ktoré sú  sídlom štátneho orgánu  alebo jeho

pracoviska,  zabezpečujú  na  jeho  umiestnenie  kancelárske

miestnosti a iné potrebné nebytové priestory. Zároveň sa re-

guluje aj výška nájomného,  čím sa stáva problematickou veľ-

kosť ďalších príjmov  do rozpočtov obcí.  Navrhujem v článku

XVII bod 2 návrhu  zákona v §  12 doplniť písmeno o) (zákona

číslo 286/1992  Zb. o daniach  z príjmov v  znení neskorších

predpisov) v nasledovnom znení:  "príjmy obcí z prenájmu ne-

bytových priestorov".

 

     Medzi ďalšie potenciálne príjmy  rozpočtov obcí by mali

patriť  príjmy z  podnikateľskej činnosti,  ktorú vykonávajú

priamo alebo  prostredníctvom svojich právnických  osôb. Za-

stávam názor, že výnosnosť  podnikania obcí je veľmi proble-

matická po  prvé preto, že samotný  vzťah osôb nakladajúcich

so spoločným  majetkom obce bude stále  vzťahom k spoločnému

majetku a nikdy nebude taký, aký je vzťah k vlastnému majet-

ku. Na druhej strane aj z  toho podnikania sa platí daň, nie

však do rozpočtu obcí, ako je to  uvedené v § 7 ods. 1 písm.

b) zákona číslo 369/1990 Zb.  o obecnom zriadení v znení ne-

skorších  predpisov -  citujem: "Vlastnými  príjmami obce sú

v rozsahu  podľa  osobitných  predpisov  najmä  výnos z daní

obecných podnikov a iných  právnických osôb obce." Obce boli

nútené  posledné dva  roky predovšetkým  v záujme zachovania

hodnoty  svojho majetku  zobrať úver  na jeho  údržbu a  iba

v zanedbateľnej  miere na  rozvojové programy  obcí. V  roku

1996 teda budú musieť uhrádzať splátky úverov a úroky.

 

     Vážené dámy a páni, príjmy obcí v roku 1995 zo štátneho

rozpočtu, príjmy obcí s počtom  obyvateľov do 15 tisíc z po-

dielu  na republikových  daniach  predstavovali  40 až  60 %

z celkových príjmov  obcí. V dôsledku tohto  stavu mali obce

v roku  1995  značné  problémy  s  realizáciou samosprávnych

funkcií, nezostali prostriedky na údržbu miestnych komuniká-

cií,  verejného  osvetlenia  a  podobne, programovať rastové

tendencie za  stavu, keď ani  tento návrh štátneho  rozpočtu

nedosahuje  úroveň  podielu  na  centrálnych  daniach z roku

1993.

 

 

     Na  ilustráciu uvediem  percentuálne vyjadrenie podielu

štátneho rozpočtu  na štátnom rozpočte  v roku 1993.  V roku

1993  to bola  čiastka 5,97  %, v  roku 1994  5,81 %, v roku

1995 3,94 % a na rok 1996 sa počíta s číslom 4,13 %. Aby ob-

ce mohli zabezpečiť  plnenie samosprávnych funkcií, potrebo-

vali by čiastku  11 miliárd Sk zo štátneho  rozpočtu. Na rok

1996 k plneniu týchto  funkcií by obce potrebovali minimálne

8,5 miliárd Sk z podielu na výnose republikových daní, a nie

ako sa navrhuje vo výške 6  mld Sk. Iba pri tejto čiastke sa

dá zabezpečiť plnenie samosprávnych funkcií, ktoré vyplývajú

zo zákona  a v minimálnej  miere zabezpečiť i  náležitú sta-

rostlivosť  o  majetok  obce.  Rozvojové  programy súvisiace

s oživením ekonomiky  obcí by bolo možné  zabezpečiť iba pri

celkovom podiele republikových daní vo  výške 11 mld Sk, aby

sme nehovorili iba o oživení ekonomiky štátu, ale aj obcí.

 

     Z hľadiska  budúcnosti by som pokladal  za nutné prijať

takú právnu úpravu, ktorá by bola oporou pre obce z hľadiska

zabezpečenia ich  stability a rovnomerného  rozvoja, tak aby

aspoň jedno volebné obdobie mali  obce istotu v tom, že budú

mať  dostatok  prostriedkov  na  zabezpečenie všetkých úloh,

a nevystavovať ich neustále sa meniacim podmienkam.

 

     Vážené dámy a páni, z uvedeného dôvodu navrhujem zmeniť

v návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1996 v §  7 ods. 1

písm. a),  a to číslo 23,60  % na číslo 33  %. V § 7  ods. 1

písm. b) zmeniť 3,33 % na číslo 4,7  %. A v § 7 ods. 1 písm.

c) zmeniť 30 % na 42 %.

 

     V časti Všeobecná pokladničná  správa, skupina 4, navr-

hujem na  dokončenie vybraných stavieb  technickej a občian-

skej vybavenosti, bývalej  komplexnej bytovej výstavby, zvý-

šiť o 300 miliónov Sk.

 

 

     Ďalej  navrhujem v  prílohe 5  návrhu zákona  o štátnom

rozpočte na rok 1996 v časti Účelové prostriedky zapracované

v kapitolách  Ministerstvo  životného  prostredia Slovenskej

republiky  transfer do  Štátneho fondu  životného prostredia

Slovenskej republiky zvýšiť o 300  mil. Sk ako jediný z pod-

porných a rozvojových programov ekologickej povahy. A Minis-

terstvo kultúry Slovenskej republiky, kultúra menšín, zvýšiť

o 85 mil. Sk a tým dosiahnuť aspoň úroveň roku 1993, čo však

ešte stále nie je v súlade s Rámcovou dohodou o menšinách.

 

     V záujme zachovania  navrhovanej miery deficitu rozpoč-

tu  zvýšené výdavky  navrhujem kompenzovať znížením Všeobec-

nej pokladničnej  správy, kde sa  počíta s nárastom  o 7 mi-

liárd Sk, čo nie je podľa mňa náležite odôvodnené. Navrhujem

vo Všeobecnej pokladničnej  správe, skupina 8, rezervu vlády

1 500 miliónov Sk  znížiť  na miliardu Sk, rezervu na rieše-

nie dosahov nových zákonných úprav na ďalší rozvoj  činnosti

Slovenskej záručnej banky  z 3 560 miliónov Sk  na 2 560 mi-

liónov Sk, rezervu vyplývajúcu  z pristúpenia Slovenskej re-

publiky k Viedenskému  dohovoru o občianskoprávnej zodpoved-

nosti za jadrové škody z 2 miliárd Sk znížiť na 1 600 milió-

nov Sk.

 

     Ďalej navrhujem v prílohe 1 návrhu zákona Národnej rady

Slovenskej republiky o štátnom rozpočte Slovenskej republiky

na rok 1996 v kapitole  Úrad vlády Slovenskej republiky zní-

žiť o 100 miliónov Sk,  ministerstvo vnútra znížiť o 400 mi-

liónov Sk, ktoré sa, dúfam, nebudú týkať zníženia počtu pra-

covníkov polície  v priamom výkone služby.  V Slovenskej in-

formačnej službe znížiť o 200 miliónov Sk najmä z dôvodu ne-

dostatočnej a najmä jednostrannej tzv. "parlamentnej kontro-

ly", keďže uvedené zvýšenie vytvára potenciálne možnosti vy-

užitia na akcie proti všetkým oponentom, ktorí nesúhlasia so

spôsobom  vládnutia súčasnej  vládnej koalície. Ministerstvo

obrany znížiť o 500 miliónov Sk, berúc do úvahy program vlá-

dy Slovenskej republiky a deklarácie vedúcich činiteľov Slo-

venskej republiky, ktorí sa vyjadrili, že Slovenská republi-

ka nemá žiadnych vonkajších nepriateľov.

 

     Z návrhu štátneho rozpočtu na rok 1996 nevyplýva, že by

vláda mala záujem o  konečné vyriešenie, čo znamená dokonče-

nie  rozostavaných objektov  v rámci  komplexnej bytovej vý-

stavby. Prostriedky  vo výške 300 miliónov  Sk vo všeobecnej

pokladničnej správe, skupina 4, nie  je možné v žiadnom prí-

pade považovať za postačujúce.  Tieto nedokončené objekty od

roku 1990  chátrajú a predstavujú v  súčasnosti umŕtvené in-

vestície. Prečo  vláda v tomto  návrhu nepočíta so  žiadnymi

podpornými  programami na  zabezpečenie prostriedkov  na ich

dokončenie?

 

     Typické znaky vládnej byrokracie  sa veľmi výrazne pre-

javujú v návrhu štátneho rozpočtu  na rok 1996, keď predkla-

dateľ jednoznačne konštatuje,  že potreby ústredných orgánov

štátnej správy  a nimi riadených  organizácií sa zabezpečujú

na vyššej úrovni ako v roku 1995 bez toho, aby toto zvýšenie

bolo podložené tým spôsobom,  ako je podložené tzv. zvýšenie

rozpočtov obcí. Pre každý  autoritatívny štát je typické, že

v rámci svojej činnosti má záujem  o čím väčší zásah do kaž-

dodenného  života občanov  a  na  to potrebuje  svoj  aparát

najmä keď  návrh štátneho rozpočtu počíta  so zvýšením počtu

pracovníkov  pre potreby  ústredných orgánov  štátnej správy

a nimi riadených organizácií o 3 498 pracovníkov.

 

     V tejto súvislosti by som rád položil otázku predklada-

teľovi, v  ktorom rezorte a akými  novými právnymi predpismi

je toto zvýšenie odôvodnené.

 

     Zastávam názor, že práve  v súvislosti s novým správnym

a územným členením nie je  tento nárast odôvodniteľný, najmä

keď sa  majú určité právomoci preniesť  na tieto orgány. Pa-

ragraf 5 návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1990 opráv-

ňuje vládu a na  základe jej zmocnenia ministerstvo financií

zmeniť jednotlivé položky štátneho rozpočtu. Navrhujem v § 5

ods. 1 zákona o štátnom  rozpočte na rok 1996 vypustiť "vlá-

da a na  základe jej  splnomocnenia  minister financií" a na

začiatok vety doplniť: "Národná rada Slovenskej republiky".

 

     Návrh štátneho  rozpočtu na rok  1996 počíta pre  Mini-

sterstvo pre správu a privatizáciu národného majetku Sloven-

skej  republiky zvýšenie  prostriedkov o  8 %  za stavu, keď

tento ústredný  orgán štátnej správy v  podstate nemá žiadne

kompetencie vo sfére privatizácie majetku štátu. Čím je teda

odôvodnený tento nárast?

 

     Vážená Národná rada,

     vážené dámy a páni,

 

     na záver mi dovoľte požiadať  vládu, aby nám v priebehu

roka  1996  predložila  novú  koncepciu prerozdeľovania daní

tak, aby  o rozdelení týchto prostriedkov  iba v nevyhnutnej

miere rozhodovala štátna administratíva, ale aby sa koncipo-

vala ďalšia úroveň tohto procesu,  ktorým by mali byť jedno-

tlivé  regióny. Práve  tieto regióny  by dokázali,  poznajúc

skutočný stav,  realizovať aktívny a  najmä naozaj efektívny

regionálny rozvoj a takto aspoň minimalizovať rozdiely medzi

sebou.

 

     Ďakujem za vašu pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ďalej  je do rozpravy  prihlásený pán poslanec

Košnár a pripraví sa pán poslanec Boros.

 

 

 

 

Poslanec J. Košnár:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte  mi najprv,  než prednesiem  svoje pozmeňovacie

návrhy, tri krátke poznámky.

 

     Prvá sa týka  toho, že zákon o štátnom  rozpočte na rok

1996 je vlastne len vo svojom prvom článku zákonom o štátnom

rozpočte a v ďalších článkoch sa novelizujú takmer dva tucty

ekonomických  a  iných  súvisiacich  zákonov, pričom viacero

z nich, viacero  dôležitých sme prijímali,  takrečeno, sólo.

Posledný z nich dnes, zákon o rozpočtových pravidlách.

 

     Chápem, že všetko je v  pohybe, že veci treba dotvárať,

ale takýto stav, keď sa  jedným zákonom každoročne akosi na-

rušuje alebo rozkolísava  právna istota, istota ekonomického

a sociálneho prostredia, akiste nie je stavom ideálnym a ma-

lo by byť úsilie začať s rozpočtovými prácami skutočne skôr,

aby bolo možné aj legislatívne v parlamente v predstihu pri-

jať zákony, ktoré sú  podľa predstáv predkladateľov štátneho

rozpočtu nevyhnutné  na to, aby  mohli predložiť taký  návrh

štátneho rozpočtu, ktorý bude  zodpovedať situácii i zámerom

vládnej moci. V takomto prípade  sa vnucuje predstava, že ak

vládna moc  nemôže prispôsobiť, či  vtesnať zákon o  štátnom

rozpočte do existujúcich zákonov, tak prispôsobuje alebo me-

ní existujúce zákony potrebám presadenia zámerov, ktoré sle-

duje štátnym rozpočtom. Rozhodne to  nie je dobrý a, povedal

by som, udržovaniahodný stav.

 

     Druhá poznámka  sa týka toho,  aký charakter má  štátny

rozpočet. Dovoľte mi len poznámku na okraj toho, že sa akosi

celkom oprávnene hovorí o tom, že štátny rozpočet je rozpoč-

tom na  rok 1996, ktorý nenaplní  a nemôže uspokojiť potreby

správcov kapitol z toho hľadiska, že je úsporný, ale na dru-

hej strane,  že sú v  štátnom rozpočte zabudované  aj určité

dynamizujúce prvky. Mám taký pocit, že sa tento dynamizujúci

charakter  štátneho rozpočtu  na rok  1996 trošku zveličuje,

pretože  z 22  miliárd prírastku  výdavkov oproti  roku 1995

viac ako 17 miliárd ide na také kapitoly, ktoré skutočne ani

priamo, a možno len strašne sprostredkovane prinášajú impul-

zy do ekonomiky v rozvojovom slova zmysle.

 

     Tretia poznámka sa týka najmasívnejšej kapitoly štátne-

ho rozpočtu z hľadiska  jeho objemu, kapitoly štátneho dlhu,

presnejšie toho, čo sme zvykli nazývať dlhová služba. Na rok

1996 sú rozpočtované výdavky tejto  kapitoly vo výške 31 820

miliónov Sk,  pričom príjmy tejto kapitoly  sa rozpočtujú vo

výške 6 750 miliónov korún. Táto kapitola svojím objemom po-

hlcuje také veľké prostriedky,  ktoré by mohli vyriešiť pod-

statnú časť problémov, s  ktorými zápasia také kapitoly, ako

je zdravotníctvo, ako je školstvo, ako je kapitola minister-

stva práce, sociálnych vecí a rodiny atď. Teda keby bola tá-

to kapitola výdavkovo nižšia, mohli by sa podstatnejšie zvý-

šiť výdavky poddimenzovaných kapitol.

 

     V tejto súvislosti sa chcem spýtať, možno je to rečníc-

ka otázka, v aktualizácii stratégie finančnej politiky, kto-

rú schválila vláda na tieto  roky, sa pripúšťa možnosť alebo

variant  použitia  časti  zdrojov  plynúcich z privatizácie.

Pravda, táto alternatíva, táto  možnosť sa v predloženom ná-

vrhu štátneho  rozpočtu a v  podieľaní sa na  krytí výdavkov

dlhovej služby neobjavuje. Prečo?

 

     Pokiaľ ide  o príjmovú stránku  kapitoly štátneho dlhu,

chcem položiť  otázku rýchleho navýšenia  príjmov zo splátok

vládnych úverov zo zahraničia  a z deblokácií oproti pracov-

nému variantu  návrhu štátneho rozpočtu,  ktorý bol aktuálny

niekedy koncom októbra. Teda čím to je, čo sa udialo za tých

niekoľko málo dní, resp.  týždňov, že rozpočtované príjmy zo

splátok vládnych úverov a z deblokácií takto výrazne vzrást-

li. To  je podľa môjho  názoru jeden z  rizikových faktorov,

ktorý môže príjmovú stránku  štátneho rozpočtu ovplyvniť ne-

gatívnym spôsobom.

 

     Teraz mi dovoľte predniesť dva pozmeňovacie návrhy. Pr-

vý z  nich sa týka §  8. To je paragraf,  v ktorom sa hovorí

o štátnej  prémii účastníkom  stavebného sporenia. Navrhujem

v § 8 číslovku 6 000 nahradiť číslovkou 7 500 a v nadväznos-

ti na to v kapitole Všeobecná pokladničná správa v skupine 4

položka štátna prémia v stavebnom  sporení sa suma 2 937 560

tisíc nahrádza sumou 3 671 950 tisíc korún a v kapitole Vše-

obecná pokladničná správa v  skupine 8 položka rezerva vlády

Slovenskej republiky  sa suma 1 500  miliónov korún nahrádza

sumou 765 610 tisíc korún.

 

     Druhý pozmeňovací  návrh sa dotýka  kapitoly Všeobecnej

pokladničnej správy, kde v skupine 4 položku úhrada nákladov

kontroly nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci podľa

§ 136 ods.  3 Zákonníka práce navrhujem  zvýšiť z 8 miliónov

korún na 13,4 milióna korún a  v nadväznosti na to v skupine

5 položku  finančné  prostriedky  na  zabezpečenie uznesenia

vlády Slovenskej republiky číslo  733/1994 znížiť zo 118 mi-

liónov korún na 112,6 milióna korún. Táto položka alebo zní-

ženie sa dá hravo rozložiť  medzi zúčastnené rezorty, ako je

Slovenská informačná služba, ministerstvo vnútra a minister-

stvo obrany, prípadne ďalšie, pričom pre bezpečnosť a ochra-

nu zdravia pri práci  päťmiliónový nárast je nárastom, ktorý

výdatne pomôže a myslím si, že je to spoločensky i ekonomic-

ky veľmi dôležitý cieľ.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi  Košnárovi. Ďalej je prihlásený

pán poslanec Boros a pripraví sa pán poslanec Lysák.

 

Poslanec Z. Boros:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená neprítomná vláda,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     repetitio est mater studiorum, alebo opakovanie je mat-

kou múdrosti, vraví známe  rímske príslovie. Osobne som tomu

náchylný aj veriť. Pritom však, keď som niekedy ja sám núte-

ný opakovať sa, teda povedať to isté, čo som už povedal, som

v rozpakoch. Cítim  sa akýsi nesvoj, že  som nenašiel v sebe

ani štipku tvorivosti, čo by ma odbremenilo od trápneho opa-

kovania sa. Takže snažím sa  tomu vyvarovať. No ďalší prípad

sa práve týči  predo mnou a volá sa  návrh štátneho rozpočtu

Slovenskej  republiky na  rok 1996.  Odkiaľ pramení  ten môj

nepríjemný pocit z nutnosti znova  sa raz opakovať? Na to je

už odpoveď jednoduchá.

 

     Zásady,  na  ktorých  je  návrh  rozpočtu zostavený, sú

prakticky totožné s vlaňajšími a tie ani v najmenšom nedáva-

jú dôvod na jasanie.  Návrh štátneho rozpočtu na nasledujúci

rok je totiž napriek  hlučným deklaráciám a skalopevným uis-

teniam tvrdo reštrikčný a nedostatočne dynamizujúci. Podobne

ako rozpočet na rok 1995  nechce, alebo nedokáže riešiť pál-

čivé  problémy  života  občanov  tejto  krajiny. Je zbytočne

a nepotrebne   veľkorysým,  až   nonšalantne  rozhadzovačným

v prípade kapitoly pre úrad vlády alebo Slovenskej informač-

nej služby, to "zbytočne" chápem voči občanom tejto republi-

ky, a  je úzkoprsý a  doslovne gniaviaci voči  obecným samo-

správam,  zdravotníctvu, vzdelaniu,  nemieni zabezpečiť  ani

prirodzené potreby národnostných kultúr atď.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, pre zaujímavosť mi dovoľte

uviesť pomer prostriedkov  vyčlenených pre informačnú službu

k niektorým iným kapitolám. 759  miliónov, čo je pre Sloven-

skú informačnú službu, tvorí viac  ako 54 % prostriedkov pre

životné prostredie, viac ako  štvrtinu pre ministerstvo kul-

túry,  viac  ako  36  %  pre  ministerstvo zahraničných vecí

a viac ako 100 % pre  Slovenskú akadémiu vied. Myslím si, že

sú to cifry na uvažovanie veľmi hlboké.

 

     Z návrhu  štátneho rozpočtu mám  dojem, že nemieni  dať

väčší  priestor  a  reálnu  podporu  skutočným  podnikateľom

a vôbec tým občanom, ktorí ešte  majú a cítia v sebe indivi-

duálne schopnosti  robiť to, čo vedia,  ktorí ešte veria, že

môžu byť úspešní a prosperujúci, a takých, podľa mojej mien-

ky, táto republika, jej  ekonomika a jej obyvateľstvo potre-

bujú.  Štátny rozpočet  nežičí osobnej  slobode v  podnikaní

a nechce podporovať individuálne schopnosti.  A to je, podľa

mojej mienky,  jeho zásadná chyba,  pretože takáto filozofia

je krátkozraká  a môže dlhodobo  zabrzdiť prosperitu Sloven-

skej republiky. Návrh nemá  jednoznačnú koncepciu, možno iba

v jednom  jedinom ohľade,  ďalej posilňovať,  až zabetónovať

štátny dirigizmus, všemocnosť štátu a vytvoriť z občanov zá-

vislú, nesamostatnú a poslušnú  masu, ktorá bude ľahko ovlá-

dateľná a manipulovateľná okrem  iných aj cez štátom, vládou

pevne držané ekonomické páky.

 

     Na  jednej strane  sa hrdíme,  že tento  návrh rozpočtu

v porovnaní  s rokom  1995  je  dynamický, na  druhej strane

osobne  ministerský predseda  charakterizuje nastávajúci rok

veľavravným prívlastkom  rok skromnosti. A veru  má pán pre-

miér pravdu, ibaže, napodiv, táto skromnosť sa na úrad vlády

nevzťahuje, asi len na  všetkých ostatných smrteľníkov tejto

republiky.

 

 

     Na  potvrdenie dynamiky  našej ekonomiky  nestačí argu-

ment, že výdaje štátneho  rozpočtu oproti predošlému roku sú

zvýšené o  22,5 miliardy korún, čo  znamená 13-percentný ná-

rast, lebo to  je len o ten povestný  vlások viac než reálny

dosah predpokladanej miery inflácie. Pretože očakávaný defi-

cit  štátneho rozpočtu  v sume  27 miliárd  spolu s predošle

nazbieranými vnútornými  a vonkajšími dlhmi  už činí hrozivú

výšku 123  miliárd korún. Tento dlh  budeme pred sebou krvo-

potne tlačiť  na úkor budúcnosti,  pretože ďalší makroekono-

mický východiskový bod,  miera nezamestnanosti, podľahol ne-

dobrovoľnej plastickej operácii a  je ďaleko od svojej reál-

nej tváre.  Vieme predsa všetci,  že skutočná nezamestnanosť

je značne vyššia než tá,  ktorá sa úradne zachytáva a serví-

ruje, a sú známe metódy, ako sa táto kozmetika praktizuje.

 

     Vláda  napriek opačným  tvrdeniam naďalej  a neochvejne

pokračuje  v diskriminácii  obecných samospráv,  čo sa  nedá

vysvetliť inak,  ako odhodlaním o úplné  znemožnenie ich sa-

mostatnosti  a  znovucentralizáciu.  Takýto  trend  je  však

v príkrom protiklade aj so samotným vládnym programom. Pred-

sa obce,  ich samosprávy sú  základným atribútom demokratic-

kej, decentralizovanej a  životaschopnej spoločnosti, predsa

ony zabezpečujú mnoho jej základných funkcií a z toho vyplý-

va aj prirodzená potreba zabezpečiť zo strany štátu ich plnú

funkcieschopnosť.

 

     Naproti tomu  vláda ďalej znižuje  prostriedky štátneho

rozpočtu pre  obecné samosprávy a  takto ich núti  zbaviť sa

svojich posledných  nehnuteľností. Ak ešte v  roku 1994 bolo

na hlavu pridelených 1 207 korún, na rok 1996 to poklesne na

1 129  korún, a  to nehovorím  nič o  vplyve inflácie. Je to

jednoducho neúnosné  a je pre  mňa nepochopiteľné, prečo  by

vláda  a tento  ctený parlament  nemohli vyhovieť  absolútne

odôvodnenej  požiadavke  Združenia  miest  a  obcí Slovenska

a zvýšiť príspevok o 500 miliónov korún.

 

     Vážené dámy a páni, dovoľte mi ešte pár slov ku kapito-

le rezortu pôdohospodárstva.

 

     Domnievam sa, že je tu určitý náznak k lepšiemu. Rezort

ráta s celkovou podporou vo výške  7,16 miliárd Sk, čo v po-

rovnaní s  celkovou mizériou sa javí  ako slušná výška. Toľ-

kokrát  spomínanú  prioritu  poľnohospodárstva  by  sme mali

v každom prípade  potvrdiť aj bezodkladnou  realizáciou jeho

nepriamej podpory cestou navrhnutej  refundácie DPH na moto-

rovú naftu a oleje. Považujem  zo strany rezortu za správne,

že  čiastku  1  miliardy  korún  hodlá  použiť na investície

a tiež doplnenie zdrojov Štátneho  podporného fondu do výšky

1,2 miliardy korún. Takýto trend  by mohol a mal zabezpečiť,

aspoň sčasti, takú prepotrebnú technickú a technologickú mo-

dernizáciu agropotravinárskeho komplexu.

 

     Som nútený  opakovať sa v  prípade princípov rozdelenia

systémových dotácií, ktoré sú skostnatelé a nedostatočne ak-

tivizujúce. Stále som presvedčený,  že takýto subvenčný sys-

tém je  prekonaný a neefektívny.  Škoda, že nie  sme schopní

vypracovať, i  keď musím poznamenať, že  si uvedomujem mimo-

riadnu  zložitosť takejto  úlohy, pevný  subvenčný systém na

viac rokov, postavený na kritériách garantujúcich ich právnu

nárokovateľnosť. Podľa môjho názoru otázka podpory v oblasti

s horšími prírodnými podmienkami sa nemá riešiť cez kapitolu

pôdohospodárstva, ale  má to byť  otázkou sociálnej politiky

vlády.

 

     Summa summarum  - z predloženého návrhu  je jasná snaha

o úplný etatizmus.  Návrh sa neriadi zásadou  čím menej pro-

striedkov cez štátny rozpočet, neobracia  sa k občanom s ta-

kou otvorenosťou, aby každý daňovník mal jasný obraz o pres-

nom  znovurozdelení. Rozdelenie  výdavkov nie  je dostatočne

detailne  rozpracované. Pevne  sú viazané  iba rezervy. Tie,

samozrejme, považujem  za neúmerne vysoké,  umožňujúce znova

nekontrolovateľný  stranícky  protekcionalizmus,  a  účelové

prostriedky. To isté platí aj v prípade rozpočtových kapitol

rezortov, kde tiež  absentuje dôsledné kvantifikovanie polo-

žiek.

 

     Vzniká tak úplne odkryté pole pre ľubovôľu a na vylúče-

nie právomoci parlamentu. A tak si sami sebe, vážené kolegy-

ne a kolegovia poslanci, nezávisle  od toho, kto je koaličný

alebo  opozičný, položme  otázku, čo  parlament, čo najvyšší

zákonodarný zbor - Národná  rada Slovenskej republiky. Prečo

by sa  mala zriecť svojej  ústavnej úlohy a  povinnosti plne

kontrolovať štátny  rozpočet a hospodárenie  vlády? Prečo by

tento parlament mal bez  mihnutia oka odhlasovať enormne vy-

sokú  čiastku prostriedkov  pod titulkom  rezerva vlády atď?

Prečo by mala byť vláda v  zmysle § 5 splnomocnená na nekon-

trolovateľné  zásahy do  parlamentom odsúhlaseného rozpočtu?

Takých a podobných otázok je tu ešte neúrekom.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,  na záver mi dovoľte podať

nasledujúce tri pozmeňovacie návrhy.

 

     Prvý bude  v troch modifikáciách alebo  v troch varian-

toch a  týka sa §  5. Po prvé  navrhujem § 5  celý vypustiť.

Druhý variant je v § 5 vypustiť ods. 1 a tretí variant, vlo-

žiť do pôvodného textu § 5 medzi slová v druhom riadku "Slo-

venskej republiky" a "môže"  doplnok v znení "po predchádza-

júcom súhlase Národnej rady Slovenskej republiky".

 

     Druhý pozmeňovací návrh je v § 7 ods. 1 písm. b) nahra-

diť číslicu 96,67 % číslicou  95,41 %  a číslicu 3,33 čísli-

cou 4,59.  Poslúži to, samozrejme, na zvýšenie príjmov obec-

ných samospráv.

 

     A tretí návrh je k  prílohe číslo 5 Účelové prostriedky

na strane 5 kapitola  Ministerstva kultúry Slovenskej repub-

liky titul Kultúra menšín, čiastku  58 mil. Sk navrhujem na-

hradiť čiastkou 148 mil. Sk.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, ako človek optimista verím

vo váš priaznivý postoj k mojim návrhom.

 

     Ďakujem vám pekne za trpezlivosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej  je  do  rozpravy  prihlásený  pán poslanec Lysák

a pripraví sa pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     ctení hostia,

 

     návrh štátneho  rozpočtu na rok  1996 vidím ako  priamy

odraz  pozitívneho  rozvoja  slovenskej  ekonomiky v minulom

i tomto roku.  Ten vývoj hodnotíme tak  pozitívne nielen my,

ale začína  sa to čoraz  častejšie objavovať aj  v analýzach

fundovaných zahraničných inštitúcií.  Sú to predovšetkým ra-

kúske bankové inštitúcie, ktoré začali prvé, ale aj nemecké,

anglické a v poslednom období aj tí, ktorí nás donedávna za-

raďovali kdesi  do druhej kategórie. Hodnotia  nás už aj me-

dzinárodné významné organizácie ako jeden z najdynamickejšie

sa rozvíjajúcich štátov strednej a východnej Európy.

 

     Fakt  je, že  je veľmi  pozitívne, že  vláda mohla a my

tiež môžeme vychádzať  zo známych makroekonomických pozícií,

a to minimálne 5-percentného rastu  HDP, 6- až 8-percentného

nárastu  inflácie a  najviac 13-percentnej  nezamestnanosti.

Kvalitatívna zmena  sa očakáva najmä  v tom, že  rast HDP sa

neopiera už výlučne len na zahraničný obchod, ale zvyšuje sa

zrýchlením tvorby hrubého fixného kapitálu a rastom konečnej

spotreby.  Aj verejná,  aj osobná  spotreba by  mali stúpnuť

o 6-8 %. To je naozaj hodné povšimnutia.

 

     Chcem,  vážené kolegyne  a kolegovia,  vyjadriť podporu

odvážnemu zámeru nepristúpiť v  budúcom roku k úprave zvýše-

nia cien, nájomného, palív a energie. Prosím aby sa toto na-

ozaj kvitovalo.

 

     Rastu výkonnosti  ekonomiky by mal  v budúcom roku  na-

pomôcť celý rad ekonomických nástrojov,  s ktorými sa tu bu-

deme ešte stretávať. Chcem  zdôrazniť nasledovné: Vláda Slo-

venskej republiky  aj napriek tejto  priaznivej situácii vy-

pracovala návrh,  ktorý z môjho pohľadu  vyzerá naozaj veľmi

triezvy, vyrovnaný. Taký,  ktorý súčasne zabezpečuje ambície

vlády  a nás  všetkých podporiť  prorastové tendencie  našej

ekonomiky  a  riešiť  otázku  nezamestnanosti, najakútnejšie

potreby  v sociálnej  oblasti, v  zdravotníctve, vzdelávaní,

vedy a  techniky a pri  rozvoji miest a  obcí. Pochopiteľne,

nie v takom rozmere, v akom by sme si to želali, ale v pozí-

cii, aká je možná.

 

     Podľa môjho názoru triezvo a zdržanlivo pôsobí uvažova-

ný nárast príjmovej časti oproti  roku 1995 v celkovej výške

162,4 mld Sk, teda len niečo o vyše 10 % pri raste HDP, kto-

rý Slovensko vyzdvihlo na čelnú  pozíciu, ako som to už spo-

mínal.  Myslím, že  reálny postup  vlády v  tomto smere musí

prijať každý triezvo uvažujúci človek.

 

    Dovoľte mi, vážené kolegyne a kolegovia, trošku v ľahšej

tónine poukázať na posudzovanie rozpočtu na rok 1995. Viace-

rí, nie  sú tu všetci  prítomní, sa ironicky  usmievali, keď

som hodnotil príjmovú časť  rozpočtu Slovenskej republiky na

rok 1995 ako  triezvu, a keby takou nebola,  že by som vládu

kritizoval veľmi tvrdo. Niektorí sa vtedy dušovali, že príj-

my sú populisticky nadsadené. Ale, a to by som chcel zdôraz-

niť, dnes je už isté, aj podpredseda vlády to včera uviedol,

že naplnenie príjmov štátneho rozpočtu je skutočnosťou, tak-

že stávku  o šampanské v  tejto miestnosti som vyhral. Samo-

zrejme, nie to je dôležité. Dôležité je, že vláda presvedči-

la, že je schopná  racionálne odhadnúť náš ekonomický poten-

ciál, postaviť ambiciózny program a zabezpečiť jeho plnenie.

To je hádam to najpodstatnejšie pri posudzovaní aj jednotli-

vých návrhov v rozpočte na rok 1996.

 

     V príjmovej časti - tak  u daňových aj nedaňových príj-

mov -  je veľa neznámych. Isté  rezervy, to chcem zdôrazniť,

vidím vo väčšom dôraze  pri deblokácii zahraničných pohľadá-

vok. Uvedomujem si, že tu je potrebný istý osobitný prístup,

niekedy aj delikátny, ku  každému jednému prípadu. Stále tam

však vidím  dosť veľké prostriedky, ktoré  by sa mohli efek-

tívnejšie  využiť v  oblastiach, ktoré  si ďalej  dovolím u-

viesť.

 

     Odvážnejší ako  v príjmovej časti bol  prístup vlády vo

výdavkovej časti rozpočtu, ktorá je vyššia o 3 %, teda je to

vyše 13  % a nárast je  tam vyše 22 mld  Sk. Plne podporujem

výrazné zvýšenie výdavkov  na sociálnu oblasť, zdravotníctvo

a na obranu. V  sociálnej oblasti by som bol  veľmi rád, aby

sme naozaj pristúpili k  trošku veľkorysejšej pozícii a, po-

vedzme, v §  56 ods. 1 písm. a) by  sme číslo 60 % nahradili

75 % atď., ako to ešte bude v niektorých vystúpeniach uvede-

né.

 

     Podpora rozsiahleho investovania s jeho multiplikačnými

efektmi a pozitívnym vplyvom na vytváranie pracovných príle-

žitostí bola a bude iste ešte v ďalších vystúpeniach rozobe-

raná, nájde odraz aj v mnohých reláciách o budovaní diaľnič-

nej siete, kde  sa zo štátneho rozpočtu počíta  s 3,2 mld Sk

a ďalšie disponibilné mimorozpočtové  zdroje tam budú smero-

vané vo  výške 3 mld Sk.  Na bytovú výstavbu sa  zo štátneho

rozpočtu vyčleňuje 4,3 mld Sk a ďalšia 1 miliarda Sk z Fondu

zamestnanosti, je tam okolo 50  mil. Sk zo stavebného spore-

nia, sú tam ďalšie príspevky atď.

 

     Za  osobitne významný  prvok štátneho  rozpočtu na  rok

1996 môžeme  považovať Fond zamestnanosti,  aspoň ja ho  tak

vidím. Ten je uvažovaný ako  vyrovnaný, príjmy aj výdavky vo

výške 7,2  mld Sk. Rozhodujúcu zložku  výdavkov z tejto sumy

niečo vyše 4  mld Sk vláda veľmi účelne  navrhuje na aktívnu

politiku  zamestnanosti, čo tu  doteraz  nebolo. Je  to vyše

56 %. Časť tejto sumy, niektorí to kritizujú, ja to pokladám

za veľmi  účelné, ide na  utváranie miest a  verejných prác,

ktoré sa vykonajú ešte koncom tohto roka.

 

     Potešiteľné  je zvýšenie  výdavkov na  vedu a  techniku

o 14,6 % v sume 2,7 mld Sk, z toho 0,3 mld na kapitálové vý-

davky. Pri  predpokladanom raste HDP by sa tak udržal podiel

výdavkov na vedu a techniku, ako sa to tu včera pripomínalo,

zhruba na takej úrovni, ako je to v najvyspelejších štátoch,

teda na  polpercentnej úrovni. Je to  síce porovnateľné, ale

priznám sa, že rád by som  tam videl oveľa vyššie číslo. Raz

darmo, mozgový potenciál je v  podstate to, čo máme nevyčer-

pateľné a je predpoklad, že by sme tu mali oveľa viac inves-

tovať a viac z toho aj ťažiť. Tieto zdroje v sume 1,7 mld Sk

sa uvažuje  vynaložiť najmä na rozvojové  organizácie vo ve-

deckovýskumnej  základni, na  vedeckú výchovu,  financovanie

vedeckovýskumných úloh z  predchádzajúceho obdobia i niekto-

rých, ktoré pokračujú v tomto roku. Na nové výskumné progra-

my je uvažované  zhruba 650 mil. Sk a  na zapojenie vedecko-

výskumných organizácií  do medzinárodnej spolupráce  32 mil.

Sk   atď.  Na   príspevky  na   vedeckovýskumnú  základňu  v

rezortoch, SAV, štipendiá  študentom, účastníkom vo vedeckej

výchove je vyčlenená suma 0,8 mil. Sk.

 

     Žiaľ, a to by som chcel  zdôrazniť, na vedu a výskum na

vysokých školách je v porovnaní s minulým rokom čiastka zní-

žená o 11  %. Tu by som sa chcel,  s vaším dovolením, trošku

pristaviť a prihovoriť za zvýšenie  čiastky na vedu a výskum

na vysokých školách aspoň o 80 miliónov Sk. A to z celkových

rezerv a  z účelových prostriedkov v  celkovej sume, tak ako

som spomínal, okolo  tých 80 mil. Sk. Azda  by to bolo možné

účelovým viazaním prostriedkov v  rezorte školstva, či už na

štipendiá,  doktorandov,  na  mzdy  pracovníkov vo výskumnej

a vývojovej základni, na lepšie  prístrojové vybavenie a po-

dobne.  Ináč  možno  očakávať  nenahraditeľné  straty,  a to

v tom, že sa  zhorší vedecká výchova a hrozí  aj únik dokto-

randov, kde sa stimulácia na  úrovni 2 600 Sk ukazuje naozaj

nepostačujúca,  pretože  ďalšie  oblasti  im ponúkajú zhruba

dvojnásobok. Straty tu by boli nenahraditeľné.

 

     Samozrejme,  treba  si  uvedomiť,  že  aj  vysoké školy

a vôbec  rezort školstva  musí hľadať  ďalšie riešenia  mimo

štátneho rozpočtu. Isté rezervy vidím v systematickejšom vy-

užití grantov. Aj z  novoutvoreného Úradu pre stratégiu roz-

voja spoločnosti, vedy a techniky a aj z ďalších inštitúcií,

vrátane zahraničných. A mám  dojem, že rezervy sa nachádzajú

aj v prehĺbení a niekde  v začatí súčinnosti s budúcimi pra-

coviskami, pôsobiskami absolventov vysokých škôl.

 

     Vážené dámy a páni, chcem tiež zdôrazniť potrebu výraz-

nejšej podpory zahraničnoekonomických vzťahov. Nielen zahra-

ničného obchodu, ako sa to  často zužuje, ale podpory zahra-

ničnoekonomických vzťahov v širšom vnímaní, kde, samozrejme,

úloha  zahraničného obchodu  je dominantná,  ale nie jediná.

V návrhu štátneho rozpočtu na rok 1996 sa správne uvádza, že

na dynamizáciu ekonomiky, na reštrukturalizáciu výrobnotech-

nickej základne, výrobných programov,  kde môžeme naozaj bez

reštrukturalizácie skoro stratiť dych  a na získavanie deví-

zových prostriedkov  potrebných pre našu  spoločnosť má táto

oblasť zahraničnoekonomických vzťahov zásadný význam.

 

     Bolo správne, že štátny  rozpočet podporoval export do-

teraz najmä  pravidelným dopĺňaním poistných  fondov spoloč-

nosti na  poistenie exportných fondov.  Ale oveľa účinnejšia

bude pomoc  podnikateľom a obchodníkom,  ak poisťovacia spo-

ločnosť bude okrem poisťovania zabezpečovať aj financovanie,

refinancovanie, subvencovanie a  spravovanie garančného fon-

du. S čím sa počíta  v Štátnom fonde na podporu zahraničného

obchodu, ja by som ho skôr nazval fondom zahraničnoekonomic-

kých vzťahov. Musíme predsa  oveľa viac než doteraz investo-

vať do našej zahraničnoekonomickej politiky. Tu sú dobre in-

vestované peniaze.  Ak získame nové trhy  pre tuzemských do-

vozcov aj vývozcov,  hlavne dovozcov progresívnych technoló-

gií, toto sú dobre vsadené peniaze. Zatiaľ sa však v rozpoč-

te uvažuje  na kapitálové vybavenie  uvedenej spoločnosti na

poisťovanie sumou vo výške 300 mil. korún.

 

     Vážené dámy a páni,  pokladám za plne opodstatnené, aby

vláda  koncentrovala  väčšiu  pozornosť  vo forme znásobenia

tejto čiastky aspoň  na 550 mil. korún, či to  už bude z re-

zerv štátneho rozpočtu, alebo  z ďalších zdrojov. Týmto sme-

rom by  sa mali orientovať  ďalšie zdroje napríklad  z Fondu

národného majetku a myslím, že  by sa tu mali viac angažovať

aj banky, možno aj poistné  a pripoistné fondy. Ale mohla by

to byť aj dobrá parketa pre väčšie podniky a inštitúcie, pre

VSŽ, pre Slovnaft, Matador, Hlinikáreň a ďalšie tzv. vlajko-

vé lode slovenskej ekonomiky.  Všetci vieme, že investovanie

prostriedkov do tejto oblasti je efektívne najmä z dlhodobé-

ho hľadiska a verím, vážené dámy a páni, že ho podporíme.

 

     Stručná poznámka k nárastu  počtu pracovníkov v štátnej

správe.  Aby sme  zabezpečili náročný  program transformácie

ekonomiky  a spoločnosti,  aby sme  vstupovali do európskych

a širších medzinárodných vzťahov ako rovnocenný partner, mu-

síme  vybudovať kvalitnú  výkonnú štátnu  správu. Keďže  sme

mladý  obnovený  štát,  potrebnú  administratívu na prospech

všetkých  nás stále  ešte len  dotvárame a  musíme dotvárať.

Preto zvýšenie  počtu pracovníkov o vyše  3 tisíc a nákladov

do tejto oblasti môžeme  pokladať za opodstatnené a primera-

né.  Iné je  nedopustiť  rozmáhanie  sa byrokracie.  Tá môže

znepríjemňovať život, aj keď  bude málo početná. Alebo možno

práve preto. Ale to už je iná poloha.

 

     Ešte mi  dovoľte jednu poznámku na  záver, dámy a páni.

Uvažovaný schodok  štátneho rozpočtu 27 mld  korún, ktorý po

odpočítaní 19 mld splátky istiny tvorí len 1,5 % hrubého do-

máceho  produktu, vôbec  nepokladám za  problémový. Skôr na-

opak. Nepokladal by som za hriech, to si dovolím tvrdiť, ani

voči ďalším generáciám, ak by dobre smerované prostriedky do

modernizácie,  reštrukturalizácie najmä  v produkčnej  sfére

a do služieb, do  budovania infraštruktúry a transeurópskych

štruktúr zvýšil schodok do prípustnej hranice podľa medziná-

rodných meradiel. Bolo by  proti zdravému rozumu robiť nepo-

trebné dlhy. Ale  horšie by bolo nepripraviť sa  na vstup do

tvrdých konkurenčných podmienok na prelome storočí. Hádam sa

nechceme pýšiť tým, ako sa  pýšili niektoré krajiny - Albán-

sko a niektoré  ďalšie -, že nemajú nijaké  dlhy. Amerika je

najbohatšia a je najväčším dlžníkom.

 

     Záverom by  som chcel uviesť, že  tento rozpočet je vy-

pracovaný už čiastočne v  súlade s novými pravidlami konver-

gujúcimi s  Európskou úniou a  zopakujem, že ho  pokladám za

vyvážený, s prípustným schodkom  poldruha percenta. Zabezpe-

čuje v rámci terajších možností dynamickejší rozvoj ekonomi-

ky, spoločnosti a zlepšenie pozície  Slovenska v medzinárod-

ných vzťahoch.  S čistým svedomím  ho môžeme po  čiastkových

upresneniach schváliť.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  pánu  poslancovi  Lysákovi.  Ďalej vystúpi pán

poslanec Prokeš a pripraví sa pán poslanec Haťapka.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     dovolím si obrátiť sa na  vás s dvoma pozmeňovacími ná-

vrhmi. Jeden sa týka kapitoly ministerstva kultúry, konkrét-

ne Matice slovenskej. Dovolím si  vám navrhnúť, aby sme zvý-

šili  rozpočet Matice  slovenskej zo  105 mil.  na 140 mil.,

a to, aby sme zvyšných 35  mil. zobrali z rezervy vlády. Ma-

tica slovenská  nie je len organizácia  spolková, ale predo-

všetkým plní aj mnohé štátne úlohy a, samozrejme, takisto je

reprezentantom  Slovenskej republiky  smerom do  zahraničia.

Tieto financie  aj po tomto  navýšení nekryjú celý  rozpočet

Matice slovenskej,  kryjú len tú časť,  kde Matica slovenská

plní úlohy, ktoré sú jej zverené štátom.

 

     Druhá časť môjho vystúpenia  sa týka pozmeňovacieho ná-

vrhu  uvedeného pod  bodom 29  spoločnej správy  286a, ktorý

spoločný spravodajca  navrhol v bloku  s ostatnými neprijať.

Po prvé  si vás dovolím  požiadať, aby sa  hlasovalo o tomto

pozmeňovacom návrhu samostatne, a  po druhé, dovoľte mi, aby

som vám vysvetlil, o čo  vlastne v tomto pozmeňovacom návrhu

ide. Iste  si spomeniete, že na  predchádzajúcej schôdzi som

dával pozmeňovací návrh k zákonu o dani z nehnuteľnosti čís-

lo 317 v novelizácii ďalších znení. Navrhoval som vtedy, aby

sa  umožnil prenos  daňovej povinnosti  z osôb,  ktorým boli

vyčlenené pozemky do dočasného náhradného bezplatného užíva-

nia podľa  zákona 330/1992, na tých,  ktorí skutočne užívajú

tieto pozemky.  Stanovisko ministerstva financií  bolo také,

že sa to nedá urobiť,  pretože zákon číslo 229/1991 o úprave

vlastníckych  vzťahov  k  pôde  a poľnohospodárskeho majetku

jednoducho nedovoľuje  uzatvárať nájomné zmluvy  tým, ktorým

boli takéto pozemky vyčlenené do užívania.

 

     Opakujem znovu, že ide o vlastníkov pôdy, ktorým nemoh-

la byť  vydaná ich vlastná  pôda, pretože sú  ešte pred nami

pozemkové úpravy, aj z dôvodu, aby sa netrieštila zostávajú-

ca veľkovýroba, ktorá existuje, a  kde v záujme štátu vlast-

níci pôdy,  predovšetkým malí a strední  vlastníci pôdy, sú-

hlasili, aby im nebola vydaná  ich vlastná pôda do vykonania

pozemkových úprav, ale aby dostali náhradné pozemky. Zato sú

dnes  títo ľudia  diskriminovaní, sú  vyslovene postavení do

nevýhodnej situácie, pretože sa  im znemožňuje riadne hospo-

dáriť so  svojím majetkom a  vstupovať do vzťahov  napríklad

nájomných a  prenájomných s touto  pôdou s inými  samostatne

hospodáriacimi roľníkmi alebo s právnickými osobami.

 

     Preto sa  zrodila myšlienka, a bol to práve podpredseda

vlády a minister financií pán Kozlík, ktorý navrhol, aby som

pripravil  novelizáciu v  rámci zákona  o štátnom  rozpočte,

ktorá by novelizovala obidva tieto zákony, to znamená aj zá-

kon  číslo 229/1991,  aj zákon  o dani  z nehnuteľnosti  317

v znení neskorších úprav. Aby som  bol presný a aby ste mali

presne pred  očami, o čo  ide, zákon 229  z roku 1991  v § 2

ods. 1  hovorí: "Okrem vlastníka majú  právo užívať pôdu iné

osoby len na základe zmluvy  uzavretej s vlastníkom alebo na

základe zmluvy  uzavretej s pozemkovým  fondom." Toto znenie

bolo dôvodom  pre pracovníkov Ministerstva  financií Sloven-

skej republiky, aby začali spochybňovať nájomné zmluvy k po-

zemkom,  ktoré sú  v dočasnom  náhradnom užívaní  vlastníkov

pôdy, podčiarkujem znova, vlastníkov pôdy, pretože tento pa-

ragraf hovorí  len o vlastníkoch,  a nie o  tých, ktorí majú

v užívaní takúto pôdu.

 

     Toho sa týka aj prvá časť pozmeňovacieho návrhu pod bo-

dom 29  spoločnej správy 286a, ktorá  pripája k tomu odseku,

ktorý som vám čítal, časť vety  "alebo pri náhradných pozem-

koch  pridelených fyzickej  osobe do  bezplatného náhradného

užívania  do   vykonania  pozemkových  úprav   podľa  zákona

30/1991, na  základe zmluvy s touto osobou". To  znamená, že

v tomto prípade  nejde o nič  viac, ako umožniť  týmto ľuďom

vstupovať  do nájomných  vzťahov so  súkromne hospodáriacimi

roľníkmi a prenajímať im túto pôdu. Alebo takisto družstvám,

ak na to príde.

 

     Druhá časť  je samotná novelizácia zákona  o dani z ne-

hnuteľností, kde žiadam takisto,  aby tieto osoby, ktoré do-

stali  náhradné pozemky,  boli zrovnoprávnené  s tými, ktorí

skutočne  vlastnia pôdu,  pretože prenos  daňovej povinnosti

pozná zákon  číslo 317 veľmi konkrétne  pre vlastníkov pôdy.

A to konkrétne  hovorí: "Ak vlastník  pozemku prenechal ornú

pôdu, chmeľnice,  atď. do nájmu fyzickým  osobám alebo práv-

nickým osobám, daňovníkom je nájomca, ak nájomný vzťah trvá,

alebo má trvať  najmenej 5 rokov, ak je  na evidenčnom liste

katastra uvedený ako nájomca." Problém je v tom, že katastre

odmietli registrovať  tieto nájomné zmluvy  práve na základe

toho, že tieto fyzické  osoby, ktoré dostali náhradné pozem-

ky, majú vlastnícky  list na iné pozemky. To  znamená, že sú

diskriminovaní za  to, že vyšli  v ústrety štátu,  za to, že

štátne orgány neboli dodnes schopné urobiť pozemkové úpravy.

Nespochybňujem dlhodobosť tohto procesu, ale žiadam, aby ne-

boli  títo ľudia  znevýhodňovaní preto,  že vyšli  v ústrety

štátu.

 

     Takisto zákon pozná presnú  dikciu, ktorú som použil ja

pri prenose  daňovej povinnosti, to  je tá druhá  časť môjho

pozmeňovacieho návrhu  pod bodom 29,  a to zákon  317 v §  2

ods. 2, kde pri pozemkoch spravovaných Slovenským pozemkovým

fondom a Slovenským lesným fondom atď. je daňovníkom nájomca

bez ohľadu  na dĺžku trvania  nájomného vzťahu a  na skutoč-

nosť, či je nájomca zapísaný v katastri. Schválne som použil

túto dikciu, aby štátne orgány  boli motivované čím skôr do-

končiť pozemkové úpravy, a  tak uviesť poriadok do vlastníc-

kych vzťahov k pôde.

 

     Myslím si, že ak  bude zamietnutý tento môj pozmeňovací

návrh, tak tento parlament  sa vedome prihlási k znevýhodňo-

vaniu malých  a stredných roľníkov,  súkromne hospodáriacich

roľníkov a  malých a stredných  vlastníkov pôdy, čo  by bolo

v rozpore s deklarovaným programom vlády.

 

     Ďakujem veľmi pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  pánu poslancovi  Prokešovi. Ďalej  vystúpi pán

poslanec Haťapka a pripraví sa pán poslanec Brocka.

 

Poslanec K. Haťapka:

 

     vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie,

vedu, kultúru a šport dňa 29. novembra tohto roku prerokoval

návrh  štátneho rozpočtu  na rok  1996. Dospel  k názoru, že

treba zvýšiť výdavky rozpočtu  v kapitole Ministerstva škol-

stva Slovenskej republiky o 630  mil. Sk. Podrobnejšie o tom

hovorí uznesenie výboru číslo 194. V tejto súvislosti mi do-

voľte nadviazať na časť A uznesenia v bode 6, ktoré Národnej

rade odporúča zvýšiť  výdavky kapitoly Ministerstva školstva

Slovenskej  republiky  o  100  mil.  Sk  na  telesnú kultúru

a šport  v položke  640 Bežné  transfery na  telesnú kultúru

a šport a o túto sumu znížiť rezervu vlády Slovenskej repub-

liky v kapitole Všeobecná  pokladničná správa. Robím to pre-

to, že sám som bol aktívnym športovcom, trénerom a organizá-

torom, a tiež preto, že sa opieram o  názory viacerých kole-

gov  poslancov.  Bol by som však  rád, a to je  hlavný dôvod

môjho vystúpenia,  aby sme si uvedomili  objektívnu a vysoko

aktuálnu potrebu našej telesnej kultúry dostať sa konečne zo

stavu živelnosti  a stagnácie. Je celkom  nepochybné, že bez

aktívnej  pomoci štátu  sa to  nemôže podariť.  Nejde tu len

o peniaze, ale  keďže rokujeme teraz o  rozpočte, dovoľte mi

niekoľko údajov.

 

     V roku 1989 sa v Slovenskej republike na telesnú kultú-

ru centrálne rozdelilo 828 mil. Sk.  V roku 1992 to bolo 552

mil. Sk. V  roku 1993 už 417 mil.  Sk a najchudobnejšie roky

pre telesnú kultúru boli roky uplynulé, keď centrálne výdav-

ky  nepresiahli  240  mil.  Sk,  včítane  zdrojov  z lotérií

a stávkových hier. Toto predstavovalo  0,001 % štátneho roz-

počtu. Dovoľte mi poznamenať, že centrálne výdavky na teles-

nú kultúru západoeurópskych krajín,  podľa údajov Rady Euró-

py, dosahujú  v priemere 2,5  % štátnych rozpočtov  a pritom

podstatná časť  výdavkov na telesnú kultúru  v týchto kraji-

nách, je to 70-80 %, pramení z rozpočtov obcí a miest. U nás

to tak nie je a pravdepodobne  ešte dlhšiu dobu nebude. A to

napriek tomu, že subjekty  telesnej kultúry na daniach, col-

ných a miestnych poplatkoch zaplatia odhadom ročne minimálne

300 mil. Sk do obecných alebo štátnej pokladne.

 

     V návrhu  štátneho rozpočtu na  rok 1996 sa  na telesnú

kultúru celkove plánuje  219 324 tisíc Sk a  z lotérií sa do

štátneho fondu telesnej kultúry  predpokladá príjem 180 mil.

Sk. Je to určite viac ako v tomto roku, ale musíme konštato-

vať, že je to stále veľmi málo. Uvedený finančný objem nemô-

že vytvoriť podmienky na  zastavenie stagnácie telesnej kul-

túry a športu, nehovoriac o  rozvoji. Ešte na bližšie porov-

nanie: V Českej republike mali na rok 1995 v štátnom rozpoč-

te  na telesnú  kultúru  vyčlenených  900 mil.  Kč výdavkov.

V roku 1996 je to už 1 120 mil. Kč a k tomu 480 mil. zo Saz-

ky a to  je iba  zálohove a bude to viac. To znamená,  že na

telesnú kultúru  v Čechách je  okolo 1 600  mil. Sk. Viaceré

úlohy telesnej kultúry v  Čechách majú pritom rovnaký význam

a do určitej miery i rozsah ako na Slovensku.

 

     Nebudem  tu,  kolegyne  a  kolegovia  poslanci, hovoriť

o význame  telesnej kultúry  a športu  pre zdravie,  výchovu

a celkový život nášho národa.  Nakoniec vláda Slovenskej re-

publiky v  blízkej budúcnosti prerokuje  návrh koncepcie Mi-

nisterstva  školstva  Slovenskej  republiky - Hlavné  úlohy,

východiská  a  podmienky  rozvoja  telesnej  kultúry  na rok

2006. Rád by som len  zdôraznil, že Výbor Národnej rady Slo-

venskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport pova-

žuje  svoje odporúčanie  zvýšiť výdavky  na telesnú  kultúru

v roku 1996 o 100 mil. Sk  najmä na talentovanú mládež a in-

vestície za objektívne a reálne,  tak ako je vytvorenie zod-

povedajúceho úradu pre telesnú  výchovu a šport so samostat-

nou  rozpočtovou kapitolou.  Takto je  to uvedené  i v našom

uznesení 194.

 

     Na podporu nášho výboru o zvýšení  o 100 mil. Sk na te-

lovýchovu citujem z materiálov odboru štátnej starostlivosti

o telesnú výchovu  a šport Ministerstva  školstva Slovenskej

republiky  (je to  strana 2 toho materiálu): "Finančné  pro-

striedky  plynúce z  centrálnych zdrojov  - štátny  rozpočet

a lotérie -  poklesli u nás  od roku 1989  o viac ako  80 %,

v tom len v roku 1993 o viac  ako o 450 mil. Sk, v roku 1994

o ďalších viac ako 150 mil. Sk. Keď k tomu pripočítame dosa-

hy novej sústavy daní a poplatkov platných od 1. 1. 1992, je

úplne zákonité, že telesná výchova a šport na Slovensku pre-

žíva  svoje najkrízovejšie  obdobie za  posledných 40 rokov.

Slabá výkonnosť ekonomiky väčšiny podnikov neumožňuje uplat-

ňovať v praxi tzv. sponzoring, podmienky na samofinancovanie

sú sťažené  platnou legislatívou v  oblasti daňových predpi-

sov. Z centrálnych zdrojov sa dnes čiastočne zabezpečuje iba

činnosť štátnej športovej  reprezentácie, činnosť športových

zväzov  a spolkov  s celoslovenskou  pôsobnosťou a čiastočne

oblasť  medzinárodných vzťahov.  Všetky ostatné  aktivity sú

dnes odkázané na samofinancovanie. Združenia, ktoré vyčerpa-

li všetky  dostupné možnosti získania  finančných prostried-

kov,  rozpredávajú  roky  budovaný  majetok. Asociácie telo-

výchovných jednôt a  klubov Slovenskej republiky kvantifiko-

vali, že telovýchovné jednoty a kluby v Slovenskej republike

odvedú ročne  na daniach a povinných  poplatkoch do štátneho

rozpočtu 260 až 300 mil.  Sk, pritom dotácie do športu ročne

od roku  1993 neprekročili hranicu  cez 200 mil.  Sk." To je

citácia z materiálu ministerstva školstva a je tam jeden do-

datok, ktorý je veľmi vážny, a síce: "Nie práve najšťastnej-

ším sa javí z tohto  pohľadu aj súčasné začlenenie športu do

rezortu školstva, ktoré, treba povedať, má dosť svojich špe-

cifických problémov. Preto, samozrejme,  sa snažíme o vytvo-

renie štátneho  úradu pre telovýchovu a  šport so svojou sa-

mostatnou kapitolou a rozpočtom."

 

     Ďalej by som chcel  vyjadriť mienku mnohých telovýchov-

ných pracovníkov a funkcionárov v súvislosti s rozpočtom pre

telovýchovu  a šport.  Najvýhodnejšie by  bolo, podľa mienky

týchto odborníkov,  ak by sa zo  štátneho rozpočtu vyčlenili

finančné prostriedky na celkovú činnosť a chod telovýchovnej

činnosti a telovýchova by sa  neviazala na lotérie a číselné

hry, z  ktorých zisk by  potom celý pripadal  do štátnej po-

kladnice  a  my  by  sme  nemali  stále problémy so športkou

a sazkou, čo máme stále a sústavne.

 

     Máme za sebou, vážené dámy a vážení páni, vyše 1000 dní

Slovenskej republiky. Skúsme teda  aj v telovýchove a športe

dostať sa o kúsok ďalej.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Haťapkovi. Prosím pána poslanca

Brocku a pripraví sa pán poslanec Filkus.

 

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážení kolegovia poslanci,

 

     mám  procedurálny  návrh,  aby  sme prerušili rokovanie

o tomto bode  programu, kým nepríde do  Národnej rady niekto

z vlády. Prosím  vás, je to škandál.  Toto nie je poslanecký

návrh zákona, toto je  najzákladnejší ekonomický zákon roka,

vládny návrh, a nie je tu  jediný člen vlády. Kto  koho pre-

sviedča? My poslanci poslancov? (Potlesk.) Žiadam, pán pred-

seda, aby ste o tomto mojom návrhu dali hlasovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, páni poslanci, aby sme sa najskôr prezentovali.

 

     Prezentovalo sa 73 poslancov.

 

     Prosím, aby  sme sa prezentovali  ešte raz a  hlasovali

o procedurálnom  návrhu pána  poslanca Brocku  prerušiť naše

zasadnutie a požiadali, aby prišiel niektorý z členov vlády.

Pán podpredseda vlády tu má veci, neviem, kde je.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 93 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 48 poslancov. (Potlesk.)

     Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže návrh prešiel.

 

     Vážení poslanci, keďže je 11.50 hodín, vyhlasujem obed-

ňajšiu prestávku do 13.00 hodiny.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     prosím, zaujmite miesta  v zasadacej miestnosti, budeme

pokračovať v rozprave. Ako  prvý vystúpi pán poslanec Brocka

z KDH. Nech  sa páči, máte  slovo. Pripraví sa  pán poslanec

Filkus.

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážení členovia vlády,

     vážení kolegovia poslanci,

 

     som rád, že sme vrátili prerokúvaniu tohto bodu progra-

mu  tú vážnosť,  ktorá mu  právom patrí.  Štátny rozpočet je

nástrojom hospodárskej politiky  vlády a spravidla rozpraco-

vaním programového  vyhlásenia vlády a  tiež obrazom predvo-

lebných sľubov  vládnych strán. V  našom prípade, v  prípade

štátneho rozpočtu na rok 1996,  to bude pravdepodobne iba to

prvé. Vo  svojom príspevku sa chcem  vyjadriť k trom okruhom

problémov: k  makroekonomickým východiskám, k  vzťahu štátny

rozpočet a poistné verejnoprávne  inštitúcie a výdavky štát-

neho rozpočtu do sociálnej sféry.

 

     Najprv k makroekonomickým  východiskám rozpočtu. Inflá-

cia sa v roku 1996 predpokladá  vo výške 8 %, o dve percentá

menej ako v tomto roku. Miera  nezamestnanosti 13 %, o jedno

percento nižšia ako v tomto roku. Podľa textovej časti návr-

hu rozpočtu sa miera nezamestnanosti za celý rok 1995 v tom-

to roku odhaduje na úrovni  13,5 %. Pre autorov návrhu štát-

neho rozpočtu to znamená, že  v tejto oblasti sú predpoklady

lepšieho vývoja, než pôvodne  očakávali. Kiežby to tak bolo.

Ako je to v skutočnosti?  Znižujúca sa miera inflácie pôsobí

na zvyšovanie  nezamestnanosti. Čiže ak  uvažujeme, že miera

inflácie sa bude znižovať, tak  táto bude tlačiť na zvyšova-

nie nezamestnanosti smerom nahor.

 

     Rast  hrubého  domáceho  produktu  v našich podmienkach

neznamenal tvorbu  nových pracovných miest  v nejakej vyššej

miere. Všetci veľmi dobre vieme, že tento rast bol spôsobený

najmä exportom úzkej skupiny  podnikov a dočasnými ochranár-

skymi opatreniami. Ale to, čo najvýraznejšie ovplyvnilo mie-

ru nezamestnanosti, nebolo hospodárske oživenie, ale nebýva-

lá  aktivita štátnych  úradníkov na  úradoch práce.  Títo ju

znižovali  na základe  prípisu nadriadeného  orgánu - Správy

služieb zamestnanosti. Každý úrad  práce o konkrétne percen-

to. A  to je na Slovensku  prvýkrát od roku 1990,  keď sa so

štatistikou  o  nezamestnanosti  manipuluje,  alebo  lepšie,

s nezamestnanými.

 

     Áno,  súhlasím s  tým, že  treba oddeliť  tých, čo chcú

pracovať, od tých, čo nechcú pracovať, ale spôsob, akým úra-

dy práce  vyraďujú z evidencie uchádzačov  o zamestnanie bez

toho, aby im  našli zamestnanie, je mnoho ráz  v ostrom pro-

tiklade  so samotným  poslaním a  účelom týchto  inštitúcií.

Napríklad na jedno voľné  miesto zametača vyradil úrad práce

40  mladých uchádzačov  o zamestnanie.  Skutočná miera neza-

mestnanosti je tak  možno o 3 % vyššia.  Vyššia, ako tá šta-

tisticky vykázaná. Tu chcem pripomenúť,  že tí, ktorí sa ne-

objavujú v štatistikách, sú nielen  bez práce a bez podpory,

ale aj bez nároku na sociálne  dávky, a hoci sa o 6 mesiacov

vrátia do evidencie, strácajú zasa  nárok na prídavky na de-

ti. Veľmi dobre vymyslené.

 

     Tu je zároveň odpoveď, prečo je v rozpočte na dávky so-

ciálnej  starostlivosti v  kapitole ministerstva  vnútra iba

6 miliárd, hoci skutočná spotreba  je o 200 miliónov vyššia.

Týmto som chcel povedať, že  keď budeme počítať s nereálnymi

číslami,  aj výsledky  budú nereálne.  V takomto  prostredí,

v takej  situácii sa  stáva, že  "vynikajúce hospodárske vý-

sledky"  nikto necíti,  práve naopak,  musia sa  rušiť zľavy

v doprave bez kompenzácií  sociálne ohrozeným skupinám alebo

stovky vlakových spojov v doprave.

 

     Teraz niekoľko slov ku vzťahu štátny rozpočet a poistné

verejnoprávne  inštitúcie. Členovia  vládnej koalície, najmä

pani ministerka  Keltošová a jej  štátny tajomník, sa  často

chvália tým, že nikde v postkomunistických krajinách neexis-

tujú verejnoprávne  inštitúcie oddelené od  štátu a štátneho

rozpočtu  na tripartitnom  princípe. Myslia  sa tým Sociálna

poisťovňa, Všeobecná zdravotná poisťovňa a Fond zamestnanos-

ti. Teda nikde inde iba u  nás. Je to síce pravda, ale práve

táto vláda sa k nim správa ako by boli štátnymi fondmi a nie

verejnoprávnymi  inštitúciami. Vláda  im dáva,  koľko sa jej

zachce, a tiež si berie, koľko sa jej zachce. Posúďte sami.

 

     V Sociálnej poisťovni tento rok štát platí poistenie na

nemocenské poistenie vo výške 4,8  % z 10 % minimálnej mzdy,

na dôchodkové zabezpečenie 27,5 % z 80 % minimálnej mzdy. Na

budúci rok  bude platiť, ak to  tak schválite, 3,8 %  z 10 %

minimálnej  mzdy  do  nemocenského  fondu  a do dôchodkového

28,5 %, nie však z 80 % minimálnej mzdy, ale iba z 55. Podľa

pani ministerky Keltošovej je to iba presun o jedno percento

z jedného fondu do  druhého.  To je pravda iba  sčasti, lebo

okrem toho štát znižuje vymeriavaci základ za osoby, za kto-

ré je povinný zo zákona platiť, o 25 %. Táto drobná zmena má

dosah na rozpočet Sociálnej  poisťovne o 1,4 miliardy korún.

Rozumie sa, nižšie príjmy Sociálnej poisťovni z tohto titulu

o 1,4 miliardy  korún. Ďalšia miliarda  je skrytá vo  výbere

poistného. Štát ráta s vyšším výberom poistného ako Sociálna

poisťovňa o 2 %. Ak sa v návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne

uvažuje so sumou 2,6 miliardy na zvyšovanie dôchodkov, pýtam

sa, koľko to bude skutočne. Kto to vie?

 

     Tu  chcem ešte  upozorniť na  jednu skutočnosť  a je to

tiež novinka v tomto  návrhu rozpočtu. Vláda navrhuje presun

financovania zvyšovania  dôchodkov z dôvodu  rastu životných

nákladov zo štátu na poistencov. Ale z rastúcich cien vyššie

dane bude inkasovať štát. Tiež veľmi dobre vymyslené.

 

     Dámy a páni, štát zasahuje týmto návrhom zákona o štát-

nom  rozpočte do  fungovania zdravotných  poisťovní, ktorých

solventnosť negarantuje. Pozri  návrh na zmenu prerozdeľova-

cieho mechanizmu  medzi zdravotnými poisťovňami.  Berie sol-

ventným korektným poisťovniam a chce  dať tej, ktorú ani ne-

dokáže skontrolovať, hoci tam  má svoje zastúpenie. Toto nie

je solidarita. To je neporiadok alebo nedbanlivosť.

 

     Ďalej  -  zákon  určuje  platby  do  fondov  sociálneho

a zdravotného  poistenia zo  skutočných príjmov zamestnancov

a zamestnávateľov. Fond zamestnanosti tiež musí platiť z mi-

nimálnej mzdy. Ale štát platí percento z percenta. Je to na-

ozaj komické, že  3,8 % z 10 %  minimálnej mzdy. Prosím vás,

nebolo by jednoduchšie pre  nás, pre štátnych úradníkov, pre

verejnosť, keby sme napísali, že to bude 0,38 % z minimálnej

mzdy? Je to  také malé divadielko. Alebo že to  bude 15 % na

dôchodkové zabezpečenie a nie 28,5 % z 55 % minimálnej mzdy?

 

     Ešte k Fondu nemocenského poistenia. Tento fond ako sú-

časť Sociálnej  poisťovne je prebytkový.  To však neznamená,

milá vláda,  že sa môže  znižovať neodbornými a  necitlivými

presunmi a zásahmi. Konečne sa  v tomto fonde vytvoril prie-

stor na dôstojnú úpravu nemocenských dávok. Dnes je maximál-

na denná  náhrada mzdy 200 Sk,  čo zodpovedá priemernému zá-

robku 4 200 korún. Pýtam sa, chceme ďalej nútiť ľudí, aby sa

dali operovať,  aj operovať, v  čase svojej dovolenky?  Áno,

Sociálna poisťovňa, Všeobecná  zdravotná poisťovňa, Fond za-

mestnanosti  sú verejnoprávne  inštitúcie, ale  štát a  táto

vláda sa k nim správa, akoby  boli štátnymi fondmi. Čo vy na

to, pani ministerka? Alebo  pani koalícia? (Smiech a potlesk

v sále.)

 

     To bol zákon o  štátnom rozpočte. Teraz niekoľko pozná-

mok ku konkrétnym číslam a  výdavkom z kapitol štátneho roz-

počtu do sociálnej sféry.

 

     Prídavky na deti  sú rozpočtované vo výške 10,7 miliar-

dy. Na tento rok boli rozpočtované vo výške 9 miliárd. Chcem

však upozorniť,  že nejde v podstate  o žiadne zvýšenie pro-

striedkov na túto dávku, lebo  je to len skutočná potreba zo

zákona. Tento  rok je očakávaná potreba  10,2 miliardy korún

a rozdiel  do 10,7  je  vyvolaný  alebo spôsobený  práve tou

úpravou z  1. júla tohto roku.  Čiže v rozpočte na  rok 1996

nie je  žiadna rezerva ani  na úpravu tejto  dávky v prípade

zmeny životného minima.

 

     Dávky sociálnej starostlivosti  sociálne odkázaným roz-

počtované v kapitole ministerstva vnútra. Rovnako je tam su-

ma vyššia ako na tento rok,  ale tak ako u prídavkov na deti

nezodpovedá to  ani skutočnej potrebe, je  to len výraz pod-

hodnotenia potreby na tento rok. Veď už na konci októbra bo-

li prostriedky  čerpané vo výške  skoro celoročného rozpočtu

na tento rok a celoročná potreba bude o 800 miliónov vyššia,

ako sú prostriedky  v štátnom rozpočte na celý  rok. Z toho,

že sú to zákonom garantované dávky  a že v rozpočte je menej

peňazí, je  jasné, že sa  tieto sumy alebo  výdavky na tieto

dávky budú znižovať. Súvisí to práve s tým, čím sa zaoberala

aj  dnes vláda  - so  stanovením súm  životného minima alebo

s novou koncepciou úpravy týchto dávok.

 

     Moja ďalšia poznámka je k príspevku zo štátneho rozpoč-

tu do  sféry neštátnych subjektov.  Je to neuveriteľne  málo

- 50 miliónov. Je  to takisto ako tento rok,  a pritom vláda

vo svojom programovom vyhlásení deklarovala snahu o razantný

nástup a  podporu neštátnych subjektov.  To, že 50  miliónov

o rok nie je  to isté ako tento rok,  je nám, dúfam, všetkým

jasné.

 

     Ešte krátka  poznámka k dôchodkom. Tie  sa už poskytujú

cez Sociálnu poisťovňu. Štát v rozpočte vyčlenil na nemocen-

ské poistenie a dôchodkové  zabezpečenie za určené kategórie

osôb sumu  3,5 miliardy a Sociálna  poisťovňa vo svojom roz-

počte ráta  s príjmom od štátu  na tieto skupiny osôb  5 mi-

liárd. To je tých 1,4 alebo skoro 1,5 miliardy korún. Takis-

to tá  otázna miliarda, ktorá vyplýva  z vyššieho výberu po-

istného, jednoducho štát predpisuje Sociálnej poisťovni, jej

posúva latku  vyššie ako sebe,  čo je ďalšia  miliarda, a na

druhej strane Fondu zamestnanosti  predpisuje platiť pol mi-

liardy, keď ten platí za nezamestnaných, ktorí poberajú pod-

poru.

 

     Dámy a páni, súhlasím  s predsedom vlády Slovenskej re-

publiky, že  nás čaká rok  skromnosti a uťahovania  opaskov,

lebo v sociálnej sfére je to tak.

 

     Teraz mi dovoľte povedať moje pozmeňovacie návrhy.

 

     Prvý. V § 9 zákona o štátnom rozpočte nahradiť slová "zo

70 % minimálnej mzdy" slovami  "z minimálnej mzdy". Štát platí

poistné na zdravotné poistenie z celej minimálnej mzdy.

 

     Druhý pozmeňovací  návrh - sú to  v podstate dva návrhy

v tomto jednom. V § 10 písm. a)  vypustiť číslo 10 %, v § 10

písm. b) vypustiť  číslo 55 %. Čiže aby  štát platil poistné

na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie z minimál-

nej mzdy, tak ako napríklad Fond zamestnanosti.

 

     Tretí  pozmeňovací návrh:  V článku III vypustiť body 3

a 4.  Ide o  poskytovanie zálohových  platieb. Navrhujem po-

nechať terajší  spôsob na zmluvnom  vzťahu medzi poisťovňami

a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti  a tiež prerozde-

ľovací  mechanizmus medzi  poisťovňami ponechať  na terajšej

úrovni.

 

     Môj  posledný pozmeňovací  návrh: V  článku IV vypustiť

body 1  a 6. Ide o  presun financovania zvyšovania dôchodkov

z dôvodu rastu životných nákladov zo štátu na Sociálnu pois-

ťovňu.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Filkus. Pripraví sa

pán poslanec Dzurinda.

 

     Faktická poznámka - pani poslankyňa Aibeková.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ďakujem veľmi pekne.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     nebudem reagovať na celé vystúpenie pána poslanca Broc-

ku, pretože naozaj manipulácia s  číslami je mu vlastná a už

niekoľko rokov  to predvádza v  parlamente. Ja mu  len chcem

pripomenúť,  že keď  bol v  opačnej pozícii  a bol ministrom

práce, sociálnych vecí a rodiny v minulej vláde, vtedy veľmi

úzkostlivo striehol rozpočet a nesúhlasil ani s takou zmenou

rodinných prídavkov, aká bola  navrhovaná, teda aby sa odví-

jali od životného minima.

 

 

 

    A záverom iba toľko, že mnohé pozmeňovacie návrhy, kto-

ré dal, sú obsiahnuté v  spoločnej správe, takže, myslím si,

že je úplne zbytočné dávať ich znovu a do budúcnosti ho pro-

sím, aby si tú spoločnú správu prečítal a reagoval v takomto

duchu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Brocka - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Pani Aibeková, ja som nemal to šťastie, že by som pred-

kladal návrh  rozpočtu v tomto parlamente.  Robil som to iba

vo vašom  výbore. Myslím, že  ak porovnáte, ak  by ste našli

ten materiál, tak finančné prostriedky aj na prídavky na de-

ti,  ak sa  pýtate, v  rozpočte vlády  Jozefa Moravčíka boli

podstatne vyššie, ako ste vy schválili na tento rok. Boli vo

výške 10,2 miliardy korún. A keďže tento rok sú práve v tej-

to výške, tak len potvrdzujú to, že naše odhady boli serióz-

ne  a boli  do plnej  výšky pokryté.  V tomto  návrhu, resp.

v rozpočte na tento rok bolo 9 miliárd, je to o 1,2 miliardy

menej, ako je skutočná potreba. Prosím vás, to hovorí o kva-

lifikovanosti toho návrhu.

 

     Druhá vec, "manipulovanie s číslami je mi vlastné". Po-

vedzte konkrétny príklad, pani poslankyňa. Ja hovorím o kon-

krétnych príkladoch. A ak hovoríte, že moje pozmeňovacie ná-

vrhy sú v spoločnej  správe... Povedzte konkrétne, ktorý ná-

vrh, ak ste ma pozorne počúvali.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec, máte slovo.

 

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážení členovia vlády,

     kolegyne, kolegovia,

 

     najprv niečo na oživenie,  aby sme už naznačené bariéry

napätosti trošku roztopili. Ja  som ten, priznávam sa, ktorý

sa stavil  s pánom poslancom  Lysákom o to  šampanské. Veľmi

rád ho zaplatím, ak sa výsledky prejavia v takom raste daňo-

vých príjmov, ktoré budú pre túto ekonomiku pozitívne. Veľmi

rád to preto urobím.

 

     Ale  keď už  sme pri  tých príjmoch,  nechcel som začať

s príjmami, ale preto, že vy  ste to spomenuli, nadviažem na

tento problém. Neviem,  či ste si viacerí všimli,  že v nie-

ktorých položkách príjmov vo vzťahu  k roku 1995 sa v návrhu

rozpočtu na rok 1996 ráta  s poklesom. Spotrebné dane naprí-

klad klesajú o 2 miliardy Sk,  clo o 200 miliónov Sk, príjmy

rozpočtových a príspevkových organizácií  o 800 miliónov Sk,

správne poplatky o 200  miliónov Sk, ostatné nedaňové príjmy

o 600. Je  to dohromady 3 800  miliónov Sk. Čiže aj  z tohto

pohľadu príjmov treba vedieť naznačené otázky analyzovať.

 

     Mám niekoľko vecných poznámok a potom jeden pozmeňovací

návrh, ktorý má dve odnože.

 

     K tým vecným: Makroekonomické  východiská, ktoré sú nám

všetkým už  známe a veľmi  frekventované v rôznych  vystúpe-

niach,  naozaj možno  hodnotiť veľmi  pozitívne, vzhľadom na

viacročné výsledky transformačného procesu. Predsa však, as-

poň ja, pri realizácii  týchto dobrých pozitívnych východísk

vidím určité riziká. Už som ich niekoľko razy načrtol, hovo-

rili sme o  nich, ale predsa ich teraz  trochu rozšírim. Vý-

davky štátneho rozpočtu, vzhľadom na zdôraznenie dynamizácie

národného hospodárstva,  rastú mimoriadne rýchlo,  o 13,1 %,

ale súčasne miera  inflácie, s ktorou sa ráta, je  6 až 8 %.

Je  to skoro  dvojnásobok. Rast  výdavkov predstavuje  skoro

dvojnásobok miery inflácie. Je  to určité riziko, ktoré môže

spôsobiť, že toto makroekonomické  kritérium sa nemusí dodr-

žať.

 

     Ďalej, výška deficitu predpokladaná  na rok 1996 presa-

huje splátku  istín. To sme si  tiež povedali - tých  19 mi-

liárd Sk. Samozrejme, že keby bol deficit 19 miliárd Sk, tak

by sa nemuselo o zadlžení do budúcnosti hovoriť. Nezdôrazňu-

jem, že je strašné, alebo že  to dramatizujem, ale je to ur-

čitý krok, ktorý zakladá  ďalšie zaťaženie budúcnosti, resp.

rozpočtu v budúcich rokoch.

 

     Tretia vecná poznámka.  Predpokladaný rast dynamizácie,

ktorý sa prejavuje v tých 5-6 percentách rastu hrubého domá-

ceho produktu,  sa  prezentuje  v rozpočte  rastom  výdavkov

22 miliárd Sk, to je  tých 13,1 %. Najväčší prírastok výdav-

kov má kapitola Všeobecná  pokladničná správa, 7 miliárd Sk,

152 %.  Z celkových výdavkov štátneho  rozpočtu je sústrede-

ných 22,5 miliardy Sk vo Všeobecnej pokladničnej správe.

 

     A teraz anticipujem záver, ide o kapitolu, peniaze kto-

rej  môže rozpúšťať  len minister  financií, predseda vlády,

alebo vláda,  samozrejme. Toto ukazuje, alebo  ja som získal

z toho dojem, keď som si  dobre prečítal aj vzájomné relácie

medzi jednotlivými kapitolami, že vláda tu koncentruje svoje

rôzne rezervy,  aj také, o  ktorých teraz ešte  nevieme aké,

najmä prostredníctvom  takých rôznych položiek,  ako rezerva

vlády, to je tých 1,5 miliardy Sk, 2,3 miliardy Sk na štátne

záruky za bankové úvery. Tam  máme vytypované, v ktorých ob-

lastiach by  mala vláda garantovať.  Samozrejme, v porovnaní

s tým 30-miliónová rezerva predsedu  vlády je maličkosť, ako

mi už  pán podpredseda vlády raz  povedal pri prerokúvaní vo

výbore, ale napriek tomu  koncentrácia týchto rezerv vytvára

taký priestor na rozhodnutia, ktoré môžu viesť ku koncentrá-

cii  moci a  k takému  rozdeľovaniu, ktoré  nemusí byť  vždy

v súlade so záujmami oživenia ekonomiky.

 

     Z prírastku  výdavkov v štátnom  rozpočte zo sumy  22,5

miliardy Sk sa presúva, a tento problém spomenul aj pán pos-

lanec Košnár,  do takých rozpočtových  kapitol štátneho roz-

počtu, ktoré môžu máločo  hovoriť, alebo sa priamo zúčastňo-

vať na rozvojových impulzoch. Ide teda o protirečivé poňatie

dynamizácie národného hospodárstva vo  vzťahu k použitiu vý-

davkov štátneho rozpočtu na tieto ciele.

 

     Jeden taký globálny pohľad cez okuliare charakteru jed-

notlivých kapitol, ktoré sú v rozpočte. Vy, ktorí ste ho čí-

tali, viete, že z  37 rozpočtových kapitol každá zaznamenáva

rast - okrem kapitoly Kancelárie prezidenta. Na druhej stra-

ne už viackrát spomínané  výdavky Úradu vlády Slovenskej re-

publiky, Slovenskej informačnej  služby atď. neúmerne rastú.

Toto osobitne nechcem komentovať. Nechávam na poslancov, aby

sa v  súčasných podmienkach napätého  vzťahu medzi preziden-

tom, premiérom,  vládou, parlamentom pokúsili  o sformovanie

svojho vlastného záveru.

 

     V  rámci procesu  oživenia,  o  ktorom už  všetci vieme

a máme aj predstavu, ako do neho vstupovať, vidím jedno bie-

le miesto, ktoré sme doteraz málo využívali, a to je dokona-

lejšie využitie  regionálnej politiky a  významu regiónov na

ďalšiu etapu oživenia. Považujem  to za mimoriadne významné,

samozrejme, za  predpokladu, že regióny, obce,  budú mať do-

statočný balík finančných prostriedkov na to, aby ich vedeli

použiť a uplatniť pri svojom  rozmýšľaní v rámci celého pro-

cesu oživenia  ekonomiky. Z tohto  titulu  nielen že  som si

osvojil návrh Združenia  miest a obcí, ale bez  ohľadu na to

som už z vlastnej iniciatívy vo  výbore o tom hovoril, že je

nevyhnutne  potrebné tento  balík prostriedkov  zväčšiť. Bez

dôraznejšieho využívania regiónov a rozhodnutí týchto regió-

nov sa skutočne dostaneme  len malými krokmi cez dynamizáciu

národného hospodárstva. Navrhujem: Výnos  dane z príjmov fy-

zických osôb  v roku 1996  upraviť ako príjem  obcí vo výške

tých známych 26,41 %. Po druhé, zvýšiť bežný transfer na vý-

kon samosprávnych funkcií na  250 miliónov Sk. To, samozrej-

me, potrebuje, aby som povedal  tiež o návrhu nového znenia,

ktorý odovzdám pánu  spravodajcovi, ide o § 1 odsek  5 a § 7

odsek 1.

 

     Ďakujem, že ste ma podaktorí počúvali.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec  Dzurinda, máte slovo. Pri-

praví sa pán poslanec Vaškovič z DÚ.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Pán predsedajúci,

     členovia vlády,

     panie poslankyne,

     páni poslanci,

 

     základnou charakteristikou návrhu  štátneho rozpočtu je

jeho výsledok, rozdiel medzi  očakávanými príjmami, a pláno-

vanými výdavkami. Je vyčíslený ako schodok 27 miliárd Sk. Je

to najväčší plánovaný schodok  v štátnom rozpočte od jestvo-

vania Slovenskej republiky. Pán  podpredseda vlády v úvodnom

slove zmierňoval jeho dôsledok uvedením, že v roku 1996 vlá-

da plánuje splatiť časť istiny  zo starých dlhov v objeme 19

miliárd Sk.  Teda, ako uviedol, nový  prírastok k vnútornému

zadlženiu štátu je len 8 miliárd Sk.

 

     Treba dodať, že  k tomuto číslu môžeme pridať  a je po-

trebné pridať ešte 3 miliardy  Sk. Do tejto výšky sa návrhom

zákona umožňuje vláde vydať dlhopisy na stavbu diaľnic. Teda

prírastok vnútorného  zadlženia je prakticky  11 miliárd Sk.

Je  to pôžička  súčasnej  vlády,  ktorú budú  musieť občania

prostredníctvom daní vrátiť v nasledujúcich rokoch. Jedenásť

miliárd Sk predstavuje 2 tisíc  Sk na obyvateľa, alebo 8 ti-

síc Sk  na jednu štvorčlennú  rodinu. Takúto časť  daní plus

úroky bude musieť vláda odložiť z daní vyberaných v nasledu-

júcich rokoch na splatenie toho,  čo si súčasná vláda v roku

1996 požičia.

 

     Druhou významnou charakteristikou  štátneho rozpočtu sú

veľké rezervy  naplánované v kapitole  Všeobecná pokladničná

správa. Tieto  rezervy predstavujú spolu až  11 800 miliónov

Sk. Viaceré  z položiek, tvoriacich uvedenú  sumu, majú málo

konkrétne určenie, niektoré ho  nemajú uvedené vôbec. Takýto

stav považujem z pohľadu daňových poplatníkov za neprijateľ-

ný. Kým  podiel obcí na  republikových daniach je  len 6 mi-

liárd Sk, celkové rezervy sú dvojnásobné.

 

     Pripomínam, že pred chvíľou Národná rada Slovenskej re-

publiky  schválila  nový  zákon  o  rozpočtových pravidlách.

V tomto  zákone je  aj ustanovenie,  podľa ktorého,  a tu je

krátky citát: "Vláda alebo  na základe jej splnomocnenia mi-

nister financií môže v rozsahu a za podmienok určených záko-

nom  o  štátnom  rozpočte  povoliť  uskutočnenie výdavku ne-

vyhnutného pre hospodárstvo  Slovenskej republiky a nezabez-

pečeného v štátnom rozpočte." Koniec citátu.

 

     Inými slovami, ak v štátnom rozpočte budú voľné, vyčle-

nené, ale  aj nedostatočne pomenované  prostriedky, môže ich

vláda alebo minister financií  použiť prakticky na čokoľvek.

Z uvedeného vyplývajú  pre platiteľov daní,  občanov dve ne-

bezpečenstvá:

 

     1. Časť prostriedkov štátneho  rozpočtu sa dostane mimo

parlamentnej kontroly.

 

 

     2. Vytvára sa rámec na plytvanie prostriedkami štátneho

rozpočtu.

 

     Keď vláda  nevie v čase  schvaľovania štátneho rozpočtu

dostatočne presne, konkrétne  odôvodniť budúce výdaje, navr-

hujem nasledujúce  riešenie, a je to  môj pozmeňovací návrh:

Vylúčiť z kapitoly Všeobecná pokladničná správa rezervné po-

ložky  číslo 6002,  6010, 8701  a časť  položiek pod  číslom

8777 v celkovej  výške 8 609 117 tisíc Sk.  Z tejto sumy vy-

členiť 609 117 tisíc Sk  ako zvýšenie podielu obcí na repub-

likových daniach a o 8 miliárd Sk znížiť výdavky a tým i de-

ficit štátneho rozpočtu na sumu  19 miliárd Sk, teda na úro-

veň istiny splatnej v roku 1996. V prípade, že sa v priebehu

roku 1996  objaví neplánovaný nevyhnutný  výdavok, pokryť ho

novelou zákona o štátnom rozpočte na rok 1996.

 

     Uvedený  prístup nepochybne  sprísni nielen  rozpočtové

plánovanie,  ale bude  znamenať aj  šetrnejšie zaobchádzanie

s daňami občanov. Medzi rezervami by zostala rezerva predse-

du vlády, rezerva na zabezpečenie platobnej schopnosti zdra-

votných poisťovní a Sociálnej  poisťovne a rezerva na štátne

záruky za bankové úvery spolu v objeme 3 060 miliónov Sk.

 

     Pri  prijímaní zákona  o štátnom  rozpočte sú  dôležité

správne  odhady makroekonomických  parametrov, šetrné  zaob-

chádzanie na  strane výdavkov. Rovnako  dôležité však je  aj

to, aby z  návrhu zákona o štátnom rozpočte  bolo jasné, aké

dôsledky prinesie prijatie zákona  občanom, aké budú dôchod-

ky, rodinné prídavky, príspevky  na dopravu, koľko bude stáť

jeden zdravotnícky  bod, o koľko  sa v priebehu  roku zvýšia

platy  učiteľom, zdravotníckemu  stavu atď.,  či sa  konečne

zvýši  rozdiel medzi  platmi a  podporou v  nezamestnanosti,

ktorá nemotivuje ľudí hľadať si prácu. Žiaľ, do Národnej ra-

dy Slovenskej republiky bol predložený zákon, ktorý neposky-

tuje odpovede na tieto otázky.  Je veľmi hmlistý, bez uvede-

ných dosahov  na občana. Občan môže  iba dedukovať, žiaľ, aj

my, poslanci.

 

     Ďalšou výraznou  črtou štátneho rozpočtu  je jeho poli-

tický rukopis. Vláda sa snaží každému trochu pridať. Pravda,

okrem  prezidentskej  kancelárie.  Najviac  však sebe. Vláda

najviac  pridáva úradu  vlády. Bezmála  trojnásobok plánu na

rok 1995. Neobstojí argumentácia  pána podpredsedu vlády, že

ide o malé čísla, pri ktorých aj nepatrné zvýšenie je násob-

kom pôvodnej  sumy. Rozdiel medzi návrhom  pre úrad vlády na

rok 1996  a plánom na rok  1995 je 263 431  tisíc Sk. Pritom

železnice museli  rušiť takmer 400 vlakov,  aby ušetrili 175

miliónov  Sk ročne.  Keby im  úrad vlády  tých 175  miliónov

spustil,  ľudovo povedané,  nemuseli by  rušiť vlaky, trápiť

robotníkov dochádzajúcich do roboty a  z roboty a ešte by sa

úradu vlády  zvýšil rozpočet o  88,5 milióna Sk,  čo by bolo

vyššie než 50-percentné zvýšenie  rozpočtu oproti roku 1995.

(Potlesk.) Pri tej príležitosti  sa pýtam, ako vláda plánuje

nahradiť 1 400 miliónov Sk, ktoré železniciam chýbajú v roku

1996.

 

     Druhé najvýraznejšie zvýšenie má opäť vláda. Jej rezer-

va je  vyššia oproti roku 1995  o 61 %, pričom  vláda si ani

nelámala hlavu  s uvedením predpokladaných  titulov použitia

rezerv. Kým  na rok 1995 uviedla  6 potencionálnych titulov,

na  rok 1996  ani jediný.  Rezerva vlády  je čierna skrinka,

a čierne skrinky by mali byť pre poslancov neprijateľné.

 

     Tretie najvýraznejšie zvýšenie  má Slovenská informačná

služba - o 47 %. A štvrté minister financií v kapitole Všeo-

becná pokladničná správa, a to o 45 %.

 

     Aké  sú  teda  štyri  najvýraznejšie politické priority

vlády? Úrad vlády, vláda,  tajná služba, ministerstvo finan-

cií. (Potlesk.)

 

     A kto  je v najväčšej  neistote? Pacienti, zdravotníci,

učitelia a  študenti, dôchodcovia, cestujúca  verejnosť, ale

aj občania miest a dedín.  Vláda uvádza, že podiel rozpočtov

obcí na republikových daniach sa zvyšuje takmer o 800 milió-

nov  Sk. Keď  však zahrnieme  vplyv inflácie,  ide prakticky

o to isté, čo mali v roku 1995.

 

     Štát vyberie  od občanov dane v  objeme 145 miliárd Sk,

obciam však  ponecháva len 6  miliárd, teda 4  % z vybraných

daní. Zo  100 Sk daní  vybraných od občana  zostanú obci len

4 Sk. Takýto stav je neudržateľný.  Obce už nemajú čo predá-

vať,  čo  prenajímať,  zato  pokazených  studní  i rozbitých

miestnych komunikácií pribúda. Vláda  v návrhu rozpočtu opäť

ohlasuje silné rozvojové impulzy. Veľké verejné investície.

 

     V návrhu štátneho rozpočtu  v časti "Kvantifikácia fiš-

kálneho  schodku  a  financovanie  vybraných  oblastí" sa na

strane 3 píše - kratučký citát: "Medzi rozhodujúce priority,

a to  nielen štátneho  rozpočtu, sa  dostáva podpora bytovej

výstavby a budovanie diaľničnej  siete." Koniec citátu. Obá-

vam  sa, že  ide o  čierny humor.  Štátny rozpočet  sa týmto

prioritám totiž absolútne vyhýba a všetko dokonale zahmlieva.

 

     Strana 4 citovanej časti návrhu štátneho rozpočtu totiž

uvádza, že  na podporu bytovej politiky  sa poskytujú zdroje

štátneho rozpočtu v  sume 4 300 miliónov Sk,  z toho v rámci

stavebného sporenia  2 900 miliónov Sk  a na aktívnu podporu

výstavby 1 300 miliónov Sk.  Čo sa týka stavebného sporenia,

ide  o dlhodobejší  proces, v  rámci ktorého  sa v roku 1996

efekty  v  praktickej  realizácii  neprejavia. Zároveň treba

uviesť, že  z prostriedkov stavebného sporenia  je možné fi-

nancovať aj rekonštrukciu  jestvujúcich bytov. Koncepcia by-

tovej politiky však predpokladá  ročne postaviť 20 tisíc no-

vých bytov. Ak je priemerná  cena jedného bytu 750 tisíc Sk,

potom treba ročne prestavať 15 miliárd Sk.

 

     V návrhu štátneho rozpočtu sa uvádza, že v rámci podpo-

ry aktívnej politiky zamestnanosti uvažuje, opakujem, uvažu-

je Fond zamestnanosti s uvoľnením zdrojov v objeme minimálne

1 miliardy  Sk. Ide  teda o  mimorozpočtový zdroj,  aj to na

úrovni úvah a, prirodzene, skôr na vytváranie nových pracov-

ných miest  ako na priame investičné  použitie. Takže jediné

priame peniaze na podporu bytovej výstavby sú v štátnom roz-

počte miliarda  vo forme rezervy  a 300 miliónov  na objekty

bývalej  komplexnej bytovej  výstavby, z  čoho asi  polovica

pôjde na dokončenie škôl. V  najlepšom prípade priamo z pro-

striedkov štátneho rozpočtu je  na výstavbu nových bytov ur-

čených miliarda a 158 miliónov Sk, za čo sa dá postaviť pri-

bližne 1200 nových bytov - v porovnaní s tými 20 tisícami.

 

     Ešte  smutnejšie  to  vyznieva  pri analýze diaľničného

programu. Na ten v štátnom rozpočte nie je doslova ani koru-

na.  Vláda  vyčleňuje  pre  cestný  fond  zo spotrebnej dane

z benzínu a nafty miliardu a 210 miliónov Sk, z čoho 210 mi-

liónov Sk musí cestný fond  zaplatiť ako ročný výnos z dlho-

pisov vydaných  v roku 1995. K  zostávajúcej jednej miliarde

možno prirátať  miliardu a 200  miliónov z cestnej  dane, čo

dohromady predstavuje 2 200 miliónov Sk.

 

     25.  apríla tohto  roku vláda  prijala uznesením  vlády

číslo 269 správu o rozvoji diaľnic a medzinárodných ciest na

území Slovenska. V tejto správe  sa píše, že - krátky citát:

"Na údržbu a  prevádzku ciest a diaľnic v  období rokov 1996

až 2005 je ročná potreba 3 miliardy Sk." Toľko citát. Cestný

fond na rok 1996 dostáva 2 200 miliónov. Nestačí to teda ani

na potrebnú údržbu jestvujúcich ciest a diaľnic.

 

     Pripomínam formuláciu zo správy  k návrhu štátneho roz-

počtu  strana 3:  "Medzi rozhodujúce  priority, a  to nielen

štátneho  rozpočtu, sa  dostáva budovanie diaľničnej siete."

Keďže v rozpočte sa na túto rozhodujúcu prioritu nenašla ani

koruna, vláda  navrhuje aj v roku  1996 financovať diaľničný

program vydaním  štátnych dlhopisov v objeme  3 miliardy Sk.

Ak  časť z  týchto peňazí  pohltí, ako  bolo uvedené vyššie,

údržba jestvujúcich komunikácií,  časť program rozvoja cest-

nej siete, veď aj cesty treba stavať, napríklad obchvat Žar-

novice a ďalšie, na samotné  diaľnice zostane azda 1 500 mi-

liónov Sk. Za  ne sa dá postaviť tak 7  - 8 km diaľnic. Plán

je 450 za 10 rokov, teda 45 za rok. Pritom podotýkam, že vy-

danie  dlhopisov predstavuje  najdrahšiu formu  financovania

rozvoja diaľnic.

 

     V roku 1995 vláda takto  vydala dlhopisy v objeme 1 700

miliónov Sk.  Splatné sú do  troch rokov a  úroková miera je

12,5 %.  Možno si v súčasnosti  všímate štyri výrazné cestné

stavby:  realizovaný prieťah  Veľký Meder,  čerstvo ukončený

obchvat Serede, obchvat Zvolena a rozšírenie cesty z Martina

do Žiliny. Na  tieto stavby boli v roku  1992 obstarané pro-

striedky s úrokom  6 % a s platnosťou 12  rokov. V roku 1998

bude musieť  minister dopravy z  cestného fondu zaplatiť  za

dlhopisy vydané v  roku 1995 a plánované na  rok 1996 vyššiu

čiastku, ako  je celkový prídel  do Štátneho cestného  fondu

v roku 1996. Pýtam  sa, z čoho bude minister  dopravy v roku

1998 financovať čo i len údržbu ciest a diaľnic. (Potlesk.)

 

     Minister dopravy ešte v apríli 1995 vo vládnom dokumen-

te, ktorý  som citoval, uvádza, že  hlavným príjmom cestného

fondu v roku 1996 bude podiel na spotrebnej dani z uhľovodí-

kových  palív a  mazív v  objeme 6  miliárd Sk. Dnes dostáva

jednu miliardu.  Tento pomer medzi  očakávanými 6 miliardami

a získanou jednou miliardou vyjadruje vzťah medzi snami vlá-

dy a  jej nezodpovednými verejnými  vyhláseniami a skutočnou

realitou.  Neuvážené  vyhlásenia,  nereálne  sny  a prísľuby

spôsobia  jedine  neúnosné  zadlženie  Slovenskej republiky,

kŕčovité  obstarávanie  veľmi   drahých  finančných  zdrojov

a v  konečnom  dôsledku  plytvanie  s prostriedkami štátneho

rozpočtu.

 

     Dámy a páni, posudzujeme už štvrtý rozpočet samostatnej

Slovenskej republiky. Napriek rôznym vyhláseniam a proklamá-

ciám  musím konštatovať,  že kvalita  rozpočtu i hospodársky

rukopis vlády  sa znižujú. Plánovaný deficit  je najvyšší za

uvedené roky. Položky rozpočtových  kapitol sú stále temnej-

šie, neprehľadnejšie. Ministri do výborov už prakticky vôbec

nechodia. My  sme v našom gesčnom  výbore videli počas troch

dní jediného - ministra  zdravotníctva. V rozpočtoch obcí sa

absolútne nič nemení. Vláda ich stále drží na kyslíkovom dl-

hu, pri rozdeľovaní republikových daní nedokáže diferencovať

ani stupeň technického vybavenia obcí. Priority vlády sú ne-

čitateľné a  ak, tak sú to  predovšetkým štátne úrady. Vláda

sa chváli jediným, za čo vlastne ani nemôže - relatívne dob-

rými makroekonomickými ukazovateľmi.  Tie sú však predovšet-

kým odrazom oživenia v okolitom svete a výsledkom veľkej tr-

pezlivosti a obetavosti občanov.  Vláda v návrhu rozpočtu na

rok 1996 za ich úsilím výrazne zaostala. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

     vážené poslankyne a poslanci,

 

     dovoľte mi  len krátku repliku na  plamenný prejav pána

poslanca Dzurindu.  Budem reagovať len  na jednu časť  tohto

prejavu. Je  to otázka toho  najväčšieho plánovaného schodku

v histórii samostatnej Slovenskej republiky.  Ja by som vás,

pán poslanec, poopravil. Najväčší plánovaný schodok v histó-

rii  Slovenskej republiky  pripravovala vláda,  v ktorej ste

sedeli aj  vy. Bol to  návrh štátneho rozpočtu  na rok 1995,

kde sa  pripravoval návrh schodku  26 mld Sk,  avšak v rámci

tohto schodku sa uvažovalo  využitie zdrojov Fondu národného

majetku, resp.  štátnych dlhopisov v  rozsahu zhruba 16  mld

Sk, to znamená, že sa pripravoval návrh štátneho rozpočtu so

schodkom  42 mld  Sk v  metodike dnes  plánovaného rozpočtu.

(Potlesk.)  Ten návrh  ste  si  ani netrúfli  potom nakoniec

predložiť do parlamentu.

 

     Pokiaľ sa týka návrhu rozpočtu  na rok 1995, v podstate

sme  rozsekli gordický  uzol vzťahu  medzi štátnym rozpočtom

a Fondom národného majetku. A prax,  myslím, za rok 1995 po-

tvrdila reálnosť  nami navrhnutého štátneho  rozpočtu. V tej

základnej  konštrukcii pokračujeme  aj v  roku 1996,  pričom

vzhľadom na pomerne výraznú  dynamiku výdavkov sa zvolil ur-

čitý režim  ukotvenia tohto štátneho  rozpočtu, určitej mož-

nosti utlmenia  rizík. To znamená, že  sú tu určité rezervy,

je  tu  predpokladaný  určitý  model  regulácie výdavkov. To

všetko  pri  dynamike  výdavkov,  akú  zakladáme,  je nutné,

vzhľadom na to, že transformačný proces pokračuje, a takisto

ako v roku 1995 a, priznávam, aj v roku 1996 sú veľké riziká

tak  v príjmových,  ako aj  vo výdavkových  čiastkach. Tieto

problémy majú aj vyspelé západné krajiny, ktoré majú dlhodo-

bo stabilizované  výdavkové a príjmové zložky,  a vidíte, čo

sa deje vo viacerých  vyspelých krajinách, keď nevedia utra-

fiť v  rámci rozpočtovaných a  reálnych relácií rozpočtových

vzťahov. Najmä potom v  našej pozícii transformačnej, trans-

formujúcej sa krajiny tieto väzby sú oveľa zložitejšie. Tak-

že myslím,  že niekedy je lepšia  chladná hlava ako plamenný

prejav.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Lysák - faktická poznámka.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ďakujem, pán  podpredseda. Odpovedal za  mňa v podstate

podpredseda vlády. Ale dovoľte, pán kolega Dzurinda, nereál-

ne sny  a prísľuby vlády,  vyhliadky sa stále  stemňujú - to

sme počuli predsa už dvakrát,  aspoň ja, v tejto miestnosti.

Obdivujem vašu vytrvalosť.

 

     A pokiaľ ide o  makroekonomické výsledky Slovenskej re-

publiky, známy  pán Schumpeter svojho  času povedal: "Makro-

ekonomické výsledky sú odrazom  ekonomiky." Hádam toto spolu

uznávame.

 

     Pokiaľ ide o výdavky, že  sa zvyšujú iba na štátny apa-

rát - mám taký dojem, že  ani vy nebudete  prináležať k tým,

ktorí schvaľujú, že kedysi  vyháňali úradníkov z úradov. Vy-

hnali  70 tisíc,  ak si  dobre pamätám  tú cifru, a namiesto

nich nabrali po štyroch na jedno miesto - nekvalifikovaných.

My budujeme nový aparát. Myslím, že  o tom by sme mohli pre-

stať hovoriť.

 

     Chcel by som spresniť ten  návrh, ktorý som na začiatku

nemal dotiahnutý.  Ide o výdavky  na vedu a  na oblasť škol-

stva. Po konzultáciách by som  si to dovolil spresniť takto:

Odporúčam zvýšiť kapitolu ministerstva školstva v časti veda

o 24 mil.  Sk na mzdové prostriedky,  o 7 mil. Sk  na krytie

odvodových povinností do fondov a  o 5 mil. Sk na kapitálové

výdavky s prioritou obnovy prístrojov a laboratórií. Celkové

zvýšenie  pre  školstvo  teda  odporúčam,  po konzultáciách,

v sume  36 mil.  Sk a  o túto  sumu odporúčam znížiť rezervy

vlády Slovenskej republiky.

 

     Ďalej odporúčam zvýšiť podporu  zo štátneho rozpočtu na

rozvoj  zahraničného obchodu,  najmä na  oblasť informatiky,

marketingu,   financovania,   refinancovania,  subvencovania

a spravovania Štátneho fondu na podporu zahraničného obchodu

na sumu 550 mil. Sk. Ide teda o zvýšenie 250 mil. Sk a o tú-

to  čiastku tiež  odporúčam znížiť  rezervu vlády Slovenskej

republiky.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Dzurinda - faktická poznámka.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Pán podpredseda vlády, priznám sa, že som veľmi sklama-

ný vaším vystúpením, lebo ste sa pustili len do jediného ar-

gumentu. Ale, žiaľ, ani ten  nemôžem akceptovať. Ak bol plá-

novaný schodok Moravčíkovej vlády 26  mld, váš je 30 mld. Ak

Moravčíkova vláda si mohla dovoliť navrhovať likvidovať sta-

ré dlhy z Fondu národného majetku, tak preto, že chcela pri-

vatizovať slušne, za peniaze, nie tak, ako to robíte vy, keď

rozdávate majetky, tak ako ich rozdávate.

 

     Čiže faktické  porovnanie skutočnosti a  argumentov je,

že Moravčíkova vláda, apropo, ona ten rozpočet ani do parla-

mentu nepredložila,  naplánovala schodok 26 mld,  vy ste na-

plánovali schodok 30 mld. Platí to, čo som povedal, že je to

najvyšší plánovaný schodok, odkedy Slovenská republika jest-

vuje.

 

     Čo  sa týka  pána poslanca  Lysáka -  skôr niet sa čoho

zachytiť. Neviem, komu ste venovali tú výčitku o vyhadzovaní

štátnych úradníkov. Na mňa iste neplatila.

 

     A skončím opäť vami, pán podpredseda vlády. Je mi veľmi

ľúto, že sa vyhýbate odbornej polemike a že skôr sa zameria-

vate na formu s cieľom zahrať takto problémy do autu. Vy ste

neprišli počas  troch dní do nášho  gesčného výboru ani raz.

Pri  rokovaní nášho  výboru s  ostatnými spravodajcami  bola

formálna diskusia, bolo hovorené, že  tam nie je priestor si

vymieňať argumenty, aj dnes  ste dokázali, že jednoducho nie

ste v stave reagovať vecne na vecné argumenty. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Palacka - faktická poznámka.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Ďakujem, pán  predsedajúci. Pán podpredseda  vlády pri-

znal, že v rozpočte sú veľké  riziká, a porovnával to s roz-

počtami vyspelých krajín, kde  sú, vraj, všade riziká. Chcel

by som  sa však spýtať, pán  podpredseda, môžete uviesť prí-

klad z rozvinutej západnej krajiny, kde je v rozpočte takmer

10 % bez bližšieho určenia, že si s nimi vláda môže robiť čo

chce? (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Vaškovič, máte slovo. Pripraví sa

pán poslanec Šagát z DÚ.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená vláda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     mám taký pocit, že  mojou hlavnou komparatívnou výhodou

bude, že som zatiaľ nebol v žiadnej vláde, takže možno reak-

cie na  moje vystúpenie nebudú až  také vehementné. Preto sa

budem snažiť aj formulovať otázky, aby pán podpredseda alebo

niektorí ministri na to zareagovali. Vzhľadom na to, že moji

predrečníci  dosť podrobne  špecifikovali niektoré problémy,

vo svojom vystúpení k  niektorým problémom budem hovoriť iba

tézovito.

 

     Je nesporné, že makroekonomické  východiská na rok 1996

sú podstatne lepšie na zostavenie štátneho rozpočtu, ako bo-

li v  minulosti. Otázkou však zostáva,  či vláda túto lepšiu

východiskovú pozíciu využila, alebo využila čiastočne. Ja na

to teraz nechcem dať definitívnu odpoveď. Pokúsim sa o tých-

to problémoch hovoriť v ďalšom vystúpení.

 

     Druhá problematika, ku ktorej  by som chcel hovoriť, je

to, že  rozpočet, to nie  je len ročná  záležitosť. Rozpočet

predsa musí akcentovať aj  strednodobé obdobie, ale aj dlho-

dobé obdobie.  To znamená, že  pri hodnotení tohto  štátneho

rozpočtu by  som tiež chcel poukázať  na niektoré súvislosti

s programovým vyhlásením vlády, ktoré je formulované na šty-

ri roky a prakticky tento rozpočet už uzatvára dvojročné ob-

dobie.

 

     Z hľadiska  makroekonomických ukazovateľov sa  dá pove-

dať, že najjednoduchšie sa  koordinuje inflácia. Tá sa totiž

dá znižovať administratívne. Druhá vec  je, aké to má dosahy

na ostatné veličiny. Zatiaľ sa ukazuje, že riadenie inflácie

zabezpečuje pozitívny rast hrubého domáceho produktu, zatiaľ

čo macošsky sa správa k úrovni nezamestnanosti.

 

     V  programovom  vyhlásení  sú  základné makroekonomické

ciele a jedným z týchto cieľov je aj dosiahnutie nezamestna-

nosti pod hranicu 10 %. Týmto rozpočtom uplynie polovica vo-

lebného obdobia a ukazuje  sa, že problém zníženia nezamest-

nanosti bude  vážnym problémom, pretože  prakticky v budúcom

roku sa  predpokladá nezamestnanosť niečo  pod 13 %,  ale na

splnenie programového vyhlásenia v ďalších dvoch rokoch bude

potrebné znížiť nezamestnanosť o 3 %, čo, môžem povedať, nie

je jednoduchý  cieľ, ktorý stojí pred  touto vládou. Hovorím

to preto,  že hoci je to  dlhodobejšia súvislosť, ale predsa

len musí sa rešpektovať aj v týchto rozpočtoch.

 

     Pokiaľ ide  o hodnotenie základných  ukazovateľov tohto

rozpočtu, tak ja považujem fakt, že podiel tohto rozpočtu na

nominálnom hrubom domácom produkte sa  zníži o 1 percento za

pozitívny. Neviem, možno v tomto bode sa nezhodnem s niekto-

rými poslancami, ale trend  znižovania podielu štátneho roz-

počtu  na nominálnom  hrubom domácom  produkte podľa  mňa je

veľmi dôležitý makroekonomický cieľ. Totiž ukazuje na to, že

je snaha alebo tendencia čo najmenej prostriedkov rozdeľovať

cez štátny rozpočet a viac prostriedkov ponechať na iné dru-

hy prerozdeľovania.

 

     Tu by  som sa chcel pozastaviť  pri ďalšom ukazovateli,

a to je celková úroveň prerozdeľovania, ktorá tu je, pretože

sú  obrovské snahy  zvyšovať podiel  štátneho rozpočtu alebo

celkovú úroveň  prerozdeľovania, do ktorej  treba zahrnúť aj

ďalšie fondy. Chcem povedať, že  som to robil odhadom, takže

nebude to  úplne presné, ale  celková úroveň prerozdeľovania

sa blíži asi  k 51 % na nominálnom  hrubom domácom produkte,

to znamená - lapidárne  povedané - prakticky polovica vytvo-

reného hrubého  domáceho produktu sa  prerozdeľuje prostred-

níctvom  štátu  alebo  fondov.  (Hlasy  v  sále.) Rozdeľuje,

ale... (Hlasy v sále.)  Je schválený zákon, ale  mne sa zdá,

že slovo "rozdeľovanie" ekonomicky nie je príliš vhodné, le-

bo to vyzerá, akoby niekto  dával, tak sa budem pridŕžať za-

tiaľ "prerozdeľovania" a možno dostanem potom pokutu od nie-

koho.

 

     To znamená, že úroveň prerozdeľovania nad toto percento

je z hľadiska budúcnosti  prakticky neprijateľná, a preto aj

požiadavky na zvyšovanie tohto  podielu sú neprimerané. Mys-

lím  si, že  efektivita ďalšieho  umiestňovania prostriedkov

cez štátny rozpočet je podstatne  nižšia ako cez iné kanály,

preto by sa táto tendencia mala jednoznačne znižovať.

 

     Prejdem k príjmovej stránke.  Podľa môjho názoru príjmy

sú  celkom objektívne  odhadnuté, dokonca  mám pocit,  že sú

mierne podhodnotené, čo je opačná kritika, aká tu prevládala

v hodnotení  tohtoročného  rozpočtu.  Čo  ma  znervózňuje na

príjmovej stránke ani nie tak v rámci tohto rozpočtu, je to,

že  nie je  jasne uvedené,  aká časť  príjmov bude  spočívať

v tohtoročných výberoch daní a aká časť daňových príjmov bu-

de  plynúť z  daňových nedoplatkov,  ktorých vývoj  je veľmi

nepriaznivý. Ako iste všetci  viete, za trištvrte roka tohto

roku sa daňové nedoplatky zvýšili,  sú v tom aj pokuty, čiže

je to potrebné očistiť.  Ale tieto informácie sme nedostali.

Takže mne  tam jednoducho chýba  tento ukazovateľ. A  poviem

vám, prečo je to také dôležité.  Je to dôležité preto, že ak

by tento trend naďalej pokračoval, tak by vlastne vláda dala

signál daňovým neplatičom, že sa oplatí dane neplatiť, a tým

slušným  podnikateľom by  dala signál,  aby prestali  platiť

a hľadali iné cesty, ako si zlepšiť svoje hospodárske posta-

venie.

 

     Toto je významný psychologický prvok v ekonómii, preto-

že aj  ekonómia má svoje psychologické  kategórie. Preto po-

kladám neprijatie môjho návrhu  ohľadne analýzy daňových ne-

doplatkov a  pripravenia koncepcie za  dosť divné a  napriek

tomu, že sa takéto uznesenie  neprijalo, pevne dúfam, že pán

podpredseda vlády  takýto materiál minimálne  do vlády -  už

keď nie do  parlamentu - pripraví. To znamená,  že pokiaľ by

sa zvýšila efektivita vyberania  daní, tak podstatne ináč by

sme sa  mohli pozerať na  stranu výdavkov, resp.  na problém

deficitu. To  by v značnej  miere mohlo vyriešiť  aj problém

deficitu.

 

     Tu mám  podobný názor na  deficit, ako prezentovali  aj

niektorí moji predrečníci. Rozdiel je  v tom, že - teraz od-

citujem programové vyhlásenie vlády  a sám si neviem vysvet-

liť, k čomu sa jednotlivé  ciele vzťahujú - citujem: "Zabez-

pečiť v nasledujúcich štyroch rokoch postupný pokles podielu

deficitu štátneho rozpočtu v metodike Medzinárodného menové-

ho fondu na 3 % z hrubého domáceho produktu s cieľom postup-

ne dosiahnuť vyrovnaný štátny rozpočet." A tu mi nie je jas-

né, či metodika Medzinárodného menového fondu platí aj na tú

druhú  časť. Tohtoročný  rozpočet v  metodike Medzinárodného

menového fondu je pozitívnejší, vyvíja sa pozitívne, to tre-

ba  konštatovať,  ale  celkový  deficit  je  podstatne vyšší

z hľadiska podielu, ako bol v  minulom roku, a zvyšuje sa zo

4,6 % na 5,1 %, čo považujem za negatívum v tomto rozpočte.

 

     Na druhej strane treba  povedať, že vo výdavkovej časti

je dvojmiliardová položka - pevne  verím, že k plneniu tejto

položky  nebude musieť  prísť, pretože  ide o  rezervu podľa

Viedenského dohovoru  na jadrové havárie -  a prakticky táto

položka, ak nebude žiadna havária, nebude využitá, takže tým

by deficit predstavoval iba 25 miliárd. Treba však konštato-

vať aj  skutočnosť, že obligácie,  ktoré sa vydávajú  na vý-

stavbu diaľnic, majú v podstate charakter budúceho zadlženia

a vytvárajú nepriaznivé podmienky na budúce rozpočty.

 

     Teraz  by som  sa chcel  vyjadriť k  najdôležitejšiemu,

a to k výdavkovej časti rozpočtu. Myslím si, že k tejto čas-

ti je  najviac pripomienok, je  najväčšia diskusia. Aby  som

vám pravdu povedal, to, či  je rozpočet úsporný - túto kate-

góriu si nejako neviem vysvetliť  - v čom má spočívať úspor-

nosť rozpočtu. Podľa môjho názoru  výška výdavkov sa má vyu-

žiť čo  najefektívnejšie, to znamená,  že výška výdavkov  má

byť taká,  aby zabezpečila chod štátu  a zároveň zabezpečila

nejaké efektívne  použitie z hľadiska  rozvojových impulzov.

Vzhľadom na to, že neexistujú jednoznačné kritériá na hodno-

tenie povedzme aj výdavkov štátnej správy, ale ani neexistu-

jú  jednoznačné koncepčné  materiály o  rozvoji jednotlivých

rezortov,  na čo  poukážem neskôr,  tak hodnotí  sa to veľmi

ťažko. Jednoducho, dáte mi určite za pravdu, že keď dáme ko-

runu osobe A, tak ju minie,  dáme korunu osobe B, tak ju in-

vestuje - a investuje ju so ziskom 20 %, a môžeme dať tú is-

tú korunu osobe C, ktorá investuje túto korunu s 50-percent-

ným  ziskom. A  ja neviem,  či tých  189 miliárd investujeme

dobre, neviem  to seriózne povedať,  pretože neexistujú jed-

noznačné kritériá na efektívnosť použitia týchto zdrojov.

 

     A  teraz k  všeobecnej kritike  tejto výdavkovej časti.

Len tézovite  - súhlasím s tým,  že zdôvodnenie jednotlivých

položiek pre  poslancov je nedostačujúce.  Poviem to len  na

jednom príklade.  Ide o podporu  v hodnote 3,56  miliardy na

riešenie dosahov  nových zákonných úprav  a na ďalší  rozvoj

činnosti Slovenskej  záručnej banky. Tak tu  by sa minimálne

žiadalo  konkrétne špecifikovať,  o aké  zákonné úpravy ide.

Jednu sa mi podarilo zistiť v rozpočte a ide o úpravu tarif-

ných  platov v  štátnej správe  v hodnote  1,7 miliardy. Ten

rozdiel 3,56  a 1,7 miliardy  si neviem vysvetliť,  preto by

som  bol  rád,  keby  nás  pán  podpredseda vlády informoval

o ďalšej štruktúre tejto položky.  Takto by som mohol pokra-

čovať aj  na ďalších položkách.  Niektoré tu boli  otvorené,

preto som hovoril o tejto, že nikto ju tu nespomenul.

 

     Takisto si myslím, že sú neúnosne vysoké rezervy, že je

centralizácia  rozpočtu do  Všeobecnej pokladničnej  správy.

Mňa osobne  nenapĺňa veľkým optimizmom fakt,  že je tu veľká

preferencia spotreby štátu  pred ostatnými verejnými služba-

mi. Zamestnanosť sa v tomto sektore  zvyšuje o cca 3 500 ľu-

dí, čo, samozrejme, viaže aj  ďalšie bežné výdavky a kapitá-

lové výdavky. Jednoducho si treba otvorene povedať, že v bu-

dúcnosti  budeme musieť  podstatne podrobnejšie  kontrolovať

verejnú spotrebu štátu, pretože tam je efektivita prostried-

kov najpochybnejšia.

 

     Ďalší závažný problém, ktorý vidím v tomto rozpočte, je

istá  nekoncepčnosť, napriek  programovému vyhláseniu vlády,

a chcel by  som ju ilustrovať  na niektorých prípadoch.  Na-

príklad v  programovom vyhlásení vlády  sa píše: "V  oblasti

vedy a techniky vláda novými systémovými opatreniami zabráni

rozpadu výskumno-vývojových základní na Slovensku a zabezpe-

čí  novú  funkčnosť  a  stabilizáciu.  Dôjde k sprehľadneniu

a diferencovaniu financovania základného  a aplikovaného vý-

skumu." Som  veľmi rád, že  vláda zvýšila rozpočet  pre vedu

a techniku, som veľmi rád, že zvýšila podstatne rozpočet mo-

jim bývalým, a dúfam, že budúcim,  kolegom v Slovenskej aka-

démii vied,  ale musím povedať, že neviem, na  základe akých

kritérií to  rozdeľovala, pretože ten  mechanizmus, o ktorom

sa tu píše, sa doteraz  absolútne nevytvoril, čiže mám silné

pochybnosti o tom, ako bude  vláda, ale aj parlament kontro-

lovať efektivitu použitia prostriedkov.

 

     Ďalší  problém môžem  ilustrovať v  oblasti regionálnej

politiky, kde  vládne vyhlásenie hovorí  o tom, že  v záujme

vytvorenia  systémového riešenia  akútnych regionálnych pro-

blémov nezamestnanosti vláda vypracuje a bude realizovať no-

vú koncepciu regionálnej politiky.  Tu si kladiem otázku, do

akej miery  je táto nová koncepcia  regionálnej politiky vy-

pracovaná  a ako  prebieha jej  realizácia. Mne  sa podarilo

nájsť riešenie cez programy, ktoré podľa môjho názoru by ma-

li hrať rozhodujúcu úlohu, tie ostatné prvky sú vždy iba do-

plňovacie.  Na  tento  superzávažný  problém vláda vyčlenila

v tomto roku  100 miliónov Sk. Nie  som zástancom programov,

som odporcom  programov, ale ak  programy, vážení, potom  to

musia byť  precízne naformulované programy  s jasným časovým

a vecným obsahom a s jasnými  kritériami, ako sa po skončení

programu bude  vyhodnocovať efektívnosť.

 

     Môj  názor je  taký, že  program, do  ktorého sa nekon-

centruje aspoň miliarda, by  sa nemal nazývať programom, ale

nazvime ho nejakým iným pojmom, pretože vo svete štáty, kto-

ré robia hospodársku politiku na základe programov, väčšinou

do nich  investujú miliardy, ale dolárov,  a nie korún. Čiže

ide  o  výsostne  koncentrovanú   činnosť  v  krátkom  alebo

v strednodobom období, ktorá sa potom vyhodnocuje a potom sa

skoncentrujú tie zdroje do inej  oblasti. Musí to mať jedno-

značne multiplikačný charakter, to  znamená, že z toho prog-

ramu musí byť jasné, že  okrem riešenia tej problematiky, na

ktorú  je sústredený,  multiplikačne rieši  množstvo ďalších

problémov v  ekonomike. Nemám pocit, že  vláda v tomto smere

má úplne jasno.

 

     Na ilustráciu  uvediem ďalší príklad.  Dotácie na teplo

sa pohybujú, myslím, na úrovni  2,9 alebo 2,5 miliardy. Pro-

gram zatepľovania  tu prebieha už viac  rokov. Na budúci rok

chceme dať cca 140 miliónov  prostriedkov. Veľmi sa teším na

vyhodnotenie tohto programu, ktorý prebieha, tuším, už 5 ro-

kov a každý rok sa tam dáva 100 miliónov. Keby sme boli kon-

centrovali 2 - 3 miliardy  v priebehu  dvoch  troch rokov na

zatepľovanie a skutočne tento program realizovali, tak ušet-

ríme ťažké  miliardy na dotáciách, nebolo  by potrebné doto-

vať, a na výrobe energie. Ťažké miliardy. Čiže toto je ukáž-

ka nekoncepčného prístupu k programom.

 

     Takisto si myslím, že podpora malého a stredného podni-

kania v rovine 200 miliónov alebo transfer do fondu životné-

ho prostredia  v rozsahu 300  miliónov nevyjadruje adekvátne

možnosti tejto ekonomiky. Na  druhej strane sa tam vytvárajú

miliardové rezervy,  nevedno na čo. Čiže  mám taký pocit, že

sú tu oblasti života, ktoré treba sanovať dlhodobo, ale kto-

rých efekty sa prejavia o 10 - 15 rokov, nie je veľká ochota

tieto  sanovať, patrí  do toho  aj investícia  do vzdelania,

pretože efekty sa  prejavia neskôr, a skôr je  ochota ísť na

programy, u  ktorých sa aké-také výsledky  prejavia práve vo

volebnom období. Myslím si, túto  metódu by nielen táto vlá-

da, ale žiadna vláda nemala používať, pretože odkladá rieše-

nie závažných  spoločenských problémov do  budúcnosti. Možno

sebe, možno  inému, ale v každom  prípade náklady bude niesť

spoločnosť.

 

 

     Pri mojej  návšteve v Japonsku  mi jednoznačne hovorili

napríklad o tom, že náklady na riešenie životného prostredia

si budú  vyžadovať v budúcnosti  5 až 10-násobne  toľko, ako

keby sme  ich riešili teraz. Čiže  náklady na riešenie tohto

problému nestúpajú aritmeticky,  ale geometrickým radom. Bol

by som rád, keby si v budúcnosti aj táto vláda tieto problé-

my uvedomila.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo má pán poslanec  Šagát a pripraví sa pán

poslanec Ásványi z MKDH.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

     milé kolegyne, kolegovia,

 

     pravdepodobne vás neprekvapím svojím vystúpením, zmenia

sa len čísla, a argumentácia zostáva prakticky rovnaká. Týka

sa to zdravotníctva, teda všetkých nás. Nemám ani vzdelanie,

aby som sa vyjadril k  zostaveniu rozpočtu na úrovni makroe-

konomiky. Ale dovoľte mi, aby  som na začiatku uviedol jeden

poznatok, ktorý  je všeobecne akceptovaný  v európskych štá-

toch, a  to, že výdavky na  zdravotníctvo v krajinách, ktoré

sa snažia udržať zdravotnú starostlivosť na úrovni poznatkov

vedy, sa pohybujú  od 7 % z hrubého  národného produktu vyš-

šie. Ak teda hrubý národný produkt bol pri zostavovaní návr-

hu štátneho rozpočtu na rok  1996 odhadnutý na 529,1 miliar-

dy, 7 %  pri tej matematike, ktorú ovládam,  je približne 37

miliárd. Keď  dáme dohromady to,  čo príde do  zdravotníctva

cez poisťovne, je  to necelých 30 miliárd, a  to, čo dostane

kapitola, je na úrovni 3,7  miliardy, tak jednoznačne v roz-

počte nám chýbajú 3 miliardy, aby sme sa dostali do relácií,

ktoré sú akceptované vo vyspelých krajinách.

 

     Myslím, že o tom niet pochýb, že všetci chceme, aby sme

boli liečení  na úrovni doby,  aby sme nemuseli  čítať každý

druhý deň v novinách výzvy na zbierky, ktoré sú odrazom fun-

govania  nášho  zdravotníctva,  zbierky  na liečbu pacientov

v zahraničí. Teda moja  základná pripomienka, zostavovatelia

rozpočtu sú si pravdepodobne vedomí,  že rozpočet je z makro

pohľadu pre zdravotníctvo podhodnotený minimálne o 3 miliar-

dy.

 

     Dovoľte mi,  aby som sa rozpočtu  pre zdravotníctvo do-

tkol v  troch úrovniach. Jednak  rozpočtu vlastnej kapitoly,

jednak rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne a poisťovní,

a aby sme o tomto mohli hovoriť, dovoľte, aby sme si poveda-

li, aké sú východiská na rok 1996 z pohľadu roka 1995.

 

     Pán  minister zdravotníctva  v novembri  1995 predložil

vláde správu o finančnom zabezpečení príspevkových organizá-

cií  poskytujúcich zdravotnícku  starostlivosť v  roku 1995,

kde na strane 4 sa  uvádza, že potreba finančných prostried-

kov do konca roku 1995 je nasledovná: Výška neuhradených dl-

hov k 30. septembru 1995 - 2,5 miliardy, zabezpečenie jedno-

duchej reprodukcie v roku 1994  - 1,1 miliardy a jednoduchej

reprodukcie v  roku 1995 cca  1 miliarda, dohromady  4,7 mi-

liardy. Iste viete, že to je veľká trauma pre zdravotníctvo,

keď rezort predloží vláde deficit prostriedkov, ktoré chýba-

jú v súčasnosti na úrovni cez  4 miliardy. Ani som sa nepri-

blížil k číslu 5, hoci číslo  4,7 by nám už dovolilo hovoriť

o sume 5  miliárd. Teda východisková situácia  je pre rezort

veľmi obťažná a ťažko povedať prognosticky, s akým skutočným

reálnym dlhom  do roku 1996  zdravotnícke zariadenia prejdú.

Nebude malý.

 

 

     Dovoľte  mi  niekoľko  poznámok  k  vlastnej  kapitole.

Vlastná kapitola, ako iste  všetci viete, nerieši nemocnice,

ale rieši predovšetkým bývalé hygienické ústavy, rieši škol-

stvo, vzdelávanie.  Nemocnice a polikliniky  sú, samozrejme,

riešené financovaním  cez poisťovne. V  kapitole nemožno sú-

hlasiť so zvýšením predpokladaných miezd o 8,2 %. To len bu-

de prehlbovať veľmi zlú situáciu v mzdovom hodnotení pracov-

níkov, ktorí sú  priamo riadení ministerstvom zdravotníctva.

Čo je však  horšie, je položka na tovary  a služby, ktorá je

vlastne na úrovni  roku 1995 a dovoľte mi,  aby som ju veľmi

stručne vysvetlil.

 

     Táto  položka na  tovary a  služby zabezpečuje  činnosť

štátnych zdravotných ústavov. To sú hygienické ústavy, ktoré

potrebujú vykonávať dve veľmi dôležité úlohy. Prvá je štátny

zdravotný dozor,  aby tu neboli napríklad  epidémie, aby sem

prišli  potraviny, ktoré  sú kontrolované,  a na  technické,

diagnostické  vybavenie na  túto činnosť  potrebuje peniaze,

ktoré sú  presne kvantifikované v  návrhu ministerstva zdra-

votníctva.

 

     Okrem toho  štátne zdravotné ústavy  zabezpečujú ďalšiu

mimoriadnu úlohu, a to je rozvoj preventívnych programov. Ak

sa tu nerozvinú preventívne programy, ktorých reprezentantom

je napríklad momentálne program CINDY, to je nefarmakologic-

ké ovplyvňovanie krvného tlaku,  tak skutočne nemožno očaká-

vať,  že  by  sme  v  priebehu  15 najbližších rokov zvýšili

strednú dĺžku života, ani keby sme postavili jednu koronárnu

jednotku na každého Slováka.  Preto vo svojich pozmeňovacích

návrhoch si  dovolím uviesť zmeny v  položkách mzdy a polož-

kách tovary a služby.

 

     Ešte dve veci vnútri kapitoly  sú hrozivé. Prvou sú ka-

pitálové výdaje. Kapitálové výdaje  sú vyššie o 5,8 percenta

ako v roku 1995, predstavujú  2 miliardy. Ale aby ste videli

dobrú vôľu  aj zo strany opozičného  poslanca, ja si myslím,

že ak  sa prijme koncepcia finančného  úveru na zabezpečenie

investícií, je možné pochopiť i napätie v rozpočte a je mož-

né bez pozmeňovacích návrhov prejsť položku kapitálové výda-

je.

 

     Nemožno  však prejsť  mlčanlivo, bez  poznámok rozpočet

Štátneho fondu  zdravia. Štátny fond zdravia  sa podarilo už

druhýkrát predložiť v rozpočte s financiami zo štátneho roz-

počtu na úrovni nula, žiadne.  Odvoláva sa na zdroj z priva-

tizácie.

 

     Žiaľbohu, treba povedať, že pri prerokúvaní tejto prob-

lematiky vo výbore pre  zdravotníctvo na otázku koľko peňazí

do tohto fondu príde do  konca roku, písomná odpoveď z Fondu

národného majetku rezortu zdravotníctva bola, že nevedia od-

hadnúť, koľko do konca roku  1995 príde peňazí. Potom sa pý-

tam, keď je predaných 18  zariadení a sú potvrdené splátkové

kalendáre. Ako je to možné, že toto nevieme?

 

     Povinnosťou štátu je určite  prispieť do Štátneho fondu

zdravia, pretože ten by mal podporovať celoslovenské národné

programy,  ako je  imunologický, transplantačný, dializačný,

kardiovaskulárny, onkologický... Chcete  ešte vymenovať ďal-

šie, ktoré si vláda v  programovom vyhlásení určila? Asi ne-

treba. Ale ja by som  povedal, že podporte aspoň 10 miliónov

a aspoň  na jeden  program. V  pozmeňovacom návrhu spoločnej

správy  nájdete tento  návrh -  10 miliónov  pre Štátny fond

zdravia. Jeho účel a jeho použitie, samozrejme, môže povedať

ministerstvo zdravotníctva.

 

     V poslednej fáze svojho vystúpenia by som chcel povedať

niekoľko  slov  k  rozpočtu  Všeobecnej zdravotnej poisťovne

a poisťovní. Budete iste súhlasiť a nakoniec s tým sa aj hr-

díte,  že  úspechom  transformácie  momentálne je poisťovací

systém,  jeho zavedenie,  jeho pluralita.  Treba povedať, že

v tomto roku sa nám podarilo v parlamente už dvakrát vstúpiť

do zákona 273  z roku 1994, ktorý hovorí,  ako majú fungovať

zdravotné poisťovne. Všetky tieto  zásahy sú namierené proti

pluralite.  Naposledy sme  diskutovali o  300 tisíc poisten-

coch.  Dnes  je  predložený  návrh  zmeny  prerozdeľovacieho

mechanizmu zo 60 % na 85  % a poviem pravdu, systémom strie-

ľania od pásu bez akejkoľvek kvantifikácie.

 

     My sme nenechali dobehnúť ani rok 1995, aby sme vykvan-

tifikovali, ako skutočne  prerozdeľovací mechanizmus funguje

a už  ho meníme.  Preto si  myslím, že  je to nespravodlivé.

Prerozdeľovací mechanizmus sa dá vyhodnotiť v priebehu janu-

ára a  dá sa do neho  vstúpiť určite ešte v  priebehu prvého

polroku 1996 tak, aby sa zachovalo pravidlo solidarity a aby

rozdeľovanie medzi poisťovňami bolo spravodlivé. Toho sa bu-

de týkať jeden môj pozmeňovací návrh napriek tomu, že v spo-

ločnej správe je pozmeňovací  návrh, ktorý sa dotýka preroz-

deľovacieho mechanizmu.

 

     Ďalším boľavým zásahom do  poisťovníctva je, koľko per-

cent z  minimálnej mzdy bude odvádzať  štát za svojich pois-

tencov. Viete, že je tam návrh 70 % minimálnej mzdy a vo vý-

bore pre  zdravotníctvo vďaka pochopeniu  všetkých poslancov

a chcem poďakovať všetkým tým, ktorí to podporili, je návrh,

aby to bolo 100 % z minimálnej mzdy. Ale keďže si myslím, že

možno to neprejde, dovolím si na záver predniesť pozmeňovací

návrh, ktorý by ešte toto upravil.

 

     Nakoniec by som chcel povedať,  a v tejto pasáži by som

bol vyslovene rád, keby ma počúval aj pán podpredseda Kozlík

(slová zo sály), ďakujem pekne. Ja si veľmi vážim prácu pra-

covníkov ministerstva financií, nie je jednoduché spravodli-

vo rozdeliť financie v rozpočte, pracovať s mnohými neznámy-

mi. Preto by  som si dovolil ako amatér  ekonóm, ako človek,

ktorý získava  profesionalitu, a vďaka  čítaniu návrhov roz-

počtov poisťovní a návrhu  rozpočtu pre Slovensko sa vzdelá-

va, takže  dovoľte, aby som dal  jednu otázku a z  nej potom

vyvodil možno predčasne zlý záver, ale rád si ho dám vysvet-

liť a stiahnem ho, samozrejme.

 

     Keď si  pozriete návrh rozpočtu príjmov  a výdavkov So-

ciálnej poisťovne  na rok 1996,  príjmy sú spolu  60 miliárd

a výdavky spolu  52 miliárd, je tam  teda prebytok 8 miliárd

korún,  ktorých  použitie  je  špecifikované. Tento bilančný

rozdiel sa  odporúča v dôchodkovom  zabezpečení využiť podľa

mňa, neviem to až tak dobre  posúdiť, ale asi dobre, na zvý-

šenie dôchodkov z dvoch úrovní,  jednak z titulu rastu prie-

mernej  mzdy 1,6 mld, rastu životných  nákladov 1,1 mld a na

vyplatenie dôchodkov v januári  potrebujú 1,5 mld. Teda pri-

bližne 4 miliardy z bilančného rozdielu sa využije v dôchod-

kovom zabezpečení. Ale, a to  je otázka, v nemocenskom pois-

tení, o ktorom tu už  diskutoval pán poslanec Brocka, je po-

užitie  bilančného rozdielu  2 miliardy  na zvýšenie výpočtu

nemocenského o 50 korún a 2,2 miliardy je zostatok.

 

     Z toho  chcem povedať, že ak  dnes máme dva poisťovacie

systémy, ktoré sú hlavné transformačné  prvky, a to jeden je

Sociálna poisťovňa a druhý  zdravotná poisťovňa. Jedna pois-

ťovňa vytvára iste dôležité  rezervy a rozdiely pozitívne na

riešenie sociálnych dávok. Prečo  toto sa nezobralo do úvahy

pri  stanovení  rozpočtu  Všeobecnej  zdravotnej  poisťovne?

A prečo sa  pôvodné rozdelenie poistného, to  znamená 28,5 %

pre dôchodkové,  13,8 pre nemocenské a  13,7 % pre zdravotné

poistenie, nezvážilo a eventuálne neprerozdelilo? Myslím si,

že  predovšetkým  momentálne,  keď  zdravotníctvo  končí  so

schodkom možno 2-3 miliárd, by bolo spravodlivé urobiť zása-

hy do tohto mechanizmu percentuálneho delenia a po kvantifi-

kácii by  sa to určite  dalo urobiť. Vo  svojom pozmeňovacom

návrhu ako ekonóm laik si to dovolím urobiť.

 

     Dovoľte mi, aby som  zhrnul svoje vystúpenie do niekoľ-

kých pozmeňovacích  návrhov. Prosím vás,  aby ste boli  takí

láskaví a podporili ich  v záujme lepšieho chodu zdravotníc-

tva.

 

     Pozmeňovacie návrhy mám dvojakého druhu. Dva pozmeňova-

cie návrhy sú alternatívne. To znamená, ak v spoločnej sprá-

ve  neprejde pozmeňovací  návrh z  výboru pre  zdravotníctvo

k § 9  o minimálnej mzde, neprejde  100 %, ako mi  tu hovorí

pán spoločný spravodajca, tak by som si dovolil navrhnúť nie

70, ale 80 % minimálnej mzdy v roku 1996. Tým by sme získali

cca 1 miliardu, teda podporujem ten návrh.

 

     Druhý pozmeňovací návrh je k bodu 4, článku III. Ten sa

týka  toho prerozdeľovacieho  mechanizmu. My  tam máme návrh

z výboru, aby zostalo pôvodných 60 %, teda vypustiť, ale bo-

jím sa,  že opäť nebude vôľa,  a preto navrhujme kompromisný

návrh, ak tam nie je, na 70. Je tam, dobre.

 

     V  kapitole ministerstva  zdravotníctva (je  tu pohoda,

som rád,  lebo keď sa  spoločný spravodajca na  mňa usmieva,

vidím, že bude vôľa koalície urobiť v rozpočte zdravotníctva

eden, po nadobudnutí platnosti jazykového zákona budem hovo-

riť raj),  v kapitole ministerstva zdravotníctva  by som mal

pozmeňovací  návrh zvýšiť  položku tovarov  a služieb  spolu

o 44,5 miliónov a položku na mzdy  z 571 002 na 635 035, tak

ako je predložené návrhom ministerstva zdravotníctva.

 

     Posledný  návrh: urobiť  zmenu percentuálnej  sadzby na

nemocenské poistenie z 3,8 %  na 3,3 %. Urobiť zmenu percen-

tuálnej sadzby na nemocenské poistenie v prospech zdravotné-

ho poistenia, teda  bolo by to 3,3 a  zdravotné poistenie by

bolo 14,2.

 

     Milé kolegyne,  kolegovia, som dojatý,  ako pozorne ste

ma počúvali. Nadejám sa úprimne, vzhľadom na to, ako som cí-

til z tých kontaktov,  že podporíte všetky pozitívne návrhy,

ktoré som predložil, pretože tie nemajú žiadne politické po-

zadie,  naopak,  úpravami  rozpočtu  dovolia vyniknúť vláde,

ktorú podporujete.

 

     Ďakujem vám.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  pekne pánu  poslancovi Šagátovi.  Ďalej je  do

rozpravy pripravený  pán poslanec Ásványi a  pripraví sa pán

poslanec Šimko.

 

     Pani poslankyne a páni  poslanci, chcem vám oznámiť, že

ešte  stále mám  22 písomných  prihlášok a  ešte počítam, že

stále sa  niekto prihlási, takže  možno by bolo  dobré, keby

sme racionálnejšie bez  veľkého komentovania dávali pozmeňo-

vacie návrhy.

 

Poslanec L. Ásványi:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení členovia vlády,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dosiahnuté priaznivé makroekonomické výsledky rozbieha-

júcej sa ekonomiky Slovenskej  republiky v podmienkach pôso-

benia trhových vzťahov boli východiskom pre vládu Slovenskej

republiky zostaviť  štátny rozpočet na rok  1996 a predložiť

ho Národnej rade na  rokovanie a schválenie. Smelo rozpočto-

vala príjmy, predovšetkým cez riskantne zvýšené daňové príj-

my,  ktoré činia  takmer 90 % všetkých rozpočtových príjmov.

Maximálne zvýšila výdavky až po hranicu 27-miliardového roz-

počtovaného schodku, t. j. do výšky limitu 3 % z tvorby hru-

bého domáceho produktu. Takýmto prepočtom výdavky prekračujú

úroveň roku 1995 o 22 miliárd Sk. Je to úctyhodná suma, kto-

rá skutočne mohla pomôcť k pokračovaniu transformovania náš-

ho hospodárstva.

 

     Pán podpredseda vlády na rokovaní gestorského výboru sa

vyjadril o rozpočte, ktorý  je zameraný na rast kapitálových

výdavkov a  na podporu vedy  a výskumu. Čísla  rozpočtu však

toto veľmi nepotvrdzujú, aspoň  nie využitie možností daných

navýšením výdavkov 22 miliárd korún. Kapitálové výdavky tvo-

ria iba 10 % celkových  výdavkov, zato verejná potreba štátu

činí až  48 % výdavkov.  Mohol by som  vymenúvať, ako to  už

predo mnou učinili a po mne ešte budú iní  v tom pokračovať,

podľa jednotlivých kapitol  ťažko zdôvodniteľné prípady nad-

sadenia  výdavkov.  Bohato sa  pamätá aj  na rezervy v štát-

nom rozpočte.  Podľa vyčíslenia ministerstva  financií je to

4 560 miliónov korún, Najvyšší  kontrolný úrad k tomu pripo-

čítava ešte 7 131 miliónov  Sk. Rezervy podľa posúdenia Naj-

vyššieho kontrolného úradu činia viac  ako 6 % celkových vý-

davkov. To pri neuspokojení mnohých zdôvodnených požiadaviek

je neprirodzené, neúnosné.

 

     Kladiem  otázku, prečo  bola a  je vláda  taká macošská

k obciam, k svojmu  partnerovi, druhému subjektu spravovania

našich vecí a starostí.  Podiel obcí na výnose republikových

daní vo výške 6 miliárd korún znamená vyrovnanie úrovne roku

1994  v  prepočte  na  obyvateľa  napriek  tvrdeniu v správe

k štátnemu rozpočtu  o zvýšení podielu z roku 1995 o 795 mi-

lión  korún,  čo  nepopieram.  Ako  by neexistovala inflácia

a neboli  nové potreby  obcí  a  miest. Nechce  vláda vedieť

o tom, že  obce v snahe vykryť  svoje finančné potreby, kul-

túrne domy a kultúrne  strediská doslova zlikvidovali a pre-

menili ich na bazáre v  prenájme podnikateľov? Ani o tom, že

často neuvážene  a nevýhodne odpredali  svoje nehnuteľnosti,

alebo že sa zadlžujú pôžičkami?  Tieto skúsenosti sú zo Sen-

ca, kde  pôsobím ako poslanec samosprávy,  kde budujeme čis-

tičku odpadových vôd v hodnote  nad 100 miliónov Sk, ale nie

je to inak ani inde.

 

     Vláda nemohla vyhovieť požiadavke Združenia miest a ob-

cí Slovenska na zvýšenie podielu o 0,5 mld, teda na 6,5 mld,

pri náraste výdavkov 22 mld resp. pri vytváraní rozpočtových

rezerv  vo výške  11 mld  Sk. Novelu  zákona číslo  317/1992

o dani z nehnuteľností stavať ako zdroj zvýšenia príjmov ob-

cí považujem - a to sa  opakujem - za nemorálne najmä vtedy,

keď vláda veľkodušne znížila sadzbu DPH o 2 % možno ako ges-

to a prejav sociálneho cítenia k občanom. Návrhy na zvýšenie

percenta podielu na  dani z príjmov v prospech  obcí boli vo

výboroch a aj v spoločnej správe systematicky odmietnuté.

 

     Vládny návrh štátneho rozpočtu  je, zdá sa, nemeniteľné

tabu a poslanci vládnej koalície asi nežijú v obciach a mes-

tách, nepoznajú problémy svojich spoluobčanov. Žiada sa však

konštatovať, že vláda predsa  len poľavila pri hodnotení po-

žiadaviek Združenia  miest a obcí Slovenska  a oslobodila od

dane príjmy obcí z  prenájmu nebytových priestorov v prípade

obcí do tisíc obyvateľov. Neviem, či to prinesie týmto malým

obciam  na  celom  Slovensku  zvýšenie  použiteľných príjmov

v celkovej výške 100 tisíc Sk, ale upravuje sa zákon a to je

už iskierka  nádeje. Práve z  tohto dôvodu navrhujem  učiniť

ďalší krok, ďalšiu zmenu tohto  zákona - oslobodiť od plate-

nia dane  z príjmov výnos z  odpredaja nehnuteľností obce za

podmienok, ak tieto príjmy budú evidované na osobitnom fonde

a cieľovo použité na  kapitálové aktivity, vytvorenie nových

ďalších nehnuteľností vo vlastníctve obcí.

 

     Táto úprava by pomohla väčším obciam, resp. tým, u kto-

rých dani podliehajúce príjmy prekročia v roku 100 tisíc Sk.

To sú práve tie obce,  ktoré si budujú svoju infraštruktúru,

nepostačujú im  príjmy, a preto  sú nútené odpredať  vlastné

nehnuteľnosti. Nelogické je ukrátiť ich  o 40 % výnosu z od-

predaja vo forme dane. Nútime ich zbavovať sa ďalších nehnu-

teľností, alebo zobrať drahý úver. Nemôžu mať veľkú nádej na

dotácie  zo štátnych  alebo účelových  fondov. Veď napríklad

štátny fond životného prostredia na  rok 1996 je dotovaný zo

štátneho  rozpočtu  iba  čiastkou  300  miliónov  Sk a spolu

s ďalšími príjmami  z odvodov bude  fond disponovať čiastkou

1 mld Sk pre takmer 3 000 obcí a miest.

 

     Vážené panie  poslankyne, vážení páni  poslanci, prosím

vás o  zváženie môjho odporúčania osožného  pre obce a mestá

a prosím vás, aby ste ho podporili hlasovaním. Kvantifikova-

nú čiastku zníženia príjmu z daní odporúčam kompenzovať roz-

počtovou rezervou vlády.

 

     Dovoľte mi poukázať ešte na jednu stať v návrhu štátne-

ho rozpočtu, ktorá zo strany národnostných spoločenstiev nie

je prijateľná. Medzi účelovými  prostriedkami v kapitole Mi-

nisterstva kultúry Slovenskej republiky je vyčlenená čiastka

58 miliónov Sk na financovanie menšinovej kultúry. Aj v roku

1995 je na tento  účel použitá rovnaká čiastka.

 

     Ministerstvo  kultúry  nám  doručilo  osobitný  prehľad

o konkrétnom  priebehu financovania  tejto činnosti  rezortu

v roku 1995. Z  tohto materiálu je zjavné, že  z 58 miliónov

korún čiastka 28,5  milióna, teda skoro 50 %  z celku, sa má

použiť na financovanie  viacmutačných periodík. Tento neslo-

venský výraz používa  Ministerstvo kultúry Slovenskej repub-

liky.  Po slovensky to znamená financovanie slovensko-maďar-

skej prílohy denníka Slovenská  republika a Hlas ľudu, resp.

osobitných  publikácií financovaných  Štátnym fondom kultúry

Pro Slovakia, ale na ťarchu prostriedkov menšinových kultúr.

Peniaze vydané takýmto spôsobom na vytlačenie právnych pred-

pisov a  iných informácií, ktoré nikto  nežiada, málo našich

občanov ich číta, a či ich vôbec potrebuje v takejto podobe,

sú mrhaním prostriedkov určených na celkom iný účel. Ale pý-

tam sa  pána ministra Hudeca, (bohužiaľ,  nemám šťastie, nie

je prítomný),  čo má spoločného  s menšinovou kultúrou  táto

činnosť a publikovanie týchto  informácií, aj keď v preklade

do jazyka jedného z tu žijúcich národných spoločenstiev.

 

     Podotýkam, že  úroveň týchto prekladov  je neznesiteľná

a pod úrovňou žiaka štvrtej  triedy základnej školy. Tvrdím,

že za túto publikáciu  o štátnych symboloch našej republiky,

za ktorej preklad iste dostal  niekto peniaze, ak by existo-

val zákon na ochranu menšinových jazykov, vydavateľ by musel

zaplatiť pokutu najmenej  500 000 Sk. Tak hanebne  zle je to

preložené. Toto počínanie pána ministra okráda všetky národ-

nostné kultúry o možnosť  zveľaďovania vlastnej kultúry, po-

silňovania  spolupatričnosti, obohacovania  samotnej sloven-

skej kultúry.

 

     Potom podľa prehľadu ministerstva kultúry zostane v ro-

ku 1995 na  menšinu Maďarov necelých 11 mil.  Sk, na menšinu

Karpato-Nemcov 2  mil. Sk a  napríklad na menšinu  Židov 850

tis. Sk.  Ospravedlňte tieto výrazy  na označenie príslušnej

kultúry, ale takto nedôstojne a  surovo sa to uvádza v mate-

riáli ministerstva kultúry.

 

     Kapitola ministerstva kultúry v rozpočte na rok 1996 má

výdavky  v porovnaní  s rokom  1995 zvýšené  o 200  mil. Sk,

z toho bežné transfery sa zvyšujú o 134 mil. Sk, ale záujmo-

vým a občianskym združeniam  sa znižuje finančná pomoc, pod-

pora o 13 mil. Sk. Pri  poznaní týchto čísel nie je neslušné

požadovať z rozpočtu kapitoly ministerstva kultúry na menši-

nové kultúry 130  mil. Sk, t. j. na úrovni  roku 1994, s tou

pripomienkou, že viacmutačné  periodiká nikto z príslušníkov

národnostných spoločenstiev nepožaduje.  Ak pán minister zo-

trvá na svojom, nech financuje ich vydávanie z inej položky.

Inak mnou  odporúčané zvýšenie výdavkov sa  dá pokryť znovu-

rozdelením  bežných výdavkov  kapitoly Ministerstva  kultúry

Slovenskej  republiky. Konkrétne  znenie odporučení odovzdám

pánu spravodajcovi.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo má pán poslanec Šimko a pripraví sa pani

poslankyňa Kolesárová z HZDS.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Vážený pán podpredseda,

     milá vláda,

     dámy a páni,

 

     parlamentná debata o štátnom rozpočte býva v usporiada-

ných  demokratických pomeroch  spravidla vrcholom politickej

konfrontácie  rozličných predstáv  o konkrétnom  usporiadaní

vecí verejných v roku. Je to práve štátny rozpočet, v ktorom

je  zakliate  ono  jedinečné  usporiadanie  hodnôt v krajine

predkladané  tým,  kto  nesie  zodpovednosť  za  výkonnú moc

v štáte. Rozprava o rozpočte je potom rozpravou o rozličných

hierarchiách  hodnôt. Tak  to však  býva tam,  kde rozhodujú

viac argumenty než stranícka disciplína, tam, kde si zástup-

covia  ľudu uvedomujú, že  parlamentný  zápas nie  je akýmsi

športovým zápolením politických  strán, ale zodpovedným roz-

hodovaním o tom, ako sa bude žiť budúci rok.

 

     Politická konfrontácia v našej krajine však zďaleka ne-

má takúto kultivovanú podobu. Desiatky prijatých zákonov za-

sahujúcich do  jemného pradiva rozdelenia  moci, ostrý mimo-

parlamentný zápas, zničujúci pohon  na prezidenta, to všetko

spôsobuje, že vo chvíli  diskusie o rozpočte rozdielne pred-

stavy o  jeho podobe sú akoby  iba drobnými povinnými cvikmi

našej politickej reality. A čosi na tom je.

 

     V atmosfére celkovej politickej nestability, vtedy, keď

tí, čo nesú rozhodujúci  diel zodpovednosti za osud krajiny,

prestávajú  rozumieť základným  zásadám demokratického uspo-

riadania ľudskej pospolitosti, v  čase, keď sa všade hľadajú

nepriatelia a zradcovia, ktorých  treba zničiť, namiesto to-

ho,  aby sme  sa vyrovnali  z rôznosťou  názorov a  postojov

a naučili sa spolu s nimi žiť, vtedy sa vlastne dobrý rozpo-

čet zostrojiť ani nedá.  Naša krajina potrebuje dnes silnej-

šie lieky, než sú možnosti štátneho rozpočtu, potrebuje iné-

ho ducha a ten veru nemá svoju kapitolu vyjadriteľnú v koru-

nách.

 

     Inak mi však, milé  kolegyne a kolegovia, dovoľte pred-

ložiť dva pozmeňovacie návrhy. Jeden sa týka tej z troch mo-

cí v štáte, ktorá sa v  našich pomeroch stala tak trochu Po-

poluškou, ide o moc súdnu.

 

     Nezávislé súdnictvo  je alfou a  omegou právneho štátu.

Je to  chrbtová kosť demokracie.  Iba nezávislosť a  kvalita

rozhodovania sudcov je i v časoch politických búrok spôsobi-

lá udržať v krajine slobodu. Pritom moc súdna u nás nemá ten

lesk,  ktorým sa  honosí moc  výkonná, a  ani tú dôstojnosť,

ktorú si prisvojila moc zákonodarná. Byť spravodlivým sudcom

je často  spojené s osobným  rizikom. Dobrý právnik  si dnes

oveľa  lepšie zarobí  mimo súdnictva.  Moratórium uvalené na

platy sudcov, tak ako to  navrhuje štátny rozpočet na budúci

rok, by  bolo vlastne tretím  rokom ich stagnácie.  Čím ich,

práve tých, čo sú kvalitní  a dobrí, chceme v súdnictve udr-

žať? Preto navrhujem vypustiť článok VII návrhu zákona a os-

tatné  články prečíslovať.  Som presvedčený,  že tým urobíme

dobrú službu nielen samotným sudcom,  ale i mladej a krehkej

demokracii na Slovensku.

 

     Mimochodom,  dámy a  páni, každoročná  prax novelizácie

desiatok zákonov  v rámci zákona o  štátnom rozpočte je zlým

vysvedčením našej  zákonodarnej práce. Prijímame  tu zákony,

na ktoré táto spoločnosť nemá peniaze. Túto stránku legisla-

tívneho procesu však musí strážiť predovšetkým vláda. Pritom

si nepamätám, kedy by si vláda v priebehu roka nad týmto lá-

mala hlavu. Až na konci roka, keď sa schvaľuje rozpočet, od-

razu zbadá,  že všetko, čo sa  v spoločnosti záväzne zákonom

sľúbilo, nie  je kryté tým, čo  štát má. A tak  sa potom po-

tichu novelizuje. Zmeniť to nebude  možné tak, že nový roko-

vací poriadok to jednoducho zakáže a ustanoví, aby sa prijí-

mal rozpočet bez týchto novelizácií. Tu treba zvýšiť celkovú

kvalitu a kvalifikovanosť celého zákonodarného procesu.

 

     Môj druhý návrh sa vzťahuje na kapitolu kancelárie pre-

zidenta. Nerobím  si v tejto  súvislosti žiadne ilúzie,  ale

keby tu náhodou akýmsi zázrakom prevládlo úsilie urobiť pred

Vianocami dobrý skutok a  zastaviť postupnú likvidáciu úradu

symbolu slovenskej  štátnosti, nech je tu  pre takýto postup

predložený príslušný  návrh. Navrhujem preto  zvýšiť výdavky

kapitoly Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky z 96 984

tisíc Sk na úroveň, ktorú mala na tento rok, teda na 121 300

tisíc Sk.  Takéto zvýšenie navrhujem premietnuť  i do stĺpca

mzdy, platy  a ostatné osobné  vyrovnania. Zároveň navrhujem

zvýšiť limit počtu zamestnancov v kapitole Kancelárie prezi-

denta Slovenskej republiky z 50  na 60, teda na úroveň tohto

roka.

 

     Vážené dámy, vážení páni, verím,  že raz príde čas, keď

dobrý návrh prejde, nech ho podá ktokoľvek. A naopak.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Slovo má  pani poslankyňa Kolesárová a  pripraví sa pán

poslanec Benčík z SDĽ.

 

 

 

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený predstavitelia vlády,

     pani poslankyne, páni poslanci,

     vážení prítomní,

 

     pán  spoločný  spravodajca  Maxon  odporučil prijať bod

číslo 11 spoločnej správy 286a,  ktorým by sa v budúcom roku

zvýšila platba štátu za ekonomicky neaktívne osoby 13,7 % zo

70 % na 13,7 % z  80 % minimálnej mzdy do zdravotníctva. Ako

spravodajkyňa k rozpočtu rezortu zdravotníctva som v gesčnom

výbore predložila dva návrhy - na stopercentnú a osemdesiat-

percentnú platbu štátu. Napriek skutočnosti, že výbor odhla-

soval maximálnu,  teda stopercentnú čiastku,  po konzultácii

s odborníkmi a zohľadňujúc reálnu ekonomickú situáciu v štá-

te  stotožňujem sa  s odporúčaním  pána Maxona,  t. j. 80 %,

pričom navrhované zvýšenie možno pokladať za nevyhnutnú pod-

mienku na  fungovanie zdravotníctva. V  tomto zmysle hovoril

aj pán poslanec Šagát.

 

     Vieme, že financií v  zdravotníctve je toľko, že rezort

už 5 rokov končí s  deficitom niekoľko mld Sk. Pri navrhova-

nom rozpočte,  ktorý počíta s platbou  štátu 13,7 % zo  70 %

minimálnej mzdy platnej v roku 1995, by do rezortu malo teo-

reticky prísť 34 mld korún. Táto suma však predpokladá výber

poistného na úrovni  93 %, čo je nereálne.  Napríklad aj So-

ciálna poisťovňa vo svojom  rozpočte kalkuluje s výberom len

na úrovni  90 %. Nereálnosť potvrdil  v našom gesčnom výbore

aj pán  riaditeľ Puha z ministerstva  financií, keď povedal,

že  príjem do  zdravotníctva bude  za tento  rok 1995 oproti

predpokladu nižší  o 2 mld, pričom  v tejto sume je  cca 1,2

mld z  dôvodu nevybraného poistného  a cca 0,8  mld z dôvodu

neplatenia poistného z náhrady miezd, teda za dovolenky.

 

 

     Priemerný výber poistného za všetky zdravotné poisťovne

doteraz v tomto roku je približne 87 %, pričom v neštátnych,

kde ide  o viac ako  milión poistencov, je  výber v priemere

92 % a vo Všebecnej zdravotnej poisťovni, ktorá má cez 4 mi-

lióny poistencov, je  to teda menej ako 87  %. Ťažko predpo-

kladať,  že sa  situácia v  tomto roku  ešte zásadne  zmení,

a preto treba  očakávať, že v roku  1996 sa nenaplní predpo-

klad 34  mld, ale bude  o 1,5 mld  nižší. Ak však  bude štát

platiť odporúčaných  80 % minimálnej mzdy,  dostalo by sa do

zdravotníctva o  1,3 mld korún viac,  a teda tých 34  mld by

bolo takmer reálnych.

 

     Pochopiteľne,  riešenie problémov  vo financovaní zdra-

votníctva treba vidieť v dvoch základných rovinách. V rovine

primeraného prísunu peňažných prostriedkov a v rovine systé-

mových opatrení  v samotnom zdravotníctve.  V takomto zmysle

prebiehalo i rokovanie výboru s predstaviteľmi rezortu a po-

isťovní s cieľom zabezpečiť  zmenami ich činnosti vyšší prí-

sun financií  do zdravotníctva. V  rezorte zdravotníctva ide

najmä o ukončenie prác na štátnej sieti zdravotných zariade-

ní, o  prijatie zákona o  lieku, prijatie komplexu  opatrení

v liekovej politike,  novú kategorizáciu liekov  s preferen-

ciou slovenských, resp.  lacnejších zahraničných liekov, ako

aj o  reguláciu predpisovania liekov  formou istých limitov,

najmä v oblasti primárnej starostlivosti. V oblasti poisťov-

níctva je to skvalitnenie činnosti Všeobecnej zdravotnej po-

isťovne na úrovni výberu  a individuálnej adresnosti platieb

za poskytnutú zdravotnú starostlivosť aspoň na úroveň ostat-

ných poisťovní. V hre je, ako som už uviedla, okolo miliardy

korún.

 

     Ďalším  významným činiteľom  je prepojenie  zdravotného

a nemocenského  poistenia,  kde  zníženie  práceneschopnosti

o 1 % by mohlo priniesť úsporu vo fonde nemocenského poiste-

nia cca 800 mil., čo sa síce netýka priamo zdravotného pois-

tenia, ale v nadväznosti na to sa zvýši príjem do zdravotné-

ho poistenia o cca 200  mil. z titulu navrátenia týchto osôb

do pracovného procesu. Ďalej pri aplikácii regresov zdravot-

ných  poisťovní,  napríklad  za  poškodenie zdravia zavinené

treťou osobou,  je možné podľa expertných  odhadov do budúc-

nosti získať takmer miliardu korún a, pochopiteľne, systémo-

vé  skvalitnenie kontrolnej  a revíznej  činnosti je zdrojom

ďalších skrytých rezerv. Otvoreným  problémom zrelým na rie-

šenie ostáva  aj platba za zdravotnícke  výkony na účely so-

ciálnej starostlivosti. Tieto, ak  by perspektívne boli hra-

dené z rozpočtu Sociálnej  poisťovne, by znamenali pre zdra-

votníctvo úsporu  viac ako 1 mld  korún. Samozrejme, predpo-

kladá  to zmeny  v zákone  o Liečebnom  poriadku a  v zákone

o Sociálnej  poisťovni, takže  ide o  perspektívny príjem až

v roku 1997.

 

     Dámy a páni, v  Českej republike sa jednoznačne znižuje

solidarita  a plánujú  presunúť časť  nákladov na  zdravotnú

starostlivosť na samotných občanov. U  nás zatiaľ nie je po-

trebné k tomu pristúpiť, ale  vyžaduje to kvalitnú prácu re-

zortu, poisťovní, zdravotných zariadení, ale v nemalej miere

i zmenu postojov samotných občanov k vlastnému zdraviu.

 

     Na záver chcem v  predmetnej súvislosti vyjadriť názor,

ku ktorému  som dospela na medzinárodnej  konferencii o per-

spektívach politiky žien po svetovej konferencii žien v roku

1995 v Pekingu, uskutočnenej minulý týždeň vo Viedni. Zisti-

la som, že kým napríklad v Rakúsku, v Spojených štátoch ame-

rických či  v postkomunistických štátoch sa  pri tvorbe roz-

počtu tradične nedostáva dostatok financií na zdravotníctvo,

vzdelávanie či veci sociálne,  v škandinávskych krajinách to

tak nie je. V severských krajinách je však v parlamente a vo

vláde  polovica žien  a, ako  viackrát zdôraznila  napríklad

nórska zástupkyňa ministerstva pre  záležitosti detí a žien,

vždy ide  o preferenciu oblastí, teda  o priority. A pretože

muži sú muži, ale ženy sú matky, ich rozhodovanie má iné di-

menzie. S cieľom vyvážiť uvedené  dva prístupy by bolo preto

vhodné  ďalšiu demokratizáciu  slovenskej spoločnosti spojiť

aj s vytváraním podmienok  na významnejšie zapojenie žien do

rozhodovacích procesov na  všetkých úrovniach nášho politic-

kého i verejného života.

 

     Vážení páni,  verím, že budete, a  to z uvedených dôvo-

dov, takýto trend v Slovenskej republike podporovať.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ďalej  je do rozpravy  prihlásený pán poslanec

Benčík a pripraví sa pán poslanec Fekete.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Vážený pán predseda,

     milé kolegyne,

     vážení kolegovia,

     vážení členovia vlády,

 

     počas prerokovania návrhu rozpočtu na tento rok som na-

mietal, že  návrh okrem samotného rozpočtu  obsahuje aj veľa

noviel a  iných právnych predpisov. Vtedy  som upozornil, že

tento účelový  zlozvyk zaviedol za  federácie vtedajší mini-

ster federácie  a federálnej vlády a  terajší český premiér.

Zmyslom  takéhoto postupu  vtedy bolo  odviesť pozornosť po-

slancov  od problémových  zásahov do  iných právnych  noriem

a uľahčiť tak zákonodarnú činnosť,  ale na úkor kvality. Mňa

vtedy potešilo, a  zrejme aj mnohých z vás,  že na toto moje

vystúpenie  pán podpredseda  vlády Kozlík  reagoval tak,  že

tento nenormálny  postup pri predkladaní  návrhu rozpočtu na

rok 1995 vyvolala situácia s rozpočtovým provizóriom a uvie-

dol, že podobný postup, t.  j. aby súčasne s novým rozpočtom

sa menili aj iné zákony, vláda už v budúcnosti nehodlá prak-

tizovať.  Prešiel rok  a sme  tam, kde  sme boli. Nový návrh

rozpočtu obsahuje 21 noviel,  niektorí kolegovia dokonca na-

vrhli aj  ďalšie zákony pozmeniť  a rozsahom to  síce nie sú

veľké novely, ale významom sú o to vážnejšie.

 

     Všimnite si, že sa menia  a dopĺňajú napríklad také zá-

kony, ako zákon o správe  daní a poplatkov, o zdravotnom po-

istení. Tento zákon, kolegovia a  kolegyne, sme tento rok už

dvakrát  okrem tohto  menili. Nechcel  by som  byť na mieste

tých, ktorí takéto normy  dennodenne aplikujú. Ale meníme aj

zákon o  Sociálnej poisťovni, aj  Zákonník práce, o  štátnom

podniku, o spotrebných daniach a,  aby som bol úplný, o sús-

tave daní a ďalšie. A  taktiež sa navrhuje, aby sa napríklad

s malou  zmenou zákona  66/1994 Z.  z. o  platových pomeroch

prokurátorov  a  právnych  čakateľov  a  zákona  42/1991 Zb.

o platových pomeroch  sudcov a justičných  čakateľov v znení

neskorších predpisov  zmrazili platy prokurátorov  a sudcov.

Takýto návrh je účelový, možno sčasti populistický, ale váž-

ne zasahuje do právnej istoty  a stability, lebo keď valori-

záciu upravuje  zákon a tí, ktorých  sa to dotýka, s  tým aj

počítajú, tak je trúfalosťou,  aby sme takýto zákon zrušili.

Koniec koncov, nemá to ani vecné opodstatnenie. Môžeme orgá-

nom a  pracovníkom prokuratúry a súdov  všeličo vytýkať, na-

príklad  neskoré  vybavovanie  vecí,  pomalosť, malú kvalitu

atď.,  ale nemali  by sme  nevidieť, že  primeraná a zákonom

stanovená odmena  je veľmi významný  činiteľ na stabilizáciu

a normálne fungovanie týchto z hľadiska poriadku, ústavnosti

a čistoty verejného života dôležitých orgánov.

 

     Nehodlám  podrobne  argumentovať  počtom odchádzajúcich

prokurátorov a sudcov  na lepšie platené a často  aj dnes už

pokojnejšie právnické povolanie a neverím,  že by na vás za-

pôsobil aj taký argument, že  nastupujúci sudca v Českej re-

publike má  približne taký plat ako  u nás sudca Najvyššieho

súdu ku koncu svojej  profesnej kariéry. Chcem len podčiark-

nuť, že  takýto postup, t. j.  zmrazenie alebo odloženie zá-

konných náležitostí, sa stáva u nás pravidlom. Oneskorene sa

zvyšujú dôchodky, neúplne  a oneskorene kompenzujeme zrušené

zlacnenie  cestovného, stagnujú  príjmy robotníkov, lekárov,

učiteľov a teraz už aj  prokurátorov a sudcov. Pritom, všim-

nite si, dennodenne  a dneska som tu tiež  počul vo vystúpe-

niach predstaviteľov  koalície, sa vyzdvihujú  priaznivé ma-

kroekonomické výsledky,  čo nespochybňujem a  dokonca vítam,

ale ich nepreceňujme. A otvorene povedzme, že časť makroeko-

nomických  výsledkov je  dôsledkom nie  úspornej, ale  silne

reštriktívnej politiky  vlády a hlavnú  ťarchu nesú obyčajní

ľudia a tzv. uťahovanie opaskov  má svoje hranice a trpezli-

vosť ľudí tiež nie je bez brehov. Aj preto odporúčam z návr-

hu štátneho rozpočtu Slovenskej  republiky na rok 1996, tlač

286, vypustiť články VI a VII.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj  ja. Ďalej v  rozprave vystúpi pán  poslanec

Fekete a pripraví sa pani poslankyňa Aibeková.

 

Poslanec J. Fekete:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení členovia vlády,

     ctený parlament,

     hostia,

 

     hneď  na začiatku  sľubujem, že  nebudem naháňať  slová

a obmedzím sa iba na  najzákladnejšie fakty. V správe, ktorú

predniesol pán spoločný spravodajca,  navrhoval, aby do hla-

sovania  en bloc  bol zaradený  bod 9  z časti  B3 spoločnej

správy, ktorú poznáme pod tlačou číslo 286b. Navrhoval záro-

veň, aby tento bod nebol  prijatý. Ja chcem zabojovať za to,

aby sme o ňom hlasovali samostatne. Odôvodním, prečo.

 

     Podľa najnovších  zistení, veľmi presných,  je v súčas-

nosti na  Slovensku 326 stredných odborných  učilíšť. Z toho

51 patrí  do pôsobnosti ministerstva školstva.  Dobre si za-

pamätajme  tie čísla:  326 a  51. Popritom  ide o učilištia,

ktoré kedysi, ešte tak pred  20 rokmi, pôsobili ako učňovské

školy,  tie boli  neskôr transformované  na stredné  odborné

učilištia a potom patrili  pod kuratelu Správy stredných od-

borných učilíšť.  Keď boli tieto  inštitúcie zrušené, prešli

pod  ochranné  krídla   ministerstva  školstva.  Prechádzali

s nepredstaviteľnými  ťažkosťami,  v  podstate  bez majetku.

A teraz sa  dozvedám, že majú dostať  na investície, rozvoj,

kúpu budov, rozvoj techniky, záchranu  SPV a PPV (to sú pra-

coviská praktického  vyučovania a strediská  praktického vy-

učovania), týchto  51 učilíšť má dostať  iba 40 miliónov Sk,

kým ďalších zvyšných 275 učilíšť  dokopy až 521 miliónov Sk.

Tu vidíme, že to je obrovský nepomer.

 

     Preto som za to, aby sme hlasovali osobitne o tom návr-

hu, ktorý som  spomenul, pretože v ňom je  uvedené, že aspoň

o 30 miliónov treba zvýšiť pre učilištia patriace pod minis-

terstvo školstva.  Nie je to  veľa, ale aj  táto kvapka, pri

tých problémoch, ktoré tam sú, môže pomôcť. Pričom upozorňu-

jem, že na budúci rok sa  bude treba na túto vec pozrieť sú-

stredenejšie a dôslednejšie.

 

     Pozmeňovací návrh odovzdávam pánu spravodajcovi.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Prosím,  pani poslankyňa Aibeková,  a pripraví

sa pán poslanec Baránik.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani podpredsedníčka a páni podpredsedovia vlády,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     keďže k rozpočtu bolo hovorené  už veľa a na mnohé pro-

blémy, pozitíva aj negatíva rozpočtu sa upozornilo, budem vo

svojom vystúpení stručná a  prednesiem iba niekoľko pozmeňo-

vacích návrhov.

 

     V  spoločnej správe  286a bod  18, odporúčaný spoločným

spravodajcom prijať, odporúčam  vyňať na samostatné hlasova-

nie a odporúčam ho neprijať, nakoľko nie je správne uvedený,

nie je v zhode s dikciou §  56 ods. 1 písm. a) zákona Národ-

nej rady  Slovenskej republiky číslo 273/1994  Z. z. v znení

neskorších predpisov. Zmena  citovaného paragrafu má správne

znieť:

 

     "V článku III, v bode 4 v § 56 ods. 1 písm. a) sa číslo

60 nahrádza číslom 70." V spoločnej správe je nesprávne uve-

dená číslovka,  a nie číslo.  Táto zmena sa  dotýka zvýšenia

percenta sumy zo zaplateného poistného, ktoré sú povinné po-

isťovne oznámiť správcovi účtu podľa § 55 citovaného zákona.

Osobne by  som privítala, keby sa  odsúhlasilo prijatie bodu

19 spoločnej správy, podľa ktorého by percento prerozdeľova-

nej sumy zostalo zatiaľ zachované v doterajšom znení. Preto,

ak nebude odsúhlasený bod 18,  prosím, aby bol bod 19 vyňatý

zo  spoločného hlasovania,  pričom ho  odporúčam prijať. Nie

som  proti zmene  prerozdeľovacieho percenta,  odporúčala by

som ho však realizovať po  prvom štvrťroku 1996, po účtovnej

uzávierke hospodárenia poisťovní v roku 1995.

 

 

 

     K článku  IV mám nasledovný  pozmeňovací návrh: Za  bod

5 vložiť nové body 6 a 7, ktoré znejú: § 27 sa dopĺňa novými

odsekmi 3 a 4, ktoré znejú:

 

     "(3) Sociálna  poisťovňa môže na  základe písomnej žia-

dosti osoby uvedenej v § 19 ods. 1 a 2, ktorá je povinná od-

vádzať poistné, v  odôvodnených prípadoch odpustiť povinnosť

platiť penále  podľa predchádzajúcich odsekov,  alebo znížiť

výšku penále podľa ods. 2 až do výšky uvedenej v ods. 1.

 

     (4)  Na konanie  podľa ods.  3 sa  nevzťahujú všeobecné

predpisy o správnom konaní."

 

     Ďalší pozmeňovací  návrh sa týka §  32, ktorý navrhujem

doplniť novým odsekom 5, ktorý znie:

 

     "(5) Na konanie o žiadosti o povolenie splátok súm dlž-

ného poistného podľa  predchádzajúcich odsekov sa nevzťahujú

všeobecné predpisy o správnom konaní."

 

     Doterajšie body 6 a 7 sa označujú ako body 8 a 9.

 

     Návrh nemá vzťah k povinnosti platiť poistné a umožňuje

iba Sociálnej poisťovni pružne reagovať na uvedené body.

 

     Ďalej  mám pozmeňovací  návrh, ktorý  sa týka spoločnej

správy 286b, časť  B.1, bod 9, a odporúčam  ho vyňať zo spo-

ločného hlasovania. Spoločný spravodajca odporúčal tento bod

zamietnuť, ja ho odporúčam prijať.

 

     Ide o  odporúčanie Výboru Národnej  rady Slovenskej re-

publiky  pre zdravotníctvo  a sociálne  veci zvýšiť  výdavky

rozpočtovej  kapitoly  ministerstva  práce,  sociálnych vecí

a rodiny o 20 mil. Sk a to v časti kapitálové výdavky na do-

končenie rozostavaných stavieb. Navrhované investičné výdav-

ky, rozpočtované  pre rezort ministerstva  práce, sociálnych

vecí a rodiny, totiž  neumožnia realizovať rekonštrukcie ob-

jektov úradov práce,  získaných bezodplatným prevodom správy

majetku štátu.

 

     Ďalej navrhujem na zabezpečenie sociálnej starostlivos-

ti zvýšiť  kapitálové výdavky rozpočtované  v kapitole Mini-

sterstva  vnútra Slovenskej  republiky o  sumu 101  mil. Sk.

Touto sumou by sa riešilo dokončenie stavieb domovov dôchod-

cov  - Trenčín,  Košice, Bratislava-Rača  a Ústavu sociálnej

starostlivosti Bratislava-Dúbravská cesta, ktoré boli začaté

v rokoch 1988 a 1991.

 

     V spoločnej správe 286b, časť B.4 bod 4 navrhujem dopl-

niť o termín splnenia  úloh pre rezort Ministerstva zdravot-

níctva Slovenskej  republiky, a to  do 30. júna  1996. Výbor

pre zdravotníctvo  a sociálne veci  odsúhlasil úlohy uvedené

pod týmto bodom, lebo si uvedomujeme, že iba žiadať zvýšenie

finančných prostriedkov pre rozpočtovú kapitolu ministerstva

zdravotníctva  je nedostatočné  a že  na efektívne  využitie

týchto prostriedkov je nevyhnutné realizovať aj kroky k zvý-

šeniu finančnej disciplíny.

 

     To by  bolo z mojej  strany všetko. Tieto  pozmeňovacie

návrhy odovzdávam v písomnej podobe.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne pani poslankyni. Ďalej vystúpi pán posla-

nec Baránik a pripraví sa pán poslanec Urban.

 

 

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani podpredsedníčka vlády,

     páni podpredsedovia vlády,

     vážené dámy a páni,

     vážení hostia,

 

     štátny rozpočet je  najdôležitejším nástrojom štátu pri

realizácii  finančnej  politiky.  Cez  jeho  kanály dochádza

k prerozdeľovaniu  prostriedkov, ktoré  plynú z  podnikateľ-

ských aktivít a prostriedkov zamestnaného obyvateľstva, kto-

ré sa cez plnenie daňových povinností podieľa na financovaní

funkcií štátu.

 

     Štát od prvopočiatku svojej  existencie prevzal na seba

funkciu ochrany svojho obyvateľstva. Všeobecne sa táto funk-

cia považuje za najdôležitejšiu.  Náš štát ešte nemá vybudo-

vané orgány na plnenie tejto funkcie, musíme si ich ešte len

dobudovať  na  takú  úroveň,  aby  sme  sa  nemuseli  obávať

o vlastnú bezpečnosť. Preto prostriedky vynaložené v štátnom

rozpočte na obranu a bezpečnosť nepovažujem za prehnané.

 

     Druhou  funkciou je  sociálna funkcia.  Povinnosť plniť

sociálnu funkciu  vyplýva z ústavy,  ktorá v článku  55 ods.

1 hovorí, že  "hospodárstvo Slovenskej republiky  sa zakladá

na  princípoch  sociálne  a  ekologicky orientovanej trhovej

ekonomiky". Z  toho vyplýva štátu  povinnosť zabezpečiť takú

sociálnu politiku, ktorá je primeraná rozvoju ekonomiky. So-

ciálne zabezpečenie by nemalo klesnúť pod dosiahnutú úroveň,

preto vláda právom žiada  na sociálnu politiku zvýšenie pro-

striedkov  v  súlade  so  schválenými sociálnymi opatreniami

platnými na rok 1996.

 

     Škoda, že  najmenej prostriedkov pripadá, čo  by z hľa-

diska  naliehavosti malo  mať prioritu,  na podporu  rozvoja

ekonomiky priamou účasťou pri zakladaní rozhodujúcich štruk-

turálnych projektov,  ako aj pri  podpore rozvojových impul-

zov, ku ktorým začleňujeme  budovanie líniových stavieb, ob-

novu výstavby bytov, rozvoj  vedy a techniky, podporu malého

a stredného podnikania, ale absentujú prostriedky na podporu

nových technológií.

 

     Najprv  sa pristavím  pri analýze  príjmov. V porovnaní

s doterajším vývojom  príjmov z prechádzajúcich  rokov pred-

pokladaný príjem 162 mld Sk je významný úspech. Súvisí hlav-

ne s  dobrými hospodárskymi výsledkami v  tomto roku a pred-

pokladaným vývojom  v budúcom roku. 162  mld je krásny údaj.

Ale mohol by  byť väčší, keby sa v období  rokov 1990 a 1991

neboli realizovali niektoré kroky hospodárskej politiky tak,

ako sa  realizovali. Mám na  zreteli hlavne devalváciu  meny

a konverziu zbrojnej výroby.  Devalvácia meny bola nevyhnut-

ná. Ale či sa mala realizovať tak, ako sa realizovala, možno

pochybovať. Dnes  už nič proti tomu  nezmôžeme. Ale treba si

uvedomiť, že mala negatívny dosah na štátny rozpočet.

 

     Devalvácia  uľahčila vstup  našej produkcie  na západné

trhy  a  súčasne  umožnila  realizáciu zahranično-obchodných

operácií v konvertibilnej mene.  To umožnilo získať valutové

zdroje na realizáciu dovozu a realizáciu vnútornej konverti-

bility meny. Tým, že dolár  sa prakticky v roku 1990 dvojná-

sobne zhodnotil, každé zvýšenie nášho vývozu znamená súčasne

aj zvýšenie  straty vo vnútornej  ekonomike. Máme síce  viac

valutových zdrojov,  ale každé zvýšenie  znamená aj zvýšenie

straty zo zníženia efektu našej meny. Čiže došlo k znehodno-

teniu našej národnej práce. Podľa kvantifikácie, ktorú sa mi

podarilo  zrealizovať, strata  v rozpočte  pri objeme vývozu

v čiastke 250 mld je zhruba 26 mld. Škoda, že ich nemáme.

 

      Druhý handicap pre príjmy štátneho rozpočtu je 321 ti-

síc nezamestnaných. Keby súčasní nezamestnaní boli v pracov-

nom procese, vytvorili by zdroje  pre štátny rozpočet v roz-

sahu 28 mld. Oba zdroje príjmov predstavujú pomyselnú stratu

štátneho rozpočtu 54 mld. Mať tak tieto zdroje, prerokovanie

štátneho rozpočtu by dnes malo celkom iný rámec. V uvedených

problémoch  väzí aj  podstata ťažkostí  v sociálnej  oblasti

tým,  že proces  sociálnej diferenciácie  prebieha tak,  ako

prebieha. Nechcem sa dotýkať  ďalších problémov, ktoré súvi-

sia so  sociálnom diferenciáciou a  majú svoje korene  v ne-

správnej  hospodárskej politike  z prednovembrového obdobia.

K ďalším  stratám  príjmov  štátneho  rozpočtu patria daňové

úniky v rôznej podobe. Dnes už poznáme podstatnú časť úniko-

vých kanálov. Treba prijať legislatívne normy, ktoré umožnia

zabrániť veľkému  rozsahu daňových únikov.  Ale to je  úloha

parlamentu, aby  sa v budúcom roku  s tými problémami vyrov-

nal.

 

     Vážené dámy  a páni, rozpočet  treba chápať ako  celok.

Nemožno ho hodnotiť z pohľadu jednotlivých kapitol. Ako roz-

deliť príjmy,  aby sa vydotovali  jednotlivé položky, to  je

najdôležitejšia  otázka  rozpočtovej  politiky.  Na riešenie

tohto problému môže existovať  viac názorov. Spomeniem aspoň

niektoré. Prvý je taký, že každej kapitole možno pridať rov-

nakým percentom rastu. Čiže každá kapitola sa zvýši o rovna-

ký podiel.  Druhý, že sa  vyšpecifikujú priority a  v súlade

s ich váhou  sa zvolia zdroje pre  tieto kapitoly, v ktorých

budú požiadavky prednostne  uspokojené. Z hľadiska ekonomic-

kej racionality by sa  tento prístup mohol zdať najprijateľ-

nejší. Ale  podľa môjho názoru  vláda volila strednú  cestu.

V tejto etape  nemožno vylúčiť časť kapitol,  lebo ani jedna

nie je v takej situácii, že by už v súčasnosti nemala objek-

tívnu potrebu zvýšenia zdrojov. Vzhľadom na túto situáciu sa

vláda  správne rozhodla  zvýšiť v  podstate každú  kapitolu,

pričom za priority zvolila bezpečnosť a sociálnu sféru.

 

     Zvýšenie  objemu 22  mld je  rozdelené takto: Všeobecná

pokladničná správa  je zvýšená o  6 890 miliónov  Sk. Z toho

priame zvýšenie:

 

     - štátna prémia v stavebnom sporení 1 200 mil.,

 

     - dosah nových zákonných úprav 3,5 mld,

 

     - na realizáciu bytovej výstavby 1 mld,

 

     - úprava cien v telekomunikáciách 313 mil.,

 

     - rezerva na štátne záruky 700 mil.,

 

     - a zvýšenie rezervy úradu vlády 750 mil.

 

     Spolu je to 7 453 mil., čo predstavuje 31 % z celkového

zvýšenia výdavkov štátneho rozpočtu.

 

     Na sociálnu oblasť, z toho pre:

 

     - školstvo 2 751 mil.,

 

     - zdravotníctvo 2 276 mil.,

 

     - ministerstvo práce a sociálnych vecí 1 021 mil.

 

     Spolu je to 6 048 mil.,  čo predstavuje 27,5 % z celko-

vého objemu zvýšenia.

 

     Pre bezpečnosť, z toho:

 

     - vnútro 2 605 mil.,

 

     - obrana 688 mil.,

 

     - spravodlivosť 298 mil.,

 

     - Slovenská informačná služba 240 mil.

 

     Spolu je to 3 834 mil.,  čo predstavuje 17,4 % z celko-

vého zvýšenia.

 

     Hospodárske rezorty dostali toľko:

 

     - financie 513 mil.,

 

     - doprava 282 mil.,

 

     - pôdohospodárstvo 250 mil.,

 

     - ministerstvo hospodárstva 244 mil.,

 

     - Úrad pre stratégiu 180 mil.,

 

     - ministerstvo životného prostredia 159 mil.,

 

     - ministerstvo výstavby 139 mil.

 

     Úrad pre stratégiu a  ministerstvo výstavby sú nové po-

ložky vo výdajovej skladbe štátneho rozpočtu.

 

     Spolu  je  to  18 540  mil., čo  predstavuje  prakticky

85 %, zvyšných 15 % je prírastok ostatných kapitol.

 

     Veľmi sa  diskutuje o probléme  zvýšenia výdavkov úradu

vlády,  preto sa  zmienim o  nich bližšie.  V kapitole úradu

vlády dochádza k zvýšeniu pre príspevkové organizácie v roz-

sahu 119,4 mil., z toho  časť pre Slovenskú informačnú agen-

túru  a Inštitút  pre aproximáciu  práva. Kapitálové výdavky

v rozsahu 95 mil., a to na úpravu Miestodržiteľského paláca,

Karácsonyiho  paláca,  kultúrnej  pamiatky  Rusovce,  Bôrika

a úradu  vlády. Prvé  tri položky  sú známe,  ale úrad vlády

a Bôrik sú  tiež v takej  situácii, že nevyhnutne  potrebujú

kapitálové vklady.  Preto položku 95 mil.  Sk nepovažujem za

prehnanú. 40,8 mil. je na  položku tovary a služby. Ide pre-

dovšetkým na náklady na energiu, telefón, telefaxové služby,

cestovné ústavných činiteľov,  dopravné, nájomné, tlmočnícke

a prekladateľské  služby  a  výpočtovú  techniku úradu vlády

a úradom  vlády založených  organizácií. 8  mil. na  poistné

a mzdy.

 

     Vážení, to je spolu 263 700 tisíc. Ani túto položku ne-

možno považovať za prehnanú a nezdôvodniteľnú.

 

     Zvýšenie štátneho dlhu je 2 168 mil. Sk.

 

     Bežné výdavky  z rozpočtu  predstavujú 151 800 mil., čo

predstavuje 80,1  %. Mzdové prostriedky  štátnych zamestnan-

cov, vrátane učiteľov škôl, sudcov  atď., sa zvyšujú o 2 064

mil., čo predstavuje 11,1 % prírastku. Mzdové prostriedky na

školstvo sa zvyšujú o 1,243 mil. Po odpočítaní vplyvu úpravy

na rok 1995 je to navyše o 920 mil.

 

     Niektorí  diskutujúci  tu   vystúpili  a  dokazujú,  že

dochádza k nárastu štátnej  byrokracie. Vážení, uvediem čís-

la, k  akému nárastu počtu pracovníkov  dochádza, aby ste sa

presvedčili, že to nie je pravda. Prírastky jednotlivých ka-

pitol  sú nasledujúce:  Národná rada,  počet pracovníkov  sa

zvýši o 150, na ministerstve  vnútra o 281, ministerstvo za-

hraničných vecí vykazuje 658, ale  v minulom roku neboli za-

hrnutí do kapitoly ministerstva zahraničných vecí pracovníci

diplomatických služieb a  obchodných zastupiteľstiev, tak tá

položka 658 reprezentuje aj týchto pracovníkov. Ministerstvo

výstavby 148  - to nebolo  rozpočtované, Úrad pre  stratégiu

193 - to  tiež nebolo rozpočtované v roku  1995. Ostatné 73.

Čiže spolu je  to 1 503 pracovníkov, a nie,  vážení, o 3 500

pracovníkov, ako  to tu bolo uvedené.  K poklesu dochádza na

ministerstve spravodlivosti  o 66 pracovníkov,  na minister-

stve dopravy 47,  ministerstve hospodárstva 36, ministerstve

školstva 17 a kancelárie  prezidenta o 10 pracovníkov. Spolu

Spolu  je to  176 pracovníkov.  Takže nejde  o nejaký nárast

počtu pracovníkov ústredných orgánov, ktorý by spôsobil zvý-

šenie štátnej byrokracie.

 

     Aj keď rozpočet predpokladá nárast prostriedkov na vedu

a techniku o 14 %, čo  je 2,7 miliardy korún, prostriedky na

vedu a  techniku pre vysoké školy  sú neuspokojivé. Rozpočet

počíta, že školstvo môže zvýšiť prostriedky na vedu zo zdro-

jov grantov,  ktoré bude možné  získať z prostriedkov  Úradu

pre  stratégiu spoločnosti,  vedu a  techniku. Napriek tejto

možnosti  som presvedčený,  že školstvo  nemá prostriedky na

výchovu  vedeckého  dorastu  v  rámci doktorandského štúdia.

Preto k tomuto problému podám pozmeňovací návrh.

 

     Vážené dámy a páni, v posledných štyroch rokoch do roz-

počtu  v rámci  kapitoly ministerstva  školstva ako menovitá

úloha boli  zahrnuté prostriedky pre  Ekonomickú univerzitu.

V tomto roku to  zatiaľ nie je. Chcem vás  upozorniť na nie-

koľko  skutočností.  Ekonomická  univerzita  je v súčasnosti

rozmiestnená v dvoch budovách, a síce na Odbojárov a v Petr-

žalke na Dolnozemskej. Ale budova na Odbojárov bola dokonče-

ná v šesťdesiatom roku,  investorom bola Vysoká škola ekono-

mická. Tesne  pred odovzdaním došlo  k zmene zákona  a podľa

novej úpravy investorom mohla byť len Univerzita Komenského.

Preto  táto budova  patrí Univerzite  Komenského. Ekonomická

univerzita má právo v  tejto budove zabezpečovať pedagogický

proces, ale  pripadajú jej len tri  pätiny budovy, farmaceu-

tickej fakulte dve pätiny.  Farmaceutická fakulta je súčasne

v cirkevnej škole na Kalinčiakovej. Keďže táto škola v rámci

reštitúcii  prináleží cirkvi,  cirkev vytláča  farmaceutickú

fakultu, a preto rektor Univerzity Komenského vytláča Ekono-

mickú univerzitu z jej priestorov  na ulici Odbojárov. V ro-

koch 1991, 1992,  1993 a 1994 došlo k  výstavbe novej budovy

pre  Ekonomickú univerzitu  na  Dolnozemskej  1. Ide  o tzv.

stavbu číslo 2.

 

     Vážené dámy a páni, ide  o obrovskú budovu, ktorá je už

stavebne dokončená,  len nie sú  prostriedky na dovybavenie.

Uvediem vám  údaje, aby ste  získali lepšiu predstavu,  o čo

ide. Ide  o deväťpodlažnú budovu,  ktorá má úžitkovú  plochu

17 tisíc  m2, 453 miestností  pre 635 pedagógov  a ostatných

pracovníkov. Posluchárne,  jazykové učebne a  laboratória sú

v počte 117. Pojmú naraz 3 804 poslucháčov. Čiže môžu zabez-

pečovať pre týchto študentov naraz výučbu. Počítačové učebne

sú rozdelené aj v priestoroch chodieb, takže môžu zabezpečo-

vať  výučbu výpočtovej  techniky na  najvyššej možnej úrovni

podľa súčasných predstáv.

 

     Vážené dámy a páni,  Ekonomická univerzita v tomto roku

oslávila 55. výročie. Vychovala  40 000 odborníkov. V súčas-

nosti na nej študuje 11 000 študentov, ale ani  jeden absol-

vent Ekonomickej univerzity sa v posledných rokoch neprihlá-

sil na úrade práce. Konkrétny návrh na zvýšenie prostriedkov

pre Ekonomickú univerzitu uvediem neskoršie.

 

     Pri  zvažovaní hodnoty  rozpočtu treba  zobrať do úvahy

jednu  závažnú  skutočnosť.  Vláda  skutočne pripravuje pred

Vianocami humánny skutok. Naša spoločnosť má obrovskú podlž-

nosť  voči  duchovným  registrovaných  cirkví a náboženských

spoločností. Podľa platnej úpravy  z roku 1990 nástupný plat

mladého kňaza  je 2 000  korún. Vážení, keď  zvážite, že ide

o vysokoškolsky vzdelaného, kde podľa platného zákona absol-

vent vysokej školy dnes nastupuje s platom 3 400 korún, plat

2 000 korún pre vysokoškolsky vzdelaných duchovných je uráž-

kou ich funkcie. Preto  vláda, zvážiac túto skutočnosť, pri-

pravuje nový  platový poriadok a na  realizáciu tohto nového

platového poriadku sú rezervované zdroje v štátnom rozpočte,

v kapitole  ministerstva kultúry.  Podľa  návrhu  bude možné

upraviť platy tak, že sa zvýši objem prostriedkov pre cirkvi

a cirkevné  spoločnosti  v  rozsahu  93,9  milióna korún. To

umožní zvýšiť priemerný plat o 58 %.

