Stenografická správa o 9. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky

Prepis zo schôdze

 

                    Prvý deň rokovania

       9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                     6. septembra 1995

____________________________________________________________

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážená Národná rada Slovenskej republiky,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

     milí hostia,

 

     otváram rokovanie  9. schôdze Národnej  rady Slovenskej

republiky, na ktorej vás všetkých srdečne vítam.

 

     Vítam  zástupcov miest  a obcí  spojených so štúrovskou

tradíciou, riaditeľov  múzeí a ďalších  hostí, ktorí sa  zú-

častnia na úvode 9. schôdze. (Potlesk.)

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     sme v roku 180. výročia narodenia Ľudovíta Štúra, vedú-

cej osobnosti slovenského národného obrodenia, poslanca vte-

dajšieho Uhorského snemu,  kodifikátora  spisovnej slovenči-

ny,  filozofa, spisovateľa,  básnika, publicistu,  novinára,

pedagóga a v nemalej miere aj politika.

 

     V zhode s vedomím  našej histórie a národného povedomia

je plne  namieste, aby si Národná  rada Slovenskej republiky

túto pre Slovensko významnú osobnosť a skutočnosť slávnostne

pripomenula.

 

     Prosím predsedu Národnej rady o príhovor. Nech sa páči,

pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     vážení hostia,

 

     dovoľte mi,  aby som začal  našu schôdzu Národnej  rady

Slovenskej republiky tak trochu  netradične, a to spomienkou

na jednu  z najväčších postáv  moderných dejín, na  Ľudovíta

Štúra, ktorého 180. narodeniny si o niekoľko dní budeme pri-

pomínať.

 

     Postava  Ľudovíta  Štúra  je  fenoménom  takým zložitým

a mnohorozmerným, mohlo  by sa povedať aj mnohovrstevným, že

asi ťažko by mi prislúchala možnosť ho hodnotiť. Nechám pre-

to, aby to urobila história a spravodlivý čas.

 

     Ľudovít Štúr bol totiž básnikom, etnografom, jazykoved-

com, novinárom, vedcom, profesorom, filozofom, spisovateľom,

bol však  aj - a  to je z  nášho pohľadu mimoriadne  závažné

- aj  politikom a  poslancom. Mohol  by som  povedať, že bol

najmä politikom a poslancom, hoci túto jeho aktivitu nemožno

chápať izolovane, ale len v  kontexte iných jeho aktivít, či

v kontexte jeho celej životnej filozofie a činnosti.

 

     Ľudovít Štúr sa nám  svojou politickou činnosťou priho-

vára ponad čas, ponad  dobové obmedzenia, je takpovediac ži-

vým organizmom aj v našej súčasnej prítomnosti. Tým skôr, že

práve tento muž stál na samom začiatku úsilia o plnohodnotnú

emancipáciu  slovenského národa  a, nebojím  sa to  povedať,

stál na počiatku našej štátnosti. Bez jeho cielenej aktivity

by zrejme nebol jestvoval moderný slovenský národ, nebolo by

onej dejinnej  sebareflexie národa a v  konečnom dôsledku by

nebolo ani možno samostatnej, suverénnej a slobodnej Sloven-

skej republiky.

 

     Ťažko dnes odhadnúť, ako by sa uberali cesty slovenské-

ho  národa, nebyť  Štúra, nebyť  mocnej štúrovskej generácie

a jej zástojov v meruôsmych revolučných rokoch. Isté je však

to, že tento politik bol mužom  na úrovni svojej doby, ba že

ju prečnieval, že jasnozrivo pochopil potreby svojho  národa

a že ich formuloval v  kontexte celoeurópskeho súčasného po-

hybu.

 

     Vážení páni poslanci, panie poslankyne, právom si môže-

me položiť otázku, aký je  odkaz Ľudovíta Štúra našim súčas-

níkom, aké je jeho posolstvo nám, poslancom, zvoleným v slo-

bodných demokratických voľbách, prečo si výročia tohto náro-

dovca pripomíname aj dnes na pôde nášho parlamentu.

 

     V októbri  roku 1847 si  mesto Zvolen zvolilo  Štúra za

poslanca Uhorského snemu. A Štúr sa tak stal jedným z prvých

volených poslancov, jedným z  prvých Slovákov, ktorý obhajo-

val záujmy slovenského národa. Štúr bol jedným z iniciátorov

Žiadostí  slovenského národa,  ktoré vyhlásili  v Liptovskom

Mikuláši 11. mája 1848, bol jedným z vodcov revolúcie a pre-

dovšetkým  bol zakladateľom  revolučnej Slovenskej  národnej

rady.

 

     Táto Národná  rada bola predobrazom  slovenského parla-

mentu, aj  keď mala inú  štruktúru, iný organizačný  pôdorys

a ani jej činnosť nebola  legislatívna a zákonodarná. Aj tak

však môžeme povedať, že oná štúrovská Slovenská národná rada

položila základy modernej slovenskej politiky, že skrze ten-

to  orgán sa  začal sebaurčovací  proces slovenského národa,

ktorý vyústil  až do vzniku  slobodnej Slovenskej republiky.

V tomto zmysle  môžeme teda pokladať  Ľudovíta  Štúra a štú-

rovcov za prvých moderných slovenských politikov a Slovenskú

národnú radu za prvú  politickú inštitúciu budúceho nezávis-

lého štátu.

 

     Ľudovít Štúr  bol aj vzorom politika  a poslanca, ktorý

pretrváva až  do dnešných dní.  Ovládal šesť rečí  neslovan-

ských a všetky slovanské, bol výborný rečník a diplomat, mal

talent pohybovať sa v spoločnosti, povedali by sme - ideálny

politik a poslanec. Navyše bol tolerantný, aj keď energický,

bol prístupný argumentom, aj  keď bol zásadný a kategorický.

Ľudovít Štúr  však nie je  nekomplikovaná čítanková postava,

nie je hrdina zakliaty do bronzových pomníkov. Takéto vníma-

nie a chápanie jeho skutkov  a slov by bolo vytváraním mýtov

a legiend, bolo by glorifikáciou národných dejín.

 

     Aj Štúrovu dobu treba vnímať v zložitých súvislostiach,

neraz protirečivých, neraz plných  omylov. Aj naše dni, naša

doba sú zložité, niekedy zmätené, a nie je jednoduché vidieť

správne kontúry budúcich ciest. Štúrov génius zostáva akýmsi

neutíchajúcim dynamom národnej, duchovnej i mravnej energie.

V postave  Ľudovíta Štúra  a v  jeho politických  a mravných

princípoch  hľadajme a  nachádzajme odkaz  pre našu štátnosť

a pre  našu plnohodnotnú  integráciu na  európskom duchovnom

bohatstve, či v európskych spoločenských, ale aj politických

štruktúrach.

 

     Len  taká veľká  osobnosť,  ako  je Ľudovít  Štúr, môže

osloviť všetky vrstvy  našej spoločnosti, všetky protirečivé

ideové prúdenia, všetky záujmové  skupiny. Môže nás všetkých

zjednotiť  a pritom  si môžeme  zachovať svoju  rozmanitosť,

môže nás spolčiť  a pritom môžeme do určitej  miery ostať aj

individualistami.

 

     Veľmi si želám, aby sa aj naša schôdza a všetky zasada-

nia Národnej  rady niesli v duchu  posolstva Ľudovíta Štúra.

Sme tým  povinní jeho odkazu,  ale sme tým  povinní aj našim

voličom.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  predsedovi Národnej  rady Slovenskej republiky

za slávnostný príhovor.

 

     Dovoľte, vážené panie poslankyne  a vážení páni poslan-

ci,  milí hostia,  aby som  vás pozval  na vernisáž  výstavy

"Poslanec a  politik Ľudovít Štúr", ktorá  sa bude konať cez

prestávku rokovania  9. schôdze Národnej  rady dnes o  13.00

hodine vo vestibule Národnej rady.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     pristúpime k rokovaniu 9. schôdze Národnej rady Sloven-

skej republiky s tým, že vás prosím, aby sme sa najskôr pre-

zentovali a zistili našu prítomnosť.

 

     Ďakujem. Zisťujem, že v  sále je prítomných 130 poslan-

cov a poslankýň.

 

     Vážené panie poslankyne,  páni poslanci, o ospravedlne-

nie z tejto schôdze požiadali páni poslanci Moravčík, Haťap-

ka, Ftáčnik, Bieliková, Chlebová, Fogaš a Fico.

 

     Vážené  panie  poslankyne,  páni  poslanci,  dovoľte mi

predtým, ako budeme schvaľovať náš program, podať vám infor-

mácie z  posledného politického grémia  a o niektorých  zme-

nách, ktoré už teraz v  našom programe sú. Najskôr chcem po-

vedať k bodom 34, 35 a 36, kde ide o návrh skupiny poslancov

k novelizáciám niektorých  zákonov, tlače 129, 130 a 131, že

ma páni poslanci listom požiadali,  aby som tieto ich návrhy

stiahol z rokovania 9. schôdze.

 

     Inak už máte na stoloch  nie ten program, ktorý som vám

zaslal domov, ale  máte ho už zmenený tak,  ako ho teraz čí-

tam. To len na informáciu pre  tých, ktorí majú  náhodou ten

program, ktorý som im poslal.

 

     Ďalej chcem povedať, že  v politickom grémiu sme prero-

kovali návrh  pána poslanca Volfa  na zriadenie vyšetrovacej

komisie na objasnenie okolností týkajúcich sa autonehody pá-

na Alexandra Dubčeka. Dohodli sme sa, že po poradách vo svo-

jich kluboch mi kluby oznámia ich názory a návrhy na obsade-

nie tejto komisie.  Dohodli sme sa, že pán  poslanec Volf mi

pošle aj ideu a zámer  tejto vyšetrovacej komisie. Keďže som

tieto veci dostal len včera, nemohol som do programu zahrnúť

aj tento  návrh pána poslanca  Volfa. Takže jedným  z mojich

návrhov  do programu  je to,  aby sme  hlasovali o  doplnení

programu o tento  návrh pána poslanca Volfa. Čiže  to je môj

prvý návrh na doplnenie programu.

 

     Ďalej dávam možnosť vám, panie poslankyne, páni poslan-

ci, vyjadriť sa  k programu. Ako prvý sa  hlási pán poslanec

Weiss.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Vidíme tu televízne kamery, preto  by som sa vás chcel,

pán predseda, spýtať, či to môžem chápať tak, že rozhodnutie

Národnej  rady z  minulej schôdze  o tom,  že  budú  prenosy

z parlamentu, sa vlastne napĺňa,  pretože pri našom príchode

boli v  parlamente chýry, že  tento prenos sa bude týkať iba

vystúpenia pána prezidenta. Myslím si,  že by to bola škoda.

Ak teda by  bol takýto zámer, potom by  som v mene poslanec-

kých klubov opozície znovu chcel dať návrh, aby Národná rada

Slovenskej republiky požiadala verejnoprávnu Slovenskú tele-

víziu vysielať priame prenosy z verejných zasadnutí Národnej

rady  ako súčasť  uplatňovania práva  občana byť informovaný

o politickom dianí v slovenskej spoločnosti. To je prvá vec.

 

     Druhá vec. Kolegyne a kolegovia,  keďže som spolu s pá-

nom poslancom Kukanom viackrát  žiadal, aby na program roko-

vania Národnej rady bol zaradený aj bod rozprava o zahranič-

nej  politike, chcel  by som  vás informovať  o tom,  k akej

predbežnej dohode sme dospeli v zahraničnom výbore. Aj u pá-

na ministra zahraničných vecí,  aj u členov zahraničného vý-

boru je všeobecná vôľa, aby takýto bod rokovania bol zarade-

ný. Vzhľadom na to, že kvalifikovaná diskusia si vyžaduje aj

nejaký seriózny podklad, ktorý by bol predmetom rokovaní vý-

borov, chcel  by som pána  predsedu požiadať, aby  tento bod

zaradil na ďalšiu schôdzu Národnej rady s tým, že pán minis-

ter zahraničných vecí by dodal Národnej rade príslušný mate-

riál.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. O  tomto už podal informáciu pán

predseda zahraničného výboru s tým, že ako máte program pred

sebou, na dnešnej schôdzi o  zahraničnej politike a o účasti

a aktivitách našich poslancov, ktorí sú účastníkmi jednotli-

vých komisií  či už v Európskom  parlamente, alebo inde, nás

bude  informovať predseda  zahraničného výboru.  Takže je to

v programe dnešnej schôdze, a to, čo hovoríte, je nabudúce.

 

     Ďalej pani poslankyňa Rusnáková.

 

 

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Vážený pán  predseda, dovoľte mi,  aby som navrhla  dve

doplnenia programu schôdze Národnej rady a návrhy uznesenia,

ktoré budú súvisieť s rokovaním tejto schôdze.

 

     Prvý návrh je taký, aby sme do programu doplnili infor-

máciu predsedu vlády o  stretnutí s maďarským premiérom. Dá-

vam  tento návrh  na zváženie,  že by  sme ho  mohli zaradiť

v piatok po  obede, 8. 9. tento  týždeň. V  súvislosti s tým

predkladám aj  návrh uznesenia: Národná  rada Slovenskej re-

publiky žiada predsedu vlády, aby v piatok 8. 9. 1995 infor-

moval Národnú radu o svojom...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Na to  nie je potrebné uznesenie,  ak sa dohodneme, od-

hlasujeme to.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Áno, ďakujem pekne.

 

     Druhý návrh je, aby  vyšetrovacia komisia na objasnenie

príčin krízy ústavného zriadenia Slovenskej republiky v roku

1994 podala  správu o svojej činnosti  a zisteniach. Navrhu-

jem, aby  táto priebežná správa bola  predložená na rokovaní

pred písomnými odpoveďami  členov vlády Slovenskej republiky

na interpelácie a otázky poslancov.

 

     Súčasne  navrhujem, aby  sme prijali  nasledovné návrhy

uznesení:

 

     Prvý sa bude týkať prítomnosti členov vlády na interpe-

láciách.

 

     "Národná rada Slovenskej republiky na základe § 15 ods.

1 zákona o rokovacom poriadku žiada členov vlády, aby sa zú-

častnili na nasledovných častiach 9. schôdze Národnej rady:

 

     a)  písomné  odpovede   členov  vlády  na  interpelácie

a otázky poslancov,

 

     b)  interpelácie a  otázky poslancov,  s výnimkou  tých

členov vlády,  ktorí v čase prerokúvania  uvedených bodov sa

nachádzajú mimo územia Slovenskej republiky."

 

     Žiadam, aby sa o tomto návrhu Národná rada uzniesla bez

rozpravy.

 

     Ďalším návrhom uznesenia Národnej  rady je návrh, ktorý

sa  týka  doručovania  zákonov  pánu prezidentovi. Navrhujem

nasledovné uznesenie:

 

     "Národná  rada Slovenskej  republiky ukladá  predsedovi

Národnej rady Slovenskej republiky zabezpečiť pri doručovaní

zákonov prezidentovi republiky na podpis dodržiavanie Ústavy

Slovenskej republiky, a to v zmysle článku 91 Ústavy Sloven-

skej republiky za účelom naplnenia článku 102 písm. n) Ústa-

vy Slovenskej  republiky, na základe  ktorého sa zabezpečuje

právo prezidenta  vrátiť Národnej rade  Slovenskej republiky

ústavné zákony  a zákony s  pripomienkami, a to  v lehote do

15 dní od ich schválenia."

 

     Vážený pán predseda, v  súvislosti s vyšetrovacou komi-

siou, vzhľadom na to, že  návrh nemusí prejsť, aby bol zara-

dený  do programu  schôdze, chcem  podať alternatívny návrh,

ktorý bude mať tiež formu uznesenia:

 

     "Národná  rada Slovenskej  republiky na  základe §  55a

ods. 1 zákona o  rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady

poveruje  Vyšetrovaciu  komisiu  na  objasnenie príčin krízy

ústavného  zriadenia Slovenskej  republiky v  roku 1994 tým,

aby na rokovaní 10.  schôdze Národnej rady Slovenskej repub-

liky predložila Národnej rade priebežnú správu o svojej čin-

nosti a zisteniach."

 

     Tieto návrhy, pán predseda, som predložila v mene všet-

kých opozičných poslaneckých klubov Národnej rady.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Čarnogurský.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán  predseda, mám  jeden návrh  na doplnenie  programu

tejto schôdze.

 

     31. augusta tohto roku bol  na ceste medzi Svätým Jurom

a Bratislavou  prepadnutý občan  Michal Kováč  mladší zatiaľ

neznámymi páchateľmi. Za neznámych  okolností bol proti svo-

jej vôli dopravený do  Rakúska. Na základe telefonátu nezná-

meho muža našla rakúska  polícia Michala Kováča mladšieho so

zraneniami v zaparkovanom aute.  Prepad Michala Kováča mlad-

šieho a doprava proti jeho vôli na územie Rakúskej republiky

je hrubým porušením zvrchovanosti Slovenskej republiky.

 

     Ak  niekto  ako  motív  tohto  skutku uvádza odovzdanie

Michala  Kováča mladšieho  na trestné  stíhanie do  Nemeckej

spolkovej republiky,  treba pripomenúť, že  článok 23 Ústavy

Slovenskej republiky a §  21 Trestného zákona zakazuje vydať

občana Slovenskej republiky na  trestné stíhanie do zahrani-

čia. Každý občan Slovenskej republiky, aj taký, ktorý je po-

dozrivý zo  spáchania trestnej činnosti,  stojí pod ochranou

Slovenskej  republiky. Uvedené  narušenie zvrchovanosti Slo-

venskej republiky má závažný politický význam. Tento závažný

politický význam  odôvodňuje, aby sa  okolnosťami skutku za-

oberala komisia Národnej  rady Slovenskej republiky zriadená

podľa § 55a rokovacieho poriadku.

 

     Navrhujem, aby sa do  programu zaradil ako osobitný bod

"Zriadenie vyšetrovacej komisie  na objasnenie okolností na-

rušenia zvrchovanosti Slovenskej republiky zo dňa 31. augus-

ta 1995". Navrhujem, aby tento bod bol zaradený ako prvý bod

v piatok ráno 8. septembra.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     tieto  dni  sú  charakteristické  výročiami. Dovoľte mi

preto, aby som aj ja  pripomenul jedno výročie. Dnes je tomu

práve rok,  čo sme odštartovali  kampaň parlamentných volieb

1994, kampaň...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, upozorňujem  vás, že rozširujeme program,

dávame návrhy a nemáme tu  prednáškové matiné. Prosil by som

konkrétny návrh na zmenu alebo doplnenie programu.

 

 

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Áno, mám  štyri vety zdôvodnenia a  potom dám konkrétny

návrh v mene troch poslaneckých klubov.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, potrebujem návrh poslaneckých klubov, keď

vás poverili.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Áno. Kampaň, v ktorej sme všetci hovorili o demokracii,

slobode a rovnosti. Aký je stav po jednom roku?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  poslanec,  bude  politická  rozprava,  budete môcť

o tom  rozprávať  štyri  hodiny.  Teraz schvaľujeme program.

Takže to, čo chcete  povedať, budete môcť rozprávať. Prosím,

keby ste nepredlžovali.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Pán predseda, mám pocit,  že nebudem hovoriť dlhšie ako

minútu tri vety zdôvodnenia.

 

     V mene poslaneckých klubov Demokratickej únie, Kresťan-

skodemokratického hnutia a  Maďarskej koalície dávam doplňo-

vací návrh. Navrhujem, aby  sa do programu rokovania zaradil

bod  "Informácia ministra  vnútra a  generálneho prokurátora

o stave vyšetrovania týchto  udalostí a podnetov: preverova-

nie podpisov petičných hárkov  Demokratickej únie, únos pána

Michala Kováča mladšieho, porušenie zákona vydavateľom knihy

"Falošné mandáty"  a prehliadka Biskupského  úradu v Banskej

Bystrici". Predpokladám, že posledná informácia o prehliadke

úradu banskobystrického biskupa  sa bude končiť ospravedlne-

ním otcovi biskupovi Rudolfovi Balážovi.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Harach.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Pán predseda, mám doplňovací návrh  do programu dnešnej

alebo teraz začínajúcej schôdze Národnej rady Slovenskej re-

publiky, prípadne budúcej.

 

     Situácia v školstve, dámy a páni, nemusím to dlho rozo-

berať, nie že nie je ružová,  ale sa zdá, že začína byť kri-

tická. Preto by bolo  žiaduce, keby ministerka školstva pani

Eva Slavkovská na tejto schôdzi vystúpila so správou o stave

v rezorte školstva, s  analýzou jednotlivých problémov, kto-

rých je neúrekom, s návrhmi na  ich riešenie tak, aby sme sa

mohli  spoločnými silami  podujať zvládnuť  úlohy, ktoré  sú

v rezorte školstva. Osobitnú pozornosť bude treba zamerať na

ekonomickú situáciu,  legislatívu. To  čo sa  deje s vysoko-

školským zákonom, taká zmena filozofie vzťahu štátu, spoloč-

nosti  k vysokým  školám,  sa  dotýka všetkých  občanov bezo

zvyšku.  Je  nevyhnutné,  aby  to  bolo  predložené na tejto

schôdzi Národnej rady.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže, pán  poslanec, navrhujete, aby  vystúpila minis-

terka.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     V  prípade, že  by tento  môj návrh  nebol akceptovaný,

žiadam, pán  predseda, aby sa  potom predložilo a  hlasovalo

o uznesení, ktorým sa tento  bod zaradí do riadneho programu

na 10. schôdzu Národnej rady.  Tento návrh predkladám v mene

poslaneckých klubov opozície.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Csáky.

 

Poslanec P. Csáky:

 

     Vážený pán predseda,

 

     navrhujem  rozšíriť  program  9.  schôdze Národnej rady

Slovenskej republiky o nový bod 39 v tomto znení:

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, ja som ako  bod 39 navrhol voľbu komisie,

takže ako bod 40, dobre?

 

Poslanec P. Csáky:

 

     V poriadku. V tomto znení: "Návrh na vyslovenie súhlasu

so Zmluvou o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi

Maďarskou republikou a Slovenskou republikou".

 

     Pán predseda, preto som navrhol,  aby tento bod bol za-

radený na koniec programu,  aby sa zabezpečil dostatočný ča-

sový priestor na predloženie tohto návrhu do parlamentu a na

prerokovanie vo výboroch.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Hrušovský.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predseda, dovoľte mi, aby som požiadal o za-

radenie ďalšieho  bodu na program  tejto schôdze, a  to pred

bod číslo  35, teda pred návrh  skupiny poslancov na vydanie

zákona o živnostenskom podnikaní...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Čiže ako bod 35.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Áno, ako bod 35: Návrh skupiny poslancov na vydanie zá-

kona  Národnej  rady  Slovenskej  republiky,  ktorým sa mení

a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady o organizácii minis-

terstiev a ostatných ústredných  orgánov štátnej správy. Ide

o pomerne krátku novelu, ktorá má vyriešiť problém s tým, že

do dnešného dňa nie je určený ústredný orgán štátnej správy,

ktorý by  v zmysle zákona  číslo 451/1991 Zb.  mohol vydávať

osvedčenia, ktoré  sú potrebné jednak  na osvedčenie sa  pri

zastávaní niektorých funkcií v orgánoch štátnej správy, prí-

padne osvedčenie sa pri žiadaní niektorých druhov koncesova-

ných činností. Číslo tlače 204.

 

     Ďakujem pekne.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno. Pán poslanec Langoš.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     dámy a páni,

 

     predovšetkým vás  chcem poprosiť, aby  ste mi neskákali

do reči. Môj návrh znie: zaradiť pred súčasný bod 40 progra-

mu - ako bod 39 -  prerokovanie môjho návrhu zákona o záslu-

hách Milana Rastislava Štefánika  o slovenskú štátnosť. Osud

tohto prvého veľkého slovenského demokratického nielen poli-

tika, ale i štátnika, bol  od vzniku Slovenskej republiky na

pôde Národnej rady, na pôde slovenského parlamentu, už tretí

rok zanedbávaný.

 

     Môj  návrh ste,  pán predseda,  poslali na prerokovanie

vláde, na stanovisko vláde,  čo považujem za nadbytočné zdr-

žiavanie, pretože ten návrh  je jednoduchý, má charakter de-

klarácie slovenského parlamentu.

 

     Počas posledných dvoch mesiacov odo dňa, keď som vám ho

podal ako iniciatívny poslanecký návrh, ste svojvoľne posta-

vili pred budovu parlamentu  sochu, ktorá bola vyhotovená na

štátnu zákazku  k 40. výročiu spomienky  na komunistický puč

z februára 1948,  ktorým na Slovensku  zavládla komunistická

diktatúra.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     K tejto vašej poslednej poznámke vystúpim v rámci poli-

tickej rozpravy.

 

     Pán poslanec Pokorný.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Pán  predseda,  môj  pozmeňovací  návrh  na  rozšírenie

schôdze  Národnej rady  bude trošku  vzdialený od  problémov

Slovenskej republiky,  prenesie sa až  na atol Mururoa,  ale

bezprostredne súvisí  aj s problémami  Slovenskej republiky.

Dovoľujem si teda navrhnúť rozšíriť program o bod Vyhlásenie

Národnej rady Slovenskej republiky k obnoveniu jadrových po-

kusov v Tichomorí.

 

     O tomto návrhu sme rokovali včera vo výbore pre životné

prostredie a ochranu prírody.  Viacerí poslanci tohto výboru

sa prikláňajú k tejto iniciatíve,  a preto navrhujem, aby sa

po dohode s predsedníčkou tohto výboru, ktorá s tým súhlasí,

výbor opäť zišiel a predložil poslancom návrh tohto vyhláse-

nia. Navrhujem to pred bod písomné odpovede  členov vlády na

interpelácie, čiže  pred terajší bod  40. Uvedomujem si  ak-

tuálnosť tohto  problému, ale myslím si,  že dovtedy to pri-

pravíme.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Macuška.

 

 

Poslanec D. Macuška:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Pán predseda, chcel by som  len upozorniť na jednu sku-

točnosť, že  zaradenie akéhokoľvek bodu,  ktorý by zaväzoval

vyšetrovaciu komisiu zverejniť  doposiaľ ešte neuzavreté vy-

šetrovanie, by zmaril jej účel.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem pekne.  Dávam procedurálny návrh  a prosím, aby

sa o ňom hlasovalo po schválení programu. Predovšetkým chcem

povedať...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Po schválení programu?

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Po schválení programu, lebo sa to bude dotýkať konkrét-

neho bodu programu, ktorý už bude musieť byť schválený. Pre-

dovšetkým chcem  konštatovať, že ma mrzí,  že nikto z členov

vlády, s  výnimkou pána ministra kultúry,  ktorý už medzitým

odišiel, si nepokladal za  povinnosť zúčastniť sa  spomienky

na  180. výročie  narodenia  Ľudovíta  Štúra a  na príhovore

predsedu Národnej rady Slovenskej  republiky, ktorej sú čle-

novia vlády zodpovední.

 

     Rešpektujem,  že  pán  premiér  sa verejne ospravedlnil

a je mimo územia Bratislavy, ostatní členovia vlády však há-

dam sú  na území Bratislavy.  Preto dávam na  základe článku

85 Ústavy  Slovenskej republiky procedurálny  návrh, aby sme

hlasovaním požiadali ostatných členov  vlády zúčastniť sa na

prvom bode navrhovaného programu. Ide  o správu o stave Slo-

venskej republiky. Prítomnosť najvyšších ústavných činiteľov

by bola  prinajmenšom  svedectvom o ich  politickej kultúre.

(Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Všetko? Pán poslanec Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem, pán  predseda. Navrhujem vypustiť  z rokovania

tejto schôdze bod 28, tlač 223.  Je to novela zákona o zdra-

votných poisťovniach. Dôvody: Prijatím  tejto novely sa zni-

žuje, až  ruší konkurencieschopnosť iných  zdravotných pois-

ťovní. V gesčnom výbore nedošlo  k zhode o počte poistencov,

ktorí by mali byť do dvoch rokov. V gesčnom výbore bol návrh

na odloženie rokovania o tomto vládnom návrhu na nasledujúcu

schôdzu, keďže nedošlo k zhode či poslancov, alebo expertov.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, o tom, čo ste povedali, dám hlasovať.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Žiadam preto, aby nedošlo  týmto krokom k zhoršeniu si-

tuácie v zdravotníctve, aby sa experti, poslanci a minister-

stvo zdravotníctva  mohli ešte stretnúť,  presunúť rokovanie

o tomto návrhu zákona na nasledujúcu schôdzu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, na desiatu schôdzu. Pán poslanec Weiss.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     vypočul som  si návrh poslaneckého  klubu Kresťanskode-

mokratického  hnutia  na vytvorenie  vyšetrovacej  komisie a

chcel by som  sa k tomu vyjadriť. Je  tu nielen kauza Michal

Kováč mladší, je tu...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, viem, že  televízia funguje, ale skutočne

schvaľujeme program. (Potlesk.)

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Vážený pán predseda, už na minulej schôdzi Národnej ra-

dy ste mi skákali do reči  po prvej vete, ešte než som dopo-

vedal to, čo som chcel povedať, ešte než som zdôvodnil svoje

stanovisko. Myslím  si, že toto  by sa nemalo  stávať zvykom

a pravidlom v slovenskom parlamente.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Schvaľujeme program.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Áno, schvaľujeme  program, a myslím  si, že máme  právo

vyjadriť sa k jednotlivým návrhom, ktoré sa tu predložili.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pokoj, páni poslanci, slovo má pán poslanec Weiss.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Zobrali ste mi  zbytočne už pol minúty času  a mohlo to

už  byť všetko  za nami,  mohol som  sa vyjadriť. Prosím vás

pekne, je tu veľmi veľa  aj ďalších neobjasnených vecí a ve-

rejnosť nie je o výsledkoch niektorých vyšetrovaní oboznáme-

ná. Organizované trestné činy  sa rozmáhajú. Nedozvedeli sme

sa napríklad, aké bolo pozadie útoku na jeden zo sekretariá-

tov Slovenskej národnej strany. Myslím,  že to bolo v okrese

Dolný Kubín.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, chcem povedať, že  už je tu návrh, aby na

tejto schôdzi bol interpelovaný  minister vnútra a aby hovo-

ril aj generálny prokurátor. Čiže všetko, čo hovoríte, bude.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Nedozvedeli sme sa o tom,  aký je dopad, alebo aké bolo

pozadie útoku na auto poslanca Matejku.

 

     Je toho tu veľmi veľa, a preto by som chcel povedať, že

poslanecký  klub Strany  demokratickej ľavice,  SDSS, Hnutia

poľnohospodárov a Strany zelených  na Slovensku nepokladá za

potrebné zriaďovať osobitnú vyšetrovaciu komisiu na objasne-

nie pozadia únosu Michala Kováča mladšieho za hranice, že by

sme sa konečne mali  naučiť využívať riadne fungujúce orgány

a riadne  zvolené orgány  parlamentu, to  znamená výbor  pre

obranu a  bezpečnosť. Myslím si,  že slovenský parlament  by

mohol poveriť  tento výbor, aby si  zavolal ministra vnútra,

aby si zavolal šéfa Slovenskej informačnej služby a na budú-

cu schôdzu parlamentu, ale možno  aj počas tejto schôdze, by

sme mohli dostať informáciu  od príslušného výboru. Komisie,

ktoré sme si pozriaďovali, v podstate mnohokrát iba zosmieš-

ňujú činnosť  parlamentu. Mali by sme  sa skutočne sústrediť

na prácu normálnych orgánov.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec,  kvitujem váš návrh, ale  skutočne sme to

mohli vybaviť  jednou vetou. To,  čo ste povedali,  bez toho

komentára. Budeme mať politickú rozpravu a budú interpelova-

ní ministri, tam si to môžeme povedať.

 

     Pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

 

     dávam  návrh  na  doplnenie  programu  rokovania  tejto

schôdze, aby bol na rokovanie zaradený návrh skupiny poslan-

cov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky, ktorým  sa mení a  dopĺňa

zákon  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo 274/1994

Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov.

 

     Ide o malú novelu, ktorá podporí rozvoj malého podnika-

nia  a  stredného  podnikania  predovšetkým  u živnostníkov,

predovšetkým  u malých  podnikateľov, u  dôchodcov, prípadne

tých,  ktorí podnikajú  popri zamestnaní.  Je to  tlač číslo

205. Netrvám  na definovaní priestoru  schôdze, kedy by  mal

byť zaradený, nenavrhujem teda čas,  ale aby na túto schôdzu

bol zaradený.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Rusnáková ešte raz.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     nevyužila som možnosť, aby som zdôvodnila návrhy, ktoré

som dala, preto len tromi vetami sa pristavím pri jednom bo-

de.  Už v  minulosti sme  v Národnej  rade žiadali priebežnú

správu. Týkalo sa to, ak si pamätáte, aféry Indiagate. Vtedy

predseda komisie  pán Gaulieder podal  priebežnú správu. Nie

je to teda nič nezvyčajné, čo po desiatich mesiacoch žiadajú

opozičné  poslanecké kluby  od vyšetrovacej  komisie. Prosím

vás práve preto,  že už ide o desať  mesiacov, veľmi radi by

sme vedeli aj o nejakých výsledkoch, aby ste tento náš návrh

podporili.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Aibeková.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia,

 

     mám návrh,  aby bod 28, ktorého  sa dotkol pán poslanec

Lauko, zostal zaradený  tak ako je. A veľmi  pekne by som ho

prosila,  aby nezavádzal  Národnú radu  a verejnosť, pretože

tento návrh zákona gestorský  výbor včera prerokoval, získal

podporu nielen koaličných poslancov,  ale aj opozičných, do-

konca  väčšina návrhov  získala plný  počet hlasov, všetkých

členov výboru.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre, pani  poslankyňa, budeme hlasovať  o návrhu pána

poslanca Lauka, potom sa vyjadríte tým, že nebudete zaň hla-

sovať.

 

     Pán poslanec Polka.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Dámy a páni,

 

     ospravedlňujem sa, že nebudem  mať konkrétny návrh, ale

krátku pripomienku alebo vysvetlenie  k príspevku pána pred-

sedu  Weissa. Brannobezpečnostný  výbor prerokoval  situáciu

o stave bezpečnostnej situácie v  Slovenskej republike za I.

polrok 1995 asi pred  štrnástimi dňami. Členmi brannobezpeč-

nostného výboru  sú páni Pribilinec a  pán Kanis. Schôdze sú

verejné, takže nič nebráni pánu Weissovi, aby si túto správu

prečítal a informoval sa o situácii.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda. Navrhujem, aby  body 25, 26 a 27

boli zlúčené do jedného bodu a prerokovali sa spolu, nakoľko

ide vlastne  o komplex otázok, ktoré  spolu súvisia a uvádza

ich jeden minister.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, ja som to chcel navrhnúť v priebehu roko-

vania o týchto bodoch. Neviem,  či je potrebné, aby sme dali

teraz o tom hlasovať. Dohodneme sa potom v rozprave.

 

     Pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán  predseda, ja vás len  chcem zdvorilo popro-

siť, aby ste dodržiavali rokovací poriadok. Nechajte poslan-

cov hovoriť. Vy máte  podľa rokovacieho poriadku právo odňať

slovo, ak poslanec nehovorí k veci, prípadne odňať slovo, ak

hovorí dlhšie ako tri minúty.  Po prvej vete veľmi ťažko ro-

zoznáte, či  poslanec bude hovoriť k  veci alebo nie. Skúse-

nosť je taká, že ak...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, znovu upozorňujem, že navrhujeme program.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Skúsenosť je taká, že  ak je nervózny začiatok schôdze,

potom celý dvoj-, trojtýždňový priebeh rokovania je poznače-

ný nervozitou. Dodržiavajme politickú kultúru a predovšetkým

rokovací poriadok.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Presne  to si  myslím aj  ja, pán  poslanec, aby sme sa

vzájomne rešpektovali a rešpektovali rokovací poriadok.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Neskákal som vám do reči, pán predseda. Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Čopík.

 

Poslanec J. Čopík:

 

     Ďakujem, pán  predseda, za slovo.  V prípade, že  by sa

zriadili komisie, ktoré tu  dnes boli navrhnuté, žiadam, aby

bola zriadená ďalšia vyšetrovacia komisia na záhadné zmiznu-

tie  mojej maloletej  dcéry Janky  Čopíkovej v  máji 1994 za

vlády pána  Moravčíka a ministra vnútra  pána Pittnera. Tak-

tiež za tým vidím určité politikum. Dodnes som bol ticho.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nerozumel som názov. Návrh k čomu?

 

Poslanec J. Čopík:

 

     Vyšetrovaciu komisiu na záhadné zmiznutie mojej dcéry.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Filkus.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Navrhujem bod 7 - vládny návrh zákona o cenách - presu-

núť na  10. schôdzu najmä preto,  že neprešiel naším gesčným

výborom. Ostatných argumentov sa vzdávam. Navrhujem jednodu-

cho presunúť tento bod na 10. schôdzu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno,  ďakujem pekne.  Panie poslankyne,  páni poslanci,

konštatujem,  že to  bol posledný  návrh na  zmenu programu,

ktorý  predniesol  pán  poslanec  Filkus.  Takže  pristúpime

k hlasovaniu  o  jednotlivých  návrhoch  na doplnenie, resp.

zmenu nášho programu.

 

     Prvý návrh, ktorý som dal ja v mene pána poslanca Volfa

a pani poslankyne Gbúrovej, je návrh na zriadenie vyšetrova-

cej komisie na objasnenie okolností tragickej autonehody pá-

na Dubčeka  1. 9. 1992.  Dostali ste to  dnes ráno. Máte  to

pred  sebou ako  tlač 237.  Navrhujem zaradiť  to na  dnešnú

schôdzu ako bod 39.

 

     Prosím,  panie poslankyne,  páni poslanci,  aby sme  sa

prezentovali a hlasovali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 107 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže môžem konštatovať, že tento bod budeme prerokúvať

ako bod 39.

 

     Potom vystúpila  pani poslankyňa Rusnáková,  ktorá mala

viac návrhov a chce, aby sa o nich rozhodlo formou uznesení.

Najskôr chce,  aby predseda  vlády  pán Mečiar ôsmeho, t. j.

v piatok podal informáciu zo  stretnutia s maďarským premié-

rom. Takže budeme hlasovať o jednotlivých návrhoch.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali, či sme za,

alebo proti.  Ale pokiaľ viem, pán  premiér v priebehu tejto

schôdze zrejme podá túto informáciu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 69 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov.

 

     Takže zaraďuje  sa to na  piatok. Osobne požiadam  pána

premiéra o účasť.

 

     Druhý  jej návrh  bol, aby  vyšetrovacia komisia, ktorú

vedie pán  poslanec Macuška, podala správu  na tejto schôdzi

pred bodom interpelácie poslancov.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.

 

     Takže tento návrh neprešiel.

 

 

     Ďalej žiadala, aby sme prijali uznesenie, ktorým zavia-

žeme ministrov na prítomnosť  počas rokovania schôdze Národ-

nej rady v bode interpelácie.  Pani poslankyňa chce, aby sme

to urobili formou uznesenia.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 49 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže návrh na uznesenie sme neprijali.

 

     Pani poslankyňa, nie sú mi celkom jasné vaše ďalšie ná-

vrhy. Tam ide o čo?

 

     Prosím, aby ste dali  mikrofón pani poslankyni Rusnáko-

vej.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predseda,  druhý návrh uznesenia súvisel  s tým, že

v materiáloch, ktorými pán prezident vrátil zákony, bola in-

formácia, že doteraz mu nebolo načas odoslaných 15 zákonov.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno.  Tu  chcem  povedať  len  toľko,  že pán prezident

dostáva materiály  niekedy skôr, ako ich  dostávam ja. Takže

zo  strany Národnej  rady je  absolútne irelevantné prijímať

takéto  rozhodnutie. Ale  prosím, samozrejme,  dám o  návrhu

hlasovať.

 

     Prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže sme tento návrh neprijali.

 

     To  sú, myslím,  všetky  návrhy.  Ešte bol  jeden návrh

kvôli interpeláciám. Prosím,  dajte pani poslankyni Rusnáko-

vej mikrofón.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predseda, predpokladala som, že návrh, aby bola po-

daná priebežná správa, neprejde, a navrhla som na záver ešte

jedno  uznesenie,  ktorým  sa  dohodneme,  že táto priebežná

správa bude predložená na 10. schôdzi Národnej rady.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre, čiže pani poslankyňa  navrhuje, aby sme už teraz

rozhodli, že na 10. schôdzu predseda Národnej rady zaradí do

programu informáciu komisie, ktorú vedie pán Macuška.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

 

     Takže sme neschválili tento váš návrh, pani poslankyňa.

 

     Pán poslanec Čarnorugský navrhol,  aby sme v parlamente

schválili a vytvorili vyšetrovaciu komisiu, ktorá by preskú-

mala únos pána Michala Kováča  mladšieho. Ak ma pán poslanec

Čarnogurský  chce opraviť, alebo doplniť,  prosím, dajte  mu

mikrofón. Prihláste sa s mikrofónom, pán poslanec.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán predseda, ja som konkrétne navrhol, aby sa zriadila

vyšetrovacia  komisia  na   objasnenie  okolností  narušenia

zvrchovanosti Slovenskej republiky zo dňa 30. augusta tohto

roku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, budeme o tom hlasovať  tak, ako to prečítal pán

poslanec.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 50  poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže sme neprijali tento návrh pána poslanca Čarnogur-

ského.

 

     Pán poslanec Černák žiada,  aby na tejto schôdzi vystú-

pil minister  vnútra a generálny  prokurátor, a konkretizuje

ich vystúpenia,  aby podali informáciu  o stave vyšetrovania

pokiaľ ide  o petičné hárky Demokratickej  únie, takisto po-

kiaľ ide o kauzu pána Michala Kováča mladšieho a takisto po-

kiaľ ide  o vydanie publikácie o  petičných hárkoch Demokra-

tickej únie a domovej prehliadky Biskupského úradu v Banskej

Bystrici. Povedal som všetko, pán poslanec? Dajte slovo pánu

poslancovi Černákovi.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Len s  tým rozdielom, že  som žiadal, aby  bol zaradený

bod informácie, a to znamená, že nepredpokladám len vystúpe-

nie, ale vypracované materiály.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Čiže chcete písomné vypracovanie?

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Zaradenie materiálu, informácie,  a môže byť neverejná.

To už je na  rozhodnutí príslušných predkladateľov. Odsúhla-

sujem to tak, ako ste to čítali, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Potom nerozumiem, pán poslanec. Chcete písomnú informá-

ciu, alebo chcete, aby ministri  vystúpili v bode, ktorý Ná-

rodná rada má, teda v  politickej rozprave, alebo v interpe-

láciách?

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Žiadal som  zaradenie samostatného bodu, ktorý má názov

"Informácia ministra vnútra a generálneho prokurátora o..."

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre, čiže  samostatný bod na  tejto schôdzi. Môže  to

byť bod pred interpeláciami ministrov, keď tu budú.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 139 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 61 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     V takejto forme sme neprijali návrh nového bodu progra-

mu. Samozrejme,  že pán poslanec to  môže uplatniť, keď budú

interpelácie a budú tu ministri.

 

     Pán poslanec Harach žiada, aby na 10. schôdzi vystúpila

pani ministerka školstva a podala komplexnú informáciu o si-

tuácii  na ministerstve  školstva. (Pripomienka  z pléna, že

správu.) Správu. (Hlas z pléna,  že na túto schôdzu.) Nie na

túto schôdzu,  pán poslanec žiadal na  10. schôdzu. Na túto?

Tak prosím, na túto schôdzu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 56 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 59 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Návrh sme neschválili.

     Ešte pán poslanec Harach.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Pán  predseda, ja  som potom  predložil aj  druhý návrh

a ten znel, že  pokiaľ to nebude zaradené na  9. schôdzu Ná-

rodnej rady, aby toto bolo riadnym bodom 10. schôdze.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Čiže musím dať o tom hlasovať.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Buďte taký dobrý.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme hlasovať, aby táto správa bola na 10. schôdzi.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 139 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 70 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 60 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  na 10. schôdzu  predseda Národnej rady

zaradí do programu správu ministerky školstva.

 

     Ďalej bol návrh na  doplnenie programu od poslanca Csá-

kyho, ktorý žiada, aby ako bod 40 bolo na túto schôdzu zara-

dené prerokovanie základnej zmluvy s Maďarskom.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 37 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže sme tento bod programu neschválili.

 

     Pán poslanec Hrušovský žiada, aby  sme ako bod číslo 35

na dnešnú  schôdzu zaradili novelu zákona  o organizácii mi-

nisterstiev. Je to tlač 204.  Teraz si nepamätám, či to pre-

šlo vo výboroch. (Hlas z pléna, že neprešlo.) Neprešlo to vo

výboroch. To znamená, že ak  to prejde, budeme to musieť dať

na rokovanie výborov.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 52 poslancov.

 

     Takže doplnenie programu o tento bod sme neprijali.

 

     Pán  poslanec  Langoš  žiada,  aby  ako  bod 39 na túto

schôdzu bol predložený zákon  o Milanovi Rastislavovi Štefá-

nikovi.  Chcem len  upozorniť, že  obdobný zákon  podala iná

skupina poslancov.

 

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 56 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 59 poslancov.

 

     Takže sme tento návrh neprijali.

 

     Pán poslanec Pokorný navrhuje, aby Národná rada urobila

vyhlásenie k jadrovým pokusom na atole Mururoa.

 

     Prosím,  aby sme  sa prezentovali.  Vyhlásenie Národnej

rady, odsudzujúce, tak to myslel pán poslanec.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 57 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 63 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento návrh sme neschválili.

 

     Pán poslanec Šimko, môžete mi jednou vetou skonkretizo-

vať svoj návrh? Zapnite mikrofón pánu poslancovi Šimkovi.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Navrhujem, aby v súlade  s článkom 85 Ústavy Slovenskej

republiky Národná  rada požiadala členov  vlády, aby sa  zú-

častnili  na prvom  bode programu,  keď prezident Slovenskej

republiky vystúpi so správou o stave Slovenskej republiky.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, je to  procedurálny návrh, ale neviem, či

je to technicky zvládnuteľné.

 

     Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca. Prosím, prezen-

tujme sa.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 140 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 64 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov.

 

     Takže neprešiel tento návrh pána poslanca Šimka.

 

     Pán poslanec Lauko  žiada, aby sa bod 28,  to je novela

zákona o zdravotnej poisťovni,  z programu 9. schôdze vypus-

til a preložil na 10. schôdzu.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

 

     Takže sme neprijali tento pozmeňovací návrh.

 

     Pán poslanec Kováč žiada, aby zákon  číslo 274/1994 Zb.

o Sociálnej poisťovni, teda jeho novela, tlač číslo 205, bo-

la zaradená ešte na túto, teda na 9. schôdzu.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 48 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 54 poslancov.

 

     Takže sme neschválili túto zmenu programu.

 

     Potom vystupovali páni  poslanci, ktorí nemali pozmeňo-

vacie návrhy.  Ešte dám hlasovať  aj o návrhu  pána Prokeša,

aby  body programu  25, 26  a 27  boli prerokované ako jeden

bod, aby k nim bola  spoločná rozprava, samozrejme, so samo-

statným  hlasovaním k  týmto  bodom.  To sú  správy ministra

pôdohospodárstva. (Šum v sále.) Myslím, že o tom netreba dať

hlasovať, necháme to tak.

 

     Ďalej pán  poslanec Čopík žiada, aby  sme schválili vy-

šetrovaciu komisiu, ktorá by preskúmala únos jeho dcéry.

 

     Pán poslanec Čopík sa hlási. Dajte slovo pánu poslanco-

vi Čopíkovi.

 

Poslanec J. Čopík:

 

     Vidím, že k prípadu budú vytvorené tieto komisie, ktoré

boli navrhnuté. Sťahujem svoj návrh.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže sťahujete tento návrh. Ďakujem pekne.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Posledná zmena  programu - pán  poslanec Filkus žiadal,

aby bod 7 sa z 9. schôdze presunul na 10. schôdzu.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 70 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Takže sme  prijali návrh pána poslanca  Filkusa a tento

bod z dnešnej schôdze sťahujeme.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, keďže sme si od-

hlasovali zmeny, dávam hlasovať o celkovom programe.

 

     Nech sa páči, dajte slovo pánu poslancovi Cabajovi.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán predseda, nerád  do toho vstupujem, ale ešte

pred záverečným hlasovaním chcem upozorniť na návrh pána ko-

legu Haracha, ktorý dal zaradiť  na 10. schôdzu správu, teda

že ministerka školstva má predložiť správu. Ministerku škol-

stva môže zaviazať príslušný  výbor, my môžeme zaviazať vlá-

du, čo by bolo vhodnejšie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nie, pán poslanec, Národná rada môže pozvať člena vlády

kedykoľvek predniesť správu na  tému, ktorú potrebuje. Takže

v tomto prípade je to v poriadku. Národná rada môže zaviazať

ministra.

 

     Panie poslankyne, páni poslanci, dávam hlasovať o návr-

hu programu schôdze aj s bodmi programu, ktoré sme si schvá-

lili.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 100 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme schválili program 9. schôdze Národ-

nej rady Slovenskej republiky.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     pán prezident Slovenskej republiky ma požiadal, že chce

vystúpiť a využiť svoje ústavné právo podľa článku 102 písm.

o) Ústavy  Slovenskej republiky. S pánom  prezidentom som sa

dohodol, že po schválení programu mu oznámim, že môže vystú-

piť. To  znamená, že do  príchodu pána prezidenta  máme pre-

stávku.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené  kolegyne  a  kolegovia,  prosím, zaujmite svoje

miesta, o chvíľu príde pán prezident.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte mi, aby som na rokovaní 9. schôdze Národnej ra-

dy medzi nami privítal  prezidenta Slovenskej republiky pána

Michala Kováča. (Potlesk.)

 

     Vážené pani  poslankyne, páni poslanci, tak  ako som už

predtým oznámil, prezident Slovenskej republiky ma požiadal,

že chce využiť svoje právo  podľa článku 102 písm. o) Ústavy

Slovenskej republiky a na  tejto schôdzi Národnej rady podať

správu o stave Slovenskej republiky.

 

     Pán prezident, nech sa páči.

 

Prezident Slovenskej republiky M. Kováč:

 

     Vážená Národná rada Slovenskej republiky,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     predstupujem pred vás so  svojou druhou správou o stave

Slovenskej republiky v šiestom  roku veľkej sociálnej a hos-

podárskej  transformácie našej  spoločnosti a  v treťom roku

budovania nášho samostatného štátu.

 

     Vo svojej  vlaňajšej správe, po prvom  roku našej nezá-

vislosti, som s uznaním konštatoval zvládnutie elementárnych

úloh  v oblasti  budovania štátu,  jeho obrany, zahraničných

vzťahov, jeho hospodárstva a  meny, pričom som neobišiel ani

prekážky  predovšetkým politického  charakteru, ktoré  podľa

môjho názoru pôsobili brzdiaco na proces konsolidácie  a sú-

časne nového dynamickejšieho rozvoja mladého štátu.

 

     V tejto správe staviam do stredu pozornosti otázky ľud-

ského potenciálu krajiny a predpokladov jeho ďalšieho využi-

tia. Vychádzam z hlbokého presvedčenia, že pre malú krajinu,

akou je naša, je životne dôležité vsadiť na vzdelanosť, kul-

túrnu  úroveň, robotnícky  fortieľ a  schopnosť našich  ľudí

otvoriť sa  novým civilizačným výdobytkom. A  v tejto súvis-

losti chcem opäť vyjadriť  svoje presvedčenie, že náš úspech

v súťaži národov vyspelého sveta  závisí od našej schopnosti

rozvinúť  a  konzekventne  realizovať  modernizačný program,

ktorého cieľom bude zvyšovanie kvalitatívnych znakov populá-

cie a celého socio-kultúrneho prostredia Slovenska. Len tak-

to nasmerované úsilie môže z dlhodobého hľadiska zaručiť tr-

valé  a  zreteľné  zlepšovanie  životnej úrovne obyvateľstva

Slovenska a  vôbec kvality nášho  života, zaručiť spoľahlivé

miesto Slovenskej republike  v spoločenstve vyspelých európ-

skych národov.

 

     Úplný text svojej správy vám predkladám v písomnej for-

me. Vo svojom prejave chcem upozorniť na základné východiská

a zameranie jednotlivých častí správy.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     uvažovať  o  ľudskom  potenciáli  našej krajiny znamená

vziať do úvahy širokú  paletu vlastností tohto rozhodujúceho

faktora nášho dnešného a  budúceho spoločenského vývinu. Ani

v takom priestorovo  predsa len limitovanom  materiáli, akým

je správa o stave našej krajiny, nie je možné obísť hľadisko

demografické,  ekonomické,  sociologické,  ako  aj v širokom

slova zmysle vzdelanostné a kultúrne. Všetky tieto spoločen-

ské danosti spolu tvoria a formujú charakter a kvalitu našej

populácie, podporujú v nej,  alebo naopak brzdia, pestovanie

vlastností, bez  ktorých sa moderný  národ v dnešnom  svete,

nehovoriac už o budúcnosti, nezaobíde.

 

     Vplyv všetkých vymenovaných činiteľov na formovanie na-

šej spoločnosti  a jej ľudského potenciálu  má dlhodobý cha-

rakter.  Tieto činitele  a sama  spoločnosť však  podliehajú

každodennému  vplyvu  politiky  -  vnútornej  i zahraničnej.

Dnešný vplyv politiky na  zákonodarstvo krajiny, na fungova-

nie štátnych  i samosprávnych orgánov,  na formovanie spolo-

čenských hodnôt  a voľbu priorít bude  určovať i naše budúce

rozhodnutia a činy.

 

     V poldruharočnom  období od mojej prvej  správy o stave

našej republiky  vidím dva rozhodujúce  medzníky, ktoré dali

politickú tvár tomuto časovému intervalu. Bola to zmena vlá-

dy v  marci minulého roku  a potom jesenné  voľby a po  nich

sformovanie  sa  najprv   parlamentnej  väčšinovej  koalície

a následne  aj  vládnej  koalície.  Oba  medzníky a následne

praktizovaná  politika oboch  vládnych koalícií  dali tomuto

obdobiu svojskú  pečať, ktorá sa  už stala predmetom  pozor-

nosti politológov i zasvätených publicistov.

 

     Chcel by som zdôrazniť  jednu ich významnú charakteris-

tiku, významnú predovšetkým z hľadiska demokratického vývoja

v našej krajine. Tak zmena vlády  v marci minulého roka, ako

aj parlamentné voľby a sformovanie novej vlády sa uskutočni-

li v rámci platnej ústavy a platného právneho poriadku, reš-

pektujúc aj  zaužívané nepísané pravidlá  parlamentnej demo-

kracie. Kategoricky  musím preto odmietnuť  tvrdenia z radov

dnešnej  vládnej  koalície,  predovšetkým  zo  strany  HZDS,

o "parlamentnom puči", o "ústavnej kríze",  ktoré mali viesť

k nelegálnej zmene  slovenskej vlády, a to  za mojej bezpro-

strednej účasti.

 

     Chcem vás, vážené dámy,  vážení páni, ubezpečiť, že po-

kojne a  bez obáv očakávam  dlho ohlasované výsledky  parla-

mentnej  komisie zriadenej  na preskúmanie  udalostí v marci

1994. Fakty jasne potvrdzujú, že tak v marci, ako aj po par-

lamentných voľbách minulého roka  Slovensko potrebovalo koa-

ličnú vládu opierajúcu sa  o spoľahlivú väčšinu, schopnú za-

bezpečiť jej  stabilnú existenciu a  fungovanie počas celého

volebného  obdobia. Za  takúto vládu  sa prihováram odvtedy,

ako sa na jar 1993,  čiže veľmi krátko po vzniku samostatnej

Slovenskej republiky, rozpadla tzv. tichá koalícia a vtedaj-

šia vláda sa ocitla v parlamentnej menšine.

 

     Od decembra uplynulého roka  máme koaličnú vládu, ktorá

sa opiera v parlamente o  spoľahlivú väčšinu, môže teda pri-

najmenšom jedno volebné obdobie  pracovať na ďalšom budovaní

našej štátnosti,  vytvárať legislatívne a  politické predpo-

klady aj na rozvoj  a posilňovanie ľudského potenciálu našej

krajiny. Pracovať  na tom, aby sa  naša republika udržala na

poprednom mieste medzi transformujúcimi sa a postkomunistic-

kými krajinami a mohla spoľahlivo smerovať do európskych po-

litických, hospodárskych a bezpečnostných štruktúr.

 

     Vláda  opierajúca sa  o spoľahlivú  parlamentnú väčšinu

môže  robiť ústretové  kroky aj  smerom k  opozičným stranám

a tak sa prinajmenšom pokúsiť o širšie spoločenské porozume-

nie a kooperatívnosť na riešení najväčších úloh nášho mladé-

ho štátu. S tým  bezprostredne súvisí otázka utvárania širo-

kého politického konsenzu,  t. j. do akej miery  je v súčas-

nosti u  nás záujem o  jeho dosiahnutie a  predovšetkým o u-

platňovanie  politiky  v  duchu  širokého  porozumenia. Túto

otázku možno a treba  adresovať politickým stranám a hnutiam

tak vo vládnej koalícii, ako aj v opozícii, pretože bez dob-

rej vôle na oboch stranách nemožno dospieť ku konštruktívnej

spolupráci. No  rozhodujúca i v tomto  ohľade je ústretovosť

vládnych strán, pretože kontrolujú štátnu moc a v ich rukách

je prijímanie i presadzovanie  politických i vecných rozhod-

nutí v  orgánoch štátnej správy  a v ostatných  inštitúciách

kontrolovaných štátom.

 

 

     Musím, žiaľ, konštatovať, že  v tejto veci pokrok nena-

stal.  Namiesto dialógu  máme tu  permanentnú politickú kon-

frontáciu. Ťažko totiž možno označiť za konsenzuálnu politi-

ku parlamentnej  väčšiny, ak všetky  riadiace funkcie parla-

mentu a  jeho výborov obsadia členovia  vládnej koalície, ak

sa formujú parlamentné komisie  len z poslancov vládnej koa-

lície. Konsenzuálnu  politiku negujú pokusy  rôznym spôsobom

spochybňujúce  právo  opozície  prezentovať  svoje názory na

schôdzach zákonodarného orgánu, znemožňuje ju spochybňovanie

rozhodnutí  Ústavného súdu,  či dokonca  samotného Ústavného

súdu.

 

     Znepokojujúce sú aj niektoré  ďalšie javy v našom poli-

tickom živote. Patrí k  nim rozsiahla výmena riadiacich pra-

covníkov nielen na všetkých  stupňoch štátnej správy, ale aj

v mnohých ďalších inštitúciách riadených ústrednými štátnymi

orgánmi, a to spravidla bez uvedenia dôvodu.

 

     Verejnosť  znepokojujú aj  rastúce  prejavy  politickej

i celkom obyčajnej ľudskej  nekultúrnosti v komunikovaní me-

dzi politikmi,  ale aj smerom  od nich k  verejnosti, pričom

niektoré  prejavy urážajú  doslova ľudskú  dôstojnosť a  ich

pôvodcom  vystavujú  nelichotivé  vysvedčenie  pred  domácou

i zahraničnou verejnosťou.

 

     Naša ústava a, samozrejme,  aj dlhoročná praktická skú-

senosť  z  demokratických  režimov  predpokladajú kooperáciu

medzi  jednotlivými  ústavnými  orgánmi,  pretože spolupráca

medzi nimi  je jednou zo  základných podmienok ich  efektív-

nosti ako  aj účinnosti celého ústavného  systému. Táto spo-

lupráca však nie je  uspokojivá, najmä kooperácia medzi pre-

zidentom republiky  a predsedom vlády, ale  ani medzi prezi-

dentom a predsedom Národnej  rady Slovenskej republiky. Pri-

tom osobne nie som si vedomý toho, že by som zo svojej stra-

ny neprejavoval  dobrú vôľu a ochotu  ku skutočne efektívnej

spolupráci.

 

     Začiatkom leta sa skytala  nádej, že rastúcu zauzlenosť

vzťahov  medzi  ústavnými   činiteľmi,  politickými  tábormi

a vôbec vnútri  našej verejnosti blahodarne  ovplyvní pasto-

račná návšteva  pápeža Jána Pavla II.  na Slovensku. Veriaci

a celá verejnosť  prijali Svätého Otca  a jeho posolstvo  so

spontánnou  srdečnosťou, porozumením  a vďakou.  Možno preto

oprávnene  predpokladať,  že  morálne  a duchovné bohatstvo,

ktoré  rímsky  biskup  priniesol  do  krajiny  medzi Dunajom

a Tatrami, sa  v dlhšej perspektíve  nielen zachová, ale  aj

rozmnoží. No v každodennom verejnom a politickom živote prí-

liš rýchlo prekryli dni  dobrej nádeje naše  chronické nedu-

hy, prejavujúce sa v nekončiacich sa konfrontáciách, sporoch

a nedorozumeniach otravujúcich verejný  život a duše mladých

či starších pokolení.

 

     Vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     medzi najdôležitejšie úlohy v  období prechodu od tota-

lity  k  demokratickému  právnemu  štátu patrí transformácia

právneho poriadku.  Jej základy sme za  uplynulých päť rokov

položili, ale dlhšia časť cesty  je ešte pred nami. Oceňujem

úsilie, ktoré sa dosiaľ vynaložilo. Pokiaľ ide o približova-

nie nášho právneho poriadku ku krajinám Európskej únie, ten-

to  cieľ sa  síce  deklaruje  v programovom  vyhlásení vlády

a v  legislatívnych  plánoch,  no  skutočnosť  je  podstatne

skromnejšia, okrem  iného aj preto, že  priveľa zákonov pod-

lieha, či už v dôsledku nekvalitnej prípravy, alebo z účelo-

vých hospodárskych či  politických  dôvodov, početným  nove-

lizáciám. Na akútnu potrebu kvalitnejšej legislatívnej práce

som už  poukázal vo svojej  prvej správe o  stave Slovenskej

republiky. No všetka snaha o zdokonalenie nášho právneho po-

riadku by bola márna, ak  by účinne nepracovali orgány práv-

nej ochrany a nezvyšovalo sa právne vedomie celej verejnosti.

 

 

     Ak musím  konštatovať, že situácia v  tejto oblastí nie

je vonkoncom uspokojivá, nerobím  tak preto, že pred niekoľ-

kými  dňami sa  môj vlastný  syn stal  obeťou bezpríkladného

banditizmu za bieleho  dňa. Svoj názor som si  urobil na zá-

klade celého radu faktov, ktoré dokumentujú na jednej strane

nedobudovanosť  a nestabilitu  orgánov právnej  ochrany a na

druhej strane  prejavy porušovania zákonov,  či dokonca zlo-

činnosti v radoch pracovníkov týchto orgánov. Mimoriadne va-

rujúce je  to, že orgány polície  a prokuratúry začínajú byť

vťahované do prípadov so  zreteľným politickým pozadím, pri-

čom objasňovanie a postih  majetkovej a inej kriminality nie

sú uspokojujúce. Tento stav  pôsobí na širokú verejnosť zne-

isťujúco a na jej časť dokonca demoralizujúco, oslabujúc jej

i tak slabé právne vedomie.

 

     Takýto vývin v právnom vedomí spoločnosti musí negatív-

ne poznačiť  nielen jej všeobecný morálny  stav, ale aj naše

úsilie o vitalizáciu a mobilizovanie našich intelektuálnych,

morálnych i vôľových činiteľov a  zdrojov. Týka sa to každej

oblasti,  a  predovšetkým  hospodárskej  sféry, ktorá nielen

môže, ale aj musí byť jednou z prioritných oblastí novej dy-

namiky a rozvoja, ak chceme uchovať sociálny zmier v krajine

a rozbehnúť aj mimoekonomické rozvojové programy.

 

     Vážené poslankyne a poslanci,  je starou overenou prav-

dou, že vnútorná politika malých krajín má významný dosah na

ich  zahraničnopolitické postavenie.  Slovensko od  začiatku

svojej existencie ako suverénny  štát zreteľne a jednoznačne

definovalo svoju zahraničnopolitickú  orientáciu na členstvo

v dvoch najvýznamnejších európskych  a transatlantických in-

tegračných zoskupeniach, t.j. v Európskej únii a NATO, ktorá

je súčasťou realizácie našich národno-štátnych záujmov.

 

     V treťom roku po  získaní samostatnosti našej republiky

nemáme dôvod revidovať  priority našej zahraničnej politiky.

Práve  naopak, je  potrebné pokračovať  v nastúpenej  ceste,

premýšľať ďalšie kroky k  napĺňaniu vytýčených cieľov a rea-

lizovať ich tak, aby boli  jasne čitateľné. Krajina ako naša

nemôže ani  z ekonomických, ani z  politických a bezpečnost-

ných príčin zostať osamotená, keď integrácia sa stáva jedným

z hlavných činiteľov dynamického  hospodárskeho a duchovného

rozvoja nielen v Európe, ale  aj v celosvetovom meradle. Ne-

vyhnutnosť dôsledného  presadzovania prointegračnej politiky

vyplýva  z  našich  historických,  ekonomických,  duchovných

a hodnotových väzieb, ako aj z nášho geopolitického postave-

nia.

 

     O naplnení kľúčových  ekonomických a politických krité-

rií, a teda  aj o našej pripravenosti na  vstup do Európskej

únie, sa bude v hlavnej miere rozhodovať na Slovensku. Z to-

ho však tiež vyplýva, že  pri prijímaní politických a hospo-

dárskych rozhodnutí, pri hodnotení našich krokov v transfor-

mácii ekonomiky, ako aj v politickej oblasti by sme mali pl-

ne zohľadňovať európske kritériá a normy.

 

     Z hľadiska upevňovania  nášho medzinárodného postavenia

majú mimoriadny  význam vzťahy Slovenskej  republiky k našim

bezprostredným susedom,  a to tak v  multilaterálnej, ako aj

bilaterálnej rovine. Žijeme v geopolitickom priestore, ktorý

je zvlášť  citlivý na také radikálne  zmeny v medzinárodných

vzťahoch, aké práve prežívame.  Slovensko i jeho susedia po-

trebujú stabilitu  v strednej Európe.  Zodpovedá to národným

záujmom každej jednotlivej krajiny v tejto oblasti a zároveň

je to  náš spoločný regionálny  záujem. Bolo by  však chybou

nevidieť celoeurópsky dosah charakteru medzištátnych vzťahov

v strednej Európe. Bezpečnosť a stabilita v tejto oblasti je

dôležitým predpokladom celoeurópskej bezpečnosti a stability.

 

     Tieto skutočnosti  ešte viac zvýrazňujú  význam nedávno

podpísanej  slovensko-maďarskej základnej  zmluvy, ktorá  je

nielen počiatkom prelomu vo  vzájomných vzťahoch našich kra-

jín, ale  aj významným politickým  činom európskej dimenzie.

Oprávnenosť takéhoto  hodnotenia potvrdzujú aj  vysoko pozi-

tívne  ohlasy z  členských štátov  Európskej únie, Spojených

štátov amerických a celého radu ďalších krajín. Zmluva medzi

Slovenskom a Maďarskom nemôže, samozrejme, sama osebe vyrie-

šiť všetky problémy, ktoré sa  za posledné storočia a desať-

ročia nakopili v našich  vzťahoch. Zakladá však doteraz chý-

bajúci fundament, na ktorom sa môže postupne budovať vzájom-

ná dôvera a rozvíjať všestranná spolupráca.

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     s našou zahraničnopolitickou orientáciou úzko súvisí aj

základný smer bezpečnostnej orientácie Slovenskej republiky.

Naším cieľom  je dobudovať moderné  a demokratické ozbrojené

sily,  kompatibilné s  armádami krajín  Severoatlantickej a-

liancie. V súlade so štatútom asociovaného partnerstva Zápa-

doeurópskej únie  hľadáme konkrétne možnosti  zapojenia Slo-

venskej republiky  do aktivít tejto únie  v oblasti humanit-

ných, záchranných a  mierových operácií. Transformácia našej

armády pokračuje podľa prijatej koncepcie. Jej prvá etapa sa

má uskutočniť do konca roku 1995, úplná transformácia do ro-

ku 2000.  Jej výsledkom by  mala byť početne  nie veľká, ale

akcieschopná  a pružná  armáda, schopná  zabezpečiť slobodu,

nezávislosť, suverenitu  a územnú celistvosť  Slovenskej re-

publiky.

 

     Ako hlavný veliteľ ozbrojených síl som vykonal niekoľko

inšpekcií vojenských jednotiek  a štábnych cvičení. Presved-

čil som sa, že stav  Armády Slovenskej republiky a jej veli-

teľského zboru je dobrý. Postupne sa riešia existujúce prob-

lémy. Osobitne  ma teší, že  si v povedomí  našej verejnosti

udržiava vysoký kredit dôvery. Povzbudzujúce je aj pozitívne

hodnotenie  našej armády  zahraničnými vojenskými  expertmi,

ktorí navyše oceňujú, že nedochádza k jej spolitizovaniu.

 

     Vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     prikláňam sa k názoru tých odborníkov, ktorí náš úspech

v súťaži národov vyspelého  sveta podmieňujú schopnosťou na-

šej krajiny rozvinúť modernizačný program. Jeho hlavnou osou

by sa malo stať  systémovo organizované úsilie na zvyšovanie

kvalitatívnych  charakteristík  populácie  Slovenska  a  jej

socio-kultúrneho prostredia.  Významnou súčasťou vitalizácie

ľudských zdrojov je hospodárstvo krajiny.

 

     V  predloženej písomnej  správe podrobnejšie analyzujem

dosiahnuté výsledky pri oživení národného hospodárstva a vy-

jadrujem ich  ocenenie. Vlani sme  po prvýkrát od  roku 1989

zaznamenali hospodársky rast v národnom hospodárstve Sloven-

skej republiky, pričom sme dosiahli rýchlejšiu dynamiku ras-

tu produktivity práce oproti rastu miezd. Zaznamenali sme aj

rýchlejšiu dynamiku rastu  peňažných príjmov obyvateľstva o-

proti ich  peňažným výdavkom. O  viac ako štvrtinu  vzrástol

export slovenskej produkcie na zahraničné trhy. Podstatne sa

upevnila  slovenská koruna.  Nečakane dobré  výsledky sa do-

siahli aj v štátnych financiách.

 

     Aj doterajšie výsledky, dosahované  v roku 1995, potvr-

dzujú niektoré pozitívne stránky ekonomického vývoja. Priaz-

nivá je dynamika rastu hrubého domáceho produktu, klesá roč-

ná miera  inflácie. Mierne poklesla  nezamestnanosť a vcelku

s priaznivým výsledkom skončil štátny  rozpočet v prvom pol-

roku tohto roku.

 

     Dnes  stojíme pred  úlohou, ako  minuloročný počiatočný

rast hospodárstva a jeho  pokračovanie v tomto roku premeniť

na rast stabilný, dlhodobý a dynamický. K naštartovaniu eko-

nomického oživenia u nás pomohla totiž hospodárska konjuktú-

ra štátov, do ktorých  sa slovenská produkcia prednostne ex-

portuje, a  dosiahli sme ho za  cenu vysokých sociálnych ná-

kladov,  ktoré znáša  naše obyvateľstvo.  Stále máme  vysokú

mieru nezamestnanosti, ktorej horná hranica v niektorých re-

giónoch prevyšuje  25 %. Pretrváva  nízka cena práce,  kúpna

sila miezd je stále o tretinu nižšia ako v roku 1989. Za to-

to obdobie vznikla 10-percentná vrstva takzvaných chudobných

domácností, ktorých čistý mesačný  príjem na člena rodiny je

podľa rozboru rodinných účtov pod hranicou životného minima.

Je prirodzené, že úspešnosť hospodárskeho vývoja bude obyva-

teľstvo vždy posudzovať hlavne cez svoju reálnu životnú úro-

veň.

 

     Napriek tomu, že slovenské hospodárstvo sa transformuje

na  trhové, v  ktorom rozhodujúce  slovo nebude  mať štát či

vláda, zodpovednosť štátu v  tomto období spočíva v zabezpe-

čovaní transformácie  hospodárstva. Štát ju  nesmie spomaľo-

vať,  ale   svojou  politikou  musí   vytvárať  stabilnejšie

a priaznivejšie hospodársko-politické  prostredie. Sme sved-

kami  toho, že  pracovné podmienky  v mnohých  našich, najmä

menších, podnikoch ťažko znesú  porovnanie so súčasným tren-

dom humanizácie  práce vo svete. Predlžuje  sa pracovný čas,

zvyšuje intenzita  práce, často sa porušujú  predpisy o bez-

pečnosti a ochrane zdravia pri práci, ba aj Zákonník práce.

 

     Podnikatelia často zabúdajú  na svoju zodpovednosť voči

zamestnancom, ktorá by mala  byť dôležitou súčasťou podnika-

teľskej  etiky. Participatívne formy riadenia,  ktoré sa  vo

vyspelých štátoch využívajú  ako prostriedok zvyšovania ini-

ciatívy  zamestnancov,  upevňovania  ich  pozitívneho vzťahu

k podniku  a zvýšenia  efektívnosti podnikov,  sa vo väčšine

našich podnikov neuplatňujú. Smerujeme k spoločnosti, v kto-

rej súkromné vlastníctvo a  podnikatelia hrajú významnú úlo-

hu. Súkromnopodnikateľská iniciatíva je pre nás novou formou

aktivizácie človeka a jeho sebarealizácie. Skutočné podnika-

teľstvo  sa  spája  s  tvorivosťou, iniciatívou, schopnosťou

tvoriť nové hodnoty,  prekračovať zaužívanú rutinu, odkrývať

nové  možnosti hospodárskeho  rozvoja s  ochotou podstupovať

zdravé riziko.

 

     No  nemožno zabúdať,  že zmyslom  podnikania je  nielen

zisk, ale  aj zodpovednosť voči  spotrebiteľom, voči zamest-

nancom i voči účastinárom,  že súčasťou podnikateľskej etiky

je čestnosť  vo vzťahu ku konkurentom  i obchodným partnerom

a napokon  zodpovednosť voči  potrebám občianskej  komunity,

v ktorej podniky  existujú. Nestačí iba  apelovať na morálne

hodnoty  podnikateľov  a  manažérov.  Dôležité  je, aby štát

právnymi normami a dôslednou  kontrolou ich dodržiavania vy-

tváral podmienky na to, aby sa rešpektovanie etických noriem

stalo nevyhnutnou súčasťou podnikateľského správania.

 

     Organickou súčasťou ekonomickej transformácie je priva-

tizačný proces, ktorým sa mení vlastnícka štruktúra rozsiah-

leho  štátneho majetku.  Považujem za  veľmi nebezpečné  pre

ďalší vývoj našej spoločnosti,  ak sa uplatňujú spôsoby pri-

vatizácie, ktoré umožňujú pomerne  úzkej skupine ľudí získať

nepomerne veľkú  časť tohto majetku nie  za vlastné finančné

zdroje,  ale z  výnosov privatizovaných  podnikov. Na druhej

strane väčšia časť spoločnosti je  z účasti na tomto majetku

vylúčená úplne. Dlhopisové  desaťtisícové odškodnenie nie je

adekvátnou náhradou  za takéto vylúčenie. Obávam  sa, že ta-

kýmto nerovným rozdelením bývalého štátneho majetku zakladá-

me veľkú sociálnu nerovnosť  slovenskej spoločnosti a vytvá-

rame zdroj  budúcich, možno ani  nie takých vzdialených  so-

ciálnych konfliktov.

 

     V modernom svete prebieha globalizácia ekonomického ži-

vota, to jest prepájanie  a vzájomná závislosť hospodárstiev

na jednej strane, na strane druhej rastie súťaž ideí, inová-

cií a  produkcie. Naša budúca prosperita  závisí od toho, či

sa im dokážeme otvoriť a  využiť ich, či sme schopní vstúpiť

na  tomto poli  do súťaže  s inými  ako rovnocenní partneri.

Slovenská republika nemôže  trvale súťažiť podhodnotenou ko-

runou, nízkymi mzdami,  ničením svojho životného prostredia.

Slovenská produkcia sa musí  stať konkurencieschopná tým, že

do nej  vložíme svoj um, nápaditosť,  organizačné a riadiace

schopnosti, výhody kvalifikovanej pracovnej sily. Aby sme to

dokázali, potrebujeme ľudí  zdravých, vzdelaných, tvorivých,

iniciatívnych, schopných  pohybovať sa v  medzinárodnom pro-

stredí.

 

     Plnoprávne začlenenie nášho  štátu do Európskeho spolo-

čenstva si nevyhnutne vyžiada  aktivizáciu a kultiváciu ľud-

ského potenciálu ako nášho najdôležitejšieho rozvojového ka-

pitálu. Preto  vo svojej písomnej správe  venujem nemalú po-

zornosť  demokratickej  situácii  krajiny,  zložitým pomerom

v zdravotníctve, ako aj postaveniu  rodiny a mládeže v našej

spoločnosti.

 

     Osobitne by som chcel  upozorniť na výrazný pokles pri-

rodzeného prírastku obyvateľstva. Príčinou je citeľný pokles

pôrodnosti, ktorá sa znižuje  od polovice sedemdesiatych ro-

kov a v  roku 1994 dosiahla svoje minimum  za celé povojnové

obdobie. Počet detí narodených  v priemere každej žene počas

jej  reprodukčného obdobia  sa sústavne  znižuje. Ukazovateľ

tzv. úhrnnej plodnosti už klesol pod hranicu 2,1, ktorá ešte

zabezpečuje jednoduchú reprodukciu obyvateľstva. Situácia by

bola ešte  dramatickejšia, keby do  veku najvyššej plodnosti

nevstúpili najsilnejšie  ročníky žien narodených  v sedemde-

siatych rokoch.

 

     Tento  pokles vysvetľujú  experti nielen  zmenou repro-

dukčného správania sa obyvateľstva,  ale aj zhoršovaním pod-

mienok na založenie rodiny, rastúcimi životnými nákladmi ro-

dín s  deťmi, problémami so  získaním bytu, nezamestnanosťou

mladých, zvýšenými nárokmi na  kvalifikáciu a podobne. Cítim

však mravnú povinnosť vážne upozorniť aj na to, že alarmujú-

co  klesajúca pôrodnosť  je  aj,  ba možno  hlavne, morálnym

problémom. Mať dve až tri deti sa považuje za príťaž ohrozu-

júcu nároky manželov na  vysoký materiálny životný štandard.

Namiesto zodpovedného rodičovstva nadobudlo neúnosné rozmery

ľahkomyseľné usmrcovanie ešte nenarodených detí. Ustarostený

pápež Ján Pavol II. neváhal  označiť tento jav za "civilizá-

ciu smrti".  Náš národ, ak sa  chce zachovať nielen fyzicky,

ale aj duchovne, by nemal ísť touto cestou. (Potlesk.)

 

     Podobne v školstve, vede a kultúre, ktorým som tiež ve-

noval samostatné kapitoly písomnej  správy, sa nakopilo kri-

tické množstvo  problémov, že už ich  rozsah predstavuje vý-

razné politikum našej súčasnosti. Ak  sa prístup k nim neod-

politizuje, ak  sa v dohľadnom čase nepodarí nahradiť  často

sporadické a torzovité riešenia systémovými riešeniami, hro-

zí  nám, že  tieto problémy  udusia nádejne  sa rozbiehajúce

hospodárske  oživenie.  Premárniť   ho  by  znamenalo  vážne

spochybnenie odôvodnenosti všetkého doterajšieho odriekania,

prejavenej trpezlivosti  už pomerne unavenej  a znepokojenej

verejnosti k spoločenským zmenám  a jej organizátorom. Varu-

jem  pred ďalším  podceňovaním rastúcej  sociálnej nespokoj-

nosti a pred ignorovaním  latentných procesov hroziacej spo-

ločenskej krízy.

 

     Vážené  poslankyne a  poslanci, presvedčili  sme sa, že

apelácie na zodpovednosť politikov v poslednom období neboli

účinné. Sami vytvorili prostredie, v ktorom nad všetkým hro-

zivo dominujú mocensko-politické záujmy.  V súvislosti s tým

sa často konštatuje, že  v našej spoločnosti nejestvuje jed-

nota v  základných hodnotách, že tieto  záujmy ju beznádejne

polarizujú. Tento stav naozaj nemôže už preklenúť žiadna no-

vá politická iniciatíva.

 

     Východiskovú zmenu  do paralyzovanej situácie  by mohla

vniesť vari už len inteligencia.  Hoci je sama vystavená po-

litickým tlakom  alebo podlieha vidine  ponúkaných možností,

jej spoločenské poslanie predsa len stelesňuje určitú nádej.

Inteligenciu  napriek   svojej  rozmanitosti  charakterizuje

blízkosť k  duchovným hodnotám. To, že  dokáže dávať univer-

zálnym hodnotám praktický zmysel, že pomáha na nich partici-

povať  všetkým členom  spoločnosti, vystihuje  jej jedinečné

poslanie.  Návratom k  svojmu originálnemu  poslaniu môže sa

inteligencia najprv sama vymaniť z politických siločiar, aby

obnovila v spoločnosti oživujúci  dialóg a odštartovala pro-

ces prelamovania  hodnotovej polarizácie. Dnes  stojíme pred

otázkou, či  oživujúce činy inteligencie  prídu skôr, ako sa

spoločnosť v neproduktívnych politických konfliktoch zosunie

na okraj priepastnej krízy.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     v tejto  dejinnej chvíli treba  zrejme spomedzi základ-

ných  štátnopolitických záujmov  Slovenska vyzdvihnúť požia-

davku pokračovania v  ceste spoločenských reforiem, nastúpe-

nej po  novembri 1989. Je to  cesta vitalizácie všetkých síl

národnoštátneho spoločenstva, upevňovania občianskych foriem

spoločenského života, ktoré účinne stimulujú ľudí k spontán-

nej činnosti a zodpovednosti. I  keď všetko nové má atribúty

neistoty, premýšľajúci ľudia  pochopili, že akýkoľvek návrat

späť by bol zhubný.

 

     V našej  národnej histórii máme  na čo nadväzovať.  Ona

nám  nevnucuje pocit  malosti.  Z  hľadiska dejín  sa malosť

a veľkosť posudzujú inak než  veľkosťou územia a počtom oby-

vateľstva.  História posudzuje  veľkosť národov  podľa toho,

aký  vklad vniesli  do svetových  dejín, ako  sa zapísali do

rozvoja civilizácie v oblasti kultúry, obchodu, vedy, ekono-

miky. V tomto  zmysle nijaký národ a nijaký  štát nemôže byť

sám  sebe zmyslom  a cieľom.  Jeho činnosť  musí mať  širšiu

platnosť a odozvu, musí prekročiť svoj úzko existenčný hori-

zont a veriť vo svoje širšie  poslanie. To platí aj pre nás,

dnešných obyvateľov Slovenska.

 

 

     Naši predkovia veľmi živo  reagovali na európske osvie-

tenecké hnutie.  V našich dejinách najmä  na prelome storočí

nájdeme celkom zreteľne úporný  zápas za demokraciu, za slo-

bodu prejavu a zhromažďovania,  za všeobecné hlasovacie prá-

vo. V nedemokratickom Uhorsku  práve Slováci inšpirovaní vy-

spelou   Európou  prebojovávali   tieto  pokrokové  hodnoty.

A v čase druhej svetovej vojny Slováci z vlastného rozhodnu-

tia povstali proti fašizmu a zaradili sa k protihitlerovskej

koalícii. V  našom kultúrnom dedičstve je  teda živá otvore-

nosť voči svetu, vyplývajúca  z nášho geopolitického polože-

nia. Slovensko ako mladý štát má predpoklady vytvoriť a rea-

lizovať jednotnú víziu svojho rozvoja.

 

     Z analýzy programov politických síl koalície i opozície

vyplýva, že sme spoločnosťou veľkých ambícií. Je v nich veľa

zhodného. Všetky chcú zo Slovenska vytvoriť moderný demokra-

tický  štát, založený  na mravných  hodnotách, štát  s dobre

fungujúcou trhovou ekonomikou  a racionálnou štátnou správou

a so  silnými  samosprávami.  Odlišnosti  medzi  stranami sú

v uprednostňovaní rôznych prostriedkov, ktoré  by mali k to-

muto  cieľu viesť.  Práve  tak  existuje vysoká  miera zhody

v zahraničnopolitických   programoch   hlavných  politických

strán  a hnutí.  Budúcnosť Slovenska  vidia v  integrácii do

európskych politických, ekonomických a bezpečnostných štruk-

túr. Problém je teda v profilovaní  politickej vôle politic-

kých subjektov a obyvateľstva, ktoré bude v referende rozho-

dovať o vstupe Slovenska do týchto štruktúr.

 

     V mojej minuloročnej správe o stave Slovenskej republi-

ky bola preto obsiahnutá  výzva na sformulovanie modernizač-

nej stratégie  Slovenska, ktorá by  bola spoločnou starosťou

všetkých. Mala  by to byť zasvätená  reflexia novej situácie

Slovenska, v rámci ktorej by sa hľadali cesty k už vytýčeným

cieľom,  identifikovali  by  sa  priority, zvažovali riziká,

tvorili by sa  koncepčné nástroje zabezpečenia spoločenských

premien, hľadala by sa  ich previazanosť a spôsoby spoločen-

skej mobilizácie síl.

 

     Po línii  exekutívy síce vznikajú  iniciatívy s takouto

ambíciou, keďže  sa však viažu  len na jeden  pilier štátnej

moci,  nebudú dostatočne  nadstranícke  a  v prípade  výmeny

vládnej garnitúry po voľbách  nie je zaručená kontinuita ta-

kej činnosti. Najslabším miestom takéhoto riešenia je to, že

garantované  jedným politickým  zoskupením neoslovia  všetky

spoločensko-politické prúdy a nedokážu prekonať terajšiu po-

litickú rivalizáciu. Okrem  toho modernizačná stratégia musí

byť koncipovaná v horizonte desaťročia, až jednej generácie,

kým politické strany svoje pohľady konkretizujú spravidla na

najbližšie volebné obdobie.

 

     Očakávam, pani poslankyne a páni poslanci, že tento môj

opakovaný návrh sa vám  podarí dotvoriť do praktickej podoby

tak, aby ho realizovali  špecialisti nominovaní Národnou ra-

dou,  vládou a  Kanceláriou prezidenta  Slovenskej republiky

a pod ich  záštitou. Prijali by  ju ako úlohu  nadstranícku,

nadetnickú, nadgeneračnú,  v pravom slova  zmysle občiansku.

Čím pluralistickejšia to bude  platforma, tým väčšiu podporu

získa a tým väčšia bude jej šanca na uskutočnenie. Dnes a za

seba môžem  poskytnúť len v náčrte  niektoré základné motívy

pre prácu na modernizačnej vízii.

 

     V prvom  rade by sa mala  zaoberať otázkou stabilizácie

vnútorných pomerov, postupným  prekonávaním politickej pola-

rizácie spoločnosti. Presvedčil som  sa, že je to realizova-

teľné. Do vedomia verejnosti  a jej predstaviteľov sa usilu-

jem vštepiť ideu občianskeho a politického zmierenia. S tým-

to cieľom som zorganizoval sériu okrúhlych stolov s predsta-

viteľmi  občianskych  združení  a  mimovládnych organizácií,

pričom sa dbalo, aby sa na nich vždy zúčastňovali hovorcovia

protichodných prúdov.

 

 

     Každý z okrúhlych stolov bol pokusom o prekonanie pred-

sudkov a  nadviazanie spolupráce v  niektorej z problémových

oblastí. Vo svojom súhrne mi  umožnili presvedčiť sa, že po-

litika  polarizácie ľudí  a skupín  voči sebe  navzájom ešte

celkom nezničila  pôdu na vzájomné porozumenie  a že netreba

šetriť čas ani sily, aby sme dospeli k porozumeniu v meradle

celej spoločnosti.

 

     Bolo by treba navrhnúť komplexnejšie a systémové rieše-

nia  na  obnovenie  vzťahov  plnohodnotnej  kooperácie medzi

rôznymi skupinami a vrstvami našej spoločnosti. S víziou bu-

dúceho Slovenska  sa spája charakter  nášho štátu. Keďže  je

ešte mladý, musí mocnieť, ale nie na úkor rozvoja občianskej

spoločnosti. Musíme  si ho tak  usporiadať, aby rástla  jeho

autorita a zároveň  aby neobmedzoval schopnosti občanov. Na-

opak, aby podnecoval energiu, ktorú nemožno prebudiť zhora.

 

     Niektoré zlé  návyky majú hlboké  korene a udierajú  do

očí ani nie tak nám,  ako cudzincom, ktorí tu chcú podnikať,

alebo rozvíjať  kultúrnu spoluprácu. Zhodne  tvrdia, že máme

príliš  úradnícky  prístup  k  životu,  že  je to pozostatok

rakúsko-uhorského štýlu spravovania  vecí verejných, ktorého

sa ani  okolití susedia zatiaľ nezbavili.  Avšak vliecť toto

bremeno do tretieho tisícročia nemožno.  Nový štát by si mal

utvárať svoje  vlastné tradície. Bude  treba premyslieť, ako

tieto problémy riešiť.

 

     Vízia občianskej spoločnosti a  moderného štátu sa bude

realizovať o to rýchlejšie a úspešnejšie, o čo viac politic-

kých subjektov a  občianskych združení akceptuje decentrali-

záciu  moci ako  trvalú zložku  svojho programu.  Len tak sa

môže formovať politika regiónov,  ktorá je určitým východis-

kom  na riešenie  rozvojových otázok  krajiny. Orientácia na

samosprávu je základný  trend demokratizácie. Prináša väčšiu

stabilitu do verejného  života a mala by sa  stať pevnou sú-

časťou budovania moderného demokratického štátu. Máme vlast-

nú  skúsenosť, ako  ju vyjadril  piaty snem  Združenia miest

a obcí, že  na báze samosprávnosti sa  rozširuje okruh hori-

zontálnych a  partnerských vzťahov, ktoré  sa vyznačujú vec-

nosťou a nadstraníckym charakterom.

 

     Obce,  mestá a  neskôr aj  regióny budú  do spravovania

krajiny vnášať  svoje rozvojové impulzy.  Obohatia pohľad na

riešenie  problémov  so  znalosťou  dôsledkov,  aké má každé

štátnické riešenie na podmienky  života ľudí. Tým sa optima-

lizuje činnosť celého štátu.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     to, čo dnes Slovensko  najviac potrebuje, je nekonfron-

tačná atmosféra. Ak v  predloženej správe popri konštatovaní

pozitívnych trendov rozvoja  našej spoločnosti poukazujem aj

na neriešené problémy, nechcem  tým vyvolávať ducha konfron-

tácie. Naopak, problémy treba objektívne pomenovať a mobili-

zovať ľudskú energiu na ich postupné riešenie. Robím to teda

v presvedčení, že  v tejto krajine  je dostatok dobrej  vôle

popasovať sa s nimi.

 

     Ak sa nám podarí  napriek všetkým doterajším ťažkostiam

upevňovať  ústavný  poriadok  a  udržiavať dialóg mocenských

štruktúr  s  obyvateľstvom,   jeho  občianskymi  združeniami

a iniciatívami,  nebude  treba  mať  obavy,  že  nezvládneme

sprievodné vývinové  konflikty, alebo že  odstúpime od kurzu

zásadných spoločenských  zmien, ktoré nás  vedú do spoločen-

stva demokratických krajín.

 

     V  mene týchto očakávaní, vyrastajúcich  v domácom pro-

stredí i v zahraničí, obraciam sa na vás, poslancov Národnej

rady Slovenskej republiky, na všetkých vedúcich funkcionárov

politických strán  a hnutí, na  reprezentantov štátnej moci,

pracovníkov štátnej správy, i na všetkých občanov Slovenskej

republiky. Pomáhajte  udržať tú atmosféru,  akú naša krajina

prežívala v čase návštevy  Svätého Otca. Hovorme si navzájom

pravdu, ale zároveň zostávajme  k sebe ohľaduplní a ústreto-

ví. Neopakujme chyby z minulosti a vyvarujme sa zloby. Sluš-

nosť, úcta  a zdvorilosť nemôžu nikomu  uškodiť, no môžu nás

rýchlejšie  priviesť  k  najdôležitejším  cieľom, ktoré máme

- chcem tomu veriť - napriek názorovej rôznorodosti v zásade

spoločné.

 

     Chcem vás ubezpečiť, že ani ja nepoľavím v úsilí o pre-

sadzovanie  mravných hodnôt  do nášho  života, o upevňovanie

ústavnosti  a demokracie,  o uplatnenie  vecného dialógu na-

miesto konfrontačnej politiky.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu prezidentovi za jeho vystúpenie.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem teraz

prestávku s tým,  že o 13.00 vás pozývam  do foyer, kde bude

otvorenie výstavky o Ľudovítovi Štúrovi.

 

     V rokovaní budeme pokračovať o 14.30 hodine.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu prezidentovi za jeho vystúpenie.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem teraz

prestávku s tým,  že o 13.00 vás pozývam  do foyer, kde bude

otvorenie výstavky o Ľudovítovi Štúrovi.

 

     V rokovaní budeme pokračovať o 14.30 hodine.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     budeme pokračovať  v rokovaní po  prestávke. Pristúpime

hneď k  d r u h é m u  bodu nášho programu, ktorým je

 

     zákon  Národnej  rady  Slovenskej republiky  z 12. júla

1995, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o pod-

mienkach prevodu majetku štátu na  iné osoby v znení neskor-

ších predpisov a o zmene  a doplnení ďalších zákonov, vráte-

ný prezidentom  Slovenskej republiky na opätovné prerokova-

nie v Národnej rade Slovenskej republiky.

 

     Pani  poslankyne, páni  poslanci, materiál  ste dostali

ako tlač 207. Jeho súčasťou je rozhodnutie prezidenta repub-

liky z 27. júla 1995 o  vrátení zákona, ako aj schválený zá-

kon z 12. júla tohto  roku. Spoločnú správu výborov máte ako

tlač 207a.

 

     Teraz prosím pána prezidenta Michala Kováča, aby vráte-

ný zákon zdôvodnil.

 

Prezident Slovenskej republiky M. Kováč:

 

     Vážená Národná rada Slovenskej republiky,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     svojimi rozhodnutiami z 27. a  28. júla 1995 som vrátil

na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republi-

ky tri zákony: zákon z 12. júla 1995, ktorým sa mení a dopĺ-

ňa zákon číslo 92/1991 Zb., zákon z 13. júla 1995 o zabezpe-

čení záujmov  štátu pri privatizácii  strategicky dôležitých

podnikov a  zákon z 13. júla  1995, ktorým sa mení  a dopĺňa

zákon číslo 248/1992 Zb.

 

     Právne dôvody, pre ktoré  žiadam jeden zákon neschváliť

a v dvoch vykonať zmeny,  som, vážené poslankyne, vážení po-

slanci, podrobne vysvetlil vo svojich rozhodnutiach. Vo svo-

jom úvodnom  vystúpení k týmto bodom  programu rokovania Ná-

rodnej rady by som rád uviedol nielen svoj komentár k najdô-

ležitejším pripomienkam, ktoré odzneli v parlamentných výbo-

roch,  ale  aj  niektoré  širšie  súvislosti  svojho konania

a niektoré všeobecné  postuláty, ktoré sa  dotýkajú legisla-

tívnej tvorby  v našom štáte. Tu  sú niektoré moje argumenty

k najdôležitejším  námietkam, ktoré  zazneli pri prerokúvaní

mojich pripomienok vo výboroch Národnej rady.

 

     K novele zákona o  podmienkach prevodu majetku štátu na

iné osoby  niektorí poslanci namietali,  že nedošlo k  zmene

pravidiel, iba  k zmene formy.  Zmena kupónovej privatizácie

na dlhopisové odškodnenie však nie je zmenou formy, ale zme-

nou práv a povinností občanov, teda zmenou obsahu, a to zme-

nou zásadnou. Iní pripúšťali, že  ide o zmenu pravidiel, ale

že táto zmena je vo výlučnej kompetencii Národnej rady. Áno,

iba  Národná rada  môže  prijať,  alebo zmeniť  zákon, ktorý

upravuje  pravidlá privatizácie,  ale to  neznamená, že môže

meniť pravidlá v čase, keď  občania už podľa nich konali, že

im môže odňať práva, ktoré  už získali, a nahradiť ich inými

právami bez ohľadu na vôľu  občana, ktorý je účastníkom uve-

dených právnych vzťahov.

 

     Ale  najmä  nemožno  prijať  námietky,  že medzi štátom

a občanom nevznikli  nijaké právne vzťahy,  lebo pôvodne vy-

hlásené predkolo  kupónovej privatizácie  bolo deň pred jeho

začatím zrušené. Vzťahy medzi štátom a občanom sa nezačínajú

až v štádiu príslušnej vlny kupónovej privatizácie, ani pred

ňou  v období  predkola, ale  oveľa skôr.  Začali sa vydaním

dodnes  platných  rozhodnutí  vlády  a ministerstva financií

napríklad podľa  § 22 posudzovaného zákona  o vydaní kupóno-

vých knižiek, o určení registračných miest, o cene kupónovej

známky potrebnej na registráciu,  o dátumoch začatia a skon-

čenia registrácie atď. Na  základe týchto úkonov, uskutočne-

ných štátnymi  orgánmi, občania platne  vstúpili do právnych

vzťahov  so štátom  a takto  vzniknuté vzťahy nemožno jedno-

stranne zrušiť ani zásadne  zmeniť bez narušenia právnej is-

toty.

 

     Nemožno tiež mechanicky tvrdiť, že vzťahy medzi občanmi

a investičnými fondmi vznikli porušením zákona. Zaiste, boli

aj také  prípady, ale tie treba  riešiť primeraným spôsobom.

Občan nesmel  pred začatím privatizačnej  vlny použiť inves-

tičné body na získanie účasti v investičných fondoch. Nič mu

však  nebránilo, aby  neodovzdal kupónovú  knižku do úschovy

fondu, aby  od neho neprijal pôžičku  alebo iné plnenie, aby

sa  v súlade  s §  50a Občianskeho  zákonníka nezaviazal, že

v predkole  druhej vlny  uzavrie zmluvu,  ktorou získa účasť

v investičnom  fonde, a podobne. Tohto  občana chcem  svojím

rozhodnutím ochrániť a o to žiadam aj vás.

 

     K novele zákona o  investičných spoločnostiach a inves-

tičných fondoch, ako aj k zákonu o zabezpečení záujmov štátu

pri privatizácii strategicky  dôležitých podnikov, sa uplat-

ňoval názor, že nemohlo  dôjsť k porušeniu rovnosti vlastní-

kov, lebo akcie nie  sú predmetom vlastníctva akcionára, ale

iba obligačného vzťahu. Ba dozvedel  som sa, že medzi štátom

a občanom niet rovnosti, lebo  štát je suverénny. Prvý názor

je odrazom  skutočnosti, že 40 rokov  sa u nás neuplatňovalo

právo cenných papierov, a preto mu ani právna teória a výuka

nevenovala pozornosť. Nechcem zachádzať do podrobností, pre-

to sa obmedzím na krátke poznámky.

 

     Cenný papier, a tým je  aj akcia, je listinou, v ktorej

je vtelené,  zhmotnené právo. Podľa zákona  o cenných papie-

roch je akcia predmetom kúpy a predaja, a kupovať, či predá-

vať  možno  len  predmet  vlastníctva,  teda  nie obligáciu.

O vlastníctve akcie výslovne hovorí rad publikácií základné-

ho významu, z ktorých uvediem  aspoň Knappovu a Lubyho Učeb-

nicu občianskeho a rodinného práva  z roku 1956, prácu Peli-

kánovej a  kolektívu Obchodné právo  z roku 1993  a Komentár

k Obchodnému zákonníku  od Dědiča a  kolektívu z roku  1992.

Presné citácie strán v  uvedených publikáciách môžem poskyt-

núť. Okrem  toho - a na  to chcem osobitne poukázať  - práve

prerokúvaná  a vami  schválená novela  zákona o investičných

spoločnostiach a  investičných fondoch v  nenapadnutej časti

§ 38a ods. 3 výslovne hovorí "o vlastníckych právach fondu".

Ale aj  keby sme pripustili, že  akcionári nie sú vlastníkmi

akcií a  že na tento vzťah  neplatí článok 20 ústavy  o rov-

nosti  všetkých  vlastníkov,  úplne  platí  článok  12  ods.

1 a 2  ústavy, podľa ktorého občania  aj iné právne subjekty

sú si rovní v právach.

 

     Štát  má suverénne  postavenie v  ústavnoprávnych vzťa-

hoch, ale  v súkromnom práve, v  občianskoprávnych i obchod-

ných vzťahoch, napríklad pri kúpe a predaji, má štát rovnaké

postavenie, rovnaké práva a  povinnosti  ako iný predávajúci

alebo kupujúci,  či je ním občan,  alebo akákoľvek iná práv-

nická osoba.

 

 

     Toľko  k diskusii  o vrátených  zákonoch, ktorá odznela

v parlamentných výboroch.

 

     Teraz by  som rád stručne vysvetlil  a zdôvodnil, prečo

som nútený niektoré zákony vetovať.

 

     V súlade s ústavnými  právami prezidenta Slovenskej re-

publiky  som  vrátil,  alebo  nepodpísal  už viacero zákonov

a noviel  zákonov. Tento  môj postup  si môžu  navrhovatelia

a podporovatelia týchto zákonných  noriem vysvetľovať, samo-

zrejme,  rôznym spôsobom.  Môžu moje  rozhodnutia posudzovať

súhlasne alebo  odmietavo, s pochopením  alebo kriticky. Ale

nijaký, ani zásadný nesúhlas nemôže zájsť tak ďaleko, aby sa

uplatnenie  ústavnej  právomoci  prezidenta  republiky stalo

dôvodom  požiadavky  parlamentného  politického  subjektu na

prezidentovo odstúpenie. Veď každý  občan má právo na názor,

každý poslanec má právo vyjadriť svoje stanovisko, napríklad

pri hlasovaní o zákone. Preto nemožno uprieť ani prezidento-

vi republiky právo, aby  svoj názor vyjadril spôsobom zakot-

veným v ústave.

 

     V rôznosti  názorov nemožno vidieť  nedostatok ústreto-

vosti alebo dokonca destabilizáciu spoločnosti. Povinná jed-

nomyseľnosť  a  názorová  uniformita  boli prejavmi obdobia,

s ktorým  sme sa  definitívne rozlúčili.  Naopak, demokraciu

charakterizuje rôznosť názorov a spoločné hľadanie riešenia,

ktoré je najlepšie.

 

     Bol by  som rád, keby ste  moje rozhodnutia posudzovali

bez zaujatosti a  bez zlej vôle tak, že jednoducho si  plním

svoju povinnosť a usilujem sa jednak posudzovať zákony a no-

vely  zákonov  z  hľadiska  ich  právnej nespochybniteľnosti

a jednak z perspektívy dosahu  jednotlivých článkov i celých

zákonných ustanovení na budúcnosť Slovenskej republiky a jej

občanov. Pretože zákony nepatria ani jednému poslancovi, ani

prezidentovi, ale všetkým našim obyvateľom, musia byť v zho-

de s našou ústavou a musia  byť také, aby ich všetci občania

akceptovali pre  ich objektívnosť, spravodlivosť  a demokra-

tický charakter.

 

     Ak  teda  vraciam  Národnej  rade  Slovenskej republiky

niektoré zákony na opätovné prerokovanie, vyplýva to z môjho

najlepšieho  úmyslu, aby  som vo  vzájomnej prepojenosti po-

slancov Národnej rady, členov vlády a prezidenta hľadal mož-

nosti, ako aj cez optimálne  znenie zákonov čo najviac upev-

niť  úsilie nášho  samostatného Slovenska  pri zabezpečovaní

demokracie, ústavnosti a právnej istoty.

 

     Zužovanie samostatnosti  samospráv, obmedzovanie vlast-

níckych práv,  retroaktivita, radikálne zmeny  v kompetencii

ústredných úradov, ktoré môžu  narušiť rovnováhu medzi výko-

nom  moci a  jej kontrolou,  zásahy do  akademických slobôd,

jednostrannosť v riadení najdôležitejších, teda verejnopráv-

nych masmédií,  to všetko môže  priviesť našu demokraciu  do

komplikácií, môže  ju ohroziť, alebo obmedziť. A jedného dňa

sa nedomyslené  kroky, ktoré sa prejavujú  v účelovosti nie-

ktorých zákonov  a zákonných ustanovení  bez ohľadu na  vše-

obecný záujem, môžu vrátiť ako bumerang na hlavu tých, ktorí

konali bez toho, aby  si dostatočne uvedomili ústavné, poli-

tické, sociálno-ekonomické alebo zahraničnopolitické dôsled-

ky svojho rozhodnutia.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     je ľahké  využiť matematickú výhodu  v počte parlament-

ných kresiel a podľa toho  prijať rozhodnutia, ale to nemôže

stačiť rozvážnym politikom. Je totiž v záujme všetkých čini-

teľov tohto  štátu, koalície i opozície,  aby bola podstatná

časť obyvateľov  Slovenskej republiky presvedčená  o kvalite

prijatých zákonov alebo noviel  zákonov, aby v nikom nevzni-

kol pocit alebo čo len  tieň podozrenia, že už samotný zákon

uprednostňuje jedných občanov na  úkor druhých. Je v dlhodo-

bom záujme vlády aj  Národnej rady Slovenskej republiky, aby

v krajine prevládala dôvera, a nie napätie, vznikajúce často

z malichernosti alebo unáhlenosti.

 

     Ak  si najsilnejší  politický subjekt  tohto parlamentu

získal dôveru  viac ako tretiny voličov,  má otvorenú cestu,

aby si svojimi rozvážnymi krokmi získal prinajmenšom podporu

aj ďalších. V záujme  bezporuchového chodu všetkých inštitú-

cií  je,  aby  sa  protiklady  medzi politickými protivníkmi

miernili a  tlmili, a nie aby  nekontrolovateľne opäť a opäť

vybuchovali.

 

     Naozaj  by som  nebol hoden  funkcie, ktorou  ma v roku

1993 poveril vážený zbor poslancov, keby som sa z neprimera-

ných osobných pohnútok odhodlal na vojnu s parlamentom, keby

ma viedla  osobná ľudská malosť, keď  sa vo vážnych chvíľach

rozhodujem či podpísať, alebo nepodpísať odhlasované zákony.

Už nech  ma niektorí z vás  hodnotia akokoľvek, musím zodpo-

vedne vyhlásiť,  že zákony vraciam do  Národnej rady Sloven-

skej republiky veľmi nerád a len vtedy, keď som po konzultá-

ciách s odborníkmi úplne  presvedčený, že majú závažné nedo-

statky a že ich uvedenie  do života neprispeje k právnej is-

tote občanov a neprospeje záujmom alebo dobrému menu Sloven-

skej republiky vo svete.

 

     Nesmiem  zabudnúť ani  na svoj  sľub, ktorý  som zložil

podľa článku 104 ústavy - zachovávať i obhajovať Ústavu Slo-

venskej  republiky. Preto  ak po  zodpovedných konzultáciách

dôjdem k  názoru, že zákon  alebo niektoré jeho  ustanovenie

nezodpovedá Ústave Slovenskej  republiky alebo medzinárodnej

Zmluve o ľudských právach  a základných slobodách, ktorú sme

ratifikovali, požadujem v duchu tohto sľubu, aby Národná ra-

da  zvážila moje  pripomienky a  opätovne prerokovala zákon,

ktorý vyvolal pochybnosti.

 

     To je základný a v mojej doterajšej činnosti najčastej-

ší  dôvod, pre  ktorý používam  inštitút tzv. prezidentského

veta.

 

     Ďalšími kritériami, ktorými sa  pri úvahách o podpísaní

alebo vrátení zákona riadim, sú požiadavky, aby zákon rozši-

roval a upevňoval demokratické princípy, a nie aby ich obme-

dzoval, aby neposilňoval  právomoci štátnych orgánov, nevie-

dol  dokonca k  štátnemu  dirigizmu  tam, kde  treba otvárať

priestor pre obce, združenia,  podniky a iné samosprávne or-

ganizácie. Ide  teda o to, či  zákon zodpovedá celkovej ten-

dencii odštátňovania a decentralizácie, pravdaže, uskutočňo-

vanej v  rámci platnej ústavy.  V iných prípadoch  spravidla

zákon podpíšem,  lebo rešpektujem právo  rozhodovania parla-

mentnej väčšiny, a  to aj vtedy, keď mám  na konkrétne vecné

riešenia iný názor.

 

     Samozrejme, môžem sa aj so svojimi spolupracovníkmi mý-

liť. Preto  je v zákonodarnej  sfére ten štvoruholník  vláda

- parlament -  prezident - ústavný súd,  aby sme jednak spo-

lupracovali a jednak sa kontrolovali, aby potom výsledky na-

šej činnosti  padli na úžitok  krajine, za ktorú  máme veľkú

zodpovednosť.  Treba sa  nám navzájom  radiť a  musíme si aj

väčšmi dôverovať  a nevidieť za  každým krokom toho,  kto sa

nám zdá byť protivníkom, zlý úmysel.

 

     Ak teda vrátim  zákon späť do Národnej rady  a ak mi to

Ústava  Slovenskej republiky  vyslovene umožňuje,  nie je to

preto, aby  som sťažoval a znásoboval  vašu náročnú a zodpo-

vednú prácu,  ale preto, aby  sme spoločne, bez  akýchkoľvek

vedľajších zámerov,  prispeli ku vzniku  dobrých zákonov, za

ktoré si nás budú vážiť ešte aj naši potomkovia.

 

     Vám ústava umožňuje zákon  opäť hlasovaním prijať a ne-

brať pritom do  úvahy moje názory alebo výhrady.  Bol by som

však rád,  keby ste dobre  zvážili, či v  mojich názoroch sa

neskrýva aj sila odborných argumentov, aj suma názorov neza-

nedbateľnej časti obyvateľstva. Preto  by nebolo rozumné od-

mietnuť  ich bez  dôkladného posúdenia,  či moje odôvodnenia

majú,  alebo nemajú  racionálne jadro,  a odmietnuť  ich len

preto, že som  ich vyslovil ja. Tak ako  ja nesmiem pri svo-

jich úvahách brať zreteľ na to, kto zákon navrhol, alebo od-

hlasoval.

 

     Všetci máme  slúžiť širokej škále občanov,  a nie úzkym

skupinovým záujmom.  Preto za každú  cenu musíme prekračovať

seba a  svoje slabosti, aj ja,  ale aj vy, vážené  panie po-

slankyne a vážení páni poslanci. Sme to dlžní slovenskej ve-

rejnosti. Prosím vás, aby ste  z tohto zorného uhla posúdili

moje dôvody, prečo som prerokúvané zákony alebo novely záko-

nov nepodpísal. Váš citlivý, ústretový postup nebudem vnímať

ako svoje víťazstvo. Naopak, bude to vaše víťazstvo, bude to

víťazstvo rozvážnosti a dôkaz  o úprimne chápanom zmysle pre

budúcnosť Slovenska.

 

     Tri  zákonné normy,  ktoré dnes  opäť prerokujete, môžu

mať totiž  ďalekosiahle dôsledky nielen  pre ekonomický, ale

aj politický a spoločenský vývoj Slovenska, a dokonca aj pre

pevnosť a  všeplatnosť mravných princípov.  Zaslúžia si teda

maximálnu  pozornosť nás  všetkých. Nevedieme  boj o  to, či

v hlasovaní zvíťazí niektorá  skupina poslancov, alebo pred-

seda vlády a ministri, alebo prezident. Zvádzame boj o dobro

a šťastie  občanov Slovenska,  o stabilné  miesto Slovenskej

republiky uprostred Európy a  aj o úspešné napredovanie dnes

už suverénneho slovenského národa.

 

     Nežiadam  vás, aby  ste  so  mnou vo  všetkom súhlasili

a aby ste moje názory prijali len preto, že vám ich prednie-

sol, alebo sformuloval prezident. Žiadam  vás, aby ste v sú-

lade  s  vašimi  nepochybne  úprimne mienenými predvolebnými

dialógmi  s voličmi  i v  súlade s  vaším poslaneckým sľubom

slúžiť  záujmom  Slovenska  moje  názory  pokojne,  rozvážne

a najmä  bez  predsudkov  prerokovali  a  uvážili. Musíme aj

prakticky dokázať,  že chceme upevňovať  slovenskú štátnosť.

A jedným z krokov k  takémuto posilneniu demokratického cha-

rakteru Slovenskej republiky je  aj legislatíva, ktorá sa má

zreteľne a  nepochybne opierať o európske  štandardy v tejto

sfére štátnej moci.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu  prezidentovi. Pán prezident,  nechcel som

vás v priebehu vášho  vystúpenia prerušovať, ale vaša legis-

latíva vám pripravila zmätočné vystúpenie, pretože my prero-

kúvame tri zákony a ku každému zákonu treba vystúpiť osobit-

ne. Pán  prezident, keď ste to  už takto prečítali, rozpravu

budeme musieť urobiť ku každému zákonu osobitne. To znamená,

že sa  vás po rozprave musím  spýtať, či sa chcete  k zákonu

vyjadriť, alebo nie. Teraz neviem, či sa vás mám opýtať hneď

teraz, či  chcete zotrvať pri všetkých  zákonoch, alebo nie,

lebo najskôr budeme rokovať o tlači 207.

 

     Čiže,  pán prezident  prerokujeme zákon  s tlačou  207,

s rozpravou, odhlasujeme ho a potom  pôjdeme na ďalší. Vy sa

už nebudete vôbec vyjadrovať, ani nebudete predkladať zákon?

 

Prezident Slovenskej republiky M. Kováč:

 

     Nie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  pekne. Teraz  prosím predsedu  Výboru Národnej

rady  pre hospodárstvo,  privatizáciu a  podnikanie poslanca

Romana Hofbauera,  aby podal správu  o výsledku prerokovania

vráteného zákona vo výboroch Národnej rady.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán prezident,

     vážení členovia vlády,

     panie poslankyne, páni poslanci,

 

     zákon, ktorý prerokovala Národná rada Slovenskej repub-

liky, bol  rozhodnutím prezidenta republiky z  12. júla 1995

vrátený Národnej rade. Ide o  zákon číslo 92/1991 Zb. o pod-

mienkach prevodu majetku štátu na  iné osoby v znení neskor-

ších predpisov  a o zmene a  doplnení ďalších zákonov, ktoré

prerokovala a schválila Národná rada Slovenskej republiky na

svojej 8. schôdzi uznesením číslo 162.

 

     Spoločnú správu k  opätovnému prerokovaniu tohto zákona

ste dostali v materiáloch  v rámci súčasnej schôdze Národnej

rady. Nebudem detailne uvádzať spôsob prerokovania v jednot-

livých výboroch,  pretože je to  uvedené v materiáli,  ktorý

máte k dispozícii. Ak  dovolíte, pristúpim priamo k argumen-

tácii a  k vecnému zaujatiu stanoviska  ako gesčného výboru,

kde tento materiál bol prerokovaný a bolo rozhodnuté, aby sa

zákon bez pripomienok schválil v pôvodnom znení.

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán prezident,

     dámy a páni,

 

     zákon, ktorý teraz prerokúvame v rámci vrátenia, sa de-

tailne prerokoval na 8. schôdzi Národnej rady Slovenskej re-

publiky, bol predmetom veľmi  podrobného prerokúvania vo vý-

boroch Národnej  rady Slovenskej republiky, a  z toho len vo

Výbore Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podni-

kanie sa pôvodná textácia zákona prerokúvala až v rámci šty-

roch veľmi dlhých a detailných rokovaní tohto výboru.

 

     V rámci prerokúvania v júni  a v júli odzneli prakticky

všetky možné  pripomienky, varianty a  úvahy. Odzneli všetky

možné mutácie,  zlepšenia, interpretácie a  tie boli zhrnuté

do spoločného stanoviska k  tomuto zákonu. Zákon sa preroko-

val na  júlovej schôdzi. V rámci  tohto prerokúvania v pléne

sa detailne prerokovali, zvážili všetky pozmeňovacie návrhy,

tie, ktoré boli podané v rámci výborov, i tie, ktoré odzneli

v pléne.

 

     Návrh zákona nakoniec bol prerokovaný a schválený v ta-

kom znení, v akom ho podpísal predseda Národnej rady a pred-

seda vlády,  a bol odoslaný na  podpísanie prezidentovi Slo-

venskej republiky.

 

     Pán prezident tento materiál vrátil s doplňujúcim mate-

riálom - rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky, v kto-

rom zdôvodnil svoje kroky a  závery. Tieto svoje závery zhr-

nul  v podstate  do štyroch  bodov. Pán  prezident vo svojom

vystúpení teraz uviedol v  podstate širšiu problematiku, do-

tkol sa podstatne širšej tematiky a rozviedol podstatne šir-

šiu škálu,  než to, čo  sa nachádza v  rozhodnutí prezidenta

Slovenskej republiky o vrátení tohto zákona.

 

     Ak dovolíte,  preto sa nebudem  zaoberať a reagovať  na

jednotlivé časti  vystúpenia pána prezidenta,  ale vrátim sa

k rozhodnutiu  prezidenta republiky,  ktoré bolo podkladovým

materiálom na dnešné prerokúvanie,  a zameriam sa výlučne na

tieto fakty, ktoré sú faktografiou na dnešné rokovanie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec,  chcel by som povedať,  že máte predniesť

spoločnú správu, takže držte sa toho.

 

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Páni  poslanci, vrátim  sa k  plnej textácii  spoločnej

správy, ktorá je nasledovná:

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

z 31. júla 1995 číslo 453  pridelil zákon Národnej rady Slo-

venskej republiky z 12. júla,  ktorým sa mení a dopĺňa zákon

číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné

osoby v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďal-

ších  zákonov, vrátený  prezidentom Slovenskej  republiky na

opätovné prerokovanie v  Národnej rade Slovenskej republiky,

na prerokovanie v lehote do 23. augusta 1995 Ústavnoprávnemu

výboru Národnej  rady Slovenskej republiky,  Výboru Národnej

rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Vý-

boru  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre hospodárstvo,

privatizáciu a  podnikanie, Výboru Národnej  rady Slovenskej

republiky pre  pôdohospodárstvo a Výboru  Národnej rady Slo-

venskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

 

     Na skoordinovanie stanovísk  výborov Národnej rady Slo-

venskej republiky bol  citovaným rozhodnutím predsedu Národ-

nej  rady Slovenskej  republiky určený  Výbor Národnej  rady

Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podni-

kanie.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

21. augusta  1995 prerokoval zákon  Národnej rady Slovenskej

republiky  z 12.  júla 1995,  ktorým sa  mení a dopĺňa zákon

číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné

osoby v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďal-

ších  zákonov, vrátený  prezidentom Slovenskej  republiky na

opätovné prerokovanie v  Národnej rade Slovenskej republiky,

vyslovil s ním súhlas a odporúča ho Národnej rade Slovenskej

republiky v súlade s článkom 87 ods. 3 Ústavy Slovenskej re-

publiky po opätovnom prerokovaní schváliť.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a  menu 21. augusta  1995 neprijal uznesenie  o vý-

sledku prerokovania zákona Národnej rady Slovenskej republi-

ky z 12.  júla 1995, ktorým sa mení  a dopĺňa zákon Národnej

rady  Slovenskej republiky  číslo 92/1991  Zb. o podmienkach

prevodu majetku štátu na iné  osoby v znení neskorších pred-

pisov a  o zmene a doplnení  ďalších zákonov, vrátený prezi-

dentom Slovenskej  republiky na opätovné  prerokovanie v Ná-

rodnej rade Slovenskej republiky, lebo podľa § 48 ods. 1 zá-

kona Slovenskej národnej rady  číslo 44/1989 Zb. o rokovacom

poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpi-

sov nevyslovila  s ním súhlas  nadpolovičná väčšina všetkých

členov výboru (počet členov výboru 17, prítomných 13, za ná-

vrh uznesenia  hlasovalo 7, proti hlasovalo  6, nikto sa ne-

zdržal hlasovania).

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo, privatizáciu a podnikanie  23. augusta 1995 prerokoval

zákon Národnej  rady Slovenskej republiky  z 12. júla  1995,

ktorým sa  mení a dopĺňa zákon  Národnej rady Slovenskej re-

publiky číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štá-

tu na iné osoby v znení neskorších predpisov a o zmene a do-

plnení ďalších  zákonov, vrátený prezidentom  Slovenskej re-

publiky na opätovné prerokovanie  v Národnej rade Slovenskej

republiky, vyslovil s ním  súhlas bez pripomienok a odporúča

ho Národnej rade Slovenskej  republiky po opätovnom preroko-

vaní schváliť v pôvodnom znení z 12. júla 1995.

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospo-

dárstvo 21. augusta 1995  neprijal uznesenie o výsledku pre-

rokovania  zákona Národnej  rady Slovenskej  republiky z 12.

júla 1995, ktorým  sa mení a dopĺňa zákon  číslo 92/1991 Zb.

o podmienkach  prevodu majetku  štátu na  iné osoby  v znení

neskorších predpisov  a o zmene a  doplnení ďalších zákonov,

vrátený  prezidentom Slovenskej  republiky, lebo  podľa § 48

ods.  1 zákona  Slovenskej národnej  rady číslo  44/1989 Zb.

o rokovacom  poriadku Slovenskej  národnej rady  v znení ne-

skorších  predpisov  nevyslovila  s  ním súhlas nadpolovičná

väčšina všetkých členov výboru (počet členov výboru 10, prí-

tomných 8,  za návrh hlasovalo  5 poslancov, proti  hlasoval

1 poslanec, hlasovania sa zdržali 2 poslanci).

 

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre životné

prostredie a ochranu prírody 23. augusta 1995 prerokoval zá-

kon Národnej rady Slovenskej republiky z 12. júla 1995, kto-

rým sa mení  a dopĺňa zákon číslo 92/1991  Zb. o podmienkach

prevodu majetku štátu na iné  osoby v znení neskorších pred-

pisov a  o zmene a doplnení  ďalších zákonov, vrátený prezi-

dentom Slovenskej  republiky na opätovné  prerokovanie v Ná-

rodnej rade Slovenskej republiky, a neodporúča Národnej rade

Slovenskej republiky opätovne ho schváliť.

 

     V  Bratislave 28.  augusta 1995.  Podpísaní predsedovia

výborov: ústavnoprávneho výboru, výboru pre financie, rozpo-

čet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnika-

nie, výboru  pre pôdohospodárstvo a výboru  pre životné pro-

stredie a ochranu prírody.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Všetko, pán poslanec?

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Všetko.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  pánu poslancovi  Hofbauerovi a  prosím ho, aby

zaujal miesto pre spravodajcov.

 

     Otváram  rozpravu. Chcem  povedať, že  do rozpravy  som

dostal 9 písomných prihlášok. Ako prvý je pán poslanec Volf,

pripraví sa poslanec Komlósy.

 

     Najskôr,  vážené  pani  poslankyne,  páni poslanci, pán

prezident prejavil záujem opustiť  naše rokovanie, takže bu-

deme pokračovať ďalej bez neho. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Nech sa páči, slovo má pán poslanec Volf.

 

Poslanec J. Volf:

 

     Vážená Národná rada,

     vážené dámy, páni,

 

     je len  logické, že sa tu  znova stretávame nad zákonom

o veľkej  privatizácii, ktorý  prezident vrátil  na opätovné

prerokovanie Národnej  rade Slovenskej republiky.  Nie je to

ani politické gesto, ani strácanie času. Strácaním času boli

skôr viaceré  novely tohto zákona,  ktoré neriešili skutočné

problémy  v tejto  oblasti. Politickým  gestom a  politickou

účelovosťou  bolo skôr  prijatie tohto, z hľadiska formálne-

právneho  zmätkového, protiústavného  a protiľudového návrhu

zákona na našej predchádzajúcej  schôdzi. Nemá zmysel opako-

vať  všetky podstatné  a menej  podstatné pripomienky. Chcem

len zdôrazniť,  že s dôvodmi, ktoré  viedli prezidenta k ne-

podpísaniu  schváleného zákona,  súhlasím. To,  že v prípade

nerešpektovania týchto pripomienok sme pripravení obrátiť sa

na Ústavný súd, nie je politickým zápasom proti niekomu, ale

povinnosťou poslanca chrániť ústavnosť, chrániť záujem obča-

nov našej Slovenskej republiky.

 

     Predložený  návrh zákona  okrem celého  radu iných, pre

našich  občanov nepriaznivých  dôsledkov, vedie predovšetkým

k stavu, ktorý nikdy predtým u nás  ani inde v demokratickej

krajine neexistoval. Vedie ku  koncentrácii moci nad štátnym

či národným majetkom v  rukách neštátnej organizácie s poli-

ticky jednofarebným obsadením. Kde zostala zodpovednosť vlá-

dy, vyplývajúca  jej z Ústavy Slovenskej  republiky? Kde zo-

stal záujem širokej verejnosti,  taký proklamovaný v progra-

movom vyhlásení vlády? Čo je to vlastne za organizácia, kto-

rá  týmto  návrhom  zákona  získa  prakticky neobmedzenú moc

v procese privatizácie,  v procese rozdeľovania  majetku nás

všetkých?

 

     Pozrime sa  bližšie na činnosť  tejto inštitúcie, ktorá

sa  v podstate  stáva  vlastníkom  štátneho majetku  a ktorá

s ním nakladá podľa straníckych skupinových a individuálnych

záujmov,  v rozpore  so záujmami  väčšiny spoločnosti. Fondu

národného  majetku  totiž  chýba  nielen vymedzenie právneho

postavenia,  činnosti a  organizačnej štruktúry,  ale predo-

všetkým účinný systém kontroly,  ktorý by zabránil zneužíva-

niu právomoci štatutárnymi orgánmi a jednotlivými pracovník-

mi fondu.  Predložená novela by  mala poslúžiť týmto  ľuďom,

aby šachovali privatizujúcich podnikateľov počas obdobia de-

siatich  rokov svojich  splátok a  zabezpečovali tým  výhody

svojim straníckym kolegom a rodinným príslušníkom.

 

     Treba však týchto pánov  upozorniť, že postihy za nepl-

nenie  zmluvných podmienok  sa budú  môcť uplatňovať  len na

zmluvné vzťahy uzavreté od  septembra 1995. Po zrušení účin-

nosti tejto novely Ústavným súdom, o ktorom som presvedčený,

nás čaká celá reťaz zbytočných právnych sporov o obsahu kúp-

nych zmlúv, ktoré prakticky  znemožnia uplatňovať postihy aj

v odôvodnených prípadoch neplnenia zmluvných podmienok.

 

     Na ilustráciu  uvediem niektoré skutočnosti  v činnosti

Fondu  národného majetku.  V septembri  1994 činili  splatné

pohľadávky fondu  voči kupujúcim cca 2  mld korún, v auguste

1995 sú splatné pohľadávky cca 1,5 mld Sk. Na prvý pohľad sa

zdá, že nové vedenie fondu znížilo pohľadávky voči kupujúcim

o 500 miliónov Sk. Skutočnosť je  však iná. Úľavy, ktoré po-

skytuje Fond  národného majetku privatizérom  blízkym koalí-

cii, sa pohybujú v rozsahu viac ako miliardy korún. Menia sa

termíny splátok, častokrát dochádza  k situácii, že kupujúci

vlastne nemusí  v roku 1995 zaplatiť  žiadnu splátku, aj keď

podľa pôvodnej zmluvy mal  platiť každý polrok (príklad: Po-

važské mlyny  Piešťany). V podstate  sa im odpúšťajú  úroky,

ktoré sú  pri svojej výške 9-12  % najnižšou úrokovou mierou

v Slovenskej republike.

 

     Štatutárne orgány fondu  porušujú platnú legislatívu aj

tým, že zvýhodňujú víťazov  verejných súťaží, čo znamená ne-

oprávnený  zásah do  platného právneho  stavu, a dvojnásobne

znevýhodňujú ostatných účastníkov  verejnej súťaže. Objavujú

sa stále nové prípady, aj keď sa ešte nezabudlo na exemplár-

ne prípady takýchto neoprávnených  zásahov fondu spred marca

1994.

 

     Spomeniem len verejnú súťaž  na predaj majetku Štátnemu

podniku Svikon  Svidník. Zo štyroch  účastníkov verejnej ob-

chodnej súťaže sa nie náhodou stala víťazom obchodná spoloč-

nosť Svik, spoločnosť s  ručením obmedzeným, Svidník. Vyhra-

la,  aj  keď  poskytla  najnevýhodnejšie platobné podmienky.

Problematikou určenia víťaza tejto verejnej súťaže sa od ro-

ku 1993 zaoberá Generálna prokuratúra. Výsledok vyšetrovania

nie je dodnes známy, tak  ako v prípade spôsobu privatizácie

akcií  Kovohuty  Krompachy,  Skloobal  Nemšová, Slovakofarma

Hlohovec a mnohých ďalších.  Pán generálny prokurátor by mal

konečne reagovať a informovať verejnosť o nezákonných postu-

poch  v  procese  privatizácie,  najmä  pri nedávnom zrušení

zmien rozhodnutia  o privatizácii akcií,  ktoré boli pôvodne

zaradené do kupónovej privatizácie, a tieto rozhodnutia nik-

to nezrušil, pretože sa podľa platnej legislatívy zrušiť ne-

dajú.  Úľavy, ktoré  poskytol Fond  národného majetku  Sviku

Svidník, Termostavu Mráz, Texikonu  Ružomberok a mnohým ďal-

ším víťazom verejných súťaží, sú  v rozpore s platnou legis-

latívou  a je  na Generálnej  prokuratúre, aby  v tejto veci

zaujala  stanovisko. Prešetrenie  Generálnou prokuratúrou by

si zaslúžili aj prípady  predajov akcií podnikov s prakticky

symbolickou prvou splátkou.

 

     Namiesto  toho,  aby  sa  hľadali  spôsoby, ako naplniť

prázdnu  pokladnicu fondu,  ktorá má  byť zárukou  splatenia

dlhopisov občanom  a obciam, rozdáva sa  tu za čudných okol-

ností národný majetok na úkor väčšiny národa. Stanovisko Ge-

nerálnej prokuratúry, že nemôže prešetrovať privatizáciu od-

štátneného majetku, sa dá jednoducho preklenúť novelou záko-

na o prokuratúre, alebo zmenou právneho postavenia Fondu ná-

rodného majetku,  jeho začlenením do  sústavy štátnych orgá-

nov. Pri verejných súťažiach však ide vlastne o štátny maje-

tok v pravom zmysle slova.

 

     Ako je možné, pýtam sa, že o miliardovom majetku vlast-

ne majú rozhodovať úradníci,  ktorí nemajú ani štatút verej-

ného činiteľa, a teda ani potrebnú zodpovednosť. Ako je mož-

né,  že títo  ľudia prakticky  nekontrolovateľní, okrem nad-

štandardne vysokých platov majú možnosť poberať ďalšie vyso-

ké mesačné sumy za svoju lukratívnu účasť v dozorných radách

podnikov? Predseda Výkonného  výboru Fondu národného majetku

má základný mesačný plat 30 000 Sk a 80 % prémií mesačne, to

znamená 54 000 Sk. K tomu mu prináležia odmeny za lukratívne

dozorné rady v rozsahu 15 000 až 30 000 korún mesačne, t. j.

celková jeho mesačná odmena presahuje 100 000 Sk. Podpredse-

dovia výkonného  výboru  majú príjmy nižšie o 4 000 až 5 000

korún  mesačne  a  ostatní  členovia  výkonného  výboru  cca

o 10 000 Sk. Je  paradoxné, že prezident Slovenskej republi-

ky, predseda  Národnej rady Slovenskej  republiky a predseda

vlády  Slovenskej republiky  majú príjmy  nižšie o  polovicu

alebo ešte viac.

 

 

     Títo  ľudia si  rozpracovali navyše  na podmienky fondu

program vlády "Čisté ruky"  a Etický kódex pracovníkov Fondu

národného majetku. V rozpore  s týmito materiálmi a legisla-

tívou zvýhodňujú určité skupiny  podnikateľov pri výbere bu-

dúcich vlastníkov a určení ceny  a podľa postupu na posudzo-

vanie žiadostí  o úpravu platobných podmienok  a zápočtu in-

vestícií odpúšťajú mnohomiliónové  hodnoty tým podnikateľom,

ktorí vedia byť vďační. Takáto aplikácia programu "Čisté ru-

ky" na  Fonde národného majetku je  výsmechom pre ľudí žijú-

cich z minimálnej mzdy alebo zo sociálnych dávok.

 

     Nedovoľme,  panie poslankyne  a páni  poslanci, aby  sa

prijatím tohto zákona vlastne  schválil aj jeden ďalší prog-

ram  pre  väčšinu  obyvateľov  Slovenska  - program rýchleho

a nespravodlivého  zbohatnutia  pre  úzku  elitu spoločnosti

a program "Prázdne ruky" pre rozhodujúcu väčšinu nášho náro-

da.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Slovo má  pán poslanec  Komlósy. Pán poslanec

Filkus - faktická poznámka.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Ďakujem pekne. Obyčajne býva  zvykom, ale myslím, že to

nie je zvyk, ale jedna z hlavných úloh spravodajcu, že spra-

ví rekapituláciu  prerokovania príslušného návrhu  zákona vo

výboroch Národnej rady. Ja z priateľskej pomoci to urobím za

Romana Hofbauera.

 

     Z piatich výborov dva neprijali uznesenia a tretí zákon

neodporúča prijať.  Je to tiež  jedno kritérium, že  väčšina

týchto výborov sa nestotožnila  s týmto návrhom. Prosím, aby

ste aj toto kritérium zobrali do úvahy.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Máte slovo, pán poslanec Komlósy.

 

Poslanec Zs. Komlósy:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

     vážená Národná rada,

     ctení hostia,

 

     hneď na úvod chcem vyjadriť svoj súhlas a súhlas celého

klubu poslancov za maďarskú koalíciu s výhradami pána prezi-

denta  a úplne  sa stotožňujem  s tými  zisteniami a dôvodmi

vrátenia zákona  Národnej rady Slovenskej  republiky, ktorým

sa mení a dopĺňa zákon  číslo 92/1991 Zb. o podmienkach pre-

vodu majetku  štátu na iné osoby  v znení neskorších predpi-

sov,  vráteného na  opätovné prerokovanie,  ktoré sú uvedené

v prílohe rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky.

 

     Moje vystúpenie bude stručné, pretože už pri prvom pre-

rokovaní tohto zákona v júli som k nemu vyjadril pripomienky

a nesúhlasil som  práve s tou  časťou vtedy ešte  len návrhu

novelizácie zákona o veľkej  privatizácii, ktorá mení od zá-

kladu prístup k najmasovejšej, najrýchlejšej, najprehľadnej-

šej  a celospoločensky  najkontrolovateľnejšej metóde trans-

formácie hospodárstva Slovenskej  republiky, ktorá ruší tzv.

kupónovú privatizáciu a  nahrádza ju spochybniteľnou emisiou

dlhopisov Fondu  národného majetku. Nechcem sa  vracať k po-

drobnému popisovaniu tých dôvodov,  ktoré ma viedli k odmie-

tavému postoju  voči tomuto zákonu. Jednak  som to už urobil

v júli pri prvom prerokovaní,  na druhej strane moje výhrady

sú skoro  totožné s výhradami,  ktoré uvádza v  liste aj pán

prezident, a preto ich nechcem opakovať a takto zdržiavať.

 

     Dovoľte  mi, aby  som len  stručne charakterizoval túto

časť novely jednou vetou, aby  som zhrnul svoje chápanie od-

kazu tohto zákona v zjednodušenej  forme do jednej vety: Ob-

čania Slovenskej republiky, vy nie ste dostatočne pripravení

a dostatočne múdri  na to, aby  ste sa priamo  zúčastnili na

privatizácii, aby ste sami rozhodovali o investovaní do cen-

ných papierov akciových spoločností, tu máte každý po desať-

tisíc slovenských korún, ktoré  však dostanete až po piatich

rokoch (ak ich vôbec dostanete), nestrkajte nos do toho, čo-

mu nerozumiete,  nechajte to na  vyvolených a najmúdrejších,

oni ten majetok už nejako rozdelia, rozpredajú, sprivatizujú

podľa vlastných kritérií.

 

     Vôbec  sa teda  nečudujem, že  niektorí vysokopostavení

funkcionári Fondu  národného majetku pod  ťarchou suplovania

celospoločenského kolektívneho rozumu nevedia v noci spávať.

 

     Takisto som  upozornil ešte v júli  na to, podobne, ako

to uvádza aj pán prezident vo svojom liste, že spolu s pred-

chádzajúcimi dvoma novelizáciami tohto zákona sa z Fondu ná-

rodného  majetku  vytvára  nikým  a ničím nekontrolovateľné,

alebo ak chcem byť miernejší a možno aj presnejší, veľmi ob-

medzene, a len veľmi úzkym okruhom ľudí kontrolovateľné hos-

podárske  mocenské centrum.  Toto  je  úplne zrejmé  už dnes

a pravdepodobne  viacerí z  nás vystúpia  a spomenú konflikt

medzi Fondom národného majetku a vládou predkladanou predlo-

hou  zákona o  strategických záujmoch  akciových spoločností

a zabezpečení týchto záujmov, ktorý  máme pred sebou a ktorý

bol tiež vrátený prezidentom.

 

     V tejto  súvislosti chcem ešte raz  upozorniť na to, že

vláda sa síce zbavuje  priamej zodpovednosti za uskutočnenie

transformácie národného majetku, ale zodpovednosť voči obča-

nom Slovenskej  republiky zostáva na  vláde a celej  vládnej

koalícii v podobe predkladania a schvaľovania takýchto a po-

dobných zákonov, čím sa  vytvárajú podmienky na  demokratic-

kými spôsobmi nekontrolovateľné a nepredvídateľné procesy.

 

     Názor klubu poslancov za  Maďarskú koalíciu na prerokú-

vaný  zákon sa  od júla  nezmenil. Odmietame  drvivú väčšinu

ustanovení tejto novelizácie. Súhlasíme  s výhradami a návr-

hom pána prezidenta, a preto budeme hlasovať proti opätovné-

mu schváleniu tohto zákona.

 

     Súčasne  apelujem  na  ctených  poslancov Národnej rady

Slovenskej republiky,  predovšetkým však na  tých, ktorí pri

každej príležitosti deklarujú svoj záujem o blaho tohto štá-

tu  a blaho  jeho  občanov,  aby hlasovali  proti schváleniu

predmetného zákona.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo  má pán poslanec  Baránik a pripraví  sa

pán poslanec Dzurinda.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážení páni ministri,

     vážené dámy poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     vážení hostia,

 

     ak máme objektívne  prehodnotiť prerokovaný návrh záko-

na, treba  pristúpiť aj k niektorým  jeho čiastkovým problé-

mom. Vo  svojom vystúpení by som  chcel pohovoriť na základe

poznania k hodnoteniu kupónovej  privatizácie, pretože tá je

zlatou niťou, ktorou sa nesie stanovisko pána prezidenta, na

základe čoho odmietol podpísať tento zákon. Domnievam sa, že

ak chceme objektívne hodnotiť, potrebujeme zaujať stanovisko

k spoločenskému záujmu,  dynamizácii ekonomiky a  stupňu po-

znania aplikácie privatizácie, a osobitne kupónovej privati-

zácie.

 

     Federálnou vládou schválený  scenár ekonomickej reformy

v roku  1990 predpokladal  využiť osem  zásadných a niekoľko

ďalších  menej významných  systémových opatrení.  K zásadným

patrila  aj realizácia  zmeny vlastníctva, dnes zjednodušene

nazývaná privatizácia. Pri  schvaľovaní scenára zrejme málo-

kto  predpokladal,  že  realizácia  privatizácie sa postupne

stane takým dôležitým objektom záujmu politických subjektov.

Realizované systémové opatrenia mali prispieť k premene cen-

trálne riadenej ekonomiky na trhovú.

 

     Cieľom celej transformácie je obnoviť dynamiku ekonomi-

ky  a zvýšiť  jej efektívnosť  využívaním trhových  vzťahov.

Transformácia má prednostne vytvoriť podmienky na fungovanie

trhových  vzťahov. Realizácia  každého systémového opatrenia

musí  presne sledovať  stanovený cieľ.  Prístupy k  chápaniu

realizácie systémových opatrení boli a sú rôzne. Nie je jed-

notnosť  názorov,  či  sa  správne realizovala liberalizácia

cien, tiež devalvácia, ktorá  viedla k výraznému znehodnote-

niu meny,  ako sa má realizovať  reštriktívna politika a po-

dobne. Ale najrozpornejšia je realizácia privatizácie.

 

     Privatizácia vytváraním nových vlastníckych vzťahov vy-

voláva zmeny v ekonomike,  ale súčasne zasahuje do sociálnej

štruktúry spoločnosti. Prehlbuje  sociálnu polarizáciu. Cie-

ľom privatizácie je cez  vytvorenie novej vlastníckej štruk-

túry objektivizovať záujem na trvalom úsilí dynamizovať eko-

nomiku. Je  na škodu veci,  že na začiatku  transformácie sa

adekvátne neujasnili základné  problémy transformácie s mož-

nými dopadmi na ekonomiku, sociálnu a politickú sféru. Vyna-

ložilo sa minimum úsilia na to, aby sa domyslelo, aká vlast-

nícka štruktúra založená na nových vzťahoch vyplývajúcich zo

súkromného  vlastníctva  bude  najlepšie  vyhovovať trvalému

úsiliu o dynamiku ekonomiky.

 

     Úsilie o  dynamiku ekonomiky musí byť  zakódované v gé-

noch vlastníkov. Prvoradou úlohou  každého vlastníka je úsi-

lie o  rozšírenie majetku. Ak má  vlastník túto úlohu reálne

realizovať, potrebuje určité  predpoklady. Len určitá štruk-

túra  vlastníctva môže  úspešne túto  úlohu realizovať.  Pre

jednotlivý  ekonomický subjekt  je žiaduca  existencia domi-

nantného vlastníka, ktorý má záujem efektívne majetok využí-

vať. To  znamená takého, ktorý  si uvedomuje svoju  prvoradú

úlohu v záujme posilnenia vlastnej pozície, potrebu rozšíre-

nia majetku a zvýšenia jeho efektívnosti. Ďalej si musí uve-

domiť, že  za každé rozhodnutie ručí  svojím majetkom. Tejto

podmienke  len  výnimočne  vyhovuje  kolektívne vlastníctvo.

Z uvedených dôvodov dominancia štátneho vlastníctva neviedla

k úspechu.

 

     Ako ukazujú historické  skúsenosti, najlepšie podmienky

na  využívanie vlastníctva  vytvára trhová ekonomika opiera-

júca sa o súkromné vlastníctvo s reálnymi vlastníkmi. Proces

privatizácie realizovaný ako malá  a veľká privatizácia vie-

dol k rozdielnym výsledkom. V malej privatizácii sa postupne

vytvárali reálni vlastníci, aj keď tento proces bol a je eš-

te spojený s množstvom  problémov. Vo veľkej privatizácii sa

uplatnilo viac  metód. Priame metódy  vytvárali predpoklady,

aj keď to v  mnohých prípadoch zlyhalo, formovaniu štruktúry

reálnych  vlastníkov. Pri  realizácii kupónovej privatizácie

došlo k  rozdielnym výsledkom. V  niektorých obchodných spo-

ločnostiach,  kde sa  podarilo sformovať  schopný manažment,

ako príklady môžem uviesť Slovnaft, VSŽ, Nafta, predovšetkým

vďaka tomu,  že Fond národného  majetku v týchto  subjektoch

mal  dominantné  postavenie,  sa  dosiahli  výrazné  úspechy

v oživení  ekonomiky. Kde  tak nebolo,  výsledky sú  iné, vo

väčšine prípadov horšie.

 

     Kupónová privatizácia, ako je  nám všeobecne známe, vy-

tvorila  dva  druhy  vlastníkov.  Z  individuálnych dikov sa

reálni  vlastníci  nestali.  Nemajú  možnosť  uplatniť svoje

vlastnícke práva. Stali sa len čakateľmi na dividendy, alebo

svoje akcie predali fyzickým osobám, ale vo väčšine prípadov

rôznym právnickým osobám,  najmä privatizačným fondom. Samo-

zrejme,  nie za  nominálnu  hodnotu,  ale za  ponúknutú cenu

približne 10 000 korún, ktorá reprezentovala asi tretinu no-

minálnej hodnoty. Viac ako 70 % dikov zverilo svoje kupónové

knižky privatizačným fondom,  ktoré zverené bony investovali

do  rôznych obchodných  spoločností. Väčšina  dikov ešte  aj

dnes naivne verí, že  sú vlastníkmi akcií obchodných spoloč-

ností. Oni sú akcionármi  privatizačných fondov, ktoré navý-

šením majetku získaného akciami za bony dikov vydali pre di-

kov vlastné akcie na takto vzniknutú hodnotu majetku.

 

     Privatizačné  fondy sa  neskoršie pretransformovali  na

investičné fondy.  Následne po vzniku  privatizačných fondov

vznikli investičné  spoločnosti, ktoré vlastnia  viaceré in-

vestičné fondy. Pre fondy  poskytujú určité špecifické služ-

by.  Vlastníkmi investičných  fondov a  investičných spoloč-

ností sú  v značnej miere  tie isté právnické  alebo fyzické

osoby.  Postupne sa  váha prikláňa  k vlastníctvu  fyzických

osôb. Že tento proces takto prebieha, na tom by nemuselo byť

nič zlého, lenže v konkrétnych  podmienkach to má určitý há-

čik. Majetok  privatizačných fondov vznikol  z naivnej viery

dikov, že ktosi skúsenejší sa bude starať o zveľaďovanie ich

majetku. Táto podmienka sa nesplnila.

 

     Osobitným  problémom je  to, že  časť fondov  sa opiera

o cudzí kapitál, o ktorom sa  nevie, kto za  týmto kapitálom

stojí.  Sú  oprávnené  domnienky,  že  ide  o kapitál, ktorý

pochádza zo zvláštnych zdrojov, tzv. špinavé peniaze. Ak tá-

to  domnienka je  správna, potom  je reálna  obava preliatia

vlastníctva k nášmu majetku do  rúk, ktoré za týmto majetkom

v zahraničí stoja.  A to by sme  nemali dovoliť. Nie náhodou

jeden  z autorov  masívneho vstupu  privatizačných fondov do

procesu  kupónovej  privatizácie  sa  zdržuje  na Bahamských

ostrovoch.  Treba občanom  našej spoločnosti  jasne a jedno-

značne povedať, že ako dikovia tým, že zverili svoje kupóno-

vé knižky,  sa privatizácie v  prvej vlne nezúčastnili,  ale

následne sa stali  akcionármi nie privatizovaných obchodných

spoločností,  ale  vlastníkmi  akcií  privatizačných fondov,

ktoré svoj majetok vytvorili za investovanie bonov z kupóno-

vých knižiek dikov.

 

     Ten,  kto nechápe  podstatu tejto  transakcie, môže na-

mietnuť, že je  všetko v najlepšom poriadku. V  tom je práve

omyl. Z  tohto pramení domnienka,  ako ju viacerí  odborníci

vyslovujú,  že  takto  realizovaná  kupónová privatizácia je

grandióznym podvodom na obyvateľstve, reprezentovanom dikmi,

ktoré  zverilo kupónové  knižky privatizačným  fondom. Podľa

platných legislatívnych noriem privatizačné fondy vznikli na

to, aby  zmenšili riziko kolektívneho  investovania drobných

investorov. To je v úplnom  poriadku. Ale z poznatkov získa-

ných z  kontroly investičných fondov  a investičných spoloč-

ností,  ako aj  z iných  zdrojov vieme,  že investičné fondy

a investičné  spoločnosti sa  svojou činnosťou  odchyľujú od

zámerov,  ktoré vyplývajú  z pre  nich platnej legislatívnej

úpravy.

 

     V procese zakladania fondov vznikli kapitálové a perso-

nálne väzby medzi zakladateľmi fondov a fondmi, prípadne in-

vestičnými spoločnosťami ako  určitým medzičlánkom medzi za-

kladateľmi fondov a fondmi.  Tieto väzby umožňujú presun ma-

jetku fondov, ktorý je majetkom širokého okruhu drobných in-

vestorov -  dikov, ako majetku  kolektívneho investovania do

investičných spoločností s  úzkym okruhom vlastníctva. Váže-

ní,  aj  tu  je  proces  sociálnej  diferencie. Dochádza tak

k transferu kapitálu z majetku fondov, ktoré sú kontrolované

štátnym  dozorom,  cez  investičné  spoločnosti s obmedzenou

možnosťou kontroly majetku, ďalej na spoločnosti a jednotli-

vé fyzické osoby, ktoré sú  mimo dosahu štátneho dozoru. Ap-

likuje sa širšia škála foriem presunu majetku z investičných

fondov, čo je snaha obísť legislatívne normy. K týmto formám

patria priame presuny kapitálu, odmeny a tantiémy, presun na

základe nereálnych zmlúv, presun  majetku ako odplata za vý-

kon  poverenia a  správu fondov.  Najjednoduchšie sa majetok

presúva priamym bezdôvodným výberom  v hotovosti z pokladne,

resp. z bežných účtov  fondov vedúcimi predstaviteľmi. Ďalej

sú  to  legálne  formy,  a  to  vyplácanie prehnaných odmien

a tamtiém, ktoré nie sú  adekvátne činnosti, postaveniu jed-

notlivých osôb a dosiahnutému hospodárskemu výsledku.

 

     Druhá  forma prevodu  sa realizuje  na základe kúpnych

zmlúv na prevod majetku na investičné spoločnosti. Realizuje

sa hlavne predajom akcií za  nízke, nereálne ceny, ku ktorým

sa fondy dopracujú rôznymi  špekulatívnymi spôsobmi na kapi-

tálovom trhu.

 

     Tretia forma je odplata za výkon poverenia a správu ma-

jetku. Výška odplaty sa zakotví do zmluvy medzi spoločnosťou

a fondom. Odplaty sa vyplácali napríklad aj za rok 1993, či-

že aj za  obdobie, keď fondy ešte nemali  prepísané akcie na

svojich  účtoch.  To  sa  udialo  až  v druhej polovici roku

1993. Výška odplaty je stanovená percentom z nominálnej hod-

noty majetku.  V troch kontrolovaných  fondoch výška odplaty

predstavovala nasledujúce  čiastky: v prvom  prípade 327 mi-

liónov Sk z nominálnej hodnoty 11 352 600 tisíc Sk za správu

majetku  do 31. 12. 1994. V druhom prípade  276 500 tisíc Sk

z nominálnej hodnoty 6 600 tisíc  Sk, z toho 142 miliónov Sk

za správu majetku do 31. 12.  1993. V treťom prípade 161 400

tisíc Sk z  nominálnej hodnoty 2 457 600  tisíc Sk  za výkon

poverenia a správu  do 31. 12. 1994. Skutočné náklady, váže-

ní,  a na  to dajte  pozor, spojené  so správou investičného

fondu jednej investičnej spoločnosti predstavovali 36 milió-

nov  korún.  Čiže  v  prvom  prípade  je to desaťnásobok, čo

dostala investičná spoločnosť.

 

     V treťom  prípade, k tomu  sa vrátim podrobnejšie,  pri

nominálnej  hodnote majetku 2 457 miliónov je trhová hodnota

327 400  tisíc Sk. Z tejto  reálnej hodnoty investičnej spo-

ločnosti bolo vyplatených 161 400 tisíc korún, čiže praktic-

ky polovica.  Ak sa takáto  prax realizuje aj  v tomto roku,

potom celý majetok fondu  sa presunie do investičnej spoloč-

nosti. Pýtam sa: Koľko dikov príde o výsledky realizácie ku-

pónovej privatizácie? Pri nominálnej hodnote 35 tisíc to bu-

de 70 218  dikov. Kto potom vysvetlí dikom,  kam sa stratilo

ich odškodnenie? Čo vy  na to, obhajcovia kupónovej privati-

zácie? To je určite extrémny prípad, ale nie ojedinelý.

 

     Na potvrdenie  toho uvediem ďalšiu  skutočnosť. V tomto

prípade odplata fondu predstavovala z čiastky, v ktorej boli

právnické  služby, dve  tretiny tejto  čiastky. Táto  odmena

predstavuje dividendy v priemernej  ročnej hodnote 350 korún

23 tisíc dikov.  Alebo ak sa to realizovalo  za predaj akcií

pri priemernej cene  akcií fondov 5 000, tak  by sa na tento

účel museli predať akcie 1  600 dikov. Vážení, ide o čiastku

8 miliónov, ktorú  získal zo tieto služby  jeden nám všetkým

veľmi dobre  známy právnik. Ak  si niekto myslí,  že toto je

primeraná hodnota, potom máme  veľmi rozdielne predstavy, čo

je to sociálna spravodlivosť a čo je to odmeňovanie.

 

     Investičné spoločnosti  za služby v rokoch  1993 a 1994

získali veľké  prostriedky. Pýtam sa:  Do ktorých obchodných

spoločností ich investovali?  Nepoznám nijaký takýto prípad.

Niektoré investovali do zriaďovania budov,  ale to je už iný

problém. Ich investičná aktivita  by sa mala prejaviť oživo-

vaním obchodných spoločností, ktorých  sú akcionármi, aby im

svojím  kapitálom pomohli  prekonať existujúce  ťažkosti. Ak

tak neurobia, to svedčí o  tom, že sa vzďaľujú svojmu posla-

niu, a  tým kupónová privatizácia z  tohto pohľadu, ktorý je

rozhodujúci,  sa míňa  svojho cieľa.  Ak taká  prax, ako som

uviedol, bude pokračovať, v priebehu niekoľkých rokov sa ma-

jetok  investičných fondov  prestransformuje do investičných

spoločností, a až potom dikovia pochopia, ako prišli o maje-

tok získaný z kupónovej privatizácie a tiež o jeho efekty.

 

     Na základe skúseností z realizácie kupónovej privatizá-

cie a  jej dosahu vítam návrh  zákona Národnej rady Sloven-

skej republiky, ktorým sa mení  a dopĺňa zákon číslo 92/1991

Zb. o podmienkach prevodu  majetku na iné osoby. Odškodnenie

občanov, čo je jedna z vlastností kupónovej privatizácie, sa

navrhuje realizovať vydaním dlhopisov Fondu národného majet-

ku v nominálnej  hodnote 10 000 Sk. Nie  som priaznivcom ta-

kýchto  akcií,  ale  keď  potreba  odškodnenia  obyvateľstva

v procese privatizácie  sa stala súčasťou  programu všetkých

politických subjektov,  tak odškodnenie formou  dlhopisov je

niekoľkonásobne  spravodlivejšie ako  privatizácia kupónovou

formou, ktorá vo svojej podstate nie je privatizáciou.

 

     V dôsledku nedostatkov  kupónovej privatizácie jej rea-

lizácia môže  vyvolať vážne problémy  v ekonomike a  spoloč-

nosti  v nasledujúcich  rokoch. Som  toho názoru,  že postup

privatizácie, v  ktorom sa prevažná  časť obchodných spoloč-

ností  privatizuje  formou  vytvárania  akciovej spoločnosti

s účasťou zamestnancov, je zárukou, že táto forma privatizá-

cie  umožní  vytvoriť  reálnych  vlastníkov, ktorí významnou

mierou prispejú k dynamizácii ekonomiky.

 

     Touto formou privatizácie sa súčasne riešia dva základ-

né problémy. Umožní vytvoriť  reálnych vlastníkov aj s domi-

nantným  postavením, ktorí  zoberú na  seba zodpovednosť  za

efektívny  rozvoj sprivatizovaného  objektu, vytvorí  sa po-

stupne relatívne silná  vrstva domáceho podnikateľského sta-

vu, ktorý bude mať eminentný záujem na fungovaní ekonomiky.

 

     Pri hodnotení procesu  privatizácie si musíme uvedomiť,

že kritérium  vytvorenia podmienok na  dynamický a efektívny

rozvoj ekonomiky  je prvoradé a  nemá alternatívu. Dynamická

a efektívna ekonomika je jedinou správnou cestou k blahobytu

celej spoločnosti. Efekty z kupónovej privatizácie či z pre-

daja akcií,  čím v ojedinelých  prípadoch bolo možné  získať

30 až  50 tisíc, alebo  z dividend ročne  350 až 550  korún,

môžu byť  zanedbateľnou položkou oproti  efektu, ktorý získa

ročne občan  z prosperujúcej firmy a  všeobecne občan z pro-

sperujúcej ekonomiky. Efekt sa prejaví v mesačnej mzde alebo

v dôchodku. Ak sa chceme reálne priblížiť k európskemu prie-

meru, musíme ísť rázne  cestou vytvárania reálnych podmienok

na dynamizáciu  a efektívnosť ekonomiky a  tou cestou je vy-

tváranie vrstvy reálnych vlastníkov, hlavne domácich.

 

     Na efektívne  fungovanie ekonomiky je  rozhodujúci pro-

cesne dokonale  pripravený manažment na  riadenie obchodných

spoločností, štátnych,  hospodárskych, príspevkových organi-

zácií, ako aj aparát centrálnych i mimovládnych organizácií.

A na realizáciu prípravy tohto aparátu sa podľa môjho názoru

urobilo veľmi málo.

 

     V záujme zlepšenia súčasného stavu žiadam vládu, aby sa

znovu prehodnotili návrhy  na zriadenie manažérskeho centra,

ktoré by pripravovalo na špičkovej úrovni vedúcich pracovní-

kov, manažérov pre rôzne organizácie. Náklady aj zo štátneho

rozpočtu,  išlo by  o minimálnu  čiastku, sa niekoľkonásobne

vrátia  v relatívne  krátkom období  zdokonalením fungovania

ekonomiky, o čo sa pričinia profesne dokonale pripravení ma-

nažéri.

 

     Vážené dámy  a páni, na  záver by som  chcel zhrnúť vý-

sledky kupónovej privatizácie:

 

 

     - Kupónová  privatizácia mala odškodniť  občanov, to sa

len v minimálnom rozsahu podarilo realizovať.

 

     - Nevytvorila reálnych vlastníkov, neumožňuje kapitálo-

vo posilniť privatizovaný  objekt. Vlastníci akcií prejavujú

záujem hlavne o dividendy, nemajú záujem, alebo majú len ma-

lý záujem o investovanie.

 

     -  Investičné spoločnosti  prevádzajú majetok investič-

ných  fondov, ktorého  vlastníkmi sú  dikovia, na  seba, kým

efekt odškodnenia  dikov sa míňa svojho  cieľa. Prehlbuje sa

sociálna diferenciácia.

 

     - Kupónová privatizácia nikomu nič negarantovala v rám-

ci odškodnenia.

 

     - Nové formy alebo  aplikované formy privatizácie musia

postupne vytvárať podmienky  na dynamizáciu ekonomiky vytvá-

raním reálnych vlastníkov, musia posilniť domácu podnikateľ-

skú vrstvu, ktorá sa  stane zárukou rozvoja našej ekonomiky,

a dlhopisy zaručujú sľúbenú úroveň odškodnenia.

 

     Vážené  dámy a  páni, v  záujme toho,  čo som  povedal,

a jeho reálnej podstaty, vás žiadam, aby ste podporili nove-

lu zákona v pôvodnom znení a odmietli stanovisko pána prezi-

denta, ktorý žiada tento zákon neprijať.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Dzurinda a pripra-

ví sa pán poslanec Vaškovič.  Sú však faktické poznámky. Pán

poslanec Filkus, máte slovo.

 

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Ďakujem pekne. O pozitívach a negatívach metódy kupóno-

vej privatizácie sme už dlho  a často hovorili. Bolo by pri-

najmenšom korektné, keď už hovoríme len o negatívach kupóno-

vej privatizácie, povedať niečo aj o pozitívach a negatívach

dlhopisovej metódy, ktorú  navrhujeme. Samozrejme, koncepcia

to nie  je, ale k tomu  sa nechcem vracať, minule  som sa už

o tom zmienil.

 

     Dlhopis nie  je, vo svojej podstate,  tým cenným papie-

rom, na základe ktorého  sa mení forma vlastníctva. Negatíva

z metódy kupónovej privatizácie, ktoré sú a o ktorých vieme,

nemajú predsa  znamenať, že vylúčime  z procesu privatizácie

celú metódu  kupónovej privatizácie. Toto sú  veci, ktoré sa

ťažko  dajú pochopiť,  a keď  to občan  takto počuje, tak má

ozaj zmätenú predstavu.

 

     Vrátim sa  k dlhopisom. Nedá  sa nič robiť,  keď tu môj

dlhoročný kolega, vážený, hovorí pol hodiny o negatívach ku-

pónovej  metódy,  tak  treba  niečo  povedať  aj  pokiaľ ide

o dlhopisy, tak ako to vyzerá. Veď sme určili, resp. ste ur-

čili splatnosť  dlhopisu na päť rokov.  A viete veľmi dobre,

že toto  bolo s úmyslom -  škoda, že tu nie  je pán minister

hospodárstva -, aby mnohé iné  subjekty, ktoré sa budú pohy-

bovať na  kapitálovom trhu, mali  možnosť v rozpätí  5 rokov

skúpiť tieto dlhopisy pod nominálnu cenu. Predsa veľmi dobre

viete, že noví privatizéri  dostávajú príležitosť, aby dlho-

pisy v nominálnej hodnote 10 000 korún skúpili v prvom, dru-

hom, treťom alebo neviem v ktorom roku za oveľa nižšiu cenu,

ale za nominálnu hodnotu si mohli vyrovnať dlh za svoj maje-

tok, ktorý sprivatizujú, s Fondom národného majetku.

 

     Toto si treba  uvedomiť. A ak si myslíte,  že to nie je

výhoda dlhopisov vo vzťahu k novým privatizérom, tak sa kar-

dinálne mýlite. Ak by to tak  nebolo, predsa by ste dali nie

päťročnú splatnosť  dlhopisov, o tom  sme tiež už  hovorili,

ale  dali by  ste jednoročnú,  dvojročnú splatnosť,  aby ste

v rámci procesu odškodnenia občanovi tých 10 000 korún mohli

skutočne dať. Ale všetko sa hrá  pre to, aby to radový občan

nedostal, ale aby získal niekto iný, nový privatizér. A toto

nie je prinajmenšom nedostatok dlhopisovej metódy?

 

     Navyše,  znovu vám  hovorím, však  sme si  to povedali,

navzájom sme sa presviedčali, že hlavným cieľom privatizácie

je zmeniť formu vlastníctva.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Upozorňujem, že už hovoríte viac ako 3 minúty.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Áno, končím.  Dlhopis nemá tú  vlastnosť, nie je  takým

cenným papierom,  ktorému je určené,  aby sa stal  nástrojom

zmeny vlastníctva.

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Pán  poslanec  Dzurinda,  ale  vy  máte slovo

v rozprave.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Nebudem sa vo svojom  vystúpení venovať pánu poslancovi

Baránikovi,  mám k  nemu len  jednu otázku.  Je to  v súlade

s rokovacím poriadkom.

 

 

     Pán profesor  Baránik, pán prezident  uviedol vo svojom

rozhodnutí štyri  konkrétne ustanovenia, v  ktorých je zákon

v rozpore s Ústavou Slovenskej  republiky. Prosím vás, uveď-

te, ktorého z týchto štyroch ustanovení sa týkala vaša pred-

náška.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Hrnko - faktická poznámka.

 

Poslanec A. Hrnko:

 

     Ďakujem,  pán podpredseda.  Upozornil by  som na  jednu

poznámku v dnešných novinách, kde sa hovorí, že máme rôznych

vodičov, niektorým dokonca zoberú  aj vodičský preukaz, pre-

tože nevedeli riadiť auto. Ale len v Albánsku na základe to-

ho, že  obvinili zopár vodičov, že  nevedia riadiť auto, zo-

brali  generálne možnosť  všetkým súkromným neprofesionálnym

vodičom riadiť autá.

 

     Vystúpenie  pána profesora  Baránika mi  pripadá, že na

základe toho, že medzi  privatizérmi a privatizačnými fondmi

sa vyskytli aj takí, ktorí skutočne patria do tej kategórie,

ktoré on uviedol, chceme  vlastne zakázať privatizačné fondy

ako také.  To je v podstate  zmysel tohto zákona a  to treba

odmietnuť.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Dzurinda, máte slovo.

 

 

 

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Pán predsedajúci,

     pani poslankyne,

     páni poslanci,

     vážení páni ministri,

 

     pri prerokúvaní zákona  Národnej rady Slovenskej repub-

liky, ktorým sa mení zákon číslo 92/1991 Zb. o veľkej priva-

tizácii v  znení neskorších predpisov, som  patril medzi po-

slancov,  ktorí upozorňovali  na viaceré  ustanovenia návrhu

novely, ktoré  sú v rozpore s  Ústavou Slovenskej republiky.

Preto vrátenie návrhu zákona  pánom prezidentom považujem za

pochopiteľné a správne. Čo  je však nepochopiteľné, je obsah

sprievodného listu pána prezidenta,  z ktorého sa dozvedáme,

že  pán prezident  už pätnásťkrát  nedostal text schváleného

zákona v termíne, do ktorého môže zákon vrátiť Národnej rade

Slovenskej  republiky. Preto  žiadam pána  predsedu Národnej

rady Slovenskej republiky o  vysvetlenie, ako je možné takto

porušovať Ústavu Slovenskej republiky, ale najmä o vykonanie

nápravy súčasného stavu.

 

     Pán prezident  vidí vo schválenom  zákone štyri rozpory

zákona s Ústavou Slovenskej republiky. Veľmi stručne:

 

     Po prvé je to  zmena pravidiel privatizácie takpovediac

počas hry, čo je porušením  právnej istoty, a teda i princí-

pov právneho  štátu, teda porušením článku  1 Ústavy Sloven-

skej republiky v spojení s článkom 2 ods. 2, článkom 13 ods.

1 a 4 ústavy.

 

     Po druhé je to obmedzenie  vlastníckych práv obcí a by-

tových družstiev tým, že zákon ukladá obciam a bytovým druž-

stvám povinnosť prijímať budúce  eventuálne dlhopisy za pre-

vod bytov do vlastníctva fyzických osôb.

 

     Po tretie - retroaktívny zásah do sféry súkromného prá-

va,  a to  v  oblasti  zmluvných vzťahov  medzi investičnými

fondmi a  občanmi. Napríklad mnoho dôchodcov  v dobrej viere

na základe vtedy platných  zákonov a vládnych dokumentov vo-

šlo do  právneho vzťahu s  fondmi, ktoré, pripravujúc  sa na

druhú  vlnu kupónovej  privatizácie, takisto  podľa platných

zákonov, takisto podľa aktuálnych vládnych materiálov, uhra-

dili za  týchto dôchodcov poplatky za  kupónovú knižku a re-

gistračnú známku. Po schválení  zákona, ktorým bola kupónová

privatizácia zrušená, tieto fondy  začali od dôchodcov vyna-

ložené prostriedky vymáhať.

 

     A napokon po štvrté - pán prezident upozornil na to, že

Fond národného majetku dostal  kompetencie, ktoré ho stavajú

nad vládu  a orgány štátnej správy.  Pritom pôsobnosť, ktorú

dáva vláde  ústava, nie je možné  obyčajným zákonom preniesť

na iný, tým menej na neštátny orgán, teda subjekt súkromného

práva.

 

     Chcem sa dotknúť dvoch z uvedených štyroch sporných ob-

lastí, kde chcem na  aktuálnom vývoji ilustrovať a konkreti-

zovať pravdivosť a správnosť výhrad pána prezidenta. Nebudem

sa teda vracať k argumentom z júla 1995.

 

     V prvom  rade ide o obmedzenie  vlastníckeho práva obcí

a bytových družstiev. Pán prezident  na strane 3 píše, citu-

jem: "Prijatím dlhopisu sa vlastníci budú musieť vzdať svoj-

ho  majetku, za  ktorý nezískajú  potrebný finančný  ekviva-

lent." Koniec citátu. Vtip je v tom, že byty za dlhopisy bu-

dú obce  a bytové družstvá  predávať a týchto  bytov sa budú

vzdávať už v roku 1996, ale  peniaze za ne z Fondu národného

majetku dostanú,  alebo začnú dostávať až  po roku 2000. Kto

teda uhradí obciam ušlý zisk, kto dá mladým rodinám roky ča-

kajúcim na  slušné bývanie takúto  príležitosť? Kto a  za čo

bude na Slovensku stavať sociálne byty? Toto je jeden aspekt.

 

     Druhý aspekt je ten, že  na júlovej schôdzi poslanci za

KDH  dôsledne prezentovali  vážne obavy  z toho,  že po roku

2000  nebude Fond  národného majetku  schopný svoje  záväzky

uhrádzať. Poukazoval som na  to, že zákon umožňuje napríklad

čerpať finančné zdroje Fondu  národného majetku prakticky na

čokoľvek, podľa požiadaviek vlády  a ľubovôle vládnej koalí-

cie.

 

     Od prerokúvania zákona v  júli nepretieklo Dunajom veľa

vody a už sa dozvedáme, že prezídium Fondu národného majetku

11. augusta schválilo  oddlženie Slovenských elektrární, ak-

ciová  spoločnosť, z  prostriedkov Fondu  národného majetku.

Pýtam sa  pri tejto príležitosti pána  ministra Duckého, ale

ten tu  nie je, takže  pána ministra Kozlíka,  o akú čiastku

ide. Myslím si, že nízka nebude.

 

     Poviem to zjednodušene. Vláda  chcela zvýšiť ceny elek-

trickej energie, potom, čo urobila  so zľavami a s cenami na

železnici a  v autobusoch, sa zľakla  reakcie občanov, preto

pomáha elektrárňam  z prostriedkov Fondu  národného majetku.

A takto to bude fungovať  celé volebné obdobie. Nikdy nebude

vo Fonde národného majetku  toľko peňazí ako požiadaviek mi-

nisterstiev  na  tieto  peniaze.  A  obce  i bytové družstvá

dostanú z  Fondu národného majetku  po roku 2000  akurát tak

z koláča dieru. (Potlesk.)

 

     Pán  prezident formuloval  svoju výhradu  veľmi presne,

citujem: "Zákon je v rozpore s článkom 20 ods. 1 až 4 Ústavy

Slovenskej republiky, pretože obmedzuje vlastnícke práva do-

terajších majiteľov. Prijatím dlhopisu sa vlastníci budú mu-

sieť vzdať svojho majetku, za ktorý nezískajú finančný ekvi-

valent." Koniec citátu.

 

     Druhá moja poznámka sa týka štvrtej výhrady pána prezi-

denta. Podľa  schváleného znenia § 10  ods. 1 o privatizácii

priamym predajom rozhoduje Fond národného majetku bez návrhu

ministerstva. Takýto zásah do rozhodovania o priamych preda-

joch majetku štátu bez dostatočného koncepčného a kontrolné-

ho  mechanizmu zo  strany vlády  a parlamentu  je v  rozpore

s článkom 119 Ústavy Slovenskej  republiky, pretože o zásad-

ných  opatreniach na  zabezpečenie hospodárskej  a sociálnej

politiky Slovenskej republiky rozhoduje vláda. Fond národné-

ho majetku, teda subjekt  súkromného práva, dostal kompeten-

cie, ktoré ho stavajú nad vládu a orgány štátnej správy.

 

     Rád by  som toto naozaj neústavné,  ale aj hospodársky,

manažérsky nenormálne garde ilustroval  na udalosti opäť po-

sledných dní.  Dňa 11. augusta  1995, teda doslova  niekoľko

dní po tom, čo sme schválili zákon, Prezídium Fondu národné-

ho majetku  rozhodlo o výnimke pre  Železnice Slovenskej re-

publiky  na  peňažný  vklad  do  spoločnosti Dopravná banka,

a. s.,  Banská Bystrica a vklady  do spoločnosti ŽOS Zvolen,

ŽOS Vrútky a ŽOS Trnava.

 

     Teraz sa nechcem zamýšľať nad oprávnenosťou, potrebnos-

ťou  či vhodnosťou  takýchto vkladov,  ale nad principiálnou

otázkou práv a povinností. Aká je právna zodpovednosť Prezí-

dia Fondu  národného majetku za  chod a ekonomické  výsledky

Železníc Slovenskej republiky?  Nijaká. Čiže opäť jednoducho

povedané Fond národného majetku  rozhadzovať peniaze a maje-

tok železníc môže, ale nijako za Železnice Slovenskej repub-

liky zodpovednosť nenesie.

 

     Dámy  a  páni,  osvojujem   si  návrh  pána  prezidenta

a z dôvodov uvedených v jeho  rozhodnutí, ako i dôvodov uve-

dených  vo svojom  príspevku  navrhujem  zákon Národnej rady

Slovenskej republiky z 12. júla 1995, ktorým sa mení a dopĺ-

ňa  zákon Národnej  rady Slovenskej  republiky číslo 92/1991

Zb. v znení neskorších predpisov, neschváliť. (Potlesk.)

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo  má pán poslanec Vaškovič  a pripraví sa

pán poslanec Lysák.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

     pardon, zabudol som na členov vlády,

 

     na minulom pléne som mal časovo a myslím si, že i obsa-

hovo, dosť obšírne stanovisko,  takže dnes veľmi stručne bu-

dem prezentovať stanovisko klubu Demokratickej únie.

 

     Podľa  názoru klubu  Demokratickej únie  ide o výsostne

účelový zákon,  prostredníctvom ktorého sa  má vytvoriť úzka

bohatá vrstva, ktorá v  dôsledku výhodných podmienok predaja

by mala byť dlhodobo zaviazaná súčasnej politickej moci. Ide

teda o formovanie modelu úzkeho prepojenia ekonomickej a po-

litickej moci,  a ako vyplýva z  vráteného zákona, používajú

sa všetky  možné prostriedky na dosiahnutie  tohto cieľa, aj

protiústavné.  O tom,  aké deformácie  tento zákon  prinesie

v ekonomickej,  politickej i  sociálnej oblasti,  som sa po-

drobne zmienil na minulom pléne.

 

     Dnes prerokúvame výhrady pána prezidenta k tomuto záko-

nu. Tieto výhrady, ale aj  ďalšie, som za klub Demokratickej

únie prezentoval tiež na predchádzajúcom pléne Národnej rady

Slovenskej republiky. Preto len  stručne zopakujem naše sta-

novisko, najmä z hľadiska protiústavnosti zákona.

 

     Jednoznačne podporujeme myšlienku, že jednostranná zme-

na pravidiel pred skončením príslušnej vlny kupónovej priva-

tizácie, aj  keď sa uskutočňuje formou  zákona, je porušením

právnej  istoty. Princípy  právnej istoty  si vyžadujú,  aby

k zmene právnych vzťahov došlo  dohodou alebo na základe zá-

kona platného v čase vzniku  týchto vzťahov. Iný postup zna-

mená spätnú účinnosť zákona, aj porušenie požiadavky právnej

istoty, a to považujeme za  rozpor s princípmi právneho štá-

tu. A zároveň si myslíme, že ide o porušenie článku 1 Ústavy

Slovenskej republiky v spojení s  článkom 2 ods. 3 a článkom

13 ods. 1 až 4 ústavy.

 

     Pokiaľ ide o druhú výhradu  pána prezidenta, ide o § 24

ods. 10, čiže ide o  obce a ich povinnosť prijímať dlhopisy.

Tu je zaujímavá situácia. Predtým  sme prijali zákon, v kto-

rom  vlastne určujeme,  dávame za  povinnosť obciam predávať

bytový  fond. Iným  zákonom im  určujeme povinnosť, ukladáme

povinnosť utvárať  fond rozvoja bývania  obce a využívať  ho

najmä na  obnovu a rozvoj bývania,  bytového fondu. A tretím

zákonom im perfektne zabránime  konať v obidvoch týchto čin-

nostiach, ktoré im prikazujeme  v týchto ďalších dvoch záko-

noch. Čiže  jednoznačne považujeme § 24  ods. 10 za protiús-

tavný.

 

     Ďalší argument pána prezidenta  smeruje k otázke zásahu

do súkromného práva ako vzťahov medzi fondmi  a medzi občan-

mi. Tu sa takisto retroaktívne zasahuje do súkromného práva,

a preto považujeme tieto  paragrafy za protiústavné. Podobne

pokiaľ ide o prenesenie kompetencií na Fond národného majet-

ku, v princípe nemáme výhrady proti preneseniu týchto kompe-

tencií, ale zastávame ten istý názor, že sa to malo stať ús-

tavným zákonom, a nie obyčajným zákonom.

 

     Ešte nakoniec  mám dve všeobecné  poznámky. Tento zákon

upravuje prevod majetku na iné osoby, a nie je finančným od-

škodnením. Podľa môjho názoru, ak vládna koalícia chcela tú-

to metódu prijať, nemala ju  riešiť v rámci toho zákona, ale

prostredníctvom iných  zákonov. Nie je to  zákon o zmiernení

majetkových krívd. Tento problém,  ak je takto ponímaný, mal

byť riešený, ako som už spomínal, iným zákonom. Teda náhrada

akcie za dlhopis nie je rovnocenná a ani primeraná.

 

     Nakoniec by som chcel pripomenúť, že pokiaľ ide o dlho-

pisovú metódu, jej pozitíva a negatíva sa tu takisto rozobe-

rali.  Myslím si,  že už  aj vládna  koalícia pochopila,  že

vlastne spôsob,  akým sa táto metóda  prezentovala v zákone,

si  bude vyžadovať  ďalšie vykonávacie  predpisy. Je  veľkou

škodou, že už pri prijímaní tohto zákona sa na to nemyslelo,

pretože je  to jedna z  príčin, ktorá utvára  veľkú nedôveru

a vytvára rôzne možné kombinácie  z hľadiska použitia týchto

dlhopisov.

 

     A nakoniec by som  chcel povedať pánu profesorovi Bará-

nikovi, že je mi veľmi ľúto, že tieto pseudovedecké argumen-

ty nevyužil, že až teraz ich odhalil a že ich neuplatnil pri

programovom vyhlásení  vlády, že až teraz  ste tak perfektne

dokázali  odhaliť, aká  negatívna je  kupónová privatizácia,

a nie vtedy, keď sa písalo programové vyhlásenie vlády.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo  má pán poslanec Lysák.  Pripraví sa pán

poslanec Weiss. Faktická poznámka - pán poslanec Baránik.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Pán podpredseda,

     vážené dámy a páni,

 

     chcem odpovedať  pánu kolegovi Vaškovičovi,  že výhrady

voči kupónovej  privatizácii mám od začiatku,  keď sa začala

aplikovať. Mám na to množstvo dôkazov, ktoré potvrdzujú toto

moje tvrdenie. Ale to, čo som dnes prezentoval, sú v značnej

časti výsledky kontroly, ktoré sa udiali v tomto roku. To sú

nové poznatky,  ktoré som predtým nepoznal.  Spoznal som ich

až v posledných dňoch tohto roku.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Lysák. Pripraví sa

pán poslanec Weiss.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážení páni ministri,

     panie poslankyne a poslanci,

     vážení hostia,

 

     dovoľte, aby  som sa obmedzil len  na komentovanie šty-

roch pripomienok prezidenta republiky.

 

     Novela  zákona  číslo  92/1991  Zb.,  ktorú  nám po jej

schválení na 8. schôdzi  Národnej rady pán prezident vrátil,

púta veľkú pozornosť masmédií  vnútri republiky aj za hrani-

cami.  Prirodzene, pretože  ide o  jeden z  najdôležitejších

ekonomických zákonov,  týka sa majetku,  delenia majetku, na

privatizácii ktorého  sa podieľa okolo  troch štvrtín obyva-

teľstva, a nepriamo sa teda dotýka všetkých nás.

 

     Pán prezident  konštatuje, že viaceré  ustanovenia pri-

pravovaného zákona považuje za dobré. To je fakt. Za základ-

ný  nedostatok tejto  novely pokladá  zmenu pravidiel, ktoré

upravujú vzťahy medzi štátom  a občanom v kupónovej privati-

zácii. Bola tu  už o tom teoretická úvaha,  nebudem sa k nej

vracať. Toto tvrdenie pokladám  za neopodstatnené a nezodpo-

vedajúce pravde z nasledujúcich dôvodov:

 

     Aj  prezident v  spomínanom liste  konštatuje, že vláda

a parlamentná väčšina má  právo realizovať hospodársku poli-

tiku.  Ja si  dovolím doplniť  alebo spresniť,  že tieto dve

vrcholové inštitúcie majú nielen právo, ale povinnosť hospo-

dársku politiku  koncipovať a realizovať.  A že vzhľadom  na

niektoré negatívne výsledky  prvej vlny kupónovej privatizá-

cie, o ktorej tu už bola  rozsiahla reč po diskusiách vo vý-

boroch, vláda bola podľa môjho skromného názoru povinná hľa-

dať východiská,  aby sa situácia  v tejto oblasti  zlepšila.

Prišla s  návrhom upustiť od bigotného  pridŕžania sa, podľa

mňa, teatrálnej  kupónovej vlny do formy  privatizácie a na-

vrhla  nový, našim  podmienkam  primeranejší  spôsob. Prišla

s návrhom, aby kupóny, ktoré nesplnili očakávania deetatizá-

cie a odškodnenia, nahradila  dlhopismi. To všetko sa udialo

pred naštartovaním  druhej vlny kupónovej  privatizácie. Jej

pravidlá teda ešte neboli schválené  a nemohli byť ani poru-

šené.  Koniec koncov  ani pán  prezident zásadne  neodmietol

dlhopisovú metódu. Jeden zo štyroch zákonov nevrátil. Pocho-

piteľne, lebo aj ona  zachováva už spomínaný základný zámer,

a to právo  účasti všetkých občanov na  privatizácii a istej

forme odškodnenia. Samozrejme, nie v takej výške, ako by sme

si to želali, ale v takej, ako terajší stav ekonomiky dovolí.

 

     Podľa prepočtov je to aj tak asi dvojnásobok voči reál-

nej priemernej hodnote, ktorú získal  občan z prvej vlny ku-

pónovej privatizácie. O číslach  sa tu už hovorilo. Dôležitý

je aj  zámer, že občan,  ktorý sa nechce  zúčastniť v druhom

kole privatizácie, má šancu dostať  svojich 1 000, resp. 700

korún naspäť. Zrejme takých,  ktorí si kúpili kupónovú kniž-

ku,  bude málo,  ak vôbec  budú takí,  ktorí by sa nerozumne

zbavili  svojho  práva  získať  vyše  desaťnásobok vložených

prostriedkov. Iná je situácia  s investičnými fondmi. Myslím

s tými, ktoré  predčasne, pred otvorením,  pred overeným po-

znaním podmienok  druhého kola privatizácie  roztočili rôzne

rizikové aktivity, až po  niektoré mikrovlnky. Tých rizík si

museli byť  investičné fondy vedomé. Napriek  tomu aj fondom

táto novela zabezpečuje istú  formu úhrady, eventuálne strát

v zákonom stanovenej výške.

 

     Pokiaľ  ide  o  druhú  námietku,  druhá  výhrada vopred

spochybňuje úspešnosť dlhopisov ako prostriedkov na kúpu by-

tu. Ako nás  predstavitelia ministerstva financií informova-

li, budú mať obce a družstvá možnosť výmeny dlhopisov buď za

finančné prostriedky v  reštrukturalizovaných bankách, alebo

splatiť záväzky voči Fondu  národného majetku, ale to všetci

poznáte,  či získať  od neho  akcie alebo  majetok pre  obce

a družstvá, a zrejme oveľa skôr,  ako to tu spochybňoval pán

Dzurinda, že to bude až po roku 2000.

 

     Ešte by  som chcel uviesť  jednu poznámku, na  ktorú ma

upozornil kolega.  Predsa byty v tejto  etape nestoja 10 000

korún. Byty  majú oveľa vyššie  hodnoty a ceny.  Občania ich

teda budú kupovať nielen za 10 000 korún, alebo neviem koľko

bude v rodine, ale za oveľa viac. A nakoniec družstvá i obce

budú mať záujem za tieto  dlhopisy získavať majetok vo Fonde

národného majetku.

 

     Tretia  výhrada  hovorí  o  vytvorení  veľkého množstva

zmluvných vzťahov, o  retroaktivite, spochybňovaní vlastníc-

kych práv.  Už pri prvej  poznámke som pripomenul,  že mnohé

tieto aktivity boli predčasné. Aj v liste prezidenta sa pri-

púšťa, že niektoré fondy v niektorých prípadoch nepostupova-

li v súlade so zákonom. Nie je preto dôvod, aby novela záko-

na  riešila  majetkové  vzťahy,  ktoré  vznikli medzi fondmi

a medzi  občanmi v  období predaja  a registrácie kupónových

knižiek. Nie je teda opodstatnená  námietka, že ide o retro-

aktívny  zásah. A  už vôbec  nemôžeme hovoriť,  že by sa tým

spochybňovali zásady právneho poriadku Slovenskej republiky.

To je predsa už len ďaleko za.

 

     Posledná,  štvrtá pripomienka  či výhrada  k tomu,  aby

o privatizácii priamym predajom alebo inými formami rozhodo-

val Fond národného majetku bez návrhu ministerstva, je veľký

kameň úrazu. Ako som už spomenul, ani pán prezident a opozí-

cia nespochybnili,  že hospodárska politika  je záležitosťou

vlády a parlamentu. Ak teda vláda spolu s rezortmi pripravi-

li zásady a väčšinou vytypovali aj organizácie na jednotlivé

formy privatizácie, je plne opodstatnené, podľa môjho pevné-

ho presvedčenia,  aby o konkrétnych  účastníkoch, o konkrét-

nych privatizéroch, o Jánovi, či  Ferovi rozhodovala  profe-

sionálna organizácia. V tomto  prípade Fond národného majet-

ku, ktorý  spadá pod našu kontrolu,  nás, poslancov Národnej

rady. Pokladám to za  prirodzený postup decentralizácie roz-

hodovania.  Myslím si,  že úzky  okruh pracovníkov minister-

stiev s množstvom povinností idúcich ďaleko za oblasť priva-

tizácie nemôže zvládnuť, poznať do detailov to, čo táto špe-

cializovaná organizácia. Berme do úvahy  aj to, že fond spo-

lupracuje s rezortmi a môže a musí niesť aj hmotnú zodpoved-

nosť.

 

     Pripomeniem ešte, ak dovolíte, že podľa § 29 ods. 6 po-

sudzovaného zákona  sa stanovuje, že fond  pri právnych úko-

noch spolupracuje so zakladateľmi. Teda tvrdenia pána Volfa,

ktoré tu uvádzal, naozaj nemajú nič spoločné s racionalitou.

 

     Vzhľadom na  to, vážené kolegyne,  kolegovia, po dobrom

zvážení a posúdení pripomienok prezidenta odporúčam, aby sme

ich neprijali  a aby sme schválili  navrhovanú novelu zákona

číslo 92/1991 Zb. v pôvodnom znení.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou vystúpi pán posla-

nec Bajan.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Vážené  kolegyne, kolegovia, samozrejme, neprislúcha mi

obhajovať kolegu Dzurindu, len by som chcel upozorniť asi na

nedorozumenie. Pán kolega hovoril o tom, že obec, resp. mes-

to, ako jeden z možných  alebo jeden z mála možných investo-

rov nebudú mať reálne peniaze na to, aby mohli vystavať nové

byty.  Takže blahoželáme  tým, ktorí  majú možnosť  kúpiť si

- môžeme sa  sporiť o tom,  či za málo,  alebo veľa -  byty,

v ktorých bývajú, ale jednoducho štart novej bytovej výstav-

by tým, že nebude dostatok  reálnych peňazí, je minimálne na

dva-tri roky  pozastavený. V tom bol  princíp, na ktorý upo-

zornil kolega Dzurinda.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Dzurinda - faktická poznámka.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Pán poslanec Lysák, vy ste obhajovali vzťahy medzi vlá-

dou a  Fondom národného majetku a  vyjadrili ste svoje pevné

presvedčenie, že je to tak  dobre postavené a dobre fungujú-

ce. Ja  som v predchádzajúcom  vystúpení poskytol obraz,  že

v priebehu  týchto niekoľkých  dní, keď  sme tie  zákony po-

schvaľovali, sa to v praxi práve neprejavuje.

 

     A doplním ešte jeden, keďže prišiel pán minister Ducký.

Čítal som  niekoľko vašich vtipných rozhovorov,  a myslím to

naozaj v dobrom, kde ste  vyjadrili úprimný úžas, keď ste sa

vrátili  zo služobnej  cesty alebo  zo zahraničia  a zistili

ste, že vám predali zostatok  akcií VSŽ. Jeden deň, v ponde-

lok, schválime vládny návrh zákona a v utorok Prezídium Fon-

du národného  majetku rozhodne presne  proti tomuto vládnemu

návrhu.  A potom  pán minister  musí povedať  na hranici, že

skoro z kože  vyskočil, alebo že vyskočí z  kože, keď zistí,

že to bola  pravda. Som rád, že ste  nevyskočili, pán minis-

ter.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Volf - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Volf:

 

     Len ako odpoveď pánu kolegovi Lysákovi, ktorý pochybuje

o racionalite niektorých mojich úvah: Chcel by som aj ja za-

pochybovať o  racionalite úvah, ktoré  hovoria o tom,  že je

krokom k decentralizácii to, keď  sa moc z hľadiska privati-

začného  procesu  sústredí  na  jednu  neštátnu  organizáciu

s jednofarebným vedením - politickým. A po druhé, pokiaľ vi-

dí  v tom  racionálny krok,  že vláda  sa môže zbaviť svojej

zodpovednosti, že presunie svoje právomoci na neštátnu orga-

nizáciu, to je asi podobný  prípad, ako keby minister vnútra

zveril rozhodovanie o  bezpečnostnej situácii súkromnej bez-

pečnostnej službe.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Lysák - faktická poznámka.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Pán Dzurinda  a ďalší orientovali svoje  otázky skôr na

pána ministra Duckého, nechám mu teda pôdu, ale pánu Volfovi

by som si dovolil pripomenúť príklad, ktorý v závere uvádza.

Mám taký dojem, že  minister vnútra nebude naháňať jednotli-

vých zlodejov a  že má na to rozložené  inštitúcie. A pokiaľ

ide  o privatizáciu, myslím si,  že by  bolo nezmyselné, aby

vláda posudzovala  každý jeden konkrétny  prípad. Neviem, či

toto si dokáže niekto predstaviť. Ja nie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo  má pán poslanec Weiss.  Pripraví sa pán

poslanec Kunc.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     máme pred sebou prezidentom vrátený zákon o podmienkach

prevodu majetku štátu na iné  osoby v znení neskorších pred-

pisov  a o  zmene a  doplnení ďalších  zákonov, čiže  ako ho

v skrátenej podobe  zvykneme označovať - zákon o veľkej pri-

vatizácii. Iste  si mnohí z  vás, dámy a  páni, spomínajú na

to, ako som ešte na júnovej schôdzi nášho parlamentu žiadal,

aby  vláda Slovenskej  republiky stiahla  z rokovania návrhy

štyroch  ekonomických  zákonov,  aby  sa uskutočnili odborné

a politické  rokovania  predstaviteľov  parlamentných  strán

a pokúsili sme sa na základe týchto diskusií dospieť ku kon-

senzu v zásadných koncepčných otázkach privatizácie, ochrany

záujmu štátu a utvárania kapitálového trhu, lebo tieto záko-

ny nadlho predurčia  vlastnícke vzťahy spoločnosti, sociálnu

diferenciáciu, fungovanie  kapitálového trhu atď. a budú mať

závažné  makroekonomické dôsledky, ale aj dôsledky politické

a morálne,  ktoré  ďaleko  presahujú  funkčné obdobie jednej

vlády.

 

 

     Preto sme  sa chceli dohodnúť o  takých zákonoch, ktoré

by viedli k stabilite transformačnej politiky a nevyvolávali

by tlaky  na časté novelizácie zákonov.  Táto moja myšlienka

bola odmietnutá. Leto ubehlo, znovu sme sa stretli a problém

máme na stole, a zrejme ho poslanci vládnej koalície zo sto-

la nedostanú ani opätovným  schválením zmeny zákona o veľkej

privatizácii.

 

     Aj napriek  tomu by som chcel  povedať, že je oprávnené

očakávať, že zákon o  veľkej privatizácii bude ďalšou kauzou

na Ústavnom  súde. A nielen to.  Bude ďalej polarizovať slo-

venskú  spoločnosť a  politiku a  spoluvytvárať podhubie  na

svojvôľu pri nakladaní s  národným majetkom, na korupciu, na

vznik obrovskej sociálnej nerovnosti. Stále je, vážené dámy,

vážení páni, šanca veci zmeniť. Na rozdiel od pána preziden-

ta Fondu národného majetku si nemyslím, že z tohto rozbehnu-

tého privatizačného rýchlika sa nedá vystúpiť. Vecných dôvo-

dov na iný prístup k privatizácii je viac, pričom podotýkam,

že ústavnoprávne  dôvody, ktoré viedli  prezidenta republiky

k vráteniu zákona, poslanci Strany demokratickej ľavice, So-

ciálnodemokratickej  strany  Slovenska,  Strany  zelených na

Slovensku  a Hnutia  poľnohospodárov pokladajú  za vecne ko-

rektné.

 

      Tento zákon, ako som už povedal, významne predurčí bu-

dúcnosť našej krajiny. Už predchádzajúca novela zákona z no-

vembra minulého roka oslabila  ústavnú zodpovednosť vlády za

rozhodovanie o privatizácii a jej širších politických a hos-

podárskych  dopadoch a  dala túto  právomoc fakticky  do rúk

Fondu národného  majetku, ktorý je  dnes zložený iba  z ľudí

navrhnutých stranami vládnej koalície. Privatizácia už teraz

nie je prehľadná a kontrolovateľná.  Rozhoduje sa o nej pre-

dovšetkým politicky.  Zákon v tejto  podobe tieto tendencie,

bohužiaľ, iba umocní.

 

 

     Proces privatizácie je  nekontrolovateľný a rozhodnutia

Fondu Národného majetku nepodliehajú preskúmaniu podľa záko-

na o správnom konaní,  ani podľa ustanovení Občianskeho súd-

neho poriadku o správnom súdnictve. O rozhodnutiach o priva-

tizácii je  verejnosť informovaná až potom,  keď sa uskutoč-

nia.  Pritom prehľadnosť  musíme chápať  tak, že  verejnosť,

nielen odborná a podnikateľská, ale  i laická, má a bude mať

reálnu možnosť dopredu sa dozvedieť, kto sa to vlastne o ma-

jetok uchádza,  s akými projektmi, aký  je názor pracujúcich

či odborov v podniku, ktorý má byť privatizovaný, na kvalitu

týchto projektov  a na budúcnosť, ktorá  sa týmito projektmi

vo fabrike chystá, aká je politika vlády voči privatizovaným

podnikom atď.

 

     Navyše výbor pre  hospodárstvo, podnikanie a privatizá-

ciu, hoci si za týmto  účelom vytvoril komisiu, sa ešte, ako

mám informácie, ani raz nezaoberal kontrolou priebehu priva-

tizácie. V  máji sa bývalý predseda  tejto komisie a terajší

štátny  tajomník pán  Husár pokúšal  podať ústnu informáciu,

výbor ho požiadal o písomnú,  ale doteraz ani po zmene pred-

sedu komisie, ktorým je pán Cingel, túto správu výbor nepre-

rokoval, lebo mu nebola predložená.

 

     Fond dostáva doslova bezbrehú voľnosť v nakladaní s ná-

rodným  majetkom a  v rozhodovaní  o ekonomickej  budúcnosti

Slovenskej republiky.  Je to priveľká  voľnosť pre právnickú

osobu.  Navyše  ministerstvo  privatizácie sa  týmto zákonom

stáva úplne zbytočným ústredným orgánom štátnej správy a ná-

klady naň by sa mali  radšej vynaložiť na školstvo, zdravot-

níctvo alebo do iných sfér, kde sú peniaze veľmi potrebné.

 

     Vláda svoju ústavou zverenú  právomoc prenáša týmto zá-

konom  na súkromnoprávny  subjekt a  vyvlieka sa  z ústavnej

zodpovednosti za dôležitú súčasť plnenia svojho programového

vyhlásenia. O tom, ako Prezídium Fondu Národného majetku vy-

užíva svoju obrovskú moc,  svedčí aj rozhovor denníka Pravda

s prezidentom Fondu Národného majetku a podpredsedom Združe-

nia robotníkov Slovenska pánom Štefanom Gavorníkom, v ktorom

si posťažoval,  že nemôže dobre spávať  a nemá pod kontrolou

úradníkov Fondu  národného majetku, že  v prezídiu je  pomer

síl 3 : 6 a nedá sa s tým nič robiť.

 

     Som presvedčený, že táto  novela zákona o veľkej priva-

tizácii pánu prezidentovi Fondu  Národného majetku jeho spá-

nok neuľahčí a  zo zodpovednosti za daný stav  mu veruže ne-

pomôže. Novela zákona totiž  vyníma proces privatizácie spod

kontroly ústavných orgánov, Najvyšší  kontrolný úrad nemá na

Fond Národného  majetku dosah a rozhodovanie  sa tak presúva

fakticky do špičiek momentálne vládnucich politických strán.

To čo sa deje, je  predávanie, alebo skôr  rozdávanie národ-

ného majetku vybranej skupine  politicky oddaných ľudí, pri-

čom, trúfam si to povedať, popri manažmentoch, ktoré dokáza-

li  svojou prácou,  že podniky  vedia riadiť  a majetok budú

schopné aj zveľaďovať, sa najmä  cez rôzne spoločnosti s ru-

čením obmedzeným množstvo podnikov dostáva do rúk vysloveným

dobrodruhom,  ktorí nikdy  nič neriadili  a s  majetkom budú

nakladať iba špekulatívne alebo nekvalifikovane, a keď nebu-

dú schopní, alebo nebudú mať z čoho podnik modernizovať, za-

bezpečiť jeho konkurencieschopnosť a  trh pre výrobky, ktoré

tento podnik produkuje, tento podnik jednoducho predajú záu-

jemcom za  hranice, lebo doma reálny  kapitál nebude. Tak sa

heslá o zabraňovaní  výpredaja národného majetku zahraničným

kapitalistom,  a tieto  heslá sa  realizujú rozdávaním tohto

majetku domácim záujemcom, zmenia  na svoj pravý opak. Lacný

výpredaj bude, ale už nie na základe podmienok, ktoré stano-

ví kvalifikovaná a ústavne  zodpovedná vláda, ale na základe

rozhodnutia súkromného vlastníka, ktorý si nebude robiť sta-

rosti so zamestnanosťou podniku,  s ekologickým dlhom, ktorý

tento podnik  má, a jednoducho  bude mať záujem,  aby zbytok

života ako rentiér  strávil na Bahamách, o ktorých  sa tu už

hovorilo.

 

     Už na júlovej schôdzi Národnej  rady som hovoril o tom,

že tento  spôsob privatizácie majetkovo  príkro rozdelí spo-

ločnosť práve na úkor  obyčajných robotníkov a zamestnancov,

ktorí celý  život v týchto  privatizovaných podnikoch dreli,

a teraz ostanú bez šancí voči  hŕstke ľudí, ktorí sa na zák-

lade politickej protekcie  stanú multimilionármi. Vytvorí sa

veľmi nebezpečné prepojenie  hospodárskej a politickej moci,

klientsky systém, kde budú politici vydierateľní, kde sa bu-

dú na základe čisto politických rozhodnutí dohadzovať štátne

a komunálne objednávky, bude sa porušovať hospodárska súťaž.

Z peňazí  vďačných privatizérov  financovaná politická  moc,

disponujúca štátnymi orgánmi, bude zvýhodňovať takto vyrobe-

ných  vlastníkov a  bude ich  chrániť pred  konkurenciou. Už

dnes sa  dávajú príkazy hospodárskym  subjektom, ktoré takto

vznikli a  takto sa sprivatizovali,  aby nedávali objednávky

niektorým reklamným agentúram, a iným naopak, dávali. Vzniká

systém hospodárskych  privilégií a ochrany  neschopných pred

konkurenciou.

 

     Mechanizmus parazitovania politických činiteľov na rôz-

nej úrovni  na príprave a  uskutočňovaní privatizačných roz-

hodnutí  je spojený  s  vydieraním  tých, ktorí  majú záujem

o privatizáciu, a niekedy naozaj poctivý záujem o privatizá-

ciu  vzhľadom na  zodpovednosť, ktorú  majú na  daný podnik,

v ktorom prežili  celý svoj produktívny  život. Z rozhovorov

s týmito ľuďmi, ktorí sa  do takýchto vzťahov dostali, viem,

že mechanizmus  kontroly lojality a vďačnosti  je asi nasle-

dovný: Miestny alebo okresný politický boss, podľa toho, ako

sa rozdelia sféry vplyvu,  dovolí kúpu realizovať len vtedy,

ak firma spĺňa určité  predpoklady. Teda predovšetkým, že je

to so súhlasom takéhoto politického činiteľa. Konatelia záu-

jemcu podpíšu  s firmou, ktorú tento  boss určí, s povereným

človekom zmluvu  o odpredaji obchodného  podielu, ktorá nemá

dátum, podpisuje  ju len predávajúci, je  len jeden exemplár

a ten si tento človek odloží. Tento boss zariadi, aby vybra-

ná firma  kúpila vo Fonde národného  majetku, čo sa žiadalo,

a po vykalkulovaní výhodnosti kúpy  je ochotný vrátiť jediný

exemplár, ale až po prevode  peňazí od nadobúdateľa do neja-

kej reklamnej agentúry, nadácie,  či už sprivatizovanej fir-

my. Čiastka za vrátenie zmluvy o odpredaji obchodného nadpo-

dielu, hovorí  sa, činí zhruba  tých 10 %  z celkovej kúpnej

ceny.

 

     Pravda, ak  sa nezaplatí určená suma  na určenú adresu,

uplatní sa zmena v orgánoch kupujúceho, cez uplatnenie zmlu-

vy o odpredaji obchodných  podielov sa potom sprivatizuje aj

sprivatizovaný,  aj ten,  ktorý vlastnil.  Problém prípadnej

identifikácie týchto podielnikov sa rieši cez akcie na doru-

čovateľa, ktoré  sú v trezore. Po  tom, čo povyletovali autá

do vzduchu, je  veľmi ťažko očakávať, že tí  ľudia, ktorí sa

do tejto  hry pustili, budú o  tom ochotní hovoriť napríklad

na súde.

 

     Občanom, aby nereptali, čo sa  to vlastne deje, sa pod-

hodí takzvané  odškodné v nominálnej  hodnote 10 000  korún,

pričom sa dopredu  vie, a súhlasia s tým  aj členovia vlády,

ako sme to počuli v júli,  že tí, ktorí chcú ušetriť ešte aj

na  splátkach Fondu  Národného majetku,  skúpia od  občanov,

ktorí nebudú mať  čas a trpezlivosť čakať 5  rokov, kým Fond

národného  majetku urobí  64 miliárd  korún, aby  bol v roku

2001 solventný, skúpia tieto  dlhopisy, ako sa tu odhadovalo

aj na júlovej schôdzi, za 3  až 5 tisíc korún. Teda väčšinou

politicky protekčne  vyrobení noví vlastníci,  ktorí dostanú

majetok za prvú smiešnu splátku, jeden veľký podnik bude mať

túto prvú splátku  za 0,5 % svojej hodnoty,  dostanú ešte aj

možnosť  dať do  Fondu Národného  majetku menej, ako by mali

dať.  A tí,  ktorí by  Fond Národného  majetku mali  naplniť

reálnymi peniazmi, vlastne podhodnoteným dlhopisom budú pla-

tiť  za nominálnu  cenu 10 000 korún,  hoci dlhopis  získajú

dajme tomu za tých 3 000 korún.

 

 

     Osobitne ma  mrzí, že reálna  privatizačná prax napriek

rôznym deklaráciám  vynecháva z procesu  privatizácie aj za-

mestnanecké  akciové  spoločnosti.  V  programovom vyhlásení

vlády sa doslova píše:  "Na zvýšenie sociálnej priechodnosti

procesu privatizácie v  záujme participačnej ekonomiky vláda

bude presadzovať  účasť zamestnancov na  privatizácii podni-

kov, v ktorých pracujú." Vláda  ako ústavný orgán, to by som

chcel povedať,  sa týmto zákonom vzdáva  možnosti v privati-

začnom  procese niečo  ovplyvňovať a  vynucovať si ústavnými

legálnymi prostriedkami realizáciu  takejto  svojej privati-

začnej politiky. Prax je taká,  že z 27 rozhodnutí Fondu ná-

rodného majetku v júli tohto  roku len jedno bolo v prospech

zamestnaneckej akciovej spoločnosti.

 

     Môj kolega Peter Magvaši v  júli navrhol významný a le-

gislatívne čistý návrh  na podporu zamestnaneckých akciových

spoločností. Citujem tento  návrh: "Akciová spoločnosť zalo-

žená najmenej 51 %  zamestnancov privatizovaného podniku, ak

najmenej 51 % jej základného imania tvoria akcie upísané ra-

dovými zamestnancami podniku, má predkúpne právo na privati-

zovaný majetok v rozsahu navrhovanom v jej konkurenčnom pri-

vatizačnom  projekte."  Tento  návrh,  kolegyne a kolegovia,

žiaľ, nedostal  podporu a zamestnanecké  akciové spoločnosti

vlastne strácajú  reálnu, právne garantovanú  šancu presadiť

sa v  privatizačnej súťaži -  skôr súťaži v  úvodzovkách. Aj

zamestnanecké akciové  spoločnosti sa tak  dostávajú do víru

politického lobovania  a protekcionizmu vo  vládnucich stra-

nách a  u členov prezídia  výkonného výboru Fondu  Národného

majetku. Aj to je dôvod  prečo navrhujem, aby sa tento zákon

neschválil a aby sa vypracovala  nová podoba zákona, kde za-

mestnanci dostanú reálnu šancu privatizovať.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, o týchto a ďalších veciach

sme chceli otvorene a predovšetkým na odbornej úrovni hovoriť

s Hnutím  za demokratické  Slovensko a  Združením robotníkov

Slovenska. Neodmietli sme hovoriť  aj s celou koalíciou, keď

už  nechceli hovoriť  s nami  osobitne. Boli  sme odmietnutí

s odkazom, že sa máme vzdať svojej opozičnej politiky, že sa

nemáme  správať ako  opozičná strana.  Pritom, a  to by  som

chcel pripomenúť,  vážené dámy, vážení páni,  nie my sme vy-

krikovali:  "Fuj, hanba  tejto vláde."  To niekto  iný takto

kričal po vláde, v ktorej mala účasť aj Strana demokratickej

ľavice. A chcem vám tu  povedať, že Strana demokratickej ľa-

vice sa ani teraz, ani  po týchto skúsenostiach, nechystá na

túto vládu takýmto spôsobom vykrikovať.

 

     Odmietnutie rozhovorov so  Stranou demokratickej ľavice

je svedectvom, že vládnuca  koalícia chce pokračovať v tomto

chamtivosťou  a politickým  protekcionizmom sa  vyznačujúcom

spôsobe rozdávania majetku za babku, že táto vládna koalícia

chce na  úkor robotníkov a radových  zamestnancov rýchlo vy-

tvoriť vrstvu bohatých.

 

     To, že v júli z niekoľkých desiatok pozmeňovacích návr-

hov, ktoré dali poslanci Strany demokratickej ľavice a ktoré

boli odborne vyargumentované,  vládna koalícia schválila len

jeden jediný, je pre  Stranu demokratickej ľavice ďalšia ru-

kolapná skúsenosť,  že ponuky na  vstup Strany demokratickej

ľavice do vlády neboli nikdy myslené seriózne, lebo vo vláde

môže byť len partner, s ktorým  sa ako s partnerom aj zachá-

dza a ktorý má reálnu možnosť presadiť aj svoj program. Táto

privatizačná politika, ale ani tento zákon o veľkej privati-

zácii, nie je v súlade s programovými cieľmi našej ľavicovej

strany. Za dôsledky tejto  privatizačnej praxe nemôžeme brať

spoluzodpovednosť.

 

     Chcem aj za ďalších kolegov z klubu Spoločnej voľby po-

vedať, že v prípade  znovuschválenia tohto zákona pripravíme

podnet na  Ústavný súd, aby z  dôvodu protiústavnosti zrušil

jeho účinnosť. Ešte raz vám,  kolegyne a kolegovia, dávam na

zváženie, aby  ste túto podobu zákona  o veľkej privatizácii

nepodporili, vytvorili podmienky na  to, aby sme sa pokúsili

nájsť dohodu o inej podobe zákona, ktorý by privatizáciu as-

poň trošku zbavil tých negatív,  o ktorých som, bohužiaľ, vo

svojom vystúpení musel hovoriť.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. V zmysle rokovacieho poriadku slovo dostáva na

požiadanie pán minister Ducký. Nech sa páči.

 

Minister hospodárstva SR J. Ducký:

 

     Ďakujem za udelenie slova i  za výzvu, ktorá mi tu bola

trikrát odporučená  cez techniku. Škoda,  mal som pocit,  že

žiadna horúca jeseň sa nekoná,  ale pokazili mi to dvaja po-

slanci,  ktorí  tak  milo stáli  vedľa seba - Moric a Hrnko.

Pripomenulo mi to prvý parlament,  kde ja som nebol, a takto

som ich vídaval stáť. Ale potom dali prednosť bufetu. Bol by

som rád, keby to bolo naozaj tak politicky.

 

     Dovoľte drobnú reakciu na poznámku pána poslanca Filku-

sa. Áno,  dlhopisom sa dá  platiť i tak,  ako bolo povedané,

s tým rozdielom, že to platí aj pre privatizérov z prvej vl-

ny, a nielen tých, ktorí  privatizujú teraz. A pokiaľ by sme

hodnotili splatnosť záväzkov z prvej vlny, tak mám pocit, že

ich je viac nesplatených ako splatených, takže aj oni sa bu-

dú môcť zúčastniť na tejto "lacnej" forme, ako naznačil. Ale

dúfam, že ľudia už pochopili a  pochopia, o čo ide pri dlho-

pisoch, že ich nepredajú. A dokonca si myslím, že toľko spo-

mínané penzijné  fondy a poisťovacie  spoločnosti, o ktorých

hovoríme, že  sú základom kapitálového trhu,  trhu s cennými

papiermi,  by mali  využiť túto  šancu a  možno kúpiť  tieto

dlhopisy aj za nominál, pretože  im je jedno, či budú platiť

za akcie z portfólia fondu  peniazmi alebo dlhopisom, a môžu

sa takto reálne aktivovať v tom duchu, ako tu hovoríme. Čiže

dúfam, že ľudia to nebudú predávať pod cenu len kvôli času.

 

     Áno, vo vláde bol návrh na oddlženie Slovenských elekt-

rární, ale  musím pánu poslancovi  Dzurindovi pripomenúť, že

aj predchádzajúca  vláda uvažovala oddlžiť  Slovenské elekt-

rárne,  a  celá  konštrukcia  dokončenia  Mochoviec  účasťou

Électricité  de France a Európskej banky  mala význam hlavne

v tom, že to chceme oddlžiť.  Tá forma oddlženia, ktorá bola

navrhovaná  na rokovaní  poslednej vlády,  nebola schválená,

pretože narazila na princíp zákona o neprivatizovaní strate-

gických podnikov, a bude sa hľadať iná forma,  pretože i na-

priek tomu,  že zákon ešte nemá  platnosť, dali sme prednosť

čistote právneho i vecného,  logického prístupu k tomu prob-

lému a bolo to odložené.

 

     Áno, vyjadril som sa tak  na skutočnosť, že si fond ne-

ponechal ani jednu akciu pri privatizácii VSŽ, ale dúfam, že

tento slovutný snem zákon  o strategických podnikoch schváli

a my potom do VSŽ vstúpime,  samozrejme, na základe toho zá-

kona, a  tú jednu akciu  ja zoženiem. Takže  neujdú nám, aby

som to povedal tak zjednodušene, v tom dobrom slova zmysle.

 

     A môžem povedať i to, že v rámci čistoty zákona boli aj

také  úvahy, aby  sme tie  štyri podniky,  ktorých sa dotýka

retroaktivita zákona,  riešili, aby sme vyhodili  z § 6 vami

niektorými ponímanú retroaktivitu, a tým by sme nemali dosah

na VSŽ,  ani na Šaľu,  ani na Slovnaft.  Ja som to  odmietol

a dúfam, že zákon  bude schválený, a potom to  riziko nie je

reálne a zákon splní svoje  poslanie. Som rád, že predrečník

rozviedol možnosť špekulácie s  majetkom a prakticky odôvod-

nil  opodstatnenosť  zákona  o  strategických záujmoch štátu

a o privatizácii.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Garai.

 

Poslanec J. Garai:

 

     Ďakujem za slovo, pán  predsedajúci. Chcel by som pove-

dať pár slov na margo pána Weissa.

 

     Po  prvé -  musím mu  poďakovať za  politické školenie,

ktoré predviedol pred chvíľou. Pán  Weiss, pýtam sa vás, keď

ste tak  často používali slová  Združenie robotníkov Sloven-

ska, SDĽ už sedí v tomto parlamente niekoľko rokov, a k čomu

sa dopracovala?  Boli ste prví vyzvaní,  aby ste vstúpili do

koaličnej vlády.  Neučinili ste to, pán  Weiss. SDĽ neustále

poukazuje  na nejakú  nedemokratickosť. S  akými konkrétnymi

návrhmi ste prišli?

 

     Ďalej, pán Weiss, v poslednom čase často používate slo-

vo robotník. Starostlivo som  vás sledoval, obzvlášť vás ako

predsedu Strany demokratickej  ľavice. Koľkokrát ste predtým

použili slovo  robotníci? To slovo ste  vôbec nepoznali, pán

Weiss. Teraz, keď je tu naša  strana, o robotníkov sa už po-

staráme, nemusí sa o ne starať Strana demokratickej ľavice.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem, pán  poslanec. Pán poslanec  Benčík - faktická

poznámka.

 

 

 

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Ďakujem za udelené slovo.

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážený pán predsedajúci,

 

     neviem, či  ste si všimli, ráno  zaznela otázka, či vy-

sielanie   televízie  v   zmysle  uznesenia  predchádzajúcej

schôdze platí na celé obdobie.  Ak nie, bol podaný návrh, že

to tak má byť. Pán predseda nedal o návrhu hlasovať a všetci

sme boli presvedčení,  že to platí. Ak ste  si všimli, nedal

o tom hlasovať.  To bol normálne  predložený návrh, a  o tom

návrhu, ak si pamätáte, sa  nehlasovalo. Asi 40 minút je vy-

pnutá televízia.  Som ďaleko od toho,  aby som predpokladal,

že je to  účelové vypnutie, ale vás veľmi  pekne prosím, aby

ste urobili v tomto smere opatrenia, aby sa uznesenie Národ-

nej rady plnilo.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Môžem povedať len toľko, že uznesenie platilo pre minu-

lú schôdzu, doteraz nie je prijaté iné uznesenie. Postupujem

v tomto prípade tak, ako treba.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Dzurinda - faktická poznámka.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Pán predsedajúci, nechcem byť malicherný, o to viac, že

pán minister odskočil,  len by som to chcel  uviesť na pravú

mieru. Nehovoril  som, že som  proti oddlžovaniu elektrární,

ani v tom  problém nebol. Problém bol v  tom, či budú, alebo

nebudú peniaze  vo Fonde národného majetku.  Áno, aj v minu-

losti  sa podniky  oddlžovali, ale  nikto ľuďom  nebalamutil

hlavy, že budeme akumulovať  peniaze a budeme ich rozdeľovať

takpovediac na ruku vo veľkých čiastkach. V tom je pointa.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Glinský - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Glinský:

 

     Ďakujem. Chcel by som ešte  raz pripomenúť, že to vôbec

nebola svojvôľa  alebo neetika, ktorá  viedla vládu k  zmene

svojho postupu. Dovolím si pripomenúť aspoň niektoré zo zná-

mych  dôvodov pomocou  novinových textov.  Napríklad Národná

obroda 30. mája: "Podľa  vyjadrenia pána Millera, prezidenta

Atlanta Capital  Management Company, ktorý  prednášal minulý

týždeň o etickom kódexe investičných spoločností a investič-

ných fondov, akcie ponúkané v  druhej vlne nebudú mať takmer

žiadnu hodnotu. Veľké percento mikov pri tejto ponuke nezís-

ka ani investovaných  1 050 korún plus úrok."  SME 13. júna:

"Podľa Spoločnosti pre investičné poradenstvo NCS reálny de-

zinflačný zisk bude menší ako hodnota knižky investovanej do

fondov." Pán exminister Ivan Mikloš  v apríli tohto roku od-

hadoval, že 30 až 60  percentám občanom investujúcim do fon-

dov sa nevráti ani tisíc  korún. Pán inžinier Dominik Filip,

predstaviteľ Sociálnej demokracie, logickým matematickým vý-

počtom došiel k názoru, že kto si kúpi kupónovú knižku a in-

vestuje  do fondov,  priemerne stratí  200 korún.  Je to  na

stránkach Nového slova bez rešpektu  a tento text potom pre-

brali iné periodiká, citujem:  "Z aspektu morálnych konzenk-

vencií žiadam  kupónku stornovať." To  vôbec nebránilo pred-

staviteľom  Sociálnej demokracie,  SDĽ, odborom, exministrom

Miklošovi, Janičinovi a iným rozpútať - neviem ako to nazvať

- túto kampaň, túto neuveriteľnú amorálnu kampaň?

 

     Tlač asi robila podporu tejto kampani takýmito titulmi:

Arogantná moc  vydá bezcenný toaletný  papier, Okradli každú

rodinu, Veľký podvod na  občanoch Slovenska atď. Odhadovali,

aké straty každý občan bude mať. Chcem vyjadriť zdesenie nad

etikou našich  masmédií, chcem vyjadriť aj  zdesenie nad po-

stupom ekonóma, nášho pána prezidenta.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Weiss - faktická poznámka.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     aj ja som si všimol,  že počas môjho vystúpenia už dosť

zavčasu  jednoducho televízia  prestala vysielať.  Naposledy

som bol svedkom niečoho podobného  v lete roku 1989, keď vy-

pli Joan Baezovú. V tejto súvislosti som sa veľmi jasne opý-

tal pána  predsedu Národnej rady,  či prítomnosť televíznych

kamier môžem chápať tak, že bude prenos cez celú schôdzu, že

ak tak nie je, a on  ako predseda Národnej rady, ktorý o ta-

kýchto veciach rozhoduje, dáva súhlas, musí byť informovaný,

aby o mojom návrhu dal  hlasovať. Keďže pán predseda o mojom

návrhu hlasovať nedal, predpokladal som, že bude počas tejto

schôdze televízny prenos. To je všetko.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Volf.

 

Poslanec J. Volf:

 

     Pán kolega  Glinský tu spomenul  etiku a kampaň,  ktorú

sme  rozpútali. Veľmi  si  vážim,  že dokázal  tak perfektne

zhromaždiť  informácie z  tlače, ale  nemyslím si,  že etiku

privatizácie určujú tieto informácie z tlače. Etiku privati-

zácie skôr určuje dôsledok  na občanov tejto republiky. Mys-

lím si, že zrušením kupónovej privatizácie veľká časť z nich

vlastne stratila možnosť zúčastniť  sa na privatizácii. Áno,

ako  náhradu dostanú  obligácie, ktorých  hodnota je  zatiaľ

veľmi otázna.  A to, že vyčíta  hodnotu majetku druhej vlne,

by  nemal vyčítať  opozícii, ale  to by  mal vyčítať vládnej

koalícii, ktorá postupne tento majetok druhej vlny kupónovej

privatizácie odoberala, odoberala, až  tam zostalo tak málo,

že nezostávalo nič iné, ako ju zrušiť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Vaškovič - faktická poznámka.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Vážený pán predsedajúci, na  adresu pána poslanca Glin-

ského by  som chcel povedať,  že som zdesený  z každého jeho

vystúpenia, ktoré doteraz mal.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Brňák - faktická poznámka.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ďakujem.  Chcel  by  som  sa  len  opýtať pána poslanca

Weissa, na základe čoho  môže Národná rada Slovenskej repub-

liky požiadať - podotýkam - verejnoprávnu inštitúciu Sloven-

skú televíziu. A keď používam  slovko požiadať, mám na mysli

nie poprosiť, ale požiadavka znamená imperatív, t. j. naria-

diť televízii,  aby preberala priamy prenos  z tohto rokova-

nia. Keby bol taký dobrý odpovedať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán predseda Gašparovič, máte slovo.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Brňák ma  predbehol, pretože už na minulej

schôdzi som  to takisto zdôvodnil, ale  okrem toho skúsim sa

ospravedlniť pánu Weissovi, že  na minulej schôdzi vypli te-

levíziu, keď on rozprával, a  teraz tiež. Má smolu. A dostal

som aj informáciu, že Slovenská televízia zabezpečuje priame

prenosy  zo začiatku  a priebehu  9. schôdze  Národnej rady.

Tieto  prenosy boli  pripravené vopred  tak, aby  nenarušili

programovú  štruktúru Slovenskej  televízie. Z  programových

dôvodov však  Slovenská televízia nemôže  zabezpečiť prenosy

z rokovaní jednotlivých dní až do ich konca.

 

     Niektoré tipy  programov nie je možné  z vysielania vy-

pustiť. Sú  naplánované s veľkým časovým  predstihom a sú na

ne zakúpené vysielacie práva, ako napríklad v stredu 6. sep-

tembra  v  prípade  futbalového  zápasu  Slovensko - Izrael.

Z rovnakých dôvodov nie je možné niektoré zmluvne uzatvorené

relácie vynechať z programu. V piatok je ešte napríklad plá-

novaný  ďalší priamy  prenos z  vysviacky kostola  na Dlhých

Dieloch v Bratislave atď.  atď. Čiže, pán poslanec, skutočne

sa tu nemôžeme dohodnúť o  tom a nariadiť televízii, že bude

robiť priame prenosy. Môžeme  ju požiadať a televízia príde,

keď môže. A to som urobil,  televízia tu je s tým, že vtedy,

keď nemôže vysielať, skončí.  Opäť sa vám ospravedlňujem, ak

sa vás to dotklo, keď práve  vtedy vypli, keď ste vy rozprá-

vali, ale to je skutočne náhoda.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Moric - faktická poznámka.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem veľmi  pekne za slovo.  Z toho vyplýva,  že pán

poslanec Weiss  sa bude musieť  usilovať, aby rečnil  vtedy,

keď to  televízia prenáša. Ale pochybujem,  že by niekto dal

prednosť  tvojmu  prejavu  pred futbalom Izrael - Slovensko.

(Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pokoj, priatelia. Ináč aj tak máme ešte vnútorný okruh.

(Smiech a potlesk.)

 

     Pán poslanec  Weiss - faktická poznámka. Prosím zapojiť

pána poslanca Weissa.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Som rád, že ste ma aspoň zapli. (Smiech v sále.)

 

     Vážený pán predseda, ráno som sa korektne pýtal, či to,

že sú tu kamery, znamená, že bude priamy prenos. Inak nemalo

na minulej schôdzi zmysel hlasovať  o mojom návrhu, ak by si

ty o týchto veciach nerozhodoval.  Ty predsa dávaš súhlas na

to, či  tu môže, alebo nemôže  byť televízia. To, že  si nič

nepovedal, som pochopil tak, že prenos jednoducho bude. Keby

si  nám bol  túto informáciu  hneď po  obede prečítal,  toto

všetko nemuselo vzniknúť.

 

     Veľmi ma prekvapuje jedna vec,  že po tom, čo som pove-

dal, sa  všetky faktické poznámky niesli  úplne mimo hlavnej

témy. Čakal som jasné, vecné argumenty, že niektoré veci nie

sú tak, ako  som ich načrtol. Je mi ľúto,  že som sa ich ne-

dočkal. Dočkal som  sa, ako je tu zvykom,  keď chýbajú vecné

argumenty, politického hulvátstva  a pokusu o zosmiešňovanie

kolegu, ktorý  má iný názor.  Aj to je  pre mňa veľmi  cenná

skúsenosť a myslím si, že  aj na základe takýchto skúseností

sa potom vytvárajú predpoklady na politický konsenzus a spo-

luprácu.

 

     Ďakujem vám.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán predseda Gašparovič - faktická poznámka.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  poslanec, túto  informáciu z  televízie som dostal

poobede, preto som ju ráno  nehovoril. Ale opäť opakujem, my

nemôžeme nariadiť televízii, že to musí vysielať. To, že som

túto správu dostal z televízie  až poobede, som oznámil pánu

poslancovi Weissovi.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo  má pán poslanec Kunc  a pripraví sa pán

poslanec Líška.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

     milé kolegyne,

     vážení kolegovia,

     vážení hostia,

 

     dovoľte mi  na úvod uviesť  také veľmi krátke  aktuálne

zamyslenie, nazval by som  ho ústavno-neústavné. Totiž slová

ústavnosť, protiústavnosť, ústavný, protiústavný sú v ostat-

nom čase u nás veľmi  frekventované nielen v tejto sále, ale

v budove vôbec, v  rokovacích miestnostiach výborov, žiaľbo-

hu, aj v novinách, teda v tlači, v masmédiách, a tieto výra-

zy sa akosi stávajú takým  niečím ako každodenný chlieb. Ne-

myslím si, že je to dobré. Skôr to pokladám za nedobré.

 

     Stáva sa  to už totiž východiskom  diskusie a hrozí, že

sa to stane východiskom pre vzťahy.  To by sme si nemali že-

lať, lebo komu to pomôže, kam  to povedie? A jedno je jasné,

ak sa to nemá stať, musí  preto niečo urobiť aj opozícia, aj

koalícia. Otázka  je, čo asi.  Myslím si, že  opozícia by si

nemala myslieť, že koalícia si  chce udržať moc za každú ce-

nu, teda  aj za cenu pošliapavania  ústavy. Nakoniec každému

z nás je jasné,  že sa to nedá. A tak  teda prečo si to mys-

lieť.  Koalícia zasa  by si  nemala myslieť,  že opozícia ju

chce zbaviť moci, a to aj neústavným či protiústavným spôso-

bom.  A nakoniec  je nám  jasné, že  sú tu  výsledky volieb,

a teda aj tak by sa to nedalo.

 

     Výsledkom daného  myslenia je niečo, čo  by som označil

ako politický antagonizmus, teda to najhoršie, čo je schopné

vždy a všade otráviť každú  ľudskú, teda aj politickú klímu,

to znamená  aj našu parlamentnú klímu. A tak si ako poslanec

kladiem už  okrídlenú otázku: "Qui  prodest?", čiže komu  to

osoží, alebo neutrálne načo je to dobré? Odpoveď je len jed-

na. To môže len škodiť vždy a každému. Prežili sme celú, sí-

ce  kratšiu, ale  ťažkú historickú  epochu, ktorá  nás o tom

veľmi jasne presvedčila. Nuž načo  v tom pokračovať a všetko

destabilizovať a rozkladať? Prosím, panie a páni, skúsme tak

nerozmýšľať  a možno  sa budú  naše vzťahy  utvárať inakšie,

lepšie, pretože  si nemyslím, že treba  operovať slovami ús-

tavný, neústavný. To má byť naším základným apriórnym posto-

jom, všetkých, ako tu sedíme. Všetci máme a chceme robiť ús-

tavne, prečo to teda navzájom sebe vyvracať?

 

     Spomenutou neústavnosťou preznievajú aj argumenty, kto-

rými sú odôvodnené výhrady pána prezidenta voči novele záko-

na číslo 92/1991 Zb. a  ku ktorým chcem vysloviť stanovisko.

Ja  totiž  priznávam,  že  mňa  to  vrátenie zákonov určitým

spôsobom prinútilo k zamysleniu.  Na základe dôkladného pre-

študovania a opätovného  premyslenia navrhovanej úpravy usu-

dzujem, že  vláda ako navrhovateľ koná  jednoznačne v súlade

s článkom 1 ústavy, pretože nerobí  nič iné než to, že záko-

nom,  t. j.  právom, a  v medziach  svojej právomoci,  t. j.

v súlade  s článkom  2 ods.  2 ústavy  a článkom 108 ústavy,

ktorý  vymedzuje  jej  postavenie,  doplňuje pravidlá druhej

vlny privatizácie, proponované  rozmery, ktoré sa nezmenšujú

a poskytujú dostatočný priestor  na uplatnenie záujmov všet-

kých občanov, ktorí sa vo vyhlásenej prípravnej lehote v ro-

ku 1994 platne zaregistrovali.

 

     Tvrdiť opak, teda to, že toto konanie vlády znamená po-

rušenie citovaných článkov 1 a 2 a tiež 13 ústavy, je posta-

vením vecí na hlavu a  neuznaním snahy vlády, ktorá ako naj-

vyšší  orgán výkonnej  moci a  vrcholový organizátor procesu

prebiehajúcej transformácie ekonomiky a v ňom aj  privatizá-

cie, má  za povinnosť nielen tento  proces uskutočňovať, ale

zároveň sledovať, aj skúmať, či  a ako sa dosahujú zamýšľané

účinky a  ciele. Je jednoznačnou  povinnosťou vlády, aby  zo

získaného poznania  vyvodila dôsledky, urobila  závery a pre

druhú vlnu privatizácie navrhla  také postupy, ktoré znemož-

nia opakovanie záporných javov  i dôsledkov uskutočnenej pr-

vej vlny. Ak  by to vláda nebola urobila,  bolo by našou po-

vinnosťou to  od nej žiadať, alebo  navrhnúť podľa vlastných

poznatkov a predstáv primerané riešenia. Predsa všetci chce-

me, aby sa  to uskutočnilo vhodne a dobre  pre občanov i pre

hospodárstvo tohto štátu.

 

     Ak  opätovne skúmam  návrh novely,  teraz už  vo svetle

výhrad pána prezidenta a s čo najúprimnejším úmyslom a vedo-

mím vlastnej zodpovednosti za  ich riadne posúdenie, nenado-

búdam dojem,  že by sme  pri jej schválení  boli postupovali

nesprávne. Veď aj pri jej  prvom posúdení sme prihliadali na

ústavnosť i na  súlad s platným právnym poriadkom  s tým, že

sme mali  pred očami cieľ, ktorý  sa jej uplatnením sleduje.

Ani v  tejto chvíli nemáme  na mysli iné.  A tak teda  podľa

môjho  videnia spätná  účinnosť  zákona  v znení  novely ne-

prichádza vôbec do úvahy, a to napriek tomu, že prebehla re-

gistrácia záujemcov o účasť v druhej vlne pri účinnosti pra-

vidiel,  ktoré určoval  platný zákon.  To, čo  sa vo výhrade

uvádza ako  zmena pravidiel, v  skutočnosti znamená použitie

nástroja, t. j. investičného  kupónu,  iným  spôsobom,  a to

v tom zmysle, že ho nebude možné odovzdať investičným fondom

a uchádzať sa o majetkovú účasť v nich, ale stáva sa nástro-

jom na získanie dlhopisu emitovaného Fondom národného majet-

ku.

 

     Ak vychádzam z toho,  že obsahom rozhodnutia občana pri

registrovaní nemohlo byť nič iné než záujem o účasť v druhej

vlne privatizácie, iste sa  nemýlim. A dôvodom tohto rozhod-

nutia nemohlo byť nič iné, než nadobudnúť majetkovú účasť na

majetku, ktorý  štát určil do  druhej vlny privatizácie  pri

zohľadnení účelu  a možnosti dosiahnuť  ho cestou privatizá-

cie. Z toho vyplýva, že navrhovaná zmena použitia kupónu ako

nástroja sa v ničom nedotýka  ani obsahu, ani dôvodu rozhod-

nutia majiteľov investičných kupónov, a tak právna konštruk-

cia  možnej spätnej  účinnosti zákona  nemá logický  základ,

o ktorý by  sa mohla opierať.  Tým, pochopiteľne, padajú  aj

výhrady o porušení  článkov 1, 2 aj 13  ústavy, ktoré som už

spomínal.

 

     Dalo by sa ďalej dôvodiť i časovými skutočnosťami v tom

zmysle,  že  ministerstvo  financií  nevyhlásilo ani začatie

predkola, ani samotnej druhej vlny privatizácie, a teda pre-

behla iba prípravná  fáza, ktorej  je registrácia podstatnou

súčasťou. Bolo by ďalej možné hovoriť o tom, že použiteľnosť

dlhopisu  ako cenného  papiera podľa  novely zákona nielenže

zachováva pôvodné  účelové určenie investičného  kupónu, ale

navrhovanou  zmenou ho  veľmi podstatne  rozširuje vo vzťahu

k potrebám a možnostiam reálneho  života tým, že štát zákon-

ným  ustanovením   garantuje  toto  použitie.   To  je  však

politicko-ekonomická  argumentácia, ktorá  môže byť  v tejto

súvislosti  iba podporná,  aj keď  práve z  hľadiska občana,

o záujmy  a blaho  ktorého sa  štát a  jeho vláda stará, nie

bezvýznamná.

 

     Za podstatné  považujem to, čo  výhrada pána prezidenta

považuje za  bezvýznamné, že totiž novelou  daná možnosť od-

stúpiť od registrácie nemá svoj význam. Ja si myslím, že ona

má svoj význam, pretože  svojou podstatou vychádza v ústrety

tomu majiteľovi investičného kupónu, ktorý v čase prípravnej

fázy registrovania mal jediný zámer - získať investičným ku-

pónom podiel  na majetku určitého  investičného fondu, ktorý

by si bol vybral. Keďže takéto použitie dlhopisu ako nástro-

ja nie je  podľa novely možné, vláda sa  tak rozhodla zo zá-

važných dôvodov, ktoré uverejnila, že je slušné, aby tým, čo

takto uvažovali,  ostala možnosť odstúpiť, aj  keď osobne im

to neodporúčam, pretože svoje  pôvodné rozhodnutie o získaní

majetkového podielu na majetku určeného na privatizáciu majú

možnosť použitím dlhopisu uskutočniť,  a to viacerými cesta-

mi.

 

     Výhrada o  obmedzení vlastníckych práv  obcí a bytových

družstiev tým, že dlhopisy  Fondu národného majetku budú mu-

sieť prijímať v nominálnej hodnote, alebo v hodnote, na akej

sa dohodnú, ako náhradu za  cenu bytu, neobstojí vzhľadom na

vecnú podstatu prijímaného cenného  papiera. To predsa nija-

kým spôsobom neobmedzuje právo  vlastníkov bytov nakladať či

už s majetkom, alebo so  získaným cenným papierom, aj keď ho

prijímajú zo  zákona. Argumentovať tým, že  obce či družstvá

nemajú možnosť bezprostredného použitia dlhopisu ako reálne-

ho platidla pri plnení svojich záväzkov, či uspokojovaní fi-

nančných potrieb, nie je namieste jednak preto, že podľa zá-

kona budú  mať možnosť ako právnické  osoby aj pred termínom

splatnosti realizovať vlastnené  dlhopisy, vrátane ich výno-

sov, jednak využiť ich v  zákonom určených medziach aj iným,

pre nich  výhodným spôsobom v  reálnom  hospodárení. Naopak,

podľa môjho názoru ide o  účelné a vhodné prepojenie záujmov

občana a inštitúcií, ktoré  podstatne ovplyvňujú jeho život.

Preto som presvedčený o tom, že riešenie je právne bezchybné

i spoločensky  užitočné  a  jeho  účelnosť  správne  využije

priestor,  ktorý poskytuje  privatizačná účasť  občanov pro-

stredníctvom dlhopisov.

 

     Vychádzajúc z ustanovení teraz platnej a účinnej úpravy

zákona 92/1991 Zb. musím odmietnuť  aj tú výhradu, ktorá ho-

vorí o spätnej účinnosti  prijímanej úpravy do sféry súkrom-

ného práva, a to  do údajne legitímne vzniknutých občiansko-

právnych pomerov medzi  registrujúcim sa majiteľom kupónovej

knižky a investičným fondom, ktoré vznikli so zámerom účasti

v druhej  vlne  privatizácie.   V  skutočnosti  totiž  nejde

o právne kvalifikované vzťahy, vzhľadom  na to, že predmetom

týchto vzťahov boli kupónové knižky, ktoré samy osebe nemôžu

byť predmetom obchodovania, darovania či iných právnych úko-

nov, ktoré sa v týchto vzťahoch uskutočnili. Takýmto predme-

tom mohli  byť až investičné  kupóny po vyhlásení  predkola,

resp. druhej  vlny privatizácie, čo  sa doteraz nestalo.  Zo

strany investičných  fondov i zlákaných  majiteľov investič-

ných kupónov  tak došlo k počínaniu,  ktoré vzhľadom na stav

vecí a jeho právne znaky nemá očakávané právne účinky. Možno

nanajvýš konštatovať, že konanie investičných fondov v tomto

smere bolo  špekulatívne a neuvážené,  bez akejkoľvek profe-

sionálnej obozretnosti,  ktorá, ako dobre  vieme, je hlavným

predpokladom úspešnosti vo finančnom podnikaní. Zásadne teda

nejde o žiadny rozpor prijímanej  úpravy s článkom 2 ods. 3,

s článkom 20 ods. 4 a s článkom 13 ods. 2 a 4 ústavy.

 

     Štvrtá výhrada pána prezidenta sa vzťahuje na koncepčný

a kontrolný  mechanizmus,  ktorý  úprava  zavádza  vo vzťahu

k Fondu národného majetku zo strany vlády a parlamentu. Tre-

ba pripustiť, že táto vec pripúšťa rôznosť názorov, no sotva

sa tu  dá argumentovať §  119 ústavy o  spôsobe rozhodovania

vlády a o jej primárnej pôsobnosti. Žiadne ustanovenie pred-

loženej úpravy nesvedčí  o tom, že by sa  vláda vzdávala, či

nebodaj vyzúvala z pôsobnosti,  ktorá pri procese privatizá-

cie patrí len jej. Rovnako  v ničom sa nekladú zábrany orgá-

nom Národnej  rady v ich  pôsobnosti, tobôž, keď  má nespro-

stredkované funkcie vo vedení Fondu národného majetku.

 

     Predložená úprava najlepšie svedčí o tom, že vláda sta-

rostlivo sleduje dva  hlavné aspekty privatizácie: odštátne-

nie majetku  a jeho prechod do  rúk potenciálnej podnikateľ-

skej sféry  a podielovú či odškodňujúcu  účasť občanov s do-

siahnuteľnou mierou spravodlivosti.  Pochopiteľne, ide tu aj

o využitie sprivatizovaného majetku  na zväčšenie výkonnosti

národného hospodárstva,  čo, samozrejme, súvisí  i s ďalšími

opatreniami.  Ja to  vidím tak,  že v  predloženej úprave je

viacero ustanovení, ktoré by mali v tomto smere účinne pôso-

biť, je však isté, že je našou povinnosťou ako jedného z or-

gánov, ktoré môžu a majú Fond národného majetku kontrolovať,

aby sme tak robili.

 

     Som  jednoznačne zástancom  mnohosti názorov  a dokonca

som presvedčený o tom, že  práve selekciou a prepájaním tvo-

rivých názorov vznikajú najlepšie riešenia vecí, vrátane zá-

konodarnej činnosti.  Nepochybujem o tom,  že aj tento  zbor

poslancov má snahu takto  postupovať. Aj preto usudzujem, že

pôvodné prijaté znenie pánom prezidentom vráteného zákona je

dobré,  že nie  je v  rozpore s  ústavou a jej demokratickou

podstatou aj bez úprav,  ktoré pán prezident navrhuje. Budem

preto hlasovať za pôvodné znenie zákona.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec Bajan - faktická poznámka.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Len veľmi krátko. Pán  kolega Kunc spomenul skutočnosť,

že opozícia tvrdí, že obce a družstvá budú mať veľké problé-

my splácať  si svoje povinnosti,  ak budú držiteľmi  veľkého

objemu dlhopisov.  Chcel by som  upozorniť, že ide  o hlboký

omyl, pretože  výťažky z predaja bytov  idú výlučne do Fondu

bývania v zmysle ďalšieho zákona, a  to je len na údržbu by-

tového fondu  a výstavbu nových bytov.  Obce a družstvá majú

obavu,  že sa  pozastaví  údržba  a budovanie  nových bytov.

V tom je asi rozdiel pochopenia.

 

     A  druhá vec,  ak spomenul  výsostné elegantné  ústavné

riešenie, chcel by som spomenúť to, čo povedal on: Povinnosť

smerovaná k obciam a možnosť,  ktorá odchádza z obcí. Kde je

v tomto rovnosť?

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo  má pán poslanec Líška.  Pripraví sa pán

poslanec Černák.

 

Poslanec S. Líška:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     v  argumentácii,  v   odôvodnení  prezidenta  republiky

k vráteniu novely zákona 92/1991  Zb. obstojí vari len druhá

časť prvej vety. Inak odôvodnenie pokladám za súbor nepodlo-

žených tvrdení pripravených pracovníkmi legislatívy Kancelá-

rie prezidenta republiky. Veď  občan nevstupoval do privati-

zácie v jej  fáze na jeseň 1994  ani  nie tak podľa platného

zákona, ale predovšetkým  zmanipulovaný - či už  exministrom

Janičinom, alebo privatizačnými  fondmi, ktoré vyvíjali pre-

myslený tlak  na verejnú mienku  za účelom spustenia  druhej

vlny kupónovej privatizácie bez ohľadu na stav jej priprave-

nosti. Nedialo sa tak ani na základe rozhodnutí štátnych or-

gánov, ale účelovo intenzívnym masírovaním občanov, budúcich

mikov,  sľubovanou  lukratívnosťou  podnikov  a  fiktívnymi,

zbožne želanými miliardami majetku akože pripravených podni-

kov, transformovaných na akciové spoločnosti.

 

     Bol síce  určený dátum začatia  predkola, ale absolútne

nepripraveného,  pretože okrem  vyššie uvedených skutočností

nebol zverejnený ani zoznam  podnikov zaradených do privati-

začnej vlny. A v rozpore s tvrdeniami v odôvodnení pána pre-

zidenta sa  druhá vlna vôbec nezačala,  keďže podmienkou jej

začatia je  realizácia predkola. Postup  investičných fondov

bol v rozpore s § 24 ods.  3 písm. c) a ods. 5, ktoré určujú

jednoznačne  časové obdobie,  v ktorom  možno investovať cez

investičné fondy. Čiže nemohlo ísť o jednostrannú zmenu pra-

vidiel pred  skončením privatizačnej vlny,  ktorá sa vlastne

ani nezačala.

 

     Zámerom  týchto  praktík  bolo  zjavne  zvýhodniť fondy

a získať čo  najviac mikov na  investovanie ich prostredníc-

tvom. Zlyhala aj vtedy regulačná funkcia ministerstva finan-

cií. Veď útvar dozoru nad  kapitálovým trhom bol zriadený až

v novembri roku  1994. Neboli pripravené  príslušné legisla-

tívne zmeny a novely zákonov týkajúcich sa privatizácie vše-

obecne a  kupónovej privatizácie zvlášť.  Účelom bolo zrejme

za každú  cenu a čím dlhšie  zachovať prostredie a podmienky

prvej vlny  kupónovej privatizácie, v  ktorej mútnych vodách

sa investičným fondom veľmi dobre darilo a ľahko lovilo.

 

     Priechodnosť týchto zámerov  mala zabezpečiť predovšet-

kým masovosť registrácií  a tým aj tlak verejnej mienky zma-

nipulovaných mikov, zneužitých aj vďaka nedostatočnej infor-

movanosti. Je veľmi zaujímavé, že vtedy svorne mlčalo minis-

terstvo financií  a ani Kancelária prezidenta  a ani sám pán

prezident nedvíhali  hrozivo prst, čo za  podvod na občanovi

sa to chystá.  Mal to byť danajský dar  budúcej vláde, ktorá

mala vzísť a vzišla z demokratických volieb.

 

     Scestná je aj  argumentácia spochybňujúca odstúpenie od

registrácie   na  základe   slobodného  rozhodnutia  občana.

Zdôrazňuje sa nemožnosť užívať  peniaze zaplatené pri regis-

trácii.  Pýtam sa,  kto  zaplatí,  kto vráti  dikom peniaze,

o ktoré prišli v prvej  vlne kupónovej privatizácie z dôvodu

manipulácie fondmi  so zvereným majetkom a  akciami. Veď tam

nešlo len o tisíc či  tisíc päťdesiat korún, ale o zašantro-

čené akcie a majetok v hodnote na jedného držiteľa investič-

ného kupónu minimálne radovo vyššej.

 

     Spochybňovanie akceptácie dlhopisov obcami, resp. byto-

vými  družstvami, účelovo  stavia tieto  s občanmi  navzájom

proti  sebe, zvýrazňujúc  údajnú protichodnosť  záujmov obcí

ako vlastníkov  bytového fondu a  občanov. Je to  nelogické,

veď obce by mali predovšetkým slúžiť občanom a tiež vytvárať

vhodné prostredie na plnú realizáciu ich občianskych, spolo-

čenských i verejných práv.  Tvrdenie, že bytové družstvá ne-

budú mať dosť prostriedkov, je síce pozoruhodné a zaujímavé,

chýba však  kvalifikované porovnanie, napríklad  istá súvaha

súčasného majetku družstiev  a objemu prostriedkov získaných

z platieb družstevníkov.

 

     Legitímnosť vzniknutých občianskoprávnych vzťahov medzi

občanmi a investičnými fondmi možno konštatovať v úplne vše-

obecnej  rovine  vyplývajúcej  z  Občianskeho zákonníka, nie

však podľa zákona 92/1991 Zb. ako špecifickej právnej normy,

ktorej vrátenú  novelu prerokúvame. Spomínané  právne vzťahy

vznikli nad právny  rámec tohto zákona a mimo  neho, a preto

aj mimo  pôsobnosti novely, veď  nejde o novelu  Občianskeho

zákonníka.

 

 

     Zdôrazňovanie  práva občanov  a právnickych  osôb podľa

článku 2 ods. 3 našej ústavy o možnosti robiť všetko, čo nie

je zákonom  zakázané, je zaiste  pravdivé tvrdenie, no  jeho

použitie vyznieva  v tomto prípade až  absurdne, keďže zákon

vyslovene stanovuje a  jednoznačne určuje mechanizmus inves-

tovania cez investičné  fondy individuálnymi akcionármi. Po-

lemika o tom, čo patrí k  povinnostiam a čo k právam či kom-

petenciám vlády, obsiahnutá v odôvodnení pána prezidenta, je

taktiež rozporuplná a nesie  so sebou dvojaký meter, dvojakú

optiku.

 

     Rovnako  čo sa  týka imperatívnosti,  jednoznačnosti či

naliehavosti, sformulované ustanovenie našej ústavy v zmysle

článku 102 písm. f) časti o menovaní členov vlády pánom pre-

zidentom, sa chápe  a Ústavný súd to aj  opuncoval ako právo

prezidenta.  Na druhej  strane zámer  vlády zákonom odstúpiť

časť kompetencií  patriacich jej podľa  článku 119 písm.  d)

inej inštitúcii zriadenej zo zákona sa vláde upiera, pretože

sa jej  legitímne právo v  tomto prípade vykladá  ako povin-

nosť.

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     za desaťmesačné obdobie pôsobenia Národnej rady Sloven-

skej  republiky v  prvom funkčnom  období stihol  vrátiť pán

prezident viacero zákonov, z nich  však všetky boli v Národ-

nej  rade  schválené  aj  vďaka  nepresvedčivej argumentácii

v odôvodnení vrátenia,  tak ako sme  toho svedkami v  týchto

posledných troch prípadoch, s ktorými sa dnes zaoberáme. Tá-

to skutočnosť  nerobí dobré meno ani  pánu prezidentovi, ani

jeho  kancelárii. Bolo  by preto  namieste, aby  sme z tohto

miesta požiadali pána prezidenta, aby upustil od zneužívania

práva relatívneho veta daného mu Ústavou Slovenskej republi-

ky v článku 102 písm. n), nespochybňoval dôveryhodnosť, kva-

lifikovanosť parlamentu,  kvalitu prijímaných zákonov  a ne-

spomaľoval legislatívny proces.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.  Slovo má pán  poslanec Černák. Pripraví

sa pán poslanec Husár.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     kolegyne a kolegovia,

 

     nuž  aké  argumenty ešte máme použiť  po vystúpení pána

prezidenta?  Ako odpovieme  na jeho  naliehavú prosbu,  páni

poslanci, dámy poslankyne,  počúvajte rozumom, odložte stra-

nícku príslušnosť? Čo všetko ešte  máme urobiť, aby ste našu

prácu, naše stanoviská, naše  návrhy nehádzali za hlavu, aby

to nepadalo ako  hrach na stenu a aby  sme kolektívne spolu-

pracovali?

 

     Dámy a  páni, pán prezident  a jeho právnici  fundovane

poukázali  na  porušenie  Ústavy  Slovenskej  republiky. Ani

v jednom vystúpení poslancov  vládnej koalície nezazneli ar-

gumenty, ktoré by dali na tieto tvrdenia presvedčivú odpoveď.

 

     Dámy a páni, dnes je  tomu presne rok, čo sme odštarto-

vali kampaň parlamentných volieb  1994. Kampaň, v ktorej sme

všetci hovorili o demokracii,  rovnosti, slobode a prosperi-

te. Kampaň, po ktorej voľby vyhrali tí, ktorí najviac sľubo-

vali. Sľubovali spravodlivú privatizáciu, sľubovali dodržia-

vanie zákonov  a v programovom  vyhlásení vlády sľúbili,  že

budú pokračovať  v kupónovej privatizácii. Aký  je teda stav

dnes, po roku?

 

     Nebudem diskutovať o tom,  či prechod na väčšinový sys-

tém v parlamente je  demokratický, nebudem diskutovať o tom,

že ak sa opozícia nedostane na televízne obrazovky, či je to

prejav plurality názorov, či prehliadka u otca biskupa Balá-

ža, a dokonca v jeho neprítomnosti, je prejavom slobody, ale

jednoducho sa vás chcem  opýtať, prečo nedodržiavate vlastné

programové vyhlásenie. Prečo ste pripustili taký stav v pri-

vatizácii, aký panuje dnes?  Chcete príklady? Slovpap Brati-

slava - ignorovanie podnetu stopercentnej zamestnaneckej ak-

ciovky, VSŽ Košice, o ktorých sa už tu hovorilo - najvýznam-

nejšia slovenská  fabrika, ovláda ju  úzka skupina ľudí,  tí

dokonca povyhadzovali  z kresiel tých,  ktorí v parlamentnej

kampani 1994  vehementne podporovali HZDS.  Ak chcete dôkaz,

preverte si, kto platil faktúry za poslanca Mečiara, keď bol

na  predvolebnom mítingu  a býval  v Dome  oddychu. Trnavská

skupina,  tá veľa  nehovorí,  tá  viac pracuje,  ako hovorí.

Skloplast Trnava - účasť na VTV je, samozrejme, legálna, ale

keď  si pozriete  inzerciu vo  VTV, tak  sa vám  odhalí celá

sieť, ako krásne do seba  zapadá. O privatizácii Bučiny Zvo-

len  zrejme ešte  budeme  počuť,  pretože tam  boli porušené

všetky základy programového  vyhlásenia vlády Vladimíra  Me-

čiara.

 

     Nuž teda mohol by som hovoriť ešte hodiny, mohol by som

opakovať  všetky  odborné  argumenty  predrečníkov, ktoré tu

zazneli. Ale ja sa tak jednoducho ľudsky chcem opýtať: Kole-

gyne, kolegovia z vládnej koalície, prečo držíte týmto prak-

tikám chrbát? Prečo vy, čo nie ste zapletení do žiadnej pri-

vatizácie, ignorujete  vôľu dvoch tretín  občanov Slovenskej

republiky, na ktorých sa stále odvolávate? Prečo ste pripra-

vení porušiť  ústavu, ktorú sme slávnostne  prijali a ktorej

tretie výročie  sme tak veľkolepo oslávili?  V tej ústave sa

okrem iného v článku 73  ods. 2 píše: "Poslanci sú zástupco-

via občanov, mandát vykonávajú  osobne podľa svojho svedomia

a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi."

 

     Kolegyne a kolegovia, zabudnite  na chvíľu na stranícku

disciplínu a zamyslite sa nad tým,  čo ste pred rokom v kam-

pani sľubovali a za akú ústavu ste hlasovali. Viete si pred-

staviť ten  chaos, ktorý vznikne,  ak Ústavný súd  uzná naše

argumenty? Dlhopisy  padnú a čo dáme  občanom Slovenskej re-

publiky? Veľkú nulu.

 

     A  preto vás,  kolegyne a  kolegovia, prosím,  podporte

nasledovný procedurálny návrh.  Môj procedurálny návrh znie:

Národná rada prerušuje rokovanie o  tomto zákone a vracia ho

na prepracovanie vláde Slovenskej  republiky. Prosím, aby sa

o tomto návrhu hlasovalo ako o prvom.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo má pán podpredseda Ľupták.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán poslanec  Černák, už som vám  povedal, neviete, ako

to bolo náhodou s obchodným domom v Žiari nad Hronom? Nevie-

te, ako to bolo s Uhoľnými skladmi v Žarnovici? Neviete, ako

to bolo s pivovarom Vyhne?  Prosím vás, vstúpte si do svedo-

mia.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Cabaj - faktická poznámka.

 

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Chcem len  pripomenúť pánu Černákovi, že  nie je to tak

dávno. Ak hovorí o tom roku, sedel tu ako podpredseda Národ-

nej rady. Predpokladal som, že ovláda rokovací poriadok.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Černák - faktická poznámka.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán  podpredseda Ľupták, už som  vám raz povedal

svoj názor na tieto vaše tvrdenia,  ale ja sa vás pýtam, ako

je to  s Bučinou Zvolen, ako  je to so Slovpapom,  ako je to

s ostatnými privatizáciami, s Kovošrotom, za ktorý ste lobo-

vali, ako je to s  vaším vlastným vyhlásením, že budete dbať

na spravodlivú privatizáciu. Máte v rukách privatizáciu, má-

te ministra, máte Fond  národného majetku, ale, preboha, od-

ložte na chvíľu  nabok HZDS 2 a správajte  sa ako robotnícka

strana.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán podpredseda Ľupták - faktická poznámka.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán  Černák, Slovpap - viete  dobre,  kto  za tým stál,

ten, kto  to hovoril predo  mnou, pred chvíľou.  A po druhé,

Bučina  sa rieši,  buďte pokojný,  vy majte  starosti o iné,

majte starosť radšej o seba.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Slovo má  pán poslanec Husár. Pripraví  sa pán poslanec

Sečánsky.

 

Poslanec S. Husár:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán predsedajúci,

     vážení páni ministri,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     pozeral  som sa  pred chvíľou  pri vystúpení niektorých

kolegov trošku po  sále a rozmýšľal som, či  vôbec má zmysel

ešte  vystúpiť,  pretože  pozornejšie  počúvalo  zopár ľudí.

V pôvodnom  vystúpení som  naozaj chcel  vystúpiť len  veľmi

a veľmi vecne. Ale to, čo sa  za ten čas už odohralo a udia-

lo, ma predsa len doviedlo k niekoľkým poznámkam.

 

     Domnieval som sa, že budeme  dnes, keďže hovoríme o ús-

tavnosti či neústavnosti zákona, narábať navzájom s brilant-

nými právnickými  šabličkami, že budeme  argumentovať naozaj

tak, ako sa na parlament patrí. Záver urobil pán kolega Čer-

nák tým, že oznámil, že  zo strany vládnej koalície tu neod-

znel ani  jeden fundovaný a odborný  argument. Dozvedeli sme

sa od ďalších kolegov, že to,  čo sa chystá, je hrozné, pro-

tiľudové, je obrátené proti väčšine tohto národa. No boli tu

i veci, ktoré  moje srdce potešili,  lebo takýchto vystúpení

bolo veľmi  veľa. Uvedomil som  si, že občan  tohto štátu sa

naozaj nemusí báť, keď sú tu takí zapálení, čestní a poctiví

obrancovia základných sociálnych a ľudských práv občana.

 

     Vypočul som  si aj krátky obsah  mafiánky, ktorý poroz-

prával pán kolega Weiss. Rozmýšľam, či by som nemal pre zme-

nu porozprávať  rozprávku o Červenej Čiapočke.  Ale hádam ju

všetci poznáme.

 

     Dovoľte preto, aby som povedal niekoľko vážnejších slov

k tomu, čo je predmetom dnešnej rozpravy.

 

     Predovšetkým si musíme uvedomiť,  o čom rozprávame. Zá-

kon číslo 92/1991 Zb., ktorý  niekto nazval zákonom o veľkej

privatizácii, je predovšetkým  svojím obsahom zákonom trans-

formačným. Zákonom, ktorý smeruje,  alebo uvádza časť spolo-

čenských zmien k transformácii tejto spoločnosti.

 

     Vážené  kolegyne, kolegovia,  neberte toto,  prosím vás

pekne, ako impertinenciu. Mali  sme veľmi nedávno plné kniž-

nice kníh viazaných  v koži i v plátne,  múdrych a povinných

kníh teoretikov marxizmu-leninizmu, múdrejší mali niekde pod

stolom alebo  v zásuvke aj  Valkona, alebo niečo  podobného,

ale takúto príručku v tejto republike nemá nikto. Teda všet-

ko to, čo spoločne  robíme, čo robila Moravčíkova, Mečiarova

vláda, je  svojím spôsobom hľadaním.  Hľadaním cesty, a  tej

najsprávnejšej cesty.

 

     A,  vážení kolegovia,  vážené kolegyne,  myslím, že pre

rozumného človeka vždy, ak zistí, že cesta, po ktorej sme sa

vydali,  nie je  správna, alebo  nie je  celkom správna,  je

správne vrátiť sa  k jej začiatku. Spred konca  cesty sa ani

žiaden pútnik  v Nevade nevracia, pretože  vie, že vracať sa

už nedá. Takto  by sme teda mali pristúpiť  hádam aj k prvej

výhrade pána  prezidenta, v ktorej  hovorí, že zmena  pravi-

diel, ktorá už počas tejto veľkej hry nastala, znamená poru-

šenie článku 1 v spojení s článkom 2 ods. 2 a článku 13 ods.

1 až 4 Ústavy Slovenskej republiky.

 

     Pozrime sa, prosím, trochu bližšie na skutočnosti, kto-

ré si  síce už pán  prezident osvojil, lebo  ich tu spomínal

ako moje  osobné námietky v  jednotlivých výboroch. A  touto

skutočnosťou je  fakt, že takéto  pravidlá, teda zákony,  je

v zmysle  Ústavy  Slovenskej  republiky  skutočne  oprávnená

predkladať tejto  snemovni iba určitá  kategória: výbory Ná-

rodnej rady, poslanci a  vláda Slovenskej republiky. Uznášať

sa na nich je oprávnená iba Národná rada Slovenskej republi-

ky.  Táto je  oprávnená tieto  aj meniť,  meniť i počas hry.

K týmto zmenám, vážené  kolegyne, kolegovia, predsa neustále

dochádza.

 

     Budem  konkrétny. Prečo  tvrdím, že  k zmene pravidiel,

ako tvrdím, došlo,  ale došlo k nim v  čase, keď ešte neboli

založené prakticky žiadne právne vzťahy medzi občanom a štá-

tom. Dovolím si uviesť tieto skutočnosti: Štvrtá časť zákona

92/1991 Zb.,  ktorá hovorí o prevode  majetku s použitím in-

vestičných kupónov, jednoznačne stanovuje - a dovolím si za-

citovať § 22: "Prevod  majetkovej účasti fondu alebo Sloven-

ského pozemkového fondu na iné osoby možno uskutočniť s pou-

žitím investičných kupónov."  Z uvedeného zdôrazňujem predo-

všetkým slovo "možno", ktoré takúto možnosť vláde Slovenskej

republiky a orgánom povereným  a činným v privatizačnom pro-

cese dáva,  ale neukladá zo  zákona. Zdôrazňujem skutočnosť,

ktorá je všeobecne a všetkým  známa, že všetky politické zo-

skupenia považovali kupónovú  privatizáciu iba ako doplnkovú

metódu,  iba ako  metódu, ktorou  sa má  účelnejšie vytvoriť

rozptýlené vlastníctvo.

 

     Ak dovolíte,  odpoviem aj na niektoré  otázky, ktoré tu

odzneli. Prečo až teraz, prečo sme vo vládnom programe, pre-

čo  sme v  predpríprave kupónovú  privatizáciu pripravovali.

Vážené  kolegyne, kolegovia,  až teraz  z veľmi jednoduchého

dôvodu, pretože až teraz  boli zistené skutočnosti, ktoré sa

zrejme onedlho v obsolútnej  polohe zverejnia. Uvediem aspoň

niektoré. Ak tvrdíme to, čo tvrdíme, ak tvrdíme, že zrušením

kupónovej metódy  odnímeme možnosť, masovo  odnímeme možnosť

občanom zúčastňovať sa na  získaní majetku, tak prosím, uvá-

dzam skutočnosť, že podľa povinného nahlásenia zistení, kto-

ré fondy vykonali, náklady  na odkúpenie kupónových knižiek,

teda kupónov, predstavujú u fondov 2 430 miliónov Sk. Knižky

odovzdalo, alebo  odpredalo fondom okolo  2 miliónov občanov

- dikov.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia, domnievate sa, že jednotli-

vé  spoločnosti vyplácali  také a  onaké sumy  a odovzdávali

mikrovlnky ako protihodnotu za to,  že občan im dal kupónovú

knižku do úschovy? Ak  sa niekto domnieva takúto skutočnosť,

ja sa potom dovolím veľmi nahlas domnievať, že je prinajmen-

šom naivný.

 

     V  tejto súvislosti,  aby som  dokončil, čo  som začal,

zdôrazňujem, že išlo o veľmi  širokú, podľa čísel, ktoré som

uviedol, o veľmi širokú,  cielenú činnosť, ktorá bola hlboko

v rozpore so zákonom, predovšetkým so samotným zákonom číslo

92,  ale aj  so  zákonom  o investičných  fondoch. Odborníci

- predpokladám, že  v tejto sále skoro  každý je odborníkom,

keďže sa tento zákon prerokúva druhýkrát - totiž veľmi dobre

vedia, že  kupón až do realizácie  je neprevoditeľný, je iba

dediteľný. Ak k takýmto prevodom dochádzalo spôsobom, že ku-

pónová knižka bola prečiarknutá, že  už bolo na nej napísané

IČO príslušného fondu, znamená  to iba jedinú skutočnosť, že

sa  pripravoval  frontálny,  niekoľkodňový, niekoľkotýždňový

útok  fondov na  majetok. Ak  podielnické fondy  použili 380

priznaných miliónov  na reklamu, tak  muselo ísť o  obrovský

biznis.

 

     Teda, vážení  priatelia, povedzme si  otvorene, koho o-

braňujeme.  Občanov, alebo  fondy? Ak  podielnické a  čestné

fondy, pretože určite sa nájdu  i také, nenamietam. Ale fak-

ty, argumenty,  ktoré uvádzam, s ktorými  bude verejnosť zo-

známená, hovoria pravý opak. Ak  v tejto fáze vláda vstúpila

do tejto veľkej hry, ak chcela,  aby sa z tisícov a desaťti-

sícov občanov  opäť nestávali malé  obete tejto veľkej  hry,

nazvať toto  neústavnosťou je predovšetkým  voči týmto obča-

nom, nie voči tejto vláde, drzosť.

 

     Poďme  však  na  niektoré  právne  aspekty tohto stavu.

Z § 23 zákona v starom  znení jednoznačne vyplýva, že začia-

tok a koniec privatizačnej vlny a jej jednotlivých kôl urču-

je ministerstvo financií. Predkolo  nie je súčasťou privati-

začnej  vlny. Vieme,  že predkolo  bolo vyhlásené  spôsobom,

ktorý je všeobecne známy a  tejto snemovni ho nemusím opako-

vať. Dátum 15. december mal  byť začiatkom predkola. 14. de-

cembra, teda deň pred jeho plánovaným začatím, bolo predkolo

zrušené. Teda  k realizácii predkola nedošlo.  Ak k nemu ne-

došlo, pýtam sa oprávnene,  aké majetkovoprávne vzťahy mohli

medzi občanmi a fondmi vznikať, ako je tu ukrátené vlastníc-

tvo občana alebo fondu tým, že sa mení metóda, spôsob, alebo

ako  chcete to,  čo sa  deje, nazvať?  Aké vlastnícke vzťahy

medzi občanom  a štátom pri  prevode majetku mohli  vznikať,

keď ani predkolo, ani príslušná vlna, ani kolo nebolo vyhlá-

sené?

 

     Samozrejme, pripúšťame a neodmietame skutočnosť, že ob-

čan bol navodený na  skutočnosť, že príslušná vlna kupónovej

privatizácie prebehne. Dovoľte možno  príklad, ale radšej ho

nepoužijem, lebo viem, že by  som bol napadnutý, ale pomôžem

si asi týmto: Ak k  nejakému poškodeniu občana došlo, všetky

tieto záležitosti sa, myslím, ani vláda tejto republiky, ani

fond, ani  rezort nebráni riešiť in  concreto tak, ako občan

svoju  oprávnenú majetkovú  ujmu preukáže.  Navrhovaný § 26,

ktorý umožňuje občanovi odstúpiť od registrácie, mu teda dá-

va možnosť slobodnej voľby. Ja však pochybujem, že by "rado-

vý" občan,  ako sa tu  často zvykne hovoriť,  od registrácie

odstupoval,  pretože to,  čo sa  mu dnes  ponúka, mu,  podľa

môjho vedomia a svedomia, tomu radovému občanovi, naozaj dá-

va väčšiu právnu aj ekonomickú istotu. Ak zásadní odporcovia

tejto vlády budú od  registrácie odstupovať, tak takáto obeť

za 10 tisíc korún pre nich, samozrejme, nič podstatné nezna-

mená, a s tým, pochopiteľne, ministerstvo financií ráta.

 

 

     Tým,  čo som  povedal, vážené  kolegyne, kolegovia, som

reagoval na  prvú a tretiu  časť výhrad pána  prezidenta. Ak

dovolíte, zmienim sa ešte k prvej či druhej časti niekoľkými

slovami o uloženej povinnosti prijímať dlhopisy obcami.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia, tu  mi to naozaj vonia tými

dvoma metrami - v pravej  jeden, v ľavej druhý. Pán Vaškovič

povedal pravdu, povedal ju veľmi  vecne a takú, aká je. Áno,

obciam bola už zo zákona uložená povinnosť, ak občan prejaví

záujem, teda nájomca, byt mu  odpredať. Nie je toto obmedze-

nie vlastníckeho práva? A  veľmi tvrdé? Veľmi tvrdé obmedze-

nie vlastníckeho práva. Sú splnené podmienky tak, ako ich má

na mysli ústava v príslušnom článku? Je náhrada 10 tisíc ko-

rún primeraná, keď  je trhová cena  bytu 200 - 300 alebo 500

tisíc korún?

 

     A vážení, všetci sme tento  zákon prijali, lebo sme vi-

deli jeho  celospoločenský význam, jeho potrebu  a jeho múd-

rosť. A  dnes, keď chceme pomocou  dlhopisov sociálne slabým

skupinám umožniť získanie  bytov, urýchliť ich privatizáciu,

tak odrazu je toto protiústavné?  Prečo sme oný zákon, ktorý

spomínam,  nehnali na  Ústavný súd?  Prečo ho  pán prezident

nevrátil?

 

     Takto by som, vážené  kolegyne, kolegovia, mohol pospo-

mínať niekoľko zákonov, nie je to však taktné ani slušné vo-

či tejto snemovni, aby  som takýmto spôsobom postupoval, ale

uloženie tejto povinnosti obciam  bolo urobené skutočne tak,

ako to má ústava na mysli  v článku 13, pretože bolo urobené

zo zákona, bolo urobené v širokom spoločenskom záujme, v ne-

vyhnutnej miere a za primeranú náhradu.

 

     Všetky ostatné otázky, akú veľkú dieru z koláča občania

dostanú, alebo nedostanú, považujem za argumentáciu absolút-

ne nemiestnu a nevecnú, preto nemienim na ňu odpovedať.

 

     Pre prípadnú kalkuláciu  a nejaké vygumovanie vlastných

našich kolegiálnych obáv by som  chcel dodať, že v roku 1996

sa predpokladá  len v priamych predajoch  predaj majetku asi

za 100 mld  korún. Ak z tohto nezačne  fond oživovať, naozaj

v tom prípade  ho treba ako  Babylonskú vežu zrúcať.  Ale už

som  raz z  iného miesta,  pripomeniem aj  ja sám  seba, ako

niektorí neustále  pripomínajú, čo povedali  pred pol rokom,

rokom, povedal - nebuďme jasnovidci, nebuďme jasnovidci tam,

kde to netreba, vyčkajme na trochu spoločnej a tvorivej prá-

ce.

 

     Záverom, prosím vás  pekne, vážené kolegyne, kolegovia,

podporte tento zákon. Podporte  ho z jednoduchého dôvodu. Ak

tvrdíte, že  máte záujem na  tom, aby privatizovali  všetci,

aby privatizovali robotníci, upozorňujem  vás na nové znenie

§ 10 ods. 7, ktoré aspoň ako tak robotníkom, robotníckym ak-

ciovkám umožňuje účasť. Chcel by  som sa opýtať pána Weissa,

neviem, kde momentálne je, prečo  bol zo stola SDĽ zmietnutý

už veľmi dávno múdry návrh o akciových spoločnostiach? V tom

čase išla  SDĽ do vlády. S  ničím novým v júni  SDĽ nevyšla.

Tento  návrh v  jej radoch  vznikol veľmi,  veľmi dávno, bol

dopracovaný, iba bol pre určitú dobu nepoužiteľný. Ak samot-

ná SDĽ to, čo tu ústami pána Weissa predniesla, myslí vážne,

úprimne, čestne a poctivo, nech robotníkom pomôže aspoň pod-

porením tohto návrhu, ktorý je v tomto zákone.

 

     Chcem zároveň  upozorniť, že všetkým, čo  sa udialo, sa

neprimerane, nepríjemne skrátila lehota  pre občanov na mož-

nosť využitia ustanovenia §  26, teda odregistrácie. Sťažuje

sa celá  následná technika. Nemá  význam v tomto  parlamente

rozoberať do detailu právnu  podstatu týchto problémov, pre-

tože verím, že s týmto sa stretneme na Ústavnom  súde, a ve-

rím, že predkladateľ tohto zákona i tam svoje stanovisko ob-

háji.

 

 

     Skončím preto  tým, že nechajme, tak  ako pán prezident

povedal, nenávisť, vzájomné neporozumenie, snažme sa spoloč-

nými  silami  pomôcť  tým,  ktorých  všetci  berieme  do úst

a skloňujeme vo všetkých pádoch - občanom.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou vystúpi pán posla-

nec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Ďakujem za slovo, vážený  pán predsedajúci. V otvorenej

rozprave spresňujem svoj procedurálny návrh, odovzdal som ho

písomne pánu spoločnému  spravodajcovi. Môj procedurálny ná-

vrh znel prerušiť rokovanie. Žiadam,  aby sa o ňom hlasovalo

ako o prvom po uzavretí rozpravy.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Lauko - faktická poznámka.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     So záujmom som si vypočul predrečníka aj pána profesora

Baránika. Upozorňujem, že nie som ekonóm, ale zo svojej pro-

fesie  som zvyknutý  argumentovať vecne.  Preto ma  zarážajú

niektoré argumenty, ktoré obidvaja títo predrečníci použili.

Argumenty na strašenie ľudí o zahraničných účastiach fondov,

o skupovaní akcií fondov sú  len čiastočne pravdivé. Rečníci

ich použili ako všeobecne platné. Sú aj iné fondy, ktoré ne-

majú  zahraničnú účasť.  Čiže to  všeobecne neplatí. Použili

ste tu sumy 300 miliónov -  pán Husár, 60 miliónov - pán Ba-

ránik. Podotýkam, že pán Husár sa tu vyjadril ako o doplnko-

vej metóde  kupónovej privatizácie, že  ju ostatné politické

strany  používajú.  V  minulosti  bola kupónová privatizácia

deklarovaná ostatnými politickými  stranami, ktoré ju presa-

dzovali, ako  rovnocenná metóda. Čiže  takisto je to  trošku

jazykový lapsus, pán Husár šľapol vedľa.

 

     Zvelebovaná zamestnanecká akciová spoločnosť - mám kon-

krétny príklad,  nebudem menovať. Fabrika,  ktorá má hodnotu

1 200 miliónov  korún, bola ocenená  za 600 miliónov  korún.

Sprivatizovaná bola za týchto 600 miliónov korún. Robotníci,

o ktorých tu toľko hovoríte,  dostali od vedenia podniku in-

formáciu,  že  vedenie  bude  mať  účasť  35  %. Nakoniec po

rôznych schôdzach a tlakoch má vedenie účasť 51 % a vzhľadom

na to, že sa zmenila základná sadzba, táto fabrika, ktorá má

hodnotu 1 200 miliónov korún,  bola  sprivatizovaná za  úver

6 miliónov ako prvá splátka.  Tak prosím vás, akí vlastníci?

Však sú to dlžníci, ktorí sa zadlžili.

 

     Z  vlastnej skúsenosti  mi dovoľte  ešte povedať  jednu

vec, čo tu hovoril pán Baránik, že držitelia kupónových kni-

žiek nie sú vlastníkmi akcií. Ja som vo fonde a mám zo Stre-

diska cenných  papierov potvrdenie o tom,  že som vlastníkom

akcií, hoci som vo fonde.

 

     A  na záver  mi dovoľte  ešte povedať  tým, ktorí takto

hlásate  tieto  myšlienky.  Ako  sa  zhodujú tieto myšlienky

s deklaráciou  v programovom  vyhlásení o  trhovom hospodár-

stve?

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Langoš.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Pán predsedajúci,

     dámy a páni,

 

     mám krátku  poznámku k tej  pasáži pána kolegu  Husára,

kde hovoril o tom, že HZDS je na ceste hľadajúcej a pátrajú-

cej. Keď dnešný  predseda vlády v roku 1991,  asi v polovici

roka, ohlásil vznik slovenského  národného bloku vo Federál-

nom zhromaždení, poslanci Hnutia  za demokratické Slovensko,

Slovenskej  národnej strany  a Strany  demokratickej ľavice,

bolo to približne 50 hlasov, takmer ani jedným hlasom nepod-

porili  tieto zákony:  zákon o  mimosúdnych rehabilitáciách,

lustračný zákon, zákon o referende  a rozdelení štátu so zá-

porne položenou  otázkou, zákon o  životnom prostredí, zákon

o veľkej privatizácii, zákon o rozpočte, zákon o transformá-

cii  družstiev, zákon  o veľkej  privatizácii, ústavný zákon

o referende,  uznesenie  o   kupónovej  privatizácii,  zákon

o pôde, prezidentov zákon troch hláv ústav, ktorý by pomohol

riešiť ústavné krízy, zákon o prebytku rozpočtu, zákon o in-

vestičných spoločnostiach a investičných  fondoch a nové da-

ňové zákony.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Neviem, aký to má súvis s touto otázkou, ale je to vaše

stanovisko.

 

     Pán poslanec Glinský - faktická poznámka.

 

 

Poslanec J. Glinský:

 

     Ďakujem. Pre krátkosť času sa obmedzím na zámer skomen-

tovať celú túto debatu o  kupónke. Chcel by som citovať opäť

z Práce  z 28.  júna 1994.  Ivan Špáni  dal vtedy ministrovi

hospodárstva Petrovi Magvašimu hádanku,  kto je autorom via-

cerých rok  starých výrazov. Uviedol  mu dlhé citáty.  Medzi

nimi je napríklad veta: "Kupónová privatizácia napriek tomu,

že bola  veľkým projektom, neriešila základný  problém, a to

zmenu vlastníckych vzťahov."  Ďalej citujem redaktora Práce:

"Minister Peter Magvaši neuhádol.  Citáty, s ktorých obsahom

v podstate súhlasí  aj on, nie  sú totiž od  Sergeja Kozlíka

z HZDS, ako tipoval. Zverejňoval  ich dnešný predseda Národ-

nodemokratickej strany Ľudovít Černák vtedy, keď nad politi-

ku povyšoval odbornosť a profesionalitu, vychádzajúcu z jeho

manažérskych  skúseností a  podnikovej praxe."  Manažér ináč

rozmýšľa  ako demagóg.  Opäť budem  citovať z  českej tlače:

"Osud privatizovaných podnikov prostredníctvom kupónov ostro

kontrastuje s rozvojom podnikov, v ktorých funguje vlastníc-

ka funkcia. Potvrdilo sa,  že kupónová privatizácia v takých

podnikoch, ako  sú Tatra Kopřivnice alebo  LIAZ, bola hrubou

nezodpovednosťou. Snaha ministra  Vrbu privatizovať dôležité

podniky individuálne bola jediným zodpovedným postupom."

 

     Chcem opäť  zopakovať svoj pocit,  že som zdesený,  ako

fungujú naše masmédiá. Tí, ktorí  v minulom roku fondy ostro

kritizovali (povedzme  Národná obroda 12.  decembra minulého

roku, titulok: "Fondy pripomínajú nájazdy Tatárov, vyplieňu-

jú, čo sa len dá", atď.),  tí, ktorí ešte v máji tvrdili, že

kupónka je veľkou stratou pre  občanov tejto krajiny a treba

ju zrušiť, o chvíľku sa ocitajú na čele bojovníkov za kupón-

ku, akože za národ, za ľud tejto krajiny atď. A ja ako pred-

staviteľ Združenia robotníkov Slovenska  a člen vládnej koa-

lície na  vlastné oči, na vlastnom  tele musím zažívať nená-

visť ľudu tejto krajiny, sťa gangster, ktorý okráda občanov.

Lebo musí ma nenávidieť človek,  ktorý číta, povedzme, v Sme

takéto  vety: "Zatvorte  okná a  zatiahnite rolety, pritúľte

svoje  nevinné  deti,  veľká  vlaková  lúpež  sa začína." Aj

v Českej televízii  vidím, že slovenský  ľud nenávidí vládu,

lebo ho gangstersky okráda o majetok.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

    Ďakujem. Pán poslanec Vaškovič - faktická poznámka.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení kolegovia,

     vážení hostia,

 

     skutočne, keby  som mal reagovať  na všetky vystúpenia,

ktoré tu dnes odzneli, tak by som potreboval tri hodiny vec-

nej argumentácie. Na to nemám  nervy, pretože väčšina z nich

boli účelové argumenty a pseudoargumenty. Myslím si, že táto

diskusia sa uberá úplne  nesprávnym smerom. Jednoducho vecne

sa tu neargumentuje, čítajú sa  tu výstrižky, odchádza sa od

problémov. Mám jednu zásadnú otázku. Totiž v celej tejto ar-

gumentácii je  metóda, na základe ktorej,  podľa toho, že sú

havárie  na cestách,  treba zrušiť  automobilizmus. Toto  je

základná  metóda,  ktorou  argumentujete.  Ja teraz hovorím,

dobre, ak  je to skutočne tak,  že tie fondy boli  také, aké

boli, a  že je to  hrozne zlá infraštruktúra,  prečo ste ne-

umožnili  občanom investovať  investičné kupóny  do podnikov

priamo?  Prečo  ste  demokraticky  neumožnili vybrať občanom

medzi dlhopismi a priamym investovaním do podnikov? Báli ste

sa, že väčšina  z tých 3,4 milióna odmietne  dlhopisy a bude

sa chcieť zúčastniť v priamej kupónovej privatizácii a o  to

oberie na majetku vašich priamych kupcov v týchto podnikoch?

Toho ste sa báli? (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Kováč - faktická poznámka.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Ak dovolíte, mám len krátku otázku na pána poslanca Hu-

sára, ktorý tu vcelku  dojemným spôsobom vyjadril starostli-

vosť o  sociálne slabých ľudí, ako  im dlhopisy pomôžu kúpiť

si byt.  Ja by som  mal naň otázku:  Pán poslanec, hlasovali

ste za zvýšenie ceny bytov v bytovom zákone? Ak áno, tak tá-

to vaša starostlivosť má skôr charakter pokrytectva.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Baránik, máte slovo.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážený pán  podpredseda, chcel by  som reagovať na  po-

známku pána kolegu Lauka. Ja  som nespomínal 60 miliónov, ja

som povedal tri čiastky na tri fondy. Jedna je 327 miliónov,

druhá 276 miliónov  a tretia 161 miliónov. Ide  o tri fondy.

Skutočné náklady  na činnosť jedného  sú zhruba 36  miliónov

korún ročne. Vážení, uvedomte si  jedno, že rozdiel medzi 36

miliónmi  a mnou  poukázanými čiastkami,  to sú prostriedky,

ktoré  sa presunú  do vrecák  niekoľkých jednotlivcov  a tým

fakticky prídu dikovia o svoj majetok. To je jedna vec.

 

     Druhá  vec je,  pán poslanec  Lauko, ak  ste akcionárom

fondu, to  je pravda, veď ja  som to aj vysvetľoval,  vy ste

akcionárom len  investičného fondu, fond  je akcionárom kon-

krétnych akcií  obchodných spoločností. A  vlastníkom týchto

akcií nie  ste. Takýmto spôsobom  ste boli podvedení.  To si

musíte uvedomiť. V tom je princíp mojej filozofie. To zname-

ná, že fondy si osvojili  majetok, ktorý vám logicky patril.

Tí, ktorí takto urobili, sa dali podviesť. O tom sa presved-

číte o krátky čas.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Černák má faktickú poznámku.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Pán kolega Glinský prečítal prvú vetu z článku v Práci,

podobne ako pán Ivan Špáni  citoval prvú vetu z môjho vyjad-

renia na  adresu považských ložiskárov v  roku 1992. Ak bude

čítať ďalej, zistí, že pred dvoma rokmi som predpovedal, ako

ložiskári skončia, a dúfam, že si zlepší mienku o mojich ma-

nažérskych schopnostiach. Presne tak,  ako som to pred dvoma

rokmi predpovedal, tak považskí ložiskári skončili.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Vážený pán  predsedajúci, chcela by  som vám s  určitou

štipkou irónie teraz pripomenúť, že bol znovu porušený roko-

vací poriadok,  lebo nikde neexistuje paragraf,  kde by bolo

napísané, že počas zasadnutí  schôdze a samotnej schôdze Ná-

rodnej rady sa má robiť  pravidelný prehľad tlače. To sa ro-

bilo na straníckych schôdzach. Prosila by som kolegu, aby od

tejto záľuby upustil. Ak má nejaký svoj názor, nech ho povie

odborne  podložený, ale  my noviny  čítame všetci,  takže je

úplne zbytočné, aby nás informoval,  čo sa v tlači píše. Vy,

ako predsedajúci, prosím vás, upozornite ho, že čítanie tla-

če, čo kto  povedal, je od veci pri  prerokúvaní tohto bodu.

(Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Pani poslankyňa  Schmögnerová -  faktická po-

známka.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Ďakujem pekne. Chcela by som len veľmi stručne reagovať

na jednu z poznámok pána  poslanca Husára. Je dobre informo-

vaný o tom, že Strana demokratickej ľavice zamestnanecké ak-

ciové spoločnosti presadzovala už  od roku 1993,  keď vytvo-

rila poradenské  stredisko, ktorým chcela  pomáhať iniciovať

zakladanie  zamestnaneckých   akciových  spoločností.  Môžem

oznámiť, že sa jej to  podarilo v niekoľkých desiatkach prí-

padov.

 

     Na rozdiel od Hnutia za demokratické Slovensko a súčas-

nej vládnej  koalície za zamestnanecké  akciové spoločnosti,

pre ktoré  sme žiadali predkupné právo,  pokladáme však tie,

ktorých majorita  je v rukách  radových zamestnancov, a  nie

také, ktoré  presadzuje HZDS a  Združenie robotníkov Sloven-

ska, keď pod hlavičkou zamestnaneckých akciových spoločností

sa privatizuje v prospech lojálneho manažmentu štátnych pod-

nikov. V  podstate k tomuto smeroval  aj návrh poslanca pána

Pacolu, ktorý požadoval alebo 10-percentné zamestnanecké ak-

cie, alebo 34-percentný, t. j. minoritný podiel zamestnancov

pri privatizácii majetku štátneho podniku.

 

 

     Chcem vás len informovať, že  v tomto roku sme obnovili

činnosť  Poradenského strediska  na  zakladanie zamestnanec-

kých akciových spoločností a okresné štruktúry Združenia ro-

botníkov Slovenska s týmto poradenským strediskom kooperujú.

Je veľká škoda, že vedenie Združenia robotníkov Slovenska sa

odtrháva od svojich okresných štruktúr a nie je ochotné pod-

porovať záujem vlastných členov strany a svojich sympatizan-

tov. To je dôvod, prečo sme nemohli podporiť ani tú časť zá-

kona, v ktorej je návrh  pána poslanca Pacolu a, samozrejme,

ani celý zákon o  veľkej privatizácii, ktorý opätovne prero-

kúvame.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Slovo má  pán poslanec  Sečánsky. Ruší  svoju

prihlášku. Priatelia,  tým sme na  konci rozpravy. Žiada  si

slovo ešte pán spoločný spravodajca? Nech sa páči.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     zámerne  vystupujem na  záver tohto  rokovania, pretože

ako spravodajcu ma predovšetkým zaujímala vecná argumentácia

a faktografia k  problematike, ktorú dnes  prerokúvame, a to

je rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky o vrátení zá-

kona. Toto je meritum veci, ktoré tu dnes prerokúvame, a nič

iné.  Takže z  jedenástich pánov  poslancov, ktorí vystúpili

v rámci rozpravy, musím konštatovať, že iba nepatrná časť sa

venovala  tej  problematike,  ktorá  je  predmetom rokovania

v rámci tohto  bodu programu. Ale prosím,  každý poslanec má

právo vystúpiť, s čím chce, ba dokonca, pani poslankyňa Rus-

náková  môže čítať  aj noviny, ak to chce,  a na pôde parla-

mentu mu v  tom nemožno zabrániť. Dovoľte teda,  aby som ako

spravodajca  uviedol faktografiu  k jednotlivým pripomienkam

prezidenta republiky.

 

     Rozhodnutie  prezidenta Slovenskej  republiky o vrátení

zákona z 12. júla 1995, ktorým  sa mení a dopĺňa zákon číslo

92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby

v znení neskorších  predpisov a o  zmene a doplnení  ďalších

zákonov, ktoré prerokovala a  schválila Národná rada Sloven-

skej  republiky na  svojej 8.  schôdzi uznesením  číslo 162,

vychádza  zo štyroch  bodov odôvodňujúcich  toto rozhodnutie

prezidenta. Budem ich uvádzať postupne v zhodnom poradí, ako

ich radí  aj príloha rozhodnutia  prezidenta. Každý uvádzaný

názor rozhodnutia prezidenta  budem dokumentovať vecnou fak-

tografiou,  čím  preukážem,  že  jeho  negatívne  stanoviská

a údajné protiústavnosti  sú neodôvodnené a  zakladajú sa na

chybnej konštrukcii a na mylnom výklade.

 

     Ako  prvý a  základný nedostatok  prijatého zákona  pán

prezident uvádza zmenu pravidiel, ktoré upravujú obsah vzťa-

hov  medzi štátom  a občanom  v kupónovej  privatizácii. Pán

prezident uvádza, že občan vstupoval  do vzťahov, a to meno-

vite  kúpil si  kupónovú knižku,  zaregistroval ju, zaplatil

poplatok na základe vtedy platného zákona a rozhodnutí štát-

nych orgánov o začatí  predkola druhej vlny kupónovej priva-

tizácie,  vydaných v  súlade s  týmto zákonom.  Jednostranná

zmena  pravidiel  pred  skončením  príslušnej vlny kupónovej

privatizácie, aj keď sa  uskutočňuje formou zákona, je podľa

pána prezidenta  porušením právnej istoty.  Princípy právnej

istoty si vyžadujú, aby k zmene právnych vzťahov došlo doho-

dou alebo  na základe zákona  platného v čase  vzniku týchto

vzťahov. Iný postup znamená spätnú účinnosť zákona. Toto je,

páni poslanci, ťažisko tvrdenia a rozhodnutia prezidenta re-

publiky v rámci jeho  prvého bodu. Rozoberiem jednotlivé vý-

roky tohto bodu rozhodnutia, čím preukážem ich irelevantnosť

a neopodstatnenosť.

 

     Proces privatizácie, ktorá  je súčasťou transformačného

procesu  nášho národného  hospodárstva, sleduje  dva zámery,

ktoré spolu súvisia, a to ako primárny cieľ odštátnenie, či-

že deetatizáciu majetku štátu, a s tým súvisiaci druhý zámer

- istú formu odškodnenia  občanov za predchádzajúce obdobie,

a to procesom odštátnenia.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážení kolegovia,  prosím, sústreďte sa.  Je síce tesne

pred siedmou hodinou, ale ešte vydržme do siedmej. Ďakujem.

 

     Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Tento  zámer a  cieľ, ktorý  je v  súlade s programovým

vyhlásením vlády, novelou zákona číslo 92/1991 Zb. sa nijako

nemení a  ostáva v plnom  rozsahu zachovaný. Nemení  sa teda

princíp privatizácie, a tým  je rozdelenie majetku štátu me-

dzi občanov.  Zákon upravuje formu  realizácie deetatizácie.

Z dominantného  postavenia  kupónovej  privatizácie  v prvej

vlne privatizácie  má metódu dlhopisovú v  rámci druhej vlny

privatizácie,  voči čomu  ani prezident  republiky vo svojom

rozhodnutí  nevyslovil námietky.  Táto zmena  sa uskutočňuje

legitímne, a to zákonnou formou v súlade s princípmi právne-

ho štátu.

 

     Ak vláda  a parlament na  základe poznatkov prvej  vlny

privatizácie  uskutočňuje korekčné  kroky formou novelizácie

príslušných zákonov a upravuje formy deetatizácie pozitívne,

v záujme občanov,  vláda a parlament majú  na to nielen plné

právo, no priamo aj svoju  povinnosť. Toto preto uvádzať ako

základný nedostatok prijatého zákona je buď nepochopenie zá-

meru zákona, alebo negatívny zámer, ktorý treba náležite od-

mietnuť v plnom rozsahu.

 

     Ak by tento názor z  rozhodnutia prezidenta mal byť ak-

ceptovaný ako správny, tak zákon  číslo 92/1991 Zb. o veľkej

privatizácii, ktorý bol pripravovaný  a prijímaný v podmien-

kach neznalosti skutočného priebehu  privatizácie, by sa ne-

smel korigovať, adaptovať a novelizovať v súlade s poznatka-

mi procesu privatizácie nikdy.  Takýto názor je, prirodzene,

možné výlučne odmietnuť v plnom rozsahu.

 

     Druhá vlna privatizácie sa  začína na základe rozhodnu-

tia ministerstva financií, a takéto rozhodnutie dosiaľ vyda-

né nebolo. Druhá vlna privatizácie teda dosiaľ nenastala. Je

teda  irelevantné  tvrdenie  rozhodnutia  prezidenta, že ide

o jednostrannú  zmenu  pravidiel  pred  skončením príslušnej

vlny  kupónovej privatizácie, a  to  z dvoch  dôvodov. Prvým

dôvodom je  fakt, že prvá  vlna kupónovej privatizácie  bola

ukončená a schválený zákon sa jej vôbec netýka. Druhým dôvo-

dom, ako som už uviedol, je fakt, že druhá vlna privatizácie

sa  nezačala.  Je  teda  úplne  bezpredmetné spomínať spätnú

účinnosť zákona,  retroaktivitu, ako tvrdí  pán prezident vo

svojom rozhodnutí, pretože k takémuto ničomu neprišlo, čo je

všeobecne známe. Takéto tvrdenie preto  možno chápať iba ako

účelový výklad. Do súčasnosti neprišlo ani k začatiu predko-

la privatizácie,  pretože jeho začatie  oznámila Moravčíkova

vláda  k 15.  decembru, a  toto avízo  bola následne zrušené

voľbami ustanovenou vládou. Predkolo privatizačnej vlny pri-

tom nie je súčasť privatizačnej  vlny. Je to iba obdobie, od

začiatku ktorého občania môžu na základe svojho dobrovoľného

rozhodnutia odovzdávať body investičným fondom.

 

     Páni poslanci, panie poslankyne,  nič viac a nič menej.

Občan pred začatím druhej vlny privatizácie mal možnosť uvá-

žiť, či  sa do privatizácie chce,  alebo nechce zapojiť. Po-

kiaľ prišlo  k pozitívnemu rozhodnutia,  mal právo si  kúpiť

kupónovú knižku a túto  si mal právo zaregistrovať. Získaním

kupónovej  knižky a  jej registrácie  získal občan  právo na

účasť v  druhej vlne privatizácie.  Prijatý zákon toto  jeho

právo nijako nemení, neobmedzuje a nespochybňuje. Je faktom,

že k  zvažovaniu o účasti  v druhej vlne  privatizácie občan

pristupoval na základe poznatkov  z prvej vlny privatizácie,

a teda v  istej dobrej viere.  Prijatím zákona s  aplikáciou

dlhopisovej metódy vznikla nová  situácia pre občana v rámci

druhej  vlny, a  to jednoznačne  priaznivejšia a jednoznačne

výhodnejšia. Občan, ktorý ma zaregistrovanú kupónovú knižku,

má v plnom rozsahu túto možnosť využiť.

 

     Ak občan však prišiel k inému názoru a zmenu formy pri-

vatizácie za dlhopisovú neakceptuje,  zákon mu opäť umožňuje

vrátiť  v plnej  výške poplatok  za registráciu.  Občan teda

nestráca nič.  Takýchto rozhodnutí však  bezpochyby bude iba

veľmi málo.  V prípade, ak sa  občan rozhodne po registrácii

kupónovej  knižky  neodstúpiť  od  privatizácie, svoju dobrú

vieru v  privatizáciu realizuje získaním  dlhopisu, ktorý je

reálnym cenným  papierom a s ktorým  môže aktívne vstúpiť do

privatizácie.

 

     Nezodpovedá teda skutočnosti výrok rozhodnutí preziden-

ta o údajnom porušení  právnej istoty prijatím tohto zákona.

Pravdou je  opak. Zákon bol  prijatý po ukončení  prvej vlny

privatizácie, na ktorú sa  nevzťahuje, a pred začatím druhej

vlny privatizácie, ktorá sa nezačala. Prijatím zákona sa te-

da v plnom rozsahu rešpektuje právne prostredie a právna is-

tota.  V zákone  niet náznaku  spätnej účinnosti,  ako mylne

uvádza rozhodnutie prezidenta.  Rovnako je úplne irelevantné

uvádzanie  údajného  porušenia  právnej  istoty,  čo by bolo

v rozpore s princípmi právneho štátu  a čo by nadväzne pred-

stavovalo  porušenie Ústavy Slovenskej  republiky v článku 1

v spojení s článkom 2 ods. 2, článku 13 ods. 1 až 4. Uvádza-

ný  prvý údajne  základný nedostatok  zákona podľa  tvrdenia

rozhodnutia prezidenta je teda vo všetkých jeho výrokoch ne-

opodstatnený, a to tak vo  veci neústavnosti, ako aj spätnej

účinnosti.

 

     Druhou  výhradou, ktorú  uvádza rozhodnutie prezidenta,

je § 24  odsek 10, podľa ktorej vlastníci  bytových domov sú

povinní  prijímať dlhopisy  za prevody  bytov do vlastníctva

fyzických  osôb  realizovaných  podľa  osobitných predpisov.

V rozhodnutí  prezidenta sa  uvádza, že  toto ustanovenie je

v rozpore s článkom 20 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republi-

ky, pretože  obmedzuje vlastnícke práva  doterajších majite-

ľov. Vlastnícke právo bytových  domov, ich súčasných majite-

ľov, či  už ide o  byty komunálne, alebo družstevné, vznikli

taktiež  na  základe  prijatého  zákona, ktorý legitimizoval

tento stav. Zákonom stanovená záväznosť prijímania dlhopisov

na  účely odkúpenia  bytov občanmi  nijako nespochybňuje ani

vlastnícke práva  všetkých vlastníkov, ani nemá nič spoločné

s obmedzovaním vlastníckeho  práva, či dokonca  s vyvlastne-

ním. Táto  výhrada prezidenta republiky  je teda úplne  bez-

predmetná.

 

     Pochybnosť nad tým, že vlastníci bytových domov nič ne-

získajú predajom bytov za dlhopisy občanov, ktorí nedisponu-

jú  dostatočnou  hotovosťou,  je  bezpredmetná  opäť z dvoch

dôvodov. Prvým dôvodom  je fakt, že ak záujemca  o kúpu bytu

z dôvodu nedostatku  hotovostných peňazí na  účely kúpy bytu

by nesmel využiť dlhopisy, majiteľ bytového domu by nezískal

vôbec nič, pretože k odpredaju  bytu by vôbec neprišlo práve

z dôvodu insolventnosti  záujemcu. Ak sa  na účel kúpy  bytu

využijú dlhopisy,  trh s bytmi sa  oživí, a to tým  skôr, že

nariadením vlády  je možné zabezpečiť  urýchlenejšiu likvid-

nosť dlhopisov  majiteľov bytových domov.  Nie je v  rozpore

s ústavou a právnym stavom, ak sa takáto prikazovacia povin-

nosť realizuje vo vzťahu k  obciam, pretože ústava v štvrtej

hlave  uvádza oprávnenie  povinnosti obmedzenia hospodárenia

obcí s  vlastným majetkom za  podmienky ustanovenej zákonom.

Prijatý zákon túto ústavnú povinnosť voči obciam teda zabez-

pečuje a plne rešpektuje.

 

     Treťou výhradou  rozhodnutia prezidenta je  jeho tvrde-

nie, že v období  predaja registrácie kupónových knižiek pre

druhú vlnu  kupónovej privatizácie došlo  v roku 1994  medzi

investičnými fondmi a občanmi  k vzniku veľkého počtu zmluv-

ných vzťahov na základe rôznych právnych titulov. Nahradenie

kupónovej privatizácie dlhopismi sa podľa rozhodnutia prezi-

denta týchto záväzkových vzťahov meritórne dotkne a retroak-

tívne  zasiahne  do  sféry  súkromného  práva,  do legitímne

vzniknutých  občianskoprávnych   pomerov.  Takýmto  spôsobom

údajne  dôjde  k  spochybneniu  vlastníckych  práv fyzických

a právnických osôb, ktoré sú však zaručené ústavou. Argumen-

tácia  rozhodnutia prezidenta  republiky údajným porušovaním

ústavných práv  a údajnou retroaktivitou  zákona aj v  tomto

prípade je v plnom rozsahu mylná.

 

     Toto  tvrdenie  zdôvodním  nasledovne.  Ako som uviedol

v stanovisku k prvej  výhrade rozhodnutia prezidenta, priva-

tizačná  vlna nastáva  okamihom jej  vyhlásenia. Druhá  vlna

privatizácie  však  do  súčasnosti  vôbec  vyhlásená nebola,

a teda je  bezpredmetné sa dovolávať na  jej údajnú existen-

ciu.  Uverejnenie predbežného  zoznamu podnikov  určených do

druhej  vlny privatizácie  v niektorých  médiách, navyše bez

údajov, ktoré by mali vyčerpávajúcu hodnotu o nich pre budú-

cich akcionárov, nie je a  ani nemôže byť označované za sig-

nál začatia druhej vlny privatizácie. Predkolo privatizácie,

ktoré nie je súčasťou privatizačnej vlny, taktiež nebolo za-

čaté, pretože predbežne oznámený  termín jeho začatia na 15.

december 1994 bol následne zrušený. Teda niet oprávnenia od-

volávať sa na správnosť krokov,  ktoré by vyplývali zo zača-

tia či  už druhej vlny  privatizácie, alebo predkola  druhej

vlny  privatizácie, nakoľko  dosiaľ neprišlo  k začatiu  ani

predkola, ani k začatiu druhej vlny privatizácie.

 

 

     Chýba teda právne prostredie na zákonný vznik zmluvných

vzťahov  medzi investičnými  fondmi a  občanmi, tak  ako ne-

správne uvádza  v tretej výhrade  rozhodnutie prezidenta. Ak

z iniciatívy investičných fondov takéto najrôznejšie zmluvné

vzťahy vznikli, vznikli mimo  právnej relevancie, mimo rámca

zákonnosti,  a  je  preto  bezpredmetné argumentovať údajným

retroaktívnym zásahom do sféry  súkromného práva, či dokonca

uvádzať  narušenie legitimity  vzniknutých občianskoprávnych

pomerov, spochybnenie vlastníckych práv fyzických a právnic-

kých osôb, údajne zaručených ústavou.

 

     V tomto  prípade ide v rozhodnutí  prezidenta o zámerné

prekrútenie  interpretácie ústavnosti  a zákonnosti, pretože

akýkoľvek právny  zmluvný vzťah, akýkoľvek  záväzkový vzťah,

či už  v oblasti súkromného  práva, alebo v  oblasti občian-

skoprávnych pomerov,  nemôže legitímne vzniknúť  a nemôže sa

dokonca dovolávať ústavnosti za  situácie jeho vzniku v roz-

pore  so  zákonmi.  A  k  tomuto  stavu prišlo. Argumentácia

k tejto výhrade,  tak ako ju  uvádza rozhodnutie prezidenta,

sa preto odmieta v plnom rozsahu ako irelevantná. Pokiaľ in-

vestičné privatizačné  fondy konali inak,  konali na vlastné

riziko, na vlastnú zodpovednosť, mimo priestoru platných zá-

konov. Dovolávanie sa údajnej ochrany občanov v tomto prípa-

de je v skutočnosti dovolávanie sa ochrany investičných fon-

dov, ktoré podnietili svojvoľne rad krokov vo svojom záujme,

a nie v záujme občanov.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážení kolegovia, prosím vás, sústreďme sa.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Operácie, ktoré robili investičné privatizačné fondy so

zaregistrovanými knižkami, sú  taktiež neprípustné. Takže aj

tretia pripomienka  a výhrada pána  prezidenta o protiústav-

nosti je úplne neoprávnená a neopodstatnená.

 

     Štvrtou  a  poslednou  výhradou  rozhodnutia prezidenta

k zákonu, ktorým  sa mení a dopĺňa  zákon Národnej rady Slo-

venskej  republiky číslo  92/1991 Zb.  o podmienkach prevodu

majetku  štátu na  iné  osoby  v znení  neskorších predpisov

a o zmene a doplnení ďalších  zákonov, je tvrdenie o údajnom

porušení  ústavy v  článku 119  písm. d)  v dôsledku presunu

rozhodovania z  priamych predajov majetku štátu  na Fond ná-

rodného  majetku. Ústava  Slovenskej republiky  v článku 119

písmeno  d)  uvádza  v  rámci  rozhodovacej právomoci vlády,

o rozhodovaní, citujem  "o zásadných opatreniach na zabezpe-

čenie hospodárskej a  sociálnej politiky Slovenskej republi-

ky". Koniec citátu písmena d) článku 119 ústavy.

 

     V oblasti privatizácie táto  právomoc je v plnom zásad-

nom  rozsahu v  rukách  vlády.  Vláda rozhoduje  o zachovaní

štátneho vlastníctva, alebo o  jeho odštátnení, alebo priva-

tizácii. Vláda  rozhoduje o zaradení, či nezaradení podnikov

do  privatizácie.  Vláda   rozhoduje  o  forme  privatizácie

a v súlade so svojím  rozhodnutím podáva návrhy na príslušné

úpravy zákonov. Vláda rozhoduje,  ktoré podniky sa majú pri-

vatizovať priamym predajom a  ktoré podniky sa majú privati-

zovať inou formou. A konečne vláda rozhoduje, v ktorých pod-

nikoch, v strategických záujmoch štátu si hodlá v záujme ob-

čanov  ponechať osobné  právomoci a  za týmto  účelom podáva

príslušné návrhy  zákonov. Páni poslanci,  to je ten  zákon,

proti ktorému ste mali toľko pripomienok, takisto.

 

     Toto všetko sú zásadné opatrenia na zabezpečenie hospo-

dárskej  a  sociálnej  politiky  Slovenskej republiky, ktoré

prináležia do kompetencie vlády tak, ako uvádza ústava. Rea-

lizácia  týchto zásadných  opatrení a  rozhodnutí vlády pro-

stredníctvom Fondu národného majetku  je v súlade s ústavou,

a nie v  rozpore s ňou,  pretože priame predaje  predstavujú

iba  jednu  z  foriem  privatizácie.  Ich realizácia vyplýva

z predchádzajúcich rozhodnutí  vlády. V rámci  realizácie sa

potvrdzuje  výber  kupujúceho,  podmienky  ceny,  jej platby

a zmluvné zabezpečenie  vzťahu medzi privatizujúcim  a medzi

Fondom národného majetku. Odvolávanie  sa na nález Ústavného

súdu  Slovenskej  republiky  z  24.  mája  1995  číslo  PLÚS

16/95-96 o  tom, že -  citujem "rozhodovanie o  privatizácii

štátneho majetku  priamym predajom vopred  určeným záujemcom

patrí medzi zásadné opatrenia vlády" - koniec citátu, nie je

v rozhodnutí  prezidenta republiky  dôsledné a  presné. Táto

citácia je totiž iba  vytrhnutá z textu uvádzaného dokumentu

Ústavného súdu, nie súčasťou jeho záverov, jeho rozhodnutia,

čoho dôkazom je aj fakt, že Ústavný súd nespochybnil uznese-

ním Národnej rady prijatý  zákon o tejto novele, kompetencie

Fondu národného  majetku, a neoznačil takýto  právny stav za

protiústavný.  Pokiaľ by  bola snaha  rozhodnutia prezidenta

v tomto bode interpretovať závery nálezu Ústavného súdu Slo-

venskej republiky v tejto veci ináč, ako je skutočný súčasný

stav, prezident by tým  vlastne spochybnil ústavnosť rozhod-

nutia Ústavného  súdu Slovenskej republiky  z 24. mája  1995

uvedeného čísla. A takáto  snaha by bola bezpochyby kuriózna

a aj absurdná.

 

     Aj štvrtá výhrada rozhodnutia prezidenta vo veci vráte-

nia zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa me-

ní a  dopĺňa zákon Národnej rady  Slovenskej republiky číslo

92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby

v znení neskorších  predpisov a o  zmene a doplnení  ďalších

zákonov, na  opätovné prerokovanie Národnej  rady Slovenskej

republiky, preto nie je ani zdôvodnená, ani opodstatnená.

 

     Tým som, vážený pán  predsedajúci, vážení členovia vlá-

dy,  dámy a  páni, vyčerpal  záverečné vystúpenie,  zhrnutie

rozpravy, ktorá tu prebehla. Konštatujem, že v rámci rozpra-

vy neodzneli žiadne pozmeňovacie  návrhy. Návrh, ktorý podal

pán Černák, je bezpredmetný, pretože navrhuje schôdzu preru-

šiť a zákon vrátiť.  My neprerokúvame, páni poslanci, zákon,

prerokúvame  stanovisko,  rozhodnutie  prezidenta republiky,

a nemôžeme a nebudeme hlasovať o vrátení prezidentovi repub-

liky, pretože to nám jednoducho neprináleží.

 

     Takže,  pán predsedajúci,  odporúčam túto  problematiku

uzavrieť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Pokorný.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem len veľmi struč-

ne zareagovať otázkou. Pán spoločný spravodajca povedal...

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Prepáčte,  ale  jednak  som  nedohovoril  a rozprava je

skončená. Ja mám záverečné slovo. (Šum v sále.)

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Ďakujem. Môžem pokračovať, pán predsedajúci?

 

     Spoločný spravodajca povedal, že schválením tohto záko-

na občanovi nezanikne právo zrušiť účasť v druhej vlne kupó-

novej privatizácie. Ide o § 26a. Tento paragraf nespochybnil

ani pán prezident,  ale § 26a v ods.  2 hovorí, že odvolanie

účasti v kupónovej privatizácii  sa stane právoplatným doru-

čením  oznámenia ministerstvu  financií, opatreného vlastno-

ručným podpisom a doloženého  kupónovou knižkou s potvrdenou

registráciou, a to v lehote do 30. septembra.

 

 

     Pýtam sa teda, či si občan bude môcť uplatniť toto prá-

vo, ak do vyjdenia  Zbierky zákonov uplynie stanovený termín

30. september. Žiadam preto vysvetlenie, ako sa legislatívne

upraví tento termín. Bol by som  nerád, a nielen ja, ak toto

právo, ktoré navrhol pri  prerokovaní návrhu zákona v dobrej

viere pán poslanec Kunc, zanikne.  Môže sa teda stať, že zá-

kon nadobudne  účinnosť 1. októbra  1995 a napriek  možnosti

uvedenej v § 26a bude spochybnená možnosť občana získať späť

svojich 1000 korún. Pýtam sa, čo potom.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Černák - faktická poznámka.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Ja som potom

vo faktickej poznámke spresnil  svoj procedurálny návrh. Môj

procedurálny  návrh  znel  prerušiť  rokovanie  o tomto bode

programu. Napriek tomu, že je v zmysle rokovacieho poriadku,

sťahujem ho.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Mám  tomu  rozumieť,  pán  poslanec, prerušiť rokovanie

dnes?

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Ja som dával procedurálny návrh,  ktorý je v zmysle ro-

kovacieho poriadku, ale sťahujem ho.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Dobre, ďakujem. Pán poslanec Cabaj - faktická poznámka.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán predsedajúci, je  síce pokročilý čas, viace-

rým sa  to nebude páčiť, ale  žiadam desaťminútovú prestávku

na poradu klubu pred záverečným hlasovaním.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Potom  bude účelnejšie,  aby sme  hlasovanie preložili.

Nech sa páči, pán podpredseda Ľupták, máte faktickú poznámku.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Združenie robotníkov Slovenska sa  tiež pripája a žiada

desaťminútovú prestávku.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.  Pán predseda Gašparovič  - faktická po-

známka.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni predsedovia klubov, chceli  ste prestávku. Ak uro-

bíme teraz prestávku, tak nezačneme skôr ako o hodinu, alebo

polhodinu.  To nemá  význam, potom  sa dohodnime,  že budeme

pokračovať zajtra. (Šum v sále.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Hrušovský - faktická poznámka.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pán  predsedajúci,  dávam  procedurálny  návrh, aby sme

dnes skončili rokovanie o tomto zákone, to znamená aj hlaso-

vali,  aby sme  rokovali dovtedy,  kým neprijmeme  záverečné

uznesenie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Teraz aj tak musím  dať prestávku, vážený pán poslanec.

Pán poslanec Bugár - faktická poznámka.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Pán predsedajúci, možno preto, lebo ste viedli schôdzu,

ste nezbadali, že tu niektorí poslanci pobehovali, počítali,

pozerali sa na  hodiny. Takže to, čo sa  tu momentálne deje,

nie je nič  iné, len ťahanie času, aby  bolo dosť poslancov.

Poslanci by mali sedieť na  svojich miestach. Keď tu nie sú,

to je záležitosť ich  alebo predsedov klubov. Nehnevajte sa,

ja  si myslím,  že je  smiešne kvôli  tomu, že chýbajú traja

alebo štyria poslanci, preložiť tento bod na zajtra.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Nehneváme  sa, pán  poslanec. Dávam  desaťminútovú pre-

stávku.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, budeme pokračovať v práci.

Končíme rozpravu o tomto bode. Pán poslanec Hofbauer, chcete

sa ešte vyjadriť?

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Nie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vyhlasujem rozpravu za skončenú.  Nakoľko neboli k vrá-

tenému zákonu schválené žiadne pozmeňovacie návrhy, v súlade

s článkom 87 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky dávam hlaso-

vať, či Národná rada  uvedený zákon po opätovnom prerokovaní

schvaľuje v znení, ako bol prijatý 12. júla 1995.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Odporúčam, samozrejme, hlasovať za, kladne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán spoločný spravodajca odporúča hlasovať za.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že Národná  rada Slovenskej  republiky po

opätovnom prerokovaní schválila  zákon Národnej rady Sloven-

skej republiky, ktorým sa mení  a dopĺňa zákon číslo 92/1991

Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení

neskorších predpisov  a o zmene a  doplnení ďalších zákonov,

vrátený prezidentom Slovenskej republiky.

 

     Nakoľko sme opätovne schválili vrátený zákon, možno po-

važovať pôvodné  znenie uznesenia z 12.  júla 1995 číslo 159

k tomuto zákonu za bezpredmetné.

 

     Vážené kolegyne,  kolegovia, ešte vystúpi  predseda Ná-

rodnej rady s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Chcel som to smerovať na pána podpredsedu vlády, ale už

tu nie je. Chcel som povedať, aby upozornil pani podpredsed-

níčku vlády, že tento zákon treba publikovať rýchlo, pretože

jeho  účinnosť musí  byť okamžitá,  aby bol  dodržaný termín

30. september. Len to som chcel povedať podpredsedovi vlády.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážené kolegyne a  kolegovia, končíme dnešné zasadanie.

Pokračujeme zajtra o 9.00 hodine.

 

     Dobrú noc a dobrý oddych.

                    Druhý deň rokovania

       9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                     7. septembra 1995

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     budeme pokračovať v prerušenej 9. schôdzi Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali.

 

     Prezentovalo sa  74 poslancov. S  týmto počtom nie  sme

síce uznášaniaschopní, ale prichádzajú ďalší poslanci.

 

     Pokračujeme  t r e t í m  bodom programu, ktorým je

 

     zákon  Národnej rady  Slovenskej republiky  z 13.  júla

1955, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 248/1992 Zb. o in-

vestičných spoločnostiach a investičných fondoch v znení ne-

skorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky

na opätovné  prerokovanie v Národnej rade  Slovenskej repub-

liky.

 

     Materiál  ste dostali  ako tlač  208. Jeho  súčasťou je

rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky  z 28. júla 1995

o vrátení zákona a máte pred  sebou aj schválený zákon z 13.

júla 1995. Spoločnú správu máte pod číslom 208a.

 

     Prezident  vrátenie  zákona  odôvodnil  už včera. Preto

prosím spoločného spravodajcu  výborov pána poslanca Michala

Baránika, aby podal správu  o výsledkoch prerokovania vráte-

ného zákona vo výboroch Národnej rady.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené dámy,

     vážení páni,

     vážení hostia,

 

     dovoľte mi,  aby som vás ako spoločný  spravodajca obo-

známil so spoločnou  správou Ústavnoprávneho výboru Národnej

rady Slovenskej  republiky, Výboru Národnej  rady Slovenskej

republiky pre  financie, rozpočet a  menu a Výboru  Národnej

rady  Slovenskej  republiky  pre  hospodárstvo, privatizáciu

a podnikanie  o výsledku  prerokovania zákona  Národnej rady

Slovenskej republiky z 13. júla 1995, ktorým sa mení a dopĺ-

ňa  zákon číslo  248/1992 Zb.  o investičných spoločnostiach

a investičných fondoch v znení neskorších predpisov, vrátený

prezidentom  Slovenskej republiky  na opätovné  prerokovanie

v Národnej rade Slovenskej republiky.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

z 31. júla 1995 číslo 453  pridelil zákon Národnej rady Slo-

venskej republiky z  13. júla 1995, ktorým sa  mení a dopĺňa

zákon číslo 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a in-

vestičných fondoch, vrátený prezidentom Slovenskej republiky

na opätovné prerokovanie  Národnou radou Slovenskej republi-

ky, na  prerokovanie v lehote  do 23. augusta  1995 Ústavno-

právnemu výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky, Výboru

Národnej  rady Slovenskej  republiky pre  financie, rozpočet

a menu a Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky pre hos-

podárstvo,  privatizáciu  a  podnikanie.  Ako  príslušný  na

skoordinovanie  stanovísk výborov  Národnej rady  Slovenskej

republiky bol  citovaným rozhodnutím predsedu  Národnej rady

Slovenskej republiky  určený Výbor Národnej  rady Slovenskej

republiky pre financie, rozpočet a menu.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

21. augusta  1995 prerokoval zákon  Národnej rady Slovenskej

republiky  z 13.  júla 1995,  ktorým sa  mení a dopĺňa zákon

číslo 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investič-

ných fondoch v znení neskorších predpisov, vrátený preziden-

tom  Slovenskej republiky  podľa článku  87 ods.  3 a článku

102  písm. n)  Ústavy Slovenskej  republiky, vyslovil  s ním

súhlas, neodporučil Národnej  rade Slovenskej republiky pri-

jať zmeny uvedené v  časti I. rozhodnutia prezidenta Sloven-

skej republiky číslo 3883/95-80-133 z  28. júla 1995 a odpo-

rúča ho Národnej rade Slovenskej  republiky v súlade s člán-

kom 87 ods. 3 Ústavy  Slovenskej republiky po opätovnom pre-

rokovaní schváliť.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet  a menu  prerokoval zákon  Národnej rady Slovenskej

republiky  z 13.  júla 1995,  ktorým sa  mení a dopĺňa zákon

číslo 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investič-

ných fondoch v znení neskorších predpisov, vrátený preziden-

tom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej

rade Slovenskej  republiky, dňa 21. augusta  1995 a neprijal

uznesenie o výsledku jeho prerokovania, lebo podľa § 48 ods.

1 zákona Slovenskej národnej rady  číslo 44/1989 Zb. o roko-

vacom  poriadku Slovenskej  národnej rady  nevyslovila s ním

súhlas  nadpolovičná väčšina  všetkých členov  výboru (počet

členov výboru je 17, prítomných  bolo 11, za návrh uznesenia

hlasovalo 7 poslancov, proti  hlasovali 4 poslanci, nikto sa

nezdržal hlasovania).

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo,  privatizáciu a  podnikanie 23.  augusta 1995 neprijal

uznesenie o výsledku prerokovania  zákona Národnej rady Slo-

venskej republiky z  13. júla 1995, ktorým sa  mení a dopĺňa

zákon číslo 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a in-

vestičných fondoch v znení  neskorších predpisov, vrátený na

opätovné prerokovanie v Národnej rade prezidentom Slovenskej

republiky, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej

rady číslo  44/1989 Zb. o rokovacom  poriadku Slovenskej ná-

rodnej rady  v znení neskorších predpisov  nevyslovila s ním

súhlas  nadpolovičná väčšina  všetkých členov  výboru (počet

členov výboru  17, prítomných 12 členov,  za návrh uznesenia

hlasovalo 8 poslancov, proti  hlasovali 4 poslanci, nikto sa

nezdržal hlasovania).

 

     To je všetko, pán predseda, k spoločnej správe. Prosím,

aby som mohol ako prvý vystúpiť v diskusii.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Vážení páni poslanci, pani poslankyne, otváram

rozpravu k  tomuto bodu. Ako  ste počuli, prvý  sa prihlásil

pán spoločný  spravodajca. Do rozpravy  mám jednu prihlášku,

a to je pán poslanec Vaškovič. Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     pán prezident namieta len k jednému problému citovaného

zákona, a to k § 38a ods. 3. Z druhej vety odporúča vypustiť

slová "a môžu byť zastúpené  len v kontrolných orgánoch spo-

ločností, ktorých  akcie majú vo svojom  majetku" a navrhuje

znenie namiesto citovanej polovice vety "kontrolného orgánu"

nahradiť slovami "príslušného  orgánu spoločnosti". Ďalej ak

rozvádza, alebo  zdôvodňuje svoje stanovisko,  uvádza v ňom,

že  v konkrétnom  prípade, ak  by bol  prijatý takýto zákon,

vlastníci, akcionári, majitelia investičných kupónov zverili

svoj  majetok  investičným  fondom,  obmedzenie investičného

fondu vo výkone vlastníckeho práva je preto obmedzením obča-

na, akcionára, majiteľa investičného kupónu.

 

     Vážené  dámy a  páni,  tu  ide o  základné nepochopenie

problému. Prepáčte mi, pokúsim sa  ešte raz vysvetliť, v čom

spočíva nepochopenie  problému. Musím sa vrátiť  k tomu, ako

vznikali investičné  fondy a investičné  spoločnosti. Inves-

tičné fondy vznikali buď  ako spoločnosti s ručením obmedze-

ným, alebo  akciové spoločnosti. Zakladateľom  týchto fondov

boli  buď fyzické,  alebo právnické  osoby. Investičné fondy

získavali  majetok vkladom,  ktorý boli  podľa zákona nútené

upísať, a potom na základe toho, že získali investičné kupó-

ny od  dikov a vložili,  alebo ich investovali do niektorých

obchodných  spoločností,  získali  akcie  týchto spoločností

a vložený vklad investičného fondu plus hodnota akcií získa-

ných z  obchodných spoločností predstavovali  majetok inves-

tičných  fondov. Investičné  fondy na  tento majetok  vydali

vlastné akcie akcionárom, dikom,  čiže dikovia nie sú akcio-

nármi akcií obchodných spoločností,  kde boli ich investičné

kupóny  investované, ale  sú akcionármi  investičného fondu,

a to  je podstatný  rozdiel.  To  znamená, že  správa, ktorú

pripravila  prezidentská  kancelária  pre  pána  prezidenta,

v tomto zmysle nie je presná, pretože nesprávne interpretuje

tento problém. Dikovia nie  sú akcionármi obchodných spoloč-

ností, a preto tento zákon neupiera nijaké právo dikom.

 

     Samozrejme, že  investičné fondy ako  akcionári obchod-

ných spoločností majú právo  zúčastniť sa v orgánoch obchod-

ných  spoločností,  ale  prijali  sme  novelu  zákona  číslo

600/1992 Zb. o cenných  papieroch v znení neskorších predpi-

sov a o zmene a doplnení ďalších zákonov a v § 191 tejto no-

vely zákona  sa hovorí, kto môže  byť členom predstavenstva.

Podľa tejto novely predstavenstvo  je štatutárnym a výkonným

orgánom. To  znamená, že členmi predstavenstva  môžu byť len

pracovníci,  ktorí sú  výkonnými pracovníkmi  príslušnej ob-

chodnej spoločnosti. Podľa  tejto interpretácie potom vlast-

níci akcií  môžu byť len  členmi dozorných rád.  Táto novela

zákona, ktorú sme schválili a ktorú zasa odporúčam schváliť,

je plne v súlade s nami schváleným zákonom. Proti tomuto zá-

konu  číslo 600/1992  a jeho  novele prezidentská kancelária

a pán prezident nenamietali. To znamená, že ho pán prezident

podpísal, súhlasil  s ním. Ak s  ním súhlasil, musí súhlasiť

aj s touto interpretáciou nami navrhovaného zákona.

 

     Chcel by som ešte uviesť pár slov k investičným fondom.

Investičné fondy, ako sa to  tu minule spomínalo v diskusii,

vznikali  za podmienok,  že nebola  pripravená na  ich vznik

a fungovanie  legislatíva. Legislatíva  sa dopracovala doda-

točne. Investičné fondy sú  predovšetkým portfólioví, nie sú

strategickí investori. Navrhovaný  zákon plne rešpektuje sú-

časnú legislatívu. To znamená,  že ako portfólioví investori

sa fondy nemôžu správať ako strategickí investori. Samozrej-

me, potrebujeme strategických  investorov, aby sa investičná

aktivita v  našej ekonomike rozšírila,  a na to  sme prijali

uznesenie pri  schvaľovaní novely tohto zákona,  kde sme po-

žiadali  vládu, aby  pripravila návrh  zákona o investičných

fondoch ako strategických investoroch. Ak by boli investičné

fondy  zastúpené v  predstavenstvách obchodných spoločností,

nesmeli by  predávať a nakupovať  akcie, ktorých sú  členmi,

lebo tam by došlo k stretu záujmov.

 

     Ďalej treba povedať, že  investičné fondy, ktoré momen-

tálne máme,  nevznikali nato, aby podnikali,  majú inú funk-

ciu, a to rozptýliť riziko pre drobných investorov. A myslím

si, že zákon, ktorý teraz prerokúvame, tomu absolútne nebrá-

ni, to znamená, že je plne  v súlade s naším právnym poriad-

kom. Takéto  postavenie podobných inštitúcii je  aj v Európ-

skej únii. Čiže  v tomto zmysle je zákon  konformný aj s le-

gislatívou Európskej únie.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Prosím  pána poslanca Baránika,  aby zostal na

mieste spravodajcu.  Ako prvý je do  diskusie prihlásený pán

poslanec Vaškovič. Potom sa prihlásil pán poslanec Nagy.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     pri tomto zákone budeme mať určite o niečo jednoduchšiu

úlohu ako  pri predošlom, pretože pán  prezident napadol iba

jeden  paragraf tohto  zákona.  Pán  profesor Baránik  sa tu

predtým snažil vyložiť svoju  filozofiu, ktorou vlastne chce

vyvrátiť to, čo uvádza pán prezident. Chcel by som sa k tomu

vyjadriť asi tak, že v  prvom rade investičné fondy a inves-

tičné spoločnosti  začali svoju činnosť  za určitých podmie-

nok. Za týchto podmienok občania investovali svoje kupóny do

spoločností. Tento zákon  tento vzťah mení. Totiž občan ale-

bo časť občanov, ktorá by  vedela, že sa v budúcnosti zmenia

pravidlá, možno by sa  nerozhodla investovať do investičných

fondov a investovala by priamo do podnikov. Tým, podľa môjho

názoru,  je občan,  ktorý investoval  do investičného fondu,

a teraz  sa menia  pravidlá hry,  jednoznačne diskriminovaný

oproti  občanovi, ktorý  investoval priamo.  Na tomto  fakte

ťažko asi niekto niečo zmení.

 

     Celá filozofia  tohto zákona, ku ktorej  som sa obšírne

vyjadril na minulom pléne, by sa  dala nazvať tak, že sa zo-

silňuje regulácia v tejto  oblasti. Sčasti je táto regulácia

opodstatnená, sčasti podľa nášho  názoru opodstatnená nie je

a tieto problémy  sa dali vyriešiť  jednoducho vzťahom medzi

tými, ktorí investovali do  investičných fondov, a medzi in-

vestičnými fondmi. Tento zákon  retroaktívne vstupuje do ur-

čitých podmienok,  za ktorých občan  investoval do investič-

ných fondov, a preto ho  považujeme za retroaktívny a za ob-

medzujúci. Nie  je pravda, že keď  investujem do podielového

alebo iného fondu za určitých podmienok a tieto podmienky sa

potom zmenia,  že moje akcionárske  práva nie sú  obmedzené.

Toto je  neprijateľná filozofia. To znamená,  že ak dnes dám

milión do  podielového fondu a  zajtra sa zmenia  podmienky,

tak mi niekto tu chce  tvrdiť, že moje práva neboli obmedze-

né? Takúto filozofiu nemôžem priznať.

 

     Je to, samozrejme,  sprostredkované vlastníctvo, ale je

to  bežný typ  vlastníctva a  ako akcionár  mám právo vedieť

o tom, ako  správca mojich akcií, za  akých podmienok s nimi

pracuje. Toto je základný  filozofický problém, ktorý tu je.

Pokiaľ by sa týkal len  budúceho vývoja, čiže nových spoloč-

ností, nových  foriem investovania, proti tomu  by sme nena-

mietali. Je pravdou, že v  Európskej únii v časti krajín ta-

kýto  zákon je,  pokiaľ ide  o investičné  fondy, ale  nikdy

predtým nebol  iný. To znamená, že  občania investujú v sta-

bilných podmienkach. Nikdy neboli urobené zmeny. V anglosas-

kom systéme  sú však iné  prístupy a iným  spôsobom sa tieto

skutočnosti regulujú.

 

     Demokratická únia považuje tento krok za obmedzujúci aj

vo vzťahu k zákonu o cenných papieroch. Budeme iniciovať po-

danie na Ústavný súd aj vo vzťahu k tomuto paragrafu, pokiaľ

ide o cenné papiere. To  sú dôvody, prečo nemôžeme tento zá-

kon v pôvodnom znení podporiť  a budeme iniciovať podanie na

Ústavný súd.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán  poslanec. Ďalej sa  do rozpravy prihlásil

pán poslanec Nagy.

 

Poslanec L. Nagy:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     predkladaná novela  zákona číslo 248/1992  Zb. zreteľne

odzrkadľuje dva dôvody, na  základe ktorých ju vláda Sloven-

skej  republiky  zaradila  medzi  svoje  legislatívne úlohy.

Prvým dôvodom sú skúsenosti,  ktoré boli získané pri apliká-

cii zákona číslo 248/1992 Zb.  od jeho účinnosti. Na základe

týchto skúseností treba pozitívne hodnotiť snahu navrhovate-

ľa o  zvýšenie ochrany podielnikov a  akcionárov tým, že in-

vestičné fondy  a investičné spoločnosti môžu  mať iba formu

akciovej spoločnosti. Ochranu  majetku podielnikov a spoloč-

níkov  upevňuje aj  zvýšenie základného  imania investičného

fondu na jeden milión Sk a investičnej spoločnosti na 20 mi-

liónov Sk.

 

     Druhým priehľadným  dôvodom je však  cieľ predkladateľa

prehnane zvýšiť možnosti štátu  kontrolovať a zasahovať pro-

stredníctvom orgánu štátneho dozoru do činnosti investičných

fondov a  investičných spoločností. Predkladateľ  tento cieľ

chce  dosiahnuť všetkými,  aj protiústavnými  prostriedkami.

Protiústavnosť novely zákona sa  konkrétne prejavuje v obme-

dzení investičného fondu, vo  výkone vlastníckeho práva, tým

aj obmedzením občana akcionára. Obmedzenie vlastníckeho prá-

va  občana je  v rozpore  s niekoľkými  ustanoveniami Ústavy

Slovenskej republiky. Konkrétne ide o  článok 12 ods. 1 a 2,

článok 13 ods. 4 a článok 20 ods. 1 a 4.

 

     Vzhľadom na to, že štátne orgány sú podľa článku 2 ods.

2 Ústavy Slovenskej  republiky povinné konať  iba na základe

ústavy, obidva kluby Maďarskej koalície nemôžu podporiť pri-

jatie zákona v tomto znení.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem,  pán poslanec.  Do rozpravy  sa prihlásil pod-

predseda vlády a minister financií pán Kozlík.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     dovoľte  mi tiež  zaujať stanovisko  k predmetnému bodu

programu.  Predovšetkým návrh  novely zákona  o investičných

spoločnostiach a investičných fondoch  reaguje na určitú si-

tuáciu na kapitálovom trhu. Povedal by som na situáciu, kto-

rá  skutočne vyžadovala  urgentné riešenie.  Uviedol by  som

niektoré argumenty, prečo sme  museli pristúpiť k novele zá-

kona, a myslím aj k  novele, ktorá prináša určitý moment, že

investičné spoločnosti a  investičné fondy musia prispôsobiť

svoje konanie  a pôsobenie na  kapitálovom trhu. Uviedol  by

som niektoré kontrolné zistenia  štátneho dozoru nad kapitá-

lovým trhom.

 

     Štátny dozor vykonal do 30.  6. 1995 kontrolu 48 fondov

z celkového počtu 165 fondov  založených pre prvú vlnu kupó-

novej  privatizácie. Z  celkového objemu  majetku 58 miliárd

sústredeného  vo  fondoch  bol  kontrolami preverený majetok

v hodnote  35  miliárd  Sk.  Kontroly  štátneho  dozoru boli

orientované na dodržiavanie zákona  číslo 248/1992 Zb. o in-

vestičných  spoločnostiach  a  investičných  fondoch v znení

neskorších predpisov,  ale i na  dodržiavanie iných súvisia-

cich  zákonov. Najčastejšie  nedostatky a  porušenia zákonov

možno zhrnúť do niekoľkých oblastí.

 

     Po prvé - neoprávnený presun majetku fondov na iné oso-

by.  Kontrola  zistila  viaceré  spôsoby  znižovania majetku

v prospech rôznych fyzických a  právnických osôb. Ide naprí-

klad o  presun majetku fondov na  základe nevýhodných zmlúv,

predaj akcií s dlhou, aj viacročnou dobou splatnosti, v 30 %

kontrolovaných  prípadov, predaj  akcií pod cenu v 80 % kon-

trolovaných prípadov, nákup akcií nad  cenu v 80 % kontrolo-

vaných prípadov,  úhrada záväzkov akciami  z portofólií fon-

dov, pričom sa vyberajú iba lukratívne akcie, t. j. hrozien-

ka  z koláča,  čím sa  znehodnocujú tieto  portfóliá, v 20 %

prípadov.

 

     Ďalej to bol presun majetku  ako odplaty za výkon pove-

renia správy fondu. Zakladatelia fondov boli oprávnení účto-

vať si  od fondov odplatu  za výkon poverenia  ako úhradu za

náklady spojené so založením fondu. Niektorí zakladatelia si

dali preplatiť  fondmi neadekvátnu čiastku  za výkon povere-

nia,  ktorá  v  niektorých  prípadoch  dosiahla  hodnotu  až

5 %  z nominálnej  hodnoty majetku  fondu. Obdobné tendencie

bolo možné  sledovať aj v  prípade odplaty za  správu fondov

investičnými spoločnosťami. Napríklad investičná spoločnosť,

ktorú nechcem menovať, si dala  za založenie a správu fondov

vyplatiť čiastku 160 miliónov Sk, pričom jej náklady spojené

s touto činnosťou  boli 35 miliónov Sk.  Podobné situácie sa

zistili v 40 % kontrolovaných prípadov.

 

     Ďalším takým blokom bol presun majetku za služby, ktoré

mali byť predmetom správy fondu. Investičné fondy uzatvorili

zmluvy o správe s  investičnými spoločnosťami, ktoré by mali

vykonávať celú  činnosť spojenú so  správou fondov. Niektoré

činnosti  si  však  investičné  fondy  objednávajú u tretích

osôb, resp. u investičnej spoločnosti mimo uzatvorenej zmlu-

vy o  správe. Týmto spôsobom  sú fondy dvojnásobne  finančne

zaťažené za  služby, ktoré sú súčasťou  správy. Tieto nedos-

tatky boli zistené v 60 % kontrolovaných prípadov.

 

     Ďalej bolo  zisťované použitie majetku  fondov na účely

mimo rámca zákona. Správcovia  fondov, resp. manažmenty fon-

dov, v rozpore zo zákonom  využívajú majetok fondov na rizi-

kové operácie a nesledujú záujmy akcionárov. Časté sú prípa-

dy  poskytnutia pôžičiek  z majetku  fondov, investovania do

cenných papierov nie  verejne obchodovateľných, resp. finan-

covania reklamnej kampane na druhú vlnu kupónovej privatizá-

cie. Uvedené prípady porušenia boli zistené v 70 % kontrolo-

vaných fondov s objemom 1 mld Sk.

 

     Ďalej  to  bolo   nedodržiavanie  podmienok  obmedzenia

a rozloženia rizika. Obmedzenie  a rozloženie rizika predpí-

sané zákonom sleduje ochranu majetku kolektívneho investova-

nia. Kontrolami bolo zistené, že uvedený princíp fondy igno-

rujú v priebehu celej svojej existencie, čím vystavujú maje-

tok  akcionárov značnému  riziku. Nedodržiavanie  ustanovení

o obmedzení a  rozložení rizika vedie fondy  k ovládaniu ak-

ciových spoločností,  ktorých akcie sú  sústredené v portfó-

liách  týchto  fondov.  Investičné  fondy  uskutočňujú  toto

ovládnutie spoločností formou  presadzovania svojich osôb do

manažmentu  týchto  spoločností  na  valných zhromaždeniach.

Tieto osoby  zotrvávajú vo funkciách i  po následnom predaji

akcií spoločnosti z majetku fondov až do najbližšieho valné-

ho zhromaždenia.

 

     Inú formu ovládnutia akciových spoločností fondmi pred-

stavuje  zakladanie  spoločností  holdingového  typu,  ktoré

združujú   akcie  podnikov   príbuzného  výrobného  odvetvia

z portfólií spravovaných fondov, čím sa porušuje i ustanove-

nie predpisujúce spôsob investovania majetku fondov.

 

     Ďalej je to  nedodržiavanie informačnej povinnosti, keď

zákon  predpisuje  investičným  fondom  informačnú povinnosť

formou  zverejňovania správ  o hospodárení, účtovných závie-

rok formou valných zhromaždení.  Snahou niektorých fondov je

vyhnúť sa kontrole zo strany  akcionárov tým, že valné zhro-

maždenia organizujú oneskorene, prípadne spôsobom, ktorý za-

medzuje početnej účasti akcionárov  na nich. Obdobné tenden-

cie sú aj v prípade  zverejňovania správ o hospodárení a úč-

tovných závierok. Kontrolami sa zistilo, že fondy zverejňujú

tieto údaje oneskorene a  nie v predpísanej štruktúre, resp.

údaje v nich obsiahnuté  sú skreslené, napríklad prípad Spo-

rofondu. Kontrolami sa zistilo, že takmer každý kontrolovaný

fond mal nedostatky v informačnej povinnosti.

 

     Ďalej to bolo oneskorené  vydávanie akcií fondov dikom.

Približne 90 % kontrolovaných investičných fondov oneskorene

navýšilo základné imanie na  základe získaných akcií z prvej

vlny kupónovej privatizácie, čo je príčinou oneskoreného vy-

dania akcií dikom. Týmto spôsobom zakladateľ odďaľuje zvola-

nie  prvého  valného  zhromaždenia,  čím  dikov umelo odsúva

z procesu  rozhodovania  o  kľúčových  záležitostiach fondu.

V súčasnosti existuje 5 investičných  fondov, ktoré ešte ne-

emitovali akcie.

 

     A posledný blok -  porušovanie iných právnych predpisov

fondmi,  okrem  zákona  číslo 248/1992.  V rámci  vykonaných

kontrol sa  identifikovalo množstvo porušení  iných právnych

noriem, predovšetkým  zákona číslo 513/1991,  Obchodného zá-

konníka, napríklad výplata dividend  z majetku fondu bez do-

siahnutia zisku, výplata odmien  členom predstavenstva a do-

zornej rady, resp. tantiém z  majetku fondu, ktoré sú neade-

kvátne k dosiahnutému hospodárskemu výsledku.

 

     Takže dôvody na pristúpenie  k novele zákona  číslo 248

i k tomu,  ako vláda prezentuje  v danej časovej  etape svoj

prístup k investičným fondom a spoločnostiam, osobne považu-

jem za plne oprávnené a  odporúčam Národnej rade zákon číslo

248 prijať tak, ako ho schválila Národná rada.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu podpredsedovi. Ďalej je prihlásený do roz-

pravy pán poslanec Palacka, ale medzitým vystúpi s faktickou

poznámkou pán poslanec Filkus.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Ďakujem  pekne. Samozrejme,  že ak  sa z  balíka 38 mld

prekontroluje 35  mld, to už je  preukázateľné. Sú mi známe,

samozrejme, rôzne priestupky, ktoré  ešte za môjho ministro-

vania sme v júni 1994 nielen  postrehli, ale mali sme aj ná-

vrhy na sankcie. Nijako nechcem lobovať za investičné fondy,

ale  chcem povedať,  že zákonité  priestupky sa  dajú riešiť

tým, že  postihnem tých, ktorí  to urobili, najmä  v prípade

nezákonného narábania s kapitálom, odmenami, najmä s peniaz-

mi v prospech  tretích osôb atď. To sú  veci, ktoré sú známe

a ktoré sa odhalili. Niektoré z  fondov mi už vtedy nevedeli

prísť na meno.  Ale mne ide teraz o niečo  iné. Ide mi o po-

stavenie fondu ako subjektu kapitálového trhu. To celkom vy-

lúčiť nemôžeme.

 

     Kolega Baránik tu hovoril o tom, v podstate som mal do-

jem, že vôbec  im treba zabrániť, aby sa  mohli pohybovať na

kapitálovom trhu. Ale investičný fond má aj iné prostriedky,

ktoré získa zo svojich výnosov, teda to, čo má k dispozícii,

a s týmito prostriedkami môže  ako subjekt kapitálového trhu

vystupovať. Samozrejme,  zákonom to môžeme  obmedziť, môžeme

to urobiť s pomocou štátneho dozoru, tak ako to chceme robiť

v jednotlivých etapách, dúfam. Ale celkom dostať von z kapi-

tálového trhu tieto investičné fondy, to by v poriadku nebo-

lo. To by išlo na úkor samotného rozvoja kapitálového trhu.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Vaškovič.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Vážený pán predseda, myslím si,  že to, čo tu prezento-

val pán minister ako  výsledky kontroly, bude mať, samozrej-

me, svoje  dôsledky, proti tomu  nikto z nás  žiadne výhrady

nemá. Na  druhej strane si však  treba položiť otázku, prečo

sa k takejto rozsiahlej kontrole pristúpilo až teraz. Prečo?

To znamená, že v tomto prípade nielenže fondy porušovali zá-

kony už dlhé obdobie, ale  štátny dozor si počas tohto obdo-

bia nevykonával svoju činnosť.  Čiže touto správou ste záro-

veň obvinili aj ministerstvo financií. To len na okraj.

 

     Kriminalizácia týchto fondov - samozrejme, tieto prípa-

dy budú riešiť súdy, bude  to procedurálne riešené, ale tvr-

dím jednu vec, že tým  nie je možné celú túto infraštruktúru

odsúdiť, všetkých odsúdiť. Ale  takisto som vo svojom vystú-

pení povedal, že s veľkou časťou regulačných opatrení, ktoré

sú v novele,  súhlasíme. Čiže tu treba povedať,  že chyby sa

stali na  oboch stranách. Takisto  v parlamente bolo  možné,

i vláda mala tento zákon novelizovať  už dávno, ak sa vedelo

o týchto určitých priestupkoch, ktoré však nevyplývali z po-

rušovania zákona. Bolo potrebné nasadiť regulačné opatrenia.

Pokiaľ to bolo v rámci  zákona, žiaľbohu, tam nemožno krimi-

nalizovať fondy.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Prosím, pán poslanec Palacka.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     prerokúvame  návrh  pána  prezidenta,  ktorým vrátil na

opätovné prerokovanie zákon o  investičných fondoch a inves-

tičných spoločnostiach. Pán prezident má k tomuto jednu kon-

krétnu výhradu a chcel by som sa vyjadriť k tejto konkrétnej

výhrade. Predsa však dovoľte,  aby som jednou poznámkou rea-

goval na vystúpenie pána ministra financií, ktorý tu hovoril

o dôvodoch, prečo  vláda vôbec tento  zákon predložila. Toto

vystúpenie vo mne vyvolalo dojem,  že ide o akési represívne

opatrenie voči investičným fondom na základe kontroly. Je to

asi také, že  keď polícia zistí, že 50  % vodičov prekračuje

limit 50 km rýchlosti v obciach, tak  zavedieme paušálne li-

mit 5 km pre všetkých. Nepovažujem to za odôvodnené. K záko-

nu ako takému sme sa  vyjadrili pri jeho pôvodnom prerokova-

ní, kde  sme vyjadrili zásadný nesúhlas  s mnohými ustanove-

niami zákona.

 

     Vráťme sa však k podstate veci, ktorú prerokúvame dnes.

Prerokúvame výhradu pána  prezidenta o porušení vlastníckych

práv tým, že investičné fondy  nebudú môcť voliť výkonné or-

gány akciových  spoločností, ktorých sú  akcionármi. V tejto

veci argumentoval pán spoločný  spravodajca vo svojom vystú-

pení  názorom, že  výkonný orgán  akciovej spoločnosti  môžu

tvoriť len výkonní  pracovníci akciovej spoločnosti. Dovoľu-

jem si povedať,  že to je úplný nezmysel  a nepochopenie Ob-

chodného  zákonníka, pretože  o výkonných  orgánoch sa nikdy

neuvažuje ako o orgánoch tvorených pracovníkmi akciovej spo-

ločnosti. A aj keď chápem, že  pán poslanec Baránik sa s tým

zrejme za svojho pôsobenia  na Vysokej škole ekonomickej ne-

stretol, ale je to jednoducho všade  tak. A keď nič iné, tak

si povedzme,  že Fond národného  majetku predsa deleguje  do

orgánov akciových spoločností svojich pracovníkov úplne bež-

ne a nikdy nie je podmienkou, že to musia byť pracovníci tej

akciovej spoločnosti, v predstavenstve ktorej sú členmi.

 

     Tieto  argumenty, ktoré  tu odzneli  od pána spoločného

spravodajcu,  pokladám za  neopodstatnené a  potvrdzujem, že

výhrada  pána  prezidenta  je  platná  a  naozaj sa porušujú

vlastnícke  práva, keď  dikovia, ktorí  zverili svoje  akcie

fondom, prichádzajú o právo prostredníctvom fondov delegovať

členov do orgánov spoločnosti.

 

     Na záver by som  chcel vyjadriť za klub Kresťanskodemo-

kratického hnutia, že si  osvojujeme pripomienky pána prezi-

denta a odporúčame návrh zákona neschváliť v pôvodnom znení.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ďalej je prihlásený pán poslanec Maxon.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     pán podpredseda vlády a minister financií uviedol dôvo-

dy, ktoré smerovali k tomu,  aby novela v takomto znení bola

predložená. Ja  sa pokúsim, prosím  vás pekne, zdokumentovať

a na základe predložených materiálov prezentovať stanovisko,

ktoré nie je, samozrejme, v  súlade s námietkami pána prezi-

denta,  že predložená  novela návrhu  zákona je  v niektorom

ustanovení protiústavná.

 

     Vážené dámy, vážení páni, v  rozhodnutí z 13. júla 1995

k zákonu, ktorým  sa mení a dopĺňa  zákon číslo 248/1992 Zb.

o investičných spoločnostiach a investičných fondoch v znení

neskorších  predpisov,  pán  prezident  Slovenskej republiky

žiada, aby  Národná rada Slovenskej  republiky pri opätovnom

prerokovaní  citovaný zákon  schválila  s  tým, že  v článku

I bodu 38 uvedeného § 38a ods. 3 z druhej  vety sa  vypustia

slová "a môžu byť zastúpené  len v kontrolných orgánoch spo-

ločností, ktorých akcie majú  vo svojom majetku". V dôsledku

toho, samozrejme, potom treba v tretej a v štvrtej vete toh-

to ustanovenia  slová "kontrolného orgánu"  nahradiť slovami

"príslušného orgánu spoločnosti".

 

     Vážené dámy, vážení páni, v odôvodnení svojho rozhodnu-

tia konštatuje, citujem:  "Posudzovaná novela zákona zvyšuje

ochranu podielnikov a akcionárov,  čo považujem za odôvodne-

né. Niektoré ďalšie ustanovenia  tento rámec prekračujú, ale

rešpektujem ich  ako výraz vôle  parlamentnej väčšiny. Druhú

časť druhej vety § 38a  ods. 3 však považujem za neústavnú."

Koniec citátu. Z odôvodnenia  poslednej vety citátu však vy-

plýva, že poradcovia,  ktorí pripravovali rozhodnutie prezi-

denta,  nepoznajú platné  znenie zákona  číslo 248/1992  Zb.

o investičných spoločnostiach a investičných fondoch v znení

neskorších predpisov.  Dovoľte mi toto  tvrdenie zdokumento-

vať, prečo.

 

     Podľa  § 2  ods. 1  investičná spoločnosť  a investičný

fond sú právnickými osobami,  ktoré zhromažďujú peňažné pro-

striedky právnických a fyzických osôb za účelom ich použitia

na účasť na podnikaní podľa tohto zákona. Teda je zrejmé, že

ide o kolektívne investovanie.  Podľa § 5 investičná spoloč-

nosť  zhromažďuje peňažné  prostriedky predajom  podielových

listov a  vytvára z nich  podielové fondy, pričom  podielový

fond nie je právnickou osobou a prostriedky získané predajom

podielových listov sú  spoločným majetkom podielnikov podie-

lového fondu, ktorý je zákonom zverený do správy investičnej

spoločnosti, ktorá ich spravuje vo svojom mene a na účet po-

dielnikov.

 

     Na rozdiel od podielového fondu investičnej spoločnosti

je  investičný fond  samostatná právnická  osoba, ktorá môže

mať  iba formu  akciovej spoločnosti.  Podľa §  7 investičný

fond zhromažďuje peňažné  prostriedky vydávaním akcií. Takto

získané peňažné prostriedky  sú majetkom investičného fondu,

ktorý ich môže  použiť len na zákonom vymedzené  účely a na-

kladá so  svojím majetkom vo  svojom mene a,  samozrejme, na

svoj účet. Občania, ktorí si kúpia vydané akcie investičného

fondu,  sa stávajú  akcionármi len  toho investičného fondu,

ktorého akcie kúpili. Z uvedeného vyplýva, že občania inves-

tičného  fondu nezverili  svoje peňažné  prostriedky a  fond

nemôže za  občanov vykonávať vlastnícke práva  tak, ako keby

ich vykonávali samotní akcionári.

 

     Iná situácia je, samozrejme,  v podielových fondoch in-

vestičnej spoločnosti. Tu podľa §  11 ods. 1 zákona 248/1992

Zb. podielový list je cenný papier, s ktorým je spojené prá-

vo podielnika  na zodpovedajúci podiel  majetku v podielovom

fonde a právo - zdôrazňujem - a právo podieľať sa  na výnose

z tohto majetku podľa štatútu podielového fondu. Nakoľko ma-

jetok sústredený  v podielovom fonde nie  je majetkom inves-

tičnej spoločnosti a  je jej teda len zverený  do správy, je

tento majetok vo vzťahu  k investičnej spoločnosti cudzí ma-

jetok, ktorý  sa môže použiť len  na kúpu verejne obchodova-

teľných cenných papierov.

 

     Na správu  cenných papierov sa  vzťahuje aj ustanovenie

§ 36 zákona  číslo 600/1992 Zb. o  cenných papieroch v znení

neskorších  predpisov,  ktoré  v  odseku  6  ustanovuje: "Ak

správca má vykonať hlasovacie  právo spojené s cenným papie-

rom, je majiteľ tohto cenného papiera povinný vystaviť mu na

to včas  potrebné písomné plnomocenstvo."  Je samozrejmé, že

v investičnej spoločnosti za cenné papiere zhromaždené v po-

dielovom fonde nemá kto vystaviť potrebné písomné plnomocen-

stvo na  výkon vlastníckych práv. To  znamená, že investičná

spoločnosť nemôže vykonávať vlastnícke práva k cenným papie-

rom,  ktoré  sú  v  majetku  podielnikov podielových fondov,

a nemôže si z toho titulu  uplatňovať právo na účasť v orgá-

noch akciových  spoločností, ktorých akcie sú  v majetku po-

dielnikov podielových fondov.

 

     Ak všetci  akcionári majú právo byť  volení do všetkých

orgánov akciovej spoločnosti, tak, samozrejme, akcionári in-

vestičného fondu  majú právo byť volení  do orgánov len toho

investičného fondu, ktorého sú akcionári, a nemajú právo byť

volení do orgánov akciových spoločností, ktorých akcie sú vo

vlastníctve investičného fondu. Akcionári investičného fondu

sú vlastníkmi  akcií, ktoré investičný  fond vydal a  oni si

ich kúpili,  ale nie sú  vlastníkmi akcií akciových  spoloč-

ností,  ktoré sú  vo vlastníctve  investičného fondu. Vážené

dámy, vážení páni, napadnuté ustanovenie § 38a ods. 3 je za-

merané predovšetkým  na ochranu práv  minoritných akcionárov

akciových spoločností pred  postupom niektorých investičných

fondov, ktoré uprednostňujú krátkodobé ciele pred strategic-

kým rozvojom týchto spoločností.

 

     Vážené dámy, vážení páni, uvedené skutočnosti opierajú-

ce sa o citované právne  normy jasne dokumentujú súlad pred-

loženej  novely s  Ústavou Slovenskej  republiky. Na základe

uvedeného odporúčam novelu  zákona o investičných spoločnos-

tiach a investičných fondoch prijať v nezmenenom znení.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi. Ďalej je do rozpravy prihláse-

ný pán  poslanec Kunc. Ešte predtým  vystúpi s faktickou po-

známkou pán poslanec Glinský.

 

Poslanec J. Glinský:

 

     Ďakujem. Chcem, aj keď trošičku oneskorene, reagovať na

vetu, že dikovia, ktorí  zverili svoje akcie fondom, prichá-

dzajú o svoje vlastnícke práva.

 

     Vážená  Národná rada,  koľko je  príkladov, keď dikovia

v dôvere  zverili - hrdo povedané - svoje  vlastnícke  práva

fondom alebo podnikom, a zrazu zistili,  že podnik, ktorý je

lokálpatriotickou, či  patriotickou hrdosťou, sa  ocitol pod

kontrolou konkurenčného cudzieho kapitálu.

 

     Aké straty, aké riziká  táto skutočnosť prináša pre re-

gióny  a pre  Slovensko?  Prečo  takmer vo  všetkých fondoch

v druhej  vlne kupónky  je cudzí  špekulatívny kapitál?  Akú

veľkú sumu  potrebuje, aby získal  kontrolu nad vytypovanými

podnikmi? Prečo sa predstaviteľ istej cudzej banky vyjadril,

že do kupónky úplne stačí 20 miliárd?

 

     Vážená  Národná rada,  ktorý konzul  môže brániť  tieto

fondy? Slovenský konzul?!

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Kunc.

 

 

 

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení členovia vlády,

     milé kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     či sa nám to ľúbi,  alebo neľúbi, ale skutočnosť je ta-

ká, že čoraz  viac sa obnažuje jeden základný  problém. A je

to problém vlády a cez vládu aj problém parlamentu, aké majú

byť rozmery nevyhnutnosti  určitých korekčných a regulačných

zásahov  do prebiehajúceho  procesu transformácie  hospodár-

stva, a nielen tohto,  pretože transformačný proces prebieha

v celej spoločnosti.  Je to dôsledok toho,  že po prvé, nie-

ktoré čiastkové  procesy zostali neupravené,  hoci bolo zre-

teľné,  že sa  objavujú a  že by  bolo treba  ich regulovať.

V tejto chvíli isteže ťažko hovoriť  o tom, kto čo zanedbal,

alebo prečo  nespravil, čo mal.  Po druhé, niektoré  procesy

boli upravené čiastkovo, nie tak,  ako by sa to bolo žiadalo

už  vtedy, nuž  ale nevedeli  sme všetko  predvídať. Bolo by

však zásadnou  chybou, keby sme  si mysleli, že  táto otázka

a tento problém sa obnažuje len pre túto vládu, pretože nech

by tam bola akákoľvek koaličná  vláda, rovnako by sa to uká-

zalo v každej jednej.

 

     V skutočnosti  stojíme spolu s vládou  pred úlohou, aby

sme tento  problém vyriešili, aby sme  si nejakú odpoveď naň

dali. Súhlasím s pánom poslancom  Filkusom, že ak sú tu kon-

trolné zistenia a tie  zistenia sú závažné, treba postihovať

tých,  ktorí sa  dopustili všelijakých  protiprávnych činov.

Žiaľ, v tejto súvislosti sa ukazuje jedna vec, že protipráv-

ne konania, a teda špekulačné postupy, ktoré v tomto prípade

poškodzovali  veci málo  znalých, ale  dôverčivých majiteľov

investičných kupónov, svedčia o tom, že nestačí uplatniť len

jednotlivé sankcie, ale naozaj treba uvažovať o tom, ako po-

stihnúť celý proces. Preto by som nepovedal, že ide o krimi-

nalizáciu pôsobnosti investičných spoločností a investičných

fondov. Ide o hľadanie východísk  zo situácie, keď to nie je

v poriadku, a povinnosťou tejto vlády je, aby vec riešila.

 

     Pravda je však, že sa  tu celkove vynára problém, ktorý

som už  spomínal vo vystúpení,  keď sme prerokúvali  pôvodný

návrh na predchádzajúcej schôdzi,  aká má byť miera regulač-

nej funkcie  štátu a aká  má byť koncepcia  vývinu i rozvoja

kapitálového trhu. Lebo naozaj by  bolo zlé, keby sme rozvoj

kapitálového trhu akýmkoľvek spôsobom nie zastavili, ale na-

toľko  spomalili, že  by  to  rozvoju ekonomiky  i samotnému

transformačnému  procesu škodilo.  Bolo by  zlé silou zákona

presadzovať koncepciu, ktorá by  nešla vhodným smerom, a ne-

myslím si,  že by bolo dobré  až neúmerne zvyšovať právomoci

ministerstva  financií ako  orgánu, ktorý  vykonáva kontrolu

a dozor. Jednoducho nemôžeme brániť rozvoju kapitálového tr-

hu. Treba teda, aby dozreli veci  a aby sme si jasne poveda-

li: Regulovať,  ale v tomto prostredí,  v ktorom teraz tieto

procesy prebiehajú a ešte  chvíľu prebiehať budú, akými pro-

cesnými pravidlami, s akou úpravou.  No a to je otázka práv-

nej regulácie, pretože ináč sa to nedá.

 

     Všeobecne tu možno vidieť dve  polohy. Prvá by bola za-

sahovať do vecí veľkorysou úpravou, to znamená, aby priestor

nebol  príliš vymedzený,  aby bol  otvorený najrozmanitejším

špekuláciám, ale musíme si byť  vedomí toho, že špekuluje sa

veľa. Je veľa špekulujúcich  investičných spoločností i fon-

dov bez akýchkoľvek zábran,  ako to potvrdili kontrolné zis-

tenia. A ak vidíme, že ide o poškodzovanie drobných vlastní-

kov, pričom si musíme byť vedomí toho, že ľudia skutočne ne-

vedia, ako v týchto veciach  postupovať, ako sa  rozhodovať,

ako konať,  nie je možné ten  priestor vymedzovať veľkoryso,

aspoň do  určitého  času určite nie. No a  po druhé treba sa

postarať o to, aby podiel verejných trhov na celkovom obrate

cenných papierov, toho času malý, rástol, aby tým kapitálový

trh bol  priehľadnejší, a teda  aj príťažlivejší. Prísnejšia

regulačná  úprava, ktorá  by pôsobnostný  priestor vymedzila

síce presne  a vtlačila terajšie  subjekty kapitálového trhu

do príliš  tvrdých medzí, takisto  by nebola dobrá,  pretože

efektom by bolo spomalenie vývinu kapitálového trhu.

 

     Podľa môjho  názoru veľmi podstatná  je otázka, ako  o-

vplyvňovať ekonomickú pripravenosť  a spôsobilosť vlastníkov

investorov, resp.  podielnikov fondov. Ťažko  je to len  tak

obísť a nemyslieť  na to s tým, že však  pre nich budú konať

investičné spoločnosti,  pre nich budú  konať predstavenstvá

fondov. Nie je to celkom  tak pre jeden celkom reálny pozna-

tok. Veď  tí investori sa nedostávajú  k možnosti rozhodovať

o tom, čo sa vo fondoch  a v investičných spoločnostiach de-

je. Či sa nám to páči, alebo nie, ale drobných investorov sa

to jednoznačne  týka. Mali by  sme v podstatne  väčšej miere

oboznamovať občanov s tým, o  aké subjekty ide, všetko možné

urobiť v  záujme toho, aby spoznali  reguláciu, teda zákonné

i podzákonné  úpravy,  ktoré  sa  týkajú  týchto  subjektov,

a predovšetkým,  aby získali  priestor na  uplatnenie svojho

hlasu  v ich  rozhodovaní. Sám  som toho  názoru a dúfam, že

v tejto veci si  budeme rozumieť všetci. Som za  to, aby sme

subjekty kapitálového trhu radšej povzbudili, než retardova-

li ich  aktivity, a tobôž kriminalizovali.  To predsa nie je

dosť dobre možné v zdravej, aj keď transformujúcej sa ekono-

mike pripustiť.

 

     Otázka je, čím a ako povzbudiť tieto subjekty. Nazdávam

sa, že  predovšetkým tým, že  sa vhodne vymedzí  priestor na

ich pôsobnosť. Musíme si však  uvedomiť, že ak je toto vyme-

dzenie ovplyvnené poznaním praxe, ktorá svedčí o podstatných

chybách v  ich terajšej pôsobnosti,  o špekuláciách na  úkor

akcionárov investičných  fondov alebo podielnikov,  potom je

to prirodzený vplyv a nejakým spôsobom sa musí objaviť v re-

akcii štátneho orgánu, o kontrolnú činnosť ktorého ide. Tak-

že by sme nemali konať a hovoriť v reláciách - v každom prí-

pade je ohrozený rozvoj kapitálového trhu.

 

     Po druhé,  myslím si, že pôsobnosť  týchto subjektov sa

dá  povzbudiť  aj  tým,  že  správna  a účinná regulácia ich

pôsobnosti vyvolá dôveru občanov, investorov či podielnikov.

Bez tých predsa nebudú mať čím rozvíjať svoje aktivity. Tak-

že  rozhodne je  dôraz na  síce prísnej, ale vhodnej úprave,

ktorá však,  ako som už  povedal, nebude  retardovať  pôsob-

nosť. Chcel by som ešte poznamenať,  že by sme sa mali dobre

počúvať, a nielen vypočuť, ale aj zvážiť výklad, ktorý urobí

ktokoľvek z nás, lebo tak sa mi vidí, že výklad pána spoloč-

ného  spravodajcu sme  si nevypočuli  dobre, a  preto ani vo

svojom vlastnom  myslení a prístupe k  veciam stále nenachá-

dzame vzájomné dorozumenie tam, kde sú naň všetky predpokla-

dy.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi.

 

     Vážené pani poslankyne, páni  poslanci, to bol posledný

prihlásený do  rozpravy k tomuto bodu  programu. Ak sa nikto

nehlási,  končím rozpravu  k tomuto  bodu programu.  Ešte sa

spýtam pána spoločného spravodajcu Baránika, či si žiada zá-

verečné slovo.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážené dámy a páni,

 

     dovoľte mi,  aby som reagoval  na vystúpenia niektorých

diskutujúcich. Nadviazal by som na to, čo predo mnou povedal

pán poslanec Kunc.

 

     Vážení poslanci, musíme si uvedomiť jedno, že transfor-

mácia spoločnosti a ekonomiky, ktorú vykonávame, je v každom

prípade vždy  krokom do určitého  neznáma. Preto povinnosťou

našej exekutívy je, ak zistí, že niektorý krok nemá adekvát-

ne výsledky, ako sa predpokladalo, musí urobiť korekciu toh-

to  kroku. Žiaľ,  situáciu máme  u nás  takú, že každý krok,

ktorý vykoná vláda, hneď ju obviňujeme, alebo niektorí obvi-

ňujú, že robí protiústavnú a  ešte neviem akú činnosť. Vzťa-

huje sa to aj na tento zákon. Na základe dokonalých informá-

cií, ktoré  tu predniesol pán podpredseda  vlády, je zrejmé,

že ministerstvo  financií vykonalo dôslednú  analýzu fondov.

Ukázali sa nedostatky v ich  činnosti. Na základe týchto ne-

dostatkov ministerstvo financií  pripravilo novelu tohto zá-

kona, aby sa tieto nedostatky nemohli v budúcnosti opakovať.

To znamená,  aby sa vytvorili presné  medze alebo mantinely,

v ktorých fondy majú pôsobiť na základe platnej legislatívy.

 

     Chcel by  som reagovať predovšetkým  na vystúpenie pána

poslanca Palacku a upozorniť ho, pretože zrejme chcel znížiť

váhu mojich  argumentov tým, že povedal,  že som pedagogický

pracovník, takže asi to nedokonale ovládam. Vážený pán kole-

ga Palacka, škoda, že nie  je tu, som skutočne profesionálne

vysokoškolský  pedagóg, ale  20 rokov  som nemohol vykonávať

pedagogickú prácu, preto som  pracoval v hospodárskej praxi.

Okrem toho v rokoch 1990  a 1991 som zastával špičkovú funk-

ciu v hospodárskej praxi, takže mám bohaté skúsenosti. Okrem

toho na  potvrdenie tohto argumentu  z funkcie mi  vyplývalo

formovať  filozofiu fungovania  predstavenstiev a  dozorných

rád akciových  spoločností, ktoré sa začali  tvoriť k 1. ja-

nuáru 1991. Takže  môžem tvrdiť, že som jeden  z tých, ktorí

majú najväčšie skúsenosti v Slovenskej republiky z pôsobenia

a činnosti predstavenstiev  a dozorných rád  obchodných spo-

ločností. Okrem toho bol  som predsedom dozornej rady Inves-

tičného fondu,  takže aj odtiaľ  poznám činnosť investičných

fondov.

 

     Ale nie je problém v tom. Chcel by som upozorniť na to,

aby ste  všetci pochopili, že investičné  fondy a investičné

spoločností pozakladali v podstate  tie isté právnické a fy-

zické osoby. Čiže vzájomné ekonomické vzťahy medzi investič-

nými fondmi  a investičnými  spoločnosťami nie sú ničím iným

ako prelievaním kapitálu z jedného  účtu na druhý. Keďže in-

vestičné fondy sú pod  kontrolou štátneho dozoru, ale inves-

tičné spoločnosti sa tomuto dozoru vymykajú, je veľmi výhod-

né tento kapitál preliať nielen na účty investičných spoloč-

ností, ale aj inde. To  znamená, že tu skutočne potom dochá-

dza k  stavu, že sú poškodzovaní  drobní akcionári, dikovia,

ktorí zverili svoje kupónové  knižky investičným fondom. To,

čo tvrdili pán  kolega Vaškovič a pán kolega  Nagy, že touto

novelou zákona  sa obmedzujú práva  občana, buď z ich strany

ide o  nepochopenie, alebo úmyselné  zavádzanie. Inak si  to

vysvetliť neviem.

 

     Vzhľadom na to, že z diskusie nevznikli nijaké nové ná-

vrhy na korekciu, pán  predseda, navrhujem o zákone vrátenom

pánom prezidentom opakovane hlasovať  a schváliť ho v pôvod-

nom znení.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán spoločný  spravodajca. Pán poslanec Vaško-

vič, pán poslanec Nagy, je po rozprave, takže nie sú faktic-

ké poznámky. Pristúpime k hlasovaniu. Pán poslanec Benčík mi

hlási, že má procedurálnu poznámku.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Ďakujem pekne,  pán predseda. Udelenie  slova nezneuži-

jem, lebo  podľa rokovacieho poriadku, keď  je ukončená roz-

prava, faktická  poznámka nemôže byť, ale  môže byť procedu-

rálna. Moja  procedurálna otázka smeruje  k tomu, že  neviem

podľa akého ustanovenia rokovacieho poriadku si spravodajco-

via osvojujú právo zodpovedať a vysvetľovať. Majú hovoriť za

výbory, tak ako je to uvedené v rokovacom poriadku, alebo sa

majú prihlásiť do rozpravy. Na to majú právo.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, spravodajca má právo sa prihlásiť do roz-

pravy a v rozprave môže  povedať svoj názor. Spravodajca vy-

svetľuje závery jednotlivých výborov a podľa rokovacieho po-

riadku na  konci rozpravy spravodajca  a predkladateľ zákona

majú právo sa ešte raz sa k tomu vyjadriť. Je to v rokovacom

poriadku, pán poslanec. Má právo aj predkladateľ, to znamená

pán prezident, ale ten sa včera vzdal tejto možnosti.

 

     Takže  prosím,  pristúpime  k  hlasovaniu. Procedurálnu

otázku má  ešte pán Vaškovič. Pán  poslanec, ale nemusím vám

ju dať,  pretože som povedal,  že pristupujeme k  hlasovaniu

a v priebehu hlasovania už nie sú ani procedurálne otázky.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Nie je to ani procedurálna  otázka, len sa chcem ospra-

vedlniť, že  som vám zabudol oznámiť,  že budem hlasovať ná-

hradnou kartou číslo 1.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.  Takže budeme  teraz hlasovať  o žiadosti pána

prezidenta,  aby z článku I bodu 38,  z nového § 38a  ods. 3

z druhej vety sa  vypustili slová "a môžu byť  zastúpené len

v kontrolných  orgánoch spoločností,  ktorých akcie  majú vo

svojom majetku",  v dôsledku čoho  treba v tretej  a štvrtej

vete tohto  ustanovenia slová "kontrolného  orgánu" nahradiť

slovami  "príslušného orgánu  spoločnosti". Budeme  hlasovať

o tom, či  súhlasíme so zmenou, ako  navrhuje pán prezident,

alebo nie. Prosím pána spoločného spravodajcu o stanovisko.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 45 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Takže sme neprijali tento návrh pána prezidenta.

 

     Nakoľko neboli k vrátenému  zákonu schválené žiadne po-

zmeňovacie návrhy, v súlade s  článkom 87 ods. 3 Ústavy Slo-

venskej  republiky dávam  hlasovať, či  Národná rada uvedený

zákon po  opätovnom prerokovaní schvaľuje  v znení, ako  bol

prijatý 13. júla 1995.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj hlasovali.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Odporúčam prijať.

 

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 92 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     (Potlesk.)

 

     Nakoľko sme opätovne schválili vrátený zákon, možno po-

važovať pôvodné uznesenie z 13. júla 1995 číslo 161 k tomuto

zákonu za bezpredmetné.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážené dámy a páni, ďakujem vám za spoluprácu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán spravodajca.

 

     Vážené panie poslankyne,  vážení páni poslanci, pristú-

pime k  š t v r t é m u  bodu programu, ktorým je

 

     zákon  Národnej rady  Slovenskej republiky  z 13.  júla

1995 o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategic-

ky  dôležitých  štátnych  podnikov  a akciových spoločností,

vrátený prezidentom Slovenskej  republiky na opätovné prero-

kovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

 

     Materiál  ste dostali  ako tlač  209. Jeho  súčasťou je

rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky  z 28. júla 1995

o vrátení zákona,  ako aj schválený  zákon z 13.  júla 1995.

Spoločnú správu máte pod číslom 209a.