 

     Z priemerných  platov najnižší priemerný plat  je v Ži-

dovskej obci, to  je 3 500 korún, v  cirkvi metodistov 3 700

korún a,  žiaľ, aj rímskokatolícka cirkev,  ktorá je najväč-

šia, má len 3 776 korún. Podľa úpravy, ktorú pripravuje vlá-

da, sa zvýši priemerný plat na 7 688 korún. K tomu treba po-

vedať, že zatrieďovanie duchovných do jednotlivých kategórií

nie je veľmi racionálne, že by malo dôjsť k jeho úprave. Tú-

to  úpravu  treba  súčasne  považovať  za začiatok odčinenia

krívd, ktoré sa na duchovných  páchali, a ako povzbudenie do

zodpovednej a náročnej práci pri duchovnej obnove našej spo-

ločnosti.

 

     Vážené  dámy a  páni, osobitným  problémom je  rozpočet

miest a obcí.  Aj ten je skromný. Súhlasím  s návrhom vlády,

že  zdroje pre  mestá  a  obce treba  zabezpečovať systémovo

a zásadne. Tento problém sa bude riešiť v súvislosti s reor-

ganizáciou územnej samosprávy. Súčasný  systém nie je objek-

tívny. Rozdeľuje  prostriedky plošne, ale  zatiaľ spravodli-

vejší systém nikto  nespracoval. Každé zvýšenie prostriedkov

pre mestá  a obce odporúčam prideľovať  na základe konkurzom

schválených projektov. Len tak sa zabezpečí efektívne využi-

tie prostriedkov.

 

     Súhrnné hodnotenie návrhu štátneho rozpočtu na nasledu-

júci rok  je takéto: Príjmy sa  zvýšia v roku 1996  o l6 mi-

liárd,  výdavky o  22 miliárd,  štátny dlh  o 2,2  miliardy,

schodok štátneho rozpočtu o 6 miliárd, fiškálny schodok bude

v rozsahu 5  až 7,5 miliardy  korún. Podľa platnej  metodiky

Medzinárodného  menového  fondu  a  Svetovej  banky skutočný

schodok štátneho rozpočtu, ako to už tu pán podpredseda vlá-

dy spomínal, bude predstavovať 1,2 % podielu z HDP.

 

     Vážené dámy a páni, v  diskusii tu bolo niekoľko medzi-

národných porovnaní. Chcem upozorniť, že medzinárodné porov-

návania  nemožno chápať  mechanicky. Hlavne  nie v príjmovej

a sociálnej oblasti. Sú nereálne, lebo vychádzajú z neporov-

nateľných podmienok.  Preto ich netreba  považovať za smero-

dajnú  informáciu  na  hodnotenie  našich skutočností. Toľko

na  úvod a teraz pozmeňovacie návrhy.

 

     Pozmeňovací návrh číslo 1: Odporúčam  v § 9 číslovku 70

nahradiť číslovkou 75. Ide o úpravu odvodu do zdravotnej po-

isťovne za  poistencov, za ktorých  platí štát. To  znamená,

z čiastky na tento rok 54 zvýšiť na 75.

 

     V článku III v bode 4 § 56 odsek 1 písm. a) sa číslovka

60 nahrádza číslovkou 80.  Ide o proces prerozdeľovania pro-

striedkov medzi zdravotnými poisťovňami.

 

     Pozmeňovací návrh  číslo 3: Viazať  v rozpočte kapitoly

Ministerstva  školstva Slovenskej  republiky 96  miliónov na

kapitálové výdavky s účelovým  viazaním 71 miliónov korún na

dovybavenie  novostavby budovy  Ekonomickej univerzity  a 25

miliónov na zabezpečenie budovy pre Trnavskú univerzitu.

 

     Ďalej v prílohe číslo 2 zákona o štátnom rozpočte v ka-

pitole  ministerstva  školstva  znížiť  položku  640 - bežné

transfery o 70  miliónov a túto sumu účelovo  viazať na pre-

vádzku vysokých škôl a ich  pracovísk v položke 630 - tovary

a služby. Vážené dámy a  páni, vysoké školy, hlavne lekárske

a technického a univerzitného smeru, myslím prírodovednú fa-

kultu, majú na  zabezpečenie prevádzky pedagogického procesu

veľký  nedostatok prostriedkov,  pretože v  roku 1995 oproti

roku 1996 došlo k zníženiu  týchto prostriedkov v rozsahu 40

miliónov korún.

 

     Ďalej  odporúčam  zvýšiť prostriedky kapitoly školstvo,

skupina 2 veda a technika o 40 miliónov  na štipendiá dokto-

randov a odvody do poistných fondov presunom z kapitoly Vše-

obecná pokladničná správa, z rezervy vlády Slovenskej repub-

liky. Tento  návrh je  odôvodnený tým, že vysoké školy podľa

súčasných finančných zdrojov nemajú možnosť efektívne zabez-

pečovať výučbu  doktorandov. Za podmienok,  aké v súčasnosti

platia,  talentovaní študenti  nechcú ísť  na štúdium dokto-

randstva, tým  sa fakticky vysoké školy  pripravujú o budúci

vedecký dorast.

 

     Ďalej odporúčam  v článku XXI za bod 2  vložiť nový bod

3 ktorý znie:  Ustanovenie § 16 v  odseku 10 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky číslo  274/1994 Zb. z. o Sociálnej

poisťovni v znení zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

číslo 374/1994  Z. z. sa  v roku 1996  nepoužije.  Ďalší bod

3 sa označuje ako bod 4.

 

     Siedmy pozmeňovací návrh: V článku  XVII v bode 5, kto-

rým sa  nahrádza príloha k  zákonu číslo 286/1992  Zb. o da-

niach z príjmov, sa prílohou  číslo 6 tohto zákona v odpiso-

vej skupine číslo 5 dopĺňa položka 5-2-stavby s výnimkou od-

borov uvedených vo štvrtej odpisovej skupine. Stavby zarade-

né do druhej triedy jednotnej klasifikácie stavebných objek-

tov sa podľa platnej prílohy k zákonu 286/1992 Zb. o daniach

z príjmov  odpisujú v  piatej odpisovej  skupine. Vypustením

tejto položky by nedopatrením došlo k ich preradeniu do pia-

tej odpisovej skupiny s dobou odpisovania 50 rokov do druhej

odpisovej skupiny s dobou odpisovania 8 rokov.

 

     Ako  ďalšie  mám  pozmeňovacie  návrhy  k zákonu  číslo

92/1991 Zb. a ďalším novelám,  ktoré  nechcem  čítať, ale sú

tu uvedené, a zákon Národnej rady Slovenskej  republiky čís-

lo  190/1995  Z. z.,  ktorý sa  mení a  dopĺňa  takto - § 24

odsek 5  znie: "Ministerstvo  financií odovzdá fondu,"  mys-

lí  sa tým  Fond  národného  majetku  Slovenskej  republiky,

"zoznam platne zaregistrovaných  majiteľov kupónov. Fond za-

bezpečí vydanie dlhopisov podľa odseku 4 a ich zápis na účet

majiteľov cenných  papierov v Stredisku  cenných papierov do

2. januára 1996."  Je to preto, lebo v  pôvodnom návrhu bolo

k 1. januáru 1995 a 1. január  pripadá na nedeľu. § 25 znie:

"Privatizačná vlna je časové obdobie, ktoré začína dňom emi-

sie dlhopisov fondu podľa § 22 ods.  2 a § 24 ods. 3 a končí

uplynutím lehoty podľa § 26 ods. 12."

 

     Tretí pozmeňovací  návrh: Doterajšie znenie §  46 sa o-

značuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie: "Vlá-

da Slovenskej  republiky ustanoví nariadením  ďalšie podrob-

nosti  pri nakladaní  s dlhopisom  fondu podľa  § 24  zákona

a určí organizátora verejného trhu, ktorý bude oprávnený or-

ganizovať obchodovanie s dlhopisom  fondu a oprávnenými oso-

bami a niektoré jeho  povinnosti pri organizovaní obchodova-

nia s dlhopismi fondu."

 

     To je všetko, ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja pánu poslancovi. Ďalej v rozprave vystúpi

pán poslanec Urban a pripraví sa pani poslankyňa Schmögnero-

vá. Predtým s faktickou poznámkou pán poslanec Vaškovič.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Vážený pán predseda,

 

     budem stručný.  Chcem len zareagovať  na ten počet  za-

mestnancov.  Budem citovať  zo štátneho  rozpočtu: Počet za-

mestnancov, bez  rezervy vo Všeobecnej  pokladničnej správe,

je v porovnaní s úlohou v roku 1995 vyšší o 3 498 zamestnan-

cov.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno. Nech sa páči, pán poslanec Urban.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     nepriaznivá  situácia vo  výstavbe bytov  v rámci celej

republiky sa prejavuje aj  v rezorte ministerstva obrany pri

zabezpečovaní bytov pre vojakov z povolania. Rozpad pôvodné-

ho systému  získavania bytov v rámci  komplexnej bytovej vý-

stavby pre  armádu spôsobil nemalé  ťažkosti pri plnení  so-

ciálnych  potrieb vojakov  z povolania  v podmienkach Armády

Slovenskej republiky.

 

     Z  uvedeného  dôvodu  rezort  ministerstva  obrany, aby

plnil  úlohu, ktorá  vyplýva z  odseku 3  § 28  zákona číslo

361/1992 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov, zria-

dil príspevkovú organizáciu - Bytovú agentúru rezortu minis-

terstva obrany. Pomocou úveru, nemalého úveru, ktorý získala

táto  organizácia, a  z vlastných  investičných prostriedkov

dokázal rezort  ministerstva obrany od roku  1993, čo je rok

vzniku našej armády, zabezpečiť 1 440 bytov. Tieto boli pri-

deľované hlavne vojakom z  povolania, ktorí v rámci federál-

nej  armády pôsobili  na území  Českej republiky  a po  roku

1993 sa rozhodli stať  sa vojakmi Armády Slovenskej republi-

ky.

 

     Vyriešení však  neboli najmä vojaci  z povolania, ktorí

pôsobili  pred  rokom  1993  na  území Slovenskej republiky,

resp. tí, ktorí  v tom čase prišli do  Armády Slovenskej re-

publiky. V niektorých mestách,  ako napríklad Prešov, Brati-

slava, Zvolen, Trenčín, je  dnes registrovaných viac ako 300

žiadateľov v  jednej posádke. V posádkach  Košice a Nitra je

to  viac  ako  po  200  žiadateľov.  Takýto počet sa očakáva

vzhľadom na redislokáciu aj v posádke Martin. Počet 100 žia-

dateľov je presiahnutý v posádkach Malacky, Pezinok, Liptov-

ský Mikuláš a Piešťany. Celkove  je v súčasnosti v rámci re-

zortu zaregistrovaných 3 358 žiadateľov o byt.

 

     Na ilustráciu  vážnosti situácie v tejto  oblasti v re-

zorte ministerstva obrany uvádzam aj  to, že zo sumy 308 mi-

liónov Sk, ktoré určuje, alebo navrhuje dnešný štátny rozpo-

čet na  budúci rok na kapitálové  výdavky rozpočtového úseku

ministerstva obrany,  sa predpokladá  v rezorte poskytnúť na

riešenie  najzávažnejších problémov  v bytovej  oblasti sumu

viac ako 217 miliónov Sk. Toto opatrenie však v žiadnom prí-

pade nemôže  vyriešiť veľmi zložitú, až  kritickú bytovú si-

tuáciu  vojakov z  povolania i  občianskych zamestnancov ani

v posádkach, ktoré som uviedol.

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     na základe uvedených skutočností navrhujem, aby v časti

Všeobecná pokladničná správa, skupina  8, zo sumy určenej na

realizáciu  bytovej politiky  v čiastke  1 miliarda  Sk bolo

účelovo viazaných 200 miliónov Sk  na nákup a výstavbu bytov

pre rezort Ministerstva obrany  Slovenskej republiky, s uve-

dením v zákone Národnej  rady Slovenskej republiky o štátnom

rozpočte na rok 1996.  Uvedená čiastka síce nevyrieši bytovú

situáciu v rezorte ministerstva  obrany, ale pomôže vyriešiť

problémy v  tých najzložitejších posádkach,  s najnepriazni-

vejšou bytovou situáciou, ako sú Prešov, Martin, Bratislava,

Nitra, Trenčín a Zvolen-Sliač.

 

     Ďakujem za podporu tohto návrhu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi. V  rozprave teraz vystúpi pani

poslankyňa Schmögnerová a pripraví sa pán poslanec Pacola.

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení dvaja členovia vlády,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     štátny rozpočet je  vyjadrením politických priorít vlá-

dy, jej predstáv, ako tieto priority realizovať. Prirodzene,

musí  vychádzať aj  z reálnych  možností hospodárstva,  nech

rozpočet zostavuje tá či oná  vláda. Nebudem sa preto zaobe-

rať  východiskami rozpočtu,  ktoré sú  dané dosiahnutými vý-

sledkami v hospodárstve,  a pokračujúcimi, resp. zotrvačnými

tendenciami vývoja hospodárstva v budúcom roku. Sústredím sa

najskôr na politické priority,  zabudované v návrhu štátneho

rozpočtu na rok 1996, a na ich účinky na hospodárstvo.

 

     Vo výdavkovej časti rozpočtu  v dvoch tretinách rozpoč-

tov kapitol  je rast výdavkov  pod úrovňou, resp.  na úrovni

predpokladanej miery ročného rastu  cien. Sú medzi nimi také

dôležité  kapitoly, ako  kapitola ministerstva pôdohospodár-

stva, ministerstva  dopravy, pôšt a  telekomunikácií, v kto-

rých  je nominálny  rast výdavkov  102, resp.  104 %. Zvlášť

kritickým už po štvrtýkrát sú výdavky určené pre zdravotníc-

tvo. Ak  sa uskutočnia odvody  zo štátneho rozpočtu  do Vše-

obecnej zdravotnej  poisťovne na navrhovanej úrovni  70 % zo

zákonom stanovenej čiastky, bude  to mať za následok deficit

vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni na úrovni skoro 4 miliárd

Sk. Odrazí sa to už po štvrtýkrát po sebe na ďalšom znižova-

ní úrovne zdravotníctva a koniec koncov na zdravotnej úrovni

spoločnosti. Kedy sa takáto degradácia zdravotnej starostli-

vosti zastaví?

 

     Zdravotníctvo a  školstvo sa tradične  interpretujú ako

odvetvia,  ktoré spotrebúvajú.  Nechápu sa  ako odvetvia, od

úrovne  ktorých  závisí  náš  najdôležitejší výrobný faktor,

ľudský činiteľ. Je chronicky známe, že iba tu môžeme dosiah-

nuť trvalejšie komparatívne výhody. Ak  sa však na to, už po

šiesty rok, nevytvárajú  podmienky, túto komparatívnu výhodu

slovenská  spoločnosť a  slovenské hospodárstvo  nebude mať.

Čím budeme súťažiť? Nízkou mzdou? Zamestnávatelia a vláda by

si mali už uvedomiť, že tu  sme už narazili na dno, že nízke

mzdy sú už neudržateľné.  Je nepochopiteľné, že pán podpred-

seda vlády si tento fakt  neuvedomuje a že tým pomáha vytvá-

rať mäkké prostredie pre  podniky, čím vlastne umožňuje pod-

nikovej sfére odkladať modernizačné opatrenia na neurčito.

 

     Úsporný rozpočet  pre ministerstvo dopravy  bude zname-

nať,  že ak  sa  nebude  chcieť zvyšovať  deficit, napríklad

v Slovenskej  automobilovej  doprave,  bude  sa  musieť zase

pristupovať k zdražovaniu  cestovného či výluke autobusových

liniek. Znovu to postihne tých, ktorí sú odkázaní na verejnú

dopravu do  práce, t.j. sociálne  slabšie skupiny. Preto  mi

v súvislosti s  tým dovoľte predniesť  jeden pozmeňovací ná-

vrh. Dotýka sa kapitoly ministerstva dopravy, pôšt a teleko-

munikácií, kde bežné transfery pre autobusovú dopravu, vyko-

návanú  štátnymi podnikmi  Slovenskej automobilovej dopravy,

sú  rozpočtované  v  sume  783  miliónov  Sk. Odporúčam túto

čiastku  zvýšiť na  1,2 miliardy  Sk a  uhradiť ju z rezervy

vlády.

 

     Znižovanie percenta poistného plateného štátom na nemo-

censké zo 4,8 % na 3,8 % do nemocenského fondu Sociálnej po-

isťovne  je v  protirečení s  rozpočtom Sociálnej poisťovne,

ale i s pripravovaným nariadením ministerstva práce, sociál-

nych vecí a rodiny, ktorý  počíta so zvýšením maximálnej vý-

mery čistej dennej dávky z  200 na 250 Sk. Zvýšenie nemocen-

skej dávky je takýmto znížením odvodovej povinnosti zo štát-

neho rozpočtu znemožnené. Vláda  prenáša náklady na zvyšova-

nie dôchodkov z titulu  rastu životných nákladov na Sociálnu

poisťovňu. Inými slovami, na jednej strane v štátnom rozpoč-

te sa tým ušetrí 1,4 miliardy Sk, na druhej strane to vytvá-

ra napätú situáciu v Sociálnej  poisťovni - a nutnosť udržať

vysoké odvodové zaťaženie  zamestnancov a zamestnávateľov na

ďalšie roky, ktoré je jedno z najvyšších v strednej Európe.

 

     Pripravuje sa nové územné usporiadanie, ktorému by mala

predchádzať nová deľba kompetencií.  Zámerom by malo byť po-

silniť kompetencie samospráv na lokálnej úrovni. Vyžaduje to

i finančne  posilniť miestne  rozpočty. Inými  slovami, pod-

statne zvýšiť podiel rozpočtov miest a obcí na tzv. podielo-

vých  daniach,  ktoré  sa  koniec  koncov  vytvárajú v území

a z ktorých  by sa do značnej  miery mali financovať potreby

rozvoja  územia. Oproti  požiadavke Združenia  miest a  obcí

Slovenska na  dolnej hranici potrieb  6,5 miliardy Sk  však,

podľa návrhu rozpočtu, lokálne rozpočty z republikových daní

dostanú iba 6 miliárd Sk. Zvyšok majú získať zo zvýšenej da-

ne z nehnuteľností, ktorou sa ďalej zvyšuje daňové zaťaženie

občanov i  podnikov. V roku  1996 to predstavuje  600 až 700

miliónov Sk.  Priame finančné transfery  na výkon samospráv-

nych funkcií a na mestskú hromadnú dopravu zostávajú na rov-

nakej úrovni. Aké to bude mať dosahy? Ohrozenie výkonu funk-

cií samospráv. Pokračovanie kritickej situácie mestskej hro-

madnej dopravy v Bratislave a v Košiciach, atď.

 

     Výdavky štátneho  rozpočtu na rok 1996  rastú ako celok

o 13,2  %. Ak  niektoré  rozpočtové  kapitoly sú  hlboko pod

priemerom, musia  iné výdavky rásť s  vyššou dynamikou. Naj-

vyššiu dynamiku  majú niektoré silové  rezorty: ministerstvo

vnútra 115  %, Slovenská informačná  služba 147 %.  Rekordný

rast výdavkov sa navrhuje pre úrad vlády 275 %. Mohli by sme

to bagatelizovať, keby aj v absolútnych číslach nešlo o veľ-

ké  čiastky,  napríklad  v  kapitole  Slovenskej informačnej

služby  o 759,6  milióna Sk.  Ako som  už naznačila, výdavky

väčšiny kapitol sa navrhujú  pod očakávanou mierou inflácie,

takže  reálne  zabezpečenie  potrieb  bude  pod úrovňou roku

1995. Šetrí sa teda iba na  jednom mieste, na inom mieste sa

správa rozšafne až rozhadzovačne.

 

     Rozpočet je aj  finančným vyjadrením hospodárskej poli-

tiky vlády. Podpora hospodárskeho  rastu, ktorá sa toľkokrát

deklaruje, nie  je podložená číslami.  Podpora exportu pred-

pokladá výdavky  300 miliónov Sk,  založenie podpornej banky

100 miliónov Sk. Ak sa  z týchto prostriedkov predpokladá aj

založenie  exportno-importnej banky,  čo by  som prosila vy-

svetliť,  je zrejmé,  že vyčlenené  zdroje sú  nedostatočné.

Predpokladá sa podpora malému  a strednému podnikaniu v roz-

sahu  ako v  minulom roku.  Bohužiaľ, ako  vieme za prvé tri

štvrťroky sa ani táto podpora  pre malé a stredné podnikanie

nečerpala. Z rozpočtových zdrojov sa poskytuje stavebná pré-

mia na úrovni predošlých rokov.

 

     Vo Všeobecnej pokladničnej správe  je určená 1 miliarda

Sk na hypotekárne úvery, čo je jediný dodatočný výdavok roz-

počtu na bytovú politiku.  Vláda predpokladá využiť mimoroz-

počtové zdroje z Fondu národného majetku na úrovni 4 miliárd

Sk a emitovať  dlhopisy vo výške 3 miliárd  Sk. Treba dodať,

že pri  posudzovaní návrhu použitia  majetku Fondu národného

majetku na rok 1996 sme neboli informovaní, aké je zamýšľané

použitie zdrojov. Treba dodať i to, že dlhopisy vlastne zvy-

šujú vnútorný  dlh štátu, t.j.  predstavujú výdavky budúcich

období.

 

     Na príjmovej strane rozpočtu  treba upozorniť na to, že

rýchlo  rastú  daňové  príjmy.  Rozpočtovaný  nárast príjmov

z daní  fyzických osôb  je 22,7  % a  nárast príjmov  z dane

z pridanej hodnoty o 26,6 %. Poukazuje to  na to, že celkovo

rastie daňové zaťaženie obyvateľstva,  pričom podiel daní od

právnických osôb klesá. K tomu  ešte treba dodať, ako som už

uviedla, zvýšenie  sadzby dane z  nehnuteľností, ktoré ďalej

zaťaží občanov. Daňové  zaťaženie obyvateľstva môžeme hodno-

tiť ako vysoké osobitne pre  tých, ktorých príjmy sú najniž-

šie. Naopak,  najvyššia  daňová sadzba 42 % nad ročný príjem

jeden milión 80 tisíc neobmedzene ďalej nedostatočne zdaňuje

skupiny s najvyšším zárobkom.

 

     Dovoľte  mi  v  tejto  súvislosti predniesť nasledujúci

pozmeňovací návrh. Týka sa článku XVII zákona o štátnom roz-

počte, kde  navrhujem doplniť nový bod  2 a následne ostatné

prečíslovať.  Navrhujem  v  dvoch  najnižších pásmach zvýšiť

hornú hranicu o 50 % a zaradiť nové daňové pásmo, ktoré bude

nad  príjem 1 500 tisíc  a viac  predpokladať  vyššiu daňovú

sadzbu. Návrh s  presným znením odovzdám, tak ako  sme sa na

začiatku dohodli.

 

     V  súvislosti s  novelizáciou zákona  o dani  z príjmov

v tom  istom článku  XVII navrhujem  doplniť aj  nový bod  5

a následne prečíslovať takýmto spôsobom: a) v § 6 ods. 5 vy-

pustiť prvú vetu,  v § 36 ods. 2b  vypustiť znenie "z odmien

členov  štatutárnych orgánov  a ďalších  orgánov právnických

osôb." O čo tu ide? Ide tu o to, že tantiémy, ktoré dostáva-

jú členovia orgánov spoločností, či už predstavenstiev, ale-

bo dozorných  rád, sú zdaňované  osobitne, a to  len daňovou

sadzbou 20 %. Mojím  návrhom  tieto príjmy budú  pripočítané

k ostatným príjmom a budú zdaňované ako ostatné príjmy sadz-

bou, ktorá  je uvedená v §  16 zákona o dani  z príjmov. Ako

som už uviedla, tieto  opatrenia by mohli využiť prerozdeľo-

vaciu funkciu dane  z príjmov na to, aby  sa aspoň čiastočne

zmiernila narastajúca sociálna difereciácia obyvateľstva.

 

     Rast príjmov  v štátnom rozpočte sa  navrhuje na úrovni

110,9 %. Nie sú v ňom však zahrnuté rozsahom významné polož-

ky, ktoré by v ňom zahrnuté mohli byť. Mám tu na mysli daňo-

vé nedoplatky,  z ktorých časť je  zrejme nevymáhateľná, na-

príklad i preto, že sa nerieši dostatočne medzipodniková za-

dlženosť, ktorá v niektorých odvetviach, napríklad v strojá-

renstve, dokonca rastie.

 

     V  rozpočte nie  sú zahrnuté  ani predpokladané  príjmy

z vymáhania penálov a pokút, ktoré podľa dnes novelizovaného

zákona o rozpočtových pravidlách  sa iba tridsiatimi percen-

tami stávajú zdrojom príjmov štátneho rozpočtu. Pritom chcem

upozorniť, že v polovici roka 1995 vymáhané čiastky predsta-

vovali okolo 1,7 miliardy Sk.

 

     Najväčšie politikum je vo  výške deficitu štátneho roz-

počtu. Deficit v percentách  hrubého domáceho produktu pred-

stavuje v  starej metodike 5,1 %  hrubého domáceho produktu,

v novej metodike po odpočítaní  splátok istiny 1,5 % hrubého

domáceho produktu, respektíve v  absolútnej čiastke po prvý-

krát krát  27 miliárd, druhýkrát  8 miliárd Sk.  Je potrebné

zopakovať, že 18,9 miliardy z  výdavkov rozpočtu na rok 1996

predstavuje splácanie  starých dlhov. Štruktúra  dlhu v roku

1996 ukazuje, že výrazne vzrástlo splácanie vnútorného dlhu,

až na 70 %, kým roku 1995 toto predstavovalo iba podiel 48 %.

 

     Financovanie dlhovej  služby sa vláda  rozhodla v plnom

rozsahu hodiť  iba na plecia  daňových poplatníkov. To  bude

znamenať aj v nasledujúcich rokoch nutnosť neprimeraného ob-

medzovania  výdavkov na  sociálnu sféru  či na  rozvoj. Hoci

mohla postupovať  aj inak, ako napríklad  česká vláda, ktorá

trikrát po sebe sanovala štátny rozpočet z príjmov za priva-

tizáciu. Znamená  to, že napríklad  v roku 1996  bude musieť

každý občan  zaplatiť zhruba 6 000 Sk na  dlhovú  službu, že

zhruba každá  piata koruna výdavkov  štátneho rozpočtu pôjde

na splácanie vonkajšej a vnútornej zadlženosti. Keď to takto

pôjde ďalej, akože pôjde, do roku 2001 občan niekoľkonásobne

preplatí to, čo dostane za dlhopis z Fondu národného majetku

k 1. 1. 2001.

 

     Dovoľte mi na záver požiadať, aby sa osobitne hlasovalo

zo správy  286a o bodoch  1, 7, 10,  16, 19, 23  a zo správy

286b v B.1 o  bodoch 2, 13, 14, 15. V B.2  o bodoch 3, 4, 5.

V B.3 o bodoch 3, 5, 6, 7, 9 a v B.4 o bode 8.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja. Vážení  páni poslanci, panie poslankyne,

je  16.32  hodín.  Urobíme  si  prestávku? (Všeobecný súhlas

v sále.) Takže bude prestávka do 16.45 hodiny. Začneme pres-

ne. Do  rozpravy je ďalej prihlásený  a vystúpi pán poslanec

Pacola, po  ňom pán poslanec  Hofbauer. Ešte je  do rozpravy

prihlásených 23 poslancov.

 

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani  poslankyne, páni poslanci,  ktorí ste mimo

rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v rokovaní schôdze.

 

     V rozprave vystúpi pán poslanec Pacola. Nech sa páči.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     chcel by som sa vyjadriť ku kapitole rozpočtu Úradu pre

normalizáciu, meranie a skúšobníctvo. Skôr než začnem, chcel

by som  tu vystúpiť v mene  technikov, inžinierov, vedeckých

a výskumných pracovníkov výrobných  podnikov. Z iných oblas-

tí,  hlavne  zo  školstva,  zdravotníctva, oblasti televízie

a rozhlasu, sú tu ľudia, ktorí  lobbujú za tieto oblasti. Za

oblasť, ktorú chcem reprezentovať ja,  je nás málo. Preto by

som bol rád, aby ste moje vystúpenie aspoň sčasti počúvali.

 

 

     Vážení kolegovia,  návrh rozpočtu Úradu  pre normalizá-

ciu, meranie  a skúšobníctvo bol znížený  o 130 miliónov Sk.

Chcel by  som zdôrazniť, že  táto oblasť je  veľmi dôležitá.

V oblasti metrológie náš štát stojí na takom prahu, že nedo-

kážeme zabezpečiť  ani základnú etalonáž,  samozrejme, s tým

nemôžeme  v  zmysle  zákona  zabezpečovať  pracovné  etalóny

a pracovné meradlá.  Tým, ktorí robíte  v podnikoch, nemusím

zdôrazňovať, o čo vlastne pôjde.

 

     Dovolím si tvrdiť, že naše štátne skúšobníctvo má veľmi

slabé prístrojové vybavenie. Dovolím si  tu tvrdiť, že až na

Štátnu skúšobňu Piešťany, sme vybavení nedostatočne. Nadväz-

ne na to sa vás pýtam: Ako chceme kontrolovať výrobky, ktoré

sa k  nám dovážajú z Európy  alebo z celého sveta?  Potom sa

nečudujme, že na Slovensko sa  dovážajú len pekné obaly, ale

kvalita  výrobkov  je  oveľa  nižšia.  Samozrejme, na druhej

strane, my  si nemáme s čím  tieto výrobky overovať -  či po

metrologickej stránke,  alebo z hľadiska  vybavenia meracích

prístrojov, meracích staníc, skúšobných stendov.

 

     Najboľavejšia oblasť  z tejto trojice  je oblasť normo-

tvorná. Viete,  že sme podpísali  určité dohody s  Európskou

úniou. Naše  ministerstvo obrany podpísalo  dohody vo Viedni

a nadväzne na to, keď chceme  vstúpiť do určitých už zabeha-

ných normotvorných a normalizačných štruktúr a v Európe, ako

sú CEN, CENELE,  ATCA, kde už Česká republika,  Poľsko a os-

tatné krajiny  sú, keď chceme zachytiť  tento trend, mali by

sme  na Slovensku  ročne preložiť,  to znamená harmonizovať,

okolo 4 500 noriem. Žiaľ, kapacity, a, samozrejme, s tým sú-

visiace financie nám umožňujú ročne preložiť iba 500 noriem.

Chcem podotknúť,  že i po nedávno  prijatom jazykovom zákone

musíme i tie normy, ktoré  sa používali v nemeckom alebo an-

glickom jazyku, preložiť do slovenského jazyka.

 

     Vážení kolegovia, keď nemáme  zabezpečené tieto tri ob-

lasti, t. j. normalizáciu,  skúšobníctvo a metrológiu, nemu-

sím vám hovoriť,  že v našich podnikoch nemáme  v zmysle eu-

rópskych noriem  ISO9000 zabezpečený systém  riadenia akosti

výroby v  zmysle týchto noriem. Keď  nemáme preložené normy,

nemáme dostatok  skúšobných laboratórií v  zmysle európskych

noriem  radu  45000  zase  nemáme  akreditované laboratóriá.

V dôsledku toho výrobky zo Slovenska nemôžu opúšťať túto re-

publiku ako  výrobky vysokej kvality. Dať  si takéto výrobky

overiť v zahraničí, to sú obrovské náklady.

 

     V normotvornej oblasti by  som chcel ešte zdôrazniť to,

že naši  technici, naši výskumníci,  vývojoví pracovníci pri

konštrukcii, pri vývoji, pri  overovacích sériách, pri zavá-

dzaní nových výrob, keď  nemajú aktuálne normy, ktoré harmo-

nizujú s  normami Európskeho spoločenstva,  nemajú šancu ta-

kýmto spôsobom, s výrobkami,  ktoré budú zastarané, preraziť

na tento trh.  Vieme, že v západnej Európe  sa už pripravujú

nové normy. Naše normy sú  síce záväzné, ale nikto ich nedo-

držoval. Na  Západe normy nie  sú záväzné, ale  každý sa ich

snaží dodržiavať. Chcem však zdôrazniť, že vyhlášky, smerni-

ce,  ktoré vychádzajú  teraz, od roku 1996, prípande od roku

1997, budú veľmi prísne, hlavne  ak sa týkajú ochrany ovzdu-

šia, pôdy  a vody. Ak naše  výrobky tieto normy nepodchytia,

garantujem  vám, že  takto skonštruované  výrobky z hľadiska

regulovanej  sféry  nemajú  šancu  preraziť  na západný trh.

A nielen na  západný, pretože podľa mojich  informácií už aj

Moskva,  Kyjev  dávajú  veľkú  dôležitosť práve certifikácii

a rôznym schvaľovacím značkám v oblasti regulovanej sféry.

 

     Nadväzne na to, vážení kolegovia,  by som vás chcel po-

prosiť, aby ste tento môj návrh nebrali vôbec ako politický.

Myslím si,  že každý človek  vo výrobe potrebuje  normu. Bez

normy  sú ľudia  v našich  výrobných podnikoch  ako bez ruky

a musíme si  uznať, že naša výroba,  náš priemysel je hnacím

kolesom tejto spoločnosti. Preto  by som vás chcel poprosiť,

aby sme aspoň  určitú čiastku z tých 130  mil., ktoré neboli

schválené,  presunuli  z  kapitoly  Všeobecnej  pokladničnej

správy,  z rezervy  vlády Slovenskej  republiky do  kapitoly

Úradu pre  normalizáciu, metrológiu a  skúšobníctvo na bežné

výdavky a navrhujem presunúť čiastku 25 mil. Sk.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne pánu poslancovi.  Ďalej je prihlásený pán

poslanec Hofbauer a pripraví sa pán poslanec Oravec.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení členovia vlády,

     panie poslankyne, páni poslanci,

 

     so záujmom počúvam dosť hrmotné vyhlásenia príslušníkov

opozície,  ktorými  neuveriteľným  spôsobom  niektorí z nich

znevažujú prerokúvaný  návrh štátneho rozpočtu,  pričom dosť

ma bavia hlavne ostré kritické výhrady predstaviteľov opozí-

cie,  ktorí sedeli  vo vláde  premiéra Moravčíka.  Títo páni

nastúpili do rozbehnutého vlaku štátneho rozpočtu 1994, kto-

rý nekonštruovali,  a vystúpili z neho  pred cieľovou stani-

cou. Takže  z takéhoto aspektu som  tieto vyhlásenia aj bral

na vedomie.

 

     K predkladanému materiálu, ktorý tu prerokúvame, dovoľ-

te mi povedať niekoľko poznámok.

 

     Návrh štátneho  rozpočtu republiky na  bežný kalendárny

rok býva spravidla súčtom  aktív a pasív národného hospodár-

stva,  zdrojov  a  potrieb,  možností  a požiadaviek. Žiadny

štát, pochopiteľne, nedisponuje neobmedzenými zdrojmi, ktoré

by  umožňovali neobmedzené  požadované výdavky, financovanie

a dotácie. Štátny  rozpočet je preto  vždy kompromisom medzi

príjmami a výdajmi, akceptovateľným deficitom, dlhovou služ-

bou a ďalšími blokmi,  ktoré netvoria priamo rozpočet štátu,

sú  naň nadviazané.  Nie je  to, pochopiteľne,  inak ani pri

prerokúvaní návrhu štátneho rozpočtu  na rok 1996, ktorý vy-

pracovala a predložila  vláda po predchádzajúcom prerokovaní

v tripartite, v Hospodárskej rade vlády a vo vláde samotnej.

Tieto momenty tu málokedy  odznievajú, že tento materiál bol

takto detailne prerokúvaný.

 

     Nie je tajomstvom, že prvé požiadavky rezortov presaho-

vali reálny príjem viac ako o 100 mld Sk. Je teda možné kon-

štatovať,  že požiadavky  ani jediného  z ústredných orgánov

nemohli byť v plnom rozsahu  uspokojené a že nejde o potreby

saturované. Ako vždy, výsledný návrh štátneho rozpočtu pred-

stavuje kompromis medzi príjmami a medzi potrebami, čiže vý-

dajmi, pri stanovení hornej prijateľnej hranice štátneho de-

ficitu a  nevyhnutného zabezpečenia splátok  dlhovej služby.

Tieto zásadné kritériá štátny rozpočet rešpektuje v reálnych

objemoch a hlavne v  pravdepodobných zdrojoch. Nebolo by to-

tiž nijako obťažné zvyšovať objemy výdavkov rozpočtových ka-

pitol o nekryté miliardy, ktoré by buď smerovali k rastu in-

flácie,  alebo k  rastu štátneho  deficitu. Bolo  by to však

otvárenie Pandorinej skrinky, prejedanie budúcich príjmov už

v súčasnosti,  a teda  išlo by  o návrat  k modelu,  ktorého

dôsledky  nám v  podstate zanechalo  socialistické hospodár-

stvo. To je cesta neprijateľná.

 

     Výbor pre hospodárstvo,  privatizáciu a podnikanie pre-

rokoval  8  rozpočtových  kapitol  ústredných orgánov, ktoré

gestoruje, a  podrobne sa nimi  zaoberal. K návrhu  kapitoly

ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku vý-

bor akceptoval  návrh štátneho rozpočtu.  Rozprava vo výbore

však  obnažila  značný  okruh  problematiky  tohto  rezortu,

o ktorom v súvislosti s novelizáciu zákona číslo 92/1991 Zb.

o veľkej privatizácii sa predpokladalo, že ministerstvo bude

mať doznievajúci útlmový význam. Zatiaľ skutočnosti tomu ani

zďaleka nenasvedčujú. Proces privatizácie,  a to aj v prípa-

doch malej  privatizácie alebo prvej  vlny veľkej privatizá-

cie, ani  zďaleka nie je  uzavretý, bezproblémový a  bezkon-

fliktný. Pri  kontrole plnenia podmienok  pre sprivatizované

podniky  sa nezriedka  konštatuje nerešpektovanie  podmienok

privatizácie,  a to  v najrôznejších  formách. Nejde  pritom

o náhodné  alebo výnimočne  ojedinelé prípady,  ale o značný

rozsah početnosťou  a objemami. Rezort  teda musí bezpodmie-

nečne  zabezpečovať dôsledne  záujmy štátu  v tejto  oblasti

a túto pôsobnosť nie je žiaduce obmedziť či zastaviť.

 

     Z  rokovania výboru  vyplynula i  požiadavka na  rezort

predložiť na prerokovanie výboru  zameranie činnosti a práce

rezortu aj v súvislosti so súčasnou kompetenčnou pôsobnosťou

a celospoločenskou potrebou, a to  aj v nadväznosti na preu-

kázané potreby, ktoré som uviedol.

 

     Ministerstvo hospodárstva vzhľadom  na postupujúci pro-

ces privatizácie sa na jednej strane síce zbavuje pôsobnosti

voči sprivatizovaným  štátnym podnikom, no  na druhej strane

mu  pribúda rozsiahla  zodpovednosť, ako  aj kompetencia  za

strategické  štátne podniky,  na ktoré  by si  štát ponechal

štátny kontrolný  dohľad. Rezort zabezpečuje  rad niektorých

neodmysliteľných  úloh,  ako  napríklad  likvidáciu jadrovej

elektrárne A1,  úložisko rádioaktívneho odpadu  a ďalšie. U-

znesenie výboru nenavrhlo žiadnu  zmenu návrhu kapitoly roz-

počtu.

 

     Podobne aj v  prípade rozpočtovej kapitoly ministerstva

dopravy, pôšt a telekomunikácií výbor akceptoval návrh štát-

neho rozpočtu. Rozprava k  tomuto rezortu však upozornila na

rad  okolností. Zložitá  je situácia  v oblasti  železničnej

dopravy. Železnica vo všetkých štátoch sveta je ohromne zlo-

žitý mechanizmus s obrovskou  zotrvačnou tradíciou, ktorá sa

zafixovala za  predchádzajúcich 150 rokov  jej vývoja. Nábeh

racionalizačných  reštrukturalizačných  krokov  vo  všetkých

štátoch sveta je spravidla  spojený so značným vnútorným od-

porom tejto inštitúcie.

 

     Nie je to inak ani  u nás. Zákon o Železniciach Sloven-

skej republiky, ktorý bol prijatý v závere roka 1993, vytvo-

ril legislatívne trhové prostredie, obdobné, ako je v Nemec-

ku či v Rakúsku. Avšak  vnútorný mechanizmus železníc sa ne-

uberá týmto trendom.  Namiesto jedného riaditeľstva postupne

vznikli riaditeľstvá štyri a nad nimi jedno generálne riadi-

teľstvo. Teda  v rozpore so  zámermi zákona vznikla  zložitá

a košatá administratívna agenda.

 

     Preprava klesla  na 60 %  objemu roku 1988  a v osobnej

doprave prišlo k výraznej  redukcii prepravy cestujúcich, no

i k zrušeniu  400 vlakových spojov. Je  teda zrejmé, že toto

odvetvie si vytrasovalo jazdu mimo záujmov štátu, záujmu ob-

čanov  a aj  mimo  záujmu  finančných náročností  a možností

štátneho rozpočtu.  Preto výbor po dohode  s pánom ministrom

dohodol  predloženie  koncepčného  materiálu  začiatkom roka

1996 o  tejto problematike, pretože  ju považujeme za  veľmi

vážnu.

 

     S  cieľom rozvoja  siete pozemných  komunikácií, hlavne

dostavby diaľničnej  siete, bol v roku  1993 schválený zákon

o Štátnom cestnom  fonde, ktorého tvorbu  a finančné plnenie

zákon deklaruje.  Dosiaľ však ani raz  neprišlo k realizácii

finančného plnenia  tohto zákona, keď plnenie  fondu v rámci

štátneho  rozpočtu je  upravované vždy  výnimkou zo  zákona.

V období transformácie hospodárstva  je to zrejme odôvodnený

a nevyhnutný krok.  Potom však treba  zobrať na vedomie,  že

prostriedky tohto  fondu sa prelievajú  do spoločenskej spo-

treby.

 

     Pomerne veľa sa tu  hovorilo o finančných prostriedkoch

na dostavbu,  výstavbu  a modernizáciu siete pozemných komu-

nikácií. Chcem upozorniť na  niečo iné. Príprava veľkých lí-

niových stavieb  je nesmierne náročná,  pretože obsahuje vy-

hľadávacie štúdie súborov stavieb, územnoplánovacie dokumen-

tácie veľkých územných celkov, environmentálne štúdie, pred-

bežný  inžiniersko-geologický  a  hydro-geologický  prieskum

trasy, prípravnú dokumentáciu  súborov stavieb, výkup nehnu-

teľností, podrobný  geologický prieskum. Všetky  tieto kroky

sú  finančne ohromne  náročné a  netvoria investičný  náklad

stavby, ale tvoria jeho  predinvestičnú prípravu, ktorú musí

zabezpečiť a znášať rezort, a nie mimorozpočtové zdroje. To-

to je veľmi vážny problém,  s ktorým sa bude vedenie rezortu

zrejme dosť ťažko potýkať.

 

     Ministerstvo výstavby a verejných prác má svoju rozpoč-

tovú kapitolu  postavenú na hranici  zabezpečenia úloh podľa

súčasne platného kompetenčného zákona. Výbor nemal k jej ob-

jemu pripomienky  a doplňovacie návrhy,  no platné uznesenie

neprijal vzhľadom na  neprítomnosť poslancov pri prerokúvaní

tejto rozpočtovej  kapitoly. Výbor súčasne  poveril predsedu

výboru  vyžiadaním  koncepčného  materiálu, dokumentácie ťa-

žiskového úsilia ministerstva a predstavy realizácie, hlavne

v oblasti bytovej výstavby.

 

     S postupujúcim procesom privatizácie, keď prevažná časť

priemyselnej  výroby sa  dostáva mimo  pôsobnosti ústredných

orgánov vlády, narastá  význam Protimonopolného úradu, ktorý

musí  mať nezastupiteľné  postavenie v  tvorbe konkurenčného

prostredia sociálno-trhového hospodárstva. Pri rozbore tejto

rozpočtovej  kapitoly výbor  prijal odporúčanie  a uznesenie

o jej zvýšení  v oblasti bežných výdavkov  o 1,2 milióna ko-

rún, čo by malo  prispieť k stabilizácii profesnej štruktúry

tohto  nezastupiteľného  úradu,  ktorého  význam  - opakujem

- bude s priebehom privatizácie rásť.

 

     Úrad pre normalizáciu, metrológiu  a skúšobníctvo je u-

stanovizňou, ktorá sa nedá obísť pri našom začleňovaní sa do

európskych štruktúr. To čo  sa týka tejto ustanovizne, pove-

dal pán kolega Pacola, preto  neopakujem túto stať. Je iden-

tická.

 

     Rok  1996 je  pre Úrad  priemyselného vlastníctva rokom

šance jeho plného funkčného  rozbehu v Banskej Bystrici, keď

za prvé  tri roky sme boli  v Bratislave svedkom zdôvodňova-

nia, ako a  prečo v Bratislave toto možné  nie je, ako mesto

pre tento úrad nevytvára podmienky  a ako je nevyhnutné dra-

hocennú patentovú literatúru skladovať v kontajneroch v han-

gároch na letisku. V budúcom roku 1996 je zrejme šanca tento

stav obrátiť k pozitívnemu. Rozbor rozpočtovej kapitoly však

preukázal odôvodnenosť zníženia príjmovej  časti o 140 tisíc

a zvýšenie rozpočtovej kapitoly o  6,15 milióna korún s tým,

že funkčnosť úradu bude nabiehať v priebehu roka 1996.

 

     Výbor sa  pri prerokúvaní návrhu  štátneho rozpočtu ako

celku  dotkol aj  ďalších rozpočtových  kapitol. Veľa  sa tu

spomínalo o  Kancelárii Národnej rady  a o Kancelárii  Úradu

vlády Slovenskej republiky. Dotknem sa i týchto.

 

     Kapitolu Kancelárie Národnej  rady Slovenskej republiky

ťažko možno považovať za optimálnu. Národná rada nedisponuje

žiadnymi reprezentačnými objektmi,  ktoré by boli zodpoveda-

júce najvyššej  parlamentnej reprezentácii, ako  je to bežné

vo svete. Stará budova  Národnej rady neprekročila rámec bý-

valého Župného domu a môže sa ľubovoľne rekonštruovať, tento

štandard stále neprekročí.  Takzvané reprezentačné priestory

hradného paláca nesú  všetky predstavy socialistickej archi-

tektúry  od  betónových  trámových  stropov  zodpovedajúcich

epoche socialistického spriemyselňovania,  cez nedôstojné o-

svetlenie železnými svietidlami s holými žiarovkami, cez ne-

estetický a  nefunkčný nábytok až  po dosť náhodilú  zostavu

výtvarnej výzdoby. My sme si už na túto všehochuť zvykli, no

nie je možné nevidieť začudovanie v tvárach najvyšších pred-

staviteľov iných štátov nad  touto našou skutočne svojráznou

štátnou  reprezentáciou. Na  rekonštrukciu barokovej  budovy

západného bastiónu sú zaujímavé štúdie, no od ich realizácie

je veľmi-veľmi ďaleko. Takže v tejto oblasti si treba uvedo-

miť, že  svet si nás bude  tak vážiť a ceniť,  ako si vážime

a ceníme sami seba, vrátane štátnej reprezentácie.

 

     Nedôstojné  a  výsledkom  neprimerané  sú aj podmienky,

v ktorých majú  pracovať a pôsobiť  samotní poslanci, posla-

necký zbor Národnej rady - od štandardu ubytovania, ktorý je

na úrovni robotníckych  hotelov, cez nepostačujúce podmienky

výkonu ich  poslaneckej práce. Toto sa  v plnom rozsahu týka

aj samotného  vedenia Národnej rady.  Veď je nedôstojné,  ak

náš parlament nie je  napríklad schopný vytvoriť kolónu pia-

tich automobilov rovnakého typu a zodpovedajúceho štandardu.

K rozpočtovej  kapitole Národnej  rady sú  vecné pripomienky

smerom nahor.  Ja ich neopakujem, sú  obsiahnuté v spoločnej

správe.

 

     Podobné pripomienky sa vzťahujú aj na Úrad vlády, ktorý

disponuje jedinou neveľkou budovou  na Námestí slobody, kto-

rej rozsah zodpovedá pôvodnej potrebe letného sídla arcibis-

kupa. Takýto štandard možno postačoval pre účely zboru pove-

reníkov po  roku 1945, je  však absolútne nepostačujúci  pre

potrebu vlády zvrchovaného štátu.  Za objekty vládnej repre-

zentácie nie  je možné považovať  socialistickú architektúru

Bôrika s fealovými podhľadmi, či hotel Forum. Mám v čerstvej

pamäti ešte začudovanie  belgického korunného princa, súčas-

ného kráľa Alberta, keď miestom stretnutia rokovania s vlád-

nou reprezentáciou  bol práve tento hotel.  Stretnutie sa u-

skutočnilo medzi  šatňou a recepciou vo  vestibule. Vážme si

sami  seba prinajmenšom  na takej  úrovni ako  naši partneri

v Českej republike, kde vláda i parlament disponujú adekvát-

nymi objektmi dôstojnými zvrchovaného štátu.

 

     Z  ďalších rozpočtových  kapitol si  zaslúžia pozornosť

niektoré rezorty mimo gescie nášho výboru. Tri rezorty pred-

stavujú  spolu  návrh  výdavkov  štátneho  rozpočtu vo výške

61,5 miliardy  korún, teda takmer  tretinu výdavkov štátneho

rozpočtu. Ide  o rezorty práce  a sociálnych vecí,  školstva

a zdravotníctva.  Bolo  by  nesmierne  populárne a politicky

lacné nadvýšiť návrhy výdavkov týchto rezortov do stavu hoj-

nosti o násobky ich rozpočtových kapitol. Domnievam sa však,

že v priebehu roka 1996 bude nevyhnutné čosi oveľa náročnej-

šie.

 

     V rezorte práce a sociálnych  vecí sa v 2. polroku 1995

uskutočnili mimoriadne významné  pozitívne úpravy v prospech

sociálne  slabých a  odkázaných osôb.  V priebehu  roku 1996

však bude nevyhnutné pokročiť i v oblasti redukcie parazito-

vania asociálnych vrstiev  spoločnosti, takých, ktorí praco-

vať nechcú a ani nebudú, alebo pre ktorých zdrojom obživy je

rodenie detí.  Pretože o koľko  viac finančných prostriedkov

sa poskytne  im, o toľko  menej sa môže  dostať tým, ktorých

sociálna potreba je nimi nezavinená, no je odôvodnená a veľ-

mi naliehavá.

 

     V oblasti školstva je nevyhnutné zabezpečiť školskú vý-

učbu  na národnostne  zmiešanom území  tak, aby  neexistoval

prípad,  že dieťa  slovenských  rodičov  by nemalo  v mieste

svojho bydliska  aj slovenskú školu. Pripomínam,  že toto sa

v školskom roku 1995-96 nerealizovalo.

 

     A konečne rezort zdravotníctva svoje problémy stále iba

hrnie pred  sebou. Je rad  sfér, v ktorých  sa transformácia

našej spoločnosti a  hospodárstva výraznou mierou realizova-

la.  O zdravotníctve  sa to  však dosiaľ  povedať nedá.  Rok

1996 by mal byť rokom  obratovým aj v tejto oblasti, pretože

nie je reálne možné  predpokladať pomerné výdavky na jedného

obyvateľa v oblasti zdravotníctva  na úrovni štandardu Švéd-

ska pri hrubom domácom produkte ako na úrovni Slovenska.

 

 

     Takmer trištvrte miliardy  korún navrhuje štátny rozpo-

čet pre Slovenskú akadémiu vied ako ústredné vedeckovýskumné

centrum  nášho štátu.  Rad predstaviteľov  v tejto ctihodnej

inštitúcii v rámci výskumnej činnosti predovšetkým spoločen-

skovedných ústavov na vnútroštátnej aj na medzištátnej úrov-

ni spochybňuje  našu štátnosť, znevažuje  náš politický sys-

tém, hanobí náš národ - a to za peniaze slovenských daňových

poplatníkov. Takéto postoje nesvedčia o tom, že tu ide o ve-

du,  o akadémiu,  ani o  slovenskú. Rovnako  tým dokumentujú

stav, že na našu štátnosť v priebehu troch rokov si nezvykli

a nieto ani nádej, že by si na ňu zvykali, pričom na vlastný

štát si  zvykať - to mi  pripadá, ako zvykať si  na tlačiacu

topánku.

 

     Výbor  Národnej  rady  pre  hospodárstvo,  privatizáciu

a podnikanie návrh štátneho rozpočtu  na rok 1996 prerokoval

a schválil ako celok s pozmeňovacími návrhmi, ktoré sa týka-

jú kapitol Kancelárie  prezidenta Slovenskej republiky, Kan-

celárie  Národnej  rady,  Protimonopolného  úradu, Úradu pre

normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo, Úradu priemyselného

vlastníctva, tak  ako je uvedené v  spoločnej správe. Úpravy

v smere nahor sa navrhujú kryť z kapitoly Všeobecnej poklad-

ničnej správy. Ide o finančné  objemy, ktoré je možné reálne

pokryť.

 

     Odporúčam uvážiť tieto návrhy a rozhodnúť o nich hlaso-

vaním. Žiadam preto  body z časti správy B.1  pod číslami 5,

6, 7 vyňať zo spoločného  hlasovania en bloc negatívne, hla-

sovať o  nich osobitne - spoločne  tieto tri body. Odporúčam

kladné prijatie. Návrh štátneho rozpočtu na rok 1996 odporú-

čam ako celok schváliť.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk).

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja pánu poslancovi Hofbauerovi. Ďalej v roz-

prave vystúpi pán poslanec Martin Oravec, potom pán podpred-

seda Ľupták.

 

Poslanec M. Oravec:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení páni ministri,

     vážené panie poslankyne,

     páni poslanci,

 

     napriek tomu, že poistný rozpočet Všeobecnej zdravotnej

poisťovne bude predmetom nášho rokovania neskoršie, dovoľte,

aby som  upriamil pozornosť na úzku  súvislosť štátneho roz-

počtu s poistným  rozpočtom Všeobecnej zdravotnej poisťovne,

pretože čiastka, ktorú schválime v zákone o štátnom rozpočte

ako platbu poistného štátom za ekonomicky neaktívnych obyva-

teľov, sa priamo prejaví  v príjmovej stránke poistného roz-

počtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

 

     Pri platbe poistného od  štátu požadujú výkonné a samo-

správne orgány Všeobecnej zdravotnej  poisťovne výšku 13,7 %

zo 100 % minimálnej mzdy. Ako  člen správnej rady sa s touto

požiadavkou  stotožňujem, pretože  dôverne poznám  pomery vo

Všeobecnej  zdravotnej poisťovni.  Splnenie tejto požiadavky

bez  zmeny  prerozdeľovacieho  mechanizmu  by  predstavovalo

27,2 miliardy Sk. V porovnaní s rokom 1995 by to bolo zvýše-

nie o  3,6 miliardy. Toto zvýšenie  zdrojov by umožnilo Vše-

obecnej zdravotnej poisťovni  podporu privatizácie ambulant-

nej  starostlivosti  uplatnením  zvýšených  koeficientov pre

neštátnych  lekárov a  tiež zvýšenie  cien výkonov minimálne

o 5 %.

 

 

     Vládny  návrh  zákona  o  štátnom  rozpočte predpokladá

platbu štátu vo výške 13,7 % zo 70 % minimálnej mzdy a zmenu

prerozdeľovacieho mechanizmu na 85 ku 15. V tomto prípade to

znamená výšku  zdrojov Všeobecnej zdravotnej  poisťovne 25,4

mld Sk.  Čiže zníženie oproti pôvodnej  požiadavke o 1,8 mld

korún. Oproti roku 1995 je to nárast o 1,8 miliardy.

 

     Vieme však, že  deficit Všeobecnej zdravotnej poisťovne

do konca roku bude minimálne  1,1 miliardy a Všeobecná zdra-

votná poisťovňa na základe rozhodnutia vlády znáša ďalší dlh

za rok 1994  vo výške 645 miliónov korún  vo forme návratnej

finančnej  výpomoci. Čiže  zvýšenie rozpočtových  zdrojov je

práve postačujúce len  na pokrytie záväzkov predchádzajúcich

období. To znamená, že  z týchto prostriedkov nemožno očaká-

vať zvýšenie úhrad Všeobecnej  zdravotnej poisťovne za zdra-

votnícke služby. Pritom tieto úhrady sú stále na úrovni roku

1994, takže, samozrejme, neumožňujú ani jednoduchú reproduk-

ciu zdravotníckych zariadení, ani zvyšovanie platov zdravot-

níckym pracovníkom, ba priamo vedú k zadlženosti zdravotníc-

kych zariadení.

 

     V  súvislosti so  zadlženosťou zdravotníckych zariadení

mi  nedá  nespomenúť  údajné  nehospodárne vynakladanie pro-

striedkov poistencov, z ktorého Všeobecnú zdravotnú poisťov-

ňu obviňuje Združenie zdravotných  poisťovní vo svojom liste

poslancom. Veď ak by Všeobecná zdravotná poisťovňa skutočne,

bez akejkoľvek kontroly uhrádzala všetko, čo jej zdravotníc-

ke zariadenia  vyúčtujú, tieto by sa  netopili v dlhoch, ale

naopak, ich finančná situácia by vyzerala inak.

 

     Pokiaľ ide o porovnávanie efektívnosti Všeobecnej zdra-

votnej poisťovne a ostatných malých poisťovní, tu je skutoč-

ne potrebná analýza zo  strany štátneho dozoru. Poistné roz-

počty ostatných poisťovní nemáme k dispozícii. Ak sa zhodne-

me v tom, že efektívnosť znamená dosahovanie lepších výsled-

kov s rovnakými nákladmi alebo rovnakých výsledkov s menšími

nákladmi, potom aj bez  analýzy vychádza Všeobecná zdravotná

poisťovňa ako efektívnejšia.  Vo Všeobecnej zdravotnej pois-

ťovni pripadá  jeden pracovník na 3 300  poistencov. Správne

náklady nedosahujú  ani zákonom povolenú výšku  3 %. Pre no-

vozriadené  poisťovne sme  však už  umožnili výšku správneho

fondu 5 %. Čiže, priznajme si, náklady na správu zdravotného

poistenia sa nenápadne zvyšujú, ale nie je to kvôli Všeobec-

nej zdravotnej poisťovni.

 

     Je  skutočne na  škodu veci,  že hospodárenie ostatných

poisťovní s rovnako verejnými prostriedkami nie je predmetom

verejnej kontroly priamo v  parlamente. Verím, že na podrob-

nejšiu diskusiu o situácii v zdravotnom poisťovníctve budeme

mať priestor pri  schvaľovaní rozpočtu Všeobecnej zdravotnej

poisťovne, preto by som sa teraz vrátil k štátnemu rozpočtu.

 

     Zdroje  Všeobecnej zdravotnej  poisťovne vo  výške 25,6

miliardy, ktorá  je porovnateľná s  vládnym návrhom štátneho

rozpočtu, by bolo možné dosiahnuť aj kombináciou platby štá-

tu vo výške 13,7 % z 80 % minimálnej mzdy a prerozdeľovacie-

ho mechanizmu 80 ku 20. Túto alternatívu vám ponúkam na zvá-

ženie len  z toho dôvodu,  že si ako  poslanec Národnej rady

uvedomujem obmedzené možnosti štátneho rozpočtu.

 

     Na  druhej strane  zvýšenie platby  štátu za ekonomicky

neefektívnych obyvateľov aspoň 13,7 % z 80 % minimálnej mzdy

je nevyhnutné minimum na zabezpečenie zdravotníckej starost-

livosti o  väčšinu našich občanov.  Návrh na zmenu  percenta

odvodu poistného do prerozdeľovania na výšku 80 % považujte,

prosím, za kompromis do času,  kým nám nebude predložená po-

drobná analýza príjmov a  výdavkov všetkých poisťovní, ktorú

by sme  mali požadovať pri  schvaľovaní štátneho záverečného

účtu za rok 1995.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja pánu poslancovi. Ďalej vystúpi v rozprave

pán podpredseda Ľupták a pripraví sa pán poslanec Harach.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená vláda,

     vážené panie poslankyne, páni poslanci,

 

     nebudem  dlho hovoriť,  ako niektorí  tu rečnia, myslím

si, že treba šetriť čas, aby sa ušlo aj na druhých.

 

     Už sme asi mnohí zabudli,  keď bola 17. 11. 1992 správa

v médiách,  že vo  Východoslovenskom kraji  sa vyliala rieka

a zaplavila mnohé dediny. Povodeň  spôsobila škodu na rodin-

ných domoch,  asi 45 rodinných domov  bolo neobývaných. Išlo

o obce  Jenkovce,  Lekárovce  a  Záhor.  Náhradné ubytovanie

týchto občanov bolo zabezpečené  u príbuzných i vo verejných

a obecných budovách.

 

     Na  základe uznesenia  vlády číslo  251 zo  dňa 14.  4.

1993 bolo rozhodnuté o  výstavbe a financovaní obytných jed-

notiek formou sústredenej bytovej výstavby v obciach Jenkov-

ce  20 bytových  jednotiek, Lekárovce  5 bytových jednotiek,

Záhor  4 bytové  jednotky pre  dotknutých občanov  v prípade

úplne zničených rodinných  domov. Celkové náklady predstavo-

vali 11 600 tisíc Sk. Predmetné budovy mali byť dokončené do

31. 12. 1994 a v tomto  istom termíne malo byť vykonané zúč-

tovanie posledných prostriedkov  Ministerstvom financií Slo-

venskej republiky.

 

     Vzhľadom  na to,  že v  prijatom uznesení  vlády sa ne-

zohľadnili náklady na zabezpečenie infraštruktúry, inžinier-

skych  sietí,  prípojky  jednotlivých  médií, ceny pozemkov,

vplyv  zvýšenia nákladov  vyplývajúcich zo  zvýšenia cenovej

úrovne, zavedenia  DPH a inflácie, tieto  bytovky neboli do-

stavané ani vo vlaňajšom roku, v rozpočte sa na ne nedostali

žiadne finančné prostriedky.

 

     Preto navrhujem znížiť  rezervu vlády Slovenskej repub-

liky v kapitole Všeobecná pokladničná  správa o sumu 3,5 mi-

lióna Sk a účelovo ju  viazať na financovanie doriešenia ha-

várie súvisiacej  s povodňami na rieke  Uh, na rodinných do-

moch vo vlastníctve fyzických osôb.

 

     Ďalej  žiadam,  aby  sa  prijal  do uznesenia spoločnej

správy problém  dlhu v učňovskom  školstve. Totiž o  čo ide?

Učňovské školstvo, vážení, je veľmi zadlžené z rokov 1993 až

1994.  Pretože tento  dlh sa  stále zvyšuje,  dávam návrh na

uznesenie  Národnej  rady  Slovenskej  republiky v spoločnej

správe o štátnom rozpočte v bode  B ako nový odsek 3 - dofi-

nancovanie zadlženosti  stredných odborných učilíšť  z rokov

1993  až 1994  po vyrovnaní  clearingu s  Českou republikou.

Termín do 31. 12. 1995.

 

     Ďalej  navrhujem,  aby  vláda  riešila  minimálnu  mzdu

a zvýšila ju  o 10 %. Taktiež  do uznesenia spoločnej správy

navrhujem, aby od 1. 4. sa zvýšila minimálna mzda o 10 %.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu podpredsedovi.  Ďalej vystúpi pán poslanec

Harach a pripraví sa pani poslankyňa Lazarová.

 

 

 

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení členovia vlády,

     kolegyne a kolegovia,

     milí hostia,

 

     dovoľte mi,  aby som sa  stručne faktograficky vyjadril

k prerokúvanej problematike, teda k návrhu štátneho rozpočtu

Slovenskej republiky na rok 1996. Svoj prístup k tomuto roz-

počtu by  som charakterizoval otázkou. Keď  som si ho študo-

val, porovnával s rozpočtom minulého roka, prípadne uvažoval

o jeho  obsahu, tak  sa mi  vynorila pred  očami otázka: Aké

konkrétne  rozvojové  programy  podporuje  navrhovaný štátny

rozpočet,  ako sú  tieto programy  pripravené? Nebudem teraz

hľadať odpoveď  na túto otázku, možno  potom v odpovedi pána

podpredsedu vlády zaznie, ako sú konkrétne rozvojové progra-

my pripravené. Ja som odpoveď na ňu dostal od mnohých disku-

tujúcich nielen z radov opozície, keď použijem toto delenie,

ale aj z radov koalície vo  forme ich otázok a ich vyjadrení

nespokojnosti s  tým, že nie  všetky rozvojové programy,  na

ktoré má byť akože  nasmerovaný tento program, sú pripravené

tak, aby  parlament mohol veľmi  spokojne povedať, áno,  tie

peniaze  tam môžu  zostať, pretože  ja ako  člen parlamentu,

a teda  ako zástupca  občanov z  hľadiska svojej  kontrolnej

funkcie viem, ako sa tieto peniaze použijú.

 

     Ja som si  však túto otázku položil najmä  vo vzťahu ku

kapitole školstvo.  A spýtal som  sa sám seba  aj pani mini-

sterky, aké rozvojové programy  v školstve podporuje kapito-

la, aké  koncepčné zámery rozvoja  vzdelávania sú nadviazané

na  štátny rozpočet  v kapitole  školstva. Odpoveď  je veľmi

jednoduchá. Dámy a páni, žiadne. Tak, ako som nedostal odpo-

veď od pani ministerky, tak som ani ja v návrhu rozpočtu ka-

pitoly školstva  odpoveď na túto, podľa  mňa dôležitú otázku

vzťahu rozpočtu a rozvoja vzdelávania, nenašiel. Naopak, ka-

pitola na mňa zapôsobila, keď budem jemný, ako slabo udržia-

vajúca chod  školstva, keď to  poviem na rovinu,  ako značne

reštriktívna. Keď už o tom  hovorím, tak ktoré koncepčné zá-

mery sa ponúkajú, bez ohľadu na to, aká je vláda, bez ohľadu

na to, aké je politické rozloženie síl, a teda bez ohľadu na

to, ktoré koncepčné rozvojové zámery by mal rozpočet nejakým

spôsobom atakovať, ktoré sú to?

 

     No, dotknem sa ich z troch rovín.

 

     Po prvé - dobrý obsah  vzdelávania. Keď mám dobrý obsah

vzdelávania, tak chcem  fungujúci pedagogický zbor, kvalifi-

kovaný,  dobre pripravený.  Keď mám  tie prvé  dva parametre

splnené, tak chcem primerané, všimnite si, že používam slovo

"primerané", mohol by som povedať optimálne, ale ja používam

slovo  primerané, materiálne  zabezpečenie tak  práce žiaka,

študenta, ako  aj učiteľa. Tak  ako je to  z pohľadu vlastne

takýchto  troch rozhodujúcich,  navzájom prepojených úrovní,

s tými koncepčnými zámermi, ktoré  by rozpočet vo svojej ka-

pitole  školstvo mal  istým spôsobom  podporovať, naznačovať

atď.?

 

     Dovolím  si  uviesť  príklady,  aby  som bol konkrétny.

Deviata trieda, deväťročná  školská dochádzka. Bude? Nebude?

Ak  bude, zakladá  kapitola školstvo,  tento rozpočet, aspoň

základné východiská  na jej zavedenie? Všetky merania, ktoré

robili pedagógovia,  didaktici, hovoria o tom,  že by sme sa

mali vrátiť k deväťročnej  školskej dochádzke z hľadiska ve-

ku, keď  sa deti u  nás priskoro rozhodujú  pre svoje budúce

povolanie, zamestnanie  atď., alebo rodiny  s nimi rozhodujú

a podobne.

 

     Ďalší príklad. Už tu bola spomenutá aj mojím predreční-

kom pánom Ľuptákom reforma  odborného vzdelávania. Ja to za-

sadím do  širšieho kontextu. To nie  je len oddlženie stred-

ných odborných  učilíšť, to je riešenie  celej vertikály od-

borného vzdelávania od odborných  predmetov v základnej ško-

le, cez  dve línie - stredné  odborné učilištia, stredné od-

borné školy, ktoré, prosím, v každej vyspelej i menej vyspe-

lej krajine  dnes prechádzajú integračnými  tendenciami. Za-

kladá kapitola školstvo tohto  rozpočtu nejaké východiská na

riešenie  tohto problému,  štandardizácia tohto  vzdelávania

atď.?

 

     Ďalší príklad - celoživotné vzdelávanie, aby som trošku

odišiel aj bokom z rezortu školstva  a nemohli by ste mi vy-

týkať, že sa úzko zameriavam na rezort školstva. Na začiatku

som povedal o  vzdelávaní, že to je predsa  len širší pojem.

Do  celoživotného  vzdelávania,  takzvaného  vzdelávania  na

diaľku, sa  Slovenská republika či chce,  alebo nechce, bude

musieť zapojiť, pretože ono má z hľadiska technických, tech-

nologických zariadení nadnárodný  charakter a presahuje úze-

mia jednotlivých štátov a je efektívne.

 

     Ďalší  konkrétny  príklad:  nadaní  a talentovaní žiaci

a študenti, nielen v oblasti športu,  to už tu zmienka bola,

ale aj v oblasti stredných  škôl, vysokých škôl. To je veľmi

vážny moment. Zakladá kapitola školstva východiská na rieše-

nie tejto systémovej koncepčnej otázky?

 

     Ďalšia veľmi  dôležitá otázka, dotýka  sa tak školstva,

ako obcí, to je prenos kompetencií, o ktorom sa stále hovorí

v riadení  škôl,  mám  na  mysli  v materiálnom koordinovaní

a zabezpečovaní  prevádzky škôl  zo sféry  školstva na samo-

správu  miest a  obcí. Počúvame  úvahy, kedy  by to asi malo

byť. Rok 1997? Zakladá rozpočet isté východiská na toto? Ne-

zakladá. Na žiadnu z týchto  úloh, ktoré som tu menoval. Ko-

legyne a kolegovia,  zaujímavé na tom je to,  že tieto úlohy

som nehľadal nikde inde len v programovom vyhlásení vlády.

 

     Osobitnú pozornosť by som  chcel venovať rozvojovým zá-

merom v oblasti materiálneho zabezpečenia vzdelávania. Tento

rozpočet, tak ako je postavený,  bude môcť veľmi obťažne za-

bezpečiť produkciu učebníc a produkciu nových učebných pomô-

cok. Ak si prejdete dneska základné, stredné školy aj vysoké

školy, ale  to budem osobitne  o tom hovoriť,  ale najmä zá-

kladné a stredné školy, tak zistíte, že deti pracujú s učeb-

nými pomôckami, ja  som ich mnohé prešiel, s  ktorými som sa

ako žiak základnej či strednej školy  učil ešte aj ja. To je

zle. Chýba  nám národný program  informatizácie, chýbajú nám

iné rozvojové programy, pre  ktorých základy už boli polože-

né. Viem, že sú finančne veľmi náročné, nemyslím si, že táto

vláda alebo iná by dokázala na ne teraz vyčleniť veľké sumy,

ale aspoň  v základe, štartovacie body  je potrebné vytvoriť

i v tomto rozpočte.

 

     Oblasť miezd.  Priemerná mzda v  rezorte je aj  napriek

skromnému prídavku  v tomto roku  pod celoštátnym priemerom.

Tento rozdiel osciluje v rozpätí od 500 do 700 korún. Dovoľ-

te mi  uviesť jeden príklad na  dokreslenie situácie. Urobil

som si  také porovnávanie, v  ktorom som zobral  12 rezortov

a hodnotil som ich podľa vzdelanosti v rezorte a podľa mzdo-

vého  ohodnotenia. Podľa  vzdelanosti je  rezort školstva na

druhom mieste. Podľa mzdového ohodnotenia je tretí od konca.

Jediný rezort školstva má taký veľký rozdiel v rozpätí alebo

v akomsi  tabuľkovom  umiestnení  v  týchto dvoch tabuľkách.

Všetky ostatné rezorty sú tiež  posunuté, ale ten rozdiel je

predsa len iný. O čom to svedčí? To svedčí o tom, že vzdela-

nie  a vzdelanie  dokonca v  tom rezorte,  ktoré vytvára  to

vzdelanie, je ohodnotené dneska už pod mieru únosnosti.

 

     Plánovaná priemerná mzda, a to vyberám z návrhu kapito-

ly, je 6856 korún.  Ministerstvo školstva, prosím, môžem po-

tom odcitovať,  predpokladá v súvislosti  s navrhovaným roz-

počtom jej pokles na 6 600 korún. Ministerstvo školstva nemá

koncepciu mzdovej politiky, čo vidieť na obsahu predkladanej

kapitoly a  naopak. Z obsahu  predkladanej kapitoly vyplýva,

že takúto  koncepciu ani nebude možno  také jednoduché mini-

sterstvom  postaviť a  realizovať. Riešenie  vidím v  zákone

o štátnej,  resp.  verejnej  službe.  Preto  ma veľmi nemilo

prekvapilo tvrdenie  pani ministerky o tom,  že tento zákon,

hoc bol v pláne ministerstva školstva, sa nebude realizovať,

že sa prekladá na budúci finančný rok. Ale, vážení, a tam sa

bude  z čoho  realizovať? Pýtam  sa, je  v rezerve vlády? Sú

v rezerve vlády určené prostriedky na riešenie tohto problé-

mu? Ak áno, vážení, potom  mi nič iné nezostáva, len konšta-

tovať, že vláda takto postaveným rozpočtom a vzhľadom na to,

čo ešte poviem, vlastne  vyslovila pani ministerke nedôveru.

Ja to neviem ináč pochopiť.  Pretože ak mám koncepčné rozvo-

jové zámery  pripravené a dostanem takýto  rozpočet, tak ich

jednoducho  nemôžem  realizovať.  Ak  ich  nemám  pripravené

a v rozpočte sa niekde viažu,  tak asi ten rezort zle fungu-

je. Prosil  by som, ak je  to možné, na to  nejakým spôsobom

dostať odpoveď.

 

     Rozpočet  je slabo  udržiavací až  reštriktívny. V čom?

V celom rozpočte sa konštatuje, že ledva vystačí na havarij-

né situácie,  dovolím si citovať:  "nevyhnutné rekonštrukcie

energetických zariadení, ako sú kotolne". Reštrikcie sa pre-

javia a prejavujú najmä  v zastaranom prístrojovom a labora-

tórnom vybavení, v chátraní  školských budov a objektov, ve-

domom náraste nákladov v budúcnosti. Ale čo je najhoršie pre

nás,  dámy a  páni, že  naši žiaci,  nová generácia  pracuje

v podmienkach vysoko neadekvátnych.  My si dneska neuvedomu-

jeme,  že pripravujeme  generáciu, ktorá  vo svojom dospelom

veku bude musieť produkovať a vytvárať také hodnoty, aby sme

my ako ľudia v postproduktívnom  veku žili na istej a prime-

ranej úrovni.  Koľko investujeme my teraz  do nej, toľko nám

ona bude môcť a bude vracať.

 

     Vážené dámy  a páni, chcem  celkom zodpovedne konštato-

vať, že na školách a v rezorte školstva sa začína jednoznač-

ne prejavovať vážne nebezpečenstvo znižovania úrovne vzdelá-

vania. Ak sme mnohokrát donedávna  i ja i moji predchodcova-

nia i ďalší konštatovali, že  môžeme byť do istej miery hrdí

na náš vzdelávací systém,  na výsledky našej školskej sústa-

vy, obávam sa, že  pri takomto zabezpečovaní potrieb rozvoja

vzdelávania z hľadiska štátneho  rozpočtu, na takéto konšta-

tovanie  budeme musieť  v krátkom  čase, žiaľbohu, zabudnúť.

Ako to  konkrétne vyzerá napríklad  v predškolských zariade-

niach? V  samotnej správe sa konštatuje,  že sa očakáva rast

poplatkov  od rodičov.  Nie je  vyriešený problém odvádzania

poplatkov. Ako to vyzerá  na základných a stredných školách?

Je pripravená  vyhláška o základnej  škole, na ktorú  veľmi,

veľmi školská aj rodičovská verejnosť čaká, pretože jej cie-

ľom, a hlavným cieľom je  riešiť počet detí v triedach. Uro-

biť pre žiakov, pre deti v triedach lepšie pracovné podmien-

ky. Táto vyhláška je aj finančne primerane náročná. Rozpočet

na jej  realizáciu, na uvedenie  do života nezakladá  žiadne

predpoklady.

 

     Štandardizácia, vyhodnotenie záťaže  žiakov, jej zníže-

nie. O strednom odbornom vzdelávaní som už hovoril, ale týka

sa to  aj gymnázií, umeleckého školstva. Koeficienty,  podľa

ktorých  sú napríklad  umeleckému školstvu  vyčleňované pro-

striedky, sú nepostačujúce. Preto sa ani nedivím, momentálne

nie je tu minister kultúry, aj  keď je to paradoxné a pôsobí

to  zvláštne,  že  ministerstvo  kultúry ohlásilo iniciatívu

v príprave zákona o umeleckom školstve.

 

     Vysoké  školy -  rovnako zastaráva  prístrojové a mate-

riálne  vybavenie. Prevádzka  napríklad v  porovnaní s rokom

1992 je dnes  zabezpečená na menej ako 50  %. Nielenže im na

jednej  strane vláda  nedáva dostatok  prostriedkov, ale  na

druhej strane ani sa nevytvára príslušné, primerané legisla-

tívne prostredie, v ktorom by  si vysoké školy svojimi akti-

vitami mohli zlepšiť mimorozpočtové prostriedky. Predkladaný

návrh rozpočtu zohľadňuje minimum požiadaviek, aby bolo mož-

né zabezpečiť súčasný stav na vysokých školách a pokryť nové

aktivity v roku 1995.

     Dovoľte, aby som sa ešte  dotkol oblasti príjmov. V ob-

lasti príjmov návrh rozpočtu  predstavuje zvýšenie pre škol-

stvo približne o 90 miliónov  korún, z toho pre vysoké školy

približne 9 miliónov. Toto zvýšenie o 15 % budú vysoké školy

nútené  riešiť pravdepodobne  zvýšením poplatkov  v študent-

ských domovoch a zvýšením  poplatkov za náhodné príjmy. Neu-

stále zvyšovanie predpísaných príjmov pôsobí pre vysoké ško-

ly demotivujúco a nie je ich dynamizácia zohľadnená v oblas-

ti výdavkov.

 

     Oblasť miezd  pre vysoké školy.  V oblasti výdavkov  na

mzdy predložený rozpočet pre vysoké školy rieši dosahy hmot-

nej zainteresovanosti pedagogických pracovníkov a zabezpeče-

nie nových fakúlt, ale nie je riešený všeobecný inflačný ná-

rast ani pre učiteľov, ani pre pedagogických pracovníkov. Za

tejto  situácie vysoké  školy nebudú  schopné udržať súčasnú

mzdovú úroveň,  v dôsledku čoho nebude  možné udržať špičko-

vých pedagogických a  vedeckovýskumných pracovníkov na vyso-

kých školách. Na pokrytie tejto požiadavky je potrebné upra-

viť rozpočet o 151 miliónov Sk.

 

     Bežné výdavky. Bežné výdavky na tovary a služby pre vy-

soké školy predstavujú na budúci rok  nárast o 3,6 %. Tým sa

zohľadní dosah  nových aktivít, ale  nerieši sa súčasná  in-

flačná situácia  a nepokrývajú sa  dosahy prevádzky novoodo-

vzdaných objektov.  Preto vítam návrhy, ktoré  tu odzneli od

poslancov koalície,  na zlepšenie finančnej  situácie naprí-

klad Ekonomickej univerzity, univerzity v Trnave a ďalších.

 

     Situácia v oblasti prevádzky  a údržby objektov je kri-

tická a majetok štátu zverený do správy vysokých škôl nie je

možné  udržiavať  na  zodpovedajúcej  úrovni, ktoré vyžadujú

bezpečnostné  a hygienické  predpisy. Bolo  by potrebné, aby

nárast  bežných  výdavkov  zodpovedal  aspoň bežnej inflácii

a plnou mierou vykryl novootvárané aktivity a najmä, prosím,

aby úmerne akceptoval neustály  nárast počtu študentov vyso-

kých škôl. Nárast z objektívnych a aj subjektívnych dôvodov.

Objektívnym dôvodom  je presun silných  populačných ročníkov

na stredné a vzápätí na  vysoké školy, subjektívne dôvody sú

roztváranie  vysokoškolského  vzdelávania  pre  čo najširšiu

vrstvu  našej mladej  populácie. Na  dosiahnutie štandardnej

úrovne výučby na vysokých školách by bolo nutné upraviť bež-

né výdavky o 162 mil.  Sk. O nedostatočnom materiálnom vyba-

vení som už hovoril, nebudem to opakovať.

 

     Myslím si, že by bolo žiaduce, a poprosil  by som, keby

sa pán podpredseda vlády mohol  vyjadriť k zákonu o nezisko-

vých organizáciách. Vysoké školy, akademické prostredie, re-

zort školstva vidí tento zákon ako jednu z ciest, ako legis-

latívne upraviť podmienky tak,  aby si vysoké, ale napríklad

i stredné odborné školy mohli tvoriť i mimorozpočtové zdroje.

 

     Do mimoriadne zlej situácie sa dostáva veda na vysokých

školách. Keďže o tom sa tu už hovorilo a odznel aj konkrétny

návrh, prejdem rovno k  svojmu návrhu, ktorý potom predložím

aj ako  návrh na hlasovanie.  Počul som ten  návrh, ktorý tu

povedal,  myslím, pán  Lysák alebo  pán Baránik,  že by bolo

treba upraviť v tejto súvislosti rozpočet, posilniť kapitolu

školstva a  vedy v časti  vysokoškolskej vedy, myslím,  pri-

bližne  o 60  mil. Sk.  Ja by  som si  dovolil predložiť  aj

štruktúru  prostriedkov,  ako  by  sa  mali  použiť, tak ako

vychádzajú z analýzy potrieb na vysokých školách. Bolo by ju

treba upraviť  o 14,6 %,  čo zodpovedá nárastu  i v ostatnej

vedeckovýskumnej základni, povedzme v  SAV. Zvýšenie v abso-

lútnom  objeme  by  predstavovalo  86,6  mil.  Sk, v takejto

štruktúre: na štipendiá doktorandov 33 600 000 Sk, na mzdové

prostriedky vedeckovýskumných pracovníkov 24 mil. Sk, na od-

vody do fondov 7 mil. Sk,  tam sa, myslím, zhodujeme, na to-

vary a služby 17 mil. Sk, t. j. na podporu interného granto-

vého systému,  kde bolo v  tomto roku začatých  viac ako 100

nových  grantových úloh,  na ktoré  terajší štátny rozpočet,

žiaľ, nepamätá.  On skutočne na ne  nepamätá. Veľmi precízne

som  si preštudoval  a prediskutoval  aj rozpočet  Úradu pre

stratégiu rozvoja spoločnosti, vedu a techniku a v jeho roz-

počte som prostriedky na toto  nenašiel. A na kapitálové vý-

davky 5  mil. Sk, t. j.  obnovenie prístrojového parku vyso-

kých  škôl. Odznela  tu v  diskusii i  výčitka, ale v dobrom

slova zmysle som  ju pochopil, v tom, že  vysoké školy by sa

mali viac zapájať do medzinárodnej  spolupráce i v tejto ob-

lasti  a získavať  tak dodatočné  zdroje na  vedeckovýskumné

projekty a podobne.

 

     Dámy a páni, končí sa  pomaličky čas, keď boli v Európ-

skej únii a v iných  krajinách finančné zdroje smerované len

ako pomoc.  Navyše aj my musíme  chcieť, aby naše vedeckový-

skumné  ustanovizne, vysokoškolské  inštitúcie boli zapájané

ako  rovnocenný partner  medzinárodných projektov.  O to nám

ide. Takéto zapojenie však predpokladá prísť do toho projek-

tu aj s kapitálovým vkladom.  A my na krytie tohto kapitálo-

vého vkladu plánujeme, myslím, len 15 mil. Sk. To je na cir-

kuláciu, myslím na cirkulovanie v medzinárodných projektoch,

keď ešte vôbec nie je  inštitúcia prijatá, len je na zozname

a partneri zo  zahraničia sondujú, či ju  zoberú, len na po-

krytie cirkulácie to nie je celkom postačujúce.

 

     Dovoľte  mi, aby  som predložil  tieto konkrétne  návrhy

ktoré sprecizujem a predložím písomne:

 

     Upraviť mzdový  nárast v rezorte školstva  na 10 %. Sú-

časný mzdový nárast je totiž  počítaný tak, že vykrýva celo-

ročne to, čo bolo rezortu školstva pridané v tomto roku, ma-

lo to byť od júna, malo to byť potom od septembra, udialo sa

to, síce so spätnou platnosťou, ale až niekedy v októbri. To

bolo okolo 530 mil., to znamená, že ten mzdový nárast, ktorý

tu bol  už aj citovaný v  niečom, je miliarda aj  čosi, plus

odvody do  poistných fondov. Ale to  je vlastne len udržanie

toho, čo teraz školstvo dostalo. Tu som si vyrátal, že mzdo-

vý nárast je,  myslím, 4,6 %. Hodne zaostáva  za mzdovým ná-

rastom v iných rezortoch a najmä za úrovňou miezd. Preto na-

vrhujem, aby  mzdový nárast v rezorte  školstva bol upravený

na 10 %.

 

     Ďalej  z globálnejšieho  pohľadu na  kapitolu navrhujem

znížiť príjem  v rezorte školstva  o 89 805 000 Sk.  Dovoľte

mi, aby som zdôvodnenie  uviedol priamo od predkladateľa, od

pani  ministerky,  ktorá  konštatuje,  že  rozpočtové príjmy

v uvedenom  rozsahu sa  uvažujú naplniť  najmä poplatkami od

rodičov na  čiastočnú úhradu krytia  neinvestičných výdavkov

v predškolských  zariadeniach, materských  školách, v  škol-

ských  kluboch detí,  v strediskách  záujmovej činnosti, zá-

kladných umeleckých školách, ako aj poplatkami za poskytnuté

služby  v oblasti  ubytovania. Rozpočtovanie  týchto príjmov

s prihliadnutím na pokles detí o 12 776 v materských školách

si vyžiada zvýšenie poplatkov  v materských školách, v škol-

ských kluboch detí a v študentských domovoch. Príjmy plynúce

v roku 1995 z odplatného predaja zásob v školských jedálňach

vo výške 100 mil. Sk bude  potrebné v roku 1996 nahradiť ná-

hodnými príjmami. Podľa mojich výpočtov je tento príjem nad-

hodnotený, navrhujem o túto sumu príjem znížiť.

 

     Ďalej navrhujem zvýšiť výdavky rozpočtovej kapitoly re-

zortu  školstva podľa  návrhu výboru  pre vzdelávanie, vedu,

kultúru a šport,  kde, a rád to konštatujem,  došlo, vari až

na jednu  výnimku, k vzácnej zhode  medzi koalíciou a opozí-

ciou a takmer jednomyseľne boli tieto návrhy výborom odporú-

čané.  Nebudem  ich  opakovať.  Tieto  návrhy  sú už uvedené

v spoločnej správe,  tlač 286b, časť  B.2, body 5,  6, 7, 8,

9, 10  a časť B.4 body  8 a 9. O  bodoch 5, 6, 7,  8, 9 a 10

časti B.2  žiadam, aby sa  hlasovalo individuálne, a  prosím

vás o ich podporu. U niektorých, i keď ste už unavení, vidím

a kvitujem vo vašich očiach ochotu tieto návrhy podporiť.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ďalej je do rozpravy prihlásená pani poslanky-

ňa Lazarová a pripraví sa pán poslanec Koncoš.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Vážený pán predseda,

     pani poslankyne, poslanci,

 

     ak je pravdivé konštatovanie,  že každá finančná požia-

davka  v rámci  ktorejkoľvek kapitoly  je oprávnená  a veľmi

dobre zdôvodniteľná,  tak v rámci  kapitoly ministerstva ži-

votného prostredia to platí  dvojnásobne. Uvedomujúc si však

skutočnosť, že z mešca sa dá vyberať iba toľko peňazí, koľko

v ňom je,  ministerstvo životného prostredia  sa usiluje za-

bezpečiť  svoj základný  chod a  aspoň prioritné  požiadavky

v oblasti životného prostredia  z tých finančných prostried-

kov, ktoré mu boli pridelené. Napriek tomu si myslím, že mo-

ja  požiadavka o  navŕšenie kapitoly  ministerstva životného

prostredia o 2 mil. Sk by bola plne prijateľná.

 

     Dovoľte mi preto  predložiť nasledovný návrh. Slovenská

krajina dostala  do vienka jedinečné prírodné  krásy s množ-

stvom  vzácnych a  chránených druhov  rastlín a  živočíchov.

Vzhľadom na všetky negatívne  vplyvy, ktoré existenčne ohro-

zujú prírodu,  treba ochrane prírody  venovať čím ďalej  tým

viac nielen pozornosti, ale aj finančných prostriedkov.

 

     Na  Slovensku  bolo  vytvorených  viacero veľkoplošných

chránených krajinných oblastí, ako i maloplošných chránených

území  rozmiestnených na  celom Slovensku,  ktoré ležia mimo

chránených krajinných  oblastí. Ochrana týchto  území s cha-

rakteristickými nenahraditeľnými  biocenózami bola a  je za-

bezpečovaná pracovníkmi okresného  alebo obvodného úradu ži-

votného prostredia,  ktorých úlohou je  vykonávať štátny do-

zor. Títo sa však dostávajú  do terénu len sporadicky. Avšak

dennodennú  mravčiu prácu  robili najmä  dobrovoľní členovia

stráže prírody z radov spôsobilých občanov na báze, ešte raz

zdôrazňujem, dobrovoľného, neplateného výkonu tejto funkcie.

Dnes však počet týchto dobrovoľných strážcov poklesol na mi-

nimum  vzhľadom na  zmenené politicko-ekonomické  podmienky.

Reorganizácia štátnej správy  na úseku životného prostredia,

ako i oslabenie činnosti  dobrovoľných organizácií sa preja-

vili stagnáciou alebo stratou záujmu u podstatnej časti dob-

rovoľných pracovníkov  ochrany prírody, spravodajcov  i kon-

zervátorov.

 

     Na druhej strane zmenou  vlastníckych pomerov a vznikom

nových podnikateľských  subjektov sa prudko  zvýšil nápor na

využívanie chránených území, a  to nielen tradičnými formami

- rekreáciou a turistikou, výstavbou objektov, ale i módnymi

športovými aktivitami, ako sú  motorové člny, horské bicykle

a podobne. Mnohé z týchto aktivít spôsobujú rozsiahle poško-

denie  predovšetkým najcitlivejších  a najohrozenejších eko-

systémov,  ako sú  mokrade, vysokohorské  oblasti a podobne.

Ale  aj iné  aktivity,  napríklad  odchyt živočíchov  a zber

chránených  rastlín, ohrozujú  prežitie celých  skupín živo-

číchov a  rastlín. Väčšina z  týchto organizmov je  ohrozená

v rámci celej Európy a je predmetom ochrany i podľa medziná-

rodných  dohôd -  Bernská, Bonnská,  Washingtonská konvencia

a iné, ku ktorým pristúpilo aj Slovensko.

 

     Pracovníci Slovenskej agentúry  životného prostredia sa

síce usilujú,  dá sa povedať,  plátať diery  ako  sa dá, ale

o prírode treba hovoriť a rozhodovať v konkrétnom prostredí,

poznať  skutočný stav  životného prostredia  a riešiť všetky

problémy  na  tvári  miesta.  Profesionálni,  t. j.  platení

strážcovia  osobitne  chránených  častí  prírody  a krajiny,

pôsobia zatiaľ  len v správach  národných parkov a  správach

chránených krajinných oblastí -  v rámci Slovenskej agentúry

životného prostredia  sa ich počet pohybuje  okolo 13. Okrem

toho je len jeden takýto strážca v rámci Slovenskej agentúry

životného prostredia, ktorý sa  stará o národnú prírodnú re-

zerváciu Šúr v okrese Bratislava-vidiek.

 

     Preto môj návrh znie:  Tento typ profesionálnych, t. j.

platených strážcov  chránených území by  bolo treba rozšíriť

a ustanoviť  pre  viaceré  chránené  územia. Títo strážcovia

s profesionálnou  skúsenosťou by  disponovali lepšou vybave-

nosťou,  pravidelne  by  obchádzali  najmä osobitne chránené

časti prírody, zisťovali a úradom životného prostredia ohla-

sovali   priestupky  a   usmerňovali  aktivity  návštevníkov

v chránených územiach.

 

     Navrhujem preto,  tak ako som už  povedala v úvode, aby

kapitola  ministerstva  životného  prostredia  bola navŕšená

o 2 mil. Sk, ktoré by  slúžili ako mzdový fond pre Slovenskú

agentúru životného prostredia. Tento fond by však bol účelo-

vo viazaný len pre profesionálnych terénnych strážcov príro-

dy.

 

     Práca  ministerstva  životného  prostredia,  Slovenskej

agentúry životného prostredia, ale  aj naša je totiž neefek-

tívna alebo málo efektívna, ak sa zákony, plánované aktivity

v rámci ochrany prírody nakoniec v teréne nerealizujú, alebo

sa realizujú nedostatočne.  Primeraným zvýšením počtu profe-

sionálnych strážcov prírody by sa podstatne zvýšila efektív-

nosť ochrany prírody v najviac atakovaných a najzraniteľnej-

ších lokalitách tak  celoslovenského, ako aj nadregionálneho

významu.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani  poslankyni. Teraz v  rozprave vystúpi pán

poslanec Koncoš, pripraví sa  pán poslanec Nagy. Najskôr pán

poslanec Rózsa s faktickou poznámkou.

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     musím  urobiť poznámku  k prednesu  predsedníčky výboru

životného prostredia preto, že podľa mojich vedomostí rozpo-

čet na  rok 1996 prerokúva Národná  rada teraz. Nemožno teda

klasifikovať, kto pridelil  prostriedky pre životné prostre-

die.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec P. Koncoš:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení členovia vlády,

 

     dovolím si najskôr niekoľko poznámok k samotnému poľno-

hospodársko-potravinárskemu komplexu  a azda i  k lesníctvu,

a to  napriek tomu,  že  len  nedávno sa  prerokúvala Zelená

správa, či lepšie povedané zelené  správy. A potom poviem aj

niekoľko návrhov.

 

     O samotnom poľnohospodárstve sa v poslednom čase hovorí

div nie v superlatívoch. Treba  oceniť, že najmä vplyvom za-

stavenia politických útokov na  tento rezort a vplyvom toho,

že sa vytvorila určitá klíma podnikateľského pokoja, povedal

by som,  ale aj vplyvom  niektorých legislatívnych opatrení,

najmä v oblasti daňovej,  sa predsa len ekonomické podmienky

na rozvoj odvetvia zlepšili. Napriek tomu treba zostať reál-

nym optimistom a skôr pri zemi,  pretože aj keď sa strata za

rok 1994 znížila na 3,4 mld  korún a strata na 1 hektár poľ-

nohospodárskej pôdy z 3 175 v roku 1993 a na 1 417 Sk v roku

1994 a v tomto predchádzajúcom  roku zisk dosiahlo 40 % pod-

nikov, ale len  v objeme 600 mil. korún,  treba si uvedomiť,

že strata vždy zostáva stratou a naďalej sa znižuje finančný

majetok, resp. hodnota finančného majetku v družstvách, kle-

sá likvidita  podnikov, záväzky rastú  medziročne rýchlejšie

ako pohľadávky  a napríklad pohľadávky  po lehote splatnosti

predstavujú len  37 % hodnoty záväzkov  po lehote splatnosti

a dokonca pohľadávky sa medziročne  znižujú a záväzky medzi-

ročne zvyšujú.

 

     Z vývoja ekonomických ukazovateľov možno teda konštato-

vať, že pozitívnym javom  je pokles dynamiky útlmu, zníženie

stratovosti a zníženie počtu  so stratou hospodáriacich pod-

nikov,  ale úroveň  cenovej a  mimocenovej úhrady  nevytvára

dostatok  finančných zdrojov  potrebných na  prefinancovanie

prevádzkových potrieb a modernizáciu výrobnej základne.

 

     Treba tiež otvorene povedať,  že návrh výdavkov pre ka-

pitolu  ministerstva pôdohospodárstva  štátneho rozpočtu  na

rok 1996 zostáva  v podstate na rovnakej úrovni  ako v pred-

chádzajúcich 4 rokoch, 4 či 5 rokoch. Pre všetky ostatné od-

vetvia sa zvyšuje, len voči poľnohospodárstvu, ktoré by malo

byť pod určitým patronátom  vlády, zostáva návrh výdavkov na

rovnakej úrovni. Kladne hodnotím, že vláda pripravuje schvá-

lenie vládneho nariadenia k zníženiu spotrebnej dane z uhľo-

vodíkových palív,  a teda zavedenie zelenej  nafty, čo by po

prijatí znamenalo zlepšenie  ekonomickej pozície poľnohospo-

dárstva  asi o  1 mld  korún, ale  napriek tomu, vzhľadom na

uvedené,  si dovolím  navrhnúť aj  ďalšie zvýšenie  výdavkov

štátneho rozpočtu pre kapitolu ministerstva pôdohospodárstva

na rok 1996. A síce:  do Štátneho podporného fondu navrhujem

zvýšiť výdaje o 200 mil. korún a spolu výdaje štátnym fondom

o 568 mil. Sk. Teda z 1 525  mil. na 2 293 mil. Sk. Svoj ná-

vrh odôvodňujem aj tým, že  práve podporný fond ako návratná

forma  poskytovania  pôžičiek  pre  poľnohospodárov slúži na

podporu technickej a technologickej  obnovy v tomto odvetví.

Teda sú to prísne  účelne smerované výdaje štátneho rozpočtu

a navyše návratné.

 

     Pokiaľ ide o  ďalšie zvýšenie do fondov o  368 mil. ko-

rún, toto navrhujem zvýšiť  pre Štátny fond zveľaďovania le-

sa. Vo  svojom návrhu rovnako  vychádzam zo Zelenej  správy,

ktorá bola v  roku 1995 prerokovávaná v Národnej  rade a Ná-

rodná rada ju zobrala na  vedomie. Tam sme sa mohli dočítať,

že zdravotný stav lesa,  zistený monitorovaním Lesníckym vý-

skumným ústavom vo Zvolene, je taký,  že len 15 % stromov je

zaradených do  kategórie nepoškodených. Pritom  ročná obnova

porastovej plochy  lesa nepredstavuje ani 1  % a pohybuje sa

na úrovni  len 10 až 12  tisíc hektárov. Rentabilita lesného

hospodárstva má na Slovensku  vo všeobecnosti klesajúcu ten-

denciu. Pritom treba mať na pamäti nielen samotnú rentabili-

tu, ale hlavne možnosť získať  nepeňažné efekty vo forme ve-

rejnoprávnych funkcií lesov. Teda zvýšenie výdavkov štátneho

rozpočtu na  podporu lesníctva navrhujem  práve na činnosti,

ktoré smerujú k obnove lesa.

 

     Chcem ešte navrhnúť zvýšenie výdajov o 50 mil. Sk prís-

pevkovým organizáciám na činnosť. Takže pôvodný návrh v tej-

to časti návrhu rozpočtu kapitoly  by sa mal zvýšiť z pôvod-

ných 498 728 tisíc na  548 728 tisíc Sk. Navrhované zvýšenie

odporúčam smerovať výlučne do  rozvoja vedy v tomto rezorte.

Kto si  prečítal rozhovor s profesorom  Somerom vo včerajšej

Pravde, iste nepotrebuje odôvodnenie tohto návrhu.

 

 

     Celkovo teda výdaje  pre kapitolu ministerstva pôdohos-

podárstva  na strane  41  navrhujem  upraviť takto:  Kód 600

- bežné výdavky namiesto 9 783 mil. korún na 10 401 mil. ko-

rún a úhrn, teda  kódy 600 700 800 z 12 mld Sk na 12 618

mil. Sk.

 

     Dovoľujem si  ešte navrhnúť jednu  úpravu v článku  XIV

návrhu  štátneho rozpočtu,  pretože sa  domnievam, že zelená

nafta  by sa  rovnako ako  poľnohospodárstve mohla uplatniť,

alebo  jej  čerpanie  by  sa  mohlo  umožniť aj v lesníctve.

V tomto spomínanom článku, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo  316/1993  Z.  z.

o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení zá-

kona Národnej  rady číslo 183/1994  Z. z. a  ďalších doplniť

v § 2 znenie pod písmenom  s): "Lesným podnikom je právnická

osoba  alebo fyzická  osoba, ktorej  predmetom podnikania je

obhospodarovanie lesov alebo služby pre obhospodarovanie le-

sov."  Odkaz  znie:  "Zákon  Slovenskej  národnej rady číslo

100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného

hospodárstva."

 

     Po druhé - písmená s), t) a u) preznačiť na t), u) a w).

 

     Po tretie -  v § 17 ods. 1 písm.  g) doplniť za slovami

"poľnohospodársky podnik" slová "lesný podnik".

 

     Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľujem si vás po-

žiadať o podporu týchto návrhov.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi. Ďalej je prihlásený do rozpra-

vy pán poslanec Nagy a pripraví sa pán poslanec Köteles.

 

Poslanec L. Nagy:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážení členovia vlády,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     vo svojom vystúpení sa najprv zameriam na štyri základ-

né poznámky  k celkovému hodnoteniu  návrhu rozpočtu na  rok

1996 a potom k rozpočtu obcí, resp. ku kapitole rozpočtu ob-

cí dovolím si vám navrhnúť jeden pozmeňovací návrh.

 

     Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, vláda viazaná

direktívami  svetových  a  európskych  finančných inštitúcií

a svojimi záväzkami  prijatými voči týmto  inštitúciám pred-

kladá na  rok 1996 návrh rozpočtu,  ktorý zabezpečuje prija-

teľnú úroveň rozpočtového schodku  na úkor existencie, resp.

normálneho  fungovania  odvetví  a  na  úkor  plnenia svojho

vlastného programového  vyhlásenia. Rozpočet vychádza  z ma-

kroekonomických  predpokladov, ktoré  pre posudzovanie stavu

ekonomiky  Slovenska  vyvolávajú  priaznivý  ohlas Európskej

únie i spomenutých finančných inštitúcií.

 

     Rozpočet na rok 1996 vychádza  z toho, že trend makroe-

konomických charakteristík  dosiahne aj v roku  1996 a tento

trend chce udržať aj v rozpočtovom roku hospodárskou politi-

kou uskutočňovanou  v roku 1995. Výrazne  sa to prejavuje vo

viacnásobnom zdôrazňovaní proexportnej orientácie slovenskej

ekonomiky v dôvodovej správe k  návrhu rozpočtu. V tejto sú-

vislosti treba povedať, že vláda sa jednoznačne orientuje na

oživenie exportnej aktivity veľkých štátnych podnikov, resp.

podnikov so 100-percentnou kapitálovou  účasťou štátu. A te-

raz tie  štyri poznámky, resp.  veci, ktoré súvisia  s touto

charakteristikou vládnej politiky.

 

     1. Prírastok hrubého národného  produktu sa v roku 1995

realizoval v rozsahu nad 90  % vo sfére zahraničného dopytu,

rast domáceho dopytu v podstate zostal na úrovni predchádza-

júcich rokov.  To pri postupnom  vyčerpaní finančných rezerv

veľkej časti obyvateľstva  znamená ďalšie prehĺbenie kritic-

kého sociálneho postavenia tejto časti obyvateľstva.

 

     2. Orientácia  hospodárskej a rozpočtovej  politiky ne-

umožňuje podstatne znížiť  mieru nezamestnanosti, pričom pri

posudzovaní politiky zamestnanosti vlády a štatistík o miere

nezamestnanosti  treba brať  do úvahy  neustále sa zvyšujúci

podiel  nezamestnaných  vyradených  z evidencie  nezamestna-

ných, podiel dlhodobo nezamestnaných a nakoniec, ale v nepo-

slednom  rade podiel  miery nezamestnanosti  časti obyvateľ-

stva, ktorá práve ukončila školskú dochádzku.

 

     3.  Ciele vytýčené  v návrhu  štátneho rozpočtu  na rok

1996 možno dosiahnuť len za podmienok uplatnenia neštandard-

ných legislatívnych opatrení.  Výrazným prejavom hrubého zá-

sahu štátu  do ekonomického prostredia je  z tohto  hľadiska

zákon o regulácii cien, ktorý schválila Národná rada Sloven-

skej republiky. Vláda si zrejme uvedomuje, že vytýčené ciele

v oblasti miery inflácie môže dosiahnuť len za cenu legisla-

tívy, ktorá svojou podstatou  neguje základné princípy trho-

vého hospodárstva. Vláda  namiesto vytvárania podmienok jeho

rozvoja eliminuje elementárne podmienky jeho fungovania.

 

     4. Návrh rozpočtu na rok 1996 nevytvára ani zdroje, ani

nezakladá všeobecné podmienky na realizáciu mikroekonomickej

reštrukturalizácie priemyslu zvlášť a národného hospodárstva

vo všeobecnosti, reštrukturalizácie na úrovni odvetví a pod-

nikov. Pretože i v tomto prípade ide o kapitálovo mimoriadne

náročný proces, premietnutie  podporných opatrení v daňových

zákonoch v dotačnej politike  a podporných programoch je ne-

vyhnutným  predpokladom  intenzívnej  realizácie  technickej

a organizačnej  reštrukturalizácie   podnikov.  Toto  všetko

v návrhu rozpočtu absentuje. Naopak,  v kontexte  s postupom

vlády voči vnútornému kapitálovému  trhu a voči zahraničnému

kapitálu sa na Slovensku petrifikuje doterajšia nevyhovujúca

odvetová skladba a súčasná  nízka úroveň kvality a produkti-

vity  práce.  V  strednodobom  horizonte  takáto hospodárska

a špecificky  rozpočtová politika  bude mať  za následok ne-

ustále prehĺbenie rozdielu medzi úrovňou slovenskej ekonomi-

ky a ekonomicky vyspelých krajín. Vláda hrá nezodpovedný ha-

zard s  budúcnosťou slovenskej ekonomiky.  Návrh rozpočtu na

rok 1996 tento úsudok potvrdzuje.

 

     Ak dovolíte, teraz by som predniesol sľúbený pozmeňova-

cí návrh k rozpočtovej politike obcí.

 

     Obce zabezpečujú základné funkcie fungovania našej spo-

ločnosti.  Ich príjmy,  ktoré predpokladá  návrh rozpočtu na

rok 1996, sú nižšie ako v roku 1995, čo znamená, že je ohro-

zený ich výkon. Je  ohrozený výkon najbežnejších administra-

tívnych funkcií. Obce z týchto okolností predávajú svoje ma-

jetky a  často sa aj zadlžujú.  Novelou zákona o pôde  by sa

prispelo sčasti k riešeniu finančnej situácie obcí, ktoré by

mohli obhospodarovať  vlastnícky nedoložené pozemky  vo svo-

jich katastroch. Odplata, teda nájomné za užívanie nehnuteľ-

ností pozemkov vlastnícky nedoložených, by tvoril príjem ob-

cí a rozhodne by vo väčšine obcí pomohol preklenúť toho času

existujúce finančné problémy obcí. Nehovoriac o tom, že hos-

podárením  na pozemkoch  by sa  vytvorili pracovné podmienky

v jednotlivých obciach a znížila by sa i nezamestnanosť.

 

     Vzhľadom na to, že už  k 1. januáru 1996 uplynuli prak-

ticky všetky  lehoty na uplatnenie  reštitučných a transfor-

mačných nárokov aj k vlastnícky nedoloženým pozemkom, žiadna

okolnosť, právne relevantná, nebráni tomu, aby predmetný ná-

vrh zákona bol schválený.

 

 

     A teraz konkrétne text pozmeňovacieho návrhu.

 

     Navrhujem zaradiť článok XXII tohto znenia: "Zákon čís-

lo 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému

poľnohospodárskemu majetku v znení  zákona číslo 93/1992 Zb.

sa mení  a dopĺňa takto: Po  prvé: V tretej časti  v § 17 sa

dopĺňa nadpis  slovami "a obce", ktorý  znie: § 17 pozemkové

fondy a obce.  Po druhé: V § 18 ods.  1 a 2 slová "pozemkový

fond" sa nahradzujú slovom "obec". Odseky 1 a 2 znejú:

 

     "(1)  Pokiaľ nie  je známy  vlastník nehnuteľnosti,  je

obec oprávnená dať nehnuteľnosť  do užívania vhodným záujem-

com. Odplata za užívanie je príjmom obce dovtedy, kým vlast-

ník uplatní svoje práva k tejto nehnuteľnosti.

 

     (2)  Ak vlastník  uplatní svoje  práva k nehnuteľnosti,

obec  vypovie zmluvu  s nájomcom  k 1.  októbru bežného roka

s jednoročnou výpovednou  lehotou, ak sa  s vlastníkom nedo-

hodne inak."

 

     Nový článok XXIII: Zákon Slovenskej národnej rady číslo

330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového

vlastníctva a pozemkových úradoch,  pozemkovom fonde a o po-

zemkových spoločenstvách sa mení takto:

 

     1. V § 34 ods. 2  sa vypúšťajú slová "a pozemky nedolo-

žené vlastníckym právom" a odsek znie: "Pozemkový fond spra-

vuje  poľnohospodárske  nehnuteľnosti  vo  vlastníctve štátu

ustanovené osobitným predpisom."

 

     2. V § 34 sa za  druhý odsek vkladá nový odsek 3, ktorý

znie: "Obec vo  svojich katastroch spravuje poľnohospodárske

nehnuteľnosti a pozemky nedoložené vlastníckym právom."

 

 

     3. V  § 34 doterajší  odsek 2 sa  označuje ako odsek  3

a doterajší  odsek 3  ako odsek  4, ktorý  sa dopĺňa  slovom

"a obec"  a znenie je nasledovné:  "Na účely spravovania ne-

hnuteľnosti podľa ods. 2 pozemkový  fond a obec za podmienok

ustanovených osobitnými predpismi a týmto zákonom

 

     a) prevádza bezplatne  do vlastníctva  oprávnených osôb

pozemky a  kým nemožno podľa týchto  predpisov vydať pôvodné

pozemky, uzatvára  zmluvy a výmeny pozemkov s vlastníkmi, na

pozemkoch  ktorých  je  zriadená  záhradkárska alebo chatová

osada, a  poskytuje  ďalšiu  súčinnosť  pri uplatňovaní práv

oprávnených osôb, povinnosti právnických osôb, ktoré pozemok

držia, nie sú tým dotknuté,

 

     b) do  schválenia privatizačného projektu,  či v súlade

s ním, v  prípade ak ide  o pozemky podľa  zásad schválených

vládou Slovenskej republiky  prenajíma nehnuteľný majetok na

poľnohospodárske využitie,

 

     c) je účastníkom pozemkových úprav ohľadne majetku uve-

deného v odseku 2 a 4.

 

     Doterajší odsek 4 sa označuje  ako odsek 5 a v samotnom

návrhu rozpočtového zákona doterajšie články XXII a XXIII sa

prečíslujú na XXIV a XXV.

 

     Ďakujem vám pekne.

 

Predseda NR SR I.Gašparovič:

 

     Ďakujem  aj ja  pánu poslancovi  Nagyovi. Pán  poslanec

Köteles vystúpi teraz v rozprave  a pripraví sa pán poslanec

Kanis.

 

 

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Vážená Národná rada,

     vážený pán predsedajúci,

     vážení páni ministri,

 

     dovoľte  mi ako  členovi výboru  pre životné prostredie

a ochranu prírody veľmi stručne  sa vyjadriť ku kapitole re-

zortu ministerstva životného prostredia  a ku kapitole Úradu

jadrového dozoru Slovenskej republiky.

 

     Vážení kolegovia, chcel by  som vás upozorniť najprv na

niektoré fakty vyjadrujúce percentuálny pomer medzi výdavka-

mi kapitoly ministerstva životného prostredia a medzi výdav-

kami štátneho  rozpočtu celkove v minulom  období a v súčas-

nosti.  V roku  1992 ten  pomer bol  viac ako  1,9 %, v roku

1994 0,94 %,  v tomto roku, teda v roku  1995, 0,8 % a návrh

na rok 1996 je 0,78  %, teda  najmenej v poslednom desaťročí

napriek  zvýšeniu dotácie  do Štátneho  fondu životného pro-

stredia. A chcel  by som dodať, že ten  pomer je najhorší aj

v strednej Európe.

 

     Vážená Národná rada, je  pravdou, že navrhovaná dotácia

do Štátneho  fondu životného prostredia v  sume 300 100 tis.

Sk v  roku 1996 je v  porovnaní s dotáciou z  roku 1995 o 50

miliónov  Sk  vyššia, ale ani tak sme  nedosiahli úroveň na-

príklad z roku 1994, keď  odplaty za odber podzemnej vody vo

výške približne 20 mil. Sk  plynuli do Štátneho fondu život-

ného  prostredia a  štátny fond bol dotovaný  vo výške okolo

300 miliónov  korún. Ak si  uvedomíme súčasnú situáciu  v o-

chrane  životného prostredia  v Slovenskej  republike a našu

environmentálnu zadlženosť približne vo výške 120 mld korún,

ľahko pochopíme, že  navrhované finančné prostriedky napriek

zvýšeniu nestačia  pokryť ani najzákladnejšie  a najnalieha-

vejšie potreby. Pritom požiadavky obcí na výstavbu kanalizá-

cií, vodovodov, čističky odpadových vôd, plynofikáciu, odpa-

dové hospodárstvo a ochranu prírody sú opodstatnené. Veď ob-

ce so svojou iniciatívou  odbremenia štátne výdavky, keď pre

každého  občana Slovenskej  republiky chcú  vytvoriť základy

civilizovaného bytia a žitia.

 

     Je dokázané, že kvalita životného prostredia, teda čis-

tota vzduchu, pitnej vody a prírody, priamo súvisia so zdra-

votným stavom  a predpokladanou dĺžkou  života občanov. Teda

každá koruna investovaná do ochrany a zveľaďovania životného

prostredia sa viacnásobne vráti vo forme lepšieho zdravotné-

ho stavu občanov, menšími výdavkami na zdravotníctvo, poľno-

hospodárstvo,  pôdohospodárstvo.  Z  tohto  dôvodu navrhujem

zvýšiť dotáciu do Štátneho  fondu životného prostredia o 199

mil. korún a na ucelenú sumu  500 mil. korún. Je pravdou, že

ani 500  miliónová dotácia nedosiahne  úroveň napríklad roku

1992, ale pri návrhu  Výboru Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre životné prostredie a ochranu prírody sme vychádzali

jednak z ekonomických možností,  ale takisto z potrieb obča-

nov Slovenskej  republiky. Chcel by som  dodať, že návrh bol

v našom výbore jednohlasne odsúhlasený.

 

     Vážení poslanci, dovoľte mi, aby  som sa vyjadril aj ku

kapitole Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky.

 

     Vážená Národná rada, o  potrebe jadrového dozoru v Slo-

venskej republike napriek rozdielnym názorom na danú proble-

matiku sú presvedčení všetci zainteresovaní v jadrovej ener-

getike,  aj najtvrdší  "zelení", ktorí  odmietajú jadrové e-

lektrárne a takisto aj energetici, ktorí sú pevne presvedče-

ní o potrebe dokončiť  Jadrovú elektráreň v Mochovciach. Sú-

časnú situáciu v jadrovej  energetike v Slovenskej republike

pokojne môžeme považovať za  najzložitejšiu v strednej Euró-

pe, keď na slovenskom území už existuje odstavená havarovaná

jadrová elektráreň A1, jadrová  elektráreň na hranici svojej

životnosti V1  a V2 a  medzinárodné problémy okolo  výstavby

Jadrovej elektrárne v Mochovciach. Pritom záruky o spoľahli-

vosti slovenskej jadrovej energetiky pre okolité štáty, kto-

ré  odmietajú  napríklad  Jadrovú  elektráreň v Mochovciach,

môžeme garantovať  jedine cez Úrad  jadrového dozoru Sloven-

skej republiky.

 

     Vybudovaním kompetentného štátneho  dozoru v Slovenskej

republike od  roku 1993 sú v  súčasnosti požiadavky medziná-

rodných  dokumentov  v  Slovenskej  republike plnené. Svedčí

o tom  napríklad najvyššie  ohodnotenie inšpekčnej  činnosti

Úradu  jadrového dozoru  Slovenskej republiky  v máji  t. r.

Americkým inštitútom  pre jadrovú energetiku  spomedzi všet-

kých  krajín  prevádzkujúcich  reaktory  vyvinuté  v bývalom

ZSSR,  žiadosť  Medzinárodnej  agentúry  pre atómovú energiu

odovzdávať skúsenosti Úradu  jadrového dozoru Slovenskej re-

publiky štátnym úradom na  Ukrajine, v Bulharsku a Arménsku,

takisto žiadosť  Medzinárodnej agentúry pre  atómovú energiu

umiestniť svoj prvý regionálny úrad pre Európu v Bratislave.

 

     Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považujem za mi-

moriadne  dôležitú stabilizáciu  súčasného kádra pracovníkov

úradov a  jeho doplnenie. Veď napríklad  tak môžeme a musíme

počítať so zvýšenou potrebou vysokokvalifikovaných pracovní-

kov pre bezpečnostné  rekonštrukcie elektrárne v Jaslovských

Bohuniciach a dobudovanie Mochoviec. Z tohto dôvodu podporu-

jem návrh  na zvýšenie kapitoly Úradu  jadrového dozoru Slo-

venskej republiky o 9 561 tisíc korún, ktorá, buďme úprimní,

je zanedbateľná čiastka voči hodnotám, ktoré existujú v jad-

rovej energetike.

 

     Vážená Národná rada, navrhujem vyňať zo spoločnej sprá-

vy na osobitné hlasovanie z časti B.1 bod 16. Navrhujem pri-

jať ako  jediný prostriedok na  podporu obcí a  ekologických

investícií, t. j. zvýšiť v  kapitole  Ministerstva životného

prostredia  Slovenskej republiky  prostriedky Štátneho fondu

životného prostredia o 199 mil. korún.

 

     Bod 17 - zvýšiť  v kapitole Ministerstva životného pro-

stredia  Slovenskej republiky  prostriedky určené občianskym

nadáciám, združeniam a podobným organizáciám o 800 tisíc ko-

rún.

 

     Bod 19 - vzhľadom  na celospoločenský význam podporujem

návrh  zvýšiť výdavky  rozpočtovej kapitoly  Úradu jadrového

dozoru Slovenskej republiky o 9 561 tisíc korún.

 

     Navrhujem v časti B.2  bod 5 znížiť výdavky rozpočtovej

kapitoly SIS o 250 tisíc korún. Takisto navrhujem na osobit-

né hlasovanie v kapitole B.1 bod číslo 15.

 

     Vážená Národná rada, Výbor pre svetové dedičstvo UNESCO

práve  minulý piatok  zaradil do  svojho zoznamu ojedinelých

prírodných a  kultúrnych pamiatok a jaskýň aj priepasti Slo-

venského a Agtelekského krasu. Prvý raz sa dostáva do zozna-

mu svetového dedičstva i súčasť slovenskej prírody. Táto úc-

ta nás zaväzuje, že dedičstvo zachováme v tej podobe, ako je

teraz, aj  pre budúce generácie. K  tomu prosím vašu podporu

a z tohto dôvodu vás prosím,  aby ste podporili naše návrhy.

(Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. V  rozprave ďalej vystúpi pán po-

slanec  Kanis,  pripraví  sa  pán  poslanec  Langoš. Najskôr

s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Mušková.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     vo veľmi krátkej poznámke chcem povedať pozmeňovací ná-

vrh, a preto si ho dovoľujem podať touto formou.

 

     Môj  návrh sa  týka kapitoly  Slovenskej televízie, kde

v prípade, že nebude schválený  bod 15 spoločnej správy, kde

náš výbor navrhol zvýšiť výdavky v tejto kapitole o 300 mil.

Sk, dovolím  si svoj návrh  formulovať v zmysle  tohto bodu,

kde navrhujem zvýšiť výdavky rozpočtovej kapitoly Slovenskej

televízie, ale o 150 mil. Sk z kapitoly Všeobecná pokladnič-

ná správa.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nech sa páči, pán poslanec Kanis.

 

Poslanec P. Kanis:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     územie Slovenskej republiky je,  žiaľ, už plne včlenené

do medzinárodnej  siete nezákonného obchodovania  s drogami.

Slovensko, pôvodne tranzitná krajina,  sa zmenila na krajinu

s vlastným  trhom  odberateľov  a  konzumentov drog. Drogová

scéna  u nás  je tiež  charakterizovaná vlastnou produkciou.

Výsledkom toho je,  že počet závislých od drog  je vyšší ako

10 tisíc, ako to odhadujú experti. Policajné, colné, finanč-

né a iné orgány nemajú dostatok skúseností s bojom proti ne-

zákonnému obchodu s drogami,  s legalizáciou príjmov z tejto

nezákonnej činnosti a nemajú ani zodpovedajúce technické vy-

bavenie.  Pritom  obchod  s  drogami  je vysoko organizovaný

a medzinárodne prepojený.

 

     Už v predchádzajúcom volebnom období Národná rada v uz-

nesení číslo  452 odporučila vláde  Slovenskej republiky vy-

pracovať Národný  program boja proti drogám.  Dňa 8. augusta

1995 uznesením  číslo 583 vláda aj  v duchu programového vy-

hlásenia  zriadila  Výbor  ministrov  pre drogové závislosti

a kontrolu drog. Národná rada  svojím uznesením číslo 230 zo

dňa 14. novembra 1995, teda  nedávno, zobrala na vedomie Ná-

rodný program boja proti  drogám a konštatovala, že situácia

v Slovenskej  republike týkajúca  sa obchodovania  s drogami

a rozširovania drogových  závislostí je natoľko  závažná, že

bez zvýšenia účinnosti boja  proti tomuto nebezpečnému javu,

bez zabezpečenia náležitej zdravotnej a sociálnej starostli-

vosti o drogovo závislé osoby  a bez uplatnenia ďalších pri-

meraných  opatrení môže  byť nežiaducim  spôsobom postihnutá

celá  spoločnosť a  ohrozené zdravie  veľkej časti obyvateľ-

stva. Národná rada žiadala  vládu Slovenskej republiky - ci-

tujem:  "rozpracovať Národný  program boja  proti drogám  na

podmienky  jednotlivých rezortov  a zabezpečiť  jej finančné

krytie".

 

     Vážená Národná rada, niektoré  úlohy možno finančne za-

bezpečiť v rámci bežnej činnosti rezortov, pre niektoré mož-

no použiť  zahraničnú pomoc, na viaceré  treba vyčleniť oso-

bitné finančné zdroje v rámci rozpočtu. Realizácia Národného

programu boja  proti drogám v tomto  roku v jednotlivých re-

zortoch mohla byť iba v rámci rozpočtu na rok 1995. Ale roz-

počty rezortov na  rok 1996 by už finančné  krytie úloh pro-

gramu boja proti drogám  mali obsahovať. V prípade minister-

stva vnútra a zrejme aj v  ďalších rezortoch to však tak nie

je. Mne ide predovšetkým o rezorty, ktoré sú predmetom záuj-

mu a činnosti výboru pre obranu a bezpečnosť.

 

     Úlohy, ktoré  má pri plnení programu  rezort obrany, sú

financované v  rámci jeho bežnej činnosti.  Pre rezort mini-

sterstva  vnútra  z  programu  vyplývajú  viaceré  konkrétne

a rozsiahle úlohy, realizácia  ktorých si vyžaduje vynalože-

nie značných  finančných prostriedkov. Na  prvom mieste, ako

to žiadala Národná rada od  jednotlivých rezortov, je v prí-

pade ministerstva vnútra táto úloha: Vytvoriť špecializovaný

útvar zameraný na boj proti drogám, ktorý zabezpečí dokumen-

tačnú, informačnú, analytickú  a výkonnú činnosť Policajného

zboru,  ako  aj  zodpovedajúcu  medzirezortnú a medzinárodnú

spoluprácu pri  odhaľovaní a objasňovaní  trestnej činnosti,

nezákonnej  výroby, dovozu,  vývozu, prevozu  a obchodovania

s drogami.

 

     Rozpočtové prostriedky, ktoré sú uvedené v kapitole mi-

nisterstva vnútra, však neumožnia realizovať v plnom rozsahu

tieto nové  úlohy na úseku boja  proti drogám. Na realizáciu

Národného programu boja proti drogám neboli v návrhu rozpoč-

tu ministerstva  vnútra na rok  1996 vyčlenené účelové  pro-

striedky na realizáciu úloh  vyplývajúcich z uznesenia vlády

Slovenskej republiky číslo 583.

 

     Na  zabezpečenie úloh  vyplývajúcich z  tohto uznesenia

vlády  by rezort  potreboval vyčleniť  prostriedky na mzdové

prostriedky pre priemerný počet 120 policajtov, hoci cieľový

stav k 31. decembru 1996 má byť 180 policajtov, poistné, od-

meny, cestovné  a ostatné osobné výdavky,  školenia a zahra-

ničné služobné cesty, výzbroj  a výstroj pre 180 policajtov,

materiálno-technické zabezpečenie, nájom nebytových priesto-

rov  a vnútorné  vybavenie objektov  a investičnú  výstavbu,

spolu 170 miliónov Sk.  Časť týchto nevyhnutných výdavkov je

rezort  schopný  uhradiť  v  rámci  prostriedkov pridelených

v rozpočte na rok 1996, to sú výdavky na investičnú výstavbu

a časť prevádzkových nákladov, avšak  prevažnú časť vo výške

105 miliónov Sk bude potrebné  v priebehu roka 1996 zabezpe-

čiť nad  rámec rozpočtu kapitoly ministerstva  vnútra na rok

1996 z rozpočtových rezerv vlády.

 

     Pripájam sa  k všetkým tým,  ktorí hovorili, aby  tieto

rozpočtové rezervy boli  spriehľadnené. Vychádzam zo skutoč-

nosti, že v prípade  nezabezpečenia prostriedkov v roku 1996

nebude  možné zabezpečiť  primerané ekonomické  podmienky na

činnosť  a funkčnosť  špecializovaného protidrogového útvaru

ministerstva vnútra, čím sa  zvýšia možnosti pôsobenia orga-

nizovanej trestnej  činnosti v oblasti drog  a iných návyko-

vých  látok. Preto  navrhujem v  prílohe číslo  5 -  rezervy

štátneho rozpočtu a účelové prostriedky rozpočtových kapitol

znížiť rezervu vlády Slovenskej  republiky o 105 miliónov Sk

a presunúť ich do účelových prostriedkov zapracovaných v ka-

pitole  ministerstva  vnútra  ako položku 8 - národná proti-

drogová jednotka 105 miliónov Sk.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi  Kanisovi. Pán poslanec  Langoš

nie  je prítomný,  takže zajtra  už nebude  vystupovať. Pani

poslankyňa Bauerová, nech sa  páči. Pripraví sa pani poslan-

kyňa Bartošíková.

 

Poslankyňa E. Bauer:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení unavení členovia vlády

     a vážení unavení kolegovia a kolegyne,

 

     dovoľte mi stručne predložiť niekoľko pozmeňovacích ná-

vrhov a  podobne stručne ich zdôvodniť.  Môžem si to dovoliť

z toho dôvodu, že mnohé z nich  už odzneli a boli do určitej

miery zdôvodnené.  Môj prvý návrh znie:  v § 5 ods.  1 v po-

slednom riadku vynechať číslicu 5.

 

     Druhý  návrh: V  § 5   ods. 2  prvú časť  vety vypustiť

a nahradiť ju novým textom nasledovného znenia: "Opatreniami

podľa odseku  1 môžu byť upravené  celkové výdavky jednotli-

vých kapitol  najviac o 5 %,  po predchádzajúcom súhlase Ná-

rodnej  rady Slovenskej  republiky najviac  o 10  %"... text

pokračuje... "pričom... atď.

 

     Chcela by  som vás požiadať o  podporu tohto návrhu. Ak

parlament  len trošku  berie vážne  svoju úlohu  vyplývajúcu

z článku 86 Ústavy Slovenskej republiky, nie je možné nechať

takú  právomoc vláde,  pretože parlament  by úplne  vypustil

spod  kontroly plnenie  štátneho rozpočtu.  Paragraf 5 totiž

dovoľuje vláde  - zdôrazňujem - bez  obmedzenia meniť všetky

kapitoly, všetky  záväzné ukazovatele, všetky  limity. Obme-

dzenie obsahuje len ďalší odsek,  ktorý sa však vzťahuje len

na celkové prekročenie  štátneho rozpočtu, výdavkov štátneho

rozpočtu o 10  % celkových výdavkov, t. j.  18,9 miliárd ko-

rún. Je  iba niekoľko kapitol, zo  dve-tri kapitoly štátneho

rozpočtu, ktoré  dosahujú túto výšku.  Ale to nič  nemení na

podstate, že vnútornú štruktúru rozpočtu by vláda mohla tak-

mer  bez obmedzenia  zmeniť. Nejde  o dôveru  k vláde  alebo

k ministrovi  financií,  ktorý  túto  právomoc  má,  ale ide

o transparentné financovanie,  ide o dohľad  parlamentu, tak

ako to Ústava Slovenskej republiky určuje. Myslím si, že dať

takúto  voľnosť  vláde  je  neprimerané,  pretože  sa stráca

transparentnosť financovania a Národná  rada sa voľne vzdáva

svojho práva a povinnosti kontrolovať štátny rozpočet.

 

     Navrhovala som tiež vynechať číslicu 5 z odseku 1 z to-

ho dôvodu, že príloha 5 štátneho rozpočtu obsahuje tzv. "ná-

lepkované peniaze",  účelové  prostriedky,  účelové rezervy,

ktoré sú určené na daný  účel a podľa rozpočtových pravidiel

nie je možné  ich použiť na iné účely.  Ak dáme vláde splno-

mocnenie tieto  účelové prostriedky použiť  voľným spôsobom,

upravovať ich bez obmedzenia,  nie je problém niektoré abso-

lútne zrušiť, niektoré zvýšiť o niekoľkonásobok. To znamená,

že potom by stratilo vôbec zmysel určovať účelové prostried-

ky v  štátnom rozpočte. Preto  vás prosím, aby  ste v záujme

dodržania príslušného  ustanovenia ústavy tieto  moje návrhy

podporili.

 

     Navrhujem tiež, tak ako niektorí moji kolegovia navrho-

vali,  vynechať článok  7. V  prílohe 5  - rezervy a účelové

prostriedky  - navrhujem  zvýšiť položku  určenú na  kultúru

menšín o  100 miliónov korún.  V prílohe číslo  2 - kapitola

Kancelária prezidenta - zvýšiť výdavky o 30 miliónov korún.

 

     Ešte  raz by  som chcela  zdôrazniť, že  tieto vnútorné

presuny sú celkom zbytočné, je  celkom zbytočné o nich vôbec

hovoriť, ak § 5 zostane v súčasnom znení.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ešte pani poslankyňa Bartošíková.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení členovia vlády,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     nebudem vás  dlho zdržiavať vzhľadom  na pokročilý čas,

upriamim sa na prednesenie návrhu, ktorý krátko odôvodním.

 

     Dovoľte mi,  aby som vystúpila z  trošku iného pohľadu,

ako vystupovali páni poslanci a pani poslankyne predo mnou.

 

     Rada by som reagovala na štátny rozpočet ako poslankyňa

za región  Žiar nad Hronom. S  uspokojením aj zadosťučinením

som vzala na vedomie fakt, že štátny rozpočet reaguje na ur-

čité problémy  regiónu Žiar nad  Hronom, na jeho  ekologickú

zadlženosť, s dosahmi, ktoré región nie je schopný bez pomo-

ci  štátu sám  riešiť. S  uspokojením som  vzala na  vedomie

fakt, že štátny rozpočet účelovo  viaže sumu 48 miliónov ko-

rún na  ozdravenie žiarskej kotliny,  na odstránenie dosahov

negatívneho ekologického pôsobenia  výroby hliníka. S podob-

ným  pocitom som  zobrala na  vedomie fakt,  že návrh zákona

o štátnom rozpočte počíta aj s tým, že zdravotne postihnuté-

mu obyvateľstvu z tejto kotliny pomôže štát aj tým, že pomô-

že dobudovať polikliniku v Žiari nad Hronom.

 

     Žiarsky  okres sa  však stretáva  s ďalšími problémami,

ktoré presahujú možnosti riešiť ich samostatne. Už programo-

vé  vyhlásenie vlády  poukazuje na  nutnosť začatia výstavby

cestného úseku medzi Novou Baňou a Žiarom nad Hronom ako je-

diného zúženého  úseku, ktorý zostal na  trase od Bratislavy

smerom  na Košice. Zvýšený počet  motorových vozidiel, ktoré

z rýchlostných úsekov  pred Novou Baňou a  Žiarom nad Hronom

vchádzajú do  tzv. žiarskeho lievika, má  v poslednom období

za  následok zvyšujúci  sa počet  závažných dopravných nehôd

s ťažkými  následkami  na  zdraví,  na  majetku občanov, ale

v poslednom čase i na životoch občanov. Pohyb motorových vo-

zidiel v tomto zúženom úseku sa  odhaduje okolo 7 až 8 tisíc

denne. Úsek prechádza cez obce a mestá a to je jeden z dôvo-

dov, že  obeťami dopravných nehôd nie  sú iba motoristi, ale

aj občania, ktorí sa pohybujú  na uliciach svojej obce alebo

mesta.

 

     Posledný rok bol v  znamení finišujúcich príprav na za-

čatie jednej z týchto cestných stavieb. Celkove sú tri cest-

né stavby, ktoré by mali vyriešiť túto problematiku na celom

úseku. Ako s prvým úsekom sa počítalo s obchvatom mesta Žar-

novica a táto  výstavba by sa mala začať už  v budúcom roku.

V tomto roku by už bolo  možné podľa stavu pripravenosti vy-

financovať  výkup  pozemkov.  Pre  pokročilý  čas  sa počíta

s tým, že v sume 150 miliónov korún by 50 miliónov korún bo-

lo určených na výkup pozemkov a 100 miliónov korún na cestné

stavby. Môj návrh, ktorý  teraz prednesiem, nezakladá zvýše-

nie nárokov na štátny rozpočet.

     Chcem požiadať Národnú radu,  po dohode s rezortným mi-

nistrom pánom Rezešom, aby  účelovo viazala 150 miliónov ko-

rún  na začatie  obchvatu mesta  Žarnovica. Tento  návrh som

prediskutovala s pánom ministrom, nie je v rozpore so zámer-

mi rezortu. Umožní mestu Žarnovica pokračovať v prípravách.

 

     Ešte by  som spomenula ďalší veľký  problém okresu Žiar

nad Hronom. Sú to dve krásne mestá, mohli by sme povedať, že

kultúrnou  a historickou  hodnotou  klenoty.  Klenoty trochu

ošúchané, pretože  čas ich poznačil. Je  to Banská Štiavnica

a Kremnica. Banská Štiavnica sa rovnako ako iné naše kultúr-

ne pamiatky dostala do zoznamu svetových chránených pamiatok

UNESCO. Chcem poďakovať vláde, že v tomto roku po jej výjaz-

de do okresu pomohla príspevkom rôznych rezortov riešiť časť

problémov Banskej  Štiavnice a okolia.  A zároveň chcem  vy-

jadriť  nádej, že  v zmysle  uznesenia vlády  aj v roku 1996

príslušné rezorty počítajú s  určitými obnosmi na zachovanie

nášho kultúrneho bohatstva.

 

     Ďakujem vám za pozornosť a prosím o podporu môjho návr-

hu. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja pani poslankyni.

 

     Vážené panie poslankyne, páni poslanci, členovia ústav-

noprávneho výboru, chcem vám  oznámiť, že pán predseda Brňák

vás zvoláva zajtra ráno o 8.00 hodine na zasadnutie výboru.

 

     Panie  poslankyne,  páni  poslanci,  keďže  je už skoro

19.00 hodín, pýtam sa, či  chcete, aby sme ešte pokračovali.

Mal  by vystúpiť  pán poslanec  Ftáčnik. (Nesúhlas  v sále.)

Takže zajtra  začíname ráno o 9.00  hodine. Ako prvý vystúpi

pán poslanec Ftáčnik  a po ňom pán poslanec  Šepták. Do roz-

pravy je prihlásených ešte 13 poslancov.

 

                    Tretí deň rokovania

      12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                     13. decembra 1995

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     prosím  všetkých, ktorí  sú mimo  rokovacej miestnosti,

aby  prišli na  svoje miesta,  budeme pokračovať  v rokovaní

schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Včera som zahlásil, že písomne je do rozpravy prihláse-

ných ešte 13 poslancov. Dvaja páni poslanci prihlášky stiah-

li, takže ich  je jedenásť. Chcel by som  pritom ešte popro-

siť, tak ako včera, o racionálne, vecné vystúpenia, pretože,

ak si pozriete program, je  tam dosť bodov, pri ktorých oča-

kávame veľkú rozpravu, a môže  sa stať, že budeme rokovať aj

medzi sviatkami.

 

     Takže budeme  pokračovať v dnešnom  rokovaní s tým,  že

ako prvý  v rozprave vystúpi pán  poslanec Ftáčnik. Pripraví

sa pán  poslanec Šepták. Ešte pani  poslankyňa Belohorská má

faktickú poznámku.

 

Poslankyňa I. Belohorská:

 

     Ďakujem  pekne, pán  predsedajúci. Pán  predseda, ja by

som k  tomuto mala jeden  drobný návrh, ale  až keď tu  bude

viac poslancov,  ak stihnú prísť  pre nepríjemné počasie  do

svojej práce,  potom dám návrh na  skrátenie diskusného prí-

spevku na  5 minút. Je  to zvykom vo  všetkých parlamentoch.

Keď sa tu odvolávame, ako sa chceme dostať do Európy, tak sa

správajme, ako sa správajú  v iných parlamentoch. Znovu opa-

kujem, lebo raz som to  tu už povedala: Politik, ktorý nevie

povedať svoj  problém za 3  až 5 minút,  nech ide najprv  do

školy sa to naučiť.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, pani  poslankyňa, len som  nerozumel, či hneď  mám

dať o tom hlasovať, či je to procedurálny návrh.

 

Poslankyňa I. Belohorská:

 

     Myslím si, že keby sme  sa teraz prezentovali, tak zis-

tíme, že vlastne by sme ešte  mali mať prestávku. Až keď nás

tu bude trochu viac.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže nedávate návrh na hlasovanie teraz.

 

     Pán poslanec Ftáčnik, nech sa páči.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     keby sme aj hlasovali o návrhu pani poslankyne Belohor-

skej, podľa  rokovacieho poriadku je  možné skrátiť rozpravu

len na 10 minút, teda to je najnižší limit, na ktorý je mož-

né skrátiť rozpravu jedného poslanca. Pokúsim sa tento limit

dodržať dobrovoľne, aby som vás neunavoval dlhšie ako 10 mi-

nút.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ale  to len  podľa návrhu  nového rokovacieho poriadku,

pán poslanec.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Nie, to je podľa starého, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nech sa páči, pokračujte.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     To je podľa starého.  Musíte si pozrieť príslušný para-

graf. Ja vám ho potom zacitujem.

 

     Chcel  by som  sa  vo  svojom krátkom  príspevku, keďže

vychádzam z  toho, čo povedal aj  predseda Národnej rady, že

zásadné veci k rozpočtu zazneli včera, a dnes by sme sa mali

koncentrovať už len na niektoré problémy, o ktorých sme vče-

ra nediskutovali.  Chcel by som sa  vyjadriť k trom okruhom,

to je otázka zdravotníctva, vedy  a techniky a školstva. Bu-

dem naozaj stručný a pokúsim sa do 9.19 hodiny ukončiť svoje

vystúpenie.

 

     V  otázke zdravotníctva  chcem dodať  k tomu,  čo tu už

včera  povedali kolegovia,  ktorí sa  tomu problému rozumejú

lepšie ako ja, že ma oslovil list, ktorý adresoval poslancom

predseda Slovenskej lekárskej komory a z ktorého nebudem ci-

tovať, pretože  ho pravdepodobne poznáte.  Chcel by som  vám

však prečítať z neho  Výzvu, ktorú adresuje Slovenská lekár-

ska komora  poslancom. Je veľmi  krátka a, myslím  si, veľmi

zaujímavá:

 

     "Vážené panie poslankyne a páni poslanci, Slovenská le-

kárska komora vás preto dôrazne vyzýva, aby ste prijali roz-

počet zohľadňujúci potreby  zdravotníctva a rešpektujúci zá-

konné povinnosti  štátu." To je prvá  myšlienka. Druhá: "Aby

ste účinne zaviazali štátnu  exekutívu povinnosťou ihneď ne-

politicky, odborne a rýchlo vypracovať k skutočnej spoluprá-

ci s nevládnymi  inštitúciami reálnu koncepciu transformácie

zdravotníctva s uvedením konkrétnych krokov a záväzných ter-

mínov jej uskutočňovania, zdrojov  jej financovania a odhadu

jej sociálnych dopadov."

 

     Táto výzva  sa mi páči, a  preto podporím návrhy, ktoré

zazneli aj v rozprave na zvýšenie  platby štátu na 100 % mi-

nimálnej mzdy,  ale takisto podporím aj  uznesenie, ktoré je

uvedené v spoločnej správe v časti  B.4 bod 4, kde výbor pre

zdravotníctvo a sociálne veci zaviazal ministra, aby predlo-

žil kroky, ktoré smerujú práve k tejto transformácii. Osobne

totiž, aj keď budem v  ďalšej časti dávať návrhy na zvýšenie

rozpočtových  prostriedkov, cítim  zodpovednosť ako poslanec

aj  za to,  ako sa  tieto prostriedky  používajú. Mali by sa

používať cielene,  efektívne, hospodárne a účelne  a mali by

slúžiť konkrétnym cieľom.

 

     Mám pocit, že v oblasti zdravotníctva, a to tu už včera

zaznelo, a platí to aj  pre školstvo, o ktorom budem hovoriť

neskôr, zatiaľ  koncepcia rozvoja, resp.  transformácie prí-

slušného rezortu jednoducho neexistuje.

 

     V otázke vedy a techniky:  Zrejme ste všetci čítali ta-

buľku číslo  5, ktorá súhrnne  udáva pohľad na  to, ako chce

štát prispieť  na oblasť vedy a  techniky v jednotlivých re-

zortoch a v jednotlivých položkách. Chcem povedať, že ma te-

ší, že sa  vyčleňuje v ďalšom ročnom rozpočte  o 14,6 % viac

na vedu a techniku ako v minulom roku. Je to pozitívny krok.

Čo ma  neteší, je to, že  nám chýba štátna vedecko-technická

politika, že vlastne vyčleňujeme viac prostriedkov, a nevie-

me presne, na čo sa tieto prostriedky využijú.

 

     Zriadili sme, vážené kolegyne a kolegovia, v tomto roku

Úrad pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky. Ten

sa  podľa svojho  štatútu mal  vyjadriť k  rozpočtu na  vedu

a techniku ako celku. Zatiaľ sa to nestalo a ani v našom ga-

rančnom výbore, ktorý sa volá  Výbor Národnej rady pre vzde-

lanie, vedu,  kultúru a šport,  sme takto o  kapitole, resp.

ani nie o kapitole, o prostriedkoch na vedu a techniku nero-

kovali - aké  sú v nich proporcie, na  čo sú tie prostriedky

určené, aké efekty sa z  tohto pohľadu očakávajú. Myslím si,

že úloha úradu, ktorý sme  zriadili ako prierezový orgán pre

vedu a techniku, je v  tejto oblasti zatiaľ nulová. Možno aj

preto, že na úrade sa  plánuje s najmenšou sekciou, ktorá by

mala zabezpečovať otázky vedy a techniky, čo sme konštatova-

li aj pri rokovaní výboru s predsedom tohto úradu.

 

     Peniaze na  vedu a techniku  sme, aspoň to  tak vyzerá,

v návrhu rozpočtu zvýšili podľa  princípu bližšia košeľa ako

kabát.  Tí,  ktorí  mali  dostatočne  silné pozície, dostali

viac, napríklad ministerstvo  hospodárstva dvakrát toľko ako

v minulom roku. Z hľadiska štátnych objednávok sa zvýšili až

dvakrát prostriedky pre úlohy  vedy a techniky v podnikateľ-

skej sfére. Vôbec nenamietam proti  tomu, ak má vláda úmysel

získať konkrétne realizačné efekty, ktoré by priniesli doda-

točné  prostriedky, ale  obávam sa,  že v  rozpočte na  vedu

a techniku  sa potláča  orientácia na  grantové rozdeľovanie

prostriedkov a súťaživosť v oblasti vedy.

 

     Mám takisto pocit, že sa podceňuje v tejto skupine vedy

a techniky úloha základného výskumu a ťah na vytvorenie fon-

du vedy  a techniky, o ktorom  sa hovorí už vlastne  3 alebo

4 roky, a každý rok sa odkladá. A ani alokácia zdrojov, teda

vytvorenie príslušných  prostriedkov, nesmeruje k  tomu, aby

bolo z čoho naplniť tento fond, keby sa vláda v budúcom roku

pre jeho vytvorenie rozhodla. Už po dva roky bola v rozpočte

rezerva 110 miliónov  Sk pre úlohy vedy a  techniky. Bola to

rezerva vlády,  aj keď treba povedať,  že v roku 1995  s ňou

vláda,  resp.  ministerstvo  školstva,  hanebne hospodárilo,

pretože prostriedky rozdeľovalo až po októbri tohto roku. To

znamená, nedostali sa tam, kam boli poslancami Národnej rady

určené. Tohto roku je vyčlenená všeobecná rezerva v kapitole

Všeobecná pokladničná správa vo výške 40 miliónov Sk. Osobne

sa mi to zdá málo,  a preto vám navrhujem pozmeňovací návrh,

aby sme presunuli z kapitoly ministerstva hospodárstva, kto-

ré, ako  som povedal, je na  tom v podstate z  hľadiska vedy

a techniky  na budúci rok najlepšie, 40 miliónov do kapitoly

Všeobecnej pokladničnej správy  ako rezervu vlády Slovenskej

republiky  na úlohy vedy a techniky. Konkrétny návrh predlo-

žím spravodajcovi.

 

     Ešte mám štyri  minúty, a preto by som  sa rád vyjadril

k niektorým otázkam, ktoré sa týkajú školstva, to je posled-

ný môj okruh.

 

     Pri prerokúvaní kapitoly školstva v našom výbore vystu-

povala pani ministerka tak,  že chvíľami vznikali pochybnos-

ti, či  predložený rozpočet pani  ministerka obhajuje, alebo

kritizuje. Tak sme jej odporučili,  že ak nie je s rozpočtom

spokojná a má pocit, že  nemá dostatok prostriedkov, mala by

zvážiť, či nebude nasledovať  krok svojho kolegu z Maďarskej

republiky, ktorý,  ak dostal málo  rozpočtových prostriedkov

na budúci rok, podal jednoducho demisiu.

 

     Chcem povedať, že s rozpočtovými prostriedkami na škol-

stvo je problém každý rok a vy to veľmi dobre viete, kolegy-

ne, kolegovia. Aj v minulom  roku som z tohto miesta navrho-

val  zvýšenie rozpočtových  prostriedkov o  300 miliónov Sk.

Odpoveďou bolo vaše negatívne hlasovanie a zamietnutie tejto

potreby školstva.  Výsledkom praktického pohľadu  počas roku

1995 boli rozpočtové opatrenia ministerstva financií vo výš-

ke 635  miliónov Sk. Čiže  300 sme nedali,  ale postupne sme

uvoľnili  630  miliónov  Sk,  ktorými  sme sanovali problémy

školstva, o  ktorých  sme my vedeli už na začiatku. Osobitne

by som uprednostnil to, aby sme na začiatku stanovili rozpo-

čet,  v ňom  citlivo zmapovali  problémy a  potom počas roka

tieto problémy riešili.

 

     K  otázke príjmov  školstva diskutoval  kolega poslanec

Harach a  v podstate možno konštatovať,  že ak sa rozpočtové

príjmy  rozpočtových organizácií  znížili, tak  školstvo ako

najväčšia kapitola je na tom  naopak, pretože nám jediným sa

príjmy zvýšili.  Treba tu vážne  upozorniť, že školstvo  ich

nemá z čoho pokryť a  ministerka školstva oznámila výboru vo

svojom  materiáli, že  táto skutočnosť  si vyžiada  zvýšenie

poplatkov  v materských  školách,  školských  kluboch detí a

študentských  domovoch. Za to budete  hlasovať, páni a panie

poslankyne, keď budete hlasovať  za takéto príjmy v kapitole

školstvo.

 

     K otázke výdavkov:  Sľubovaná stabilizácia školstva pri

praktickom pohľade na prostriedky, ktoré sú určené na výdav-

ky, znamená rovnaké prevádzkové náklady  ako v roku 1995. Ak

je to stabilizácia, prosím. Podľa  mňa je to odkladanie pro-

blémov,  stabilizáciou  sa  to  nedá  nazvať.  Konkrétne ide

o problémy vysokých  škôl, na ktoré  tu už bolo  upozornené,

v oblasti prevádzky. Vysoké školy opticky dostávajú v oblas-

ti prevádzkových prostriedkov viac oproti roku 1995, ale za-

búda  sa na  to, že  ak si  pozrieme časový rad prideľovania

prevádzkových prostriedkov na vysoké  školy, tak zlom nastal

z roku 1994 na rok 1995, keď vysokým školám bolo pridelených

mínus 15 %  a z tohto rozhodnutia sa  nevedia spamätať. Kon-

krétne  sme už  hovorili o  problémoch na  internátoch. Tých

problémov  v oblasti  prevádzky vysokých  škôl je  podstatne

viac.

 

 

     Navrhujem, vzhľadom na návrh spravodajcu, zamietnuť bod

5 z časti B.3, aby sme ho vyňali na osobitné hlasovanie. Tam

sa snažil výbor pre vzdelanie,  vedu, kultúru a šport riešiť

tento problém. Ak by neprešiel  tento bod 5, dávam konkrétny

návrh, aby sa nie o 120  miliónov Sk, ako navrhol výbor, ale

o 70 miliónov Sk zvýšili prevádzkové prostriedky v časti vy-

soké školy v kapitole ministerstva školstva, čo by prakticky

znamenalo, že by sa vysoké  školy dostali v oblasti prevádz-

kových  prostriedkov na  úroveň roku  1994. Konkrétny  návrh

predložím spravodajcovi.

 

     Stredné odborné učilištia.  Podporujem myšlienku, ktorá

tu včera zaznela a podporil ju aj výbor pre vzdelanie, vedu,

kultúru a  šport, aby učilištia  boli oddlžené za  roky 1993

a 1994.  Tú myšlienku  predniesol podpredseda  Národnej rady

pán Ľupták. Problém  je v tom, že vláda  o tomto rozhodla už

v júli tohto roku, a do  dnešného dňa oddlženie nebolo, pre-

tože vláda ho viazala  na usporiadanie clearingových vzťahov

s Českou republikou.

 

     Vážené dámy a páni, dnes  je 13. decembra, ak si myslí-

me, že učilištia oddlžime 31. 12. 1995 nejakými prostriedka-

mi, v tom  čase už nefungujú banky, ktoré  by mohli prijímať

platby za ich nesplatené faktúry  a podobne. Ak chceme niečo

oddlžiť, tak oddlžujme  bez podmienky clearingového usporia-

dania,  alebo povedzme,  že  ten  problém budeme  riešiť pri

štátnom  záverečnom  účte,  teda  pri zúčtovaní prostriedkov

štátneho rozpočtu na rok 1994, resp. 1995.

 

     Môj čas  sa napĺňa, áno,  už som ho  prekročil o minútu

a ešte mám dva problémy.

 

     Chcem  sa opýtať  a celkom  vážne, vážené  dámy a páni,

učilištia netrápia  len roky 1993  a 1994, ale  trápi ich aj

pridelenie prostriedkov na jedného  žiaka, ktoré sme im dali

na rok 1995 a ktoré sa im  chystáme dať na rok 1996. Mám zá-

važnú otázku a prosím, keby odpovedala, pani ministerka. Ne-

bola tu  ani včera, ani dnes,  ale možno odpovie podpredseda

vlády.  Bude  dosť  prostriedkov  na  jedného štátneho žiaka

stredného odborného učilišťa? Minulý rok  nebolo a už v sep-

tembri  vznikla neriešiteľná  situácia, ktorá  sa riešila vo

vláde Slovenskej republiky. Bude  tohto roku dosť na jedného

žiaka? Považujem  to za vážnu  otázku a ministerstvo  zatiaľ

nebolo schopné na ňu odpovedať.

 

     K bodu 12 časti B.1.  Týka sa vyčlenenia účelových pro-

striedkov na  mládež. Tento bod  sa tam dostal  neoprávnene,

pretože časť B.1 sa  týka zvyšovania rozpočtových prostried-

kov. My sme vo  výbore nezvýšili rozpočtové prostriedky, ale

viazali sme  prostriedky kapitoly účelovo  na mládež, pričom

tie peniaze  už v kapitole  sú. Len chceme,  aby mládež bola

chránená tým,  že budú na ňu  pridelené účelové prostriedky.

Čiže navrhujem, aby sme  vyčlenili toto na osobitné hlasova-

nie, kde by sme napísali  predvetie "viazať v kapitole mini-

sterstva školstva prostriedky na mládež,  t. j." a potom na-

sleduje text nášho výboru, pretože takto to výbor myslel.

 

     Posledná poznámka sa týka oblasti miezd v oblasti škol-

stva. Mzdy  zvyšujeme o 2 miliardy Sk, z toho 1,2  na platy,

800 miliónov na poistné. Prostriedky  by mali byť sčasti ur-

čené na pokračovanie diferencovanej podpory, ktorá sa začala

v roku 1995, to boli tie tzv. Piusove peniaze, a mali by byť

nové prostriedky na zvyšovanie  platov, ktoré však budú sta-

čiť  zhruba na  5-percentný rast  priemernej mzdy  v oblasti

školstva.

 

     Chcem  povedať, že  ani diferencované  zvýšenie, nebolo

diferencovaným zvýšením, pretože  existujú okresy na Sloven-

sku, ktoré  nedostali ani korunu.  Ministerstvo použilo toto

diferencované zvýšenie na  vyrovnanie rozdielov medzi okres-

mi, a nie na stimulovanie  najlepších učiteľov tam, kde naj-

lepší učitelia  pôsobia. Nemyslím si, že  by to bol najlepší

krok, a okrem toho  z týchto diferencovaných prostriedkov sa

nedostalo nič na platy nepedagogických pracovníkov.

 

     Chcem položiť jednu vážnu  otázku: Prečo má mať uprato-

vačka, ktorá pracuje v školstve, nižší plat ako upratovačka,

ktorá pracuje na okresnom úrade? Toto je dnes realita. Ak si

porovnáme pracovníka v tej  istej profesii, a tieto profesie

sa porovnávať  dajú, tak v  školstve, bohužiaľ, vzhľadom  na

objem mzdových prostriedkov nepedagogický pracovník, akým je

upratovačka, má nižší plat ako tá istá upratovačka na okres-

nom úrade,  kde tých prostriedkov je  jednoducho viac. Preto

si myslím, že ak neprejde  návrh kolegu Haracha, aby sa zvý-

šili priemerné mzdy, aby  sa vytvorili prostriedky na zvýše-

nie priemerných miezd o 10 %, navrhujem, aby sme ich zvýšili

na 8 %, teda z 5 %, ktoré v kapitole sú, aby sme ešte prida-

li 3 %, čo znamená uvoľniť prostriedky vo výške 460 miliónov

Sk, z toho 333 miliónov na  mzdy a 127 miliónov na odvody do

poistných fondov. Ak sa opýtate, odkiaľ, odpovedám - na úkor

deficitu štátneho  rozpočtu. Toto už nejde  zobrať z nejakej

rezervy, ale  je to naša investícia  na zabezpečenie vzdela-

nia.

 

     Na záver, vážené poslankyne  a poslanci, chcem povedať,

že viem, že kľúč k rozpočtu drží v mnohom v rukách minister-

stvo financií.  Ale ak my poslanci  Národnej rady Slovenskej

republiky máme  niesť zaň zodpovednosť,  mali by sme  urobiť

také  zmeny, ktoré  prospejú lepšiemu  životu našich občanov

a lepšiemu fungovaniu našej spoločnosti. Inak totiž zanechá-

me školstvo,  zdravotníctvo a asi aj  ďalšie kapitoly v tom,

aby sa  topili v konkrétnych problémoch,  necháme ich troška

nadýchnuť a potom sa budú  topiť znovu. To však znamená úpa-

dok,  stagnáciu, a  rozhodne nie  stabilizáciu alebo  rozvoj

vzdelania, či zdravotnej starostlivosti.

 

     Ďakujem za vašu trpezlivosť, že ste ma vypočuli.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán poslanec.  Ďalej je do rozpravy pri-

hlásený pán  poslanec Šepták a pripraví  sa pán poslanec De-

linga.

 

Poslanec R. Šepták:

 

     Vážený pán predseda parlamentu,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     vážený pán podpredseda vlády,

 

     rozhodol som sa vystúpiť v tejto bohatej diskusii k ta-

kému  dôležitému zákonu,  ako je  zákon o  štátnom rozpočte,

ktorý sa  dotýka každého občana  Slovenskej republiky. Budem

maximálne stručný, nakoľko už  vystúpil dostatočný počet po-

slancov.

 

     1. Dovoľte mi v  úvode podporiť vystúpenie poslanca Ur-

bana o  zvýšení rozpočtu ministerstva obrany  o 200 miliónov

na výstavbu bytov pre vojakov.

 

     2. V spoločnej správe  takmer všetkých výborov Národnej

rady je  navrhnuté schváliť rozpočet na  rok 1996 so zmenami

smerom k samospráve Slovenska tak, aby boli príjmy samosprá-

vy dostatočné na čiastočné zabezpečenie výkonu samosprávnych

funkcií obcí a na čiastočné zabezpečenie potrebných rozvojo-

vých programov obcí.

 

     Podporujem zmenu  § 1 ods. 5, aby  výkon  samosprávnych

funkcií obcí mohol byť  zabezpečovaný prostriedkami o 30 mi-

liónov  Sk vyššími,  ako bolo  navrhnuté v  návrhu pôvodného

znenia.

 

 

     Navrhujem podporiť zámer, aby čiastka, ktorú schválime,

t. j. 250 miliónov Sk, bola  poskytnutá obciam do 5 000 oby-

vateľov. Rozdelenie výnosu dane z  príjmov fyzických osôb zo

závislej činnosti  a funkčných požitkov  medzi štát a  samo-

správu by malo byť podľa  spoločnej správy upravené v zmysle

pozmeňovacieho návrhu pod bodom  7. Percento výnosu uvedenej

dane by samospráve zabezpečilo lepšie podmienky na výkon sa-

mosprávnych funkcií vo výške 500 miliónov Sk.

 

     Zvýšenie výnosu  dane pre obce na  tejto úrovni znamená

zvýšenie o 2,81 % oproti predloženému návrhu. Podporené zme-

ny  navrhujem  realizovať  z  kapitoly Všeobecná pokladničná

správa skupina 8, rezerva vlády Slovenskej republiky.

 

     3.  V prípade,  že sa  nám nepodarí  schváliť navrhnuté

znenie § 7 ods. 1,  písm. a), dávam pozmeňovací návrh. Navr-

hujem zmenu v § 7 ods. 1 písm. a) - nahradiť slová "vo výške

76,40 %"  slovami  "vo výške  74,71 %"  a  slová  "vo  výške

23,60  %" nahradiť  slovami "25,28  %". Takto  prijatá zmena

zvýši rozpočty  samospráv o 300 miliónov  Sk. Zvýšené zdroje

samosprávy i tak nebudú v plnej miere postačovať na zabezpe-

čenie úloh samospráv bezozvyšku,  ale čiastočne obciam pomô-

žu.

 

     Vážené dámy, vážení páni, ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Nech  sa páči, predseda pôdohos-

podárskeho  výboru pán  Delinga a  pripraví sa  pán poslanec

Černák.

 

 

 

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené panie poslankyne, páni poslanci,

 

     30. novembra  sa uskutočnila prvá  celoslovenská konfe-

rencia poľnohospodárov v Bratislave  za účasti pána premiéra

vlády, kde poľnohospodárstvo  posudzovalo svoje šance, šance

konkurenčnej schopnosti pred vstupom  do Európskej únie. Po-

sudzovali sa naše celkové  pohľady jednak rastlinnej a živo-

číšnej výroby, ale aj  doterajší stav rozvoja poľnohospodár-

stva. Na tejto konferencii sa ocenila agrárna politika vlády

aj prístupy súčasnej vlády vo vládnom programe k poľnohospo-

dárstvu. Myslím, že je to správne  a že aj v našom parlamen-

te, keď  prijmeme dobrý zákon, keď  prijmeme dobrý rozpočet,

máme z  toho určite radosť všetci,  majú z toho, samozrejme,

radosť  aj naši  občania, aj  poľnohospodári. Myslím,  že aj

rozpočet na tento rok 1995,  ktorý sme prerokúvali pred tri-

štvrte rokom,  bol prijatý dobre a  správne, aj napriek tomu

hromobitiu, ktoré tu vtedy bolo sprava, zľava a zo stredu.

 

     Poľnohospodárstvo  v  návrhu  štátneho  rozpočtu na rok

1996 nemá veľký prírastok zdrojov, je  to niečo nad 2 %. Sa-

mozrejme, je tu ešte mechanizmus,  ktorý je zakotvený v ďal-

ších predpisoch  a bude v  nariadení vlády, to  je tá spätná

návratnosť dane zo spotrebovanej nafty. Aj to je veľké plus,

ktoré sa do poľnohospodárskej  výroby na znižovanie nákladov

a na tú konkurenčnú  schopnosť poľnohospodárstva dostane. No

problémy zostávajú  aj ďalej a  najvážnejšie sa s  nimi chce

poľnohospodárstvo  vysporiadať  tým,  že  v  rámci koncepcie

vlastne rezort rieši svoje úlohy aj z mimorozpočtových zdro-

jov, ktoré  sú dostupné v  mnohých prípadoch s  poskytovaním

záruk. Na  preberanie záruk na rozvoj  a investičné programy

je v rezorte určený štátny  podporný fond, ktorého zdroje sú

návratné a rozložené v dlhšom časovom horizonte.

 

     V predloženom návrhu  rozpočtu sa zabezpečuje príspevok

do uvedeného štátneho fondu v  podstate na úrovni roku 1995,

t. j. v čiastke 135  miliónov Sk. Keďže šanca poľnohospodár-

stva sa  zvyšuje a tieto  zdroje treba kapitalizovať  a pod-

poriť ďalšími zárukami, považujeme v poľnohospodárskom výbo-

re za nutné - vzhľadom  na súčasnú situáciu - zvýšiť príspe-

vok do podporného fondu ešte o 100 mil. korún.

 

     Ďalej  navrhujem v  nadväznosti na  povinnosti majetko-

-právneho vysporiadania s vlastníkmi nehnuteľností pod hlav-

nými  melioračnými  zariadeniami  zvýšiť  kapitálové  výdaje

o 60 mil.  korún a kapitálové  výdavky v rámci  príspevku na

stredné odborné učilištia o 40  mil. korún. Ide hlavne o po-

zemky, stavby  a, samozrejme, aj  celé objekty, ktoré  treba

riešiť  pri vysporiadavaní  sa týchto  učilíšť s  vlastníkmi

pôdy, cirkvami a s ďalšími vlastníkmi.

 

     Z uvedeného dôvodu je môj návrh nasledovný: Upraviť ná-

vrh rozpočtu kapitoly  Ministerstva pôdohospodárstva Sloven-

skej republiky, a  to v členení bežné transfery  z 8 214 728

tisíc korún na 8 314 728 tisíc korún a v kapitálových trans-

feroch z 2 157 mil. na 2 257 mil. korún.

 

     Vážení páni poslanci, žiadam jednak aj pána podpredsedu

vlády  ako predkladateľa  návrhu štátneho  rozpočtu, ale  aj

spoločného spravodajcu o podporu tohto návrhu. Chcem zdôraz-

niť, že  poslanci Roľníckej strany  Slovenska podporia tento

návrh štátneho  rozpočtu, ktorý včera  a dneska prerokúvame.

Svoj návrh odovzdávam písomne spoločnému spravodajcovi.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj  ja, pán poslanec. Ďalej  v rozprave vystúpi

pán poslanec Černák a pripraví sa pán poslanec Kňažko.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     kolegyne a kolegovia,

 

     poslanci Demokratickej  únie sa už  vyjadrili prakticky

ku všetkým rozpočtovým kapitolám, formulovali sme naše návr-

hy, dovoľte  mi preto len niekoľko  krátkych poznámok smerom

k makroekonomickým ukazovateľom.

 

     Veľmi  často počujeme  z televízie,  z Pressclubu  a od

vládnych  predstaviteľov chvály  o tom,  že dosahujeme dobré

ekonomické výsledky a že predovšetkým makroekonomické ukazo-

vatele Slovenska sú vynikajúce. Plne s tým súhlasím, ale do-

voľte mi  pozrieť sa trošku  z druhej strany  a upozorniť na

niektoré riziká.

 

     Mladá Slovenská republika, ktorú veľmi často spomíname,

mala to šťastie, že po  rokoch recesie v európskych ekonomi-

kách a americkej v rokoch  1991-1992 prišla konjunktúra a že

svetový ekonomický rýchlik v rokoch 1993-1994 sa výrazne po-

hol dopredu.  Malo to vplyv aj  na Slovenskú republiku, pre-

dovšetkým v tom, že  bola schopná urobiť aktívnu zahranično-

obchodnú bilanciu,  že napriek veľmi  zlým proroctvám začali

prudko rásť  devízové rezervy Slovenska. Ale  ak sa pozriete

na to,  čím boli dosiahnuté, ak  sa pozriete na to,  že 80 %

bolo dosiahnuté  vývozom surovín a  najmä ak sa  pozriete na

to, že z týchto 80 % ďalších 80 % je päť citlivých položiek,

predovšetkým sú to košické plechy, hutnícke výrobky, cement,

drevo, tak sami ľahko pochopíte,  akí sme v tomto smere zra-

niteľní. A  preto čas, ktorý  nám láskavo dali  k dispozícii

vyššie sily  tým, že svetová ekonomická  konjunktúra ide do-

predu, nutne by sme mali využiť na reštrukturalizáciu, nutne

by sa  mal využiť pri  rozumnej hospodárskej politike  nato,

aby  sme reštrukturalizovali,  aby sme  túto našu  citlivosť

a zraniteľnosť zmiernili a predovšetkým, aby sme verejné in-

vestície podporili zo strany vlády, aby sme podporili zahra-

ničných investorov.

 

     Nerád  používam analógiu,  ale prichádzajú  mi na rozum

vety zdôvodnenia, keď Fond národného majetku odvolával voľa-

kedy riaditeľa  Slovnaftu, tak verejne  použili zdôvodnenie,

že síce výsledky  Slovnaftu sú dobré, ale mohli  byť aj lep-

šie. Je  to síce smiešne, ale  zamyslite sa nad tým,  že vý-

sledky Slovenska  skutočne sú dobré,  ale najmä v  štruktúre

a v  rozumnej  hospodárskej  politike  mohli  byť aj lepšie.

K tomuto tvrdeniu ma vedie aj spôsob, ktorým sa privatizuje.

 

     Privatizácia je  ďalší z ekonomických  nástrojov, ktorý

mal podporiť zámery, ktoré sú v rozpočte dané - predovšetkým

tvorbu  nových  pracovných  príležitostí.  Spôsob, ktorým sa

dnes  privatizuje, a  najmä to,  ako sú  vyberaní jednotliví

privatizéri a  následne ich kroky, ktoré  potom robia v sub-

jektoch, hovoria skôr o tom,  že tento politický prístup ne-

podporuje  rozvoj v  konkrétnych privatizovaných subjektoch.

Okrem toho veľmi slabo  napĺňa Fond národného majetku. Okrem

toho, že sa fond zaviazal vyplatiť 35 miliárd formou dlhopi-

sov, na ktoré nemá, mal  by fond vytvoriť prostriedky, ktoré

by mohli pomôcť verejným investíciám.

 

     Ešte ďalší veľký problém a s tým, myslím, budú súhlasiť

všetci poslanci, koaliční aj  opoziční, sú tzv. choré úvery,

ľudovo povedané, v komerčných bankách. Veľmi veľa sa zaujíma

vládna  koalícia o  to,  ktorá  politická strana,  resp. jej

predstavitelia,  ktorý  subjekt  budú  privatizovať  a  akým

spôsobom, ale strašne málo sa  hovorí o tom, že tieto predo-

všetkým staršie banky - VÚB, Sporiteľňa - ťahajú so sebou na

svojom chrbte  balík nedobytných úverov  a že by  vláda mala

pristúpiť, možno aj prostredníctvom parlamentu (Česká repub-

lika to riešila zákonom o umorovaní pohľadávok), k tomu, aby

sme tento  problém riešili, pretože tiež  sa môže ukázať ako

riziko, ktoré  všetky naše zámery môže  výrazne negatívne o-

vplyvniť.

 

     No a posledná  vec, o ktorej som už  hovoril, ale znovu

zopakujem - rizikom je nízka kúpyschopnosť obyvateľstva. Ne-

budem teraz hovoriť o tom, že naši ľudia chodia nakupovať do

Poľska, že 7 miliárd korún  nám unikne, pretože ľudia si mu-

sia kúpiť a hľadajú logicky  cestu tam, kde je to najlacnej-

šie. Ale je to ďalší výrazný signál, že v tomto smere by bo-

lo potrebné  urobiť opatrenia, zvýšiť  domáci dopyt, pretože

aj v tomto je naša ekonomika dosť zraniteľná.

 

     Takže keď to tak  zrekapitulujem, áno, skutočne sme do-

siahli vynikajúce  ukazovatele, predovšetkým v  kontrole in-

flácie, zásluhou Národnej banky, ministerstva financií, pod-

nikateľských subjektov, je  vcelku udržiavaný stabilný defi-

cit rozpočtu na hranici,  ktorá je akceptovateľná. Ale znovu

zdôrazňujem, dostali sme do vienka  čas. Keď čas ujde, nikdy

sa nedá vrátiť, a mali by  sme ho využiť tak, že sa nebudeme

pozerať len  na krátkodobé efekty, ale  že sa budeme pozerať

na rozvoj z hľadiska dlhodobejšieho.

 

     Tento  rozpočet,  tak  ako  aj predchádzajúce rozpočty,

okrem  iného je  charakteristický  aj  tým, že  časť svojich

problémov prenáša na iné verejné  rozpočty. Tí, ktorí tu se-

dia dlhšie,  vedia, že už tretí  alebo štvrtý raz vystupujem

na podporu miest a obcí. Nenápadne znižovaním ich podielu na

daniach sa škrtia verejné rozpočty a stačí, keď sa porozprá-

vate  s primátormi,  so starostami  konkrétnych miest,  majú

problémy so zabezpečovaním  základných funkcií. Preto podpo-

rujem všetkých mojich predrečníkov, ktorí hovorili o tom, že

v tejto oblasti by sa už malo pristúpiť aj k miernemu rozvo-

ju.

 

     Veľmi  je zaujímavé,  že Fond  zamestnanosti, ktorý  je

najväčší fond,  ktorý je takpovediac fond  fondov so svojimi

7 miliardami a tým, že je mono, tak nemá alternatívu, nie je

rozpočtovaný samostatne, ale náznakom sa hovorí o 1 miliarde

na dostavbu bytov.

 

     Politický  prístup  k  jednotlivým  kapitolám  je úplne

zjavný,  komentovali to  moji predrečníci,  nebudem to znovu

komentovať. Mám len požiadavku,  vážený pán spoločný spravo-

dajca, v spoločnej  správe 286b bod číslo 14  vyňať na samo-

statné  hlasovanie.  Je  nedôstojné  takto znižovať rozpočet

hlavy štátu.  Nebudem hovoriť o tom,  že podobné prístupy už

boli pri škrtení rozpočtu rozhlasu  pred 2-3 rokmi a že toto

je zjavný ekonomický tlak.  Nekomentujem to. Žiadam vyňať na

samostatné hlasovanie. Dúfam, dámy a páni, že potom vyjadrí-

te svoj rozumný a racionálny postoj.

 

     Nie som priateľom nepriamych novelizácií a dosť som ich

kritizoval, tentokrát ich je v  zákone 23, ale napriek tomu,

predovšetkým na základe  konkrétnych požiadaviek podnikateľ-

ských subjektov,  ktoré majú sťaženú situáciu  tým, že divi-

dendy sa dva, prípadne u  vnučky až trikrát zdaňujú, mám je-

den doplňovací návrh. Prosím vás, keď budete o ňom uvažovať,

hovorím konkrétne o situácii ZSNP  Žiar nad Hronom, ktorá má

právnické dcéry samostatné osoby a neberie od nich dividendy

na matku, pretože  by boli dvakrát zdanené, a  v prípade, že

by dikom,  ktorí svoje knižky dôveryhodne  dali do ZSNP, vy-

platili dividendy,  tak by boli  tretíkrát zdanené, čiže  na

konečnú adresu  by prišla len  polovička. A preto  navrhujem

kratučkú novelizáciu zákona číslo 286/1992.

 

     Môj doplňovací  návrh spočíva v  nasledovnom: Vložiť do

zákona  o rozpočte  nový článok  21 (ostatné  články včítane

pôvodného   21  prečíslovať)   tohto  znenia:   Zákon  číslo

286/1992 Zb.  o daniach z  príjmov v znení  neskorších zmien

a doplnkov sa mení  takto: v § 23 ods.  4 vložiť nové písme-

no f) tohto znenia: "f) príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. a), ak

ich zahrnul do základu dane  daňovník, u ktorého boli vytvo-

rené".

 

     Chcem vám poprosiť o  podporu tohto doplňovacieho návr-

hu,  pretože  by  pomohol  mnohým  podnikateľským  subjektom

a pravdepodobne by zvýraznil vznik holdingových spoločností.

Zákon podobného znenia  prijali pred 16 rokmi v  Zugu a Zug,

ktorý bol vtedy najchudobnejší kanton, je teraz jeden z naj-

bohatších švajčiarskych kantonov.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj  ja pánu poslancovi  Černákovi. Ďalej je  do

rozpravy prihlásený  pán poslanec Kňažko  a pripraví sa  pán

poslanec Rea.  Faktickú poznámku ešte má  pán poslanec Bará-

nik.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Ďakujem pekne,  pán predseda. Chcel by  som reagovať na

vystúpenie pána poslanca Černáka.  Upozorniť vás na to, pre-

tože  som bol  pritom, keď  sa menilo  vedenie Slovnaftu, že

niekedy aj z politického hľadiska, ale predovšetkým z ekono-

mického hľadiska je dobré, keď sa dobrý riaditeľ vymení ešte

lepším. A  prípad Slovnaftu za posledné  roky to jednoznačne

potvrdzuje.

 

     Ďakujem.

 

 

 

Poslanec M. Kňažko:

 

     Vážená Národná rada,

     vážený pán predseda,

     vážení členovia vlády,

 

     rád by som sa vyjadril  k vládnemu návrhu zákona Národ-

nej  rady  Slovenskej  republiky  o  štátnom  rozpočte, a to

k časti dotýkajúcej sa kultúry.

 

     Kultúra a demokracia fungujú  ako spojené nádoby. Pres-

nejšie - kultúra je skúšobným kameňom demokracie. Demokraciu

možno identifikovať v absolútnej  slobode tvorby, ktorú spo-

ločnosť síce  cieľavedome podporuje, nijako  však nezasahuje

do jej vývinu a neusiluje  sa korumpovať jej tvorcov. Tak sa

rodí bohato rozvinutá, maximálne  členitá a mnohotvárna kul-

túra, z  ktorej si každý  vyberá podľa úrovne  svojho vkusu.

Jej organizmus je  dôkazom harmonického životného prostredia

a vplyvom svojho myšlienkového  bohatstva ho spätne upevňuje

a rozvíja. Naopak,  v totalitárnych a  netolerantných spolo-

čenských systémoch kultúra  degeneruje, pokiaľ, pravda, jed-

notlivé významné diela ako priama polemika nevyrastajú, a to

často so smrteľne nebezpečnými dôsledkami pre tvorcov v opo-

zícii  spoločnosti. V  opozícii k  jej oficiálnej  ideológii

a kultúrnej politike.

 

     Kultúra je však oveľa  viac ako citlivý seizmograf. Sa-

mou podstatou svojej existencie  je dušou národa, nositeľkou

jeho identity. Je aj nástrojom sebaspytovania národného cha-

rakteru  a súčasne  sa  ňou  legitimuje svetu.  Je vizitkou,

z ktorej  zahraniční pozorovatelia  popri estetických zážit-

koch lepšie  ako z psycho-sociologických  či politologických

rozborov vnímajú mentalitu svojho partnera, jeho ustrojenie,

životné postoje a ideály.

 

 

     Komplexné pôsobenie vo všetkých rovinách života spoloč-

nosti a jednotlivca dáva  kultúre kľúčové a ničím nezastupi-

teľné postavenie.  Preto úzko pragmatický  názor, že kultúra

nepýta jesť, je hlbokým omylom.  Rovnakým omylom je aj pred-

stava, že treba riešiť predovšetkým kritickú situáciu rezor-

tov, súvisiacich so základnými  potrebami jednotlivca i spo-

ločnosti. Kultúra  je podľa nich luxus,  ku ktorému sa možno

vrátiť neskôr, keď pominie najhoršia  núdza a zlepšia sa ma-

teriálne podmienky.  Ak sa však má  jednotlivec, národ, celá

spoločnosť  harmonicky rozvíjať,  potrebuje kultúru  rovnako

ako prísun základných potravín či liekov. Nemožno proti sebe

stavať  potreby školstva  či zdravotníctva  a kultúry. Treba

pre ne hľadať identické, a nie antagonistické riešenia.

 

     Pri rozsahu a rôznorodosti  pôsobenia kultúry je navyše

iluzórne predpokladať, že ju  možno zveriť do starostlivosti

jednému ministerstvu. Bez  súčinnosti všetkých zákonodarných

i správnych inštitúcií to jednoducho nemôže zvládnuť. Zásad-

ne platí, že zmysluplné  je podporovať všetky konkrétne pro-

jekty -  inscenácie, knihy, filmy, koncerty,  výstavy, a nie

inštitúcie. Mnohé  z nich napriek  viacerým redukciám dodnes

skrývajú neproduktívnu a parazitujúcu administratívu, ktorej

sa nezbavíme inak, len keď ju donútime samu na seba zarábať.

A pravdaže projekty treba vyberať triezvo, a nie podľa stra-

níckych či  ideologizujúcich  kritérií, ktoré  narobili dosť

škody aj po novembri 1989.

 

     Mnohotvárnu  podobu národnej  kultúry vytvárajú  autori

najrôznorodejších,  neraz  protichodných  a antagonistických

názorov. Jedno  ich však zjednocuje  ešte aj v  najostrejšej

polemike  - a  to je  talent. Je  to jediný prejav lojality,

ktorý kultúrny politik hodný tohto mena od tvorcov vyžaduje.

To   znamená  vernosť   vlastnej  kreatívnej  individualite.

V dnešnej kritickej situácii kultúry ťažisko nevyhnutne musí

byť predovšetkým v hľadaní konkrétnych možností a prostried-

kov a vo vytyčovaní konkrétnych  riešení. Bez nich aj najod-

vážnejšie aj najľúbozvučnejšie sľuby zostávajú len romantic-

kými utópiami bez najmenšej  možnosti čokoľvek z nich reali-

zovať.  A to  tým ťažšie,  ak sa  objavujú rôzne projekty na

normalizovanie médií,  skrotenie žurnalistov, či  boja proti

bližšie nešpecifikovanému sprisahaniu proti Slovensku.

 

     Darmo  budeme deklarovať,  povedzme, kultúrny pluraliz-

mus,  či rešpektovanie  názorovej plurality  a podobne,  keď

skutky všetky  tieto pekné slová usvedčujú  zo lži. Stačí si

spomenúť na príznačnú  hysterickú kampaň proti humoristickým

reláciám v televízii, na nedotklivé reakcie voči akémukoľvek

náznaku možnej kritiky. Nový  riaditeľ prijatý najmä na túto

nie  práve čistú  robotu napriek  protestom divákov úslužne,

bez váhania zrušil všetky obľúbené satirické programy, ktoré

by, nedajbože, znevažovali vladársky majestát. Zo strany no-

vej riaditeľskej  metly to bola medvedia  služba a zo strany

jeho chlebodarcov  príznačná politická ignorancia.  Veď spo-

ločnosť, v ktorej sa na  vtip neodpovedá vtipom, ale zauchom

či administratívnym opatrením,  nevydáva najlepšie svedectvo

o sebe, o svojom morálnom a intelektuálnom zdraví. Malicher-

né a urážlivé reakcie len potvrdzujú, že sa prípadný výsmech

sype na ich hlavy celkom  oprávnene. Existencia humoru je tu

naozaj najúčinnejším barometrom demokracie.

 

     Dámy a páni, dovoľte mi,  aby som sa vrátil k niektorým

citátom  programového vyhlásenia  vlády. Myslím  si, že  pri

dnešnom rokovaní o rozpočte  je na to  správna chvíľa. Citu-

jem: "Vláda považuje prístup  k informáciám za základné prá-

vo." Tento citát znie síce  civilizovane, ale len do chvíle,

kým ho nekonfrontujeme s televíznym spravodajstvom s nulovou

informatívnou hodnotou, s úzkostlivo eliminovanými kritický-

mi výhradami,  eliminovanými nevhodnými tvárami,  ktoré majú

tú smolu, že vo verejnom živote neúčinkujú v tričku vládneho

zoskupenia. Harmonizátor pán Darmo síce byrokraticky odstrá-

nil z obrazovky konflikty, ale súčasne s nimi sa kamsi stra-

tili aj fakty. Z televíznych novín i aktualít (dosť ironicky

znie  najmä posledný  názov) sa  stali potemkinovské  dediny

a bravúrne paródie spravodajstva.

 

     Rovnako je  viac než čudné,  ak sa v  rozpočte nachádza

nedostatočná podpora národných  kultúrnych inštitúcií, ktoré

nás úspešne zapájajú do  systému európskej svetovej kultúry.

Mám  na mysli  Slovenské národné  divadlo, Slovenskú národnú

galériu, Slovenskú  filharmóniu, Národnú knižnicu,  ale veru

i Slovenské národné múzeum a aspoň sčasti Slovenskú akadémiu

vied, hoci oficiálne spadá do  iného rezortu, no je neodmys-

liteľná pri budovaní kultúrneho zázemia. Zato nevídanej pod-

pore sa teší Matica  slovenská, ktorá je oficiálne považova-

ná, citujem: "za najvýznamnejšiu kultúrnu organizáciu".

 

     Iba nevďačný šialenec by  mohol pochybovať o nezastupi-

teľnej  úlohe Matice  slovenskej v  našich dejinách.  No jej

dnešné  fetišizovanie vnímam  ako nebezpečný  anachronizmus.

Nihilizuje sa  tým historické úsilie  Matice slovenskej, jej

zásluha na zrode národných,  kultúrnych a vedeckých inštitú-

cií, ktoré logicky, v  súlade s pôvodným projektom, prevzali

jej úlohy a v  nových historických podmienkach ich rozvíjajú

na  novej  kvalitatívnej  rovine.  Predovšetkým však Matica,

ktorej  sme  zaviazaní  za  záchranu  národa  a jeho kultúry

v najťažších obdobiach dejín, má veľmi málo spoločné so svo-

jou  dnešnou samozvanou  dedičkou. Ani  v časoch najhoršieho

národného ohrozenia  nemala totiž v  základoch nenávisť, ale

lásku, túžbu  po dobre a kráse.  Za záchranu národa bojovala

rozvíjaním jeho  duchovných hodnôt, apelom na  jeho cit, pre

krásno a morálne hodnoty a nikdy nie šírením neznášanlivosti

a nenávisti.

 

     Manifestovanie výlučného postavenia  Matice, jej nadra-

denie nad všetkých ostatných v  podobe akéhosi štátu v štáte

nemá obdobu. Matica slovenská  sa v histórii nikdy nesprene-

verila  svojmu duchovnému  poslaniu. Programovým  dôrazom na

rozvíjanie umenia, predovšetkým literatúry  a vied, bola do-

konca voči  režimu v tichej opozícii.  Tak ako celkom priro-

dzene v každej epoche býva ozajstná nezávislá kultúrna usta-

novizeň.

 

     Dovoľte mi, dámy a páni,  ešte jeden návrat k programo-

vému vyhláseniu vlády. Citujem:  "Tento duch vzájomnej tole-

rancie a rešpektovania názorovej plurality by mal byť nielen

v kultúre  prvkom, ktorý  zjednocuje slovenskú pospolitosť."

Priznám  sa, že  som  trochu  v rozpakoch  lokalizovať tohto

ducha.  Ide hádam  o ducha  tolerancie, ktorý  sa vznáša nad

prezidentskou kanceláriou a  veľmi neduchovnou formou znížil

rozpočet pre túto kanceláriu?  Ide o ducha tolerancie, ktorý

v rozpore s nálezom Ústavného  súdu skúmal legitimitu mandá-

tov Demokratickej  únie? Ide o ducha  tolerancie, ktorý pri-

pustil, aby  v radách verejnoprávnych  inštitúcií Slovenskej

televízie a Slovenského rozhlasu neboli nezávislé osobnosti,

okrem tých,  ktoré navrhovala vládna  koalícia? Ide o  ducha

tolerancie,  ktorý označil  inštitúciu, akou  je Ústavný súd

Slovenskej  republiky, za  ďalší chorý  prvok na  scéne? Ide

o ducha  tolerancie,  ktorý  zrušil  už  spomínané satirické

programy Slovenskej televízie? Ide o ducha tolerancie, ktorý

hľadá vinníka  za údajný krízový  vývoj v marci  1994? Alebo

ide o ducha  tolerancie a spolupráce, ktorý v  rozpore s od-

borným zameraním poslancov ich úmyselne rozhádzal do rôznych

výborov, čím objektívne znížil  pracovný výkon Národnej rady

Slovenskej republiky?

 

     Mohol by som dlho  pokračovať, ale týchto niekoľko prí-

kladov hádam  stačí, aby súdneho človeka  presvedčili o tom,

že súčasné koaličné zoskupenie  naďalej pokračuje v konfron-

tačnej politike a že koncentrácia moci a zavádzanie centrál-

neho riadenia sa stávajú typickými prvkami vládnutia.

 

     Problém rozpočtu pre kultúru nie  je ani tak v jeho ob-

jeme ako  v spôsobe konkrétneho  použitia. Ohrozenie kultúry

ako  celku vidím  vo výraznom  ideologizovaní činnosti Mini-

sterstva kultúry Slovenskej republiky a v politizácii kultú-

ry a umenia. Absencia metodiky a transparentnosti distribuo-

vania dotácií pre občianske združenia  a nadácie, ako aj ne-

výrazná, či  takmer žiadna aktivita  pri podporovaní nevlád-

nych organizácií v  zmysle presadzovania zákonných mechaniz-

mov, ktoré by motivovali smerovanie daňových odpisov prospe-

rujúcich subjektov do kultúry, to všetko len podčiarkuje ne-

koncepčnosť činnosti ministerstva kultúry. Chýba tiež systém

podpory spontánne vznikajúcich aktivít, a to aj takých, kto-

ré si  svojou činnosťou získali uznanie  aj v zahraničí, na-

príklad divadlo STOKA. Nekvalitný návrh zákona o audiovízii,

v ktorom sa neriešia problémy súvisiace s tvorbou, to je len

ďalším  dôkazom improvizovanej  činnosti tohto ministerstva.

Rozpočet sa nevenuje  ani slovenskej kinematografii, nerieši

perspektívu filmového štúdia Koliba.  Dotácie fondu Pro Slo-

vakia závisia od  voluntarizmu najvyššieho úradníka, pretože

zloženie komisie  je neprehľadné alebo  jednofarebné. Regio-

nálne kultúrne centrá zastúpené akýmisi kultúrnymi tajomník-

mi svedčia už o spomínanej centralizácii, vytvárajú nebezpe-

čenstvo  personálneho zneužitia  a navyše  nie sú  jasné ani

konkrétne finančné náklady potrebné na tvorbu takejto štruk-

túry.

 

     Rád by som sa tiež zoznámil s koncepciou tzv. zviditeľ-

ňovania Slovenska v Slovenskej informačnej agentúre, kde mi-

nisterstvo investovalo 100 miliónov korún.

 

     Dámy a páni,

     vážená Národná rada,

 

     dovoľte mi ešte poznámku  k obraznému prirovnaniu, ako,

citujem: "Súčasná vláda stojí na  štarte Grand Prix na nevý-

hodnom mieste štartu, ale s veľkými  ambíciami vyhrať." Pod-

predseda vlády pán Sergej Kozlík použil toto prirovnanie pri

schvaľovaní  programového vyhlásenia  vlády. Predovšetkým by

som vás  rád upozornil, že  pri štarte tejto  Grand Prix nie

sme my ostatní,  prosím, diváci, ale že s  vami sedíme v tom

istom vozidle, aj keď nateraz  nie pri volante a pri riadia-

cich pákach. A teda preto, keď už nie pre nič iné, máme prá-

vo i povinnosť hovoriť pripomienky  k štartu, k spôsobu jaz-

dy, ale i k cieľu. Toto  prirovnanie sa mi naozaj veľmi páči

a ja priamo počujem to  burácanie motorov, rýchlosť je zara-

dená, spojka a plyn stlačená na podlahu a je to riadny hluk.

Preto sa mi žiada povedať pri tejto príležitosti dosť nahlas

a zrozumiteľne:  Priatelia z  koalície, opatrne  so spojkou.

Máte tam spiatočku.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To  technicky  nejde,  pán  poslanec. Faktická poznámka

- pán poslanec Vanko.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Vážený pán  predseda, vzhľadom na to,  že diskusné prí-

spevky ubiehajú  od danej problematiky rozpočtu  a v niekto-

rých prípadoch sa mimoriadne  vzďaľujú, dávam v zmysle roko-

vacieho poriadku procedurálny  návrh, aby diskusné príspevky

boli skrátené na desať minút.  Poprosil by som vás, keby ste

predtým zazvonili.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Fekete.

 

Poslanec J. Fekete:

 

     Pán predseda, iba veľmi  kratučko. Musím pripomenúť, že

vystúpenie poslanca pána  Kňažku bolo zvrchovane jednostran-

né. Keby bolo objektívne, musel by pripomenúť podľa mňa tiež

závažný posledný fakt, a ten  je takýto: Približne pred pol-

druha alebo  dvoma týždňami VTV, čo  znamená Vaša televízia,

zakázala -  doslova zakázala - vysielať  program z produkcie

firmy Filipson. Išlo o  satirický program pánom Kňažkom pro-

klamovaných umelcov, myslím, že  tam išlo o dvojicu Skrúcaný

a Noga. Zakázali  ho preto, že bol  pripravený veľmi amatér-

sky, s  množstvom vulgarizmov. Sama  televízia si uvedomila,

že takýto program nemôže byť predostretý verejnosti. Nezaká-

zal ho  pán Darmo, zakázali ho  dramaturgovia a vedúci pred-

stavitelia VTV.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené panie poslankyne, páni  poslanci, je tu procedu-

rálny návrh, o ktorom  budeme hlasovať, aby ostatné diskusné

príspevky, resp. vystúpenia v rámci rozpravy netrvali dlhšie

ako desať minút.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 83 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 63 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Prosím všetkých  pánov poslancov, ktorí  budú teraz vy-

stupovať  v rámci  rozpravy, aby  svoje vystúpenia  upravili

tak, že nebudú trvať dlhšie ako 10 minút.

 

     V rozprave  vystúpi pán poslanec Rea  a pripraví sa pán

poslanec Klein.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

     vážený pán podpredseda vlády,

     milí hostia,

 

     dovoľte aj mne, aby som  v krátkosti a hutne predniesol

niektoré pozmeňovacie návrhy k návrhu  rozpočtu a aby som sa

dotkol aj zdôvodnenia týchto návrhov.

 

     Osobitnú pozornosť pri prerokúvaní návrhu štátneho roz-

počtu na rok 1996 si zasluhuje tá časť rozpočtu, v ktorej sú

vyjadrené vzťahy štátneho rozpočtu k rozpočtom miest a obcí.

K tejto problematike diskutovalo veľa kolegov poslancov, bo-

lo navrhnutých veľa návrhov a pripomienok. Ja, pochopiteľne,

nemôžem so  všetkými súhlasiť, aj  keď môžem z  tohto miesta

povedať, že mestá a obce by užitočne použili aj väčšie množ-

stvo prostriedkov, ako sme im  schopní dať z rozpočtu na rok

1996.

 

     Aj v  roku 1996 návrh  uvažuje s priamymi  a nepriamymi

transfermi do rozpočtov miest a obcí. Na posilnenie vlastnej

príjmovej  základne obcí  a na  krytie ich  potrieb v návrhu

štátneho rozpočtu sa uvažuje s podielmi na príjmoch republi-

kových daní a taktiež s priamymi finančnými transfermi, kto-

ré spolu v rozpočte reprezentujú  sumu 7 192 miliónov korún.

Podiely na príjmoch republikových  daní sa navrhujú v celko-

vej sume 6 miliárd, čo je  o takmer 800 miliónov korún viac,

ako  bolo rozpočtované  v roku  1995 a  predstavuje to index

rastu 115,3 %.

 

     Na porovnanie  uvádzam, že celkový  index rastu príjmov

štátneho rozpočtu v  porovnaní s rokom 1995 je  iba 110,9 %.

Podiel na dani z príjmov právnických osôb v súlade so záver-

mi rokovania so zástupcami  Združenia miest a obcí Slovenska

sa navrhuje  rozdeľovať tak, aby  60 % bolo  rozdelené podľa

počtu obyvateľov a 40 %  podľa sídla daňovníka. Som toho ná-

zoru,  že zainteresovanosť  obcí na  vytváraní priestoru  na

rozvoj  hospodárskych  a  podnikateľských  aktivít pozitívne

ovplyvní nový spôsob rozdeľovania výnosu daní z príjmu práv-

nických osôb. Časť výnosu vo výške 40 % z podielu tejto dane

vyberanej  podľa sídla  daňovníka bude  príjmom stimulujúcim

obce a mestá na zainteresovanosti v tejto oblasti. Podiel na

výnose z  cestnej dane sa zachováva  tak ako v roku  1995 vo

výške 30 % z celkového rozpočtového výnosu v roku 1996.

 

     Nad  rámec týchto  vzťahov obce  získajú ďalšie  daňové

príjmy, a to z výnosu dane z nehnuteľností, ktorý - na zákla-

de  nedávno prijatej  legislatívnej úpravy  - sa predpokladá

vyšší  o pol  miliardy až  0,7 miliardy.  I táto  skutočnosť

v nemalej miere prispeje k  posilneniu ekonomiky obcí. A ako

mi tu aj jeden pán primátor včera povedal, i v jeho meste je

to pomerne značná čiastka.

 

     Predložený návrh rozpočtu predkladá priame transfery zo

štátneho rozpočtu  do rozpočtu miest a  obcí v celkovej sume

1 192 miliardy a sú  určené na čiastočné zabezpečenie výkonu

samosprávnych funkcií  obcí - 220 miliónov  (budem dávať po-

zmeňovací  návrh a  podporovať návrh,  ktorý je  v spoločnej

správe, kde sa uvažuje so  zvýšením tohto transferu o 30 mi-

liónov). V návrhu rozpočtu sa uvažuje poskytnúť transfer ob-

ciam  s počtom  obyvateľov do  3 000  obyvateľov vrátane, aj

tento moment budem podporovať. Práve  vláda  vo svojom návr-

hu uvažuje preto s transferom do obcí s počtom obyvateľov do

3 000, aby sme malé obce vo výkone samosprávnych funkcií fi-

nančne  posilnili.  Zmena  navrhovaného  systému predpokladá

prispieť k posilneniu vlastnej príjmovej základne malých ob-

cí, ktoré dlhodobo zaostávajú za celoslovenským priemerom.

 

     Čiastočné krytie kapitálových a  bežných výdavkov - 972

miliónov  korún v miestnej  hromadnej doprave v mestách Bra-

tislava, Košice,  Prešov a Žilina. I  keď tieto zostávajú na

úrovni roku 1995, vzhľadom na  ukončené úlohy už v roku 1995

znamená to pre jednotlivé  mestá čiastočné zlepšenie. Požia-

davky na transfery miestnej hromadnej dopravy predložené mi-

nisterstvu financií príslušnými mestskými úradmi však činili

2 227,3 milióna korún, čo je  oproti roku 1995 viac požiada-

viek o  1,255 miliardy korún.  Zo strany prijímateľov  tieto

dotácie bude potrebné iste  uvážlivo vynaložiť, ako aj zapo-

jiť  zdroje miest  a obcí  do financovania  potrieb miestnej

hromadnej dopravy.

 

     Vo vzťahu k  obciam a v rámci štátneho  rozpočtu v roku

1996 sa nad rámec už  uvedených zdrojov počíta s ďalšími fi-

nančnými prostriedkami. Tieto prostriedky sú v rámci kapito-

ly Všeobecná pokladničná správa  účelovo určené najmä na ma-

teriálne vybavenie, a to požiarne  zbory v Bratislave, v Ko-

šiciach, dokončenie stavieb  technickej a občianskej vybave-

nosti tzv. bývalej komplexnej bytovej výstavby, na  výstavbu

objektov občianskej vybavenosti v obci  Koš a v obci Kanian-

ka, vybudovanie základnej technickej vybavenosti v individu-

álnej bytovej výstavbe, na odstraňovanie vád a dodatočné za-

tepľovanie bytov. Potreby obcí  súvisiace s finančným zabez-

pečením akcií  ekologického charakteru sa uvažujú  aj v roku

1996 účelovo riešiť prostredníctvom Štátneho fondu životného

prostredia.