 

     Prosím predsedu Výboru  Národnej rady pre hospodárstvo,

privatizáciu a podnikanie poslanca Romana Hofbauera, aby po-

dal  správu o  výsledkoch prerokovania  vo výboroch Národnej

rady.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení členovia vlády,

     pani poslankyne, páni poslanci,

 

     zákon  Národnej rady  Slovenskej republiky  z 13.  júla

1995 o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategic-

ky  dôležitých  štátnych  podnikov  a akciových spoločností,

vrátený prezidentom Slovenskej  republiky na opätovné prero-

kovanie v Národnej rade Slovenskej republiky, pridelil pred-

seda  Národnej rady  Slovenskej republiky  rozhodnutím číslo

453 z  13. júla 1995 na  prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru

Národnej  rady  Slovenskej  republiky,  Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky  pre financie, rozpočet  a menu, Výboru

Národnej rady Slovenskej  republiky pre hospodárstvo, priva-

tizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre pôdohospodárstvo a  Výboru Národnej rady Slovenskej

republiky pre zdravotníctvo a sociálne  veci v lehote do 23.

augusta 1995  s tým, že na  skoordinovanie stanovísk výborov

Národnej rady Slovenskej republiky určil ako príslušný Výbor

Národnej rady Slovenskej  republiky pre hospodárstvo, priva-

tizáciu a  podnikanie a súčasne určil,  aby sa skoordinované

stanoviská výborov  Národnej rady Slovenskej  republiky pre-

mietli v spoločnej správe.

 

     Určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky prero-

kovali zákon  Národnej rady Slovenskej republiky  z 13. júla

1995 o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategic-

ky  dôležitých  štátnych  podnikov  a akciových spoločností,

vrátený prezidentom Slovenskej  republiky na opätovné prero-

kovanie v Národnej rade  Slovenskej republiky, v určenej le-

hote.

 

     Výbor pre  financie, rozpočet a menu,  výbor pre hospo-

dárstvo, privatizáciu a  podnikanie, výbor pre pôdohospodár-

stvo  a výbor  pre zdravotníctvo  a sociálne  veci neprijali

uznesenie o výsledku  prerokovania uvedeného zákona Národnej

rady Slovenskej  republiky z 13. júla  1995 vráteného prezi-

dentom Slovenskej  republiky na opätovné  prerokovanie v Ná-

rodnej rade  Slovenskej republiky, pretože podľa § 48 ods. 1

zákona Slovenskej  národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokova-

com  poriadku Slovenskej  národnej rady  v znení  neskorších

predpisov  nevyslovila  s  ním  súhlas  nadpolovičná väčšina

všetkých členov výboru.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

vyslovil súhlas so zákonom Národnej rady Slovenskej republi-

ky z 13. júla 1995  o zabezpečení záujmov štátu pri privati-

zácii strategicky  dôležitých štátnych podnikov  a akciových

spoločností a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky po

opätovnom prerokovaní zákon  Národnej rady Slovenskej repub-

liky z 13. júla 1995  o zabezpečení záujmov štátu pri priva-

tizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových

spoločností v  súlade s článkom 87  ods. 3 Ústavy Slovenskej

republiky schváliť.

 

     Toto je predkladacia správa, vážený pán predseda. Záro-

veň žiadam o udelenie slova ako prvý vystupujúci v rozprave.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  pánu spoločnému  spravodajcovi. Oznamujem vám,

že do rozpravy sa prihlásili 3 páni poslanci v tomto poradí:

Černák, Magvaši, Dzurinda. Teraz udeľujem slovo pánu spoloč-

nému spravodajcovi.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení členovia vlády,

     pani poslankyne, páni poslanci,

 

     zákon  Národnej rady  Slovenskej republiky  z 13.  júla

1995 o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategic-

ky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností vrá-

til prezident republiky na  opätovné prerokovanie v Národnej

rade  Slovenskej  republiky.  Prezident  republiky vo svojom

rozhodnutí nespochybňuje oprávnenie vlády a parlamentu usta-

noviť, ktorý majetok štátu  nemôže byť sprivatizovaný, resp.

v ktorých podnikoch si štát  ponechá majetkovú účasť. Do ob-

lasti verbálnych  kuriozít patrí výrok  o oprávnení prijatej

koncepcie parlamentnej väčšiny. Osobne nepoznám prijatú kon-

cepciu  parlamentnej menšiny.  Nie je  totiž nikde  vo svete

známy prípad,  že by parlament  prijímal zákony a  uznesenia

parlamentnou menšinou.  Ale to je  už taký miestny  folklór.

To, čo je prijaté väčšinou  hlasov v parlamente, je jednodu-

cho prijaté  a platné. A dokumenty  prijímané Národnou radou

Slovenskej  republiky z  tohto demokratického  parlamentného

rámca nevybočujú.

 

     Prezident republiky priznáva možnosť rozdielnosti názo-

ru na  výber a počet podnikov  označených za strategicky vý-

znamné a rovnako nevyslovuje námietky proti tomu, aby sa pri

privatizácii časti  majetku podniku zaviedli  v prospech ne-

sprivatizovaného  štátneho majetku  akcie, ktorých majiteľom

je fond alebo štát a  ktorým prislúchajú pri výkone hlasujú-

ceho práva osobitné práva. Prezident republiky však považuje

za protiústavné zavedenie osobitných oprávnení spätne a prí-

padne proti vôli väčšiny akcionárov, čo považuje za protiús-

tavné  v zmysle  článku 20  ods. 1  ústavy. Tým podľa názoru

prezidenta republiky  dochádza k obmedzeniu  práv vlastníkov

ostatných akcií  v prospech akcií  s osobitnými právami  pri

výkone hlasovacieho práva na  valnom zhromaždení, čím sa po-

dľa jeho názoru nespĺňa podmienka uvedená v článku 20 ods. 4

ústavy, a  to prinajmenšom bez  splnenia povinnosti uzákoniť

toto obmedzenie iba za primeranú náhradu.

 

     Povinnosti  ostatných, hoci  aj väčšinových  akcionárov

zaviesť obmedzenia  aj do už  jestvujúcich vzťahov je  podľa

názoru  prezidenta  republiky v rozpore s  článkom 12 ods. 1

a 2, článkom  13 ods. 1  a 4, článkom  20 ods. 1  a 4 ústavy

a podľa jeho  názoru je porušením  princípov právneho štátu,

z neho vyplývajúcej požiadavky právnej istoty a osobitne is-

toty  súkromnoprávnej sféry,  v dôsledku  čoho podľa  názoru

prezidenta republiky došlo aj k porušeniu povinnosti uprave-

nej v článku 20 ods. 2 ústavy.

 

     Toľko k rozhodnutiu prezidenta republiky.

 

     Zákon  o  zabezpečení  záujmov  štátu  pri privatizácii

strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoloč-

ností neprináša z  medzinárodnoprávneho  hľadiska žiadny vý-

nimočný  prvok alebo  právny precedens  vo svete  neobvyklý.

Práve naopak. Početné vyspelé  štáty sveta majú legislatívne

deklarovaný  podobný okruh  záujmov štátu.  Pritom bolo,  je

a nesporne  aj bude  predmetom dialógu  a rôznosti  názorov,

ktoré  podniky sa  obsiahnu do  okruhu strategických záujmov

štátu, a  ktoré nie. Tu  ide nesporne o  konkrétne kritériá,

ktoré vyplývajú z konkrétneho miesta, konkrétneho času, kon-

krétneho  rezortu  a  aj  vývoja makroekonomických podmienok

konkrétnych záujmov štátu v konkrétnych podmienkach.

 

     Výhrada  prezidenta republiky  je teda  zameraná predo-

všetkým na osobitné práva  akcií, ktorých vlastníkom je Fond

národného  majetku alebo  štát.  Preto  sa zameriam  na túto

problematiku. Transformáciou štátneho vlastníctva na akciovú

spoločnosť vznikajú tri okruhy. Prvým je akciová spoločnosť,

ktorú tvorí jej hmotný majetok. Druhou je akcionár, ktorý je

držiteľom, vlastníkom akcií, ktoré  ho oprávňujú správou ma-

jetku akciovej spoločnosti. A  tretím okruhom je samotná ak-

cia, čo  je vlastne oprávnenie  spravovania majetku akciovej

spoločnosti.

 

     Predmetom úvah bývajú niekedy polemiky, či akcia je ma-

jetkom akcionárov,  ku ktorej má  akcionár vlastnícke práva,

alebo či  ide iba o nehmotné  oprávnenie zaobchádzania s ma-

jetkom, ktorý je zhmotnený  v akciovej spoločnosti. Prevažný

názor je však  taký, že akcionár akcie vlastní,  môže s nimi

disponovať a prostredníctvom ich vlastníctva má právo dosahu

na chod majetku akciovej spoločnosti.

 

     Pozrime sa teda na práva  akcionára a na ich postavenie

vo svetle prijímaného zákona. Všeobecnými právami akcionárov

sú právo vlastniť akcie, právo  byť prítomný na valnom zhro-

maždení akcionárov, právo voliť a  byť volený do orgánov ak-

ciovej spoločnosti,  právo na dividendy z  účasti na ziskoch

akciovej spoločnosti. Nadobudnutím účinnosti uvedeného záko-

na  žiadne z  uvedených všeobecných  práv akcionárov  nebudú

dotknuté  alebo  obmedzené,  je  teda  bezpredmetné sa týmto

okruhom zaoberať.

 

     Osobitné právo pri výkone  hlasovacieho práva na valnom

zhromaždení sa uplatňuje vo vzťahu k likvidácii spoločnosti,

k zvýšeniu majetku  spoločnosti, k zníženiu  majetku spoloč-

nosti  a  zmeny  stanov  spoločnosti. Nadobudnutím účinnosti

uvedeného zákona nie je spochybnené ani právo vlastniť maje-

tok, ani obsah a ochrana vlastníckeho práva vlastníkov. Roz-

hodnutie prezidenta  sa odvoláva hlavne na  článok 20 ods. 4

ústavy.  Tento článok  uvádza, že  vyvlastnenie alebo nútené

obmedzenie  vlastníckeho práva  je možné  iba v  nevyhnutnej

miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona za prime-

ranú náhradu.

 

     Pozrime sa teda na opodstatnenie výhrad pána prezidenta

v jeho rozhodnutí vo vzťahu k tomuto článku ústavy. Osobitné

oprávnenia pre  akcie v držbe Fondu  národného majetku alebo

štátu sa dotýkajú vlastníckeho práva, a to iba v nevyhnutnej

miere, ako bolo  uvedené, čo je úplne v  súlade s článkom 20

ods. 4 ústavy. Zámery realizácie týchto osobitných práv štá-

tu sa uskutočňujú a  vykonávajú nesporne vo verejnom záujme,

o čom neboli a nie sú pochyby, a v záujme občanov tohto štá-

tu. Uvedené oprávnenie sa  uskutočňuje zákonnou formou. Oso-

bitné práva nemajú charakter ani vyvlastnenia, majiteľom ak-

cií nie je  spôsobená žiadna majetková ujma, za  ktorú by im

prináležala primeraná  náhrada. Z uvedeného  je teda zrejmé,

že pochybnosti obsiahnuté  v rozhodnutí prezidenta republiky

vo  veci údajného  nerešpektovania článku  20 ústavy  nie sú

odôvodnené.  Argumentácia, ktorú  mu pripravili  poradcovia,

teda nie je správna.

 

     Ďalšou  výhradou, ktorú  uvádza rozhodnutie prezidenta,

je údajná retroaktivita tohto zákona. Zákon však neuplatňuje

žiadne spätné  retroaktívne pôsobenie zákona.  Práve naopak,

zákon  nespochybňuje žiadne  právne kroky  akciových spoloč-

ností  do nadobudnutia  účinnosti tohto  zákona. Nové právne

pôsobenie zákona formou rozhodnutí predstavenstiev akciových

spoločností sa  viaže až na jeho  nadobudnutie účinnosti, čo

vylučuje pochybnosti o  prípadnej retroaktivite. Za retroak-

tivitu nie je možné  považovať situáciu zavedenia osobitných

práv akcií  v držbe Fondu  národného majetku alebo  štátu po

nadobudnutí účinnosti  tohto zákona. Ak by  bola snaha tento

stav  deklarovať  za  retroaktivitu,  v  takom prípade treba

siahnuť po  konkrétnych právnych príkladoch  z oblasti našej

legislatívy.   Novela  Obchodného   zákona  číslo   171/1995

Z. z. v článku III v § 211 ods. 1 uvádza novú podmienku pro-

ti predchádzajúcemu stavu, keď pri znížení základného imania

sa  požaduje na  valnom zhromaždení  nadpolovičná prítomnosť

akcionárov, pričom  o navrhovanej zmene sa  musia kladne vy-

jadriť najmenej dve tretiny prítomných.

 

     Prijatím tejto novely zákona prišlo k istému obmedzeniu

pôvodných práv vo vlastníctve  akcionárov, a taktiež by bolo

možné  uvažovať o  retroaktívnej pôsobnosti,  nakoľko prišlo

k zmene  oproti pôvodnému  stavu. Žiadna  takáto námietka sa

však neuplatnila. O protiústavnosti nebola ani zmienka a zá-

kon legitímne nadobudol  účinnosť. Podobne akákoľvek noveli-

zácia zákona o líniových  vedeniach infraštruktúry, či už sú

to železnice, cesty,  diaľnice, telekomunikácie, elektroroz-

vodné siete veľmi vysokého  napätia, vysokého napätia, zavá-

dza nové formulácie  svojich ochranných  území, v ktorých sa

uplatňujú  osobitné  požiadavky  voči  vlastníkom priľahlých

území, a  to až následne  po zriadení líniových  stavieb pri

pozemkoch, po ktorých nejdú. Ani v takýchto prípadoch sa ne-

aplikuje ani obmedzenie vlastníckych práv, uplatnenie náhra-

dy  za  nové  obmedzenia  vlastníkom,  či  neuvádza sa názor

o údajnej protiústavnosti, retroaktivite. V tomto prípade je

to jednoducho  nový skutkový stav,  ktorý taktiež nastal  zo

zákona.

 

     Zákon  o  zabezpečení  záujmov  štátu  pri privatizácii

strategicky  dôležitých  štátnych  a  akciových  spoločností

v § 6 sa dotýka vlastníckeho  práva akcionárov iba vo vládou

deklarovanej  nevyhnutnej miere  v nesporne celospoločenskom

verejnom záujme, a to  na základe prijatého zákona. Uplatne-

ním osobitných práv pre akcie v držbe Fondu národného majet-

ku a štátu neprichádza k poškodeniu záujmov ostatných akcio-

nárov a nie je im  spôsobená žiadna majetková ujma, za ktorú

by im prináležala náhrada. Prijatý zákon teda neporušuje ús-

tavu, neporušuje princípy právneho štátu a z neho vyplývajú-

ce  požiadavky  právnej istoty,  osobitne istoty v súkromno-

právnej sfére. Z uvedeného  dôvodu odporúčam návrh pána pre-

zidenta  neprijať a  zákon odporúčam  potvrdiť v  schválenej

forme bez zmien.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  aj ja,  pán spoločný  spravodajca. Prosím, aby

ste zaujali miesto určené pre spravodajcov.

 

     Ohlásil som pána poslanca  Černáka ako prvého prihláse-

ného do rozpravy, ktorú teraz otváram.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení členovia vlády,

     kolegyne, kolegovia,

 

     už pri predkladaní a prvom rokovaní v pléne o tomto ná-

vrhu som sa  vyjadril, že je mi cudzí,  pretože záujem štátu

sa dá presadzovať iným  spôsobom, predovšetkým obchodnou po-

litikou, ako takýmto zákonom, ale  že ho viem pochopiť, pre-

tože pramení z predvolebných sľubov vládnej koalície. Spomí-

nal som otázku do referenda, ktorú vtedy opozičná poslankyňa

pani Tóthová navrhovala a  ktorá sa týkala strategicky dôle-

žitých odvetví,  predovšetkým plynárenstva a  energetiky, na

časovo  obmedzené obdobie,  na 5  rokov. Vo  vládnom návrhu,

ktorý  je predložený,  sa už  nehovorí o  časovom obmedzení,

a čo ma veľmi prekvapilo, je výber podnikov veľmi chaotický.

Stotožňujem sa s pánom prezidentom, že 75 podnikov vybraných

v zákone je vybraných náhodne a nemá žiadne systémové krité-

rium. Čo ma ešte viac prekvapilo,  je to, že v čase, keď Ná-

rodná rada rokovala a vládni  poslanci tu dokazovali, aké sú

VSŽ strategicky dôležité  pre slovenskú ekonomiku, prakticky

v tom istom čase Fond národného majetku predal všetky podie-

ly akcií,  ktoré mali VSŽ. Takže  podiel Fondu národného ma-

jetku vo VSŽ toho času je nula.

 

 

     Kolegyne  a kolegovia,  veriaci človek  vie, že  jedným

z najväčších hriechov  je zhrešiť vedome  a spoliehať sa  na

to, že sa vyspovedám a bude  mi odpustené. Toto mi prišlo na

rozum, keď  som včera počul slová  pána ministra Duckého, že

verí v zdravý  rozum, že verí, že tento  zákon prijmeme, aby

sa  potom mohol  presadiť záujem  štátu v  takých dôležitých

podnikoch, ako je Slovnaft, Duslo Šaľa a VSŽ Košice. Aby som

presne  citoval slová  pána Duckého,  povedal, že  boli také

úvahy, citujem: "aby sme vyhodili z § 6 i tú vami niektorými

spomínanú retroaktivitu, ale tým by sme nemali dosah na VSŽ,

na Šaľu a ani na Slovnaft". Alebo, ľudovo povedané, Fond ná-

rodného majetku zhrešil, a my to teraz máme naprávať, my te-

raz máme urobiť to, čo je  na hrane ústavnosti. Ako inak si,

pán kolega spoločný  spravodajca Hofbauer, predstavujete re-

troaktivitu? Čosi sa stalo a  teraz to musíme napraviť. Fond

národného majetku už predal VSŽ,  už predal Slovnaft a my to

týmto zákonom máme napraviť, aby  sa tam dal presadiť záujem

štátu. Veď to je retroaktivita ako vyšitá!

 

     Dámy a páni, nehnevajte sa, ak sa priamo opýtam: Nie je

toto výsmech hospodárskej politiky štátu?  Nie je to, že mi-

nister, štát, bude kupovať jednu akciu, povedzme, od vrátni-

ka, aby cez túto akciu vedel potom presadiť záujem štátu? Je

to koncepcia? (Potlesk.)

 

     Kolegyne, kolegovia, mnohí  si pamätajú, koľko výsmechu

sa narobilo v Slovenskej  republike z tzv. politbyra bývalej

širokokoaličnej vlády. Teraz je  situácia trošku iná, polit-

byro je trojčlenné, alebo, ak by som sa mal presne vyjadriť,

trojjediné, pretože  dvaja sú tam  len na prikyvovanie  (po-

tlesk), a toto politbyro rozhodlo a vy teraz máte niesť zod-

povednosť, vy máte podporiť návrh zákona, ktorý zavŕši sériu

protitransformačných krokov súčasnej slovenskej vlády. A keď

hovorím  protitransformačných,  viem,  čo  hovorím.  Zvážte,

priatelia, sami, ako sa môžeme cítiť,  ako sa môžeme pozrieť

do  očí  predstaviteľom  Európskej  banky  pre rekonštrukciu

a rozvoj,  ktorým sme  dokazovali, že  hodnota jednej  akcie

Slovnaftu je oveľa vyššia ako nominálnych tisíc korún? Všet-

kými  dostupnými  prostriedkami  sme  ich  presviedčali a aj

presvedčili, a o mesiac predáme akciu za 34 halierov v prvej

splátke. Ten  chlap sa pýta:  A čo, moje  peniaze sú inakšie

ako vaše  peniaze? Mňa ste presviedčali  a potom ste urobili

toto. Myslíte, že nám druhýkrát naletí?

 

     Prečo  nie sú  v zozname  zahrnuté finančné inštitúcie,

prečo tam nie je Slovenská sporiteľňa, prečo tam nie je Slo-

venská poisťovňa  a ostatné veľké  banky? Hádam si  myslíte,

kolegyne, kolegovia, že úspory obyvateľstva, menová stabili-

ta štátu, sú strategicky  menej dôležité ako paneláreň alebo

žrebčince? A vrcholom umenia, ak to tak môžem povedať, alebo

parafrázovať, zlatým klincom tohto návrhu je tzv. "zlatá ak-

cia", ktorú pán prezident so svojimi poradcami veľmi správne

vo svojom stanovisku napáda. Viem  si predstaviť, že na nie-

ktoré akcie  budú dané mimoriadne vlastnícke  práva, viem si

predstaviť, že v tomto  duchu bude novelizovaný Obchodný zá-

konník a  že ten, kto  pôjde do nejakej  privatizácie, alebo

kto bude mať záujem o  investíciu, si bude plne vedomý toho,

že je tam zlatá akcia, na ktorú sú dané konkrétne také a ta-

ké vlastnícke práva. Ale ako  sa pozrieme do očí zahraničným

investorom, ktorí  už investovali, a  teraz zmeníme pravidlá

hry?  Ako sa  pozrieme  do  očí Nórom,  Hydroalumíniu, ktoré

vstúpilo do  ZSNP na základe  zmluvne dohodnutých podmienok,

a teraz  meníme  pravidlá  hry?  Mimochodom,  všetky  zmluvy

s Nórmi sú urobené  v angličtine, je ich strašne  veľa, a ak

prijmeme jazykový  zákon v takej  podobe, ako je  navrhnutý,

tak všetky sa budú musieť retroaktívne preložiť do slovenči-

ny.

 

     Takže, dámy a páni,  osvojujem si pripomienky pána pre-

zidenta, stotožňujem sa s jeho  návrhom, a vrele vás prosím,

aby ste podporili vypustenie § 6 z tohto návrhu zákona. Bude

tým  čiastočne splnený  záujem zákonodarcu  a aspoň zdanlivo

zachováme zdanie Slovenskej republiky ako solídneho investo-

ra.  Všetci sme  očakávali rating  Slovenskej republiky,  na

tejto pôde sme hovorili veľmi  nadšene o tom, že rating Slo-

venskej republiky  sa zvyšuje. Je to  priaznivý trend, nepo-

kazme ho prijímaním takýchto zákonov.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Skôr ako bude vystupovať druhý v rozprave, prihlásil sa

pán minister Ducký.

 

Minister hospodárstva SR J. Ducký:

 

     Moje vystúpenie je motivované tým, že bol by som nerád,

ale nakoniec  je to právo každého  poslanca, aby sa niektoré

pripomienky  akceptovali. A  vzhľadom na  to, že  nesúhlasím

s tým, čo povedal pán  poslanec Černák, dovolím si vysvetliť

niektoré jeho námietky.

 

     Časové obmedzenie zákona má svoju  výhodu a má aj nevý-

hodu, pretože tento zákon nehovorí  o tom, že podniky, ktoré

sú zaradené do jednotlivých paragrafov, či do druhého, ktorý

hovorí o neprivatizovaní, tretieho,  ktorý hovorí o privati-

zovaní podnikov, privatizovaní  v minulosti,  súčasnosti, aj

budúcnosti. V tom prípade by  sa nemohlo nič konať v procese

privatizácie, keby tam bolo  časové obmedzenie, a tak ďaleko

sme nechceli ísť.

 

     K  výberu podnikov  sa nebudem  vyjadrovať, pretože  tú

časť,  ktorá je  za ministerstvo  hospodárstva, som podrobne

rozobral pri  predkladaní zákona a  koniec koncov i  ostatné

podniky majú svoje ratio. Nechcem tu zavádzať polemiku týmto

smerom. Ale k niekoľkým  nepresnostiam: Slovnaft a Duslo, aj

keď  boli predmetom  privatizácie, v  Dusle, myslím, zostáva

33 %  podielu Fondu národného  majetku, v Slovnafte  zostáva

štát s  rozsiahlym podielom, takže týmto  zákonom z toho po-

hľadu, keby sme to chceli dostať do stanov, nie sú dotknuté.

Pokiaľ sa  týka Východoslovenských železiarní,  stalo sa to,

čo tu  bolo povedané, ale  ubezpečujem pána poslanca,  že to

nebude akcia od vrátnika. Nebude  to týmto spôsobom, ale sa-

mozrejme,  pokiaľ  by  sme  išli  na  návrh  pána prezidenta

a zrejme aj opozície, tak by sa  stalo to, o čom som hovoril

včera, že  za jeden podnik, o  ktorý sa tu tak bojuje, alebo

bojovalo,  by sme  pustili z  koncepcie ďalšie  tri nesporne

strategické podniky. Takže je tu aj váha argumentu a pozície

toho, čo tu bolo urobené.

 

     Keď predpokladáme, že všetci akcionári alebo privatizé-

ri majú dobrý úmysel a že  chcú investovať, tak sa vôbec ne-

musia báť  účasti štátu na  základe tohto zákona  pri výkone

vlastníckych  práv v  tom  rozsahu,  o ktorom  sme hovorili.

A ja, pokiaľ som to stihol  diskutovať s ľuďmi  zo Slovnaftu

i z Dusla, i z Košíc, hovoria: keď ten zákon nebude, nebude-

te mať  na nás ani symbolický  dosah, ktorý vyplýva z  § 187

Obchodného zákonníka, ale keď  to bude, my nenamietame, pre-

tože  sme išli  do hry  a do  procesu privatizácie s úmyslom

firmu riadiť tak, aby prosperovala,  a v tom prípade nám ne-

bude vadiť, keď štát eventuálne zaujme stanovisko k tomu, či

sa investuje v prospech budúcnosti,  alebo či sa vypláca di-

videnda pod  tlakom okamžitých nálad,  alebo niekedy aj  po-

trieb. Takže tam nevidím žiadnu rozpornosť medzi tými, ktorí

privatizovali s týmto úmyslom a nerobili špekulatívnu priva-

tizáciu, ako  včera rozviedol a  ukázal pán poslanec  Weiss.

A tí, čo špekulujú, tak o čo ide? Je dobré, že sme sa na tú-

to hru dali, aby špekulovať nemohli.

 

     Pokiaľ sa týka Žiaru nad  Hronom, diskusia je z pohľadu

tohto zákona úplne bezpredmetná, pretože účasť štátu je 70 %,

a či tento zákon je, alebo nie je, pri predaji môže Fond ná-

rodného majetku  ako reprezentant štátu  dostať do podmienok

predaja akúkoľvek klauzulu pre eventuálnych záujemcov o pre-

daj týchto akcií, oveľa prísnejšiu, s oveľa širším rozsahom.

Privatizácia nie je povinnosť, kúpa  nie je povinnosť, to je

rozhodnutie toho  a buď to bude  akceptovať, alebo to nebude

akceptovať. Takže  v tomto smere  bol tento príklad  vybratý

nevhodne, nemá vnútornú silu a logiku.

 

     Za perličku takého národovca,  ako je pán poslanec Čer-

nák,  považujem to,  že mu  nevadí, že  suverénny štát  nemá

zmluvy aj vo vlastnom jazyku. Samozrejme, že tie zmluvy budú

preložené oficiálnym prekladateľom a s pečiatkou, pretože aj

keby všetci tu,  aj tí, čo prídu po  nás, vedeli po anglicky

alebo po čínsky, je  povinnosťou suverénneho štátu, aby uza-

tváral  zmluvy  tak,  ako  to  je,  vždy v dohodnutom jazyku

a v jazyku  vlastnom. Tak to  robia aj iní,  mocnejší, ktorí

mali viac  príležitostí naučiť sa  cudzie reči. Takže  to na

margo poslednej poznámky.

 

     Zmyslom zákona  vôbec nie je  niekomu siahať na  práva,

ktoré patria  vlastníkom. Dúfame a  sme vo väčšine  prípadov

presvedčení, že nebudeme musieť uplatňovať tie práva, o kto-

rých sme tu hovorili vo väzbe na výkon vlastníckych práv no-

vých vlastníkov  akcií, pokiaľ hovoríme  o akciových spoloč-

nostiach. Nevidím dôvod, keď už tento zákon nebol pred zača-

tím privatizácie, pretože vtedy  mal byť, ale nevidím žiadny

dôvod, aby  nebol nikdy i  napriek zložitosti, ktorá  tu je.

A prosím, nech si niekto  pred slovenskými občanmi, voličmi,

daňovými poplatníkmi, zoberie na seba zodpovednosť, že taký-

to návrh zákona by  nebol schválený. Ja na to nevidím žiadny

dôvod a môžem vás všetkých, ale verejne i občanov tohto štá-

tu ubezpečiť,  že o podobný  druh zákona som  sa usiloval aj

vtedy,  keď som  nemal funkciu,  aj keď  som bol prezidentom

Zväzu priemyslu, aj keď som  znovu nemal funkciu, a opakova-

ne, takže z tohto pohľadu  môžete výhrady vznášať ku mne ako

osobe tým viac, že počet dotknutých podnikov z titulu retro-

aktivity, ktorá je tu spomínaná,  je viac z druhej vlny pri-

vatizácie. Keby ste si to boli pozreli veľmi podrobne a ana-

lyticky, bez nádychu toho, kto  sedí na akej strane politic-

kej scény, tak by ste zistili,  že u tých podnikov, ktoré sú

zaradené v § 3 a  už boli privatizované, s výnimkou spomína-

ných troch, sa to týka len jedného podniku, len jedného.

 

     Čiže keby sa prišlo k tomu, po čom voláte, že by retro-

aktivita bola vami takto zdokumentovaná  a že by zákon nebol

prijatý, tak tú výhodu by dostali tie tri, o ktorých tu bolo

hovorené, ktoré boli  sprivatizované bez nejakých súvislostí

v časovom harmonograme, a nevidím dôvod, aj keď sú to prípa-

dy z druhej vlny privatizácie, aj  keď sú to moji známi, aby

v týchto podnikoch štát nemal ingerenciu. Čiže opakujem, je-

den podnik,  na ktorý platí  takto pritiahnutý argument  ako

retroaktivita, je z  prvej vlny, a z druhej  by už boli tri.

Takže už len zo  zlomyseľnosti: Opozícia, nedajte šancu, aby

tieto tri boli bez dosahu štátu.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister. Ako druhý je do rozpravy prihlá-

sený pán poslanec  Magvaši,  ale najskôr s faktickou poznám-

kou vystúpi pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Ďakujem za slovo, pán  predseda. Áno, pán minister, som

národovec a hrdo sa k tomu  hlásim a chodím po svete s otvo-

renými očami. Takže Nóri, ktorí  sú približne taký veľký ná-

rod ako  my, musím sa  úprimne priznať, že  ani jednu zmluvu

nemajú v nórčine, všetky zmluvy majú takisto v angličtine.

 

     Vážený pán  minister, prečítam dve - tri vety  z tvojho

včerajšieho vystúpenia, na základe ktorého som dnes argumen-

toval. Áno,  vyjadril som sa  tak na skutočnosť,  že si fond

neponechal ani jednu akciu  pri privatizácii VSŽ, ale dúfam,

že  tento  slovutný  snem  zákon  o  strategických podnikoch

schváli a  my potom do VSŽ  vstúpime, samozrejme, na základe

tohto  zákona, a  tú jednu  akciu ja  zoženiem. Takže neujdú

nám,  aby som  to povedal  zjednodušene v  tom dobrom  slova

zmysle. A môžem povedať i to, že v rámci čistoty zákona boli

i také úvahy,  aby sme tie štyri  podniky, ktorých sa dotýka

kvázi retroaktivita zákona, vyhodili z § 6 i tú vami niekto-

rými spomínanú  retroaktivitu, a tým by  sme nemali dosah na

VSŽ, ani na  Šaľu, ani na Slovnaft. Takže  vystupoval som na

základe  včerajšieho  vystúpenia  pána  ministra. Ďakujem za

vysvetlenie.

 

     Žiar nad Hronom si vysvetlil, pán minister, takisto, že

je  tam prakticky  zbytočne. Teraz  tam má  štát účasť 70 %,

zmluvne sa dá dohodnúť čokoľvek. Ale nedostal som odpoveď na

otázku, prečo tam nie je  sporiteľňa, prečo tam nie je pois-

ťovňa, prečo tam nie sú slovenské banky.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Kováč - faktická poznámka.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

 

     budem reagovať obdobne ako pán poslanec Černák. Chápem,

že pán minister hospodárstva  nehovoril o poisťovni a spori-

teľni, pretože  to sú finančné  inštitúcie. Napriek tomu  si

myslím, že tento zákon schvaľovala vláda a preto prosím, aby

alebo on, alebo pán podpredseda  vlády to vysvetlili -  pre-

tože tieto otázky dostávame  od občanov, či prevažná väčšina

úspor občanov, ktorá je vložená v Slovenskej sporiteľni, nie

je strategickým záujmom štátu  a prečo je strategickým záuj-

mom  paneláreň. Proste  občania nevedia  pochopiť tento roz-

diel. Prečo o obrovské finančné prostriedky, ktoré sú ulože-

né v  sporiteľni a v poisťovni,  štát nejaví strategický zá-

ujem, ale prečo javí strategický záujem o paneláreň. Zdanli-

vo táto  moja poznámka nesúvisí  s tým, že  pán prezident sa

nedotýka tohto problému vo svojich námietkach, ale všetci si

musíme uvedomiť, že po vyjadrení sa k pripomienkam pána pre-

zidenta budeme  schvaľovať zákon ako  celok, teda vyjadrovať

sa k zákonu  ako celku. A preto je  táto moja prosba, tento-

krát už  nie otázka, ale  prosba na pána  ministra, resp. na

pána podpredsedu  vlády, aby vysvetlil, prečo  tieto dve fi-

nančné inštitúcie a ďalšie banky nie sú strategickým záujmom

štátu. Ja vás skutočne prosím,  aby ste to vysvetlili. Možno

sa nám bude ľahšie argumentovať aj občanom, ktorí majú tieto

námietky.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Chcem len upozorniť, že vyjadre-

nie pána prezidenta v závere  znie tak, že na základe uvede-

ného žiada,  aby Národná rada Slovenskej  republiky pri opä-

tovnom prerokovaní zákona tento  schválila s vypustením tých

konkrétnych paragrafov. Ostatné on  nenamieta, to sme prero-

kovali na minulej schôdzi, keď sme schvaľovali zákon a vtedy

sme si to vysvetľovali.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Áno, pán  predseda, prepáčte, že do toho vstupujem, ale

aj pri  predchádzajúcich dvoch zákonoch  sme sa vyjadrovali,

vyslovovali k  tomu, čo pán prezident  namietal, a potom sme

schvaľovali zákon  ako celok. Ak sa  mám rozhodnúť, skutočne

by som rád počul túto odpoveď.  Myslím si, že určite to budú

vedieť členovia vlády zodpovedať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Hrnko - faktická poznámka.

 

Poslanec A. Hrnko:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     vládna  koalícia,  jej  predstavitelia,  často  nejakým

spôsobom  napádajú opozíciu,  že spochybňujeme  demokratický

vývin na Slovensku, že  spochybňujeme právny charakter nášho

štátu,  že to  je nepravda,  že sú  to zlomyseľné ohovárania

vládnej  koalície, ktoré  škodia tejto  republike, atď. Ale,

vážený pán predseda, vy ste právnik, ja právnik nie som, ale

asi v  druhom ročníku v  rámci občianskej náuky  na gymnáziu

som sa  učil nejaké elementárne základy  práva, a medzi naj-

základnejšie zásady práva patrí to, že nepripúšťa retroakti-

vitu. Je to  v rozpore so zásadami rímskeho  práva, ktoré sú

v podstate základom našej právnej situácie.

 

     Teda, keď tu minister  vlády Slovenskej republiky hovo-

rí, že nevadí, že tam  je niekoľko retroaktívnych noriem, je

to v poriadku,  potom si povedzme, že je  to v poriadku, ale

nie v právnom  štáte. To nie je v  poriadku v právnom štáte.

Teda nie sme právny štát. Povedzte to verejne, deklarujte to

pred  týmto  národom,  že  nechceme  právny štát, nebudujeme

právny štát, nechceme demokraciu, nechceme ústavnosť. Chceme

svoju svojvôľu  a tú budeme presadzovať.  My to akceptujeme,

budeme to  kritizovať, ale netvárte  sa, že budujete  právny

štát,  keď  porušujete  základné  elementárne normy právneho

štátu a minister vlády sa  k tomu hrdo prizná. Pán minister,

nie je v tom rozdiel, vražda je takisto, keď sa zabije jeden

človek, ako keď sa zabije tisíc ľudí. To je vražda. Zákon sa

porušil, je  porušený zákon, keď  sa poruší jedenkrát  alebo

tisíckrát. Vždy je to porušenie zákona.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán minister sa hlási, ale medzitým by som pá-

nu poslancovi  Hrnkovi povedal, čo  je retroaktivita. To  by

sme museli  o tom debatovať aj  v tomto prípade. To  sa nedá

povedať tak, ako ste to vy povedali.

 

Minister hospodárstva SR J. Ducký:

 

     Pán poslanec, ja som nepovedal, že priznávam retroakti-

vitu. Ja som povedal, že  keby sa akceptoval názor na retro-

aktivitu. To je  jedna poznámka k tomu, kto  má aký názor na

retroaktivitu. Tým viac, že ide  o vzťah vlastníctva  akcií,

a nie vlastníctva majetku ako takého. Bolo to predmetom sia-

hodlhých diskusií legislatívy, ústavnoprávneho výboru, ktorí

sa  k tomu  vyjadrovali a  zaujali stanovisko.  Takže to  na

spresnenie.  A ten  príklad s  tou vraždou  nekomentujem. Po

včerajšku, ako ste tu milo stáli s Moricom, som tou reakciou

prekvapený.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ešte s faktickou  poznámkou vystúpi pán posla-

nec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     chcem iba poopraviť pána kolegu Hrnka, že retroaktivita

je prípustná, nie je žiaduca. Ak by nebola prípustná, nemoh-

li by byť reštitučné  zákony, ani rehabilitačné. Samozrejme,

súhlasím s predsedom, mohli by sme aj ďalej rozprávať o ret-

roaktivite, pretože  je v trestnom  práve prípustná, ak  ide

o výmeru trestu.  A tvrdiť niečo také,  kolega Hrnko - treba

sa venovať veciam, ktorým človek rozumie, teda histórii. Ale

ak sa nerozumieme právu, radšej do neho nezasahujme. A vôbec

sa mi zdá,  že odborníci z DÚ sa  začali venovať iba otázkam

toho, či je niečo ústavné, alebo protiústavné, alebo zásadám

právneho štátu, aj keď sú odborníkmi na niečo iné.

 

     Ďalej  chcem povedať  pánu Černákovi,  že akcia  nie je

vlastníctvom, ani vlastníckym právom,  aby si prečítal § 155

Obchodného  zákonníka.  Prinajlepšom,  ak  by  sme uvažovali

o tom, či je, alebo nie je vlastníckym právom, museli by sme

povedať, že  je aj vlastníckym oprávnením  k imaniu podniku,

ale nie je vlastníckym právom klasickým. Okrem toho akcionár

má aj iné oprávnenia.  Samozrejme, námietka prezidenta preto

k §  6 neobstojí.  Nejde o  porušenie rovnosti  vlastníckeho

práva, pretože  nejde o vlastnícke  práva, ale v  zákone ide

o výkon  akcionárskych práv.  A samozrejme,  v našom právnom

poriadku by sme aj  obmedzenia, zákonné obmedzenia vlastníc-

kych práv v zmysle ústavného článku 13, našli v mnohých prí-

padoch. Takže obmedzenie  ostatných spoluvlastníkov je možné

práve, ak sa to deje zo zákona. To je všetko.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Palacka - faktická poznámka.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Ďakujem, pán predseda. Už sme si tu zvykli na duchaplné

prednášky pána kolegu Cupera a na ústavné právo, štátne prá-

vo, ale prosím ho, aby  aspoň obchodné právo nechal na poko-

ji. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Magvaši, nech sa páči.

 

Poslanec P. Magvaši:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     stotožňujem sa s  rozhodnutím prezidenta Slovenskej re-

publiky na vrátenie zákona z 13. júla 1995 o zabezpečení zá-

ujmu štátu pri  privatizácii strategicky dôležitých štátnych

podnikov  a  akciových  spoločností.  Totiž zdôvodnenie pána

prezidenta je takmer totožné s  mojimi argumentáciami, ktoré

som použil pri prerokúvaní tohto zákona na 8. schôdzi Národ-

nej rady.

 

     Po prvé, zákon neobsahuje kritériá určovania strategic-

ky významného podniku,  lebo by som sa chcel  vrátiť k tomu,

že ústava  v článku 20 ods.  2 a 4 hovorí,  aký majetok môže

byť vo  vlastníctve štátu, a hovorí, že je  to majetok nevy-

hnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, rozvoja národ-

ného hospodárstva a verejného záujmu. Ak teda predkladatelia

tohto  zákona chápu  tieto tri  skutočnosti ako  strategicky

významné, bolo by potrebné  jasne definovať kritériá v tomto

zákone, a  vlastne z toho spraviť  zoznam podnikov, ktorý by

bol  ekvivalentne  k  tomu  vyvážený.  Tieto  ciele sa totiž

- a to si treba uvedomiť - v priebehu času v dôsledku ekono-

mickej,  politickej a  zahraničnopolitickej situácie  menia.

A práve z tohto pohľadu  pri definovaní takýchto kritérií by

bolo potrebné veľmi jasne povedať, že ak v určitých podnika-

teľských sférach nastanú zmeny ovplyvnené ekonomickou, poli-

tickou  a  zahraničnopolitickou  situáciou,  môže  dôjsť  aj

k zmene strategickej významnosti týchto podnikov.

 

     Po  druhé, §  6 zákona  je skutočne  protiústavný a  je

v kolízii s článkom  20 ústavy, a to s odsekmi  1 a 2. Tento

§ 6 totiž neurčuje nevyhnutnú  mieru ani charakter verejného

záujmu a ani primeranú  náhradu za získanie vlastníctva štá-

tu.

 

     Po tretie, hoci sa tu o tom diskutovalo, § 6 je skutoč-

ne retroaktívny. Neviem si predstaviť, že podľa odseku 3 § 6

má akciová spoločnosť povinnosť zmeniť zakladateľskú zmluvu.

Ak  dobre poznáme  obchodné právo,  vieme, že  zakladateľská

zmluva sa robí  pri zrode akciovej spoločnosti a  mení sa na

základe výkonu osobitných práv  ako dvojtretinového akcioná-

ra. To zásadne retroaktívne  vstupuje medzi tých, ktorí boli

akcionári a založili túto  akciovú spoločnosť s nejakým cie-

ľom.

 

     Mám preto dva návrhy. Prvý  návrh je taký, že odporúčam

zákon  vrátiť vláde  Slovenskej republiky  a prepracovať  ho

tak, aby  boli naplnené skutočnosti,  ktoré sú v  rozhodnutí

prezidenta republiky. Ak tento návrh neprejde, odporúčam vy-

pustiť § 6 zákona, pretože tento je protiústavný.

 

     Pri tejto príležitosti by  som sa chcel dotknúť faktic-

kých pripomienok,  ktoré tu zazneli. Vo  svojom vystúpení na

8. schôdzi som povedal, a to hovorím zároveň aj za klub Spo-

ločnej voľby,  že považujeme za nevyhnutné,  aby štát presa-

dzoval  verejné záujmy  v určitých  podnikateľských sférach,

ale že  by sa to malo  uskutočniť kvalifikovanejšie a odbor-

nejšie, ako je  to v tomto zákone. O tom,  že tento zákon je

spracovaný nekvalifikovane,  dokumentujú aj fakty,  ktoré sa

udiali od júlovej schôdze dodnes.  Na moje pripomienky na 8.

schôdzi pán  kolega minister Ducký  argumentoval Východoslo-

venskými železiarňami. Ak si  dobre pamätáte, povedal, že na

žiadnej dedine nepostavíme plot, keď  Východoslovenské žele-

ziarne nebudú v tomto zákone. Kovový, samozrejme. Nechcem sa

škriepiť o tom, že hlboko ťažný plech sa nepoužíva na ploty,

že sa tam  používajú rúrky a tie vyrábajú  Železiarne v Pod-

brezovej, a nie vo  Východoslovenských želežiarňach,  ale to

vyplýva z niečoho iného,  ale že predaj akcií Východosloven-

ských železiarní jasne dokumentuje,  že vláda, keď tento ma-

teriál predložila  Národnej rade, nemala  ujasnený mechaniz-

mus, ako zabezpečiť tieto  kroky. To skutočne len dokumentu-

je, že zákon je nekvalifikovaný a neodborný.

 

     Ďalej  skutočnosť,  že  tento  zákon je nekvalifikovaný

a neodborný,  je vyjadrená  v príprave  holdingu zbrojárskej

výroby. Nebudem to rozoberať, ale  skutočne, tak ako sa pri-

pravuje holding pre zbrojársku výrobu, dostáva sa do vážnych

problémov  so  štruktúrou  zákona, ako  je  tu navrhnutý. No

a najvážnejšie - nechcem  hovoriť o  úprimnosti, lebo kolega

Černák tu rozprával o spovedi,  ja som ateista, takže by som

sa k tomu nechcel vyjadrovať, ale skôr by som hovoril o kva-

lifikovanosti  toho,  že  ak  niekto  nevidí  verejné záujmy

v Slovenskej sporiteľni  a v Slovenskej  poisťovni, potom sa

tento  zákon  skutočne   urobil  neodborne,  nekvalifikovane

a účelovo, a nemali by sme robiť účelové zákony.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi  Magvašimu. Ďalej je prihlásený

pán poslanec Dzurinda.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán minister,

     panie poslankyne,

     páni poslanci,

 

     vo  svojom vystúpení  sa budem  striktne držať rozsahu,

ktorého sa  dotýka rozhodnutie pána  prezidenta, teda návrhu

vypustiť  § 6  zo zákona,  s jedinou  výnimkou. Pripájam  sa

k prosbe pána  poslanca Romana Kováča, aby  pán minister fi-

nancií vysvetlil,  prečo má strategický  záujem o panelárne,

ale nemá strategický záujem o Slovenskú sporiteľňu, ktorá má

monopol na vklady občanov, alebo o Slovenskú poisťovňu, kto-

rá  má monopol  v  oblasti  poisťovníctva. Ja  si doterajšie

mlčanie pána ministra financií,  ale vlastne aj celej vlády,

ako aj neochotu vlády zaradiť Slovenskú sporiteľňu a Sloven-

skú  poisťovňu medzi  strategicky dôležité  spoločnosti, vy-

svetľujem tým, že vládna koalícia chce tieto najvýznamnejšie

spoločnosti privatizovať subjektom blízkym vládnej koalícii.

(Potlesk.)

 

     Dámy a páni, ani v tomto prípade nebudem pripomínať to,

čo  odznelo k  tejto téme  na júlovej  schôdzi Národnej rady

Slovenskej republiky, ani to,  čo uvádza pán prezident. Uve-

diem  aktuálny konkrétny  prípad, ktorého  som sa  dotkol už

včera a ktorý  svedčí o právnom, ale najmä  o vecnom chaose,

do  ktorého  sa  schvaľovaním  zlých  zákonov dostávame, ako

i o vhodnosti akceptovať návrh pána prezidenta.

 

 

     Dňa 13. júla 1995 sme schválili  zákon, ktorý v § 3 za-

raďuje medzi strategicky  dôležité podniky aj Východosloven-

ské železiarne, a. s., Košice. V § 6 tohto zákona sa uvádza,

že v  týchto štátnych podnikoch  a akciových spoločnostiach,

kde má Fond národného majetku  účasť, teda aj vo Východoslo-

venských železiarňach, prislúchajú akciám, ktorých majiteľom

je fond  alebo štát, osobitné  práva pri výkone  hlasovacích

práv na  valných zhromaždeniach akciových  spoločností. Fond

národného majetku mal vo VSŽ v tom čase  účasť v objeme 15 %

akcií. Ale Prezídium Fondu národného majetku doslova niekoľ-

ko dní  po schválení zákona o  zabezpečení záujmov štátu pri

privatizácii  strategicky  dôležitých  podnikov  a akciových

spoločností predal aj  zvyšok akcií Východoslovenských žele-

ziarní do súkromných rúk. Takže aj  dnes v § 3 zákona, ktorý

sa dotýka štátnych podnikov a akciových spoločností s majet-

kovou účasťou štátu alebo  Fondu národného majetku, Východo-

slovenské  železiarne figurujú,  aj keď  nepatria ani  štátu

a nemá tam štát ani Fond národného majetku žiadnu účasť.

 

     Dňa 20. augusta sa  Slobodná Európa opýtala pána minis-

tra Duckého,  čo na tento lapsus  hovorí. Pán minister Ducký

vracajúci sa z cudziny reagoval,  tak ako som povedal včera,

nezvyčajne úprimne, citujem: "To by museli mňa podviesť. Ke-

by to tak bolo, bol by  som vyskočil z kože." Koniec citátu.

Ja som, pán minister, už včera vyjadril potešenie, že sa vám

z tej kože vyskočiť nepodarilo, ale obávam sa, že budete mať

ešte  veľa príležitostí  sa o  to pokúsiť.  (Smiech v sále.)

Rozhorčenie pána ministra Duckého je oprávnené.

 

     Zložitejšia je už špekulácia, ako vo Východoslovenských

železiarňach  realizovať  zlatú  akciu.  Pán minister  Ducký

s pomocou redaktora  Slobodnej Európy vymysleli,  že štát sa

pokúsi kúpiť  čo len jedinú  akciu na kapitálovom  trhu, aby

potom mohol  s touto jedinou akciou  ovládať všetkých ostat-

ných akcionárov. Z toho však vyplýva, že akcionári Fondu ná-

rodného majetku, opravujem, akcionári Východoslovenských že-

leziarní sa budú obávať  obchodovať s akciami na kapitálovom

trhu, pretože pustiť si blchu do  kožucha, keď už je, takpo-

vediac, ruka v rukáve, by bolo pre nich vskutku veľmi, veľmi

nevýhodné.

 

     Takže  buď má  pán  Ducký  silnú autoritu,  dupne nohou

a niekto povolí,  alebo sa na kapitálovom  trhu začne hra na

slepú  babu. Do  takéhoto absurdného  stavu dostávate,  páni

poslanci  a panie  poslankyne, nielen  právny poriadok tohto

štátu, ale najmä jeho vecné  fungovanie. Aj preto si osvoju-

jem návrh pána  prezidenta a odporúčam zo zákona  § 6 vypus-

tiť.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej je prihlásený pán poslanec Ásványi a medzitým eš-

te pán minister Ducký.

 

Minister hospodárstva SR J. Ducký:

 

     Vzhľadom na  dobrú pohodu včera  aj dnes, pán  poslanec

Dzurinda,  jedna malá oprava. Na kapitálovom trhu - to pove-

dal pán redaktor, ja som povedal, že už aj viem od koho, ne-

musí to byť na kapitálovom trhu. Ja som tak nepovedal.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Ásványi.

 

 

 

Poslanec L. Ásványi:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážené dámy a páni,

 

     často sa spomínal - včera i dnes - pojem,  že Slovenská

republika je  právnym štátom, alebo  že máme snahu,  aby ním

bola. Prerokúvame už tretí zákon, resp. novelu zákona, ktoré

vrátil  pán  prezident  republiky.  Vo svojich rozhodnutiach

poukázal na porušenie článkov  ústavy a platných zákonov, na

prípad  retroaktivity.  Kancelária  prezidenta  republiky má

fundovaných  právnikov,  ktorých  námietky  sú  opodstatnené

a podložené tak, že ich nevie nikto z nás presvedčivo vyvrá-

tiť. Potom ako môžeme tvrdiť  o našej republike, že je práv-

nym štátom?  Ako chceme zachovať, utvrdiť  tento pojem u na-

šich partnerov  zo zahraničia, ktorí v  prvej či druhej vlne

privatizácie  doniesli svoj  pre nás  veľmi potrebný kapitál

a know-how? Ako chceme získať  ďalších pre partnerstvo? Lebo

kto tvrdí,  že si poradíme bez  cudzej pomoci, len vlastnými

silami, je zaslepený fanatik.

 

     Po tomto úvode mi dovoľte v súvislosti s teraz prerokú-

vaným zákonom zachraňovať aspoň jeden aspekt zákonnosti. Pán

prezident v zákone o  zabezpečení záujmov štátu pri privati-

zácii strategicky dôležitých podnikov oprávnene a nevyvráti-

teľne dokazuje  protiústavnosť, hrubé porušenie  zásady rov-

nosti vlastníckeho práva  všetkých vlastníkov  práve prizna-

ním  osobitného práva  pri hlasovaní  niektorým subjektom na

úkor ostatných  akcionárov, vlastníkov.  Ide o výsady vyplý-

vajúce  z vlastníctva  akcií Fondu  národného  majetku alebo

ústredného orgánu, teda štátu.  Pritom nesmieme zabudnúť, že

Fond národného majetku je subjektom súkromného práva a sprá-

va sa podnikateľsky.

 

 

     Pán prezident navrhuje vypustiť  § 6 zákona. Podporujem

tento návrh nielen preto, že ho odporúča prezident, ale pre-

dovšetkým  z  dôvodu  zachovania  zákonnosti pre uspokojenie

nášho občana  a pre istotu  zahraničného partnera. Ak  tento

návrh prezidenta  republiky nebude prijatý,  žiadam osobitne

hlasovať o mnou predloženom návrhu.  V mene oboch klubov ma-

ďarských  poslancov odporúčam  vypustiť z § 6 zákona odsek 3

a takto  odstrániť aspoň  zjavnú a  ničím neospravedlniteľnú

retroaktivitu  tohto zákona.  Týmto odsekom  zákona sa totiž

ukladá  už  skôr  založeným  akciovým spoločnostiam pozmeniť

zakladateľskú zmluvu  alebo stanovy a  spomínané výsady pri-

znať privilegovaným účastinárom.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem,  pán poslanec.  Len upozorňujem,  že váš návrh

nemôže byť  akceptovaný, pretože môžeme hlasovať  len o tých

pozmeňovacích návrhoch, ktoré dal pán prezident, čiže môžeme

hlasovať o tom, že schválime návrh pána prezidenta a prijme-

me ho tak, ako ho on predkladá, alebo ho prijmeme v pôvodnom

znení.

 

     Ďalej sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Nagy.

 

Poslanec L. Nagy:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     predkladaný zákon neodporúčam  schváliť v jeho terajšom

znení a vyzývam poslancov, aby nehlasovali za jeho prijatie.

Svoje  stanovisko odôvodňujem  tým,  že  zákon je  v rozpore

s ústavou, je v rozpore  s Programovým vyhlásením vlády Slo-

venskej republiky  a vytvára zákonné  podmienky na zavedenie

štátneho dirigizmu.

 

     Rozpor  s  Ústavou  Slovenskej  republiky  sa prejavuje

v zavedení zlatých  akcií podľa § 6,  ktoré vytvára osobitné

postavenie štátu ako akcionára,  proti vôli väčšiny akcioná-

rov. Čiže  ustanovenie citovaného paragrafu  obmedzujú práva

vlastníkov  akcií štátu.  Obmedzovanie vlastníckych  práv je

v rozpore s  ústavou, konkrétne s článkami  20 ods. 1, citu-

jem: "vlastnícke právo všetkých  vlastníkov má rovnaký obsah

a ochranu", s článkom  12 ods. 1 a 2 a  s článkom 20 ods. 4.

Ďalej  je  to  retroaktivita  zákona,  ktorý  je okrem iného

v rozpore s  článkom 1 ústavy  a porušuje princípy  právneho

štátu.

 

     Rozpor s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej repub-

liky je v tom, že z druhej vlny privatizácie boli vyňaté ta-

ké podniky a akciové spoločnosti, citujem: "ktoré majú reál-

ny predpoklad zhodnocovania sa". Koniec citátu.

 

     V súvislosti  so znovuprerokovaním tohto  zákona do po-

predia vystupujú ešte dve  otázky. Zákon predkladá vláda ko-

aličných strán, ktorých predstavitelia riadia aj Fond národ-

ného majetku. Predstavitelia Fondu  národného majetku v roz-

pore s  deklaráciami koaličných strán  umožnili privatizáciu

doteraz  nesprivatizovaných  majetkových  častí  strategicky

dôležitých  podnikov, už  spomínaného Slovnaftu, Východoslo-

venských železiarní a Duslo Šaľa.  Tým sa stal zoznam podni-

kov a akciových spoločností, ktoré tvoria súčasť zákona, ne-

aktuálny.

 

     Pýtam sa pána ministra a  pána podpredsedu vlády, či je

zaručené, a ako, že terajší zoznam podnikov a spoločností je

aktuálny a či dnes, včera alebo predvčerom, neboli sprivati-

zované  ďalšie  podniky  z  tohto  zoznamu  a verejnosť ešte

o nich nevie. Konanie predstaviteľov Fondu národného majetku

v privatizácii  strategicky dôležitých  podnikov podčiarkuje

potrebu  vytvorenia centrálneho  mechanizmu, ktorý  v budúc-

nosti zabráni svojvoľnému konaniu  vo Fonde národného majet-

ku.

 

     Z uvádzaných dôvodov v  mene klubu maďarských poslancov

navrhujem nepodporiť schválenie tohto zákona.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi.

 

     Vážené  pani  poslankyne,  páni  poslanci, nemám žiadne

prihlášky do rozpravy, a keďže nie sú ani faktické poznámky,

končím  rozpravu. Pýtam  sa pána  poslanca Hofbauera,  či sa

chce vyjadriť.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení členovia vlády,

     dámy a páni,

 

     v  rozprave spolu  vystúpilo 5  poslancov, s faktickými

pripomienkami sa,  pochopiteľne, nezaoberám, aj  keď tam od-

zneli niektoré zaujímavé a dosť kuriózne názory.

 

     Z diskusného príspevku, z vystúpenia pána poslanca Čer-

náka nevyplynul žiadny pozmeňovací  návrh, aj keď tvrdil, že

najväčším hriechom je zhrešiť vedome, no nevedome sa zhrešiť

nedá, ale to zrejme nie  je pozmeňovací návrh smerom do cir-

kevnej hierarchie.

 

     Zo strany pána poslanca Magvašiho boli odporúčané, ale-

bo navrhnuté  dve zmeny a zákon  vrátiť vláde na prepracova-

nie. O  takomto bode nie  je možné hlasovať  z dôvodu, ktorý

uviedol pán  predseda Národnej rady,  ale to je  vlastne ne-

priamo...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec  Magvaši má totožný návrh,  ako pán prezi-

dent.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Aj ten druhý návrh je totožný s pánom prezidentom, tak-

že to je v poriadku.

 

     Pozmeňovací návrh pána Dzurindu  je identický s názorom

pána prezidenta. Rovnako je to u pána Ásványiho s tým, že má

variant, že  ak by § 6  en bloc prešiel negatívne,  tak ešte

žiada  osobitne hlasovať  o odseku  3. To  opäť nie je možné

z rovnakého  dôvodu, ako  uviedol v  úvode predseda Národnej

rady.

 

     Pán poslanec Nagy pozmeňovací návrh neuplatnil, stotož-

nil sa so stanoviskom pána prezidenta.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán  poslanec. Pán poslanec  Magvaši, netrváte

na tom, aby sme hlasovali o vašom návrhu, keď ideme hlasovať

o prezidentovom? Ďakujem. Takže  na základe uvedeného budeme

hlasovať o návrhu pána prezidenta  s tým, že je potrebné vy-

pustiť  §  6  tohto  zákona  a  v  dôsledku toho ustanovenia

v § 7 a 8 treba označiť ako § 6 a 7.

 

 

     Prosím, hlasujeme o tomto  návrhu pána prezidenta. Pre-

zentujme sa a hneď hlasujme.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 124 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 47 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

 

     Takže sme tento návrh pána prezidenta neschválili.

 

     Vážené pani  poslankyne, páni poslanci,  nakoľko neboli

žiadne iné  pozmeňovacie návrhy  týkajúce  sa tejto oblasti,

v súlade s  článkom 87 odsek  3 Ústavy Slovenskej  republiky

dávam hlasovať,  či Národná rada uvedený  zákon po opätovnom

prerokovaní schvaľuje v takom znení, ako bol prijatý 13. jú-

la 1995.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, hlasujme.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 123 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že Národná  rada Slovenskej  republiky po

opätovnom prerokovaní schválila  zákon Národnej rady Sloven-

skej republiky o zabezpečení  záujmov štátu pri privatizácii

strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoloč-

ností, vrátený prezidentom  Slovenskej republiky na opätovné

prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

 

     Nakoľko sme opätovne schválili vrátený zákon, možno po-

važovať  pôvodné uznesenie  z 13.  júla 1995  pod číslom 164

k tomuto zákonu za bezpredmetné.

 

     Vážené pani  poslankyne, páni  poslanci, ďakujem vám aj

pánu spoločnému spravodajcovi. (Potlesk.)

 

     V rokovaní budeme pokračovať piatym bodom programu, ale

blíži sa dvanásta hodina, takže  bude prestávka do 14.00 ho-

diny.

 

     Prosím, pani poslankyne, páni  poslanci, aby ste sa na-

čas dostavili do rokovacej miestnosti.

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

 

     budeme pokračovať v rokovaní 9. schôdze,  a to preroko-

vaním  p i a t e h o  bodu, ktorým je

 

     vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa mení  a dopĺňa zákon číslo 530/1990  Zb. o dlhopi-

soch v znení zákona číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch.

 

     Vládny návrh ste dostali ako  tlač číslo 195 a spoločnú

správu ako tlač číslo 195a.

 

     Z  poverenia  vlády  Slovenskej  republiky návrh zákona

odôvodní  podpredseda vlády  a minister  financií Slovenskej

republiky pán Sergej Kozlík. Nech sa páči, pán podpredseda.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     dovoľte mi uviesť návrh zákona Národnej rady Slovenskej

republiky, ktorým sa mení a  dopĺňa zákon číslo 530/1990 Zb.

o dlhopisoch v znení zákona číslo 600/1992 Zb. o cenných pa-

pieroch.

 

     Predkladaný  návrh  zákona  nadväzuje  na  legislatívne

úpravy v  oblasti kapitálového trhu,  a to na  novelu zákona

číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch. Pri jeho koncipovaní

sme taktiež vychádzali z doterajších domácich a zahraničných

poznatkov a skúseností z tejto oblasti.

 

     Cieľom predkladaného návrhu zákona  je snaha o rozšíre-

nie tohto produktu na našom kapitálovom trhu pri zefektívne-

ní a zjednodušení jeho schvaľovacieho procesu. Najdôležitej-

šie okruhy, ktoré novela zákona upravuje, sú nasledovné:

 

     Návrh zákona  číslo 530/1990 Zb.  o dlhopisoch v  znení

zákona číslo 600/1992 Zb.  o cenných papieroch sa zosúlaďuje

s prijatou novelou  zákona číslo 600/1992 Zb.  o cenných pa-

pieroch, a to predovšetkým v  tom, že dlhopisy môžu byť emi-

tované len v dematerializovanej podobe, a pokiaľ boli vydané

ako  verejne  obchodovateľné,  emitent  nemôže rozhodnúť, že

prestanú  byť  verejne  obchodovateľnými  cennými  papiermi.

Upúšťa sa od doterajšieho  administratívne náročného a dlho-

dobého procesu pri  vydávaní štátnych dlhopisov prostredníc-

tvom zákona a ustanovuje  sa, aby emitentom štátnych dlhopi-

sov bolo ministerstvo financií. Ustanovuje sa, aby emitentmi

dlhopisov mohli byť iba právnické osoby, resp. fyzické osoby

zapísané v  Obchodnom registri, a to  predovšetkým z dôvodov

ochrany investorov  pri splácaní dlžných  čiastok. Sprísňujú

sa sankčné postihy za  nedodržanie schválených emisných pod-

mienok. Zavádza sa povinnosť  jednej menovitej hodnoty dlho-

pisu každej jednotlivej emisie z dôvodu uľahčenia obchodova-

nia, prideľovania  identifikačného kódu ISIN,  ako aj regis-

trácie cenného papiera. Premietlo  sa v nej nové štátoprávne

usporiadanie  Slovenskej  republiky  a  bližšie sa vymedzili

kompetencie v rámci Národnej  banky Slovenska a ministerstva

financií pri povoľovaní emisií dlhopisov.

 

     Predložený  návrh  zákona  korešponduje  s  príslušnými

smernicami Európskej únie z tejto oblasti. Na základe uvede-

ného odporúčam, vážené  poslankyne, vážení poslanci, uvedenú

vládnu predlohu zákona prijať.

 

     Ďakujem pekne.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.  Ako spoločný spravodajca vý-

borov bol určený pán poslanec Lysák. Prosím, aby podal sprá-

vu o prerokovaní tohto zákona vo výboroch Národnej rady Slo-

venskej republiky.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené panie poslankyne a poslanci,

     dámy a páni,

 

     dovoľte,  aby som  predniesol spoločnú  správu Ústavno-

právneho výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky, Výboru

Národnej  rady Slovenskej  republiky pre  financie, rozpočet

a menu a Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky pre hos-

podárstvo, privatizáciu a podnikanie o výsledku prerokovania

vládneho návrhu  zákona Národnej rady  Slovenskej republiky,

ktorým sa mení  a dopĺňa zákon číslo 530/1990  Zb. o dlhopi-

soch v znení zákona číslo  600/1992 Zb. o cenných papieroch,

ktorý máme v tlači číslo 195.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

z 10. júla  1995 číslo 422 pridelil  vládny návrh zákona Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky, ktorým  sa mení a  dopĺňa

zákon číslo  530/1990 Zb. o dlhopisoch  v znení zákona číslo

600/1992 Zb. o cenných papieroch na prerokovanie v lehote do

25. augusta  1995 Ústavnoprávnemu výboru  Národnej rady Slo-

venskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky

pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Sloven-

skej republiky pre  hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

Ako príslušný  na skoordinovanie stanovísk  výborov Národnej

rady Slovenskej republiky bol citovaným rozhodnutím predsedu

Národnej rady Slovenskej republiky určený Výbor Národnej ra-

dy Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky,

Výbor  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  pre  financie,

rozpočet a  menu a Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

pre  hospodárstvo,  privatizáciu  a  podnikanie  prerokovali

vládny  návrh  zákona  Národnej  rady  Slovenskej republiky,

ktorým sa mení  a dopĺňa zákon číslo 530/1990  Zb. o dlhopi-

soch v znení zákona číslo  600/1992 Zb. o cenných papieroch,

vyslovili s ním súhlas a odporúčajú ho Národnej rade Sloven-

skej republiky schváliť s týmito zmenami:

 

     K článku I,  bod 5 - úprava poznámky  pod čiarou, ktorá

je uvedená na návrh ústavnoprávneho  výboru a výboru pre fi-

nancie, rozpočet a menu, k článku I bod 7.

 

     K článku I bod 21,  ktorý vzhľadom na závažnosť odcitu-

jem: "Za § 27 sa vkladá nový § 27a, ktorý znie:

 

     (1) Listinné dlhopisy vydané  na základe povolenia pred

účinnosťou tohto zákona a vydané v rôznych menovitých hodno-

tách sa do doby splatnosti nepremenia na zaknihované.

 

     (2) Dlhopisy  schválené podľa doterajších  predpisov sa

do doby splatnosti považujú  za dlhopisy  vydané podľa tohto

zákona."

 

     Súčasne sa  vypúšťa článok II a  článok III sa označuje

ako článok II.

 

     Ďalej sa vkladá nový  článok III, ktorý znie:

 

     "Predseda Národnej rady  Slovenskej republiky sa splno-

mocňuje, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil

úplné  znenie zákona  číslo 530/1990  Zb. o  dlhopisoch, ako

vyplýva  zo  zmien  a   doplnení  vykonaných  zákonom  číslo

600/1992 Zb. a týmto zákonom."

 

     Ďalej k článku III sú navrhnuté dve alternatívy úpravy.

V prvom prípade sa termín "1. august" nahrádza slovami "dňom

vyhlásenia". V druhom prípade sa  ten istý termín "1. augus-

tom 1995" navrhuje nahradiť slovami "1. októbrom 1995".

 

     Dámy a páni, odporúčam, aby sme sa priklonili k druhému

variantu.

 

     Ďakujem za  pozornosť a pána predsedu  prosím o možnosť

vystúpiť v diskusii.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Žiadate vystúpiť ako prvý?

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Nie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Potom sa prihláste, keď budete chcieť.

 

     Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpra-

vu k tomuto  bodu programu s tým, že  do rozpravy som dostal

dve  písomné prihlášky  - prihlášku  pána poslanca Vaškoviča

a pána poslanca Palacku.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Vaškovič.

 

 

 

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     klub Demokratickej únie po  analýze novely dospel k ná-

zoru, že filozofia tohto zákona je v podstate zhodná s naši-

mi predstavami. Predovšetkým si tiež myslíme, že táto novela

spresňuje  pravidlá na  vydávanie emisií,  reaguje na zmeny,

ktoré  sa udiali  v  predošlých  novelách, reaguje  na zmeny

v štátoprávnom  usporiadaní a  eliminuje dodatočnú  tvrdosť.

Takisto si  myslíme, že je  správna deregulácia, pokiaľ  ide

o štátne dlhopisy, emisiu štátnych dlhopisov.

 

     Máme  ani nie  výhrady, ale  určité pochybnosti, pokiaľ

ide o § 7 ods. 1, ktorý nebudem čítať, pretože ho všetci má-

te pred sebou, ale ide nám  o to, aby na povolenie na emisiu

dlhopisov, ktoré  udeľuje ministerstvo na  základe žiadosti,

bol vydaný osobitný predpis,  podľa ktorého sa spresnia kri-

tériá, podľa ktorých sa  bude udeľovať, alebo neudeľovať po-

volenie na  emisiu. Viedli nás  k tomu dôvody,  najmä pokiaľ

ide o komunálne obligácie.

 

     Pokiaľ ide o obligácie podnikovej sféry, myslíme si, že

aj tam je to potrebné, ale pokiaľ ide o komunálne obligácie,

možnosť deregulácie štátnych dlhopisov je vlastne absolútna,

je to  otázne. Vo svete sú  rôzne modely komunálnych dlhopi-

sov. Sú krajiny, kde je to regulované, a sú krajiny, kde ko-

munálne dlhopisy regulované nie sú, samospráva sa pokladá za

prvok skoro rovnocenný ako v štátnej správe a dôvera k samo-

správnym orgánom  je taká vysoká, že  komunálne obligácie sa

jednoducho neregulujú.

 

 

     V našom prípade táto tradícia nie je a takisto máme za-

tiaľ iný  model samosprávy, samosprávne orgány  majú iné po-

stavenie. Myslím  si, že bolo  by správne, keby  boli presne

stanovené kritériá najmä v tejto oblasti, aby zbytočne nedo-

chádzalo k sporom a k zbytočným problémom. Dávam pozmeňovací

návrh v § 7 ods. 1  za prvú vetu  vsunúť vetu: "Podmienky na

udelenie emisie dlhopisov určí Ministerstvo financií Sloven-

skej republiky osobitným predpisom." Za predpokladu, že ten-

to pozmeňovací návrh prejde, Demokratická únia podporí tento

návrh.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Vaškovičovi. Ďalej je prihláse-

ný pán poslanec Palacka.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     s potešením konštatujem, podobne ako môj predrečník, že

tento  návrh vlády,  resp. ministerstva  financií, má vcelku

racionálny základ a filozoficky je  možné s ním súhlasiť, na

rozdiel od  niektorých iných návrhov,  ktoré sme prerokúvali

na minulej schôdzi alebo aj doteraz na tejto schôdzi.

 

      Predsa len by som však rád navrhol určité pozmeňovacie

návrhy, ktoré podľa môjho  názoru odstránia niektoré problé-

my, prekážky, ktoré sa pri  aplikácii tohto zákona v reálnom

živote môžu vyskytnúť, a určitým spôsobom zlepšia používanie

dlhopisov na  slovenskom kapitálovom trhu. Ide  o tri okruhy

problémov, ktoré  by mohli nastať,  resp. určitú administra-

tívnu náročnosť, ktorá bude  spojená s vydaním dlhopisov po-

dľa tohto návrhu zákona.

 

     Pripúšťam, že za súčasných  podmienok nemôže vláda pri-

stúpiť na to, aby bolo vydávanie dlhopisov úplne liberalizo-

vané a treba ich vydávať  s povolením. Predsa len sa mi nie-

ktoré ustanovenia zdajú byť  trošku prísne alebo nadbytočné.

Konkrétne ide o to, že  dlhopisy, ktoré sú vydávané pre uza-

vretý okruh kupujúcich a predávajúcich, to znamená dlhopisy,

ktoré nebudú, ani nemajú byť verejne obchodovateľné, je zby-

točné viazať na povolenie či už ministerstva, alebo Národnej

banky. Chcel  by som navrhnúť,  aby sa povolenie  vyžadovalo

len pre verejne obchodovateľné dlhopisy.

 

     Druhý problém, ktorý by mohol v praxi nastať, možno nie

je problémom, ale ide o určité zdržanie administratívnou ná-

ročnosťou, ktorým je duplicitné žiadanie povolenia aj od mi-

nisterstva financií, aj od Národnej  banky Slovenska. Pokiaľ

ide o dlhopisy, ktoré znejú  na slovenskú menu, tieto nemajú

teoretický dosah na menový okruh,  na masu peňazí v ekonomi-

ke, pretože  sa mení len forma  peňazí dlhopisov na hotovosť

a naopak. Čiže myslíme si, že na dlhopisy znejúce na sloven-

skú menu  nie je explicitne potrebný  súhlas Národnej banky.

A pokiaľ ide  o dlhopisy znejúce na  cudziu menu, toto rieši

devízový zákon.  Preto by som  navrhol, aby sa  povolenie na

emisiu verejne obchodovateľných  dlhopisov vyžadovalo od mi-

nisterstva financií bez povolenia Národnej banky.

 

     Ďalšia poznámka sa týka toho, že v ustanovení tohto ná-

vrhu zákona  sa predpokladá, že pri  povolení alebo žiadosti

o povolenie  sa musí  uviesť výnos  a emisný  kurz dlhopisu.

Pokladáme to za určitú  prekážku preto, lebo ministerstvo má

zo zákona 60-dňovú lehotu na vydanie povolenia a medzitým sa

podmienky na trhu môžu natoľko zmeniť, že emisný kurz, ktorý

emitent navrhoval 60 dní pred uplatnením dlhopisov, môže byť

buď príliš  vysoký, alebo príliš nízky.  To znamená buď budú

emitované dlhopisy  na trhu nepredajné,  alebo budú zbytočne

drahé a financovanie bude pre  emitenta nevýhodné. Tu by som

navrhol určitú voľnosť, aby si  emitent určil emisný kurz aj

neskôr než pri žiadosti o povolenie dlhopisu.

 

     Posledný  pozmeňovací návrh  bude vcelku  formálny. Ide

o ustanovenie, kde  v § 8  ods. 3 v  prvej vete sa  požaduje

k žiadosti o povolenie  vydania dlhopisu rozhodnutie valného

zhromaždenia  akciovej spoločnosti.  Je to  jednak zmätočné,

pretože na začiatku zákona sa jasne hovorí, že dlhopisy môže

emitovať právnická alebo fyzická osoba, a tu sa predpokladá,

že to musí byť akciová spoločnosť. Samozrejme, dlhopisy môže

emitovať aj  iná spoločnosť než akciová,  dokonca aj fyzická

osoba. Fyzická osoba, samozrejme, nemôže predložiť rozhodnu-

tie valného zhromaždenia akciovej spoločnosti.

 

     V záujme týchto drobných zlepšení si dovoľujem navrhnúť

šesť konkrétnych pozmeňovacích návrhov:

 

     1. V bode  2 návrhu v novom znení  doplniť na úvod text

v písmene  i)  "ak  ide  o  verejne obchodovateľné dlhopisy"

a potom pokračuje text, ktorý je v pôvodnom návrhu.

 

     2. V bode 7 návrhu doplniť  druhú vetu v § 6 "na emisiu

verejne obchodovateľných dlhopisov s výnimkou štátnych dlho-

pisov je potrebné povolenie podľa tohto zákona".

 

     3. V  bode 9 návrhu v  novom znení § 7  ods. 1 vypustiť

druhú vetu.

 

     4. V bode 10 upraviť text v  § 8 ods. 2 písm. b), ktoré

znie: "b) celkovú sumu emisie a nominálnu hodnotu dlhopisu".

 

     5. Vložiť  do návrhu zákona  nový bod 11  tohto znenia:

"11. V § 8 ods. 2 písm.  d) sa vypúšťa" a ďalšie body návrhu

prečíslovať.

 

     A posledný návrh: v bode 11 návrhu zákona v novom znení

§ 8 ods. 3 prvej vety  vypustiť slová "a rozhodnutie valného

zhromaždenia akciovej spoločnosti".

 

     V prípade  hlasovania o týchto návrhoch  by som navrho-

val, aby sa o mojich návrhoch  číslo 1 a 2 hlasovalo spoloč-

ne, o návrhu  číslo 3 tri osobitne a  potom o návrhoch číslo

4 a 5 spoločne a o návrhu číslo 6 osobitne.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Do rozpravy nemám  už žiadnu prihlášku. S fak-

tickou poznámkou sa hlási pán profesor Baránik.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy a páni,

 

     chcel  by som  upozorniť pána  poslanca Palacku,  či by

nezvážil svoj  návrh, v ktorom  žiada, aby sa  vylúčila pod-

mienka, že  súhlas k vydaniu  dlhopisov musí dať  aj Národná

banka.

 

     Chcem  upozorniť na  takú skutočnosť,  že Národná banka

zodpovedá za monetárnu politiku.  Dlhopisy sú cenné papiere,

stávajú sa súčasťou depozít a  od depozít sa odvodzuje množ-

stvo peňazí v obehu. Ten, kto zodpovedá za monetárnu politi-

ku, musí mať aspoň v tejto etape, pokiaľ nemáme stabilizova-

nú menu,  prehľad o tom, aké sú potenciálne  možnosti rozsa-

hu depozít  v štáte. Preto sa  domnievam, že táto podmienka,

ktorá je uvedená v návrhu zákona, má svoje opodstatnenie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Filkus.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Chcem zdôrazniť niektoré skutočnosti,  pokiaľ ide o vy-

dávanie, o emisiu dlhopisov v komunálnom prostredí. Mám záu-

jem ešte  posilniť návrh, ktorý  dal pán poslanec  Vaškovič.

V komunálnom  prostredí  emisie  sú  pod  tlakom samosprávy,

štátnej správy, ale čo je podstatné, treba vylúčiť subjekti-

vizmus z  pohľadu posudzovania pracovníkov  ministerstva fi-

nancií pri emisii v komunálnom prostredí. Existujú príklady,

keď sa k tomu pristupuje veľmi diferencovane.

 

     Odstránenie  tohto  subjektivizmu  -  a  poviem to ešte

krajšie - zladenie záujmov štátnej správy a samosprávy sa dá

ozaj realizovať vykonávacím predpisom ministerstva financií,

ktorý bude predstavovať jednotné  pravidlo a nebude diferen-

covať, že  tomuto regiónu dám takýto  balík dlhopisov, povo-

lím, aby emitovali, a inému podstatne menej.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. S faktickou poznámkou  ešte vystúpi pán posla-

nec Palacka.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Ďakujem, pán predseda. Chcel  by som odpovedať pánu ko-

legovi Baránikovi, pretože si myslím, že môj návrh má racio-

nálny základ v  tom, že je nadbytočné žiadať  o povolenie aj

ministerstvo, aj Národnú banku.  Dlhopisy nezvyšujú masu pe-

ňazí v ekonomike, pretože ak niekto emituje dlhopisy, tie sa

musia  najskôr predať.  Keď sa  predajú, tým  sa automaticky

použijú  nejaké iné  depozity na  to, aby  ich niekto kúpil.

Principiálne masa peňazí sa nezvyšuje.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Chcel som  najväčšieho odborníka KDH  na obchodné právo

pána Palacku upozorniť, že podľa Obchodného zákonníka aj fy-

zická osoba môže  byť akcionárom v zmysle §  190, takže jeho

oprava  alebo návrh  novelizácie §  6 v  bode 7 je zbytočná.

Ináč ma  pán Palacka oslnil  v tomto parlamente  iba tým, že

kedysi v rámci KDH  rozdával majetky svojim priaznivcom, ale

nie svojou filozofiou. Takže, aby  sme si boli načistom, pán

Palacka.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Baránik ešte raz.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážený pán  predseda, chcem upozorniť,  že pohyb peňazí

odvodený od cenných papierov nikdy  nie je jednosmerný a ni-

kto nemôže predvídať, ktorým smerom sa bude pohybovať. Preto

oprávnenosť pochybnosti  Národnej banky je  namieste. Ak Ná-

rodná banka chce udržať pevnú menu, musí jej záležať na tom,

čo bude zdrojom depozít.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán Palacka ešte raz.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Ďakujem, pán predseda. Pán poslanec Cuper asi nepočúval

pozorne, čo som povedal. Povedal som,  že emitovať dlhopisy,

tak ako  hovorí zákon, môže  právnická alebo fyzická  osoba,

čiže konkrétne  nejaký Ján Novák,  podnikateľ, môže emitovať

dlhopisy, a neviem ako  tento Ján Novák predloží rozhodnutie

valného zhromaždenia akciovej  spoločnosti. Neviem, akej ak-

ciovej spoločnosti.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán spoločný spravodajca,  vy ste predtým žia-

dali, že sa chcete zapojiť  do rozpravy. Najskôr s faktickou

vystúpi pán  poslanec Cuper a potom  v rozprave pán spoločný

spravodajca.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Prosil by som pána poslanca  Palacku, aby si predsa len

prečítal ten paragraf 190 Obchodného zákonníka.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nech sa páči, pán poslanec Lysák.

 

 

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     dámy a páni,

 

     rád konštatujem,  že aj opozícia  tentokrát ocenila se-

riózny  prístup  pri  spracovaní  tejto  novely zákona číslo

530/1990 Zb. Chcel by som  pripomenúť, že tento návrh novely

zahŕňa a zlaďuje znenie nielen  s novelou zákona, ale podpo-

ruje  základný  cieľ,  a  to  dynamizáciu  kapitálového trhu

s tým, ako bolo uvádzané, že dynamizuje doteraz zdĺhavý pro-

ces vydávania štátnych dlhopisov len na základe zákona a zá-

roveň ustanovuje, aby emitentom  štátnych dlhopisov bolo mi-

nisterstvo financií, a to,  samozrejme, v súlade so zákonom,

ktorý prijme Národná rada buď o schválení štátneho rozpočtu,

alebo  krytí  jeho  schodku.  Aj  ďalšie uvádzané spresnenia

umožňujú, aby v tejto oblasti došlo k dynamizácii. Na ochra-

nu investorov pri splácaní dlžných čiastok slúži najmä usta-

novenie v §  6, aby emitentmi mohli byť  len právnické a fy-

zické osoby zapísané v Obchodnom  registri. To sa tu aj kon-

štatovalo.

 

     Ani vo výboroch, ako vidíte, neboli zásadné výhrady vo-

či novele  tohto zákona. Tie výhrady  a doplnky, ktoré teraz

zazneli, v prvom prípade pokiaľ diskutoval pán poslanec Vaš-

kovič, možno  v zásade akceptovať. Ale  chcel by som uviesť,

že podmienky vydávania emisií,  a to platí naozaj všeobecne,

sú obsiahnuté v dvoch úvodných paragrafoch základného zákona

číslo 530. Nepokladám v tomto prípade za potrebné ich rozši-

rovať.

 

     Pokiaľ ide o emisie  dlhopisov spoločnosťami, to jedno-

značne upravuje Obchodný  zákonník v príslušných paragrafoch

(160, 161). Ten stanovuje,  že emisiu musí schváliť predsta-

venstvo akciových  spoločností, a to  len do výšky  50 % zá-

kladného majetku. A ak by sme to chceli meniť, v podstate by

sme museli najprv iniciovať zmenu Obchodného zákonníka.

 

     Rád by  som sa ešte oboznámil  s niektorými ďalšími ná-

vrhmi, aby sme boli pri  ich posúdení precízni. Preto by som

prosil, pán predseda, prestávku aspoň 15 minút.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, končím rozpravu

a pýtam  sa  pána  podpredsedu  vlády,  či  sa chce vyjadriť

k rozprave.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Nie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nie. Pán spoločný spravodajca  sa tiež nechce vyjadriť.

Počuli ste, pani poslankyne, páni poslanci, kvôli pozmeňova-

cím  návrhom je  potrebná 10-minútová  prestávka. Navrhujem,

aby  sme neodchádzali,  aby pán  podpredseda predložil návrh

ďalšieho zákona, ktorý máme  v programe, pokiaľ to spracujú,

a potom budeme hlasovať. Súhlasíte  s tým? (Všeobecný súhlas

v sále.) Ďakujem.

 

     Budeme pokračovať  š i e s t y m  bodom programu,  a to

 

     vládnym návrhom zákona  Národnej rady Slovenskej repub-

liky o spotrebnej dani z liehu.

 

     Vládny návrh ste dostali ako tlač 197 a spoločnú správu

ako tlač 197a.

     Takisto ako  predošlý zákon, z poverenia vlády aj tento

predloží  a odôvodní  podpredseda vlády  a minister financií

pán Sergej Kozlík. Prosím, pán podpredseda, aby ste sa ujali

slova.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej repub-

liky návrh zákona o spotrebnej dani z liehu.

 

     Spotrebná daň z liehu sa  u nás uplatňuje od roku 1993.

Táto daň  sčasti nahradila bývalú  daň z obratu.  V priebehu

uplatňovania  zákona  došlo  viackrát  k novelizácii, pričom

však základný  princíp zdaňovania predmetu  dane z liehu  sa

nezmenil.  V  súčasnosti  predložený  zákon vychádza taktiež

z doterajšieho  princípu zdaňovania  liehu, má  však za cieľ

predovšetkým  ďalším  zdokonalením  právnej  úpravy zabrániť

možným daňovým únikom a  tak zabezpečiť príjmy štátneho roz-

počtu plynúce z tejto  dane. Zabezpečiť príjmy štátneho roz-

počtu  zo spotrebnej  dane z  liehu sa  predovšetkým očakáva

sprísnením uplatňovaného  mechanizmu dane, a to  tak pri jej

uplatnení v tuzemsku, ako aj pri dovoze.

 

     Z dôvodu, že v praxi chýba základná právna norma, ktorá

by upravovala samotné podmienky výroby liehu, zákon o liehu,

a definovala  lieh, je  v  návrhu  zákona o  spotrebnej dani

z liehu definovaných  niekoľko pojmov, ako  napríklad výroba

liehu, výrobca liehu, vyskladnenie liehu a lieh ako taký. Od

navrhovaného  riešenia sa  očakáva jednotný  výklad v praxi.

Určitá kontrola vyskladneného alebo dovezeného množstva lie-

hu bola zavedená  povinnosťou označovať spotrebiteľské bale-

nie liehu  kontrolnou páskou.

 

     Ďalšími  opatreniami,  ktoré  sú  premietnuté  v zákone

a ktoré sledujú  rovnaký cieľ, sú určité  sprísnenia pri vy-

skladnení liehu oslobodeného od  dane, teda liehu, ktorý nie

je  zaťažený spotrebnou  daňou. Ide  predovšetkým o zníženie

rozsahu oslobodenia  oproti súčasnému stavu,  tak ako je  to

obvyklé v  krajinách Európskej únie,  a zavedenie povinnosti

predkladať povolenie ministerstva financií pri uplatnení ná-

roku na nákup liehu oslobodeného od dane.

 

     Povinnosť  predložiť  povolenie  ministerstva  financií

alebo iného orgánu, ktorý kontroluje zdaňovanie liehu, a tým

aj liehu oslobodeného od dane, sa bežne uplatňuje aj v iných

krajinách, napríklad v Rakúsku, Dánsku, Švédsku. Je to admi-

nistratívne opatrenie,  ktoré smeruje k  spriehľadneniu trhu

s liehom a tým k zabráneniu daňových únikov. Podobné postupy

sa  uplatňovali pri  zdaňovaní liehu  v minulosti  aj u nás.

K tomuto  prístupu sa  prikročilo najmä  preto, že doterajší

spôsob administratívneho opatrenia, ktoré spočívalo vo vydá-

vaní povolení  na prepravu nezdaneného  liehu správcom dane,

nepriniesol očakávaný výsledok. Naďalej ostáva niekoľko mož-

ností, aby lieh unikol zdaneniu.

 

     Sprísnenie  režimu  vrátenia  dane  a rozšírenie nákupu

liehu s  daňou na výrobu  výrobkov, ktoré sú  tiež predmetom

dane, je  rovnako bežné v  štátoch Európskej únie  a taktiež

sleduje cieľ zamedziť daňovým  únikom a zaviesť kontrolu nad

obehom liehu. Uvedené je  vyjadrené v predloženom návrhu zá-

kona tým, že lieh určený  na ďalšiu úpravu, napríklad na vý-

robu liehovín, sa navrhuje nakupovať s daňou s následným ná-

rokom  na vrátenie  dane v  prípadoch, ak  sa lieh  nakúpený

s daňou použije  na výrobu výrobku, ktorý  je tiež predmetom

dane, napríklad na výrobu  destilátov alebo liehovín. Takýto

spôsob  zdanenia má  za cieľ  kontrolovať obeh vyskladneného

liehu medzi výrobcom liehu a výrobcom liehovín, najmä vtedy,

ak ide  o dva odlišné podnikateľské  subjekty. Treba zdôraz-

niť, že daňové úniky vznikajú najmä pri obehu liehu. Rovnako

to platí aj na dovoz liehu.

 

     Tento návrh bude mať za  následok v okamihu jeho reali-

zácie  po nadobudnutí  účinnosti zákona  zvýšenú potrebu fi-

nančných prostriedkov platiteľa dane, kupujúceho, čo sa však

navrhuje  eliminovať skrátením  lehoty na  skutočné vrátenie

dane  správcom dane,  a to  výrazne oproti  súčasne platnému

stavu.  Návrh zákona  totiž uvažuje  s 10-dňovou  lehotou na

vrátenie  dane, ktorá  začne plynúť  prvým dňom  po skončení

zdaňovacieho obdobia, ktorým je kalendárny mesiac. Toto rie-

šenie umožní pre kupujúceho vrátiť daň skôr do štátneho roz-

počtu, ako  vznikne povinnosť vysporiadať daň, t. j. odviesť

do štátneho rozpočtu predávajúcim. Takto sa vytvára priestor

pre kupujúceho, aby mohol  uhradiť predávajúcemu daň z liehu

s daňou.  Úspešnosť  navrhovaného  riešenia  však v konečnom

dôsledku závisí od spolupráce správcu dane a platiteľa dane.

 

     V  predloženom  návrhu  zákona  sa  rovnako navrhuje aj

sprísnenie podmienok pri dovoze liehu. Toto sprísnenie opro-

ti  súčasnosti spočíva  v tom,  že daňová  povinnosť vznikne

v prípade prepustenia  liehu do režimu  uskladnenia v colnom

sklade, pričom sa zároveň navrhuje predĺženie splatnosti da-

ne. V súčasnosti je pomerne veľké množstvo nezdaneného liehu

na území Slovenskej republiky,  ktoré je uskladnené v colnom

sklade, verejnom,  alebo súkromnom, alebo  je iba prepustený

do režimu uskladnenia v colnom  sklade bez jeho fyzického u-

skladnenia  v colnom  sklade. Tento  postup umožňuje súčasne

platný colný zákon. V prípade,  že je lieh prepustený do re-

žimu  uskladnenia v  colnom sklade,  po dobu  uskladnenia sa

v colnom sklade  nevyberá clo a  v súčasnosti ani  spotrebná

daň, ani  daň z pridanej  hodnoty, zároveň však  colný zákon

umožňuje  zmenu vlastníctva  liehu počas  uskladnenia. Keďže

deklarantom pri dovoze liehu  nemusí byť vždy vlastník tova-

ru, čo je v súlade s platným colným zákonom, potom je možné,

že dovážaný lieh uniká zdaneniu.

 

     Zároveň v tejto súvislosti treba uviesť, že pri takomto

spôsobe manipulácie s  liehom, t. j. v prípade,  keď je lieh

prepustený  do režimu  uskladnenia v  colnom sklade,  nie je

možné  plne  uplatniť  ani  vyhlášku  ministerstva  financií

o kontrole výroby  a obehu liehu. Zároveň  treba povedať, že

v colnom sklade môžu byť v  súlade s colným zákonom vykonané

iba  operácie  potrebné  na  zabezpečenie  uchovania tovaru,

a operácie na zlepšenie jeho balenia alebo predajnej akosti.

 

     Takéto operácie na liehu pripadajú  do úvahy iba v prí-

pade, ak  je lieh uskladnený v  colnom sklade v spotrebiteľ-

skom  balení.  V  opačnom  prípade  prichádza  do  úvahy pri

uskladnení liehu v colnom sklade iba denaturovanie liehu, čo

však z pohľadu výroby liehu  sa spravidla vykonáva u výrobcu

liehu. Po zvážení týchto dôvodov sa preto navrhuje vznik da-

ňovej povinnosti pri liehu  prepusteného do režimu uskladne-

nia v colnom sklade.

 

      Vážené  poslankyne,  vážení  poslanci,  spotrebná  daň

z liehu sa podieľa na príjmoch štátneho rozpočtu, ktoré ply-

nú zo spotrebných  daní, vo výške 15 %,  teda lieh ako tovar

je daňovo  vysoko citlivá položka. Preto  aj od predloženého

návrhu zákona o spotrebnej dani  z liehu sa očakáva posilne-

nie príjmov štátneho rozpočtu. Vzhľadom na význam tejto dane

preto žiadam prijať návrh zákona v predloženom znení.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán podpredseda. Teraz prosím spoločnú spravo-

dajkyňu výborov  pani poslankyňu Ivetu  Novákovú, aby podala

správu o výsledkoch prerokovania  tohto návrhu zákona vo vý-

boroch Národnej rady Slovenskej republiky.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené panie poslankyne, páni poslanci,

 

     predkladám spoločnú správu  výborov o výsledku preroko-

vania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej repub-

liky o spotrebnej dani z liehu.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

zo 17. júla 1995 číslo  432 pridelil vládny návrh zákona Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky o spotrebnej  dani z liehu

na prerokovanie v lehote do 26. augusta 1995 Ústavnoprávnemu

výboru Národnej  rady Slovenskej republiky,  Výboru Národnej

rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Vý-

boru  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre hospodárstvo,

privatizáciu a podnikanie a  Výboru Národnej rady Slovenskej

republiky pre pôdohospodárstvo.

 

     Ako príslušný  na skoordinovanie stanovísk  výborov Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky bol  citovaným rozhodnutím

predsedu Národnej rady Slovenskej republiky určený Výbor Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky  pre  financie, rozpočet

a menu, ktorý prerokoval návrh  zákona Národnej rady o spot-

rebnej dani z liehu a neprijal uznesenie o jeho prerokovaní,

lebo  podľa §  48 odseku  1 zákona  Slovenskej národnej rady

číslo 44/1989  Zb. o rokovacom  poriadku Slovenskej národnej

rady nevyslovila s ním  súhlas nadpolovičná väčšina všetkých

členov výboru.  Počet členov výboru  17, prítomných bolo  13

členov, za návrh uznesenia  hlasovalo 8 poslancov, proti ne-

hlasoval nikto a hlasovania sa zdržali 5 poslanci.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky,

Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre hospodárstvo,

privatizáciu a  podnikanie a Výbor  Národnej rady Slovenskej

republiky pre pôdohospodárstvo  prerokovali vládny návrh zá-

kona  Národnej rady  Slovenskej republiky  o spotrebnej dani

z liehu, vyslovili  s ním súhlas a  odporúčajú Národnej rade

Slovenskej  republiky ho  schváliť so  zmenami a  doplnkami,

o ktorých odporúčam hlasovať nasledovne: pozmeňovacie návrhy

pod  bodmi  1, 2, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 15, 16 a

17 odporúčam  en bloc prijať. Pozmeňovacie  návrhy pod bodmi

3, 14 a 18 odporúčam en bloc neprijať.

 

     Vážené  kolegyne a  kolegovia, prosím  vás, aby  ste mi

svoje pozmeňovacie návrhy odovzdali potom písomne.

 

     Vážený pán predseda, po  otvorení rozpravy sa hlásim do

rozpravy ako prvá.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani spoločná spravodajkyňa.

 

     Páni poslanci, panie poslankyne, do rozpravy, ktorú te-

raz otváram,  som dostal jednu písomnú  prihlášku. Keďže ako

prvá sa hlási pani spoločná spravodajkyňa, udeľujem jej slo-

vo.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, dávam päť pozmeňo-

vacích návrhov.

 

     Po prvé - v § 2 ods.  2 písm. a) bod 2 sa vypúšťa slovo

"vyrobený".  Odôvodnenie: Vzhľadom  na to,  že odporúčam  zo

spoločnej správy bod 2 prijať,  v takom prípade je potrebné,

aby aj pod písmenom a) v bode 2 bolo slovo "vyrobený" vypus-

tené.

 

     Pod druhé - v § 7  v položke 2207 sa slovo "nedenaturo-

vaný" za  bodkočiarkou nahrádza slovom  "denaturovaný". Svoj

návrh odôvodňujem  tým, že v návrhu  zákona sa stala tlačová

chyba, takže  tam ide o úpravu  technickú. Čiže zmeniť slovo

"nedenaturovaný" na slovo "denaturovaný".

 

     Po tretie - v § 22  ods. 5 predvetie znie: "Lieh, ktorý

je  dovezený  cestujúcim  ako  tovar neobchodného charakteru

a je oslobodený od cla podľa osobitného predpisu, je oslobo-

dený i od dane, ak tento zákon neustanovuje inak, s výnimkou

liehu..." Ide tu viac-menej o gramatické spresnenie.

 

     Môj štvrtý pozmeňovací návrh - v § 18 ods. 2 znie: "Daň

vykázaná v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie je splatná

najneskôr do 30 dní po skončení zdaňovacieho obdobia."

 

     A piaty pozmeňovací návrh - v  § 18 ods. 4 sa slová "10

dní" nahrádzajú slovami "15 dní".

 

     Vážený  pán predseda,  kolegyne, kolegovia,  ďakujem za

pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pani  spravodajkyňa. Prosím, aby ste za-

ujali miesto  pre spravodajcov. Jedinú  písomnú prihlášku do

rozpravy mám od pána poslanca Brocku.

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážení kolegovia,

     dámy a páni,

 

     návrh zákona o spotrebnej dani z liehu má podľa dôvodo-

vej správy za cieľ zdokonalením teraz platnej právnej úpravy

zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu,  ktoré plynú zo spotreb-

nej dane z liehu. Myslím si  však, že spôsob, akým sa to na-

vrhuje, aby sa lieh zdaňoval spotrebnou daňou u výrobcu lie-

hu,  toto zvýšenie  príjmov nezabezpečí.  Práve naopak, bude

skôr znamenať likvidáciu  domácich výrobcov, ktorí zamestná-

vajú okolo 2 500 pracovníkov a v konečnom dôsledku bude zna-

menať zníženie príjmov štátneho rozpočtu.

 

     Určite všetci podporujeme  snahu vlády zamedziť daňovým

únikom. Na to, aby sa lieh  nedostal do obehu od výrobcu ne-

zdanený, existuje  v súčasnosti dômyselný  kontrolný systém,

ktorým daňový úrad zisťuje s vysokou presnosťou množstvo vy-

robeného liehu. Možno zodpovedne povedať, že pri dodržiavaní

súčasného zákona  nie je daňový únik  u výrobcu liehu možný.

Ak  k takým  únikom dochádza,   je to  spôsobené tým,  že si

správca dane neplní povinnosti či pri plombovaní prístrojov,

alebo pri pretáčaní meradiel liehu a podobne.

 

     Podstatne  rozdielna situácia  je pri  dovoze liehu  zo

zahraničia. Tu  dochádza k daňovým únikom,  keď sa lieh úmy-

selne deklaruje ako iný  tovar, či pri prevádzkovaní colných

skladov,  alebo  dovoze  syntetického  liehu  používaného na

priemyselné účely bez denaturácie.  Tomu však ani nový návrh

zákona nezabráni.  Nenavrhuje totiž žiadnu  zmenu v kontrole

výroby  liehu, ale  zavádza  podstatnú  zmenu a  navrhuje ju

v systéme výberu a odvodu tejto  dane. Spotrebná daň z liehu

znamená,  že  jej  platiteľom  je  spotrebiteľ. Zjednodušene

- platcom  dane je  výrobca liehovín  hotového výrobku alebo

dovozca liehovín pri ich uvádzaní do obehu.

 

     Od spotrebnej dane je  však oslobodený výrobca surového

liehu vyskladneného na rafináciu, alebo výrobca rafinovaného

liehu vyskladneného na výrobu liehovín, lebo ide o polotova-

ry, a  teda nie o hotový  výrobok. Teraz sa v  návrhu zákona

navrhuje zmena, aby ju platili i tí, ktorí sú dnes oslobode-

ní. Tak sa  stane zo spotrebnej dane obdoba  dane z pridanej

hodnoty, v  tomto prípade akoby dvojnásobná  daň. Čo to bude

znamenať pre  výrobcu liehu, posúďte  sami. Dnes je  výrobná

cena jedného litra surového liehu 20 korún aj s daňou z pri-

danej hodnoty.  Po zdanení 240  korunami spotrebnej dane  už

u výrobcu a dane z pridanej  hodnoty bude cena jedného litra

surového liehu 320 korún. 20 a 320 - šestnásťnásobný rozdiel.

 

     Viete si  veľmi dobre predstaviť,  čo to bude  znamenať

pre výrobcu, ktorý pri spustení tohto mechanizmu tie peniaze

nemá. Samozrejme, je možnosť  dostať tie prostriedky späť zo

štátneho rozpočtu,  ale je to posunuté  o fázu, ktorá vyvolá

potrebu získavania finančných  prostriedkov formou prekleno-

vacích úverov.  Myslím si, že  v najlepšom prípade  sa tento

nový spôsob zdaňovania výroby  liehu  prejaví v zvýšení ceny

výrobkov, ktoré ani pri  10-percentnej dovoznej prirážke ne-

budú môcť konkurovať napríklad  dovozu liehovín z Českej re-

publiky. A  môže byť aj to,  že sa zopakuje situácia  zo za-

čiatku roku  1993. Takýto systém spotrebnej  dane bol už raz

navrhnutý za  bývalej ČSFR a  odskúšaný od 1.  januára 1993.

V Českej republike tento systém  platil dva týždne a zrušili

ho. Na Slovensku  bol zrušený až po troch  mesiacoch, ale aj

po  tom krátkom  čase znamenal  pre domácich  výrobcov veľké

ekonomické  straty  ako  priamy  dôsledok neodborného zásahu

štátu.

 

     Dámy a páni, z vyššie uvedených dôvodov mám nasledujúce

pozmeňovacie návrhy:  V § 12,  to je paragraf,  ktorý hovorí

o oslobodení od dane, doplniť v  odseku 1 písmeno h) v tomto

znení: "Vyrobený výrobcom surového liehu v Slovenskej repub-

like a určený na  rafináciu u domácich výrobcov rafinovaného

liehu." S týmto prvým  pozmeňovacím návrhom súvisí môj druhý

pozmeňovací návrh vypustiť znenie § 14 a v § 18 vypustiť od-

seky 4 a 5. Prosím o týchto dvoch návrhoch hlasovať en bloc.

O druhom nemá zmysel hlasovať, keby neprešiel prvý.

 

 

     Ak by tento môj návrh neprešiel, navrhujem podobnú zme-

nu  ako pani  spoločná spravodajkyňa  v §  18, ktorý  hovorí

o zdaňovacom  období a  splatnosti dane.  Ja však  navrhujem

v odseku 2 nahradiť číslo "25 dní" číslom "40 dní". Spoločná

spravodajkyňa navrhovala  30 dní. Podľa  stanoviska výrobcov

aj podľa stanoviska zástupcov  týchto výrobcov lehota 30 dní

nie je  dostačujúca a minimálne  40-dňová by mohla  situáciu

aspoň čiastočne zmierniť.

 

     Zdôvodním tento  svoj návrh. I keď  podľa návrhu zákona

po ukončení zdaňovacieho obdobia má platiteľ nárok na vráte-

nie zaplatenej  dane, nie je  možné v takom  krátkom časovom

rozmedzí,  ako uvádza  návrh, získať  platby od odberateľov,

zaplatiť nimi  za surovinu, za lieh,  vyžiadať vrátenie dane

a vrátené finančné prostriedky odviesť do štátneho rozpočtu.

Tým, že by  sme predĺžili lehotu splatnosti dane  z 25 na 40

dní, aspoň čiastočne by  sa zmiernila potreba preklenovacích

úverov u výrobcov liehu.

 

     Môj posledný  pozmeňovací návrh k  tomuto návrhu zákona

je k § 20 - sankcie. V  odseku 7 nahradiť číslo "0,3 %" čís-

lom "0,1 %" a druhú vetu odseku 7 vypustiť. Odsek 7 by potom

znel: "Platiteľovi, ktorý daň  nezaplatil včas alebo v plnej

výške, určí daňový úrad penále vo  výške 0,1 % z dlžnej sumy

za  každý  deň  omeškania, počnúc  dňom  nasledujúcim po dni

splatnosti dane až do dňa platby včítane."

 

     Dámy a páni, ak by  ste podporili moje pozmeňovacie ná-

vrhy, nebol by to zlý návrh zákona.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Vážené  pani poslankyne, páni  poslanci, nikto

sa nehlási do rozpravy, nie  je ani faktická poznámka, preto

končím rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa, či sa chce

vyjadriť pán podpredseda vlády. Nech sa páči, pán podpredse-

da.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     každá novela  zákona, každé sprísnenie  daňového režimu

je  iste boľavé,  je veľmi  bolestivé, ale  na druhej strane

o chvíľočku budeme schvaľovať návrh štátneho rozpočtu na rok

1996 a budeme hľadať zdroje  na potreby, na zabezpečenie zá-

kladných  funkcií štátu,  na zabezpečenie  potrieb školstva,

zdravotníctva, ďalších problémových oblastí nášho či už hos-

podárskeho, alebo spoločenského života. Takže v tomto zmysle

treba chápať  aj novely daňových  zákonov, ktoré naša  vláda

priebežne predkladá.

 

     Upozornil som,  že tento zákon sa  dotýka významnej po-

ložky  spotrebnej dane,  významnej položky  príjmov štátneho

rozpočtu. Takže chcel by som požiadať parlament, aby v tomto

zmysle uvážlivo  pristupoval k danému zákonu,  a zase by som

chcel apelovať na to, že  by som žiadal parlament o schvále-

nie vládnej predlohy zákona.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán  podpredseda. Je pán  spoločný spravodajca

Lysák pripravený na hlasovanie k predošlému bodu? Nie. Takže

sa  spýtam  spoločnej  spravodajkyne,  či  ona je pripravená

predniesť  návrhy k  tomuto bodu.  Najskôr sa  pýtam, či  sa

chcete vyjadriť k tomuto. Nie.

 

     Pán poslanec  Cabaj - faktická  poznámka, ale môže  byť

jedine procedurálna.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Áno, je  procedurálna. Žiadam 30-minútovú  prestávku na

poradu klubov.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Garai.

 

Poslanec J. Garai:

 

     Združenie robotníkov Slovenska sa k tomu pridáva.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán podpredseda Andel.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Slovenská národná strana sa k tomu prikláňa.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     KDH sa pripája,  lebo má súcit s tými,  ktorí sa rýchlo

nevedia rozhodnúť.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže o  15.30 hodine začíname  hlasovaním. Prosím, aby

sme tu boli všetci.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Skôr kým  prejdeme k hlasovaniu,  pán podpredseda vlády

ešte požiadal o slovo.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážené poslankyne, poslanci,

 

     dovoľte  mi ešte  na záver  uviesť niektoré  argumenty.

Myslím, že rozprava bola vecná,  korektná, že bol záujem ur-

čité veci síce  otvoriť, ale v záujme veci  som reagoval po-

ukazom na to, že treba  zdokonaľovať daňové predpisy a treba

aj v  oblasti spotrebných daní, a  menovite v oblasti liehu,

hľadať dokonalejšie  mechanizmy, ako dostať do štátneho roz-

počtu príslušné zdroje. Rok 1995  nie je rokom 1993. Na jed-

nej  strane sprísňujeme  podmienky, daňové  podmienky výroby

a obehu liehu a výrobkov z liehu.

 

     Chcem podotknúť,  že výroba liehu  a liehových výrobkov

bola  vždy celibátom,  vždy bola  tvrdo kontrolovaná  štátom

a treba takéto režimovanie zaviesť a na ňom trvať. Na druhej

strane ako  protihodnotu tohto určitého  sprísnenia daňového

režimu chceme do konca roku riešiť niektoré ďalšie sprievod-

né otázky tohto problému.

 

     Predovšetkým je to otázka riešenia Slovenskej republiky

ako  colného územia,  je to  otázka toho,  že začiatkom roka

1996 chceme  zaviesť monitorovanie pohybu  liehu, dovozového

liehu,  liehových  výrobkov  na  území  Slovenskej republiky

prostredníctvom satelitu, to znamená podstatne sprísniť celý

režim pohybu dovozových výrobkov tohto typu a postaviť tieto

výrobky, to znamená lieh a výrobky z neho ako citlivú polož-

ku, najmä voči krajinám, kde sa uplatňujú iné daňové režimy,

teda aj v rámci colnej únie.  Takže je domyslená aj tá druhá

stránka. Bude  sa riešiť tak,  aby súbežne tieto  mechanizmy

nastúpili s účinnosťou zákona o dani z liehu.

 

     Preto  by  som  znovu  podporil  návrh  vládneho zákona

s tým, že  vznikla určitá dohoda  medzi poslaneckými klubmi,

ktoré prednesie potom  spoločná spravodajkyňa, ktoré odporú-

čam v zmysle toho vystúpenia schváliť.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.  Musím upozorniť, že vystúpe-

nie  pána podpredsedu  po ukončení  rozpravy znovu  otvorilo

rozpravu. Pýtam sa preto, či sa niekto hlási do rozpravy.

 

     (Nikto.)

 

     Ak nie, končím rozpravu.

 

     Prosím pani spoločnú  spravodajkyňu, aby sme pristúpili

k jednotlivým pozmeňovacím návrhom a hlasovali o nich.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážené  kolegyne,  kolegovia,  pristúpime  k hlasovaniu

najskôr  o spoločnej  správe. Odporúčam  pozmeňovacie návrhy

pod  bodmi  1, 2, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 15, 16 a

17 en bloc prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa. Počuli  ste, ktoré body spoloč-

nej správy máme prijať hlasovaním en bloc. Takže hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 112 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tieto body spoločnej správy sme prijali.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Ďakujem. Ďalej body spoločnej správy 3, 14 a 18 odporú-

čam en bloc neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme  sa a opäť  hlasujme. Pani spoločná

spravodajkyňa body  spoločnej správy 3,  14 a 18  neodporúča

prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh nehlasoval nikto.

     Proti návrhu hlasovalo 91 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže sme tieto tri body spoločnej správy neprijali.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Ďakujem. Teraz pristúpime  k hlasovaniu o pozmeňovacích

návrhoch.  Ako prvá  som predložila  pozmeňovacie návrhy ja,

o ktorých odporúčam hlasovať en bloc a odporúčam ich prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, pani poslankyňa, keby ste ich prečítali.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Prvý pozmeňovací návrh: v § 2  ods. 2 písm. a) bod 2 sa

vypúšťa slovo "vyrobený".

 

     Druhý pozmeňovací návrh: v §  7 v položke 2207 sa slovo

"nedenaturovaný" za bodkočiarkou  nahrádza slovom "denaturo-

vaný".

 

     V § 22 ods. 5  predvetie znie: "Lieh, ktorý je dovezený

cestujúcim, alebo tovar neobchodného  charakteru, a je oslo-

bodený od cla podľa osobitného predpisu41), je oslobodený od

dane, ak tento zákon neustanovuje inak, s výnimkou liehu."

 

     Štvrtý pozmeňovací  návrh v § 18  ods. 2: "Daň vykázaná

v daňovom priznaní  za zdaňovacie obdobie  je splatná najne-

skôr do 30 dní po skončení zdaňovacieho obdobia."

 

     Piaty návrh: v § 18 ods. 4 sa slová "10 dní" nahrádzajú

slovami "15 dní".

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Počuli ste tieto  návrhy na zmenu. Prosím, aby

sme sa prezentovali a hlasovali s odporúčaním pani spoločnej

spravodajkyne návrhy en bloc prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrhy hlasovalo 88 poslancov.

     Proti návrhom nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

 

     Takže tieto pozmeňovacie  návrhy pani spoločnej spravo-

dajkyne sme prijali.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňovacích návrhoch,

ktoré podal pán poslanec Brocka. Odporučil, aby sme o prvých

dvoch  pozmeňovacích  návrhoch  hlasovali  en bloc. Prečítam

ich: "V  § 12 ods.  1 doplniť písmeno  h) "vyrobený výrobcom

surového liehu v Slovenskej  republike a určený na rafináciu

u domácich výrobcov rafinovaného liehu".

 

     Druhý  návrh: vypustiť  § 14  a v  § 18 vypustiť odseky

4 a 5. Návrh vlastne súvisí s návrhom zmeny v § 12.

 

     Vážené  kolegyne, kolegovia,  tieto návrhy  neodporúčam

prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme hlasovať o týchto pozmeňovacích návrhoch en bloc.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 37 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

 

     Takže  tieto pozmeňovacie  návrhy pána  poslanca Brocku

sme neprijali.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Tretí  pozmeňovací  návrh  pána  poslanca  Brocku znie:

v § 18 ods. 2 nahradiť  číslo 25 číslom 40. Vážené kolegyne,

kolegovia, návrh odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 108 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 31 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže sme tento návrh neprijali.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Ďakujem pekne. Štvrtý  pozmeňovací návrh  pána poslanca

Brocku je vlastne bezpredmetný vzhľadom  na to, že tento po-

zmeňovací návrh bol už prijatý  v spoločnej správe pod bodom

13, ktorý odporučil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky

pre pôdohospodárstvo.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Zapnite mikrofón pánu Brockovi.

 

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Pán predseda,  môj pozmeňovací návrh  je iný ako  návrh

pod bodom 13  v spoločnej správe. Zhodou okolností  je to to

isté číslo,  teda 0,3 znížiť na  0,1, ale v mojom  návrhu je

druhú vetu z odseku 7  vypustiť. To bol celý môj pozmeňovací

návrh, treba o ňom hlasovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

    Áno. Prosím, pani poslankyňa.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Budeme to  akceptovať, takže budeme  hlasovať o štvrtom

pozmeňovacom návrhu pána poslanca Brocku, ktorý znie: V § 20

ods. 7 nahradiť číslo 0,3 číslom 0,1 a druhú vetu v odseku 7

vypustiť. Vážené kolegyne, kolegovia, návrh odporúčam nepri-

jať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 42 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

 

     Takže sme neprijali tento posledný pozmeňovací návrh.

 

 

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážené  kolegyne, kolegovia,  budeme hlasovať  o návrhu

zákona ako celku s odsúhlasenými pozmeňovacími a doplňovací-

mi návrhmi. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej re-

publiky o spotrebnej dani  z liehu s odsúhlasenými doplňova-

cími návrhmi odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a hlasujme, s odporúčaním pani

spoločnej spravodajkyne zákon ako celok prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 99 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  sme schválili vládny  návrh zákona Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky, ktorým  sa mení a  dopĺňa

zákon číslo  530/1990 Zb. o dlhopisoch  v znení zákona číslo

600/1990 Zb. o cenných papieroch.

 

     Ďakujem, pani  spoločná spravodajkyňa, aj  vám páni po-

slanci. (Potlesk.)

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Ďakujem aj ja za spoluprácu.

 

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Keďže pán podpredseda vlády  povedal, že bude monitoro-

vať pohyb na balkóne, som zvedavý, či je aj v parlamente.

 

     Vážené pani poslankyne, páni  poslanci, ostalo nám hla-

sovať o piatom bode programu. Prosím pána spoločného spravo-

dajcu,  aby uvádzal  doplňovacie a  pozmeňovacie návrhy tak,

ako  vzišli  z  rozpravy,  samozrejme,  najskôr zo spoločnej

správy. Nech sa páči.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené pani kolegyne, páni kolegovia,

 

     najprv  teda pozmeňovacie  návrhy zo  spoločnej správy.

Odporúčam, aby sme o bodoch 1, 2, 3, 4 a 6 hlasovali en bloc

a odporúčam ich prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Bol som  upozornený, že tým, že  sme prehodili hlasova-

nie,  namiesto  zákona  Národnej  rady  Slovenskej republiky

o spotrebnej  dani z  liehu som  povedal zákon  o dlhopisoch

a cenných papieroch, takže sa opravujem.

 

     Pred chvíľou  sme schválili vládny  návrh zákona Národ-

nej rady Slovenskej republiky o spotrebnej dani z liehu.

 

     Ospravedlňujem sa.

 

     Budeme  hlasovať o  bodoch  spoločnej  správy 1,  2, 3,

4 a 6 en bloc s  tým, že spoločný spravodajca odporúča tieto

body prijať.

 

     Prosím, hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 103 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže tieto body spoločnej správy sme schválili.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Vážení, tým, že sme prijali bod 6, bod 5 sa automaticky

anuloval, nemusíme o ňom hlasovať, je bezpredmetný.

 

     Teraz pristúpime  k hlasovaniu o  ďalších pozmeňovacích

návrhoch, a to o  pozmeňovacom návrhu pána poslanca Vaškovi-

ča, ktorý v § 7 ods. 1 za prvú vetu odporúča vložiť túto ve-

tu: "Podmienky na udelenie povolenia na emisiu dlhopisov ur-

čí ministerstvo financií osobitným predpisom."

 

     Vážené dámy a páni, tento návrh odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže budeme hlasovať o  prvom pozmeňovacom návrhu pána

poslanca Vaškoviča s odporúčaním spravodajcu prijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 115 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže sme prijali tento pozmeňovací návrh.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ďalších 6  návrhov podal pán poslanec  Palacka. V prvom

bode návrhu v novom znení  odporúča doplniť na úvod text pod

bodom i) "ak ide  o verejne obchodovateľné dlhopisy". Vzhľa-

dom na to, že by to mohlo v istých prípadoch viesť k naruše-

niu vývoja menovej politiky, odporúčam tento bod neprijať.

 

     Súčasne by  som si dovolil  uviesť aj ďalší,  druhý bod

jeho  návrhu, a  to v  bode 7  odporúča doplniť  ďalšiu vetu

v § 6. Odporúčam ani tento neprijať  a v súlade s jeho návr-

hom odporúčam hlasovať o týchto dvoch bodoch spoločne. Odpo-

rúčam teda návrhy neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme  sa a hlasujeme  o dvoch pozmeňova-

cích návrhoch pána poslanca Palacku s odporúčaním spravodaj-

cu neprijať ich.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 42 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

 

     Tieto pozmeňovacie návrhy sme neprijali.

 

 

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ďalej pán poslanec Palacka  odporúča v novom znení bodu

9 v § 7 ods. 1 vypustiť  druhú vetu. Ide znovu o možnosť na-

rušenia  stability menovej  politiky, preto  návrh odporúčam

neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravo-

dajca tento pozmeňovací návrh odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 42 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme ani tento  pozmeňovací návrh pána poslan-

ca.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ďalší návrh bol  v § 11 v bode 8  ods. 2 písmeno d) vy-

pustiť a ďalšie body prečíslovať. Odporúčam návrh neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 41 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme ani tento pozmeňovací návrh.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     V bode  11 návrhu v novom  znení § 8 ods.  3 prvej vety

bolo odporúčanie vypustiť slová "a rozhodnutie valného zhro-

maždenia akciovej spoločnosti". V  podstate by to bolo možné

prijať, je  však otázka, pretože  s tým súvisí  poznámka pod

čiarou 3a, ktorú by sme museli rovnako vypustiť. Vzhľadom na

to návrh odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa.  Pán spoločný spravodajca hovo-

ril o poznámke, ktorá je pod čiarou a ktorá súvisí aj s tým-

to pozmeňovacím návrhom.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 41 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

 

     Takže  ani tento  pozmeňovací návrh  pána poslanca  sme

neprijali.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o celkovom návrhu zákona.

Odporúčam návrh prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     V súlade s § 26 ods.  1 zákona o rokovacom poriadku bu-

deme hlasovať o zákone ako  celku v znení schválených dopln-

kov. Pán spoločný spravodajca odporúča návrh prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 99 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  sme schválili vládny  návrh zákona Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky, ktorým  sa mení a  dopĺňa

zákon číslo  530/1990 Zb. o dlhopisoch  v znení zákona číslo

600/1992 Zb. o cenných papieroch.

 

     Ďakujem, pán spoločný spravodajca, aj vám, pani poslan-

kyne, páni poslanci. (Potlesk.)

 

     Budeme  pokračovať  s i e d m y m  bodom, ktorým je

 

     návrh na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou

republikou a Ruskou federáciou  o zamedzení dvojakého zdane-

nia v odbore daní z príjmov a z majetku.

 

     Vládny návrh ste dostali ako  tlač 71 a spoločnú správu

ako tlač 71a.

 

     Z poverenia  vlády Slovenskej republiky  aj tento návrh

uvedie podpredseda vlády a minister financií pán Sergej Koz-

lík. Prosím vás, pán podpredseda, o slovo.

 

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej repub-

liky návrh Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Ruskou fede-

ráciou o zamedzení dvojakého zdanenia  v odbore daní z príj-

mov a z majetku.

 

     Cieľom  navrhovanej zmluvy  medzi Slovenskou republikou

a  Ruskou federáciou o zamedzení dvojakého zdanenia v oblas-

ti daní z príjmov a z majetku je vytvoriť právny priestor na

rozvoj všestranných a vzájomne výhodných hospodárskych vzťa-

hov.  Vylúčenie medzinárodného  dvojakého zdanenia  môže byť

riešené  len  uzatvorením  medzinárodnej  zmluvy a vzájomnou

koordináciou daňových vzťahov.  Dojednaním zmluvy bude právo

na daň z jednotlivých zdrojov rozdelené objektívnejšie medzi

oba zmluvné štáty.

 

     Navrhovaná zmluva obmedzuje na minimum daňové zaťaženie

fyzických a právnických osôb  tak, aby nedochádzalo k dvoja-

kému zdaneniu tých istých  príjmov podľa platnej sústavy da-

ňových zákonov Slovenskej republiky a taktiež podľa platných

daňových predpisov druhého zmluvného štátu.

 

     Zmluva by  mala podporiť vzájomnú  spoluprácu zmluvných

štátov a jej využívaním by sa malo zabezpečiť objektívnejšie

rozdelenie  práva na  daň z  jednotlivých príjmov  medzi oba

zmluvné štáty.

 

     Dvojaké zdanenie je  nežiaduce, pretože neúmerne daňovo

zaťažuje  fyzické  a  právnické  osoby.  Pôjde  predovšetkým

o príjmy z  vykonávania stavebných, montážnych  a iných čin-

ností, z využívania patentov iných priemyselných práv, tech-

nických  znalostí a  skúseností, výrobno-technických poznat-

kov,  z úrokov,  majetkových účastí,  výrobnej a  technickej

kooperácie  a z  iných zdrojov.  Dvojaké zdanenie  postihuje

tiež príjmy z využívania  autorských práv k dielam, literár-

nym, umeleckým a vedeckým,  a príjmy výkonných umelcov. Táto

zmluva teda sleduje elimináciu  dvojakého zdanenia na jednej

strane, ale i vzájomnú spoluprácu týchto krajín pri daňových

únikoch na strane druhej.

 

     Súčasne pri aplikácii navrhovaných zmlúv dôjde k objek-

tívnemu rozdeleniu práva na daň z jednotlivých príjmov medzi

oba zmluvné štáty, t. j.  štát zdroja a štát príjemcu. Navr-

hovaná zmluva je vypracovaná na základe vzorovej zmluvy OECD

a ustanovenia sú obvyklé  pri dojednávaní obdobných daňových

zmlúv. Celkový  prínos plynúci z uzatvorenia  zmluvy o zame-

dzení dvojakého zdanenia bude závisieť od tempa rozvoja jed-

notlivých foriem hospodárskej  spolupráce.

 

     Zmluva nevyžaduje  zmenu v právnom  poriadku Slovenskej

republiky a nedotýka sa záväzkov iných medzinárodných zmlúv,

ktorými je Slovenská republika viazaná.

 

     Prosím preto,  vážené dámy, páni,  túto zmluvu akcepto-

vať.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  pánu  podpredsedovi.  Prosím  teraz spoločného

spravodajcu pána poslanca Lysáka, aby podal správu o výsled-

koch jej prerokovania vo výboroch Národnej rady.

 

 

 

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     panie poslankyne, páni poslanci,

     dámy a páni,

 

     dovoľte, aby som uviedol  spoločnú správu Výboru Národ-

nej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu,

Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodárstvo,

privatizáciu a  podnikanie, Výboru Národnej  rady Slovenskej

republiky pre pôdohospodárstvo, Zahraničného výboru Národnej

rady Slovenskej republiky a  Výboru Národnej rady Slovenskej

republiky pre  vzdelanie, vedu, kultúru  a šport o  výsledku

prerokovania návrhu  na vyslovenie súhlasu  so Zmluvou medzi

Slovenskou republikou a Ruskou federáciou o zamedzení dvoja-

kého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku.

 

     Návrh na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou

republikou a Ruskou federáciou  o zamedzení dvojakého zdane-

nia v  odbore daní z  príjmov a z  majetku pridelil predseda

Národnej rady Slovenskej  republiky svojím rozhodnutím číslo

419 z  26. júna 1995 Výboru  Slovenskej republiky pre finan-

cie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej repub-

liky  pre  hospodárstvo,  privatizáciu  a podnikanie, Výboru

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  pre pôdohospodárstvo,

Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Vý-

boru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu,

kultúru a šport na prerokovanie do 25. augusta 1995. Zároveň

určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu, aby podal Národnej rade Slovenskej republi-

ky správu  o výsledku prerokovania  návrhu v určených  výbo-

roch.

 

    Môžem konštatovať, že  všetky uvedené výbory prerokovali

návrh v lehote, vyslovili s ním súhlas a odporúčajú Národnej

rade Slovenskej  republiky podľa článku  86 písm. e)  Ústavy

Slovenskej republiky  vysloviť súhlas so  Zmluvou medzi Slo-

venskou republikou a Ruskou federáciou o zamedzení dvojakého

zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku.

 

     Toľko závery.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi. Otváram k tomuto

bodu rozpravu  s konštatovaním, že do  rozpravy som nedostal

žiadnu prihlášku. Pýtam sa preto, či sa niekto hlási do roz-

pravy.

 

     (Nikto.)

 

     Ak nie, končím rozpravu.  Pán podpredseda vlády, chcete

sa vyjadriť?

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Nie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nie. Pán spoločný spravodajca si tiež nežiada záverečné

slovo.

 

     Pristúpime k hlasovaniu. Budeme hlasovať o návrhu uzne-

senia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku

86e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so Zmluvou

medzi Slovenskou republikou a  Ruskou federáciou o zamedzení

dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku.

 

     Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Budeme hlasovať

s odporúčaním pána spoločného spravodajcu návrh prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 96 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 96 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     ďalšie  vyslovenia súhlasu  k  zmluvám  pod bodom  8, 9

a 10 sú  prakticky tie isté. Chcem  vám navrhnúť postup, aby

ich pán  podpredseda vlády uviedol naraz,  naraz by sme mali

k nim aj rozpravu a jednotlivo by sme o nich hlasovali. Zís-

kame čas. Súhlasíte s tým? (Všeobecný súhlas v sále.)

 

     Prosím  pána podpredsedu  vlády, aby  uviedol tieto tri

zmluvy.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené poslankyne, poslanci,

 

     predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej repub-

liky návrhy zmlúv medzi  Slovenskou republikou a Poľskou re-

publikou, Slovenskou republikou  a Maďarskom, Slovenskou re-

publikou a Rumunskom o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore

daní z príjmov.

 

     Doterajšie vzťahy  k týmto krajinám  boli upravené mno-

hostrannými zmluvami pre fyzické a právnické osoby členských

štátov bývalej RVHP, ktoré boli  uzatvorené v rokoch 1977 až

1978. V prípade Poľskej republiky boli zmluvné vzťahy riade-

né  aj Zmluvou  medzi ČSR  a Poľskou  republikou, ktorá bola

podpísaná vo  Varšave 23. apríla 1925.  Po nadobudnutí plat-

nosti predkladaných zmlúv sa prestanú uplatňovať všetky tie-

to zmluvy.

 

     Dovoľte  mi pri  tejto príležitosti  vás informovať, že

ministerstvo zahraničných vecí postúpilo nóty Poľskej repub-

liky, Maďarska a Rumunska s tým, že v týchto štátoch už boli

splnené  podmienky na  nadobudnutie platnosti  medzinárodnej

zmluvy.

 

     Navrhované  zmluvy sú  vypracované na  základe vzorovej

zmluvy OECD,  ustanovenia sú obvyklé  pri dojednávaní obdob-

ných  daňových zmlúv.  Cieľom navrhovaných  zmlúv je upraviť

podmienky  na  podnikanie  podľa  nových  pravidiel platných

v zmluvných štátoch.

 

     Navrhované zmluvy obmedzujú na minimum daňové zaťaženie

fyzických, právnických osôb tak, aby nedochádzalo k dvojaké-

mu zdaneniu tých istých  príjmov podľa platnej sústavy daňo-

vých zákonov  Slovenskej republiky a  taktiež podľa platných

daňových predpisov druhého zmluvného štátu.

 

     Zmluvy by  mali podporiť vzájomnú  spoluprácu zmluvných

štátov a ich využívaním by sa malo zabezpečiť objektívnejšie

rozdelenie  práva na  daň z  jednotlivých príjmov  medzi oba

zmluvné štáty.

 

     Dvojaké zdanenie je  nežiaduce, pretože neúmerne daňovo

zaťažuje fyzické  a právnické osoby.  Princíp zdaňovania ne-

hnuteľného majetku a príjmov  z jeho užívania zostáva zacho-

vaný,  t. j.  majetok sa  zdaňuje tam,  kde sa tento majetok

nachádza. Celkový prínos plynúci z uzatvorenia zmlúv o zame-

dzení dvojakého zdanenia bude závisieť od tempa rozvoja jed-

notlivých foriem hospodárskej spolupráce.

 

     Zmluvy nevyžadujú  zmeny v právnom  poriadku Slovenskej

republiky  a  nedotýkajú  sa  záväzkov  iných medzinárodných

zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, preto odporú-

čam Národnej rade tieto zmluvy prijať.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu podpredsedovi  vlády. Prosím teraz spoloč-

ného spravodajcu  výborov pána poslanca  Lysáka, aby uviedol

správu z výborov takisto ku všetkým trom zmluvám. Ide o tlač

číslo 72, 79 a 184 a spoločné správy máte s tými istými čís-

lami s písmenami a).

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     panie poslankyne, páni poslanci,

     dámy a páni,

 

     dovoľte, aby som uviedol tri spoločné správy pod číslom

72a), 79a) a 184a) Výboru Národnej rady Slovenskej republiky

pre financie, rozpočet a  menu, Výboru Národnej rady Sloven-

skej republiky pre  hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie,

Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky pre pôdohospodár-

stvo, Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky

a Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky  pre vzdelanie,

vedu, kultúru a šport o  výsledku prerokovania návrhu na vy-

slovenie  súhlasu  so  zmluvami  medzi Slovenskou republikou

a Poľskou republikou, ďalej Rumunskou a Maďarskou republikou

o zamedzení  dvojakého  zdanenia  v  odbore  daní  z príjmov

a z majetku.

 

 

     Návrh na  vyslovenie súhlasu so  zmluvami medzi Sloven-

skou republikou a Poľskou,  Rumunskou a Maďarskou republikou

o zamedzení  dvojakého  zdanenia  v  odbore  daní  z príjmov

a z  majetku pridelil  predseda Slovenskej  republiky svojím

rozhodnutím číslo  419 z 26. júna  1995 Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky  pre financie, rozpočet  a menu, Výboru

Národnej rady Slovenskej  republiky pre hospodárstvo, priva-

tizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre pôdohospodárstvo, Zahraničnému výboru Národnej rady

Slovenskej republiky  a Výboru Národnej  rady Slovenskej re-

publiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport na prerokovanie

do 25. augusta 1995. Zároveň  určil Výbor Národnej rady Slo-

venskej republiky  pre financie, rozpočet a  menu, aby podal

Národnej rade Slovenskej republiky  správu o výsledku prero-

kovania návrhu v určených výboroch.

 

     Všetky uvedené výbory prerokovali  návrhy v lehote, vy-

slovili s  ním súhlas a odporúčajú  Národnej rade Slovenskej

republiky podľa článku 86  písm. e) Ústavy Slovenskej repub-

liky vysloviť súhlas so zmluvami medzi Slovenskou republikou

a Poľskou republikou,  Rumunskou republikou a  Maďarskou re-

publikou  o  zamedzení  dvojakého  zdanenia  v  odbore  daní

z príjmov a z majetku.

 

     Odporúčam, vážený pán predseda,  aby sme o jednotlivých

zmluvách hlasovali oddelene.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

 

     Vážení páni poslanci, poslankyne,  otváram k týmto trom

bodom rozpravu. Doteraz som nedostal žiadnu písomnú prihláš-

ku  do rozpravy.  Pýtam sa,  či sa  niekto chce prihlásiť do

rozpravy.

 

     (Nikto.)

 

     Ak nie, končím rozpravu. Pýtam sa pána podpredsedu vlá-

dy, či sa chce vyjadriť.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Nie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nie.  Ani pán  spoločný spravodajca  si nežiada  slovo,

takže  pristúpime  k  hlasovaniu  o  jednotlivých  návrhoch.

Najskôr budeme  hlasovať o návrhu  uznesenia, ktorým Národná

rada Slovenskej  republiky podľa článku  86 písm. e)  Ústavy

Slovenskej republiky vyslovuje súhlas  so Zmluvou medzi Slo-

venskou republikou a Poľskou republikou o zamedzení dvojaké-

ho zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Samozrejme, odporúčam návrh prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán spoločný spravodajca navrhuje uznesenie prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 106 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 105 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

 

     Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada

Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Sloven-

skej republiky vyhlasuje súhlas  so Zmluvou medzi Slovenskou

republikou a Rumunskom o  zamedzení dvojakého zdanenia a za-

bránení daňového úniku v odbore daní z príjmov a z majetku.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Návrh odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 106 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 106 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nikto nezdržal.

 

     Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

 

     Pristúpime k hlasovaniu o ďalšom návrhu uznesenia, a to

je uznesenie, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa

článku  86 písm.  e) Ústavy  Slovenskej republiky  vyslovuje

súhlas  so Zmluvou  medzi Slovenskou  republikou a Maďarskou

republikou o zamedzení dvojakého  zdanenia a zabránení daňo-

vého úniku v odbore daní z príjmov a z majetku.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Odporúčam návrh prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 108 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 108 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nikto nezdržal.

 

     Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ďakujem za perfektnú zhodu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     j e d e n á s t y m  bodom nášho rokovania je

 

     návrh na vyslovenie súhlasu s  Dohodou o podpore a vzá-

jomnej ochrane investícií  medzi vládou Slovenskej republiky

a vládou Ruskej federácie a

 

     d v a n á s t y m  bodom rokovania je

 

     návrh na vyslovenie  súhlasu s Dohodou o podpore a vzá-

jomnej ochrane investícií  medzi vládou Slovenskej republiky

a vládou Rumunskej republiky.

 

     Navrhujem, aby  sme aj o  týchto dvoch bodoch  rokovali

spoločne, aby ich pán  podpredseda vlády uviedol naraz. Nech

sa páči, pán podpredseda.

 

     Tlač ste dostali ako číslo  186 a 186a, k druhej zmluve

ako 221 a 221a.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     dovoľte mi  uviesť návrhy dohôd  o podpore a  vzájomnej

ochrane investícií medzi Slovenskou  republikou a Ruskou fe-

deráciou a medzi Slovenskou republikou a Rumunskom.

 

     Predložené  návrhy  dohôd  medzi  Slovenskou republikou

a Ruskou federáciou  a medzi Slovenskou  republikou a Rumun-

skom  o podpore  a vzájomnej  ochrane investícií predstavujú

jednu zo štandardných dohôd, ktoré sa uzatvárajú medzi suve-

rénnymi  subjektmi  medzinárodného  práva  s cieľom vytvárať

priaznivé ekonomické podmienky na rozvoj vzájomnej ekonomic-

kej spolupráce založenej na podnikateľskej iniciatíve.

 

     Uzatvoreniu  týchto  dohôd  predchádzala  cca 5-mesačná

príprava,  ktorá vyústila  do znenia  zmluvy, ktorá vyhovuje

obom zúčastneným stranám. Táto  zmluva vychádza zo štandard-

ných podmienok obdobných zmlúv, ktoré už Slovenská republika

uzatvorila v priebehu predchádzajúcich dvoch rokov. V súčas-

nosti  prebiehajú  rokovania  o  uzatvorení  takejto  dohody

s ďalšími desiatimi krajinami sveta.

 

 

 

     V priebehu  rokovaní bolo potrebné  prekonať určité od-

lišnosti vyplývajúce  z existujúcich právnych  systémov, ako

aj predvídať pripravované zmeny tak, aby nevznikli v priebe-

hu  realizácie zmluvy  zbytočné spory.  Samozrejme, že  bolo

potrebné riešiť aj určité jazykové bariéry.

 

     Predložené  návrhy  dohôd  medzi  Slovenskou republikou

a Ruskou federáciou  a medzi Slovenskou  republikou a Rumun-

skom o podpore a vzájomnej ochrane investícií v zásade pred-

stavujú  jednu zo  štandardných dohôd,  ktoré sa  uzatvárajú

medzi  suverénnymi subjektmi  medzinárodného práva  s cieľom

vytvárať priaznivé ekonomické podmienky  na rozvoj vzájomnej

spolupráce. Odporúčam preto  Národnej rade Slovenskej repub-

liky vysloviť s návrhom týchto dohôd súhlas.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán podpredseda. Takisto aj v týchto dvoch bo-

doch programu je určený  ako spoločný spravodajca pán posla-

nec Lysák,  preto ho opäť prosím,  aby uviedol obidve správy

z prerokovania vo výboroch.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené panie poslankyne, páni poslanci,

     dámy, páni,

 

     dovoľte,  aby som  uviedol dve  spoločné správy výborov

Národnej rady Slovenskej, a  to Výboru Národnej rady Sloven-

skej republiky pre financie,  rozpočet a menu, Výboru Národ-

nej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu

a podnikanie a Zahraničného  výboru Národnej rady Slovenskej

republiky o  výsledku prerokovania návrhu  na vyslovenie sú-

hlasu s  dohodami o podpore  a vzájomnej ochrane  investícií

medzi vládou Slovenskej republiky a vládami Ruskej federácie

a Rumunskej republiky.

 

     Návrh na vyslovenie súhlasu s  dohodou o podpore a vzá-

jomnej ochrane investícií  medzi vládou Slovenskej republiky

a Ruskej federácie a medzi vládou Slovenskej republiky a Ru-

munskej republiky pridelil predseda Národnej rady Slovenskej

republiky svojím rozhodnutím číslo 414 z 21. júna 1995 Výbo-

ru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, pri-

vatizáciu a podnikanie, Výboru  Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre financie, rozpočet  a menu a Zahraničnému výboru

Národnej  rady Slovenskej  republiky na  prerokovanie do 25.

augusta 1995.  Zároveň určil Výbor  Národnej rady Slovenskej

republiky pre  financie, rozpočet a  menu, aby podal  správu

o výsledku prerokovania návrhu v určených výboroch.

 

     Všetky uvedené  výbory prerokovali návrh  v lehote. Vy-

slovili s  ním súhlas a odporúčajú  Národnej rade Slovenskej

republiky vysloviť  súhlas s dohodami o  podpore a vzájomnej

ochrane investícií medzi vládou  Slovenskej republiky a vlá-

dou  Ruskej federácie  a medzi  vládou Slovenskej  republiky

a Rumunskej republiky.

 

     Toľko spoločná správa.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

 

     Vážené pani poslankyne, páni  poslanci, aj k týmto dvom

bodom otváram spoločnú rozpravu.  Oznamujem, že som nedostal

žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy,  preto sa pýtam, či sa

chce niekto ešte prihlásiť.

 

     (Nikto.)

 

     Ak  nie,  končím  rozpravu.  Pán  podpredseda sa zrejme

nechce vyjadriť, ani pán spoločný spravodajca, preto pristú-

pime k hlasovaniu a budeme hlasovať o návrhu uznesenia, kto-

rým Národná rada Slovenskej  republiky podľa článku 86 písm.

e)  Ústavy Slovenskej  republiky vyslovuje  súhlas s Dohodou

o podpore a  vzájomnej ochrane investícií  medzi vládou Slo-

venskej republiky a vládou Ruskej federácie.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj hlasovali.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Návrh odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 102 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 102 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

 

     Takisto budeme hlasovať o  návrhu uznesenia, ktorým Ná-

rodná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ús-

tavy Slovenskej republiky vyslovuje  súhlas s Dohodou o pod-

pore a vzájomnej ochrane  investícií medzi vládou Slovenskej

republiky a vládou Rumunskej republiky.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj hlasovali.

 

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Odporúčam, vážené dámy a páni, návrh prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 104 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 103 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

 

     Ďakujem, pán spravodajca, aj vám, páni poslanci.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ďakujem. Mám len jedno veľmi veľké želanie, aby pri re-

alizácii týchto  zmlúv bol takýto  zásadný postup v  takejto

zhode. (Potlesk.)

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     t r i n á s t y m  bodom programu je

 

     správa  o plnení  príjmov a  výdavkov štátneho rozpočtu

Slovenskej republiky v období rozpočtového provizória do 31.

marca 1995 a

 

     š t r n á s t y m  bodom programu je

 

     správa o plnení štátneho rozpočtu za I. polrok 1995.

 

     Chcem sa teraz opýtať,  či budeme pokračovať tým spôso-

bom ako teraz,  že spojíme rozpravu. Je to  vlastne to isté,

ale ak nie, samozrejme, budeme o jednotlivých bodoch rokovať

osobitne. Súhlasíte s tým, aby sme ich spojili, aby podpred-

seda vlády a minister  financií predniesol obidve správy na-

raz?

 

     Nikto neprotestuje, ďakujem.

 

     Pani  poslankyne,  páni  poslanci,  tieto materiály ste

dostali ako tlač  211 a tlač 213 a  spoločné správy ako tlač

221a a tlač 213a.

 

     Nech sa páči, pán minister.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     dovoľte  mi  uviesť  informáciu  o  pokladničnom plnení

štátneho  rozpočtu za  I. štvrťrok  1995 a  správu o  plnení

štátneho  rozpočtu za  I. polrok  1995. V  prvom rade by som

v úvode stručne charakterizoval  vývoj rozpočtového hospodá-

renia Slovenskej republiky v období rozpočtového provizória.

Chcem v prvom rade poznamenať,  že zámery, ktoré boli stano-

vené na obdobie rozpočtového provizória zákonom Národnej ra-

dy číslo 374 z decembra  1994, boli dodržané. Príjmy rozpoč-

tových a odvody príspevkových  organizácií stanovené na toto

obdobie vo výške 754 miliónov korún boli v skutočnosti napl-

nené na hodnotu 1,766  miliardy korún. Výdavky štátneho roz-

počtu  určené  na  zabezpečenie  všetkých základných funkcií

štátu v  období rozpočtového provizória  stanovené v rozsahu

37,9  miliardy korún  boli  v  skutočnosti čerpané  vo výške

37,3 miliardy korún, čo je 98,3 % stanoveného rozsahu výdav-

kov.

 

     Z  porovnania príjmov  a výdavkov  štátneho rozpočtu za

uvedené obdobie vyplýva, že v hospodárení štátu bol vykázaný

schodok 4,1 miliardy korún. V  tejto bilancii sú už zahrnuté

aj výdavky vyplývajúce z clearingového zúčtovania platobného

styku s  Českou republikou, ktoré  dosiahli hodnotu 4,2  mi-

liardy korún. To znamená, že deficit pri zohľadnení clearin-

gu predstavoval vlastne 0,1 miliardy korún.

 

     Celkové  príjmy dosiahli  hodnotu 33,2  miliardy korún.

Najväčší podiel na plnení príjmov štátneho rozpočtu mali da-

ňové príjmy, a  to 29,8 miliardy korún, čo  predstavuje 23 %

ročného rozpočtu. Pomerne priaznivé  plnenie sa dosiahlo pri

dani z  príjmov právnických osôb a  dani z príjmov fyzických

osôb. Zložitejšia situácia bola  zaznamenaná pri dani z pri-

danej hodnoty. Obdobná situácia bola  i pri výnosoch zo spo-

trebných  daní, ktoré  sú príjmami  štátneho rozpočtu. Chcem

podotknúť, že sme predpokladali tento vývoj a práve pre veľ-

ký rozpočet  v roku  1995 už  boli  prijímané  legislatívno-

právne opatrenia, ktoré znamenali  potom v tom ďalšom období

II. a  III. štvrťroka 1995  zásadný obrat v  oblasti príjmov

z daní.

 

     Celkové výdavky  štátneho rozpočtu za  I. štvrťrok 1995

činili 37,3 miliardy  korún, čo je 98,3 %  z limitu výdavkov

stanovených  na obdobie  rozpočtového provizória.  V oblasti

bežných transferov činili výdavky  5,6 miliardy korún, čo je

97,3 %  z rozpočtového provizória. Investičné  výdavky k 31.

3. 1995 sa čerpali vo  výške 1,8 miliardy korún, čo predsta-

vuje  80,3 %  výdavkov stanovených  na obdobie  rozpočtového

provizória a viažu sa  určitým spôsobom na cyklickosť, ktorá

je  viazaná na  I.  kvartál  roku 1995.  Výdavky vyplývajúce

z clearingového zúčtovania s Českou republikou, ako som spo-

mínal, dosiahli 4,1 miliardy korún.

 

     Pokiaľ ide  o plnenie štátneho  rozpočtu za I.  polrok,

myslím, že rozpočtové provizórium jednoznačne vytvorilo dob-

ré vstupné  predpoklady  na nástup do  veľkého rozpočtu roku

1995 tým, že  sa naplnili jeho zámery. Pokiaľ  ide o celkový

hospodársky  vývoj Slovenskej  republiky za  I. polrok 1995,

možno ho hodnotiť ako dobrý.  Rast a oživenie ekonomiky Slo-

venska na makroekonomickej úrovni sú evidentné, o čom svedčí

i analýza makroekonomických ukazovateľov.  Hrubý domáci pro-

dukt  vyjadrený v  bežných  cenách  za I.  štvrťrok dosiahol

106,5 miliardy korún,  čo je 18-percentný medziročný nárast,

a 45,6 miliardy korún v  stálych cenách, čo je 5,8-percentný

medziročný nárast.

 

     Tento vývoj pokračoval aj v  II. štvrťroku a celkove sa

za I.  polrok v oblasti hrubého  domáceho produktu v stálych

cenách vykázal rast  o 6,1 %. Tentoraz už  nebol viazaný len

na vývoj  v oblasti zahraničného obchodu,  ale odrážal sa už

aj od obnovenia rastu spotreby a investícií, kde rast hrubé-

ho fixného kapitálu  sa prejavil za I. polrok  rastom o vyše

20 %. Po dlhom čase  teda zaznamenávame rast hrubého fixného

kapitálu. A takisto o vyše 4 % vzrástla spotreba domácností,

to znamená akcelerovanie rastu  hrubého domáceho produktu je

už viazané na viacero faktorov.

 

     Medziročná miera inflácie odvodená z rastu spotrebiteľ-

ských cien  ako priemer od  začiatku roka bola  v I. polroku

1995 11,2 %. Zmena ročnej  miery inflácie predstavuje od za-

čiatku roka pravidelný mesačný pokles  o 0,1 boda, to zname-

ná, z 11,7 % v januári, 11,4  % v apríli a v júni bol pokles

ročnej inflácie 0,2 boda. Pokles inflácie bol v dôsledku vý-

voja  potravinárskych cien,  ktorých index  od začiatku roku

klesal. Po  júlovom pohybe inflácie, keď  rast dosiahol 1 %,

sa v auguste opäť už  vykazuje stabilizácia a miera inflácie

sa vykazuje zhruba v rozsahu 0,4 %.

 

     Pokiaľ ide o nezamestnanosť, ku koncu roka 1994 dosiah-

la 14,8 %, v apríli roku 1995 dosiahla 13,9 %, ku koncu júna

to bolo 13,3 %.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     vývoj  rozpočtového  hospodárenia  Slovenskej republiky

v I.  polroku  1995  bol  poznamenaný  prijatím nevyhnutných

opatrení na zabezpečenie hospodárenia štátu v čase rozpočto-

vého  hospodárenia. Záväzné  ukazovatele, ako  som spomínal,

sa dodržali a boli zhodnotené v správe, ktorú som uvádzal na

začiatku.

 

     Štátny rozpočet  na rok 1995 bol  schválený zákonom Ná-

rodnej rady  SR číslo 58/1995  Z. z. zo  dňa 7. marca  1995.

Celkové  príjmy boli  stanovené sumou  146,4 miliardy korún,

celkové výdavky sumou 167,4 miliardy korún a schodok štátne-

ho rozpočtu bol stanovený vo výške 21 miliárd korún.

 

     Celkové  výsledky plnenia  štátneho rozpočtu Slovenskej

republiky za obdobie I. polroku 1995 sú charakterizované do-

siahnutým priebežným  rozpočtovým prebytkom v  sume 96,9 mi-

lióna korún. V celkovej bilancii príjmov a výdavkov sú zahr-

nuté i výdavky štátneho rozpočtu vyplývajúce z clearingového

zúčtovania  platobného styku  s Českou  republikou vo  výške

3,1 miliardy korún, čo  len zvýrazňuje dosiahnutý, podľa mňa

veľmi dobrý výsledok rozpočtového hospodárenia za I. polrok.

 

     Dosiahnutý  rozpočtový prebytok  ovplyvnilo prekročenie

príjmov oproti predpokladom štátneho rozpočtu a nižšia dyna-

mika čerpania výdavkov. Treba  však na druhej strane vidieť,

že najmä v oblasti dlhovej  služby štátu bude ťažisko výdav-

kov v súlade s  harmonogramom a splátkovým kalendárom reali-

zované až  v I. polroku  1995, ale podotýkam,  nie v nejakom

superzávažnom rozsahu.  Je to zhruba rozsah 3 miliardy korún

tej prenesenej váhy do II. polroka.

 

     Podotýkam  opäť,  aby  sme  predišli  nejakej  diskusii

o tom, kde spočíva  jadro dosiahnutého výsledku rozpočtového

hospodárenia za  I. polrok 1995.  Je jasné, že  tam bola na-

mieste úsporná rozpočtová politika,  na druhej strane príjmy

oproti predpokladom v porovnaní s rokom 1994 vzrástli o 12 %

a daňové príjmy  o 22 %. Pripomínam  búrlivú diskusiu, ktorá

bola či  v parlamentných výboroch, či  na pôde Národnej rady

o dynamike  daňových  príjmov.   Predpokladali  sme  pôvodne

15-percentnú dynamiku. Boli sme označovaní za fantazmagoris-

tov. Dodržali sme tento  predpoklad, a naopak, rast daňových

príjmov predstavuje po prijatých  opatreniach v rámci návrhu

veľkého štátneho rozpočtu na rok 1995 nie 15, ale 22 %.

 

     Pokiaľ ide  o celkový rozsah  príjmov štátneho rozpočtu

za obdobie I. polroka, dosiahol hodnotu 75,4 miliardy korún,

čo predstavuje 51,5 %  z ročného rozpočtu. Dosiahnutá úroveň

príjmov za I. polrok 1995 v porovnaní s rovnakým obdobím ro-

ka 1994 je vyššia o  7,6 miliardy korún. Podstatnú časť tvo-

ria daňové  príjmy, a to  88,7 %, a  celkové skutočné príjmy

z výnosov daní za  I. polrok 1995 dosiahli 50,9  % z ročného

rozpočtu.

 

     Vývoj v  plnení príjmov štátneho rozpočtu  za I. polrok

1995 dáva predpoklady na  naplnenie objemu stanoveného záko-

nom  o štátnom  rozpočte. V  ďalšom období  bude však  treba

najmä zo strany daňových  a colných orgánov naďalej dôsledne

aplikovať opatrenia, ktoré boli prijaté ministerstvom finan-

cií v  apríli tohto roku na  eliminovanie výšky daňových ne-

doplatkov, colného dlhu a ďalších colných poplatkov a na do-

držiavanie daňovej disciplíny  zo strany daňovníkov. Zlepše-

nie situácie v tomto smere  sa očakáva aj z titulu povinného

zavedenia registračných pokladníc pri realizácii predaja to-

varov a služieb od 1. 7. tohto roka.

 

     Skutočná hodnota výdavkov  štátneho rozpočtu Slovenskej

republiky vynaložená v investičnej a v neinvestičnej oblasti

predstavuje 75,3 miliardy korún, čo  je 45 % ročného rozpoč-

tu.  Tento vývoj  čerpania prostriedkov  na výdavky štátneho

rozpočtu je výsledkom regulácie,  ktorá sa uplatnila v prie-

behu I. polroka 1995. Chcem však zdôrazniť, že tejto regulá-

cii nepodliehali výdavky sociálnej sféry. Išlo najmä o otáz-

ky  sociálneho zabezpečenia,  ktoré sa  realizovali v objeme

8,1 miliardy korún, t. j.  55,7 % ročného rozpočtu. Rozsahom

vynaložených  výdavkov napriek  ich regulácii  boli v  prvom

polroku 1995 zabezpečené všetky dôležité a rozhodujúce funk-

cie štátu.

 

     Vážená Národná rada, na  základe analýzy výsledkov roz-

počtového  hospodárenia možno  konštatovať, že  vývoj za  I.

polrok  1995 v  tejto  oblasti  je pozitívny.  Objem príjmov

v štátnom rozpočte je vyšší, ako sa predpokladalo pri tvorbe

štátneho rozpočtu  na rok 1995, a  výdavky štátneho rozpočtu

dosiahli 45 % zo stanoveného objemu roka.

 

     Dosiahnutie  stanovených cieľov  za rok  1995 v oblasti

príjmov štátneho rozpočtu však, ako som spomínal, si vyžadu-

je i  naďalej dôsledný postup  zo strany daňových  a colných

orgánov vo sfére daňovej a colnej správy. V oblasti výdavkov

štátneho rozpočtu je potrebné, aby sa i v roku 1995 pokračo-

valo v regulácii výdavkov s cieľom dodržať rozpočtové výdav-

ky a udržať schodok v štátnom rozpočte v intenciách stanove-

ných zákonom o štátnom  rozpočte. Zo strany správcov jednot-

livých rozpočtových kapitol bude na to potrebná určitá miera

zodpovednosti a  rozpočtovej disciplíny s  cieľom zabezpečiť

najefektívnejšie využitie  pridelených finančných prostried-

kov.

 

     Vývoj rozpočtového hospodárenia  v začiatku II. polroka

tohto roka pritom vytvára  predpoklady na zmiernenie regulá-

cie výdavkov štátneho rozpočtu  v ďalšom období. Preto vláda

na  odporučenie Ministerstva  financií Slovenskej  republiky

zvažuje možnosť zmiernenia regulácie  v III. štvrťroku tohto

roku o 1 až 2 %  a tieto kroky v súčasnosti ministerstvo fi-

nancií aj realizuje.

 

     Opodstatnenosť takýchto  opatrení vyplýva aj  z analýzy

vývoja pokladničného  plnenia štátneho rozpočtu  tak, ako sú

podchytené na účtoch štátneho rozpočtu v Národnej banke Slo-

venska začiatkom septembra tohto roku. Pokiaľ by som uviedol

aktuálne údaje, k včerajšiemu  dňu deficit štátneho rozpočtu

predstavuje 1 miliardu korún  pri celkových príjmoch 104 mld

korún, takže stále sa darí udržiavať pozitívny trend v rámci

štátneho rozpočtu.

 

     Pokiaľ by  som sa dotkol  prerokovania správy o  plnení

štátneho rozpočtu  vo výboroch Národnej rady,  zo strany po-

slancov  odzneli  niektoré  pripomienky,  na ktoré reagovali

pracovníci  ministerstva  financií.  Niektoré  by  som chcel

uviesť.

 

     Predovšetkým by  som chcel reagovať  na najzávažnejšie,

ktorými  najmä  opoziční  poslanci  spochybňovali dosiahnuté

výsledky, pričom argumentovali  vysokou reštrikciou výdavkov

štátneho rozpočtu  za I. polrok  1995. K tejto  problematike

chcem  uviesť nasledovné  skutočnosti: Výsledky rozpočtového

hospodárenia Slovenskej republiky v prvom polroku jednoznač-

ne  ukazujú  pozitívny  vývoj  v  oblasti  príjmov, ktoré sa

z hľadiska celoročných zámerov nielen splnili, ale ako celok

aj prekročili  a v porovnaní s rovnakým obdobím minulého ro-

ka dosiahnutá skutočnosť je viac ako 7,6 mld korún.

 

     Pokiaľ ide o reguláciu výdavkov, bolo mylné vo vystúpe-

niach niektorých poslancov to, čo dokumentovali aj masmédiá,

že rozpočet bol regulovaný  a že jednotlivým rozpočtovým ka-

pitolám nebolo umožnené čerpať vo výdavkoch takmer 8 mld ko-

rún. Skutočnosť je taká, že regulácia výdavkov v priebehu I.

polroka bola  v percentuálnom vyjadrení a  v pomere k objemu

regulovaných  výdavkov  v  podstate  na  rovnakej úrovni ako

v predošlom roku.  Rozdiel bol v  objeme regulovaných výdav-

kov. Za I. polrok 1994 bolo regulovaných 82,1 mld korún, re-

gulovaná čiastka  výdavkov dosiahla sumu 2,8  mld korún, kým

v priebehu I.  polroka bolo regulovaných 90,5  mld korún, čo

predstavuje regulovanú čiastku v hodnote 4,5 mld korún. Roz-

diel je teda  1,7 mld korún pri vyššom  objeme celkových vý-

davkov roku 1995.

 

     Z  tohto  jednoznačne  vyplýva,  že  pozitívne výsledky

v rozpočtovom hospodárení v  Slovenskej republike sú dosiah-

nuté predovšetkým vplyvom vyššieho plnenia v príjmovej časti

štátneho rozpočtu. Opäť však chcem zdôrazniť, že štát zabez-

pečoval a dodržal všetky  záväzky v sociálnej oblasti, ktoré

výdavky neboli regulované. Ďalej  sa umožnilo vyčlenením re-

gulácie ukončiť práce na rekonštrukcii Grasalkovičovho palá-

ca, v rozpočtovej kapitole ministerstva poľnohospodárstva sa

umožnilo už  do konca mesiaca mája  čerpanie prostriedkov až

do výšky 50 % a do konca III. štvrťroka do výšky 75 % celko-

vého objemu  výdavkov na rok  1995. Diferencovaný postup  sa

pritom uplatnil aj v niektorých ďalších rozpočtových kapito-

lách, napríklad ministerstva práce,  sociálnych vecí a rodi-

ny.

 

     Taktiež chcem reagovať na  pripomienky a názory poslan-

cov  týkajúce sa  zmien niektorých  zákonov či  už v oblasti

spotrebných daní, alebo dane z  príjmov. Ide najmä o zavede-

nie  nižšej sadzby  spotrebnej dane  z uhľovodíkových  palív

a mazív, resp.  o zníženie dane z  príjmov. Som toho názoru,

že tieto otázky treba  detailne komplexne posúdiť, lebo jed-

nostranný efekt pre niektorý  rezort by mohol znamenať vážne

zníženie celkových príjmov štátneho rozpočtu, a tým aj ohro-

zenie krytia rozpočtovaných výdavkov v nasledujúcom období.

 

     Chcel by som  sa ešte vyjadriť aj k  vzťahu k rozpočtom

obcí, ktorý by sa mal dodržať  v takom rozsahu, ako bol sta-

novený štátnym rozpočtom i napriek niektorým drobným odchýl-

kam, ktoré sa zatiaľ zaznamenali.  Svedčí o tom i doterajšie

plnenie podielových daní do rozpočtov  miest a obcí. V tejto

súvislosti by som chcel uviesť niekoľko údajov na porovnanie

a posúdenie celkovej situácie.

 

     V dani  z príjmov fyzických  osôb zo závislej  činnosti

a funkčných požitkov  bolo k 30. 6.  1995 odvedených do roz-

počtov obcí 52,6 % celkovej  rozpočtovanej čiastky, k 31. 7.

1995 to bolo  62,3 %, to znamená, že  je to určitý predstih.

V dani z príjmov právnických osôb bolo k 30. 6. 1995 odvede-

ných  55,8 %  z celkovej  rozpočtovanej čiastky  a k  31. 7.

1995  to bolo  63,4 %.  A podobne sa predstih  zaznamenal aj

v cestnej dani, kde sa k 31. 6. 1995   dosiahlo 52,2 % plne-

nia.

 

     Plnenie podielových  daní plynúcich do  rozpočtov miest

a obcí v  celkovom vyjadrení bolo  k 30. júnu  1995 vo výške

53,5 % a k 31. 7. 1995 vo výške 61,9 %. Rast výťažnosti dane

z príjmov fyzických osôb zo  závislej činnosti za mesiac júl

a august vytvára  reálne predpoklady, že  táto daň sa  splní

v minimálnom rozsahu, čo vytvára reálny predpoklad  na napl-

nenie miest a obcí z  podielových daní v predpokladanom roz-

sahu.

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     záverom môjho vystúpenia  chcem vašu pozornosť upriamiť

už na otázky prípravy štátneho  rozpočtu na rok 1996. Vzhľa-

dom na  to, že Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky pre

financie, rozpočet a menu navrhoval prijať v rámci uznesenia

úlohu pre vládu predložiť návrh štátneho rozpočtu Slovenskej

republiky  na rok  1996 do  15. novembra  1995 na  rokovanie

v Národnej rade Slovenskej republiky, chcel by som  požiadať

niektorého z  vás, aby ste  si osvojili  návrh  Ministerstva

financií Slovenskej  republiky, ktorý sme  uplatnili v tomto

výbore, aby návrh rozpočtu na rok 1996 a návrh rozpočtov bo-

li predložené na prerokovanie v  Národnej rade do 22. novem-

bra 1995.

 

     Uvedený návrh chcem zdôvodniť tým, že rozpočet na budú-

ci rok sa už bude  predkladať v novej forme rozpočtovej kla-

sifikácie,  z čoho  vyplýva  aj  značne vyššia  náročnosť na

spracovanie  návrhu  štátneho  rozpočtu  na  rok 1996, najmä

v kapitolách, ktoré by mali veľmi krátky čas na dopracovanie

svojich rozpočtov po rokovaní vlády.

 

     V prípade  ponechania pôvodného termínu  na predloženie

návrhu štátneho rozpočtu na rok 1996 by som chcel upozorniť,

že ak  by jednotlivé rozpočtové  kapitoly nestihli svoje po-

drobné rozpočty dopracovať a  predložiť ich na rokovanie vý-

borov  Národnej rady  Slovenskej republiky,  znamenalo by to

blokáciu celého procesu  štátneho rozpočtu Slovenskej repub-

liky na rok 1996 v Národnej rade Slovenskej republiky.

 

     Vážené pani  poslankyne, vážení páni  poslanci, ďakujem

za pozornosť. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem i ja, pán minister.

 

     Žiadam pána  poslanca Maxona, aby  predniesol záverečnú

správu z prerokovania materiálov v jednotlivých výboroch Ná-

rodnej rady.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi  veľmi krátko sa vyjadriť  k spoločným sprá-

vam, tlač číslo 211a a tlač 213a.

 

     K spoločnej  správe tlač 211a by  som chcel vlastne len

uviesť, že všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky,

ktoré túto správu mali pridelenú, vyslovili odporúčanie for-

mulované  v uznesení,  ktoré tvorí  prílohu tejto  spoločnej

správy. Ako spoločný spravodajca  budem odporúčať toto uzne-

senie schváliť.

 

     Pokiaľ ide o spoločnú správu tlač 213a, teda o výsledku

prerokovania  správy o  plnení štátneho  rozpočtu Slovenskej

republiky za I. polrok 1995,  túto správu máte všetci k dis-

pozícii, takže ak dovolíte, oboznámim vás so svojím návrhom,

ako budem odporúčať, aby sme o pripomienkach a odporúčaniach

jednotlivých výborov hlasovali.

 

     Teda v časti  B pod bodom 1 odporúčam  en bloc hlasovať

o bodoch a), b), c), d) s návrhom tieto body prijať. Pod bo-

dom 2 - požiadať predsedu vlády Slovenskej republiky v časti

a) a b) a pod bodom 3  v časti a) a b) budem odporúčať tieto

body spoločnej správy neprijať.

 

     Vážené dámy, vážení páni, vzhľadom  na to, čo som uvie-

dol, samozrejme, nevylučuje to možnosť osvojiť si predložený

návrh, ktorý  predniesol pán podpredseda  vlády, ale uviedol

som, že odporučím schváliť pod  bodom 1 časť a), kde zaväzu-

jeme  vládu  Slovenskej  republiky  predložiť návrh štátneho

rozpočtu  na  rok  1996  do  15.  novembra 1995. Samozrejme,

i v tlači číslo 213a,  kde prílohou je navrhované uznesenie,

budem odporúčať na schválenie.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne pánu spoločnému spravodajcovi. Takže boli

predložené správy k obidvom bodom nášho dnešného programu.

 

     Vážené pani  poslankyne, páni poslanci,  k bodu 13  som

nedostal žiadnu  prihlášku do rozpravy.  Jednu prihlášku mám

do rozpravy k  bodu 14. K správe o  plnení štátneho rozpočtu

za I. polrok  1995 sa prihlásil pán poslanec  Sopko. Nech sa

páči, pán poslanec.

 

Poslanec V. Sopko:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     plnenie úloh štátneho  rozpočtu Slovenskej republiky za

I. polrok väčšina  z nás očakávala s určitým  napätím, aj so

zvýšeným záujmom. Predložené  výsledky v globálnom vyjadrení

na prvý pohľad ukazujú na pozitívny vývoj v plnení a v urči-

tých smeroch  upozorňujú na možné  riziká v druhej  polovici

roku. Myslím,  že budete všetci súhlasiť,  že do spokojnosti

s tým,  aký objem  zdrojov štátny  rozpočet vytvára  a ktoré

potreby vykrýva, je veľmi ďaleko. Reštrikcia založená v roz-

počte, znásobená reguláciou  výdavkovej časti, výrazne obme-

dzuje možnosti správcov kapitol a jednotlivých subjektov na-

pojených na štátny rozpočet a na druhej strane zlepšuje sal-

do štátneho rozpočtu.

 

     Cieľom môjho vystúpenia nie je za každú cenu kritizovať

dosiahnuté výsledky, pretože zlepšenie tvorby a užitia zdro-

jov je evidentné. Je však  správne poukázať na určité riziká

a problémy,  ktoré  vzniknú  v  druhom  polroku v naplňovaní

štátneho rozpočtu a tým  aj v naplňovaní rozpočtov samosprá-

vy. V prvom  rade chcem poukázať na to, že  stav a vývoj ne-

doplatkov  na daniach,  plynúcich do  štátneho rozpočtu,  je

doslova alarmujúci. I po  prijatých opatreniach sa výška ne-

doplatkov   nestabilizovala.  Konštatovaný   mesačný  nárast

o 930 miliónov Sk si zasluhuje osobitnú pozornosť, veď pred-

stavuje  8,4 %  z mesačného  inkasa daňových  príjmov. Preto

najväčšiu rozpočtovú rezervu pre výdavkovú časť rozpočtu vi-

dím v nedoplatkoch.

 

     Z  príjmov ma  zaujalo aj  neplnenie nedaňových príjmov

v kapitole štátny  dlh. Splnenie úlohy  založenej v rozpočte

len na 27 % je  neuspokojivé. V tejto súvislosti prosím pána

Kozlíka, aby nás, poslancov  Národnej rady, oboznámil, ktoré

vládne úvery neboli splatené,  resp. ktoré deblokácie neboli

zabezpečené. Iste si všetci  pamätáme, že už pri zostavovaní

rozpočtu bola rozsiahla a  búrlivá diskusia o potrebách jed-

notlivých úsekov. Schválený rozpočet  kryl potreby len v ta-

kom rozsahu,  ako mu to  umožňovali zdroje. Som  za dôslednú

kontrolu  efektívnosti vynakladania  finančných prostriedkov

zo štátneho rozpočtu, aj za  prísnu hospodárnosť, ale nie za

reštrikciu, ktorá  spôsobuje škody a prežitie  na úkor budú-

cich  rokov. Reguláciou  čerpania výdavkov  sa dosiahlo  ich

čerpanie na 45 %, ale je to naozaj objektívny údaj o existu-

júcom stave?  Je namieste otázka, aké  záväzky, v akej výške

a z ktorého obdobia vykazujú jednotliví správcovia.

 

     Reštrikcia  sa  výrazne  dotkla  všetkých rezortov. Ako

príklad uvediem  stav v školstve. Stačí  sa pozrieť na tech-

nický  a prevádzkový  stav školských  objektov, kde  opadáva

omietka, pretekajú strechy, je havarijný stav vo vykurovaní,

korodujú a  rozpadávajú sa oplotenia.  To hovorí za  všetko.

Aká je vlastne zadlženosť rezortu školstva voči dodávateľom?

Podobná situácia  je v zdravotníctve,  aj keď jeho  väzba na

štátny rozpočet je značne  odlišná. Neregulované výdavky so-

ciálnej sféry sú  časovo prekročené  takmer o 7 %, o 6,88 %.

Absolútne  to predstavuje  1 396 000 000  Sk.  Otázka:  Bude

schválený rozpočet postačovať ministerstvu práce, sociálnych

vecí a rodiny na zvládnutie ťaživej sociálnej situácie, kto-

rá vznikla v našej spoločnosti, až do konca roku?

 

     Ak sa  zamyslíme nad uvedenými  skutočnosťami a ďalšími

problémami, vidíme, že k optimizmu  a k spokojnosti máme na-

ozaj ďaleko, bez ohľadu na to,  či sa na vývoj v plnení roz-

počtu pozeráme optikou vládnej koalície, alebo opozície.

 

     Tak ako vždy, dovolím si  vysloviť názor na vzťah štát-

neho rozpočtu k rozpočtom samospráv, miest a obcí. Na strane

10  prerokúvanej  správy  predkladateľ  uvádza,  že  na dani

z príjmov zo závislej činnosti ako podiel na dani pre obecné

samosprávy bolo zrealizovaných 1 636  000 000 Sk. K polroku,

k 30. júnu, to vyjadruje - a spomenul to aj pán Kozlík - ča-

sový predstih v porovnaní s alikvotným predpokladaným podie-

lom. Ak je  to pravda, potom do rozpočtov  miest a obcí bolo

prisunutých 32,49 %  z tvorby  tejto dane, pričom  v štátnom

rozpočte je  schválený podiel 22,53 %.  To znamená, že samo-

správam bolo vo finančnom  vyjadrení časovo v predstihu pre-

sunutých o 133  miliónov korún viac. Na prvý  pohľad sa zdá,

že je to vývoj v prospech miest a obcí, ale musíme si uvedo-

miť, že  o tento objem  bude prísun finančných  prostriedkov

v II. polroku krátený. Predpokladám,  že si to orgány miest-

nych samospráv v plnom rozsahu uvedomujú. Napriek týmto uve-

deným skutočnostiam je celkový  prísun tejto dane do rozpoč-

tov samospráv, miest a obcí oproti prvému polroku 1994 nižší

o viac ako 420 miliónov Sk.  V prepočte na jedného obyvateľa

to predstavuje 85 Sk. Taká je tvrdá realita.

 

 

     Porovnávame takmer  vždy to, čo nám  vyhovuje. Aj teraz

porovnávame vývoj so schváleným rozpočtom a úmyselne zamlču-

jeme porovnanie  s rovnakým obdobím  roku 1994. Tým,  čo som

konštatoval, sa naplnili moje tvrdenia, aj tvrdenia tej čas-

ti poslancov  Národnej rady, ktorí  pri schvaľovaní štátneho

rozpočtu na  rok 1995 oponovali pánu  Kozlíkovi a požadovali

zvýšenie podielových republikových daní v prospech samosprá-

vy, resp.  požadovali ponechať podiel z  roku 1994. Žiaľ, to

sa nestalo.  Aký to má  dosah na mestá  a obce, spýtajme  sa

primátorov, starostov a  poslancov obecných zastupiteľstiev.

Taký, že znížená  tvorba tejto dane dostala mestá  a obce na

kolená  a spôsobuje  samosprávam obrovské  finančné ťažkosti

a problémy. Napätosť v ich rozpočtoch stúpa a nedostatok fi-

nančných  prostriedkov ohrozuje  plnenie základných  funkcií

samospráv. O rozvojových programoch môžu obce a mestá uvažo-

vať len za predpokladu úverového zaťaženia.

 

     Pretože novozvolení predstavitelia miest a obcí sú via-

zaní  voči občanom  sľubmi a  volebnými programami,  problém

riešia prijímaním  úverov a rozvíja  sa aj proces  vydávania

komunálnych obligácií. Súhlasím, že  aj takéto zdroje patria

do sféry samosprávy. Vynára sa však otázka, v akej výške, za

akých podmienok a z čoho obce v nasledujúcich rokoch splatia

svoju zadlženosť. Týmito krokmi  dlhová služba začína naras-

tať aj vo sfére samosprávy miest  a obcí, čo sa zákonite od-

razí  v  tlaku  na  štátny  rozpočet  v nasledujúcom období.

V tejto súvislosti opätovne pripomínam  a žiadam pána Kozlí-

ka, aby  sa stabilizovala príjmová  základňa obcí na  dlhšie

obdobie ako jeden rok, aby  sa doriešilo zdaňovanie obcí da-

ňou z príjmov právnických osôb.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia, napriek zložitostiam, ktoré

existujú vo vzťahu vlády Slovenskej republiky k mestám a ob-

ciam Slovenska, môžeme obciam spoločne pomôcť tým, že urých-

lime prípravu a schválime zákon o verejnoprospešnom podniku.

V legislatívnej sústave citeľne chýba  tento zákon, ktorý by

určil osobitné postavenie  hospodárskych subjektov, pôsobia-

cich vo sfére  verejnoprospešných služieb. Osobitné postave-

nie týchto subjektov by malo byť v tom, že pre tieto organi-

zácie by mal platiť iný režim zriaďovania a mali by mať oso-

bitné postavenie vo vzťahu k daňovým zákonom, aspoň k zákonu

o dani z  príjmu. Do tejto formy  by mali byť transformované

rozpočtové  a príspevkové  organizácie  -  štátne aj mestské

alebo obecné. Preklenúť doterajšiu legislatívnu medzeru inak

než osobitným  zákonom, ktorý by  definoval verejnoprospešnú

službu a doriešil právne  postavenie rozpočtových a príspev-

kových organizácií,  podľa mňa, nie  je možné. Preto  prosím

podpredsedu vlády  pána Kozlíka, aby tento zákon bol predlo-

žený Národnej rade a schválený ešte v tomto roku.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi. Ďalej sa do rozpravy prihlási-

la pani poslankyňa Schmögnerová.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     myslím, že keď sa televíziou prestáva snímať rokovanie,

tak sála preriedne, a je to škoda, pretože sa rokuje o veľmi

vážnom bode programu.

 

     Dovoľte mi, aby som  sa vyjadrila k výsledku hospodáre-

nia štátneho rozpočtu za  I. polrok 1995. Hodnotenie polroka

v hospodárení štátneho rozpočtu je dobrou príležitosťou opa-

kovane  sa zamyslieť  nad konštrukciou  štátneho rozpočtu na

rok 1995,  nad jeho východiskami  a, samozrejme, i  nad jeho

plnením. Štátny  rozpočet je najdôležitejším  zákonom hospo-

dárskej a  sociálnej politiky vlády.  Na základe neho  sa dá

posúdiť, akú hospodársku a sociálnu politiku chce vláda rea-

lizovať. Plnenie štátneho rozpočtu  odráža, ako sa tieto zá-

mery naozaj darí plniť.

 

     Východiská pri zostavovaní štátneho rozpočtu zahrnovali

5-percentný rast hrubého  domáceho produktu,  mieru inflácie

v rozpätí 8 až až 10 %, mieru nezamestnanosti  14 %. Schodok

štátneho rozpočtu na rok 1995 sa určil na úrovni 3 % hrubého

domáceho produktu, ktorý prestavuje  21 miliárd Sk. Doteraj-

šie výsledky za I. polrok 1995 naznačujú, že makroekonomické

indikátory,  predovšetkým  rast  hrubého  domáceho produktu,

rast  cien, by  sa mohli  podľa zámerov  dosiahnuť. Aký bude

schodok štátneho rozpočtu?  Podľa vyjadrenia ministra finan-

cií  vývoj v  štátnom rozpočte  za prvých  osem mesiacov nás

oprávňuje  predpokladať,  že  sa  dosiahne  plánovaná úroveň

schodku.

 

     Dovoľte mi, aby som sa predovšetkým zamerala na dosiah-

nuté výsledky  v I. polroku  1995. Analýza príjmov  štátneho

rozpočtu  ukazuje, že  sa daňové  príjmy rozpočtu  ako celok

splnili na  50,9 %. Daň z  pridanej hodnoty dosiahla plnenie

57 %,  čo predstavuje prekročenie o  7 percentuálnych bodov.

Ak  to porovnám  s II.  polrokom 1994,  keď sa predpokladané

plnenie tejto položky nedarilo,  za čo bola vehementne pred-

chádzajúca vláda kritizovaná, sú možné dve vysvetlenia.

 

     1. Minulý, ale aj tento rok, nebolo ministerstvo finan-

cií schopné presne odhadnúť príjmy  z dane z pridanej hodno-

ty.

 

     2.  Opatrenia z  1. 8.  1994, ktoré  sa týkali určitých

presunov tovarov a služieb z  nižšej do vyššej dane z prida-

nej hodnoty, preukázali svoju  účinnosť až s určitým časovým

odstupom. Z toho, za čo  minulá vláda stratila politické bo-

dy, súčasná vláda naopak - politické body žne.

 

     Nie všetky daňové príjmy  sú uspokojivé. Alarmuje nízke

plnenie spotrebných  daní na úrovni  31 %. Bolo  by žiaduce,

aby  pán  minister  financií  podrobnejšie vysvetlil príčiny

a zároveň  opatrenia  -  iné  ako  novelu  o spotrebnej dani

z liehu, ktorú sme pred chvíľočkou schválili -, ktoré by ma-

li  zabezpečiť lepšie  plnenie príjmov  štátneho rozpočtu zo

spotrebnej dane.

 

     Príjmy  z vymáhania vládnych pohľadávok dosiahli 27,9 %

predpokladu. Ukazuje sa, že  buď ministerstvo financií znovu

nadhodnotilo tento druh príjmov, alebo svoje úlohy pri vymá-

haní vládnych pohľadávok neplní  dostatočne. Prosím, aby pán

minister tieto okolnosti podrobnejšie vysvetlil.

 

     Výdavky štátneho  rozpočtu v I.  polroku sa čerpali  na

45 %.  Ministerstvo financií uplatnilo reguláciu,  čo je ob-

vyklé, ak hrozí prekračovanie  plánovaného schodku v štátnom

rozpočte. Nekritizujem preto ministerstvo financií za uplat-

ňovanie regulácie vo všeobecnosti, ale  dlhuje  vysvetlenie,

prečo k nej pristupuje v čase, keď vývoj rozpočtového hospo-

dárenia je pozitívny.

 

     Pán  minister uviedol,  že regulácia  sa nedotýkala so-

ciálnej sféry. Áno i  nie. Vláda odložila zvýšenie životného

minima, na  ktoré vznikol zákonný  nárok už vo IV. štvrťroku

1994 a od ktorého závisia prídavky na deti a sociálne dávky,

až na 1. júl 1995. A možno keby nebol býval televízny prenos

z Národnej rady Slovenskej republiky, bolo  by to až s plat-

nosťou od  1. 9. 1995. Vláda  zvýšila zadlženosť zdravotníc-

tva. Až pred niekoľkými  týždňami sa začali uvoľňovať zdroje

na krytie schodku Všeobecnej  zdravotnej poisťovne v rozsahu

2,2 miliardy Sk, i keď o tom rozhodla  Národná rada už v de-

cembri 1994.

 

     Vládni poslanci  tým, že odhlasovali uhrádzať  iba 54 %

zo zákonných odvodov štátu do rozpočtu Všeobecnej zdravotnej

poisťovne, odhlasovali zároveň  neschopnosť Všeobecnej zdra-

votnej poisťovne  hradiť lieky a  zdravotné služby aspoň  na

úrovni roku 1994. Iba  pred niekoľkými týždňami sa minister-

stvo zdravotníctva  konečne ozvalo s  požiadavkou zvýšiť zá-

konné úhrady na 70 %. Upozorňujem,  že je to s odstupom viac

ako jedného pol  roka. S odstupom viac ako  jedného pol roka

prišlo ministerstvo zdravotníctva na to, čomu chceli predísť

opoziční poslanci, že pri takýchto odvodoch zo štátneho roz-

počtu do  rozpočtu Všeobecnej zdravotnej  poisťovne bude jej

činnosť ohrozená.

 

     Vláda sa rozhodla odložiť riešenie takmer neudržateľnej

situácie v  školstve a až od  júla 1995 sa rozhodla  dať 530

miliónov Sk na tzv. diferencované zvýšenie miezd v školstve,

ktoré k 1. 1. 1995  citeľne poklesli. Vo vreckách niektorých

učiteľov to znamenalo 500 i viac korún.

 

     Vláda sa rozhodla čerpať  dotácie do verejnej hromadnej

dopravy,  železničnej a  autobusovej, tiež  na úrovni  45 %.

Výsledok bol taký, že bolo  "potrebné" zvýšiť ceny na želez-

nici a  v Slovenskej autobusovej  doprave, zrušiť robotnícke

lístky a znížiť zľavy na žiackych lístkoch.

 

     Veľmi ma prekvapilo,  že ministerstvo práce, sociálnych

vecí  a rodiny  sa  ani  neusilovalo odhadnúť  dosahy týchto

opatrení na zamestnanosť, neuvažovalo  vôbec o tom, že mnohí

ľudia,  ktorým toto  opatrenie ukrojí  takmer jednu  tretinu

z ich miezd,  dajú prednosť aspoň  dočasne nezamestnávať sa.

Vláda urobila toto opatrenie napriek tomu, že už ku koncu I.

polroku bolo zrejmé, že sa v rozpočtovom hospodárení dosiah-

ne prebytok. Kladiem si otázku, prečo.

 

 

     Pravda, nielen  sa znížili, alebo sa regulovali dotácie

do verejnej  dopravy, železničnej aj  autobusovej, ale musím

sa  vrátiť k  tomu, na  akej úrovni  sa schválili dotácie do

mestskej  hromadnej dopravy,  napríklad v  meste Bratislava.

Mali ste  možnosť podaktorí, ktorí  čítate Profit, oboznámiť

sa s analýzou hospodárenia Dopravného podniku Bratislavy.

 

     Štátna  dotácia  v  Dopravnom  podniku mesta Bratislavy

v roku  1993  predstavovala  630  miliónov  Sk,  v roku 1995

434,7 miliónov Sk, čiže pokles  bol skoro o 200 miliónov Sk.

Pritom ceny dopravných prostriedkov  za posledných päť rokov

vzrástli 5- až 6-násobne a vozový park ako mnohí, ktorí ces-

tujeme mestskou  hromadnou dopravou v  Bratislave, vieme, je

už takmer na pokraji svojich možností. Vzhľadom na šesťročnú

životnosť dožíva  a bude zrejmé,  že náklady na  jeho obnovu

budú mimoriadne veľké. Samozrejme, vzrástli aj ďalšie vstupy

do prevádzky  mestskej hromadnej dopravy a  aj v Bratislave.

Už tretí rok je Dopravný  podnik Bratislava v strate. V roku

1993 strata dosiahla  70 miliónov Sk, v minulom  roku 67 mi-

liónov, v  roku 1995 predpokladaná strata  bude 200 miliónov

korún.

 

     Hoci  zvýšenie  cestovného  od  júla  1995 zníži stratu

o 48 miliónov, musí Dopravný podnik mesta Bratislavy reduko-

vať linky a zvýšiť intervaly  medzi spojmi. A výsledok? Páni

poslanci, bola  by som veľmi  rada, keby aspoň  niekto z vás

ráno v špičke cestoval z Petržalky do centra mesta. Uisťujem

vás, že by ste sa museli hanbiť všetci, ktorí ste schvaľova-

li takýto rozpočet, takúto  dotáciu pre mestskú hromadnú do-

pravu  v Bratislave.  Ja som  to urobila  teraz niekoľkokrát

a videla som,  ako niekoľko autobusov,  ktoré boli preplnené

už po druhej zastávke  od konečnej, nechávalo doslova stovky

ľudí stáť na zastávke. A videla som aj deti, prváčikov, kto-

ré sa nedostali do autobusov, alebo také, ktoré sa rozplaka-

li, pretože  sa z preplnených  autobusov von nedostali.  Ne-

chcem túto  otázku politizovať, ale nazdávam  sa, že ak sku-

točne pokladáme  Bratislavu za hlavné mesto,  mali by sme to

vyjadriť  aj tým,  že nedovolíme,  aby bratislavská  doprava

skolapsovala. (Potlesk.)

 

     Ako som uviedla, rozpočet a jeho čerpanie odráža nielen

sociálnu, ale  aj hospodársku politiku vlády.  Mali sme mož-

nosť  analyzovať  výdavky  štátneho  rozpočtu, ktoré súvisia

s podnikateľskou sférou. I keď počas rokovania vo výbore sme

dostali určité vysvetlenie, prečo došlo pri investičných do-

táciách k ich čerpaniu iba  na úrovni 34,5 %, musím povedať,

že toto vysvetlenie ma neuspokojilo.

 

     Už v rozprave k štátnemu  rozpočtu na rok 1995 sme upo-

zorňovali,  že rozpočet  v rozpore  s programovým vyhlásením

vlády nie je nástrojom tzv. novej hospodárskej politiky, ako

bola vládou ohlásená. Vytváral o  1 miliardu Sk menej inves-

tičných zdrojov, ako to bolo v roku 1994, ale i takto kráte-

né  investičné dotácie,  ktoré boli  určené na modernizáciu,

ktoré  boli určené  na modernizáciu  železničných dopravných

ciest, na obnovu vozového  parku autobusovej dopravy, na do-

končenie výstavby vodárenských nádrží  atď., sa v I. polroku

neprestavali v rozsahu 15,5 percentných bodov. Podotýkam, že

i neinvestičné dotácie do Agrokomplexu, určené na stabilizá-

ciu  poľnohospodárstva a  plynulosť reprodukcie biologického

procesu, sa čerpali iba vo výške 41,8 %.

 

     Chcela by som uviesť, že  rovnako sa v I. polroku nevy-

užili  prostriedky,  ktoré  boli  určené  na  podporu malého

a stredného podnikania, ale i  ďalšie, ktoré mali pomôcť as-

poň do istej miery rozbehnúť slovenské hospodárstvo.

 

     Aké sú vyhliadky štátneho  rozpočtu do konca roka? Mys-

lím, že pán minister v tomto prípade správne poukázal na ri-

ziká, ktoré v štátnom rozpočte  sú. Na strane príjmov sa ne-

bude opakovať priaznivá situácia  v daňových príjmoch, ktorá

súvisí  so  splatnosťou  dane  za  rok  1994 v mesiaci marci

1995. Je dobre známe, že  z dosiaľ neuhradených daňových ne-

doplatkov,  ktoré vzrástli  v I. polroku 1995  o 4,4 mld, na

19,1 mld,  do konca roka nezíska  štátny rozpočet skoro nič.

Tieto  nedoplatky sú  do značnej  miery dôsledkom  platobnej

neschopnosti  v  podnikovej  sfére  dosahujúcej  ku koncu I.

štvrťroku 1995 ešte vždy  vysokú úroveň. Napríklad v priemy-

selných podnikoch  81,3 mld Sk a  v celom národnom hospodár-

stve asi 120 - 130 mld korún. Sú aj dôsledkom pretrvávajúcej

vysokej stratovosti  podnikov. I keď v  I. štvrťroku 1995 sa

vytvorila o  10,4 % nižšia strata,  čo predstavuje rozsah 10

mld korún, skoro sa vyrovnala vyprodukovanému zisku v zisko-

vých podnikoch. Podiel stratových podnikov na podnikoch cel-

kove  dosiahol  55,4  %  a  v  počte pracovníkov v porovnaní

s rovnakým obdobím minulého roka dokonca stúpol o 4,1 %.

 

     Ak zoberieme do úvahy, že v podnikovej sfére sa odpisu-

jú základné  prostriedky na úrovni  následnej nižšej, ako sú

skutočné nadobúdacie  ceny, nie je výnimkou,  že v podnikoch

je ohrozená aj jednoduchá reprodukcia, a to, prirodzene, ne-

veští nič dobrého ani pre štátne financie.

 

      Riziká sú aj vo výdavkovej  časti rozpočtu. V II. pol-

roku bude musieť štátny  rozpočet zaplatiť na dlhovej službe

presnejšie o  3,9 mld viac  ako v I.  polroku. Podotýkam, že

v rozpočte sa nerátalo ani so zvýšením výdavkov kapitoly mi-

nisterstva školstva, mám tu na  mysli 530 miliónov Sk, i keď

to poslanec Milan Ftáčnik  dôrazne požadoval pri prerokúvaní

návrhu zákona o štátnom rozpočte  na rok 1995. Už pri zosta-

vovaní štátneho rozpočtu na rok 1995 Najvyšší kontrolný úrad

upozorňoval,  že v  kapitole ministerstva  práce, sociálnych

vecí a rodiny a ministerstva vnútra nie sú dostatočné zdroje

na dávky  sociálneho zabezpečenia hradené  štátom. Napríklad

prídavky  na deti,  ktoré tvoria  ich podstatnú  časť, sa už

pred ich  zvýšením k 1.  júlu 1995 prečerpali  o 8,4 %.  Ani

v kapitole ministerstva vnútra sa nerátalo so zvýšením dávok

sociálnej  starostlivosti,  ku  ktorému  dochádza v dôsledku

rastu počtu sociálne odkázaných rodín s deťmi a zvýšením ži-

votného minima.

 

     Môžem teda zhrnúť: Priaznivé výsledky v štátnom rozpoč-

te  sa  dosiahli  na  úkor  zvýšenia ohrozenia zdravotníctva

a školstva,  zhoršenia  sociálnej  situácie najohrozenejších

skupín, na  úkor podviazania malého  a stredného podnikania,

na úkor  investícií do infraštruktúry  atď. atď. Myslím,  že

cena, za ktorú sme  dosiahli prebytok v hospodárení štátneho

rozpočtu za I. polrok, bola privysoká.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Šagát, po-

tom pán  poslanec Filkus. Najskôr  má faktickú poznámku  pán

poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda. Skutočne sme si vypočuli pozoru-

hodný traktát. Myslím si však, že čo sa týka napríklad otáz-

ky dopravy,  môžem ubezpečiť pani  poslankyňu, že mám  o tom

lepší prehľad, ako má ona, a že som si bol veľmi dobre vedo-

mý, keď som kandidoval za primátora, ako sa dá tento problém

riešiť.  Každý z  nás môže  natiahnuť ruku  a povedať  vláde

- daj peniaze,  ja budem reprezentovať. Myslím  si, že tento

svoj prejav mala adresovať primátorovi mesta Bratislavy, aby

Bratislava hľadala zdroje financovania vo vnútri, aby zakla-

dala nové  zdroje, a nie  aby žila z  toho, že natŕča  ruku,

a z rozpredaja  vlastného majetku. Chcem  ubezpečiť pani po-

slankyňu, že nie náhodou sme žiadali a navrhovali, aby každá

obec, ktorá  žiada dotáciu od  štátu, nechala na  preverenie

svoje hospodárenie Najvyššiemu kontrolnému úradu. Práve obce

sa proti tomuto tvrdo postavili. Je veľmi ľahko žiadať dotá-

ciu od vlády a vlastné peniaze rozflákať.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Aibeková.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ďakujem za slovo. Dovoľte mi, vážené kolegyne a kolego-

via, aby  som sa vyjadrila  k trom bodom  prednesenej správy

pani poslankyne  Schmögnerovej. K tým bodom,  a dúfam, že to

aj vy tak  prijmete, ku ktorým mám čo  povedať a môžem pove-

dať, že sa v nich aspoň  čiastočne vyznám. To je problém ži-

votného minima.

 

     Prosím vás, pani poslankyňa, vy ste vtedy boli prítomná

pri  prerokúvaní tohto  zákona, ja  som bola spravodajkyňou.

Dúfam, že si veľmi dobre pamätáte,  a keď nie, stačí si poz-

rieť správu,  že som vtedy  povedala, že termín  prijatia je

1. júla. Tento termín som navrhovala ja v gestorskom výbore,

a na tlačovke, ktorú zvolal  predseda Národnej rady deň pred

začiatkom 8.  schôdze, som jasne deklarovala  za náš klub aj

za koalíciu, že budeme presadzovať  termín 1. júla. Tak pro-

sím vás, nehovorte, že to bolo iba preto, že tu bol televíz-

ny prenos, pretože televízny prenos sme si odhlasovali oveľa

neskôr.

 

     K druhému bodu -  k rezortu ministerstva zdravotníctva.

Nie je tu pán minister. Nie je pravda, že minister upozorňo-

val iba pár týždňov pred  prerokúvaním tohto bodu, teda pred

dnešným dňom.  Už keď sa  odovzdával štátny rozpočet  na rok

1995, rezort predložil  presne požiadavku 70-percentného od-

vodu do poisťovne. Takže nie  je to pravda. Pán minister ne-

ustále  na toto  upozorňoval, a  tak ako  bol pôvodný  návrh

predložený, znel na týchto 70 %.

 

     Tretí bod  - mestská hromadná doprava  v Bratislave. Vy

ste sa iba párkrát skúsili previezť z Petržalky. Ja roky ne-

používam iné  dopravné prostriedky iba  mestskú hromadnú do-

pravu, a  preto viem porovnávať,  v akom stave  bola doprava

a aká je. Táto situácia, v akej je mestská hromadná doprava,

trvá niekoľko rokov. A niekoľko  rokov sú problémy, čiže ne-

začali sa iba v roku 1995. A prečo to je? Predsa dotácie ne-

riešia problém. Kontroly v mestskej hromadnej doprave pouká-

zali na to, že to je nehospodárne využívanie prostriedkov.

 

     A  záverom, keď  ste vy  predkladali rozpočet,  tak ste

toľko dotácií neplánovali, ako  dala táto vláda. Preto buďme

objektívni a hovorme o veciach  tak, ako sú, a nepolitizujme

ich. Vy ste povedali,  že nepolitizujete, ale, bohužiaľ, po-

litizovali ste mnohé z týchto problémov, na ktoré som pouká-

zala. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Belohorská.

 

Poslankyňa I. Belohorská:

 

     Ďakujem pekne. Budem trošku stručnejšia a menej vľúdna,

ako bola pani poslankyňa  Aibeková. Som totiž politický rea-

lista. Nenahovárala som si, keď  som videla, že ide vystupo-

vať  pani poslankyňa  Schmögnerová, že, nedajboh, sa  pomýli

a niečo pochváli. Vedela som, že opľuje aj to, čo nie je na-

šou  vinou.  Primátorom  mesta  Bratislavy  je pán Kresánek,

a treba  odlíšiť, komu patrí mestská  hromadná doprava. Čiže

apelácia na nejaké city prváčikov je úplne zbytočná, pretože

mňa zaujímajú starší ľudia. Mladí ľudia nech sa prebehnú, aj

prváčikovia. (Potlesk.)  A bol to práve  pán poslanec Kresá-

nek, ktorý  sľuboval, bola som na  jeho predvolebných mítin-

goch, kde sľuboval, ako lacnejšie a lepšie sa budeme voziť.

 

     Čiže odporúčam pani  poslankyni Schmögnerovej, skutočne

je  škoda o  tomto hovoriť  v parlamente,  treba sa uchádzať

o budúceho primátora  mesta Bratislavy, lebo  ja mu situáciu

nezávidím, ja by som ním nechcela  byť. A priznám sa, že si-

tuáciu v Bratislave v  mestskej hromadnej doprave poznám, tá

je zlá  skutočne dlhé roky. Takže  prajem to pani poslankyni

Schmögnerovej, nech teda pomôže primátorovi Kresánkovi, lebo

môj kandidát to nebol.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Veľmi rád  počúvam o mestskej hromadnej  doprave v Bra-

tislave,  pretože je  to vďačná  téma. Trošička  o nej  viem

a vôbec sa čudujem, že ešte jazdí pri takom spôsobe turecké-

ho hospodárenia, aké funguje v bratislavskej radnici. Prosím

vás, Dopravný podnik mesta Bratislavy sa pretransformoval na

akciovú spoločnosť,  kde mesto je  stopercentným akcionárom.

Čiže zasadnutie  správnej rady vyzerá  tak, že tam  sedí pán

Kresánek a hlasuje jedným hlasom za 100 % akcionárov. Tak čo

je to  za fraška? Tento akciový  podnik, akciová spoločnosť,

založila subakciovú spoločnosť  TAMBUS Bratislava, ktorá vy-

rába licenčné autobusy a dodáva ich mestu. Mesto ich od nich

kupuje. Sú  to technicky zastarané  črepy, to pokojne  môžem

povedať,  pretože mestské  autobusy v  deväťdesiatych rokoch

tohto storočia  vyzerajú úplne ináč. Mesto ich kupuje o 50 %

drahšie, ako ich vyrába Karosa  Vysoké Mýto, a platí ich vo-

pred. Čiže mesto už má  zaplatené v tomto roku 25 autobusov,

o ktorých ešte ani nechyrujú. Tak o čom sa to bavíme?

 

     Vozovne v  Bratislave boli v roku  1990 investične pri-

pravené - Vozovňa juh v Petržalke, Vozovňa západ v Dúbravke.

Pýtam sa, čo sa s nimi stalo  po roku 1990. Kde sú tie doku-

mentácie? Ako  je možné, že sa  v tom nepokračovalo? Takýmto

spôsobom hromadná doprava ráno,  aby sa rozbehla, najazdí 10

tisíce jalových vozokilometrov, a večer, keď končí, absolvu-

je presne to isté, pretože vozovne sú na jedinom mieste bra-

tislavského ypsilonu a pri takomto dopravnom riešení je bez-

predmetné vôbec hovoriť o dopravnej ekonómii.

 

     A tretia záležitosť -  máte predstavu, koľko mesto pre-

hajdákalo len  v minulom roku  na prípravu metra?  Načo boli

tie autobusové  zájazdy desiatok ľudí  do Paríža, ktorí  tam

študovali metro v aglomerácii, ktorá má 10 miliónov obyvate-

ľov, pre  Bratislavu, ktorá má  400 tisíc duší  a nebude mať

viac?  Metro v  Bratislave bude  vtedy, keď  z Bratislavy na

Sliač  budú lietať  aerobusy. To  si nenahovárajme,  pretože

dopravná ekonómia  jednoducho nepustí. Takže ak  sa v Brati-

slave bude takýmto spôsobom gazdovať,  ako sa gazduje, to by

sme museli byť minimálne Kuvajtom,  aby sa to vládalo utiah-

nuť.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi. Pán poslanec Bajan.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Som rád, že konečne prišlo  aj na debatu okolo mestskej

hromadnej dopravy Bratislava, ale s počudovaním počúvam slo-

vá kolegov. Myslím si, že pani Belohorská to povedala jasne:

"Nebol to môj  kandidát." Obávam sa, že v  tom je celý prob-

lém, že pán Kresánek nebol  kandidát tých, ktorý majú rozho-

dovať o  dotáciách. Je zaujímavé,  že kolegu, ktorý  asi vie

lobovať, a je veľmi úspešný, ja mu to prajem, fedruje nielen

ministerstvo financií, ale aj  ministerstvo dopravy, sem tam

mu  pomôže aj  ministerstvo životného  prostredia. Nehovorím

o Bratislave, ale  hovorím o hlavnom  meste zvrchovanej Slo-

venskej republiky. Pozerajme sa na to, že spĺňa aj iné funk-

cie, nielen ako  Bratislava, ale aj ako hlavné  mesto. To po

prvé.

 

     A po druhé, pán kolega  Hofbauer, v tejto chvíli už ne-

musíme skúmať, kde sú tie výkresy diep, lebo tie depá fungu-

jú. Po  Petržalke vás môžem povodiť,  naozaj autobusy vychá-

dzajú už pravidelne, takže tie veci idú.

 

     Čo sa týka  metra, to by som vás  chcel upozorniť, dámy

a páni, že  nemôžeme ísť takto  ďalej a tváriť sa,  že nosný

dopravný systém potrebujeme až  vtedy, ak budú aerobusy lie-

tať na Sliač.  Pozývam vás do ulíc, kde Bratislava ako jedno

z mála miest  nemá vyhradené pruhy pre  mestskú hromadnú do-

pravu a v prípade, keď občania pôjdu už potom, ako prídu vy-

sokoškoláci, do ulíc, tým, že budú jazdiť súkromnými autami,

mesto sa  stane neprechodné, mosty už  teraz sú neprechodné.

A budeme sa  tváriť, že naozaj nosný  dopravný systém by vy-

myslel niekto,  kto chce prehajdákať peniaze?  Ale nosný do-

pravný systém  okrem Albánska majú  všetky európske krajiny.

A pri tomto  tempe nás naozaj Albánsko  predbehne, ale o tom

som už hovoril minule. Takže len tak ďalej.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Černák.

 

 

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda. Mám tri krátke poznámky.

 

     Prvá: Kolegyňa Aibeková sa  vie tak zdravo rozohniť, až

jej  fandím. Veľakrát  hovorí skutočne  fundovane, ale, pani

kolegyňa, ak  chcete hovoriť spravodlivo,  tak priznajte, že

s televíziou mala pani Schmögnerová pravdu.

 

     Poznámka druhá: Roman, nikde  vo svete sa metro neposu-

dzuje dopravnou  ekonómiou, nikde vo  svete nevychádza tento

projekt čisto ekonomicky, pretože  je to predovšetkým otázka

ekológie, otázka zachovania historického centra, jeho odľah-

čenia a úspory nervov ľudí, ktoré strácajú pri doprave.

 

     Tretia poznámka: Jozef Prokeš, povedal si: "Viem ako to

vyriešiť,  keď som  išiel kandidovať  za primátora,  mal som

riešenie." Ekonomika nepustí.  Ak Bratislava nedostane dotá-

ciu,  ak Bratislava  nemôže predávať  majetok, ak Bratislava

nedostane podpísané obligácie,  ktorými by vygenerovala pro-

striedky, potom už existuje  jeden jediný zdroj príjmu, a to

je zvýšenie daní. Ak si  chcel zvýšiť Bratislavčanom dane za

to, že žijú v Bratislave, ja im gratulujem, že ťa nezvolili.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Pán kolega Černák, Ľudo, preboha, nehovor do toho, čomu

nerozumieš. Závidím napríklad  poslancovi  Šagátovi, aj pánu

Romanovi Kováčovi, že do problematiky medicíny nikto nefušu-

je, nikto si amatérsky nechce operovať koleno, alebo vyhodiť

slepé črevo. Nikto si nechce  operovať oko. Ale v doprave je

odborník  každý. Preboha,  radšej nie!  Dopravná ekonómia je

veda,  to sa  vyučuje na  vysokých školách  a je to skutočne

vec, ktorá  nepustí. Keď jeden  vozokilometer metra je  taký

drahý, že  cestovný lístok z Petržalky  na Hlavnú stanicu by

stál 60 Sk, na takéto riešenie treba zabudnúť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani poslankyňa Aibeková.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ďakujem pekne.  Budem stručná. Pán  poslanec Černák, ja

sa rozohňujem, tak ako ste to nazvali, práve vtedy, ak počú-

vam nepravdu.  Ja som taká vždy  bola a taká budem.  A práve

preto,  že pani  poslankyňa Schmögnerová  povedala nepravdu,

pretože skutočne termín o  životnom minime, môžu to potvrdiť

aj vaši kolegovia z výboru  pre zdravotníctvo a sociálne ve-

ci, bol môj návrh, a oni ho podporili. A nerozprávam na tla-

čovkách niečo, čo nie je pravda.

 

     Už na tlačovke som za náš klub povedala, že budeme pre-

sadzovať termín 1.  júla. A čo poviem, na  tom si stojím. Ak

ma  prichytíte pri  klamstve, tak  sa vám  ospravedlním, ale

myslím, že sa vám to nepodarí. Takže tak to je, že sme tento

termín  naozaj presadzovali  vo výbore.  Ďakujem za potlesk,

ale je predčasný. Naozaj si pozrite záznam z výboru, pozrite

si záznam z tlačovky. Na tom televízia nič nemenila, pretože

ja som bola  proti tomu a väčšina mojich  kolegov bola proti

tomu, aby tu  vysielala televízia. Nehrali sme s  tým, že je

tu televízia, ale  hrali sme a presviedčali sme  aj pána mi-

nistra financií,  že je potrebné  tento termín prijať,  a on

súhlasil,  preto sme  takto vystúpili,  ako sme vystupovali.

Nič to nemalo spoločné s  televíziou, tak, prosím vás, neob-

viňujte ma z niečoho, čo nie je pravda. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Tkáč.

 

Poslanec V. Tkáč:

 

     Ak dovolíte, existujú v  parlamente ľudia, ktorí dokážu

dostať aj  pozitívne informácie do  určitého štádia, kde  ho

chcú  mať. Pani Schmögnerová je "majsterka" tohto parlamentu

v tomto  zmysle, aby  odpútala pozornosť  od pozitívnych vý-

sledkov.  Existuje také  čosi, ako  je krádež  práce, ako je

krádež výsledkov. Prestaňme sa už "naparovať", kto čo urobil

a kto akým spôsobom má na tom  podiel, lebo mám obavy, že aj

v roku 2010 budeme počúvať, že vďaka ôsmim mesiacom minulého

roku sú  hospodárske výsledky dobré. Veď  to počúvame denno-

denne, že ak je teraz  hospodársky rast v tejto krajine, tak

je to  zásluhou základov, ktoré  sa položili za  9 mesiacov.

Veď to nie je pravda, tak ako nie je pravda ani to, že 3 me-

siace sa zrazu odpísali z  minulého roku. A potom, každý kto

pracoval, mám pocit,  že sa snažil v jednej  aj druhej vláde

pracovať poctivo a spravodlivo.

 

     Môžu  byť výhrady  aj  medzi  nami, aj  medzi koalíciou

a opozíciou, ale prestaňme sa naparovať,  lebo už sme ako za

bývalého režimu, že ľudia, ktorí riadili žatvu, vykrikovali,

že už majú obilie v sýpkach, a pritom len akurát zazmätkova-

li na poľnohospodárskych družstvách svojimi pokynmi z okres-

ných výborov  strany a určovali, kedy  bude žatva. Prestaňme

sa naparovať, lebo ak máme byť veľmi spravodliví, ja som bol

sám svedkom,  keď aj pán poslanec  Brocka presadzoval 1. júl

na určovanie životného minima. Je to kvôli spravodlivosti.

 

     Chcel by som uviesť len  niekoľko skutočností. Je mi aj

ľúto  pani Schmögnerovej,  že to  televízia neberie, pretože

mám dostatok skúseností, myslím si, že aj z nášho pohľadu by

bolo dobré,  keby ju televízia vždy  brala. Pokiaľ vystupuje

v parlamente, jej vystúpenia slúžia  veľmi vysoko v prospech

koalície.  Na druhej  strane však  treba povedať,  že to, čo

dnes odprednášala, je vlastne kompilátom toho, čo publikova-

la. A naozaj by som odporúčal pani poslankyni, keby viac ko-

munikovala s vlastnou tieňovou  vládou, pretože to, čo hovo-

rí, sú odborné nezmysly.

 

     To isté platí aj na stanovisko výkonného výboru SDĽ. Ak

výkonný výbor začne negovať výsledky ekonomického rastu ale-

bo pozitívneho čerpania štátneho rozpočtu  tým, že je to re-

štrikcia vlády na zvyšovanie dôchodkov  - tak ste to dali do

stanoviska - tak sa už chytajú za hlavu aj experti, ktorí sú

členmi vašej  strany. Osobne si myslím,  že takého negovanie

komplexného  spoločenského  vývoja  len  pre politické účely

a ešte v  sociálnej oblasti je skutočne  nevkusné a je proti

všetkým záujmom všetkých občanov. To je môj názor.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda. Veľmi obdivujem rétorické schop-

nosti nášho kolegu pána Černáka. Skutočne dokáže krásne roz-

právať, myslím si, že by uspel  aj v starom Grécku, kde toto

bolo  jedno z  najvyšších umení.  Ale jedno  staré slovenské

príslovie hovorí, že podľa seba súdim teba. Ľudko, ak ty nie

si schopný nájsť riešenie, tak si nemysli, že ho nevie nájsť

nikto iný. A nestojí to len na zvýšení daní. Vôbec by to ne-

bolo stálo na zvýšení daní. Ale nevidím najmenší dôvod, pre-

čo by som niekomu inému  dával návod, ako tento problém rie-

šiť.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Bajan.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Mám len krátku poznámku. Škoda tej poslednej vety, lebo

som práve  chcel vyzvať všetkých Bratislavčanov,  aby sme si

naozaj sadli  a nešpekulovali, kto má  silnejšie ramená. Po-

môžme hlavnému hlavnému mestu, pretože závidím úprimne Koši-

čanom, ktorí  si vedia sadnúť a  zalobovať pre mesto Košice.

Ale obávam sa, že keď pôjdeme tak, ako povedal Jozef, že ne-

má chuť  ponúkať svoje riešenia  iným, tak nič  nevyriešime.

Myslím si, že tu by sme  sa mali dohodnúť. Preto som rád, že

máme toľko ochotných ľudí pomôcť Bratislave, že problematika

hlavného mesta  Slovenskej republiky by  si zaslúžila naozaj

diskusiu na samostatnom a mimoriadnom pléne. A pravdepodobne

aj na to by sme sa mali odhodlať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Schmögnerová.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Mne je ľúto, že moje vystúpenie namiesto toho, aby ini-

ciovalo k vecnej diskusii, ako obvykle, vyvoláva množstvo až

často osobných invektív. Pán poslanec a štátny tajomník Voj-

tech  Tkáč, ja  som sa  nikdy nedotkla  vašej profesionálnej

cti. A pokiaľ by sme  hovorili a diskutovali veľmi korektne,

asi by ste mali povedať,  čo skutočne bolo také nekvalifiko-

vané z môjho vystúpenia. Chcela by som odpovedať iba na jed-

nu vec. Posudzovali sme sociálne zákony, ktoré boli vládnymi

zákonmi. Neodvolávala som sa na nič viac ako na to, že vlád-

ny zákon  počítal so zvýšením  životného minima až  od 1. 9.

1995. Prosím, nehovorím nič viac a nič menej.

     Veľmi ma  mrzí postoj pána  Prokeša, pretože ak  mu 450

tisíc Bratislavčanov  nestojí za  to, aby  prehltol svoj ne-

úspech, že nebol zvolený v komunálnych voľbách, potom naozaj

neviem, koho vlastne v Národnej rade zastupuje.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Glinský.

 

Poslanec J. Glinský:

 

     Ďakujem. Chcem hovoriť o  patológii v prístupe opozície

a väčšiny tlače  ku koalícii. Začiatkom tohto  roku s posme-

chom a odsudzovaním hovorili  o heroických, utopických prog-

ramových cieľoch  koalície. Napriek tomu,  že tieto heroické

zámery sa nielen realizujú,  ale prekračujú, tlač a opozícia

architektov hospodárskej záchrany Slovenska podrobujú každo-

dennej, veľmi často až totálnej dehonestácii. V protivládnej

propagande úplne zanikajú zahraničné  slová o zázračných vý-

sledkoch, o  hospodárskom boome Slovenska.  Som presvedčený,

že nebyť tejto  deštruktívnej patológie,  Slovensko by mohlo

dosiahnuť aj  oveľa lepšie výsledky. Tiež  vláda i parlament

určite by sa vyhli viacerým chybám.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem veľmi  pekne, pán predseda.  Predovšetkým chcem

poďakovať  za kritické  slová pani  poslankyne Schmögnerovej

a takisto pána kolegu Bajana. Práve od neho je to veľmi zau-

jímavé počuť, pretože on je  jeden z tých, ktorý veľmi dobre

vie, že sa neodťahujem od spolupráce aj na riešení mestských

problémov. Ja  som hovoril o  tom, že nebudem  niekomu dávať

moje riešenie.

 

     A čo sa týka poznámky pani poslankyne Schmögnerovej, či

mi za to 450 tisíc Bratislavčanov nestojí, práveže mi stoja.

Pani  kolegyňa, som  presvedčený, že  pomôžete presadiť myš-

lienku, že každá obec, aj  hlavné mesto, keď bude žiadať do-

táciu od  vlády, a teda  z daní všetkých  Slovákov, bude jej

hospodárenie preverené Najvyšším  kontrolným úradom. A potom

sa  ukáže, nakoľko  sú potrebné  dotácie v  tej-ktorej obci.

Pretože znovu opakujem: Príliš  sa šafári v mestskom rozpoč-

te, konkrétne v Bratislave.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Vavrík.

 

Poslanec R. Vavrík:

 

     Ďakujem za  slovo, pán predseda.  Som veľmi rád,  že tu

dnes zaznel taký veľký záujem  o hlavné mesto z poslaneckých

lavíc, či už koaličných, alebo opozičných. Chcel by som pri-

pomenúť jednu udalosť, keď  pán primátor pozval všetkých po-

slancov zvolených v Bratislave  a bývajúcich v Bratislave na

spoločné rokovanie, kde sa vedenie  mesta a všetkých 17 sta-

rostov chcelo poradiť s poslancami Národnej rady,  ako zlep-

šiť situáciu v Bratislave, či už ekonomickú, dopravnú, najmä

o týchto dvoch bodoch, ktoré tu pred chvíľou odzneli. Z koa-

lície sme mali česť v  Primaciálnom paláci privítať iba pána

profesora Baránika, keď sa nemýlim. Aj pani Aibeková prišla.

Pani kolegyňa, prepáčte mi to.  Aj pani kolegyňa aj pán pro-

fesor  vystúpili veľmi  seriózne, s  konštruktívnymi návrhmi

a dohodli sa ďalšie  kroky. Ale boli to iba  dvaja z koalič-

ných poslancov. Preto vítam  teraz ponuku pána kolegu Proke-

ša, že mieni spolupracovať.

 

     A chcel by som hneď  pripomenúť, pokiaľ pán kolega Hof-

bauer spomínal šafárenie v  dopravnom podniku, iste má svoje

informácie, ktoré sú sčasti aj pravdivé, napokon to kontrol-

ný orgán, konkrétne Najvyšší  kontrolný úrad, dokázal. Treba

len povedať, že za dopravný  podnik bol zodpovedný v minulom

volebnom  období  poslanec  za  Slovenskú  národnú stranu vo

funkcii  námestníka  primátora.  Takže  tá  ponuka zo strany

čestného predsedu SNS je nám veľmi vítaná.

 

     Chcel by som ďalej povedať, to by vás iste mohlo zaují-

mať, že rozpočet dopravného podniku  je 1,2 mld korún. Okolo

450 miliónov korún  sa vyberie na cestovnom, 400  či 450 mi-

liónov  sú  prostriedky  štátnej  účelovej  dotácie a zvyšné

prostriedky  chýbajú. Hovorí  sa, že  do rozpočtu dopravného

podniku alebo na krytie zvyšku  ich má dať rozpočet hlavného

mesta.

 

     Hlavné mesto okrem účelovej dotácie zo štátneho rozpoč-

tu dostalo spolu 480 miliónov.  Čiže, ak by sa kryli náklady

dopravného  podniku, mesto  by nemalo  z čoho  plniť ostatné

komunálno-politické  funkcie, a  to sociálnu  starostlivosť,

údržbu ciest, osvetlenie, múzeá a  vôbec celú kultúru. To sú

holé fakty, ktoré môže a  má možnosť každý poslanec kedykoľ-

vek dostať na radnici.  A opätovne hovorím, prijímame ponuku

aj z koalície na riešenie týchto spoločných problémov.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Weiss.

 

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     myslím si, že niekedy  si zbytočne zvyšujeme hladinu a-

drenalínu. Vyplýva to jednoducho z toho, že možno sme si eš-

te nezvykli na to, že v parlamentnej demokracii voči vládnej

koalícii stojí opozícia. Veď si  spomeňte, tí, ktorí ste se-

deli v tomto parlamente minulý rok. Nespomínam si, že by ste

boli niečo  dobré povedali na  adresu predchádzajúcej vlády.

Obviňovali ste ju, že  zanechala hospodárstvo v katastrofál-

nom stave, že urobila 50-miliardový schodok, atď. Prosím vás

pekne, veď berme  to celkom normálne, že je  tu koalícia, je

tu opozícia, je tu dialóg, a snažme sa, pokiaľ sa to len dá,

aby ten  dialóg bol na základe  vecných argumentov. Pán pod-

predseda vlády tu povedal nejaké čísla, povedali tu čísla aj

druhí. Sporme  sa, prosím vás pekne,  ale na základe vecných

argumentov, a  nie na základe  osobných invektív. Naučme  sa

to. Pozdvihneme nielen slovenský parlament, ale aj slovenskú

politickú kultúru.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Pán poslanec Vavrík, škoda, že si nebol na jednej pora-

de pred tromi rokmi v Kormoráne. Bolo tam aj veľmi dobré po-

hostenie. Tam sa tiež rokovalo o budúcnosti Bratislavy a bo-

li tam poslanci opozície aj koalície. Bohužiaľ, vtedy nebolo

nijakej vôle sa dohodnúť o  tom, ako bude vyzerať Bratislava

v budúcnosti, a nie zásluhou  Hnutia za demokratické Sloven-

sko, lebo jeho poslanci tam  boli, alebo poslanci, ktorí za-

stupovali hlavné  mesto vtedy ešte vo  federácii, ale aj tu.

Už vtedy sa kalkulovalo, alebo vytĺkali politické kalkulácie

z toho, kto  bude ovládať hlavné  mesto. A neviem,  ťažko by

som obviňoval  niektorú alebo niektorých  z politických sub-

jektov dnes,  kto spolitizoval kauzu  hlavné mesto. Súhlasím

však s jedným. Mali by sme si sadnúť a vecne zvážiť, či pri-

jať osobitný zákon  o hlavnom meste, ktorý by  ho vyňal spod

pôsobnosti zákona o obecnom zriadení a dal mu nejaký osobit-

ný  štatút. Samozrejme,  v rámci  toho by  sa museli  riešiť

vzťahy radnice a mestských častí,  ktoré sú tiež veľmi napä-

té. Na to všetko treba politickú vôľu, súhlasím, nie jedného

subjektu, ale  všetkých politických subjektov,  ktoré v Bra-

tislave alebo na území mesta Bratislavy pôsobia. Ale obviňo-

vať z toho, že sme neboli na porade, ktorú zvolal pán Kresá-

nek - neviem,  ja som  ani nijakú pozvánku  na nejakú poradu

nedostal, takže nemohol som sa na nej zúčastniť.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Hrnko.

 

Poslanec A. Hrnko:

 

     Ďakujem, pán predseda. Mňa len udivuje hlboká neznalosť

docenta práva a legislatívca  HZDS ohľadom toho, že existuje

osobitný zákon o Bratislave. Dokonca som ho osobne v Sloven-

skej národnej rade obhajoval  ako spoločný spravodajca výbo-

rov Národnej  rady. Takže taký zákon  existuje, len ho treba

napĺňať.

 

     A ďalšia vec: Pán Prokeš,  ako kandidát na funkciu pri-

mátora  by ste  mohli vedieť,  že Bratislava  nežije na úkor

Slovenska, že vytvára omnoho  väčší podiel hrubého národného

produktu, ako sama stroví. Je to okolo 35 % hrubého národné-

ho produktu, ktorý sa vytvorí na území Bratislavy.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Komu nie je zhora dané,  tomu nikdy nedôjde. Pán posla-

nec Hrnko, ja  som nehovoril o tom, že  by neexistoval zákon

o hlavnom meste.  Hovoril som o tom,  že treba prijať zákon,

ktorý bude určovať jeho osobitný štatút, pretože za súčasnej

situácie sa na Bratislavu ako mesto vzťahuje zákon o obecnom

zriadení. Takže o tom sa nebavme.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda. Nepamätám sa,  že by som bol po-

vedal, že Bratislava žije na úkor ostatného Slovenska. Pove-

dal som, že  žije z daní aj ostatného  Slovenska. To je tro-

šičku iné.  A po druhé, pán  kolega, som strašne rád,  že sa

skutočne  tu rozvíja  diskusia o  Bratislave, ale  akékoľvek

ekonomické riešenie  Bratislavy, ale aj každej  inej obce či

mesta, pokiaľ bude  napojené na štátny  rozpočet, jej rozvoj

je skutočne možný len vtedy, ak budeme hovoriť o sústredenej

kontrole,  jednotnej  kontrole  celého  hospodárenia. Nie je

možné  rozčleňovať časť  hospodárenia kontrolovanú Najvyšším

kontrolným úradom  a časť, ktorá takto  kontrolovaná nie je.

A takisto nie je možné  vyčleňovať dopravný podnik ako samo-

statnú jednotku a rozprávať,  nakoľko je táto ekonomicky ak-

tívna, alebo pasívna, z ostatného hospodárenia mesta. Pokiaľ

však v  rozpočte mesta chýbajú ďalšie  prostriedky, treba sa

poobzerať po zdrojoch, aby sa to dalo doplniť, a nie hovoriť

o tom,  že to  chýba, že  sa to  nedá doplniť, pretože potom

mesto nemá  na iné. O tom  či má, alebo nemá,  pokiaľ by sme

o tom mali hovoriť tu, v tomto parlamente, tak by sme museli

mať na stole presnú analýzu hospodárenia celého mesta.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Najskôr je pán  poslanec Filkus. Nech sa páči,

pán poslanec.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Vážený pán podpredseda vlády,

     vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

     milí hostia,

 

     nebudem možno taký stimulatívny pre duchaplnú diskusiu,

ktorá sa tu doteraz odohrala,  ale chcem hovoriť o makroeko-

nomických pohľadoch  k tomu, čo je  predmetom našej diskusie

- k plneniu rozpočtu  za rok 1995. Každý, kto  to so sloven-

skou ekonomikou  ozaj myslí dobre, nazdávam  sa, že musí byť

spokojný  s makroekonomickými  kritériami, ktoré  sa v  roku

1995 objavujú aj z pohľadu tejto  správy o rozpočte, a to je

už naozaj  jedno, kto na  tom má zásluhu.  Každý, kto pritom

bol, priložil  k tomu určite  to svoje polienko,  aby to tak

bolo.

 

 

     Nuž ale  musíme byť trošku  náročnejší na seba  a tieto

makroekonomické kritériá by nám nemali stačiť. A poviem pre-

čo. Pretože sa musíme pozrieť,  čo to robí v mikroekonomike.

Čo to robí v  nadväznosti makroekonomických a mikroekonomic-

kých kritérií a prostredí. Z tohto pohľadu sú signály z roz-

počtu, ktoré hovoria aj o tom,  či je to s procesom oživenia

všetko v poriadku. Ja som už na začiatku naznačil, že správu

prijímam,  chcem len  povedať, čo  musí byť  predmetom nášho

rozmýšľania ďalej,  aby sa to s  etapou oživenia prelialo aj

do mikrosféry, a že tento  rozpočet niečo signalizuje z mak-

rosféry.  To chcem  ukázať na  niektorých výsledkoch plnenia

rozpočtu za I. polrok.

 

     Fáza oživenia sa prejavuje  predovšetkým v tom, že ras-

tie dopyt domáci, rastie dopyt  zahraničný, a z domáceho do-

pytu rastie najmä dopyt po investíciách, po investovaní. Sa-

mozrejme, že rastie snaha aj  o spotrebu z hľadiska domáceho

dopytu. Keď si z tohto hľadiska zoberieme spotrebné dane, to

hovorila už  pani Schmögnerová v inej  súvislosti, ale ja to

z hľadiska presunu  oživenia z makra do  mikra chcem zdôraz-

niť, že by bolo dobre vedieť, prečo sa spotrebné dane plnili

len na 31  %. Nad tým by sa bolo  treba zamyslieť. Už sme si

v našom  výbore niečo  o tom  povedali, ale  to nebolo veľmi

presvedčujúce, najmä nie preto, že to málo súvisí so skutoč-

ným procesom oživenia.

 

     Spotrebné dane 31 % z hľadiska príjmov, dovozná priráž-

ka 86,8 %. To znamená, že ohromne veľa sme doviezli? Platob-

ná bilancia niečo hovorila, keď sa zmenila z aktíva na pasí-

vum, ale to tiež nie  je nič zlého, nič katastrofálneho, len

ide o to - postrehnúť, či to bolo tým, že sme viac dovážali,

alebo prečo sa tak nafúkla dovozná prirážka z hľadiska príj-

mov, až 86,8 %.

 

 

     Hľadanie aspektu oživenia  z hľadiska mikroekonomiky by

malo signalizovať, že snaha o  investovanie a hlad po inves-

tíciách bude veľký. Keď je oživenie, rastie domáci dopyt.

 

     Investičné dotácie podnikateľskému sektoru sa plnili na

34,5 %.  Snaha po investíciách,  hlad aj po  malých investí-

ciách - keď makro ukazuje, že je oživenie, prečo to neprešlo

do mikra? Prečo sa málo investuje, prečo podnikatelia nemali

záujem  investovať, prečo  nechceli siahnuť  po investičných

dotáciách?  V rozpočte  predstavovali niečo  vyše 3 miliárd,

avšak len jedna tretina bola zaujímavá pre podnikateľov, pre

podnikateľskú sféru. Toto všetko hovorí o tom, že dobré mak-

roprostredie neznamenalo ešte  oživenie pre mikroprostredie.

Samozrejme, že  je tu súvislosť  so sociálnymi, zdravotnými,

školskými problémami a s tým, čo sa tu hovorilo.

 

     Teraz nechcem dávať do  toho politickú dimenziu, ale je

to určitý politický náboj, ale  taká politika sa robí všade.

Keď  zoberiem napríklad  rozpúšťanie rezervy  predsedu vlády

v tomto rozpočte za prvý polrok, určite v tomto konaní sa dá

postrehnúť politický  náboj, ale on  musí byť taký,  aby bol

demokraticky stráviteľný.  Preto nie celkom  súhlasím s tým,

čo navrhoval  pán spravodajca, že vyčiarkneme  bod 2, kde sa

hovorí o rozpúšťaní rezerv  z hľadiska nesystémovosti. Samo-

zrejme, to  sa dá štylisticky  ešte upraviť, ale  to je vec,

nad ktorou sa treba zamyslieť.

 

     Ale mňa viac trápi rozpúšťanie rezerv na štátne záruky.

Tam sa za tento polrok rozpustili 1,3 miliardy a garantovali

sme predovšetkým jednému podnikateľskému  subjektu, a to Ca-

lexu. Toto by bolo treba  vysvetliť v parlamente, ako to vy-

zerá, že to bolo koncentrované predovšetkým do tohto podniku

a predstavovalo to štátne  záruky za úvery za rok  1994 a za

úvery za rok  1995. Toto je pôda nato, aby  sme si tieto sú-

vislosti vysvetlili.

 

     Samozrejme, som spokojný, teším sa,  že sme sa v makro-

ekonomických kritériách dostali ďalej, ale mrzí ma, že sa to

neprejavuje ešte v mikrosfére. To nie je tragédia, nie je to

dráma, ale treba  vedieť, ktorými kanálmi by sa  to tam malo

dostať. Preto som chcel hovoriť viac, ale vzhľadom na to, že

diskusia určite vyčerpala aj vás, aj mňa, nechcem sa už viac

dotýkať týchto vzájomných súvislostí.

 

     Chcem ešte povedať, že určite by som nevytýkal reštrik-

ciu. Nevytýkal by som ani  reguláciu. Som o tom presvedčený,

že  reštriktívna makroekonomická  politika rozpočtového cha-

rakteru, nie  menového, bude potrebná i  naďalej, aj pri zo-

stavovaní rozpočtu na rok  1996. Určitá nevyhnutná regulácia

bude tiež potrebná, len to musí byť regulácia, ktorá je kon-

formná a  zodpovedá trhovým vzťahom  v ekonomike a  trhovému

prostrediu. Ale čo najviac  môže poškodiť nášmu ďalšiemu vý-

vinu a oživeniu ekonomiky tak, ako  sme si povedali a ako to

makrokritériá ukazujú,  je to, keby  sme pribrzdili, dokonca

zastavili kontinuitu  transformačného  procesu. A  tu sú ná-

znaky, že  toto nebezpečenstvo nám  hrozí. Ide najmä  o nové

pravidlá hry v procese privatizácie,  to, čo ste si odsúhla-

sili, alebo kde ste zdvihli ruku za to, že tie nové pravidlá

budú. Nie  všetci sme zdvihli  ruku za nové  pravidlá. To je

jeden nebezpečný úsek, ktorý môže zastaviť kontinuitu trans-

formačného  procesu,  aj  proces  oživenia.  Využívam to ako

apel, aby som to znovu povedal.

 

     Uzavriem  to tým,  aby si  za skutočné  výsledky v roku

1995,  a to  teraz znovu  podčiarkujem, nerobil  zásluhu ten

alebo onen. Je to pre slovenskú ekonomiku a musíme s tým byť

spokojní.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.  Ďalej je  prihlásený pán  poslanec Šagát, ale

ešte predtým pán poslanec Baránik - faktická poznámka.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážené dámy a páni,

 

     chcel by som  reagovať na to, čo tu  hovoril pán kolega

Filkus, najmä na problém  čerpania zdrojov štátneho rozpočtu

z položky  rezervy na  štátne záruky.  Ak sa  dobre pamätám,

v rozpočte je  uvedených 1 300  miliónov, ale tie  zdroje sa

mali použiť  na financovanie Mochoviec. Boli  použité na iné

účely, predovšetkým na splácanie úveru za Calex Zlaté Morav-

ce. Zúčastnil  som sa na rokovaní,  keď sa vytváral spoločný

podnik Samsung-Calex, takže tento  problém pomerne dobre po-

znám. Problém spočíva v tom, že existujúca účastinná spoloč-

nosť  Calex  Zlaté  Moravce  vybudovala veľkú kompresorovňu,

ktorá stála 8 miliárd, na to sa vzali úvery, a materský pod-

nik pri  využití tejto kapacity,  ktorá je tam  obrovská, na

milión 500  tisíc kompresorov, jednoducho  nepracuje na plnú

kapacitu, preto má nízke efekty.

 

     Problém  spočíva v  tom, že  kórejská strana,  ktorá je

reprezentovaná v Samsung-Calex, sa nechcela zaviazať, že bu-

de odoberať 1 500 000 kompresorov. Tie kompresory sa vyrába-

jú s  vyššími nákladmi, ako sú  konkurenčné v iných štátoch,

najmä v Taliansku. Vzhľadom na  túto okolnosť dochádza k ne-

využívaniu kapacít  a tým fakticky k  obrovským stratám. Ne-

vytvárajú sa  vlastné zdroje. Okrem toho  v akciovej spoloč-

nosti  Samsung-Calex  zrejme   dochádza  k  nehospodárnosti,

a preto by bolo potrebné, o tom sme v našom výbore hovorili,

aby sa Najvyšší kontrolný úrad pozrel na hospodárske výsled-

ky a na príčiny, prečo je schodok taký vysoký. To je všetko.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Šagát.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     milé kolegyne, kolegovia,

 

     dovolím si vás chvíľu obťažovať s problémom, ktorý veľ-

mi  intímne poznáte,  pretože tak  ako povedal  pán poslanec

Hofbauer, nerád  by som sa miešal  do inej problematiky, než

ktorú viac-menej trošku bližšie poznám než vy.

 

     Dovoľte, aby som sa  pridal k pánu poslancovi Filkusovi

a povedal, že sa tiež teším, že výsledok za I. polrok je ta-

ký, aký je. Ten mi dovoľuje,  a rád by som sa teraz premenil

do politických  tričiek všetkých vás,  aby som tu  mohol ako

jediný byť súčasne aj HZDS,  aj SNS, aj ZRS, nechcem vymeno-

vať všetky tie strany, aby  ste podporili požiadavku, aby sa

napravili tie chyby, ktoré sa urobili v I. polroku vo finan-

covaní zdravotníctva.

 

     Prvou chybou bolo (vtedy  som ich veľmi stručne vymeno-

val, odpusťte mi, keby som  sa pomýlil o nejakých 100 milió-

nov), prvou chybou bolo, že štát sa nie veľmi ohľaduplne za-

oberal  dlhom voči  Všeobecnej zdravotnej  poisťovni za  rok

1994, ktorý bol na úrovni 2,3 miliardy. Nakoniec však pánboh

zaplať, že aspoň tých 900 miliónov prišlo v júli, i keď tre-

ba povedať, že s takým batôžkom dlžoby, ako je 2,3 miliardy,

sa potýkať viac ako 6  mesiacov, iste všetci, ktorí hospodá-

rime v domácnostiach, viete,  že to nebolo jednoduché. Žiaľ-

bohu,  vyhliadky na  ďalšie oddlženie  nie sú  veľmi ružové,

pretože zámyslom je vyčkať na  peniaze z clearingu od českej

strany.

 

     Preto by  som sa chcel  opýtať, vážený pán  podpredseda

vlády, či to skutočne myslíte vážne. Budeme čakať, až sa vy-

rieši clearing s  českou stranou, a či sa  pri dnešnom pozi-

tívnom  vývoji rozpočtu  nemôžeme zachovať  konečne korektne

voči nemocniciam, zdravotníckym pracovníkom a začať s krytím

tohto štátneho dlhu  skôr, aby sme to nenechali  zase na no-

vember a december? Tento dlh  totiž má nielen morálne škody,

ale aj ekonomické škody, ako iste viete. Dnes už zdravotníc-

ke  zariadenia platia  penále, dnes  zdravotnícke zariadenia

vzhľadom na to, že nemajú  možnosť platiť v hotovosti, musia

kupovať od toho, kto im predá, a nie sú to vždy tie najvhod-

nejšie ceny. Verte mi, že keď  je niekto dlžný, už sa nemôže

správať ekonomicky a nemôže racionálne používať prostriedky.

 

     Keď  nechceme, aby  sa zbytočne  míňali peniaze, prosím

vás za všetkých,  lebo vo vašich očiach vidím,  že všetci so

mnou vnútorne  súhlasíte, aby ste boli  takí láskaví a našli

odvahu, našli v sebe dosť statočnosti  na to, aby ste z roz-

počtu, keďže je plus jedna miliarda, urobili pokojne deficit

2 miliardy a  dali ich do  zdravotníctva. To je  prvá chyba,

ktorú treba napraviť.

 

     Druhá chyba je tá, že štát skutočne porušuje najzáklad-

nejší princíp  v poisťovníctve, a to  je solidarita. Ak dnes

žiadame od 36 % obyvateľov,  ktorí sú aktívne činní, pracujú

a zarábajú peniažky, aby dali do poisťovní 19 mld, a štát si

určil, žiaľbohu, ale  ja vám to odpúšťam, ste  mu k tomu po-

mohli, že za tých 64 % platí len necelých 7 miliárd, tak cí-

tite, že tu nie je niečo  v poriadku. Predsa štát musí aj za

ekonomicky nečinných,  za dôchodcov, vojakov,  deti, ženy na

materských  dovolenkách,  sa  statočnejšie  k  tomu postaviť

a platiť viac.

 

     Preto chcem dať druhú otázku: Myslí to vláda vážne, tak

ako to  v zdravotnom výbore  prezentovali pracovníci rezortu

zdravotníctva, že sa zvýši tých  54 % poistného pre zdravot-

níctvo? Zvýši sa to a o koľko? Nakoniec budeme musieť prijať

kartu, ktorú nám dáte do hry, pretože nie sme tí, ktorí roz-

dávajú karty, ale tí, ktorí hrajú s tými rozdanými. Skutočne

by som  vás prosil, aby  ste veľmi starostlivo  zvážili, aká

karta to bude.

 

     Neštudoval som  dramaturgiu a je  mi úplne cudzie,  aby

som tu  začal robiť drámu  zo situácie v  zdravotníctve, ale

ona dnes už v živote beží, život ju píše sám, len sa dívajte

okolo seba a  nájdete  tých  drám plno.  Dovoľte mi len malý

príklad.

 

     V istej veľmi blízkej nemocnici, (hlas z pléna: kde bo-

lo, tam bolo), nie kde bolo,  tam bolo, viem, že mnohí z vás

sú tu absolútne vtipní ľudia, skutočne si vám nedovolím kon-

kurovať, ale nie je to kde bolo, tam bolo. To by bolo dobré,

lebo rozprávku môžeme vyrozprávať, keď sa nás to netýka, ale

keď sa nás to týka, je to niečo iné. V nemocnici, ktorú viem

dokladovať, pacientovi, ktorého  viem dokladovať dokumentač-

ne, ktorý  mal veľmi nízke  faktory zrážania krvi,  bolo po-

trebné podať v tejto nemocnici  lieky, ktoré sú pre túto in-

dikáciu jasne vhodné. Nedostal  ho, pán riaditeľ to nepodpí-

sal, nechceli mať dlžobu. Tohto pacienta naložili do sanitky

a 50 km ho v tej našej 1203-ke, ktoré viete, v akom "vynika-

júcom"  technickom stave  sú, aké  majú výborné  pneumatiky,

koľkokrát už boli na generálke, ho  odviezli.

 

     Pani doktorka  Belohorská, ak vás  to nezaujíma, nehne-

vajte sa, že vás vyrušujem svojím príspevkom, ale dovoľte mi

dohovoriť. (Potlesk.)  Myslím si, že  je absolútne nevhodné,

aby takýto pacient bol transportovaný a bol ohrozený.

 

     Skutočne vás prosím, pán  podpredseda vlády, vážený pán

predseda parlamentu, vážené kolegyne, kolegovia, nechcem pí-

sať drámy, tie sú tu. Naši ľudia nie sú úplne adekvátne lie-

čení, pomôžme  im, nájdime rezervu. Hlasujte  za to a spojme

sa v tejto myšlienke,  pretože tá prekračuje politické stra-

ny.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Len tromi slovami chcem reagovať na pána poslanca Šagá-

ta. Keď sme sa pred  prázdninami lúčili, všetci sme si pria-

li, aby sme do ďalších našich pracovných dní našli porozume-

nie  sami medzi  sebou. A  ja som  vtedy povedal: "Prestaňme

s niečím." S čím? Aby tí, ktorí boli ministrami a mohli uro-

biť veľa  vecí, nevytýkali tým, ktorí  sú teraz ministri, že

to nerobia,  a aby tí,  ktorí sú teraz  ministri, nevytýkali

tým, ktorí boli ministrami, že to neurobili, pretože obidva-

ja sú za to zodpovední.  (Potlesk.) Takže takto vyznieval aj

prejav pána  prezidenta. Všetci sú  zlí, len on  dobrý. Pre-

staňme s tým, sme na jednej lodi, máme rovnakú zodpovednosť,

preto si ju berme. (Potlesk.)

 

     Pán poslanec Glinský.

 

Poslanec J. Glinský:

 

     Ďakujem.  Chcem súhlasiť  s viacerými  slovami pána po-

slanca Šagáta. Situácia v  zdravotníctve je tragická. Tisíce

tragických osudov má na svedomí rozpočet zdravotníctva - ti-

síce tragických osudov. Tiež školstvo je  postihnuté rozpoč-

tom,  ktorý je  zlomkový v  porovnaní s  predtransformačným.

Myslím si, že Slovensko  môže dosiahnuť lepšie výsledky, len

všetci musíme chcieť odstrániť  tú patológiu, aby sme spolu-

prácou prišli na lepšie riešenia.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Sopko.

 

Poslanec V. Sopko:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     všetkým sa  ospravedlňujem, že sa  vraciam k vystúpeniu

pani Schmögnerovej,  ale bol som  si po niektoré  podklady a

prosím vás,  aby sme si raz  a navždy  zapísali na tento rok

niekoľko čísel,  ktoré sa týkajú  rozpisu dotácie štátu  pre

jednotlivé mestá, kde sú  samostatné dopravné podniky. Nebu-

dem to  komentovať, len si  to, prosím, napíšte  a urobte si

svoj vlastný  záver. To znamená,  ako dotácie rozpísané  pre

mestá kryjú náklady miest na jednu korunu dopravných výkonov.

 

     Dotácia celkove: Žilina 22,47 Sk na km dopravného výko-

nu. Bratislava: 12,64, Košice 12,38,  Prešov 10,75. Ak by tu

chcel ktosi vysvetľovať, že  sa tu zvažovali špecifiká urči-

tých miest,  tak neberme do  úvahy ich dotáciu  celkovú, len

neinvestičnú dotáciu.  O tej nemôžeme  vôbec diskutovať, len

ju  prepočítavať na  km  dopravného  výkonu. A  zasa: Žilina

9,71 a Bratislava 9,15, Košice  8,37, Prešov 7,82. Kto tento

rozpis robil, pristupoval k  rozpisu neinvestičnej časti do-

tácie pod politickým zaťažením. Ináč sa to vysvetľovať nedá.

 

     Ak ste si to poznačili,  urobte si záver sami pre seba.

Ja som o tom rozprával pri schvaľovaní rozpočtu. A poučme sa

z toho. Na to mi dodnes nikto nedal odpoveď, lebo to sa ináč

vysvetliť skutočne nedá.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Šagát.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Vážený  pán  predseda,  nepočul  som  celý váš komentár

k môjmu vystúpeniu. Pokiaľ  bol pochopený nesprávne, dopredu

sa  ospravedlňujem, pretože  som absolútne  na inej  vlnovej

dĺžke, než aby sme sa tu mali nejako kontroverzne rozprávať.

Ak bola  teda narážka, čo minulý  minister, teda ja, urobil,

chcel  by som  pripomenúť jednu   vec, že  na rok  1994 bolo

v rozpočte len 10 % z 13,6  % minimálnej mzdy na odvod štátu

do poisťovne. To  znamená, že to bolo asi  34 korún na pois-

tenca  a mesiac.  Vláda to  musela riešiť.  Ako iste  viete,

v apríli hrozilo zastavenie dodávky  liečiv. V priebehu roku

vláda kryla rozpočet na úrovni 3 miliárd a, žiaľbohu, necha-

la do deficitu štátneho rozpočtu  ďalšie 3 miliardy. To zna-

mená, že  dofinancovanie zdravotníctva vlani  bolo na úrovni

6 miliárd. Toľko chýbalo. Ak  to nehovorí v pozitívnom slova

zmysle, že  to zdravotníctvo išlo,  pretože sa našli  nejaké

zdroje,  tak to  ľutujem a  nechcem z  toho robiť  politiku.

Chcem vám len pripomenúť jednu  vec, ktorá prebiehala v júli

a auguste. Ako  iste viete, jeden  právnik chcel dať  na súd

a dal na  súd nemocnice, ktoré  boli v dlžobe.  Vtedy som to

pokladal za  politiku. Ako prešli voľby,  kauza zmizla. Dnes

má zdravotníctvo dlh za I. polrok už 1,7 mld plus ten, ktorý

zostal, čo ste nezaplatili, to  znamená opäť je to na úrovni

3 mld. Nemocnice  sú zadlžené, ale  nikto ich nežaluje.  Tak

buďme skutočne voči sebe korektní.  Ja som tu prosil. Na to,

aby vláda urobila opatrenia, iste treba statočnosť, ale náj-

dite ju a urobte lepšie pre zdravotníctvo.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda,

 

     pri prijímaní rozpočtu sme  my z opozície dôvodili, ale

nielen my, dôvodil aj minister zdravotníctva v našom výbore,

že stanovená čiastka za  ekonomicky neaktívne osoby, tých 54

%, je málo. Veľmi dobre sa pamätám, že náš výbor presadzoval

minimálne 70 %. Vtedy nám váš pán štátny tajomník vysvetlil,

že niekedy je lepšie mať  dlžoby, ako zaplatiť všetko načas.

Ja to iste  chápem, ak by sa situácia  v zdravotníctve chro-

nicky rok čo rok  neopakovala. Zistili sme od predstaviteľov

ministerstva zdravotníctva,  že je tam dlh  za I. polrok 1,7

mld. Ak si  to spočítame, spolu je to 3,4  mld za rok. Je to

presne tá suma, o ktorú bolo zdravotníctvo podhodnotené.

 

     Ja vás skutočne veľmi pekne prosím, či je možné, preto-

že táto suma bola stanovená novelou zákona o štátnom rozpoč-

te, vzhľadom  na pozitívny vývoj, vzhľadom  na to, že štátny

rozpočet  za I.  polrok skončil  prebytkom a  máme relatívne

veľkú rezervu, pretože deficit  štátneho rozpočtu bol stano-

vený skutočne vysoko, chcem vás požiadať, aby sme neopakova-

li zas situáciu, že dlh 3 miliárd prenesieme do budúceho ro-

ku, či je možné prísť s  návrhom novely tohto zákona, kde sa

odvod upraví z 54 % vymeriavacieho základu, to znamená mini-

málnej  mzdy, aspoň  na 70  %. Už  si netrúfam navrhnúť sumu

100 %, ktorú predpisuje zákon o zdravotnom poistení, ale as-

poň 70 %, aby sme časť  dlhov vedeli kryť, aby nemocnice ne-

šli znovu do budúceho roku s dlžobami.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Harach.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Ďakujem pekne. Pán predseda, z hĺbky duše nenávidím in-

vektívne faktické  poznámky, z hĺbky duše,  ale tentokrát mi

nedá, aby  som nepovedal jednu vetu:  Prečo ste ako predseda

parlamentu aj v minulom období nepovedali tie isté slová, čo

ste povedali teraz na adresu pána Šagáta?

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk).

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, ospravedlňuje vás to, že ste minule nebo-

li poslancom, takže ste nepočuli, že som niekoľkokrát takéto

výroky povedal. Ak nie, môžete  si zobrať záznamy z rokovaní

parlamentu a tam to nájdete.

 

     Pán poslanec Andel.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení kolegovia, kolegyne,

 

     chcel by  som v krátkosti  reagovať na vystúpenie  pána

poslanca  Sopka.  Čísla,  ktoré  uviedol,  samozrejme, že sú

správne. Bohužiaľ,  je to iba  údaj za rok  1994. Ak by  sme

urobili analýzu 10 rokov, resp. stačí 5 rokov dozadu, zisti-

li  by sme,  ktoré mestá  a akým  spôsobom boli  dotované na

mestskú hromadnú dopravu zo  štátneho rozpočtu. Mám na mysli

Bratislavu,  Košice i  Prešov. Samozrejme,  Žilina je tretím

najväčším mestom na Slovensku. Tieto dotácie, pánboh zaplať,

že tam boli dané, tak ako pán kolega tu povedal.

 

     Myslím si,  že nemožno neustále  bombardovať, čo Brati-

slava, ako  Bratislava. Ja by som  chcel byť primátorom Bra-

tislavy, a nie som Jožko  Prokeš, ktorý bol obvinený, že bol

kandidátom na funkciu primátora. Chcel by som byť primátorom

mesta Bratislavy, reprezentovať a  nadávať na tento štát, že

mi nedáva peniaze. Priatelia, ak si to zoberieme a opäť uro-

bím analýzu za posledných  desať rokov, trebárs električková

trať na Námestí SNP bola  štyrikrát prestavaná. To sú úžasné

peniaze. Takže ak niekto tu vystúpi, nech vystúpi, ale treba

to  chápať  komplexne,  urobiť  analýzu  a nevytrhovať čísla

z kontextu.

 

     Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Baránik.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážené dámy a páni,

 

     chcem reagovať tiež na  argumentáciu, ktorú uviedol pán

Sopko. Je nepravdivá, nepresná, pretože neargumentuje vecne,

a síce v tom zmysle, že  všetky ostatné mestá, ktoré dostali

štátne  dotácie na  dopravu, majú  vybudovanú dopravnú sieť,

okrem Žiliny. Žilina tie  investičné prostriedky použije len

na dobudovanie  dopravnej siete. Na ostatné  mestá sa to ne-

vzťahuje. To znamená, že údaj,  ktorý uviedol, a prepočet je

nepresný.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán podpredseda Húska.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,

 

     chcel by som sa trocha pristaviť pri jednej problemati-

ke, a  to vývoji alebo  explózii nákladov na  zdravotníctvo.

Tento zjav totiž vonkoncom nie je slovenský. Ak ho neosadíme

do celosvetového kontextu  vývoja nákladových hladín, budeme

veľmi nesprávne posudzovať celú skutočnosť. Bohužiaľ, situá-

cia  nie je  taká, že  bol veľmi  vysoko vypočítaný  deficit

v štátnom  rozpočte.  Myslím  si,  že  bol reálne zostavený,

a teda predpokladať, že teraz na základe toho, ak sa objavil

lepší vývoj, tak sa to  bude prisudzovať tomu, že vlastne sa

manipulovalo s rozpočtom, pán  poslanec Kováč, to jednoducho

takto interpretovať nie je možné.

 

     Ale vrátim  sa k problematike  zdravotníckych nákladov.

Prosím, pozrime sa na dynamiku  nárastu aj v stálych cenách,

a to nárastu cien liekov, a hneď uvidíme, aký je to vývoj aj

v ostatnom  svete.  Chcem  sa  pritom  dovolávať  nie svojho

vlastného  pozorovania,  ale  analýzy  svetových odborníkov,

ktorí  konštatujú, že  tzv. agresívna  marketingová politika

svetových farmaceutických kolosov a  kolosov na výrobu medi-

kálnych  zariadení vytvára  taký silný  tlak na  nákup čoraz

drahších,  čoraz tzv.  účinnejších parametrickejších liekov,

že nestačí žiaden štátny  rozpočet za touto jednoznačnou po-

litikou. Nemyslime si, že je to spojené len s mizériou nášho

nedostatku rozpočtu v transformačnom  období. Je to problém,

s ktorým sa  nevie vyrovnať švédske  zdravotníctvo, americké

zdravotníctvo, proste vo všetkých vyspelých krajinách.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Bajan.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Pán predseda, vzhľadom na to,  že tu zazneli už niekoľ-

kokrát opakované otázky ohľadne  hlavného mesta, ja vás pro-

sím, teda navrhujem uznesenie, aby sme k tomuto bodu neroko-

vali vo  faktických poznámkach, a dávam  návrh na uznesenie,

kde Národná rada Slovenskej  republiky žiada predsedu Národ-

nej rady  Slovenskej republiky zvolať  mimoriadne zasadnutie

Národnej rady, na ktorom by sa komplexne prerokovala proble-

matika postavenia  hlavného mesta Slovenskej  republiky Bra-

tislavy,  predovšetkým  v  oblasti  legislatívnej, finančno-

rozpočtovej, spoločensko-politickej.  Termín neudávam, pred-

pokladám ho niekedy do konca roku 1995.

 

     Myslím si, že keby sa z každého klubu vytvorila komisia

a zúčastnili by sa 2-3  poslanci, ktorí majú záujem formulo-

vať východiská, ku ktorým by sme sa dostali, povedzme už len

právna, kde je zákon o Bratislave ešte federálny, a podobne,

myslím si,  že by sme mohli  naozaj objektivizovať celý stav

a rozmýšľať nad východiskami, nad číslami a ďalším postupom.

 

     Zároveň sa ospravedlňujem pánu  Prokešovi, ak to pocho-

pil ako útok voči nemu, lebo je naozaj jedným z mála, s kto-

rým môžeme hovoriť vecne, čo  by sme s tou Bratislavou mohli

robiť. Ale nemám obavu, ak  by sme toto uznesenie neprijali.

Myslím, že postavenie hlavného mesta by si to zaslúžilo.

 

     Ďakujem.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Rád by  som odpovedal podpredsedovi  Národnej rady pánu

poslancovi Húskovi. Problém rastu  ceny liečiv je podchytený

naším zdravotníctvom  a myslím, že je  podchytený dobre. Nie

tak dávno  sme prijímali zákon  o Liečebnom poriadku,  ktorý

kategorizuje liečivá.  Myslím si, že  tam nie je  chyba. Pán

podpredseda, keď  pozriete na skladbu dlhu,  zistíte, že ne-

mocnice dlhujú najväčšie  sumy dodávateľom potravín, dodáva-

teľom energie  a predovšetkým samotným  pracovníkom zdravot-

níctva. Takže nie je to problém rastu ceny liečiv na Sloven-

sku, i  keď nepopieram, že liečivá  tvoria asi jednu tretinu

nákladov v zdravotníctve, ale nie  je to problém v tejto ob-

lasti,  je to  skôr problém,  že dlžíme  peniaze dodávateľom

potravín, energie, tepla a priamo pracovníkom zdravotníctva.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem,  pán predseda.  Chcem reagovať  na slová  pána

podpredsedu Húsku.  Myslím si, že tým,  čo ste povedali, pán

podpredseda, ste netrafili klinec po hlavičke, pretože ak si

spomínate, keď  sa tu schvaľoval rozpočet  a keď sa hovorilo

o kapitole zdravotníctva, dokonca som  bol ten, ktorý inter-

peloval ministra  zdravotníctva, pretože v  rozpočte sa uvá-

dzali sumy,  ktoré chýbajú na  vyrovnanie cenového rozdielu,

a tá suma bola  asi 1,5 mld, ale omnoho  väčšia suma bola na

chýbajúce peniaze na platy zdravotníckych pracovníkov, ktoré

sa mali  zvýšiť. Ďalší argument  je ten, ako  ho povedal pán

poslanec Šagát,  že 75 %  alebo až 90  % financií sa  vyberá

z poistného od  ľudí, a len  podstatne menšia čiastka  je zo

štátneho rozpočtu, teda z kapitoly ministerstva zdravotníct-

va. Takže trochu  ste udreli mimo a naozaj  to s cenami nemá

nič spoločné a skôr zdravotníci živoria. Mám kolegov, ktorí,

keď prídem do nemocnice, na mňa pozerajú veľmi zlým okom.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Belohorská.

 

Poslankyňa I. Belohorská:

 

     Ďakujem  pekne.  Chcela  by  som  uviesť zopár dodatkov

k príspevku  pána poslanca  Šagáta. On  veľmi dobre  vie, že

napriek tomu, že som z  politickej opozície, ako lekárka som

mu ponúkla aj opozičnú pomoc počas jeho  funkcie a nezávide-

la som mu situáciu, do ktorej šiel. Ponúkla som mu len jedno

jediné, že som ochotná v  mene zdravotníkov a v mene pacien-

tov,  čokoľvek by  potreboval z  môjho stodňového  pôsobenia

vysvetliť, aby nestrácal čas, aby ma dal zavolať, som ochot-

ná prísť  a vysvetliť, prečo som  volila tento spôsob, alebo

prečo sme navrhovali takýto spôsob.

 

     Ak kritizuje a zase apeluje  na city, ja mám city veľmi

rada, nie však v tejto miestnosti. Lebo  hovoriť o sanitkách

a apelovať, čo si vytrpel pacient pri jazde v sanitke, na to

môžem odpovedať len jedno jediné, že tá sanitka je len o rok

staršia ako ministroval pán minister. Nech teda povie, koľko

tých sanitiek vymenil on. Čiže tie sanitky nezostarli za ten

jeden rok o 20 rokov. A ak hovoríme o dlhu, ten bol za minu-

lý rok, keď on ministroval.  Čiže nech pomôže vyriešiť aj tú

situáciu práve v mene pacientov, ktorí to potrebujú. Nech sa

potom nediví takej reakcii.

 

 

     Pánu poslancovi Kováčovi len  jedno. Vyníma jedno z vy-

jadrení pána podpredsedu vlády, že je výhodné žiť na dlh. Ja

by som  mu pripomenula jednu  reláciu, keď sa  predstavovali

kandidáti na  prezidentov, kde sa  predstavovali všetci, ako

žijú, ako  bývajú a kde  on sám povedal,  že má na  dom dlh,

ktorý bude splácať do penzie. Mne je ľúto, že som dom vypla-

tila, že som išla na 3 roky robiť von, aby som ho vyplatila,

pretože v  dnešných časoch mať na  dom 2,7-percentnú pôžičku

by bolo zaujímavé. Čiže skutočne niekedy sa na ten dlh opla-

tí žiť aj druhým.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda. Dovoľte mi, aby som sa poďakoval

poslancovi Bajanovi za jeho  slová. Som presvedčený, že spo-

lupráca v oblasti Bratislavy narušená nebude, ja som to bral

ako určité poštípanie,  ale myslím si, že je  to príliš kom-

plexná otázka, aby sme to  vyriešili jedným uznesením, že sa

k tomu zíde Národná rada. Myslím si, že je tu skutočne reál-

na možnosť,  nie formálne stretnutie zvolané  či už primáto-

rom, alebo  kýmkoľvek iným. Teraz  nemám na mysli  protokol,

skôr spôsob,  ktorým bolo oznámenie,  resp. pozvanie, na  to

stretnutie urobené bez toho,  aby sa niekto predtým informo-

val, či ten termín vyhovuje všetkým, alebo nie. A tým vlast-

ne došlo k tomu, že väčšina,  aj tí, čo mali záujem, sa jed-

noducho  toho nemohli  zúčastniť. Ale  prosím v  tomto smere

poslanca Bajana a súčasne  starostu Petržalky, aby neustával

v aktivitách,  ale skutočne,  aby sa  pokúsil dal  dohromady

tých, ktorí majú záujem, aby Bratislava mohla prosperovať.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Rea.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     mám dve  pripomienky, jednu mi  pán poslanec Prokeš  už

trochu zobral. Chcel by som poprosiť, aby sme s touto disku-

siou skončili, pretože skutočne k  ničomu nevedie, iba sa tu

prekárame.  Jednému je  bližšia Bratislava,  jednému bližšia

Žilina, a  niekomu Dolná Horná úplne  blízka. Tam spravodli-

vosť absolútne nikdy nemôže byť. Skutočne všetci chceme, aby

Bratislava  bola ako  hlavné mesto  Slovenskej republiky, to

nám nemôže vytknúť nikto.

 

     A chcel by som poprosiť pána poslanca Bajana, aby prob-

lém, ktorý je v Bratislave,  neprenášal na pôdu Národnej ra-

dy, pretože tento problém sme  chceli riešiť už pred voľbami

v roku  1994 novelizáciou  alebo úpravou  legislatívnych no-

riem. Medzi  ne patrí zákon  o Bratislave, ale  musí tam byť

zhoda všetkých starostov mestských častí s pánom primátorom.

 

     Odporúčam, aby teraz našli  spoločnú reč, našli si spo-

ločnú  pôdu, na  ktorej by  takúto legislatívnu  normu mohli

predložiť, aby to navrhli nášmu  výboru, ktorý veľmi rád ta-

kúto  legislatívnu  aktivitu,  keď  bude  vyhovovať  všetkým

a nájdu konsenzus všetci starostovia s pánom primátorom, po-

dá ako legislatívnu iniciatívu, aby sme tento bod, ktorý nás

trápi v skutočnosti od času pred voľbami, mohli realizovať.

 

 

     Neviem si predstaviť, kto v Národnej rade vyrieši tento

problém. Vyriešiť  si ho treba doma  v kuchyni, predložiť ho

potom príslušnému výboru, ktorý je výborom pre verejnú sprá-

vu, a iniciatívu môžeme zobrať do vlastných rúk, ale cez ta-

kýto orgán Národnej rady. To  je jediná schodná cesta. Nemô-

žeme pri hodnotení polročného rozpočtu zrazu zabiehať do ta-

kých krajností,  že tu ideme  riešiť legislatívu Bratislavy,

alebo miest a obcí.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

 

     myslím si,  že pani poslankyňa  Belohorská asi nedávala

dobrý pozor na to, čo  hovoril pán poslanec Šagát. Prečo ho-

vorím o  nezmyselných dlžobách. Ak nie  sú splatené faktúry,

ktoré boli dohodnuté medzi nemocnicou a dodávateľom, že budú

splatné, povedzme,  koncom roka, alebo  v polovičke minulého

roka, tak  nemocnica platí penále. Áno,  pani poslankyňa, ja

mám pôžičku, za dohodnutých  podmienok ju splácam a neplatím

penále. Preto je mi výhodné  mať dlžobu. Ale mať dlžobu, kde

som sa dohodol,  že ju zaplatím, a platiť  penále z toho, čo

je určené pre pacienta, prepáčte, to je hlúposť.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Sopko.

 

Poslanec V. Sopko:

 

     Pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     chcel by som len reagovať  na slová pána poslanca Bará-

nika. Chcem  ho ubezpečiť, že  slová, ktoré tu  v parlamente

hovorím, alebo  číselné údaje, sú  pravdivé. Konzultoval som

ich,  sú napočítané  dobre a  môžem ich  potvrdiť. Ak má pán

poslanec Baránik  lepšie, nech s  nimi vystúpi. Zatiaľ  moje

spochybnil, ale  on tu žiadne  iné číselné údaje  nepovedal.

Preto som hovoril o dotácii  celkovej, aj o dotácii neinves-

tičnej, že práve táto  neinvestičná dotácia prakticky nie je

skreslená dotáciou investičnou. To  znamená, že nemáme o čom

diskutovať,  ak si  tie čísla  zapísal. Ak  bude mať lepšie,

presnejšie číselné údaje, nech vystúpi, ja si za týmito čís-

lami stojím a sú napočítané správne.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Bajan.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Pán predseda,  vzhľadom na túto diskusiu  naozaj by som

to nechcel zúžiť len na  legislatívnu otázku, tak by som do-

plnil navrhnuté  uznesenie a v prípade,  že neprejde uznese-

nie, ktoré som prečítal,  odporúčam druhú časť: Národná rada

Slovenskej republiky odporúča predsedovi Výboru Národnej ra-

dy Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu

a národnosti vytvoriť pracovnú  skupinu zo zástupcov jednot-

livých  poslaneckých klubov,  ktorá by  komplexne spracovala

analýzu postavenia hlavného  mesta Slovenskej republiky pre-

dovšetkým v oblasti legislatívy atď.

 

     Vychádzam  z toho,  že kolega  Prokeš hovoril,  aby sme

vzhľadom na  komplexnosť dali dokopy  partiu ľudí, ktorá  má

o to záujem. Myslím si, že by to mohla byť alternatíva, kto-

rá by bolo schodná. Nevidím  dôvod, prečo by sme mali reago-

vať podráždene.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Baránik.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Chcem odpovedať  pánu kolegovi Sopkovi.  Pán kolega, ja

som nepovedal, že  vaše údaje sú nepresné, ja  som len pove-

dal, že  sú zavádzajúce, pretože kým  v ostatných mestách je

vybudovaná dopravná sieť, Žilina  ju teraz buduje, to zname-

ná, že musí mať iné výdavky ako ostatné mestá.

 

     To je všetko.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Rea.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Ďakujem  pekne. Skutočne  vás prosím,  aby sme skončili

s touto diskusiou. A pánu poslancovi Bajanovi dávam na vedo-

mie, aby  nemusel navrhovať uznesenie,  kde by Národná  rada

uložila veci mne. My máme rozpracované ďalšie činnosti nášho

výboru, aj  akciu, že by  sme vytvorili komisie  pre verejnú

správu pri výbore, kde potom dávam záruku, že oslovím všetky

poslanecké kluby,  aby si mohli  delegovať práve tých  ľudí,

o ktorých hovoril pán poslanec, a na tejto práci sa podieľa-

li spoločne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Prosím vás, o Bratislave, myslím  si, že terapiu by mal

predovšetkým hľadať ten chorý.  My sa nenatískajme tomu cho-

rému, veď  si tú chorobu  viac-menej spôsobil sám.  To je po

prvé.

 

     Po druhé, Bratislava má svoj vlastný zákon a podľa neho

funguje.

 

     A po tretie, pozvánka pána primátora, na ktorú poslanci

Národnej rady neprišli, je veľmi logická, pretože tá pozván-

ka bola koncipovaná na deň, keď bolo veľmi dôležité hlasova-

nie v Národnej rade, a teda koaliční poslanci, pochopiteľne,

tu sedeli,  a ak niekto  tam mal ísť,  tak to boli  opoziční

poslanci. (Šum v sále.) Ale  veru áno, bola schôdza Národnej

rady, vtedy rokovalo plénum.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Som rád, že je koniec. Do rozpravy nemám žiad-

nu prihlášku, ani faktické  poznámky. Končím rozpravu. Pýtam

sa pána podpredsedu vlády, či sa chce vyjadriť.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážená Národná rada,

 

     dovoľte, aby som zaraegoval na diskusiu, ktorá prebehla

k obom bodom programu.  Povedal by som, že všetko,  čo sa tu

povedalo, bola pravda. Je to ako jablko, ktoré máme pred se-

bou, len je to otázka uhla  pohľadu. Jedni tvrdia, že to ja-

blko je skoro červené, druhá strana tvrdí, že je ešte príliš

zelené. Ale je to stále to  isté jablko. Myslím, že je to aj

problém štátneho  rozpočtu, a bol, je  a bude tento problém.

Napätosť  rozpočtu  je  všeobecná  a  večná,  či bude príjem

väčší, či menší, vždy bude problém na výdavkovej strane roz-

počtu.  Tento problém  sa, samozrejme,  prelína s rozpočtami

obcí a  miest a ďalších  verejných rozpočtov. Máme  s tým čo

robiť, ktokoľvek je pri vláde,  kým vyladíme celý tento sys-

tém  v rámci  celého transformačného  procesu. Takže hľadáme

rovnováhu systému, hlásia  sa obce a mestá s  tým, že nemajú

dosť prostriedkov. Samozrejme, je  tu štátny rozpočet, ktorý

má na krku 21 mld deficitu,  takže takisto nemá z čoho, teda

celá záležitosť je viacročná,  ak nie dlhodobá, kým doladíme

celý tento režim.

 

     Pokiaľ  ide o  zákon o  verejnoprospešnom podniku alebo

o neziskových organizáciách, je  v legislatívnom pláne vlády

na tento rok, takže pevne verím, že v dohľadnom čase, v pri-

jateľnom čase bude predmetom rokovania aj tohto parlamentu.

 

     Pokiaľ ide o plnenie dlhovej  služby, hovoril som to vo

svojom vystúpení, že v  podstate ideme podľa splátkového ka-

lendára, že rozdiel, čo prichádza v tom podielovom porovnaní

proti I. polroku, dosahuje niečo  nad 3 mld korún, takže nie

je to nejaký mimoriadny prepad, alebo nejaký mimoriadny roz-

diel medzi I. a II.  polrokom, ktorý by nejakým super spôso-

bom ovplyvnil plnenie štátneho rozpočtu v II. polroku.

 

     Pokiaľ  ide o  riešenie opatrení  v oblasti deblokácií,

tie procesy  sú tam takisto  rozbehnuté. Z minulého  obdobia

som zdedil niekoľko nešťastných  zmlúv v oblasti deblokácií,

ktoré teraz  pomerne prácnym a  zložitým spôsobom naprávame,

ale celý režim je rozbehnutý  a príjmy z deblokácií budú po-

stupne v II. polroku nabiehať.

 

     Pokiaľ ide o opatrenia  v spotrebných daniach, teraz je

vonku 180 kontrolórov  24 hodín denne, do konca  roku v pod-

state kontroluje výrobcov,  distribútorov ropných produktov,

hľadáme  miesta, kde  nám to  uniká. Takže  tu kdesi  robíme

opatrenia. Samozrejme, na základe vyhodnotenia zistení môže-

me nájsť aj spôsoby, ako  zamedziť prípadným únikom, a potom

hľadať aj príslušné právne, legislatívne opatrenia.

 

     Pokiaľ ide  o poukazy na  problémy v oblasti  školstva,

v oblasti  zdravotníctva,  my  sme  si  uvedomovali  napätie

v tejto oblasti. Samozrejme, pri rozpočtovom provizóriu ale-

bo v rámci veľkého rozpočtu  pri 21 miliardách korún sa nedá

pristupovať k týmto záležitostiam  inak ako úsporne a hľadať

predovšetkým možnosti na výdavkovej stránke rozpočtu. Prija-

li sme začiatkom roku, a bolo to aj na tlak ministerstva fi-

nancií, určité opatrenia v  liekovej politike, v oblasti ma-

teriálov používaných v zdravotníctve s tým, že už sa ukazujú

určité rozdiely medzi Českou  republikou a Slovenskou repub-

likou, úspornosť  sa určitým spôsobom  začína prejavovať, že

výdavková stránka je na  Slovensku o niečo nižšia. Žiaľbohu,

tieto opatrenia sa prijali až niekedy v mesiaci apríli, tak-

že dlh  zdravotníctva bol v  I. polroku 1,7  mld. Rátame, že

v II. polroku  by sa rast dlhu  mohol určitým spôsobom zmie-

riť, aj keď nepredpokladám, že dôjde k eliminácii. Rokovania

o riešení medzi ministerstvom financií a ministerstvom zdra-

votníctva  prebiehajú a  predpokladám, že  v dohľadnej  dobe

vláda o tomto probléme bude rokovať.

 

     Podobne sú viazané určité  opatrenia v školstve, predo-

všetkým v  učňovskom školstve, zhruba  800 miliónov Sk,  ale

znovu vo väzbe na clearing, ktorý by mal vyprodukovať určité

zdroje, ktorými by sme chceli kryť tieto výdavky.

 

     Pokiaľ sa dotknem investícií,  tam nie je možné zjedno-

dušiť problém  na to, že za  sledované obdobie sa vynaložilo

30 a niečo percent investícií.  Jedna vec je realizovaná in-

vestícia,  druhá vec  je uhradená  investícia. Tam  dochádza

vždy k  určitému časovému sklzu. To,  čo sa vykazuje reálne,

finančne v štátnom rozpočte,  vôbec nemusí byť adekvátne to-

mu, čo  sa vecne v  oblasti investícií prestavalo.  V každom

prípade rozsah investícií - s tým skúsenosti sú - bude napl-

nený a bude vyčerpaný zo štátneho rozpočtu do konca roka.

 

     Pokiaľ  ide  o  vynakladanie  zdrojov  na štátnu záruku

v Calexe 1,3 mld korún, treba,  aby niektoré veci tu vysvet-

lila  ešte vláda  pána Čarnogurského  z roku  1991, keď bola

prijatá pre štát nevýhodná garancia, keď boli draho nakúpené

technológie,  predražene nakúpené  technológie, ktoré  teraz

tlačia Calex do situácie  neúmerných nákladov a do situácie,

keď vláda  vlastne v zmysle prijatej  garancie musí túto ga-

ranciu plniť.

 

     Takže mnohé veci idú z  minulosti. Myslím, že to, čo sa

tu momentálne odohralo, by  som nazval parlamentnou pohodou,

pretože rozpočet  za I. polrok sa  skončil mimoriadne dobre,

nad očakávanie dobre. Teda to, čo sa tu odohralo, beriem ako

určité poslanecké doberanie sa. Myslím  si, že úplne iná at-

mosféra by tu  bola, keby sme boli vykázali  15 mld alebo 20

mld deficitu a  mali situáciu ako u susedov  v Maďarskej re-

publike. Takže  boj o štátny rozpočet  je každodenný a neko-

nečný, každý deň sa bojuje  o rozpočet. Situácia nie je jed-

noduchá. Ideme  každodenne do boja  za vyššie príjmy.  Je to

proces boľavý a politicky rizikový.

 

     Jednou z  ciest je určite aj  znižovanie plošných dotá-

cií, napríklad aj na  riešenie cestovného, kde budeme musieť

hľadať cesty aj ďalších dotácií, postupné odbúravanie, a cez

transformáciu sociálnej sféry  hľadať zadresnenie týchto do-

tácií. Nie je to jednoduché  najmä politicky. Potom sa pýtam

aj kolegov  zo Strany demokratickej  ľavice, ak sa  niektorí

poslanci vyjadrujú,  že 23. septembra  budú stáť na  námestí

a vyjadrujú  sa veľmi  tvrdými slovami,  napríklad vo vzťahu

k riešeniu cestovného, či  myslia vážne proces transformácie

a proces riešenia rozpočtových vzťahov.

 

     Musíme  takisto  hľadať  regulačné  opatrenia v oblasti

cien pre  monopoly, pre oligopoly.  Včera parlament oddialil

cenový zákon, ktorý prijímal určité tvrdšie opatrenia, alebo

dával možnosť  určitých reálnych opatrení vo  vzťahu k týmto

organizáciám, pretože  v tom transformačnom  procese, v akom

sa teraz  nachádzame, nástroje protimonopolnej  politiky nie

sú dostatočné.  Treba tu mať  väčšie, širšie inštrumentárium

než len protimonopolný zákon.

 

     Ukončil by som s tým, že myslím, že situácia je zložitá

napriek tomu, že sme  sa dostali do vykazovania rozpočtového

prebytku, to si všetci spoločne uvedomujeme, že vtedy budeme

mať pevnejšiu  pôdu pod nohami,  keď niekoľko rokov  udržíme

vyrovnaný štátny  rozpočet bez skrytých deficitov,  či je to

zdravotníctvo, či je to školstvo,  či sú to ďalšie sféry ná-

rodného hospodárstva alebo  spoločnosti, keď dokážeme udržať

dlhodobejší rast, pretože jedine vtedy, keď zdvihneme ekono-

miku  na úroveň,  že nám  utiahne potreby,  na ktoré  sme si

zvykli, a bude to trvať aspoň  3-4 roky, vtedy si môžeme tak

trošku vydýchnuť, ale skutočne pevnú pôdu z hľadiska rozpoč-

tových vzťahov  nebudeme mať pod nohami  nikdy, ten boj bude

večne.

 

     Takže v tomto zmysle by som akcentoval, že budeme ďalej

v II. polroku, tak ako uviedol aj pán profesor Filkus, robiť

úspornú politiku a už začneme vlastne cez tento proces bojo-

vať o rozpočet roku 1996.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne pánu ministrovi. Prosí si záverečné slovo

pán poslanec Maxon?

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne. Neprosím si záverečné slovo, pán predse-

da. Prosím, aby sme hneď hlasovali.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Potom pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktorý

máte,  páni poslanci  a poslankyne,  predložený pred  sebou.

Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     ak dovolíte, budeme hlasovať  o uznesení k prerokovaniu

správy o plnení príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu Sloven-

skej republiky v období rozpočtového provizória do 31. marca

1995. Prílohou spoločnej správy je aj uznesenie.

 

     Vzhľadom na  to, že v rozprave  neboli k tomu vyslovené

žiadne pripomienky  alebo pozmeňovacie návrhy,  ako spoločný

spravodajca odporúčam návrh  uznesenia Národnej rady Sloven-

skej republiky k správe o plnení príjmov a výdavkov štátneho

rozpočtu Slovenskej republiky v období rozpočtového provizó-

ria do 31. marca 1995 schváliť.

 

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.  Prosím, prezentujme  sa a  hneď hlasujme. Pán

spravodajca  uznesenie odporúča  prijať. Hlasujeme  o správe

k rozpočtovému provizóriu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 109 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 99 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

 

     Konštatujem, že sme toto uznesenie prijali. (Potlesk.)

 

     Pokračujte, pán spravodajca.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     teraz by som vás prosil,  aby ste si zobrali tlač 213a,

ide o spoločnú správu o výsledku prerokovania správy o plne-

ní  štátneho  rozpočtu  Slovenskej  republiky  za  I. polrok

1995. Na  strane 2 pod bodom  B v prvej časti  pod písm. a),

b), c),  d) som navrhoval  o týchto bodoch  hlasovať en bloc

s návrhom prijať ich.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spravodajca

navrhuje tieto body en bloc prijať.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 107 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 104 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

 

     Takže sme prijali tieto body  tak, ako ich prečítal pán

spravodajca.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     V druhej časti písm. a) a  b) a v časti tretej písm. a)

a b) odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a hlasujme  podľa návrhu  pána

spoločného spravodajcu neprijať tieto body uznesenia.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 108 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 29 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

 

     Takže sme tieto body neprijali.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážené dámy, vážení páni,  v rozprave vystúpili celkove

4 poslanci, ktorí formulovali 5 pozmeňovacích návrhov.

 

     Ako prvý bol pozmeňovací návrh pána poslanca Sopku, do-

voľte mi  ho prečítať: "Urýchliť prípravu  zákona o verejno-

prospešnom podniku a legislatívny proces usmerňovať tak, aby

tento bol v Národnej rade Slovenskej republiky schválený eš-

te v tomto roku." Tento pozmeňovací návrh odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 109 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 104 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže sme tento návrh prijali.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem  pekne. Ďalšie  pozmeňovacie návrhy  formuloval

pán poslanec  Šagát. Ako prvý: "Národná  rada Slovenskej re-

publiky žiada  vládu Slovenskej republiky,  aby zabezpečila:

1. čím skôr vyrovnanie dlhu štátu voči Všeobecnej zdravotnej

poisťovni za rok 1994; 2.  hľadala zdroje na zvýšenie odvodu

poistného  pre Všeobecnú  zdravotnú poisťovňu  a informovala

Národnú radu o krokoch,  ktorými toto uznesenie naplní." Vá-

žené dámy,  vážení páni, odporúčam,  aby sme o  týchto dvoch

pozmeňovacích návrhoch hlasovali en bloc. Ako spoločný spra-

vodajca odporúčam tieto pozmeňovacie návrhy prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Počuli ste, povedal prijať.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 109 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 96 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržali 11 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Teraz by som odporúčal, pán predseda, aby sme hlasovali

o uznesení k predloženému materiálu, a aby sme o dvoch návr-

hoch, ktoré  predniesol pán poslanec Bajan,  hlasovali až po

prijatí uznesenia k tejto  správe. Žiadam, aby sme hlasovali

o uznesení k tlači 213a, a  o dvoch návrhoch, ktoré prednie-

sol pán poslanec Bajan potom.

 

     Vážené dámy, vážení páni, v  tlači 213a je v prílohe aj

návrh uznesenia Národnej rady  Slovenskej republiky k správe

o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. polrok

1995. Ako spoločný  spravodajca, samozrejme, odporúčam návrh

uznesenia prijať so zmenami a doplnkami tak, ako sme ich od-

súhlasili.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme  o návrhu uznesenia  ako celku v  znení

schválených zmien a doplnkov s odporúčaním prijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 110 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 100 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

 

     Konštatujem,  že sme  schválili uznesenie  aj k  tomuto

bodu programu.  (Potlesk.)

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ak by ste dovolili, predniesol  by som teda ešte návrhy

na uznesenie pána poslanca Bajana.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  spravodajca, spýtal  by som  sa pána  poslanca, či

ich nechce stiahnuť. Dajte slovo pánu poslancovi Bajanovi.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Vážený pán predseda, vzhľadom  na to, že prešlo uznese-

nie, myslím si, že prvý doplnok možno stiahnuť, ak sa dohod-

neme, že by sme zriadili takú komisiu, ale myslím si, že ko-

lega Rea nebude proti tomu, ak mu to odporučíme, lebo tak je

to v texte.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže sťahujete?

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Prvú časť áno.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ono  to nesúvisí,  ale hlasujme.  To nemá  nič spoločné

s týmto bodom programu. Dajte hlasovať, pán spravodajca.

 

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Pán poslanec Bajan, dostali sme  sa teda do toho prípa-

du,  že prvé  uznesenie, ktoré  navrhoval, nebolo schválené,

lebo sme o  ňom nehlasovali. A v prípade,  že toto uznesenie

nebude prijaté,  pán poslanec Bajan  navrhol uložiť Národnej

rade  Slovenskej republiky  vytvoriť pri  výbore pre  štátnu

správu, samosprávu a národnosti  pracovnú skupinu zo zástup-

cov  jednotlivých  poslaneckých  klubov,  ktorá by komplexne

spracovala analýzu postavenia  hlavného mesta Slovenskej re-

publiky  Bratislavy, predovšetkým  v oblasti  legislatívnej,

finančnej, rozpočtovej a spoločensko-politickej.

 

     Prosím, to je návrh uznesenia. Ako spravodajca sa k to-

muto návrhu nevyjadrujem, nechávam to na rozhodnutie poslan-

cov.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 109 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 37 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 55 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže sme neprijali tento doplnok k uzneseniu.

 

     Vážené panie  poslankyne, páni poslanci,  myslím, že na

dnešný  deň  už  máme  toho  dosť,  preto dovidenia v piatok

o 9.00 hodine.

                    Tretí deň rokovania

       9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                     8. septembra 1995

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     pokračujeme v  rokovaní prerušenej 9.  schôdze Národnej

rady. Prosím, aby sme sa prezentovali.

 

     Ďakujem. Medzitým prišli niekoľkí  páni poslanci a pani

poslankyne, takže  budeme pokračovať  p ä t n á s t y m  bo-

dom programu, ktorým je

 

     návrh na vyslovenie súhlasu s Konvenciou o zákaze vývo-

ja, výroby, hromadenia zásob  a použitia chemických zbraní a

o ich zničení.

 

     Návrh ste  dostali ako tlač  194 a spoločnú  správu ako

tlač 194a.

 

     Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uvedie mi-

nister zahraničných vecí pán Juraj Schenk. Nech sa páči, pán

minister.

 

Minister zahraničných vecí SR J. Schenk:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     Konvencia  o  zákaze  vývoja,  výroby, hromadenia zásob

a použitia chemických  zbraní a ich zničení  sa predkladá na

základe  uznesenia vlády  Slovenskej republiky  číslo 117 zo

dňa  16. februára  1993, ktorým  sa ukladá  predsedovi vlády

predložiť  konvenciu  Národnej  rade  na  vyslovenie súhlasu

a ministrovi zahraničných vecí  odôvodniť predloženú konven-

ciu v orgánoch Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Konvencia o zákaze  chemických zbraní je najkomplexnej-

ším multilaterálnym právnym  nástrojom v oblasti odzbrojova-

nia a bezpečnosti, nadväzujúcim na to najlepšie, čo sa v de-

jinách  odzbrojovania zatiaľ  dosiahlo. Bola  prerokúvaná 39

krajinami na pôde Konferencie  o odzbrojení v Ženeve, pričom

do nej prispievalo aj množstvo krajín s pozorovateľským šta-

tútom, reprezentujúcich všetky oblasti sveta. Konvencia bola

navrhnutá s cieľom vylúčiť možnosť použitia chemických zbra-

ní alebo hrozby ich použitia. V tomto zmysle konvencia zaka-

zuje vývoj, získavanie, udržiavanie zásob, priamy či nepria-

my transfer ktorejkoľvek  chemickej zbrane, použitie chemic-

kých  zbraní proti  komukoľvek, vrátane  odvetného použitia,

zapojenie sa  do akýchkoľvek vojenských  príprav na použitie

chemických zbraní a spoluprácu,  podporu či navádzanie koho-

koľvek v  snahe zapojiť sa  do aktivít, ktoré  sú konvenciou

zakázané.

 

     Konvencia vyžaduje, aby boli deklarované všetky chemic-

ké zbrane, ich výrobné zariadenia a aby tieto deklarácie bo-

li medzinárodne potvrdené a všetky chemické zbrane a ich vý-

robné zariadenia musia byť  komplexne eliminované alebo kon-

vertované na využitie na mierové účely pod medzinárodným do-

zorom do 10 rokov od vstupu konvencie do platnosti.

 

     Konvencia ďalej  zakazuje použitie prostriedkov  na po-

tláčanie masových  nepokojov ako bojových  prostriedkov, po-

tvrdzuje  medzinárodnoprávny zákaz  použitia herbicídov  ako

bojovej metódy  a poskytuje možnosť  ochrany a medzinárodnej

pomoci  v prípade  použitia chemických  zbraní  alebo hrozby

ich použitia proti zmluvnému štátu.

 

     Dôležitým bodom, ktorý sa  však často prehliada, je to,

že konvencia obsahuje množstvo ustanovení, ktoré prispievajú

k nešíreniu  chemických zbraní.  Okrem verifikácie samotného

zničenia chemických zbraní konvencia zakladá režim pre moni-

torovanie prevádzok a  zariadení chemického priemyslu využí-

vaním deklarácií a  inšpekcií. Export konvenciou evidovaných

chemických  látok  a  prekurzorov  do  nečlenských štátov je

v niektorých prípadoch zakázaný a  v niektorých prípadoch je

subjektom  poskytovania  potvrdení  o  konečnom užívateľovi.

Tieto obmedzenia môžu prispieť  aj k motivovaniu nečlenských

krajín k čo najskoršiemu členstvu v konvencii.

 

     Komplexný verifikačný režim na monitorovanie dodržiava-

nia konvencie je navrhnutý  tak, aby zvýšil bezpečnosť člen-

ských štátov  a obmedzil možnosť  utajenej produkcie chemic-

kých zbraní, ich skladovania a použitia. Rutinný monitorova-

cí  režim zahŕňa  deklarácie, úvodné  návštevy, systematické

inšpekcie deklarovaných skladov výrobných a deštrukčných za-

riadení a ich rutinné inšpekcie. Inšpekcie na výzvu dovoľujú

ktorémukoľvek zmluvnému štátu v prípade podozrenia nedodrža-

nia  konvencie  požiadať  Organizáciu  pre  zákaz chemických

zbraní o okamžitú inšpekciu  ktoréhokoľvek zariadenia či lo-

kality na území ktoréhokoľvek iného zmluvného štátu bez prá-

va túto inšpekciu odmietnuť. Zároveň však konvencia poskytu-

je možnosť  pre zmluvný štát, ktorý  je podrobený inšpekcii,

urobiť nevyhnutné opatrenia na  ochranu svojej národnej bez-

pečnosti, majetku a ústavných  záujmov. Popri tom sú ustano-

vené aj  požiadavky na ochranu  dôverných výrobných informá-

cií.

 

     Konvencia obsahuje niekoľko motivačných prvkov s cieľom

primäť štáty k skorej  ratifikácii. Tie štáty, ktoré konven-

ciu ratifikujú  do času konania  prvej konferencie zmluvných

štátov, ktorá sa  má konať do 30 dní  po vstupe konvencie do

platnosti, budú  oprávnené zaujať miesto  vo Výkonnom výbore

Organizácie pre zákaz chemických  zbraní na jeden, resp. dva

roky.  Ich štátni  príslušníci budú  jediní oprávnení zaujať

miesta v Technickom sekretariáte  Organizácie pre zákaz che-

mických zbraní.  Konvencia si nekladie  za cieľ obmedzovanie

medzinárodného obchodu  chemickej výroby a  priemyslu. Práve

naopak, štáty, ktoré konvenciu  ratifikujú, budú môcť ľahšie

importovať chemické látky dvojakého použitia a zariadenia na

ich výrobu na mierové účely. Najväčším prínosom konvencie je

zvýšenie bezpečnosti pre  všetkých pomocou konečnej eliminá-

cie hrozby chemických zbraní raz a navždy.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     Slovenská republika sa svojím podpisom pod konvenciu na

konferencii v Paríži 13. až  15. januára 1993 zaviazala pri-

pojiť k celosvetovej snahe  zlikvidovať celú jednu kategóriu

zbraní hromadného ničenia. Zároveň slovenská delegácia ozná-

mila, že  na území Slovenskej republiky  chemické zbrane nie

sú rozmiestnené, vyvíjané ani vyrábané a že Slovenská repub-

lika  ani  v  budúcnosti  nehodlá  vyvíjať,  vyrábať či iným

spôsobom získavať tieto zbrane. Na uvedenej konferencii bola

prijatá rezolúcia, ktorou  bola ustanovená Prípravná komisia

Organizácie pre  zákaz chemických zbraní so  sídlom v Haagu.

Jej cieľom je zabezpečiť uvedenie konvencie do praxe.

 

     Dňa  17. januára  1994 ustanovil  minister zahraničných

vecí na  základe uznesenia vlády  Slovenskej republiky číslo

117 zo 16. februára  1993 národnú alternatívu Prípravnej ko-

misie Organizácie pre zákaz chemických zbraní v Haagu - slo-

venskú prípravnú  komisiu pre implementáciu  ustanovení kon-

vencie a vydal jej štatút. Podľa neho je slovenská prípravná

komisia  dočasným medzirezortným  iniciatívnym, koordinačným

a poradným orgánom, ktorý zodpovedá  za svoju činnosť minis-

trovi zahraničných vecí a plní svoju funkciu až do doby, keď

vláda Slovenskej republiky schváli zriadenie oficiálneho sa-

mostatného  národného  orgánu.  Na  vnútroštátnej  úrovni sa

v Slovenskej republike realizuje  v rámci jednotlivých zain-

teresovaných rezortov výber a príprava vhodných špecialistov

pre potreby  inšpekcií v rámci budúcej  organizácie a Minis-

terstvo  hospodárstva Slovenskej  republiky zabezpečuje prí-

pravu zákona o zákaze  chemických zbraní, ktorý bude právnou

bázou aj na vytvorenie národného orgánu v zmysle príslušných

ustanovení konvencie.

 

     V rámci svojich medzinárodných aktivít Slovenská repub-

lika nominovala  experta  na otázky  odzbrojenia do medziná-

rodného odboru Dočasného  technického sekretariátu organizá-

cie v Haagu. Slovenská  prípravná komisia pripravila v dňoch

2. a  3. júna 1994 návštevu  výkonného tajomníka organizácie

pána  Kenyona  a  členov  jeho  sprievodu  pánov  Bacanova a

Santessona v Slovenskej republike. Uvedená návšteva prispela

k upevneniu dôvery medzinárodného  spoločenstva voči Sloven-

skej republike okrem iného aj tým, že ministri hospodárstva,

obrany  a zahraničných  vecí Slovenskej  republiky potvrdili

snahu o skorú ratifikáciu  konvencie v Národnej rade Sloven-

skej republiky.

 

     Slovenská republika  predložila národnú ponuku  v rámci

prípravy  a výcviku  medzinárodných inšpektorov  pre potreby

organizácie na  území Slovenskej republiky.  Je to napríklad

Vojenský  opravárenský závod 072 v Zemianskych  Kostoľanoch,

zariadenie  Ministerstva obrany  Slovenskej republiky, ktorá

bola technickým sekretariátom  organizácie prijatá. Sekreta-

riát organizácie v Haagu  ocenil prístup Slovenskej republi-

ky. Očakáva  sa, že v Slovenskej  republike bude vyškolených

55  medzinárodných inšpektorov.  Slovenská republika taktiež

ponúka  pre potreby  organizácie grafický  databázový systém

ATON,  ktorého rozsah  využitia posudzuje  Dočasný technický

sekretariát organizácie v Haagu.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené poslankyne a poslanci,

 

     dovoľte mi  v súvislosti s  predkladanou konvenciou po-

ukázať na niektoré medzinárodno-politické aspekty jej skorej

ratifikácie. Konvencia vstúpi do platnosti 180 dní po ulože-

ní  65. ratifikačnej  listiny u  generálneho  tajomníka OSN.

K dnešnému dňu podpísalo konvenciu 159 krajín a z nich ju už

32 ratifikovalo. Zjavné výhody vyplývajúce pre členský štát,

ktorý doručí ratifikačné listiny depozitárovi, teda generál-

nemu  tajomníkovi OSN,  najneskôr do  konania 1. konferencie

členských štátov, boli spomenuté vyššie. Počas 10. plenárne-

ho zasadnutia v apríli 1995 požiadal predseda prípravnej ko-

misie  organizácie  členské  štáty  o urýchlenie ratifikácií

tak, aby  bol 65. ratifikačný dokument  uložený u depozitára

do konca roku 1995.

 

     V tomto zmysle je  potrebné upozorniť na skutočnosť, že

s blížiacou sa 65. ratifikáciou konvencie sa očakáva spuste-

nie  tzv.  lavínového  efektu, čiže zrýchľovaného narastania

počtu ratifikácií, z čoho vyplýva nebezpečenstvo, že krajiny

s pomalšou  reakciou ostanú  mimo rámca  štátov  oprávnených

využívať výhody prvých 65. Ďalším dôležitým faktom je to, že

Slovenská republika už  je plnoprávnym účastníkom celosveto-

vých i regionálnych odzbrojovacích aktivít, ktoré si vyžadu-

jú, aby svoje úmysly  v chemickom odzbrojení potvrdila  sko-

rou ratifikáciou  konvencie. Takouto aktivitou  je napríklad

aj členstvo Slovenskej republiky v Austrálskej skupine, kto-

rá sa zameriava na kontrolu exportu a importu v oblasti sle-

dovaných chemických  a biologických látok.  Je ku vzájomnému

prospechu, že spoluúčastníkmi v týchto aktivitách sú aj štá-

ty nášho regiónu, čo nepochybne prispieva k upevňovaniu vzá-

jomnej dôvery.

 

     Z bezpečnostno-branného hľadiska si dovolím poukázať na

fakt, že  jedným zo zahraničnopolitických  cieľov Slovenskej

republiky je aj členstvo  v Euroatlantickom obrannom zväzku,

v rámci ktorého sa konvencia stretáva s plnou podporou, pri-

čom  je obranná  sila  spoločenstva  založená na  iných pro-

striedkoch, ako  sú chemické zbrane.  Skorá ratifikácia kon-

vencie  v Slovenskej  republike by  vyslala veľmi  pozitívny

signál medzinárodnému spoločenstvu aj v otázke prijatia Slo-

venskej republiky za člena  Konferencie o odzbrojení v Žene-

ve, ktorá veľmi citlivo vníma takéto kroky.

 

     V tejto súvislosti by som  si dovolil poukázať na jednu

veľmi  dôležitú, i  keď  asi  menej známu  skutočnosť, totiž

fakt, že všetky stredoeurópske štáty ratifikujú túto konven-

ciu do konca roku 1995, v roku 1996 bude ratifikovaná v ďal-

šom  bloku veľkých  štátov, vrátane  takých veľmocí,  ako sú

Spojené štáty severoamerické a Ruská federácia.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     dovoľte mi v závere vysloviť presvedčenie, že skorá ra-

tifikácia konvencie  o zákaze chemických  zbraní zaradí Slo-

venskú republiku medzi krajiny,  ktoré prispeli k nadobudnu-

tiu  platnosti historicky  prvého medzinárodného  dokumentu,

ktorý zakazuje jednu celú  kategóriu zbraní hromadného niče-

nia. Napomôže sa  tým zvýšenie  medzinárodnopolitického kre-

ditu Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu ministrovi.  Prosím spoločného spravodajcu

pána  poslanca  Prokeša,  aby  nás  informoval o prerokovaní

návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Návrh na vyslovenie súhlasu s Konvenciou o zákaze vývo-

ja,  výroby, hromadenia  zásob a  použitia chemických zbraní

a o ich zničení pridelil  predseda Národnej rady svojím roz-

hodnutím číslo  437 z 19. júla 1995  Ústavnoprávnemu  výboru

Národnej  rady  Slovenskej  republiky,  Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky  pre obranu a bezpečnosť,  Zahraničnému

výboru Národnej rady Slovenskej  republiky a Výboru Národnej

rady Slovenskej  republiky pre životné  prostredie a ochranu

prírody na  prerokovanie do 25. augusta  1995. Zároveň určil

Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, aby po-

dal Národnej  rade Slovenskej republiky  správu o výsledkoch

prerokovania návrhu v uvedených výboroch.

 

     Určené výbory prerokovali návrh v lehote. Ústavnoprávny

výbor  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  však uznesenie

k návrhu neprijal, pretože podľa §  48 ods. 1 zákona Sloven-

skej národnej  rady číslo 44/1989  Zb. o rokovacom  poriadku

Slovenskej národnej rady v  znení neskorších predpisov nevy-

slovila  s ním  súhlas nadpolovičná  väčšina všetkých členov

výboru.  Ostatné uvedené  výbory s  návrhom vyslovili súhlas

a odporúčajú  Národnej  rade  Slovenskej  republiky vysloviť

súhlas  s  Konvenciou  o  zákaze  vývoja, výroby, hromadenia

a použitia chemických zbraní a o ich zničení.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

 

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram k tomuto

bodu programu rozpravu s konštatovaním, že zatiaľ som žiadnu

písomnú  prihlášku nedostal.  Pýtam sa  preto, či  sa niekto

hlási do rozpravy hlási.

 

     (Nikto.)

 

     Ak nie, uzatváram rozpravu. Pán minister Schenk, chcete

sa vyjadriť?

 

Minister zahraničných vecí SR J. Schenk:

 

     Nie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť?

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Nie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pristúpime k záverečnému hlasovaniu.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Odporúčam túto konvenciu prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, budeme hlasovať

o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky

podľa článku  86 písmena e) Ústavy  Slovenskej republiky vy-

slovuje súhlas s Konvenciou  o zákaze vývoja, výroby, hroma-

denia zásob a použitia chemických zbraní a o ich ničení.

 

     Prosím, aby  sme sa prezentovali  a hneď aj  hlasovali.

Pán spoločný spravodajca odporúčal toto uznesenie prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 104 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 103 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

 

     Ďakujem, pán poslanec  Prokeš.

 

     Š e s t n á s t y m  bodom rokovania je

 

     návrh na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou

republikou a Poľskou republikou o spoločnej štátnej hranici.

 

     Návrh vlády ste dostali ako  tlač 201 a spoločnú správu

ako tlač 201a.

 

     Z poverenia vlády Slovenskej republiky tento návrh uve-

die minister vnútra pán Hudek.

 

     Medzitým  sa s  faktickou poznámkou  hlási pán poslanec

Vicen.

 

Poslanec V. Vicen:

 

     Pán predseda, predtým ste  dali tak rýchlo hlasovať, že

som nestačil oznámiť, že hlasujem náhradnou kartou číslo 2.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán minister.

 

Minister vnútra SR Ľ. Hudek:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     Zmluva medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou

o spoločnej štátnej hranici sa  predkladá v súvislosti s ap-

likáciou  noriem medzinárodného  práva. Slovenská  republika

ako sukcesor, teda nástupnícky štát, a subjekt medzinárodné-

ho práva prevzala práva a povinnosti z medzinárodných zmlúv,

ktoré uzatvorila bývalá ČSFR, ČSSR  alebo ČSR. Zmluvy o spo-

ločných štátnych  hraniciach patria medzi  tzv. lokalizované

záväzky a prechádzajú zásadne na sukcesora.

 

     Doposiaľ platná  zmluvná úprava medzi  ČSR, neskôr ČSSR

a Poľskou republikou  o spoločnej štátnej  hranici, právnych

vzťahoch, spolupráci  a vzájomnej pomoci  v hraničných otáz-

kach  sa po zániku bývalej ČSFR a vzniku samostatnej Sloven-

skej republiky stala  neaktuálnou a nepostihuje kvalitatívne

novú situáciu v problematike správy štátnej hranice.

 

     Nová zmluvná úprava  oddeľuje problematiku správy štát-

nej hranice  od problematiky režimu,  právnych vzťahov, spo-

lupráce  a vzájomnej  pomoci na  spoločnej štátnej  hranici.

Vychádza  z praktických  skúseností, postihuje novovzniknutú

situáciu  a rieši  potreby správy  spoločnej štátnej hranice

medzi oboma zmluvnými subjektmi.

 

     V návrhu  novej zmluvy sa  potvrdzuje doterajší priebeh

štátnej hranice, spôsob jej  vyznačenia, udržiavania a sprá-

vy. Stanovuje  sa aj zodpovednosť  oboch zmluvných strán  za

túto činnosť. Zmluva sa navrhuje uzatvoriť na dobu 15 rokov,

pričom sa bude predlžovať vždy  o ďalších 5 rokov, pokiaľ ju

niektorá zo zmluvných strán nevypovie písomne, diplomatickou

cestou, najneskôr rok pred skončením príslušného obdobia jej

platnosti. Prípadné vypovedanie platnosti navrhovanej zmluvy

však nemá vplyv na  platnosť dokumentov v uvedených článkoch

1 a 2,  čo znamená, že  spoločná štátna hranica  vymedzujúca

zvrchované územie oboch štátov sa nemení, naďalej bude exis-

tovať a prebiehať tak, ako je v dokumentoch určená.

 

     Vláda Slovenskej republiky  splnomocnila svojím uznese-

ním na  podpis zmluvy ministra  vnútra Slovenskej republiky.

Zmluva bola  podpísaná dňa 6. júla  1995 vo Varšave. Nakoľko

ide o tzv. prezidentskú zmluvu,  je potrebný podľa článku 86

písmeno e) Ústavy Slovenskej republiky pred jej ratifikáciou

súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Zmluva je  v súlade s právnym  poriadkom Slovenskej re-

publiky a všeobecne  uznávanými zásadami medzinárodného prá-

va. Pri prerokúvaní návrhu zmluvy v príslušných výboroch Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  neboli vznesené pripomien-

ky k návrhu.

 

     Vážené pani poslankyne, páni  poslanci, na základe uve-

deného odporúčam s predloženým návrhom vysloviť súhlas.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne,  pán minister. Ako  spoločný spravodajca

bol určený  pán poslanec Hubert Kraus.  Prosím ho, aby podal

správu o prerokovaní návrhu vo výboroch Národnej rady.

 

 

 

 

Poslanec H. Kraus:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte, aby som predložil  spoločnú správu výborov Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania ná-

vrhu na  vyslovenie súhlasu so Zmluvou  medzi Slovenskou re-

publikou a Poľskou republikou o spoločnej štátnej hranici.

 

     Návrh na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou

republikou a Poľskou republikou  o spoločnej štátnej hranici

pridelil predseda Národnej  rady Slovenskej republiky svojím

rozhodnutím číslo 464 z 8. augusta 1995  Výboru Národnej ra-

dy Slovenskej republiky  pre pôdohospodárstvo, Výboru Národ-

nej rady pre obranu a bezpečnosť, Zahraničnému výboru Národ-

nej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady pre ži-

votné prostredie  a ochranu prírody  na prerokovanie do  25.

augusta 1995.  Zároveň určil Výbor  Národnej rady Slovenskej

republiky pre  obranu a bezpečnosť, aby  podal Národnej rade

Slovenskej republiky  správu o výsledku  prerokovania návrhu

v určených výboroch.

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospo-

dárstvo  prerokoval  návrh  na  svojom  zasadnutí  dňa 5. 9.

1995, ostatné uvedené výbory v lehote stanovenej rozhodnutím

predsedu. Po  prerokovaní všetky výbory  vyslovili s návrhom

súhlas  a  odporúčajú  Národnej  rade  Slovenskej  republiky

schváliť Zmluvu medzi Slovenskou republikou a Poľskou repub-

likou o spoločnej štátnej hranici.

 

     Ďakujem.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán spoločný  spravodajca. Zaujmite miesto ur-

čené pre spravodajcov. Otváram k tomuto bodu rozpravu s opä-

tovným  konštatovaním, že  ani  k  tomuto bodu  som nedostal

žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy.

 

     Konštatujem, že  sa nikto nehlási,  preto rozpravu uza-

tváram. Musím sa spýtať pána  ministra, či sa chce vyjadriť.

Zrejme  nie. Pán  spoločný  spravodajca  sa tiež  nechce vy-

jadriť, takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

 

Poslanec H. Kraus:

 

     Uvedený návrh zmluvy ako spoločný spravodajca odporúčam

prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Budeme teda hlasovať  o návrhu uznesenia, kto-

rým Národná rada Slovenskej  republiky podľa článku 86 písm.

e) Ústavy  Slovenskej republiky vyslovuje  súhlas so Zmluvou

medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o spoločnej

štátnej hranici.

 

     Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 99 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 92 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

 

     Ďakujem vám pekne, pán poslanec.

 

     Vážené panie  poslankyne,  páni  poslanci,  pokračujeme

s e d e m n á s t y m  bodom programu, a to

 

     návrhom na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi  Sloven-

skou republikou a Poľskou  republikou o právnych  vzťahoch a

spolupráci na spoločnej štátnej hranici.

 

     Tlač ste  dostali pod číslom 202  a spoločnú správu pod

číslom 202a.

 

     Z poverenia slovenskej vlády  aj túto zmluvu uvedie mi-

nister vnútra pán Hudek. Prosím, pán minister.

 

Minister vnútra SR Ľ. Hudek:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené panie poslankyne,

     páni poslanci,

 

     predložený  návrh  Zmluvy  medzi  Slovenskou republikou

a Poľskou  republikou o  právnych vzťahoch  a spolupráci  na

spoločnej štátnej hranici vychádza  z potreby novej zmluvnej

úpravy tejto problematiky  z dôvodu  zásadných  spoločensko-

politických zmien, ktoré nastali  koncom osemdesiatych a za-

čiatkom deväťdesiatych rokov. Súčasne  je aj v záujme prehĺ-

benia  dobrých susedských  vzťahov vybudovaných  realizáciou

doteraz platnej Zmluvy  medzi Československou socialistickou

republikou a Poľskou ľudovou  republikou o právnych vzťahoch

na československo-poľských štátnych hraniciach, o spolupráci

a vzájomnej pomoci v hraničných  otázkach, podpísanej 2. de-

cembra 1967.

 

 

     Rokovania o návrhu zmluvy  viedli expertné skupiny zlo-

žené  zo zástupcov  ministerstiev vnútra,  zahraničných vecí

a financií oboch štátov. Je koncipovaný tak, aby sa realizo-

vaním jej ustanovení upevnila vzájomná spolupráca pri ochra-

ne  spoločnej štátnej  hranice, kontrole  hraničnej premávky

a dodržiavania hraničného režimu.

 

     Vzhľadom  na záujem  oboch zmluvných  strán riešiť túto

problematiku  odporúčam Národnej  rade Slovenskej  republiky

s predloženým návrhom zmluvy vysloviť súhlas.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem,  pán  minister.  K  tejto  správe ako spoločný

spravodajca  bol určený  opäť pán  poslanec Kraus,  preto ho

prosím, aby nás oboznámil s výsledkami rokovania vo výboroch

a podal spoločnú správu.

 

Poslanec H. Kraus:

 

     Vážená Národná rada,

 

     dovoľte, aby som vás  zoznámil so spoločnou správou vý-

borov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku preroko-

vania návrhu na vyslovenie  súhlasu so Zmluvou medzi Sloven-

skou  republikou a  Poľskou republikou  o právnych  vzťahoch

a spolupráci na spoločnej štátnej hranici.

 

     Návrh na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou

republikou a  Poľskou republikou o právnych  vzťahoch a spo-

lupráci na  spoločnej štátnej hranici  pridelil predseda Ná-

rodnej  rady Slovenskej  republiky svojím  rozhodnutím číslo

464 z 8. augusta 1995 Výboru Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre  pôdohospodárstvo, Výboru Národnej  rady Slovenskej

republiky pre  obranu a bezpečnosť,  Zahraničnému výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slo-

venskej republiky  pre životné prostredie  a ochranu prírody

na prerokovanie do 25. augusta 1995. Zároveň určil Výbor Ná-

rodnej  rady Slovenskej  republiky pre  obranu a bezpečnosť,

aby podal  správu o výsledku prerokovania  návrhu v určených

výboroch.

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospo-

dárstvo  návrh  prerokoval  na  svojom  zasadnutí  dňa 5. 9.

1995, ostatné uvedené výbory v lehote stanovenej v rozhodnu-

tí predsedu. Všetky výbory  po prerokovaní vyslovili s návr-

hom súhlas  a odporúčajú Národnej  rade Slovenskej republiky

vysloviť  súhlas  so  Zmluvou  medzi  Slovenskou  republikou

a Poľskou  republikou o  právnych vzťahoch  a spolupráci  na

spoločnej štátnej hranici.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán  poslanec. Otváram k  tomuto bodu programu

rozpravu  s tým  istým  konštatovaním  ako minule,  že nemám

prihlášky do  rozpravy. Zisťujem, že  sa ani nikto  nehlási.

Mojou povinnosťou je opýtať sa pána ministra, či sa chce vy-

jadriť. Nie. Ani pán spoločný spravodajca zrejme nie.

 

Poslanec H. Kraus:

 

     Ako spoločný spravodajca odporúčam návrh prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pristúpime k hlasovaniu o  návrhu uznesenia, ktorým Ná-

rodná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ús-

tavy Slovenskej republiky vyhlasuje  súhlas so Zmluvou medzi

Slovenskou republikou a Poľskou  republikou o právnych vzťa-

hoch a spolupráci na spoločnej štátnej hranici.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 101 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 100 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

 

     Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec H. Kraus:

 

     Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem za spoluprácu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Môžeme  pristúpiť  k  o s e m n á s t e m u  bodu  pro-

gramu, ktorým je

 

     návrh  na vyslovenie  súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Maďarskou

republikou o  režime a spolupráci na  spoločnej štátnej hra-

nici.

 

     Návrh ste dostali ako tlač  číslo 203 a spoločnú správu

ako tlač číslo 203a.

 

     Opäť prosím pána ministra Hudeka, aby predniesol návrh,

keďže jeho poverila vláda Slovenskej republiky.

 

 

 

Minister vnútra SR Ľ. Hudek:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     predložený  návrh  Zmluvy  medzi  Slovenskou republikou

a Maďarskou  republikou o  režime a  spolupráci na spoločnej

štátnej  hranici vychádza  z potreby  novej zmluvnej  úpravy

tejto  problematiky v  záujme prehĺbenia  dobrých susedských

vzťahov,  vybudovaných  realizáciou  doteraz  platnej Zmluvy

medzi ešte  Československou socialistickou republikou  a Ma-

ďarskou ľudovou  republikou o spolupráci  a vzájomnej pomoci

na československo-maďarských hraniciach,  podpísanej 19. no-

vembra 1976.

 

     Rokovania o návrhu zmluvy  viedli expertné skupiny zlo-

žené zo zástupcov nášho ministerstva, ministerstva zahranič-

ných vecí a ministerstva financií,  i oboch partnerov z dru-

hej  strany. Je  koncipovaný  tak,  aby sa  realizovaním jej

ustanovení upevnila vzájomná  spolupráca pri ochrane spoloč-

nej štátnej hranice, kontrole  hraničnej premávky a dodržia-

vania hraničného režimu. Okrem  toho cieľom predloženého ná-

vrhu zmluvy je zabrániť porušovaniu štátnych hraníc a režimu

na  nich, ako  aj  predchádzať  škodám, ktoré  môžu vzniknúť

pôsobením z územia jedného zmluvného štátu na územie druhého

štátu.

 

     Vzhľadom na záujem oboch strán riešiť túto problematiku

odporúčam Národnej  rade Slovenskej republiky  s predloženým

návrhom zmluvy vysloviť súhlas.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne,  pán minister. Ako  spoločný spravodajca

k tomuto  bodu programu  bol určený  pán poslanec Gaulieder.

Preto ho prosím, aby  podal správu o výsledkoch prerokovania

návrhu vo výboroch Národnej rady.

 

Poslanec F. Gaulieder:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     dovoľte mi predniesť spoločnú  správu o výsledku prero-

kovania návrhu  na vyslovenie súhlasu so  Zmluvou medzi Slo-

venskou republikou a Maďarskou  republikou o režime a spolu-

práci na spoločnej hranici, tlač číslo 203.

 

     Návrh  na vyslovenie  súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Maďarskou

republikou o režime a spolupráci na spoločnej hranici pride-

lil predseda Národnej rady  Slovenskej republiky svojím roz-

hodnutím číslo  464 z 8.  augusta 1995 Výboru  Národnej rady

pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady pre obranu a bez-

pečnosť, Zahraničnému výboru Národnej rady a Výboru Národnej

rady pre životné prostredie  a ochranu prírody na prerokova-

nie do  25. augusta 1995. Zároveň  určil Výbor Národnej rady

Slovenskej  republiky  pre  obranu  a  bezpečnosť, aby podal

správu o výsledku prerokovania návrhu v určených výboroch.

 

     Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo návrh preroko-

val na  svojom zasadnutí 5. 9.  1995, ostatné uvedené výbory

v lehote stanovenej rozhodnutím  predsedu Národnej rady Slo-

venskej  republiky. Všetky  výbory po  prerokovaní vyslovili

s návrhom súhlas  a odporúčajú Národnej  rade Slovenskej re-

publiky vysloviť súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republi-

kou a Maďarskou republikou o  režime a spolupráci na spoloč-

nej hranici.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Gauliederovi.

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, otváram rozpra-

vu. Nedostal  som žiadnu písomnú prihlášku.  S faktickou po-

známkou sa hlási pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda. Vopred  hovorím, že budem hlaso-

vať za  prijatie uznesenia vyslovujúce súhlas  s touto zmlu-

vou. Chcem však upozorniť Národnú  radu aj pána ministra, že

v článku I  odsek 1 písm.  a) a b)  z hľadiska geometrie  sú

pojmy veľmi nedefinované, aby  som sa nemusel vyjadriť ináč.

O to  viac ma  to mrzí,  že ide  o definíciu štátnej hranice

a plochy, ktorá oddeľuje slovenský  a maďarský priestor, za-

tiaľ čo v podobnej zmluve,  ktorú máme s Poľskou republikou,

je  táto definícia  z hľadiska  geometrie jasná.  Ale ak  by

niekto  chcel  zostaviť  model  podľa  toho,  čo je napísané

v tejto zmluve,  tak hraničnej čiary,  ako vlastnej hranice,

dostal by sa  do veľkých ťažkostí. Bolo by  dobré, ak by mi-

nisterstvo prerokovalo  so svojím maďarským  partnerom pojmy

v tomto  zmysle, čo  sa pod  tým myslí,  a v  budúcnosti aby

z hľadiska geometrie definovali tieto pojmy jasne.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, len teraz neviem, či z tohto vášho vystú-

penia máme  zapracovať nejaký návrh do  uznesenia, alebo sú-

hlasíte so znením uznesenia,  ako ho máte predložené. Zmluvu

môžeme schváliť,  alebo neschváliť. Pýtam sa,  či z toho pán

Prokeš vyvodzuje, že je potrebné prijať nejaké uznesenie.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Myslím si, že v tejto chvíli nie je potrebné zapracová-

vať to do uznesenia. Myslím  si, že toto je len upozornenie,

aby  ministerstvo trvalo  na tom,  že chápe  tieto definície

v zmysle  toho, ako  sú použité  v tlači  201, a takisto som

chcel na to upozorniť Národnú radu, nič viac.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem,  pán poslanec.  Takže môžem  ukončiť rozpravu.

Pán minister sa chce k tomu vyjadriť.

 

Minister vnútra SR Ľ. Hudek:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     samozrejme, budeme zvažovať pri ďalších zmluvách podob-

né  upozornenie. Treba  však povedať,  že definícia  štátnej

hranice bola prevzatá z doteraz  platnej zmluvy a zatiaľ pri

jej realizácii  nikdy nevznikli problémy.  Táto definícia je

použiteľná len  na účely tejto zmluvy  a nemôžeme na základe

tohto robiť  niektoré iné výklady,  také ako by  boli. To je

zatiaľ toľko k uvedenej poznámke.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister. Chce sa vyjadriť aj pán spoločný

spravodajca?

 

Poslanec F. Gaulieder:

 

     Nie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nechce sa vyjadriť. Môžeme  pristúpiť k hlasovaniu. Pán

poslanec Cuper, už je po skončení rozpravy. Keďže zrejme ne-

máte procedurálnu otázku, budeme hlasovať. Nech sa páči, pán

poslanec Gaulieder, aké je vaše vyjadrenie?

 

Poslanec F. Gaulieder:

 

     Odporúčam uvedený dokument prijať aj s návrhom na uzne-

senie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Ná-

rodná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ús-

tavy Slovenskej republiky vyhlasuje  súhlas so Zmluvou medzi

Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o režime a spo-

lupráci na spoločnej štátnej hranici.

 

     Prosím, aby  sme sa prezentovali  a hneď aj  hlasovali.

Pán spoločný spravodajca vyslovil súhlas so znením uznesenia.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 108 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 104 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

 

Poslanec F. Gaulieder:

 

     Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem za spoluprácu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ak sledu-

jete  program,  nasledujúcim  devätnástym  bodom programu je

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o ci-

vilnej službe a o zmene niektorých zákonov.

 

     Z  poverenia  vlády  Slovenskej  republiky bol poverený

tento návrh  zákona uviesť pán  minister Sitek. Konštatujem,

že pán minister  Sitek, žiaľbohu, tu nie je.  Preto sa chcem

spýtať, či pán minister vnútra je schopný predložiť návrh za

svojho kolegu.

 

Minister vnútra SR Ľ. Hudek:

 

     Nie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nemá ani  poverenie vlády, takže s  ním súhlasím. Preto

dávam návrh, aby sme  pokračovali dvadsiatym bodom a počkali

na pána ministra. Je totiž zasadnutie Rady obrany štátu, ale

pán minister sľúbil, že príde. Takže môžeme pokračovať dvad-

siatym bodom programu? (Súhlasné hlasy z pléna.)

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dvadsiatym prvým

bodom  programu  je  zákon,  ktorý  má  predkladať  minister

Zlocha. Ani ten tu nie je.

 

     Vyslovujem  absolútnu nespokojnosť  s účasťou  vlády na

tomto zasadnutí. (Potlesk.)

 

     Páni  poslanci, do  10.15 hodiny  vyhlasujem prestávku,

aby som zatelefonoval na vládu.

 

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme  pokračovať  d e v ä t n á s t y m   bodom  pro-

gramu, ktorým je

 

     vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

o civilnej službe a o zmene niektorých zákonov.

 

     Vládny návrh ste dostali ako tlač 217 a spoločnú správu

výborov ako tlač 217a.

 

     Z  poverenia  vlády  Slovenskej  republiky návrh zákona

odôvodní minister obrany Slovenskej republiky pán Ján Sitek.

Prosím, pán  minister. Nedá mi  však, pán minister,  aby som

nevyslovil svoju nespokojnosť, že  kvôli vám sme museli uro-

biť prestávku a čakať na vás. (Potlesk.)

 

Minister obrany SR J. Sitek:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážená Národná rada,

     dámy a páni,

 

     na  úvod  sa  chcem  ospravedlniť,  nakoľko zasadá Rada

obrany  štátu a  predkladal  som  materiál. Keďže  člen Rady

obrany štátu nie je  zastupiteľný, potreboval som to odôvod-

niť a potom ma predseda  Rady obrany štátu uvoľnil. Ešte raz

sa ospravedlňujem. (Potlesk.)

 

     Predložený vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej

republiky o civilnej službe a  o zmene niektorých zákonov je

výsledkom rozboru skutočnej  motivácie odmietania výkonu zá-

kladnej  alebo  náhradnej  služby,  alebo vojenských cvičení

podľa zákona číslo 18/1992 Zb. o civilnej službe, hodnotenia

kvalitatívnej i kvantitatívnej stránky výkonu civilnej služ-

by  a dosahu  hromadného odmietania  výkonu základnej  alebo

náhradnej služby  i vojenských cvičení  na obranný potenciál

štátu. Analýza výsledkov  kontrol doterajšieho výkonu civil-

nej služby jednoznačne svedčí o  tom, že značná časť mladých

ľudí  neodmieta vykonať  vojenskú službu  preto, lebo  je to

v rozpore s ich svedomím  alebo s náboženským vyznaním, teda

z dôvodov uvedených v článku 25 ods. 2 Ústavy Slovenskej re-

publiky, ale  preto, lebo výkon civilnej  služby sa považuje

za  všestranne pohodlnejší  a ekonomicky  výhodnejší, ako je

výkon vojenskej služby.

 

     Skutočnosť,  že  uvedené  dôvody  odmietnutia vojenskej

služby  nemožno objektivizovať,  ani skúmať  ich existenciu,

vedie k špekulatívnemu využívaniu inštitútu civilnej služby,

čo bolo umocnené aj tým, že civilnú službu riadi rezort prá-

ce, sociálnych  vecí a rodiny, ktorý  hlavnú pozornosť v sú-

časnosti musí  venovať riešeniu iných  naliehavých spoločen-

ských problémov, čo sa zákonite prejavilo v oblasti zabezpe-

čovania plnenia  úloh vyplývajúcich zo  zákona číslo 18/1992

Zb. o  civilnej službe. Výsledkom  doterajšej normatívnej ú-

pravy  výkonu  civilnej  služby  a  jej  aplikácie je to, že

z približne 22 tisíc občanov, ktorí od roku 1990 podľa záko-

na odopreli vykonať vojenskú  službu, civilnú službu doteraz

nevykonalo 50 %.

 

     Cieľom predkladaného návrhu zákona je umožniť tým obča-

nom, ktorí majú na odmietnutie vojenskej služby dôvod, vyko-

nať civilnú  službu čo najskôr. Zároveň  však pri maximálnom

rešpektovaní ústavou garantovaných  práv občanov výrazne ob-

medziť bezdôvodné a  špekulatívne odmietanie vojenskej služ-

by. Teda určujúcimi kritériami návrhu zákona je zabezpečenie

výkonu  civilnej  služby  pri  súčasnom  zabezpečení záujmov

obrany Slovenskej republiky.

 

 

     V záujme  eliminovania príčin negatívneho  vývoja v ob-

lasti zabezpečovania výkonu civilnej  služby sa v predklada-

nom návrhu jednoznačne vymedzuje  jej obsah ako výkon pomoc-

ných i fyzických prác, predlžuje sa jej trvanie na dvojnáso-

bok trvania základnej služby, vymedzuje sa jednak postup pri

podávaní vyhlásení občanov o odopretí výkonu základnej služ-

by, ako aj ich náležitostí,  vrátane odôvodnenia, v čom spo-

číva rozpor výkonu vojenskej  služby so svedomím alebo nábo-

ženským  vyznaním  občana.  Uprednostňuje  sa výkon civilnej

služby v zamestnávateľských organizáciách štátu a obcí a vý-

nimočne  sa umožňuje  jej  výkon  u iných  právnických osôb.

Z okruhu zamestnávateľských subjektov sa v návrhu zákona vy-

lučujú tie,  ktoré nemôžu zabezpečiť  zákonom vymedzené pod-

mienky  výkonu  civilnej  služby  zamestnávateľmi  záujemcov

o civilnú službu, vylučuje  sa poskytovanie peňažných náhrad

občanovi,  ktorý  bezdôvodne  odmietne  bezplatné ubytovanie

alebo stravu. Upravujú sa podmienky evidencie osôb povinných

výkonom   civilnej  služby   vykonávajúcich  civilnú  službu

a upravuje sa výkon kontroly civilnej služby.

 

     Navrhovaným  presunom  pôsobnosti  v  oblasti  civilnej

služby z rezortu práce,  sociálnych vecí a rodiny, konkrétne

z úradov práce na vojenské správy, sa má docieliť kontinuita

postavenia občana ako odvedenca  či vojaka v zálohe odmieta-

júceho  výkon vojenskej  služby, a  občana povinného vykonať

civilnú službu, a to už od podania vyhlásenia o odopretí vý-

konu základnej alebo náhradnej služby, alebo vojenského cvi-

čenia až do absolvovania  civilnej služby. Civilná služba sa

má dostať z periférnej oblasti záujmu a pozornosti na úroveň

rovnocennú s výkonom vojenskej služby.

 

     V rezorte obrany tak pribudne ďalšia činnosť, ktorú bu-

de potrebné zabezpečiť personálne  a materiálne. Výdavky Mi-

nisterstva obrany Slovenskej republiky  spojené s týmto pre-

sunom pôsobnosti  a prevzatím a  zabezpečovaním novej agendy

civilnej služby budú v roku 1995 hradené z rozpočtovej kapi-

toly Ministerstva obrany Slovenskej republiky, z toho dôvodu

sa na tento rok neuplatňuje požiadavka na pridelenie ďalších

prostriedkov zo štátneho rozpočtu.

 

     Vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

o civilnej službe a o  zmene niektorých zákonov bol preroko-

vaný vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     z  dôvodov,  ktoré  som  uviedol,  odporúčam predložený

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o ci-

vilnej službe a o zmene niektorých zákonov schváliť.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  pekne pánu  ministrovi Sitekovi.  Ako spoločný

spravodajca výborov bol určený  pán poslanec Ján Danko. Pro-

sím ho preto, aby podal správu o prerokovaní vo výboroch Ná-

rodnej rady.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     vážený pán minister,

     vážení hostia,

 

     vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

o civilnej  službe  a  o  zmene  niektorých zákonov pridelil

predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím čís-

lo 470 zo  14. augusta 1995 na prerokovanie  v lehote do 25.

augusta 1995 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej

republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ve-

rejnú správu, územnú samosprávu  a národnosti, Výboru Národ-

nej rady  Slovenskej republiky pre  zdravotníctvo a sociálne

veci a Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky pre obranu

a bezpečnosť.  Koordináciou stanovísk  výborov bol citovaným

rozhodnutím určený ako príslušný Výbor Národnej rady Sloven-

skej republiky pre obranu a bezpečnosť.

 

     Vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

o civilnej službe  a o zmene  niektorých zákonov prerokovali

v určenej lehote všetky výbory  Národnej rady Slovenskej re-

publiky, ktorým bol  pridelený. Ústavnoprávny výbor Národnej

rady  Slovenskej republiky  ho prerokoval  21. augusta 1995,

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu,

územnú  samosprávu a  národnosti ho  prerokoval 24.  augusta

1995, Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre zdravot-

níctvo a sociálne veci ho  prerokoval 23. augusta 1995 a Vý-

bor Národnej rady Slovenskej  republiky pre obranu a bezpeč-

nosť 22. augusta 1995.

 

     Všetky výbory Národnej  rady Slovenskej republiky, kto-

rým bol návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky pri-

delený, vyslovili s ním súhlas a odporučili ho Národnej rade

Slovenskej republiky schváliť po zohľadnených pripomienkach,

resp. doplňovacích návrhoch.

 

     Odporúčam ako spoločný  spravodajca schváliť všetky po-

zmeňovacie návrhy  v spoločnej správe,  okrem návrhov 2,  4,

15, 17 a 20. Prosím súčasne tých, ktorý sa prihlásia do roz-

pravy, aby mi prípadné pozmeňovacie návrhy dávali písomne.

 

     Ďakujem.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán  poslanec. Prosím, aby  ste zaujali miesto

pre spravodajcov.

 

     Vážené pani  poslankyne, vážení páni  poslanci, otváram

rozpravu k  tomuto bodu programu  s tým, že  do rozpravy som

dostal zatiaľ  8 písomných prihlášok. Ako  prvý sa prihlásil

pán poslanec Čarnogurský. Pán poslanec Čarnogurský dal pred-

nosť pánu poslancovi Nagyovi, takže ho dávam dozadu. Nech sa

páči, pán poslanec Nagy. (Šum v sále.)

 

     Páni poslanci, už som už vyhlásil svoje rozhodnutie, že

vystupuje pán Nagy. Ale to  nejde, ak ja niekedy urobím chy-

bu,  všetci protestujete.  Poďte, pán  poslanec Čarnogurský.

Pána Nagya dávam na jeho pôvodné miesto.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne a kolegovia,

 

     prijatie  zákona o  civilnej službe  bývalým Federálnym

zhromaždením na jar roku 1990 bolo významným krokom na ceste

demokratizácie vtedajšieho právneho poriadku. Po prvýkrát sa

vtedy zaviedla  možnosť pre mladých mužov,  aby namiesto vo-

jenskej služby vykonávali prácu v charitatívnych a podobných

organizáciách. Náš právny poriadok sa prijatím zákona v tej-

to ďalšej oblasti dostal  na úroveň právneho poriadku vyspe-

lých  demokratických štátov.  Existencia civilnej  služby sa

odvtedy  osvedčila a  umožnila tisícom  mladých mužov  výkon

užitočnej  práce  pre  spoločnosť  namiesto  zúfalého zápasu

s vojenskou správou. Náš štát sa stal pre týchto mladých mu-

žov slobodnejším  a pre všetkých  občanov viac hodným  toho,

aby bol bránený v prípade napadnutia.

 

     Štát,  ktorý sa  nedokáže brániť  v prípade napadnutia,

skôr  alebo neskôr  zaniká. Väčšina  z nás  má ešte v pamäti

obraz z 21. augusta 1968, ako sa po našich cestách vtedy va-

lili stovky  tankov Varšavskej zmluvy  a vtedajšia Českoslo-

venská armáda zostala nečinne  v kasárňach. Slovenská armáda

musí byť budovaná so zámerom, aby sa nič také nemohlo opako-

vať. Obrana štátu je  vlasteneckou povinnosťou každého. Toto

odhodlanie nadobúda tragickú aktuálnosť  v dôsledku vojny na

Balkáne. Nezabúdajme, že 400 km od našich hraníc zúri vojna,

ktorá neustáva, ale skôr naopak, viac sa rozhorieva. Trvajú-

ce vojny majú tendenciu sa rozširovať.

 

     V tejto chvíli si  nemôžeme dovoliť oslabovať Slovenskú

armádu.  Úvahy o  profesionalizácii armády  sú v najbližších

rokoch ilúziou. Slovenskú armádu  možno v najbližších rokoch

zlepšovať iba na princípe všeobecnej brannej povinnosti. Ci-

vilná služba  je potrebnou a opodstatnenou  výnimkou zo vše-

obecnej brannej povinnosti. Umožňuje  život v súlade so svo-

jím svedomím. Účelom civilnej služby nie je umožniť uliať sa

z vojny.

 

     Predkladaná novela zákona má preto umožniť, aby sa lep-

šie  ako doteraz  identifikovali tí,  ktorým svedomie  alebo

presvedčenie  bráni v  príprave na  ozbrojenú obranu vlasti.

Úlohou zákona  by malo byť aj  lepšie zorganizovať výkon ci-

vilnej služby.  Záujemcovia o civilnú  službu museli doteraz

často dlhé  mesiace čakať, kým  sa pre nich  uvoľnilo miesto

vhodné na výkon civilnej služby.

 

     Z  doterajšieho uplatňovania  zákona o  civilnej službe

vyplýva, že asi 10 tisíc záujemcov o civilnú službu za uply-

nulých 5  rokov doteraz nemohlo nastúpiť  na civilnú službu,

pretože neboli k dispozícii  voľné miesta. Sú známe prípady,

keď zase iní záujemcovia o  civilnú službu nastúpili do cha-

ritatívnych a podobných organizácií, ale ich pracovná morál-

ka bola  mimoriadne nízka, pretože  nemali dostatočný záujem

o riadny výkon  práce a nehrozila im  takmer žiadna sankcia.

A napokon v dôsledku voľby  civilnej služby odvedencami chý-

bajú armáde vojaci základnej služby najmä na niektoré odbor-

né funkcie.

 

     Základným problémom  väčšiny zákonov o  civilnej službe

v európskych krajinách je nájsť metódu, ako preukázať skutoč-

né  výhrady svedomia  alebo náboženského  presvedčenia proti

vojenskej službe so zbraňou. Nemožno dovidieť do vnútra iné-

ho človeka. Dlhšie trvanie  civilnej služby ako vojenskej je

síce nepriamym riešením, ale  zatiaľ jedine možným. Predkla-

daný  návrh zákona  predlžuje civilnú  službu na dvojnásobok

oproti normálnej vojenskej službe.  Nie je to ideálne rieše-

nie, ale predsa umožňuje spresniť odlíšenie osôb, ktoré majú

skutočný nárok na civilnú  službu pre výhrady svedomia alebo

náboženského presvedčenia, od tých, ktorí iba účelovo udáva-

jú výhrady svedomia či náboženského presvedčenia voči vojen-

skej službe. Pokiaľ necelú hodinu letu od našich hraníc zúri

vojna, pokladám  predĺženie doby civilnej služby a tým prav-

depodobne zníženie  počtu záujemcov o civilnú  službu za ne-

vyhnutnú daň v napätej medzinárodnej situácii.

 

     Kolegyne a kolegovia, ostatné otázky riešené zákonom by

mali smerovať k najúčelnejšiemu  a čo najefektívnejšiemu vý-

konu civilnej služby. Nemali  by byť ďalšou sankciou záujem-

cov  o civilnú  službu a  mali by  umožňovať prácu záujemcov

o civilnú službu  v charitatívnych, zdravotníckych  a podob-

ných organizáciách. S pozmeňovacími  návrhmi k týmto ustano-

veniam  zákona vystúpi  poslanec  Ivan  Šimko. Ak  sa podarí

zlepšiť organizačné ustanovenia zákona, vyjadrujem s návrhom

súhlas.

 

     Ustanovenia  zákona  majú  pomôcť  rozptýliť  akékoľvek

pochybnosti o etických motívoch  záujemcov o civilnú službu.

Mladých občanov, ktorí z  dôvodu výhrad svedomia alebo nábo-

ženského  presvedčenia odmietajú  vojenskú službu,  si treba

rovnako  vážiť  ako  mladých  ľudí,  ktorí  sa pripravujú na

ozbrojenú obranu  vlasti. Jedným aj druhým  má štát vytvoriť

vhodné  podmienky. Verím,  že zlepšený  návrh zákona  k tomu

prispeje.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ďalej je prihlásený pán poslanec Kamil Haťapka.

 

Poslanec K. Haťapka:

 

     Vážený pán predseda,

     dámy a páni,

 

     dovoľte mi, aby som k prerokúvanému návrhu zákona o ci-

vilnej službe  predložil niekoľko údajov  na porovnanie. Kým

podľa navrhovaného  zákona bude stačiť  Slovenskej republike

na  odopretie výkonu  vojenskej služby  i naďalej vyhlásenie

odvedenca, že nechce vykonať vojenskú službu, vo väčšine eu-

rópskych štátov, ktoré majú uzákonené právo na odopretie vo-

jenskej služby,  môže sa tak  stať len na  základe žiadosti,

o ktorej rozhodujú rôzne  inštitúcie, napríklad ministerstva

národnej  obrany, vnútra,  súdy, odvodné  alebo iné  komisie

a podobne.

 

     Vo Francúzskej republike rozhoduje o  písomnej žiadosti

občana o odopretie vojenskej  služby trojčlenný výbor minis-

terstva  obrany. Civilná  služba trvá  dvojnásobok vojenskej

základnej služby.  Civilná služba sa vykonáva  v oblasti po-

mocných sociálnych služieb,  výchovných služieb, ochrany ži-

votného  prostredia, ochrany  prírody, lesného  hospodárstva

a podobne.

 

 

 

     V  Holandskom  kráľovstve  sa  podáva  písomná žiadosť,

o ktorej rozhoduje úradník  alebo príslušná skúšobná komisia

ministerstva obrany na  základe náboženských, filozofických,

etických a iných vážnych dôvodov svedomia. Civilná služba je

dlhšia  o 3  mesiace ako  vojenská základná  služba. Civilná

služba sa vykonáva v oblasti zdravotníctva, sociálnej, vodo-

hospodárskej, ochrane životného  prostredia atď.

 

     V  Belgickom  kráľovstve  rozhoduje  o  žiadosti občana

o občiansku službu komisia ministra vnútra na základe závaž-

ných dôvodov svedomia.

 

     V Nemeckej spolkovej republike môže občan podať žiadosť

o civilnú službu na krajskom vojenskom úrade, a to z dôvodov

svedomia,  čo musí  aj zdôvodniť.  Rozhoduje o  nej Spolkový

úrad pre civilnú službu, ale môže ju postúpiť aj Kontrolnému

výboru pre výkon civilnej služby.

 

     V  Talianskej  republike  o  žiadosti  občana o civilnú

službu rozhoduje  minister obrany na  základe stanoviska od-

vodného výboru, a to  z dôvodov svedomia, náboženstva, etiky

a z dôvodov filozofických.

 

     V Španielskom kráľovstve  musí odporca vojenskej služby

svoje rozhodnutie podrobne odôvodniť pred Národnou radou pre

odopretie z  dôvodov svedomia, ktorými  môžu byť náboženské,

etické, humánne a filozofické dôvody.

 

     V  Nórskom  kráľovstve  môže  občan  požiadať o civilnú

službu Kanceláriu vojenských splnomocnencov. Na základe žia-

dosti ho policajný prezident pozve  na pohovor a potom o nej

rozhodnú  justičné  orgány,  ktoré  zohľadnia závažné dôvody

svedomia.

 

 

 

     V Poľskej republike sa  podáva písomná žiadosť prísluš-

nému súdu s objasnením dôvodov svedomia. Ak súd žiadosti ne-

vyhovie, urobí  sa pohovor pred komisiou.  Civilná služba je

o polovicu dlhšia  než vojenská. Vykonáva  sa v oblasti  so-

ciálnej starostlivosti, zdravotníctva, hospodárstva a vodné-

ho hospodárstva.

 

     Vo Švédskom kráľovstve môže občan podať na úrade civil-

nej služby ministerstva obrany  vyhlásenie o odopretí vojen-

skej služby  a toto zdôvodniť pri  ústnom pohovore. Vykonáva

sa  pri opravách  železníc, v  oblasti zásobovania energiou,

pri budovaní káblových systémov,  v zdravotníctve, v sociál-

nych  službách,  v  poľnohospodárstve,  v požiarnej ochrane,

záchrannej  službe  na  letiskách,  v  školstve a vodičských

službách.

 

     V Maďarskej republike sa žiadosť o civilnú službu podá-

va s objasnením dôvodov svedomia na ministerstve obrany. Ci-

vilná služba  trvá takmer dvojnásobok  trvania základnej vo-

jenskej služby,  22 mesiacov. Vykonáva sa  v oblasti sociál-

nych služieb, v zdravotníctve a v ochrane životného prostre-

dia.

 

     Vážený pán  predseda, dámy i  páni, uvedený prehľad  je

dôkazom  toho, že  prerokúvaný návrh  zákona je porovnateľný

s právnym poriadkom ostatných európskych štátov. Preto odpo-

rúčam jeho prijatie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Ako ďalší sa do rozpravy prihlá-

sil pán Roman Kováč.

 

 

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     od  revolúcie v  roku 1989  ako prejav demokratizačného

úsilia našej  spoločnosti bola zavedená  inštitúcia civilnej

služby, ktorá vychádza zo snahy vyjsť v ústrety občanom, pre

ktorých je výkon základnej vojenskej služby, náhradnej služ-

by alebo  vojenských cvičení v rozpore  s ich svedomím alebo

náboženským  vyznaním. Dnes  sme svedkami  už tretej  verzie

tohto  zákona. Po  zákone číslo  73/1990 Zb.  a zákone číslo

18/1992 Zb. vláda predkladá nový návrh.

 

     Podľa  dôvodovej správy  hlavným zámerom  predkladaného

zákona je výkon civilnej  služby normatívne upraviť tak, aby

sa tento inštitút dostal čo najviac do súladu s právami tých

občanov, ktorým svedomie  alebo náboženské vyznanie skutočne

bráni vykonávať vojenskú službu, aby eliminoval špekulatívne

zneužívanie  práva nevykonávať  vojenskú službu  aj na  úkor

obranyschopnosti  štátu  a  aby  zohľadnil terajšie možnosti

i potenciálne potreby spoločnosti, vrátane obrany štátu.

 

     Dovoľte mi niekoľko všeobecných poznámok k predkladané-

mu zákonu.  Dôvodová správa neobsahuje údaje  o vývoji počtu

záujemcov o civilnú  službu od roku 1990 doteraz.  Aj vo vy-

stúpení pána  ministra sme sa  dozvedeli, koľko ľudí  za päť

rokov neabsolvovalo  ešte civilnú službu  a koľko ľudí  o ňu

požiadalo. Predovšetkým ma zaujíma  otázka, či narastá počet

záujemcov, stabilizuje sa a na akej úrovni.

 

     Po druhé  - dôvodová správa  neobsahuje analýzu finanč-

ných  dosahov uvedeného  zákona. Vysvetlím  to podrobnejšie,

keď budem hovoriť o § 1 ods. 2.

 

     Po tretie - dôvodová správa neobsahuje porovnanie s ob-

dobnými  zákonmi  v  krajinách  Európskej  únie. Dostali sme

vlastne  vysvetlenie od  pána poslanca  Haťapku. Podľa tohto

vysvetlenia zisťujem, že vlastne dvojnásobok, tak ako to čí-

tal, z  ostatných štátov dvojnásobok civilnej  služby má iba

Francúzsko. Neviem, prečo by sme si práve tu mali brať vzor.

 

     Ale dovoľte najprv  k rozporným otázkam. Prvá je  v § 1

ods. 6 a to je dĺžka  trvania civilnej služby. Chcem sa spý-

tať, či  je možné pokladať trvanie  civilnej služby za pred-

pokladu, že ten, kto ju bude absolvovať, dostane vlastne iba

slúžne, za isté znevýhodnenie. Vo vystúpení viacerých, ktorí

vystupovali, vrátane pána ministra, sa hovorí, že práve toto

nariadenie má  odstrašiť istým spôsobom  záujemcov o civilnú

službu. Ja  ho teda budem musieť  pokladať za znevýhodnenie.

Chcel by som upozorniť, že v našej ústave v článku 12 ods. 2

sa tvrdí,  že základné práva a slobody sa  zaručujú na území

Slovenskej  republiky bez  ohľadu na  pohlavie, rasu,  farbu

pleti atď. -  budem čítať to dôležité - vieru,  náboženstvo,

politické a iné  zmýšľanie - a teraz dôležitá  veta - nikoho

nemožno  z  týchto  dôvodov  poškodzovať, zvýhodňovať, alebo

znevýhodňovať. Preto mám vážne  pochybnosti, že takto posta-

vený  zákon a  jeho dĺžka  sa môže  chápať ako  rozpor práve

s týmto ustanovením ústavy. Preto  sa domnievam, že v zásade

by sme nemali prekračovať  zvyklosti ostatných štátov, ktoré

sú  v našom  okolí, a  doterajšia úprava  služby, to znamená

1,5 násobok je úplne dostatočná.

 

     Ak sa tu hovorí  o špekulatívnom charaktere ľudí, ktorí

nechcú nastúpiť na vojenskú službu  a idú do civilnej služby

nie z dôvodov presvedčenia, domnievam sa, že by bolo namies-

te,  keby ministerstvo  obrany zdôvodnilo  práve tento údaj.

Zamyslel sa niekto nad tým,  ako odrádza od vojenskej služby

šikanovanie  v armáde?  Viete, koľko  peňazí platia  rodičia

svojim odvedencom, svojim chlapcom, aby sa bránili šikanova-

niu  zo strany  starších? Vyrovnalo  sa ministerstvo  obrany

práve s týmto negatívnym javom  v armáde? Namiesto toho, aby

zaviedlo veľmi prísne a  tvrdé opatrenia na šikanovanie, na-

miesto toho  dáva zákon, ktorý  sprísňuje podmienky civilnej

služby.

 

     Dovoľte, aby  som sa teraz  vyjadril k rozpornému  § 2.

V § 1 ods. 2 sa tvrdí, že ten, kto má záujem o civilnú služ-

bu,  bude môcť  vykonávať  iba  pomocné fyzické  práce. Prvá

otázka:  Ktorá práca  sa považuje  za pomocnú  fyzickú prácu

podľa katalógu fyzických činností? Prinajmenšom toto by bolo

treba uviesť aspoň v dôvodovej správe. Po druhé - vieme, aký

je  hrozivý  vývoj  nezamestnanosti  na  Slovensku. Ľahko si

v prehľade určíte, koľko pracovných  miest hľadajú práve ne-

kvalifikovaní ľudia.  Podľa údajov, ktoré  mám k dispozícii,

sa ročne hlási na túto civilnú službu okolo 4 až 5 tisíc ľu-

dí. Sme na tom skutočne tak dobre, že 4 až 5 tisíc nezamest-

naných,  ktorí sú  nekvalifikovaní, nezamestnáme  na pomocné

fyzické práce a  budeme im vyplácať sociálne dávky?  A tu je

práve otázka namieste, že  nie sú vyčíslené ekonomické dosa-

hy, pretože ak obsadíme  tieto miesta vysoko kvalifikovanými

ľuďmi či  už so stredoškolským  odborným vzdelaním, prípadne

vysokoškolským  vzdelaním, a  oni budú  nútení robiť pomocné

fyzické práce,  ukrajujeme tým nezamestnaným,  ktorí sa sku-

točne  môžu v  tejto oblasti  uplatniť, berieme  im pracovné

príležitosti.

 

     Navyše toto  ustanovenie, podľa môjho  názoru, vyvoláva

niekoľko absurdných otázok. Dovoľte  mi uviesť príklady. Ab-

solvent Vysokej školy múzických  umení huslista odmietne zá-

kladnú vojenskú  službu. Pošleme ho  na dva roky  na pomocnú

fyzickú prácu?  Čo s jeho  vzdelaním? Máme toľko  finančných

prostriedkov, že si môžeme  dovoliť kvalifikáciu ľudí nevyu-

žiť? Ďalej: Mnoho prác, ktoré doteraz vykonávajú záujemcovia

o civilnú službu, nemá charakter pomocnej fyzickej práce. Ak

má niekto  predstavu, že ošetrovateľ v  nemocnici je pomocná

fyzická práca, hlboko sa mýli. To je práca nižšieho odborné-

ho zdravotného personálu, ale nie pomocná fyzická práca. Po-

mocná fyzická práca je práca  nádvornej čaty v nemocnici. Aj

tá má určité špecifiká, musí mať istú odbornú úroveň. Myslím

si, že náš štát nie je taký bohatý, aby mohol využívať ľudí,

ktorí  získajú  kvalifikáciu,  sú  bezprostredne po skončení

svojho odborného  vzdelávania, na to,  aby ich dva  roky za-

mestnával na pomocných fyzických prácach.

 

     Prepáčte mi  možno pejoratívne prirovnanie.  My nezavá-

dzame možno  zákon o civilnej službe,  ale vytvárame civilné

PTP, lebo aj PTP bolo  určené na pomocné fyzické práce. Mys-

lím si, že by sme sa mali od toho dištancovať.

 

     Dovoľte mi  ďalej poznámku k  niektorým ďalším paragra-

fom, ktoré neboli odsúhlasené,  resp. ktoré spoločný spravo-

dajca neodporúča odsúhlasiť. Keďže sú to námietky, ktoré som

dával vo  výbore pre zdravotníctvo  a sociálne veci  a tento

výbor s nimi súhlasil, dovoľte, aby som zopakoval argumentá-

ciu. Tretí odsek  v § 6, ktorý hovorí o  tom, že ten, kto je

na civilnej službe, nesmie  byť členom dozornej alebo správ-

nej rady, je podľa môjho  názoru v priamom rozpore s právami

akcionárov,  ktorí si  slobodne môžu  zvoliť členov správnej

a dozornej  rady. Navyše  sa pýtam,  kto zaplatí  mimoriadne

zhromaždenia, valné zhromaždenia akcionárov, keď budú musieť

namiesto človeka, ktorý dva roky z tejto práce vypadne, zvo-

liť niekoho  iného. Tento problém zákon  nerieši, ani ho len

nespomína. Preto  si myslím, že tretí  odsek treba zo zákona

vypustiť.

 

     Ďalej v ustanovení § 9 ods. 2 sa hovorí, že kto pracuje

v civilnej službe,  zamestnávateľ mu musí  poskytnúť trikrát

denne teplú stravu a bezplatné ubytovanie. Vážené dámy a pá-

ni, je zbytočné  v úvode hovoriť, že podľa  tohto zákona za-

mestnávateľom môže  byť štát alebo obec,  pretože práve toto

ustanovenie vlastne obce vyníma  z možnosti. Ukážte mi obec,

ktorá varí trikrát denne teplú  stravu, a obec, ktorá posky-

tuje bezplatné  ubytovanie. Budem veľmi rád,  ak ich uvidím,

že sú to práve tie obce, ktoré vyžadujú pomocné fyzické prá-

ce. Preto  som navrhol, aby v  tomto paragrafe bolo napísané

- bezplatné  ubytovanie  alebo  ubytovné  a namiesto trikrát

denne teplú stravu doplniť - trikrát denne teplú stravu ale-

bo stravné.

 

     Dovoľte, aby som na záver svojho  vystúpenia zdôraznil:

Myslím si, že zavedenie tohto zákona v takom prísnom opatre-

ní, to znamená predĺženie na  dva roky, urobí Slovensko opäť

krajinou  takmer výnimočnou  v postkomunistických krajinách.

Urobí Slovensko  krajinou, ktoré sa snaží  dostať čo najviac

mladých ľudí do armády. Neviem, ako je to v rozpore s našimi

všetkými nami proklamovanými úsiliami o zapájanie sa Sloven-

ska do celosvetových štruktúr. Po  tretie - domnievam sa, že

postavenie občana je v tomto  zákone také, že ho stavia mimo

jeho ústavných práv.

 

     Vážené  dámy a  páni, dovoľte,  aby som  okrem návrhov,

ktoré som dal a ktoré boli schválené výborom pre zdravotníc-

tvo a sociálne veci, dal ešte jeden pozmeňovací návrh, a sí-

ce v § 6 slovo "dvojnásobok" nahradiť slovom "jedenapolnáso-

bok". Tým sa dostaneme do súladu s právnou normou, ktorá te-

raz platí, a s právnou  normou, ktorá je blízka všetkým kra-

jinám, ktoré prechádzajú podobným vývojom  ako my a možno sa

cítia  rovnako  ohrození.  Chápem  pocit ohrozenia Slovenska

vzhľadom na to, že neďaleko  nás zúri vojna. Pýtam sa, prečo

takýto návrh napríklad nevznikol  v Maďarsku, ktoré je oveľa

bližšie k tomuto ohnisku.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej je do diskusie prihlásený pán Duka-Zólyomi.

Poslanec V. Moric:

 

     Pán predseda, môžem hovoriť? Bol som prihlásený.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nech sa páči. Do rozpravy?

 

Poslanec V. Moric:

 

     Nie, s faktickou pripomienkou. Ďakujem veľmi pekne, pán

predseda.

 

     Pán kolega, ja by som  vás veľmi pekne prosil, keby ste

sa snažili zmeniť svoje stanovisko  v tom ohľade, že civilná

vojenská služba v žiadnom prípade nie je mienená ako pracov-

né tábory. To  by muselo byť vo všetkých  krajinách tak, ako

ich vymenoval môj kolega Kamil Haťapka.

 

     Ďalšia vec, prosím vás pekne, ja si myslím, že je lacná

demagógia zaradiť do zákona o  civilnej službe zmienku o ši-

kanovaní. Iste,  v armáde je šikanovanie,  ale to si myslím,

že by bolo predmetom skôr  verejnej rozpravy voči pánu mini-

strovi v  rámci interpelácií. Ja  to naozaj nechcem  nejakým

spôsobom predpisovať, ale nie je  to podstatou zákona. Za to

sa prihováram, že to  je naozaj velikánsky problém v armáde,

v tom  s vami  súhlasím, ale  nie v  rámci tohto zákona. Som

ochotný s vami sa dohodnúť a trebárs spolu by sme si s pánom

ministrom o  tejto veci mohli pohovoriť,  prípadne by sme ho

mohli aj interpelovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ale pokiaľ ide o  túto poznámku, tak nie je to

treba, pretože je to jedna  zo skutkových podstát v Trestnom

zákone, takže to existuje. Ešte pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Dovolil by  som si odpovedať  pánu poslancovi Moricovi.

Nespochybňujem vystúpenie pána Haťapku,  ale ak ste, pán po-

slanec, dávali dobrý pozor, pán poslanec Haťapka veľmi pres-

ne vymenúval oblasti, v  ktorých sa vykonáva civilná služba.

Ja ich budem  možno menovať nie presne, ale  z pamäti. Veľmi

často sa  vo všetkých krajinách  objavuje práca v  sociálnej

oblasti, práca v ochrane životného prostredia, práca v zdra-

votníctve,  práca v  charitatívnych organizáciách,  práca na

vodohospodárskych  a iných  dielach, práca  na železniciach.

V žiadnom prípade nespomínajú pomocné  fyzické práce. Ja som

namietal proti tomuto výrazu a tvrdím, že tento výraz nepat-

rí  do tohto  zákona, pretože  si myslím,  že využitie  ľudí

s istými  znalosťami,  povedzme,  v  sociálnej oblasti alebo

s istou ochotou tam pracovať,  a ľudia, ktorí odmietajú túto

službu, zvyčajne majú vzťah práve k takejto práci alebo ďal-

ším, ktoré vymenoval pán poslanec Haťapka, by bolo namieste.

 

     Teda nenamietam proti civilnej službe, nenamietam proti

tomuto zákonu  vôbec, ale namietam proti  tomu, aby tam bolo

uvedené "pomocné fyzické  práce", pretože presne ustanovenie

"pomocné fyzické práce" sa vzťahovalo na PTP. Preto som spo-

mínal PTP  v tejto súvislosti.  To znamená, že  namietam len

proti výrazu "pomocné fyzické práce".

 

     A  pokiaľ sa  týka druhej  oblasti, ja  som šikanovanie

nechcel dostať do tohto zákona.  Samozrejme, že to je nezmy-

sel. Uviedol som ho len ako možnosť, prečo sa niektorí ľudia

nie vedení náboženským  presvedčením snažia vyhnúť vojenskej

službe, že  toto môže byť jeden  z dôvodov a mali  by sme ho

analyzovať.  A  možno  by  ministerstvo  urobilo dobre, keby

s týmito ľuďmi, ktorí odmietli vojenskú službu, viedli veľmi

dôverné  rozhovory na  úrovni svojich  odborníkov v  oblasti

psychológie, aby sa dopátrali koreňa,  prečo to tak je. Mys-

lím si, že som vám vysvetlil, asi o čo išlo, a veľmi rád ví-

tam vašu  ponuku, aby sme  sa spoločne porozprávali  na tému

šikanovanie v armáde, pretože  jeho rozmery sú také obludné,

že to už presahuje rámec, ktorý  by táto republika a jej ob-

čania mohli akceptovať.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nech sa páči, pán poslanec Zólyomi.

 

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

 

     Pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     vážená vláda Slovenskej republiky,

 

     pred Národnú radu predložený návrh vlády Slovenskej re-

publiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky

o civilnej službe má celý rad vecných a formálnych nedostat-

kov. Racionálnymi a účinnými pozmeňovacími návrhmi by sa da-

li  tieto  nedostatky  odstrániť.  Ale  ak pozorne prečítame

predložený návrh  a jeho dôvodovú správu,  dôjdeme k záveru,

že problém je inde. Základná  filozofia a zásady, na ktorých

je vybudovaný  celý obsah, sú neprijateľné,  sú v rozpore so

základnými ľudskými právami a právami slobody každého občana

demokratickej spoločnosti. A toto  sa už nedá odstrániť jed-

noducho formálnymi pozmeňovacími návrhmi,  ak nie tak, že by

sa rad-radom zamenili zásadné ustanovenia, čím by sme vlast-

ne dospeli k úplne novej podobe zákona.

 

     Ak sa  hlbšie zamyslíme nad  ustanovením Ústavy Sloven-

skej republiky, ktorej 2 odsek článku 25 hovorí: "nikoho ne-

možno nútiť, aby vykonával vojenskú  službu, ak je to v roz-

pore s jeho svedomím alebo  náboženským vyznaním", dostaneme

sa k presvedčeniu, že  toto konštatovanie, táto možnosť zna-

mená viac ako len to, že občanovi, ktorý nechce narukovať na

vojnu, je  povolené, aby to  odmietol. Táto pasáž  ústavy je

zárukou  demokracie, prípadne akceptovania slobodnej  voľby,

ľudských práv  občana a rešpektovania toho,  čo mu káže jeho

vlastné svedomie. V zmysle  ústavy je zaručené právo občana,

aby  odmietol vplyv,  celý osobitný  život vojenskej služby,

čiže účasť  v radoch armády, a  to z vlastného presvedčenia,

zo zásady.

 

     Predložený  návrh nemôžem  hodnotiť inak  len ako hrubý

zásah do doterajšieho poňatia civilnej služby. Našlo sa jed-

noduché,  ale nepremyslené  riešenie, z  kompetencie rezortu

práce a sociálnych vecí celú problematiku presunúť do pôsob-

nosti armády, čiže vojenských správ.  Na prvý pohľad sa zdá,

že  je to  nepatrná zmena.  Odteraz so  zamestnávateľmi budú

spolupracovať vojenské  správy, ale v  konečnom dôsledku vo-

jenské správy, resp. armáda, bude rozhodovať o osude mladých

ľudí.

 

     Zdanlivá  nepatrná zmena  doterajšej praxe nesie v sebe

jedno veľké  nebezpečenstvo. Predložený návrh  umožňuje, aby

sa civilná  služba   vykonávala  aj  vo vojenských objektoch

a obmedzuje sa len na fyzickú  prácu. O tomto by mali rozho-

dovať svojvoľne predstavitelia vojenských orgánov. Ustanove-

nia návrhu nepriamo umožnia do  budúcnosti, aby v armáde do-

šlo  k  diskriminácii  službukonajúcich  občanov.  Vedie  to

k vytvorenie skupiny druhoradých ľudí  v armáde, ktorí vyko-

návajú  len podradnú  prácu. Neexistujú  žiadne záruky,  aby

k tomu nedošlo.  Odmietam takúto základnú  filozofiu návrhu,

ktorá  vychádza z  nerovnosti vojenskej  a civilnej  služby.

Napriek  tomu, že  v doterajšej  praxi zabezpečenia civilnej

služby sú určité neporiadky, nejasnosti a nahromadilo sa ve-

ľa problémov, nemôžeme podporovať  zámer, aby civilná služba

v plnom rozsahu  prešla do kompetencie  armády, resp. vojen-

ských správ. Takto návrh vytvára  aj široký priestor pre ne-

spravodlivosť týkajúcu sa pomerne veľkej skupiny občanov.

 

     Podľa predloženého návrhu, ak niekto odmietne vykonávať

vojenskú službu, bude potrestaný  výkonom dvojitej dávky nú-

tenej civilnej  služby nezávisle od toho,  či ide o základnú

vojenskú službu, alebo vojenské  cvičenie v zálohe. Nepodpo-

rujme toto  riešenie, nepodporujme predĺženie  doby civilnej

služby z 18 na 24 mesiacov. Je to veľmi nespravodlivé rieše-

nie. Ak dovolíte, uviedol by  som niekoľko príkladov, v kto-

rých štátoch je aká dĺžka civilnej služby. V Českej republi-

ke 18  mesiacov, vo Francúzsku  20 mesiacov, v  Holandsku 12

mesiacov, v  Nemecku 15 mesiacov, v  Španielsku 13 mesiacov,

Poľsko má 18 mesiacov, vo Švédsku civilná služba trvá 14 me-

siacov, vo Švajčiarsku  450 dní, t. j. asi  15 mesiacov. Tak

vidíme, že tých 18 mesiacov bolo také primerané.

 

     Vážené pani  poslankyne, vážení páni poslanci, neverím,

že by armáda mala z  presunu kompetencií a rozšírenia povin-

ností osobitnú radosť. Veď sa  jej dostane taká oblasť prob-

lémov,  také množstvo  nových povinností,  ktoré nemusí bezo

zvyšku zvládnuť. Civilný spôsob  života je predsa odlišný od

vojenského chápania každodenného života, od disciplíny a re-

žimu armády.

 

     Ak  dovolíte,  uviedol  by  som  jeden príklad, vlastne

presnejšie jednu  svoju spomienku. V  roku 1962 som  ukončil

vojenskú základnú službu. Do vojenskej knižky som dostal pe-

čiatku s textom tohto znenia: "prepustený z vojenskej činnej

služby na  trvalú dovolenku podľa  rozkazu ministra národnej

obrany..." atď.  Čo z toho  vyplýva? To, že  normálny spôsob

života je  v armáde a náš  civilný život v očiach  armády je

len trvalá dovolenka.

 

     Na záver mi dovoľte ešte  jednu poznámku, ktorá sa týka

aj problému nezamestnanosti. Touto zásadnou zmenou v oblasti

zabezpečenia civilnej služby nebude viac pracovných príleži-

tostí, pracovných  miest. V tomto smere  armáda nebude zruč-

nejšia, skôr  by som tvrdil, že  nový systém bude zložitejší

a ťažkopádny. Vari  je cieľom vlády  to, aby sa  čo najmenej

mladých  ľudí hlásilo  na civilnú  službu? To  je však potom

v rozpore  so zásadou  možnosti slobodnej  voľby občanov  na

základe vlastného svedomia a presvedčenia.

 

     Vážené  pani kolegyne,  vážení páni  kolegovia, vyzývam

vás,  aby ste  podporili naše  stanovisko a  hlasovali proti

prijatiu predloženého návrhu zákona.

 

     Ďakujem pekne za vašu pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej sa do rozpravy  prihlásil pán poslanec Šimko, ale

s faktickou poznámkou vystúpi najskôr pán poslanec Švec.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Dámy a páni,

 

     vypočuli sme  si tu niekoľko  argumentov, ktoré smerujú

k tomu, aby dĺžka civilnej služby zostala na úrovni doteraj-

šieho platného zákona, to znamená 18 mesiacov. Myslím si, že

toto rozhodnutie  by bolo správne  pri všetkých argumentoch,

ktoré sa  tu prezentovali predkladateľom  zákona, z hľadiska

aproximácie našich  legislatívnych noriem s  Európskou úniou

a z hľadiska dĺžky civilnej služby a dĺžky prezenčnej služby

v európskych krajinách.

 

     Dovolil som si pred začatím tohto rokovania veľmi krát-

ko osloviť  pána ministra obrany  a spýtať sa  na jeho názor

v tejto veci. Vysvetlil mi, že navrhovateľovi záleží na tom,

aby podiel  riadnej prezenčnej služby  a civilnej prezenčnej

služby  bol dvojnásobný.  Teda ak  by sme  delili časť dĺžky

základnej  prezenčnej služby  a civilnej  prezenčnej služby,

aby ten  faktor bol 2.  Urobil som si  krátky prepočet dĺžky

základnej  prezenčnej  služby  a  dĺžky  civilnej prezenčnej

služby v európskych krajinách a  vychádza to takto: vo Fran-

cúzsku je  najdlhšia civilná služba, ktorej  dĺžka je 20 me-

siacov pri 10-mesačnej základnej  prezenčnej službe, teda tu

je ten faktor 2. To je jediná európska krajina, ktorá má ta-

kýto podiel. Česká republika má 1,5, Holandsko 1,25, Nemecko

1,5, Španielsko 1,3, Poľsko  1,5, Švédsko 1,3, Maďarsko 1,8,

Švajčiarsko má 450 dní civilnej služby.

 

     Domnievam sa, že požiadavka  1,5, teda toho faktoru, ku

ktorému by sme sa prikláňali, je oprávnená aj z toho dôvodu,

že štruktúra žiadateľov je taká, že  aspoň z toho, čo som si

mal možnosť porovnať v údajoch,  ktoré som mal k dispozícii,

ide väčšinou  o ľudí, ktorí  majú vyššie vzdelanie  a vyššiu

kvalifikáciu. Ak by sme prijali  alternatívu, kde by sme ne-

trvali na pomocných nekvalifikovaných  prácach, mohli by sme

takýmto spôsobom  zlepšiť možnosti využitia  civilnej služby

a zároveň by sme odľahčili  aj rozpočet ministerstva obrany,

ktoré v plnej miere túto službu hradí.

 

     Mal by  som ešte jednu  veľmi krátku poznámku  k výrazu

"späťvzatie", ktorý  sa vyskytuje vo  viacerých paragrafoch.

Domnievam sa, že  tento výraz nie je ani  spisovný, ani tri-

viálny.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja. Poslankyňa Belohorská.

 

Poslankyňa I. Belohorská:

 

     Chcela by som len pripomenúť, že slovenské porekadlá sú

skutočne studnicou múdrosti, a  použijem tu jedno veľmi pek-

né: Čo  sa babe chcelo, to  sa babe snilo. A  použijem to na

všetkých  troch, nech  mi prepáčia,  pánov poslancov. Začnem

pánom poslancom Kováčom. Prirovnal  civilnú službu k PTP. Je

to urážka všetkých tých, ktorí slúžili v PTP, pretože tí tam

boli  odvlečení  násilne,  pracovali  20  hodín  denne ťažko

a tvrdo, a tí,  čo idú do civilnej vojenskej  služby, sa idú

trošku uliať.

 

     Pán  poslanec Duka-Zólyomi  použil niektoré  údaje, ale

nepoužil  všetky, takže  tam  ho  doplnil pán  poslanec Švec

s tým, že  porovnal, ktoré štáty aký  majú rozdiel medzi zá-

kladnou službou a civilnou. Ale pán poslanec Švec tiež nebol

dôsledný, keď vyčítal všetky tieto európske krajiny, ale za-

budol na  Švajčiarsko. Švajčiari majú  viac ako trojnásobok,

pretože dĺžku trvania vojenskej služby majú 118 dní a civil-

nej služby 450 dní. Takže tam je rozdiel, ktorý jeden jediný

nespomenul. Ale ja by som  vám povedala iné čísla. Spomeniem

napríklad, že  počet vykonávateľov civilnej  služby vo Fran-

cúzsku je 5 000 na 200 000  vojakov  základnej služby, 5 000

uplatnilo  toto  právo.  V Španielsku  je v civilnej  službe

1 500 príslušníkov, zatiaľ čo v základnej službe je 170 000.

Čiže porovnajme si aj tieto čísla, koľkí to využijú skutočne

z dôvodov svedomia, že nejdú pracovať so zbraňou, a ktorí to

využijú z dôvodov špekulantstva.

 

     A ešte jednu vec by  som chcela pripomenúť pánu poslan-

covi Švecovi, keď spomenul inteligentov, ktorí ju využívajú,

alebo ľudí,  ktorí majú vyššie  vzdelanie a idú  do civilnej

služby. Ja si nemyslím, že vojna je pre robotníkov a civilná

služba pre inteligentov.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Kováč - faktická poznámka.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

 

     v odpovedi pani  poslankyni Belohorskej musím konštato-

vať, že ona  chronicky nedáva pozor na to,  čo sa hovorí. Ja

som  neprirovnával  civilnú  službu  k  PTP, prirovnával som

ustanovenie o tom, že ten, kto vykonáva civilnú službu, musí

vykonávať pomocné  fyzické práce. Toto  ustanovenie som pri-

rovnal k PTP a za tým  si stojím, lebo to je rovnaký charak-

ter práce.

 

     Pani poslankyňa,  druhýkrát ste prejavili,  že nedávate

pozor, pretože  pán poslanec Švec uviedol,  že v Švajčiarsku

sa  civilná služba  vykonáva 450  dní. Dovoľte,  aby som vás

upozornil, že 111 dní sú 3  mesiace alebo 4 mesiace, 450 dní

je jeden  a pol roka. Vážená  pani poslankyňa, potom hovorme

stále v kategóriách, v ktorých hovoriť máme.

 

     A pokiaľ ide o vašu  poznámku, že civilná služba nie je

pre inteligenciu a vojenská služba nie je pre robotníkov, ja

si rovnako  cením to, že  kvalifikovaný robotník v  civilnej

službe sa  bude môcť venovať svojej  profesii, pretože o dva

roky ten fortieľ, ktorý sa naučil v odbornom učilišti, stra-

tí, a to je pre túto spoločnosť veľká strata.

 

     A na záver mám jednu otázku na pána ministra.  Viac ráz

sa tu pri rozpočte zdôrazňovalo,  aký je pre armádu nedosta-

točný, že naša armáda v tejto chvíli má na stravu, má na ob-

lečenie a má na niekoľko  málo cvičení. Vážený pán minister,

pre mňa  je cennejšia menšia  a dobre vycvičená  armáda, ako

armáda, ktorá je počtom veľká.  Myslím si, že prostriedky by

sa mali venovať skôr do skvalitnenia cvičenia tých, ktorí sú

odvedení, a  nezápasiť s morálnym  presvedčením tých,  ktorí

na civilnú službu nastúpiť odmietajú.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Švec.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Ďakujem pekne. Samozrejme,  nebudem komentovať vystúpe-

nie pani doktorky Belohorskej. Rád  by som len zdôraznil, že

vystúpenie pána  Haťapku bolo veľmi zaujímavé  v tom zmysle,

že sa treba zamyslieť na komisiách, ktoré budú hodnotiť žia-

dosti týchto  žiadateľov o civilnú službu,  lebo tie by mali

byť  rozhodujúce a  tie by  mali vedieť,  ktoré argumenty sú

plauzibilné,  a ktoré  nie, kde  sú špekulatívne požiadavky,

a kde nie. Takže si myslím, že  tam je kľúč k rozhodnutiu aj

k regulácii počtov prijímaných žiadateľov na civilnú službu.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Poslanec Moric.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem veľmi  pekne za slovo,  pán predsedajúci. Veľmi

správne to  povedal pán poslanec Kováč,  že hovorme v rovna-

kých kategóriách. Nazdávam sa, že pani poslankyňa Belohorská

to veľmi dobre  vystihla v tom, že buď  hovorím o násobkoch,

alebo hovorím  o absolútnych číslach, pán  kolega Švec. Teda

buď  použijem jedenapolnásobok,  dvojnásobok, a  potom aj vo

Švajčiarsku  použijem  trojnásobok,  nepoužijem  potom  485.

O toto išlo. Vy ste tam,  kde sa to hodilo vášmu konštatova-

niu,  použili násobky.  To je  v poriadku,  v Maďarsku je to

napríklad dvojnásobok. Vy ste tam  použili násobky, a kde sa

vám to nehodilo, kde to bolo menej, tak tam ste použili dni.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Hrnko.

 

Poslanec A. Hrnko:

 

     Ďakujem. Myslím,  že sa zbytočne  zapájame do diskusií,

ktoré nemajú  nejaké porovnateľné kritériá,  pretože uvádzať

Švajčiarsko, že je tam štvornásobok základnej služby, je ne-

vedomosť švajčiarskeho systému,  ktorý s ostatnými systémami

absolútne nie je zrovnateľný,  pretože švajčiarsky vojak zá-

kladnej služby  ide na precvičenie, dostane  zbraň, aj ťažkú

zbraň, domov a je sústavne cvičený počas celého svojho živo-

ta  až do  40 rokov.  A keď  ide niekto  na civilnú vojenskú

službu, je pre tento  vojenský život nepoužiteľný. To zname-

ná, že  nemôžeme Švajčiarsko brať  ako bernú mincu,  pretože

tam už je  vyradený na celý život z toho,  čo je typické pre

švajčiarsku  vojenskú  službu.  Toľko  som chcel poznamenať.