 

     Teraz mi dovoľte, aby  som podal konkrétne pozmeňovacie

návrhy nasledovne:

 

     Bod 1 spoločnej správy  286a dávam na samostatné hlaso-

vanie s tým, že v tomto bode navrhujem vypustiť tieto slová:

"a  v tretej  vete  sa  číslovka 3  000  nahrádza  číslovkou

5 000". Práve to je ten transfer neúčelových dotácií do obcí

do 3 tisíc obyvateľov.

 

 

     Ďalej v kapitole  Ministerstva vnútra Slovenskej repub-

liky  - úrady  miestnej štátnej  správy nasledovne:  okresné

úrady a obvodné úrady zvýšiť kapitálové výdavky o 87 mil. Sk

a tento návrh  dávam na úkor  Všeobecnej pokladničnej správy

- skupina 8, alebo  ak by už v tejto  kapitole neboli dosta-

točné prostriedky, toto zvýšenie  navrhujem na úkor deficitu

štátneho rozpočtu. Toto zdôvodním v krátkosti tým, že objek-

ty  okresných  a  obvodných  úradov  v Slovenskej republike,

v ktorých sa vykonáva štátna  správa, sú v mnohých okresných

a obvodných  mestách  v  prenájme,  štátne  orgány  ich majú

v prenájme od iných organizácií, či už sú to niektoré akcio-

vé spoločnosti,  niekde sú to mestá  a obce. Preto navrhujem

tých 87 miliónov rozdeliť tak,  že by to bol začiatok systé-

mového opatrenia, aby orgány štátnej správy sídlili a úrado-

vali v budovách, ktoré budú vlastníctvom štátu.

 

     Napriek tomu,  že je uznesenie  vlády o prechode  budov

vyňatých z majetku štátu, štátnych podnikov do správy okres-

ných, obvodných úradov na takúto činnosť, tieto moje navrho-

vané sú už nad tieto  možnosti, ktoré sa vo všetkých mestách

už  využili a  tam sa  nedajú vyňať  žiadne budovy z majetku

štátnych podnikov. Ide o okresné úrady a ich pôsobnosť v ok-

rese Trenčín pre Obvodný úrad Nové Mesto nad Váhom, Žiar nad

Hronom pre Novú Baňu, Považská Bystrica, Trebišov pre Molda-

vu nad Bodvou,  Spišská Nová Ves pre Levoču,  Bratislava-vi-

diek pre Senec, Galanta pre Sereď a pre Šaľu.

 

     Ja  by  som  skutočne  poprosil,  aby  tento  návrh bol

podporený, a o toto prosím aj pána podpredsedu vlády.

 

     Tretí  pozmeňovací návrh  je k  Všeobecnej pokladničnej

správe, skupina 3. Dávam takýto návrh: na činnosť a na mate-

riálne  zabezpečenie domovov  dôchodcov a  domovov-penziónov

v hlavnom  meste  Bratislave 20 mil. Sk.  Tento  návrh je na

úkor Všeobecnej  pokladničnej správy, skupiny 8.  Ak by táto

kapitola  nemala dostatočné  prostriedky, navrhujem,  aby to

bolo na úkor deficitu štátneho rozpočtu. Zdôvodňujem to tým,

že jedine  v Bratislave sú  tieto typy sociálnych  zariadení

riadené z rozpočtu  mesta. Už sa budem ponáhľať,  aby som to

stihol. Takže preto je to iba čiastočné krytie.

 

     Ďalší pozmeňovací návrh je takisto Všeobecná pokladnič-

ná správa, skupina 3.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec,  už o 30 sekúnd  hovoríte dlhšie, prosím,

skončite. Ďakujem pekne.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Dobre, návrhy odovzdám písomne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Môžete sa  prihlásiť ešte raz,  alebo návrhy odovzdajte

písomne. Ďakujem  pekne. (Hlasy v  sále.) Áno, povedal  som,

aby sa  prihlásil ešte raz.  Nemôžeme porušiť to,  čo sme si

odhlasovali.

 

     Nech sa páči, pán poslanec  Klein. Treba okolo toho me-

nej hovoriť a okamžite povedať, aké pozmeňovacie návrhy mám.

 

Poslanec J. Klein:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     chcem ušetriť  čas pre môjho predrečníka  a chcem podať

tieto pozmeňovacie návrhy k návrhu štátneho rozpočtu.

 

     Navrhujem vypustiť  článok V, a preto  bod 22 spoločnej

správy, tlač 286a, navrhujem na samostatné hlasovanie.

 

     Ďalej navrhujem vypustiť články VI a VII. V článku VIII

v § 73 ods. 3 doplniť  poslednú vetu "maximálne vo výške mi-

nimálnej mesačnej mzdy".

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  pánu poslancovi,  to  sa  mi páčilo.  Ďalej je

prihlásený pán poslanec Derfényi  a pripraví sa pán poslanec

Ferkó.

 

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán minister,

     vážená Národná rada,

 

     prerokúvaný  zákon o  štátnom rozpočte  na rok  1996 sa

v § 9 dotýka poistného plateného štátom za zdravotné poiste-

nie z minimálnej mzdy, ďalej v § 11 určuje platenie poistné-

ho Fondom zamestnanosti a tiež v § 56 ods. 1 písm. a) určuje

nové percento prerozdeľovacieho mechanizmu. Vo svojom vystú-

pení by som sa rád dotkol práve tohto problému.

 

     Tak ako mnohí  z vás, dostal som aj  ja stanovisko mno-

hých poisťovní.  Vo svojom zdôvodňovaní  nesprávnosti nového

prerozdeľovania percenta zdôvodňujú predovšetkým pokles plá-

novaného príjmu  na jedného poistenca.  Ďalším argumentom je

uvádzanie neschopnosti  dodržať trvalé zmluvné  záväzky voči

zdravotníckym  zariadeniam za  poskytnutú zdravotnícku  sta-

rostlivosť pre  svojich poistencov. Tieto  vážne zdôvodnenia

a argumenty ma vedú k pohľadu  na tento problém z inej stra-

ny.

 

     Pri rozbore výberov poistného za obdobie 1 až 10 v roku

1995, teda za prvý až  desiaty mesiac, pri prerozdeľovaní 60

ku 40 a pri 54-percentnom platenom poistnom štátu z minimál-

nej mzdy boli príjmy poisťovní z poistného, okrem Všeobecnej

zdravotnej poisťovne, 1,8 mld  Sk. Výdavky základných fondov

týchto poisťovní, opäť mimo Všeobecnej zdravotnej poisťovne,

dosiahli  992,3 milióna  Sk, teda  v Poistnom  fonde zostalo

877 miliónov korún. Na  základe dostupných čísiel, ktoré ho-

voria o výbere poistného, dovolil  som si porovnať zmenu po-

meru pri odvode  poistného tak, ako je to  v návrhu štátneho

rozpočtu.

 

     Pri  porovnaní  výberu,  žiaľ, iba  za mesiace 1  až 9,

desiaty mesiac sa mi nepodarilo  zistiť, je v Poistnom fonde

800 mil. Sk. Pri pomere 85 ku  15 % by sa suma 800 mil. zní-

žila o  369 mil., ktoré sa  presunú do Všeobecnej zdravotnej

poisťovne za súčasnej štruktúry platby a poistencov. Vo Vše-

obecnej zdravotnej poisťovni prevyšujú záväzky nad pohľadáv-

kami a príjmami, tým sa teda vytvára priestor, aby sa v rám-

ci systému bodového ohodnotenia tieto prostriedky dostali do

zdravotníckych zariadení.  Ak teda pripočítame  k tomu zmenu

z 54 na  70 % poistného plateného  štátom z minimálnej mzdy,

potom pri  súčasnej štruktúre poistencov sa  v rámci systému

bodového hodnotenia dostane ešte  viac prostriedkov do zdra-

votníckych zariadení.

 

     Všetkým je nám známe, že cieľom zmeny prerozdeľovacieho

percenta je dosiahnuť, aby  sa dočasné voľné zdroje poisťov-

ní, ktoré tvoria prebytok príjmu nad výdavkami, presunuli do

tých poisťovní, kde  je situácia opačná a tým  sa využili na

riešenie  nákladov  spojených  s  poskytovaním zdravotníckej

starostlivosti. Nie je teda  dôležité, či plánovaný výdaj na

poistenca vzrastie, či poklesne.  Dôležité je, aby zdravotné

poisťovne mali dostatok finančných  zdrojov na úhrady za po-

skytovanú zdravotnú starostlivosť pre svojich poistencov.

 

     Vážená  Národná rada,  nemal  som,  ani nemám  v úmysle

spochybňovať  tvrdenie poisťovní  v probléme prerozdeľovania

odvodu poistného. Dovolil som  si však porovnaním výberu po-

istného za  1. až 9. mesiac  prerozdeľovaním poukázať na iný

pohľad na túto  vec v nádeji, že dôkladná  analýza v budúcom

roku pomôže nájsť správny pomer prerozdeľovania. V súčasnos-

ti ma však argumenty  poisťovní nepresvedčili o nesprávnosti

návrhu prerozdeľovania v štátnom rozpočte.

 

     A teraz niekoľko slov k samospráve a pozmeňovacím návr-

hom.

 

     Zákon 286/1992 Zb. v znení  neskorších predpisov v § 19

písm. b) rieši príjmy z prenájmu nebytových priestorov a ich

nezdaňovanie v prípade, že  obec si zriadila príspevkovú, či

rozpočtovú  organizáciu. Napriek  tomu si  myslím, že  § 19,

ktorý sa v  zákone dopĺňa o písm. o),  by mal správne znieť,

a to je  môj prvý pozmeňovací návrh:  "o) oslobodené od dane

sú príjmy obcí z prenájmu nebytových priestorov".

 

     Druhý pozmeňovací návrh.  Ak neprejde pozmeňovací návrh

v spoločnej správe, bod 7 článok I  § 7, ktorý hovorí o dani

z príjmov fyzických osôb a dani z príjmu zo závislej činnos-

ti, potom navrhujem: § 7 ods.  1 písm. a) nahradiť slová "vo

výške 76,40  %" slovami "vo  výške 74,50 %  príjmov štátneho

rozpočtu"  a  slová  "vo  výške  23,60  %"  nahradiť slovami

"25,50 % z príjmov rozpočtov obcí".

 

     A ešte  jeden pozmeňovací návrh. Článok  VI - zákon Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky číslo  274/1994 Z. z. o so-

ciálnom poistení v znení zákona Národnej rady Slovenskej re-

publiky číslo 374/1994  Z. z. Navrhujem: Za bod  5 sa vkladá

nový bod 6, ktorý znie: v § 16 ods. 10 sa slová "ktorá platí

k prvému dňu  kalendárneho mesiaca, za ktorý  sa platí nemo-

censké poistenie a dôchodkové zabezpečenie", nahrádzajú slo-

vami "ktorá  platí v roku  1995". Doterajšie body  6 a 7  sa

označujú ako  body 8 a  9. Krátke odôvodnenie:  Ide o úpravu

v nadväznosti na § 15 ods. 7 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky 274/1994  Z. z. v znení  zákona Národnej rady Slo-

venskej republiky  374/1994 Z. z., podľa  ktorého štát platí

poistné za osoby uvedené v § 14 ods. 9 a 10 vo výške určenej

zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok. Výšku poistného

ustanovuje §  10 predkladaného návrhu zákona.  Ide len o le-

gislatívnu úpravu, bez nároku na štátny rozpočet.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán poslanec. Ďalej vystúpi pán poslanec

Ferkó a pripraví sa pán poslanec Komlósy.

 

Poslanec B. Ferkó:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     kolegovia, kolegyne,

 

     dovoľte mi,  aby som sa  v krátkosti vyjadril  k návrhu

štátneho rozpočtu na rok  1996 pre rezort ministerstva zdra-

votníctva.

 

     Ako je  to nám všetkým  známe, rezort zdravotníctva  už

niekoľko rokov zápasí s  finančnými ťažkosťami. To, že zdra-

votníctvo ako-tak prežilo toto obdobie, je výsledkom neustá-

lych  rešktričných a  úsporných opatrení,  ktoré nevyriešili

základné  problémy zdravotníkov  a zdravotníckych zariadení,

ale  skôr naopak,  existujúce problémy  sa prehĺbili.  O tom

svedčia: zlý stav  vozových parkov, nevyhovujúce prístrojové

vybavenie, čo sa už postupne začína prejavovať aj na kvalite

liečebného procesu, zastavenie rekonštrukcie a modernizácie,

napriek tomu, že tie tzv.  RaM-ky sú vo väčšine prípadov ha-

varijného  charakteru, nehovoriac  o nedostatočných  platoch

zdravotníckych  pracovníkov.  Napriek  ostrým  protestom  zo

strany zdravotníckych pracovníkov  ministerstvo financií ne-

akceptovalo  ani minimálnu  požiadavku ministerstva zdravot-

níctva na zvýšenie mzdových  prostriedkov a vládou navrhnuté

finančné prostriedky na rok  1996 nezabezpečujú ani udržanie

výšky reálnej mzdy voči predpokladanej miere inflácie v roku

1996  a  vôbec  nezohľadňujú  neprimerane  nízku  cenu práce

v zdravotníctve z hľadiska kritérií spoločenskej priority.

 

     Upozorňujem na vážnosť tejto  situácie, ktorá mohla na-

stať iba tým, že sa dlhodobo zneužíva etické cítenie a kona-

nie lekárov. Úvaha ministerstva  financií, aby úhrada poist-

ného za  vybrané skupiny osôb, za  ktoré platí poistné štát,

bola vo  výške 13,7 %  zo 70 %  minimálnej mzdy, nezodpovedá

reálnym  potrebám  zdravotníckych  organizácií.  Nenaplnenie

zdrojov bude v konečnom dôsledku znamenať prehĺbenie zadlže-

nosti zdravotníckych zariadení, pretože nebudú mať na celko-

vú úhradu  nákladov na prevádzku,  na špeciálny zdravotnícky

materiál. Napokon - zdravotnícke zariadenia majú problémy aj

z úhradou  38-percentného poistného  plateného zamestnávate-

ľom. S nedostatkom finančných zdrojov zdravotníckych organi-

zácii  súvisí i  skutočnosť, že  organizácie nemajú  možnosť

prostredníctvom  odpisov vytvárať  fond reprodukcie hmotného

investičného majetku,  čo má negatívny dosah  na obnovu prí-

strojového vybavenia.

 

     Z uvedeného vyplýva, že  požiadavka rezortu na platenie

poistného  štátom za  vybrané skupiny  ľudí vo  výške 13,7 %

z minimálnej mzdy je objektívna a skutočne nevyhnutná.

 

 

     Pripomienky k návrhu limitu kapitálových výdavkov. Naj-

nutnejšia potreba finančných  prostriedkov na investičnú vý-

stavbu požadovaná  na rok 1996  zdravotníckymi organizáciami

predstavovala  sumu  vo  výške  9,5  miliárd  Sk. Na základe

dôkladnej objektivizácie a rekapitulácie investičných výdav-

kov  vo všetkých  zdravotníckych organizáciách  ministerstvo

zdravotníctva ju upravilo na minimalizovaný návrh v celkovej

výške 3,5 miliardy Sk. Z  toho jasne vyplýva, že limit kapi-

tálových výdavkov určený  pre kapitolu ministerstva zdravot-

níctva na rok 1996 v celkovej  výške 2 miliardy Sk v žiadnom

prípade nepostačuje. Preto  navrhujem zvýšiť limit kapitálo-

vých výdavkov pre rezort zdravotníctva na 2,5 miliardy Sk.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  pekne.  Ďalej  vystúpi  pán  poslanec Komlósy.

Pripraví sa pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslanec Zs. Komlósy:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážení členovia vlády,

     ctení hostia,

 

     dovoľte mi vyjadriť sa len  k jednému jedinému bodu ná-

vrhu štátneho rozpočtu, a to k § 7 ods. 3. Tento odsek usta-

novuje rozdelenie tej časti príjmov štátneho rozpočtu, ktoré

pochádzajú z daní  z príjmov právnických osôb a  ktoré sú vo

výške 3,33 %  príjmom rozpočtu obcí tak, že  60 % sa rozdelí

pomerne podľa počtu obyvateľov v jednotlivých obciach a 40 %

podľa sídla daňovníka. V tejto  súvislosti chcem mať dve po-

známky.

 

     Na Slovensku  je badateľná pretrvávajúca  značná odliš-

nosť medzi jednotlivými regiónmi, okresmi, hlavne čo sa týka

úrovne ekonomiky, stavu a  podmienok rozvoja podnikania. Od-

zrkadľuje sa  to skoro vo  všetkých ukazovateľoch, napríklad

v miere  nezamestnanosti, počte  registrovaných živnostníkov

alebo právnických  podnikateľských osôb, v  rozvinutosti in-

fraštruktúry atď.

 

     Takýmto rozdelením prostriedkov,  ako je navrhované, sa

dosiahne  ešte väčšia  diferencovanosť jednotlivých  oblastí

Slovenska, prehĺbia sa aj tak  dosť veľké rozdiely a tie ok-

resy, ktoré sú  dnes práve kvôli tomuto vo  veľmi ťažkej si-

tuácii, sa dostanú do ešte zložitejšej polohy. Veď tie mestá

alebo  obce, ktoré  sú už  na tom  z hľadiska podnikateľskej

sféry  dobre, dostanú  ešte aj  z republikových  daní väčšiu

čiastku  a umožní  sa im  ďalej rozvíjať  miestne ekonomické

podmienky. Naopak obce, ktoré  buď zdedili z minulého režimu

zlú hospodársku  klímu, alebo z iných  dôvodov sa dostali do

krízy, sa budú musieť popasovať  ešte aj s takýmto znevýhod-

nením. Určite nepomôžu a určite nie s dostatočnou účinnosťou

ani  uznesenia vlády  smerované k  riešeniu problematiky za-

ostávajúcich regiónov, ktoré prijala  vláda aj v tomto roku,

napríklad  v spojitosti  s okresmi  Rimavská Sobota, Spišská

Nová Ves, Rožňava atď.

 

     Druhá moja poznámka sa týka toho, že nie vždy je totož-

né  sídlo daňovníka  so sídlom  prevádzky, teda  s ozajstným

miestom podnikania, a  teda s miestom, kde sa  daný zisk vy-

tvára.  Je to  vo  väčšine  prípadov a  najmarkantnejšie pri

väčších podnikoch,  ktoré sú neraz  určujúcim a rozhodujúcim

podnikateľským  subjektom  v  tej-ktorej  užšej oblasti. Pri

rozdelení podielových daní  podľa navrhovanej schémy nastanú

prípady, keď obec bude disponovať s prostriedkami, ktoré bo-

li vytvorené  niekde úplne inde,  s ktorými má  spoločné len

toľko, že  daňovník má zaregistrované sídlo  v tejto obci a,

samozrejme, to, že tieto  prostriedky môže použiť na vlastné

účely.

 

     Uvedomujem si,  že pri súčasnom  systéme vyberania, sú-

stredenia a  rozdeľovania rozhodujúcej časti  daní z jedného

centra  nie je  ľahké nájsť  spravodlivý spôsob prideľovania

podielových  daní. Možno  práve tu  treba hľadať  východisko

a správne riešenie. Kým sa tak  však nestane a pretože navr-

hovaný spôsob nepovažujem  za vyhovujúci, navrhujem ponechať

rozdelenie daní  z príjmov právnických osôb  tak ako v pred-

chádzajúcich rokoch, teda len podľa počtu obyvateľov s trva-

lým pobytom na území obce.

 

     Súčasne  na  odstránenie   prehlbujúcich  sa  rozdielov

a zmiernenie zaostalosti niektorých  okresov Slovenska odpo-

rúčam vláde použiť časť  prostriedkov z neúmerne veľkých re-

zervných položiek štátneho rozpočtu, resp. použiť prostried-

ky,  ktoré  sú  rozpočtované  pre  kapitolu ministerstva pre

správu a privatizáciu  národného majetku, pretože postavenie

a kompetencie  tohto  ministerstva  neodôvodňujú  navrhované

čerpanie. Tieto prostriedky  navrhujem použiť na odstránenie

tých nezrovnalostí  a tých rozdielov, ktoré  sú medzi jedno-

tlivými regiónmi.

 

     Môj návrh  teda znie: V §  7 ods. 3 vypustiť  slová "vo

výške 60 %" a slová "a vo výške 40 % podľa sídla" atď. až do

konca  vety. Teda  nové znenie  by bolo  "časť výnosov dane,

ktorá je príjmom  rozpočtov  obcí  podľa ods. 1 písm. b), sa

rozdelí obciam pomerne podľa počtu  obyvateľov s trvalým po-

bytom na území obce podľa stavu k 31. decembru 1994".  Keďže

s priechodnosťou tohto  návrhu môžu nastať  určité problémy,

aj  keď som  povzbudený prijatím  mojich dvoch pozmeňovacích

návrhov včera pri schvaľovaní predchádzajúceho návrhu zákona

o rozpočtových pravidlách, navrhujem  aj alternatívny návrh,

ktorý  by  aspoň  zmiernil  riziká  navrhovaného ustanovenia

§ 7 ods. 3. Ten alternatívny návrh je: V § 7 ods. 3 nahradiť

číslovku 60  číslovkou 80 a  číslovku 40 nahradiť  číslovkou

20. Čiže len 20 % by  sa podľa tohto rozdeľovalo podľa sídla

daňovníka.

 

     Na záver mi dovoľte,  vážené kolegyne, kolegovia, odpo-

rúčať, aby ste tak ako včera, posúdili moje alternatívne ná-

vrhy vecne a s chladnou hlavou a podporili môj návrh.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.   Ďalej  vystúpi   pani  poslankyňa  Rusnáková

a pripraví sa pán poslanec Langoš.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     dovoľte aj mne predniesť jeden návrh k štátnemu rozpoč-

tu. Za článok XXI sa vkladá nový článok XXII, ktorý znie:

 

                        Článok XXII

 

      Zákon   Národnej  rady   Slovenskej  republiky   číslo

145/1995 Z. z. o správnych  poplatkoch sa mení a dopĺňa tak-

to:

 

     1. V prílohe zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

číslo 145/1995 Z. z. o  správnych poplatkoch časť 8 Finančná

správa a obchodná činnosť sa v položke 109 písm. a) vypúšťa-

jú slová "alebo okamžitej lotérie".

 

     2. V prílohe zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

číslo 145/1995 Z. z. o  správnych poplatkoch časť 8 Finančná

správa a obchodná činnosť sa v položke 109 za písm. a) vkla-

dá nové písmeno aa),  ktoré znie: "povolenie okamžitej loté-

rie z hernej istiny za každých aj za začatých 100 tisíc žre-

bov daných do predaja je 10 %".

 

     Odôvodnenie môjho návrhu je  nasledovné: V pôvodnom zá-

kone číslo  320/1992 Zb. o správnych  poplatkoch v znení ne-

skorších predpisov boli  poplatky určené percentuálnou sadz-

bou  vyrubované pred  vykonaním úkonu  povolenia s  výnimkou

prípadov, v ktorých bolo možné základ na vyrubenie poplatkov

zistiť až po ukončení kalendárneho  roka, to znamená po sku-

točnom emitovaní a daní žrebov  do predaja. Fakticky to zna-

menalo stanovenie výšky poplatku od konkrétneho a skutočného

predaja žrebov okamžitej lotérie, a nie od potenciálnej mož-

nosti predaja žrebov.

 

     Podľa platného zákona Národnej rady Slovenskej republi-

ky číslo  145/1995 Z. z. o  správnych poplatkoch sa poplatok

určený percentuálnou sadzbou platí  pred vykonaním úkonu, ak

pri jeho jednotlivých položkách  nie je ustanovené inak. Pri

položke 109 písm. a), ktorá sa týka okamžitých lotérií, táto

výnimka nie  je ustanovená, to znamená,  že správny poplatok

je prevádzkovateľ lotérie povinný zaplatiť i za potenciálny,

hoci zatiaľ nerealizovateľný  predaj žrebov. Táto skutočnosť

môže neúmerne zaťažiť prevádzkovateľa tak, že lotéria nebude

vôbec realizovateľná. Napríklad  pri potenciálnom predaji 20

mil. žrebov ročne  po 10 prípadne 20 Sk  by správny poplatok

predstavoval  20 mil.,  resp. 40  mil. Sk  predtým, čo by sa

predal čo i len jediný žreb.  To znamená, že pri zákonnej ú-

prave okamžitých  lotérií, ktorých výťažok  je určený predo-

všetkým, a to až v 90 %, na verejnoprospešné účely, by tieto

lotérie neboli realizovateľné.

 

     Vzhľadom  na to  navrhujem osobitné  platenie správnych

poplatkov podľa § 8 ods. 2 zákona 145/1995 Z. z. o správnych

poplatkoch, a  to tak, aby platenie  správneho poplatku bolo

vlastne  rozložené. Platilo  by sa  vopred, ale  vždy len za

každých i  začatých 100 tis. žrebov  určených do predaja. To

znamená, že správny poplatok by sa štátu odviedol v nezmene-

nej výške, ale jeho platenie by bolo rozložené podľa skutoč-

ného predaja.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne pani poslankyni.  Nech a páči, pán posla-

nec Langoš. Pripraví sa pán poslanec Urban.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

     podpredseda vlády,

     dámy a páni,

 

     dovoľte  mi na  pôde cteného  parlamentu vysloviť názor

Demokratickej strany na politiku, ktorú vláda mieni uskutoč-

ňovať v roku 1996,  ak schválite prerokúvaný návrh rozpočtu.

Niekoľko slov o tých oficiálnych charakteristikách.

 

     Charakteristiky rozpočtu ako úsporného rozvojového, ne-

určitých 11 bodov rozpočtovej  politiky a dostatočnosť zdro-

jov je klam, ktorým vláda zastiera skutočné zámery rozpočto-

vej  politiky na  budúci rok.  Neznesiteľné daňové zaťaženie

obyvateľstva a  podnikateľskej sféry -  jediný zdroj príjmov

vlády - už nemožno ďalej zvyšovať. Vláda neoprávnene zahrnu-

la do svojho takzvaného fiškálneho rozpočtu i zdroje, s kto-

rými  nemôže disponovať,  aby vyvolala  dojem dostatočnosti.

Ide totiž o návratné zdroje. Rozpočet bude škrtiť tých, kto-

rých je možné ešte vydierať.

 

     Učitelia,  lekári, zdravotné  sestry a  sudcovia nemajú

kam  odísť. Prezident,  starostovia a  primátori a  poslanci

miestnych  zastupiteľstiev sú  demokraticky volení  na štyri

roky. Bez  dostatku peňazí sa môžu  pod tlakom zodpovednosti

voči občanom len  vzdať a odísť do súkromia.  Tam môže vláda

ešte rok vydierať a bude to robiť, ak schválite tento rozpo-

čet.

 

     Na  druhej  strane  vysoké  zvýšenie verejných výdavkov

štátu hovorí o tom, že vláda chce ďalej posilňovať stranícky

vyčistenú štátnu byrokraciu a podnikanie štátu, utrácať, ale

nie na  prospech občanov. Úradníci  už majú svoje  nástroje.

Daňové úľavy, odpustenie pokút  a penále. Dostávajú teraz do

rúk ďalší silný prostriedok - peniaze. Korupčných a straníc-

kych 22 mld vo Všeobecnej pokladničnej správe a ďalšie ťažko

kontrolovateľné peniaze rozptýlené  v rezortných kapitolách.

Toto je podľa nás skutočná politika vlády, ktorú sleduje na-

vrhovaným rozpočtom. Posilňovať  moc prostredníctvom štátnej

byrokracie a na úkor potrieb občanov a demokraticky volených

samospráv. Toto tvrdenie aj dokážem.

 

     V tomto roku rozpočet bol  a zostal reštriktívny a pri-

viedol niektoré rozpočtové kapitoly na pokraj funkčných mož-

ností.  Navrhovaný rozpočet  kopíruje výdavky  na jednotlivé

kapitoly a  tým je obmedzujúci,  nie úsporný. V  predloženom

návrhu sa už nevyskytujú  obvyklé konkrétne zásady rozpočto-

vej politiky,  ktoré totálne zlyhali a  s ktorých plnením má

vláda ťažkosti. S veľkým  hlukom prezentované zostali nespl-

nené, citujem:  "výstavba diaľnice, vodné  dielo Žilina, že-

lezničná infraštrukúra, bytová  výstavba, podpora progresív-

nych podnikateľských aktivít". Až štátny záverečný účet uká-

že, ako  hlboko sa tieto konkrétne  zámery nesplnili. Na rok

1996  podpredseda vlády  takéto zásady  rozpočtovej politiky

radšej ani neuvádza.  Múdro. Štruktúra navrhovaného rozpočtu

nič také ani neumožní.

 

     Vláda tiež  vytvára ilúzie o  dostatočnosti zdrojov. To

nie je pravda. Právom sa musíme pýtať, či prostriedky poist-

ných fondov, stavebného sporenia a ďalšie, ktoré sú povinný-

mi platbami  občanov a hospodária  s nimi samostatné  fondy,

patria do  štátneho rozpočtu. Ide  totiž o návratné  zdroje,

s ktorými vláda nesmie disponovať. Rozvojové prostriedky nie

sú v samotnom rozpočte, s  ktorým môže vláda disponovať, ale

len na  medzibankovom peňažnom trhu.  Len tam sa  môžu nájsť

zdroje financovania rozsiahlych projektov.

 

     Pozrime  sa teraz  bližšie, kde  sú ukryté prostriedky,

ktoré vláda odopiera verejným  potrebám občanov. Podľa pred-

včerajšej  správy podpredsedu  vlády možno  predpokladať, že

štátny  rozpočet v  tomto roku  neskončí horšie,  ako sa  to

predvídalo. Tento predpoklad nám dáva možnosť porovnať výšku

rozpočtovaných príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu na tento

rok s návrhom, ktorý predložila vláda.

 

     Na rozdiel od kolegu  Dzurindu po odpočítaní predpokla-

daného 8-percentného  rastu inflácie je rast  výdavkov v za-

ujímavých kapitolách  voči tomuto roku  nasledovný (vyberiem

zaujímavé a dôležité kapitoly  alebo položky). Transfery do-

mácnostiam mínus 16 %,  verejná spotreba obyvateľstva nárast

4 %, v tom školstvo 1 %, neinvestičné dotácie podnikateľské-

mu sektoru mínus 18 %, dotácie obciam mínus 16 %, kapitálové

výdavky štátu naopak vzrastú o 20 % a verejná spotreba štátu

má vzrásť o 21 %. V jednotlivých kapitolách: kancelária pre-

zidenta mínus 28 % a  priame mocenské nástroje predsedu vlá-

dy,  teda úrad  vlády nárast  o 35  %, Slovenská  informačná

služba o 40  % a Všeobecná pokladničná správa o  37 %. Tu sú

teda zdroje peňazí na podporu zdravotníctva a sociálnej sta-

rostlivosti a života občanov v mestách a obciach.

 

     Navrhujeme  preto  znížiť  výdavky  na verejnú spotrebu

štátu a  kapitolu Všeobecná pokladničná správa  o 10 mld Sk.

Pol miliardy, ktoré nezákonne zabavil štát za kupónové kniž-

ky, navrhujeme venovať na konkrétne sociálne veci, o ktorých

budem hovoriť  neskôr. Usporené výdavky  navrhujeme rozdeliť

takto: 5,5 mld Sk na zvýšenie  príjmov obcí a miest, 1,5 mld

Sk na zvýšenie prostriedkov do  zdravotníctva, 1 mld na zvý-

šenie prostriedkov  do školstva, 2 mld  na zníženie deficitu

štátneho rozpočtu.

 

     Rozpočty obcí a miest navrhujeme posilniť takto: Zvýšiť

dotáciu obciam do 5000 obyvateľov z navrhovaných 220 mil. na

600 mil. Sk. Zvýšiť podiel obcí a miest na dani z príjmu fy-

zických osôb zo závislej činnosti z 23,6 na 40 %. Zvýšiť po-

diel obcí a miest na dani z príjmu právnických  osôb z 3,3 %

na 8 %. Zvýšiť podiel obcí  a miest na výnosoch cestnej dane

z 30 % na 51,45 %, čo je podiel zodpovedajúci podielu miest-

nych komunikácií na celkovej dĺžke všetkých komunikácií. Do-

sah týchto zvýšení odhadujeme na navrhovaných 5,5 mil. Sk.

 

     Pri tejto úspore výdavkov je možné vypustiť celý článok

III navrhovaného zákona, ktorý  je už druhou tohtoročnou no-

velou zákona o zdravotnom  poistení a ktorý úplne zlikviduje

pluralitu zdravotného poisťovníctva a  zhorší kvalitu a roz-

sah zdravotnej starostlivosti. Tiež podporujeme návrh kolegu

Brocku vypustiť zo znenia ustanovenia § 9 číslo 70 %.

 

     Ďalšie naše pozmeňovacie návrhy sa týkajú podpory v so-

ciálnej oblasti. Predsavzatie vlády vytvoriť vhodné podmien-

ky, citujem, "pre razantný vstup neštátnych subjektov do so-

ciálnej sféry", znelo v  čase prijímania programového vyhlá-

senia neuveriteľne progresívne. Niet sa čo čudovať. Desiatky

mimovládnych  organizácií,  ktoré  dlhodobo  a  systematicky

pôsobia  v sociálnej  oblasti, už  jednoznačne dokázali,  že

oveľa pružnejšie a primeranejšie reagujú na každý existujúci

či vznikajúci problém ako  štátna správa. Poskytované služby

majú  vyššiu kvalitu,  sú racionálne  a humánne organizované

a sú aj ekonomicky úspornejšie. Realita štátneho rozpočtu sa

od  programových  cieľov  neuveriteľne  vzďaľuje. Na podporu

činnosti neštátnych subjektov je účelovo vyčlenených 50 mil.

Sk, čo je asi 2,5 % prostriedkov na činnosť štátom riadených

organizácií.

 

     Slovensko stojí pred ťažkou úlohou postaviť sa ofenzív-

ne voči neustálej  hrozbe rastu sociálno-patologických javov

a sociálnej núdze. Na rozdiel od  štátu je tretí sektor pri-

pravený pohotovo a pružne reagovať prevenciou, službami, re-

socializáciou tých, ktorí  sú postihnutí závislosťou každého

druhu. Očakáva od nás  podporu svojej verejnoprospešnej čin-

nosti. Navrhujem preto zvýšiť príspevky na poskytovanie slu-

žieb sociálnej starostlivosti v zmysle zákona Slovenskej ná-

rodnej rady číslo 135/1992 Zb. z  50 mil. na 300 mil. Sk, sú

to  účelové  prostriedky  v  kapitole  ministerstva  vnútra.

A príspevky  občianskym združeniam  v kapitole  ministerstva

zdravotníctva navrhujeme zvýšiť z 20 mil. na 200 mil. Sk.

 

     Iným,  veľmi ambicióznym  záväzkom vlády  v programovom

vyhlásení je, citujem: "Pri príprave rozpočtu na rok 1996 sa

urobia rozhodujúce kroky  na transformáciu sociálnej sféry."

Opak je pravdou. V  predloženom návrhu máme prijať rozhodnu-

tie, ktoré je s reformou v príkrom a priamom rozpore. Je ním

návrh  znížiť príspevok  do Fondu  nemocenského poistenia zo

4,8 % na 3,8 % zo  zárobku. Rovnaký krok ste urobili, vážení

koaliční  kolegovia, pri  schvaľovaní tohtoročného rozpočtu.

Dôsledkom toho je fakt, že nemocenské dávky úplne prestávajú

plniť svoju funkciu. Nezabezpečujú...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, ďakujem pekne, uplynulo 10 minút.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Áno, ďakujem pekne, hlásim sa znovu do rozpravy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Baránik.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Ďakujem pekne,  pán predseda. Pán  poslanec Langoš, veď

vy neviete, čo ste hovorili,  pletiete piate cez deviate. Na

jednej strane  vytýkate vláde, že  ohromne zaťažuje daňovní-

kov, na  druhej strane by  ste prerozdeľovali neviem  odkiaľ

zobraté zdroje  pre každého. Ak chcete  tu argumentovať, tak

poproste  tých, ktorí  vám tento  prejav pripravili,  aby to

v budúcnosti pripravili  serióznejšie. Pozrite sa,  boli ste

dva roky  členom vlády, ktorá  narobila v sociálnej  oblasti

toľko problémov,  že ani 10  rokov sa táto  spoločnosť s tým

nevyrovná, a  vy teraz chcete vytýkať  vláde, že robí nejaké

problémy obyvateľstvu, že ho  zaťažuje atď., že vytvára krí-

zovú situáciu. Ale to je predovšetkým dôsledok tej činnosti,

ktorú ste vy a vaša vláda v rokoch 1990-92 urobili.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Langoš.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Pán profesor, v kuloároch vám  to môžem vyčísliť. Z ve-

rejnej potreby štátu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ďalej  je do rozpravy  prihlásený pán poslanec

Urban.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     Návrh štátneho rozpočtu na  rok 1996 možno hodnotiť ako

realistický, vychádzajúci zo  skutočných možností nášho hos-

podárstva. Základné makroekonomické ukazovatele predpoklada-

né na budúci rok - rast DPH o 5 %, inflácia 7 %, nezamestna-

nosť do 13 % - pokladám  za splniteľné vzhľadom na dobré vý-

sledky  ekonomiky  Slovenskej  republiky  počas  celého roka

1995. Návrh rozpočtu je rozumným kompromisom medzi pokušením

zvyšovať  rozpočtové  výdavky  s  cieľom  neprimerane pridať

niektorým kapitolám a  rozvážnym prístupom veliacim nezvyšo-

vať neúmerný rozpočtový deficit.  Rozpočet je úsporný v tom,

že pre  väčšinu rezortov sa  zvyšuje len tak,  aby približne

pokryl predpokladanú infláciu.

 

     Naproti tomu sa podstatne  zvyšujú výdavky na rozvojové

programy, na výstavbu bytov a diaľnic. Tento nový, dynamizu-

júci prvok hodnotím veľmi  pozitívne. V prípade financovania

bytovej výstavby  tvorcovia štátneho rozpočtu  našli správny

kompromis medzi stavom do roku 1990, keď väčšinu nákladov na

výstavbu  znášal štát,  a druhým  extrémom, ktorý  pretrváva

dodnes, keď  výstavbu bytu či  domu platí prakticky  v plnom

rozsahu občan.  Návrh rozpočtu na  rok 1996 predpokladá,  že

bytová výstavba sa bude  financovať z úspor občanov, staveb-

ného  sporenia, zdrojov  podnikateľov a  bankových úverov za

pomoci štátu  vo forme štátnej prémie  k stavebnému sporeniu

alebo dlhodobých úverov s nízkou úrokovou mierou. Ďalšou mi-

liardou na oživenie bytovej výstavby má prispieť aj Fond za-

mestnanosti.

 

     Ďalšími rozvojovými programami,  na ktoré bude prispie-

vať štátny rozpočet v nasledujúcom roku, je výstavba diaľnic

a vodných diel Gabčíkovo a Žilina. Podobne ako v prípade by-

tovej výstavby, aj tu  ide o kombináciu viacerých finančných

zdrojov.

 

     Okrem  štátneho rozpočtu  časť potrebných  prostriedkov

poskytne  Fond národného  majetku a  emisia obligácií. Možno

očakávať, že  zvýšená investičná aktivita  sa spätne prejaví

vo zvýšených príjmoch štátneho rozpočtu vo forme daní. Veľmi

kladne  hodnotím  navrhované  zníženie  základnej sadzby DPH

z 25 na  23 % a  preradenie niektorých tovarov  a služieb do

zníženej sadzby 6 %. Zdá sa, že rozumná hospodárska politika

Slovenskej republiky  v uplynulom roku,  ktorej výsledkom je

pokračujúci rýchly hospodársky rast, prináša svoje ovocie aj

v tejto forme. Zníženie DPH by malo viesť k zníženiu spotre-

biteľských cien a to by  sa zase malo prejaviť rastom dopytu

obyvateľstva.

 

     Kritici vyčítajú predkladanému  návrhu štátneho rozpoč-

tu, že  vyčlenil málo peňazí  mestám a obciam.  Súhlasím, že

slovenské  mestá a  obce nemajú  peňazí nazvyš.  Ale podobne

chýbajú peniaze aj inde, vo viacerých rezortoch. Vzhľadom na

obmedzené možnosti štátu v budúcom roku východisko pre mestá

a obce vidím  v maximálnom zhodnotení ich  majetku a hľadaní

rezerv v hospodárení, a nie  vo zvyšovaní príspevku zo štát-

neho rozpočtu, alebo vo zvýšení ich podielu na republikových

daniach.

 

     Nemožno súhlasiť ani s kritikmi z radov SDĽ, ktorí žia-

dajú  výraznejšie zvýšenie  minimálnej mzdy.  Rast približne

10 % na 2 700 korún, ktorý predpokladá návrh rozpočtu na bu-

dúci rok, je maximum, čo si môžeme dovoliť bez toho, aby sme

roztočili infláciu. Naším dlhodobým cieľom nemôže byť každo-

ročný  vysoký nárast  miezd, ktorý  vzápätí pohltí inflácia,

ale nižší  neinflačný rast zodpovedajúci  rastu produktivity

práce. Len tak  sa môžeme dopracovať k ročnej  inflácii 2 až

3 %, zvyčajnej vo vyspelých  štátoch, ktorá prakticky nezne-

hodnocuje úspory obyvateľov,  blahodarne pôsobí na hospodár-

sky rast a po zavedení  spoločnej európskej meny bude zrejme

aj podmienkou na vstup do Európskej únie.

 

     Stúpencom  zvyšovania miezd  tiež treba  pripomenúť, že

rast miezd  nepodložený rastom produktivity práce  má za ná-

sledok nielen  zvýšenú infláciu, ale  aj zvýšenú nezamestna-

nosť, a to  v súčasnej situácii, keď je bez  práce 13 % prá-

ceschopného obyvateľstva, nemôžeme pripustiť.

 

     Kritici z  radov Demokratickej únie,  ktorí návrhu roz-

počtu vyčítajú vysoký deficit, by  si mali zasa uvedomiť, že

z celkového deficitu  27 mld až  19 mld predstavujú  splátky

istiny štátneho dlhu a  fiškálny deficit, ktorý najvernejšie

odráža schodok v hospodárení štátu  a ktorý je smerodajný aj

podľa kritérií Európskej únie -  v skutočnosti je len 8 mld.

Prekvapuje ma, keď pán poslanec Filkus naposledy na tlačovej

besede  Demokratickej únie  verejne kritizuje  údajne vysoký

rozpočtový  deficit, ale  zároveň rozpočet  označuje za  re-

štriktívny.  Zdá sa,  že sám  nevie, čo  od rozpočtu vlastne

očakáva, ale napriek tomu sa  snaží za každú cenu proti nemu

vystupovať.

 

     Takisto  nemožno  súhlasiť  s  poslancami kritizujúcimi

vyššie výdavky pre Úrad vlády Slovenskej republiky a Sloven-

skú informačnú službu. Úradu vlády pribudnú nové úlohy, kto-

rých plnenie  si vyžiada zvýšené  výdavky a tie  musí pokryť

štátny rozpočet.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     bližšie  vo svojom  príspevku sa  budem venovať  návrhu

rozpočtu  kapitoly Slovenskej  informačnej služby.  Chcel by

som vás hneď v úvode poprosiť, aby ste abstrahovali od sklo-

ňovania  tohto  názvu  v  masovokomunikačných  prostriedkoch

v posledných dňoch  či mesiacoch a  venovali svoju pozornosť

problémom, ktoré sprevádzajú túto  kapitolu od jeho začiatku

existencie. Táto organizácia  vznikla po rozdelení republiky

ako nástupnícka  inštitúcia FBIS. I keď  delením majetku do-

stala do vienka časť prostriedkov, možno konštatovať, že za-

čínala takmer z ničoho, a  to v starých priestoroch, bez zá-

kladného vybavenia a najmä doposiaľ bez akýchkoľvek obstará-

vacích nákladov, ktoré dostali  pri zakladaní ostatné inšti-

túcie, ako  ministerstvá a úrady  na úrovni orgánov  štátnej

správy.

 

     Slovenská informačná služba v konečnom dôsledku dostala

zo  štátneho  rozpočtu  v  prvom  roku  existencie 224 mil.,

v druhom roku  345 mil. a v  roku 1995 celkove 516  mil. Sk.

Pritom si  dovoľujem upozorniť na  skutočnosť, že požiadavky

a potreba na  rok 1995, ktoré predložila  dnešná opozícia vo

vláde v  roku 1994, predstavovali  1 259 mil.  korún. Na rok

1996  navrhuje štátny  rozpočet pre  túto kapitolu  759 mil.

Sk., čo  je oproti požiadavke  opozičných strán z  roku 1995

alebo na  tento rok o  pol miliardy menej  a predstavuje len

38  %  pôvodnej  požiadavky,  ktorú  táto služba požadovala.

I keď je  to na druhej strane  nárast oproti skutočnému roz-

počtu schválenému  na rok 1995 o  47 %, som toho  názoru, že

ani tento nárast nemôže v  plnej miere pokryť nevyhnutné po-

treby, s ktorými táto organizácia musí každodenne zápasiť.

 

     Musíme si tu všetci  uvedomiť, že tento typ organizácie

nemôže plniť úlohy dané  zákonom, keď nebude disponovať naj-

modernejšou technikou.  Ťažko môžeme žiadať  prvotriedne vý-

sledky tam, kde porušovateľ  zákona vlastní prostriedky vyš-

šieho radu ako ten, kto ho  má vlastne stíhať. A to je práve

tento prípad. Prostriedky, ktoré  táto kapitola požaduje, sú

nevyhnutné  na  zakúpenie  špeciálnej  techniky,  dopravných

prostriedkov všetkých  druhov a nemalú  čiastku tvorí rekon-

štrukcia  objektov, ktoré  táto organizácia  prevzala všetky

v zlom, takmer nepoužitiaschopnom stave.

 

     Dovoľujem si pripomenúť, že Slovenská informačná služba

v takto  navrhovanom rozpočte  má pokryté  len bežné výdavky

a kapitálové  výdavky predstavujú  čiastku len  248 mil. Sk.

Všetci iste vieme rozmeniť na drobné, čo sa asi dá z takejto

čiastky  v budúcom  roku realizovať.  Ťažko možno porovnávať

potreby tejto  služby s inými rezortmi,  lebo len veľmi málo

z nich musí  vynakladať toľko prostriedkov  napríklad na za-

bezpečovaciu  techniku, spojovú  techniku, výstavbu  dátovej

siete a podobne. A keďže  niet na čo nadviazať, pretože pro-

striedky  poskytnuté  v  predchádzajúcich  rokoch neumožnili

plne  túto organizáciu  vystrojiť základným  materiálom, aký

potrebuje, doposiaľ musí zápasiť  s nákladmi, ktoré jej mali

byť  dané do  vienka pri  jej založení.  Pevne verím,  že si

všetci uvedomíme,  aké dôležité miesto  táto organizácia za-

ujíma, a  prikloníme sa k  názoru, že tento  rozpočet je pre

fungovanie ledva postačujúci.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     z dôvodov, ktoré som spomenul, hodnotím predkladaný ná-

vrh štátneho  rozpočtu Slovenskej republiky za  rok 1996 ako

dobrý. V príjmovej stránke vychádza z reálnych možností eko-

nomiky Slovenskej republiky a vo výdavkovej vhodne rozdeľuje

štátne prostriedky do  jednotlivých kapitol podľa skutočných

potrieb a v objeme, ktorý umožní rezortom plniť ich funkcie.

Preto návrh tohto zákona podporím  a verím, že tak urobia aj

ostatní  poslanci, ktorým  leží na  srdci hospodársky  silné

a prosperujúce Slovensko.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, ešte ste mali 20  sekúnd. Ďalej je do rozpravy

prihlásený  pán poslanec  Homola, pripraví  sa pán  poslanec

Rea. Najskôr má faktickú poznámku pán poslanec Pittner.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Ďakujem, pán  predseda, za slovo.  Chcel by som  sa len

spýtať pána poslanca  Urbana, vzhľadom na to, že  som dal na

zverejnenie moju interpeláciu na pána premiéra Mečiara práve

vo veci  Slovenskej informačnej služby,  do akej miery  táto

obhajoba nákladov na Slovenskú  informačnú službu je v zhode

napríklad  s mojou  otázkou  o  nákupe helikoptér,  o ktorom

viem, že i pán poslanec Urban je informovaný.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Dzurinda.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Chcem sa  vyjadriť k ekonomickej  časti vystúpenia pána

poslanca Urbana.  Pán poslanec Urban, pred  chvíľkou pán po-

slanec  Baránik  povedal  pánu  poslancovi  Langošovi, že mu

niekto napísal prejav. Ja nepoviem, tak ako pán poslanec Ba-

ránik, že ste tárali piate  cez deviate, ale keď som počúval

o diaľničnom programe, o bytovom programe, tak mám pocit, že

buď vám túto časť programu napísal niekto iný, alebo ste ho-

vorili  o programoch  úplne iného  štátu. V  návrhu rozpočtu

Slovenskej republiky  v tých oblastiach  je to totiž  celkom

ináč. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Čarnogurský.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     K  návrhu rozpočtu  pre Slovenskú  informačnú službu by

som chcel povedať, že táto časť rozpočtu má osem riadkov, či

tak nejako, ale návrh  rozpočtu tajných služieb v normálnych

demokratických štátoch máva niekoľko desiatok strán a pritom

taktiež sa v návrhu rozpočtu,  ani v schválenom rozpočte ne-

prezrádzajú štátne tajomstvá,  ktoré, pochopiteľne, majú zo-

stať zachované. Ale predsa len - na trištvrte miliardy korún

niekoľko riadkov sa mi zdá málo, tým viacej, keď týchto nie-

koľko riadkov nedáva odpoveď na  to, do akej miery Slovenská

informačná služba rozpočtom vyčlenené peniaze použije na ne-

zákonnú činnosť, napríklad  na sledovanie politických strán.

A preto  kladiem otázku,  koľko z  týchto trištvrte miliardy

korún  je vyčlenených  na zriadenie  osobitných regionálnych

oddelení na východe, v strede,  na západe Slovenska pre Slo-

venskú informačnú  službu na vytvorenie  osobitných oddelení

na sledovanie politických strán.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. S faktickou poznámkou sa hlási ešte pán posla-

nec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     V  súvislosti s  vystúpením môjho  predrečníka pána po-

slanca  Pittnera mám  otázku, predpokladám,  že pán predseda

výboru Andrejčák  by mi na ňu  mohol odpovedať, prípadne pán

podpredseda vlády, koľko bude  stáť realizácia tajného uzne-

senia vlády Slovenskej republiky číslo 888.

 

     Ďakujem.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Potom to asi nie je tajné,  keď to viete. Nech sa páči,

pán poslanec Homola.

 

Poslanec V. Homola:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte  mi predniesť  jeden pozmeňovací  návrh. Úvodom

krátke zdôvodnenie.

 

     Slovenský zväz  spotrebných družstiev má  v návrhu roz-

počtu na rok 1996 na hospodársku mobilizáciu navrhovanú sumu

500 tisíc korún, čo kryje len 16 % osobných nákladov pracov-

níkov  zabezpečujúcich mobilizáciu  v organizáciách spotreb-

ných družstiev.  Pritom ďalších 350  tisíc korún predstavujú

materiálové náklady na túto  činnosť. Teda tieto prostriedky

nezaručujú  ani  minimálnu   starostlivosť  o  túto  činnosť

v Zväze spotrebných družstiev.

 

     Preto si  dovoľujem predniesť jeden  pozmeňovací návrh.

V čl.  I §  1 ods.  6 navrhujem  upraviť nasledovne: Rezervy

štátneho rozpočtu a účelové prostriedky jednotlivých rozpoč-

tových kapitol sa  v roku 1996 rozpočtujú v  sume 50 009 268

tisíc Sk, je to uvedené v prílohe číslo 5, ktorá je súčasťou

tohto  zákona. Prílohu  číslo 5  navrhujem upraviť:  Účelové

prostriedky štátneho rozpočtu  Slovenskej republiky zapraco-

vané v kapitolách  Všeobecná pokladničná správa, hospodárska

mobilizácia pre Slovenský zväz spotrebných družstiev navrhu-

jem zvýšiť sumu 500 tisíc na 1 mil. Sk.

 

 

     Ďakujem vám veľmi pekne za porozumenie a dúfam, že pod-

poríte tento návrh.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ďalej  vystúpi pán poslanec Rea  a pripraví sa

pani poslankyňa Aibeková.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

     milí hostia,

 

     dovoľte,  aby som  dokončil svoj  príspevok. Mám  ďalej

pozmeňovací návrh  do kapitoly ministerstva  vnútra, okresné

a obvodné úrady a v tom  sociálna starostlivosť - zvýšiť vý-

davky na mzdy  o 15 mil. Sk pracovníkom  v oblasti sociálnej

starostlivosti. A opäť je to na úkor Všeobecnej pokladničnej

správy skupina 8, prípadne  na úkor deficitu štátu, štátneho

rozpočtu. Vývoj miezd v domovoch dôchodcov, v domoch penzió-

noch je niekoľko rokov zmrazený  a v súčasnosti je tam prie-

merná mzda necelých 5 000 Sk s tým,  že do tejto  priemernej

nej mzdy sú započítaní aj  všetci vedúci pracovníci a riadi-

telia týchto ústavov a domovov  dôchodcov. Týchto 15 mil. Sk

by bolo také zvýšenie, že v zmysle pripravovanej novelizácie

vyhlášky a príplatkov za osobitne sťaženú prácu by títo pra-

covníci, ktorí pracujú v domovoch dôchodcov a sociálnych za-

riadeniach, mohli dostávať tieto príplatky. Je to požadované

zvýšenie iba o toľko.

 

     Ďalej,  teraz presne  neviem, ale  zopakujem, Všeobecná

pokladničná správa skupina 3 na  činnosť a na materiálne za-

bezpečenie projektu  Bezpečné Košice 19 mil.  Sk. Ako všetci

dobre viete,  a mnohí sme sa,  myslím, aj osobne presvedčili

o projekte  Bezpečné Košice,  ktorý vykonáva  štátna polícia

spolu s  mestskou políciou. Začal  sa niekedy v  II. polroku

1995. Tento  projekt nie je ešte  ukončený, jeho výsledky sa

nedajú aplikovať,  nedajú sa zhrnúť, preto  je potrebné, aby

tento projekt ešte  v roku 1996 existoval, a  preto je tento

môj návrh,  aby v tejto  skupine na činnosť  a na materiálne

zabezpečenie projektu Bezpečné Košice štátny rozpočet vyhra-

dil 19 mil. Sk.

 

     A naostatok,  ďalší pozmeňovací návrh, a  to za článkom

VI vložiť nový článok VIII tohto znenia: Zákon Národnej rady

Slovenskej republiky číslo 253/1994 Z. z. o právnom postave-

ní a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest sa

mení a  dopĺňa takto: Názov tretej  časti znie: Tretia časť.

Spoločne, prechodné a záverečné ustanovenia. Za § 7 sa vkla-

dá nový §  7a, ktorý znie: "V roku 1996 sa pri úprave platov

starostov podľa § 3 druhej vety nepostupuje." Je to v súlade

s článkami, ktoré sa týkajú toho, že sa v roku 1996 mzdy va-

lorizovať nebudú a na  tento valorizačný mechanizmus je nad-

viazaný aj zákon číslo 253/1994 Zb. z.

 

     Tento posledný  návrh uplatním iba  v tom prípade,  keď

nebude zmenený článok V, týkajúci sa valorizácie mzdy platov

ústavných činiteľov.  Ak v článku  V dôjde k  určitej zmene,

valorizácia na  rok 1996 bude uplatnená  u ústavných činite-

ľov,  tak potom  tento  môj  posledný návrh  pred hlasovaním

stiahnem. Ale takto môj návrh znie do rozpravy.

 

     Ešte len tak v krátkosti: Z mnohých diskusných príspev-

kov vyplynulo, že obce z dotácií a z vlastných príjmov nebu-

dú mať  pokryté prostriedky na  výkon samosprávnych funkcií.

Ja by som to do takejto  polohy nedával, lebo to nie je cel-

kom  pravda.  Pochopiteľne,  obce  by  potrebovali viac pro-

striedkov, ale na výkon samosprávnych funkcií.

 

     Mám tu rozpočet takého mestečka, kde  je 6 000 obyvate-

ľov. Keď zoberiem, že sú príjmy  20 mil. s tým, že odpočítam

2 mil. za predaj bytov, takže 18 mil., a na výkon samospráv-

nych  funkcií tu  v tomto  meste vydávajú  14 mil. Sk, takže

zostanú tam dostatočné prostriedky,  aby mohli ešte vo výške

napríklad 4 mil. Sk investovať, alebo v niektorej inej kapi-

tole robiť transfery. A v samospráve sú zahrnuté všetky čin-

nosti, ako je doprava, ochrana osôb a v tom civilná ochrana,

požiarna  ochrana, dotácia  sčasti na  školstvo, na materské

školy, školenia  pracovníkov, je tam  celá škála telovýchovy

a športu,  základná rekreačná  výchova, sú  tam aj  niektoré

príspevky na šport, je v tom aj prevádzkovanie športovej ha-

ly,  je v  tom činnosť  kultúry, knižnice,  klubové zariade-

nia...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, hovoríte 6 minút.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Áno, mám 10 minút, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ja viem, že máte 10, ale to všetko nemusíte spomínať.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Ďakujem. Už ich nevyčerpám.  Je tam ešte zdravotníctvo,

už to celkom nesúvisí priamo so samosprávnymi funkciami, ale

toto mesto  iste považuje za  potrebné, aby v  týchto oblas-

tiach z  rozpočtu mohlo poskytnúť  prostriedky. Je tam  celá

škála sociálneho zabezpečenia,  starostlivosť o rodinu, sta-

rostlivosť o deti, o dôchodcov, klub dôchodcov, je tam byto-

vé hospodárstvo, sú tam  celé služby miestneho hospodárstva,

to už je samosprávna funkcia, verejnoprospešné služby, sprá-

va úradov,  je tam celá ochrana  životného prostredia. Na to

vydáva  to mesto  14 mil.  Sk, takže  na samosprávne funkcie

skutočne rozpočet  miest a obcí bude  postačovať. Nebude po-

stačovať na ich predstavy kapitálových výdavkov, investícií.

 

     Tam môžeme smerovať naše diskusné príspevky a vtedy bu-

dem s nimi súhlasiť. Ale na samosprávne funkcie súčasný roz-

počet miest a obcí bude postačovať. A ja by som bol rád, ke-

by prešiel  a bol prijatý pozmeňovací  návrh, ktorý tu uvie-

dol, myslím,  pán poslanec Šepták, aby  sa ešte zvýšilo tých

300 mil. na kapitálové transfery a investičné výdavky.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pani  poslankyňa Aibeková, potom  pán poslanec

Halabrín.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     ďakujem vám za trpezlivosť,  ja som už včera vystupova-

la. Vystupovala  som na 99  % k spoločnej  správe a dotýkala

som sa oblasti zdravotníctva a sociálnych vecí. Dnes predne-

siem iba jeden kratučký pozmeňovací  návrh a prosím vás, aby

ste ho podporili. Týka sa iba nepriamo aj týchto humanitných

záležitostí.

 

     Ide o horskú  službu, ktorá existuje už 40  rokov a asi

nikto  z nás  nepochybuje o  dôležitosti jej  úlohy, pretože

zachraňuje to  najcennejšie a to  sú ľudské životy.  Asi ste

čítali v tlači, ak sledujete, a som presvedčená, že sleduje-

te, médiá, vidíme, v akej situácii sa táto humanitná a veľmi

potrebná inštitúcia,  humanitná myslím z  toho zmyslu, ktorý

má, ocitla, tak by som  vás prosila o podporu môjho pozmeňo-

vacieho  návrhu,  a  to:  Zvýšiť  rezervy  štátneho rozpočtu

a účelové prostriedky rozpočtových  kapitol, kapitola Minis-

terstva školstva Slovenskej republiky v položke Horská služ-

ba o  7 mil. Sk.  O túto čiastku  zvýšiť rozpočtovú kapitolu

ministerstva školstva  presunom z rozpočtovej  kapitoly Vše-

obecná pokladničná  správa, skupina 8,  položka 8701 rezerva

vlády Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pani poslankyňa. Ďalej je prihlásený pán

poslanec Halabrín, pripraví sa pán poslanec Haťapka.

 

Poslanec P. Halabrín:

 

     Vážený pán predseda,

     milé kolegyne, kolegovia,

 

     na predchádzajúcu schôdzu  Národnej rady Slovenskej re-

publiky bol do programu zaradený  i zákon o zásluhách Milana

Rastislava Štefánika, ktorého som  bol spolutvorcom. Pre ur-

čité  nejasnosti a  legislatívne nedostatky  bol tento zákon

z programu stiahnutý  a pripravuje sa na  niektorú z ďalších

schôdzí. Dnes  sa na vás obraciam  s prosbou pomôcť doriešiť

iný problém, ktorý  je s touto osobou, ale  i s našou histó-

riou posledných sedemdesiatich rokov spätý.

 

     V katastri mesta Brezová na vŕšku Bradlo bola postavená

mohyla, ktorej tvorcom bol architekt Ďurkovič a celá výstav-

ba tohto veľkolepého diela trvala necelé dva roky. V ďalších

rokoch mohyla  odzrkadľovala vývoj a  stav našej spoločnosti

a boli obdobia, keď bola zatracovaná,  i obdobia, keď sme sa

ňou hrdili. V roku 1991 sa začalo s rekonštrukciou tejto pa-

miatky, kde vplyvom viacerých  chybných rozhodnutí sa rekon-

štrukcia predlžovala a predražovala. Na rekonštrukcii sa fi-

nančne podieľali i okolité mestá a obce, podniky a robili sa

zbierky medzi radovými občanmi.

 

     V rozpočte v roku 1995 sme účelovo určili na dokončenie

rekonštrukcie  mohyly  Milana  Rastislava  Štefánika 16 mil.

Časť týchto prostriedkov sa presúva  do roku 1996 v kapitole

Všeobecná pokladničná správa.

 

     Vzhľadom na to, že 4.  mája 1996 bude táto národná kul-

túrna pamiatka  sprístupnená a odovzdaná  verejnosti, je po-

trebné upraviť okolie,  prístupové komunikácie, sociálne za-

riadenia. Preto navrhujem  zvýšiť kapitolu Všeobecná poklad-

ničná  správa, skupina  4,  položka  4216, kde  sú vyčlenené

prostriedky na dokončenie obnovy mohyly, na 2 mil. Sk. Váže-

ní priatelia,  vzhľadom na -  v porovnaní s  inými čiastkami

rozpočtu Slovenskej republiky - zanedbateľnú výšku požadova-

ných prostriedkov,  vzhľadom na odkaz  osobnosti Milana Ras-

tislava Štefánika i význam mohyly v novodobých dejinách slo-

venského národa, verím, že túto moju žiadosť podporíte.

 

     Ďakujem vám.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne aj ja,  pán poslanec. Pán poslanec Haťap-

ka, pripraví  sa pán poslanec Langoš.  S faktickou poznámkou

najskôr vystúpi pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Chcel  by som  len pripomenúť,  že minulý  rok, keď sme

preberali rozpočet  vo výbore pre  kultúru, prišiel starosta

z Brezovej, kam patrí  mohyla, a žiadal nás o  zvýšenie o 16

miliónov s tým, že dal pred všetkými členmi výboru slovo, že

viac už nepotrebujú  ani korunu a že je  to uzavretá záleži-

tosť. Obávam sa, že tu sa zneužíva meno Štefánika. My vlast-

ne nevieme, ako sa tam hospodári s peniazmi, a v tomto smere

zase 2 milióny je veľký peniaz, aby len... (hlasy v sále)...

Ale kde sú tie peniaze? Veď  starosta povedal, že mu to sta-

čí, že sú  to už posledné peniaze, tých  16 miliónov bolo už

navyše.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Halabrín.

 

Poslanec P. Halabrín:

 

     Iba v krátkosti na  vysvetlenie. Primátor mesta Brezová

pán Ďurkovič minulý alebo tento  rok vo výbore žiadal 16 mi-

liónov korún a  zaručoval sa, že  obnova mohyly  z nich bude

dokončená. V roku 1995 dostal  15 200 tisíc, čiže v rozpočte

budúceho roka  sa objavuje zostatok  800 tisíc korún,  ktorý

prakticky bol účelovo viazaný už  v tomto roku. Za tieto fi-

nančné  prostriedky  bude  mohyla  skutočne  zrekonštruovaná

a dokončená  jej obnova.  Ide o  to, že  na tomto stavenisku

a v  okolí po  5  rokoch  rekonštrukcie treba  urobiť určité

úpravy, a keď chceme túto  mohylu s nákladom 47 miliónov re-

konštrukcie uviesť  v máji do užívania,  dať obyvateľom, tak

to zvýšenie  o 1 200  tisíc nie je  také veľké. A  dokážu sa

prispôsobiť  okolité priestory,  prístupové komunikácie, so-

ciálne zariadenia.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Haťapka.

 

 

 

 

Poslanec K. Haťapka:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     žiadam, aby  sa o bode  10 spoločnej správy  - zvýšenie

výdavkov kapitoly ministerstva školstva a zvýšenie o 100 mi-

liónov korún  v položke bežné  transfery na telesnú  kultúru

a šport  z  kapitoly  Všeobecná  pokladničná správa, rezerva

vlády Slovenskej republiky - hlasovalo osobitne, tak ako som

to  predložil  pánu  spravodajcovi.  Prosím, vážené kolegyne

a kolegovia, o podporu.

 

     Zároveň sa pripájam k  návrhu pani poslankyne Aibekovej

a podporujem zvýšenie  o 7 mil. pre  Horskú službu a zároveň

by  som  prosil  všetkých  členov  komisie  pre  telovýchovu

a šport, keď  bude vyhlásená prestávka,  aby sme sa  stretli

v našom výbore, dvere číslo 33, na dve minúty.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja. Takže pán poslanec Langoš.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem za láskavú možnosť dokončiť svoje vystúpenie.

 

     Ako som  povedal, zníženie príspevku  do Fondu nemocen-

ského poistenia na 3,8 % zo zárobku ešte zhorší situáciu ro-

dín. Nemocenské  dávky úplne prestali,  alebo prestanú plniť

svoju funkciu. Nezabezpečujú pre nemocného primeranú náhradu

ušlého  zárobku. Pri  maximálnej  výške  180 korún  denne sú

vstupenkou medzi  sociálne odkázaných. To nie  je teória, to

je skutočnosť. Pre trojčlennú  rodinu je najvyššia možná ne-

mocničná dávka 3 600 až 3 800 korún mesačne hlboko pod úrov-

ňou jej životného minima. Navrhujem  preto v článku IV, kto-

rým sa mení zákon o  Sociálnej poisťovni, vypustiť odseky 2,

3 a 4 a primerane k tomu zmeniť aj ostatné súvisiace ustano-

venia.

 

     Na podporu ďalšieho pozmeňovacieho návrhu, na ktorý sme

získali peniaze navrhovanou  úsporou, budem citovať niekoľko

viet z listu Združenia  sudcov Slovenska. "Sudca je odkázaný

na svoj plat a nemá dovolenú inú podnikateľskú činnosť a zá-

robkové možnosti. Dochádza k  opätovnému pádu úrovne sudcov-

ských  platov  v  porovnaní  s  platmi  polície, prokuratúry

a Zboru väzenskej a justičnej stráže." Ďalší citát: "Odchody

sudcov  zo  súdnictva  ďalej  pokračujú.  Sudca  v  konečnom

dôsledku nemôže byť vďačný nikomu za svoje primerané honoro-

vanie.  Je nositeľom  súdnej  moci  a osoba,  ktorá vykonáva

spravodlivosť." Navrhujem vypustiť článok VII z návrhu záko-

na,  ktorý  novelizuje  zákon  o  platových  pomeroch sudcov

a justičných čakateľov.

 

     V celom návrhu rozpočtu som nenašiel prostriedky na fi-

nancovanie účasti slovenskej  vojenskej jednotky pod velením

síl NATO v Bosne. Je možné,  že niekde tam sú. Táto účasť je

nutnou časťou našej vstupenky  do NATO. Preto navrhujem pre-

viesť do  kapitoly ministerstva obrany  prostriedky potrebné

na financovanie našej vojenskej účasti v Bosne.

 

     Nakoniec, dámy  a páni, ale  nie naposledy, želám vláde

s týmto rozpočtom veľa šťastia v roku 1996. Bude ho potrebo-

vať. A dovolím si navrhnúť niekoľko rád bona fide na skutoč-

né oživenie ekonomiky.

 

     Prvá rada: Znížiť dane.

 

 

     Druhá rada: Vytvoriť pokojnú politickú klímu, rešpekto-

vať ústavu a princípy právneho štátu, predovšetkým ekonomic-

ké slobody, trvalosť záväzkov  a prehľadné právo, privatizá-

ciu  nie stranícky,  ale štandardne,  bez majoritnej  účasti

štátu  v  niektorých  strategických  podnikoch. To pritiahne

kvalitné zahraničné priame  investície, ktoré slovenská eko-

nomika potrebuje ako soľ.

 

     Tretia rada: Decentralizovať štátnu moc a posilniť prá-

vomoci samospráv a obecné financie.

 

     Štvrtá rada: Nakoniec ešte  jeden zdroj príjmov, o kto-

rom sa verejne nehovorí.  Tieňová ekonomika, ekonomická kri-

minalita je zdrojom mnohomiliardových  strát. Nie sú to však

registračné pokladnice,  ani daňové kontroly  u živnostníkov

a malých podnikateľov. Ide o veľmi drsné stretnutie s fyzic-

kým násilím  a stámilionóvými úplatkami.  Na to treba  veľkú

poctivosť a osobnú odvahu. Na  to treba zrušiť Slovenskú in-

formačnú službu, uvoľniť politické  nátlaky na políciu, pro-

kuratúru a  skutočne a všemožne  posilniť  nezávislosť a ne-

strannosť sudcov a súdov.

 

     A celkom nakoniec si úprimne prajem, aby na konci funk-

čného obdobia  nezostal po vláde popísaný  papier s nádejným

názvom Čisté ruky a Slovensko ako práčovňa peňazí a raj piš-

toľníkmi chránených gangov.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Do rozpravy sa ďalej hlási pán poslanec Fogaš, ale ešte

predtým s faktickou poznámkou pán poslanec Harach.

 

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Ďakujem pekne. Pán predseda,  mám len krátky návrh, do-

volím  si ho  predniesť  v  rámci faktickej  poznámky priamo

z miesta. Môžem?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Minule ste ma okríkli, že sa to nesmie, ale nech sa pá-

či.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,

 

     vo svojom vystúpení som  predložil návrh zameraný na ú-

pravu  časti príjmov  kapitoly ministerstva  školstva a síce

jej  zníženie  o  približne  89  miliónov  aj nejaké drobné.

V prípade, že  by tento návrh  neprešiel v hlasovaní,  dávam

ďalší návrh uznesenia, ktorý  znie takto: Národná rada žiada

vládu Slovenskej republiky  prijať také legislatívne opatre-

nia,  aby príjmy  rezortu  školstva  plynúce z  poplatkov za

predškolské zariadenia, kluby detí a mládeže, študentské do-

movy a z administratívnych úkonov zostávalil v rezorte škol-

stva podobne, ako je to s poplatkami za stravovanie.

 

     Krátke  zdôvodnenie: Ten  nárast príjmov,  ktorý je  vo

výške 90  miliónov v porovnaní  s minulým rokom,  ako som už

povedal, sa prejaví rastom týchto poplatkov. Rodičia, i štu-

denti sa vyjadrujú, že sú ochotní, povedzme, niesť aj vyššie

poplatky,  ak budú  vedieť, že  tieto poplatky  budú použité

v prospech a na modernizáciu, skvalitnenie ubytovania v štu-

dentských  domovoch,  služieb  v   kluboch  detí  a  mládeže

a v prospech materských škôl.  Toto je odôvodnenie môjho ná-

vrhu.

 

     Verím, že  tak ako aj tým  ostatným, budete venovať po-

zornosť a vyviniete úprimnú  snahu podporiť zámery v rozvoji

vzdelávania.

 

     Ďakujem vám.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Fogaš.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážený pán podpredseda vlády,

 

     vo svojom stručnom vystúpení  by som chcel podporiť bod

23 spoločnej správy, ktorý je  uvedený pod písmenom a). Kon-

krétne ide o návrh týkajúci sa  § 73 ods. 3 Zákonníka práce.

V tomto ustanovení  sa stanovuje riešenie  konfliktu záujmov

pre  predstaviteľov štátnej  správy, ktorí  nesmú byť členmi

riadiacich alebo  kontrolných orgánov právnických  osôb pre-

vádzkujúcich  podnikateľskú činnosť.  To neplatí,  ak ich do

takýchto orgánov vyslala organizácia, v ktorej sú zamestnaní.

 

     Prijali sme zákon o konflikte záujmov, ktorý sa vzťahu-

je na  ústavných činiteľov a  vyšších štátnych funkcionárov,

pričom sme tvrdili, že ostatní predstavitelia štátnej správy

budú vyriešení  v osobitnom zákone,  teda to mal  byť zákon,

ktorý mal stabilizovať činnosť  štátnej správy, pracovne sme

ho nazývali zákon o definitíve  v štátnej správe. Taký zákon

zatiaľ prijatý nebol a napriek tomu v tejto otázke už robíme

výnimky.

 

     Myslím si,  že tá časť,  ktorá hovorí, že  organizácia,

najmä  zakladateľ, môže  vyslať svojich  pracovníkov do prí-

slušných riadiacich alebo kontrolných  orgánov, má svoju lo-

giku tam,  kde štát má ešte  svoju účasť a je  potrebné, aby

sme výkon vlastníckych práv  štátu v plnom rozsahu kontrolo-

vali. To čo logiku nemá, je  veta druhá. Ak sú totiž pracov-

níci uvedení  v odseku 2 vyslaní  zamestnávateľom do riadia-

cich alebo kontrolných orgánov právnických osôb prevádzkujú-

cich podnikateľskú činnosť, môžu za túto činnosť od právnic-

kých osôb poberať odmenu.

 

     Milé  kolegyne, vážení  kolegovia, to  teda znamená, že

vlastne  títo predstavitelia  zakladateľa -  štátni úradníci

- sa naraz  stanú platenými v organizáciách,  kde majú usku-

točňovať  kontrolnú  činnosť,  kde  majú  zabezpečovať výkon

vlastníckych práv štátu, a teda chrániť jeho záujmy. Domnie-

vam sa, že návrh je kontradiktórny s tým, čo sme tvrdili pri

prijímaní ústavného zákona o konflikte záujmov, a vlastne to

stráca logiku z hľadiska zabezpečovania kontroly. Som za to,

aby takíto pracovníci boli vyriešení osobitne v mzdových ta-

rifách príslušných rezortov, ale  nie aby boli platení práv-

nickými  osobami,  ktorých  kontrolnú  činnosť  majú vlastne

v riadiacich orgánoch zabezpečovať. Odporúčam preto, aby sme

bod 23 spoločnej správy prijali aj v rámci toho bodu en bloc

s tým, že by sa vlastne druhá veta § 73 ods. 3 vypustila.

 

     Môj druhý pozmeňovací návrh sa týka článku IX navrhova-

ného zákona o rozpočte a ide o  § 20 ods. 2 zákona o štátnom

podniku v znení neskorších zmien a  doplnkov. § 20 ods. 2 sa

má zmeniť  tak, že jedného člena  rady má delegovať odborová

organizácia a u zamestnávateľa,  kde nepôsobí odborová orga-

nizácia, má  určiť tohto člena zakladateľ.  Polovica rady je

ďalej menovaná na základe návrhov zakladateľa z členov, kto-

rí  nie sú  pracovníkmi tohto  podniku, a  polovicu má voliť

a odvolávať pracovný kolektív.

 

     Ak by sme akceptovali toto  znenie, znamenalo by to, že

vlastne porušíme princípy demokracie vo výrobnej sfére, kto-

ré sme  sledovali už tým,  že sa zriaďovali  rady v štátnych

podnikoch. Totiž tým umožníme, aby zakladateľ pri rozhodova-

ní o tomto podniku získal väčšinu, pretože polovicu bude me-

novať, plus by mohol vymenovať  alebo určiť jedného člena na

základe toho, že u  zamestnávateľa nepôsobí odborová organi-

zácia. Aby sme naozaj sledovali líniu demokracie vo výrobnej

sfére, navrhujem prvú vetu § 20 ods. 2 zmeniť takto: "Jedné-

ho člena rady deleguje odborová organizácia; u zamestnávate-

ľa, kde  nepôsobí odborová organizácia,  volí a odvoláva  ho

pracovný  kolektív alebo  jeho delegáti  z členov pracovného

kolektívu  tajným  hlasovaním."  Tým  budeme sledovať líniu,

ktorú sme  v súvislosti s presadzovaním  demokracie vo všet-

kých sférach nášho života sledovali.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Medzitým som dostal  ešte písomnú prihlášku do

rozpravy od pána poslanca Rózsu. Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

 

     dovoľte mi predniesť  veľmi krátke pozmeňovacie návrhy,

a síce: Navrhujem bod číslo  22 spoločnej správy, tlač 286a,

v článku V vyňať na osobitné hlasovanie, s návrhom prijať.

 

     Ďalší návrh.  Navrhujem z návrhu zákona  o štátnom roz-

počte na rok 1996, článok VI a článok VII na strane 13, tlač

286, vynechať a ostatné prečíslovať.

 

     Ďakujem za pochopenie.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. S  faktickou poznámkou sa ešte  hlási pani po-

slankyňa Sabolová.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Ďakujem pekne.  Pán predseda, nemám  faktickú poznámku,

ale  chcela by  som dať  otázku pánu  spravodajcovi, či body

spoločnej správy  286b, časť B.1, body  16, 17, 19, 13  a 14

boli vyňaté na samostatné hlasovanie. Pokiaľ nie, tak by som

poprosila,  aby sa  o nich  hlasovalo samostatne.  A v časti

B.2 aby o sme o bodoch  4 a 5 tiež hlasovali samostatne, aby

boli vyňaté zo spoločného hlasovania.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani  poslankyňa, pán  spoločný spravodajca nereagoval,

lebo ho zabával pán poslanec Rózsa. Dajte mu to písomne.

 

     Ešte sa hlási v rámci rozpravy  pán spoločný spravodaj-

ca.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte veľmi krátky pozmeňovací  návrh z mojej strany.

Ten pozmeňovací návrh znie: Vo Všeobecnej pokladničnej sprá-

ve, skupina  8, položka 8701,  rezerva vlády, sa  rozpočtuje

minimálne vo výške 500 miliónov Sk. Tento návrh dávam z toho

dôvodu, že rozhodujúca časť  pozmeňovacích návrhov na zvýše-

nie  jednotlivých rozpočtových  kapitol je  smerovaná predo-

všetkým na  Všeobecnú pokladničnú správu,  položka 8701. Som

presvedčený,  že  rezerva  vlády  vo Všeobecnej pokladničnej

správe by v žiadnom prípade  nemala poklesnúť pod 500 milió-

nov Sk.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.  Takže toto  považujem za  posledné vystúpenie

v rámci rozpravy a končím rozpravu k tomuto bodu programu.

 

     Pýtam sa  pána podpredsedu vlády,  či sa chce  vyjadriť

k rozprave. Nech sa páči, pán podpredseda.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda parlamentu,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     v priebehu dvanástich  kalendárnych mesiacov predkladám

v tomto parlamente už tretí návrh štátneho rozpočtu. Myslím,

že nielen ja,  možno aj mnohí z vás už  toho máte plné zuby,

ale musíme to prekonať.  Tých procedurálnych kolotočov okolo

štátneho rozpočtu je skutočne veľa, ale je to základný doku-

ment hospodárenia  štátu. Je to  zložitejšie, keď požiadavky

podstatne prevyšujú možnosti a keď každý z vás, a nepochybu-

jem, že v dobrej vôli, zastupuje určité skupiny, určité sku-

pinové záujmy. Znovu podotýkam,  nepochybujem, že ste vystu-

povali v  dobrej vôli. Považujem za  signifikantné, že počas

rokovania parlamentu ma oslovilo viacero poslancov a poslan-

kýň s tým, že ako človeka  si ma vážia, ale ako ministra fi-

nancií  ma vyslovene  neznášajú. Som  s tým  vyrovnaný, lebo

každá popularita  ministra financií v  transformačnom období

nebezpečne zaváňa rozpočtovou mäkkosťou.

 

 

     Pripomeniem, že rozpočtové  provizórium na prvý kvartál

roku 1995  malo reštriktívny charakter, nazval  som ho vtedy

derešom na  jednotlivých členov vlády,  vytvorilo však dobrý

nástup pre  veľký  rozpočet  roku 1995, ktorý  mal  úsporno-

-stabilizačný charakter. Tu úspornosť, ktorá bola kritizova-

ná aj vo viacerých vystúpeniach, beriem, bol taký ten rozpo-

čet, je to možné dokladať aj vývojom výdavkov, ktoré vzrást-

li zo 162 miliárd Sk v  roku 1994 na 167 miliárd Sk výdavkov

v roku 1995, to znamená, že  prírastok 5 miliárd Sk bol sku-

točne minimálny.

 

     Porovnaním s týmito údajmi však možno preukazovať dyna-

mický charakter  štátneho rozpočtu na rok  1996, keď výdavky

rozpočtu rastú zo 167 miliárd Sk  v roku 1995 na 198 miliárd

Sk v roku 1996. Tento rast výdavkov, 22 miliárd Sk, má svoje

opodstatnenie, svoju základňu, a opiera sa nie o rastúce da-

ňové zaťaženia,  ako tu bolo  konštatované alebo naznačované

v niektorých vystúpeniach poslancov a  poslankýň, ale o ras-

túce,  reálne rastúce  príjmy štátneho  rozpočtu vyplývajúce

z reálneho rastu hrubého domáceho  produktu, z rastu produk-

cie, zahraničnoobchodného obratu, z rastu investícií, tuzem-

ských i zahraničných, podotýkam, i zahraničných. Najmä teraz

v priebehu 4.  kvartálu, odhliadnuc od  12-percentného rastu

priamych zahraničných investícií by som pripomenul napríklad

syndikátny úver  200 miliónov USD na  výstavbu vodných diel,

resp.  úver  pre  slovenský  plynárenský  priemysel,  už len

s potrebou polovičnej garancie vlády, ktorý bol prijímaný od

Európskej investičnej banky, a  tiež rastúce príjmy zo zlep-

šenia správy a výberu daní a ciel.

 

     Z toho vyplýva, že  viaceré z kapitol zaznamenávajú me-

dziročnú dynamiku výdavkov, o ktorej pred rokom pravdepodob-

ne ani nesnívali. Spomínali  sa tu viaceré rezorty. Pripome-

nul by  som opäť toľko skloňovaný  rezort ministerstva zdra-

votníctva -  121 alebo takmer 122  index rastu výdavkov, re-

zort školstva  110,8, atď. Tým  nechcem povedať, že  rezorty

majú dosť, a už vôbec nie, že to majú v kvalitnej štruktúre.

Vnútorná kvalita v rezortných rozpočtoch v značnej miere zá-

visí od postupu transformácie týchto rezortov.

 

     Môžem mať osobne výhrady k  tomu, kde, do akého bodu sa

transformácia  v jednotlivých  rezortoch dostala.  Môžem mať

veľké výhrady  napríklad k tomu,  kde je dnes  transformácia

v rezorte  zdravotníctva, resp.  v rezorte  školstva, ale na

druhej strane, či ministerstvo financií, či vláda je povinná

pokryť základné rozpočtové potreby  týchto rezortov. To zna-

mená, že tlak na ďalšie pokračovanie transformačného procesu

v týchto  rezortoch,  tlak  na  racionálnejšie  vynakladanie

prostriedkov určite bude pokračovať.

 

     Pripomenul by som len  niektoré základné výdavky z hľa-

diska dynamiky rastu  podľa niektorých rezortov. Pripomeniem

ministerstvo vnútra, rast o 1,9  miliardy Sk, z toho civilný

úsek 1,8  miliardy Sk, predovšetkým  na materiálno-technické

vybavenie  požiarnej ochrany, zlepšenie celého riadenia pro-

cesu  bývania, činnosť  v novozriadených  ústavoch sociálnej

starostlivosti, dávky sociálnej  starostlivosti, ktoré činia

1 miliardu Sk, bezpečnostný úsek z titulu zvýšenia početných

stavov policajtov  o 1 500,  rast o takmer  200 miliónov Sk.

Ministerstvo financií - rast o  500 miliónov Sk z titulu za-

pracovania  do rozpočtu  kapitoly spoločnosti  pre poistenie

exportu,   tiež  finančné   zabezpečenie  nových  hraničných

priechodov. Všeobecná  pokladničná  správa - rast o 1,2  mi-

liardy Sk z titulu zvýšenia  štátnej prémie v stavebnom spo-

rení, 3,5 miliardy Sk zvýšenie  rezervy z titulu dosahov no-

vých zákonných úprav.

 

     Pritom vieme, že  už v rámci tejto rezervy  je vyše 1,5

miliardy Sk smerovaných na zvýšenie platov od 1. júla v roz-

počtových a príspevkových organizáciách. Ministerstvo práce,

sociálnych vecí  a rodiny -  rast 2,4 miliardy  na dávky so-

ciálneho zabezpečenia  z dôvodov zvýšenia  životného minima.

Tým len naznačujem, že mnoho tých transferov je práve smero-

vaných na zlepšenie sociálnej situácie obyvateľstva.

 

     Nechcem menovať všetky položky, len naznačujem, že kaž-

dá rastová položka má svoj  jasný vnútorný obsah a sú dokla-

dané. Ministerstvo  zdravotníctva - 2  miliardy Sk zvýšenie,

z toho len na štátom platené poistné za zákonom určené osoby

tvorí prírastok 1,9 miliardy Sk.  V predloženej správe k ná-

vrhu  štátneho rozpočtu  podrobne rozvádzame,  ktoré potreby

občanov zabezpečujeme na vyššej než tohtoročnej úrovni. Oso-

bitne by  som chcel zdôrazniť zvýšenie  dávok sociálneho za-

bezpečenia o 2,4 miliardy Sk a dávok sociálnej starostlivos-

ti o 1 miliardu Sk.  V týchto oblastiach sa koncentrujú nie-

len značné  nárasty, ale aj značné  prostriedky v absolútnom

vyjadrení. Takže nepovažujem za korektné a primerané, pokiaľ

sa  tu  znevažovali,  alebo  určitým  spôsobom spochybňovali

transfery vo vzťahu k nášmu občanovi.

 

     V roku 1996 sa  predpokladá prostredníctvom systému ve-

rejných  rozpočtov vynaložiť  na sociálne  účely, to znamená

predovšetkým na dôchodky, štátne dávky, dávky sociálnej sta-

rostlivosti, tvorbu  sociálneho fondu a  na pasívnu politiku

zamestnanosti takmer 82 miliárd  Sk, čo je 15,4 predpoklada-

nej tvorby hrubého domáceho produktu. Pokiaľ sa dotknem opäť

rastu dynamiky, tak medziročne prírastok týchto výdavkov do-

sahuje viac ako 13 miliárd Sk alebo dynamiku  rastu o 18,5 %

Opäť to treba vidieť v súvislosti s predpokladanou dynamikou

rastu inflácie 6 až 8 %.  Na základe toho si dovolím tvrdiť,

že pozitívne výsledky makroekonomiky  sa v oblasti sociálnej

politiky plne premietajú.

 

     Ďalšou závažnou položkou, ktorú  by som chcel opäť pri-

pomenúť a zdôrazniť, je položka kapitálových výdavkov, ktoré

sú rozpočtované v sume 18 miliárd Sk, pričom prírastok kapi-

tálových výdavkov  predstavuje takmer 7  miliárd Sk. Dovoľte

mi znovu pripomenúť, že v rámci všeobecných výdavkov, v rám-

ci  štátneho rozpočtu  bez kapitoly  Všeobecnej pokladničnej

správy rastú výdavky  oproti roku 1995 z 10  miliárd na 12,6

miliardy Sk  a v rámci Všeobecnej  pokladničnej správy rastú

o 4,3 miliardy Sk, to je spolu o takmer 7 miliárd Sk. Pripo-

meniem aj  pre tých, ktorí  si možno v  tom hrubom materiáli

neuvedomili niektoré  transfery alebo toky  kapitálových vý-

davkov, že keď sa spomenú niektoré individuálne výdavky, Vo-

dárenská  nádrž Turček  -  450  miliónov Sk,  novostavba SND

v Bratislave  - 290  miliónov Sk,  nemocnica s  poliklinikou

v Petržalke  - 400  miliónov Sk,  pokiaľ sa  týka niektorých

účelových  ďalších  položiek  -  zabezpečenie potrieb colnej

správy, hraničné  priechody 550 miliónov  Sk, potreby stred-

ných odborných učilíšť, ktoré sa tu často spomínali, 561 mi-

liónov Sk, vodárenské systémy v oblasti Mochoviec 250 milió-

nov Sk, novelizácia  technológií v poľnohospodárstve miliar-

da,  hospodárska  mobilizácia  350  miliónov,  rekonštrukcia

a modernizácia  železničných dopravných  ciest 600  miliónov

Sk, pokiaľ  sa týka ďalších  kapitálových výdavkov -  štátna

prémia v stavebnom sporení  2,9 miliardy Sk, bytová politika

miliarda Sk,  dokončenie vybraných stavieb  KBV 300 miliónov

Sk, to  znamená, že ide o  pomerne široký diapazón kapitálo-

vých výdavkov. Znovu pripomínam rast o 7 miliárd Sk.

 

     Spochybňovali sa tu  niektoré záležitosti okolo bytovej

výstavby. Hovoril som v úvodnom prejave a znovu by som chcel

zdôrazniť, že  hľadáme kombinované zdroje,  či ide o  bytovú

výstavbu, či  ide o výstavbu  diaľnic. Nie je  pravda, že by

sme zablokovali  tento režim. Naopak, pokiaľ  ide o výstavbu

diaľnic, rozbiehame  tento systém. Pokiaľ  ide o bytovú  vý-

stavbu,  rok 1996  by mal  byť štartovacím  rokom a v každom

prípade  kombináciou zdrojov  sme v  stave zabezpečiť zhruba

úroveň 4,5 miliardy Sk na rozbeh.

 

     Pokiaľ ide o diaľnice, vynaložením  zhruba 6 až 6,5 mi-

liardy Sk v roku 1996 by sme mali zabezpečiť aj výkup pozem-

kov, aj  projektové práce, aj pokračovať  pri výstavbe zača-

tých  diaľnic. Podotýkam,  že  Česká  republika dáva  v roku

1996 na výstavbu diaľnic 5 miliárd korún.

 

     Pomerne  často sa  diskutovalo o  vzťahu medzi  štátnym

rozpočtom a miestnymi rozpočtami, kde sa objavilo viac návr-

hov na  zvýšenie rozpočtov obcí. Chcel  by som znovu zdôraz-

niť, že kým rast príjmov štátneho rozpočtu predstavuje 11 %,

tak prírastok podielu na  výnosoch republikových daní v pro-

spech rozpočtov obcí predstavuje 15  %, to znamená, že tento

vzťah  sa vyvíja  v  prospech  obcí. Vyvíja  sa, samozrejme,

v tej  relácií  a  tým  tempom,  koľko  štátny  rozpočet vie

uniesť, alebo koľko predpokladáme, že je v stave uniesť.

 

     Chcel  by  som  opäť  pripomenúť,  že schválením zákona

o dani z nehnuteľností je  možnosť pre obce dosiahnuť vyššie

príjmy  v roku  1996 v  rozsahu 500  až 700  miliónov Sk pri

dôslednejšom  uplatnení novoprijatých  častí zákona,  čím by

bolo  možné zabezpečiť  zdroje obcí  z viacerých transferov.

Pripomeniem, že sme zabezpečili  aj čiastočné krytie potrieb

požiarnych zborov zo štátneho rozpočtu pre niektoré mestá.

 

     Predpokladáme, že v priebehu roka budú vznikať dodatoč-

né požiadavky na štátny rozpočet napriek tomu, že s výdavka-

mi ideme  pomerne výrazne nahor.  Pri takom raste  výdavkov,

aký predpokladáme na rok 1996,  je nutné vytvoriť určitú ná-

razníkovú zónu,  nárazníkové pásmo a  týmto pásmom sú  práve

rezervy.  Rezervy  spolu  predstavujú  tých  už traktovaných

11,3 miliárd Sk, je to zhruba 6 % výdavkovej stránky štátne-

ho rozpočtu. Chcel by som jednoznačne povedať, že týmito re-

zervami s výnimkou rezervy  vlády a položky rezervy predsedu

vlády nemôže vláda nakladať ľubovoľne. Sú presne objemovo aj

účelovo viazané. Bol by som  rád, keby sa táto demagógia ne-

uchytila v mysliach poslancov.

 

     Chcem pripomenúť, že v  rámci rezerv zákonné tvoria 4,6

miliardy Sk.  Patria k nim: rezerva  vlády, rezerva predsedu

vlády, rezerva  na štátne záruky za  bankové úvery a rezerva

na krytie  platobnej schopnosti poisťovní.  Okrem týchto re-

zerv sa vytvárajú ďalšie v rozsahu 7,1 miliardy Sk, ale opäť

prísne účelové,  či už ide  o rezervu na  realizáciu bytovej

politiky, podporu malého a stredného podnikaniam, dosahy no-

vých zákonných  úprav, už som povedal,  že časť je blokovaná

na úpravy platov k 1.  7., ďalej medzinárodný záväzok vyplý-

vajúci z pristúpenia Slovenska  k Viedenskému dohovoru o ob-

čianskoprávnej zodpovednosti za prípadné jadrové škody. Pro-

sím, aby sme nezľahčovali problém  rezerv, tak ako sú kompo-

nované v návrhu štátneho rozpočtu, a nerobili z komára somá-

ra.

 

     Vážené  dámy,  páni,  pokiaľ  sa  tu  hovorilo o úrovni

schodku 27 miliárd Sk, opätovne  by som chcel pripomenúť, že

vláda  v programovom  vyhlásení vlády  jednoznačne deklaruje

záujem a  cieľ znižovať fiškálny  deficit štátneho rozpočtu,

t. j. schodok štátneho  rozpočtu očistený  o splátky istiny,

dlhovej služby, dostať ho pod 3 % hrubého domáceho produktu.

Návrh  štátneho rozpočtu  plne akceptuje  tento zámer vlády,

keď sa navrhuje 1,5-percentný schodok a naďalej máme ambíciu

v pomerne  krátkom čase  dôjsť k  nulovému percentu deficitu

hrubého domáceho produktu.

 

     Má to  jeden obrovský význam -  pokiaľ dlhodobo udržíme

čo len nulu fiškálneho deficitu HDP, znamená to, že nebudeme

zvyšovať štátny  dlh, a teda  ani medziročne dlhovú  službu,

a že  dokážeme relatívne  znižovať podiel  štátneho dlhu  na

hrubom domácom  produkte. To je  mimoriadne závažné a  to je

hlavný zmysel smerovania vládneho programu, smerovania k nu-

lovému deficitu  fiškálneho vyjadrenia. Predpokladám,  že je

šanca, možno  aj v roku 1995,  tento zámer dosiahnuť. Zatiaľ

ide však nie o zámer, ktorý by nie už mal systémovú dlhodobú

platnosť. Musíme  dosiahnuť stav, aby  sme dokázali dlhodobo

tento cieľ zabezpečovať. Takže to je dôvod, prečo aj v rámci

návrhu štátneho rozpočtu držíme  výdavkovú úroveň v určitých

rámcoch a  nechceme ísť nad rámec  1,5 % fiškálneho deficitu

z HDP.

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     s veľkým záujmom som  si vypočul diskusiu. Ospravedlňu-

jem sa  za ten včerajšok, že  som tu chvíľku nebol,  bol som

práve vtedy hore v rozhlasovom štúdiu, mal som interview pre

Rádiožurnál a nestihol som už  pribehnúť, takže došlo k pre-

rušeniu rokovania parlamentu. Viaceré príspevky mali vynika-

júci odborný charakter. Nechcem vyzdvihovať teraz vládnu ko-

alíciu, u nej to bola politická zodpovednosť, ale pripomenul

by som niektoré príspevky  opozície - či pani Schmögnerovej,

či pána  Vaškoviča, či aj niektoré  príspevky, ktoré odzneli

dnes  -, mali  vysokú odbornú  úroveň a  myslím, že  sa oddá

s nimi v budúcnosti pracovať.

 

     Na záver  by som poprosil: Teraz  sa bude určite inten-

zívne v kluboch diskutovať o pozmeňovacích návrhoch. Za kaž-

dú cenu budem držať  základnú štruktúru návrhu štátneho roz-

počtu, povedal som, že  treba udržať primeraný rámec defici-

tu. Návrh štátneho rozpočtu navrhuje niektoré kroky, ako vy-

vážiť  predovšetkým vzťahy  verejných rozpočtov  tak, aby aj

štátny rozpočet zostal celý,  aj verejným rozpočtom sa ušlo,

takže by  som naďalej apeloval na  istú zdržanlivosť, pokiaľ

budeme posudzovať pozmeňovacie návrhy.

 

     Chcel by  som svoje vystúpenie  ukončiť citáciou z  hry

Kráľ Ján, ktorá sa teraz hrá  na Novej scéne: My tu v parla-

mente nie sme nepriatelia, len nie vždy máme rovnaké záujmy.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  pekne, pán  podpredseda vlády.  Pýtam sa  pána

spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Nie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené  panie poslankyne,  páni poslanci,  faktické po-

známky nie sú, pretože už  skončila rozprava, jedine ak majú

procedurálny charakter.

 

     Vážené  panie  poslankyne,  páni  poslanci,  teraz bude

obedňajšia prestávka do 13.30 hodiny. Medzitým budete mať na

stoloch rozdané spracované doplňovacie a pozmeňovacie návrhy

z rozpravy  a potom  budeme pokračovať  v schôdzi, dohodneme

sa, ako.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     môj úmysel bol taký, aby  sme pokračovali v schôdzi na-

sledujúcimi bodmi, ktoré predkladá tiež pán podpredseda vlá-

dy a minister financií, potom  by sme urobili aspoň polhodi-

novú alebo, ak bude treba, hodinovú prestávku na poradu klu-

bov k  pozmeňovacím a doplňovacím návrhom  k rozpočtu, ktoré

vzišli z rozpravy. Ešte som nezačal schôdzu, keďže tu nie je

pán minister,  ale budeme pokračovať tým,  že začneme s fak-

tickými poznámkami. Najskôr pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predseda, chcela by som požiadať v mene poslanecké-

ho klubu,  aby sme si dali  minimálne hodinovú prestávku. To

je  prvá alternatíva.  A prípadne,  ako poslanci  zvážia pri

hlasovaní, hodinu a pol prestávky.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Povedal som to pred chvíľou, pani poslankyňa.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Vy ste navrhli hodinu. Medzitým zo strany poslancov bo-

li aj  také hlasy, že  by bola potrebná  prestávka minimálne

hodina a pol. Preto to dávam v dvoch alternatívach.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Fico.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Pán predseda, bol som prihlásený skôr, ako ste to pove-

dali, takže  iba zopakujem, že  hlásime sa k  hodinovej pre-

stávke, nič iné.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Šimko.

 

 

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán predseda. Chcem dať  návrh podľa § 13 ods.

3 zákona  o  rokovacom  poriadku  na  doplnenie programu 12.

schôdze Národnej rady. Dovoľte, aby som ho uviedol.

 

     Dámy a páni,

 

     ako iste  viete, 29. novembra 1995  Ústavný súd Sloven-

skej  republiky rozhodol  o tom,  že právna  existencia, ako

i činnosť vyšetrovacích  komisií Národnej rady  sú v rozpore

s Ústavou Slovenskej  republiky. Či sa  to niekomu politicky

páči, alebo  nepáči, v právnom štáte  treba rozhodnutia naj-

vyššieho orgánu ochrany ústavnosti rešpektovať. Napriek tomu

na pôde tohto parlamentu činnosť vyšetrovacej komisie, ktorú

vedie kolega  Macuška, ďalej pokračuje.  Využíva pritom for-

málnu skutočnosť, že nález  Ústavného súdu nebol zatiaľ uve-

rejnený v Zbierke zákonov. Je však všeobecne známy a činnosť

vyšetrovacej komisie nezačne byť v rozpore s ústavou až dňom

nadobudnutia účinnosti nálezu. Ona  je protiústavná i teraz,

len konštatovanie toho nadobudne  účinnosť až dňom uverejne-

nia v Zbierke zákonov.

 

     Je treba vedieť, že ktokoľvek, koho takáto komisia dnes

pozve,  môže  pozvánku  pokojne  zahodiť  do  koša. Nikto ho

v rozpore s ústavou nesmie nútiť,  aby sa dostavil a vypove-

dal. Navrhujem  preto, aby sme program  12. schôdze doplnili

o bod "zrušenie vyšetrovacích  komisií Národnej rady Sloven-

skej republiky"  a prerokovali ho ako  prvý bod zajtrajšieho

programu.

 

     Dámy a páni, netrpme aspoň na pôde tohto domu činnosť,

ktorá je v rozpore so základným zákonom tohto štátu.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predseda,  myslím si, že  mám o niečo  lepší návrh.

Navrhujem, aby sme o rozpočte hlasovali zajtra ráno, aby sme

dnes nestrácali  hodinu a pol prestávkou,  a dnes pokračujme

normálne ďalšími bodmi programu. Už aj tak, myslím si, strá-

came čas.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Chcem reagovať  na vystúpenie pána  poslanca Šimka. Pán

poslanec, na jednej strane žiadate  od nás všetkých, aby sme

mali úctu k právu, ale na druhej strane vy sám toto popiera-

te. Vami  citované ustanovenie vôbec  nezodpovedá takej sku-

točnosti, na ktorú  ste poukazovali, mám na mysli  § 13 ods.

4, a popiera to nielen názor tohto rokovacieho poriadku, ale

aj  vášho kolegu  pána poslanca  Hrušovského, ktorý viackrát

z tej pozície,  na ktorej teraz sedí,  kritizoval takýto po-

stup, keď sa  toto chcelo diať, alebo sa  dialo v minulosti.

Ustanovenie  § 13  ods. 4  hovorí len  o tom,  že v priebehu

schôdze možno bez rozpravy presunúť body programu rokovania,

alebo zlúčiť rozpravu k dvom  alebo k viacerým bodom progra-

mu.

 

     Ďakujem.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán predseda. Teraz poruším rokovací poriadok.

V § 13 ods. 3, na ktorý som sa odvolával, sa hovorí, že kaž-

dý  poslanec môže  navrhnúť zmenu  alebo doplnenie programu.

O takomto návrhu rozhodne Slovenská národná rada, teda vtedy

ešte Slovenská národná rada, bez rozpravy. Porušujem to tým,

že vlastne vedieme k tomu  rozpravu, ale prvý to porušil pán

kolega Brňák.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Ja si  myslím, že určite porušil  rokovací poriadok pán

poslanec  Šimko,  pretože  nerozlišuje  doplňovanie programu

pred schôdzou a počas schôdze. Pán predseda výboru Brňák ho-

voril o doplňovaní programu počas schôdze, a pán kolega Šim-

ko chcel doplniť program  počas prebiehajúcej schôdze, a nie

pred schôdzou, keď sa schvaľuje program.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Čarnogurský.

 

 

 

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Vidím, že  návrh Ivana Šimku  neprejde, a preto  by som

chcel z neho citovať aspoň tú časť, ktorá je okamžite uplat-

niteľná, bez ohľadu  na to, či jeho návrh  prejde, alebo ne-

prejde, a síce tú časť,  ktorá nech platí ako informácia pre

všetkých, že ktokoľvek by bol pozvaný pánom poslancom Macuš-

kom na túto komisiu, nemusí  prísť a tú pozvánku môže použiť

prípadne namiesto nejakého iného papiera. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem pán,  predseda. Domnievam sa,  že tento diškurz

je úplne irelevantný. K tejto problematike, ktorú momentálne

prerokúvame, sa vecne vyjadril jedine pán poslanec Mikloško.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže, panie poslankyne, páni  poslanci, najskôr by som

bol rád, keby  sme si spresnili program. Ja  som navrhol, že

budeme pokračovať  ďalšími dvomi alebo tromi  bodmi, kde pán

minister financií a podpredseda vlády je predkladateľom. Po-

tom  by  sme  urobili  hodinovú  prestávku  na poradu klubov

k pripomienkam a k doplnkom, ktoré  vzišli z rozpravy, a po-

tom by sme pristúpili k hlasovaniu.  To je môj návrh. A ešte

pán poslanec Šimko dal jeden  procedurálny návrh a o tom dám

teraz hlasovať. Pán poslanec Šimko navrhuje, aby sa zastavi-

la akákoľvek činnosť komisií, ktoré tu boli zriadené. (Hlasy

zo sály.) Zaradiť to do programu a potom budeme o tom hlaso-

vať,  to je  samozrejmé.  Teraz  ideme hlasovať  o rozšírení

programu a po zaradení tohto  bodu budeme hlasovať o tom, či

tieto  komisie budú  fungovať. Čiže  teraz dopĺňame  program

o návrh pána poslanca Šimka na zrušenie komisií.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 101 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 41 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 40 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže nemôžeme rozšíriť tento program.

 

     Počas hlasovania som zistil, že k ďalším bodom je spra-

vodajcom pán poslanec Šepták, a nie je prítomný.

 

     Pán poslanec Kunc.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Pán  predseda, viem,  že pán  poslanec Šepták  je chorý

a leží v ubytovni. Prišiel len na vystúpenie, ktoré mal, ale

opäť zaľahol.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím  vás, nech  príslušný výbor  určí, kto prednesie

spoločnú správu.

 

     Pán poslanec Vanko.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Vážený pán predseda, môžem zobrať spravodajstvo k tomu-

to zákonu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nie je to také  jednoduché, pán poslanec, pretože zmenu

spravodajstva môže určiť len výbor  alebo plénum, keď to te-

raz odhlasujeme.  Takže budeme hlasovať  o tom, či  namiesto

pána poslanca Šeptáka, ktorý  bol výborom určený ako spravo-

dajca, bude spravodajcom pán  poslanec Vanko. Alebo pani po-

slankyňa Bartošíková? Tak  pani poslankyňa Bartošíková, lebo

je z toho výboru.  Hlasujeme o pani poslankyni Bartošíkovej,

aby bola spravodajkyňou.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 82 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Určili sme, že spravodajkyňou bude pani poslankyňa Bar-

tošíková.

 

     Takže môžeme  pristúpiť  k  s i e d m e m u  bodu nášho

programu, ktorým je

 

     návrh na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou

republikou  a  Českou  republikou  o  spolupráci a vzájomnej

pomoci v oblasti colníctva.

 

     Návrh máte ako tlač 289 a spoločnú správu ako tlač 289a.

 

     Z poverenia vlády návrh  uvedie podpredseda vlády a mi-

nister financií pán Sergej Kozlík.

 

 

 

Podpredseda vlády SR a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     vznik  dvoch samostatných  štátov Slovenskej  republiky

a Českej republiky si  vyžaduje zmluvne upraviť medzinárodné

vzťahy,  ktoré na  spoločnej štátnej  hranici vznikajú medzi

orgánmi  colných správ  oboch štátov.  V súčasnosti  postupy

colných orgánov sú upravené  Zmluvou o vytvorení colnej únie

medzi  Slovenskou  republikou  a  Českou republikou, Zmluvou

medzi Slovenskou  republikou a Českou  republikou o zriadení

colných priechodov na spoločných štátnych hraniciach a Zmlu-

vou  medzi vládami  Slovenskej republiky  a Českej republiky

o uľahčení  pohraničného vybavovania  na štátnych hraniciach

v železničnej a cestnej doprave.

 

     Predkladaná zmluvná úprava umožní colným orgánom zmluv-

ných strán výmenu informácií  súvisiacich s vykonávaním col-

ného dohľadu nad dovážaným  tovarom, vyvážaným tovarom a to-

varom v  tranzite. Výmena informácií  o dovážanom, vyvážanom

tovare  a tovare  v tranzite,  ktorá v  súčasnej dobe nie je

zmluvne upravená, a preto si  ich colné správy nemôžu posky-

tovať, zabezpečí správne vyberanie cla, daní, dávok, poplat-

kov a iných platieb, ktoré  vymeriavajú a vyberajú colné or-

gány.  Zmluva umožní  colným orgánom  zmluvných strán účinne

bojovať proti colným podvodom.  Taktiež efektívne pomôže pri

odhaľovaní colných  deliktov, colných priestupkov  a v nepo-

slednom  rade aj  trestných činov,  ktoré súvisia  s dovozom

a tranzitom tovaru.

 

     Colné orgány pri získavaní  dôkazov budú poskytovať in-

formácie podľa vnútroštátneho zákonodarstva v rozsahu opráv-

není daných zákonom, pričom  navrhovaná zmluvná úprava rieši

aj otázku,  keď colné orgány  nevyhovejú dožiadaniu zmluvnej

strany. Ide hlavne  o tie prípady, ak by  mohla byť narušená

suverenita a bezpečnosť alebo  iný dôležitý záujem jednej zo

zmluvných strán. Zmluvná úprava zaväzuje obe strany postupo-

vať tak, aby sa čo najviac skrátilo colné konanie a upravuje

spôsob  uznávania colných  a iných  uzáver, ich  prikladanie

alebo odstránenie z  dopravných prostriedkov, uznávanie úda-

jov vyznačených na dopravných prostriedkoch a podobne.

 

     Vláda Slovenskej  republiky uznesením zo  dňa 4. apríla

1995 číslo 211 schválila zmluvu v znení pripomienky prijatej

na rokovaní vlády, ktorá bola  zapracovaná do zmluvy. Na zá-

klade uznesenia vlády Slovenskej republiky zo dňa 10. októb-

ra 1995 číslo 750 poverila  podpredsedu vlády a ministra fi-

nancií Slovenskej republiky podpisom  zmluvy, ktoré sa usku-

točnilo dňa 20. októbra 1995 v Prahe.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.  Prosím pani poslankyňu Bartoší-

kovú.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som  vám predložila spoločnú správu Vý-

boru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpo-

čet a  menu, Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky  pre

hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej ra-

dy Slovenskej republiky  pre pôdohospodárstvo a Zahraničného

výboru Národnej rady Slovenskej  republiky o výsledku prero-

kovania návrhu  na vyslovenie súhlasu so  Zmluvou medzi Slo-

venskou republikou  a Českou republikou o  spolupráci a vzá-

jomnej pomoci v oblasti colníctva.

 

     Návrh na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou

republikou a Českou republikou  o spolupráci a vzájomnej po-

moci  v oblasti  colníctva pridelil  predseda Národnej  rady

svojím rozhodnutím číslo 672 z 24. novembra 1995 na preroko-

vanie Výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky pre finan-

cie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  pre pôdohospodárstvo a Za-

hraničnému výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky do 7.

decembra 1995. Zároveň určil  Výbor Národnej rady Slovenskej

republiky pre financie, rozpočet  a menu, aby podal Národnej

rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania ná-

vrhu v určených výboroch.

 

     Všetky uvedené  výbory prerokovali návrh  v lehote, vy-

slovili s  ním súhlas a odporúčajú  Národnej rade Slovenskej

republiky  vysloviť so  Zmluvou medzi  Slovenskou republikou

a Českou republikou o spolupráci a vzájomnej pomoci v oblas-

ti colníctva súhlas.

 

     Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky ďa-

lej  odporúča vláde  pri uzatváraní  zmlúv tohto  druhu dbať

o dopracovanie  kontrolných   mechanizmov  plnenia  záväzkov

z nich  vyplývajúcich a  brať pritom  do úvahy  i uzatvorené

multilaterálne dohody.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani poslankyni.

 

     Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpra-

vu k tomuto  bodu programu s konštatovaním, že  sa nikto pí-

somne neprihlásil a ani sa nikto z vás teraz nehlási.

 

     Rozpravu uzatváram  a pýtam sa pána  podpredsedu, či sa

chce vyjadriť. Zrejme nie,  ani pani spoločná spravodajkyňa.

Ďakujem pekne.

 

     Pristúpime k hlasovaniu.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     v zmysle odporúčaní výborov, ktorým bol návrh predlože-

ný, odporúčam aj ja plénu  Národnej rady s predloženým návr-

hom zmluvy súhlasiť.

 

Predseda NR SR  I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Takže budeme hlasovať o návrhu uznesenia, kto-

rým Národná rada Slovenskej  republiky podľa článku 86 písm.

e) Ústavy  Slovenskej republiky vyslovuje  súhlas so Zmluvou

medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spolupráci

a vzájomnej pomoci v oblasti colníctva.

 

     Prosím, aby  sme hneď hlasovali.  Pani spoločná spravo-

dajkyňa nám odporúča hlasovať pozitívne.

 

    (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 104 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 104 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Ďakujem pekne.

 

     Prejdeme hneď  k  ô s m e m u  bodu, ktorým je

 

     návrh na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou

republikou  a  Ukrajinou  o  vzájomnej  pomoci  a spolupráci

v colných otázkach.

 

     Návrh ste  dostali ako tlač  295 a spoločnú  správu ako

tlač 295a.

 

     Z poverenia vlády Slovenskej republiky tento návrh uve-

die takisto podpredseda vlády a minister financií Slovenskej

republiky pán Sergej Kozlík.

 

Podpredseda vlády SR a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda parlamentu,

     vážené poslankyne, poslanci,

 

     obdobne, ako si vyžiadalo  upraviť zmluvné colné vzťahy

na  spoločnej  hranici  s  Českou  republikou,  tak na novom

zmluvnom základe si vyžaduje  upraviť vzťahy aj s Ukrajinou.

Z hľadiska racionality času by som nespomínal niektoré veci,

ktoré sú  zhodné a spoločné so  zmluvou s Českou republikou.

Dotkol by  som sa niektorých ďalších  cieľov a zámerov pred-

kladanej zmluvy o vzájomnej  pomoci v colných otázkach. Táto

zmluva s Ukrajinou vytvára tiež priestor na prijímanie opat-

rení a výmenu informácií v dnes veľmi závažnej oblasti nedo-

voleného  obchodovania s  omamnými a  psychotropnými látkami

a rádioaktívnymi  materiálmi.  Colné  orgány  pri  získavaní

dôkazov  budú postupovať  podľa vnútroštátneho zákonodarstva

v rozsahu svojej pôsobnosti.

 

     Zmluvná  úprava zároveň  rieši otázku,  keď si  zmluvné

strany informácie neposkytnú. Informáciu o dovážanom a vyvá-

žanom tovare a  tovare v tranzite si nebudú colné orgány po-

skytovať  vtedy, ak  by tým  mohla byť  narušená suverenita,

bezpečnosť  alebo iný  dôležitý záujem  jednej zo  zmluvných

strán. Predložená zmluva bola podpísaná predsedom vlády Slo-

venskej republiky dňa  15. júna 1995 v Kyjeve  na základe u-

znesenia vlády Slovenskej republiky z 13. júna 1995 pod čís-

lom 437.

 

     Prosím vás o vyslovenie súhlasu s predloženou zmluvou.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.  Takisto prosím pani spoločnú

spravodajkyňu Bartošíkovú o prednesenie správy.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     predkladám spoločnú správu Výboru Národnej rady Sloven-

skej republiky pre financie,  rozpočet a menu, Výboru Národ-

nej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu

a podnikanie a Zahraničného  výboru Národnej rady Slovenskej

republiky o  výsledku prerokovania návrhu  na vyslovenie sú-

hlasu  so Zmluvou  medzi Slovenskou  republikou a  Ukrajinou

o vzájomnej moci  a spolupráci v  colných otázkach. Materiál

máme predložený ako tlač 295.

 

     Návrh na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou

republikou  a  Ukrajinou  o  vzájomnej  pomoci  a spolupráci

v colných otázkach  pridelil predseda Národnej  rady Sloven-

skej republiky  svojím rozhodnutím číslo 679  zo dňa 28. no-

vembra 1995 na prerokovanie  Výboru Národnej rady Slovenskej

republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej ra-

dy  Slovenskej  republiky   pre  hospodárstvo,  privatizáciu

a podnikanie a Zahraničnému  výboru Národnej rady Slovenskej

republiky do 7. decembra  1995. Zároveň určil Výbor Národnej

rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, aby

podal Národnej  rade Slovenskej republiky  správu o výsledku

prerokovania návrhu v určených výboroch.

 

     Všetky uvedené  výbory prerokovali návrh  v lehote, vy-

slovili s ním súhlas a podľa  článku 86 písm. e) Ústavy Slo-

venskej republiky odporúčajú Národnej rade Slovenskej repub-

liky vysloviť so zmluvou súhlas.

 

     Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky ďa-

lej odporúča vláde Slovenskej republiky pri uzatváraní zmlúv

tohto druhu dbať o  dopracovanie kontrolných mechanizmov pl-

nenia záväzkov  z nich vyplývajúcich a  brať pritom do úvahy

i uzatvorené multilaterálne dohody.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani poslankyni. Aj  k tomuto bodu otváram roz-

pravu s  konštatovaním, že nemám písomné  prihlášky, a keďže

sa  nikto  nehlási,  rozpravu  končím.  Predpokladám,  že sa

k rozprave nechce vyjadriť pán  podpredseda ani pani spravo-

dajkyňa, takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu o uznesení.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Vážené  kolegyne,  kolegovia,  odporúčam  Národnej rade

súhlasiť s predloženým návrhom zmluvy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Ná-

rodná rada Slovenskej republiky podľa  článku 86 písm. e) Ú-

stavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi

Slovenskou republikou a Ukrajinou  o vzájomnej pomoci a spo-

lupráci  v colných  otázkach. Prosím,  budeme hlasovať. Pani

spoločná spravodajkyňa nám odporúča hlasovať kladne.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 109 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

 

    Budeme  pokračovať   d e v i a t y m   bodom  programu,

ktorým je

 

     vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo

24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov.

 

     Vládny návrh ste dostali ako tlač 296 a spoločnú správu

ako tlač 296a.

 

     Z  poverenia  vlády  Slovenskej  republiky návrh zákona

odôvodní  podpredseda vlády  a minister  financií Slovenskej

republiky pán Sergej Kozlík.  Prosím pána podpredsedu vlády,

aby sa ujal slova.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážená Národná rada,

 

     potreba prípravy  tejto novely zákona  vyplynula zo zá-

väzkov, ktoré Slovenská republika  na seba prevzala pri pod-

písaní Asociačnej dohody s Európskou úniou. Ťažiskovými zme-

nami v novonavrhovanej právnej úprave sú dva hlavné okruhy.

 

     Po prvé - ide o prechod z doteraz uplatňovaného systému

účelových poistných fondov na  technické rezervy. Systém re-

zerv  bude v  súlade s  direktívou číslo  ES 91/674 znamenať

prechod na  štandard uplatňovaný vo  všetkých ekonomicky vy-

spelých krajinách s trhovým hospodárstvom. Okrem toho zabez-

pečuje i  zladenie zákona o poisťovníctve  s platným zákonom

o účtovníctve, najmä s § 13.

 

     Po druhé sa navrhuje zavedenie ukazovateľa merania sol-

ventnosti poisťovne,  ktorý sa uplatňuje  vo všetkých kraji-

nách Európskej  únie. Tento nástroj  umožňuje vykonať objek-

tívnu  kontrolu  a  hodnotenie  schopnosti  poisťovne splniť

v stanovenom objeme  a čase všetky svoje  záväzky, ktoré jej

vyplývajú z uzavretých poistných zmlúv.

 

     V záujme  zrovnoprávnenia domácich a  zahraničných sub-

jektov,  ktoré  podnikajú  v  poisťovníctve,  ako  i ochrany

oprávnených záujmov poistených  sa navrhuje vypustiť súčasné

ustanovenie o možnosti zahraničnej poisťovne podnikať formou

obchodného zastupiteľstva. S  prihliadnutím na špecifiká po-

isťovacej  činnosti sa  navrhuje, aby  ministerstvo financií

mohlo určiť minimálnu výšku v  časti základného imania v pe-

ňažnej  forme, ktoré  je potrebné  na udelenie  povolenia na

podnikanie.

 

     Ďalšie časti  návrhu sa týkajú možnosti  odvodu v časti

prijatého poistného zo zákonného poistenia za škodu spôsobe-

nú prevádzkou motorového vozidla  v prospech organizácií vy-

konávajúcich záchrannú činnosť.  Tieto prostriedky majú slú-

žiť na  čiastočnú úhradu nákladov  vynaložených pri záchrane

materiálnych  hodnôt a  ľudských životov.  Podobne v  záujme

zvýšenia  zainteresovanosti pracovníkov  colných orgánov  na

inkase, tzv. hraničného poistného,  a krytie s tým spojených

výdavkov Ústrednej colnej správy Slovenskej republiky sa na-

vrhuje odvod časti tohto poistného na jej osobitný účet.

 

     Ostatné navrhované zmeny zákona číslo 24/1991 Zb. o po-

isťovníctve majú iba legislatívno-technický charakter.

 

     Vzhľadom  na  aktuálnosť   navrhovanej  právnej  úpravy

a potrebu jej urýchleného zavedenia do praxe odporúčam pred-

ložený návrh novely zákona schváliť.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  pekne aj  ja pánu  podpredsedovi. Teraz prosím

pani  poslankyňu Novákovú,  aby podala  správu o  výsledkoch

prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej ra-

dy.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán podpredseda vlády,

     panie poslankyne, páni poslanci,

 

     predkladám spoločnú správu výborov  Národnej rady o vý-

sledku  prerokovania  vládneho  návrhu  zákona Národnej rady

Slovenskej republiky,  ktorým sa mení  a dopĺňa zákon  číslo

24/1991  Zb. o  poisťovníctve v  znení neskorších predpisov.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil uvedený

vládny návrh  zákona na prerokovanie  Ústavnoprávnemu výboru

Národnej  rady Slovenskej  republiky a  Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky pre financie,  rozpočet a menu. Na sko-

ordinovanie stanovísk výborov bol určený Výbor Národnej rady

Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu s tým, že

skoordinované stanoviská sa premietnu v spoločnej správe.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

prerokoval predmetný vládny návrh  zákona a neprijal uznese-

nie  o výsledku  jeho prerokovania,  lebo nevyslovila  s ním

súhlas  nadpolovičná väčšina  všetkých členov  výboru. Výbor

Národnej  rady Slovenskej  republiky pre  financie, rozpočet

a menu prerokoval vládny návrh zákona, vyslovil s ním súhlas

a odporúča ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť so

zmenami a doplnkami, o  ktorých odporúčam hlasovať nasledov-

ne.

 

     Sú to len tri body spoločnej správy, ktoré odporúčam en

bloc prijať.

 

     Vážený pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

 

     Vážení páni poslanci, panie poslankyne, otváram rozpra-

vu k tomuto bodu programu. Zatiaľ mám jednu písomnú prihláš-

ku a do rozpravy sa hlási  aj pán poslanec Palacka. Ako prvý

vystúpi pán poslanec Gaulieder, potom pán poslanec Palacka.

 

Poslanec F. Gaulieder:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     v §  22 ods. 3 je  riešená povinnosť prispievania pois-

ťovní na bližšie  nešpecifikovanú právnickú osobu zabezpeču-

júcu záchranu ľudských životov a materiálnych hodnôt v cest-

nej doprave, ktoré určí ministerstvo financií. K tomu pozna-

menávam, že  na záchrane ľudských  životov sa nepodieľa  len

jedna právnická  osoba, ako je  to uvedené v  návrhu, kde sa

hovorí o  právnickej osobe. Ide  o viac záchranárskych  zlo-

žiek, napríklad zdravotníci,  požiarnici, polícia a podobne.

Pritom  ide o  zložky, ktoré  svojou činnosťou  úplne plošne

pokrývajú územie  celej Slovenskej republiky.  Ich podiel na

záchrane životov  a materiálnych hodnôt  by mohlo len  veľmi

obťažne určovať Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

 

     Z navrhovaného znenia nie je jasné, komu budú poisťovne

odvádzať uvedenú časť poistného ako  aj na základe čoho uve-

dené ministerstvo  určí vopred, aká  bude výška nákladov  na

poskytovanie pomoci pri dopravných nehodách, ani spôsob kon-

troly objektívnosti vyčíslených nákladov.

 

     Navrhujem preto, aby uvedený  príspevok bol účelovo po-

skytovaný okresným  úradom, napríklad podľa  výšky poistného

za  vozidlá evidované  v príslušnom  okrese. Tieto  úrady by

príspevok  primerane rozdeľovali  záchranárskym zložkám bez-

prostredne  sa  podieľajúcim  na  záchrane  ľudských životov

a materiálnych hodnôt v cestnej doprave.

 

     V tejto súvislosti súčasne  poznamenávam, že v uznesení

vlády Slovenskej  republiky číslo 673  zo 6. júla  1994 bolo

Ministerstvu  financií Slovenskej  republiky uložené posúdiť

možnosť prípravy návrhu zodpovedajúcej právnej úpravy na za-

bezpečenie čiastočného krytia  nákladov pre požiarnu ochranu

z dane na požiarnu ochranu.  Termín splnenia tejto úlohy bol

II. polrok 1994.

 

     Čiastočné krytie na požiarnu ochranu z dane za požiarnu

ochranu sa  v súčasnej dobe uplatňuje  napríklad v Spolkovej

republike Nemecko a v Rakúsku. Túto daň v Spolkovej republi-

ke Nemecko platia v plnej výške  poisťovne a v Rakúsku sa na

tejto platbe rovnakou výškou  podieľajú poisťovne a poisten-

ci. Stojí za  úvahu, či tento povinný odvod  poisťovní by sa

nedal  riešiť  už  v  tejto  novele  zákona o poisťovníctve,

a nielen vo vzťahu k  záchranným prácam pri dopravných neho-

dách, ale pri mimoriadnych udalostiach ľubovoľného charakte-

ru, ako sú priemyselné havárie, povodne, požiare a podobne.

 

     Jednotky požiarnej ochrany  svojou činnosťou podstatnou

mierou  znižujú  náklady  poisťovní  pri vyplácaní poistných

udalostí, a to nielen pri  požiaroch, ale aj pri iných mimo-

riadnych udalostiach, o čom svedčí  aj počet výjazdov v roku

1994, keď jednotky požiarnej ochrany len k požiarom uskutoč-

nili 6 960 výjazdov. Priame  škody  boli vyčíslené  na 280,9

milióna Sk  a uchránené hodnoty zásahmi  týchto jednotiek vo

výške  vyše 2  miliárd Sk.  Tieto zachránené  hodnoty zrejme

značnou  časťou  zlepšili  hospodárske  výsledky  poisťovní,

a preto by  sa poisťovne mali podieľať  na ich finančnom za-

bezpečení, tak ako je to v susedných krajinách.

 

     Preto navrhujem nové znenie §  22a ods. 3 v nasledovnom

znení: "Časť prijatého poistného zo zákonného poistenia zod-

povednosti za škodu  spôsobenú prevádzkou motorového vozidla

za  predchádzajúci kalendárny  rok slúži  na úhradu nákladov

spojených  so zaobstarávaním  prostriedkov na  záchranu ľud-

ských životov a materiálnych hodnôt v cestnej doprave minis-

terstvom  určeným právnickým  osobám podieľajúcim  sa na zá-

chrane ľudských životov a  materiálnych hodnôt v cestnej do-

prave. Jeho výšku určuje  ministerstvo vždy do konca januára

príslušného  roka, pričom  nesmie presiahnuť  5 %  poistného

prijatého za rok."

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu  poslancovi Gauliederovi. Prosím,  pán po-

slanec Palacka.

 

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     dámy a páni,

 

     chcel by som sa vyjadriť k návrhu zákona o poisťovníct-

ve a  najskôr by som  vari ocenil racionalitu  a progresívny

prístup ministerstva v tomto prípade k návrhu zákona o pois-

ťovníctve, ktorý  dáva do súladu túto  normu s inými normami

tak, aby boli v súlade s právom Európskej únie.

 

     Chcel  by som  sa však  dotknúť jednej  konkrétnej veci

a zhodou okolností tej istej,  o ktorej hovoril môj predreč-

ník pán  poslanec Gaulieder, a to  je úprava v §  22a, ktorá

hovorí o časti poistného pre nešpecifikovanú právnickú osobu

na záchranu ľudských životov a materiálnych hodnôt v cestnej

doprave. Samozrejme, uvedomujem si, že záchrana ľudských ži-

votov  a majetkových  hodnôt v  cestnej doprave  je prínosom

vlastne pre nás  všetkých a zaslúži si určitý  podiel aj fi-

nančných prostriedkov a je  potrebné tejto veci pomôcť. Mys-

lím si však, že tá úprava, ktorá je navrhnutá v návrhu záko-

na, nie  je celkom v poriadku,  pretože vôbec nešpecifikuje,

akým  spôsobom sa  tá právnická  osoba určí  a nešpecifikuje

presnejšie tú výšku finančných  prostriedkov. Nie som si is-

tý, či práve ministerstvo financií je to, ktoré by malo jed-

noznačne a bezvýhradne vybrať právnickú osobu, a preto navr-

hujem upraviť  znenie tohto paragrafu  tak, aby jednak  bolo

možné určiť viacero právnických osôb, v podstate podobne ako

pán poslanec Gaulieder, a ďalej, aby to bolo určené po doho-

de s ministerstvom dopravy,  pôšt a telekomunikácií, ktorému

jednoducho z kompetencie vyplýva  starostlivosť o cestnú do-

pravu a  premávku na cestách, a  ďalej s ministerstvom zdra-

votníctva, ktoré  by mohlo posúdiť  odbornú kompetenciu jed-

notlivých právnických osôb,  najmä pri zachraňovaní ľudských

životov.

     Preto navrhujem, aby v bode 9  návrhu § 22a ods. 3 znel

nasledovne: "Časť prijatého poistného zo zákonného poistenia

zodpovednosti za  škodu spôsobenú prevádzkou  motorového vo-

zidla za predchádzajúci kalendárny rok slúži na úhradu preu-

kázaných  výdavkov spojených  so záchranou  ľudských životov

a materiálnych  hodnôt v  cestnej doprave,  právnických osôb

zabezpečujúcich  záchranu  ľudských  životov  a materiálnych

hodnôt v  cestnej doprave; jeho výšku  a príslušné právnické

osoby určuje ministerstvo po dohode s ministerstvom dopravy,

pôšt a telekomunikácií a  s ministerstvom zdravotníctva vždy

do konca januára príslušného  roka, pričom nesmie presiahnuť

5 % tohto poistného prijatého za rok."

 

     Myslím si,  že to by  prispelo jednak k  spriehľadneniu

určenia, komu tieto prostriedky budú naozaj slúžiť, a takis-

to k tomu,  že existuje na Slovensku viac  aj súkromných, aj

štátnych firiem, ktoré sa zaoberajú záchranou životov.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi. Páni poslanci, panie poslanky-

ne, nemám nikoho prihláseného do  rozpravy. Hlási sa pán po-

slanec Sečánsky.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Pán predseda,

     dámy a páni,

 

     mám dva veľmi krátke návrhy k tejto novele.

 

     Prvý návrh k § 14a. Tam je výraz "solventnosť". Odporú-

čam tento výraz nahradiť  výrazom "platobná schopnosť". Táto

náhrada, samozrejme, platí pre celý text.

 

     Druhý pozmeňovací návrh: V texte tohto istého paragrafu

v ods. 2  definujeme, čo je  to platobná schopnosť.  V prvom

odseku už narábame s týmto  pojmom, preto bude logické texty

týchto odsekov vymeniť. Teda: text druhého odseku dať do pr-

vého odseku a text odseku prvého dať ako odsek druhý.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Sečánskemu.

 

     Panie poslankyne, páni poslanci,  konštatujem, že sa už

nikto do  rozpravy nehlási, preto  končím rozpravu k  tomuto

bodu programu.  Pýtam sa pána podpredsedu  vlády, či sa chce

vyjadriť k týmto pozmeňovacím návrhom.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážená Národná rada,

 

     v podstate  boli dve pripomienky,  ktoré sa viazali  na

§ 22 ods. 3. Ide o  model alebo režim, ktorý sme uplatňovali

vlastne aj v predchádzajúcom období s tým, že my sme v urči-

tej prechodovej fáze, keď je zrejmé, že treba riešiť niekto-

ré záležitosti,  ktoré sa týkajú  záchrany ľudských životov,

záchranných systémov, a  už by to nemal byť  režim, ktorý je

bezprostredne viazaný na  štátny rozpočet. Takže prirodzenou

formou sa vytvoril určitý model, ktorý bol zavesený na pois-

ťovací systém. Ja  by som možno teda vzal  ten návrh, aby to

neznelo, že je to výlučne jedna osoba, aby tu teda nevznikol

monopolný inštitút.

 

 

     Ak by si pani spoločná spravodajkyňa osvojila návrh, že

by v ods. 3 v riadku 5  bolo znenie, že by išlo o "výdavky",

podotýkam, pokiaľ pán Palacka navrhol tie "preukázané výdav-

ky", to nejde, pretože  záchranné systémy musia fungovať do-

predu z nejakých zdrojov,  takže sa nemôžu dopredu preukázať

výdavky, možno ich snáď odvinúť  z minulého roku, ak teda je

to preukázané,  ale nemožno ich vynaložiť  a potom preukázať

a získať  za to  určité zdroje  z príslušného  poisťovacieho

systému.  Ja by  som sa  neprikláňal k  tomu preukázaniu, on

dopredu potrebuje  mať istotu určitých  prostriedkov a konať

na základe toho. Ale priklonil by som sa, aby to nebola jed-

na  osoba, ani  nebola taká  predstava. Teda  keby tam znelo

"určených právnických osôb", pretože fakt je ten, že funguje

viacero  záchranných systémov,  alebo môže  fungovať viacero

záchranných systémov, ktoré sa  môžu istým spôsobom podieľať

na celom režime.

 

     Pokiaľ sa týka dane  za požiarnu ochranu, ďakujem pekne

za námet,  perspektívne sa budeme  týmto systémom zapodievať

a predpokladám, že perspektívne sa  bude aj cestný záchranný

systém rozširovať možno na  niektoré ďalšie záchranné systé-

my. Preto by som odporučil prikloniť sa k množnému číslu.

 

     Pokiaľ ide  o pripomienky pána  poslanca Sečánskeho, sú

technického rázu, myslím, že by sa mohli akceptovať.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán podpredseda.

 

     Pani  spoločná  spravodajkyňa,  ak  sa  chcete vyjadriť

k rozprave, nech sa páči.

 

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     osvojujem si odporúčanie pána podpredsedu vlády, a pre-

to podávam svoj pozmeňovací návrh v znení:

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa, rozpravu sme  skončili, nemôžete si o-

svojiť. Jedine ak by sa  pán podpredseda vlády ešte raz pri-

hlásil a tým otvoril rozpravu  a potom si to môžete osvojiť.

Iný technický postup  nie je. Ale je tam  to, čo povedal pán

poslanec Gaulieder vo svojom pozmeňovacom návrhu. Myslím, že

ten obsah, čo povedal pán podpredseda vlády, je tam.

 

     Pani poslankyňa, môžeme pristúpiť k hlasovaniu a môžeme

sa dohodnúť, že o tomto návrhu budeme hlasovať ako o posled-

nom, kým si ho pán podpredseda vlády skonfrontuje.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážené  kolegyne,  kolegovia,  najskôr  budeme hlasovať

o doplňovacích  a pozmeňovacích  návrhoch spoločnej  správy,

ktoré odporúčam en bloc prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o bodoch  1 až  3 zo  spoločnej správy, tlač

296a, s odporúčaním pani spoločnej spravodajkyne prijať ich.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 107 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 104 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže body 1 až 3 spoločnej správy sme prijali.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Prvý  pozmeňovací návrh  predložil poslanec  Gaulieder,

k § 22 ods. 3: "Časť  prijatého poistného zo zákonného pois-

tenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla  za predchádzajúci  kalendárny rok  slúži na  úhradu

nákladov spojených so zaobstarávaním prostriedkov na záchra-

nu ľudských životov a  materiálnych hodnôt v cestnej doprave

ministerstvom určeným  právnickým osobám podieľajúcim  sa na

záchrane  ľudských životov  a materiálnych  hodnôt v cestnej

doprave. Jeho výšku určuje ministerstvo vždy do konca januá-

ra príslušného roka, pričom  nesmie presiahnuť 5 % poistného

prijatého za rok."

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Gaulieder,  keďže nemám zachytené doslovné

znenie vášho návrhu, prosím, keby ste to prečítali.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Ja to čítam tak, ako to mám predložené.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Potom hlasujeme o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec

Gaulieder, ktorý  povedal, že návrh  bol doslovne prečítaný.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

 

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Odporúčam ho prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 96 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

 

     Tento  doplňovací  návrh  pána  poslanca Gauliedera sme

schválili.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážené kolegyne,  kolegovia, chcem sa  ospravedlniť, ak

ma  dobre  nerozumiete,  bohužiaľ,  chrípka nerešpektuje ani

poslaneckú imunitu, takže sa ospravedlňujem.

 

     Ako  druhý  v  rozprave  vystúpil  pán poslanec Palacka

a predložil pozmeňovací návrh k §  22a. Ods. 3 navrhol upra-

viť takto: "Časť prijatého  poistného zo zákonného poistenia

zodpovednosti za  škodu spôsobenú prevádzkou  motorového vo-

zidla za predchádzajúci kalendárny rok slúži na úhradu preu-

kázaných  výdavkov spojených  so záchranou  ľudských životov

a materiálnych hodnôt  v cestnej doprave,  právnických osôb,

zabezpečujúcich  záchranu  ľudských  životov  a materiálnych

hodnôt v  cestnej doprave. Jeho výšku  a príslušné právnické

osoby určuje ministerstvo po dohode s ministerstvom dopravy,

pôšt a telekomunikácií a  s ministerstvom zdravotníctva vždy

do konca januára príslušného  roka, pričom nesmie presiahnuť

5 % toho poistného prijatého za rok."

 

     Návrh odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 112 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 28 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

 

     Neprijali sme tento pozmeňovací návrh.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Ako  tretí v  rozprave vystúpil  pán poslanec Sečánsky.

Dal dva pozmeňovacie návrhy, o ktorých odporúčam hlasovať en

bloc. Je  to § 14a "solventnosť"  nahradiť výrazom "platobná

schopnosť" v  celom texte. A druhá  časť jeho pozmeňovacieho

návrhu je  text ods. 2  dať do ods.  1 a text  ods. 1 dať do

ods. 2. Odporúčam ich neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa, navrhujem hlasovať o každom osobitne.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Dobre. Budeme hlasovať o prvom pozmeňovacom návrhu. Od-

porúčam ho neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, hlasujeme o prvom  pozmeňovacom návrhu pána po-

slanca  Sečánskeho, kde  hovorí, že  v celom  zákone, kde sa

vyskytuje slovo "solventnosť" má  byť slovo "platobná schop-

nosť". Spravodajkyňa na návrh pána podpredsedu vlády odporú-

ča návrh neprijať.

 

     Prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 100 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 55 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

 

     Konštatujem, že návrh prešiel.

 

     Prosím, aby sme hlasovali o ďalšom návrhu pána poslanca.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Druhý pozmeňovací návrh odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o druhom  pozmeňovacom návrhu  pána poslanca

Sečánskeho s odporúčaním prijať ho.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 112 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

 

     Tento návrh pána poslanca Sečánskeho sme prijali.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Ďakujem.  Vážené kolegyne,  kolegovia, budeme  hlasovať

o návrhu zákona  ako celku s prijatými  zmenami a doplnkami.

Odporúčam ho prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     V súlade s  ustanovením § 26 ods. 1  zákona o rokovacom

poriadku budeme  hlasovať o vládnom návrhu  zákona ako celku

v znení doplnkov a zmien,  ktoré sme schválili. Pani poslan-

kyňa navrhuje, aby sme tento zákon prijali.

 

     Prosím, prezentujme a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že  sme schválili vládny  návrh zákona Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky, ktorým  sa mení a  dopĺňa

zákon Slovenskej národnej rady  číslo 24/1991 Zb. o poisťov-

níctve v znení neskorších predpisov.

 

     Ďakujem pekne, pani spoločná spravodajkyňa, aj vám, pá-

ni poslanci.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Ďakujem za spoluprácu. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne, tak  ako sme sa dohodli, vyhla-

sujem  teraz hodinovú  prestávku. Budeme  pokračovať o 16.00

hodine hlasovaním k rozpočtu.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa vrá-

tili do rokovacej siene. Budeme pokračovať v programe hlaso-

vaním o štátnom rozpočte.

 

     Prosím spoločného spravodajcu pána poslanca Maxona, aby

začal uvádzať hlasovanie v zmysle spoločnej správy a výsled-

kov, ktoré vyšli z rozpravy.

 

     Pán poslanec Prokeš, už  nie sú faktické poznámky, môže

byť  jedine procesuálna.  Prosím, zapnite  mikrofón pánu po-

slancovi Prokešovi.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem,  pán  predseda.  Chcem  len upozorniť všetkých

poslancov, že v spoločnej správe, tlač 286aa, pri mojom mene

je nesprávne uvedené, že  som nemal pripomienky, pretože som

žiadal na osobitné hlasovanie z  tlače 286a bod 29 s odporú-

čaním prijať.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Maxon, nech  sa páči, môžete začať uvádzať

hlasovanie.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     budeme hlasovať o spoločnej správe číslo 286a. Ak dovo-

líte, predložil by som vám  teraz návrhy, ktoré odporúčam en

bloc prijať. Ide  o návrhy číslo 2, 3, 4,  8, 9, 12, 13, 14,

17, 24, 25,  26 a 27. To sú návrhy,  ktoré odporúčam en bloc

prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme hlasovať  o návrhoch spoločnej  správy 286a, tak

ako ich prečítal pán spoločný spravodajca.

 

     Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Navrhuje všetky

tieto body  prijať. Ide o  body 2, 3,  4, 8, 9,  12, 13, 14,

17, 24, 25, 26 a 27.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 116 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tieto body sú prijaté.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážené dámy a páni, teraz by som vám predložil návrh na

hlasovanie en  bloc s odporúčaním neprijať  body číslo 5, 6,

15, 20 a 28.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže budeme  hlasovať o bodoch  spoločnej správy 286a.

Ide o  body číslo 5, 6, 15, 20 a 28  s odporúčaním  neprijať

ich.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 35 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

 

     Takže sme neprijali tieto body spoločnej správy.

 

Poslanec M. Maxon:

 

    Dámy a  páni, teraz budeme  hlasovať podľa poradia.  Bod

číslo 1 odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o bode  číslo 1  tej istej  spoločnej správy

s odporúčaním neprijať ho.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     K tomuto bodu je ďalší pozmeňovací návrh, podľa ktorého

sa posledná veta vypúšťa.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

 

     Neprijali sme bod číslo 1.

 

Poslanec M. Maxon:

 

    Ďalej budeme hlasovať o bode  číslo 7. Bod číslo 7 odpo-

rúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

    Hlasujeme o bode číslo  7 spoločnej správy s odporúčaním

spravodajcu neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 53 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

 

     Neprijali sme bod číslo 7.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďalší je bod číslo 10. Bod číslo 10 odporúčam neprijať.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

    Hlasujeme o bode číslo 10 spoločnej správy takisto s od-

porúčaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 53 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

 

     Neprijali sme bod číslo 10 spoločnej správy.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 11 odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

    Hlasujeme o bode číslo 11 spoločnej správy s odporúčaním

prijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 130 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Takže bod číslo 11 sme prijali.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 16 spoločnej správy odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

    Hlasujeme o bode číslo  16 spoločnej správy s negatívnym

odporúčaním.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Bod číslo 16 sme neprijali.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 18 odporúčam neprijať. Pri tomto bode je kom-

promisný návrh, ktorý bude v ďalšej časti hlasovania.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

    Prosím, budeme hlasovať o bode číslo 18 spoločnej správy

s odporúčaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 36 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže sme bod 18 spoločnej správy neprijali.

 

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 19 odporúčam neprijať. Rovnako je k tomu kom-

promisný návrh, ktorý budem odporúčať púrijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode číslo  19 spoločnej správy s odporúča-

ním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 38 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme ani tento bod spoločnej správy.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 21 odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode číslo  21 spoločnej správy s odporúča-

ním pána spoločného spravodajcu prijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 96 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

     Nehlasovalo 7 poslancov.

     Takže sme prijali bod číslo 21 spoločnej správy.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo  22 nadväzuje bezprostredne na  bod číslo 21,

ale vzhľadom na  to, že má inú dikciu, myslím  si, že je po-

trebné o ňom hlasovať. Odporúčam ho neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode číslo  22 spoločnej správy s odporúča-

ním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 21 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 83 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Neprijali sme tento bod.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 23 spoločnej správy odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o  bode  číslo  23  spoločnej správy takisto

s negatívnym odporúčaním.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 25 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 91 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Neprijali sme tento bod spoločnej správy.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 29 spoločnej správy odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 29  spoločnej správy. Spoločný spravo-

dajca ho takisto navrhuje neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 8 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov.

 

     Neprijali sme tento posledný bod spoločnej správy 286a.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážené dámy,  vážení páni, to  boli všetky pozmeňovacie

návrhy k spoločnej správe 286a. Prosil by som vás teraz, ke-

by sme si spoločne zobrali  tlač číslo 286b. Budeme hlasovať

podľa jednotlivých častí. V  časti B.1 navrhujem hlasovať en

bloc o bodoch 3 a 4 s odporúčaním prijať tieto body.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže  zo spoločnej  správy 286b  z časti  B.1 spoločný

spravodajca navrhuje  hlasovať o bodoch 3  a 4. Prosím, pre-

zentujme sa  a hlasujme s  tým, že pán  spravodajca navrhuje

tieto body prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 95 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Schválili sme tieto body.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Navrhujem  hlasovať en  bloc a  odporúčam neprijať body

číslo 1,  10, 11, 20 a  21. Teda hlasovať en  bloc s návrhom

neprijať ich.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme en bloc o bodoch 1, 10, 11, 20 a 21. Návrh je

neprijať ich.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 37 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže sme neprijali tieto body.

 

 

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne.  Teraz už budeme  postupovať podľa pora-

dia. V časti B.1 bod číslo 2 odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode číslo 2  v časti B.1 s odporúčaním ne-

prijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 53 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

 

     Tento bod sme neprijali.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 5 odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode číslo 5 s odporúčaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 29 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

 

     Neprijali sme tento bod.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 6 odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode číslo 6 s odporúčaním hlasovať proti.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 10 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 87 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neschválili sme ten bod.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 7 odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode číslo 7 s odporúčaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 8 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 97 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

 

     Neprijali sme tento bod.

 

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo  8 už sme  v podstate prijali  pri bode číslo

3, ale v  vzhľadom na to, že je  tam iná formulácia, odporú-

čam, aby sme hlasovali a bod číslo 8 odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o  bode 8 s odporúčaním  neprijať ho, pretože

sme ho prijali v inej verzii.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 124 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 10 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento bod.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 9 odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 9 s odporúčaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 45 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 12 spoločnej správy odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Bod číslo 12 odporúča spravodajca taktiež neprijať.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     K tomuto  bodu je pozmeňovací návrh,  ktorý vecne obsah

nemení, ale je legislatívne správnejší a jasnejší.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 32 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

 

     Konštatujem, že  bod číslo 12 spoločnej  správy sme ne-

prijali.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 13 odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode číslo 13 s odporúčaním neprijať ho.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 55 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

 

     Takže sme tento bod neprijali.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 14 odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takisto hlasujeme o bode  číslo 14 s odporúčaním nepri-

jať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

 

     Tento návrh sme neprijali.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 15 odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode číslo 15 spoločnej správy s negatívnym

odporúčaním.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 16 odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Bod číslo 16 spoločnej správy spravodajca takisto odpo-

rúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 48 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 17 odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Čiže hlasujeme o bode 17 s odporúčaním neprijať ho.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento bod sme neprijali.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     V  časti  B.2  odporúčam  hlasovať  spoločne  o  bodoch

1 a 2 s návrhom neprijať ich. (Hlasy z pléna.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     O bode 18 sme hlasovali. (Hlasy z pléna.) Prosím pokoj,

pán spravodajca nám povie, čo ďalej.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ospravedlňujem sa. Budeme hlasovať o bode číslo 18 spo-

ločnej správy s odporúčaním neprijať ho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 53 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento bod sme neprijali.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     To by mali byť všetky pozmeňovacie návrhy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte body 19, 20, 21.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     O bodoch 20 a 21  sme hlasovali. Ospravedlňujem sa. Bod

číslo 19 odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode číslo 19 s odporúčaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 41 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

 

     Neprijali sme tento bod.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Dámy, páni, budeme hlasovať o časti B.2. O bodoch číslo

1 a 2 odporúčam hlasovať spoločne s návrhom neprijať ich.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Čiže hlasujeme o  bodoch 1 a 2 v  správe 286b, časť B.2

s návrhom neprijať ich.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 5 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 95 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.

 

     Neprijali sme tieto návrhy.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďalej  budeme hlasovať  o bode  číslo 3.  Odporúčam bod

číslo 3 neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme o bode číslo 3 s návrhom neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 55 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

 

     Neprijali sme tento pozmeňovací návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 4 odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Bod číslo 4 pán spravodajca odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 49 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 5 odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode číslo 5 taktiež s odporúčaním nehlaso-

vať za.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže sme neprijali tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     V časti B.3 spoločnej správy odporúčam hlasovať spoloč-

ne o bodoch číslo 1, 4, 8, 13, 16 a 18 s návrhom prijať ich.

Teda hlasovať spoločne s návrhom tieto body prijať.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o  bodoch 1, 4,  8, 13, 16  a 18 v  časti B.3

s návrhom prijať ich.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 113 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 2 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Prijali sme tieto body.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     V  časti B.3  s návrhom  hlasovať spoločne  a s návrhom

neprijať odporúčam  hlasovať o bodoch  číslo 2, 11,  12, 14,

15 a 17.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bodoch 2, 11, 12, 14, 15 a 17 s odporúčaním

neprijať ich.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 124 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 14 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Takže sme tieto body neprijali.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 3 odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme samostatne  o bode číslo 3  s odporúčaním ne-

prijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

 

     Neprijali sme tento bod spoločnej správy.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 5 odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode číslo 5 s odporúčaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 61 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

 

     Neprešiel tento návrh.

 

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 6 odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o  bode číslo 6. Spravodajca  ho odporúča ne-

prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 61 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

 

     Neprijali sme tento bod.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 7 odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode číslo 7 s odporúčaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 61 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže sme tento bod neprijali.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 9 odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode číslo 9 s odporúčaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 37 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

 

     Takže sme prijali tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 10 odporúčam neprijať. Tento bod je zachytený

aj v  pripomienkach z rozpravy,  budeme o ňom  ešte hlasovať

osobitne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode číslo 10 s odporúčaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 48 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento bod.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Takže môžeme  hlasovať o časti B.4.  To sú návrhy iného

charakteru. S návrhom hlasovať spoločne s odporúčaním prijať

odporúčam hlasovať o  bodoch číslo 2, 3, 5, 6,  7 a 9. Bod 4

vynímam na osobitné hlasovanie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán spravodajca, myslím, že sme  o tom mali hlasovať až

pri uznesení.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     V tom prípade môžeme rozšíriť hlasovanie aj o bod číslo

4,  ale  prosil  by  som,  aby  ste rešpektovali pripomienku

z rozpravy, ktorá precizuje  tento bod číslo 4 s  tým, že sa

uvádza termín do 30. 6. 1996. Je to z rozpravy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Viem, pán poslanec, ale to pôjde do uznesení.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Takže dámy a páni, aby to bolo jasné, bod číslo 4 vyní-

mame a  budeme hlasovať o  bodoch číslo  2,  3, 5, 6,  7 a 9

s návrhom prijať ich.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 130 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Prijali sme tieto návrhy na opatrenia.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne. Budeme hlasovať o návrhoch iného charak-

teru v časti B.4. Bod 1 navrhujem neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Bod číslo 1 v časti B.4 pán spravodajca navrhuje nepri-

jať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 16 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 46 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme toto odporúčanie pod bodom 1.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Budeme hlasovať o bode číslo 4. Dovoľte mi, aby som ci-

toval  pripomienky z  tlače 286bb,  kde sa  v bode  číslo 29

uvádza  "v  spoločnej  správe  286b  časť  B.4 bod 4 doplniť

o termín do 30. júna 1996". Takže  je logické, aby sme o tom

hlasovali spoločne. Bod číslo 4 odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode číslo 4 s návrhom prijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 125 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

 

     Prijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 8 odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode číslo 8 s návrhom neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 64 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento bod 8.

 

 

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Dámy, páni, budeme hlasovať o časti C spoločnej správy.

Bod číslo 1 odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 1 v časti C s návrhom neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 41 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     budeme  pokračovať pozmeňovacími  a doplňovacími pripo-

mienkami, ktoré odzneli v rozprave, teda tlačou číslo 286aa.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Čiže budeme hlasovať o  tlači 286aa. To sú pozmeňovacie

a doplňovacie pripomienky.

 

     Pán predseda  Rea mi hovorí,  že má konkrétne  k tomuto

opravu.

Poslanec J. Rea:

 

     Ďakujem pekne  za slovo. K tejto  tlači 286aa som podal

pozmeňovací  návrh, ktorý  tu nie  je presne  interpretovaný

a nie je presne zaznamenaný. Je to  strana 20 bod 1, kde som

vo svojom  vystúpení citoval článok I  spoločnej správy 286a

- vypustiť tam vetu a v tretej  vete číslovku 3 000 nahradiť

číslovkou 5 000. Takže takto by to znelo teraz: V § 1 ods. 1

sa v prvej vete suma 1 192 tisíc Sk nahrádza sumou 1 222 mi-

liónov Sk a  suma 220 miliónov Sk sa  nahrádza sumou 250 mi-

liónov Sk. To ostatné by sa vypustilo.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Čiže to dávate k tomu návrhu z rozpravy?

 

Poslanec J. Rea:

 

     Áno. To je ten návrh z rozpravy, len je tu zle uvedený.

Práve to, čo  som chcel vypustiť, je tu  uvedené. V rozprave

som uviedol, že ak sa  nedotkneme v rozprave článku V, tento

ponechávam. Keď  sme sa už  dotkli článku V,  tak tento bod,

ktorý sa týka článku VII, sťahujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre. Čiže bod 2 sťahujete?

 

Poslanec J. Rea:

 

     Áno. Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Schmögnerová.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Ďakujem pekne. Na strane 10 v mojom pozmeňovacom návrhu

pod  číslom 2  k článku  XVII v  tabuľke je preklepová chyba

v časti  navrhovaná sadzba,  ktorá sa  dotýka daňového pásma

1 080 až 1 500 tisíc Sk. Tam  má byť daňová sadzba 42 %, nie

92 %.

 

Predseda NR I. Gašparovič:

 

     To je v ktorom riadku?

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Odspodu je  to druhý riadok, v daňových sadzbách, 42 %.

Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre. Ešte pán poslanec Boros.

 

Poslanec Z. Boros:

 

     Ďakujem. Na  strane číslo 4 sa  asi omylom nedostal môj

tretí pozmeňovací návrh. Týka sa to prílohy číslo 5, účelové

rezervy ministerstva  kultúry, titul kultúra  menšín, zmeniť

58 miliónov na 148 miliónov.  Prosím to doplniť. Odznelo to.

Podal som to aj písomne.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Na strane číslo 4 nič také nie je.

 

Poslanec Z. Boros:

 

     Nie je. Však práve to hovorím, že tam chýba.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič.

 

     Pán poslanec práve hovorí, že to chýba, že takýto návrh

v rozprave dal.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ale to sa týka tlače 286bb.

 

Poslanec Z. Boros:

 

     Áno, ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže pán poslanec Boros to berie späť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre. Pán spravodajca, môžeme začať s tlačou 286aa.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne. Ako prvý  vystúpil v rozprave pán posla-

nec Volf. Jeho prvý pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode číslo 1  pána poslanca Volfa s tým, že

spravodajca ho navrhuje neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 31 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme prvý pozmeňovací návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Pán poslanec Volf, ani  jeden váš pozmeňovací a doplňo-

vací návrh nebudem odporúčať prijať.  Trváte na tom, aby sme

hlasovali o každom osobitne?

 

Poslanec J. Volf:

 

     Pozrite sa,  každý sa síce týka  niečoho iného, ale keď

nechcem zdržiavať, predsa by som len chcel, aby sa hlasovalo

osobitne o mojom pozmeňovacom návrhu číslo 5.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Áno,  ďakujem pekne.  Takže  s  dovolením pána poslanca

Volfa  budeme hlasovať o bodoch číslo 2,  3, 4, 6 a 7  s mo-

jím odporúčaním neprijať ich.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Počuli ste pána  spravodajcu. Hlasujeme o pozmeňovacích

návrhoch  pána poslanca  Volfa pod  číslami 2,  3, 4,  6 a 7

s odporúčaním neprijať ich.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

 

     Tieto pozmeňovacie návrhy pána poslanca Volfa neprešli.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Teraz budeme hlasovať o bode  5 tlače 286aa s odporúča-

ním neprijať ho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o  bode 5. Spravodajca  ho odporúča neprijať.

Je to tiež návrh pána poslanca Volfa.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

 

     Neprešiel tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Pozmeňovací návrh pána  poslanca Sopku odporúčam nepri-

jať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o  pozmeňovacom  návrhu  pána poslanca Sopku

takisto s negatívnym odporúčaním.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 58 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

 

     Neprešiel tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Pán poslanec  Pásztor, ani jeden  váš pozmeňovací návrh

nebudem odporúčať prijať.  Okrem toho o bode číslo  2 nie je

potrebné hlasovať,  lebo už sme  ho neprijali k  pripomienke

pána poslanca  Sopku. Trváte na tom,  aby sme hlasovali oso-

bitne?

 

Poslanec I. Pásztor:

 

     Osobitne o bodoch číslo 1 a 6, a o bodoch 3, 4 a 5 spo-

lu.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Áno,  ďakujem pekne.  Takže bod  číslo 1  pána poslanca

Pásztora neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode číslo 1 pána poslanca Pásztora s odpo-

rúčaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 36 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

 

     Neprijali sme tento bod číslo 1.

Poslanec M. Maxon:

 

     O bode číslo 2 nie je potrebné hlasovať a o bodoch čís-

lo 3, 4, 5 odporúčam hlasovať spolu. Odporúčam ich neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme spolu o bodoch číslo 3, 4 a 5.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 48 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 6 odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže bod číslo 6 návrhu pána poslanca Pásztora spravo-

dajca odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

 

     Neprešiel tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Pozmeňovací návrh  pána poslanca Košnára  odporúčam ne-

prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o  pozmeňovacom návrhu pána  poslanca Košnára

s negatívnym odporúčaním.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 55 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme návrh pána poslanca Košnára.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Pozmeňovací návrh pána poslanca  Borosa pod bodom číslo

1 má tri alternatívy. Ani jednu z alternatív nebudem odporú-

čať prijať. Pán poslanec, chcete aby sa hlasovalo osobitne?

 

Poslanec Z. Boros:

 

     Áno, musí sa hlasovať o alternatívach.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Budeme hlasovať  o prvej alternatíve.  Odporúčam ju ne-

prijať.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, hlasujeme o pozmeňovacích návrhoch pána poslan-

ca Borosa, o jeho alternatíve číslo 1 v bode 1.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Alternatívu číslo 2 odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o alternatíve 2 toho istého návrhu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 43 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme ani druhú alternatívu pána poslanca Boro-

sa.

 

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Alternatívu tri odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o  tretej alternatíve s  odporúčaním neprijať

ju.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Druhý pozmeňovací návrh  pána poslanca Borosa odporúčam

neprijať, teda pod bodom číslo 2.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o druhom  pozmeňovacom návrhu  pána poslanca

Borosa s odporúčaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

 

     Tento návrh sme neprijali.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Pán poslanec  Brocka, ani jeden  z vašich pozmeňovacích

návrhov neodporúčam prijať. Môžeme o nich hlasovať spoločne?

 

Poslanec J. Brocka:

 

     To je  škoda, pán spoločný  spravodajca, ak by  ste ich

boli prijali, tak môžeme hlasovať en bloc.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, len povedzte áno, alebo nie.

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Nie.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne. Takže budeme hlasovať o prvom pozmeňova-

com návrhu pána poslanca Brocku. Odporúčam ho neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Neprijali sme pozmeňovací návrh pána poslanca Brocku.

 

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 2 odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o druhom  pozmeňovacom návrhu  pána poslanca

Brocku.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 123 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 34 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

 

     Takže sme neprijali tento pozmeňovací návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Tretí pozmeňovací návrh  pána poslanca Brocku odporúčam

neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o treťom  návrhu pána  poslanca s negatívnym

odporúčaním.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 124 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 48 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

 

     Neprijali sme tento pozmeňovací návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne.  Štvrtý pozmeňovací návrh  odporúčam ne-

prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o štvrtom návrhu takisto s odporúčaním nepri-

jať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 124 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 46 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem  pekne.  Prvý  pozmeňovací  návrh pána poslanca

Filkusa odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o pozmeňovacích návrhoch pána poslanca Filku-

sa. Jeho prvý návrh spravodajca odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 53 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem  pekne. Druhý  pozmeňovací návrh  pána poslanca

Filkusa odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o druhom návrhu  pána poslanca, takisto s ne-

gatívnym odporúčaním.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 49 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme ani druhý návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Návrh pána poslanca Šagáta odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o návrhu  pána poslanca  Šagáta s negatívnym

odporúčaním.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 42 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Pozmeňovací  návrh  pána  poslanca  Ásványiho odporúčam

neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o návrhu  pána poslanca  Ásványiho s návrhom

neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 43 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem  pekne. Pozmeňovací  návrh pána  poslanca Šimku

odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o  pozmeňovacom  návrhu  pána poslanca Šimku

s odporúčaním neprijať ho.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 124 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 44 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec  M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne. Pozmeňovací  návrh pána poslanca Benčíka

odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o  pozmeňovacom návrhu pána  poslanca Benčíka

s odporúčaním prijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 117 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

 

     Prijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Pozmeňovací návrh  pani poslankyne Aibekovej  pod bodom

číslo 1 odporúčam neprijať.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o návrhu pani poslankyne Aibekovej s negatív-

nym odporúčaním.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 42 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 41 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže sme neprijali tento pozmeňovací návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Druhý pozmeňovací návrh pani poslankyne Aibekovej odpo-

rúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o pozmeňovacom návrhu číslo 2 pani poslankyne

Aibekovej s odporúčaním prijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 101 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Prijali sme tento návrh.

 

 

Poslanec M. Maxon:

 

     O  pozmeňovacom návrhu  pána poslanca  Baránika nie  je

potrebné hlasovať, pretože už sme ho odhlasovali v spoločnej

správe.  Poslanecký návrh  pána poslanca  Baránika pod bodom

2, týkajúci  sa článku III,  odporúčam prijať. Ide  o to, že

prerozdeľovací proces v súvislosti s výberom prostriedkov na

zdravotné poistenie bude mať hodnotu 80 %.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 124 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Prijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Pán poslanec  Baránik súhlasí s  tým, aby sme  o bodoch

číslo 3, 4 a 5 hlasovali spoločne. Navrhujem ich prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme o bodoch 3, 4 a 5 pána poslanca Baráni-

ka s odporúčaním prijať ich.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Prijali sme tieto návrhy.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Pani poslankyňa Schmögnerová  predniesla tri pozmeňova-

cie návrhy. Ani jeden nebudem odporúčať prijať. Žiadate, aby

sme hlasovali osobitne?

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     O bodoch 1 a 3 prosím hlasovať spolu.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Takže budeme hlasovať  spoločne o bodoch 1 a  3 s mojím

návrhom neprijať ich.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o  bodoch  1  a  3  návrhov  pani poslankyne

Schmögnerovej s odporúčaním neprijať ich.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 48 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali  sme  body  1  a  3  návrhov  pani poslankyne

Schmögnerovej.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Pozmeňovací návrh pani poslankyne Schmögnerovej pod bo-

dom 2 odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 2 pozmeňovacích návrhov pani poslanky-

ne Schmögnerovej s odporúčaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Pán  poslanec Koncoš  svoj pozmeňovací  návrh dodatočne

stiahol,  takže budeme  hlasovať o  pozmeňovacom návrhu pána

poslanca Nagya. Jeho pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Počuli ste  odporúčanie pána spravodajcu  k návrhu pána

poslanca Nagya. Takže hlasujeme s odporúčaním neprijať ho.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Len pre  poriadok, dámy a  páni, na strane  12 si treba

opraviť článok XXII na článok XXIII.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, hlasujeme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 27 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Neprijali sem tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Budeme hlasovať o pozmeňovacích návrhoch pani poslanky-

ne Bauerovej.  Jej pozmeňovací návrh  pod bodom 1  odporúčam

neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Bauero-

vej s odporúčaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

 

     Takže sme neprijali tento návrh.

 

 

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Budeme  hlasovať o  bode číslo  2 pozmeňovacích návrhov

pani poslankyne Bauerovej. Tento návrh neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o  druhom  návrhu  pani poslankyne Bauerovej

takisto s negatívnym odporúčaním.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 48 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     O bode číslo 3 nie je potrebné hlasovať, pretože sme ho

už odhlasovali  v rámci pozmeňovacieho  návrhu pána poslanca

Benčíka.

 

     Pán poslanec  Šepták uplatnil dva  pozmeňovacie návrhy.

Pán poslanec, ani jeden nebudem odporúčať na prijatie. Trvá-

te na tom, aby sa hlasovalo osobitne?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nie, netrvá.

 

 

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Takže, dámy a páni,  budeme hlasovať spolu o pozmeňova-

cích návrhoch pána  poslanca Šeptáka pod bodmi 1  a 2. Tieto

pozmeňovacie návrhy odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, hlasujeme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 48 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov.

 

     Obidva návrhy pána poslanca sme zamietli.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Pozmeňovací návrh  pána poslanca Černáka  odporúčam ne-

prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o návrhu pána  poslanca Černáka s návrhom ne-

prijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 49 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

 

     Návrh sme neprijali.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     O  pozmeňovacích  návrhoch  pána  poslanca Kleina číslo

1 a 2 nie  je potrebné hlasovať a pozmeňovací  návrh číslo 3

odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o treťom  pozmeňovacom návrhu  pána poslanca

Kleina s odporúčaním neprijať ho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 39 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     To kopíruje len zákon 192, ktorý sme, bohužiaľ, prijali

v septembri tohto roku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Derfényi.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Vážený  pán predseda,  ďakujem za  slovo. Sťahujem svoj

pozmeňovací návrh  pod číslom 2  vzhľadom na to,  že Národná

rada nemá vôľu vyjsť v  ústrety obciam ani v takej maličkos-

ti, ktorá  nemá vplyv na štátny  rozpočet. A o bodoch  1 a 3

žiadam hlasovať. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme hlasovať o  pozmeňovacích návrhoch pána poslanca

Derfényiho.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Pán poslanec Derfényi, o bode 2 by sme ani nehlasovali,

pretože už sme o ňom hlasovali.  A pokiaľ ide o body číslo 1

a 3, odporúčam váš návrh neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme  o bodoch 1  a 3 návrhov  pána poslanca

Derfényiho s odporúčaním neprijať ich.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 107 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 31 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

     Nehlasovali 12 poslanci.

 

     Pán poslanec Kováč.

 

 

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Pán predseda,  navrhujem, aby sa  opakovalo hlasovanie,

pretože  predmet hlasovania  ste vyhlásili  presne 10 sekúnd

pred jeho ukončením. Nie je  možné takto hlasovať. Treba po-

vedať, o čom sa hlasuje a potom stlačiť gombík, že sa začína

hlasovať, a nie  hovoriť o tom, o čom  sa hlasuje, 12 sekúnd

pred skončením hlasovania. Je to presne zaznamenané.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, hlasovanie vyhlasoval pán spravodajca, ja

to môžem komentovať neskôr,  ale prosím, dám opakovať hlaso-

vanie, keď si to prajete. Nehovoril som 12 sekúnd pred skon-

čením, to nie je pravda.

 

     Prosím, prezentujme  sa a hlasujme ešte  raz o návrhoch

pána poslanca Derfényiho, o bodoch číslo 1 a 3.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec  Komlósy uplatnil jeden po-

zmeňovací návrh  v dvoch alternatívach.  Alternatívu číslo 1

neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o návrhu  pána poslanca  Komlósyho pod bodom

číslo 1, o jeho prvej alternatíve, s odporúčaním neprijať ju.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 41 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Alternatívu číslo 2 pozmeňovacieho návrhu pána poslanca

Komlósyho neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o  druhej  alternatíve  návrhu pána poslanca

Komlósyho s odporúčaním neprijať ju.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 40 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Pozmeňovací návrh pani  poslankyne Rusnákovej odporúčam

neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o návrhu pani poslankyne Rusnákovej s odporú-

čaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 37 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne. Budeme hlasovať o pozmeňovacích návrhoch

pána poslanca Langoša. Jeho  pozmeňovací návrh číslo 1 odpo-

rúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o prvom návrhu  pána poslanca Langoša s odpo-

rúčaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 46 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme prvý návrh pána poslanca Langoša.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Pozmeňovací návrh číslo 2 odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takisto pri bode 2, o  ktorom budeme hlasovať, je návrh

neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 32 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

 

     Neprijali sme ani tento bod.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Pozmeňovací návrh číslo 3 odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o treťom pozmeňovacom návrhu pána Langoša ta-

kisto s negatívnym odporúčaním.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prosím vás, budeme hlasovať ešte raz. Ešte raz hlasuje-

me o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Langoša.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 32 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

 

     Neprešiel ani tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Pozmeňovací návrh číslo 4 pána poslanca Langoša odporú-

čam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o ďalšom návrhu pána poslanca Langoša takisto

s odporúčaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 32 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme ani tento pozmeňovací návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Pozmeňovací návrh číslo 5 pána poslanca Langoša odporú-

čam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o  pozmeňovacom návrhu číslo  5 pána poslanca

Langoša takisto s odporúčaním neprijať ho.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 38 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne. Pozmeňovací návrh  číslo 6 pána poslanca

Langoša odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o  šiestom pozmeňovacom návrhu  pána poslanca

Langoša. Pán spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 40 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     O bode číslo 7 nie je potrebné hlasovať.

 

     Budeme hlasovať o poslaneckom  návrhu pána poslanca Ho-

molu. Tento návrh odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o  návrhu pána poslanca  Homolu s odporúčaním

spravodajcu prijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 prítomných.

     Za návrh hlasovalo 93 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Prijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďalej budeme hlasovať o poslaneckom návrhu pána poslan-

ca Reu.  Jeho poslanecký návrh,  tak ako ho  spresnil, znie:

"V § 1  ods. 1 sa v prvej  vete suma 1 192 mil.  Sk nahrádza

sumou 1 222 mil. Sk  a suma  220 mil. Sk sa  nahrádza  sumou

250 mil. Sk." Tento pozmeňovací návrh je v podstate identic-

ký s pozmeňovacím návrhom pána poslanca Filkusa, legislatív-

no-technicky je presnejší. Odporúčam tento návrh prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, hlasujeme. Pán  spravodajca odporúča prijať po-

zmeňovací návrh pána poslanca Reu pod bodom číslo 1.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 115 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže sme tento pozmeňovací návrh poslanca Reu prijali.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Druhý pozmeňovací návrh pán poslanec Rea stiahol, takže

budeme hlasovať  o poslaneckom návrhu  pána poslanca Fogaša.

Pán poslanec uplatnil jeden pozmeňovací návrh. Jeho pozmeňo-

vací návrh odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o  pozmeňovacom návrhu pána  poslanca Fogaša.

Spravodajca ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 98 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

 

     Takže sme prijali tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     O pozmeňovacom  návrhu pána poslanca  Rózsu nie je  po-

trebné hlasovať.

 

     Dámy a páni, ak dovolíte, pokračovali by sme v hlasova-

ní o pripomienkach k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok

1996 v tlači 286bb.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán podpredseda Ľupták.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Chcem opraviť, že tam vypadlo jedno slovíčko - v podni-

kateľskej a nepodnikateľskej sfére  slovo "minimálne". Je to

strana 7.  Pri prepise zrejme  došlo k chybe.  Strana 7, bod

37.  V podnikateľskej  a nepodnikateľskej  sfére "minimálne"

o 10 %. Prosím to opraviť. Je  to môj druhý návrh - v podni-

kateľskej a nepodnikateľskej sfére "minimálne" o 10 %.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec  Langoš. Zapnite mikrofón  pánu poslancovi

Langošovi.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     S dovolením, chcem tiež spresniť bod pod číslom 57, kde

je môj pozmeňovací návrh. Tam vypadli čísla z 20 miliónov na

200 miliónov. Je to uvedené  ako bod 57 v kapitole minister-

stva zdravotníctva.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nech sa páči. Ešte pán poslanec Filkus chce niečo opra-

viť.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Mne  ide len  o to,  aby mi  zase niekto  nepovedal, že

o tom hovorím neskoro. Nikde  na svete vláda nereguluje mzdy

v podnikateľskej sfére.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, ľutujem, ale opravujeme len chybné texty.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Ale môže sa vláda starať o minimálnu mzdu v podnikateľ-

skej sfére?

 

Predseda NR SR R. Filkus:

 

     Pán poslanec, opravujeme len chyby v texte, nič nemôže-

me meniť. Rád by som mzdy opravoval.

 

     Prosím, hlasujeme o tlači 286bb. Prosím o pokoj.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Prvé  štyri pozmeňovacie  návrhy má  pán poslanec Volf.

Ani jeden z týchto pozmeňovacích návrhov neodporúčam prijať.

Trváte na tom, aby sme hlasovali osobitne?

 

Poslanec J. Volf:

 

     Samozrejme, prosím vás.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem. To je v poriadku.  Hlasujeme o bode 1. Odporú-

čam ho neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o tlači  286bb. Prvé  sú pozmeňovacie návrhy

pána poslanca Volfa. Návrh pod bodom číslo 1 spravodajca na-

vrhuje neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

 

     Neschválili sme prvý návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 2 odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o  bode číslo 2 návrhov  pána poslanca Volfa.

(Šum v sále.) Musí prejsť ten čas, kým to vymizne. Hlasujeme

ešte raz.  Prosím, hlasujeme o  druhom návrhu pána  poslanca

Volfa s odporúčaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 prítomných.

     Za návrh hlasovalo 46 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neschválili sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 3 odporúčam neprijať.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Tretí pozmeňovací návrh takisto pán spravodajca odporú-

ča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 4 odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o štvrtom  pozmeňovacomn návrhu pána poslanca

Volfa. Spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 58 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

 

     Tento ďalší návrh sme neprijali.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo  5 odporúčam neprijať.  Je to spoločný  návrh

pána poslanca Volfa a pána poslanca Košnára.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o piatom  bode návrhov  pána poslanca  Volfa

s návrhom neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 55 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 16 poslanci.

 

     Tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 6 odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode číslo 6.  Je to pozmeňovací návrh pána

poslanca Pásztora. Spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 10 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento návrh sme neprijali.

 

 

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 7 odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pod  bodom číslo  7 je  takisto pozmeňovací  návrh pána

poslanca Pásztora. Spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 45 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

 

     Tento návrh sme neprijali.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 8 odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode číslo 8 s odporúčaním takisto neprijať

ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 40 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

 

     Ani tento návrh sme neprijali.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Pán poslanec  Pásztor súhlasí s  tým, aby sme  o bodoch

9 až 15 hlasovali spoločne. Tieto návrhy odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o zostávajúcich  návrhoch pána poslanca Pász-

tora s tým, že pán spravodajca ich odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 42 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Neprijali sme tieto pozmeňovacie návrhy.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     O bodoch číslo  16 a 17 nie je  potrebné hlasovať, lebo

sme nevykonali príslušnú úpravu návrhu zákona. Budeme hlaso-

vať o  bode číslo 18. Tento  pozmeňovací návrh odporúčam ne-

prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 18 pána poslanca Košnára s odporúčaním

neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 123 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 46 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 13 poslanci.

 

     Tento návrh sme neprijali.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo  19 - poslanecký  návrh pána poslanca  Borosa

odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR M. Maxon:

 

     Hlasujeme o bode číslo 19 s odporúčaním neprijať ho. Je

to návrh pána poslanca Borosa.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 39 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento návrh sme neprijali.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 20 odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Bod číslo 20 je pozmeňovací návrh pána poslanca Lysáka.

Spravodajca ho odporúča neprijať.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 124 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 20 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 48 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento návrh sme neprijali.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 21 odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode číslo 21.  Je to pozmeňovací návrh po-

slanca Lysáka. Pán spravodajca ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 117 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Tento návrh pána poslanca Lysáka sme prijali.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 22, poslanecký návrh pána poslanca Prokeša, odporú-

čam prijať.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o  bode 22. Je to  pozmeňovací návrh pána po-

slanca Prokeša. Spoločný spravodajca ho navrhuje prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Čiže sme prijali tento pozmeňovací návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod  číslo 23,  návrh pána  poslanca Haťapku, odporúčam

prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 23, ktorým  je návrh pána poslanca Ha-

ťapku, s odporúčaním prijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 97 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

 

     Tento návrh sme prijali.

 

     Pokračujte, pán spravodajca.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Poslanecký  návrh pána  poslanca Dzurindu  pod bodom 24

odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o  bode 24, ktorým je  pozmeňovací návrh pána

poslanca Dzurindu. Spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 38 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

 

     Tento návrh sme neprijali.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 25 odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o bode  25, o  návrhu pána  poslanca Šagáta,

s odporúčaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 64 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento návrh sme neprijali.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 26 odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 26 s  návrhom neprijať ho. Je to návrh

pána poslanca Ásványiho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 44 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 27 odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 27 s návrhom neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 28 odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 28. Pán spravodajca ho odporúča nepri-

jať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 58 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov.

 

     Tento návrh sme neprijali.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     O bode 29 nie je  potrebné hlasovať. Bod číslo 30 odpo-

rúčam neprijať. Pri tomto bode  sme mali diskusie o legisla-

tívnej čistote  tohto návrhu a o  formulácii. Máme predbežný

prísľub, že tento problém sa bude riešiť prostredníctvom vý-

boru pre  vzdelanie, vedu, kultúru a  šport. Takže tento po-

zmeňovací návrh odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  hlasujeme o  bode číslo  30. Je  to návrh pána

poslanca Baránika s návrhom neprijať ho.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 45 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže sme neprijali tento bod.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Poslanecký  návrh pána  poslanca Baránika  pod bodom 31

odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 31. Je  to návrh pána poslanca Baráni-

ka. Pán spravodajca ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 91 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Tento návrh sme prijali.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne. Poslanecký návrh  pod bodom 32 odporúčam

neprijať.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Návrh pána  poslanca Baránika pod bodom  32 pán spravo-

dajca  navrhuje  neprijať.  (Hlasy  v  sále.) Páni poslanci,

choďte vykrikovať vedľa, nechajte, nech je tu pokoj.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Tento návrh sme neprijali.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Pozmeňovací návrh  pána poslanca Urbana  odporúčam pri-

jať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a  hlasujme  o bode  číslo 33.

Spravodajca ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Prijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Pozmeňovací návrh pani poslankyne Schmögnerovej pod bo-

dom 34 odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 34 s  návrhom neprijať ho. Je to návrh

pani poslankyne Schmögnerovej.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 53 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Poslanecký návrh pána poslanca  Pacolu pod bodom 35 od-

porúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode číslo 35. Je to návrh poslanca Pacolu.

Pán spravodajca ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Prijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     O bodoch 36, 37 a  38 odporúčam hlasovať spoločne s mo-

jím návrhom  prijať ich. To nemá  normatívny charakter, lebo

si treba všimnúť, že body číslo  36 a 37 sú prílohou uznese-

nia, nie sú súčasťou zákona o štátnom rozpočte.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bodoch 36, 37 a 38 s návrhom prijať ich.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 105 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasovalo 7 poslancov.

 

     Prijali sme tieto návrhy.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 39 odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 39 s návrhom neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 56 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 20  poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 40 odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 40 takisto s odporúčaním neprijať ten-

to návrh.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 63 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

 

     Neprešiel tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 41 odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 41 s návrhom spravodajcu prijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Prijali sme tento návrh pod bodom 41.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 42 odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Bod 42 spravodajca odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 45 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov.

 

     Tento návrh sme neschválili.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 43 odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 43 s odporúčaním takisto neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 64 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 41 poslancov.

 

     Tento návrh sme neprijali.

 

     Páni poslanci, prosím, zachovajte pokoj v sále.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 44 odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 44 s návrhom spravodajcu neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 34 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tento bod.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 45 odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 45 s návrhom neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 53 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže sme neprijali tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     O poslaneckých návrhoch pod bodmi  46 a 47 pani poslan-

kyne Muškovej a pani  poslankyne Bartošíkovej odporúčam hla-

sovať spoločne s návrhom prijať ich.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.  Hlasujeme o  návrhu pani  poslankyne Muškovej

a pani poslankyne Bartošíkovej. (Ruch  v sále.) Páni poslan-

ci, prosím,  pokoj. Nevšimol som  si, že sú  to návrhy dvoch

poslankýň. Pán spravodajca, dajte hlasovať jednotlivo.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ospravedlňujem sa, budeme  hlasovať osobitne. Bod číslo

46 odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, budeme hlasovať najskôr o návrhu pani poslanky-

ne Bartošíkovej s návrhom pána spravodajcu prijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 92 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Tento bod 46 sme prijali.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 47 odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 47, o návrhu pani poslankyne Muškovej.

Pán spravodajca ho navrhuje prijať.

 

     Páni poslanci, hlasujte, ako chcete. Prečo vykrikujete?

(Ruch v sále.)

 

     Pán poslanec, je hanba, ako sa chováte. Máte právo hla-

sovať proti. Nevykrikujte!

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 64 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Prijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 48 odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 48 spoločnej správy s návrhom neprijať

ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 49 odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 49 s návrhom neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 61 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Neprešiel tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 50 odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode číslo 50 s návrhom neprijať ho.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 62 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme ten návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 51 odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode číslo 51, o návrhu pána poslanca Ftáč-

nika s odporúčaním prijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 124 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Prijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 52 odporúčam neprijať.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Bod číslo  52 je návrh pána  poslanca Delingu. Pán spo-

ločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 53 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 53 odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o bode  53, ktorý  pán spravodajca  navrhuje

neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 40 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 54 odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 54 s odporúčaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 40 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže sme návrh neprijali.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 55 odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode číslo 55 s návrhom neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 48 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

 

     Takže sme neprijali tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 56 odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o  bode  číslo  56  spoločnej správy takisto

s negatívnym odporúčaním pána spravodajcu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 40 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo  57 odporúčam neprijať.  Bod 57 pán  poslanec

Langoš spresnil z 20 na 200 miliónov Sk.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 37 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže sme návrh neprijali.

 

 

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 58 odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 58 s návrhom neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 31 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

 

     Takže sme neprijali ani tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 59 odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 59 s návrhom spravodajcu prijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

 

     Takže sme prijali tento návrh.

 

 

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 60 odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o bode  60. Je  to návrh  poslanca Reu.  Pán

spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 28 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme návrh pána poslanca Reu.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 61 odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 61 s návrhom prijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 117 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Prijali sme tento návrh.

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 62 odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 62. Je  to takisto návrh poslanca Reu.

Pán spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 62 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 48 poslancov.

 

     Takže sme neprijali tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 63 odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 63 poslanca Reu, takisto s návrhom ne-

prijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 39 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 63 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 64 odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 64 s návrhom prijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 124 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

 

     Takže sme tento návrh prijali.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 65 odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 65 s návrhom prijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 103 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Prijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Svoj pozmeňovací  návrh pod bodom  66 sťahujem a  návrh

pána poslanca Haracha pod bodom 67 odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o bode  67 pána  poslanca Haracha  s návrhom

neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 65 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.

 

     Takže tento návrh sme schválili. (Potlesk.)

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážený pán predseda, tým  sme vyčerpali všetky pozmeňo-

vacie a  doplňovacie pripomienky k tlačiam  286a a 286b, ako

i pozmeňovacie návrhy a pripomienky, ktoré odzneli v rozpra-

ve.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím o pokoj, páni poslanci. Pán poslanec Ftáčnik, je

to procedurálna otázka?

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Procedurálna pripomienka, pán predseda.

 

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážený pán spravodajca,

 

     chcem položiť jednu závažnú otázku pred záverečným hla-

sovaním a  myslím si, že  by sme mali  na ňu odpovedať,  kým

pristúpime k  hlasovaniu o zákone  ako celku. Schválili  sme

zvýšenie jednotlivých rozpočtových  kapitol v celkovej výške

556 328 tisíc  Sk. Pri niektorých sme povedali,  že je to na

úkor rezervy vlády, pri niektorých sme nepovedali nič. Takže

bolo by treba pred hlasovaním,  a to sa týka čistopisu záko-

na, kde bude treba povedať,  odkiaľ sa to vzalo, treba pove-

dať, odkiaľ sa peniaze zoberú. Všeobecná pokladničná správa,

to nie je  meštek potras sa. Či sa  má znížiť rezerva vlády,

alebo rezerva  na iné veci, napríklad  na nové právne úpravy

a podobne.

 

     Druhý problém, ktorý chcem povedať. Zvýšili sme príspe-

vok štátu za osoby, za  ktoré platí do Všeobecnej zdravotnej

poisťovne zo 70 na  80 %, t. j. 1 mld Sk  viac, než bolo re-

zervované v  kapitole Všeobecná pokladničná  správa, že štát

bude platiť, alebo v  kapitole zdravotníctvo. Treba povedať,

odkiaľ sa tie peniaze zoberú.  Na úkor deficitu, na úkor re-

zervy? Prosím,  keby niekto na  tieto otázky odpovedal,  aby

bolo možné vyhotoviť čistopis zákona.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Ftáčnik, na  toto vám predsa nemožno odpo-

vedať, nemôžeme zmeniť to, čo sme teraz prijali.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Ale ja to nechcem zmeniť.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To je realita, ktorú sme  prijali, a je to vecou vlády.

Pôjde to prinajhoršom do dlhu.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     No moment,  ale dlh sme  určili v paragrafe  xy zákona,

myslím, že 1  alebo 2, že je to rovných  27 mld Sk. Ak teraz

podpredseda vlády alebo spravodajca povie,  že je to na úkor

dlhu, tak sa deficit zvýši o 1 miliardu Sk. To je vážna vec.

Mali by sme o tom rozhodnúť  my, nie vláda. Poslanci. Ja som

na túto skutočnosť upozornil spravodajcu v priebehu rozpravy

a povedal mi, že niekto prednesie  návrhy s tým spojené. Ne-

predniesol. Ja  si myslím, že treba  otvoriť rozpravu a prí-

slušné návrhy predniesť a  odhlasovať. Ale celkom vážne. Veď

to je nezodpovedné, čo chcete urobiť. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán spravodajca.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Predovšetkým by  som chcel povedať,  pán poslanec Ftáč-

nik, že vy, vždy taký precízny ste sa zmýlili v tých číslach

v niekoľkých miliardách. Ale to  je maličkosť. V každom prí-

pade  zostanú  zachované  príjmy,  zostanú zachované výdaje,

zostane zachovaný rozpočtovaný schodok, ktorý je v paragrafe

uvedený. Je  možné tieto veci  riešiť len zo  Všeobecnej po-

kladničnej správy,  z rezerv. Nič  viac nie je  možné hýbať,

pretože schválením  tohto zákona je  jednoducho predkladateľ

zaviazaný takto postupovať, a nie inak.

 

 

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Pán spravodajca, ale príloha  číslo 5 je súčasťou záko-

na. Rezervy sú presne vymenované a sú súčasťou zákona. Takže

ak s nimi chceme pohnúť, musí s nimi pohnúť tento parlament,

nie legislatívny odbor, keď bude robiť čistopis zákona. Pre-

to po tom  volám, pre nič iné. Urobte  v tom poriadok, dajte

do toho jasné slovo, parlament odhlasuje a je to v poriadku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  poslanec, každý  rok schvaľujeme  rozpočet a  vždy

v parlamente  zvýšime výdaje vlády  a tým zvýšime aj výdaje.

Takže nikdy  sme neprerušili schôdzu, nikdy  sme nedali nové

hlasovanie, nakoniec je to vecou vlády, veď vláda s tým musí

počítať.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Pán predseda, prečítajte si zákon, o ktorom ideme teraz

hlasovať. Jeho súčasťou sú prílohy, ktoré niekto, to je Kan-

celária Národnej rady, musí pripraviť  na podpis. A tí ľudia

musia dostať  od nás inštrukciu, odkiaľ  sa zoberie miliarda

na zdravotné sporenie a 556 miliónov, ktoré má byť v kapito-

lách.  U viacerých  návrhov bolo,  že je  to na úkor rezervy

vlády. Beriem. U niektorých návrhov to nebolo, môžete si ich

pozrieť v  príslušných tlačiach, a  tam budú mať  pracovníci

problémy. My  to musíme povedať, odkiaľ  to zoberieme. Či na

rezervu, ktorá je na nové  právne úpravy, či z rezervy vlády

a podobne. Veď ja nič  iného nechcem, nespochybňujem, čo sme

odsúhlasili.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Veď ja viem, že nespochybňujete, len komplikujete.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Dajte procedurálny  návrh, ten snemovňa  odhlasuje. Ale

predložte taký návrh.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán spoločný spravodajca má slovo.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Pokiaľ sa  týka zvýšenia úhrady,  kde platí za  občanov

štát, je to čiastka 1 290 mil. korún. Pán  poslanec Ftáčnik,

presne je  napísané, z čoho to  pôjde. Všeobecná pokladničná

správa. Ale je to, prosím, uvedené a takto sme aj pozmeňova-

cí návrh odsúhlasili.  Ja si myslím, že to  nemusí byť úplne

konkrétne presne špecifikované.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci,  pani poslankyne, skončili  sme hlasova-

nie, prikročíme  k hlasovaniu o  zákone ako celku.  Potom sa

môžeme baviť o inom. Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážené dámy, vážení páni,  budeme hlasovať o návrhu zá-

kona o štátnom  rozpočte na rok 1996 ako  celku. Ako spravo-

dajca odporúčam tento návrh prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, budeme sa prezentovať a hneď hlasovať. Hlasuje-

me o zákone ako celku s návrhom prijať ho.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

 

     (Potlesk.)

 

     Ďakujem pekne pánu spoločnému spravodajcovi. Ešte musí-

me prijať uznesenie.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     súčasťou  spoločnej správy  číslo 286a  bol i  návrh na

uznesenie  Národnej rady  k vládnemu  návrhu zákona Národnej

rady Slovenskej republiky o  štátnom rozpočte Slovenskej re-

publiky na rok 1996 a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Predkladám teda tento návrh uznesenia, kde Národná rada Slo-

venskej republiky po A  schvaľuje vládny návrh zákona Národ-

nej rady Slovenskej republiky  o štátnom rozpočte Slovenskej

republiky na rok 1996 a  o zmene a doplnení niektorých záko-

nov so  schválenými zmenami a  doplnkami a po  B žiada vládu

Slovenskej republiky dôsledne zabezpečovať úlohy vyplývajúce

zo schváleného  štátneho rozpočtu na  rok 1996 a  informovať

Národnú radu  Slovenskej republiky v  rámci správy o  plnení

štátneho rozpočtu za I. polrok  1996 o súhrne miestnych roz-

počtov  schválených  obecnými  zastupiteľstvami  v podrobnom

členení príjmov a výdavkov.

 

     Vážené  dámy, vážení  páni, predložený  návrh uznesenia

odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali. (Šum v sále.)

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     napriek  tomu, že  z tej  pravej strany,  teda po mojej

pravici, na moju adresu dnes  odznelo toho, myslím si, že na

parlamentnú  pôdu až  príliš veľa,  naozaj by  som vás chcel

poprosiť: pozorne  počúvajme. Ja som uviedol  v návrhu na u-

znesenie so  schválenými zmenami a  doplnkami. A predsa  tie

zmeny a  doplnky sme schválili v  pozmeňovacích návrhoch ako

pripomienky.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 89 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

 

     Ďakujem pekne,  pani poslankyne, páni  poslanci, zajtra

o 9.00 hodine budeme pokračovať. (Potlesk.)

 

 

 

 

 

                   Štvrtý deň rokovania

      12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                     14. decembra 1995

____________________________________________________________

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Prosím pani poslankyne, pánov  poslancov, aby prišli do

rokovacej sály, budeme pokračovať v rokovaní 12. schôdze Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky.

 

     Prosím poslancov, aby sa prezentovali.

 

     Ďakujem. Prítomných  je 68 poslancov,  čiže musíme ešte

čakať.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Vaškovič - faktická poznámka.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Ďakujem, pán  predsedajúci. Chcem dať  procedurálny ná-

vrh, ale  keď nie sme  uznášaniaschopní, je zrejme  zbytočné

prezentovať sa.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ešte raz sa budeme prezentovať. Nech sa páči.

 

     Ďakujem.  Prezentovalo sa  69 poslancov.  Ešte nie  sme

uznášaniaschopní. Aspoň vidíte, ako sme pracovali v minulos-

ti. Takí  sme nedôslední aj  dnes. Nebolo možné  socializmus

vybudovať s takýmito ľuďmi. (Smiech v sále.)

 

     Páni  poslanci oneskorenci,  do práce  sa chodí  načas.

(Hlasy v sále.) Mňa sa nikto nepýtal, keď som chodil do prá-

ce, musel som byť prvý, aj pešo.

 

     (Poslanec Hrnko niečo poznamenal o aute BMW.)

 

     Závidíš, čo?  Musíš vyhrať voľby, aby  si chodil aj ty.

(Smiech v sále, potlesk.) Ale to sa ti nikdy nepodarí.

 

     Vážené pani poslankyne, páni  poslanci, prosím, aby sme

sa prezentovali.

 

     Prezentovalo sa 76 poslancov.

 

     Nech sa páči, pán Macuška.

 

Poslanec D. Macuška:

 

     Pán predsedajúci,  chcel by som  vám oznámiť, že  budem

hlasovať náhradnou kartou číslo 3.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Hrušovský, nech sa páči.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Vážený pán predsedajúci, na mieste, kde obyčajne sedáva

predseda  Najvyššieho kontrolného  úradu, sedí  neznámy muž.

Chcel by som sa opýtať, kto je to a kto ho pustil do rokova-

cej sály.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     To je pán Porvazník, prednesie správu.

 

 

 

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ale zatiaľ  plénum nerozhodlo o tom,  že môže predniesť

správu a  že môže byť prítomný  na rokovaní schôdze Národnej

rady.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno, dobre, ste dôsledný, ďakujem. Bude sa o tom hlaso-

vať. Keby ste všade boli taký dôsledný.

 

     Nech sa páči, pán Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem pekne.  Pán podpredseda, mám  otázku. Včera cez

obed v reštaurácii dolu,  v Parlamentke, sedelo niekoľko no-

vinárov pri stole, tak ako  zvyčajne, a keď si chceli objed-

nať jedlo,  dostali od čašníkov odpoveď,  že ich neobslúžia,

pretože vraj majú taký príkaz,  vzhľadom na to, že prekážajú

poslankyniam HZDS. Nechcelo sa mi to veriť, ale takáto odpo-

veď odznela. Chcel by som vedieť, či existuje taký príkaz zo

strany vedenia parlamentu.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Vaškovič, nech sa páči.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Vážený  pán predsedajúci,  vzhľadom na  to, že  väčšina

poslancov dostala materiál o použití majetku Fondu národného

majetku na stôl  včera a myslím si, že  je to veľmi dôležitý

materiál,  aby  sme  vedeli  kvalifikovane zaujať stanovisko

k obidvom predloženým  materiálom, navrhujem, aby  sme tieto

dva body preložili na záver tejto schôdze.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Dávate procedurálny návrh?

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Áno, procedurálny návrh.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán Dzurinda.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Pán Ľupták,  nadviažem na kolegu  poslanca Hrušovského.

Poznám  pána Porvazníka,  ale viem,  že to  nie je prezident

Fondu národného majetku, viem, že prezidentom Fondu národné-

ho majetku je pán Gavorník,  ba dokonca pán Porvazník nie je

ani viceprezidentom Fondu národného  majetku, tým je pán Re-

hák. Pýtam sa, kde sú páni, ktorí sú štatutárne najzodpoved-

nejší.  To je  prvá otázka.  Druhá otázka:  pýtam sa, v akej

hierarchii je  pán Porvazník ako úradník  na Fonde národného

majetku.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán Porvazník je podpredseda  výkonného výboru, bol po-

verený, pretože prezident aj viceprezident majú chrípku.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     V  tom prípade,  pán predsedajúci,  navrhujem, aby  sme

tento  bod programu  preložili,  aby  sa jeden  z vrcholných

predstaviteľov  Fondu národného  majetku mohol  zúčastniť na

jeho prerokúvaní.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     O tom sa bude hlasovať.  Pán Vaškovič dal návrh, aby sa

tieto dva body preložili.

 

     Prosím, prezentujme sa a  budeme hlasovať. Pán poslanec

Vaškovič dal návrh, aby sme tieto body preložili.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 98 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 30 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

 

     Čiže váš návrh, pán Vaškovič, neprešiel.

 

     Pán Dzurinda dal taký istý návrh, ale je už bezpredmet-

ný. Budeme pokračovať.

 

     Pristúpime   k  prerokovaniu   d e s i a t e h o   bodu

programu, ktorým je

 

     návrh rozpočtu  Fondu národného majetku  Slovenskej re-

publiky na rok 1996.