Berme tie  veci, ktoré sú porovnateľné s naším systémom vše-

obecnej brannej  povinnosti, základnej služby  a precvičova-

nia.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Šimko.

 

 

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

     dámy a páni

 

     prečítam pozmeňovací návrh, ktorý má síce 20 bodov, ale

je to komplexný pozmeňovací návrh a treba, aby sa o ňom hla-

sovalo en bloc.

 

     1. V § 1 ods. 2  vypustiť slovo "fyzických" rovnako ako

i v § 6 ods. 2 vypustiť slovo "fyzické".

 

     2. V § 1 ods. 3 znie, čiže nové znenie: "Občan môže vy-

konať civilnú službu aj v  iných právnických osobách so síd-

lom na území Slovenskej  republiky neziskového charakteru so

zameraním na podporu vedy  a vzdelania  alebo kultúry, alebo

školstva, alebo mládeže, alebo  na iné sociálne, ekologické,

humanistické, charitatívne alebo náboženské účely."

 

     3. V § 1 ods. 4 znie: "Výkon civilnej služby podľa toh-

to zákona organizačne zabezpečuje  okresný alebo jemu na ro-

veň postavený úrad všeobecnej  štátnej správy, príslušný po-

dľa  miesta  trvalého  pobytu  občana  (ďalej  len  "okresný

úrad")."

 

     4. V § 1 ods. 5 znie: "Výkon civilnej služby podľa ods.

3 je  možný len  so súhlasom  okresného úradu.  Okresný úrad

svoj súhlas udelí vždy, ak  je občan povinný vykonať civilnú

službu bezúhonný."

 

     5. V § 2 v ods. 5  doplniť záver vety o slová "a upove-

domí o tom okresný úrad".

 

 

     6. V § 4 v ods. 1 nahradiť slová "vojenská správa" slo-

vami "okresný úrad".

 

     7. V § 4 v ods. 3 nahradiť slová "vojenská správa" slo-

vami "okresný úrad".

 

     8. V  § 4 v  ods. 4 nahradiť  slová "vojenskou správou"

slovami "okresným úradom".

 

     9. V  § 5 v ods.  1, 2, 3, 4,  5, 6, 7, 8  a 9 nahradiť

všade slová "vojenská správa" slovami "okresný úrad".

 

     10. V  § 7 v  ods. 1 nahradiť  slová "vojenskej správe"

slovami "okresnému úradu" a  slová "vojenská správa" slovami

"okresný úrad".

 

     11.  V §  7 v  ods. 2  nahradiť slová "vojenská správa"

slovami "okresný úrad".

 

     12. V § 8 v ods. 2 a 3 nahradiť slová "vojenskú správu"

resp. "vojenská správa", slovami "okresný úrad".

 

     13. V  § 9 v  ods. 5 nahradiť  slová "vojenskej správe"

slovami "okresnému úradu".

 

     14. V  § 13 v  ods. 1 nahradiť  slová "vojenská správa"

slovami "okresný  úrad" a v ods.  2 slová "vojenskej správe"

nahradiť slovami "okresnému úradu".

 

     15. V § 14 v  ods. 1 nahradiť slová "ministerstvo obra-

ny" slovami "ministerstvo vnútra"  a slová "vojenské správy"

nahradiť slovami "okresné úrady".

 

     16. V  § 15 v ods.  1 a 2 nahradiť  slová "ministerstvo

obrany" slovami "ministerstvo vnútra" a  v ods. 1 slová "vo-

jenských správ" nahradiť slovami "okresných úradov".

     17. V § 19 sa  slová "vojenská správa" nahradia slovami

"okresný úrad".

 

     18. V  § 22 slová "vojenským  správam" nahradiť slovami

"okresným úradom".

 

     19. V článku III bod  2 slová "ministerstvo obrany" na-

hradiť slovami "ministerstvo vnútra".

 

     20.  V článku  III  bod  6 slová  "príslušnej vojenskej

správe" nahradiť slovami "príslušnému okresnému úradu".

 

     Toľko  znenie môjho  komplexného pozmeňovacieho návrhu.

Ako som  už povedal, prosím,  aby sa o  ňom hlasovalo jedným

hlasovaním.

 

     Chcem povedať na odôvodnenie tohto návrhu, že jeho pod-

statou je predovšetkým, aby organizácia civilnej služby bola

uskutočňovaná  civilným sektorom,  civilnými orgánmi  štátu,

tak  ako je  organizovaná napríklad  civilná obrana, pretože

podľa môjho náhľadu civilná služba má byť naozaj civilnou.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec, chcem vás len upo-

zorniť na jednu vec, že tým by tento predkladaný zákon stra-

til charakter vládneho zákona.  Je to nový poslanecký zákon,

ktorý by  som podľa všetkých  legislatívnych pravidiel teraz

mal dať do výborov. Samozrejme, že je to váš pozmeňovací ná-

vrh a o ňom sa hlasuje,  len som si dovolil povedať túto po-

známku.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Nagy.

 

Poslanec L. Nagy:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     ministerstvo obrany  a vedenie armády,  zdá sa, dostalo

sa do problémov. Počet tohoročných záujemcov o civilnú služ-

bu považuje za privysoký. Navyše,  pre skoro 10 tisíc poten-

ciálnych vykonávateľov civilnej služby  z minulých rokov ne-

dokázalo ministerstvo práce a sociálnych vecí zabezpečiť za-

mestnanie podľa zákona o civilnej službe.

 

     Problém  podľa vlády  je teda  vážny, ako  fatálny však

nemôže byť. Predsa pri žiadnej príležitosti sme nepočuli va-

rovanie ohľadne ohrozenia  obranyschopnosti krajiny. Pravdou

však je, že ihneď po menovaní do funkcie ministra obrany mi-

nister  Sitek načrtol  svoje predstavy  o obrannej  politike

štátu a  v tejto predstave nosným  motívom bola sebestačnosť

Slovenskej republiky  v oblasti obrany. Ak  by si celá vláda

bola osvojila túto koncepciu, každý úbytok z armády by mohol

byť fatálny.  Ale do programového vyhlásenia  vlády sa tieto

myšlienky nedostali, a preto  sa právom môžeme domnievať, že

zostali súkromnými názormi pána ministra, kým vláda pokraču-

je v línii predošlého  ministra, to znamená bezpečnosť štátu

sa  snaží zaistiť  predovšetkým prostredníctvom  zahraničnej

politiky.

 

     Žiada sa však dodať,  že doteraz sa nevypracovali dlho-

dobé koncepčné  materiály, ktoré ministerstvo  obrany na za-

čiatku volebného obdobia prisľúbilo,  a nateraz, okrem zria-

denia  domobrany,  málo  vieme  o reštrukturalizácii armády.

Preto je ťažké posúdiť aj dôsledky onoho 20-tisícového úbyt-

ku. Pripusťme však, že tento  počet je naozaj vysoký. Musíme

však položiť otázku, či  vláda siahla po vhodných prostried-

koch jeho  zníženia. Môže byť  prijateľnou cestou len  tento

návrh zákona, ktorý popiera  samotný zmysel civilnej služby?

V minulosti odopierači boli najmä  tí, ktorí odmietali účasť

v armáde pre svoju príslušnosť v niektorých malých cirkvách,

ktoré nosenie zbraní zakazujú.  Títo ľudia boli ochotní zná-

šať aj tie najväčšie príkoria, i väzenie, pre svoju vieru.

 

     Po nežnej revolúcii parlamentná vláda národného porozu-

menia  zaradila  medzi  svoje  prvoradé povinnosti odstrániť

tieto  praktiky bývalého  režimu prijatím  zákona o civilnej

službe ako plnohodnotnej  náhrade služby vojenskej. Podčiar-

kujem, že vôľou zákonodarcov bolo ponúknuť rovnocennú alter-

natívu odopieračom.  Teda na tých,  ktorí po prijatí  zákona

nenastúpili do základnej vojenskej služby, ale namiesto toho

vykonávali civilnú  službu, sa hľadelo  ako na osoby,  ktorí

splnili svoju  občiansku povinnosť síce  iným, ale vojenskej

službe rovnocenným spôsobom. Bolo to  tak správne už aj pre-

to, lebo podmienky výkonu civilnej  služby, čo sa týka dĺžky

dovolenky, disciplinárneho konania či náhrady za prácu, boli

rovnaké, ako sú v prípade vojakov.

 

     Pravda, v roku 1990 ešte neboli skúsenosti s touto for-

mou služby. Mnohí sa obávali, že zákon môže spôsobiť problé-

my v armáde. Preto sa  v jednom ohľade podmienky výkonu sta-

novili prísnejšie ako v  prípade vojenskej základnej služby,

a to v prípade trvania  civilnej služby. Jasne povedané, ci-

vilná  služba vykonávaná  za rovnakých  podmienok ako služba

vojenská  trvá jedenapolkrát  dlhšie, čo  znamená, že  osoby

nastupujúce do civilnej služby  sú znevýhodnené. Toto znevý-

hodnenie sa však doteraz mohlo pokladať za únosné. Pripomeň-

me, že  istým znevýhodnením je  aj to, že  príslušný rezort,

ako to vyplýva z  dôvodovej správy teraz prerokúvaného návr-

hu, nedokázal zabezpečiť potrebný počet miest pre tých, kto-

rí by civilnú službu mali vykonávať. Uznajme, že život v ne-

istote, keď  dotknuté osoby nevedia,  kedy majú nastúpiť  do

výkonu služby, nie je žiadnou výhodou.

 

     Nový zákon o civilnej službe  z roku 1992 síce zaviedol

niektoré sprísnenia, ktoré sú  tiež diskutabilné, ale nesia-

hal na  samu podstatu pôvodnej  úpravy. Podčiarkol síce,  že

štát zo svojho hľadiska považuje za preferovanú formu služby

vlasti  výkon  základnej  vojenskej  služby,  nepoprel  však

právno-občiansku  rovnocennosť civilnej  služby a  neustúpil

ani od zásady, že o  viere a mravnom presvedčení človeka ne-

môže rozhodovať žiaden orgán štátu.

 

     Teraz predložený návrh síce nezavádza inštitút komisií,

ktoré by mali rozhodovať o presvedčivosti dôvodov odmietania

vojenskej služby,  presadzované v roku 1990  vládou a jedno-

značne odmietnuté parlamentom,  namiesto toho však stanovuje

povinnosť občana  uviesť vo vyhlásení o  odopretí výkonu vo-

jenskej služby,  v čom tkvie rozpor  výkonu s jeho svedomím,

resp.  s náboženským  vyznaním. Vyhlásenie  má dotyčný občan

podať osobne  na vojenskej správe. V  dôvodovej časti návrhu

sa píše: "Nesplnenie týchto  podmienok by vylúčilo zaradenie

občana do evidencie osôb,  ktoré sú povinné vykonať službu."

Z takto formulovaného textu nie je celkom jasné, či vojenská

správa bude  mať právo posudzovať ono  zdôvodnenie aj z hľa-

diska obsahového. Formulácia túto  možnosť však nijako nevy-

lučuje a ustanovenie o osobnom podaní to, naopak, potvrdzuje

s tým, že na vojenskej správe  zrejme budú mať možnosť klásť

občanovi doplňovacie otázky.

 

     Ak je to tak, potom návrh zákona nie je krokom späť len

v porovnaní so  súčasnou právnou normou, ale  aj v porovnaní

s vládnym návrhom z roku 1990, kde komisie na posúdenie žia-

dostí o vyradenie z evidencie mali vytvárať vtedajšie okres-

né národné výbory zo  psychológov, duchovných a podobne, vo-

jaci by nemali prevahu. Ak sa prijme tento predložený zákon,

o otázkach svedomia budú rozhodovať výlučne vojaci, ktorí sú

jednoznačne vo veci negatívne zaujatí.

 

     O ďalších zmenách v právnej úprave, ktoré možno charak-

terizovať jedine ako  donucovacie prostriedky, spomeniem len

výkon pomocnej fyzickej práce, navyše vo vojenských zariade-

niach, vytváranie širokého priestoru  na týranie a šikanova-

nie, možnosť nútiť odopieračov vykonávať činnosti nezodpove-

dajúce ich zdravotnému a fyzickému  stavu a podobne. Teda je

v podstate o  týchto druhoch prác  zbytočne zoširoka rokovať

a navrhovať ich  vypustenie či doplnenie  novými paragrafmi,

lebo  cieľom takejto  namáhavej legislatívnej  práce by bolo

čím viac priblížiť tento návrh platnému zákonu.

 

     Preto  jediný rozumný  návrh môže  znieť, nech  zostane

v platnosti zákon číslo 18/1992 Zb., ktorého ďalšie sprísne-

nie podľa môjho názoru nie je možné bez toho, že by sa nena-

rušil zmysel civilnej služby, a nech vláda zoberie predlože-

ný návrh  späť. A pokiaľ vláda  chce naplniť plánované počty

v armáde, nech sa zamyslí nad  tým, aké sú rezervy v oblasti

humanizácie armády.

 

     Osobne vôbec nevylučujem, že  medzi tými, ktorí žiadajú

o zaradenie  do evidencie  osôb povinných  vykonávať civilnú

službu, sú aj  takí, ktorí jednoducho majú obavy  z toho, že

by psychicky  nezniesli pomery v armáde,  a preto sú ochotní

nastúpiť  do služby  trvajúcej jedenapolkrát  dlhšie ako zá-

kladná vojenská služba. Mnohí z nich by si namiesto nevýhod-

nej civilnej služby možno predsa len zvolili armádu, keby sa

nebola zrušila krátky čas platná zásada, že vojaci základnej

služby majú  byť zaradení do útvarov  čo najbližšie k svojmu

bydlisku,  ako je  to vo  väčšine demokratických  štátov, či

možnosť nosenia civilného odevu mimo služby, na vychádzkach,

čo tiež nie je žiadnou raritou v Európe.

 

     Jednoducho povedané, namiesto represálií voči tým, kto-

rí volia civilnú službu,  treba urobiť armádu znesiteľnou aj

pre  tých, ktorým  vojenský spôsob  života, mierne povedané,

nie je  sympatický, alebo sa  treba zmieriť s  tým, že každý

rok bude  približne 20 tisíc ľudí  vykonávať civilnú službu,

a prispôsobiť tomuto faktu činnosť a štruktúry armády.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne. Ďalej je  prihlásený pán poslanec Hrnko.

Nech sa páči, s faktickou  poznámkou najskôr vystúpi pán po-

slanec Kraus.

 

Poslanec H. Kraus:

 

     Ďakujem, pán predseda. Chcel by som iba povedať, že pán

Nagy povedal, že civilná  služba je rovnocenná so základnou.

Aj keď  bude civilná služba predĺžená  na dvojnásobok, nikdy

nemôže byť rovnocenná so základnou vojenskou službou. Pravda

je  taká, že  veľakrát prevládajú  špekulatívne dôvody  a že

chlapci, ktorí  majú nastúpiť na vojnu,  nie sú ochotní pod-

riadiť sa organizovanému životu  vo vojenskom kolektíve, vo-

jenskej  disciplíne  a,  samozrejme,  fyzickej záťaži, ktorá

z toho vyplýva  pri výcviku. Je predsa  paradoxné, keď odve-

denci, ktorí  nastúpili na civilnú službu  z toho dôvodu, že

im náboženské  presvedčenie alebo svedomie  nedovolilo vziať

zbraň do ruky, sa následne  po ukončení civilnej služby hlá-

sia k rôznym civilným ozbrojeným zložkám.

 

     Ďalším dôvodom sú mnohé sťažností rodičov tých odveden-

cov, ktorí vykonávajú základnú vojenskú službu. Cítia, že sú

ich  synovia diskriminovaní,  pretože odvedenci vykonávajúci

civilnú službu sú zárobkovo činní, mnohokrát vykonávajú prá-

ce, resp. hrajú futbal, alebo vykonávajú také práce, za kto-

ré  sú honorovaní,  a  vojaci  základnej služby  takéto pro-

striedky nemajú.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem,  pán  poslanec.  Budeme  pokračovať v rozprave

vystúpením pána poslanca Hrnku.

 

Poslanec A. Hrnko:

 

     Vážené dámy poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     predložený vládny návrh zákona  má riešiť jednu otázku,

ktorá  je pomerne  citlivá. Treba povedať, že  všetci, alebo

väčšina z nás má deti, známych, ktorí podliehajú brannej po-

vinnosti a  majú absolvovať základnú  vojenskú službu. Každý

máme nejaký  vzťah k obrane.  Myslím si, že  vystúpenie pána

Čarnogurského v otázke obrany  krajiny treba akceptovať. Sa-

mozrejme,  treba vedieť  aj skutočnosť,  že existujú  určité

skupiny obyvateľstva, ktoré z rôznych dôvodov, najmä z dôvo-

dov vedomia a svedomia, odmietajú nosiť zbraň, a teda nie sú

vhodné na výkon základnej vojenskej služby tak, ako to ukla-

dá ústava i ďalšie príslušné zákony.

 

     Treba ďalej povedať, že  civilná služba, ako bola upra-

vená predchádzajúcim zákonom,  nemala celkom vyriešené zále-

žitosti súvisiace najmä s  evidenciou brancov, s evidenciou,

ktorá súvisela  s tým, že sa  vlastne nedalo do záležitostí,

kto sa vyhýba brannej povinnosti, kto pracuje, kto nastupuje

na civilnú službu, nejakým spôsobom  dostať i z toho dôvodu,

že kompetencia bola rozdelená  medzi dva rezorty. Otázku ci-

vilnej služby vykonával rezort  ministerstva práce a sociál-

nych vecí, otázku obrany, prezenčnej služby, samozrejme, ar-

máda a ministerstvo obrany. Aby sme zabezpečili otázku, kto-

rá súvisí aj so základnou otázkou, rovnosťou občana vo všet-

kých záležitostiach, myslím si, že myšlienka, ktorá sa obja-

vuje vo vládnom zákone, aby branci podliehali jednotnej evi-

dencii, je správna a malo by otázku i civilnej služby evido-

vať  a sledovať  ministerstvo obrany  a jeho  orgány štátnej

správy. Teda v tomto zmysle možno tento návrh zákona aj pri-

vítať,  pretože túto  otázku, najmä  kompetenčné spory medzi

dvoma ministerstvami, bolo treba riešiť.

 

     Samozrejme, v súvislosti s týmto zákonom vznikajú rôzne

otázky. Medzi ne patrí aj otázka dĺžky civilnej služby, pre-

tože niektorým sa zdá  neprimerane krátka, niektorým zas ne-

primerane  dlhá vzhľadom  na to,  že je  tu branná povinnosť

a že práve dĺžka civilnej služby je kritériom, ktoré zvyšuje

neochotu brancov rukovať k armáde  a že armáda nemá dostatok

brancov, ktorí sú ochotní a schopní nastúpiť na základnú vo-

jenskú  službu. Myslím  si, že  v tomto  problém nie  je, že

v dĺžke  nie je  problém, pretože  jednak armáda  momentálne

z hľadiska  viedenských počtov  má stanovenú  hranicu, koľko

môže  mať vojakov,  a čo  sa týka  naplnenia počtov brancov,

myslím si, že problémy nemá, skôr má nejaké problémy s napl-

nením určitých odborností,  ale myslím si, že to  sa tiež dá

riešiť inými spôsobmi ako predlžovaním civilnej služby.

 

     Podľa  mojich informácií  prezenčný ročník  vojakov zá-

kladnej služby tvorí 20-25 tisíc  ľudí a ročne približne od-

mieta nastúpiť  z dôvodov svedomia  a vedomia približne  4-5

tisíc ľudí, čo je podľa môjho názoru zrovnateľné s tými poč-

tami, ktoré  uverejnila aj tlač  a sú v  krajinách, ktoré sú

približne  na  tej  istej  úrovni,  čo  sa týka vzťahu občan

a branná povinnosť.  Keď si to zoberieme  napríklad v Českej

republike, kde trvá civilná služba podľa toho istého zákona,

ktorý platí aj u nás, 18  mesiacov, je tam až 28 tisíc ľudí,

ktorí odmietajú nastúpiť na ozbrojenú službu a sú v civilnej

službe, oproti 42 tisíc  ľudom, ktorí  nastupujú na základnú

službu.  Teda vidíme,  že to  je viac  ako tretina, resp. vo

vzťahu k brancom polovica. Podobná situácia je aj v Nemecku,

kde na  brannú službu nastupuje 170  tisíc brancov a civilnú

službu  vykonáva 120  tisíc  povinných.  Teda myslím  si, že

otázka odbornosti v armáde stojí  niekde inde ako v predlžo-

vaní civilnej služby. Preto sa prikláňam k tým návrhom, kto-

ré  sú za  to, aby  sa ponechal  predchádzajúci pomer vzťahu

základnej prezenčnej služby a civilnej služby.

 

     Myslím si, že vyjdeme v  ústrety nielen tým, ktorí sku-

točne z presvedčenia odmietajú nosiť  zbraň, ale aj ich prí-

buzným, rodinám,  ktoré majú určitým spôsobom  obavy i kvôli

situácii, o ktorej sa tu hovorilo, poslať svojich príbuzných

na prezenčnú službu. Ale myslím si, že aj tento problém tre-

ba riešiť, aby bol v podstate obnovený vzťah brancov k armá-

de, ako  to bolo v minulosti,  že každý si pokladal  za česť

a povinnosť narukovať  do armády. To  však nemožno dosiahnuť

represívnou zložkou, skôr pozitívnymi krokmi či už v armáde,

alebo v spoločenskej klíme.

 

     Vzhľadom na  to, že väčšina  vecí, o ktorých  som chcel

hovoriť, alebo ktoré som chcel navrhnúť, už tu bola navrhnu-

tá, a prikláňam sa k nim,  upozornil by som ešte na niektoré

otázky v spoločnej správe. Myslím si, že z navrhovaných rie-

šení, kde  sa má vykonávať civilná  služba, je najvýhodnejší

bod 4 spoločnej správy, kde sa hovorí, že občan vykonáva ci-

vilnú službu v zamestnávateľských  organizáciách štátu a ob-

cí. Ja by som tam ešte  dal za slovo "službu" slovo "najmä",

aby to  nebolo výlučné, aby  vojenská správa mohla  určiť aj

iné organizácie,  v ktorých je možné  vykonávať túto civilnú

službu, ale tým,  že sa tam dá "v  organizáciách štátu a ob-

cí",  vyriešime aj  otázku, ktorá  je napríklad  v spoločnej

správe v bode 6, že to má byť armáda, v zariadeniach armády,

resp. rozšírime  aj to, že  to nebudú len  zdravotnícke, ale

napríklad mnohí  by sa mohli  v civilnej službe  uplatniť aj

v školstve,  v  rôznych  zariadeniach  školstva,  ako som aj

so svojimi priateľmi hovoril.

 

     Ešte by  som sa dotkol  jednej veci. Myslím  si, že bod

14  v tejto  poslaneckej snemovni  nikto neschváli,  aby sme

degradovali civilnú službu na  fyzické práce, ale myslím si,

že ak má byť schválený bod 15, chcel by som počuť výklad mi-

nistra obrany, či je  príslušníkom ozbrojených zložiek zaká-

zané byť členom riadiacich a kontrolných orgánov právnických

osôb. Ak to nie je  všeobecne platné pre príslušníkov ozbro-

jených zložiek, tak  si myslím, že to nemôže  byť platné ani

pre tých,  ktorí vykonávajú civilnú službu,  pretože by bola

porušená ústavná zásada rovnosti občanov pred zákonom.

 

     V prípade, že pozmeňovacie návrhy, ktoré predniesol pán

poslanec Kováč, i tie záležitosti, o ktorých som hovoril ja,

budú schválené, pravdepodobne tento návrh zákona Demokratic-

ká únia podporí.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu  poslancovi. Vážené pani  poslankyne, páni

poslanci, blíži sa dvanásta hodina,  ale mám ešte štyri pri-

hlášky. Prosím teraz pána  poslanca Langoša, ktorý mi ukazo-

val, že má krátke vystúpenie.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Pán minister,

     dámy a páni,

 

     pokúsim sa byť naozaj krátky  a stručný. Bol som za ná-

vrh  doktora Čarnogurského,  ktorý odporúčal  ešte v gesčnom

výbore  vrátiť tento vládny  návrh novely vláde na prepraco-

vanie, ale na prepracovanie podstatné.  Vidno to i na pozme-

ňovacom návrhu, ktorý pripravil klub KDH. Tá podstatná zmena

je zmena  pohľadu na tento problém,  ktorý pravdepodobne pre

ministerstvo obrany problémom je v tom najvšeobecnejšom slo-

va zmysle. Myslím  si, že nie je dobré  spochybňovať dva ús-

tavné princípy,  ktoré stoja rovnocenne vedľa seba - ústavnú

povinnosť  a ústavné  právo vo  veci slobodného  rozhodnutia

každého mladého človeka.

 

     Je dobré si  uvedomiť, že ide o 18-ročné  deti, o mužov

na prahu dospelosti, ktorí sa  rozhodujú. A je dobré si uve-

domiť, že štát  má isté povinnosti. A je  dobré si uvedomiť,

na čom spočíva vlastenectvo, o  ktorom sa tu hovorilo, ktoré

skutočne je nerozlučne späté aj s obranou vlasti. Je potreb-

né,  ale nemôže  byť  vynútené.  Vlastenectvo je  cit, ktorý

vzniká ku  krajine, ktorá sa  ku mne ako  k občanovi -  teda

štát a spoločnosť  - správa istým spôsobom, že  mi dáva isté

záruky, že môžem žiť slobodne  v tejto krajine, ktorá je mo-

jím domovom, a  že tie záruky je schopná  a ochotná v každom

jednom prípade voči každému občanovi uplatňovať a vynucovať.

 

     Trošku  odbočím.  Vláda  Slovenskej  republiky už druhý

týždeň skúma  okolnosti, keď bol jeden  z občanov Slovenskej

republiky násilne zavlečený do  cudziny. Vláda, aby vyvolala

pocit  vlastenectva,  musí  okamžite  naliehavo žiadať cudzí

štát o  vydanie svojho občana. Takto  sa pestuje cit vlaste-

nectva v občanoch. Problém, o  ktorom hovoria úradníci z mi-

nisterstva obrany, je viac problémom povinnosti štátu.

 

     Vlastenectvo, služba v  armáde ako prejav vlastenectva,

ak  niekto hovorí,  že  toto  je jediný  prejav vlastenectva

v rámci všeobecnej brannej povinnosti, a neuvedomí si, alebo

nejde sa  pozrieť, v akých prostrediach  mladí ľudia civilnú

službu vykonávajú, potom nevie, o  čom hovorí. Choďte sa po-

zrieť na  18-ročných ľudí v  civilnej službe, ktorí  pracujú

napríklad s leukemikmi, keď  ich rovesníci v osemnástich ro-

koch umierajú.  To je neuveriteľná psychická  záťaž, keď ich

rovesníci zo dňa na deň umierajú. Keď pracujú v starobincoch

so starými  opustenými ľuďmi, to  je služba teda  ako remeň.

Štát je povinný zabezpečiť takúto civilnú službu, a nie pre-

dlžovať  dĺžku, alebo  robiť rôzne  nátlaky pri rozhodovaní,

ktoré je rozhodovaním slobodným. Takže ja navrhujem neprijať

túto novelu  a tento problém riešiť  iným spôsobom, trvať na

povinnostiach štátu.

 

     Ak ministerstvo práce, sociálnych  vecí a rodiny, úrady

práce, ministerstvo zdravotníctva  nie sú schopné zabezpečiť

také pracovné príležitosti pre  výkon civilnej služby, ktoré

sú v  podstate váhou, dôležitosťou  a závažnosťou pre  osem-

násťročných mladých ľudí rovnocenné so službou v zbrani, po-

tom treba trvať na tom.

 

     Ak ministerstvo obrany nerobí  účinné opatrenia a zmeny

na znižovanie šikanovania, ak ministerstvo obrany nezlepšuje

koordinačnú a organizačnú prácu  vojenských správ, ktoré nie

sú schopné často  umiestniť predovšetkým vysokoškolsky vzde-

laných  odvedencov  čo  najbližšie  k  miestu bydliska, čiže

vlastne zvyšovať ten odstrašujúci - pre osemnásťročných ľudí

je to odstrašujúce -  charakter vojenského prostredia, potom

tam má  štát právomoci a  tam má i  povinnosti, aby vytvoril

takéto  prostredia.  Opakujem,  k  vlastenectvu nikto nikoho

neprinúti.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Páni poslanci, keďže  je 12.00 hodín, prerušu-

jem našu schôdzu. Obedňajšia prestávka bude do 13.00 hodiny,

keď má  prísť pán premiér.  Potom by sme  po jeho informácii

pokračovali ďalej v rozprave.

 

     (Po prestávke.)

 

     (Potlesk pri príchode premiéra vlády V. Mečiara.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     budeme pokračovať v prerušenej 9. schôdzi Národnej rady

Slovenskej republiky.  Podľa programu, ktorý  sme si v  prvý

deň odhlasovali, na dnešnej schôdzi má pán premiér podať in-

formáciu o výsledkoch stretnutia s predsedom maďarskej vlády

pánom Hornom.

 

     Prosím, pán premiér.

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené dámy,

     vážení páni poslanci,

 

     ďakujem za prejavený záujem  oboznámiť sa s obsahom ro-

kovania, ktoré sme mali s  premiérom Hornom vo Vysokých Tat-

rách.

 

     Rokovanie s premiérom Hornom  nadväzovalo na naše pred-

chádzajúce  schôdze,  ktoré  veľmi  výrazne  posunuli  vpred

slovensko-maďarské vzťahy, smerujúce  k historickému zmiere-

niu a  postaveniu novej bázy  vzájomnej spolupráce tak,  aby

zodpovedala  celoeurópskym  vývinovým  trendom  a  aby dobré

vzťahy Slovenska a Maďarska boli jednou zo splnených podmie-

nok  na priblíženie  sa k  realizácii zásadných integračných

zmien a procesov. V  rámci týchto dobrých vzťahov predpokla-

dáme riešiť bilaterálne otázky, ale aj multilaterálne, ktoré

súvisia s  celkovým usporiadaním v Európe.  Treba si zvyknúť

na to, že takéto pracovné  kontakty budú častejšie, a s pre-

miérom Hornom sme sa dohodli, že sa budú vykonávať periodic-

ky buď na území jedného, alebo druhého štátu.

 

     V premiérovi Hornovi oceňujem politika, ktorý má úprim-

ný záujem o zlepšenie  vzájomných vzťahov, má úprimný záujem

o to, aby sa Slovensko i Maďarsko svorne priblížili k Európ-

skej únii, aby sa naplnili  modely integrácie, a oproti mno-

hým  ostatným sa  odlišuje v  tom, že  vidí ďalej  a pracuje

s podstatne väčšou časovou perspektívou, než je jedno funkč-

né volebné obdobie.

 

     Toto  rokovanie  sa  zaoberalo  otázkami, ktoré súvisia

predovšetkým v oblasti  bilaterálnej s niektorými problémami

v spolupráci  štátov, ktoré  boli prerokované  aj v Národnej

rade. Prvú informáciu zahraničnému  výboru Národnej rady po-

skytol minister zahraničných vecí. Na rokovaní v Tatrách sme

nevydávali komuniké ani žiadne stanoviská vzhľadom na to, že

vlády sú koaličné, a v  zásadných otázkach, ktoré súvisia aj

s nutnosťou mať podporu v parlamente, sme museli konzultovať

najprv s koaličnými partnermi, až  potom sa mohli obsahy ro-

kovaní zverejňovať.

 

     V oblasti bilaterálnej za jednu z najdôležitejších otá-

zok  považujeme  sústavu vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros.

Ide o dielo, ktoré má síce  dve časti, ale jeden zmluvný do-

kument. V tejto oblasti so súhlasom parlamentov oboch štátov

prebieha súdny spor v Haagu, kde bolo podané už tretie poda-

nie.

 

     Na základe  dohody, ktorú sme uzatvorili  spolu v Buda-

pešti,  sa  realizovali  opatrenia  v  oblasti  prietoku vôd

a opatrenia na  maďarskej strane priniesli  pozitívny ekolo-

gický účinok. I  keď sa o tom veľa  nehovorí, podstatne viac

sa hovorilo,  keď to bolo negatívne,  dnes prietokové pomery

umožňujú, že  zásadný argument, ktorý bol  používaný v spore

v Haagu - princíp ekologického ohrozenia - má vážne trhliny.

Súd v  Haagu bude pokračovať, strany  nemenia nič na svojich

pozíciách, ale  predsa len prichádzame k  záveru, že by bolo

rozumné  skúsiť veci,  ktoré má  rozhodnúť súd,  vysporiadať

vzájomnou dohodou skôr na  prospech a upevnenie dôvery oboch

štátov,  spolupráce ľudí,  a bol  by to  aj dobrý  signál vo

vzťahu k medzinárodným vzťahom.

 

     Preto  sa uskutočnilo  už v  Bratislave prvé stretnutie

zástupcov oboch  vlád, stretnutie neformálne,  pri ktorom sa

prerokúvali  okruhy  problémov,  ktoré  spoločne boli určené

a ku ktorým sa budú  hľadať východiská. Nepôjde o jednoduchú

otázku, pretože  východiskové pozície oboch  strán sú značne

odlišné, ale  predsa len ak  by došlo k  možnosti usporiadať

vzťahy vzájomnou dohodou, dáme  prednosť dohode pred rozhod-

nutím súdu. Ak by k  dohode nedošlo, súdne konanie nezávisle

od týchto rokovaní pokračuje ďalej.

 

     Ďalej  sme prerokúvali  otázky hospodárskej spolupráce,

predovšetkým na báze prepojenia ekonomických záujmov. Dohod-

li sme sa, že v  septembri 1995 sa stretnú bankári, podnika-

telia, zástupcovia Asociácie priemyslových zväzov, minister-

stiev  privatizácie,  hospodárstva,   financií  a  priemyslu

a vzájomne prerokujú  možné projekty privatizácie,  a to tak

na území  Slovenskej, ako aj  na území Maďarskej  republiky.

Ide o  niekoľko výrazných projektov,  ako napríklad Východo-

slovenské železiarne, Slovnaft, Hlinikáreň  v Žiari nad Hro-

nom.

 

     Pri  hodnotení hospodárskych  vzťahov sme konštatovali,

že pokračuje nárast vývozu Slovenskej republiky do Maďarskej

republiky, pričom Maďarská republika je v platobnej bilancii

v zápornom stave. Pán premiér Horn požiadal, aby sme pomohli

v tejto oblasti. Ja som reagoval  tak, že tu je práve pries-

tor pre občanov maďarskej národnosti na Slovensku, aby pomá-

hali a využívali kultúrne i  jazykové  danosti na to, aby sa

tovary  z Maďarskej  republiky jednoduchšie  umiestňovali na

území Slovenskej republiky.

 

     Osobitným projektom, s ktorým sa budú zaoberať ministri

hospodárstva  a štátni  tajomníci, je  projekt ťažby bauxitu

a spracovania hliníka na báze  suroviny z Maďarskej republi-

ky, kde  po novom projekte, ktorý  sa už v Žiari  nad Hronom

uvádza do  prevádzky, bude treba mnoho  otázok vyriešiť pre-

dovšetkým technicky aj ekonomicky.

 

     Zaoberali sme  sa aj vzťahmi, ktoré  majú širší význam.

Predovšetkým  ide o  vzťahy k  Európskej únii.  Je všeobecne

známe, že vo vzťahu k  Európskej únii existuje niekoľko pro-

jektov. My máme záujem o podporu variantu, ktorý navrhol pán

kancelár Kohl, t. j. realizovať prijatie alebo aspoň začatie

efektívnych rokovaní o prijatí do roku 2000. Existuje aj iný

projekt, nie z dôvodov  politických, ale z dôvodov ekonomic-

kých, ako  asi Európska únia bude  schopná ekonomicky uniesť

rýchle  pripojenie krajín,  ktoré by  nemali náležitú úroveň

rozvoja výroby a infraštruktúry,  v ktorých uvažuje s odkla-

dom o 15 rokov. Preto sme s pánom premiérom Hornom  podrobne

posúdili, čo majú vykonať oba  naše štáty, ako máme koopero-

vať s Poľskom, Českou republikou, aby sme dosiahli posúdenie

a reálne zhodnotenie potrieb zdrojov,  ale aj potenciálu vý-

voja, ktorý majú obidve krajiny.

 

     Na rokovaní sme sa zaoberali tiež tým, že som dával ná-

vrh, aby  sme rozšírili CEFTU o ďalšie krajiny, predovšetkým

Slovinsko, Bulharsko, Rumunsko, neskoršie i pobaltské štáty,

a v súvislosti s tým  pomáhali utvárať pásmo voľného obchodu

v strede Európy, kde  medzi nami je zhoda. Otázka  je v inom

mojom predkladanom návrhu, ktorý súvisel  s tým, aby sme vy-

konali konferenciu asociovaných krajín k Európskej únii, kde

sa návrhy trochu rozchádzajú, kde Maďarská republika je skôr

za to, by to bolo rozšírenie  v rámci štvorky. Ja som za to,

aby sa  zúčastňovali všetky krajiny.  Dohodneme sa o  týchto

otázkach v pondelok v Brne.

 

     Zaoberali sme sa tiež nevyhnutnosťou budovať užšiu spo-

luprácu v oblasti infraštruktúry. Predovšetkým ide o výstav-

bu diaľničnej  siete. V Maďarskej  republike prebieha inten-

zívna výstavba diaľničnej siete s tým, že štát financuje do-

teraz 40 % výstavby.  Tak v Maďarskej republike, ako i v na-

šej republike je záujem o to, aby severo-južný koridor išiel

z Poľska  cez územie  Slovenska do  Maďarska. Preto spoločne

podporíme výstavbu  tohto koridoru a budeme  mať záujem, aby

sa veľmi rýchlo začal úsek výstavby Bratislava - Györ, ktorý

by sa mohol ukončiť do roku 1997. Z maďarskej strany bol da-

ný prísľub, z našej strany je rovnako záujem, aby sa výstav-

ba tejto  spojnice urýchlila. Predpokladáme,  že v septembri

medzi ministerstvami  dopravy Slovenskej republiky  i Maďar-

skej republiky dôjde k podpísaniu dohôd a že pomerným spôso-

bom budú obidve strany iniciovať i prepojenie na Viedeň.

 

     Posudzovala sa i otázka  rekonštrukcie mosta v Štúrove,

kde je  nádej, že približne  polovicu zdrojov by  bolo možné

dosiahnuť z prostriedkov PHARE. Na  to by sme však museli do

konca septembra  podať žiadosť, pričom nie  sú vyjasnené zá-

kladné technické  parametre výstavby tohto  mosta. Obnova na

starom pilieri nie je možná,  či bude chápaný iba ako lávka,

alebo by mal byť chápaný  ako širšie dopravné prepojenie, je

dosť problematické. Preto sme sa  dohodli, že do 15. septem-

bra  sa zídu  odborníci, ktorí  posúdia technické  parametre

tak, aby sme mohli dať žiadosť do Európskej únie, pričom bu-

deme ďalej pracovať na  vyriešení technických a ekonomických

problémov i posúdení celkovej vhodnosti výstavby tohto mosta

Štúrovo -  Ostrihom. Pán premiér  Horn súčasne navrhol,  aby

sme položenie  základného kameňa spoločne využili  na to, že

postavíme symbolickú bodku za minulosťou s tým, že termín sa

určí dodatočne.

 

     Pokiaľ ide o otázky  politické, zaoberali sme sa ďalším

osudom Stredoeurópskej iniciatívy, pretože sa pripravuje ro-

kovanie vo  Varšave, a zaoberali sme  sa situáciou v bývalej

Juhoslávii, hlavne  vo Vojvodine, i o  opatreniach, ktoré sa

robia  na ochranu  hraníc v  dôsledku nedávnych  incidentov,

ktoré robí maďarská vláda.

 

     Zaoberali sme sa tiež  i otázkami postavenia národnost-

ných menšín. Pán premiér Horn  dal otázku na jazykový zákon,

aká bude konštrukcia, či bude v súlade s európskymi normami.

Moja odpoveď  bola, že skôr, ako  sa jazykový zákon predloží

Národnej rade,  bude konzultovaný v Rade  Európy tak, aby to

bola norma, ktorá bude garantovať európsky štandard dodržia-

vania jazykových  práv, a aj  ako dôkaz, že  nebude smerovať

proti jazykovým právam menšín. Súčasne som oznámil pánu Hor-

novi, že dám návrh politickým stranám nášho parlamentu, kto-

ré zastupujú občanov maďarskej  národnosti, aby sa mali mož-

nosť s týmto zákonom oboznámiť skôr, ako ho vláda prerokuje,

a aby mali  možnosť sa k nemu  vecne vyjadriť, pretože podľa

oznámenia, ktoré som mal od podpredsedkyne vlády pani Tótho-

vej,  existuje niekoľko  i falošných  variant zákona,  ktoré

nikdy neboli ani v pracovnej  verzii vypracované a dávajú sa

von k  dispozícii ako materiál -  ako zámer vlády Slovenskej

republiky, ktorý sme nemali a nemáme.

 

     Na základe toho sme sa  vrátili aj k postaveniu sloven-

skej menšiny v Maďarskej republike,  kde som žiadal, aby bol

prijatý  program  revitalizácie  slovenskej  menšiny. Žiadal

som, aby som bol informovaný,  akým spôsobom sú kryté požia-

davky, ktoré  zástupcovia menšiny odovzdali  maďarskej vláde

pri príležitosti stretnutia s  menšinami. Dohodli sme sa, že

dňa 11. 9. 1995 pri stretnutí v Brne pán premiér Horn ma bu-

de o tejto otázke informovať,  aj aký bol obsah požiadaviek,

aj aká bude reakcia.

 

     Súčasne sme veľmi  pozitívne hodnotili vzájomnú sloven-

sko-maďarskú zmluvu  s tým, že vykonala  obrovskú prácu ešte

pred jej ratifikáciou v Národnej rade pri hodnotení ústreto-

vosti a schopnosti obidvoch  štátov riešiť sporné otázky do-

hodou, a  informáciu pre pána premiéra  Horna, že mienim po-

stúpiť zmluvu Národnej rade na ratifikáciu na jej novembrové

zasadnutie. Otázka ratifikácie je našou vnútornou vecou. Za-

oberali sme sa v stručnosti i priebehom ratifikácie v parla-

mente Maďarskej republiky.

 

     Rokovanie bolo  veľmi vecné, veľmi otvorené.  Ak sa po-

užíva občas slovo priateľské, tak v danej situácii to nie je

fráza, boli tam skutočné prejavy  i osobnej sympatie a pria-

teľstva a  vzájomnej dôvery oboch  podporiť sa tak,  aby sme

v krátkom čase situáciu zvládli.

 

     Nezávisle od priebehu týchto rokovaní sa v krátkom čase

majú urobiť historické projekty,  ktoré sa budú dotýkať bez-

prostredne strednej Európy ako celku, i nás.  Veľa ráz hovo-

ríme, že  je problém v  politikoch, v osobách  alebo v stra-

nách.  Dovoľte, aby  som povedal,  že vôbec  nie. Problém je

v globálnom  riešení, ktorého  sme súčasťou,  z ktorého  nás

nikto nevyníma,  ani nás nikto doňho  násilne nevťahuje, ale

my v ňom  reálne sme. A toto globálne  riešenie bude vyžado-

vať, aby od tých, ktorí  nás majú prijať do integračných zo-

skupení, boli  pozitívne signály o vývoji  u nás, ale predo-

všetkým, aby bolo preukázané, že aj pre tie krajiny, ku kto-

rým  sa integrovať  chceme, je  tento proces  výhodný a tiež

niečo prináša. Čakať, že to  bude iba akýsi jednostranný dar

alebo jednostranný preukaz, je zbytočné.

 

     Z  tohto  hľadiska  považujem  za  významné i rokovanie

v pondelok v Brne, kde sa bude posudzovať aj projekt možného

rozšírenia zóny voľného obchodu v strednej Európe ako pásma.

Vznikol by  veľmi zaujímavý trh skoro  pre 200 miliónov ľudí

za predpokladu, že Ukrajina  by bola pozorovateľom v takejto

štruktúre, a vznikli by  nové možnosti rozvoja infraštruktú-

ry. Ale rovnako musíme v koordinácii medzi sebou reagovať na

signály, ktoré majú vlády  Európskej únie o európskej integ-

rácii,  o  požiadavkách,  zdrojoch,  potrebách, možnostiach,

a v kooperácii vlád zhodnotiť vlastný rozvojový potenciál.

 

     Za predpokladu takéhoto objektívneho hodnotenia je mož-

né integračné procesy urýchliť. Za predpokladu, že tieto ob-

jektívne údaje nebudú náležite zhodnotené, môže sa pri roko-

vaní, ktoré bude v budúcom  roku, dôjsť k záverom, že proces

môže byť odložený. Ale bez ohľadu na lehotu považujeme tento

proces za  nezvratný. V spolupráci  s okolitými štátmi  i na

základe výrazného  zlepšenia vzťahov s  Maďarskou republikou

Slovensko upevňuje svoju pozíciu pri prerokúvaní týchto otá-

zok. Preto naše rokovanie týmto  zámerom prospelo a v budúc-

nosti v podobných pracovných  kontaktoch budeme veľmi inten-

zívne pokračovať. Myslím, že to už nebude až tak veľmi neob-

vyklé.

 

     Prosím novinárov,  aby prepáčili, že  museli trošku po-

čkať na informáciu,  ale nebolo by dobré, aby  či už Národná

rada - zákonodarný zbor, alebo partneri vo vláde sa dozveda-

li  výsledky rokovaní  z novín.  Nechceme v  žiadnom prípade

prejsť k metóde, že by  sme chceli obmedzovať informácie pre

verejnosť.

 

     Vážené dámy, vážení páni, ďakujem za láskavú pozornosť,

ktorú ste tomuto vystúpeniu venovali. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem za informáciu  pánu predsedovi vlády Slovenskej

republiky.

 

 

 

     Vážené panie kolegyne,  páni kolegovia, budeme pokračo-

vať v našom  19. bode programu, ktorý máme  v rámci programu

rozdiskutovaný. Do  rozpravy sa ako ďalší  prihlásil pán po-

slanec Pavol Kanis.

 

Poslanec P. Kanis:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán premiér,

     vážená Národná rada,

 

     návrh zákona, ktorý prerokúvame,  má svoju stránku emo-

cionálnu, právnu,  politickú, vojensko-odbornú, hospodársku.

Plne pri ňom platí ľudová múdrosť - dvakrát meraj, raz stri-

haj. Ide totiž o taký závažný  návrh zákona, v ktorom sa od-

rážajú mnohé problémy budovania  právneho štátu a občianskej

spoločnosti v posttotalitných  a postkomunistických podmien-

kach.

 

     Systém bezpečnosti  a obrany štátu  tvoria idey, vzťahy

a činnosti  smerujúce  k  zabezpečeniu  slobody, suverenity,

územnej  celistvosti  štátu,  nenarušiteľnosti  jeho hraníc.

Základné zložky  tohto systému možno  deliť na: 1.  vojenské

ozbrojené zložky  a aktivity, 2.  nevojenské civilné, naprí-

klad hospodárske,  zahraničnopolitické,  diplomatické, demo-

grafické a ďalšie zložky  aktivity nasmerované na bezpečnosť

a obranu štátu.

 

     Príprava na vojenskú obranu  štátu je obsiahnutá v rade

zákonov, ktoré majú pokročilý vek, a preto je prirodzené, že

sú v  istom nesúlade s  Ústavou Slovenskej republiky.  Mladý

štát naliehavo  potrebuje celý rad nových  zákonov k systému

bezpečnosti a obrany krajiny.  Tieto zákony sa pripravovali,

pripravujú sa, ale treba povedať,  že nie sú. Doposiaľ nebol

upravený platný branný zákon číslo 92/1949 Zb. v úplnom zne-

ní  neskorších novelizácií,  ani nebol  prijatý nový  zákon,

ktorý by riešil otázky obrany Slovenskej republiky, prípravy

na ňu tak, aby to bolo  v súlade s Ústavou Slovenskej repub-

liky. Stručne povedané, Ústava  Slovenskej republiky je pri-

jatá po roku 1989, zákony k obrane sú prijaté dávno predtým,

a tak je prirodzené, že vznikajú niektoré všeobecné problémy

z nesúladu medzi ústavou a obsahom týchto zákonov. Tieto ne-

súlady sa nedajú riešiť potom v jednotlivých návrhoch noviel

alebo návrhoch nových zákonov, ako je to aj dnes.

 

     V súvislosti s problematikou,  ktorú obsahuje návrh zá-

kona  o civilnej  službe, treba  povedať, že  súčasný platný

branný zákon je  založený na brannej povinnosti v  § 4, slu-

žobnej povinnosti v § 20,  zatiaľ čo v Ústave Slovenskej re-

publiky v  článku 25 ods.  1 je uvedené:  "Obrana Slovenskej

republiky je vecou cti každého občana." Zákonodarca postavil

obsah tohto odseku na viere v dobro občana. Ako vieme z kon-

krétneho života, nie každý občan má  česť žiť v súlade s ús-

tavou a tam sa začína celý  problém. V odseku 2 sa totiž pí-

še, že nikoho nemožno  nútiť, aby vykonával vojenskú službu,

ak je to v rozpore  s jeho svedomím alebo náboženským vyzna-

ním.  Ustanovil to  zákon číslo  73/1990 Zb.  a zákon  číslo

18/1991 Zb.

 

     Prvýkrát  po prijatí  Ústavy Slovenskej  republiky máme

túto  otázku  rozhodovať  dnes,  keď  samotná  ústava hovorí

o tom, že  podrobnosti ustanoví zákon.  A tu sa  začína celý

problém. My sme  zákonodarcovia, a teda v prvom  rade by sme

mali dbať  na kvalitu a nerozpornosť  právneho poriadku Slo-

venskej republiky. Máme do činenia  s pojmami svedomie a ni-

kto nemôže nútiť. Ústava predpokladala ich objektivizovanie.

Čo je problém  svedomia, a čo nie je  problém svedomia, malo

byť konkretizované v zákone. V  tomto zákone, o ktorom roku-

jeme. Takisto otázka obsahu "nikto  nemôže nútiť" nie je ob-

jektivizovaná,  nie je  dešifrovaná. Akým  spôsobom a  čo je

vlastne možné a čo je povinnosťou.

 

     Vážená Národná rada, nevojenský civilný spôsob zabezpe-

čovania  obrany krajiny  prostredníctvom rozvoja spoločnosti

je v zákonoch  obsiahnutý  podstatne skromnejšie. Zo skupiny

mladých mužov je časť vyradená z vojenskej prípravy na obra-

nu z dôvodu fyzickej, psychickej alebo zdravotnej nespôsobi-

losti absolvovať  vojenskú službu. Jedna  časť z nich  vôbec

nejde na odvod,  druhá časť je vyradená z  vojska na odvode.

Už dávnejšie spoločnosť pochopila, že takto postihnutí mladí

muži za  túto svoju nespôsobilosť  na vojenskú službu  by už

nemali  byť nijako  postihnutí. V  demokratických štátoch sa

však už desaťročia zohľadňuje  pri zaraďovaní občana do prí-

pravy  na obranu  štátu aj  ďalšia dimenzia,  a to  dimenzia

duchovná, teda svetonázor občana, jeho náboženská viera, je-

ho svedomie.

 

     V demokratických spoločnostiach usúdili, že občan, kto-

rý z  dôvodov svojho svedomia  odmieta nastúpiť na  vojenskú

službu na rozdiel od  predošlej skupiny nespôsobilých, je na

život i  prácu dostatočne spôsobilý.  Ak však takýto  človek

nenastúpi na  vojenskú službu, potom  v podmienkach demokra-

tickej  spoločnosti, teda  v konkurenčnom  prostredí, v pro-

stredí trhu práce, kapitálu, tovaru,  kde úspech je viac zá-

ležitosťou jednotlivca ako  starostlivosti štátu, získa neo-

právnenú výhodu  pred tým občanom, ktorý  na vojenskú službu

nastúpil.  Počas  vojenskej  služby  občan  stráca  zárobok,

zväčša možnosť  zdokonaľovať sa vo svojom  povolaní a je vy-

stavený istému fyzickému  i psychickému opotrebovaniu, výni-

močne i s trvalými  následkami. Bolo by veľmi nespravodlivé,

aby tí, ktorí si splnili  jednu z najčestnejších úloh štátu,

boli tým ešte v konkurenčnom prostredí znevýhodnení.

 

     Toto všetko má hlboký hospodársky, ale aj etický zmysel

a rozmer v štátoch, kde je  branná povinnosť. V štátoch, kde

nie je  branná povinnosť, táto  otázka stojí na  celkom inej

logike. Pre  mladých mužov, ktorí  z dôvodov svedomia  alebo

náboženského vyznania nechcú nastúpiť na vojenskú službu, sa

zaviedol  inštitút  civilnej  služby.  Ako  som  už povedal,

v Československu to bolo  zákonom 73/1990 Zb., ktorý bol no-

velizovaný zákonom  18/1991 Zb. Teda môžeme  na základe nich

povedať, že civilná služba je aj Ústavou Slovenskej republi-

ky predpokladané  zákonné riešenie práva  občana nevykonávať

vojenskú službu.  Ale ide aj o  to, aby nevykonávaním vojen-

skej služby nezískal jeden občan neoprávnenú výhodu pred tým

občanom, ktorý sa rozhodol vojenskú službu vykonávať. Civil-

ná  služba, tak  ako je  znenie platného  zákona, plní tieto

funkcie:  Je rešpektovaním  slobody svedomia  a náboženského

vyznania občana aj v brannej oblasti, a to len v čase mieru,

zdôrazňujem, len v čase mieru, pretože už v čase brannej po-

hotovosti štátu vyhlásenie o odmietnutí vojenskej služby nie

je možné. Teda tento zákon  sa týka iba mierových podmienok,

čo má závažné spoločenské  a právne dôsledky. Civilná služba

zvýrazňuje, že  bezpečnosť a obrana  štátu je mnohodimenzio-

nálna záležitosť, v ktorej vojenská  zložka je jednou z via-

cerých  rovnocenných  zložiek.  Teoreticky  odstraňuje možné

znevýhodnenie tých občanov,  ktorí vykonali vojenskú službu.

Všestranne spôsobilí a zdraví mladí muži by mali po absolvo-

vaní vojenskej a civilnej služby stáť približne vyrovnaní na

štartovacej čiare života. A je to  tak? A je to vôbec možné?

Z hľadiska  ústavy sú  vojenská a  civilná služba  občiansky

rovnocenné. Prirodzene tak, ako  povedal pán poslanec Kraus,

nie sú rovnocenné z hľadiska vojenského.

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     záujem o civilnú službu od jej zavedenia v bývalej Čes-

kej  a  Slovenskej  Federatívnej  Republike  je  v porovnaní

s inými štátmi väčší a tento záujem pretrváva aj po rozdele-

ní v Slovenskej  republike aj v Českej republike.  Je to ne-

pochybne aj dôsledok istej vágnosti termínov príslušných zá-

konov. Niektoré údaje z  prieskumu, ktorý uskutočnilo Minis-

terstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

v roku 1994, ktoré sa týkajú  mesta Bratislavy, sú asi také-

to:  v evidencii  bolo do  9 500  brancov. Z  toho požiadalo

o civilnú službu 35 %. Ak  zoberieme týchto 35 % brancov ako

celok, tak ho tvorili  absolventi vysokých škôl 37 percenta-

mi, absolventi stredných škôl 58 percentami a ostatní 5 per-

centami. Záverečný  poznatok z prieskumu je  taký, že na vo-

jenskú základnú  službu nenastupujú práve tí  branci, o kto-

rých armáda má, či by mala mať najväčší záujem. Bolo by však

veľmi nespravodlivé,  ak by sme  si pod skupinou  tých ľudí,

ktorí chcú absolvovať povinnú službu, mysleli, že je to ban-

da  špekulantov, ktorú  treba potrestať  predĺžením civilnej

služby a nariadením vojenského režimu pre túto skupinu.

 

     Aké sú  dôvody a príčiny vyhlásení  o odmietnutí výkonu

základnej vojenskej služby a o výkon civilnej služby? Ústava

hovorí  o náboženských  dôvodoch. Ak  vychádzame z  toho, že

pred rokom 1989 bolo odsúdených z dôvodov, že z náboženských

dôvodov  odmietalo slúžiť  vojenskú službu, okolo 150  ľudí,

išlo o Jehovistov, môžeme usudzovať, že dnes sa tento aspekt

v podmienkach  Slovenskej republiky,  napriek istému rozvoju

tejto cirkvi, nemôže týkať viac ako  200 ľudí. Aj keď nie je

o tom presné  číslo, ale jednoducho možno  povedať, že nábo-

ženský dôvod je fakticky  zrejme najmenším dôvodom toho, aby

odvedenci išli do civilnej služby. Oveľa závažnejšie príčiny

sú v oblasti psychickej lability brancov v tom, že majú isté

informácie, alebo  počuli o životných  podmienkach počas vo-

jenskej základnej služby,  v tom, že majú rodiny  a chcú byť

v mieste bydliska alebo blízko bydliska rodiny, že výkon vo-

jenskej základnej služby podľa  doterajšej praxe sa uskutoč-

ňuje šibovaním brancov z jedného kúta republiky na druhú, že

sú branci vo  funkciách zaraďovaní k  útvarom len na základe

najzákladnejších informácií, ktoré udá branec, čo je dôsled-

kom aj toho, že vlastne systém práce s brancami, ako to bolo

kedysi, sa úplne rozpadol. A mnohé problémy, ktoré vznikajú,

sú práve  tu, práve v tom,  že v podstate armáda  dnes školí

iba  vodičov. Všetci  ostatní prichádzajú  ako neznámi muži,

s ktorými sa zástupcovia vojska stretávajú prvýkrát na zápi-

se,  druhýkrát na  odvode, a  posudky žiadne.  Jednoducho po

veľmi  krátkom čase  sa má  zistiť, kto  je aká osobnosť, čo

prináša aj svoje negatívne skúsenosti.

 

     Uvedené skutočnosti naznačujú, že korene  veľkého záuj-

mu o  civilnú službu medzi  odvedencami, ktorí nemajú  na to

dôvody  vo  sfére  náboženského  vyznania,  spočívajú jednak

v sociálnej a  rodinnej situácii odvedencov a  v strachu. Sú

to isté  skúsenosti z tragédií,  ktoré sa stali,  strachu zo

šikanovania a z ďalších podobných javov.

 

     Pretrvávajúci záujem  o civilnú službu  je značný a  má

stúpajúcu tendenciu. Ako sa tu  už aj povedalo, v Slovenskej

republike je teraz okolo 9 500 čakateľov na vykonanie civil-

nej služby. Na porovnanie - v  Českej republike je to 27 000

čakateľov. Je zaujímavé, že aj  návrh českej vlády na predĺ-

ženie  civilnej služby  na 24  mesiacov, predložený  v marci

tohto roku z iniciatívy Ministerstva práce a sociálnych vecí

Českej republiky, nebol v parlamente akceptovaný.

 

     Vážená Národná rada,  hovorilo sa tu o tom,  aké má sú-

vislosti  civilná služba  s obranyschopnosťou  štátu. Myslím

si, že by bolo oveľa  závažnejšie, ak chceme rozobrať otázky

obranyschopnosti štátu, hovoriť o  zálohách v tejto krajine,

a nie o civilnej službe.  Podľa schválenej koncepcie rozvoja

Armády Slovenskej republiky by táto mala mať v roku 2000 asi

35 000 príslušníkov a jej  profesionalizácia by mala byť asi

na 50 %, teda 50 %  profesionáli, 50 % odvedenci v rámci zá-

kladnej vojenskej  služby. Teda na  vojenskú základnú službu

by malo každoročne nastúpiť niečo vyše 17 000 občanov. Popu-

lačné ročníky mladých mužov, ktoré sú už teraz podľa dátumov

narodenia  úplne jasné,  pri istom  poklese do  roku 2000 sú

však v priemere 40 000, takže je z čoho vyberať.

 

 

     Treba zdôrazniť,  že civilná služba  v súčasnej právnej

úprave  neohrozuje terajšiu  ani budúcu obranyschopnosť Slo-

venskej republiky. Je však  skutočnosťou, že mladí muži majú

čoraz menší  záujem o vojenskú  službu, že sa  jej vyhýbajú,

a mnohí povolaní na ňu vôbec  nenastúpia, resp. že tento ne-

záujem rastie úmerne  s rastom intelektuálnych, psychických,

fyzických  či profesionálne  odborných predpokladov brancov.

To, že takto hrubo  vymedzená skupina kvalitných mladých mu-

žov je v armáde čoraz menšia a dopĺňajú ju zväčša ľudia nie-

kedy označovaní - s  prepáčením - ako kanonenfutr, spôsobuje

obrovské problémy. Ale to je už o niečom inom, to musia rie-

šiť iné legislatívne normy, nový  systém výchovy a nová hie-

rarchia hodnôt. A opäť treba zdôrazniť, že sú to veci, ktoré

sa musia riešiť systémovo, vzhľadom  na to, že mnohé zákony,

ktoré upravujú  tieto veci, sú  zastarané, sú na  iný systém

a jednoducho sa nehodia do nového prostredia, alebo fakticky

neplatia.

 

     Aké boli  dôvody novelizácie? Predkladateľ  v dôvodovej

správe za hlavný dôvod  považuje potrebu eliminácie špekula-

tívneho zneužívania práva občana  na odopretie výkonu vojen-

skej služby  na úkor obranyschopnosti  štátu. Napriek závaž-

nosti  tohto konštatovania  argumenty na  podporu existencie

súvislosti medzi  možnosťou odoprieť výkon  vojenskej služby

a aktuálnymi  a  perspektívnymi  potrebami  obranyschopnosti

štátu návrh neobsahuje a neuvádza  a len hmlisto odkazuje na

doterajšie skúsenosti  s civilnou službou.  Podľa informácie

predstaviteľov ministerstva obrany doposiaľ túto možnosť vy-

užilo  vyše 20 000 odvedencov.  Vo  výkone  civilnej služby,

ktorý je podľa platnej úpravy v pôsobnosti ministerstva prá-

ce a sociálnych vecí, vznikol v predchádzajúcich rokoch sklz

a na nástup do civilnej služby čaká do 10 000 občanov. Treba

konštatovať nízku efektívnosť  postupu doteraz kompetentných

príslušných  orgánov v  pôsobnosti ministerstva  práce a so-

ciálnych vecí vo vytváraní podmienok na výkon civilnej služ-

by.  Spôsobuje to  i pracovná  vyťaženosť riešením problémov

súvisiacich  so  zabezpečovaním  iných  závažných sociálnych

problémov v našej spoločnosti.

 

     Cieľom  novely  podľa  predkladateľa  je znemožniť toto

zvýhodnenie  a vytvoriť  podmienky na  primeranú atraktivitu

civilnej služby len pre tých odvedencov, ktorí majú skutočné

ústavou predpokladané dôvody, vyvolávajúce rozpor medzi sve-

domím, náboženským  vyznaním a povinnosťou  vykonať vojenskú

službu. Ako sme  tu už počuli od pána  ministra a upozornili

na  to jednak  spravodajca  spoločnej  správy, ale  aj ďalší

predrečníci,  predkladateľ  navrhuje  riešiť  tieto problémy

sprísnením charakteru činnosti nahradzujúcej výkon základnej

náhradnej  služby  a  vojenského  cvičenia,  predĺžením doby

trvania civilnej služby  na dvojnásobok príslušnej vojenskej

služby, doplnením písomného  vyhlásenia o odopretí vojenskej

služby o uvedenie  dôvodov rozhodnutia, spresnením podmienok

pre zamestnávateľské organizácie, v  ktorých sa bude civilná

služba  vykonávať, zákonným  stanovením povinnosti  kontroly

výkonu služby  v týchto organizáciách, a  čo je najzávažnej-

šie,  prevedením  celého  režimu  výkonu  civilnej služby do

pôsobnosti rezortu obrany a  jeho orgánov miestnej vojenskej

správy.

 

     Vážená Národná  rada, dovolím si  isté porovnanie aspoň

podstatných rozdielnych vecí a zmien v obsahu medzi súčasným

zákonom a vládnym návrhom  zákona. V súčasnom platnom zákone

sa kľúčová kategória charakterizuje  ako pomocná činnosť, vo

vládnom návrhu  ako pomocná fyzická  práca. Prosím, uvedomme

si ten  posun - z  pomocnej činnosti pomocná  fyzická práca.

V súčasnom platnom zákone číslo 18/1991 Zb. sa hovorí o vše-

obecne prospešnej činnosti, najmä v zdravotníctve, v sociál-

nych službách, pri ochrane  životného prostredia, pri likvi-

dácii  následkov živelných  pohrôm. V  návrhu zákona,  ktorý

prerokúvame, je  táto vec vynechaná.  To pokladám za  ďalšiu

kvalitatívnu zmenu ponímania civilnej služby.

 

     V súčasnom platnom zákone sa hovorí o tom, že táto čin-

nosť bude prebiehať v organizáciách štátu, obcí a u nezárob-

kových, neštátnych právnických osôb.  V návrhu zákona, ktorý

prerokúvame,  sa hovorí,  že bude  prebiehať pomocná fyzická

práca v  zamestnávateľských organizáciách štátu a  obcí a za

istých okolností  a so súhlasom vojenskej  správy aj u práv-

nických osôb. V súčasnom platnom  zákone sa hovorí o tom, že

občan je povinný vykonávať  tieto pomocné činnosti podľa po-

kynov  organizácie, pričom  sa zohľadní  jeho zdravotný stav

a fyzické schopnosti. V návrhu zákona občan je povinný osob-

ne vykonávať pomocné fyzické práce podľa pokynov zamestnáva-

teľa, fyzický zdravotný stav je vynechaný.

 

     Vážená  Národná rada,  základnou ideou  civilnej služby

je, aby mladí  muži, ktorí z dôvodov uvedených  v ústave ne-

nastúpia na vojenskú službu, nezískali tým neoprávnenú výho-

du pred tými, ktorí sa  na obranu republiky pripravujú, zvy-

šovaním kvalifikácie zárobkovou činnosťou. Preto sú namiesto

vojenskej služby štátom vysielaní do civilnej služby, v kto-

rej vykonávajú verejnoprospešné  práce, zdôrazňujem verejno-

prospešné práce, bez nároku na  plat, iba ako občania vo vo-

jenskej službe, bez záruky, že budú pracovať vo svojom povo-

laní, bez možnosti byť zárobkovo  činní inde  a obvykle dobu

o niečo dlhšiu, než je doba vojenskej služby.

 

     Načrtnuté zmeny vo vládnom  návrhu zákona, ktoré som tu

uviedol a  ktoré rozoberiem ešte  pri jednotlivých návrhoch,

treba vidieť aj vo svetle  ďalších rozdielov. Vo vládnom ná-

vrhu zákona  teda nebude  musieť ísť o verejnoprospešnú čin-

nosť. Táto sa za istých  okolností, ale zo zákona, bude môcť

vykonávať aj  v súkromných podnikoch. A  tu chcem upozorniť,

že vlastne sa tu dáva niečo,  čo sa môže stať skutočne v ma-

sovom rozsahu, môže sa  stať zneužitím. Preto ma prekvapuje,

že pán spravodajca poslanec Danko body, ktoré istým spôsobom

prekonávajú nedostatky vládneho  návrhu zákona, body spoloč-

nej správy 2, 4, 15 a 20, navrhol, aby sa neprijali. Vážení,

ale ak toto prejde, potom neprijímame zákon o civilnej služ-

be. Uvedomme si, že to prestane byť zákon o civilnej službe.

 

     Vládny návrh zákona pripúšťa,  aj keď to explicitne ne-

obsahuje, že civilná služba sa bude môcť organizovať a vyko-

návať aj  vo vojenských zariadeniach -  vojenské stavby, vo-

jenské lesy, vojenské  nemocnice, vojenské príspevkové orga-

nizácie, o to viac,  lebo kompetencie z organizovania civil-

nej  služby  prechádzajú  z  rezortu  sociálnych vecí, práce

a rodiny na rezort obrany.

 

     Vážené panie  a vážení páni,  ale to už  nie je civilná

služba. Nie je to síce ani PTP, v tomto vrelo súhlasím s pa-

ni poslankyňou Belohorskou, ale je to vlastne nový inštitút,

služba v  armáde bez zbrane,  ktorý sa ďalej  právne v tomto

návrhu zákona nerozoberá. A teda  ak ide o takú masovú zále-

žitosť, potom zrejme  v takomto návrhu zákona by  mal byť aj

rozpracovaný.  Návrh zákona,  a to  si nezakrývajme, vytvára

priestor na  rozsiahle možné šikanovanie  a fyzické týranie,

pretože zo  starého zákona vypúšťa pasáž,  podľa ktorej môže

byť občanovi  v civilnej službe pridelená  len taká činnosť,

ktorá je v súlade s jeho zdravotným a fyzickým stavom.

 

     Vážená Národná rada, návrh  novely predpokladá novo za-

viesť ustanovenie o zdravotnej  starostlivosti o občanov po-

čas výkonu  civilnej služby a o  výkone kontrolnej činnosti.

Chcel by som toto  zaradenie nových ustanovení osobitne oce-

niť, pretože práve  toto je vlastne tým, čo  je potrebné, má

to svoju logiku, má to svoj zmysel a je to plne namieste. Je

však už  prekvapujúce, že návrh  zákona bez uvedenia  dôvodu

neobsahuje  ustanovenie  § 1 ods. 5  z dnes platného  zákona

o tom, že výkonom civilnej služby nesmú občanom vzniknúť ne-

opodstatnené  výhody oproti  tým, ktorí  vykonávajú vojenskú

službu. Vážení  páni poslanci, ale  to je podstata  civilnej

služby,  to je  podstata  vlastne  aj toho  etického rozmeru

a toho, čo sa píše v ústave, že civilná služba sa z hľadiska

občianskeho môže rovnať vojenskej službe.  To je spolu s ve-

rejnoprospešným charakterom pomocnej činnosti podstatný znak

civilnej služby.

 

     Ak návrh vládneho zákona nemá tieto podstatné znaky, to

znamená, charakter verejnoprospešnej činnosti a zároveň teda

kritérium, že nevzniká výhoda  pre toho, kto neabsolvuje vo-

jenskú službu, ak tento návrh vládneho zákona to neobsahuje,

potom sa treba opýtať, či  sa tu vlastne rieši podstatná zá-

ležitosť.

 

     Sú tu aj ďalšie rozpory. V rozpore s tvrdením na strane

5 dôvodovej  správy návrh  novo stanovuje  povinnosť vykonať

civilnú službu  do 31. decembra roka,  v ktorom občan dovŕši

60  rokov veku  v prípade,  ak na  civilnú službu nenastúpil

v stanovenej dobe z vlastnej viny. Návrh v odseku 1 § 4 pri-

tom hovorí o tejto povinnosti a táto povinnosť je jednoznač-

ne stanovená do 31. decembra  roka, v ktorom občan dovŕši 38

rokov veku. Tak čo platí? Do  38 rokov veku, alebo do 60 ro-

kov veku?

 

     Návrh nezahrnul medzi  dôvody povolenia odkladu nástupu

civilnej služby dôvody hodné  osobitného zreteľa, čo považu-

jem za závažný právny  nedostatok, pričom tieto dôvody pred-

pokladá u zamestnávateľa. Myslím si,  že je to úplne pomýle-

né. Návrh  v porovnaní s platnou  úpravou nepredpokladá mož-

nosť odpustiť  vykonanie civilnej služby  v prípade, že  bez

vlastnej viny nenastúpili na civilnú službu 31. decembra ro-

ka, v ktorom dovŕšili 30 rokov veku.

 

     Návrh  v  porovnaní  s  platnou  úpravou nerieši postup

v povolávaní  občanov na  civilnú službu  v dobe  ich pobytu

v cudzine. Návrh  v § 6 na  rozdiel od § 5  v platnej úprave

pojednáva len  o povinnostiach občana  počas výkonu civilnej

služby a neobsahuje jeho  právnu ochranu. Bez uvedenia dôvo-

dov návrh v tejto súvislosti neprevzal z platnej úpravy prá-

vo občana  nevykonávať také pomocné fyzické  práce, ktoré sú

pre neho nevhodné vzhľadom na  jeho zdravotný stav a fyzické

schopnosti.

 

     V § 7 návrh  umožňuje vojenskej správe predĺžiť trvanie

civilnej služby i opakovane v prípadoch porušenia povinnosti

občana, znovu  však bez uvedenia dôvodov  vypustil z platnej

úpravy  ustanovenia o  práve občana  odvolať sa  voči takému

rozhodnutiu a o postupe úradov v prípade uznania dôvodov ob-

čana. Opäť je to závažný právny nedostatok.

 

     V §  9 návrh na rozdiel  od doterajšej úpravy stanovuje

mimo iných povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť občanovi uby-

tovanie porovnateľné s ubytovaním  vojakov v základnej služ-

be, nerieši však náhrady  v prípadoch, keď zamestnávateľ nie

je  schopný zabezpečiť  bezplatné stravovanie  a ubytovanie,

tak  ako je  to v  platnej úprave.  Tento problém je riešený

v spoločnej správe. Takže to treba takisto vidieť.

 

     Závery a odporúčania:

 

     Vážená  Národná rada,  návrh zákona  predstavuje predo-

všetkým svojím vymedzením pojmu  "civilná služba", dobou jej

trvania a predpokladaným režimom  výkonu civilnej služby zá-

sadnú zmenu prístupu k tejto alternatíve služobnej povinnos-

ti občanov.  Zdrojom navrhovaného riešenia  je zásadná zmena

v hodnotení spoločenského postavenia  občana, ktorý v zmysle

práva zaručeného ústavou odoprie  vojenskú službu a rozhodne

sa  pre výkon  civilnej služby.  Charakter zmien jednoznačne

potvrdzuje, že  predkladateľ považuje za  potrebné občana za

toto uplatnenie ústavného nároku sankcionovať. Napriek tomu,

že  existujú  dôvody  v domnienke - napokon  je to rozšírený

fakt - o špekulatívnych  motívoch rozhodovania sa odvedencov

v súvislosti s odopretím vojenskej služby, reštriktívne kro-

ky postihnú všetkých, včítane  tých, ktorí k takému riešeniu

pristupujú  na základe  svojho svedomia  a náboženského pre-

svedčenia. Návrh neberie dostatočne  do úvahy to, že pravde-

podobné špekulácie najviac podnecuje  nie doba trvania, cha-

rakter a  priebeh civilnej služby, ale  reálna situácia cha-

rakterizovaná odkladmi nástupu na službu a vidina definitív-

neho vyhnutia sa povinnosti z viny kompetentných úradov. Ná-

vrh riešenia kritickej situácie je svojou podstatou reštrik-

ciou občana za problémy, ktoré spôsobila nefunkčnosť a pasi-

vita štátnej správy v realizácii zákonom stanovených úloh.

 

     Dôvodová správa predkladateľa  svojou argumentačnou ne-

presvedčivosťou potvrdzuje, že autori riešenia nemali k dis-

pozícii komplexnejšie poznatky o  určujúcich procesoch v so-

ciálnej oblasti a zvolili veľmi zjednodušené riešenie, ktoré

neberie do úvahy celú hĺbku  problematiky a nemôže byť v ko-

nečnom dôsledku  z tohto dôvodu účinným  východiskom. Z hľa-

diska civilizačných  tendencií i vývojových  tendencií v sa-

motnom vojenstve,  ktoré nachádzajú výraz  nielen v zriadení

civilnej služby,  ale i v  skracovaní základnej služby,  po-

stupnej  profesionalizácii,  sa  ponúkalo  konštruktívnejšie

riešenie prijatím  opatrení, ktoré by  zvýhodnili tých obča-

nov,  čo nastupujú  na vojenskú  službu, bez  sankcionovania

tých, čo ju odoprú.

 

     Navrhovaná novela  je evidentným krokom  späť v riešení

vzájomných vzťahov  medzi štátom a tými  občanmi, ktorí chcú

využiť deklarované, ústavou zaručené  právo, a nič nemení na

vzťahoch s  občanmi, ktorí sa  rozhodnú pre výkon  vojenskej

služobnej  povinnosti. Ešte  väčšie riziko  z tohto hľadiska

predstavuje  možnosť  povolať  odvedencov  na výkon civilnej

služby  na  miesta  vyčlenené  Armádou Slovenskej republiky,

ktorý je  pokusom o obdobu  všeobecne odmietanej služby  bez

zbrane.

 

     Predloženie  vládneho návrhu  zákona o  civilnej službe

prezentuje  filozofiu, že  menšie parciálne  úlohy sa riešia

pred úlohami fundamentálnymi.  Predložený návrh zákona preto

tieto problémy nerieši a vlastne ani nemôže. V návrhu zákona

dochádza k povojenčeniu výkonu civilnej služby, čím sa strá-

ca jej pôvodný zmysel. Vládny návrh zákona o civilnej službe

mení doterajší zákon číslo 18/1992 Zb. takým zásadným spôso-

bom,  že  v  prípade  jeho  schválenia  by civilná služba už

z hľadiska občianskeho nebola rovnocennou nevojenskou alter-

natívou vojenskej služby.

 

     Pripomienky a návrhy k jednotlivým častiam a paragrafom

vládneho návrhu:

 

     Z toho, čo som povedal, vážená Národná rada, sa rodí aj

prvý pozmeňovací návrh. Domnievam sa, že vzhľadom na charak-

ter problémov  ako aj genézu, ako  bol tento zákon spravený,

by bolo najvhodnejšie, aby  Národná rada vrátila tento návrh

zákona vláde na prepracovanie. Čiže môj prvý pozmeňovací ná-

vrh, o ktorom by sa malo aj ako o prvom hlasovať, je, že Ná-

rodná rada  vracia vláde návrh  zákona o civilnej  službe na

prepracovanie.

 

     Ak tento návrh nebude  schválený, dovolím si dať pripo-

mienky a návrhy k  jednotlivým častiam a paragrafom vládneho

návrhu.  Predovšetkým  k  názvu  zákona. Pretože porušovanie

pracovnej disciplíny riešia ustanovenia Zákonníka práce, ale

predovšetkým preto,  že tu v návrhu  zákona porušovanie pra-

covnej disciplíny nie je  vhodné prekvalifikovať na priestu-

pok, navrhujem zmenu  názvu zákona, a to tak,  aby zákon mal

názov "Zákon Národnej rady  Slovenskej republiky z roku 1995

o civilnej službe".

 

     Ďalší pozmeňovací návrh. (Pán  spravodajca, dám vám ich

napísané.) §  1 ods. 1  za slová "preto, lebo" vložiť  slová

"ich výkon je v rozpore" a ďalej pokračovať. V § 1 ods. 2 za

slovo "službu" vložiť slová, citujem: "formou pomocných čin-

ností v  organizáciách štátu, obcí,  u nezárobkových neštát-

nych právnických  osôb (ďalej len  "organizácie") v zdravot-

níctve,  v sociálnych  službách, pri  ochrane životného pro-

stredia, pri likvidácii následkov živelných pohrôm a v iných

všeobecne prospešných činnostiach".

 

     Pozmeňovací  návrh číslo  5. §  1 ods.  3 začať slovami

"v nezárobkových,  neštátnych, právnických osobách"  a ďalej

pokračovať.

 

     Pozmeňovací návrh číslo 6. V § 1 ods. 4 za slová "orga-

nizačne zabezpečuje" dať slová "ministerstvo práce a sociál-

nych vecí" a ostatné riadky vypustiť.

 

     Pozmeňovací návrh číslo 7.  Slová "vojenská správa" na-

hradiť všade  tam, kde je to  funkčné, slovami "ministerstvo

práce a sociálnych vecí".

 

     Pozmeňovací návrh  číslo 8. §  1 odsek 5  vypustiť. Do-

mnievam sa,  že je nelogické, aby  výkon civilnej služby za-

bezpečovali  okresné alebo  im na  roveň postavené  vojenské

správy. Občan, ktorý odmieta výkon vojenskej služby a ktoré-

mu bola udelená výnimka na  civilnú službu, je evidenčne vy-

radený  z príslušných  vojenských  správ  a jeho  doklady sú

odoslané do  archívu. Nepodlieha - tak  ako občan v civilnej

službe - ani v prípade vyhlásenia brannej pohotovosti štátu.

Pán  minister tu  hovoril o  možnostiach finančného riešenia

týchto vecí.

 

     Pozmeňovací návrh  číslo 9. §  1 ods. 6  prečíslovať na

odsek 5.

 

     Pozmeňovací návrh číslo 10. V  § 1 ods. 6 dvakrát slová

"dvojnásobkom trvania" nahradiť dvakrát  slovami "je o polo-

vicu dlhšie  ako trvanie", čiže nie  je to ten návrh  na dva

roky, ale na dobu, ktorá je  doteraz v platnom zákone, a ďa-

lej pokračovať.

 

     K §  2 ods. 2  chcem  upozorniť na to, že  na odvodovom

konaní sa v danom roku  zúčastňujú občania, ktorí dovŕšia 18

rokov. V návrhu zákona sa uvádza, že do 30 dní sa musí odve-

denec rozhodnúť, či odmietne, alebo neodmietne výkon základ-

nej služby. Pritom značná časť odvedencov, tak ako sa tu po-

vedalo, nedovŕšila ešte 18 rokov a tvorí to 40 až 60 % medzi

odvedencami.  V  postupe  odopretia  výkonu vojenskej služby

platná  úprava  pojednáva  o  inštitúte písomného vyhlásenia

o odopretí.  Vládny  návrh  dopĺňa  vyhlásenie  o  povinnosť

uviesť dôvody odopretia bez  stanovenia mechanizmu na úradné

preskúmanie ich opodstatnenosti  alebo adekvátnosti. Myslím,

že ten problém, to  nerozobratie pojmu "svedomie", sa preja-

vuje  aj v  tom, že  ak sa  vlastne istým spôsobom odvedenec

dostane do  rozporu s rozhodnutím vojenskej  správy, má mož-

nosť odvolať sa  na súd a súd má rozhodovať  o tom, čo je to

svedomie, a čo nie je  svedomie. Nebude mať na to, samozrej-

me, žiadnu právnu oporu.

 

     Ďalší pozmeňovací návrh, návrh 13. Názov § 6 začať slo-

vami "práca a povinnosti" a ďalej pokračovať.

 

     Návrh 14. Zaradiť  v § 6 ods. 1  tohto znenia, citujem:

"Výkon práv  a slobôd občanov  vykonávajúcich civilnú službu

zaručených Listinou základných práv  a slobôd môže byť obme-

dzený zákonom len v prípadoch uvedených v Listine základných

práv a slobôd."

 

     Návrh číslo 15, a to je návrh nového § 19. Ide o to, že

prechodné  a  záverečné  ustanovenia  neriešia otázku, podľa

akej právnej úpravy bude  prebiehať civilná služba nastúpená

pred účinnosťou zákona. Nejde len o dĺžku, ale i nové povin-

nosti zamestnávateľa a "civilnoslúžiaceho",  ak to tak môžem

nazvať. Preto navrhujem za § 18 doplniť nový § 19 tohto zne-

nia:  "Priebeh  civilnej  služby  nastúpenej pred účinnosťou

tohto  zákona  sa  riadi  podľa  právnych predpisov platných

v deň jej nástupu."

 

     Vážená Národná rada, bol  to obsiahly rozbor problémov,

ktoré sú v tomto návrhu  zákona. Nechcem sa vyjadrovať teraz

k jednotlivým návrhom zo spoločnej správy, ktoré podľa môjho

názoru vnášajú do tohto zákona právny chaos. Podľa môjho ná-

zoru by  bolo veľmi vhodné,  keby tie body  spoločnej správy

posúdila ešte  nejaká skupina aj  za účasti členov  ústavno-

právneho výboru, pretože tie  návrhy, ktoré sú tam obsiahnu-

té, spôsobia úplný právny  chaos. Verím, že táto pripomienka

bude rešpektovaná, že tu  bude k dispozícii nejaká prestávka

a v rámci  nej sa tieto  veci ujasnia tak,  aby Národná rada

prijala obsah,  ktorý bude na  prospech veci, prijala  obsah

zákona, ktorý bude riešiť problém, aby civilnú službu nezne-

užívala značná časť mužov tejto mladej populácie.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán poslanec.  Ďalej je do rozpravy pri-

hlásený pán poslanec Moric.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dávam návrh na zmenu navrhovaného  zákona v § 1 ods. 2.

Mám dva návrhy, ako by táto časť zákona mohla znieť.

 

     1. "Občan vykonáva  civilnú službu v zamestnávateľských

organizáciách štátu  a obcí, prípadne  v zariadeniach Armády

Slovenskej republiky." Čiže vypúšťa sa "formou pomocných fy-

zických  prác".  Opakujem.  "Občan  vykonáva  civilnú službu

v zamestnávateľských  organizáciách štátu  a obcí,  prípadne

v zariadeniach Armády Slovenskej republiky." To je jeden ná-

vrh, ako by sa mohol tento odsek zmeniť.

 

     2. "Občan vykonáva civilnú službu formou pomocných vše-

obecnoprospešných prác pre štát v zamestnávateľských organi-

záciách štátu a obcí, prípadne v zariadeniach Armády Sloven-

skej republiky."

 

     Záleží na vás, ktorý  návrh prijmeme. Podotýkam, že AR-

MEX nie je štátna organizácia, pán kolega Šimko.

 

     Predkladaný návrh zákona o civilnej službe vzbudil veľ-

ký ohlas vo verejnosti, najmä medzi mládežou. Nesprávnou in-

terpretáciou  niektorých  ustanovení   návrhu  zákona  došlo

k viacerým negatívnym prejavom a  stanoviskám k tomuto návr-

hu. Preto mi dovoľte niekoľko poznámok.

 

     Ide o  to, že občan, ktorý  je schopný výkonu vojenskej

služby, čo by mala byť normálna povinnosť každého normálneho

a zdravého chlapa, túto službu odmieta. Odmieta, keďže je to

v rozpore  s jeho  svedomím alebo  náboženským presvedčením.

Vyhlásenie o odopretí výkonu vojenskej služby je jednostran-

ný,  právne relevantný  prejav vôle  občana nekonať vojenskú

službu.  S tým  sú spojené  právne následky.  Teda vyradí sa

z evidencie osôb povinných vykonávať vojenskú službu a zara-

dí sa do evidencie  osôb povinných vykonávať civilnú službu.

Z tejto jednostrannej významne prejavenej vôle občana vyplý-

vajú právne následky bez ohľadu na vôľu a záujmy druhého za-

interesovaného účastníka,  t. j. štátu.  Z toho vyplýva,  že

záujem druhej strany nemôže  ovplyvniť to, či občan odmieta-

júci výkon vojenskej služby  bude zaradený do evidencie osôb

povinných vykonávať civilnú službu.

 

 

 

     Ako sme počuli z úst môjho cteného kolegu pána Haťapku,

tento zákon je voči občanovi veľmi humánny. Náš návrh zákona

je demokratický. Z jeho príspevku  jasne vyplýva, že v iných

štátoch, ktoré sa pýšia  demokraciou, je podstatne ťažie ísť

na civilnú službu  ako u nás, pričom je  skoro rovnako dlhá.

U nás  občan uvedie  základné taxatívne  určené náležitosti,

osobné dáta  a podstatu rozporu  výkonu vojenskej služby  so

svojím svedomím alebo náboženským vyznaním, a tým je vec vy-

bavená - ide nie na vojenskú, ale na civilnú službu.

 

     Vážená Národná rada, na základe jednoduchého hodnotenia

právneho základu výkonu civilnej služby je možné jednoznačne

konštatovať, že uvedený návrh zákona dôsledne rešpektuje ús-

tavné právo občana nevykonávať vojenskú službu alebo náhrad-

nú službu.  Preto, aj ak  zvážite moje návrhy  na zmeny, vám

odporúčam, aby ste návrh zákona prijali.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj  ja. Ďalej sa do  rozpravy prihlásil pán po-

slanec Andrejčák.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     pred dvoma dňami som sa zúčastnil na stretnutí pred bu-

dovou Národnej rady, kde  protestovali mladí ľudia proti no-

vele zákona, ktorú dnes  prerokúvame. Priebeh diskusie môžem

charakterizovať asi tak, že to bola živá, temperamentná dis-

kusia. Mladí ľudia prezentovali názory rozhodne, ale slušne.

Prítomných by som rozdelil do štyroch skupín. Boli tam takí,

ktorí odmietajú akúkoľvek službu resp. povinnosť voči štátu,

a slovo  vlastenectvo je  pre nich  rovnako neprijateľné ako

vojenská  služba, a netaja sa  tým. Boli  tam takí, ktorí sú

rozhodnutí neslúžiť so zbraňou a nastúpia na civilnú službu.

Chceli by však, aby bola podstatne kratšia a aby mali výhod-

nejšie  podmienky, čo  ľudsky chápem.  Boli tam  takí, ktorí

prišli  zo zvedavosti,  bolo tam  aj veľa  dievčat a vlastne

svojou prítomnosťou chceli podporiť kolegov. A nakoniec, bo-

li tam, síce v malom počte, takí, ktorí nedávali najavo svoj

postoj, ale využívali či už temperament alebo zauzlenie roz-

hovoru nato, aby prezentovali, že  tá skupina je vlastne po-

litická  a aká  je zlá  koalícia. Veľmi  často ich však sami

mladí okríkli.

 

     Môžem  povedať, že  aj keď  sme sa  nedohovorili, resp.

nezmenil som svoj názor v  ich prospech, ale povedali sme si

naše stanoviská, názory a  dôvody otvorene. Nerozišli sme sa

v zlom. Ani ja si nemyslím, že som ich presvedčil, a vlastne

možno akceptovali zo stretnutia len dva závery.

 

      Prvý,  že sme  hovorili otvorene,  za čo  si ich vážim

viac ako  tých, ktorí zatajujú šikanovanie.  A druhý, že ide

o dočasné  riešenie, ktoré  sa podľa  účinnosti zákona  môže

v budúcnosti  realizovať buď  v prospech  podmienok civilnej

služby, alebo naopak, štát môže podmienky ešte sprísniť.

 

     Chodím  však do  útvarov, hovorím  s vojakmi  základnej

služby a musím  povedať, že takmer všetci majú  pocit, že je

lepšia "civilka",  ako ju nazývajú,  kde je sloboda,  kde sú

peniaze, ktoré  oni vlastne dostávajú  len z malej  časti vo

forme služného.  Na otázku prečo teda  nastúpili na vojenskú

základnú službu, keď tá "civilka" je výhodnejšia, odpovedajú

zhruba takto. Jedna skupina, ktorá  nie je veľká, s hrdosťou

hovorí: môj dedo, môj  otec to dokázali, ja to dokážem tiež.

Tie dôvody sú rôzne. Druhá skupina otvorene hovorí, že rodi-

čia by im neodpustili, keby  nešli do armády. Tretia skupina

otvorene hovorí, že by si ich nevážili dievčatá. Malá skupi-

na je  taká, ktorá otvorene  povie, že oni  vlastne nechceli

ísť do  armády, ale keď zmeškali  termín podania vyhlásenia,

tak čo  už môžu robiť.  A napokon veľmi  malú skupinu tvoria

tí, ktorí hovorili, že oni  vlastne chceli ísť do "civilky",

ale nevedeli, ako sa to robí.

 

     To je moja poznámka k  mladým, s ktorými som sa rozprá-

val predvčerom, ktorí protestovali,  aj s mladými, s ktorými

sa stretávam v útvaroch. Vzhľadom  na to, že už počas disku-

sie predovšetkým  pán poslanec Haťapka a  niektorí ďalší po-

drobne vysvetlili otázky okolo  priebehu alebo času civilnej

služby, dovoľte mi len niektoré závery.

 

     Rád by  som vás zoznámil  s podstatou listu,  ktorý som

písal  mladým ľuďom,  študentom do  Banskej Bystrice,  ktorí

poslali predsedovi Národnej rady  protest proti tomuto záko-

nu. Veľmi  stručne. Najprv im vysvetľujem,  že v demokratic-

kých štátoch  sú tri druhy služby:  základná služba so zbra-

ňou, služba v armáde bez zbrane a civilná služba. Len pozna-

menávam, že nie je to v  tom zmysle, ako spomínal pán posla-

nec Kanis, lebo  služba v armáde bez zbrane  znamená, že muž

je zaradený  do vojenskej jednotky  v uniforme, platí  naňho

v plnom rozsahu vojenský predpis,  len mu nesmie veliteľ dať

zbraň. To je niečo iné, než o čom hovoríme. V tomto liste im

vysvetľujem, že tiež som toho  názoru, že vo vojenských jed-

notkách  nie je  miesto  pre  civilnú službu.  Tam potrebujú

zdravých ľudí,  pretože tí sa pripravujú  na prípadný budúci

boj.

 

     Potom som  im vysvetľoval, aby nemali  obavy z toho, že

evidenciu povedie  vojenská správa, aj keď  si myslím, že je

to na úkor vojenskej správy.  Vojenská správa vlastne z jed-

nej evidencie občana vyčiarkne,  musí založiť novú evidenciu

civilných  osôb a  vlastne zákon  presne stanovuje,  či ešte

vôbec bude niekedy ten občan  môcť byť prevedený, ale len na

základe jeho žiadosti. Tam  svojvôľa vojenskej správy nemôže

byť. Rozdiel je v tom,  že ak doteraz vojenská správa zoznam

odosielala úradu práce, tak teraz musí dať na úrad práce po-

žiadavku na pracovné miesta pre týchto ľudí, pretože ona ne-

rozhoduje, kde budú robiť, ale zabezpečuje nástup tých, kto-

rí takú  povinnosť majú, a  na miesta, ktoré  úrad práce dá.

Takže nie je to prevedenie služby na inú formu vojenstva.

 

     Ďalej som im vysvetlil, že som zástancom názoru, že bu-

de predĺžená  povinná doba a že  bude prísnejší a presnejšie

zákonom definovaný postih osôb za neplnenie povinností, pre-

tože  považujem podmienky  civilnej služby  voči vojakom zá-

kladnej služby  za nespravodlivé, že široké  práva majú voči

nim len velitelia.

 

     Nechcem čítať celý list, pretože pri reakcii na niekto-

ré vystúpenia  pánov poslancov by som  sa opakoval. Chcel by

som povedať,  že je správne konštatovanie,  ako pán poslanec

Kováč  hovoril,  že  ústava  nedovoľuje niekoho zvýhodňovať,

alebo poškodzovať. Som presvedčený, že dnešný stav poškodzu-

je vojakov,  ktorí slúžia so  zbraňou, že naopak, musíme ich

zvýhodniť. Aj  predvčerom pri besede som  mladým hovoril, že

keby  minister dokázal,  alebo  keby  sme dokázali  my nájsť

spôsob bez  veľkých finančných nákladov  zvýhodniť podmienky

vojakov základnej služby,  že by sme za to  hlasovali. A keď

to nedokážeme,  musíme utvoriť rovnaké podmienky,  či už ich

nazveme výhodnými,  alebo nevýhodnými, pre  obe skupiny. Ne-

súhlasím však s názorom, že sa tým porušujú ústavné práva.

 

     Myslím si, že aj argument o nezamestnanosti je nespráv-

ny. Počet ľudí, ktorí budú pracovať, sa vykonávaním civilnej

služby nijako nezvyšuje, ani neznižuje. Ten počet obyvateľov

zostáva rovnaký. Uznávam však,  že pre zamestnanecké organi-

zácie  bude problém,  pretože až  skutočné vyhlásenie vojaka

alebo branca  odpovie na otázku, či  takého budú organizácii

ponúkať, a  ona, ak predtým  obsadí pracovné  miesto, predsa

nebude kvôli tomu prepúšťať vlastného zamestnanca. Neuznávam

argument nevyužitej kvalifikácie. U vojaka základnej služby,

a tam nastupujú  aj lekári, inžinieri  rôzneho druhu, proste

všetci občania mužskej populácie, ak nie sú oslobodení alebo

v civilnej službe,  nám neprekáža, že  prichádzajú o možnosť

pokračovať vo  svojej praxi? Prečo  by mali mať  títo väčšiu

výhodu?

 

     Rovnako som  proti tomu, aby občanom  v civilnej službe

bolo dávané ubytovné a stravné. Totiž to vychádza, že dostá-

vajú viac, než majú podporu v nezamestnanosti. A  oni predsa

nie sú nezamestnaní, oni plnia službu štátu. A vojak základ-

nej  služby nedostáva  toľko prostriedkov  mesačne, ako  oni

môžu dostať. Ale súhlasím s  tým, aby tá organizácia, v kto-

rej  budú vykonávať  službu, im  v plnom  rozsahu preplácala

faktúry za ich ubytovanie, za stravovanie, aby nemali žiadne

vedľajšie  náklady, vrátane pracovného oblečenia.

 

     Preto si myslím, že  musíme dosiahnuť rovnosť. Uvedomu-

jem si, že je to ťažké, ale aj v prvom zákone, aj v jeho no-

vele, aj  v terajšej novele sa  vytvára rovnosť týchto dvoch

kategórií na základe nášho presvedčenia.

 

     Panie poslankyne, páni poslanci, ak budeme mať šťastie,

že prijmeme  takú novelu, na  základe ktorej nám  vojaci zá-

kladnej služby budú hovoriť, že  je to úplne jedno, kde slú-

žili, alebo akú službu mali, len sa nevedeli rozhodnúť, pre-

tože je  to úplne jedno,  vtedy urobíme dobre.  Ak nie, vždy

bude  situácia, keď  jedna zo  skupín bude  cítiť malú alebo

väčšiu krivdu.  Preto to nevyužívajme na  politický boj, ale

radšej hľadajme tú najpravdepodobnejšiu spravodlivosť, ktorú

dokážeme urobiť.

 

     Bola tu námietka v tom smere, že predsa minister to bu-

de platiť. Viete, ako  bývalý vojak zazlievam pánu ministro-

vi, že nepýtal od vlády  prostriedky, ale chodím po stretnu-

tiach s ľuďmi a myslím si, že momentálne, alebo v tomto roku

potrebuje tých peňazí viac  ušetriť ministerstvo práce a so-

ciálnych vecí  než minister obrany.  Hovorí sa mi  to ťažko,

ale takýto pocit mám. Takže  zase sú to len prostriedky roz-

počtu, a  preto vlastne nie  je podstatná otázka,  z ktorého

rezortu idú.

 

     Budem  dlho zazlievať  a so  mnou zrejme  všetci vojaci

z povolania pánu poslancovi Nagyovi, že sa ich dotkol a veľ-

mi nevhodným spôsobom. Vôbec si nemyslím, že vojaci sú nega-

tívne zaujatí. Pán poslanec,  som presvedčený, že predovšet-

kým vy  ste zaujatý voči  vojakom z povolania.  A nesúhlasím

ani s vaším tvrdením, že každý rok 20 000 ľudí sa u nás žia-

da do civilnej služby, ale  pán poslanec Kanis uviedol prak-

ticky presné čísla, tak ich nebudem opakovať.

 

     Najprv som chcel komentovať  pána poslanca Langoša, ale

nechcem,  aby ste  zase pískali.  Pán poslanec,  prosím vás,

neprekrúcajte tak veľmi skutočnosť.

 

     Ministerstvo práce a sociálnych  vecí bolo napadnuté za

nízku  efektívnosť  vo  vytváraní  podmienok výkonu civilnej

služby. Ja sa  na to dívam inak. Napríklad  keď hlavné alebo

staničné sestry v nemocniciach videli, že nemajú žiadnu mož-

nosť dosiahnuť  ani v ženskom kolektíve,  aby si tí chlapci,

ktorí plnili civilnú službu,  plnili presne povinnosti, a že

už to bolo na úkor zdravia, tak začali odmietať takýchto ľu-

dí do svojich pracovných kolektívov.

 

     Jeden z  hlavných dôvodov, prečo si  s tým ministerstvo

nemôže dať rady je, že máme zlý zákon a tí pracovníci, ktorí

ich dostanú do podriadenosti,  majú sťaženú situáciu a začí-

najú ich čoraz viac odmietať. To je hlavný dôvod, vážení pá-

ni poslanci,  pani poslankyne, prečo  dnes máme 9  000 ľudí,

ktorých  nemáme kam  zaradiť. Myslím  si, že  žiadny primár,

žiadny  riaditeľ nemocnice  sa nevzdá  zdravotnej sestry len

preto, aby tam nastúpil  občan civilnej služby. Nesúďme teda

ministerstvo, ale nás, alebo pravidlá, ktoré sú stanovené.

 

     Som presvedčený,  že návrh, tak ako  je § 1 ods.  2, je

širšie  chápanie  a  rozšírenie  možnosti  využitia civilnej

služby, pretože sú  tam definované zamestnanecké organizácie

štátu a  obcí. Ale uvidíme,  ako budeme hlasovať.  Chcem vás

len uistiť, že v spoločnej správe je návrh, kde je definova-

ná zdravotná podmienka výkonu  služby, tak tam budú porovna-

teľné podmienky pre civilnú  službu a vojenskú službu, nemu-

síme mať obavu, a ja to vlastne uisťujem len preto, aby mla-

dí ľudia, ktorí nás iste počujú, alebo budú nás čítať, nema-

li obavu, že budú mať horšie podmienky.

 

     Dovoľte mi,  aby som povedal na  záver presvedčenie, že

ak sa  nám nepodarí prijatou novelou  zákona dosiahnuť spra-

vodlivosť a  mladí ľudia vo  väčšine nám budú  dokazovať, že

sme nemali pravdu, že  nájdeme dostatok ochoty zákon noveli-

zovať. Dnes je však taká skutočnosť, že vyše 90 % ľudí, kto-

rí plnia túto službu štátu, sú teraz presvedčení, že sa voči

nim pácha krivda, že menšina  vlastne dostala od nás nespra-

vodlivo výhodu.  Som presvedčený, že  prijatím novely zákona

sa nám podarí, tak ako je to navrhované, aspoň čiastočne tú-

to nespravodlivosť odstrániť.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem,  pán  poslanec.  Do  rozpravy  sa ako posledný

prihlásil ešte  pán spoločný spravodajca. Nech  sa páči, pán

poslanec Danko. Ešte skôr  vystúpi s faktickou poznámkou pán

poslanec Roman Kováč.

 

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     som  nesmierne rád,  že pán  poslanec Andrejčák vlastne

podporil môj  návrh, len trošku inak  formuloval to ubytovné

a stravné. Ak si prečítate ten návrh, je mienený tak, že or-

ganizácia poskytne buď ubytovanie, alebo ubytovné, to zname-

ná, že musí za neho zaplatiť  bývanie, ak nie je schopná po-

skytnúť mu ubytovanie.  Ale ak by to tam  nebolo, tak by sme

vylúčili všetky  organizácie, ktoré nie sú  schopné dať, po-

vedzme, trikrát denne teplú stravu. Viem si živo predstaviť,

že starosta  obce dostane na pomocné  práce, pomocné fyzické

práce, tak  ako ich definuje zákon,  občana, ktorý má záujem

o civilnú službu, ale on nemá možnosť trikrát denne ho stra-

vovať, jedine doma  u svojej rodiny, a to  asi robiť nebude.

To znamená, že toto bolo mienené.

 

     Pokiaľ ide o to,  že odbornosť vojakov základnej služby

nie je využívaná a že  táto námietka v civilnej službe neob-

stojí, pán  poslanec, ak sa  to robí tak,  ako sa to  robilo

v socialistickej armáde, kde som mal lapiducha matematikára,

ktorý odpadol  pri každom odbere krvi,  pretože sa krvi bál,

ale bol to doktor prírodných vied, a naopak biológ, ktorý by

mne bol prospešný, vypočítaval  pre delostrelectvo, ako majú

zameriavať kanóny, a, samozrejme, strieľal vždy vedľa, ak sa

takto vyberajú  vojaci, potom odbornosť nie  je využitá. Ale

na druhej  strane iste musíte pripustiť,  že ak nastúpi, po-

vedzme, absolvent strojníckej priemyslovky do automobilového

vojska alebo  automobilového práporu, tak  jeho odbornosť je

oveľa lepšie využitá, ako  keby robil pomocné fyzické práce.

Myslím si, že  tento rozdiel cítite aj vy  a tá námietka asi

nebola myslená celkom vážne.

 

 

     A napokon  ešte tretia vec. Chcel  by som upozorniť, že

som tu položil otázku, či je lepšie mať armádu menšiu a dob-

re  vycvičenú, alebo  väčšiu. Vážení  páni poslanci, skúsili

ste sa zamyslieť, kedy naposledy  v tomto štáte boli cvičené

zálohy? A  na toto ministerstvo  peniaze nemá. Ale  bude mať

teraz peniaze  na to, aby povolávalo  ďalších brancov. To je

aj ekonomická  otázka. To znamená,  že síce vycvičíme  teraz

mladých chlapcov,  ale už nebudeme  mať financie na  to, aby

sme ich  povolali na cvičenie  záloh. Aký to  bude mať potom

zmysel? Takže sa skutočne vraciam k mojej otázke na pána mi-

nistra, do akej miery je toto ekonomicky výhodné.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne. Ešte pani  poslankyňa Gbúrová, ale ak mi

pani poslankyňa dovolí, chcel by som povedať pánu poslancovi

na to, či väčšia armáda necvičená, alebo menšia dobre cviče-

ná. Ono  v armáde a najmä  v mierových dobách ani  nejde tak

veľmi o streľbu, hoci je to tiež prvoradé, ale myslím si, že

tu ide aj o určitú vlasteneckú výchovu. Takže čím viac obča-

nov absolvuje takéto cvičenie - duchovné, možno vlastenectva

- to nie je také zlé. To je len taká malá poznámka.

 

     Pani  poslankyňa Gbúrová,  nech sa  páči, máte  zapnutý

mikrofón.

 

Poslankyňa M. Gbúrová:

 

     Vážený pán predseda, ide  vlastne o diskusný príspevok,

ale veľmi stručný, preto ho prednesiem z miesta. Moje vystú-

penie je podmienené tým, že  v spoločnej správe k prerokúva-

nému zákonu  sa nenachádza pozmeňovací  návrh, ktorý prešiel

vo  výbore  pre  zdravotníctvo  a  sociálne  veci dňa 23. 8.

1995.

 

     Návrh, ktorý znovu z  tohto miesta preto uvediem, vzni-

kol z toho  dôvodu, že zákon doslova predpisuje  dôvod a tým

je rozpor so svedomím a náboženským vyznaním. Stačí ho takto

vo vyhlásení  formálne konštatovať napriek tomu,  že si mys-

lím, že svedomie a náboženské  vyznanie nie je formálnou zá-

ležitosťou. Myslím, že by  bolo vhodnejšie formulovať bod f)

len ako dôvod odopretia, aby sa mohli uviesť dôvody obsahovo

presnejšie, a tým ich  nielen kvalifikovať, ale aj kvantifi-

kovať. Nejde  len o svedomie  alebo náboženské presvedčenie,

ale spravidla aj o hodnotový  systém, etiku a filozofiu, tak

ako o tom hovoril vo väzbe na iné zákony v európskom kontex-

te, napríklad  v Španielsku a v  Taliansku, pán poslanec Ha-

ťapka.

 

     Z toho dôvodu mám dva pozmeňovacie návrhy. Jeden pozme-

ňovací návrh je ten, ktorý bol schválený vo výbore pre zdra-

votníctvo a sociálne veci a týka sa § 2 odseku 3 písmena f),

kde  navrhujeme uviesť  vetu tohto  znenia: "Dôvod odopretia

vykonávania základnej  služby alebo náhradnej  služby" - bez

svedomia a náboženského vyznania,  teda bez tohto pokračova-

nia. A ďalší návrh sa týka úvodu tohto zákona v § 1, kde na-

vrhujem, aby  sa doplnil text  vety, ktorá hovorí  o svedomí

a náboženskom vyznaní,  takto: "Preto, lebo je  to v rozpore

s jeho svedomím, etikou, filozofiou a náboženským vyznaním."

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pani poslankyňa.  Nech sa páči, pán spo-

ločný spravodajca.

 

 

 

 

Poslanec J. Danko:

 

     Vážený pán predseda

     vážené dámy

     vážení páni,

     vážení ministri,

 

     nemôžem odolať  nereagovať na niektoré  vystúpenia pred

záverečnou  správou. Využívam  teda možnosť  rokovacieho po-

riadku. Chcel  by som reagovať  na pripomienku pána  Kováča.

Áno, súhlasím s  tým, že lepšie by sa  nám rozhodovalo, keby

sme vedeli posúdiť dôležitosť  prerokúvania tohto zákona po-

dľa toho, keby sme mali  prehľad, ako počas jednotlivých ro-

kov stúpal, alebo klesal počet ľudí, ktorí odmietli základnú

vojenskú službu. Tento údaj mám, a preto ho chcem poskytnúť.

Myslím, že je veľmi dôležitý.

 

     Rok 1993 - 1 114, rok  1994 - 5 739, rok  1995 - 4 607.

Celkový počet občanov, lebo tu  sú údajne presné čísla, cel-

kový počet občanov, ktorí od roku 1990 odmietli výkon vojen-

skej činnej služby, je 25 225. Z celkového  počtu odmietajú-

cich vojenskú službu odvolalo  svoje vyhlásenie o odmietnutí

vojenskej činnej služby 3 335, z celkového  počtu odmietajú-

cich vojenskú činnú službu bolo povolaných na výkon civilnej

služby 10 800. Z celkového počtu odmietajúcich vojenskú čin-

nú službu  od roku 1990 nebolo  povolaných na výkon civilnej

služby 11 028.

 

     Myslím, že to dokumentuje narastajúci trend. Keď porov-

náme najmä tieto  čísla, ktoré som hovoril, s  tým, že počet

odvedencov povolaných na výkon vojenskej činnej služby v ro-

ku 1993 bol 31 216, v roku 1994  33 441, v roku 1995  30 ti-

síc, čiže  stále je  to okolo  30 tisíc. A porovnajme  si to

s tým, ako  je to napríklad  v poľskej armáde,  kde na počet

okolo 160  alebo 180 tisíc  je tam, mám  to presne citované,

4 tisíc, vo francúzskej armáde na  počet 200 tisíc, 5 tisíc.

Myslím, že  tieto čísla jasne hovoria  za seba, ale uznávam,

že  to treba  doplniť, tak  som to  doplnil. (Nezrozumiteľné

slová zo sály.)  Nemecko, musím sa vám priznať,  o tom nemám

informácie. Nemám to, tak to nemôžem potvrdiť.

 

     Ak dovolíte, chcel  by som ešte vzhľadom na  to, že sme

v televíznom obraze,  nechcem sa, samozrejme,  teraz predvá-

dzať, ale zaznieva stále porovnanie, že civilná služba sa dá

porovnať s pracovno-technickými prápormi. Pán poslanec Kováč

jasne povedal, že to nie je jeho názor, išlo mu len o porov-

nanie názvu pomocné fyzické práce, ale napriek tomu, aby ne-

došlo k omylu, pokladám za potrebné poukázať na to, že je tu

zásadný rozdiel. Pracovno-technické prápory boli ľuďom nanú-

tené  proti ich vlastnej vôli, z politických dôvodov a odve-

denci tam podliehali vojenskému  poriadku. Velili im vojaci,

dôstojníci a  poddôstojníci. Na civilnú  službu sa de  facto

prihlasujú dobrovoľne, nepodliehajú  vojenským zákonom a ne-

slúžia tak, ako to bolo, 16  hodín, ale riadne 8 hodín, čiže

je to zásadný rozdiel. To, akým sankčným postihom podliehajú

pri výkone civilnej služby,  ak porušia pracovnú disciplínu,

vlastne ideme schváliť v tomto zákone.

 

     Ďalej by  som chcel reagovať na  pozmeňovací návrh pána

Šimka. To  je v podstate nový  návrh zákona, nová filozofia.

Mám  pocit, že  keď štátna  správa na  výkon štátnej  správy

v oblasti armády má vytvorené špecializované správy, to zna-

mená vojenské správy, nepovažujem za logické, aby sme to dá-

vali do  kompetencie všeobecnej štátnej správy.  Je to pole-

mické, samozrejme.

 

     Chcel by  som najmä reagovať  na pána poslanca  Kanisa.

Pán poslanec, ja som tu dostal od vás, myslím, asi 14 alebo

18 pripomienok.  Veľmi ma zaráža,  že vo výbore  ste nemali,

pokiaľ si  pamätám, ani jednu pripomienku.  Bol by som veľmi

rád, keby sme tieto veci dostali  už vo výbore, aby sme mali

dostatok času,  nielen branno-bezpečnostný výbor,  ktorý bol

garančný, ale  aj ostatné výbory, aby sa týmito  myšlienkami

zaoberali. Váš návrh je  v podstate novou filozofiou zákona.

Je to nový zákon o civilnej službe. Iba toľko.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.  Ešte v  rámci faktických  pripomienok vystúpi

pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda. Myslím si, že keď sme si vypoču-

li, aký je vzťah tých,  ktorí sú ochotní absolvovať základnú

vojenskú službu,  a koľkí žiadajú o  civilnú službu, bolo by

zaujímavé sledovať,  koľkí z tých, čo  žiadajú o civilnú vo-

jenskú službu,  neskôr požiadajú o  povolenie vlastniť zbraň

alebo kúpiť si zbraň.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem,  pán  poslanec.  Ešte  pán poslanec Miklušičák

- faktická poznámka.

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Pán predseda,

     panie poslankyne,

     páni poslanci,

     pán minister,

 

     tiež mám len krátku poznámku, nie faktickú, ale nechcem

ísť k  pultu, je to  kratučké. Spoločný spravodajca  taktiež

nezachytil do spoločnej správy bod 3 v časti B uznesenia Vý-

boru Národnej rady Slovenskej  republiky pre verejnú správu,

územnú  správu a  národnosti zo  dňa 23.  augusta 1995 číslo

75. Týka sa § 1 ods. 2.  Chcem len upozorniť, aby to tam do-

plnil.

 

     V súvislosti s dôvodmi,  ktoré už uviedli moji predreč-

níci, navrhujem, aby písmeno e) v  § 2 ods. 3 znelo: "rozpor

vykonávania základnej  služby alebo náhradnej  služby". A už

len na záver žiadam samostatne  hlasovať o bode 20 spoločnej

správy a o  bode 7 spoločnej správy, kde  navrhujem, aby bod

7 nebol prijatý.

 

    Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Ešte pán poslanec Sečánsky.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     K  návrhu pani  kolegyne Gbúrovej  pripomínam, že zmena

§ 11 nebude možná, teda rozširovať dôvody, príčiny odmietnu-

tia vojenskej služby, pretože ústava vyčerpávajúcim spôsobom

vymenúva tieto dôvody. A sú len dva: svedomie alebo nábožen-

ské vyznanie. Žiadna filozofia a nič podobné tam nie je.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

nemám  žiadne prihlášky  do rozpravy.  Nikto sa  nehlási ani

s faktickou poznámkou. Končím rozpravu  k tomuto bodu. Pýtam

sa pána ministra,  či sa chce vyjadriť k  rozprave. Áno. Pán

minister, nech sa páči.

 

 

 

 

Minister obrany SR J. Sitek:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady

     vážená Národná rada,

     dámy a páni,

 

     v priebehu rokovania Národnej  rady z vašich vystúpení,

napriek  rôznosti prístupu  a názorov,  možno vyvodiť  záver

potvrdzujúci  správnosť presvedčenia  predkladateľa, že nová

zákonná úprava výkonu civilnej  služby je po právnej, vecnej

i organizačnej  stránke odôvodnená  a spoločensky  potrebná.

Bolo tu viacero pripomienok. Budem reagovať tak, ako poslan-

ci vystupovali.

 

     Chcem uviesť, že dôvodom na predloženie vládneho návrhu

zákona  o civilnej  službe je  predovšetkým súčasná situácia

v civilnej službe. Pán spoločný  spravodajca tu uviedol čís-

la. Nebudem to opakovať, ale chcem vás upozorniť, že faktic-

ky 25 225 brancov  odmietlo výkon vojenskej základnej služby

od tohto  zákona, ktorý bol, predchádzajúci zákon, ktorý bol

premietnutý do  života, a doteraz 10 800 brancov  nevykonalo

civilnú  službu. Tak  ako som  v úvodnom  slove spomenul, vo

väčšine je  to zo špekulácie  vyhnúť sa základnej  vojenskej

službe.

 

     Toto  moje  tvrdenie  potvrdzuje  aj  zistenie kontroly

z odboru  kontroly Úradu  vlády Slovenskej  republiky, ktorá

bola vykonaná  na základe uznesenia  5. schôdze Rady  obrany

štátu. Cieľom tejto kontroly  bolo preveriť dodržiavanie zá-

sad zákonov v civilnej službe. Podľa doterajšieho zákona ci-

vilnú službu je občan povinný vykonať, ak z dôvodov svedomia

alebo náboženského  vyznania odmieta vykonať  vojenskú činnú

službu. Túto civilnú službu občan vykonáva na základe písom-

ného vyhlásenia o odopretí  vojenskej činnej služby s uvede-

ním dôvodu, ktoré podáva okresnej vojenskej správe.

 

     Zákonom uvádzané dôvody, to je to svedomie a náboženské

presvedčenie,  sa zo  strany občanov  chápu rôznym  spôsobom

a vzhľadom na to, že občan nemusí svoju žiadosť doložiť vie-

rohodným potvrdením, ktorým by ju podporil, alebo ani nie je

ustanovené  rigoróznejšie kritérium  na posudzovanie uvádza-

ných dôvodov, resp. tieto  dôvody ani nikto bližšie neskúma,

viacerí občania využívajú inštitút  civilnej služby na vyhý-

banie sa vojenskej službe a následne aj civilnej službe. Na-

vyše pojem svedomie citovaný  v zákone je nekontrolovateľný,

čo potvrdzujú aj konkrétne zistenia.

 

     Zámer  vyhýbať  sa  nielen  vojenskej,  ale aj civilnej

službe, sa dá  ilustrovať na  mnohých prípadoch.  Nebudem tu

uvádzať konkrétne prípady, ale stáva  sa, že napríklad u ob-

čana, ktorý udá morálne dôvody,  zistíme, že je trestaný pre

rôzne trestné  činnosti. Dokonca sú takí,  že si uvedú dôvod

morálne presvedčenie, a pritom ide napríklad o občana, ktorý

je súdne  trestaný pre trestný  čin lúpežnej krádeže.  Alebo

občan, ktorý  vykonáva náhradnú civilnú službu  z dôvodu mo-

rálneho  presvedčenia, hrubo  porušuje pracovnú  disciplínu,

čiže je  to spochybňovanie dôvodu jeho  vyhlásenia. Ďalej sa

stáva  aj to,  že  občan,  ktorý odmietne  základnú vojenskú

službu, takisto odmieta aj náhradnú civilnú službu.

 

     Tieto príklady poukazujú  na nevyhnutnosť prehodnotenia

doterajších  prístupov.  Legislatívne  normy,  ktoré doteraz

platia, umožňujú veľmi benevolentný  prístup k výkonu civil-

nej služby a môže sa  to posudzovať, že nepripisujeme dosta-

točný  význam obrane  záujmov vlasti.  Toto určite nezvyšuje

naše postavenie a vierohodnosť v medzinárodnom meradle.

 

     Chcel by  som ešte pripomenúť, že  veľmi významný dôvod

zmeny v tomto  novom návrhu zákona je to,  že doteraz zodpo-

vednosťou za výkon služby  bolo poverené ministerstvo práce,

sociálnych vecí a rodiny, ktoré v súčasnosti plní mimoriadne

závažné úlohy  na úseku nezamestnanosti a  je logické, že sa

nemôže ani z kádrových dôvodov venovať tejto civilnej službe

v takej miere, ako by bolo potrebné.

 

     Chcem sa  pri tejto otázke zastaviť,  lebo pán poslanec

Kováč a pán poslanec  Andrejčák hovorili o finančných nákla-

doch. Prechod kompetencií vo veci zabezpečenia výkonu civil-

nej služby z rezortu práce a sociálnych vecí na rezort obra-

ny si vyžiada minimálne finančné náklady, nakoľko v podstate

ide o prevzatie dokumentácie a  rozbehu tejto činnosti v re-

zorte. Na rok 1996 sa ten rozpočet z ministerstva práce pre-

sunie na ministerstvo obrany.

 

     Chcem zareagovať na pána poslanca Kováča, ktorý hovoril

o využití kvalifikácie.  Pripomínam, že ani  vojak základnej

náhradnej  služby  nevyužíva  svoje  vzdelanie  počas výkonu

služby.

 

     Ďalej tu pán Duka-Zólyomi spomínal využitie humanitných

organizácií. Chcem pripomenúť, že  aj armáda má svoje zaria-

denia,  ako sú  nemocnice, ozdravovne  a podobne,  kde sa dá

takisto, za  tých istých podmienok ako  v civilných zariade-

niach, vykonávať civilná služba, a v podstate sa aj v súčas-

nosti táto civilná služba vykonáva.

 

     Pán poslanec  Nagy uvádza, čo je  zárukou nastúpenia na

náhradnú civilnú  službu. Chcem pripomenúť,  že § 2  ods. 15

dáva odpoveď, že ak vyhlásenie má všetky náležitosti, nemož-

no ho odmietnuť.

 

     Pán poslanec Kanis spomenul, aké výhody by mali mať tí,

čo nastúpia na  civilnú službu, oproti tým, čo  si plnia po-

vinnosť  podľa článku  25 ústavy,  kde sa  uvádza, že obrana

Slovenskej republiky je vecou cti každého občana. Ja si mys-

lím,  že tí,  čo nastúpia  na civilnú  službu, by nemali mať

žiadne výhody oproti tým,  čo si plnia povinnosť vyplývajúcu

z Ústavy Slovenskej republiky.

 

     Takisto chcem upozorniť, že v tomto zákone sa sprísňujú

sankcie za porušovanie pracovnej disciplíny počas výkonu ci-

vilnej služby,  sprísňuje sa kontrola, čo  je podľa mňa ade-

kvátne vzhľadom  na to, že tu  nejde o pracovnoprávny vzťah,

aj keď v podstate je zaručené, že ten, čo nastúpi na náhrad-

nú civilnú  službu, pracuje len  podľa Zákonníka práce.  Ale

ide v podstate o náhradu  za výkon základnej vojenskej služ-

by.

 

     Myslím, že  je najvyšší čas, že  k úprave tejto právnej

normy  dochádza v  tomto období,  čím sa  zaradíme medzi tie

krajiny, ktoré vojenskej základnej službe v Európe pripisujú

ten význam, ktorý nesporne má.

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada Slovenskej republiky,

     dámy a páni,

 

     prijatím návrhu zákona sa vytvoria podmienky, aby výkon

vojenskej služby mohli odmietnuť  v súlade s Ústavou Sloven-

skej republiky bez výnimky všetci tí občania, ktorým jej vý-

kon koliduje so svedomím  alebo náboženským vyznaním. Vytvo-

ria sa zároveň podmienky, aby  mladí ľudia nemuseli čakať na

výkon civilnej služby celé roky, čím sa výrazne zvýši právna

istota najmä  z aspektu ich  oprávnených záujmov a  potrieb.

Zníži sa riziko obchádzania a porušovania plnenia povinností

vo výkone civilnej služby a dôstojnejšie sa zohľadnia aj na-

liehavé záujmy a potreby obrany vlasti.

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     z týchto dôvodov, ako aj  z dôvodov uvedených v dôvodo-

vej správe a ktoré som uviedol vo svojom  úvodnom vystúpení,

odporúčam,  aby ste  vládny návrh  zákona o  civilnej službe

a o zmene niektorých zákonov  schválili. O pozmeňovacích ná-

vrhoch  spoločný  spravodajca  uviedol,  že  nemôže súhlasiť

s pánom  poslancom Kanisom  a pánom  poslancom Šimkom, ktorí

v podstate  dali vlastný  návrh, čo  je proti  dikcii, ktorý

predložila vláda Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem vám, pán minister.

 

     Vážené  panie poslankyne,  páni poslanci,  pán spoločný

spravodajca bol pred chvíľou pri mne a žiadal ma o prestávku

na poradu  klubov, čím bude mať  čas na spracovanie všetkých

návrhov. Myslím, že tu bolo dosť zmien, takže sa spýtam pána

spravodajcu, čo navrhuje, či  chce hneď pristúpiť k hlasova-

niu, alebo či žiada prestávku.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Vážený pán predseda, vzhľadom  na to, že bolo predlože-

ných 43 pozmeňovacích návrhov,  žiadam o prestávku minimálne

20 minút, aby som ich konzistentne zosúladil.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Cabaj.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán predseda,

     dámy a páni,

 

     navrhujem, keďže sme uvažovali,  že dnes budeme rokovať

do 17.00 hodiny, aby sme pokračovali ďalším návrhom, tak ako

máme v schválenom programe, a hlasovanie presunuli na utorok

ako prvý bod. Dovtedy by  sa spracovali aj všetky pripomien-

ky, aj by bol priestor na poradu klubov.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ak nikto z poslancov  nebude namietať, súhlasím. Ale ak

bude niekto namietať, musím dať o tom hlasovať.

 

     Ešte pán poslanec Moric.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem za slovo, pán  predseda. Klub poslancov Sloven-

skej národnej strany sa k tomuto návrhu pripája.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno. V klube  KDH je  mierna  diskusia. (Nezrozumiteľné

slová v sále.)

 

     Takže, vážené panie poslankyne, páni  poslanci, nebudem

dávať prestávku, ale budeme pokračovať ďalším bodom programu

s tým, že do utorka  pán spoločný spravodajca spracuje návr-

hy, kluby zasadnú, a ako sa rozhodnú, budeme to rešpektovať.

Ako prvý bod programu v utorok bude hlasovanie k tomuto bodu

programu. Ďakujem.

 

     Pristúpime  teraz  k   d v a d s i a t e m u  bodu pro-

gramu, ktorým je

 

     návrh  na vyslovenie  súhlasu so Zmluvou  medzi štátmi,

ktoré sú  stranami Severoatlantickej zmluvy, a inými  štátmi

zúčastnenými v Partnerstve za mier, vzťahujúcej sa na štatút

ich ozbrojených síl.

 

     Návrh, páni poslanci, panie poslankyne, ste dostali ako

tlač 218 a spoločnú správu ako číslo 218a.

 

     Z poverenia  vlády Slovenskej republiky  aj tento zákon

uvedie pán minister Sitek. Nech sa páči, pán minister.

 

Minister obrany SR J. Sitek:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     predkladám vám na posúdenie spoločný materiál Minister-

stva obrany Slovenskej republiky a Ministerstva zahraničných

vecí Slovenskej republiky - návrh Zmluvy medzi štátmi, ktoré

sú stranami Severoatlantickej zmluvy, a inými štátmi zúčast-

nenými v  Partnerstve za mier, vzťahujúcej  sa na štatút ich

ozbrojených síl, ktorý  vláda Slovenskej republiky schválila

na svojom zasadaní dňa 1. augusta 1995 uznesením číslo 562.

 

     Vláda Slovenskej republiky sa v súvislosti s pripojením

k programu Partnerstvo  za mier zaviazala  k urýchlenému za-

vádzaniu  systému  národného  obranného  plánovania  a najmä

k posilneniu  mechanizmov  civilnej  demokratickej  kontroly

ozbrojených síl a v  tejto súvislosti k urýchlenému prijíma-

niu  zákonov s  cieľom maximálne  sa priblížiť  k štandardom

aliancie v oblasti obrany.  Pre Slovenskú republiku je oveľa

vhodnejším riešením postupná  príprava a následná realizácia

pristúpenia  už k  platným a  vykonaným zmluvným  dokumentom

v rámci NATO, ako vypracovanie nových dokumentov.

 

     Predkladaný materiál  obsahuje návrh zmluvy  o prístupe

k zmluve medzi účastníkmi  Severoatlantickej zmluvy, týkajú-

cej  sa štatútu  ich ozbrojených  síl NATO  SOFA, ktorá bola

podpísaná v Londýne 19. júna  1951. Zmluva o prístupe k NATO

SOFA je multilaterálnym zmluvným  dokumentom a na nadobudnu-

tie jej  platnosti je potrebný súhlas  Národnej rady Sloven-

skej  republiky s  jej ratifikáciou,  ktorú vykoná prezident

Slovenskej republiky. Cieľom tejto zmluvy je definovať práv-

ny štatút ozbrojených síl krajín NATO a štátov zapojených do

Partnerstva za mier  v prípade  ich vyslania na územia iného

štátu a uskutočňovanie aktivít v rámci tohto programu.

 

     Účasť štátov na spoločných  vojenských cvičeniach a ich

aktivitách  si vyžaduje  jednotné pravidlá,  preto štatút o-

zbrojených  síl  počíta  so  všetkými alternatívami vzťahov,

ktoré by v prípade  spolupráce jednotlivých subjektov vznik-

li, a premieta  ich aj do ustanovení NATO  SOFA. K zmluve je

pripojený  dodatkový  protokol  o nevykonávaní  trestu smrti

voči príslušníkom cudzích ozbrojených síl. Zmluvu o prístupe

k NATO SOFA  vypracoval právny  odbor  hlavného  veliteľstva

ozbrojených síl NATO.  Text  zmluvy  je jednotný  pre všetky

partnerské krajiny, bez možnosti  uplatnenia výhrad a akých-

koľvek zmien. Za Slovenskú  republiku podpísal zmluvu veľvy-

slanec  Slovenskej republiky  v Belgickom  kráľovstve Július

Hauser dňa 11. augusta 1995.

 

     Pristúpením Slovenskej republiky  k článkom zmluvy NATO

SOFA sa vytvorí priestor  na harmonizáciu vnútroštátneho po-

riadku s  týmto zmluvným dokumentom  a predpoklad na  ďalšiu

integráciu Slovenskej republiky  do euroatlantických bezpeč-

nostných štruktúr reprezentovaných  predovšetkým NATO. Podľa

článku 86 písm. e)  Ústavy Slovenskej republiky je potrebné,

aby  Národná  rada  Slovenskej  republiky  vyslovila  súhlas

s uvedenou zmluvou pred jej ratifikáciou.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu ministrovi Sitekovi. Prosím predsedu

Výboru Národnej rady Slovenskej  republiky pre obranu a bez-

pečnosť pána  poslanca Imricha Andrejčáka,  aby podal správu

o výsledkoch prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     návrh  na vyslovenie  súhlasu so  Zmluvou medzi štátmi,

ktoré sú  stranami Severoatlantickej zmluvy,  a inými štátmi

zúčastnenými v Partnerstve za mier, vzťahujúcej sa na štatút

ich ozbrojených síl, pridelil predseda Národnej rady Sloven-

skej republiky  svojím rozhodnutím číslo 471  zo 14. augusta

1995  Výboru Národnej  rady Slovenskej  republiky pre obranu

a bezpečnosť a Zahraničnému  výboru Národnej rady Slovenskej

republiky na prerokovanie do 23. augusta 1995. Zároveň určil

Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky pre  obranu a bez-

pečnosť, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu ur-

čených výborov.

 

     Výbor  Národnej  rady  Slovenskej  republiky pre obranu

a bezpečnosť návrh  v lehote prerokoval, vyslovil  s ním sú-

hlas a odporúča Národnej  rade Slovenskej republiky vysloviť

s uvedenou  zmluvou súhlas.  Zahraničný výbor  Národnej rady

Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa 23. augusta ná-

vrh neprerokoval pre neprítomnosť zástupcu predkladateľa. Na

zasadnutí dňa 4. 9. tohto roku zahraničný výbor návrh prero-

koval, vyslovil  s ním súhlas a  odporúča Národnej rade Slo-

venskej republiky  vysloviť súhlas so  Zmluvou medzi štátmi,

ktoré sú  stranami Severoatlantickej zmluvy,  a inými štátmi

zúčastnenými v Partnerstve za mier, vzťahujúcej sa na štatút

ich ozbrojených síl.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne  pánu poslancovi Andrejčákovi  za podanie

správy a  prosím, aby zaujal miesto  určené pre spravodajcov

výborov. Otváram rozpravu o dvadsiatom bode programu.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia, nedostal som žiadnu písomnú

prihlášku do  rozpravy. Prosím, hlási sa  niekto do rozpravy

priamo?

 

     (Nikto.)

 

     Keďže nie, vyhlasujem rozpravu  o dvadsiatom bode prog-

ramu za  skončenú. Nepredpokladám, že pán  minister by chcel

túto skutočnosť  komentovať, ani pán  spravodajca. Teda pri-

stúpime k hlasovaniu.

 

     Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada

Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Sloven-

skej  republiky vyslovuje  súhlas so  Zmluvou medzi  štátmi,

ktoré sú  stranami Severoatlantickej zmluvy,  a inými štátmi

zúčastnenými v Partnerstve za mier, vzťahujúcej sa na štatút

ich ozbrojených síl.

 

     Prosím, pán spoločný spravodajca, uvádzajte hlasovanie.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Ako spoločný spravodajca odporúčam návrh schváliť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tomto návr-

hu. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 110 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 106 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

 

     Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Dovoľte mi poďakovať Národnej  rade za jednoznačné roz-

hodnutie. Ďakujem. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Nasleduje  d v a d s i a t y   p r v ý   bod  programu,

ktorým je

 

     vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon číslo 50/1976  Zb. o územnom

plánovaní a stavebnom poriadku  (stavebný zákon) v znení ne-

skorších predpisov  a dopĺňa zákon číslo  138/1973 Zb. o vo-

dách (vodný zákon) v znení neskorších predpisov.

 

     Vládny  návrh zákona  ste  dostali  ako tlač  číslo 214

a spoločnú správu výborov ako tlač 214a.

 

     Z poverenia  vlády Slovenskej republiky  návrh odôvodní

podpredseda  vlády Slovenskej  republiky pán  Sergej Kozlík.

Prosím pána podpredsedu vlády, aby sa ujal slova.

 

 

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     na základe  poverenia vlády Slovenskej  republiky pred-

kladám vám na rokovanie  vládny návrh novely zákona Národnej

rady  Slovenskej republiky,  ktorým sa  mení a  dopĺňa zákon

číslo 50/1976 Zb. o  územnom plánovaní a stavebnom poriadku,

tzv. stavebný  zákon, v znení neskorších  predpisov a dopĺňa

zákon číslo 134/1973 Zb. o vodách, tzv. vodný zákon, taktiež

v znení neskorších predpisov.

 

     Návrh má za cieľ  povoľovacie konanie pre líniové stav-

by, a  tak urýchliť celý  prípravový proces, zjednodušiť  ho

tým,  že ak  sú podmienky  umiestnenia riešené  v schválenej

územnoplánovacej  dokumentácii zóny,  nebude sa  pre líniové

stavby vydávať územné rozhodnutie, ale vydá sa hneď stavebné

povolenie.

 

     Osobitný význam má návrh novely v  § 108 ods. 2, v kto-

rom sa za doterajšie písmená a)  až b) vsúvajú písmená f) až

n), ktoré uvádzajú všetky  doposiaľ platné tituly umožňujúce

vyvlastniť  nehnuteľnosti  vo  verejnom  záujme.  Nejde teda

o nové dôvody vyvlastnenia, ale o dôvody už právne existujú-

ce a uzákonené od roku 1949  do roku 1988 v osobitných práv-

nych predpisoch, ktoré sú uvedené v poznámkach. Tento postup

má  význam v  tom, že  už existujúce  dôvody vyvlastnenia sa

sústreďujú do  jedného predpisu, čo  je dôležité z  hľadiska

prehľadnosti všetkých dôvodov  vyvlastnenia, či už vyplývajú

z osobitných predpisov, alebo zo stavebného zákona.

 

     Významná je aj skutočnosť,  že všetky tituly vyvlastne-

nia sa dávajú  do súladu s článkom 20  ods. 4 Ústavy Sloven-

skej republiky,  ktorý hovorí, že vyvlastnenie  je možné iba

v nevyhnutnej  miere vo  verejnom záujme  na základe  zákona

a za primeranú náhradu. Nesúlad dvoch doterajších osobitných

predpisov  s ústavou  sa odstraňuje  tým, že  tie tituly vy-

vlastnenia,  ktoré boli  uzákonené v  minulosti nariadeniami

vlády,  menovite nariadenie  vlády Československej socialis-

tickej republiky  číslo 42/1961 Zb. o  vyvlastnení pre účely

obrany  a nariadenie  vlády Československej  republiky číslo

29/1959  Zb.  o  oprávneniach  k  cudzím nehnuteľnostiam pri

stavbách  a prevádzke  podzemných potrubí  pre pohonné látky

a ropu, sa  zaraďujú do tohto  návrhu novely zákona,  čím sa

napĺňa aj  podmienka uvedená v citovanom  článku Ústavy Slo-

venskej republiky, že vyvlastnenie je možné na základe záko-

na, pričom  zákonom je práve táto  novela. Tak sa sprehľadní

inštitút  vyvlastnenia  a  zrýchli  celý administratívny vy-

vlastňovací proces pre novozačínajúce stavby.

 

     Prínosom návrhu je vymedzenie  pojmu líniové stavby pre

účely stavebného  zákona. Dosiaľ nebol  tento inštitút vyme-

dzený, a tak dochádzalo v praxi k rôznej interpretácii.

 

     Druhým  cieľom  predloženého  návrhu  zákona je umožniť

vyvlastniť pozemky zastavané  povolenými stavbami, ku ktorým

mali právo hospodárenia bývalé národné výbory a ktoré prešli

do  majetku  obcí  podľa  ustanovenia  §  2  ods.  1  zákona

Slovenskej národnej  rady číslo 138/1991 Zb.  o majetku obcí

v znení  jeho neskorších  zmien. Návrh  na vyvlastnenie môže

podať výhradne  obec, ktorá má vlastnícke  právo k stavbe na

cudzom pozemku.

 

     Zároveň sa  navrhuje umožniť vyvlastniť  aj pozemky za-

stavané  stavbami, ktorých  účely sú  vymedzené v osobitných

právnych  predpisoch, napríklad  v zákone  o výrobe, rozvode

a spotrebe  elektriny, v  zákone o  pozemných komunikáciách,

v zákone o dráhach a v rade ďalších zákonov, ktoré sú uvede-

né v poznámkach 17 a 17a pod čiarou.

 

     Napokon sa navrhuje vyvlastniť pozemky, ktoré sú v are-

áli výstaviska určeného na  konanie medzinárodných výstav so

zameraním na  poľnohospodárstvo, ktoré bolo  zriadené na zá-

klade povolenia  do 31. decembra 1989,  čím sa rieši problém

výstaviska Agrokomplexu. V tomto prípade môže podať návrh na

vyvlastnenie v mene štátu  správca výstaviska. Podotýkam, že

obce, správcovia stavieb a  správca výstavného areálu sa mu-

sia preukázateľne pokúsiť najprv o dohodu o odpredaji pozem-

kov. Až  keď návrh na  dohodu vlastník odmietne,  bude možné

podať návrh na vyvlastnenie. Pri uzavretí dohody nič nebráni

tomu, aby  zmluvné strany dohodli  náhradu vo výške  určenej

podľa vyhlášky číslo 465/1991 Zb.

 

     Keďže ide o stavby, pri ktorých je už účel vyvlastnenia

naplnený,  stavby sú  postavené a  správcovia stavby pozemky

užívajú, legislatívna zmena sa  môže pripustiť len s časovým

obmedzením, ktoré sa navrhuje do 31. decembra roku 2000.

 

     Cieľom  návrhu novely  vodného zákona  je zjednodušenie

a zrýchlenie  postupu pri  výstavbe vodohospodárskych línio-

vých  stavieb,  ktorými  sú  vodovodné  a  kanalizačné  rady

prechádzajúce  pozemkami viacerých  katastrálnych území. Ide

o vznik vecného bremena zo  zákona, rovnako ako to zakotvujú

niektoré  ďalšie zákony,  napríklad zákon  o výrobe, rozvode

a spotrebe elektriny, plynárenský zákon,  či zákon o teleko-

munikáciách. Vlastníkovi  pozemku sa navrhuje  za takéto ob-

medzenie  vlastníctva finančná  náhrada. Rozhodovanie  o jej

výške sa navrhuje zveriť vodohospodárskym orgánom.

 

     Dámy a páni, ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne podpredsedovi vlády pánu  Kozlíkovi. Pro-

sím spoločného spravodajcu výborov  poslanca pána Bélu Bugá-

ra, aby podal správu  o výsledkoch prerokovania vládneho ná-

vrhu  zákona vo  výboroch Národnej  rady. Nech  sa páči, pán

poslanec.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Vážený podpredseda vlády,

     vážená Národná rada,

 

     vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon číslo 50/1976  Zb. o územnom

plánovaní a stavebnom poriadku, tzv. stavebný zákon, v znení

neskorších predpisov a dopĺňa zákon číslo 138/1973 Zb. o vo-

dách, tzv. vodný zákon, v znení neskorších predpisov, prero-

kovalo šesť výborov Národnej rady Slovenskej republiky, pri-

čom päť z nich vyslovilo  súhlas s predloženým návrhom a od-

poručilo ho schváliť so  zmenami uvedenými v spoločnej sprá-

ve, tlač 214a.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a  menu neprijal uznesenie  o výsledku prerokovania

vládneho návrhu zákona, lebo nevyslovila s ním súhlas nadpo-

lovičná väčšina všetkých členov výboru.

 

     Zo spoločnej správy odporúčam schváliť en bloc bod čís-

lo 1, 8, 9, 10, 12, 13 a 14.

 

     Odporúčam en bloc neschváliť bod 2, 3, 4, 7 a 11.

 

     Ak by niektorý z diskutujúcich navrhol vyňať na osobit-

né hlasovanie, na samostatné hlasovanie  bod číslo 10, v tom

prípade budeme musieť hlasovať aj o bodoch 5 a 6 samostatne.

Ináč, ak prejde bod číslo 10 spoločnej správy, navrhujem bo-

dy číslo 5 a 6 odmietnuť, teda neschváliť.

 

     Pán predsedajúci, hlásim sa ako prvý do rozpravy.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Otváram rozpravu o dvadsiatom prvom bode

programu. Pán spoločný spravodajca, ste prihlásený ako prvý.

Ako druhý nasleduje pán poslanec  Vavrík. Nech sa páči, máte

slovo.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Ďakujem pekne. Navrhujem  dva pozmeňovacie návrhy. Budú

sa týkať § 141.

 

     Prvý: Navrhujem v bode 10 k §  141 v ods. 4 v bodoch a)

a b) po  slovách "povolenými stavbami" vsunúť  dátum "do 31.

12. 1989".  V tomto prípade  totiž navrhovateľovi ide  o to,

aby nevysporiadané  majetkové pomery do konca  1989 boli vy-

sporiadané v duchu reštitučného zákona číslo 403/1990 Zb. Ak

by sme  nechali pôvodne navrhované znenie,  vytvorili by sme

precedens na novodobé  hromadné vyvlastňovanie s retroaktív-

nym účinkom  bez toho, že by  bol naplnený článok 20  ods. 4

Ústavy  Slovenskej republiky,  citujem: "Vyvlastnenie  alebo

nútené obmedzenie  vlastníckeho práva je  možné iba v  nevy-

hnutnej miere  a vo verejnom záujme, a to  na základe zákona

a za primeranú náhradu."

 

     Môj druhý pozmeňovací návrh sa týka  ods. 5 § 141, a to

pre  prípad, ak  nebude  schválený  bod 10  spoločnej správy

a budú  schválené body  5 a  6 spoločnej  správy, to znamená

v § 141 by  ostal ods. 5. V tomto  prípade navrhujem, aby za

slová "podľa  ods." sa vsunulo "okrem  pozemkov v zastavanom

území obce". To  znamená, že ods. 5 by  znel takto: "Náhrady

za vyvlastnenie pozemkov zastavaných  stavbami podľa ods. 4,

okrem  pozemkov  v  zastavanom  území  obce  sa ustanovujú:"

A všetko pokračuje tak, ako je to teraz napísané v odseku 5.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Do rozpravy  sa prihlásil pán poslanec  Vavrík. Nech sa

páči, máte slovo.

 

Poslanec R. Vavrík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda vlády,

     kolegovia, kolegyne,

 

     vládny návrh novely stavebného zákona číslo 50/1976 Zb.

v znení neskorších predpisov má viacero častí, tak ako pove-

dal predkladateľ, podpredseda  vlády pán  Kozlík. Dovolil by

som  si podporiť  zámer v  článku I,  a to  zámer urýchlenia

a zracionalizovania  územného konania.  S týmto  by bolo po-

trebné súhlasiť. Dovolil by som sa však pár slovami vyjadriť

k najspornejšiemu bodu  tohto zákona, a  to k bodu  10, kon-

krétne k novelizácii § 141.

 

     Zavedenie  inštitútu dodatočného  vyvlastnenia pozemkov

vo verejnom  záujme, na ktorých stoja  stavby, je zásahom do

vlastníckeho  práva  vlastníkov  pozemkov,  ktorí si doteraz

svoj majetkovoprávny vzťah k vlastníctvu nevysporiadali.

 

     Taxatívne určenie náhrad  podstatne nižších, aké patria

podľa dnešných platných  cenových predpisov, možno považovať

za  príliš tvrdý  zásah do  vlastníckych práv,  ktorý svojím

charakterom nezodpovedá ustanoveniam článku 20 ods. 4 Ústavy

Slovenskej republiky. O vyvlastnení síce hovoriť môžeme, bo-

lo to v úvodnom slove povedané, ale v ústave sa píše aj tom,

že za primeranú náhradu.

 

     Rovnako navrhovaný spôsob  stanovenia výšky náhrady ne-

zodpovedá  zvyklostiam v  iných európskych  krajinách. Výška

náhrady by  mala zodpovedať určitému  reálnemu podielu trho-

vých cien  v tej-ktorej danej konkrétnej  lokalite. Preto si

dovolím predniesť pozmeňovací návrh,  a to v predmetnom bode

10 vypustiť z § 141 ods. 5.

 

     Ďalej by som  chcel k tomuto istému §  141 vo veci ods.

4, konkrétne písm. c) v rozprave navrhnúť isté zmeny. V tom-

to písm. c) sa totiž  uvažuje s možnosťou vyvlastniť pozemky

výstaviska, na ktorom  sa konajú medzinárodné poľnohospodár-

ske výstavy. Z formulácie návrhu  ani z dôvodovej správy nie

je však jasné, prečo sa problematika jednej príspevkovej or-

ganizácie, konkrétne Agrokomplexu  Nitra, rieši vo všeobecne

platnej legislatívnej norme, a  to v tejto novele stavebného

zákona.  Takýto postup je nezvyčajný, a nezodpovedá  zásadám

tvorby zákonov.  Jeho prijatím by  zákonodarný  zbor Sloven-

skej republiky len potvrdil krátkodobo cielený účel, namies-

to stanovovania  všeobecne platných a  správnych zásad, kto-

rých schvaľovanie prináleží parlamentu každej krajiny. Preto

si  dovolím predložiť  svoj  druhý  pozmeňovací návrh,  a to

v predmetnom bode 10 z § 141 ods. 4 vypustiť písm. c).

 

     To je všetko. Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.  Nech sa páči, pán poslanec Horál - fak-

tická poznámka.

 

Poslanec F. Horál:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.  Mám jeden pozmeňovací návrh,

a to aby sa v § 105 ods. 3 zvýšila maximálna hranica finanč-

ného postihu z 10 tisíc na  20 tisíc Sk, pretože suma 10 ti-

síc Sk pre tzv. "majetných" ako pokuta je dnes už smiešna.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Priatelia, nemám ďalšie písomné prihláš-

ky. Nech sa páči, pán poslanec Miklušičák.

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážené panie kolegyne,

     vážení páni kolegovia,

     pán minister,

 

     o predkladanej vládnej novele  zákona možno vo všeobec-

nosti povedať,  že si kladie  niekoľko cieľov. Jednak  je to

snaha definovať  niektoré pojmy dôležité  pre stavebnú prax,

jednak má viesť k urýchleniu a zjednodušeniu konania pri po-

voľovaní výstavby líniových stavieb. Napokon si dáva za cieľ

usporiadať  majetkovoprávne  vzťahy  k  pozemkom v minulosti

zastavaným  protiprávne, t. j. bez súhlasu vtedajších vlast-

níkov pozemkov.

 

     Tento posledný  cieľ sa dá  vcelku pochopiť pri  pozem-

koch, ktoré sú dnes majetkom obcí, aj pri pozemkoch určených

v článku I bod 10 písm. b)  návrhu. Ale čo tam robia pozemky

Agrokomplexu? To už potom,  vážená vláda, navrhnite vyvlast-

niť všetko! Predsa priestor Agrokomplexu neslúži jednoznačne

verejnoprávnym záujmom. Sú to pozemky, ktoré slúžia konkrét-

nemu podnikateľskému subjektu, ktorý  ich má prenajaté a or-

ganizuje  v ňom  výstavy. Preto  podporujem bod  9 spoločnej

správy, ktorá navrhuje písmeno c) § 141 vypustiť.

 

     Za  mimoriadne nekorektný  pokladám aj  navrhovaný ods.

5 § 141 článku I bod 10. Jednak pôvodní vlastníci týchto po-

zemkov  sa ničím  neprevinili, ale naopak, previnil  sa štát

zastavaním ich  pozemkov bez ich súhlasu.  Nie je preto naj-

menší dôvod trestať ich opäť  znížením náhrad za im v budúc-

nosti  vyvlastnené pozemky.  Navyše dnešní  vlastníci nebudú

mať najmenší  dôvod dohodnúť sa na  výplate výhodnejších súm

pre pôvodných vlastníkov, než je návrh, a tak vlastne pôvod-

ným vlastníkom  nezostane nič iné,  ako napokon súhlasiť  so

sumami  uverejnenými v  návrhu, lebo  ináč budú vyvlastnení.

Preto podporujem  aj bod 10 spoločnej správy,  ktorý hovorí:

§ 141 text  ods. 5 nahradiť  textom "pri postupe  podľa ods.

4 platí štvrtá časť tohto zákona s výnimkou § 108".

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne pánu  poslancovi Miklušičákovi.  Prosím,

hlási sa  ešte niekto do rozpravy?

 

     (Nikto.)

 

     Pán   podpredseda  vlády,   mienite  zaujať  stanovisko

k predloženým návrhom?

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené panie poslankyne, páni poslanci,

 

     znovu  by som  pripomenul, že  predkladaný návrh  má za

cieľ  zjednodušiť  povoľovacie  konanie  pre líniové stavby,

sprehľadniť, zrýchliť celý prípravový  proces. Chce to robiť

tým, že  upravuje  podmienky  riešené  v schválenej  územno-

plánovacej dokumentácii  zóny, nebude sa  pre líniové stavby

vydávať územné rozhodnutie, vydá  sa hneď stavebné rozhodnu-

tie.

 

     Zároveň sa navrhujú ďalšie  kroky, okrem iného sa umož-

ňuje vyvlastniť pozemky zastavané stavbami, ktorých účely sú

vymedzené v osobitných právnych  predpisoch, napríklad v zá-

kone o  výrobe, rozvode, spotrebe elektriny,  v zákone o po-

zemných komunikáciách,  v zákone o  dráhach, v rade  ďalších

zákonov, ktoré sú uvedené v  poznámkach 17 a 17a pod čiarou.

Myslím,  že nie  je to  rozsiahly zákon,  ale je  mimoriadne

dôležitý práve v záujme rozvoja líniových stavieb.

 

     Preto by som si dovolil povedať k predloženej spoločnej

správe,  s čím  odporúčam súhlasiť.  Súhlasím s  tým, aby sa

premietli zmeny, ktoré uviedol  pán spoločný spravodajca pod

bodmi  1, 5, 6, 8, 12, 13, 14, tak  ako  ich  predniesol pán

spoločný spravodajca.  S ostatnými prednesenými  zmenami, či

to  už bolo  v rámci  spoločnej správy,  alebo tie, ktoré tu

predniesli páni poslanci, neodporúčam súhlasiť.

 

     Pokiaľ sa tu spochybňovala  výška náhrady, ktorá nezod-

povedá európskym  podmienkam, domnievam sa, že  nie sme ešte

v európskych podmienkach, pohybujeme  sa v reáliách terajšej

situácie, terajšieho procesu transformácie na Slovensku.

 

     Chcel  by  som  požiadať  poslancov  o podporu riešenia

problémov výstaviska Agrokomplexu, ktorý sa nedá riešiť inak

ako  zákonom. Zákonom  dostane riešenie  tohto problému vše-

obecný charakter.

 

     Ešte raz by som zdôraznil - z hľadiska spoločnej správy

súhlasiť s bodmi 1, 5, 6, 8, 12, 13, 14 spoločnej správy.

 

     Nechávam na zváženie  poslancov navrhované zvýšenie po-

kuty, ktoré predniesol pán poslanec Horál.

 

     Ďakujem pekne.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené  kolegyne a  kolegovia, nemám  ďalšie prihlášky.

Prosím, pán spoločný spravodajca, máte záverečné slovo.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Ďakujem pekne, záverečné slovo nepotrebujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Cabaj sa hlási s faktickou poznámkou, par-

don, s procedurálnou poznámkou.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán predsedajúci, navrhujem 30-minútovú prestáv-

ku na poradu klubov.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vzhľadom na túto situáciu, priatelia, treba nám zvážiť,

či by  nebolo účelné, aby sme  odložili hlasovanie na budúci

týždeň pri pokračovaní schôdze.  Koniec koncov, musíme počí-

tať s  odchodom pánov poslancov domov  na víkend. Navrhujem,

aby  sme  prerušili  dnešné  rokovanie  a  budeme pokračovať

v utorok ráno. Ďakujem vám. (Potlesk.)

 

     Pokračujeme  v  utorok  ráno  o  9.00  hodine,  pardon,

o 10.00  hodine, aby  sme mohli  umožniť stretnutie  klubov.

O 9.00 hodine sa stretnú kluby  a o 10.00 hodine bude pokra-

čovať normálne zasadnutie Národnej rady.

 

     Prajem vám pokojné dva dni na oddych. Ďakujem.

 

                   Štvrtý deň rokovania

       9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                        12. 9. 1995

____________________________________________________________

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     pokračujeme v  rokovaní prerušenej 9.  schôdze Národnej

rady Slovenskej republiky. Prosím, aby sme sa prezentovali.

 

     Konštatujem, že sa prezentovalo 99 poslancov. Sme uzná-

šaniaschopní.

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     rokovanie o devätnástom bode programu, ktorým je vládny

návrh zákona  Národnej rady Slovenskej  republiky o civilnej

službe a zmene niektorých  zákonov, sme prerušili tesne pred

hlasovaním.  Pozmeňovacie  a  doplňovacie  návrhy  poslancov

z rozpravy ste dostali ako  tlač 217b. Pristúpime k hlasova-

niu  o jednotlivých  pozmeňovacích a  doplňovacích návrhoch.

(Hlasy v sále.)

 

     Pán poslanec, už je hlasovanie  v zmysle tohto postupu.

(Hlasy v  sále.) Pán poslanec,  určilo sa riešenie,  že prvý

bod, ktorý budeme teraz prerokúvať, bude hlasovanie o zákone

o civilnej službe, tak podľa  toho postupujeme. (Hlasy v sá-

le.) Len  vám hovorím, že keď  je hlasovanie, tak už  nie sú

faktické poznámky.  Veď po hlasovaní  bude mať pán  poslanec

túto príležitosť.  (Hlasy v sále.)  Ale veď vám  hovorím, po

hlasovaní bude mať možnosť vystúpiť.

 

     Pristúpime teda k  hlasovaniu o jednotlivých pozmeňova-

cích a doplňovacích  návrhoch. Prosím spoločného spravodajcu

výborov pána poslanca Danka, aby hlasovanie uvádzal v zmysle

spoločnej správy a výsledkov rozpravy.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené panie poslankyne, páni poslanci,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážení hostia,

 

     pán predsedajúci, požiadal by som  v zmysle rokovacieho

poriadku o záverečné slovo. Nemal som záverečné slovo.

 

     (Hlas predsedu Národnej rady pána Gašparoviča, že treba

vyzvať ministra a spravodajcu, či sa chcú vyjadriť.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Nie. Lebo ak je to  vystúpenie pána ministra, tak je to

znova otvorenie rozpravy.

 

     (Hlas predsedu  Národnej rady pána  Gašparoviča, že mi-

nister sa už vyjadril, teraz sa má vyjadriť spravodajca.)

 

     Dobre. Nech sa páči, pán poslanec Danko.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Máte pred sebou spoločnú správu číslo 217a a 217b. Naj-

prv  budeme hlasovať  o pozmeňovacích  návrhoch zo spoločnej

správy 217a, tak ako ich navrhli výbory.

 

 

 

     Odporúčam, aby sme o bodoch 7 a 20 hlasovali samostatne

a aby  sme o bodoch  2, 4, 15, 17, 20 a 6 spoločnej  správy,

tlač 217a, hlasovali en bloc.

 

     Prosím, pristúpime  k hlasovaniu. Dávam  hlasovať o bo-

doch 2, 4, 6, 15, 17 a 20. Odporúčam ich  neprijať. (Hlas zo

sály.) Ešte raz opakujem. Povedal som, pán Čarnogurský, tlač

217a.  Tak, ako  to podľa  rokovacieho poriadku  máme robiť.

Najprv tlač z výborov a potom tlač z rozpravy. Stačí to tak-

to? (Hlas  zo sály.) Áno, dal  som návrh, tak ako  aj vy, že

o bode 7 a o bode  20 budeme  hlasovať  samostatne. (Hlas zo

sály.) Áno,  súhlasím, o bode  20 samostatne. Ďakujem,  máte

pravdu. Čiže  okrem bodu 20, o  ktorom budeme hlasovať samo-

statne. Opakujem, hlasujeme o bodoch 2, 4, 15, 17 a 6, ktoré

odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o navrhnutých

bodoch, ktoré pán spoločný spravodajca odporúča neprijať.

 

     (Hostia  prítomní  na balkóne spustili z balkóna trans-

parent.)

 

     Vážení hostia, takéto transparenty do parlamentu nepat-

ria. (Potlesk.) Prosím  preto usporiadateľov, aby zabezpeči-

li, aby sa v parlamente zachoval poriadok.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Pán predsedajúci, ako  spoločný spravodajca žiadam, aby

nebol vyvíjaný žiadny nátlak na poslancov. Toto je poslanec-

ká snemovňa Slovenskej republiky.

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 13 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

 

     Konštatujem,  že uvedené  body spoločnej  správy neboli

prijaté.

 

     Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Dávam hlasovať  spoločne o bodoch  spoločnej správy, tlač

217a, bod 1, 3, 6...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Bod 6 ste už uviedli.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Áno,  správne, ďakujem.  O bodoch  1, 3,  8, 9, 10, 11,

12, 13, 14, 16... (Hlasy v sále.)  Pán predsedajúci, žiadam,

aby bola disciplína. (Hlasy v sále.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, vážené  kolegyne a kolegovia,  venujme sa nášmu

programu. Hlasujeme.

 

 

Poslanec J. Danko:

 

     ...14, 16, 18, 19 a  21. Ako spoločný spravodajca odpo-

rúčam tieto pozmeňovacie návrhy prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí hlasujme  o bodoch 1,

3, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 16, 18, 19 a 21.  Pán  spoločný

spravodajca ich odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 124 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že tieto body spoločnej správy sme en bloc

prijali.

 

     Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Dávam  hlasovať samostatne  o bode  7 spoločnej  správy

217a. Odporúčam tento bod prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 7 spo-

ločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 100 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že bod 7 spoločnej správy bol prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Dávam hlasovať o bode 20 spoločnej správy 217a. Odporú-

čam bod 20 neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme o  bode 20

spoločnej  správy, ktorý  pán spoločný  spravodajca odporúča

neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 46 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že bod 20 spoločnej správy nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

 

 

 

Poslanec J. Danko:

 

     Keďže sme  nehlasovali o bode 5  spoločnej správy 217a,

dávam o ňom hlasovať samostatne. Odporúčam tento bod prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 5 spo-

ločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 124 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že tento bod spoločnej správy sme prijali.

 

     Nech sa páči, pokračujte.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Dávam hlasovať o pozmeňovacích návrhoch spoločnej sprá-

vy 217b. Bod 1 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Áno, je  to návrh pána poslanca  Romana Kováča. Prosím,

prezentujme sa a vzápätí  hlasujme. Pán spoločný spravodajca

ho odporúča neprijať.

 

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 49 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento návrh  pána poslanca Kováča nebol

prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujte.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Dávam hlasovať o bode  2 spoločnej správy 217b poslanca

Šimka.  Pardon,  nie  o  bode  2,  lebo  on navrhol hlasovať

o všetkých jeho návrhoch en bloc. To sú body 2 až 21 zo spo-

ločnej správy 217b. Je to tak, pán poslanec Šimko?

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Áno.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Dávam o tom hlasovať. Odporúčam návrhy neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bodoch 1 až

21 návrhov pána poslanca Šimka. Pán spoločný spravodajca ich

odporúča neprijať.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 40 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že  pozmeňovacie návrhy 1  až 21 pána  po-

slanca Šimka neboli prijaté.

 

     Nech sa páči, pokračujte.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Dávam hlasovať  o bode 22 spoločnej  správy 217b. Návrh

poslanca Hrnka odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu pána

poslanca Hrnka. Pán spoločný  spravodajca návrh odporúča ne-

prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 48 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že  tento pozmeňovací návrh  pána poslanca

Hrnka nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Dávam hlasovať  o bode 23 spoločnej  správy 217b. Návrh

poslanca Kanisa odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o pozmeňova-

com  návrhu pána  poslanca Kanisa.  Pán spoločný spravodajca

ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  tento pozmeňovací návrh  pána poslanca

Kanisa nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec J. Danko:

 

     O návrhu  pána poslanca Kanisa  pod bodom 24  spoločnej

správy 217b podľa môjho názoru netreba hlasovať, pretože sme

ho schválili v spoločnej správe 217a pod bodom 1. Súhlasíte,

pán poslanec?

 

Poslanec P. Kanis:

 

     Áno.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Ďakujem. Dávam  hlasovať o bode  25 poslanca Kanisa  zo

spoločnej správy 217b. Odporúčam ho neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o treťom po-

zmeňovacom návrhu pána poslanca Kanisa. Pán spoločný spravo-

dajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 47 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Dávam  hlasovať o  bode 26  spoločnej správy  217b pána

poslanca Kanisa. Odporúčam ho neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o ďalšom po-

zmeňovacom návrhu pán poslanca  Kanisa. Pán spoločný spravo-

dajca ho odporúča neprijať.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 124 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 47 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec J. Danko:

 

     O návrhu pána poslanca Kanisa v bode 27 spoločnej sprá-

vy  217b podľa  môjho názoru  netreba hlasovať,  pretože sme

tento bod schválili v  spoločnej správe 217a. Súhlasíte, pán

poslanec?

 

Poslanec P. Kanis:

 

     Áno.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, uveďte ďalší.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Dávam  hlasovať o  bode 28  spoločnej správy  217b pána

poslanca Kanisa. Odporúčam ho neprijať.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o bode  28.

Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 30 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Dávam  hlasovať o  bode 29  spoločnej správe  217b pána

poslanca Kanisa. Odporúčam ho neprijať. (Hlasy zo sály.)

 

     Pardon, o bode 29 netreba hlasovať, lebo sme o tom roz-

hodli. O bode  30 takisto netreba hlasovať, lebo  sme ho vy-

pustili.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prepáčte, musíte  povedať zreteľnejšie, nerozumiem vás.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Pán  poslanec Kanis,  súhlasíte s  tým, že  o bodoch 29

a 30 netreba hlasovať?

 

Poslanec P. Kanis:

 

     Áno.

 

Poslanec J. Danko:

 

     O bode 31, i keď je to obsahove to isté, čo dal pán Ro-

man Kováč, vzhľadom na to, že ide o iné znenie, dávam hlaso-

vať. Dávam hlasovať  o bode 31 pána poslanca  Kanisa zo spo-

ločnej správy 217b. Odporúčam ho neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 31 ná-

vrhu pána poslanca Kanisa. Pán spoločný spravodajca ho odpo-

rúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 42 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec J. Danko:

 

     O bode 32 podľa  môjho názoru netreba hlasovať, takisto

sme to schválili.

 

 

     Bod 33 - v § 2  ods. 4 slovo "osobné" sa vypúšťa. Podľa

môjho názoru sme to schválili, takisto netreba o návrhu hla-

sovať. (Hlas zo sály.) Treba hlasovať? Dávam teda hlasovať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, aké je vaše stanovisko k tomuto návrhu?

 

Poslanec J. Danko:

 

     Dávam hlasovať o bode 33 spoločnej správy 217b, o návr-

hu pána poslanca Kanisa. Odporúčam ho neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme o  bode 33

spoločnej správy.  Pán spoločný spravodajca  ho odporúča ne-

prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 46 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh nebol prijatý.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Dávam hlasovať o bode 34 poslaneckej správy 217b. Návrh

pána poslanca Kanisa odporúčam neprijať.

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o bode  34.

Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh nebol prijatý.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Dávam hlasovať o bode 35 poslaneckej správy 217b. Odpo-

rúčam ho neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme o  bode 35

spoločnej správy 217b. Pán  spoločný spravodajca ho odporúča

neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Podľa môjho  názoru o bode  36 poslaneckej správy  217b

nemusíme dať  hlasovať, lebo sme  ho prijali, hlasovali  sme

o ňom pri bode 19 k § 20 spoločnej správy.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pristúpime k návrhu pána poslanca Morica.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Dávam hlasovať o poslaneckom návrhu pána poslanca Mori-

ca zo spoločnej správy 217b, je to bod 37. Odporúčam ho pri-

jať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Alternatívu 1 odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o pozmeňova-

com návrhu pána poslanca Morica, alternatíve 1. Pán spoločný

spravodajca ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že pozmeňovací  návrh pána poslanca Morica

v alternatíve 1 bol prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujte.

 

Poslanec J. Danko:

 

     V tom  prípade netreba hlasovať o  alternatíve číslo 2,

pretože sme prijali alternatívu 1.

 

     Dávam hlasovať o  pozmeňovacom návrhu poslankyne Gbúro-

vej, je to bod 38 spoločnej správy 217b. Odporúčam ho nepri-

jať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o pozmeňova-

com návrhu pani poslankyne Gbúrovej. Pán spoločný spravodaj-

ca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 35 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pani poslankyne

Gbúrovej nebol prijatý.

 

     Prosím, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Pokračujeme v hlasovaní o návrhoch pani poslankyne Gbú-

rovej. Bod 39 spoločnej správy 217b odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme o  bode 39

spoločnej správy 217b. Pán  spoločný spravodajca ho odporúča

neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 27 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh nebol prijatý.

 

     Teraz budeme pokračovať hlasovaním o pozmeňovacom návr-

hu pána poslanca Miklušičáka. Nech sa páči.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Podľa môjho názoru netreba  o ňom hlasovať, pretože sme

schválili  v spoločnej  správe bod  14. Pán  poslanec, je to

tak? (Nezrozumiteľná odpoveď zo sály.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Dobre, poďme k ďalšiemu bodu.

 

 

Poslanec J. Danko:

 

     Dávam hlasovať o bode 41 spoločnej správy 217b, o návr-

hu pána poslanca Miklušičáka. Odporúčam ho neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o pozmeňova-

com návrhu  číslo 41. Pán  spoločný spravodajca ho  odporúča

neprijať. (Hlasy zo sály.)

 

Poslanec J. Danko:

 

     Odznelo to v rámci rozpravy. Rokovací poriadok to umož-

ňuje.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Priatelia, hlasujeme, nediskutujeme.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Návrh odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán spoločný spravodajca návrh odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 48 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

 

     Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Pán poslanec  Miklušičák dal aj  procedurálny návrh. Je

to bod 42  spoločnej správy 217b. Podľa môjho  názoru som ho

akceptoval a zohľadnil pri procedúre hlasovania.

 

     Vážený  pán  predseda,  konštatujem,  že  sme hlasovali

o všetkých návrhoch, ktoré odzneli vo výboroch aj počas roz-

pravy,  čiže o  všetkých návrhoch  spoločnej správy  217a aj

spoločnej správy  217b. Dávam hlasovať  o návrhu zákona  ako

celku v zmysle prijatých pozmeňovacích návrhov.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  V súlade  s ustanovením  § 26  ods. 1  zákona

o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona

ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Návrh odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravo-

dajca návrh odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

 

     Konštatujem, že  sme schválili vládny  návrh zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o civilnej službe a o zmene

niektorých zákonov.

 

     Ďakujem, pán spoločný  spravodajca, za spoluprácu. (Po-

tlesk.)

 

Poslanec J. Danko:

 

     Dámy a páni, ďakujem takisto za spoluprácu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Šimko. Nech

sa páči.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán predsedajúci,

     dámy a páni,

 

     dávam procedurálny  návrh. Najskôr mi však dovoľte, aby

som ho uviedol.

 

     Minulý týždeň predseda  vlády Slovenskej republiky Vla-

dimír Mečiar  v televíznej relácii  Pressklub zakončil svoje

vystúpenie výzvou  o zmierení nepriateľských  táborov. Pove-

dal, že  nie je možné byť  v neustálej konfrontácii. Obdobne

ku zmiereniu už viackrát vyzýval prezident Slovenskej repub-

liky Michal Kováč.  Zdá sa, že sa o  to usilujú, aspoň podľa

slov, i politické  strany a hnutia. Iba skutky  sú iné a len

slepý nevidí, aké je  Slovensko dnešných dní rozorvané. Azda

najväčšou prekážkou na prekonanie  tejto rozorvanosti je ne-

dôvera, ktorá  panuje medzi znepriatelenými  tábormi, predo-

všetkým medzi  opozíciou a koalíciou.  Nikdy sa nedohodneme,

ak budeme iba hľadať, kto je toho príčinou. Môžeme však uro-

biť veľmi  reálne kroky vedúce k  skutočnému posilneniu vzá-

jomnej dôvery  a rešpektovania sa. Jeden  z nich nám všetkým

chcem navrhnúť.

 

     V súlade s § 13 ods.  3 zákona o rokovacom poriadku na-

vrhujem doplnenie  programu 9. schôdze  Národnej rady o  bod

- zmena uznesenia  Národnej rady Slovenskej  republiky číslo

25  zo 4.  novembra 1994,  ktorou sa  rozširuje počet členov

Osobitného kontrolného  orgánu nad činnosťou  Slovenskej in-

formačnej služby a voľba  poslancov opozície za členov tohto

orgánu. Prosím zaradiť tento bod, ak bude schválený, ako pr-

vý bod zajtra v stredu 13. septembra 1995.

 

     Vážené kolegyne, vážení kolegovia, parlamentná kontrola

tajných služieb  je dôveryhodná a skutočná  iba vtedy, ak sa

na  nej podieľajú  i poslanci  z mimovládnych  parlamentných

strán. Práve v súvislosti s nedávnymi udalosťami okolo únosu

nášho slovenského občana do cudziny sa otázka dôveryhodnosti

tejto zložky štátneho mechanizmu stáva mimoriadne aktuálnou.

Bez  zabezpečenia dôslednej  inštitucionálnej a  pluralitnej

kontroly tajnej služby sa  nikdy neskončia rozličné podozre-

nia, ktoré v posledných dňoch v tejto súvislosti vznikli. Je

našou  spoločnou povinnosťou  a spoločným  záujmom, aby bola

kontrola Slovenskej informačnej služby  taká, ako to predpo-

kladajú  základné zásady  demokratického usporiadania štátu,

ale hlavne taká, aby jej každý v tejto krajine mohol dôvero-

vať.

 

     Dámy a páni, prosím vás o podporu môjho návrhu.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Priatelia,  je to procedurálny  návrh. Prosím,

hlasujme  o tomto  pozmeňovacom návrhu  pána poslanca Šimka.

Svoje stanovisko k tomu si, samozrejme, každý vytvoríte sám.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 57 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento  procedurálny návrh pána poslanca

Šimka nebol prijatý.

 

     Budeme pokračovať v hlasovaní  o vládnom návrhu... Pro-

cedurálny návrh? Nech sa páči, pán poslanec Černák, máte tri

minúty.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci, podľa  pravidiel, ktoré sme si

odhlasovali, je poslanec povinný  pred začatím rokovania na-

hlásiť, ak hlasuje náhradnou  kartou. Pán poslanec Šimko tam

svietil skôr,  ako ste otvorili  rokovanie. Pýtam sa,  prečo

ste mu neudelili  slovo. Ako ste vedeli, o  čom chce rozprá-

vať? Čo ak by bol hlásil, že hlasuje náhradnou kartou? (Hla-

sy v sále.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Zelenayová, nech sa páči.

 

Poslankyňa E. Zelenayová:

 

     Len krátko  k pánu poslancovi  Šimkovi. Necítim sa  byť

členkou  nijakého tábora.  Tobôž nie  znepriateleného. Preto

neprijímam jeho hodnotenie vnútropolitickej situácie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Toto nie je procedurálny návrh. Ďakujem.

 

     Teraz pristúpime  k hlasovaniu o  vládnom návrhu zákona

Národnej rady Slovenskej republiky,  ktorým sa mení a dopĺňa

zákon číslo 50/1976 Zb. o  územnom plánovaní a stavebnom po-

riadku, tzv. stavebný  zákon  v  znení neskorších  predpisov

a dopĺňa zákon číslo 138/1973 Zb. o vodách, tzv. vodný zákon

v znení neskorších predpisov.

 

     Pozmeňovacie a doplňovacie  návrhy poslancov z rozpravy

ste dostali ako tlač 214b. Najskôr budeme hlasovať o jednot-

livých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch. Prosím spoloč-

ného spravodajcu výborov pána  poslanca Bugára, aby hlasova-

nie uvádzal v zmysle spoločnej  správy a výsledkov z rozpra-

vy.

 

     Nech sa páči, máte slovo, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Ďakujem  pekne  za  slovo,  pán predsedajúci. Bohužiaľ,

nemôžeme ešte hlasovať, lebo ste zabudli uzavrieť rozpravu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Na minulej schôdzi bola uzavretá.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Môžem vám to prečítať. Vypýtal som si záznam...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Uzatváram rozpravu. (Potlesk.)

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážení  kolegovia,  budeme  najprv  hlasovať o návrhoch

zo spoločnej správy.  Ako som uviedol, body 1, 8, 9, 10, 12,

13 a 14 odporúčam schváliť en  bloc. Tak by sme, pán predse-

dajúci, mali hlasovať o týchto bodoch.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Bod 1, bod 8...

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Body 1, 8, 9, 10, 12, 13 a 14.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Mám taký dojem, že sú  tu námietky, lebo o všetkých bo-

doch  nie je  možné rovnako  hlasovať. Prosím  vás, poďme po

jednotlivých bodoch.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Pán predsedajúci, nebol návrh.  Ak si spomínate, na za-

čiatku spravodajskej správy som  prečítal, čo odporúčam. Do-

konca som  povedal, že ak  bude návrh vyňať  z hlasovania en

bloc niektoré body, potom navrhnem ešte aj ďalší postup. Ta-

kýto návrh nebol.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ja vám hovorím, že poslanci asi nezaujmú rovnaké stano-

visko ku  všetkým bodom, z  tých dôvodov by  som vás prosil,

aby ste uvádzali body jednotlivo.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Prosím vás,  pán predsedajúci, rozprava  bola uzavretá.

Nemôžem nič iné.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Predseda Národnej  rady pán Gašparovič  má procedurálny

návrh, že budeme hlasovať o jednotlivých bodoch.

 

     Pán poslanec Bajan, máte procedurálny návrh?

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Procedurálno-faktická  pripomienka,  pán  predsedajúci.

Porušili ste rokovací poriadok tým,  že ste sa neopýtali, či

nemá  niekto vystúpenie  do rozpravy,  len ste  ju uzavreli.

Konštatujem, že ste mi neumožnili vystúpiť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Husár, máte procedurálny návrh?

 

 

 

Poslanec S. Husár:

 

     Áno,  pán predsedajúci.  Žiadam, aby  sa o jednotlivých

bodoch hlasovalo samostatne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. (Hlasy z pléna.)

 

     Priatelia, budeme hlasovať spoločne o procedurálnom ná-

vrhu predsedu Národnej rady pána Gašparoviča a pána poslanca

Husára.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Je to návrh,

aby sa hlasovalo o  jednotlivých bodoch rozpravy samostatne.

(Hlasy z pléna.) Prosím, páni poslanci, zachovajte pokoj.

 

     Prezentovalo  sa 71  poslancov. Nie  všetci poslanci sa

prezentovali. (Hlasy v sále.  Gong.) Páni poslanci, zachová-

vajte pokoj. Tu vám  negatívne emócie nepomáhajú, priatelia,

pokoj.

 

     Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ktorí sa

nachádzate mimo  rokovacej miestnosti, prosím,  dostavte sa,

budeme hlasovať o procedurálnom návrhu.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Pán predsedajúci,  bolo zvykom, že  ak niekto chce  dať

návrh, musí ho dať v rozprave. Rozprava bola uzavretá.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán spoločný spravodajca, ja som vám teraz nedal slovo.

Vydržte, prosím.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Tak mi vypnite mikrofón, prosím vás.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o procedurál-

nom návrhu pána predsedu Gašparoviča a pána poslanca Husára,

aby sa o jednotlivých  bodoch spoločnej správy hlasovalo sa-

mostatne. (Hlasy z pléna.)

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 78 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že procedurálny návrh bol prijatý.

 

     Budeme hlasovať o jednotlivých bodoch spoločnej správy.

Pána spoločného spravodajcu žiadam,  aby v tomto zmysle vie-

dol hlasovanie. Nech sa páči.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Pán predsedajúci, nehnevajte  sa, ale rokovací poriadok

predsa  o  tomto  nehovorí.  Ak  niekto  chce, aby som vyňal

z hlasovania nejaký bod, svoj návrh musí podať v rozprave.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec, ja som vás požiadal, aby ste viedli roko-

vanie v zmysle rozhodnutia  tohto parlamentu. Prosím, pokra-

čujte takto.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Pán predsedajúci,  ak mi neumožníte  uvádzať hlasovanie

tak, ako je mojou povinnosťou,  ja sa v tom momente zrieknem

úlohy spoločného spravodajcu. (Potlesk.)

 

     (Hlasy z pléna.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Priatelia, rokovanie bude pokračovať tak, ako sa odhla-

sovalo. Máte návrh procedurálneho typu, pani poslankyňa Rus-

náková?

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predsedajúci, nehnevajte sa, ale vy permanentne ko-

náte takto,  keď vznikne nejaká  chúlostivá situácia, že  sa

niektorý z koaličných poslaneckých  klubov nedohodne na hla-

sovaní.  Zbadali ste  chybu, že  ste nedali  návrh, aby bolo

hlasovanie o jednotlivých bodoch osobitne, tak ste to jedno-

ducho nariadili. V rozprave nezaznelo,  aby sa o bodoch hla-

sovalo  osobitne. Porušili  ste, pán  predsedajúci, rokovací

poriadok. A pán predseda, vy to ako právnik tolerujete a eš-

te prikyvujete. Prepáčte.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pani poslankyňa, buď máte procedurálny návrh, alebo vám

odoberám slovo.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pokračujete v  tom. Dovoľte, aby  som dokončila, je  to

k procedurálnym  otázkam,  pán  predsedajúci.  V  piatok ste

skončili rokovanie tak, že bola desaťminútová prestávka. Pl-

ne sme  to rešpektovali. Nič  sme nepovedali. Nemáme  prečo.

Naťahovali ste  ju pol hodiny,  kým sa vám  zišli všetci po-

slanci. Jednoducho vediete túto schôdzu  tak, ako sa vám ho-

dí.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán  poslanec Brňák sa  hlási s faktickou  po-

známkou.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Vážený pán podpredseda,

 

     chcel by som reagovať v  takom smere, že v podstate ná-

vrh, ktorý predložil predseda  Národnej rady pán Gašparovič,

aby sa hlasovalo o procedurálnom návrhu o individuálnom hla-

sovaní, je  vlastne nadbytočný. Pán poslanec  Bugár ako spo-

ločný spravodajca predniesol vo  svojom úvodnom slove návrh,

aby sa hlasovalo o uvedených bodoch en bloc, aj keď povedal,

že pokiaľ  nebudú rozporované v rámci  samotnej rozpravy. To

znamená, že je  to návrh ako každý iný a  je potrebné k nemu

pristupovať v zmysle § 25 rokovacieho poriadku a dať o tomto

návrhu hlasovať, ak  je sporný. A on sporný  je. To znamená,

že nemôžeme  vychádzať z toho,  že ak to  pán poslanec Bugár

navrhol, automaticky to platí. Je to návrh ako každý iný.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Je to procedurálne vysvetlenie. (Potlesk.)

 

     Pán poslanec Černák, máte procedurálnu pripomienku?

 

 

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Áno, otázku. Vážený pán predsedajúci, dali ste hlasovať

o pozmeňovacom návrhu  pán predsedu Gašparoviča,  ale ja som

nepočul žiadny návrh, ktorý  by bol predniesol. Prosím skon-

trolovať stenozáznam.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vyslovene som povedal, že o návrhu pána predsedu Gašpa-

roviča a pána poslanca Husára sa hlasuje spolu.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     V tom prípade prosím skontrolovať stenozáznam.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem. Myslím  si, že najčistejší  procedurálny návrh

je návrh o spôsobe hlasovania. K tomuto tu prišlo. Po druhé,

rád by som upozornil na to, že  ak by sa dalo aj hlasovať en

bloc, tak  ako navrhoval pán spoločný  spravodajca, a neboli

by tieto body en bloc prijaté, to znamená, že bol zamietnutý

návrh pána poslanca Bugára a muselo by sa hlasovať o jednot-

livých bodoch. Čiže, neurobili sme  nič iné, len sme otočili

spôsob hlasovania z negatívneho na pozitívny.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Cuper.

 

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Pánu poslancovi Černákovi chcem povedať, aby rozlišoval

procedurálne návrhy  od pozmeňovacích návrhov.  Pán predseda

dal procedurálny, nie pozmeňovací návrh,  o tom sa malo hla-

sovať bez rozpravy. Takisto mal dať pán Bugár odhlasovať to,

či sa bude hlasovať  o jednotlivých bodoch spoločnej správy,

alebo en bloc.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

      Ďakujem. Pán poslanec Bugár, prosím, pokračujte v uvá-

dzaní hlasovania podľa rozhodnutia tohto parlamentu.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Pán predsedajúci, nehnevajte sa, takýto návrh nebol po-

vedaný. To ste povedali vy,  pán Cuper. Hlasovanie síce uvá-

dzam, ale  o hlasovaní rozhoduje pán  predsedajúci, ten, kto

vedie schôdzu. Ja nemôžem dať o tom hlasovať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec,  prosím, uvádzajte jednotlivé  body samo-

statne. Nech sa páči.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Pán predsedajúci, keď ste ma  vyzvali, ja to budem uvá-

dzať, ale ešte raz hovorím, nie je to "kóšer". (Smiech.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Budeme hlasovať. (Hlasy v sále.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím pokoj, priatelia.  Priatelia, prosím, zachovajme

pokoj. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

     Pán poslanec Duka-Zólyomi, máte procedurálny návrh?

 

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

 

     Áno, ďakujem  pekne. Chcem povedať  len jednu poznámku.

Spoločný spravodajca pán Bugár  pred rozpravou uviedol, akým

spôsobom navrhuje  hlasovať. Čiže v rozprave  mal každý mož-

nosť vystúpiť s tým, ktoré  body chce vyňať na osobitné hla-

sovanie. To je jedna poznámka.

 

     A  druhá  poznámka  je  procedurálna.  Žiadam  hlasovať

o tom,  aby  predsedajúci  pán  poslanec  Húska bol odvolaný

z vedenia dnešnej schôdze a nahradil ho pán predseda.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Prosím, vážené  kolegyne a  kolegovia, budeme

hlasovať  o procedurálnom návrhu pána poslanca Duku-Zólyomi-

ho. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme, či ste za od-

volanie podpredsedu Húsku z vedenia schôdze.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 39 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že tento  procedurálny návrh pána poslanca

Duku-Zólyomiho nebol prijatý.

 

     Pán spoločný spravodajca, prosím, pokračujte.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Vážení kolegovia, budeme  hlasovať o návrhoch uvedených

v spoločnej správe, tlač 214. Bod 1 odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 1 spo-

ločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 128 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že bod 1 spoločnej správy bol prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Budeme hlasovať o bode 2 spoločnej správy. Odporúčam ho

neprijať.

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o druhom ná-

vrhu spoločnej správy. Pán  spoločný spravodajca ho odporúča

neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 17 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 104 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že bod 2 spoločnej správy nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Bod 3 spoločnej správy odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 3 spo-

ločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 11 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 104 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

 

     Konštatujem, že bod 3 spoločnej správy nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Bod 4 spoločnej správy odporúčam neprijať. Totiž takýto

paragraf neobsahuje  slová, ktoré sú  tu napísané, takže  ho

nemôžeme prijať, aj keby sme chceli.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Prosím,  prezentujme  sa  a  vzápätí hlasujme

o bode 4 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odpo-

rúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovali 2 poslanci.