 

     Podľa § 32  ods. 3 zákona číslo 92/1991  Zb. o podmien-

kach prevodu  majetku štátu na iné  osoby v znení neskorších

predpisov  Fond  národného  majetku  predkladá Národnej rade

Slovenskej republiky  na schválenie návrh  rozpočtu fondu po

prerokovaní vo vláde. Vláda  Slovenskej republiky návrh roz-

počtu fondu  prerokovala 7. novembra  1995 a prijala  k nemu

uznesenie číslo 825.

 

     Návrh ste dostali ako tlač  282 a spoločnú správu výbo-

rov ako tlač 282a. Súčasťou spoločnej správy je aj návrh uz-

nesenia Národnej rady.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo, privatizáciu a podnikanie odporučil, aby návrh rozpoč-

tu  fondu na  rok 1996,  ako aj  ďalší bod programu schôdze,

a to návrh na použitie majetku fondu v roku 1996, uviedol na

schôdzi Národnej rady s jej súhlasom prezident prezídia Fon-

du národného  majetku Slovenskej republiky  Štefan Gavorník.

 

     Nakoľko prezident prezídia  Fondu národného majetku pán

Gavorník je práceneschopný, dávam návrh, aby oba návrhy fon-

du uviedol podpredseda výkonného  výboru Fondu národného ma-

jetku pán Ján Porvazník. O tomto návrhu musíme hlasovať.

 

     Budeme  sa prezentovať.  Kto je  za, aby  pán Porvazník

predniesol správu?

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 69 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 67 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

 

     Žiadam skrutátorov,  aby sčítali, koľko je  v sále prí-

tomných.

 

     Času máme dosť, aj  medzi Vianocami budeme rokovať. Vy-

hlasujem 15-minútovú prestávku.

 

 

 

 

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme pokračovať. Budeme sa  prezentovať a zároveň bu-

deme hlasovať, aby oba  návrhy fondu uviedol podpredseda vý-

konného výboru Fondu národného majetku pán Ján Porvazník.

 

     Prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 69 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 65 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Ďakujem. Tento návrh sme neprijali.

 

     Dávam návrh, aby sa tento  bod programu preložil na bu-

dúci týždeň. (Potlesk.) Dávam o  tom hlasovať. Nech sa páči,

hlasujte.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 89 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Čiže tieto dva body sa prekladajú na budúci týždeň.

 

     Vážení, prosím  pokoj! Nech sa  páči, pán poslanec  Ha-

rach.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte  mi, aby som sa na

vás, a teda na Národnú radu, obrátil s jedným návrhom, ktorý

by  som si  najskôr dovolil  odôvodniť takto.  Myslím si, že

všetkým  nám je  známe, že  na Slovensku  vypukla a prebieha

chrípková epidémia.  Ja som si overoval,  aká je situácia na

niektorých školách v niektorých regiónoch. Situácia je taká,

že dochádza k spájaniu tried, že  sa vyučuje s deťmi, kde sú

triedy hlboko pod polovičku dochádzajúcich detí atď. Domnie-

vam sa, že to je vec,  ktorá by sa mala riešiť veľmi prompt-

ne. Overoval som si, či ministerstvo školstva prijalo v tom-

to smere  nejaké opatrenia. Zdá sa,  že nie. Pani ministerka

je v zahraničí. Ministerstvo  školstva sa momentálne zaoberá

svojím vnútorným  listom, politickým vyhlásením,  ku ktorému

sa budem vyjadrovať inokedy, atď. Preto si v tejto súvislos-

ti dovoľujem predložiť návrh uznesenia Národnej rady, ktorým

by sme sa obrátili...

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pokoj, vážení.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     ...na vládu  Slovenskej republiky. Dovolím  si prečítať

jeho znenie.

 

     Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky, aby pri-

jala účinné opatrenia,  predovšetkým v oblasti zdravotníctva

a školstva, s cieľom riešiť chrípkovú epidémiu a o prijatých

opatreniach informovala Národnú radu Slovenskej republiky.

 

     Dámy a páni, pozrite sa. Zasadáme teraz a budeme zrejme

zasadať ešte budúci týždeň. Veľmi často sa odvolávame na to,

že sme  tu ako volení  zástupcovia ľudu. Myslím  si, že máme

úplné morálne právo vedieť, ako sa táto situácia bude riešiť.

 

     Vznikol nejaký návrh na  prázdniny. Rodičia dnes zostá-

vajú s  deťmi doma, mladé rodiny,  najmä matky, zostávajú na

tzv. OČR  s deťmi, čakajú  ich vianočné sviatky,  prázdniny.

V novom roku je potrebné, aby sa ministerstvo veľmi precízne

touto situáciou  zaoberalo, navrhlo efektívne  riešenie, na-

príklad v tom, že dá  voľnosť školským správam v oblasti or-

ganizovania prázdnin, dochádzky do  školy atď. Prosím, ak je

to možné, pán predsedajúci, keby sme o tomto uznesení hlaso-

vali bez rozpravy.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pani podpredsedníčka.

 

Podpredsedníčka vlády SR K. Tóthová:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     chcem vás informovať, že to, čo tu povedal pán poslanec

Harach, nie je vôbec pravda,  že by ministerstvo týmto otáz-

kam nevenovalo  pozornosť. Ani tie  ďalšie informácie, zavá-

dzajúce, že ministerka má nejaké iné vážne úlohy a zanedbáva

rezort, nie  sú pravdivé. Ba  práve naopak. Pani  ministerka

školstva sa  týmto zaoberala už  aj pred svojím  odchodom do

zahraničia a  v súčasnosti tieto  otázky sleduje pán  štátny

tajomník. Otázka naznačenej chrípky  bola už avizovaná a bol

to aj jeden z momentov,  prečo sme predĺžili deťom prázdniny

v súvislosti s vianočnými prázdninami, keďže sa predpoklada-

lo, že vyvrcholenie chrípky bude v tom období.

 

     Dnes zasadá vláda, bude  sa, samozrejme, aj týmto otáz-

kami zaoberať.  Je podstatné, do  akej miery v  ktorom kraji

chrípka vrcholí. Tieto informácie  budeme mať, sledujeme ich

a ministerstvo sa nimi zaoberá. Ak  dôjde k názoru, že v ur-

čitom  území je  situácia taká,  že je  ohrozené vyučovanie,

alebo vyučovanie nie je  efektívne, prijme príslušné opatre-

nia. Chcem vás ubezpečiť, že zo strany ministerstva školstva

táto otázka nie je zanedbaná.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, faktická poznámka - pán Kunc.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Ďakujem  za slovo,  pán podpredseda.  Ja som  sa hlásil

o slovo ešte  pred ostatným hlasovaním,  vzhľadom na to,  že

vec ktorú  poviem, sa týka  Fondu národného majetku.  Ide mi

o to, že získavame  určitý čas na to, aby  sme si lepšie po-

zreli podklady,  ale zároveň sa  nazdávam, že nie  sú úplné.

Nazdávam  sa, že  by bolo  dobré, keby  sme dostali  podklad

o tom, ako zohľadnilo prezídium  fondu pripomienky vlády vy-

slovené  v časti  A jej  uznesenia k  návrhu rozpočtu fondu,

a to menovite podľa jednotlivých  pripomienok. Bolo by dobré

a správne, keby  sme dostali do rúk  aj správu dozornej rady

fondu o posúdení návrhu rozpočtu  fondu. O tomto prosím hla-

sovať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Dávam hneď  hlasovať o  návrhu pána  poslanca

Kunca, aby Fond národného majetku doplnil tie dve správy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 88 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Prijali sme tento návrh pána poslanca Kunca.

 

     Nech sa páči, pani Belohorská.

 

Poslankyňa I. Belohorská:

 

     Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja som chcela odporučiť

pánu exministrovi poslancovi  Harachovi, aby čítal nezávislý

denník  občanov Slovenska  Národná obroda,  kde je  napísané

presne, že v Bratislave nie je chrípková epidémia, teda toto

ochorenie nedosiahlo hranice chrípkovej  epidémie a ďalej je

tam článok, hneď  na prvej strane, že na  šíriacu sa chrípku

uvoľnila Všeobecná  zdravotná poisťovňa 32,6  mil. korún. To

znamená,  že asi  predsa len  sa niekto  s tým zaoberal. Pán

poslanec Harach,  ak si chce urobiť  veľké voľno a záškolác-

tvo, nech sa mu páči, ale  ostatní by mali pracovať, keď se-

dia v  lavici. Kartičky sú  na to, aby  sa zastrčili do  tej

štrbinky, aby sa hlasovalo. Keď  tu sedíme, aby sme pracova-

li, a nie, keď sa nám  body nepáčia, aby sme si robili vtipy

z tohto parlamentu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Hofbauer.

 

 

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán  predsedajúci. Domnievam sa, že  by sme sa

mali  vrátiť k  meritu veci  a nerokovať  o tom, či minister

zdravotníctva má  zakázať chrípkovú epidémiu  a minister ži-

votného prostredia zakázať sneženie, aby nebola dopravná ka-

lamita. Lebo si  tu budeme robiť posmech sami  zo seba. Pro-

sím, pán podpredseda, keby sme  sa vrátili skutočne k meritu

rokovania. Prijali sme rozhodnutie,  že dva body týkajúce sa

Fondu národného majetku sa odkladajú, tak pokračujme v roko-

vaní ďalším bodom.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pani Garajová.

 

Poslankyňa E. Garajová:

 

     Chcela by som povedať, vážené kolegyne, kolegovia, pánu

poslancovi Harachovi,  že ako bývalý  minister školstva iste

vie,  že riaditelia  stredných škôl  s právnou subjektivitou

majú plné kompetencie, aby  v súčinnosti so štátnym zdravot-

ným  ústavom vyhlásili  chrípkové prázdniny.  Pri základných

školách majú tieto plné kompetencie školské správy. Na všet-

kých  školách riaditelia  už roky  počas chrípkovej epidémie

sledujú dochádzku v triedach a  vedia veľmi presne, pri akom

počte chýbajúcich žiakov  môžu vyhlásiť chrípkové prázdniny.

Takže vôbec  to nie je úloha  ministerstva školstva, ani mi-

nisterstva zdravotníctva, už vonkoncom nie úloha parlamentu,

všetci máme svoje kompetencie, a návrh pána poslanca Haracha

preto považujem za úplne zbytočný.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Aj  ja si zoberiem  slovo. Chcem len  podporiť

vaše stanovisko,  pretože aj môj syn  je doma a ministerstvo

nemuselo k tomu zasadať.

 

     Nech sa páči, pán Tarčák.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Chcel by som poprosiť  pána kolegu Haracha, aby stiahol

svoj návrh,  lebo nemá opodstatnenie,  pretože toto sa  deje

tam, kde  chrípková epidémia prepukla do  takej miery, že sa

skutočne naplnilo to, čo povedala kolegyňa Garajová. Školské

správy rozhodli - to je napríklad aj v Dolnom Kubíne, kde sú

uzatvorené všetky školy, deti sú už piaty či šiesty deň doma

a predĺžilo sa im to až  do konca týždňa. Myslím, že obdobná

situácia  je v  okresoch Čadca  a Senica.  Spomínam len tie,

ktoré som zachytil. Toto sa presne  deje a reaguje sa na ten

stav tak, ako v  tom-ktorom regióne prepuká chrípková epidé-

mia.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Šagát, nech sa páči.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Ďakujem za  slovo, pán predsedajúci.  Dovoľte len vecnú

poznámku. Nemyslím si, že treba  diskutovať tak ako pani ko-

legyňa Belohorská. Napriek tomu,  čo bolo uvedené v Národnej

obrode, vážená pani exministerka,  dovolil som si dnes zate-

lefonovať na ministerstvo zdravotníctva.  Hovoril som s pani

doktorkou Máderovou, ktorá predtým, než hovorila so mnou, sa

spojila  s pani  doktorkou Haladovou,  ktorá je  riaditeľkou

Štátneho ústavu  zdravia, nie okresnej  hygienickej stanice,

ako povedala pani poslankyňa  Garajová. To sme zmenili vlani

zákonom o starostlivosti o zdravie. Situácia v Bratislave je

taká, že  tiež bude odporúčať  uzatvorenie škôl a  chrípkové

prázdniny od  pondelka. Iste aj pani  doktorka Belohorská mi

dá za  pravdu, že nie je  dobrým kritériom počet chýbajúcich

žiakov, pokiaľ existuje v niektorých lokalitách Slovenska už

zreteľná epidémia. Keď sa  zvyšuje tento týždeň počet žiakov

stredných škôl  s chrípkovým ochorením, iste  je lepšie pre-

ventívne zakročiť,  než vyčleňovať peniaze a  hovoriť, že je

to opatrenie.  Peniaze na lieky  - to iste  treba, ale oveľa

účinnejšie je preťať reťazec šírenia epidémie.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Pán Palacka.  Vážení, prestaňme  s faktickými

poznámkami, skutočne treba nám ísť  ďalej. Nech sa páči, pán

Palacka.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel by som pani poslankyni

Belohorskej a ostatným povedať, že sme pred chvíľou nehlaso-

vali nie  preto, že by  sa nám nepáčil  nejaký bod programu,

ale  pre dehonestujúci  spôsob, akým  Fond národného majetku

pristupuje  k tomuto  parlamentu. Fond  má okrem  prezidenta

a viceprezidenta 7 členov prezídia a 7 členov dozornej rady.

Pán Porvazník  je 17. úradník v  poradí. Možnože prvý, ktorý

sa tomu rozumie, ale aj tak  je to dehonestujúce a ja sa vám

čudujem, že vám nevadí, keď si z vás robia dobrý deň. Nám to

vadí. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pani Belohorská, nech sa páči.

 

Poslankyňa I. Belohorská:

 

     Chcela by  som pána poslanca  Šagáta, aj pána  poslanca

Haracha upozorniť, že na bolesti  hlavy je čaj a dva acylpi-

ríny. Veď sme tu predsa nehovorili  o školách. To bolo až ex

post. Najprv sme hovorili o  parlamente a o školských prázd-

ninách pre parlament. To sú dve veci, o ktorých sa hovorilo.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. O slovo sa hlási pán predseda Gašparovič. Nech

sa páči.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Chcem len  reagovať na pána  poslanca Palacku. Súhlasím

s ním, že v prezídiu fondu je  viac ľudí, mohli tu byť a ne-

viem prečo nie sú. Ale na  druhej strane treba vidieť aj to,

že vôbec sme sa nemuseli zachovať tak, ako sme sa zachovali,

a nemuseli sme ani tieto  dva body odložiť, pretože rokovací

poriadok hovorí,  že spravidla predkladá.  Mohli sme rokovať

ďalej. Nebolo treba robiť tú obštrukciu a mohlo sa hneď uro-

biť to, čo  sa urobilo, že sa preložili  tieto dva programy.

Boli tri alternatívy riešenia.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu predsedovi. Ešte pán poslanec Harach, nech

sa páči.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Ďakujem za slovo.  Ja by som len chcel  povedať, že asi

pani kolegyňa Belohorská nerozumenla,  o čom som hovoril. Ja

som v  žiadnom prípade nehovoril o  nejakých prázdninách pre

parlament. To v žiadnom prípade  nie. Pokiaľ by ona mala ta-

kýto návrh, tak  nech ho predloží. Ja som  hovoril o tom, že

je  potrebné, aby  Národná rada  bola informovaná  o opatre-

niach, ktoré  prijali príslušné rezortné  ministerstvá v sú-

vislosti s chrípkovou epidémiou.  K tomu som sformuloval ná-

vrh  uznesenia. Dámy  a páni,  pokiaľ si  myslíte, že nie je

potrebné, aby sme to vedeli, nech sa páči, vyjadrite to hla-

sovaním.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Dobre. Ďakujem.  Dávam hlasovať o  návrhu pána poslanca

Haracha na uznesenie. Prosím, keby ste ho ešte raz povedali.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky, aby pri-

jala účinné  opatrenia predovšetkým v  oblasti zdravotníctva

a školstva s cieľom riešiť  chrípkovú epidémiu a o prijatých

opatreniach informovala Národnú radu Slovenskej republiky.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať, nech sa páči.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 100 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 45 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

 

     Váš návrh na uznesenie, pán poslanec Harach, neprešiel.

 

 

 

 

     Pristúpime k  d v a n á s t e m u  bodu  programu, kto-

rým je

 

     vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

o kontrole štátnej správy.

 

     Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 271 a spoločnú

správu výborov ako tlač 271a.

 

     Z poverenia vlády Slovenskej  republiky návrh zákona o-

dôvodní podpredsedníčka vlády  Slovenskej republiky pani Ka-

tarína  Tóthová. Prosím  pani podpredsedníčku  vlády, aby sa

ujala slova.

 

Podpredsedníčka vlády SR K. Tóthová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán minister,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     vážení hostia,

 

     vypracovanie  návrhu nového  zákona o  kontrole štátnej

správy  vyplýva z  potrieb zdokonalenia  kontrolného systému

v štátnej správe.  Tento krok je v  súlade s Programovým vy-

hlásením vlády Slovenskej republiky z januára 1995.

 

     Opodstatnenosť prípravy takéhoto zákona potvrdzujú nie-

len analýzy z aplikácie  doposiaľ platného právneho predpisu

o štátnej kontrole  v praxi, ale aj  samotné prijatie Ústavy

Slovenskej republiky,  ktorou sa založil  nový inštitút kon-

troly, akým je Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky.

Tento úrad totiž prevzal  časť pôsobnosti upravenú v citova-

nom zákone  o štátnej kontrole. Ide  o kontrolu hospodárenia

s prostriedkami štátneho  rozpočtu a kontrolu  nakladania so

štátnym majetkom.

 

     Celková koncepcia  nového návrhu zákona  je orientovaná

len na výkon kontroly v  štátnej správe, pričom je jasne de-

finované postavenie a kontrolná pôsobnosť jednotlivých orgá-

nov kontroly. Návrh zákona zohľadňuje nové kompetencie, kto-

ré prislúchajú aj Úradu vlády Slovenskej republiky zo zákona

číslo 74/1995 Z. z., ktorým sa dopĺňa a mení zákon o organi-

zácii ministerstiev  a ostatných ústredných  orgánov štátnej

správy v Slovenskej republike. Ide najmä o tú skutočnosť, že

Úrad vlády  Slovenskej republiky sa  opätovne stal ústredným

orgánom  štátnej  správy  Slovenskej  republiky  na kontrolu

plnenia úloh  štátnej správy a  hospodárenia s prostriedkami

určenými na plnenie úloh  štátnej správy z hľadiska dodržia-

vania  zákonnosti, ako  aj ústredným  orgánom na vybavovanie

petícií,  sťažností, oznámení  a podnetov.  To sú  aktivity,

ktoré  vyžadujú  aj  patričné  personálne zabezpečenie Úradu

vlády Slovenskej  republiky, a teda i  patričné finančné za-

bezpečenie tohto ústredného orgánu štátnej správy.

 

     Cieľom nového  návrhu zákona o  kontrole štátnej správy

je  okrem vymedzenia  pôsobnosti už  spomínaného Úradu vlády

Slovenskej republiky  aj zakotvenie postavenia  a pôsobnosti

iných orgánov  štátnej správy v  oblasti vonkajšej kontroly,

ako i  vnútornej kontroly v štátnej  správe, ďalej definovať

a spresniť  základné  pravidlá  kontrolnej  činnosti  a  ich

uplatňovanie  aj ďalšími  orgánmi kontroly,  ak to  osobitné

predpisy neupravujú inak.

 

     Úrad vlády  Slovenskej republiky je  kontrolným orgánom

pre potreby vlády ako najvyššieho orgánu výkonnej moci. Pri-

jatím nového zákona sa vytvárajú základné predpoklady a pod-

mienky na vykonávanie objektívnej kontroly a následné získa-

nie spätných  informácií a poznatkov pre  činnosť vlády Slo-

venskej  republiky a  príslušné štátne  orgány. Táto  spätná

väzba  informácií, ako  i následná  kontrola vykonávaná iným

orgánom  ako ústredným  orgánom štátnej  správy je  významná

časť  kontroly, ktorá  v minulosti  po určité  obdobie u nás

v kontrolnom systéme absentovala, čo bolo nenáležité, neodô-

vodnené a nedobré.

 

     Obdobne sú v návrhu zákona zakotvené práva a povinnosti

pri vykonávaní  vonkajšej i vnútornej  kontroly v pôsobnosti

ministerstiev, ostatných ústredných  orgánov štátnej správy,

orgánov miestnej štátnej správy a ostatných štátnych orgánov

a organizácií, ktoré  vykonávajú štátnu správu.  Tým sú jed-

noznačne  charakterizované  základné  vzťahy  a  kompetencie

k ďalším orgánom  vykonávajúcim kontrolu iného  typu a podľa

iných právnych  predpisov. Ide tu napríklad  o Najvyšší kon-

trolný úrad  Slovenskej republiky, územné,  finančné, daňové

orgány a podobne.

 

     O  opodstatnenosti  koncepcie  návrhu  zákona svedčí aj

fakt, že v rámci medzirezortného pripomienkového konania ani

jeden z 25 účastníkov tohto konania, vrátane Generálnej pro-

kuratúry Slovenskej republiky a Najvyššieho kontrolného úra-

du  Slovenskej  republiky,  nenamietal  duplicitnú kontrolnú

pôsobnosť  orgánov kontroly  v zmysle  návrhu s  jestvujúcou

pôsobnosťou iných orgánov kontroly,  ktoré sa riadia osobit-

nými predpismi na samostatný  výkon štátnej správy, teda ne-

namietala sa neúčelnosť tejto kontroly.

 

     Keďže každodenný život, ale najmä kontrolná prax potvr-

dili, že jestvujúca právna  úprava - zákon Slovenskej národ-

nej rady číslo  418/1991 Zb. o štátnej kontrole  - už splnil

svoj účel v prechodnom období  pre oblasti, v ktorých neboli

vytvorené ďalšie kontrolné mechanizmy, nebolo by účelné rie-

šiť jestvujúci  stav jeho novelizáciou  alebo republikáciou.

Rozsiahlejšie zmeny,  doplnky, úpravy takmer  vo všetkých u-

stanoveniach  nedávajú záruky  na naplnenie  cieľa, ktorý sa

očakáva od  spracovaného nového zákona o  kontrole. Sme toho

názoru, že ucelený nový  zákon je oveľa funkčnejší. Prijatím

navrhovaného zákona  nevzniknú nové kontrolné  orgány, to by

som  veľmi rada  zdôraznila, a  zostane nedotknutá pôsobnosť

kontrolných orgánov pôsobiacich mimo výkonnej moci. Nezvýšia

sa ani požiadavky na štátny rozpočet pre ďalší orgán.

 

     V rámci prerokúvania návrhu zákona vo výboroch Národnej

rady Slovenskej republiky poslanci uplatnili niektoré pripo-

mienky, ktoré nepochybne podávali  so zámerom skvalitniť na-

vrhovaný zákon. Týkali sa  predovšetkým zvýraznenia a posil-

nenia  vnútornej  kontroly.  Okrem  týchto  pripomienok boli

vznesené  aj pripomienky  takého charakteru,  ako napríklad:

"Vláda pre  Úrad vlády Slovenskej  republiky žiada rozsiahle

právomoci. Načo je tento typ kontroly potrebný?" Vážení, te-

ória z právneho práva už  dávno aj v západnej Európe vybudo-

vala pavúka systému kontroly, kde kontrola vychádza z viace-

rých subjektov.  Ďalej: "Bolo by  dobré zriadiť Ministerstvo

kontroly Slovenskej republiky." Tak toto je úplne opačný ná-

zor. "Stačí nám ako kontrola Najvyšší kontrolný úrad Sloven-

skej republiky.  Máme správne súdnictvo  na preskúmanie roz-

hodnutí správneho orgánu a podobne."

 

     Ak by sa tieto  pripomienky znovu uplatnili, veľmi rada

na ne odpoviem a vysvetlím, v  čom je ich slabina. V skutoč-

nosti sa  takéto pripomienky zdajú byť  viac subjektívne ako

objektívne a  podľa môjho názoru sú  aj nesprávne. Treba mať

na zreteli, že Najvyšší  kontrolný úrad Slovenskej republiky

na rozdiel od Úradu  vlády Slovenskej republiky nekontroluje

plnenie  úloh štátnej  správy, ani  nekontroluje vybavovanie

petícií, sťažností, oznámení a  podnetov občanov. Čo sa týka

kontroly  hospodárenia s  prostriedkami určenými  na plnenie

úloh štátnej správy v  pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej re-

publiky,  bude sledovať  tento orgán  v rámci  výkonnej moci

- nezávisle  od kontroly  vykonávanej Ministerstvom financií

Slovenskej republiky  a Najvyšším kontrolným  úradom Sloven-

skej  republiky -  predovšetkým zákonnosť  pri plnení týchto

úloh. Takýto systém prelínania kontroly je v súlade s obdob-

nými dobre fungujúcimi systémami v zahraničí.

 

     Už v minulosti som v  parlamente vyjadrila názor, že je

výhodnejšie  mať prelínajúci  sa kontrolný  systém ako  taký

kontrolný systém,  kde ostávajú biele  miesta v spoločnosti,

nepokryté  kontrolným systémom.  Aj ďalšie  poznatky z praxe

potvrdzujú, že kontrolu plnenia úloh štátnej správy z vecné-

ho  hľadiska je  správne a  opodstatnené spájať  s kontrolou

hospodárenia s  prostriedkami štátneho rozpočtu  určenými na

plnenie týchto úloh.

 

     Vážený  pán  predsedajúci,

     vážené  panie poslankyne,

     vážení  páni  poslanci,

 

     chcem vyjadriť presvedčenie, že predložený návrh pocho-

píte ako dôležitý krok v záujme zdokonalenia kontrolnej čin-

nosti v štátnej správe Slovenskej republiky. Dobre fungujúca

štátna správa  je často výsledkom aj  dobre fungujúceho kon-

trolného systému. Prosím vás preto, vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci, aby ste podporili snahu vlády pri zdo-

konaľovaní kontrolného systému  Slovenskej republiky a osvo-

jili si vládny návrh zákona o kontrole štátnej správy.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  pani podpredsedníčke  vlády. Prosím spoločného

spravodajcu výborov predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej

republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti

pána poslanca Jozefa Reu, aby podal správu o výsledkoch pre-

rokovania vládneho  návrhu zákona vo  Výboroch Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený predseda Národnej rady,

     kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,

     vážení členovia vlády,

     milí hostia,

 

     dovoľte,  tak ako  som bol  vyzvaný pánom podpredsedom,

predsedajúcim tejto schôdze, aby som vám predniesol spoločnú

správu všetkých  výborov Národnej rady  Slovenskej republiky

okrem Mandátového a imunitného  výboru Národnej rady Sloven-

skej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu záko-

na  Národnej rady  Slovenskej republiky  o kontrole  štátnej

správy, tlač 271, spoločná správa je označená ako tlač 271a.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 607  z 30. októbra 1995  pridelil uvedený vládny návrh

zákona na prerokovanie v termíne do 1. decembra 1995 všetkým

výborom Národnej rady okrem  Mandátového a imunitného výboru

Národnej rady Slovenskej republiky.  Na podanie správy o vý-

sledku prerokovania tohto vládneho návrhu určil Výbor Národ-

nej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú sa-

mosprávu a národnosti.

 

     Výbory Národnej rady  Slovenskej republiky vládny návrh

zákona o kontrole štátnej správy prerokovali v dňoch 28. no-

vembra až 1. decembra 1995. S návrhom vyslovilo súhlas 5 vý-

borov Národnej rady Slovenskej republiky, a to Ústavnoprávny

výbor Národnej  rady, Výbor Národnej  rady pre pôdohospodár-

stvo,  Výbor Národnej  rady pre  financie, rozpočet  a menu,

Zahraničný  výbor Národnej  rady a  Výbor Národnej  rady pre

hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Výbor Národnej rady

Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu príro-

dy vyslovil  s návrhom nesúhlas.  Ostatné 4 výbory  Národnej

rady Slovenskej republiky neprijali k návrhu uznesenie podľa

§ 48 ods.  1 zákona Slovenskej  národnej rady číslo  44/1989

Zb. o  rokovacom poriadku Slovenskej  národnej rady v  znení

neskorších predpisov, pretože s  ním nevyslovila súhlas nad-

polovičná väčšina všetkých členov výboru.

 

     Dovoľte, vážené kolegyne, kolegovia,  aby som vám navr-

hol spôsob  hlasovania k bodom spoločnej  správy. Bodov spo-

ločnej správy máme celkove  16. Navrhujem, aby sme spoločne,

s odporučením prijať, hlasovali  o nasledujúcich bodoch: bod

1, bod 3,  bod 4, bod 5, bod  8, bod 9, bod 10,  bod 11, bod

12, bod 13, bod 14, bod 15 a napokon bod 16. To je s odporú-

čaním prijať v spoločnom hlasovaní. Teraz dám návrh spoločne

hlasovať a neodporúčam prijať bod 2,  bod 6 a napokon bod 7.

Myslím, že som uviedol všetky. Takýto je môj návrh na hlaso-

vanie.

 

     Ďakujem za pozornosť, pán  predsedajúci, z mojej strany

je to všetko.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu predsedovi výboru  a prosím ho, aby zaujal

miesto určené pre spravodajcu výborov.

 

     Panie  poslankyne,  páni   poslanci,  otváram  rozpravu

o dvanástom bode  programu. Do rozpravy  sú prihlásení dvaja

poslanci.  Ako prvý  vystúpi pán  poslanec Pacola  Miroslav.

Nech sa páči, predtým faktická poznámka - pán Vanko.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Ďakujem za slovo. Prosil by som spoločného spravodajcu,

aby vybral bod 2 na samostatné hlasovanie.

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Všetko, pán poslanec Vanko?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To sa nerobí faktickou poznámkou.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Musíte vystúpiť, keď dávate pozmeňovací návrh. Ďakujem.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Pacola.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená pani podpredsedníčka,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne a

     vážení kolegovia,

 

     budem veľmi stručný. V predmetnom vládnom návrhu zákona

Národnej rady Slovenskej republiky o kontrole štátnej správy

predkladám dva doplňovacie návrhy.

 

     V  § 5  navrhujem doterajší  text označiť  ako odsek  1

a doplniť o odseky 2 a 3 v nasledovnom znení:

 

     (2) Úrad vlády poskytne  na požiadanie Najvyššiemu kon-

trolnému  úradu  Slovenskej  republiky  informácie,  doklady

a vysvetlenia súvisiace s uplatňovaním jeho pôsobnosti.

 

     (3) Na požiadanie Najvyššieho kontrolného úradu Sloven-

skej republiky vykoná úrad vlády v rozsahu svojej pôsobnosti

kontrolu a Najvyššiemu kontrolnému úradu Slovenskej republi-

ky predloží výsledné materiály z tejto kontroly.

 

     Tento svoj  návrh odôvodňujem tým,  že doplnenie návrhu

o odseky 2 a 3 je v súlade s § 22 zákona číslo 39/1993 Z. z.

o Najvyššom  kontrolnom úrade  Slovenskej republiky,  kde sú

tomuto štátnemu orgánu dané konkrétne opatrenia aj vo vzťahu

k Úradu vlády Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Pacolovi.  Ďalej pán Roman Vav-

rík, nech sa páči.

 

Poslanec R. Vavrík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená pani podpredsedníčka vlády,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     predchádzajúcou novelou zákona číslo 347/1990 Zb. o or-

ganizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štát-

nej správy zo 17. apríla tohto roku tento parlament schválil

pôsobnosť úradu  vlády ako ústredného  orgánu štátnej správy

na  kontrolu  plnenia  úloh  štátnej  správy  a hospodárenia

s prostriedkami určenými na plnenie úloh štátnej správy, ako

aj vybavovanie petícií, sťažností,  oznámení a podnetov. Tým

bola schválená aj jeho širšia  pôsobnosť, akú mal Úrad vlády

Slovenskej republiky  po zrušení Ministerstva  kontroly Slo-

venskej republiky a  zriadení Najvyššieho kontrolného úradu,

na ktorý bola prenesená  pôsobnosť v oblasti kontroly hospo-

dárenia s  prostriedkami štátneho rozpočtu.  Novelou bol sú-

časne zmenený aj zákon číslo  418/1991 Zb. o štátnej kontro-

le, v ktorom okrem iného  bola Úradu vlády Slovenskej repub-

liky rozšírená  pôsobnosť aj vo  výkone kontroly do  oblasti

hospodárenia s prostriedkami určenými  na plnenie úloh štát-

nej správy  v celej rozpočtovej oblasti,  t. j. na minister-

stvá, ostatné ústredné orgány  štátnej správy, orgány miest-

nej štátnej správy a  nimi zriadené alebo založené právnické

osoby.

 

     Uvedenou novelou bolo riadenie vedúceho úradu vlády vy-

ňaté  z pôsobnosti  vlády Slovenskej  republiky, a  to treba

podčiarknuť, do priameho riadenia predsedu vlády. Z uvedené-

ho vyplýva, že úrad vlády má v súčasnosti pôsobnosť ako zru-

šené  ministerstvo kontroly  a patrí  do štruktúry ostatných

ústredných orgánov  štátnej správy, len s  tým rozdielom, že

tento ústredný orgán neriadi  vláda, ale jej predseda. Preto

neobstojí argumentácia,  ktorá je uvedená  v úvode dôvodovej

správy, že  spomínanou novelizáciou sa stal  úrad vlády kon-

trolným orgánom pre potreby vlády Slovenskej republiky.

 

     Hlavné dôvody, prečo sme  nesúhlasili s rozšírením kon-

trolnej pôsobnosti Úradu vlády  Slovenskej republiky a prečo

teraz  nesúhlasíme s  predloženým návrhom  zákona o kontrole

štátnej správy, opierame najmä o duplicitné pôsobenie Úradu

vlády Slovenskej republiky v  oblasti výkonu kontroly hospo-

dárenia  s  prostriedkami  na  plnenie  úloh  štátnej správy

a v  oblasti  kontroly  výkonu  štátnej  správy. Poukazujeme

najmä na duplicitu v kontrolnej pôsobnosti najmä s minister-

stvom financií a ním  riadenými správami finančnej kontroly,

ktoré zo  zákona číslo 254/1993 Z.  z. o územných finančných

orgánoch vykonávajú kontroly hospodárenia v štátnych rozpoč-

tových  a štátnych  príspevkových organizáciách,  vykonávajú

tiež kontroly  dotácií zo štátneho  rozpočtu obciam, občian-

skym a iným združeniam.

 

     Ďalším významným subjektom kontroly, nezávislým vo svo-

jej kontrolnej  činnosti, je Najvyšší  kontrolný úrad, ktorý

tiež kontroluje  hospodárenie s prostriedkami  štátneho roz-

počtu, hospodárenie  a nakladanie so štátnym  majetkom a po-

dobne.

 

     V  oblasti kontroly  plnenia úloh  štátnej správy treba

tiež  zdôrazniť,  že  jednou  z  hlavných úloh ministerstiev

a ústredných orgánov štátnej správy je kontrola výkonu štát-

nej správy na všetkých  stupňoch rozhodovania, vrátane obcí.

Preto výkon  tejto kontroly úradom vlády  je opätovne dupli-

citný s činnosťou ministerstiev a ostatných ústredných orgá-

nov a je neodôvodneným  zasahovaním do ich činnosti, nakoľko

úrad vlády  nemá pôsobnosť v nijakej  oblasti výkonu štátnej

správy.

 

     Zo zákona sa navrhuje vypustiť  súčasné znenie § 2, po-

dľa   ktorého  kontrole   nepodliehajú  rozhodnutia   vydané

v správnom  konaní, rozhodovaní  súdov, štátnych notárstiev,

orgánov  činných v  trestnom konaní,  prokuratúry a konania,

ktoré týmto rozhodnutiam predchádza. V osobitnej časti k § 2

ods. 2  predloženého  návrhu sa  dokonca  uvádza, že  orgány

kontroly sú oprávnené  kontrolovať realizáciu a dodržiavanie

právoplatného  rozhodnutia  zo  strany  tých,  ktorých práva

a právom  chránené záujmy  boli týmto  rozhodnutím dotknuté,

ako aj postup výkonu rozhodnutia. Takéto predstavy sú hrubým

zasahovaním do  výlučnej pôsobnosti orgánov  štátnej správy,

vymedzenej osobitnými predpismi v jednotlivých oblastiach.

 

     V neposlednom rade na zváženie zostáva účelnosť a najmä

hospodárnosť  budovania rozsiahleho  aparátu na  úrade vlády

pre výkon kontroly, ktorá je duplicitná a nadbytočná a ktorá

je len v súčasnom štádiu budovania tohto aparátu predstavuje

niekoľko  miliónov neefektívne  vynaložených prostriedkov zo

štátneho rozpočtu  a nepriaznivo sa  premietol aj do  návrhu

štátneho rozpočtu  na rok 1996, v  ktorom sa včera schválilo

niekoľkonásobné zvýšenie výdavkov pre úrad vlády.

 

 

     Z uvedených dôvodov preto nemôžeme súhlasiť so súčasnou

ani navrhovanou kontrolnou pôsobnosťou úradu vlády v oblasti

finančnej kontroly  a kontroly výkonu  štátnej správy, ktorá

je  dostatočne prekrytá  kompetentnými kontrolnými  orgánmi.

Preto poslanecký klub Demokratickej  únie odporúča, aby úrad

vlády nanajvýš odborne a metodicky riadil výkon kontroly vy-

konávaný jednotlivými článkami  kontrolného systému v pôsob-

nosti vlády Slovenskej republiky a koordinoval túto činnosť.

Ďalej odporúčame, aby metodicky usmerňoval vybavovanie petí-

cií,  sťažností, oznámení  a podnetov  a niektoré, smerujúce

napríklad proti ministrom a vedúcim ústredných orgánov štát-

nej správy, aj prešetroval  a vybavoval. Takýto návrh zákona

by sme boli ochotní podporiť. V takej predlohe, aký dnes dr-

žíme v rukách, poslanecký  klub Demokratickej únie bude hla-

sovať proti tomuto zákonu.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu Vavríkovi. Nech sa páči, pán poslanec Van-

ko.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     dovolil by  som si pár pripomienok,  poznámok alebo vy-

svetlení k niektorým bodom.  Prvá poznámka sa týka spoločnej

správy bodu  2, ktorý spoločný  spravodajca neodporučil pri-

jať. Vysvetlím, o čo ide v predmetnom bode, a potom vyslovím

svoj názor. § 2, je to  na strane 2 návrhu nového zákona, u-

pravuje pôsobenie  úradu vlády, teda  ktoré veci kontroluje.

V bode 2 má formuláciu:  "hospodárenie s prostriedkami urče-

nými  na plnenie  úloh štátnej  správy". Táto  formulácia je

chybná,  je  nepresná.  Legislatíva  upozorňovala, že takáto

formulácia už v určitom zákone  je, aby sme ju dodržali. Na-

priek  tomu si  dovolím odporúčať  inú formuláciu,  ktorá je

presná. Tá  formulácia znie: "hospodárenie s  majetkom a fi-

nančnými  prostriedkami  určenými  na  plnenie  úloh štátnej

správy".

 

     Z akého dôvodu to odporúčam? Je potrebné, aby kontrolný

orgán úradu vlády kontroloval  nielen hospodárenie s finanč-

nými prostriedkami  pri plnení úloh  štátnej správy, ale  aj

s majetkom. Z praxe vieme,  že je veľa-veľa štátnych organi-

zácií, ktoré  nehospodárne nakladajú s  majetkom, ktorý majú

zverený - sú to najmä zmluvy o prenájme a ďalšie rôzne akti-

vity. Aspoň  jeden konkrétny prípad:  Jeden okresný úrad  má

svoju vlastnú budovu, ale nesídli  v tej budove, túto prena-

jíma,  sídli v  inej budove,  ktorej platí  nájomné vo výške

niekoľko miliónov korún. Z toho vidíte, aspoň z toho jedného

prípadu, že nie je nakladanie  s majetkom, ktorý bol zverený

štátnym orgánom, všade hospodárne a odôvodnené. Preto by som

dal do pozornosti pánom poslancom túto formuláciu, ktorú som

uviedol, a odporúčal ju na schválenie, teda na prijatie.

 

     Druhá pripomienka. Chcel by som upozorniť na jednu sku-

točnosť,  ktorá sa  v kontrole  vždy prejavuje.  Je potrebné

a zvlášť v tom štáte,  ktorý má transformáciu národného hos-

podárstva,  do určitej  miery aj  transformáciu spoločnosti,

jej vzťahov, aby sa  vytvorili dostatočne a efektívne fungu-

júce kontrolné orgány. Máme v našom štáte už niektoré orgány

vytvorené, ale chýba práve tento orgán, ktorý je, budem pou-

žívať  inú  terminológiu,  ktorý  je  na prierezovú kontrolu

iných ministerstiev alebo iných orgánov štátnej správy. Táto

prierezová kontrola je len  čiastočne pokrytá, napríklad mi-

nisterstvom financií. To znamená, že ak zavedieme tento stu-

peň alebo túto úroveň kontroly, budeme mať kontrolu vytvore-

nú komplexne  na všetkých úrovniach, ktoré  sa požadujú. Pre

istotu ich  zhrniem: Jedna je úroveň  rezortnej kontroly, to

znamená, že  príslušné napríklad  ministerstvo má  vytvorený

kontrolný  orgán a  všetky svoje  podriadené alebo kontrolou

určené orgány kontroluje.

 

     Ďalšia úroveň je Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej re-

publiky, ale  aby ste pochopili, že  Najvyšší kontrolný úrad

nemôže vykonávať  obyčajnú bežnú kontrolu,  tak vám dám  len

jednu časť, jednu sekciu Najvyššieho kontrolného úradu, a to

je sekcia,  myslím, verejnej spotreby,  alebo tak nejako  sa

volá. Sem patria ministerstvá:  ministerstvo práce a sociál-

nych  vecí, ministerstvo  školstva, ministerstvo zdravotníc-

tva, Slovenská akadémia, myslím, ešte niektoré. Na túto kon-

trolu  má Najvyšší  kontrolný úrad  18 ľudí  (je to posledné

číslo, ktoré som vedel). Je to  približne 18 ľudí a v oblas-

ti, kde túto kontrolu  má vykonávať Najvyšší kontrolný úrad,

je niekoľko tisíc subjektov, ktoré by mali byť kontrolované.

 

     Z toho vidíte,  že ak by sa vypočítalo,  za koľko rokov

môže Najvyšší kontrolný úrad vykonať kontrolu všetkých tých-

to subjektov, príde k číslu,  že je to minimálne sedem, osem

rokov alebo aj nad desať  rokov. Takže z tejto oblasti nemô-

žeme očakávať, že by Najvyšší kontrolný úrad  chodil a robil

po týchto všetkých subjektoch kontrolu. Je to vylúčené. Ešte

raz zhrniem túto druhú poznámku: Je potrebné, aby aj Sloven-

ská republika mala skompletizovanú kontrolu, to znamená ver-

tikálne - rezortne, to je Najvyšší kontrolný úrad, a priere-

zovú kontrolu, ktorú môže zabezpečovať, alebo ktorú aj podľa

tohto zákona bude zabezpečovať  kontrolný orgán úradu vlády.

Tým by bolo prekrytie.

 

     Tretia poznámka,  a prosím vás,  aby ste ju  zobrali do

úvahy. Vytvárame si rôzne  napríklad  aj  kontrolné  orgány,

nechcem ich vymenúvať, je ich dosť. Ale už menej sa zaoberá-

me inou stránkou - do akej miery tieto orgány sú účinné ale-

bo efektívne. Zdôrazňujem, môžeme mať vytvorený aj mimoriad-

ne  rozsiahly určitý  orgán. Ak  má nízku  efektívnosť alebo

účinnosť systémov, potom výsledok kontroly je malý. Účinnosť

a efektívnosť systému  kontroly je veľmi  dôležitá. A tu  sa

nám ponúka práve jedna možnosť a na tú chcem upozorniť - bez

toho, že by štát prijal  čo len jedného ďalšieho kontrolóra,

bez toho,  že by len jednu  kontrolu vynaložil naviac. Týmto

spôsobom sa zvýši účinnosť  a efektívnosť kontrolného systé-

mu. Toto je mimoriadne závažné. Prečo? Vysvetlím to.

 

     Ak bude  pôsobiť len rezortná  kontrola, vtedy kontrola

môže prehliadnuť, alebo môže voľnejšie pristupovať k niekto-

rým skutočnostiam. Kontrolované subjekty  sú si vedomé toho,

že Najvyšší  kontrolný úrad takmer  nemá šancu sa  dostať do

terénu, do malých organizácií. To  znamená, že môžu aj poru-

šovať určité  ustanovenia s narábaným  majetkom a finančnými

prostriedkami týchto orgánov. Ale  aj tento kontrolovaný or-

gán vie, že existuje ešte  ďalšia kontrola, to je tá priere-

zová kontrola úradu vlády, v tom momente zvýši účinnosť svo-

jej práce alebo presnosť svojej  práce a kontrola je dôsled-

nejšia.

 

     Uvediem vám jeden konkrétny  príklad, ktorý sme si ove-

rili. Na Okresnej školskej  správe v Považskej Bystrici bola

rezortná  kontrola z  ministerstva školstva,  ktorá po dvoch

alebo troch  týždňoch odišla bez  nejakého nálezu alebo  bez

kontrolného zistenia.  Potom tam poslal  svoju kontrolu Naj-

vyšší kontrolný orgán, okamžite sa vrátila aj kontrola z mi-

nisterstva školstva a zrazu už aj táto kontrola našla nejaké

chybné narábania s prostriedkami štátu - a Najvyšší kontrol-

ný  úrad  z  tohto  zistenia  podal  podnet  orgánom  činným

v trestnom konaní, išlo o  manipulácie s niekoľkými miliónmi

korún. To je konkrétny príklad, ktorý sa už stal. Obdobne sa

správajú kontrolóri,  ale nielen kontrolóri  rezortných kon-

trolných orgánov, ale aj Najvyššieho kontrolného úradu alebo

úradu vlády.  Lebo ak vie rezortný  kontrolór, že na určitom

inštitúte  bola kontrola  trebárs z  Najvyššieho kontrolného

úradu  alebo z  úradu vlády,  kontrolór sa  veľmi snaží, aby

zistil, že táto kontrola sa  pomýlila. To znamená, že všetky

tri bloky  kontrolných systémov budú vzájomne  na seba dávať

pozor, a toto je ten výsledok, ktorý si ešte raz dovolím zo-

pakovať: Bez toho, že by štát prijal čo len jedného ďalšieho

kontrolóra, alebo čo len jednu korunu dal do kontroly, zvýši

sa  v  podstatnej,  viditeľnej,  evidentnej  miere  účinnosť

a efektívnosť kontroly.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Vankovi.  Už nemám písomné pri-

hlášky do rozpravy. Hlási sa  ešte niekto? Pán poslanec Hru-

šovský, nech sa páči. Faktickú  poznámku má pán poslanec Ro-

man Kováč, nech sa páči.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Ďakujem pekne. Chcel by  som reagovať na predchádzajúce

vystúpenie pána  poslanca, ktorý zdôvodňoval  potrebu akejsi

skríženej kontroly a tým dosahovať vyššiu účinnosť kontroly.

V tejto  súvislosti dovoľte  otázku. Pochopiteľne, nepredpo-

kladám, že sa to stane často, ale môže sa stať, že kontrolný

orgán Najvyššieho kontrolného úradu  a kontrolný orgán úradu

vlády,  ktorí budú  kontrolovať  tú  istú vec,  pretože majú

skríženú kompetenciu, dôjdu k rozdielnym stanoviskám. Preto-

že tento zákon nehovorí nič o istom hierarchickom usporiada-

ní kontrol,  domnievam sa, že  tu môže vzniknúť  istý kompe-

tenčný spor.  Lebo ktoré stanovisko potom  bude správne, keď

sa bude kontrolovať tá istá vec, a to vyplýva z § 2 ods. b),

to znamená hospodárenie s finančnými prostriedkami, ktoré má

robiť aj  Najvyšší kontrolný úrad?  Myslím, že práve  tomuto

systému kontroly chýba  určité hierarchické usporiadanie, že

by  možno stálo  za úvahu,  aby mal  Najvyšší kontrolný úrad

možnosť preskúmavať - v prípade podania sťažnosti alebo roz-

dielneho stanoviska - aby bol určený ten, kto má rozhodujúce

slovo.  Takže  v  záujme  predchádzania kompetenčných sporov

alebo  v záujme  zlepšenia kontroly  by takéto  hierarchické

usporiadanie bolo na mieste.

 

     V opačnom prípade by som poprosil pani podpredsedníčku,

aby mi odpovedala na otázku,  čo sa stane v prípade rozdiel-

nych stanovísk kontrolného odboru  úradu vlády a Najvyššieho

kontrolného úradu, ak budú kontrolovať ten istý proces alebo

tú istú vec. Kto z nich bude mať pravdu?

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Kunc.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Ja by som rád vystúpil v rozprave, pán podpredseda.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno, ďakujem. Pán poslanec Vanko, nech sa páči.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Pri praktickom pôsobení kontroly  môže dôjsť k rozdiel-

nym stanoviskám,  ale každý tento orgán  kontroly má iný po-

stup  riešenia. Najvyšší  kontrolný úrad  má určité postupy,

ktorými svoj záver alebo výsledok dáva do praxe - informácia

pre zriaďovateľa, vlády, prijaté opatrenia. Ak ide o poruše-

nie finančnej disciplíny vážnejšieho charakteru - postúpenie

záležitosti orgánom činným v trestnom konaní.

     Takisto rezortné kontrolné orgány majú určité kompeten-

cie, postupy,  sú to hlavne postupy  v správnom konaní, teda

máme prijaté zákonné opatrenia, ktorými sa rieši. Jediná ob-

lasť, ktorú poznám, kde dochádzalo  k iným názorom (v účtov-

níctve to  ani nebýva také časté),  bola hospodárnosť použi-

tia, napríklad  hospodárnosť s nakladaním  majetku alebo fi-

nančnými  prostriedkami a  podobne. Tam  môže dôjsť  v tomto

prípade k rozdielnemu názoru. Napríklad rezortná kontrola by

ešte mohla do určitej  miery niečo tolerovať (také prechodné

obdobie) a trebárs Najvyšší kontrolný úrad  môže zaujať sta-

novisko, že už to bolo nehospodárne nakladanie. Ale tiež má-

me normálne  zákonné postupy, ktorými sa  to rieši. Z praxe,

ktorú mám, by som neodporúčal nadradenosť (alebo niečo také)

kontrolných orgánov, terajšie  zákonné ustanovenie a postupy

riešia problematiku.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Hrušovský.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     kolegyne, kolegovia,

 

     predloženým  návrhom zákona  o kontrole štátnej správy,

tlač číslo 271, sa navrhovateľ pokúša upraviť výkon kontroly

v štátnej  správe a  súčasne navrhuje  zrušiť nateraz platnú

právnu úpravu  zákona číslo 418/1991 Zb.  o štátnej kontrole

a článok III zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo

74/1995 Z. z., ktorým sa  mení a dopĺňa zákon Slovenskej ná-

rodnej rady  číslo 347/1990 Zb.  o organizácii ministerstiev

a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej re-

publiky.

 

     Ďalej sa navrhuje  vypustiť povinnosť predkladať Národ-

nej rade  Slovenskej republiky a  jej orgánom na  požiadanie

správy o poznatkoch kontrolnej  činnosti, tak ako bolo dote-

raz uvedené v  § 8 zákona číslo 418/1991  Zb., hoci táto po-

vinnosť zostáva i naďalej zachovaná v rokovacom poriadku Ná-

rodnej rady v § 32 písm. f) zákona číslo 44/1989 Zb. Taktiež

sa vypúšťa negatívne vymedzenie pôsobnosti kontrolných orgá-

nov vo  vzťahu k súdom  a prokuratúre, resp.  orgánom činným

v trestnom konaní.  V návrhu zákona  uvedené negatívne vyme-

dzenie v  § 2 ods. 2  sa vzťahuje iba na  rozhodnutia vydané

v štátnej správe.

 

     Navrhovateľ sa  zaoberá i pojmovými  otázkami kontroly,

čo  sa však  plne nepodarilo,  pretože normatívne  sa venuje

vnútornej kontrole a pojem  vonkajšej kontroly pojmove nevy-

svetľuje. Napokon v § 7 ods. 4 návrhu je upravená pôsobnosť,

ktorá  nevyhnutne patrí  orgánom vonkajšej  kontroly. Vcelku

v § 7  sú zmiešané otázky vnútornej  kontroly vo vnútri kon-

trolného orgánu  a smerom navonok. Podľa  návrhu zákona bude

ako ústredný orgán štátnej  správy Úrad vlády Slovenskej re-

publiky kontrolovať plnenie  úloh štátnej správy, hospodáre-

nie týchto subjektov so  štátnymi peniazmi a vybavovanie pe-

tícií,  sťažností a  podnetov. Tieto  skutočnosti bude  úrad

vlády  kontrolovať  na  ministerstvách,  ale  i  na orgánoch

miestnej štátnej správy v mestách  a obciach, ale len v prí-

padoch nakladania so štátnym majetkom a peniazmi z rozpočtu,

napríklad s  dotáciami alebo s rezervou  vlády. Tento rozsah

je vzhľadom na proklamovanú  snahu vlády decentralizovať vý-

kon štátnej  správy smerom k  občanovi prekvapujúci. Dvojná-

sobne však  preto, že vládnym  kontrolórom bude opäť  štátny

úrad.

 

     Zákon chce navyše dosiahnuť  ešte jeden nezvyčajný cieľ

- dostať úrad  vlády do mimoriadneho, dalo  by sa povedať až

nadradeného  postavenia  nad  ostatné  ústredné orgány, teda

najmä ministerstvá.  Treba pripomenúť, že  takáto hierarchia

kontrolného mechanizmu  už na Slovensku  existovala, bolo to

však za čias iného režimu.  Túto snahu možno najviac vytušiť

z navrhovanej kontroly plnenia úloh štátnej správy. Aké úlo-

hy a koho chce úrad  vlády v tomto zmysle kontrolovať? Nebo-

daj ide o jednotlivé ministerstvá? Vláda je predsa kolektív-

nym orgánom, úrad vlády jej má poskytovať len zázemie na ko-

ordináciu napríklad legislatívy, aby si viaceré predpisy ne-

odporovali v  praxi. Ináč je  každé ministerstvo, a  zostáva

veriť,  že aj  minister, samostatným  prvkom výkonnej  moci.

V tomto zmysle sa zodpovedá  parlamentu, ktorý ho za neplne-

nie úloh môže odvolať.

 

     Rovnako mylne vyznieva aj kontrola úradu vlády v súvis-

losti  s hospodárením  - štátnych  financií. Táto  oblasť aj

v zahraničí podlieha  kontrole, ale nie  z úradu vlády,  ale

inštitúcie z  poverenia parlamentu. Mechanizmus  je v každej

krajine  odlišný, nakoľko  sa vytváral  dlhšie obdobie,  ale

možno zjednodušene povedať,  že hospodárnosť štátnych peňazí

zväčša kontroluje napríklad finančný  alebo účtovný dvor, na

čele  ktorého stojí  nezávislý predseda  zvolený parlamentom

a ten každý rok informuje nie vládu, ale poslancov, ako vlá-

da a ministerstvá použili štátom vyčlenené financie. V našom

prípade túto úlohu plní Najvyšší kontrolný úrad.

 

     Navrhnutá pôsobnosť  úradu vlády je  však asi najnebez-

pečnejšia v tom, že má dosah nielen na štátnu správu, ale aj

na štátom  poskytnuté  peniaze  pre  obce a mestá.  Za týmto

ustanovením treba  vidieť možné ohrozenie nezávislosti samo-

správy, keďže je všeobecne  známa ich finančná zraniteľnosť.

Je asi len otázkou času, ako a kde úrad vlády na základe no-

vého zákona začne kontrolovať  starostov či primátorov, a už

dnes je možno jasné,  na základe ich politického zafarbenia,

v ktorých mestách a obciach sa kontrola začne. Je až zaráža-

júce, aké  povýšenectvo v tejto  časti prejavila vláda,  keď

vlastne privlastnením si takejto kontroly obcí a miest odsu-

nula na  druhú koľaj ich  samosprávne orgány, ktoré  doteraz

nielen samy rozhodovali o účelnom využití financií, ale kon-

trolovali ak samotnú realizáciu peňažných tokov.

 

     Tretia oblasť - kontrola  vybavovania sťažností a petí-

cií - tiež  nie je tradičná. Ak občan  alebo iný subjekt nie

je spokojný  s rozhodnutím ministerstva,  má možnosť obrátiť

sa na správny súd. U nás zatiaľ tento druh súdov neexistuje,

a ako sa zdá aj z navrhovaného zákona, ani tak skoro existo-

vať nebude.  Vytvorenie samostatného správneho  súdnictva by

totiž definitívne odobralo šancu  štátu zasahovať do rozhod-

nutí  napríklad  ministerstiev  či  orgánov miestnej štátnej

správy. O tom, či boli  kvalifikované a správne, by rozhodo-

val nezávislý  sudca, a nie  vláda, ktorá nešikovného  mini-

sterského úradníka platí, a teda ho logicky bude aj chrániť.

Ak  slovenská vláda  pripravuje nové  územnosprávne členenie

a nový systém štátnej správy, a nehovorí o správnych súdoch,

nemožno uveriť jej rečiam o decentralizácii.

 

     Preto by si navrhovaný zákon  mali dobre prečítať v pr-

vom rade  starostovia a primátori obcí,  aby pochopili pravý

zmysel  a  podstatu  chystanej  rekonštrukcie štátnej správy

a samosprávy. Rovnako môže byť návrh zákona zaujímavým číta-

ním aj pre politických pozorovateľov, ktorí by chceli vedieť

niečo viac  o tom, ako  sa dá nenápadne  koncentrovať štátna

moc hoci aj  v jednej nenápadnej budove a  na základe zákona

za veľké peniaze upevňovať štátna byrokracia.

 

     Vážené kolegyne,  kolegovia, na základe  týchto skutoč-

ností neodporúčam hlasovať za  predložený návrh zákona a po-

slanecký klub KDH nepodporí tento návrh zákona.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  pánu poslancovi.  Nech sa  páči, pán  poslanec

Kunc. Pán poslanec Vanko - faktická poznámka.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Ďakujem za slovo.  Už sme si trochu zvykli,  že keď vy-

stupuje opozičný poslanec, väčšinou nás, nechcem povedať tak

vulgárne, že straší, ale vždy predstavuje, čo všetko sa sta-

ne zlého, katastrofálneho a neviem akého, keď sa prijme ten-

to zákon alebo novela zákona. Ja by som si pánu predrečníko-

vi dovolil  len v jednej oblasti  poukázať na jeho nesprávne

vývody - to je kontrola  samosprávnych orgánov. Je to úplne,

úplne vedľa.

 

     Štát aj  za terajšej situácie,  napríklad Najvyšší kon-

trolný  úrad,  má  možnosť kontrolovať  finančné prostriedky

štátu, ktoré boli dané  samosprávnym orgánom alebo aj fyzic-

kým a právnickým  osobám, teda už bežne v  systéme táto kon-

trola je. A v súvislosti  so samosprávou by som chcel pouká-

zať na jednu vec. Keď sa ešte teoreticky pripravoval a potom

prakticky zabiehal Najvyšší kontrolný úrad, konzultovali sme

aj so  zahraničnými expertmi naše  pôsobenie, pôsobenie kon-

trolných orgánov, a všade nám jednoznačne povedali, že v tej

oblasti, ktorá  nebude kontrolou pokrytá, bude  chaos. A nám

sa práve čudovali, že nemáme ešte dostatočný počet kontroló-

rov, aby sme finančné prostriedky štátu, ktoré boli dané ako

účelové  prostriedky samosprávam,  mohli aspoň  v minimálnej

miere kontrolovať. Takže obava z toho, že ak sa vytvorí ten-

to orgán, bude činnosť samosprávy kontrolovaná, ovplyvňovaná

alebo obmedzovaná, je úplne nezmyselná.

 

     Ďakujem.

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán poslanec Hrušovský.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ďakujem  pekne. Na  poznámku pána  kolegu Vanka  by som

chcel povedať len toľko, že vo svojom vystúpení som sa práve

snažil vyzdvihnúť Najvyšší kontrolný  úrad ako jediný, ktorý

je  parlamentom vytvorený  a ktorý  má právo  kontrolovať aj

prípadne  obce. Ja  som nespochybňoval  právomoc Najvyššieho

kontrolného  úradu, ja  som sa  tu práve  snažil poukázať na

vytváranie štátnej  byrokracie v oblasti  kontroly zo strany

úradu vlády.  A pokiaľ by  sme mali byť  už dôslední, to  by

mohlo byť  predmetom teoreticko-právnej diskusie,  pokiaľ si

zoberiete článok 71 ústavy, tak je  uvedené v ods. 2, že vý-

kon štátnej správy prenesený na obec zákonom riadi a kontro-

luje vláda, vážení, nie úrad vlády. Takže tu sa treba zamys-

lieť aj pojmovo nad terminológiou,  ktorá sa použila v pred-

loženom návrhu zákona.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Vanko.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Prepáčte, že  opäť vystupujem. Pánu  poslancovi Hrušov-

skému  ešte raz  zdôrazním a  zopakujem, že  zvlášť v štáte,

ktorý prechádza transformáciou hospodárstva,  transformáciou

spoločnosti, je  bezpodmienečne  nutné, aby  boli  vytvorené

kontrolné orgány, také kontrolné orgány, ktoré by boli účin-

né a  efektívne. Ak to  štát nestihne vytvoriť,  zanedbá to,

nárast trestnej činnosti je taký enormný, že potom treba mi-

moriadne veľa prostriedkov vynakladať, aby sa tento stav od-

stránil.  Analogicky by  sme mohli  poukázať na  kriminalitu

a ďalšie oblasti.  Ja by som  poukázal len na  jednu oblasť.

Predsa  zo  štatistík  vieme,  že  nám  narástla hospodárska

trestná činnosť.  Vy sa domnievate, že  v štátnych organizá-

ciách nie je?  Ak bude táto kontrola, tak  ako som vysvetľo-

val, alebo ako som mal svoju poznámku k účinnosti a efektív-

nosti, som  hlboko presvedčený, že sa  zníži. Nebudú môcť si

dovoliť niektoré orgány štátu,  hlavne malé organizácie, aby

sa správali tak, že ku mne  kontrola môže prísť raz za 5 ro-

kov, 10 rokov, ak vôbec príde. Chcem poukázať, že je potreb-

né  dobudovať komplexný  systém pre  túto oblasť.  Komplexný

systém kontroly.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán poslanec Kunc, nech sa páči.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená pani podpredsedníčka vlády,

     milé kolegyne poslankyne,

     vážení kolegovia poslanci,

 

     Paragraf 7 je ťažiskovým ustanovením navrhovaného záko-

na, a to v prvej časti,  vzhľadom na to, že definuje funkčný

systém utváraného spôsobu plnenia úloh štátnej správy. Práve

v tejto  súvislosti som  sa dlhšie  zamýšľal nad  definíciou

systému vyslovenou  v odseku 2  tohto paragrafu a  nemal som

utvorený názor ešte ani vtedy,  keď sme návrh vo výbore pre-

rokúvali.

 

 

     Dovoľte mi teraz, keď názor mám, aby som vyslovil také-

to stanovisko a z neho vyplývajúci pozmeňovací návrh. Ide mi

hlavne o to, že objektom kontroly nie je štát a plnenie jeho

úloh, ale  orgány štátnej správy a  plnenie im pririeknutých

tých úloh v štátnej správe,  ktorými sa zúčastňujú na fungo-

vaní štátu ako takého a  na plnení jeho funkcií. Preto navr-

hujem zmeniť znenie odseku 2 § 7 nasledujúco: "Vnútorná kon-

trola v štátnej správe predstavuje systém kontrolujúci plne-

nie úloh orgánov štátnej správy a jej funkčnosti na všetkých

stupňoch  riadenia." Som presvedčený o  tom, že  toto znenie

vhodne  vystihuje reálne  možnosti, iracionálnosť  pôsobenia

vnútornej kontroly v štátnej správe a v praxi umožní náleži-

tú účinnosť i osožnosť tohto ustanovenia. Prosím preto o je-

ho podporu.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu  poslancovi Kuncovi. Hlási  sa ešte niekto

do rozpravy? Faktická poznámka - pán poslanec Miklušičák.

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Vážená národná rada, chcem len požiadať, aby sa zo spo-

ločného  hlasovania  vyňal  bod  6  na samostatné hlasovanie

a taktiež body 9, 12 a 15, pretože si myslím, že v predlože-

nom návrhu výraz "pribraté osoby" je správny. Prizvať si sí-

ce  môžeme niekoho,  ale ten  nemusí prísť,  ale pribratý je

jednoznačne ten, ktorý je s nami, spisovne je to správny vý-

raz.  Preto navrhujem  body 9,  12 a  15 vyňať zo spoločného

hlasovania a o tých sa potom môže hlasovať naraz.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Chcela by som položiť dve otázky.

 

     Vážená pani  podpredsedníčka, chcela by  som sa spýtať,

či vláda neuvažuje nad tým, aby vydala novú vyhlášku namies-

to vyhlášky 150 z roku 1958,  pretože podľa nej sa síce ešte

dnes robí, ale skutočne je veľmi  stará a bolo by dobré rea-

govať na  nové právne normy,  ktoré sú v  tejto republike po

roku 1989. A chcem sa spýtať k  strane 14 v § 13 ods. 4: "Ak

sú  proti kontrolným  zisteniam podané  námietky, pracovníci

kontroly vypracujú  dodatok k protokolu alebo  záznam o kon-

trole." Mám tu  len jednu otázku, vzhľadom na  to, že v ods.

6 sa  pripúšťa,  že  je  možné  podať  aj námietku k záznamu

o kontrole,  teda kde  sa môže  pracovníkovi vytknúť  určitá

chyba  v postupe,  v metodike  prerokúvania sťažností,  môže

k tomu mať pripomienky aj on, ak je presvedčený, že postupo-

val správne. Tak sa chcem spýtať, či v ods. 4 v treťom riad-

ku by  nemal ten text znieť  ináč, a to tak,  že by tam bolo

napísané:  vypracujú  dodatok  k  protokolu  alebo k záznamu

o kontrole".

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Lazarová.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Pán podpredseda,  ja som len  chcela oznámiť, že  budem

hlasovať náhradnou kartou číslo 4.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Nech sa  páči, pán  poslanec Rea  sa hlási do

rozpravy.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

     kolegyne, kolegovia,

     milí hostia,

 

     dovoľte mi, aby som aj  ja v krátkosti vystúpil k pred-

metnému  návrhu zákona.  Predložený návrh  zákona o kontrole

štátnej  správy  má  nahradiť  doteraz  platný  zákon  číslo

418/1991 Zb.  o štátnej kontrole, ktorý  bol prijatý ešte za

existencie federálneho štátu. Vzhľadom  na to, že počas pre-

rokovania tohto vládneho návrhu  zákona zazneli viaceré kon-

troverzné stanoviská, dovolím si uviesť k predmetu nášho ro-

kovania niekoľko poznámok.

 

     Kontrolnú právomoc Úradu vlády Slovenskej republiky sme

založili prijatím zákona Národnej rady číslo 74 zo 6. apríla

tohto roku, ktorým sa mení  a dopĺňa zákon Slovenskej národ-

nej  rady  číslo  347/1990  Zb.  o organizácii ministerstiev

a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej re-

publiky v  znení neskorších predpisov.  V článku XIII  tohto

zákona  sme stanovili,  že Úrad  vlády Slovenskej  republiky

kontroluje  plnenie  úloh   štátnej  správy  a  hospodárenie

s prostriedkami  určenými  na  plnenie  úloh  štátnej správy

a kontroluje  aj vybavenie  petícií, kontroluje aj vybavenie

sťažností, oznámení a kontroluje aj vybavenie podnetov.

 

     Predložený návrh plne rešpektuje zverené právomoci Úra-

du vlády Slovenskej republiky  a v žiadnom svojom ustanovení

neprekračuje stanovený rámec vlastnej pôsobnosti. Reaguje na

vznik samostatnej Slovenskej republiky a predstavuje výrazné

zjednodušenie  doteraz platného  zákona o  štátnej kontrole.

Presnejšie stanovuje právomoci a povinnosti tzv. iných orgá-

nov  štátnej  správy,  najmä  v  oblasti vnútornej kontroly,

a ich organizačné začlenenie.  Dopracováva základné pravidlá

kontrolnej činnosti,  mám na mysli  predovšetkým otázky uza-

tvárania výsledkov kontroly, podávania a overovania námietok

kontrolovaných subjektov proti zisteniam kontrolných pracov-

níkov a podobne.

 

     Predkladaný  návrh  zákona  je  liberálnejší  v tom, že

oproti pôvodnému  zákonu neuvažuje s  pokutou organizácie až

do výšky 1 milióna Sk,  ktorú bolo možné uložiť organizáciám

za porušenie právnej zodpovednosti. Ostala tam iba poriadko-

vá  pokuta,  ktorú  možno  uložiť pracovníkom kontrolovaného

subjektu za marenie výkonu kontroly, za neposkytnutie súčin-

nosti alebo za nepredkladanie podkladov na kontrolu v čiast-

ke od 500 Sk do 10 000  Sk. Teda v tej istej čiastke, ako ju

uplatňuje súčasný zákon o kontrole. Len pri ďalšom nesplnení

povinností možno uložiť pokutu aj opakovane, najviac však do

výšky 20 000 Sk. Treba  poznamenať, že poriadkové pokuty po-

užívajú aj iné  kontrolné orgány, takže nie je  to nič neob-

vyklé.

 

     Ďalej sa objavovali  námietky o neúmernosti kontrolných

právomocí a o údajnej kolízii právomocí s Najvyšším kontrol-

ným úradom. K tomuto môžem uviesť len toľko, že za súčasného

stavu  transformácie štátneho  majetku, nedostatkov legisla-

tívnych  predpisov, svojvoľného  a nehospodárneho používania

prostriedkov štátneho rozpočtu,  podozrení z korupcie, podo-

zrení  z colných  priestupkov, podozrení  z daňových únikov,

niekedy aj ľahostajnosti vo  vybavovaní potrieb občanov nie-

ktorými  pracovníkmi  štátnej  správy,  je  nanajvýš správne

a taktiež  aj nanajvýš  potrebné, aby  vláda mala  kontrolný

útvar, ktorý by pre jej  potreby, ale aj pre potreby jednot-

livých  členov  vlády,  podal  spätné, nestranné, objektívne

kontrolné informácie.  Takáto kontrola je  aktuálna obzvlášť

vtedy, ak  ide o previerky spoločných  úloh viacerých minis-

terstiev, čo  nemôže kontrolovať útvar  kontroly iba jedného

ministerstva.

 

     Kontrola vlády je  zdôvodnená tiež zodpovednosťou vlády

pred  parlamentom za  hospodárenie s  prostriedkami štátneho

rozpočtu  podľa zákona  o rozpočtových  pravidlách a výkonom

štátnej správy podľa zákona 472/1990 Zb. Tiež je  zjavné, že

Najvyšší kontrolný úrad na rozdiel od Úradu vlády Slovenskej

republiky nekontroluje plnenie úloh  štátnej správy a nekon-

troluje vybavovanie petícií, sťažností, oznámení a podnetov.

Spoločná kompetencia je v kontrole hospodárenia s prostried-

kami štátneho rozpočtu,  ktorá je skôr na osoh  ako na škodu

veci. Úrad vlády ich kontroluje iba v štátnej správe. Ak zo-

berieme do úvahy,  že v republike je viac  ako 10 tisíc sub-

jektov, ktorým sú pridelené  prostriedky zo štátneho rozpoč-

tu, ale  aj to, že Najvyšší  kontrolný úrad ako novoutvorený

kontrolný orgán je poznačený budovaním vlastnej organizačnej

štruktúry, personálnymi  zmenami, je tu  práce pre kontrolné

orgány nadmieru.

 

     Ani tvrdenia o nových  kontrolných právomociach na kon-

trolu obcí  nie sú správne.  Úrad vlády podľa  návrhu zákona

o kontrole v  štátnej správe môže  kontrolovať obce len  pri

plnení prenesených  úloh štátnej správy,  čo mu umožňuje  aj

súčasný platný zákon číslo 418/1991 Zb. a už spomínaný zákon

Národnej  rady  číslo  74  o  organizácii ústredných orgánov

a ministerstiev. Tu  by som skutočne dal  do pozornosti pánu

poslancovi  Hrušovskému,  že  hrubo  zaviedol  Národnú  radu

a hrubo zaviedol aj návodom, že by si to mali prečítať hlav-

ne starostovia. Starostovi nepatrí ani v samospráve naklada-

nie s finančnými prostriedkami  vôbec, ale patrí to zastupi-

teľstvu. Tak aby sme tu aj  tie termíny - aj organizácie, aj

samosprávnych orgánov uvádzali na správnu mieru.

 

     Na záver mi dovoľte pripomenúť, že realizáciou kontrol-

ných oprávnení  úradu vlády je potrebné  dosiahnuť lepší po-

riadok v používaní prostriedkov  štátneho rozpočtu skôr, než

ich neoprávnené  použitie následne zistí  Najvyšší kontrolný

úrad Slovenskej  republiky. Cieľom všetkých  orgánov štátnej

moci musí byť  to, aby chýb a nedostatkov  vo výkone štátnej

správy bolo zistené čo najmenej, aby tieto orgány čo najlep-

šie slúžili potrebám občanov. Robia  tak aj iné vlády vo vy-

spelých štátoch  Európy, ktoré na  rozdiel od nás  svoj kon-

trolný  systém budovali  viac ako  100 rokov  a zamestnávajú

v tejto činnosti nepomerne viac pracovníkov.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Reovi.  Hlási sa ešte niekto do

rozpravy? Keďže sa nikto nehlási, vyhlasujem rozpravu o dva-

nástom bode programu za skončenú.  Chce sa k rozprave vyjad-

riť ešte pani podpredsedníčka vlády? Nech sa páči.

 

Podpredsedníčka vlády SR K. Tóthová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte, aby som reagovala nie postupom, ako jednotliví

poslanci vystúpili, ale začala by som reakciou na vystúpenie

pani poslankyne Rusnákovej, ktorá vystúpila v závere rozpra-

vy.

 

     Jej prvá otázka bola,  či vláda neuvažuje o novelizácii

vyhlášky 150/1958.  Áno, uvažuje a v  legislatívnom pláne je

navrhnuté  prijať zákon,  ktorý by  upravil problematiku vy-

hlášky  150 nielen  z toho  dôvodu, že  je to právny predpis

z roku 1958. Ak by bol úplne vyhovujúci, tak by sme boli ra-

di, že  sa podarilo prijať  taký predpis, ktorý  pôsobí dlhé

obdobie. Ale  ide o vládnu  vyhlášku, teda ani  nie o vládne

nariadenie, z toho vyplýva právna  sila tohto predpisu a na-

vyše prax poukázala na to, že niektoré ustanovenia treba no-

velizovať.

 

     Ďalej pani poslankyňa poukázala na  § 13 ods. 4 na for-

muláciu  tohto  odseku. Chcem jej  poďakovať za upozornenie,

keďže text skutočne má byť "alebo záznamu o kontrole". Totiž

protokol sa vyhotovuje, ak  došlo k zisteniu nejakých závad.

Záznam sa vyhotovuje  v zmysle § 13 ods.  6. Ak sa kontrolou

nezistí  porušenie  všeobecne  záväzných  právnych predpisov

alebo  interných predpisov,  vtedy sa  vypracuje len záznam.

K obidvom môžu  byť vznesené námietky, tie  sa potom stávajú

súčasťou týchto materiálov. Ďakujem  za podnetný návrh a od-

porúčam  pánu spoločnému  spravodajcovi zahrnúť odhlasovanie

zmeny štylistiky § 13 ods.  4, zrejme pri prepisovaní "u" na

konci slova vypadlo.

 

     Ďalej by  som sa chcela vyjadriť  k vystúpeniu pána po-

slanca  Hrušovského, ktoré  bolo v  línii vystúpení prevažne

poslancov KDH, kde negoval všetko, čo je v predloženom návr-

hu, vrátane úplne scestných  odôvodnení, podľa mňa preukazu-

júcich neznalosť vlastnej problematiky. Pokiaľ namieta nede-

finovanie pojmov "vnútorná  kontrola" a "vonkajšia kontrola"

v predložených návrhoch,  ja by som ho  odkázala na základné

učebné texty z právnickej fakulty,  kde sú tieto pojmy jasne

vymedzené a  nie je účelom zákonov  vymedzovať pojmy, o kto-

rých právnici  nezvyknú mať pochybnosť a  v aplikačnej praxi

nespôsobujú problémy.

 

     Ďalej by som chcela uviesť, že jeho názor, že navrhnutá

úprava je nebezpečná a  ohrozuje samosprávu, je úplne scest-

ný, pretože v príslušnom ustanovení, t. j. § 3  písm. e), sa

jasne hovorí, že kontrolná pôsobnosť úradu vlády sa vzťahuje

na obce pri plnení úloh  štátnej správy. Vážení, tu obec ne-

vystupuje  ako samosprávny  subjekt, ale  vystupuje ako sub-

jekt, na ktorý bola prenesená  štátna správa, teda pri tejto

jeho činnosti platia všetky  pravidlá, zásady a právne pred-

pisy platné na výkon štátnej správy.

 

     Toto moje  stanovisko nie je  účelové, dovolím si  pána

poslanca  odkázať na  moju  monografiu,  ktorá vyšla  v roku

1990, kde  to jasne preukazujem.  Bola zahrnutá do  učebných

textov a  používa sa aj v  súčasnosti na právnickej fakulte,

má názov "Štátna správa, samospráva a občan". To znamená, že

ak na obec prenesieme výkon štátnej správy, obec tu vystupu-

je ako  orgán štátnej správy, musí  používať aj inú pečiatku

na rozhodnutia, so štátnym znakom,  to znamená, že táto čin-

nosť má  charakter štátnej správy, stojí  za ňou donucovacia

moc štátnej správy, štát je povinný túto činnosť aj plne fi-

nančne  pokryť.  Preto  aj  individuálne  rozhodnutia vydané

v tejto  oblasti činnosti  samosprávy sú  v odvolacom konaní

smerované na príslušné orgány  štátnej správy. Takže dovolím

si jednoznačne tvrdiť, že stanovisko je scestné a nesprávne.

 

     Taktiež nemôžem súhlasiť s tým, že ide o ohrozenie súd-

neho preskúmania rozhodnutí. Keďže  toto ustanovenie v plnom

rozsahu  zostáva v  platnosti, občania  ako doteraz  v plnom

rozsahu môžu podať  - za podmienok ako doposiaľ  - návrhy na

súdne preskúmanie.  Nie je vecou štátnej  správy, aby dávala

podnety na súdne preskúmanie, keďže tak nemôže urobiť. To je

vo výlučnej dispozičnej sfére  našich občanov, ktorí sa sami

rozhodnú, či tento opravný prostriedok použijú. Vízie, ktoré

sa spájajú  s týmto zákonom, sú  asi adekvátne tým, a  ja to

nemôžem nepripomenúť, keď som  z tohto miesta navrhovala no-

velizáciu Trestného  zákona, konkrétne právnu  úpravu úplat-

kárstva, ako z radov práve poslancov KDH boli kreslené stra-

šidelné vízie  o spustení procesov atď.  Aká je realita, ne-

treba sa pri tomto zákone bližšie zmieňovať.

 

     Ďalej by  som sa chcela vyjadriť  k stanovisku pána po-

slanca  Vavríka.  Nemôžem  si  pomôcť,  ale nemôžem súhlasiť

s tým,  že kontrola  výkonu rozhodnutia  je hrubým porušením

zákonnosti. Každá rozhodovacia činnosť,  či ide o rozhodova-

ciu činnosť  orgánov štátnej správy, alebo  súdov, má zmysel

jedine v jednom prípade. Ak  sú rozhodnutia, ktoré sú finál-

nym  produktom  tejto  individuálnej  rozhodovacej činnosti,

v praxi skutočne realizované. Ak  nie, všetky náklady a sna-

ženia štátnej  správy, ktoré smerovali k  vydaniu tohto roz-

hodnutia, boli zbytočné. Preto  aj v oblasti súdnych rozhod-

nutí pociťujeme tento nedostatok a navrhli sme tomuto parla-

mentu zákon o súdnych  vykonávateľoch, ktorý prešiel a ktorý

dostal aj  ocenenie slovenskej legislatívy,  že veľmi účinne

tento inštitút v porovnaní  so zahraničnými úpravami upravi-

la. Tak to bolo vyjadrené  a konštatované v Paríži na sveto-

vom stretnutí únií súdnych vykonávateľov.  Ak je to dobré vo

vzťahu  k súdnym  rozhodnutiam,  takýto  postup je  dobrý aj

k rozhodnutiam  orgánov  štátnej  správy.  Prax naopak veľmi

poukazuje na to, že vydané  rozhodnutia nie sú vždy realizo-

vané. Preto ak  má byť právny štát, potom  treba dbať na to,

aby rozhodnutia, ktoré vlastne konkretizujú všeobecne záväz-

né právne predpisy na individuálne prípady, boli aj skutočne

vykonané.

 

     Ďalej by  som chcela k  vystúpeniam, ktoré tu  zazneli,

povedať jedine niekoľko poznámok. Ak si spravíme aj v zahra-

ničí sieťové grafy kontrolných  aktivít, vždy zistíme, že o-

krem rezortnej kontroly štátna správa má ešte aj nadrezortnú

kontrolu. Je nereálne sa domnievať, že rezort v rámci svojej

vlastnej rezortnej  aktivity má vždy a  za každých okolností

záujem na  tom, aby prípadnú nezákonnosť  odhalil. Mám tu na

mysli  aj tie  prípady, ktoré  nemožno v  praxi vylúčiť, keď

pracovníci štátnej správy vedome v prospech občanov porušujú

platné právne predpisy.

 

 

     Ďalej by  som chcela stručne  odpovedať pánu poslancovi

Romanovi Kováčovi, čo sa  stane v prípade rozdielnych stano-

vísk príslušných  kontrolných orgánov. Myslím, že  tu už pán

poslanec  Vavrík naznačil,  že tieto  kontrolné orgány  majú

rôzne oprávnenia na urobenie  nápravy, a ak takéto porušenie

naplní skutkovú podstatu trestného činu, budú o tom v koneč-

nom dôsledku rozhodovať trestné orgány.  A tam sa môže práve

táto kontrolná činnosť aj spoločne zamerať.

 

     Ďalej by  som chcela uviesť ešte  poslednú poznámku, že

predloženým právnym predpisom sa vlastne upravuje aj kontro-

la vybavovania  sťažností, podnetov a  oznámení. Táto oblasť

bola  počas predchádzajúcej  vlády nepokrytá.  Sťažnosť môže

byť len impulzom na  preskúmanie rozhodnutia, ktoré bolo vy-

dané dajme tomu aj v správnom  konaní a je rozporné so záko-

nom. Ak  nadriadený orgán kontroluje  vybavovanie sťažností,

tým  vlastne  prispieva  k  zákonnosti  rozhodovania štátnej

správy aj vo vzťahu k občanom. Vážení, túto aktivitu Najvyš-

ší kontrolný úrad nemôže nahradiť. Nenahradí ju, znovu zopa-

kujem, ani rezortná kontrola.

 

     Plne  sa stotožňujem  s tým,  čo tu  bolo povedané,  že

v období transformácie  ekonomiky radšej majme,  už keby sme

sa aj stotožnili s takýmto stanoviskom, nadbytočnú kontrolu,

ja ju však nepovažujem za  nadbytočnú, ale ak chce to niekto

takto vidieť,  tak radšej majme nadbytočnú  kontrolu ako ne-

dostatočnú kontrolu.  Myslím, že vláda, ktorá  dáva návrh na

vytvorenie orgánu, ktorý bude  kontrolovať aktivity v rezor-

toch jej ministerstva, tá to s touto krajinou nemyslí nepoc-

tivo, ale dobre.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pani podpredsedníčke  vlády. Žiada si záverečné

slovo spoločný spravodajca výborov pán Rea?

 

Poslanec J. Rea:

 

     Nie.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Páni  poslanci,  pani  poslankyne, pristúpime

k hlasovaniu.  Prosím spoločného  spravodajcu pána  poslanca

Reu, aby hlasovanie uvádzal v  zmysle spoločnej správy a vý-

sledkov rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec Rea.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     kolegyne, kolegovia,

     vážená pani podpredsedníčka,

 

     pristúpime k  hlasovaniu postupne tak, ako  boli v roz-

prave vznesené  pripomienky a pozmeňovacie  návrhy. Ako prvé

budem  uvádzať hlasovanie  zo spoločnej  správy. Uviedol som

návrh na  hlasovanie. Tento môj návrh  v rozprave jednotliví

poslanci pozmenili, budem  teda uvádzať pozmenené hlasovanie

s tým, že spoločne  budeme hlasovať o bodoch 1,  3, 4, 5, 8,

10, 11, 13, 15 a 16. Tieto body odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať o návrhoch, ktoré pán poslanec

Rea prečítal. Pán poslanec ich odporúča prijať.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 106 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

 

     Čiže tieto návrhy sme prijali.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Ďakujem  pekne. Budeme  teraz pokračovať.  Pán poslanec

Vanko navrhol, aby bol bod číslo 2 vyňatý na samostatné hla-

sovanie. Ja som ho  pôvodne odporúčal neprijať, ale vzhľadom

na to, že takto pozmenený návrh, ako je v bode 2, je nad rá-

mec kompetenčného  zákona, ktorý som aj  ja vo vystúpení čí-

tal,  nechám bod  2 na  zváženie pánom  poslancom. Ja som ho

pôvodne navrhoval  neprijať, ale po  vystúpení pána poslanca

Vanka hlasujte podľa vlastného zváženia.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Hlasujeme  o bode 2 spoločnej  správy. Pán po-

slanec rozhodnutie nechal na zváženie poslancov.

 

     Nech sa páči, budeme hlasovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 112 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.

 

     Čiže tento bod neprešiel.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Ďalej  pán  poslanec  Miklušičák  navrhol na samostatné

hlasovanie  bod  číslo  6  spoločnej  správy. Dávam hlasovať

a odporúčam ho neprijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Bod číslo  6 spoločnej správy  pán spoločný spravodajca

odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 21 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

 

     Tento bod spoločnej správy sme neprijali.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Ďakujem pekne. Budeme hlasovať o bode číslo 7 spoločnej

správy. Odporúčam ho neprijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať. Pán  spoločný spravodajca odporúča bod

číslo 7 zo spoločnej správy neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovali 3 poslanci.

     Proti návrhu hlasovalo 86 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

 

     Tento bod spoločnej správy sme neprijali.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Ďalej pán  poslanec Miklušičák vo  svojej faktickej po-

známke požiadal, aby sa samostatne  hlasovalo o bodoch 9, 12

a 14 spoločnej správy, spoločne  v jednom bloku a odporúčal,

aby sme tieto body prijali. Odporúčam ich prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme  hlasovať. Pán  spoločný spravodajca  tieto body

odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 92 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

 

     Čiže tento bod sme prijali.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Budeme pokračovať v  hlasovaní o pozmeňovacích návrhoch

tak, ako vzišli z rozpravy.

 

     S prvým pozmeňovacím návrhom  vystúpil pán poslanec Pa-

cola.  V §  5 navrhuje  doterajší text  označiť ako  odsek 1

a doplniť o  odseky 2 a  3 v nasledovnom  znení: "Úrad vlády

poskytne na požiadanie Najvyššiemu kontrolnému úradu Sloven-

skej republiky  informácie, doklady a  vysvetlenia súvisiace

s uplatňovaním  jeho  pôsobnosti."  Odsek  3: "Na požiadanie

Najvyššieho  kontrolného úradu  Slovenskej republiky  vykoná

úrad vlády v rozsahu svojej pôsobnosti kontrolu a Najvyššie-

mu kontrolnému úradu  Slovenskej republiky predloží výsledné

materiály z tejto kontroly." Odporúčam tento pozmeňovací ná-

vrh neprijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať.  Pán spoločný spravodajca od-

porúča návrh neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 49 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

 

     Tento návrh nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Ako  ďalší vystúpil  v rozprave  s pozmeňovacím návrhom

pán poslanec Kunc a navrhol v § 7 ods. 2 preštylizovať vetu.

Ak dovolíte, prečítam  už novopreštylizovanú vetu: "Vnútorná

kontrola  v štátnej  správe predstavuje  systém kontrolujúci

plnenie  úloh orgánov  štátnej  správy  a jej  funkčnosti na

všetkých stupňoch riadenia." Odporúčam nové znenie prvej ve-

ty § 7 ods. 2 tak, ako ju navrhol pán poslanec Kunc, prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať o  návrhu pána poslanca Kunca.

Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 110 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

 

     Prijali sme tento pozmeňovací návrh pána poslanca Kunca.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Vo faktickej poznámke  vystúpila pani poslankyňa Rusná-

ková a navrhla v § 13 ods. 4 v treťom riadku prvej vety zme-

nu "alebo k záznamu o  kontrole". Keďže zo strany predklada-

teľa boli súhlasné i  nesúhlasné stanoviská, pretože "proto-

kol" a "záznam" sú dve  rôzne veci, nechávam na zváženie pá-

nom  poslancom, aby  oni rozhodli,  akú dikciu  v §  13 ods.

4 v treťom riadku prvej vety prijmeme.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca dáva

návrh na zváženie poslancom.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 112 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Čiže tento bod prešiel.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Vážený pán predsedajúci, tým  som vyčerpal všetky dopl-

ňovacie a pozmeňovacie návrhy  k prerokovanému návrhu zákona

a odporúčam, aby  sme hlasovali o  návrhu zákona ako  celku.

Odporúčam  ho s  pozmeňovacími a  doplňovacími pripomienkami

schváliť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  V súlade  s ustanovením  § 26  ods. 1  zákona

o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona

ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

 

     Nech sa páči, budeme sa prezentovať. Pán spoločný spra-

vodajca odporúča zákon prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 67 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

 

     Konštatujem, že  sme schválili vládny  návrh zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o kontrole štátnej správy.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Ďakujem pekne. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Panie  poslankyne, páni  poslanci, vyhlasujem  do 14.00

hodiny obedňajšiu prestávku.

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     budeme  pokračovať  t r i n á s t y m  bodom  programu,

ktorým je

 

     návrh  skupiny poslancov  Národnej rady  Slovenskej re-

publiky na vydanie  zákona Národnej rady Slovenskej republi-

ky, ktorým sa  mení a dopĺňa zákon číslo  335/1991 Zb. o sú-

doch a  sudcoch v znení zákona  Národnej rady Slovenskej re-

publiky číslo 12/1993 Z. z.

 

     Návrh zákona ste dostali ako tlač 247 a spoločnú správu

výborov ako tlač 247a.

 

     Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní pán poslanec

Ján Langoš.  Prosím ho, aby  sa ujal slova.  S faktickou po-

známkou sa ešte hlási pán poslanec Národa.

 

Poslanec A. Národa:

 

     Ďakujem za slovo,  pán predsedajúci. Dávam procedurálny

návrh, a  to podľa § 13  ods. 4 zákona o  rokovacom poriadku

navrhujem, aby sa o bodoch 18  a 19, čiže o návrhu poistného

rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 1996 a o ná-

vrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 1996 rokovalo až na

budúci týždeň 19. 12. 1996 vzhľadom na to, že včera sme pri-

jali vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1996 a o zme-

ne a doplnení niektorých zákonov  a musia k tomu ešte zasad-

núť aj správne rady, aj výbory. Gesčný výbor bude zasadať až

v pondelok. Z  toho dôvodu žiadam o  preradenie týchto bodov

na 19. 12.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme o tomto návrhu hlasovať. Teda hlasujeme o návrhu

pána poslanca Národu, predsedu  sociálneho a zdravotného vý-

boru, aby sa o bodoch 17 a 18 rokovalo na budúci týždeň.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 82 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

 

     Čiže tento návrh na zmenu programu sme prijali.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Langoš.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Vážený pán predseda

     pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

     dámy a páni,

 

     dovoľte mi, aby som uviedol návrh skupiny poslancov Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  na vydanie zákona Národnej

rady  Slovenskej republiky,  ktorým sa  mení a  dopĺňa zákon

číslo 335/1991 Zb. o súdoch  a sudcoch v znení zákona Národ-

nej rady Slovenskej republiky  číslo 12/1993 Z. z. Musím po-

vedať, že ma mrzí, že už  je to v tomto roku štvrtýkrát, keď

sa dostali na program rokovania v poradí za sebou poslanecký

návrh a návrh vládny alebo v jednom prípade návrh konkurenč-

ný, a  to v prípade návrhu  KDH, zákona o protikomunistickom

odboji.

 

     Prvé pokusy  a verejné požiadavky  sudcov na vytvorenie

vlastných  samospráv, ktoré  by sa  zúčastňovali na  štátnej

správe súdov, sa ešte  v bývalom Československu objavili pr-

výkrát v  roku 1968. Po roku  1970 sa zľahla zem  a sudcovia

a súdy sa dostali pod tvrdú kuratelu štátnej správy a vlády.

Návrh,  ktorý máte  na laviciach,  sme vypracovali  spolu so

Združením sudcov  Slovenska ešte na  prelome rokov 1993-1994

a dostal  sa do  Národnej rady  Slovenskej republiky  krátko

pred voľbami, takže Národná rada ho nestihla prerokovať. Po-

dobný  návrh sa  objavil v  pláne legislatívnych  prác vlády

s termínom február  1995, v pláne, ktorý  sme dostali na po-

slanecké lavice začiatkom roka. Preto sme obnovili s kolega-

mi Šimkom a Hrušovským návrh z minulého roka, aby sme podpo-

rili  oprávnené  požiadavky  profesnej  organizácie  sudcov,

Združenia sudcov Slovenska, na urýchlenie vzniku sudcovských

samospráv.

 

     Chcem povedať,  že keď beriem  teraz v tejto  chvíli do

rúk stanovisko vlády Slovenskej  republiky, ktoré som dostal

asi pred dvoma týždňami k tomuto návrhu novely zákona, a čí-

tam dôvody, ktoré  viedli vládu k nesúhlasu, tak  sa mi zdá,

že snívam.

 

     Prvý dôvod je zrozumiteľný a zreteľný. Vláda sa odvolá-

va na plán legislatívnych prác a tvrdí, že predložila, alebo

pripravila návrh  novely zákona o súdoch  a sudcoch a novelu

zákona  o  kárnej   zodpovednosti  sudcov,  citujem:  "ktorá

vychádza  z inej  koncepcie". Áno,  z inej  koncepcie. Budem

chvíľku i o tom hovoriť.  Druhý dôvod nesúhlasu, je to, pro-

sím, podpísané predsedom vlády Vladimírom Mečiarom, citujem:

"Nereaguje  na  následnú  novelu  zákona  číslo 325/1991 Zb.

o súdoch a sudcoch, t. j. zákon Národnej rady Slovenskej re-

publiky číslo 110/1995 Z. z."  Zákon číslo 325/1991 Zb. môže

byť preklep,  pretože pod týmto číslom  je uvedený v Zbierke

zákonov  výnos  Federálneho  výboru  pre  životné prostredie

o nerovnomernom rozvrhnutí pracovnej  doby. V prípade zákona

Národnej rady Slovenskej republiky  číslo 110/1995 Z. z. ne-

môže ísť ani  o preklep, pretože pod týmto  číslom v Zbierke

zákonov  vyšlo oznámenie  Národnej banky  Slovenska o vydaní

opatrenia, ktorým sa mení opatrenie Národnej banky Slovenska

z 31. januára...  atď. o pravidlách likvidity  bánk. Toto je

prvý dôvod.  Iste, náš návrh  novely nereaguje ani  na výnos

z federálneho výboru,  ani na oznámenie  Národnej banky Slo-

venska.

 

     Ďalšie dôvody uvedené  v odsekoch: Navrhované ustanove-

nie § 50 ods. 3 nie je v súlade s pôsobnosťou sudcovskej ra-

dy  podľa navrhovaného  ustanovenia §  58 odsek  5. A  tu je

vlastne  ten spor nášho návrhu s vládnym návrhom. V § 50 od-

sek 3 - ten inkriminovaný  nesúlad - sa hovorí: "po predchá-

dzajúcom  súhlase príslušnej  sudcovskej rady", v ustanovení

§ 58 odsek 5 sa hovorí:  "vyjadrujú sa k  odvolaniu predsedu

senátu". Áno,  sudcovské samosprávy sa  vyjadrujú. Vyjadrujú

sa pozitívnym súhlasom alebo  negatívnym nesúhlasom. V usta-

novení § 50 odsek 3  sa odvolanie sudcu štátnym funkcionárom

správy súdov viaže na súhlas, na vyjadrenie súhlasu prísluš-

nej sudcovskej  samosprávy. A toto je  prvý spor medzi naším

návrhom a vládnym návrhom.  Toto je skutočná ingerencia sud-

covských samospráv do výkonu štátnej správy súdov.

 

     Ďalší bod  nesúhlasu  alebo  zamietnutie.  "Ustanovenie

§ 51a je v rozpore s článkom 109 odsek 2  Ústavy  Slovenskej

republiky,  podľa  ktorého  člen  vlády  nemôže byť sudcom."

Názov § 51a v našom  návrhu znie:  Prerušenie výkonu sudcov-

skej funkcie. § 51a vo vládnom návrhu znie: Prerušenie výko-

nu sudcovskej funkcie. Pýtam sa, je náš návrh i návrh vládny

v rozpore s ústavou? Nie je. Ide o prerušenie výkonu sudcov-

skej funkcie v jednom i  druhom prípade. Ak vládny návrh nie

je v  rozpore s ústavou, ani  náš návrh v rozpore  s ústavou

nie je. Prosím, ale o tom môžete diskutovať.

 

 

     Posledná námietka znie: "Úprava obsiahnutá v bode 4 ná-

vrhu je nedostatočná v otázkach zvolávania, vedenia, rokova-

nia a prijímania uznesení zhromaždenia sudcov" - to je  prvá

časť výhrady.  Dovolím si povedať,  že ani zákon  o obecných

samosprávach neupravuje štatút  samospráv, ktoré sú demokra-

ticky volené spomedzi občanov  žijúcich v mestách a obciach.

Nepovažujeme za potrebné, aby  sme sudcom, ktorí tvoria istú

elitu, vnucovali  zákonom organizáciu ich  samosprávnej čin-

nosti. A druhá časť tejto výhrady hovorí: "Samotná koncepcia

zriadenia  orgánov sudcovskej  samosprávy nie  je dostatočne

odôvodnená, keďže návrh  samosprávne funkcie sudcovských rád

ani nezakotvuje."

 

     V odseku 1  nášho § 58 s názvom  Sudcovské rady odsek 1

znie: "Predstaviteľom samosprávy  sudcov sú sudcovské rady."

Vo vládnom návrhu nielenže  sa slovo "samospráva" alebo "sa-

mosprávny" nevyskytuje,  ale nevyskytujú sa  ani samosprávne

právomoci, ktorými sa  sudcovské samosprávy majú zúčastňovať

na  štátnej správe  súdov. A  o toto  práve ide, o oddelenie

štátnej správy a výkonnej moci  od výkonu funkcie sudcu a od

organizácie práce súdov. Takže v  tomto je rozdiel medzi na-

ším  návrhom  a  vládnym  návrhom,  tak  ako to vláda vcelku

správne uvádza v bode 1 svojho stanoviska.

 

     Vrátim  sa k  textu stanoviska  vlády. Toto  stanovisko

schválila vláda Slovenskej republiky, najvyšší výkonný orgán

štátnej moci v Slovenskej republike. Toto stanovisko je pod-

písané predsedom  vlády. Pravdepodobne toto  stanovisko pri-

pravila podpredsedníčka vlády pani profesorka Tóthová, ktorá

je šéfkou  Legislatívnej rady vlády.  Jej sa nečudujem.  Ona

celú  svoju  profesionálnu  kariéru,  vedeckú prácu venovala

štúdiu sovietskeho  správneho práva. Čudujem  sa však ďalším

právnikom z vlády, že dokázali prijať takto formulované sta-

novisko.

 

 

     Toto pokladám za dostatočné uvedenie nášho návrhu nove-

ly zákona o súdoch a sudcoch.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  pánu poslancovi  Langošovi. Prosím  spoločného

spravodajcu výborov pána poslanca Bartolomeja Kunca, aby po-

dal správu  o výsledkoch prerokovania  návrhu zákona výborov

Národnej rady.

 

     O slovo požiadal minister spravodlivosti pán Liščák.

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán predsedajúci,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     bolo  spomínané, že  prvé pokusy  sudcovských samospráv

boli evidované v roku 1968, to boli pokusy nerealizovateľné,

pretože boli niekde v polohe úvah. Pán poslanec Langoš zabu-

dol na to,  že už pred niekoľkými rokmi  fungovali na našich

súdoch prvé orgány samosprávy,  to boli kolégiá sudcov budo-

vané pri krajských súdoch, ktorého kolégia pri Krajskom súde

v Banskej Bystrici  som bol aj  ja. Je samozrejmé,  že potom

informácie, ktoré tu poskytol, boli  ozaj v polohe snov, tak

ako to spomínal.

 

     Predloženému návrhu pánov poslancov, pána Langoša, pána

Ivana Šimka, pána Hrušovského,  chýba ešte jedna ďalšia sku-

točnosť  a síce, že sme  sa takmer  rok trápili  spoločne so

združením sudcov na spoločnej  formulácii návrhu novely 335,

absolvovali sme  niekoľko seminárov a školení  na túto tému,

alebo sme si ukrojili z času na týchto seminároch, naposledy

to bolo vo februári v inštitúte pre doškoľovanie v Trenčian-

skych Tepliciach,  a dohodli sme sa  so združením sudcov, že

predložíme tento spoločný návrh tak,  ako znie, ako ho pred-

ložím. Potom  je tá naša  spolupráca ministerstva spravodli-

vosti a Združenia sudcov Slovenska niečím alebo rušená, ale-

bo nie  je tu ochota  predkladať také návrhy  zákonov, ktoré

vzišli z našich  spoločných rokovaní, ale to už  je zase iný

problém. A týmto problémom sa predovšetkým rozumejú len sud-

covia.

 

     Ťažko je pochopiť poslancovi, ktorý nikdy nepracoval na

okresnom alebo krajskom  súde, o čo vlastne ide.  To, čo vám

tu hovorím, sú moje  životné skúsenosti a skutočnosti, ktoré

som  v súvislosti  s  predlohou  tohto návrhu  zákona prežil

osobne ako sudca a neskôr ako minister. Preto sa čudujem, že

tento návrh tu vôbec je.

 

     Predložený návrh pánov poslancov rieši len časť proble-

matiky, ktorá je obsahovou náplňou predloženého vládneho ná-

vrhu  zákona o súdoch a sudcoch a na potrebu  novelizovaného

zákona  číslo 412  z roku  1991 Zb.  o kárnej  zodpovednosti

sudcov  vôbec nereaguje.  Predložený návrh  nerieši potrebné

zjednotenie právnej  úpravy riešenia personálnych  otázok vo

vojenskom súdnictve s právnou  úpravou v civilnom súdnictve,

nereaguje na potrebu rozšírenia vecnej príslušnosti vyššieho

vojenského súdu  vo väzbe na zákon  Národnej rady Slovenskej

republiky  číslo 198/1994  Z. z.  o Vojenskom spravodajstve.

Ide konkrétne o zmenu a doplnenie § 20, 39 a 42 zákona o sú-

doch a  sudcoch. Okrem toho návrh  na doplnenie tohto zákona

v § 51a naráža na článok 109 ods. 2 Ústavy Slovenskej repub-

liky, podľa ktorého člen vlády  nemôže byť sudcom. Preto som

na výzvu pána prezidenta v decembri minulého roku šiel k ne-

mu a pre čistotu ústavy  som sa vzdal sudcovskej fukcie. Na-

vrhované znenie v § 51a zákona o súdoch a sudcoch je v zjav-

nom rozpore s citovaným článkom ústavy. Okrem toho navrhova-

né ustanovenie nereaguje na ustanovenie § 3 ods. 2 a § 4 zá-

kona číslo 346/1990 Zb. o  voľbách do orgánov samosprávy ob-

cí, podľa ktorých je funkcia člena obecného a člena mestské-

ho zastupiteľstva i funkcia starostu obce a primátora nezlu-

čiteľná s funkciou sudcu.

 

     Za nadbytočné a neopodstatnené považujem aj to, aby som

si pred rozhodnutím o prerušení  funkcie sudcu z dôvodu jeho

poverenia zastupovaním našej republiky v medzinárodnej orga-

nizácii vyžadoval  stanovisko Rady sudcov Slovenska, keď je-

diným dôvodom  na takéto opatrenie  je skutočnosť, že  úlohy

v medzinárodnej organizácii bránia  v riadnom výkone sudcov-

skej funkcie. Za problematické považujem aj to, aby sme sud-

covské rady  definovali ako orgány  samosprávy sudcov a  aby

ako také  spolurozhodovali  hoci  len o niektorých a niekoľ-

kých  personálnych otázkach  v súdnictve.  Takýto návrh nemá

oporu v našej ústave a nemôžeme ho preto akceptovať.

 

     Sudcovské rady na báze  samosprávy, ako to bolo predne-

sené, nefungujú  nikde v okolitých krajinách,  ani na západe

Európy,  ani na  východe. Môžem  uvádzať konkrétne príklady.

Bez ohľadu  na túto skutočnosť  nemožno akceptovať riešenie,

že rozhodovať budú dvaja,  alebo zodpovednosť za rozhodnutie

ponesie  iba jeden,  pri navrhovanom  riešení orgán poverený

výkonom  štátnej správy.  Ak si  niekto myslí,  že napríklad

v Holandsku je sudca volený takým demokratickým spôsobom ako

u nás,  je na  veľkom omyle.  Tam jeho  menovanie do funkcie

prechádza ešte ďalšími dvoma rukami, a to cez ministra spra-

vodlivosti a cez kráľovnú. Čiže považujem náš systém menova-

nia sudcov alebo volenia sudcov za jeden z najdemokratickej-

ších, aký som poznal. Toľkoto hádam na úvod.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  pánu ministrovi.  Nech sa  páči, pán  poslanec

Langoš.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Pán minister,  pri všetkej úcte,  poviem len jednu  po-

známku. Združenie sudcov k vládnemu  návrhu, keď už bol pre-

rokúvaný ústavnoprávnym výborom, predložilo 25 pozmeňovacích

návrhov,  z toho  niektoré v  podstate zásadné  a podstatné.

Nechcem otvárať znovu o tomto s vami diskusiu.

 

     Ďakujem.

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Pokiaľ by som mohol povedať jednu vetu, podľa poslednej

dohody z  februára tohto roka s  pánom prezidentom združenia

sudcov  sme uzavreli  otázku úplnosti  nášho vládneho návrhu

bez pozmeňovacích návrhov.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Pán minister, trochu ma prekvapuje vaša nevôľa nad tým,

že tu ten návrh je. Myslím  si, že tak návrh poslanecký, ako

aj návrh vládny sa usiluje riešiť tak trochu obdobné problé-

my alebo tie isté problémy,  ktoré prináša súdna prax. My si

myslíme, že ten  náš lepšie, vy si myslíte,  že ten váš lep-

šie,  je to  normálne v  pluralitnej spoločnosti  a nechápem

celkom tú vašu trošku azda aj márnomyseľnosť, nechcem použiť

slovo ješitnosť,  lebo to nie  je správne po  slovensky, ale

proste Združenie sudcov Slovenska  spolupracuje aj s poslan-

cami, spolupracuje aj s ministerstvom. Myslím, že je to cel-

kom normálne, usilujeme sa, aby sme tu mali dobrý zákon.

 

     Ale chcem  sa vyjadriť len k  tej jednej výhrade vlády,

pretože  je to  vážna výhrada,  pretože sa  hovorí, že je to

rozpor s  ústavou. Áno, ústava hovorí,  že člen vlády nemôže

vykonávať sudcovskú  funkciu, ale ústava  hovorí, že takisto

poslanec nemôže vykonávať sudcovskú  funkciu. V podstate ne-

môže ani  prezident vykonávať sudcovskú  funkciu. Jednoducho

je viacero takýchto nezlučiteľností  vo výkone iných funkcií

s funkciou sudcu  a práve preto, že  sudca je volený vlastne

na doživotie,  ak to tak  môžem zjednodušene povedať,  treba

vytvoriť nejaký inštitút a  tým inštitútom je práve preruše-

nie výkonu  sudcovskej funkcie a nazdávam  sa, že kvôli tomu

to bolo vložené do tohto zákona.

 

     Isteže, môžeme potom diskutovať vôbec o ústavnosti toh-

to inštitútu. Ja si myslím, že on má svoju logiku, ale potom

keby sme povedali,  že to je v rozpore s  výkonom, že nie je

možné prerušenie  pri výkone funkcie  člena vlády, potom  by

sme museli byť dôslední a takisto stanoviť aj rozpor s výko-

nom poslaneckého mandátu, prípadne s mandátom prezidenta.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, ešte pán Cuper.

 

 

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Pán poslanec Langoš, združenie  sudcov alebo jeho pred-

stavitelia môžu mať iba návrhy,  ktoré si vy môžete osvojiť,

alebo neosvojiť, a potom sú to pozmeňovacie návrhy. Pozmeňo-

vacie  návrhy môžu  mať iba  poslanci. Ale  to by ste museli

vôbec vedieť,  čo tu v tomto  parlamente interpretujete. Mne

sa zdá, že neviete, čo interpretujete.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Ešte pán poslanec Langoš.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Jednou vetou. Pán minister, tu na lavici mám text, kto-

rý podpísal prezident Združenia  sudcov Slovenska, ktorý ob-

sahuje týchto 25 pripomienok  a je datovaný v Bratislave 27.

novembra 1995, teda pred dvoma týždňami.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Kunc, nech sa páči.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     milé kolegyne poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     prečítam spoločnú správu  Ústavnoprávneho výboru Národ-

nej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Sloven-

skej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokova-

nia návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky na  vydanie zákona Národnej  rady Slovenskej republiky,

ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon číslo 335/1991  Zb. o súdoch

a sudcoch v znení zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

číslo 12/1993 Z. z.

 

     Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky na  vydanie zákona Národnej  rady Slovenskej republiky,

ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon číslo 335/1991  Zb. o súdoch

a sudcoch v znení zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

číslo 12/1993 Z. z., pridelil predseda Národnej rady Sloven-

skej republiky  rozhodnutím číslo 524  zo dňa 18.  septembra

1995 Ústavnoprávnemu výboru  Národnej rady Slovenskej repub-

liky a Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky pre obranu

a bezpečnosť po získani stanoviska vlády Slovenskej republi-

ky.

 

     Vláda  Slovenskej republiky  k uvedenému  návrhu zákona

zaujala stanovisko a svojím uznesením číslo 818 zo 7. novem-

bra 1995 vyslovila s ním nesúhlas.

 

     Výbor  Národnej  rady  Slovenskej  republiky pre obranu

a bezpečnosť o výsledku  prerokovania návrhu zákona neprijal

uznesenie, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej

rady číslo  44/1989 Zb. o rokovacom  poriadku Slovenskej ná-

rodnej rady  v znení neskorších predpisov  nevyslovila s ním

súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

nesúhlasí s návrhom skupiny  poslancov Národnej rady Sloven-

skej  republiky na  vydanie zákona  Národnej rady Slovenskej

republiky, ktorým sa mení a  dopĺňa zákon číslo 335/1991 Zb.

o súdoch a  sudcoch v znení zákona  Národnej rady Slovenskej

republiky číslo 12/1993 Z. z.

 

 

     Vážený pán predsedajúci, toto je úplné znenie spoločnej

správy poverených výborov Národnej rady. Navrhujem a prosím,

aby ste otvorili všeobecnú  rozpravu o návrhu zákona skupiny

poslancov.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  pánu poslancovi  Kuncovi a  prosím, aby zaujal

miesto určené pre spravodajcov.

 

     Otváram rozpravu o trinástom bode programu. Do rozpravy

sa písomne nikto neprihlásil. Hlási sa niekto do rozpravy?

 

     (Nikto.)

 

     Keďže sa nikto nehlási, vyhlasujem rozpravu o trinástom

bode programu za skončenú. Chce  sa k rozprave vyjadriť ešte

pán poslanec Langoš?

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Nie.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     milé kolegyne poslankyne,

     vážení kolegovia poslanci,

 

     vychádzajúc  z  prednesenej  spoločnej  správy  výborov

a vzhľadom na to, že v  bode 14 schváleného programu schôdze

budeme rokovať o vládnom návrhu zákona Národnej rady Sloven-

skej  republiky,  ktorým  sa   mení  a  dopĺňa  zákon  číslo

335/1991 Zb.  o súdoch a sudcoch  v znení neskorších predpi-

sov, i zákon číslo 412/1991  Zb. o kárnej zodpovednosti sud-

cov v znení zákona  Národnej rady Slovenskej republiky číslo

149/1993 Z. z., ktorý  upravuje aj skupinou poslancov sledo-

vanú problematiku  a ktorý spoločná  správa poverených refe-

renčných výborov odporúča prijať, neodporúčam o tomto návrhu

ďalej rokovať a odporúčam predložený návrh neprijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Pani  poslankyne,  páni  poslanci,  v  súlade

s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme

hlasovať o návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien

a doplnkov. Pán  spoločný spravodajca návrh  odporúča nepri-

jať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 107 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 32 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme neschválili návrh skupiny poslancov

Národnej rady Slovenskej republiky  na vydanie zákona Národ-

nej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon

číslo 335/1991 Zb. o súdoch  a sudcoch v znení zákona Národ-

nej rady Slovenskej republiky číslo 12/1993 Z. z.

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

 

 

 

     Pani poslankyne,  páni  poslanci,  pokračujeme  š t r -

n á s t y n  bodom programu, ktorým je

 

     vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon  číslo 335/1991 Zb. o súdoch a

sudcoch v znení neskorších  predpisov a zákon číslo 412/1991

Zb. o  kárnej zodpovednosti sudcov  v znení zákona  Národnej

rady Slovenskej republiky číslo 149/1993 Z. z.

 

     Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 273 a spoločnú

správu výborov ako tlač 273a.

 

     Z  poverenia  vlády  Slovenskej  republiky návrh zákona

odôvodní  minister spravodlivosti  Slovenskej republiky  pán

Jozef Liščák. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán predsedajúci,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     skutočne,  pán  poslanec  Šimko,  z  mojej strany nešlo

o ješitnosť, ale ja by som to  vyjadril inak. Ak sa so zdru-

žením sudcov, ktoré sa snažím čo najviac vtiahnuť do proble-

matiky ministerstva spravodlivosti, vyjde v poslednej hodine

s protinávrhom,  teda  s  návrhom,  ktorý  nie  je identický

s tým, na čom  sme sa dohodli, tak to  je nekolegiálne, pri-

najmenej. Nie,  s ješitnosťou to  nemá nič spoločné.  Ale to

nevadí. Sústredím sa na návrh vládny.

 

     Proces  transformácie spoločnosti  a budovania právneho

demokratického štátu i  vznik samostatnej suverénnej Sloven-

skej  republiky sa  bezprostredne týka  aj nášho  súdnictva.

Práve preto  sa snažíme spolu so  Združením sudcov Slovenska

v súčinnosti spracúvať viaceré návrhy  zákonov a už aj preto

pán prezident Združenia sudcov Slovenska je členom môjho ko-

légia, takisto ako sú  členom tohto kolégia prezidenti komôr

atď.

 

     Zmeny v  našom spoločenskom živote,  ktoré privodil no-

vember 1989, a vznik nášho suverénneho štátu, našli legisla-

tívne vyjadrenie  nielen v Ústave  Slovenskej republiky, ale

aj vo viacerých novelách  justičných zákonov prijatých Fede-

rálnym zhromaždením bývalého spoločného  štátu Čechov a Slo-

vákov. Novely justičných zákonov prijaté Národnou radou Slo-

venskej republiky považujeme však  len za prechodné legisla-

tívne riešenia, ktoré musíme  v budúcich rokoch nahradiť no-

vými zákonnými úpravami, ktorými  sa v konkrétnej vecnej po-

dobe naplnia rámce vymedzené ústavou a ktoré budú harmonizo-

vať s právnymi úpravami  Európskeho spoločenstva a vyspelých

demokratických štátov.

 

     Pokiaľ ide o postavenie,  organizačnú štruktúru a úlohy

súdov a právne pomery sudcov, našou ťažiskovou legislatívnou

úlohou  je príprava  nového zákona  o organizácii  a štátnej

správe  súdov a  zákona o  sudcoch a  justičných čakateľoch.

Napriek  tomu, že  príprave návrhov  týchto zákonov venujeme

prvoradú pozornosť,  zatiaľ nemáme možnosť  vstúpiť do záve-

rečnej etapy  ich prípravy. V tejto  súvislosti by som chcel

za  všetkých sudcov  Slovenska poďakovať  za vaše  včerajšie

rozhodnutie, vážená  Národná rada, že  sa zrušilo moratórium

na  valorizáciu aj  platov našich  sudcov. Je  to vynikajúca

vec. Ďakujem ešte raz. (Potlesk.)

 

     Napriek tomu, že príprave  návrhov týchto zákonov venu-

jeme  prvoradú pozornosť,  zatiaľ nemáme  možnosť vstúpiť do

záverečnej etapy ich prípravy. Pokiaľ ide o organizáciu ale-

bo organizačnú štruktúru súdov, bude možné definitívnu podo-

bu návrhu zákona sformulovať až po schválení územného člene-

nia  štátu, s  ktorými musí  štruktúra súdov  korešpondovať.

Preto sme si  tiež nesplnili v tejto časti  plán práce, plán

legislatívnych úloh.

 

     Pokiaľ ide  o zákon o sudcoch  a justičných čakateľoch,

to je známy sudcovský kódex, ten máme pripravený v zásadách.

Nemôžeme ho tiež použiť, pretože chceme, aby  náš návrh har-

monizoval so zákonom o  verejnej službe pripravovaným v ges-

cii ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a, pochopi-

teľne, aj so zákonnými  úpravami postavenia a právnych pome-

rov sudcov z najvyspelejších demokratických štátov a odporú-

čaniami Výboru ministrov členských štátov Rady Európy, ktoré

pozorne sledujeme a študujeme. Život  a právna prax však ne-

závisle od našich predstáv a predsavzatí nám nastoľuje úlohy

i problémy, ktoré musíme neodkladne riešiť,  a to aj za cenu

ďalších  novelizácií do  značnej miery  prekonaných právnych

úprav.  Z toho  dôvodu a  v úsilí  postupne harmonizovať náš

právny poriadok s  právnym poriadkom Európskeho spoločenstva

pristúpili  sme  aj  k  ďalšej  novelizácii  zákona o súdoch

a sudcoch a zákona o kárnej zodpovednosti sudcov.

 

     Vážené panie poslankyne,  vážení páni poslanci, predlo-

žený vládny  návrh zákona sleduje  niekoľko cieľov. V  prvom

rade sa  má ním zjednotiť  úprava štátnej správy  vojenských

súdov  s  úpravou  štátnej  správy  civilných súdov, upraviť

pôsobnosť  ministra obrany  v oblasti  štátnej správy vojen-

ských súdov  a uľahčiť prechod vojenských  sudcov na civilné

súdy, čo  aspoň v malej miere  prispeje k riešeniu personál-

nych problémov  súdnictva. Doteraz vojenskí  sudcovia, ktorí

odišli z armády, bohužiaľ, neboli použiteľní na civilné súd-

nictvo.

 

     Ku  skvalitňovaniu  výkonu  súdnictva  by malo prispieť

najmä navrhované  doplnenie § 50  zákona o súdoch  a sudcoch

o možnosť odvolania sudcov z funkcie predsedov senátov kraj-

ských  súdov  i  Najvyššieho  súdu  Slovenskej  republiky aj

z iného  ako  disciplinárneho  dôvodu,  napríklad vtedy, keď

sudca svoju funkciu predsedu  senátu nezvláda zo zdravotných

alebo iných závažných dôvodov.  Tým dôvodom, vážení páni po-

slanci,  upozorňujem, môže  byť  aj  to, že  predseda senátu

prestane na sebe pracovať,  prestane študovať a členovia se-

nátu ho jednoducho vedomostne preskočia. Zdôrazňujem, že mu-

sí ísť o takú skutočnosť,  ktorá nie je dôvodom na discipli-

nárne  konanie a,  Boh uchovaj,  už vôbec  nie pre politické

presvedčenie. V jeho dnešnej podobe nám nič takého zákon ne-

umožňuje.

 

     Jedným zo základných poslaní navrhovaného zákona je za-

medziť vzniku rozporov záujmov pri výkone sudcovskej funkcie

so záujmami  pri výkone iných  štátnych funkcií, do  ktorých

sudca je,  alebo môže byť  zvolený alebo vymenovaný.  Rozpor

sudcovskej funkcie  s inými štátnymi  funkciami v samospráv-

nych orgánoch navrhovaný zákon rieši vo väzbe na Ústavu Slo-

venskej  republiky, ústavný  zákon Národnej  rady Slovenskej

republiky číslo  119/1995 Z. z. o  zamedzení rozporu záujmov

pri  výkone funkcií  ústavných činiteľov  a vyšších štátnych

funkcionárov a zákon číslo 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov

samosprávy obcí  v znení neskorších  predpisov. Ak je  sudca

zvolený alebo vymenovaný do  niektorej z taxatívne uvedených

funkcií, musí  prestať vykonávať funkciu sudcu  a výkon sud-

covskej funkcie sa mu preruší.  Po zániku takejto funkcie sa

sudcovská funkcia obnoví  a sudca sa vráti na  súd, na ktorý

bol  pôvodne pridelený  alebo,  ak  s tým  súhlasí, minister

spravodlivosti  ho pridelí  na iný  súd. Využitie  inštitútu

prerušenia výkonu  sudcovskej funkcie by sa  malo umožniť aj

v prípade, že je sudca  poverený zastupovaním Slovenskej re-

publiky v medzinárodnej inštitúcii.

 

     Najvýznamnejšiu a zároveň  aj najproblematickejšiu časť

navrhovanej novely zákona o  súdoch a sudcoch tvoria ustano-

venia o  sudcovských radách, čím sa  v našom právnom systéme

zrealizujú rezolúcie valného zhromaždenia Organizácie Spoje-

ných národov číslo 40/32, 40/146 z  29. 11. a 13. 12. z roku

1993  a zabezpečí  sa  harmonizácia  našej  zákonnej  úpravy

s právnymi úpravami vyspelých demokratických štátov.

 

     V tejto súvislosti považujem za potrebné pripomenúť, že

sudcovské rady ako poradné  orgány predsedov krajských súdov

a predsedu  Najvyššieho  súdu  Slovenskej  republiky  nie sú

v našom právnom systéme  inštitútom celkom neznámym. Odvolá-

vam sa v tejto súvislosti na  to, čom som povedal pred chví-

ľou. Teda už  v osemdesiatych rokoch boli na  súdoch v našej

republike zriadené kolégiá predsedov krajských súdov ako ich

poradné orgány. Rozdiel v postavení sudcovských rád v porov-

naní s uvedenými kolégiami je len  v tom, že v našom prípade

ide o  orgány zriadené zákonom s  pôsobnosťou v ňom vymedze-

nou, zatiaľ čo tieto naše kolégiá spred roku 1989 boli kolé-

giami, ktoré zriadil minister  spravodlivosti na základe po-

kynu.

 

     Pri koncipovaní navrhovanej  právnej úpravy sme využili

nielen právne  úpravy, ale aj skúsenosti  z viacerých vyspe-

lých  demokratických štátov,  osobitne z  Nemeckej spolkovej

republiky, z  Rakúska a niektorých  ďalších. Také postavenie

sudcovských rád, aké majú napríklad v Holandsku, jednak naša

ústava neumožňuje a jednak by  vlastne šlo o problém, o kto-

rom  som už  hovoril. Preto  ich ani  nedefinujem ako orgány

sudcovskej  samosprávy.  Nazdávame  sa,  že  tieto orgány aj

v takej podobe,  v akej sú  zakotvené v navrhovanom  zákone,

budú účinným spoluúčastníkom pri výkone štátnej správy súdov

a prínosom  pri  zabezpečovaní   náročných  úloh  súdnictva.

V tejto oblasti si myslím, že sa môžeme stretnúť aj so Zdru-

žením sudcov  Slovenska, ktoré bude  môcť do týchto  orgánov

navrhovať  svojich členov,  a tá  spolupráca výkonu  štátnej

správy so  sudcovskými radami a so  Združením sudcov Sloven-

ska, verím, bude oveľa lepšia.

 

     Návrh novelizácie zákona o kárnej zodpovednosti, ktorou

sa spresňuje definícia kárneho previnenia a ustanovuje leho-

ta  na rozhodnutie  o kárnom  previnení a  priestupku sudcu,

vychádza  z   potreby  zvyšovania  disciplíny   v  súdnictve

a z praxou  overeného poznatku, že  akýkoľvek trest, vrátane

kárneho opatrenia,  je najúčinnejší vtedy,  keď je vinníkovi

uložený v krátkom časovom odstupe od konania či chovania, za

ktoré je postihovaný. Uvediem  vám príklad. Napríklad v roku

1993 bol  podaný návrh na  kárne konanie a  dodnes v mnohých

veciach neboli kárne konania skončené. Bohužiaľ.

 

     Záverom  mi, vážené  panie poslankyne,  vážení páni po-

slanci, dovoľte vyjadriť svoju spokojnosť s tým, že sa pred-

ložený  vládny návrh  zákona stretol  so vzácnym porozumením

a súhlasom  pri jeho  prerokúvaní vo  výboroch Národnej rady

Slovenskej republiky. Skutočne musíme  akceptovať aj tú časť

pripomienky Ústavnoprávneho výboru  Národnej rady, že takýto

predseda  odvolacieho senátu  bude sledovaný  v šesťmesačnej

lehote a  až potom, čo bude  upozornený na svoje nedostatky,

môže  byť  odvolaný  použitím  mechanizmu,  ktorý je uvedený

v návrhu novely zákona.

 

     Pripomienky a odporúčania,  ktoré spresňujú, alebo pre-

cizujú navrhované zákonné ustanovenia,  preto veľmi rád pri-

jímam. Neprijatie niektorých navrhovaných ustanovení by bolo

na škodu veci a malo  by za následok zníženie významu prijí-

maného zákona. Čiže ďakujem aj za tie pripomienky, ktoré bo-

li vznesené.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  pánu ministrovi  Liščákovi. Prosím  spoločného

spravodajcu  výborov poslanca  Bartolomeja Kunca,  aby podal

správu o  výsledkoch prerokovania vládneho  návrhu zákona vo

výboroch Národnej rady.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     milé kolegyne poslankyne,

     vážení kolegovia poslanci,

 

     prečítam spoločnú správu  Ústavnoprávneho výboru Národ-

nej rady Slovenskej republiky,  Výboru Národnej rady Sloven-

skej republiky  pre verejnú správu, územnú  samosprávu a ná-

rodnosti a Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky pre o-

branu a  bezpečnosť o výsledku  prerokovania vládneho návrhu

zákona  Národnej rady  Slovenskej republiky,  ktorým sa mení

a dopĺňa zákon číslo 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení

neskorších  predpisov a  zákon číslo  412/1991 Zb.  o kárnej

zodpovednosti sudcov v znení zákona Národnej rady Slovenskej

republiky číslo 149/1993 Z. z. v tomto znení:

 

     Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon číslo 335/1991  Zb. o súdoch

a sudcoch  v  znení  neskorších   predpisov  a  zákon  číslo

412/1991 Zb.  o kárnej zodpovednosti  sudcov v znení  zákona

Národnej  rady Slovenskej  republiky číslo  149/1993 Z.  z.,

pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhod-

nutím číslo  608 z 30.  októbra 1995 Ústavnoprávnemu  výboru

Národnej  rady  Slovenskej  republiky,  Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky  pre verejnú správu,  územnú samosprávu

a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre

obranu  a bezpečnosť  na  prerokovanie  do 1.  decembra 1995

s tým, že na skoordinovanie  stanovísk výborov Národnej rady

Slovenskej republiky určil ako príslušný Ústavnoprávny výbor

Národnej rady  Slovenskej republiky a súčasne  určil, aby sa

skoordinované  stanoviská výborov  Národnej rady  Slovenskej

republiky premietli v spoločnej správe.

 

     Určené výbory vládny návrh zákona Národnej rady Sloven-

skej republiky prerokovali do 6. decembra 1995. Všetky výbo-

ry Národnej rady Slovenskej republiky s vládnym návrh zákona

vyslovili  súhlas a  odporúčajú ho  Národnej rade Slovenskej

republiky schváliť  s pozmeňovacími a  doplňovacími návrhmi,

ako sú uvedené v spoločnej správe. Sám chcem k týmto návrhom

vopred  poznamenať, že  odporučím na  schválenie všetky, tak

ako sú uvedené v spoločnej správe,  s tým, že bod 4 do istej

miery navrhnem modifikovať sám,  ako to prednesiem vo vystú-

pení v rozprave.

 

     To je  celá správa, pán predsedajúci.  Navrhujem a pro-

sím, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Kuncovi a prosím ho, aby zaujal

miesto určené pre spravodajcu výborov.

 

     Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpra-

vu o štrnástom  bode programu. Do rozpravy sa  ako prvý pri-

hlásil pán poslanec Kunc. Nech  sa páči pán Brňák - faktická

poznámka.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     dovolím  si ešte  pred vystúpením  pána poslanca  Kunca

v rámci faktickej poznámky poukázať  na nepresnosť v spoloč-

nej správe. Spoločná správa v bode 10 obsahuje jeden doplňo-

vací  a pozmeňovací  návrh, ktorý  sa dotýka  článku II  bod

1 § 2  ods. 1. Uvádza  sa tam, že  uvedený pozmeňovací návrh

schválil  a prijal  okrem Výboru  Národnej rady  pre verejnú

správu,  územnú samosprávu  a národnosti  tiež Ústavnoprávny

výbor  Národnej  rady.  Nie  je  pravdou  toto konštatovanie

a zrejme  pri opise  alebo pri  vypracúvaní spoločnej správy

došlo k  istej chybe. Je  potrebné, aby ústavnoprávny  výbor

odtiaľ bol vyčiarknutý.

 

     Na druhej strane -  ústavnoprávny výbor prijal k tomuto

bodu iný  pozmeňovací návrh. Ten pozmeňovací  návrh v článku

II. bod 1 § 2 ods. 1 znie: slová "môže vzbudzovať pochybnos-

ti  o  nezávislosti  súdnictva"  nahradiť slovami "vzbudzuje

oprávnené pochybnosti o nezávislosti  sudcu". Toto je pozme-

ňovací  alebo doplňovací  návrh, ktorý  je riadne obsiahnutý

v uznesení  ústavnoprávneho  výboru,  a  preto bude potrebné

v bode  10 spoločnej  správy vyčiarknuť  Ústavnoprávny výbor

Národnej rady  Slovenskej republiky, doplniť si  nový bod 11

o citáciu, ktorú som uviedol, a následný  bod 11 a 12 k tomu

uspôsobiť a zmeniť ich číslovanie na bod 12 a 13.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Kunc.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Milé kolegyne poslankyne,

     vážení kolegovia poslanci,

 

     vláda  Slovenskej republiky  ako predkladateľka  návrhu

nás v  dôvodovej správe sama  informuje o tom,  že, citujem:

"novela bude platiť len do  prijatia nového zákona o sudcoch

a súdnych čakateľoch a nového zákona o organizácii a štátnej

správe súdov.  Preto treba novelou  navrhovanú úpravu chápať

ako prechodovú s tým, že poskytne čas na vyskúšanie a overe-

nie funkčnosti sudcovských rád  a umožní spoznať reálny prí-

nos ich  pôsobnosti vo vykonávaní  súdnictva." To, že  takto

získané poznanie bude veľmi  vážnym zdrojom tvorby princípov

a zásad  neskoršej  pozitívnej   právnej  úpravy  postavenia

pôsobnosti sudcovských rád je iste očividné.

 

     Odhliadnime teda od bodov 1, 2,  3 a 4 článku I návrhu,

ktoré majú  zjednocujúci organizačný charakter,  a preto ich

evidentne treba prijať. Charakter nevyhnutnosti má aj prija-

tie bodu 5 tohto článku, pretože reaguje na praktické preja-

vy života. Treba zdôrazniť, že v žiadnom prípade nie je pre-

javom snahy poskytnúť priestor  na odvolávanie predsedov se-

nátov  z ľubovoľných,  a teda  nezákonných dôvodov, prípadne

označených za disciplinárne.

 

     V záujme vylúčenia akejkoľvek pochybnosti v tomto smere

ústavnoprávny výbor vo svojom stanovisku spresnil navrhované

znenie tak, aby bola vylúčená každá eventuálna možnosť svoj-

voľného postupu menovacieho orgánu. Preto odporúčam, aby sme

s určitým   doplnením  tento   pozmeňovací  návrh  potvrdili

a schválili. On je  pozoruhodný aj tým, že po  prvý raz ráta

s pôsobnosťou sudcovských rád, poskytujúc priestor na vyjad-

renie príslušnej sudcovskej rady.

 

     Ako  osobitne významný  sa v  návrhu novely  javí bod 8

článku I  s tým, že  do právnej úpravy  začleňuje úplne nový

inštitút pôsobenia  sudcovských rád, a  to hneď so  závažným

postavením  vyjadreným slovesom  "zúčastňujú sa"  na štátnej

správe súdov. Rovnako ako v ostatných referenčných výboroch,

aj v ústavnoprávnom  výbore sa vynorila otázka identity sud-

covských  rád a ich  subjektovej  kvalifikácie. Kde sa zrazu

vzali a koho predstavujú? Na túto otázku je nepriama odpoveď

v dôvodovej správe vymedzením ich poslania, ktorým sa, citu-

jem "posilnia  garancie nezávislosti sudcov  a zvýši sa  ich

účasť na štátnej správe súdnictva". A rovnako nepriamo je na

túto otázku zašifrovaná odpoveď  v odseku 5 navrhovaného no-

vého § 58, z ktorého  vyplýva, že sudcovské rady sú predsta-

viteľkami zhromaždení sudcov  krajských súdov, mestských sú-

dov v  Bratislave a vyššieho vojenského  súdu v ich územných

obvodoch, ktoré  za predpokladu nadpolovičnej  účasti sudcov

volia sudcovské rady.

 

     Treba konštatovať, že prijateľnejšia by bola priama od-

poveď  v podobe  príslušného ustanovenia  novely zákona,  no

priebeh rokovania v ústavnoprávnom  výbore ukázal, že zatiaľ

je nevyhnutné  uspokojiť  sa s vysvetlením, že úprava vychá-

dza zo  zásad  obsiahnutých  v medzinárodných  dokumentoch a

z právnych  úprav sudcovskej  samosprávy  vo vyspelých demo-

kratických  štátoch. Uvádzajú  sa Nemecká  spolková republi-

ka, Rakúsko a Belgicko. V danej situácii však naozaj nemožno

ísť  v úprave  ďalej, než  návrh hovorí,  to znamená konšti-

tuovať postavenie  sudcovských rád inakšie než  v polohe po-

radných orgánov tým funkcionárom súdov, ktorým zákon zveruje

výkon štátnej správy  súdov. Podrobné vymenovanie pôsobnosti

rád v  § 58 ods.  8 svedčí o  tom, že na  obdobie poznávania

a overenia to nie je malá pôsobnosť, aj keď ide o status po-

radného orgánu.

 

     Pri  rokovaní v  ústavnoprávnom výbore  sme uvážili  aj

pripomienky Združenia sudcov Slovenska, no ešte nebolo možné

prijať formulácie typu, a  zase uvádzam: "po predchádzajúcom

súhlase príslušnej sudcovskej rady"  a "spolupôsobia s pred-

sedami týchto súdov pri  výkone štátnej správy súdov", alebo

"hodnotí prácu sudcov najmä  na účely ich mimoriadneho odme-

ňovania" a tiež "sú splnené podmienky na funkčný postup sud-

cov". Priestor  na takúto úpravu evidentne  môže vzniknúť po

už spomenutom prechodovom období  a po inštitučnom vyriešení

subjektových  charakteristík sudcovských  rád i  zhromaždení

sudcov. Povedané inak: "Dočkaj času  ako hus klasu" platí aj

pri zakladaní  a dozrievaní týchto  reprezentatívnych, demo-

kratických štruktúr,  ktoré majú byť  predstaviteľkami stavu

považovaného v trojdelení štátnej moci za jednu z nich. Jed-

noducho, vážnosť  vecí velí postupovať v  tomto prípade obo-

zretne a vyhnúť sa zbytočným chybám.

 

     Navrhované ustanovenia článku II nepochybne zdokonaľujú

jestvujúcu  úpravu právneho  inštitútu kárnej  zodpovednosti

sudcov a  nemajú prečo vyvolávať  obavy alebo spor.  Celkove

som  získal  presvedčenie,  že  predložené  návrhy noviel sú

v súlade  s intenciami  rozvíjania i  nevyhnutného doplnenia

príslušných zákonov v európskom chápaní účinnosti súdnej mo-

ci a  odporúčam ich prijať v  podobe upravenej pozmeňovacími

a doplňovacími  návrhmi spoločnej  správy referenčných výbo-

rov, ktoré som už odporučil schváliť.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  poslancovi Kuncovi.  Prosím, aby  zaujal svoje

miesto spravodajcu. Ako prvý je prihlásený pán poslanec Ben-

čík. Nech sa páči.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     milé kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     už viackrát som sa osvedčil, že nepovažujem novelomániu

pre  náš právny  poriadok za  užitočnú a  prospešnú. Uznávam

však,  že  v  niektorých  prípadoch  je  novela opodstatnená

a žiaduca a tak je to aj v tomto prípade. Považujem návrh za

opodstatnený  a poslanci  poslaneckého klubu  Spoločná voľba

budú za návrh hlasovať v tej  podobe, ako je doplnený v spo-

ločnej  správe spravodajcu.  V ústavnoprávnom  výbore som u-

platnil niektoré legislatívno-technické,  ale aj návrhy vec-

nej povahy  a tie ktoré  ústavnoprávny výbor akceptoval,  sú

súčasťou spoločnej správy, prihováram sa, aby sme ich podpo-

rili.

 

     Ak som však hovoril o opodstatnenosti noviel, tak chcem

podčiarknuť  takú  skutočnosť,  že  novela  vždy má prispieť

k zlepšeniu platnej  právnej úpravy. Toto  kritérium v plnom

rozsahu  spĺňa  návrh  k  článku  I,  to  jest novela zákona

335/1991 Zb.  o súdoch a sudcoch  v znení neskorších predpi-

sov. Túto  časť pripravilo Ministerstvo  spravodlivosti Slo-

venskej republiky a podporila ho aj legislatívna rada vlády,

avšak návrh,  ktorý posudzujeme, obsahuje  aj článok II,  to

jest návrh novely zákona 412/1991 Zb. o kárnej zodpovednosti

sudcov  v znení  neskorších predpisov.  Všimnite si,  ako sa

prejaví, ako sa legislatívny proces naruší.

 

     Tento návrh už nepripravoval  rezort, tento návrh nepo-

súdila ani  legislatívna rada vlády, ale  vstúpila doň vláda

a trochu, podľa  môjho názoru, nešťastným  spôsobom a vidieť

na tomto návrhu - článok II o  tom hovorí -, že tento už ne-

prešiel ani pripomienkovým konaním. Jeho kvalita je podstat-

ne  odlišná v  porovnaní s  kvalitou časti  prvej. Navrhnutá

skutková podstata kárneho previnenia,  aby som prešiel k ve-

ci, vyvolala v odbornej verejnosti  výhrady a svedčí o urči-

tej  účelovosti. Doterajšia  právna úprava  presnejšie a vý-

stižnejšie definuje pojem kárneho previnenia. Potom je otáz-

ka,  keď je  terajšia lepšia,  čomu slúži  novela. A takýmto

spôsobom je to viac aj v  súlade s ústavou. Podľa obsahu na-

vrhovanej  zmeny §  2 ods.  1 zákona  o kárnej zodpovednosti

sudcov by totiž každé  zavinené porušenie procesných predpi-

sov znamenalo reálnu možnosť kárneho postihu sudcu.

 

     Som rád, že aspoň trochu s tým, že pozmeníme ten odkaz,

nie  na celý  trestný poriadok  a nie  na celé  OSP, ale len

sčasti, to zmiernime. Nejasná a nekonkrétna je tiež formulá-

cia  "previnenie,  ako  aj  konanie,  ktoré  môžu vzbudzovať

pochybnosti". Pán spravodajca uviedol, že aspoň uveďme doko-

navý tvar, že "vzbudil", lebo  keď bude len možno vzbudzovať

pochybnosť, to si budú traja vykladať trojakým rôznym spôso-

bom. Skutkové  podstaty, za ktoré berieme  niekoho na zodpo-

vednosť, by vždy mali byť maximálne presne formulované. Táto

časť novely  preto nezlepšuje platný právny  stav, skôr nao-

pak. Odporúčam  časť uvedenú pod  článkom II vypustiť. To je

môj návrh.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  pánu poslancovi  Benčíkovi. Nech  sa páči, pán

poslanec Šimko je prihlásený ako posledný.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Vážený pán predseda,

     pán minister,

     dámy a páni,

 

     ako  som už  povedal pred  chvíľou vo  svojej faktickej

poznámke pri prerokúvaní  predchádzajúceho bodu, ide vlastne

o obdobnú úpravu  a z toho dôvodu  v zásade podporujem návrh

zákona, ktorý predložila vláda,  pretože ide o reflektovanie

potrieb súdnej praxe, na druhej strane mám k nemu tri pozme-

ňovacie návrhy, pretože sa  nazdávam, že návrh obsahuje nie-

ktoré formulácie,  niektoré ustanovenia, ktoré  by mohli mať

zlý vplyv na  chod súdnictva a mohli by  byť takým prepnutím

tej struny.  Viete, kto ste niekedy ladili  gitaru, že stačí

jednu strunu trošku prepnúť a celý zážitok je preč.

 

     Z toho dôvodu navrhujem najskôr v článku I bod 5 vypus-

tiť. Bod  5 prvého článku novelizuje  § 50, kde sa  za odsek

3 vkladá nový  odsek 4 a ten  hovorí o možnostiach odvolania

predsedov senátov  na krajských súdoch,  na vyššom vojenskom

súde a na Najvyššom súde Slovenskej republiky aj z iného ako

disciplinárneho  dôvodu.  Nie  je  tu  presnejšie vymedzené,

o aký dôvod by išlo, a z toho dôvodu sa nám zdá, že by mohlo

ísť o veľmi voluntaristicky možný výklad. Keď som sa pri ro-

kovaní v ústavnoprávnom výbore pýtal zástupcu predkladateľa,

pána  štátneho tajomníka,  o aké  iné dôvody  by mohlo  ísť,

resp. či prax doniesla  nejaké konkrétne prípady iných dôvo-

dov, tak spomínal, že predovšetkým pokiaľ ide o dôvody zdra-

votné, hlavne pokiaľ ide o duševné zdravie.

 

     V tomto  zmysle je aj  návrh na zmenu  tohto paragrafu,

ktorý je súčasťou spoločnej správy, je to návrh ústavnopráv-

neho výboru, to by spresňovalo túto možnosť, ale napriek to-

mu si myslím,  že ešte vždy je tu  ponechaný široký priestor

pre rozličnú možnú interpretáciu, a preto si myslím, že bude

lepšie pre  výkon súdnej praxe,  ak by sme  toto ustanovenie

vypustili. Čiže to je môj prvý návrh.

 

     Môj druhý návrh alebo druhé dva návrhy sa týkajú článku

II. V  podstate ide o  dôvody, o ktorých  tu hovoril už  pán

poslanec Benčík.  Ja svoje návrhy budem  len precizovať kon-

krétnejšie. Pán poslanec Benčík  tuším navrhol vypustiť celý

článok II. Ja navrhujem, aby sa  v článku II vypustil bod 1,

to sa  týka práve vymedzenia  kárneho previnenia, o  tom pán

poslanec Benčík hovoril. Je tam  formulácia, ktorá podľa mňa

naozaj nie je dobrá. Prečítam: "Kárnym previnením je zavine-

né nesplnenie alebo  porušenie povinností sudcu ustanovených

osobitnými zákonmi, správanie, ktoré môže vzbudzovať pochyb-

nosti o  nezávislosti súdnictva." Myslím,  že je to  málo na

to, aby sme hovorili o  kárnom previnení, pokiaľ to len môže

vzbudzovať  pochybnosti  o  nezávislosti  súdnictva. V tomto

zmysle ani návrh ústavnoprávneho  výboru, ktorý je v spoloč-

nej správe pod  číslom 10 a ktorý spresnil  pán predseda Br-

ňák, tam  sa hovorí, že  nie môže vzbudzovať,  ale vzbudzuje

oprávnené pochybnosti o nezávislosti  sudcu, nazdávam sa, že

ani toto nie je dostatočne presné a jasné vymedzenie kárneho

previnenia.  V tom  prípade si  myslím, že  je lepší súčasný

právny stav, a preto navrhujem, aby sa tento bod 1 vypustil.

 

     Navrhujem tiež, aby sa v  článku II vypustil bod 4. Ten

zakotvuje  lehotu, dokedy  je povinný  kárny senát rozhodnúť

o kárnom previnení. Tá lehota je  stanovená na 3 mesiace. Je

možné, že kárny senát i z objektívnych dôvodov vyplývajúcich

z iných lehôt,  ktoré sú o  iných právnych predpisoch  alebo

z iných objektívnych skutočností, nebude môcť v tejto lehote

rozhodnúť. Myslím si, že tu  by sme zákonom stanovili v mno-

hých prípadoch nesplniteľnú povinnosť. To je celý môj návrh.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu  poslancovi Šimkovi. Hlási  sa ešte niekto

z poslancov do rozpravy? Nech sa páči, pán poslanec Kunc.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Panie a páni,

 

     tak ako som to už  avizoval, chcem teraz povedať presné

konkrétne znenie bodu 4, kde v  článku I bod 5 navrhujem na-

hradiť znenie odseku 4 nasledujúcim spôsobom. Buďte takí mi-

lí,  porovnávajte si  to s  pôvodným textom.  Znenie by bolo

nasledujúce:  "Predsedu  senátu  krajského,  mestského súdu,

vyššieho  vojenského súdu  a najvyššieho  súdu môže  odvolať

predseda  súdu z  tejto funkcie  len vtedy,  ak mu zdravotný

stav nedovoľuje dôstojné vedenie pojednávania, alebo ak jeho

organizačné alebo odborné predpoklady  bránia v práci senátu

riadnemu  chodu jeho  činnosti a  na uvedené  nedostatky bol

predsedom súdu  v posledných šiestich  mesiacoch upozornený.

Predseda súdu ho môže  odvolať len po predchádzajúcom vyjad-

rení príslušnej sudcovskej rady.  Inak môže byť predseda se-

nátu odvolaný z funkcie len právoplatným rozhodnutím kárneho

súdu." Toto je navrhované nové znenie bodu 4.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Kuncovi. Faktickú poznámku majú

pani Rusnáková a pán Benčík. Nech sa páči.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Ja sa hlásim do diskusie.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pýtal som sa, a nehlásili  ste sa. Pán spoločný spravo-

dajca,  sadnite si  ešte, prosím  vás. Pán  poslanec Benčík,

nech sa páči - faktická poznámka.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Chcem  reagovať  na  to,  čo  navrhol  pán spravodajca.

Môžem, alebo nech  on najprv dokončí, lebo možno  má ešte aj

iné návrhy.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Ostáva ešte tá zmena, resp. doplnenie spoločnej správy,

ktorú predniesol pán poslanec Brňák.  To znamená, že po bode

10 by nasledoval nový bod 11 a  body 11 a 12 by sa prečíslo-

vali na body 12 a 13. Znenie  bodu 11, ako ste ho už počuli,

by  bolo,  že  namiesto  textu  "môže vzbudzovať pochybnosti

o nezávislosti  súdnictva",  by  sa  uviedol text "vzbudzuje

oprávnené  pochybnosti o  nezávislosti sudcu".  To sú obidve

zmeny, ktoré sa týkajú spoločnej správy.

 

     Nech sa páči, pán predsedajúci, môžeme pokračovať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pekne.  S faktickou poznámkou sa  hlási pán po-

slanec Benčík a potom v rozprave ešte pani poslankyňa Rusná-

ková. Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Chcem  reagovať, vážený  pán podpredseda,  na doplnenie

bodu  4 spoločnej  správy tak,  ako to  uviedol pán spoločný

spravodajca. Zdanlivo  ide o maličkosti, ale  mení to zmysel

celej konštrukcie tohto ustanovenia.  Predovšetkým, a nie je

tu na to čas, v  ústavnoprávnom výbore by bolo viac priesto-

ru, aby  som zdôraznil, že  predseda senátu nie  je funkciou

štátnej správy.  To patrí do  rozhodovacej oblasti. A  preto

nie náhodou je tu povedané  okrem zdravotného, že jeho orga-

nizácia práce bráni riadnemu  chodu. Ale pán spravodajca do-

plňuje už  aj odbornú stránku. A  posudzovať odbornú stránku

veci - to  je už zložitejšie. A ako  sa môže odbornosť posu-

dzovať?

 

     Druhá moja poznámka  je upozornením. Odvolanie predsedu

senátu z funkcie zasahuje  do pracovnoprávneho vzťahu a bude

vyvolávať konflikty. Je preto  vždy užitočnejšie, ak je sub-

jekt upozornený na nedostatky organizácie práce písomne. Le-

bo potom sa  hádajú o tom, kedy ho kto  upozornil a na čo ho

upozornil. Z tohto hľadiska,  aj keď sú návrhy dobromyseľné,

menia zmysel a  rád by som presvedčil kolegu  Kunca, aby od-

bornosť  vypustil a  písomné upozornenie  ponechal. Na  jeho

mieste by som sa tomu tak  veľmi nebránil, lebo je to legis-

latívne čistejšie.

 

     Ďakujem pekne.

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     O slovo sa prihlásil pán minister, chce na to reagovať.

Nech sa páči.

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     skutočne zisťujem, že mnohí z vás možno majú iné názory

na veci len preto, že nikdy v talári nesedeli. Predovšetkým:

Predsedu odvolacieho senátu na krajskom súde menuje predseda

krajského súdu, teraz to  bude spoločne so sudcovskými rada-

mi. Ak niekedy v roku 1964 začal pracovať predseda senátu na

krajskom súde a  prestal na sebe pracovať a  jeho votanti ho

ďaleko-ďaleko preskočili, nie je možné, aby sme držali tento

stav a  on bol doživotne predsedom  senátu. To je jednoducho

nemožné. Preto ide o to, aby  sme tú odbornosť v tom ustano-

vení mali.  Bohužiaľ, je to  tak. Ja nemám  jedného takéhoto

predsedu na Slovensku, len  jedného predsedu odvolacieho se-

nátu. Všetka  česť všetkým, ktorí majú  viac rokov a vydržia

toto tempo,  študujú, pripravujú sa  na pojednávania a  pred

votantmi majú potrebnú autoritu. Keď to tak nie je, ten stav

v senáte  je neudržateľný.  Jednoducho votant  je lepší  ako

predseda  senátu, ten  pred ním  nič neznamená  a to znamená

v celku, v súčte, predstavte si, akú organizáciu práce v se-

náte, aké výsledky. Preto tá odbornosť. Zdôrazňujem, niekto-

rí ľudia, ktorí nesedeli  v talároch jednoducho tomu nerozu-

mejú.

 

     A pokiaľ ide o lehotu, o tie tri mesiace, tu by som po-

vedal veľmi stručne, že sme nad touto lehotou uvažovali dlhý

čas,  či to  nie je  skutočne  krátka  lehota, ale verte, že

koncepcia zefektívnenia chodu súdnictva a tie ťaživé problé-

my, ktoré máme s  vybavovaním jednotlivých druhov agend, nás

jednoducho nútia  k tomu, aby  mladí sudcovia, ktorí  zo za-

čiatku, dajme tomu, dosť  rozpačito vstupujú do tohto stavu,

do tohto povolania, si plnili  svoje povinnosti, aby ich ne-

zanedbávali. A  čím rýchlejšie sa  rozhodne v kárnom  konaní

o ich previnení, tým je to  účinnejšie, tým to aj účinnejšie

pôsobí na celý sudcovský zbor. Len toľko.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu ministrovi. Nech sa páči, pán Šimko - fak-

tická poznámka.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem pekne.  Chcem si len  formálne ujasniť, nebudem

vecne diskutovať k tomuto problému,  ale tie návrhy pána po-

slanca Kunca, ktoré teraz  odzneli, ktoré istým spôsobom mo-

difikujú  ustanovenia,  ktoré  schválil  ústavnoprávny výbor

a ktoré sú  v spoločnej správe,  môžu byť len  jeho osobnými

návrhmi.  My musíme  tu  hlasovať  v rámci  spoločnej správy

o tom návrhu, ktorý odhlasoval ústavnoprávny výbor. Tak tomu

aspoň  rozumiem. Takže  to čo  namieta pán  Benčík, je  síce

pravda,  ale budeme  hlasovať o  návrhu v  tom znení, ako ho

schválil ústavnoprávny výbor.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči,  pani poslankyňa Rusnáková. Ešte

predtým pán Benčík - faktická poznámka.

 

 

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Vážený pán podpredseda, chcem poznamenať, že pán minis-

ter ma len presvedčil  o účelovosti tohto ustanovenia, ktoré

vyplýva aj  z toho, že  tam pôvodne bolo  "z iných dôvodov".

Z iných dôvodov znamená z  akýchkoľvek dôvodov. Je dobré, že

sme dospeli k tomu, že sme neponechali tento veľmi elastický

pojem "z iných dôvodov". Teraz sa navrhuje zasa "odbornosť".

Argumentuje sa tým,  že život si to  vyžaduje. Pýtam sa, pán

minister, kto bude posudzovať  odbornosť? Ten, ktorý ho bude

meniť? To sa bude veľmi rôzne vykladať. Pokiaľ ide o organi-

záciu práce, ľahko získam dôkazy, keď nemá dobrú organizáciu

práce.  Môžem ho  na to  upozorniť a  potom ho  vymením. Ale

otázku odbornosti budú posudzovať veľmi rôznym spôsobom. Či-

že toto ustanovenie sa mi zdá byť opätovne elastické.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, ešte pán minister.

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Vážený pán poslanec, odbornosť predsedu senátu posudzu-

jú predovšetkým jeho votanti. Tí vedia najlepšie, čo predse-

da senátu ovláda, a čo nie. Tí ho sledujú na pojednávaní, tí

sledujú,  ako organizuje  prácu v  senáte, opäť,  nechcem sa

opakovať,  treba tieto  veci poznať  v praxi.  A ak, ja plne

súhlasím s tým, čo hovoríte,  že tá prvá formulácia "z iných

dôvodov" bola  príliš široká. Skutočne. Čiže  by som sa plne

stotožnil s tou novou  formuláciou, ktorá tu bola navrhnutá,

teda odborné predpoklady.

 

     Ďakujem.

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení páni ministri,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     úvodom pokladám za potrebné upozorniť na nevhodnosť čo-

raz  častejšie  používanej  legislatívnej  praxe, pri ktorej

vláda predkladá legislatívne návrhy  zákonov, v ktorých mení

viacero právnych predpisov. Aj keď  často ide o podobnú pro-

blematiku, zákon o súdoch a  sudcoch a zákon o kárnej zodpo-

vednosti  sudcov, uvedená  prax neprispieva  k priehľadnosti

právneho poriadku a  komplikuje orientáciu nielen právnikov,

ale aj bežných občanov.

 

     V článku  I sa predložený  návrh zákona zaoberá  zmenou

a doplnením zákona číslo 335 o  súdoch a sudcoch v znení ne-

skorších  predpisov a  zmeny,  ktoré  sú navrhnuté  v bodoch

2 a 3, sa dotýkajú odsekov 4 a 5 § 39, ktorý vo svojom obsa-

hu upravuje voľbu a vymenovanie súdnych funkcionárov. Aj keď

vládou  navrhované  zmeny  čiastočne  zlepšujú platný právny

stav, uvedené otvára možnosť na zohľadnenie zásadných pripo-

mienok, ktoré  predložilo Združenie sudcov  Slovenska. V de-

mokratických štátoch majú podobné  organizácie aj v ústavách

zakotvené  možnosti  spolupodieľať  sa  na  menovaní súdnych

funkcionárov. Pripomienky Združenia sudcov Slovenska otvára-

jú teda predpoklady na zavedenie takéhoto stavu aj v Sloven-

skej republike.  Navrhujem vypustiť bod  5 z návrhu  zákona.

Podobne ako Združenie sudcov  Slovenska, poslanecký klub De-

mokratickej únie  zastáva názor, že ide  o nevhodný zásah do

vnútornej organizácie činnosti súdov.

 

     Navrhovaný text odseku 4 §  50, najmä slová "aj z iného

ako disciplinárneho  dôvodu, ak mu  tento dôvod bráni  v jej

riadnom výkone" možno oprávnene  pokladať za príliš všeobec-

né.  Prijatie uvedeného  tvorí priestor  na voľné zvažovanie

a rozhodovanie oprávnených orgánov,  v tomto prípade predse-

dov súdov,  ktorým v uvedenom  nebude brániť ani  navrhované

vyjadrenie príslušnej sudcovskej rady.  Aj keď ide o rozhod-

nutia, ktoré  sú prijímané vo  vnútri samotnej súdnej  moci,

zákon  by nemal  otvárať možnosti  na svojvoľné rozhodovanie

jej funkcionárov. K tomu sa však už vyjadrili predchádzajúci

predrečníci.

 

     Navrhujem vložiť v bode 6 do navrhovaného § 51a v odse-

koch  2 -  4 za  slová "v  medzinárodnej organizácii"  slová

"alebo v stavovskej organizácii sudcov". V navrhovanom novom

znení § 58  sa sudcovské rady definujú ako  orgány, ktoré sa

zúčastňujú na štátnej správe  súdov. Ide o koncepčnú otázku,

ktorá rozhodujúcim spôsobom môže ovplyvniť fungovanie súdnej

moci v budúcnosti. Širšia  samospráva súdnej moci je predpo-

kladom jej  skutočne nezávislého pôsobenia.  Poslanecký klub

Demokratickej únie  preto v tomto  smere podporuje koncepciu

Združenia sudcov Slovenska. Z  uvedeného hľadiska teda navr-

hujem zmenu ods. 1 § 58  tak, ako ho navrhuje táto stavovská

organizácia, t.  j. prijať znenie  "orgánmi samosprávy súdov

sú sudcovské rady, ktoré sa zúčastňujú na štátnej správe sú-

dov".

 

     V súlade  s presadzovanou koncepciou  samosprávneho po-

stavenia sudcovských  rád však nie je  ani text navrhovaného

§ 58  ods. 3.  Myslím, že  nie je  správne, ak jednu tretinu

členov sudcovskej rady by tvoril predseda súdu, na ktorom je

sudcovská rada  zriadená a ním  vymenovaní členovia, a  tiež

kladiem otázku, či je potrebné, aby predseda súdu bol zo zá-

kona predsedom  sudcovskej rady. Ide o  navrhovaný text § 58

ods. 4.

 

     Všetci  členovia  sudcovskej  rady  by  mali byť volení

zhromaždením sudcov a prípadné výnimočné postavenie predsedu

súdu by  mohlo spočívať v možnosti  zúčastniť sa na rokovaní

sudcovskej rady  a prehovoriť na  nej. Navrhovaný text  § 58

Sudcovské rady sa  zaoberá v ods. 1, 2, 3,  4, 8 a 9 sudcov-

skými radami a v ods. 5, 6 a 7 zhromaždeniami sudcov. Z hľa-

diska legislatívnej  čistoty a prehľadnosti  poslanecký klub

Demokratickej únie pokladá za vhodné, aby sa sudcovskými ra-

dami  zaoberal samostatný  paragraf a  zhromaždeniami sudcov

tiež samostatný paragraf. Samozrejme,  potom by sa muselo aj

posunúť označenie nasledujúcich  paragrafov. Navrhujem preto

odseky 5,  6 a 7 z  § 58 vyčleniť a  uviesť ich osobitne ako

§ 59 a prečíslovať ďalšie paragrafy.

 

     V § 58 ods. 8  navrhujem do úloh sudcovskej rady uviesť

"vyjadruje sa k vymenúvaniu členov kárneho senátu" ako písm.

h). A úlohu pod písmenom h) uviesť pod písmenom i).

 

     V § 58a ods. 1 navrhujem formuláciu: "Najvyšším orgánom

sudcovskej samosprávy a poradným orgánom ministra spravodli-

vosti je Rada sudcov Slovenskej republiky".

 

     V § 58a ods. 4 písm. d) navrhujem doplniť slová "posta-

venie sudcov" za slová "predpisov upravujúcich".

 

     Mojím posledným návrhom je  návrh, ktorý sa týka článku

II bod 1. Navrhujem vypustiť  bod 1 z článku II predloženého

návrhu, pretože navrhované znenie  vytvára priestor na zásah

do samostatnej  sudcovskej rozhodovacej činnosti  súdov a do

ich nezávislosti. V tomto smere  považujeme, ak by toto zne-

nie návrhu zákona zostalo,  za znenie, ktoré je protiústavné

a považujeme tento  náš posledný návrh za  návrh, ktorý bude

zásadný pre naše hlasovanie.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pani  poslankyni. Hlási sa ešte  niekto do roz-

pravy?

 

     (Nikto.)

 

     Ďakujem.  Keďže sa  nikto nehlási,  vyhlasujem rozpravu

o štrnástom bode  programu za skončenú.  Chce sa k  rozprave

vyjadriť pán minister Liščák?

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Ďakujem, nie.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Žiada si  záverečné slovo spoločný  spravodajca výborov

pán poslanec Kunc?

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Ďakujem, nie.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pristúpime k  hlasovaniu o jednotlivých pozme-

ňovacích a doplňovacích návrhoch.

 

     Nech sa páči, ešte pán poslanec Fogaš.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Pán podpredseda, navrhujem, aby  sme dostali tie pozme-

ňovacie návrhy  písomne, pretože sme  ich len počuli  a máme

o nich hlasovať. (Nezrozumiteľné  slová pána predsedu Národ-

nej rady.) Celý čas som  tu, pán predseda, ja nepočítam tvoj

čas, ktorý tu ty netráviš, tak by som bol rád, aby si ty ne-

rátal čas  iných. Teraz predniesla  pani poslankyňa niekoľko

pozmeňovacích návrhov, ktoré nám nie sú známe. Takže navrhu-

jem, aby  sme tie návrhy  jednoducho dostali a  mohli by sme

o nich hlasovať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujeme, pán poslanec Fogaš,  budeme hlasovať. Nech sa

páči, pán spoločný spravodajca, uvádzajte pozmeňovacie návr-

hy. (Ruch v sále.)

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Vážené  panie kolegyne,  vážení páni  kolegovia, budeme

hlasovať  najprv o  návrhoch v  spoločnej správe.  Navrhujem

hlasovať spoločne a odporúčam prijať... (Ruch v sále.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Prosím,  pokoj. Dávam  hlasovať o  návrhu pána poslanca

Fogaša, aby  tie pozmeňovacie návrhy,  ktoré predniesla pani

poslankyňa Rusnáková, boli rozmnožené  a rozdané všetkým po-

slancom. Nech sa páči, budeme hlasovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 105 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 35 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Čiže tento návrh neprešiel.

 

     Nech sa páči pán spoločný spravodajca, môžete prednášať

pozmeňovacie návrhy.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Zo spoločnej  správy navrhujem a  odporúčam prijať hro-

madne body 1, 2, 3, 5, 6, 7,  8, 9 a číslami 12 a 13 novo o-

značené body. Odporúčam tieto body prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem, budeme hlasovať.  Pán spoločný spravodajca od-

porúča body spoločnej správy, ktoré predniesol, en bloc pri-

jať.

 

     Budeme hlasovať, nech sa páči.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 110 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 105 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

 

     Čiže sme tieto pozmeňovacie  návrhy zo spoločnej správy

prijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Zo  spoločnej správy  neodporúčam  prijať  body 4  a 10

v tom znení,  ako sú, vzhľadom  na to, že  sú návrhy na  ich

zmenu. Hlasujeme o oboch hromadne.

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Pán spoločný  spravodajca odporúča  tieto dva

body neprijať. (Hlasy z pléna.)

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Pán predsedajúci, prosím,  aby sme opravili hlasovanie,

tak ako si želá pán poslanec Šimko.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Čiže bod 10 je neplatný...

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Je už neaktuálny, a teda navrhujem neprijať bod 4.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Dobre, ďakujem. Nech sa páči, budeme hlasovať o bode 4.

Pán spoločný spravodajca ho  odporúča neprijať. (Hlasy v sá-

le.)

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 98 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 15 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Čiže tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

 

 

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Prečítam nové  znenie pôvodného bodu 4,  tak ako som ho

navrhoval v rozprave:  "Predsedu senátu krajského (mestského

súdu, vyššieho vojenského súdu  a najvyššieho súdu) môže od-

volať predseda súdu  z tejto funkcie len vtedy,  ak mu zdra-

votný stav  nedovoľuje dôstojné vedenie  pojednávania, alebo

ak jeho organizačné alebo odborné predpoklady bránia v práci

senátu riadnemu chodu jeho  činnosti a na uvedené nedostatky

bol  predsedom  súdu  v  posledných  6 mesiacoch upozornený.

Predseda súdu ho môže  odvolať len po predchádzajúcom vyjad-

rení príslušnej sudcovskej rady.  Inak môže byť predseda se-

nátu odvolaný z funkcie len právoplatným rozhodnutím kárneho

súdu."

 

     Tento návrh odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Hlasujeme. Pán  poslanec odporúča tento pozme-

ňovací návrh prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 94 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

 

     Tento pozmeňovací návrh sme prijali.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Pán predsedajúci, vzhľadom na  upozornenie by som teraz

navrhoval hlasovať  o bodoch 12  a 13, ako  sme ich označili

v spoločnej  správe, a  potom by  sme hlasovali  o tom novom

zmenenom bode  11. (Hlasy v sále.)  Tento bod, ktorý vlastne

mení pôvodný  článok 10, v úplnom  znení ešte prijatý nebol.

(Hlasy v sále, že bol.)

 

     Dobre. Navrhujem hlasovať o pozmeňovacích návrhoch pána

poslanca Benčíka, ktorý navrhoval  článok II vypustiť. Tento

návrh odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR  J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán poslanec Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Vážený  pán  predsedajúci,  ďakujem  za  udelené slovo.

Mohli  sme prijať  jeden celkom  slušne novelizovaný  zákon.

Tým, že ste do návrhu  účelove zasiahli, robíte zmätky , od-

vádzate pozornosť od podstaty. Malo  sa hlasovať o mojom ná-

vrhu. Prvý  návrh som predložil  ja. My sme  ale odsúhlasili

bod  4 v  znení, ktoré  podal po  mne a  úplne naposledy pán

Kunc. Tak robíte z tohto rokovania úplnú frašku. Zákonodarná

činnosť je trochu vážnejšia vec,  než čo tu teraz robíte. Ak

chcete dosiahnuť nejaké účelové veci, to sa pekne dá dosiah-

nuť počtom hlasov, ale toto, čo robíš, je fraška. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pekne,  pán poslanec. Zožali  ste potlesk. Nech

sa páči, pán Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predsedajúci,  za klub KDH  žiadam 10-minútovú pre-

stávku.

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán poslanec Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Chcem reagovať na poznámku  pána poslanca Benčíka. Mys-

lím si, že  vôbec nedošlo k tomu, o čom  on hovoril teraz vo

svojom vystúpení, pretože v úvodnom slove pána poslanca Kun-

ca ako  spoločného spravodajcu  pán  Kunc jasne uviedol,  že

neodporúča bod  4 spoločnej správy,  pretože má modifikovaný

návrh k tomuto  bodu. O tomto bode 4  sa preto dalo normálne

hlasovať. Tento bod 4 hlasovaním neprešiel, čiže sme nič ne-

obišli.  Jediný procedurálny  lapsus, ku  ktorému tu  došlo,

a to priznávam, že pán poslanec  Kunc mal o tomto svojom ná-

vrhu  dať hlasovať  až na  koniec, pretože  ten návrh  takto

predniesol. (Potlesk.)

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Ospravedlňujem sa.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Náš poslanecký klub sa pripája k požiadavke na 10-minú-

tovú prestávku.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážení,  nehnevajte  sa,  počas  hlasovania  sa nežiada

prestávka. Pokračujeme.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán  podpredseda, celé  hlasovanie je  zmätkové. Ak  to

chcete doviesť do normálneho konca, tak do toho nezasahujte.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Hlasujeme. Nech sa páči, pán poslanec Kunc. (Nesúhlasné

hlasy v sále.)

 

     Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     V prvom rade, pán predsedajúci, kedykoľvek  môžeme  mať

10-minútovú prestávku, to nie  je povedané v žiadnom rokova-

com poriadku. A ja to nedávam preto, aby sme na vás útočili,

ja to dávam  preto, aby sa tu upokojila  situácia, aby si aj

pán spravodajca mohol trošku s odstupom pozrieť veci. Tu ide

o zákon, tu nejde o fazuľky.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán spoločný spravodajca, potrebujete prestávku?

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Nie.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nie, nepotrebuje. Tak pán Mikloško, nešanujte ho. Bude-

me hlasovať.

 

 

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Budeme hlasovať  o návrhu pána  poslanca Benčíka, ktorý

navrhuje článok II vypustiť. Tento návrh neodporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca návrh neodpo-

rúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 102 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 32 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

 

     Nech sa páči, pán spravodajca.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Hlasujeme  o návrhoch  pána poslanca  Šimka. Prvý návrh

pána poslanca Šimku bol vypustiť  bod 1 článku II. Tento ná-

vrh odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o pozmeňovacom návrh pána poslanca Šim-

ka. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

 

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 40 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Pán  poslanec Šimko  v druhom  návrhu navrhuje vypustiť

bod 4 v článku II. Tento návrh neodporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o pozmeňovacom návrh pána poslanca Šim-

ka. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 38 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

 

     Čiže ani tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Hlasujeme o  návrhoch pani poslankyne  Rusnákovej. Prvý

návrh znie vypustiť bod 5 z návrhu zákona. Tento návrh neod-

porúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o pozmeňovacích návrhoch pani poslanky-

ne Rusnákovej. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 112 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 35 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

 

     Ani tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Druhý návrh pani poslankyne Rusnákovej znie takto: Vlo-

žiť v bode 6 do navrhovaného § 51a odsek 2 a odsek 4 za slo-

vá "v medzinárodnej organizácii" ďalšie slová alebo "stavov-

skej organizácii sudcov". Tento návrh neodporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať  o druhom pozmeňovacom  návrhu pani po-

slankyne Rusnákovej. Pán  spoločný spravodajca ho neodporúča

prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 32 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Ani tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Vo svojom ďalšom návrhu pani poslankyňa Rusnáková navr-

huje zmenu ods. 1 § 58 s takýmto znením: "Orgánmi samosprávy

súdov  sú sudcovské  rady,  ktoré  sa zúčastňujú  na štátnej

správe súdov." Tento návrh neodporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať  o treťom pozmeňovacom  návrhu pani po-

slankyne Rusnákovej. Pán  spoločný spravodajca ho neodporúča

prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 30 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

 

     Ani tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Ďalší návrh pani poslankyne  Rusnákovej znie takto: Na-

vrhuje odseky 5, 6, 7 z  § 58 vyčleniť a uviesť ich osobitne

ako § 59 a prečíslovať ďalšie paragrafy. Tento návrh neodpo-

rúčam prijať.

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať  o ďalšom pozmeňovacom  návrhu pani po-

slankyne  Rusnákovej. Pán  spoločný spravodajca  ho odporúča

neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 36 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

 

     Ani tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     V  ďalšom  návrhu  pani  poslankyňa  Rusnáková navrhuje

v § 58 ods. 8 do  úloh sudcovskej rady uviesť: "vyjadruje sa

k vymenúvaniu členov  kárneho senátu" ako  písm. h) a  úlohu

pod písm. h) uviesť pod písmenom i). Tento návrh neodporúčam

prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme  hlasovať o ďalšom  pozmeňovacom návrhu

pani poslankyne Rusnákovej. Pán  spoločný spravodajca ho ne-

odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 40 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

 

     Čiže ani tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     V  ďalšom  návrhu  pani  poslankyňa  Rusnáková navrhuje

v § 58a ods. 1 formuláciu "najvyšším  orgánom sudcovskej sa-

mosprávy a poradným orgánom  ministra spravodlivosti je Rada

sudcov  Slovenskej  republiky".  Keďže  návrh presahuje duch

tejto úpravy, neodporúčam ho prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme  hlasovať o ďalšom  pozmeňovacom návrhu

pani poslankyne Rusnákovej. Pán  spoločný spravodajca ho ne-

odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 112 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 36 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

 

     Ani tento pozmeňovací návrh neprešiel.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Nasledujúci návrh  pani poslankyne  znie takto: v § 58a

ods. 4  písm. d) navrhuje doplniť  slová "postavenie sudcov"

za slová "predpisov upravujúcich". Ani tento návrh neodporú-

čam prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o ďalšom  návrhu pani poslankyne Rusná-

kovej. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 35 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

 

     Ani tento pozmeňovací návrh neprešiel.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     V poslednom  návrhu pani poslankyňa  Rusnáková navrhuje

vypustiť bod 1 z článku II predloženého návrhu. Takýto návrh

už predložil pán poslanec Šimko a neprijali sme ho.

 

     Keďže sú vyčerpané všetky návrhy zo všeobecnej rozpravy

i zo spoločnej správy, navrhujem, pán  predsedajúci, aby sme

hlasovali o zákone.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno, ďakujem. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona

o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona

ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

 

     Prosím, prezentujme sme a hlasujme.

 

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Odporúčam návrh zákona prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

 

     Konštatujem, že  sme schválili vládny  návrh zákona Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky, ktorým  sa mení a  dopĺňa

zákon číslo 335/1991 Zb. o súdoch  a sudcoch v znení neskor-

ších predpisov a zákon číslo 412/1991 Zb. o kárnej zodpoved-

nosti sudcov v znení  zákona Národnej rady Slovenskej repub-

liky číslo 149/1993 Z. z.

 

     Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Panie a páni, ďakujem za tvorivú spoluprácu. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Panie  poslankyne, páni poslanci, pristúpime k  p ä t -

n á s t e m u  bodu  programu, ktorým je

 

     vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

o audiovízii.

 

     Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 278 a spoločnú

správu výborov ako tlač 278a.

 

     Z poverenia vlády návrh zákona odôvodní minister kultú-

ry Slovenskej  republiky pán Ivan  Hudec. Prosím pána  mini-

stra, aby sa ujal slova.

 

Minister kultúry SR I. Hudec:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený predsedajúci,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     vzácni hostia,

 

     na príprave zákona, ktorým  by sa zrušil štátny monopol

v oblasti výroby, rozširovania,  verejného uvádzania filmov,

ktorý  bol  zavedený  dekrétom  prezidenta  republiky  číslo

50/1945 Zb., jeden z tzv.  Benešových dekrétov, a na Sloven-

sku nariadením  Slovenskej národnej rady  číslo 56/1947 Zb.,

sa pracovalo  už od roku  1990. Vzhľadom na  rozpory a vecné

nevyjasnenie, čo  by mal zákon  upravovať, vznikla situácia,

že právna úprava zostáva  za skutočnosťou. V oblasti kinema-

tografie vzniklo viacero neštátnych subjektov, či už súkrom-

ných, alebo v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a miest.

 

     Osobitná  situácia   však  vznikla  v   oblasti  výroby

zvukovoobrazových  záznamov,  kde   štátny  monopol  neplatí

a jestvuje  tu právne  vákuum, čo  má vážne  dôsledky, najmä

z hľadiska rešpektovania autorských  práv a tiež nelegálneho

rozširovania audiovizuálnych diel.

 

     Predloženým  návrhom zákona  sa štátny  monopol ruší de

iure,  čím  sa  predmetná  oblasť  úpravy  dostáva do súladu

s článkom 35 a s článkom 43 Ústavy Slovenskej republiky a do

súladu s ostatnými právnymi predpismi. Tým sa vytvára právny

priestor na  slobodnú tvorbu a podnikanie  v oblasti kinema-

tografie,  pri výrobe,  použití a  šírení ostatných zvukovo-

obrazových diel, predovšetkým zvukovoobrazových záznamov, čo

nie je právnymi predpismi doteraz upravené.

 

     V dôsledku takéhoto stavu vzniká v uvedenej oblasti ne-

jednotná prax napríklad v súvislosti s registráciou podnika-

teľských činností na živnostenských úradoch. Významnou otáz-

kou,  ktorú  rieši  predložený  návrh  zákona, je vymedzenie

pojmov  korešpondujúcich  s  medzinárodnou  právnou úpravou,

napríklad  audiovizuálne  dielo,  audiovizuálne predstavenie

a podobne, ktoré odstraňujú absenciu  právnej úpravy pri vý-

robe, použití a šírení zvukovoobrazových záznamov a umožňujú

dôslednejšiu  ochranu  autorských  práv  pri rôznych formách

uvádzania audiovizuálnych diel na  verejnosti, ako sú naprí-

klad  videopredajne, videopožičovne,  hotely, diskotéky, do-

pravné prostriedky a podobne,  ktoré boli doteraz zvýhodnené

oproti klasickým kinám, pretože neplatili poplatky za použi-

tie diela, vyplývajúce z autorského  zákona, a tiež si nepl-

nili odvody do fondov, uložené zákonom o umeleckých fondoch.

 

     Zákon vo  svojich ustanoveniach pri  používaní a šírení

audiovizuálnych diel  zohľadňuje pri určení  vekovej hranice

ich prístupnosti mravný vývoj maloletých a mladistvých, pri-

čom ukladá povinnosť zabezpečenia slovenskej jazykovej úpra-

vy alebo inej jazykovej úpravy spĺňajúcej požiadavku základ-

nej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka.

 

     Ďalej sa v zákone ukladá  povinnosť pri používaní a ší-

rení audiovizuálneho diela  uprednostňovať európske audiovi-

zuálne diela, najmenej 30 %, z čoho najmenej 30 % je sloven-

ských audiovizálnych  diel. Týmito ustanoveniami  sa sleduje

zabrániť komercionalizácii nášho  audiovizuálneho trhu a zá-

roveň podporiť a posilniť slovenskú audiovizuálnu produkciu,

najmä diel  pre deti.

 

 

 

     Tieto  ustanovenia dotýkajúce  sa výšky  percentuálneho

podielu pri použití a šírení európskych a slovenských audio-

vizálnych diel a tiež povinnosti zabezpečenia slovenskej ja-

zykovej úpravy alebo inej jazykovej úpravy spĺňajúcej požia-

davku základnej zrozumiteľnosti  z hľadiska štátneho jazyka,

sa upravili v súlade  s odporúčaním Legislatívnej rady vlády

Slovenskej republiky zo dňa 16. 8. 1995 s tým, že sa zohľad-

nili aj súvisiace ustanovenia  z návrhu zákona Národnej rady

Slovenskej republiky o štátnom jazyku.

 

     Pri formulovaní týchto ustanovení  sa zohľadnili aj po-

žiadavky a námety,  napríklad zníženie percentuálnych podie-

lov   Únie  filmových   distribútorov  Slovenskej  republiky

a Združenia prevádzkovateľov a  pracovníkov kín v Slovenskej

republike.

 

     Upravovaná problematika úzko súvisí s požiadavkou zosú-

laďovania našich právnych  predpisov s medzinárodnou právnou

úpravou a  právnym poriadkom Európskej únie.  V tejto súvis-

losti sa  v návrhu zohľadňujú  najmä Dohoda o  medzinárodnom

zápise audiovizuálnych  diel, Všeobecný dohovor  o autorskom

práve, Medzinárodný dohovor o ochrane výkonných umelcov, vý-

robcov zvukových záznamov a rozhlasových organizácií.

 

     Z hľadiska  právneho poriadku Európskej  únie sa trans-

formovali do ustanovení návrhu  zásadné odporúčania pre rie-

šenú problematiku. Ide najmä o rezolúciu predstaviteľov vlád

členských štátov o opatreniach  na boj proti audiovizuálnemu

pirátstvu a smernicu rady pre oblasť televízneho vysielania,

ktorá sa zaoberá okrem  iného aj riešením otázok súvisiacich

s podporou a uprednostňovaním  európskej audiovizuálnej pro-

dukcie. Zohľadňujú  sa tiež poznatky  a východiská členských

štátov, zaoberajúce  sa problémami a  perspektívami audiovi-

zuálnej oblasti v Európskej  únii, najmä distribúciou audio-

vizálnych diel s  násilným, brutálnym, hrubým pornografickým

alebo iným podobným obsahom.

 

     V tejto  súvislosti chcem upozorniť  na to, pretože  sa

vyskytovali také  pripomienky, že tento návrh  zákona nie je

v rozpore s článkom 4 GATT a  nie je ani v rozpore s bilate-

rálnymi  dohodami,  ktorá  uzavrela  Slovenská  republika so

Spojenými štátmi americkými.

 

     Do návrhu  zákona boli zapracované  pripomienky prijaté

na zasadnutí vlády Slovenskej republiky 3. 10. 1995, týkajú-

ce  sa napríklad  zákazu použitia  a šírenia audiovizuálnych

diel  obsahujúcich mimoriadne  hrubú, nevkusnú  pornografiu,

najmä detskú pornografiu, zvýšenia  pokút za porušenie a ne-

plnenie zákonom ustanovených povinností.

 

     Predložený návrh zákona si nevyžaduje zvýšené nároky na

štátny  rozpočet Slovenskej  republiky a  na rozpočty  miest

a obcí.

 

     Z týchto  dôvodov vás chcem poprosiť,  vážené panie po-

slankyne, vážení poslanci, o  podporu návrhu zákona o audio-

vízii.

 

     Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu ministrovi.  Prosím spoločnú spravodajkyňu

výborov pani  poslankyňu Ľudmilu Muškovú,  aby podala správu

o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch

Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Vážená Národná rada,

     vážený pán minister,

 

     dovoľte, aby som predložila  spoločnú správu o výsledku

prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej

republiky o audiovízii vo  výboroch Národnej rady Slovenskej

republiky.

 

     Predseda  Národnej rady  Slovenskej republiky  pridelil

rozhodnutím z 2. novembra 1995 číslo 625 vládny návrh zákona

výborom  Národnej rady  Slovenskej republiky,  a to ústavno-

právnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výbo-

ru pre hospodárstvo, privatizáciu  a podnikanie a výboru pre

vzdelanie, vedu,  kultúru a šport na  prerokovanie do 1. de-

cembra 1995.  Súčasne predseda Národnej  rady Slovenskej re-

publiky určil na skoordinovanie  stanovísk výborov Výbor Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultú-

ru a  šport s tým,  aby sa skoordinované  stanoviská výborov

premietli do spoločnej správy výborov.

 

     Uvedené výbory Národnej  rady Slovenskej republiky pre-

rokovali vládny  návrh zákona v  určenej lehote a  výbor pre

hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie  a výbor pre vzdela-

nie, vedu, kultúru a šport  neprijali k návrhu zákona platné

uznesenie, pretože zaň  nehlasovala nadpolovičná väčšina ich

členov. Ústavnoprávny  výbor a výbor  pre financie, rozpočet

a menu s  návrhom zákona súhlasili a  odporučili ho Národnej

rade  Slovenskej republiky  prijať so  zmenami a  doplnkami,

ktoré máte uvedené v materiáli spoločnej správy.

 

     Skôr než budem informovať  o bodoch, ktoré odporučím en

bloc prijať, chcem upozorniť  vážených kolegov, aby si opra-

vili chyby,  ktoré vznikli v  spoločnej správe pri  prepise.

V bode 2 spoločnej správy v  druhom riadku za slová "v odse-

ku" doplniť "1  písm. b)", teda bude znieť:  "v ods. 1 písm.

b)" a v bode  14 v prvom riadku doplniť za §  7 "ods. 1".

 

     En bloc  odporúčam na prijatie body  1, 2, 3, 5,  6, 7,

8, 10, 11, 12, 13, 15 a 16.

 

     Zároveň,  pán predsedajúci,  využívam právo  spoločného

spravodajcu a hlásim sa prvá do rozpravy.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pani poslankyni Muškovej  a prosím ju, aby zau-

jala miesto určené pre spravodajcov.

 

     Pani   poslankyne,  páni   poslanci,  otváram  rozpravu

o pätnástom bode programu. Do rozpravy sú písomne prihlásení

traja poslanci. Ako prvá sa hlási spoločná spravodajkyňa pa-

ni poslankyňa Mušková. Nech sa páči.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Moje pozmeňovacie návrhy sa týkajú  § 2 ods. 1 písm. a)

- v predposlednom riadku za  slovom "použitie" vložiť spojku

"a". Je to len legislatívna úprava. V § 2 ods. 1 písm. b) na

konci namiesto čiarky pripojiť  slová "účasťou vo výške naj-

menej 20 % celkového rozpočtu diela".

 

     V §  3 ods. 2  písm. b) vo  štvrtom riadku za  písm. h)

spojku  "a"  nahradiť  spojkou  "alebo".  Je  to takisto len

legislatívno-technická úprava.

 

     V § 4 ods. 7 navrhujem nové znenie, ktoré by malo takú-

to formuláciu:  "Osoby uvedené v §  2 ods. 2 písm.  b) až f)

nesmú použiť a šíriť audiovizuálne diela s násilným, brutál-

nym a pornografickým obsahom, osobitne diela, ktoré obsahujú

detskú pornografiu. Použiť a šíriť audiovizuálne diela s ta-

kým obsahom, ktorý je spôsobilý ohroziť psychiku alebo mrav-

nosť, uvedené osoby môžu iba za podmienok ustanovených týmto

zákonom alebo osobitnými predpismi9/, ak touto činnosťou ne-

páchajú trestný čin10/". Táto formulácia sa snaží vyhnúť to-

mu, aby  nebol občan za  ten istý čin  odsúdený dvakrát, po-

stihnutý dvakrát.

 

     § 7 ods. 1 - na konci prvej vety bodku nahradiť čiarkou

a v  druhej vete  slová  "za  týmto účelom"  nahradiť slovom

"ktorý". Takisto  je to presnejšia  formulácia zo spoločného

návrhu, ktorý neodporúčam prijať.

 

     V §  7 ods. 3 -  doplniť za slovo "povinné"  slová "pri

vykonávaní činnosti  podľa tohto zákona".  Je to spresňujúca

formulácia,  aby sa  táto požiadavka  týkala iba  tých osôb,

ktorí skutočne s takouto činnosťou prichádzajú do styku.

 

     To sú všetky moje pozmeňovacie návrhy.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  pani  spoločnej  spravodajkyni.  Ako ďalšia sa

prihlásila pani poslankyňa Terézia Chlebová.

 

Poslankyňa T. Chlebová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené panie poslankyne, páni poslanci,

     vážení hostia,

 

     osobne vítam predložený návrh zákona, ktorý zlegalizuje

podnikanie v  kinách a distribúcii, ale  ako bývalá riadiaca

pracovníčka kín a z tohto  dôvodu i znalá problematiky v ob-

lasti kinematografie nemôžem  nereagovať na niektoré ustano-

venia  predloženého návrhu  zákona o  audiovízii. Vo  svojom

vystúpení sa  dotknem iba tých  ustanovení, ktorých prijatie

by mohlo znamenať  zánik kín a distribúcie vôbec,  ale i ob-

medzovanie  podnikania jednej  skupiny a  zvýhodňovanie inej

skupiny podnikania v tejto oblasti.

 

     Podľa  navrhovaného zákona  by bol  distribútor povinný

uvádzať na trh najmenej 30  % európskych diel, z čoho najme-

nej 30  % slovenských. Vzhľadom  na to, že  30 % slovenských

filmov znamená  uviesť ročne 12 slovenských  filmov a za po-

sledných  6 rokov  sa nakrútilo  celkove iba  11 slovenských

filmových titulov, sa toto  ustanovenie prakticky nemôže na-

plniť. Ďalej podľa navrhovaného  zákona by distribútor musel

dabovať do  slovenčiny najmenej 40 %  zo všetkých ním použi-

tých alebo  šírených audiovizuálnych diel. Tento  bod je ne-

zrealizovateľný z niekoľkých dôvodov.

 

     1.  Slovenské  kiná  potrebujú  ročne  asi 150 premiér,

v praxi by to znamenalo, že  najmenej 60 filmov by sa muselo

dabovať, čo je v súčasnosti  technicky, ale aj kapacitne ne-

možné.

 

     2. Dabovanie  by negatívne zasiahlo do  využitia už in-

štalovaných  28  zariadení  dolby  stereo  zvukového záznamu

v slovenských kinách, nakoľko na  Slovensku nie je možné da-

bovať a vyrábať kópie v  tomto systéme. Spracovanie v dabin-

govej  úprave v  zahraničí  by  neúmerne zvýšilo  náklady na

film, čo by  sa odrazilo na vstupnom a  následne na návštev-

nosti v kinách. Pri titulkovanej  kópii sú priame náklady na

jeden filmový titul v priemere  150 tisíc Sk a pri dabovanej

filmovej kópii v priemere 650 tisíc Sk.

 

     3. Dabovaním by sa veľmi znížila návštevnosť tých ľudí,

ktorí  prichádzajú  do  kín  za  účelom zdokonalenia svojich

jazykových  schopností  práve  sledovaním  filmu  v pôvodnom

jazyku s  titulkovaním a sluchovo  postihnutých, pre ktorých

je titulkovaný film jedinou možnosťou čítať a tak porozumieť

filmu.

 

     4. Nemôžem nespomenúť, že tento  bod zasahuje aj do ob-

lasti  medzinárodných  zmlúv,  napríklad  Rímskeho  dohovoru

o ochrane  výkonných  umelcov  a  výrobcov zvukových snímok.

Podľa uvedeného o spôsobe  úpravy diela rozhoduje jeho tvor-

ca. V praxi by to mohlo  znamenať, že ak by tvorca nedal sú-

hlas k dabovaniu, slovenský divák by prišiel o celý rad fil-

mov.

 

     5. Návrh bodu  číslo 10  je v  rozpore i  s odporúčaním

Parlamentného zhromaždenia Rady Európy  číslo 862, ktoré ok-

rem iného zdôrazňuje podporu titulkovať, a nie dabovať filmy.

 

     Moje návrhy a odporúčania vychádzajú z hlbokej znalosti

problematiky slovenskej kinematografie,  jej prevádzky v ki-

nách, ale aj jej súčasných možností. Schválenie takto formu-

lovaného zákona  ohrozí nielen existenciu  jestvujúcich kín,

ale aj takmer 8 tisíc  pracovných miest, ktoré kiná a video-

distribúcia vytvorili. Nemenej závažná  je aj tá skutočnosť,

že na mnohých miestach  Slovenska je jedinou miestnou kultú-

rou  kino a  že ešte  aj dnes  je to cenovo najprístupnejšia

kultúra pre širokú verejnosť, ale  i to, že množstvo mladých

ľudí bude hľadať naplnenie  svojho voľného času inde, naprí-

klad pri drogách.

 

     Vzhľadom na tieto fakty  a na alarmujúci technický stav

slovenských  kín  odporúčam,  vážené  panie poslankyne, páni

poslanci, aby Národná rada  prijala moje pozmeňovacie návrhy

a aby sme legislatívne pomohli slovenským kinám prekonať ich

terajšie zložité a nepriaznivé obdobie.

 

     Dovoľte mi, aby som predniesla pozmeňovacie návrhy.

 

     1. V § 3 ods. 2 písm. a) - za slovo "diela" vložiť slo-

vá "alebo na distribučnom liste". Ide o označovanie audiovi-

zuálnych  diel, kde  pri filmových  kópiách to  nie je možné

priamo na nosiči.

 

     2. V §  4 ods. 8  -  nahradiť slovo "zabezpečiť" slovom

"uprednostňovať".

 

     3. V § 4 ods. 10  - nahradiť slová "najmenej 40 %" slo-

vami "minimálne 20 %". V §  4 ods. 10 poslednú vetu "Pre au-

diovizuálne diela  určené deťom do  12 rokov je  distribútor

povinný  zabezpečiť výlučne  slovenský dabing",  toto uviesť

samostatne ako odsek 11 a terajší odsek 11 bez zmeny prečís-

lovať na odsek 12.

 

     4. Ďalej v  § 8 ods. 2 písm. b)  aj c) vyňať číslice o-

značujúce odseky 8 a 10.

 

     5. Ďalej v § 8 ods. 2 písm. d) vyňať číslicu označujúcu

ods. 8. Ide o sankcie, ktoré treba odtiaľ vyňať s tým, že tu

navrhujem uprednostňovať slovíčkom, čiže že je to zmäkčenie.

 

     6. V § 10 navrhujem  nové znenie: "Tento zákon nadobúda

účinnosť dňom  vyhlásenia, s výnimkou  ustanovenia § 4  ods.

8, 9, 10, 11, 12 a § 8, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára

1997."

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  pani poslankyni  Chlebovej. Nech  sa páči, pán

poslanec László Szigeti.

 

Poslanec L. Szigeti:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán podpredseda,

     vážený pán minister,

     milé kolegyne,

     vážení kolegovia,

     ctení hostia,

 

     dovoľte mi predniesť  niekoľko myšlienok k predloženému

návrhu zákona o audiovízii.

 

     Všetky subjekty, ktorých činnosť priamo či nepriamo sú-

visí s kinematografiou alebo  audiovíziou, už niekoľko rokov

zdôrazňujú  potrebu legislatívne  riešiť situáciu  v oblasti

kinematografie  a audiovízie,  pre ktoré  stále platí právna

úprava z roku 1947.  Neúnosnosť tejto legislatívnej situácie

sa iba  potvrdila a zvýraznila  vývinom slovenskej kinemato-

grafie v uplynulých piatich rokoch, keď iniciatívu filmového

diania na Slovensku prevzali takmer výlučne privátne subjek-

ty v oblasti distribúcie i produkcie filmov.

 

     Prijatie  zákona  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

o audiovízii je navýsosť aktuálnym a potrebným legislatívnym

opatrením. V súvislosti s  dlhoročnou prípravou návrhu tohto

zákona je však zarážajúca tá  podoba návrhu zákona, ktorá sa

napokon ako vládny návrh dostala na prerokovanie výborov Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky.  Považujem ju totiž za ne-

zodpovedajúcu  súčasným  aktuálnym  potrebám  audiovizuálnej

kultúry na Slovensku, ako  aj za nekompatibilnú so zákonnými

normami platnými v okolitých krajinách i v západnej Európe.

 

     Návrh zákona  o audiovízii nesie v  sebe reálnu možnosť

ohrozenia a likvidácie filmovej tvorby a distribúcie na Slo-

vensku. Niektoré ustanovenia  predmetného návrhu svojím nor-

matívnym charakterom neúmerne zaťažujú filmových distribúto-

rov  a  kinárov.  Samozrejme,  neodmietam  úsilie zabezpečiť

uvádzanie slovenských i neamerických filmov a filmov pre ná-

ročných divákov  v našich kinách.  Som však presvedčený,  že

toto úsilie nemožno realizovať striktnými predpismi ani kvó-

tami bez toho, aby sa  vytvorili podmienky a vhodné legisla-

tívne  prostredie na  jeho realizáciu.  Každá krajina, ktorá

chce chrániť svoju kultúru  a zároveň sprostredkúvať hodnoty

iných  kultúr, vytvára  nie predpisy,  ale rozvojové impulzy

a programy na naplnenie týchto kultúrnych cieľov.

 

     Za najzávažnejší nedostatok  predloženého návrhu zákona

považujem absenciu toho, čo by malo byť základom takejto le-

gislatívnej úpravy,  t. j. absenciu systémovej  podpory a o-

chrany národnej audiovizuálnej kultúry. Financovanie sloven-

ských  audiovizuálnych diel  predložený návrh  zredukoval do

jedného stručného  paragrafu. Takéto znenie  je nevyhovujúce

a neprijateľné, pretože systémovo  nerieši ďalší rozvoj jed-

nej  z  dôležitých  zložiek  národnej kultúry. Nezabezpečuje

vytvorenie stabilných zdrojov, nestanovuje spôsob ich rozde-

ľovania,  nevytvára systémové  prostredie, ktoré  je jediným

predpokladom  existencie takého  kultúrneho a  spoločenského

fenoménu, akým je film.

 

     V návrhu  zákona sú uvedené  ustanovenia, ktoré nie  je

možné  technicky dodržať  (mám na  myslí §  4 ods. 3), alebo

ktorých  dodržiavanie by  bezprostredne ohrozilo  existenciu

kín (napríklad § 4 odseky 8 a 9). Samostatnou a najzávažnej-

šou kapitolou je požiadavka dabingu a percentuálnej skladby.

V prvom prípade je to vec  financií, v druhom prípade návrat

pred rok 1989, keď  kiná Slovenskej republiky museli povinne

premietať 60 %  socialistických filmov, z  toho 20 % soviet-

skych. Z uvedených dôvodov považujem predložený návrh zákona

Národnej rady Slovenskej republiky  o audiovízii za neprija-

teľný.

 

 

     Dovoľujem si  preto odporučiť Národnej  rade Slovenskej

republiky, aby návrh v  predloženom znení vrátila predklada-

teľovi na prepracovanie s tým,  že ho zaviaže v procese prí-

prav návrhu zákona vziať na vedomie stanoviská a odporúčania

profesionálnych organizácií  a združení v  oblasti kinemato-

grafie a audiovízie.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Ďalší je pán poslanec  Langoš, ale chcem sa ho

spýtať, či  za Demokratickú stranu, lebo  je tu napísané DS.

Taký klub tu neexistuje. Nech sa  páči. Ešte ste za KDH, dú-

fam. Chce odísť od vás, dajte pozor.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Vážený pán predseda,

     pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     poviem náš názor na  predložený návrh zákona. V oblasti

filmovej distribúcie a audiovízie  doteraz platí dekrét pre-

zidenta Beneša číslo 50 z  roku 1945 a nariadenie Slovenskej

národnej  rady číslo  56/1947 Zb.  Slovenskej Národnej  rady

o opatreniach v oblasti filmu, ktoré zavádzajú monopol štátu

v oblasti výroby  a distribúcie filmov.  Aktivity súkromných

distribučných  spoločností,  ktoré  začali  vznikať  v  roku

1990, nie sú v súlade s týmito normami. Preto sa distribučné

spoločnosti od  začiatku usilovali o  prijatie zákona, ktorý

by zrušil dekrét i nariadenie a poskytol audiovízii demokra-

tický právny  základ. Aj vďaka týmto  tlakom bolo v priebehu

času pripravovaných viacero verzií.  Nikdy sa však nedostali

na rokovanie parlamentu. Ku všetkým sa však mali možnosť vy-

jadrovať  aj  predstavitelia  audiovizuálnej  oblasti - Únia

filmových distribútorov a  Združenie prevádzkovateľov a pra-

covníkov kín. Situácia sa zmenila od začiatku roka 1995, keď

ministerstvo kultúry  začalo pripravovať novú  verziu zákona

utajovane a s vylúčením spolupráce s predstaviteľmi audioví-

zie.

 

     K predloženému  návrhu zákona. Pozitívom  návrhu je to,

že ruší dekrét i  nariadenie Slovenskej Národnej rady, ktoré

zaviedli monopol  štátu v oblasti výroby  a distribúcie fil-

mov. Predkladaný návrh zákona však okrem toho zavádza v tej-

to oblasti  podnikania množstvo obmedzení  a je zameraný  na

štátnu kontrolu  celej audiovizuálnej oblasti.  Ochrana pred

pornografiou, násilím, ochrana detí a mladistvých majú v ta-

komto  zákone  miesto.  Pravda,  s  kontrolou  postavenou na

iných, normálnych  štandardoch, to znamená  s použitím samo-

správnych princípov v  spolupráci s predstaviteľmi audiovíz-

nych spoločností a  občianskej spoločnosti alebo občianskych

združení.

 

     Štátny dohľad sa však neobmedzuje iba na uvedené oblas-

ti, ale zákon chce ochraňovať aj slovenský jazyk a slovenskú

domácu tvorbu a zároveň bojovať proti komercializácii a ame-

rikanizácii v audiovizuálnej oblasti. Najdrastickejšie dosa-

hy majú práve  tieto zámery. Vláda to totiž  robí hrubo, bez

ohľadu na ústavu, princípy rovnosti súťaže, neberúc do úvahy

podmienky na svetovom a domácom trhu a v rozpore so záujmami

a právami občana, ktorému štátny úrad diktuje svoje predsta-

vy  o tom,  koľko a  akých audiovizuálnych  diel môže vidieť

v kine,  prípadne si  kúpiť alebo  požičať. Ide predovšetkým

o ustanovenia  § 4  odseky 8,  9, 10  a §  8 o pokutách, ako

o tom hovorili moji predrečníci.

 

     Podľa údajov  Únie filmových distribútorov  a Združenia

prevádzkovateľov a pracovníkov kín zákonom stanovené percen-

tá v § 4 odsek 8  sú pre distribútorov nereálne. 30 % európ-

skych audiovizuálnych diel a z toho 30 % slovenských by zna-

menalo uviesť ročne 13 slovenských filmov. Za posledné 4 ro-

ky, ako to, tuším, už bolo povedané, sa však vyrobilo celko-

ve iba 11 filmov.  Takéto znenie zákona odporuje medzinárod-

ným obchodným dohodám o  prijímaní výhodných a spravodlivých

pravidiel na vzájomný obchod. Môže viesť k vyhláseniu embar-

ga  zo strany  výrobcov filmových  diel celej  mimoeurópskej

produkcie, prípadne k odchodu amerických spoločností zo slo-

venského trhu, čo by  vlastne znamenalo kolaps celého audio-

vizuálneho  sektoru. Paradoxne  zákon nestanovuje  povinnosť

dodržiavať tieto proporcie aj prevádzkovateľom kín, videopo-

žičovní a predajní. Majú iba uprednostňovať diela tejto pro-

veniencie. Znamená to, že  prakticky 30 % povinne nakúpených

a spracovaných audiovizuálnych diel  distribútor veľmi prav-

depodobne nebude môcť umiestniť na trhu.

 

     Znenie § 4  odsek 8 vyžaduje od distribútora,  aby 40 %

diel bolo  upravených slovenským dabingom  a ostatné sloven-

skými titulkami. Toto znenie  predstavuje veľký zásah do sú-

kromného  podnikania, opätovne  predstavuje snahu  zvýhodniť

jednu skupinu podnikateľov,  teda majiteľov dabingových štú-

dií. Ako  sa tu už  povedalo, zasahuje aj  do medzinárodných

zmlúv.  Predraženie takto  upravovaných audiovizuálnych diel

by viedlo ku katastrofálnym ekonomickým dosahom na distribú-

torov a na prevádzkovateľov  kín, videopožičovní a predajní,

ktoré by v konečnom dôsledku mal zaplatiť občan. Dá sa s ur-

čitosťou  predpovedať, že  by to  viedlo k  ďalšiemu poklesu

počtu kín, až k ich likvidácii.

 

     Na porovnanie: V roku 1989  bolo v prevádzke 774 kín o-

proti približne 360 v roku 1995. Dohľad nad dodržiavaním zá-

kona je  zverený Ministerstvu kultúry  Slovenskej republiky,

ktoré  za jeho  porušenie ukladá  pokuty podľa  § 8  odsek 2

v neuveriteľnej výške  - od 100  tisíc korún za  neumožnenie

výkonu dohľadu povereným pracovníkom  ministerstva až po 500

tisíc korún pre prevádzkovateľa požičovne alebo predajne au-

diovizuálnych diel. Nielenže samotný princíp takejto kontro-

ly a udeľovania pokút je sporný,  ale aj ich výška je likvi-

dačná.

 

     Podľa navrhovaného zákona napríklad prevádzkovateľ kina

má  30 dní  na zaplatenie  pokuty do  výšky 300 tisíc korún,

ktorú mu môže vyrubiť  ministerstvo za porušenie ktoréhokoľ-

vek z ustanovení  § 4 odsekov 4, 7,  8, 10, 11 a §  5, ktorý

vymedzuje zakázanú  reklamu. Na porovnanie:  Podľa európskej

štatistiky v roku 1993 bola priemerná hrubá tržba slovenské-

ho kina približne 401 tisíc Sk ročne.

 

     Predkladaný zákon je  nekvalifikovaný, nerešpektuje me-

dzinárodné dohovory, nielenže neprispieva k rozvoju filmu na

Slovensku, ale je vo  svojich dôsledkoch likvidačný. Ak bude

prijatý v predkladanej podobe, bude viesť k likvidácii celej

filmovej distribúcie  a prevádzky kín.  V podstate dá  sa to

domyslieť takto:

 

     Kiná sa dostanú znova do štátneho vlastníctva a štátnej

správy a  jediným distribútorom, ktorý  bude premietať svoje

filmy,  budú filmové  štúdiá Koliba.  Zákon v  tejto podobe,

v akej bol predložený parlamentu, vo mne vyvoláva odôvodnené

podozrenie, že minister Hudec chce Kolibu privatizovať.

 

     Zákon ako celok je zlý. Najlepšie by ho bolo odmietnuť.

Ale ja podporujem  vlastne predchádzajúce pozmeňovacie návr-

hy. V podstate je potrebné uzákoniť distribúciu filmov a vi-

deokaziet, a dovolím si k predchádzajúcim pozmeňovacím návr-

hom ešte jeden  pozmeňovací návrh v § 8  pokuty, odsek 2 na-

hradiť novým textom: "Odsek 2 - ministerstvo uloží pokutu:

 

     a) do výšky 25 tisíc korún výrobcovi slovenského audio-

vizuálneho  diela za  porušenie povinnosti  podľa §  3 odsek

1 a § 4 odsek 1,

 

 

     b)  do  výšky  30  tisíc  korún  prevádzkovateľovi kina

a prevádzkovateľovi technického zariadenia  za porušenie po-

vinností podľa § 4 ods. 4, 7, 11, 12 a § 5,

 

     c) do výšky 50  tisíc korún prevádzkovateľovi požičovne

alebo predajne audiovizuálnych  diel za porušenie povinnosti

podľa § 4 ods. 5, 6, 7, 11 a 12,

 

     d) do výšky 25  tisíc korún distribútorovi audiovizuál-

neho diela za  porušenie povinnosti podľa § 3 odsek  2 a § 4

ods. 2, 3, 7, 11 a 12,

 

     e) do výšky 10 tisíc korún  osobám uvedeným v § 2 odsek

2 písm. b) až f) a v § 7 odsek 3, ak neumožnia výkon dohľadu

povereným pracovníkom ministerstva.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Langošovi. Pani poslankyňa Bie-

liková, nech sa  páči. Pripraví sa pán Líška.  Nech sa páči,

pán poslanec Vanko - faktická poznámka.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Ďakujem za  slovo. My sme preberali  návrh tohto zákona

tiež vo výbore pre  hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

Tam  sme takisto  dospeli do  určitej kontroverznej diskusie

ohľadne odseku 8,  to je tých 30 % európskych  diel a z toho

30 %  slovenských. Potom som si intenzívne začal všímať pre-

dajne, kde sa predávajú kazety,  a požičovne. V ktorých mes-

tách som sa pohyboval, všade  som navštívil predajne a robil

som taký súkromný poslanecký  prieskum. S hrôzou som zistil,

ani jedna  predajňa, ktorú som  navštívil, a bolo  ich veľa,

nemala  ani jednu  jedinú slovenskú  rozprávku. Mám  vnučku,

ktorá má štyri roky, chcel by som jej na Vianoce kúpiť neja-

kú rozprávku. Nemali ani jednu jedinú. Jedine v jednej jedi-

nej požičovni v Bratislave na Grösslingovej ulici som našiel

dve slovenské  nie moc atraktívne rozprávky,  ale pritom tam

bolo, odhadujem, možno tak 40 - 50 českých rozprávok.

 

     Nepokladám za nemožné, aby  distribútor, ktorý bude mať

rok na prípravu štruktúry  sortimentu, aby slovenskí distri-

bútori  nepožadovali od  slovenskej televízie  tie slovenské

rozprávky, ktoré máme veľmi pekné, krásne, aby sa dostali na

audiokazety.  Takže  nepokladám  túto  problematiku vôbec za

prehnanú, ale za alarmujúcu. Je  potrebné, aby sa čo najskôr

aspoň trochu táto situácia zlepšila.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pani poslankyňa.

 

Poslankyňa A. Bieliková:

 

     Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

     vážení hostia,

 

     bola som svedkom, ako sa  v rozhlase mazali pásky s na-

hrávkami o  dôležitých udalostiach v  našej novodobej histó-

rii. Napríklad keď som pripravovala v roku 1990 pásmo o uda-

lostiach v roku 1968, v archíve Slovenského rozhlasu som au-

tentické zvukové dokumenty nenašla. Musela som si ich vyžia-

dať z Prahy, tam totiž  boli. Tiež som bola svedkom likvido-

vania negatívov a fotografií  i celých fotoarchívov v redak-

ciách za isté obdobie. A tak sa stalo, že keby napríklad sa-

motní  autori  neboli zachovali svoje  historické fotografie

a negatívy,  napríklad tiež  z augusta  1968, nemali  by sme

svedectvo, nebolo  by zachované. Sama som  tiež len šťastnou

náhodou  našla negatívy  známych fotografií  z augusta  1968

svojho nebohého manžela.

 

     Po roku 1989, čiže vlastne  aj teraz, máme iný problém.

Existujú nové techniky, existujú  súkromné firmy a v oblasti

archivovania mám pocit, že je vlastne anarchia a chýba pred-

pis, ktorý by stanovoval povinnosť odovzdávať do archívu Ná-

rodného  kinematografického  centra  snímku  audiovizuálneho

diela  ako zásadu  ochrany duchovného  dedičstva. V  knižnej

kultúre  to stále  platí, je  zaužívaná prax  tzv. povinného

výtlačku. Mám pocit, že by ste  mi mali dať za pravdu, že by

sa takáto  povinnosť mala vzťahovať  aj na nové  progresívne

techniky, čiže na snímky filmov, kazety, CD-ROM-y a podobne.

 

     Preto navrhujem nový paragraf za  § 8 a nasledujúce pa-

ragrafy  prečíslovať. Nový  paragraf by  mal názov: "Ochrana

národného kinematografického dedičstva". Text tohto paragra-

fu: "Na archivovanie a ochranu  filmových snímok a iných no-

sičov v mediálnej tvorbe vypracuje Ministerstvo kultúry Slo-

venskej republiky vykonávaciu smernicu."

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pani  poslankyni Bielikovej. Nech  sa páči, pán

poslanec Líška.

 

 

 

 

Poslanec S. Líška:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     ako je  uvedené v spoločnej  správe výborov, výbor  pre

hospodárstvo, privatizáciu  a podnikanie bol  jedným z tých,

ktorým bolo prikázané prerokovanie predmetného návrhu zákona

o audiovízii. Vzhľadom  na to, že náš  výbor neprijal platné

uznesenie a v priebehu rozpravy  o tomto zákone odznelo via-

cero  pozmeňovacích návrhov,  ktoré predkladateľ akceptoval,

ale tieto sa nedostali do spoločnej správy, dovolím si pred-

ložiť štyri pozmeňovacie návrhy.

 

     Prvý pozmeňovací  návrh sa týka  § 2 odsek  1 písm. a),

kde navrhujem  doplniť za slovo  "sluchom" nasledovné slová:

"ako aj dielo predstavujúce iba samostatný zvukový záznam".

 

     Druhým pozmeňovacím  návrhom sa dotknem opäť  § 2 odsek

1 písm. c),  kde navrhujem vypustiť  slovo "digitálnym". Tam

došlo trošku  v predlohe návrhu  zákona k zmiešaniu  pojmov,

keď sa medzi druhy  záznamov ako optický, mechanický, magne-

tický dostala aj forma úpravy signálu pred vlastným záznamom

(pretože digitálna forma je forma úpravy signálu pred vlast-

ným záznamom, okrem toho môže byť ešte aj analógová forma).

 

     Po tretie. V § 2 odsek 1 písm. a) navrhujem slovné spo-

jenie "hovoreným dialógom"  nahradiť slovným spojením "hovo-

reným  slovom".  Opäť  slovné  spojenie "hovoreným dialógom"

podľa  môjho  názoru  nepostihuje  všetky  možnosti  dabingu

vzhľadom na to, že sú  mnohé audiovizuálne diela takého cha-

rakteru, kde vystupuje trebárs  len jeden herec, jeden pred-

staviteľ,  jeden hrdina,  ktorý vlastne  po celý  čas svojho

vystupovania vedie monológ. V tomto prípade nie je možné ho-

voriť o  dabovaní "hovoreným dialógom",  ale "hovoreným slo-

vom". Takto vystihneme všetky alternatívy.

 

     Po štvrté. Do § 6  navrhujem doplniť za slovné spojenie

"sa môže  podieľať na financovaní" slová  "tvorby alebo dis-

tribúcie". Potom pokračuje veta tak, ako je uvedené v návrhu

§ 6 predkladateľa.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  pánu  poslancovi  Líškovi.  Keďže nemám žiadnu

prihlášku do diskusie, pýtam sa pánov poslancov, či chce eš-

te niekto vystúpiť v diskusii.

 

     (Nikto.)

 

     Ak nie,  vyhlasujem rozpravu o  pätnástom bode programu

za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister Hudec?

Nech sa páči.

 

Minister kultúry SR I. Hudec:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     musím  zareagovať  na  niekoľko  vecí,  ktoré  by mohli

uviesť celú  problematiku do nie  celkom pravdivej situácie.

Bol by som rád, keby sme rozlišovali to, čo nazývame ponukou

a povinnosťou distribútorov, výrobcov a prevádzkovateľov vi-

deo  - zvukovo-obrazových  záznamov. Prosím,  rozlišujme to.

Dnes je situácia taká,  že jednoducho nejestvuje ponuka. Ni-

kto nepredpisuje, čo niekto bude premietať. Tam sa len odpo-

rúča, aby  to teda zohľadnil,  uprednostnil. To znamená,  že

nikto nebude nikomu nič diktovať. Skutočne je situácia taká,

že jestvujú u nás dosť dobre fungujúce skupiny firiem, ktoré

uprednostňujú svoje súkromné záujmy, a  vidím, že aj v tomto

parlamente sa to vyskytlo. Prosím vás, nezamieňajme si tieto

dve veci. Je rozdiel medzi ponukou a medzi povinnosťou, kto-

rú potom musia plniť. To, prosím, rozlíšme.

 

     Dvakrát som  tu počul argument, koľko  sa vyrobí pôvod-

ných slovenských  diel. Prosím vás,  kto káže ponúkať  resp.

mať v distribučnej ponuke len diela, ktoré vznikli v uplynu-

lom  roku alebo  v tom  roku, ktorý  bol? Predsa tu vznikali

diela niekoľko rokov. Na včerajšom otvorení storočnice kine-

matografie sa  konštatovalo, že slovenská  kinematografia má

700 titulov, ktoré sú natočené. Jednoducho to... (počul som,

pán poslanec Mikloško).  Myslím si,  že toto  sú veci, ktoré

uvádzajú všetko na pravú  mieru. Prosím vás, neznižujme per-

centuálny počet tých diel, ktoré dávame do ponuky. Musím vás

upozorniť, že  tým neporušujeme nijaký  ani vnútroštátny ani

medzinárodný dohovor, ani predpis ani nejaký dohovor. Naozaj

tento zákon je v  súlade so všetkými medzinárodnými právnymi

normami. To som tu povedal a za tým si stojím. Expertné sku-

piny  to potvrdili,  jednoducho sme  to konzultovali,  je to

tak.

 

     Na poslednú pripomienku, myslím  si, treba reagovať, na

ostatné  reagovať  nebudem,  pretože  si  myslím,  že nie je

dôstojné na to reagovať. Tá sa týka zmyslu a vôbec opodstat-

nenosti  tohto predpisu.  Skutočnosť je  taká, že  Slovensko

tento zákon naozaj potrebuje.  Naozaj je situácia medzi sku-

točnosťou a  právnym predpisom vo veľkom  rozpore. Takže bol

by som veľmi rád, keby sme pochopili tento hlavný zámer toh-

to zákona.

 

     Ďakujem všetkým pánom  poslancom a paniam poslankyniam,

ktorí mali  pripomienky, ktoré určite  vylepšia tento zákon,

ale nemyslím si, že treba ísť do vecných podstát tohto záko-

na, pretože  naozaj to nemá  zmysel. Na Slovensku  sú aj iné

lobby,  nielen lobby  distribútorov zvukovo-obrazových diel.

Máme tu lobby - povedzme -  herecké, máme tu aj lobby filmo-

vých tvorcov,  ktorí majú určite  iný názor na  túto vec. My

sme to konzultovali s občianskymi združeniami, ja som to asi

zle povedal, možno že bol vypnutý mikrofón, keď som to hovo-

ril. Konzultovalo  sa to a je  to akceptovateľné. Takže zase

nešírme tu polopravdy, alebo účelovo vymyslené veci.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk).

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  pánu ministrovi  Hudecovi. Žiada  si záverečné

slovo spoločná spravodajkyňa výborov pani Mušková?

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     So zreteľom na návrh  pani poslankyne Bielikovej, ktorá

vniesla nový duch do tohto zákona, by som prosila prestávku.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech  sa páči, pán predseda  Gašparovič - fak-

tická poznámka.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     keď pani spoločná spravodajkyňa  vyšla s týmto návrhom,

dovoľte mi, aby som dal jeden návrh. Urobili by sme polhodi-

novú prestávku s tým, že by teraz zasadlo politické grémium.

Je potrebné  dohodnúť sa o niektorých  veciach spoločne, ne-

chcem rozhodnúť sám. Takže  prosil by som pána predsedajúce-

ho, aby vyhlásil prestávku do  17.30 hodiny a prosím, aby sa

predsedovia politických klubov so mnou stretli v zasadačke.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Vyhlasujeme prestávku do 17.30 hodiny a zasad-

ne politické grémium.

 

    (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  pán predseda vás poin-

formuje, na čom sme sa uzniesli na grémiu. Nech sa páči.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     na grémiu za účasti predsedov politických klubov sme sa

dohodli na  ďalšom priebehu. Keďže je  veľa bodov, ktoré sme

si  odložili na  budúci týždeň,  ak by  sme aj mali priestor

tento  týždeň,  nemôžeme  ich  prerokovať,  tak som navrhol,

a grémium schválilo tento postup: aby sme dnes ešte preroko-

vali body 15,  16, 25 a 26 s tým,  že na žiadosť politického

klubu SDĽ zajtra by sme prerokovali  body 27, 28 a 29. Skon-

čili by sme schôdzu, zrejme by to bolo ešte pred obedom.

 

     Keďže na pondelok minister  kultúry pozval všetkých po-

slancov do Bojníc, pondelok by bol voľný s tým, že zajtra by

mi  predsedovia klubov  nahlásili, ktorí  poslanci tam  chcú

ísť, aby mohol byť  pristavený dopravný prostriedok z Košíc.

Potom by  sme začali v utorok  bodmi 10, 11, 17,  18, 19, 23

a 24. Predpokladám, že by sme ich mohli skončiť. Samozrejme,

museli by  sme ich prerokovať,  lenže s tým,  že sme dohodli

pevný termín na zmluvu s Maďarskom na stredu ráno o 9.00 ho-

dine. Po zmluve by  sme prerokovali zrušenie federálneho zá-

kona týkajúceho sa embarga Juhoslávie a potom poobede by bo-

li interpelácie a rozprava a  skončili by sme zasadnutie Ná-

rodnej rady. Jedine v tom prípade, ak by nám z utorka zosta-

li niektoré body, by sme  museli potom rokovať ešte vo štvr-

tok.

 

     Takéto je teda dohodnutie  politického grémia, bude zá-

ležať na nás, akí budeme racionálni pri rokovaní. Nič iné sa

nedeje.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Prosím, pani Lazarová.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Žiadna  faktická  poznámka,  chcem  sa  len opýtať, pán

predseda, hovorilo sa, že keď  chceme ísť do Bojníc, že bude

pristavený  autobus nielen  v Košiciach,  ako ste spomínali,

ale aj tu v Bratislave.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Zajtra budem mať presný zoznam, kto chce ísť, predsedo-

via klubov mi to nahlásia,  a podľa toho zajtra povieme, ke-

dy, odkiaľ, aký dopravný prostriedok pôjde.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Áno, ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pani Rusnáková, nech sa páči.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán  predsedajúci, v  súvislosti s  rokovaním v  stredu

chcem dať návrh uznesenia  Národnej rady: "Národná rada Slo-

venskej republiky žiada predsedu vlády Slovenskej republiky,

aby sa osobne zúčastnil na prerokovaní bodu číslo 20." To je

návrh na vyslovenie súhlasu  Národnej rady Slovenskej repub-

liky s ratifikáciou Zmluvy  o dobrom susedstve a priateľskej

spolupráci medzi Slovenskou  republikou a Maďarskou republi-

kou. Prosím o tomto dať hlasovať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Mám ešte jednu zlepšujúcu  poznámku. Vzhľadom na to, že

minister kultúry pozval 150  poslancov v pondelok do Bojníc,

navrhujem, aby sme pokračovali v rokovaní v Bojniciach.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     My sme chceli pokračovať, ale pán predseda Mikloško po-

vedal, že ich klub sa nezúčastní, takže nemôžeme rokovať bez

vás.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Prokeš, nech sa páči.

 

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán  predsedajúci. Ja by som  len navrhol, aby

sa dodržala formálna stránka,  aby sme navrhnutú zmenu prog-

ramu, resp. navrhnuté zmenené poradie bodov nášho odsúhlase-

ného programu odhlasovali.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Mám iba zlepšujúci návrh k návrhu pána poslanca Mikloš-

ka, aby sme sa predtým  najprv vyspovedali a namiesto hlaso-

vania prisahali.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán Černák, nech sa páči.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Myslím si,  že pán minister kultúry  nás mohol rozdeliť

na dve skupiny.  Jedna by išla vítať Bojnický  oltár a druhá

by sa išla rozlúčiť s  tými slovacikami, ktoré odchádzajú do

Prahy.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Dám hlasovať, keďže tu  bol procedurálny návrh pani po-

slankyne Rusnákovej, o návrhu  uznesenia, aby sa na preroko-

vaní zmluvy medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republi-

kou zúčastnil i pán premiér.

 

     Nech sa páči, budeme hlasovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 110 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 53 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 54 poslancov.

 

     Čiže  tento návrh  neprešiel. Nebudete  tu vidieť  pána

premiéra.

 

     Nech  sa  páči,  pani  poslankyňa Mušková, predkladajte

jednotlivé pozmeňovacie návrhy.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Vážené kolegyne, kolegovia, pretože tu od pána poslanca

Szigetiho zaznel  procedurálny návrh, aby  sme zákon vrátili

predkladateľovi, môj názor je  taký, že návrh zákona nemožno

vrátiť späť, môže ho zobrať späť iba predkladateľ. Chcela by

som poprosiť, aby pán poslanec stiahol svoj návrh.

 

     Dovolím si dať hlasovať najskôr o spoločnej správe, kde

som navrhla en bloc prijať body 1, 2, 3, 5, 6, 7, 8, 10, 11,

12, 13, 15 a 16 s odporúčaním prijať ich.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, budeme  hlasovať o bodoch spoločnej sprá-

vy. Pani spoločná spravodajkyňa ich odporúča en bloc prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 103 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Tieto pozmeňovacie návrhy sme prijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Body 4, 9 a 14 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať. Pani spoločná spravodajkyňa neodporúča

tieto body zo spoločnej správy prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 108 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 12 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Čiže tieto pozmeňovacie návrhy sme neprijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Ako  prvá som  vystúpila v  rozprave ja,  kde som  mala

väčšinou legislatívno-technické pozmeňovacie návrhy. Prosila

by som kolegyne a kolegov,  keby dovolili hlasovať o nich en

bloc, okrem § 4 ods. 7, kde som dala nové znenie. Týka sa to

§ 2  ods. 1  písm. a),  kde v  predposlednom riadku za slovo

"použitie" navrhujem vložiť  spojku "a". Týka sa §  2 ods. 1

písm. b),  kde na konci  namiesto čiarky sa  pripájajú slová

"účasťou vo  výške najmenej 20 %  celkového rozpočtu diela".

Ďalej § 3  ods. 2 písm. b) vo štvrtom  riadku za písmenom h)

spojku "a" nahradiť  spojkou "alebo". V § 7  ods. 1 na konci

prvej vety bodku nahradiť čiarkou  a v druhej vete slová "za

týmto   účelom"   nahradiť   slovom   "ktorý".   A  posledný

legislatívno-technický návrh sa týkal §  7 ods. 3, kde sa za

slovo "povinné" doplnili slová  "pri vykonávaní činnosti po-

dľa tohto zákona". § 4 je osobitne, kde mám nové znenie.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Odporúčate prijať?

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Odporúčam návrhy prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať  o pozmeňovacích návrhoch pani

poslankyne Muškovej. Odporúča všetky en bloc prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 112 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 94 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Pozmeňovacie návrhy pani  poslankyne Muškovej sme prija-

li.

 

     Nech sa páči.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Môj posledný pozmeňovací návrh sa týka § 4 ods. 7, kto-

rý má znieť: "Osoby uvedené v §  2 ods. 2 písm. b) až f) ne-

smú použiť a šíriť audiovizuálne diela s násilným, brutálnym

a pornografickým  obsahom,  osobitne  diela,  ktoré obsahujú

detskú pornografiu. Použiť a šíriť audiovizuálne diela s ta-

kým obsahom, ktorý je spôsobilý ohroziť psychiku alebo mrav-

nosť, uvedené osoby môžu iba za podmienok ustanovených týmto

zákonom alebo osobitnými predpismi9)  ak touto činnosťou ne-

páchajú trestný čin10). Odporúčam ho prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Budeme  hlasovať  o  pozmeňovacom návrhu pani

poslankyne Muškovej. Odporúča svoj návrh prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 104 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

 

     Tento pozmeňovací návrh sme prijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Ako druhá v rozprave  vystúpila pani poslankyňa Chlebo-

vá. Jej prvý pozmeňovací návrh sa  týka § 3 ods. 2 písm. a),

kde za slovo "diela" treba vložiť slová "alebo na distribuč-

nom liste". Odporúčam ho prijať.

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať  o pozmeňovacom návrhu  pani poslankyne

Chlebovej. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 110 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 107 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Pozmeňovací návrh sme prijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Druhý pozmeňovací  návrh pani poslankyne  sa týkal §  4

ods.  8,  kde  navrhuje  nahradiť  slovo "zabezpečiť" slovom

"uprednostňovať".  Podľa môjho  názoru je  prijateľný návrh,

ako je v návrhu zákona, ale nechávam na úvahu poslancov, ako

budú hlasovať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať  o ďalšom pozmeňovacom návrhu.

Pani  spoločná spravodajkyňa  ho necháva  na rozhodnutie po-

slancov.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 68 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Tento pozmeňovací návrh prešiel.

 

     Nech sa páči.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Tretí pozmeňovací  návrh pani poslankyne  sa týka §  4.

V ods. 10 nahradiť slová "najmenej 40 %" slovami "minimálne

20 %". Ja  by som prosila, pretože prešiel  bod 10 spoločnej

správy,  kde v  týchto 40  % sú  zahrnuté aj jazykové úpravy

z hľadiska jazykového zákona, teda  napríklad aj česká úpra-

va, teda v tých 40 %  je aj česká, aby sme tento pozmeňovací

návrh neprijali.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať  o treťom pozmeňovacom návrhu.

Pani spoločná spravodajkyňa ho neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 46 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

 

     Nech sa páči.

 

 

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Vo štvrtom pozmeňovacom návrhu pani poslankyňa odporúča

v § 4 ods. 10 poslednú  vetu "Pre audiovizuálne diela určené

deťom do 12 rokov  je distribútor povinný zabezpečiť výlučne

slovenský dabing"  uviesť samostatne ako  ods. 11 a  terajší

ods. 11 bez zmeny prečíslovať  na ods. 12. Odporúčam ho pri-

jať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Ďalší  pozmeňovací návrh pani  poslankyne pani

spoločná spravodajkyňa odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 92 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Čiže tento pozmeňovací návrh sme prijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Ďalší pozmeňovací návrh sa týka §  8 ods. 2 písm. b) aj

c),  kde pani  poslankyňa odporúča  vyňať číslice označujúce

odseky 8 a 10. Odporúčam ho prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o ďalšom pozmeňovacom návrhu. Pani spo-

ločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 106 poslancov.

     Proti návrhu nikto nehlasoval.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Aj tento pozmeňovací návrh sme prijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Ďalší  pozmeňovací návrh  súvisí s  druhým pozmeňovacím

návrhom, ktorý  sme prijali, a preto by bolo potrebné prijať

aj pozmeňovací návrh pani poslankyne, kde v § 8 ods. 2 písm.

d) treba vyňať číslicu označujúcu odsek 8. Odporúčam ho pri-

jať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o ďalšom pozmeňovacom návrhu. Pani spo-

ločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 113 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

 

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Posledný  pozmeňovací  návrh  pani  poslankyne  sa týka

§ 10, kde navrhuje nové  znenie: "Tento zákon nadobúda účin-

nosť dňom vyhlásenia, s výnimkou  ustanovenia § 4 ods. 8, 9,

10,  11, 12  a §   8, ktoré  nadobúdajú účinnosť  1. januára

1997." Odporúčam ho prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno. Budeme hlasovať o ďalšom pozmeňovacom návrhu. Pani

spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 110 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Aj tento pozmeňovací návrh sme prijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Ďalší vystúpil  v rozprave pán  poslanec Langoš. Chcela

by som sa  spýtať pána poslanca, či môžem  o všetkých písme-

nách dať hlasovať en bloc. Ďakujem. Odporúčam ich neprijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať  o pozmeňovacích návrhoch pána

poslanca  Langoša en  bloc. Pani  spoločná spravodajkyňa ich

neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 48 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Tieto pozmeňovacie návrhy sme neprijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     V rozprave vystúpila pani poslankyňa Bieliková. Pretože

v budúcom polroku bude predložený návrh zákona o podpore ná-

rodnej kinematografie a zákona  o kultúrnom dedičstve, ktoré

budú riešiť túto problematiku, ktorú predložila pani poslan-

kyňa, a navyše platí aj zákon 93/1993 o povinných výtlačkoch

periodických a neperiodických publikácií, kde v prílohe čís-

lo 2 ako oprávnený subjekt je uvedené Slovenské kinematogra-

fické centrum, ktorému sa  odvádzajú povinné kópie zvukových

a zvukovoobrazových záznamov,  neodporúčam  tento návrh pani

poslankyne prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Dávam hlasovať o návrhu pani poslankyne Bielikovej. Pa-

ni spoločná spravodajkyňa ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 19 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 70 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme pozmeňovací  návrh pani poslankyne Bieli-

kovej.

 

     Nech sa páči.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Ako  posledný vystúpil  v rozprave  pán poslanec Líška.

Mal  4 návrhy.  Prosila by  som ho,  aby sme  mohli hlasovať

o všetkých 4  návrhoch en bloc, pretože  sú technického cha-

rakteru. Odporúčam ich prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme  hlasovať o  návrhoch pána  poslanca Líšku. Pani

spoločná spravodajkyňa ich odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 112 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 94 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Pozmeňovacie návrhy sme prijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Vážený  pán  predsedajúci,  keďže  sme  sa vyjadrili ku

všetkým pozmeňovacím návrhom, ktoré  odzneli v rozprave, dá-

vam návrh  hlasovať o zákone ako  celku s odporúčaním prijať

ho.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s usta-

novením § 26 ods. 1  zákona o rokovacom poriadku budeme hla-

sovať o vládnom návrhu zákona  ako celku v znení schválených

zmien a doplnkov.

 

     Prosím, budeme sa prezentovať. Pani spoločná spravodaj-

kyňa odporúča návrh prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 88 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

 

     Konštatujem, že  sme schválili vládny  návrh zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o audiovízii. (Potlesk.)

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Ďakujem kolegom za spoluprácu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nasleduje  š e s t n á s t y  bod  programu, a to

 

     vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

o rodnom čísle.

 

     Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 292 a spoločnú

správu výborov ako tlač 292a.

 

     Z  poverenia  vlády  Slovenskej  republiky návrh zákona

odôvodní  minister vnútra  Slovenskej republiky  pán Ľudovít

Hudek. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

 

Minister vnútra SR Ľ. Hudek:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     nevyhnutnosť  prijatia   navrhovaného  zákona  vychádza

z požiadavky celoplošného  zavádzania moderných informačných

technológií do činnosti orgánov štátnej správy, verejnopráv-

nych inštitúcií  a ďalších orgánov a  inštitúcií, ktoré pre-

vádzkujú informačné systémy  založené na základe identifiká-

tora, ktorým je  práve rodné číslo. Na to,  aby sa tieto in-

formačné  systémy  mohli  úspešne  prevádzkovať, je potrebné

dôsledne právne upraviť to základné, a to je rodné číslo.

 

     Predchádzajúca právna úprava k problematike rodných čí-

siel bola  vytváraná z hľadiska  iných potrieb. Rodné  číslo

bolo na základe zákona číslo 21/1971 Zb. o jednotnej sústave

sociálno-ekonomických informácií určené  len na potreby šta-

tistického a  evidenčného zisťovania. V  tejto súvislosti je

potrebné uviesť,  že i vyhláška  z roku 1976,  ktorá bližšie

upravovala problematiku  rodných čísiel, bola  vydaná na zá-

klade  splnomocnenia ustanovenia  zákona číslo  21/1971 Zb.,

ktorý  bol však  zákonom Národnej  rady Slovenskej republiky

zrušený.

 

     Zákonnú úpravu problematiky  rodných čísiel si vyžaduje

i tá skutočnosť, že treba  odstrániť doterajšie chyby v rod-

ných číslach. Návrh zákona ukladá povinnosť subjektom, ktoré

budú povinné mechanizmus opráv  a zmien rodných čísiel usku-

točňovať.

 

     Vládny návrh zákona o rodnom čísle, ktorý vám bol pred-

ložený  na  prerokovanie  a  schválenie,  bol vypracovaný aj

v súvislosti  s potrebou  právne upraviť  práva a povinnosti

subjektov, ktoré sa na  tvorbe, určovaní, prideľovaní a zme-

nách rodných čísiel zúčastňujú.

 

     Bližšie odôvodnenie potreby prijatia predmetného zákona

ako i jeho jednotlivých  ustanovení je rozvedené v dôvodovej

správe. Dovoľte mi uviesť  len niekoľko poznámok k problema-

tike samotného rodného čísla.

 

     Identifikátorom  občana na  účely referenčného registra

obyvateľov,  ktorého koncepciu  schválila vláda  tohto roku,

zostalo rodné  číslo. Budovanie tohto  registra je v  gescii

nášho ministerstva.  Gescia za metodiku  a určovanie rodného

čísla je však doposiaľ v pôsobnosti Štatistického úradu Slo-

venskej republiky. Takto rozdelené pôsobnosti sa nepriaznivo

prejavujú najmä vo vzťahu k  občanom. Aby sa tento stav zme-

nil, predkladá sa predmetný návrh  zákona, v ktorom sa navr-

huje prechod  kompetencií len na jeden  subjekt, ktorým bude

ministerstvo vnútra.

 

     Opravy a zmeny rodných  čísiel vzhľadom na usporiadanie

nášho štátu v minulosti vykonáva osobám narodeným do 31. de-

cembra 1968 na základe zmluvného vzťahu Česká správa sociál-

neho  zabezpečenia v  Prahe, a  to len  do konca  roku 1995.

Z toho vyplýva, že od 1.  januára 1996 musí túto činnosť za-

bezpečovať gestor v Slovenskej republike. Preto je nevyhnut-

né, aby  zákon Národnej rady  Slovenskej republiky o  rodnom

čísle   nadobudol  účinnosť   najneskôr  1.   januára  1996.

V dôsledku toho sa predkladá  predmetný návrh zákona bez vy-

pracovania zásad zákona.

 

 

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     na základe  uvedeného odporúčam, aby  Národná rada Slo-

venskej republiky po prerokovaní  schválila vládny návrh zá-

kona o rodnom čísle.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu ministrovi Hudekovi. Prosím predsedu výbo-

ru Národnej rady pre verejnú správu, územnú samosprávu a ná-

rodnosti pána  poslanca Jozefa Reu,  aby podal správu  o vý-

sledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Ná-

rodnej rady.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený predseda Národnej rady,

     vážené pani poslankyne, poslanci,

     milí hostia,

 

     dovoľte, aby som vám  z poverenia výboru predložil spo-

ločnú  správu  výborov  Národnej  rady  Slovenskej republiky

o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady

Slovenskej republiky  o rodnom čísle,  parlamentná tlač 292.

Spoločná správa má číslo 292a.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

z 24. novembra  1995 číslo 671 pridelil  vládny návrh zákona

Národnej rady  Slovenskej republiky o  rodnom čísle Ústavno-

právnemu výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky, Výboru

Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územ-

nú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej

republiky pre obranu a bezpečnosť  na prerokovanie do 7. de-

cembra  1995.  Predseda  Národnej  rady Slovenskej republiky

uvedeným rozhodnutím súčasne určil  Výbor Národnej rady Slo-

venskej  republiky  pre  verejnú  správu,  územnú samosprávu

a národnosti,  aby skoordinoval  stanoviská výborov,  ktorým

bol vládny návrh zákona pridelený na prerokovanie.

 

     Výbory Národnej rady  Slovenskej republiky vládny návrh

zákona prerokovali v určenom  termíne. Všetky tri výbory Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky,  ktoré vládny návrh zákona

prerokovali, ho odporúčajú Národnej rade Slovenskej republi-

ky schváliť s  úpravami. Máme v spoločnej správe  9 bodov na

úpravu. Odporúčam,  aby sme body  1 - 9  hlasovaním spoločne

schválili a odporúčam, aby sme ich prijali.

 

     Pán predsedajúci, zároveň sa hlásim do rozpravy ako pr-

vý.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu predsedovi výboru  a prosím ho, aby zaujal

miesto pre spravodajcu.

 

     Otváram rozpravu  o šestnástom bode  programu. Nedostal

som žiadnu písomnú prihlášku. Nech sa páči, pán poslanec Rea.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený pán  predsedajúci,

 

     dovoľte,  aby som  v krátkosti  podal jeden pozmeňovací

návrh. V  § 5 ods.  3 písm. c)  v prvom riadku  sa vypúšťajú

slová "alebo osobe bez  štátnej príslušnosti". Kratučko odô-

vodním. Podľa § 2 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej re-

publiky číslo 73/1995 Z. z. o pobyte cudzincov na území Slo-

venskej republiky cudzincom sa  rozumie každý, kto podľa zá-

kona Slovenskej  republiky nie je  jej občanom. Z  uvedeného

vyplýva,  že text,  ktorý odporúčam  vypustiť, je  v rozpore

s uvedeným  ustanovením zákona  o pobyte  cudzincov na území

Slovenskej republiky, lebo osoba bez štátnej príslušnosti je

cudzincom. Tento  návrh bol konzultovaný  s legislatívou Ná-

rodnej rady, aj s  legislatívou ministerstva. Boli pozitívne

výsledky tohto prerokovania. Toľko môj pozmeňovací návrh.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, hlási  sa ešte niekto  do

rozpravy?

 

     (Nikto.)

 

     Keďže nie,  vyhlasujem rozpravu o  šestnástom bode pro-

gramu za skončenú. Zrejme pán minister Hudek nemá žiaden ko-

mentár  a  ani  pán  spoločný  spravodajca,  teda pristúpime

k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích ná-

vrhoch. Prosím spoločného  spravodajcu výborov pána poslanca

Reu, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy.

 

     Pozývam pánov  poslancov do rokovacej  miestnosti, bude

sa hlasovať.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Vážený  pán  predsedajúci,  kolegyne,  kolegovia, budem

uvádzať hlasovanie. Ako prvé  budem uvádzať hlasovanie o bo-

doch spoločnej  správy. Vzhľadom na  to, že pri  prerokovaní

vládneho  návrhu  zákona  vo  výboroch  boli  návrhy uvedené

v spoločnej správe  schválené jednohlasne, dávam  návrh, aby

sme hlasovali  spoločne, ako som uviedol,  a odporúčam všet-

kých 9 bodov prijať jedným hlasovaním.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o predloženom

návrhu pána spoločného spravodajcu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 102 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 101 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že tieto pozmeňovacie návrhy boli prijaté.

 

     Nech sa páči, pokračujte.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Ďakujem pekne, budeme pokračovať v hlasovaní. V rozpra-

ve som vystúpil iba ja, navrhol som jeden pozmeňovací návrh,

dovolím si ho  ešte odcitovať. V § 5 ods. 3 písm. c) v prvom

riadku sa vypúšťajú slová  "alebo osobe bez štátnej prísluš-

nosti". Odporúčam ho prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o pozmeňova-

com návrhu  pána poslanca Reu.  Pán spoločný spravodajca  ho

odporúča prijať.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 101 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 98 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že predložený návrh  pána poslanca Reu bol

prijatý.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Vážené  kolegyne, kolegovia,  vážený pán  predsedajúci,

dávam hlasovať o zákone ako celku a odporúčam ho prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  V súlade  s ustanovením  § 26  ods. 1  zákona

o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona

ako celku v znení schváleného dodatku.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný

spravodajca odporúča zákon ako celok prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 106 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 105 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  sme schválili vládny  návrh zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rodnom čísle.

 

     Ďakujem za spoluprácu.

 

 

Poslanec J. Rea:

 

     Aj ja ďakujem. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     D v a d s i a t y m  p i a t y m  bodom  programu je

 

     návrh poslanca  Národnej rady Slovenskej  republiky Jo-

zefa Reu na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republi-

ky, ktorým  sa mení a dopĺňa  zákon Národnej rady Slovenskej

republiky číslo 162/1993 Z. z. o občianskych preukazoch.

 

     Návrh zákona ste dostali ako tlač 238 a spoločnú správu

výborov ako tlač 238a.

 

     Prosím poslanca Jozefa Reu, aby návrh odôvodnil.

 

     Nech sa páči, s  faktickou poznámkou sa prihlásil pred-

seda výboru pán Rea.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážení pán predsedajúci,

     kolegyne, kolegovia,

 

     Výbor  Národnej rady  pre verejnú  správu, územnú samo-

správu a národnosti ako  spoločného spravodajcu k tomuto ná-

vrhu  zákona  určil  pána  poslanca  Miklušičáka. Teraz pred

chvíľočkou  musel odísť,  pretože mu  oznámili, že  má vážne

choré dieťa.  Navrhujem, aby spoločným  spravodajcom bol po-

slanec Javorský,  ktorý je z  nášho výboru. Prosím,  aby ste

hlasovaním o tom rozhodli.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené  kolegyne a  kolegovia, budeme  hlasovať o tomto

návrhu pána  poslanca Reu. Prosím, prezentujme  sa a vzápätí

hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 101 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 100 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že tento  návrh predsedu  výboru pána Reu

bol prijatý.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Rea, uveďte návrh zákona.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Ďakujem pekne na slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     milí hostia,

 

     dovoľte, aby som vám predložil návrh na novelizáciu zá-

kona číslo 162 z roku 1993.

 

     Tento  predkladaný návrh  novelizácie zákona  o občian-

skych  preukazoch je  pomerne  jednoduchý  a jeho  cieľom je

umožniť členkám rehoľných  spoločností, ktorým sme, mimocho-

dom, v minulosti veľakrát  ublížili, dodržiavať pravidlá ich

vlastného stavu. Ide o  to, aby členky rehoľných spoločností

mohli predkladať na  vyhotovenie občianskeho preukazu fotog-

rafie, na ktorých sú zobrazené v rehoľnom rúchu a s prikrýv-

kou hlavy. Toto tvorí súčasť ich odevu.

     Požiadavka súčasnej  právnej úpravy v §  6 ods. 3 písm.

c), ktorá  vyžaduje pri žiadosti o  vydanie občianskeho pre-

ukazu predložiť fotografiu zobrazujúcu skutočnú podobu obča-

na v občianskom odeve,  bez prikrývky hlavy, spôsobuje člen-

kám rehoľných spoločností problémy, pretože závoj pokrývajú-

ci  len vrchnú  a zadnú  časť ich  hlavy nosia rehoľníčky na

hlave sústavne ako súčasť svojho odevu a dotvára ich skutoč-

nú podobu tváre. Iný  odev rehoľnice nenosia. Som presvedče-

ný, že práve podoba v rehoľnom rúchu je v záujme preukazova-

nia ich totožnosti dôležitá. Nemožno preto hovoriť o znehod-

notení identifikačnej  hodnoty fotografie v  občianskom pre-

ukaze, ako  sa to hovorí  v stanovisku vlády  k návrhu tohto

zákona.

 

     Predstavené  rehoľných  spoločností  potvrdili,  že  aj

v rokoch 1948 až 1989 ministerstvo vnútra akceptovalo k žia-

dostiam o  vyhotovenie občianskych preukazov  fotografie re-

hoľníc  v rehoľnom  rúchu. Súčasná  právna úprava  viacerých

európskych štátov tiež  umožňuje vyhotovenie fotografií čle-

niek rehoľných  spoločností pre potreby  občianskych preuka-

zov,  identifikačných kariet  v  ich  rehoľnom rúchu,  t. j.

v ich skutočnej podobe. Ako príklad uvediem Švajčiarsko, Ra-

kúsko a Česko, kde ešte stav, ktorý bol pred rokom 1989 a po

roku 1948, pretrváva.

 

     Tento návrh si nevyžiada žiadne prostriedky zo štátneho

rozpočtu.  Dovoľte mi  preto požiadať  vás, vážené kolegyne,

kolegovia, aby ste predložený návrh novely zákona schválili.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne. Teraz  prosím novourčeného  spravodajcu

výborov pána poslanca Javorského, aby podal správu o výsled-

koch prerokovania   návrhu  zákona vo výboroch Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

Poslanec F. Javorský:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     kolegyne, kolegovia,

 

     návrh  poslanca Národnej  rady Slovenskej  republiky na

vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa

mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo

162/1993 Z.  z. o občianskych  preukazoch, pridelil predseda

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  rozhodnutím číslo 497

z 5. septembra  1995 na prerokovanie  po získaní  stanoviska

vlády  Slovenskej republiky  Ústavnoprávnemu výboru Národnej

rady Slovenskej republiky, Výboru  Národnej rady pre verejnú

správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej ra-

dy Slovenskej  republiky pre obranu  a bezpečnosť. Koordiná-

ciou stanovísk výborov bol  citovaním rozhodnutím určený Vý-

bor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre verejnú správu,

územnú správu a národnosti.

 

     Návrh  poslanca Národnej  rady Slovenskej  republiky na

vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa

mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo

162/1993 Z. z. o občianskych preukazoch, prerokovali v urče-

nej lehote všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým bol pridelený. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slo-

venskej republiky ho prerokoval  6. decembra 1995, Výbor Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  pre verejnú správu, územnú

samosprávu a  národnosti 12. decembra 1995  a Výbor Národnej

rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť 13. decem-

bra 1995. Všetky Výbory  Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým bol  návrh zákona Národnej  rady Slovenskej republiky

pridelený, vyslovili  s ním súhlas a  odporučili ho Národnej

rade Slovenskej  republiky schváliť po  zohľadnení pripomie-

nok, resp. pozmeňovacích návrhov.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne pánu  spoločnému spravodajcovi  a prosím

ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu výborov.

 

     Otváram rozpravu o dvadsiatom piatom bode programu. Vá-

žené kolegyne a kolegovia,  nedostal som žiadnu písomnú pri-

hlášku. Hlási sa niekto priamo do rozpravy?

 

     (Nikto.)

 

     Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o dvadsiatom piatom bode

programu za skončenú. Zrejme  pán predkladateľ, pán poslanec

Rea nemá komentovanie, ani  pán spoločný spravodajca. Prosil

by som pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal hlasovanie.

 

Poslanec F. Javorský:

 

     Navrhujem, aby sme o bodoch 1 a 2 spoločnej správy hla-

sovali spoločne a odporúčam ich prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, ktorí sa náhodou nachádza-

te  mimo rokovacej  miestnosti, prosím,  dostavte sa, budeme

hlasovať.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhoch zo

spoločnej správy, ktoré  predkladá pán spoločný spravodajca.

Pán spoločný spravodajca odporúča tieto body prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 99 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 90 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme prijali túto časť správy.

 

     Nech sa páči, pokračujeme, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec F. Javorský:

 

      Pán  predsedajúci,  navrhujem,  aby  ste dali hlasovať

o návrhu  novely zákona  ako celku  a, samozrejme, odporúčam

ho prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  V súlade  s ustanovením  § 26  ods. 1  zákona

o rokovacom  poriadku budeme  hlasovať o  návrhu zákona  ako

celku.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný

spravodajca odporúča tento návrh prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 102  poslancov.

     Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  sme schválili návrh  poslanca Národnej

rady Slovenskej  republiky Jozefa Reu na  vydanie zákona Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky, ktorým  sa mení a  dopĺňa

zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 162/1993 Z. z.

o občianskych preukazoch.

 

 

 

     Pokračujeme  d v a d s i a t y m   š i e s t y m  bodom

programu, ktorým je

 

     návrh  Výboru  Národnej  rady  Slovenskej republiky pre

vzdelanie, vedu, kultúru a  šport na vydanie zákona Národnej

rady  Slovenskej republiky,  ktorým sa  mení a  dopĺňa zákon

Slovenskej národnej rady číslo 74/1963 Zb. o Slovenskej aka-

démii vied v znení neskorších predpisov.

 

     Návrh zákona  ste dostali ako tlač  číslo 84 a spoločnú

správu výborov ako tlač číslo 84a.

 

     Prosím povereného člena výboru  Národnej rady pre vzde-

lanie, vedu, kultúru a šport poslanca Jána Feketeho, aby ná-

vrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec J. Fekete:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     ctené plénum,

     vážení hostia,

 

     hneď na začiatku svojho vystúpenia musím pripomenúť, že

predložený návrh  zákona je od roku  1963 už siedmou novelou

zákona o  Slovenskej akadémii vied. Môžeme  sa spýtať, či je

to  dobré a  správne, ale  aj užitočné  a prospešné. Odpoveď

môže byť iba jedna. Áno, je,  lebo nič na tomto svete sa ne-

vyvíja tak rýchlo a prudko ako sféra vedy a techniky a v sú-

činnosti s nimi aj oblasť edukácie, teda systému vzdelávania

a výchovy. A veda a edukácia sú spojené nádoby.

 

     Dve predchádzajúce konštatovania  osobitne platia najmä

na posledných  šesť rokov, keď sa  spoločenský vývoj výrazne

zrevolucionalizoval.  Práve preto  si vývoj  vedy a poznania

vyžaduje ozrejmiť si, ba viac,  osvojiť si, nový vzťah medzi

vedou a  kultúrou, medzi poznaním  a hodnotovou orientáciou,

medzi vzdelaním  a výchovou, ale aj  medzi vlastnou existen-

ciou vedy a jej funkčným pôsobením.

 

     Z týchto myšlienok vychádza  aj predložený návrh nového

zákona o  Slovenskej akadémii vied.  V stručnosti aspoň  zá-

kladné oporné body tohto predloženého návrhu.

 

     Základným cieľom navrhovanej novely zákona o Slovenskej

akadémii vied je riešiť  niekoľko problémov tak, aby vyhovo-

vali  súčasným potrebám,  postaveniu a  organizácii vedeckej

činnosti. Návrh najmä

 

     a) novoformuluje úlohy akadémie,  ich vyjadrenie v dnes

platnom  zákone  nezodpovedá  zmenám,  ktoré  sa uskutočnili

v postavení akadémie po novembri 1989,

 

     b) upravuje sa postavenie  a úlohy rady vedcov akadémie

ako najvyššieho orgánu akadémie,  ktorý nahrádza valné zhro-

maždenie akadémie,

 

     c)  mení  sa  spôsob  vymenúvania, odvolávania predsedu

akadémie,

 

     d) mení sa spôsob a  forma úpravy podrobností o vnútor-

nej organizácii akadémie štatútom.

 

     Ako prvoradú úlohu  akadémie návrh vymedzuje uskutočňo-

vanie výskumu zameraného prevažne na získanie nových poznat-

kov. Z  toho vyplýva povinnosť  iniciovať výskum i  v nových

netradičných smeroch. To nevylučuje, ale naopak, predpokladá

súčasné uskutočňovanie národne  orientovaného a aplikovaného

výskumu. Významný je rozvoj  vedeckých informácií a poskyto-

vanie posudkov a expertíz  tak inštitucionálne, ako aj indi-

viduálne.

 

 

     Návrh  ďalej  umožňuje  spoluprácu  akadémie a vysokých

škôl pri uskutočňovaní postgraduálneho štúdia, čo predpokla-

dá dohodu  pracoviska akadémie s  príslušnou vysokou školou,

prípadne fakultou napríklad tam,  kde pracovisko akadémie má

lepšie možnosti  na kvalitnú prípravu študenta. Ďalšie usta-

novenie upravuje postavenie rady vedcov akadémie ako najvyš-

šieho orgánu akadémie. Obsahuje základné úlohy tohto orgánu,

čím vymedzuje jeho pôsobnosť a rozhodovaciu právomoc v rámci

akadémie.  Upravuje zloženie  rady vedcov  akadémie, funkčné

obdobie, ako  aj spôsob jej  zvolávania a zasadania.  Spôsob

kreovania  rady vedcov  akadémie umožňuje  účasť na  riešení

úloh akadémie  všetkým tvorivým pracovníkom  akadémie, t. j.

pracovníkom, ktorí sa zúčastňujú  na riešení vedeckých úloh,

ako aj zástupcom  účelových pracovísk akadémie. Podrobnejšia

úprava bude potom obsiahnutá v štatúte akadémie.

 

     Nové znenie § 12 zas nahrádza úpravu valného zhromažde-

nia členov akadémie, ktoré  od novembra 1989 neexistuje. Na-

hradila ho rada vedcov  akadémie, ktorej existenciu a pôsob-

nosť  pri voľbe  členov predsedníctva  akadémie zakotvili už

predchádzajúce novely. Postavenia a úlohy tohto orgánu nebo-

li doteraz do zákona včlenené. Mení sa aj spôsob vymenúvania

a odvolávania predsedu  akadémie v tom, že  táto právomoc sa

zveruje vláde Slovenskej republiky v súčinnosti s radou ved-

cov akadémie. Zachováva sa doterajšia právomoc vlády Sloven-

skej republiky vymenovávať a odvolávať podpredsedov akadémie

a vedeckého sekretára na  návrh predsedníctva akadémie. Čle-

nov predsedníctva akadémie bude  voliť ako samosprávny orgán

rada vedcov akadémie. Mení sa tiež spôsob a forma schvaľova-

nia úpravy podrobností o vnútornej organizácii akadémie.

 

     Za potrebné považujem pripomenúť  aj fakt, že s navrho-

vanou právnou  úpravou nie sú  spojené požiadavky na  štátny

rozpočet.

 

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     na  záver svojho  vystúpenia pripomínam,  že predložený

návrh zákona  sa rodil v  súčinnosti koalície a  opozície na

pôde výboru pre vzdelávanie, vedu, kultúru a šport a zároveň

v úzkej spolupráci s  vedúcimi pracovníkmi Slovenskej akadé-

mie vied. Jeho osnova a napokon aj konečná podoba sa zrodila

začiatkom tohto roku. Prijatím  zákona Národnej rady Sloven-

skej republiky číslo 74/1995 sa naliehavosť prijatia novely,

to musím sčasti priznať, nepatrne oslabila. V tomto duchu je

štylizované aj stanovisko vlády. Z neho sa dozvedáme - citu-

jem, že  "z tohto hľadiska návrh  v niektorých ustanoveniach

stratil opodstatnenosť a  vyžaduje si legislatívno-technickú

úpravu". Či je to tak, prosím, posúďte sami. V každom prípa-

de je predložený návrh zákona  prejavom úcty k vedeckým pra-

covníkom tejto krajiny. V tomto duchu, ctené plénum, predlo-

žený návrh aj posudzujte.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pánu  poslancovi  Feketemu.  Prosím spoločného

spravodajcu  výborov  poslanca  László  Szigetiho, aby podal

správu o  výsledkoch prerokovania návrhu  zákona vo výboroch

Národnej rady. Nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec L. Szigeti:

 

     Vážený pán podpredseda,

     milé kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     dovoľte, aby som z  poverenia Výboru Národnej rady Slo-

venskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport pred-

niesol spoločnú správu o výsledku prerokovania návrhu Výboru

Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kul-

túru a šport na vydanie  zákona Národnej rady Slovenskej re-

publiky, ktorým  sa mení a dopĺňa  zákon Slovenskej národnej

rady číslo  74/1963 Zb. o  Slovenskej akadémii vied  v znení

neskorších predpisov (tlač 84).

 

     Predseda  Národnej rady  Slovenskej republiky  pridelil

rozhodnutím z 13. marca 1995 číslo 151 návrh Výboru Národnej

rady  Slovenskej  republiky  pre  vzdelanie,  vedu,  kultúru

a šport na vydanie zákona  Národnej rady Slovenskej republi-

ky, ktorým  sa mení a dopĺňa  zákon Slovenskej národnej rady

číslo 74/1963 Zb. o Slovenskej akadémii vied v znení neskor-

ších predpisov, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výbo-

ru  Národnej rady  pre vzdelanie,  vedu, kultúru  a šport na

prerokovanie po tom, ako dostanú stanovisko vlády Slovenskej

republiky  k návrhu  zákona. Súčasne  predseda Národnej rady

Slovenskej republiky určil na skoordinovanie stanovísk výbo-

rov Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre vzdelanie,

vedu, kultúru a šport s tým, aby sa skoordinované stanovisko

výborov premietlo do spoločnej  správy výborov Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Výbory  Národnej rady  Slovenskej republiky prerokovali

návrh zákona  1. decembra 1995, keď  ho vláda Slovenskej re-

publiky prerokovala 24. októbra 1995, pričom uznesením číslo

792 vyslovila s ním nesúhlas.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

neprijal k návrhu zákona  uznesenie, pretože zaň nehlasovala

nadpolovičná väčšina  jeho členov. Výbor  Národnej rady Slo-

venskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport s ná-

vrhom zákona vyslovil súhlas bez pripomienok s tým, že odpo-

ručil v článku I bod 3 v § 13 vypustiť odsek 1 a takto upra-

vený návrh schváliť.

 

     Vážené kolegyne, vážení kolegovia,  dovoľte mi, aby som

predložený  návrh  novelizácie  zákona  v  tomto znení, teda

s tým jediným pozmeňovacím návrhom, odporučil prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne  pánu poslancovi Szigetimu  a prosím, aby

zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram rozpravu o dvadsiatom šiestom bode programu.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, nedostal som písomne žiad-

ne  prihlášky do  rozpravy. Prosím,  aby ste  sa prihlásili.

Nech sa páči, pán poslanec Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán minister,

     vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     dovoľte mi  veľmi krátke vystúpenie, ktoré  by iste za-

znelo  z úst  predsedu výboru  pre vzdelanie,  vedu, kultúru

a šport pána  Haťapku, ktorý by  vás informoval, a  to chcem

urobiť namiesto neho, keďže v  tejto chvíli nie je prítomný,

o výjazdovom zasadnutí, ktoré mal výbor pre vzdelanie, vedu,

kultúru a šport na pôde  Slovenskej akadémie vied. To zasad-

nutie sa  uskutočnilo relatívne nedávno a  výbor mal možnosť

oboznámiť  sa  s  výsledkami,  ktoré  akadémia  dosiahla pri

transformácii bývalej Slovenskej  akadémie vied na akadémiu,

ktorá si nájde svoje miesto aj v súčasnom období.

 

     Na tomto zasadnutí sme konštatovali pozitívne výsledky,

ktoré akadémia v  tejto transformácii dosiahla, konštatovali

sme  istú  stabilizáciu,  ktorá  napriek  poklesu finančných

prostriedkov, poklesu  pracovníkov za posledných  5 rokov sa

začína javiť. Stabilizácia, ktorá  by mohla byť základom no-

vého  fungovania akadémie  v ďalšom  období. Diskutovali sme

s predstaviteľmi akadémie aj o tom,  či si myslia, že zákon,

ktorý sme podali začiatkom tohto roku ako výbor Národnej ra-

dy,  je ešte  vždy  aktuálny,  keďže naliehavá  otázka voľby

predsedu akadémie sa vyriešila v  inom zákone. Iste si pamä-

táte, že sme to urobili v kompetenčnom zákone ako samostatný

článok. Odpoveď  predstaviteľov akadémie bola  pozitívna, že

si myslia, že to treba upraviť. A tú kolíziu, o ktorej hovo-

ril pán poslanec Fekete, aby sme neupravovali dvakrát to is-

té, treba riešiť prijatím  návrhu, ktorý náš výbor odporučil

pri prerokúvaní  tohto návrhu zákona  vo výbore, to  znamená

vypustiť otázky menovania predsedu  akadémie, keďže túto vec

už rieši  kompetenčný zákon, a  riešiť len otázky  menovania

podpredsedov, vedeckého  sekretára tak, ako  to navrhuje náš

výbor, teda na návrh  predsedníctva Slovenskej akadémie vied

menuje vláda Slovenskej republiky.

 

     To, prečo pracovníci Slovenskej akadémie vied, teda jej

predstavitelia, trvajú na tom,  alebo sú presvedčení, že zá-

kon  by mal  byť prijatý,  je aktuálnosť  definovania nových

úloh akadémie, ktoré v  podstate vyjadrujú jej novú funkciu,

pretože v tomto je zákon vlastne ešte z prednovembrového ob-

dobia.

 

     A po ďalšie je to upravenie postavenia a pôsobnosti Ra-

dy vedcov, ktoré spomínajú už viaceré predpisy, ktoré sa tý-

kajú akadémie, teda viaceré  novely, ale samotné fungovanie,

úlohy a postavenie Rady vedcov nie je samostatne upravené.

 

     Preto táto novela podľa názoru nášho výboru by mala byť

ako  posledná novela,  pretože pripomienka  vlády Slovenskej

republiky bola aj v tom, že  je to v poradí už siedma novela

zákona o Slovenskej akadémii vied a že vláda je presvedčená,

že by mal byť spracovaný nový zákon. Náš výbor Národnej rady

je za túto  myšlienku, aby sme spracovali nový  zákon o Slo-

venskej akadémii vied, ale iste si spomínate a viete, ako sa

ťažko rodí nový zákon o vysokých školách.

 

     Už v roku 1993, keď  sa prerokúvala prvá novela na pôde

vtedajšieho parlamentu, boli názory, že by to malo ísť v ta-

kom  balíku: novela  zákona o  vysokých školách,  nový zákon

o akadémii vied  a zákon o  podpore vedy a  techniky. Takéto

boli  vtedy priority. Žiaľ,  dodnes nemáme novelu alebo nový

zákon o vysokých školách a  predpokladám, že treba istý čas,

aby otázky okolo vysokých škôl aj Slovenskej akadémie dozre-

li. Práve  tomu by mohlo  pomôcť prijatie tejto  novely, aby

bol čas, aby  tu nebol žiadny tlak či už  vo vzťahu k vláde,

alebo k  poslaneckému zboru, aby sa  pripravil skutočne kva-

litný zákon  o vysokých školách, o  Slovenskej akadémii vied

a možno aj o podpore vedy a techniky, tak ako sa o tom hovo-

rilo pôvodne v roku 1993.

 

     Z tejto logiky vychádzal  náš výbor, keď požadoval, aby

sa tento  návrh prerokoval v  Národnej rade a  odporúča vám,

vážené poslankyne a poslanci, aby ste tento návrh podporili.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Prosím, hlási sa ešte niekto do rozpravy?

Nech sa páči, pán poslanec Švec.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     domnievam sa, že § 2 v dikcii, ktorú predkladá predkla-

dateľ, zakotvuje dvojkoľajnosť vedeckej výchovy. V odseku c)

sa hovorí, že Slovenská akadémia vied spolupracuje s vysoký-

mi školami na uskutočnení postgraduálneho štúdia s odvolaním

sa na zákon o vysokých školách.  To je v poriadku. V tom is-

tom paragrafe  v ods. d)  sa hovorí, že  Slovensaká akadémia

vied vychováva nových vedeckých pracovníkov podľa osobitných

predpisov s odvolaním sa na zákon číslo 39/1970 Zb. o výcho-

ve nových vedeckých pracovníkov  a ďalšom zvyšovaní kvalifi-

kácie vedeckých pracovníkov. Teda v tejto dikcii sa petrifi-

kuje vedecká výchova formou vedeckých ašpirantúr. Neviem, či

si  celkom uvedomujeme,  čo to  znamená. Zákonom uzákoňujeme

dve  línie,  dva  druhy  postgraduálneho  štúdia  a vedeckej

výchovy.

 

     Domnievam sa, že táto dikcia  nie je v súlade s odporú-

čaniami edukačnej komisie OECD, nie  je v súlade s odporúča-

niami Európskej komisie pre vysoké  školy a vedu Rady Európy

a je  v kontradikcii  s bežnými  zákonmi v  oblasti vysokých

škôl a vedy. Preto  by som si dovolil odporúčať v pozmeňova-

com návrhu vynechanie odseku d).

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne. Prosím,  vážení kolegovia,  kto sa ešte

hlási do rozpravy? Pán poslanec Ftáčnik, máte slovo.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     chcem len  zareagovať na poznámku  pána poslanca Šveca,

ktorý  hovorí o  tom,  že  petrifikujeme dve  formy vedeckej

výchovy.  Pravda  je však  taká,  že  kým  platí zákon číslo

39/1977 Zb.  o vedeckej výchove, teda  o tzv. ašpirantúrach,

a súčasne platí zákon o vysokých  školách z roku 1990, ktorý

zaviedol postgraduálne štúdium pre  vysoké školy, tá dvojko-

ľajnosť je  daná existenciou týchto  dvoch zákonov. A  vieme

všetci  veľmi dobre,  že novela  zákona o  vysokých školách,

ktorá čaká na svoje  prerokovanie vo vláde Slovenskej repub-

liky,  čaká okrem  iného aj  na to,  aby tu  došlo k  dohode

o tom, že bude len jedna forma.

 

     V momente, keď zrušíme, pretože  tak sa to v novele na-

vrhuje, zákon číslo 39/1977  Zb. o vedeckej výchove, zanikne

forma  ašpirantúry a  ostane tu  len jedna  forma, a to bude

doktorandské štúdium, teda ani postgraduálne, ani ašpirantú-

ra, ale doktorandské štúdium. Dnes takéto niečo nemáme. Teda

je tu  platný právny stav - zákon o vysokých školách, platný

právny stav - zákon  o vedeckej výchove. Navrhovatelia, teda

náš výbor,  nemal záujem do  tohto zasahovať, pretože  by to

išlo nad rámec riešeného  problému. Toto chce urobiť novela,

ktorú pripravilo ministerstvo školstva a ktorá práve čaká na

dohodu o tejto citlivej otázke.

 

     Rozhodovať o nej v tomto  zákone by nebolo dobré. Podľa

mňa treba  rešpektovať platný právny  stav a v  súlade s tým

vymedziť úlohy akadémie. V prípade,  že dôjde k zrušeniu zá-

kona o  vedeckej výchove, prestane tento  problém. Proste sa

tie veci  pretransformujú na doktorandské  štúdium spôsobom,

ktorý určí iný zákon.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.  Nech sa páči, pán  poslanec Švec - fak-

tická poznámka.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Ďakujem. Len veľmi krátko by som reagoval na vystúpenie

pána poslanca Ftáčnika poznámkou. V prípade, že naozaj v no-

vele zákona  o vysokých školách  bude zrušená právna  norma,

ktorá zakotvuje vedecké ašpirantúry, bude potrebné novelizo-

vať aj zákon  o Slovenskej akadémii vied práve  v tomto bode

d).

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pán poslanec Paška.

 

Poslanec J. Paška:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     nazdávam sa,  že práve tento rozporuplný  bod, o ktorom

sa v tejto chvíli rozvinula debata, bol príčinou, prečo vlá-

da neodporučila  tento návrh zákona  na schválenie. Nazdávam

sa, že vláda chce pripraviť  spomínané novely, a nechce, aby

sa v  tomto období nejakým  spôsobom prejudikoval iný  stav,

ktorý by mohol ovplyvniť ďalší vývoj v tejto oblasti.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik - faktická poznámka.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Chcem k tej poznámke povedať len toľko, že v stanovisku

vlády sa  tento problém nespomína,  teda vláda v  tom nevidí

problém. Vláda vidí  problém v tom, že sú  tu už iné zákony,

že je to už siedma novela, tak ako sme to citovali. A k tomu

chcem  povedať, že  keď raz  zrušíme zákon  39, tak  písmeno

d) v  tomto prijatom zákone sa  stane jednoducho obsolentné,

teda  právne  nepoužiteľné,  a  zanikne  táto forma vedeckej

výchovy. To však bude rozhodnutie  v inom zákone, nie v tom-

to. Nerobme z  tohto zákona viac, ako chce  dosiahnuť - novo

definovať úlohy akadémie v súlade s existujúcim stavom, kto-

rý  momentálne  platí,  a  upraviť  postavenie  Rady  vedcov

a funkcionárov akadémie. Skutočne nerozhodujme o tejto otáz-

ke, pretože  nie je tu ešte  dohoda komunít, ktoré by  o tom

mali v prvom rade rozhodnúť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Chcel by som len pripomenúť, že sa nedivím, že prehovo-

rili dvaja zástupcovia, predstavitelia, ľudia, ktorí obhaju-

jú záujmy vysokých škôl -  pán poslanec Paška a pán poslanec

Švec. Toto nebol problém pri stanovisku vlády, toto bol a je

problém pri  prijímaní zákona o vysokých  školách, že nemôže

dôjsť k tejto  dohode. A práve preto, že  sa čaká na dohodu,

ktorá by bola prijateľná aj  pre akademickú obec, aj pri vy-

sokoškolskú obec, podľa mňa je úplne legitímne zostať na tom

stave, ktorý v súčasnosti je,  pretože, práve naopak, by sme

prejudikovali niečo, čo nevieme, ako sa skončí.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ako  vidíme, tvorba  rozhodovacej vôle  je naozaj  ešte

stále otvorená. Koniec koncov, máme  teraz duálny stav a mu-

síme rátať určité obdobie s týmto duálnym stavom, nehovoriac

o tom, že  v určitom slova zmysle  pri tom paralelizme exis-

tencie učenej spoločnosti na jednej strane a na druhej stra-

ne  súboru pracovísk  pravdepodobne zostaneme.  Preto zrejme

bolo aj stanovisko vlády také, ako bolo uvedené.

 

     Nech sa  páči, pán poslanec Cabaj  sa hlási s faktickou

alebo procedurálnou otázkou.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážené dámy  a páni, navrhujem,  aby sme dnes  ukončili

rozpravu,  ale  hlasovali  až  zajtra  ráno.  Tým sa vytvorí

priestor  na poradu  klubov a  hlasovali by  sme po otvorení

zajtrajšieho rokovania.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prikloní sa k tomuto názoru  ešte niekto? Nech sa páči,

pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Chcem len  povedať na adresu  pána poslanca Cabaja,  že

návrh tohto zákona dáva celý výbor pre kultúru, v ktorom na-

koniec koalícia má väčšinu. My sme len podporili stanovisko.

Tam bol jednotný názor  medzi koalíciou a opozíciou, pretože

túto novelu v tomto zmysle treba prijať. Takže nevidím dôvod

na nejaké porady.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Borovský.

 

Poslanec J. Borovský:

 

     Ďakujem za slovo, pán  predsedajúci. Aj poslanecký klub

Združenia  robotníkov Slovenska  si  myslí,  že by  sme mali

nechať priestor na premyslenie  okolo tohto zákona. Hlasovať

by sme mali zajtra.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,

 

     na základe  týchto procedurálnych návrhov  dvoch klubov

končím rozpravu o tomto bode.

 

     Prerušujeme   zasadnutie  a   pokračujeme  zajtra  ráno

o 9.00 hodine.  Predpokladáme, že sa  uskutočnia porady klu-

bov, ktoré rozhodnú o tom, akým spôsobom sa bude hlasovať.

 

     Ďakujem pekne. Prajem vám dobrý zvyšok dňa.

 

                    Piaty deň rokovania

      12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                     15. decembra 1995

___________________________________________________________

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, prosím, prezentujme sa.

 

     Prezentovalo sa 85 poslancov,  takže  Národná rada Slo-

venskej republiky  je schopná uznášať  sa. Budeme pokračovať

v jej ďalšom rokovaní.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     včera sme prerušili naše rokovanie pri bode 26 programu

ukončením rozpravy.  Chcem sa spýtať, či  sa k rozprave chce

vyjadriť pán poslanec Fekete,  ktorý predkladal návrh v mene

výboru Národnej rady.

 

Poslanec J. Fekete:

 

     Nie.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Žiada si  záverečné slovo spoločný spravodajca

výborov pán poslanec Szigeti?

 

Poslanec L. Szigeti:

 

     Nie.

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy  a páni,  pristúpime k  hlasovaniu o  jednotlivých

pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch. Prosím pána poslanca,

aby ich uvádzal. Zároveň prosím všetkých poslancov a poslan-

kyne, ktorí  sú mimo rokovacej miestnosti,  aby sa dostavili

na hlasovanie. Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec L. Szigeti:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     v spoločnej správe bol  navrhnutý jeden pozmeňovací ná-

vrh a v rámci rozpravy sme mali možnosť vypočuť ďalší pozme-

ňovací návrh.  Chcel by som  poprosiť pána podpredsedu,  aby

dal hlasovať o pozmeňovacom návrhu,  ktorý je uvedený v spo-

ločnej správe a znie tak, že v článku I v bode 3 § 13 vypus-

tiť ods. 1 s tým, že úvodná veta bodu 3 znie: "v § 13 ods. 2

až 5 znejú". Návrh odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, prezentujme sa  a zároveň hlasujme o návr-

hu, ktorý  predniesol pán poslanec Szigeti.  Pán poslanec ho

odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 97 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 57 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento návrh sme prijali.

 

     Nech sa páči, pán kolega.

 

Poslanec L. Szigeti:

 

     Ďalším pozmeňovacím návrhom je návrh pána poslanca Šve-

ca. Znie: v článku I v bode  1 v § 2 vynechať bod d). Nechá-

vam tento návrh na zváženie a žiadam vás, aby každý hlasoval

podľa vlastného svedomia.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prezentujme sa a zároveň hlasujme o návrhu pána poslan-

ca Šveca. Pán spoločný spravodajca to necháva na vaše uváže-

nie.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 100 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 13 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 62 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že tento návrh sme neprijali.

 

     Nech sa páči, pán kolega.

 

Poslanec L. Szigeti:

 

     Ďalšie  pozmeňovacie  návrhy  neboli.  Žiadam  hlasovať

o návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzde-

lanie, vedu, kultúru a šport na vydanie zákona Národnej rady

Slovenskej republiky, ktorým sa  mení a dopĺňa zákon Sloven-

skej národnej  rady číslo 74/1963 Zb.  o Slovenskej akadémii

vied v znení neskorších predpisov. Odporúčam ho prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     V súlade s  ustanovením § 26 ods. 1  zákona o rokovacom

poriadku budeme  hlasovať o návrhu zákona  ako celku v znení

schválených zmien a doplnkov.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravo-

dajca návrh odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 100 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 47 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 51 poslancov.

 

     Konštatujem, že  sme neschválili návrh  Výboru Národnej

rady  Slovenskej republiky  pre vzdelanie,  vedu, kultúru  a

šport na vydanie zákona  Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo

74/1963 Zb.  o Slovenskej akadémii  vied v znení  neskorších

predpisov.

 

     Dámy a páni, pristúpime k prerokovávaniu

 

     d v a d s i a t e h o   s i e d m e h o  bodu programu,

ktorým je

 

     návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky na  vydanie zákona Národnej  rady Slovenskej republiky,

ktorým sa mení  a dopĺňa zákon číslo 92/1991  Zb. o podmien-

kach prevodu  majetku štátu na iné  osoby v znení neskorších

predpisov.

 

     Návrh zákona ste dostali ako tlač 246 a spoločnú správu

výborov ako tlač 246a.

 

     Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní poslanec Pe-

ter Magvaši. Prosím ho, aby sa ujal slova, a vás prosím, dá-

my a páni, aby ste v sále zachovali pokoj. Prosím vás, kole-

govia, tichšie. Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

 

Poslanec P. Magvaši:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     pri svojom  zdôvodnení nebudem rozprávať  o tom, čo  je

napísané v dôvodovej správe, ktorú sme k tlači 246 predloži-

li, ale chcel by som sa upriamiť na dva dôvody, kvôli ktorým

sme sa  ako skupina poslancov rozhodli  k novelizácii zákona

Národnej rady Slovenskej republiky,  ktorým sa mení a dopĺňa

zákon číslo 92/1991 Zb.  o podmienkach prevodu majetku štátu

na iné osoby v znení neskorších predpisov.

 

     Po prvé - bola to naša snaha optimalizovať výkon vlast-

níckych práv akciových spoločností,  pri ktorých je uskutoč-

nený prevod vlastníctva štátu na  iné osoby, a tým dosiahnuť

participačnú ekonomiku, ďalej  sociálnu priechodnosť procesu

privatizácie a po tretie zainteresovať zamestnancov na efek-

tívnom využívaní majetku podnikateľského subjektu.

 

     Myslíme si, že otázka optimalizácie výkonu vlastníckych

práv je  mimoriadne vážna otázka a  aj vo vyspelých ekonomi-

kách  vo svete  sa táto  otázka používa,  že napríklad jeden

z najväčších koncernov Nemeckej  spolkovej republiky Daimler

Benz  má 92  %  zamestnaneckých  akcií, čiže  tento najväčší

strojársky koncern  Nemeckej spolkovej republiky  je vlastne

zamestnaneckou akciovou spoločnosťou.

 

     Po druhé  - k novelizácii nás  viedla skutočnosť, že by

bolo potrebné zrealizovať  tie zamestnanecké akciové spoloč-

nosti, ktoré  boli vytvorené na tento  účel ešte pred marcom

1994, ale aj tie, ktoré vznikli po januári 1995 po Programo-

vom  vyhlásení vlády  Slovenskej republiky,  súčasnej vlády,

ako naplnenie volebných  programov dvoch politických subjek-

tov dnešnej vládnej koalície, to znamená HZDS a ZRS.

 

     Na  ukončenie svojho  zdôvodnenia by  som chcel  použiť

formulácie,  ktoré  použil  minulý  týždeň pred francúzskymi

podnikateľmi  v Paríži  podpredseda našej  Národnej rady pán

Húska, kde formuloval vládnu  koncepciu v zmene vlastníckych

štruktúr,  že sa  opiera o  potrojnú úlohu,  a to, že najprv

treba vytvoriť vlastnú  kapitálovú vrstvu slovenskej spoloč-

nosti, potom  zabezpečiť cez participačný  princíp účasť za-

mestnancov na  privatizácii vo veľkých podnikoch,  a tým za-

bezpečiť, aby vlastná kapitálotvorná vrstva nebola iba úzkou

vrstvou superbohatých, ale širokou strednou vrstvou. A napo-

kon pri finalizácii tvorenia vlastnej kapitálotvornej vrstvy

zabezpečiť jej postupne rastúcu otvorenosť voči zahraničnému

kapitálu, a to  navonok i do vnútra. A  práve preto ako opo-

ziční  poslanci sme  chceli pomôcť  dnešnej vládnej koalícii

návrhom tohto zákona, aby sa  naplnil druhý bod tohto vyhlá-

senia.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem  pánu poslancovi  Magvašimu. Prosím  spoločného

spravodajcu  výborov pána  Tomáša Cingela,  aby podal správu

o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej

rady Slovenskej republiky.

 

 

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky na  vydanie zákona Národnej  rady Slovenskej republiky,

ktorým sa mení  a dopĺňa zákon číslo 92/1991  Zb. o podmien-

kach prevodu  majetku štátu na iné  osoby v znení neskorších

predpisov, pridelil predseda  Národnej rady svojím rozhodnu-

tím číslo 523 zo dňa  18. septembra 1995 na prerokovanie Ús-

tavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Vý-

boru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpo-

čet a  menu, Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky  pre

hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej ra-

dy Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národ-

nej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú sa-

mosprávu a  národnosti po doručení  stanoviska vlády Sloven-

skej republiky. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej

republiky  pre hospodárstvo,  privatizáciu a  podnikanie ako

príslušný skoordinovať stanoviská výborov.

 

     Všetky určené výbory návrh prerokovali, i keď stanovis-

ko vlády nebolo doručené. Výbor Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre hospodárstvo,  privatizáciu a podnikanie, Ústav-

noprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky  pre  financie, rozpočet

a menu a Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky pre pôdo-

hospodárstvo po prerokovaní návrhu  neprijali k nemu uznese-

nie, pretože  podľa § 48  ods. 1 zákona  Slovenskej národnej

rady číslo 44/1989 Zb.  o rokovacom  poriadku Slovenskej ná-

rodnej rady  v znení neskorších predpisov  nevyslovila s ním

súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.

 

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre verejnú

správu, územnú samosprávu a národnosti prijal k návrhu uzne-

senie, v  ktorom súhlasí s návrhom  a odporúča Národnej rade

Slovenskej republiky jeho schválenie bez pripomienok.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán kolega. Nech  sa páči, zaujmite miesto ur-

čené pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram rozpravu  o dvadsiatom siedmom  bode nášho pro-

gramu. Do rozpravy sa  zatiaľ prihlásila iba jedna poslanky-

ňa, a to pani kolegyňa Schmögnerová. Nech sa páči, máte slo-

vo, pani kolegyňa.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som vyjadrila názor nášho klubu k pred-

kladanému  zákonu, ktorý,  samozrejme, vychádza  z toho,  že

všetci predkladatelia sú  členmi poslaneckého klubu Spoločná

voľba.

 

     V prvom  rade by som  chcela vysvetliť, že  tento návrh

nie je v konkurenčnom vzťahu s poslednou novelizáciou zákona

číslo 92/1991 Zb., osobitne  s tým paragrafom, ktorý navrhol

poslanec za  Združenie robotníkov Slovenska  pán Pacola. Po-

kiaľ si spomínate, tento paragraf zahrnuje dve časti, jednak

povinnosť emitovať 10 %  zamestnaneckých akcií v prípade, ak

už spoločnosť  bola privatizovaná, a v  prípade, že prebieha

proces privatizácie,  povinnosť 34 % akcií  vyčleniť pre za-

mestnancov.

 

     Náš  návrh nehovorí  nič viac  a nič  menej ako  to, že

v tom prípade, ak 51 % radových zamestnancov, ktorí sú pres-

ne vymedzení, preukáže záujem  o privatizáciu svojho podniku

a ponúkne porovnateľné podmienky  s ktorýmkoľvek iným priva-

tizačným podnetom,  mal by mať  určité prednostné právo  pri

rozhodovaní Fondu  národného majetku. Musím  dodať, že tento

návrh nie je v konkurenčnom  vzťahu, alebo nebol, pretože už

musím hovoriť v minulom čase, ani s kupónovou privatizáciou,

ale ani  nie s dlhopisovou privatizáciou,  ktorá sa zrušením

kupónovej privatizácie a novelizáciou zákona číslo 92 schvá-

lila.

 

     Vychádza z uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky

zo  14. júna  1993. Dovoľte,  aby som  časť z toho uznesenia

prečítala: "Národná  rada Slovenskej republiky  ukladá vláde

Slovenskej republiky a odporúča poslancom Národnej rady Slo-

venskej republiky,  aby v rámci  prípravných prác na  ďalšej

novelizácii  alebo  rekodifikácii  zákona  číslo 92/1991 Zb.

o podmienkach prevodu  majetku štátu na  iné osoby do  tejto

zahrnuli tiež  možnosť predkupného práva  v prospech bližšie

definovaných zamestnaneckých akciových spoločností v procese

privatizácie podniku alebo jeho častí." Ako vidno, náš návrh

rešpektuje uznesenie Národnej rady.

 

     Rovnako vychádza aj z uznesenia vlády Slovenskej repub-

liky číslo 357 z mája 1995, ktorá rozhodla o dopracovaní zá-

sad  na uplatnenie účasti  zamestnancov na privatizácii pod-

niku, v ktorých sa  okrem iného ustanovuje, že zamestnanecké

akciové spoločnosti musí tvoriť  najmenej 51 % zamestnancov.

Mám k dispozícii zásady na uplatnenie účasti zamestnancov na

privatizácii  podnikov, ktoré  vypracovalo ministerstvo  pre

správu a privatizáciu národného  majetku. Znovu  mi dovoľte,

aby som časť z  tohto materiálu citovala: "Zamestnanecká ob-

chodná spoločnosť je  spoločnosť založená zamestnancami pod-

niku,  včítane  manažmentu,  za  účelom kúpy privatizovaného

podniku alebo jeho časti. Jej právnou formou je akciová spo-

ločnosť. Predaj podniku alebo  jeho časti zamestnaneckej ak-

ciovej spoločnosti predstavuje priamy predaj vopred určenému

záujemcovi, t. j. zamestnancom, ktorí za účelom kúpy založia

obchodnú  spoločnosť  a  privatizovaný  majetok nadobudnú na

úver peňažného ústavu a Fondu národného majetku, ktorý splá-

cajú z  výnosov spoločnosti." Keďže  vidím, že nie  je veľký

záujem počúvať, nebudem pokračovať v čítaní.

 

     Vychádzajúc z tohto musím  reagovať na stanovisko vlády

k návrhu poslaneckého zákona, v  ktorom sa spochybňuje výraz

"predkupné právo" a odporúča sa, aby sa slovo predkupné prá-

vo nahradilo výrazom "prednostné"  alebo "prednosť pri náku-

pe". Myslím si, že toto  nie je dôvodom na zamietnutie záko-

na. Podstatné  je, že sa návrh  spochybňuje aj napriek tomu,

že vláda prijala citované zásady  a že tak prijala uznesenie

o zakotvení prednostného alebo predkupného práva vôbec. Tvr-

dí sa, že tým  sa narušuje rovnosť účastníkov privatizačného

procesu a odoberá sa Fondu národného majetku právomoc rozho-

dovať.  Myslím si,  že ani  jedno, ani  druhé nie je pravda.

V zákone sa veľmi jednoznačne  hovorí, že predkupné právo sa

uplatní iba  vtedy, ak všetky  ostatné podmienky privatizač-

ných projektov budú rovnaké. Ak  sa v stanovisku vlády hovo-

rí, že  ťažko sa dajú porovnať  tieto podmienky, potom musím

položiť otázku, na základe akých kritérií Fond národného ma-

jetku vôbec rozhoduje.

 

     Musím sa trochu pozastaviť aj pri skúsenostiach z dote-

rajšej  praxe Fondu  národného majetku.  Po odstupe značného

času sme  konečne mali možnosť sa  dozvedieť o privatizácii,

o rozhodovaní Fondu národného majetku, pretože sme na požia-

danie nášho výboru dostali prehľad o rozhodnutí Fondu národ-

ného majetku. Môžem vás ubezpečiť, že medzi týmito rozhodnu-

tiami možno 99 % dominujú rozhodnutia v prospech spoločností

s ručením obmedzeným.

 

     Uvediem len jeden príklad, ktorý je, myslím, verejnosti

a aj vám poslancom veľmi dobre známy. Je to príklad z Bučiny

Zvolen, kde bol záujem manažmentu a zamestnancov podieľať sa

na privatizácii tohto podniku, ktorí napokon svojou vlastnou

robotou,  svojimi vlastnými  nízkymi mzdami  podnik vytiahli

z finančných ťažkostí.  Napriek  tomu musím  podotknúť, že i

napriek  prísľubom, ktoré dostali  od vysokých ústavných či-

niteľov, Fond  národného majetku urobil  rozhodnutie v pros-

pech  malej  spoločnosti  s  ručením  obmedzeným, mimochodom

z ľudí, ktorí nemajú absolútne žiadny vzťah k drevárskej vý-

robe.

 

     Naopak,  musím sa  zdržať pri  určitých pozitívnych vý-

sledkoch, ktoré dosiahlo  poradenské stredisko vytvorené pri

Nadácii  Laca Novomeského,  ktoré vzniklo  s jediným dôvodom

- pomáhať pri zakladaní zamestnaneckých akciových spoločnos-

tí. Toto poradenské stredisko vzniklo na jar tohto roku a do

jesene poskytlo informáciu a poradenskú službu 120 podnikom.

Myslím si, že  to jednoznačne ukazuje na to,  že je tu veľmi

imanentný záujem zamestnancov  z podnikov zakladať zamestna-

necké akciové spoločnosti.

 

     Žiaľbohu,  posledného  poldruha  mesiaca  tento  záujem

ochabol. Ochabol práve preto, že napriek tomu, že zamestnan-

ci  - a  ide o  radových zamestnancov,  to znamená nie tých,

ktorí majú  plné vrecká peňazí  - sú ochotní  vložiť svojich

1000  Sk do  založenia zamestnaneckej  akciovej spoločnosti,

v 99  %  rozhodnutí  Fond  národného  majetku nerozhodol ani

v prospech zamestnaneckej akciovej  spoločnosti, ale v pros-

pech  nejakých spoločností  s ručením  obmedzeným, spravidla

nejakých vonkajších. Práve z tohto sklamania v poslednom ča-

se  ochabol záujem  o zakladanie  zamestnaneckých akcioviek.

Náklady, ktoré  sú s tým  spojené, t. j.  na založenie a  na

zrušenie zamestnaneckej akciovej spoločnosti, sú totiž vyna-

ložené zbytočne.

 

     Aj ja  sa musím odvolať na  programové vyhlásenie vlády

aspoň jednou vetou: Na zvýšenie sociálnej priechodnosti pro-

cesu privatizácie a v záujme vytvárania participačnej ekono-

miky vláda bude presadzovať účasť zamestnancov na privatizá-

cii podnikov, v ktorých pracujú.  Chcela by som len podporiť

niektoré  argumenty,  ktoré  uviedol  pán  poslanec Magvaši.

 

     I keď  nemáme ešte k  dispozícii dostatočné informácie,

na  základe niektorých  čiastkových informácií  všetci dobre

chápeme, že spoločnosť za  posledných 5-6 rokov prešla znač-

nou sociálnou  diferenciáciou. A základ  tejto diferenciácie

tvoria majetkové rozdiely. Za krátkych 5 rokov sme vytvorili

a, myslím, že veľmi úspešne sa to darí realizovať tejto vlá-

de, úzku skupinu ľudí, ktorí vlastnia stámiliónové, ba i mi-

liardové hodnoty na jednej strane,  a na druhej strane je 99

% ľudí, ktorí  nevlastnia nič. V  najlepšom prípade vlastnia

zopár akcií, ktoré získali z prvej vlny kupónovej privatizá-

cie.

 

     Chcem  vám  položiť  otázku,  či  si  uvedomujeme,  aké

dôsledky na  nasledujúce (a nie  krátke) obdobie takáto  so-

ciálna  diferenciácia  spoločnosti  prinesie.  Myslím si, že

v tom bol práve zmysel citátu, ktorý som uviedla z programo-

vého vyhlásenia  vlády, aby sa  zamedzilo tejto narastajúcej

diferenciácii na  jednej strane, a na  druhej strane, aby sa

zainteresovali zamestnanci na chode  svojho podniku. A to je

vlastne druhý najzávažnejší argument,  prečo by bolo potreb-

né, aby sa tento zákon, táto malá novelizácia zákona, podpo-

rila. Myslím si, že sú  skutočne veľmi dobre známe príklady,

ako narastá  zainteresovanosť zamestnancov na  chode podniku

v tom prípade, ak sa podieľajú na jeho vlastníctve.

 

     Chcem povedať,  že história vzniku  účasti zamestnancov

na vlastníctve je spojená  s rozvojom hospodárstva takej li-

berálnej ekonomiky,  aká je v  Spojených štátoch amerických.

Ešte  koncom  päťdesiatych,  začiatkom  šesťdesiatych  rokov

v USA vzniklo hnutie známe dnes  pod názvom Ezop, Ezot alebo

podobne, ktoré sa do dnešných dní stalo hnutím veľmi masovým

a nemá žiaden politický, ale  čisto pragmatický a racionálny

základ. Ukázalo sa totiž, že zamestnanci v rozpore s tým, čo

sa často argumentuje, sú ochotní  poberať aj nižšie mzdy, sú

ochotní nevstupovať napríklad do štrajkov, ak vedia, že táto

ich obeť prinesie podniku určitý  rast a budúcnosť. Ale toto

je práve spojené s podielom zamestnancov na vlastníctve.

 

     Dovoľte mi,  aby som vás  teda na záver  požiadala, aby

ste prehodnotili rozhodnutia jednotlivých výborov, ktoré ne-

odporučili prijať tento zákon, a  aby ste i na základe argu-

mentov, ktoré som tu  predniesla, na základe uznesení Národ-

nej rady,  uznesení vlády Slovenskej  republiky návrh novely

tohto zákona podporili.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pani poslankyňa. Do  rozpravy sa prihlásil pán

poslanec Vaškovič. Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     niekoľkými poznámkami  by som chcel vyjadriť svoj názor

na predloženú novelu. V prvom rade si myslím, že zámer tejto

novely je dobrý obsahovo, ale novela samotná nerieši a nemô-

že vyriešiť problém, ktorý  sa tu navrhuje riešiť. Zdôvodním

to nasledovne:

 

     Jednotlivé metódy,  ktorými sa privatizuje,  totiž majú

svoje prirodzené procesy. To, čo sa tu navrhuje, podľa môjho

názoru možno riešiť iba metódou  verejných súťaží. Nie je to

možné riešiť metódou priamych predajov. To znamená, že ak vo

verejnej súťaži prídu dva podnety alebo návrhy a sú tam rov-

nocenné podmienky, vtedy by sa bez problémov tento technický

postup, ktorý sa tu novelou navrhuje, dal uplatniť.

 

     Pokiaľ ide o priame predaje, nechcel by som sa tu teraz

nejako hlbšie  vyjadrovať k vecným výberom,  pretože si mys-

lím, že nie je na to priestor, budeme sa tomu venovať zrejme

v iných bodoch programu. Účelom  priamych predajov je jedno-

ducho  to,  že  prídu  podnety  a  Fond národného majetku je

vlastne  povinný zo  zákona rokovať  s navrhovateľmi,  ktorí

tieto  podnety dali.  V prípade,  že sú  rovnocenné, vlastne

každá zo strán, ktorá tento podnet dala, ho môže hocikedy do

rozhodnutia výkonného  výboru zmeniť. To  nie je definitívna

záležitosť,  keď niekto  dal podnet.  To znamená,  že ak tam

prídu technicky  dva podnety - jeden  zo zamestnaneckej spo-

ločnosti a druhý z inej  spoločnosti, vlastne tá iná spoloč-

nosť môže  neustále zlepšovať podmienky  a technicky nie  je

možné,  aby došlo  k takému  stavu, že  definitívne tam pred

rozhodnutím výkonného výboru bude rovnocenný projekt.

 

     Z tohto hľadiska  si myslím, že aj keby  sa táto novela

prijala, aj  tak je tam obrovský  priestor na to, aby  sa to

jednoducho  neuplatňovalo, pretože  výkonný výbor  môže vždy

vyzvať hociktorého  z navrhovateľov a ten  môže zlepšiť pod-

mienky. A to je účelom priamych predajov. Nie, že prídu pod-

nety a teraz  si komisia sadne a vyberie  ten lepší, ale ich

úlohou je aj  zlepšiť návrhy, ktoré tam prišli,  čiže tým by

sa vlastne  stratil rozdiel medzi  priamym predajom a  medzi

verejnou súťažou.  Takže z tohto  hľadiska Demokratická únia

pravdepodobne  tento  zákon  nemôže  podporiť, pretože podľa

nášho názoru nerieši zámer, ktorý sa tu sleduje.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Chcem  sa spýtať, keďže už  nemám viacero pri-

hlásených poslancov do rozpravy, či  chce ešte niekto v roz-

prave vystúpiť. S faktickou poznámkou pán kolega Ľupták.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     chcem len pripomenúť  pani poslankyni Schmögnerovej, že

viem, prečo s týmto zámerom  vyšla. Viem, aká je vaša takti-

ka, ale môžem vás ubezpečiť,  že my váš návrh podporíme. Pý-

tam sa  len jedno. Pán  poslanec Vaškovič tu  vystúpil a mal

proti návrhu  výhrady, ako aj  ďalšie pravicové strany  majú

proti tomu  výhrady. Prečo ste tento  návrh neuplatnili, keď

ste boli podpredsedníčkou vlády?  My návrh podporíme, ale sa

pýtam, prečo ste to neuplatnili vtedy, keď ste boli vo vláde.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Košnár.

 

Poslanec J. Košnár:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     K argumentom, ktoré uvádzal pán kolega Vaškovič, by som

chcel  povedať,  že  nie  sú  celkom  relevantné a ani vecne

správne.  Rovnaké možnosti, ako má  konkurenčný predkladateľ

projektu, má  i predkladateľ, ktorý  je charakterizovaný ako

zamestnanecká akciová spoločnosť. Myslím  si, že tá argumen-

tácia nie je namieste.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Koncoš  - faktická poznámka, nech

sa páči.

 

Poslanec P. Koncoš:

 

     Pán podpredseda Národnej rady Ľupták,

 

     neuplatňovali  sme vždy  tento princíp, pokiaľ sme boli

v koalícii v roku 1994 z  toho dôvodu, že jednoducho obsade-

nie ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku

bolo také,  že sme to nedokázali  presadiť. Hovorím to veľmi

úprimne. Pokiaľ  sa však týka Fondu národného majetku, môžem

povedať za poľnohospodárstvo, že všetky zvyškové akcie z pr-

vej  vlny privatizácie - pri potravinárskych  podnikoch z 22

podnikov 20 bolo predaných pre obchodné spoločnosti, kde bo-

la zastúpená prvovýroba, teda poľnohospodárske družstvá.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     kolegyne a kolegovia,

 

     keď hovorila pani Schmögnerová, vtedy bol v sále trošku

rozruch  spôsobený pravdepodobne  predchádzajúcim hlasovaním

o Slovenskej  akadémii  vied  a  zanikli niektoré argumenty,

niektoré fakty,  ktoré hovorila, alebo  ktoré čítala z  kon-

krétnych materiálov. Viem, že teraz nie je priestor, ale do-

voľte mi len ako príklad použiť ďalšie dva subjekty, aby ste

vedeli, že skutočne v  privatizácii je najvyšší čas zastaviť

ten spôsob, ktorý nie  je ekonomickou, ale politickou priva-

tizáciou.

 

     Videl som v televízii hovoriť pána Porvazníka. Povedal,

že z  1 300 subjektov,  ktoré sa majú  sprivatizovať, už 800

dokonca možno  900 je sprivatizovaných,  a preto takpovediac

"dá sa chytiť mačka za  chvost", ak sa začne uvažovať ekono-

micky. Povedala jeden príklad. Zvážte, prosím, Ladce, o kto-

rých sa v  kampani strašne veľa písalo. Mnohí  z vás chodili

po mítingoch  a hovorili, tam janičinovci  a koalícia chceli

predať slovenský cement,  slovenské cementárne, zahraničnému

kapitálu. Janko  Ľupták prišiel do  Ladiec, dokonca ešte  aj

obci sľúbil, myslím, že 5 %, a na druhý deň prezídium hlaso-

valo. A tie Ladce išli  do zahraničia. Rozdiel medzi tým, čo

bolo v predchádzajúcej vláde a týmto rozhodnutím je len ten,

že išli desaťkrát lacnejšie.

 

     Príklad Drôtovňa  Hlohovec. Zvážte, či  toto je zmyslom

privatizácie, keď 11 % akcií,  ktoré boli vo Fonde národného

majetku, dostala spoločnosť  s r. o. SLOVFIN a  na druhý deň

ich  hodila na  kapitálový trh.  Na druhý  deň,  o 24 hodín.

A už sú aj  predané so ziskom, myslím okolo  3,5 - 4 milióny

korún. Kúpele  Sliač: Choďte na Sliač  a porozprávajte sa so

zamestnancami,  aká je  tam nálada,  ako sa  pozerajú ľudia,

ktorí tam strávili 30, 40  rokov, na súčasné vedenie, na sú-

časnú stratégiu.

 

     Dámy a páni, kolega  Vaškovič hovoril o našom stanovis-

ku. Je logické, že ako  rozdielne subjekty v parlamente máme

rôzne  programy  a  rôzne  na  toto  nazeráme. Pani kolegyňa

Schmögnerová a Peter Magvaši pri predkladaní jasne povedali,

že  pomáhajú vládnej  koalícii plniť  jej vlastné programové

vyhlásenie. Vy ste sľubovali, že budete privatizovať zamest-

naneckými akciovkami, vy ste kritizovali predchádzajúce roz-

krádanie, a  teraz 99,9 % privatizujú  spoločnosti s ručením

obmedzeným, kde zamestnanci hrajú  úplne nulovú úlohu. Takže

naše stanovisko je skôr politické.

 

     Pán Ľupták sa po dlhom čase prejavil ako ľavicový poli-

tik, keď  povedal, že túto novelu  podporia, pretože doteraz

sa pán  Gavorník  správal ako  ultrapravicový politik.  Pani

Schmögnerová nazvala túto novelu malou novelou. Budeme o nej

hlasovať. Osobne som presvedčený,  že ešte bude pred zákonom

92 ďalšia, veľká novela,  ktorá ponapráva všetky tie krivdy,

ktoré ste doteraz urobili.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pýtam sa, či sa hlási ešte niekto do rozpravy.

S faktickou poznámkou pán kolega Ľupták, nech sa páči.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu Černákovi.

 

     Chcem len  pripomenúť, vážené dámy,  vážení páni, koľko

ste ma  len opisovali po  novinách, pravicové denníky  o mne

písali,  ako sme  Bučinu nepresadili,  ako ste  ma pošpinili

práve vy, pravicoví politici,  a teraz to nechcete podporiť.

Tak sa  vás pýtam, prečo.  Podporte to, keď  takto hovoríte,

pán Černák,  keď máte tak rád  tých "bučinárov" a ostatných.

Ak hovoríte o Ladciach, uvedomte si, že všetky cementárne na

Slovensku ste  predali, okrem dvoch,  zahraničnému kapitálu.

Čo z toho? Bude to tak ako tabakový priemysel, presne tak to

bude. My nechceme vypredať  náš majetok, ani ho nevypredáme.

Vy si  ho môžete vypredať, keď  budete pri vláde, ale  my ho

nebudeme vypredávať,  určite. A ak  hovoríte, že Ladce  boli

zle sprivatizované, choďte sa spýtať do obce starostu, choď-

te sa spýtať zamestnancov, alebo  choďte im to vysvetliť, že

sme práve  my spravili nesprávny  krok. Ja si  myslím, že to

bol  správny krok.  Cementáreň ostala  slovenská, ostala  na

Slovensku, radšej ju predáme lacnejšie, ako by ju mal niekto

zavrieť. Takže, pán  Černák, ja mám trošku cit  s ľuďmi, nie

tak ako vy.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Hlási sa ešte  niekto z poslancov do rozpravy?

S faktickou poznámkou pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Nechcem  tu rozvíjať  dialóg, pretože  skutočne rozdiel

medzi  ľavicovosťou a  pravicovosťou pravdepodobne  pán pod-

predseda  nepochopil, ale  chcem len  podotknúť, že tabakový

priemysel  predala Mečiarova  vláda. A  pokiaľ ide  o Ladce,

môžeme si to vyjasniť, veľmi rád dám svoje podklady k dispo-

zícii pánu  podpredsedovi, aby zistil, kto  vlastne stojí za

tým privatizérom, ktorý to dostal.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Vidím,  že opäť nastalo v  sále oživenie. Máme

dosť faktických poznámok. Pán kolega Magvaši, nech sa páči.

 

Poslanec P. Magvaši:

 

     Chcel by som to len spresniť, pretože som bol ministrom

za vlády Jozefa Moravčíka,  kde spadali cementárne do kompe-

tencie  ministerstva  hospodárstva.  Za  toto obdobie neboli

predané žiadne cementárne.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Pán poslanec  Černák, nechápem, prečo spomínaš tabakový

priemysel. Však si sedel vtedy  vo vláde ako minister hospo-

dárstva, keď sa o tejto veci rokovalo. O čom je reč, to úto-

číš sám proti sebe?

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán  predsedajúci. Rád by  som len pripomenul,

že prvá  časť tabakového priemyslu, resp.  pokiaľ viem, bolo

to vyše 30 %, bolo predaných predtým, než nastúpila Mečiaro-

va vláda, že tam boli akési  dohody o predkupnom práve. A to

by mal pán Černák vedieť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pán  kolega Černák, ale  faktická sa má  viesť

k myšlienke, ktorá bola povedaná v rozprave, a nie faktickou

poznámkou reagovať na inú faktickú poznámku. Pán kolega Čer-

nák, nech sa páči.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Len krátko, pretože s  kolegom Hofbauerom sme vtedy se-

deli spolu vo vláde. Jozef má pravdu, že bola urobená opcia.

Ja som  nehovoril komu, ale  o cene. Táto  cena bola urobená

tak,  že  sme  boli  traja  ministri  -  Tóth,  Dolgoš  a ja

v Mníchove, a pani Nagyová telefonátom stiahla pána Dolgoša,

musel sa  vrátiť z tejto  cesty, pretože už  bolo rozhodnuté

o tom, komu a za čo sa predá Slovenský tabakový priemysel.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Priatelia, prosím  vás, dodržujte zákon.  Faktickou po-

známkou sa  nereaguje na inú faktickú  poznámku. Prosím, pán

kolega Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Nedá mi  nezareagovať na to, čo  povedal pán Černák. Je

to nepravda. Ako tradične.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Keďže sa nikto nehlási  do rozpravy ani s fak-

tickou poznámkou,  vyhlasujem rozpravu o  dvadsiatom siedmom

bode programu  za skončenú. Chce sa  k rozprave vyjadriť pán

poslanec Magvaši? Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

 

Poslanec P. Magvaši:

 

     Chcel by som v  záverečnom slove povedať, že privatizá-

cia je určite veľmi vážny fenomén nášho ďalšieho ekonomické-

ho rozvoja  v Slovenskej republike. Pohnútkou  nás ako pred-

kladateľov bolo, že týmto spôsobom dokážeme, aby zamestnanci

podnikov mali bezprostredný vplyv  na ekonomický rozvoj pod-

niku a tým aj na rozvoj slovenskej ekonomiky.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Žiada si  záverečné slovo spoločný spravodajca

výborov? Nech sa páči, pán poslanec Cingel.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Vážený predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     privatizácia  je naozaj  zvláštny fenomén,  v ktorom sa

rozhoduje o budúcnosti nášho štátu. Zúčastnil som sa s kole-

gom  Líškom na  Medzinárodnej konferencii  o privatizácii vo

Varšave, kde smer a kroky našej vlády v oblasti privatizácie

boli jednoznačne hodnotené viac  ako pozitívne. A stanovisko

Svetovej banky o vývoji Slovenskej republiky hodnotilo tento

vývoj ako jeden z najlepších z postkomunistických krajín, aj

proti Českej republike.

 

     Chcem povedať, že naša  vláda si v oblasti privatizácie

svoje programové uznesenie plní, aj čo  sa týka zamestnanec-

kých  akciových spoločností  a uplatňovania  zamestnaneckých

akcioviek. Chcem povedať, že  je síce obdivuhodná snaha opo-

zície  robiť  to,  čo  nerobila  vtedy,  keď  na to mala čas

a prostriedky. A  treba len povedať, že  tak ako povedal pán

kolega Černák, že keď oni boli pri vláde, my sme kritizovali

ich rozkrádanie majetku, kritizujeme to aj teraz a zabránili

sme tomuto rozkrádaniu. To je všetko.

 

     Zároveň vás žiadam, pán predsedajúci, aby ste dali hla-

sovať o návrhu novely zákona ako celku, keďže z rozpravy ne-

vyplynuli  žiadne  pozmeňovacie  návrhy,  a novelu odporúčam

neprijať.

 

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Keďže z rozpravy nevyplynuli žiadne pozmeňova-

cie a doplňovacie návrhy, budeme v súlade s ustanovením § 26

ods. 1 zákona o rokovacom  poriadku hlasovať o návrhu zákona

ako celku.

 

     Prosím, kolegyne a kolegovia,  prezentujte sa a zároveň

hlasujte. Pán spoločný spravodajca návrh odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 27 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 55 poslancov.

 

     Konštatujem, že sme  neschválili návrh  skupiny poslan-

cov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky, ktorým  sa mení a  dopĺňa

zákon číslo 92/1991 Zb.  o podmienkach prevodu majetku štátu

na iné osoby v znení neskorších predpisov.

 

     Ďakujem vám, pán spoločný spravodajca, za spoluprácu.

 

     Pán poslanec Švec.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Ďakujem pekne,  pán predsedajúci. Na  základe uznesenia

Národnej  rady Slovenskej  republiky číslo  468 o  hlasovaní

v Národnej rade Slovenskej  republiky si dovoľujem predniesť

námietku voči výsledkom hlasovania  vo veci zákona o Sloven-

skej akadémii vied, kde sa  moje meno objavilo v hlasujúcich

proti tomuto zákonu. Ja  som proti tomuto zákonu nehlasoval,

a keďže  nevylučujem  technickú  chybu,  prosil  by som, pán

predsedajúci, aby ste rozhodli o tomto hlasovaní ako neplat-

nom a nariadili opakované hlasovanie.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán Cabaj.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán  predsedajúci, dámy a  páni, je takáto  mož-

nosť, že poslanec môže  vzniesť pripomienky voči technickému

zariadeniu. Ale pokiaľ som mal  možnosť si pozrieť celé hla-

sovanie, pán kolega Švec predtým  dvakrát hlasoval za a pre-

šlo to. Len pri záverečnom  hlasovaní je, že hlasoval proti.

Takže neverím, že je tam chyba technického zariadenia.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán poslanec Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Chcem sa  v tejto súvislosti tiež  opýtať pána poslanca

Šveca, či terajšie hlasovanie o  tomto návrhu je v poriadku.

Pretože je  dosť ťažko možné, a v minulosti  to bolo aj  tak

konštatované, vysloviť akúsi  nedôveru hlasovaciemu zariade-

niu. Aj v zmysle vami  citovaného uznesenia Národnej rady sa

hovorí o tom, že táto  námietka proti výsledku hlasovania sa

navrhuje  najmä z  dôvodu nefunkčnosti  hlasovacej jednotky.

Nefunkčnosť je niečo iné  ako vyslovenie nedôvery a pochybe-

nie.  Ak je  vo výstupe  počítačového zariadenia  zosúladený

hlas tak, ako  ste ho dali, myslím si, že  asi dosť ťažko sa

dá iným spôsobom verifikovať spôsob hlasovania.

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán  predsedajúci, ja  si myslím,  že základný  fakt je

ten, že  prešlo záverečné hlasovanie.  Pán profesor Švec  sa

objavil na zozname tých, ktorí  hlasovali proti, a proti to-

muto  protestuje. Toto  je základný  fakt, ktorý,  bohužiaľ,

spochybňuje celé hlasovanie. Preto aj ja vás prosím, aby ste

v tomto smere dali znovu hlasovať o zákone ako celku.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán Vanko.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Ďakujem za  slovo. Prosil by  som pána poslanca  Šveca,

aby sa prihlásil, teda stlačil tlačidlo na prihlásenie sa na

faktickú  pripomienku. Prosil  by  som  ho, keby  to urobil.

V tom prípade nie je prehodený kód, ako sa to jedenkrát sta-

lo. To  znamená, že jeho karta  a jeho hlasovacie zariadenie

je presne napojené na počítač. Chyba tu nie je.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Priatelia, budem vám citovať uznesenie číslo 468 Národ-

nej  rady  Slovenskej  republiky  z  25.  mája 1994. V časti

E písm. d) sa hovorí:  "Každý poslanec môže bezprostredne po

hlasovaní  podať  námietku  proti  výsledku hlasovania najmä

z dôvodov nefunkčnosti hlasovacej  jednotky. O námietke roz-

hodne Národná  rada bez rozpravy."  Keďže pán poslanec  Švec

túto literu  naplnil, okamžite po hlasovaní  bol u mňa, pro-

testoval a i teraz  vo svojom vystúpení spochybnil funkčnosť

hlasovacej jednotky, budeme postupovať  v zmysle tohto uzne-

senia, teda  rozhodneme o tom,  či jeho námietka  o nefunkč-

nosti je oprávnená, alebo nie je oprávnená.

 

     Prosím, prezentujme sa a  zároveň hlasujme, či jeho ná-

mietka je oprávnená, alebo nie je oprávnená.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

 

     Konštatujem, že  Národná rada Slovenskej  republiky ne-

súhlasí s námietkou pána poslanca Šveca.

 

     Nasleduje  d v a d s i a t y   ô s m y   bod  programu,

ktorým je

 

     návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky na  vydanie zákona Národnej  rady Slovenskej republiky,

ktorým  sa  dopĺňa zákon  Národnej rady Slovenskej republiky

číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade  Slovenskej

republiky.

 

     Chcem sa spýtať pána  poslanca Pittnera, či má procedu-

rálnu otázku. Nech sa páči, zapnite mu mikrofón.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Pán  predsedajúci, myslím  si, že  toto hlasovanie bolo

unáhlené, pretože  tu neodznel i  napriek vašej dobrej  vôli

ešte iný argument. My sme predsa ako Národná rada boli svoj-

ho času upozornení expertmi, upozornenie predniesol predseda

Národnej  rady, že  v prípade  použitia prenosných telefónov

v miestnosti  môže byť  narušené hlasovanie.  A všimnite  si

vedľa v bufete,  a to je teda prakticky  akoby v miestnosti,

koľko je tam telefonátov. Ja teda namietam voči tomu, že sme

rozhodli bez toho, aby sme si uvedomili tento fakt, ktorý tu

predniesli experti prostredníctvom predsedu Národnej rady.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán kolega Pittner, vyšiel  som v ústrety pánu kolegovi

Švecovi preto, že ja i kolega Roman sme  sa ocitli v podobne

nezávideniahodnej  situácii. Ak si  pamätáte, práve vtedy sa

zisťovala  funkčnosť, resp.  nefunkčnosť nášho  hlasovacieho

zariadenia. To,  čo vravíte, bola jedna  z teoretických mož-

ností. Inak sa vtedy nepreukázala.  Žiaľ. I ja som bol skla-

maný, že sa  nedokázala nefunkčnosť hlasovacieho zariadenia.

Takže zbytočne budeme tento problém ďalej rozoberať. Viem sa

teraz vžiť do postavenia pána Šveca, pretože som bol takisto

presvedčený ako on, že som hlasoval za. Bohužiaľ, už som po-

vedal, že nasleduje dvadsiaty  ôsmy bod programu, vlastne už

som otvoril čosi iné a vraciame sa späť.

 

     Navrhujem, aby sme v prípade hlasovania o novom rokova-

com poriadku Národnej rady Slovenskej republiky zakomponova-

li i takúto možnosť, pretože poslanec skutočne nie je v dob-

rom postavení a  nedobre sa cíti, keď je  presvedčený o tom,

že chybu neurobil. Tým  vlastne končím, priatelia, ideme ďa-

lej. Hlasovanie sa uskutočnilo, Národná rada to neodsúhlasi-

la, nebudeme sa k tomuto problému venovať. Faktické poznámky

dám až potom, keď otvorím  rozpravu, ale tie budú, samozrej-

me, zasa k rozprave. Takže budeme pokračovať.

 

     Tento návrh zákona  Národnej rady Slovenskej republiky,

dámy a páni, ste dostali ako tlač číslo 245 a spoločnú sprá-

vu výborov ako tlač 245a.

 

 

     Za  skupinu  poslancov  návrh  zákona odôvodní poslanec

Michal Benčík. Prosím ho, aby sa ujal slova.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     milé kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     základom  spoločenských zmien  okrem zmien politických,

ústavného systému,  je transformácia našej  ekonomiky, zmeny

vlastníckych vzťahov.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Priatelia, pán Cuper i ďalší kolegovia, buďte takí dob-

rí, ak rozpráva váš kolega, nerušte.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Jadrom toho je  privatizácia, teda odštátnenie mnohomi-

liardového  majetku  štátu,  ktorý  vznikol znárodnením, nie

vždy spravodlivou konfiškáciou, ale je aj výsledkom a zhmot-

nením poctivej  práce miliónov jednoduchých  ľudí, práce ro-

botníkov,  roľníkov a  inteligencie. Neboli  pre toto vzory.

Neboli príklady  privatizácie, preto sa tento  proces a jeho

právny rámec museli riešiť originálnym spôsobom.

 

     Od začiatku tohto procesu  sa všetky politické subjekty

hlásili k postupu zákonnému,  transparentnému a pokiaľ možno

aj spravodlivému. Ale všimnite si,  len čo sa politické sub-

jekty dostali  k moci, tieto  proklamované zásady viac-menej

obchádzali, o čom najlepšie svedčí viac ako desaťkrát a čas-

to politicky účelovo menený zákon číslo 92/1991 Zb. o prevo-

de majetku štátu na iné osoby, ale aj dnešný stav privatizá-

cie,  ktorý je  všetkým iným,  len nie  transparentným a  už

vôbec nie  spravodlivým. A to  za súčasného právneho  stavu,

keď s mnohomiliardovým majetkom ako s vlastným nakladá orga-

nizácia sui  generis, t. j.  Fond národného majetku.  Je ab-

surdné, že pôvodné tzv.  dispečerské pracovisko, ktoré podľa

pôvodného  znenia zákona  92/1991 Zb.  malo zabezpečovať len

právny a technický prevod majetku podľa rozhodnutia zaklada-

teľa a ministerstva pre správu majetku a privatizáciu, teraz

postupuje bez kontroly.

 

     Takýto postup privatizácie,  ktorý obyčajní ľudia nazý-

vajú priliehavo "trhni, čo môžeš", okrem demoralizácie vzťa-

hov medzi ľuďmi, ale aj medzi politickými subjektmi, vyvolá-

va veľmi  ostrú kritiku, ale aj  nevôľu verejnosti. Aj preto

skoro všetky politické strany  a hnutia vo svojich volebných

a predvolebných programoch sľubovali a  hlásili sa k razant-

nej náprave takejto divej a nekontrolovateľnej privatizácie.

Ako  to už  býva, aj  po ostatných  voľbách sa tie subjekty,

ktorých volebným heslom bola  čistá a spravodlivá privatizá-

cia,  zaplietli  do  osídiel  mamonu.  Najmä  novelou zákona

o privatizácii známej  to noci sa dosiahol  vrchol nikým ne-

kontrolovaného výpredaja majetku ľudu,  ako to s obľubou ho-

vorí jeden z lídrov súčasnej koalície.

 

     Fond  národného majetku, zložený dôsledne  zo zástupcov

koalície, rozhoduje samostatne, nezávisle, nemusí akceptovať

názor  zakladateľa, a  ako ukazujú  privatizačné kauzy,  ani

stanovisko  ministerstva  privatizácie.  Možno  namietať, že

Fond národného  majetku má aj dozornú  radu. Ale vzhľadom na

jej personálne zloženie hovoriť o nezávislej kontrole by bo-

lo zrejme opovážlivé. Pritom ide o miliardy. A bez toho, aby

som u kohokoľvek predpokladal nečestné  úmysly, vedenie a aj

pracovníci fondu sú vystavení mimoriadnemu tlaku, ale aj po-

kušeniu. Aj preto skoro každý,  všimnite si, s kýmkoľvek ho-

voríte, skoro každý, dokonca aj pán Gavorník sa vyslovil, že

by privítal kontrolnú  činnosť Najvyššieho kontrolného úradu

ako nezávislého kontrolného orgánu. V tomto smere sa objavil

aj legislatívny  návrh pripravený našimi  kolegami, skupinou

poslancov zo Združenia robotníkov,  ktorí navrhujú meniť ús-

tavu.

 

     Neviem, čomu pripísať takéto zavádzanie seba, ale najmä

verejnosti. Ak niekto má  skutočný záujem, aby Najvyšší kon-

trolný  úrad kontroloval  privatizačný proces,  nemal by  sa

pretvarovať  dvojtvárnosťou na  spôsob "my  kontrolu chceme,

ale ústava nám to  nedovoľuje". Veď v pôsobnosti Najvyššieho

kontrolného úradu  bola privatizácia, pokiaľ  o privatizácii

rozhodovali zakladajúce ministerstvá a ministerstvo privati-

zácie. A netreba  meniť ústavu. To znamená, že  stačí sa le-

gislatívne vrátiť pred stav, aký  bol do osudnej noci. Alebo

ak to už  skutočne niekto vážne myslí, prečo  u svojich koa-

ličných partnerov nepresadí túto zásadu? Alebo ju nevie pre-

sadiť? Stačilo by zmeniť len §  12 odsek 1 zákona o privati-

zácii a vypustiť účelovo novelou zavedený pojem, že "majetok

Fondu národného majetku nie je vlastníctvom štátu".

 

     Takýmto rozhodnutím obyčajného  zákona, a poznamenávam,

nie  ústavného zákona,  sa vytvára  voľná cesta  k tomu, aby

Fond národného majetku a tým  aj privatizácia mohla byť kon-

trolovaná Najvyšším  kontrolným úradom. Pretože  koalícia na

prijatie obyčajného zákona má  dostatočný počet hlasov a do-

teraz takýto zákon predložený  nebol, nemožno inak, len kon-

štatovať, že niet politickej vôle pustiť do privatizácie ne-

závislú kontrolu, hoci neviem, z čoho sú obavy,  keď aj Naj-

vyšší kontrolný úrad  je v rukách koalície. Alebo  si už ani

navzájom nedôverujete? Je to zlé vysvedčenie pre koalíciu.

 

     Vážení kolegovia, milé kolegyne, vychádzajúc z uvedené-

ho stavu a vedení  snahou zaviesť kontrolu nad privatizáciou

sme  predložili naše  jednoduché legislatívne  návrhy. Tieto

vzájomne na  seba úzko nadväzujú.  Pretože ste pred  chvíľou

odmietli novelizovať § 12 odsek 1 zákona číslo 92, náš dobre

pripravený a stručný legislatívny  návrh sa stal neústavným.

Preto s poľutovaním v zmysle § 22 ods. 6 rokovacieho poriad-

ku a s vaším súhlasom v mene navrhovateľov tento návrh musím

stiahnuť späť. Ďakujem, že ste ma aspoň vypočuli, aj keď po-

litickú  vôľu kontrolovať  privatizáciu Najvyšším kontrolným

úradom ste predchádzajúcim hlasovaním definitívne odmietli.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Schmögnerová.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Vážený pán predsedajúci, keďže som bola určená ako spo-

ločná spravodajkyňa  a chcela som  sa prihlásiť do  diskusie

s pozmeňovacím návrhom, ktorý by vyriešil konflikt, ktorý tu

nastal  tým, že  sa neprijala  predchádzajúca novela zákona,

prosím, aby ste napriek tomu, aký návrh tu dal poslanec Ben-

čík, pokračovali v prerokúvaní tohto zákona.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pani  poslankyňa, bohužiaľ,  musím konštatovať,  že pán

poslanec Benčík  odôvodňoval tento návrh v  mene skupiny po-

slancov, ktorá ho pripravila.  Keďže svoj návrh stiahol, mne

už rokovací poriadok neumožňuje, aby sme pokračovali v tomto

bode programu.

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán poslanec Ľupták.

 

Poslanec J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Chcem  len pripomenúť: dosť ste  nám, pán Ben-

čík, tu  nahádzali na chrbát,  najmä našej strane  a iste aj

koaličným partnerom. My sme už povedali, že v niektorých ve-

ciach sa koalícia nezhoduje, ale pre 20 % sa nerozbijeme, to

som povedal otvorene a budem  to hovoriť. Chcem len pripome-

núť, že  ste mali možnosť do  vládnej koalície vstúpiť, mali

ste  možnosť byť  pri všetkom.  Žiaľ, nevstúpili  ste a dnes

kritizujete.

 

     Ďalej chcem  povedať, že dávame návrh  na zmenu ústavy.

Vy ste boli prví, ktorí ste sa vyjadrili, teda SDĽ, a po vás

KDH,  že  zmenu  ústavy  nepodporíte.  Tak  sa vás pýtam, čo

vlastne chcete?  Raz chcete kontrolovať, a  podľa ústavy ne-

chcete kontrolovať. Myslím si, že si to treba ujasniť. My by

sme vám tento zákon boli  podporili. Škoda, že ste ho stiah-

li. Ale vieme, o čo vám ide, my to dobre vieme.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Vážený pán predsedajúci, podľa znenia § 22 ods. 6 roko-

vacieho poriadku môžem návrh stiahnuť len so súhlasom Národ-

nej rady. Návrh zatiaľ nie je stiahnutý, nezavádzajte v tom-

to smere. Ja som len uviedol, že ťažko môžem s čistým svedo-

mím návrh  predkladať, keď ste pred  chvíľou v § 12  odsek 1

nezmenili to,  že majetok vo Fonde  národného majetku nie je

štátny. Nebolo by  to v súlade s ústavou.  Ak je dobrá vôľa,

je tu predložený návrh zo  strany spravodajkyne, aby sme za-

radili ďalšiu novelu do tohto zákona, čiže len § 12, a vtedy

je vec čistá a moje zdôvodnenie má opodstatnenie.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Podľa § 22 ods. 6 navrhovateľ môže so súhlasom Národnej

rady Slovenskej republiky svoj  návrh vziať späť, pokiaľ Ná-

rodná  rada  Slovenskej  republiky  neprikročí  k hlasovaniu

o ňom. Vy ste ho vzali späť,  nemáme o čom hlasovať. Pán ko-

lega, prosím ťa, prosím ťa ešte  raz, § 22 odsek 6 jasne ho-

vorí, že ho môže vziať  späť, pokiaľ o ňom nehlasujeme. Pre-

čítaj si to a nehádaj sa. Ja to prečítam ešte raz.

 

     Pán kolega, bol by som veľmi rád, keby si si otvoril aj

ty rokovací poriadok  a pozrel si § 22  odsek 6. Navrhovateľ

môže  so súhlasom  Národnej rady  Slovenskej republiky vziať

svoj návrh späť.

 

     Dámy a  páni, budeme sa prezentovať  a zároveň hlasovať

o tom, aby ste súhlasili,  alebo nesúhlasili s pánom poslan-

com Benčíkom,  ktorý navrhol stiahnuť tento  bod z rokovania

programu 12. schôdze.

 

     Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme, či súhlasíme

s tým.

 

     Pán kolega, viete čo, vy si najprv ujasnite, čo chcete,

a čo nechcete,  a nerobte zmätky v  Národnej rade. Dohodnite

sa,  prosím, vo  vašom klube,  lebo skutočne  je to zbytočný

zmätok. Načo ste to robili, pán kolega?

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 104 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 61 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že o dvadsiatom  ôsmom bode nášho programu

nebudeme rokovať.

 

     Nasleduje  teraz  d v a d s i a t y  d e v i a t y  bod

programu, ktorým je

 

     návrh na doplnenie a  zmeny v zložení stálych delegácií

Národnej rady  Slovenskej republiky v  medzinárodných parla-

mentných organizáciách.

 

     Návrh pripravil Zahraničný  výbor Národnej rady Sloven-

skej republiky a dostali ste ho ako tlač 309.

 

     Prosím povereného člena  zahraničného výboru pána pred-

sedu Slobodníka, aby návrh uznesenia uviedol.

 

Poslanec D. Slobodník:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     návrh uznesenia máte pred sebou, aj to, koho zahraničný

výbor  na návrh  klubov do  jednotlivých delegácií  menoval.

Osobitne by som sa chcel  pristaviť pri delegovaní členov do

Rady Európy.

 

     Neviem, ktorí z vás si  pamätajú na to, že pred niekoľ-

kými týždňami nás  navštívil predseda Parlamentného zhromaž-

denia Rady Európy pán Martinéz  a zdôraznil, že podľa pravi-

diel Rady Európy treba rešpektovať voľbu klubov do jednotli-

vých výborov, v tomto  prípade do delegácií, konkrétne dele-

gácie Národnej rady Slovenskej  republiky do Rady Európy. Je

to podmienka, od ktorej závisí - teraz nevyslovujem svoj ná-

zor,  ale  citujem  pána  Martinéza,  predsedu Parlamentného

zhromaždenia, ktorý síce nebude od 22. januára budúceho roku

predsedom, namiesto  neho nastúpi iná poslankyňa,  ale je to

zrejme problém, ktorý sa zdedí a ktorý aj nová predsedníčka,

pravdepodobne pani Leny Fischerová  z Nemeckej spolkovej re-

publiky bude presadzovať - v zhode s týmto citujem: Rada Eu-

rópy si  žiada, aby sa  do tejto organizácie  dostali jednak

všetci predstavitelia zastúpení v  parlamente, jednak aby sa

rešpektovalo rozhodnutie klubov.  Pri nerešpektovaní rozhod-

nutia klubov, ktoré predloží Národná rada ako celok, sa môže

stať, že naša delegácia ako celok bude vyradená z Rady Euró-

py, z  Parlamentného zhromaždenia, že sa  jej jednoducho do-

časne odoberie mandát až do prijatia príslušného rozhodnutia.

 

     Hovorím to aj na adresu  svojich kolegov z klubu, nemal

som možnosť byť tu ráno, pretože  som mal byť dnes v Düssel-

dorfe, ale  neletelo lietadlo a musel  som ešte nejaké zdra-

votné veci  vybaviť, nevedel som,  že sa to  dnes dostane na

program, bolo sľúbené, že to bude na druhý deň.

 

     A preto, aby ste chápali toto rozhodnutie ako objektív-

ne, ako niečo, čo nezávisí  od vôle zahraničného výboru, ani

od vôle - musím to  povedať otvorene - predsedu Zahraničného

výboru Národnej rady. Návrh  uznesenia máte pred sebou, pro-

sím vás, aby ste ho schválili. Tým sa docieli, že sa zachová

pomer medzi predstaviteľmi  koalície a predstaviteľmi opozí-

cie v týchto orgánoch, že pomer je  27 : 21, a myslím si, že

aj to bude signál do sveta, že Slovensko rešpektuje demokra-

tické pomery.

 

     Môžem vám  prečítať dve veci,  aby ste mali  teraz pre-

hľad, pretože v starom uznesení  zo 16. decembra, ktoré tiež

máte pred sebou, sú ešte mená niektorých bývalých poslancov,

napríklad pána Tkáča, a to sa  zmenilo. Takže keby ste si to

chceli kontrolovať, porovnávajte si  staré rozhodnutie z de-

cembra minulého  roku, alebo presnejšie povedané  zo 16. de-

cembra, s tým, ktoré teraz navrhujeme.

 

     Prosím vás, aby ste podporili tento návrh, aby ste vza-

li do  ohľadu nevyhnutnosť Slovenska byť  zastúpeným v tomto

veľmi dôležitom  orgáne, v ktorom  sa už veľmi  veľa urobilo

v prospech Slovenska a  v ktorom sa ešte veľmi  veľa v pros-

pech Slovenska urobiť dá. Je  to jeden z mála orgánov, ktorý

je tak v strede  pozornosti európskej a svetovej verejnosti,

kde  má  Slovensko  plnoprávne  členstvo,  získané  30. júna

1993. Bolo by škoda, keby sme si pre nedorozumenia a pre ne-

jaké osobné  sympatie, či skôr,  v tomto prípade,  antipatie

túto šancu prepásli.

 

     Ďakujem vám pekne. To je všetko na úvod.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán Slobodník.  Prosím, zaujmite miesto určené

pre spravodajcov výborov.

 

     Má niekto otázky, alebo chce sa k návrhu vyjadriť?

 

     Pán kolega Prokeš, nech sa páči.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     dovoľte mi,  aby som dal dodatočný  návrh, resp. návrh,

ktorým sa trošku rozširuje  predložené uznesenie. Dovolím si

vám odporučiť, aby sme  vytvorili v komisii pre Severoatlan-

tické  zhromaždenie jedno  miesto náhradníka.  Tam sú štyria

členovia a je táto možnosť. To znamená, že nemeníme žiadneho

člena, ale zo štatútu  príslušnej komisie a príslušnej orga-

nizácie vyplýva, že si môžeme zvoliť náhradníka, aby sme ne-

museli  určovať ad  hoc náhradníkov,  keď niektorý  z týchto

nemôže ísť.  Aby sme si zvolili  stáleho náhradníka do tejto

komisie.

 

     A dovoľte  mi, aby som, vyjdúc  z návrhu klubu Demokra-

tickej únie, navrhol na  toto miesto náhradníka do Severoat-

lantického zhromaždenia pána Hrnka.  Dovolím si vás poprosiť

o podporu tohto návrhu.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán kolega. Chce sa ešte niekto k tomuto návr-

hu uznesenia vyjadriť, alebo má nejaké pripomienky, doplnky?

 

     Pán poslanec Moric.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem  za slovo,  pán predsedajúci,  chcel by  som za

Slovenskú národnú stranu vyjadriť,  že nerozumeli sme celkom

tomu, čo to je rešpektovať  vôľu klubov, nerozumeli sme cel-

kom tomu,  čo to je  objektívne rozhodnutie, keď  predpisuje

pán Martinéz, a dokonca pán predseda povedal, že nezáleží to

na  rozhodnutí zahraničného  výboru, ani  na rozhodnutí jeho

samého.

 

     Pre  nás je  pani poslankyňa  Bauerová v  tomto zozname

neprijateľná. Neprijateľná je  preto, že Slovenská republika

podľa jej  vyhlásení nie je  pre ňu vlasťou,  ale len akousi

ubytovňou pre bezdomovcov. Preto by sme navrhli namiesto nej

pána Zoltána Borosa alebo Zsolta Komlósyho. Navrhujeme tých-

to dvoch,  napríklad pána Zoltána Borosa  preto, že je dobrý

aj do  Stredoeurópskej iniciatívy, a  myslíme si, že  by bol

dobrý aj tu, v tomto zozname.  Ak by sa náhodou maďarskí po-

slanci nedohodli na jednotnom mene, potom by som navrhol pá-

na Rasťa Šeptáka.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR m. Andel:

 

     Ďakujem. Pán Árpád Duka-Zólyomi.

 

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.  Chcel by som reagovať

na toto vystúpenie. Pán  poslanec Moric, musím rázne odmiet-

nuť tie obvinenia, ktoré chcete vzniesť proti pani Bauerovej

a opäť ovplyvniť  celé plénum Národnej rady.  A chcel by som

len konštatovať a zdôrazniť,  že obidva kluby Maďarskej koa-

lície  sa  rozhodli  podporovať  pani  Bauerovú, zdôrazňujem

presne tak, ako povedal pán predseda zahraničného výboru, že

treba akceptovať kandidátov daných klubov. Nebudeme podporo-

vať žiadne iné zmeny.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pani Bauerová.

 

Poslankyňa E. Bauer:

 

     Ďakujem za slovo. Chcela by  som odmietnuť to, čo pove-

dal pán Moric. Síce sme zvyknutí, že v tomto parlamente môže

odznieť všeličo  bez toho, aby sa  dodatočne poslanci ospra-

vedlnili za vyslovenie neprávd a za krivé obvinenia. Napriek

tomu chcem dôrazne odmietnuť to,  čo pán Moric povedal. Pro-

sím, aby nevkladal do mojich  úst také veci, ktoré som nikdy

nepovedala.

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,

 

     zamyslime  sa  nad  argumentáciou,  voči ktorej namieta

poslanecký klub SNS, že nám tu ktosi nanucuje, že máme dopl-

niť zahraničné delegácie tak alebo tak, a vlastne to nezále-

ží na nás, či to  doplníme, alebo nedoplníme, pretože to mu-

síme doplniť. Takáto bola argumentácia predsedu zahraničného

výboru. Ja  som rozumel tomu odkazu  pána Martinéza len tak,

že nás nabáda  k tomu, aby sme boli  demokrati, teda aby sme

pripustili zastúpenie všetkých poslaneckých klubov v delegá-

cii, ktorá má vyjadrovať mienku takpovediac všetkých voličov

Slovenskej republiky.  On neintervenoval za  konkrétne meno,

ale  rešpektoval   princíp,  že  jednotlivé   kluby  navrhnú

a väčšina  to  zvykne  akceptovať.  Taký  je  postup  zrejme

v iných krajinách  a možno v takejto  podobe to tam zaznelo.

Ale je to na nás, či sa tak rozhodneme.

 

     Ak  sa  nerozhodneme,  berieme  na  vedomie aj sankciu,

o ktorej hovoril pán predseda zahraničného výboru, že našich

poslancov v Rade Európy jednoducho  neodobria, neschvália im

mandát  riadnych členov  Parlamentného zhromaždenia, pretože

nie sme schopní rešpektovať  princíp. Princíp znamená, že by

mali byť zastúpené všetky poslanecké  kluby. Ale my sa ukáž-

me, že sme schopní  rešpektovať aj vôľu jednotlivých klubov,

že tam navrhujú tých, ktorých si myslia, že ich budú najlep-

šie reprezentovať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.  Chcem pánu Moricovi povedať

ako člen zahraničného výboru,  že ani zahraničný výbor nepo-

stupoval  podľa  nejakého  odporúčania  pána  Martinéza, ale

v zahraničnom  výbore  sú  zastúpené  všetky politické kluby

a nezaznel takýto názor alebo výhrada. Zahraničný výbor pri-

jal k  tomuto materiálu riadne  právoplatné uznesenie a  tam

mal takisto možnosť aj váš zástupca povedať výhrady, ale ne-

povedal ich. To je jedna vec.

 

     A druhá vec - v každom demokratickom parlamente by mala

byť určitá  zásada, že vôľa parlamentných  klubov by sa mala

trošku rešpektovať. Preto by ste ju mali rešpektovať aj vy.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Chcem pána Ftáčnika opraviť,  že tu nikto neupiera prá-

vo. Chcem upozorniť pána Ftáčnika, že tu nikto neupiera jed-

notlivým poslaneckým klubom právo, že tu sa hovorí len o me-

nách, aby  tiež hovoril o menách, a nie  o poslaneckých klu-

boch, že tu niekto nejakému poslaneckému klubu niečo upiera.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán Prokeš.

 

 

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem. Dovolím si len dve  poznámky. Prvá sa týka ro-

kovacieho  poriadku Parlamentného  zhromaždenia Rady  Európy

a jeho štatútu. V rokovacom poriadku je napísané, že delegá-

cia  by mala  odrážať  široké  spektrum, ktoré  je zastúpené

v parlamente. Teda nie je  to povinnosť, je to fakultatívne.

Ale  rešpektujem to,  myslím si,  že by  sa to malo naplniť.

A štatút hovorí, že národné  delegácie sú volené parlamentmi

zo svojich členov, alebo ináč  vyznačené. Je tam ďalšia mož-

nosť, dokonca v určitých  prípadoch, keď nezasadá parlament,

aby to  dokonca menovala vláda. Ale  v tomto nám ide  o akt,

ktorý sa deje tu v  našom parlamente. To znamená, že vlastne

volíme týchto poslancov jednotlivo  alebo en bloc, podľa to-

ho, aké bude hlasovanie, ale jednoducho ich volíme.

 

     A čo sa týka rešpektovania zástupcov klubov, dovolím si

poznamenať aj to, že v demokratických parlamentoch je zvykom

hľadať vždy medzi sebou  také osoby, aby jednoducho nedochá-

dzalo k  zbytočným kontroverziám. Ak  si jeden klub  postaví

hlavu, že len tento a nikto  iný, hoci sú výhrady voči tejto

osobe, teraz sa nebudem dotýkať,  či sú oprávnené, alebo ne-

oprávnené, ale jednoducho sú, to znamená, že tento klub hľa-

dá disharmóniu, a nie harmóniu v tomto parlamente.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pán Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci. Veľmi sa prihováram, aby sme

prijali toto uznesenie a  aby sme uspokojili pána Martinéza,

ktorý 31.  decembra tohto roku z  tejto funkcie odchádza. Už

sme totiž úspešne uspokojili  pána Villyho Claesa, ktorý nie

je šéfom NATO, pána Balladura, ktorý nie je francúzskym pre-

miérom, a takisto pani Lalumierovú, ktorá nie je v čele Rady

Európy. (Potlesk.) Tak z tejto  tradície by sme, myslím, ne-

mali vybočiť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán poslanec Moric.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Chcel by  som pánu kolegovi Laukovi  povedať, že naozaj

rešpektujem  vôľu výboru.  Ja som  človek, ktorý  rešpektuje

rôzne vôle, ale napriek tomu  vám dávam na zváženie, či pani

Bauerová naozaj bude tento  parlament reprezentovať tam, kde

je navrhnutá, tak, ako má reprezentovať tento parlament slo-

venský vlastenec, človek, ktorý dýcha tento vzduch, chodí po

tejto zemi a žije medzi  týmito obyvateľmi. Povedala, že ne-

mám jej vkladať  do úst to, čo nepovedala.  Myslím si, že sa

dosť jasne vyjadruje, čo je pre ňu Slovenská republika. Tak-

že ja jej nevkladám do úst nič,  ona si to vkladá do úst sa-

ma.  Preto  rešpektujem  zahraničný  výbor alebo rozhodnutie

zahraničného  výboru, napriek  tomu vám  dávam zvážiť, znovu

opakujem, či  táto pani poslankyňa  je naozaj vhodná  na to,

aby nás reprezentovala. A po  slovách pána Hofbauera, čo ste

si vypočuli, si myslím, že je to naozaj na zváženie.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán Fogaš.

 

 

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Ďakujem za  slovo, pán podpredseda. Rád  by som vás po-

prosil, aby  ste meno prezidenta  Parlamentného zhromaždenia

pána Martinéza neplietli do  vecí, do ktorých jednoducho ne-

patrí. Pán Martinéz nekončí  31. decembra, pán Hofbauer, ale

skončí až vtedy, keď  bude zvolený nový prezident Parlament-

ného zhromaždenia Rady Európy a to bude na januárovom zasad-

nutí.

 

     Prosím vás  pekne, nikto nás do  ničoho nenúti. My máme

právo veta.  My sa musíme rozhodnúť  o akejkoľvek súvislosti

pri  vstupe  alebo  vystúpení z  medzinárodných organizácií.

Len toľkokrát zdôrazňovanú snahu o dobré meno Slovenska pre-

pásame  práve tým,  že naše  delegácie alebo  naša delegácia

v Rade Európy nepôsobí úplne. Nechodí tam 10 ľudí, chodí tam

len 5  ľudí. Z ekonomických  dôvodov sa jednoducho  nezapája

ani tá časť delegácie, ktorá predstavuje náhradníkov, do ak-

tívnej práce v tejto  medzinárodnej organizácii. Stav je ta-

ký, že vynakladáme veľké prostriedky na propagáciu Slovenska

a tam, kde máme na to vytvorené výborné predpoklady, to jed-

noducho nerobíme.  Nie sú peniaze v  tomto parlamente ani na

to, aby  sme sa zapojili  do spravodajských prác.  Musíme sa

pýtať, či to je možné,  nemôžeme sa slobodne rozhodnúť. Jed-

noducho stav je taký, že v Národnej rade Slovenskej republi-

ky máme  vybavený sekretariát minimálne  a delegácia pracuje

viac-menej zo  svojich vlastných síl. Myslím  si teda, že by

bolo namieste,  aby sme doplnili  delegáciu a vytvorili  po-

stupne  také  podmienky,  aby  sme  Slovensko mohli skutočne

čestne reprezentovať.

 

     V  Rade  Európy  sa  doteraz  o  Slovensku od roku 1993

v pléne nikdy nič hanlivé  nepovedalo, ani nerobilo, ani ne-

rokovalo. A ak niektorý poslanec, napríklad naposledy to bol

pán Jesenský, bývalý minister zahraničných vecí našej sused-

nej krajiny, v istých súvislostiach spomenul Slovensko, naj-

menej dvaja z nás vystúpili a uviedli veci na správnu mieru.

Ja sa vás pýtam, kde ešte inde máme takúto šancu prezentovať

svoje predstavy. Kde ešte inde môžeme veľmi aktívne vytvárať

obraz našej  krajiny ako úplne  normálnej, v ktorej  fungujú

normálne  demokratické procesy  a v  ktorej sa  vieme k sebe

správať aj s určitým stupňom tolerancie? Takže nikto nám nič

nevnucuje. Rozhodnite sa, prosím,  všetci slobodne a rozhod-

nite sa v záujme Slovenska.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Pán Slobodník.

 

Poslanec D. Slobodník:

 

     Vážené dámy, vážení páni, chcel by som pridať len jednu

vec  z praxe  Rady Európy.  Macedónska delegácia  delegovala

z tej istej sociálnodemokratickej strany iného delegáta, než

si zvolil  klub. Dostali výstrahu, že  ak to nenapraví, budú

im odňaté  mandáty. Na druhej schôdzi  už pôvodne delegovaný

zástupca  sociálnej demokracie  v Rade  Európy bol.  Taká je

prax a dalo by sa povedať s Goethem: "Grau, mein Freund, ist

jede Teorie", že teoretické úvahy,  ktoré sú v rokovacom po-

riadku, sú také,  prax je taká, že sa  rešpektuje právo klu-

bov,  aby si  menovali svojich  členov. Je  to jediný orgán,

zdôrazňujem, jediný orgán v  Európe, ktorý má takéto náročné

požiadavky na členské štáty. V iných orgánoch to nie je, ale

v rade  Európy to,  bohužiaľ, je.  Takže treba  túto realitu

brať na vedomie.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Priatelia, skôr ako  budeme pokračovať v sérii

faktických poznámok, chcel by som dať informácie pre poslan-

cov, ktorí používajú letecké spojenie.

 

     Autobus dnes  po prerušení 12. schôdze  odchádza na le-

tisko  o 12.30  hodine. Teda  odchádza dnes  o 12.30 hodine.

V pondelok 18.  decembra je odlet  lietadla z Košíc  o 10.00

hodine. Odchod  autobusu do Bojníc  pre poslancov, ktorí  sa

prihlásili cez kluby, je v pondelok o 14.00 hodine od budovy

Národnej rady Slovenskej republiky. Návrat autobusu z Bojníc

je viazaný vlastne na priebeh slávností, ktoré sú tam.

 

     Ešte je tu poznámka, že dnes môže lietadlo pristáť i na

letisku Sliač. Preto prosím, aby  sa poslanci, ktorí to chcú

využiť, prihlásili  na prezencii. Čiže dnes  sa môže pristáť

i na Sliači.

 

     Ďakujem. Prepáčte, že som odbočil.

 

     S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Bugár.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Ďakujem,  pán predsedajúci.  Pán poslanec  Moric, ja si

vyprosím  od vás,  aby ste  kádrovali hociktorého  poslanca,

nielen  poslanca Maďarskej  koalície. Vy  máte nejaké  čudné

predstavy o vlastencoch. Podľa vás ten, kto má vlastný názor,

aj keď  nie je totožný  s vaším názorom,  nie je vlastencom,

ale ten, ktorý  sa stará len o vlastné  vrecká, ten je vlas-

tencom.  Nehnevajte  sa,  to  si  uvedomte, keď vystupujete.

A zas  na druhej  strane, keď  už hovoríme  o tom, kto škodí

viac Slovenskej republike, vy si myslíte, že predseda výboru

pán  Hofbauer, ktorý  takto vystupoval  na adresu niektorých

predstaviteľov Rady Európy,  obhajoval záujmy Slovenskej re-

publiky? Ja si myslím, že nie.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán podpredseda Húska.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené  kolegyne,  podporujem  odporúčanie zahraničného

výboru. Myslím,  že o tomto zbytočne  dvíhame emočné nálady.

Jednoducho berme na vedomie  takýto postup, berme na vedomie

našich partnerov.

 

     Len jednu malú poznámku k pánu poslancovi Fogašovi. To,

že z  ekonomických dôvodov volíme  veľkosť našich delegácií,

nie je naša slabosť, je  to náš ekonomický kalkul. Takto po-

stupujú aj mnohé väčšie a bohatšie štáty. Jednoducho v urči-

tých oblastiach pri  reprezentácii volia ekonomickú zostavu.

Sú veci  veľmi dôležité, kde  sa nastupuje v  plnej zostave,

a sú veci menej dôležité, keď sa zastupuje v zostave menšej.

Tento  postup si  nemôžeme dať  zobrať. To  je naopak celkom

prirodzené ekonomické uvažovanie.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Lazarová.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. S veľkým záuj-

mom som si vypočula diskusný príspevok pána poslanca Fogaša.

Dovolila by  som si položiť mu  jednu otázku. Je presvedčený

o tom, že ak v budúcnosti v týchto inštitúciách napadne Slo-

venskú republiku  taký alebo onaký  predstaviteľ z Maďarskej

republiky, že práve pán poslanec Csáky alebo pani poslankyňa

Bauerová budú tí, ktorí budú naozaj obhajovať záujmy Sloven-

ska?

 

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pán Weiss.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Ďakujem pekne. Viete, po tej poznámke, ktorú tu položil

pán predseda  Hofbauer, sa musím opýtať,  či chceme mať Slo-

vensko ako izolovanú krajinu a potom, neskôr, aj ako civili-

začne zaostalú krajinu. Prosím vás pekne, kolegyne a kolego-

via, je ťažké rešpektovať aj právo politickej menšiny v tom-

to parlamente, to znamená  právo opozičného politického klu-

bu, dať  si svojho kandidáta na  účasť v zahraničnej delegá-

cii? Veď predsa každý poslanec,  ako tu sedíme, je výsledkom

vôle určitej  skupiny občanov voličov a  odrážame viac alebo

menej názory, ktoré naši voliči majú.

 

     Myslím si, že by sme  si tu mohli vyčítať vzájomne vše-

lijaké názory, pretože máme tu rôzne názory. Tento parlament

je pluralitný. Prosím vás pekne, nestavajme sa niktorá stra-

na, niktorá politická skupina ako tá, ktorá má patent na ro-

zum, a ako  tá, pani Lazarová, ktorá má patent  na to, čo je

dobré pre  Slovensko, čo je  národnoštátny záujem Slovenskej

republiky.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán Komlósy.

 

Poslanec Zs. Komlósy:

 

     Ďakujem pekne,  pán podpredseda. Pretože  v tejto sérii

faktických poznámok  odznelo aj moje  meno, chcel by  som sa

k tomu vyjadriť, možno trochu aj uľahčím rozhodovanie pléna.

Ďakujem pekne SNS za prejavenú  dôveru voči mojej osobe, ale

ak aj plénum nebude  rešpektovať rozhodnutie klubu za Maďar-

skú  koalíciu, ja  toto rozhodnutie  klubu musím rešpektovať

a aj  chcem rešpektovať,  preto ďakujem  pekne za nomináciu,

ale nemôžem to prijať.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Pán kolega Bugár, ja sa vyvarúvam podsúvať poslancom do

úst to, čo nepovedali, tak bol by som veľmi vďačný, keby ste

to rešpektovali  aj vy. Čo  sa týka stanoviska  k návrhu, ja

som ho podporil, tak o čom je reč, pán Weiss?

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pán Moric.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja totiž cel-

kom nerozumiem tomu čo sa tu deje. Každý hovorí - právo klu-

bu, právo výboru. Ja som si myslel, že sedím v Národnej rade

Slovenskej republiky  a že tu má  právo Národná rada Sloven-

skej republiky,  ona je legislatívny  orgán a ona  má právo.

Keby sme rešpektovali právo výborov  a právo klubov, tak ne-

voľme, nominujme.  Jožo Vengloš nominoval,  tento nominoval,

aj tu  nominujme do Rady  Európy ľavé krídlo,  pravé krídlo,

center. Tak načo ideme o  tomto hlasovať, keď klub má právo,

keď výbor má  právo, a Národná rada nemá  právo? Potom o čom

ideme hlasovať?

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Tak to by bolo jednoduchšie, pán kolega, pretože zatiaľ

som tréner futbalovej reprezentácie parlamentu ja. My sme si

tam nanominovali, to je pravda.

 

     Pán poslanec Prokeš, nech sa páči.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem. Rád by som  povedal všetkým našim kolegom, ale

predovšetkým pánu poslancovi Weissovi, že takýto spôsob voľ-

by, keď  sú dopredu určení  tí, ktorí musia  byť zvolení, mi

nápadne pripomína dobu, o ktorej som si myslel, že ju už má-

me za sebou. Zdá sa, že  nie. A musím naozaj začať rozmýšľať

o tom,  čo je  to za  organizácia, ktorá  mi vnucuje  takýto

spôsob  volieb, lebo  buď rešpektujeme  štatút Rady  Európy,

Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, kde sa hovorí, že sú

títo členovia delegácie  volení parlamentom, alebo vyznačení

inak,  ale potom  zmeňme náš  postup, keď  sa bojíme  voliť,

a netvárme  sa,  že  sme  zvolili  týchto  ľudí, pretože ich

v skutočnosti nevolíme, nevyberáme,  musíme ich len potvrdiť

a schváliť, to je  úplne niečo iné, a rozhodnime  sa, že po-

vieme  ten a  ten a  ten klub  deleguje riadneho  člena, ten

a ten klub deleguje náhradníka, a  tým sme z toho vonku. Ale

prosím vás  pekne, nechcite odo mňa,  aby som akceptoval, že

toto sú voľby, keď mi tu niekto povie, že musím toho človeka

zvoliť. To nie sú voľby.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Priatelia, keďže vlastne sa tu neustále opaku-

jú iba dva názory, prosil by  som vás, keby ste už svoje vy-

stúpenia mohli obmedziť.

 

     Pán poslanec Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci. Keďže  som bol oslovený, do-

voľte, aby som dal na zváženie vystupujúcim ako pánu Morico-

vi a podobným, aby zvážili dve možnosti. Slovenský parlament

sa veľmi nepreslávil v zahraničí tým, keď zaznela správa od-

tiaľto, z  týchto radov, keď ste  tu ako hrušky prehadzovali

poslancov z  jedného výboru do  druhého. Vtedy to  bola naša

vnútroštátna záležitosť, teraz  ide o záležitosť medzinárod-

ných inštitúcií a medzinárodných organizácií. Takisto z toh-

to dôvodu to bude takto vnímať svet, Európa, aj tí, ktorí sú

v týchto organizáciách.

 

     Máte dve  možnosti: buď použijete  silu valca a  všetko

prevalcujete, alebo budete rešpektovať  aj menšinu a v tomto

prípade je tá menšina  klub, ktorý deleguje svojho poslanca.

Keď to  prevalcujete, podľa toho sa  budú aj tie organizácie

v Európe  správať. Máte  takéto  dve  možnosti na  výber. Vy

môžete navrhnúť hocikoho, ale  budete mať nálepku, že nereš-

pektujete právo poslaneckého klubu.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán Boros.

 

Poslanec Z. Boros:

 

     Veľmi krátko. S vďakou odmietam návrh pána poslanca Mo-

rica, čo sa týka mojej osoby.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pán Cuper.

 

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Ja  som iba  chcel povedať,  že som  rád, že  tu prišlo

k tomu, že sa uznáva, že v parlamente existujú aj poslanecké

kluby, pretože svojho času, keď som to tvrdil, všetci tvrdi-

li,  že nijaký  vplyv na  prácu parlamentu  poslanecké kluby

nesmú mať, pretože ide  o absolútnu nezávislosť poslancov od

politických strán. A ja sa tak aj budem správať, budem abso-

lútne nezávisle  hlasovať, pretože v tomto  ohľade cítim, že

mi tu niekto vnucuje svoju vôľu  a že ma chce ovplyvniť, aby

som porušoval ústavu. Teda  budem hlasovať podľa svojho naj-

lepšieho vedomia a svedomia.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán Weiss.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Chcel by  som stručne pánu  kolegovi Prokešovi povedať,

že  demokracia je  aj dohoda  potvrdená väčšinou,  a nie iba

mechanické uplatňovanie sily väčšiny. A po druhé, prosím vás

pekne, nepoužívajme také veci, že Brusel je ako Moskva. Pre-

boha, veď sme sa sami  dobrovoľne do týchto organizácii pri-

hlásili, dokonca, keď sme išli do Rady Európy, museli sme za

to na  medzinárodnom poli bojovať,  a prečo nám  teraz padne

ťažko  dodržiavať pravidlá  hry, aj  nepísané, ktoré  sa tam

uplatňujú? Dodržiavať ich tu, doma.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán poslanec Fogaš.

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Chcem len  odpovedať na repliku  pána podpredsedu. Keby

sme nevynakladali na prezentáciu Slovenska milióny inde, ale

investovali do toho, aby  delegácie v medzinárodných organi-

záciách mohli  na slušnej úrovni  pôsobiť, myslím, že  by to

bolo ekonomickejšie. Vtedy by som aj vašu argumentáciu bral,

ale takto  nie. Pokiaľ ide o  otázku pani Lazarovej, myslím,

že je nedôstojná na to, aby som na ňu odpovedal.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Priatelia, prosím vás ešte raz o racionálnosť nášho ro-

kovania. Skutočne  sú tu dve  myšlienky a neustále  sa okolo

toho vedie celá rozprava i otázky.

 

     Pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Iba  pánu poslancovi  Weissovi chcem  povedať, že možno

keby ste tie vaše socialistické Internacionály toľko neobie-

hali a nevnucovali nám svoju vôľu, možno by sme boli zhovie-

vavejší. Ale takto musíme byť takí, akí sme.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci. Neviem o  tom, že by som bol

hovoril, že Brusel je ako Moskva. To asi straší pánu poslan-

covi Weissovi v hlave.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán Zahatlan.

 

Poslanec K. Zahatlan:

 

     Ďakujem za slovo. Keďže sú tu dva názory a stále sa to-

číme okolo nich, dávam na  zváženie pani Bauerovej, či by po

vyjadreniach jej kolegov pána Komlósyho a pána Borosa nezvo-

lila ten istý postup, aby  klub navrhol za Maďarskú koalíciu

iného poslanca.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán Čopík.

 

Poslanec J. Čopík:

 

     Vážení  priatelia, navzájom  sa tu  obviňujete, kto  je

lepší, kto  je horší. Zatiaľ  som nepočul žiadny  návrh, aby

sme mohli  začať konečne hlasovať. Ja  tu síce zostávam, ale

bol aj  vyhlásený čas, že o  12.00 hodine by sa  malo odchá-

dzať. Dajte  možnosť poslancom, ktorí cestujú  až na východ,

aby sa stihli naobedovať, aby  to nebolo tak ako predvčerom,

že večeru sme trávili v bufete s maďarským gulášom.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pani Lazarová.

 

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Ďakujem za slovo. Chcela by  som povedať iba toľko: Ne-

pamätám sa, že  by v minulosti pán poslanec  Weiss bol kedy-

koľvek protestoval proti moskovskému diktátu, takže sa vôbec

nečudujem, že  mu ani teraz neprekáža  akýkoľvek iný diktát.

Zrejme je na diktát zvyknutý.

 

     A čo sa týka poznámky  pána poslanca Fogaša, ak si mys-

lí, že moja poznámka bola nedôstojná, zrejme si myslí aj to,

že páni poslanci Csáky, Bugár,  Nagy a pani poslankyňa Baue-

rová nás v zahraničí reprezentujú dôstojne.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán Weiss.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Tú poslednú  poznámku pani Lazarovej  som pochopil tak,

že  dobrovoľný vstup  Slovenskej republiky  do Rady  Európy,

dobrovoľná  prihláška do  Európskej únie  je vlastne nejakou

veľkou chybou,  pretože odtiaľ nám  hrozí diktát. Dobre  som

vás pochopil, pani poslankyňa?

 

     A pánu  poslancovi Cuperovi môžem  odpovedať jednou ve-

tou. Nech sa páči, veď  vstúpte aj vy do nejakej Internacio-

nály, aby ste mohli potom lobbovať za Slovensko.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán poslanec Moric.

 

 

Poslanec V. Moric:

 

     Pán poslanec Weiss, sedím tu pri pánu Prokešovi a môžem

naozaj povedať, že nepovedal nikdy, že Brusel je už taký ako

Moskva, ale podľa mňa to už začína byť horšie. Diktát Bruse-

lu začína byť horší ako bol  diktát Moskvy. Podľa mňa. Ak si

to chcel počuť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán Pittner.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Ďakujem za slovo. Viete, nie som v stave vždy reagovať,

pretože  niekedy mám  pocit, že  som nie  v parlamente,  ale

niekde inde, no i keď  si vážim pani predsedníčku výboru ži-

votného prostredia,  jej poznámka predsa  vo mne vyburcovala

chuť sa ozvať. Pán Weiss je iste iného politického zamerania

ako ja,  ale napriek tomu,  práve preto, že  viem, ako konal

zhodou okolností v čase pred novembrom 1989, odmietam takéto

tvrdenia. Preto aj dávam návrh, keďže sa už stále donekoneč-

na točíme v kruhu, dávam procedurálny návrh, aby sme pristú-

pili k hlasovaniu. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán  poslanec. To isté  som chcel navrhnúť  aj

ja, to je v poriadku.  Žiadam poslancov, ktorí sú mimo roko-

vacej miestnosti,  aby sa dostavili  na hlasovanie. O  tomto

návrhu budeme hlasovať bez rozpravy. Dámy a páni, prezentuj-

me sa  a zároveň hlasujme  o návrhu pána  poslanca Pittnera,

ktorý navrhuje  ukončiť rozpravu. Odporúčam  jeho návrh pri-

jať.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 103 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Chcem  sa spýtať  pána Slobodníka,  ktorý je  spoločným

spravodajcom, či  sa chce vyjadriť  k rozprave, alebo  ideme

priamo uvádzať návrhy.

 

Poslanec D. Slobodník:

 

     Ak dovolíte, veľmi v stručnosti jednou vetou musím rea-

govať na slová svojho priateľa Víťazoslava Morica. Pán Moric

má  pravdu, nerozhoduje  klub, nerozhoduje  zahraničný výbor

ani nijaký  iný výbor, rozhoduje  Národná rada. Ale  Národná

rada svojím hlasovaním dnes rozhodne, či nedostane Slovensko

podmienečné vylúčenie, ako v hokeji. V hokeji býva len auto-

matické vylúčenie. O tom rozhodnete, nie o tom, či bude pani

Bauerová, alebo nebude, keď už o tom toľko hovoríme. Uvedom-

te  si, že  rozhodujete o  tom, či  nám Slovensku neodmietnu

uznať v januári mandáty. Myslite na to, a nie na svoje osob-

né sympatie a  antipatie. Ja by som mohol  hovoriť o mnohých

veciach.

 

     Teraz k tým návrhom, myslím, že ich je v podstate málo,

ale ja  ich prednesiem a  vy rozhodnete, čo  ďalej. Ak niečo

zabudnem, tak len preto, lebo tam dolu je veľmi zlá počuteľ-

nosť. A jeden z pánov  poslancov čosi predniesol, čo má cha-

rakter návrhu. Pán poslanec  Prokeš navrhol, aby sme prijali

rozhodnutie, že do  Severoatlantického zhromaždenia prijmeme

ako náhradníka Antona Hrnku. Odporúčam tento návrh podporiť.

Pán Moric navrhol, ale to sami poslanci odmietli...

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Moment, pán poslanec Slobodník,  ideme hlasovať o tomto

návrhu.

 

     Dámy a  páni, prezentujme sa a  zároveň hlasujme o tom,

či  pán poslanec  Hrnko bude, alebo nebude  náhradníkom. Pán

spoločný spravodajca odporúča návrh prijať.

 

Poslanec D. Slobodník:

 

     Samozrejme, odporúčam návrh prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prosím, priatelia, buďme trošku tichšie.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 107 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Chcem blahoželať kolegovi Hrnkovi, tento návrh sme pri-

jali.

 

Poslanec D. Slobodník:

 

     Ďalší  návrh podľa  môjho názoru  je bezpredmetný, lebo

pán Moric síce navrhol, aby namiesto pani Bauerovej nastúpil

buď pán Boros, alebo pán Komlósy, ale obidvaja poslanci túto

možnosť odmietli, tak vlastne hlasovať  by sme o tomto nema-

li. Neviem, čo hovorí zákon, asi nie. Možno tam ešte zaznelo

niečo, čo sa dalo pochopiť ako  návrh, ale nepočul som to tu

dolu.  Inak  to  boli  všetko  diskusné príspevky, polemika,

o tom  netreba hlasovať.  Čiže navrhujem,  ak sa  neprihlási

poslanec, ktorý  nejaký návrh mal, aby  pán predsedajúci dal

hlasovať o návrhu ako celku. Ja ho odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pokiaľ ja mám záznam, žiadny iný návrh nebol.

 

Poslanec D. Slobodník:

 

     Teda nebol, možno sa mi to zdalo.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Budeme hlasovať o tomto návrhu uznesenia ako celku. Pán

spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 91 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem,  že sme  schválili uznesenie  o doplnení a

zmenách v zložení stálych delegácií Národnej rady Slovenskej

republiky v medzinárodných parlamentných organizáciách.

 

     Ďakujem, pán kolega.

 

Poslanec D. Slobodník:

 

     Aj ja ďakujem za spoluprácu.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     tým sme vlastne vyčerpali  program dnešného dňa. Preru-

šujem rokovanie 12. schôdze  Národnej rady Slovenskej repub-

liky.  V rokovaní  budeme pokračovať  v utorok  19. decembra

o 9.00 hodine, teda v utorok 19. decembra o 9.00 hodine.

 

     Ešte  by som  chcel povedať,  že došlo  k zmene. Odchod

autobusu  v  pondelok  spred  budovy  Národnej  rady  nebude

o 14.00  hodine,  ale  o  13.00  hodine.  Opakujem ešte raz:

o 13.00 hodine.

 

     Ďakujem veľmi pekne. Želám vám príjemný víkend.

                   Šiesty deň rokovania

      12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                     19. decembra 1995

____________________________________________________________

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     pokračujeme v rokovaní  prerušenej 12. schôdze Národnej

rady Slovenskej republiky. Prosím, aby sme sa prezentovali.

 

     Prezentovalo sa 71 poslancov.

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, skúšobne  sa budeme znova

prezentovať. Prosím, prezentujme sa.

 

     Prezentovalo sa 74 poslancov.

 

     Do tretice všetkého dobrého. Prosím, prezentujme sa.

 

     Prezentovalo sa  77 poslancov, takže  Národná rada Slo-

venskej republiky je schopná sa uznášať.

 

     Vláda  Slovenskej  republiky  predložila  Národnej rade

správu o  premiestnení jednotky Armády  Slovenskej republiky

zúčastňujúcej sa mierových operácií v bývalej Juhoslávii pod

mandátom Organizácie Spojených národov do východného Slavón-

ska, tlač  číslo 310. Na požiadanie  vlády navrhujem zaradiť

túto správu  na prerokovanie pred bod  interpelácie a otázky

poslancov. O tomto návrhu dávam hlasovať.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Prejavme ná-

zor na  účasť našich jednotiek v  bývalej Juhoslávii. Kto je

za zaradenie tohto bodu pred interpelácie?

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 89 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že tento bod sme ako dodatočný bod zaradi-

li pred bod interpelácie.

 

      Podľa  upraveného programu  pristúpime k  prerokovaniu

d e s i a t e h o  bodu programu, ktorým je

 

     návrh rozpočtu  Fondu národného majetku  Slovenskej re-

publiky na rok 1996.

 

     Návrh ste dostali ako tlač  číslo 282 a spoločnú správu

výborov ako tlač číslo 282a. Súčasťou spoločnej správy je aj

návrh uznesenia Národnej rady.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo, privatizáciu a podnikanie odporučil, aby návrh rozpoč-

tu  fondu na  rok 1996,  ako aj  ďalší bod programu schôdze,

a to návrh na použitie majetku  fondu v roku 1996 uviedol na

schôdzi Národnej rady s jej súhlasom prezident prezídia Fon-

du Národného majetku Slovenskej  republiky pán Štefan Gavor-

ník. O  tomto návrhu Výboru Národnej  rady pre hospodárstvo,

privatizáciu a podnikanie dávam hlasovať.

 

     Prosím, prezentujme  sa a hlasujme,  kto je za  to, aby

správu predniesol pán prezident fondu.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 99 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 97 poslancov.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme vyjadrili súhlas s tým, aby oba ná-

vrhy Fondu národného majetku uviedol prezident prezídia fon-

du pán Štefan Gavorník.

 

     Prosím prezidenta prezídia  fondu pána Štefana Gavorní-

ka, aby návrh rozpočtu fondu uviedol. Nech sa páči.

 

Prezident prezídia Fondu národného majetku SR Š. Gavorník:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte,  aby som  sa úvodom  ospravedlnil za  meškanie

a neúčasť minulý  týždeň, ale bol som  chorý. Na konto toho,

že ste  neumožnili pánu podpredsedovi  Porvazníkovi, aby vy-

stúpil: Myslím  si, že pán  Porvazník je taký  erudovaný, že

vie o Fonde národného  majetku, nakoľko funguje v privatizá-

cii od začiatku, ale na druhej  strane si myslím, že sú isté

povinnosti, ktoré má prezident, a prezident je tu.

 

     Ak dovolíte - k návrhu rozpočtu Fondu národného majetku

Slovenskej republiky na rok 1996.

 

     Predkladaný návrh  rozpočtu Fondu národného  majetku na

rok 1996 súvisí so správnou činnosťou fondu. Zohľadňuje úlo-

hy vyplývajúce z novelizácie zákona číslo 92/1991 Zb. o pod-

mienkach prevodu  majetku štátu na iné  osoby. V rozpočte je

zohľadnená situácia  v realizácii privatizácie  podľa vývoja

s pohľadom na rozširovanie  pôsobnosti fondu, doterajšie ak-

tivity fondu a plnenie úloh, ktoré má fond pred sebou.

 

     Uvedené  rozšírenie činnosti  pri zachovaní požadovanej

úrovne kvality práce a  postavenia fondu v procese transfor-

mácie si vyžaduje posilnenie fondu kvalifikovanými odborník-

mi oproti pôvodnej organizačnej  štruktúre fondu zo 150 pra-

covníkov na predpokladaný stav 220 pracovníkov v budúcom ro-

ku.

 

     Rozpočet fondu rešpektuje osobitnú  zásadu, že úhrn vý-

davkov prevádzkového a investičného  charakteru sa hradí bez

nároku na prostriedky  štátneho rozpočtu Slovenskej republi-

ky.

 

     Na základe vyššie uvedených  skutočností a činností bol

zostavený  návrh rozpočtu  fondu na  rok 1996.  Rozpočtované

náklady fondu sú rozdelené  na prevádzkové náklady, ktoré sú

rozpočtované vo  výške 111 920 000 Sk, a investičné náklady,

ktoré sú rozpočtované vo výške 17 600 000 Sk,  dohromady te-

da ide o čiastku 129 520 000 Sk.

 

     V prevádzkových nákladoch  tvoria najväčšiu položku ná-

klady na nájomné  10 500 000 Sk a mzdové  náklady 48 000 000

Sk. V mzdovej oblasti  je kontinuita s predchádzajúcim obdo-

bím  a nárast  mzdových prostriedkov  je dôsledkom  zvýšenia

počtu pracovníkov  v trvalom pracovnom pomere.  Chcel by som

podotknúť, že ide o dočasný stav, pretože je predstava ukon-

čiť privatizáciu  v polovici budúceho roku  a potom by došlo

k zmene aj  stavov pracovníkov Fondu  národného majetku. Ná-

rastom  pracovníkov fondu  sa chce  docieliť rýchlejšia, ako

som  už  podotkol,  transformácia  privatizovaného  majetku.

Vzhľadom na  charakter činnosti fondu  sa nárast pracovníkov

týka predovšetkým  vysokokvalifikovaných odborných pracovní-

kov.

 

     Z investičných nákladov tvoria najvyššiu položku výpoč-

tová technika vo výške 6 300 000  Sk na zabezpečenie počíta-

čov a ich príslušenstva  pre všetkých zodpovedných pracovní-

kov fondu. Podrobné  členenie všetkých rozpočtových nákladov

je v predkladanom materiáli.

 

     Materiál bol predtým, než ho schválila vláda Slovenskej

republiky, prerokovaný  v dozornej rade  Fondu národného ma-

jetku. Vláda Slovenskej  republiky predložila dva pozmeňova-

cie  návrhy, resp.  odporučila fondu  zladiť rozpor vyššieho

prídelu do  sociálneho fondu v  zmysle zákona Národnej  rady

Slovenskej republiky číslo  132/1994 Z. z. s tým,  že je po-

trebné znížiť návrh prevádzkových nákladov na 1 %, to zname-

ná, že došlo k zníženiu o 480 000. To sa stalo. Druhá pripo-

mienka vlády v podobe návrhu  je vyňať položku mzdových pro-

striedkov "ostatné  osobné náklady a  odmeny členov prezídia

a dozornej  rady  Fondu  národného  majetku"  a priradiť ich

k položke "ostatné služby". Stalo sa.

 

     Vláda  s týmito  pripomienkami, ktoré  boli zahrnuté do

materiálu a  akceptované, súhlasila a  navrhla prezidentovi,

aby predložil  materiál. To sa stalo.  Prosím, aby ste návrh

odsúhlasili a schválili.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu prezidentovi fondu za uvedenie návr-

hu. Dávam slovo členovi  Výboru Národnej rady Slovenskej re-

publiky  pre  hospodárstvo,  privatizáciu  a podnikanie pánu

poslancovi Miroslavovi  Pacolovi, aby informoval  o výsledku

prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady. Nech sa páči,

máte slovo.

 

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán predseda,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     dovoľte, aby som prečítal spoločnú správu Výboru Národ-

nej rady Slovenskej republiky  pre financie, rozpočet a menu

a Výboru  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre hospodár-

stvo, privatizáciu a podnikanie  o výsledku prerokovania ná-

vrhu rozpočtu  Fondu národného majetku  Slovenskej republiky

na rok 1996 (tlač 282).

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím roz-

hodnutím číslo  631 zo 6. novembra  1995 pridelil návrh roz-

počtu  Fondu národného  majetku Slovenskej  republiky na rok

1996 na prerokovanie Výboru  Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre  financie, rozpočet a  menu a Výboru  Národnej rady

Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podni-

kanie do 7. decembra 1995. Zároveň určil Výbor Národnej rady

Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podni-

kanie, aby predložil Národnej rade Slovenskej republiky spo-

ločnú správu o výsledku  prerokovania uvedeného materiálu vo

výboroch.

 

     Výbory prerokovali predložený návrh  v súlade s rozhod-

nutím predsedu Národnej rady  Slovenskej republiky v určenom

termíne. Oba výbory, ktorým  bol návrh rozpočtu pridelený na

prerokovanie, súhlasili  s ním bez  pripomienok a odporučili

Národnej rade Slovenskej republiky, aby tento návrh schváli-

la. Výbor  Národnej rady Slovenskej  republiky pre hospodár-

stvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor odporúča

k návrhu prijať uznesenie uvedené v prílohe tejto správy.

 

 

     Dovoľte mi, aby som  prečítal predmetný návrh uznesenia

Národnej rady Slovenskej republiky z 19. decembra 1995 k ná-

vrhu rozpočtu  Fondu národného majetku  Slovenskej republiky

na rok 1996.

 

     Národná rada Slovenskej republiky podľa § 32 ods. 3 zá-

kona číslo  92/1991 Zb. o podmienkach  prevodu majetku štátu

na iné osoby v znení neskorších predpisov schvaľuje rozpočet

Fondu  národného majetku  Slovenskej republiky  na rok 1996,

ktorý  vykazuje  prevádzkové  a  investičné  náklady  v sume

129 520 000 Sk.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne pánu  poslancovi Pacolovi  a prosím, aby

zaujal miesto určené pre spravodajcov výboru.

 

     Otváram rozpravu o tomto bode programu. Vážené kolegyne

a kolegovia, mám  písomne prihlásených troch  poslancov. Ako

prvý je pán poslanec Jaroslav  Volf zo Spoločnej voľby. Pri-

praví sa  pán poslanec Dzurinda z  KDH. Pán Volf nie  je tu,

stráca  poradie, presunieme  pána poslanca  Volfa na  ďalšie

miesto.  Pán poslanec  Dzurinda,  nech  sa páči,  máte slovo

Pripraví sa pán poslanec Vaškovič z DÚ.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Pán predsedajúci,

     panie poslankyne, páni poslanci,

 

     základnou charakteristikou návrhu rozpočtu Fondu národ-

ného majetku Slovenskej  republiky na rok 1996 je  to, že to

nie  je rozpočet.  Rozpočet má  totiž dve  stránky -  príjmy

a výdavky. Návrh  rozpočtu Fondu národného  majetku obsahuje

iba návrh rozvrhnutia nákladov, neobsahuje aj návrh kalkulá-

cie  príjmov. Neobsahuje  teda jednu  polovicu rozpočtu.  Je

formálne, ale  najmä obsahovo neúplný, preto  je podľa môjho

názoru v Národnej rade Slovenskej republiky vôbec nepreroko-

vateľný.

 

     Keď už mám slovo, vyjadrím sa aspoň k tomu, čo materiál

obsahuje, teda k výdavkovej stránke rozpočtu.

 

     Základnou črtou výdavkovej  časti rozpočtu Fondu národ-

ného majetku  je to, že prevádzkové  náklady Fondu národného

majetku  sú silne  premrštené. Oproti  roku 1995  sa zvyšujú

takmer o polovicu, o 46 %,  oproti roku 1994 dokonca o 74 %.

Pritom predseda vlády oznámil,  že privatizácia na Slovensku

bude ukončená do polovice roku 1996. A všetko tomu nasvedču-

je.

 

     Fond národného majetku v období  od 2. februára 1995 do

19. októbra 1995 predal 297  podnikov, resp. ich častí, a o-

brátky neustále stupňuje. V minulých dňoch zaviedli vo Fonde

národného   majetku  tzv.   mimoriadny  režim.   Pracuje  sa

v 12-hodinových zmenách povinne až  do 20 hodiny. Pracovníci

Fondu národného  majetku museli prísť  do práce aj  v sobotu

9. decembra, aj v nedeľu 10.  decembra 1995, aj v sobotu 16.

decembra a v nedeľu 17.  decembra 1995. Áno, nie sú povolené

ani dovolenky medzi Vianocami a Novým rokom, pán podpredseda

Národnej rady Ľupták. Čo to  má znamenať, pýtam sa pána pre-

zidenta Fondu  národného majetku, a  myslím si, že  čo to má

znamenať, by mal zodpovedať aj premiér a predseda HZDS.

 

     Pán minister privatizácie Bisák  v Práci zo 6. decembra

1995 hovorí: "Poradcovia financovaní americkou vládou robili

na našom ministerstve činnosť  obdobnú ako naša výberová ko-

misia. Robili  to však po  hlbokom niekoľkomesačnom rozbore.

No ak sme chceli privatizáciu urýchliť, nemohli sme čakať na

tempo, ktorým by  nám trvala štyri roky." A  tak ste, vážená

koalícia,  tempo privatizácie  neuveriteľne urýchlili. Možno

budete privatizovať  aj na Štedrý deň.  (Reakcia na poznámky

podpredsedu Národnej  rady pána Ľuptáka: Bude  aj otázka pre

vás, pán  Ľupták, len buďte trpezlivý.)  A možno opäť budete

privatizovať aj v noci ako vo februári 1994, aby bolo čo dať

ľuďom pod  stromček - svojim  ľuďom - a  nepotrebujete na to

ani hlboké  rozbory. Podľa čoho sa  v tomto strhujúcom tempe

rozhodujete, vážená koalícia,  keď nepotrebujete hlboké roz-

bory? Podľa toho, akú stranícku knižku vytiahne privatizér?

 

     Ale vráťme  sa k výdavkom Fondu  národného majetku. Na-

priek tomu, že prvú vlnu privatizácie zvládlo 47 pracovníkov

Fondu  národného majetku,  napriek tomu,  že privatizácia má

pod cválajúcim tempom skončiť v polovici roku 1996, Fond ná-

rodného majetku navrhuje  zvýšiť plánovaný počet pracovníkov

fondu v  roku 1996 oproti skutočnosti  o 54 pracovníkov. Zdá

sa,  že vieme  prečo -  aby si  Fond národného majetku takto

vytvoril dostatok finančných mzdových zdrojov, aby v skutoč-

nosti nenaplnil plánovaný počet pracovníkov  a aby sa v roz-

počte schválené  mzdové prostriedky mohli  rozpísať na menší

počet pracovníkov. Tak sa dosiahne podstatne vyššia priemer-

ná mzda.

 

     Fond  národného  majetku  by  mal  ukončiť privatizáciu

v polovici roku 1996, ale položka  na spotrebu palív sa zvy-

šuje o 100 %, vraj na aktívny výkon práv akcionára. Pýtam sa

na aký, keď to už sú a stále viac budú súkromné spoločnosti?

Opäť sa črtá, aké. Tak napríklad Východoslovenské železiarne

Košice sú čisto súkromnou obchodnou spoločnosťou. V dozornej

rade však naďalej ostal pán Rehák, predseda výkonného výboru

Fondu národného majetku a  člen prezídia Fondu národného ma-

jetku. Ja si myslím, že za odmenu, že Fond národného majetku

predal aj  zvyšok akcií Východoslovenských  železiarní, hoci

s rizikom, že  pán minister Ducký vyskočí  z kože. Pán Rehák

zrejme urobil odvážny kúsok. Zaslúži si teda odmenu - teplé,

dobre platené miesto v dozornej čisto súkromných Východoslo-

venských železiarní. Je to vec akcionárov, koho si zvolia do

dozornej  rady.  (Reakcia  na  poznámky podpredsedu Národnej

rady pána Ľuptáka:  Pán Ľupták, mám pre vás  veľmi zaujímavé

otázky, stojí to  za to.) Ale pán Rehák  je tam už súkromnou

osobou a nemôže míňať verejné peniaze na benzín prepálený na

cestách na zasadania  dozornej rady Východoslovenských žele-

ziarní. Pýtam sa, koľko je vo Fonde národného majetku takých

alebo podobných  prípadov. Obávam sa,  že tu je  ďalší jasný

únik prostriedkov, ktoré patria občanom, nie niekoľkým vyvo-

leným vo Fonde národného majetku.

 

     Privatizácia, dámy a páni, sa teda má skončiť v polovi-

ci  roku l996,  ale položka  na školenie  pracovníkov v roku

1996 sa oproti výdavkom v roku 1995 zvyšuje o 130 %. Náklady

na  externé dodávky,  na dobudovanie  priestorov, maľovanie,

čistenie sa zvyšujú o 200 %, správne poplatky o 100 %, odme-

ny členom  prezídia a dozornej  rady o 25  %. Ozaj, o  koľko

vzrastú priemerné mzdy v  našom hospodárstve? O koľko vzras-

tie minimálna mzda? A o koľko vzrastú minimálne tarify?

 

     Teraz som sa chcel obrátiť a obraciam sa na neprítomné-

ho pána Ľuptáka, ktorý zutekal, a  zdá sa mi, že bude utekať

stále viac,  pretože vy, pán  Ľupták, ste nominovali  svojho

člena na prezidenta Fondu národného majetku. Pán Gavorník je

funkcionár  Združenia  robotníkov  Slovenska.  Vy ste minulý

týždeň, neprítomný pán Ľupták,  formulovali návrh k štátnemu

rozpočtu, ktorý Národná  rada Slovenskej republiky schválila

a v ktorom súhlasíte  s tým, aby minimálna mzda  v roku 1996

vzrástla o 10 %. Pýtam sa,  pán predseda ZRS: Je to správne,

keď minimálna mzda vzrastie o  10 %, ale odmeny funkcionárov

Fondu  národného majetku,  ktorí majú  navyše svoj  základný

plat niekde  inde a potom mnoho  "bočákov" v orgánoch akcio-

vých spoločností, vzrastú o 25 % ?

 

     Mimochodom, odmeny sú navrhované pre funkcionárov Fondu

národného majetku v objeme  4 milióny korún. Členov prezídia

a dozornej rady je dokopy 16. To je na jedného 250 tisíc ko-

rún ročne. Toto nie je zlá funkcia, čo myslíte, pán podpred-

seda Ľupták? Najmä  keď člen  prezídia má ešte svoje občian-

ske zamestnanie  a keď sedí ešte  v niekoľkých dozorných ra-

dách  bohatých firiem.  Čo na  to poviete,  páni poslanci zo

Združenia robotníkov Slovenska?

 

     V  investičných nákladoch  je položka  na nákup  nových

automobilov.  To súčasných  19 áut  Fondu národného  majetku

nestačí? Ktoré ministerstvo má 19 áut?

 

     A celkom zábavná, pravda, keby nešlo o peniaze občanov,

je  položka na  jazykové preklady,  tlmočenie, expertízy. To

zvýšenie  je neuveriteľné,  šesťnásobné, alebo,  keď chcete,

o 500 %. Nuž, ale aké preklady, aké tlmočenie, keď sa koalí-

cia rozhodla, že ústredným privatizačným heslom bude "cudzie

nechceme, ale  predsa len svoje si  nedáme"? A rozhodla, ako

napísal  náš kolega  pán Smolec,  privatizovať len  poctivým

podnikateľom mečiarovcom. A aké  expertízy, dámy a páni, keď

amerických expertov a ich hlboké expertízy nepotrebujete?

 

     Kolegyne a kolegovia,  výdavková stránka rozpočtu Fondu

národného majetku je  bezpríkladným prejedaním majetku obča-

nov.  Formálna  stránka   prerokúvaného  materiálu  je  zasa

vrcholným  príkladom   porušovania  elementárnej  odbornosti

a slušnosti.  Vládnucu koalíciu  zachvátila privatizačná ho-

rúčka, preto nemusia dať ani polovičku rozpočtu. Privatizuje

sa v duchu našich predkov od buka do buka. Dôsledkom takého-

to rabovania je napríklad aj to, že prezident Fondu národné-

ho  majetku pošle  na rokovanie  do Národnej  rady desiateho

človeka  služobnej hierarchie  a dnes  sa ešte  tomu čuduje.

Dôsledkom takéhoto  konania je potom  aj to, že  predkladaný

rozpočet vôbec nie je rozpočtom.

 

     Človek neznalý by si mohol  aj hlavu rozlámať nad otáz-

kou prečo, ako je to  možné. Keď si však zalistuje napríklad

v jednom z čísel Topoľčianskych regionálnych novín, na stra-

ne 2 si môže prečítať napríklad aj toto: "Bolo sprivatizova-

ných 51 % a. s.  TOPDROG Topoľčany. Kupujúci je MKC, spoloč-

nosť s r. o., Topoľčany.  V Topoľčanoch  sa rýchlo rozšírila

správa, že za touto spoločnosťou stojí triumvirát HZDS v To-

poľčanoch - Macko, Korec, Cabaj,  čo by zodpovedalo ich ini-

ciálkam v  názve firmy." Koniec  citátu. Ako z  článku ďalej

vyplýva, výpis z obchodného registra firmy MKC, s r. o., na-

koniec ukázal, že medzi spoločníkmi  firmy MKC pán Cabaj ne-

figuruje,  ale zato  medzi spoločníkmi  tejto firmy figuruje

pani Ľubica Beňová, sestra poslanca Národnej rady Slovenskej

republiky Tibora Cabaja. Článok  spresňuje, že firmu TOPDROG

nedostala  a. s. zamestnancov  veľkoskladu  Drogérie,  ktorí

dobre  poznajú  vecnú  problematiku  svojej  práce a ponúkli

o 20 miliónov vyššiu kúpnu cenu ako firma MKC, s r. o., pri-

čom sestra pána Cabaja je  zdravotnou sestrou v zubnej ambu-

lancii. Aj to sa pánu Ľuptákovi bude nepochybne páčiť.

 

     To však nie  je všetko. Fond predal ďalších  51 % akcií

tentokrát akciovej spoločnosti  Partizánske strojárne v Par-

tizánskom, a to firme mKC, tentokrát už s malým "m", spoloč-

nosti s r.  o. A nakoniec v článku  sa dozvedáme, že nedávno

vznikla ďalšia  firma, tentoraz už akciová  spoločnosť s ná-

zvom  TOPABAN,  to  akože  Topoľčany,  Partizánske, Bánovce,

v ktorej figuruje opäť sestra pána poslanca Cabaja, a tento-

raz aj bývalý poslanec za  HZDS pán Korec. Jediné, čo dosiaľ

nie je známe, je to,  čo chce táto firma privatizovať. Možno

to bude niečo väčšie, keď  ide o akciovú spoločnosť. Je cvá-

lajúce tempo Fondu národného majetku v týchto dňoch potrebné

aj na  to, aby TOPABAN,  a. s., dostala  vyhliadnutý majetok

pod strechu čo najskôr, pán predseda poslaneckého klubu HZDS

Cabaj? Na čo má zálusk firma TOPABAN, pán poslanec Cabaj?

 

     Panie poslankyne, páni  poslanci, chápeme  už, prečo si

páni z Fondu národného  majetku nominovaní do funkcie členov

prezídia Fondu národného majetku zväčša hnutím HZDS môžu do-

voliť postupovať tak, ako si  dovoľujú? Dnes sa vám zdá, pa-

nie poslankyne a páni poslanci z vládnej koalície, že môžete

všetko. Zdvihnutých rúk bude predsa aj dnes dopoludnia dosť.

Zodpovednosť je  však vždy konkrétna  a trvalá. Bude  veľkou

hanbou každého  poslanca, keď za  takýto polotovar, akým  je

návrh rozpočtu Fondu národného  majetku, bude hlasovať. Bude

otázkou osobnej zodpovednosti, ale podľa mňa aj hanby každé-

ho poslanca pred občanmi,  ak za takéto šafárenie niekoľkých

jednotlivcov vo Fonde národného majetku zdvihne ruku.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo má pán  poslanec Vaškovič z DÚ. Pripraví

sa pán poslanec Volf.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán prezident,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     ja by som sa  tiež chcel niekoľkými poznámkami vyjadriť

k rozpočtu Fondu  národného majetku Slovenskej  republiky na

rok 1996.

 

     V prvom  rade si myslím, že  takto predložený materiál,

s takou argumentačnou silou, je jednoducho neprijateľný. Bo-

lo by  načase, keby si  aj jednotlivé ministerstvá  a ďalšie

orgány zobrali príklad povedzme  z Národnej banky Slovenska,

ktorá je  ukážkou toho, ako sa  majú materiály písať. Myslím

si, že s týmto amaterizmom by sme mali čo najskôr skoncovať.

Osobitne je to  dôležité najmä vtedy, ak niekto  pýta v roz-

počte podstatne vyššiu čiastku, akú  mal pred rokom, ak, sa-

mozrejme, nerátam do rozpočtu byty, ktoré boli osobitnou po-

ložkou. Jednoducho zvýšenie pracovníkov  fondu o 70 sa rieši

jedným  odsekom, ktorý  znie: "Na  zabezpečenie nových  úloh

a plnenie  všetkých činností  v zmysle  tejto novelizácie je

potrebné  oproti pôvodnej  organizačnej štruktúre  fondu 150

pracovníkov rozšíriť stav pracovníkov o 70 na počet 220." To

znamená -  žiaden argument, žiadne vysvetlenie,  iba "na za-

bezpečenie nových úloh fondu".

 

     Ale ja  by som vám  chcel pripomenúť, že  množstvo úloh

fondu zaniká.  Fond národného majetku má  tam funkcie, ktoré

jednoducho  časom odumierajú  a už  dnes napríklad  niektoré

sekcie, ktoré  sú vo Fonde  národného majetku, nemajú  opod-

statnenie, resp.  je potrebné rapídne  znížiť stav pracovní-

kov, presunúť  časť pracovníkov na  činnosti, ktoré začínajú

prevažovať. K  niečomu takému sa predsa  vždy robila koncep-

cia.  Keď sa  zvyšoval stav  pracovníkov zo  70 na 150, bola

vypracovaná koncepcia, ktorú prerokovala vláda. Teraz parla-

ment nesie zodpovednosť za túto inštitúciu, ale táto inšitú-

cia sa správa k parlamentu  veľmi macošsky. Nechcem tu teraz

pripomínať ďalšie veci.

 

     Správa o činnosti za I. polrok nám bola predložená pred

týždňom, prakticky  ju teraz neprerokúvame.  Je to materiál,

ktorý by  som nazval "tabuľkovou  prílohou", a nie  správou.

Odporúčam  pracovníkom Fondu  národného majetku,  ktorí berú

30-tisícové platy a okrem toho ďalších 50 až 100 tisíc v do-

zorných radách, aby sa naučili  aspoň napísať argument k ne-

jakej správe.  Nám predložili len  tabuľkovú prílohu, a  nie

správu. Je  to jednoducho hanba.  Takže z tohto  hľadiska by

som ináč posudzoval aj tento  rozpočet. Jednoducho je to pre

mňa nedôveryhodné,  nemám argumenty na to,  aby som ho vôbec

mohol posúdiť. Neviem, či je 220 pracovníkov málo, alebo ve-

ľa. Nikto ma  tu o tom ako poslanca  nepresvedčil. No a toto

je základný problém tohto rozpočtu.

 

     Ďalšie problémy, ktoré sú tam, ktoré sú skutočne komic-

ké:  Je  to  položka  spotreba  materiálu,  teda nárast cien

z hľadiska rozšírenia  okruhu informovaných osôb.  Pri tomto

som skutočne  nevedel, či mám  plakať, alebo sa  smiať. Fond

národného majetku, jeho informačná  činnosť je skoro nulová.

Pýtam sa, koho vlastne chcete za ten rozdiel medzi 2 200 ti-

síc a 3 500 tisíc začať  informovať, čo robíte na fonde? Po-

tom je  to skutočne veľmi  drahá činnosť. Ako  som si všimol

z materiálu, ktorý je predložený  v ďalšom bode, zvyčajne sa

predkladali 20- až 30-stránkové materiály, tentokrát je Fond

národného majetku šetrný a predložil nám 7-stránkovú správu,

resp. návrh  na použitie Fondu národného  majetku. Pýtam sa:

Je  tu koeficient  nárastu o  59 %,  aký okruh informovaných

osôb sa rozširuje? Koho budete informovať? A ak, potom sú to

príliš drahé informácie. Myslím, že informácie sa dajú robiť

aj iným spôsobom.

 

     Takisto prakticky je normálne,  že by komisia, ktorá je

pri  našom výbore,  uskutočnila prieskum  na Fonde národného

majetku,  podala poslancom,  ktorí sme  vo výbore,  podrobnú

správu o tom, ako sa  čerpá rozpočet, a  potom by zhodnotila

tieto nárasty. Jednoducho takáto  správa nám nebola daná ani

písomne, ani ústne.

 

     Nechcem tu opakovať ďalšie  položky, ale spotreba palív

94 %, pán  Dzurinda to tu spomínal, skutočne, to ma tiež za-

ujalo, 2 800 tisíc na jazykové preklady, expertízy, propagá-

ciu, tlmočenie,  tlač - skutočne, koho,  vážení páni, chcete

informovať? Poradcovia, ktorí boli na Fonde národného majet-

ku, v lete odišli, tí páni sa so mnou stretli a povedali, že

odchádzajú  preto,  že  nevidia  zmysel  na tejto inštitúcii

ostať. Taká je realita.  Koho vlastne chcete informovať, pre

koho chcete prekladať, pre koho chcete robiť expertízy? Žia-

dam prezidenta  fondu, aby nám tieto  položky vysvetlil - tú

prvú o spotrebe materiálu z hľadiska rozširovania okruhu in-

formovaných osôb a z  hľadiska prekladov, expertíz, propagá-

cie a  tlmočenia. Tiež neviem,  čo budete propagovať.  Ja sa

sústredím na kvalitu privatizácie v druhom materiáli. Myslím

si, že je lepšie to  nepropagovať, ako propagovať. Tu je ná-

rast 600 %.