     Proti návrhu hlasovalo 125 poslancov.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že bod 4 spoločnej správy nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Vzhľadom na ďalšie pozmeňovacie návrhy neodporúčam pri-

jať ani bod 5 spoločnej správy.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 5 spo-

ločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 8 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 116 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že bod 5 spoločnej správy nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     To isté  platí aj o bode  6 spoločnej správy. Odporúčam

ho neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 6 spo-

ločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 11 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 113 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

 

     Konštatujem, že bod 6 spoločnej správy nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

 

 

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Ďakujem pekne. Odporúčam bod 7 spoločnej správy neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 7 spo-

ločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovali 4 poslanci.

     Proti návrhu hlasovalo 124 poslancov.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že bod 7 spoločnej správy nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Odporúčam bod 8 spoločnej správy prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 8 spo-

ločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 127 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že bod 8 spoločnej správy sme prijali.

 

     Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Bod spoločnej správy 9 taktiež odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 9 spo-

ločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 46 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že bod 9 spoločnej správy nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Bod 10 spoločnej správy odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme o  bode 10

spoločnej správy. Pán spoločný  spravodajca ho odporúča pri-

jať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že bod 10 spoločnej správy nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Odporúčam bod 11 neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Bod 11 pán spoločný spravodajca odporúča neprijať. Pro-

sím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 5 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 111 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že tento bod nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Bod 12 spoločnej správy odporúčam schváliť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme o  bode 12

spoločnej správy. Pán spoločný  spravodajca ho odporúča pri-

jať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 128 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Konštatujem, že bod 12 spoločnej správy bol prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Bod 13 spoločnej správy taktiež odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme o  bode 13

spoločnej správy. Pán spoločný  spravodajca ho odporúča pri-

jať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 128 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Konštatujem, že bod 13 spoločnej správy sme prijali.

 

     Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Bod 14, to je  posledný bod spoločnej správy, odporúčam

schváliť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o poslednom

bode spoločnej správy. Pán  spoločný spravodajca ho odporúča

prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 129 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Konštatujem,  že posledný  bod 14  spoločnej správy bol

prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Pán predsedajúci, v rozprave vystúpili štyria poslanci.

Jeden nepodal žiadny pozmeňovací návrh a traja podali dohro-

mady päť  pozmeňovacích návrhov. Teraz by  sme mali hlasovať

o nich.  Prvý pozmeňovací  návrh bol  zhodou okolností  môj.

V bode 10 § 141 v ods. 4  v bodoch a) a b) za slová "povole-

nými stavbami" vložiť slová "do  31. 12. 1989". Medzitým do-

šlo ku konzultácii, správne by  bolo vymeniť slová, teda "za

stavbami povolenými do 31. 12. 1989". Toto odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  budeme hlasovať  o jednotlivých  bodoch a), b)

a c), tak, ako to máte predložené. Áno?

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Nie, budeme hlasovať o prvom mojom pozmeňovacom návrhu,

o bode 10 spoločnej správy, to je v § 141 ods. 4 v bodoch a)

a b) za tie slová doplniť dátum 31. 12. 1989.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tomto návr-

hu pána poslanca Bugára. Aký ja váš návrh?

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Odporúčam návrh prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

 

     Konštatujem, že  tento pozmeňovací návrh  pána poslanca

Bugára nebol prijatý.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Druhý bod  spoločnej správy, tlač  214b, odporúčam pri-

jať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o tomto dru-

hom pozmeňovacom návrhu. Pán spoločný spravodajca ho odporú-

ča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 45 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh nebol prijatý.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Ďalšie dva pozmeňovacie návrhy  podal pán poslanec Vav-

rík. Budeme hlasovať o jeho prvom pozmeňovacom návrhu v bode

10, teda v § 141 vypustiť odsek 5. Odporúčam ho schváliť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o pozmeňova-

com návrhu  pána poslanca Vavríka.  Pán spoločný spravodajca

ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 49 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh poslanca Vavrí-

ka nebo prijatý.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     O druhom pozmeňovacom návrhu  pána poslanca Vavríka sme

už hlasovali  v spoločnej správe, takže  tento návrh je bez-

predmetný.

 

     Ďalší  pozmeňovací  návrh  podal  pán  poslanec  Horál.

Nechám to na zváženie poslancom.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o pozmeňova-

com návrhu pána poslanca Horála. Pán spoločný spravodajca to

ponechal na zváženie pánom poslancom.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 32 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 75 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že tento návrh  pána poslanca Horála nebol

prijatý.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Pán  predsedajúci,  vlastne   sme  ukončili  hlasovania

o všetkých pozmeňovacích návrhoch.

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  V súlade  s ustanovením  § 26  ods. 1  zákona

o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona

ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme. Vaše stano-

visko, pán spoločný spravodajca?

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Pán predsedajúci, vzhľadom na to, že zo spoločnej sprá-

vy neboli  prijaté body 9  a 10, neodporúčam  schváliť tento

návrh zákona.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Prosím,  prezentujme  sa  a  vzápätí hlasujme

o tomto návrhu zákona. Pán spoločný spravodajca ho neodporú-

ča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že  sme schválili vládny  návrh zákona Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky, ktorým  sa mení a  dopĺňa

zákon číslo 50/1976 Zb. o  územnom plánovaní a stavebnom po-

riadku,  takzvaný stavebný zákon, v znení neskorších predpi-

sov a dopĺňa sa zákon  číslo 138/1973 Zb. o vodách, takzvaný

vodný zákon v znení neskorších predpisov.

 

 

     Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

 

     Pokračujeme  d v a d s i a t y m   d r u h ý m   bodom,

ktorým je

 

     vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

o geodézii a kartografii.

 

     Vládny návrh ste dostali ako  tlač číslo 215 a spoločnú

správu výborov ako tlač číslo 215a.

 

     Z  poverenia  vlády  Slovenskej  republiky návrh zákona

odôvodní minister pôdohospodárstva  Slovenskej republiky pán

Peter Baco. Pán minister, prosím, máte slovo.

 

     Prepáčte, pán minister,  ešte sú  tu faktické poznámky.

Pán poslanec Bajan.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     kolegyne, kolegovia,

 

     práve sa nám podarilo presadiť do zákona lobovanie súk-

romnej  spoločnosti Agrokomplex.  Upozorňujem vás,  že nejde

len o poľnohospodárske výstavisko, naposledy tam bol autosa-

lón. Použili  ste veľmi nebezpečný  precedens, kde lobovanie

súkromnej firmy  ste dali do  zákona. Neodporúčam vám  takto

ďalej pokračovať, lebo tomuto sa hovorí prepojenie ekonomic-

kej a politickej moci.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Predseda výboru pán Hofbauer.

 

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Pokiaľ  to nie  je bezpodmienečne  nutné, veľmi  prosím

o vypnutie  tých prídavných  reflektorov, lebo  naše oči ne-

smierne trpia. Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán minister Baco, máte slovo. Nech sa páči.

 

Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážený pán predsedajúci,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     dámy a páni,

 

     vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

o geodézii a  kartografii bol vypracovaný  podľa plánu legi-

slatívnych  úloh  vlády  Slovenskej  republiky  na rok 1995.

Z hľadiska  spoločensko-ekonomických  zmien,  ktoré  nastali

v našej spoločnosti, najmä v rámci prechodu na trhové hospo-

dárstvo, dôležitým krokom  bolo principiálne rozdelenie čin-

nosti  geodézie,  kartografie  a  katastra  podľa charakteru

a významu týchto prác pre štátnu správu a pre komerčnú sféru.

 

     Do prvej skupiny,  ktorá je reprezentovaná rozpočtovými

organizáciami  a príspevkovou  organizáciou, patria činnosti

vykonávané pre  potreby štátu a v  záujme štátu, vrátane vý-

skumu  s nimi  bezprostredne spojeného,  t. j.  činnosti pre

štátne geodetické, katastrálne  a kartografické dielo, budo-

vanie, modernizácia a obnova  polohových, výškových a gravi-

metrických  sietí, spravovanie  dokumentačného diela štátnej

hranice,  zakladanie a  spravovanie katastra  nehnuteľností,

mapovanie na obnovu meračského operátu katastra nehnuteľnos-

tí, tvorba a aktualizácia  základných štátnych mapových diel

a dokumentácia výsledkov prác  vykonávaných v štátnom záujme

ako aj poskytovanie údajov z tejto dokumentácie.

 

     Do druhej  skupiny patria činnosti  komerčného podnika-

teľského charakteru, napríklad  aktivity inžinierskej geodé-

zie,  geodetické  činnosti  v  podrobných  bodových poliach,

tvorba  tematických kartografických  diel, odborno-technické

činnosti pre kataster nehnuteľností a podobne.

 

     Z hľadiska záujmov a potrieb štátu je žiaduca regulácia

tej podnikateľskej činnosti na úseku geodézie a kartografie,

ktorá súvisí  s tvorbou a údržbou  základných štátnych mapo-

vých  diel, bodových  polí a  katastrom nehnuteľností.  Nová

ekonomická situácia si vyžaduje zvýšiť vypovedaciu schopnosť

výsledkov geodetických  a kartografických činností  a zvýšiť

operatívnosť ich poskytovania zo štátnej dokumentácie.

 

     S prihliadnutím na potreby a záujmy štátu na úseku geo-

dézie a kartografie je potrebné podmieniť vykonávanie geode-

tických a kartografických činností  odborným vzdelaním a ur-

čiť vybrané geodetické a  kartografické činnosti, ktoré môže

overovať len tá  fyzická osoba, ktorá má na  to osobitnú od-

bornú spôsobilosť a oprávnenie  uvedené podľa osobitného zá-

kona.  Zároveň  je  potrebné  ustanoviť  povinnosť fyzických

a právnických osôb  na vykonávanie geodetických  a kartogra-

fických činnosti.

 

     Základným cieľom navrhovanej úpravy je

 

     1.  zníženie administratívnych  prekážok pri  udeľovaní

súhlasov  na výkon  geodetických a  kartografických činností

pri súčasnom  zhodnotení výsledkov geodetických  a kartogra-

fických  prác v  nadväznosti na  kataster nehnuteľností,  na

tvorbu základných  štátnych mapových diel a  v ďalšom spolo-

čensky žiaducom  využití výsledkov geodetických  a kartogra-

fických prác,

 

     2. zvýšenie vypovedacej  schopnosti výsledkov geodetic-

kých a kartografických činností a zvýšenie operatívnosti ich

poskytovania zo štátnej dokumentácie,

 

     3. podmienenie vykonávania  geodetických a kartografic-

kých činností odborným  vzdelaním, určenie tých geodetických

a kartografických činností, výsledky  ktorých musia byť ove-

rené osobou, ktorá má na to oprávnenie, a ustanovenie povin-

nosti fyzických a právnických  osôb pri vykonávaní geodetic-

kých a kartografických činností,

 

     4.  vytvorenie podmienok  riadneho fungovania subjektov

na  úseku  geodézie  a  kartografie  a  zároveň zabezpečenie

oprávnených  záujmov  všetkých  zúčastnených  strán, vrátane

vlastníkov nehnuteľností.

 

     Prosím, vážené panie  poslankyne, vážení páni poslanci,

aby ste s vládnym návrhom o geodézii a kartografii vyslovili

svoj súhlas.

 

     Ďakujem vám.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu ministrovi Bacovi. Prosím spoločného spra-

vodajcu  výborov poslanca  Antona Poliaka,  aby podal správu

o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch

Národnej rady. Nech sa páči, máte slovo.

 

 

 

 

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené panie poslankyne, páni poslanci,

 

     predkladám spoločnú správu  Ústavnoprávneho  výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky,  Výboru Národnej rady Slo-

venskej republiky pre  hospodárstvo, privatizáciu a podnika-

nie, Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky pre pôdohos-

podárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ve-

rejnú správu, územnú samosprávu  a národnosti, Výboru Národ-

nej rady Slovenskej republiky pre  obranu a bezpečnosť a Vý-

boru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostre-

die a ochranu prírody o výsledku prerokovania vládneho návr-

hu  zákona  Národnej  rady  Slovenskej  republiky o geodézii

a kartografii, ktorú máte ako tlač 215a.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 468 zo 14. augusta  1995 pridelil uvedený vládny návrh

zákona na prerokovanie v termíne  do 25. augusta 1995 Ústav-

noprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru

Národnej rady Slovenskej  republiky pre hospodárstvo, priva-

tizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre  pôdohospodárstvo, Výboru Národnej  rady Slovenskej

republiky pre verejnú správu,  územnú samosprávu a národnos-

ti,  Výboru Národnej  rady Slovenskej  republiky pre  obranu

a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre

životné prostredie a ochranu prírody.

 

     Na skoordinovanie stanovísk  výborov a spracovanie spo-

ločnej správy určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky

pre pôdohospodárstvo. Výbory Národnej rady Slovenskej repub-

liky vládny návrh zákona o geodézii a kartografii prerokova-

li v dňoch  21. až 24. augusta 1995.  Všetky výbory Národnej

rady Slovenskej republiky s  návrhom vyslovili súhlas. Štyri

výbory uplatnili k návrhu pozmeňovacie a doplňovacie návrhy,

ktoré sú pod  bodmi 1 až 11, a  ako spoločný spravodajca ich

odporúčam všetky prijať a hlasovať o nich en bloc.

 

     V závere  svojho vystúpenia by  som poprosil panie  po-

slankyne a  pánov poslancov, ktorí chcú  vystúpiť v rozprave

s pozmeňovacími alebo doplňovacími  návrhmi, aby ich predlo-

žili písomne.

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Poliakovi a prosím ho, aby zau-

jal miesto určené pre spravodajcu výborov.

 

     Otváram rozpravu o dvadsiatom  druhom bode programu. Do

rozpravy sa písomne zatiaľ neprihlásil žiaden poslanec. Pre-

to prosím pánov poslancov, ktorí majú záujem vystúpiť v roz-

prave, aby tak učinili teraz.

 

     Konštatujem, že nikto ďalší  sa nehlási do rozpravy. Je

tu prihláška pána poslanca Vanka. Nech sa páči.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Mám len  krátku faktickú pripomienku.  Naozaj vidno, že

zákon bol seriózne pripravovaný dlhšie obdobie a že prijatím

predchádzajúcich názorov alebo pripomienok  sa zlepšil a do-

stal takú podobu, že možno s ním súhlasiť v plnom rozsahu.

 

     Ďakujem.

 

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Vážené kolegyne  a kolegovia,  keďže nemám tu

žiadnu prihlášku do rozpravy, vyhlasujem rozpravu o dvadsia-

tom druhom bode programu za skončenú.

 

      Pozývam  vás, vážené  panie poslankyne  a vážení  páni

poslanci, ktorí  ste mimo rokovacej  miestnosti, aby ste  sa

dostavili, budeme hlasovať. (Gong.)

 

     Opakujem, pozývam  pánov poslancov a  panie poslankyne,

aby sa dostavili do rokovacej miestnosti, bude sa hlasovať.

 

     Predpokladám,  pán  minister,  že  pravdepodobne nemáte

žiadne ďalšie komentačné poznámky.

 

Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:

 

     Nie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán spoločný spravodajca, tiež nie?

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Nie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Tiež nie.  Teda pristúpime k  hlasovaniu o jednotlivých

pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch.

 

     Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Po-

liaka, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Ďakujem. Ako som uviedol pri uvádzaní spoločnej správy,

odporúčam o pozmeňovacích a  doplňovacích návrhoch pod bodmi

1 až 11 hlasovať en bloc a všetky prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bodoch 1 až

11 spoločnej  správy. Pán spoločný  spravodajca ich odporúča

en bloc prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 102 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 96 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

 

     Konštatujem, že  body 1 až  11 spoločnej správy  sme en

bloc prijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Pristúpime k hlasovaniu o  vládnom návrhu zákona Národ-

nej rady  Slovenskej republiky o geodézii  a kartografii ako

celku. Odporúčam ho prijať v zmysle prijatých zmien a dopln-

kov spoločnej správy.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     V súlade s  ustanovením § 26 ods. 1  zákona o rokovacom

poriadku budeme  hlasovať o vládnom návrhu  zákona ako celku

v znení schválených zmien a doplnkov spoločnej správy.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     Pán spoločný spravodajca, odporúčate zákon prijať?

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Áno, prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 106 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  sme schválili vládny  návrh zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o geodézii a kartografii.

(Potlesk.)

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem za spo-

luprácu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem aj ja za spoluprácu.

 

 

 

 

     Nasleduje  d v a d s i a t y   t r e t í  bod programu,

ktorým je

 

     vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

o Komore geodetov a kartografov.

 

     Vládny  návrh zákona  ste  dostali  ako tlač  číslo 216

a spoločnú správu ako tlač číslo 216a.

 

     Z  poverenia  vlády  Slovenskej  republiky návrh zákona

odôvodní minister pôdohospodárstva  Slovenskej republiky pán

Peter Baco. Prosím, aby sa ujal slova. Nech sa páči.

 

Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážený pán predsedajúci,

     vážené panie poslankyne, páni poslanci,

     dámy a páni,

 

     navrhovaný  zákon  konštituuje  inštitúciu  nezávislých

osôb  autorizovaných geodetov  a kartografov,  ktorí by  ne-

stranne a  s profesionálnou odbornosťou,  odbornou schopnos-

ťou, overovali  výsledky vybraných geodetických  a kartogra-

fických činností ustanovených  osobitným zákonom, teda záko-

nom o geodézii a kartografii. Znovukonštituovaním stavovskej

komory sa utvoria organizačné a právne predpoklady na zrých-

lenie tempa realizácie požiadaviek na geodetické a kartogra-

fické činnosti,  na zvýšenie disciplíny,  odbornosti, ako aj

na zvýšenie kvality  vykonávaných prác. Navrhovaná stavovská

komora môže výrazne pomôcť pri zvyšovaní kvality a odbornos-

ti geodetických a kartografických činností, ako aj pri tvor-

be predpisov na úseku geodézie a kartografie.

 

 

     Zákon je ucelenou úpravou postavenia autorizovaných ge-

odetov a kartografov pre  vybrané geodetické a kartografické

činnosti. Títo vykonávajú činnosť slobodne ako podnikatelia,

to znamená, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Časť

tejto   činnosti  vyžaduje   osobitné  odborné   predpoklady

a spôsobilosť podľa tohto zákona. Autorizácia je kvalitatív-

ne vyšším  stupňom odbornej spôsobilosti,  ktorá vytvára pri

vykonávaní vybraných geodetických a kartografických činností

jednotné podmienky pre  konkurenčnú súťaživosť, podnecovanie

zvyšovania  kvality vykonávaných  prác, odstraňuje anonymitu

a uprednostňuje v celom rozsahu osobnú zodpovednosť.

 

     Samosprávny charakter komory a právomoci delegované jej

štátom popri demokratických  formách práce vytvárajú predpo-

klad na vhodné skĺbenie záujmov štátu so stavovskou cťou od-

borníkov na úseku geodézie a kartografie. Zárukou bude vyso-

ká  odborná  úroveň  autorizovaných  geodetov  a kartografov

a z toho vyplývajúca  technická úžitková hodnota podnikateľ-

skej geodetickej a kartografickej činnosti.

 

     Konštituovanie Komory geodetov a kartografov vytvára aj

predpoklady  na zintenzívnenie  medzinárodnej spolupráce  na

úseku geodézie  a kartografie, najmä  s medzinárodnými mimo-

vládnymi organizáciami,  ktorých odborná a  organizačná čin-

nosť v  neštátnej sfére je  na vysokej úrovni,  keďže orgány

štátnej správy nie sú,  resp. nemôžu byť, partnermi medziná-

rodných mimovládnych organizácií.

 

     Prosím preto,  vážené panie poslankyne,  páni poslanci,

aby ste  s vládnym návrhom  o Komore geodetov  a kartografov

vyslovili súhlas.

 

     Ďakujem vám.

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu ministrovi Bacovi.

 

     Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Jo-

zefa  Kleina,  aby  podal  správu  o výsledkoch prerokovania

vládneho návrhu  zákona vo výboroch  Národnej rady. Nech  sa

páči.

 

Poslanec J. Klein:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte  mi,  aby  som  vám  predniesol spoločnú správu

o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady

Slovenskej republiky  o Komore geodetov  a kartografov, tlač

číslo 216.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 469 zo 14. augusta  1995 pridelil uvedený vládny návrh

zákona na prerokovanie v termíne  do 21. augusta 1995 Ústav-

noprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru

Národnej rady Slovenskej  republiky pre hospodárstvo, priva-

tizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre  pôdohospodárstvo, Výboru Národnej  rady Slovenskej

republiky pre verejnú správu,  územnú samosprávu a národnos-

ti a Výboru Národnej  rady Slovenskej  republiky pre životné

prostredie  a ochranu  prírody. Na  skoordinovanie stanovísk

výborov a vypracovanie spoločnej  správy k návrhu zákona ur-

čil Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre pôdohospo-

dárstvo.

 

 

     Výbory Národnej rady  Slovenskej republiky vládny návrh

zákona o  Komore geodetov a kartografov  prerokovali v dňoch

14. až  24. augusta 1995. S  návrhom vyslovili súhlas všetky

výbory Národnej rady Slovenskej  republiky. Štyri výbory sú-

časne uplatnili k návrhu  pozmeňovacie a doplňovacie návrhy,

ktoré máte uvedené v tlači 216a.

 

     Ako  spoločný spravodajca  navrhujem hlasovať  o bodoch

1 až 13  spoločnej správy jedným hlasovaním  a odporúčam ich

prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne pánu  poslancovi Kleinovi  a prosím, aby

zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram rozpravu o dvadsiatom treťom bode programu.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,  zrejme ide o neproblémové

zákony, na ktoré máme  všetci relatívne rovnakú rozhodovaciu

vôľu, pretože  tak ako pri minulom  zákone, nedostal som za-

tiaľ žiadnu  prihlášku do rozpravy.  Pán poslanec Langoš  sa

hlási do rozpravy. Nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     pán minister,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     súhlasím  s pánom  predsedajúcim, že  predložená právna

norma je vypracovaná čisto a prehľadne. Chcem sa však na za-

čiatku svojho  vystúpenia priznať, že nie  som veľkým priaz-

nivcom profesných komôr, ktoré  sú zriaďované zákonom. Tento

inštitút bol u nás  za komunistickej diktatúry neznámy alebo

známy v spotvorenej štátnej podobe.  Po novembri 1989 sme ho

prevzali od  niektorých tradične demokratických  krajín, kde

vytvára prostredie ďalšieho vzdelávania členov, tlak na roz-

voj profesie, dozerá na skutočne profesionálne výkony členov

komory a  poskytuje odborné záruky v oblastiach, kde  má nie

politický, ale čisto legálny záujem štát.

 

     Takýto inštitút  má teda tiež  charakter verejnoprávny.

Moje výhrady sú všeobecné a  týkajú sa možného zneužitia ta-

kéhoto inštitútu v neprospech  občanov a odbornosti, ak štát

sleduje nedemokratický,  teda nie verejnoprospešný,  ale len

mocenský cieľ  - ovládnuť všetky  ľudské aktivity. Príklady,

ktoré potvrdzujú  moju skepsu, možno nájsť  pred rokom 1989,

ale i dnes.

 

     Treba stále pripomínať, ako komunisti organizovali tzv.

občianske združenia - Helsinský výbor ako združenie komunis-

tov na  obranu ľudských práv, Pacem  in terris ako združenie

katolíckych duchovných na  obhajobu komunistickej diktatúry.

Dnes sú to zmeny vo verejnoprávnej televízii, v Štátnom fon-

de na podporu kultúry Pro  Slovakia, kde pán minister Hudec,

ktorý má plniť úlohu štátneho dozoru, sám rozhoduje o finan-

čných prostriedkoch fondu a už  to vidieť, a posledné pokusy

vlády novelou podriadiť  ministerke práce, sociálnych vecí a

rodiny pani Keltošovej Štátny fond zamestnanosti a ministrom

zdravotné poisťovne, o čom budeme rokovať neskôr. Podrobnej-

šie budem o tom hovoriť na konci tejto schôdze.

 

     Moja skepsa voči pôsobnosti profesných komôr na Sloven-

sku v roku 1995 nemá veľkú podporu, preto pripúšťam, že skú-

senosti s  inštitútmi osvedčenými na západe,  ktoré sa k nám

prenášajú, sú pre nás potrebné.

 

 

 

     Mám však jeden pozmeňovací návrh, pretože vo výbore pre

životné  prostredie  nebol  pri  prerokúvaní zákona dostatok

tých poslancov,  čo používajú svoj rozum.  Neboli práve prí-

tomní,  nebol prijatý  o jeden  hlas tento  môj návrh, ktorý

dnes predkladám.  Z ustanovenia § 2  písm. a) vypustiť slovo

"sociálnych" - ide o sociálne  záujmy členov komory. Nie som

naivný, iste sa budú  niektorí členovia snažiť využívať pro-

fesnú komoru ako odborovú organizáciu, ale prečo by mali mať

oporu v tomto zákone, keď ju majú všeobecne v ústave?

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.  Hlási sa ešte  niekto do rozpravy?  Pán

poslanec Vanko, nech sa páči.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     pán poslanec povedal istú vetu, a asi si neuvedomil, že

to povedal do svojich radov.  Vo výbore pre životné prostre-

die je prevaha poslancov z opozície a povedali ste, že nebol

dostatok takých prítomných  poslancov, ktorí  hlasujú svojím

rozumom. Ospravedlňujem sa, že som  to vôbec povedal, to len

aby sme  nezačali s nejakými takýmito  poznámkami, nie je to

dobré, vytvára to zlú atmosféru a rokovanie sa potom zbytoč-

ne preťahuje.

 

     Opäť by som chcel vyjadriť predkladateľovi a Úradu geo-

dézie a  kartografie určité uznanie,  že aj tento  zákon bol

pripravovaný s  veľkou vážnosťou, pokiaľ  ide o zapracovanie

pripomienok, a  môžeme len privítať, že  okamžite po prijatí

ďalšieho zákona o komore je  už myslené aj na profesionalitu

tých pracovníkov, ktorí budú vykonávať určité úkony, to zna-

mená, že  sa prijíma zákon o  Komore geodetov a kartografov.

Je prijateľné  a potešiteľné, že  samotný rezort dbá  na to,

aby úroveň práce v jeho rezorte bola čo najvyššia.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Aibeková, máte slovo.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ďakujem za  slovo, pán predsedajúci. Ja  som iba chcela

doplniť pána poslanca Vanka  na adresu pána poslanca Langoša

v takom duchu, že je jedno,  či sa hovorí o opozičných alebo

o koaličných poslancoch. Myslím si,  že naozaj takéto vyjad-

renie, ako  tu povedal, s  nedostatkom rozumu a  podobne, na

pôdu parlamentu nepatrí.

 

     Druhá  krátka poznámka:  Tento zákon  o Komore geodetov

a kartografov je tu už v druhom volebnom období a vlastne za

tretej vlády sa už dáva, takže najskôr si pozrime, o čom ro-

kujeme. A  naozaj všetkých prosím, aby  sa takéto invektívy,

ktoré sa dotýkajú až  ľudskej dôstojnosti poslancov, na pôde

parlamentu nepoužívali. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec Miklušičák máte slovo.

 

 

 

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Vážený pán podpredseda,

     kolegyne, kolegovia,

     pán minister,

 

     mám krátku poznámku k bodu 10 spoločnej správy. Navrhu-

jem tento bod neprijať,  resp. vybrať na samostatné hlasova-

nie. Navrhujem,  aby § 13  prvá veta bola  v pôvodnom znení,

jedine doplniť za slovo "organizáciu" slovo "a realizáciu".

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.  Pán spoločný spravodajca  si zrejme po-

značil váš návrh.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, nemám ďalšieho prihlásené-

ho do rozpravy. S ohľadom na to vyhlasujem rozpravu za skon-

čenú. Ešte sa opýtam pána ministra, či to chce komentovať.

 

Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:

 

     Áno.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Nech sa  páči, pán minister.  Budeme sa snažiť,  vážené

kolegyne a kolegovia, veľmi presne hneď po hlasovaní ukončiť

dopoludňajšie zasadanie, bude  obedňajšia prestávka a potom,

vzhľadom na  to, že pomerne rýchlo  postupujeme, je tu návrh

viacerých pánov  poslancov, aby sme skončili  o 15.30 hodine

z toho dôvodu,  že páni poslanci  žiadajú možnosť účasti  na

športovom podujatí. Ďakujem pekne. (Šum v sále.)

 

Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Otázka bola,

či chcem komentovať. Komentovať  nechcem diskusiu, ale chcel

by som  odporučiť plénu svoj  názor na pozmeňovacie  návrhy.

Odporúčam, aby  sa v §  2 písm. a)  vypustilo slovo "sociál-

nych" a  takisto odporúčam, aby  sa akceptoval doplnok  pána

poslanca Miklušičáka.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec Klein, chcete k tomu zaujať

stanovisko?

 

Poslanec J. Klein:

 

     Nie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ak nie, pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňo-

vacích a doplňovacích návrhoch. Prosím spoločného spravodaj-

cu  výborov  pána  poslanca  Kleina,  aby hlasovanie uvádzal

v zmysle spoločnej správy.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, pozývam tých, ktorí nie sú

prítomní v miestnosti, budeme hlasovať. (Gong.)

 

     Prosím, uvádzajte hlasovanie, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec J. Klein:

 

     V rozprave vystúpili dvaja poslanci. Ako spoločný spra-

vodajca odporúčam  hlasovať jedným hlasovaním o  bodoch 1 až

13 spoločnej správy, okrem bodu 10, a som za to, aby sa tie-

to návrhy prijali.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Teda navrhujete hlasovať en bloc o bode 1 až 13 s vyňa-

tím bodu 10?

 

Poslanec J. Klein:

 

     Zo spoločného  hlasovania vyňať bod 10,  ku ktorému mal

pripomienky pán poslanec Miklušičák.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Teda body 1 až 13 s výnimkou bodu 10 odporúčate en bloc

prijať.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bodoch spo-

ločnej správy číslo 1 až 13 s výnimkou bodu 10. Pán spoločný

spravodajca odporúča tieto body en bloc prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 112 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 110 poslancov.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že body 1 až 13 s výnimkou bodu 10 spoloč-

nej správy sme prijali.

 

     Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

 

 

 

Poslanec J. Klein:

 

     Ďalší pozmeňovací návrh predniesol pán poslanec Langoš.

Navrhol, aby sa v §  2 vyčiarklo slovo "sociálne". Odporúčam

návrh prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslan-

ca Langoša. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že  tento pozmeňovací návrh  pána poslanca

Langoša bol prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujte.

 

Poslanec J. Klein:

 

     Nasleduje  pozmeňovací návrh  pána poslanca Miklušičáka

k bodu číslo 10. V § 13  v prvej vete za slovo "organizácie"

atď.  navrhuje doplniť  slová "a  realizáciu". Podobne návrh

odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o pozmeňova-

com návrhu  pána poslanca Miklušičáka.  Pán spoločný spravo-

dajca ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 90 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

 

     Konštatujem, že pozmeňovací  návrh pána poslanca Miklu-

šičáka bol prijatý.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec J. Klein:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     vzhľadom na to, že  sme vyčerpali všetky pripomienky zo

spoločnej správy i z rozpravy, žiadam vás, aby ste dali hla-

sovať o vládnom návrhu zákona  o Komore geodetov a kartogra-

fov ako celku, v znení  prijatých zmien a doplnkov. Ako spo-

ločný spravodajca ho odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 rokovacieho

poriadku budeme  hlasovať o vládnom návrhu  zákona ako celku

v znení schválených zmien a doplnkov.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný

spravodajca odporúča návrh zákona prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 117 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že  sme schválili vládny  návrh zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  o Komore geodetov a karto-

grafov. (Potlesk.)

 

     Ďakujem, pán spoločný spravodajca, za spoluprácu.

 

Poslanec J. Klein:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     ďakujem vám za spoluprácu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,

 

     prosím vás o dochvíľny  návrat po obedňajšej prestávke.

Budeme mať  prestávku od 12.00 do  13.00 hodiny. Prosím vás,

aby  ste sa  dostavili o  13.00 hodine  na ďalšie rokovanie,

vzhľadom na to, že sme stanovili upravené prerušenie schôdze

odpoludnia. Ďakujem.

 

     Ešte sú tu dve faktické poznámky. Pán poslanec Komlósy.

Prosím vás pekne, zachovajte ešte  pokoj, sú tu dve faktické

poznámky a  potom okamžite sa  rozchádzame na obed.  Nech sa

páči.

 

Poslanec Zs. Komlósy:

 

     Ďakujem pekne za slovo.  Pán predsedajúci, vy ste pove-

dali jednu  informáciu, ktorú by sme  mali považovať ako ná-

vrh, vzhľadom  na to, že  je ešte platné  uznesenie Národnej

rady, že rokujeme do 19.00  hodiny každý deň. O tomto návrhu

by sme mali hlasovať, že skončíme  o 15.30 hodine. Ak sa iní

k tomu nevyjadria,  tak navrhujem, aby  sme o tom  hlasovali

a aby som bol trošku aj  "srandovný", od tohto návrhu odstú-

pim,  ak  pán  podpredseda  Andel  zoženie všetkým záujemcom

vstupenky na futbalový zápas Slovan - Kaiserslautern.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán predseda výboru Maxon.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem veľmi pekne, pán  podpredseda. Ja by som úctivo

prosil všetkých členov výboru pre financie, rozpočet a menu,

aby sme sa zišli v našej zasadačke o 12.45 hodine.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Pán podpredseda Andel.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prosil by  som tiež úctivo  všetky kolegyne i  kolegov,

ktorí majú záujem, nech sa u mňa prihlásia. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Dobrú chuť,  prosím dochvíľne prísť späť

na rokovanie o 13.00 hodine.

 

     Ďakujem. Dobrú chuť.

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     v rokovaní budeme  pokračovať prerokúvaním bloku správ,

ktoré pracovne označujeme názvom  Zelená správa. Vzhľadom na

úzku  nadväznosť správy o poľnohospodárstve a potravinárstve

(tlač 231), správy o lesnom hospodárstve (tlač 232) a správy

o vodnom hospodárstve (tlač  233) výbor pre pôdohospodárstvo

odporúča podľa § 13 ods.  4 zákona o rokovacom poriadku zlú-

čiť rozpravu k uvedeným trom bodom  programu s tým, že o ná-

vrhu uznesenia  ku každému z nich  budeme hlasovať osobitne.

Podľa § 13 ods. 4 rokovacieho poriadku o tomto návrhu budeme

hlasovať bez rozpravy.

 

     Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme. Hlasujeme

o tom, aby sme uviedli správy spoločne. (Gong.)

 

     Prítomných je 65 poslancov. (Gong.)

 

     Priatelia,  znova  pozývam  všetky  kolegyne a kolegov,

ktorí sa nachádzajú vo  vedľajších miestnostiach, aby prišli

do  rokovacej  sály,  máme  pokračovať  o  13.00 hodine. Pán

poslanec, necvičte ma, vydržte chvíľu.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, prosím, dostavte sa do sá-

ly. Zatiaľ  to využijeme na faktické  poznámky. Pán poslanec

Komlósy.

 

Poslanec Zs. Komlósy:

 

     Som veľmi rád, že pán  podpredseda Andel sa tak inicia-

tívne ujal úlohy zozbierať záujemcov na futbalový zápas, ale

myslel som to ako vtip a trvám na svojom procedurálnom návr-

hu, aby sme hlasovali o  tom, že prerušíme rokovanie o 15.30

hodine.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec, v rámci prekáračiek môžete

mať požiadavky  rôzneho typu, aj tohto,  budeme o tom hlaso-

vať, ale teraz som otvoril tento bod a budeme pokračovať.

 

Poslanec Zs. Komlósy:

 

     Pán podpredseda,  ak dovolíte, tento  návrh som dal  už

pred prestávkou a je to  procedurálny návrh, o ktorom sa bez

rozpravy hlasuje ihneď.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Áno, ďakujem. Pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Chcem len povedať za KDH, že klub KDH, hoci tu ešte nie

je prítomný, súhlasí s tým,  aby sa všetky tri správy prebe-

rali naraz, nemusíme o tom ani hlasovať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán podpredseda Andel - faktická poznámka.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán kolega sľúbil, že stiahne svoj návrh. Je to vybave-

né, tak ťa žiadam, aby si stiahol svoj návrh. (Potlesk.)

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec,  máte slovo. Hlásili ste  sa predtým, tak

teraz vám pán podpredseda Andel ponúka riešenie.

 

Poslanec Zs. Komlósy:

 

     Ďakujem pekne. Tak ako  som sľúbil, stiahnem tento svoj

návrh, ak pán Andel vybavil všetko.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Áno, vybavil všetko.

 

Poslanec Zs. Komlósy:

 

     Stiahnem svoj návrh. Ale  aspoň pre verejnosť: pokladám

to za trošku neseriózne, aby  sme pre nejaký futbalový zápas

prerušili  rokovanie  najvyššieho  zákonodarného  zboru. Ten

procedurálny návrh...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pre verejnosť  je zaujímavé, aby sa  vedelo, že takýmto

spôsobom zneužívate...

 

Poslanec Zs. Komlósy:

 

     Pán podpredseda, ja som ešte neskončil.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Nech sa páči.

 

 

 

Poslanec Zs. Komlósy:

 

     Ja to pokladám za  neseriózne. Zrieknem sa toho lístka,

Marián, pán podpredseda, ja na ten futbalový zápas nepôjdem.

Myslel som  to naozaj len "zo  srandy". Ak si väčšina  z vás

myslí, že  ten futbalový zápas  je taký dôležitý,  že môžeme

prerušiť aj rokovanie Národnej rady, tak nech sa páči.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Priatelia,  to nebolo  takto myslené.  Myslené to  bolo

tak, že skrátime obedňajšiu prestávku, aby sme mohli umožniť

aj takéto riešenie. To čo robíte, je v podstate iba prehlbo-

vanie zlého obrazu o tomto parlamente. Nech to verejnosť te-

da naozaj vie. Pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Navrhujem v rámci  ústretovosti, aby podpredseda parla-

mentu pán Marián Andel  zabezpečil na najbližší medzinárodný

zápas  do Dunajskej  Stredy  lístky,  aby sme  teda vyhoveli

v budúcnosti aj maďarským poslancom.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Priatelia, teraz si  overíme, či je nás dosta-

točný počet.

 

     Pán poslanec Komlósy stiahol  svoj návrh. Zdôrazním ná-

vrh pána poslanca Miklošku,  že akceptovanie spoločného pre-

rokúvania všetkých správ je všeobecné a netreba o ňom hlaso-

vať. Teraz si len preveríme, či sme schopní uznášať sa. Pro-

sím, prezentujme sa.

 

     Prezentovalo sa  82 poslancov, pokračujeme  v rokovaní,

priatelia.

 

     Vzhľadom na uvedené skutočnosti budeme spoločne uvádzať

správu o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej re-

publike,  ktorú ste  dostali ako  tlač 231,  správu o lesnom

hospodárstve ako tlač číslo 232  a správu o vodnom hospodár-

stve ako tlač 233. Máte  rozdané aj spoločné správy ku všet-

kým trom materiálom ako tlače 231a, 232a a 233a. K spoločným

správam  máte pripojené  aj návrhy  uznesení Národnej  rady,

ktoré vypracoval výbor pre pôdohospodárstvo.

 

     Prosím  ministra pôdohospodárstva  Slovenskej republiky

pána Petra  Bacu, aby všetky tri  správy uviedol naraz. Nech

sa páči.

 

Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     dámy a páni,

 

     v zmysle uznesenia Národnej  rady z júla 1993 predkladá

vám vláda Slovenskej republiky každoročne správy o poľnohos-

podárstve a potravinárstve, o  lesnom hospodárstve, o vodnom

hospodárstve Slovenskej republiky, ktoré vláda na svojom za-

sadnutí 21. augusta tohto  roku schválila. Tieto správy hod-

notia  vývoj v  odvetví pôdohospodárstva vo väzbe  na zámery

koncepcií a programové vyhlásenie vlády za oblasť pôdohospo-

dárstva. Svojím obsahom správy analyzujú výsledky podnikania

v jednotlivých  odvetviach  pôdohospodárstva,  v konkrétnych

makroekonomických podmienkach, identifikujú vývojové tenden-

cie a zároveň aktualizujú  na budúce rozpočtové obdobie kon-

cepčné  zámery v  legislatíve, v  ekonomických a  obchodných

nástrojoch.  Správa je  orientačným podkladom  na orientáciu

nielen členov vlády a podnikateľov,  ale i pre vás politikov

pri rozhodovaní  najmä vo väzbe na  vzťah rezortu k štátnemu

rozpočtu.

 

     Predložené správy sa prerokovali vo výboroch pre finan-

cie, rozpočet a menu, pre životné prostredie a pôdohospodár-

stvo. Charakteristickým znakom pre  všetky výbory pri prero-

kúvaní správ boli odborne fundované rozpravy a vecný prístup

k správam.  Osobitne  si  ceníme  vyjadrenú podporu všetkých

poslancov  v týchto  výboroch k  návrhom opatrení  na budúci

rok.

 

     Úvodom chcem  povedať, že situácia  v slovenskom poľno-

hospodárstve je naďalej veľmi zložitá a dopady úpadku a roz-

kladu z rokov 1990 a 1991  sú horšie, ako sa pôvodne predpo-

kladalo. Ďalší  úpadok však už  nepokračuje, podarilo sa  ho

zastaviť a vývoj smeruje  k postupnej revitalizácii a stabi-

lizácii.

 

     Rozhodnutia  vlády za  významnej podpory  vás poslancov

vychádzali  z  koncepcie   zásad  pôdohospodárskej  politiky

schválenej týmto parlamentom ešte v roku 1993. Vládou prija-

tými  opatreniami na  riešenie mimoriadne  zložitej a ťažkej

finančno-ekonomickej  situácie v  tomto odvetví  sa podarilo

postupne úpadok zastaviť. Svedčia o tom i výsledky, ktoré sa

už dnes nedajú prehliadať.  V základných komoditách sa poda-

rilo  udržať  potravinovú  bezpečnosť  štátu  a kvalitatívny

štandard poľnohospodárskej produkcie  a základných potravín,

keď mlieka,  obilnín a mäsa  sa vyrobilo na  Slovensku viac,

ako sa na Slovensku spotrebuje.

 

     Stabilizovali sa ceny poľnohospodárskej produkcie, kto-

ré v  rámci národného hospodárstva  rástli najnižším tempom.

Ich rastu však nezodpovedá rast spotrebiteľských cien potra-

vín, ktorý bol oveľa vyšší  ako rast nákupných, tzv. farmár-

skych cien. Pokiaľ nákupné ceny poľnohospodárskych produktov

rástli, teda  farmárske ceny za  obdobie rokov 1989  až 1994

indexom  1,42, spotrebiteľské  ceny rástli  až indexom 2,47.

Očakávame, že príslušná legislatíva  o cenách sprísni cenovú

kontrolu  a cenotvorbu  a vytvorí  predpoklady na odôvodnený

vývoj  cien v  jednotlivých  cenových  okruhoch. Je  to tiež

jedným z predpokladov na  postupné znižovanie podielu výdav-

kov  obyvateľstva na  potraviny tak,  ako si  to predsavzala

vláda Slovenskej republiky v programovom vyhlásení.

 

     Domáci trh s poľnohospodárskymi  produktmi sa stáva po-

stupne  vyrovnaný. Sezónne  výkyvy sa  plynule riešia inter-

venčným  nákupom a  predajmi prostredníctvom  štátneho fondu

trhovej regulácie. Upevňuje sa tendencia poklesu stratovosti

poľnohospodárskej  výroby, ktorá  sa oproti  strate viac ako

10 miliárd korún v roku 1992 znížila na jednu tretinu za mi-

nulý rok.  V roku 1994  očakávame ďalšie zlepšenie  a v roku

1996 predpokladáme  približne vyrovnaný výsledok.  Znížil sa

počet stratových podnikov, keď viac ako 90 % podnikov v roku

1992 bolo stratových,  na necelých 50 % v  roku 1994, pričom

viac ako 85  % podnikov v minulom roku  zlepšilo svoj hospo-

dársky výsledok.

 

     Medziročne  klesá  počet  poľnohospodárskych  podnikov,

ktorých záväzky  prevyšujú pohľadávky. Závažným  je fakt, že

potravinárskemu priemyslu napríklad k  1. januáru tohto roka

dlhujú obchodné  organizácie až 9 miliárd  korún, čo sa pre-

mieta  v konečnom  dôsledku do  neplatenia záväzkov  aj voči

poľnohospodárskej  prvovýrobe,  kde  podniky potravinárskeho

priemyslu zasadzujú  3 miliardy korún.  Platobná neschopnosť

a jej riešenie zostáva naďalej  jedným z kľúčových problémov

tohto odvetvia,  tak ako je to  v celej ekonomike Slovenskej

republiky.  Bohužiaľ,  riešenie  tohto  závažného  kľúčového

a prioritného problému nie je v rukách rezortu pôdohospodár-

stva.

 

 

     V záujme podpory oživenia  finančných tokov bol zákonom

zriadený  osobitný podporný  fond. Jeho  účinnosť sa  začala

prakticky až v tomto roku.  Je to systémové opatrenie, ktoré

umožňuje prístup  k lacnejším úverovým  zdrojom na technickú

a technologickú modernizáciu. Ďalej v priebehu tohto roku sa

už systémovo uplatňuje  predstihové poskytovanie dotácií, čo

tiež prispieva  k zmierneniu finančných  ťažkostí, najmä pri

zachovaní  a zbere  úrody v  poľnohospodárstve. Tento  návrh

vznikol  v tomto  parlamente a  chcem ho  oceniť a poďakovať

zaň.

 

     Za obdobie piatich  rokov poklesla agrárna zamestnanosť

na  polovičnú  úroveň.  Produktivita  živej práce predstihla

rast priemerných  miezd, čo je v  národnom hospodárstve Slo-

venskej  republiky úplne  ojedinelý ekonomický  zjav. Je  to

veľmi pozitívny zjav. Na  druhej strane však úroveň priemer-

nej  mzdy v  poľnohospodárstve poklesla  s priemernou  mzdou

v národnom  hospodárstve  Slovenska,  za  5  rokov zaostala,

v roku 1994 dosiahla  úroveň iba zhruba 83 %  a v tomto čase

už sú odmeny poľnohospodárov iba na úrovni asi 77 % priemeru

národného hospodárstva.

 

     Aj napriek radikálnym a  principiálnym opatreniam v ob-

lasti spotreby živej práce  mzdová parita pracovníkov poľno-

hospodárstva  voči priemeru  ekonomických činností  sústavne

klesá, čo je veľmi varujúca tendencia. V dôsledku nedostatku

vlastných i cudzích finančných  zdrojov zvýšila sa i opotre-

bovanosť strojov a zariadení a  za rok 1994 dosiahla v prie-

mere 70 percent.

 

     Dámy a páni, poľnohospodári za ostatných 5 rokov znáša-

li  dopady  urýchlenej  liberalizácie  nielen na podnikových

dôchodkoch, ale aj na  osobných dôchodkoch. Úhrnne oceňujeme

tento vplyv  na viac ako  35 miliárd Sk,  ktorým sa zmiernil

rast prakticky nákupných cien  a, samozrejme, i spotrebiteľ-

ských cien. O túto sumu občania zaplatili menej za potraviny

a celých týchto 35 miliárd  odniesli poľnohospodári či už na

svojich platoch,  alebo na znehodnotení  ich majetku, lepšie

povedané na  znížení hodnoty majetku. Treba  povedať, že do-

siahnutie ekonomickej stability  poľnohospodárskej výroby je

dlhodobý proces, ktorý  je podmienený ďalšími štrukturálnymi

zmenami a  zlepšením produkčných a  reprodukčných parametrov

výroby v samotnej podnikateľskej sfére.

 

     Zásluhou vás, vážení páni poslanci, prijali sa významné

legislatívne opatrenia, napríklad  zákon o pozemkových úpra-

vách,  zákon o  úprave  vlastníckych  vzťahov k  pôde, zákon

o potravinách a ďalšie, ktoré postupne prispievajú k zlepše-

niu  podmienok procesu  transformácie vlastníckych  vzťahov,

k upevneniu  technologickej  disciplíny  i  k vyššej kvalite

produkcie potravín  a postupne približujú  naše legislatívne

prostredie podmienkam Európskej únie.

 

     Dosiahnutie vyššej ekologickej stability a kvality pro-

dukcie je jednou zo základných úloh koncepcie a programového

vyhlásenia vlády. V záujme toho  sa uplatňuje v celom potra-

vinovom reťazci dôsledný monitoring  a postupne sa prechádza

na kvalitatívne  štandardy Európskej únie.  Prispieva k tomu

aj podporný mechanizmus zameraný  najmä na tvorbu a udržanie

krajiny a vidieckeho osídlenia, vrátane podpory kvantitatív-

nej revitalizácie poľnohospodárskej výroby, podpory pracovne

náročných plodín,  ďalej doplnkových činností  v poľnohospo-

dárstve, ako  sú agroturistika, rozvoj  tradičných remesiel,

výroba miestnych špecialít a podobne. Ide aj o postupný roz-

voj alternatívneho hospodárenia na pôde. V záujme lepšej ko-

ordinácie a odborného  usmerňovania poľnohospodárskych akti-

vít na vidieku sa zriadila agentúra pre rozvoj vidieka.

 

     Nie všetky koncepčné zámery sa nám darí realizovať. Na-

ďalej  klesla humánna  spotreba mlieka  a mliečnych výrobkov

a významne zaostáva  za lekársky odporúčanou  dávkou. Pokiaľ

spotreba mlieka  a mliečnych výrobkov  v hodnote mlieka  bez

masla  dosiahla na  jedného občana 250 kg  v roku  1989, tak

v roku 1994 to bolo iba niečo  nad 160 kg, pričom lekári od-

porúčajú 220  kg. Tento vývoj je  dôsledkom nízkych reálnych

príjmov obyvateľstva a napriek tomu,  že do mlieka sa posky-

tuje približne  1 miliarda priamych dotácií  a ďalšie stámi-

lióny nepriamych dotácií, vývoj je tu taký, aký je. Môžem sa

pochváliť aj  poslednou štatistikou, ktorú  som dostal dnes,

že za ostatné 3 mesiace  sa ceny mlieka a mliečnych výrobkov

stabilizovali, čo je, myslím si, veľmi sľubný a reálny pred-

poklad na to, aby sa  v priebehu budúceho roku, ako očakáva-

me, konzumácia mlieka zvýšila aspoň o 5 až 7 %.

 

     Nedostatočne sa využíva  podnikateľský priestor tiež vo

výrobe repy  a vo výrobe  cukru ako aj  vo výrobe konzumných

zemiakov, keď hovoríme o rezervách a  o tom, čo sa nám neda-

rí. Zhoršuje sa za obdobie  od roku 1991 zahraničná obchodná

bilancia s agroproduktmi a  rastie záporné saldo poľnohospo-

dárskej obchodnej  bilancie, najmä vo vzťahu  k Európskej ú-

nii. Treba  však povedať, že  v prvých rokoch  liberalizácie

ekonomiky pri  významnom poklese dopytu  na domácom trhu  sa

exportovali relatívne  prebytky agroproduktov a  dá sa pove-

dať, že  i zásob zvierat základného  stáda, ktoré ovplyvnili

kladné saldo obchodnej bilancie v týchto rokoch.

 

     Z komoditnej  štruktúry obchodnej bilancie  vyplýva, že

približne dve tretiny pasívneho  salda ovplyvňujú dovozy su-

rovín a tovarov subtropického pásma. Keby som to chcel pove-

dať v  číslach, toto záporné  saldo je asi  7 miliárd korún,

z čoho 5  miliárd korún je približne  hodnota kávy, citruso-

vých plodov, kakaových bôbov a iných komodít, ktoré v našich

podmienkach klimatického  pásma vyrobiť nevieme,  a teda ich

dovozy sú objektívne potrebné  a nehodnotíme ich ako negatí-

vum. Ide napríklad aj o dovoz komponentov pre živočíšnu pro-

dukciu, ako sú napríklad pochutiny zo sóje.

 

 

     Jedným z východísk k oživeniu poľnohospodárstva je pod-

pora domácej výroby a exportu. Zatiaľ čo v Európskej únii na

jeden hektár za rok dosahuje výška podpory priamymi dotácia-

mi približne tisíc  dolárov, tak na Slovensku je  to iba 127

amerických dolárov. Je to teda hlboko pod úrovňou vyplývajú-

cou aj zo záväzkov, ktoré  máme voči Uruguajskému kolu GATT,

kde  by sme  podľa tých  prepočtov mohli  mať aj dvojnásobnú

podporu a nehodnotili by nás ako štát, ktorý je v tomto sme-

re nejaký špeciálne protekcionistický.

 

     Úroveň našej exportnej podpory,  to boli dotácie a pod-

pora výroby v porovnaní s Európskou úniou, teda úroveň našej

exportnej podpory je takisto iba 12 % úrovne Európskej únie.

Potom sa nám veľmi ťažko  presadzuje s našimi výrobkami tre-

bárs na ruskom trhu,  kde stretneme napríklad maslo dovezené

z Holandska, kde  na každú marku vláda  dopláca vývozcovi 70

fenigov, zatiaľ  čo naše možnosti  sú približne 10  fenigov,

teda veľmi ťažko sa potom vieme presadiť a súťažiť.

 

     Čiže môžeme povedať, že európsky a svetový trh s potra-

vinami je len "akoby trh", je to iba hra na trh, je do takej

miery zdeformovaný  rôznymi protekcionalistickými podpornými

opatreniami,  že skutočne  tie  štáty,  ktoré sú  bohaté, aj

v tomto smere chránia svojich výrobcov a preferujú, otvárajú

im dvere a  umožňujú im vyvážať výrobky a  fixovať výrobu aj

tam, kde je  táto výroba omnoho drahšia ako  napríklad v na-

šich podmienkach Slovenskej republiky.

 

     Zámer zásadne podporiť riešenie  týchto problémov a ob-

lastí, kde  sa nám nedarí,  alebo zámer stabilizovať  rozvoj

tohto sektora bude preto na budúci rok kľúčovým.

 

     Opatrenia:

 

     Po prvé. V oblasti daní  pri návrhu zákona o spotrebnej

dani z uhľovodíkových palív a  mazív chce vláda podporiť re-

fundáciu pomernej časti spotrebnej  dane pripadajúcej na mo-

torovú naftu, ktorá sa používa v rastlinnej a živočíšnej vý-

robe.  Navrhujeme uplatniť  režim podobný  ako pre železnice

Slovenskej  republiky, pre  nákladnú a  osobnú dopravu, teda

zhruba v tom pomere, ako sa to deje v tomto rezorte.

 

     Po druhé. Pri dani z pridanej hodnoty navrhujeme úpravu

sadzby dane opodstatnených poľnohospodárskych medziproduktov

a služieb, znížiť na úroveň 6  %, teda zaradiť do 6-percent-

ného daňového pásma.

 

     Ďalej: Rátame  s tým, že objem  dotácií a príspevkov do

štátnych fondov  bude aspoň na  úrovni roku 1995.  A taktiež

vláda navrhuje  a predpokladáme, že sa  toto opatrenie usku-

toční, aby sa dotácie poskytované do poľnohospodárstva časo-

ve posunuli tak, aby to  bolo v súlade s biologickým režimom

v poľnospodárskej výrobe.

 

     Realizácia cieľov ekonomickej  politiky v lesnom hospo-

dárstve vyplýva zo zásad  štátnej lesníckej politiky a stra-

tégie a koncepcie lesníctva na Slovensku, ktorú prijal tento

parlament.

 

     Závažnou skutočnosťou je nepriaznivý zdravotný stav le-

sov. Veď podľa výsledkov monitoringu zdravotného stavu má až

85 % stromov určité príznaky poškodenia. Príčiny tohto stavu

sú v zmenených ekologických  podmienkach, ktoré sú spôsobené

jednak ľudskou činnosťou, ale  aj vlahovým deficitom od roku

1982, ktorý  je vlastne naozaj dlhodobý  (okrem tohto roku),

a takisto treba povedať, že aj extrémnymi tropickými horúča-

vami, ktoré  naše pásmo postihlo za  niekoľko posledných ro-

kov.

 

     V záujme riešenia tejto zložitej situácie vláda Sloven-

skej republiky schválila realizačný program na odstraňovanie

škôd  spôsobených činnosťou  človeka. Tento  program sa však

pre nedostatok  finančných prostriedkov plní  iba čiastočne.

Nepodarilo  sa získať  ani  pôžičku  zo svetovej  banky, ani

adekvátne prostriedky z rozpočtu  a Fondu životného prostre-

dia. Objem dotácií zo štátneho  rozpočtu na tento účel v po-

rovnaní s rokom 1991 poklesol viac ako o polovicu. Na druhej

strane  požiadavky spoločnosti  na lesné  hospodárstvo stále

rastú,  a to  nielen ako  na producenta  drevnej hmoty,  ale

najmä na zabezpečenie verejnoprospešných funkcií lesa.

 

     Chcel  by som  využiť  túto  príležitosť, dámy  a páni,

a informovať vás o tom, že všeobecná metodika hovorí, že mi-

moprodukčné funkcie lesa sú troj- až štvornásobne vyššie ako

priame produkčné  funkcie. To znamená, že  keď naše lesy po-

skytujú drevnú hmotu  ročne v objeme viac ako  5 miliárd ko-

rún, nepriame  účinky z hľadiska vodohospodárskeho  a z hľa-

diska  stability krajiny,  z hľadiska  krajinotvorby, sú  po

tomto prepočte približne 20 miliárd korún.

 

     V ostatnom období značne stúpol rozsah nezákonných čin-

ností. Dochádza k nelegálnym ťažbám dreva, kde najnepriazni-

vejšia situácia je v regióne  Kysuce a štátna správa lesného

hospodárstva musela prijať mimoriadne  opatrenia na jej rie-

šenie.

 

     Túto situáciu aj dopad  nápravných opatrení a mimoriad-

nych opatrení,  ktoré sme prijali, bude  vláda prerokúvať aj

v tomto mesiaci a o výsledkoch budete informovaní. Spolieham

sa na vás,  vážené dámy a vážení páni  poslanci, že pri pri-

pravovanej novele  zákona o lesoch, ktorú  máme na našom mi-

nisterstve už hotovú a  dostane sa do parlamentu, predpokla-

dám, už v tomto roku, naše úsilie v tomto  smere v pripravo-

vanej legislatíve podporíte.

 

     Na komplexné posúdenie  lesného hospodárstva na Sloven-

sku sa  v správe uvádzajú i  dosiahnuté výsledky za vojenské

lesy v pôsobnosti rezortu  obrany, školské lesy v pôsobnosti

rezortu  školstva a  lesy v  pôsobnosti rezortu hospodárstva

Slovenskej republiky.

 

     V  roku 1996  osobitnú pozornosť  budeme venovať prácam

hlavne vo  väzbe na celospoločenský význam  v oblasti obnovy

lesa a celkovej ekologizácie lesného hospodárstva. Jedným zo

zdrojov  financovania týchto  činností je  aj Fond životného

prostredia, ktorého významnú časť  tvoria odplaty za znečis-

ťovanie ovzdušia.  Na rokovaní vlády  sa v tejto  súvislosti

prezentovala vôľa a vyznačili  sa riešenia, ktorými spôsobmi

by sa aj linka z Fondu životného prostredia, určité masy fi-

nančných prostriedkov, presunula na podporu obnovy lesa.

 

     Osobitným problémom  pri revitalizácii lesov  je vyspo-

riadanie lesných investícií, ako  sú cesty vybudované na po-

zemkoch neštátnych subjektov. Riešenie tohto pálčivého prob-

lému máme v novele zákona číslo 92, ktorú ste na dnešnom ro-

kovaní alebo na tomto rokovaní pléna znovu potvrdili.

 

     Vodohospodárska politika vlády je orientovaná na zabez-

pečovanie  plynulého zásobovania  obyvateľstva pitnou vodou,

odkanalizovania, na  výstavbu vodárenských a  vodných nádrží

využívaných najmä ako zdroje pitnej vody a ako zdroje hydro-

energetického  potenciálu  a  úžitkové  vody  pre  priemysel

a poľnohospodárstvo.

 

     V  rámci  zdravotno-vodohospodárskych  stavieb dôležité

miesto má  stavba - prívod  vody a vodovodné  siete v oblas-

tiach ochranného pásma  Jadrovej elektrárne Mochovce, ktorej

výstavba  úzko súvisí  s harmonogramom  výstavby jadrovej e-

lektrárne. V roku 1994 sa uviedla do skúšobnej prevádzky vo-

dárenská nádrž Málinec, zabezpečuje sa dokončenie významného

vodného zdroja vodárenskej nádrže Turček pre okresy Žiar nad

Hronom a Prievidza, predpokladá sa  v tomto roku jeho dokon-

čenie a odovzdanie do užívania.

 

 

     Kľúčovými úlohami na rok 1996 bude transformácia podni-

kov  Vodární a  kanalizácií, privatizácia  hydromelioračných

zariadení, financovanie  verejnoprospešných činností vykoná-

vaných podnikmi Povodie a dokončenie rozostavaných investič-

ných akcií vo vodnom  hospodárstve. V transformácii podnikov

Vodovodov a kanalizácií pôjde predovšetkým o udržanie funkč-

nosti týchto  štruktúr, kde navrhujeme  uplatniť kompetencie

obcí pri riešení zásobovania  vodou, kanalizácií a čistiarní

odpadových  vôd,  pri  presnom  vymedzení  pôsobnosti  štátu

v strategických oblastiach. Uvažujeme o tom, aby majetok in-

fraštruktúry charakteru vodovodov a kanalizácií, nachádzajú-

cich sa na území jednotlivých  obcí, resp. ktoré si obce vy-

budovali  spoločne, štát  odovzdal bezodplatným  prevodom do

ich vlastníctva. Nadradené vodárenské  sústavy, ako sú diaľ-

kovodné  systémy, môžu  byť organizované  ako spoločnosti za

účasti štátu so zámermi zachovania účasti štátu v strategic-

kých oblastiach spoločne s týmito obcami.

 

     Odplaty za odber podzemnej  vody v zmysle zákona Národ-

nej rady  číslo 58/1995 o  štátnom rozpočte na  rok 1995 sú,

počnúc týmto rokom, zdrojom Štátneho vodohospodárskeho fondu

Slovenskej republiky, ktorý spravuje ministerstvo pôdohospo-

dárstva.  Ročne tieto  príjmy predstavujú  doteraz približne

50 miliónov  Sk. Súčasne odplaty za  odber podzemnej vody sa

nevzťahujú na obyvateľstvo. Prostriedky odplát za odber pod-

zemnej vody sa podľa tohto zákona  používajú na krytie vply-

vov  vyššej  nákladovosti  výroby  pitnej  vody, súvisiacich

najmä s  horšími prírodnými podmienkami, a  zmien v pomeroch

dodávok pitnej vody pre  domácnosti a pre ostatných obyvate-

ľov.

 

     V správe navrhujeme  ďalšie spoplatnenie odberu podzem-

nej vody  aj pre zásobovanie z  verejných vodovodov s ročným

efektom a zdrojom Štátneho vodohospodárskeho fondu približne

0,4 mld  Sk. Rátame, že  toto spoplatnenie sa nebude premie-

tať priamo do ceny pre obyvateľstvo. Takto vytvorené finanč-

né zdroje sa použijú v  súlade so zákonom o Štátnom vodohos-

podárskom fonde  prioritne  na dokončenie  vodohospodárskych

rozostavaných diel a na krytie následkov havárií na vodohos-

podárskych dielach a zariadeniach spôsobených prírodnými či-

niteľmi.

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     predložené  správy o  poľnohospodárstve, o  potravinár-

stve, o lesnom hospodárstve, o vodnom hospodárstve v Sloven-

skej republike podávajú ucelenú  informáciu o situácii v re-

zorte  a  analyzujú  príčiny  súvisiaceho  vývoja. Opatrenia

v návrhovej časti vytvárajú podľa nás predpoklady na podporu

ďalšej stabilizácie ako aj postupného rozvoja týchto odvetví

pri  rešpektovaní celkového  potenciálneho rozvoja ekonomiky

Slovenska. Dovoľte  mi preto, aby som  vás poprosil o kladné

posúdenie týchto správ a  o podporu navrhovaných opatrení na

budúci  rok. Očakávame,  vážení páni  poslanci, že  po vašej

podpore sa  nám podarí zámery, ktoré  v týchto správach pre-

zentujeme, splniť.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu ministrovi  Bacovi. Prosím predsedu Výboru

Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo pána

poslanca  Pavla Delingu,  aby podal  informáciu o výsledkoch

prerokovania všetkých troch správ  vo výboroch Národnej rady

Slovenskej republiky. Nech sa páči, pán predseda.

 

 

 

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené panie poslankyne, páni poslanci,

 

     ako spoločný spravodajca a na základe uznesenia gestor-

ského výboru pre  pôdohospodárstvo predložím vám kontinuálne

tri spravodajské správy k trom správam, ktoré prerokúvame.

 

     Najprv k spoločnej správe  Výboru Národnej rady Sloven-

skej republiky pre financie,  rozpočet a menu, Výboru Národ-

nej rady Slovenskej republiky  pre pôdohospodárstvo a Výboru

Národnej  rady Slovenskej  republiky pre  životné prostredie

a ochranu prírody o výsledku prerokovania správy o poľnohos-

podárstve   a  potravinárstve   Slovenskej  republiky,  teda

k správe v tlači 231.

 

     Túto správu pridelil  predseda Národnej rady Slovenskej

republiky rozhodnutím číslo 489 z 24. augusta  tohto roku na

prerokovanie do 5. septembra Výboru Národnej rady Slovenskej

republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej ra-

dy Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národ-

nej  rady   Slovenskej  republiky  pre   životné  prostredie

a ochranu  prírody. Na  vypracovanie spoločnej  správy o vý-

sledku prerokovania uvedeného materiálu  a návrhu na uznese-

nie Národnej rady Slovenskej  republiky bol určený Výbor Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.

 

     Všetky výbory, teda výbory  ktorým bola správa pridele-

ná, ju prerokovali v stanovenom  termíne a vzali ju na vedo-

mie. Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a  menu a Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

pre pôdohospodárstvo  zároveň odporučili Národnej  rade, aby

predmetnú správu taktiež vzala na vedomie. Pri celkovom hod-

notení správy  Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre

financie, rozpočet a menu konštatoval, že správa o poľnohos-

podárstve  a potravinárstve  v Slovenskej  republike v  roku

1995 je  spracovaná v dostatočnom rozsahu  a na veľmi dobrej

úrovni.

 

     Výbor pre pôdohospodárstvo  ako gestorský výbor odporu-

čil  Národnej rade  Slovenskej republiky,  aby uložila vláde

Slovenskej republiky

 

     a) rozpracovať  úlohy vyplývajúce z časti  C správy ako

aktualizáciu podmienok realizácie koncepčných zámerov v roku

1996 do konkrétnych opatrení a úloh na rok 1996 v termíne do

21 dní po prerokovaní správy v Národnej rade,

 

     b) polročne hodnotiť plnenie harmonogramu vecného a ča-

sového   zabezpečenia  úloh,   ktoré  vyplývajú   zo  správy

a z  uznesenia  Národnej  rady  Slovenskej  republiky,  a to

v termíne máj 1996, resp. v rámci správy o poľnohospodárstve

a potravinárstve v  Slovenskej republike, ktorú  bude parla-

ment prerokúvať v budúcom roku.

 

     Uvedený  výbor  uložil  taktiež  svojmu predsedovi, aby

polročne zaradil do programu  rokovania Výboru Národnej rady

pre pôdohospodárstvo hodnotenie plnenia harmonogramu vecného

a časového  zabezpečenia  úloh  vyplývajúcich  z predloženej

správy a uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Toľko k správe o pôdohospodárstve a potravinárstve. Zá-

roveň  výbor navrhol  uznesenie, máte  ho, panie  poslankyne

a páni poslanci, v tejto spoločnej správe.

 

     Teraz  k  spoločnej  správe  v  tlači  číslo 232, t. j.

o prerokovaní správy o lesnom hospodárstve Slovenskej repub-

liky. V  zmysle uznesenia podávam  spoločnú správu za  Výbor

Národnej  rady Slovenskej  republiky pre  financie, rozpočet

a menu, Výbor  Národnej rady Slovenskej  republiky pre pôdo-

hospodárstvo a Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky pre

životné prostredie a ochranu prírody o tom, aký bol výsledok

prerokovania tejto správy.

 

     Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím z 24. augusta

1995 pridelil na prerokovanie do  5. septembra správu o les-

nom  hospodárstve týmto  trom výborom,  ktoré ju  aj v tomto

termíne prerokovali. Na vypracovanie  spoločnej správy o vý-

sledku prerokovania a návrhu na uznesenie Národnej rady Slo-

venskej republiky bol určený  Výbor Národnej rady Slovenskej

republiky pre pôdohospodárstvo.

 

     Všetky  výbory, ktorým  bola táto  správa pridelená, ju

prerokovali v stanovenom termíne a  vzali ju na vedomie. Vý-

bor Národnej rady Slovenskej  republiky pre financie, rozpo-

čet a  menu a Výbor  Národnej rady Slovenskej  republiky pre

pôdohospodárstvo zároveň odporučili Národnej rade Slovenskej

republiky,  aby predmetnú  správu taktiež  vzala na vedomie.

Pri celkovom hodnotení správy Výbor Národnej rady Slovenskej

republiky  pre  financie,  rozpočet  a  menu konštatoval, že

správa o lesnom hospodárstve  v Slovenskej republike 1995 je

spracovaná v dostatočnom rozsahu a na dobrej úrovni.

 

     Výbor pre pôdohospodárstvo  ako gestorský výbor odporu-

čil  Národnej rade  Slovenskej republiky,  aby uložila vláde

Slovenskej republiky

 

     a) rozpracovať  úlohy vyplývajúce z časti  C správy pod

pomenovaním  "Aktualizácia podmienok  realizácie koncepčných

zámerov v roku  1996" do konkrétnych úloh a  opatrení na rok

1996, a to  v termíne do 21 dní po  prerokovaní správy v Ná-

rodnej rade,

 

 

     b) polročne hodnotiť plnenie harmonogramu vecného a ča-

sového zabezpečenia úloh  vyplývajúcich z predloženej správy

a z  uznesenia  Národnej  rady  Slovenskej republiky takisto

v termíne máj 1996, resp. v  rámci správy o lesnom hospodár-

stve Slovenskej  republiky, ktorá bude  podaná Národnej rade

v budúcom roku.

 

     Uvedený výbor  uložil tiež svojmu  predsedovi, aby pol-

ročne zaradil do programu rokovania Výboru Národnej rady pre

pôdohospodárstvo  hodnotenie  plnenia  harmonogramu  vecného

a časového zabezpečenia úloh,  ktoré vyplývajú z predloženej

správy  a uznesenia  Národnej rady.  Návrh uznesenia,  panie

poslankyne a páni poslanci, máte v tejto správe uvedený.

 

     A po tretie je tu spoločná správa o vodnom hospodárstve

Slovenskej republiky  v roku 1995, tlač  233a, ktorá takisto

bola uznesením predsedu Národnej rady číslo 489 z 24. augus-

ta pridelená na prerokovanie do 5. septembra Výboru Národnej

rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Vý-

boru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo

a Výboru  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  pre životné

prostredie  a  ochranu  prírody.  Na  vypracovanie spoločnej

správy o výsledku tohto  prerokovania ako i návrhu uznesenia

bol určený Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo.

 

     Všetky  výbory, ktorým  táto správa  bola pridelená, ju

prerokovali v stanovenom termíne a  vzali ju na vedomie. Vý-

bor Národnej rady Slovenskej  republiky pre financie, rozpo-

čet a  menu ako i  Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky

pre pôdohospodárstvo zároveň  odporúča Národnej rade Sloven-

skej republiky, aby predmetnú  správu taktiež vzala na vedo-

mie.

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospo-

dárstvo ako gestorský výbor  odporučil Národnej rade Sloven-

skej republiky, aby uložila vláde Slovenskej republiky

 

     a)  rozpracovať  úlohy  vyplývajúce  z  časti C správy,

t. j.  pod  pomenovaním  "Aktualizácia  podmienok realizácie

koncepčných zámerov v roku 1996" do konkrétnych úloh a opat-

rení na rok  1996 v termíne do 21  dní po prerokovaní správy

v Národnej rade Slovenskej republiky,

 

     b) aby polročne hodnotila plnenie  harmonogramu vecného

a časového  zabezpečenia  úloh,  ktoré  vyplývajú  zo správy

a z  uznesenia  Národnej  rady  Slovenskej  republiky,  a to

v termíne máj 1996, resp. v  rámci správy o vodnom hospodár-

stve  Slovenskej  republiky,  ktorú  prerokuje  Národná rada

v budúcom roku.

 

     Uvedený  výbor uložil  tiež svojmu  predsedovi polročne

zaradiť do  programu rokovania Výboru  Národnej rady Sloven-

skej republiky pre  pôdohospodárstvo hodnotenie plnenia har-

monogramu vecného a časového zabezpečenia úloh vyplývajúcich

z predloženej správy.

 

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre životné

prostredie a ochranu prírody požiadal ministra pôdohospodár-

stva Slovenskej republiky, aby predložil výboru informáciu

 

     a) o dôvodoch zrušenia úloh vlády Slovenskej republiky,

ktoré  sú uvedené  v informácii  o vyhodnotení  plnenia úloh

vyplývajúcich z koncepcie  vodohospodárskej politiky Sloven-

skej republiky,

 

     b) o plnení odporúčaní  uvedených v uznesení výboru pod

číslom 64 o záveroch poslaneckého prieskumu.

 

     Záverom len takisto, panie  poslankyne a páni poslanci,

v spoločnej správe  máte uvedený návrh  na uznesenie.

 

 

     Toľko,  vážený  pán  predsedajúci,  k spoločným správam

k týmto trom bodom rokovania.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem predsedovi  výboru pánu Delingovi  a prosím ho,

aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram rozpravu o týchto  bodoch programu. Do rozpravy

sa písomne prihlásili šiesti  páni poslanci. Ako prvej dávam

slovo pani  poslankyni Lazarovej. Nech sa  páči, máte slovo.

Pripraví sa pán poslanec Delinga.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážené poslankyne, poslanci,

 

     dovoľte  mi  zaujať  stanovisko  k  predloženej Zelenej

správe. Aj keď Zelená správa  nespadá pod gesciu nášho výbo-

ru, problematika v nej  obsiahnutá sa výraznou mierou dotýka

tak životného prostredia, ako aj ochrany prírody.

 

     Zelená správa pozostávajúca z  troch častí, ktoré pred-

ložilo  ministerstvo pôdohospodárstva,  je vypracovaná veľmi

objektívne a dôkladne. Charakterizuje skutočný stav v poľno-

hospodárstve, potravinárstve ako aj  vo vodnom a lesnom hos-

podárstve. Na jednej strane sa  z nej s uspokojením dozvedá-

me, že aj napriek predchádzajúcim negatívnym ekonomickým zá-

sahom i  mimoriadne zlým klimatickým podmienkam  v roku 1994

sa podarilo sektor poľnohospodárstva a potravinárstva v roku

1995 v podstate stabilizovať. Naproti tomu situácia v lesnom

hospodárstve je  veľmi kritická a  bude si vyžadovať  značné

finančné prostriedky na obnovu a ozdravenie lesov.

     Netreba  si  oči  zakrývať  ani  pred  skutočnosťou, že

transformácia  vlastníckych  a  užívateľských  vzťahov práve

v lesnom hospodárstve priniesla  našej republike aspoň nate-

raz viac  škody ako osohu. Obhospodarovanie  lesov naráža na

rad ťažko prekonávaných problémov. V súkromných lesoch znač-

ne  stúpol rozsah  nezákonnej činnosti  hromadnej nelegálnej

ťažby dreva, ktorej negatívne dôsledky budú ťažko znášať ce-

lé ďalšie generácie. Strom, les,  horu možno vyrúbať za deň,

týždeň, mesiac, v každom prípade  za veľmi krátky časový in-

terval, ich obnova však trvá 50 až 100 rokov. Vieme zo sprá-

vy, že 85 % našich  lesov je zdravotne poškodených. Ak dovo-

líme  súkromníkom  a  urbariátom  bezhlavo  a nekoordinovane

drancovať ešte  aj tú zvyšnú  zdravú časť lesov,  budeme mať

zanedlho z našej utešenej krajiny púšť.

 

     Vieme, že na zamedzenie nekontrolovateľných výrubov le-

sa bolo Ministerstvom  pôdohospodárstva Slovenskej republiky

prijatých niekoľko opatrení s  osobitným dôrazom na riešenie

situácie v  oblasti Kysúc a Oravy.  Tieto opatrenia však ne-

treba iba prijímať, treba ich zaviesť do praxe, pretože táto

kritická situácia už nie je iba v oblasti Oravy a Kysúc, ale

na mnohých lokalitách na  celom Slovensku. Treba tiež urých-

lene prijať sankcionovanie aj voči tým vlastníkom, ktorí ne-

dodržiavajú ani základné zásady riadneho obhospodarovania im

patriacich lesov.

 

     Nechcem opakovať  nám všetkým známe  skutočnosti, ktoré

sú  uvedené v  Zelenej správe.  Na jednu  skutočnosť sa však

žiada poukázať.  V Zelenej správe sa  preferuje národný pro-

gram podpory  zdravia, kde sa  konštatuje potreba ozdravenia

výživy národa, medziiným aj zvýšením spotreby ovocia a zele-

niny. Toto úsilie však  nekorešponduje s úsilím zníženia vý-

mery záhrad a sadov takmer o 50 % a ich premenou na pasienky

a lúky, ktoré je uvedené v tabuľke na strane 17. Tabuľka ho-

vorí o návrhu novej  štruktúry kultúr pri zachovaní potravi-

novej bezpečnosti v roku 2000. Tento návrh nemôžem podporiť.

 

     Ani v  súčasnosti spotreba ovocia  a zeleniny u  našich

občanov nespĺňa  požadované normy na  ochranu ľudského zdra-

via. Ak znížime možnosť  dopestovať dostatočné množstvo ovo-

cia a zeleniny na domácej pôde, budeme v prevažnej miere od-

kázaní na dovoz drahého ovocia  a zeleniny z cudziny. Vzhľa-

dom  na  terajšiu  kúpyschopnosť  obyvateľstva bude spotreba

ovocia a zeleniny ešte nižšia,  čo sa veľmi negatívne odrazí

na zdravotnom stave nášho  obyvateľstva a najmä mladej gene-

rácie. Navyše rozšírenie lúk a  pasienkov na úkor ornej pôdy

a ovocných sadov by bolo prípadne  únosné, čo je pravda tiež

veľmi otázne, len vtedy, ak sa adekvátne zabezpečí aj rozvoj

chovu oviec,  kôz a hovädzieho  dobytka a na  to nadväzujúci

potravinársky priemysel.

 

     Netreba zabúdať ani na tú skutočnosť, že ak sa pôda ne-

obrába, dochádza k jej  devastácii náletom lesných porastov.

Z uvedených dôvodov, a prosila by som, aby sa prijalo takéto

uznesenie, ktoré  budem na konci formulovať,  obraciam sa na

ministra  pôdohospodárstva, aby  sa znovu  prehodnotil návrh

novej štruktúry kultúr do roku 2000, aby sa podstatne znížil

rozsah plôch určených na likvidáciu záhrad a sadov.

 

     Na  strane 79  Zelenej správy  ministerstvo predstavuje

svoj návrh na dotačnú politiku, ktorá zahrňuje aj ekologizá-

ciu poľnohospodárskej výroby,  ochranu a zveľaďovanie poľno-

hospodárskeho pôdneho fondu podľa zákona  307/1972 Zb. v § 5

a  6, kde  sú aj požiadavky  na zavedenie osobitných  sústav

hospodárenia.  Túto iniciatívu  veľmi vítame.  Žiadalo by sa

však, aby sa v týchto exhalantných oblastiach povinne zavie-

dol osevný postup. Nateraz je to iba odporučené, ale žiadalo

by sa, aby bola povinnosť osevného postupu na výrobu priemy-

selných komodít,  ako je repka  olejnatá na bionaftu  ako aj

iné ľahko skvasiteľné produkty na výrobu etanolu alebo výro-

ba produktov na alternatívnu energiu, takzvané biplantáže.

 

     Záverom chcem však zdôrazniť, že tieto moje pripomienky

nespochybňujú  vysokú  kvalitu  a  objektívnosť  predloženej

správy, ktorá je veľmi dobrým  podkladom na informáciu o zá-

kladných problémoch  poľnohospodárstva, potravinárstva, vod-

ného a  lesného hospodárstva pre  vládu a parlament,  na ich

dobrú orientáciu v zložitých medziodvetvových a vnútroodvet-

vových vzťahoch.

 

     A teraz  by som si dovolila  formulovať uznesenie: "Ná-

rodná rada Slovenskej  republiky poveruje ministerstvo pôdo-

hospodárstva, aby  znovu prehodnotilo návrh  novej štruktúry

kultúr do  roku 2000, aby  sa podstatne znížil  rozsah plôch

určený na likvidáciu záhrad a sadov."

 

      Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Slovo má  pán poslanec Delinga, pripraví

sa pán poslanec Klein.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     dovoľte mi, aby som sa  v rozprave vyslovil k takej zá-

važnej problematike, ako je poľnohospodárstvo, pôdohospodár-

stvo  a všetko  čo k  tomu patrí.  Myslím, že  nám poslancom

z radov poľnohospodárov to, samozrejme, prislúcha, a je evi-

dentné, že keby sme k tomu neprehovorili, asi by sme strati-

li možno aj nejaký ten politický kredit.

 

     Chcem  v  úvode  vysloviť  presvedčenie,  že predložené

správy sú  vlastne kontinuálnym vzťahom  medzi nielen rezor-

tom, ale vlastne vládou a Národnou radou Slovenskej republi-

ky  o zabezpečení  takej dôležitej  politickej a ekonomickej

nutnosti v našej spoločnosti,  akým je výživa národa, potra-

vinová bezpečnosť  štátu, starostlivosť o  našu krajinu, čím

sú lesy a voda, čiže  dôležitá biosféra pre človeka. Myslím,

že tento vzťah treba aj naďalej veľmi vážne a veľmi seriózne

udržiavať, a  bolo na škodu, že  vlani mal parlament vlastne

pretrhnutú niť  v tomto vzťahu a  týmito správami sa Národná

rada nezaoberala.

 

     Správa o  poľnohospodárstve a potravinárstve  v Sloven-

skej republike, medzi nami  odborníkmi označovaná ako Zelená

správa, je  podľa mojej mienky komplexným  a veľmi dôležitým

dokumentom. Vyníma sa nad mnohé  správy, ktoré sme tu v par-

lamente aj v tomto prvom volebnom období prerokúvali, a dáva

nám aspoň taký presný, istý a komplexný prehlaď nielen o re-

zorte, ale aj o výžive národa a vzťahoch tohto rezortu s os-

tatnými rezortmi, ako je, povedzme, aj správa o štátnom roz-

počte, správa o Národnej banke, o menovom systéme a podobne.

Je  na škodu  veci,  že  ostatné rezorty  nenasledujú rezort

pôdohospodárstva  a že  nedostávame zatiaľ  do Národnej rady

takýto komplexný ucelený materiál, ako to vyzerá.

 

     Pozícia  poľnohospodárstva  v  slovenskej  ekonomike je

vyššia ako vo vyspelých krajinách.  To tu zaznelo aj v úvod-

nom vystúpení  pána ministra. Podiel na  hrubom domácom pro-

dukte za rok 1994 bol  10,6 %, z toho samotné poľnohospodár-

stvo 7,4 % a výroba potravín a pochutín 3,2 %. Pritom podiel

zamestnanosti v poľnohospodárstve  na celkovej zamestnanosti

sa znižuje,  a to už na  hranicu pod 6 %.  Podiel dotácií sa

taktiež zužuje a znižuje a predstavuje len 1,8 % hrubého do-

máceho  produktu. Dotácie,  ktoré v  porovnaní so zahraničím

pre našich poľnohospodárov, tak ako  sme sa to mohli dočítať

aj v správe na strane 4, v žiadnom prípade výrazne nezlepšu-

jú efektívnosť vkladov  do poľnohospodárstva. Práve efektív-

nosť  vkladov  do  poľnohospodárskej  výroby  je nepriaznivá

a zatiaľ sa len menšina poľnohospodárskych podnikov dokázala

vymaniť  z  vplyvu  nepriaznivého  účinku  reštrikcií, najmä

z čias  federálnej ekonomiky  na poľnohospodárstvo  v rokoch

1991 a 1992, ale aj vplyvu postoja tých vlád a vládnych koa-

lícií, ktoré  vtedy na Slovensku pôsobili.  Nájdete v poľno-

hospodárstve  málo takých  odborníkov, ktorí  majú na  tento

fakt iný názor.

 

     V štruktúre poľnohospodárskych  podnikov a výrobnej zá-

kladne vplyvom uskutočnenia transformácie a privatizácie za-

znamenávame dosť značný pohyb, aj keď nie vo všetkých výrob-

ných štruktúrach. Napríklad v  roku 1994 sa v poľnohospodár-

stve zvýšil  počet štátnych podnikov o  5, počet poľnohospo-

dárskych družstiev sa znížil  o 90, počet obchodných spoloč-

ností sa znížil o 37  a počet samostatne hospodáriacich roľ-

níkov vzrástol o 2 132 osôb, čo je oproti roku 1993 nárast.

 

     V  potravinárstve  sa  znížil  počet  štátnych podnikov

o 31. Je to pochopiteľné, došlo k prevodu týchto podnikov na

iné formy, a následne sa zvýšil počet obchodných spoločností

o 180 a  podnikateľov o 100 osôb.  V službách poklesol počet

štátnych podnikov o 10 a  zvýšil sa počet obchodných a iných

spoločností o 119.

 

     V podiele  produkcie, najmä poľnohospodárskej,  tej zá-

kladnej komoditnej, rastie ešte  pomalým tempom produkcia zo

súkromných hospodárstiev,  najmä v živočíšnej  výrobe. Je to

pochopiteľné,  orientujú sa  v súčasnosti  na lukratívnejšie

zámery, efektívnejšie výsledky.

 

     Poľnohospodárstvo sa musí  vyrovnávať nielen so svojimi

vnútornými problémami,  ale musí adekvátne  a prezieravo za-

bezpečovať  aj  spoluprácu  s  medzinárodnými organizáciami,

hlavne na realizácii programov FAO, v spolupráci s OECD, OSN

a ďalšími celosvetovými či národnými inštitúciami. Z hľadis-

ka prípravy na vstup  do Európskej únie má poľnohospodárstvo

politicky  najcitlivejšie  podmienky   na  približovanie  sa

k týmto  krajinám, a  preto sa  treba venovať  týmto otázkam

zvlášť a musíme ich skutočne preberať veľmi dôsledne. Z toh-

to približovania nemajú  zatiaľ poľnohospodári vždy najlepší

pocit. A vyslovujú v praxi  aj mnohé obavy, ktoré bude treba

práve v spolupráci s týmito celosvetovými inštitúciami, kto-

ré pôsobia u nás a ktoré majú vplyv, prekonať.

 

     Nás  poslancov najviac  zaujíma aproximácia  práva, kde

podľa predloženej správy nás  čaká prijatie mnohých zákonov,

či už v tomto roku,  alebo budúcom, a to potravinového kóde-

xu,  zákona  o  výrobe  a  obehu  liehu,  ktorý sme na tejto

schôdzi prijali, zákona o vinohradníctve a vinárstve, zákona

o rastlinnolekárskej starostlivosti, zákona  o osivách a sa-

divách, o  plemenitbe zvierat, kódex krmív,  zákon o veteri-

nárnej starostlivosti a mnohé  ďalšie, veľmi dôležité, ktoré

budú mať vplyv na poľnohospodárstvo. Budeme im venovať či už

vo výbore, ale aj v  samotnej Národnej rade zvýšenú starost-

livosť,  a to  jednak poľnohospodárska  koalícia i opozícia,

aby sa nestalo to, čo sa stalo napríklad pri prerokovaní zá-

kona o potravinách, kde sme,  dá sa povedať, spoločne koalí-

cia a  opozícia trošku prižmúrili  oko a prijali  to, čo sme

nemuseli.

 

     Správa nevynecháva ani jeden  súčasný problém vo vnútri

rezortu,  ale i  mimo neho.  Preto plne  podporujem prístupy

vlády, čiže aj rezortu, k odstraňovaniu pretrvávajúcich pro-

blémov, aj z toho pohľadu, že ich riešenie bolo vzájomne do-

hodnuté so samosprávnymi orgánmi. Za najaktuálnejšie považu-

jem opatrenia v cenovej  oblasti, aby sa zamedzilo výraznému

zdražovaniu potravín cez transfer odbytu a obchodu, riešenie

cenových režimov  pri intervenčných nákupoch  jednak prebyt-

kov,  na druhej  strane pri  ich uvádzaní  pri nedostatku na

trh, tak aby sa sprehľadnil tento mechanizmus, ktorý zdražu-

je potraviny  a kde sa často  výrobcovia a spracovatelia do-

stávajú neoprávnene do nesprávneho  svetla. Myslím si, že aj

to, že  sme schválili oddialenie  tohto cenového zákona,  je

pre poľnohospodárstvo  a pre potraviny  nie najlepšie. Ďalej

je to  zadefinovanie refundácie odpočtu  pomernej časti spo-

trebnej dane u motorovej nafty v rastlinnej a živočíšnej vý-

robe,  úprava sadzieb  dane z  pridanej hodnoty, zvýhodnenie

poľnohospodárskych  podnikov  v  ťažkých  podmienkach, najmä

v prísune dotačných  prostriedkov a v  organizácii agrárneho

trhu. Čiže  to sú tie najzávažnejšie  problémy, ktoré správa

obnažuje, premietajú sa do opatrení,  vláda sa na ne pripra-

vuje a s rezortom ich uvedie do života.

 

     Vážené pani poslankyne a páni poslanci, aj v tomto roku

poľnohospodárska výroba  prekonáva najmä v  ťažkých podmien-

kach zložitosť  klimatických podmienok, či  už to bol  dopad

sucha,  ale aj  dopad mokra  spočiatku jari  aj tohto  leta,

a teda extrémne podmienky, ktoré poľnohospodári musia preko-

návať.  A preto  rezort na  základe odvíjajúcej  sa situácie

v štátnom  rozpočte a  situácie v  poľnohospodárstve, myslím

si, že  bude musieť i v  tejto jeseni na to  reagovať a bude

musieť v spojitosti so  samosprávnymi orgánmi tieto problémy

riešiť.

 

     Chcel by som teraz povedať niekoľko slov k tzv. zelenej

lesnej správe, ktorá ukazuje,  že naše národné bohatstvo na-

ďalej chátra,  lebo až 85 %  stromov má príznaky poškodenia.

V roku 1994 vládou schválený realizačný program na odstraňo-

vanie škôd, spôsobených najmä  emisiami, nutne potrebuje vý-

raznú finančnú  injekciu a škoda,  že to vláda  už predčasne

neurobila, že tieto finančné zdroje sa do lesov nedostali.

 

     V lesníctve prebehla organizačná zmena riadenia, ale aj

značná  privatizácia. Tieto  úpravy budú  postupne prinášať,

dúfajme, zlepšenie. V zalesňovaní a v ochrane lesných poras-

tov je  potrebné držať sa stanovenej  koncepcie. Postupne sa

dostať do roku 1997 aspoň na  tú úroveň, ako bola v zalesňo-

vaní - tých 21 tisíc hektárov, v ochrane a ošetrovaní lesov,

ktoré sa znížili na 55 až  60 %, treba pozdvihnúť aspoň o 20

- 30 %. Aj  tu je prioritná legislatíva. Pán  minister o tom

hovoril. Okrem zákonov, ktoré  prijala a prijme Národná rada

Slovenskej republiky  tohto roku, to budú  najmä nové zákony

o lesoch a o poľovníctve, ktoré  chce rezort a vláda pripra-

viť pre nás na budúci rok.

 

     V  cenovej a  dotačnej politike  sú čiastkové problémy,

ktoré uvádza rezort, a  budú riešené postupne. V opatreniach

sa  najviac premieta  problém finančného  krytia nákladov na

realizáciu ozdravných  opatrení v roku  1996. V tomto  smere

budeme  podporovať ministerstvo  pôdohospodárstva pri návrhu

štátneho rozpočtu na budúci rok. Pretože význačná je lesníc-

ka aj obchodná politika, trh s drevom musí zabezpečovať pre-

dovšetkým štátne potreby, a nie lokálne či obchodnícke záuj-

my  rôznych firiem,  ako sa   to dnes  prejavuje, aj  ako to

skĺzava na nezákonné cesty. Preto plne podporujem zabezpečo-

vanie kontroly  dreva, sprísnenie opatrení  a celého režimu,

aby rezort v tomto skutočne uviedol veci na pravú mieru.

 

     V správe o vodnom  hospodárstve, keď ju nazveme, trošku

tak  pejoratívne, Zelenej  vode, ma  zaujal dvojaký  pohľad.

Jednak kvalita a využitie vodných zdrojov, to jest tokov pre

človeka a potom  obhospodarovanie a  využívanie melioračných

a závlahových sústav ako  intenzifikačného faktora v ovplyv-

ňovaní produkčnosti poľnohospodárstva. Aj v tomto odvetví je

jasné,  že chýbajú  finančné dotačné  prostriedky. Preto  sa

vláda a rezort zameriavajú na rok 1996, na spôsob ich získa-

nia, a tak zabezpečenia  fungujúceho vodného mechanizmu spo-

ločnosti.  Je   to  jednak  príprava   novely  zákona  číslo

318/1991 Zb., kde sa  bude spoplatňovať odber podzemnej vody

pre verejné  vodovody. Hlavné melioračné  zariadenia a toky,

ktoré  prevzali  podniky  Povodí  od Slovenského pozemkového

fondu v  bilančnej hodnote 12,4  mld korún, si  vyžiadali od

štátu vlani viac ako 280 miliónov  korún, čo však nie je do-

stačujúce  na ich  plnú funkčnosť  a v  tomto treba skutočne

spojiť úsilie, a buď vytvoriť nejaký iný organizačný systém,

ale závlahy a vodohospodársky režim v poľnohospodárstve musí

byť funkčnejší.

 

     Významné je najmä medzinárodné postavenie nášho vodného

hospodárstva, a to nielen  jeho spolitizovaním alebo zinter-

nacionalizovaním  samotného  vodného  diela  Gabčíkovo,  ale

hlavne celým  režimom, ktorý máme  vo zmluvnom vzťahu  medzi

Rakúskom, Poľskom, Ukrajinou a Maďarskom. Domáce vodné nádr-

že potrebujú veľké čiastky na údržbu a ekológiu. To nám uká-

zal  aj  poslanecký  prieskum,  ktorý  organizoval  výbor na

Východoslovenskej nížine alebo  na vodných nádržiach Starina

či Šírava. Kvalita povrchových  vôd, ale aj podzemných, neu-

stále klesá, preto jej  treba nielen v poľnohospodárstve ve-

novať  zvýšenú starostlivosť,  ale v  celom systéme štátneho

rozpočtu, a teda aj v ekológii a ozdravovaní.

 

     V súčasnosti  je v Slovenskej  republike vyhlásených 10

chránených  vodohospodárskych oblastí,  čo ovplyvňuje poľno-

hospodársku výrobu. Ide vlastne o alternatívne hospodárenie,

a tak  sa k  nemu musí  aj štát  správať a  myslím si, že aj

správne k tomu pristupuje. Znižovanie spotreby vody u obyva-

teľstva, ale aj vo výrobnej sfére má za následok zhoršovanie

ekonomiky vodárenských podnikov, preto finančné dopady, kto-

ré by boli nutné z hľadiska ekonomiky vodárenských podnikov,

najmä na  obyvateľstvo, zatiaľ znáša štát  a v značnej časti

sa prepočítavajú do cien za  vodu ako aj odkanalizovanú vodu

pre podniky verejnej výrobnej  spotreby. V súčasnosti nie je

možné zaťažiť obyvateľstvo plnou liberalizáciou cien za vod-

né a stočné, a preto stanovenie maximálnej ceny vody pre do-

mácnosť je zatiaľ východiskom príznačným.

 

     Na záver môjho vystúpenia mi dovoľte vyjadriť stanovis-

ko, že prijatie uznesenia,  ale hlavne rozpracovanie aktuál-

nych  podmienok realizácie  koncepčných zámerov  na rok 1996

tak, ako nám ich predložila  vláda v týchto správach, môžeme

s plným svedomím podporiť  a je to teda ďalší  krok na ceste

k stabilizácii nášho poľnohospodárstva a myslím si, že takto

to má pokračovať ďalej.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Klein. Pripraví sa

pán poslanec Sopko.

 

Poslanec J. Klein:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

     vážení hostia,

 

     vo svojom vystúpení k  správe o poľnohospodárstve a po-

travinárstve v Slovenskej  republike vysoko pozitívne hodno-

tím úroveň uvedenej správy a  myslím, že je namieste poďako-

vať kolektívu, ktorý ju spracoval. Uvedená správa na základe

poznatkov z analýzy a hodnotenia výsledkov ukazuje verejnos-

ti, ako sa plnia zámery  agrárnej koncepcie a zároveň aj zá-

mery programového  vyhlásenia vlády v  oblasti pôdohospodár-

stva. Z  analýz správne vyplýva, že  poľnohospodárstvo a po-

travinárstvo  je  z  hľadiska  sociálno-ekonomickej politiky

jedným z citlivých a zložitých sektorov ekonomiky Slovenska.

 

     Som veľmi rád, že správa otvorene porovnáva domácu pod-

poru poľnohospodárstva s podporou poľnohospodárstva v Európ-

skej únii  na jeden hektár  poľnohospodárskej pôdy a  ďalej,

nakoľko niektorí  moji kolegovia a  kolegyne mi v  minulosti

vyčítali,  že  uvádzam  skreslené  údaje,  správa uvádza, že

v Európskej únii na 1 hektár  za rok sa dosahuje výška dotá-

cií 1053  USD. Na Slovensku iba  127 USD a myslím,  že je to

ešte menej, je to okolo 111. Aby som bol presný: Výmera poľ-

nohospodárskej  pôdy,  ktorú  obhospodarujú poľnohospodárske

družstvá, lebo tie tvoria  základ našej súčasnej poľnohospo-

dárskej  výroby, nech  majú v  roku 1995  1 046 344 hektárov

poľnohospodárskej pôdy a keby sme boli v Európskej únii, tak

dotácie by za  rok 1995 predstavovali 1,1 mld  USD, pri pre-

počte by to bolo cca 33 mld Sk. Dotácie, ktoré sme schválili

v štátnom rozpočte za rok 1995, predstavujú 7 mld Sk.

 

     Ďalšia nezanedbateľná  príčina, ktorá ničí  naše poľno-

hospodárstvo, je značná otvorenosť nášho trhu a najmä vysoká

ochrana trhu Európskej únie  a ďalších vyspelých štátov, ako

správa správne konštatuje. Keď  si porovnáme niektoré tabuľ-

ky, čo  dovážame a vyvážame,  viem, že niečo  musíme zásadne

dovážať, ale  bez niektorých dovozov  by sme sa  pri podpore

domácej výroby určite zaobišli.  Nechcem to rozvádzať, je to

podrobne v tabuľkách.

 

     Zaujímavé je aj saldo dovozu a vývozu s Českou republi-

kou, kde  máme saldo trebárs  v dovoze mlieka,  vajec a medu

328 tisíc Sk, keď vieme, že  máme prebytok vajec a naše vče-

lárstvo je v úpadku. Naopak,  niektoré naše vývozy jasne po-

ukazujú, že  v zahraničí nám  zaplatia viac ako  doma. Je to

najmä  pri  obilí,  živých  zvieratách, mlynských výrobkoch,

slade a škrobe. Treba sa  zamyslieť a myslím, že domáci slo-

venský spracovateľský priemysel by  mal kupovať za primerané

ceny od svojej poľnohospodárskej prvovýroby.

 

     Uvedený vývoj  sa odráža aj vo  vývoji spotreby základ-

ných potravín v Slovenskej republike na obyvateľa v kilogra-

moch. Predo mnou to už hodnotil pán minister. Ale nemôžem si

pomôcť: v roku 1989 bola  spotreba mlieka a mliečnych výrob-

kov, v hodnote mlieka bez masla, 253 kg, v roku 1994 to bolo

166,1 kg.  Dostali sme sa na  úroveň rozvojových krajín. Po-

dobne je to  pri mäse, najmä pri hovädzom  mäse. V roku 1989

14,2 kg; v roku 1995 sa predpokladá len 11,5 kg.

 

     Uviedol  som len  dva druhy  základných potravín, ktoré

patria do kategórie racionálnej  výživy. Prečo je to, vážené

kolegyne, vážení kolegovia? Preto,  že deti nechcú piť mlie-

ko, občania nechcú jesť kvalitné mäso? Myslím si, že nie. Na

uvedený  vývoj poukazujú  ďalšie tabuľky,  ktoré zachytávajú

podiel výdavkov obyvateľstva na potraviny. Z týchto tabuliek

vyplýva priama úmera: Čím je  bohatší štát a bohatšie obyva-

teľstvo,  tým sú  nižšie náklady  na potraviny. Rozširovanie

verejného a reštauračného stravovania, lebo klasická prípra-

va potravín v týchto bohatých  štátoch sa považuje za stratu

času a obyvatelia majú dostatok  peňazí na reštauračné a ve-

rejné  stravovanie. U  nás je  to pravý  opak. U  najslabšie

príjmových rodín sa vydáva na potraviny nad 50 % príjmov.

 

     Ďalšia otázka: Sú na vine sústavného zdražovania potra-

vín poľnohospodári -  prvovýrobcovia? Tabuľky jasne ukazujú,

že nie. Veď v roku 1993 predali poľnohospodári 1 kg potravi-

nárskej  pšenice za  5,35 Sk,  v roku  1994 len  za 3,47  Sk

a predpoklad do roku 1995 je 3,44  Sk. Podobne je to so sla-

dovníckym  jačmeňom  a  potravinárskou  ražou. Porovnajme si

realizačné  ceny  poľnohospodárov  s  cenami  chleba, pečiva

v obchodoch, kde priemerná  cena za 1 kg chleba  je 12 Sk, 1

kg múky 12 Sk. Celý rok  máme problémy s cukrom. V roku 1993

za 1 tonu cukrovej repy dostali poľnohospodári 790 Sk, v ro-

ku 1994 už len 707 Sk a  v tomto roku sa predpokladá 742 Sk.

Nebude to nijako primerané obrovskému zvýšeniu maloobchodnej

ceny cukru. Enormný nárast ceny cukru umožnil obchodu reali-

zovať neprimerané zisky a  nikto ich nestíha. Poľnohospodári

hovoria, že  tých 950 Sk za  1 tonu cukrovej repy  s 15-per-

centnou cukornatosťou by zabezpečilo rentabilitu pri jej vý-

robe a dostatok kvalitného a cenove prístupného cukru.

 

 

     Ďalšia, toľko  diskutovaná komodita sú  zemiaky. Porov-

najme  si, koľko  dostali  poľnohospodári  za 1  kg zemiakov

v roku  1994. Za  skoré zemiaky  je to  6,32 Sk; za konzumné

neskoré je to 6,69 Sk a za priemyselné zemiaky 1,64 Sk. Ceny

v obchodoch sú minimálne  o 100 až 200 %  vyššie. Podobne je

to s mäsom  a aj s mliekom. Za mlieko  1. triedy 6,74 Sk; za

2. triedu 6,2  Sk. Predpoklad v roku 1995  je na úrovni roku

1994. Je  ďalej diskutabilné, či  zákazník - spotrebiteľ  má

možnosť rozoznať jednotlivé kategórie mäsa, ale najmä mlieka

a mliekárenských  výrobkov,  keď  mliekárenský  priemysel aj

z neštandardného mlieka alebo  z druhotriedneho, treťotried-

neho  asi len  zázrakom dokáže  vyrobiť prvotriedne výrobky.

Tento zázrak sa prejavuje v tabuľke číslo 30, kde v porovna-

ní dosiahnutého zisku v rokoch  1993 a 1994 dosiahol mlieká-

renský priemysel  zisk 175,5 milióna Sk  pri využití mlieká-

renských kapacít na 30 - 40 %.  Myslím, že je to len na úkor

výrobcov  a  spotrebiteľov.  Niečo  investovali, samozrejme,

nemôžeme tak hovoriť, ale je to príliš veľké.

 

     Čo k tomu dodať? Technické normy napríklad pri hodnote-

ní obilia a mlieka sú  vypracované tak, že prvovýrobcovia sa

oboznámia s kvalitou dodanej produkcie za 7 až 14 dní (v tom

lepšom prípade), pričom je to už dávno spotrebované.

 

     Ďalším významným činiteľom, ktorý ničí naše poľnohospo-

dárstvo, je vývoj cien, rozhodujúcich vstupov do poľnohospo-

dárstva. Nechcem  sa opakovať. V porovnaní  s rokom 1989 pri

výrobkoch z ropy je to  index 428 %, pri elektrickej energii

291 %, pri prípravkoch na ochranu rastlín 234 % a ďalšie ma-

jú už vzostupnú tendenciu.  Pre zaujímavosť, keď poľnohospo-

dári v roku  1989 zaplatili za úvery, ktoré  činili 11,4 mld

ešte Kčs,  úroky vo výške  780 miliónov pri  úrokovej sadzbe

7 %, v roku 1995 za  poskytnuté úvery cca 13,5 mld zaplatili

úroky vo  výške 2,5 mld  Sk pri  priemernej  úrokovej sadzbe

18 %  a v tom sú  aj tzv. zelené úvery,  ktoré sú zelené len

podľa názvu.

 

     Nechcem tu rozvíjať priemerné  mzdy. Celková mzdová pa-

rita poľnohospodárov sa pohybuje na  úrovni 80 % v porovnaní

s priemerom  celého štátu.  Peňažníctvo a  poisťovníctvo do-

siahlo  priemernú  mesačnú  mzdu 11 770 Sk a  mzdovú  paritu

191 %.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia a vážení hostia,

 

     ako jeden z predstaviteľov prvovýroby mám vážne výhrady

k týmto obrovským rozdielom. Tieto výhody nevznikli podnika-

teľskými úspechmi, ale jednoducho tým, že bývalá štátna ban-

ka sa premenila a uplatňuje reštrikčnú politiku voči všetkým

podnikateľským subjektom. Takto,  podľa mňa neprávom získané

finančné prostriedky sa využívajú  na výstavbu honosných bu-

dov, rôzne mzdové a ostatné výdaje a podobne, namiesto toho,

aby sme  investovali do ďalšej  výroby. Áno, je  to trend vo

vyspelých krajinách, ale v tých majú 100 až 150 rokov trhový

systém.

 

     Mám vážne  výhrady k politike  zamestnanosti, ale najmä

k podpore nezamestnanosti, k  sociálnym dávkam, ich využíva-

niu, kde  tieto dávky zabezpečujú  pohodlné prežitie aj  bez

snahy zamestnať  sa. Napriek tomu, že  správa konštatuje, že

za  posledné obdobie  sa podarilo  znížiť stratovosť,  čo je

pravda, poľnohospodárstvo prežíva  naďalej krízovú situáciu.

Naďalej  rastú záväzky  podnikateľov na  pôde rýchlejšie ako

pohľadávky. Miera investovania nedosiahla úrovne jednoduchej

reprodukcie,   opotrebovanosť  základných   fondov  dosahuje

v priemere 70 %. Je výrazným  úspechom, že v základných pot-

ravinách sa podarilo udržať potravinovú bezpečnosť štátu.

 

     Poľnohospodári veria,  že vláda, ktorá  dala pôdohospo-

dárstvo za jednu z priorít  vo vládnom programe, urobí všet-

ko, samozrejme s poľnohospodármi  a ďalšími rezortmi, aby sa

poľnohospodárstvo z tejto krízy postupne dostalo von. Pokla-

dám za potrebné upriamiť  pozornosť na niektoré skutočnosti,

ktoré by rozhodne asi pomohli.  Napríklad, ak štát je rozho-

dujúcim podielnikom  vo všetkých komerčných  bankách, nie vo

všetkých, ale vo väčšine, môže iniciovať rokovanie o znížení

súčasného  neúmerného  rozdielu   medzi  diskontnou  sadzbou

a úrokovou mierou, za ktoré  tieto poskytujú úvery poľnohos-

podárskym výrobcom. Na  riešenie platobnej neschopnosti žia-

dať, aby pohľadávky poľnohospodárskej prvovýroby voči podni-

kom spracovateľského priemyslu  a obchodným organizáciám od-

kúpil zakladateľ alebo Fond  národného majetku a tieto pred-

nostne uhrádzal prvovýrobcom.

 

     Za veľmi dôležité pokladám vrátiť  časť spotrebnej dane

pri nafte poľnohospodárom. Vo väčšine krajín Európskej únie,

ale aj  v ostatných krajinách  s vyspelým poľnohospodárstvom

sa  poľnohospodárom predáva  nafta prakticky  bez spotrebnej

dane. Napríklad v Nemecku platia poľnohospodári len necelých

40 % z bežnej ceny, v Anglicku je to len 30 % z ceny. Na za-

bezpečenie výroby poľnohospodárskej techniky dostupnej ceno-

vým reláciám  a hlavne vo vlastnom  priemysle, ktorý nemá čo

robiť, iniciovať rokovanie  so slovenskými strojárskymi pod-

nikmi na úrovni ministerstva  hospodárstva. V nadväznosti na

trhové  poriadky vypracovať  stanovenie minimálnych  cien na

roky 1995, 1996 a možno aj na celé funkčné obdobie vlády pri

základných poľnohospodárskych komoditách  na základe rokova-

nia  medzi ministerstvom  financií, ministerstvom pôdohospo-

dárstva, Poľnohospodárskou a potravinárskou komorou a ďalší-

mi samosprávnymi organizáciami  v poľnohospodárstve a potra-

vinárstve.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     vážení hostia,

 

     prepáčte mi rozsah môjho príspevku,  ale poľnohospodár-

stvo pokladám za stabilizujúci prvok celého hospodárstva ako

dôležitého odvetvia  na zachovanie sociálneho  zmieru, ktorý

je v súčasnosti veľmi potrebný.  Na záver mi dovoľte citovať

jedného  poľnohospodárskeho odborníka,  ktorý povedal: "Slo-

venskému  poľnohospodárovi patrí  uznanie za  to, čo urobil,

a keď sa  ošklbaný vyberá na cestu  do Európskej únie, treba

mu zaželať, nech sa mu darí, nech v pote tváre dorába chlieb

pre ľudí tejto krajiny bez ohľadu  na to, či mu prajú, alebo

nie. On rozumie zemi, ktorá je zdrojom života."

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne.  Slovo  má  pán  poslanec  Sopko  z SDĽ

a pripraví sa pán poslanec Boros z Maďarskej koalície.

 

Poslanec V. Sopko:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážená Národná rada,

     kolegyne, kolegovia,

 

     cieľom  správy o poľnohospodárstve a  potravinárstve je

prehodnotiť  plnenie  záverov  a  zámerov agrárnej koncepcie

a zámerov programového vyhlásenia vlády v oblasti pôdohospo-

dárstva, ale rovnako cieľom  je aj aktualizovať opatrenia na

budúci rok.

 

     K jej obsahu sa vyjadrili zainteresované rezorty, samo-

správne orgány, Zväz poľnohospodárskych družstiev Slovenskej

republiky a Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komo-

ra.  Avšak široká  poľnohospodárska verejnosť  družstevného,

štátneho a súkromného sektoru  je toho názoru, že stanoviská

a pripomienky uvedených orgánov  a organizácií boli nedosta-

točne  náročné  a  nedosiahli  naplnenie očakávaných riešení

mnohých závažných  problémov, najmä tých,  ktoré pretrvávajú

v poľnohospodárskych podnikoch prvovýroby.

 

     Správa prešla pripomienkovým konaním, aj vládou hladko,

ale potreby a požiadavky poľnohospodárskej prvovýroby sa tým

nevyriešili. Vraj  konsenzus sa našiel,  ale základné otázky

existencie poľnohospodárskej prvovýroby nerieši, a to je pre

prvovýrobu  neprijateľné. Široká  poľnohospodárska verejnosť

z prvovýroby zdôrazňuje a neustále upozorňuje, že v agropot-

ravinárskom komplexe napriek určitému zlepšeniu naďalej pre-

trvávajú  závažné  negatíva,  ktoré  správa  v plnom rozsahu

a zásadne nerieši. Uvediem príklady.

 

     Naďalej pretrváva vysoké  percento stratových podnikov,

pretrváva nedostatočná úhrada nákladov prvovýrobcom, naďalej

rastie platobná neschopnosť a zadlženosť podnikov agropotra-

vinárskeho  komplexu Slovenskej  republiky, v  dôsledku čoho

podniky nie sú schopné zabezpečovať ani jednoduchú reproduk-

ciu.  Naďalej sa  nedarí zamedziť  poklesu spotreby  mlieka,

mliečnych výrobkov a využiť podnikateľský priestor vo výrobe

cukru.  Naďalej klesá  úroveň  miezd  pod 80  % celoštátneho

priemeru, v  dôsledku čoho narastá  nespokojnosť pracovníkov

poľnohospodárskej prvovýroby.

 

     Poľnohospodári z  prvovýroby márne poukazujú  na to, že

poskytované  dotácie  sú  stále  neporovnateľné  s krajinami

Európskej únie, kde na 1 hektár sú dotácie 1053 dolárov a na

Slovensku len 127 dolárov.

 

     Ako tu už odznelo, suma dotácií  od roku 1990 nominálne

poklesla z 18 miliárd na súčasných 7 miliárd Sk. Poľnohospo-

dári poukazujú  na to, že obchodná  bilancia s agroproduktmi

sa neustále zhoršuje a  málo dynamický je zahraničný obchod.

Rýchlejšie rastie záporné saldo obchodnej bilancie, najmä vo

vzťahu k Európskej únii, v dôsledku nízkej podpory exportnej

úrovne. Poukazujú na  vysokú stratovosť podnikov prvovýroby,

na ktorej  sa podstatnou mierou podieľa  strata z finančných

operácií - ide o finančné  náklady na úroky z bankových úve-

rov a náklady na poistné.  Poukazujú na to, že reagencia ce-

novej politiky na zmeny cien vstupov je oneskorená s priamym

dopadom na stratovosť. Ceny vstupov vzrástli v priemere viac

než trojnásobne, zatiaľ  čo ceny poľnohospodárskych výrobkov

len necelých 1,5-krát.

 

     Z  uvedených dôvodov  a  v  záujme zachovania  a ďalšej

existencie prvovýroby je nevyhnutné prijať zásadné opatrenia

pre všetky oblasti, ktoré  sú v správe nedostatočne riešené.

Myslím tým ďalšie veľmi  konkrétne opatrenia v oblasti daňo-

vej, úverovej, cenovej aj dotačnej politiky, ale aj v legis-

latíve.

 

     Odporúčania  na rozšírenia  opatrení predložím  písomne

spoločnému spravodajcovi a žiadam, aby boli tiež zapracované

do konkrétnych opatrení vlády Slovenskej republiky.

 

     Záverom chcem zdôrazniť, že  je nesporné, že agropotra-

vinársky komplex patrí v  súčasnosti k najzložitejším úsekom

ekonomiky Slovenska. Je nesporné, že vláda Slovenskej repub-

liky vyvíja úsilie a prejavila záujem stabilizovať podmienky

hospodárenia  poľnohospodárskych subjektov,  ale reálna prax

v poľnohospodárskej výrobe, žiaľ,  ukazuje, že nástroje hos-

podárskej  politiky, aj  keď sa  postupne dotvárajú,  nie sú

dostatočne  účinné,  treba  ich  stabilizovať  a konkrétnymi

krokmi  garantovať  ďalší  rozvoj  poľnohospodárskej výroby.

V tomto úsilí poslanci za  Spoločnú voľbu chceme byť rezortu

aj vláde Slovenskej republiky nápomocní.

 

    Ďakujem za pozornosť.

    (Potlesk.)

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec  Boros z Maďarskej

koalície a pripraví sa pán poslanec Rosival z DÚ.

 

Poslanec Z. Boros:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     pán minister,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     Zelená správa, ktorá sa už pravidelne dostáva na prero-

kovanie pléna parlamentu Slovenskej  republiky, je jednou zo

skutočne potrebných a užitočných činností rezortu pôdohospo-

dárstva. Dostatočne hlboký a zároveň široký analytický záber

pripravenej  správy možno  kvitovať s  uznaním aj  preto, že

podľa vládneho programu je jedným z troch pilierov národného

hospodárstva práve  poľnohospodárstvo a nadväzne  na to celý

agropotravinársky komplex.

 

     S označením  pilier sa plne stotožňujem,  ale ťažšie sa

mi už  stotožniť v prípade  prijatej kapitoly poľnohospodár-

stva o štátnom  rozpočte na tento rok a ešte  menej sa mi to

darí pri pohľade na reálne existujúci stav a vyhliadky tohto

nášho nosného odvetvia.

 

     Hovorím to na  základe údajov  a indexných ukazovateľov

Zelenej  správy. Slúži  ku cti  zostavovateľom, že nezakryli

ani nepriaznivé stránky a  dovolili si priznať mnoho existu-

júcich negatív  a nedostatkov. Domnievam  sa, že to  netreba

rad-radom vymenúvať, pozorný čitateľ  ich nájde v správe. Na

druhej strane  obdobne ako ďalší kolegovia  poslanci bolo by

strkaním hlavy do piesku,  aby takáto dôležitá správa nebola

podrobená   dôkladnej  oponentúre   parlamentom,  nehovoriac

o tom,  že k  tomu patrí  samozrejme aj  diskusia so širokou

poľnohospodárskou verejnosťou.

 

     Pod výrazom diskusia  rozumiem obojstranný dialóg. Dia-

lóg rovnocenných, ktorých pripomienky a názory sa prirodzene

objavia hlavne  pri spôsoboch riešenia a  východísk z tohto,

a to  si musíme  povedať na  rovinu, neutešeného  stavu. Ten

stav je totiž zjavne neutešený, a ak by sme podľahli videniu

cez ružové okuliare, myslím si,  že by to bolo našou najväč-

šou chybou. Veď  ako zo Zelenej správy vyplýva, že  v zásade

aj napriek rôznym a, pripúšťam, často objektívnym prekážkam,

sa podarilo dodržať zásadné zámery koncepcie výživy obyvate-

ľov  poľnoproduktmi vlastnej  výroby, došlo  aj k relatívnej

stabilizácii cien poľnohospodárskych výrobkov  a je už menej

stratových  výrobcov, rezort  pôdohospodárstva ako  celok je

naďalej stratový. Tu sa dá  namietať, že je pokrokom, ak po-

rovnáme minuloročnú stratovosť až  90 % subjektov podnikajú-

cich v rezorte  oproti 60 % v tomto čase,  ale myslím si, že

je to absolútne nedostačujúce.

 

     Dovolím  si ešte  len tak  heslovite spomenúť  niektoré

údaje  zo Zelenej  správy. V  dôsledku rapídneho zoslabnutia

kúpnej  sily obyvateľstva  značne poklesla  spotreba mlieka,

mäsa  ako aj  ďalších výrobkov.  Rezort a  v ňom podnikajúce

subjekty majú zdĺhavé a  vážne problémy, týkajúce sa diabol-

ského  kruhu  vzájomnej  platobnej  neschopnosti, obrovských

ťažkostí  pri získavaní  úverov, byrokratického vystupovania

štátneho  aparátu,  totálne   zastaraného  strojového  parku

v poľnohospodárskych  podnikoch, absolútneho  nedostatku in-

vestovateľného kapitálu, a tu myslím efektívne investovateľ-

ného kapitálu, a tak ďalej a tak ďalej.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,  čo vo mne vzbudzuje vážne

obavy  v oblasti  agropotravinárskeho komplexu  a kde  vidím

protiklady, resp. paradoxy, medzi konštatovaním a načrtnutý-

mi  východiskami?  Ak  nebudem  celkom  systematický, prosím

o ospravedlnenie, ale nedá sa a  ani nemienim ísť do každého

detailu.

 

     Zelená  správa konštatuje,  že chýbajú  zdravé finančné

toky, dôchodkovosť je síce relatívne lepšia, ale jednoznačne

nedostatočná,  zadlženosť stále  ťaživá, privatizácia  veľmi

pomalá a neefektívna, chýba kapitál, chýba trh s pôdou, níz-

ke sú mzdy v rezorte, v tvrdých podmienkach zahraničného tr-

hu sa čoraz ťažšie  presadzujeme. Vidíme negatívne saldo za-

hraničného obchodu,  čo neustále narastá.  Otvorene cítiť zo

správy aj obavy zo vstupu do Európskej únie a prevzatia spo-

ločnej agrárnej politiky krajín Európskej únie.

 

     Lenže,  keď sme  presne diagnostikovali  boľavé miesta,

prečo sa neusilujeme v tomto smere o ráznu nápravu? Prečo už

konečne nedotiahne vláda a  rezort privatizáciu štátnych ma-

jetkov? I keď to deklarujeme.  Keď chceme čeliť tvrdému kon-

kurenčnému prostrediu, tak si nemôžeme dovoliť luxus ďalšie-

ho prešľapovania na mieste v otázke trasformácie aj v rezor-

te agropotravinárskeho komplexu.

 

     Hovoríme o našej neschopnosti  konkurovať. Tak potom sa

jej  venujme a  vytvorme priaznivejší  celkový priestor  pre

schopné a efektívne podnikateľské aktivity. A odstráňme brz-

diace účinky úverovej, daňovej, dotačnej politiky.

 

     Tu mi, vážené kolegyne  a kolegovia, dovoľte trochu od-

bočiť. Neviem  si dosť dobre  vysvetliť, prečo sme  sa nezú-

častnili včera na zasadnutí CEFTA  v Brne na úrovni ministra

rezortu. Rád by som veril,  že bola väčším prínosom cesta do

Rumunska, ale pochybujem o tom.

 

     Musím opakovane zdôrazniť, čo  som povedal pri prerokú-

vaní  štátneho rozpočtu  na tento  rok, že  doteraz a  podľa

všetkého aj naďalej praktizovaný dotačný systém takémuto že-

lanému trendu, ktorý si tu  opisujeme a chceme všetci, neži-

čí. Chce totiž naďalej  uplatňovať už prežitý princíp znovu-

rozdelenia  a  popri  priznaní  slabej konkurencieschopnosti

ďalej  znevýhodňovať intenzívnu  a výnosnú  poľnohospodársku

výrobu na úrodných pôdach.

 

     Nechápem, v čom sú výhody plánovaného zníženia osevných

plôch  pšenice práve  v tých  najtradičnejších a hospodársky

efektívnych oblastiach západného  Slovenska. Svedčí to možno

o neschopnosti  alebo neochote  riešiť sociálne  problémy aj

v ostatných, aj v týchto regiónoch na principiálnom základe,

a nie na úkor intenzívneho hospodárenia? Pokiaľ totiž budeme

stále dotáciami udržiavať celkom pochopiteľné a potrebné so-

ciálne potreby jednotlivých  regiónov, čo nespochybňujem, aj

s horšími pestovateľskými podmienkami, tak prečo nepokročíme

dopredu a neriešime to z  iných prostriedkov, ale nie z pro-

striedkov rezortu pôdohospodárstva?  Súhlasím pritom s názo-

rom, že netreba zanedbať  štruktúru vidieckeho osídlenia, to

by totiž mohlo viesť k mimoriadne vážnym sociálnym otrasom.

 

     Uvedomujem si aj to, že práve agropotravinársky komplex

má v tejto súvislosti na pleciach neľahké bremeno. Je nútený

často  suplovať štát,  hospodársky a  legislatívne zoslabené

samosprávy, musí riešiť aj nezamestnanosť s rôznymi formami,

sociálne  problémy  miestneho  významu  atď.  Myslím  si, že

s tým všetci súhlasíme.

 

     Úprimne sa priznávam  aj k tomu, že aj  v týchto súvis-

lostiach  ma znepokojuje  "maličkosť", že  v zmysle  nedávno

prijatého zákona  o usporiadaní pozemkového  vlastníctva nie

miestne príslušné  obce, ale Štátny pozemkový  fond bude ob-

hospodarovať pôdy bez zistených  majiteľov. Aj keď to priamo

so Zelenou správou nesúvisí,  permanentné snahy znemožniť už

fungujúce regionálne rozvojové agentúry  a tichučko ich pre-

transformovať na štátny orgán, pokladám za veľmi negatívne.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,  obavy vo mne vzbudzuje aj

ďalšia,  možno málo  postrehnutá skutočnosť,  ako to  čítame

v tabuľke číslo  5, kde sa  dotýkame kvality potravinárskych

výrobkov, ktoré všetci s  veľkou chuťou konzumujeme. Veru je

tá kvalita nedostatočná. Nechcem  znechucovať a použiť adek-

vátnejší výraz na to, že napríklad pri mraziarenských výrob-

koch  je 23,8  % nevyhovujúcich  vzoriek, pri cestovinárskej

výrobe 22,1 %, zelenine 20,3 % atď. Je to skutočne alarmujú-

ci stav, žiadajúci si  radikálnu nápravu. To nezávisí, samo-

zrejme, len od rezortu  pôdohospodárstva, nemieril som to do

týchto radov.

 

     Je mi jasné, že nie je možné posudzovať a hľadať výcho-

diská pre agropotravinársky komplex mimo celkového ekonomic-

kého priestoru  Slovenskej republiky. Aj  tak som však  pre-

svedčený,  že v  tomto prípade  nestačí vyčerpávajúca rovina

analýz  a rozborov,  ale je  nevyhnutné, aby  ťažisko správy

tvorila práve  tá tretia časť  - aktualizácia. Žiaľ,  tu mám

pocit, že  sa to nejako celkom  nepodarilo. Nepodarilo sa to

napriek niektorým načrtnutým trendom, pretože nedáva ucelený

koncept,  nedáva dostatočné  istoty podnikateľským subjektom

ani zamestnancom tohto rezortu a nesleduje dôsledne rýchlosť

a jednoznačnosť komplexnej  transformácie, znevýhodňuje tra-

dičné intenzívne výrobné oblasti atď.

 

     Na záver, vážené kolegyne  a kolegovia, chcem veriť, že

pri zostavovaní štátneho rozpočtu na rok 1996 ostane a ostal

priestor aj na realizáciu  potrebných krokov, kde sa zohľad-

nia  dobre mienené  návrhy, názory  a požiadavky politických

síl, aj opozičných, a,  samozrejme, poľnohospodárov, ich zá-

ujmových združení a v neposlednom rade i radových občanov.

 

     Ďakujem vám za trpezlivosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.  Slovo má pán  Rosival. Pripraví sa  pán

poslanec Langoš za SKOI.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené dámy a páni,

 

     dovolím si predniesť  niekoľko poznámok  k prerokúvanej

Zelenej  správe.  Predovšetkým  chcem  zdôrazniť, že samotná

existencia správy je významným  prínosom. Skutočnosť, že mi-

nisterstvo  pôdohospodárstva vypracovalo  súhrnnú správu  za

rezort,  zaslúži ocenenie.  Správa dáva  ucelený a  podrobný

obraz o situácii v rezorte. Umožňuje aj porovnanie s uplynu-

lými rokmi, včítane roku 1989. Čiastočne formuluje aj agrár-

nu politiku Slovenska v budúcnosti. Správa môže preto slúžiť

ako nasledovaniahodný vzor pre iné rezorty.

 

     V ďalšej  časti svojho vystúpenia  chcem vyzdvihnúť dva

zo štyroch okruhov úloh a  cieľov uvedených v správe. Rád by

som zdôraznil  zodpovednosť rezortu aj  za zachovanie poľno-

hospodárstva v  podhorských a horských  oblastiach, v regió-

noch  so  zníženou  konkurenčnou  schopnosťou, citujem: "ako

základnej  podmienky  rozvoja  krajinotvorných  ekologických

a sociálnych funkcií a zachovania vidieckeho osídlenia". Tú-

to netradičnú úlohu poľnohospodárstva  uvádzam pre jej dôle-

žitosť a jej odlišnosť od tradične chápaných úloh.

 

     Ďalej chcem upozorniť na ďalšiu úlohu, ktorou je výroba

zdravotne nezávadných potravín ako  príspevok ku zdravej vý-

žive  obyvateľstva. Rezort  pôdohospodárstva cez veterinárny

dozor  nad zdravotnou  a hygienickou  nezávadnosťou potravín

chráni  obyvateľstvo pred  poškodením zdravia  bez ohľadu na

to, či ide o choroby zapríčinené rôznymi baktériami, plesňa-

mi, inými mikroorganizmami,  parazitmi, alebo rôznymi cudzo-

rodými látkami  chemickej povahy. Ochrana  zdravia obyvateľ-

stva cestou  zdravej výživy patrí do  kompetencie orgánov na

ochranu zdravia a  orgánov veterinárnej starostlivosti. Táto

ochrana sa zabezpečuje na úrovni súčasného poznania a je po-

rovnateľná  s  vysokým  medzinárodným  štandardom.  Na tomto

mieste si dovolím krátke odbočenie.

 

     Od  medicínskeho problému  ochrany zdravia obyvateľstva

pred alimentárnymi ochoreniami  treba jasne oddeliť kontrolu

kvality  potravinárskych a  iných výrobkov.  Kontrola akosti

nemá medicínsky  charakter. Ide o  kontrolu správneho obsahu

jednotlivých  zložiek potravinárskych  výrobkov, o  použitie

vhodných výrobných  postupov, zariadení, meradiel  a obalov.

Obrazne povedané, predpísaný obsah vody či sušiny alebo tuku

v potravinárskom výrobku je  vecou kontroly kvality, akosti.

Prípadný výskyt  baktérie, salmonely či  parazita cysticerka

alebo cudzorodej  látky PCB je  vecou dozoru nad  zdravotnou

nezávadnosťou potravín. Toto treba jasne rozlišovať legisla-

tívne, inštitucionálne a kompetenčne.

 

     Teraz sa vráťme ku zdravej výžive obyvateľstva. Pre tú-

to nestačí vyprodukovať zdravotne  nezávadné potraviny a vy-

hlásiť národný program zdravia.  Ukazuje sa, že spotrebu po-

travín,  výživové  preferencie  obyvateľstva  veľmi výrazne,

možno v  rozhodujúcej miere, ovplyvňujú  spotrebiteľské ceny

potravín. Aj v  dôsledku nedostatočnej kúpyschopnosti obyva-

teľstva  je spotreba  potravín nevyvážená.  V uplynulom roku

rast spotrebiteľských  cien zapríčinil pokles  spotreby nie-

ktorých  potravín a  tým nepriaznivo  ovplyvnil výživu našej

populácie.

 

     Na druhej  strane, niektoré údaje v  Zelenej správe na-

značujú, že zisky potravinárskeho priemyslu a obchodu sú ne-

úmerne vysoké v porovnaní so ziskami poľnohospodárskej prvo-

výroby. V  správe sa konštatuje, že  nárast cien potravinár-

skych  výrobkov a  spotrebiteľských cien  potravín je vyšší,

ako je rast cien  produktov, komodít poľnohospodárskej prvo-

výroby. Tento jav je charakteristický pre celé obdobie libe-

ralizácie cien. Domnievam sa, že je žiaduce preveriť náznaky

monopolného postavenia niektorých subjektov, ktoré dáva mož-

nosť neprimeraného  zisku na úkor prvovýroby  a na úkor spo-

trebiteľa.  Je žiaduce  vykonať analýzu  v jednotlivých čas-

tiach reťazca  od prvovýroby cez  potravinársky priemysel po

obchodnú sieť. Po tejto  analýze zvážiť inštitucionálne opa-

trenia  ekonomického  centra  smerujúce  k upraveniu vzťahov

v spomínanom reťazci.

 

     V závere svojho vystúpenia by  som rád upozornil na po-

diel samostatne  hospodáriacich roľníkov na  celkovej poľno-

hospodárskej produkcii. Tento podiel rastie počas uplynulých

troch rokov vo viacerých komoditách. Je potešujúce, že tento

nový prvok na našej  poľnohospodárskej scéne napriek ťažkos-

tiam už zapustil korene.

 

     Ďakujem za vašu pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Slovo má pán poslanec Langoš a pripraví sa pán poslanec

Farkas z Maďarskej koalície.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     vláda predkladá na  schválenie parlamentu svoju analýzu

a svoje  zámery v  oblastiach predovšetkým poľnohospodárstva

a vodohospodárstva, ktoré prežívajú asi najťaživejšie a naj-

komplikovanejšie  svoje obdobie.  Preto mi  dovoľte niekoľko

poznámok  k veciam,  ktoré sú  podľa nás  v týchto  správach

a v zámeroch vládnej politiky kľúčové.

 

     Ďalší  pokles produkcie  výroby, vysoké  ceny potravín,

ich stále  nízka kvalita a  nedostatok niektorých druhov  sú

podľa nás spôsobené  pretrvávajúcou neusporiadanosťou vlast-

níckych vzťahov v poľnohospodárskych družstvách a v štátnych

majetkoch, stále prevažujúcimi  nemotivačnými priamymi dotá-

ciami,  neschopnosťou ministerstva  vykonávať účinný  dohľad

alebo  dozor nad  využívaním účelových  dotácií a  politikou

potravinovej bezpečnosti, čo je  vlastne tiež politika pria-

mych dotácií  v istej situácii,  čo je pozostatok  doby, keď

sme boli kolóniou Ruska a  viedli tvrdý boj proti produkujú-

cemu Západu.

 

     Pozrime sa na politiku potravinovej  bezpečnosti ako na

jednu zo  zásad agrárnej politiky vlády.  Sú to vlastne ďal-

šie,  ako som  už  povedal,  priame, nemotivačné  dotácie zo

štátneho rozpočtu v prípade,  ak sa domáca produkcia dostane

pod  úroveň deväťdesiatich  percent predpokladanej spotreby.

Osobitne pri potravinách dennej spotreby, jej uskutočňovanie

vždy  zaplatia spotrebitelia  potravín a  daňoví poplatníci.

Pozrime sa,  k čomu to  vedie, vo faktoch  zo správy. Pokles

spotreby  základných potravín  znateľne pokračoval  aj v po-

sledných  dvoch rokoch  a za  menšie množstvo spotrebovaných

potravín sme zaplatili v minulom roku o 33 % viac ako v roku

1992.

 

     Ďalší údaj o  potravinovej zabezpečenosti poskytuje za-

hraničný  obchod a  jeho vývoj  za posledné  roky. Zatiaľ čo

v roku 1992 bol zahraničný obchod Slovenska s týmito tovarmi

o 3,2 mld aktívny, v roku 1993  sme už doviezli o 6,7 mld Sk

potravín viac, ako  vyviezli, v roku 1994 to  už bolo takmer

o 7 mld Sk, a v prvom polroku tohto roka sú už 4 mld defici-

tu. Nedá sa teda povedať, že  by po dvoch rokoch takejto po-

litiky bola ponuka potravín  z domácej výroby stabilizovaná.

Pokles produkcie ďalej pokračoval a dnes dosiahol z hľadiska

vládnej potravinovej bezpečnosti  povážlivý stav. Takto teda

nefunguje tzv. potravinová bezpečnosť.

 

     Dá sa povedať, že dosiahnutý výsledok,  strata 2,6 mld,

o štvrtinu  nižšia  ako  v  roku  1994,  čo je príjemné, bol

ovplyvnený rastom cien výrobcov, rýchlejším rastom produkti-

vity  práce ako  miezd  a  poklesom stratovej  produkcie. Na

strate  sa  podstatnou  mierou  podieľali  náklady  na úroky

z bankových  úverov a  náklady  na  poistné, ako  vyplýva zo

správy.

 

     Asi 60  % dotačných peňazí zo  štátneho rozpočtu sa po-

užíva na údržbu existujúcej podnikovej štruktúry a zvyšok má

mať motivujúci účelový charakter, má byť vlastne realizáciou

vládnej  politiky do  reštrukturalizácie. Ale  bez zavedenia

prísneho  a kvalifikovaného  dozoru ministerstva  sa i tieto

peniaze  míňajú bez  želaného účinku.  Týka sa  to napríklad

podpory  organického poľnohospodárstva,  ktoré sa nerozvíja,

a dá sa  dokumentovať na podpore  ekologického hospodárstva,

kde  i bez  miestnej znalosti  a konkrétnych  znalostí sa dá

ukázať,  že  tieto  finančné  prostriedky neprinášajú žiadny

efekt. Ak  družstvo žiada dotáciu na  ekologickú časť svojho

hospodárstva,  je to  nezmysel z  hľadiska ekológie potravín

alebo  výrobkov, lebo  skutočne ekologicky  je možno vyrábať

produkty len na uzavretých farmách, nie na časti pôdy v jed-

nom družstve. Navyše dohľad je nevyhovujúci.

 

     České ministerstvo napríklad celú sezónu dozerá na eko-

logickú technológiu. Nevenuje  sa len kvalitatívnym analýzam

vzoriek produkcie, ale robí  dohľad nad celosezónnou techno-

lógiou výroby ekologických výrobkov. Určité zmeny v dotačnej

politike sú v dokumente Aktualizácia stratégie finančnej po-

litiky na  roky 1995 a 1996,  ktorý schválila vláda nedávno,

22. augusta tohto roku. Je tu však ostrý nesúlad medzi tými-

to dvoma  dokumentmi. Agrárna politika  plánuje zanedbateľné

finančné alebo nedostatočné finančné prostriedky na uskutoč-

nenie strategických cieľov  finančnej politiky, ktoré schvá-

lila vláda,  už keď bola táto  správa predložená parlamentu.

Uvediem to  na príklade nedostatočných  účelových dotácií na

dosiahnutie tých cieľov  finančnej politiky, ktoré schválila

vláda  v tomto  dokumente. Peniaze  plánované na progresívnu

motivačnú podporu  pôžičiek a záruk za  úver na nákup moder-

ných strojov sú  k objemu priamych dotácií v  pomere 1 : 72.

Pravá ruka nevie, čo robí  ľavá. Ako teda vláda pracuje, keď

dokáže prijať dva takéto dokumenty, z ktorých jeden predloží

parlamentu a druhý je  vlastne jej záväzná stratégia finanč-

nej politiky?

 

     Navrhujem  správu  vrátiť  na  prepracovanie, aby vláda

upustila od  mechanizmov tzv. potravinovej  bezpečnosti i za

cenu zvýšenia celkového objemu dotácií do poľnohospodárstva,

ale s  podmienkou, že podstatne upraví  pomer medzi priamymi

a účelovými  dotáciami na  prospech účelových  dotácií a  že

poskytne parlamentu záruky, že  dokáže trvalo vykonávať kva-

lifikovaný dohľad nad užívaním  týchto účelovo viazaných fi-

nančných prostriedkov.

 

     Oblasť  vodohospodárstva,  vodného  hospodárstva  alebo

hospodárenia s vodou, čo by malo vlastne byť predmetom poli-

tiky predloženej  v tejto správe,  správa nerieši. Priority,

ktoré vláda sleduje v návrhu svojej vodohospodárskej politi-

ky,  sú  v  príkrom  rozpore  s  ohlásenými cieľmi a reálnym

národno-štátnym  záujmom, ktorý  je vlastne  záujmom kvality

života a praktických potrieb ľudí,  ale je aj v príkrom roz-

pore s  vlastnou analýzou problémov,  naliehavých problémov,

a faktami uvedenými v správe.

 

     Správa  prináša mnoho  zaujímavých informácií,  z tohto

hľadiska je cenná, ale nedozvieme  sa z nej to najdôležitej-

šie:  Ako chce  vláda prakticky  riešiť pomenované  problémy

a že skutočne racionálne hospodárenie s vodou je jej najvyš-

šou prioritou. Správa je napísaná zložito a neprehľadne, ale

keď  preskupíme jednotlivé  informácie, ktoré  podáva, zámer

vlády bude celkom zreteľný. O  tom hlavnom, teda o zdrojoch,

kvalite  a hospodárení  s vodou,  sa dozvieme  toto: Ľudskou

činnosťou došlo k takému  všeobecnému zhoršeniu kvality vody

na Slovensku,  že bolo potrebné  vyradiť zdroje približne  2

tisíc litrov za sekundu podzemnej vody. V správe sa nespomí-

na, okrem iného, odstavenie 800-litrového vodného zdroja Ka-

linkovo v roku  1993. Nie je jasné, či je  to v tých 2 tisíc

litroch, alebo je to ešte navyše.

 

     Na zabezpečenie plynulého zásobovania vodou podľa maxi-

malistických odhadov, pri  dnešnej stálej nehospodárnej spo-

trebe, treba  nové zdroje s  výdatnosťou približne 2  metrov

kubických za  sekundu, čo je vlastne  rovnaký objem, ako ob-

jem, ktorý dodávali zdroje  dnes zastavené. Oproti roku 1990

došlo k poklesu podielu tokov  s prvou a druhou triedou kva-

lity, pričom prvú triedu kvality už dnes nemal ani jeden. Do

najhoršej kategórie  znečistenia, teda do  kategórie štvrtej

a piatej,  vláda zaradila  27,8 %  sledovaných úsekov tokov,

ale len  podľa kyslíkového režimu.  Podľa základných chemic-

kých ukazovateľov do najhorších tried patrí až 90 % sledova-

ných úsekov tokov. Zo 408  zdrojov podzemných vôd je ohroze-

ných 180.

 

     Stav kvality vodných tokov  za posledných päťdesiat ro-

kov teda na Slovensku nemá obdobu, dá sa povedať, v histórii

ľudstva. Po prvé, napriek  alarmujúcim údajom nie je ochrana

vodných zdrojov najvyššou prioritou vodohospodárskej politi-

ky vlády. Po druhé,  požiadavka vodohospodárov na nový vodný

zdroj  pri vyradení  zdroja  toho  istého množstva  vody pre

zhoršenie jej kvality potvrdzuje  pokračujúci trend - vytvá-

rať stále  nové zdroje, veď  keď ich znečistíme,  vybudujeme

ďalšie, veď  peniaze na investície sa  v kalamitnej situácii

vždy nájdu.  Ale to sú peniaze  z daní ľudí, ktorí  sú stále

v ohrození a nedostatku a ich navrhované využitie tento stav

ani len nezmierňuje.

 

     V správe je ešte  jedno významné protirečenie, citujem:

"Nepredpokladá sa zvýšenie maximálnej  ceny za povrchovú vo-

du, pretože  už v súčasnosti  začína pôsobiť nepriaznivo  na

výšku odberov  vody." Čo je  teda princípom vodohospodárskej

politiky vlády  alebo jej prioritou?  Zvyšovať odbery, alebo

viesť k hospodárnosti v jej používaní? Na jednej strane vlá-

da dáva miliardy na výstavbu nových nádrží, lebo inak údajne

nemôže zabezpečiť dostatok pitnej  vody, ale keď klesajú jej

odbery, teda spotreba, je znepokojená, ako to vidno zo sprá-

vy.  Alebo by  zanikol dôvod  investovať do  stavieb veľkých

priehrad?

 

     Na dôvažok tohto dva krátke  citáty zo správy: "Dane zo

stavieb priehrad sa neplatia." A druhý citát: "Vodohospodár-

ska výstavba, š. p.,  Bratislava bola zaradená medzi strate-

gické podniky,  a nebude sa v  súčasnosti privatizovať." Ide

o posledný štátny investorský podnik  na Slovensku, ktorý je

takmer priamo napojený na  štátny rozpočet. Pred troma rokmi

sa vodné hospodárstvo dostalo  pod jednu strechu s poľnohos-

podárstvom, ktoré je  dnes pravdepodobne stále najvýznamnej-

ším znečisťovateľom, ale správa sa o tomto ani nezmieňuje.

 

     Podľa nás  je pre vodohospodársku  politiku rozhodujúce

to, kam majú ísť peniaze. V roku 1994 bola poskytnutá podni-

kom  vodného hospodárstva  dotácia 692  miliónov Sk,  v roku

1995 527 miliónov Sk, z toho  250 miliónov Sk na prívod vody

a vodovodné siete v obciach  ochranného pásma jadrovej elek-

trárne Mochovce, čo je investícia vyvolaná stavbou elektrár-

ne, nie vodohospodárskymi potrebami.  Teda vlastne ide o 277

miliónov Sk dotácií pre vodohospodársku politiku.

 

     Vodné  hospodárstvo má  veľký deficit  peňazí, čo vedie

k zakonzervovaniu  rozostavaných  stavieb,  hlavne čistiarní

odpadových vôd.  S tým kontrastuje  alokácia veľkých finanč-

ných prostriedkov do výstavby vodného diela Žilina, vodohos-

podárskej  infraštruktúry  elektrárne  Mochovce,  ako som už

spomenul, prípravy vodného diela  Tichý Potok, kde sa priame

investície na stavbu odhadujú vo  výške 2,24 mld Sk, ale po-

dľa  všetkého s  vyvolanými investíciami  to bude  podstatne

viac, do 6 mld Sk.

 

     Medzi ostatnými výdavkami podľa cieľov vodohospodárskej

politiky sa má zabezpečiť činnosť útvaru splnomocnenca vlády

Slovenskej republiky pre výstavbu  a prevádzku vodného diela

Gabčíkovo - Nagymaros a propagácia tohto vodného diela. Gab-

číkovo netreba propagovať,  ale dostavať. Predstava vodohos-

podárskej politiky  vlády je postavená  na finančnej podpore

veľkých investičných celkov pre stavebný priemysel, a nie je

vôbec  postavená na  vodohospodárskych prioritách.  Preto ju

navrhujeme vrátiť vláde na prepracovanie.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo má pán  poslanec Farkas z MKDH, pripraví

sa pán poslanec  Koncoš z SDĽ. Ešte predtým  s faktickou po-

známkou vystúpi predseda výboru pán Maxon z HZDS a RSS.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne, pán podpredseda, za udelené slovo.

 

     Vážené dámy, páni,

 

     naozaj nechcem, aby sa stalo pravidlom, aby som ja rea-

goval na stanoviská z agrárnej politiky pána kolegu poslanca

Langoša. Chcel by som povedať len  niekoľko slov k jeho kon-

štatovaniam, napríklad ku konštatovaniu,  že správa je napí-

saná zložito a neprehľadne. Pán  poslanec, kto sa tým veciam

rozumie, pre toho je správa spracovaná na dostatočnej úrovni

a kvalitne.

 

     Konštatovali ste, že veľmi  veľkým problémom je neuspo-

riadanie vlastníckych vzťahov k poľnohospodárskym družstvám.

Súhlasím s vami,  pán poslanec, ale pamätám si  aj tú histó-

riu, keď sa zákon číslo 42 robil a pamätám si aj vaše stano-

viská k tomuto zákonu. Keď sme vtedy argumentovali, že zákon

je potrebný, ale v  reálnej ekonomickej praxi nebude pôsobiť

tak, ako potrebujeme, tieto myšlienky ste zásadne odmietali.

V transformácii poľnohospodárskych družstiev  sa naďalej po-

kračuje, ale rozhodne sa nebude pokračovať tým smerom, aspoň

dúfam, ako ste to vy predpokladali a ako ste začali.

 

     Na  tému biopotraviny  a ekologické  potraviny vôbec by

som chcel povedať, pán  poslanec, prosím, zoberte si štatis-

tiku za posledné obdobie,  koľko sa vyprodukovalo ekologicky

čistých potravín, koľko sa  exportovalo týchto potravín a aj

o koľko  vzrástla  domáca  spotreba.  Naozaj  nechcem Zelenú

správu, a ani by to tak nemalo byť, spolitizovať, malo by to

byť vecou všetkých nás, ale  prosím vás, ak vystupujete, ne-

zabúdajte  na nedávnu  minulosť. Konštatovali  ste, že treba

veľmi sprísniť poskytovanie aj systémových, aj účelových do-

tácií. Ja  s vami, samozrejme,  súhlasím, ale dúfam,  že ste

nemali na mysli takú kontrolu, o ktorej mám písomnú dokumen-

táciu, kde na základe  môjho politického presvedčenia poľno-

hospodársky  podnik, ktorý  som viedol,  nemal štyri mesiace

dotácie.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec Farkas, máte slovo.

 

Poslanec P. Farkas:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     v predloženej  správe o poľnohospodárstve a potravinár-

stve v Slovenskej republike  sa hodnotí postavenie poľnohos-

podárstva a potravinárstva v  národnom hospodárstve a podáva

sa informácia o súčasnom poľnohospodárstve. Aj z predložené-

ho materiálu sa dá usúdiť, že z hľadiska pôsobenia ekonomic-

kej politiky v tomto krátkom  prechodnom období, v ktorom sa

nachádza  aj  Slovenská  republika,  poľnohospodárstvo patrí

medzi najcitlivejšie a najzložitejšie rezorty našej ekonomi-

ky. Problémy sú nemalé, rozvoj  málo dynamický a vzťahy nad-

mieru zložité.

 

     Z makroekonomického hľadiska vplyv poľnohospodárstva na

ukazovatele dosiahnuté  národným hospodárstvom je  z roka na

rok menší. Kým v roku  1989 podiel poľnohospodárstva na hru-

bom domácom produkte činil 9,4 %,  v roku 1993 v období nad-

merného sucha  6,6 % a vlani  7,4 %. V porovnaní  s väčšinou

vyspelých krajín je takýto  podiel ešte relatívne vysoký, aj

vzhľadom na nízky podiel odvetvia služieb.

 

     Žiaľ, aj ďalšie makroekonomické ukazovatele ukazujú po-

dobný výsledok. Nepretržite  klesá priemerný evidenčný počet

pracovníkov v poľnohospodárstve. Konkrétne v roku 1993 odiš-

lo z  poľnohospodárstva 93 012  a v roku  1994 nad 30  tisíc

pracovníkov. Výrazne sa prehĺbili rozdiely v odmenách v poľ-

nohospodárstve, keď ich priemerná  mesačná mzda dosiahla iba

83-percentnú úroveň miezd odvetví ekonomických činností.

 

     Prírastok  nákupných  cien  poľnohospodárskych výrobkov

bol oproti predchádzajúcim rokom výrazný, ale aj tak zaostá-

val za prírastkom spotrebiteľských cien. Podiel výdajov oby-

vateľstva na potraviny od roku  1990 sa rapídne zvyšuje. Kým

v roku  1990  tento  podiel  bol  35-percentný,  v roku 1993

36-percentný, v roku 1994 už 38-percentný. Vo vyspelých kra-

jinách sa toto číslo pohybuje na hranici 25 %.

 

     Roku 1994 sa exportovali poľnohospodárske a potravinár-

ske výrobky za  399 miliónov amerických dolárov, čo  je o 53

miliónov amerických dolárov  viac ako v roku 1993,  o 95 mi-

liónov dolárov viac ako v roku 1992 a o 132 miliónov dolárov

viac než v roku 1991. Na druhej strane sa však doviezli poľ-

nohospodárske a potravinárske výrobky v roku 1994 za 631 mi-

liónov  amerických dolárov,  čo je  o 73  miliónov viac  ako

v roku 1993, o 428 miliónov viac ako v roku 1992 a o 451 mi-

liónov amerických dolárov  viac ako v roku 1991.  Z toho vy-

plýva,  že  celkový  zahraničný  obchod s poľnohospodárskymi

a potravinárskymi  výrobkami  dosiahol  v  roku 1994 pasívne

saldo. Dovoz poľnohospodárskych výrobkov  bol o 232 miliónov

amerických dolárov vyšší než export, čo približne činí 7 mi-

liárd Sk.

 

     Je to  uváženiahodný stav. Kým celkový  objem salda za-

hraničného obchodu má pozitívnu tendenciu, agropotravinárske

negatívne saldo narastá. K tomu  treba ešte dodať, že väčši-

nou vyvážame  suroviny a polotovary  bez využitia pracovných

síl, ktorých  je u nás  dostatok, a dovážame  hotové výrobky

a obchodný tovar. Treba neustále  hľadať príčiny našej neús-

pešnosti na zahraničných trhoch. Naše negatívne saldo sa ne-

úmerne zvyšuje od  roku 1993. V rokoch 1991  a 1992 sme mali

ešte  pozitívne saldo.  Takéto  pozitívne  saldo sme  v roku

1994 dosiahli iba v obchodných stykoch s niektorými bývalými

krajinami RVHP a so Spoločenstvom nezávislých štátov. S kra-

jinami OECD,  Európskej únie, CEFTY  alebo Severenej Ameriky

sme  dosiahli vysoko  negatívne saldo  a naše  postavenie sa

stále zhoršuje.

 

     Treba neustále hľadať nové exportné možnosti, nové trhy

najmä v  krajinách Európskej únie a  zo strany štátneho roz-

počtu oveľa výraznejšie  podporiť proexportnú poľnohospodár-

sku politiku.  Súčasná podpora je nedostačujúca  a je hlboko

pod úrovňou  podpory zo strany  vyspelých európskych krajín.

Táto otázka  je v súčasnosti  veľmi aktuálna, hlavne  pokiaľ

ide  o zabezpečenie  dohodnutých cieľov  a záverov úspešného

zavŕšenia  rokovania v  rámci Uruguajského  kola GATT  alebo

v súvislosti s  našou deklarovanou snahou o  vstup do Európ-

skej únie.

 

     Poľnohospodárstvo bude zrejme  jednou z najväčších pre-

kážok vstupu  do Európskej únie  nielen pre nás,  ale aj pre

Poľsko, Maďarsko, Českú republiku, Rumunsko a Bulharsko, te-

da pre všetky bývalé  socialistické krajiny, ktoré vyjadrili

svoje želanie vstúpiť do Európskej únie. Do spoločnej poľno-

hospodárskej  politiky  Európskej  únie  nemôžeme  vstupovať

s podhodnotenou  poľnohospodárskou  politikou  a  bude treba

harmonizovať našu poľnohospodársku  politiku s politikou Eu-

rópskej únie, kde sú  rozhodujúce pevne stanovené kvóty, ce-

nové záruky, liberalizácia zahraničného obchodu.

 

     Treba neustále  hľadať spôsoby, ako  sa dostať na  trhy

štátov Európskej únie. Je to čím ďalej tým ťažšie, lebo kaž-

dá zo  spomínaných krajín sa  snaží dostať sa  na tieto trhy

a niektoré z  nich už v  roku 1994 dosiahli  veľmi priaznivé

výsledky. Napríklad  57 % maďarského  poľnohospodárskeho ex-

portu smeruje do Európskej únie a maďarskí roľníci dostávajú

iba 7-percentné exportné dotácie, jedny z najnižších na sve-

te. Za zmienku stojí, že  export Európskej únie je silne do-

tovaný, v priemere až 50 percentami. Aj z toho hľadiska tre-

ba pristúpiť k  hodnoteniu spoločnej poľnohospodárskej poli-

tiky  Európskej  únie,  treba  vidieť  za  tým snahu vysokej

ochrany vlastného trhu a účinnej  podpory exportu ako aj do-

mácej produkcie.

 

     V  roku  1994  sa  ďalej  znižovali stavy hospodárskych

zvierat, hlavne hovädzieho dobytka  a ošípaných. Toto znižo-

vanie sa úmerne odzrkadľuje aj na živočíšnej produkcii a tr-

hovej produkcii. Vyprodukovalo sa o  185 273 ton živej hmot-

nosti jatočných zvierat menej než  v roku 1989. Celková pro-

dukcia jatočných zvierat v roku  1994 tvorí iba 56 % produk-

cie roku 1989.

 

     Pokiaľ ide o  úžitkovosť hospodárskych zvierat, dosiah-

nuté výsledky  sú síce o niečo  lepšie ako v roku  1993, ale

tieto výsledky značne zaostávajú za potenciálnymi produkčný-

mi schopnosťami daného biologického materiálu. Dynamika ras-

tu úžitkovosti je nízka. Takýto  stav do značnej miery zavi-

nil  aj akútny  nedostatok finančných  prostriedkov na nákup

kvalitných krmív a biologického  materiálu. V rastlinnej vý-

robe sú dosiahnuté hektárové  úrody, okrem zemiakov, o niečo

vyššie  než v  roku 1993,   ale sú  hlboko pod  úrovňou roku

1989. Najväčšie  problémy sa ukazovali  pri pestovaní zemia-

kov,  ale  aj  ovocia  a  zeleniny.  Táto výroba je nadmieru

ovplyvnená dovozom  viackrát menej hodnotnej,  ale lacnejšej

produkcie  zo zahraničia.  Súčasná ochrana  domáceho trhu aj

u týchto komodít sa javí ako nedostačujúca.

 

     Dosiahnuté hospodárske výsledky poľnohospodárskych pod-

nikateľských subjektov za rok 1994 sú už o niečo priaznivej-

šie ako v roku 1993,  ale netreba ich nadhodnotiť. Treba vi-

dieť za tým aj úbytok počtu pracovníkov v poľnohospodárstve,

priaznivý rast nákupných cien alebo  na druhej strane aj ne-

ustále klesajúci finančný majetok a likviditu podnikov.

 

     Vari najvážnejším ekonomickým  problémom súčasného poľ-

nohospodárstva je  to, že záväzky  podnikateľských subjektov

rástli  a rastú  rýchlejšie ako  pohľadávky. Podstatnú  časť

týchto záväzkov tvoria záväzky  po lehote splatnosti, čím sa

podnikatelia dostávajú do platobnej neschopnosti.

 

     Závažný  balík záväzkov  tvoria záväzky  družstiev voči

oprávneným osobám v zmysle zákona  číslo 42/1992 Zb. V tejto

otázke, bohužiaľ, rezort nevyvíja žiadnu iniciatívu na dodr-

žanie zákonného postupu, čím handicapuje aj napriek tomu ne-

ustále rozrastajúci sa  počet súkromne hospodáriacich roľní-

kov a agropodnikateľov. Naopak,  sú vyvinuté určité snahy na

novelu transformačného zákona, ktorá by odobrila a legalizo-

vala protiprávny postup povinných osôb v rámci transformácie

družstiev.

 

     Ďalším ekonomicky deštruktívnym javom  je to, že v roku

1994 ďalej pokračoval  pokles počtu poľnohospodárskych stro-

jov a  zariadení. Súčasný strojový park  je značne zaostalý,

fyzicky  a  morálne  opotrebovaný.  Podiel novonadobudnutých

strojov je nízky, ale sa nakupujú kvalitnejšie a výkonnejšie

stroje. Bohužiaľ, v roku 1994 zo strany podnikateľských sub-

jektov nebola zabezpečená ani jednoduchá reprodukcia základ-

ných fondov, čo predurčuje  ďalší rozvoj tohto veľmi dôleži-

tého odvetvia národného hospodárstva.

 

     Vážené dámy, vážení páni, predložená správa o poľnohos-

podárstve mapuje a hodnotí  súčasný stav v našom poľnohospo-

dárstve. Je vypracovaná  kvalitne, odborne. Pomenúva najváž-

nejšie problémy nášho poľnohospodárstva, ale napriek niekto-

rým pripraveným návrhom zákonov jednoznačne nenaznačuje ces-

tu, spôsob a metódu ich odstránenia. Viem, že nie je to jed-

noduchá úloha. Existuje síce parlamentom odsúhlasená rezort-

ná agrárna  koncepcia, ktorá však visí  vo vzduchu, lebo ab-

sentuje  dlhodobá, dobre  premyslená a  výsledkami podložená

celková  hospodárska koncepcia,  o ktorú  by sa  opierala aj

spomínaná agrárna koncepcia.

 

 

     Problémy a  úlohy sú pomenované.  Riešenie je v  rukách

vlády Slovenskej  republiky. Jediné možné  východisko zo sú-

časnej nelichotivej situácie podľa mňa vedie cez výraznejšiu

finančnú  podporu formou  priamych a  nepriamych dotácií  zo

štátneho  rozpočtu, cez  daňové úľavy,  cez zvýšenie podpory

exportu a cez účinnú ochranu  domáceho trhu. Potom o pár ro-

kov už môžeme  mať produkčne silnejšie, konkurencieschopnej-

šie  poľnohospodárstvo,  ktoré  prípadne  bude pripravené na

vstup do  spoločnej poľnohospodárskej politiky  Európskej ú-

nie.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Slovo má  pán poslanec Koncoš a pripraví

sa pán poslanec Baránik z  HZDS. (Nezrozumiteľné slová v po-

zadí.)

 

     Vážené kolegyne, kolegovia,  ak dovolíte, pán poslanec,

je tu  požiadavka na ukončenie dnešného  rokovania. Potom by

sme urobili taký postup, že  zajtra ráno pokračujeme od 9.00

hodiny, a to dokončením  rozpravy. Do rozpravy sú prihlásení

ešte  štyria poslanci:  páni poslanci  Koncoš, Baránik, Kunc

a Poliak.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, ďakujem vám za spoluprácu.

Ráno o deviatej pokračujeme v rozprave.

 

     Konštatujem, že pán poslanec  Komlósy, ktorý sa dožado-

val dokončenia, tu už nie je.

                    Piaty deň rokovania

       9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                    13. septembra 1995

____________________________________________________________

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     budeme pokračovať v rokovaní  prerušenej 9. schôdze Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky.  Pokračujeme  rozpravou

k bloku správ, ktoré pracovne  označujeme ako Zelená správa.

Do rozpravy sa prihlásilo ešte 6 poslancov. Ako prvý vystúpi

pán poslanec Koncoš. Nech sa  páči. Pripraví sa poslanec Ba-

ránik.

 

Poslanec P. Koncoš:

 

     Už som sa tešil, že budem môcť osloviť aspoň jednu pani

kolegyňu, bohužiaľ, aj tá odchádza...

 

     Vážení kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som aj  ja zaujal stanovisko a vyslovil

svoje názory na správu o stave agropotravinárskeho komplexu,

lesného hospodárstva i vodného  hospodárstva. Mrzí ma, že už

pri včerajšom rokovaní sme dali prednosť futbalu pred poľno-

hospodárstvom a pred poľnohospodársko-potravinárskym komple-

xom. A domnievam sa, že  aj dnešná neúčasť nesvedčí o záujme

tejto snemovne venovať tomuto odvetviu primeranú pozornosť.

 

     Hneď na  úvod by som chcel  oceniť úsilie spracovateľov

všetkých častí Zelenej správy a vyzdvihnúť neustávajúce sna-

hy o zvrátenie vývoja v tomto odvetví. Zelená správa obsahu-

je bohatý faktografický materiál, ktorý hodnoverne preukazu-

je  veľmi zložitú  a najmä  pre poľnohospodársku  prvovýrobu

nepriaznivú  situáciu.  Správa  konštatuje  početné negatíva

v ekonomike i vo  výrobe, vrátane pokračujúceho obmedzovania

výroby a pretrvávania straty z poľnohospodárskej prvovýroby.

Napriek tomu pri hodnotení  tohto odvetvia sa často objavujú

až príliš optimistické, skôr  politické závery. Tieto, samo-

zrejme,  nezodpovedajú skutočnosti.  Pravda bude  asi niekde

uprostred. Úpadok poľnohospodárstva sa zastavil, ale zďaleka

nemožno hovoriť o rozvojových trajektóriách.

 

     Myslím si, že pri charakteristike súčasného stavu agro-

potravinárskeho  komplexu treba  opätovne otvorene konštato-

vať, že ide o pretrvávajúce dosahy extrémnych, politicky mo-

tivovaných opatrení zo  začiatku deväťdesiatych rokov cestou

útlmu  či útlmových  programov poľnohospodárstva namierených

proti poľnohospodárskym družstvám a štátnym majetkom, namie-

rených aj proti poľnohospodárstvu a poľnohospodárskej výrobe

v horších  prírodných podmienkach.  Všetci si  ešte pamätáme

vyhlásenia vtedajšieho federálneho ministra financií, teraj-

šieho  premiéra  Českej  republiky  pána  Klausa o golfových

ihriskách  na Slovensku.  Žiaľ, slovenskí  politici tej doby

nedokázali  zvrátiť situáciu  a účelne  oponovať stanoviskám

vtedajšej federálnej vlády.

 

     Nástup a presadzovanie ekonomicky racionálneho myslenia

v štátnej správe len veľmi  pomaly a postupne situáciu mení.

Pripadá mi to tak, ako keď  jeden hlúpy hodí kameň do studne

a desať múdrych musí rozmýšľať,  ako ten kameň vytiahnuť. Ba

niekedy sa  mi zdá, že  tých kameňov sme  nahádzali aspoň do

polovice studne.

 

     Štátna  podpora a  zmenený vzťah  k agropotravinárskemu

trhu  je však  životnou podmienkou,  aby sa  slabučký signál

o pochopení  a podpore  zo strany  štátu mohol  stať reálnym

faktorom  postupnej konsolidácie  zdevastovaného poľnohospo-

dárstva Slovenskej republiky. Je  nevyhnutné zabrzdiť a pre-

konať demagógiu o nehospodárnosti  a drahej výrobe produktov

nášho poľnohospodárstva. Cena  našich poľnohospodárskych vý-

robkov a  potravín je primeraná našim  podmienkam. Je priamo

závislá od riešení rovnakých  problémov, ako má celé národné

hospodárstvo, ale ešte vo  výraznejšej miere. Ide o zastara-

nosť výrobných fondov a  následne nižšiu produktivitu práce,

pričom pôsobenie  týchto faktorov výrazne  umocňujú niektoré

pretrvávajúce ťažkosti,  problémy a deformácie  vo fungovaní

agropotravinárskeho trhu.

 

     Demagógia a neracionálna reštrikčná ekonomická politika

zapríčinili  nášmu poľnohospodárstvu  nedozerné škody. Proti

demagogickým  pseudoekonomickým vyhláseniam  sa nedá  účinne

bojovať výhradne len  ekonomickou argumentáciou. Zrejme tre-

ba, aby sa uplatnila aj reálna politická sila, ktorá pravdi-

vo a presvedčivo vysvetlí  stav poľnohospodárstva a jeho ži-

votné potreby, ktoré sú súčasne aj životnými potrebami obča-

nov tejto spoločnosti, žijúcich zo svojej mzdy alebo dôchod-

ku. Je  úlohou a zároveň  povinnosťou tohto parlamentu,  aby

pochopil, že deformované makroekonomické prostredie v oblas-

ti cien a trhu treba ozdraviť cieľavedomými opatreniami štá-

tu v prospech fungovania agropotravinárskeho trhu s využitím

poznatkov fungujúcich trhových ekonomík.

 

     V prvom  rade treba riešiť  vysokú cenu pohonných  hmôt

pre poľnohospodárstvo. V roku 1994 sa na technologické účely

poľnohospodárskej výroby, teda na  rastlinnú a živočíšnu vý-

robu,  spotrebovalo okolo  220 tisíc  litrov motorovej nafty

a celkové  náklady pri  súčasnej cene  17,20 Sk  predstavujú

3,8 miliardy, to je 15,3  % z celkových nákladov na spotrebu

materiálu, energiu a služby. Je to značná čiastka a na jeden

hektár ornej pôdy predstavuje náklady 2 535 Sk. Pri súčasnej

finančnej situácii poľnohospodárov ďalšie znižovanie spotre-

by pohonných hmôt z  hľadiska technologického je už nežiadu-

ce, pretože by ešte výraznejšie ovplyvnilo kvalitu technolo-

gického  procesu,  ktorý  je  už  teraz narušený. Znižovanie

spotreby nafty  a energií je  možné len technologickým  pre-

zbrojením  celého odvetvia.  Odporúčam preto  Národnej rade,

aby zaviazala  vládu už v tomto  roku vrátiť poľnohospodárom

časť spotrebnej  dane pri technologickej nafte  v sume mini-

málne 1 mld Sk. Toto odporúčanie si dovoľujem vysloviť aj na

základe zatiaľ  priaznivého vývoja štátneho  rozpočtu v roku

1995.

 

     V  súčasnosti spotrebná  daň  činí  10,70 Sk  za liter,

t. j.  62 % spotrebiteľskej ceny.  Vrátenie časti spotrebnej

dane v sume  1 mld Sk je plne  opodstatnené a predstavuje aj

tak len 26,4 % spotrebiteľskej  ceny nafty. Už tu zaznelo vo

včerajšej rozprave, že  takto postupujú voči poľnohospodárom

aj v krajinách Európskej  únie, napríklad v Nemeckej spolko-

vej republike  je cena nafty 1,05  marky, ale poľnohospodári

platia len 0,415 marky, teda necelých  40 % z ceny, ktorá je

na trhu. V Anglicku dokonca len 30 % z ceny.

 

     Osobitným problémom je  regulácia trhu. Doterajšie skú-

senosti  s  uplatňovaním  trhových  poriadkov pri obilninách

a mlieku ukazujú, že priaznivo pôsobia na producentov, spra-

covateľov i spotrebiteľov, a to napriek chybám, ktoré sa pri

trhových poriadkoch a  kvotácii vyskytujú. Výrobcovia vedia,

že vyrobenú produkciu predajú a  čo za ňu dostanú, a spraco-

vatelia majú zasa istotu, že majú zabezpečenú surovinu.

 

     Extrémne  výkyvy v  zásobovaní trhu  v spotrebiteľských

cenách  potravín  v  potrebe  štátom  subvencovaných vývozov

a dovozov svedčia o účelnosti  trhovej regulácie aj pri ďal-

ších komoditách. Odporúčam uplatniť  tento systém s využitím

intervenčných  nákupov a  minimálnych cien  aj pri  hovädzom

a bravčovom  mäse, prípadne  hydine, z  rastlinných výrobkov

pri cukrovej  repe a zemiakoch, prípadne  olejninách. V roku

1994 pripravovaný  a v tomto roku  uplatňovaný tzv. zálohový

nákup olejnín... (Hluk v sále.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prosím,  páni  poslanci,  zachovajte  pokoj a poriadok.

Nech sa páči, pán kolega.

 

Poslanec P. Koncoš:

 

     ...čiastočne urýchlil  finančný tok peňazí  pre prvový-

robcov, čím sa zlepšila ich finančná situácia pri prekonáva-

ní  platobnej neschopnosti.  Zatiaľ však,  napriek prísľubu,

nefungoval zálohový nákup obilia. Problémy mali hlavne začí-

najúci súkromní roľníci, ktorí  nemajú skladové priestory na

uskladnenie úrody, poľnonákupy  a ostatní odberatelia odmie-

tali zaplatiť za úrodu,  súhlasili len s preskladnením. Poľ-

nohospodár však  potrebuje peniaze okamžite,  a to najmä  na

založenie budúcej úrody a, samozrejme,  aj pre potreby a za-

bezpečenie svojej rodiny.

 

     Značné problémy vidím v  cenovej politike. Aby nedochá-

dzalo k extrémnym výkyvom cien v širšom rozsahu, mali by byť

uplatňované  minimálne ceny.  Mali by  uhrádzať aspoň  100 %

zdôvodnených objektívnych nákladov a  umožniť tak v priemer-

ných  podnikoch zabezpečenie  aspoň jednoduchej reprodukcie,

pričom treba uvažovať s rozdielnou mierou rentability a zis-

ku vzhľadom na fondovú  náročnosť a viazanosť výrobných fon-

dov.

 

     V  poslednom čase  sa začína  hovoriť aj  o uplatňovaní

nielen minimálnych, ale aj  maximálnych cien. S takýmto opa-

trením nemôžem  súhlasiť, ak by  sa malo prijať.  Respektíve

môžem s ním  súhlasiť len vtedy, ak by  sa maximálne ceny u-

platňovali v celom reťazci potravín, teda nielen u poľnohos-

podárov, ale aj u spracovateľov  a v obchode. V opačnom prí-

pade by maximálne ceny  pôsobili diskriminačne a obmedzujúco

na prvovýrobcov. Zelená správa  sa o uplatňovaní minimálnych

cien zmieňuje, žiaľ, nekonkretizuje výrobky,  u ktorých budú

uplatňované, ani výšku minimálnych  cien. Takto chýbajú aké-

koľvek istoty pre výrobcov  a vyhlásenie minimálnych cien na

poslednú chvíľu ich značne zneisťuje.

 

     Na rok 1996 by bolo vhodné upustiť od pevnej ceny mlie-

ka a  aj u tejto komodity  prejsť k uplatňovaniu minimálnych

cien,  pravda vopred  a včas  ministerstvom pôdohospodárstva

a Fondom trhovej regulácie vyhlásených. Táto zmena, o ktorej

sa diskutuje už niekoľko rokov,  by sa mala realizovať najmä

z dôvodov podpory konkurencie v mliekárenskom priemysle, kde

sa spracovateľské kapacity využívajú pod 40 %. Je zaujímavé,

že napriek tomu mliekárenský priemysel patrí medzi najrenta-

bilnejšie  odvetvia potravinárskeho  priemyslu na  Slovensku

a za rok 1994 vykázal zisk 56,5 milióna korún. Nie je to sí-

ce veľa, ale vzhľadom na  spomínané využívanie kapacít je to

prinajmenšom paradoxné.  Zrejme potom nezostáva  nič iné len

zdražovať spracovanie a výrobu  mlieka, zvyšujú sa spotrebi-

teľské ceny výrobkov z neho a v konečnom dôsledku sa znižuje

spotreba mlieka  a mliečnych výrobkov,  ktorá zaostáva o  50

litrov oproti odporúčanej spotrebe.

 

     Ako  sa v  predkladanom materiáli  konštatuje, nízka je

úroveň  poistenia majetku,  plodín a  zvierat proti živelným

pohromám a nákazám. Celková poistná ochrana bola využitá len

na 30  percentách ornej pôdy  a oproti roku  1989 sa celková

suma poistného znížila  o takmer 2 mld Sk  a predstavuje len

31-percentný podiel. To nie je preto, že by si poľnohospodá-

ri nechceli poisťovať úrodu a  majetok, ale preto, že jedno-

ducho  nemajú na  to, aby  si zaplatili  poistné. Okrem toho

každoročne sa vyskytujú škody, ktoré sú nepoistiteľné, či sú

to už  škody zo sucha, ako  v roku 1993 a  1994, alebo škody

spôsobené záplavami,  ako v roku 1995.  Žiaľ, tieto škody sa

len ťažko  darí nahrádzať a  medzi vládou a  poľnohospodármi

vždy každoročne  vznikajú určité ťahanice.  Preto sa domnie-

vam, že  sa treba vrátiť  k myšlienke vytvorenia  rezervného

poistného fondu na krytie živelných udalostí, nákaz a podob-

ne s účasťou štátu, nad rámec prostriedkov určených na dotá-

cie a takisto s účasťou poisťovní a podnikateľskej sféry.

 

     Medzi problémy, ktoré Zelená správa nenastoľuje v plnej

vážnosti, patrí  stav  potravinovej  bezpečnosti z vlastných

zdrojov a regionálne problémy. Úpadok vyvolaný stratou a vý-

robou zapríčinil, že pri  viacerých produktoch sa z vlastnej

poľnohospodárskej  výroby nezabezpečuje  ani 90  % zdravotne

odporúčanej potreby.  Kritický stav je  najmä pri zemiakoch,

cukrovej repe a mlieku,  ale pri pokračujúcom poklese stavov

hovädzieho dobytka už reálne  hrozí aj nedostatok hovädzieho

mäsa.  Žiada  sa  prehodnotiť  doterajšiu  štruktúru dotácií

a účinnejšie podporiť tieto komodity, resp. v dotačnej poli-

tike treba uplatňovať odvetvový princíp.

 

     Pri  posudzovaní  regionálnych  problémov  považujem za

nutné upozorniť na  nebezpečenstvo postupnej likvidácie poľ-

nohospodárskej  výroby v  horských a  podhorských oblastiach

a ekonomicky  vynútené  neprimerané   znižovanie  výroby  na

východoslovenskej  nížine. Tieto  oblasti zaberajú približne

40 percent výmery poľnohospodárskej pôdy Slovenskej republi-

ky a žije v nich vyše  2 milióny obyvateľov, t. j. približne

38 %  z celkového počtu obyvateľov  Slovenskej republiky. Na

celkovej  poľnohospodárskej  produkcii  sa  podieľajú asi 22

percentami a na počte pracovníkov v poľnohospodárstve zhruba

24 percentami.

 

     V týchto oblastiach došlo  k najväčšiemu úbytku pracov-

níkov z  poľnohospodárstva a ich  priemerné mesačné mzdy  sú

o 200 korún nižšie ako  je celoslovenský priemer pracovníkov

v poľnohospodárstve  a o  600 korún  nižšie oproti  priemeru

v bývalom  Západoslovenskom   kraji.  Podiel  nezamestnaných

v týchto oblastiach prevyšuje 17 % a je oproti priemeru Slo-

venskej republiky asi  o 3 % vyšší. Na  celkovom počte neza-

mestnaných v Slovenskej republike sa tieto oblasti podieľajú

asi 45  percentami. Vzhľadom na rozlohu  týchto oblastí, ako

aj ich význam pre výživu a zamestnanosť tamojšieho obyvateľ-

stva  a vo  významnej miere  pre udržanie charakteru krajiny

a ekológie považujem  za nutné upozorniť  na potrebu venovať

im v koncepcii konsolidačného procesu a rozvojového programu

poľnohospodárstva osobitnú pozornosť.

 

     Zastávam názor, že treba  zmeniť formu výplaty systémo-

vých dotácií len na jeden hektár poľnohospodárskej pôdy, di-

ferencovanú síce podľa ceny  pôdy, ale bez akejkoľvek záslu-

hovosti  vo vzťahu  k úrovni  či intenzite poľnohospodárskej

výroby. Navrhujem časť systémových dotácií využiť na podporu

rozvoja chovu hovädzieho dobytka, a to zavedením výplaty do-

tácií  na jednu  kravu bez  ohľadu na  výrobnú špecializáciu

chovu hovädzieho dobytka, diferencovane buď podľa ceny pôdy,

alebo percenta zastúpenia lúk  a pasienkov na celkovej výme-

re. Takto  štát vytvorí tlak nielen  na lepšie využitie pro-

dukčného potenciálu horských oblastí, ale vytvorí predpokla-

dy na vyšší vývoz zastavového  a chovného dobytka a zmierne-

nie deficitu  zahraničného obchodu v  potravinách. O dobytok

je záujem zahraničia a myslím,  že dá sa aj výhodne speňažo-

vať.

 

     Osobitný  problém  je  platobná  neschopnosť  podnikov.

O tom sa už takisto  vo včerajšej rozprave hovorilo. Nechcem

tu rozoberať to, kto koľko komu dlhuje a koľko dlhujú poľno-

hospodári. Za zmienku stojí, že poľnohospodári najviac dlhu-

jú poľnonákupom za krmivá, a to viac ako 1 mld korún, a pod-

nikom služieb viac ako  700 miliónov korún. Ostatným dodáva-

teľom za stroje, chemické ochranné látky, prenájom a energiu

dlhujú poľnohospodári takmer 3,3  mld korún. Pohľadávky poľ-

nohospodárskych  podnikov po  lehote splatnosti  predstavujú

5,6 mld korún, ale ich  záväzky po lehote splatnosti 6,2 mld

korún.

 

     Závažným je aj fakt, že väčšina poľnohospodárskych pod-

nikov už dlhšie obdobie neplatí odvody do poisťovní, teda do

zdravotných poisťovní, Sociálnej  poisťovne. Účinné riešenie

tohto problému závisí od  opatrení v hospodárskej, rozpočto-

vej a  menovej politike vlády,  a nielen samotného  rezortu.

Vláda  sa týmto  riešením zaoberala  viackrát, naposledy  aj

v júli tohto roku v Šali.  Zo strany poľnohospodárov je via-

cero  odporúčaní, kde  treba zamerať  pozornosť. Na zvýšenie

záujmu  budem konzultovať,  resp. nanesiem  tieto požiadavky

poľnohospodárov vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky

pre pôdohospodárstvo,  kde, dúfam, sa prijmú  v uznesení ako

určité odporúčanie pre ministerstvo pôdohospodárstva.

 

     Za určitý nedostatok,  napriek svojmu kladnému hodnote-

niu hneď v úvode, pokladám to, že Zelená správa len zazname-

náva a  opisuje vzniknutý stav v  privatizácii, bez ďalšieho

zdôvodnenia uvádza ďalší predpokladaný postup. Prakticky ni-

jakú pozornosť nevenuje finančno-ekonomickému a hmotnému vy-

hodnoteniu  dopadov doterajšieho  priebehu tejto  ťažiskovej

oblasti transformácie našej ekonomiky s dosahmi aj na budúce

generácie. Pritom  napríklad v zmysle  ustanovení zákona Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky o  Štátnom podpornom fonde

v poľnohospodárstve  a potravinárstve  by práve privatizácia

štátnych podnikov mala byť,  okrem iného, aj značným zdrojom

na podporu technického  a technologického prezbrojenia výro-

by, pretože 50 % príjmov  Fondu národného majetku z privati-

zácie  štátnych podnikov  v rezorte  pôdohospodárstva sa  má

previesť práve  do Podporného fondu  Ministerstva pôdohospo-

dárstva. Podľa informácií, ktoré  mám, nepreviedla sa v roku

1995 ani  koruna. Vo výbore  Národnej rady budem  preto tiež

žiadať predloženie  prehľadu o plnení si  záväzkov zo strany

Fondu národného majetku.

 

     V oblasti obchodnej  politiky pri liberalizácii vnútor-

ného zahraničného  obchodu ako aj  v súvislosti s  členstvom

v GATT, teda vo Svetovej obchodnej organizácii, a uplatňova-

ním príslušných dohôd vznikajú reálne nebezpečenstvá pre náš

domáci  trh. Ide  najmä o  dovozy tzv.  lacných, pritom však

v niektorých prípadoch menej kvalitných  potravín, čo si vy-

žaduje,  aj  keď  na  prechodný  čas, kompletizovať ochranné

opatrenia domáceho trhu a podporné opatrenia na zvýšenie ex-

portu  poľnohospodárskych a  potravinárskych výrobkov. Pred-

pokladá sa, že zavedenie, resp. pristúpenie k dohodám Sveto-

vej obchodnej organizácie vytvorí ďalší obchodný priestor na

zvýšenie dovozov  potravín asi 1,7  miliardy Sk. Samozrejme,

aj slovenskému poľnohospodárskemu a potravinárskemu priemys-

lu by sa recipročnými  opatreniami ďalších členských organi-

zácii Svetovej obchodnej organizácie otváral priestor na vý-

voz potravín, len, žiaľ, zo  Slovenska takmer už niet čo vy-

vážať.

 

     Osobitná  pozornosť  je  venovaná  aj  v Zelenej správe

skvalitneniu informatiky a viem,  že aj vedenie ministerstva

pôdohospodárstva  sa koncepciou  informatiky, resp.  rozvoja

spracovania informácií, zaoberalo aj nedávno na porade vede-

nia   ministerstva  pôdohospodárstva.   Chcem  túto  potrebu

zdôrazniť najmä z toho dôvodu, že zatiaľ sa častejšie pracu-

je pri regulácii trhu s potravinami s kvalifikovaným odhadom

ako s presnou informáciou.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľujem  si ešte raz oce-

niť snahy a úsilie pracovníkov ministerstva pôdohospodárstva

i samého ministra pôdohospodárstva o pozdvihnutie úrovne ce-

lého odvetvia.  Napriek enormnej snahe  rezortu, vrátane zá-

stupcov najmä poľnohospodárskej  prvovýroby, sa zatiaľ nepo-

darilo  prekonať  reštriktívny  prístup  štátneho  rozpočtu,

teda orgánov, ktoré ho navrhujú a schvaľujú, k tomuto odvet-

viu. Chcem  preto upozorniť na  riziká pokračovania reštrik-

tívnej rozpočtovej  politiky. Ak dovolíte,  pomôžem si citá-

ciou zo  Zelenej správy vypracovanej v  roku 1994, ktorá sa,

žiaľ, zo známych dôvodov  na rokovanie Národnej rady Sloven-

skej republiky nedostala.  Napokon, aj niektoré odporúčania,

ktoré  som tu  predniesol, sa  opierajú práve  o túto Zelenú

správu a myslím, že napriek ročnému posunu sú stále aktuálne.

 

     Neuplatnenia  stabilizačných   a  určitých  regulačných

opatrení môže viesť v krátkom čase k zníženiu produkcie kľú-

čových  poľnohospodárskych komodít  pod úroveň  potravinovej

bezpečnosti, sprevádzanému  vysokým cenovým rastom  a požia-

davkami na  dodatočné finančné podpory zo  strany štátu. Ide

napríklad  o chov  hovädzieho dobytka,  kde dlhý reprodukčný

cyklus neumožňuje vytvárať rovnováhu  medzi produkciou a do-

pytom.

 

     Z vykonaných rozborov vyplýva, že zachovanie dotácií na

terajšej  nominálnej úrovni  nezabráni ďalšiemu prehlbovaniu

recesie v  poľnohospodárstve, ktorá sa  predovšetkým prejaví

na zhoršení zahraničnoobchodnej bilancie štátu. Po skúsenos-

ti z rokov 1993 a 1994 a podľa  predbežných výsledkov prvého

polroka 1995  možno predpokladať, že  bude pokračovať pokles

domácej ponuky  a uvoľňovať sa  trhový priestor pre  dovozy,

o čom som už hovoril.