 

     Takisto je zaujímavé, že 4  milióny idú ako správne po-

platky za výkon  správy bytov. Teraz vidíme, že  keď sa roz-

hodneme pre jednu hlúposť, ako ste sa rozhodli v minulom ro-

ku, pre  neopodstatnenú kúpu bytov, aspoň  v takom množstve,

ako sa kúpili, teraz vidíme, ako to ťahá za sebou ďalšie po-

ložky.  Už tu  máme 4  milióny na  správne poplatky za výkon

správy bytov.

 

     Jednoducho za  takýto rozpočet nemienim  hlasovať a za-

stávam ten istý názor, čo pán poslanec Dzurinda, že už začí-

nam mám pocit, že vy, páni poslanci, niektorí ste schopní si

už  odsúhlasiť aj  vlastný trest  smrti, keď  to takto ďalej

pôjde. Neviete pridať 1 milión Protimonopolnému úradu, ktorý

ja pokladám za minimálne taký dôležitý, ako je Fond národné-

ho majetku,  ktorý má chrániť  súťaž. To zrejme  podľa vášho

názoru netreba.  Načo? Vašich asi netreba  chrániť v súťaži,

tí sa prebijú asi  inými prostriedkami ako ochranou Protimo-

nopolného úradu. Takisto vám nevadia ďalšie smiešne položky,

ktoré by boli potrebné na veľmi vážne veci, ale vo Fonde ná-

rodného  majetku  schválite  aj  miliardu,  pretože máte tam

osobné záujmy. Ináč to  totiž neviem logicky pochopiť. Preto

navrhujem, aby bol znížený  rozpočet Fondu národného majetku

o 15 %,  potom to pokladám  za rozpočet primeraný.  Ak sa to

neodsúhlasí, budem si myslieť to, čo som povedal, že skutoč-

ne tu ide o iné ako o serióznu privatizáciu.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Pán poslanec  Volf ešte  nie je  prítomný. Do

rozpravy sa ďalej prihlásil pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     rozprava k tomuto bodu programu, ako sa dalo predpokla-

dať, je zodpovedajúca tomu, o  aký bod rokovania ide. V kaž-

dom prípade vládna koalícia obhajuje, opozícia útočí. Tak to

bolo  pri všetkých  vládach, aj  keď my  sme boli v opozícii

a keď sme boli vo vláde. Ja by som sa pozastavil pri niekto-

rých tvrdeniach, ktoré tu  v súvislosti s prerokúvaným návr-

hom materiálu odzneli.

 

     V predchádzajúcich vystúpeniach predrečníkov odznel ko-

mentár, že  materiál sa netýka  rozpočtu, ale čohosi  iného,

a vystúpenia sa  niesli smerom k  tomuto zámeru. Pravdou  je

opak, pretože tie vystúpenia  k návrhu rozpočtu Fondu národ-

ného  majetku, s  výnimkou vystúpenia  pána Vaškoviča, časti

jeho vystúpenia, sa niesli úplne  mimo. To sa týkalo v prvom

rade celého vystúpenia pána poslanca Dzurindu. Dotkol by som

sa niektorých tvrdení, ktoré tu odzneli v rámci rozpravy.

 

     Prvú vlnu  privatizácie údajne zvládlo  47 pracovníkov.

Zvládlo ju? Do dnešného dňa ministerstvo pre správu a priva-

tizáciu aj Fond národného  majetku sa prekopáva cez nereali-

zované zmluvy,  cez neplatené záväzky,  cez nedobytné pohľa-

dávky a cez vlastne neuskutočnené kroky, ku ktorým sa priva-

tizujúci  v prvej  vlne privatizácie  zaviazali. Takže  moja

otázka je:  Zvládla sa prvá  vlna privatizácie? Je  možné za

ňou  urobiť bodku?  Vôbec nie.  Presne toto  isté sa týka vo

veľmi veľkom rozsahu aj  malej privatizácie. Zvládla sa malá

privatizácia? Je možné za ňou urobiť bodku? Ani zďaleka nie.

Túto problematiku sme preberali  vo výbore pre hospodárstvo,

privatizáciu a  podnikanie pomerne dosť  detailne so štátnym

tajomníkom ministerstva pre  správu a privatizáciu národného

majetku, kde  tieto záležitosti veľmi  zreteľne vystúpili na

povrch.

 

     To, že druhá vlna privatizácie  sa ukončí do júna 1996,

vážení páni poslanci, panie  poslankyne, tento termín je zá-

merom. Ale dopredu stanoviť, že 30. júna 1996 bude bez zvyš-

ku všetko uzavreté, za to jednoducho nie je možné dávať ruku

do ohňa.  Toto je zámer, zámer  vlády, ktorý chceme napĺňať.

A po  tomto termíne  bude opäť  bez zvyšku  všetko uzavreté,

všetky zmluvy budú realizované a naplnené, všetky platby bu-

dú  uskutočnené? Je  možné Fond  národného majetku  po tomto

termíne rozpustiť  a ministerstvo pre  správu a privatizáciu

národného majetku zrušiť? To si nenahovárajme. Predsa sú na-

ivné predstavy, že takýto stav je reálny a možný.

 

     Neprekvapujú ma súčasné výhrady,  že súčasné tempo pri-

vatizácie je prirýchle. Spomeňme si na druhú vládu pána pre-

miéra Mečiara. Tam zas boli výhrady a sťažnosti presne opač-

ného charakteru, že tempo je pripomalé. Tak teraz čo? Raz je

to príliš pomalé, lebo sme  to skúmali veľmi detailne, druhý

raz je  to príliš rýchle,  lebo to ide  veľmi rýchlo. Takže,

kolegovia  poslanci, poslankyne,  odporúčal by  som držať sa

vecnej  problematiky,  a  nie  účelových  výkladov,  hoci je

pochopiteľné, že  v rámci parlamentnej rozpravy  je možné aj

to druhé.

 

     Na  osvieženie pamäti  by som  pripomenul, ako vyzerala

privatizácia, keď sa už teda tak dáva za vzor, v predchádza-

júcich obdobiach za ministra  Mikloša. Tam na jeden schvaľo-

vaný projekt vo  vláde pripadalo 7 minút. Tak  čo si fandíme

a nahovárame, že vláda tam posudzovala  a schválila za 7 mi-

nút? Vláda schvaľovala tieto privatizačné projekty po termí-

ne volieb. Akým spôsobom  sa privatizovalo za vlády premiéra

Moravčíka? Vtedy sa schvaľovali priame predaje po uskutočne-

ní parlamentných  volieb, dokonca po  ustanovení parlamentu,

a to, čo  sa vo vláde nepodarilo  schváliť, jednoducho mini-

ster Janičina  šupol do kupónovej privatizácie  bez toho, že

by sa s niekým o tom  bavil, s odôvodnením, že ústavné právo

na to má.

 

     S  tými pripomienkami,  že materiály  sú hutné  a veľmi

stručné, možno súhlasiť, ale možno  mať k tomu aj pripomien-

ky. Mne osobne ako technikovi vyhovujú skôr tabuľkové textá-

cie, pretože tie obsahujú  v hutnejšej forme väčšie množstvo

informácií,  ako siahodlhé  verbálne vysvetlenia.  Závisí to

však od poslancov, akým spôsobom k tomu pristupujú, ale veľ-

mi rozsiahle  textové časti vo väčšine  prípadov, pokiaľ mám

možnosť  skúmať vo  výbore, absolútna  väčšina poslancov ani

poriadne nepreštuduje. Takže sa  radšej prikláňam k tým hut-

nejším, stručnejším  a tabuľkovým. Je to  zrejme tým, že som

technik. Takže odporúčam, aby sa materiály, tak ako sú pred-

ložené, prerokovali a po rozprave schválili.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.  Vážené kolegyne a kolegovia,  mám tu už

len prihlášku do rozpravy pána  poslanca Volfa, ktorý nie je

prítomný. Faktická poznámka - pán poslanec Čarnogurský, nech

sa páči.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán poslanec Hofbauer, k tým 7 minútam na jeden projekt

vo vláde chcem povedať, že vláde stačilo iba 7 minút na pre-

rokúvanie  jedného  privatizačného  projektu,  pretože každý

privatizačný projekt prechádzal  piatimi kontrolnými orgánmi

a vláda bola posledným z nich.  Preto jej stačilo 7 minút na

jeden privatizačný projekt. Súčasná  vláda nedáva žiadnu mi-

nútu na kontrolu privatizačného projektu, pretože to odsunu-

la do  Fondu národného majetku, ktorý  je jediným kontrolným

orgánom na  kontrolu privatizačných projektov.  Toľko na vy-

svetlenie. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Palacka - faktická poznámka.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Ďakujem, pán podpredseda. Pán  poslanec Hofbauer si pri

svojej pseudoobhajobe zvolil veľmi nešťastné argumenty. Prvá

vlna, keď tvrdíte, že dodnes sa s ňou Fond národného majetku

borí, bola oficiálne ukončená v  auguste 1993, keď bol mini-

strom privatizácie nikto iný ako pán Vladimír Mečiar. To, že

privatizácia na Slovensku bude ukončená do 30. júna budúceho

roku -  bude ukončená -  nepovedal nikto iný  ako tento istý

Vladimír Mečiar. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Vážené kolegyne  a kolegovia,  hlási sa  ešte

niekto do rozpravy? S faktickou poznámkou pán predseda výbo-

ru Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci. Domnievam sa, že je bezpred-

metné robiť nejaký výklad k tomu, čo som povedal. Odznelo to

jednoznačne.  Prvá vlna  bola ukončená,  ale je zrealizovaná

v plnom rozsahu? Viete to možno lepšie ako ja. Nie je.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Prosím, hlási sa  ešte niekto do rozpravy? Pán

poslanec Garai, nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec J. Garai:

 

     Ďakujem za slovo. Pán Čarnogurský, keď ste boli predse-

dom  vlády, veľmi  dobre  viete,  ako ste  privatizovali vy.

Môžem vám  položiť jednu otázku? Ako  dopadli Zlaté Moravce?

Za ten čas, čo ste bol  predsedom vlády, toľko škody ste na-

robili v tejto republike, že druhá svetová vojna toľko škody

nenarobila, ako ste narobili vy.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Vážené kolegyne a kolegovia, je tu ďalšia fak-

tická poznámka pána poslanca Čarnogurského.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán poslanec Garai, povedzte,  koľko škody som narobil.

Napriek  tomu svoju  svokru som  nemenoval do  správnej rady

banky, ktorá spravuje 500 miliónov našich spoločných peňazí,

ako to robí váš predseda strany Ján Ľupták. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?

 

     (Nikto.)

 

 

     Vyhlasujem rozpravu o tomto  bode programu za skončenú.

Chce sa k rozprave vyjadriť prezident prezídia pán Gavorník?

Nech sa páči, máte slovo.

 

Prezident prezídia Fondu národného majetku SR Š. Gavorník:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     nebudem sa púšťať do  veľkej polemiky, lebo to nepokla-

dám za potrebné. Privatizácia je zložitý proces, bol, aj bu-

de. Pokiaľ ide o rozpočet, som prekvapený, že ho posudzujete

ako amatérsky a že nie je dostačujúci, pretože sa predkladal

presne takým  istým spôsobom vždy, pokiaľ  si pamätám, aj za

predchádzajúcich vlád. Nevidím v  tom problém. Pokiaľ hľadá-

te, že nie sú tam príjmy, tie sú predsa uvedené v tom druhom

materiáli, ktorý  budem predkladať o  chvíľu. Ale pokiaľ  je

niekto  zvedavý, tak  očakávané  príjmy  sú 14 567  miliónov

a očakávané  výdavky 10 593 miliónov.  Takže  nevidím  dôvod

takto chápať tento materiál.

 

     Pokiaľ ide o to, ako sa  robí na fonde, tak je tam istý

špeciálny  režim, to  je pravda,  robí sa  viac než inokedy,

v tom nevidím žiaden problém. Nerobí sa do ôsmej hodiny, iba

tí, čo chcú. Prečo to tak je? Nie je to kvôli tomu, že chce-

me pokročiť v privatizácii,  ale chceme pokročiť v zmluvách,

čo je súčasť privatizácie.  My potrebujeme dostať do ažurity

zmluvy s  rozhodnutiami, a to nám  trošku pokrivkáva. Pokiaľ

ide o  to, že sa chce  sprivatizovať čo najrýchlejšie, viem,

že v  januári sme boli kritizovaní,  a pán predseda Hofbauer

to už  podotkol, že vlastne  privatizácia stojí, lebo  stála

v novembri,  celý november,  celý december  aj celý  január.

Prečo stála, to  som už vysvetľoval, nebudem sa  k tomu vra-

cať. Čiže  teraz ponáhľame, taká je  politická vôľa a myslím

si, že privatizáciu treba ukončiť.

 

     Nebudem sa vyjadrovať k  pánu Rehákovi, ale viem toľko,

že pán Rehák veľmi rýchlo v dozornej rade skončí, nie po tej

replike, čo tu bola, ale on  sám zvažuje, že v dozornej rade

VSŽ nebude, pretože mu to robí starosti.

 

     Pokiaľ ide o privatizáciu  v noci, nemusím spomínať dá-

tum, keď si  pamätám, že sa privatizovalo aj  v noci. Nebolo

to za tejto koalície, ale možno sa v noci aj bude privatizo-

vať, to už neviem odhadnúť.

 

     Nechcem sa vracať k Porvazníkovi,  ale ja som ho sem za

seba neposlal,  ja ho len pasujem  za schopného človeka, nič

viac. Že ste ho neprijali, to je vaša vôľa, prosím.

 

     Druhá vlna, to sa tu už povedalo, neskončí sa v polovi-

ci roka  1996, lebo to  má svoje náležitosti  a nadväznosti,

ale myslím si, že to každý ovláda, takže o tom hovoriť nebu-

dem.

 

     Pokiaľ ide o správu o činnosti, čo hovoril pán poslanec

Vaškovič, my sa asi dlhší čas nerozumieme, každý asi hovorí-

me o niečom inom. Pokiaľ išlo o správu o činnosti, to zname-

ná o použití  majetku v rámci § 28 ods.  3, tú som poslal do

parlamentu. Bol to jednostránkový materiál, kde bolo napísa-

né zopár vetami všeličo, ale hlavné bolo to, že sa vtedy eš-

te nečerpala ani koruna. K 30. 6. z tých 591 miliónov, ktoré

ste odsúhlasili,  sa nečerpala ani koruna,  tak nebolo treba

dávať správu,  ale dal som  informáciu do rúk  pána predsedu

parlamentu. Takže to bolo vykonané.

 

     Pokiaľ ide o to, že  položka "ostatné služby" je veľká,

je to z toho titulu, že vláda navrhla vyňať položky mzdových

prostriedkov ostatné osobné náklady a odmeny členov prezídia

a dozornej rady  fondu a priradiť ich  k položke ostatné ná-

klady. Inak by tam bolo  800 tisíc. Pokiaľ ide o informáciu,

kam to pôjde, stále sa kritizuje, že sme málo transparentní.

Neviem povedať, či po  schválení rozpočtu budeme viac trans-

parentní. Myslím si, že sme transparentní, pokiaľ ide o Fond

národného majetku, až nad rámec toho, čo nám káže zákon.

 

     Pokiaľ ide o zníženie o  15 %, nemôžeme s tým súhlasiť.

Samozrejme, je to na vás,  dámy a páni poslanci, ale nechcem

predbiehať udalosti. Budem predkladať  za krátky čas plnenie

rozpočtu za  rok 1995, aj tam  sme maximálne šetrili, budeme

tak robiť aj teraz. Iné k tomu nemám čo dodať.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne pánu  prezidentovi Gavorníkovi.  Chce sa

vyjadriť spoločný spravodajca pán poslanec Pacola?

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Nie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pristúpime k hlasovaniu. Budeme hlasovať o návrhu uzne-

senia Národnej rady Slovenskej republiky. Nech sa páči, pro-

sím, uvádzajte hlasovanie.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili dvaja ko-

legovia.  Sú to  pán Dzurinda  a pán  Vaškovič. Pán Dzurinda

nepredniesol žiaden doplňovací  alebo pozmeňovací návrh. Pán

Vaškovič predniesol jeden pozmeňovací  návrh - znížiť rozpo-

čet  Fondu  národného  majetku  Slovenskej  republiky na rok

1996 o 15 %. Vzhľadom na to, že pán kolega Vaškovič nešpeci-

fikoval,  ktoré položky  treba znížiť, ktoré ponechať, alebo

zvýšiť, odporúčam, pán  predsedajúci, tento jeho pozmeňovací

návrh neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o pozmeňova-

com návrhu pána poslanca Vaškoviča. Pán spoločný spravodajca

ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 95 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 19 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že pozmeňovací  návrh pána poslanca Vaško-

viča nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Vážený pán  predsedajúci, dovoľte, aby  som teraz pred-

niesol návrh na prijatie  uznesenia Národnej rady Slovenskej

republiky z 19. decembra 1995 v duchu, ktorý som prečítal:

 

     Národná  rada Slovenskej  republiky schvaľuje  rozpočet

Fondu  národného majetku  Slovenskej republiky  na rok 1996,

ktorý  vykazuje  prevádzkové  a  investičné  náklady  v sume

129 529 000 Sk. Odporúčam návrh schváliť.

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Prosím,  prezentujme  sa  a  vzápätí hlasujme

o návrhu uznesenia  Národnej rady Slovenskej  republiky. Pán

spoločný spravodajca odporúča toto uznesenie prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 107 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že  sme  prijali  uznesenie Národnej rady

Slovenskej  republiky, ktorým  sme schválili  rozpočet Fondu

Národného majetku Slovenskej republiky na rok 1996.

 

     Ďakujem za spoluprácu, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Ďakujem aj ja.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pokračujeme  j e d e n á s t y m  bodom  programu, kto-

rým je

 

     návrh na použitie majetku  Fondu národného majetku Slo-

venskej republiky v roku 1996 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zá-

kona číslo  92/1991 Zb. o podmienkach  prevodu majetku štátu

na iné osoby v znení neskorších predpisov.

 

     Podľa §  32 ods. 3 uvedeného  zákona Fond národného ma-

jetku predkladá Národnej rade Slovenskej republiky na schvá-

lenie návrh na použitie majetku fondu po prerokovaní vo vlá-

de. Vláda Slovenskej republiky  k návrhu na použitie majetku

fondu prijala  7. novembra 1995  uznesenie číslo 826.  Návrh

ste dostali ako tlač číslo 283 a spoločnú správu výborov ako

tlač číslo 283a. Súčasťou spoločnej správy je aj návrh uzne-

senia Národnej rady.

 

     Prosím prezidenta prezídia  fondu pána Štefana Gavorní-

ka, aby návrh uviedol. Nech sa páči, máte slovo.

 

Prezident prezídia Fondu národného majetku SR Š. Gavorník:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     už bolo povedané, podľa akého zákona predkladá Fond ná-

rodného  majetku návrh  na použitie  majetku, nebudem  s tým

zdržovať - podľa  § 28 ods. 3 písm.  b). Predmetom návrhu je

vymedziť rozsah majetku fondu,  ktorý sa v zmysle citovaného

paragrafu zákona môže použiť na tieto účely:

 

     1. na plnenie záväzkov  podnikov určených do privatizá-

cie, najmä záväzkov z úverov zabezpečených záložným právom,

 

     2. na posilnenie zdrojov  bánk a sporiteľní určených na

poskytovanie úverov,

 

     3. na  splnenie poskytnutých záruk  na úvery obchodných

spoločností, v ktorých má fond trvalú majetkovú účasť v roz-

sahu aspoň 34 %,

 

     4. na podporu rozvojových programov Slovenskej republi-

ky, pričom  rozsah použitia majetku  na tieto účely  je vždy

viazaný  na  prerokovanie   vo  vláde  Slovenskej  republiky

a schválenie v Národnej rade Slovenskej republiky.

 

     Bolo už povedané, že tento materiál bol predmetom roko-

vania  vlády  Slovenskej  republiky,  predtým dozornej rady.

Obidva orgány dali súhlasné stanovisko, odporúčajúce.

 

     Vymedzenie rozsahu majetku  použiteľného na tieto účely

pritom rešpektuje  nakladanie s majetkom  fondu tak, ako  to

stanovuje už  citovaný § 28  zákona. V celkovej  bilancii sa

vychádza z  predpokladaných príjmov a výdavkov  na rok 1996,

nadväzujúc na stav likvidity fondu ku koncu roku 1995.

 

     Materiál sa skladá z dvoch častí. V prvej časti odôvod-

nenia návrhu  sú presne vyčíslené  záväzky, záruky a  ďalšie

rozpočtované výdaje fondu v roku 1995. Najväčšími výdajovými

položkami sú splátky dlhopisov  v prospech Všeobecnej úvero-

vej  banky,  Investičnej  rozvojovej  banky  a ďalšej banky.

Pôvod  záväzkov je  popísaný vo  vysvetlivkách za  tabuľkou.

Chcel by  som povedať, že všetky  záväzky, ktoré fond prijal

na tento rok,  budú splnené  v tomto roku. Čiže predpokladá-

me, že bilancia príjmov a  výdavkov bude v tomto roku vyrov-

naná. V druhej časti  odôvodnenia návrhu je vymedzené použi-

tie majetku fondu v roku 1996  v súlade s tým istým paragra-

fom  a tým  istým odsekom  zákona, vrátane  použitia majetku

podľa písm. b) zákona. Použitie majetku zohľadňuje existujú-

ce záväzky a záruky splatné  v roku 1996, predpokladané roz-

počtované výdaje fondu, ako aj očakávané príjmy fondu v roku

1996.

 

     Vychádzajúc  z predpokladu  vyrovnanej bilancie príjmov

a výdavkov v roku 1995 a naplnenia očakávaných príjmov v ro-

ku 1996 fond odporúča po prerokovaní vo vláde Slovenskej re-

publiky a  v dozornej rade na  schválenie Národnej rade Slo-

venskej  republiky určiť  rozsah použiteľného  majetku fondu

v zmysle citovaného zákona a  citovaného paragrafu v rozsahu

maximálne 4,2 mld Sk. Prosím, aby ste tento návrh schválili.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne prezidentovi prezídia Fondu národného ma-

jetku Slovenskej republiky pánu  Gavorníkovi za uvedenie ná-

vrhu.  Dávam slovo  členovi Výboru  Národnej rady Slovenskej

republiky  pre hospodárstvo,  privatizáciu a  podnikanie po-

slancovi pánu Miroslavovi Pacolovi, aby informoval o výsled-

koch prerokovania  návrhu vo výboroch  Národnej rady Sloven-

skej republiky. Nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     dovoľte,  aby som  prečítal spoločnú  správu pod číslom

283a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu a  Výboru Národnej rady Slovenskej republiky

pre hospodárstvo, privatizáciu a  podnikanie o výsledku pre-

rokovania návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku

Slovenskej republiky v roku 1996 podľa  § 28 ods. 3 písm. b)

zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu

na iné osoby v znení neskorších predpisov.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím roz-

hodnutím číslo  653 zo 16.  novembra 1995 pridelil  návrh na

použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republi-

ky  v roku  1996 podľa  § 28  ods. 3  písm. b)  zákona číslo

92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby

v znení neskorších predpisov na prerokovanie Výboru Národnej

rady  Slovenskej  republiky  pre  financie,  rozpočet a menu

a Výboru  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre hospodár-

stvo, privatizáciu a podnikanie do 7. decembra 1995. Zároveň

určil Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre hopodár-

stvo,  privatizáciu a  podnikanie, aby  pripravil na schôdzu

Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu o výsled-

ku prerokovania  uvedeného materiálu vo výboroch  a návrh u-

znesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Výbory prerokovali predložený návrh  v súlade s rozhod-

nutím predsedu Národnej rady  Slovenskej republiky v určenom

termíne. Oba výbory, ktorým  bol návrh pridelený na preroko-

vanie, s ním súhlasili  bez pripomienok a zároveň odporučili

Národnej  rade  Slovenskej  republiky,  aby predložený návrh

schválila. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hos-

podárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor od-

porúča  k návrhu  prijať uznesenie  uvedené v  prílohe tejto

správy.

 

     Vážené  kolegyne,  vážení  kolegovia,  dovoľte, aby som

prečítal návrh uznesenia  Národnej rady Slovenskej republiky

z 19. decembra  1995 k návrhu na  použitie majetku Fondu ná-

rodného majetku Slovenskej republiky v  roku 1996 podľa § 28

ods. 3 písm. b) zákona  číslo 92/1991 Zb. o podmienkach pre-

vodu majetku  štátu na iné osoby  v znení neskorších predpi-

sov.

 

     Národná rada Slovenskej republiky

 

     A. schvaľuje podľa § 32 ods. 3 zákona číslo 92/1991 Zb.

o podmienkach  prevodu majetku  štátu na  iné osoby  v znení

neskorších predpisov návrh na  použitie majetku Fondu národ-

ného  majetku Slovenskej  republiky v  roku 1996  podľa § 28

ods. 3 písm. b) zákona  číslo 92/1991 Zb. o podmienkach pre-

vodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov

v sume 4 200 miliónov Sk;

 

     B.  žiada prezidenta  prezídia Fondu  národného majetku

Slovenskej republiky predložiť  Národnej rade Slovenskej re-

publiky  správu o  použití majetku  Fondu národného  majetku

Slovenskej republiky k 30. júnu 1996.

 

     To je všetko, pán predsedajúci.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Pacolovi  a prosím ho, aby zau-

jal miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram rozpravu  o tomto bode.  Mám tu prihlášku  pána

poslanca Vaškoviča z DÚ. Nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán prezident,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     predložený materiál má dve  časti. Prvá časť sú záväzky

Fondu  národného  majetku  a  druhá  časť  sú  príjmy  Fondu

národného majetku.

 

     Pokiaľ ide o prvú  časť, konštatujem, že oproti minulo-

ročnému návrhu, ktorý som kritizoval a hovoril som o tom, že

je 4-miliardová vata, realita ukazuje, že som mal pravdu. Je

to tak,  predbežné výsledky za tento  rok to potvrdzujú. Zá-

väzky fondu  spracované v prvej časti  považujem za kvalitne

spracované a  považujem ich za  objektívne. Čiže to  je časť

rozpočtu, ktorá je veľmi dobre  spracovaná a odhady sú podľa

môjho názoru úplne reálne.

 

     Horšie je to  s druhou časťou a to  je príjmová stránka

rozpočtu, pretože oproti minuloročnému rozpočtu aj tomu roz-

počtu, ktorý bol predtým, je veľmi skúpa na hlbšie zdôvodne-

nie  toho, čo  sa očakáva  ako príjmy.  Mne tam chýba jednak

analýza pohľadávok, ktorá je sčasti urobená v tom druhom ma-

teriáli. Chcem povedať, že,  žiaľbohu, v pohľadávkach sa vý-

voj  uberá veľmi  nepriaznivým smerom.  V porovnaní  s rokom

1993, keď pohľadávky boli 983  miliónov, a v porovnaní s ro-

kom 1994, keď pohľadávky boli 1 481 miliónov, v roku 1995 už

sa predpokladajú pohľadávky vo výške 2 589 miliónov. Považu-

jem to za negatívny jav už od prvopočiatku.

 

     Tempo  narastania  neplatičov  je  skutočne obdivuhodné

a podľa môjho názoru Fond národného majetku by mal prijať čo

najrýchlejšie zásadný materiál, ako tento problém veľmi akč-

ne riešiť.  Pretože potom privatizovať je  slasť, veď nie je

nič  lepšie, ako  sprivatizovať podnik,  narábať s  majetkom

a neplatiť záväzky. Čo sa tam  deje v tomto čase, myslím si,

že napriek zvýšenej kontrole  fondu nie je možné kontrolovať

takéto desiatky spoločností, ani keď  tam bude 10 tisíc pra-

covníkov, nie 220.

 

     To znamená,  že jednoducho treba  pripraviť taký mecha-

nizmus, že  neplatič vo veľmi krátkom  čase musí byť nejakým

spôsobom riešený,  či už prevzatím majetku, alebo jednoducho

súdnou cestou. Tá je komplikovaná, pretože vieme, že aj keby

Fond národného majetku veľmi rýchlo uplatnil súdny nárok, aj

tak súdy rozhodujú o tom, kedy sa tento súdny konflikt začne

riešiť.  Čiže  bude  potrebné  jednoducho hľadať mechanizmy,

pretože môže sa stať, že v ďalších rokoch pri neriešení tej-

to problematiky bude tento negatívny prvok naďalej narastať.

 

     Druhý problém, ktorý mi chýba, aby som vedel zhodnotiť,

či očakávané príjmy sú reálne, je skutočnosť, že by mali byť

delené na príjmy z kúpno-predajných zmlúv, ktoré boli reali-

zované  do  konca  roku  1995,  alebo  predpokladané do roku

1995,  a z  predpokladaných príjmov  z budúcoročných  nových

kúpno-predajných zmlúv. Takéto niečo tu chýba. Takéto štruk-

túrovanie by  nám pomohlo aj  pri posudzovaní inej  stránky,

a to je vlastne podľa mňa  problém, ktorý Fond národného ma-

jetku  nevyužil  v  tomto  materiáli  a  necháva  na veľkých

pochybnostiach poslancov,  ale aj občanov. Tým  sa budem za-

oberať v záverečnej časti. Podľa mojich analýz Fond národné-

ho  majetku nebude  schopný zaplatiť  záväzky na dlhopisovej

metóde. Potom sa to budem snažiť analyticky vysvetliť z pod-

kladov, ktoré mám. Fond národného  majetku mohol v tomto ma-

teriáli  tento  problém  otvoriť,  analyticky nás presvedčiť

o tom, že  bude schopný tieto  záväzky v dlhopisovej  metóde

riešiť.

 

     Ďalší problém, ktorý tu vyvstal  a ktorý nie je problé-

mom Fondu národného majetku, ale  vlády, je ten, že podpisu-

jeme trojmiliardový bianko  účet vláde Slovenskej republiky.

Je to problematické v tom, že to opäť svedčí o tom, že vláda

pravdepodobne ani teraz v  decembri nevie, aké programy chce

sanovať cez  prostriedky získané z  Fondu národného majetku.

V doterajších rozpočtoch  vždy boli uvedené zámery vlády, na

aké  účely chce  tieto prostriedky  použiť. Považujem  to za

skutočne nedobrý signál z hľadiska vlády. Pre mňa je to sig-

nál toho, že vláda jednoducho nemá pripravené projekty a nie

je schopná  rozbehnúť rozvojové programy,  čo v druhom  roku

vládnutia sa mi zdá dosť divné.

 

     Teraz by  som chcel prejsť k  poslednému bodu a vlastne

keď to neurobil Fond národného majetku, pokúsim sa to analy-

zovať ja. Samozrejme, žiaľbohu, nemám informácie, ktoré majú

oni, ale ani nám ich neposkytujú, čiže moje analýzy sú z mi-

nuloročných materiálov,  z rokov 1992,  1993, 1994 a  sčasti

z roku 1995, z expertných  odhadov rozsahu majetku, ktorý sa

môže privatizovať.  Aká je to náročná  úloha, chcem poukázať

napríklad na tom, že za 4 roky privatizácie reálne príjmy do

30.  6. 1995  za predaj  majetku a  akcií predstavovali 14,6

mld. To  hovorí o tom,  ako ťažko bude  naplniť sumu 35  mld

plus úroky.

 

     Takisto  je veľmi  nepriaznivý vývoj  z hľadiska pomeru

medzi  účtovými cenami  a  medzi  kúpnymi cenami.  Zatiaľ čo

v roku 1992  kúpne ceny prevyšovali  o 4 %  bilančné účtovné

ceny, v roku  1993  prevyšovali  kúpne  ceny  bilančné  ceny

o 6 %,  v roku 1994 tento  koeficient už klesol na  0,88, to

znamená, že po prvýkrát kúpne  ceny boli nižšie ako bilančné

ceny a z počtu prezentovaných predajov, ktoré Fond národného

majetku uskutočnil v tomto roku,  ak do toho zahrniem aj in-

vestície, ktoré sú  odpočitateľnou položkou, efektivita pre-

dajov  je s  koeficientom 0,4.  To znamená,  že prakticky sa

predáva za 40 % bilančnej ceny a so splátkovým kalendárom na

10 rokov.

 

     Takže, ak som si zhrnul  tieto fakty plus to, aký maje-

tok je na fonde a aký  predpokladám, že na fond príde, ak by

mal ten trend pokračovať koeficientom 0,4, tak, vážení kole-

govia,  dlhopisová metóda  je chiméra.  Ak nie  je, nech nám

pracovníci Fondu národného  majetku predložia jeden seriózny

materiál, v ktorom mi to vyvrátia.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Do rozpravy  sa prihlásil podpredseda Národnej

rady pán Ľupták.  Nech sa páči. Faktická poznámka  - pán po-

slanec Čarnogurský, nech sa páči.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán  predsedajúci, keďže  pri predchádzajúcom  bode pán

podpredseda Ľupták ušiel z rokovacej siene, rád by som sa ho

opýtal, na základe čoho bola  jeho svokra menovaná do správ-

nej rady Dopravnej banky v Banskej Bystrici.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

     vážené poslankyne, poslanci,

     vážený predsedajúci,

 

     pán Čarnogurský, spýtajte sa mojej svokry. Odporúčam.

 

     Myslím si, že viackrát  som kritizoval, keď som prišiel

do parlamentu  v I. volebnom  období, že celá  transformácia

ekonomiky sa uberá divne. Žiaľ,  múdre hlavy po novembri vá-

ľali všetko hlava-nehlava, čo tu bolo vybudované, len preto,

že to bolo budované za socializmu alebo za komunizmu. Takíto

ľudia nebudú nikdy spokojní s ničím v spoločnosti, to vidíme

aj  dnes v  sále, alebo  aj inokedy,  či bude socialistický,

alebo kapitalistický  systém. Títo ľudia  vždy chcú vládnuť,

chcú byť  na špici, chcú  byť pri moci.  Žiaľ, národ si  tak

vybral, národ tak volil a všetci mali možnosť do vládnej ko-

alície vstúpiť. Ťažko je plakať už potom nad rozliatym mlie-

kom. Takisto sa stalo aj s mnohými odvetviami v našej ekono-

mike. Preto som sa dožadoval, že v parlamente mali byť inži-

nieri, technici,  výrobári, ktorí majú iný  vzťah, cit k ma-

jetku, ako tí, ktorí sem  mnohí prišli, ktorí v živote neve-

deli, čo je v pote tvári dorábať korunu, ako ťažko treba ro-

biť.

 

      A k tomu,  čo tu bolo povedané, že  na Fonde národného

majetku robia  cez soboty, nedele. Koľko  sme sa my narobili

sobôt, nedieľ?  A veru zadarmo.  Koľko? Pán Čarnogurský,  vy

ste ani jednu neodrobili,  určite. Ani jednu ste neodrobili.

Vám sa dobre rozpráva. Ľahko  sa takýmto ľuďom majetok delí,

aj rozdáva. To je pravda. Mali ste možnosť. Boli ste v prvej

vlne, mali  ste možnosť všetko  spraviť, vážení páni.  Žiaľ,

nespravili ste to. Ja sa vám teraz divím.

 

     Ešte vám  jedno poviem. Keď minulý  týždeň SDĽ dala, že

ak sa 51 % zamestnancov  rozhodne, že bude zamestnanecká ak-

ciová spoločnosť,  dostanú to zamestnanci, prečo  ste to ne-

podporili, keď  tak obhajujete tých  robotníkov práve teraz?

Mňa nezaujíma HZDS, vy ma zaujímate. Nech to oni nepodporia,

vy  ste to  mali podporiť.  Prosím vás,  vy len kričíte, raz

tak, raz  onak. Vy neviete, čo vlastne chcete. Raz hovoríte,

že privatizácia ide pomaly, raz ide rýchlo. Čo vlastne chce-

te, ja sa  vás pýtam. Vážení páni, nehnevajte  sa, takto ste

rozbili  celú ekonomiku  spoločnosti. Pán  Čarnogurský, boli

ste to práve vy. Vy ste tu rozbili poľnohospodárstvo. To vám

asi nikdy tento národ nezabudne. A poďakuje sa vám pekne.

 

     Samozrejme, jedinou základnou chybou bolo, že sa rozbi-

lo stavebníctvo. Bola to  základná chyba. To som kritizoval.

Na stavebníctvo nadväzovalo každé odvetvie 30 - 40 % včítane

dopravy. A to sme utlmili. Áno, bolo treba utlmiť, ale k to-

mu mali hovoriť stavbári, tí, ktorí tomu rozumejú, a nie ľu-

dia,  česť výnimkám,  ktorí vôbec  nerobili v  stavebníctve.

K tomu mali zaujať stanovisko.  Áno, bolo treba stavebníctvo

utlmiť,  bola veľká  rozostavanosť, ale  malo sa pokračovať.

Teraz mi povedzte, aké  miliardové škody v republike vznikli

len tým, že sa zastavila bytová výstavba a že sa takisto ne-

pokračovalo v tom, v čom sa malo pokračovať. Čiže bolo treba

stavebníctvo utlmiť, ale rozostavané  byty bolo treba dosta-

vať, a poďme teraz nahor. Takto sa nerobí transformácia eko-

nomiky. Už  som vám povedal, pán  Čarnogurský, ani môj starý

otec s jednou ľudovou by toto nebol tak urobil, ako to robí-

te vy.  A vy ste vzdelaný  človek. Divím sa vám,  aj vám, aj

vašim kolegom.

 

     Preto naša  strana oživila a  chce oživiť stavebníctvo.

Je to naša  priorita a bolo to vo  volebnom programe. Chceme

ďalší  bod, ktorý  sme aj  splnili, že  vznikne ministerstvo

stavebníctva,  teda oživenie  stavebníctva, na  čo nadväzujú

ďalšie odvetvia, ako som  už povedal. Preto, vážení, navrhu-

jem v uznesení k návrhu  na použitie majetku Fondu národného

majetku Slovenskej republiky  v roku 1996 podľa §  28 ods. 3

písm. b) zákona číslo 92/1991  Zb. o podmienkach prevodu ma-

jetku štátu  na iné osoby v  znení neskorších predpisov sumu

zo 4 200  miliónov zvýšiť na 5 200  miliónov a túto miliardu

v bode b) uznesenia viazať, teda žiadam, aby 1 miliarda bola

vyčlenená na bytovú výstavbu.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.  Do rozpravy sa ďalej  prihlásil pán po-

slanec Palacka z KDH. Predtým  s faktickou poznámkou pán po-

slanec Vaškovič.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Vážený pán predsedajúci, mám dve poznámky. Prvá poznám-

ka smeruje k  tým 51 %, k tomu zákonu,  ktorý sme ani my ne-

podporili. Myslím si, že nato, aby sa presadzovali zamestna-

necké spoločnosti, treba vôľu a  tá je vyjadrená v programo-

vom vyhlásení  vlády, takže ju realizujte.  Na to jednoducho

nie sú potrebné nijaké zákony.  Čiže to je problém, ktorý si

vyriešte s  koaličnými partnermi, a  nepožadujte na to  naše

podporné barličky.

 

     A druhá poznámka smeruje k zvýšeniu sumy zo 4 200 tisíc

na 5  200 tisíc korún. Pán  Ľupták, to je jednoducho  od vás

nezodpovedné, pretože bilančný rozdiel sa ponecháva ako prvá

rezerva na dlhopisovú metódu. Podľa  môjho názoru ani tá ne-

bude postačovať, je slabým východiskom. Čiže ak to opäť zní-

žite, potom prejavujete skutočne  nezáujem o to, aby sa dlho-

pisová metóda niekedy zrealizovala.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo má pán poslanec Palacka, nech sa páči.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Ďakujem, vážený pán predsedajúci.

 

     Vážené poslankyne, poslanci,

 

     pred chvíľočkou ste väčšinou 75 hlasov schválili rozpo-

čet Fondu národného majetku.  A nepochybujem, že tento mate-

riál, o ktorom teraz rokujeme, takisto nájde potrebnú väčši-

nu 75 poslancov.  Na to sme si už  zvykli. Je však zodpoved-

nosťou a hanbou týchto 75 poslancov, že schvaľujú takéto ná-

vrhy, takéto  materiály, pretože dnes  tu rozhodujeme o  de-

siatkach  miliárd korún,  ktoré patria  nám všetkým, všetkým

občanom tohto  štátu, vážení. A vy  nepovažujete za potrebné

o tom ani len diskutovať, dokonca ani len sa  nad tým zamys-

lieť. Je to vaša  zodpovednosť, že takto mrháte prostriedka-

mi, ktoré patria všetkým.

 

     Vážený pán podpredseda Ľupták, tie vaše národohospodár-

ske táraniny si nezaslúžia vlastne ani komentár.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Používajte solídnejšie slová.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Pán podpredseda, myslím, že toto je solídne slovo, pre-

tože inak sa to nazvať nedá.

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ak je to normálne, pán poslanec, tak je to zlé aj s va-

mi.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Vystúpenie pána  podpredsedu Ľuptáka sa  vôbec netýkalo

toho, o čom rokujeme. A je tiež obrovskou hanbou, že odišiel

vtedy, keď boli naňho konkrétne  otázky. Vtedy na ne odpove-

dať nevedel. A  potom tu príde útočiť s  úplne iným pri inom

programe.

 

     K  samotnému návrhu  použitia majetku  fondu mám  jednu

formálnu a dve zásadné obsahové výhrady. Tá formálna sa týka

toho, čo  hovoril pán prezident Fondu  národného majetku, že

v rozpočte sa  neudáva príjem, a  tu pri použití  majetku sa

práve ten príjem uvádza.  Jednoducho zdravý rozum hovorí, že

rozpočet má vždy príjmy a výdavky a materiál, ktorý má názov

použitie majetku fondu,  tam by sa malo hovoriť  aj o výdav-

koch. Je to celkom logické  a je neodôvodnené, že v rozpočte

príjmy neboli. Ale  pripúšťam, že je to formálna  vec a môže

to byť v tomto materiáli.

 

     Oveľa závažnejšie je však to,  čo chcem povedať k obsa-

hu,  jedna poznámka  k príjmom,  jedna poznámka  k výdavkom.

V príjmoch sa síce rozpočtuje 14,5  miliardy korún a 9,5 mi-

liardy  korún príjmy  v hotovosti,  vôbec sa  však neuvažuje

o dlhopisoch.

 

     Vážený pán  prezident fondu, o  niekoľko dní fond  bude

emitovať dlhopisy v hodnote 35 miliárd korún a zákon hovorí,

že jedným  zo spôsobov použitia  týchto dlhopisov je  úhrada

záväzkov voči fondu.  Chcem sa vás spýtať, koľko  z tých 9,5

miliárd  uhradia  privatizéri  formou  dlhopisov.  Budú  mať

k dispozícii od januára teoreticky 35 miliárd korún. Nemožno

vylúčiť, že všetkých 9,5 miliárd bude zaplatených dlhopismi.

A čo v tom prípade budete robiť s týmto návrhom použitia ma-

jetku fondu? Budete na bytovú  výstavbu, ako to teraz žiadal

pán podpredseda Ľupták, platiť dlhopismi?

 

     Čo sa  týka výdavkov, v  úvodnom vystúpení bolo  presne

špecifikované, na čo sa podľa  § 28 ods.  3 písm. b)  zákona

môže  použiť majetok  fondu. Nebudem  to opakovať. Bohužiaľ,

z tých 4,2 miliardy, ktoré sa vyčleňujú, len 1,2 miliardy je

určená na  prevzatie záruky za  konkrétny úver. Čo  však tie

ostatné 3 miliardy  korún? Vôbec nie je určené, na čo sa po-

užijú. Je  to jednoducho akési  vreckové pre Fond  národného

majetku, ktorý sa rozhodne bez  toho, aby sa parlamentu opý-

tal, čo s tým má robiť. Je to neodôvodnené plytvanie peniaz-

mi nás  všetkých a peniazmi tých,  ktorí čakajú na splatenie

dlhopisov. A zároveň návrh  pána podpredsedu Ľuptáka  zvýšiť

to ešte o jednu miliardu, je v tomto ohľade absolútne nezod-

povedný, pretože sú tam 3  miliardy, ktoré nemajú žiadne ur-

čenie. Tak prečo teraz budeme  žiadať ďalšiu miliardu na by-

tovú výstavbu? Zoberte, pán Ľupták, z tých 3 miliárd.

 

     Pokiaľ sa predkladajú takéto návrhy, myslím, že v žiad-

nom prípade  nemôžeme s nimi súhlasiť.  A ak sa tých  75 po-

slancov opäť prihlási, že to berie  na seba, je to vaša zod-

povednosť, páni a dámy.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne. Chcel  by som  mať len  jednu poznámku.

Prosím vás, zvyknime si informovať verejnosť takým spôsobom,

ktorý je zodpovedný. Hovoríme tu o obligáciách ako o niečom,

čo je zdrap papiera. Sú to  cenné papiere. Sú to vlastne sui

generis peniaze kryté vždy rozsahom národného majetku, v da-

nom prípade, keď ide o štátne obligácie.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Palacka - faktická poznámka.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Ďakujem. Pán podpredseda, súhlasím s vami, sú to svojím

spôsobom peniaze.  Len sa vás  pýtam, koľko bytov  postavíte

z tých  dlhopisov,  ktoré  dostane  Fond  národného  majetku

naspäť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ak  dovolíte, nemali  by sme  pokračovať takýmto tónom.

Chcem povedať, že  je to tak, ako každý  cenný papier, každé

platidlo, ktoré platí na  základe podmienok o cenných papie-

roch.  To znamená,  že môžete  uhrádzať prostredníctvom neho

príslušné vzájomné kontrakcie, ktoré sa robia.

 

     Pán poslanec Bajan - faktická poznámka.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Vzhľadom na to, že v rozprave boli otázky na prezidenta

fondu, ja by som ho prosil, aby sa vyjadril k vzťahu k dlho-

pisom,  k tým  35 miliardám  a k  znižovaniu čistých peňazí,

ktorými  by  mali  byť  kryté  dlhopisy,  pretože jeho vzťah

k poslancom Národnej rady je  všeobecne známy. Preto ho pro-

sím  ešte raz,  aby sa  k tomu  vyjadril, aby neobišiel túto

veľmi vážnu otázku, lebo ja na rozdiel od pána predsedajúce-

ho si myslím, že sú to cenné papiere, ale pod podmienkou, že

sú niečím kryté. Obávam sa, že takýmito likvidáciami miliar-

dy za miliardou tieto papiere naozaj dostanú príchuť bezcen-

nosti.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Do rozpravy  sa ešte prihlásil  pán poslanec Černák  za

DÚ. Nech sa páči.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     rozpočet Fondu národného majetku  alebo aj správa o po-

užití Fondu  národného majetku za  I. polrok 1995  sú určite

veľmi dôležité veci, rozprava a vystúpenia mojich kolegov to

potvrdzujú. Napriek  tomu ostáva pre  túto Národnú radu  za-

hmlené rúškom tajomstva  použitie prostriedkov, ktoré mnoho-

násobne prevyšujú  čiastky uvedené či  už v rozpočte,  alebo

v konkrétnej správe.  Preto by som mal  na predkladateľa, na

pána prezidenta Fondu národného majetku dve otázky a v záve-

re by som potom navrhol jedno uznesenie.

 

     Predovšetkým ma zaujíma, ako  bude ďalej Fond národného

majetku  postupovať  s  akciami  Komerčnej  banky,  ktoré sú

v portfóliu  Fondu národného  majetku a  ktoré tvoria  jeho

významnú súčasť.

 

     Druhá moja otázka: V  zmysle zákona sa môžu prostriedky

fondu použiť  na posilnenie zdrojov bánk  a sporiteľní urče-

ných na poskytovanie úverov. Sledovali  sme v tlači, že fond

skutočne túto  úlohu plní, že uvoľňuje  prostriedky či už na

posilnenie úverových zdrojov konkrétnych bánk, alebo dokonca

vstupuje majetkovo do nových bánk.  A preto sa pýtam, aká je

stratégia privatizácie dôležitých finančných inštitúcií, ako

chce zabezpečiť Fond národného  majetku previazanosť na hos-

podársku politiku  vlády. A dávam návrh  na uznesenie, ktorý

znie: "Národná rada Slovenskej republiky žiada Fond národné-

ho majetku, aby pred privatizáciou dôležitých finančných in-

štitúcií, najmä Všeobecnej úverovej banky, Slovenskej spori-

teľne, Slovenskej poisťovne a Investičnej a rozvojovej banky

informoval  Národnú radu  o spôsobe  privatizácie." Činím to

preto, že je to jediná  páka, ako môžeme my, poslanci Národ-

nej rady, dostať informáciu,  prípadne sa vyjadriť k takejto

dôležitej privatizácii.

 

     No a na záver mi dovoľte  jednu poznámku k tomu, čo ho-

vorili moji predrečníci, a k tomu, aké stanovisko zaujal pán

podpredseda Ľupták.

 

     Willy Claes padol na základe finančnej aféry, ktorá bola

pred  desiatimi  rokmi.  Kanadskou  vládou  otriasa korupčný

škandál, ktorý  bol pred sedemnástimi  rokmi. Páni, čokoľvek

urobíte,  čokoľvek teraz  dokážete zakryť,  vyjde na povrch.

Tak  ako ste  predtým obviňovali  doktora Čarnogurského,  že

sprivatizoval pol Slovenska, tak  ako sa častokrát spomínalo

moje meno, sme tu, a  keby sme čokoľvek urobili, nejakú špi-

navosť, vyjde najavo dnes, zajtra, pozajtra, o 10 rokov. Ale

takisto aj vy kalkulujte s tým,  že ste dnes pri moci. Neod-

povedal pán podpredseda Ľupták, prečo jeho svokra a švagriná

sú v dozorných radách  dôležitých finančných inštitúcií, pán

Cabaj neodpovedal  na konkrétnu otázku  Mikiho Dzurindu, ale

vyjde to najavo, som presvedčený, že to nebude trvať tak dl-

ho,  ako to  bolo v  prípade Willyho  Claesa alebo kanadskej

vlády.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

      Do  rozpravy nemám  už žiadne  prihlášky. Prosím, chce

ešte niekto hovoriť k rozprave?

 

     (Nikto.)

 

     Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za

skončenú. Chce  sa vyjadriť pán prezident  prezídia? Nech sa

páči, máte slovo.

 

Prezident prezídia Fondu národného majetku SR Š. Gavorník:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     pokiaľ ide o výdaje, to, myslím, bolo v súhlase s návr-

hom  zobjektivizované aj  posúdené, k  tomu nebudem hovoriť.

Pokiaľ  ide o  pohľadávky, pán  poslanec Vaškovič  má sčasti

pravdu, že tie pohľadávky sú problémom fondu, odkedy sa pod-

písala prvá zmluva. Musím povedať bez toho, že by som mal na

mysli  spolitizovanie tohto  problému, žiaľ,  sú to prevažne

zmluvy, ktoré sme neuzavreli my, to znamená nie vedenie Fon-

du národného majetku, ktoré je od 4. novembra. Nemôžem vylú-

čiť,  že aj  niektoré naše  zmluvy, ktoré  sme už podpísali,

môžu dôjsť do toho rámca, že sa stanú z nadobúdateľov nepla-

tiči, nemôžem vylúčiť. Samozrejme, tento problém vnímame, my

s ním zápasíme,  pokiaľ vládzeme. V apríli  sme odstúpili od

prvej zmluvy, už je ich  dnes 8, pripravené je na najbližšie

alebo ďalšie  prezídium odstúpenie od ďalších  22 zmlúv. Po-

zrite sa, ako ďaleko sú českí kolegovia v privatizácii a od-

stupovali od  zmluvy hádam pred mesiacom,  robili okolo toho

aj televíznu rozpravu. My sme to robili bez veľkého výbuchu,

ale pracujeme na tom a je to problém, to musím uznať.

 

     Pokiaľ ide  o dlhopisy, myslím, že  nie je problém, aby

sme dali  parlamentu takú analýzu,  ako sa mienime  k tým 35

miliardám dostať, pokiaľ to odsúhlasíte.

 

     Čo sa týka  tých 3 miliárd v rámci  4,2 miliardy, v tom

materiáli je  to uvedené, po konzultácii s ministerstvom fi-

nancií sme  tieto prostriedky ponechali  na riešenie sloven-

skej inkasnej jednotky. Použitie majetku,  a to tiež  všetci

vieme, je možné  len so súhlasom vlády. Dáme  vláde, a nako-

niec nemáme inú možnosť, na jej uváženie, pretože tak hovorí

zákon, použiť prostriedky na podporu iných programov, než je

uvedená inkasná jednotka. Tých  1,9 miliardy je nespochybni-

teľných, viete, že to ide na Zbudzu, na solivar.

 

     Pokiaľ ide o spomínanú miliardu, čo spomínal podpredse-

da Národnej rady pán Ľupták, na bytovú výstavbu, samozrejme,

boli by sme  vo Fonde národného majetku radi,  aby od nás už

nikto nepýtal ani korunu, pretože fond má veľký záväzok pred

sebou. Iná vec je, že treba zvážiť, a to by som chcel Národ-

nú radu poprosiť, aby ste  to zvážili, že tieto peniaze dané

do investícií alebo ako stavebné investície, samozrejme, bu-

dú prinášať iné finančné prostriedky, to je ľahká ekonomika.

Iné je, že  zisk z toho nepôjde do  Fondu národného majetku,

pôjde do štátneho rozpočtu. Treba  zvážiť, čo je v tejto si-

tuácii a v tomto momente  dôležitejšie. Ja si myslím, že keď

nájdeme 35 miliárd,  a verím, že nájdeme, nájdeme  aj tú mi-

liardu.

 

     Koľko sa v rámci tých 9,5 miliardy uhradí dlhopismi, na

túto otázku  neviem momentálne odpovedať.  Samozrejme, že sa

môže stať prípad, ktorý tu  pán poslanec spomínal. V tom mo-

mente budeme  stáť pred problémom  regulácie prílivu dlhopi-

sov. Nie je možné všetko urobiť na budúci rok.

 

     Pokiaľ  išlo o  tú poznámku,  že ide  o vreckové fondu,

s tým nemôžem  súhlasiť, to nie  je vreckové fondu,  pretože

fond  s tými  prostriedkami  nemá  už potom  nič spoločného.

K tomu, že dlhopisy sú kryté majetkom, už bolo povedané, to-

ho majetku je  zhruba za 220 miliárd korún,  takže tu nie je

o čom hovoriť.

 

 

     Pokiaľ ide o Komerčnú banku, pán poslanec Černák, my to

ideme  riešiť, alebo  bude sa  to riešiť  v rámci komisie na

vysporiadanie majetku bývalej ČSFR,  je to do toho zahrnuté.

Čakáme na stretnutie premiérov, kde tieto veci budú zahrnuté

a budú sa riešiť. Je to oprávnená poznámka, myslím si, že to

treba riešiť čo najrýchlejšie.

 

     Pokiaľ ide  o privatizáciu bánk, tá  sa tak ako ostatná

privatizácia vyše 300 podnikov pripravuje. Zatiaľ vám neviem

povedať, akým  spôsobom, to nie  je také jednoduché.  Je rad

námetov a návrhov, ako by  sa to dalo  urobiť. Tu si  osobne

myslím, že  kým odstrihneme, treba viac  než dva razy merať,

aby sme neurobili nejakú chybu. Dúfam, že so mnou súhlasíte.

 

     Ja vás kedykoľvek privítam  na Fonde národného majetku,

keď  budú veci  také zrelé,  že bude možné o tom diskutovať,

a to všetkých poslancov. Takže  príďte, možno budeme múdrej-

ší, než sme dnes.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne pánu  prezidentovi Gavorníkovi.  Chce sa

ešte vyjadriť spoločný spravodajca?  Nech sa páči, máte slo-

vo.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Vážení kolegovia,

 

     chcel by som reagovať  na analýzu, ktorú predniesol môj

kolega Vaškovič, hlavne čo sa týka analýzy pohľadávok od ro-

ku 1993  až po 1995. Plne  s tým súhlasím. Ale  možno kolega

Vaškovič zabudol povedať, že práve my sme to boli, ktorí sme

v zákone  číslo 92/1991  Zb. predložili  dva nové paragrafy,

a to § 14 a § 19, ktoré by práve mali tieto náležitosti rie-

šiť.

 

     Ďalej čo sa týka vývoja kúpnych  cien za 4 roky od roku

1992, keď  kúpna cena bola  vyššia oproti bilančnej  hodnote

zhruba o 4 %, v roku 1994 o 0,8 a v roku 1995 vraj je nižšia

o 60 %  oproti bilančnej hodnote, myslím  si, že táto otázka

nebola nastolená najšťastnejšie, pretože musíme brať do úva-

hy aj tie investície,  čiže odpustenie preukazovateľných in-

vestícií z kúpnych cien. Vieme,  čo všetko na tie investície

nadväzuje,  čiže v  konečnom dôsledku  tieto peniaze,  ktoré

podnikateľským  subjektom odpustíme,  sa štátu  vrátia možno

niekoľkonásobne. Myslím  si, že tento  majetok je trošku  aj

podhodnotený ako kúpna  cena aj z toho dôvodu,  že za 4 roky

v procese privatizácie sa  tieto podniky značne znehodnotili

buď vedome, alebo z neznalosti.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne. Pristúpime  k hlasovaniu.  Procedurálnu

poznámku má pán poslanec Cabaj. Nech sa páči.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán  predsedajúci, chcem požiadať  o 15-minútovú

prestávku na poradu klubu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.  Hlási sa ešte niekto?  Pán poslanec Ga-

rai.

 

 

 

Poslanec J. Garai:

 

     Ďakujem za  slovo. Klub Združenia  robotníkov Slovenska

sa pridáva.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené  kolegyne  a  kolegovia,  vyhlasujem 15-minútovú

prestávku do 11.25 hodiny.

 

     (Prestávka.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prepáčte,  ale sa  to pretiahlo.  Vzhľadom na situáciu,

ktorá sa v diskusii odohrala,  navrhujeme taký postup, že by

sme  teraz  spravili  obedňajšiu  prestávku  do 13.30 hodiny

a potom budeme pokračovať normálne.  Práve teraz sme skonči-

li, prepáčte nám.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pozývam vážené  kolegyne a kolegov  do rokovacej miest-

nosti, budeme pokračovať.

 

     Pán poslanec Ftáčnik - procedurálna poznámka.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán podpredseda, chcem vyjadriť v mene poslanec-

kého klubu  protest proti tomu, ako sa dnes  v Národnej rade

narába  s časom.  O 11.10  hodine bola  vyhlásená prestávka,

ktorú  ste  o  12.05  hodine  ukončili vyhlásením obedňajšej

prestávky s tým, že o  13.30 hodine budeme pokračovať. Chcem

povedať, že  o 13.30 hodine tu  boli najmä opoziční poslanci

pripravení rokovať, ktorí pricestovali  aj zďaleka a nijakým

spôsobom nemienia brzdiť rokovania Národnej rady, ale neboli

tu poslanci,  ktorí by mohli  rokovať o tom  bode, ktorý sme

prerušili o  11.10 hodine. Ja  by som vás  požiadal ako pod-

predsedu Národnej  rady, aby ste sa  ujali svojich právomocí

podľa článku 90 ústavy a organizovali činnosť Národnej rady,

pretože chceme, aby sa rokovanie v rozumnom čase skončilo.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán  poslanec Harach -  procedurálna poznámka.

Nech sa páči.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Ďakujem pekne.  Pán podpredseda, kolegyne  a kolegovia,

dovoľte  mi predniesť  takýto procedurálny  návrh. Pri  jeho

koncipovaní  v klube  Demokratickej únie  sme vychádzali  zo

skutočnosti, že koalícia predkladá miliardové posuny bez to-

ho, aby boli nejakým spôsobom, či už výkonným postupom odlo-

žené. Žiadam prerušiť rokovanie o  tomto bode za tým účelom,

aby navrhovateľ predložil Národnej rade Slovenskej republiky

špecifikáciu použitia prostriedkov vo výške 1 miliardy spolu

so stanoviskom vlády Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,  budeme pokračovať v roko-

vaní.  Rokovanie sme  zastavili tesne  pred hlasovaním.  Pán

spoločný spravodajca bude viesť  hlasovanie. Dúfajme, že bu-

deme disciplinovaní. Rád by som len pánu Ftáčnikovi povedal,

že tu ráno, keď sme mali začať hlasovanie od 9.00, práve ne-

boli poslanci zo SDĽ, a tu sme sedeli a dávali na to pozor.

 

     Ďakujem. Prosím, budeme postupovať tak, ako sme predpo-

kladali. Teraz  ide o procedurálny  návrh pána poslanca  Ha-

racha.

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí hlasujme,  či s týmto

jeho návrhom súhlasíme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 101 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 30 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že procedurálny  návrh pána  poslanca Ha-

racha nebol prijatý.

 

     Nech  sa  páči,  pán  spoločný spravodajca, pokračujeme

hlasovaním.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Vážený pán predsedajúci, z  rozpravy vyplynul jeden po-

zmeňovací a jeden doplňovací  návrh. Pozmeňovací návrh pred-

ložil  podpredseda  Národnej  rady  Slovenskej republiky pán

Ľupták, kde navrhuje na použitie majetok Fondu národného ma-

jetku  Slovenskej republiky  v roku  1996 podľa  § 28 ods. 3

písm. b) zákona číslo  92/1991 o podmienkach prevodu majetku

štátu  na iné  osoby v  znení  neskorších  predpisov  v sume

5 200 miliónov korún.  V bode B žiada, aby  sa 1 miliarda Sk

vyčlenila do bytovej výstavby.  Ako spoločný spravodajca od-

porúčam tento jeho pozmeňovací návrh prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o pozmeňova-

com návrhu pána podpredsedu Ľuptáka. Pán spoločný spravodaj-

ca ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 108 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že bol prijatý  pozmeňovací návrh pána po-

slanca Ľuptáka.

 

     Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Ako druhý s doplňovacím návrhom uznesenia Národnej rady

Slovenskej republiky  vystúpil pán kolega  Černák, kde žiada

doplniť v uznesení Národnej rady Slovenskej republiky nasle-

dujúci  text. Národná  rada Slovenskej  republiky žiada Fond

národného majetku,  aby pred schválením  privatizačných pro-

jektov  dôležitých finančných  inštitúcií, najmä  Všeobecnej

úverovej banky, Slovenskej  sporiteľne, Slovenskej poisťovne

a Investičnej a  rozvojovej banky, podal  Národnej rade Slo-

venskej republiky písomnú informáciu o spôsobe privatizácie.

Vzhľadom na to, že nepoznám v zákone číslo 92/1991 ustanove-

nie, ktoré by umožňovalo takúto procedúru, dávam na zváženie

jednotlivých pánov poslancov, ako budú hlasovať.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu pána

poslanca  Černáka. Pán  spoločný spravodajca  hlasovanie po-

necháva na zváženie pánom poslancom.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 109 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 42 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 61 poslancov.

 

     Konštatujem, že  tento pozmeňovací návrh  pána poslanca

Černáka nebol prijatý.

 

     Nech  sa páči,  budeme zrejme  pokračovať už hlasovaním

o celkovom uznesení.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Budeme hlasovať o celkovom  uznesení Národnej rady Slo-

venskej republiky z 19.  decembra 1995. Ako spoločný spravo-

dajca odporúčam takto navrhnuté uznesenie schváliť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené panie  poslankyne, vážení páni  poslanci, budeme

hlasovať o návrhu uznesenia  Národnej rady Slovenskej repub-

liky v znení schválených zmien.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný

spravodajca návrh uznesenia odporúča prijať.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 109 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 68 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že  sme schválili uznesenie  Národnej rady

Slovenskej republiky k návrhu  na použitie majetku Fondu Ná-

rodného majetku Slovenskej republiky v  roku 1996 podľa § 28

ods. 3 písm. b) zákona číslo 92/1991 Zb.

 

     Ďakujem vám za spoluprácu, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Ďakujem aj ja.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pristúpime  k  s e d e m n á s t e m u  bodu  programu,

ktorým je

 

     návrh poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťov-

ne na rok 1996.

 

     Upravený  návrh vám  bol rozdaný  ako tlač  číslo 288a,

ktorý vychádza  zo schváleného zákona  Národnej rady Sloven-

skej  republiky o  štátnom rozpočte  na rok  1996 a  o zmene

a doplnení niektorých  zákonov. Spoločnú správu  výborov ste

dostali ako tlač číslo 288b,  ktorej súčasťou je návrh uzne-

senia Národnej rady.

 

     Výbor Národnej  rady pre zdravotníctvo  a sociálne veci

a Výbor Národnej rady pre  financie, rozpočet a menu odporu-

čili, aby návrh poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej po-

isťovne na rok 1996 odôvodnil na schôdzi Národnej rady s jej

súhlasom predseda správnej  rady Všeobecnej zdravotnej pois-

ťovne pán  Štefan Zelník. O  tomto návrhu uvedených  výborov

Národnej rady dávam hlasovať.

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o pripustení

účasti pána Štefana Zelníka, predsedu správnej rady Všeobec-

nej zdravotnej poisťovne a zároveň štátneho tajomníka.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 90 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme vyslovili súhlas s prítomnosťou pá-

na Štefana  Zelníka, aby odôvodnil  návrh poistného rozpočtu

Všeobecnej zdravotnej poisťovne pred Národnou radou.

 

     Prosím predsedu správnej rady Všeobecnej zdravotnej po-

isťovne pána Štefana Zelníka, aby sa ujal slova.

 

Predseda správnej rady Všeobecnej zdravotnej

poisťovne Š. Zelník:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     Všeobecná  zdravotná poisťovňa  je v  súlade so zákonom

Národnej  rady  číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom  poistení,

financovaní  zdravotného  poistenia,  o  zriadení Všeobecnej

zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových,

podnikových  a  občianskych  zdravotných  poisťovní  povinná

predložiť Národnej rade svoj návrh poistného rozpočtu súčas-

ne s návrhom zákona o štátnom rozpočte.

 

     Návrh poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťov-

ne bol predložený v stanovenom termíne ako tlač 288. Pri je-

ho zostavovaní sa vychádzalo najmä z predpokladu priemerného

počtu  poistencov  Všeobecnej  zdravotnej  poisťovne  v roku

1996, t. j. 4,1 milióna,  zachovanej  štruktúry  poistencov,

t. j. pomeru  ekonomicky  aktívnych  poistencov k ekonomicky

neaktívnym 29 : 71,  z predpokladaného rastu priemernej mzdy

o 10 %  a predpokladanej úspešnosti  výberu poistného 93  %,

čím by sa mohol dosiahnuť výber poistného približne 12,1 mi-

liardy Sk, z platby štátu za neaktívnych obyvateľov vo výške

13,7 % zo 100 % minimálnej mzdy na dostatočné krytie potrieb

zdravotnej  starostlivosti, z  rozdeľovacieho mechanizmu  vo

výške 60 %. Na základe týchto predpokladov boli príjmy Všeo-

becnej zdravotnej poisťovne plánované  v celkovej výške 27,2

miliardy Sk.

 

     V doplnku k tlači 288 Všeobecná zdravotná poisťovňa re-

agovala na návrh zmeny §  56 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky číslo  273/1994 Z. z., ktorý  vláda Slovenskej re-

publiky schválila v rámci prerokúvania návrhu zákona o štát-

nom rozpočte na  svojom zasadnutí dňa 14. 11.  1995 a ktorým

sa rozdeľovací mechanizmus upravoval na 85 %. V tomto prípa-

de by  boli príjmy Všeobecnej zdravotnej  poisťovne 28,8 mi-

liardy Sk.  V upravenom návrhu poistného  rozpočtu, ktorý sa

predkladá  ako  dodatok  tlače  288  -  288a zo 14. decembra

1995,  Všeobecná zdravotná  poisťovňa zohľadňuje skutočnosti

schválené v prijatom zákone o  štátnom rozpočte v roku 1996,

to znamená, že vychádza z platby štátu za neaktívnych obyva-

teľov vo výške 13,7 % z  80 % minimálnej mzdy a z rozdeľova-

cieho mechanizmu 80 : 20.

 

 

     Príjmy Všeobecnej  zdravotnej poisťovne sa  na rok 1996

rozpočtujú vo výške 26,25 mld  Sk.  Na ich naplnenie je roz-

hodujúci počet  a štruktúra poistencov.  Pri ich stanovovaní

sa vychádzalo z priemerného  ročného úbytku a časových radov

odchádzajúcich poistencov do  ostatných zdravotných poisťov-

ní. V  roku 1995 mala  Všeobecná zdravotná poisťovňa  úbytok

600 000 poistencov. Po sprísnení podmienok pre ostatné pois-

ťovne v  súvislosti so zákonom Národnej  rady Slovenskej re-

publiky číslo 231/1995 Z. z., t. j. ustanovenia  minimálneho

počtu poistencov  300 000 najneskôr do  dvoch rokov od účin-

nosti tohto zákona pod sankciou zrušenia poisťovne, Všeobec-

ná zdravotná poisťovňa predpokladá väčšiu aktivizáciu týchto

poisťovní  pri získavaní  ďalších poistencov,  čo v konečnom

dôsledku bude  viesť k zníženiu  poistencov Všeobecnej zdra-

votnej poisťovne pravdepodobne o 750 000 poistencov.

 

     Pri takomto  trende sa predpokladá,  že priemerný počet

poistencov vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni dosiahne v ro-

ku 1996  4,1 milióna poistencov.  Úvahy o počte  a štruktúre

poistencov nemohla Všeobecná  zdravotná poisťovňa konfronto-

vať s predstavami iných poisťovní, pretože ich nepozná.

 

     K výške  vybraného poistného možno  konštatovať, že kým

od ekonomicky  aktívnych poistencov očakáva  Všeobecná zdra-

votná poisťovňa mesačné poistné vo výške 850 Sk, za poisten-

cov štátu z Fondu  zamestnanosti dostane po prerozdelení po-

istné iba vo výške 402 Sk mesačne.

 

     Všeobecná zdravotná poisťovňa v zmysle zákona musí roz-

počet  zostaviť tak,  aby výdavky  neprevýšili príjmy, preto

i výdavky  Všeobecnej zdravotnej  poisťovne na  rok 1996  sú

rozpočtované vo výške 26,25 miliárd Sk. V prepočte na jedné-

ho  poistenca to  znamená, že  Všeobecná zdravotná poisťovňa

mesačne uhradí náklady na zdravotnú starostlivosť na jedného

poistenca vo výške 507 Sk.  Pritom je potrebné zdôrazniť, že

pomer ekonomicky aktívnych  poistencov k ekonomicky neaktív-

nym  poistencom Všeobecnej  zdravotnej poisťovne predstavuje

29 : 71.

 

     Na základný fond  Všeobecná zdravotná poisťovňa rozpoč-

tuje prostriedky vo výške 25  miliárd Sk, z ktorých sa navr-

huje použiť na úhradu liekov  a zdravotníckych pomôcok 6 mi-

liárd,  na výkony  zdravotníckych organizácií  17,3 miliardy

Sk, dopravnú zdravotnú službu 0,7 miliardy Sk, predvolávkovú

kúpeľnú  starostlivosť 0,35  miliardy a  na ostatné výdavky,

ako leteckú záchrannú službu, liečenie v zahraničí, približ-

ne 0,1 miliardy Sk. Tento objem prostriedkov umožní Všeobec-

nej zdravotnej poisťovni  hradiť výkony poskytovateľom zdra-

votnej starostlivosti v cene bodu 21 halierov a pri priemer-

nej cene  ošetrovacieho dňa 740  Sk, čo znamená  nárast cien

výkonov oproti roku  1995 o 5 - 9 %.  Je potrebné, aby Mini-

sterstvo zdravotníctva  Slovenskej republiky nadväzne  na to

iniciovalo zmenu cenového  výmeru Ministerstva financií Slo-

venskej republiky.

 

     Náklady na  lieky budú hradené  v rozsahu potreby  roku

1995.  Nárast cien  liekov, nové  lieky na  trhu, to  všetko

ovplyvní požiadavky na úhradu  liekov a zdravotníckych pomô-

cok.  Znamená to,  že napriek  zníženiu počtu  poistencov sa

náklady na lieky v prepočte  na jedného poistenca zvýšia iba

o 10 %.

 

     Napriek uvedenému zvýšeniu cien  sa odhaduje, že reálne

náklady poskytovateľov zdravotnej starostlivosti nebudú plne

pokryté z prostriedkov zdravotného poistenia a bude potrebné

hľadať  iné  možnosti  v  rámci  viaczdrojového financovania

a prijať rad opatrení na efektívnejšie využitie zdrojov, ako

napríklad postupné prispôsobenie siete primárnej a nemocnič-

nej starostlivosti potrebám  zdravotného stavu obyvateľstva,

prehodnotenie kategorizácie liečiv  a zdravotníckych pomôcok

a zdokonalenie systému výkonových ukazovateľov.

 

     Ako je nám všetkým známe, Všeobecná zdravotná poisťovňa

zápasí v priebehu celého tohto roku s finančnými problémami,

ktoré sa prejavujú najmä v jej zadlženosti voči lekárňam. Ku

koncu tohto roku sa očakáva,  že schodok v hospodárení Všeo-

becnej zdravotnej poisťovne dosiahne  až 1,3 miliardy Sk. Na

vyrovnanie schodku bude musieť Všeobecná zdravotná poisťovňa

požiadať začiatkom roka Ministerstvo financií Slovenskej re-

publiky o  ďalšiu návratnú finančnú výpomoc.  Len čo by bola

táto pomoc poskytnutá zo štátneho rozpočtu, potom spolu s už

poskytnutou finančnou výpomocou vo výške  645 mil. Sk za zá-

väzky  voči zdravotníckym  zariadeniam ešte  z roku  1994 by

celková  zadlženosť  Všeobecnej  zdravotnej  poisťovne  voči

štátnemu rozpočtu predstavovala takmer  2 miliardy Sk. Keďže

je povinnosťou Všeobecnej  zdravotnej poisťovne podľa zákona

vrátiť túto výpomoc štátnemu rozpočtu, uvažuje sa v rozpočte

na  rok 1996  so sumou  600 mil.  Sk ako  s maximálne možnou

čiastkou na splácanie dlhov  voči štátnemu rozpočtu. Znamená

to, že na každého  poistenca Všeobecnej zdravotnej poisťovne

sa budú musieť  v roku 1996 krátiť mesačné  výdavky na zdra-

votnícku starostlivosť o 2,5 %.

 

     Rezervný fond sa rozpočtuje vo  výške 131 mil. Sk a na-

vrhuje sa použiť v zmysle  zákona na úhradu mimoriadnych vý-

davkov, ktoré nepredpokladá poistný rozpočet.

 

     Z účelového fondu suma vo výške 131 mil. Sk sa navrhuje

použiť obdobne ako v  roku 1995 na financovanie predovšetkým

transplantácií kostnej drene, obličiek  a pečene, liečby rá-

diojódom, rohovkovej  a genetickej banky,  vybraný špeciálny

zdravotný materiál pre kardiovaskulárne ochorenia.

 

     Správny  fond sa  v  súlade  so zákonom  číslo 273/1994

Z. z. v znení neskorších predpisov tvorí vo výške 1 miliardy

Sk. Tvorí sa z príjmov  pred prerozdelením, a to teda zname-

ná,  že  zvýšenie  zdrojov  z  titulu  solidarity  poisťovní

a uplatnenia rozdeľovacieho mechanizmu  nemá žiadny dosah na

tvorbu správneho fondu.  Prostriedky správneho fondu plánuje

Všeobecná zdravotná poisťovňa použiť na zabezpečenie základ-

ných potrieb pre 1 657 pracovníkov Všeobecnej zdravotnej po-

isťovne. Nárast počtu 240 pracovníkov bude určený takmer vý-

lučne na dôsledné zabezpečenie revíznej a kontrolnej činnos-

ti  Všeobecnej zdravotnej  poisťovne zameranej  na účelnosť,

efektívnosť  a hospodárnosť  vynakladania prostriedkov zdra-

votného poistenia, správneho výpočtu a odvodu poistného.

 

     Na neinvestičné  náklady je rozpočtovaných  666 mil. Sk

a v rámci nich je riešený nárast priemernej mzdy pracovníkov

o 10 %. Možno stojí za zmienku uviesť, že Všeobecná zdravot-

ná poisťovňa na rozdiel od iných zdravotných poisťovní všet-

ky tlačivá  na registráciu poistencov,  na vykazovanie výko-

nov, ktoré používajú zdravotné  zariadenia v ambulantnej ne-

mocničnej starostlivosti, hradí  z nákladov svojho správneho

fondu, a  nie z nákladov základného  fondu. V neinvestičných

výdavkoch je navrhnutá aj výška  asi 65 mil. Sk úroku, ktorý

bude  musieť uhradiť  Všeobecná zdravotná  poisťovňa v  roku

1996 ministerstvu  financií za poskytnutú  návratnú finančnú

výpomoc v roku 1995 vo výške 645 mil. Sk.

 

     Na  nákup hmotného  majetku je  rozpočtovaných 354 mil.

Sk,  v rámci  ktorých je  najväčšou čiastkou  nákup hardwaru

a softwaru na potreby  informačného systému Všeobecnej zdra-

votnej poisťovne.  V tejto súvislosti  si dovoľujem poukázať

na to, že Všeobecná zdravotná poisťovňa je často kritizovaná

za  nedostatočnú evidenciu  výberu poistného,  jeho kontrolu

a vymáhanie, nedostatočnú kontrolu výdavkov na jedného pois-

tenca. Mnohé problémy Všeobecnej zdravotnej poisťovne prame-

nia z  toho, že obrovské  množstvo údajov za  asi 5 miliónov

poistencov v roku 1995  si vyžaduje i príslušné zabezpečenie

počítačovou technikou, komunikačné prepojenie medzi všetkými

pobočkami navzájom.  O tom, že ide  o jeden z najrozsiahlej-

ších informačných systémov v republike, niet pochýb.

 

     Nedobudovanosť informačného systému  má svoj pôvod ešte

pri vzniku  Národnej poisťovne, predchodcu  Všeobecnej zdra-

votnej poisťovne.  Musím konštatovať, že  správa Fondu zdra-

votného poistenia bola  neodbornými rozhodnutiami samospráv-

nych  orgánov  Národnej  poisťovne  obmedzovaná na výdavkoch

správneho fondu a v čerpaní  nedosahovali ani 2 % z príjmov.

Pri  tomto objeme  správnych výdavkov  nebolo možné dôsledne

zabezpečiť  všetko to,  čo si  vyžaduje celý  zložitý systém

zdravotného poistenia,  t. j. detailnú  evidenciu 5 miliónov

poistencov s osobnými údajmi, údajmi o pravidelných úhradách

poistného,  spracovanie  asi  45  miliónov  receptov, údajov

z hlásení o 30 miliónov  vyšetrení, návštev poistencov u le-

károv  primárneho kontaktu,  30 miliónov  vyšetrení v  rámci

spoločných vyšetrovacích  a liečebných zložiek,  25 miliónov

vyšetrení v  odborných ambulanciách, 11  miliónov ošetrovaní

v nemocniciach a  ďalšie údaje v  odborných liečebných ústa-

voch, v dopravnej zdravotnej službe atď.

 

     Dnešná situácia v pobočkách Všeobecnej zdravotnej pois-

ťovne  je  kritická.  Technika  nezodpovedá množstvu údajov,

ktoré treba spracúvať, a napriek tomu, že pracovníci pracujú

vo viacerých smenách, často vypadáva celý systém. A potom je

tu ešte druhá strana mince. Softwarovo je Všeobecná zdravot-

ná poisťovňa pripravená adresne  sledovať výdavky na jedného

poistenca,  ako sa  od  nej  neustále požaduje,  ale uvedené

množstvo údajov je potrebné  dostať najprv od poskytovateľov

zdravotníckych služieb na magnetických médiách, až potom ich

možno spracúvať počítačovou  technikou. Pri finančnej situá-

cii, v  ktorej sú zdravotnícke  zariadenia, je pochopiteľné,

že sa voči tejto  požiadavke Všeobecnej zdravotnej poisťovne

ohradzujú a  nie sú ani  personálne, ani materiálne  na túto

činnosť vybavení. Žiaľ, kým  nebudú schopné zdravotnícke za-

riadenia  odovzdávať údaje  o každom  výkone na magnetických

médiách, nebude možné adresne sledovať výdavky na poistenca.

S týmto nemajú problémy iné zdravotné poisťovne, pretože mi-

nimálny objem výkonov, ktoré zdravotnícke zariadenie poskyt-

ne poistencom týchto poisťovní, ešte dokážu spracúvať. Treba

si uvedomiť, že vybudovanie informačného systému je vždy dl-

hodobá  záležitosť.  Všeobecná  zdravotná  poisťovňa sa bude

snažiť  pomôcť v  prípade voľných  zdrojov svojho  správneho

fondu  prispieť na  nákup výpočtovej  techniky pre  štátnych

poskytovateľov zdravotníckych služieb.

 

     Časť  investícií je  určená i  na stavebné  investície,

ktorými sa Všeobecná zdravotná poisťovňa snaží riešiť pries-

torové podmienky pobočiek. Podmienky  pobočiek sú dnes také,

že  prevažná časť  je v  prenajatých priestoroch,  kde mnohé

dostávajú výpoveď z  užívania. Nutnosť stabilizovať pracovné

podmienky je  viazaná práve na  vysoké náklady, ktoré  treba

vynaložiť pri budovaní siete výpočtovej techniky a vzájomné-

ho komunikačného vybavenia.

 

     Vážené panie poslankyne, vážení  páni poslanci, k upra-

venému návrhu poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej pois-

ťovne na rok  1996 predložilo v súlade s §  49 ods. 3 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. sta-

novisko  Ministerstvo   zdravotníctva  Slovenskej  republiky

a Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

 

     K pripomienke Ministerstva financií Slovenskej republi-

ky, že sa v rozpočte správneho fondu uplatňuje nákladovo-vý-

davkový prístup, poznamenávame, že poistný rozpočet má pria-

mu nadväznosť  na účtovnú osnovu a  postupy účtovania, ktoré

pre  zdravotné  poisťovne  predpísalo  Ministerstvo financií

Slovenskej republiky. V rámci tejto  účtovnej osnovy a v sú-

lade so zákonom o účtovníctve  sa cez nákladové položky pre-

mieta iba časť správneho fondu - neinvestičné náklady. Okrem

toho je v rozpočte správneho fondu potrebné kalkulovať s fi-

nancovaním rozšírenej reprodukcie majetku,  ktorá nie je za-

hrnutá v nákladových položkách. S ohľadom na vytvorenie kom-

plexného obrazu  správneho fondu v  súlade so zákonom  číslo

273/1994 Z. z. sa preto použil tento prístup. Odpisy je Vše-

obecná  zdravotná poisťovňa  povinná tvoriť  v zmysle zákona

o daniach z príjmov právnických  a fyzických osôb, sú súčas-

ťou nákladov správneho fondu a musia byť v rozpočte kalkulo-

vané. Zdrojom  financovania reprodukcie hmotného  majetku sa

stanú až v ďalších rokoch v rámci jednoduchej reprodukcie.

 

     K požiadavke na  konštatovanie dostatočnosti zdrojov na

krytie potrieb zdravotnej starostlivosti  dodávame, že v ná-

vrhu rozpočtu sa uvádza, že pre únosné financovanie poskyto-

vateľov zdravotníckych služieb  považuje Všeobecná zdravotná

poisťovňa nutnú  platbu štátu vo  výške 13,7 %  z minimálnej

mzdy. V porovnaní s pôvodným návrhom rozpočtu sú zdroje Vše-

obecnej zdravotnej  poisťovne v upravenom návrhu  nižšie o 1

miliardu Sk.  Domnievali sme sa,  že k tomu, ako sa vyvíjalo

riešenie zdrojov  pre zdravotné poisťovne,  netreba osobitný

komentár. Opatrenia, ktoré  prijme Všeobecná zdravotná pois-

ťovňa na zvýšenie kvality  a hospodárnosti na použitie zdro-

jov, budú zamerané:

 

     1.  Predovšetkým na  zlepšenie výberu  poistného a jeho

vymáhanie, na dôslednú kontrolu výdavkov za podpory zvýšené-

ho počtu pracovníkov a použitia informačného systému, využi-

júc všetky zákonné možnosti  na navrátenie pohľadávky na po-

istnom, vrátane podania návrhu na konkurz a vyrovnanie.

 

     2. V liekovej politike budeme dávať limitáciu liekov.

 

     3.  Limitáciu výkonovej  zložky s  cieľom zefektívnenia

zdravotnej starostlivosti poskytovanej poistencom.

 

     4. Postupné zavedenie osobného účtu poistenca so sledo-

vaním individuálnych nákladov na liečbu poistencov.

 

     K účinnosti týchto opatrení si však dovoľujem upozorniť,

že vzťahy medzi Všeobecnou  zdravotnou poisťovňou a poskyto-

vateľmi zdravotníckych služieb sa  vytvárajú v prostredí ne-

rovnováhy medzi potrebami zdravotníckych zariadení a zdrojmi

Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Limitovaním výkonu sa snaží

Všeobecná zdravotná  poisťovňa účelne vynakladať  na preven-

ciu,  diagnostiku a  liečbu len  tie prostriedky,  s ktorými

môže pri  výbere poistného počítať. Je  to rozhodujúci regu-

lačný  prvok,  dostupný  pre  Všeobecnú  zdravotnú poisťovňu

v dnešnom systéme  zdravotného poistenia, a  Všeobecná zdra-

votná poisťovňa ho bude uplatňovať i v roku 1996.

 

     Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení

páni poslanci, správna  rada Všeobecnej zdravotnej poisťovne

prerokovala upravený návrh poistného rozpočtu na mimoriadnom

zasadnutí dňa  13. 12. 1995 a  odporučila Národnej rade Slo-

venskej republiky  schváliť predložený návrh  poistného roz-

počtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

 

     Ešte si  dovolím využiť túto  príležitosť, vážené panie

poslankyne a vážení páni poslanci,  keďže viem, aký bol pra-

covný návrh  zákona o rozpočte,  kde sa uvažovalo  s odvodom

štátu 70 % a vďaka pozmeňovaciemu poslaneckému návrhu a pod-

pore  všetkých poslancov  prešiel návrh  80 %  odvodu štátu,

chcem vám úprimne poďakovať v mene našich poistencov, v mene

našich pacientov, ale aj v mene zdravotníckych pracovníkov.

 

     Ďakujem vám.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu predsedovi správnej rady. Dávam slovo čle-

novi Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky pre zdravot-

níctvo a sociálne veci poslancovi pánu  Jaroslavovi Paškovi,

aby informoval o výsledkoch  prerokovania návrhu vo výboroch

Národnej rady. Nech sa páči.

 

 

Poslanec J. Paška:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     milé kolegyne,

     vážení kolegovia,

     ctení hostia,

 

     dovoľte mi, aby som  predniesol správu výborov Národnej

rady Slovenskej  republiky o výsledkoch  prerokovania návrhu

rozpočtu Všeobecnej  zdravotnej poisťovne na  rok 1996, tlač

288.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím roz-

hodnutím číslo  631 zo 6.  12. 1995 pridelil  návrh rozpočtu

Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok  1996 podľa § 49 ods.

3 zákona Národnej  rady Slovenskej republiky  číslo 273/1994

Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poiste-

nia, o zriadení Všeobecnej  zdravotnej poisťovne a o zriaďo-

vaní rezortných, podnikových a občianskych zdravotných pois-

ťovní  Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky pre finan-

cie, rozpočet  a menu a Výboru  Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre zdravotníctvo a sociálne veci na prerokovanie do

7. 12.  1995. Zároveň určil  Výbor Národnej rady  Slovenskej

republiky pre zdravotníctvo a  sociálne veci, aby vypracoval

správu o prerokovaní návrhu vo výboroch.

 

     Obidva  výbory  prerokovali  predložený  návrh rozpočtu

v stanovenom termíne. Výbor  Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh rozpočtu

Všeobecnej zdravotnej  poisťovne do 29. 11.  1995 a požiadal

správnu radu Všeobecnej  zdravotnej poisťovne, aby prepraco-

vala návrh poistného rozpočtu na rok 1996 po schválení štát-

neho rozpočtu Slovenskej republiky  na rok 1996. Súčasne vý-

bor odporučil Národnej rade  Slovenskej republiky, aby návrh

poistného  rozpočtu Všeobecnej  zdravotnej poisťovne  na rok

1996 odôvodnil na rokovaní Národnej rady Slovenskej republi-

ky predseda  správnej rady Všeobecnej  zdravotnej poisťovne.

Výbor opäť rokoval 19. 12.  1995 o upravenom návrhu rozpočtu

Všeobecnej  zdravotnej poisťovne,  ktorý bol  predložený ako

tlač  288a.  Rozpočet  Všeobecnej  zdravotnej  poisťovne bol

upravený podľa požiadavky výboru na základe prijatého zákona

o štátnom rozpočte.  Výbor prijal predložený  návrh rozpočtu

s tým,  že presnejšie  stanovil výdavky  jednotlivých fondov

pri  stanovenom  počte  poistencov  a pracovníkov Všeobecnej

zdravotnej poisťovne.

 

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravot-

níctvo a sociálne veci  prerokoval návrh rozpočtu Všeobecnej

zdravotnej poisťovne dňa 29. 11. 1995 a požiadal správnu ra-

du Všeobecnej  zdravotnej poisťovne, aby  prepracovala návrh

poistného rozpočtu na rok 1996 po schválení štátneho rozpoč-

tu Slovenskej  republiky na rok 1996  a súčasne podrobnejšie

rozpracovala  použitie prostriedkov  správneho fondu.  Výbor

požiadal predsedu správnej  rady Všeobecnej zdravotnej pois-

ťovne, aby predložil informáciu  a konkrétne údaje o odmeňo-

vaní členov  správnej rady Všeobecnej  zdravotnej poisťovne.

Ministra financií  požiadal o predloženie  návrhov poistných

rozpočtov ostatných zdravotných poisťovní na rok 1996. Výbor

odporučil Národnej rade Slovenskej  republiky, aby návrh po-

istného  rozpočtu  Všeobecnej  zdravotnej  poisťovne  na rok

1996 odôvodnil na rokovaní Národnej rady Slovenskej republi-

ky predseda správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

 

     Dňa 19. 12. 1995 výbor  opäť rokoval o upravenom návrhu

rozpočtu Všeobecnej zdravotnej  poisťovne, ktorý bol predlo-

žený ako tlač 288a. Rozpočet Všeobecnej zdravotnej poisťovne

bol  upravený podľa  požiadavky výboru  na základe prijatého

zákona  o štátnom  rozpočte. Výbor  prijal predložený  návrh

rozpočtu s tým, že  presnejšie stanovil výdavky jednotlivých

fondov  pri stanovenom  počte poistencov  a pracovníkov Vše-

obecnej zdravotnej poisťovne.

 

     Obidva výbory  odporučili Národnej rade  Slovenskej re-

publiky predložený návrh poistného rozpočtu Všeobecnej zdra-

votnej poisťovne schváliť.

 

     Milé  kolegyne, vážení  kolegovia, dovoľte  mi, aby som

prečítal návrh uznesenia  Národnej rady Slovenskej republiky

z 19. 12. 1995 k  návrhu poistného rozpočtu Všeobecnej zdra-

votnej poisťovne na rok 1996, tlač 288a.

 

     Národná rada Slovenskej republiky

 

     A. konštatuje,  že návrh poistného  rozpočtu Všeobecnej

zdravotnej  poisťovne na  rok 1996  bol predložený  v súlade

s § 49 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky čís-

lo  273/1994 Z.  z. v  znení neskorších  predpisov v termíne

predloženia návrhu štátneho rozpočtu;

 

     B. schvaľuje poistný rozpočet Všeobecnej zdravotnej po-

isťovne na rok 1996 s tým, že predpokladané  príjmy a výavky

sú  rozpočtované nasledovne:  príjmy vo  výške 26 252,3 mil.

Sk, výdavky  vo výške 26  252,3 mil. Sk,  v tom a)  základný

fond  24 979,9  mil.  Sk,  b) rezervný  fond 131,3  mil. Sk,

c) účelový fond 131,3 mil. Sk,  d) správny fond 1 009,9 mil.

Sk pri  platbe štátu za ekonomicky neaktívne  osoby vo výške

13,7 % z 80 %  minimálnej  mzdy,  pri  predpokladanom  počte

4 100 000 poistencov a 1 897 pracovníkov Všeobecnej zdravot-

nej  poisťovne  a  raste  ich  priemernej  mzdy  v roku 1996

o 9,88 %.

 

     Ako spravodajca odporúčam prednesené uznesenie prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Paškovi a prosím ho, aby zaujal

miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram  rozpravu o  sedemnástom bode  programu. Vážené

kolegyne a  kolegovia, nemám písomnú  prihlášku do rozpravy.

Nech sa páči, pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte, aby  som sa vo svojom  vystúpení dotkol krátko

troch bodov, ktoré sa  týkajú rozpočtu Všeobecnej zdravotnej

poisťovne.

 

     Ten prvý bod vyplýva  zo správy, že Všeobecná zdravotná

poisťovňa v  roku 1996 a  nasledovných rokoch bude  zaťažená

dlhom od štátu. Skúsme si vlastne zvážiť, ako vlastne takýto

dlh vznikol,  a dovoľte mi,  aby som tento  dlh nazval veľmi

silnými  slovami nemorálnosť  a obludnosť.  Zdôvodním, prečo

používam tieto tvrdé výrazy.

 

     Štát za osoby, za ktoré je povinný platiť zdravotné po-

istenie, nedodržiava zákon o Všeobecnej zdravotnej poisťovni

a zdravotnom  poistení, to  znamená, že  neodovzdáva poistné

v rozsahu 13,7  % minimálnej mzdy,  ale neustále vo  svojich

zákonoch, ktoré  prijíma v súlade so  zákonom o štátnom roz-

počte, znižuje túto sumu.  Ak potom zdravotná poisťovňa nemá

dostatok  finančných prostriedkov,  tak si  od tohto  štátu,

ktorý jej  nedal zo zákona finančné  prostriedky, ktoré odo-

vzdať mal, si požičia peniaze, štát  to zúročí a ona to musí

vrátiť. Myslím si, že ak by sme tento mechanizmus aplikovali

niekde inde do praktického života,  tak sa vám asi každý vy-

smeje, že  to vari nie je  ani možné, aby som  si požičal od

môjho dlžníka  peniaze, a on  mi to zúročí,  ja mu to  musím

vrátiť, ale ten dlh nikdy nedostanem zaplatený.

     Som hlboko  presvedčený, že zákonodarca a  ani vy, pani

poslankyne, páni poslanci, keď  ste tento zákon schvaľovali,

ste na  takúto udalosť nemysleli.  Je správne, že  Všeobecná

zdravotná poisťovňa  už nepracuje tak,  že štát je  garantom

jej insolventnosti, ako to bolo v predchádzajúcom návrhu zá-

kona, a že teraz je tam uvedené, že štát jej vlastne požičia

peniaze na  preklenutie určitej finančnej  krízy. Ale pokiaľ

sme tam toto ustanovenie dávali, my sme predovšetkým mali na

mysli,  že sa  môže vyskytnúť  taká nepredvídateľná udalosť,

ako je napríklad súčasná  chrípková epidémia, ktorá predsta-

vuje  veľkú záťaž  pre  celé  zdravotníctvo. A  ak Všeobecná

zdravotná poisťovňa ešte nemá vytvorené rezervné fondy, štát

by tu mal  slúžiť ako ochranná ruka, ktorá  požičia, ale nie

ako ochranná ruka, ktorá vydiera.

 

     Myslím, že ak chceme pomôcť Všeobecnej zdravotnej pois-

ťovni - vieme, že keď si tie sumy zrátame, dokopy to vytvára

prakticky 1,3 miliardy -, že  by sme mali pristúpiť k novele

zákona o zdravotnom poistení a určiť podmienku, že štát tie-

to peniaze bude dávať formou  pôžičky len vtedy, ak si splní

zákonnú povinnosť vyplývajúcu z  tohto zákona za svojich po-

istencov. Inak  sa stáva len  garantom a bude  platiť takéto

dlžoby  za poisťovne  bez toho,  že by  ich poisťovňa musela

vrátiť. Bol  by to aj istý  tlak na štátny rozpočet,  aby sa

konečne  už vyrovnal  s  tým,  že zdravotníctvo  musí dostať

prostriedky, ktoré potrebuje, a bude  konečne čas na to, aby

sa možno vybral  iný rezort, aby skúsil žiť  s takým zadlže-

ním, s akým chronicky žije rezort zdravotníctva. Takže to je

prvá poznámka.

 

     Podľa mňa by sme takýto návrh mohli pripraviť, alebo ho

môže pripraviť ninisterstvo zdravotníctva, a chcem sľúbiť za

svojich kolegov poslancov Demokratickej  únie, ale pevne ve-

rím, že za všetkých, ktorí  majú istý vzťah k zdravotníctvu,

za všetkých kolegov poslancov,  že takýto návrh podporia. Ak

ministerstvo nepripraví takúto novelu, pripravíme ju my.

 

     Dovoľte, aby  som sa zmienil o  druhej otázke, ktorá ma

zaujala, a  to je prosté porovnanie.  Priemerný plat v zdra-

votníctve  sa v  tejto chvíli  pohybuje na  úrovni 6 000 Sk,

priemerný príjem pracovníkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne

sa na  rok 1996 navrhuje  na úrovni 11  300 Sk. To  je 180 %

platu zdravotníckeho  pracovníka. Tento priemerný  plat pra-

covníka zdravotnej  poisťovne je vyšší, ako  je plat univer-

zitného  profesora -  prednostu špičkovej  neurochirurgickej

kliniky.

 

     Vážené dámy a páni, nie som proti tomu, aby sa nezvyšo-

val príjem pracovníkov  Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ale

predsa len urobme si tieto porovnania každý pre seba a potom

súhlasme s tou časťou,  ktorú navrhoval pán predkladateľ, to

znamená  zvýšenie príjmu  pracovníkov Všeobecnej  zdravotnej

poisťovne o 9,88 %. Keď si toto porovnanie spravím, otvorene

hovorím, že budem proti takémuto zvýšeniu príjmov.

 

     Napokon mi  dovoľte, aby som  sa dotkol tretieho  bodu,

myslím, že  pán spoločný spravodajca to  zdôraznil vo svojom

vystúpení.

 

     Výbor pre  zdravotníctvo a sociálne  veci požiadal Vše-

obecnú zdravotnú poisťovňu, aby nám predložila doklady o od-

menách predstaviteľov správneho  fondu, dozorného fondu. Som

členom tohto výboru a zatiaľ som takúto správu nedostal, ale

naopak,  mám v  rukách kópie  uznesení správnej  rady, ktorá

časti uznesenia, ktoré sa  týkajú odmien, považuje za prísne

tajné a tajné. Domnievam sa, že je to verejnoprávna inštitú-

cia, že jej predstavitelia sú volení zástupcovia poistencov,

vlády a  zamestnávateľov a že  všetky tieto tri  zložky majú

právo a my ako poslanci parlamentu, ktorí sme predstaviteľmi

našich voličov, máme rovnaké právo, aby sme vedeli, ako pre-

bieha systém  odmeňovania vedúcich činiteľov  správnej a do-

zornej rady.

 

     Som presvedčený,  keďže ten materiál v  ruke nemáme, že

dvaja členovia správnej rady, ktorí  sú tu prítomní, pán po-

slanec Oravec,  pán predseda správnej  rady, nás budú  veľmi

detailne ešte dnes informovať o tom, aké odmeny boli v prie-

behu tohto  roku vyplatené členom  správnej rady a  dozornej

rady,  kedy boli  zrušené odmeny,  tak ako  to bolo v tlači.

Viem presne  o tom, že zrušené  neboli, boli iba pozastavené

výplaty týchto odmien, kedy sa  plánuje pokračovať v ich vy-

plácaní, proste odtajnia tieto  údaje pred poslancami Národ-

nej rady,  pretože tieto údaje netvoria  súčasť štátneho ta-

jomstva. A ak by aj  tvorili, som ochotný podpísať, že tieto

údaje ďalej šíriť nebudem.

 

     Ak by som mal vo  všeobecnosti povedať záver k rozpočtu

Všeobecnej zdravotnej poisťovne, podľa môjho názoru vychádza

z toho, čo jej  bolo umožnené, ale môj názor  som povedal už

pri štátnom rozpočte, resp. hovoril  o ňom kolega doktor Ša-

gát, že tieto prostriedky budú nedostatočné. Opäť táto pois-

ťovňa podľa nášho názoru, našich prepočtov skončí s dlžobou,

pretože opäť  sa nebralo do  úvahy, že odvod  štátu vo výške

100 % vymeriavacieho základu, to  znamená 13,7 % z celej mi-

nimálnej  mzdy, je  absolútne nevyhnutný  na chod Všeobecnej

zdravotnej  poisťovne, ale  aj pre  ostatné poisťovne, ktoré

majú  poistencov tohto  typu. Takýto  rozpočet, ktorý budeme

schvaľovať, hneď v zárodku vlastne vytvára jeho nenaplnenie,

a preto nebudem takýto rozpočet podporovať.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem pekne, pán poslanec. Pán poslanec Ftáčnik, nech

sa páči.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy a páni,

 

     nie som  odborníkom na zdravotníctvo, a  preto môj prí-

spevok  bude krátky  a bude  skôr smerovať  k podobe otázok,

ktoré vyplývajú  z dvoch stanovísk,  ktoré sme ako  poslanci

Národnej rady všetci dostali na stôl, a to zo stanoviska mi-

nisterstva zdravotníctva a ministerstva financií k predlože-

nému návrhu  poistného rozpočtu Všeobecnej  zdravotnej pois-

ťovne, ktoré sú tieto inštitúcie povinné predložiť poslancom

v zmysle zákona číslo 273.

 

     Stanovisko ministerstva  zdravotníctva nebudem komento-

vať, ale chcem naznačiť, že  okrem toho, že opisuje finančné

vzťahy vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, by možno minister

zdravotníctva mal  naznačiť aj niektoré  vecné zámery, ktoré

ako  predstaviteľ tohto  rezortu chce  uskutočňovať aj  pro-

stredníctvom prostriedkov, ktoré bude poskytovať na financo-

vanie zdravotnej starostlivosti Všeobecná zdravotná poisťov-

ňa. Tu by som chcel pripomenúť váženým kolegom, že pri návr-

hu štátneho rozpočtu sme  uložili povinnosť ministrovi zdra-

votníctva, aby predložil Výboru Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, myslím, že to bo-

lo do apríla alebo do  konca marca, svoju predstavu o trans-

formácii zdravotníctva  s dôrazom -  a teraz sme  vymenovali

zhruba päť odrážok, týkajúcich sa liekov, poskytovania zdra-

votnej starostlivosti a podobne. Myslím  si, že aj toto pre-

rokúvanie rozpočtu  by bolo príležitosťou, aby  nám dnes mi-

nister zdravotníctva,  ktorý zrejme v  tejto chvíli sedí  na

zasadnutí vlády, povedal niektoré  z týchto vecných zámerov,

ktoré potom  v tej šírke,  ako to požaduje  Národná rada, má

predložiť výboru Národnej rady do apríla tohto roku.

 

 

     Ministerstvo  financií adresuje  niektoré otázky priamo

Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Bol by som rád, keby sa as-

poň k niektorým vyjadril  zástupca predkladateľa, teda pred-

seda správnej rady poisťovne  vo svojom záverečnom slove. Za

kľúčovú  považujem  otázku  ministerstva  financií, ktoré vo

svojom stanovisku píše, aj keď nie formou otázky, ale formou

konštatovania:  "V návrhu  rozpočtu absentuje konštatovanie,

či rozsah  finančných zdrojov bude,  alebo nebude postačovať

na krytie  potrieb zdravotníckej starostlivosti,  čo by malo

byť rozhodujúce z hľadiska účelu zriadenia poisťovne." To je

podľa  mňa kľúčová  otázka. Môj  predrečník sa  vyjadril, že

očakáva dlh  na budúci rok, ale  myslím si, že predkladateľ,

teda predstaviteľ  správnej rady, by mal  povedať, ako je to

podľa názoru samosprávneho orgánu, či rozpočet, ktorý tu te-

raz prerokúvame  a ktorý je limitovaný  aj platbou štátu, to

si všetci veľmi dobre uvedomujeme, bude, alebo nebude posta-

čovať na krytie potrieb zdravotnej starostlivosti.

 

     Ďalej ministerstvo  financií vo svojom  stanovisku kon-

štatuje, že  chýbajú dynamizujúce zámery  a opatrenia, ktoré

bude Všeobecná zdravotná poisťovňa  vyvíjať v smere zvýšenia

kvality a hospodárnosti pri používaní svojich zdrojov. Nejde

totiž o malú čiastku: 26  miliárd korún, ktoré poisťovňa vy-

naloží na zabezpečenie  zdravotnej starostlivosti, mi pripo-

mína 27 miliárd,  ktoré má  ministerstvo  školstva, a už pri

prerokovaní rozpočtu  sme konštatovali, že  tu chýba niekedy

vecný zámer a pohľad na  to, akým spôsobom hospodárne použiť

tieto prostriedky.

 

     Ministerstvo financií ďalej píše: "Z materiálu nerezul-

tujú ani opatrenia na  strane zabezpečenia lepších podmienok

na výber poistného,  zdokonalenie registrov, zvýšenie úrovne

ostatných príjmov  a podobne. Návrh rozpočtu  je odrazom pa-

sívnych finančných  tokov na strane  príjmov a výdavkov  bez

konkrétnych vecných riešení v poisťovacej politike."

 

     Vážené dámy a páni, veľmi dobre si uvedomujem, že Všeo-

becná zdravotná poisťovňa je samostatnou inštitúciou vlastne

necelý rok. Od 1. januára 1995 funguje ako samostatná inšti-

túcia. Nemôžeme  od nej chcieť  všetky návrhy, resp.  zámery

tak ako od fungujúcej  finančnej inštitúcie, ktorá má zvlád-

nutú napríklad otázku registra  poistencov, o ktorom hovoril

aj štátny tajomník v úvodnom slove.

 

     Chcem však  povedať, že si  myslím, že by  sme na tieto

otázky mali dostať odpoveď, keď  nie Národná rada ako celok,

mal by ich poznať výbor Národnej rady. Podobne ako sme poža-

dovali od  ministra zdravotníctva, mali  by sme požiadať  aj

Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, aby niektoré svoje hlavné zá-

mery predložila výboru a mohol o nich potom komplexne disku-

tovať z pohľadu transformácie zdravotníctva, tak ako ho bude

prezentovať ministerstvo zdravotníctva,  a z pohľadu zámerov

Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Mám na mysli vecné riešenia

v poisťovacej politike, ako píše ministerstvo financií, teda

skĺbiť stránku vecných zámerov  a finančných možností a kry-

tí, teda aby výbor tieto možnosti mal.

 

     Navrhujem doplniť uznesenie o nový bod C, kde by Národ-

ná rada požiadala Všeobecnú  zdravotnú poisťovňu, aby v ter-

míne predloženia správy o plnení  rozpočtu za rok 1995, teda

vtedy, keď poisťovňa bude poznať svoje výsledky hospodárenia

za tento rok, predložila Výboru Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre  zdravotníctvo a sociálne veci  aj návrh zámerov

a opatrení v dvoch smeroch:

 

     - na zvýšenie  kvality a  hospodárnosti  pri  využívaní

zdrojov Všeobecnej zdravotnej poisťovne,

 

     - na zabezpečenie lepších podmienok na výber poistného,

zdokonalenie registrov a informačného systému poisťovne.

 

 

     Myslím si,  že by nášmu výboru  pre zdravotníctvo a so-

ciálne veci  pomohlo, keby aj tento  dokument mal k dispozí-

cii, keď  bude komplexne rokovať v  prvom polroku tohto roku

o pohľade na zdravotníctvo a  jeho ďalší rozvoj v nasledujú-

com roku a ďalších rokoch, ktoré sú pred nami.

 

     Ďakujem,  že ste  ma vypočuli.  Návrh odovzdám  písomne

spravodajcovi.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. O slovo  sa ďalej prihlásil pán poslanec

Oravec. Nech sa páči.

 

Poslanec M. Oravec:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     Všeobecná zdravotná poisťovňa vo svojom pôvodnom návrhu

rozpočtu uvažovala s platbou  štátu za neproduktívne skupiny

obyvateľstva vo  výške 13,7 % z  minimálnej mzdy. Na základe

schváleného zákona o štátnom rozpočte  na rok 1996 vieme, že

táto výška bola  upravená na 13,7 % z  80 % minimálnej mzdy.

Z tejto skutočnosti  vychádza upravený návrh  rozpočtu Všeo-

becnej zdravotnej poisťovne, ktorý  uvažuje s príjmami a vý-

davkami vo  výške 26,25 miliardy Sk.  V porovnaní s pôvodným

návrhom  je to  menej o  1 miliardu.  Môžeme si teda položiť

otázku, či je  to dosť, alebo málo, ako  to už povedali moji

predrečníci.

 

     Všeobecná zdravotná poisťovňa v návrhu rozpočtu konšta-

tuje, že plánované zdroje umožnia mierne zvýšenie cien výko-

nov v roku 1996 tak, ako to povedal predkladateľ, že sa zvý-

ši cena bodu  na 21 halierov a zvýši  sa cena lôžkodňa alebo

ošetrovacieho  dňa. Napriek  tomu však  odhaduje, že  reálne

náklady poskytovateľov zdravotnej starostlivosti nebudú plne

pokryté a  bude treba prijať  rad opatrení na  efektívnejšie

využitie existujúcich  zdrojov. Niektoré z nich  sú v kompe-

tencii Všeobecnej zdravotnej  poisťovne, napríklad zlepšenie

kontrolnej  a revíznej  činnosti, zdokonalenie  informačného

systému, ako  je limitovanie rozsahu  služieb, aj keď  medzi

poskytovateľmi  zdravotnej starostlivosti  je to nepopulárne

opatrenie.

 

     Týmito opatreniami sa  však zďaleka nevyriešia rozhodu-

júce problémy v systéme  zdravotného poistenia, ktoré spočí-

vajú najmä v systéme úhrad za výkony a jeho častých zmenách,

ktorý  je dôležitým  nástrojom ekonomizácie  a zefektívnenia

zdravotníckych zariadení, v strate kontroly nad preskripciou

liekov v dôsledku nedostatočnej politiky, účelnej farmakote-

rapie zo  strany štátu a  odborných spoločností, v  absencii

štandardov  liečby,  technického  a  personálneho  vybavenia

zdravotníckych zariadení, v  absencii potrebných štrukturál-

nych a  kapacitných zmien v  sieti zdravotníckych zariadení,

v absencii  analýzy  dosahu  pôsobenia  plurality  poisťovní

a v úniku  prostriedkov zo zdravotného  poistenia mimo sféry

poskytovateľov  zdravotníckych služieb,  v absencii  jasných

pravidiel  hospodárenia a  jednotného metodického usmernenia

pre všetky zdravotné poisťovne.

 

     Riešeniu týchto systémových  problémov zdravotníctva by

sme mali  venovať zvýšenú pozornosť  v priebehu celého  roka

a požadovať  prvý  odpočet  ich  plnenia  už pri schvaľovaní

štátneho záverečného  účtu za rok  1995 a účtovnej  závierky

Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 1995.

 

     Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, navrhujem

schváliť  predložený poistný  rozpočet Všeobecnej zdravotnej

poisťovne na rok  1996 a chcel by som  povedať pánu kolegovi

Ftáčnikovi, že mal by  lepšie počúvať predkladateľa, lebo na

veľa  otázok,  ktoré   tu  položil,  predkladateľ  odpovedal

v úvodnom slove.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne. Vážené  kolegyne a  kolegovia, hlási sa

ešte niekto do rozpravy? Pán  poslanec Kováč s faktickou po-

známkou.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     chcel  by som  poďakovať pánu  poslancovi Oravcovi, keď

vypočítaval  asi 8  absencií realizácie  transformácie nášho

zdravotníctva. Myslím, že vystihol absolútne presne, aké hl-

boké nedostatky má vo svojej práci rezort ministerstva zdra-

votníctva,  a  je  jasné,  že  ani  takto schválený rozpočet

transformácii nepomôže.  V tejto chvíli  zodpovedne vyhlasu-

jem, že cena 21 halierov za bod zastavila odštátnenie sekun-

dárnej  zdravotníckej starostlivosti.  Len samovrah  odborný

lekár by šiel do výkonu privátnej praxe s takto finančne sa-

turovaným svojím  výkonom. Bolo by  preto skutočne namieste,

a možno  by bolo  bývalo správne,  keby tu  bol pán minister

zdravotníctva  dokázal  odpovedať  na  tieto otázky, pretože

v projekte ministerstva zdravotníctva, viem o tom, že je od-

štátňovanie tejto  tzv. druhej línie, ale  treba jasne pove-

dať, že finančné  zdroje na to nie sú. To  znamená, že ak aj

by ten  dobrý zámer, ktorý  nepochybne je, naštartoval,  tak

finančné krytie tu bude chýbať, preto to ostane len na úrov-

ni dobrého zámeru.

 

     Takže  to, čo  povedal pán  poslanec Oravec  o absencii

rôznych typov výkonu transformácie nášho zdravotníctva, plne

podpisujem,  súhlasím s  tým a  myslím, že  práve tento jeho

príspevok by mal  byť adresovaný ministerstvu zdravotníctva,

aby sa  spamätalo, aby svoju činnosť  koncentrovalo práve na

tých vymenovaných  takmer osem či deväť  oblastí, neviem, už

si presné číslo nepamätám.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Oravec.

 

Poslanec M. Oravec:

 

     Pán predsedajúci, dovoľte mi,  aby som povedal pánu po-

slancovi Kováčovi,  že som potrebu  riešenia týchto systémo-

vých problémov nepredniesol preto, aby som to vyčítal minis-

terstvu zdravotníctva,  ale aby som  ukázal plénu, že  tieto

problémy tu sú a boli aj vtedy, keď on bol podpredsedom vlá-

dy a tiež ich mal riešiť a neriešil ich a že ich všetci spo-

ločne riešiť musíme.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Vážené  kolegyne, kolegovia, je  ešte faktická

poznámka na  faktickú poznámku. Nech  sa páči, pán  poslanec

Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Ďakujem pekne. Som hlboko presvedčený, že otázku trans-

formácie  zdravotníctva   rieši  ministerstvo  zdravotníctva

a musí ju riešiť. Ak sa tu analyzujú nedostatky v práci, tak

je to dobre adresovať  ministerstvu zdravotníctva bez ohľadu

na to, či som z koalície  alebo z opozície. Ja si naopak ce-

ním,  že poslanec  z  vládnej  koalície urobil  takýto podľa

môjho názoru dobrý rozbor a  poukázal na nedostatky v práci,

ktoré sa zatiaľ nenaplnili  v práci ministerstva zdravotníc-

tva.

 

     Po druhé, prosil by som - zrejme pán poslanec Oravec sa

už neprihlási s odpoveďou, tak aspoň pána štátneho tajomníka

- o odpoveď na moju otázku, ako  je to s odmenami v správnej

a dozornej rade Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Vážené kolegyne  a kolegovia,  je ešte niekto

prihlásený, alebo sa chce prihlásiť do rozpravy?

 

     (Nikto.)

 

     Konštatujem, že nie.  Vyhlasujem rozpravu o sedemnástom

bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pred-

seda správnej rady Všeobecnej  zdravotnej poisťovne pán Zel-

ník? Áno. Nech sa páči, máte slovo.

 

Predseda správnej rady Všeobecnej zdravotnej

poisťovne Š. Zelník:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     som veľmi  rád, že pán  poslanec otvoril otázku  odmien

správnej rady,  aby sme si skutočne  povedali, ako to vyzerá

v praxi.

 

     Všeobecná  zdravotná poisťovňa  nastúpila svoju činnosť

prakticky od 1. januára 1995. Vieme dobre, že ani s procesom

transformácie, ani s procesom poisťovníctva nikto nemá u nás

praktické  skúsenosti. Začíname,  dá sa  povedať, na zelenej

lúke. Samosprávne orgány, ktoré  boli dovtedy - Zbor zástup-

cov Národnej poisťovne - iste  mnohí z vás vedia, ako fungo-

vali tieto samosprávne orgány,  ktoré fungovali na báze dob-

rovoľného schádzania sa.  Správna rada Všeobecnej zdravotnej

poisťovne vlastne  buduje poisťovňu od  svojho začiatku. Nie

je to teda, nechápte to, prosím vás, že to je len nejaké is-

té  schádzanie sa  členov vami  volených, ktorí  sa stretnú,

prerokujú pár  materiálov, a to je  všetko. Sú to materiály,

ktoré sú koncepčné, ktoré  de facto robia poisťovňu poisťov-

ňou.

 

     K odmenám  správnej rady. Nemyslím  si, že by  sa ľudia

mali hanbiť za to, keď sú  za svoju prácu odmeňovaní. Zo zá-

kona vyplýva,  a ten zákon  sme neschvaľovali my,  ten zákon

bol schválený  na jeseň v  roku 1994, že  samosprávne orgány

majú nárok na odmenu. Ako sme to vyriešili u nás? Samospráv-

ne orgány, ich režijné náklady  mali byť vyplácané zo správ-

neho  fondu a  okrem toho členovia správnej rady mali byť aj

odmeňovaní.  Povedali sme,  dobre,  budú odmeny, ale režijné

náklady si bude  každý kryť z týchto odmien.  To znamená, že

nebolo  žiadne  uhrádzanie  služobných  ciest,  žiadne autá,

žiadne nocľahy, žiadna doprava, ale  z odmien  si každý člen

správnej rady kryl režijné náklady. Treba povedať, že po od-

počítaní týchto režijných nákladov to vychádzalo okolo 7 ti-

síc korún  na mesiac ako  odmena člena správnej  rady. Keďže

bola okolo toho polemika,  taká nevraživosť, zrušili sme vy-

plácanie odmien a pokračuje sa vo vyplácaní režijných nákla-

dov. Samosprávny  orgán musí pracovať nie  na báze občasného

schádzania sa,  ale materiály, ktoré  treba prerokúvať, brať

si domov, zaoberať sa nimi, zobrať si k tomu istých odborní-

kov a potom sa tieto materiály schvaľujú.

 

     Chcel  by  som  odpovedať  pánu  poslancovi Ftáčnikovi,

zrejme som to možno  dosť v predkladacej správe nezdôraznil,

zrejme to  niektorým poslancom ušlo.  Ja som v  predkladacej

správe hovoril, že napriek  uvedenému zvýšeniu cien sa odha-

duje, že reálne  náklady poskytovateľovi zdravotnej starost-

livosti nebudú plne kryté. Preto  sme dávali v správnej rade

rozpočet - ten prvý rozpočet bol  odvod štátu 13,7 % z mini-

málnej mzdy.  My si to  uvedomujeme, ale keďže  podľa zákona

rozpočet Všeobecnej zdravotnej poisťovne musí byť vyrovnaný,

museli sme sa tomu  prispôsobiť. Uvedomujeme si, samozrejme,

že mnohé financie sa vynakladajú nie celkom efektívne, preto

sme prijali rad opatrení. Dovolím si ich znova prečítať.

 

     Po prvé - prijali sme opatrenia predovšetkým na zlepše-

nie výberu  poistného a jeho  vymáhania a dôslednú  kontrolu

výdavkov za  podpory zvýšeného počtu  pracovníkov a použitia

informačného  systému, využijúc  všetky zákonné  možnosti na

navrátenie pohľadávky na poistnom, vrátane podania návrhu na

konkurz a vyrovnanie.

 

     Po druhé - lieková politika. Uvedomujeme si, že sú veľ-

ké rozdiely  medzi lekármi. Máme teraz  prvé analýzy, že le-

kár, ktorý  má približne rovnaký obvod  v tom istom regióne,

dokáže mať spotrebu na pacienta  60 korún za mesiac, v prie-

behu polroka je to okolo 60 korún, druhý lekár 90 korún, ale

sú aj  lekári, ktorí majú  spotrebu na jedného  pacienta 250

korún.  Preto chceme  dať týmto  spôsobom limity  liekov. To

neznamená, že limitáciou liekov povieme, že pacientovi nesmú

liek predpísať,  ale nad limit bude  každý jeden zdôvodňovať

prečo, a keď to doloží, že pacient to potreboval, tak všetko

je v poriadku.

 

     Takisto limitácia výkonovej  zložky za účelom zefektív-

nenia zdravotnej starostlivosti poskytovanej poistencom.

 

 

     A po štvrté - postupné zavedenie osobného účtu poisten-

ca so sledovaním individuálnych  nákladov na liečbu poisten-

cov.

 

     Myslím, že  na všetky otázky som  reagoval. Ešte by som

chcel odpovedať  pánu poslancovi Kováčovi k  tým 21 halierom

za bod. Samozrejme, že pri prepočte celkovej sumy, ktorú sme

dostali do  Všeobecnej zdravotnej poisťovne,  vyzerá to tak,

že bod  by mal mať  21 halierov. Uvedomujeme  si, že nie  je

možné s takýmto bodovým  ohodnotením pristúpiť k odštátňova-

niu sekundárnej  sféry. Vypracúvame mechanizmus,  kde by bol

hodnotený paušál plus výkonová zložka. Niečo podobné, ako je

to u praktického lekára,  že praktický lekár dostáva kapitá-

ciu plus výkonovú zložku. To isté chceme uplatňovať v sekun-

dárnej  sfére, pretože  si uvedomujeme,  že otázka  odbornej

starostlivosti je  podstatne náročnejšia a  nákladnejšia ako

otázka primárnej sféry. Je  pravda, či zdroje sú dostatočné,

alebo nie.  Preto som aj  v závere poďakoval  za tých 10  %,

ktoré sme dostali a nemali sme ich dostať.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne pánu  predsedovi. Chce  sa vyjadriť  pán

poslanec Paška?

 

Poslanec J. Paška:

 

     Nie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia. Prosím pána

poslanca Pašku, aby hlasovanie uvádzal.

 

 

Poslanec J. Paška:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     milé kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     v rozprave vystúpili traja  poslanci. Pán poslanec Kováč

nemal pozmeňovací návrh, akurát kritizoval výšku rastu prie-

mernej mzdy  vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni.  Bol by som

veľmi rád, rovnako  ako pán Kováč, aby sa  platy lekárov do-

stali na úroveň  zamestnancov Všeobecnej zdravotnej poisťov-

ni, prípadne  aby boli aj  vyššie, možno v  budúcnosti sa to

podarí.

 

     Pán  poslanec  Ftáčnik  mal  jeden  pozmeňovací  návrh,

v ktorom žiada Všeobecnú zdravotnú  poisťovňu, aby v termíne

predloženia správy o plnení  rozpočtu za rok 1995 predložila

aj návrh zámerov a opatrení  na zvýšenie kvality a hospodár-

nosti pri využívaní  zdrojov Všeobecnej zdravotnej poisťovne

a na  zabezpečenie  lepších  podmienok  na  výber  poistného

a zdokonalenie  registrov a  informačného systému poisťovne.

Toto chce pán poslanec Ftáčnik  zaradiť ako bod C do uznese-

nia. Myslím, že tento návrh môžem odporučiť prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o pozmeňova-

com návrhu pána poslanca  Ftáčnika. Pán spoločný spravodajca

ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 105 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Ftáčni-

ka bol prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec J. Paška:

 

     Ako tretí vystúpil v  rozprave pán poslanec Oravec, ale

nepodal  žiaden  pozmeňovací  návrh.  Takže  môžeme hlasovať

o prijatí uznesenia s doplnkom  pána Ftáčnika. Návrh uznese-

nia odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Budeme teda hlasovať o návrhu uznesenia Národ-

nej rady Slovenskej republiky v znení schváleného doplnku.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný

spravodajca návrh odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

 

     Konštatujem,  že  sme  prijali  uznesenie Národnej rady

Slovenskej republiky,  ktorým sme schválili  návrh poistného

rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 1996.

 

 

 

Poslanec J. Paška:

 

     Ďakujem za spoluprácu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu predsedovi a spoločnému spravodajcovi.

 

     N a s l e d u j ú c i m  bodom je

 

     návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 1996.

 

     Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne  vám bol rozdaný ako

tlač 285a. Návrh je zosúladený so schváleným zákonom o štát-

nom  rozpočte Slovenskej  republiky na  rok 1996  a o  zmene

a doplnení niektorých zákonov. Dostali ste aj spoločnú sprá-

vu výborov ako tlač číslo  285b, ktorej súčasťou je aj návrh

uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Výbor Národnej  rady pre zdravotníctvo  a sociálne veci

a Výbor Národnej rady pre  financie, rozpočet a menu odporu-

čili,  aby návrh  rozpočtu Sociálnej  poisťovne na  rok 1996

odôvodnil na  schôdzi Národnej rady s  jej súhlasom predseda

správnej rady Sociálnej poisťovne  pán Vojtech Tkáč. O tomto

návrhu  uvedených výborov  Národnej rady  dávam podobne  ako

v predchádzajúcom prípade hlasovať.

 

     Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme o súhlase,

aby pán Vojtech Tkáč, predseda správnej rady Sociálnej pois-

ťovne, mohol byť prítomný a uvádzať materiál.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 88 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že  sme vyjadrili súhlas s  tým, aby návrh

rozpočtu Sociálnej poisťovne odôvodnil predseda správnej ra-

dy  Sociálnej poisťovne  pán Vojtech  Tkáč. Prosím  predsedu

správnej rady  Sociálnej poisťovne pána  Vojtecha Tkáča, aby

sa ujal slova.

 

Predseda správnej rady Sociálnej poisťovne V. Tkáč:

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážená Národná rada,

 

     predkladám v mene správnej rady Sociálnej poisťovne ná-

vrh  rozpočtu  Sociálnej  poisťovne  na  rok  1996  v súlade

s § 7 ods. 1 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej repub-

liky číslo 274/1994 Z. z.

 

     Správna  rada Sociálnej  poisťovne prerokovala upravený

návrh  rozpočtu Sociálnej  poisťovne na  rok 1996  na svojej

schôdzi  konanej 14.  a 15.  decembra 1995  a uložila svojmu

predsedovi predložiť ho na  schválenie Národnej rade Sloven-

skej republiky.

 

     Podľa príslušných ustanovení  zákona Národnej rady Slo-

venskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni

návrh je zostavený v zmysle  § 35 citovaného zákona. Je kon-

štruovaný ako  reakcia na schválený  štátny rozpočet na  rok

1996, a to v  oblasti základných fondov nemocenského poiste-

nia a dôchodkového zabezpečenia, správneho fondu a rezervné-

ho fondu.

 

     Chcel by  som zdôrazniť len  niektoré podstatné náleži-

tosti návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne, a síce to, že ok-

rem štruktúry základných fondov nemocenského poistenia, fon-

du dôchodkového zabezpečenia,  správneho a rezervného fondu,

schválila správna  rada návrh na  tvorbu správneho fondu  vo

výške 3  % z poistného na  nemocenské poistenie a dôchodkové

zabezpečenie a  z príjmov, ktoré  plynú z majetku  Sociálnej

poisťovne. Tvorbu rezervného fondu navrhujeme vo výške 0,5 %

z platieb poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové za-

bezpečenie.

 

     Celkové príjmy  Sociálnej poisťovne na rok  1996 sú vy-

kvantifikované v sume  59 700 300 tisíc Sk  a výdavky v sume

52 281 800  tisíc Sk. Bilančný rozdiel medzi  príjmami a vý-

davkami predstavuje v základnom fonde nemocenského poistenia

sumu 2 799 800 tisíc Sk a v základnom fonde dôchodkového za-

bezpečenia 4 626 700 tisíc  Sk. Summa summarum bilančný roz-

diel medzi  príjmami a výdavkami predstavuje  sumu 7 418 500

tisíc Sk. Základná bilancia je uvedené v prílohe 1.

 

     Aj keď sa opticky bilančný rozdiel zdá z hľadiska príj-

mov  vysoký, treba  povedať, že  má svoju  vlastnú štruktúru

a dynamiku  čerpania.  V  tejto  súvislosti  sa  predpokladá

z tohto bilančného rozdielu kryť zvýšené náklady na výstupy,

teda na dávky nemocenského poistenia, a to na zvýšenie nemo-

cenského, podpory pri ošetrovaní  člena rodiny, peňažnej po-

moci  v materstve  a vyrovnávacieho  príspevku v tehotenstve

a v materstve v súvislosti s predpokladaným zvýšením najvyš-

šej hranice  čistej dennej mzdy pre  výpočet týchto dávok už

od 1.  januára 1996, o čom  by ste mali ešte  dnes rozhodnúť

pri novelizovaní predpisov o sociálnom zabezpečení.

 

     Z tohto bilančného rozdielu sú ďalej zabezpečené zdroje

na oblasť dôchodkového zabezpečenia, a to vo väzbe na zvýše-

nie dôchodkov z titulu rastu priemernej mzdy a z titulu zvý-

šenia životných  nákladov už aj  vo väzbe na  predchádzajúce

rozhodnutie Národnej  rady o zvýšení  dôchodkov v roku  1996

priznaných po 1. januári budúceho roku.

 

     V tejto  súvislosti si dovolím  ešte zdôrazniť niektoré

skutočnosti týkajúce  sa väzby rozpočtu  Sociálnej poisťovne

na štátny rozpočet. Berieme ako realitu rozhodnutie Národnej

rady Slovenskej republiky v tejto súvislosti, ale dovolím si

upozorniť v mene správnej rady,  že legislatívne zmeny v ob-

lasti výšky poistného aj z hľadiska postavenia štátneho roz-

počtu v  tejto oblasti budú  mať určitý dosah  na zdroje So-

ciálnej  poisťovne už  v roku   1996, ale  aj v  období roku

1997. V tejto súvislosti bude treba aj pri príprave štátneho

rozpočtu na  rok 1997 tieto  skutočnosti jednoznačne zohľad-

niť.

 

     Z hľadiska vnútornej skladby rozpočtu príjmov a výdajov

chcem zdôrazniť dve skutočnosti, a to je otázka nášho očaká-

vania alebo  predikcie, ktorú sme  museli použiť pri  tvorbe

rozpočtu Sociálnej poisťovne, a to kvantifikácia rastu prie-

mernej mesačnej  mzdy ako zdroja vstupov  do Sociálnej pois-

ťovne. Tu sme vychádzali z údajov, ktoré sme sledovali v ro-

ku  1995,  že  pri   priemernej  mesačnej  mzde  sa  uvažuje

s 10-percentným nárastom  priemernej mesačnej mzdy  a z toho

sa potom odvíjajú možné vyššie vstupy do Sociálnej poisťovne

z hľadiska  príjmov. Zároveň  predpokladáme 9-percentnú  ne-

úspešnosť výberu poistného, čo  je značne nad európsky prie-

mer, myslím  pozitívne, a aj  v porovnaní s  inými podobnými

subjektmi považujeme  za veľmi pozitívny  výsledok vymáhania

poistného a platieb poistného  do Sociálnej poisťovne v roku

1995. Treba povedať, že je za tým aj kus práce samosprávnych

orgánov,  ale predovšetkým  manažmentu Sociálnej  poisťovne.

Predpokladáme teda 9-percentnú neúspešnosť aj napriek zníže-

niu  percenta poistného  v súvislosti  s novou  legislatívou

platnou  na budúci  rok. To  sú dve  dominanty, ktoré  treba

zdôrazniť pri úvahách o rozpočte Sociálnej poisťovne.

 

     Veľmi stručne  k výdavkom. Už  som spomínal, že  zo zá-

kladného fondu nemocenského  poistenia sa predpokladá nárast

čerpania  finančných prostriedkov  vo výdavkoch  v porovnaní

s rokom 1995, a to najmä v základnej dávke, akou je nemocen-

ské. V tomto zmysle aj bilančný rozdiel, ktorý sa predpokla-

dá na  konci roku 1996 v  oblasti Fondu nemocenského poiste-

nia, aj vo väzbe na zdroje, ktoré sa vytvorili v tomto roku,

si dovolím definovať ako krehké prebytky a relatívne prebyt-

ky vzhľadom na to, že treba zabezpečiť ešte z rozpočtu pois-

ťovne v  roku 1996 prevod finančných  prostriedkov a platieb

na začiatok roku  1997. Čiže v tomto zmysle  ten prebytok je

relatívne krehký  a v súvislosti so  schváleným štátnym roz-

počtom sa tieto zdroje postupne v budúcom roku vykryjú.

 

     Obdobne to platí pre  základný fond dôchodkového zabez-

pečenia, kde už citovaná  výška výdavkov zo základného Fondu

dôchodkového  zabezpečenia zodpovedá  očakávanému objemu vý-

davkov  na záver  tohto roku,  medziročnému nárastu výdavkov

a úprave novopriznaných dôchodkov,  teda dôchodkov priznáva-

ných  po  1.  januári  1996.  Tieto  výdavky sú tiež uvedené

v prílohách 4 a 5.

 

     Veľmi stručne  k nákladom správneho fondu.  Je to fond,

ktorý  má v  podstate ďalej  stabilizovať Sociálnu poisťovňu

z personálneho aj materiálneho hľadiska. Predpokladáme urči-

tý nárast  počtu pracovníkov Sociálnej  poisťovne, ale tento

nárast počtu pracovníkov súvisí s technickými a organizačný-

mi problémami, ktoré na  budovanie Sociálnej poisťovne musia

platiť.  Ide predovšetkým  o komputerizáciu  a automatizáciu

spracúvania údajov. Treba povedať, že nárast počtu pracovní-

kov Sociálnej poisťovne nebude v podstate orientovaný na vý-

kon, pretože tento výkon je relatívne stabilný (čo do perso-

nálneho  zabezpečenia), ale  na krytie  nových údajov, ktoré

spočívajú predovšetkým v tom, že sa prechádza na prevod vyše

1 200 000  spisov v podstate z  papierových médií na optické

médiá,  zavádza sa  skenovací systém,  teda čiarkový  systém

sledovania pohybu spisu. Predpokladáme aj v zmysle filozofie

ďalšieho  postupu  zvyšovanie  výberu  poistného, posilnenie

personálu na jednotlivých pobočkách v oblasti regresných ná-

rokov, teda pri vymáhaní  poistného, a predpokladáme tiež aj

v súvislosti s koncepciou transformácie sociálnej sféry pre-

vod  úrazového  poistenia  do  systému  sociálneho poistenia

a tým aj pod inštitucionálne krytie Sociálnej poisťovne.

 

     Posledná  poznámka  v  tejto  súvislosti.  Vyplynulo to

v podstate aj z  rokovania výborov a súvisí to  aj s koncep-

ciou transformácie  sociálnej sféry, ktorá  by sa mala  stať

predmetom rokovania výborov  Národnej rady Slovenskej repub-

liky, a síce to, že dostávame sa do určitého osobitného štá-

dia. Slovenská cesta sociálnej reformy spočíva v tom, že za-

tiaľ prebehla  v oblasti financovania a  inštitúcií. V rámci

transformácie sociálnej  sféry je nevyhnutné  vybudovať nové

hmotné právo a prejsť na jednoznačný systém sociálneho pois-

tenia, a to aj vrátane právnej úpravy. Koncepcia predpokladá

účinnosť komplexného  zákona o sociálnom  poistení od 1.  1.

1998. Vzhľadom na náročnosť  je to jeden z najkomplikovanej-

ších zákonov  transformácie sociálnej sféry,  na to, aby  sa

pripravili občania, zamestnávatelia, ale aj orgány Sociálnej

poisťovne, počítame s  jednoročnou legisvakanciou, teda roz-

dielom medzi schválením zákona o sociálnom poistení na konci

budúceho roku  a legisvakanciou počas celého  roku 1997, aby

úplne tento zákon bol účinný od 1. 1. 1998.

 

     Dovtedy bude  treba zhodnotiť päťročný  vývoj sociálnej

reformy, ktorý spočíva  v tom, že sa riešili  úplne po novom

platby, daňové bremeno, poistné  a príspevky zo strany všet-

kých subjektov - občanov,  zamestnávateľov, osôb  samostatne

zárobkovo činných aj z  hľadiska postavenia štátu. V koncep-

cii počítame v I. štvrťroku budúceho roku vypracovať analýzu

daňového, príspevkového a  poistného zaťaženia všetkých sub-

jektov a  tento ekonomicko-finančný proces  vyvrcholí vypra-

covním  ekonomicko-finančného  zabezpečenia  pôsobenia alebo

fungovania  sociálnej sféry.  Tento mechanizmus  by mal  byť

uplatnený na rozhraní polrokov 1996. V tejto súvislosti teda

bude možné jednoznačne zvážiť vzájomné proporcie, pokiaľ sme

v oblasti  sociálnej sféry,  medzi daňovým  zaťažením, medzi

poistným  do zdravotného  poistenia, poistným  do sociálneho

poistenia, teda na účely dôchodkového poistenia, nemocenské-

ho  poistenia  aj  úrazového  poistenia.  Predpokladáme ešte

s rozšírením doplnkového poistenia zamestnancov. Takáto kom-

plexná analýza, ktorá  zabezpečí aj z ekonomicko-finančného,

použitia vedeckých  metód modelovania ekonomického  rastu vo

väzbe na daňové, príspevkové a poistné zaťaženie, bude opti-

málnym základom  aj  na tvorbu  rozpočtu štátu na  rok 1997,

ale aj na prípravu  rozpočtov verejných fondov, vrátane roz-

počtu Sociálnej poisťovne.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu predsedovi správnej rady. Dávam slo-

vo predsedovi Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky pre

zdravotníctvo a sociálne  veci poslancovi Antonovi Národovi,

aby podal  správu o výsledkoch prerokovania  návrhu vo výbo-

roch Národnej rady. Nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec A. Národa:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

     ctení hostia,

 

     dovoľte, aby som predniesol  spoločnú správu Výboru Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky  pre  financie, rozpočet

a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdra-

votníctvo  a sociálne  veci o  výsledku prerokovania  návrhu

rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 1996, tlač 285.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím roz-

hodnutím číslo  631 zo 6.  11. 1995 pridelil  návrh rozpočtu

Sociálnej poisťovne  na rok 1996 podľa  § 7 ods. 1  písm. a)

zákona Národnej rady  Slovenskej  republiky  číslo  274/1994

Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov Vý-

boru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpo-

čet a  menu a Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky pre

zdravotníctvo a sociálnej veci  na prerokovanie do 7. decem-

bra 1995. Zároveň poveril Výbor Národnej rady Slovenskej re-

publiky  pre zdravotníctvo  a sociálne  veci, aby vypracoval

správu o prerokovaní návrhu vo výboroch.

 

     Obidva výbory prerokovali  návrh rozpočtu Sociálnej po-

isťovne v stanovenom termíne. Výbor Národnej rady Slovenskej

republiky  pre financie,  rozpočet a  menu prerokoval  návrh

rozpočtu Sociálnej poisťovne 29.  11. 1995. Požiadal správnu

radu  Sociálnej poisťovne  zosúladiť návrh  rozpočtu na  rok

1996 so schváleným štátnym rozpočtom Slovenskej republiky na

rok 1996. Súčasne odporučil  Národnej rade Slovenskej repub-

liky,  aby návrh  rozpočtu Sociálnej  poisťovne na  rok 1996

odôvodnil na  rokovaní Národnej rady  predseda správnej rady

Sociálnej poisťovne.

 

     Výbor rokoval o upravenom návrhu rozpočtu Sociálnej po-

isťovne  19. 12.  1995. Návrh  upraveného rozpočtu Sociálnej

poisťovne na  rok 1996 zosúladeného s  prijatým štátnym roz-

počtom Slovenskej  republiky na rok 1996  bol predložený ako

tlač 285a. Výbor schválil  predložený návrh príjmov a výdav-

kov  s rozčlenením  výdavkov pre  základný fond nemocenského

poistenia, pre základný  fond dôchodkového zabezpečenia, pre

správny fond  a pre rezervný fond.  Výbor odporučil Národnej

rade Slovenskej  republiky predložený návrh  rozpočtu schvá-

liť.

 

     Výbor Národnej  rady pre zdravotníctvo  a sociálne veci

prerokoval návrh rozpočtu Sociálnej  poisťovne 29. 11. 1995.

Požiadal správnu radu Sociálnej  poisťovne zladiť návrh roz-

počtu na rok 1996 so schváleným štátnym rozpočtom Slovenskej

republiky  na rok  1996. Takisto  súčasne odporučil Národnej

rade Slovenskej republiky, aby  návrh rozpočtu Sociálnej po-

isťovne  na rok  1996  odôvodnil  na rokovaní  Národnej rady

predseda správnej rady Sociálnej poisťovne.

 

     Výbor rokoval o upravenom návrhu rozpočtu Sociálnej po-

isťovne  19. 12.  1995. Návrh  upraveného rozpočtu Sociálnej

poisťovne na rok 1996 zladeného s prijatým štátnym rozpočtom

Slovenskej  republiky na  rok 1996  bol predložený  ako tlač

285a.  Výbor schválil  predložený návrh  príjmov a  výdavkov

s rozčlenením výdavkov pre  základný fond nemocenského pois-

tenia,  pre  základný  fond  dôchodkového  zabezpečenia, pre

správny fond a pre rezervný  fond. Tento výbor odporučil Ná-

rodnej rade  Slovenskej republiky predložený  návrh rozpočtu

schváliť.

 

     Vážená Národná rada, dovoľte  mi ešte, aby som prednie-

sol  návrh  uznesenia  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

z 19. 12. 1995 k návrhu  rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok

1996, tlač 285a.

 

     Národná rada Slovenskej republiky

 

     A. konštatuje, že návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na

rok 1996 bol predložený v súlade s § 7 ods. 1 písm. a) záko-

na  Národnej rady Slovenskej republiky  číslo 274/1994 Z. z.

v znení  neskorších predpisov  v termíne  predloženia návrhu

štátneho rozpočtu;

 

     B. schvaľuje  rozpočet Sociálnej poisťovne  na rok 1996

s tým,  že predpokladané  príjmy a  výdavky sú  rozpočtované

nasledovne: príjmy  59 700,3 mil.  Sk, výdavky -  pod čiarou

bez výdavkov na zvýšenie  dôchodkov z titulu jediného zdroja

príjmov, odboja  a rehabilitácií 52 281,8  milióna Sk, v tom

a) základný fond nemocenského  poistenia 6 373,1 milióna Sk,

b) základný fond dôchodkového  zabezpečenia 43 959,1 milióna

Sk, správny fond 1 671,1  Sk, d) rezervný fond 278,5 milióna

Sk pri predpokladanom počte  4 087 pracovníkov Sociálnej po-

isťovne, pri predpokladanom  počte poistencov fondu nemocen-

ského poistenia 2 728 432 osôb, pri predpokladanom počte po-

istencov fondu dôchodkového zabezpečenia 2 800 432 osôb.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu predsedovi  výboru a prosím, aby za-

ujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram rozpravu o osemnástom bode programu. Do rozpra-

vy sa  prihlásil pán poslanec  Hanker z HZDS.  Nech sa páči,

máte slovo.

 

Poslanec J. Hanker:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážená Národná rada,

 

     keď som sa oboznámil s návrhom rozpočtu Sociálnej pois-

ťovne na rok 1996,  ktorý táto verejnoprávna inštitúcia ope-

ratívne  zosúladila so  schváleným návrhom  zákona o štátnom

rozpočte Slovenskej republiky na rok  1996 a o zmene a dopl-

není niektorých zákonov, utvrdil som sa v presvedčení, že vo

vykázaných  rozdieloch medzi  zdrojmi a  potrebami Sociálnej

poisťovne  skutočne nemožno  vidieť nejaké prebytočné, resp.

voľné  finančné prostriedky,  na ktoré  je možné  jednoducho

siahnuť. Aj keď si uvedomujem problémy, ktoré majú napríklad

iné poisťovne,  spomeniem trebárs Všeobecnú  zdravotnú pois-

ťovňu, a nespochybňujem nevyhnutnosť ich riešenia, v žiadnom

prípade sa  nemôžem stotožniť so  snahou riešiť ich  na úkor

napríklad Sociálnej poisťovne. Dôvody sú jednoznačné.

 

     Keď  posudzujeme  problematiku  nemocenského  poistenia

a dôchodkového zabezpečenia komplexne,  nemôžeme nevidieť aj

za časový horizont roku  1996. Doteraz akumulované tzv. pre-

bytky finančných prostriedkov, o ktorých tu bola zmienka, sa

postupne vyčerpajú a nebolo by dobré, aby sa táto inštitúcia

za niekoľko rokov, napríklad za 2  - 3 roky, dostala do eko-

nomického kolapsu. Chcem upozorniť aj na to, že legislatívne

zmeny, ktoré sme schválili  v súvislosti s výberom poistného

na nemocenské  poistenie, čo bolo približne  zníženie o 1 %,

majú dosah na zníženie zdrojov  aj Sociálnej poisťovne, a to

v základnom fonde nemocenského poistenia o približne 1,5 mi-

liardy korún. V základnom fonde dôchodkového zabezpečenia sa

síce schválené legislatívne zmeny  prejavia vo zvýšení zdro-

jov, ale z hľadiska pohľadu  výberu poistného do tohto fondu

ide o veľmi malú,  prakticky zanedbateľnú sumu približne 380

miliónov Sk, čo nie je ani 1 % z celkového objemu.

 

     Na  tieto skutočnosti  upozorňujem najmä  preto, že  je

možné reálne predpokladať nevyhnutnosť vykonať ďalšie legis-

latívne  zmeny v  platení poistného  na nemocenské poistenie

a dôchodkové zabezpečenie pravdepodobne už  pre rok 1997, čo

z hľadiska ekonomickej stabilizácie  tejto inštitúcie nie je

žiaduce a navyše je určitou zábranou v rozvíjaní perspektív-

neho myslenia. A to všetko v  období, keď sa do popredia po-

zornosti dostáva už postupná realizácia pripravovanej trans-

formácie sociálnej  sféry. Teda je  najvyšší čas, aby  sa zo

strany kompetentných ústredných orgánov štátnej správy vyko-

nala, ako to už tiež bolo spomínané, dôsledná komplexná ana-

lýza tejto problematiky,  posúdenie daňovej zaťaženosti jed-

notlivých subjektov a finančných tokov do príslušných inšti-

túcií  a, pochopiteľne,  navrhli sa  nevyhnutné stabilizačné

opatrenia.

 

     Vzhľadom na to, že predkladaný návrh rozpočtu Sociálnej

poisťovne na  rok 1996 vo svojej  bilancii preukazuje krytie

všetkých zákonných, teda aj štátom garantovaných dávok nemo-

cenského poistenia a dôchodkového  zabezpečenia, a na strane

zdrojov je zosúladený so  schváleným návrhom zákona Národnej

rady Slovenskej republiky o  štátnom rozpočte Slovenskej re-

publiky na rok 1996 a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

odporúčam, aby sme za tento návrh rozpočtu  hlasovali a pri-

jali ho.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.  Vážení kolegovia, do  rozpravy sa hlási

pán poslanec Brocka. Nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     rast  životných  nákladov  o  viac  ako  10 % je jednou

z podmienok zvyšovania dôchodkov. Pri dnešnom počte a úrovni

dôchodkov to predstavuje  potrebu finančných prostriedkov vo

výške 1 miliardy korún v  prepočte na 6 mesiacov bežného ro-

ka. Doteraz to bol výdavok štátu. Úplne logicky, lebo zvyšo-

vanie životných  nákladov to sú  vyššie ceny, vyššie  výnosy

z daní, a teda i vyšší príjem štátneho rozpočtu. Bola to zá-

roveň určitá  poistka proti nezodpovednej  a nekoordinovanej

hospodárskej politike  vlády. Inak to  bude v budúcom  roku.

V zákone  o  štátnom  rozpočte  na  rok  1996 ste, kolegovia

z vládnej koalície, presunuli túto povinnosť zo štátu na So-

ciálnu poisťovňu. Znamená to,  že aj dôsledky zlej hospodár-

skej politiky budú v budúcnosti znášať v prvom rade poisten-

ci, tí, čo si poctivo plnia svoje povinnosti, tí, čo poctivo

pracujú i platia poistné.

 

     Súhlasím s  tým, že je  komplikované upravovať dôchodky

na  základe dvoch  odlišných kritérií  - aj  rastu miezd, aj

rastu  životných nákladov.  Sú krajiny,  kde sa  sleduje iba

rast miezd a len podľa nich sa zvyšujú dôchodky. Tento prin-

cíp však  existuje v krajinách,  kde je úroveň  kolektívneho

vyjednávania  podstatne vyššia  ako u  nás a  kde mzdy rastú

primerane s mierou inflácie.  Hovorím o tomto probléme znovu

preto, lebo  tu vidieť konkrétny  dosah schváleného štátneho

rozpočtu na Sociálnu poisťovňu. Tento dosah predstavuje jed-

nu miliardu iba z  dôvodu presunu povinnosti financovať zvy-

šovanie  dôchodkov pri  raste životných  nákladov zo  strany

štátu na Sociálnu poisťovňu.

 

     Ďalší finančný dosah na rozpočet Sociálnej poisťovne má

zníženie príspevku  štátu za zákonom určený  okruh osôb späť

na  3,5 miliardy,  keď štát  sebe znížil  vymeriavací základ

z 80 % na 55 % minimálnej mzdy. Len týmito dvoma opatreniami

ste znížili  schodok štátneho rozpočtu o  2,5 miliardy korún

a zaťažili poistencov  nezávislej verejnoprávnej inštitúcie.

Pán kolega Hanker, štát už  siahol na príjmy Sociálnej pois-

ťovne.

 

     Teraz  niekoľko  slov  o  fonde nemocenského poistenia,

ktorý je  druhým fondom Sociálnej poisťovne.  Keďže bol pre-

bytkový, vláda naň siahla, ako  na všetko čo funguje, a pre-

sunula z neho časť  prostriedkov do fondu dôchodkového pois-

tenia.  To je  tá zmena  poistného o  1 %  z nemocenského do

dôchodkového.

 

     Dámy a páni, to, že tento fond bol prebytkový, nezname-

ná, že bol  prefinancovaný. Skutočnosť je taká, že  u nás je

katastrofálne nízka úroveň  nemocenských dávok. Dnešná maxi-

málna výška  čistej dennej mzdy  na výpočet nemocenského  je

200 korún, čo zodpovedá mesačnému príjmu 4200 korún. A to je

jeden z  dôvodov, prečo si naši  občania berú dovolenku, keď

sú chorí, keď sa dokonca dávajú operovať nie v rámci pracov-

nej neschopnosti,  ale počas dovolenky, a  pritom majú veľmi

nízke  mzdy.  Pozmeňovacie  návrhy  budem  uplatňovať k tomu

v ďalšom bode, keď budeme rokovať o novele zákonov sociálne-

ho zabezpečenia.

 

     Dámy a  páni, máte na stole  dve verzie návrhu rozpočtu

Sociálnej poisťovni,  tlač 285 z novembra  tohto roka a tlač

285a  z decembra  tohto roka.  Môžeme prijať  stanovisko iba

k tej  druhej,  lebo  tá  zodpovedá  vami schválenému zákonu

o štátnom rozpočte  na rok 1996  so všetkými dôsledkami,  že

v oblasti nemocenského poistenia  výdavky fondu nebudú kryté

výberom poistného, že pripravované  zmeny zvýšenia dávok ne-

mocenského poistenia sú hlboko pod úrovňou primeranej náhra-

dy mzdy  a že dôchodky  sa budú zvyšovať  len podľa možností

fondu dôchodkového poistenia bez prispenia štátu.

 

     Vážení kolegovia, vláda sa vo svojom programovom vyhlá-

sení zaviazala, že bude približovať životnú úroveň dôchodcov

ostatným skupinám obyvateľstva. Návrh rozpočtu Sociálnej po-

isťovne tak, ako bol  zdeformovaný zákonom o štátnom rozpoč-

te, k tomuto cieľu nevedie.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Prosím, hlási sa ešte niekto do rozpravy?

 

     (Nikto.)

 

     Vyhlasujem rozpravu o osemnástom bode programu za skon-

čenú. Chce sa k rozprave vyjadriť predseda správnej rady So-

ciálnej poisťovne pán Tkáč?

 

 

Predseda správnej rady Sociálnej poisťovne V. Tkáč:

 

     Nie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Chce sa  vyjadriť spoločný spravodajca výborov

pán poslanec Národa?

 

Poslanec A. Národa:

 

     Nie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Teda pristúpime  k hlasovaniu o  návrhu uznesenia. Pro-

sím,  spoločného spravodajcu  výborov pána  poslanca Národu,

aby hlasovanie uvádzal.

 

Poslanec A. Národa:

 

     Keďže v rozprave, napriek tomu, že boli dvaja prihláse-

ní, ktorí vystúpili, neboli pozmeňovacie návrhy ani doplnky,

môžeme pristúpiť  k hlasovaniu s tým,  že návrh na uznesenie

odporúčam schváliť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Budeme teda hlasovať o návrhu uznesenia Národ-

nej rady Slovenskej republiky.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný

spravodajca návrh odporúča prijať.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 97 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 67 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že  sme  prijali  uznesenie Národnej rady

Slovenskej  republiky, ktorým  sme schválili  návrh rozpočtu

Sociálnej poisťovne na rok 1996.

 

     Ďakujem za  spoluprácu, pán spoločný  spravodajca i pán

predseda.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     Národná rada Slovenskej republiky na svojej 11. schôdzi

rokovala o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej

republiky na vydanie zákona  Národnej rady Slovenskej repub-

liky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej

republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení

neskorších  predpisov, tlač  205. Uznesením  zo 16. novembra

1995 číslo 241 Národná rada  prerušila rokovanie o tomto ná-

vrhu zákona s  tým, že ho prerokuje na  svojej schôdzi v de-

cembri 1995  po schválení vládneho  návrhu zákona o  štátnom

rozpočte na  rok 1996 a návrhu  rozpočtu Sociálnej poisťovne

za rok 1996.

 

     Pripomínam, že  za skupinu poslancov  návrh zákona odô-

vodnil  poslanec  Roman  Kováč  a  spoločným spravodajcom je

predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdra-

votníctvo a  sociálne veci poslanec  Anton Národa. Rokovanie

o uvedenom návrhu zákona sme prerušili počas rozpravy, preto

teraz budeme pokračovať v rozprave o tomto bode programu. Do

rozpravy nemám žiadnu písomnú prihlášku. Hlási sa pán posla-

nec Kováč. Nech sa páči.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     ak  dovolíte, nebudem  v tejto  chvíli obhajovať novelu

z hľadiska obsahu, pretože to som urobil už na predchádzajú-

cej schôdzi.  Dovoľte teda, aby  som len návrh  oprel o isté

čísla, ktoré vychádzajú z práve schváleného rozpočtu Sociál-

nej poisťovne.

 

     Keď sa pozriete do prílohy 3, samostatne zárobkove čin-

né osoby a spolupracujúce osoby  ako celok odvádzajú do roz-

počtu Sociálnej poisťovne 230  miliónov. V tomto počte samo-

statne  zárobkove činných  osôb je  asi jedna  tretina tých,

ktorí podnikajú popri svojom  riadnom zamestnaní alebo popri

dôchodku. To  znamená, že môžeme  ľahko aproximovať, aj  keď

títo ľudia nedosahujú také zárobky ako podnikateľ alebo živ-

nostník, ktorý sa naplno odovzdáva tejto činnosti, ale apro-

ximujme, že  dosahujú takéto príjmy, dá  sa teda povedať, že

takéto osoby, ktoré podnikajú,  alebo vedú živnosť popri za-

mestnaní alebo popri dôchodku,  odovzdajú do poisťovne jednu

tretinu tejto  sumy, to je  zhruba 80 miliónov  korún. Ak by

ste súhlasili s novelou, ktorú sme predložili, aký by to ma-

lo dosah  na rozpočet Sociálnej  poisťovne, to vám  ukáže tá

istá tabuľka, kde sa hovorí o bilancii. Ako vidíte, bilancia

vo fonde nemocenského poistenia je  taká, že je tam prebytok

2 791 miliónov,  1 miliarda sa ráta  na zvýšenie dávky nemo-

cenského poistenia maximálne o 50  korún, to znamená na úro-

veň hornej hranice  250 korún, a zostáva tam  prebytok 1 791

miliónov. Ak prijmete nami  navrhovanú novelu, opakujem zno-

vu, príjem sa zníži o  80 miliónov, to znamená celkový dosah

na  rozpočet  Sociálnej  poisťovne  bude  taký,  že vo fonde

dôchodkového poistenia  nebude prebytok 1  791 miliónov, ale

bude prebytok 1 711 miliónov korún.

 

     Domnievam sa,  že aj tieto  čísla, ktoré sú  spracované

podľa  už schváleného  rozpočtu, vám  môžu ukázať,  že nejde

o drastický  zásah  smerom  k  rozpočtu Sociálnej poisťovne.

O výhodách tohto návrhu pre  štátny rozpočet som hovoril pri

predchádzajúcom uvádzaní.  Vzhľadom na to, že  aj v samotnej

rozprave na minulom zasadnutí,  ale aj v jednotlivých rozho-

voroch s poslancami prakticky  nikto nenamietal voči obsaho-

vej stránke tejto novely a bol tu vlastne len odkaz, aby sme

počkali, aký  bude rozpočet Sociálnej  poisťovne, myslím si,

že  v tejto  chvíli je  tu priestor,  aby ste všetci aktívne

tento návrh podporili a ja vám vopred ďakujem za vašu podpo-

ru.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.  Kto sa hlási do  rozpravy? Pán poslanec

Prokeš, nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.  Dovolím si položiť predkla-

dateľom len  otázku z miesta.  Predstavme si, že  sa stretnú

dvaja  súkromní podnikatelia  a jeden  druhého zamestnajú za

minimálnu  mzdu a  ináč v  tom vlastnom  podnikaní budú  mať

vlastne veľké príjmy  a budú to robiť akoby  v činnosti toho

druhého. Ako v takomto prípade vyznie ten príjem do prísluš-

ných poisťovní?

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec Kováč - faktická poznámka.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Domnievam sa,  že odpoveď na túto  otázku je v podstate

jednoduchá.  Ak ten  podnikateľ bude  dosahovať inde  vysoké

príjmy,  tak  mu  to  nepochybne  daňový  úrad zdaní riadnym

spôsobom a to umožní štátu, že bude do Nemocenskej poisťovne

odvádzať podstatne viac, ako odvádza doteraz. Takže prostred-

níctvom tohto daňového systému,  ktorý je nepochybne kontro-

lovateľný, a dobre kontrolovateľný, tá poisťovňa dostane pe-

niaze prostredníctvom  štátneho rozpočtu. Netreba  sa obávať

takýchto mechanizmov, pretože občan tým povinnostiam neunik-

ne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pani  poslankyňa  Aibeková,  nech  sa  páči, máte slovo

v rozprave.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte  mi  predniesť  pár  slov  k prerokúvanému bodu

programu. Dovolíme si vám  prečítať stanovisko Sociálnej po-

isťovne, tej poisťovne, ktorej sme pred chvíľočkou schválili

rozpočet  na rok  1996. Opakovane  sa zdôrazňovalo,  a je to

tak, že je to verejnoprávna  inštitúcia a jej správne orgány

tvoria zástupcovia delegovaní vládou, delegovaní zamestnáva-

teľmi a  zamestnancami, aby sme poznali  stanovisko aj tejto

inštitúcie. Tak to, prosím, berte,  že nie je to moje stano-

visko, ale  stanovisko tejto inštitúcie, ktorá  ho tu nemôže

predniesť, a preto ho predkladám ja. Majú takéto pripomienky

k predkladanému poslaneckému návrhu zákona.

 

     1. Neguje zo systémového hľadiska princíp sociálnej so-

lidarity.

 

     2. Neodôvodňuje samostatne zárobkovo činné osoby a spo-

lupracujúce osoby v porovnaní so zamestnancami.

 

     3. Nie je v súlade s ustanovením § 1 ods. 6 zákona čís-

lo 100/1988  Zb. o sociálnom zabezpečení  v znení neskorších

predpisov.

 

     4. Nie je v súlade s platnou právnou úpravou účasti sa-

mostatne zárobkovo  činných osôb na  nemocenskom zabezpečení

a právnou úpravou podmienok nároku na dávky nemocenského za-

bezpečenia, najmä s § 62 ods. 1 a § 67 ods. 2 vyhlášky Fede-

rálneho ministerstva práce a  sociálnych vecí číslo 149/1988

Zb.

 

     Ďalšie pripomienky sú nasledujúceho charakteru:

 

     V  rovine vykonávania  prijatím tohto  zákona by  došlo

k ďalšiemu zvýšeniu administratívnej  náročnosti vzhľadom na

nevyhnutnosť evidencie príjmového pásma, došlo by ku kompli-

kácii  s prechodom  na nový  model k  1. januáru, hoci zákon

ustanovuje sledovanie rozhodujúcich  skutočností až k prvému

dňu kalendárneho roka. Došlo  by k zakotveniu ďalších prefe-

rencií samostatne zárobkovo  činných osôb a spolupracujúcich

osôb samostatne zárobkovo činných  osôb. Toto stanovisko po-

ukazuje  takisto na  legislatívne nezrovnalosti  vyplývajúce

najmä z  vnútorného rozporu jednotlivých  ustanovení zákona.

Povinnosť  platiť poistné  a vymeriavací  základ sa  skúmajú

vždy k 1. júlu a platia  až do 30. júna nasledujúceho kalen-

dárneho roku. Došlo by k rozporu s medzinárodnými konvencia-

mi z oblasti sociálneho zabezpečenia, najmä dohovorov Medzi-

národnej organizácie  práce číslo 102 a  číslo 130. V súčas-

nosti nie je dôsledná  evidencia počtu vyššie uvedených sku-

pín osôb podľa  rozsahu príjmov a v dôsledku  toho možno iba

odhadom predpokladať pomerne rozsiahle zníženie príjmov fon-

du nemocenského poistenia, a to predovšetkým na základe vše-

obecných poznatkov o základoch dane týchto skupín osôb.

 

     Tie stanoviská sú oveľa širšie, čítala som len tie pod-

statné. Ak  by ste mali  záujem, tento materiál  potom možno

rozdať aj písomne.

 

     Ďakujem vám pekne za vypočutie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Vážené kolegyne  a kolegovia, ešte stále

je  rozprava. Nech  sa páči,  pán poslanec  Kováč - faktická

poznámka.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Ak dovolíte, odpoviem na niektoré námietky, ktoré pred-

ložila Sociálna poisťovňa.  Treba povedať, že tieto námietky

boli vypracované  pred schválením zákona  o štátnom rozpočte

a pred schválením rozpočtu Sociálnej poisťovne.

 

     Dovoľte mi poslednú námietku,  dúfam, že som vám objek-

tívne vyjadril, aký tvrdý zásah bude predstavovať táto nove-

la do rozpočtu Sociálnej  poisťovne. Opakujem znovu prebytok

1 790 miliónov sa zníži na  prebytok 1 711 miliónov. Prosím,

ak toto považujete za  drastický zásah do rozpočtu Sociálnej

poisťovne, potom máme  zrejme iné názory na to,  čo je dras-

tický zásah.

 

 

     A dovoľte, aby som sa vyjadril k tomu, že bude narušený

princíp solidarity.  Vážené dámy, vážení páni,  už pri pred-

chádzajúcom zdôvodnení som uviedol, že ten, kto je v zamest-

naní, už  má zaplatené nemocenské poistenie,  on už prejavil

svoju solidaritu tým, že  platí zo svojho riadneho zamestna-

nia nemocenské bez ohľadu nato,  či je zdravý, alebo je cho-

rý. Teda princíp solidarity tu  v tomto prípade narušený ne-

môže byť. Naopak, myslím si,  že nie je správne vyžadovať od

niekoho dvakrát  platiť poistné na  tú istú poistnú  udalosť

s jednou  platbou poistného,  prakticky nemennou  výškou. To

som vám už minule zdôraznil, že to je tak.

 

     Pokiaľ  sa  týka  zvýhodnenia  súkromných podnikateľov,

áno, priznávam, že ide  o isté zvýhodnenie malých podnikate-

ľov, malých živnostníkov, ktorí  vykonávajú túto prácu popri

svojom zamestnaní, respektíve  popri dôchodku. Ale domnievam

sa, že ak na jednej strane hovoríme a prerokúvame v Národnej

rade materiály o podpore  malého a stredného podnikania, tak

sa pýtam,  či všetky opatrenia  nie sú zvýhodňovaním  malého

a stredného podnikateľa, či všetko, čo máme uvedené v správe

o rozvoji malého a stredného  podnikania, nie je zvýhodnením

tejto vrstvy. A ak zvýhodnením tejto vrstvy sú všetky ostat-

né opatrenia, prečo k  nim nepričleniť práve toto opatrenie?

To je odpoveď na druhú otázku.

 

     Tretia otázka,  že to nie  v súlade so  zákonmi. Vážené

dámy a páni, toto by platilo  za predpokladu, že by naše zá-

konodarstvo  poznalo  len  pojem  samostatne pracujúca osoba

a spolupracujúca osoba.  Ale my sme vniesli  do zákona ďalší

pojem a  ten znie "samostatne pracujúca  osoba zúčastnená na

nemocenskom, zdravotnom, dôchodkovom  poistení z iného dôvo-

du". Tento pojem je nový  v zákonodarstve a, samozrejme, fe-

derálne zákony ho nepoznali, pretože vtedy ešte takýto pojem

neexistoval. Preto si  myslím, že nie je v  rozpore, lebo sa

netýka všeobecne  vrstvy samostatne pracujúcich  osôb a spo-

lupracujúcich osôb, ale týka sa  len tejto skupiny, ktorá sa

zúčastňuje na podnikaní  už z iného dôvodu. Preto  aj tá ná-

mietka, že ide o rozpor, nie je namieste. Toľko na vysvetle-

nie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. O slovo sa prihlásila pani ministerka. V zmys-

le rokovacieho poriadku máte slovo.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí

a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     z toho, čo sa tu už  povedalo, myslím si, nie je všetko

všetkým jasné.  Aj to, čo teraz  povedal pán poslanec Kováč,

pokiaľ  ide o  drobných podnikateľov  dôchodcov, ako  ste to

nazvali, pán  poslanec. Podľa právnej úpravy  platnej do 31.

decembra  1994 poberatelia  starobného dôchodku,  ktorí boli

súčasne zamestnancami alebo spolupracujúcimi, platili poist-

né iba na nemocenské  poistenie, pričom tieto samostatne zá-

robkovo činné osoby, ktoré poberali starobný dôchodok, pois-

tné na nemocenské neplatili vôbec.

 

     V tomto  prípade, aby som bola  konkrétna, s účinnosťou

od 1. januára tohto  roku bola založená povinnosť samostatne

zárobkovo činnej  osoby platiť poistné  z výkonu samostatnej

zárobkovej  činnosti aj  vtedy, keď  už je  zúčastnená. Túto

právnu úpravu sme nepripravovali  my, to ste pripravovali vy

minulý  rok, takže  sa čudujem,  prečo teraz  žiadate zmenu.

Vychádzalo sa z toho, že poistné platia v zásade všetky eko-

nomicky činné osoby, to  znamená zamestnanci, samostatne zá-

robkovo činné osoby,  spolupracujúce osoby samostatne zárob-

kovo činných osôb, a ich  povinnosť je odvodená od činnosti,

ktorá zakladá účasť na  nemocenskom a dôchodkovom. Preto pri

výkone viacerých činností musia platiť z každej takejto čin-

nosti.

 

     Vo francúzskom systéme poistenia,  ktorý bol do určitej

miery aj vám, aj nám vzorom, čím viac  zamestnaní má človek,

tým je väčšie riziko, že buď ochorie a bude sa mu poskytovať

zdravotná starostlivosť a zároveň aj nemocenské dávky. Takže

v tomto prípade vidím ako opodstatnené, aby tento stav, kto-

rý tu teraz je, zostal aj naďalej.

 

     Zároveň  sa v  povinnosti platiť  poistné touto úpravou

zrovnoprávnilo  postavenie osôb,  ktoré vykonávajú  viac za-

mestnaní, so samostatne zárobkovo činnými osobami, ktoré sa-

mostatnú  zárobkovú  činnosť   vykonávali  popri  zamestnaní

a v čase pred 1. januárom 1995, keď boli oslobodené. Pobera-

telia starobných dôchodkov,  ktorí sú súčasne zamestnancami,

samostatne zárobkovo činnými  osobami alebo spolupracujúcimi

osobami, sú od platenia poistného na dôchodkové zabezpečenie

oslobodení z dôvodu, že  platenie poistného nemá ďalší vplyv

na už priznaný a vyplácaný  dôchodok, ale rovnaká ich povin-

nosť  zostáva  na  nemocenské  poistenie,  pretože v prípade

ochorenia majú nárok na dávky nemocenského poistenia.

 

     V podstate tento váš  návrh, aj keď modifikovane oproti

právnej  úprave pred  1. januárom  1995, zakladá zvýhodnenie

určitej skupiny osôb, čo si  myslím, že v systéme základného

poistenia,  povinného  poistenia  je  neprípustné. V systéme

dôchodkového, nemocenského,  zdravotného pripoistenia, ktoré

bude dobrovoľné, sa môže tento návrh uplatniť, ale v systéme

základného poistenia to neodporúčam prijať.

 

     Ďakujem.

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec Kováč - faktická poznámka.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Dovoľte mi len krátku  odpoveď pani ministerke. Až bude

náš  stredný stav,  malí a  strední podnikatelia, ekonomicky

taký silný ako vo Francúzsku, nebude potrebovať takúto úpra-

vu. Ale to, žiaľ, zatiaľ  nemôžeme konštatovať, že sa rovna-

jú.  Všetci máme  plné ústa  rečí o  tom, ako budeme pomáhať

rozvíjať náš stredný stav, ako budeme pomáhať malým a stred-

ným  podnikateľom. Konkrétne  kroky však  nie sme rozhodnutí

napĺňať, potom  nájdeme množstvo výhovoriek,  množstvo vecí,

ktoré sú diskriminujúce. Ja  v tom nevidím diskriminačný mo-

ment, že ak už raz platím  na tú istú poistnú udalosť, že by

som mal platiť na tú istú poistnú udalosť ešte raz, ale dos-

tanem len jednu platbu. Ja v tomto nevidím princíp solidari-

ty. Myslím si, že tento  prvok bude treba z nášho sociálneho

poistenia vypustiť. Ide o sociálnu  udalosť choroba a s cho-

robou je spojená strata  príjmu. Sociálna poisťovňa mi hradí

určitú časť tohto príjmu. Ale nemôžem nútiť občana, aby pla-

til dvakrát a plnenie Sociálnej  poisťovne je len raz. To si

ťažko môžeme dovoliť.

 

     Navyše nesmieme zabudnúť na jednu vec: Ak je niekto po-

istený zamestnanec a má vysoký plat, lebo aj o tom sa tu ho-

vorilo, tam  je rozdelená ťarcha platby  poistného aj na za-

mestnávateľa, aj na zamestnanca. Ale pri súkromnom podnikaní

celú platbu  znáša súkromný podnikateľ, aj  ten, čo je popri

zamestnaní. To znamená, že zaplatí v podstate viac. Preto sa

domnievam, že je možné takúto  úpravu schváliť. Je to, samo-

zrejme, na rozhodnutí poslancov a prosím vás o podporu tohto

návrhu.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, nemám už ďalšie prihlášky.

Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí

a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Vážený pán  poslanec, asi sme  si nerozumeli, lebo  som

v úvode povedala, že ak človek je zamestnaný a popri hlavnom

zamestnaní má  ešte dve alebo tri  ďalšie pracovné činnosti,

frekvencia ochorení je podstatne vyššia a riziko ochorení je

takisto podstatne  vyššie ako u  toho, kto má  len jedno za-

mestnanie. Preto hovorím, áno, platí na tú istú poistnú uda-

losť, to  je choroba a  s ňou spojené  dávky, ale frekvencia

vyplácania týchto dávok je  častejšia, máme na to štatistiky

o chorobnosti ľudí,  ktorí majú dve, tri  zamestnania, že sú

častejšie chorí a častejšie  poberajú dávky ako zamestnanec,

ktorý má len jedno hlavné  povolanie. A to som povedala hneď

v úvodnej vete.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.  Pán poslanec Kováč -  ešte faktická po-

známka, vcelku štvrtá.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Prepáčte, pán predsedajúci,  ale som predkladateľ tohto

návrhu,  tak sa  mi zdá  celkom prirodzené,  že na námietky,

ktoré sa snažia presvedčiť toto  auditórium, že zákon nie je

potrebný, reagujem.  Myslím, že tak  by reagoval každý,  kto

predkladá návrh. Takže prepáčte mi môj štvrtý vstup.

 

     Vážená pani ministerka, súhlasím s vami, že ak sú ľudia

zamestnaní v dvoch zamestnaniach ako zamestnanci, chorobnosť

je tam vyššia, ale neverím vášmu údaju, že ak je to súkromný

podnikateľ, jeho  chorobnosť je vyššia, aj  keď je popri tom

zamestnaný. Jednoducho neverím  preto, že väčšina súkromných

podnikateľov, aj keď sú chorí, zostanú podnikať. Pre nich sú

to peniaze, ktoré ich živia. Choďte sa pozrieť, koľko čerpa-

jú nemocenské poistenie  súkromní podnikatelia, živnostníci,

a zistíte, že je to zanedbateľné percento.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,  vyhlasujem rozpravu o de-

vätnástom bode programu za skončenú. Chce sa k tomu vyjadriť

pán poslanec Kováč?

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Nie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Žiada si záverečné  slovo pán spoločný spravo-

dajca?

 

Poslanec A. Národa:

 

     Nie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pristúpime  k hlasovaniu  o jednotlivých  pozmeňovacích

a doplňovacích návrhoch. Prosím  spoločného spravodajcu pána

poslanca Národu, aby hlasovanie uvádzal.

 

Poslanec A. Národa:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená pani ministerka,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     v rozprave, ktorá bola  prerušená, tak ako aj rokovanie

okolo tohto bodu programu, vystúpilo vrátane predchádzajúce-

ho zasadnutia  na minulej schôdzi do  30 poslancov, niektorí

sa aj opakovali, no v  rozprave neboli predložené žiadne po-

zmeňovacie ani doplňovacie návrhy,  teda mohli by sme hlaso-

vať o predloženom návrhu.

 

     Chcem dodať  toľko, že návrh zákona  Národnej rady Slo-

venskej republiky,  ktorým sa mení  a dopĺňa zákon  Národnej

rady Slovenskej  republiky číslo 274/1994 Z.  z. o Sociálnej

poisťovni  v  znení  neskorších  predpisov, ktorú predložila

skupina poslancov Národnej rady  Slovenskej republiky, sa aj

nám  vo výbore  pre zdravotníctvo  a sociálne  veci pozdával

a boli sme naklonení myšlienke  schváliť tento návrh zákona.

No vzhľadom na niekoľko argumentov a stanovísk či už Sociál-

nej  poisťovne, ako  aj ministerstva  práce, sociálnych vecí

a rodiny, aj po konzultácii s odborníkmi k danej problemati-

ke odporúčam tento návrh zákona skupiny poslancov neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     V súlade s  ustanovením § 26 ods. 1  zákona o rokovacom

poriadku budeme  hlasovať o návrhu zákona  ako celku v znení

schválených zmien a doplnkov.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný

spravodajca odporúča návrh neprijať.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 40 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 46 poslancov.

 

     Konštatujem, že sme neschválili návrh skupiny poslancov

Národnej rady Slovenskej republiky  na vydanie zákona Národ-

nej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo 274/1994  Z. z.

o Sociálnej  poisťovni v znení neskorších predpisov.

 

     Ďakujem za spoluprácu, pán spoločný spravodajca.

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Nasleduje  d v a d s i a t y   d r u h ý  bod programu,

a to je

 

     vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon  číslo 21/1992 Zb. o bankách v

v znení neskorších  predpisov a ktorým  sa menia a  dopĺňajú

niektoré ďalšie zákony.

 

     Vládny  návrh zákona  ste  dostali  ako tlač  číslo 302

a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 302a.

 

     Prosím predsedu Výboru  Národnej rady Slovenskej repub-

liky pána Maxona, ktorý  chce vystúpiť s procedurálnym návr-

hom.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovolil by som si citovať záver spoločnej správy, ktorú

ste  dostali pod  číslom 302a.  Ústavnoprávny výbor Národnej

rady  Slovenskej republiky  na svojej  schôdzi 13.  decembra

1995 a Výbor  Národnej  rady Slovenskej republiky pre finan-

cie,  rozpočet a  menu na  svojej schôdzi  dňa 14.  decembra

1995  prerušili rokovanie  o vládnom  návrhu zákona Národnej

rady  Slovenskej republiky,  ktorým sa  mení a  dopĺňa zákon

číslo  21/1992 Zb.  o bankách  v znení  neskorších predpisov

a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony, a odpo-

rúčajú Národnej rade Slovenskej  republiky nerokovať o vlád-

nom návrhu  zákona na 12.  schôdzi Národnej rady  Slovenskej

republiky  vzhľadom na  prerušenie rokovania  o tomto návrhu

zákona v  týchto výboroch a preložiť  rokovanie o tomto bode

programu 12.  schôdze Národnej rady  Slovenskej republiky na

ďalšiu, 13. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Vážený pán predsedajúci, chcel by som poprosiť, aby tá-

to  moja  citácia  bola  považovaná  za  procedurálny návrh,

a prosím, aby sa o ňom hlasovalo.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Keďže  je to procedurálny návrh,  budeme o ňom

hlasovať bez rozpravy. Prosím poslancov, ktorí sú mimo roko-

vacej miestnosti, aby sa dostavili na hlasovanie.

 

     Dámy a páni, prezentujme sa  a zároveň hlasujme o návr-

hu, ktorý predložil predseda Výboru Národnej rady Slovenskej

republiky pre financie, rozpočet a menu pán Maxon. Pán pred-

seda výboru  odporúča tento návrh  odložiť, teda jeho  návrh

prijať.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 108 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme návrh predsedu Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky pre financie,  rozpočet a menu pána Ma-

xona schválili.

 

     Ďalej  nasleduje   d v a d s i a t y    t r e t í   bod

programu, ktorým je

 

     vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti sociál-

neho zabezpečenia.

 

     Vládny  návrh zákona  ste  dostali  ako tlač  číslo 304

a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 304a.

 

     Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zá-

kona  odôvodní ministerka  práce, sociálnych  vecí a  rodiny

Slovenskej republiky pani Oľga Keltošová. Prosím pani minis-

terku, aby sa ujala slova.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí

a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti sociál-

neho zabezpečenia,  sa predkladá na  rokovanie Národnej rady

po schválení  vládou Slovenskej republiky  5. decembra tohto

roku.  Účelom predloženého  návrhu zákona  je ustanoviť novú

výšku čistej dennej mzdy na určenie dávok nemocenského pois-

tenia zamestnancov z 200 Sk na 250 Sk a v nadväznosti na tú-

to zmenu upraviť priemernú  sumu pripadajúcu na jeden kalen-

dárny deň z čistého  mesačného platu na určenie nemocenského

pre účastníkov nemocenskej  starostlivosti v ozbrojených si-

lách zo 143 Sk na 179 Sk. Ďalej upraviť priemernú dennú sumu

vymeriavacieho základu, z ktorej sa určujú dávky nemocenské-

ho poistenia samostatne zárobkovo činných osôb a spolupracu-

júcich osôb samostatne zárobkovo  činných osôb, a určiť naj-

vyššiu a najnižšiu výmeru  nemocenského pre osobitné skupiny

občanov.

 

     Priamo  v zákone  o sociálnom  zabezpečení sa  navrhuje

upraviť  niektoré  zásadné   otázky  nemocenského  poistenia

a dôchodkového  zabezpečenia  samostatne  zárobkovo  činných

osôb  a spolupracujúcich  osôb samostatne  zárobkovo činných

osôb, ktoré sú doteraz upravené v podzákonnom predpise, a to

vo vyhláške Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí

číslo 149  z roku 1988 Zb.,  ktorou sa vykonáva zákon  o so-

ciálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

 

     Okrem toho sa na účely sociálneho zabezpečenia navrhuje

upraviť spôsob  určenia porovnateľného zárobku  v súvislosti

s nárokom na čiastočne invalidný dôchodok a s nárokom na je-

ho výplatu  a vymedziť hrubý zárobok  na účely určenia prie-

merného mesačného zárobku. Taktiež sa navrhuje predĺžiť hod-

notenie v zamestnaní  v I. a II. pracovnej kategórii  a v I.

a II. kategórii  funkcií na účely  dôchodkového zabezpečenia

do 31. decembra 1996. To znamená, že zamestnania sú na účely

dôchodkového zabezpečenia  zaradené naďalej do  31. decembra

1996 podľa druhu vykonávaných prác do troch pracovných kate-

górií.

 

     Odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky vládny ná-

vrh  zákona schváliť.  Podotýkam, že  táto možnosť  zvýšenia

z 200 Sk  na 250 Sk na  určenie dávok nemocenského poistenia

je výsledkom dobrého hospodárenia Sociálnej poisťovne, najmä

Fondu nemocenského  poistenia, a nebude mať  dosah na štátny

rozpočet.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem  pani  ministerke  Keltošovej.  Prosím spoločnú

spravodajkyňu výborov poslankyňu  Martu Aibekovú, aby podala

správu o výsledku prerokovania  vládneho návrh zákona vo vý-

boroch Národnej rady Slovenskej republiky.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená pani ministerka,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     vážení hostia,

 

     dovoľte mi predniesť spoločnú  správu o výsledku prero-

kovania vládneho návrhu zákona  Národnej rady Slovenskej re-

publiky, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblas-

ti sociálneho  zabezpečenia, tlač 304,  vo výboroch Národnej

rady Slovenskej republiky.

 

     Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti sociál-

neho zabezpečenia,  pridelil predseda Národnej  rady Sloven-

skej republiky svojím rozhodnutím číslo 693 zo dňa 7. decem-

bra  1995 na  prerokovanie výborom  Národnej rady Slovenskej

republiky, a to Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Sloven-

skej  republiky, Výboru  Národnej rady  Slovenskej republiky

pre financie, rozpočet a  menu, Výboru Národnej rady Sloven-

skej republiky  pre verejnú správu, územnú  samosprávu a ná-

rodnosti,  Výboru  Národnej  rady  Slovenskej  republiky pre

zdravotníctvo a sociálne veci a Výboru Národnej rady Sloven-

skej republiky pre obranu  a bezpečnosť. Zároveň určil Výbor

Národnej rady  Slovenskej republiky pre  zdravotníctvo a so-

ciálne veci, aby skoordinoval stanoviská výborov.

 

     Všetky uvedené  výbory návrh prerokovali,  pričom Výbor

Národnej rady  Slovenskej republiky pre  zdravotníctvo a so-

ciálne veci  neprijal k nemu  uznesenie, pretože nevyslovila

s ním  súhlas nadpolovičná  väčšina všetkých  členov výboru.

Ostatné určené výbory vyslovili s návrhom súhlas a odporuči-

li Národnej rade Slovenskej republiky jeho schválenie s pri-

jatými  zmenami a  doplnkami, ktoré  sú uvedené  v spoločnej

správe pod bodmi 1 až  6. O týchto bodoch odporúčam Národnej

rade  Slovenskej republiky  hlasovať nasledovne:  body 1, 2,

3, 4 a 6 odporúčam prijať. Bod 5 neodporúčam prijať, pretože

má podobný  zmysel ako bod  4, ale legislatívne  čistejší je

bod spoločnej správy 4. Čiže bod 5 neodporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem pani  poslankyni Aibekovej. Prosím  ju, aby za-

ujala miesto určené pre spoločného spravodajcu výborov.

 

     Zároveň otváram rozpravu o  dvadsiatom treťom bode pro-

gramu. Hlási sa niekto do rozpravy? Pán Brocka. Nech sa páči.

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážená pani ministerka,

     vážené poslankyne, poslanci,

 

     predložený návrh  zákona sa týka  v zásade dvoch  vecí:

zvýšenia priemernej čistej dennej  mzdy na účely výpočtu ne-

mocenského a ďalších dávok nemocenského poistenia a predĺže-

nia vykazovania pracovných kategórií.

 

     Dovoľte mi niekoľko poznámok  najprv k prvému problému.

O úrovni  nemocenských dávok  u nás  sme diskutovali  už pri

prerokúvaní návrhu štátneho rozpočtu  na rok 1996 a nakoniec

aj dnes pri rokovaní o  rozpočte Sociálnej poisťovne, že ich

výška je katastrofálne nízka a  že konečne sa vo Fonde nemo-

cenského poistenia vytvorili zdroje  na ich dôstojnú valori-

záciu. To bol aj dôvod, prečo som nesúhlasil s tým, aby vlá-

da  zasahovala do  tohto fondu  a menila  úroveň príspevkov.

Dnes použijem pre názornosť aj konkrétne čísla.

 

     Nemocenské dávky plnia funkciu  náhradného príjmu za u-

šlý zárobok. Porovnajme úroveň zárobkov a nemocenských dávok

za posledné  roky. V roku 1991  bola maximálna denná náhrada

mzdy 180 Sk.  Priemerná  mesačná mzda bola 3 748 Sk. Mesačná

náhrada príjmu pri mesačnej práceneschopnosti bola 3 294 Sk,

čo zodpovedalo 87 % priemernej mzdy, t. j. prvé tri dni 70 %

a ostatné dni 90 %. Dnes priemerný zárobok za I. polrok 1995

je 6 800 Sk. Maximálna denná  náhrada mzdy  je 200 Sk, čo je

mesačne 3 660 Sk, percentuálne 54  %, čiže  v roku  1991 bol

87-percentný podiel, teraz je 54-percentný podiel.

 

     Z porovnania  uvedených čísiel vidieť,  že dnešná výška

nemocenských dávok  už neplní funkciu  primeranej náhrady za

ušlý zárobok a nebude plniť túto funkciu ani vtedy, keď túto

dávku zvýšime o 50 korún na maximálnu hranicu 250. Vtedy bu-

de maximálna mesačná  náhrada 4 575 korún, čo  je 67 % prie-

mernej mzdy. Je jasné, že pri vyšších príjmoch, ako je prie-

merná mzda, bude to percento ešte vyššie. To však neodporuje

princípu solidarity  v sociálnom poistení,  kde bohatší pri-

spievajú chudobnejším. Horšie je, keď chudobný nedostane ani

to, čo mu patrí, čo mu  garantuje aj ústava ako základné so-

ciálne právo  v článku 39: "Občania  majú právo na primerané

hmotné zabezpečenie  v starobe a pri  nespôsobilosti na prá-

cu." Navrhujem preto v článku I bod 1 nasledovnú zmenu: sumu

250 nahradiť sumou 300 korún a túto zmenu primerane premiet-

nuť do ostatných ustanovení  návrhu zákona. Môj návrh nebude

mať dosah  na štátny rozpočet, tak  ako to lakonicky uviedla

aj pani ministerka, keď uvádzala tento návrh zákona.

 

     Moja ďalšia poznámka je k tomu, čo je v materiáli akoby

mimochodom, akoby to bola iba legislatívno-technická úprava,

čomu je  v dôvodovej správe  venovaná iba jedna  veta. Sú to

pracovné kategórie alebo presnejšie - predĺženie vykazovania

pracovných kategórií  o ďalší kalendárny rok.  O čo ide? Do-

voľte krátke vysvetlenie.  Pracovné kategórie sú "vymoženos-

ťou" sociálneho zabezpečenia ešte zo socialistického režimu,

keď nebolo  dosť peňazí na  bezpečné a zdravé  pracovné pro-

stredie, keď nebolo dosť peňazí pre tých ľudí, ktorí budova-

li socializmus v osobitne sťažených podmienkach. Bývalý sys-

tém to vyriešil tak, že  umožnil tejto skupine občanov odísť

skôr do dôchodku, od 55 alebo 58 rokov, a k tomu ešte s pod-

statne vyšším dôchodkom ako  väčšine ostatných zaradených do

III.  kategórie. To  ste aj  vy, páni  poslanci. Tam je dnes

najvyšší dôchodok 3  830 korún, v I. kategórii  je 5 040 ko-

rún, to je o 30 % viac, o 1 210 korún.

 

     Zmenou spoločenského systému v  roku 1989, prechodom na

trhovú  ekonomiku,  došlo  k  viacerým  systémovým zmenám aj

v oblasti sociálneho zabezpečenia, a tak sa pracovné kategó-

rie zrušili  ako prežitok,  ako jedna z množstva neodôvodne-

ných preferencií v systéme  sociálneho zabezpečenia. Bolo to

v roku 1992,  stalo sa to  zákonom číslo 235  ešte v bývalom

Česko-Slovensku. Dnes je to  už po štvrtýkrát, dobre počuje-

te, po štvrtýkrát, čo ich ideme na Slovensku opätovne predl-

žovať. V  Čechách síce nemajú  takú verejnoprávnu inštitúciu

oddelenú od štátneho rozpočtu, ako  máme my - Sociálnu pois-

ťovňu, ale im doteraz nenapadlo,  aby zrušené pracovné kate-

górie oživovali a  obnovovali ich vykazovanie. Pravdepodobne

je to tým, že my sme bohatší ako oni a môžeme si dovoliť ta-

kýto luxus a  predražovanie systému sociálneho zabezpečenia.

Prepáčte túto iróniu, kolegyne  a kolegovia. Opakujem, štvr-

týkrát po sebe,  a je okrem toho zaujímavé,  že už tretíkrát

po sebe tento návrh predkladá ten istý človek, pani Keltošo-

vá. Musím uznať,  že na to treba poriadne  hrubú kožu, mini-

málne  hrošiu. A  hovorí pritom  stále o  sociálnej reforme.

Vláda  schvaľuje  koncepciu  transformácie  sociálnej  sféry

a súčasne nám posiela do parlamentu takýto zákon.

 

     Čo znamená predlžovanie  vykazovania pracovných kategó-

rií? Znamená to, že všetky nároky oprávnených osôb sa zacho-

vávajú a posúvajú o ďalší rok,  až do roku 2020, ešte 25 ro-

kov. V  tom čase už  na tieto zvýhodnené  dôchodky budú pri-

spievať  nielen naše  deti, ale  aj naše  vnúčatá. Ak by sme

ďalšie  predlžovanie  kategórií  neschválili,  ich nároky by

zostali zachované aj tak do roku  2019. Myslím si, že na vy-

rovnanie mzdových deformácií  v jednotlivých odvetviach hos-

podárstva je  to dostatočne dlhá  doba. Je tiež  len otázkou

času, keď učitelia, lekári, ale  aj roľníci a ostatní robot-

níci pochopia tento veľký podvod. Ich platy nielenže zaostá-

vajú,  ale ešte  dlhé roky  budú zo  svojich nízkych  platov

prispievať na dôchodky I. a  II. kategórie. Je to solidarita

v sociálnom zabezpečení naopak.

 

     Argumentácia predkladateľa alebo predkladateľky je kaž-

dý rok rovnaká, že nie sú legislatívne podmienky na ich zru-

šenie a spomína sa v ich kontexte zákon o sociálnom poistení

a zákon o doplnkovom dôchodkovom poistení. Musím povedať, že

ten prvý v žiadnej zo známych verzií s kompenzáciami kategó-

rií nepočíta. A druhý zákon o doplnkovom dôchodkovom poiste-

ní  je dávno  na svete,  dokonca i  tu, v parlamente. Minulá

vláda ho schválila 15.  novembra 1994. Vládna koalícia, mali

ste na to ďalší rok,  aby zákon o doplnkovom dôchodkovom po-

istení schválila, alebo ak  chcete, lebo vašej vláde pravde-

podobne nevyhovoval, aby konečne tento návrh upravila aj va-

ša vláda. Zasa nič. Chápem,  že máte iné starosti, ale aspoň

nehovorte, že sa sociálna reforma  minulý rok zastavila a že

vy ste ju rozbehli.

 

     V lete  ste v kvázi referende  diskutovali s obyvateľmi

o tom, čo chcú skôr - dlhšiu dovolenku, skrátenie pracovného

času, či  zvýšenie minimálnej mzdy.  Odhliadnuc od toho,  že

takáto diskusia je od vlády  hlúposť, do dnešného dňa ste to

nedotiahli do  parlamentu. Na druhej strane  ste sa nepýtali

občanov na názor pri rušení  sociálnych zliav v doprave, ani

pri rušení vlakov. Podobne je  to aj s pracovnými kategória-

mi. Nepýtate sa  tých 90 % občanov, ktorí  v dôchodkovom za-

bezpečení  zostávajú  občanmi  III.  kategórie,  či súhlasia

s vaším návrhom. Konštatovanie,  že navrhované právne úpravy

nebudú mať dosah na štátny  rozpočet, vyznieva, akoby to nič

nestálo. Pripomínam,  čo je nám  všetkým dobre známe,  že to

bude mať dosah na rozpočet Sociálnej poisťovne, nie štátneho

rozpočtu, a preto to budeme  znášať všetci, jeden viac, dru-

hý menej.

 

     Na základe vyššie  uvedeného navrhujem ďalej nepredlžo-

vať hodnotenie  zamestnaní I. a  II. pracovnej kategórie  na

účely dôchodkového  zabezpečenia, a preto navrhujem z článku

IV vypustiť všetky body, v  ktorých sa mení dátum 31. decem-

ber 1995 na 31. december 1996.  Sú to nasledovné body: 6, 7,

8, 9, 10, 12,  13, 15, 19, 20, 24, 25, 26  a 27. Ide o veľmi

jednoduchú úpravu, všade sa mení iba dátum.

 

     Dámy a páni, neurobíme tým žiadnu chybu, možno iba pri-

pomíname  vláde  jej  povinnosti  voči  sociálnym  partnerom

a tiež voči parlamentu. Nakoniec, zákon o doplnkovom dôchod-

kovom poistení mala táto vláda vo svojom legislatívnom pláne

úloh už na jún tohto roka.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Hlási sa ešte niekto z poslancov do rozpravy?

 

     (Nikto.)

 

     Ďakujem.  Keďže sa  nikto nehlási,  vyhlasujem rozpravu

o dvadsiatom treťom  bode programu za skončenú.  Chce sa vy-

jadriť k  rozprave pani ministerka Keltošová?  Nech sa páči,

pani ministerka.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí

a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     so záujmom  som si vypočula  vystúpenie pána exministra

poslanca Brocku a veľmi sa  divím, že napriek tomu, že deväť

mesiacov pôsobil na tomto  ministerstve, tak málo ovláda od-

bornú  problematiku.  Predovšetkým  porovnávanie  rokov 1991

a 1995. V roku 1991 neexistovali poistné systémy a všetko sa

prerozdeľovalo  starým  socialistickým  spôsobom  cez štátny

rozpočet. V roku  1991 sa cez štátny rozpočet  dali v parla-

mente odsúhlasiť  akékoľvek dávky, nechcem  povedať do akej-

koľvek výšky. Bola na to potrebná parlamentná väčšina. V ro-

ku 1995, pokiaľ  ide o systém poisťovne, pred  chvíľou sa tu

o tom dosť hovorilo, ja som tu nebola, akým spôsobom poistné

systémy  fungujú, odkedy  fungujú u  nás na  Slovensku, akým

spôsobom sa plnia, do akej výšky sa neplnia, aké sú odvodové

povinnosti atď. Čiže porovnávať hrušky s jablkami nie je na-

mieste.

 

     Pokiaľ ide o  predĺženie vykazovania pracovných kategó-

rií a porovnávanie s Českou republikou. Opätovne, pán posla-

nec, správne ste povedali,  že Česká republika nemá doposiaľ

oddelené poistné fondy, to znamená, že simuluje výber poist-

ného do štátneho rozpočtu a  cez ten znova rozdeľuje jednot-

livé dávky či už nemocenského, dôchodkového alebo zdravotné-

ho poistenia. Zjednodušene povedané, keby som mala urobiť to

isté, čo sa deje v Českej republike, náš rozpočet by bol vy-

soko  prebytkový, pretože  Sociálna poisťovňa  vyberie ročne

70 miliárd,  Fond zamestnanosti 7  miliárd, a to  by išlo do

štátneho rozpočtu  a nemali by sme  ten schodok, ktorý máme.

Tým sa  nechcem porovnávať so  susedmi, že len  kvôli tomuto

majú rozpočet prebytkový, ale  aj kvôli tomu. Takže porovna-

nie s Českou republikou  tu veľmi pokrivkáva, pretože dosiaľ

stále rozdeľujú všetky dávky cez štátny rozpočet  ako za hl-

bokého socializmu.

 

     Pokiaľ ide o sociálnu reformu  a s tým súvisiace termí-

ny, o ktoré pán poslanec má  taký strach, ba priam až obavu,

lakonicky som poznamenala, že to  nebude mať dosah na štátny

rozpočet, lakonicky poznamenávam, že to skutočne nebude mať.

Neviem, prečo  by som sa  tu mala nad  tým rozplývať, stačí,

keď som uviedla, že je to výsledok dobrého hospodárenia.

 

     Sociálna poisťovňa funguje aj pri prerozdelení určitých

percent  v  prospech  dôchodkového  poistenia. Podľa údajov,

ktoré mám  zo  Sociálnej  poisťovne,  ide  zhruba  dnes  asi

o 8 000  poberateľov dôchodkov v  I. a II.  kategórii. Sú to

väčšinou ľudia,  ktorí pracovali v  podzemí, v ťažkých  pod-

mienkach, zdraviu škodlivých, sú to letci, sú to ľudia, kto-

rí pracovali  alebo pracujú v námorných  službách, proste sú

to ľudia, ktorí aj do budúcnosti, nech by im zamestnávatelia

vytvorili akékoľvek  pracovné podmienky, vždy  budú pracovať

v rizikovom prostredí.

 

     To, že  15. novembra bol  schválený zákon o  doplnkovom

dôchodkovom  poistení, je  pravda, ale  skutočne tento zákon

nebol na takej úrovni, aby sme  ho mohli predložiť v tej po-

dobe, ako bol schválený. Je to právo každej vlády. Vy ste ho

pätnásteho schválili, šestnásteho ste ho mohli dať do parla-

mentu, do 13. decembra ste  ho mohli navrhnúť na schválenie.