 

     Z hľadiska makroekonomických  vzťahov je preukázané, že

zvyšovanie dotácií do  poľnohospodárstva znižuje deficit ob-

chodnej bilancie. Naopak znižovanie  dotácií vedie k poklesu

miery sebestačnosti a využitia domácich zdrojov, najmä pôdy,

a tým k  zvyšovaniu obchodnej bilancie.  Pri danej exportnej

výkonnosti celej ekonomiky si zrejme nemôžeme dovoliť zvyšo-

vať potravinové dovozy, ktoré  v bilancii niet čím kompenzo-

vať na  strane vývozu, a  to aj napriek  tomu, že už  v roku

1994 v zahraničnom obchode a  takisto v roku 1995 je aktívne

saldo.

 

     Podľa  makroekonomickej  analýzy  prognostického ústavu

Slovenskej akadémie vied kvantifikované kompromisné riešenie

je pri 9 miliardách Sk  dotácií a salde potravinového dovozu

mínus  2,5  miliardy   Sk  pri  90-percentnej  sebestačnosti

a 90-percentnej miere využitia pôdneho fondu.

 

     Ak včera  pán poslanec Langoš  hovoril o tom,  že treba

prestať  hovoriť o  potravinovej bezpečnosti,  zrejme mal na

mysli, aspoň  dúfam, že treba  začať hovoriť o  potravinovej

dostatočnosti. Ale to by si potom vyžadovalo väzbu poľnohos-

podárstva a potravinárstva, teda týchto dvoch odvetví rezor-

tu, na štátny rozpočet zhruba vo  výške 11 až 12 miliárd ko-

rún, teda približne na úrovni, ako umožňujú dohovory GATT.

 

     Aspoň veľmi stručne sa chcem zmieniť aj k správe o les-

nom hospodárstve,  aj keď sa necítim  byť odborníkom v tomto

odvetví.  Chcel by  som zaujať  stanovisko najmä  ku štátnej

správe v lesníctve, organizácii lesníctva, prípadne k ekono-

mike lesníctva. V správe  o lesnom hospodárstve je konštato-

vaný súčasný stav, nevybavenosť  pracovísk a nedostatok pra-

covníkov v štátnej správe, ale, žiaľ, nedostatočne sa hľada-

jú východiská, ako urobiť nápravu, aj keď ministerstvo pôdo-

hospodárstva  prerokúvalo osobitnú  správu o  štátnej správe

v lesníctve.

 

     Myslím, že by sa bolo  treba viac zamyslieť nad organi-

záciou  našej štátnej  správy v  lesníctve a  porovnať ju aj

s organizáciou v  susedných krajinách, či už  v susednom Ra-

kúsku,  alebo  v  Nemecku,  kde  napríklad  štátnu  kontrolu

a štátnu správu vykonávajú pracovníci štátnych lesov. Takýto

model je menej náročný na pracovníkov a, samozrejme, aj lac-

nejší.

 

     Práve  vstupom  do  trhovej  ekonomiky, aproximáciou ku

krajinám Európskej  únie sa budú klásť  čoraz väčšie odborné

požiadavky aj na samotných  pracovníkov štátnej správy. Zna-

mená to, že treba uskutočniť hlbšiu analýzu funkčnosti celej

štátnej lesnej správy a  jej ďalšie postavenie a dobudovanie

najmä vo vzťahu k  nedostatkovému štátnemu rozpočtu a nároč-

ným úlohám. Treba otvorene povedať, že v súčasnosti táto vy-

konáva len  základnú administratívnu činnosť  a nevykonávajú

sa  odborné a  kontrolné činnosti  v lese.  Nakoniec - traja

pracovníci v každom okrese s doslova mizerným technickým vy-

bavením ani nie sú schopní robiť viac.

 

     Pokiaľ ide  o organizáciu lesníctva,  Zelená správa ta-

kisto  opisuje len základnú situáciu v lesníctve, nezachytá-

va vytvorenie  nových podnikateľských aktivít  v teréne, ako

poradenskej firmy, firmy na  ťažobnú a pestovnú činnosť, od-

voz dreva, na obchodnú činnosť s drevom, s drevnou surovinou

atď.

 

     Myslím, že väčšia pozornosť by  sa mala venovať aj pro-

blematike neštátnych lesov, a to najmä podpore štátu pri vy-

budovaní informačného systému  pre štátne lesy, použiteľného

na vyhodnocovanie stavu lesa, ale  tiež takého, ktorý by ze-

fektívňoval činnosť malých lesných podnikov. Na druhej stra-

ne popri podpore  novovytvorených podnikateľských subjektov,

ktoré vykonávajú činnosť v  lesníctve, treba, myslím si, za-

viesť aj  povinnú atestáciu spôsobilosti  vykonávania týchto

prác, a to najmä  preverením znalosti technologických postu-

pov, overením vhodnosti techniky  používanej v lesnom hospo-

dárení a  poznaním legislatívy. Analýza  novovytvoreného ne-

štátneho sektoru  by tiež poukázala  na dopady reorganizácie

štátnych lesov na zamestnanosť.

 

     Myslím, že by  stálo za úvahu, aby sme  aj v súvislosti

s agroturistikou nehovorili len o  agroturistike, ale aby sa

pozornosť  zamerala na  vypracovanie projektu poľnohospodár-

stvo - lesníctvo a aby sa  v agroturistike a vôbec v turizme

na Slovensku využívala aj bohatosť lesa a slovenských lesov,

aj keď lesov chorých.

 

     V podnikoch štátnych lesov je skonštatovaná organizačná

zmena,  ale neuvádza  sa ďalší  postup transformácie  našich

štátnych lesných  podnikov na moderné  efektívne organizácie

s optimálnou  riadiacou, informačnou  a odbornou štruktúrou.

Správa  neobsahuje ďalšie  zámery týmto  smerom. Vzhľadom na

potrebu  zachovania vlastníctva  štátu lesnej  pôdy, túto by

mali obhospodarovať štátni zamestnanci. Návrh presadenia ta-

kého pracovného  pomeru je dôležitý  na stabilizáciu pracov-

ných príležitostí najmä v niektorých odľahlých oblastiach.

 

      Pokiaľ ide  o ekonomiku lesníctva, myslím,  že aj táto

časť je spracovaná dosť pasívne. Povedal by som, že vzhľadom

na význam  lesa je príliš  skromná, aj keď  sa tam vyčísľujú

potreby väzby na štátny rozpočet. Bolo by treba asi viac po-

zornosti venovať analýzam jednotlivých druhov daní a vari aj

v lesníctve by stálo za úvahu  hovoriť o tzv. zelenej nafte,

teda o znížení spotrebnej dane  za naftu spotrebovanú v les-

níctve, takisto o znížení  spotrebnej dane ekologických ole-

jov, ktoré sa používajú pri  ťažbe dreva, prípadne na dopra-

vu, pri návrhu výšky dane z pridanej hodnoty atď.

 

     Napriek tomu, že vzhľadom na nevýhodné podmienky sa ne-

uplatní pôžička svetovej banky, je paradoxom, že sa nečerpa-

jú ani  prostriedky zo štátneho  podporného fondu, vyčlenené

pre  lesníctvo  na  rok  1995.  Na  strane 51 Zelenej správy

v časti,  ktorá sa  zaoberá lesníctvom,  sa konštatuje,  že,

myslím, zo  130 miliónov korún vyčlenených  pre lesníctvo sa

čerpalo len asi 10 %. Bolo by zaujímavé zistiť príčiny tohto

stavu.

 

     Už viac odborníkov i laikov poukázalo na problémy s li-

cenčnou politikou,  ktorá neumožňuje pružné  a efektívne ob-

chodovanie s drevom. Myslím, že viac pozornosti by si zaslú-

žil vzťah lesníctva  a domáceho drevospracujúceho priemyslu.

Je to podobný vzťah  ako medzi poľnohospodárskou prvovýrobou

a potravinárskym priemyslom  a lesníci si  iste pamätajú, že

svojho času s drevospracujúcim priemyslom patrili do jedného

rezortu. Myslím, že spolu s ministerstvom hospodárstva treba

hľadať možnosti, ako využiť  drevnú surovinu najmä v domácom

drevospracujúcom priemysle.

 

     Aj vo vodnom hospodárstve  je mimoriadne dôležitým kro-

kom zvládnutie transformácie  celého odvetvia i jednotlivých

činností. Postup  transformácie by mal byť  odvodený od kon-

cepcie rozvoja vodného hospodárstva,  ktorú schválila v roku

1994 aj Národná rada Slovenskej republiky.

 

     Pravda, musím otvorene priznať,  že aj úroveň koncepcie

je poznačená  kompetenčnými spormi a  neochotou bližšie spo-

lupracovať  medzi vodohospodárskymi  odborníkmi ministerstva

pôdohospodárstva a Ministerstva životného prostredia Sloven-

skej  republiky. Pri  prerokúvaní jednotlivých  problémov sa

potom  upúšťa  od  riešenia  podstatných  otázok koncepčného

a kompetenčného  charakteru a  navrhované riešenia  si často

protirečia a postupom chýba logická nadväznosť krokov.

 

     Žiaľ, aj sama správa o vodnom hospodárstve v Slovenskej

republike  vo svojej  návrhovej časti  je poznačená  takýmto

prístupom a niektoré nedávne  kroky aj spolitizovaním postu-

pov  najmä v  transformácii podnikov  vodární a kanalizácií.

Som rád, že práve transformácia podnikov vodární a kanalizá-

cií  v  návrhovej  časti  je  náležite rozobratá, zdôvodnená

a postup navrhovaný v Zelenej správe v podstate zodpovedá aj

zámerom, a  teda aj názorom odborníkov  zo sekcie praktickej

politiky pri SDĽ.

 

     Základnou  legislatívnou  normou,  ktorá  vytvorí rámec

fungovania vodohospodárskej  politiky pre orgány  štátu, sa-

mosprávy  a hospodárskych  organizácií, je  zákon o  vodách.

Myslím, je najvyšší čas, že po dlhých odkladoch a diskusiách

sa na  ministerstve životného prostredia  intenzívne pracuje

na jeho dotvorení. Chcem aj z tohto miesta zdôrazniť, že ra-

da sekcií praktickej politiky SDĽ ponúka ministrovi životné-

ho prostredia svojich odborníkov vodohospodárov, ktorí, mys-

lím, majú kvalitatívne a  odborné predpoklady, aby s povere-

ným kolektívom pracovali na tvorbe zákona o vodách už v štá-

diu spracovania.

 

     Domnievam sa,  že v transformácii  vodného hospodárstva

a vymedzení kompetencií zúčastnených  subjektov treba vychá-

dzať zo  zásady oddelenia výkonu štátnej  správy od podnika-

teľských činností s cieľom zabezpečiť nestrannosť s dodržia-

vaním zákonov a eliminovať konflikty záujmov štátneho riade-

nia a hospodárskej súťaže.

 

     Predkladaná správa o vodnom  hospodárstve vo svojej ná-

vrhovej časti rieši, ako  som už spomínal, len transformáciu

vodární a kanalizácií, žiaľ, nezaoberá sa, alebo len okrajo-

vo, transformáciou  podnikov povodí a  hydromeriolačných za-

riadení. Dovoľujem  si preto niekoľko poznámok  k tejto pro-

blematike.

 

     Koncepcia transformácie vodných tokov by mala vychádzať

zo zabezpečenia  úloh, ktoré pri  presadzovaní vodohospodár-

skej politiky pripadnú správam povodí na báze terajších pod-

nikov  povodí. Oblasti  pôsobenia týchto  správ by  mali byť

zachované geograficky podľa povodí riek. Takéto usporiadanie

podľa  hydrologických celkov  sa osvedčilo  a používa  sa aj

v iných krajinách. Tieto správy  by mali pracovať ako nepod-

nikateľské  subjekty spravujúce  vodné toky  a podzemné vody

ako majetok štátu.

 

     Pri transformácii podnikov  povodí do trhového prostre-

dia vzhľadom  na zabezpečovanie úloh k  vodám, ktoré štát má

ako vlastník bohatstva vôd,  treba vytvoriť také organizačné

štruktúry,  ktoré  nebudú  vstupovať  so  štátom do trhových

vzťahov.

 

     Zachovávanie súčasného monopolu podnikov povodí vytvára

aj monopol vo využívaní napríklad aj energetického potenciá-

lu slovenských riek. Sú postavené dokonca niektoré malé vod-

né elektrárne, ktoré niektoré podniky povodí jednoducho brá-

nia využívať, bránia spustiť  do prevádzky. Domnievam sa, že

vodné diela by sa  mali realizovať a prevádzkovať obchodnými

spoločnosťami, ktorým by sa mali zo strany štátneho rozpočtu

poskytovať dotácie v  rozsahu zodpovedajúcom verejnoprospeš-

ným záujmom. Správy povodí  by zasa mali garantovať starost-

livosť o vodné toky, ktoré sú výhradným majetkom štátu.

 

     Obdobie sucha v rokoch 1993 a 1994 spôsobilo slovenským

poľnohospodárom niekoľko stomiliónové škody aj napriek tomu,

že na viac ako 350  tisíc hektároch sú vybudované prevádzky-

schopné  závlahové systémy.  Hydromelioračné zariadenia, zá-

vlahy, odvodnenia  pozemkov, malé toky  a malé vodné  nádrže

v obstarávacích  cenách za  viac ako  2 miliardy slovenských

korún  prešli po  roku 1990  na základe  rozhodnutia orgánov

štátnej správy dvoma zásadnými organizačnými zmenami.

 

     Prvá  zmena spočívala  v nepremyslenom  zrušení Štátnej

melioračnej správy a v delimitovaní týchto zariadení na Slo-

venský pozemkový  fond. Tam sa  začala devastácia a  doslova

rozkrádanie niektorých najmä závlahových zariadení čerpacích

staníc a podobne. Druhá zmena,  ktorú urobil už minister Ba-

co, bola viac-menej východiskom z núdze a vtedy sa previedlo

vlastníctvo  alebo  majetok  hydromelioračných  zariadení zo

Správy slovenského pozemkového fondu  na podniky povodí. Do-

konca tento  majetok sa prevádzal  ešte takmer počas  celého

roka 1994.  Ešte raz chcem  zdôrazniť, že túto  zmenu chápem

ako nevyhnutné zlo, pri ktorom nemožno zotrvať.

 

     Domnievam sa,  že v transformácii hydromelioračných za-

riadení treba ísť ďalej. Bolo  by vari treba poveriť aj pra-

covníkov výskumnej sféry, aby  sa tejto problematike venova-

li. Stálo by za úvahu  vytvoriť nový štátny podnik, ktorý by

bol prepojený  s fungovaním alebo  s novozakladanými vodnými

spolkami, prípadne melioračnými družstvami,  s ktorými už na

Slovensku máme bohaté a, myslím, aj dobré skúsenosti a treba

ich len oprášiť.

 

 

     Pri všetkej  snahe podniky povodí  nemajú ani vytvorené

predpoklady na kvalifikovanú starostlivosť o hydromelioračné

zariadenia a na druhej strane  aj ich záujmy, ako som spomí-

nal,  sa orientujú  často iným  smerom. Anomáliou  je to, že

podniky povodí v rámci subvenčnej  politiky žiadajú a aj do-

stávajú finančné prostriedky na oblasť hydromelioračných za-

riadení, pričom vytvárajú zisky  z vlastných činností, ktoré

investujú do oblastí záujmu, pre ktoré neboli vytvorené.

 

     Takisto  v oblasti  malých vodných  nádrží, ktoré  boli

pôvodne budované pre závlahy, pretrvávajú problémy a ťažkos-

ti často formálneho charakteru.  Veľmi nepriaznivo pôsobí na

využívanie najmä  zavlažovacích zariadení aj  skutočnosť, že

ich neprevádzkujú priamo odberatelia vody, ale medzi podniky

povodí a  odberateľov vstupujú medzičlánky,  pretože podniky

povodí túto činnosť objednávajú u podnikateľských subjektov,

ktoré pracujú  na báze zisku, čo  výrazne zdražuje a znepre-

hľadňuje  efektívne využívanie  týchto zdrojov.  Potom darmo

zástupcovia podnikov povodí tvrdia, že zavlažovacie zariade-

nia sú v poriadku, sú funkčné, voda je na hydrante, len, bo-

hužiaľ, voda sa nedostáva tam, kde by jej bolo treba, na po-

lia.

 

     Ak dovolíte, chcem sa ešte zmieniť o jednej z organizá-

cií vodného hospodárstva, a  to o Vodohospodárskej výstavbe,

štátny podnik, Bratislava, ktorá  má určité výnimočné posta-

venie  medzi inžinierskymi  organizáciami. Myslím,  že by sa

nemal zakladať  takýto výnimočný prístup rezortu  a nemal by

sa rozširovať monopol postavenia tohto ziskového podnikateľ-

ského subjektu. Osobitné postavenie tohto podniku spočíva aj

v tom, že okrem investorskej činnosti plní i funkcie dodáva-

teľské  a prevádzkuje  neodovzdané objekty.  Myslím, objekty

neodovzdané budúcim užívateľom.

 

 

     Financovanie výstavby bolo dotované zo štátneho rozpoč-

tu, konkrétne v Gabčíkove, teraz ho cez  vytvorené združenie

ale  takisto aj  cez úvery  garantuje štát.  Vodohospodárska

výstavba Bratislava teda nemá vlastné zdroje a na uhrádzanie

inžinierskych, dodávateľských a prevádzkových činností, kto-

ré  vykonáva tento  štátny  podnik  pre seba,  využíva práve

zdroje štátneho rozpočtu. Neudržateľnosť tohto stavu je evi-

dentná. Absentuje kontrola činností vykonávaných týmto štát-

nym podnikom  reálnym odberateľom, ktorým by mal byť  budúci

prevádzkovateľ ako najpovolanejší investor. Navyše kontrolné

a rozhodovacie funkcie  sa reálne nevykonávajú  rezortom ani

splnomocnencom vlády. V rezorte  je určitý  rešpekt pred ve-

dením podniku Vodohospodárska výstavba.

 

     Udržiavanie  tohto štátneho  podniku z  dôvodu výstavby

vodného  diela Gabčíkovo  je neopodstatnené,  pretože účinné

usmerňovanie  prác na  tomto vodnom  diele musí uskutočňovať

zakladateľ prostredníctvom splnomocnenca  vlády a príslušnej

vodohospodárskej sekcie.  Určité uznesenia na  zlepšenie si-

tuácie boli prijaté vo vedení ministerstva pôdohospodárstva,

ak sa dobre  pamätám, ešte 7. decembra 1994,  z nich uznese-

nie, ktoré ukladá vypracovať  kontrolný rozpočet stavby Gab-

číkovo, sa zatiaľ, myslím, nerealizuje, teda neplní.

 

     Toľkoto k jednotlivým častiam Zelenej správy.

 

     Milé kolegyne, vážení kolegovia, bolo by načase si uve-

domiť, že celá transformácia pôdohospodárstva, a nielen toh-

to odvetvia, je určitým  druhom či fázou spoločenského pohy-

bu. Pohybu, ktorý je najzložitejší, a tým aj ťažko regulova-

teľný. Uregulovať  tento spoločenský pohyb nie  je v možnos-

tiach samotného  rezortu a podnikateľských  subjektov v ňom.

Pomocnú ruku musí podať vláda  i Národná rada Slovenskej re-

publiky.

 

 

     Ako poľnohospodár, a to aj napriek tomu, že som pôsobil

v minulom roku vo funkcii  ministra pôdohospodárstva, si do-

volím povedať, že  zatiaľ od roku 1990 ani  jedna vláda, ani

jedna Národná rada, teda ani jeden parlament, nepodporil to-

to odvetvie  s plnou vážnosťou. Viac-menej  vždy zostalo len

pri proklamáciách.

 

     Očakávam  preto, vážené  kolegyne, kolegovia,  že dobrú

vôľu preukážeme  už teraz pri  prerokúvaní štátneho rozpočtu

na rok  1996, a to  už vzhľadom na  jeho spomínaný priaznivý

vývoj v  roku 1994 i  v roku 1995.  Bolo by načase,  aby sme

prijali také opatrenia a venovali pôdohospodárstvu takú pod-

poru, aby sme sa vyhli rizikám, o ktorých som hovoril.

 

     Ospravedlňujem sa za pomerne dlhé vystúpenie.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán  poslanec. V rozprave  bude pokračovať pán

poslanec Baránik, pripraví sa pán poslanec Kunc.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážený pán minister,

     vážené dámy poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     vážení hostia,

 

     takzvanú  Zelenú správu  veľmi kladne  hodnotili všetky

výbory Národnej  rady Slovenskej republiky,  ktoré mali túto

správu  ako  predmet  svojho  rokovania. Pozitívne hodnotili

úroveň jej spracovania, šírku záberu a, samozrejme, prispeli

k tomu aj kladné  výsledky, ktoré poľnohospodárstvo dosiahlo

v minulom roku a aj v prvom polroku tohto roku. Som presved-

čený, že so správou je  spokojný určite aj pán minister. Ale

určite nie je spokojný s  úrovňou poľnohospodárstva a s jeho

výsledkami, aj keď sa podarilo  urobiť prelom, to znamená o-

brátiť vývoj ekonomiky  poľnohospodárstva smerom dynamizácie

jeho rozvoja.

 

     Vo svojom programovom vyhlásení si vláda kladie za cieľ

zabezpečiť  potravinovú  bezpečnosť  a  zmyslom prerokovanej

správy je  ukázať, či naše pôdohospodárstvo  na túto závažnú

úlohu má predpoklady. Okrem údajov, ktoré sú v správe, chcem

uviesť ďalšie, aby som potvrdil,  že táto predstava vlády je

reálna,  racionálna a  má svoje  opodstatnenie. Prečo  je to

tak?

 

       Treba  si uvedomiť  jedno, že  potenciál, ktorý  máme

v našej ekonomike, je schopný  vyprodukovať 50 miliónov bio-

masy.  Samozrejme, tú  biomasu nedokážeme  plne využiť.  Sme

schopní zabezpečiť zavlažovanie  250 tisíc hektárov pôdohos-

podárskej  pôdy.  Máme  veľkovýrobné  kapacity  na produkciu

dvoch miliónov dobytčích  jednotiek. Máme rozsiahle kapacity

na  skladovanie  poľnohospodárskej  produkcie  a spracovanie

poľnohospodárskej produkcie. Produkčná  schopnosť našej eko-

nomiky je zabezpečiť  potravinovú sebestačnosť minimálne pre

6 miliónov obyvateľov.

 

     Výsledky, ktoré  dosahujeme v poslednom  období, hlavne

za roky 1993 a 1994 a  prvý polrok roku 1995, svedčia o tom,

že niektoré  problémy sa nám nedarí  riešiť. Ako argument to

viacerí už tu  uvádzali, ja to zopakujem a  spresním, že zá-

porné saldo medzi vývozom  a dovozom potravinárskych produk-

tov bolo  pozitívne v roku  1992, negatívne v  rozsahu 7 mi-

liárd v roku 1993, 6,9 v roku 1994, a, žiaľ, v tomto roku za

prvý polrok je to 5,4. Z toho záporného salda 30 % tvorí do-

voz potravín,  ktoré sme schopní  sami vyprodukovať v  našom

poľnohospodárstve, a to je závažný moment.

 

 

     Pokúsim sa odpovedať, kde sú príčiny tohto stavu. Vidím

ich predovšetkým  v troch problémoch:  v nedostatkoch trans-

formácie,  v nedostatkoch  dotačnej politiky  a, samozrejme,

najviac v cenovej politike.

 

     Najprv niekoľko poznámok  k prvému problému. Deetatizá-

cia alebo desocializácia poľnohospodárstva  nemala už na za-

čiatku konštruktívnu a  racionálnu koncepciu, začala prebie-

hať  spontánne a  skôr deštrukčne.  Vznik nových podnikateľ-

ských subjektov, predovšetkým v dominujúcom družstevnom sek-

tore poľnohospodárstva,  bol, resp. je,  pomalý. Pretváranie

pôvodných družstiev  s kolektívnym vlastníctvom  na družstvá

členov vlastníkov je obťažné a zdĺhavé, pričom sa nedosahujú

očakávané efekty v zhospodárňovaní výroby.

 

     V poslednom  období rastie počet  individuálnych roľní-

kov. Ale  podiel súkromného sektoru  na zásobovaní obyvateľ-

stva, okrem niekoľkých komodít, je relatívne nízky. Súkromný

sektor napríklad dodáva  66 % zemiakov, 75 %  zeleniny, 78 %

ovocia, 47  % oviec a 33  % hydiny. To znamená,  že súkromný

sektor sa zatiaľ relatívne malým podielom podieľa na zásobo-

vaní nášho obyvateľstva.

 

     Pri raste počtu  súkromne hospodáriacich roľníkov treba

premyslieť správnu politiku, ako  sa k tomuto rozvoju posta-

viť, resp. aké zaujať stanovisko.  Chcem upozorniť na to, že

mnohí  súkromne hospodáriaci  roľníci vznikajú  preto, alebo

žiadajú vrátenie pôdy preto,  lebo nemajú iné východisko. To

znamená, sú nezamestnaní. To je  síce pozitívny jav, ale nie

som  priaznivcom toho,  aby sme  vytvárali triedu chudobných

poľnohospodárov, ktorí nemajú šancu vo veľmi náročnej konku-

rencii, a ak nebudeme viac chrániť vlastný trh, tak zákonite

musia buď živoriť, alebo zaniknúť. Preto sa prihováram zato,

aby ministerstvo pôdohospodárstva  pripravilo koncepciu, ako

v tomto prípade postupovať a  ako usmerniť hospodárenie tých

poľnohospodárskych producentov, ktorí  chcú pracovať na níz-

kej výmere poľnohospodárskej pôdy.

 

     Možno konštatovať, že neukončená konsolidácia subjektov

v mikrosfére agropotravinárskeho sektora je jednou zo závaž-

ných  príčin negatívnych  javov v  súčasnom vývoji. Poznatky

z analýzy  výsledkov už  konštituovaného  súkromného sektoru

ukazujú, že ťažisko problémov  rozvoja agrokomplexu a hlavné

príčiny  súčasného neúspechu  nespočívajú v inštitucionálnej

reštrukturalizácii  mikroekonomickej  oblasti,  ale  vznikli

v makrosfére. O tom hovoria hlavne tieto problémy: trojkolo-

vá devalvácia, ktorú sme uskutočnili v roku 1990 a 1991, ra-

dikálna  redukcia  dotácií  tak  výrobcom agropotravinárskej

produkcie, ako aj spotrebiteľom potravín, a najmä cenová li-

beralizácia.

 

     Zatiaľ čo  v ostatných odvetviach  došlo k akému-takému

vykompenzovaniu,  poľnohospodárstva sa  to nedotýkalo. Preto

sa  poľnohospodárstvo  ocitlo  v  cenových  kliešťach. Došlo

k poklesu poľnohospodárskej produkcie o  40 %, došlo k radi-

kálnemu zvýšeniu cien, ale ceny poľnohospodárskych produktov

prvovýrobcov v roku 1991 vzrástli  oproti roku 1989 o 4,8 %,

zatiaľ  čo ceny  imputovaných priemyselných  produktov, čiže

vstupy, vzrástli o 77,7 %.  Samozrejme, že toto viedlo k to-

mu, že  došlo k poklesu poľnohospodárskej  produkcie na 40 %

východiskovej úrovne.

 

     Treba  teda hľadať  cestu,  ako  tomu pomôcť.  A jednou

z týchto ciest je to, a tá  je v našich rukách, viac pripra-

viť  dnešných  poľnohospodárov  na  nové podmienky pôsobenia

v trhovej ekonomike. Som presvedčený,  že máme dostatok poľ-

nohospodárskych odborníkov. Ale som tiež presvedčený, že má-

me  nedostatok, a  to akútny  nedostatok, poľnohospodárskych

manažérov  pôsobiacich  v   trhových  podmienkach.  Výsledky

a činnosť celého radu poľnohospodárskych podnikov o tom jed-

noznačne svedčia. Toľko k prvému problému.

 

     Druhým problémom je dotačná politika.  O tom sa už veľa

hovorilo, ale chcel by som  sa k tomu istému problému vrátiť

z iného pohľadu.  Zatiaľ čo ešte v  roku 1990 bolo Slovensko

v štandardnej charakteristike miery dotovania vlastného poľ-

nohospodárstva na rovnakej úrovni,  ako bol priemer v kraji-

nách  EHS,  po  opatreniach,  ktoré  sa  urobili v roku 1990

a 1991, došlo k  stavu, že v roku 1994  naša úroveň dotačnej

politiky  v porovnaní s  Európskou  úniou  predstavovala len

12 %. Pritom v rokoch 1988  až 1993 došlo k nárastu v kraji-

nách Európskej únie o viac ako 28  %. A u nás dochádza k po-

klesu a stabilite.

 

     Ďalej je tu osobitný problém, a to sú clá. Máme najniž-

šiu úroveň ciel, ale opatrenia, ktoré v colnej politike boli

prijaté na  základe Uruguajského kola GATT,  nás veľmi nega-

tívne postihnú, pretože z nízkej úrovne budeme musieť znížiť

o ďalších 18 %, kým priemer v Európskej únii bude len 14 %.

 

     To znamená,  že treba premyslieť a  bolo by dobré, keby

ministerstvo  pôdohospodárstva prišlo a racionálnymi prepoč-

tami dokázalo,  čo je potrebné  v dotačnej politike  zmeniť,

ako ju usmerniť, ale prihováram  sa za to, aby dotačná poli-

tika bola  jednoznačne účelová. To  znamená presne vymedziť,

na aký účel zdroje možno použiť.

 

     Tretím problémom sú  ceny. Tu ide o dva  problémy - ex-

trémy. Veľmi nízke ceny nákupu základných poľnohospodárskych

produktov a relatívne vysoké ceny spotrebného potravinárske-

ho tovaru. A  tie sú také vysoké, že  v niektorých prípadoch

ohrozujú sociálnu stabilitu nášho obyvateľstva, a ako vyplý-

va zo  správ štatistiky, niektoré  vrstvy obyvateľstva, viac

ako 50 % svojich príjmov  musia vynaložiť na nákup potravín.

A to  je závažný  problém,  s  ktorým sa  musíme zapodievať,

a dotýka sa  nielen ministerstva pôdohospodárstva,  ale musí

byť aj  predmetom rokovania v Národnej  rade, teda v zákono-

darnom orgáne. Podľa názoru niektorých odborníkov by sa ten-

to problém  dal riešiť. Ale  jeho riešenie sa  nezaobíde bez

zásahov štátu. Ja sa  prihováram jednoznačne za nepriame zá-

sahy štátu.

 

     Pri riešení uvedených problémov  sa môžeme spoliehať na

pôsobenie  trhu, ale  musíme si  uvedomiť jedno,  že trh nám

tieto problémy môže vyriešiť,  ale bude to riešenie dlhodobé

a mimoriadne bolestivé. Dotklo by sa jednak našich poľnohos-

podárov, ale, samozrejme, aj  obyvateľstva tým, že by dochá-

dzalo k  rastu cien základných potravín.  A toto si nemôžeme

dovoliť. Preto z tohto aspektu prosím Národnú radu, aby mala

pochopenie pre  určité opatrenia, ktoré  je nútené Minister-

stvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky pripraviť, aby sa

realizovali  ako  súčasť  hospodárskej  politiky  vlády. Bez

týchto  cenových opatrení  nie je  možné zabezpečiť sociálnu

stabilitu nášho obyvateľstva. Toľko k uvedeným problémom.

 

     Pán minister, chcel by som  vás ešte upozorniť na jeden

problém, ktorý je z  hľadiska celkových problémov pôdohospo-

dárstva drobný, ale nie je  taký drobný z hľadiska výsledkov

poľnohospodárskej  produkcie, a  to je  včelárstvo. Treba sa

zamyslieť nad týmto odvetvím,  ktoré sa dostalo do totálneho

krachu  a hrozí  mu úplný  zánik, ak  nepremyslíme koncepciu

ďalšieho rozvoja včelárstva  alebo aspoň  stability toho, čo

ešte máme. Pretože nie  sú ekonomicky také významné výsledky

včelárstva, ale pre poľnohospodársku  produkciu sú veľmi vý-

znamné  dôsledky opeľovania.  A na  to sme,  zdá sa, v etape

virvaru  okolo trhovej  ekonomiky a  okolo predaja produktov

poľnohospodárstva  zabudli. A  zabúdame na  to dodnes. Preto

vás,  pán minister,  prosím, aby  ste pri  dopracovaní tejto

správy, pretože  o včelárstve tam  nie je zmienka,  venovali

pozornosť aj tomuto problému.

 

     Ďalej by som sa prihovoril za  to, čo sa hovorí v Zele-

nej správe k problému lesníctva,  a síce k jednému problému:

aby  sa výkony  služieb zameraných  na pestovateľskú činnosť

nezapočítavali do základu na  výpočet dane z pridanej hodno-

ty. Vážení, pestovateľská činnosť, ako je vám všeobecne zná-

me, je  činnosť, ktorá je orientovaná  pre ďalekú budúcnosť.

Pre štvrtú, možno až pre piatu generáciu. Ale náklady sa mu-

sia vynaložiť teraz. Preto by nebolo správne a nie je objek-

tívne,  ak sa  tieto náklady,  ktoré tvoria  pridanú hodnotu

lesníctva, započítavajú do základu  na výpočet dane z prida-

nej  hodnoty. Pretože  ukracujeme súčasnú  generáciu tým, že

vytvárame  predpoklady pre  budúce generácie.  Toto skutočne

treba zvážiť  a tieto náklady sú  relatívne vysoké, preto by

som  vás prosil,  aby ste  podporili túto  správu v  takomto

zmysle, aby ministerstvo pôdohospodárstva mohlo požiadať mi-

nisterstvo financií o výnimku z výpočtu dane z pridanej hod-

noty.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán  poslanec. V rozprave  bude pokračovať pán

poslanec Kunc, pripraví sa pán poslanec Poliak.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     milé kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

    raz som už bol povedal, že bolo by veľmi dobré, keby sme

sa lepšie  počúvali a z  toho, čo počujeme,  vyvodili ďalšie

a ďalšie poznania,  ktoré sa dajú  využiť v našej  činnosti.

Nazdávam sa, že zásluhou toho,  že správa dobre obnažuje po-

merne  širokú problematiku  troch odvetví  pôdohospodárstva,

bola podnetom aj na to, aby  sme sa viacerí zamýšľali, a tak

sa mohlo stať, že v priebehu rozpravy, ktorú v tomto prípade

pokladám  za veľmi  rozumnú, tvorivú  a takú,  akú by som si

vždy želal,  aby bola, sú určité  poznatky, ktoré  sú využi-

teľné v širšom meradle, a na tie by som chcel poukázať. Majú

totiž širší záber, neostávajú len vo vzťahu k týmto trom od-

vetviam a ja  ich zvýrazňujem preto, že by  bolo dobre, keby

sme sa im aj na tejto pôde viac venovali.

 

     Tuším,  že  pán  poslanec  Delinga  spomínal úverovanie

pôdohospodárskych odvetví  ako problém, ktorý,  žiaľ, zatiaľ

má kurz  zhoršovania a nič sa  nedeje v záujme toho,  aby sa

zlepšil. Myslím, že tento poznatok sa netýka len poľnohospo-

dárskych odvetví,  ale týka sa  celej ekonomiky. Úverovanie,

zdroje,  ktoré potrebuje  ekonomika, rozhodne  sú ťažiskovým

momentom, a ak  si s tým neporadíme, vyzerá  to tak, že rast

hrubého  domáceho  produktu,  ktorý  predpokladáme  a ktorý,

pochopiteľne,  nesie aj  podstatu ekonomickej transformácie,

nebude zabezpečený na tom najcitlivejšom mieste.

 

     Spoliehali sme  sa na to, že  rozvoj bankového sektoru,

ktorý sa  začal hneď rokom  1990, v tejto  situácii poskytne

národnému  hospodárstvu to,  čo je  potrebné. Žiaľ, nazdávam

sa, že to nie je tak. Bankový sektor sa čo do bankových sub-

jektov  síce skutočne  rozvíjal a  dnes zaznamenávame vcelku

slušný počet bánk, ale  jeho pôsobnosť, účinnosť jeho pôsob-

nosti v hospodárstve vonkoncom nie je taká, ako by bolo tre-

ba a ako by sme očakávali.

 

     Máme banky s honosnými exteriérmi, interiérmi, s pomer-

ne  dobre  platenými  zamestnancami,  jednoducho máme určitú

reprezentáciu finančnej sféry, nakoniec  môžeme do nej zará-

tať aj  investičné spoločnosti a fondy,  ale pôsobnosť všet-

kých týchto subjektov v národnom hospodárstve nielenže zaos-

táva za  očakávaniami, ale v niektorom  prípade už toho času

škodí. Preto,  že úvery nie  sú ako úvery.  Áno, potrebujeme

úvery. Ale otázka nie je taká,  či málo, či veľa. Ale otázka

je, aké  úvery a za akých  podmienok. A keďže vieme,  ako to

je, tak môžeme povedať poznatok, že banky síce poskytnú úve-

ry, ale cestou  úverov vlastne zbíjajú, a nám  je potom dosť

ťažké uznať,  že účinnosť takto  pôsobiacej bankovej sústavy

je pre národné hospodárstvo  osožná. Pretože čo s ozbíjanými

podnikateľmi, podnikmi, subjektmi, ktoré živoria?

 

     Nazdávam sa, že táto situácia  dospela do stavu, keď by

bolo žiaduce, aby sme na  tejto pôde mali rozpravu za účasti

guvernéra  Národnej  banky  i  predstaviteľov bankovej sféry

vôbec o tom, ako si predstavuje bankový sektor ďalej jestvo-

vať a ako pôsobiť pre hospodárstvo. Nejde o to, že by sme tu

stanovovali línie, pretože to sa nedá. Ale viesť rozumnú reč

a s poukázaním na to, čo tu chýba, čo tu nie je a čo je zlé,

myslím si,  by sme mali,  pretože inak, ako  som už povedal,

máme ohrozený rast hrubého domáceho produktu.

 

     Druhý taký poznatok, ktorý je prierezovejší a netýka sa

len odvetví poľnohospodárstva, ako sme to počuli, je, nazval

by  som  to,  deľba  výnosu  medzi  prvovýrobcami, výrobcami

a medzi obchodom. Pretože, to  tuším najlepšie zdôraznil pán

poslanec Sopko, prvovýroba je  v tomto prípade nespravodlivo

oberaná  o súčasť  výnosu, ktorá  jej rozhodne  patrí. A ako

vravím, netýka sa to len  poľnohospodárstva, stáva sa to ur-

čitou prierezovou otázkou a týka  sa aj výrobcov v iných od-

vetviach. Teda zase niečo,  čo, ako vidíme, nejakým spôsobom

nie je už vláda schopná tými nástrojmi, ktoré doteraz použí-

va a používala, ovládnuť a napraviť tak, aby sa vývin uberal

priaznivejšie. Mali sme už aj na túto schôdzu v programe za-

radený bod zákon o cenách, ale, isteže, tak ako vy ani ja sa

nenazdávam, že  zákonom o cenách  sa táto situácia  napraví.

Nenapraví, tam  treba zrejme pôsobiť  systémovejšie a to  už

v tejto  fáze trh,  tak ako  pôsobí, zrejme  nie je schopný.

S kým o tomto hovoriť,  to, pochopiteľne, musí navrhnúť vlá-

da, podpredseda  vlády a minister  financií, ale nemožno  už

týmto otázkam nevenovať pozornosť.

 

     Meritórnejšie som  chcel hovoriť veľmi  krátko o vodnom

hospodárstve. Rád  by som totiž  navrhol doplnenie uznesenia

do správy  o vodohospodárstve a  síce takýmto spôsobom:  Bod

veľké A v uznesení by som navrhol popri terajšom texte, kto-

rý hovorí  o tom, že  Národná rada berie  správu na vedomie,

doplniť o text "...a o stave vzťahov vo vlastnení a prevádz-

kovaní jeho infraštruktúry". Prečo? Pretože ten stav je veľ-

mi zaujímavý. Vieme o ňom toľko,  že najmä na úrovni a medzi

obcami, mestami a ministerstvom i vládou sa o tom veľa hovo-

rí, ale zatiaľ sa nič nedeje. Je síce pravda, že v správe sa

už  uvažuje o  tom, že  zariadenia infraštruktúry  prejdú do

vlastníctva obcí a miest, ktoré by ich mali potom obhospoda-

rovať. Lenže  to budú vzťahy, ktoré  bude zrejme treba uspo-

riadať zákonom. A ak sa teda máme dostať k návrhu zákona, je

potrebné, aby  sme si náležite  uvedomovali, čo vlastne  tie

vzťahy  vo vlastnení  a prevádzkovaní  znamenajú. Pretože sú

dôležité, to je nám iste všetkým jasné, a že by bolo vhodné,

keby  sa to,  čo sa  v tejto  súvislosti má  urobiť, urobilo

v krátkom čase, bolo by tiež dobré.

 

     Pochopiteľne, samotnú vec budú sprevádzať viaceré javy,

ktoré  môžu byť  aj problémové,  napríklad obce  by si mohli

myslieť, že  obhospodarovaním a vlastnením  a prevádzkovaním

tejto infraštruktúry získajú  prostriedky na ďalšie potreby,

čo nemusí byť  pravdepodobné, a podobne. Dosť na  tom, že sa

tým treba zaoberať, a  preto navrhujem takéto doplnenie toho

veľkého bodu A.

 

     Bod veľké B v uznesení  by som navrhol upraviť tak, aby

boli dve písmená, a síce: po  písmene a) by bol terajší text

a po písmene b) by som  navrhol doplniť takýto text: "vypra-

covať realizačné projekty strategického rozvoja vodného hos-

podárstva a v lehote do jedného roka s nimi oboznámiť Národ-

nú radu Slovenskej republiky." Prečo?  V správe, v tej časti

koncepčnej a strategicko-rozvojovej,  sa spomínajú nadobecné

vodárenské  sústavy, ktoré  by mali  od počiatku  ochraňovať

vodné bohatstvo, teda povrchovú vodu, ktorú získavame. Prav-

daže, je  to strategicky správne,  pretože inak nám  tá voda

veľmi rýchlo uteká, a teda prichádzame o bohatstvo, bez kto-

rého nemôžeme byť.

 

     V doterajšom vývine a aj  v terajšej situácii sme sved-

kami toho, že sem-tam sa  objaví konkrétnejšia reč o niekto-

rom z vodných diel, teda z prvkov tej nadobecnej vodárenskej

sústavy, ale, žiaľbohu, len  v problémovom svetle. Príkladom

na to je,  ako iste sami viete, pretože  čítate, vodná nádrž

Tichý potok a vodná nádrž Slatinka. Ja sa ináč týmito vecami

nezaoberám, veď  nie som vodohospodársky  odborník, ale roz-

hodne ma mrzí,  keď sa takéto vážne veci  dostanú na pretras

vo verejnosti len v  negatívnom slova zmysle. Pretože isteže

sledujete  tie diskusie,  ktoré sú  veľmi tvrdé,  niekedy až

kruté, s urážaním ľudí - odborníkov a s dôsledkami, pochopi-

teľne, na  spoločenskú klímu nepriaznivými  a to všetko  len

preto, že o  týchto veciach málo vie verejnosť  a málo vieme

aj my.

 

     Preto pociťujem potrebu o  týchto veciach hovoriť aj na

našej úrovni  a najmä mať podstatnejšie  informácie, aby sme

tam, kde treba, v tomto smere mohli aj pozitívne pôsobiť. Ja

som totiž presvedčený o tom,  že občan, človek, ktorý pocho-

pí, čo to je nadobecná vodárenská sústava, načo je potrebná,

že to je aj pre neho dôležité, zaujme iné stanovisko, než ho

má, a nedá so sebou manipulovať v tom smere, aby potom vzni-

kali tie  problémy, ktoré vznikajú v  súvislosti s vytyčova-

ním, projektovaním a potom uskutočňovaním týchto veľkých vo-

dárenských vodných diel.

 

     Prosím o prepáčenie pána ministra, ja sa nenazdávam, že

sa na rezorte  v tejto veci nič nerobí,  naopak, ja som pre-

svedčený o tom, že sa robí, ale práve preto, aby bolo jasné,

že táto pôsobnosť má aj výsledky, a to výsledky dosiahnuteľ-

né, hmatateľné, preto si myslím,  že by bolo dobré, keby sme

v uznesení ministerstvu,  teda vláde, uložili  takúto povin-

nosť a tým spôsobom  zabezpečili vlastnú informovanosť i in-

formovanosť verejnosti v zmysle pozitívneho pôsobenia, nado-

búdania zastávania stanovísk k týmto strategickým vodohospo-

dárskym zámerom.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán poslanec. V rozprave ďalej vystúpi pán po-

slanec Poliak a pripraví sa pán poslanec Sopko.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení páni ministri,

     vážené poslankyne, poslanci,

     vážení hostia,

 

     Zelená správa  analyzuje súčasný stav,  dáva určité po-

rovnania s minulosťou a taktiež dáva aj určité východiská na

najbližšie obdobie. Či je to  v oblasti cien, daní, dotácií,

úverov, prípadne tvorby fondov. Veľmi pozitívne treba hodno-

tiť už súčasný stav, to znamená rok 1995, že systémové dotá-

cie  do  poľnohospodárstva  sa  vyplatili  poľnohospodárskym

družstvám zálohovo. Taktiež aj  v súlade s koncepciou agrár-

nej politiky  a Zelenou správou pre  poľnohospodárstvo a po-

travinárstvo  sa počíta, že v  roku 1996 zálohovo na I. pol-

rok, to  znamená jedna polovica  dotácií, sa vyplatí  do 31.

3. 1996  a druhá polovica do  31. 7. 1996. Tento  krok treba

rozhodne hodnotiť kladne.

 

 

     Som spokojný  aj s tým, že  sa počíta a plánuje  v roku

1996 riešiť  spotrebnú daň z motorovej  nafty, ale prikláňam

sa v tomto smere k názoru  a vlastne aj žiadosti kolegu pána

poslanca Koncoša, ktorý už žiadal riešiť túto otázku vo svo-

jom vystúpení - aj spotrebnú  daň z motorovej nafty, spotre-

bovanej v roku 1995. Táto otázka bola nastolená aj vo výbore

Národnej rady pre pôdohospodárstvo, kde sme prijali k nej aj

kladné uznesenie, no v pléne  sme potom to uznesenie zamiet-

li. Prihováram sa za  takéto riešenie predovšetkým preto, že

je pomerne priaznivý vývoj v  plnení štátneho rozpočtu za I.

polrok 1996 a  sú všetky predpoklady na to,  aby to tak bolo

aj v celom roku 1995.

 

     Moji predrečníci v podstate k otázkam cien, daní, dotá-

cií, úverov  vyčerpali celú problematiku a,  myslím si, dosť

dôkladne. Preto sa vo  svojom vystúpení zameriam na niektoré

problémy,  ktoré ma  v správe  zaujali. Predovšetkým  by som

niekoľko  slov venoval  otázke transformácie  poľnohospodár-

skych družstiev a privatizácii  štátnych majetkov a štátnych

podnikov, samozrejme, hospodáriacich na pôde.

 

     K transformácii poľnohospodárskych  družstiev treba po-

vedať toľko,  že prebehla do 28. 1. 1993 a dnes treba jedno-

značne  povedať, že  urýchlene musíme  prijať novelu  zákona

číslo 42/1992  Zb., to znamená transformačného  zákona, a to

v súvislosti s  tým, aby skutočne  nedochádzalo k likvidácii

družstiev  tým, že  dôjde k  masovému vyberaniu majetkových,

prípadne členských  podielov z družstiev  po siedmich rokoch

od účinnosti transformačného projektu. Myslím si, že skutoč-

ne, ako  tu už konštatovali  viacerí predrečníci, družstevná

forma podnikania  na pôde je v  našom štáte rozhodujúcou, je

aj dosť  efektívnou, aj keď tie  rámcové, globálne podmienky

na podnikanie na pôde aj v družstevnej forme nie sú v súčas-

nosti najprijateľnejšie.

 

 

     Prebieha aj privatizácia  štátnych podnikov hospodária-

cich na pôde, ale  aj ostatných služieb v poľnohospodárstve.

Osobne ma  mrzí, že sa  nie vždy postupuje  a pokračuje tak,

ako sa určilo v zásadách, ktoré vydalo ministerstvo pôdohos-

podárstva. Poznám konkrétne prípady, jeden z nich spomeniem:

Štátny majetok  Trnovec nad Váhom,  ktorý prosperoval, ktorý

manažment viedol k prosperite,  ktorý dosahoval dobré hospo-

dárske výsledky aj v tejto situácii,  a to už na štátnom ma-

jetku je čo povedať,  napriek tomu doterajšie rozhodnutie je

pre manažment, ktorý takto prosperoval, ktorý takto hospodá-

ril, nepriaznivé. Myslím si,  že aj Slovenský pozemkový fond

by mal  rešpektovať zásady, ktoré  vydalo ministerstvo pôdo-

hospodárstva, a podľa toho aj postupovať.

 

     Taktiež sa v Zelenej správe a v časti Správa pre poľno-

hospodárstvo a  potravinárstvo hovorí o  podieli poľnohospo-

dárskej prvovýroby na spracovateľskom priemysle 34 percenta-

mi. Je to správna zásada, správny smer, len ju treba skutoč-

ne dodržať a rešpektovať pri privatizácii predovšetkým spra-

covateľského priemyslu, aby poľnohospodárska prvovýroba moh-

la participovať  na tých podnikoch, do  ktorých dodáva svoju

surovinu. Treba povedať, že  v minulom období poľnohospodári

nemohli vstúpiť do tohto procesu preto,  že či to bol už zá-

kon  číslo 229/1991  Zb., alebo  to bol  zákon číslo 42/1992

Zb., tieto veci nedovoľoval,  pretože platili blokačné para-

grafy a  tam nebolo možné  vstupovať do týchto  privatizova-

ných, vtedy privatizovaných  podnikov spracovateľského prie-

myslu.

 

     Pozitívne hodnotím  pripravené materiály v  rámci legi-

slatívy na  rok 1996, či  je to už  návrh zákona o  odrodách

a osivách,  o  vinohradníctve  a  vinárstve, o veterinárskej

starostlivosti, taktiež potravinový  kódex. Pozitívne hodno-

tím  aj opatrenia  Ministerstva pôdohospodárstva  Slovenskej

republiky na  organizovanie a podporu  agrárneho trhu, ktoré

by  mali prísť  do platnosti  od 1. 1. 1996 a budú  sa týkať

agrárneho trhu,  predovšetkým s jatočnými  zvieratami, hovä-

dzím dobytkom, ošípanými, cukrovou repou a cukrom.

 

     V pláne legislatívnych úloh  vlády a ministerstva pôdo-

hospodárstva  je  aj  riešenie  problému  platbyneschopnosti

a zadlženosti poľnohospodárskej prvovýroby. Je to veľmi váž-

ny problém, vážené kolegyne a kolegovia, ktorý v poľnohospo-

dárskej  prvovýrobe  skutočne pretrváva, a zatiaľ sa nenašli

mechanizmy a legislatíva, aby  sa tento problém vyriešil. Je

to  predovšetkým  už  tu  spomenutá  otázka zadlženosti voči

pôvodne Národnej poisťovni, teraz Sociálnej poisťovni a Vše-

obecnej zdravotnej poisťovni, ktorá  sa, samozrejme, po roz-

delení taktiež rozšírila v  rámci zdravotníctva na poisťovne

rezortné,  odvetvové, podnikové  prípadne občianske. Zadlže-

nosť poľnohospodárskej prvovýroby v tomto smere stúpa do vy-

sokých hodnôt  a myslím si,  že tejto otázke  treba skutočne

venovať vážnu pozornosť. Ja by som už na rok 1995 navrhoval,

aby sa  poľnohospodárskej prvovýrobe odpustili  aspoň penále

za neplatenie poistného. Nie je to nejaká vysoká cena, vyso-

ká  hodnota, ale  tiež by  to pomohlo  určitej revitalizácii

a stabilite niektorých poľnohospodárskych subjektov podnika-

júcich na pôde v tejto situácii.

 

     Poľnohospodárstvo  môžem označiť, že je  zatiaľ tlmičom

pri riešení  sociálneho zmieru v štáte  v rámci agrokomplexu

a s ním súvisiaceho obchodu.  Skutočne všetky dopady idú len

na poľnohospodársku prvovýrobu. Keď  to posudzujeme v porov-

naní so spracovateľským priemyslom  alebo s obchodom, tak je

to s prvovýrobou neporovnateľne horšie.

 

     Mrzí ma aj to, že tí, ktorí majú najväčší podiel na sú-

časnom stave  poľnohospodárstva v Slovenskej  republike, sa,

povedal by som, neodborným argumentovaním vyjadrujú k otázke

Zelenej správy a poľnohospodárstva ako takého. Myslím, že aj

Zelená správa  uznáva všetky formy podnikania,  či je to sú-

kromné, družstevné alebo štátne, a preto nech sa každá forma

v konkurenčnom trhovom prostredí presadí, prejaví,  a keď je

schopná, nech existuje, nech  funguje, ale niektoré argumen-

tácie, či to už boli k správe o poľnohospodárstve a potravi-

nárstve, alebo k správe o  vodnom hospodárstve, alebo o les-

nom hospodárstve, boli skutočne neodôvodnené a neodborné.

 

     K častiam o lesnom a vodnom hospodárstve sa nebudem vy-

jadrovať, pretože  si myslím, že  moji kolegovia predrečníci

týmto otázkam venovali patričnú pozornosť a vyjadrili v pod-

state všetko, čo bolo treba.

 

     Riziká v poľnohospodárstve - tie boli,  sú, aj budú, to

je dané tým, že  poľnohospodárstvo je biologického charakte-

ru, je to podnikanie skutočne  s týmito rizikami, a preto by

som poprosil aj vás, pani poslankyne, páni poslanci, aby sme

túto problematiku takto chápali, lebo poľnohospodár na jeseň

zaseje,  ale úrodu  berie len  v lete  budúceho roka  a celá

rastlinná výroba takto funguje,  čiže tá biologická podstata

je tu nevyvrátiteľná a treba ju jednoducho rešpektovať.

 

     Na záver svojho vystúpenia by som chcel konštatovať, že

Zelená správa  skutočne rieši všetky  problémy, ktoré poľno-

hospodárstvo má, ktoré sa poľnohospodárstva dotýkajú, a mys-

lím si, že naozaj je príkladom pre ostatné rezorty, ako kon-

cepčne a systémovo otázky  výroby, konkrétne v tomto prípade

pôdohospodárskej, riešiť. Preto pri  hlasovaní o prijatí uz-

nesenia Národnej rady Slovenskej republiky k správe o poľno-

hospodárstve a potravinárstve, o  vodnom hospodárstve a les-

nom hospodárstve budem hlasovať za prijatie uznesenia Národ-

nej rady.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán poslanec. V rozprave ďalej vystúpi pán po-

slanec Sopko, pripraví sa pán poslanec Miklušičák.

 

Poslanec V. Sopko:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážená Národná rada,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     myslím, že nebolo šťastné riešenie, že sme spojili roz-

pravu k  trom správam o  poľnohospodárstve, lesnom a  vodnom

hospodárstve. Rozhodol o tom pán  Húska bez toho, aby sme to

boli odhlasovali. Ak sme tým  chceli ušetriť čas, myslím, že

máme iné rezervy, ako čas šetriť v našom rokovaní. Preto te-

raz budem hovoriť o správe o vodnom hospodárstve.

 

     V  predkladanej  správe  sa  konštatuje,  že predložená

správa o vodnom hospodárstve prešla dvojkolovým medzirezort-

ným  pripomienkovým konaním.  Ale vyhodnotenie  tohto pripo-

mienkového konania  nie je v správe  pripojené. Mne to chýba

a myslím, že materiál mal byť doplnený o vyhodnotenie pripo-

mienkového konania,  tak ako je to  v takýchto prípadoch na-

prosto bežné. Správa by  mala byť predovšetkým odpočtom úloh

a túto úlohu nespĺňa v plnom rozsahu.

 

     Málokto  postrehol,  že  prijatím  zákona Národnej rady

Slovenskej republiky číslo 58/1995 o štátnom rozpočte na rok

1995 sa zmenili aj dva zákony. V dôsledku toho došlo k zmene

príjemcu finančných prostriedkov za  odber podzemnej vody zo

Štátneho fondu životného  prostredia na Štátny vodohospodár-

sky fond. V tejto súvislosti  mám otázku, či v správe spomí-

nané zmeny v zákone číslo 128/1991 o Štátnom fonde životného

prostredia a v zákone číslo 518/1992 o Štátnom vodohospodár-

skom fonde sú v súlade  so stratégiou, zásadami a prioritami

štátnej  environmentálnej  politiky,  ktorú  vláda schválila

v septembri a  Národná rada v  novembri v roku  1993. Týmito

zmenami došlo totiž nielen  k zmene príjemcu finančných pro-

striedkov za odber podzemnej vody,  ale i k zmene účelu pou-

žitia týchto prostriedkov. Tým zanikol aspekt ochrany život-

ného prostredia, zverený do pôsobnosti Ministerstva životné-

ho prostredia Slovenskej republiky.  V danom konkrétnom prí-

pade zanikol aspekt ochrany množstva  a akosti vôd a ich ra-

cionálneho využívania.

 

     Rovnako by som bol rád, aby príslušný rezortný minister

pán Zlocha, ktorý  tu v každom prípade pri  tejto správe mal

sedieť, aby  zaujal k uvedenej  otázke stanovisko a  dal vy-

svetlenie.

 

     V predloženej správe je rovnako  pozoruhodná informácia

o príprave novely zákona číslo 318/1991 o Štátnom vodohospo-

dárskom fonde na spoplatnenie odberov podzemnej vody pre ve-

rejné zásobovanie pitnou vodou. Takto získané prostriedky by

mali byť opäť príjmom Štátneho vodohospodárskeho fondu a ma-

li by sa využívať  na investičné dotácie do vodohospodárskej

investičnej výstavby.

 

     Opätovne pripomínam, že finančné prostriedky  za odbery

podzemných vôd ako poplatok  za využívanie prírodného zdroja

boli a mali by i v budúcnosti byť vyhradené na ochranu a ra-

cionálne využívanie vôd, čo je v pôsobnosti Ministerstva ži-

votného prostredia Slovenskej republiky aj v intenciách pri-

jatej stratégie Zásad priorít štátnej environmentálnej poli-

tiky.

 

     Rovnako by  bolo  správne,  aby  ministerstvo životného

prostredia zaujalo stanovisko aj k tejto otázke. Je žiaduce,

aby sa  v tomto prípade  vyčerpávajúcim spôsobom zodpovedala

otázka, v  akom vzťahu sú  už vykonané a  pripravované zmeny

v spoplatnení odberov podzemných vôd  v návrhu zákona o spo-

platnení užívania  vôd, ktorý v súlade  s plánom legislatív-

nych úloh vlády na  tento rok pripravuje ministerstvo život-

ného prostredia.

 

     Uvedené už  vykonané  i  pripravované  zmeny  v  zákone

o Štátnom  vodohospodárskom  fonde,  ako  aj niektoré ďalšie

časti predloženej správy, napríklad o pôsobnosti rezortu mi-

nisterstva pôdohospodárstva v oblasti ochrany vôd a ich hos-

podárneho využívania, vzbudzujú totiž dojem, že ministerstvo

pôdohospodárstva  chce nepriamo  postupne preberať kompeten-

cie,  ktoré  boli  zákonom  Slovenskej  národnej  rady číslo

96/1990  a  číslo  347/1990  udelené  ministerstvu životného

prostredia. Týmto postupom by sa  mohlo stať, že sa starost-

livosť o štátnu správu vo veciach životného prostredia ocit-

ne opäť  v pôsobnosti exploatačných  hospodárskych minister-

stiev, ako to bolo do novembra  1989. To bolo už vtedy pred-

metnom kritiky laickej aj odbornej verejnosti.

 

     Zo správy ďalej vyplýva, že na Slovensku sú aj také vod-

né toky (na strane číslo 12),  ktoré nie sú v správe vodného

hospodárstva. Keďže podľa článku  4 Ústavy Slovenskej repub-

liky  sú všetky  vodné toky  vo vlastníctve  štátu, mala byť

správa doplnená o informáciu, kým a na akej úrovni je zabez-

pečená starostlivosť  o tieto vodné toky  ako o štátny maje-

tok.

 

     Pre úplnosť treba konštatovať, že starostlivosti o vod-

né toky a súvisiacim problémom,  ako i návrhom na ich rieše-

nie nie  sú v predloženej správe  poskytnuté dostačujúce in-

formácie. Takže  naozaj je tu  otázka, kto dnes  zabezpečuje

starostlivosť a správu vodných tokov,  ktoré nie sú v správe

podnikov povodí. Radove ich je okolo 20 tisíc kilometrov. Sú

to toky v lesoch  cirkevných, obecných, v lesoch urbariátov,

a tu nejde len o samotnú  správu, ale napríklad aj o vykoná-

vanie protipovodňových opatrení.

 

    Pokiaľ ide o kvalitu  vody v sledovaných úsekoch vodných

tokov, predložená  správa konštatuje (a  do pozornosti dávam

stranu číslo 18),  že sa od roku 1990  kvalita vody zhoršuje

veľmi výrazným  spôsobom. V správe  však chýba kvalifikovaná

analýza tohto celospoločensky nežiaduceho javu. Žiadam preto

vysvetlenie a doplnenie správy o túto analýzu, ako i o návrh

opatrení na  postupnú zmenu tejto  nepriaznivej a nežiaducej

tendencie, ak sa zhoršuje kvalita vôd.

 

     V  tabuľke  sa  uvádza  množstvo vypúšťaných odpadových

vôd, toto  množstvo klesá. V tabuľke  sú tiež uvedené údaje,

že množstvo čistených odpadových  vôd je na približne rovna-

kej úrovni. Potom neviem, ako  je možné, že sa zhoršuje zne-

čisťovanie odpadových vôd. Táto  rovnica je v podstate chyb-

ná, chýba tu vysvetlenie.

 

    Rovnako chcem poukázať na ďalší nepriaznivý jav v rozvo-

ji vodného hospodárstva  na Slovensku po roku 1989,  a to na

stále  sa  zväčšujúcu  disproporciu  medzi počtom obyvateľov

pripojených na verejný vodovod a medzi počtom obyvateľov na-

pojených na verejnú kanalizáciu. Za  obdobie od roku 1990 do

konca prvého  polroku 1995 je tento  rozdiel takmer 70 tisíc

pripojených obyvateľov v neprospech kanalizácie. Tým neustá-

le stúpa  produkcia odpadových vôd, ale  o ich odstraňovanie

nie  je zodpovedným  spôsobom postarané.  Je pozoruhodné, že

predkladaná správa nepriaznivú a dlhodobo pretrvávajúcu ten-

denciu vo vývoji tohto javu neanalyzuje a nenavrhuje ani jej

riešenia. To  znamená, že za  posledné obdobie, či  už obce,

alebo aj Fond životného prostredia v tomto prípade využívali

okamžitý  efekt z  investične nenáročnej  výstavby vodovodov

a neriešila  sa súvisiaca  a nadväzujúca  výstavba odvedenia

a čistenia odpadových vôd. To znamená, že v tomto prípade sa

nožnice otvárajú, a nie zatvárajú.

 

 

     Pokiaľ  ide o  transformáciu štátnych  podnikov vodární

a kanalizácií, návrh uvádzaný v predloženej správe neumožňu-

je obciam plniť v plnom rozsahu zodpovednosti, ktoré im sta-

novuje zákon o obecnom zriadení, to znamená zabezpečovať zá-

sobovanie  obyvateľstva pitnou  vodou preto,  že v  obciach,

ktoré  sú súčasťou  skupinových vodovodov  alebo nadradených

regionálnych vodárenských sústav, sa navrhuje tento technic-

ko-prevádzkový celok jednotnej  vodárenskej sústavy rozdeliť

medzi niekoľko subjektov.

 

     Rozhodujúce  prvky tohto  jednotného uceleného systému,

ktorý  tvoria vodné  zdroje, úpravňa  vôd, hlavné  vodojemy,

čerpacie stanice a diaľkové  privádzače, by mali podľa pred-

loženého návrhu patriť akciovej  spoločnosti s účasťou štátu

a len  miestna rozvodná  sieť obcí  by mala  byť vo výlučnom

vlastníctve obcí. Týmto by  sa rozhodovacia kompetencia obcí

vo veciach podstatných náležitostí, ktoré sa dotýkajú obyva-

teľov,  stala neúplnou  a zodpovednosť  za výstavbu,  rozvoj

a prevádzku jednotného vodárenského systému by bola rozdele-

ná medzi  viacero subjektov s rôznym  vzťahom užívateľov, to

znamená obyvateľov obcí. Preto  s návrhom transformácie pod-

nikov vodární a kanalizácií  spôsobom uvedeným v predloženej

správe nemožno v plnom rozsahu súhlasiť.

 

     V rámci doplnenia tohto materiálu navrhujem uviesť také

riešenie transformácie, ktoré zachovajú celistvosť kompeten-

cie i  zodpovednosť obcí za  zásobovanie obyvateľstva pitnou

vodou v celom rozsahu bez účasti ďalších subjektov a v súla-

de so zákonom o obecnom zriadení.

 

     Záverom pokladám za potrebné ešte konštatovať, že Sprá-

va o vodnom hospodárstve  mala na základe uznesenia Národnej

rady číslo 251 z júla 1993 podať informáciu o realizácii zá-

merov  prijatých  koncepciou  rozvoja  vodného  hospodárstva

v roku 1993.  Predložená správa sa  však len veľmi  okrajovo

zaoberá plnením prijatých koncepčných zámerov a orientuje sa

na koncipovanie nových úloh. Mne chýba prehľadná usporiadaná

informácia o plnení prijatých koncepčných zámerov a porovna-

nie stanovených konkrétnych  cieľov s dosiahnutým predbežným

plnením.

 

     Súčasne odporúčam vypustiť  z návrhu uznesenia Národnej

rady bod  B, pretože konkrétne  úlohy vyplývajúce zo  správy

mali  už byť  navrhnuté v  predloženej správe,  mali nám byť

predložené  a mali  tvoriť prílohu  prerokúvaného materiálu.

A na druhej strane doplniť návrh  uznesenia o úlohu pre vlá-

du, aby predložený materiál doplnila o prednesené pripomien-

ky a takto ho opätovne  predložila na rokovanie Národnej ra-

dy.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem,  pán poslanec.  V rozprave  ďalej vystúpi  pán

poslanec Miklušičák, pripraví sa pán poslanec Lysák.

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     Národná rada,

 

     môj príhovor sa bude  týkať iba správy o poľnohospodár-

stve a  potravinárstve v Slovenskej  republike. Správa pred-

kladaná  Národnej  rade  Slovenskej  republiky kontrolujúcej

činnosť vlády má podať  informáciu o aktuálnom stave rezortu

na jeho ceste premeny na výkonné a konkurencieschopné odvet-

vie  trhovej  ekonomiky.  Preto  ukazovatele  kvantitatívnej

a kvalitatívnej  úrovne výroby  ekonomiky, hektárové  úrody,

úžitkovosť  hospodárskych  zvierat,  dosahovaná produktivita

práce, nákladovosť meraná jednotkou produkcie atď. by sa ma-

li vykazovať okrem ich domácej úrovne a tendencií ich vývoja

v časovom rade aj vo  vzťahu úrovne dosahovanej v zahraničí.

Bez toho si totiž nemôžeme  urobiť objektívny obraz o plnení

zámerov  a  strategických  cieľov  agrárnej koncepcie, ktorá

môže smerovať len k tomu,  aby naši výrobcovia pri slobodnej

trhovej ekonomickej súťaži obstáli s ich konkurentmi.

 

     V  prvom rade  nás musí  zaujímať náš  partner v colnej

únii, t. j. Česká republika,  následne  štáty v zóne voľného

obchodu,  najmä nás  však zaujíma  pozícia k  najsilnejšiemu

ekonomickému zoskupeniu, do ktorého sa chystáme vstúpiť, te-

da Európska únia. Napokon -  s ohľadom na podpis dohody Uru-

guajského kola GATT - i ďalší vyspelí  producenti zaujímajú-

ci  silné pozície  vo svetovom  obchode s poľnohospodárskymi

výrobkami a potravinami, teda Spojené štáty, Austrália a po-

dobne.

 

     O týchto závažných a smerodajných informáciách však ne-

nachádzame v  predloženej správe ani  zmienku. Keďže neverím

tomu, že by si autori  správy význam týchto indikátorov eko-

nomickej úrovne  neuvedomovali, ich absencia  skôr poukazuje

na  to,  že  tak  urobili  zámerne.  Po zverejnení výrobných

a ekonomických parametrov  by sme totiž  nadobudli iný názor

o úspechoch, ktoré tieto odvetvia výroby dosiahli po piatich

rokoch transformácie,  a právom by  sme si položili  otázku,

kam  vedie poľnohospodárska  politika tejto  už tretej vlády

pána Mečiara.

 

     Namiesto  vyššie uvedených  údajov nachádzame  v správe

presilu odborných problémov a informácií, tabuľkových a gra-

fických príloh,  v ktorých sa  poslanec nepoľnohospodár môže

len veľmi  ťažko zorientovať a  pochopiť väzby a  súvislosti

medzi nimi. V textovej časti  je správa popisná, bez ambícií

analyzovať príčiny daného stavu, a  keď, tak povrchne, s ne-

skrývaným podsúvaním požiadaviek na  vyššie dotácie zo štát-

neho rozpočtu  a zvýšenie ochrany  domáceho trhu. Neobsahuje

ani  reálne východiská  na zlepšenie  dosahovaných výrobných

a ekonomických  parametrov, na  nápravu pokrivených  relácií

z hľadiska oblastného, sektorového a veľkostného i vďaka po-

mýlenej dotačnej politike.

 

     V  správe sa  upozorňuje na  dosiahnuté úspechy  i neú-

spechy. Za  úspech sa považuje  to, že sa  vláde podarilo po

piatich rokoch transformácie privodiť  obrat vo vývoji stra-

tovosti.  Či je  to vďaka  poľnohospodárskej politike, alebo

napriek nej, to je vec názoru  a žiadalo by si to samostatnú

diskusiu. Ku  koncu I. polroka  1995 odvetvie poľnohospodár-

stva, vrátane služieb, dosiahlo stratu v objeme 3 152 milió-

nov Sk a potravinársky priemysel  zisk v objeme 173 miliónov

Sk. Oproti I. polroku 1994  je strata nižšia dovedna za poľ-

nohospodárstvo a potravinárstvo o 673 miliónov Sk, z toho za

poľnohospodárstvo o  591 miliónov Sk a  za potravinárstvo 82

miliónov Sk.

 

     Tieto čísla bez porovnania  napríklad s Českou republi-

kou  nehovoria nič  o úspechu  či neúspechu,  o stagnácii či

tempe ozdravovania. Na znížení  straty má totiž najväčší po-

diel zvýšenie poľnohospodárskych  a odbytových cien potravi-

nárskych výrobkov, nie  zvýšenie vnútornej ekonomickej efek-

tívnosti, resp. zníženie výrobných nákladov na jednotku pro-

dukcie. Tie totiž, oproti  úrovni spomínanej Českej republi-

ky,  sú trvale  vyššie. Z  týchto dôvodov  sa v predkladanej

správe nevyskytuje  ani jeden údaj  o výrobnej cene  jedného

litra mlieka, kilogramu prírastku  mäsa vo výkrme, tony obi-

lia, zemiakov, cukrovej repy atď., ako aj o ich vývoji v ča-

sovom slede.

 

     Za ďalší úspech sa považuje nastolenie rovnováhy na do-

mácom trhu medzi ponukou a  dopytom. Po štyroch rokoch útlmu

výroby a prevahe ponuky  nad dopytom spotreba potravín kles-

la, predpoklad v roku 1995 oproti skutočnosti 1989 na obyva-

teľa u  mäsa na kosti spolu  o 35,2 %, u  mliečnych výrobkov

o 31,8 %, u obilnín a hodnote múky o 9 %. Pri raste spotreby

zeleniny o  2,4 % a ovocia  o 8,3 %. Takýto  útlm tradičných

výrob bez  kompenzácie v zahraničnom  obchode  by sa za nor-

málnych okolností mal vyjadriť  vyradením aspoň jednej štvr-

tiny výrobcov vyrábajúcich s vysokými nákladmi. V skutočnos-

ti  sa dostal  do  likvidácie  jeden jediný  štátny majetok.

O akú rovnováhu na trhu ide, vieme ako spotrebitelia najlep-

šie. Za obdobie posledných 12 mesiacov sme boli svedkami vý-

padku takých základných výrobkov, ako sú bravčové mäso, vaj-

cia,  zemiaky,  cukor,  olej,  napriek existujúcemu štátnemu

fondu trhovej regulácie.

 

     V správe sa poukazuje aj na problémy, ťažko ich nepriz-

nať. Problémom je málo dynamický zahraničný obchod. Zhoršila

sa obchodná bilancia po vyčerpaní exportu prebytkov na domá-

com trhu v dôsledku útlmu výroby, ako aj po vyprchaní efektu

z devalvácie Sk, z dovoznej prirážky a certifikátov. Príčinu

tohto javu však autori  správy vidia v neúmernej otvorenosti

nášho trhu.  Pritom sami priznávajú, že  vo vzťahu Európskej

únie k štátom strednej a východnej Európy je dohodnutý prin-

cíp asymetrie  v prospech týchto  štátov. Chyba teda  nebude

v uzavretosti trhu a niekoľkonásobne vyššej podpore výrobcov

a exportérov v Európskej únii, ale v pomalosti transformácie

našej výrobnej  sféry na požiadavky svetového  trhu. Na inej

úrovni  sa tento  problém týka  aj štátov  Európskej únie vo

vzťahu trebárs k Spojeným štátom, k Austrálii, Novému Zélan-

du atď.

 

     Ak sa naša výrobná sféra  bude spoliehať len na ochranu

domáceho trhu pred zahraničnou konkurenciou, môže sa neskoro

zobudiť do  tvrdej reality, ale  to už môže  byť neskoro. Je

najvyšší čas  zmeniť štruktúru  výroby, jej správnu a priro-

dzenú  alokáciu podľa  najvýhodnejších prírodných podmienok.

Cez prizmu zahraničnoobchodnej  bilancie možno pri liberali-

zovanom obchode a odstránení protekcionárskych opatrení naj-

presvedčivejšie  usúdiť na  konkurencieschopnosť výrobcu, na

jeho komplexnú  ekonomickú efektívnosť, ako aj  na jeho per-

spektívu, udržať sa nad vodou v hospodárskej súťaži.

 

     Záporné  saldo obchodnej  bilancie s poľnohospodárskymi

a potravinárskymi komoditami dosiahlo v I. polroku 1995 tak-

mer miliardu. Z toho  za rezort pôdohospodárstva pripadá mí-

nus 5,4  miliardy, z čoho  má obchod s  Českou republikou na

svedomí 900  miliónov, s výhľadom do  konca roku 1 miliardu,

čo sa mi však zdá podhodnotené.

 

     V tejto situácii sa namiesto ofenzívneho riešenia hľadá

východisko  v ochranárskej  politike, v  udeľovaní dovozných

kvót. Sťažovať  si na nízky podiel  exportných dotácií u nás

s poukazom na úroveň, akú  dosahujú v štátoch Európskej únie

či USA,  veci nepomôže. Prerozdeliť  však štátnu podporu  vo

forme dotácií  v prospech exportu  na úkor iných  pochybných

titulov, je našou vecou.  Procesu žiaducej výrobnej a finan-

čnej reštrukturalizácie poľnohospodárskych a potravinárskych

podnikov nepomáha, keď sa 4,5 miliardy Sk viac či menej pre-

mrhá vo  forme tzv. systémových  dotácií, plošne vyplácaných

na hektár poľnohospodárskej pôdy.

 

     Predlžovanie platnosti tohto  druhu  vskutku antisysté-

mových dotácií,  vyplácaných podnikom hospodáriacich  v hor-

ších výrobných podmienkach bez  väzby na plnenie istého pro-

gramu projektu, je neefektívne.  V tejto súvislosti stojí za

povšimnutie, že oproti spomínanej Českej republike v prepoč-

te na 1 hektár poľnohospodárskej pôdy vyplácame dvaapolnáso-

bok viac dotácií, a pritom s ňou dosahujeme zápornú obchodnú

bilanciu, aj napriek  všetkým ochranárskym opatreniam. Treba

sa teda opýtať,  či je príčina tohto stavu  v nízkej podpore

poľnohospodárstva   peniazmi  daňových   poplatníkov,  alebo

v nízkej úrovni riadenia, počnúc ministerstvom pôdohospodár-

stva, nízkej úrovni intenzity  výroby, jej ekonomickej efek-

tívnosti.

 

     V správe sa bez ostychu konštatuje zaostávanie privati-

zácie štátnych majetkov a iných štátnych podnikov v rezorte.

Koho je to však vina?  Veď druhá vlna privatizácie bola pri-

pravená už v roku 1992.  Čísla v správe dokazujú, že najhor-

šie ekonomické výsledky dosahujú štátne podniky, potom druž-

stvá,  a najlepšie  obchodné spoločnosti.  Prečo sa  z tohto

faktu  nevyvodili  už  dávnejšie  konzekvencie? Hovorí niečo

presvedčivejšie  o spôsobilosti  vlastníckych  foriem obstáť

na trhu ako fakt, že  súkromne hospodáriaci roľníci, vrátane

záhumienkárov,  pri  obhospodarovaní  poľnohospodárskej pôdy

2,4 % z celkovej  výmery, sa podieľajú  na  produkcii mlieka

12,6 %, obilnín  13,6 %,  ošípaných  13,6 %, hydiny  32,6 %,

oviec 47  %, vajec 54,9  %, zemiakov 65,6  %, zeleniny 75  %

a ovocia dokonca 78,3 %.

 

     Správa sa ani slovkom nezmieňuje o postupe tzv. vnútor-

nej transformácie poľnohospodárskych  družstiev, čo je veľmi

výrečné, hoci Národná rada Slovenskej republiky rezort k to-

mu zaviazala.  Tu je možno  ťažisko väčšiny problémov  nášho

poľnohospodárstva, lebo len  privatizácia štátnych majetkov,

hospodáriacich na 18,8 % poľnohospodárskej pôdy, celé poľno-

hospodárstvo z biedy nevytrhne. Ani slovom nehovorí o rozsa-

hu  ekonomického prenájmu,  nehovoriac o  tom, či  postupuje

proces vyčleňovania  menších výrobných stredísk  a prevádzok

služieb z  veľkých monolitných družstiev  zakladaním obchod-

ných spoločností, prípadne súkromne hospodáriacich roľníkov.

 

     S  odvolaním sa  na komplexný  program využitia pôdneho

produkčného potenciálu a  koncepcie potravinovej bezpečnosti

sa  neefektívne podporuje  poľnohospodárska výroba  v oblas-

tiach s  horšími výrobnými podmienkami v  takej miere, že to

stiera  prirodzené pôdne  a klimatické  rozdiely v účinnosti

vkladov.  Je povážlivé,  aby v  najprodukčnejších oblastiach

Slovenska bolo relatívne vyššie zastúpenie stratových podni-

kov ako  v najhorších prírodných  podmienkach, o čom  svedčí

údaj, že v západoslovenskom  regióne je 83 stratových podni-

kov, a v stredoslovenskom regióne 77. Viditeľne nižšie.

 

     Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky svo-

jou politikou bráni  žiaducej reštrukturalizácii poľnohospo-

dárskej výroby. Slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo

najviac potrebuje  novú techniku a  technológie, ak sa  chce

udržať na potrebnej úrovni na trhu vo voľnej súťaži s vyspe-

lými štátmi Európskej únie a inými členskými štátmi svetovej

obchodnej  organizácie. Preto  je nevyhnutné  posilniť tento

titul na úkor tzv. systémových dotácií.

 

     Z uvedených dôvodov navrhujem prijať:

 

     Po prvé, zvýšiť podporu pre  súkromný sektor - obchodné

spoločnosti a súkromne hospodáriacich roľníkov.

 

     Po  druhé,  preorientovať  dotačnú  politiku rezortu na

zvýšenie podpory exportu a  nákupu modernej techniky a tech-

nológií v poľnohospodárstve a potravinárstve.

 

     Po tretie, v roku  1996 predložiť Národnej rade analýzu

postavenia  slovenského poľnohospodárstva  a potravinárstva,

založenú na komparácii výrobných a ekonomických ukazovateľov

so štátmi združenými v CEFTA, Európskej  únii i so Spojenými

štátmi, a so systémovými,  vecnými a časovými krokmi, smeru-

júcimi k odstráneniu  zaostávania Slovenska v porovnateľných

prírodných podmienkach a im zodpovedajúcej výrobnej štruktú-

re.

 

     Záverom sa ešte chcem  dotknúť vystúpenia pána poslanca

Baránika, ktorý hovoril o neúspechu súkromných poľnohospodá-

rov. Ak si dobre pozrieme údaje na strane 6 správy a tabuľku

10, jednoznačne z nej vyplýva, že  kým súkromne hospodáriaci

roľníci a  záhumienkári obhospodarujú len  2,4 % poľnohospo-

dárskej pôdy,  ich podiel na  zabezpečovaní väčšiny komodít,

hlavných  komodít  poľnohospodárskej výroby, niekoľkonásobne

prevyšuje  túto úroveň.  Nižší je, resp. zodpovedajúci,  iba

u repky. Stačí si pozrieť  tabuľku 10. Čísla o percentuálnom

podiele  napríklad zeleniny,  ovocia som  dokumentoval. Čiže

minimálne pochybné tvrdenie.

 

     Skutočne, zatiaľ sú  poľnohospodárske družstvá rozhodu-

júcim činiteľom v  oblasti poľnohospodárskej prvovýroby, tak

ako  to povedal  pán poslanec  Poliak. Ale  aj z tej tabuľky

číslo 10, aj z iných vyplýva, že ich podiel evidentne klesá.

Verím v to, že ministerstvo pôdohospodárstva  poukaz na stú-

pajúcu  dôležitosť súkromne  hospodáriacich roľníkov, ako aj

obchodných spoločností zoberie do  úvahy a vytvorí podmienky

na ich dobré fungovanie aj do budúcnosti.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem,  pán poslanec.  V rozprave  ďalej vystúpi  pán

poslanec Lysák, pripraví sa pán poslanec Filkus.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     panie poslankyne a poslanci,

     vážení hostia,

 

     dovoľte  aj mne  aspoň v  krátkosti sa  pripojiť k tým,

ktorí posudzovali tri správy, podľa mňa vysoko kvalifikované

dokumenty,  ktoré jednoznačne  prezentujú, že  pôdohospodár-

stvo, potravinárstvo, lesníctvo  a vodné hospodárstvo tvoria

spolu  jeden z  kľúčových komplexov  národného hospodárstva.

Ani nie tak svojou váhou v tvorbe hrubého domáceho produktu,

podiele na exporte alebo v celkovej zamestnanosti. Jeho váha

je  predovšetkým v  zabezpečovaní tých  najzákladnejších po-

trieb obyvateľstva, teda všetkých ľudí, ale plní okrem iného

tiež mimoriadne závažnú úlohu či funkciu a to tým, že vytvá-

ra pracovné príležitosti na vidieku, mimo ekonomicky a najmä

priemyselne silných centier.

 

     Nakoniec by  som chcel pripomenúť, že  roľníctvo v Slo-

venskej republike  malo aj v  minulosti osobitný zástoj  pri

zachovaní čistoty jazyka i národného povedomia.

 

     Poľnohospodári a ich rodiny  po vojne niesli na svojich

pleciach  veľké bremeno  začiatkov kolektivizácie. Postupne,

napriek nesmiernym útrapám a ťažkým životným podmienkam pra-

covníkov v družstvách, v  štátnych majetkoch, sa poľnohospo-

dárstvo rozvinulo na výkonný,  dynamický sektor, ktorého vý-

sledky oceňovali  aj odborníci z  poľnohospodársky vyspelých

štátov.

 

     Nie som špecialista v tomto odvetví, ale pri posudzova-

ní súhrnných makroekonomických  výsledkov, ktoré tu uvádzali

viacerí vystupujúci,  počínajúc ministrom, potom  aj kolegom

Baránikom, pokladám za vhodné zdôrazniť, že napriek povojno-

vému  zemetraseniu, druhému  teda, tým  prvým myslíme otázku

násilnej kolektivizácie,  tentoraz to bola  veľmi rýchla de-

koncentrácia,  sa poľnohospodársky  komplex znova  spamätáva

a výsledky, ktoré teraz posudzujeme,  sú nádejné. To je teda

rozdielny názor oproti môjmu predchádzajúcemu kolegovi, kto-

rý tu vystupoval.  A to nielen pokiaľ ide  o zvyšovanie pro-

dukcie,  či  už  pôdohospodárstva,  lesníctva,  vodných diel

a prác, ale aj pokiaľ ide o zlepšovanie kvality potravín ako

dôležitého  predpokladu skvalitňovania  či zlepšovania zdra-

votného stavu obyvateľstva.

 

     Treba oceniť výsledky  i ľudí, ktorí boli a  sú ich zá-

kladom. Z podkladov vyplýva, že  v porovnaní s vyspelými zá-

padoeurópskymi štátmi  (to sa tu  niekoľkokrát prezentovalo)

náš sektor dostáva len niečo nad  12 % dotácií. O to viac si

potom zaslúžia uznanie a naďalej systematickú podporu aj na-

šej Národnej rady pracovníci  v poľnohospodárstve. Ale chcel

by som tu zdôrazniť, že  sa málokedy dostatočne oceňuje naše

poľnohospodárske  školstvo, poľnohospodárska  veda a výskum.

Práve vysoká kvalifikácia ľudí  v našom poľnohospodárstve aj

ich  odborná zanietenosť  sa odrážajú  vo viacerých  smeroch

a viacerých  úspechoch  rastlinnej,  živočíšnej, potravinár-

skej, lesníckej a  vodohospodárskej produkcie. Nakoniec, ako

sme už viacerí spomínali, sa to odráža aj vo vysokej kvalite

správ, ktoré teraz posudzujeme. Niektoré programy tohto kom-

plexu, napríklad hydinársky, sú príkladom riešenia pro futu-

ro nielen pre poľnohospodárov. Mám taký dojem, že aj priemy-

selníci a ďalší si môžu z nich brať príklad.

 

     V posudzovaných  správach aj na  mňa znepokojivo pôsobí

terajší stav technického  a technologického zabezpečenia ag-

ropotravinárskeho komplexu. Vysoká opotrebovanosť zariadení,

ktorá je tam uvádzaná okolo 80 %, a dosť opatrný program vy-

voláva naozaj otázniky v porovnaní s inými časťami troch po-

sudzovaných správ. Mám  taký dojem, že možno práve  aj tu sú

korene veľmi nízkej produktivity  práce, či už pri pestovaní

repy, alebo niektorých ďalších produktov.

 

     Neľahká  je  úloha  rezortu  v  zahranično-ekonomických

vzťahoch. Záporné  saldo v obchodnej  bilancii agroprodukcie

s Európskou úniou za ostatných  päť rokov bolo naozaj veľké.

Vzrástlo až 15 krát. To si naozaj žiada solídnejšiu analýzu.

Možno v budúcej správe  pre Národnú radu Slovenskej republi-

ky.

 

     Situáciu tu sťažujú prijaté záväzky z Uruguajského kola

GATT -  posledného, pred vytvorením  WTO. Tie stanovujú  po-

stupné znižovanie ciel a tiež výrobné a exportné dotácie. To

znamená,  že hoci  máme najnižšie  clá a  najnižšie dotácie,

o ktorých už bola reč, máme úlohy v znižovaní podpôr rovnaké

alebo dokonca  vyššie  u tzv.  domácich produktov, než  majú

štáty Európskej únie.  Do roku 2000, to sa  v správe uvádza,

Slovensko by malo znižovať clá o 18 %, pričom európske štáty

len o  14 %. Tu  sa žiada zdôrazniť  potreba suverénnej, nie

vazalskej, to by som chcel zdôrazniť, ekonomickej diplomacie

a súčinnosť rezortu ministerstva pôdohospodárstva s ďalšími,

najmä s ministerstvom hospodárstva a ministerstvom zahranič-

ných vecí, pri naprávaní chýb z minulosti, ale aj niektorých

chýb novšieho dáta.

 

     Vážené  panie poslankyne  a páni  poslanci, dovoľte  mi

obrátiť teraz pozornosť na inú oblasť, na oblasť poklesu za-

mestnanosti  v poľnohospodárstve.  Klesá, ako  sa to  uvádza

v tabuľke číslo 8, pod 8 %.  Z hľadiska  nevyhnutného  rastu

produktivity práce  je to nepochybne správny  trend, ale po-

kles zamestnanosti v poľnohospodárstve  vedie okrem iného aj

k vyľudňovaniu vidieka. Vážení, pozrime sa na čísla v tabuľ-

ke číslo 8,  kde sa uvádza, že v roku  1989 pracovalo v kom-

plexe 360 700 ľudí. Do roku  1992 bol pokles o vyše 100 000,

na  211 500.  V tomto  roku  sa  predpokladá už  len 145 000

v prvovýrobe a na budúci rok už iba 138 600 ľudí.

 

     Vážení, tieto čísla  si zasluhujú mimoriadnu pozornosť.

Predovšetkým  preto,  že  ďalšie  čísla,  ktoré  sa uvádzajú

v tejto  tabuľke,  teda  počty  pracovníkov v potravinárskom

priemysle, lesníctve  atď., nehovoria, že by  tam počet pra-

covníkov narastal. Naopak, dochádza  tam, napríklad v potra-

vinárskom komplexe od roku 1992  do tohto roku takisto k po-

klesu z  51 200 na  48 800. Tieto  čísla by nás  mali naozaj

veľmi, veľmi zaujímať. Nechcem hovoriť znepokojovať, ale na-

vodiť k riešeniu.

 

     Chcel by som ešte dodať, že toto nie je problém a prog-

ram  len Slovenskej  republiky. Popri  nezamestnanosti je to

jeden  z najťaživejších  problémov  Európy.  A chcel  by som

zdôrazniť, nie je to  len úloha poľnohospodárstva. Samozrej-

me, uchovanie a rozvoj vidieka je problém komplexný.

 

     V správach, ktoré  posudzujeme, sa objektívne konštatu-

je, že  sa zhoršili podmienky  na udržovanie a  zveľaďovanie

sociálnej a technickej infraštruktúry obcí. Fakt je, že poľ-

nohospodárske podniky už nie  sú schopné podporovať výstavbu

ciest,  vodovodov,  materských  škôl,  zdravotných stredísk,

kultúrnych  domov a  financovať ich  prevádzku. Vidieku  ne-

prospieva  ani obmedzovanie  verejnej dopravy  a zdražovanie

cestovného. No najťaživejším problémom vidieka je to, že vi-

diek najviac postihol pokles príjmov a rast nezamestnanosti.

Preto je  správne a bolo by  potrebné, aby sme aj  z pozície

Národnej rady Slovenskej  republiky primerane zvýšili pozor-

nosť programu obnovy vidieka v Slovenskej republike. Hlavným

cieľom by tu potom mala  byť podpora dvoch základných pilie-

rov v tomto smere: rozvoj  zamestnanosti, a to nie fiktívne,

ale aktívne vytváranie nových pracovných miest, a, samozrej-

me, rozvoj infraštruktúry.

 

     Na   koordinovanie   aktivít   poľnohospodárstva  spolu

s miestnymi orgánmi  ministerstvo poľnohospodárstva zriadilo

potrebnú agentúru  na rozvoj vidieka. Tá  by mala dostať vý-

znamnú podporu  aj našej Národnej rady,  aby sa nestala zby-

točným medzičlánkom,  ale bola schopná  pri tvorbe a  hlavne

uskutočňovaní konkrétnych  programov ekonomickej revitalizá-

cie.

 

     Pôdohospodárstvo  vytvorilo   rad  úspešných  vedeckých

a výskumných pracovísk a  vychovalo množstvo fundovaných od-

borníkov.  Ich  výsledky  sú  medzinárodne  úspešné a známe,

a preto  tieto pracoviská  by sa  mali významne  podieľať na

presadzovaní špecializovaných trhov úspešných poľnohospodár-

skych a potravinárskych či iných výrobkov z vyššou náročnos-

ťou na prácu, spracovanie a finalizáciu v poľnohospodárstve,

vrátane lesníckej produkcie, pre  miestne a regionálne trhy.

Rozbitie bývalých  sietí v tomto  smere narobilo veľa  škôd.

Možno nie sú od veci  ani upozornenia na také, s prepáčením,

lajdácke zanedbávanie  možnosti zberu a  spracovania lesných

plodov, liečivých rastlín a pod.  Ťažko sa mi to hovorí, ale

nie sú zriedkavé prípady, že v tejto oblasti sú úspešné dnes

už zahraničné organizácie a naši domáci ľudia na dedinách tu

pôsobia  len ako  lacné  pracovné  sily na  export produkcie

u nás vyprodukovanej  a neskôr zo  zahraničia naspäť dováža-

nej.

 

     Dovoľte, vážení,  malé odbočenie. Bol som  teraz v lete

pri Brezne.  Jeden penzista sa  sťažoval: "Chováme ovce  tak

ako kedysi. Kedysi sme mohli  kilo vlny predať za 160 korún.

Predstavia si, že teraz ju nemôžeme predať ani za 50 korún."

Zdá sa, že  to nebude len na jednom mieste,  ale aj v ostat-

ných častiach  Slovenskej republiky. Možno by  v tomto smere

bolo treba  tieto záležitosti prehodnotiť.  To nie je  dobrá

vizitka pre sektor, ktorý  zvládol oveľa náročnejšie problé-

my.

 

     Niečo by  sa dalo urobiť aj  na obnovu tradičných reme-

siel. Nemám na mysli len  drobnosti. Skôr v tom väčšom prog-

ramovom vyznení. Ako nás upozornil  aj náš priateľ z Nórska,

ktorý sa nevie vynačudovať,  že veľmi nádejný program výroby

vianočných darčekov nevie u nás podporiť ani jedna banka.

 

     Chcel by som tiež nadviazať na diskusiu o otázkach kom-

plexne ponímaného turizmu,  vrátane agroturizmu a nadväzujú-

cich služieb.  Toto naozaj chce oveľa  intenzívnejšiu a kom-

plexnejšiu starostlivosť o podporu,  než sa dostáva doteraz.

Výstižne sa v správe  uvádza, že hodnota vidieckeho prostre-

dia  bude  narastať  s  postupujúcou ekonomickou integráciou

Slovenskej republiky  do Európskej únie.  Hlavne obytné, od-

dychové a liečebné funkcie vidieka sú stále príťažlivé. Vďa-

ka zachovaným prírodným hodnotám, pomerne kvalitnému bytové-

mu fondu a relatívne malej vzdialenosti od centier je podpo-

ra  vidieka, myslím,  súčasne podporou  komparatívnych výhod

Slovenska v európskych ekonomických reláciách.

 

     Tak  by  poľnohospodársky,  lesnícky  a vodohospodársky

komplex mohol popri svojom základnom poslaní ešte účinnejšie

prispieť k prosperite Slovenskej  republiky a úspešnému rie-

šeniu zamestnanosti a revitalizácii vidieka.

 

     Preto navrhujem, aby príslušný výbor Národnej rady Slo-

venskej republiky,  teda výbor pre  poľnohospodárstvo, v sú-

činnosti s ministerstvom  pôdohospodárstva a ďalšími koordi-

noval a predložil Národnej  rade komplexný program revitali-

zácie vidieka.  Aby ho predložil na  rokovanie Národnej rady

v roku  1996  a  aby  tento  program  obsahoval nielen smery

a konkrétne kroky, ale aj návrhy  a s tým súvisiace legisla-

tívne riešenia, aby sme  čo najskôr riešili tento ekonomicky

mimoriadne závažný balík problémov.

 

     Ďakujem Vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán  poslanec. V rozprave  bude pokračovať pán

poslanec Filkus. Nech sa páči, pán poslanec.

 

     Pardon,  prepáčte, s  faktickou poznámkou  sa prihlásil

pán  poslanec  Koncoš.  Prosím,  zapnite mikrofón poslancovi

Koncošovi.

 

Poslanec P. Koncoš:

 

     Ďakujem pekne.  Ak dovolíte, len  veľmi stručne by  som

chcel  zareagovať na  predchádzajúce vystúpenie  pána kolegu

Miklušičáka,  hlavne na  jeho kritiku  ochrany domáceho trhu

a vari aj na odporúčaný prechod na ofenzívnu vývoznú politi-

ku. Zrejme nepostrehol, že  úroveň exportných podpôr na Slo-

vensku v skutočnosti dosahuje  necelých 20 % úrovne záväzkov

vyplývajúcich zo záverov Uruguajského  kola GATT. Toto je tá

príčina, prečo ministerstvo pôdohospodárstva jednoducho nemá

na to, aby mohlo podporovať ofenzívnu proexportnú politiku.

 

     Nehovorím už  o tom, koľko  prostriedkov na proexportné

dotácie sa venuje napríklad  v Nemeckej spolkovej republike,

alebo v ktorejkoľvek krajine Európskej únie. Treba si uvedo-

miť, že  u niektorých komodít  sú proexportné dotácie  často

vyššie, ako  je samotná západná cena,  ktorú dostáva farmár.

Teda  farmár v  celkovej úhrade,  lebo cena  sa na  celkovej

úhrade podieľa menšou čiastkou ako proexportná dotácia. Pre-

to som sa obracal aj na  Národnú radu, aby už pri najbližšom

rokovaní alebo prerokúvaní návrhu  zákona o štátnom rozpočte

na rok 1996 sa zamýšľala  nad výškou väzby rezortu na štátny

rozpočet. Ak  nie sú peniaze  na proexportnú politiku,  niet

iného východiska, len prikláňať sa k možnej domácej ochrane,

resp. ochrane domáceho trhu, domácich producentov.

 

     Pokiaľ ide  o porovnávanie družstevníctva  a súkromného

sektoru, domnievam sa,  že si treba uvedomiť, že  ak v texte

na strane 6 je uvedený  údaj podiel  súkromne  či samostatne

hospodáriacich roľníkov  na celkovej  výmere 2,4 % a tie po-

diely na  výrobe sú podstatne  vyššie, tak tie  podiely, do-

mnievam sa,  sú uvedené aj vrátane  záhumienkárov, ale pôda,

na ktorej záhumienkári, teda členovia družstiev, hospodária,

je vedená v užívaní družstiev.

 

     Domnievam sa, že sa nedá porovnávať neporovnávateľné.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Chcem vás upozorniť, pán poslanec, máte ešte 30 sekúnd.

 

 

Poslanec P. Koncoš:

 

     Áno. Pán poslanec požadoval zvýšiť podpory pre súkromný

sektor. Domnievam sa, že takýmto krokom by sme sa prihlásili

k neuznávaniu ústavou zaručenej  rovnosti vlastníctva. Tu sa

nedá podporovať  viac alebo menej jeden  alebo druhý sektor.

Tá podpora  musí byť vyvážená a  každý podnikateľský subjekt

by mal mať a má mať na túto podporu rovnaký nárok, teda tre-

ba merať rovnakým metrom.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán jeden minister,

     vážení kolegovia,

     vážení hostia,

 

     to čo som počul a to  čo som si prečítal, ma podnietilo

povedať  niečo k  dvom okruhom  problémov: poľnohospodárstvo

a transformačný proces a  vzťah poľnohospodárstva k štátnemu

rozpočtu.  Ale predtým  mi dovoľte  dosť všeobecné poznámky,

ale je na to príležitosť to povedať.

 

     Poznám diskusie o poľnohospodárstve  z Bundestagu z Ne-

meckej  spolkovej republiky,  aj  z  Rakúska. Keď  sa hovorí

o poľnohospodárstve,  tak to  je diskusia,  ktorá sa  dotýka

podstatne  viacerých  ministrov, ale keď  už nič iného,  tak

vzájomný rešpekt,  vzájomné akceptovanie. V  našich podmien-

kach - proces privatizácie,  teda minister pre privatizáciu;

rozpúšťanie zdrojov štátneho  rozpočtu, prerozdeľovacie pro-

cesy, teda  minister financií; minister  zdravotníctva a mi-

nister životného prostredia prinajmenšom  sa na takejto dis-

kusii zúčastnia. Samozrejme,  je to vec vlády, je  to aj vec

vzájomnej dohody, možno aj arogancie a neviem čoho všetkého,

ale bolo by dobré a staviam sa za pána ministra Baca, že pri

takýchto príležitostiach je  nevyhnutné, aby takíto ministri

boli a zaujali stanovisko k problémom, o ktorých sa tu hovo-

rí. (Potlesk.)

 

     Ešte  mám jednu  všeobecnú poznámku  a potom  prikročím

k dvom okruhom problémov. Chcem povedať, že bodaj by bolo na

stole poslancov takýchto správ viac. Keby sme mali niečo po-

dobné o regionálnej politike, o reštrukturalizácii, o dopra-

ve, tak  by sme vedeli  zaujať stanovisko, hádam  daktorí aj

pomôcť, a to by sme potrebovali. Z tohto hľadiska túto sprá-

vu hodnotím pozitívne, a  aby nebolo osobitného napätia, som

za to, aby  sme ju prijali. Samozrejme, to  neznamená, že so

všetkým súhlasím, a preto som  si tieto dva okruhy problémov

vybral, ale skutočne je to vzor a toto by mali urobiť aj os-

tatní, ak na to majú. Poľnohospodári na to zrejme majú. Ape-

lujem ešte  raz: doprava, regionálna  politika, štrukturálne

problémy. O ostatných nechcem hovoriť, lebo by mi niekto mo-

hol pripísať, že keď budem hovoriť o ostatných rezortoch, že

tu  mám podnikateľské  prostredie, trhové.  To je  mi všetko

jasné,  vážení,  ale  sú  problémy,  kde  ekonomické centrum

musí v transformačnom procese zasiahnuť. A to je doprava, to

sú štrukturálne problémy a to ostatné, čo som už uviedol.

 

     K sľúbeným dvom okruhom problémom:

 

     Poľnohospodárstvo a transformačný  proces. Treba jedno-

značne priznať, že liberalizácia cien a obchodu ako podstat-

ný krok transformačného  procesu ekonomicky najviac zasiahol

poľnohospodárstvo. O  tom sme hovorili  aj vo výbore,  mnohé

veci sme si vysvetlili. Fakt  je ten, že vstupy do poľnohos-

podárstva na začiatku transformačného procesu sa zvýšili asi

o 30 %.  Výstupy z poľnohospodárstva, ktoré  v tom čase boli

aj regulované,  nešli vyššie ako  o 12 %.  Tento vzťah medzi

vstupmi do poľnohospodárstva a výstupmi z hľadiska liberali-

zácie cien a obchodu  ekonomicky znamenal pre poľnohospodár-

stvo situáciu, ktorú  cítiť aj dnes a bude  ju cítiť ešte aj

ďalej. Samozrejme, závisí to aj  od toho, ako sa poľnohospo-

dári vedia vyrovnať s  nákladovou bázou ceny. Analýzy nákla-

dovej bázy si robia, vedia, kde sú tie miesta, kde sa dá vy-

rovnať s týmito veľkými rozdielmi,  ale aj tak si myslím, že

krok liberalizácie cien a obchodu vo vzťahu k poľnohospodár-

stvu bude vyžadovať naďalej prerozdeľovacie procesy vo forme

dotácií. Som o tom presvedčený. Iná vec je, ako sa budú pou-

žívať, ako  a čo bude  ekonomické centrum vo  vzťahu k týmto

dotáciám vyžadovať a ako  si poľnohospodári budú vedieť rie-

šiť aj privatizačný proces.

 

     Druhý bod - vzťah  poľnohospodárstva k štátnemu rozpoč-

tu. Keď som si prečítal túto  správu a videl som tam tie ta-

buľky, tak  som zistil, že  poľnohospodárstvo má v  podstate

také isté  príjmy ako výdavky. Tam  sa hovorí o 11,1  a 11,7

mld Sk. Nechcem teraz, alebo  aby mi to zase niekto nepripí-

sal, že chcem povedať, že poľnohospodárstvo kamufluje, alebo

zavádza, ale  chce sa ukázať, ako  prispieva k daniam. Chcem

len povedať,  že ak si  to normálny občan,  ak si to  aj nie

veľmi  vzdelaný ekonóm  prečíta, tak  môže získať  dojem, že

poľnohospodárstvo nepotrebuje dotácie. Ale poľnohospodárstvo

dostáva viac ako 7 miliárd dotácií. Ale žiadny rezort, žiad-

ny  podnikateľský subjekt  nekalkuluje ani  svoju stratégiu,

ani svoju taktiku tak, že ráta  s tým, ako prispeje k daniam

svojimi výrobkami.  A poľnohospodári tu naraz  prišli s jed-

ným, pre  mňa fascinujúcim záverom,  že vlastne príjmy  majú

11,2 miliárd a výdavky 11,7, teda,  že oni sú ohromní s tým,

že predpokladajú,  že svojou výrobou,  svojimi výstupmi pri-

spejú  k daňovým  príjmom  do  štátneho rozpočtu  tou sumou,

s ktorou uvažujú. No toto nikto nerobí v tejto ekonomike.

 

     Kým existuje transfer cez štátny rozpočet, kým existujú

transfery cez prerozdeľovacie procesy, tak by došlo ku gali-

matiášu, keby  toto urobili aj iné  rôzne podnikateľské sub-

jekty alebo rôzne  iné sektory alebo rezorty. To  je môj do-

jem, môj  prístup, moja poznámka, že  bolo by dobré povedať,

že  poľnohospodári  naďalej  potrebujú  dotácie a kalkulovať

s tým, či budú vôbec tie daňové výnosy také, vzhľadom na vý-

robu, a  dať to do reálnych  relácií, lebo poľnohospodárstvo

podľa tohto je v rovnováhe, v rovnovážnom stave,  nepotrebu-

je nič.  Naopak, ja som  preto na začiatku  povedal, že bude

treba naďalej  zasahovať dotáciami najmä  vzhľadom na trans-

formačný proces.  Toto by som  prosil, je to  unikát v tejto

ekonomike, dobre by bolo k tomu sa vyjadriť.

 

     No čo  na záver, čo  urobiť, čo z  tohto vyplýva? Samo-

zrejme, narábať  s tým, že  poľnohospodárstvo je jednoznačne

spomaľujúci činiteľ inflácie, to tiež nie je také jednoduché

- vzhľadom na  ceny. Samozrejme, vzhľadom  na reťazec, ktorý

tam  existuje od  výroby  až  po spotrebiteľa,  keď nakoniec

spotrebiteľ zaplatí strašne veľa,  a klesá dopyt po potravi-

nách a  po iných výrobkoch,  ktoré poľnohospodárstvo vyrába,

vzhľadom na monopolné  postavenie niektorých subjektov tohto

reťazca, to je iný problém.  To je problém, kde musí zasiah-

nuť  ekonomické centrum,  tam musí  zasiahnuť Protimonopolný

úrad, alebo  iný, a  ekonomické  centrum  by malo  zasahovať

tu, a nie do všetkých káuz, ktoré vôbec nič neprinášajú. To-

to by  spotrebiteľovi niečo prinieslo.  A tam poľnohospodári

majú pravdu: reťazec, ktorý existuje, na konci toho reťazca,

kde vystupuje chudák spotrebiteľ, je ohúrený konečnou cenou.

Samozrejme, to  má vzťah k dopytu,  ktorý potom poklesne, aj

vzťah na celú makroekonomiku.

 

     Záver  pre  mňa.  Prerozdeľovacie  procesy,  dotácie zo

štátneho rozpočtu  pre potreby poľnohospodárstva  sú naďalej

nevyhnutné. Ekonomické  centrum s tým musí  počítať. Ale tam

musí byť bezprostrednejší vzťah s procesom privatizácie. Te-

raz myslím na jeho rýchlejší proces. Samozrejme, tam sú úda-

je, o ktorých sme si tiež hovorili, nie je to katastrofálne,

ale treba urýchliť tento proces, aj inak posudzovať súkromný

sektor v  poľnohospodárstve. Nie je  to celkom tak,  nechcem

opakovať to, čo povedal  pán poslanec Miklušičák. O rýchlej-

šom postupe  privatizácie som hovoril.  Bolo by dobré,  keby

sme  si nakoniec  povedali niečo  o tom,  ako ďalej v colnej

únii vo vzťahu k Českej republike, vzhľadom na posledné roz-

hovory medzi  pánom premiérom Mečiarom a  Klausom. Ak by pán

minister vedel, najmä z  hľadiska procesu certifikácie, bolo

by dobré, keby sme sa niečo dozvedeli.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem,  pán poslanec.  Dámy  a  páni, keďže  už nemám

žiadnu prihlášku do rozpravy, pýtam  sa, či niekto ešte chce

vystúpiť v rozprave. Nech sa páči, pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     moji predrečníci z Demokratickej  únie pán kolega Rosi-

val a pán poslanec  Filkus už demonštrovali naše stanovisko,

v ktorom oceňujeme  Zelenú správu v  takej podobe, ako  bola

predložená do parlamentu, ako ucelený dokument. Môj predreč-

ník hovoril  o dvoch takých,  takpovediac, Achilových pätách

prednesenej správy. Je  to predovšetkým oblasť transformácie

vzťahov privatizácie, kde sa  správa obmedzuje viac-menej na

konštatačnú polohu a nehovorí príliš veľa o rýchlosti a pre-

dovšetkým o priehľadnosti privatizácie v tomto rezorte.

 

     Mám osobnú  skúsenosť, hovoril som s  ľuďmi zo štátneho

majetku Trebišov, ktorí boli  deň predtým privatizovaní fir-

mou  Agros, a  napriek  tomu,  že boli  privatizovaní firmou

Agros, bol ignorovaný podnet zamestnaneckej akciovky a vôbec

nemali predstavu o  tom, kto to vlastne je.  Nemám nič proti

firme Agros,  ale myslím si,  že priehľadná privatizácia  je

založená na otvorenosti ponúk, na konkrétnom porovnaní výhod

a nevýhod jednotlivých  záujemcov a že to  potom dostane ten

najlepší.

 

     Preto si myslím, že v oblasti priehľadnosti sú isté re-

zervy, v správe mohla byť načrtnutá okrem koncepcie aj neja-

ká časová línia a spôsob, ktorým sa budú verejné súťaže rea-

lizovať.

 

     No a o druhej hovoril  už môj predrečník kolega Filkus.

A aby sa diskusia o Zelenej správe neskončila len tým, že si

tu zarečníme, povieme poľnohospodárom,  akí sú dobrí napriek

tomu, že sú postihovaní nepriazňou štátneho rozpočtu a poča-

sia už štvrtý alebo piaty rok, že predsa vydržali a nepadli,

napriek tomu,  že finančné toky sú  úplne zamrznuté, zadlže-

nosť je vysoká a mnohí manažéri poľnohospodárskych subjektov

chodia prosiť energetikov o  neprerušenie dodávok, preto aby

to neskončilo len v tejto polohe, je úplné zrejmé, že poľno-

hospodársky komplex si vie zariadiť,  tam kde sú šikovní ma-

nažéri, kde sú podnikateľské zámery, takpovediac pohlo sa to

z inflexného bodu, napriek tomu,  aby mohli svoje zámery ďa-

lej realizovať, potrebujú peniaze.

 

     A preto navrhujem, aby sme  v uznesení, ktoré je v spo-

ločnej správe,  neuložili príslušným ministerstvám  len roz-

pracovať úlohy  do konkrétnych opatrení  a konkrétnych úloh,

ale aby sme zároveň uložili ministerstvu financií, aby v ka-

pitole ministerstva pôdohospodárstva rešpektovalo potom výš-

ku, ktorá vznikne z týchto  úloh a z týchto opatrení, jedno-

ducho, aby  poľnohospodári dostali aj peniaze.  Je to trošku

paradoxné, keď pri vyhodnocovaní rozpočtu za I. polrok práve

tento  rezort bol  hodnotený ako  rezort, ktorý  nedočerpáva

prostriedky, resp. má najslabšie  čerpanie, ale je to trošku

skresľujúce, pretože sa to týka  iných položiek, ako sú kon-

krétne zámery, ktoré sú prednesené v Zelenej správe.

 

     Zhrnuté  a podčiarknuté,  Zelená správa  je hádam smer,

ktorý ukazuje,  ako by mal tento  parlament pracovať, ako by

mal  dostať  spracované   informácie,  spracované  podklady.

A okrem toho,  že túto správu zoberie  na vedomie, čo, samo-

zrejme,  podporíme, navrhujem,  aby sa  do uznesenia doplnil

nasledujúci ďalší  bod, samostatný bod číslo  3: "Pri návrhu

rozpočtu  na rok  1996 rešpektovať  v kapitole  ministerstva

pôdohospodárstva takú výšku zdrojov, ktorá umožní realizovať

zámery, opatrenia a úlohy spracované na základe bodu 1 tohto

uznesenia v plnom rozsahu."

 

     Moji predrečníci hovorili o tom,  že ak budeme do pôdo-

hospodárstva  investovať tieto  prostriedky, pomôžu zastaviť

v tomto  rezorte  niekoľkoročný  pokles  a  bohato sa vrátia

v tom, že  sa budú dať  realizovať zámery, ktoré  sú v tejto

Zelenej správe načrtnuté.

 

     Ďakujem za pozornosť. Návrh odovzdávam písomne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem,  pán poslanec.  Chcem  sa  spýtať, či  sa ešte

niekto hlási do rozpravy.

 

     (Nikto.)

 

     Dámy a páni, nikto sa neprihlásil, teda vyhlasujem roz-

pravu o týchto bodoch nášho programu za skončenú.

 

     Pýtam sa pána ministra Baca, či sa chce vyjadriť k roz-

prave.

 

Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     samozrejme, že sa chcem  vyjadriť. Neviem, či vy chcete

počúvať, čo  by som vám všetko  chcel povedať. Diskusia bola

taká obsažná, že by si vyžadovala repliku aspoň na tej istej

úrovni aj rozsahovo, aj vecne, možno aj formálne. To asi nie

je možné, preto sa pokúsim  v nejakom reálnom čase, ktorý by

ste boli  ochotní akceptovať do obeda,  povedať niekoľko po-

známok k celej diskusii.

 

     Najskôr by  som chcel povedať, že  v podstate som veľmi

potešený touto diskusiou, a  nadviažem na pána poslanca Fil-

kusa, keď sme ešte v  roku 1991 spolu diskutovali na rôznych

úrovniach aj s českou stranou, napríklad i s pánom Komárkom,

o koncepčných  zámeroch, o  prognózach na  Slovensku a vôbec

v bývalom štáte, tak aj  vtedy bolo jasné, že poľnohospodár-

stvo a pôdohospodárstvo je niečo iné ako štandardné odvetvia

národného hospodárstva, v ktorých sa chcú, samozrejme, v pr-

vom rade  dosiahnuť ekonomické efekty,  produkovať, produko-

vať, produkovať, a že mu treba venovať osobitnú pozornosť.

 

     Keď sme nastúpili v júli 1992 do vlády, tak naším hlav-

ným cieľom bolo  čím skôr takúto strednodobú a dlhodobú kon-

cepciu  vypracovať a  potom každoročne  sa zaoberať takýmito

dlhodobými zámermi a prehodnocovať ich a každoročne aktuali-

zovať prístupy a postupy riešenia.

 

 

     Som veľmi šťastný, že toto sa stalo a toto sa deje a že

venujete  tejto problematike  toľko  času  včera i  dnes. Je

pravda, že  tento proces hry  našich problémov v  parlamente

nie je uzatvorený, že sa tvorí, a nie všetko je asi tak, ako

by sme si mysleli aj v tomto parlamente pri prerokovaní tej-

to správy, ale učíme sa to robiť.

 

     Možno si  pamätáte, že v  roku 1993 sme  urobili takúto

správu, kde sme dali zoznam asi tridsiatich úloh, kto má ke-

dy a ako urobiť, čo sa vtedy odmietlo. Myslím si, že to bolo

opodstatnené, lebo nie je možné na tomto pléne pri tomto bo-

de zaviazať plénum Národnej rady napríklad v zákone o cenách

alebo v zákone o rozpočte toto  a toto, takto a takto schvá-

liť. Čiže tu sa naozaj  dajú vzájomné väzby vyznačiť a pred-

značiť, predikovať riešenia,  kvantifikovať a stanoviť cesty

postupu. Ale  nie je možné definitívne  povedať, že v zákone

o dani z pridanej hodnoty, keď  sa tento zákon bude aktuali-

zovať, sa má urobiť úľava 80 % dane z pridanej hodnoty, pre-

tože ten zákon budete mať predsa tu, budete ho tu schvaľovať

a vtedy to  bude na stole a  vtedy sa o tom  rozhodne, že to

bude toľko alebo toľko.

 

     Takže z  toho možno vznikajú  teraz také pocity,  jedna

strana nás kritizuje za to,  že správa je príliš odborná, že

je tam priveľa údajov, druhá  strana nás kritizuje za to, že

sa tam nedá všetko dozvedieť, že je málo konkrétna, že by sa

tam naozaj malo  vyznačiť presne kto, čo, kedy  a ako urobí.

Robil som si  poznámky z myšlienok, ktoré tu  odzneli, či už

to boli priame návrhy, doplňovacie alebo pozmeňovacie, alebo

to boli len idey. Tých myšlienok  som narátal okolo 70 - 80.

Tak si skutočne myslím, že sa nedá takýmto spôsobom pracovať

a že by nemalo byť cieľom tejto našej spoločnej roboty, pre-

rokovania Zelenej správy, aby  sme tu prijali 80 konkrétnych

úloh.

 

 

     Myslím, že  ten postup je tu  dobre zvolený. Plénum Ná-

rodnej  rady má  návrh, aby  túto správu  vzalo na  vedomie,

a ukladá vláde, aby do 21 dní  tie myšlienky, ktoré sú v Ze-

lenej správe, a aj myšlienky, ktoré odzneli v rozprave, veľ-

mi cenné, sa potom rozpracovali  do konkrétnych úloh v rámci

exekutívy na ministerstve, aby  vláda tieto úlohy potom pre-

rokovala,  schválila  a  uložila  jednotlivým  členom  vlády

a v  rámci celej  exekutívy stanovila  zodpovednosť a postup

pri plnení týchto úloh. Tento  režim, ktorý je navrhnutý, je

podľa mňa dobrý a možno mi  dáte za pravdu, že pri tej širo-

kej diskusii, ktorá tu bola, a pri rôznosti názorov na mnohé

veci asi aj jediný.

 

     Odporúčam -  to by bol môj  prvý záver - prijať  to, čo

pán spoločný spravodajca navrhol,  aby plénum zobralo správu

na vedomie  a uložilo vláde,  aby do 3  týždňov rozpracovala

túto správu do konkrétnych  úloh. Ešte raz zdôrazňujem, vrá-

tane bohatej  a veľmi plodnej diskusie,  ktorá tu bola. Toto

je môj prvý návrh, prvý záver.

 

     Druhý záver  - že poučenie pre  nás na budúci rok  a do

ďalšej práce bude v tom,  že sa musíme veciam venovať naozaj

komplexne a  vyčerpávajúco, pretože z  diskusie bolo zrejmé,

že nie všetci  mali dostatok informácií na to,  aby sa mohli

kvalifikovane  k  veciam  vyjadriť.  Niektoré  informácie zo

správy nestačili na to, aby sa postihla celá šírka problema-

tiky, takže  niektoré názory vyzneli  trošku neucelene a  na

prvý pohľad by sa zdalo, že sú to myšlienky produktívne, ale

ja sa ich potom dotknem a chcel by som vám dať do pozornosti

širší pohľad na vec a niektoré by som chcel trošku vysvetliť

a možno sa názor poopraví.

 

     To je vec formálna a  organizačná. Vecná stránka je po-

dľa mňa tá, že pri  rôznosti diskusie nesmie zaniknúť jedno:

Za minulý rok bol v poľnohospodárstve nárast výnosov 5 %, čo

je pozitívny stav. Je jasné,  že ekonomika celého rezortu sa

zlepšuje. Takisto  musíme mať na  zreteli to, že  máme 4 zá-

kladné koncepčné dlhodobé úlohy a  tieto úlohy sa všetky pl-

nia. Ak dovolíte, rád by som tie úlohy pripomenul.

 

     Prvá  úloha  bola  dosiahnuť  nejakú mieru potravinovej

bezpečnosti. Tam  máme mäso, mlieko  a obilie. Všetky  tieto

produkty sa produkujú na Slovensku  vo vyššom objeme, ako je

slovenská potreba. To znamená, že táto úloha sa plní.

 

     Druhou zásadnou úlohou bolo udržať poľnohospodárstvo aj

v menej konkurenčných podmienkach. Táto úloha sa plní. Nako-

niec sa tu objavili mnohé kritické hlasy, že dokonca v tvrd-

ších  podmienkach  majú  poľnohospodári  lepšie výsledky ako

v lepších podmienkach.

 

     Ďalšia  úloha -  udržať dôchodkovosť poľnohospodárstva.

Bolo demonštrované, že dôchodky  firiem, hospodárov sa zlep-

šujú. Samozrejme, pokiaľ ide o  osobné dôchodky, to sme pri-

znali, tam  nastalo veľké zhoršenie a  tam je situácia veľmi

zlá. A  všetky opatrenia, o  ktorých tu hovoríme,  na ďalšie

zlepšenie  dôchodkovosti firiem,  ktoré hospodária  na pôde,

smerujú k tomu, aby sa  mohli aj osobné dôchodky poľnohospo-

dárov dostať na príslušnú úroveň.

 

     Ďalej chceme - v tých našich koncepčných dlhodobých zá-

meroch - využiť potenciál, ktorý máme. Chcel by som povedať,

hlavne v oblasti investícií  znovu štatistické číslo. Za pol

roka tohto  roka sa v  poľnohospodárstve investovalo o  46 %

viac  ako v  minulom  roku.  Veľmi zabralo  opatrenie, ktorá

schválila táto Národná rada, že sa poskytli dotácie zálohovo

v predstihu. Takisto, myslím si, zaberá riešenie s podporným

fondom, keď v tomto roku sa asi 1 300 miliónov korún použije

na podporu investícií v poľnohospodárstve a uvažujeme, že na

budúci rok podporný fond poskytne minimálne 2,5 - 3 miliardy

korún lacných úverov, vrátane  iných opatrení, ktoré už boli

teraz rozbehnuté. Chcem tým  povedať, že ktokoľvek a akokoľ-

vek chce prekrúcať fakty,  alebo hľadať niečo medzi riadkami

v Zelenej  správe,  tieto  4  základné  úlohy,  ktoré sme si

v poľnohospodárstve predsavzali, sa plnia.

 

     Podobne môžem hovoriť o  situácii v lesnom hospodárstve

a vo vodnom hospodárstve. Z roka  na rok, i keď, samozrejme,

zatiaľ nie na dostatočnej  úrovni, sa zvyšuje úroveň plnenia

neťažobných úloh, to  znamená sadenia, ošetrovania, pestova-

nia, výchovy lesa. Takisto v oblasti vodného hospodárstva sa

podľa mňa  udiali také veci,  kvantitatívne aj kvalitatívne,

že nie je možné ich prehliadať. Nechcem hovoriť o Gabčíkove,

o tých veľkých dielach Žilina  a Málinec, i ďalších. Plynule

sa pokračuje.

 

     Vôbec nemáme argumenty na to, že by to bolo menším tem-

pom ako pred rokom 1990. Napríklad v rozširovaní siete vodo-

vodov a kanalizácií dnes tu bolo kritizované, že je to chao-

tické a nesystémové. Pravdou je, že objem, rozsah zvyšovania

investícií, ktoré sú kľúčové, teda vo vodovodoch a kanalizá-

ciách, sa za ostatný rok, za ostatné dva roky dostal na úro-

veň, ktorá je vyššia ako pred rokom 1990.

 

     Čiže bol by som rád,  keby sme si uvedomili, že napriek

tomu,  že situácia  v poľnohospodárstve,  v lesnom hospodár-

stve, vo vodnom hospodárstve nie  je dobrá, má ďaleko od to-

ho, aby sme povedali, že sme s tým spokojní, no úlohy, ktoré

sme si stanovili na rok 1994,  na rok 1995, tie ciele sa nám

darí plniť a postupne dochádzame k dnešnej situácii, že úpa-

dok sa zastavil  a začala sa tu nejaká  rozvojová cesta a je

tu perspektíva stabilizovať tento sektor pri plynulom rozvo-

ji, pri plynulej reprodukcii.

 

     Rád  by som  povedal, že  v našej  diskusii sa vyskytlo

niekoľko takých vecí, ktoré  sú podľa mňa trošku nedorozume-

ním alebo nepochopením. Keď  si postavíme tieto štyri úlohy,

že napríklad v  poľnohospodárstve chceme potravinovú bezpeč-

nosť  Slovenska zachovať  a nedáme  si iné  úlohy, napríklad

plusové exportné  saldo, tak nemôžeme  kritizovať, že sa  to

saldo nedosahuje, lebo takúto  úlohu sme si nepostavili, ta-

kúto úlohu pred sebou nemáme.

 

     Naše poľnohospodárstvo  nie je čistý  exportér, pretože

ani naša  politika k tomu nesmeruje.  Máme 7 miliárd záporné

saldo, z  toho 5 miliárd  je dovoz kávy,  kakaa, citrusových

plodov a iné veci, ktoré na Slovensku nevyrobíme, čiže zhru-

ba 2 miliardy máme záporné  saldo. Môžem povedať, že do roku

1990 bola sebestačnosť Slovenska štandardne vyhodnocovaná na

úrovni 94  až 96 %.  Dnes je tá  úroveň približne taká  istá

a zrazu sa tu objavuje veľa kritiky na našu hlavu, že nemáme

veci pod kontrolou,  pretože máme nejaké 2 %  alebo 3 % roz-

diel medzi dovozmi a vývozmi v agrárnej politike. Bol by som

rád, keby sme si to uvedomili. Ak sme došli do takého pozna-

nia,  že našou  strategickou koncepčnou  dlhodobou úlohou má

byť  to, aby  sa poľnohospodárstvo  stalo čistým exportérom,

tak  si to  povedzme a  potom budeme  našu agrárnu  politiku

orientovať tak, aby naše vývozy prevažovali nad dovozmi. Ale

túto úlohu nemáme, takže odmietam aj kritiku v tomto smere.

 

     Chcel by som povedať, že  (pán predsedajúci mi radí, že

záverom), kritizovať naše  vývozno-dovozné saldo ako záporné

je polovica pravdy. Druhá polovica pravdy je takáto:

 

     My sme vyvážali v minulom  roku mlieko, aj v tomto roku

vyvážame mlieko každý  liter so stratou 3 až  5 korún. Takže

si jednoducho povedzme, že  mlieko nevieme predať nie preto,

že ho vyrábame draho, vyrábame  ho lacnejšie ako v Rumunsku,

ako v Poľsku, ako v Nemecku, ale pre tie dôvody, že na liter

mlieka, ktoré sa vyváža z  Nemecka, nemecká vláda dáva 7 ko-

rún dotáciu  a jednoducho tá cena  je potom takto stanovená,

čiže my musíme  ísť tiež u nás s dotáciou  3 - 4 koruny, aby

sme mlieko mohli predať v akejkoľvek podobe.

 

     Podobné je  to s obilím.  Bola tu veľká  kritika na to,

pán poslanec Sopko kritizoval, že pre štátny intervenčný ná-

kup sme znížili  cenu obilia, cenu pšenice z  3 500 korún na

3 350 korún. Vážení, v minulom roku sme vyviezli alebo z mi-

nulej úrody sme mali prebytok  viac ako 200 tisíc ton obilia

a potravinársku pšenicu  vyvážame so stratou,  môžem povedať

okolo  500 - 600 korún.  My  nevyrobíme  pšenicu drahšie ako

v Nemecku, ale  pravda je tá, že  vyskladnenie pšenice stojí

200 korún, každý mesiac  skladovania obilia stojí ďalších 50

korún. Čiže jednoducho od  žatvy po žatvu, keď preskladujeme

pšenicu 10 mesiacov, je to otázka  600 - 700 korún. Čiže vy-

kúpili sme pšenicu po 3 500 korún, plus tieto náklady, takže

vyšla vlastne  na 4 000  korún a predali  sme ju po  110, po

105 dolárov.

 

     Snažíme sa v tejto našej vývozno-dovoznej politike hrať

takú rolu, že podporujeme tie produkty, kde sme schopní pre-

sadiť sa  bez štátnych exportných  intervencií. Také sú  na-

príklad jahňatá. Jahňatá predávame dnes  po 80 korún za kilo

živej váhy. Tam nepotrebuje štát do toho intervenovať, to je

dobrá cena a farmár to za toľko  vie vyrobiť. Takže tam, kde

vieme dosiahnuť takú exportnú cenu, že uhradí náklady, samo-

zrejme,  tam aj  podporujeme, otvárame  dvere. Tam  kde nie,

snažíme sa to trošku pribrzdiť.

 

     Chceme, aby sme mali na Slovensku dosť pšenice  pre se-

ba, ale  pretože ju musíme  pri exporte dotovať,  snažíme sa

veci aj  cenovú politiku pre štátny  intervenčný nákup robiť

tak, aby sme  nestimulovali k tomu, aby sme  vyrobili o 30 %

viac pšenice  a potom s takýmito  veľkými štátnymi dotáciami

to bude treba vyviezť, resp. nebudú štátne dotácie, lebo nie

sú peniaze,  a potom ceny  pôjdu hlboko dole.  Hráme to pri-

bližne na tej úrovni, keď  to tak môžem povedať, aby nadpro-

dukcia  tých exportných  komodít, kde  treba dotovať, nepre-

siahla 5  % domácej spotreby.  Preto sa napríklad  udiali aj

také opatrenia,  aké boli pri cenách  pšenice. Tento rok sme

uvažovali, že  cenu pšenice v budúcom  roku naďalej znížime,

ale vzhľadom na to, že úroda bola nižšia, prebytok už nebude

taký, alebo nie je  žiadny, tak jednoducho cenu ponechávame.

Ak bude situácia opačná, že produkcia pôjde pod 100 %, že by

išla na  úroveň 95 až 90  %, tak by sme  robili potom opačné

opatrenia, aby sme podnietili výrobcov  v tomto smere. To je

k tým myšlienkam vývozno-dovoznej pozície  a k tým súvislos-

tiam.

 

     Veľa  sa  ďalej  diskutovalo  na  tému  súkromný sektor

a družstevný sektor.  Chcel by som povedať,  vážení, že, ne-

hnevajte sa, ale sektor súkromný, družstevný a štátny, to sú

už pojmy za nami, pretože dnes máme Obchodný zákonník, ktorý

hovorí o družstve ako  o forme súkromného podniku, obchodnej

spoločnosti podľa súkromného práva a  myslím si, že je úplne

irelevantné, aby  sme tu rozoberali, či  traja, alebo piati,

či päťsto vlastníkov pôdy si založí družstvo, alebo či každý

hospodári individuálne.  Je to súkromné.  Máme k tomu  úplne

rovnaký vzťah, je  to podľa súkromného práva, to  by som bol

rád, keby sme nechali toto naťahovanie sa, že taký súkromník

lebo  taký súkromník.  V podstate  okrem štátnych  majetkov,

ktoré sa privatizujú, naozaj  sa privatizujú, všetko ostatné

je  súkromné, ide  len o  to, akou  formou sa  ten súkromný,

súkromno-vlastnícky vzťah realizuje. To  je druhá vec, ktorú

by som chcel principiálne k tomu, čo tu odznelo, povedať.

 

     Ďalej mi dovoľte, aby som  sa vyjadril k tomu politiku,

ktoré sa hrá v tomto parlamente. Samozrejme, toto je vrchol-

né politické fórum  a je normálne, že každý  si tu prihrieva

polievočku a snaží sa  zneužívať a krútiť niektoré súvislos-

ti, argumenty  tak, ako mu  to vyhovuje, alebo  povedať časť

pravdy a podobne. Nečakal som, že nás všetci podporia s tou-

to Zelenou správou. Som dokonca  rád, že pán poslanec Langoš

povedal na rovinu, že tú správu  nepodporí. Som rád, a ak to

vysiela televízia, tak by som bol rád, aby to celé Slovensko

počulo, že som tomu rád.

 

     Nechceme,  pán Langoš,  aby ste  podporili našu agrárnu

politiku. My poznáme vaše názory a jasne deklarujeme, že má-

me úplne iné názory, ako máte  vy. Odmietam aj celé kolo va-

šich narážok a pripomienok, poznámok a návrhov, ktoré v tej-

to súvislosti dávate.  Ja by som sa iba  chcel spýtať, že čo

si  myslíte, koho  reprezentujete s  týmito názormi. Pretože

keď boli pred tromi  týždňami u mňa predstavitelia Združenia

súkromných vlastníkov pôdy a agropodnikateľov, keď sme deba-

tovali o  politike a o  súkromných roľníkoch, individuálnych

roľníkoch, tak  mi hovorili, že, bohužiaľ,  sklamali sme sa,

pretože pred voľbami sme  poslali všetkým politickým stranám

naše zásady a od každej politickej strany sme chceli, aby sa

vyjadrila k tomu, či je ochotná s nami spolupracovať. Jedine

Hnutie za demokratické  Slovensko im  odpovedalo, že, vážení

páni,  vaše myšlienky  pokladáme za  cenné, podnetné, budeme

s nimi pracovať  aj vo voľbách, aj  vo volebnom programe, aj

po voľbách.

 

     Viem, že vy tam máte personálne kontakty, ale chcem vám

povedať, že toto, čo ste tu demonštrovali, je úplne iné. Ne-

viem, prečo ste nevyužili  túto spoluprácu vo vašom volebnom

programe,  a neviem,  koho s  týmito názormi reprezentujete,

pretože  pokiaľ by  ste mali  za sebou  nejakú reálnu  silu,

reálnych agropodnikateľov,  tak by som bol  ochotný baviť sa

o niektorých týchto  myšlienkach. Inak to  považujem, nehne-

vajte sa, za takú trošku  lacnú ideologickú špekuláciu a to,

čo sa tu z vašej strany povedalo, bohužiaľ, nemôžem akcepto-

vať a odmietam to. Ani  nekomentujem tie myšlienky, ktoré sa

tu hovorili na tému dotácie a tak.

 

     Pán  Langoš, všetci  poľnohospodári si  pamätajú, že vy

ste boli  v šíku tých ideológov,  ktorí tvrdili, že uvidíte,

keď to budú mať súkromní, individuálni roľníci, žiadne dotá-

cie nebude  treba, budeme mať potraviny  najlacnejšie a naj-

kvalitnejšie. A  teraz sa nás tu  snažíte presvedčiť, ako by

to bolo dobré, keby tých dotácií bolo viac práve pre indivi-

duálnych roľníkov.  My im dávame takisto,  bez ohľadu na to,

čo vy rozprávate. Berieme ich úplne rovnako tak družstevných

roľníkov, ako  aj individuálnych roľníkov,  ale vy ste  boli

tí, ktorí ste toto poľnohospodárstvo začali topiť a navodili

ste tu  ten stav 30-percentného  úpadku. Nehnevajte sa,  ste

príliš odvážny, obdivujem vašu odvahu, keď sa sem dnes nebo-

jíte postaviť a na túto tému diskutovať. (Potlesk.)

 

     Takisto mi dovoľte, aby  som odpovedal najskôr pánu po-

slancovi Miklušičákovi, pretože jeho  závery boli predsa len

iné a bol tam náznak určitej ochoty kooperovať. Chcel by som

vám, pán Miklušičák, povedať, že nie je pravda, čo ste pove-

dali, že jeden štátny majetok je v likvidácii. Máme v súčas-

nom období  v likvidácii 38  štátnych podnikov, čo  je 14 %,

a niekoľko desiatok poľnohospodárskych  družstiev, ktoré ne-

mali dych,  nestačili, zanikli, sú tam  iné formy hospodáre-

nia. Neviem,  hovoríte, že správa je  pre laika nečitateľná,

možno ste to čítali ako laik.

 

     Domáhate  sa jedným  dychom veľkej  liberalizácie cien,

nezasahovania štátu, liberalizácie  zahraničného obchodu. Na

druhej  strane  absolútne  neberiete  do  úvahy  tie reálie,

o ktorých tu  hovoríme. Poviem vám  na rovinu: Keď  Európska

únia dnes zruší  všetky clá a obmedzenia v  množstve, my tam

aj  tak nič  nevyvezieme, lebo  teliatko sa  ešte len narodí

a farmár už dostane 600 mariek, to  je 12 tisíc. U nás toľko

dostane  farmár za  vykŕmeného býka.  Takže ako  mu môže ísť

konkurovať? Jednoducho  agrárnu politiku ženiete  do nešťas-

tia, keď sa tu  snažíte presadiť tieto liberalizačné tenden-

cie, pretože agrárny trh vôbec  nie je liberálny, ani to nie

je  v podstate  trh, je  to  len  hra na  trh. Celý  svetový

a európsky agrárny trh je len hra na trh, je to veľmi tvrdo,

manuálne, keď to tak  musím povedať, organizované, koordino-

vané  a regulované,  lebo regulácia,  myslím si,  že je ešte

výstižnejší pojem. Že bránime reštrukturalizácii, pán posla-

nec, neviem o tom. Takisto sa  bránim aj tým výzvam, že máme

podporiť súkromný sektor, už som na túto tému hovoril. Z tej

pravej strany sme čakali, že bude takéto stanovisko.

 

     Trošku ma  prekvapili stanoviská, vystúpenia,  a hlavne

to poľnohospodárske, pána poslanca  Sopku za Spoločnú voľbu.

Je to oproti  tomu pravému taký ľavý názor,  povedal by som,

ak sa  nenahneváte, vy ste  ma nešanovali, ja  sa to pokúsim

tiež nazvať  pravým menom, taký ochranca  tých, ktorí sa za-

budli zobudiť, keď sa sialo. Nehnevajte sa, mnohé z tých ná-

zorov, myšlienok  sú dobre mienené,  ale naozaj na  to treba

15-miliardový rozpočet. Ak sa dohodneme, v tomto parlamente,

keď tu bude rozpočet, že bude  15 miliárd, mnoho z tých vecí

sa dá realizovať. To je presne to, čo navrhujete, zvýšiť ce-

nu pšenice, zvýšiť také dotácie,  zvýšiť také dotácie. V po-

riadku. Ja si myslím, a nakoniec to tu uznali mnohí vystupu-

júci, mnohí  rečníci, nielen z koalície,  že je opodstatnené

dotácie zvýšiť, sú tu nejaké  možnosti tohto rozpočtu, a po-

kiaľ v tomto parlamente uznáte, že pre pôdohospodárstvo áno,

samozrejme to veľmi rád prijmem.

 

     Na druhej strane by som  chcel povedať, že tie myšlien-

ky, ktoré  ste vyslovili mimo tých,  ktoré robia priamy atak

na štátny rozpočet, sú akceptovateľné. Nepovažujem za nutné,

aby sme v  tejto chvíli a v tomto  pléne ukladali myšlienky,

ktoré sú vo vašom vystúpení  dobré, aby sme ich ukladali ako

úlohy vláde, ale môžem vám sľúbiť, že ich budeme pri rozpra-

covaní akceptovať, budeme s nimi pracovať a v maximálne mož-

nej  miere  ich  využijeme.  Myšlienky,  ktoré ste vyslovili

o vodnom hospodárstve, myslím si, že sú oveľa viac použiteľ-

né a majú pre nás významnú odbornú váhu. Chcem za to poďako-

vať.

 

     Pán poslanec Filkus - k rozpočtovej pozícii rezortu. Že

je niečo skoro až šokujúce, že sme sa pokúsili povedať: Toľ-

koto zo štátneho rozpočtu do nášho rezortu ide a toľkoto ide

z titulu toho, že náš rezort  tu ekonomicky žije zo štátneho

rozpočtu. Plus  mínus je to  nula. Možno je  to úvaha, ktorá

nemá nejaké makroekonomické hodnoty,  ale myslím si, keď po-

vieme, že pred piatimi rokmi to saldo, príjmy a výdavky, bo-

lo mínus  9 miliárd, že je  to nejaká hodnota v  dynamike za

5 rokov. Teda, že pred  piatimi rokmi štátna pokladňa dávala

do rezortu viac o 9 miliárd, ako dostávala z rezortu, a dnes

dostáva toľko, koľko dáva. Ja  si myslím, že z toho hľadiska

je to zaujímavé a že niečo to hovorí. Hovorí to aj o tom, čo

ste sám  potvrdili, že dotáciami  a rozpočtovým vzťahom  nie

sme konkurencieschopní s Európskou úniou.

 

     Certifikácia, vzťahy s Českou republikou. Môžem povedať

na tomto  fóre, že pracujeme trošku  inak ako českí politici

a národohospodári. Informácia pre vás: Vo februári roku 1994

sme mali zasadnutie Rady  colnej únie v Papierničke, kde bol

uvedený nový  colný sadzobník. My  sme napríklad nesúhlasili

so znížením cla  pri melase zo 67 % na  25 %, lebo to nebolo

s nami  prekonzultované. Nakoniec  česká strana akceptovala,

že tých  25 % bude  dodatkom k colnému  sadzobníku, zvýši sa

teda na pôvodnú úroveň. To bol  záver, je to v zápise. To sa

nestalo, výsledok bol ten, že české liehovary nakupovali me-

lasu s 25-percentným clom, a keď som nastúpil znova do funk-

cie, pozerám, čo sa deje, pre boha živého, náš liehovarnícky

priemysel znížil  produkciu o jednu  tretinu. No samozrejme,

keď niekto kupuje základnú surovinu,  ktorá mu robí 60 % ná-

kladov, o 25 % lacnejšie, tak potom...

 

     Takže takéto veci, čo teraz bolo okolo áut, to z druhej

strany by  som mohol hovoriť  aj u vína  a takisto je  to aj

v iných odvetviach.  Z českej strany sa  plynule takéto veci

diali a dejú. Takže tento krik, ktorý je tu teraz okolo áut,

je  preto, že  česká strana  pracuje týmto  štýlom, že  robí

krik. My sa takémuto  lacnému popularizovaniu nášho partnera

vyhýbame. Toto je základný problém aj certifikátov. V certi-

fikátoch sa nedeje  nič iné, iba to, čo  je normálne zákonom

stanovené, pretože keď máme sem doviezť zo zahraničia nejaký

tovar, tak  aj podľa českých,  aj podľa slovenských  zákonov

tento tovar musí mať v certifikáte všetky náležitosti, ktoré

mu patria. Že sa s  certifikátmi pracuje občas aj dôslednej-

šie, z obchodných dôvodov, čo  je normálne, to používa každý

iný štát a  toto používame aj my. A chcem povedať, že dohoda

s Čechmi,  ale  aj  s  ostatnými  štátmi  je taká, že budeme

uplatňovať certifikáty podľa zásad OECD, pretože toto uplat-

ňuje aj Európska únia.

 

     K ďalším  pripomienkam, aspoň k  takým najkrikľavejším,

mi dovoľte  vyjadriť sa len  veľmi stručne. Pánu  poslancovi

Baránikovi k  včelárstvu. Je to podobný  prípad ako ostatné.

Pristúpili sme k nemu tak, že sme povedali: Toľkoto včiel na

Slovensku treba, aby bola  biologická rovnováha pri opeľova-

ní. Med vyrábame drahšie, ako  ho vieme doviezť. Musím pove-

dať, že  na svetových trhoch sa  dá med kúpiť pod  20 korún.

U nás  to nikto  nevie vyrobiť  za 20  korún, keď  včelárovi

zplatíme 35 korún, je to málo. Tak sme povedali, že tu treba

x včelstiev preto,  aby jednoducho príroda  bola v rovnováhe

a produkciu medu z tohto potrebného množstva včelstiev vykú-

pime aj  štátnym fondom, podporíme  to zo strany  štátu. Ale

to, čo je  nad, čo je vlastne nad  túto potrebu, nebudeme zo

štátu podporovať,  to nech sa rieši  normálne komerčne. Túto

koncepciu máme a  funguje, tak by som chcel  povedať, že sme

to ustrážili.

 

     Chcel by som poprosiť,  aby ste prehodnotili jednu myš-

lienku, ktorá tu odznela.  Vo vzťahu ministerstvo pôdohospo-

dárstva a ministerstvo životného prostredia sme boli nazvaní

ako exploatačný rezort. Prosím vás, bránime sa tomu a bol by

som veľmi  rád, keby som  aspoň časť z  vás získal na  svoju

stranu. Nie  tritisíc úradníkov ministerstva  životného pro-

stredia sú  tvorcovia a ochrancovia prírody,  ale je to nie-

koľko stotisíc poľnohospodárov, roľníkov, traktoristov, pas-

tierov a všetkých, ktorí obhospodarujú krajinu, sú to desať-

tisíce a stotisíce lesníkov, sú  to vodohospodári, sú to zá-

hradkári, sú to chovatelia,  sú to poľovníci, rybári, včelá-

ri. Toto sú tvorcovia krajiny a prírody, a nie dvetisíc ale-

bo tritisíc úradníkov.

 

     Pokladám za  veľké nešťastie, ak si  myslíme, že týchto

dvetisíc ľudí má jeden milión iných ľudí, ktorí sa v krajine

pohybujú, ktorí v nej hospodária, považovať za exploatátorov

prírody a takto sa na nich pozerať ako na svojich potenciál-

nych nepriateľov.  Myslím si, že toto  je absolútne pomýlené

a navodzuje to konflikty, ktoré  ničomu neslúžia. Keď nezís-

kame toho,  kto priamo v  krajine hospodári, na  to, aby bol

aktívnym ochrancom a tvorcom prírody, myslím si, že to nikdy

nevyhráme.

 

     Ďalej  tu  odznela  myšlienka,  že poľnohospodárstvo je

najväčším znečisťovateľom vody. Nechcem menovať pána poslan-

ca, nie je to dôležité,  aby ste to nebrali, prosím, osobne.

Je oficiálna  štatistika, kde poľnohospodárstvo  bolo v roku

1990  piatym najväčším  znečisťovateľom vody.  Sú tam  mnohé

ďalšie odvetvia a  oblasti života, napríklad automobilizmus.

Len aby sme si teda boli načistom.

 

     Ešte mi  dovoľte dotknúť sa  myšlienky, prečo plánujeme

znížiť výrobu pšenice na južnom Slovensku. Už som k tomu ho-

voril, len  by som chcel  podčiarknuť, zo strany  maďarských

poslancov to tu odznelo, že my nič neplánujeme, že to tak má

byť. My  bilancujeme, že pri takýchto  situáciách by to bolo

vyvážené, a  na to sa snažíme  použiť inštrumenty pôdohospo-

dárskej,  agrárnej politiky.  Nikomu nepredpisujeme,  nikoho

nikde netlačíme,  takže naše úvahy  majú indikatívny charak-

ter. Keď  na južnom Slovensku  zasejú raz toľko  pšenice ako

vlani, je to ich problém.  Čiže nemôžem takúto kritiku alebo

tlak prijať.

 

 

     Zdá sa mi trošku  preexponované kritizovať tu ministra,

prečo nebol v Brne na rokovaní,  myslím si, že kto čítal no-

viny, tak videl, že napríklad z Poľska neboli na tomto roko-

vaní z ministerstva pôdohospodárstva a  že z úradu vlády tam

bol poľnohospodársky poradca, z Čiech tam bol námestník atď.

Odpoveď na  túto otázku je jednoduchá,  preto som tam nebol,

lebo ma tam  nikto nepozval, lebo to bolo  dohodnuté, že tam

nebudú ministri  pôdohospodárstva, poľnohospodárstva. Myslím

si, že vyrábať  z toho nejaký problém a  využívať tento post

a kameru  na znevažovanie  nie je  akurát kóšer  a ťažko  to

prispieva k tomu, aby  sme mohli prijať nejaké konštruktívne

závery.

 

     Na záver mi dovoľte, vážené dámy a vážení páni, povedať

ešte raz, že som veľmi rád,  že tá diskusia tu prebehla. Pre

nedostatok času sa nevyjadrujem k tomu, čo si ceníme, čo po-

važujeme za konštruktívne  a s čím ideme pracovať,  za to by

som vám chcel ešte raz  veľmi pekne poďakovať. Napriek tomu,

že  tu boli aj také  myšlienky, ktoré  sú neakceptovateľné a

niektoré možno aj na úrovni invektívy, považujeme to za sna-

hu  svoj názor  v tejto  oblasti pretlačiť.  Vy zas, prosím,

pochopte  nás,  že  sa  tu  stretli  názory aj úplne odlišné

a protichodné a že jednoducho  život sa nedá zastaviť, kravy

treba ráno nakŕmiť, podojiť,  na jeseň treba zasiať oziminy,

takže život  sa zastaviť nedá  a my musíme  agrárnu politiku

robiť  v prvom rade s  ohľadom na biologický rytmus a posla-

nie poľnohospodárstva. A, samozrejme, sme  ochotní a povinní

brať do úvahy aj tieto ideologické a politické hľadiská.

 

     Tie názory  naozaj boli veľmi  rozlišné, niekedy mi  to

pripadalo tak, že  povedať sa skutočne dá hocičo,  ale to čo

neklame, to  je čin. To  je čin a  ja by som  ešte raz chcel

všetkých poprosiť, aby sa pozreli,  kto bol vo vláde v minu-

lom roku, aké činy minuloročná vláda robila vo vzťahu k poľ-

nohospodárstvu a pôdohospodárstvu, aké činy robila vláda pá-

na Čarnogurského  pred niekoľkými rokmi  v poľnohospodárstve

a čo  sa udialo  v poľnohospodárstve  za kritizovaných troch

vlád pána Mečiara. Myslím, že toto je pohľad na fakty, ktorý

je každému  poľnohospodárovi známy a jasný,  ťažko sa budeme

presviedčať a považujem to aj za zbytočné.

 

     Chcel  by som  vás poprosiť,  aby ste  návrh spoločného

spravodajcu podporili,  vzali správu na  vedomie a, tak  ako

nám jeho  návrh ukladá informovať  vás o tom,  ako sa závery

plnia, sme  ochotní všetko pre to  urobiť a akceptovať tieto

úlohy.

 

     Ďakujem vám veľmi pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem  vám, pán  minister. Žiada  si záverečné  slovo

spoločný spravodajca, poslanec Delinga?

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Nie.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia

k správe o  poľnohospodárstve a potravinárstve  v Slovenskej

republike, tlač 231, ktorý máte pred sebou.

 

     Prosím  pána poslanca  Delingu, aby  uvádzal hlasovanie

o návrhu uznesenia, vrátane pozmeňovacích a doplňovacích ná-

vrhov.

 

 

 

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení páni ministri,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     v bohatej a obsiahlej rozprave zaznelo niekoľko návrhov

do  uznesení k  príslušným  správam,  ktoré som  v spoločnej

správe  uviedol, teda  jednak k  správe o  poľnohospodárstve

a potravinárstve v Slovenskej republike,  tlač 231, k správe

o lesnom hospodárstve, tlač 232, a správe o vodnom hospodár-

stve, tlač 233.

 

     Pokiaľ mám zaznamenané, písomne  mi návrhy na doplnenie

uznesení  predložili pani  poslankyňa Lazarová,  predsedkyňa

výboru pre  životné prostredie, pán poslanec  Kunc a pán po-

slanec Černák.

 

     Ostatní poslanci, aj keď  predniesli nejaké návrhy, buď

neboli presne špecifikované, ku ktorej správe by tento návrh

mal  byť, alebo  neboli  presne  špecifikované, o  čo presne

a konkrétne ide a kam to do uznesení zaradiť. Dohodli sme sa

a myslím, že je správne a tiež sa prikláňam k tomu, čo pove-

dal v záverečnom vystúpení pán minister Baco, že akceptujeme

tieto návrhy, aj keď neboli takto definitívne spracované, že

jednak ja  ako predseda gestorského výboru  dávam záruku, že

sa  budeme týmito  návrhmi pánov  poslancov zaoberať, jednak

pri  rozpracovaní  týchto  správ,  ktoré  budú predložené aj

z rezortu do  výboru, a jednak, samozrejme,  aj pri kontrole

plnenia týchto  úloh, ktoré budeme v  tom stanovenom termíne

jednak z  hľadiska výboru aj z  hľadiska prípravy materiálov

do Národnej rady uskutočňovať.

 

     Takže chcem zodpovedne vyhlásiť, že tieto návrhy nebudú

ponechané na osud, ale budeme  s nimi pracovať. Preto som aj

pri  konzultácii konkrétnych  návrhov na  uznesenie s  tými,

ktorí ich  navrhli, dospel k takému  dohovoru. Napríklad keď

už pristúpime konkrétne k uvedeniu  návrhu uznesenia a k do-

plnku uznesenia k tlači  číslo 231, kde konkrétne navrhovala

doplniť  toto uznesenie  pani poslankyňa  Lazarová, spoločne

sme sa dohodli, že tento návrh stiahne, myslím, že to potvr-

dí, a  tento jej návrh  bude predmetom rokovania  výboru pre

pôdohospodárstvo.

 

     Pokiaľ ide o návrh pána poslanca Černáka, ktorý predlo-

žil  písomne tiež  k tejto  tlači 231,  jeho návrh pozostáva

- presne  ho odcitujem:  "V časti  B návrhu  uznesenia by sa

vložil nový bod číslo 3,  ktorý by znel: pri návrhu rozpočtu

na rok  1996 rešpektovať v  kapitole ministerstva pôdohospo-

dárstva tak  výšku zdrojov, ktorá  umožní realizovať zámery,

opatrenia a úlohy spracované na základe bodu 1 tohto uznese-

nia v plnom rozsahu". Na základe toho, čo tu povedal pán mi-

nister, a toho, čo  som uviedol ja, samozrejme, neodporúčam,

aby sme tento doplnok k uzneseniu prijali.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a  páni, budeme sa prezentovať  a zároveň hlasovať

o návrhu poslanca Černáka. Pán spoločný spravodajca ho odpo-

rúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 112 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 34 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že návrh pána poslanca Černáka neprešiel.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Panie poslankyne,  páni poslanci, iné  konkrétne návrhy

do tohto návrhu uznesenia k  tlači číslo 231 písomne predne-

sené neboli. Odporúčam toto uznesenie prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán kolega. Dámy a páni, teraz budeme hlasovať

o návrhu uznesenia ako celku. Pán spoločný spravodajca odpo-

rúča uznesenie prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 97 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

 

     Konštatujem, že  sme schválili uznesenie  Národnej rady

Slovenskej republiky k správe o poľnohospodárstve a potravi-

nárstve v Slovenskej republike.

 

     Teraz  pristúpime  k   hlasovaniu  o  návrhu  uznesenia

k správe o lesnom hospodárstve  v Slovenskej republike, tlač

232, ktorý máte predložený. Opäť prosím pána poslanca Delin-

gu, aby  uvádzal hlasovanie o návrhu  uznesenia, vrátane po-

zmeňovacích a doplňovacích návrhov. Nech sa páči, pán posla-

nec.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Vážené pani poslankyne, páni  poslanci, k tomuto návrhu

uznesenia nebol  od vás podaný žiadny  písomný ani iný návrh

na jeho zmenu alebo doplnenie, teda dávam, pán predsedajúci,

návrh, aby  sa hlasovalo o uznesení  ako celku. Odporúčam ho

prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a  páni, teraz budeme hlasovať  o návrhu uznesenia

ako celku.  Prosím, prezentujme sa a  hlasujme. Pán spoločný

spravodajca odporúča návrh prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 101 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

 

     Konštatujem, že sme schválili uznesenie k správe o les-

nom hospodárstve Slovenskej republiky.

 

     A napokon, dámy a páni,  budeme hlasovať o návrhu uzne-

senia k  správe o vodnom  hospodárstve Slovenskej republiky,

tlač 233, ktorý máte takisto predložený. Prosím pána spravo-

dajcu  Delingu, aby  uvádzal hlasovanie  o návrhu uznesenia,

samozrejme, vrátane pozmeňovacích a doplňovacích návrhov, ak

ich má.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     K tomuto návrhu na uznesenie, tlač 233, bol písomne po-

daný len jeden  návrh, a to od pána poslanca Kunca. K správe

bol prednesený  aj druhý návrh  pánom poslancom Sopkom,  ale

nedostal som  jeho presné znenie  a okrem toho  pán poslanec

Sopko sa  odvolal na uznesenie číslo  251, ktoré prijala Ná-

rodná rada  12. júla 1993, ktoré  sa netýka práve vodohospo-

dárskej  politiky,  ale  tých  predchádzajúcich uznesení, to

znamená  pôdohospodárstva  a  lesníckej  politiky,  takže tu

dochádza aj k takémuto nedorozumeniu.

 

     Navrhujem teda, aby sme  hlasovali o doplňovacom návrhu

pána poslanca Kunca, a to len  v jednej časti, to je v časti

A, kde navrhuje doplniť v bode  A terajší text "berie na ve-

domie  správu  o  vodnom  hospodárstve Slovenskej republiky"

o tento doplnok: "ako aj o  stave vzťahov o vlastnení a pre-

vádzkovaní jeho  infraštruktúry". Čiže ide  o tento doplnok:

"ako  aj o  stave vzťahov  o vlastnení  a prevádzkovaní jeho

infraštruktúry". Odporúčam, aby sme tento doplnok prijali.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Dámy  a páni, budeme sa  prezentovať a zároveň

hlasovať o doplňovacom návrhu  pána poslanca Kunca. Pán spo-

ločný spravodajca odporúča tento návrh prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

 

     Konštatujem,  že doplňovací  návrh pána  poslanca Kunca

sme prijali.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Ďalší návrh, ktorý predložil  pán poslanec Kunc, bol do

bodu B, kde navrhoval  uznesenie doplniť a rozčleniť. Vzhľa-

dom na to, čo v  záverečnom vystúpení odporučil pán minister

Baco, pýtam sa pána poslanca Kunca,  či trvá na tom, aby sme

hlasovali o tomto uznesení, alebo či ho stiahne.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prosím, zapnite mikrofón poslancovi Kuncovi.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Netrvám na  znení, ktoré som  predniesol, ale trvám  na

dohovore, ktorý ste mi vy,  pán poslanec, tlmočili, že výbor

sa bude osobitne zaoberať touto stránkou správy a dáva záru-

ky, že na úrovni ministerstva sa toto hľadisko uplatní.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Áno, ja som  to predniesol vo svojom úvode,  že aj tými

ďalšími návrhmi, ktoré sme neakceptovali, sa budeme vo výbo-

re zaoberať  a budeme ich rešpektovať.  Takže navrhujem, aby

sme po tomto stiahnutí  návrhu pánom poslancom Kuncom nehla-

sovali o tomto doplnku.

 

     Čiže tým sú vyčerpané predložené návrhy k uzneseniu Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky k správe o vodnom hospodár-

stve. Pán predsedajúci, navrhujem,  aby sa hlasovalo o uzne-

sení ako celku s tým doplnkom, ktorý sme tu schválili. Navr-

hujem ho prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a  páni, teraz budeme hlasovať  o návrhu uznesenia

ako celku  aj v znení  schváleného doplnku. Prezentujme  sa,

prosím, a hlasujme. Pán  spoločný spravodajca odporúča návrh

uznesenia schváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  sme schválili uznesenie  Národnej rady

Slovenskej republiky  k správe o vodnom  hospodárstve v Slo-

venskej republike. (Potlesk.)

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Dovoľte, aby som sa  poďakoval všetkým pánom poslancom,

ktorí  veľmi aktívne  vystúpili k  agrárnej politike,  veľmi

vážne berú celú túto záležitosť výživy nášho národa. Ďakujem

pekne za  spoluprácu a myslím,  že o rok  budeme ešte lepšie

hodnotiť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán poslanec, aj ja vám ďakujem za spoluprácu.

 

     Dámy  a páni,  skôr ako  vyhlásim obedňajšiu prestávku,

dám priestor  na faktické poznámky,  ktoré majú procedurálny

charakter.

 

     Prosím, zapojte mikrofón kolegovi Maxonovi.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre

financie, rozpočet a  menu z 12. septembra 1995  som bol za-

viazaný,  aby som  odporučil prerokovať  vládny návrh zákona

Národnej rady Slovenskej republiky Devízový zákon, ktorým sa

mení a dopĺňa zákon  Slovenskej národnej rady číslo 372/1990

Zb. o priestupkoch v znení  neskorších predpisov, ešte na 9.

schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Vážené dámy a vážení  páni, dávam teda procedurálny ná-

vrh, aby sme  tento vládny návrh zákona zaradili  ešte na 9.

schôdzu Národnej rady v schválenom programe pred bodom číslo

39.  Predložený  vládny  návrh  zákona  máme všetci poslanci

k dispozícii ako tlač číslo 236.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a  páni, nakoľko ide  o procedurálny návrh,  dávam

hlasovať o tomto návrhu.  Prosím, prezentujme a vzápätí hla-

sujme o návrhu poslanca Maxona. Odporúčam ho prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

 

     Konštatujem,  že  návrh  poslanca  Maxona sme schválili

a bude zaradený ako bod pred interpeláciami.

 

     S ďalšou faktickou poznámkou  sa hlási pán poslanec Ha-

ťapka. Nech sa páči, pán kolega.

 

Poslanec K. Haťapka:

 

     Dovoľujem si upozorniť členov výboru pre vzdelanie, ve-

du, kultúru a šport, že o 13.00 hodine máme zasadnutie.

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Andrejčák, nech sa páči.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Prosím členov  výboru pre obranu  a bezpečnosť, aby  sa

päť minút po vyhlásení  obedňajšej prestávky zišli v rokova-

cej miestnosti.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Tkáč.

 

Poslanec V. Tkáč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     dámy a páni,

 

     ústavnoprávny výbor v  súčasnosti veľmi intenzívne pre-

rokúva dva návrhy zákonov. Sú to: návrh skupiny poslancov na

vydanie  zákona Národnej  rady Slovenskej  republiky o pocte

a odškodnení obetiam protiprávneho konania politického reži-

mu v rokoch 1948 - 1989, tlač 228, a návrh skupiny poslancov

Národnej rady Slovenskej republiky  na vydanie zákona Národ-

nej rady  Slovenskej republiky o  protikomunistickom odboji,

tlač číslo 100. V tejto  súvislosti  sa pripravil  tretí va-

riant,  ktorý je  už na  pôde parlamentu  ako tlač číslo 241

a to  je  návrh  zákona  Národnej  rady Slovenskej republiky

o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému.

 

     My sme veľmi intenzívne  so všetkými skupinami predkla-

dateľov pracovali na pôde ústavnoprávneho výboru a odporúča-

me Národnej rade Slovenskej republiky takýto postup: Odporu-

čili sme  skupine poslancov, ktorí  sú predkladateľmi uvede-

ných návrhov, aby opätovne  a navzájom prekonzultovali pred-

metné návrhy s predkladateľmi ďalších návrhov zákona v tejto

súvislosti. Zároveň, ak by  Národná rada schválila uznesením

návrh  ústavnoprávneho  výboru,  požiadali sme  jednotlivých

predkladateľov, aby predložili Ústavnoprávnemu výboru Národ-

nej  rady návrh  na ďalší  procedurálny postup  pri rokovaní

o tomto návrhu zákona na úrovni ústavnoprávneho výboru.

 

     Preto  si dovoľujem  tlmočiť stanovisko ústavnoprávneho

výboru, aby Národná rada  Slovenskej republiky prijala uzne-

senie, na základe ktorého by do programu 9. schôdze Národnej

rady Slovenskej republiky bol zaradený aj ten tretí variant,

teda návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o nemo-

rálnosti a protiprávnosti komunistického systému, tlač číslo

241,  ďalej aby  Národná rada  spojila rokovanie  o všetkých

troch návrhoch zákonov, a to  tlač číslo 100, tlač číslo 228

a tlač  číslo 241  do jedného  bodu, so  spoločnou rozpravou

k nim, a navrhujeme, aby tento bod bol preradený do programu

9.  schôdze Národnej  rady Slovenskej  republiky z  bodov 35

a 36,  tak ako  sme to  schválili v  úvode schôdze, za návrh

skupiny poslancov Národnej rady  Slovenskej republiky na vy-

danie zákona  o rokovacom poriadku  Národnej rady Slovenskej

republiky, tlač 149.

 

     Po  tretie,  odporúčame  pánu  predsedovi Národnej rady

Slovenskej republiky, aby zmenil  svoje rozhodnutie o pride-

lení návrhu  zákona, tlač 241,  aby o tejto  tlači číslo 241

rokoval ústavnoprávny výbor. Toto  je návrh uznesenia, ktorý

predkladám v mene ústavnoprávneho výboru.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, keďže ide  o procedurálny návrh, budeme sa

prezentovať a  budeme hlasovať en bloc  o všetkých troch bo-

doch uznesenia, predloženého ústavnoprávnym výborom.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

     Nehlasovalo 5 poslancov.

 

     Konštatujem, že sme schválili uznesenie ústavnoprávneho

výboru s tým,  že tento bod bude na  programe pred rokovacím

poriadkom  Národnej rady  Slovenskej republiky.  Za, pardon,

za, v zmysle uznesenia, ktoré sme schvaľovali.

 

     Teraz má slovo pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem. Pripomínam poslancom  výboru pre hospodárstvo,

privatizáciu a podnikanie, že  rokovanie o novele devízového

zákona bude zajtra ráno o  8.00 hodine v zasadačke číslo 30,

kde bude  spoločný úvod aj s  výborom pre financie, rozpočet

a menu.  Pozvánky  ste   dostali,  materiál  takisto.  Takže

zajtra o ôsmej.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     Dámy a  páni, vyhlasujem obedňajšiu  prestávku do 14.00

hodiny.  Pokračovať budeme  po prestávke  dvadsiatym siedmym

bodom, ktorým  je vládny návrh zákona  Národnej rady Sloven-

skej republiky o zdravotnom poistení.

 

 

 

 

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Vážené dámy, vážení páni,

 

     budeme pokračovať  v rokovaní 9.  schôdze Národnej rady

Slovenskej  republiky   d v a d s i a t y m    s i e d m y m

bodom, ktorým je

 

     vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa  mení a dopĺňa zákon  Národnej rady Slovenskej re-

publiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financo-

vaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej

poisťovne a  o zriaďovaní rezortných,  odvetvových, podniko-

vých a občianskych zdravotných  poisťovní v znení zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky číslo  374/1994 Z. z. a zá-

kona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 98/1995 Z. z.

 

     Vládny  návrh zákona  ste  dostali  ako tlač  číslo 223

a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 223a.

 

     Z poverenia vlády Slovenskej  republiky návrh zákona o-

dôvodní minister zdravotníctva  Slovenskej republiky pán Ľu-

bomír Javorský, ale prosím ešte minútku.

 

     Pán Čarnogurský, keďže nie je rozprava, nemôžem vám dať

faktickú pripomienku, jedine ak by mala procedurálny charak-

ter. (Hlasy z pléna.) Pozrite  sa, ale je to porušenie roko-

vacieho poriadku. Budeme si ctiť, alebo nectiť zákony, ktoré

si sami  zvážime. Pán Čarnogurský,  nech sa páči.  Keď je to

krátke, v poriadku. Povedali ste bude to krátke, nech sa pá-

či. Prosím, zapojte mikrofón.

 

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán predsedajúci,

     kolegyne a kolegovia,

 

     chcel by som vás informovať,  čo sa včera stalo jednému

z nás. Včera 12. septembra 1995  o 20.45 hodine traja nezis-

tení  páchatelia prepadli  na ulici  v Bratislave  Františka

Miklošku a zbili ho.

 

     František Mikloško  v marci 1988  organizoval sviečkovú

manifestáciu v Bratislave za  dodržiavanie občianskych a ná-

boženských práv, v rokoch 1990 až 1992 bol predsedom sloven-

ského parlamentu. V súčasnosti je podpredsedom Kresťanskode-

mokratického hnutia  a poslancom tohto  parlamentu. Útočníci

prepadli Františka Miklošku pred  vchodom do domu, kde býva.

Predchádzajúci deň  11. septembra ho  sledovali. Prepadnutie

Františka Miklošku  je ďalším prejavom  vytrácania sa zákon-

nosti  na Slovensku  a stupňovania  násilia. Zodpovednosť za

tento stav nesie vláda  Vladimíra Mečiara, ktorá udáva tempo

porušovaniu zákonov.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Chudák premiér.  Myslím, že ten  už bude zodpovedný  za

všetko. Ďakujem.

 

     Ako som povedal, z poverenia vlády Slovenskej republiky

návrh zákona odôvodní  minister zdravotníctva Slovenskej re-

publiky pán  Ľubomír Javorský. Nech  sa páči, pán  minister,

ujmite sa slova.

 

 

 

Minister zdravotníctva SR Ľ. Javorský:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené poslankyne, poslanci,

 

     dovoľte mi, aby som povedal úvodné slovo k návrhu záko-

na Národnej rady Slovenskej republiky,  ktorým sa mení a do-

pĺňa zákon Národnej rady číslo 273 z roku 1994 Z. z.

 

     Základným  predpisom, ktorý  upravuje zdravotné poiste-

nie, je zákon  číslo 273 z roku 1994  o zdravotnom poistení,

financovaní  zdravotného  poistenia,  o  zriadení Všeobecnej

zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových,

podnikových a občianskych zdravotných poisťovní, ktorý nado-

budol účinnosť  1. januára 1995. Zdravotné  poistenie je po-

vinné. Poistné platia poistenci sami a za určité skupiny po-

istencov platí poistné štát alebo Fond zamestnanosti.

 

     Po prijatí uvedeného zákona  sa ukázalo, že ustanovenie

upravujúce vymeriavací základ pre osoby samostatne zárobkovo

činné alebo spolupracujúce osoby, ktoré vykonávajú túto čin-

nosť v  súbehu so zamestnaním alebo  poberaním dôchodku, ne-

podporuje rozvoj malého a  stredného podnikania, ale naopak,

neúmerne zaťažuje tieto osoby platením poistného z príjmu zo

samostatnej zárobkovej činnosti a aj z dôchodku alebo príjmu

zo zamestnania.

 

     Prijatím novely zákona číslo 274/1994 Z. z. o sociálnom

poistení došlo navyše ešte k rozdielnemu stanoveniu vymeria-

vacieho základu na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie

a sociálne zabezpečenie. Na  spoločnom rokovaní predstavite-

ľov vlády Slovenskej republiky, Asociácie zamestnávateľských

zväzov a združení,  Konfederácie odborových zväzov, bankovej

sféry, vedy a výskumu konanom  v januári 1995 bolo dohodnuté

novelizovať zákon číslo 273/1994 Z. z. s väzbou na pluralitu

poisťovní bez ohrozenia sociálnych istôt občanov.

 

     Predložený návrh  upravuje vymeriavací základ  v zmysle

vyššie  uvedeného a  napĺňa uznesenie  vlády číslo 170/1995.

Zároveň mení a dopĺňa  tie ustanovenia zákona, ktorých zmenu

si vynútila  aplikácia zákona číslo 273/1994  Z. z. v praxi.

Predovšetkým sprísňuje podmienky vzniku rezortných, odvetvo-

vých, podnikových a občianskych  poisťovní tým, že stanovuje

počet  poistencov na 300 000. Zvýšenie  počtu poistencov vy-

chádza z potreby vytvoriť fungujúce zdravotné poisťovne.

 

     Poisťovne s malým počtom poistencov nemôžu v plnom roz-

sahu zabezpečiť  starostlivosť o poistencov  vzhľadom na to,

že výška správneho fondu, ktorá je zákonom presne stanovená,

neumožní  im  dostatočné  personálne  a materiálne vybavenie

tak, aby mohli zabezpečiť všetky práva poistencov na poskyt-

nutie plynulej, sústavnej  a kvalitnej zdravotnej starostli-

vosti. V  systéme množstva menších poisťovní  by tiež dochá-

dzalo  k  väčšiemu  čerpaniu  prostriedkov  na  správny fond

a základný a rezervný fond  by nebol vytvorený v dostatočnej

výške tak, aby bola zabezpečená platobná schopnosť poisťovne

v mimoriadnych situáciách, ako  sú napríklad epidémie, havá-

rie a podobne. V prípade nezabezpečenia starostlivosti o po-

istencov, najmä vzhľadom na nedostatok finančných prostried-

kov, museli by starostlivosť o poistencov prevziať iné zdra-

votné poisťovne, najmä však Všeobecná zdravotná poisťovňa.

 

     Stanovením doby dvoch rokov na doplnenie počtu poisten-

cov u existujúcich poisťovní a jedného roku u novozriadených

poisťovní sa sleduje cieľ  čo najskôr vytvoriť také poisťov-

ne,  ktoré  budú  schopné  zabezpečiť  práva poistencov, ale

i výber poistného  tak, ako tento zákon  ukladá. Vzhľadom na

to, že  poistné je určené na  úhradu za poskytnutú zdravotnú

starostlivosť poistencom, čiže  prostriedky sú účelovo urče-

né, ukladá sa zákaz podnikania s týmito prostriedkami poist-

ného  a zákaz  využívania týchto  prostriedkov na  splácanie

úverov a úrokov z úverov a to z dôvodu vylúčenia rizika pod-

nikania.  Nie je  možné  pripustiť,  aby sa  s prostriedkami

zdravotného poistenia nakladalo bez súhlasu poistencov a tak

sa  ohrozovalo  poskytovanie  zdravotnej  starostlivosti, na

ktorú má  poistenec právo, ktorá je  zakotvená v Ústave Slo-

venskej republiky.

 

     Predložený  návrh  zakotvuje  tiež  právo  Ministerstva

zdravotníctva  Slovenskej  republiky  disponovať  s  kauciou

v prípade, že poisťovňa neplní  úlohy na úseku prerozdeľova-

nia poistného a zavádza inštitút zrušenia povolenia na zria-

denie poisťovne. Všetky tieto  opatrenia sledujú cieľ zabez-

pečiť fungujúci systém zdravotného poistenia na princípe so-

lidarity.

 

     Návrh zákona bol v rámci medzirezortného pripomienkové-

ho konania  zaslaný 60 inštitúciám,  orgánom štátnej správy,

zdravotným poisťovniam, zamestnávateľským zväzom, združeniam

a osobitne bol prerokovaný  so zástupcami Združenia poisťov-

ní. Prerokovali ho aj vo výboroch Národnej rady.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     obraciam sa na vás  so žiadosťou o podporu predloženého

návrhu zákona, ktorý je  dôležitý na kvalitnejšie fungovanie

systému zdravotného poistenia.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem,  pán minister.  Prosím spoločnú  spravodajkyňu

výborov  poslankyňu  Alenu  Kolesárovú,  aby  podala  správu

o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch

Národnej rady.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážený pán minister,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi,  aby som predložila  spoločnú správu o  vý-

sledku  prerokovania  vládneho  návrhu  zákona Národnej rady

Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej

rady Slovenskej republiky číslo  273/1994 Z. z. o zdravotnom

poistení, financovaní zdravotného poistenia a zriadení Všeo-

becnej zdravotnej  poisťovne a o  zriaďovaní rezortných, od-

vetvových,  podnikových a  občianskych zdravotných poisťovní

v znení  zákona  Národnej  rady  Slovenskej  republiky číslo

374/1994 a zákona číslo 98/1995.

 

     Vládny  návrh  zákona  pridelil  predseda Národnej rady

Slovenskej  republiky rozhodnutím  z 18.  augusta 1995 číslo

478 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republi-

ky, Výboru Národnej rady pre  financie, rozpočet a menu, Vý-

boru  pre hospodárstvo,  privatizáciu a  podnikanie a Výboru

pre zdravotníctvo  a sociálne veci  ako i Výboru  pre obranu

a bezpečnosť na  prerokovanie do 5.  septembra 1995. Súčasne

určil na skoordinovanie stanovísk výborov Výbor Národnej ra-

dy Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.

 

     Výbory  Národnej rady  Slovenskej republiky prerokovali

vládny návrh zákona v určenej lehote. Štyri výbory vyslovili

s návrhom zákona súhlas s pripomienkami. Výbor pre financie,

rozpočet a menu neprijal  k návrhu platné uznesenie, pretože

za návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina jeho členov. Výbo-

ry Národnej  rady, ktoré s návrhom  súhlasili, odporučili ho

prijať s viacerými zmenami a doplnkami.

 

     Dovoľujem si požiadať ctených  kolegov, aby v rozprave,

ak prednesú návrhy na zmeny  a doplnenia, ich uvádzali kvôli

prehľadnosti  osobitne, a  to k  textom vládneho  zákona pod

rímskou jednotkou (I), a ak  smerujú k pôvodnému zákonu, tak

rímskou dvojkou (II).

 

     Zároveň prosím o ospravedlnenie, že zo spoločnej správy

nedopatrením pri prepisovaní vypadli dva body, a to:

 

     Z  uznesenia  výboru   pre  hospodárstvo,  privatizáciu

a podnikanie k bodu 26.  vládneho návrhu zákona vypadol text

v § 32  ods. 1 v novom  písmene b) číslo 300  tisíc nahradiť

číslom  200 tisíc.  Navrhujem k  tomuto bodu  priradiť číslo

I/6a  spoločnej správy  a hlasovať  o ňom  spolu s ostatnými

bodmi prvej časti spoločnej správy.

 

     Z  uznesenia výboru  pre zdravotníctvo  a sociálne veci

vypadol návrh v znení: V § 4 ods. 2 vypustiť slová "s výnim-

kou zdravotných  výkonov potrebných na  účely sociálneho za-

bezpečenia". K tomuto návrhu  odporúčam priradiť číslo II/1a

druhej časti spoločnej správy.

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     zo spoločnej správy odporúčam  hlasovaním en bloc v ob-

lasti I. pozmeňovacích návrhov k predloženému textu vládneho

návrhu zákona  prijať body: 1,  2, 3, 4,  5, 6, 8,  9, a 10.

Neprijať body 7 a 6a, na  ktoré som upozornila v úvode spra-

vodajskej správy. V oblasti II. pozmeňovacích a doplňovacích

návrhov k  pôvodnému textu zákona  odporúčam prijať body  1,

1a (na ktorý som  upozornila pred chvíľou, pretože vypadol),

ďalej  2, 3,  4, 5, 6, 8, 9, 10, 11, 12, 13 a  14. Odporúčam

neprijať bod 7 a bod 15.

 

 

     Vážený pán predsedajúci, prosím,  aby ste otvorili roz-

pravu, a ak dovolíte, rada  by som sa do rozpravy prihlásila

ako prvá.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem poslankyni Kolesárovej a prosím ju, aby zaujala

miesto určené pre spravodajcov výborov. Je pravdou, že spra-

vodajca môže vystúpiť ako prvý, v poriadku. Otváram rozpravu

o dvadsiatom siedmom bode nášho  programu a odovzdávam slovo

pani spoločnej spravodajkyni. Nech sa páči, pani poslankyňa.

Do rozpravy sa pripraví pán poslanec Tibor Šagát.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     dámy a páni,

 

     v súčasnosti v zmysle platnej legislatívy pôsobí v Slo-

venskej  republike celkove  10 poisťovní.  Sú to:  Všeobecná

zdravotná  poisťovňa, ktorá má k 31. 7. tohto roku 4 771 568

členov, Poisťovňa ministerstva vnútra, ktorá má k tomuto is-

tému termínu 53 035 poistencov, Vojenská zdravotná poisťovňa

s počtom 90 701 poistencov,  Železničiarska  zdravotná pois-

ťovňa 85 132 poistencov, Zdravotná vzájomná životná poisťov-

ňa  160 977  poistencov, Chemická  zdravotná poisťovňa Apolo

112 325 členov, Družstevná  zdravotná poisťovňa DRUZA 44 690

členov,  Slovenská   hutnícka  zdravotná  poisťovňa  Cideria

42 031 členov a k 1. 7. vznikla Zdravotná poisťovňa Perspek-

tíva, ktorá mala v tom čase 3 179 členov a zamestnanecká Is-

tota  -  združená  zamestnanecká  zdravotná poisťovňa, ktorá

vznikla až k 1. 8., teda ešte nemala žiadnych členov.

 

     S cieľom zefektívniť ich činnosť, zabezpečiť využívanie

prostriedkov  základného  fondu  na  zdravotnú starostlivosť

ustanovenú Liečebným poriadkom,  posilniť úlohu štátneho do-

zoru a odstrániť niektoré nejasnosti pri určovaní vymeriava-

cieho  základu na  platenie poistného  bola vládou schválená

a nám na rokovanie predložená  novela zákonov číslo 374/1994

a 98/1995.

 

     Sprísnené  podmienky súvisia  aj so  situáciou v Česku,

s obavami o neopakovanie ich chýb. I keď východisková situá-

cia zdravotníckych systémov oboch štátov bola približne rov-

naká, vývoj išiel diferencovanou cestou.

 

     Hlavným  problémom českého  zdravotníctva sa  stal únik

financií z celého systému  zdravotníctva, pretože na rozdiel

od  situácie  v  Slovenskej  republike  tam nebol dostatočne

dôsledne usmerňovaný proces transformácie. Týka sa to lieko-

vej politiky  (za posledných 18 mesiacov  tam stúpli náklady

na lieky o 60 %),  objemu úhrad za poskytnutú zdravotnú sta-

rostlivosť (takmer sa zdvojnásobil, príčinou je najmä nadsa-

dené vykazovanie  výkonov a dokonca kuriózne  napríklad i za

vyšetrenie  plodovej vody  u mužov  alebo ochorenie  na mor,

choleru a podobne), ďalej  sa to týka unáhlenej privatizácie

ako  aj celoplošného  používania bodovacieho  systému, ktorý

evidentne zainteresúva lekárov omnoho viac na chorobe ako na

zdraví poistencov. V týchto zásadných momentoch bol vývoj na

Slovensku  odlišný, kde  prijatím koncepčných  a regulačných

opatrení ministerstva zdravotníctva  a ministerstva financií

sa zabránilo živelnosti a finančnej destabilizácii systému.

 

     Aj keď  tento stav má, pochopiteľne,  ďaleko od optima,

vytvorili  sa reálne  predpoklady na  cielenú a organizovanú

transformáciu a, čo podporujeme všetci, na vytvorenie moder-

ného zdravotného systému,  orientovaného na individuálne po-

treby  občanov s  preferenciou preventívnej  starostlivosti.

Iba tak je totiž možné  ozdraviť našu populáciu a posunúť sa

z posledných miest  európskeho rebríčka chorobnosti  a úmrt-

nosti smerom vyššie.

 

     Finančná stabilita zdravotníctva  je v podstatnej miere

závislá od účinného fungovania zdravotného poistenia a pois-

ťovní. Z charakteristiky zdravotnej poisťovne vyplýva, že je

to špecializovaná finančná verejnoprávna inštitúcia, narába-

júca s  verejnými prostriedkami, teda  s prostriedkami obča-

nov, a  tieto musia mať  pevné regule používania,  musia byť

verejne kontrolované a musia slúžiť výlučne v prospech toho,

kto si poistenie platí. Poisťovne sú povinné dôsledne zacho-

vávať  princíp solidarity  a neziskovosti  a nediskriminácie

jednotlivca klienta bez ohľadu  na jeho vek, spoločenské po-

stavenie, zamestnanie či výšku príjmov.

 

     Zásadným   princípom  činnosti   zdravotných  poisťovní

vzniknutých podľa zákona číslo  273/1994 Z. z. je zabezpeče-

nie zdravotnej starostlivosti  vyplývajúcej z Ústavy Sloven-

skej republiky. Článok 40 hovorí: Na základe zdravotného po-

istenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostli-

vosť a zdravotné pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.

 

     Najvýznamnejším zákonom  v tomto smere  je pochopiteľne

zákon o Liečebnom poriadku.  Je preto len prirodzenou požia-

davkou  vlády, aby  základný fond  slúžil výlučne  na úhrady

nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v zmysle Lie-

čebného poriadku. V značnej miere  to slúži na ochranu obča-

nov i  poisťovní, pričom nemožno  nevidieť i ďalšie  výhody.

Takto sa totiž dá zabezpečiť  prehľadnosť v platbách - ak si

niekto neplní  povinnosti, ľahko sa  identifikuje -, ako  aj

prehľadnosť vo vynakladaní  finančných prostriedkov poisťov-

ní. To je hlavné zdôvodnenie, prečo sa v § 6 zakazuje použí-

vať  prostriedky základného  fondu nad  rámec Liečebného po-

riadku.

 

 

     Samozrejme, na  druhej strane, ak  štát chce a  v rámci

programového vyhlásenia  vlády aj deklaruje  pluralitný sys-

tém, je  potrebné umožniť tým  zdravotným poisťovniam, ktoré

si splnili  všetky záväzky úhrad  zdravotnej starostlivosti,

použiť istú  časť na zdravotnú starostlivosť  nad rámec Lie-

čebného poriadku.  Náš gesčný výbor pre  zdravotníctvo a so-

ciálne veci, ako to napokon uvádza aj spoločná správa, odpo-

rúča plénu,  aby sa problém  riešil zmenou §  51 o rezervnom

fonde, s možnosťou uhrádzať  zdravotnú starostlivosť nad rá-

mec  Liečebného poriadku  až do  výšky 5  % ročných výdavkov

základného fondu.  V našom gesčnom  výbore sa dosiahla  vše-

obecná zhoda  i v potrebe zvýšiť  správny fond na výšku  5 %

počas prvých  dvoch rokov  činnosti  poisťovne, týka  sa  to

§ 53, ako i v mnohých ďalších navrhovaných zmenách.