Nestalo sa tak, čiže tento zákon zostal visieť.

 

     Minule som už vysvetľovala  posuny, keď sa pán poslanec

Fico pýtal, prečo meškajú termíny jednotlivých zákonov, vrá-

tane doplnkového. Pán poslanec,  môžete si overiť cez Konfe-

deráciu odborových zväzov, že sociálni partneri ku koncepcii

transformácie  sociálnej sféry  sa zišli  17-krát, kým  bola

schválená vo vláde, zišli sa  spolu s odborníkmi rôznych ve-

deckých výskumných inštitúcií aj s neštátnymi subjektmi. Tá-

to koncepcia bola  schválená a spolu s ňou  bol schválený aj

vecný a časový harmonogram.  Ten vecný a časový harmonogram,

vrátane  tzv.  "doplnkáča",  čiže  doplnkového  zákona,  bol

schválený  po súhlase  všetkých troch  sociálnych partnerov.

Vláda to  akceptovala, preto došlo k  tomuto posunu. Naopak,

pripomínam, že  to bola táto snemovňa,  ktorá si vyžadovala,

aby sa najprv schválila celková koncepcia a až potom v rámci

nej jednotlivé právne predpisy.  Čiže znovu predkladám návrh

na predĺženie  pracovných kategórií. Ak  hovoríte o tom,  že

Česi to nerobia,  no nerobia to z toho  dôvodu, o ktorom som

už hovorila, pretože  pre nich je stále ešte  alfou a omegou

centrálny  rozpočet, z  ktorého potom  uhrádzajú aj  zvýšené

dávky, náklady spojené s liečením atď. osôb v I. a II. kate-

górii.

 

     Spomínali  ste  tu  diskusiu,  ktorá  prebiehala v lete

o tom, či chceme dlhšiu dovolenku, minimálnu  mzdu, alebo či

chceme ešte nejaké iné ďalšie riešenia. Zákon vláda schváli-

la, pokiaľ ide o novelu  Zákonníka práce v súvislosti s pre-

dĺžením  dovolenky. Zákon  je tu  v Národnej  rade. Je vecou

predsedu alebo grémia, ako sa dohodnete, kedy ho zaradíte na

rokovanie.

 

     Myslím, že takýmto  spôsobom komentovať výsledky, dobré

výsledky  hospodárenia verejnoprávnej  inštitúcie na  jednej

strane,  a na  druhej strane  vystupovať proti  pracovníkom,

ktorí pracujú v škodlivých alebo v zdraviu škodlivých nebez-

pečných podmienkach, je neseriózne,  pán kolega, pretože do-

konca aj kresťanské odbory súhlasili s predĺžením pracovných

kategórií.

 

     Ďakujem vám  za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem  pani ministerke  Keltošovej. Pýtam  sa, či  si

žiada  záverečné slovo  spoločná spravodajkyňa  výborov pani

poslankyňa Aibeková. Nech sa  páči, pani kolegyňa, máte slo-

vo.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ďakujem.  Budem  veľmi  stručná,  keďže pani ministerka

vystúpila a istým spôsobom  dala na správnu mieru vystúpenie

jediného poslanca, ktorý vystúpil  v rozprave, pána poslanca

Brocku. Dovolím si len  jednu pripomienku, keďže povedal, že

je katastrofálne nízka úroveň nemocenských dávok. Pán posla-

nec, vy ste boli 9 mesiacov ministrom práce, sociálnych vecí

a rodiny a nepamätám sa, že by sa vám vtedy  táto úroveň dá-

vok zdala  katastrofálne nízka a že  by ste predniesli návrh

na jej zvýšenie. To je  z mojej strany všetko. Pán predseda-

júci, môžeme dať hlasovať o  návrhu a o pripomienkach, ktoré

odzneli v rozprave.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Áno, pani kolegyňa. Pristúpime k hlasovaniu o jednotli-

vých pozmeňovacích a doplňovacích  návrhoch. Prosím, aby ste

ich uvádzali v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.

Pán kolega,  chcem upozorniť, že už  je po rozprave. Prosím,

rešpektujte zákon Národnej  rady Slovenskej republiky. Samo-

zrejme, že vy to nedokážete. A to je bývalý exminister.

 

     Nech sa páči, pokračujte.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Najskôr dám hlasovať o spoločnej  správe. Ako som sa na

začiatku vyjadrila,  odporúčam hlasovať en bloc  o bodoch 1,

2, 3, 4 a 6. Odporúčam ich prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Skôr ako dám hlasovať,  žiadam poslancov, ktorí sú mimo

rokovacej miestnosti, aby sa  dostavili na hlasovanie do ro-

kovacej miestnosti. (Hlasy v  sále.) Pán kolega, nevykrikuj.

Si v parlamente Slovenskej republiky.

 

     Dámy a páni, prezentujme sa  a zároveň hlasujme o návr-

hu, ktoré predniesla pani  spoločná spravodajkyňa. Pani spo-

ločná spravodajkyňa odporúča tieto  body zo spoločnej správy

prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 109 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy, tak ako

ich predniesla pani spoločná spravodajkyňa, sme prijali.

 

    Nech sa páči, pani kolegyňa, pokračujte.

 

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Zo spoločnej správy nám zostalo  hlasovať iba o bode 5,

ktorý odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a  páni, prezentujme sa  a zároveň hlasujme.  Pani

spoločná  spravodajkyňa odporúča  bod 5  zo spoločnej správy

neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovali 3 poslanci.

     Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.

 

     Konštatujem, že bod 5 zo spoločnej správy sme neprijali.

 

     Nech sa páči, pani kolegyňa, môžete pokračovať.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ako  prvý a  jediný  vystúpil  v rozprave  pán poslanec

Brocka.  Predniesol  dva  pozmeňovacie  návrhy.  Prvý  znie:

v článku I  bod 1 nahradiť sumu  250 Sk sumou 300  Sk a ešte

dodal - a od toho odvedené ďalšie dávky upraviť. Návrh odpo-

rúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, prezentujme sa  a zároveň hlasujme o prvom

návrhu pána poslanca Brocku.  Pani spoločná spravodajkyňa ho

odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 42 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

 

     Konštatujem, že prvý návrh pána poslanca Brocku sme ne-

prijali.

 

     Nech sa páči, pokračujte.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Druhý pozmeňovací návrh sa týkal článku IV a pán posla-

nec odporúčal vypustiť body 6, 7,  8, 9, 10, 12, 13, 15, 19,

20, 24, 25, 26 a 27. Pripomínam, že sú to body, ktoré sa tý-

kajú predĺženia termínu tzv. pracovných kategórií. Odporúčal

termín končiť 31. decembrom 1996. Odporúčam návrh neprijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o druhom

návrhu pána poslanca Brocku. Pani spoločná spravodajkyňa od-

porúča i tento návrh neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 26 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že ani  druhý pozmeňovací  návrh pána po-

slanca Brocku sme neprijali.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Tým sme, pán predsedajúci, vyčerpali hlasovanie o všet-

kých pozmeňovacích návrhoch obsiahnutých  v spoločnej správe

aj v rozprave. Môžeme hlasovať o zákone ako celku. Odporúčam

zákon prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem,  pani kolegyňa.  V súlade  s ustanovením  § 26

ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom

návrhu zákona ako celku.

 

     Prosím, dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

Pani spoločná spravodajkyňa odporúča zákon prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 96 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  sme schválili vládny  návrh zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa menia a dopĺňajú

niektoré  zákony  v oblasti  sociálneho  zabezpečenia.  (Po-

tlesk.)

 

     Pani kolegyňa, ďakujem vám veľmi pekne za spoluprácu.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ďakujem, dámy, páni, za spoluprácu.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     D v a d s i a t y m  š t v r t ý m  bodom programu je

 

     vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa mení  a dopĺňa zákon číslo 132/1989  Zb. o ochrane

práv k novým odrodám rastlín a plemenám zvierat.

 

     Vládny  návrh zákona  ste  dostali  ako tlač  číslo 290

a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 290a.

 

     Z  poverenia  vlády  Slovenskej  republiky návrh zákona

odôvodní minister pôdohospodárstva  Slovenskej republiky pán

Peter Baco. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

 

Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     predkladaný vládny  návrh zákona Národnej  rady Sloven-

skej  republiky,  ktorým  sa   mení  a  dopĺňa  zákon  číslo

132/1989 Zb. o ochrane práv k novým odrodám rastlín a k ple-

menám zvierat, je ďalším  z návrhov, ktorý rezort pôdohospo-

dárstva pripravil a predkladá  v záujme postupného zbližova-

nia právneho  poriadku Slovenskej republiky  s právom Európ-

skej únie  tak, ako to  ukladá článok 70  Asociačnej dohody.

Návrh  je v  plnom súlade  so smernicou  Rady Európskej únie

číslo 2100/1994,  do ktorej bol  implementovaný Medzinárodný

dohovor na ochranu rastlín z 19. marca 1991, ku ktorému Slo-

venská republika pristúpila v septembri minulého roku.

 

     Pri príprave novely zákona  číslo 132/1989 Zb. boli po-

prední  odborníci  z  oblasti  ochrany  nových odrôd rastlín

a plemien zvierat v neustálom  pracovnom styku s Medzinárod-

nou úniou  na ochranu nových  odrôd rastlín v  Ženeve, podľa

vyjadrenia ktorej tento predložený návrh predstavuje solídny

európsky štandard.

 

     Základná zmena, ktorá sa  navrhuje v záujme rešpektova-

nia medzinárodného  dohovoru i smernice  Rady Európskej únie

číslo  2100/1994, spočíva  v tom,  že právna  ochrana sa  má

vzťahovať na  odrody všetkých druhov a  odrôd rastlín, a nie

tak ako doteraz iba na tie  druhy a rody rastlín, ktoré boli

považované za hospodársky významné. V ďalšom predkladaný ná-

vrh v súlade s vyššie uvedenou smernicou Rady Európskej únie

 

     a) novo charakterizuje  niektoré pojmy, napríklad odro-

da, šľachtiteľ a podobne,

 

     b)  novo upravuje  podmienky na  udelenie osvedčenia na

odrodu a práva šľachtiteľov,  pričom zavádza kategóriu odvo-

denej odrody a určitej inej  odrody a upravuje podmienky ich

využívania,

 

     c) o 5 rokov predlžuje lehotu platnosti šľachtiteľského

osvedčenia,

 

     d) modifikuje niektoré procesné  stránky konania vo ve-

ciach ochrany odrôd a plemien.

 

     Pri spracúvaní predloženého návrhu bolo taktiež zohľad-

nené, že od doby prijatia zákona číslo 42/1989 Zb. o ochrane

práv k  novým odrodám rastlín a  plemenám zvierat sa zásadne

zmenili sociálno-ekonomické pomery, v dôsledku čoho je v ňom

navrhnutá  nová úprava  odmeňovania autorov  odrôd i plemien

a sprísnené majetkové sankcie za  neoprávnené zásahy do práv

chránených týmto zákonom.

 

 

     Návrh sa stretol s pozitívnym ohlasom vo všetkých výbo-

roch, ktoré ho prerokovali, a  treba oceniť, že napriek jeho

vysoko odbornému  charakteru nešlo o  prerokovanie formálne,

ale o vecné a fundované diskusie.

 

     Vážené dámy a páni, vzhľadom na skutočnosť, že prijatie

predloženého návrhu  bude ďalším významným  krokom v procese

zbližovania sa Slovenska s  Európskou úniou v oblasti legis-

latívy,  dovoľujem  si  vás  požiadať  o  vyslovenie súhlasu

s týmto zákonom.

 

     Ďakujem vám.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem pánu ministrovi Bacovi. Prosím spoločného spra-

vodajcu výborov Národnej rady poslanca Miroslava Nováka, aby

podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu záko-

na vo výboroch Národnej rady.

 

Poslanec M. Novák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa mení  a dopĺňa zákon číslo 132/1989  Zb. o ochrane

práv k  novým odrodám rastlín a  plemenám zvierat, tlač 290,

pridelil  predseda  Národnej  rady  svojím rozhodnutím číslo

666 zo dňa 20. 12. 1995 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady

Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  pre pôdohospodárstvo a Vý-

boru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostre-

die a ochranu prírody na prerokovanie  do 1. 12. 1995 s tým,

že na skoordinovanie stanovísk Výborov Národnej rady Sloven-

skej republiky určil Výbor Národnej rady Slovenskej republi-

ky pre pôdohospodárstvo a súčasne určil, aby sa skoordinova-

né  stanoviská  výborov  Národnej  rady Slovenskej republiky

premietli do spoločnej správy.

 

     Uvedené výbory Národnej  rady Slovenskej republiky pre-

rokovali vládny  návrh zákona v určenej  lehote a odporučili

ho  Národnej rade  Slovenskej republiky  schváliť so zmenami

a doplnkami.  Vážené kolegyne,  kolegovia, spoločnú  správu,

tlač 290a,  máte pred sebou,  preto nebudem jednotlivé  body

citovať. Zároveň dovoľte, aby  som navrhol, že pri hlasovaní

body 1 až 19 spoločnej správy navrhnem prijať spoločne.

 

     Vážený pán predsedajúci, k  spoločnej správe nemám viac

čo dodať.  Zároveň sa hlásim ako  prvý do rozpravy.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem poslancovi Novákovi a  otváram rozpravu o dvad-

siatom  štvrtom  bode  programu.  Keďže  som nedostal žiadnu

prihlášku a pán poslanec sa  prihlásil ako prvý, nech sa pá-

či, pán kolega, máte slovo.

 

Poslanec M. Novák:

 

     Vážené kolegyne, kolegovia,

 

     účelom navrhovaného zákona je upraviť práva a povinnos-

ti fyzických a právnických  osôb vznikajúce z vytvorenia no-

vých odrôd  rastlín a plemien zvierat, ako aj ich obchodného

využívania.  Význam  ochrany  práv  k  novým odrodám rastlín

a plemien  vzrástol  najmä  v  období  osemdesiatych  rokov.

V tomto období nastala požiadavka zvýšiť výkonnosť poľnohos-

podárstva, a preto vo väčšej miere sa zapojili do šľachtenia

naše  šľachtiteľské  organizácie.  Stále  rastúce náklady na

šľachtenie nútili k väčšej  spolupráci so zahraničím, k spo-

lupráci pri vytváraní takých odrôd a plemien, aby ich prínos

poľnohospodárom bol intenzifikačný  a umožňoval zvyšovať vý-

konnosť bez rastu iných  vkladov, najmä priemyselných hnojív

a chemických prostriedkov na ochranu rastlín.

 

     Vyšľachtená  odroda, plemeno  sa stáva  pýchou a bohat-

stvom národa, a preto  je nevyhnutné chrániť autorské práva.

Novela plne vystihuje a  zohľadňuje práva šľachtiteľov podľa

Medzinárodného dohovoru na ochranu odrôd a plemien. Nové od-

rody rastlín  a plemená zvierat a  ich ďalšie zušľachťovanie

predstavujú rozhodujúci biologický zdroj rozvoja poľnohospo-

dárstva a následne významným spôsobom ovplyvňujú aj zabezpe-

čovanie výživy obyvateľstva.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás popro-

sil, pre tie závažné dôvody, ktoré som uviedol, aby ste pod-

porili tento zákon. Zároveň mi  dovoľte, aby som vám po kon-

zultáciách predniesol svoje návrhy  na zmeny. Prosil by som,

keby ste to v tlači sledovali, pretože ide o 12 zmien, ktoré

sa budú vyslovene týkať jazykovej a legislatívnej čistoty.

 

     V bode 6 navrhujem tieto zmeny:

 

     V §  4 ods. 5  za slová "neponúkal  na predaj" nahradiť

"inak neposkytnúť inej osobe".

 

     V  § 4  ods. 7  za slová  "ponúkal na  predaj" nahradiť

"inak poskytol inej osobe".

 

     V §  4 ods. 8 za  slová "neponúkala na predaj"  v úvode

a v písmene d) nahradiť slovami "inak neposkytla inej osobe"

a slová "ponúkala  na predaj" v písmene  c) nahradiť slovami

"inak poskytla inej osobe".

 

     Ďalej v § 4 ods. 9 preštylizovať. Prečítam nové znenie:

"Na účely  zisťovania podmienok na  udelenie šľachtiteľského

osvedčenia na odrodu sa akákoľvek iná odroda stáva všeobecne

známou v Slovenskej republike  alebo v zahraničí, ak výsled-

kom zisťovania bude udelenie šľachtiteľského osvedčenia ale-

bo zápis do listiny povolených odrôd."

 

     V  bode 10  navrhujem za  slovo "druhu"  pripojiť bodku

a zostatok vety vypustiť.

 

     V bode 13 navrhujem:

 

     V § 7 ods. 2  za slovo "vytvorenie" nahradiť slová "ob-

chodné využívanie" a medzi slová "má" a "právo" vložiť slovo

"minimálne".

 

     V §  7 ods. 5 v  úvodnej vete za slová  "na" a "odrody"

vložiť slovo "chránené".

 

     V § 7 ods. 5 v písm. b) medzi slová "majiteľ" a "písom-

ne" vložiť slová "alebo každý užívateľ".

 

     V bode  18 v § 10  ods. 1 písm. c)  pred slovo "odrody"

vložiť  "inej" a  zároveň za  slovo "odrody"  pripojiť bodku

s tým, že ostatok vety sa vypustí.

 

     V § 10 ods. 3 medzi slová "množiteľský materiál" vložiť

slová "alebo zberaný".

 

     A posledná pripomienka: V § 10 ods. 3 písm. a) vypustiť

slovo "vegetatívne".

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.  Do rozpravy  sa ďalej  prihlásil pán poslanec

Pokorný. Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     pán minister,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon čís-

lo  132/1989  Zb.  o  ochrane  práv  k novým odrodám rastlín

a plemenám zvierat, napĺňa uznesenie vlády Slovenskej repub-

liky  číslo 989/1994,  ktorým vláda  súhlasila s pristúpením

Slovenskej  republiky  k  Medzinárodnému  dohovoru o ochrane

rastlín. Novela rešpektuje smernicu Rady Európskej únie čís-

lo 2100/1994 o právach týkajúcich  sa rastlín v rámci spolo-

čenstva Európskej únie, ktorá vyplýva pre Slovenskú republi-

ku  z dohody  o pridružení.  Zákon číslo  132/1980 Zb. okrem

iného sa vzťahoval iba na odrody a plemená významných druhov

a rodov rastlín  a zvierat - pôvodný  § 1 ods. 2,  čo nie je

v súlade s citovanými dokumentmi.

 

     Novela  upravuje používanie  terminológie, zavádza nové

pojmy, upravuje odmeňovanie autorov odrôd a plemien, zaoberá

sa právami šľachtiteľov,  spresňuje rozsah obchodného využí-

vania  odrody, konanie  vo veciach  ochrany odrôd  a plemien

a taktiež upravuje majetkové sankcie za neoprávnené zásahy.

 

     Vážené  kolegyne, kolegovia,  dovolím si  upriamiť vašu

pozornosť  na bod  3 predloženej  novely. Ide  o pripomienku

k § 2, ktorý hovorí o  vymedzení pojmov: "Na účely tohto zá-

kona sa  plemenom rozumie - c)  populácia zvierat jednotného

pôvodu  charakteristických  morfologických  a fyziologických

vlastností, schopná  sa reprodukovať." S týmto  je možno sú-

hlasiť, ide  o definíciu plemena.  Za bodkočiarkou nasleduje

druhá veta, ktorú si dovolím pozmeniť, čiže navrhujem vypus-

tiť druhú časť vety za bodkočiarkou, ktorá znie: "za plemeno

sa považujú tiež rázy, úžitkové  typy, línie a hybridy". Ide

totiž  o nesprávnu  zootechnickú terminológiu.  Navrhujem za

bodkočiarkou pokračovať týmto textom: "okrem plemena zahrnu-

jú sa sem  aj jeho nižšie taxóny - rázy,  kmene a línie, ako

aj ich hybridy, resp. úžitkové typy zvierat".

 

     Ako som povedal, ide mi  len o použitie odbornej termi-

nológie v zákone, aby prvá časť písmena c) definovala pleme-

no a druhá časť umožňovala tu zaradiť aj tie skupiny, nižšie

taxóny, ako ráz, úžitkový typ, línie a hybrid, ale v klasic-

kej zootechnickej terminológii,  v ktorej základným zootech-

nickým taxónom je plemeno. Čiže nemôžeme tvrdiť v prvej čas-

ti vety, že plemenom je niečo  a v druhej časti vety tým is-

tým plemenom sú nižšie taxonomické jednotky. Čiže ide o bio-

logické zatriedenie daných typov. Všetky uvedené termíny nie

sú totiž  rovnocenné, ale majú  svoje vymedzené definovanie.

Preto odporúčam takúto úpravu odseku druhej časti vety: "ok-

rem plemena  zahrnujú sa sem  aj jeho nižšie  taxóny - rázy,

kmene a línie, ako aj ich hybridy, resp. úžitkové typy zvie-

rat".

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán kolega. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?

 

     (Nikto.)

 

     Ak nie,  vyhlasujem rozpravu o  dvadsiatom štvrtom bode

programu za skončenú. Chce sa  k rozprave vyjadriť pán mini-

ster Baco?

 

Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:

 

     Ďakujem, nie.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Žiada si  záverečné slovo spoločný  spravodajca výborov

pán poslanec Novák?

 

Poslanec M. Novák:

 

     Nie.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Takže pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňova-

cích a doplňovacích návrhoch. Pán  kolega, skôr ako ich zač-

nete  uvádzať, pozývam  poslancov, ktorí  sú mimo  rokovacej

miestnosti, aby sa dostavili na hlasovanie.

 

     Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca No-

váka,  aby  hlasovanie  uvádzal  v  zmysle  spoločnej správy

a výsledkov rozpravy.

 

Poslanec M. Novák:

 

     Vážené  kolegyne, kolegovia,  dovoľte, aby  som uviedol

najprv spoločnú správu, tak ako som v úvode odporučil. Navr-

hujem, aby sme  o bodoch 1 až 19  spoločnej správy hlasovali

spoločne a odporúčam ich prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o bodoch

spoločnej  správy, ktoré  pán spoločný  spravodajca odporúča

prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 96 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 94 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že body zo spoločnej správy sme prijali.

 

     Nech sa páči, pán kolega, pokračujte.

 

Poslanec M. Novák:

 

     V rozprave vystúpili dvaja  poslanci, ja a pán Pokorný.

Dovoľte,  aby som  o všetkých  mojich pripomienkach  navrhol

hlasovať spoločne a odporúčam ich prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o pozme-

ňovacích návrhoch, ktoré predložil pán spoločný spravodajca.

Odporúča ich prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 100 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že návrhy  pána spoločného spravodajcu sme

prijali.

 

     Nech sa páči, pán kolega, môžete pokračovať.

 

Poslanec M. Novák:

 

     Ako druhý v rozprave vystúpil pán kolega Pokorný. Navr-

hol pripomienku k § 2, kde navrhol  zlepšiť definíciu pleme-

na. Citujem:  "okrem plemena zahrnujú sa  sem aj jeho nižšie

taxóny, rázy, kmene a línie, ako aj ich hybridy, resp. úžit-

kové typy zvierat". Návrh odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Prosím, pán poslanec Vicen, buďte trochu tich-

šie.

 

     Prezentujme sa a zároveň hlasujme o návrhu pána poslan-

ca Pokorného. Pán spoločný  spravodajca odporúča tento návrh

prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 101 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 97 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

Poslanec M. Novák:

 

     Z rozpravy viac pripomienok  nebolo, preto dávam návrh,

aby sme  hlasovali o návrhu  zákona ako celku  s tými pripo-

mienkami, ktoré sme doteraz  prijali. Návrh zákona odporúčam

prijať.

 

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     V súlade s  ustanovením § 26 ods. 1  zákona o rokovacom

poriadku budeme  hlasovať o vládnom návrhu  zákona ako celku

v znení schválených  zmien a doplnkov.  Pán spoločný spravo-

dajca návrh odporúča prijať.

 

     Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 101 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 99 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasoval 1 poslanec.

     (Potlesk.)

 

Poslanec M. Novák:

 

     Dovoľte, kolegyne a kolegovia,  aby som sa poďakoval za

spoluprácu,  a verím,  že aj  naďalej poľnohospodárske lobby

bude takto víťaziť.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem vám, pán spoločný  spravodajca, ďakujem aj pánu

ministrovi.

 

     Konštatujem, že  sme schválili vládny  návrh zákona Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky, ktorým  sa mení a  dopĺňa

zákon  číslo 132/1989  Zb. o  ochrane práv  k novým  odrodám

rastlín a plemenám zvierat.

 

     Dámy a páni, keďže  v zmysle upraveného programu ďalšie

body  máme prerokovať  až zajtra,  končím dnešné  rokovanie.

Pokračujeme zajtra o 9.00  hodine prerokovaním návrhu na vy-

slovenie  súhlasu s  ratifikáciou Zmluvy  o dobrom susedstve

a priateľskej spolupráci  medzi Slovenskou republikou  a Ma-

ďarskou republikou.

 

     Ďakujem vám  veľmi pekne za spoluprácu,  želám vám prí-

jemnú dobrú noc.

 

                      Siedmy deň rokovania

         12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                        20. decembra 1995

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     budeme pokračovať v rokovaní  12. schôdze Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Pán poslanec Matejka hlasuje  náhradnou kartou číslo 3.

Pán poslanec Moravčík hlasuje náhradnou kartou číslo 2.

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, prosím, prezen-

tujme sa.

 

     Prezentovalo sa 98 poslancov, môžeme pristúpiť k prero-

kúvaniu  d v a d s i a t e h o  bodu programu, ktorým je

 

     návrh  na vyslovenie  súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky  so Zmluvou o dobrom  susedstve a priateľskej spo-

lupráci  medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou.

 

     Pani poslankyne,  páni poslanci, návrh  ste dostali ako

tlač 272 a spoločnú správu výborov ako tlač 272a.

 

     Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uvedie mi-

nister  zahraničných  vecí  Slovenskej  republiky  pán Juraj

Schenk. Prosím ho, aby sa ujal slova.

 

     Pán poslanec Šimko chce mať procedurálny návrh.

 

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem  pekne,  pán  predseda.  Rešpektujem vôľu vlády

a rozhodnutie vlády, že predložiť  návrh zmluvy je splnomoc-

nený pán minister zahraničných  vecí. Napriek tomu sa nazdá-

vam, že slovensko-maďarské vzťahy patria medzi najdôležitej-

šie zahraničnopolitické vzťahy  Slovenskej republiky. Zmluvu

podpísal predseda  vlády, a preto  si myslím, že  prítomnosť

predsedu vlády pri prerokúvaní  tohto  bodu by bola nanajvýš

žiaduca. Dávam preto návrh podľa článku 85 Ústavy Slovenskej

republiky, aby  Národná rada Slovenskej  republiky požiadala

predsedu vlády,  aby sa zúčastnil  na rokovaní o  tomto bode

programu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, rešpektujem váš  návrh, ale ak si pamätá-

te, pri  schvaľovaní programu bol ten  istý návrh a odmietli

sme ho. Nebudeme  hlasovať o jednom a tom  istom návrhu dva-

krát.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Pán predseda,  bol to návrh, ktorý  bol pri schvaľovaní

programu. Ja dávam teraz návrh podľa článku 85 ústavy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme  sa a hlasujeme o  tom istom, o čom

sme už hlasovali pri schvaľovaní programu. Pán poslanec Šim-

ko  navrhuje nutnosť  účasti pána  premiéra pri  prerokúvaní

tohto bodu programu.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 124 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

 

     Takže  prosím, pán  minister Schenk,  aby ste  sa ujali

slova.

 

Minister zahraničných vecí SR J. Schenk:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     vážení hostia,

 

     vláda Slovenskej  republiky po prerokovaní  vo výboroch

Národnej  rady Slovenskej  republiky predkladá  podľa článku

86 písm.  e) Ústavy Slovenskej republiky  Národnej rade Slo-

venskej  republiky návrh  na vyslovenie  súhlasu so  Zmluvou

o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou

republikou a Maďarskou republikou,  ktorá bola podpísaná 19.

marca  1995 v  Paríži. Vláda  Slovenskej republiky  tak plní

úlohu vytýčenú vo svojom programovom vyhlásení, ktoré Národ-

ná rada Slovenskej republiky prerokovala a prijala v januári

tohto roku,  podľa ktorého  - citujem: "Východiskom budúcich

vzťahov s  Maďarskou republikou by  mala byť vyvážená  a pre

obe strany prijateľná základná politická zmluva."

 

     Vláda  Slovenskej republiky  si s  plnou zodpovednosťou

uvedomovala, že ide o prvú zmluvu tohto druhu s naším južným

susedom, upriamenú  predovšetkým na rozvoj  vzájomnej spolu-

práce do budúcnosti. Rozprava vo výboroch Národnej rady Slo-

venskej republiky  ukázala, že v  našich politických kruhoch

vládne zhoda  v tom, aby v  kontexte historických skúseností

vo vzájomných vzťahoch  došlo k slovensko-maďarskému zmiere-

niu a  jedným z najdôležitejších  krokov v tomto  procese je

uzavretie zmluvy a jej následná realizácia. V rámci diskusie

sa zohľadňovali  aj medzinárodné súvislosti  zmluvy v súlade

so zahraničnopolitickým zameraním Slovenskej republiky, kto-

ré je orientované na integrovanie do európskych a euroatlan-

tických  politických, hospodárskych  a bezpečnostných štruk-

túr. Na druhej strane však  boli vyjadrené aj obavy o reali-

záciu zmluvy  v duchu dobrých susedských  vzťahov a priateľ-

skej spolupráce, najmä pri uplatňovaní ustanovení o postave-

ní osôb patriacim k národnostným menšinám.

 

     Úlohou tejto zmluvy, ktorá  zodpovedá v nových medziná-

rodných  podmienkach štátnym  a národným  záujmom Slovenskej

republiky,  je formovať  základný dvojstranný  zmluvnoprávny

rámec pre spoluprácu medzi Slovenskou republikou a Maďarskou

republikou  a  prispieť  tak  k rozvoju slovensko-maďarských

vzťahov a k upevneniu stability  v regióne. Obsah zmluvy vy-

tvára  právne a  inštitucionálne predpoklady,  aby mohla byť

obojstranne  vykladaná a  uplatňovaná podľa  litery a ducha,

ktoré sú v jej texte premietnuté.

 

     Rokovania, ktoré sa začali 22. júla 1994 odovzdaním ná-

vrhu textu zmluvy maďarskej  strane a boli ukončené dohodnu-

tím  jej definitívneho  znenia pri  stretnutí predsedov vlád

Slovenskej  republiky a  Maďarskej republiky  dňa 16.  marca

1995 v Bratislave, neboli jednoduché. Ukázali,  že v sloven-

sko-maďarských  vzťahoch neprevláda  prílišná dôvera  a bude

potrebné vyvinúť veľké úsilie, aby sa začali budovať korekt-

né, dobré susedské vzťahy,  založené na rešpektovaní základ-

ných zásad  medzinárodného práva, najmä  suverenity právnych

poriadkov  a medzinárodných  záväzkov, ktoré  obidve zmluvné

strany na seba prevzali.

 

     Tento stav nedôvery sa prejavoval v úvodných kolách ro-

kovaní po predložení návrhu  textu zmluvy slovenskou stranou

a protinávrhu maďarskej  strany, ktoré sa  rozchádzali najmä

v otázkach hodnotenia histórie vzájomných vzťahov, vo formu-

lácii článku o hraniciach,  sukcesie Slovenskej republiky do

zmlúv po Českej a Slovenskej  Federatívnej Republike a s tým

spojenej otázky spolupráce na Dunaji,  aj vo väzbe na rieše-

nie  sporu o  Sústave vodných  diel Gabčíkovo-Nagymaros pred

Medzinárodným  súdnym dvorom  v Haagu.  Napokon zásadne roz-

dielne boli  východiskové pozície a prístupy  oboch strán na

úpravu  právneho postavenia  osôb patriacich  k národnostným

menšinám.

 

     Otázka histórie vzájomných vzťahov nebola do zmluvy za-

hrnutá, lebo návrh Slovenskej republiky, aby sa v nej vyjad-

ril  záujem obidvoch  strán o  preklenutie záťaže minulosti,

maďarská strana neakceptovala a  my sme zasa odmietli prijať

zavádzajúce vytrhávanie z kontextu  akejkoľvek zmienky o po-

zitívnom salde  bohatých skúseností z  tisícročného spoluži-

tia.  Napokon sa  obe strany  dohodli, že  hodnotenie vývoja

vzájomných vzťahov sa ponechá historikom a zmluva bude zame-

raná na spoluprácu do budúcnosti.

 

     Pri  formulácii článku  o hraniciach  slovenskej strane

išlo o to, aby maďarská  strana v tejto zmluve uznala medzi-

národne platný status quo, ktorý stanovuje Trianonská miero-

vá zmluva  medzi mocnosťami spojenými a  združenými a Maďar-

skom, protokol a deklarácia zo  4. júna 1920 a Parížska mie-

rová zmluva  s Maďarskom z  10. februára 1947.  V záverečnom

kole  rokovaní maďarská  strana ustúpila  od požiadavky, aby

článok 3 ods. 1 o  hraniciach bol explicitne uvedený odvola-

ním na Helsinský záverečný akt  KBSE, ktorý v prvom princípe

pripúšťa zmenu  hraníc mierovou cestou.  Na dikciu článku  3

ods. 1 boli využité formulácie tretieho princípu záverečného

aktu KBSE o neporušiteľnosti hraníc a vzdaní sa územných po-

žiadaviek i do budúcnosti, t. j. o ich nemennosti.

 

 

     Rokovania o niektorých ustanoveniach zmluvy zásadne sú-

viseli aj so slovensko-maďarským sporom o vodné dielo Gabčí-

kovo-Nagymaros  pred  Medzinárodným  súdnym  dvorom  v Haagu

a obidve strany i po  konzultáciách so svojimi advokátmi do-

speli v  konečnom dôsledku k  záveru, že v  zmluve sa nebudú

zmieňovať o spolupráci na Dunaji, aby to akýmkoľvek spôsobom

neprejudikovalo  rozhodnutie  Medzinárodného  súdneho  dvora

v Haagu.

 

     Ešte väčší právny a faktický význam mala dohoda dosiah-

nutá rovnako v záverečnom kole rokovaní o vypustení obvyklej

derogačnej klauzuly zo záverečných ustanovení zmluvy k ukon-

čeniu platnosti Zmluvy o priateľstve, spolupráci a vzájomnej

pomoci medzi Československou socialistickou republikou a Ma-

ďarskou ľudovou republikou zo 14. júna 1968, ktorú táto nová

zmluva  nahrádza. Maďarská  strana totiž  pôvodne trvala  na

tom, aby platnosť zmluvy z roku 1968 bola ukončená 1. januá-

rom  1993, dňom  vzniku Slovenskej  republiky, čím  by došlo

k spochybneniu nástupníctva, teda sukcesie Slovenskej repub-

liky do medzinárodných zmlúv  po Českej a Slovenskej Federa-

tívnej Republike,  a tým vlastne aj  k negovaniu medzinárod-

noprávnych základov vzniknutej  Slovenskej republiky. Naprí-

klad vzťahovalo  by sa to  aj na právne  spochybnenie zmluvy

medzi Československou socialistickou  republikou a Maďarskou

ľudovou  republikou o  výstavbe a  prevádzke Sústavy vodných

diel Gabčíkovo-Nagymaros zo 16. septembra 1977, ktorej plat-

nosť a dôsledky vyplývajúce z jej jednostranného vypovedania

maďarskou  stranou tvoria  ťažiskovú otázku  v prebiehajúcom

spore  pred Medzinárodným  súdnym dvorom  v Haagu. Slovenská

strana kategoricky odmietla maďarské  návrhy, ktoré by mohli

poškodiť naše záujmy pred  Medzinárodným súdnym dvorom, pri-

čom v zmluve dohodnuté tzv. nulové riešenie rovnako nepreju-

dikuje rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora v Haagu.

 

     Na  otázku úpravy  právneho postavenia  osôb patriacich

k národnostným menšinám boli  od začiatku rokovaní rozdielne

názory  v  zásadných  východiskových  prístupoch súvisiacich

s ich premietnutím do zmluvných záväzkov.

 

     1. Slovenská strana už na expertnej úrovni odmietla ro-

kovať o návrhu Dohody o zabezpečení práv slovenskej národnej

menšiny žijúcej  v Maďarskej republike  a maďarskej národnej

menšiny  žijúcej v  Slovenskej  republike  a o  právach osôb

k nim patriacich, ktorý maďarská  strana zaslala vo februári

1995 a ktorý mal tvoriť prílohu základnej zmluvy. Išlo o do-

kument, ktorý obsahoval okrem preambuly 21 článkov so 42 od-

sekmi a bol založený  na spleti kolektívnych i autonomistic-

kých práv a zmesi politických  a ľudských práv zastretých do

formulácií z  oblasti práv osôb patriacich  k menšinám. Slo-

venská strana bola ochotná akceptovať výlučne v rámci zmluvy

úpravu, ktorá  nepôjde nad rámec  našej vnútroštátnej úpravy

a záväzkov, ktoré na seba  prevzala v práve vtedy podpísanom

Rámcovom dohovore  Rady Európy o  ochrane národnostných men-

šín.

 

     2. Slovenská strana v  priebehu rokovaní poukazovala na

rozdielne právne a faktické postavenie osôb patriacich k ná-

rodnostným menšinám  v oboch štátoch,  kým slovenská menšina

v Maďarskej  republike  bola  systematicky  asimilovaná, kým

osoby  patriace k  maďarskej menšine  v Slovenskej republike

majú vytvorené predpoklady na zachovanie a rozvíjanie svojej

identity.  Bolo dohodnuté,  že otázka  právneho a faktického

vyrovnávania týchto rozdielov bude  jednou z hlavných náplní

práce medzivládnej zmiešanej komisie podľa  článku 15 ods. 6

zmluvy v rámci jej odporúčacej právomoci.

 

     3. Slovenská strana  počas celých rokovaní upozorňovala

maďarskú stranu,  že do zmluvy možno  zakotviť len takú kon-

štrukciu  a formulácie  ustanovení o  menšinách, ktoré podľa

medzinárodne uznávaných štandardov  a výslovne Rámcového do-

hovoru Rady Európy o  ochrane národnostných menšín nepripúš-

ťajú uplatňovanie tzv. kolektívnych  práv a vytváranie auto-

nómnych  štruktúr  na  etnickom  základe.  Na osoby patriace

k národnostným menšinám sa teda vzťahujú výlučne individuál-

ne  práva v  oblasti  jazykovej  kultúry a  náboženstva, aby

v rámci všeobecne uznávaných  ľudských práv bola zabezpečená

rovnoprávnosť všetkých  občanov štátu a  nedochádzalo k dis-

kriminácii  väčšinového  obyvateľstva.  To  je  vyjadrené aj

v stanovisku  vlády Slovenskej  republiky doručenom diploma-

tickou cestou maďarskej strane dňa  19. marca 1995 pred pod-

pisom zmluvy, ktoré potvrdzuje  stav dohodnutý v rámci roko-

vaní, a na tom nič nemení ani skutočnosť, že maďarská strana

následne vyjadrila názor, že ide údajne o zužujúci výklad.

 

     4. Slovenská  strana v priebehu  rokovaní zdôrazňovala,

že  účelom zmluvy,  vrátane ustanovení  o menšinách,  je vy-

tvoriť predpoklady na  rozvíjanie slovensko-maďarských vzťa-

hov v  súlade so všeobecne  platnými zásadami medzinárodného

práva, ich  výkladom a uplatňovaním. Obsah  zmluvy v oblasti

práv a povinností osôb patriacich k menšinám nejde nad rámec

týchto zásad, pretože by to malo i s prihliadnutím na skúse-

nosti z minulosti ďalekosiahle negatívne dôsledky aj na sta-

bilitu v širšom meradle. To  je zakotvené v článku 15 ods. 5

zmluvy, podľa ktorého sa -  citujem: "nič v tomto článku ne-

bude vykladať tak, aby to oprávňovalo zapájať sa do akejkoľ-

vek činnosti, alebo  robiť čokoľvek, čo je v  rozpore so zá-

kladnými zásadami  medzinárodného práva a  najmä zvrchovanej

rovnosti, územnej celistvosti a politickej nezávislosti štá-

tov".

 

     5. Slovenská strana  v znení článku 15 ods.  4 písm. b)

zmluvy neakceptovala tu uvedené  dokumenty ako také, ale len

normy a politické záväzky v nich zakotvené ako právne záväz-

ky, ktoré navyše nemôžu byť  vykladané a uplatňované na ujmu

ustanovení Rámcového  dohovoru Rady Európy  o ochrane národ-

nostných menšín, možno povedať, že tento dohovor teda stano-

vuje istý strop na  uplatňovanie práv v medzinárodnom merad-

le, ako  aj na ujmu vnútroštátnej  úpravy zakotvenej vo vnú-

troštátnych  právnych  poriadkoch  v  oboch  štátoch,  ak je

priaznivejšia. Možno predpokladať, že aj z hľadiska váhavos-

ti mnohých štátov pri  ratifikácii Rámcového dohovoru, ktorý

zatiaľ ratifikovalo len Slovensko, Maďarsko, Rumunsko a Špa-

nielsko, jeho výklad a  uplatňovanie bude postupne nadobúdať

svoju podobu, ktorá bude vychádzať z individuálnych ľudských

práv, a  tak eliminovať tendencie alebo  želania o kolektív-

nych a autonómnych právach menšín.

 

     6. Slovenská  strana akceptovala normy  a politické zá-

väzky  z Odporúčania  číslo 1201  z roku  1993 Parlamentného

zhromaždenia Rady  Európy ako právne  záväzky len a  výlučne

v rozsahu, v akom to upravuje Rámcový dohovor a vnútroštátny

právny poriadok Slovenskej republiky,  čo vyjadrila aj v do-

datku  k nemu, rešpektujúc individuálne  ľudské a  občianske

práva, vrátane práv osôb patriacich k národnostným menšinám.

V právnej terminológii  podľa zásady argumentu  a contrario,

to  znamená, že  obidve strany  vylúčili z  uplatňovania tie

ustanovenia  odporúčania,  ktoré  upravujú  kolektívne práva

a autonómiu, napríklad článok 11.

 

     Občania Slovenskej republiky  maďarskej národnosti majú

možnosť  v rámci  svojho všeobecného  volebného práva, ktoré

v právnom  štáte  je  založené  na  občianskom individuálnom

princípe, podieľať sa na tvorbe zastupiteľských orgánov Slo-

venskej republiky  na rôznych stupňoch, čo  sa v plnej miere

prejavuje v ich zložení od miestnej až po celoštátnu úroveň.

Vytváranie akýchsi paralelných štruktúr, orgánov formovaných

na  etnickom princípe,  by viedlo  k diskriminácii ostatných

politických subjektov na našej politickej scéne a súčasne aj

k diskriminácii možnosti zastúpenia  tých občanov v prísluš-

ných volebných  obvodoch, ktorí nie  sú príslušníkmi menšín.

Práve takýto stav by bol  v rozpore s právnym poriadkom Slo-

venskej republiky.

 

 

 

     7.  Slovenská  strana  neakceptovala  návrhy  maďarskej

strany, aby  výklad a uplatňovanie ustanovení  zmluvy a oso-

bitne aj ustanovení o  menšinách poskytovali právny titul na

ich jednostranné predkladanie  akémukoľvek arbitrážnemu or-

gánu  alebo tretej  strane. Suverénny  štát totiž  v oblasti

ľudských  práv, ktorých  súčasťou sú  aj práva  a povinnosti

osôb patriacich k menšinám, má len povinnosť v súlade s mno-

hostrannými  zmluvami, ktorými  je viazaný,  informovať prí-

slušné účastnícke štáty o zabezpečení plnenia svojich povin-

ností  vyplývajúcich z  týchto zmlúv.  Takto napríklad podľa

článku 25  Rámcového dohovoru v lehote do jedného roka, kto-

rý pre zmluvnú stranu uplynie od nadobudnutia platnosti toh-

to  dohovoru,  strana  postúpi  generálnemu tajomníkovi Rady

Európy úplnú informáciu o  zákonodarných a iných opatreniach

prijatých na uplatnenie zásad  ustanovených v tomto Rámcovom

dohovore.

 

     8.  Ťažiskom kontrolného  mechanizmu plnenia  zmluvy sú

dvojstranné konzultácie, v rámci  ktorých majú obidve strany

možnosť vyjadriť svoje názory na  plnenie zmluvy, a to v me-

dzivládnej komisii v oblasti  ustanovení o menšinách (článok

15  ods. 6  zmluvy)  a  vo všeobecnosti  medzi zákonodarnými

a výkonnými  orgánmi oboch  štátov (článok  6). Medzinárodné

kontrolné mechanizmy pre oblasť ustanovení o menšinách, teda

Rady Európy alebo OBSE, sa môžu uplatniť len na základe pra-

vidiel, ktoré sú pre obidve  zmluvné strany záväzné, to zna-

mená s ich súhlasom.

 

     9.  Zmluva  zakotvuje  zásadu  lojality osôb patriacich

k národnostným menšinám štátu, na území ktorého žijú, keď na

jednej strane v preambule  zmluvné strany uznávajú, že osoby

patriace  k národnostným  menšinám tvoria  integrálnu súčasť

spoločnosti  a štátozmluvnej  strany, na  území ktorej žijú,

a na strane druhej  sa v článku 15 ods. 3  zhodujú v tom, že

na osoby, ktoré patria  k národnostným menšinám, sa vzťahujú

rovnaké práva a povinnosti vyplývajúce z ich občianstva  ako

na ostatných občanov daného štátu.

 

     10. V rámci rozpravy v niektorých výboroch Národnej ra-

dy Slovenskej republiky a  výslovne vo výbore pre pôdohospo-

dárstvo  vzišiel návrh,  aby  Národná  rada v  rámci procesu

schvaľovania zmluvy prijala  analogicky ako vláda Slovenskej

republiky  vyhlásenie alebo  uznesenie, ktorým  by vyjadrila

svoje  stanovisko k  zmluve. Ministerstvo  zahraničných vecí

Slovenskej  republiky uviedlo,  že takáto  prax sa  vyskytla

v Spolkovom sneme Nemeckej spolkovej republiky, ktorý takéto

vyhlásenie zo dňa 16. mája  1963 pripojil k Zmluve medzi Ne-

meckou spolkovou republikou a Francúzskom o nemecko-francúz-

skej spolupráci z  22. januára 1963, ako aj  zo dňa 20. mája

1992 v Zmluve medzi  Českou a Slovenskou Federatívnou Repub-

likou  a  Spolkovou  republikou  Nemecko  o dobrom susedstve

a priateľskej spolupráci z 27.  februára 1992. V druhom prí-

pade Spolkový snem výslovne uvádza, že - citujem: "Je si ve-

domý toho, že pri rokovaniach nebolo možné nájsť spôsob rie-

šenia všetkých otvorených otázok, okrem iných aj majetkových

otázok".

 

     Odhliadnuc od  tejto možnosti, na základe vyššie uvede-

ných skutočností  možno konštatovať, že  ustanovenia zmluvy,

ktoré upravujú  práva a povinnosti osôb  patriacich k národ-

nostným  menšinám, sú  v súlade  s ústavou  ďalšími právnymi

predpismi Slovenskej republiky a zabezpečujú aj plnenie mno-

hostranných  medzinárodných  záväzkov  Slovenskej  republiky

v oblasti ľudských práv, vrátane  práv osôb patriacich k ná-

rodnostným menšinám.

 

     I keď menšinová otázka  tvorí nezanedbateľnú časť zmlu-

vy, nie je ťažiskovou v zmluve a treba ju posudzovať v širo-

kom kontexte perspektívnej slovensko-maďarskej spolupráce na

základe všeobecne prijímaných  zásad a noriem medzinárodného

práva. Upozorňujem na článok 2.

     V článku 3 okrem už spomínaného potvrdenia neporušiteľ-

nosti spoločných  štátnych hraníc sa  obidve strany zaväzujú

nevyvíjať žiadne aktivity, ktoré  by narušili územnú celist-

vosť a politickú nezávislosť druhej zmluvnej strany. To zna-

mená nezasahovať do vnútorných záležitostí a súčasne nedovo-

liť využívať svoje územie  na vyvíjanie takýchto aktivít ani

tretej strane.

 

     V článku 4 sú upravené konzultácie vo vojenskej oblasti

pri ohrození  medzinárodného mieru a  bezpečnosti alebo bez-

pečnostných záujmov niektorej zo zmluvných strán, v otázkach

spoločného záujmu v oblasti bezpečnosti a obrany, ako aj pri

plnení svojich záväzkov týkajúcich  sa bezpečnosti a odzbro-

jenia, čo má vytvárať  predpoklady na spoluprácu a upevňova-

nie dôvery medzi oboma štátmi vo vojenskej oblasti.

 

     Článok 5 je svojím  spôsobom nosným ustanovením zmluvy,

lebo zabezpečuje na dvojstrannej úrovni spolu s naň nadväzu-

júcim článkom 15 ods. 6  a článkom 21 konzultácie a kontrolu

plnenia zmluvy. Obidve strany  podľa článku 5 prisudzujú vý-

znamné miesto  spolupráci a ďalšiemu  rozvoju stykov zákono-

darných a výkonných orgánov, čo  má tiež prispievať k prehl-

bovaniu vzájomnej dôvery medzi  ústavnými orgánmi oboch štá-

tov. Ministri zahraničných vecí budú posudzovať aspoň raz za

rok plnenie  zmluvy, čím sa  má vyhnúť internacionalizovaniu

mnohých dvojstranných otázok.

 

     V článku 6 obe strany vyjadrujú totožnosť záujmov o in-

tegráciu do euroatlantických  štruktúr a odhodlanie poskyto-

vať si v tomto smere podporu,  čo je v súlade so zahranično-

politickými zámermi  Slovenskej republiky a  v medzinárodnom

kontexte  demonštruje  smerovanie  oboch  štátov  do  týchto

štruktúr. Osobitne pre slovensko-maďarské vzťahy je to dôle-

žité, lebo táto zmluva sa  tiež považuje za jeden zo skúšob-

ných kameňov spôsobilosti  oboch štátov navzájom komunikovať

a kooperovať aj v širších medzinárodných súvislostiach.

 

     Aj ustanovenia ďalších článkov  majú prispieť k odstrá-

neniu  záťaží z  minulosti  a  vo faktickej  rovine prispieť

k budovaniu reálnej infraštruktúry  vzájomných vzťahov a tým

aj k  posilňovaniu vzájomnej dôvery  medzi oboma štátmi.  Na

naplnenie tohto  cieľa sú zamerané aj  ďalšie články zmluvy,

ktoré vytvárajú rámcové predpoklady na rozvíjanie spolupráce

v jednotlivých oblastiach spoločného  záujmu, v oblasti hos-

podárskej  spolupráce, vrátane  pohraničnej oblasti  (článok

7),  vo vedecko-technickej  oblasti (článok  8), v  životnom

prostredí (článok  9), v rozširovaní  spolupráce pri rozvoji

jednotlivých  druhov  dopravy   (článok  10),  v  zlepšovaní

priechodností  hraníc (článok  11), v  oblasti vedy, kultúry

a školstva (články  12 a 13), v oblasti zdravotníctva  a so-

ciálneho zabezpečenia (článok 16), konzulárnej  a policajnej

činnosti (článok 17), v oblasti hromadných oznamovacích pro-

striedkov (článok 18), v  podporovaní stykov medzi mimovlád-

nymi organizáciami (článok 19).

 

     Zmluva teda  vo svojom kontexte  vytvára predpoklady na

reálne  vyriešenie  slovensko-maďarských  vzťahov  a v tomto

smere poskytuje  obom štátom dostatok  možností a nástrojov,

aby zabezpečili ich uplatňovanie v  dobrej viere a tým napl-

nili jej literu i ducha.  Vláda Slovenskej republiky je pre-

svedčená, že  aj maďarská strana má  dostatok dôvodov na to,

aby v  tomto zmysle pristupovala k  jej plneniu a neplytvala

úsilím o  skreslené vytrhávanie z  kontextu jej jednotlivých

častí, lebo to  môže viesť len k hazardovaniu  s neľahko do-

siahnutým kompromisom. Napĺňanie jej reálneho a racionálneho

obsahu  nepochybne prispeje  k plneniu  vzájomne dohodnutých

cieľov  zmluvy a  bude skúšobným  kameňom spôsobilosti oboch

štátov demonštrovať  a dokumentovať ich  v praxi, že  aj na-

priek  neľahkej  spoločnej  minulosti  sa snažia upevňovaním

dobrých susedských vzťahov  a priateľskej spolupráce budovať

vzájomne prospešné vzťahy pre  tieto i nasledujúce generácie

a stabilitu v stredoeurópskom priestore.

 

     Podľa článku  22 ods. 1  sa zmluva uzatvára  na obdobie

10 rokov a bude sa  automaticky predlžovať vždy  na nasledu-

júce päťročné  obdobie, pokiaľ jedna  zo zmluvných strán  ju

písomne  nevypovedá najmenej  jeden rok  pred uplynutím prí-

slušného obdobia  platnosti. Táto zmluva  nadobudne platnosť

dňom výmeny ratifikačných listín a nahradí Zmluvu o priateľ-

stve, spolupráci a vzájomnej pomoci  medzi ČSSR a MĽR zo 14.

júna 1968, ktorej platnosť formálne týmto dátumom zanikne.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     zmluva, ktorú  vláda dnes predkladá  na ratifikáciu, je

neobyčajne závažný dokument. Svedčí o tom nielen jednoznačný

výrok prvého námestníka ministra zahraničných vecí USA Stro-

ba Talbotta,  ktorý podpis považuje  za najvýznamnejšiu uda-

losť tohto roka v celom stredoeurópskom regióne, ale aj vše-

obecná pozornosť, ktorá sa tejto zmluve venuje. Preto mi do-

voľte, aby som po úvodnej, predovšetkým exaktne právne lade-

nej časti  svojho vystúpenia dodal  ešte niekoľko dôležitých

poznámok a  komentárov širšieho politického  charakteru. Pri

tejto príležitosti  totiž musím reagovať aj  na viacero otá-

zok, ktoré  vznikli v súvislosti s  predložením tejto zmluvy

na ratifikáciu do Národnej rady.

 

     Predovšetkým treba zdôrazniť, že  táto zmluva je medzi-

národno-právny dokument  a ako taký  pripúšťa výlučne právnu

interpretáciu.  Politicky  účelovým  dezinterpretáciám  síce

nikdy  nemožno celkom  zabrániť a  svedkami takýchto pokusov

sme i v súvislosti s touto zmluvou, no sú to "interpretácie"

právne irelevantné. Rovnako nezdôvodnené sú aj akékoľvek po-

kusy vytrhávať  z celého kontextu  zmluvy jednotlivé články,

odseky alebo formulácie. Zmluva tvorí  jeden celok a jej in-

terpretácia má zmysel len a len v komplexe a kontexte celého

textu. Musím,  žiaľ, konštatovať, že  prevažná časť doteraj-

ších diskusií o tejto zmluve  sa zakladala na porušení oboch

týchto vyššie  uvedených princípov. Pritom  nie je dôležité,

či sa  tak dialo s čistým  úmyslom, alebo politicky účelovo.

A že  k tomu  došlo v  oboch zmysloch,  o tom  niet žiadnych

pochýb.

 

     Dôležité je to, že doterajšia mnohokrát nekvalifikovaná

diskusia  vzbudila  nežiaduce  emócie  nielen  v politických

stranách,  ale  aj   medzi  obyvateľstvom.  Účelovo  smeruje

k spochybneniu  politiky vlády  a v  konečnom dôsledku proti

národným  a štátnym  záujmom Slovenska.  V priebehu  takejto

diskusie bolo z rôznych zdrojov a na základe rôznych motivá-

cií  vyprodukovaných aj  mnoho mýtov,  ktoré majú  slúžiť na

spochybnenie tejto zmluvy. Vrátim sa k nim neskôr.

 

     Najprv však  treba zdôrazniť, že táto  zmluva medzi Ma-

ďarskou republikou a Slovenskou republikou tak ako každá po-

litická zmluva  je kompromisom a ničím  iným ako kompromisom

ani nemohla  byť. Uzatvárali ju dva  rovnoprávne a suverénne

štáty  na  základe  slobodnej  vôle  vyriešiť svoje vzájomné

vzťahy v záujme  stabilizácie stredoeurópskeho regiónu, sle-

dujúc svoje vlastné záujmy  a princíp vzájomne výhodnej spo-

lupráce. Zmluva sa neuzatvárala  ani ako diktát ktorejkoľvek

strany, ani  ako forma historického  revanšu. Podstatné však

je, ako som už uviedol, že zmluva zodpovedá národným a štát-

nym záujmom  Slovenskej republiky  i prioritám jej zahranič-

nej politiky.  Ako každý kompromis  v histórii medzištátnych

vzťahov táto zmluva nielen v Maďarsku, ale aj u nás vyvolala

i mnohé extrémne  reakcie u tých, ktorí,  ako niektorí pred-

stavitelia Maďarskej  koalície alebo aspoň  určitá časť, nie

sú a  nikdy nebudú spokojní  s európskym štandardom  indivi-

duálnych práv  osôb patriacich k  národnostným menšinám, ale

i u tých, ktorí v  obavách pred zneužitím menšinovej proble-

matiky, pred zasahovaním cudzieho štátu do našich vnútorných

záležitostí, či nedoriešením  evidentných krívd  z minulosti

považujú tento dokument za  neprijateľný a nevýhodný, ba do-

konca až za zradu záujmov Slovenska.

 

     V spojení  s politicky účelovou  kalkuláciou niektorých

opozičných strán, ktoré sa  usilujú z tejto situácie vyťažiť

maximum pre svoje partikulárne ciele, a to takmer za akúkoľ-

vek cenu, sa zmluva začala úspešne mýtizovať. Prvým mýtom je

to, že zmluva  nie je dokonalá. Môže však  byť dokonalý kom-

promis, v  ktorom ex definicione každý  niečo stráca a niečo

získava?  Podstatné je  to,  že  kompromis, ktorý  bol touto

zmluvou dosiahnutý,  má iné, tentoraz  relevantné parametre.

Text zmluvy je výsledkom toho, na čom sa obidve strany doká-

zali zhodnúť, je vyvážený  a prijateľný, lebo rešpektuje ná-

rodné a štátne záujmy, priority Slovenska vo vzťahu k zahra-

ničiu.

 

     Druhým  mýtom je  to, že  lepšie by  bolo nemať  žiadnu

zmluvu než takúto zmluvu. Pýtam sa však, či takto môže argu-

mentovať zodpovedný politik alebo politická sila, ktorá vidí

čo  len krôčik  dopredu. Kto  by bol  niesol zodpovednosť za

reálne  a, treba  povedať, veľmi  veľké riziká nepriaznivého

vývoja a podstatne zhoršeného medzinárodného postavenia Slo-

venska  v prípade  nepodpísania zmluvy?  Istotne nie  tí, čo

tento  mýtus  vyprodukovali.  Vláda  Slovenskej republiky si

však akúkoľvek formu politického avanturizmu nemôže dovoliť.

 

     Tretím mýtom je to, že  netreba nijakú zmluvu, lebo Ma-

ďarská republika, tak ako už vo viacerých prípadoch predtým,

pozri napríklad Gabčíkovo-Nagymaros,  zmluvu nedodrží, alebo

jednostranne vypovie. Ako  ukazuje skúsenosť, takémuto kroku

sama zmluva  nemôže zabrániť, no súčasne  to nie je argument

proti zmluve.  Každý zákon možno obísť  a porušovať. To však

neznamená, že je lepšie nemať nijaké zákony. Rovnako to pla-

tí aj na zmluvy.  Ak druhá strana zmluvu poruší, sama zmluva

je   právnym  nástrojom na  to, aby  sa preukázalo,  kto je

v práve, i  keď vymáhanie tohto práva  je vec nesmierne kom-

plikovaná najmä  v medzinárodnoprávnej oblasti.  Rozhodne je

to však  ľahšie, ako pokúšať sa vymáhať svoje požiadavky bez

akéhokoľvek právneho základu.

 

     Štvrtým mýtom  je to, že zmluva  vznikla akosi narýchlo

a pod vonkajším tlakom. O tom, že zmluva sa začala pripravo-

vať ešte v lete 1994, som  už hovoril. Rád by som len dodal,

že v čase  podpisu zmluvy bolo pod silným  zahraničným, a to

tak politickým, ako aj ekonomickým tlakom Maďarsko, nie Slo-

vensko. Nie je preto náhoda,  že maďarská strana na poslednú

chvíľu ustúpila v plnom rozsahu od svojich piatich kľúčových

požiadaviek. Nie je tiež  nijakým tajomstvom, že v Maďarskej

republike existujú významné politické sily, ktorých najvrúc-

nejším želaním je, aby slovenský parlament po tom, čo ju ra-

tifikoval parlament maďarský, zmluvu vôbec neratifikoval.

 

     Piatym mýtom je to, že  zmluva nie je recipročná. Každá

zmluva, pokiaľ v nej nie je výslovne uvedené inak, a v tejto

to  uvedené nie  je, je  vždy recipročná.  Obaja partneri sa

v nej zaväzujú  postupovať v súlade s  jej duchom i literou.

Inou vecou  je, že reálna situácia  napríklad slovenskej ná-

rodnostnej menšiny  v Maďarsku je  neporovnateľne horšia než

postavenie maďarskej menšiny na Slovensku. Preto nie zmluva,

ale  jej aplikácia  musí  byť  nerecipročná. Z  tohto dôvodu

a plne v zmysle podpísanej zmluvy vláda Slovenskej republiky

dôrazne požiadala vládu Maďarskej republiky o prijatie účin-

ných opatrení na zastavenie  asimilácie a revitalizáciu slo-

venskej menšiny v Maďarsku.

 

     Šiestym  mýtom je  to,  že  zmluva umožňuje,  aby druhá

strana zasahovala do našich vnútorných záležitostí alebo do-

konca, že by o nich napríklad v prípade sporu mohol rozhodo-

vať niekto tretí, medzinárodný  arbiter. Obe obavy sú nezdô-

vodnené. Nijaké ustanovenie  zmluvy neumožňuje ani zasahova-

nie do vnútorných  vecí druhého štátu, ba odsek  5 článku 15

priam  vylučuje konanie  proti zvrchovanej  rovnosti štátov,

ani  akúkoľvek formu  arbitráže. Podľa  zmluvy sa  ani jedna

zmluvná strana nemôže jednostranne  obrátiť na akúkoľvek me-

dzinárodnú organizáciu.

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     vzťahy medzi Slovenskom a  Maďarskom sú zaťažené histo-

rickým nánosom,  ktorý sa na Slovensku  vníma veľmi citlivo,

a treba povedať, že oprávnene. Napriek tomu sa domnievam, že

sa treba  aj poobhliadnuť trochu  po svete, ako  iné krajiny

hľadali a  hľadajú v záujme  spoločnej budúcnosti východisko

zo vzájomného konfliktu. Jediným  mechanizmom, ktorý sa uká-

zal ako efektívny, je  kompromis s orientáciou na budúcnosť.

Príkladom nech je riešenie  sporu medzi Francúzskom a Nemec-

kom, alebo súčasný proces hľadania stabilného mierového rie-

šenia na Blízkom východe.

 

     Nemožno tu, pochopiteľne, robiť nijaké priame paralely,

lebo vzťah medzi Slovenskom a  Maďarskom mal v histórii cel-

kom inú podobu a parametre,  ale možno tu hľadať inšpiráciu.

Pri tvorbe zmluvy sme sa aj o túto inšpiráciu opreli.

 

     Z tohto dôvodu desať požiadaviek, ktoré nedávno unáhle-

ne predložila  Slovenská národná strana,  musím ako minister

zahraničných vecí charakterizovať ako neprijateľný politický

extrém, ktorý je navyše  pokusom hľadať prostriedky riešenia

súčasného problému v minulosti a  ktorý sa hlási aj k spôso-

bom minulosti.  Súčasné a budúce problémy  možno podľa mojej

mienky  riešiť len  prostriedkami modernej  civilizácie. Nie

inak.  Kladiem si  preto otázku,  kam by  sme dospeli, ak by

Slovensko  vo vzťahu  so susedmi  volilo takéto  civilizačne

prekonané prostriedky.

 

     Ešte raz  však chcem zdôrazniť svoj  názor, že história

slovensko-maďarských vzťahov je  jednoznačne asymetricky ne-

gatívna voči  Slovensku, ale aj  tak ju dnes  nemožno riešiť

podľa akéhokoľvek  extrémistického scenára. Treba  voliť iné

prostriedky na to, aby sa v náprave krívd minulosti pokroči-

lo, aj keď  to nikdy nie je možné bezo  zvyšku, aby sa tento

aspekt nestal  záťažou budúcich vzťahov. Je  to výlučne moje

osobné stanovisko.

 

     Dovoľte mi  ešte jednu osobnú poznámku.  Veľa sa hovorí

o slovensko-maďarskom zmierení. Domnievam  sa, že je potreb-

né, no slovensko-maďarskému zmiereniu musí podľa mojej mien-

ky  predchádzať slovensko-maďarské, resp. maďarsko-slovenské

vyrovnanie. Zmluva je práve tým aktom, ktorý toto vyrovnanie

završuje. Je to  právny akt, kým zmierenie je  len akt poli-

tický a  morálny, ktorý po  vyrovnaní môže, alebo nemusí na-

stať. Nerád by som však odpúšťal komukoľvek, kto mi ublížil,

predtým, než by som sa s ním zmluvne vyrovnal tak, aby sa to

už nemohlo opakovať. Tento  názor však nechcem nikomu vnuco-

vať, ale vidím v ňom  aj ďalšie mravné posolstvo tejto zmlu-

vy.

 

     Pri tejto príležitosti mi dovoľte pár poznámok k druhé-

mu politicky extrémnemu stanovisku  k zmluve, ako ho doteraz

prezentovala  prinajmenšom nie  nevýznamná časť  politických

predstaviteľov Maďarskej  koalície. Sú tu  sily, ktoré volia

stratégiu postupnej eskalácie  svojich partikulárnych požia-

daviek smerujúcich k neobmedzenému uplatňovaniu kolektívnych

práv,  autonómie a  v konečnom  dôsledku k  naplneniu cieľov

iredenty. Prostriedky,  vrátane prostriedkov medzinárodných,

ako aj konkrétne aktivity  smerujúce proti záujmom a dobrému

menu Slovenskej republiky v zahraničí, ktoré pritom používa,

sú  všeobecne známe.  Dôkazov je  veľa, no  postačí vari len

tento: Pán Pál Csáky, ktorý  je poslancom Národnej rady Slo-

venskej republiky, dňa 19.  novembra 1995 v rozhovore, ktorý

vysielalo  Kossuth-rádio  o  6.30  hodine  ráno  jednoznačne

uviedol -  citujem: "Pre maďarské  pospolitosti za hranicami

je autonómia  životná nevyhnutnosť. Maďarská vláda  sa za to

musí zvlášť postaviť a túto líniu musí veľmi rozhodne zastá-

vať aj na medzinárodných fórach."  Koniec citátu. Je to sta-

novisko také zrejmé, že nepotrebuje nijaký komentár. A dúfam,

že  jeho autor  alebo niekto  iný sa  už nezníži k toľkokrát

opakovanému  priehľadnému a  neakceptovateľnému pokusu akosi

dovysvetliť, čo  tento výrok má znamenať,  alebo dokonca, že

má  znamenať  niečo  celkom  iné.  Preto, samozrejme, chápem

a sčasti aj pociťujem istú nedôveru voči úmyslom politických

síl, ktoré nemajú iný program ako iredentu. Týmto silám však

treba čeliť tu na Slovensku,  a výlučne politickými a legis-

latívnymi prostriedkami.

 

     Viem, že viacerým  predstaviteľom Maďarskej koalície sa

takáto dikcia  z mnohých dôvodov nepáči  a nebude páčiť. Ne-

chcem teraz rozoberať prečo.  Chcem skôr navrhnúť východisko

k prekonávaniu tejto nedôvery.  Vyzývam preto predstaviteľov

všetkých strán Maďarskej koalície v Národnej rade Slovenskej

republiky, aby ako občania  Slovenskej republiky aj v zmysle

základnej zmluvy i ako poslanci Národnej rady Slovenskej re-

publiky v zmysle svojho poslaneckého  sľubu prijali tu a te-

raz politickú deklaráciu, v  ktorej jednoznačne potvrdia od-

mietnutie kolektívnych menšinových práv a územnej autonómie.

Ak je  to ich skutočný  postoj, ako toľkokrát  tvrdili, niet

pre takýto krok nijakej prekážky. Ak to zjednoduším, myslím,

že po  takomto kroku by  sa o ratifikácii  zmluvy mohlo vari

hneď hlasovať a o pozitívnom výsledku som pevne presvedčený.

 

     Poznámka  k postojom  Maďarska. Okrem  neporušiteľnosti

a nemennosti  hraníc v  zmluve Maďarská  republika expressis

verbis uznala, že príslušníci národnostných menšín sú výluč-

ne občanmi štátu, na území  ktorého žijú, dôsledkom čoho je,

že druhý štát  nemá a nemôže v tomto zmysle  vo vzťahu k nim

uplatňovať akúkoľvek  priamu ingerenciu. O  tom, že maďarská

strana ešte  stále nedorástla k tomu,  aby plne rešpektovala

Slovenskú republiku ako rovnocenného  partnera a aby sa cel-

kom zbavila resentimentov  akéhosi tútorského postoja, sved-

čia nedávne pokusy o  zasahovanie do našich vnútorných zále-

žitostí v súvislosti so  zákonom o štátnom jazyku. Slovenská

republika odmietla veľmi rázne takéto pokusy, ako aj akékoľ-

vek snahy o internacionalizáciu našich vnútorných záležitos-

tí. Upozornila veľmi dôrazne na to, že tobôž v situácii hľa-

dania vzájomne výhodnej partnerskej spolupráce nemôže maďar-

ská strana konvertovať svoje  vnútorné problémy voči Sloven-

sku a že všetky takéto pokusy sú kontraproduktívne a smerujú

proti prijatiu zmluvy.

 

     Chcel by som tiež  korigovať nepravdivé tvrdenia, ktoré

sa objavili v tlači, že som vraj súhlasil s účasťou medziná-

rodných  expertov na  tvorbe zákona  o menšinových jazykoch.

Nie je  to pravda, lebo  tak zákon o  štátnom jazyku, ako aj

pripravovaná  právna norma  sú naše  vnútorné právne  normy,

i keď pri ich tvorbe prihliadame na európske štandardy.

 

     Podstatné je však to, že maďarská strana bola pri roko-

vaniach nútená plne akceptovať naše stanovisko a ustúpila od

pôvodných zámerov. Mám na  mysli rokovania o štátnom jazyku.

Rovnako ústami svojho ministra zahraničných vecí sa v menši-

novej oblasti prihlásila k európskemu štandardu.

 

     Tento prípad jasne ukázal,  že Slovensko nielen má, ale

aj  dokáže efektívne  používať prostriedky,  ktorými sa čelí

pokusom o zasahovanie zvonku,  alebo o nežiaduce ovplyvňova-

nie štátnych záujmov. Duch i litera podpísanej zmluvy pritom

boli  naším vážnym  a akceptovaným  argumentom. Považujem to

súčasne za významný krok v procese, v ktorom sa náš maďarský

partner postupne bude musieť  oslobodiť aj od zvyškov preko-

naných postojov voči Slovensku.

 

     Domnievam sa, že tento proces by sa mohol rýchlo úspeš-

ne zavŕšiť predovšetkým preto, lebo systém hodnôt, na ktorom

sa zakladá súčasná moderná civilizácia, akcentuje práve rov-

nocenné partnerstvo vo vzťahu medzi  štátmi ako jeden z kon-

štitutívnych  prvkov  medzinárodnej  integrácie.  Na  druhej

strane požiadavky  autonómie a kolektívnych  práv nemajú me-

dzinárodnú podporu,  lebo smerujú proti  európskej stabilite

ako hlavnému  cieľu a súčasne  predpokladu vzájomne výhodnej

kooperácie, bez ktorej by  integračné zoskupenia ani nemohli

vzniknúť, a už vôbec nie efektívne existovať.

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     veľmi často sa tvrdí, že vlastne jediným problematickým

bodom  celej zmluvy  je to,  že zmluva  obsahuje Odporúčanie

1201. V prvej časti svojho  vystúpenia som sa už dotkol nie-

ktorých aspektov tejto otázky,  no vzhľadom na jej závažnosť

sa k nej ešte musím vrátiť bez toho, aby som opakoval všetky

detaily.

 

     Je faktom,  že bez zahrnutia tohto  dokumentu by zmluva

nebola vôbec. Dôvody, pre  ktoré zmluvu bolo treba podpísať,

som  už uviedol.  Rovnako chcem  pripomenúť, že  zmluva bola

pripravovaná  a podpísaná  v dobrej  vôli, no  zo slovenskej

strany pritom tak, aby zahrnutie Odporúčania 1201 neohrozilo

naše štátne záujmy. Ešte raz  mi preto dovoľte, aby som zhr-

nul najdôležitejšie argumenty, ktoré sú toho garanciou.

 

     Po  prvé,  Odporúčanie  1201  bolo  do  zmluvy zahrnuté

s reštrikčnou  klauzulou, ktorá  má rovnakú  právnu platnosť

ako ktorákoľvek iná časť zmluvy  a ktorá pripúšťa jeho apli-

káciu  len  v  rozsahu  individuálnych  práv osôb patriacich

k národnostným menšinám. Tento výlučný výklad potvrdila slo-

venská vláda aj svojou  nótou, ktorá bola doručená maďarskej

vláde  ešte pred  podpisom zmluvy.  To znamená,  že maďarská

vláda podpísala zmluvu v  Paríži s vedomím našej interpretá-

cie. Odpovedná nóta maďarskej strany, ktorá bola vypracovaná

až po podpise zmluvy, na tomto fakte nič právne nemení.

 

 

     Po druhé,  v článku 15  je kľúčovým dokumentom  Rámcový

dohovor Rady Európy, ktorý výslovne vylučuje kolektívne prá-

va i autonómiu a ktorý predstavuje súčasne európsky štandard

menšinových práv. Mám na mysli odsek 4 písm. a). Všetky ďal-

šie  medzinárodné dokumenty,  ktoré  sú  uvedené v  odseku 4

písm.  b), vrátane  Odporúčania 1201,  sa podľa  zmluvy budú

uplatňovať  - citujem  - "bez  toho, aby  bol dotknutý obsah

predchádzajúceho odseku, t. j. Rámcového dohovoru".

 

      Po  tretie, v  samom Odporúčaní  1201 je problematický

iba článok 11, ktorý podľa istých interpretácií má pripúšťať

kolektívne práva a autonómiu. Bližšie som uviedol tzv. práv-

ne poistky, zmyslom ktorých  je eliminovať článok 11 odporú-

čania 1201.  Tento článok pripúšťa  v oblastiach, v  ktorých

osoby patriace k národnostným  menšinám tvoria väčšinu, pri-

merané miestne alebo autonómne  orgány alebo osobitný štatút

zodpovedajúci osobitnej historickej a územnej situácii v sú-

lade s vnútroštátnym poriadkom štátu. Riziko akceptovania či

vymáhania kolektívnych práv alebo autonómie tu však nehrozí,

a to z niekoľko dôvodov:

 

     a) akákoľvek forma primeraných miestnych alebo autonóm-

nych  orgánov alebo  osobitného  štatútu  musí byť  v súlade

s vnútroštátnym právnym poriadkom štátu. Vnútroštátny právny

poriadok Slovenskej republiky nijakú takúto právnu formu ne-

pozná a nepripúšťa. Kodifikácia  tohto právneho stavu je vý-

lučne  v  kompetencii  Národnej  rady  Slovenskej republiky.

Chcem zároveň zdôrazniť, že akákoľvek iná interpretácia tej-

to súvislosti medzi formou a vnútroštátnym právnym poriadkom

je neprípustná  nielen v právnom, ale  aj v logickom zmysle.

Forma  je vždy  odvodená od  princípu a  musí mu zodpovedať.

Rozhodne preto treba  odmietnuť dezinterpretáciu, podľa kto-

rej prijatie formy, teda článku 11, automaticky vyžaduje dať

s ňou do súladu vnútroštátny právny poriadok. V tejto súvis-

losti treba len podotknúť, že i článok 12 ods. 1 Odporúčania

1201 sa  viaže výlučne na  práva zakotvené vo  vnútroštátnom

poriadku.

 

    b) Vnútroštátny poriadok Slovenskej republiky je posta-

vený výlučne  na občianskom individuálnom  princípe. V tomto

zmysle u nás už prebehlo dvoje slobodných demokratických vo-

lieb do miestnych samospráv, ktoré nik nespochybňuje a nemô-

že spochybniť.

 

     c) Odsek 5 článku  15 uzatvára systém právnych poistiek

proti  autonómii výslovným  poukazom na  to, že  nič v tomto

článku sa nebude vykladať tak, aby to oprávňovalo zapájať sa

do akejkoľvek činnosti alebo robiť čokoľvek, čo je v rozpore

so základnými zásadami medzinárodného  práva a najmä zásadou

územnej celistvosti štátov.

 

     V diskusii  na tému Odporúčania  1201 sa objavilo  ešte

mnoho ďalších dezinterpretácií a nedorozumení. Nemám v úmys-

le reagovať tu na všetky, ale musím sa zastaviť len pri jed-

nom, lebo ho viacerí prezentovali ako nespochybniteľný argu-

ment podporujúci názor, že akceptovaním Odporúčania 1201, či

už reštrikčnou klauzulou, alebo bez nej, sa zakladá právo na

kolektívne práva autonómie. Tento  argument vychádza z toho,

že Odporúčanie  1201 je dokumentom z  oblasti ľudských práv,

ktorý prijatím v zmluve nadobúda vyššiu právnu silu ako naše

zákony a v hierarchii právnych noriem má miesto, obrazne po-

vediac, medzi ústavou a zákonmi. Keďže je to dokument o ľud-

ských  právach a  ľudské práva  nemožno obmedzovať,  nemožno

z Odporúčania 1201 eliminovať ani kolektívne práva a autonó-

miu.

 

     Takáto argumentácia je zdanlivo nespochybniteľná, prav-

da, len na prvý pohľad. Aj  ako nie právnik sa domnievam, že

nijaká nižšia  právna norma ako ústava  nemôže byť s ústavou

v rozpore. Okrem právnej argumentácie  je tu však ešte argu-

mentácia logická. Nijaký právny dokument totiž nemožno apli-

kovať na  seba samého s  cieľom jeho výkladu.  Viac než 2000

rokov je známe, že by  sa tým porušili základné zákony logi-

ky, na  dodržiavanie ktorých si  právnici tak potrpia,  hoci

ich veľmi často  sami porušujú. Ak by sa  tak stalo, vznikol

by tzv. sebareferenčný paradox, ktorý vedie do neriešiteľnej

situácie, v  danom prípade k  tomu, že po  niekoľkých kolách

aplikácie dokumentu  na seba samého by  sa rozsah jeho plat-

nosti  na základe  vlastných ustanovení  postupne rozširoval

tak, že  by sa z  neho stal najuniverzálnejší,  a teda ničím

neodmysliteľný právny dokument vyššej sily ako akýkoľvek iný

dokument, vrátane našej ústavy. Z tohto dôvodu je takáto ar-

gumentácia  neprijateľná,  zavádzajúca,   no  najmä  logicky

a právne nekorektná.

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     ostáva mi len veriť, že ste si všetky uvedené argumenty

naozaj pozorne  vypočuli a že ich  bez predsudkov racionálne

zvážite. Nielen diskusia,  ale predovšetkým záverečné hlaso-

vanie o ratifikácii zmluvy ukáže, či Národná rada Slovenskej

republiky bude schopná odpovedať na túto historickú príleži-

tosť moderným európskym spôsobom a s plnou zodpovednosťou za

osudy tejto  krajiny. V tejto  chvíli nejde o  nič menej ako

o náš  spoločný štátny  záujem,  lebo  štát si  musí budovať

a upevňovať  svoju  existenciu  a  identitu  nielen  tým, že

dôsledne obhajuje  svoje najvlastnejšie záujmy,  ale aj tým,

že stabilizuje  svoje medzinárodné postavenie  tak, aby jeho

existencia a prosperita  boli  v  spoločnom záujme všetkých,

ktorí k tomu spätne  poskytnú základné garancie. Preto vyzý-

vam  všetkých, ktorí  sa k  týmto cieľom  hlásia, aby  v ich

duchu priamo preukázali, že  sú schopní odložiť partikulárne

stranícke záujmy, a hlasovali  tak, aby sme nepremárnili ci-

vilizačnú výzvu pevne sa  zakotviť v medzinárodných štruktú-

rach.

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     vláda Slovenskej republiky je presvedčená, že z hľadis-

ka zahraničnopolitických záujmov Slovenska podpísaná sloven-

sko-maďarská zmluva  prispeje nielen  k upevneniu slovensko-

-maďarských vzťahov a stability v stredoeurópskom priestore,

ale sa  stane aj dôležitým medzníkom  a konkrétnym krokom na

ceste k  integrácii Slovenska do  európskych a euroatlantic-

kých štruktúr. Na základe  vyššie uvedeného vláda Slovenskej

republiky odporúča  Národnej rade Slovenskej  republiky, aby

podľa článku 86 písm.  e) Ústavy Slovenskej republiky vyslo-

vila súhlas so Zmluvou  medzi Slovenskou republikou a Maďar-

skou republikou o dobrom  susedstve a priateľskej spolupráci

podpísanej 19. marca 1995 v Paríži.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  pekne,  pán  minister.  Prosím  teraz spoločnú

spravodajkyňu  výborov pani  poslankyňu Evu  Zelenayovú, aby

podala správu  o výsledkoch prerokovania  návrhu vo výboroch

Národnej rady.

 

Poslankyňa E. Zelenayová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     dámy a páni,

 

     spoločná správa všetkých  výborov Národnej rady Sloven-

skej  republiky s  výnimkou Mandátového  a imunitného výboru

Národnej rady  Slovenskej republiky o  výsledku prerokovania

návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej repub-

liky s ratifikáciou Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej

spolupráci medzi Slovenskou  republikou a Maďarskou republi-

kou, ktorú máte ako tlač číslo 272.

 

     Návrh  na vyslovenie  súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky s  ratifikáciou Zmluvy o dobrom  susedstve a pria-

teľskej spolupráci  medzi Slovenskou republikou  a Maďarskou

republikou pridelil predseda Národnej rady Slovenskej repub-

liky svojím rozhodnutím číslo 628 zo dňa 6. novembra 1995 na

prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej repub-

liky s výnimkou Mandátového a imunitného výboru Národnej ra-

dy Slovenskej  republiky do 6. decembra  1995. Zároveň určil

Zahraničný  výbor  Národnej  rady  Slovenskej  republiky ako

príslušný  podať Národnej  rade Slovenskej  republiky správu

o výsledku prerokovania návrhu v určených výboroch.

 

     Všetky uvedené výbory prerokovali  návrh v lehote, pri-

čom iba  Výbor Národnej rady Slovenskej  republiky pre pôdo-

hospodárstvo prijal uznesenie, v  ktorom vyslovil so zmluvou

súhlas a zároveň odporučil Národnej rade Slovenskej republi-

ky podľa  článku 86 písmeno e)  Ústavy Slovenskej republiky,

aby rovnako  vyslovila s návrhom  súhlas. Zároveň odporučil,

aby  Národná  rada  Slovenskej  republiky  prijala  k Zmluve

o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou

republikou a Maďarskou republikou vyhlásenie.

 

     Ostatné  výbory Národnej  rady Slovenskej  republiky po

prerokovaní návrhu neprijali k nemu uznesenie, pretože podľa

§ 48 odseku 1 zákona  Slovenskej národnej rady číslo 44/1989

Zb. o  rokovacom poriadku Slovenskej  národnej rady v  znení

neskorších predpisov  nevyslovila s ním  súhlas nadpolovičná

väčšina všetkých členov každého výboru.

 

     Toľko  spoločná správa.  Prosím, pán  predseda, aby ste

teraz otvorili  rozpravu k prerokovanému bodu  programu a do

rozpravy sa hlásim ako prvá.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

 

     Vážené  pani poslankyne,  páni poslanci,  k tomuto bodu

nášho programu otváram rozpravu  s konštatovaním, že som do-

teraz dostal 16 písomných prihlášok do rozpravy. Ako prvá sa

prihlásila pani  spoločná spravodajkyňa. Po  nej vystúpi pán

poslanec Bugár. Nech sa páči, pani poslankyňa.

 

Poslankyňa E. Zelenayová:

 

     Dámy a páni,

 

     vari nikto  z nás nepochybuje o  tom, že nadišla histo-

rická chvíľa, keď slovenský  parlament má ratifikovať Zmluvu

o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou

republikou a Maďarskou republikou. Spolunažívanie našich ná-

rodov bolo v minulosti  často poznamenané vonkajšími vplyvmi

a dodnes v pamäti občanov najmä  na územiach, ktoré boli ob-

sadené, zostali trvalé stopy. V  Európe nie sme jedinou kra-

jinou, ktorá  sa v prospech budúcnosti  zrieka predsudkov na

minulosť. Zmluva medzi Slovenskou republikou a Maďarskou re-

publikou dáva  dobrý základ na  prezentáciu sa oboch  štátov

pred vstupom do Európskej únie.

 

     Jednou  z podmienok  pre integrujúce  sa krajiny  sú aj

bezkonfliktné  susedské vzťahy.  Ani Slovensko, ani Maďarsko

nemôžu ignorovať túto  skutočnosť. Naopak, obe reprezentácie

prejavili politickú  vôľu dohodnúť sa,  dohodnúť zmluvu ešte

pred  začatím  záverečnej   konferencie  o  Pakte  stability

v Európe. Stalo sa a 19. marca tohto roku v Paríži podpísali

zmluvu predseda  vlády Slovenskej republiky  Vladimír Mečiar

a predseda  vlády Maďarskej  republiky Gyula  Horn. Maďarský

parlament zmluvu ratifikoval 13. júna tohto roku.

 

     Gesčným  výborom  v  parlamente  na prerokovanie návrhu

a ratifikácie  zmluvy bol  zahraničný výbor.  Práve na  jeho

pôde za účasti ministra  zahraničných vecí Slovenskej repub-

liky Juraja Schenka sa v diskusii premietli rozličné postoje

poslancov parlamentných strán a hnutí k tejto zmluve. Kvali-

fikovaný výklad ministra Schenka však musel každého presved-

čiť o  tom, že zmluva  je prijateľná pre  obe zmluvné strany

a neexistuje dôvod na jej spochybňovanie.

 

     Podpisom zmluvy  tak slovenská strana,  ako aj maďarská

strana dala  dobrý signál pre  medzinárodné spoločenstvo, že

náš geopolitický  priestor sa nestane  miestom napätia. Slo-

venská vláda  predložila zmluvu do  Národnej rady Slovenskej

republiky a  je na nás,  aby sme jej  ratifikáciou potvrdili

začatý proces.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  pekne pani  poslankyni. Takže  do rozpravy ako

druhý je prihlásený pán poslanec  Bugár. Pripraví sa pán po-

slanec Hornáček.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Vážený pán predseda, bol som prihlásený do rozpravy ako

tretí, predo  mnou boli ešte dvaja,  už odovzdali prihlášky,

ale keď už som dostal  slovo, dovoľte, aby som teda pokračo-

val.

 

     V prvom rade, vážení kolegovia,  mi dovoľte, aby som sa

obrátil na  pána ministra Schenka.  Pán minister, musím  od-

mietnuť v mene 90 % občanov Slovenskej republiky, ale maďar-

skej  národnosti, vaše  tvrdenia. Títo  občania tvoria  11 %,

predsa súhlasili s tými cieľmi  a s tými volebnými programa-

mi, ktoré majú strany Maďarskej koalície. Takže dovoľte, aby

som odmietol vaše zavádzajúce názory.

 

     Druhý bod,  čo sa týka  autonómie, pán minister,  aj vy

sám viete,  že existujú predsa rôzne  druhy autonómie. Ak by

sme hovorili  len napríklad o  samospráve v oblasti  kultúry

a školstva, sami viete, že tie problémy, ktoré spôsobila va-

ša vláda, vláda pána Mečiara, by neboli.

 

     Dovoľte mi ešte tretiu reakciu na vaše vystúpenie. Jed-

noznačne a  jednostranne vyzývate Maďarskú  koalíciu, aby tu

deklarovala neviem  čo. Nehnevajte sa,  táto základná zmluva

bola podpísaná  pred 9 mesiacmi  a vy ste  ani snahu nemali,

aby ste sa s nami na túto tému porozprávali.

 

     A teraz k základnej zmluve. Prerokúvame dokument, ktorý

pred deviatimi mesiacmi  podpísali premiéri Maďarskej repub-

liky a Slovenskej republiky,  dokument od ktorého na základe

tvrdení obidvoch predsedov vlád  celá Európa, ale aj Spojené

štáty americké  očakávajú historické zmierenie  dvoch sused-

ných štátov. Každý si  je vedomý toho, že slovensko-maďarské

vzťahy sú  nielen zaťažené históriou, ale  aj poznačené neo-

podstatnenou obavou zo zmeny hraníc a postojov vlád k svojim

menšinám. Naši zahraniční partneri  považujú Zmluvu o dobrom

susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republi-

kou a Maďarskou republikou  za základný predpoklad v procese

uvoľňovania napätia jednak  v medzištátnych slovensko-maďar-

ských vzťahoch  a jednak vo  vnútri krajiny medzi  maďarskou

menšinou a vládou Slovenskej republiky.

 

     Považujeme  za potrebné  zdôrazniť, že  bez dostatočnej

politickej  vôle usporiadať  slovensko-maďarské vzťahy úloha

základnej zmluvy je nadhodnotená a smerom na zahraničie bola

vsugerovaná hlavne vládou Slovenskej republiky, o čom svedčí

aj trinásty bod úvodného komentára ministerstva zahraničných

vecí - citujem: "Slovenská  republika po dvoch rokoch svojej

existencie potrebovala  uzavrieť túto zmluvu  väčšmi ako čo-

koľvek  iné  z  hľadiska  zahraničnopolitických  súvislostí.

Zmluva totiž zásadným  spôsobom upevnila medzinárodné posta-

venie  mladého suverénneho  štátu a  výrazne zlepšila  obraz

Slovenska  v zahraničí,  dokumentovala schopnosť  slovenskej

politickej  reprezentácie  položiť  základy  bezkonfliktných

vzťahov so susedmi." Toľko citát.

 

     Tento  rozhodný,  vopred  s  nikým  nekonzultovaný krok

predsedu vlády  Slovenskej republiky síce  spočiatku zlepšil

medzinárodné postavenie  Slovenskej republiky, aj  imidž sa-

motného premiéra, ale  následná deväťmesačná ratifikačná ne-

rozhodnosť spochybňuje nielen dôveryhodnosť vlády Slovenskej

republiky, ale Slovensko  sa stáva nedôveryhodným politickým

partnerom.  Pri  dnešnej  rozprave  si  musíme  uvedomiť, že

v skutočnosti už nejde o výkladové spory článkov zmluvy, veď

na ich  riešenie je v nej  zakotvený účinný mechanizmus, ale

ide o to, či je vláda  schopná doma presadiť to, čo v zahra-

ničí sľúbila.

 

     A keď som už  spomenul rôzne interpretačné snahy článku

15 zmluvy,  dovoľte mi poznamenať, že  v štádiu schvaľovania

zmluvy nech nikto od nás  neočakáva, že vás oboznámime s na-

ším výkladom. Je to na jednej  strane neskoro a na druhej je

aj irelevantné. Neskoro preto, lebo keby existovala politic-

ká vôľa  vládnej koalície oboznámiť sa  s názormi opozičných

parlamentných strán,  už by dávno  mohli začať rokovania  na

túto tému. Ale aj tu  sa prejavil politický štýl práce vlád-

nej koalície - my  nikoho nepotrebujeme, my to prevalcujeme.

Vážení koaliční kolegovia, prepočítali ste sa. V parnom kot-

li spomínaného valca je v  tomto prípade stále menej a menej

pary. K odmietavému stanovisku koaličných SNS-ákov sa prida-

li aj niektorí poslanci HZDS  a považujú podpis zmluvy - ci-

tujem: "za chybný krok  vlády Slovenskej republiky" - koniec

citátu.

 

     Za  posledné týždne  pomocou masmédií  vládnej koalície

dochádza k masírovaniu mozgov nielen občanov, ale aj poslan-

cov.  Vládny denník  Slovenská republika  uverejňuje monológ

pána  Handžárika, ktorý  tvrdí -  citujem: "Takúto  základnú

zmluvu s Maďarskou republikou naozaj nemožno bez samovražed-

ných následkov ratifikovať."  Koniec citátu. Dokonca Sloven-

ská  televízia, ktorú  aj cez  Radu Slovenskej  televízie má

v rukách vládna koalícia, posledné dva týždne uverejňuje ná-

zory publicistov  a relácie, ktoré buď  priamo agitujú proti

ratifikácii základnej zmluvy, alebo nepriamo s tým, že vylu-

0čujú spolunažívanie s Maďarmi.  11. a 15. decembra Slovenská

televízia odvysielala reláciu "Krvavé  Vianoce", v ktorej na

rozdiel od včerajšieho stanoviska Slovenskej televízie nebo-

la spracovaná  len skutočná udalosť,  ale emotívnym spôsobom

vsugerovala divákom, že s Maďarmi sa nedá spolužiť. Po takej

mohutnej propagande proti  ratifikácii základnej zmluvy niet

sa  čo čudovať,  že niektorí  poslanci HZDS  nechcú podporiť

tento krok zahraničnej politiky premiéra a zároveň vlastného

predsedu strany. A navyše,  ani im nebolo umožnené zúčastniť

sa na  tvorbe textu zmluvy a  s obsahom sa oboznámili  až po

definitívnej dohode dvoch predsedov vlád.

 

     Ratifikačnú neistotu  v neposlednej miere  spôsobilo aj

zbytočne dlhé obdobie medzi podpisom zmluvy a jej parlament-

nou rozpravou.  Veď uznajte, vážení kolegovia,  za deväť me-

siacov aj dieťa príde  na svet. Poslanci Maďarského kresťan-

skodemokratického  hnutia sú  presvedčení, že  pre Slovenskú

republiku je bezpodmienečne potrebné posilniť dôveryhodnosť,

pretože jej strata by  mohla prinajmenšom pribrzdiť našu in-

tegráciu  do západoeurópskych  a transatlantických štruktúr.

Podľa nás  prerušenie rozpravy k  základnej zmluve a  presun

jej  pokračovania na  niektorú ďalšiu  schôdzu Národnej rady

Slovenskej republiky má len jeden účel - prijať zákony, kto-

ré sú  v rozpore s duchom  a obsahom zmluvy a  ktoré sú pod-

mienkou pozitívneho postoja všetkých poslancov HZDS.

 

     Vo  včerajšom večernom  programe Slovenskej televízie 1

"Ako  ďalej, pán  predseda vlády?"  pán Mečiar  v súvislosti

s možným odložením hlasovania o základnej zmluve sa priznal,

že sú v štádiu legislatívnej  prípravy zákony, ktoré by zne-

možnili ináč vykladať článok 15 zmluvy. Len tak, ako to slo-

venská strana chce.

 

     Vážení kolegovia, uvedomte si, že takýto postoj neuvoľ-

ní napätie v slovensko-maďarských vzťahoch, ale ich len zná-

sobí.  A uznáte,  že táto  zmluva hovorí  o dobrom susedstve

a priateľskej spolupráci. Preto vás žiadame, aby sme ratifi-

káciu základnej zmluvy dokončili ešte dnes.

 

     Ďakujem za vašu trpezlivosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja pánu  poslancovi Bugárovi. Vystúpi posla-

nec Hornáček a pripraví sa pani poslankyňa Lazarová. Predtým

s faktickou poznámkou pán poslanec Garai.

 

Poslanec J. Garai:

 

     Ďakujem  za slovo.  Chcel by  som sa  obrátiť na kolegu

poslanca Bugára. Neviem odkiaľ zobral tie cifry, že 90 % ma-

ďarských spoluobčanov podporuje  autonómiu, ktorú presadzuje

Maďarská koalícia, keď takisto chodím po tých maďarských ob-

ciach a  stretávam sa s maďarskými  občanmi, ktorí vyslovene

prosia, aby sme nedopustili, aby tu bola maďarská autonómia.

 

     Ďakujem.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ešte faktická poznámka - pán poslanec Moric.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem veľmi  pekne za slovo, pán  predseda. Ja som si

v slovách svojho cteného kolegu  vypočul jednu veľmi závažnú

vec. Pán Prokeš hovoril v minulých Krokoch o lojálnosti voči

štátu. Nevedel som to postihnúť a rozmýšľal som nad tým, ako

sa má prejaviť lojálnosť k štátu. Napríklad pán poslanec Bu-

gár  povedal,  že  túto  zmluvu  podpísali  maďarský premiér

a slovenský  premiér. Tento  poslanec slovenského parlamentu

ešte  za celé  obdobie svojho  poslancovania nikdy nepovedal

to, čo by som  si ja raz želal z jeho slov  počuť, ak je lo-

jálny. V  tomto prípade mohol povedať:  túto zmluvu podpísal

maďarský premiér a premiér našej vlasti. Ešte nikdy v živote

nepoužil pre štát, v ktorom žije, slová "moja vlasť". V tom-

to sa, pán Bugár,  prejavuje vaša lojalita alebo nelojalita.

To je jedna vec, ktorú som chcel povedať.

 

     Druhá vec - nemal som na  to dosť času, keď hovoril pán

minister zahraničných  vecí Schenk. Pán minister,  ja by som

k tomu  vášmu vystúpeniu  chcel povedať,  že naša  strana je

v slovenskej  politike od  roku 1990,  bola založená  v roku

1846 a  nemám dojem, že  by sme niekedy  boli extrémistickí.

Ani v tomto prípade naozaj nie sme extrémistickí. Prosím vás

pekne, keby ste ako šéf zahraničnej politiky nášho štátu ne-

hovorili, že niektorá z  parlamentných strán je extrémistic-

ká.

 

     Ďakujem veľmi pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte faktická poznámka - pán poslanec Bugár.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Ďakujem  pekne. Pán  poslanec Moric,  nechcem konkrétne

reagovať,  ale na  rozdiel od  vás naše  snahy sú  čitateľné

a prijímané všetkými  našimi zahraničnými partnermi  ako de-

mokratické. To je jedna moja poznámka.

 

     Druhá poznámka - pán poslanec Garai, nepočúvali ste ma,

ja som  nehovoril o tom, že  90 % Maďarov,  hovoril  som, že

90 % občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti voli-

lo  Maďarskú koalíciu,  strany Maďarskej  koalície, a volilo

ich programy.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Hornáček.

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážená Národná rada Slovenskej republiky,

 

     myslím si, že pán poslanec Bugár nám dal opäť školenie,

ako sa mienia a budú naďalej správať nielen poslanci sloven-

ského  parlamentu maďarskej  národnosti, ale,  samozrejme aj

náš zmluvný partner. Začnem problémom, na ktorý akoby sa po-

zabudlo  a málo  - pre  nás Slovákov  - zahanbujúco  málo sa

o ňom hovorí.

 

     Podľa mmnohých  takmer výlučne maďarských  vyjadrení by

mala táto zmluva byť, citujem: "výrazným krokom k slovensko-

-maďarskému vyrovnaniu". Názov zmluvy znie  "o dobrom sused-

stve  a priateľskej  spolupráci". Pýtam  sa cteného  a toľko

očakávaného suverénneho orgánu  slovenského národa - sloven-

ského snemu: Ospravedlnili sa nám už Maďari za etnocídu Slo-

vákov nielen  v Uhorsku, ale aj  v Maďarsku, prebiehajúcu od

roku 1918  pred našimi očami  i očami Európy  po dnešné dni?

Ospravedlnili sa za len v tomto storočí štyri vojenské agre-

sie,  počnúc maďarskými  boľševikmi Bélu  Kúna v  roku 1918,

pokračujúc fašistickými  honvédmi Miklóša Horthyho  v rokoch

1938-39 a končiac - zatiaľ - komunistickými internacionalis-

tami Jánosa Kádára v roku 1968? Vrátili Maďari čo i len jed-

nu z umeleckých pamiatok  nakradnutých zo Slovenska, ktorými

sa, samozrejme, pod dodnes uvádzanými maďarskými názvami lo-

kalít,  vrátane "Felvidéku",  čiže našej  vlasti, Slovenska,

dnes Slovenskej republiky, prezentujú ako kultúrny národ?

 

     Hovoriť o kremnickom  zlate, štiavnickom striebre, bys-

trickej medi, či dubnických opáloch považujem z toho hľadis-

ka skutočne za okrajové. A čo napríklad naše dokumenty v ma-

ďarských archívoch?  A čo iba nedávno jednostranné vypoveda-

nie  podľa zmluvnej  klauzuly jednostranne  nevypovedateľnej

zmluvy o Sústave vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros?

 

     Pýtam  sa  vás,  slovenskí  poslanci slovenského národa

v slovenskom sneme, slobodného slovenského štátu, Slovenskej

republiky,  môžeme oprávnene  dôverovať takémuto partnerovi?

Ak áno,  čo teda oprávňuje  práve nás, vzdelaných  zástupcov

vlastného národa, k strate historickej pamäte, ktorú sme tak

ťažko získavali a tak draho platili a ktorá je všade na sve-

te uznávaná a aj uctievaná ako najvzácnejší a najmä nenahra-

diteľný klenot  pokladu každého národa  a jeho intelektuálna

a duchovná podstata?

 

     Ak chceme  opäť veľkoryso - v praktickej politike sa to

nazýva  oveľa obyčajnejším  a vôbec  nie takýmto  lichotivým

termínom - odpustiť a zabudnúť,  pýtam sa: Prečo? Kvôli čomu

a komu? Kto  potrebuje tzv. hrubú  čiaru za minulosťou?  My,

ktorých  svedomie i  ruky sú  čisté a  môžeme sa  kedykoľvek

a v čomkoľvek  v našich vzájomných vzťahoch  pozrieť späť až

do ich prapočiatku? Máme my ako generácia dnes žijúcich Slo-

vákov vôbec na túto tzv. veľkorysosť právo? Alebo chceme ďa-

lej pokračovať v našej národnej už chronickej nepoučiteľnos-

ti z vlastných skúseností? Mávneme rukou nad osudmi miliónov

Slovákov, ktoré boli neľudsky ťaživé iba preto, že boli Slo-

vákmi, že nepatrili k tzv. panskému národu?!

 

     Hneď  po príchode  na naše  územie využili  naši dnešní

južní susedia  naše, bohužiaľ, doteraz  "uctievané" slabosti

- nesvornosť,  dôverčivosť,  pohostinnosť,  ústretovosť  - a

zbavili nás vlastnej štátnosti, čiže národnej slobody na vy-

še  tisíc rokov.  Chceme pokračovať  v takejto  praxi našich

predkov aj my?!

 

     Vážená Národná rada Slovenskej republiky,

 

     ako predstaviteľ slovenskej inteligencie, ktorá sa pod-

statnou mierou podieľala na obnovení samostatného slovenské-

ho štátu vznikom demokratickej Slovenskej republiky, som hl-

boko presvedčený, že na taký závažný čin, akým bezpochyby je

ratifikovanie základnej Zmluvy o dobrom susedstve a priateľ-

skej spolupráci medzi Slovenskou  republikou a Maďarskou re-

publikou, ktorá by chcela a  za istých podmienok by aj mohla

byť základným dokumentom v procese slovensko-maďarského his-

torického  vyrovnania, sa  pýtam, či  je skutočne pripravený

čistý stôl.  Prejavil náš partner  - dnes verbálne  a môžeme

oprávnene  predpokladať, že  aj účelovo  prezlečený do rúcha

"priateľa a dobrého suseda" - prejavil aspoň ľútosť a ospra-

vedlnil sa  za všetko, čo  nám v dejinách  spôsobil? Jemu to

zatiaľ ani nenapadlo. Aj to o čomsi svedčí.

 

     A čo my? Ospravedlňovali sme sa a ospravedlňujeme sa na

počkanie  takmer každému,  kto nás  o to  požiada. Dnes  ako

predstavitelia slobodného  a rovnoprávneho národa,  ktorý je

po prvý  raz v dejinách rovnocenným  partnerom nášho južného

suseda, sme povinní správať sa sebavedomo a civilizovane, to

znamená výhradne  ako rovnoprávny partner. Je  teda aj našou

povinnosťou tento ani zďaleka nie čistý stôl medzi nami pred

ratifikovaním  takého závažného  dokumentu pomôcť  vyčistiť.

V čom  spočíva naša  úloha? Našou  povinnosťou je  žiadať od

spomínaného partnera za skutočnosti,  ktoré som uviedol, as-

poň  to najmenej,  ešte pred  ratifikáciou, tak  ako to býva

zvykom vo vzťahoch  medzi všetkými civilizovanými partnermi,

verejné ospravedlnenie!

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  pánu poslancovi  Hornáčkovi. Vystúpi  pani po-

slankyňa Lazarová a pripraví sa pán poslanec Kukan.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené poslankyne, poslanci,

 

     tvorí sa nový svet, nová Európa, v ktorej by mali štáty

vzájomne konštruktívne spolupracovať,  vzájomne sa rešpekto-

vať a  vytvárať spolu skutočné  partnerské vzťahy. Slovensko

vždy patrilo a patrí medzi mierumilovné krajiny, nikdy agre-

sívne neútočilo voči susedným krajinám, ale naopak, z histó-

rie  dávnejšej i  blízkej vieme,  že až  pričasto si  muselo

chrániť nielen svoje územie, ale  aj to, čo si jeho obyvate-

lia poctivou prácou vytvorili.  Preto je v eminentnom záujme

Slovenska  vytvárať si  dobré priateľské  vzťahy s okolitými

štátmi.

 

     Z tohto zorného uhla sme pred 8 mesiacmi veľmi privíta-

li podpísanie slovensko-maďarskej základnej Zmluvy o dobrých

susedských  vzťahoch  a  priateľskej  spolupráci, ktorá mala

prispieť k historickému slovensko-maďarskému zmiereniu. Prá-

vom sa  očakávalo, že po maximálnej  ústretovosti zo sloven-

skej strany, v rámci ktorej sme sa zaviazali uplatňovať nor-

my a politické záväzky,  dokonca aj z Odporúčania Parlament-

ného zhromaždenia Rady Európy číslo 1201, ktoré, mimochodom,

doposiaľ neschválil  ani Výbor ministrov a  neosvojila a ne-

prijala ho žiadna európska  krajina, právom sme predpoklada-

li, že  dôjde po podpísaní zmluvy  k uspokojeniu a vzájomnej

priateľskej spolupráci, tak na úrovni vnútroštátnej zo stra-

ny príslušníkov národnostných menšín a ich poslancov, ako na

úrovni medzinárodnej s  čelnými predstaviteľmi Maďarskej re-

publiky. Žiaľ,  tieto očakávania sa  nielenže nesplnili, ale

naopak, vyskytli  sa také nové  negatívne skutočnosti, ktoré

si žiadajú zásadné objektívne  vyjasnenie ešte prv, než môže

byť samotná medzinárodná základná zmluva ratifikovaná.

 

     Nechcem tu znovu opakovať už smutne známe iredentistic-

ké aktivity našich maďarských poslancov  tak doma, ako v za-

hraničí. Musíme  sa však pozastaviť nad  skutočnosťou, že po

tom, čo bola podpísaná zmluva v znamení a s akceptovaním nó-

ty slovenskej vlády, ktorá  bola predložená maďarskej strane

ešte pred podpisom, s požiadavkou  vloženia do článku 15 od-

seku 4 Odporúčania 1201 formuláciu "rešpektujúc individuálne

a ľudské, ako  i občianske práva, vrátane  práv osôb patria-

cich k národnostným menšinám", týždeň po podpise poslala ma-

ďarská  vláda na  Ministerstvo zahraničných  vecí Slovenskej

republiky svoju nótu, v  ktorej oficiálne vyhlasuje, že slo-

venské stanovisko  nemá právny základ a  pre Maďarsko je ne-

prijateľné. Tým sa vlastne  začal principiálny spor o inter-

pretáciu zmluvy.

 

     Preto, vážené pani poslankyne,  poslanci, pýtam sa vás,

akú zmluvu  to ide náš parlament  teraz vlastne ratifikovať.

Zmluvu, v rámci ktorej sa budú realizovať individuálne práva

národnostných menšín,  ktoré sú prezentované  v nóte sloven-

skej, alebo práva kolektívne, prezentované v nóte maďarskej?

Dokiaľ nebude  táto otázka jednoznačne  interpretovaná oboma

zmluvnými  stranami rovnako  a záväzne,  ratifikovali by sme

vlastne mačku vo vreci, s možnými ťažkými a nenapraviteľnými

dôsledkami pre Slovenskú republiku, čo by bola absolútna ne-

zodpovednosť nášho parlamentu voči ľudu tejto krajiny a túto

zodpovednosť z nás nikto nesníme.

 

     Zamietam aj možnosť prijatia jednostranného dovysvetľo-

vacieho protokolu k zmluve z  našej strany. My takýto proto-

kol prijať síce môžeme, tento  však nebude mať nijaké medzi-

národné právne  dôsledky, bude platiť jedine  pre nás. Tu sa

musí  urobiť bilaterálny  interpretačný protokol,  potvrdený

parlamentmi oboch zmluvných strán. Áno, zmluva je podpísaná,

zatiaľ však stále neúčinná, účinnosť nadobudne až po ratifi-

kácii, takže  my, každý osobne,  sme zodpovední za  uvedenie

zmluvy do  života, za jej právoplatnosť  a túto veľkú histo-

rickú zodpovednosť z nás nikto nesníme.

 

     Musíme si  totiž  uvedomiť,  s  akým  partnerom  zmluvu

uzatvárame. Zatiaľ  nás história učí, že, žiaľ, náš  terajší

zmluvný partner málokedy  dodržal uzavreté dohody. Napríklad

Trianonskú  dohodu síce  Maďarsko podpísalo,  ale v podstate

nikdy  neakceptovalo, čo  sa prejavilo  najmä v  tom, že nám

dodnes nevrátili historické pamiatky, na  čo sa v zmluve za-

viazali. Ďalej v roku 1938 v známej Viedenskej arbitráži do-

hody o menšinových otázkach vôbec nedodržali. Ďalej 15. mar-

ca  1939 uznalo  Maďarsko Slovenský  štát "de  iure", ale už

23. marca prepadlo Maďarsko vojensky Slovensko bez vypoveda-

nia vojny. Ide o tzv. malú vojnu.

 

     Pri  zmluve  o  vodnom  diele  Gabčíkovo-Nagymaros išlo

o tzv. prezidentskú zmluvu, ktorú  nemožno vypovedať, ale je

vypovedaná.  To je,  samozrejme, minulosť,  za ktorou chceme

urobiť hrubú čiaru, a my ju chceme urobiť. Či ju chce urobiť

Maďarsko, nie je celkom isté. Pozrime sa na prítomnosť. Kaž-

doročne medzinárodná  organizácia pre strategické  štúdie so

sídlom v Londýne vydáva strategický prehľad politického dia-

nia celého sveta. V roku  1993 v kapitole o politickom prie-

reze v  strednej Európe, týkajúcej  sa vyšehradských krajín,

sa konštatovalo  - citujem (to  nepovedal ani Hornáček,  ani

Lazarová, to sa konštatuje v strategických štúdiách): "Maďa-

ri chcú  zvládnuť veľkú hospodársku  krízu dlhotrvajúcou me-

diálnou  vojnou, v  ktorej sa  manifestuje obnovenie starého

maďarského  iredentizmu a  xenofóbie." Ďalej  na strane 107:

"Maďari sa  môžu už onedlho  prejaviť ako nacionalisti  skôr

než  demokrati,  vytvárajúc  tak  novú hrozbu destabilizácie

v regióne strednej Európy."

 

     Ak vezmeme do úvahy  toto nestranné a nezaujaté konšta-

tovanie a poznajúc doterajšiu  našu vzájomnú históriu, javia

sa nám aj ďalšie skutočnosti v inom svetle. Pokiaľ slovenská

strana považuje menšinové práva  zakotvené v zmluve za maxi-

mum, maďarská vláda ich považuje  za minimum, a ako vyhlásil

štátny tajomník pre maďarské  menšiny pán Csaba Tabajdi, zá-

kladná zmluva neuzatvára, ale iba  otvára proces. Nechcem sa

už dotýkať  jeho myšlienky, kde hovorí,  že je neprijateľné,

aby  na Slovensku  bola stanovená  hranica reštitúcie  rokom

1948. O čom to potom vlastne hovoríme?

 

     Takéto ponímanie uvedenej zmluvy však počúvame aj z úst

pána poslanca  Bugára i predsedu  zahraničného výboru Maďar-

ského  parlamentu pána  Mátyása Eörsiho. Pán poslanec  Bugár

doslova hovorí:  "Dokonca už teraz  sú známe hodnotenia  vý-

znamných inštitúcií,  podľa ktorých je  dokument schopný za-

bezpečiť zlepšenie slovensko-maďarských vzťahov. "Myslím si,

že je  to trochu inak. V  našom záujme je však  veľmi rýchlo

tento  dokument prijať  a začať  ho uvádzať  do života." Pán

Eörsi ďalej hovorí: "Plnenie je proces, ktorý sa odhaduje na

15 až 20 rokov."

 

 

     Pýtam sa, aký proces sa má zavŕšiť za tých 15 až 20 ro-

kov.  Predsa zmluvu  možno realizovať  okamžite a priateľsky

môžeme spolupracovať  aj 1000 rokov  alebo iba týždeň,  dva.

Aký proces má  byť dokončený, aký cieľ sa  chce dosiahnuť za

tých 15, 20 rokov? Prepáčte  mi, ak sa opýtam: proces znovu-

vytvorenia  veľkého Uhorska,  prípadne Rakúsko-Uhorska? Isté

je, že  mnohí teraz budete protestovať  voči tejto mojej do-

mnienke, ja sa však pýtam, ak v odporúčaní číslo 1201 nie je

žiadna zmienka o kolektívnych právach, aspoň keď ich tam pán

minister zahraničných vecí  Maďarska podľa svojich vyhlásení

nevidí, prečo potom maďarská strana tak nekompromisne trvala

na jeho začlenení do zmluvy?  Veď v Rámcovom dohovore, ktorý

už  obe zmluvné  strany ratifikovali,  sú okrem kolektívnych

práv obsiahnuté všetky práva ako v odporúčaní číslo 1201.

 

     Ako si  máme potom v  tejto súvislosti vysvetliť  slová

predsedu rakúskeho centra pre  záležitosti menšín Karla Smo-

lieho, ktorý  v rozhovore so štátnym  tajomníkom Šestákom vo

Viedni povedal, že jedine  uznanie kolektívnych práv menšín,

a nie iba  individuálnych, bude zárukou  ich ďalšej existen-

cie?

 

     Treba si uvedomiť jednu  vec, že maďarská interpretácia

menšinových práv  vychádza z predstavy, ako  to nie raz bolo

prezentované v  masmédiách, že občania hlásiaci  sa k maďar-

skej národnosti žijúci v zahraničí nie sú integrálnou súčas-

ťou štátu, v ktorom  žijú, ale časťou rozdeleného maďarského

národa, ktorý sa musí skôr  či neskôr v budúcnosti spojiť do

veľkého Uhorska. Z tohto zorného  uhla sa mi vo veľmi čudnom

svetle javí vyhlásenie maďarského ministra zahraničných vecí

László Kovácsa, ktorý vyhlásil, že do ratifikácie zmluvy Ma-

ďarsko  nemá možnosť  vyvíjať nátlak  na Slovensko,  ani vy-

tvoriť  vzťah závislosti.  Ďalej hovorí,  že Maďarsku  chýba

medzinárodný dokument a  donucujúci prostriedok voči Sloven-

sku, a ešte dodal, že  po ratifikácii tejto zmluvy slovenský

parlament  bude nútený  modifikovať svoje  už prijaté zákony

- mal na  mysli predovšetkým jazykový zákon  - a bude nútený

dať ich do súladu so základnou zmluvou. Ak zoberieme do úva-

hy všetky tieto skutočnosti, musíme s veľkou opatrnosťou po-

sudzovať maďarskú nótu poslanú Ministerstvu zahraničných ve-

cí Slovenskej republiky týždeň po podpísaní zmluvy.

 

     Pýtam sa pána ministra Schenka: Ako odpovedalo naše mi-

nisterstvo na maďarskú nótu  a odpovedalo vôbec? Všetky uve-

dené  skutočnosti, a  toto by  som chcela  zdôrazniť, v čase

podpisovania zmluvy ešte neexistovali, a preto akékoľvek ob-

viňovanie tých, ktorí zmluvu  pripravovali a podpisovali, tu

nemá miesto. Na základe skutočností,  ktoré sa udiali za po-

sledných 8 mesiacov od podpísania zmluvy, je teraz jasné, že

pre  diametrálne  rozdielnu  interpretáciu  článku 15 zmluvy

oboch zmluvných  strán bez zmeny  maďarského postoja nemožno

nateraz  zmluvu ratifikovať,  pravda, ak  nepripúšťame zmenu

slovenského  postoja, čo  by sa  rovnalo začiatku likvidácie

slovenskej štátnosti.

 

     Svoj jednoznačný postoj, že  v zmluve nie sú obsiahnuté

kolektívne práva, musí  maďarská strana oficiálne deklarovať

tak na pôde vlády, ako aj na pôde parlamentu ešte pred našou

ratifikáciou.  Nie je  dostačujúci iba  jednostranne z našej

strany  prijatý,  hoci  aj  záväzný  dokument.  Preto  treba

o sporných miestach  zmluvy znovu rokovať a  ujednotiť sa na

rovnakej interpretácii.

 

     Bez  predchádajúceho   náležitého  objasnenia  podstaty

a hlavne  miery, resp.  dôsledkov Odporúčania  Parlamentného

zhromaždenia  Rady Európy  číslo  1201,  ako aj  jeho vzťahu

k Rámcovému dohovoru, by sa  totiž toto nezáväzné a nejedno-

značné odporúčanie  premenilo na medzinárodne  záväzný doku-

ment separátne  len pre nás,  bez ohľadu na  ostatnú Európu.

Platilo by  to výlučne iba pre  Slovensko. Prijatím takéhoto

záväzku, ktorý  odmieta prijať celá Európa  i jej jednotlivé

štáty,  by sme  sa vlastne  sami vyčlenili  z krajín Európy.

Prečo sa na Slovensko majú použiť iné kritériá než na ostat-

né štáty? To je absolútne neprijateľné a aj z hľadiska vývo-

ja k jednotnej Európe vonkoncom deštruktívne.

 

     Preto si myslím, že nateraz by sme mali ratifikáciu od-

ložiť, počkať na  bilaterálne rokovania, zjednotiť interpre-

táciu sporných článkov a taktiež počkať, dokiaľ bude Rámcový

dohovor platný v celej Európe. Ratifikovalo ho už 14 krajín.

Je pravdepodobné,  že ďalšie krajiny do  počtu potrebných 12

ho ratifikujú vo veľmi krátkom  čase. Potom to bude dokument

platný pre  celú Európu a  môžeme bez akýchkoľvek  problémov

túto zmluvu ratifikovať. A ja budem prvá, ktorá zdvihne ruku

za.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  pani poslankyni  Lazarovej. Ďalej  vystúpi pán

poslanec Kukan a pripraví sa pán poslanec Duka-Zólyomi.

 

Poslanec E. Kukan:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne a kolegovia,

     aj keď na vás úplne nevidím, milí hostia,

 

     bod programu, ktorý teraz práve prerokúvame, dáva, pri-

rodzene, priestor  na vyjadrenie rôznych  emócií. Myslím si,

že by sme našu diskusiu mali držať v rovine vecnej a v rovi-

ne vecnej chcem aj ja predniesť svoje vystúpenie.

 

     Zmluva o dobrom susedstve  a priateľskej spolupráci me-

dzi  Slovenskou republikou  a Maďarskou  republikou je doku-

ment, ktorý  vznikal v rámci úsilia  európskych štátov o vy-

tvorenie podmienok, ktoré by  zaručovali stabilitu v regióne

strednej  Európy. Známy  Balladurov projekt  Paktu stability

v Európe,  táto ambiciózna  diplomatická iniciatíva Francúz-

ska, ktorú  si potom osvojila aj  Európska únia, prešla pod-

statnými zmenami - od absolútne neprijateľných pôvodných ná-

vrhov, ktoré obsahovali také veci  ako úpravu hraníc, sa do-

stala až do polohy, ktorá bola nakoniec pre Slovensko prija-

teľná. Zásluhu na takomto  posune mala aj slovenská diploma-

cia.

 

     Táto  iniciatíva   vyvrcholila  parížskou  konferenciou

o Pakte stability  v Európe v marci  1995. Súčasťou paktu sa

mala stať  séria dvojstranných zmlúv, ktoré  mali onú želanú

stabilitu zaručiť.  V skutočnosti však bol  19. marca v Mat-

tignonskom  paláci v  Paríži podpísaný  jeden dokument, ten,

ktorý  dnes prerokúvame,  slovensko-maďarská zmluva.  Obidva

signatárske štáty si za tento podpis vyslúžili uznanie a po-

zitívne  hodnotenie  medzinárodného  spoločenstva. Domnievam

sa, že túto stručnú históriu si treba pripomenúť.

 

     Maďarský parlament zmluvu ratifikoval  v júni tohto ro-

ku, my ratifikáciu prerokúvame dnes. Chcem povedať, že dobrá

dvojstranná zmluva je pre priaznivý  rozvoj slovensko-maďar-

ských vzťahov potrebná. Aj keď  dnes už sú základom medziná-

rodného  spolunažívania  vo  väčšine  prípadov zmluvy mnoho-

stranné  ako  konkrétne  kroky  pre  kolektívnu  bezpečnosť,

a dvojstranné zmluvy charakteru  takejto základnej zmluvy sú

už  dozvukmi časov  minulých, vzhľadom  na zložitú  históriu

vzťahov Slovákov a Maďarov  takáto zmluva má svoje opodstat-

nenie.

 

     Viem, že cesta k dosiahnutiu uvedenej zmluvy bola ťažká

a zložitá. Maďarsko  je veľmi zdatný  negociačný partner, má

skúsenú zahraničnú službu, vybudovanú a dobre fungujúcu lob-

by v  mnohých krajinách. Takisto  viem, že takáto  zmluva je

vždy výsledkom  kompromisu a v  nijakom prípade nemôže  plne

odrážať želania a požiadavky  jednej strany. Hovorím to pre-

to, aby  nevznikol dojem, že  chcem veci zjednodušovať.  Bez

ohľadu na to, čo tu pán minister predniesol, naďalej tvrdím,

že podpísaný  dokument z hľadiska  záujmov Slovenska nie  je

dobrý.

 

     Keď používam  takéto jednoznačné konštatovanie,  mám na

mysli jednu jedinú vec - zaradenie Odporúčania Parlamentného

zhromaždenia Rady  Európy číslo 1201. A  znovu bez ohľadu na

tie  právne argumenty,  ktoré tu  pán minister  použil, boli

veľmi  sofistikované, tvrdím,  že toto  odporúčanie obsahuje

právo národnostných menšín na územnú autonómiu. Inými slova-

mi,  uznáva kolektívne  práva národnostných  menšín. Nech už

pán  minister  alebo  ďalší  predstavitelia vládnej koalície

tvrdia čokoľvek,  faktom zostáva, že  Odporúčanie číslo 1201

nadobudne potom, ako zmluva vstúpi do platnosti, vo vzťahoch

medzi Slovenskom  a Maďarskom silu  právneho alebo zmluvného

záväzku so  všetkými z toho  vyplývajúcimi dôsledkami. Stane

sa teda právne záväzným dokumentom, a to v celom svojom roz-

sahu.

 

     Odporúčanie  uznáva koncepciu  kolektívnych práv, preto

bude obťažné v budúcnosti tvrdiť, že Slovenská republika ta-

kúto koncepciu neuznáva.  Najdelikátnejším sa javí ustanove-

nie článku  11 odporúčania, ktoré v  oblastiach, kde sú prí-

slušníci národnostných menšín majoritnými, im dáva - citujem

"právo disponovať miestnymi alebo prispôsobenými autonómnymi

úradmi alebo úradmi špeciálneho štatútu zodpovedajúceho his-

torickej situácii  a územným špecifikám,  ktoré sú v  súlade

s vnútroštátnymi  právnymi predpismi".  Koniec citátu. Právo

na vytváranie autonómnych celkov  síce nezakladá ako automa-

tické, pozná ho však ako alternatívu práva na vytváranie or-

gánov špecifického štatútu.

 

     Z vyhlásenia slovenskej vlády z 19. marca 1995 vyplýva,

že vláda si vykladá dovetok - citujem - "rešpektujúc indivi-

duálne ľudské  a občianske práva, vrátane  práv osôb patria-

cich  k národnostným  menšinám, ako  svojho druhu limitujúcu

klauzulu,  čiže ako  klauzulu, ktorá  vylučuje možnosť takej

interpretácie odporúčania, ktorá  by znamenala uznanie prin-

cípu kolektívnych práv menšiny  a ktorá by pripúšťala vytvá-

ranie  autonómnych štruktúr  na etnickom  základe". Tu treba

povedať,  že uvedená  klauzula nemá  nič spoločné  s otázkou

prípustnosti alebo neprípustnosti  kolektívnych práv menšín,

alebo kolektívneho uplatňovania práv  osôb patriacich k men-

šinám. To je o niečom  celkom inom. Vylučuje, aby sa ustano-

venia odporúčania  uplatňovali takým spôsob,  ktorý by pred-

stavoval  zásah  do  individuálnych  ľudských  a občianskych

práv. Rozhodne však  samotnú možnosť existencie kolektívnych

práv menšín  nevylučuje. Jej praktický  význam je minimálny,

nakoľko  podobné obmedzenie  je samozrejmé  aj bez  takéhoto

ustanovenia. Je všeobecne prijatou  zásadou, že pri uplatňo-

vaní práva jedného nie je možné  ísť tak ďaleko, že sa poru-

šuje  právo druhého.  Toto a  nič viac  vyplýva z predmetnej

klauzuly.

 

     Skutočnosť, že slovenská  strana súhlasila so zaradením

tohto odporúčania  do zmluvy, považujem  za politickú chybu,

ktorá môže  v budúcnosti veľmi  skomplikovať fungovanie kto-

rejkoľvek vlády  na Slovensku. V rozhovoroch  o tejto zmluve

a o tejto otázke, keď išlo naozaj o záujmy Slovenska, súčas-

ná vláda prehrala. Viem, že toto je politické konštatovanie,

ale treba si ho jasne povedať  a uvedomiť. Preto aj dnes na-

stala takáto situácia, keď  vznikajú problémy s ratifikáciou

zmluvy.

 

     Kto ich však spôsobil? Ten, kto bez politických konzul-

tácií nielen s opozíciou, ale ani so svojimi vlastnými part-

nermi v  koalícii zmluvu v  tomto znení podpísal.  Ten nesie

politickú zodpovednosť  za túto situáciu a  mal by ju vyrie-

šiť. Aby som bol  konkrétny, aby nevznikali zbytočné otázky,

súhlas s tým, aby do  zmluvy bolo zaradené Odporúčanie 1201,

bolo politické rozhodnutie,  ktoré urobil slovenský premiér.

To nebolo  rozhodnutie našich negociátorov,  právnych exper-

tov, ale slovenského premiéra. Ja si dokonca trúfam povedať,

že  naši právni  experti boli  natoľko vyspelí,  že by  boli

pripravili niekoľko iných variantov, ktoré by boli prijateľ-

né aj pre maďarskú stranu  a ktoré by neobsahovali zaradenie

Odporúčania 1201 do zmluvy.

 

     Tvrdenie o  tom, že keby nebolo  dokumentu 1201, nebola

by  zmluva,  podľa  mňa  neobstojí. Tvrdošijná nástojčivosť,

s ktorou maďarská strana trvala  na zaradení tohto odporúča-

nia do textu zmluvy, svedčí  o tom, že túto záležitosť pova-

žovala za kľúčovú. Nebuďme predsa naivní, určite to nechcela

kvôli tomu, aby zlepšila grafickú podobu zmluvy. Nechcem byť

zlým prorokom, ani nikomu nechcem pripisovať nejaké zlovest-

né úmysly, mám však vážne  obavy, že maďarská vláda si týmto

vytvorila podmienky na politické využitie tohto dokumentu na

svoje ciele  v budúcnosti. Dosiahla tak  prvý raz v histórii

vôbec, že v texte  dvojstrannej zmluvy bol zakotvený princíp

autonómie a kolektívne práva.

 

     Z tohto pohľadu si myslím, že slovenská vláda podcenila

túto otázku. Kompromisy áno, to  chápem, ale nie v zásadných

otázkach, a toto je  zásadná otázka. Tvrdenia niektorých na-

šich  politikov a  expertov o  tom, že  Odporúčanie 1201  je

mŕtvy dokument, lebo ho  vlastne nik neschválil, je nespráv-

ne. Áno, bol to mŕtvy  dokument, nikto ho neschválil. Pripo-

dobnil by som ho k onej rozprávkovej spiacej Šípkovej Ružen-

ke, ktorá sladučko buvinkala v archívoch Rady Európy, a celý

svet  pomaly, ale  isto  zabúdal,  že takýto  dokument vôbec

jestvuje.  Ale  tu  naraz  vidíme  prichádzať  dvoch princov

- slovenského a maďarského premiéra, do Mattignonského palá-

ca  v Paríži,  ktorí túto  spiacu Ruženku  prebudili tým, že

postavili  svoje  podpisy   pod  slovensko-maďarskú  zmluvu,

vzkriesili, oživili a vdýchli nový život tomuto odporúčaniu.

To, že  sa v tomto  tak angažoval maďarský  premiér, chápem.

Koniec  koncov, nie  je nejakým  tajomstvom, že  Odporúčanie

1201 bolo do značnej miery výsledkom diplomatickej iniciatí-

vy  maďarskej vlády.  Ale prečo  sa v  tom angažoval premiér

slovenský, tomu nerozumiem, nechápem to a nesúhlasím s tým.

 

     Žiada sa ešte povedať, že týmto krokom bola vlastne ne-

govaná celá predchádzajúca dvojročná činnosť slovenskej dip-

lomacie, ktorá všade, vo  všetkých rokovaniach a na všetkých

medzinárodných konferenciách presadzovala,  a možno povedať,

že s úspechom, filozofiu individuálnych práv a neprípustnosť

práv kolektívnych ako všeobecne platného princípu. Dnes teda

stojíme,  ako to  už pri  súčasnom politickom  štýle dnešnej

vlády  býva, pred  výberom medzi  väčším a  menším zlom,  či

zmluvu ratifikovať, alebo nie. Tu treba otvorene povedať, že

zahraničie ratifikáciu zmluvy očakáva. Tomuto zahraničiu ide

však predovšetkým  o to, aby v  našom regióne zavládol pokoj

a stabilita.

 

     Čo je  vlastne lepšie, kladiem  si otázku. Neexistencia

zmluvy a dobré susedské vzťahy založené na demokratickej po-

litike vlád Slovenska a  Maďarska, alebo podpísaná a ratifi-

kovaná zmluva, ktorú si každá strana interpretuje inak už od

samého momentu jej podpisu,  vlastne ešte pred jej podpisom,

čím sa  vlastne stráca ten  kladný význam, kvôli  ktorému je

takáto zmluva podpisovaná?

 

     A navyše podľa mňa, nemôžem  si pomôcť, táto zmluva ob-

sahuje  potenciálne výbušniny,  ktoré bude  ťažko držať  pod

kontrolou. Dokonca pôjdem ešte ďalej, aj keď pán minister to

vyvracal.  Ja  dokonca  nevidím  alternatívu neratifikovania

zmluvy v  súčasnom znení ako úplne  katastrofický scenár pre

Slovensko a jej budúce  integračné ambície. Mnohé veci možno

prijateľne vysvetliť zahraničným partnerom  a pre našu vládu

z toho vyplýva povinnosť a politická zodpovednosť nájsť rie-

šenie z tejto situácie.  Také riešenie, aby záujmy Slovenska

v dlhodobej perspektíve boli chránené.

 

     Text  zmluvy meniť  nemožno,  ale  je možné  pokúsiť sa

o vyvolanie  rokovania medzi  právnymi expertmi  oboch strán

s cieľom dohodnúť  obojstranne prijateľný dodatok  k zmluve,

v ktorom by boli odstránené tie  obavy, ktoré majú mnohí po-

slanci tohto  parlamentu, bez ohľadu  na ich stranícku  prí-

slušnosť.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu  poslancovi Kukanovi. Ďalej  je prihlásený

pán Árpád Duka-Zólyomi a pripraví sa pán poslanec Lysák.

 

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

 

     Pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     vnútropolitická  stabilita a  dobré susedské  vzťahy sú

principiálnym  predpokladom  vyváženej  spolupráce členských

štátov v Európskej únii. Zabezpečenie európskej stability sa

stalo jedným z hlavných kritérií v procese prijímania nových

členských štátov do Európskej únie. V tomto duchu sa pristú-

pilo 21. 3. 1995 v Paríži k podpísaniu Paktu stability v Eu-

rópe. Európska  únia si osvojila predstavu  a zámer francúz-

skeho premiéra Balladura, ktorý dospel k záveru, že v záujme

stability v strednej a východnej Európe je nevyhnutné garan-

tovať  neporušiteľnosť  hraníc  medzi  štátmi  tohto regiónu

a súčasne zabezpečiť  vyhovujúce právne postavenie  tu žijú-

cim národnostným menšinám. Sú to dva najpálčivejšie a najne-

uralgickejšie problémy,  ktoré treba riešiť  v rámci bilate-

rálnych dohôd.

 

     Spoločensko-politický  vývoj uplynulých  desaťročí, ale

najmä v posledných rokoch, potvrdil, že problematika právne-

ho postavenia menšín už prestáva byť len vnútroštátnou zále-

žitosťou a súvisí s  politickou stabilitou nášho kontinentu.

Preto v priebehu uplynulých dvoch rokov očakávanie Európskej

únie bolo, aby susedné  krajiny dospeli k uspokojivej dohode

v riešení týchto otázok. Treba však  konštatovať, že postup-

ne  sa odklonila  od týchto  zásad. Do  centra pozornosti sa

dostala  otázka  status  quo,  teda  neporušiteľnosti hraníc

a integrity. Národnostná otázka, resp. právna  istota menšín

v pôvodnom poňatí, a síce, že každá vláda objektívne a spra-

vodlivo usporiada tieto otázky v rámci svojho štátu a až po-

tom pristúpi k príprave a podpísaniu bilaterálnych zmlúv, sa

dostala do úzadia, vlastne sa od nej odstúpilo.

 

     Toto predchádzalo príprave  zmluvy, taká bola predohra,

ktorá  nútila vládu  Slovenskej republiky,  respektíve vládu

Maďarskej republiky  k vytvoreniu Zmluvy  o dobrom susedstve

a priateľskej spolupráci, takzvanej  základnej zmluvy. Treba

si uvedomiť, že táto oblasť  Európy má svoje ohniská napätia

a politická nevyváženosť nášho regiónu nevytvára najpriazni-

vejšie podmienky  spolupráce. V tomto  smere pomôže základná

zmluva pri riešení problémov, nehovoriac o požiadavke, že do

Európskej únie môžu noví  členovia vstúpiť iba s vyriešenými

vzájomnými problémami.

 

     Napriek tomu,  že prvé kroky  k dohode, k  prvej verzii

základnej zmluvy, sa objavili už v minulom roku, musíme kon-

štatovať,  že príprava  a podpísanie  zmluvy boli  unáhlené.

Nepredchádzala seriózna  príprava, široká a  vecná diskusia,

odstránenie  vnútorných problémov  a zabezpečenie potrebných

vnútropolitických  pomerov.

 

     Nakoľko  jednu  najdôležitejšiu  časť  dokumentu, t. j.

článku 15, tvoria garancie zachovania a rozvoja identity ma-

ďarskej menšiny  na Slovensku a slovenskej  menšiny v Maďar-

sku, očakávali sme  od slovenskej vlády, že na  túto tému sa

začnú rokovania s  legitímnymi predstaviteľmi maďarskej men-

šiny na Slovensku a budeme účastníkmi tohto prípravného pro-

cesu. Nestalo sa tak.  Napriek diametrálne odlišným pôvodným

predstavám maďarskej a slovenskej  strany, čo sa týka obsahu

takejto zmluvy, sa nakoniec dospelo ku konečnej verzii, kto-

rá pomerne reálne a objektívne zahŕňa základné princípy kon-

taktov a spolupráce medzi  Maďarskou republikou a Slovenskou

republikou v rôznych možných oblastiach a taktiež perspektí-

vu vyhovujúceho zabezpečenia  právneho postavenia slovenskej

menšiny v Maďarsku a maďarskej menšiny na Slovensku.

 

     Kritizovali  sme  tento   pomerne  rýchlo  skoncipovaný

a podpísaný  dokument, lebo  má určité  nedostatky, obsahuje

nejednoznačné formulácie a zostali  aj určité otvorené otáz-

ky. Napríklad zmluva neobsahuje garancie uplatňovania ústav-

ných práv menšín,  vrátane problému financovania menšinových

kultúr.  Aj keď  zmluva obsahuje  ustanovenie o  regionálnej

spolupráci, nedostatkom je, že neumožňuje vytváranie eurore-

gionálnych  zoskupení spolupráce,  čo je  už v  Európe bežne

prijaté. Neuspokojuje ani forma kontrolného mechanizmu, kto-

rá by mala umožniť  vytvorenie takého medzinárodného systému

kontroly  dodržiavania ustanovení  tejto zmluvy, v ktorom sa

efektívne zúčastnia aj experti menšín. Aj vytvorenie zmieša-

ných komisií expertov bude mať zmysel len vtedy, ak budú za-

pojení  aj  naši  odborníci,  resp.  predstavitelia Slovákov

v Maďarskej republike, čiže menšiny, o osud ktorých ide.

 

     Napriek uvedeným nedostatkom podpísanú zmluvu medzi Ma-

ďarskou  republikou  a  Slovenskou  republikou považujeme za

nástroj zbližovania vzťahov  Slovenska a Maďarska, naplnenie

jej  obsahu  ako  predpoklad  vzájomného porozumenia občanov

obidvoch štátov. Rovnako táto  zmluva naznačuje pre maďarskú

menšinu na  Slovensku a  slovenskú  menšinu v Maďarsku  mož-

nosť a perpesktívu  vybudovania nevyhnutného systému zákonmi

podložených  práv na  zachovanie a  rozvoj identity.  Kladne

hodnotíme, že do zmluvy sa dostali aspoň 4 základné dokumen-

ty z oblasti ľudských práv a  práv menšín, ktoré by po rati-

fikácii zmluvy mali nadobudnúť záväznú právnu silu v Sloven-

skej republike a v Maďarskej republike.

 

     Z politického  hľadiska kladne hodnotíme  vznik a obsah

tohto  dohovoru. Takýto  dokument sa  totiž tvorí  nielen na

konštatovanie stavu,  ale najmä s  určitým zámerom a  cieľom

do budúcnosti.  Naším želaním je,  aby sa postupne  dosiahli

vyrovnané, usporiadané susedské vzťahy, bez zbytočného napä-

tia. Zmluva a jej ustanovenia  by mali byť počiatočným bodom

a súčasne impulzom na vybudovanie  stability a dobrých vzťa-

hov medzi oboma krajinami. Našou  úprimnou snahou je, aby sa

obsah kladne zužitkoval v prospech občanov Slovenskej repub-

liky  a  Maďarskej  republiky  na  zdokonalenie zabezpečenia

právneho postavenia menšín.

 

     Treba však posudzovať  veľmi realisticky budúcnosť, ob-

sah tohto dokumentu, resp. očakávania v procese jeho apliká-

cie. Otázkou  zostáva, do akej šírky,  nakoľko objektívne sa

dajú realizovať záväzky zakotvené  v tejto zmluve pri súčas-

ných vnútropolitických podmienkach  na pôde terajšieho vlád-

neho programu a pod taktovkou súčasnej vládnej koalície.

 

     Z  hľadiska realizácie  zmluvy súčasné  vnútropolitické

pomery  u  nás  sa  nevyvíjajú  najpriaznivejšie. Realizácia

programového vyhlásenia  vlády, systematické a  rázne presa-

dzovanie jej mocenských predstáv, premyslené a plánovité na-

riadenia  postupného  obmedzenia,  odbúravania  prirodzených

práv  najmä maďarského  národného spoločenstva  nenasvedčujú

tomu, že  by mala vláda  záujem pripravovať pôdu  na úprimné

uplatnenie ustanovení  zakotvených v zmluve.  Kde je úprimná

ochota a politická vôľa? Zatiaľ ani jedno, ani druhé nevidí-

me.

 

 

     Ba  naopak, uplynulé  obdobie ukazuje,  že vláda chcela

podpísaním  zmluvy  len  rýchlo  získať  sympatiu  a podporu

v zahraničí a v medzinárodných  organizáciách, ale na druhej

strane nepristupuje s plnou vážnosťou k urýchlenej ratifiká-

cii zmluvy a  k jej uplatneniu čo v  najširšom zmysle. Ak by

sa totiž tento dokument ratifikoval, tak sa nemôže obísť po-

vinnosť, ktorú predpisuje článok 11 Ústavy Slovenskej repub-

liky. Bude treba pristúpiť  k prehodnoteniu systému právnych

noriem, aby sa odstránili  protirečenia, a nie dokazovať, že

u nás je všetko úplne v poriadku a zmluva je už obsahovo na-

plnená.

 

     Na túto zmluvu budú musieť nadviazať rôzne legislatívne

úpravy. Preto  sme navrhovali, aby  slovenská vláda, taktiež

maďarská  vláda,  ešte  do  ratifikácie vypracovali spoločne

s legitímnymi  predstaviteľmi maďarskej  menšiny, resp. slo-

venskej menšiny a potom  aj prijali balík konkrétnych plánov

a krokov na realizáciu zmluvy.  No nikto z kompetentných ne-

pristúpil k tejto predstave zodpovedne.

 

     A aká je súčasná  situácia? Samotná vládna koalícia ne-

dokáže  zabezpečiť  jednotu   názorov  vlastných  poslancov.

Rôznorodé vyhlásenia, odlišné  a odmietavé stanoviská potvr-

dzujú,  že  parlamentná  väčšina  zatiaľ spochybňuje potrebu

a zmysel premiérom Mečiarom podpísanej zmluvy. Dosť jasne sa

vykryštalizovalo,  že  táto  paradoxná  situácia  je  jednou

z príčin neustáleho odkladania termínu ratifikácie.

 

     Premiér Mečiar  a vládna koalícia  nedokázali pripraviť

podmienky  na tento  dôležitý akt.  Deväťmesačná ťahanica sa

využila skôr nato, aby sa  dokázalo, že obsah zmluvy a zabu-

dované  medzinárodné dokumenty  sa majú  chápať inakšie, ako

vyžaduje ich pôvodný zámer. Počnúc verbálnou nótou Minister-

stva zahraničných  vecí Slovenskej republiky 19.  3. 1995 sa

rozprúdila neobyčajne intenzívna interpretačná diskusia.

 

     Zástancovia možností rôznych  interpretácií azda nechcú

byť múdrejší  a nechcú uzákoniť  novú praktiku?! Po  svojsky

podľa potreby  vysvetľovať zmluvu, resp.  medzinárodné doku-

menty  - to,  čo je  už jasne  a zrozumiteľne naformulované.

Zbytočná  námaha. Treba  si uvedomiť,  že každý medzinárodný

dokument sa musí akceptovať tak,  ako, s akým obsahom a cie-

ľom ho vytvorili a prijali. Alebo  tak, ako je, ho možno od-

mietnuť. Predstavy a  možnosti pripojenia rôznych protokolov

a uznesení nemajú zmysel, lebo  takéto dodatky nemajú žiadnu

právnu silu a už vonkoncom nie medzinárodnú právnu silu.

 

     Uplynulých  deväť mesiacov  stačilo na  to, aby  sme sa

presvedčili, že naše obavy sú opodstatnené, lebo druhou prí-

činou pribrzdenia a odďaľovania  ratifikácie zmluvy je zámer

vlády pripraviť  a prijať také  nariadenia, zákony a  právne

úpravy, ktoré uplatnenie zmluvy  v praxi zreteľne ohraničia,

obmedzia. Kameňom  úrazu je  článok 15, ktorý má  garantovať

práva  maďarskej menšiny  na Slovensku  a slovenskej menšiny

v Maďarsku, resp. zachovanie a rozvoj ich identity.

 

     Prijatý zákon o štátnom jazyku evidentne nie je v súla-

de s touto  zmluvou, a nepriamo aj preto,  lebo je v rozpore

s tými  medzinárodnými  dokumentmi,  ktoré  sú zabudované do

základnej zmluvy.  Taktiež plánované novely  zákonov, zákony

alebo ministerské nariadenia, ako sú napríklad zákon o Mati-

ci Slovenskej, zákon na  ochranu republiky, vládna koncepcia

opatrení  na zlepšenie  výučby slovenského  jazyka na národ-

nostne zmiešanom území, nový  školský zákon, plánované územ-

nosprávne členenie a iné, ešte viac stupňujú naše presvedče-

nie, že po ratifikácii zmluvy na realizáciu nezostáva takmer

žiadny priestor alebo len minimálne možnosti.

 

     Treba  si uvedomiť,  že základná  zmluva od  podpísania

premiérmi Maďarskej republiky a Slovenskej republiky de iure

existuje. Preto  od tej doby sa  mali akceptovať ustanovenia

Viedenskej konvencie  o medzinárodných zmluvách,  podľa kto-

rých by od podpísania bilaterálnej zmluvy až  do ratifikácie

zmluvné strany nemali  prijímať také opatrenia, legislatívne

normy a  zákony, ktoré sa dostávajú  do rozporu zo základnou

zmluvou. Tento záväzok, tieto princípy sa nedodržali.

 

     Je  pripravená  slovenská  reprezentácia  prijať takýto

vážny dokument  a následne úprimne a  vecne pristúpiť k jeho

naplneniu? Doterajšia diskusia,  výhrady a nejednotnosť nie-

len vládnej koalície, ale aj opozície tomu nenasvedčujú. My,

občania  maďarskej  národnosti tejto republiky si z hlbokého

presvedčenia  želáme,  aby  sa  urýchlene dosiahli vyrovnané

a usporiadané susedské vzťahy s Maďarskou republikou. Z toh-

to hľadiska nemáme  žiadne problémy, čo je  dané od prírody,

naším pôvodom, našou minulosťou  a našou národnou identitou.

Poslanci Maďarskej koalície  maximálne podporujú každú snahu

o porozumenie a vyrovnanie medzi  maďarským a slovenským ná-

rodom,  každý úprimný zámer, ktorý vedie k zlepšeniu  maďar-

sko-slovenských vzťahov.

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     vnútropolitická situácia, všetko, čo sa udialo za uply-

nulých  deväť  mesiacov, potvrdzuje  skôr to, že  neexistuje

úprimná  ochota ratifikovať  a naplniť  ducha a literu tejto

zmluvy.  Vláda,  poslanci  vládnej  koalície  alebo poslanci

väčšinového národa nedokázali, alebo nechcú pripraviť kladné

podmienky tomuto ratifikačnému  procesu. Dokonca aj verejno-

právna inštitúcia, Slovenská televízia vyvinula  veľmi nega-

tívnu propagandu proti ratifikácii.

 

     Tu je príležitosť pre poslancov slovenskej väčšiny, aby

dokázali, že si úprimne želajú dobré a otvorené vzťahy medzi

oboma krajinami; že chcú rešpektovať neporušiteľnosť spoloč-

ných  štátnych hraníc;  že chcú  garantovať práva  maďarskej

menšiny na Slovensku a paralelne slovenskej menšiny v Maďar-

sku, aby  si zachovali a  rozvíjali svoju identitu;  že chcú

prijať a uskutočniť základnú  zmluvu v súčasnej forme. Takým

spôsobom by ratifikácia  základnej zmluvy slúžila pozitívnym

perspektívam, a nie  ďalšiemu zvyšovaniu alebo zakonzervova-

niu napätia, a to hlavne v oblasti zabezpečenia práv občanov

maďarskej národnosti  v Slovenskej republike.  Zmluva má byť

zárukou uvoľnenia a odstránenia  napätia medzi Maďarskou re-

publikou  a Slovenskou  republikou, medzi  maďarským národom

a slovenským národom.

 

     Vážená Národná rada, každá zmluva má takú hodnotu, koľ-

ko sa z  nej uskutoční a realizuje, ale  na to sú nevyhnutné

vyrovnané  vnútropolitické pomery.  Je potrebná  dobrá vôľa,

vzájomná dôvera, politická ochota vlády a všetkých poslancov

Národnej rady ku kladnému riešeniu problémov tak, aby to po-

silnilo demokraciu, ľudské práva, vrátane práv národnostných

menšín, a základné princípy právneho štátu.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja pánu  poslancovi. Ďalej je prihlásený pán

poslanec  Lysák  a  pripraví  sa  pán  poslanec Čarnogurský.

S faktickou poznámkou najskôr pani poslankyňa Garajová.

 

Poslankyňa E. Garajová:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,

 

     rada by som bola, keby  ste si všimli jeden veľmi často

opakovaný  výraz v  prejavoch poslancov  Maďarskej koalície.

I pán  Duka-Zólyomi použil  niekoľkokrát výraz  alebo slovné

spojenie "maďarské národné spoločenstvo". Poslanci za Maďar-

skú  koalíciu, a  nielen oni,  všimnite si,  nikdy nehovoria

o etnickej  či jazykovej  menšine, ale  o maďarskom národnom

spoločenstve, čo v nás neustále  evokuje názor, že sa maďar-

ská menšina dodnes nezmierila s  tým, že je u nás národnost-

nou menšinou, tak ako ostatné národnostné menšiny.

 

     Obávam sa, že  nazývanie maďarskej národnostnej menšiny

maďarským národným spoločenstvom nie je náhoda. Je to zámer,

presvedčiť spoluobčanov maďarskej národnosti i Európu o tom,

že maďarský národ je len  dočasne rozdelený. Nie je to prav-

da. V Slovenskej republike nežije časť rozdeleného maďarské-

ho  národa, žijú  tu len  príslušníci maďarskej národnostnej

menšiny. A nečudujte sa  potom, že takéto vyjadrovanie vzbu-

dzuje u nás pochybnosť o dobrých úmysloch predstaviteľov ma-

ďarských politických strán, napriek  tomu, že verejne dekla-

rujete pekné slová o  priateľstve a dobrých susedských vzťa-

hoch.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja. Ešte pán poslanec Hornáček.

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Ďakujem, pán predseda. Dovoľte, aby som vzniesol dôraz-

né   ohradenie  sa   proti  termínom,   ktoré  používa   pán

Duka-Zólyomi o tzv. slovenskej  väčšine alebo väčšinovom ná-

rode. Žiaden väčšinový národ  na Slovensku neexistuje, exis-

tuje  tu len  slovenský národ.  Už len  preto, že ani žiaden

menšinový národ neexistuje  v Slovenskej republike. Existujú

tu iba menšinové národnosti.

 

     A ďalej si dovolím pripomenúť istú analógiu v súvislos-

ti  s vystúpením  pani poslankyne Garajovej. Citujem z Malej

československej encyklopédie z roku 1986, heslo "Karlovarské

požiadavky", odhliadnuc od toho,  že aj požiadavky Združenia

miest a obcí Žitného  ostrova, aj požiadavky, ktoré vzniesol

maďarský štátny tajomník pán  Čaba Tabajdi, boli formulované

do 8 bodov. Ďalej  citujem z Karlovarských požiadaviek ozna-

čenie  pre 8  požiadaviek Henleinovej  Sudetonemeckej strany

proti Československej  vláde sformulovaných na  zjazde tejto

strany, kde sa hovorí v  prvom bode: "úplnú rovnosť nemeckej

národnej skupiny".

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ešte pán Duka-Zólyomi.

 

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda. Musím reagovať, a chcel by

som pani  poslankyňu Garajovú upozorniť, že  ak nedokáže ro-

zoznať rozdiel medzi  národnostnou menšinou, národnou menši-

nou, národným spoločenstvom a medzi tým, ako teraz chápe Eu-

rópa menšiny, čiže početne, to znamená nie kvalitatívne, ale

kvantitatívne, tak bolo by dobré, keby to preštudovala.

 

     Ďalej  nespochybňujem to,  ako používa  slovenský jazyk

alebo  slovenský národ  označenie menšiny.  Dovoľte nám, aby

sme používali to, čo je  pre nás najvýhodnejšie a najvýstiž-

nejšie.  Pán  kolega  Hornáček,  používal  som výraz národná

väčšina, ale slovenská, takže neviem, v čom je problém.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nech sa páči, pán poslanec Lysák.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     panie poslankyne,

     páni poslanci,

     ctení hostia,

 

     Zmluvu o dobrom susedstve  a priateľskej spolupráci me-

dzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou sme všetci,

ktorým samostatnosť a prosperita Slovenska bola a je prvora-

dá,  privítali a  budeme podporovať  jej ratifikáciu.  Teda:

podporovali sme  podpísanie a budeme  podporovať ratifikáciu

z dvoch prostých dôvodov.

 

     Prvým je vytvorenie  predpokladov na historické zmiere-

nie dvoch národov, ktoré žijú vedľa seba vyše tisícročia. Za

to obdobie, pochopiteľne, sa tu  nakopilo veľa krívd a prob-

lémov. Treba sa nám s  nimi postupne vyrovnať. Tak postupujú

mnohé predtým znepriatelené národy Európy i národy mimo nej.

 

     Druhý dôvod je, že zmluva vytvára priestor na dobré su-

sedské vzťahy a vzájomne  efektívnejšiu spoluprácu do budúc-

nosti. Tu  je ešte veľa nevyužitých  možností. Tak napríklad

kým  zahranično-obchodný obrat  medzi Slovenskou  republikou

a Českou  republikou sa  pohybuje okolo  35 %,  tento rozsah

v spolupráci s Maďarskou republikou  je doslova len zlomkom.

Myslím si, že tieto otázky, ktoré sú spomínané práve v člán-

ku 7 tejto zmluvy, sú riešením perspektívnym.

 

     Dôležité je tiež znenie článku 6, v ktorom sa obe stra-

ny vyjadrujú, že majú zámer poskytnúť si podporu na ceste do

Európskej únie a ďalších  európskych štruktúr, prípadne ďal-

ších medzinárodných zoskupení.

 

 

     Priznám sa, páni kolegovia,  kolegyne, že keď som začal

túto zmluvu študovať, na prvé  čítanie mi tam mnohé chýbalo,

mnohé sa mi zdalo  neprimerané, najmä nadštandardná časť ve-

novaná otázke menšín, o ktorých sa tu stále hovorí. A to, čo

mi chýbalo  a chýba ešte dodnes,  je otázka zdôraznenia fak-

tickej  reciprocity. Je  to však  uvedené v  iných častiach.

Chýbalo alebo  vadilo mi aj to,  že sa zmluva v  tejto časti

opiera o Odporúčanie  Parlamentného zhromaždenia Rady Európy

číslo 1201, často rekriminované,  resp. Rámcový dohovor Rady

Európy o ochrane národnostných menšín. Lebo raz darmo, tieto

dokumenty  umožňujú  rozdielny  výklad.  Mnohých nás trápili

a trápia niektoré  vyjadrenia v nóte  Ministerstva zahranič-

ných vecí Maďarskej republiky. Napríklad aj také vyjadrenie,

že obidve strany sú  viac zainteresované na čo najrýchlejšom

vstupe zmluvy do platnosti a  na plnom uplatnení zmluvy, ako

na jej jednotnom výklade.

 

     Veľkú časť pochybností, hlavne tie zásadné, sme si však

postupne či  už v poslaneckom klube,  alebo mimo neho vykon-

zultovali. Zostáva však podľa môjho názoru potreba jednotnej

interpretácie  práve tých  otázok, ktoré  sa týkajú  menšín,

a to tak, aby nemohlo dochádzať  k nežiaducim napätiam a ne-

bodaj aj k horšiemu, k snahe zakrývať zmluvou úsilie niekto-

rých síl o autonómiu na  juhu Slovenskej republiky, k rozbí-

janiu nedávno obnoveného štátu.  To hádam ako seriózni part-

neri na oboch zúčastnených stranách nesledujeme.

 

     Preto odporúčam,  aby sme sa ešte - myslím expertov mi-

nisterstiev zahraničných vecí a ďalších - pokúsili o zjedno-

tenie  výkladu sporných  bodov zmluvy,  alebo, ak  to nebude

schodné, pripravme vyhlásenie Národnej rady, či dodatok, pri

akom  ponímaní túto  zmluvu ratifikujeme.  Keďže obe zmluvné

strany  aj niektorí  predstavitelia strán  tu predo  mnou vo

vystúpení, myslím zo strany  maďarskej menšiny na Slovensku,

proklamujú dobrú vôľu k spolupráci a k priateľskému spoluna-

žívaniu,  nemal  by  tento  zbližovací  proces výkladu alebo

zjednocovací  proces výkladu  trvať dlho.  Potom budeme môcť

všetci zmluvu ratifikovať. Raz  darmo, clara pacta boni ami-

ci, ako sa hovorí - už veľmi dávno.

 

     Jednotný  výklad  pokladám  za  mimoriadne  dôležitý aj

z toho  dôvodu, že  Slovenská republika  má na medzinárodnej

scéne  u rozhodujúcich  medzinárodných inštitúcií,  ktoré by

v prípade výkyvov v plnení zmluvy rozhodovali o sporoch, me-

nej  výhodné postavenie,  ako má  Maďarská republika.  Je to

preto, že Slováci, hoci patria  k najstarším národom v Euró-

pe, znovu obnovili svoju štátnosť len pred troma rokmi. Naše

pohnuté osudy a snahy o  štátnosť svet stále málo pozná. Na-

priek príkladne pokojnému rozchodu s Českou republikou spája

sa vznik terajšej Slovenskej republiky s rozpadom bipolarity

sveta. Je to  tak. Málo nás poznajú v  zahraničí. A nájdu sa

doma aj takí, ktorí z rôznych dôvodov kazia dobré meno tejto

republiky, poškodzujú tým záujmy  jej občanov, čo, samozrej-

me, nikomu nepridáva.

 

     Nemecký  historik Wolfgang Venohr vo  svojej knihe Auf-

standt  in der  Tatras  uvádza,  že Slováci  prekvapili svet

v tomto storočí trikrát. Prvýkrát v  roku 1918, keď sa vyno-

rili  v druhej  časti názvu  nového štátu,  druhýkrát v roku

1939 vytvorením svojho štátu a  v roku 1944 druhým najväčším

povstaním v Európe. Samozrejme,  pán Venohr je znalec, ktorý

napriek uvedenému tvrdí, že  svet Slovensko doteraz nepozná.

Môžeme k tomu dodať ďalšie dve prekvapenia, ktoré pripravilo

Slovensko Európe a svetu v  závere tohto storočia. Je to po-

kojný rozchod s Českou  republikou a prekvapivo rýchla revi-

talizácia,  pozoruhodne dobré  makroekonomické výsledky. Po-

stupne si ich začínajú všímať aj renomované inštitúcie.

 

     Napriek tomu časť našich  politikov po neúspešných voľ-

bách  pokračuje  v  katastrofických  scenároch a spochybňuje

stabilitu štátu a jeho demokratický vývoj. Toto je tiež váž-

ny  dôvod, aby  sme nebrali  na ľahkú  váhu rozdielny výklad

zmluvy  s Maďarskou  republikou. Ak  by sa  na základe tejto

zmluvy začalo  na juhu Slovenska s  vytváraním rôznych samo-

správ, nie je isté, že svet nám dá rovnakú šancu, akú dá na-

šim partnerom. Máme s tým už svoje historické skúsenosti.

 

     Postupujme preto rozvážne a aj pri jednoznačnej podpore

tejto  zmluvy som  presvedčený, že  možno teraz  na niekoľko

týždňov oddialime  jej ratifikáciu, ale  pokojný rozvoj Slo-

venskej republiky, dobré susedské  vzťahy s Maďarskou repub-

likou  a  najmä  dlhodobá  stabilita stredoeurópskej oblasti

predsa stoja za  to, aby sme za ňu  po dojasnení spomínaných

ešte otvorených otázok hlasovali s čistým svedomím.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj  ja pánu poslancovi  Lysákovi. Ďalej vystúpi

pán poslanec  Čarnogurský. Pripraví sa  pán poslanec Langoš.

Ešte  predtým sa  s faktickou  poznámkou hlási  pán poslanec

Filkus.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Ďakujem pekne.  Som ďaleko od predstavy,  že by som ne-

uznal, že  zmluva môže ešte  dozrieť a môže  byť lepšia, ale

ona môže dozrieť vtedy, keď  sa bude zdokonaľovať na základe

skutočných  bilaterálnych rozhovorov.  To, čo  sa doteraz tu

udialo, to nie je  výsledok bilaterálnych rozhovorov, rozho-

voru jednej strany s Maďarskom alebo jedného premiéra s dru-

hým premiérom.  Bilaterálne rozhovory to  sú výsledky, ktoré

môže interpretovať premiér na  základe zapojenia celej vlád-

nej koalície a celej opozície do  tohto procesu. A to je to,

prečo teraz môžeme hovoriť, že  táto zmluva má chyby, je ne-

dokonalá atď., preto, že toto sa neudialo. Kde je záruka, že

k dozretiu zmluvy príde na základe bilaterálnych rozhovorov,

na základe takých skutočností, aké som spomínal?

 

     Súhlasím s tým, že nám musí ísť  o kompromis s orientá-

ciou do budúcnosti". Ale práve preto, že ide o tento kompro-

mis, nemôže ísť o kompromis, ktorý sa zrodí v hlave premiéra

s druhým premiérom  alebo inak, dovoľte mi  povedať, v hlave

jedného straníckeho zoskupenia  s Maďarskou republikou. Toto

neexistuje. Preto  hovorím, aká je  tu záruka, že  to budúce

dozretie, tie bilaterálne rozhovory sa znovu neuskutočnia na

takej úrovni a v takých reláciách, aké som spomínal?

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, pán poslanec Čarnogurský.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     kolegyne a kolegovia,

 

     máme na  stole Zmluvu o dobrom  susedstve a priateľskej

spolupráci medzi Slovenskou  republikou a Maďarskou republi-

kou a máme dať súhlas k jej ratifikácii. Je to ďalšia v rade

zmlúv, ktoré stanovujú medzinárodné súradnice Slovenskej re-

publiky. Vzhľadom  na historické súvislosti  túto zmluvu, aj

keď je v nej naším partnerom iba jeden štát strednej veľkos-

ti, možno čo do významu  priradiť k zmluvám, ktoré Slovensko

uzavrelo s Európskou úniou o pridružení s inými stredoeuróp-

skymi štátmi, o vytvorení Stredoeurópskeho združenia voľného

obchodu CEFTA, k zmluve s Ruskou federáciou.  Koniec koncov,

žiadnu  z týchto zmlúv nepredchádzala taká vzrušená diskusia

ako práve  predloženú zmluvu s Maďarskom.  O žiadnej z pred-

chádzajúcich zmlúv sa predseda  vlády nevyjadril, že znamená

historické  zmierenie  podobné   zmiereniu  medzi  Francúzmi

a Nemcami alebo medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi.

 

     Pri  posudzovaní  slovensko-maďarskej  zmluvy  je ťažké

zbaviť sa emócií, ale práve vecný prístup slobodný od emócií

nás môže doviesť ku  správnemu stanovisku. Prvoradé hľadisko

na posudzovanie  zmluvy je  hľadiskom, čo zmluva prináša pre

Slovensko.  Prirovnanie tejto  zmluvy k  nemecko-francúzskej

alebo izraelsko-palestínskej  zmluve bolo asi  prehnané, ale

predložená zmluva skutočne vnáša prvok upokojenia a stabili-

ty do slovensko-maďarských vzťahov.  Nuž a pokoj a stabilita

sú základným východiskom pre  hospodárstvo, pre kultúru, pre

jednoduché osobné ľudské šťastie.

 

     Kritikov tejto zmluvy na slovenskej strane môže napĺňať

uspokojením, že 120 rokov po tom, ako uhorský predseda vlády

Koloman Tisa vyhlásil, že  slovenského národa niet, Maďarská

republika uzatvára  Zmluvu so Slovenskou  republikou o pria-

teľstve a dobrých susedských vzťahoch. Práve preto, že zmlu-

va sa  uzatvára aj na  pozadí takého výroku,  analýza zmluvy

a rozhodovanie o nej sa nemôže zaobísť bez kritických pozná-

mok. Rukopis zmluvy prezrádza, že  sa v nej vymieňajú menši-

nové  práva za  nemennosť existujúcich  hraníc. Pritom práve

táto konštrukcia zmluvy je nesprávna. Takéto stanovenie úče-

lu zmluvy postavilo slovenskú  stranu do pozície, akoby žia-

dala niečo navyše od uznaného medzinárodného priemeru, ak za

uznaný medzinárodný priemer  považujeme formuláciu z Helsin-

ského záverečného aktu o tom,  že hranice možno meniť na zá-

klade vzájomnej dohody.

 

     Toto postavenie slovenskej strany pri rokovaní o zmluve

umožnilo  maďarskej  strane,  aby  výmenou požadovala rozsah

menšinových práv, ktorý taktiež  ide nad uznaný medzinárodný

priemer. Nad  uznaný medzinárodný priemer  ide zaradenie me-

dzinárodných politických dokumentov o menšinových právach do

zmluvy, ako je Kodanský dokument Helsinskej konferencie ale-

bo  Odporúčanie Rady  Európy číslo  1201. Pre  spomenutú ne-

správnu konštrukciu  slovenská strana nepresadila  do zmluvy

výslovné  potvrdenie  následníctva  Slovenskej  republiky po

Českej a Slovenskej Federatívnej  Republike, resp. po Česko-

slovenskej  republike. Medzinárodnoprávne  nástupníctvo Slo-

venska po Československej republike je právnou skutočnosťou,

nevymyká sa z uznávaného  medzinárodného priemeru a jeho za-

kotvenie  v zmluve  by si  nevyžadovalo osobitné  mimoriadne

ústupky zo slovenskej strany v iných oblastiach.

 

     Právne nástupníctvo po  Československej republike zahr-

nuje v  sebe nástupníctvo do Trianonskej  a Parížskej zmluvy

po I. a II. svetovej vojne. Obe tieto zmluvy zahrnujú nemen-

nosť hraníc. Článok 15  zmluvy upravujúci menšinové práva je

dôkazom, akých politických kotrmelcov  sú schopné strany sú-

časnej vládnej koalície na  Slovensku. Poslanci tejto koalí-

cie hlasovali v minulosti proti všetkým zákonom, ktoré zaru-

čovali  štandardný  rozsah  menšinových  práv. Predseda HZDS

Vladimír Mečiar minulý rok zakončil svoj prejav proti zákonu

o dvojjazyčnom označovaní obcí zvolaním "hanba vláde". Tento

rok  ako predseda  vlády podpísal  zmluvu zakotvujúcu  oveľa

širší rozsah  menšinových práv. Politické  kotrmelce vládnej

koalície  pokračujú  aj  ďalej,  keď  napríklad  na  minulej

schôdzi ste,  kolegovia z koalície,  prehlasovali všetky po-

zmeňovacie návrhy  k jazykovému zákonu. Aká  je vlastne vaša

politika voči národnostným menšinám?

 

     Pre  Kresťanskodemokratické hnutie  sú menšinové  práva

predovšetkým  vnútroštátnou problematikou.  V minulosti  sme

ich riešili a  aj v budúcnosti chceme riešiť  v súlade s eu-

rópskym štandardom menšinových práv. Na tomto základe sa ne-

obávame a ani neodmietame medzinárodnú spoluprácu aj kontro-

lu. Najmä  však robíme politiku,  aby sa príslušníci  národ-

nostných menšín  cítili na Slovensku  doma a mohli  pokladať

Slovensko za svoju vlasť.

 

     Predložená zmluva pozdvihuje na právnu úroveň politické

dokumenty o menšinových právach. To je ďalším koncepčným ne-

dostatkom zmluvy.  Prinajmenšom preto, že  jazyk politických

dokumentov  je menej  presný ako  jazyk právnych dokumentov.

Zaradením Kodanskej deklarácie  Helsinskej konferencie a Od-

porúčania  Rady  Európy  číslo  1201  do tejto medzinárodnej

zmluvy sa zároveň otvára  priestor pre prípadné budúce spory

o ich  interpretáciu. Už  teraz sa  vedie diskusia  o výklad

článku 11  Odporúčania číslo 1201 Rady  Európy. Tento článok

obsahuje tri alternatívy  samosprávy príslušníkov národnost-

ných menšín  na územiach, kde  tvoria väčšinu. Títo  občania

podľa uvedeného článku majú právo na primerané miestne alebo

autonómne orgány, alebo majú  právo mať osobitný štatút zod-

povedajúci  osobitnej historickej  a územnej  situácii, a to

všetko v súlade s vnútroštátnym zákonodarstvom. Tento článok

nezaväzuje  ani jednu  zmluvnú stranu  na vytvorenie územnej

autonómie na svojom území. Poznamenávam, že takúto interpre-

táciu článku 11 Odporúčania číslo  1201 nám potvrdil pri po-

slednom stretnutí aj vysoký  komisár pre národnostné menšiny

OBZ.

 

     Na južnom Slovensku žijú  vedľa seba  Slováci a Maďari.

Nevedno, či si niektorí  Maďari želajú územnú autonómiu, ale

isté je, že Slováci tam žijúci si územnú autonómiu neželajú.

Preto  za Kresťanskodemokratické  hnutie vyhlasujem,  že pre

nás  je územná  autonómia na  ktorejkoľvek časti slovenského

územia neprijateľná. (Potlesk.) Hovorím to aj pre prípad, ak

by sa malo po ratifikácii zmluvy zopakovať nejaké ďalšie ko-

márňanské zhromaždenie.

 

     Predseda vlády podpísal túto  zmluvu za Slovensko sláv-

nostne v Paríži. Pred  podpisom zmluvy nekonzultoval jej ob-

sah s parlamentom. Asi päť  dní pred podpisom zmluvy sme do-

stali informáciu v Zahraničnom  výbore Národnej rady o prie-

behu rokovaní o zmluve. Informácia bola odlišná od výslednej

podoby zmluvy. Po podpise zmluvy  sme sa dozvedeli, že vláda

nemá za sebou koalíciu. Ako  plynie čas, ozýva sa čoraz viac

hlasov vo vnútri HZDS buď priamo proti zmluve, alebo požadu-

júcich ďalšie rokovania s  maďarskou stranou o interpretácii

zmluvy,  čo fakticky  znamená taktiež  nesúhlas so  zmluvou,

pretože žiadne ďalšie rokovania zrejme nie sú možné. Opakuje

sa situácia,  ktorú už poznáme z  vnútornej politiky - veľké

slová na začiatku, slávnostný  podpis pred televíznymi kame-

rami a  potom neschopnosť doviesť  ratifikačný proces zmluvy

a, samozrejme, plnenie zmluvy dokonca.

 

     Kolegyne,  kolegovia,  toto  je  najistejšia cesta, ako

podrývať autoritu  Slovenska. Z prostredia  vládnej koalície

sa dozvedáme, že zmluva  je výsledkom medzinárodného nátlaku

na Slovensko. Nuž ale, páni kolegovia,  ak je to tak, je tak

preto, že vaša vláda má mimoriadne slabé medzinárodné posta-

venie,  ktoré sa  ďalej zhoršuje.  Táto vláda  žiadnu lepšiu

zmluva nedohodne.  Dostali sme sa do  začarovaného kruhu, že

odkladom ratifikácie alebo odmietnutím ratifikácie sa medzi-

národné postavenie Slovenska ešte ďalej zhorší.

 

     Medzinárodné postavenie sa  zhoršuje nie pre zahraničný

nátlak, ale pre vašu  zlú vnútornú politiku. (Potlesk.) Vaše

útoky na prezidenta  republiky poškodili medzinárodné posta-

venie Slovenska, vaše zákony prijaté v novembri minulého ro-

ka zhoršili medzinárodné postavenie Slovenska, vaše vyšetro-

vacie komisie,  vaša privatizácia, vaše  únosy do zahraničia

tak poškodili  medzinárodné postavenie Slovenska,  že v naj-

bližšom čase Slovensko nie je schopné dosiahnuť lepšiu zmlu-

vu. A preto  majte aspoň toľko politickej odvahy,  že sa po-

stavíte tvárou k svojmu vlastnému  dielu a hlasujte za rati-

fikáciu tejto zmluvy. Ale ratifikácia samotná nestačí.

 

     Zmluva sa nazýva Zmluvou o priateľstve a dobrých sused-

ských vzťahoch  medzi Slovenskou republikou  a Maďarskou re-

publikou. Chcem veriť, že vzťah medzi Slovenskom a Maďarskom

sa po  ratifikácii zmluvy naozaj zlepší  a KDH urobí všetko,

čo  je v  našich silách,  na zlepšenie  slovensko-maďarských

vzťahov.

 

     Realistická politika však musí byť pripravená aj na inú

alternatívu. Registrujeme, že  v prieskumoch verejnej mienky

v Maďarsku vedie  politická strana, ktorá  si vytyčuje ciele

neprijateľné  pre Slovensko.  Ak  by  táto strana  alebo jej

blízky politický program sa mal stať štátnou politikou v Ma-

ďarsku, nevyhnutne dôjde ku konfliktu medzi Slovenskom a Ma-

ďarskom.  V prípade  takého konfliktu Kresťanskodemokratické

hnutie  nebude nabádať  k ústupčivosti  Slovenska. V prípade

takého konfliktu budeme  potrebovať dobré medzinárodné záze-

mie,  prípadne až  spojencov. Ratifikácia  tejto zmluvy  nás

priblíži k vytvoreniu takého zázemia, odklad alebo odmietnu-

tie ratifikácie nám také zázemie ešte viac odcudzí.

 

     Kolegyne a kolegovia,  rozhodujúci zápas o medzinárodné

postavenie  a zabezpečenie  Slovenska sa  odohráva vo vnútri

Slovenska. Vnútorne pevné a prosperujúce Slovensko je schop-

né a môže si dovoliť  plniť predloženú zmluvu. Preto ratifi-

kácia predloženej zmluvy nech je  iba prvým krokom k obnove-

niu vážnosti prezidenta, k zastaveniu protiústavných aktivít

orgánov tohto  parlamentu, k nastoleniu  zákonnosti vo sfére

trestného stíhania, k spravodlivosti v privatizácii, k spra-

vodlivosti v sociálnom postavení  občanov. Také poslanie nám

uložili naši voliči.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     S faktickou  poznámkou sa hlási  pán poslanec Hornáček.

Potom vystúpi pán poslanec Langoš.

 

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Chcem  pripomenúť pánu  poslancovi Čarnogurskému, ktorý

sa  dnes konečne,  pochopiac novú  situáciu, tak vehementne,

ale skutočne  nedôveryhodne stavia do  pozície ochrancu slo-

venského národa,  slovenskej štátnosti, že to  bol práve on,

kto ešte v roku 1990 vo svojom článku Nová štátotvorná poli-

tika, ktorý okrem  iného stálo KDH, ktoré malo  37 % predvo-

lebných preferencií,  pokles na 18 %,  vyhlásil presne tieto

slová: "Či je Komárno na Slovensku, to vôbec nie je také is-

té."

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Garajová.

 

Poslankyňa E. Garajová:

 

     Vážené  kolegyne,  kolegovia,  som  presvedčená, že pán

poslanec  Čarnogurský nehovoril  o zmluve  úprimne, len opäť

využil príležitosť  zaútočiť na premiéra  vlády, lebo ak  by

takúto zmluvu bol podpísal pán  Moravčík v minulom roku, tak

ako poznám pána poslanca  Čarnogurského, bránil by zmluvu až

do vyčerpania.

 

     Neobviňujte,  prosím, pána  Mečiara, veď  my na  južnom

Slovensku sme sa vlani hrozili toho,  že by ste zmluvu s Ma-

ďarskou republikou podpísali vy. Po hanebnom a nedemokratic-

kom tabuľovom  zákone sme totiž stratili  dôveru. Obávam sa,

že by ste nás boli predali  aj s územím. Teraz v opozícii je

vám ľahko a môžete byť populistickí. Škoda, že ste napríklad

nekritizovali komárňanské zhromaždenie  a iné vylomeniny Ma-

ďarskej koalície vtedy, keď to  bolo aktuálne. Hovoriť o tom

dnes je  len ďalšie  využitie  príležitosti prefackovať pre-

miéra a  Hnutie za demokratické  Slovensko. Pán Čarnogurský,

nehovorili ste úprimne, bolo to účelové.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ešte pán poslanec Čarnogurský.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Nehodlám  nejako  vecne  polemizovať  s týmito výrokmi,

len, pán  poslanec Hornáček, môj  údajný citát ste  citovali

skreslene, taký citát som nepovedal.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pani poslankyňa Garajová, pokiaľ  som vás správne počú-

val a  správne rozumel, týmto  ste vyjadrili svoj  absolútny

súhlas s predloženou zmluvou. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Moric.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem veľmi  pekne za slovo, pán  predsedajúci. Ja si

naozaj veľmi cením to, čo  tu povedal pán poslanec Čarnogur-

ský,  hlavne to,  že teda  Kresťanskodemokratické hnutie  je

proti akejkoľvek autonómii na Slovensku a také podobné žvas-

ty,  pretože to  normálny človek,  ktorý si  ešte cení svoju

pamäť, asi by povedať nemusel.  Len jedno ma zaujalo, že ste

hovorili  "vaša  privatizácia",  "vaše  únosy do zahraničia"

a tak.

 

     Dnes je úplne jasné, že Kováča mladšieho nechalo uniesť

Kresťanskodemokratické hnutie,  to je predsa  každému jasné,

tak prečo hovoríte "vaše"?

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Hornáček.

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Pán poslanec Čarnogurský, povedali  ste presne toto, ja

vám to odcitujem: "Či je  Komárno na Slovensku, to vôbec nie

je také isté." To je presná  citácia. V tom istom článku ste

povedali aj ešte niečo iné:  "Hovoriť - Na Slovensku po slo-

vensky -  je hlúpe, protiprávne  a neviem ešte  aké." Koniec

citátu.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Koncoš.

 

Poslanec P. Koncoš:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Garajová akoby namietala vlani

prijaté  zákony  súvisiace  s  právami národnostných menšín.

Chcem len podotknúť, že všetky  a ďalšie práva sú obsiahnuté

aj v zmluve, ktorú pán premiér podpísal. Treba si len pozor-

ne prečítať článok 15 zmluvy, ktorú teraz prerokúvame.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Dzurinda.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Pán  poslanec  Moric,  pán  poslanec  Čarnogurský úplne

oprávnene hovoril o vašej  privatizácii, pretože vďaka vašej

privatizácii sa vám podarilo  celý rodinný klan zamestnať na

špičkových funkciách  vo firme Železničné  opravovne a stro-

járne, Vrútky. Vďaka vašej  privatizácii má celkom dobré po-

stavenie a podieľala sa  na privatizácii manželka vášho pána

poslanca  Prokeša.  Vďaka  vašej  privatizácii získava stále

viac  majetku sestra  predsedu poslaneckého  klubu HZDS pána

Cabaja.  Vďaka vašej  privatizácii, vďaka  vašim postupom si

polepšila svokra podpredsedu Národnej rady Slovenskej repub-

liky pána Ľuptáka. To všetko a mnohé ďalšie desiatky známych

prípadov a  v blízkej budúcnosti  známych prípadov  hovoria,

že je  to vaša privatizácia,  ktorá robí hanbu  Slovensku aj

slovenskému parlamentu. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predseda, včera predsedajúci pán podpredseda

Húska rečníka, ktorý použil  slovo táraniny, vyzval, aby ta-

kéto výrazy  nepoužíval. Prosím, aby  ste zaujali stanovisko

k slovu žvasty.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ja nemôžem  zaujať stanovisko, to nie  je po slovensky.

Čo to znamená?

 

     Pán poslanec Hrnko.

 

Poslanec A. Hrnko:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Pani poslankyňa Garajová, keď  hovoríte o zákone, ktorý

umožnil použiť označenie obcí v jazyku národnostných menšín,

ako o hanebnom,  tak v tejto otázke je  táto zmluva ešte ha-

nebnejšia. Pretože  kým náš zákon hovoril  o možnosti použiť

označenie, zmluva v článku 15  odsek g) hovorí o názvoch ob-

cí, čo je povýšenie na rovnocenné s názvom, ktorý je v štát-

nom jazyku.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

    Pani poslankyňa Garajová.

 

Poslankyňa E. Garajová:

 

     Vážení páni  poslanci, súhlasím s  právom národnostných

menšín na označovanie obcí a  miest vo vlastnom jazyku. Pre-

to,  pán Koncoš,  neprotestujem proti  zákonnej úprave tohto

práva. Ale  zo zákona prikázať  vyše 500 obciam, ako sa majú

volať, či chcú, alebo nechcú, sa mi naozaj nezdá demokratic-

ké.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem pekne. Zákony sú  už, pani poslankyňa Garajová,

také, že  určujú povinnosti, či občania  chcú, alebo nechcú.

A mnohokrát sa stretávame i v  tejto snemovni s tým, že časť

tohto parlamentu nechce, ale  jednoducho väčšina to schváli.

Vy ste  mohli tie zákony, ktoré  označujete za hanebné, zme-

niť. Mali ste na to rok. Nezmenili ste.

 

     Napriek  tomu  premiér  Mečiar,  ktorý  pri schvaľovaní

týchto zákonov  pred jeden a pol  rokom kričal "hanba vláde"

vo vedomí, že tieto zákony platia, podpísal zmluvu, v ktorej

v článku 15 písmeno  g) sa píše, že osoby  patriace k maďar-

skej menšine majú právo v súlade s vnútroštátnym právnym po-

riadkom, teda  i s tým, čo  bolo schválené v predchádzajúcom

období,  uvádzať  názvy  obcí,  v  ktorých  žijú, názvy ulíc

a iných verejných priestranstiev,  miestopisné údaje, nápisy

a informácie na verejných priestranstvách vo svojom materin-

skom jazyku, čo je oveľa  širšie množstvo oprávnení, než ur-

čuje zákon, o ktorom ste hovorili ako o hanebnom zákone.

 

     Ak je  niečo populizmom, tak  to bolo práve  vyjadrenie

vtedy predsedu  HZDS pána Mečiara, ktorý  nakoniec to, čo sa

prijalo, akceptoval ako pre neho výhodné.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Hofbauer.

 

 

 

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Absolútne nechápem, prečo KDH tak leží v žalúdku priva-

tizácia Železničného  opravárenstva, keď v  minulom novembri

celé slovenské Železničné opravárenstvo  ste dali do kupóno-

vej privatizácie a na moju otázku vám, pán Dzurinda, z akého

dôvodu sa  takýmto spôsobom likviduje  táto kapacita sloven-

ského  strojárstva, ste  dali  odpoveď  v mojom  výbore pred

svedkami, že  podľa vás nejde vôbec  o strategické odvetvie,

ktoré je potrebné nejakým spôsobom chrániť, pokojne môže ísť

do kupónovej  privatizácie. My máme  diametrálne odlišný ná-

zor, tak nám ho neberte. To je prvá vec.

 

     A druhá vec, čo sa týka dobrého obrazu Slovenska, ja by

som bol  rád, pán Čarnogurský, keby  ste poinformovali tento

parlament, ako ste prispeli  k tvorbe dobrého obrazu Sloven-

ska pri ceste poslancov opozičných strán do Nemeckej spolko-

vej republiky pri rokovaní  s nemeckým štátnym ministrom pre

koordináciu tajných služieb. Iste veľmi významne.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci z jednej aj z druhej strany, prosím, keby

sme hovorili  skutočne k zmluve. Nikde  v zmluve sa nehovorí

o železničných  staviteľstvách  a  železničných opravárňach.

(Potlesk.)

 

     Pán poslanec Pittner.

 

 

 

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážená Národná rada,

 

     Kresťanskodemokratickému  hnutiu,   samozrejme,  môžete

všeličo z iných strán vyčítať,  ale jedno mu hádam nikto ne-

vyčíta, že by ho obviňoval z naivity. Kresťanskodemokratické

hnutie a  jeho politika veľmi  starostlivo sleduje tendencie

v Európe. Tie tendencie v Európe sú vôbec nie tak jednoznač-

ne naklonené malým národom.

 

     Práve z tohto dôvodu sledujeme a budeme podporovať takú

politiku,  i keď  sme v  opozícii, ktorá  povedie k zákonným

a legálnym právam  nášho národa, ale  to znamená, že  musíme

potom podporovať  také kroky, ktoré povedú  k uzákoneniu le-

gálnych práv, ktoré majú národnostné menšiny.

 

     Ak národnostným menšinám nedáme to, čo im patrí, nielen

ich podporíme,  alebo presnejšie niektorých  ich agresívnych

politikov v tom, aby si  potom vynucovali to, čo im nepatrí,

ale nebudeme mať ani podporu  u tých mocnejších či v Európe,

alebo  vo  svete,  ktorí  v  konečnom  dôsledku urobia potom

s hašteriacimi sa také poriadky,  aké sme videli, že urobili

v Juhoslávii. Nebuďme naivní. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Poslanec  Langoš, nech  sa páči.  Prestávku urobíme  od

12.30 do 14.00 hodiny.

 

 

 

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Vážená Národná rada,

     minister zahraničných vecí,

     dámy a páni,

 

     po vašich výpadoch voči  môjmu predrečníkovi tu zavanul

puch zvyškov komunizmu. Dámy  a páni, pristupujeme k ratifi-

kácii  Zmluvy o  dobrom susedstve  a priateľskej  spolupráci

medzi  Slovenskou republikou  a Maďarskou  republikou. Medzi

dvojstrannými medzinárodnými vzťahmi Slovenskej republiky má

tento  vzťah a  zmluva, ktorá  ho má  upraviť do budúcnosti,

významné miesto.  Za jej ratifikáciu  hovorí niekoľko zásad-

ných dôvodov.

 

     1. Zmluva vytvára vzájomné záväzky pre pokojné susedské

vzťahy medzi dvoma krajinami,  ktorých vzťahy boli v posled-

ných rokoch  zaťažené vyvolávaním zlých  duchov z minulosti,

ktoré ohrozujú ich budúcnosť.

 

     2. Zmluva vytvára predpoklady na stabilitu stredoeuróp-

skeho  priestoru. Tým  ho jednoznačne  oddeľuje od priestoru

nestability  v krajinách  bývalej Juhoslávie  a bývalého So-

vietskeho zväzu a vytvára základ medzinárodnej prestíže Slo-

venskej republiky.

 

     3. Zmluva  vytvára jednoznačné rámce  postavenia maďar-

skej menšiny v Slovenskej  republike, ako aj slovenskej men-

šiny v Maďarskej republike. Zmluva odstraňuje základné spory

o ich  právach, ktoré  tvorili v  posledných šiestich rokoch

trvalý  zdroj  vnútroštátneho  a  medzinárodného napätia, čo

škodilo  predovšetkým vnútornému  občianskemu mieru  a našej

medzinárodnej povesti.

 

     4. Zmluva ukončuje a dáva bodku za diskusiou o povojno-

vých hraniciach,  ktorá sa týka  nielen Slovenskej republiky

a Maďarska, ale aj Českej republiky, Poľska a Nemeckej spol-

kovej republiky.

 

     5. Zmluva otvára cestu na  vstup Slovenska do NATO a do

Európskej  únie.  Jednoznačne  potvrdzuje  našu  príslušnosť

k hodnotám a normám západnej  civilizácie a dáva jasný rámec

vzťahom  Slovenskej republiky  k ostatným  krajinám zvnútra,

k aliancii NATO a Európskej únii.

 

     Môžeme zhrnúť, že je to zmluva o mieri v strednej Euró-

pe a o zárukách pre jej pokojný život. Nič nie je dôležitej-

šie ako mier. Je to zmluva,  ktorá je v národnom záujme Slo-

venskej republiky.  Národný záujem chápeme  ako záujem všet-

kých  ľudí,  ktorí  na  Slovensku  žijú  - Slovákov, Maďarov

i tých, ktorí  sa hlásia k  iným národnostným skupinám.  Som

presvedčený, že  neexistuje iný skutočný  národný záujem ako

záujem ľudí, ktorí tu dnes žijú.

 

     Zmluva  však vytvára  ešte  jeden  rámec. Je  ním rámec

vnútropolitickej diskusie u nás  doma. Vytvára totiž predpo-

klad na to, aby  eliminovala politický extrémizmus tých slo-

venských a maďarských strán a  politikov, ktorí žijú z vyvo-

lávania národnej a národnostnej nevraživosti. Treba otvorene

povedať, že to nie je nijaká náhoda, ak najväčšími odporcami

ratifikácie sú  tí, čo by mali  za ňu ručiť, a tí, ktorým by

malo na  nej najväčšmi záležať. Slaboducho  to zastiera tzv.

ratifikačný proces. Ratifikácia nie je proces, je to ústavné

potvrdenie zmluvy parlamentom, zmluvy, ktorá mala byť dohod-

nutá v procese domácej  politickej diskusie a po diplomatic-

kých  vyjednávaniach  vládami  oboch  krajín. Predseda vlády

zvolil toto  dobrodružné verejné gesto  na svoj osobný  pro-

spech, ale gesto na  škodu medzinárodnej prestíže Slovenskej

republiky.

 

     Rozpory vo vládnej koalícii  ukazujú na ďalšie nebezpe-

čenstvo pre Slovenskú republiku a jej občanov, že v koalícii

nielenže nie je dostatočná  vôľa zmluvu ratifikovať, ale ani

dostatočná  vôľa ju  po ratifikácii  dodržiavať. Obštrukcie,

ktoré v súvislosti s ratifikačným aktom robia niektorí pred-

stavitelia vládnej koalície, ale i opozície, nie sú prejavom

zodpovednej politickej  úvahy, ale znakom  neschopnosti mys-

lieť v širších súvislostiach a  prijať na seba i riziko váž-

neho rozhodnutia.

 

     Z hľadiska slovensko-maďarskej zmluvy stráca totiž aký-

koľvek zmysel  prvý aj druhý  pokus o jazykový  zákon, ktorý

znemožňuje  používať  jazyky  menšín v  úradnom styku. Taký-

to  zákon je  totiž  nielen  protiústavný, ale  odporuje  aj

slovensko-maďarskej zmluve a všetkým medzinárodným záväzkom,

ku ktorým  sa aj v  tejto zmluve Slovenská  republika hlási.

Ratifikácia zmluvy  je bodkou za  úbohosťou a nezmyselnosťou

takýchto  pokusov,  rovnako,  ako  je  bodkou za nekonečnými

a nezmyselnými spormi o tabule, mená a priezviská.

 

     Nezmyselnosť  a  absurdnosť  populistickej  rétoriky je

dnes zrejmá  a očividná, zasahuje ako  bumerang samotné HZDS

a vytvára  hlbokú politickú  vnútornú rozpoltenosť koalície.

Musí dokonca zmluvu obhajovať za rámec toho, čo bola ochotná

podpísať a  čo teraz kritizuje  dnešná opozícia, ako  je na-

príklad zaradenie Odporúčania Parlamentného zhromaždenia Ra-

dy Európy číslo 1201 do zmluvy. Nie náhodou sa potom niekto-

rí z vás dopúšťajú takých nezmyslov ako štátny tajomník Šes-

ták, keď  povedal, že optimálne  zmluvy, citujem: "uzavieral

Hitler, keď  mal na hranici 150  divízií a nadiktoval druhej

strane, čo  chcel". Tento výrok  len dokazuje nevykoreniteľ-

nosť totalitného  myslenia v hlavách  predstaviteľov dnešnej

vládnej moci.

 

     Zmluva však  berie vietor z  plachát aj tým  politickým

predstaviteľom maďarskej menšiny, ktorí koketovali s osobit-

ným právnym systémom a v zátvorke s teritoriálnou autonómiou

na etnickom  princípe. Aj Odporúčanie  číslo 1201 hovorí  vo

svojom článku  11 jasne o tom,  že všetky menšinové riešenia

musia byť v súlade s vnútroštátnym  právnym poriadkom štátu.

 

     Ústava Slovenskej republiky  je založená jednoznačne na

všeobecnom  samosprávnom  princípe  platnom  pre  celý štát,

a nie na výnimočnom postavení jednotlivých etník a regiónov.

V tomto zmysle vymedzuje zmluva  jasné hranice pre menšinovú

diskusiu do budúcnosti. Naša  výzva, aby demokratické parla-

mentné sily uprednostnili  pred svojimi straníckymi záujmami

záujem celého štátu a  jeho občanov a podporili ratifikáciu,

vyplýva z  faktu, že len  demokratické sily na  Slovensku sú

schopné  túto zmluvu  ratifikovať, dodržiavať  a uvádzať jej

princípy do života na prospech Slovenska a jeho občanov.

 

     Dámy a páni, zodpovední politici sa do budúcnosti poze-

rajú s  nádejou a odvahou čeliť  rizikám, lebo strach, obavy

a osobná vypočítavosť privolávajú nebezpečenstvá, ktoré žijú

vo vašich vlastných predstavách.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej  je do  rozpravy   prihlásený  pán  poslanec Nagy

a pripraví sa  pán poslanec Hofbauer.  S faktickou poznámkou

ešte predtým vystúpi pán poslanec Moric.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem pekne za slovo,  pán predseda. Celkom som nero-

zumel poznámke pána  kolegu Langoša o tom puchu.  Ja som raz

pocítil  taký puch,  keď som  vstúpil do  svojho auta, kukám

okolo seba,  komunistov nikde, ale puch  zostal. Zistil som,

že som vstúpil do lajna. Pán kolega, pozrite sa na svoje to-

pánky. Vy ste vstúpili už asi do piatej strany, možno z toho

je ten puch. Tak nerozprávajte tu o poslancoch, o normálnych

poslancoch, že  tu je nejaký komunistický  puch, prosím vás.

Odkiaľ môže byť? Ak ste ho  vy sem nedoniesli, tak tu nemôže

byť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Národa.

 

Poslanec A. Národa:

 

     Ďakujem za  slovo. Len chcem oznámiť  členom výboru pre

zdravotníctvo a sociálne veci, aby sa po vyhlásení prestávky

dostavili do svojho výboru na krátke rokovanie. Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nech sa páči, pán poslanec Nagy vystúpi v rámci rozpra-

vy.

 

Poslanec L. Nagy:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     nečudujem sa premiérovi slovenskej vlády, že pri hlaso-

vaní a  realizácii slovensko-maďarskej zmluvy  nechce visieť

na šnúre gatí opozície alebo  na šnúre gatí pána Miklósa Du-

raya. Ale  pýtam sa vás, vážené  kolegyne, vážení kolegovia,

o koľko je lepšie  pre vládu a pre Slovensko,  ak vláda Slo-

venskej republiky  má visieť na šnúre  gatí pána Slotu. Áno,

je to tak,  vláda nie je schopná zabezpečiť  z vlastných síl

ratifikáciu tejto zmluvy. Predstavitelia Slovenskej národnej

strany  ako  súčasti  vládnej  koalície  od podpísania tejto

zmluvy tvrdia, že nepodporia schválenie zmluvy v parlamente.

A po  prijatí  jazykového  zákona  sú  čoraz silnejšie hlasy

- i z vlastnej národniarskej opozície v rámci HZDS - búriace

sa proti prijatiu tejto zmluvy. Áno, je to tak, vláda nie je

schopná zabezpečiť  ratifikáciu zmluvy vlastných  síl. Vláda

sa dostala do situácie, ktorú  sme predvídali už pri parafo-

vaní tejto zmluvy.

 

     Premiér  Mečiar,  aby  získal  priazeň svojich odporcov

z vlastných radov, predkladá a ešte má predkladať celú sériu

zákonov,  ktorými  chce  nasýtiť  svojich  vlastných kolegov

a záujmy vlastných kolegov. Budú  to zákony týkajúce sa pou-

žívania slovenského jazyka ako štátneho,  ktorý je už v rea-

lizácii,  zákon o  novom územnosprávnom  členení a rozdelení

kompetencií, zákon na ochranu republiky, zákon o Matici slo-

venskej, prípadne  i ďalšie. Ďalej  dovolí a dovolil  svojim

kolegom z vládnej koalície,  aby pri prijímaní rozpočtu Slo-

venskej republiky  na rok 1996  prechádzali ich pozmeňovacie

návrhy reprezentujúce úzke  stranícke alebo individuálne zá-

ujmy Slovenskej  národnej strany, Združenia  robotníkov Slo-

venska alebo  aj HZDS. Teda takýmto  spôsobom sme sa dostali

a dostávame sa k ratifikácii  základnej zmluvy medzi Sloven-

skou republikou a Maďarskou republikou.

 

     Vláda nemôže  požiadať opozíciu o  podporu zmluvy, lebo

ju nepožiadala  o spoluprácu pri tvorbe  tejto zmluvy. Nepo-

žiadala ju  napriek tomu, že vec  zahraničnej politiky všade

na  svete, aspoň  v demokratickom  svete, je  vecou širokého

konsenzu všetkých  politických síl krajiny,  a nie je  vecou

iba úzkeho politického záujmu a politického pressingu. Teraz

sa to vypomsťuje. Z uvedených dôvodov vec ratifikácie zmluvy

je teda zodpovednosťou vlády.

 

 

     Napriek výčitkám o chybách  vlády pri parafovaní zmluvy

a jej príprave na ratifikáciu ja ratifikáciu podporujem. Vec

vzájomných vzťahov  dvoch susedných štátov  je oveľa význam-

nejšou  záležitosťou ako  existencia partikulárnych  záujmov

skupiny nezodpovedných politikov.  Dovoľte, vážené kolegyne,

vážení kolegovia,  aby som vám vysvetlil svoje dôvody, ktoré

som zhrnul do piatich okruhov.

 

     Po prvé - uzavretie tejto zásadnej zmluvy má svoj hlbo-

ký  význam ako  program budúceho  rozvoja vzájomných vzťahov

medzi dvoma susednými štátmi, vzťahu rozvoja vo všetkých ro-

vinách vzájomnej spolupráce.

 

     Po druhé  -  má svoj význam aj z  hľadiska historického

slovensko-maďarského vyrovnania ako jeden z príspevkov k to-

muto procesu.

 

     Po tretie  -  má význam aj z hľadiska rozvoja podmienok

života slovenskej menšiny v  Maďarskej republike a maďarskej

menšiny v Slovenskej republike.

 

     Po štvrté - nie je zanedbateľný aj jej význam z hľadis-

ka stability regiónu strednej  Európy z hľadiska vstupu Slo-

venskej republiky  do euroatlantických štruktúr, včítane vo-

jenských štruktúr.

 

     A po piate - prijatie zmluvy a najmä jej realizácia vy-

bíja meč z rúk nacionalistov.  Kde je spolupráca, tam zbrane

mlčia.

 

     Z uvedených  dôvodov v záujme  všetkých obyvateľov Slo-

venskej republiky vás vyzývam zmluvu ratifikovať.

 

     Ďakujem pekne.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ďalej  vystúpi pán poslanec  Hofbauer. Predtým

s faktickou poznámkou pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Pán poslanec,  vy ste tu  vypočítali celý rad  zákonov,

ktorými nás chce nasýtiť naša  vláda. Vy nás tu tiež zásobu-

jete celým radom zákonov,  ktorými chcete realizovať politi-

ku, ktorú  naznačil pán Tabajdi vo  svojom memorande. Jedným

z nich je aj parlamentná tlač  301, ktorou chcete zrušiť Be-

nešove dekréty, tak  ako sa to spomína aj  v Tabajdiho memo-

rande. Samozrejme, to nie je jediný zákon.

 

     Ak  si  analyzujeme  pozmeňovacie  návrhy pána Pásztora

k štátnemu  rozpočtu,  veľmi   ľahko  zistíme,  kam  smerujú

- k oslabeniu Slovenskej republiky  ako štátu a k posilneniu

autonómie obcí, v ktorých vidíte základ svojej budúcej auto-

nómie.  A je  zaujímavé, že  pán Čarnogurský  aj s KDH tieto

pozmeňovacie návrhy  pána Pásztora podporili. Ale  my sme za

ne  nehlasovali, aspoň  ja určite  nie, pretože  som si  ich

preštudoval a viem, kam smerujú.  Takže nehovorme o tom, pán

Nagy, že vy ste tí baránkovia, a Slota jediný zlý muž v tom-

to parlamente.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nech sa páči, predseda výboru pán Hofbauer.

 

 

 

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Vážený pán predseda,

     dámy a páni,

 

     myslím, že máloktorý dokument na našej politickej scéne

púta takú pozornosť, akým je práve Zmluva o dobrom susedstve

a priateľskej spolupráci  medzi Slovenskou republikou  a Ma-

ďarskou republikou. Táto pozornosť je oprávnená. Východiskom

preto môžu byť, aj sú,  doterajšie vzťahy medzi obidvoma ná-

rodmi, z ktorých Slovensko v prevažnej dĺžke času vzájomného

spolužitia nedisponovalo  ani vlastnou, ani  suverénnou vlá-

dou. Kým obdobie spolužitia v priebehu ôsmich storočí spolu-

nažívania v spoločnom štátnom útvare nesú zreteľné stopy dé-

monizovania  a  pýtajú  si  objektívnejšie  zhodnotenie, 18.

a 19. storočie  nesú zas výrazné  stopy mytologizácie maďar-

stva a  vedomého zastierania skutočného  obrazu žalára náro-

dov, ktorým nesporne  bola habsburská Rakúsko-uhorská monar-

chia.  Od týchto  období nás  delia generačné  odstupy a ich

priami účastníci nežijú.

 

     Inak je to však v prípade 20. storočia, ktorého celist-

vosť sa odvíja pred nami. Celistvosť, ktorá pre nás Slovákov

bola  s výnimkou  krátkych období  zamlčiavaná, skresľovaná,

retušovaná aj úplne deformovaná.  V tomto nedlhom období ma-

ďarskou stranou boli prijaté  známe Tisove a Apponyiho záko-

ny, ktoré legislatívne popierali  i existenciu nášho národa.

Boli  v nadväznosti  na to  zrušené všetky  slovenské školy.

V tomto  storočí zbrane  maďarských honvédov  a žandárov päť

ráz preliali  slovenskú krv na Slovensku.  Boli nám vnútené

zmluvy v Mníchove,  vo Viedni, v Čiernej nad  Tisou a v Bra-

tislave, ktoré všetky boli následne  tými, čo nám ich vnúti-

li, porušené a pošliapané.

 

     Zdá  sa vari,  že kriesim  nežijúcich duchov minulosti?

Veru nie. Veď hlavný  bojovník za odtrhnutie južného Sloven-

ska Viedenskou  arbitrážou regent admirál  Miklós Horthy iba

nedávno bol pochovaný do rodnej maďarskej pôdy za najvyšších

pôct a v prítomnosti členov maďarskej vlády. Takže pozornosť

Slovenska vo vzťahu k Maďarsku je viac ako odôvodnená. Hovo-

rí sa, že dobrí priatelia nepotrebujú mať medzi sebou zmluvy

a písomné  záväzky,  ale  vzájomné  susedstvo  dvoch gazdov,

z ktorých sa jeden stále pokúša  odorať v brázdičke zo suse-

dovej roličky, pokiaľ nemá byť nepretržitým sledom podozrie-

vania a konfliktov z obidvoch  strán, je žiaduce upraviť. Ú-

prava vzťahu  musí byť obojstranne  akceptovaným dokumentom,

v ktorom by obidve strany  zhodne interpretovali a obidve ho

i zhodne  rešpektovali. Takýmto  dokumentom potom  oprávnene

môže byť dokument o dobrom susedstve a priateľskej spoluprá-

ci. Najdôležitejším predpokladom je obojstranný korektný zá-

ujem o obojstrannú korektnosť.

 

     Usporiadanie zmluvných vzťahov medzi Slovákmi a Maďarmi

sa dosiaľ opiera  o medzištátnu zmluvu československo-maďar-

skú, ktorej  záväzky dotýkané zmluvné  strany akceptovali aj

do budúcnosti. Po 1. januári 1993 Maďarsko už vôbec nehrani-

čí s Českom, a preto sa  i vzájomný vzťah stal odlišným pro-

blémom, akým je vzťah Slovenska s Maďarskom, v rámci ktorého

obidve strany  uvádzali záujem na  vzniku takéhoto zmluvného

dokumentu  a je  úplne odôvodnený  a správny.  Jeho vznik si

však vyžaduje osobitnú pozornosť,  pretože sa naň viažu dosť

ojedinelé okolnosti.  Nie je tajomstvom  veľmi veľká rôznosť

názorov, rôznosť postojov a  je rôzna interpretácia obidvoch

budúcich zmluvných strán, čo  má byť predmetom tejto základ-

nej zmluvy, aj to, že  každá zo zmluvných strán mala zásadne

rozdielne predstavy  o jej  obsahu. A  za takýchto podmienok

a s prihliadnutím na naše vzájomné  vzťahy v 20. storočí mal

vzniknúť vyvážený, obojstranne pozitívny, akceptovateľný do-

kument, a  preto bola namieste  jeho dôkladná a  starostlivá

príprava.

 

     Vývoj  v  predvečer  parafovania  zmluvy  bol však iný.

Vznik  inštitútu Partnerstvo  za mier,  ktorý mal deklarovať

akýsi nadštátny partnerský vzťahový inštitút, mal byť na jar

1995 v Paríži slávnostne parafovaný a prezentovaný na konfe-

rencii o Pakte stability. Slávnostné  parafovanie slovensko-

-maďarskej zmluvy v Paríži bolo žiaduce, aby sa táto ustano-

vizeň  mohla i  prezentovať akýmsi  rukolapnejším výsledkom,

a to tým  skôr, že každý zo  signátorov tohto partnerstva si

pod ním predstavoval čosi iné.  Vo Francúzsku sa navyše blí-

žili parlamentné voľby a  predseda vlády Balladur potreboval

v závere  svojho funkčného  pôsobenia vo  vrcholení volebnej

kampane  prezentáciu úspešnosti  svojho pôsobenia.  A tak sa

udialo  čosi, čo  pred históriou  neslobodno zamlčať. Najprv

predseda francúzskej vlády Balladur  a následne aj prezident

USA Clinton sa písomne  obrátili na rokujúcich partnerov, no

hlavne na  Slovensko, s tým,  aby zmluva bola  pripravená na

podpis na parížskom rokovaní Partnerstva za mier.

 

     Pre maďarskú stranu požadovaný  obsah zmluvy bol jedno-

značný. Maďarským stranám sa ponúkala jedinečná šanca zmluv-

ne dosiahnuť maximum a vplyvná  maďarský lobby vo svete pra-

covala na plné obrátky v prospech takýchto zámerov. Pre slo-

venskú  stranu z  takto formulovaného  ultimatívneho nátlaku

vyplynulo splnenie termínu podpisu, a to aj za cenu akceptá-

cie obsahu zmluvy v prospech maďarských požiadaviek alebo za

cenu  hmlistejších formulácií,  umožňujúcich neskoršie rôznu

interpretáciu alebo doplňujúci výklad.

 

     V  nedávnej minulosti  sme boli  zvyknutí, že  k vopred

stanovenému termínu bolo treba vyorať zemiaky, ukončiť repnú

kampaň, odstrániť nedostatok bytov, alebo vstúpiť do vytúže-

ného  komunizmu. Situácia  vo februári  1995 sa tragikomicky

podobala takejto  nedávno  minulej  scéne.  A tak slovensko-

-maďarská zmluva uzrela svoj podpis v Paríži, v kýženom ter-

míne 19. marca 1995. Veľmocami  vytýčený termín sa teda sti-

hol. Stihol sa  však aj obsah zmluvy? Zastavím  sa preto po-

drobnejšie pri jeho vecnej a obsahovej stránke a zastavím sa

predovšetkým  pri tých  statiach, ktoré  nie sú jednoznačné,

ktoré poskytujú priestor na  rôznu interpretáciu a ku ktorej

už aj  prichádza. A hlavne  si povšimnime postoje  maďarskej

strany a  strany Maďarskej koalície v  Národnej rade Sloven-

skej republiky  po 19. februári 1995,  pretože toto sú úplne

nové  prvky pred  ratifikáciou zmluvy.  Hrozí teda oprávnené

riziko,  že zmluva  namiesto nastolenia  dobrých vzťahov  by

mohla byť  východiskom na vzájomné  podozrievanie a osočova-

nie, čo  nám už maďarská  strana od podpisu  zmluvy veľa ráz

preukázala.

 

     Zameriam sa  teda na také časti  zmluvy, pretože pokiaľ

pri interpretácii takýchto častí  nie je zhoda interpretácie

a výklad  vecného plnenia  zmluvnými stranami,  tak je  plne

odôvodnená primeraná opatrnosť  vzhľadom na prehĺbenie také-

hoto stavu po jej  ratifikácii a bez predchádzajúceho zlade-

nia  jej výkladu  textu. Takýto  stav svojského, tendenčného

pre seba  výkladu nám maďarská  strana dokumentovala od  19.

februára 1995 do súčasnosti  zarážajúco veľa ráz, pričom za-

každým  zdôraznila, že  maďarský a  výlučne maďarský  výklad

textu je správny a Slovensko od podpisu zmluvy bolo osočova-

né z jej údajného neplnenia prinajmenšom 20 ráz.

 

     Článok 3 odsek 1  zmluvy deklaruje neporušiteľnosť spo-

ločných štátnych  hraníc a vzájomnú integritu,  ako aj závä-

zok, že  zmluvné strany nemajú  a ani v  budúcnosti nevznesú

voči sebe  územné požiadavky. Je naša  štátna územná celist-

vosť v súčasných hraniciach týmto textom bezosporne garanto-

vaná? Interpretácia totiž môže byť rôzna. Pojem neporušiteľ-

nosti hranice  je pojmom, ktorý vylučuje  lokálnu zmenu, ko-

rekciu určitého úseku hranice oproti danému stavu. 2. novem-

bra  1938 však  Slovensko prišlo  o štvrtinu  svojho územia,

o pol  milióna slovenských  obyvateľov. Naša  hranica nebola

porušená, bola  totiž v celej svojej  dĺžke posunutá severne

a nová hraničná  čiara  s pôvodnou nemala  spoločný  ani kú-

sok. Aby územnú integritu  Slovenska zmluva garantovala, do-

mnievam sa, že mala  obsahovať dikciu o nemeniteľnosti štát-

nych  hraníc a  nie o  neporušiteľnosti. Takúto  dikciu však

zmluva neobsahuje, čo oprávnene  poskytuje širší priestor na

výklad  obsahu. Je  známy  výklad  tohto článku  z maďarskej

strany? Ak áno,  zhoduje sa s duchom zmluvy,  ktorý je pozi-

tívny?

 

     Jednoznačnou garanciou, domnievam sa, nie je ani dekla-

rované nevznesenie voči  sebe územných požiadaviek. Maďarsko

predsa v  roku 1938 nevznieslo  voči Slovensku vôbec  žiadne

územné  požiadavky.  Záber  štvrtiny  nášho  územia sa udial

predsa  formou arbitráže,  ktorú vykonalo  Nemecko s Talian-

skom, teda udiala sa tretími  stranami, a nie Maďarskom. Ne-

uplynulo ani 50 dní od  podpisu arbitráže vo Viedni a Maďar-

sko pod  velením regenta admirála  Horthyho túto medzištátnu

zmluvu porušilo,  keď vojensky zaútočilo  na Slovensko, toho

istého  Horthyho, ktorého  s  takou  úctou a  pietou nedávno

v Maďarsku  pochovávali  za  prítomnosti  členov  maďarského

vládneho kabinetu.

 

     Článok 3 odsek 2 v tejto predmetnej veci  uvádza rieše-

nie vzájomných sporných otázok výlučne mierovými  prostried-

kami. Pýtam sa, o akých  sporných otázkach sa tu vlastne ho-

vorí,  keď predchádzajúci odsek  vylučuje územné požiadavky.

Ktorý z  týchto odsekov zo  strany Maďarska teda  treba brať

vážne? Útecha riešenia sporu mierovými prostriedkami je úte-

chou, mierne  povedané, podľa mňa  problematickou. Veď české

pohraničie pripadlo Nemecku  po Mníchovskej dohode, ktorá sa

deklarovala ako akt  na zachovanie mieru. Viedenská arbitráž

2. novembra  1938 taktiež  bola mierovým prostriedkom, a nie

vojenskou akciou. Konečne  aj Hitlerovo  ultimátum dr. Joze-

fovi Tisovi  vo veci  záberu  Maďarskom a Poľskom  v prípade

nevyhlásenia  samostatnosti  Slovenska,  ani  písomný súhlas

štátneho prezidenta  dr. Emila  Háchu  Hitlerovi  13.  marca

1939  vo  veci  súhlasu  zriadenia  protektorátu nad Čechami

a Moravou neboli  akty vojenské. Boli  to akty mierové,  ako

Hitler, tak Ribbentrop, Ciano, Mussolini, Daladier, Chamber-

lain, sami seba uvádzali ako mierotvorcov v rámci predvojno-

vého paktu stability Európy. Každý  z ich krokov a každý ich

ústup pred ich návrhmi však boli cestou do pažeráka vojnové-

ho konfliktu. Takže akým  spôsobom sa vlastne môže interpre-

tovať bod 2 článku 3 zmluvy? Má táto časť zmluvy jednoznačnú

dikciu a obe strany si túto časť vykladajú zhodne?

 

     Článok 4 a článok 5  v odseku 3 zaväzujú zmluvné strany

vzájomnými informáciami a  vzájomnými pravidelnými konzultá-

ciami v záujme prehĺbenia svojich dvojstranných vzťahov. Ďa-

lej článok 2 uvádza vo  vzájomných vzťahoch, ako aj vo vzťa-

hoch s  inými štátmi, rešpektovanie zásad  a noriem medziná-

rodného práva. Z maďarskej strany  sme však od februára 1995

svedkami diametrálneho opaku. V období po podpise zmluvy sme

svedkami nezakrytého, hrubého a systematického nerešpektova-

nia týchto parafovaných a v súčasnosti už aj maďarskou stra-

nou ratifikovaných zásad, a  to jednostrannými krokmi, ktoré

osočujú Slovensko zo strany Maďarska pred zahraničnými part-

nermi. Maďarská strana ukladá  slovenskej strane úlohy, dik-

tuje podmienky, požaduje predbežné predkladanie a kladné od-

súhlasovanie slovenských návrhov  zákonov Maďarsku ešte pred

ich prerokovaním v Národnej rade Slovenskej republiky, alebo

dokonca požaduje dodatočné korekcie  zákonov po ich preroko-

vaní  a  ich  schválení  slovenským  parlamentom,  ako je to

v prípade  zákona  o  štátnom  jazyku  Slovenskej republiky.

Zmluva ešte nie je ratifikovaná  slovenskou stranou, a už sa

Maďarsko správa, ako keby sme boli iba jednou zo žúp veľkého

Uhorska. A krajne nevyberavo  nerešpektuje svoje vlastné zá-

väzky v článkoch 2, 5  a 6 parafovanej a nimi ratifikovanej,

nami dosiaľ neratifikovanej zmluvy. Aký výklad rešpektovania

a akú interpretáciu plnenia formulovaných záväzkov vo vzťahu

k Slovensku  nám to  maďarská strana  teda dokumentuje?  Akú

mieru partnerskej korektnosti nám preukazuje? Akú úroveň so-

lídnosti vzájomných vzťahov  nám predznačuje? Alebo maďarská

strana je skutočne presvedčená o správnosti svojho konania?

 

     Takže aká je tu  jedno-jednoznačná interpretácia obsahu

a textu zmluvy? Veď je  varovné, že maďarská strana pozasta-

vila svoje medzištátne  protislovenské iniciatívy v súčasnej

dobe s vysvetlením, že v  tomto období - v predvečer ratifi-

kovania zmluvy  - takéto kroky  nesú riziko kontraproduktív-

nosti. Dá sa to teda rozumieť tak, že ide o dočasné zastave-

nie paľby na politickom fronte? A po ratifikácii to maďarská

strana spustí naplno, ako to už verejne priznala? Čo spustí?

Proti komu? Na to vari jej chýba iba ratifikácia parafovanej

dohody?

 

     Článok 7 odsek 2 predznačuje konštrukciu tvorby cezhra-

ničných regiónov v rôznych  formách. Tvorba takýchto eurore-

giónov je  zdôvodniteľná v prípadoch  rozľahlých a ľudnatých

štátov, pri ktorých región tvorí iba zlomok územia materské-

ho  štátu. Cezhraničné  regióny však  nevytvárajú malé štáty

rozmerov Slovenska, Švajčiarska, Rakúska, Slovinska, Holand-

ska, Belgicka, Litvy, Lotyšska, Estónska, pretože ich územia

nemôžu  byť predmetom  cezhraničnej regionálnej  parcelácie.

Tento článok bude preto  predmetom úplne rozdielneho výkladu

zmluvných strán  a na tom  nič nezmení ani  doplňovací odsek

3 článku 7.  Európsku chartu o  cezhraničných regiónoch Slo-

vensko z  uvedených dôvodov dosiaľ  neakceptovalo. Naznačuje

táto časť zmluvy zmenu nášho  postoja? Alebo nie? Aká inter-

pretácia z toho vyplýva? Maďarská  strana si tento článok už

teraz vysvetľuje  v prospech Karpatského  euroregiónu s cen-

trálou v Debrecíne, v tom istom Debrecíne, kde sa konal Sve-

tový kongres  Maďarov a na ktorom  slovenskí poslanci maďar-

skej národnosti Slovenskej národnej rady vystupovali za Fel-

vidék. Takže aký obojstranne pozitívny  výklad sa nám tu po-

núka?

 

 

     V článku 11 sa  zmluvné strany zaväzujú k pripravenosti

otvárania  nových  hraničných  priechodov.  Medzi Slovenskom

a Maďarskom  je v  súčasnosti 8  železničných a  13 cestných

priechodov. Takouto hustotou komunikačného spojenia nedispo-

nuje ani  južné Slovensko vo  vzťahu k severnému  Slovensku.

Takže k  čomu sa tu vlastne  slovenská strana zaväzuje? Nech

sa, prosím,  neargumentuje, že k ničomu,  keďže článok má aj

klauzulu  "podľa  možnosti   a  potrieb  obidvoch  zmluvných

strán". Čo ak každá zo  zmluvných strán bude mať inú potrebu

aj inú  možnosť? Kto bude  arbitrom? Kto bude  označovaný za

vinníka za neplnenie takéhoto  nie jednoznačného záväzku? Je

táto  textácia jednoznačne  zrozumiteľná pre  obe partnerské

strany?

 

     Ak mne v článku 12 čosi chýba z oblasti kultúry, tak je

to  minimálne  zmienka  o  navrátenie slovenských kultúrnych

a historických pamiatok z Maďarska na  Slovensko, a to či už

v súvislosti s  výročím milénia v  minulom storočí, s  rokom

1918,  s maďarskou  agresiou Bélu  Kúna, vojenskou okupáciou

Horthyovcami  v rokoch  1938-1945 alebo  v rámci politických

internacionalistických vzťahov medzi Viliamom Širokým, Karo-

lom Bacílkom a Mátyásom  Rákossym. Ide o tisícky odvlečených

pamiatok  zo Slovenska,  ktoré boli  vytvorené na Slovensku,

alebo ktoré sa týkajú Slovenska.  Tento vážny okruh v zmluve

nie je  ani spomenutý, naznačený,  ani sa o  ňom nezmieňuje.

Jednoducho ho  niet. Na tom sa  vari zmluvné strany dohodli,

že to tam nie je,  alebo to bude predmetom osobitnej zmluvy?

Vadí, či nevadí  to, že v základnej zmluve  o tomto niet ani

zmienky? Je  tento okruh obojstranne zhodný,  čo sa týka vý-

kladu?

 

     V článku 13 sa zmluvné strany zaväzujú k úsiliu uchovať

pamätníky a pamätné miesta  druhej zmluvnej strany na svojom

území. Na Slovensku už pribudol pamätník generálovi Klapkovi

v husárskej uniforme, vojnovému zločincovi grófovi Eszterhá-

zymu a buduje sa  pamätník Lajosovi Kosúthovi, ktorý tvrdil,

že slovenského národa niet. Takže, pýtam sa, obnovíme aj ár-

pádovský pamätník na citadele  Devínskeho hradu a ďalšie do-

kumenty maďarizácie Slovenska? V článku 13 k takémuto úsiliu

slovenská strana priestor ponúka.  Alebo nie? Mali vari Slo-

váci národné  pamätníky na svojich pamätných  miestach v Ma-

ďarsku?  Alebo je  možný nejaký  iný výklad?  Kto ho uplatní

a ktorá strana ho akceptuje?  Ako sa určí, ktorá interpretá-

cia je správna?

 

     Ako už viac ráz odznelo,  jednou z najspornejších častí

zmluvy je článok  15. Hneď v prvej vete  odseku 1 je rozpor,

domnievam sa, keď v slovenskom texte v súvislosti s menšinou

je uvádzaný pojem "národnostná",  zatiaľ čo v anglickom tex-

te, ktorým  sa informujú štáty, je  pojem "národná". Rozdiel

v tejto dikcii, pani poslankyne,  páni poslanci je obrovský.

Národnou  menšinou je  etnikum, ktoré  nemá vlastný  národný

štát, je  teda ponímaný ako  štátotvorný prvok. Národnostnou

menšinou je etnikum, ktoré sa nachádza mimo územia národného

štátu, a teda nie je mimo územia materského štátu štátotvor-

ným prvkom.  Rozdiel je teda absolútne  diametrálny a dezin-

terpretácia  správnosti jazykových  verzií zmluvy  bude, do-

mnievam sa, narastať. Je táto rozdielnosť v dôsledku prekla-

dateľskej chyby alebo nepozornosti  a bola upravená? Bolo to

vysvetlené  obidvomi stranami?  Veď ktorákoľvek  z verzií má

úplne iný vecný obsah.

 

     V článku 15 bod 2 písmeno d) sa strany zaväzujú k vývo-

ju - citujem: "Strany sa zdržia opatrení, ktorými by sa zme-

nil pomer  obyvateľstva v oblastiach  obývaných osobami pat-

riacimi k národnostným menšinám." Ak maďarská  strana pri 10

miliónoch obyvateľov  uvádza slovenskú menšinu  približne 10

tisíc  osôb, čo  predstavuje jednu  tisícinu percenta, tento

článok ju k ničomu  nezaväzuje, slovenská strana podľa tohto

znenia textu by nesmela rozvíjať a realizovať na národnostne

zmiešanom území, než je  cca 400-500 tisíc obyvateľov maďar-

skej  národnosti,  priemysel,  pôdohospodárstvo,  investičnú

výstavbu  aj územnú  organizáciu, pretože  všetkým týmto  sa

podmieňuje  aj  migrácia  obyvateľstva,  a  teda  v konečnom

dôsledku sa mení národnostný  pomer obyvateľstva. Pri nízkej

natalite Maďarov, aby národnostný  pomer obyvateľstva na ná-

rodnostne zmiešanom území južného Slovenska sa nezmenil, tak

z národnostne zmiešaných  území by bolo  vari treba odvádzať

Slovákov alebo  dovážať Maďarov? Alebo  vari bude postačovať

asimilácia? Takže ako sa vlastne dá, ako sa môže interpreto-

vať táto časť zmluvy? Ako ju chápu obidve strany?

 

     Článok 15 bod 2 písmeno e) priznáva národnostným menši-

nám  právo vytvárať,  udržovať vlastné  organizácie, vrátane

politických strán. V slovenskom parlamente sa nachádzajú tri

politické strany, ktoré sú na báze maďarskej nacionálnej vý-

lučnosti, zatiaľ čo v maďarskom parlamente  existencia strán

na národnostnom  princípe je zákonom zakázaná.  Treba k tomu

čosi  dodať? Koho  k  čomu  tento článok  zaväzuje? Maďarsko

k iniciovaniu politických  strán na nacionálnej  báze? Alebo

na Slovensku, naopak, ich zakážeme?

 

     Článok 15  bod 2 písmeno  g) deklaruje pre  národnostné

menšiny právo používať svoj materinský jazyk v styku s úrad-

mi, vrátane  verejnej správy, v  konaní pred súdmi,  uvádzať

názvy  obcí, ulíc,  verejných priestranstiev,  miestopisných

údajov, nápisov  a informácií vo  svojom materinskom jazyku,

pričom zmluvné  strany sa to  zaväzujú premietnuť do  svojho

právneho  poriadku. Opakujem,  do svojho  právneho poriadku.

Tento článok  sa dá vari  interpretovať aj tak,  že maďarské

názvy sa  dostanú na obálky listov,  balíkov, cestovných po-

riadkov a  cestovných lístkov, automáp, že  na Slovensku že-

leznice,  pošty,  autobusové  trate,  knižnice, automaty, to

všetko bude musieť byť dvojjazyčné?  Alebo je nejaká iná in-

terpretácia?  Maďarskú interpretáciu  tohto bodu najrukolap-

nejšie dokumentovalo maďarské ministerstvo zahraničných vecí

pri adresovaní svojej nóty  slovenskému ministerstvu vo feb-

ruári tohto  roku, ktorú adresovalo do  mesta Pozsony, čo je

presne v súlade s dikciou  uvedeného bodu článku tejto zmlu-

vy. Bola to nehorázna provokácia, drzosť a diplomatická neo-

krôchanosť. Ale slovenská strana sa  proti tomu ani len neo-

hradila. Vari sme mlčky  akceptovali takúto úroveň interpre-

tácie tohto článku zmluvy? Takže opäť, aká je vlastne inter-

pretácia? Je  jednoznačná? A ako  si ju interpretujú  obidve

zmluvné strany?

 

     Najdiskutabilnejšou časťou  zmluvy je bod  4 článku 15,

keď v záväzných normách medzištátnych vzťahov sa uvádza zná-

me Odporúčanie Parlamentného  zhromaždenia Rady Európy číslo

1201 z roku 1993. Slovenská strana  ako jediná v Európe a na

svete  toto  odporúčanie,  ktoré  nikdy nenadobudlo štandard

medzištátne  záväzného dokumentu,  obsiahla do  medzištátnej

zmluvy s  tým, že následne  sa bude podľa  toho upravovať aj

celý právny systém. V  tejto súvislosti sú vsúvané klauzuly,

ktoré majú  vylúčiť kolektívne práva  národností. Kolektívne

práva  smerujú  k  autonómii  kultúrnej,  školskej,  územnej

a v konečnom dôsledku cestou referenda  môžu viesť aj k ire-

dente územia, čo by bol mierový proces odčlenenia územia bez

vplyvu  zvonka,  bez  ozbrojeného  násilia  presne  v súlade

s článkom 3 odsek 2.  Ak zmluva obsahuje klauzulu oprávnenej

záväznosti  Odporúčania Rady  Európy 1201,  tak nikomu nikdy

nezdokumentujeme, že to bolo  myslené inak, že s odporúčaním

síce v zásade súhlasíme, nie však s jeho niektorými staťami.

Alebo sa  zmluvné strany dohovoria na  inom výklade? Zdá sa,

že nie. Práve naopak, pretože nožnice stanovísk v tejto sfé-

re sa prudko otvárajú.

 

     Tento fakt nám kategoricky dokumentovala maďarská stra-

na vo  svojej nóte 27.  marca, keď s  dokumentom Rady Európy

číslo 1201 je možné súhlasiť a akceptovať ho, je možné s ním

nesúhlasiť a neakceptovať ho, ale je nie dostatočne zrozumi-

teľným zvratom, ak  sa s ním má súhlasiť  a súčasne sa čias-

točne nemá  akceptovať. Maďarská strana  svoju interpretáciu

z marca 1995  zmenila? Alebo na  nej zotrvala? Takže  zmluva

ešte nie je platná a už zmluvné strany majú kategorický roz-

diel interpretácie jej kľúčovej časti?

 

     Zmluva bola bezpochyby vypracovaná zo slovenskej strany

s úprimným záujmom a úprimnou  snahou preklenúť stovkami ro-

kov budovanú a vznikajúcu, pretrvávajúcu nedôveru, ako aj po-

dozrenia a obavy, no aj  nedobré skúsenosti s našimi južnými

susedmi. Domnievam sa, že je bezpredmetné rekriminovať, kto-

rý z našich susediacich národov  sa usídlil v Európe na svo-

jom mieste pred 1500 rokmi a  ktorý o 500 rokov neskôr. Jed-

noducho obidvaja susedia, partneri,  sme tu, budeme tu, boli

sme tu a budeme susedmi, a  medzi susedmi by mali byť vzťahy

dobré. Toto a nič iné  bolo východiskovým kritériom pre slo-

venskú stranu pri konštrukcii a podpisovaní zmluvy. Za nedl-

hé obdobie od podpisu však prišlo k nemálo zmenám a ani jed-

nu z  nich nemá na účte  slovenská strana, ani jednu  z nich

sme neiniciovali, nepodnietili a  nekultivovali my. Pre Slo-

vensko však dávajú veľmi závažné signály.

 

     Napriek  predpokladom dosiaľ  neprišlo k  podpisu a ná-

slednej ratifikácii Rámcového  dohovoru o národnostných men-

šinách takým počtom štátov,  aby tento dokument získal štan-

dard  medzinárodného platného  dokumentu. Medzištátna zmluva

sa však naň  odvoláva, má ho v sebe  zakomponovaný, keďže sa

vychádzalo  z oprávneného  predpokladu prostredníctvom  neho

prekrytím taktiež medzištátne  neplatným a odporúčaným doku-

mentom Rady Európy 1201. Nie slovenskou, ale maďarskou stra-

nou prišlo k zásadným odmietnutiam  časti textu zmluvy o ná-

rodnostných  menšinách  a  k  striktnému  odvolávaniu  sa na

pôvodný  text dokumentu  Rady  Európy  číslo 1201,  na ktoré

sa v tejto súvislosti odvolávať  nedá, pretože nie je medzi-

národne  platným dokumentom.  Nie slovenskou,  ale maďarskou

stranou prišlo k veľkému  počtu závažných signálov a krokov,

ktoré nedokumentujú dobrú vôľu, ani pozitívny a konštruktív-

ny  výklad textu  zmluvy. Práve  naopak, dokumentujú  úsilie

o vtlačenie Slovenska do  pozície obmedzenej suverenity, keď

na Slovensko  sa majú vzťahovať iné  kritériá ako na ostatné

štáty Európy.

 

     Maďarská strana  rukolapne dokumentuje a  strany Maďar-

skej koalície  v Národnej rade Slovenskej  republiky to tak-

tiež dokumentujú,  že ich postup, kroky  a ciele sú vzájomne

usmerňované, vzájomne koordinované  a vzájomne časované. Ma-

ďarská strana aj tým,  bohužiaľ, nepreukazuje ani pozitívny,

ani  konštruktívny výklad  textu a  nedokumentuje ani  dobrú

partnerskú  vôľu. To  je obrovská  škoda, pretože slovenská,

s dobrou vôľou podávaná ruka smeruje do prázdna a naše pozi-

tívne a  dobré susedské gesto  sa prekrúca, dezinterpretuje,

deformuje v  náš neprospech. Dôvodov  možných na vysvetlenie

takéhoto vývoja od podpisu zmluvy  je viac. Ani jeden z nich

však nevytvára  priaznivú klímu na  ratifikáciu, pretože ani

jeden  z nich  nie je  motivovaný dobrou  vôľou a pozitívnym

prístupom maďarskej strany k napĺňaniu textu zmluvy.

 

     Pri jednom z mojich  rozhovorov s atašé Maďarského veľ-

vyslanectva v Bratislave v lete 1995 na ním vyslovenú otázku

o ďalšom  osude  ratifikácie  zmluvy  som  vyjadril hlboké a

úprimné presvedčenie, že zmluva bola pripravená konštruktív-

nymi partnermi, s dobrou vôľou  jej interpretácie a že rati-

fikovaná bude.  Reakcia môjho partnera  bola okamžitá, možno

prekvapujúca. Ako doslova uviedol, na dobrú vôľu a na dobro-

myseľnosť výkladu zmluvy treba zabudnúť, pretože zmluva bude

interpretovaná aj uplatňovaná do  krajnosti vo vlastnom pro-

spechu. Maďarská strana deň za dňom, krok za krokom dokumen-

tuje, že ide do krajnosti  touto cestou. A svetová verejnosť

dokumentuje,  že v  záujme mierotvorby  je ochotná ustupovať

a akceptovať z maďarskej strany  čokoľvek, len nech sa, pre-

boha, zamedzí  prípadnému konfliktu, hoci  za ľubovoľnú cenu

zaplatenú Slovenskom.  To by nás však nemalo prekvapiť,  veď

toto sme už zažili v minulosti nie raz.

 

 

     Panie  poslankyne,  páni  poslanci,  za súčasného stavu

diametrálnej rozdielnosti výkladu  veľkého rozsahu zásadných

častí zmluvy oboma zmluvnými stranami jej okamžitá ratifiká-

cia, domnievam sa, by nepriniesla upokojenie do strednej Eu-

rópy, nepriniesla by prehĺbenie  dôvery medzi našimi štátmi,

nebola by prínosom  na skvalitnenie konštruktívneho dialógu.

Maďarská strana totiž každým krokom dokumentuje presný opak.

Ide o závažné signály, ktoré preukazujú odôvodnenosť odlože-

nia ratifikácie zmluvy až po jednoznačnej interpretácii jed-

notlivých  častí  zúčastnenými  partnermi.  Som  presvedčený

o tom, že zmluvu ratifikovať  treba, som presvedčený, že me-

dzi Maďarskom a Slovenskom zmluvné vzťahy korektne a serióz-

ne majú byť uzavreté a  budú uzavreté. Odporúčam však proces

ratifikácie na  dnešnej schôdzi zvážiť  a ďalej pracovať  na

odstránení pochybností rôznorodého výkladu častí zmluvy tak,

ako som upozornil v predchádzajúcom vystúpení.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu  poslancovi Hofbauerovi. Páni  poslanci, do

14.00 hodiny bude prestávka.

 

     Po prestávke sa pripraví pán  poslanec Smolec a pán po-

slanec  Figeľ. Pán  Dzurinda, s  faktickou poznámkou  budete

môcť vystúpiť po prestávke.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, budeme pokračo-

vať v rokovaní s tým, že hneď po vystúpení pána Hofbauera si

pýtal faktickú poznámku pán poslanec Dzurinda. Nech sa páči,

pán poslanec.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Pán predseda, svojím nesprávnym zákrokom ste spôsobili,

že  tu nie  je najmä  ten, ktorému  som chcel svoju faktickú

poznámku adresovať. Napriek tomu  vyjadrím, čo som chcel po-

vedať. Vystúpenie pána poslanca Hofbauera bolo veľmi podrob-

né, ale  bolo aj neobyčajne kritické.  Pán poslanec Hofbauer

veľmi  kritizoval niektoré  ustanovenia posudzovanej dohody,

považoval  niektoré za  nadbytočné a  niektoré za  vyslovene

zlé. Vystúpenie pána poslanca  Hofbauera bolo vlastne veľkou

kritikou zmluvy, ktorú podpísal  predseda vlády, teda veľkou

kritikou predsedu vlády. Aj na tom sa ukázalo, že sme urobi-

li veľkú chybu, alebo vy, poslanci koalície, keď ste znemož-

nili účasť, alebo nezavolali  sme pána predsedu vlády, ktorý

by vo vecnom  tóne bol buď tieto výhrady  potvrdil, alebo by

ich bol vyvrátil, veď ide  vlastne o politikov z toho istého

hnutia.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec Dzurinda. Takže pristúpime k roz-

prave. Ohlásil som, že ako prvý poobede vystúpi pán poslanec

Smolec a po ňom pán poslanec Figeľ.

 

Poslanec J. Smolec:

 

     Pán predseda,

     pán minister,

     panie poslankyne,

     páni poslanci,

 

     asi už netreba zoširoka  pripomínať, že tisícročné spo-

lužitie s  Maďarmi zanechalo na našom  národe otvorené rany,

ktoré nám kadečo pripomínajú.  Spolužitie s Maďarmi nás pod-

statne zabrzdilo vo vývoji, okradlo nás o mnoho cenných ľudí

i cenných vecí, a keby pokračovalo, možno by sa skončilo na-

šou národnou smrťou. Genocídu Slovákov považovali mnohí sve-

toví  intelektuáli  za  jeden  z  veľkých  zločinov minulého

i tohto storočia,  osobitne na začiatku.  Rečníci predo mnou

uvádzali  konkrétne príklady,  ja vari  spomeniem iba jeden.

V roku 1946 československá presídľovacia komisia zistila, že

v Maďarsku žilo 474 000 Slovákov, pri nedávnom rokovaní par-

lamentných výborov Národnej rady a Maďarskej republiky v Ko-

márome a v Komárne sme  tieto fakty pripomínali a tvrdo žia-

dali, aby nám oznámili oficiálne údaje, koľko Slovákov teraz

žije v Maďarsku.

 

     Vážené dámy  a páni, odpoveď bola  šokujúca. V Maďarsku

žije len  niečo vyše 10  000 Slovákov. Napriek  tomuto faktu

nám však maďarskí poslanci  aj v Komárne vehementne pripomí-

nali, akí sú ústretoví, a  hrdili sa, že zmluvu už ratifiko-

vali. Propagandisticky to,  pravdaže, rafinovane aj využíva-

jú. Ľahko sa  im hovorí o právach menšín,  keď sa už starajú

iba o cintoríny menšín. Aj v Komárne sme našim maďarským ko-

legom pripomenuli, že pred aktom  zmierenia by sa patrilo za

to, čo  spáchali na Slovákoch,  vysloviť slovko ospravedlne-

nia. Naše slová o asimilácii  aj o iných krivdách akosi pre-

počuli a pokračovali v obviňovaní, ako my potláčame maďarskú

menšinu. Nehanbili sa dokonca hovoriť o kolektívnych právach

menšín  u nás.  Tieto postoje  avizujú, že  tu niečo  nie je

v poriadku.  Zmluvu síce  ratifikovali, ale  niektorí štátni

úradníci ju považujú za  zdrap papiera. Stačí spomenúť reak-

ciu oficiálnych politikov Maďarskej republiky na náš jazyko-

vý zákon.

 

     Aj preto,  vážené dámy aj  páni, pronárodne orientovaná

inteligencia dvíha prst a  upozorňuje, aby sme boli opatrní.

Mnohí vieme, že premiér  Horn je politikom kompromisu, lenže

v Maďarsku sú  aj extrémni politici, ktorí  na nás stále po-

škuľujú ako  kedysi na Felvidék, a  nielen poškuľujú, ale sa

voči nám aj tak  správajú. Naša pronárodne orientovaná inte-

ligencia upozorňuje aj na  extrémizmy našich menšinových po-

litikov, konkrétne pána Duraya.  On napokon svoje iredentis-

tické  ciele ani  nezakrýva. Naša  inteligencia má  obavy aj

o osud  "miliónovej menšiny"  Slovákov na  južnom Slovensku,

kde sa v týchto dňoch  po schválení jazykového zákona rozši-

ruje heslo  "Naučiť sa po maďarsky  je pre Slováka slušnosť,

povinnosť Maďara naučiť sa po  slovensky sa však považuje za

obmedzovanie jeho slobôd".

 

     Napriek tomu,  čo som povedal,  som za zmluvu  a som za

historické zmierenie.  Zmluvu s Maďarskom  potrebujeme už aj

preto,  aby  naša  južná  hranica  nebola  hranicou  horúcou

a tobôž vojnovou. Za minulosťou  treba urobiť, obrazne pove-

dané, hrubú čiaru. Susedia majú žiť  v zhode, ale keď sa su-

sedia  udobrujú, povedia  si aj  oné slovko  ospravedlnenia,

osobitne za minulé skrivodlivosti.  Ideálne by bolo, aby zá-

roveň po ospravedlnení nasledoval prísľub, že napríklad "po-

žičané" vzácne historické predmety, napríklad blatnický veľ-

komoravský meč, by sa mal vrátiť z Budapešti do Martina, kde

sa aj našiel.

 

     Ja verím, že tieto  požiadavky podporí napríklad posla-

nec maďarského  parlamentu Zoltán Hajdú, ktorý  sa na komár-

ňanskom stretnutí poslaneckých  delegácií za krivdy spáchané

na Slovákoch  ospravedlnil. Urobil to asi  aj preto, lebo je

evanjelickým farárom. Viem, že jedna lastovička leto nerobí.

Toto gesto jednotlivca v  maďarskom parlamente si treba však

všimnúť, lebo  ide istým spôsobom možno  aj o hrdinstvo. Po-

slancovi Hajdúovi som úprimne  poďakoval a zatlieskal. Sú tu

asi aj svedkovia, ktorí to počuli.

 

     Uvedomujem si, že tu číha aj nebezpečenstvo veľkého od-

ďaľovania tejto zmluvy. Niektorí páni z opozície totiž číha-

jú na  príležitosť, využívajú všetko, i  to, že časť proslo-

vensky orientovanej  inteligencie je kritická  osobitne voči

často už spomínanému článku 15. Časť opozície sa nám prekva-

pujúco oblieka do pronárodného rúcha. Škoda, že to neurobili

pri hlasovaní  o niektorých iných  zákonoch. Možno to  robia

asi preto, aby dostali  do neriešiteľnej a komplikovanej si-

tuácie  koalíciu  a  osobitne  Mečiarovu  vládu. Chcú vytĺcť

z tejto situácie politický kapitál  pre svoje politické cie-

le. Majme to trošku na zreteli. Odložme však aj napriek tomu

emócie a  pristupujme k zmluve  racionálne. Urobme rozhodnu-

tie,  aby sa  Slovensko nedostalo  do ťažkostí.  Politika sa

skutočne skladá i zo súhrnu kompromisov.

 

     Som za to, aby sa článok 15 zabezpečil pevnejšou poist-

kou, ak chcete dodatkom,  ktorý nepripustí v nijakom prípade

realizovať  kolektívne práva  menšín smerujúce  k autonómii.

Som za zmluvu aj preto,  že nemáme vládu strachopudov, ktorá

ustupuje  a uhýba  pred nereálnymi  maďarskými požiadavkami.

V praxi  potvrdila, že  vydobytú suverenitu  vie aj razantne

brániť. Vláda  sa opiera o duchovnú  silu Slovenska. Napokon

to je najdôležitejšie, lebo  národy sa nezachovávajú zmluva-

mi, ale  duchovnou silou. Keby sme  ju v uplynulom tisícročí

nemali, neexistujeme.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  pánu poslancovi Smolecovi. Nech  sa páči,  pán

poslanec Figeľ, ale medzitým  sa s faktickou poznámkou hlási

pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán  poslanec Smolec,  vy ste  povedali, že  tisícročné

spolužitie s Maďarmi nás zabrzdilo vo vývoji. Ak sa vy cíti-

te zabrzdený vo vývoji, to je váš problém, ale ja sa necítim

zabrzdený vo vývoji. Ja nemám žiadne komplexy. (Potlesk.)

 

     Po druhé  ste povedali, že časť  opozície sa preoblieka

do pronárodného ducha a takto chce...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     ...rúcha...

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     V poriadku.  ...a takto chce  nejakým spôsobom narušiť,

aby bola zmluva prijatá. To znamená, že vy nie ste pronárod-

ný. To všetko, čo píše Republika, len predstierate, lebo ste

povedali, že ste za zmluvu.

 

     A po tretie, hovoríte,  že nemáme žiadnu vládu stracho-

pudov. No kde je tá vláda? Ja ju tu nevidím. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Ásványi - faktická poznámka.

 

Poslanec L. Ásványi:

 

     Ďakujem za  slovo. Pán poslanec Smolec,  načreli ste do

blízkych dejín, do roku 1946. Osídľovací úrad zistil 400 ti-

síc Slovákov bývajúcich v Maďarsku.  Pýtam sa, či ste zabud-

li, zámerne ste  neuviedli, alebo nevedeli ste o  tom, že 77

tisíc Slovákov dobrovoľníkov bolo presídlených z Maďarska do

vtedajšej Československej republiky a  o niečo menej Maďarov

odtiaľto vysídlených do Maďarska?

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, pán poslanec Smolec - faktická poznámka.

 

 

Poslanec J. Smolec:

 

     Pán Ásványi, tak potom kde  je tých 300 tisíc Slovákov,

ak by sme si všímali túto matematiku?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nech sa páči, pán poslanec Figeľ.

 

Poslanec J. Figeľ:

 

     Vážená Národná rada,

     vážený pán predseda,

     vážený pán minister zahraničných vecí,

     ctení hostia,

 

     keď v  januári roku 1963  nemecký kancelár Konrad  Ade-

nauer odcestoval  do Paríža, až tam, na mieste  vyhlásil, že

pripravovaná  zmluva nebude  len medzivládnou,  ale v  plnej

forme medzištátnou zmluvou o nemecko-francúzskej spolupráci.

Nebol k  dispozícii ani predpísaný papier.  Zmluva mala nie-

ktoré obsahové  nedostatky, nebola konzultovaná  s veľmocami

- Spojenými štátmi americkými a Sovietskym zväzom, v tej do-

be ozaj superveľmocami. Rozhodujúcou  sa však v januári pred

33  rokmi a  v nasledujúcom  období stala  politická vôľa po

zmierení dvoch veľkých európskych národov, ktorí si navzájom

zlikvidovali v  minulosti vari najviac svojich  synov a dcér

v krvavých vojnách.  Nie papier, nie  nedokonalá zmluva, ale

politická vôľa  vedúcich osobností a  strán urobila postupne

z protivníkov partnerov a priateľov,  bez ktorých si nemožno

dnes predstaviť súčasný ani budúci proces európskej integrá-

cie.

 

     Na tieto súvislosti okolo tzv. Elyzejskej zmluvy som si

spomenul pri počúvaní nášho  premiéra o podobnom historickom

zmierení medzi Slovenskom a Maďarskom. Zmierenie, tak ako aj

dôveru, nie je možné  nanútiť, nadiktovať či naplánovať, ono

musí prerásť vnútrom a vôľou človeka. A vôľa musí byť rovna-

ká nielen v Paríži, ale aj v Bratislave a v Budapešti.

 

     Predložená  slovensko-maďarská zmluva  je veľmi  dobrým

príkladom toho, ako sa zahraničná  politika nemá robiť.  Pre

premiéra Vladimíra Mečiara je príznačné, že tzv. sólovou po-

litikou, bez koordinácie s koalíciou,  či dokonca kompetenč-

ne zákonnými orgánmi robil často zahraničnopolitické rozhod-

nutia  a kroky  zásadne ovplyvňujúce  budúcnosť štátu, alebo

prinajmenšom kredibilitu vlády či štátu. Uvediem len niekto-

ré  z nich.  Napríklad počas  jeho prvého  obdobia na  poste

predsedu vlády to boli  tajné rokovania so sovietskymi gene-

rálmi  počas jeho  oficiálnej návštevy  v Sovietskom  zväze,

ktoré neskôr poprel, ale zas neskôr znovu priznal.

 

     V druhom období premiérovania  to bol odpor komunikovať

s opozičnými parlamentnými stranami o obsahu základnej bila-

terálnej  zmluvy s  Ruskou federáciou,  pričom k  rokovaniam

a niektorým  úpravám textu  pristúpil až  po hrozbe zvolania

mimoriadnej parlamentnej schôdze. Nečakane rýchly ústup opo-

zícii  bol objasnený  až  v  deň podpisu  zmluvy prezidentmi

oboch štátov.  Prekvapivo totiž popri  základnej zmluve bola

ministrami obrany podpísaná aj  dohoda o vojenskej spoluprá-

ci, pripravená bez vedomia ministra zahraničných vecí.

 

     V treťom období vo  funkcii premiéra, po zavedení "zla-

toidskej doktríny" do politiky, sa štát stal adresátom dobre

mienenej diplomatickej výhrady pred rokom v decembri. Začaté

rokovania o  zmluve medzi Slovenskou  republikou a Maďarskou

republikou  núkali šancu  zabodovať na  medzinárodnej scéne.

Premiér sa možno aj preto poponáhľal, nevyužil rokovaciu vý-

hodu  dvoch voči  jednému -  v tej  dobe sme  boli na jednej

strane rokovacieho stola s Rumunskom -, nevyužil rozpracova-

nosť variantov  bez problematického odporúčania  Rady Európy

a na základe osobného  rozhodnutia pristúpil na zakomponova-

nie politických  dokumentov do zmluvy  s explicitnou právnou

záväznosťou, čo by dobrý právnik nikdy neurobil. Napriek to-

mu  si ide o niekoľko dní  do Moskvy po ďalší doktorát. Nie,

nezávidíme mu  ho. Naopak, blahoželáme a  prajeme mu aj ďal-

šie, trebárs aj od niektorej z univerzít v Budapešti. Prosím

pána ministra,  keďže pán premiér neprišiel,  aby mu tlmočil

toto blahoželanie.

 

     Pán premiér súhlasil so začlenením do zmluvy nielen po-

litických dokumentov,  ale navyše dokumentov  so spornou in-

terpretáciou.  Odporúčanie  Rady  Európy  1201 na viedenskom

summite hláv štátov a vlád  v  októbri 1993  bolo zamietnuté

a nás tam  vtedy reprezentoval Vladimír  Mečiar ako predseda

vlády. Ako tomu teda rozumieť? Ak partner trval na odporúča-

ní Rady Európy, bolo treba siahnuť po súčasných normách Par-

lamentného zhromaždenia  Rady Európy. Odporúčanie  1201 bolo

v januári tohto roku prepracované do podoby Odporúčania čís-

lo 1255, ktoré svojím  obsahom zodpovedá mandátu z uvedeného

summitu. Jeho obsah tvoria tie ustanovenia z pôvodného Odpo-

rúčania 1201, ktoré by sa mali zahrnúť do pripravovaného do-

datkového protokolu dopĺňajúceho Európsky dohovor o ľudských

právach v  kultúrnej oblasti. A  toto v dobe  podpisu už dva

mesiace platné odporúčanie už neobsahuje sporný článok 11.

 

     Proces prijímania  zmluvy je presne  opačný, ako by mal

byť.  Na rýchly  podpis nadväzuje  pomalá ratifikácia, ktorá

však ani dnes nie je istá. Mohlo a malo to byť presne naopak

- citlivá a dôsledná príprava pozícií pred podpisom tak, aby

parlament  nemusel  mať  pochybnosti  o  reálnych dôsledkoch

zmluvy, a potom ratifikácia  bez zdržiavania. Aj dlhé otáľa-

nie so  sobášom po rýchlych  zásnubách môže byť  predzvesťou

spochybneného manželstva.

 

     Predložená zmluva je nielen  kompromisom, je tiež dile-

mou. Jej neprijatie znamená znemožnenie otvorenia nového ne-

gociačného procesu na dlhé roky dopredu. Samozrejme, to pri-

nesie novú  nedôveru do našich susedských  vzťahov a znuluje

naše šance  na integráciu do Európskej  únie či Severoatlan-

tickej aliancie. Jej prijatie dáva vďaka možnosti rôznej in-

terpretácie zbraň  do rúk extrémistom  na obidvoch stranách.

Pre nutnosť vyvarovať sa  tohto nebezpečenstva musí byť nie-

len, po prvé, jednotná interpretácia zmluvy na našej strane,

ale musí byť, a to po druhé, realizovaná medzinárodne akcep-

tovateľnou politikou.

 

     Slovensko s touto zmluvou, alebo aj kvôli nej, potrebu-

je mať  dobré pozície v medzinárodných  vzťahoch. Tie si ne-

získame tým, že využijeme  čas do ratifikácie prijímaním zá-

konov, ktoré sú v rozpore  s princípmi zmluvy, pretože týmto

znižujeme  dôveryhodnosť Slovenska  ako účastníka  zmluvných

vzťahov. Podľa Viedenského dohovoru  o zmluvnom práve, ktorý

je pre  nás záväzný a ktorý  hovorí o tom, ako sa štáty majú

správať pri  podpise a ratifikácii  zmlúv, by totiž  prijatý

zákon  o štátnom  jazyku napríklad  mal vyzerať  inak. Podľa

článku 18 tohto dohovoru štát,  ktorý je v procese ratifiká-

cie,  je povinný  zdržať sa  konania, ktoré  by mohlo  mariť

predmet a účel zmluvy. Vtedy  by sme pri dodržaní tohto pro-

cesu určite  pokojne mohli podporiť  požiadavky Slovákov ako

národnostnej menšiny v Rumunsku vo veci tamojšieho jazykové-

ho zákona. Pýtam sa vás, spomenuli  ste si na nich pri našom

rokovaní v novembri?

 

     K bodu číslo 1, ktorý som definoval ako jednotnú inter-

pretáciu, mi  dovoľte predložiť nasledovný  návrh uznesenia,

ktoré by  mohlo pomôcť zjednotiť  náš postoj: "Národná  rada

prijíma zmluvu  medzi Slovenskou republikou  a Maďarskou re-

publikou o vzájomnom priateľstve  a dobrých susedských vzťa-

hoch ako medzník vo vzájomných vzťahoch oboch krajín. Národ-

ná rada Slovenskej republiky  potvrdzuje, že zmluva, ani jej

prílohy neukladajú  zmluvným stranám žiadnu  povinnosť k vy-

tvoreniu osobitných územných celkov s právnym postavením od-

lišným od iných vnútroštátnych územných celkov."

 

     K druhému bodu, ktorý sa týka našich medzinárodných po-

zícií, mi dovoľte uviesť  nasledovné: Dobré pozície v medzi-

národných vzťahoch znamenajú v  prípade Slovenska byť integ-

rujúcou  súčasťou  strednej  Európy  a  mať pozitívne vzťahy

s demokratickými mocnosťami. Takéto  vzťahy určite necharak-

terizujú demarše, ale dôveryhodná politika založená na prin-

cípoch demokracie, pluralizmu,  právneho poriadku, ekonomic-

kej slobody, rešpektu voči ľudským právam, včítane práv men-

šín.

 

     Pamätajme, že  Československo vzniklo aj  vďaka podpore

víťazných  mocností po  prvej svetovej  vojne, že  Slovensko

získalo späť svoje územia znovu aj vďaka rozhodnutiu mocnos-

tí po druhej svetovej vojne. A aj po skončení studenej vojny

dôležitosť týchto vzťahov platí naďalej. Alebo inak: Trojná-

sobný zásadný zvrat  v dejinách slovensko-maďarských vzťahov

v tomto storočí  sa udial v  Paríži alebo v  jeho blízkosti.

Paríž je  symbolom medzinárodnej diplomacie  a sily medziná-

rodného spoločenstva.  Želám súčasnej slovenskej  vláde, ale

aj  vládam budúcim,  aby na  to pamätali  a dokázali realitu

a silu tohto symbolu zabudovať  do našich susedských vzťahov

a do zahraničnej politiky vôbec.

 

     Ako opozičná strana nemali by sme problém hlasovať pro-

ti zmluve s využitím dôvodov, ktoré tu už odzneli, ale hlav-

ne z  dôvodu, že sme  na tvorbe znenia  zmluvy nemali podiel

a že  pri existujúcej  politickej atmosfére  v štáte  nemáme

možnosť  zásadného  vplyvu  na  politiku  vlády. Ratifikácia

zmluvy zo strany Slovenska je však potrebná.

 

     KDH svojím hlasovaním v parlamente a praktickou politi-

kou podporí tie kroky vlády,  ktoré vedú k posilneniu medzi-

národného postavenia Slovenskej  republiky. Pripomínam však,

že  bez zmeny  súčasnej politiky  toto posilnenie postavenia

Slovenska nenastane.  Nie papier, nie  deklarácie, ale pozi-

tívna politická  vôľa to môže dosiahnuť.  Prajem nám všetkým

dostatok takejto vôle.

 

     Ďakujem vám.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Ďalej  je do rozpravy prihlásený

pán poslanec Weiss a pripraví  sa poslankyňa Gbúrová. S fak-

tickou poznámkou vystúpi pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán  predseda. Pán poslanec, keby  ste už pre-

stali šarapatiť  s tajnými rokovaniami  s ruskými generálmi,

s Ruskou federáciou, a vyťahovať tieto naftalínové kádéhácke

historky. Ak  sa nejaké zásadné  kroky tajne robili,  tak to

boli tajné rokovania mílovské, ktoré sa našťastie neskončili

dobre. To máte vo vienku vy. (Hlasy z pléna.)

 

     Ďalšia drobnosť, ja by som bol veľmi poctený doktorátom

Lomonosovovej univerzity, čo sa mi asi nestane. Je to trošku

honosnejšia inštitúcia, než ako ste to tu podávali.

 

     A do  tretice, prosím vás,  protismerné kroky k  obsahu

zmluvy nerobila slovenská strana, ale práve maďarská strana.

Na toto som  upozornil, a to ste si  zle interpretovali, pán

poslanec Dzurinda. Československo  vzniklo nielen vďaka moc-

nostiam, ono vďaka tým istým mocnostiam aj zaniklo.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Weiss.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     konečne  máme na  programe ratifikáciu  Zmluvy o dobrom

susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republi-

kou a  Maďarskou republikou. Neviem si  vysvetliť, prečo nie

je pri tejto príležitosti aj verejnoprávna Slovenská televí-

zia, keď tu mohla byť  pri iných zákonoch, napríklad pri zá-

kone o štátnom  jazyku. Neviem, či to nie  je udalosť, ktorá

by si zaslúžila väčšiu pozornosť aj našej verejnosti.

 

     Slovo konečne  som v súvislosti s  touto zmluvou použil

preto, že zmluva bola v žiari reflektorov podpísaná pred de-

viatimi mesiacmi a viackrát  sa zo strany vládnych činiteľov

a predstaviteľov  ministerstva zahraničných  vecí sľubovalo,

že  bude  predložená  na  ratifikáciu,  a  včera sa nám opäť

v Slovenskej televízii povedalo, že bude asi odročená zrejme

na nasledujúcu  schôdzu. Predtým už  túto zmluvu ratifikoval

Maďarský  parlament  a  my  sme  sa  opäť dostali pod časový

i medzinárodnopolitický tlak, či sa nám to páči, alebo nepá-

či.  A tí,  ktorí ho  svojou váhavosťou  vyvolali, si  znovu

a znovu ťažkajú, ako šikovne  maďarská diplomacia lobbuje vo

svete, je ofenzívna  a stavia nás do pozície  toho, kto musí

odpovedať na otázky a vysvetľovať.

 

     Za tie mesiace sa, kolegyne a kolegovia, situácia radi-

kálne  zmenila.  Ódy  na  veľký  medzinárodný  úspech  vlády

a osobne premiéra, ktoré sme počúvali v druhej polovici mar-

ca  a v  apríli,  dnes  vystriedali tvrdé,  nevyberavé útoky

z vlastných vládnokoaličných radov na zmluvu a nepriamo i na

toho, kto  ju v Paríži podpísal,  na premiéra. Koaličná Slo-

venská národná strana opakovane a bez servítok na ústach od-

mietla ratifikovať zmluvu. Výpočet citátov by mohol byť veľ-

mi dlhý a je na tomto mieste zbytočný. V nedávno predloženom

"desatore" Slovenskej národnej  strany sa proti tejto zmluve

vyhlasuje: "Všetci národne uvedomelí Slováci by takúto zmlu-

vu mali  odmietnuť a Ministerstvo  zahraničných vecí Sloven-

skej  republiky  by  malo  znášať  následky  za vypracovanie

a podpísanie tohto  dokumentu." Toľko citát  s poznámkou, že

pánom zo  Slovenskej národnej strany sa  podarilo asi urobiť

zámenu.  Tým národne  neuvedomelým Slovákom,  ktorý aj včera

vystupoval v Slovenskej televízii za ratifikáciu zmluvy, le-

bo ju  aj podpísal, nie  je minister zahraničných  vecí, ale

premiér a zároveň predseda koaličného Hnutia za demokratické

Slovensko.

 

     Nehovorím to preto, že by  som chcel pána premiéra brá-

niť, napokon on sa vie brániť sám. Hovorím to iba preto, aby

som poukázal  na unikátne pomery vo  vládnej koalícii, ktorú

teraz máme, a reagoval tým aj na niektoré slová ministra za-

hraničných vecí pána  Schenka o tom, že vraj  niekto tu dáva

účelové  výklady tejto  zmluvy a  podsúva tu  mýty. Chcel by

som, ak sa  to myslelo na opozičné strany  a na Stranu demo-

kratickej ľavice, takéto obvinenie  odmietnuť. Myslím si, že

by  bolo dobré  v  tejto  súvislosti, aby  si predstavitelia

vládnej  koalície robili  poriadok predovšetkým  vo vlastnom

dome.

 

     Tvrdé útoky na premiéra,  ktoré sme počuli, sa komento-

vali jemnou  poznámkou o úsilí harmonizovať  vzťahy v koalí-

cii, ktorá  nemá alternatívu. Je  vari, vážené dámy,  vážení

páni, lepší dôkaz ako táto zmluva  a vzťah k nej, že súčasnú

vládnu  koalíciu  nespája  v  prvom  rade spoločná predstava

o presadzovaní dlhodobého  národnoštátneho záujmu a  o poli-

tických prioritách,  ale v prvom rade  ju cementujú privati-

začné záujmy? "Desatoro"  Slovenskej národnej  strany je nič

proti  tomu,  čo  obsahuje  pamflet  pod názvom "Pripomienky

k návrhu  slovensko-maďarskej   zmluvy",  ktorý  rozširovali

niektorí poslanci  HZDS v tomto parlamente.  Ide o obvinenia

skutočne ťažkého kalibru adresované tomu, kto si dovolil tú-

to zmluvu podpísať.

 

     Zmluva vraj  nie je urobená  na princípe rovnoprávnosti

a reciprocity,  zakladá pre  nás veľmi  problematickú až ne-

šťastnú budúcnosť, ratifikácia tejto  zmluvy bola údajne vý-

smechom nielen práva, ale aj zdravého rozumu. Dôsledkom tej-

to  zmluvy vraj  bude postupná  oficiálna strata  suverenity

Slovenskej republiky,  postupný rozklad jej  integrity a ná-

sledný zánik Slovenskej  republiky ako samostatného štátneho

útvaru.  Mimochodom, neviem  si, vážené  dámy, vážení  páni,

ktorí zastupujete koaličné  strany, predstaviť vašu reakciu,

keby niečo také prišlo z dielne opozície. Naozaj silná káva.

Buď je to  pravda, čo sa v tomto pamflete  píše, a potom tí,

čo tento pamflet rozširujú a  veria jeho obsahu, by mali ko-

nať podľa ústavy, a tým, čo takúto zmluvu spískali, navrhnúť

vysloviť v tomto parlamente nedôveru.  Alebo je to len jeden

z ďalších prejavov extrémneho nacionalizmu, ktorý tak nahrá-

va extrémistom  maďarským, či už tým  našim - domácim, alebo

tým, ktorí sú v Maďarskej  republike. Ja som presvedčený, že

správna je  tá druhá diagnóza  pamfletu. Neviem si  však vy-

svetliť,  prečo nikto  z najvyšších  činiteľov vlády  a HZDS

tieto útoky neodrazil a  prečo sa nositelia takýchto názorov

čičíkajú a prečo sa kvôli nim má odkladať hlasovanie o rati-

fikácii tejto zmluvy.

 

     Chcel by som sa pristaviť práve pri neochote rokovať aj

s opozíciou o tejto zmluve. Táto črta je totiž pre celý pro-

ces prípravy zmluvy, ratifikácie  a prípravy následných kro-

kov  plnenia zmluvy  najpríznačnejšia. Je  tu neochota viesť

dialóg, radšej  sa hrá politický poker.  Blufuje sa, pracuje

sa nátlakovými prostriedkami. Na  adresu opozičných strán sa

cynicky vraví, že ak sa  postavia proti zmluve, budú mať za-

hraničnopolitické problémy. Áno, aj tak sa, vážené dámy, vá-

žení páni, dá robiť politika, ale stojí nás to všetkých veľa

politickej energie, ktorá sa mení nie na energiu spolupráce,

ale  na  energiu   rozdeľovania,  podozrievavosti,  nedôvery

a niekedy aj nenávisti.

 

     Hovorím o  tom preto, že otázka  aplikácie tejto zmluvy

smerom  navonok i  smerom  dovnútra  je a  bude predovšetkým

otázkou politickej vôle. Ak nebude politická vôľa k dialógu,

k spolupráci, k trpezlivému riešeniu problémov, samotný text

zmluvy nič nezmôže. Ak politické sily v Slovenskej republike

i v Maďarskej republike, ktoré chcú dohodu a ktoré chcú spo-

luprácu,  ktoré sa  chcú spájať  na základe  dialógu, nebudú

týmto spôsobom vytláčať na okraj extrémistov, ak extrémistom

ponecháme priestor, aby robili  štátnu politiku, ak sa znovu

a znovu národnostná a národná karta bude účelovo používať na

odpútavanie pozornosti od privatizačných machinácií alebo od

neriešenia  hospodárskych a  sociálnych problémov,  alebo od

neschopnosti zvládnuť  integračné nároky, nebadane  sa, a to

hovorím celkom  vážne, kolegyne a  kolegovia, môžeme zosunúť

na srbskú cestu. A to si zrejme nikto súdny a zodpovedný ne-

želá.

 

     Z tejto základnej politickej  filozofie vyplýva aj sta-

novisko  Strany demokratickej  ľavice k  tejto zmluve. Treba

vytvoriť podmienky, aby sa zmluva stala východiskom stabili-

zácie maďarsko-slovenských  vzťahov. Aj keď  to možno niekto

počuje nerád, zmluva bola  podpísaná pod veľkých zahranično-

politickým tlakom a v  zahraničí, v Paríži, pri príležitosti

uzavretia Paktu stability. To malo vtedy pozdvihnúť politic-

kú  prestíž  a popularitu  bývalého  ministerského  predsedu

Balladura,  kandidáta na funkciu  prezidenta Francúzskej re-

publiky, ale aj nášho premiéra. Veď on sám dal verejný sľub,

že tá zmluva bude podpísaná do 20. marca. Predstavitelia Ru-

munska takýto sľub nedali.

 

     Členské krajiny  USA, NATO poučené  tragédiou v bývalej

Juhoslávii, vyvíjali veľké úsilie,  aby sa v strednej Európe

niečo podobné nezopakovalo. V zmluve videli a vidia garancie

nenarušiteľnosti  hraníc,  zamedzenie  prípadného  etnického

konfliktu a významný predpoklad stabilizácie stredoeurópske-

ho priestoru. Nedvojznačne dávali a dávajú Slovenskej repub-

like a Maďarskej republike najavo, že ich vstup do NATO, ale

aj do Európskej únie  je podmienený ratifikáciou tejto zmlu-

vy, že rozvadených susedov medzi  seba nezoberú a že nechcú,

aby sa zopakovalo niečo podobné ako konflikt Turecko - Gréc-

ko.

 

     Tento veľký tlak  spolu s narastajúcimi zahraničnopoli-

tickými problémami slovenskej vlády hroziacimi prerásť v jej

izoláciu, prinútili premiéra radikálne revidovať svoje poli-

tické názory  najmä na známe  Odporúčanie Rady Európy  1201.

Slovenská republika,  žiaľ, nemala v čase,  keď sa tá zmluva

pripravovala,  v zahraničí  dostatok efektívnych  spojencov,

vari s  výnimkou Rumunska, a vláda  nedokázala získať širokú

zahraničnú  podporu na  odmietnutie inkorporovania dokumentu

1201 do zmluvy, hoci žiadny platný medzinárodný právny doku-

ment  neakceptuje kolektívne  práva. Preto  napriek tomu, že

v Rumunsku naši predstavitelia  brojili proti uplatneniu ko-

lektívnych práv  ako niečomu priam  zločinnému, de facto  sa

myšlienka kolektívnych práv v zmluve potichu ocitla.

 

     Premiér, a  chcem to tu povedať  aj ja, nespolupracoval

s opozičnými  stranami  pri  príprave  zmluvy  a nezohľadnil

niektoré súvislosti a nezískal  si v zahraničí dostatok spo-

jencov. Možno  teda povedať, že práve  jeho vlastná predchá-

dzajúca domáca a zahraničná politika ho donútila urobiť túto

chybu,  teda  súhlasiť  s  inkorporovaním  dokumentu 1201 do

zmluvy.

 

     Najlepším svedectvom vnútornej neistoty vlády je to, že

pred záverečným rokovaním, resp.  pred podpisom, hodinu pred

podpisom zmluvy, čo nie je  až tak obvyklé, Ministerstvo za-

hraničných vecí Slovenskej  republiky poslalo nótu Minister-

stvu zahraničných vecí Maďarskej republiky, v ktorej odmieta

najmä interpretácie maďarskej  strany, podľa ktorých sloven-

ská  strana prijala  Odporúčanie Parlamentného  zhromaždenia

Rady Európy číslo 1201 v zmysle umožňujúcom vytváranie auto-

nómnych menšinových samospráv.

 

     Odpoveď Ministerstva zahraničných vecí Maďarskej repub-

liky  túto neistotu  nevyvrátila.  V  nóte sa  píše: "Navyše

zmluva naznačila značný pokrok aj v oblasti ochrany práv ná-

rodnostných  menšín,  keď  vymedzila,  že medzinárodné normy

a politické  záväzky  obsiahnuté   v  dokumentoch  uvedených

v článku 15 ods. 4 písm. b) zmluvy sa stali pre strany práv-

ne záväznými."  V tejto súvislosti  maďarská strana považuje

za nevyhnutné  zdôrazniť, že jednostranný  a zužujúci výklad

v uvedenej  verbálnej  nóte  slovenskou  stranou nemá právny

základ a je neprijateľný.

 

     Hlavný politický a právny problém bol takto jasne defi-

novaný a zatieňuje všetky ostatné aspekty zmluvy. Žiaľ, pre-

tože aj dnešná rozprava  sa venuje práve tomuto konfliktnému

problematickému bodu. Aj Strana demokratickej ľavice si ten-

to problém  uvedomuje a snažila sa  robiť aj vlastné analýzy

tohto neuralgického bodu, vlastne predovšetkým článku 11 do-

kumentu 1201, ktorý bol inkorporovaný do zmluvy.

 

     K  otázke interpretačných  sporov a  ich riešenia treba

nastoliť otázku,  či osobitne v  článku 15 ods.  6 zakotvený

mechanizmus riešenia sporných otázok pri interpretácii usta-

novení tejto  zmluvy vytvára dostatočnú záruku  toho, aby sa

o merite veci nerozhodovalo bez našej účasti, resp. bez náš-

ho súhlasu.  Ide o právnu otázku, či uvedené  ustanovenie má

ten praktický dosah, že znemožňuje fakticky predloženie prí-

padných interpretačných sporov na multilaterálnu úroveň. Ta-

kýto  záver by  podporoval aj  obsah Štokholmského  dohovoru

o arbitrážnom riešení sporov v  rámci OBSE, ktorý v takýchto

prípadoch vyžaduje konsenzus oboch  strán sporu, resp. umož-

ňuje  použitie výhrady  existencie bilaterálneho  mechanizmu

riešenia sporov. Tu, vážené kolegyne a kolegovia, sa zakladá

kľúč  k  mechanizmu  riešenia  prípadných konkrétnych sporov

o výklad tejto zmluvy.

 

     Už  som  povedal,  že  zahraničnopolitický aspekt tejto

zmluvy je  pre Slovenskú republiku  veľmi výrazný. Chcel  by

som povedať, že Strana  demokratickej ľavice problém, o kto-

rom dnes rokujeme, chápe v prvom rade ako problém Slovenskej

republiky, ako problém nášho  štátu, ako problém jeho budúc-

nosti, ako otázku  dlhodobého národnoštátneho záujmu. Nemys-

lím si, že práve toto je pole, kde by sa najviac mali riešiť

vnútropolitické spory. Koniec  koncov, kolegyne a kolegovia,

hodnota zmluvy  bude zo zahraničnopolitického  hľadiska daná

najmä jej plnením, resp. bezkomplikovanosťou jej plnenia.

 

     So zmluvou, ako som už naznačoval, sú späté veľké pozi-

tívne očakávania. Jej hlavná  funkcia v širokom kontexte eu-

rópskej bezpečnosti sa chápe  asi nasledujúcim spôsobom: za-

brániť možnému  etnickému konfliktu v  strednej Európe, pre-

ventívne  vylúčiť  možnú  balkanizáciu  slovensko-maďarských

vzťahov, a teda rozšíriť pásmo stability a vytvoriť podmien-

ky na akceptáciu Slovenskej  republiky a Maďarskej republiky

v NATO a v Európskej únii.

 

     Očakávanie ratifikácie zmluvy je spojené so začínajúcim

sa kolom rokovaní o rozširovaní NATO a Európskej únie. Vzni-

ká otázka, čo by znamenalo  neratifikovať túto zmluvu. V pr-

vej chvíli by to prinieslo určite veľké sklamanie v tých in-

tegračných zoskupeniach, o ktorých som pred chvíľou hovoril.

Je pravdepodobné, že toto  sklamanie by zasiahlo nielen Slo-

venskú  republiku, ale  i Maďarskú  republiku, a  malo by za

následok, že pri rozširovaní NATO  by sa počítalo iba s Poľ-

skou  republikou a  Českou republikou  a Slovenská republika

spolu s Maďarskou republikou by vypadli z kola von a zaradi-

li by ich  do iného balíka. Túto hypotézu  musíme brať veľmi

vážne. Omeškanie  by sa mohlo konať  aj voči Európskej únii.

Je  len samozrejmé,  že by  to výrazne  zhoršilo bilaterálne

maďarsko-slovenské vzťahy vo všetkých  oblastiach a mohla by

sa vyhrotiť aj menšinová otázka.

 

     Ešte  horším variantom  by bolo,  aj keď  je azda menej

pravdepodobný, keby sa rozšírenie  NATO a Európskej únie tý-

kalo  nielen Poľska  a  Česka,  ale aj  Maďarskej republiky,

a Slovensko by bolo von  z tohto balíka. Slovenská republika

si  jednoducho nemôže  dovoliť horšie  medzinárodnopolitické

postavenie a bezpečnostné postavenie  ako má Maďarsko. Preto

treba veľmi starostlivo zvažovať aj tento argument.

 

     Keďže plnenie zmluvy je predovšetkým záležitosťou poli-

tickej vôle pri rozhodovaní o miere rizík, ktoré pre Sloven-

skú republiku môžu vzniknúť  po ratifikácii zmluvy, má veľký

význam dobrý odhad postupov Maďarskej republiky v súčinnosti

so stranami Maďarskej koalície pri vymáhaní plnenia záväzkov

vyplývajúcich najmä z inkorporovania dokumentu 1201 do zmlu-

vy a najmä odhad reakcií medzinárodného spoločenstva na tie-

to tlaky maďarskej diplomacie. Tu bude všetko záležať od to-

ho, aká bude zahraničnopolitická pozícia Slovenskej republi-

ky, aká bude silná a či budeme mať dostatok efektívnych spo-

jencov v zahraničí. Aj z tohto pohľadu treba hodnotiť demar-

še  Európskej únie  a USA  a niektoré  nešťastné reakcie  zo

strany niektorých vládnych činiteľov na tieto akty. Urážanie

sa tu nie  je na mieste. Treba jednoducho  urobiť také zmeny

vo  vnútornej politike,  aby vnútorná  politika neoslabovala

zahraničnopolitickú pozíciu Slovenskej republiky.

 

     A ešte  jednu krátku poznámku. Mali  by sme veľmi dife-

rencovať medzi  politickými partnermi, či už  sú v Maďarskej

republike, alebo  či sú aj tu  doma, v Slovenskej republike.

Nechcem už  rozvádzať riziko, ktoré je  založené v základnom

fakte rozdielnej interpretácie zmluvy vo vládnych nótach. Už

sa tu viackrát citoval článok 11 dokumentu 1201. Chcem pove-

dať iba toľko, že bude - a  opäť sa k tomu vraciam - záleži-

tosťou politickej vôle a  schopnosti vytlačiť extrémistov na

okraj tak v Slovenskej republike,  ako aj v Maďarskej repub-

like,  aby sa  tento interpretačný  spor nezmenil  na nejaký

konflikt.

 

     Ak hovorím o politickej vôli, chcem povedať, že SDĽ ne-

bude  mať  politickú  vôľu  podporovať  vznášanie nárokov na

územnú  autonómiu. Územná  autonómia nezodpovedá historickej

skúsenosti Slovákov a Slovenskej republiky a nemôže vyriešiť

menšinovú otázku v Slovenskej  republike. Také je pevné sta-

novisko Strany demokratickej ľavice.

 

     Základná zahraničnopolitická otázka, teda, vážené dámy,

vážení páni, znie: Čo  je z hľadiska dlhodobého národnoštát-

neho záujmu Slovenskej republiky menším rizikom - zmluvu ra-

tifikovať,  alebo  neratifikovať?  Je  lepšia  takáto zmluva

s Maďarskou republikou ako žiadna zmluva? Perspektíva vstupu

do  Európskej únie  a NATO  je strategicky  dôležitejšia ako

možné komplikácie  pri aplikácii zmluvy?  Sú tie komplikácie

pri aplikácii zmluvy fatálne predurčené? Môžeme takýmto kom-

plikáciam zabrániť? O tom by  sme mali viesť dialóg. Čo pri-

nesie neratifikovanie tejto zmluvy napríklad pre zahranično-

politické postavenie Slovenskej republiky?  To by chcelo vy-

sokokvalifikovanú analýzu.

 

     Chcel by som poukázať na to, ak uvažujeme v rámci všet-

kých možností, ktoré sa nám  tu ponúkajú, že ratifikácia po-

skytuje určité  kompenzácie rizík, ktoré  sú s ňou  spojené.

Okrem  perspektívy  integrácie,  ktorá  by napokon zažehnala

dnešné riziká zmluvy, je to napríklad aj rozvoj regiónu Vie-

deň - Bratislava - Györ.  Ale čo je, keď dávame argumenty na

misky váh,  najdôležitejšie? Málo sa  tu hovorilo o  tom, čo

zmluva okrem problémového dokumentu 1201 prináša. Myslím si,

že tá zmluva dáva kvalitatívne nóvum  v tom, že sú tu garan-

cie  nemeniteľnosti hraníc.  Je to  prvýkrát v  histórii, čo

vláda Maďarskej republiky vlastne akceptovala hranice stano-

vené Trianonskou zmluvou. To je podľa mňa ten najpodstatnej-

ší moment, ktorý by sme mali zvažovať.

 

     Zmluva má, kolegyne,  kolegovia, aj závažné bilaterálne

dôsledky na  naše vzťahy s Maďarskou  republikou. Hovorí sa,

že by sa mala a mohla  stať začiatkom historického zmierenia

medzi  Maďarskou republikou  a Slovenskou  republikou, medzi

Maďarmi a Slovákmi. Ja by som chcel upozorniť na jeden čisto

politický moment. Je trošku  iná politická konštelácia v Ma-

ďarskej republike,  než na akú sme  boli zvyknutí. Socialis-

ticko-liberálna koalícia predstavuje  predsa len inú kvalitu

ako predchádzajúca pravicovo-nacionalistická vláda. Je, mys-

lím si, v záujme Slovenskej republiky využiť obdobie, kým je

pri moci táto garnitúra, ktorá iniciovala uznanie nemeniteľ-

nosti slovensko-maďarských hraníc a dištancovala sa od Anta-

lových výrokov, že sa cíti byť ministerským predsedom 15 mi-

liónov  Maďarov.  A  predstavitelia socialisticko-liberálnej

koalície, napríklad, otvorene  hovoria  o podlžnostiach voči

slovenskej menšine v Maďarsku.

 

     Táto maďarská vláda, aj keď ju nevidíme v ružových far-

bách, mala doposiaľ najväčšie  pochopenie pre rozvojové ťaž-

kosti mladej Slovenskej republiky. Bol to v krátkej histórii

samostatnej  Slovenskej republiky  doposiaľ najlepší partner

na dobrú zmluvu s Maďarskou republikou, akého slovenská vlá-

da mala.  Je problémom slovenskej  vlády a premiéra,  že sme

túto šancu dostatočne nevyužili. Ale trúfam si položiť otáz-

ku: Ak sa táto zmluva  s tým dokumentom 1201 pobabrala, bude

niekedy lepšia  zmluva? Nacionalista a  populista Torgyán je

v Maďarskej republike na vzostupe, vládna koalícia socialis-

tov a liberálov má vnútorné  problémy a zápasí s ťažkou hos-

podárskou a sociálnou situáciou. Myslíte si, že bude ochotná

pristúpiť na základnú revíziu  tej zmluvy, ktorá bola podpí-

saná? Na to si treba dať veľmi seriózne odpovede.

 

 

 

     Chcel by som upozorniť ešte na jeden moment. Pri troche

pragmatickej, racionálnej  politike vlády voči  našej maďar-

skej  menšine máme  šancu vytvoriť  podmienky na  vytváranie

účinného tlaku na revitalizáciu  slovenskej menšiny v Maďar-

sku, a tým aj na  revitalizáciu iných menšín, najmä nemeckej

a rumunskej, myslím na menšiny v Maďarskej republike, čím by

sa mohol výrazne zúžiť priestor maďarskej diplomacii  na vy-

stupovanie v roli akéhosi  európskeho mentora v oblasti men-

šinových práv, keď všetci vieme, že menšiny boli v Maďarskej

republike  po  vojne,  na  rozdiel  od Slovenskej republiky,

resp. Slovenska, vlastne zdecimované.

 

     Je tu ešte jeden moment,  ktorý by som chcel veľmi kra-

tučko spomenúť. Je to výskum verejnej mienky, ktorý sa usku-

točnil na prelome apríla a  mája tohto roku. Vtedy Ústav pre

výskum verejnej mienky pri Štatistickom úrade Slovenskej re-

publiky ukázal, že postoje verejnosti k podpísaniu základnej

Zmluvy  o dobrom  susedstve a  priateľskej spolupráci neboli

odmietavé.  Naopak,  55  %  občanov  túto zmluvu schvaľovalo

a len 8 % ju neschvaľovalo.  Percento tých, ktorí zmluvu ne-

schvaľujú,  bolo rovnaké  u Slovákov  aj u  Maďarov. Bolo to

tých 8  %. Teda výslovný odpor  voči tejto zmluve bol  v tom

čase iba okrajový a počet  odporcov tejto zmluvy by sa mohol

zvýšiť  iba  po  rozpútaní  silnej  emocionálnej vlny hlavne

z radov tých, čo sa o  zmluvu nezaujímajú, alebo nevedia jej

význam posúdiť.

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     na záver  k jednému návrhu. Hlavný  problém je, aby sme

nestavali naše vzťahy na  minulých krivdách, aby sme nevyvo-

lávali  duchov  neznášanlivosti   a  podozrievavosti.  Nemci

a Francúzi ako národy vyriešili svoje historické spory, kto-

ré, pamätáme si, zaťahovali Európu znovu a znovu do ničivých

vojen, práve tým, že boli  schopní urobiť hrubú čiaru za mi-

nulosťou a majú pozitívne výsledky.

 

     A ešte  jedna prosba. Kritizujme  politikov, kritizujme

zlú politiku. Prosím vás pekne, ale nezvykajme si ani v tej-

to miestnosti  argumentovať tým, že pripíšeme  tomu či onomu

národu a priori nejaké zlé  vlastnosti, podľa ktorých sa po-

tom  musia zle  správať. Ak  toto budeme  robiť, nedopadneme

dobre. Kritizujme konkrétne politické kroky na základe argu-

mentov, na  to sme tu, sme  pluralitný parlament, ale nepes-

tujme predsudky  proti Maďarom a  nepestujme predsudky proti

Slovákom, ako keby mali nejaké kolektívne zlé zdedené vlast-

nosti, ktoré ich predurčujú k nejakým zlým činom.

 

     Chcel by som dať konkrétny návrh, ktorý je možné zakot-

viť do uznesenia Národnej rady.  Viete,  že keď sa prijímala

Ústava Slovenskej republiky, Strana demokratickej ľavice dá-

vala návrh,  aby sa pripravil a  neskôr prijal ústavný zákon

o postavení  a  právach  príslušníkov  národnostných menšín.

Vtedy tento návrh  nezískal podporu. Čo mám na  mysli? Ak by

sa nám podarilo urobiť niečo podobné a, prosím, berte to ako

dobromyseľne postavený príklad, čo  sa podarilo urobiť v mi-

nulom funkčnom období poslancom Maďarského parlamentu, teda,

že  by  sme  na  základe  spoluúčasti všetkých parlamentných

strán pripravili  ústavný zákon o  postavení a právach  prí-

slušníkov národnostných  menšín, ak by sa  nám podarilo, aby

za tento zákon hlasovala aj podstatná časť súčasných poslan-

cov Maďarskej koalície, tak by  sme mohli dospieť na základe

dohody k  určitému stabilnému ústavnému  riešeniu problémov,

ktoré sa od volieb k  voľbám znovu a znovu stávajú predmetom

politického boja. Zvážte, prosím,  tento návrh, opakujem, dá

sa uskutočniť  iba na základe politickej  dohody, a možno by

aj pán predseda parlamentu  na jednom z najbližších politic-

kých grémií v januári mohol túto iniciatívu prerokovať.

 

 

      A ešte  jedna poznámka celkom  na záver. Vážené  dámy,

vážení páni,  pozorne som počúval  rozpravu a kládol  som si

otázku, prečo je v  tomto parlamente taký nedostatok sebadô-

very,  prečo tu  stále niektorí  z nás  šíria strach, obavy,

prečo sa  Slovensku podsúva ako nevyhnutnosť,  že sa staneme

nejakou  obeťou  vonkajšieho  sprisahania.  Donedávna sme si

sťažovali na Čechov, ako nám  nedovolili žiť, teraz si znovu

zasa sťažujeme na Maďarov. Prosím  vás pekne, majme viac se-

badôvery, nedajme si vnútiť  nejaké komplexy a robme rozhod-

nutia v súlade s nosnými trendmi v Európe.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     V  rozprave  bude  pokračovať  pani poslankyňa Gbúrová.

Predtým sú faktické poznámky. Prosím, pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predseda,  je 15.06 hodín. Rokujeme  o tejto zmluve

od 9.00 hodiny ráno, pritom  ju berieme ako fakt, ale myslím

si, že  pán predseda vlády  by mal prísť  a povedať nám,  že

skutočne on tú zmluvu podpísal.  Ja ako opozičný poslanec si

spokojne môžem  myslieť, že on tú  zmluvu ani nepodpísal, že

ju podpísala napríklad jeho  osobná tajomníčka pani Nagyová,

teda aspoň  nejaké také slová,  aby sme vedeli,  že rokujeme

o dokumete, ktorý je naozaj pravdivý.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Možno, že pani Nagyová, aj ona bola v Paríži.

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Hornáček.

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Ďakujem, pán predseda. Prosil by som pána kolegu Weissa

a ďalších jemu podobných  historikov a politológov, odborní-

kov, aby  prestali už konečne uvádzať  ako analógiu nemecko-

-francúzske vyrovnanie.  Všetci veľmi dobre vieme, že to nie

je možné porovnávať s naším a maďarským vyrovnaním. Pripome-

niem jednu drobnú vec, keď sa pán Budaj omylom stal účastní-

kom  iniciatívy Za  zvrchované Slovensko.  Jeho prvou tézou,

s ktorou prišiel,  bola "hrubá čiara". Na  to som mu povedal

toto: "Možno, že vy hrubú  čiaru potrebujete, pán Budaj, ale

ja som nikdy nebol ani komunista, ani eštébák."

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán podpredseda Ľupták - faktická poznámka.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Vypočul som si viac predrečníkov, chcem reago-

vať na niektoré vystúpenia.

 

     Pán Weiss  povedal, že šírime strach.  Veď nikto z koa-

ličných partnerov nepovedal, že tu príde ku konfliktu. Ty si

to povedal. Kto šíri strach pre  tento národ? Ty a ďalší po-

slanec z KDH, ktorý vystúpil.  Takže my strach nešírime, asi

ty ho šíriš.

 

     Ďalej chcem povedať, prečo tu nie je televízia. Asi ne-

vedeli, že budeš vystupovať. Keby  boli vedeli, boli by pri-

šli, ale  najbližšie navrhnem, pán  Weiss, aby televízia  ti

dala 15 minút, aby si mohol byť na obrazovke.

 

 

     Ďalej,  aký medzinárodný  tlak,  pýtam  sa ťa.  Veď sme

zvrchovaná republika, teda kto nám  má diktovať? Je tu demo-

kracia, alebo  nie je demokracia, pýtam  sa, keď hovoríš, že

pod medzinárodným tlakom. Pod akým medzinárodným tlakom? Ke-

by sa udialo u  nás to, čo sa udialo teraz v  USA, že nie je

odsúhlasený rozpočet -  no to by ste tu,  páni, robili krik!

A keby tak malo byť 240  alebo 250 tisíc zamestnancov úradov

doma! Ježiš, to by ste na  nás kydali. Ale nech sa vám páči,

môžete ďalej pokračovať, život ide ďalej. Ako sa hovorí, ka-

ravána ide ďalej a psi brešú.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Čarnogurský.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán  poslanec Hornáček,  slovensko-maďarskú zmluvu prvý

prirovnal k nemecko-francúzskej  zmluve predseda HZDS Vladi-

mír Mečiar a všetci, ktorí to teraz opakujú, alebo používajú

tento zvrat, ho používajú iba  v nadväznosti na to, čo pove-

dal predseda vašej strany, za  ktorú ste v tomto parlamente.

Preto som  zvedavý, či vašu kritiku  na takéto prirovnávanie

slovensko-maďarskej zmluvy k  nemecko-francúzskej zmluve do-

vediete do konca napríklad tým, že buď vystúpite z HZDS ale-

bo vystúpite z Klubu HZDS, alebo to uplatníte vo vnútri HZDS

ako kritiku na adresu Vladimíra Mečiara. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán predseda výboru Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Zabudli ste povedať aj  to, že nemecko-francúzsku zmlu-

vu, lepšie povedané jej preambulu, oproti zvyklostiam medzi-

národného práva jednostranne  vtedy upravil Bundestag. Takže

toto vaše prirovnanie by nebolo celkom správne.

 

     A ešte  jedno nie celkom dobré  prirovnanie by bolo. Vo

vzťahu Francúzska a Nemecka ide o dva štáty, ktoré sú ekono-

micky, vojensky  i politicky možno rovnocenné.  Tu ide o dva

štáty, z  ktorých jeden si robí  nárok na postavenie žandára

alebo hegemóna  v Karpatskej kotline  a druhý ju  pokladá za

svoju provinciu. Takže ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Hornáček - ešte raz faktická poznámka.

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Ja by  som odpovedal pánu  Čarnogurskému ako predsedovi

hnutia, ktoré vyhadzuje svojich členov preto, že sa prejavia

ako samostatne  mysliace subjekty, aby  si láskavo uvedomil,

kam patrí on  a kam patrím  ja. U nás sa  takéto sankcie, ak

dovolíte, neuplatňujú.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nech  sa  páči,  pani  poslankyňa  Gbúrová. Pripraví sa

predseda výboru pán Slobodník.

 

 

Poslankyňa M. Gbúrová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážená Národná rada,

 

     svoje vystúpenie  obmedzím na krátky  časový limit, na-

koľko v priebehu už  niekoľkohodinovej diskusie k preroková-

vanej zmluve  odznelo mnoho problémov,  na ktoré som  chcela

upozorniť vo svojom vystúpení.  Vyjadrím sa ešte k niektorým

problematickým miestam zmluvy.

 

     Svoje  vystúpenie začnem  myšlienkou známeho  novinára,

ktorý v súvislosti s analýzou politickej situácie na Sloven-

sku  vyvolanej návrhom  na vyslovenie  súhlasu Národnej rady

Slovenskej republiky  s ratifikáciou Zmluvy  o dobrom sused-

stve  a priateľskej  spolupráci medzi  Slovenskou republikou

a Maďarskou  republikou konštatoval,  že pochybnosti,  ktoré

okolo tejto zmluvy vychádzajú  zo strany opozície, sú účelo-

vé.  Takýto  názor   dopredu  spochybnil  akékoľvek  úprimné

a otvorené diskusie a opozičné pôsobenie  poníma veľmi zjed-

nodušene. Myslím,  že práve táto zmluva  patrí medzi tie zá-

kladné dokumenty, ktoré takéto  videnie a priori nepripúšťa-

jú.  Zmluvu  je  totiž  možné  úplne  pokojne nazvať zmluvou

o zodpovednosti za vlastný štát a takto postavený problém ju

posúva  do inej  než konfrontačnej  polohy politických strán

a hnutí. Preto  mi dovoľte, aby som  to konštatovala na úvod

ako po prvé.

 

     Po druhé, chcem hneď v úvode konštatovať, že ide o akt,

ktorý aj  americká diplomacia hodnotila  ako politicky veľmi

odvážny, a to nielen v  zmysle obdivu k našej politickej re-

prezentácii, ale aj v zmysle obáv o jeho naplnenie a násled-

nú realizáciu. Súčasťou zmluvy,  ktorá bola 19. marca podpí-

saná v Paríži, je  aj Odporúčanie Parlamentného zhromaždenia

Rady Európy číslo 1201 z roku 1993, ktoré nebolo dodnes pri-

jaté  ako záväzný  dokument Výborom  ministrov Rady  Európy,

pôvodne pripravované na Viedenský  summit. Aj z tohto dôvodu

vznikla  dohoda, podľa  ktorej sa  vypracujú dva  dokumenty,

ktoré by znamenali tzv. európsky štandard. Ide o Rámcový do-

hovor  o ochrane  národnostných menšín  a Dodatkový protokol

k Európskej konvencii  o ochrane ľudských  práv a základných

slobôd pre oblasť kultúrnych  práv, ktorý by zaručil indivi-

duálne práva  osôb patriacich k  národnostným menšinám. Prvý

dokument je  súčasťou prerokúvanej zmluvy, ale  ani ten ešte

dodnes neratifikovalo 12 štátov Európy.

 

     Myslím, že myšlienka, podľa ktorej ide o akt veľkej po-

litickej odvahy zo strany Slovenskej republiky, je namieste.

V čase, keď vyspelé štáty  západnej Európy so svojou stároč-

nou štátnou existenciou nedokážu nájsť odvahu na ratifikáciu

Odporúčania  Parlamentného  zhromaždenia  Rady  Európy číslo

1201, pretože si uvedomujú nadštandardnosť jej obsahu, troj-

ročný päťmiliónový štát túto odvahu nachádza.  Je to odvaha,

alebo hazard?  Po rokoch falošnej  internacionalizácie a po-

tláčania národno-emancipačného procesu dochádza opäť k poku-

som o  usmerňovanie národného pohybu  a k jeho  podnecovaniu

žiaducim smerom. Túžba po víťazstve vo voľbách a po zaradení

sa do galérie európskych štátnikov otvorila veľmi nebezpečný

precedens, ktorého ratifikáciou dávame impulz pre experiment

v tomto priestore.

 

     Myslím,  že práve  tento závažný  moment musíme najviac

premyslieť a domyslieť. Teda nejde o žiadne primýšľanie, ale

o premýšľanie, a to premýšľanie o dôsledkoch, pretože v tej-

to situácii je hlasovanie za zmluvu i proti nej sporné. Hla-

sovaním  za vytvárame  precedens a  záväznú európsku  normu,

hlasovaním proti nepriaznivý a nelichotivý obraz obmedzeného

nacionalizmu a možno aj šovinizmu. Pritom môže ísť, a ja som

presvedčená, že  aj ide, o prirodzený obranný a národný, nie

nacionalistický mechanizmus. V čase,  keď sa jedna etapa na-

cionalistických  vášní v  tomto teritóriu  uzatvára, je naše

premýšľanie o dôsledkoch tejto  zmluvy povinnosťou a impera-

tívom vo vzťahu k budúcnosti.

 

     Vážení páni  poslanci, poslankyne, zmluvu  treba chápať

ako celok a jednotlivé časti a články ako vzájomne prepojené

so silnými  priamymi väzbami. Súčasťou  zmluvy, a tak  to ja

vnímam, sú aj verbálne nóty, ktoré vnášajú do sporných pasá-

ží jasné svetlo nielen v  tom, že ide o rôznu interpretáciu,

ale  aj v  tom, že  následne pôjde  pravdepodobne aj o rôzne

smerovanie a realizáciu.  Už 19. marca  posiela Ministerstvo

zahraničných  vecí Slovenskej  republiky Ministerstvu zahra-

ničných  vecí  Maďarskej  republiky verbálnu  nótu, v ktorej

odmieta vysvetľovať dokument 1201  v zmysle vytvárania auto-

nómnych  menšinových samospráv  a trvá  na tom,  že "súhlasí

s Odporúčaním  1201 výlučne  s limitujúcou  klauzulou, ktorá

hovorí o rešpektovaní  individuálnych ľudských a občianskych

práv". 27. marca 1995 sa však vo verbálnej nóte Ministerstva

zahraničných vecí Maďarskej  republiky adresovanej Minister-

stvu zahraničných vecí Slovenskej republiky jasne hovorí, že

"jednostranný a zužujúci výklad vo verbálnej nóte slovenskou

stranou nemá právny základ a je neprijateľný. Maďarská stra-

na  nepovažuje  preto  za  žiaduce  začať bezcieľnu diskusiu

o výklade,  namiesto skorého  uplatnenia podpísanej zmluvy".

Túto vetu,  vážení páni poslanci,  poslankyne, dávam zámerne

do  pozornosti  všetkým,  ktorí  hovoria  o potrebe diskusie

o tomto probléme.

 

     Ak dovolíte, v závere chcem totiž upozorniť na to, pre-

čo je v tejto chvíli  diskusia o týchto otázkach komplikova-

ná. Upozorním na priamu väzbu medzi časťou 3 článku 11 Odpo-

rúčania Parlamentného zhromaždenia Rady  Európy 1201, v kto-

rej sa hovorí o "primeraných miestnych alebo autonómnych or-

gánoch alebo o osobitnom  štatúte, ktorý zodpovedá osobitnej

historickej a územnej situácii", s časťou 4 článku 12, ktorá

sa týka  podmienok uplatňovania Odporúčania  1201. Hovorí sa

v nej, že "žiadne ustanovenie  tohto protokolu sa nemôže dá-

vať do takých súvislostí, aby to obmedzovalo, alebo zužovalo

individuálne, ale  aj kolektívne práva  národnostných menšín

zakotvené vo vnútroštátnom práve", ale pozor, "aj v medziná-

rodnej dohode,  ktorej je štát účastníkom".  A toto spolu je

potrebné vnímať  v súvislosti s článkom  15 zmluvy, v ktorej

sa v  bode 1 jasne hovorí,  že "ochrana národnostných menšín

a práv a  slobôd osôb tvorí  integrálnu súčasť medzinárodnej

ochrany  ľudských práv,  a teda  nie je  výlučne vnímaná ako

vnútorná  záležitosť  a  je  predmetom legitímnej pozornosti

medzinárodného spoločenstva".

 

     A nakoniec, občianske práva  vrátane  práv osôb patria-

cich  k národnostným  menšinám, ako  sa hovorí  v Odporúčaní

Parlamentného  zhromaždenia Rady  Európy číslo  1201, sú  aj

práva na menšinové autonómie, a to je predsa právo kolektív-

ne.

 

     Vážení poslanci, vážené poslankyne, dovoľte mi na záver

ešte jednu poznámku.  V článku 3 zmluvy pod  bodom 1 sa síce

hovorí o neporušiteľnosti spoločných štátnych hraníc, ale to

ešte neznamená,  že ide o nemennosť  štátnych hraníc. Ja som

toto slovo, bohužiaľ, nenašla v celom texte zmluvy. Keď teda

rozlišovať, tak dôsledne  - neporušiteľnosť neznamená nemen-

nosť.

 

     Zmluva pripúšťa optimistický i pesimistický výklad. Na-

koniec je pravdou, že sú  v nej aj optimistické, aj pesimis-

tické pasáže. Nejde teda iba o uhol pohľadu, určite je možné

rovnako vidieť priame väzby aj medzi optimistickými časťami.

Napriek tomu som zmluvu  po dôkladnej analýze nazvala takto:

Zmluva  o dobrom  susedstve a  priateľskej spolupráci  medzi

Slovenskou republikou a Maďarskou  republikou, alebo ako nás

maďarská diplomacia opäť v histórii výrazne raz preskočila.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Do rozpravy je ďalej  prihlásený pán predseda Slobodník

a pripraví sa pán podpredseda Húska.

 

Poslanec D. Slobodník:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení páni ministri,

     dámy a páni,

 

     žiaľ,  musím byť  apodiktický, nebudem  sa môcť venovať

všetkým problémom jednotlivo. Odznelo tu toho dnes veľmi ve-

ľa a ja, ako som povedal, musím byť útržkovitý, a nie systé-

mový.

 

     Tak teda tá prvá  nesystémovosť: Odznievalo tu veľa vý-

čitiek na adresu HZDS ako celku za to, že niektorí poslanci,

ktorí sú  členmi nášho hnutia, vyslovili  kritické názory na

obsah zmluvy. Páni z opozície a dámy z opozície, neobviňujte

celé naše  hnutie. Zdôrazňujem, že  táto zmluva bola  naozaj

jedinou možnosťou a HZDS ako  celok ju podporuje. Sme vládne

hnutie,  sme poslanci  vládneho hnutia  a, samozrejme, vládu

podporujeme. Na  druhej strane sme poslanci  a z toho samého

vyplýva, že sa musíme tejto zmluve venovať podrobne a usilo-

vať sa dosiahnuť taký  efekt, aby bola skutočne najobjektív-

nejšia.

 

     A zase apodiktickosť - strašne  dobre by sa mi počúvalo

to, čo  tu hovorí pán poslanec  Čarnogurský, o všetkých tých

úspechoch, že oni nebudú podporovať územnú autonómiu. Všetko

sa to krásne počúva, keby nebolo keby a keby nebolo výrokov,

ktoré si moja fotografická pamäť dobre pamätá z nie tak dáv-

nej minulosti, keď pán poslanec Čarnogurský, obrazne poveda-

né, aby ma nechytal za slovo, sľuboval vernosť Maďarskej ob-

čianskej strane a všemožnú podporu  jej úsiliu. To je otázka

dvoch-troch  mesiacov. To  znamená,  že  ak mám  chápať vaše

krásne  slová o  tom, ako  chcete zastávať  záujmy Slovenska

doslovne, to by som nemusel mať zase v tej svojej nešťastnej

pamäti vašich päť krokov vedúcich k záhube Slovenska. Vašich

päť krokov,  nebudem ich tu  pripomínať, vy ich  veľmi dobre

poznáte, ale kedykoľvek som pripravený vám ich pripomenúť.

 

     Pán poslanec Weiss sa teraz niekde stratil, takisto ho-

voril krásne  slová o podpore  tejto zmluve a  o tom, že  ju

treba ratifikovať.  Samozrejme, sme presvedčení,  keďže táto

zmluva sa zrodila pod egidou vlády Vladimíra Mečiara, že tá-

to zmluva  bude ratifikovaná. Ale platí  aj druhá časť toho,

čo som povedal, že ako  poslanci musíme zvažovať všetky mož-

nosti, aby táto zmluva  nebola ohrozením Slovenskej republi-

ky. Táto zmluva sa neuzatvára na štyri roky a už teda na ne-

celé štyri  roky pôsobenia tejto vlády,  táto zmluva sa uza-

tvára na desaťročia. A preto táto unáhlenosť, táto náhlivosť

chytro-chytro ratifikovať, nemá  svoje opodstatnenie. Musíme

skutočne zvážiť všetky pre a proti.

 

     Veľmi by som tu chcel vyzdvihnúť prejav ministra zahra-

ničných vecí pána Schenka,  ktorý skutočne zmapoval celú si-

tuáciu a myslím si, že veľmi dôkladne vysvetlil všetky úska-

lia a  všetky pozitíva tejto  zmluvy, predovšetkým pozitíva.

Ja sa k  týmto pozitívam hlásim, ale na  druhej strane musím

aj ja konštatovať spoločne s opozičným poslancom pánom Kuka-

nom, že  isté úskalia vyplývajúce z  Odporúčania 1201 Parla-

mentného zhromaždenia Rady Európy tu sú a tie úskalia sa mu-

sia preklenúť.  Tie úskalia sa  dajú preklenúť jednak  takým

spôsobom, ako to naznačil pán poslanec Kukan, že by sme mali

požiadať vlády obidvoch republík, v našom prípade, samozrej-

me, slovenskú vládu, aby  rokovala s vládou Maďarskej repub-

liky, aby  sa skutočne vytvorila  komisia právnych expertov,

ktorá podá jednoznačný výklad  najmä tohto odiózneho Odporú-

čania číslo 1201.

 

     Druhá cesta, ktorú my musíme urobiť, členovia delegácie

v Parlamentnom zhromaždení Rady  Európy, samozrejme, nečaka-

júc na január, keď bude najbližšia schôdza,  ale čo najskôr,

obrátiť sa na právne oddelenie, na právnu sekciu Rady Európy

a požadovať od  nich vysvetlenie tohto  odporúčania, pretože

je to ich  dieťa. A musia si vysvetliť,  čo to dieťa vlastne

chce povedať, akou rečou  hovorí. Môžem vám zodpovedne pove-

dať  ako  člen  jedného  u  určujúcich výborov Parlamentného

zhromaždenia Rady Európy, že  postoj Rady Európy k odporúča-

niu sa  radikálne mení. Rada  Európy pokladá už  Odporúčanie

1201  za prekonaný  dokument, ktorý  zohral svoju  pozitívnu

úlohu pri  vymedzení postavenia národnostných  menšín. Nebol

prijatý Výborom  ministrov 9. októbra 1993. To všetko sú nám

známe  skutočnosti.  Výbor  ministrov  Rady Európy inicioval

vlastne  Rámcový dohovor  podpísaný 1.  februára tohto roku.

A navyše sa prijalo,  a to by tiež bolo  dobre povedať najmä

tým, ktorí by chceli zastávať rozšírenú platnosť odporúčania

1201, odporúčanie 1255, v ktorom  sa cituje veľmi veľa bodov

z odporúčania 1201 ako platných. To je taký kultúrny dodatok

k Rámcovému dohovoru,  kde sa však  jednoznačne vynechal ten

najspornejší článok, článok 11. Takže takto sa veci majú.

 

     Zmluva bola podpísaná našimi premiérmi, v tomto prípade

som trošku  rozšíril význam slova našimi,  myslím naším pre-

miérom a maďarským premiérom pánom Hornom. Vidíte to tak, že

beriem maďarských koaličných poslancov ako stúpencov tamtoho

druhého. (Nechajte ma hovoriť, ja  vám neskáčem do reči nik-

dy.) Skrátka  a dobre, táto zmluva  bola podpísaná 19. marca

a teraz o  nej hovoríme zhodou okolností  takmer o deväť me-

siacov  neskôr. Za  ten čas  sa udialo  veľa vecí, o ktorých

najmä Maďarská koalícia, ale ani opozícia nechce nič vedieť.

A ja  vám tu  môžem len  vymenovať tie  fakty. (Pán Duray sa

prozreteľne stratil, lebo asi vedel, že ho budem v tejto ve-

ci spomínať. Možno tu sedí. Nie, nesedí.)

 

     O Csabovi Tabajdim hovorila  naša pani poslankyňa Laza-

rová.  O tom,  čo je  nehoráznosť a  čo tu  zaznelo, ale  aj

v prejave pána  Duku-Zólyomiho, a to ma  teda prekvapuje, že

táto zmluva nie je koncom  istých dohovorov, ale len začiat-

kom na južnotirolský model.  Páni z Maďarskej koalície, juž-

notirolský  model  -  ako  bývalý  minister  kultúry som bol

v Bolzane, a tam táto  zmluva hovorí jednoznačne: Na talian-

skych školách nemčinu vyučuje len  Nemec. Aj keby ten Talian

vedel lepšie po nemecky ako Goethe s pánom kancelárom Kohlom

dohromady.  A vice  versa. Taliančinu  na nemeckých  školách

môže vyučovať len Talian. Prijali  by ste Ä páni z Maďarskej

koalície, keby sme uplatnili toto pravidlo zo dňa na deň, že

by slovenčinu na maďarských školách, teda s vyučovacím jazy-

kom maďarským,  aby som bol  presný, vyučovali Slováci?  Pán

Duray, zase  tá moja nešťastná  pamäť Ä povedal svojho času:

"Slovenskí učitelia v  maďarských zborovniach? Vylúčené!" To

máte jeden  dôkaz. Pán neprítomný Duray  zdôraznil niečo, čo

každému Slovákovi muselo otvoriť nôž vo vrecku, ako sa hovo-

rí obrazne,  keď vyhlásil: "Keď  sa ratifikuje táto  zmluva,

Maďarsko bude ochrannou mocou  pre Maďarov na Slovensku." Ja

som to už  tu povedal v tomto parlamente:  Ďakujeme pekne za

ochranné moci. My  sme nie subaltérny štát, my  sme už dávno

nie Felvidék, aj keď si to niektorí maďarskí občania a poli-

tici nechcú uvedomiť.

 

     Pán Varga tiež nie je  taká bezvýznamná osoba. Pán ria-

diteľ Ústavu pre zahraničné styky pri maďarskom ministerstve

zahraničných vecí  vyhlásil: "Keď bude  ratifikovaná zmluva,

Maďarsko bude okamžite požadovať územnú autonómiu na Sloven-

sku." Pán  Csáky, to je trošku  tak z iného konca,  ale tiež

s tým súvisí. Pán Csáky teraz pred niekoľkými dňami vyhlásil

ešte v súvislosti s jazykovým zákonom pre národnostné menši-

ny, ktorý sa pripravuje, že  sa musíme rovno obrátiť na Radu

Európy,  Európsku úniu,  na pána  Maxa van  der Stoela  a na

všetkých, lebo  sa nemôžeme spoľahnúť, že  to tu prejde. Ma-

ďarskí poslanci koalície, povedal to  pán Csáky (zase tu nie

je, nanešťastie),  chce obchádzať naše  orgány a obracať  sa

priamo na iné inštitúcie.

 

     Tu  sa veľakrát  hovorilo o  zabezpečení hraníc,  ktoré

poskytuje táto  zmluva. Páni a  dámy, nenahovárajme si  nič,

pretože hranice sú zabezpečené  celým radom iných dokumentov

a maďarsko-slovenská  zmluva  je  len asi dvadsiatym siedmym

medzinárodným  dokumentom,  ktorý  by  toto potvrdzoval. Pán

Agárdy sa spýtal, to je zahraničnopolitický expert MKDH, pán

Bugár, vy ste mi to  potvrdili, tento pán Agárdy povedal, že

ak chcete mať bezpečné hranice, tak chytro ratifikujte zmlu-

vu. Ako keby odloženie ratifikácie, lebo ja som za ratifiká-

ciu, to opätovne zdôrazňujem,  je to vládou pripravená zmlu-

va,  ako keby  odloženie ratifikácie  malo znamenať  ohromnú

hrozbu pre slovenské hranice.

 

     Skrátka  medzi marcom  a decembrom  uplynulo veľa času.

A tieto výroky a  tá nekorektná politika - a  teraz to musím

povedať naozaj veľmi otvorene  - maďarského ministerstva za-

hraničných vecí týkajúca sa jazykového zákona, ktorá mala za

cieľ vo  svete diskreditovať Slovensko,  rozhodne neprispela

k atmosfére. Ako keby niekto chcel, aby Slovensko už len pre

tieto útoky zmluvu neratifikovalo. Opakujem, zmluva bude ra-

tifikovaná, len,  samozrejme, máme právo  a povinnosť, keďže

ide o dlhodobú zmluvu, obrátiť sa na zahraničné orgány a po-

žiadať aj  vlády, aby sa dohodli  na paritnom výbore právni-

kov.

 

     Pán Gyula Horn, premiér Maďarskej republiky, veľmi jed-

noznačne a  veľmi rozumne a rozvážne,  a to chcem zdôrazniť,

po podpise  zmluvy v Maďarskom parlamente  vyhlásil, že niet

vo svete nijakého medzinárodného dokumentu, ktorý by uznával

kolektívne práva. A my uznávame kolektívne práva, ale kolek-

tívne práva  v konštatácii pani  Lalumiérovej, ktorá v  roku

1993 konštatovala asi toto:  "Niektoré individuálne práva sa

musia vykonávať a môžu  vykonávať kolektívne." Koniec koncov

to, že tu sedíte, sedemnásti poslanci Maďarskej koalície, je

najlepší dôkaz  uplatňovania kolektívneho práva.  My sme len

proti aktívnemu kolektívnemu právu,  ja ako neprávnik to po-

užívam možno  nepresne, takému právu, že  by ste administra-

tívne rozhodovali o tom, čo sa má diať v Slovenskej republi-

ke.

 

     Skrátka, prihováram sa za to,  aby sme si najprv všetky

otázky vysvetlili, a veľmi  zdôrazňujem, nielen svoje osobné

stanovisko,  ale stanovisko  väčšiny poslancov  a poslankýň,

vládneho  hnutia,  teda  hlavného  vládneho  hnutia HZDS, že

chceme túto  zmluvu ratifikovať. Nám úprimne  záleží na dob-

rých susedských vzťahoch s Maďarskou republikou, nám úprimne

záleží aj na tom, aby sa maďarská národnostná menšina cítila

na Slovensku dobre. Keď sa  necítite, spytujte si tak trochu

svedomie, či to nie je vaša vina. (Zase je tu pán Duray. Ko-

nečne ho tu  mám. Veľmi sa teším.) Pán  Duray vyhlásil v Ko-

márne nie tak dávno, že už  toho bolo dosť, aby nás nazývali

národnostnou menšinou, my sme maďarský národ. To nikto nepo-

piera, že vaša rodná reč je maďarčina, že máte plné kontakty

s Maďarskou republikou a s maďarským  národom, že ste aj sú-

časťou  maďarského  národa,  pokiaľ  to  chápete v kultúrnom

zmysle, a ak chcete, aj v hospodárskom zmysle, ale v právnom

zmysle, to tu už dnes  odznelo, ste národnostná menšina, ako

sú Slováci v Maďarsku národnostná  menšina. A práve to vyvo-

lalo také jeho  - ak môžem to slovo použiť  a iste to trošku

nepreženiem,  keď poviem  - hysterické  reakcie v súvislosti

s prijímaním zákona  o štátnom jazyku,  pretože sa dokázalo,

že Slovenská republika je štátom slovenského národa a národ-

nostných  menšín.  Samozrejme,  že  sme  rovnocenní občania.

A povedzte mi láskavo jeden príklad, keď občan maďarskej ná-

rodnosti má menšie práva,  ako má občan slovenskej národnos-

ti. Ale nechcem to tu rozvádzať, lebo to tak trošku odchádza

od toho jadra.

 

 

     Podstatné je  to, že v Rade  Európy, a to by  som chcel

zdôrazniť, sa už jednoznačne črtá rozpornosť tohto Odporúča-

nia 1201.  Nedávno pán Bindig, ktorý  je zodpovedný za pred-

kladanie týchto návrhov, konštatoval také zaujímavé veci, že

článok 11  nemožno chápať ako kumulatívny  článok, že sú tam

naozaj odlíšené lokálne a autonómne štátne úrady a špeciálny

štatút.

 

     Takže  na záver  opakujem, že  podporujeme túto zmluvu,

podporujeme ratifikáciu, ale myslíme si, že treba si niekto-

ré veci  priateľsky vyjasniť, aby sme  dosiahli taký kompro-

mis, ktorý bude prijateľný pre obidve strany.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. V rozprave vystúpi  pán podpredseda Húska. Me-

dzitým s faktickou poznámkou pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predseda  Slobodník, vy máte geniálnu  pamäť a radi

to pripomínate každému, aj  teraz môjmu predsedovi, hoci len

básnicky a obrazne, škoda, že tá pamäť vám nesiaha ešte pred

november 1989. Ja som vám už raz načrel do tej vašej pamäti,

čo všetko ste napísali  o socializme, socialistickom realiz-

me. Nevidel som tam veľa zápasu o slovenskosť v tejto kraji-

ne. Ale nejde o to. Ak  bude treba, vytiahnem to znovu, lebo

je toho toľko, že to máme na celé volebné obdobie. Ale stále

tu tvrdíte, že  zmluva je dobrá, ale niektoré  veci si treba

objasniť. Prosím vás, po prvé, maďarský parlament zmluvu ra-

tifikoval. Čo má on objasňovať? Po druhé, ak nie je objasne-

ná, načo  ste to vôbec  dali do parlamentu?  Veď to je  vaša

vec,  či ju  dáte na  program, alebo  nie. Po tretie, predsa

každý svojprávny  politik musí vedieť,  čo podpisuje. Ak  to

pán predseda  Mečiar podpísal, tak musí  vedieť, čo podpiso-

val. O čom chceme ešte  rozprávať? Pán minister Schenk pove-

dal, čo sme podpisovali. Ja neviem, čo chcete objasňovať, tá

zmluva je podpísaná. Čo ešte chcete stále objasňovať? My sme

si ju prečítali a nám  je všetko jasné. Náš predseda povedal

naše stanovisko. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Bugár - faktická poznámka.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec Slobodník, vidno, že aj va-

ša vizuálna  pamäť niekedy klame. Pozrite  sa, jednak tu ste

uviedli  určité dohady  na adresu  Maďarskej koalície, ktoré

neviete potvrdiť,  lebo to sú len  vaše dohady. Hovoríte, že

pán Agárdy je zahraničnopolitickým  expertom MKDH. Nikdy ne-

bol a  ani nie je.  Hovoríte, že pán  Csáky údajne dal  také

vyhlásenie, že  s už pripraveným  hotovým návrhom zákona  na

používanie menšinových  jazykov sa obrátime  na Radu Európy.

My sme si  vedomí, že naše problémy musíme  riešiť tu, takže

najprv sa obrátime na všetky  opozičné strany a strany vlád-

nej koalície a dúfame, že sa dohodneme.

 

     Ďalšia moja  pripomienka. Hovoríte, že  naša prítomnosť

v parlamente je vlastne výsledok kolektívneho práva, to zna-

mená, že aj vaša  prítomnosť je výsledok kolektívneho práva,

aj vy ste sa tak dostali do parlamentu. My sme mali ten istý

prah ako  vy, 5 alebo 7  %. Žiadne iné záležitosti.  To isté

sme museli splniť ako HZDS.

 

     A ďalšia záležitosť. Nehnevajte  sa, tvrdíte, že chcete

túto zmluvu ratifikovať. Ja o  tom nepochybujem, ale na dru-

hej strane, ak hovoríte o tom, že treba si vyjasniť niektoré

záležitosti, na to  bolo 9 mesiacov času a  nič sa nerobilo.

Stačilo si tu aspoň raz sadnúť  v tomto kruhu a na túto tému

sa snažiť dohodnúť, ale vy ste to ani neskúsili.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem  pekne, pán  predseda. Pán  Slobodník ma svojím

vystúpením nepresvedčil o tom, že by tu bola vôľa na ratifi-

káciu základnej zmluvy. Vysvetlím  prečo. Jednak už v zahra-

ničnom výbore po diskusii  nakoniec výsledok dopadol tak, že

zahraničný výbor  neprijal uznesenie. Tak  aj teraz povedal,

že  HZDS ako  celok túto  zmluvu podporuje,  a pritom sám vo

svojom diskusnom vystúpení  hovoril o rozporuplnosti Odporú-

čania 1201. A  zaznamenali sme to aj vo  vystúpení pána Hor-

náčka z klubu HZDS.

 

     Ďalej vyjadril, že sa musíme snažiť, aby zmluva bola čo

najobjektívnejšia.  Pán predseda  zahraničného výboru  a pán

minister zahraničných vecí, keby  ste mi odpovedali na otáz-

ku,  ako sa  dá v  priebehu ratifikácie  zmeniť už podpísaná

zmluva. O čom to hovoríte?

 

     A ďalej tretí argument, ktorým ste ma nepresvedčili, že

máte záujem o ratifikáciu, že žiadate vytvorenie nejakej ko-

misie  expertov. Keď  si zoberiete prílohy, nóty  slovenskej

vlády a  nóty maďarskej vlády, ktoré  patria k tejto zmluve,

tak nóta maďarskej  vlády je úplné iná. Keď  som sa v zahra-

ničnom  výbore opýtal  pána ministra  zahraničných vecí,  či

vláda odpovedala  na túto nótu, alebo  urobila nejaké kroky,

tak mi bolo povedané, že nie.

 

     Takže na záver  by som sa chcel vyjadriť  v tom zmysle,

že vaše  vystúpenie na jednej strane  bolo tvrdením, že HZDS

ako  celok podporuje  ratifikáciu tejto  zmluvy, ale  týmito

tromi argumentmi ste ma presvedčili,  že nemáte záujem o ra-

tifikáciu zmluvy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Slobodník, zau-

jala ma tá časť vášho vystúpenia, kde ste odporúčali, aby sa

vláda alebo my obrátili na právne oddelenie Rady Európy, po-

kiaľ ide o Odporúčanie 1201. Ja sa nazdávam, že sporná práv-

na povaha  tohto odporúčania bola  jasná už v  čase podpisu.

Dôkazom toho sú aj nóty, ktoré sa vymenili ohľadom interpre-

tácie tohto  predpisu. Ja sa  vás chcem spýtať  ako predsedu

zahraničného výboru, prečo ste sa  vy za tých deväť mesiacov

neobrátili na právne oddelenie Rady Európy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Ftáčnik - faktická poznámka.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predseda  zahraničného výboru, vaše vystúpe-

nie ste skončili tým, že musíme dosiahnuť kompromis. Pán mi-

nister zahraničných vecí v úvodnom slove povedal, že kompro-

mis sme už dosiahli. Ako tomu mám rozumieť?

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej pán poslanec Čarnogurský.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán poslanec Slobodník, aj ďalší kolegovia z HZDS, kto-

rí tvrdíte, že ste za  ratifikáciu, ale treba ešte niečo ob-

jasniť rokovaním s Maďarskom o spoločnom výklade tejto zmlu-

vy, skúsme  si predstaviť, že  by z tohto  dôvodu bola teraz

prerušená debata a odročené  hlasovanie na budúcu alebo ďal-

šiu schôdzu Národnej rady.

 

     Najpravdepodobnejšie je, že s Maďarskom asi žiadne ďal-

šie rokovanie o zmluve nebude možné, ani o nejakej spoločnej

interpretácii tejto zmluvy, a  viete si predstaviť tú trápnu

situáciu o mesiac, dva alebo tri mesiace, keď sem príde opäť

pán minister zahraničných vecí a  povie, že sme oslovili Ma-

ďarskú republiku, ale k žiadnemu nejakému spoločnému výkladu

zmluvy sme nedošli. Ako sa potom zachováte? Potom budete ho-

voriť aj naďalej, že sme  za ratifikáciu, alebo potom povie-

te, že nie sme za  ratifikáciu? To bude oveľa trápnejšia si-

tuácia, aká je dnes, už  tým, že ratifikácia sa toľko odkla-

dala a že vlastne vládna  koalícia nie je pri podpore zmluvy

jednotná.

 

     A v tejto súvislosti by  som mal otázku na ministra za-

hraničných vecí pána Schenka, že  či vôbec považuje za prav-

depodobné, že  by bolo možné rokovať  s Maďarskou republikou

o nejakej spoločnej interpretácii tejto zmluvy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Lazarová.

 

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Ďakujem za slovo, pán  predseda. Chcela by som reagovať

na poznámku pána poslanca Mikloška.

 

     Pán poslanec, hovorili ste, že zmluva je už ratifikova-

ná  maďarskou stranou,  to znamená,  že niet  o čom hovoriť,

pretože text sa nedá meniť. To  je pravda, text sa meniť ne-

dá, ovšem tu  nejde o text zmluvy, ale  o jeho intrepretáciu

a na jednotnej interpretácii sa môžeme ešte teraz dohovoriť.

Ako som už povedala  vo svojom diskuznom príspevku, podpísa-

nie zmluvy sa uskutočnilo za  iných okolností, t. j. skutoč-

nosti, o  ktorých hovoríme dnes, v  čase podpisovania zmluvy

ešte  neexistovali. Premiér  Mečiar podpísal  zmluvu v znení

slovenskej nóty,  kde sa kládol  akcent iba na  individuálne

práva.  Vzhľadom na  to, že  premiér maďarskej  vlády v čase

podpisu  zmluvy  proti  slovenskej  nóte neprotestoval, naša

strana  bola právom presvedčená, že  Maďarsko plne akceptuje

slovenskú interpretáciu článku 15 ods.  4 zmluvy, a preto ju

aj premiér Mečiar v dobrej viere podpísal.

 

     Týždeň po podpise zmluvy bola však  na Ministerstvo za-

hraničných vecí  Slovenskej republiky zaslaná  verbálna nóta

Ministerstva zahraničných vecí  Maďarskej republiky, kde ma-

ďarská  strana považuje  za nevyhnutné  zdôrazniť, že jedno-

stranný a zužujúci výklad v  slovenskej nóte nemá právny zá-

klad a je pre  maďarskú stranu neprijateľný. Maďarský parla-

ment  ratifikoval  zmluvu  v  znení  maďarskej  nóty. Tým sa

vlastne začal pricipiálny spor o interpretáciu textu sporné-

ho článku zmluvy a preto túto interpretáciu je nutné ujedno-

tiť  ešte  pred  ratifikáciou  základnej slovensko-maďarskej

zmluvy v slovenskom parlamente.

 

     Aj Maďarsku  musí záležať na tom,  aby slovenský parla-

ment zmluvu ratifikoval a preto maďarská strana nemôže pove-

dať, že na túto tému  už nebudeme diskutovať, pretože jej sa

to netýka. Nie, týka sa to obidvoch strán a myslím si, že ak

Maďarsko tvrdí, že je demokratickým štátom a tento veľký in-

terpretačný rozpor  tu je, tak je  potrebné od Maďarska žia-

dať, aby tento ústretový krok urobilo.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Ásványi - faktická poznámka.

 

Poslanec L. Ásványi:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Pán poslanec Slobodník,  zmluvu medzi Slovenskou repub-

likou a  Maďarskou republikou nepodpísal  ani pán Bugár, ani

pán Duray, ale podpísal pán  premiér Mečiar. Vo vašom vystú-

pení v  každej druhej vete  ste spomínali meno  buď jedného,

alebo druhého. Neviem, či  preto, aby ste odviedli pozornosť

od nedokonalosti  alebo chýb tejto  zmluvy, alebo či  chcete

dosiahnuť kompromis  s Durayom alebo Bugárom.  Myslím, že to

sa vám vo  veci zmluvy nepodarí. Nebolo by  lepšie, keby ste

si rozdali veci s pánom  premiérom Mečiarom, a hádam ani nie

tu, v parlamente, ale mimo toho?  Pretože my na to dosah ne-

máme.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán predseda Slobodník.

 

 

 

 

Poslanec D. Slobodník:

 

     Len pánu  Bugárovi odpoviem. Ja teraz  citujem z maďar-

skej tlače ohľadne  pána Csákyho. Vy ste povedali,  že má sa

to prerokúvať na Slovensku.  Tak teraz prosím, počúvajte ci-

tát. Pridávam slovo pán, lebo tu v texte nie je.

 

     Pán Csáky zároveň dodal:  "Keďže nemajú ilúzie, vlastný

návrh zákona" Maďarskej koalície, dodávam ja, "najneskôr za-

čiatkom januára, teda pred možným rokovaním, zašlú v anglic-

kom  a  francúzskom  preklade  Rade  Európy, Európskej únii,

Európskemu parlamentu,  ako aj vysokému  komisárovi OBSE pre

menšiny. Musíme ich požiadať o odborné stanovisko a politic-

kú podporu, lebo vidíme málo  šancí nato, aby bol zákon pri-

jatý pomocou domácich síl," zdôraznil.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Pani poslankyňa Lazarová, nestačí  len chodiť do zahra-

ničia, ale  treba aj interpretovať  veci tak, ako  sú, čo sa

týka zahraničnej politiky. Keby ste sa opýtali pána ministra

zahraničných vecí  alebo pána predsedu  zahraničného výboru,

tak by vám povedali, že nótu dala slovenská vláda  ešte pred

podpisom zmluvy, to znamená, že  táto nóta bola  prvá a nóta

maďarskej vlády  bola ako odpoveď na  túto nótu. Samozrejme,

že bola pred podpisom, ale  len chcem zdôrazniť, že maďarská

nóta bola odpoveďou  na nótu slovenskej vlády, a  to je roz-

diel, samozrejme. A chcem ešte takisto zdôrazniť, že sloven-

ská vláda  bola tá, ktorá potrebovala  vysvetliť určitú časť

Odporúčania 1201.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Lauko, mám len jednu poznámku. Tá verbálna

nóta, ktorá išla zo Slovenskej republiky, išla preto, že ne-

bola splnená dohoda medzi  Maďarskou republikou a Slovenskou

republikou po podpise, že ani jedna strana až do podpisu ne-

bude komentovať obsah a výklad zmluvy. A urobila to maďarská

strana v  novinách, preto hneď slovenská  vláda podala nótu.

Toto len na vysvetlenie, aký bol postup.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Dobre. Pán predseda, nechcel som hovoriť, či pred, ale-

bo po, išlo  mi len o to, aby som  zdôraznil, že najprv bola

nóta slovenskej vlády a  že slovenská strana vlastne vysvet-

ľovala to, čo bolo už v zmluve. To som chcel zdôrazniť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     len ako odpoveď pani  poslankyni Lazarovej by som chcel

pripomenúť. Neviem, kto predkladal vo vašom  výbore návrh na

ratifikáciu zmluvy,  ale vo výbore  pre zdravotníctvo a  so-

ciálne veci predkladal tento  návrh pán štátny tajomník. Pán

štátny tajomník veľmi jasne  komentoval situáciu okolo Odpo-

rúčania 1201 a hovoril o nej týmito slovami: Slovenská stra-

na dávala návrh, aby bol  doplnený text o slová "rešpektujúc

len  individuálne práva  príslušníkov národnostných menšín".

To slovíčko "len" bolo  pre druhú negociačnú stranu neprija-

teľné, a preto bolo vypustené.

 

     Skutočne si myslím, že slovenská vláda nemohla byť taká

naivná, že  keď zistila, že slovíčko  "len" je neprijateľné,

že maďarská strana sa domnievala, že ide o individuálne prá-

va, a teda o nejakej dobrej  viere pána premiéra, že to bolo

skutočne prijímané z hľadiska individuálnych práv, tu nie je

možné hovoriť. Potom by bol skutočne mimoriadne naivným člo-

vekom, a tak ako ja ho poznám, on taký nie je.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Glinský.

 

Poslanec J. Glinský:

 

     Ďakujem.  Som  presvedčený,  že  pozitíva podpisu tejto

zmluvy  o niekoľko  radov prevyšujú  negatíva pre Slovensko,

pre slovenskú politickú triedu,  pre nás všetkých. Medzi pr-

voradé pozitívne  dôsledky zaraďujem aj dnešnú (a celú dote-

rajšiu) otvorenú, vzájomne sa otvárajúcu  diskusiu o zmluve.

Zdôrazniť  však chcem  jedno. Sila  slovenskej diplomacie je

určená rôznymi viac-menej  známymi historickými i aktuálnymi

faktormi. Ak strany opozície  tvrdia, že v súčasnosti kardi-

nálnym fórom vysvetľovania problémov a presadzovania záujmov

sú štandardné medzinárodné  stranícke fóra, stranícke inter-

nacionály, implicitne konštatujú  zodpovednosť, resp. spolu-

zodpovednosť  za nie optimálnu silu  slovenskej  diplomacie.

Chcem veriť,  že si to plne  uvedomia a vyvinú zodpovedajúcu

aktivitu.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ešte pán poslanec Bugár.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Pán poslanec  Slobodník, vidíte, ako  ďaleko je to,  čo

ste prečítali, od vášho prvého tvrdenia. Prvýkrát ste tvrdi-

li, že podľa vyhlásenia pána Csákyho nechceme rokovať o tom-

to materiáli v  Národnej rade s vami. To,  čo ste prečítali,

znamená však niečo iné, že pošleme to na "pripomienkovanie",

ak to môžem v úvodzovkách  takto nazvať, aj iným, hlavne za-

hraničným partnerom, ale, samozrejme, chceme rokovať. Nehne-

vajte sa, každý si uvedomuje,  že ak tu chceme prijať zákon,

musíme tu získať konsenzus. Ale  potrebujeme na to vedieť aj

názory odborníkov zo zahraničia.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán  poslanec. V rozprave  bude pokračovať pán

podpredseda Húska.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení páni ministri,

     vážené kolegyne a kolegovia,

     vážení hostia,

 

     doterajšia debata ukazuje, že ide o zložitú vec, ukazu-

je, že máme do činenia s určitým stupňom zotrvačnosti, s ur-

čitou  inerciou,  ktorá je geopoliticky   jednoducho  faktom

a s ktorou musíme rátať a na ktorú musíme reagovať v podsta-

te procesne. Ja by som  chcel len zdôrazniť, že som presved-

čený, že  naše obyvateľstvo, slovenská  spoločnosť, si veľmi

dobre uvedomuje, že terajšia  koalícia považuje za nadradené

kritérium kritérium slovenských štátnych  záujmov a že nech

sme urobili  akékoľvek opatrenia, a niektoré  nie vždy opti-

málne, vždy sme túto  nadradenosť slovenských štátnych záuj-

mov kládli na prvé miesto, a myslím, že slovenská spoločnosť

je presvedčená, že práve v tomto sme nesklamali.

 

     Nesklamali sme ani jediný jeden raz. A som presvedčený,

že nesklameme ani v tomto  prípade. Dali sme jasne najavo aj

medzinárodnej  spoločnosti, aj  nášmu medzinárodnému okoliu,

že  nadobro sme  odhodlaní stať  sa subjektmi  dejov, že  sa

nechceme zmieriť s pozíciou objektov dejov, aby s nami nará-

bali druhí a aby sa rozhodovalo o nás z iných centrál.

 

     Berieme na vedomie silové pole, nechceme sa hrať na ta-

kých veľkých, akými nie sme,  ale na druhej strane vieme, že

vo svojom  priestore vieme mobilizovať  svoje sily tak,  aby

sme obhájili naše záujmy.  Takto budeme pokračovať aj ďalej.

A práve vo  svetle tejto skutočnosti a  s ohľadom na debatu,

ktorá ukázala zložitosť aj inerciu, aj procesnosť toho prie-

behu, navrhujem  procedurálny návrh, aby  sme prijali nasle-

dovné uznesenie slovenského parlamentu.  Dovoľte, aby som ho

citoval.

 

     Uznesenie Národnej rady Slovenskej  republiky z 20. de-

cembra 1995 o postupe s vyslovením súhlasu so Zmluvou o dob-

rom susedstve a priateľskej  spolupráci medzi Slovenskou re-

publikou a Maďarskou republikou, tlač 272.

 

     Národná rada Slovenskej republiky vo vedomí historické-

ho  významu budovania  dobrých, spravodlivých  vzťahov medzi

Slovenskou  republikou  a  Maďarskou  republikou  a v záujme

upevňovania stálych  pomerov štátnej integrity  a nemennosti

hraníc v strednej Európe, ako  aj v záujme maximálne možného

vylúčenia dvojznačnosti výkladu vzájomnej zmluvy rozhodla

 

     A. neprerušiť schvaľovací proces vzájomnej zmluvy s Ma-

ďarskou republikou,

 

     B. poveriť  predsedu Zahraničného výboru  Národnej rady

Slovenskej republiky tým, aby  zabezpečil prípravu a sformu-

lovanie sprievodného schvaľovacieho  uznesenia Národnej rady

Slovenskej republiky v duchu  uznesenia vlády Slovenskej re-

publiky obsiahnutého  vo verbálnej nóte  Ministerstva zahra-

ničných vecí Slovenskej republiky z 19. marca 1995,

 

     C.  odložiť hlasovanie  o vyslovení  súhlasu so Zmluvou

o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou

republikou a Maďarskou republikou na ďalšiu schôdzu Národnej

rady Slovenskej republiky.

 

     Vážené  kolegyne a  kolegovia, prosím  o podporu  tohto

môjho procedurálneho návrhu.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pokiaľ  pristúpime k  hlasovaniu, ešte  sa s  faktickou

poznámkou hlási pán poslanec Hrušovský.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     mal by  som jednu otázku na  navrhovateľa tohto uznese-

nia,  aby odcitoval  paragraf rokovacieho  poriadku, o ktoré

opiera návrh  tohto uznesenia. Je  nelogické, aby na  jednej

strane hovoril, že neprerušujeme rokovanie, ale len odkladá-

me rokovanie o tejto zmluve. Jednoducho ho prerušujeme, pre-

tože tento bod programu bol riadne zaradený na túto schôdzu,

pán predseda.  O tom, ako Národná  rada Slovenskej republiky

rokuje  o medzinárodných  zmluvách, hovorí  § 79 rokovacieho

poriadku, ktorý odkazuje na §  22 rokovacieho poriadku a ho-

vorí, že o medzinárodných zmluvách  sa rokuje ako o návrhoch

zákonov. Tento § 22 v bode  2 hovorí a vymenúva dôvody, kedy

je možné  prerušiť rokovanie o  návrhu bodu programu.  Tento

návrh na uznesenie nespĺňa tieto náležitosti rokovacieho po-

riadku. V  prípade, pán predseda,  že dáte hlasovať  o takto

prednesenom návrhu, upozorňujem, že konáte v rozpore s roko-

vacím poriadkom.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predseda, chcela by  som poprosiť, aby predkladateľ

odovzdal svoj text na prepis, aby sme ho všetci mohli dostať

rozmnožený, a  prosím o desaťminútovú  prestávku  po rozdaní

tohto textu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Čarnogurský.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán predseda,  ja si chcem len  niečo spresniť. Viacerí

poslanci za HZDS tu totiž  vystupovali v debate a dožadovali

sa ešte  nejakého rokovania s maďarskou  stranou o spoločnej

interpretácii tejto zmluvy. V  návrhu pána podpredsedu Húsku

sa nič  také neuvádza, čiže  prosil by som  pána podpredsedu

Húsku,  či naozaj  do ďalšieho  obnovenia rokovania  o tejto

zmluve sa nepredpokladá žiadne  ďalšie rokovanie s maďarskou

stranou, prinajmenšom podľa jeho návrhu.

 

     A ďalšia  vec, ja som  postavil otázku pánu  ministrovi

Schenkovi,  či  vôbec  prichádza  do  úvahy nejaké rokovanie

s maďarskou stranou.  Myslím si, že by  bolo dobré, keby pán

minister Schenk ešte pred  hlasovaním o tomto uznesení odpo-

vedal na moju otázku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Podporujem stanoviská mojich predrečníkov, predovšetkým

kolegu Hrušovského a kolegyne Rusnákovej. Pokiaľ odhlasujeme

uznesenie v takejto forme, javí  sa mi ako zmätené,  pretože

v texte sa konštatuje, že sa neprerušuje ratifikačný proces,

ale de facto sa uznesením  prerušuje, lebo sa odkladá na bu-

dúcu schôdzu.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     V texte  sa vôbec nehovorí o  ratifikačnom procese, pán

poslanec.

 

     Pán podpredseda Andel.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán predseda, keďže pán  podpredseda Húska dal procedu-

rálny návrh, treba o ňom hlasovať bez rozpravy a vlastne tý-

mito takzvanými faktickými poznámkami sme otvorili rozpravu.

Navrhujem hlasovať  o návrhu, ktorý  predniesol pán poslanec

Húska, okamžite.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Palacka.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Ďakujem, pán  predseda. Práve chcem reagovať  na to, čo

povedal pán podpredseda Andel.  Pán podpredseda Húska vystú-

pil s  tým, že podal procedurálny  návrh, ale navrhol prijať

uznesenie. Uznesenie nie je predsa procedurálny návrh, takže

prosím pokračovať normálne v prerokovaní  bodu a na konci sa

schváli uznesenie.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Musím vás opraviť, ale  je to procedurálny návrh. Uzne-

senie je procedurálny návrh.

 

     Pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predseda,  ja celý deň hlasujem  s náhradnou kartou

číslo 4. (Smiech v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre, budem škrtať vaše hlasovanie. Ďakujem pekne.

 

     Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, keďže ne-

končím  rozpravu k  tomuto bodu,  len ju  prerušíme a budeme

v nej pokračovať  na ďalšej schôdzi, nie  je potrebné to, čo

povedal pán poslanec Hrušovský. To po prvé.

 

     A  po druhé,  kým budeme  hlasovať, myslím  si, že bude

dobré, ak sa vyjadrí pán minister,  hoci mal by som dať hla-

sovať hneď tak, ako žiadal aj pán poslanec Čarnogurský.

 

Minister zahraničných vecí SR J. Schenk:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     Zmluva o dobrom susedstve  a priateľskej spolupráci me-

dzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou už od svoj-

ho vzniku celkom pochopiteľne vyvoláva diskusiu. Táto disku-

sia  sa dnes  - po  kole diskusií  vo výboroch Národnej rady

Slovenskej republiky preniesla i  na pôdu pléna nášho parla-

mentu a nech by už  ratifikačný proces skončil akokoľvek, je

jasné, že táto diskusia sa momentom ratifikácie neskončí.

 

     V tejto reakcii na dnešnú diskusiu mám uľahčenú pozíciu

preto, lebo som sa tu ráno vo svojom pomerne obsiahlom úvod-

nom slove  pokúšal uviesť všetky argumenty  k otázkam, ktoré

su citlivé, alebo ktoré  sa môžu interpretovať rôznym spôso-

bom.  Mám  taký  dojem,  že  v  tomto  úvodnom vystúpení som

viac-menej anticipoval skoro všetky  body diskusie, ktoré sa

objavili neskôr.  Preto mi dovoľte, aby  som na všetky tieto

záležitosti znovu nereagoval.  Odkazujem v mnohých prípadoch

opäť na svoje úvodné slovo.

 

     Zároveň  chcem  konštatovať,  a  to  bolo moje príjemné

prekvapenie, že tu odzneli  veľmi dôležité vystúpenia, ktoré

sa viazali na podporu  zmluvy, vystúpenia, ktoré boli jedno-

značne  orientované  proti  akýmkoľvek  kolektívnym  právam,

územnej autonómii  a podobne, vystúpenia,  ktoré jednoznačne

charakterizovali  aj  inkriminovaný  článok  11  Odporúčania

1201 ako text, ktorý nie je možné interpretovať ani v zmysle

kolektívnych práv, ani územnej  autonómie. Myslím, že všetky

argumenty na túto tému odzneli,  takisto ako odzneli aj kon-

traargumenty. Nedomnievam sa, že  by bolo efektívne znovu sa

k týmto záležitostiam  vracať, znovu opakovať  všetky väzby,

všetky poistky, ktoré sú v tejto zmluve, a podobne.

 

     Otázka,  ktorá v  tejto  súvislosti  vzniká, je  už len

otázka politickej vôle a otázka rozhodnutia zmluvu ratifiko-

vať alebo  neratifikovať, tu by už  žiadna ďalšia racionálna

argumentácia,  podľa mojej  mienky, nebola  efektívna. Znovu

opakujem,  ešte raz  by som  pripomenul presvedčenie, ktorým

som končil  svoje vystúpenie, že  totiž medzi poslancami  je

vôľa počúvať a rozumieť argumentom  a že bude politická vôľa

rozhodnúť moderným európskym spôsobom.

 

     Chcel  by  som  povedať,  že  napriek všetkým diskusiám

o možnom vývoji  vzťahov s naším  partnerom, s ktorým  ideme

uzatvárať túto zmluvu, dobré  vzťahy alebo istý kvalitatívny

posun k zlepšeniu našich vzťahov nastal aj bez ohľadu na to,

že táto zmluva ešte z našej strany ratifikovaná nie je. Bolo

by to možné dokumentovať  mnohými konkrétnymi príkladmi hos-

podárskej a  inej spolupráce. Rovnako chcem  povedať, že bez

toho, že  by sme túto zmluvu  ratifikovali, slovenská strana

túto zmluvu  uplatňuje a v jej  duchu aj koná, o  čom svedčí

napríklad  vypracovanie dokumentu  o implementácii Rámcového

dohovoru vo vzťahu k uplatňovaniu práv osôb patriacich k ma-

ďarskej národnostnej  menšine na Slovensku.  Žiadame v tomto

zmysle rovnaký postup aj od  strany maďarskej. Tým chcem po-

vedať len toľko, že máme nielen zlé skúsenosti.

 

     Dovoľte mi ešte pár  stručných poznámok vari k najakút-

nejším otázkam.  Vznikla tu situácia,  v ktorej sa  navrhuje

urobiť  ešte nejaké  ďalšie opatrenia,  nejaké ďalšie kroky,

ktorými by  sa mala minimalizovať  obava zo zneužitia  tohto

dokumentu. Osobne sa domnievam,  že akákoľvek diskusia alebo

pokus o dohodu, alebo expertnú  dohodu o výklade s maďarskou

stranu, je neschodná a  bola by kontraproduktívna. Riešenie,

ktoré vidím ako riešenie schodné, riešenie opreté o medziná-

rodnoprávne precedensy,  je riešenie, ktoré  som spomínal vo

svojom úvodnom vystúpení. Je  tu možnosť, aby slovenský par-

lament prijal uznesenie alebo  vyhlásenie, v ktorom by podal

svoju interpretáciu problémových miest a v ktorom by Národnú

radu a  vládu zaviazal k  istému výkonu tejto  zmluvy. Chcem

povedať,  že toto  je veľmi  dôležitý moment,  lebo ako  som

zdôraznil už  ráno, kľúčovou požiadavkou  vo všetkých týchto

dokumentoch  je to,  že  uplatňovanie  týchto práv  musí byť

v súlade s  vnútroštátnym právnym poriadkom.  To znamená, že

je to záležitosť, ktorú má plne v rukách, pokiaľ ide o záko-

nodarnú  stránku, parlament,  pokiaľ ide  o výkonnú stránku,

vláda. Takže je  možné a bolo by prospešné  z tohto hľadiska

zaviazať parlament a (alebo)  vládu k interpretácii a výkonu

tejto zmluvy istým spôsobom.

 

     Znovu opakujem. Takéto riešenie  má oporu v medzinárod-

ných precedensoch. Uskutočniť  nejaké kolá expertných disku-

sií s  maďarskou stranou nepovažujem  za vhodné. Samozrejme,

netreba argumentovať iba v tom  zmysle, ktorý tu odznel, ale

predovšetkým v tom zmysle, že samotná zmluva poskytuje práv-

ne a inštitucionálne nástroje, ktoré pri tom možno používať.

Takže je to  riešenie, ktoré by som v  tejto situácii osobne

podporil a videl ako schodné.

 

     Je ešte  niekoľko dôležitých momentov, na  ktoré by som

chcel upozorniť. Reagoval by som teraz na vystúpenia niekto-

rých poslancov. Dovoľte mi, aby  som vybral len niektoré mo-

menty z nich.

 

     Ak pán Duka-Zólyomi hovoril,  že sa dostávame do istého

rozporu prijatou základnou zmluvou, treba rozlíšiť dve veci.

Po prvé - že sú tu  záležitosti, ktoré sú plne vnútornou zá-

ležitosťou Slovenskej  republiky, ako je  napríklad prijatie

zákona o štátnom jazyku, a  tieto sa nedostávajú do žiadneho

rozporu s prijatou základnou  zmluvou ani s Rámcovým dohovo-

rom. Hovorím to na  základe uskutočnenej komparatívnej práv-

nej analýzy.  Sú to záležitosti,  ktoré sú výlučne  internou

záležitosťou  Slovenska, a  niet  o  nich čo  diskutovať ani

s maďarskou stranou  ani na medzinárodných  fórach. S maďar-

skou stranou v duchu tejto  zmluvy možno a treba konzultovať

iba otázky  vzájomnej spolupráce. A  tu sa slovenská  strana

v ničom proti litere a duchu tejto zmluvy neprehrešila.

 

     Rád by som ešte raz zopakoval,  že tu znovu a znovu na-

priek argumentom odznievajú skutočnosti, ktoré v danej zmlu-

ve nie sú - otázka arbitráže, otázka dezinterpretácie formu-

lácie o nemennosti hraníc a  podobne. Chcel by som ešte upo-

zorniť vážených  kolegov, že treba  rozlišovať a z  právneho

hľadiska sa  rozlišuje medzi individuálnymi  právami, kolek-

tívnym právom a spoločným výkonom individuálnych práv. Zdru-

žovanie v  politických stranách a podobne  je spoločný výkon

individuálnych práv.

 

     Odznelo  tu  niekoľko  vážnych  pochybností, pokiaľ ide

o text danej zmluvy. Vyberiem z interpretácie týchto článkov

iba  niektoré. Pokiaľ  ide o  článok 3,  znovu opakujem, bol

použitý tretí  princíp záverečného aktu KBSE.  Čo to znamená

iné, než vzájomné neuplatňovanie územných požiadaviek? Je to

garancia nemennosti hraníc.

 

     Pokiaľ ide o článok 7, chcel by som povedať, že v tomto

článku sa spolupráca špecifikuje  na pohraničie, vrátane ma-

lého pohraničného  styku, na regionálnu miestnu  úroveň a na

realizáciu  konkrétnych  projektov  hospodárskej spolupráce.

Teda niet tu nijakej  opory pre prípadnú zapojenosť prísluš-

ných subjektov do širších rámcov spolupráce takého typu, ako

je napríklad Karpatský euroregión a podobne.

 

 

 

     Pokiaľ  sa hovorí  v  článku  11 o  otváraní hraničných

priechodov, znamená  to len isté  otváranie podľa vzájomných

potrieb a  možností, je to  otázka dohody a  finančných mož-

ností. Je evidentné, že nie je možné, aby ktorákoľvek strana

otvorila tento priechod jednostranne.

 

     Napriek tomu,  že je tu  už istá nervozita,  mi dovoľte

ešte dve alebo tri drobné  poznámky. Hovorilo sa tu o pamät-

níkoch. Článok 13 definuje o aké pamätníky ide. Je tu záujem

o uchovanie iba  tých pamätníkov a  pamätných miest na  úze-

miach oboch štátov, ktoré  prispeli k zbližovaniu Slovenskej

republiky a Maďarskej republiky, a teda o také pamätné mies-

ta, ktoré napomáhajú rozvoj dobrej susedskej spolupráce, ne-

urážajú štátne  ani národné cítenie druhej  strany a ich po-

slanie nie  je v rozpore s  medzinárodne prijatými záväzkami

štátov. Napríklad neevokujú propagáciu fašizmu, nesymbolizu-

jú porušovanie zásad medzinárodného  práva atď. Je to, samo-

zrejme, v gescii príslušného  ministerstva, takisto ako ďal-

šie rokovania o kultúrnych pamiatkach.

 

     A úplne posledná faktická poznámka sa týka problematiky

asimilácie v článku 15, ktorým  sa má čeliť alebo teda nevy-

tvárať  žiadne  také  opatrenia,  ktoré by  mohli  viesť buď

k asimilácii, alebo  k zmenám pomeru  obyvateľstva. Chcel by

som povedať, že to je  dikcia, ktorá je prevzatá z Rámcového

dohovoru a vo výkladovej časti k Rámcovému  dohovoru má svo-

ju jednoznačnú interpretáciu. Táto jednoznačná interpretácia

vo vzťahu k  asimilácii je taká, že osoby  patriace k národ-

nostným  menšinám treba  chrániť pred  asimiláciou proti ich

vôli. Nezakazuje sa dobrovoľná  asimilácia.

 

     Pokiaľ  ide o  neprípustné zmeny  k pomeru obyvateľstva

menšiny a  väčšiny, sú založené  iba na takých  opatreniach,

ako  vyvlastňovanie, vypudzovanie,  vyhosťovanie a  podobne.

Čiže žiadne iné zmeny alebo žiadne iné projekty typu rozvoja

priemyslu alebo  iných aktivít v  určitých regiónoch nie  je

možné interpretovať ako aktivity,  ktoré by boli proti duchu

Rámcového dohovoru alebo základnej zmluvy.

 

     Znovu chcem len upozorniť na  to, že základná zmluva je

naozaj komplexný kontextuálny dokument, ktorý má svoje dôle-

žité pozadie a že ho nemožno svojvoľne a laicky vykladať bez

toho, aby sme sa  nedostali do neriešiteľných situácií. Pro-

sím preto, aby sme tieto fakty pri zvažovaní brali do úvahy.

Ešte raz chcem vyjadriť  svoje presvedčenie, že Národná rada

kladne zareaguje na požiadavku alebo výzvu vlády o ratifiko-

vanie tejto základnej zmluvy.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Faktická poznámka - pán  Čarnogurský. Prosím vás, to je

posledná  faktická  poznámka,  budeme  hlasovať.  Hlasuje sa

o procedurálnom návrhu bez rozpravy.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán minister, veľmi pozorne som počúval váš výklad, ale

na moju otázku, ktorú som vám predtým položil, ste vo svojom

výklade reagovali  dvakrát a vždy  inak. Prvý raz,  a presne

opačne druhýkrát. Ja by som  chcel vedieť, aká je vaša odpo-

veď na moju  otázku, ktorá znie tak, či  je ešte vôbec možné

expertné rokovanie s Maďarskou republikou o spoločnom výkla-

de zmluvy pred jej ratifikáciou na Slovensku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nie, povedal jednoznačne, že nie.

 

 

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Ja to mám zapísané, raz ste povedali, že nie, že ďalšie

kroky s Maďarskou republikou sú neschodné, a potom druhýkrát

ste povedali, že expertné rozhovory s Maďarskom predvída sa-

motná zmluva a viete si ich predstaviť - tak nejako.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  budeme hlasovať  o procedurálnom  návrhu. Pani

poslankyňa Zelenayová prečíta text ešte raz.

 

     Rozprava sa nekončí, nabudúce bude rozprava pokračovať,

môžeme zase povedať, čo chceme.  Rokovanie o tomto bode pro-

gramu  sa preruší  a budeme  pokračovať na  budúcej schôdzi.

Prosím, pani poslankyňa.

 

Poslankyňa E. Zelenayová:

 

     Návrh na  uznesenie Národnej rady  Slovenskej republiky

z 20. decembra 1995 o postupe  s vyslovením súhlasu so Zmlu-

vou o  dobrom susedstve a priateľskej  spolupráci medzi Slo-

venskou republikou a Maďarskou republikou, tlač 272.

 

     Národná rada Slovenskej republiky vo vedomí historické-

ho významu  budovania dobrých a  spravodlivých vzťahov medzi

Slovenskou  republikou  a  Maďarskou  republikou  a v záujme

upevňovania stálych  pomerov štátnej integrity  a nemennosti

hraníc v strednej Európe, ako  aj v záujme maximálne možného

vylúčenia dvojznačnosti výkladu vzájomnej zmluvy rozhodla

 

     A. neprerušiť schvaľovací proces vzájomnej zmluvy s Ma-

ďarskou republikou,

 

 

     B. poveriť  predsedu Zahraničného výboru  Národnej rady

Slovenskej republiky tým, aby  zabezpečil prípravu a sformu-

lovanie sprievodného schvaľovacieho  uznesenia Národnej rady

Slovenskej republiky v duchu  uznesenia vlády Slovenskej re-

publiky, obsiahnutého vo  verbálnej nóte Ministerstva zahra-

ničných  vecí Slovenskej  republiky z  19. marca  1995 číslo

4017/95-POLB,

 

     C. odložiť hlasovanie  o vyslovení  súhlasu so  Zmluvou

o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou

republikou a Maďarskou republikou na ďalšiu schôdzu Národnej

rady Slovenskej republiky.

 

     Návrh odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prerušuje sa, povedal som, páni poslanci, budeme hlaso-

vať. Tam sa hovorí len o tom, že sa prerušuje procedúra, ale

nie rokovanie o bode  programu. Páni poslanci, prosím pokoj.

Prerušíme rozpravu  a na ďalšej  schôdzi, keď bude  zaradená

táto  zmluva do  programu,  budeme  pokračovať tam,  kde sme

skončili, čiže v rozprave. Je to jasné a jednoduché.

 

Poslankyňa E. Zelenayová:

 

     Bod C jasne hovorí - odložiť hlasovanie o vyslovení sú-

hlasu so  Zmluvou o dobrom susedstve  atď. na ďalšiu schôdzu

Národnej rady.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, budeme hlasovať o návrhu tohto uznesenia.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

 

     Vážení páni poslanci, neskončili  sme rokovanie o tomto

bode programu, prerušili sme rozpravu  a budeme v nej pokra-

čovať na ďalšej schôdzi, keď bude tento bod programu zarade-

ný.

 

     Budeme pokračovať  d v a d s i a t y m   p r v ý m  bo-

dom, ktorým je

 

     vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa zrušuje zákonné opatrenie Predsedníctva Federálne-

ho zhromaždenia  číslo 366/1992 Zb. o  opatreniach vo vzťahu

k Zväzovej republike Juhoslávia (Srbsko a Čierna Hora).

 

     Vládny návrh ste dostali ako tlač 305 a spoločnú správu

výborov ako tlač 305a.

 

     Z poverenia Vlády Slovenskej  republiky návrh zákona o-

dôvodní minister zahraničných  vecí Slovenskej republiky pán

Juraj Schenk. Prosím, pán minister, aby ste sa ujali slova.

 

Minister zahraničných vecí SR J. Schenk:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené panie poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     pred vami  dnes stojí otázka  ukončenia obdobia, ktoré,

aj keď nie pričinením Slovenskej  republiky, na viac ako tri

roky prerušilo  rozvoj vzájomných vzťahov  s krajinou, ktorá

bola naším tradičným  priateľom, významným obchodným partne-

rom. Tragické udalosti vývoja v priestore bývalej Juhoslávie

sa nás  bytostne dotýkali. Slovensko bolo  prepojené s týmto

územím  mnohými tradíciami  a uvalené  sankcie Bezpečnostnej

rady na Juhoslovanskú zväzovú  republiku zanechali na hospo-

dárstve našej mladej republiky tiež svoje stopy.

 

     Vzhľadom na existujúce problémy medzinárodnej organizá-

cie nemôžeme  byť prehnanými optimistami a  veriť, že straty

Slovenskej  republiky zapríčinené  dodržiavaním sankcií budú

v plnej miere kompenzované, ak je  vôbec možné s takouto al-

ternatívou rátať. Preto je  potrebné hľadať aj iné možnosti,

ktoré sa ponúkajú  prostredníctvom dynamického rozvoja bila-

terálnych vzťahov  s krajinami postihnutými vojnovým ošiaľom

a ničením. Môžeme so cťou  vyhlásiť, že slovenská zahraničná

politika počas celého obdobia konfliktu v tomto geopoliticky

významnom teritóriu zastávala vyvážené a principiálne posto-

je a jej snahou bolo pomôcť hľadať konečné riešenie mierovou

cestou pri rešpektovaní  záujmov všetkých strán zúčastnených

v konflikte. Svojimi krokmi sme si vytvorili dobré východis-

kové pozície pre obdobie, ktoré  práve teraz nadchádza - ob-

dobie intenzifikácie bilaterálnych  vzťahov s Juhoslovanskou

zväzovou republikou, ktoré  odsúhlasením predkladaného návr-

hu, ako veríme, bude mať pozitívny dosah tak v bilaterálnej,

ako aj v multilaterálnej rovine.

 

     Cieľom vládneho návrhu  zákona Národnej rady Slovenskej

republiky, ktorým sa zrušuje zákonné opatrenie Predsedníctva

Federálneho zhromaždenia číslo 366/1992 Zb. o opatreniach vo

vzťahu k Zväzovej republike  Juhoslávia (Srbsko a Čierna Ho-

ra), je v nadväznosti na podpísanie mierovej dohody dojedna-

nej v  americkom Daytone dňa 21.  novembra 1995 a podpísanej

v Paríži 15.  decembra 1995, a najmä  prijatú rezolúciu Bez-

pečnostnej Rady OSN  číslo 1022 zo dňa 22.  11. 1995, ktorou

sa s okamžitou platnosťou pozastavuje na dobu neurčitú účin-

nosť opatrení prijatých alebo  znovu potvrdených v rezolúcii

757/1992,  odstrániť existujúcu  zákonnú prekážku  obnovenia

obchodno-ekonomických vzťahov s  Juhoslovanskou zväzovou re-

publikou.  Juhoslovanskú zväzovú  republiku stále považujeme

za významnú  európsku krajinu s príslušným  vplyvom a zodpo-

vednosťou  za medzinárodný  vývoj, čo  dokázala aj prístupom

k mierovým rozhovorom.

 

     Perspektíva našich bilaterálnych  vzťahov je veľmi dob-

rá. Na oboch stranách je  politický záujem o ich prehĺbenie.

Je na nás, aby sme spravili významný krok dopredu.

 

     Vážené panie  poslankyne, vážení páni  poslanci, na zá-

klade  uvedených dôvodov  odporúčam predložený  návrh zákona

schváliť.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne,  pán minister. Teraz by  som prosil spo-

ločného  spravodajcu pána  Jozefa Prokeša,  aby podal správu

o výsledkoch prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     predseda Národnej rady pridelil svojím rozhodnutím čís-

lo 694 zo  dňa 7. decembra 1995 na  prerokovanie návrh tohto

zákona Ústavnoprávnemu  výboru Národnej rady  Slovenskej re-

publiky, Výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky pre fi-

nancie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Zahra-

ničnému výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky. Zároveň

určil Zahraničný  výbor Národnej rady  Slovenskej republiky,

aby skoordinoval stanoviská výborov Národnej rady Slovenskej

republiky.

 

     S potešením konštatujem, že všetky uvedené výbory návrh

prerokovali,  vyslovili s  ním súhlas  a odporúčajú Národnej

rade Slovenskej republiky jeho  schválenie. V žiadnom výbore

nebola  prijatá žiadna  pripomienka k  tomuto návrhu. Myslím

si, že môžeme byť radi, že situácia dospela do takého stavu,

že  sa môžu  obnovovať normálne  vzťahy aj  s našimi južnými

slovanskými spolubratmi. Odporúčam vám prijať predložený ná-

vrh zákona.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Prokešovi.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  otváram rozpravu k to-

muto bodu rokovania s konštatovaním, že som dostal jednu pí-

somnú prihlášku  od pána poslanca Figeľa.  Nech sa páči, pán

poslanec.

 

Poslanec J. Figeľ:

 

     Vážená Národná rada,

     vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     ctení hostia,

 

     myslím si,  že táto chvíľa, tieto  dni, ktoré prežívame

po podpise  mierovej dohody o skončení  vojny na Balkáne, sú

vážne. Je dôvodom na isté  pozastavenie sa pri prijatí toho,

čo máme pred  sebou. Ale súvisí s tým  ešte jedna vec, ktorú

chcem predložiť ako návrh na ďalšie uznesenie.

 

     1. Skončená  vojna v bývalej Juhoslávii  je naozaj lek-

ciou pre celý  civilizovaný svet o tom, aké  smutné a krvavé

dedičstvo vie zrodiť nacionalistická nenávisť nasledujúca po

tzv.  socialistickom internacionalizme.  Dve generácie  budú

oplakávať svojich padlých a  stratených. Veľký podiel na tom

majú niektorí silní, ale  nezodpovední politici. Kiežby táto

vojna na Balkáne bola poslednou na našom kontinente.

 

     2. Severoatlantická aliancia sa ukázala ako jediná fun-

gujúca  akcieschopná sila.  Európa nie  je ani  po tretíkrát

v tomto  storočí  bez  pomoci  Spojených  štátov  amerických

schopná vlastnými prostriedkami  zastaviť vojnu na kontinen-

te. Aj  preto je bezpečnostná orientácia  Slovenska na člen-

stvo v NATO oprávnená.

 

     3. Spoločný záujem priblížil nielen Francúzsko k vojen-

skej štruktúre aliancie, ale vytvoril aj ďalší predpoklad na

reálne partnerstvo medzi NATO  a Ruskou federáciou. Operácia

Joint Endeavour - Spoločné úsilie  na území Bosny je aj úsi-

lím  o prekonanie  nedôvery v  medzinárodných vzťahoch medzi

Východom a Západom.

 

     4. Chorvátsko  a Bosna-Hercegovina  potrebujú  aj našu,

slovenskú pomoc, Srbsko a Čierna Hora našu spoluprácu. Ďalší

vývoj a stav vzťahu na Balkáne nemôže byť ľahostajný Sloven-

skej republike.

 

     Preto poslanci  za KDH, predpokladám,  aj za všetky  o-

statné kluby, budú hlasovať  za zrušenie zákonného opatrenia

Predsedníctva Federálneho  zhromaždenia z roku  1992, ktorým

bolo vyhlásené z našej strany embargo voči Zväzovej republi-

ke Juhoslávia. Toto hlasovanie má  však aj inú nemenej dôle-

žitú súvislosť. Ideme zrušiť embargo voči Zväzovej republike

Juhoslávia. Teda vláda Slovenskej republiky používa oficiál-

ny názov štátu v tvare substantívu štátnej formy a nominatí-

vu skrátenej  formy mena, resp. názvu.  V novembri parlament

dvomi uzneseniami  súhlasil s ratifikáciou  obchodných dohôd

s Republikou  Slovinsko  a  s  Republikou Tadžikistan, ktoré

predložila vláda.

 

     Ak  sa vás  spýtam,  čo je hlavnou  prekážkou uzavretia

niektorých  dôležitých  dohôd  medzi  Slovenskom a Nemeckom,

mnohí by to  sotva uhádli. Čudujte sa, alebo  nie, ale je to

názov partnerského štátu. Slovenská vláda, argumentujúc sta-

noviskami jazykových expertov a právom jazykovej suverenity,

nechce používať pre Nemecko  názov Spolková republika Nemec-

ko. Táto bezdôvodná tvrdohlavosť  nás stojí veľa. Bráni pod-

pisu už  dávno pripravených zmlúv, ktoré  môžu znamenať pod-

statný  prínos pre  obidve strany,  zreteľne však  väčší pre

Slovensko. Medzi týmito zmluvami  je napríklad zmluva o spo-

lupráci v  oblasti kultúry, o  poskytovaní technickej pomoci

Slovenskej republike, o zamestnávaní pracovníkov slovenských

podnikateľských  subjektov  na  území  Nemecka na realizáciu

zmlúv o diele, o zamestnávaní pracovníkov za účelom rozšíre-

nia ich odborných a  jazykových vedomostí, readmisná dohoda,

dohoda o spolupráci v oblasti zdravotníctva, pri ochrane ži-

votného  prostredia, v  oblasti mládeže,  v oblasti leteckej

dopravy, o majetkovom prevode meracích sústav pre rádioakti-

vitu v Slovenskej republike a niektoré ďalšie rezortné zmlu-

vy.

 

     Bolo  by naším  nešťastím, keby  sme argumenty neplatné

pri menej dôležitých obchodných  partneroch, akým trebárs je

Republika Slovinsko, Republika  Tadžikistan a Zväzová repub-

lika Juhoslávia, otočili naruby a vyhlásili za atribút našej

jazykovej  suverenity pri  našom najdôležitejšom  partnerovi

spomedzi  krajín Európskej  únie, do  spoločenstva s  ktorým

chceme vstúpiť v oblasti  politickej, bezpečnostnej i ekono-

mickej. Suverenita rozumu musí byť viac než špekulácie okolo

slovíčok. Ak nie, ide o pokrytectvo a sabotáž platného vlád-

neho programu. Chcem preto navrhnúť na hlasovanie samostatné

uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky v tomto znení:

 

     "Národná rada Slovenskej  republiky odporúča vláde Slo-

venskej republiky,  aby v medzištátnych  vzťahoch s Nemeckom

používala názov Spolková republika Nemecko."

 

     Vážené  kolegyne a  kolegovia, predpokladám,  že všetci

budeme hlasovať  za predložený zákon,  ktorým sa normalizujú

naše vzťahy  so Zväzovou republikou Juhoslávia.  Ak vám však

záleží  na  úspešnosti  slovenskej  zahraničnej politiky, na

presadzovaní našich  národných a štátnych  záujmov v Európe,

na rozšírení možností pre  slovenské firmy podnikať na území

Nemecka, získať viac pracovných povolení pre slovenských ob-

čanov, otvoriť  viac stáží a  študijných pobytov pre  našich

študentov a odborných pracovníkov,  ale aj pootvoriť možnosť

odškodniť obete nacizmu zo Slovenska, určite budete hlasovať

aj za predložené uznesenie, za čo vám naozaj vopred ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán  poslanec, ale to nepatrilo  k tomuto bodu

programu, to  sme mohli urobiť  v tom ďalšom  pri všeobecnej

rozprave.

 

     Takže ďakujem ešte raz  pánu poslancovi Figeľovi. Nemám

nijakú inú  prihlášku do rozpravy.  Pýtam sa, či  sa z pléna

niekto hlási.

 

     (Nikto.)

 

     Ak nie, pristúpime k hlasovaniu, ale ešte predtým chcem

upozorniť poslankyne a poslancov, že som dostal aj správu od

nášho  zastupiteľstva, prečo  je potrebné,  aby sme  prijali

tento návrh, o ktorom  budeme hlasovať, kde Ministerstvo za-

hraničných  vecí Juhoslovanskej  zväzovej republiky  a Mini-

sterstvo dopravy Juhoslovanskej  zväzovej republiky nás upo-

zorňuje, že  nemôže zrušiť tranzitné  poplatky pre slovenské

lode plávajúce juhoslovanským úsekom Dunaja, dokiaľ im nebu-

de  doručená nóta  Slovenskej republiky  o prijatí zákonného

opatrenia na zrušenie  sankcií proti Juhoslovanskej zväzovej

republike  zodpovedajúce  legislatíve  Slovenskej republiky.

Čiže toto má byť prvý krok k tomu.

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, končím rozpravu

s tým, že pristúpime k hlasovaniu. Ešte by som sa mal spýtať

pána ministra Schenka, či sa chce vyjadriť.

 

Minister zahraničných vecí SR J. Schenk:

 

     Nie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ani pán Prokeš  sa nechce vyjadriť ako spravo-

dajca. Prosím, pristúpime k hlasovaniu.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Vážený pán predseda, v  rozprave k tomuto návrhu zákona

vystúpil jeden  poslanec. Priznám sa,  že som na  rozpakoch,

pretože jeho  vystúpenie sa nedotýkalo návrhu,  ktorý je nám

predložený,  aj keď  na druhej  strane si  myslím, že nám je

všetkým jasné, čo navrhoval. V takomto prípade je to na roz-

hodnutie predsedajúceho, či budeme v rámci tohto bodu o uve-

denom návrhu hlasovať, alebo s  ním urobíme niečo iné. Navr-

hujem nasledujúci postup, aby sme hlasovali najprv o predlo-

ženom  návrhu zákona,  o ktorom  neboli žiadne  pochybnosti.

Opakujem znovu, že vystúpenie  pána poslanca Figeľa sa nija-

kým spôsobom  nedotýka tohto návrhu.  Potom môžeme pristúpiť

k hlasovaniu o jeho návrhu.  Pán predseda, odporúčam predlo-

žený návrh zákona o  zrušení sankcií voči Zväzovej republike

Juhoslávia schváliť.  Prosím, aby ste  dali o tom  hlasovať.

Hlasujeme  o návrhu  ako celku,  pretože neboli pozmeňovacie

návrhy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať.

 

     Prosím,  prezentujme sa  a hneď  hlasujme. Pán spoločný

spravodajca navrhuje, aby sme hlasovali kladne.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 114 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  sme schválili vládny  návrh zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa zrušuje  zákonné

opatrenie   Predsedníctva  Federálneho   zhromaždenia  číslo

366/1992 Zb.  o opatreniach vo  vzťahu k Zväzovej  republike

Juhoslávia. (Potlesk.)

 

     Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení páni ministri,

     kolegyne, kolegovia,

 

     je tu návrh na uznesenie od pána poslanca Figeľa. Poču-

li ste ho všetci, dovolím  si ho zopakovať. Pán poslanec Fi-

geľ  navrhuje uznesenie  Národnej rady  Slovenskej republiky

v nasledovnom znení: Národná rada Slovenskej republiky odpo-

rúča vláde  Slovenskej republiky, aby  v medzištátnych vzťa-

hoch s Nemeckom používala názov Spolková republika Nemecko.

 

     Dámy a páni,  myslím si, že v tomto  prípade, je to môj

názor,  by sa  mal vyjadriť  aj minister  zahraničných vecí,

ktorý tu sedí.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán minister môže a nemusí. Keď chce. Neotvára ani roz-

pravu v tomto prípade, nič.  Vyjadruje sa na základe rokova-

cieho poriadku. Má na to právo.

 

Minister zahraničných vecí SR J. Schenk:

 

     Áno. Mám len niekoľko poznámok.

 

     1. Rozhodnutie alebo problém  vzniká z čisto jazykových

dôvodov. Stanovisko, ktoré zaujala  v tejto veci vláda, spo-

číva v tom, že  názov Spolková republika Nemecko nezodpovedá

pravidlám slovenského jazyka.

 

     2. Aj v iných prípadoch, kde sa tento jazykový úzus po-

rušoval,  vláda prijala  patričné opatrenia  a je  stanovený

presný a záväzný zoznam názvov všetkých republík, kde nebude

dochádzať k takýmto chybám,  ako je Republika Slovinsko, ale

Slovinská republika.

 

     3. Boli sme toho názoru, že jazykové problémy sa nemajú

riešiť prostriedkami politickými.  To bolo stanovisko vlády,

ja ho môžem len zopakovať. Také  je doteraz. Nie sme v nija-

kom  prípade proti  tomu,  ak  sa nájde  výhodné obojstranné

prospešné riešenie, ktoré bude v zhode s princípmi a pravid-

lami slovenského jazyka. To je všetko.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Páni poslanci, nie  je rozprava. Nech sa páči,

pán poslanec Hrnko.

 

Poslanec A. Hrnko:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Pán minister, plne súhlasím s tým, čo ste povedali. Má-

te stopercentnú  pravdu, ale vysvetlite mi,  prečo sa do Ná-

rodnej rady dostali dve zmluvy, kde jedna sa nazývala Zmluva

s Republikou  Slovinsko  a  druhá  s Republikou Tadžikistan,

ktoré boli  v zjavnom rozpore s  princípmi a pravidlami slo-

venského jazyka tak, ako ste to tu predložili.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Moja otázka je presne  tá istá. Tento parlament ratifi-

koval na návrh  vlády dve dohody, kde zlým  prekladom z ang-

ličtiny sa rešpektovalo Republika  Tadžikistan atď. V čom je

teda problém? V  jednom prípade to ide, v  jednom nejde. Sme

neodborníci, alebo nevieme, čo chceme.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán minister, práve teraz  sme odsúhlasili vládny návrh

zákona, kde hovoríme o  Zväzovej republike Juhoslávia. To je

presne ten istý prípad.  Skutočne si neviem predstaviť dôvo-

dy,  kvôli ktorým  sme v  akýchsi diplomatických  sporoch so

Spolkovou republikou  Nemecko. Veď predsa dobre  vieme a pri

poslednej návšteve - pán poslanec Hofbauer chcel vedieť, ako

sa  skončila návšteva  našich politikov v Nemecku - sa tento

problém znovu objavil. Vy si  myslíte, že môžeme takto roko-

vať s Nemeckom?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán minister ešte chce vystúpiť.

 

Minister zahraničných vecí SR J. Schenk:

 

     Mám len veľmi stručnú  poznámku. Hovoríme o Juhoslovan-

skej  zväzovej republike,  ale vo  vládnom návrhu  zákona sa

zrušuje zákonné opatrenie Predsedníctva Federálneho zhromaž-

denia z roku  1992, kde sa vtedy používal  názov Zväzová re-

publika Juhoslávia. To sú dve rôzne veci.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To je  ešte starý zákon.  Ideme hlasovať o  návrhu pána

poslanca Figeľa. Prosím, pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Ja sa  chcem spýtať pána  ministra, či vtedy  slovenský

jazyk neexistoval, alebo pravopis slovenského jazyka.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Veď to prijala federálna vláda  v Prahe. To nebolo vaše

rozhodnutie, pán poslanec.

 

 

     Prosím, prezentujme  sa a hlasujme o  návrhu, ktorý dal

pán poslanec Figeľ. Hlasujeme o návrhu pána poslanca Figeľa.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Nedávam  žiadne  odporúčanie,  lebo  to  je záležitosť,

nechcem tvrdiť, že jazyková, ani nie jazyková.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 109 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 49 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 53 poslancov.

     Nehlasovalo 5 poslancov.

 

     Takže  sme neprijali  tento návrh  na uznesenie,  ktoré

predniesol pán poslanec Figeľ.

 

     Ďakujem, pán poslanec Prokeš.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     teraz pristúpime k prerokovaniu

 

     správy o premiestnení jednotky Armády Slovenskej repub-

liky zúčastňujúcej sa mierových  operácií v bývalej Juhoslá-

vii pod mandátom Organizácie Spojených národov do Východného

Slavónska.

 

     Túto správu  sme do programu 12.  schôdze Národnej rady

zaradili dodatočne na požiadanie vlády Slovenskej republiky.

 

 

     Správu ste dostali ako tlač 310 a výsledky z prerokova-

nia vo výboroch ako tlač 310a.

 

     Z  poverenia  vlády  Slovenskej  republiky  tento návrh

prednesie minister  obrany Slovenskej republiky  pán Ján Si-

tek. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

 

Minister obrany SR J. Sitek:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážení poslanci,

 

     na zasadaní dňa 14. 12. 1995 vláda Slovenskej republiky

vyslovila súhlas s účasťou jednotky Armády Slovenskej repub-

liky na operácii na zabezpečenie  mieru na území bývalej Ju-

hoslávie  vo  Východnej  Slavónii.  Slovenský ženijný prápor

pôsobí na území  bývalej Juhoslávie dva a pol  roka a za ten

čas vykonal obrovský kus práce  v prospech mieru, za čo zís-

kal dobré meno v celosvetovom meradle. Najlepším dôkazom to-

ho je, že o náš prápor javí eminentný záujem tak Organizácia

Spojených národov, ako aj  nastupujúce jednotky NATO na úze-

mie Bosny a Hercegoviny.

 

     Súčasný mandát Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených

národov pre jednotky UNPROFOR bol predĺžený  do 31. 1. 1996.

O ďalšom  spôsobe pôsobenia  jednotiek tejto  misie rozhodne

Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov. Dá sa pred-

pokladať, že aj v rámci nového mandátu Organizácie Spojených

národov bude náplň činnosti ženijného práporu totožná s jeho

doterajším zameraním, to je výstavba a obnova mostov, oprava

komunikácií,  stavebné  práce  a  podobne. Okrem politického

významu nie je zanedbateľná  ani tá skutočnosť, že Slovenská

republika nebude zaťažená ďalšími výdavkami.

 

 

     Predĺženie pôsobenia príslušníkov Armády Slovenskej re-

publiky  v  mierových  silách  Organizácie Spojených národov

zvýši prestíž a hodnovernosť Slovenskej republiky v zahrani-

čí.  Svojou  iniciatívou  Slovenská  republiky preukáže vôľu

a pripravenosť aktívne sa podieľať  na budovaní a udržiavaní

mieru vo  svete, zvlášť na území  už niekoľko rokov trpiacej

bývalej Juhoslávie. Armáda Slovenskej republiky je priprave-

ná plniť ženijné úlohy v ktorejkoľvek časti bývalej Juhoslá-

vie v súlade s  mandátom Bezpečnostnej rady Organizácie Spo-

jených národov.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu ministrovi  Sitekovi. Spoločným spravodaj-

com k tomuto bodu programu  je pán poslanec Danko, ktorý nás

oboznámi s prerokovaním správy vo výboroch Národnej rady.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím roz-

hodnutím  číslo 703  z 18.  12. 1995  pridelil správu o pre-

miestnení jednotky Armády Slovenskej republiky zúčastňujúcej

sa na mierových operáciách v bývalej Juhoslávii pod mandátom

Organizácie Spojených národov  do Východného Slavónska, tlač

310, na prerokovanie Výboru  Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre obranu a  bezpečnosť a Zahraničnému výboru Národnej

rady Slovenskej republiky s termínom ihneď.

 

 

     Oba  uvedené výbory  prerokovali správu  o premiestnení

jednotky  Armády  Slovenskej  republiky  zúčastňujúcej sa na

mierových operáciách v bývalej Juhoslávii pod mandátom Orga-

nizácie  Spojených národov  do Východného  Slavónska dňa 19.

12.  1995 a  odporučili Národnej  rade Slovenskej  republiky

vziať správu na vedomie. Súčasne odporúčajú, aby Národná ra-

da Slovenskej republiky prijala uznesenie nasledujúceho zne-

nia:

 

     Uznesenie Národnej rady Slovenskej  republiky z 20. 12.

1995 k správe o  premiestnení jednotky Armády Slovenskej re-

publiky zúčastňujúcej mierových  operácií v bývalej Juhoslá-

vii pod mandátom Organizácie Spojených národov do Východného

Slavónska

 

     Národná  rada  Slovenskej  republiky  berie  na vedomie

správu o  premiestnení jednotky Armády  Slovenskej republiky

zúčastňujúcej sa mierových operácií v bývalej Juhoslávii pod

mandátom Organizácie Spojených národov do Východného Slavón-

ska.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, aj k tomuto bodu

otváram rozpravu s konštatovaním, že nemám do tejto rozpravy

žiadnu prihlášku. Pán poslanec Fogaš sa hlási do rozpravy.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Ďakuje  za slovo,  pán predseda,  ja si  myslím, že  to

môžem povedať odtiaľto.

 

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Tak máte faktickú pripomienku?

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Je to  v rámci rozpravy, pretože ste otvorili rozpravu.

Mám len otázky, nemám žiadny komentár. Pochopil som, že nej-

de o  vyslanie našich vojsk,  len o premiestnenie  jednotky.

Vzniká teda  otázka, či to musí  takýmto spôsobom prerokovať

Národná rada. To je moja prvá otázka.

 

     Druhá otázka: Aké sú počty premiestňovaných vojakov?

 

     Tretia: Ako  je to  s financovaním,  pretože  v správe,

ktorú máme pred sebou,  sa hovorí o transparentnosti finanč-

ného krytia operácie?  Pýtam sa tu, aby to  bolo aj ostatným

jasné,  ako nám  OSN poskytuje  splátky, ktoré  vyplývajú zo

zmlúv o vyslaní našich jednotiek.

 

     A konečne,  aký druh mandátu  OSN budú mať  naše vojská

a kedy o tom rozhodne Bezpečnostná rada OSN?

 

     Myslím si, že budem  úplne spokojný, keď dostanem odpo-

veď na tieto otázky.

 

     Ďakujem za slovo.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Langoš sa hlási do rozpravy.

 

 

 

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Vážený pán predseda,

     pán minister,

     Národná rada,

     dámy a páni,

 

     považujem  rozhodnutie  vlády  síce  za  veľmi pohodlné

a bezproblémové,  ale  Slovenská  republika  bude jedinou zo

stredoeurópskych  krajín,  ktoré  sa  uchádzajú  o  členstvo

v NATO, ktorá nebude mať vojenskú účasť na akcii IFOR, ktorá

je akciou pod velením NATO  a je to vlastne mierové zabezpe-

čenie vykonania Daytonskej zmluvy. Je celkom možné, že také-

to rozhodnutie vlády by podliehalo ratifikácii Národnej rady

Slovenskej republiky. Je celkom možné, že ratifikačný proces

by sa  v slovenskom parlamente skončil  podobne ako takzvaný

ratifikačný proces základnej slovensko-maďarskej zmluvy.

 

     Inak si myslím, že  Slovenská republika a vláda Sloven-

skej republiky,  ak naozaj vážne  myslí jeden zo  základných

zámerov svojej zahraničnej politiky, účasť Slovenskej repub-

liky  v NATO,  potom by  sa mala  uchádzať o  vojenskú účasť

v akcii IFOR.  A preto navrhujem,  aby Národná rada  prijala

uznesenie v tomto znení:

 

     "Národná rada žiada vládu,  aby zmenila svoje rozhodnu-

tie  a  bezodkladne  začala  rokovania  so Severoatlantickou

zmluvou  o  vojenskej  účasti  Slovenskej  republiky v akcii

AIFOR."

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nikto viac  sa nehlási. Pán poslanec  Prokeš - faktická

poznámka.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ja by som sa len rád  opýtal pána kolegu Langoša, či sa

zaľúbil do  oslobodeneckých vojsk, ktoré sme  tu mali 20 ro-

kov.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nikto  sa nehlási.  Pán minister,  chcete odpovedať  na

otázky pána poslanca Fogaša? Nech sa páči.

 

Minister obrany SR J. Sitek:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     chcel by  som reagovať na otázky  pána poslanca Fogaša.

Aké počty sa počítajú - terajší prápor je v počte 606, napl-

nenosť je v počte 586.  Čiže počíta sa s predbežnou účasťou,

že celý prápor by sa mal presunúť do tejto oblasti. Uvidíme,

aké bude vlastne rokovanie s Organizáciou Spojených národov.

 

     V súvislosti s tým by  som chcel zareagovať na vystúpe-

nie  pána poslanca  Langoša.  Táto  ponuka bola  z americkej

strany, z  OSN aj priamo  z NATO, aby  sme sa zúčastnili  na

mierovej  operácii  vo  Východnom  Slavónsku. Vláda podrobne

preskúmala všetky pozitíva, všetky negatíva, a myslím si, že

pôsobenie v  mierovej jednotke v Slavónsku  je vlastne huma-

nitnou akciou, nie je to bojová jednotka, ale je to naša že-

nijná  jednotka, ktorá,  ako  som  povedal v  úvodnom slove,

pôsobí v  budovaní mostov, v odmínovaní.  O túto jednotku je

veľký záujem preto, lebo je na vysokej odbornej úrovni.

 

 

     Čo sa týka ďalších otázok  pána poslanca Fogaša, aké sú

splátky,  tak som  si vypísal  prehľad splátok  od pôsobenia

nášho ženijného práporu, ktorý sa  od mája roku 1993 zúčast-

ňuje  na tejto  mierovej misii.  Tam sú  splátky za vojenskú

techniku, ktorá bola hodnotená  podľa takzvanej Bielej knihy

I až III. Podľa Bielej knihy I bola naša technika ohodnotená

na 21 miliónov USD, podľa  knihy číslo II bola ohodnotená na

11 miliónov  USD a podľa  knihy číslo III  bola hodnotená na

1,9 milióna USD. Spolu bola naša ženijná technika hodnotená,

naša technika v tomto prápore, na 35 miliónov USD.

 

     Systém splácania tejto techniky  v rámci systému finan-

covania OSN je v  leasingových splátkach, že v percentuálnom

členení splácajú 30 %, 30 %, 20  % a 20 % v jednotlivých ro-

koch. Aká je skutočnosť?  Zatiaľ sme dostali  jedinú splátku

v decembri 1994 vo výške 4,946  mil. USD.

 

     Podľa  nových zásad  financovania prijatých  OSN v roku

1995 sa mení celý systém  splátok a ruší sa ich percentuálne

členenie na obdobie jednotlivých rokov. Prechádza sa na sys-

tém pravidelných mesačných splátok. Podľa týchto zásad sa má

začať  splácanie  techniky od 1. 7. 1996 tak,  že v úvode by

sme mali  dostať splátku vo výške  11 mil. USD, to  je za to

obdobie od  mája 1993 až  do septembra 1995  podľa mesačného

princípu, z  ktorej bude odpočítaná  suma vo výške  4,9 mil.

USD vyplatená  v roku 1994  a v ďalšom  období, to je  od 1.

7., by sme mali pravidelne  mesačne dostávať čiastku 370 ti-

síc USD.

 

     Ešte na porovnanie.  Za predpokladu financovania ženij-

ného práporu  v roku 1996  pri zachovaní systému  plynulosti

splátok OSN výdavky činia 523 mil. Sk a predpokladané príjmy

by mali  činiť 638 986 tisíc  Sk. Čiže východisková základňa

by bola  do roku 1997  plusová vo výške  298 mil. Sk,  ak by

splátky boli pravidelné.

 

     Mali ste tam ešte dve otázky. Aký je mandát? To je man-

dát od  Organizácie Spojených národov,  už som odpovedal  na

vašu otázku.

 

     A  kedy o  tom Bezpečnostná  rada rozhodne?  V priebehu

týchto  dní čakáme,  vlastne dali  sme ponuku  a čakáme, ako

Bezpečnostná rada  zareaguje. Túto našu  ponuku veľmi kladne

a pozitívne  hodnotila americká  i belgická  strana. Mali by

sme tam byť spolu s  jednotkami belgickej armády, ruskej ar-

mády. Je  záujem aj iných jednotiek,  ale náš ženijný prápor

je  odborný a  majú veľký  záujem, aby  sa tento náš ženijný

prápor tam zúčastnil.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister. Ak sa nikto nehlási do rozpravy,

končím rozpravu k tomuto bodu a pristúpime k hlasovaniu.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili dvaja poslan-

ci. Jeden z poslancov, pán poslanec Langoš, predniesol návrh

na  uznesenie Národnej rady  Slovenskej  republiky, ktorý má

znieť takto: "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu,

aby zmenila svoje rozhodnutie a bezodkladne začala rokovanie

s NATO o  vojenskej účasti Slovenskej  republiky na operácii

IFOR." Moje stanovisko  ako spravodajcu k tomu je jednoznač-

né. Nebudem odporúčať prijatie tohto uznesenia z jednoduché-

ho dôvodu, že pri komplexnom posúdení možnosti účasti Armády

Slovenskej  republiky pri  riešení situácie  na Balkáne bola

vláde Slovenskej republiky vlastne vyslovená ponuka na tento

spôsob účasti Armády Slovenskej  republiky v balkánskom kon-

flikte, kde sa vychádza z doterajších výborných, pozitívnych

výsledkov našej jednotky v  oblasti Chorvátska. Nadväzuje sa

na to, že obyvateľstvom  Chorvátska sú naši vojaci prijímaní

veľmi  pozitívne,  čo  vytvára  minimálne  riziko konfliktov

v rámci  pobytu medzi  civilnými obyvateľmi.  Odporúčam, pán

predseda, aby  sme pristúpili k  hlasovaniu. Odporúčam tento

návrh na uznesenie neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, aby  sme sa prezentovali a  hneď hlasovali. Pán

spoločný spravodajca neodporúča, aby sme hlasovali za.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 96 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 16 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže  sme neprijali  tento návrh  na uznesenie,  ktoré

predniesol pán poslanec Langoš.

 

     Prosím ešte všetkých poslancov, ktorí sú mimo rokovacej

miestnosti, aby sa dostavili na hlasovanie.

 

     Pokračujte, pán spravodajca.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Vážený  pán  predseda,  odporúčam,  aby  sme  hlasovali

o uznesení, ktorým  Národná rada Slovenskej  republiky berie

na vedomie správu o premiestnení jednotiek Armády Slovenskej

republiky zúčastňujúcej sa mierových  operácií v bývalej Ju-

hoslávii  pod  mandátom  Organizácie  Spojených  národov  do

Východného Slavónska. Odporúčam toto uznesenie prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Takže budeme hlasovať  o uznesení, ktoré pred-

niesol pán spoločný spravodajca.

 

     Prosím, hlasujme. Odporúča, aby sme hlasovali za.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 108 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 98 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

 

     Môžem konštatovať, že  sme schválili uznesenie Národnej

rady Slovenskej  republiky k správe  o rozmiestnení jednotky

Armády Slovenskej republiky  zúčastňujúcej sa mierových ope-

rácií  v bývalej Juhoslávii  pod mandátom Organizácie Spoje-

ných národov do Východného Slavónska.

 

     Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

 

     ďalším bodom majú byť  interpelácie a otázky poslancov.

Dostal som  jednu písomnú žiadosť  na interpelácie a  mám tu

návrhy z  poslaneckých klubov, aby sme  schôdzu skončili bez

tohto programu, aby sme  týmto bodom, ktorý sme odhlasovali,

skončili schôdzu. Takže  ak je taký názor, dám  o tom hlaso-

vať.

 

     Najskôr je faktická poznámka pána poslanca Pittnera.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Ďakujem, pán predseda. Chcem len oznámiť, keďže je mož-

né, že by sa odhlasovalo  ukončenie tejto schôdze bez inter-

pelácií, že  som interpeláciu na pána  premiéra vo veci Slo-

venskej informačnej  služby písomne cez  kanceláriu Národnej

rady poslal 11. decembra tak, aby to bolo zaprotokolované.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Táto interpelácia hneď išla na vládu.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predseda, neviem, kto vám dal tieto návrhy, v žiad-

nom prípade nebol to náš klub, lebo ja o tom vôbec neviem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nebol to váš klub.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Chcem len pripomenúť, že  už minulá schôdza sa skončila

bez všeobecnej rozpravy a  interpelácie boli tiež naštrbené.

Z tohto dôvodu navrhujem, že náš klub je ochotný vzhľadom na

vianočný čas  hlasovať za toto,  pokiaľ sa na  budúcom pléne

začne schôdza interpeláciami a všeobecnou rozpravou.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Keď si to odhlasujeme, samozrejme.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Tak prosím, aby sme o tom hlasovali ako o prvom.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, o tom budeme hlasovať na budúcej schôdzi,

keď budeme schvaľovať program.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Nie, to sa  bežne robí, že sa povie,  že budúca schôdza

začne týmto.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  dám  hlasovať  hneď,  aby  sme nestrácali čas.

Najskôr budeme  hlasovať o tom,  že budúca schôdza  sa začne

bodom interpelácie.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 46 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 55 poslancov.

 

     Takže sme neprijali tento návrh.

 

     Panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o tom,

či dnes končíme. (Hlasy z pléna.)

 

     Povedal som,  že prišli poslanci  a mám tu  napísané na

lístku, aby sme skončili bez tohto programu.

 

     S  faktickou poznámkou  sa hlási  pán poslanec Ftáčnik.

Ale potom  nechajme faktické poznámky  a poďme na  ďalší bod

programu.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Pán predseda, mám procedurálny návrh. Vy ste informova-

li  o nejakom  inkognito návrhu.  Povedzte, kto  ho navrhol,

a budeme o  ňom hlasovať. Ja  chcem dať alternatívny  návrh,

aby sme pristúpili k interpeláciám a k rozprave do 19.00 ho-

diny dnešného dňa.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci zo SNS.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Tak páni poslanci zo SNS  majú právo, aby bol ich návrh

ako prvý, ale ja chcem  dať alternatívny návrh, aby sme mali

interpelácie a  rozpravu do 19.00 hodiny  a tým dnes schôdzu

ukončili, aby  sme sa nevzdávali  svojho práva interpelovať,

pretože sa s tým narába, akoby to nič nebolo.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže najskôr budeme hlasovať o návrhu pána podpredsedu

Andela o tom, že týmto bodom skončíme schôdzu, že interpelá-

cie nebudú a nebude ani rozprava. Prosím, hlasujme. Hlasuje-

me o tom, aby sme už nepokračovali v schôdzi.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 63 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 37 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže sme tento návrh odhlasovali.

 

     Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

 

     keďže sme si odhlasovali,  že sme skončili schôdzu, do-

voľte mi,  aby som nám všetkým  poprial príjemné sviatky, do

budúceho roku  veľa zdravia, aby sme  mali viac takých bodov

programu, kde bude naša zhoda,  aby bolo čo najmenej takých,

ktoré  budú kontraproduktívne.  A  dovoľte  mi, aby  som vás

všetkých na záver pred odchodom z budovy pozval ešte do zad-

nej miestnosti. (Potlesk.)

 

     Rokovanie schôdze sa skončilo o 17.20 hodine.