 

     Stanovenie správneho fondu úzko  súvisí aj s počtom po-

istencov.  I keď  je diskutabilné  presné stanovenie minima,

treba mať na zreteli, že  len istý počet poistencov môže ga-

rantovať príjem, ktorý zabezpečí poisťovni finančnú stabili-

tu. Ale i to, ako to už  tu spomínal aj pán minister, že po-

isťovňa bude  i v prípade  nepredvídaných okolností, ako  sú

epidémie, živelné pohromy  alebo viac pacientov vyžadujúcich

náročnú liečbu, napríklad transplantáciu, schopná plniť svo-

je záväzky. Toto sú dôvody, pre ktoré som sa aj ako spoločná

spravodajkyňa stotožnila s návrhom  na počet 300 tisíc pois-

tencov. Pochopiteľne do budúcnosti, po relatívnej stabilizá-

cii systému,  bude možné pri garantujúcom  štátnom dozore od

tohto opatrenia možno aj upustiť.

 

     Dámy a páni, pretože prerokúvame právny dokument, ktorý

sa týka  všetkých občanov našej republiky,  verím, že i roz-

prava v pléne bude mať vecný charakter, podobne, ako to bolo

v gesčnom výbore.

 

     Záverom  mi  dovoľte  predložiť  ešte  niekoľko návrhov

zmien a doplnkov.

     K časti I predkladám nasledujúce návrhy:

 

     V bode 2 návrhu v §  6 ods. 3 druhú vetu upraviť takto:

"Na  zmluvné poistenie  a pripoistenie  sa vzťahuje osobitný

predpis.3c"

 

     Po ďalšie: V bode 11 návrhu v § 13 odsek 2 upraviť tak-

to:  "Vymeriavacím  základom  pre  zamestnancov  zahraničnej

služby a zahraničných spravodajcov, prevádzkovateľov rozhla-

sového  a televízneho  vysielania13e/, periodickej tlače13f/

a Tlačovej agentúry Slovenskej republiky je časť platu urče-

ná v slovenských korunách13g/. Jednotlivé odkazy sa primera-

ne preznačia. Poznámky pod čiarou k novým  odkazom 13e a 13f

znejú - 13e  "§ 3 zákona číslo 468/1991  Zb. o prevádzkovaní

rozhlasového a televízneho vysielania", 13f "§ 3 zákona čís-

lo 81/1990 Zb. o  neperiodickej tlači a ostatných hromadných

informačných prostriedkoch v znení neskorších predpisov".

 

     V bode 11 návrhu v § 13 ods. 7 za slovo "príjem" vložiť

čiarku a vypustiť slová "určený podľa odseku 4".

 

     K časti II:

 

     V prípade,  ak prijmeme návrh pod  bodom II/3 spoločnej

správy, navrhujem toto uznesenie doplniť o ďalšie písmeno f)

tohto znenia:  "f) členov samosprávnych  orgánov právnických

osôb, ak za túto prácu dostávajú odmenu".

 

     V § 75 ods. 1  pripojiť na konci slova "na informáciu".

Súvisí to s bodom II/15  spoločnej správy, ktorý som odporu-

čila neprijať, pretože obsahoval alternatívne riešenia, a ja

som si osvojila jedno z nich.

 

     Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pani poslankyňa. Prosím, aby ste zaujali mies-

to určené pre spravodajcov výborov.

 

     V rozprave bude pokračovať pán poslanec Šagát, pripraví

sa pani poslankyňa Aibeková.

 

     (Po chvíľke.)

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení páni ministri,

 

     ospravedlňujem sa, že ste  museli čakať, ale keďže pani

poslankyňa predniesla ďalšie pozmeňovacie návrhy, a uviedla,

že dva vypadli, strácam trošku  prehľad. A pokiaľ budú pred-

nesené ďalšie pozmeňovacie návrhy,  žiadal by som ako proce-

durálnu vec, aby sa  napísali. Nemienim skutočne hlasovať za

zákon, keď neviem presne, o čo ide, pretože len z prečítané-

ho textu  si to človek  môže porovnať. Takže  by som prosil,

aby sa toto dodržalo.

 

     Dovoľte mi,  aby som sa veľmi  stručne vyjadril k tejto

novele. Budem mať niekoľko kritických a niekoľko pozitívnych

poznámok. Aby  som navodil dobrú  atmosféru, aby som  vás aj

získal pre tento diskusný príspevok, chcem povedať, že pred-

kladateľovi sa podarilo urobiť niektoré dobré zásahy do toh-

to zákona, a teda principiálne ho neodmietam.

 

     Tieto pozitívne zásahy predovšetkým spočívajú v tom, že

sa zvyšuje štátny dozor. V transformačnom období systému fi-

nancovania zdravotníctva, i keď ide o určitý stupeň dirigiz-

mu a ja som liberál, myslím si, že v tomto prechodnom období

je štátny dozor potrebný, vymaníme sa z neho trošku, až bude

postavený zákon o  verejnoprávnej organizácii alebo inštitú-

te,  kde, samozrejme,  podľa zákonov  budú určité  inštitúty

fungovať.  Takto by  mala fungovať  aj zdravotná  poisťovňa,

ktorá by sa mala zásadne  odlišovať svojou činnosťou ako ne-

zisková od iných komerčných poisťovacích systémov. Teda túto

vec  skutočne kvitujem,  sú tam  také silné  ustanovenia, že

dnes má ministerstvo  možnosť odobrať licenciu, ministerstvo

- a to si, prosím, uvedomujme,  má možnosť siahnuť na vinku-

láciu poisťovní, aby zabránilo práve  tomu, čo sa tu hovori-

lo, že  môže dôjsť k  zrúteniu poisťovacieho systému.  Tieto

obavy pri  takto silnom a  jasne definovanom štátnom  dozore

nemusíme mať.

 

     Samozrejme, chýba  jedna dôležitá vec, a  to aby minis-

terstvo zdravotníctva a  financií vypracovali podrobnú náplň

dozoru, hoci je čiastočne špecifikovaná, a aby začala koneč-

ne fungovať. Teda je tu  veľmi silný štátny dozor, kvitujeme

ho, ale potom si pri ďalšej filozofii tohto zákona povedzme,

ako to  budeme robiť, pretože  taký silný štátny  dozor môže

viesť k  dvom vývojom nášho  poisťovacieho systému: Prvý  je

rozpočtovo-poisťovací, to  znamená, je tu  taký silný štátny

dirigizmus, že sa presne určia  prostriedky a cez určité in-

štitúcie sa  vlastne prerozdelia. Také  systémy fungujú, nie

sú  úplne zlé,  len treba  povedať, že  áno, budeme to robiť

takto, lebo  ostatná novela zákona  ide potom týmto  smerom.

Alebo povieme a dodržíme to, čo sme povedali, že ideme robiť

pluralitný systém. Pluralitný  systém znamená regulovaný trh

a konkurenciu.  Ale keď  urobím poisťovaco-rozpočtový systém

a neurobím v tom zákone  medzery na konkurenciu a pluralitu,

tak vlastne mením filozofiu. A  to by predkladateľ mal pove-

dať a neskrývať  sa za slová, že je to  pluralita. Už to nie

je pluralita.

 

     Pluralita nemôže limitovať vznik poisťovní počtom pois-

tencov.  Prosil by  som, keby  sa uviedol  nejaký príklad zo

sveta, či počet poistencov je  ten rizikový faktor, prečo sa

zrúti poisťovací systém. Nakoniec,  všetky tie obavy vznikli

zo vzniku poisťovní v Čechách a pani poslankyňa to povedala.

Tam  poisťovne  nezlyhávali  pre  počet  poistencov, pretože

existuje poisťovňa  hornícka, ktorá má  700 tisíc poistencov

a je  insolventná, a  existujú menšie  poisťovne, ktoré majú

100 tisíc poistencov a fungujú dobre. Nie je to problém. Ho-

voriť, že potom je menší  správny fond, prosím, vieme, koľko

dáva štát na každého poistenca, vieme, koľko platí ekonomic-

ky činný  a je len  nešťastím poisťovní, keď  sa práve medzi

jeho poistencami  vyskytnú viacerí pacienti,  ktorí vyžadujú

nákladné vyšetrenia.

 

     Samozrejme, poisťovňa môže mať problémy, ale to sa iste

dá riešiť osobitným režimom, sú tu návrhy určitých krízových

fondov, ktoré  by mohli byť  spoločné pre všetky  existujúce

poisťovne. Teda nevidím v tom  nejaký problém a nakoniec ani

dôkazy z poisťovacích systémov, ktoré vonku existujú niekoľ-

ko  desiatok rokov,  toto nepotvrdili.  Veľmi dobre  fungujú

zdravotnícke poisťovne na oveľa  väčší počet obyvateľov, ako

sa plánuje u nás.

 

     Ak hovoríme o pluralite,  zásadne nemôžeme urobiť jednu

vec, a to  preto, že je tu určitá  retroaktivita. Ja nie som

právnik, ale  určite právnici, ktorí tu  sedia, súhlasia, že

ak  dnes stanovíme,  že doteraz  zriadené poisťovne  si budú

môcť počet poistencov do úrovne  300 tisíc získať za dva ro-

ky, a tá,  ktorá vznikla teraz, za jeden rok,  tak to nie je

rovnosť. Myslím si, že to  nie je správne, podmienky by mali

byť rovnaké pre všetkých, keď by sme ich teraz stanovili.

 

     Ďalšia vec, ktorú chcem podčiarknuť, to je nadštandard.

O tom sme tu už raz hovorili.  A ak mi pán poslanec Švec ani

dnes nedá za  pravdu, tak to je len  skutočne pre moju abso-

lútnu nemohúcnosť  to jasne vysvetliť.  Nadštandardné tu ne-

znamená  pre určité  profesné skupiny.  Nebudem ich menovať,

aby som niekoho neurazil, pretože  by sa porušil princíp so-

lidarity. Ale  ak chceme robiť  poisťovací systém, ktorý  má

vytvoriť priestor na to, aby  poisťovne začali súťažiť o ob-

čana, aby zákon  bol skutočne dobrý na to,  aby zlepšil sta-

rostlivosť, čo si dal za  úlohu predkladateľ, tak musíme vy-

tvoriť  konkurenčné prostredie.  Ako ho  vytvoríme? Spomínal

som príklad vo výbore,  dovoľte ho zopakovať. Jedna kuchárka

z tridsiatich korún navarí vynikajúci obed, a druhá taký, že

sa nedá zjesť. Takto jednoducho sa dá povedať, ako môže fun-

govať jedna poisťovňa alebo druhá poisťovňa.

 

     To znamená,  že ak dnes máme  ešte zákon, ktorý hovorí,

že  vojaci sa  môžu poisťovať  len v  Poisťovni ministerstva

obrany, tak  to dnes už  nie je dobrý  zákon. Poisťovňa musí

byť otvorená,  aby poistenec mohol povedať:  Nie som s tebou

spokojný, idem do druhej.  Nemáme ešte dostatočne definovaný

spotrebný  kôš, a  to som  tiež hovoril.  Dnes sa zápal pľúc

môže liečiť  najmenej piatimi spôsobmi.  Jeden lekár vám  dá

ampicilín a pošle vás za päť  dní do roboty. To som prehnal,

za desať. Jeden  vás uloží na lôžko a bude  vás tam držať 14

dní.  A jeden  vás po  tých 14  dňoch ešte  pošle do Tatier.

A stále to budeme všetci platiť.

 

     To znamená, že dnes  nemáme jasne definovaný štandardný

kôš toho,  čo máte kedy dostať.  A aby sa to  začalo tvoriť,

aby poisťovne začali narábať s korunou a šetriť, musí vznik-

núť  konkurencia a  snaha dať  poistencom niečo  viac ako tá

druhá.  To je  ten nadštandard.  Ale nie  pre skupinu, ktorú

označíme ako požiarnici, alebo  neviem ako. Nechcem sa dotý-

kať  požiarnikov. Teda  mám šancu  mať lepšiu starostlivosť,

keď pôjdem do tej poisťovne, bez ohľadu na to, či som vojak,

či som  neviem v akej  skupine. A filozofia  zákona to teraz

rieši tak, že to dáva do rezervného fondu.

 

     Dobre, prinajhoršom  to nechajme v  rezervnom fonde, že

tam dáme  do x percent,  aby sa použili  prostriedky na nad-

štandardnú starostlivosť. Ale prečo  to nemôžeme dnes nazvať

pravým menom? Veď nie sme malé deti. Nazvime to fond na nad-

štandardnú zdravotnú  starostlivosť. Bude to  štvrtý fond po

správnom, účelovom a rezervnom, pretože všetky tie fondy ma-

jú  presne zo zákona  určené,  čo majú  robiť, a povieme, že

tento fond  sa môže vytvoriť do  určitého percenta a použije

sa na nadštandardnú starostlivosť  vtedy, keď sa zabezpečila

tá, ktorú určuje Liečebný poriadok. A budeme čistí. Pretože,

ak to dnes neurobíme, pamätajte si, tí čo sme tu, že za nie-

koľko  rokov k  tomu príde.  Bude sa  to musieť  deklarovať.

A okrem toho aj štát oveľa  ľahšie bude môcť evidovať, koľko

ide peňazí do nadštandardu. Viete, že v Čechách ministerstvo

zdravotníctva  upodozrieva poisťovne,  že skrachovali preto,

lebo dávali veľa  do nadštandardu, ale ukázalo sa,  že to je

len 2 až 3 %. Teda  nebojme sa pomenovať veci, nebojme sa to

otvoriť. Máme taký silný štátny dozor, že to určite zvládne.

 

     Toľko asi, aby som vás neunavil.  Nie všetci ste, samo-

zrejme, venovali  takú pozornosť, aby  sme mohli o  všetkých

veciach diskutovať.  Pokladal som za  povinnosť čiastočne to

objasniť,  aby sme  sa nebáli  množstva poistencov.  A druhá

vec, aby sme sa nebáli pomenovať nadštandard správnym menom.

 

     K počtu  poistencov by som chcel podotknúť  ešte  jednu

vec. Samozrejme, dnešné poisťovne, ktoré  sú už na trhu, ne-

majú záujem, aby vznikali  ďalšie, pretože ak to vypočítali,

je pravda, že  keď budú mať veľa poistencov,  budú mať veľký

správny fond a bude sa tam dať všeličo urobiť, pretože neur-

čujeme, koľko  má ísť na  mzdy a koľko  má ísť na  vybavenie

sotfwaru a hardwaru. Preto si myslím, nechajme tam pustiť aj

menšie poisťovne.

 

     Dovoľte mi, aby som predniesol svoje pozmeňovacie návr-

hy. Mám ich napísané vo forme pre pani predkladateľku. Dovo-

lím si ich veľmi krátko  odôvodniť, teraz už len vzhľadom na

to, že som už o filozofii zákona hovoril.

 

     K bodu 26 § 32 - to nové písmeno b) vypustiť. Nové pís-

meno b) hovorí o 300 tisíc poistencoch. Myslím si, že to tam

nepotrebujeme.  Ak by  tento návrh  neprešiel, potom prosím,

aby sa tam dalo číslo nie  300 tisíc, ale 100 tisíc, pretože

všetci, alebo väčšina z nás,  sme ľudia kompromisov a vo va-

šich očiach vidím,  že sa tu dohodneme dnes  na veľmi dobrom

zákone.  Pokiaľ by  ste mali  až taký  veľký strach,  že tam

chcete mať určité  číslo, tak ho dajme také,  aby sme všetci

mohli za tento zákon hlasovať.  Som presvedčený, že to číslo

je také, že  občan tejto republiky sa nemusí  báť (pokiaľ si

štát bude plniť povinnosť v odvode poistného), že poisťovací

systém skrachuje. Len nesmie platiť 180 korún na mesiac, le-

bo potom  by som rád videl  toho kuchára, ktorý by  z týchto

180 korún  zabezpečil zdravotnú starostlivosť.  Potom musíme

veriť na zázraky a potom musíme prijímať do vlády čarodejní-

kov.

 

     K bodu 35. Tento sťahujem, pretože  tam sa v §  52 ods.

1 navrhuje v novom texte po slovách "o prerokovaní" nahradiť

slová "po schválení".  Tam práve ide o účelový  fond, ale vy

ste to odporučili neprijať, teda nechávate staré znenie, tak

to sťahujem.

 

     Neviem, pani  poslankyňa, či ste  uviedli o tom sociál-

nom zabezpečení, myslím, že ste  to čítali. Áno. Teraz chcem

dať návrh, aby bol paragrafom 54 (a ostatné by sa potom pre-

číslovali) riešený fond  na nadštandardnú zdravotnú starost-

livosť, ktorý by v  troch odsekoch bol charakterizovaný tak-

to:

 

     /1/ Z fondu na nadštandardnú zdravotnú starostlivosť sa

uhrádzajú výdavky na zdravotnú starostlivosť presahujúcu rá-

mec stanovený osobitným predpisom.

 

 

     /2/  Fond  na nadštandardnú  zdravotnú starostlivosť sa

tvorí až do výšky 5 % ročných výdavkov základného fondu.

 

     A ten poisťovací  mechanizmus, aby  sa neplytvalo,  tak

Všeobecná zdravotná  poisťovňa - potom sa  to bude vzťahovať

na všetky,  môže uhradiť náklady  na zdravotnú starostlivosť

podľa odsekov 1  a 2, ak uhradí všetky  výdavky na zdravotnú

starostlivosť v rozsahu stanovenom osobitným predpisom.

 

     Posledný pozmeňovací návrh mám  k jednej veľmi zložitej

situácii  a to  je ošetrovanie,  liečenie bezdomovcov, ktorí

nemajú žiadnu  zmluvu s poisťovňou a  zo zákona sú poistení,

mali by byť poistení. Teda  dovoľujem si ho navrhnúť po kon-

zultácii a  nakoniec to bolo aj  súhlasné stanovisko výboru,

len sa  dohodlo, že sa  to naformuluje. V  tomto bode, ktorý

teraz budem čítať, pán minister a pani doktorka  Aibeková aj

pani spoločná spravodajkyňa to potvrdia, sa riešia tí, čo sú

bezdomovci, nemajú občiansky  preukaz, nemajú žiadnu zmluvu,

ležia  v nemocnici  - a  niekedy budú  možno aj v prešovskej

- a budú tam  dva mesiace a bude treba  za nich zaplatiť 600

tisíc. Teda pozmeňovací návrh znie takto:

 

     K bodom 32 a 33 § 48 ods. 1 písmeno b), ktoré znie tak-

to: "príspevky  zo štátneho rozpočtu  na úhradu nákladov  za

zdravotnú starostlivosť poskytnuté  vo výnimočných prípadoch

bezdomovcom  zdržujúcim  sa  na  území Slovenskej republiky,

ktorí nemôžu  preukázať poistný vzťah  preukazom poistenca".

Tento § 48 hovorí, za ktorých  platí štát, to znamená, aj za

tých to bude platiť štát.

 

     Napriek  tomu, že  som  šiel  k tomuto  mikrofónu veľmi

skepticky, pretože vždy poobede  vidím, že krivka pozornosti

klesá, chcem  vám poďakovať za  pozornosť. Ani si  nedovolím

veriť, že by som vás  dokázal presvedčiť, keďže ste si osvo-

jili  pravdepodobne filozofiu,  ktorú ponúkol  predkladateľ.

Pokiaľ prijmete  tento zákon v tom  znení, ako ho prijímate,

iste to nebude tragédia, ale v tomto prípade mi dovoľte, aby

som zaň nehlasoval.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

    Ďakujem,  pán poslanec.  V rozprave  bude pokračovať po-

slankyňa Aibeková, pripraví sa poslanec Magvaši.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     skôr ako predniesiem svoj  príspevok, dovoľte mi vyjad-

riť takúto  skutočnosť, že asi bude  pán poslanec Šagát pre-

kvapený a možno aj vy,  vážení členovia snemovne, že napriek

tomu, že je opozičný poslanec  a ja som koaličná poslankyňa,

v mnohých bodoch sme sa zhodli, čo ma osobne teší a v závere

si potom dovolím v takomto  duchu osloviť vás všetkých. (Po-

tlesk.)

 

     Dovoľte mi teda predniesť niekoľko myšlienok k vládnemu

návrhu zákona Národnej rady  Slovenskej republiky, ktorým sa

mení a dopĺňa zákon číslo 273/1994  Z. z. v znení zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky číslo  374/1994 Z. z. a zá-

kona číslo 98/1995 Z. z.

 

     Problematika  zdravotného  poistenia  sa od  schválenia

zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 7/1993 Z. z.

o zriadení  Národnej poisťovne  a o  financovaní zdravotného

poistenia,  nemocenského poistenia  a dôchodkového poistenia

objavovala  v  Národnej  rade  Slovenskej  republiky  takmer

v pravidelných intervaloch. 9. schôdza Národnej rady Sloven-

skej  republiky  nie  je  výnimkou,  preto znovu rozhodujeme

o problematike zdravotného poistenia a  tým aj o transformá-

cii slovenského zdravotníctva.

 

     O tom,  že je to  veľmi zložitá, náročná  problematika,

svedčí okrem  iného aj skutočnosť,  že v mnohých  európskych

krajinách, kde  sa poistný systém  rozvíja niekoľko desiatok

rokov, napríklad Nemecko,  Rakúsko, Švajčiarsko, stále nará-

žajú na  problémy, ktoré vedú  k nevyhnutnosti tento  systém

meniť a zdokonaľovať. Zdravotné poistenie je pritom iba jed-

ným z prvkov v zložitom systéme vzťahov v zdravotníctve, je-

ho organizácií, financovaní,  požiadaviek a potrieb poisten-

cov,  zdravotníckych pracovníkov  a podobne.  Je však  veľmi

dôležitým prvkom a týka sa všetkých občanov, nakoľko zákonom

číslo 273/1994 Z. z.  je stanovená povinnosť zdravotného po-

istenia pre všetkých občanov Slovenskej republiky.

 

     Za cca 2 265 tisíc občanov platia poistné zamestnávate-

lia, resp. platia  si ho sami občania. Za  3 100 tisíc platí

poistné  štát. Platby  na poistnom  predstavujú za  rok sumu

viac ako  30 miliárd korún. Preto  je pochopiteľné, že každá

zmena v poistnom systéme vyvoláva záujem odbornej aj laickej

verejnosti,  a preto  je pochopiteľné,  že aj  novela zákona

číslo 273/1994 Z. z. už  počas jej prípravy vyvolala pomerne

intenzívne medializovanie problematiky. Považujem to za pri-

rodzené a  užitočné. Žiaľ, mnohé  články a vyjadrenia  v mé-

diách  boli neobjektívne  a neodborné,  bez hlbších znalostí

problematiky a súvislostí,  a tak ako je to,  žiaľ, v našich

pomeroch  bežné, mnohé  problémy boli  vytrhnuté z celkového

kontextu predkladaného návrhu zákona  a zbytočne sa spoliti-

zovali.

 

     V máloktorom  príspevku sa hodnotil  predkladaný vládny

návrh zákona  Národnej rady Slovenskej  republiky, ktorým sa

mení a dopĺňa zákon číslo 273/1994 Z. z., ako celok. Málokde

sa mohol poistenec dozvedieť  o pozitívach predkladaného ná-

vrhu  zákona,  objavovali  sa  zväčša  iba  kritické výhrady

k dvom - trom paragrafom. Preto som práve ocenila vystúpenie

pána  poslanca Šagáta,  že on  vyzdvihol aj  pozitíva, ktoré

tento zákon má.

 

     Pritom predložený vládny návrh zákona obsahuje v porov-

naní s platným zákonom číslo  273/1994 Z. z. 46 zmien. Mnohé

z nich predstavujú  legislatívno-technické zlepšenie citova-

ného  zákona, ďalšie  precizujú zákon  s cieľom  zefektívniť

činnosť  zdravotných poisťovní,  zabezpečiť využívanie  pro-

striedkov základného fondu poisťovne na zdravotnú starostli-

vosť ustanovenú Liečebným  poriadkom, posilniť funkciu štát-

neho dozoru nad činnosťou  zdravotných poisťovní a odstrániť

nejasnosti, ktoré sa  vyskytovali pri určovaní vymeriavaceho

základu na platenie poistného.

 

     Štát sa stáva podľa predloženého návrhu zákona platite-

ľom  poistného z  doterajších 13  skupín obyvateľstva  za 16

skupín. Rozšírenie  sa týka žien  poberajúcich peňažnú pomoc

v materstve odo dňa pôrodu, zahraničných študentov na zabez-

pečenie záväzkov  z medzinárodných zmlúv,  osôb umiestnených

v zariadeniach sociálnej starostlivosti s celoročným pobytom

a osôb, ktoré sú invalidné a nevznikol im nárok na invalidné

dôchodky.

 

     V návrhu zákona sa spresňuje zloženie správnych rád po-

isťovní, predložený vládny návrh zákona stanovuje, že správ-

ne rady všetkých  poisťovní, rezortných, odvetvových, podni-

kových a  občianskych, musia byť zložené  zo zástupcov pois-

tencov  a  zástupcov  zamestnávateľov.  Spresnená je funkcia

štátneho dozoru, jeho obsah a právomoci pre jeho vykonávate-

ľov  -  Ministerstvo  zdravotníctva  a Ministerstvo financií

Slovenskej republiky.

 

     Určená je výška pokút  pre poisťovne, ktoré pri vykoná-

vaní zdravotného poistenia závažným spôsobom  porušia povin-

nosti stanovené zákonom, až do sumy 500 tisíc Sk, pričom po-

kuty budú príjmom Štátneho fondu zdravia.

 

     Nepopieram,  že  v  návrhu  zákona  sú  aj ustanovenia,

o ktorých treba diskutovať a  ktoré viedli aj k pripomienko-

vaniu zo  strany predstaviteľov Združenia  zdravotných pois-

ťovní  v Slovenskej  republike,  ktoré  vzniklo v  máji 1994

a v apríli tohto roku  bolo prijaté do Medzinárodnej asociá-

cie  poisťovní a  ktoré združuje  všetky zdravotné poisťovne

okrem  Všeobecnej zdravotnej  poisťovne. Zástupcovia združe-

nia, riaditelia všetkých poisťovní  boli pozvaní aj na roko-

vanie gestorského výboru  Národnej rady Slovenskej republiky

- výboru pre zdravotníctvo a  sociálne veci k prerokovávaniu

citovaného návrhu zákona, kde predniesli aj svoje pripomien-

ky. Týkali sa predovšetkým najviac medializovaných bodov ná-

vrhu zákona, t. j. znenia § 6 a § 32.

 

     Podľa § 6 ods. 1 nie je možné poskytovať zdravotnú sta-

rostlivosť  nad  rámec  Liečebného  poriadku uhrádzaním pro-

striedkov zo základného fondu. V odseku 2 sa stanovuje zákaz

podnikania s prostriedkami získanými z povinného zdravotného

poistenia a používať ich na  splácanie úverov a s nimi súvi-

siace  finančné plnenie  vyplývajúce z  úverových zmlúv. Zá-

stupcovia poisťovní, ktorí sa zúčastnili na uvedenom rokova-

ní gestorského  výboru, sa vyjadrili, že  nechceli a ani ne-

chcú podnikať s prostriedkami získanými z povinného zdravot-

ného poistenia,  preto akceptovali znenie zákona  v § 6 ods.

2 tak, ako bol predložený.

 

     Problém  s možnosťou  poskytovania tzv. nadštandardných

služieb,  to znamená  služieb nad  rámec stanovený Liečebným

poriadkom, sme za  všeobecného súhlasu, vyjadreného hlasova-

ním prítomných poslancov, ako aj so súhlasom zástupcov zdru-

ženia poisťovní, vyriešili pozmeňovacím  návrhom § 51, je to

desiaty bod  spoločnej správy. Pred  chvíľkou predniesol pán

poslanec Šagát  takisto k tomuto  paragrafu iné znenie,  iný

návrh. Prijatím  tohto pozmeňovacieho návrhu  je zabezpečená

pluralita v poskytovaných  službách jednotlivých zdravotných

poisťovní,  ale  je  limitovaná  plnením  platných zákonných

ustanovení a výškou použitých  prostriedkov. Preto sa osobne

prikloním  k tomu  návrhu, ktorý  predniesla pani poslankyňa

Kolesárová.

 

     Druhým najviac diskutovaným bodom bol § 32 ods. 1 písm.

b), podľa ktorého sa  stanovuje rezortným poisťovniam povin-

nosť dosiahnuť do jedného roka od vydania povolenia na zria-

denie rezortnej poisťovne počet  najmenej 300 tisíc poisten-

cov. Tu treba objektívne povedať, že vo svete existujú veľmi

dobre fungujúce  poisťovne s vysokým  počtom poistencov, na-

príklad  švajčiarska  Helvetia  má  1,3  milióna poistencov,

v Nemecku je  to sieť AOK poisťovní,  ale rovnako fungujú aj

poisťovne s počtom  poistencov od 10 do 50  tisíc. Máme však

informácie,  že aj  v týchto  krajinách Nemecko, Švajčiarsko

dochádza k zlučovaniu poisťovní  a hľadajú možnosť, ako zís-

kať čo najviac poistencov.

 

     V  Českej republike,  ktorá už  bola spomínaná  v oboch

príspevkoch predo mnou, sú  rôznorodé skúsenosti, zväčša ne-

gatívne, ale takisto je tam problém, ktorý bol spomenutý, že

fungujú zle  tie, ktoré majú málo  poistencov, aj tie, ktoré

majú veľa poistencov, a naopak fungujú dobre s obidvoma poč-

tami, teda aj s malým, aj veľkým počtom.

 

     Zástupcovia  združenia poisťovní  priznali, že  pre tie

poisťovne, ktoré chcú mať  expozitúry v celej Slovenskej re-

publike, je na pokrytie nákladov optimálny počet nad 200 ti-

síc  poistencov. Zároveň  však upozornili,  že v  súčasnosti

niet  v Slovenskej  republike z  tejto problematiky dostatok

analýz. Je pochopiteľné,  že rezort Ministerstva zdravotníc-

tva Slovenskej republiky musí mať  a má záujem na zlepšovaní

situácie v zdravotníctve, a  preto predkladá prerokúvanú le-

gislatívnu normu na stabilizáciu činnosti zdravotníckych po-

isťovní aj s určením počtu poistencov pre jednotlivé rezort-

né poisťovne.

 

     Možno tiež diskutovať o  určení lehoty na získanie sta-

noveného počtu  poistencov do jedného  roka, pričom pre  re-

zortné poisťovne zriadené  do nadobudnutia účinnosti predlo-

ženého návrhu zákona sa  stanovuje povinnosť dosiahnuť počet

300 tisíc poistencov do  dvoch rokov účinnosti tohto zákona.

Preto prednesiem k tomuto bodu aj pozmeňovací návrh.

 

     Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi dúfať, že rozprava

k tomuto bodu  programu bude v Národnej  rade Slovenskej re-

publiky rovnako vecná a konštruktívna, ako bola 5. septembra

tohto roku  v gestorskom výbore -  Výbore Národnej rady Slo-

venskej republiky  pre zdravotníctvo a sociálne  veci - a že

nám všetkým pôjde o to, aby sme svojimi návrhmi a pripomien-

kami  vytvorili  zákon  užitočný  pre  poistencov, poisťovne

i pre naše zdravotníctvo.  Vyvarujme sa, prosím, tendenčných

skreslení, s akými som sa stretla 6. septembra tohto roku vo

viacerých denníkoch, ktoré informovali o rokovaní gestorské-

ho výboru neobjektívne. Veď  posúďte sami: Z 27 prednesených

pozmeňovacích návrhov, samozrejme, boli  to aj návrhy, ktoré

nám  predložil legislatívny  odbor Národnej  rady Slovenskej

republiky  a  ktoré  sme  si  osvojili,  23  bolo  prijatých

a väčšina z nich sa stretla so súhlasom u koaličných aj opo-

zičných poslancov.

 

     Aj keď  je počet pozmeňovacích  návrhov pomerne vysoký,

je to preto, ako to  vysvetlila vo svojom úvodnom slove pani

spoločná spravodajkyňa, že sme  zasahovali nielen do novely,

ktorú predložila  vláda, ale vlastne aj  do pôvodného znenia

návrhu 273/1994.

 

 

     A úplne  záverom mi dovoľte  predniesť svoj pozmeňovací

návrh. Týka sa  § 32 ods. 1 a znie:  Za písmeno a) sa vkladá

nové písmeno b), ktoré znie:  "b) záväzok, že rezortná pois-

ťovňa dosiahne do dvoch rokov", čiže nahrádzam ten text "je-

den rok" do dvoch rokov. Prijatím tohto návrhu dôjde k zjed-

noteniu podmienok  podľa § 32  ods. 1 písm.  b) a článku  II

ods. 3,  ktoré určujú dobu, do  ukončenia ktorej musia pois-

ťovne získať zákonom stanovený  počet poistencov. Myslím, že

toto bude spravodlivé riešenie a vytvára sa aj pre novovzni-

kajúce poisťovne rovnaká šanca, rovnaká možnosť, ako už majú

tie, ktoré fungujú.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR  M. Andel:

 

     Ďakujem,  pani poslankyňa.  V rozprave  bude pokračovať

pán poslanec Magvaši a pripraví sa pán poslanec Lauko.

 

Poslanec P. Magvaši:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     problém, ktorý  riešime, je problémom,  ktorý sa dotýka

bezprostredne každého z nás, dotýka  sa nás od nášho narode-

nia až po naše úmrtie.  Vážnosť, s ktorou tento bod prerokú-

vame, vlastne sa s týmto  bodom, ako povedala kolegyňa Aibe-

ková, pravidelne  zaoberáme, hovorí o  tom, že kdesi  na za-

čiatku transformácie zdravotníctva sme  sa vydali na trajek-

tóriu, ktorá je pomerne veľmi  nejasná, a vždy keď sa dosta-

neme do  určitého bodu, odhŕňame oponu  a ideme ďalej. Preto

by som chcel povedať pár poznámok  k tomu, ako sa pozerať na

niektoré fakty, ktoré rieši táto novelizácia, a na to, čo sa

vlastne hovorí o kritériu pre zdravotnú poisťovňu z hľadiska

počtu poistencov a v nadväznosti s tým o pluralite poisťovní.

 

     Myslím si, že po prvé si treba uvedomiť, že zdravotníc-

tvo má výrazne verejný charakter, že zdravotné poisťovníctvo

nemá podnikateľský charakter,  ale má výsostne verejnoprávny

charakter. Túto základnú premisu si musíme uvedomiť a musíme

vychádzať z toho, že posudzovanie všetkých našich noviel mu-

sí ísť asi k tomuto smeru.

 

     Po druhé, úroveň  zdravotnej starostlivosti nás občanov

je  garantovaná Ústavou  Slovenskej republiky  a vlastne zá-

kladná zdravotná starostlivosť je garantovaná zákonom o Lie-

čebnom poriadku. Treba si  uvedomiť,  že táto základná zdra-

votná starostlivosť je jedna z  najvyšších v Európe a je po-

rovnateľná aj  s mnohými vyspelými  ekonomikami ako základná

zdravotná  starostlivosť. Čiže  ak zoberieme  tento prvý zá-

kladný faktor,  že náklady, ktoré  sú spojené s  takouto zá-

kladnou zdravotnou starostlivosťou  a vysoko presahujú štan-

dard, ktorý  je aj vo  vyspelých ekonomikách, musíme  sa po-

zrieť aj  na druhú stranu rovnice,  či máme dostatok zdrojov

na zabezpečovanie takejto  nadštandardnej základnej zdravot-

nej starostlivosti.

 

     A to je  vlastný tretí bod, na ktorý  by som chcel upo-

zorniť, že  poistný systém je založený  na výbere poistného,

ktoré je vlastne funkciou miezd. To znamená, že máme na jed-

nej  strane  rovnice  nadštandardnú  zdravotnú starostlivosť

a na druhej strane máme veľmi nízke mzdy, jedny z najnižších

miezd, dokonca  teraz prebehli informácie o  CEFTE, tak máme

hlboko najnižšie  mzdy zo všetkých  štyroch krajín Vyšegrad-

skej štvorky.  To znamená, máme na  jednej strane vysokú zá-

kladnú zdravotnú starostlivosť a na druhej strane máme veľmi

nízky vymeriavací základ, teda  mzdy. Vzniká tu obrovská ne-

rovnováha a táto nerovnováha  sa nedá riešiť úplne uvoľnením

priestoru s liberalizovaním  a vytvorením bezbrehej plurali-

ty.  A nevyriešime  to ani  žiadnym tvrdým  štátnym dozorom,

ktorý je už len sekundárnou reštrikciou. Sme toho názoru, že

táto nerovnováha sa musí  riešiť veľmi kvalifikovanou a cit-

livou reguláciou.

 

     K otázke  počtu poistencov. Ak sa  zoberie do úvahy, že

sú  u nás  veľmi nízke  mzdy, teda  ten vymeriavací  základ,

z ktorého sa spočítava, z toho vychádza pomerne veľmi vysoký

odvod  poistného  na  zdravotné  poistenie,  ktoré na druhej

strane vysoko zaťažuje  nákladovú zložku výroby, podnikateľ-

skej sféry.  Máme jednu z najvyšších  výberových položiek na

výber  poistného  v  poistných  systémoch.  To  však vyplýva

z  našich nízkych miezd. Takže ak si zoberieme, aká je miera

rizika z možnosti získania  zdrojov a riešenia kritickej si-

tuácie v  otázke chorobnosti obyvateľstva,  z rozptylu počtu

poistencov vo  väzbe na štruktúru  miezd toho vymeriavacieho

základu nám vychádza, že sa počet pohybuje niekde od 170 ti-

síc do 350 tisíc podľa  miery rizika, ktorú zakomponujete do

tejto poistnej matematiky. A preto rozprávať o čísle 200 ti-

síc,  300 tisíc,  je podľa  mňa skutočne  skôr určitý  pokus

a omyl, žiaľ, na tejto neprebádanej ceste, ako kvalifikované

zdôvodnenie nejakých koncepčných a strategických zámerov.

 

     Po štvrté by som chcel povedať, kde môžu nakoniec pois-

ťovne v rozhodujúcej miere ušetriť. Ak základný fond je pre-

to,  aby  financoval  základnú  zdravotnú starostlivosť, tak

rozhodujúca položka  sú vlastne dve  položky. To je  vlastne

správny  fond a  rezervný fond.  Ak si  povieme, že rezervný

fond  dnes v  podkapitalizácii všetkých  poisťovní je  veľmi

problematické  vôbec vytvoriť,  tak môžu  šetriť na správnom

fonde. A,  žiaľ, čím je  nižší počet poistencov,  tak tým sú

relatívne vyššie  náklady na správny fond.  To je ekonomická

závislosť. Preto  by som chcel vniesť  aj trochu racionality

do tohto posudzovania a povedať, že rozhodujeme o existencii

každého z nás, každého nášho občana,  že ísť do rizika a ha-

zardu a skúšania o tom, čo to spraví nakoniec na našom obča-

novi, na každom z nás, myslím  si, že v tomto má svoje opod-

statnenie regulácia, taká regulácia,  aká je navrhnutá v no-

velizácii tohto zákona. Preto ho budem podporovať.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán  poslanec. V rozprave  bude pokračovať pán

poslanec Lauko, pripraví sa pán poslanec Gaľa. Nech sa páči,

pán poslanec.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     vládna novela  zákona číslo 273 vychádza  z dôvodov, že

treba sprísniť podmienky na vznik a činnosť rezortných pois-

ťovní,  rozšíriť dôvody  na zrušenie  rezortných zdravotných

poisťovní a doplniť úlohy štátu, štátneho dozoru nad vykoná-

vaním zdravotného poistenia, tiež spresňuje vymedzenie vyme-

riavacieho základu, rozhodujúce obdobie.

 

     V dôvodovej správe vláda  argumentuje, že štát musí ga-

rantovať plynulé, sústavné  a dostupné poskytovanie zdravot-

nej starostlivosti. Veľký počet zdravotných poisťovní znižu-

je disponibilné zdroje  finančných prostriedkov poistenia vo

všetkých  fondoch, čo  v  danej  situácii vytvára  na jednej

strane tlak na hospodárenie zdravotných poisťovní a zdravot-

níckych zariadení, ale na druhej strane aj na politiku štátu

v oblasti vymeriavacích základov  na platenie poistného. Za-

hraničné  skúsenosti  ukazujú,  že  uspokojivé  zabezpečenie

zdravotnej starostlivosti sa darí poisťovniam s počtom pois-

tencov približne  300 tisíc. Z  uvedeného dôvodu sa  zvyšuje

počet poistencov. Navrhovaná novela umožňuje rezortným pois-

ťovniam  získať potrebný  počet poistencov  v priebehu dvoch

rokov. Koniec citátu.

 

     Tieto  argumenty vlády  sa dostávajú  do problematickej

polohy, lebo chýba dostatočná  analýza na takéto rozhodnutie

a pre krátkosť  fungovania existujúcich poisťovní  nebol do-

statočný priestor na  kvalifikovanú odbornú diskusiu. Súhla-

sím, že  legislatíva v oblasti  zdravotného poistenia sa  má

prehodnocovať. Programové  vyhlásenie vlády v  oblasti zdra-

votníctva, zdravotného  poistenia, deklaruje, že  vláda bude

podporovať taký pluralitný systém poistenia, ktorý zabezpečí

proporcionálny rozvoj zdravotníctva na celom území štátu.

 

     Slovenská republika sa chce približovať ku krajinám Eu-

rópskej únie aj v oblasti sociálnej sféry. Zdravotnícky sys-

tém v Slovenskej republike  nastúpil cestu európskeho plura-

litného zdravotníctva,  ktorý je založený  na zákonnom zdra-

votnom poistení, vykonávanom zdravotnými poisťovňami ako ve-

rejnoprávnymi inštitúciami a na zmluvných vzťahoch poisťovní

so štátnymi a  neštátnymi poskytovateľmi zdravotnej starost-

livosti. V krajinách Európskej únie má štát zo strategického

hľadiska  funkciu  len  vo  vytváraní  legislatívneho  rámca

a kontrole  jeho  dodržiavania.  Je  tu  solidarita všetkých

klientov  v spojení  s individuálnou  zodpovednosťou každého

a realizuje sa podpora neštátnych  subjektov v oblasti pois-

tenia. Poisťovne sú v zásade autonómnymi verejnoprávnymi in-

štitúciami,  v ktorých  požiadavky a  potreby klientov  majú

prioritu.  Poisťovne sa  snažia poskytnúť  dobré a  kvalitné

služby, správne náklady sa snažia  udržať na úrovni nie viac

ako 5 % z vybraného poistného.

 

     Všetky  krajiny bez  výnimky sa  stretávajú s rastúcimi

nákladmi na  zdravotníctvo a zdravotnú  starostlivosť. Prak-

ticky žiadna krajina nedokáže úspešne kontrolovať rast tých-

to nákladov. V Slovenskej republiky  je to o to zložitejšie,

že prostriedky na zdravotníctvo obsahujú necelých 5 % hrubé-

ho domáceho produktu. Krajiny  Európskej únie vykazujú prie-

merne 8 %. Preto  treba zvýšiť objem finančných prostriedkov

disponibilných zdrojov na  zdravotníctvo za efektívneho vyu-

žitia týchto prostriedkov.

 

     Podľa  štatistických zistení,  a mám  tie isté podklady

ako pani poslankyňa Aibeková,  zo združenia poisťovní, ktoré

uvádzajú, že  za 3 milióny občanov  platí štát približne 6,7

miliardy Sk, čo  je 13,7 % z 54 %  minimálnej mzdy, a za 2,3

milióna občanov  sa vyberie poistné  približne 23,8 miliardy

Sk. Môj osobný názor je  taký, že zdravotníctvo na Slovensku

by si zaslúžilo, aby štát platil  za osoby nie 54, ale aspoň

75, ak nie 100 % z minimálnej mzdy.

 

     Ďalšia možnosť je upraviť vymeriavací základ a percento

poistného. Tento zámer však z novely nevyplýva, preto sa ním

nebudem zaoberať.  Z uvedených súm dostanú  poisťovne v Slo-

venskej republike  od platiteľov poistné  vo výške približne

tridsať  a pol  miliardy Sk,  z čoho  na prevádzkové náklady

môže  byť použitý  správny fond,  ktorý z  tejto sumy  tvorí

približne  910 miliónov  Sk. Táto  suma je  na správne fondy

všetkých poisťovní za jeden rok, a na rozdiel od pána kolegu

Magvašiho si myslím, a podporujem stanovisko združenia pois-

ťovní, je jedno, či túto  sumu budú obhospodarovať dve pois-

ťovne, alebo  dvadsať poisťovní. Vždy sa  bude môcť rozdeliť

len uvedená suma. Počet poistencov sa na Slovensku veľmi ne-

mení.

 

     Novonavrhované znenie § 6  sa predovšetkým dotkne pois-

tencov,  a nie  až tak  poisťovní, čo  je závažná skutočnosť

o to viac, že doterajšie  rozšírenie služieb sa týkalo najmä

prevencie. Je preukázané, že  na toto rozšírenie služieb pre

poistencov nejde  viac ako 5 %  z celkových prostriedkov zá-

kladného fondu. Pritom z  dlhodobého hľadiska prostriedky na

prevenciu dokážu ušetriť  finančné prostriedky vynaložené na

zdravotnú starostlivosť. Je to  aj zasiahnutie do konkurenč-

ného prostredia.  Spomínaný prípadný koniec  plurality nevy-

plýva z dôvodu  nového znenia § 6, ale  skôr z nového znenia

§ 32, a môže byť  spôsobený aj ďalšími legislatívnymi zásah-

mi, najmä  systémovým presadzovaním názorov  najväčšej pois-

ťovne.

 

     Funkčnosť poisťovne  je taká skutočnosť,  že uspokojuje

požiadavky  poistencov, že  objem vybraného  poistného aj po

procese prerozdelenia  stačí na pokrytie  úhrad za zdravotnú

starostlivosť  v rámci  platných právnych  úprav. Zároveň aj

to,  že  objem  poistného  umožní  tvorbu  dostatočnej výšky

správneho fondu.

 

     Konštatovanie  o tzv.  potrebnom počte  poistencov nemá

oporu  v súčasnej  realite. Nevyplynulo  zo žiadnej analýzy.

Nie je  tak dávno, čo  Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej

republiky konštatovalo, že na funkčnosť poisťovne je potreb-

ných 150 tisíc poistencov. Navrhovaných 300 tisíc poistencov

je počet, ktorý v tejto etape zlikviduje niektoré poisťovne.

Navyše nie je pravda,  že väčší počet zdravotných poisťovní,

ako sa  zvykne nepresne dôvodiť,  by viedol zákonite  ku ich

zániku a  neschopnosti plniť si svoje  povinnosti. V podobe,

v ktorej  bol predložený  novelizovaný zákon  do výborov, by

menil prostredie,  v ktorom sa  jednotlivé poisťovne doteraz

nachádzali. Zároveň by konzervoval  stav v Slovenskej repub-

like takým spôsobom, že  by prakticky znemožňoval vznik ďal-

ších zdravotných  poisťovní na trh. Malo  by nám ísť všetkým

o to, aby sa pluralita a  diverzifikácia poisťovní v čo naj-

širšej miere zachovala a podporovala.

 

     Teraz  budem  hovoriť  tak  ako  pani kolegyňa Aibeková

a budem sa snažiť, aby sme  koalícia a opozícia mali podobné

názory. Preto vo  vecnej diskusii, tak ako vo  výbore, aj tu

podporíme návrhy koalície na  ďalšie zlepšenie textu zákona,

ako ich predkladala kolegyňa  Kolesárová. Išlo o zmenu dotý-

kajúcu sa §  53 Správny fond, kde sa  odporúča po dobu dvoch

rokov  od  svojho  vzniku  vytvárať  správny  fond  vo výške

5 % z príjmov. Rovnako podporíme aj zmenu § 4 ods. 2, kde sa

odporúča vypustiť text, citujem: "S výnimkou zdravotných vý-

konov  potrebných  na  účely  sociálneho zabezpečenia." Tiež

podporíme pozmeňovacie  návrhy, ktoré sa  dotýkajú § 51  Re-

zervný fond, ako ich  predložila pani poslankyňa Kolesárová,

najmä časť odseku 2 písm. b), citujem: "Výdavky na zdravotnú

starostlivosť presahujúcu rámec ustanovený Liečebným poriad-

kom až do výšky 5  % ročných výdavkov základného fondu." Ko-

niec citátu.

 

     Na záver  mi dovoľte uviesť  svoje pozmeňovacie návrhy,

ktoré odôvodňujem uvedenými argumentmi.

 

     Prvý. V  § 6 ods. 1  vypustiť vetu: "Poskytovanie zdra-

votnej starostlivosti  nad rámec Liečebného  poriadku nemôže

poisťovňa uhrádzať zo základného fondu."

 

     Druhý pozmeňovací návrh.  V § 6 odseky 2  a 3 vypustiť.

Úplný zákaz podnikania je  popretím pôvodného úmyslu zákono-

darcu, dosť zlým zásahom  do práve sa rodiaceho pluralitného

systému  zdravotných poisťovní  a predovšetkým  ochudobnením

občanov Slovenskej republiky  o kvalitnejšie zdravotné pois-

tenie, ktorého šance by  sa v zdravom konkurenčnom prostredí

iste posilnili. Taktiež nie je jasné, pre aký dôvod sa nemô-

žu takého  prostriedky použiť na  splácanie úverov a  úrokov

z úverov,  zvlášť ak  takéto potenciálne  úvery môžu  pomôcť

zvýšiť stabilitu poisťovne z hľadiska jej likvidity.

 

     Tretí pozmeňovací návrh. V § 32  ods. 1, a tým sa líšim

trošku  od návrhu,  ktorý podala  pani poslankyňa  Aibeková,

v odseku 1 v navrhovanom novom písmene b) nahradiť slová "do

jedného roku"  slovami "do dvoch  rokov", v tom  sme zhodní,

a slová "najmenej 300 tisíc"  nahradiť slovami "najmenej 150

tisíc". V tom sa tie dva návrhy odlišujú.

 

     Po štvrté. V § 52 ods. 1 navrhujem ponechanie pôvodného

odseku 1 a v odseku  2 nahradiť slová "správna rada Všeobec-

nej poisťovne" slovami "správna rada poisťovne". Táto úprava

je v súlade s navrhovaným článkom  II ods. 2, lebo tento pa-

ragraf  sa má  vzťahovať na  všetky poisťovne,  a nie len na

Všeobecnú zdravotnú poisťovňu.

 

     Piaty pozmeňovací návrh. V §  67 v ods. 3 vypustiť pís-

meno c), posledné písmeno d) premeniť na c). Aby sa kontrol-

ný orgán  mohol kedykoľvek zúčastňovať  na rokovaniach samo-

správneho orgánu, nie je  zaručená ochrana strategických zá-

ujmov  poisťovne. Kontrolný  orgán má  dostatok právomoci aj

bez tohto.

 

     Keďže sme  zástancami a podporovateľmi  plurality zdra-

votných poisťovní na Slovensku, podporíme uvedené návrhy ko-

legyne  Kolesárovej. Ak  náhodou neboli  prednesené, bol som

totiž na stretnutí s pánom veľvyslancom Cyperskej republiky,

preto som prišiel neskôr, tak vám ich odovzdám písomne a po-

važujte ich, akože som ich podal ja.

 

     Vás, vážené kolegyne a  kolegovia, prosím o podporu na-

šich pozmeňovacích návrhov, ktoré  sa nám javia konštruktív-

ne, nemeniace filozofiu predloženej  novely. Z uvedených ná-

vrhov vás  žiadam najmä o  podporu návrhu na  zníženie počtu

poistencov do  dvoch rokov trvania  poisťovní na 150  tisíc.

Umožníte tým ďalšie fungovanie  trhu iných poisťovní. Sme za

dodržiavanie zákonov v právnom štáte. Preto chápeme sprísne-

nie štátneho  dozoru poisťovní. Žiadam vás  o pochopenie na-

šich doplnkov  a zmien aj v  tejto oblasti. Bude to  na pro-

spech rozvoja poisťovní na  Slovensku a, dúfame, aj rastúcej

úrovne zdravotníctva u nás.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.  V rozprave  ďalej vystúpi  pán poslanec Gaľa,

pripraví sa pán poslanec Oravec.

 

Poslanec M. Gaľa:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     v rezorte zdravotníctva Slovenskej  republiky k 31. 12.

1994  pracovalo  116 568  pracovníkov.  Z tohto  počtu  bolo

16 476  lekárov,  stredných  zdravotných   pracovníkov  bolo

48  714. Počet  hospodársko-technických pracovníkov dosiahol

6 205 osôb,  počet  ľudí  v robotníckych  povolaniach  činil

23 136 osôb. Počet pracovníkov bývalej lekárenskej služby sa

udával asi 4 400 osôb. Počet  zamestnancov v  kúpeľoch a ve-

deckovýskumných  zariadeniach bol 10 400 osôb. Počet zamest-

nancov má klesajúcu  tendenciu a od roku 1992  sa znížil asi

o 6 000 osôb.

 

     Sústavu zdravotných zariadení tvorí 5 fakultných nemoc-

níc, 76 všeobecných  nemocníc,  19 ústavov - liečebných, vý-

skumných, vzdelávacích a rehabilitačných, 44  polikliník, 12

odborných liečební, 11 dojčenských  ústavov, 40 bývalých ús-

tavov  hygieny a  epidemiológie, teraz  štátnych zdravotných

ústavov, a 35 stredných zdravotných škôl. Celkový počet pos-

telí v zdravotných zariadeniach sa odhaduje na 62 000, počet

postelí sa mení. Súčasná tendencia je znižovanie posteľového

fondu.

 

     Privatizácia lekární značne pokročila v roku 1994. Dis-

tribučnou činnosťou  sa zaoberalo asi  130 súkromných firiem

a jedna štátna firma MEDIKA, š. p.

 

     Charakteristickou  črtou je  trvale sa  znižujúci objem

finančných prostriedkov  pre zdravotníctvo. Kým  v roku 1992

tento objem dosahoval 19,1 miliardy Sk, v roku 1993 bol plá-

novaný objem 16,7 miliardy  a v roku 1994 len 15,7  miliardy

Sk. O situácii v I. polroku 1995  sme obsiahle hovorili  pri

hodnotení správy  o plnení štátneho  rozpočtu Slovenskej re-

publiky na I. polrok 1995  minulý týždeň, a nebudem sa preto

o tom  zmieňovať. Stačí  poukázať na  permanentnú zadlženosť

rezortu. Dlh za  minulý rok činí 2,4 miliardy  Sk, tento rok

je  rezort nedofinancovaný  vo výške  1,5 miliardy  Sk a  to

všetko v kontraste s deklarovanými pozitívne sa vyvíjajúcimi

makroekonomickými  ukazovateľmi rozpočtu,  nespomínam tu  už

obrovskú  skrytú  zadlženosť  rezortu  odhadovanú  asi na 30

- 40 miliárd Sk.

 

     Chcem však poukázať na to, že uvedených 116 568 pracov-

níkov zdravotníctva pracuje často  v ťažkých podmienkach za-

dlžených  zariadení, v  zastaraných nevyhovujúcich  priesto-

roch, s opotrebovanými prístrojmi, zápasí s rôznym nedostat-

kom a  to všetko za nízke,  spoločensky dehonestujúce platy,

ktoré sa nedali zvýšiť, napriek prísľubom ministerstva zdra-

votníctva. Tento stav teda potrebuje reformu, resp. pokračo-

vanie v začatej reforme,  ktorej základnou filozofiou je od-

štátnenie časti poskytovaných  zdravotníckych služieb, zmena

spôsobu  financovania   zdravotníctva,  privatizačný  proces

a ustanovenie nového poisťovacieho zdravotného systému.

 

     Ak dovolíte,  zastavím sa pri  poslednom uvedenom bode,

teda pri poisťovacom systéme.

 

     V demokratickom štáte by mal štát slúžiť ľudom, rešpek-

tovať ich vôľu a snažiť  sa dať v rámci zákonodarstva jedno-

tlivcom  možnosť slobodne  rozhodovať o  svojich veciach. To

napríklad znamená aj to, že  jednotlivec občan má právo slo-

bodne sa  rozhodnúť, s kým uzavrie  zmluvu o zdravotnej sta-

rostlivosti,  s kým  sa teda  dohodne o  tom, že  sa o  neho

v prípade ochorenia, v prípade choroby postará.

 

     Keďže štátom spravované monopolizované zdravotníctva sú

všade chronicky problémové, neefektívne, málo výkonné a čas-

to nefunkčné, je systém zdravotného poistenia kľúčovým bodom

akejkoľvek reformy zdravotníctva.  Konkurencia a alternatív-

nosť v zdravotníckom poistení je dôležitou podmienkou funkč-

ného  zdravotníctva. Sloboda  občana tu  predstavuje možnosť

voľby a zodpovednosti za svoje konanie.

 

     V našom  štáte sa vytvorila  možnosť, aby sa  tento re-

formný krok, majúci umožniť konkurenciu v zdravotnom poiste-

ní,  realizoval v  auguste roku  1994, a  to prijatím zákona

číslo 273/1994 Z. z. Išlo  o závažný krok, ktorý má prispieť

k správnejšiemu zaradeniu zdravotníctva  v spoločenskom sys-

téme a odštartovať reálnu  privatizáciu zdravotníctva a jeho

ďalšie potrebné zmeny.

 

     Táto  už rozbehnutá  a bez  pochýb pozitívne  smerujúca

zmena systému financovania  zdravotníctva, zmena akceptujúca

slobodu jednotlivca i slobodu voľby, ako  aj patričné ekono-

mické  záležitosti, je  dnes určitým  spôsobom modifikovaná,

resp. je navrhnutá na modifikáciu.

 

     Súčasne ministerstvo navrhuje novelu zákona 273/1994 Z.

z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia,

o zriadení  Všeobecnej zdravotnej  poisťovne a  zriadení re-

zortných,  odvetvových a  občianskych zdravotných poisťovní.

Táto  novela podľa  môjho názoru  prináša určité obmedzujúce

opatrenia pre  pluralitu zdravotného poistenia.  Znižuje pa-

cientovi možnosť  voľby, ako aj  možnosť zasahovať do  toho,

ako sa hospodári s peniazmi odvedenými na jeho zdravotné po-

istenie. Svojimi ekonomickými  mechanizmami znevýhodňuje ne-

štátne  zdravotné poisťovne  a značne  sťažuje vznik  nových

zdravotných  poisťovní. Pacientovi  minimalizuje možnosť al-

ternatívneho riešenia svojho  zdravotného poistenia voči to-

mu, čo mu de facto ponúkne štát.

 

     Je otázne, či nenabúra  systém pozitívne sa rozbiehajú-

cich ekonomických  reforiem a partnerských  vzťahov a mecha-

nizmov fungovania  zdravotníctva v priebehu dnes  už dosť o-

klieštenej  reformy. Som  však presvedčený,  že pozmeňovacie

návrhy,  ktoré za  klub poslancov  KDH podal  poslanec Peter

Lauko a s ktorými sa v plnej miere stotožňujem, a zároveň aj

ďalšie  pozmeňovacie  návrhy  kolegov  poslancov uvedené ne-

dostatky navrhovanej  novely odstraňujú. Za  predpokladu, že

budú prijaté, som naklonený myšlienke tento návrh novely zá-

kona, ktorá nesporne má aj  svoje pozitíva, v hlasovaní pod-

poriť.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR  M. Andel:

 

     Ďakujem, pán  poslanec. V rozprave  bude pokračovať pán

poslanec Gaulieder a pripraví sa pán poslanec Kováč.

 

Poslanec F. Gaulieder:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     dovoľte mi  v súvislosti s  pozmeňovacím návrhom, ktorý

je uvedený v spoločnej správe  výborov pod  bodom 10 - zmena

a doplnenie § 51, predložiť jeden doplňovací návrh, o ktorom

chcem, aby sa hlasovalo osobitne.  V prípade, že bod 10 bude

schválený tak, ako je navrhovaný, resp. iným spôsobom, dôjde

k úprave § 51 zákona číslo 273/1994.

 

     Môj návrh spočíva v tom, aby sa za článok II predmetné-

ho návrhu vložil článok III, ktorý znie:

 

     Zákon   Národnej   rady   Slovenskej   republiky  číslo

276/1993 o Poisťovni Ministerstva vnútra Slovenskej republi-

ky a  financovaní zdravotného poistenia, v  znení zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky číslo 374/1994 a zákona Ná-

rodnej rady  Slovenskej  republiky číslo  142/1995, sa  mení

a dopĺňa takto:

 

     1. § 16 b) odsek 2 znie: Z prostriedkov rezervného fon-

du sa uhrádzajú:

 

         a) mimoriadne  výdavky  na zdravotnú starostlivosť,

ktoré nepredpokladá poistný rozpočet,  ak tieto výdavky pre-

kračujú  základný fond,  alebo ak  došlo k  výraznému výkyvu

čerpania základného fondu;

 

         b) výdavky  na  zdravotnú starostlivosť presahujúce

rámec ustanovený v  osobitnom predpise až do výšky  5 % roč-

ných výdavkov základného fondu.

 

     2. V §  16 b) za odsek 2 sa  vkladá nový odsek 3, ktorý

znie: Poisťovňa môže uhradiť náklady na zdravotnú starostli-

vosť podľa predchádzajúceho odseku, ak

 

         a) uhradí všetky výdavky na zdravotnú starostlivosť

v rozsahu ustanovenom v osobitnom predpise;

 

         b) suma finančných prostriedkov vo všetkých fondoch

zodpovedá výške  uvedenej v tomto zákone.  Doterajší odsek 3

sa označuje ako odsek 4.

 

     Pri schválení môjho návrhu bude potrebné doterajší člá-

nok 3 označiť ako článok IV.

 

     Svoj doplňovací návrh odôvodňujem nasledovne: Poisťovňa

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bola zriadená záko-

nom číslo 276/1993. Má  ako jediná zdravotná poisťovňa upra-

venú  výšku  a  použitie  základného  účelového,  rezervného

a správneho fondu v osobitnom  zákone číslo 142/1995, ktorým

sa mení a dopĺňa zákon číslo  276/1993, čo znamená, že sa na

ňu nevzťahujú  ustanovenia § 47 až  54 zákona číslo 273/1994

Z. z.

 

     Chcem však zdôrazniť, že  úprava fondov Poisťovne Mini-

sterstva   vnútra  Slovenskej   republiky  v   zákone  číslo

142/1995  je  totožná  s   úpravou  fondov  v  zákone  číslo

273/1994 Z. z.,  to znamená, že spôsob tvorby  a aj použitie

je  úplne  rovnaké.  V  skutočnosti  to  však znamená, že ak

schválime navrhovanú zmenu v §  51, dostane sa Poisťovňa Mi-

nisterstva vnútra  Slovenskej republiky ako  jediná zo všet-

kých existujúcich poisťovní v Slovenskej republike do najne-

výhodnejšej  pozície, lebo  nebude môcť  z rezervného  fondu

uhrádzať výdavky na  zdravotnú starostlivosť presahujúcu rá-

mec Liečebného poriadku, ako to predpokladá znenie navrhova-

ného § 51 ods. 2 písm.  b). Z vyššie uvedených dôvodov navr-

hujem, aby  sa § 16b  zákona číslo 276/1993  zmenil tak, aby

jeho  dikcia  bolo  zhodná  so  znením  §  51  zákona  číslo

273/1994 so zmenou, ktorú dnes schválime.

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     chcem vás požiadať, aby  ste v záujme rovnoprávneho po-

stavenia a  vytvorenia rovnakých podmienok  pre všetky zdra-

votné poisťovne a najmä  ich poistencov podporili môj návrh,

čím dosiahneme potrebný právny stav  bez toho, že by sme mu-

seli v krátkom čase prerokovať samostatnú novelu zákona čís-

lo 276/1993, ktorá by obsahovala  jeden bod, resp. dva body,

čo by podľa môjho  názoru nebolo racionálnym riešením nielen

pre  prácu  parlamentu,  ale  aj  iných orgánov zúčastnených

v legislatívnom procese.

 

     V tejto súvislosti navyše  uvádzam, že schválením  mnou

navrhovanej novely nevzniknú požiadavky na štátny rozpočet.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán  poslanec. V rozprave  bude pokračovať pán

Roman Kováč, pripraví sa poslanec Martin Oravec.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som  v krátkosti predniesol pozmeňovací

návrh, ktorý svojím spôsobom  upraví podmienky na rozvoj ma-

lého a stredného podnikania.  Uľahčí nástup malým a stredným

podnikateľom do tejto činnosti a dá súčasne súlad medzi pod-

mienkami, ktoré sú vytvorené na samostatnú zárobkovú činnosť

a samostatnú činnosť popri zamestnaní, resp. popri dôchodku.

To  znamená v  bode 11  predkladaného návrhu,  kde sa hovorí

o novom znení § 13, o vymeriavacom základe. V bode 4 hovorí-

me  o vymeriavacom  základe na  určenie poistného samostatne

zárobkovo činných  osôb. V bode  7 sa hovorí  o vymeriavacom

základe  na určenie  poistného samostatne  zárobkovo činných

osôb a spolupracujúcich, ktoré sú už poistené z iného dôvodu

na zdravotnom poistení. To sú  práve tí, ktorí podnikajú po-

pri zamestnaní, a tí, ktorí podnikajú popri dôchodku.

 

     Kladiem dôraz na to, aby  sme týmto ľuďom pomohli, pre-

tože dnes je už podľa môjho  názoru za nami doba ľudí, ktorí

sa bezhlavo vrhali do podnikania, a väčšina tých, ktorí chcú

podnikať, si  to najprv vyskúša  popri zamestnaní. Ak  im to

ide, odchádzajú zo zamestnania  a stávajú sa súkromnými pod-

nikateľmi.

 

     Teda navrhujem, aby odsek  7 znel nasledovne: Po čiarke

za slovom "dôvodu"  by nastúpilo  čiastočné opakovanie textu

odseku 4.  Budem čítať celé  znenie odseku 7:  "Vymeriavacím

základom na  určenie poistného samostatne  zárobkovo činných

osôb a spolupracujúcich osôb, ktoré sú na zdravotnom poiste-

ní zúčastnené už z iného  dôvodu, je polovica pomernej časti

základu  dane z  príjmov dosiahnutých  v rozhodujúcom období

v súvislosti  s prevádzkovaním  samostatnej zárobkovej  čin-

nosti, ak príjem z týchto  činností je vyšší ako výška mini-

málnej mzdy,  ktorá platí k prvému  dňu kalendára..." A text

pokračuje  ďalej. To znamená, že ide  vlastne len o zladenie

týchto dvoch odsekov a vytvorenie vhodných podmienok na roz-

voj malého a stredného podnikania, ktoré sme navyše deklaro-

vali aj prijatým zákonom o podpore malého a stredného podni-

kania.

 

     Tento návrh  podľa môjho názoru  nezaťaží štátny rozpo-

čet, pretože tak ako doteraz, ak títo ľudia dostanú len výš-

ku minimálnej mzdy, u dôchodkov tam zostáva platiteľom štát.

A podľa môjho názoru nezaťaží ani rozpočet poisťovne.

 

     Návrh odovzdám písomne a prosím, aby ste v súlade s na-

šimi toľko deklarovanými podporami malého a stredného podni-

kateľa, teraz túto podporu dosvedčili svojím hlasovaním.

 

     Ďakujem pekne.

 

 Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán  poslanec. V rozprave  bude pokračovať pán

poslanec Oravec. Nech sa páči.

 

Poslanec M. Oravec:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán predsedajúci,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte mi, aby som povedal  pár slov k predloženej no-

vele, ktorá mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej re-

publiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financo-

vaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej

poisťovne a  o zriaďovaní rezortných,  odvetvových, podniko-

vých a občianskych zdravotných  poisťovní v znení neskorších

zmien a doplnkov.

 

     Treba zdôrazniť,  že zdravotné poistenie  je len jedným

prvkom v zložitom systéme  vzťahov zdravotníctva, jeho orga-

nizácie, financovania, požiadaviek a potrieb. Tvorba systému

zdravotného poistenia je dlhodobým procesom a v našej repub-

like je  stále v štádiu vytvárania  základných podmienok. No

napriek tomu už patrí k tzv. európskemu zdravotníctvu, zalo-

ženému na zákonnom zdravotnom poistení, vykonávanom zdravot-

nými poisťovňami  ako verejnoprávnymi inštitúciami, a zmluv-

ných vzťahoch poisťovní so štátnymi  a neštátnymi poskytova-

teľmi zdravotnej starostlivosti.

 

     Tento systém  u nás funguje na  základe zákona Národnej

rady Slovenskej republiky číslo  273/1994 Z. z. o zdravotnom

poistení, pri aplikácii ktorého sa zistili viaceré nedostat-

ky  logického i  legislatívneho charakteru,  ktoré spôsobujú

v praxi nejednotný výklad a  tým nevôľu užívateľov tohto zá-

kona. Pretože ide o zákon,  ktorý má dosah na každého obyva-

teľa,  bolo  nevyhnutné  čím  skôr  vypracovať  jeho  novelu

a predložiť ju do parlamentu.

 

     Pri  prerokúvaní uvedenej  novely vo  výboroch Národnej

rady Slovenskej republiky a taktiež pri jej medializácii bo-

lo vznesených najviac pripomienok k § 6 odseku 1, kde sa ho-

vorí,  že poskytovanie  zdravotnej starostlivosti  nad rámec

Liečebného poriadku nemôže  poisťovňa uhrádzať zo základného

fondu, a k odseku 2, kde sa hovorí, že poisťovňa nesmie pod-

nikať s prostriedkami získanými  z povinného zdravotného po-

istenia. Ozývajú sa varovné hlasy, že tieto opatrenia negujú

konkurenčné prostredie a že týmto krokom sa poisťovne dosta-

nú na úroveň  poskytovania zdravotníckych služieb Všeobecnej

zdravotnej poisťovne.

 

     Podľa  mňa však  ide o  nekvalifikovaný pohľad, nakoľko

zatiaľ  iba Všeobecná  zdravotná poisťovňa  plne prepláca aj

nákladné operácie, ako sú transplantácia srdca, kostnej dre-

ne, aj leteckú záchrannú službu, liečbu hemofilikov a podob-

ne.  Všeobecná zdravotná  poisťovňa napriek  relatívne dobre

fungujúcemu systému  solidarity v zdravotníctve  nie je však

schopná plne pokrývať  potrebu zvýšeného počtu preventívnych

vyšetrení pre pracovníkov rizikových pracovísk, ako sú baní-

ci, hutníci, chemici, vojaci a podobne. Práve tu majú dosta-

točný  priestor  rezortné  poisťovne  a  konkurencia sa môže

odohrávať na úrovni lepšieho  financovania  lôžkodní a výšky

bodu.

 

     Čo sa týka zákazu  podnikania s prostriedkami získanými

z povinného zdravotného poistenia je  v dnešnej dobe plne na

mieste. Bolo by nemorálne,  aby poisťovňa podnikala s finan-

ciami  poistencov, ktorí  poistné zo  zákona musia zaplatiť.

Predstavme si,  že daná poisťovňa by  skrachovala, ako sa to

v Českej republike už niektorým stalo, a finančné prostried-

ky poistencov by sa nedostali k poskytovateľom zdravotníckej

starostlivosti, ale skončili by niekde úplne inde.

 

     Chcem zdôrazniť aj veľkú potrebu § 67 Štátny dozor, na-

koľko pri vzniku nových zdravotných poisťovní sme sa stretli

s tým, že finančné prostriedky zo základného fondu, ktoré sa

mali použiť na preplácanie už vykonaných výkonov zdravotníc-

kych zariadení, sa používali  na veľkolepé reklamy na získa-

vanie poistencov, na platby  za získavanie poistencov 15 ko-

rún za hlavu a na  uplácanie manažmentov podnikov, ktoré buď

podpisovali prihlášky do iných poisťovní za poistencov, ale-

bo nútili svojich zamestnancov  prihlášky do iných poisťovní

pod hrozbou straty zamestnania podpísať. Aby sa takéto prak-

tiky nestali u nás pravidlom,  je nutný funkčný štátny dozor

nad zdravotnými poisťovňami.

 

     Na záver mi dovoľte, aby som predniesol svoj pozmeňova-

cí  návrh  k  vládnemu  návrhu  zákona  číslo 273/1994 Z. z.

K časti II v § 11 sa  pripája odsek 13, ktorý znie: "Poiste-

nec je pri zmene poisťovne povinný do 8 dní odovzdať doklad,

ktorým preukazoval účasť na zdravotnom  poistení, a to v tej

poisťovni, ktorá mu ho vydala."

 

     Tento pozmeňovací  návrh podávam z  toho dôvodu, že  sa

v praxi  bežne stáva,  že pri  návšteve lekára  sa poistenec

preukáže dvoma, niekedy viacerými  preukazmi, alebo sa preu-

káže preukazom poisťovne, ktorej už nie je poistencom. Lekár

takto nesprávne  vypíše podklady pre  poisťovňu a na  recept

a takto sa  náklady na daného poistenca  účtujú v nesprávnej

poisťovni. Napríklad len náklady na lieky sa za jeden mesiac

vo Vranove nad Topľou takto nesprávne naúčtovali za 70 tisíc

korún.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem,  pán poslanec.  Do rozpravy  sa prihlásil  pán

poslanec Langoš.  Nech sa páči, dávam  vám slovo, pán posla-

nec.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci, pán minister,

     dámy a páni, kolegyne a kolegovia,

 

     vláda ako hlavný neplatič poistného predkladá návrh zá-

kona, ktorý  je postavený na  obavách, nie na  faktoch alebo

zlých skúsenostiach  s neštátnymi poisťovňami.  Prakticky sa

dá povedať, že občianske  poisťovne alebo neštátne poisťovne

začali reálne  fungovať až od  nadobudnutia účinnosti zákona

o Liečebnom poriadku,  teda od mája  tohto roku. Predkladaná

predloha novely  má zrejmý rukopis  tretej cesty, ani  ryba,

ani rak  systémovej reformy na  Slovensku. Na jednej  strane

odštátňovať, ale zároveň alebo  vzápätí  odštátnené subjekty

držať pod kontrolou, teda pod  riadením, a nie dozorom štátu

alebo dohľadom štátu nad rešpektovaním, uplatňovaním zákona.

 

     Táto  novela zvýhodňuje  Všeobecnú zdravotnú poisťovňu,

ktorá preberá všetky štátne  záruky vyplývajúce z ústavy, má

štátom zaručenú solventnosť.  Ostatné poisťovne majú sťažené

podmienky vzniku, zvýšený počet predbežne registrovaných po-

istencov,  zvýšený vklad  kapitálu, ale  zároveň podľa  § 32

písm. a)  nutnosť zložiť kauciu, s  ktorou môže nakladať mi-

nisterstvo  zdravotníctva.  Pri  týchto  podmienkach sa mení

i zmysel ustanovenia  § 6, v  ktorom sa zakazuje  používanie

ušetrených peňazí zo základného fondu na nadštandardné služ-

by poistencom,  čo zmarí možnosť dobre  hospodáriť pre pois-

ťovňu a robí poisťovňu konkurenčne ľahostajnou.

 

     Tento zákon je nesystémovým  riešením problémov v zdra-

votníctve.  Štát nie  je  ochotný  alebo schopný  venovať sa

zdravotníctvu tak, ako si to zasluhuje. Vláda peniaze zo zá-

konného poistného ako zlý  hospodár míňa na politickú propa-

gandu a na podporu poslušných, ale nie najschopnejších. Rad-

šej nenechá rozvinúť kvalitnejší  spôsob hospodárenia s pro-

striedkami zo  zákonného poistenia, ako by  mala priznať, že

existujú služby,  ktoré predstihnú štátne  zdravotníctvo. Je

dôvod pre zámer v tomto  zákone - sťažiť vznik konkurenčných

poisťovní, zvýšiť štátny dozor, vyhlasovať rovnosť poisťovní

pri mimoriadnom postavení  štátnej Všeobecnej zdravotnej po-

isťovne a  rezortných  poisťovní  zriadených  osobitnými zá-

konmi. Je to v línii obmedzovania rozvoja pluralitného zdra-

votníctva. Začalo  sa to slobodnou voľbou  lekára a zdravot-

níckeho zariadenia, ale  s výraznými obmedzeniami. Obmedzený

počet  registrovaných  pacientov  a  obmedzený počet úkonov,

ktoré môže lekár v  ambulancii vykonať, maximálna cena lôžka

za deň a podobne.

 

     Vláda je garantom štátnej  zdravotnej politiky. Nemá ju

pripravenú, nie je jasná sieť zdravotníckych zariadení, teda

je nekoordinovaná a  nekontrolovateľná výdavková časť peňazí

zo  základného fondu,  chýba kvalitný  dozor nad  výdavkami.

Štátna politika sa vykonáva  naslepo a špekulatívne. Jedinou

obranou vlády  je tzv. princíp  solidarity. Ten však  nie je

celospoločenským princípom jej praktickej politiky. Vláda sa

snaží morálne  vydierať zdravotníctvo a  neštátne poisťovne.

Princíp solidarity sa podľa nás musí prejaviť v štátnom roz-

počte a  na zanedbané zdravotníctvo  nech sa myslí  pri jeho

tvorbe a hlavne prakticky.

 

     Na  koniec  týchto  všeobecných  poznámok ešte poznámka

k šiestej časti zákona, ktorej sa novela nedotýka, ale dovo-

lím si ju povedať. Ide  o tvorbu orgánov všeobecnej poisťov-

ne. Povážte,  že správna rada je  menovaná parlamentom a do-

zornú radu, ktorá má dbať  na jej korektnú činnosť, teda vy-

konávať nad ňou dozor a  kritizovať ju za nesprávnu činnosť,

tú sama menuje, a teda i odvoláva. To je naozaj pozoruhodné.

Táto časť by  sa mala premenovať na článok IV, ako som to už

kedysi pripomenul pri tzv. privatizačných zákonoch.

 

 

     Konkrétne k niektorým vybraným ustanoveniam tejto pred-

lohy, aby som  bol i konkrétny, a vedie ma to k tomu, že môj

pozmeňovací návrh  by musel byť  veľmi komplexný a  zložitý,

aby upravil  túto novelu podľa  našich predstáv. Ustanovenie

§ 6, ako som už povedal, posledná veta, citujem: "Poskytova-

nie zdravotnej starostlivosti  nad rámec Liečebného poriadku

nemôže  poisťovňa uhrádzať  zo základného  fondu." Táto veta

znemožňuje  hospodáriť  s  peniazmi  a  konkurovať množstvom

a kvalitou poskytovaných služieb. Teda skutočne konkurovať.

 

     Podmienky  fungovania poisťovní  sa sprísňujú  do takej

miery, že  nemožno hovoriť o  pluralite pre vykonávanie  zá-

kladného zdravotného poistenia. Z  návrhu tiež nie je jasné,

či sa uvedené vzťahuje  aj na Poisťovňu ministerstva vnútra,

Vojenskú zdravotnú poisťovňu a Železničnú zdravotnú poisťov-

ňu. Tieto poisťovne  poskytujú špecifickú zdravotnú starost-

livosť pre  vybrané skupiny obyvateľstva  z prostriedkov zá-

kladného fondu.  Pre ostatných, ktorí  sa v týchto  poisťov-

niach  nemôžu poistiť  zo zákona,  by to  boli nadštandardné

služby, ktoré  im ostatné poisťovne  zaplatiť nemôžu. Pritom

výška  poistného  je  pre  každého  rovnaká.  Ako je to teda

s rovnoprávnosťou?  Žiadam pána  ministra, aby  mi na  tieto

i ďalšie otázky odpovedal, čo  sa týka postavenia rezortných

poisťovní.

 

     Odsek 6 ustanovenia § 10 v navrhnutej dikcii je nejasne

koncipovaný, čo v praxi, pravdepodobne, bude viesť k chaosu.

 

     Odsek  1 ustanovenia  § 32  spolu s  § 6 reálne zabráni

vzniku akejkoľvek ďalšej novej poisťovne.

 

     Ustanovenie § 32a - toto ustanovenie je diskriminujúce,

lebo sa týka len tých poisťovní, ktoré pri svojom vzniku mu-

seli zložiť  kauciu. Netýka sa  vlastne štátnych zdravotných

poisťovní.  Napríklad ak  ministerstvo zdravotníctva použije

kauciu, poisťovňa  je povinná ju  do jedného mesiaca  od jej

použitia obnoviť, čo je veľmi tvrdé.

 

     Ustanovenie § 34 -  voči rozhodnutiu ministerstva zdra-

votníctva nie je možné sa odvolať.

 

     V  ustanovení §  52 nie  je jasné,  prečo sa oprávnenie

z ministerstva presúva na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu. Od-

sek 1 absolútne  popiera proklamované rovnoprávne postavenie

poisťovní. O  použití účelového fondu  má rozhodovať správna

rada príslušnej zdravotnej poisťovne.

 

     V ustanovení § 55 - prerozdeľovanie peňazí a hospodáre-

nie s peniazmi, na ktoré  dozerá dozorný orgán, musí upraviť

zákon, nie štatút  vydaný ministerstvom zdravotníctva, ktorý

ho môže meniť každý deň, pretože ide o verejný rozpočet.

 

     Ustanovenie § 67 - nie  je jasné, prečo vláda prejavuje

toľkú nedôveru,  keď si vôbec nedala  námahu analyzovať čin-

nosť poisťovní  a ich hospodárenia.  Prísny štátny dozor  si

zasluhuje najmä Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorej hospo-

dárenie, ako sa sama priznala, je za prvý polrok deficitné.

 

     Nebudem sa už ďalej  zaoberať významovými a výkladovými

nejasnosťami, ktorých je vo  vládnej predlohe mnoho. Navrhu-

jem túto pozmeňovacími návrhmi podľa nás neopraviteľnú pred-

lohu neprijať a požiadať vládu,  aby predložila v máji budú-

ceho roka návrh, ktorý  bude podložený reálnymi skúsenosťami

z činnosti nových neštátnych poisťovní  a bude skutočne reš-

pektovať pluralitu, vytvárať  konkurenčné prostredie a pois-

tencom voľbu podľa kvality a rozsahu služieb.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán  poslanec. Do rozpravy  sa ďalej prihlásil

pán poslanec Brocka. Nech sa  páči, dávam vám slovo, pán po-

slanec.

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážený pán minister,

     dámy a páni,

 

     nemám zásadné stanovisko  k predloženému návrhu zákona.

Prednášali ho  moji predrečníci,  prednášali ste ich vy, ale

zbadal som, že v spoločnej  správe nie je jeden celkom dobrý

pozmeňovací návrh, ktorý som uplatňoval vo výbore pre rozpo-

čet,  financie a  menu, a  ten pri  hlasovaní získal podporu

opozičných  i  koaličných  poslancov.  Keďže  výbor neprijal

platné uznesenie  k tomuto návrhu zákona,  tento návrh sa už

nedostal  do spoločnej  správy. Ak  dovolíte, ja  by som  ho

predniesol a prosím vás o podporu tohto návrhu. Týka sa bodu

5 na strane  3, je to zmena  do nového znenia v  § 10 ods. 6

písm. f) nahradiť slovo "troch" slovom "päť". Veľmi jednodu-

chý pozmeňovací návrh.

 

     Dámy a páni, štát  je platiteľom zdravotného poistenia,

okrem iných aj za osoby, ktoré sa celodenne a riadne starajú

o dieťa vo veku do troch rokov. Po uplynutí tejto lehoty, ak

sa žena nezamestná, alebo chce  zostať pri dieťati či deťoch

dlhšie ako 3 roky, musí  si platiť zdravotné poistenie sama,

čo predstavuje mesačný výdavok rodiny 336 Sk. Stovky, ba ti-

síce žien rieši tento problém tak, že sa formálne registrujú

na úradoch  práce, v tom prípade  za uchádzača o zamestnanie

platí toto poistenie štát. Pri vysokej miere nezamestnanosti

a veľmi  nízkom počte  voľných a  najmä vhodných  pracovných

miest pre tieto osoby zostávajú a zaťažujú štatistiku úradov

práce, hoci nie sú skutočnými uchádzačmi o zamestnanie. Mys-

lím si, že prijatie tohto pozmeňovacieho návrhu bude mať po-

zitívny multiplikačný efekt, lebo  umožníme matkám starať sa

o výchovu  svojich detí  i dlhšie,  ako trvá  štátna podpora

a rodičovský príspevok. Zároveň ich nebudeme "nútiť" formál-

ne sa registrovať na úradoch práce.

 

     Finančný dosah na štátny  rozpočet z prijatia tohto ná-

vrhu je  minimálny. Celoročne za jednu  osobu by štát platil

1 960  Sk, hoci  sama žena,  keby chcela  byť pri deťoch, by

platila dvakrát  toľko. Rozdiel je  v tom, že  štát platí za

okruh osôb iba 13,7 % z 54 % minimálnej mzdy, čiže nie z ce-

lej minimálnej mzdy. Suma, ktorú by platil štát, by v porov-

naní s  vynaloženými prostriedkami na  vytvorenie pracovného

miesta,  napríklad  formou  spoločensko  účelných pracovných

miest, bola iba jednou pätnástinou celoročného výdavku fondu

zamestnanosti. Čiže dvetisíc oproti tridsiatim tisícom. Ďal-

ší dosah je ten, že sa  o tento okruh osôb zníži miera neza-

mestnanosti, čo v našich podmienkach vysokej miery nezamest-

nanosti je takisto rovnako dôležité.

 

     V závere chcem pripomenúť, že tento návrh je aj v súla-

de s koncepciou transformácie sociálnej sféry v časti štátna

sociálna podpora,  kde sa s rodičovským  príspevkom pri sta-

rostlivosti  o nezaopatrené  dieťa rovnako  uvažuje predĺžiť

lehotu z 3 na 5 rokov veku dieťaťa.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Keďže  už nemám žiadnu prihlášku

do rozpravy, chcem sa  spýtať, vážené kolegyne, vážení kole-

govia, či sa mieni ešte niekto prihlásiť do rozpravy.

 

 

     (Nikto.)

 

     Ak nie,  vyhlasujem rozpravu o  dvadsiatom siedmom bode

programu za skončenú. Pýtam sa, pán minister Javorský, či sa

chcete vyjadriť.

 

Minister zdravotníctva SR Ľ. Javorský:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené poslankyne a poslanci,

 

     počúval som rozpravu a skutočne je mi ľúto, že hovoríme

o zdravotníctve a o zákone, ale viac sa tu politizovalo, ako

hovorilo v odbornej rovine. Hneď začnem pánom poslancom Lan-

gošom. Sledoval som vaše vystúpenie  a včera som bol rád, že

ste hlavný odborník na  poľnohospodárstvo, a mal som možnosť

počuť, ako vás pochválil pán  minister Baco, aké sú vaše li-

berálne  myšlienky o  poľnohospodárstve. Myslím  si, že dnes

ste sa  stali hlavným odborníkom  na  zdravotníctvo. Rád  sa

s vami porozprávam,  ale niekde inde, nie  tu, pretože skoro

so všetkým, čo  ste tu hovorili, sa nedá  súhlasiť. Viem, že

ste zástanca v podstate liberálnych myšlienok, i z minulosti

máme skúsenosti, že čím horšie, tým lepšie. Sledoval som vás

ako  federálneho  ministra  vnútra  a  viem,  čo ste urobili

s väznicami,  kde sme  stratili kontrolu.  (Hlasy v  pléne.)

Takže nesúhlasím s tým, aby sme aj...

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán Černák,  nemáš slovo. Rozpráva  pán minister. Podľa

§ 19 môže rozprávať, o čom chce. Priatelia, pán Čarnogurský,

nebuďte už druhýkrát agresívny.  Dnes ste druhýkrát agresív-

ny. Prihláste sa. Ste v parlamente Slovenskej republiky.

 

 

 

Minister zdravotníctva SR Ľ. Javorský:

 

     Na otázku, či tento  zákon platí na poisťovne minister-

stva vnútra  a ministerstva obrany, vieme,  že tie poisťovne

sú podľa  iného zákona. Toto  platí pre rezortné,  odvetvové

a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu.

 

     V  tejto rozprave  odznelo veľa  pozmeňovacích návrhov,

skutočne s mnohými sa dá súhlasiť a s mnohými sa nedá súhla-

siť. O  čo vlastne išlo v  tomto zákone? V tomto  zákone sme

urobili zmeny v štyroch  ustanoveniach. Prvé ustanovenie ho-

vorí o odvodovej povinnosti a  tam bola pripomienka pána po-

slanca Kováča.  Cez prestávku si  to pozrieme a  dáme k tomu

stanovisko.  Ďalšie  ustanovenie  hovorí,  kde  bola  zmena,

o tom, za akých podmienok  môže dostať rezortná alebo odvet-

vová poisťovňa licenciu. Tam  sme trošku zvýšili počet pred-

bežných súhlasov z 30 na 50  tisíc. Vidím, že k tejto otázke

neboli pripomienky, tak sa to dá akceptovať.

 

     Ďalšie ustanovenie  hovorilo o štátnom  dozore. Pán po-

slanec Šagát,  ďakujem pekne, že ste  sa pochvalne vyjadrili

o štátnom dozore, vieme obidvaja, že je to prechodné opatre-

nie, ale má  to význam. Ďalšie ustanovenie je  v podstate to

štvrté, že sa nedá podnikať  so základným fondom, že sa musí

vytvoriť rezervný  fond. Tu som počul  pozmeňovací návrh, že

sa odporúča 5 % na tvorbu toho fondu, 5 % na dva roky. S tým

sa dá súhlasiť.

 

     Najviac pozmeňovacích návrhov  a hlavne pripomienok sme

počuli k tomu, či má poisťovňa predložiť 150, 200 tisíc ale-

bo 300 tisíc poistencov do jedného roka, do dvoch rokov ale-

bo ako. V novele zákona sa odporúča 300 tisíc do dvoch rokov

pre poisťovne, ktoré už majú licenciu, a jeden rok pre pois-

ťovne, ktoré by vznikli ako nové. Súhlasím s tým, aby to bo-

lo 300 tisíc, ale zrovnoprávniť, aby to bolo na dva roky pre

poisťovne novovzniknuté, aj tie,  ktoré majú licenciu. Práve

tých 300 tisíc poistencov  je asi tá otázka, o ktorej sme tu

najviac diskutovali.  Hovorí sa, že  neboli urobené analýzy,

ale môžem vám povedať, že sme mali stanoviská ekonómov a ľu-

dí, ktorí robia v poisťovníctve, a keď sme sa pýtali na túto

otázku, tak nám bolo jasne  povedané, že keď máme poisťovňu,

v ktorej sú solventní poistenci, s  vysokým príjmom a tá po-

isťovňa má  byť solventná, je  potrebné, aby bolo  okolo 170

tisíc poistencov.  Keď je zmiešané  spektrum poistencov, kde

sú aj dôchodcovia alebo iní, vychádza to okolo 270 tisíc po-

istencov. Takže tá hranica 300  tisíc poistencov nie je nad-

sadená.

 

     Odznelo tu veľa pozmeňovacích  návrhov. Čo som mal mož-

nosť si poznamenať, veľa  je legislatívno-technických, to sa

dá  akceptovať.  Tie  pozmeňovacie  návrhy, ktoré predložila

spoločná spravodajkyňa, odporúčam prijať tak, ako boli pred-

ložené. Dúfam, že bude prestávka, aby sme vyhodnotili pripo-

mienky, ktoré vznikli z vašich diskusných príspevkov.

 

     Myslím,  že  až  také  zlé  to  nie  je, ako sme počuli

v niektorých vystúpeniach.  Skutočne nám ide o  to, aby bola

pluralita. Nie je pravda, že  nám nejde o pluralitu, naopak,

ide,  ale samozrejme,  za  tým  musíme vidieť  aj poistencov

a sociálne istoty  poistenca. Všetci sme  poistenci a myslím

si,  že aj  diváci pri  televíznych obrazovkách  mi dajú  za

pravdu, že  osobne mi nie je  jedno, ako sa nakladá  s mojím

poistením.

 

     Prosil by som vás, aby ste tie odporučené zmeny prijali

a dali podporu  tejto novele zákona,  ktorá je, myslím,  po-

trebná.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán minister. Pýtam  sa, či si žiada záverečné

slovo  spoločná spravodajkyňa  výborov. Nech  sa páči,  pani

poslankyňa.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Ďakujem veľmi pekne za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán predseda,

     vážení páni ministri,

     dámy a páni,

 

     všeobecne je možné konštatovať, že v súčasnosti je cie-

ľom štátnej zdravotnej politiky vytvoriť funkčné, ekonomicky

stabilné,  väčšie poisťovne.  Ďalej umožniť  poisťovniam vý-

znamnejšiu  orientáciu na  preventívnu zdravotnú  starostli-

vosť, zabezpečiť požadovaný štátny dozor a podporiť poisťov-

ne v počiatočnom období pri obstarávaní hmotného a nehmotné-

ho majetku, osobitne informačného  systému. Treba povedať aj

to, že vznik pluralitného systému zdravotných poisťovní pri-

náša významné skvalitnenie tejto činnosti. Osobitne v prípa-

de nových  poisťovní, ktoré si hľadajú  svoje miesto na trhu

poistencov, a nie je ničím výnimočným, ba stáva sa nevyhnut-

nosťou, využívanie moderných vedeckých  poznatkov zo psycho-

lógie, sociológie,  teórie riadenia aj iných vedných discip-

lín.  V  tomto  zmysle  si  tvoria  aj organizačnú štruktúru

s útvarmi napríklad  na nábor poistencov,  obchodnú politiku

či marketing a v rámci základnej filozofie sa snažia o maxi-

málne priblíženie sa ku klientom, teda dnes už poisťovňa ide

so svojou ponukou za poistencom.

 

     Treba povedať,  že v rámci tejto  rozpravy, ktorá sa tu

rozprúdila, a treba to aj  akceptovať, je fakt, že prenikáme

na neprebádané územie a naozaj dnes chýba taká analýza, kto-

rá by vyhodnotila  jedno celé obdobie, ktoré je  už za nami,

práve v rámci pôsobenia  novej legislatívnej úpravy, a preto

sa môžem len úplne stotožniť s názorom pána Magvašiho, ktorý

už aj z odbornej pozície práve takto deklaroval svoj názor.

 

     Vo všeobecnosti treba ešte povedať aj to, že sa tu uká-

zali v rámci rozpravy  dve základné tendencie, resp. koncep-

cie. Tá  jedna bola liberálna, hovorila  o tom, že poisťovní

môže byť veľa, s nízkym počtom poistencov, reprezentovali ju

pán docent  Šagát, pán Lauko,  pán Gaľa, a  zase naopak, tí,

ktorí podporovali reguláciu tohto systému. Takto sa prejavi-

la pani poslankyňa Aibeková, pán Magvaši a niektorí ďalší.

 

     Celkove v rozprave vystúpilo jedenásť poslancov, z toho

ôsmi predložili spolu až  18 pozmeňovacích návrhov. Vzhľadom

na to, že ide o taký významný zákon, ktorý sa týka absolútne

nás všetkých, a chcela by  som rešpektovať aj názor pána do-

centa  Šagáta, ktorý  požiadal,  aby  sme si  mohli prečítať

všetky tieto  znenia znovu napísané, odporúčam  a dovolím si

požiadať pána  predsedajúceho o  odklad hlasovania s tým, že

všetci  poslanci dostanú  slovne naformulované  texty, ak by

s tým pán podpredseda súhlasil.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, v poriadku. Prerušíme  rokovanie k tomuto bodu

programu a budeme pokračovať 28. bodom programu. Nech sa pá-

či, pani spoločná spravodajkyňa,  choďte si spracovať návrhy

a pripomienky, ktoré vznikli z  rozpravy, a potom po rozdaní

a príprave sa  vrátime späť a  budeme hlasovať o  tomto bode

programu.

 

 

 

 

     Dámy  a  páni,  budeme  pokračovať  d v a d s i a t y m

ô s m y m  bodom programu, a to

 

     vládnym návrhom zákona  Národnej rady Slovenskej repub-

liky, ktorým  sa menia a dopĺňajú  niektoré zákony v oblasti

zamestnanosti.

 

     Vládny  návrh zákona  ste  dostali  ako tlač  číslo 199

a spoločnú správu výborov ako tlač 199a.

 

     Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zá-

kona  odôvodní ministerka  práce, sociálnych  vecí a  rodiny

Slovenskej republiky  pani Oľga Keltošová.  Prosím, pani mi-

nisterka, aby ste sa ujali slova.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí

a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte, aby som uviedla vládny návrh zákona, ktorým sa

menia  a dopĺňajú  niektoré zákony  v oblasti zamestnanosti,

konkrétne  je  to  zákon  číslo  1/1991  Zb. o zamestnanosti

v znení  neskorších  predpisov,   zákon  číslo  83/1991  Zb.

o pôsobnosti orgánov Slovenskej  republiky pri zabezpečovaní

politiky zamestnanosti v znení  neskorších predpisov a zákon

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo  10/1993  Z. z.

o Fonde zamestnanosti  Slovenskej republiky, ako  aj o zmene

a doplnení  niektorých  ďalších  zákonov  v znení neskorších

predpisov. Týmto vládnym návrhom zákona chceme riešiť požia-

davky praxe na zmenu doterajšej právnej úpravy, ktoré vyplý-

vajú  zo  súčasnej  etapy  transformačného procesu ekonomiky

Slovenskej republiky.

 

     Vládnym návrhom zákona sa  najmä rozširujú nástroje ak-

tívnej  politiky zamestnanosti  o príspevok zamestnávateľovi

na úhradu nákladov súvisiacich s prepravou zamestnancov mimo

sídla organizácie  za účelom udržania  zamestnanosti, ako aj

o podporu po  dobu zaškoľovania a po  dobu prípravy na prácu

občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou za účelom rozšíre-

nia ich možnosti pracovného uplatnenia.

 

     Týmto vládnym návrhom zákona chceme ďalej predĺžiť dobu

výkonu verejnoprospešných prác z  doterajších 9 na 12 mesia-

cov s  cieľom využívať tento  nástroj aktívnej politiky  za-

mestnanosti  vo väčšom  rozsahu ako  doposiaľ, najmä  pri u-

miestňovaní  dlhodobo nezamestnaných  uchádzačov o zamestna-

nie.  Ďalej sprísňujeme  evidenciu uchádzačov  o zamestnanie

s určením  taxatívnych  dôvodov,  pri  ktorých  sa uchádzači

o zamestnanie z evidencie  vyradia. Podporujeme záujem uchá-

dzačov o  zamestnanie prijať zamestnanie aj  na dobu kratšiu

ako 6 mesiacov s tým, že sa im po ukončení tohto zamestnania

bude  poskytovať hmotné  zabezpečenie v  nezmenenej výške po

zvyšnú časť nevyčerpanej podpornej doby.

 

     Dopĺňame náhradné doby  zamestnania na účely poskytova-

nia hmotného zabezpečenia. Ide najmä o dobu osobnej starost-

livosti o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa a o pre-

važne alebo  úplne bezvládnu blízku osobu,  ďalej o dobu vo-

jenskej základnej  náhradnej alebo civilnej služby  a o dobu

starostlivosti o dieťa mladšie ako 3 roky, ak sa v tejto do-

be pracovný pomer skončil z dôvodov ustanovených v § 46 ods.

1 písm. a) a b) Zákonníka práce.

 

     Upravujeme  uplatňovanie odvodov  za neprijatie občanov

so zmenenou pracovnou schopnosťou  na voľné pracovné miesta,

ak ich prijatie odporúčal  úrad práce a zamestnávateľ pritom

nenapĺňa povinný podiel počtu  občanov so zmenenou pracovnou

schopnosťou na celkovom počte zamestnancov. Prostriedky zís-

kané z týchto odvodov, z týchto sankcií sa použijú na podpo-

ru pracovného uplatnenia práve občanov so zmenenou pracovnou

schopnosťou.

 

     Dopĺňame okruh platiteľov  príspevku do Fondu zamestna-

nosti o spoločnosti s  ručením obmedzeným a členov družstva,

ak  ich odmena  za prácu  sa považuje  za príjem zo závislej

činnosti  podľa zákona  o dani  z príjmov.  Predlžujeme dobu

poskytovania hmotného  zabezpečenia z 9  na 12 mesiacov  pre

uchádzačov o  zamestnanie od 50  rokov veku vyššie,  nakoľko

ide o občanov, ktorí vzhľadom na svoj vek sa ťažko umiestňu-

jú na trhu práce.  Pri tejto príležitosti musím konštatovať,

že ide predovšetkým o ženy v preddôchodkovom veku.

 

     Predkladaný návrh zákona je v súlade s dohovormi Medzi-

národnej organizácie práce, ktoré  sa týkajú oblasti zamest-

nanosti a ktoré boli Slovenskou republikou ratifikované, ako

aj  s Dohovorom  Medzinárodnej organizácie  práce číslo  168

o podpore  zamestnanosti  a  ochrane  pred nezamestnanosťou,

ktorý sa Slovenská republika  pripravuje ratifikovať v krát-

kom čase. Návrhom zákona  sa riešia len najnaliehavejšie po-

žiadavky na novelizáciu niektorých  ustanovení zákonov v ob-

lasti zamestnanosti.

 

     Ďakujem za  slovo, pán predsedajúci,  a prosím všetkých

poslancov o podporu tohto zákona.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pani ministerka. Prosím spoločného spravodajcu

výborov poslanca  Pavla Derfényiho, aby  podal správu o  vý-

sledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Ná-

rodnej rady.

 

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     pán predseda,

     vážená pani ministerka,

     vážení hostia,

     kolegyne a kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som  predniesol spoločnú správu piatich

výborov  k predloženému  vládnemu návrhu  zákona, tlač  199,

a to Ústavnoprávneho výboru  Národnej rady Slovenskej repub-

liky, Výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky pre finan-

cie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  pre verejnú správu, územnú

samosprávu  a národnosti  a Výboru  Národnej rady Slovenskej

republiky pre zdravotníctvo a  sociálne veci o výsledku pre-

rokovania  vládneho návrhu  zákona Národnej  rady Slovenskej

republiky, ktorým sa menia a  dopĺňajú niektoré zákony v ob-

lasti zamestnanosti.

 

     Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti zamest-

nanosti, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republi-

ky rozhodnutím číslo 428 z 12. júla 1995 na prerokovanie Ús-

tavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Vý-

boru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpo-

čet a  menu, Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky  pre

hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej ra-

dy Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprá-

vu a národnosti a  Výboru Národnej rady Slovenskej republiky

pre zdravotníctvo  a sociálne veci  v lehote do  25. augusta

1995. Citovaným  rozhodnutím predsedu Národnej  rady Sloven-

skej republiky bol na skoordinovanie stanovísk výborov urče-

ný Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníct-

vo a sociálne veci.

 

     Uvedené výbory Národnej rady, ktorým bol predložený ná-

vrh zákona pridelený, ho prerokovali, vyslovili s ním súhlas

a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh

zákona Národnej  rady Slovenskej republiky,  ktorým sa menia

a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti zamestnanosti, schváliť

po zohľadnení týchto doplňovacích pripomienok:

 

     Za článok V sa vkladá nový článok VI, ktorý znie:

 

                          "Čl. VI

 

     1. Predseda Národnej rady  Slovenskej republiky sa spl-

nomocňuje, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlá-

sil  úplné znenie  zákona číslo  1/1991 Zb.  o zamestnanosti

tak, ako to vyplýva zo zmien a doplnení ďalších vykonávacích

predpisov a zákonov.

 

     2. Predseda Národnej rady  Slovenskej republiky sa spl-

nomocňuje, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlá-

sil úplné  znenia zákona Národnej  rady Slovenskej republiky

číslo 10/1993 Z. z.  o Fonde zamestnanosti Slovenskej repub-

liky a  o zmene a  doplnení niektorých ďalších  zákonov tak,

ako to vyplýva zo zmien."

 

     Článok VI sa označuje ako článok VII.

 

     Tieto  doplňovacie pripomienky  odporúčam prijať  a pri

hlasovaní navrhnem o nich hlasovať spoločne.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,  toto bola spoločná správa

výborov k predloženému návrhu zákona.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Dámy a  páni, otváram rozpravu o  dvadsiatom ôsmom bode

nášho  programu. Do  rozpravy sa  prihlásili traja poslanci.

Ako  prvá pani  Gbúrová. Nech  sa páči,  pani kolegyňa, máte

slovo.

 

Poslankyňa M. Gbúrová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená pani ministerka,

     vážení prítomní,

 

     dovoľte, aby som  predniesla niekoľko pozmeňovacích ná-

vrhov, o ktorých som diskutovala vo výbore pre zdravotníctvo

a sociálne veci s ministerkou pani Oľgou Keltošovou a s kom-

petentnými  pracovníkmi ministerstva  práce, sociálnych vecí

a rodiny. Vzhľadom na to, že  argumentácia vo väzbe na prob-

lémy, ktoré v uvedenom  zákone vznikli, nebola vyčerpávajúca

a zároveň  sa vyskytli  ďalšie súvislosti,  o ktorých  treba

diskutovať,  predkladám opätovne  na hlasovanie pozmeňovacie

návrhy Národnej rade Slovenskej republiky.

 

     Tak ako sa konštatovalo, novela rieši v podstate novelu

troch zákonov,  a to zákona  číslo 1/1991 Zb.,  zákona číslo

83/1991 Zb. a zákona číslo  10/1993 Z. z. Zákon číslo 1/1991

Zb. rieši v súčasnej dobe otvorené problémy a odporúčam ten-

to návrh podporiť. Navrhujem však nasledovný doplnok:

 

     V článku I bod 18 rozšíriť text tohto bodu v pokračova-

ní nasledovne: Na  koniec textu v § 18  ods. 3 doplniť vetu:

"Vo výnimočných prípadoch môže byť uchádzačovi o zamestnanie

poskytnuté hmotné zabezpečenie vo  forme preddavku, najmä ak

prvostupňové rozhodnutie súdu potvrdilo neplatnosť skončenia

zamestnania a bolo voči tomuto podané odvolanie."

 

     Ak dovolíte,  veľmi stručne tento  návrh zdôvodním. Za-

mestnávateľ v snahe zbaviť  sa zamestnanca použije ako dôvod

okamžitého zrušenia pracovného  pomeru ustanovenie Zákonníka

práce súvisiace s porušením pracovnej disciplíny alebo neus-

pokojivých pracovných výsledkov, ktoré pri súdnom konaní ne-

dokáže preukázať.  Aj napriek tomu  spor predlžuje odvolaním

na  druhostupňový súd.  Takéto  riešenie  trvá viac  ako rok

a zamestnanec nemá v tomto období žiadny príjem.

 

     Ďalší návrh. V článku II bodu 13 navrhovanú zmenu textu

odporúčam neprijať a navrhujem prijať nasledovný text:

 

     V § 12 ods. 1 písm. c) za slová "s príslušnými štátnymi

orgánmi" sa vkladá čiarka  a slová "zamestnávateľmi, zástup-

cami zamestnancov a orgánmi samosprávy".

 

     Opäť veľmi  stručne zdôvodním návrh  na zmenu. Formulá-

cia, ktorá je uvedená v návrhu zákona, je v rozpore s dekla-

rovanou snahou  vlády preberať zodpovednosť  za zabezpečenie

zamestnanosti, keď navrhuje  vypustiť okresné orgány štátnej

správy pri vypracovaní  programov ďalšieho pracovného uplat-

nenia uvoľňovaných  zamestnancov. Vo svojom  návrhu však za-

budla na  zamestnancov, ktorí sa  doteraz na týchto  prácach

podieľali.

 

     Ďalší návrh k článku II bod 27. Tento bod odporúčam ne-

prijať a navrhujem ponechať pôvodné  znenie § 15a. Sú určité

informácie, podľa ktorých tieto  poradné orgány v podstatnej

miere uľahčili prácu úradov  práce pri posudzovaní jednotli-

vých  prípadov, samozrejme,  často aj  sťažili, ak  niektorí

členovia tejto  komisie upozornili na  porušovanie pracovno-

právnych predpisov u  zamestnávateľov, ktorí žiadali príspe-

vok na vytvorenie nových pracovných miest.

 

     To je všetko k zákonu, ktorý som označila ako prvý.

 

     Teraz k zákonu číslo 10/1993  Z. z. Novela tohto zákona

vytvára pocit, že verejnoprávne  inštitúcie sú orgánmi štát-

nej správy a rozpočtové  organizácie, nakoľko ich hospodáre-

nie s finančnými prostriedkami  schvaľuje vláda. Preto navr-

hovanú novelu  je možné prijať iba  na základe prijatia nie-

koľkých pozmeňovacích návrhov.

 

     Dovoľte mi, aby som ich teraz opäť veľmi stručne uvied-

la a zdôvodnila.

 

     Článok III bod 2 navrhované  znenie § 6 ods. 1. Navrhu-

jem vypustiť písmená  a) a b) a uviesť  nové písmeno a), ná-

sledne ostatné  písmená nie prečíslovať,  ale zmeniť písmená

("prepísmenovať"). Teda nové písmeno a) bude znieť:

 

     "a) schvaľovať  rozpočet fondu a  rozpis rozpočtu fondu

na jednotlivé štvrťroky pre okresné úrady práce".

 

     Aj Konfederácia  odborových zväzov vo  svojom proteste,

ktorý máte  určite všetci v laviciach,  namieta voči postupu

vlády, ktorá ukladá  predstavenstvu Fondu zamestnanosti Slo-

venskej republiky povinnosť  prerokovať návrh rozpočtu príj-

mov a výdavkov fondu s Ministerstvom financií Slovenskej re-

publiky a predkladať vláde  Slovenskej republiky na schvále-

nie správu o hospodárení,  vrátane ročnej uzávierky a rozpo-

čet  príjmov a  výdavkov  fondu,  pričom konštatuje,  že ide

o zásadný rozpor s  verejnoprávnym charakterom Fondu zamest-

nanosti a o obmedzovanie rozhodovacích právomocí predstaven-

stva Fondu  zamestnanosti. Takto postavený §  6 ods. 1 písm.

a) obmedzuje a znemožňuje aktívnu účasť sociálnych partnerov

na riešení  problémov na trhu  práce, preto som  si dovolila

navrhnúť nové písm. a), ktoré tento protest do určitej miery

rieši.

 

     Ďalej článok III  bod 3 v novonavrhovanom ods.  3 v § 6

navrhujem doplniť na koniec druhej  vety slová "s hlasom po-

radným". V článku III bod 4 navrhujem tento návrh nepodporiť

a trvať na ponechaní pôvodného znenia § 6 ods. 4. Článok III

bod 11 v novonavrhovanom odseku 2 v § 8 navrhujem doplniť na

koniec vety "s hlasom poradným". Článok III bod 13 v novona-

vrhovanom § 8a navrhujem  doplniť druhú vetu "táto povinnosť

neplatí, ak orgán fondu rozhodne o použití prostriedkov fon-

du na riešenie aktívnej politiky zamestnanosti pre zamestná-

vateľa, ktorý preukazne porušuje pracovnoprávne predpisy".

 

     Stručne zdôvodním. Aj vďaka informáciám z poradných ko-

misií úradov práce sa podarilo zabrániť poskytnutiu príspev-

ku na  vytvorenie nových pracovných  miest u zamestnávateľa,

ktorý preukázateľne  porušoval  pracovnoprávne  predpisy, čo

bolo doložené rozsudkami prvo- i druhostupňového súdu vo ve-

ci neplatnosti ukončenia pracovného pomeru.

 

     Článok III bod 23. Tu mám iba poznámku, nakoniec som ju

povedala aj vo výbore pre  zdravotníctvo a sociálne veci, že

je otázne, či desaťnásobné zvýšenie penále zvýši príspevkovú

disciplínu. U  insolventných organizácií, ktoré  si už dlhší

čas neplnia  svoje príspevkové povinnosti,  asi nie. Odporú-

čam, aby úrady práce mohli vo výnimočných prípadoch odpustiť

penále, a toto navrhujem riešiť v bode 24, teda v článku III

bod 24.

 

     V novonavrhovanom odseku 5 § 25 doplniť druhú vetu: "Vo

výnimočných prípadoch pri krátkodobej insolventnosti zamest-

návateľa a  odsúhlasenom splátkovom kalendári  môže na návrh

okresného úradu práce správny  výbor v územnom obvode penále

odpustiť."

 

     Vážená Národná rada, to je k pozmeňovacím návrhom všet-

ko.

 

     Na záver mi dovoľte konštatovať vo väzbe na uvedenú no-

velu nasledovnú skutočnosť. Konštatovala  som to nakoniec aj

s diskusii, ktorá  sa rozprúdila vo väzbe  na programové vy-

hlásenie vlády. Osobne si myslím, že skutočne sa dá drobnými

úpravami v už existujúcich zákonoch posilňovať štátny pater-

nalistický prístup a nenápadne najmä cez ekonomické páky di-

ferencovať a  tým prinútiť, nazvem to,  povedzme, k poriadku

rôzne  sociálne, politické  a občianske  aktivity. Platí  to

najmä  o  odborových  organizáciách,  ktorým  z princípu ich

existencie patrí  nezávislosť. Uložiť im  povinnosť vo väzbe

na  ekonomické, finančné  otázky smerom  k vláde,  je ak nie

popretím, tak čiastočne obmedzením tohto princípu.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem,  pani poslankyňa.  V rozprave  bude pokračovať

pán Brocka, pripraví sa pani Bauerová.

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážená pani ministerka,

     dámy a páni,

 

     vláda  Slovenskej republiky  sa zaviazala  v generálnej

dohode na  rok 1995 vypracovať novú  komplexnú právnu úpravu

v oblasti zamestnanosti s účinnosťou najneskôr od 1. januára

1996, v rámci ktorej  sa posilní verejnoprávny charakter or-

gánov trhu práce. To čo  je obsiahnuté v treťom článku pred-

loženého vládneho návrhu, je  však cesta opačným smerom. Po-

súďte  sami. Fond  zamestnanosti je  verejnoprávnou inštitú-

ciou, jej  najvyšším orgánom je  predstavenstvo. Jeho pôsob-

nosť určuje  § 6 ods.  1. Dnes do  pôsobnosti predstavenstva

patrí  schvaľovať  rozpočet  fondu.  Predložený vládny návrh

prisudzuje túto kompetenciu  vláde. Nesúhlasím s navrhovaným

riešením z dvoch dôvodov.

 

     Po prvé preto, že  vláda chce schvaľovať rozpočet nezá-

vislej verejnoprávnej inštitúcie a  to ešte za situácie, keď

na  politiku zamestnanosti  neprispieva štátny  rozpočet ani

korunou,

 

     Po druhé preto,  že toto právo si vo  vzťahu k verejno-

právnej inštitúcii môže osobovať  iba Národná rada. Ako člen

výboru pre  financie, rozpočet a  menu očakávam, že  onedlho

budeme prerokúvať  komplexný súbor verejných  rozpočtov Slo-

venskej republiky a v rámci  neho i rozpočet Fondu zamestna-

nosti. Je pre mňa neprijateľné, aby sa Národná rada nezaobe-

rala takou  dôležitou otázkou, ako  je financovanie aktívnej

i pasívnej politiky zamestnanosti. Preto  navrhujem v článku

III v bode 2 (môj návrh sa týka toho istého problému, o kto-

rom hovorila aj pani poslankyňa Gbúrová) v § 6 ods. 1 zrušiť

písmená a)  a b) a  nahradiť novým písmenom  a) nasledovného

znenia: "Do pôsobnosti predstavenstva patrí najmä: a) prero-

kúvať návrh rozpočtu a účtovnej uzávierky Fondu zamestnanos-

ti a  predkladať ich na schválenie  Národnej rade Slovenskej

republiky v  termíne určenom na  predloženie návrhu štátneho

rozpočtu Slovenskej republiky  a návrhu štátneho záverečného

účtu Slovenskej republiky." Ostatné písmená sa potom prečís-

lujú.

 

     V tejto súvislosti aspoň jednou vetou k protestu Konfe-

derácie odborových zväzov  Slovenskej republiky, kde prichá-

dza k zvláštnemu precedensu. Dozvedáme sa z ich protestu, že

tlač, ktorú prerokúvame, je iná, nie je totožná s tou, ktorú

prerokúvali sociálni partneri v  rade hospodárskej a sociál-

nej dohody.

 

     Moja ďalšia poznámka: Dovoľte, aby som si trošku zaspo-

mínal ako predseda Zboru zástupcov Národnej poisťovne, súvi-

sí to s § 6, týka  sa spôsobu prijímania uznesení v predsta-

venstve. Text na strane 22  návrhu zákona znie: "Na prijatie

uznesenia sa  vyžaduje, aby bolo  schválené väčšinou prítom-

ných členov  zastupujúcich každý subjekt  v predstavenstve."

V praxi to  znamená, že v 9-člennom  predstavenstve má každá

strana tripartity  troch zástupcov. Aby  bolo predstavenstvo

uznášaniaschopné, musia  byť z každej  strany prítomní aspoň

dvaja, čiže  dokopy šesť. Na  prijatie uznesenia dnes  stačí

dvojtretinová väčšina prítomných členov,  čiže štyria. Ak by

sme  prijali navrhovanú  zmenu,  v  prípade účasti  6 členov

predstavenstva musí byť vlastne každé uznesenie prijaté jed-

nomyseľne. A  to nielen v predstavenstve,  ale analogicky je

v návrhu tento  princíp uplatnený aj  pri prijímaní uznesení

v správnych výboroch fondu v okresoch. Jeden jediný člen sa-

mosprávneho orgánu, bez ohľadu na to, ktorú stranu triparti-

ty zastupuje, môže  dokonale sabotovať činnosť samosprávneho

orgánu.

 

     Varujem pred prijatím takéhoto  princípu, pretože s ním

máme  už svoje  skúsenosti. Jeho aplikácia v  zákone číslo 7

z roku 1992 o Národnej  poisťovni spôsobila, že najvyšší sa-

mosprávny orgán  bol dlhodobo úplne  nefunkčný. Aj preto  sa

takýto spôsob prijímania uznesení  neprebral do zákona o So-

ciálnej poisťovni. Aj preto je navrhovanie takéhoto princípu

do zákona o Fonde zamestnanosti krokom späť. Navrhujem preto

neprijať navrhované zmeny a ponechať prijímanie uznesení sa-

mosprávnymi orgánmi  v pôvodnom znení.  Znamená to v  článku

III bod 5 a bod 12 vypustiť.

 

     Moja posledná poznámka je k optimizmu, ktorý šíri okolo

seba vláda  alebo aj pani ministerka  práce, sociálnych vecí

a rodiny,  naposledy včera  v televíznej  relácii Pressklub,

keď hovorí o miere nezamestnanosti, keď vláda hovorí o plne-

ní štátneho rozpočtu. Iste sa nejeden občan, nejeden dôchod-

ca či robotník alebo študent právom pýta, prečo vláda zruši-

la sociálne  zľavy v železničnej a  autobusovej doprave, keď

je taká výborná.

 

     Tá druhá poznámka k  miere nezamestnanosti - chcem upo-

zorniť na  to, že štatistickými číslami  sa niekedy môže za-

stierať reálna  skutočnosť, alebo sa nimi  môže aj manipulo-

vať. Od decembra minulého roku  do augusta tohto roku klesla

miera nezamestnanosti  zo 14,8 na  13 %. Na  otázku, čomu to

pripisuje, pani ministerka odpovedala,  že okrem iného vďaka

projektu verejnoprospešných prác, ale  tiež vďaka takým opa-

treniam, ako bolo prijatie  300 absolventov do štátnej sprá-

vy. Tých 300 absolventov  predstavuje jednu stotinu percenta

v miere nezamestnanosti  a tých ostatných  1,2 % predstavuje

okolo 30 tisíc miest  na verejnoprospešné práce, ktorých nie

je toľko.

 

     Za pozornosť však stojí iné, že úrady práce v tomto ro-

ku vyraďujú z evidencie  rekordné počty uchádzačov o zamest-

nanie. Mesačne je to 25 až 30 tisíc uchádzačov. Úradom práce

sa ich však podarí zamestnať asi tretinu, tí ostatní sú síce

von zo štatistiky, ale obyčajne bez práce. To znamená aj bez

hmotného zabezpečenia, aj bez  sociálnych dávok minimálne po

dobu 6 mesiacov. Kvalifikovaný odhad  hovorí o čísle 100 ti-

síc nezamestnaných. Ak ich pripočítate k oficiálne vykazova-

nej miere  nezamestnanosti, s tým  optimizmom vlády či  pani

ministerky to nebude úplne namieste.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Bauerová.

 

 

Poslankyňa E. Bauer:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená pani ministerka,

     pán minister,

     dámy a páni,

 

     iste niet pochýb o tom, že predmet prerokúvaného návrhu

zákona -  nezamestnanosť - je jedným  z najpálčivejších pro-

blémov  spoločnosti. Vládny  návrh reaguje  na niektoré javy

v tejto  oblasti, i  keď treba  povedať, že  nie vždy  veľmi

šťastne, ale, žiaľ, treba konštatovať pretrvávajúcu absenciu

ucelenej strategickej a komplexnej previazanej stratégie ak-

tívnej politiky  zamestnanosti napriek tomu,  že nezamestna-

nosť  v  niektorých  regiónoch  dosahuje  alarmujúce rozmery

a prejavujú sa  i v samotnej  štruktúre nezamestnanosti jed-

noznačne nepriaznivé  trendy. Za takéto  treba považovať to,

že dlhodobo nezamestnaní tvoria už väčšiu polovicu nezamest-

naných, pretrváva vysoká  nezamestnanosť absolventov, pričom

ťažisko politiky zamestnanosti je stále v pasívnej politike.

 

     Ak  pri plnení  štátneho rozpočtu  sme konštatovali, že

makroekonomické  oživenie sa  nepremietlo do mikroekonomiky,

platí to rovnako pre oblasť zamestnanosti, ale aj pre vytvá-

ranie nových pracovných miest. Koncom prvého polroka na jed-

no voľné miesto pripadalo 20 nezamestnaných. Pritom je zrej-

mé, že v nezamestnanosti  neprevažuje frikčná, prechodná ne-

zamestnanosť, ale štrukturálna a technologická. Dovoľujem si

upozorniť, že v Európskej únii považujú tieto javy za zasta-

ralosť ľudského kapitálu,  čo je  veľmi vážne konštatovanie,

a ak to platí v celej  Európe, niet dôvodu, aby to neplatilo

u nás, je skôr obava, že u  nás to platí v znásobenej miere.

V tejto  súvislosti je  vytvorenie previazanej koordinovanej

štátnej politiky  vytvárania nových pracovných  miest, ktorá

by mala  svoju dimenziu vo vzdelávacej  politike, vo fiškál-

nych procesoch, v dotačnej politike štátu viac ako akútna.

 

     Na základe uvedeného mi  dovoľte predložiť niekoľko po-

zmeňovacích návrhov a následne i návrh na uznesenie. V člán-

ku I bod 22, týka sa § 22, kde ide o pracovné miesta pre ob-

čanov so zmenenou pracovnou  schopnosťou, došlo k rozpornému

koncipovaniu prvej  a druhej vety. Vzhľadom  na výklad pred-

kladateľa uvedený v dôvodovej  správe, z ktorého vyplýva, že

úmysel predkladateľa presnejšie  vystihuje druhá veta, navr-

hujem v  prvej vete slová  "môžu poskytnúť" nahradiť  slovom

"poskytujú".

 

     Článok II, bod 18. V  § 12 odsek  1 navrhujem vynechať,

nakoľko  rozhodovacie kompetencie  a zodpovednosť  správneho

výboru fondu  a okresného úradu práce  nie sú dostatočne vy-

špecifikované a navrhovanou  úpravou môže vzniknúť situácia,

že ten kto znáša zodpovednosť zo zákona, nebude mať rozhodo-

vaciu právomoc, a ten kto  by rozhodoval, nemal by zodpoved-

nosť zo zákona za svoje rozhodnutia.

 

     Článok III  bod 2. Navrhnem  trochu odlišný pozmeňovací

návrh ako moji predrečníci. Podobne ako moji predrečníci na-

vrhujem vynechať bod A, v  bode B vynechať slová "vláde Slo-

venskej republiky", nahradiť ich slovami "Národnej rade Slo-

venskej republiky". Bod 10, ktorý sa  týka § 8 ods. 1, navr-

hujem doplniť novým písmenom i) nasledovného znenia: "vyjad-

rovať sa k návrhu na vymenovanie, odvolanie riaditeľa okres-

ného úradu práce".

 

     Za najslabšie miesto celého návrhu považujem bod 13. Za

absolútne neprijateľný treba totiž  pokladať návrh, ktorý je

uvedený v novom §  8a nasledovného znenia: "Členovia orgánov

fondu  sú povinní  zachovávať mlčanlivosť  o skutočnostiach,

o ktorých sa  dozvedeli v súvislosti s  výkonom svojej funk-

cie." Koniec citátu. Na rekapituláciu: Fond ako verejnopráv-

na inštitúcia  by stratil svoj  charakter verejnoprávnej in-

štitúcie. Orgány fondu, predstavenstvo, dozorná rada, správ-

ne výbory, ktoré sa  skladajú zo zástupcov zamestnancov, za-

mestnávateľov a štátu - prvé dve zložky by tým strácali aké-

koľvek opodstatnenie  zastúpenia v týchto  orgánoch, pretože

by strácali  zodpovednosť voči tým, ktorí  ich delegovali do

týchto orgánov, keďže o  skutočnostiach, o ktorých sa dozve-

deli, by podľa zákona mali zachovať mlčanlivosť.

 

     Prosím vás,  aby ste sa  zamysleli predtým, než  budete

o tomto návrhu hlasovať, či  nezamestnanosť a súvisiace pro-

blémy,  ktoré sú  eminentným predmetom  verejného záujmu, sa

môžu stať predmetom utajenia.

 

     Bod 14 sa dotýka prostriedkov aktívnej politiky zamest-

nanosti. Navrhujem v § 12 písm.  b), bod 2 rozšíriť o nasle-

dovný text: "vrátane jazykových kurzov, ak jazykové znalosti

sú podmienkou  získania zamestnania a  úhrady cestovných ná-

kladov  na rekvalifikačné  kurzy". Chcela  by som  uviesť na

ilustráciu príklad  z jedného okresného úradu  práce, kde by

mohli zamestnať,  alebo mohli by  sprostredkovať zamestnanie

pre murárov v Nemecku. Chýba im základná znalosť nemčiny. Je

evidentné,  že  dlhodobo  nezamestnaní  pravdepodobne nemajú

prostriedky  na zaplatenie  jazykových kurzov  a tiež nemajú

dostatok prostriedkov  na zaplatenie cestovného,  aby dochá-

dzali vôbec na rekvalifikačné kurzy.

 

     Bod 18. Navrhujem vypustiť  odsek 5, ktorý pri uplatňo-

vaní zákona  môže pôsobiť zmätkovo.  Na samostatne zárobkovo

činnú  osobu,  ktorá  prevádzkovala  činnosť  napríklad celý

predchádzajúci  rok  a  predložila daňové  priznanie, pričom

v prvých  dvoch mesiacoch  ďalšieho roka  nepracovala, by sa

vzťahovala dvojaká právna úprava.

 

     Vzhľadom na  skutočnosť, že zatiaľ  vláda nepredložila,

napriek prísľubu, návrh na riešenie problémov dlhodobo neza-

mestnaných vyšších vekových kategórií, a za také nepovažujem

súčasný návrh,  ktorý iba zmierňuje  situáciu dlhodobo neza-

mestnaných,  najmä žien,  a vzhľadom  na skutočnosti uvedené

v úvode môjho vystúpenia navrhujem prijať uznesenie Národnej

rady nasledovného znenia:

 

     Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu:

 

     1. o predloženie  ucelenej koncepcie politiky zamestna-

nosti  s dôrazom  na politiku  vytvárania nových  pracovných

miest so zvláštnym zreteľom  na rizikové skupiny nezamestna-

ných  v regiónoch  s vysokou  nezamestnanosťou, mladistvých,

absolventov a dlhodobo nezamestnaných;

 

     2. o  urýchlenú prípravu a  predloženie zákonnej úpravy

možností a podmienok predčasného odchodu do dôchodku pre dl-

hodobo nezamestnaných v  starších vekových skupinách. Takáto

právna úprava bola prisľúbená  Národnej rade začiatkom roka,

zatiaľ sme ju nedostali a pomaly je koniec roka.

 

     Prosím, aby ste tieto návrhy podporili.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pani poslankyňa. Do  rozpravy sa prihlásil pán

poslanec Tkáč. Nech sa páči, pán poslanec, dávam vám slovo.

 

Poslanec V. Tkáč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     dámy a páni,

 

     dovoľte, aby som sa vyjadril  k rozprave k vládnemu ná-

vrhu zákonov, ktorými sa menia a dopĺňajú predpisy o zamest-

nanosti. Súčasný stav, ktorý na Slovensku v oblasti legisla-

tívy, v oblasti zamestnanosti  je, má, samozrejme, svoju ge-

nézu. Treba  povedať, že z  hľadiska transformácie sociálnej

sféry a  z hľadiska reformy  oblasť zamestnanosti prešla  od

roku 1990 veľmi zásadným vývojom. Domnievam sa, že aj keď to

boli  kompetencie federácie,  dnes je  už kompetencia, samo-

zrejme,  v samostatnej  republike, že  oblasť právnej úpravy

zamestnanosti, vytvorenie financovania  tejto sféry a inšti-

túcií  prešla  jedným  z  najdynamickejších  vývojov po roku

1990 a  súčasný stav v týchto  otázkach v oblasti inštitúcií

a financovania treba hodnotiť veľmi pozitívne.

 

     Veľmi negatívna je otázka nezamestnanosti. Chcel by som

v tejto  situácii uviesť,  že existujú  odborné prepočty, že

keby nebolo  veľa humanizmu na úkor  Slovenska a keby nebola

konverzia, ktorá  bola sabotážou na  sociálnu situáciu obča-

nov, má Slovenská republika nezamestnanosť v podstate totož-

nú s  nezamestnanosťou v Českej republike.  To hovorím veľmi

jednoznačne  a veľmi  jasne. Ak  v apríli  roku 1991 bolo na

Slovensku 40  tisíc nezamestnaných a v  decembri toho istého

roku 1991 malo Slovensko 300 tisíc nezamestnaných, tak je to

taký šok v nezamestnanosti, ktorý by otočil vyspelejšiu eko-

nomiku, a  nie ešte ekonomiku, ktorá  sa musí transformovať.

Povedzme si to otvorene, bez ohľadu na vládu, ktorá dnes je,

alebo ktorá bola, treba si  povedať veľmi jednoznačne, že to

je snehová guľa, to je bremeno, ktoré treba neustále riešiť.

 

     V tejto  oblasti, domnievam sa,  Slovenská republika má

v postkomunistických štátoch určité  priority, ktoré sú hod-

notené možno aj v medzinárodnom hľadisku oveľa pozitívnejšie

než u  nás doma. A chcel  by som uviesť mnoho  vecí na pravú

mieru, pretože na Slovensku sa  nič, čo je pozitívne, nemôže

publikovať,  ani sa  neberie vážne,  pretože sa  hľadajú len

chyby. Keď sa aj  dnes hodnotí makroekonomika veľmi pozitív-

ne, všimnite si, ako sa kritizuje a už sa rýchlo ide na mik-

roekonomiku, ako  je to v  mikroekonomike zle. Tak  buď táto

spoločnosť má objektívne  kritériá na hodnotenie pozitívneho

vývoja, alebo  budeme očierňovať všetko, čo  sa na Slovensku

dobre spraví.

 

     Poďme však na fakty.  V oblasti inštitúcií je vytvorená

sieť  celoštátnych sprostredkovateľní,  úradovní práce, teda

okresných úradov práce. Od  januára 1994 funguje Správa slu-

žieb zamestnanosti  a bola vytvorená  verejnoprávna inštitú-

cia, ktorou je Fond  zamestnanosti. Pozitívne výsledky sú aj

z hľadiska financovania v tejto oblasti, pretože sa skutočne

nachádzajú  zdroje,  ktoré  sú  z  verejnoprávnych princípov

a podstát,  a sú  to zdroje,  ktoré v  podstate reprezentujú

prirodzené  vlastnícke  práva  všetkých  občanov, teda tých,

ktorí prispievajú do Fondu zamestnanosti. Fond zamestnanosti

v minulom roku  disponoval sumou zhruba  4,7 miliardy korún.

V tomto roku je to už 8 miliárd korún.

 

     Treba povedať, že je nekompetentný názor, ak sa hodnotí

financovanie v oblasti zamestnanosti len v oblasti pasívnej.

To je nezmysel a to je signál, že ten, kto to tvrdí, nerozu-

mie veci. Osem miliárd korún je vytvorených zo zdrojov, kto-

ré platíme všetci v príspevkoch do fondu, a týchto 8 miliárd

Sk je predsa mimorozpočtový  zdroj, ktorý táto ekonomika ob-

jektívne cíti a už ich pociťuje aj konkrétny občan. Veď bolo

vytvorené obrovské množstvo,  desiatky tisíc verejnoprospeš-

ných prác. Boli vytvorené  nové pracovné miesta, ktoré súvi-

sia so zdrojmi z fondu. Súhlasím  s tým, že treba ďalej pra-

covať na  veľkej politike zamestnanosti, to  znamená, aby sa

do tvorby  nových pracovných miest  neangažoval len sociálny

rezort, alebo fond, ale že ide o štrukturálne premeny.

 

     Ak niekomu  vadí, že na Slovensku  je hospodársky rast,

tak chcem upozorniť na to,  že podľa prepočtov Fondu zamest-

nanosti do 30. 6. 1995  z titulu rastu hrubého domáceho pro-

duktu na Slovensku z  hľadiska štrukturálnych zmien (teda sú

to miesta,  ktoré budú trvať dlhší čas)  bolo vytvorených už

12 tisíc nových pracovných miest. Len z hľadiska prepočtu vo

väzbe na HDP (na rast hrubého domáceho produktu). Tak sa pý-

tam  tých, čo "kvákajú", prepáčte mi  za výraz, že čo má po-

cítiť občan z titulu pozitívnych hospodárskych výsledkov.

 

     Ďalej by  som chcel zdôrazniť skutočnosť  aj z hľadiska

štatistík, aj z hľadiska znižovania  počtu, že od januára je

evidentný pokles nezamestnanosti. Ak  sa teraz v letných me-

siacoch, v júli a auguste, ale  už aj v polovičke júna poda-

rilo stabilizovať rast nezamestnanosti z titulu rastu absol-

ventov škôl,  tak to je pozitívny  úspech. Pretože sme nešli

v nezamestnanosti zásadne hore, pretože cez verejnoprospešné

práce,  cez rast  hrubého domáceho  produktu a  cez aktivity

Fondu zamestnanosti sa vytvorili nové pracovné miesta, ktoré

vyrovnali ten  každoročný šok, ktorý  nezamestnanosť na Slo-

vensku získava práve absolventmi.  Bude treba ďalej pracovať

na tom, aby za drahé  peniaze vyučení absolventi po absolvo-

vaní školy nenapĺňali trh práce a neboli nezamestnaní. To je

otázka aj  štrukturálnych premien v školstve,  ktoré by malo

pripravovať absolventov  na podmienky trhu  práce, a nie  do

sociálnej siete.  Aj napriek prívalu  absolventov škôl, kto-

rých, samozrejme, logicky ubudne, pretože postupne sa absol-

venti zamestnajú,  som o tom  presvedčený a sú  o tom fakty,

počítame s tým, že nezamestnanosť do konca roku ďalej by ma-

la mať klesajúcu tendenciu a je to dobré a treba to garanto-

vať.

 

     Ku koncepčným materiálom. Boli tu nejaké výzvy o nespl-

není úloh atď. Kým polovica  generálnej dohody za minulý rok

bola bezcenným  zdrapom papiera, pretože sa splnilo len 56 %

úloh, naše "demokratické" médiá,  najmä odborové publikácie,

o tom veľmi zaryto mlčia. V tejto situácii je pripravený rad

koncepčných materiálov, ktoré po vzájomnej dohode sociálnych

partnerov sú  v tejto oblasti  konzultované. Do konca  tohto

roku je pripravený v rámci koncepcie transformácie sociálnej

sféry zásadný dokument, ktorý sme nazvali Koncepcia politiky

zamestnanosti, vrátane politiky trhu práce a vrátane štátnej

politiky zamestnanosti, kde chceme práve absorbovať aj mimo-

sociálne rezorty, teda výrobné  rezorty, ktoré majú garanto-

vať tiež štrukturálne zmeny. Na základe tejto koncepcie, kde

budeme  ďalej diskutovať  s odbormi,  so zamestnávateľmi, sa

počíta s novou legislatívou, ktorá by  mala  byť  pripravená

v priebehu budúceho roku.

 

     Ako  teda funguje  na Slovensku  inštitucionálny model.

Existuje Fond zamestnanosti, existuje Správa služieb zamest-

nanosti. Treba povedať, že sme viazaní aj medzinárodnými do-

hovormi, najmä Medzinárodnej  organizácie práce, ktoré hovo-

ria o  sprostredkovaní práce. Treba povedať,  že tu je súbeh

verejnoprávnej  inštitúcie  a  fondu.  Ja  nemôžem  súhlasiť

s tým, že dochádza k  obmedzovaniu odborových alebo verejno-

právnych funkcií.  Ak sa vlani  prijal, vážení, zákon  o So-

ciálnej poisťovni, zoberte si,  aký je tam mechanizmus. Roz-

počet Sociálnej poisťovne, ale i Všeobecnej zdravotnej pois-

ťovne schvaľuje Národná rada. To je súhlas.

 

     Zvažovali sme a konzultovali sme, pred niekoľkými dňami

dokonca so zahraničnými expertmi, ako je to s oblasťou Fondu

zamestnanosti. Ide tu práve o  to, že podľa modelu Sociálnej

poisťovne, kde  je tiež tripartitná  správna rada a  kde zá-

stupcovia za  štát majú 7 hlasov  z 21 a stačí  14 hlasov na

platné uznesenie,  tam je skutočne  bilaterálne rozhodovanie

optimálne. Treba  hľadať taký mechanizmus  vyjednávania, aby

sme sa dohodli.  V tejto situácii aj po  konzultáciách v za-

hraničí ide o to, že Národná rada Sociálnej poisťovni nemôže

meniť rozpočet.  Národná rada ho  buď schváli, alebo  ho ne-

schváli. Čiže je to kasačný princíp.

 

     Prečo sa  tu navrhuje postavenie  vlády a prečo  sa do-

mnievam, že nejde o obmedzenie ani odborových práv, ani par-

ticipácie, ani zamestnávateľských práv.  Práve naopak sa tam

rozširuje  možnosť  zapojiť  do  správnych výborov Združenie

miest  a obcí  Slovenska. Vláda  takisto nemôže  meniť návrh

rozpočtu a schvaľuje v podstate rozpočet, alebo ho neschváli

a vráti  ho späť  predstavenstvu, kde  sú tiež,  samozrejme,

zástupcovia štátu.  Cieľom je tu  to, aby sa  práve finančné

prostriedky z Fondu zamestnanosti dostali do makroroviny, do

spolurozhodovania a  dohody v tom  zmysle, aby boli  spojené

s investíciami a so štátnym rozpočtom v rámci veľkej politi-

ky zamestnanosti.  Ak sa obidva  subjekty, teda aj  Fond za-

mestnanosti,  aj vláda, skoordinujú z  hľadiska rozdeľovania

finančných prostriedkov, tak  je možné kumulovať prostriedky

Fondu zamestnanosti s prostriedkami štátneho rozpočtu na in-

vestičné  akcie a  rozvojové programy  ekonomiky z  hľadiska

makroekonomického.

 

     Chcem však  upozorniť na skutočnosť, a o tom  sa nevie,

alebo nechce vedieť aj v súčasnosti, že rozhodnutie o schvá-

lení, alebo neschválení rozpočtu Fondu zamestnanosti neberie

absolútne kompetencie o rozdeľovaní z hľadiska projektov. To

znamená, že existuje tripartizmus, a v tom je slovenská špe-

cialita, pretože  to nie je známe  ani v jednej postkomunis-

tickej krajine, že o  finančných prostriedkoch Fondu zamest-

nanosti  rozhodujú odbory,  zamestnávatelia a  štát. Chceme,

aby tam  ešte pôsobil aj  ZMOS. V tejto  situácii nedochádza

podľa mojej  mienky vôbec k obmedzeniu,  pretože, štátny zá-

ujem vo vzťahu napríklad k Sociálnej poisťovni, ktorá má de-

saťkrát väčší rozpočet, je  oveľa tvrdší. Je tu schvaľovanie

v Národnej rade, je tu  dozorový mechanizmus priamo zo záko-

na, kde má dozor ministerstvo práce a ministerstvo financií,

čiže môžu vstupovať do orgánov Sociálnej poisťovne, zdravot-

nej poisťovne a podobne.

 

     Chcel by som v tejto  súvislosti ešte uviesť, že nie je

pravdou, čo  tvrdí Konfederácia odborových  zväzov, že tento

materiál nebol  predložený do Rady  hospodárskej a sociálnej

dohody. Je to lož a  neprispieva to k dobrým vzťahom sociál-

neho  partnerstva. Treba  povedať, že  vláda po  rozhodovaní

v Rade hospodárskej a sociálnej dohody predsa nemôže stratiť

ústavnú kompetenciu a čiastkovými zmenami meniť ešte niekto-

ré ustanovenia, ktoré prejdú v Rade hospodárskej a sociálnej

dohody.  V tomto  prípade  sa  tento materiál  prerokoval na

úrovni  tripartity  a  niektoré  kroky  sme nepovažovali ani

v stanovisku  konfederácie v  tomto prípade  za šťastné, ale

taký je mechanizmus vyjednávania a je možné, že nie vždy so-

ciálni partneri budú absolútne v synchróne.

 

     Dovoľte mi  ešte niekoľko čísel  týkajúcich sa metodiky

určovania štatistických výpočtov -  na margo vystúpenia pána

poslanca Brocku.  Pán poslanec, musíte vedieť,  že to nie je

tak,  ako tvrdíte.  Existujú metodiky  určovania počtu neza-

mestnaných občanov v krajine a  táto metodika, ktorá sa dnes

používa,  viete dobre,  že nie  je ani  veľmi v synchróne so

štatistickým úradom,  ale používa sa  metodika Medzinárodnej

organizácie práce. To znamená, že údaje, ktoré sú tam uvede-

né, a tá  metodika je dlhoročná, má skoro  150 rokov, z hľa-

diska určovania počtu  nezamestnanosti. Metodika od Medziná-

rodnej  organizácie práce  je zo  začiatku dvadsiatych rokov

a neustále sa  inovuje. Čiže oficiálne  údaje nemôžu počítať

s každým občanom, ktorý objektívne nie je zamestnaný, preto-

že vykazovanie nezamestnanosti je vo všetkých štátoch kompa-

tibilné a unifikované práve cez túto metodiku.

 

     Oficiálne údaje,  ktoré sa v tomto  smere publikujú, sú

plne  konformné  metodike  Medzinárodnej  organizácie  práce

a podľa tejto logiky, ktorú  ste tu predložili, treba, samo-

zrejme,  pripočítavať počty  nezamestnaných v  každej ďalšej

krajine. Teda počty, ktoré sú dnes aj pod medzinárodnou kon-

trolou, plne zodpovedajú  metodike Medzinárodnej organizácie

práce.

 

     Chcel by  som povedať ešte niekoľko  slov týkajúcich sa

dodatkov a doplnkov, ktoré tu  odzneli. Neprichodí mi to ko-

mentovať, len  by som chcel  upozorniť na jednu  skutočnosť,

kde ma inšpirovala pani poslankyňa  Bauerová, a to je otázka

prípadnej mlčanlivosti  alebo postoja tých  subjektov, ktoré

sú  zapojené do  rozhodovania. Treba  si uvedomiť,  že tu sa

skutočne rokuje o veľmi vysokých finančných čiastkach. 8 mi-

liárd korún je rozpočet Fondu zamestnanosti na tento rok ako

mimorozpočtový  zdroj,  mimo  štátneho  rozpočtu, a opakujem

znovu, je tam mimoriadna  demokracia, pretože o tom nerozho-

duje štát ani štátny úradník,  ale rozhoduje o tom mechaniz-

mus tripartity.

 

     Chcel by som v tejto súvislosti uviesť, že model, ktorý

uplatňujeme na Slovensku od januára 1994, je v podstate sta-

vaný na  projektoch. To znamená, že  uchádzači o prostriedky

z Fondu  zamestnanosti,  a  nie  malé,  pripravujú  projekty

a správne výbory rozhodujú o  týchto projektoch. Tu si treba

uvedomiť, že ide o veľké  finančné čiastky na jednej strane,

ale na druhej strane ide o projekty, ktoré vyslovene súvisia

s konkurenčným prostredím, súvisia s hospodárskym tajomstvom

a s hospodárskou existenciou tých subjektov, ktoré uplatňujú

projekty  pre účely  Fondu zamestnanosti.  Čiže tam skutočne

treba  zvážiť otázku  mlčanlivosti o  týchto skutočnostiach,

pretože zverejnením hospodárskych  údajov je možné zvýhodniť

iný subjekt na trhu a podobne.

 

     Obdobná analógia platí napríklad v oblasti mlčanlivosti

odborových funkcionárov pri  informáciách v tarifnom mzdovom

vyjednávaní. Tam  tiež nie je možné,  aby celý podnikový or-

gán,  alebo  ten,  kto  vyjednáva,  vedel  absolútne  všetko

o mzdách. Rieši sa to v praxi v kolektívnom vyjednávaní tak,

že je určitá úzka skupina občanov, členov odborov, ktorí ta-

rifne  vyjednávajú podľa  zákona o  mzde, a  tam tiež nie je

možné oznamovať osobné údaje  z informačných údajov zase pre

celú členskú  základňu. Takže to nie  je výmysel ani sloven-

ský,  ani tejto  vlády, práve  naopak, ide o bežné kritériá,

ktoré sú v trhovej ekonomike  zrejmé, pretože sa pri projek-

toch disponuje s veľmi  veľkým počtom informácií o jednotli-

vých  uchádzačoch, je  možné zneužiť  tieto informácie, čiže

povinnosť mlčanlivosti má v konkurenčnom prostredí a v trho-

vej ekonomike jednoznačne svoje opodstatnenie.

 

     Na záver  chcem ešte zdôrazniť  skutočnosť, že o  celom

modele financovania a vôbec koncepcie politiky zamestnanosti

sa bude ďalej diskutovať. Počíta sa  s tým, že do konca roku

by mal  byť koncepčný materiál a  potom nová komplexná legi-

slatíva v priebehu budúceho roka.  Termíny aj vec sú konzul-

tované aj s odbormi v súčasnosti, aj so zamestnávateľmi. Fi-

nále by malo byť v  schválení koncepcie transformácie v Rade

hospodárskej a  sociálnej dohody a neskôr  potom aj vo vláde

a v Národnej rade. Takže o týchto veciach sa bude ďalej dis-

kutovať.

 

     Aj keď  som bol pri  tvorbe modelu Fondu  zamestnanosti

koncom roku 1993, chcem povedať,  že nebudeme vôbec trvať na

tom, aby tento mechanizmus  bol nemenný, nakoniec aj samotná

konvencia  o sprostredkovaní  práce jasne  hovorí, že  tieto

štruktúry musia byť flexibilné  a musia slúžiť potrebám trhu

práce  a zmenám,  ktoré v  tejto súvislosti  sú. Myslím,  že

otázky  prílišného  optimizmu,  alebo  konkrétnych faktov sú

fakty, ktoré by mali  predovšetkým smerovať v prospech obča-

nov, a že občania aj  tieto pozitívne výsledky v oblasti za-

mestnanosti budú ďalej cítiť.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Kolegyne, kolegovia, keďže už nemám viac prihlášok, pý-

tam sa, či sa chce ešte niekto z poslancov prihlásiť do roz-

pravy.

 

     (Nikto.)

 

      Ak  nie, vyhlasujem  rozpravu o  dvadsiatom ôsmom bode

nášho programu za skončenú.

 

     Chce sa k rozprave  vyjadriť pani ministerka Keltošová?

Nech sa páči, pani ministerka.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí

a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci.

 

     Dovoľte, aby som stručne reagovala na niektoré vystúpe-

nia, ktoré tu odzneli. Vopred chcem upozorniť, že pripomien-

ky, ktoré odzneli v rozprave, či už pochvalné, alebo určitým

spôsobom zhadzujúce,  beriem na vedomie s  tým, že len ľutu-

jem, že vo výboroch ani  jeden z poslancov tieto pripomienky

nepredniesol, na  škodu veci, čiže aj  pripomienky, ktoré by

som  bola  ochotná  akceptovať,  bez  konzultácie  napríklad

s Fondom  zamestnanosti, bez  prepočtov a  kalkulácií zrejme

budem nútená odmietnuť z tohto dôvodu. Čiže znova sa zopako-

vala situácia,  aká bola pri  poslednom zvyšovaní dôchodkov,

panie poslankyne a páni poslanci, že nevyužívate svoju šancu

vo výboroch a nútite nás potom neprijímať návrhy, ktoré čas-

tokrát by mohli zákon zlepšiť.

 

     Preto poviem  len všeobecne svoj názor  na niektoré vy-

stúpenia.  Požiadam  potom  pána  predsedajúceho, resp. pána

spoločného  spravodajcu, o  prerušenie rokovania  tohto bodu

programu, aby sme mohli prejsť  všetky pripomienky a aby sme

mohli zvážiť, bez ohľadu na  to, z ktorej strany návrhy pri-

šli,  či sme  vstave zabezpečiť  plnenie týchto  pripomienok

v praxi. Takže a priori sa nestaviam proti pripomienkam, ale

znovu vás vyzývam k spolupráci  vo výboroch. Tento zákon som

predkladala  v šiestich  výboroch, všetci  boli jednomyseľne

za, dvaja  sa zdržali hlasovania.  Ani jedna písomná  pripo-

mienka nebola. Takže je mi ľúto,  páni a dámy z opozície, ak

niektoré návrhy zamietneme. Jednoducho bez kalkulácie a kon-

zultácie s verejnoprávnou inštitúciou,  akou fond je, si ne-

môžem dovoliť robiť právne úpravy, ktoré by mohli nepriazni-

vo ovplyvniť rozpočet Fondu zamestnanosti.

 

     Teraz mi  dovoľte, aby som  veľmi stručne reagovala  na

niektoré vystúpenia v tých  častiach, ktoré nepotrebujú pre-

počty, odbornú konzultáciu predkladateľov.

 

     Ako prvá vystúpila pani  poslankyňa Gbúrová, ktorá mala

takisto celý rad pozmeňovacích  návrhov, ktoré vo výbore ne-

predniesla. Ja  by som ju požiadala,  alebo požiadam ju, aby

ich dala  písomne pánu spravodajcovi s  tým, že posúdime bod

po bode, tých  bodov je pomerne veľa, bod  po bode posúdime,

aby sme  vedeli kvalifikovane odpovedať,  či podporiť, alebo

nepodporiť jednotlivé body.

 

     V jej vystúpení ako aj vo vystúpení pána poslanca Broc-

ku, pani poslankyne Bauerovej odzneli názory, ktoré už čias-

točne prezentoval  pán poslanec Tkáč a  odpovedal na ne, po-

kiaľ ide  o verejnoprávnosť, resp.  dosah navrhovanej úpravy

na verejnoprávnosť  Fondu zamestnanosti. Ja  som predkladala

návrh, ktorý schválila vláda, ktorý predpokladá, že rozpočet

Fondu zamestnanosti po  konzultáciách s ministerstvom finan-

cií bude schvaľovať vláda. Či sa to niekomu páči, alebo nie,

vláda je  zodpovedná za politiku  zamestnanosti. A vláda  si

nemôže pustiť z rúk nástroje na riešenie tejto politiky.

 

     Ak máme  niesť zodpovednosť za  politiku zamestnanosti,

nemôžeme sa  ako doteraz prizerať  na určité kroky  verejno-

právnej inštitúcie. Navyše, keď pán poslanec Brocka vyzýval,

aby sme upustili od toho,  a pani poslankyňa Bauerová kriti-

zovala vládu, že nemá  previazanú politiku zamestnanosti cez

jednotlivé rezorty. Práve toto je  dôvod, pre ktorý sme uro-

bili zmenu, aby ministerstvo  financií a jeho  minister, zá-

roveň podpredseda vlády, ktorý  zodpovedá za hospodársku po-

litiku vlády ako celku, aby  aj on bol zaviazaný pri rokova-

niach s  fondom, aby koordinoval  činnosť verejnoprávnej in-

štitúcie, jej zdroje, ktoré sú v nej uložené, spolu s hospo-

dárskymi rezortmi. Pretože náš rezort bude zbytočne robiť tú

tzv. malú politiku zamestnanosti, ak hospodárske rezorty ne-

budú pritom. Čiže toto bol jeden  z dôvodov a ja budem trvať

na tom, aby  tento návrh novely prešiel tak,  ako sme ho na-

vrhli.

 

     A ešte  by som chcela  spresniť, že protesty  odborárov

voči tomuto návrhu, ktorý  vzišiel v priebehu rokovania vlá-

dy, je opodstatnený a dokladám ho dohovorom číslo 122 Medzi-

národnej organizácie práce o politike zamestnanosti. Zacitu-

jem článok 1: "Za účelom  podpory hospodárskeho rastu a roz-

voja,  zvýšenia životnej  úrovne, krytia  potreby pracovných

síl a  prekonania nezamestnanosti a  neúplnej  zamestnanosti

každý  členský štát  vyhlási a  bude vykonávať  ako jeden zo

svojich hlavných cieľov aktívnu politiku, zameranú na podpo-

ru plnej a produktívnej  zamestnanosti a slobodnej voľby za-

mestnania." Nadväzne  na to článok 2  hovorí: "Každý členský

štát metódami a v  rozsahu zodpovedajúcom jeho vnútroštátnym

podmienkam a) určí a pravidelne bude upravovať v rámci koor-

dinovanej hospodárskej a sociálnej politiky opatrenia, ktoré

treba prijať za účelom dosiahnutia cieľov uvedených v článku

1."  Nerobíme nič  iné, iba  koordináciu medzi hospodárskymi

rezortmi v oblasti sociálnej a hospodárskej politiky štátu.

 

     K vystúpeniu pána poslanca Brocku už bolo povedané, po-

kiaľ  ide o  predstavenstvo, počet  hlasov, neodporúčam toto

prijať. Chcem len spresniť  jednu informáciu, ktorú tu pove-

dal. Ja som včera v Pressklube  - asi pán poslanec dobre ne-

počúval -  povedala, že 300  absolventov problém nezamestna-

nosti nerieši. Takže to bolo  asi prepočutie. A to, že vyra-

ďujeme rekordné počty?  Ja si myslím, že to  slúži na chválu

tejto vlády, že sa nebála prijať nepopulárne opatrenia u ľu-

dí, ktorí by, pán poslanec, nepracovali, ani keby tu bol eš-

te Husák. Takže vláda aj  naďalej bude postupovať týmto sme-

rom  a  veľmi  budeme  sprísňovať  kritériá  pri posudzovaní

uchádzačov o zamestnanie, či  majú skutočne záujem pracovať,

alebo  či ho  len predstierajú.  Napokon hmotné zabezpečenie

ide aj z našich peňazí, zo všetkých našich príspevkov.

 

     Pani Bauerová kritizovala, spomínala absenciu previaza-

nej  stratégie  politiky  zamestnanosti.  Je to protirečenie

k tomu, čo povedal pán poslanec  Brocka, pokiaľ ide o využi-

tie alebo  koordináciu zdrojov Fondu  zamestnanosti s hospo-

dárskymi rezortmi, a povedala, že pretrváva vysoká nezamest-

nanosť absolventov.  Ja ju môžem ubezpečiť,  i napriek tomu,

že august  bol ešte prázdninový  mesiac, že dnes  máme neza-

mestnanosť pod  13 %. Pokiaľ ide  o štatistiku, pán poslanec

Brocka povedal, že  sa dá manipulovať s číslami.  Ja mám tie

isté zdroje, aké  mal on minulý rok počas  9 mesiacov, a ne-

spochybňovala som to.

 

     Na záver by  som chcela povedať už len  pár slov, ktoré

pokladám za potrebné. Slovenská republika je viazaná konven-

ciami, ktoré  musí dodržiavať. A  toto musia rešpektovať  aj

sociálni partneri.  Ak sociálni partneri v  médiách alebo na

mítingoch rozprávajú dnes o cene práce, ak rozprávajú a ohá-

ňajú sa určitými heslami, akými  sa mohli oháňať aj za uply-

nulé volebné  obdobie pred nástupom  tejto vlády a  nerobili

to, ak hovoríme o  nezávislosti a nadstraníckosti odborárov,

pani poslankyňa Gbúrová, silne pochybujem o tom, že niektorí

odborári sú nezávislí. Silne pochybujem.

 

     Prepáčte, ak niekto kandiduje  za politickú stranu, ako

pani  Jánošová za  sociálnu demokraciu,  alebo  ak kandiduje

pán Krumpolec za Spoločnú voľbu,  alebo ak kandiduje pán Ko-

rej za Demokratickú úniu a  súčasne sú odboroví predáci, tak

by sa mali rozhodnúť, čo  chcú robiť, ak chcú byť nezávislí.

Pre mňa sú  títo ľudia politici, ktorí prehrali  voľby, a ak

by sme mali postupovať konzekventne,  tak by som potom navr-

hovala,  aby sme  sa s  nimi aj  takto bavili  a aby sme ich

v podstate o štyri roky vyzvali znova do volebného súboja.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem pani ministerke  Keltošovej. Žiada si záverečné

slovo spoločný spravodajca výborov pán Derfényi? Nech sa pá-

či.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Vážený pán predsedajúci, v  rozprave odznelo celkove 20

pozmeňovacích návrhov a 1  návrh na uznesenie Národnej rady.

Pred hlasovaním  o pozmeňovacích návrhoch  a pred záverečným

hlasovaním prosím o udelenie  prestávky pre spoločného spra-

vodajcu.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Áno, ďakujem. Pani kolegyňa, ja  som si všimol, že sku-

točne ste na tabuli, ale rešpektujme doteraz platný rokovací

poriadok.  Nie je  rozprava, takže  nemôžete dostať faktickú

poznámku. Ďakujem veľmi pekne. (Hlasy  z pléna.) Nie je roz-

prava.  Páni, nebudeme  sa prieť.  Procedurálnu môže dostať,

nie však faktickú. Nebudeme sa prieť. Ďakujem vám za kultúr-

nosť, ktorú ste doteraz dodržali. Vydržme, prosím vás pekne,

ešte tú hodinu  a pol a navzájom sa  ctime, pán kolega. Mys-

lím, že mám pravdu.

 

 

 

     Priatelia,  spoločný spravodajca  požiadal o prerušenie

tohto  bodu rokovania.  Počas prerušenia  by boli spracované

pripomienky. Navrhujem, aby sme teda prerušili tento bod ro-

kovania a pokračovali ďalším bodom.

 

     Pán kolega, procedurálna poznámka?

 

     Prosím, zapojte mikrofón pánu poslancovi Fogašovi.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Chcem len navrhnúť,

aby sme  urobili prestávku a  možno by sme  mohli pokračovať

hlasovaním o predchádzajúcom návrhu  zákona, pretože si mys-

lím, že rozrobiť tri právne  predpisy a navyše také závažné,

ako aj  teraz pán minister spravodlivosti  má predkladať, by

mohlo  spôsobiť,  že  budeme  postupovať  veľmi  neprehľadne

a môžeme rozhodnúť nekvalifikovane.  Myslím si, že prestávka

by nám  umožnila dokončiť spravodajskú správu  k tomu prvému

predkladanému návrhu  zákona, mohli by  sme hlasovať o  tých

dvoch a  pokračovať zajtra ucelene aj  o otázkach týkajúcich

sa civilného procesu.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Iste, pán kolega, ide voľba sudcov, myslím si...

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Ja viem, mám na mysli,  aby sme nerozoberali ďalšie ná-

vrhy zákonov, pretože sa obávam, že môžeme spôsobiť chaos aj

v samotnom priebehu schôdze.

 

 

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán kolega,  skutočne chcem byť  racionálny, myslím si,

že tento bod rokovania nie je  až taký zložitý, že by sme sa

veľmi zamotali. Myslím si, že pokračujme. Skutočne treba dať

písomne prvý  bod, ktorý sme ešte  nedorokovali, nech si po-

slanci môžu porovnávať, vytvoriť  časový priestor na to, aby

mohli spracovať tieto pripomienky a posúdiť to aj po stránke

odbornej. Neviem,  načo budeme dávať  prestávku. Pozrite sa,

dáme si na polhodinku prestávku, o hodinku budeme končiť.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Pán predsedajúci,  asi ste ma neporozumeli.  Ja si mys-

lím, že  je možné pokračovať  voľbou, ale už  neísť k ďalším

zákonom. To je moja  racionálna pripomienka. (Hlasy z pléna,

že áno.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Takže, dámy a páni,

 

     pristúpime k  d v a d s i a t e m u   d e v i a t e m u

 bodu nášho programu, ktorým je

 

     návrh na voľbu sudcov Slovenskej republiky.

 

     Návrh vlády  ste dostali ako  tlač číslo 210,  v ktorom

máte predložený aj návrh  uznesenia Národnej rady Slovenskej

republiky.

 

     Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uvedie mi-

nister spravodlivosti Slovenskej republiky pán Jozef Liščák.

Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

 

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážený pán predsedajúci,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     vážená Národná rada Slovenskej republiky,

 

     v záujme riešiť akútne problémy charakterizujúce justí-

ciu posledných rokov predkladám tento  rok už druhý návrh na

voľbu sudcov. Ešte tento mesiac sa uskutočnia skúšky ďalších

justičných čakateľov. Motiváciou je snaha znížiť vysoké poč-

ty nevybavených vecí z predchádzajúcich rokov, najmä občian-

skych a  obchodných, plynule vybavovať  priebežný nápad vecí

na všetkých úsekoch rozhodovacej činnosti súdov, ako aj sna-

ha  čo najskôr  efektívne a  ekonomicky využiť  pripravených

adeptov sudcovského povolania.

 

     Na ilustráciu veľmi stručne  niekoľko údajov. K 31. 12.

1994 na okresné súdy  napadlo 75 726 občianskoprávnych  spo-

rov, vybavených  bolo 70 575,  teda do ďalšieho  roka prešlo

59 994  nevybavených vecí. V  agende Cb napadlo  v tom istom

období 39 508 vecí, vybavených bolo  39 438 vecí, a teda ne-

vybavených zostalo 25 644  sporov. Situácia v prvých piatich

mesiacoch tohto roka sa vyvíjala obdobne. Takýto záver platí

i pre vývoj ostatných súdnych agend.

 

     Špecifické  postavenie sudcov,  osobitná úprava  vzniku

a zániku ich funkcie vyžaduje,  aby personálne budovanie sú-

dov bolo  permanentné. Jediné, kde sa  nám podarilo zastaviť

nárast agendy, je agenda dedičská,  kde sme vybavili za pol-

rok tohto  roka 49 233  vecí, čím sme  znížili celkový počet

vecí zo 197 834 na 191 704, vrátane vecí, ktoré boli odbúra-

né ako veci reštančné.

 

 

     Dovolím  si požiadať,  aby ste  pri posudzovaní  návrhu

zohľadnili  skutočnosť,  že  iba  personálne vybudované súdy

s kvalitným  potenciálom  sudcov   môžu  rozhodovať  plynule

a efektívne i  pri náraste počtu  a zložitosti rozhodovaných

vecí a budú schopné realizovať ústavné právo občanov na súd-

nu ochranu.

 

     V  uplynulých siedmich  mesiacoch odišlo  z justície 16

sudcov a  piatim plynie lehota  na zánik funkcie.  Stav 1100

sudcov okresných a krajských  súdov, stanovených v koncepcii

stabilizácie súdnictva, nie je teda  ešte naplnený. K 31. 7.

1995 vykonáva  funkciu na týchto súdoch  1036 sudcov. Z toho

funkčne mladých  258 sudcov, to  sú tí, ktorí  sú zvolení na

štyri roky, čo tiež nie  je zanedbateľný moment pri posudzo-

vaní výsledkov súdnictva. Z  uvedeného celkového počtu je 29

sudcov toho času dlhodobo mimo pracovného procesu, na mater-

skej  dovolenke, na  základnej vojenskej  službe, vo  výkone

funkcie poslanca a iné.

 

     Osobitný charakter rozhodovacej činnosti súdov, pretože

vec sa zvyčajne nemôže uzavrieť na prvom pojednávaní, viaza-

nosť prípadu na konkrétnu  osobu sudcu, ktorému bol pridele-

ný, doručovanie a množstvo iných čiastkových úkonov ovplyvní

dokonca i krátkodobá absencia z dôvodu dovolenky či choroby,

ktorej sa nemožno ani v justícii vyhnúť.

 

     Predložený materiál  obsahuje návrhy na  22 kandidátov,

ktorí spĺňajú zákonom stanovené predpoklady na výkon funkcie

sudcu. Časť z nich prišla do justície hneď po skončení vyso-

koškolského štúdia, ďalší začínali mimo rezortu. V súčasnos-

ti väčšina  z nich má  najmenej dvojročnú prax  na súde. Ob-

čianska bezúhonnosť, dodržiavanie  etických princípov v kaž-

dodennom živote, v rodinnom prostredí, v pracovnom kolektíve

i na verejnosti sa skúma už pri prijatí do funkcie justičné-

ho čakateľa. Priebežne sa hodnotí a sleduje počas prípravné-

ho  obdobia, s  osobitným dôrazom  v čase,  keď sa rozhoduje

o kandidatúre  na funkciu  sudcu. Kandidáti  sa navrhujú  na

štvorročné volebné obdobie. Jeho cieľom je preveriť odbornú,

praktickú a morálnu spôsobilosť funkčne mladých sudcov.

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážený pán predsedajúci,

     vážení poslanci,

 

     z dôvodov, o ktorých  som hovoril, odporúčam predložené

návrhy akceptovať a navrhnutých kandidátov zvoliť do funkcie

sudcu.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem pánu ministrovi Liščákovi.

 

     Návrh na  voľbu sudcov Slovenskej  republiky prerokoval

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Pro-

sím povereného člena výboru poslanca Petra Brňáka, aby podal

informáciu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     panie poslankyne, páni poslanci,

     vážení hostia,

 

     ústavnoprávny výbor dňa 21. 8. 1995 prerokoval návrh na

voľbu sudcov Slovenskej republiky, tlač  119, k návrhu sa u-

skutočnila  rozprava a  po jej  skončení ústavnoprávny výbor

vyslovil  s  predloženým  návrhom  súhlas. Tieto skutočnosti

tvoria obsah  uznesenia ústavnoprávneho výboru  číslo 118 zo

dňa 21. 8. 1995. Na základe uvedeného, pán predsedajúci, od-

porúčam Národnej  rade Slovenskej republiky  zvoliť navrhnu-

tých kandidátov za sudcov súdov v Slovenskej republike.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Brňákovi.

 

     Otváram rozpravu  o dvadsiatom deviatom  bode programu.

Nakoľko som nedostal žiadnu  prihlášku do rozpravy, chcem sa

spýtať, panie  kolegyne, páni kolegovia, či  sa niekto hlási

do rozpravy k tomuto bodu.

 

     (Nikto.)

 

     Ak sa nikto nehlási, rozpravu o dvadsiatom deviatom bo-

de programu uzatváram. Keďže nebola rozprava, nemusím požia-

dať o záverečné slovo pána ministra Liščáka ani poslanca Br-

ňáka.

 

     Dámy a páni, pristúpime k hlasovaniu. (Gong.) Pristúpi-

me k hlasovaniu o návrhu uznesenia tohto znenia:

 

     Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 145 ods.

1 Ústavy Slovenskej  republiky a podľa  § 35 ods.  1 a §  38

ods. 1 zákona číslo 335/1991 Zb.  o súdoch a sudcoch v znení

neskorších predpisov  volí sudcov Slovenskej republiky. Teda

tak,  ako  to  máte,  vážené  kolegyne  a kolegovia, uvedené

v tlači 210.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 106 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky navr-

hované  uznesenie schválila  a zvolila  22 sudcov Slovenskej

republiky. (Potlesk.)

 

     Dámy a  páni, keďže tento  bod programu sa  nám pomerne

rýchlo podarilo schváliť, chcem sa vrátiť späť k dvadsiatemu

siedmemu bodu nášho  programu a chcel by som  sa spýtať spo-

ločnej spravodajkyne,  ktorá tu nie je,  a určite ma počuje,

či nám môže prísť podať správu  o tom, v akom stave je spra-

covanie pripomienok. (Nezrozumiteľné slová predsedu Národnej

rady pána  Gašparoviča.) To neviem, pán  predseda, to sa jej

musíš  spýtať.  Môžeme  pokračovať  dvadsiatym siedmym bodom

nášho rokovania, alebo dáme 10-minútovú prestávku?

 

     (Po chvíľke.) Dámy a  páni, vyhlasujem 10-minútovú pre-

stávku.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Milé dámy,

     vážení páni,

 

     v rokovaní budeme  pokračovať hlasovaním  k dvadsiatemu

ôsmemu bodu programu. Prosím pána poslanca Derfényiho, ktorý

je  spoločným spravodajcom  výborov, aby  hlasovanie uvádzal

v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.

 

     Nech sa páči, pán  spoločný spravodajca, uvádzajte hla-

sovanie.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne a kolegovia,

     vážení páni ministri,

 

     ako som už uviedol, v rozprave k vládnemu návrhu zákona

Národnej rady Slovenskej republiky,  ktorým sa menia a dopĺ-

ňajú  niektoré  zákony  v  oblasti  zamestnanosti, tlač 191,

celkove odznelo 20 pozmeňovacích  návrhov. Prvé dva pozmeňo-

vacie návrhy vyplývajú zo  spoločnej správy. Výbory Národnej

rady, ktoré prerokovali pridelený materiál, navrhujú doplniť

tento zákon o tieto dve pripomienky.

 

     Za článok V sa vkladá nový článok VI, ktorý znie:

 

                         Čl. VI

 

     1. Predseda Národnej rady  Slovenskej republiky sa spl-

nomocňuje, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlá-

sil úplné  znenie zákona číslo  1/1990 Zb. o  zamestnanosti,

tak ako  vyplýva zo zmien  a ďalších prijatých  doplňujúcich

zákonov.

 

     2. Predseda Národnej rady  Slovenskej republiky sa spl-

nomocňuje, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlá-

sil úplné  znenie zákona Národnej  rady Slovenskej republiky

číslo 10/1993 Z. z.  o Fonde zamestnanosti Slovenskej repub-

liky a  o zmene a  doplnení niektorých ďalších  zákonov, tak

ako to vyplýva zo zmien.

 

 

     Článok VI sa označuje ako článok VII.

 

     O týchto dvoch pripomienkach odporúčam hlasovať spoloč-

ne a odporúčam ich prijať. Je to v spoločnej správe.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, prezentujme sa  a zároveň hlasujme o návr-

hu, ktorý  predložil pán spoločný  spravodajca. Pán spoločný

spravodajca odporúča tieto návrhy prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 107 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.

 

     Nech sa páči, pán kolega, môžete pokračovať.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     K prerokúvanému vládnemu návrhu zákona a k pozmeňovacím

návrhom  k nemu,  ktoré predniesli  pani poslankyňa Gbúrová,

pán poslanec Brocka a pani poslankyňa Edit Bauer, odpovedali

pán poslanec Tkáč a pani ministerka Keltošová. Preto jednot-

livé  odôvodnenia či  hlasovať za,  alebo neprijať,  nebudem

odôvodňovať.

 

     Prvý pozmeňovací návrh pani poslankyne Gbúrovej k člán-

ku I bod 18. Na konci textu  v § 18 ods. 3 doplniť vetu: "Vo

výnimočných  prípadoch  môže  byť  uchádzačovi o zamestnanie

poskytnuté hmotné zabezpečenie vo  forme preddavku, najmä ak

prvostupňové rozhodnutie súdu potvrdilo neplatnosť skončenia

zamestnania a bolo voči tomuto podané odvolanie."

 

     Tento pozmeňovací návrh odporúčam  neprijať. To je prvý

pozmeňovací návrh pani poslankyne Gbúrovej.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Budeme sa prezentovať a zároveň hlasovať o prvom návrhu

pani poslankyne Gbúrovej. Pán  spoločný spravodajca ho odpo-

rúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 48 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

 

     Konštatujem,  že tento  návrh  pani poslankyne Gbúrovej

neprešiel.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Druhý pozmeňovací návrh  pani poslankyne Gbúrovej: člá-

nok II bod 13 navrhuje vypustiť a  v § 12 ods. 1 písm. c) za

slová "s  príslušnými štátnymi orgánmi" dať  čiarku a vložiť

nové slová  "zamestnávateľmi, zástupcami zamestnancov  a or-

gánmi samosprávy".

 

     Tento pozmeňovací návrh tiež odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prezentujme sa a hlasujme o druhom návrhu pani kolegyne

Gbúrovej. Spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 46 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

 

     Konštatujem,  že ani  tento návrh  pani Gbúrovej  nebol

schválený.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Tretí pozmeňovací  návrh bol k článku  II bod 27, ktorý

pani poslankyňa navrhuje vypustiť a navrhuje ponechať pôvod-

né znenie § 15a.

 

     Ani tento pozmeňovací návrh neodporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prezentujme sa a hlasujme  o ďalšom návrhu pani poslan-

kyne Gbúrovej. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 44 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

     Nehlasoval 1  poslanec.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Štvrtý pozmeňovací návrh  pani poslankyne  bol k článku

III bod 2,  kde v navrhovanom znení § 6  ods. 1 navrhuje vy-

pustiť písmená  a) a b)  a navrhuje ostatné  písmená nechať.

Navrhuje nové  znenie písmena a) v  tomto znení: "schvaľovať

rozpočet fondu a rozpis  rozpočtu fondu na jednotlivé štvrť-

roky pre okresné úrady práce".

 

     Tento pozmeňovací návrh neodporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravo-

dajca neodporúča tento návrh prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 48 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento návrh nebol schválený.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Piaty  pozmeňovací návrh  pani poslankyne  bol k článku

III bod 3, kde v novonavrhovanom odseku 3 § 6 navrhuje dopl-

niť na koniec druhej vety slová "s hlasom poradným".

 

     Tento pozmeňovací návrh odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prezentujeme sa a budeme hlasovať. Pán spoločný spravo-

dajca tento návrh odporúča prijať.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 110 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Šiesty pozmeňovací návrh je k článku III bod 4, kde pa-

ni poslankyňa navrhuje ponechať pôvodné znenie § 6 odsek 4.

 

     Tento pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prezentujme sa  a zároveň hlasujme o  tomto návrhu. Pán

spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 124 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 43 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Ďalší  pozmeňovací  návrh  pani  poslankyne Gbúrovej je

k článku III bod 11. V novonavrhovanom  odseku 2 v § 8 dopl-

niť na koniec vety "s hlasom poradným".

 

     Tento pozmeňovací návrh odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prezentujme sa a hlasujme o ďalšom návrhu. Pán spoločný

spravodajca odporúča tento návrh prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 123 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 105 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento návrh Národná rada prijala.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Ďalší pozmeňovací návrh pani poslankyne je k článku III

bod 13. V novonavrhovanom §  8a navrhuje doplniť druhú vetu:

"Táto povinnosť  neplatí, ak orgán fondu  rozhodne o použití

prostriedkov fondu  na riešenie aktívnej  politiky zamestna-

nosti pre  zamestnávateľa, ktorý preukazne  porušuje pracov-

noprávne predpisy."

 

     Tento pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravo-

dajca odporúča tento návrh neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 123 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 53 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Posledný pozmeňovací návrh  pani poslankyne Gbúrovej je

k článku III bod 24, kde v novonavrhovanom odseku 5 § 25 na-

vrhuje  doplniť druhú  vetu: "Vo  výnimočných prípadoch  pri

krátkodobej  insolventnosti  zamestnávateľa  a  odsúhlasenom

splátkovom  kalendári môže  na návrh  okresného úradu  práce

správny výbor v územnom obvode penále odpustiť."

 

     Tento pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prezentujme sa  a zároveň hlasujme o  tomto návrhu. Pán

spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 37 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento návrh sme neprijali.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Ako  druhý  v  rozprave  vystúpil  pán poslanec Brocka.

Predniesol dva  pozmeňovacie návrhy. Prvý:  V bode 2  článku

III § 6 ods. 1 zrušiť písmená  a) a b) a nahradiť novým pís-

menom a),  ktorého znenie navrhuje:  "do pôsobnosti predsta-

venstva patrí najmä: a) prerokovať návrhy rozpočtu a účtovné

uzávierky Fondu zamestnanosti a predkladať ich na schválenie

Národnej  rade  Slovenskej  republiky  v  termíne určenom na

predloženie  návrhu štátneho  rozpočtu Slovenskej  republiky

a návrhu  štátneho  záverečného účtu  Slovenskej republiky."

Z legislatívno-technického  hľadiska treba  potom písmená c)

až j) označiť ako písmená b) až i).

 

     Tento pozmeňovací návrh  pána poslanca Brocku odporúčam

neprijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravo-

dajca tento návrh neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Druhý pozmeňovací návrh pána  poslanca Brocku znie tak-

to: Navrhujem neprijať navrhované  zmeny a ponechať prijíma-

nie uznesení samosprávnymi orgánmi  v pôvodnom znení, a teda

neodporúčam prijať článok III bod 5 a bod 12.

 

     Tento pozmeňovací návrh  pána poslanca Brocku odporúčam

neprijať.

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prezentujme sa a hlasujme o druhom návrhu pána poslanca

Brocku. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 124 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 49 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     V  rozprave ďalej  vystúpila pani  poslankyňa Bauerová.

Predniesla viac pozmeňovacích návrhov. Prvý. V článku I, bod

22 slová "môže poskytnúť" navrhuje nahradiť slovom "poskytu-

je".

 

     Tento pozmeňovací návrh pani poslankyne Bauerovej odpo-

rúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prezentujme sa  a zároveň hlasujme o  tomto návrhu. Pán

spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 48 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Druhý pozmeňovací návrh sa týka článku II, bodu 18, kde

pani poslankyňa navrhuje v § 12 odsek 1 vypustiť.

 

     Tento pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravo-

dajca odporúča tento návrh neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 49 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

 

     Konštatujem, že ani tento návrh sme neprijali.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Tretí pozmeňovací návrh sa týka článku III, bodu 2, kde

pani poslankyňa v  § 6 navrhuje vypustiť bod a)  a v bode b)

vynechať slová  "vláde Slovenskej republiky"  a nahradiť ich

slovami "Národnej  rade Slovenskej republiky".  Aj tento po-

zmeňovací návrh odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravo-

dajca neodporúča tento návrh prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 45 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Štvrtý pozmeňovací  návrh sa týka  článku III bodu  10,

kde pani poslankyňa v § 8 ods. 1 odporúča doplniť novým pís-

menom i)  nasledujúceho znenia: "vyjadrovať  sa k návrhu  na

menovanie a odvolávanie riaditeľa okresného úradu práce".

 

     Tento pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prezentujme sa  a zároveň hlasujme o  tomto návrhu. Pán

spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 38 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

 

     Konštatujem, že ani tento návrh nebol schválený.

 

 

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     V piatom  pozmeňovacom návrhu pani  poslankyňa v článku

III bodu 13 navrhuje bod 13 vypustiť.

 

     Tento jej pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravo-

dajca odporúča tento návrh neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 37 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento návrh nebol schválený.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Šiesty návrh je  k článku III bod 14, kde  v § 12 písm.

b) položku  2 odporúča rozšíriť o  text: "vrátane jazykových

kurzov,  ak jazykové  znalosti sú  podmienkou získavania za-

mestnania, a  úhrady  cestovných  nákladov na rekvalifikačné

kurzy."

 

     Tento pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravo-

dajca neodporúča tento návrh prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 44 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento návrh nebol schválený.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Siedmy a posledný pozmeňovací  návrh pani poslankyne sa

týka  článku III bodu 20, kde  v § 18 navrhuje  vypustiť od-

sek 5.

 

     Tento pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravo-

dajca neodporúča tento návrh prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 38 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Pani  poslankyňa  predniesla  ešte  návrh na uznesenie,

o ktorom budeme hlasovať po záverečnom hlasovaní.

 

 

     Vážený pán predsedajúci, tým  boli vyčerpané všetky po-

zmeňovacie návrhy k vládnemu návrhu  zákona, a preto vám od-

porúčam, aby sme hlasovali  o vládnom návrhu zákona Národnej

rady Slovenskej  republiky, ktorým sa menia  a doplňujú nie-

ktoré zákony v oblasti zamestnanosti, ako  celku a odporúčam

ho prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán  kolega. V súlade s  ustanovením § 26 ods.

1 zákona o rokovacom poriadku  Národnej rady budeme hlasovať

o vládnom návrhu zákona ako  celku v znení schválených zmien

a doplnkov.

 

     Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný

spravodajca odporúča tento zákon prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento návrh bol schválený. (Potlesk.)

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Pani poslankyňa  predniesla návrh na  uznesenie, ktorým

Národná rada Slovenskej republiky  žiada vládu o predloženie

ucelenej koncepcie politiky zamestnanosti s dôrazom na poli-

tiku vytvárania nových pracovných  miest s osobitným  zrete-

ľom  na rizikové  skupiny nezamestnaných  (regióny s vysokou

nezamestnanosťou, mladiství, absolventi dlhodobo nezamestna-

ní), a po druhé o  urýchlenú prípravu a predloženie zákonnej

úpravy možností a podmienok  predčasného odchodu do dôchodku

pre dlhodobo nezamestnaných v starších vekových skupinách.

 

     Vzhľadom na to, že  na decembrovú schôdzu Národnej rady

bude vláda predkladať koncepciu transformácie sociálnej sfé-

ry a jej časť o politike  zamestnanosti, kde sa o tomto bude

hovoriť, odporúčam tento návrh pani poslankyne neprijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný

spravodajca odporúča tento návrh neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 57 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že tento návrh sme neprijali.

 

     Dovoľte mi teda ešte raz  konštatovať, že sme schválili

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, kto-

rým sa menia a dopĺňajú  niektoré zákony v oblasti zamestna-

nosti.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Vážený pán  predsedajúci, vážené kolegyne  a kolegovia,

ďakujem vám za spoluprácu a za pozornosť.

 

 

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Vážené dámy a páni,  keďže sme dostali prehľad pozmeňo-

vacích  a  doplňovacích  návrhov,  ktoré  odzneli v rozprave

k tlači  223b,  budeme  pokračovať  dvadsiatym siedmym bodom

nášho programu.

 

     Prosím, zapnite mikrofón pánu poslancovi Mikloškovi.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán  predsedajúci, klub  poslancov za  KDH ma požiadal,

aby som tlmočil, že by  sa potreboval poradiť ohľadom hlaso-

vania, pretože teraz sme  dostali na stôl pozmeňovacie návr-

hy. Dávam na zváženie, či by  nemalo význam odložiť to až na

zajtra ráno a dnes skončiť -  je pol siedmej večer. V každom

prípade sa  potrebujeme poradiť, tých  pozmeňovacích návrhov

je veľa. (Hlasy z pléna.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dobre. Súhlasím. Môžeme urobiť i to, že budeme pokračo-

vať v hlasovaní zajtra doobeda,  teda bude to prvý bod nášho

zajtrajšieho  rokovania, s  tým, že  dnes by  sme prikročili

k ďalšiemu nášmu  bodu. Moment, ešte som  nedokončil. K ďal-

šiemu  bodu, a  to je  Správa Rady  Slovenskej republiky pre

rozhlasové a televízne vysielanie  o stave vysielania v Slo-

venskej republike a o činnosti Rady Slovenskej republiky pre

rozhlasové a televízne vysielanie za  rok 1994 a prvý polrok

1995. (Hlasy v sále.)

 

     Faktické poznámky? Sú  to procedurálne poznámky, dúfam.

Pán poslanec Fico, nech sa páči.

 

 

 

 

Poslanec R. Fico:

 

     Pán predsedajúci, v prvom rade, máme schválený program,

a podľa programu by  sme mali rokovať o bode  30, to je exe-

kučný poriadok,  nie o správe,  ktorá je tam  uvedená. Aspoň

taký je program. Ale neviem, či v tomto čase má význam začí-

nať.  Ako spoločný  spravodajca som  pripravený vystúpiť  aj

k tomuto zákonu,  ale uvažujme o  tom, či by  sme predsa len

neprerušili a nepokračovali ráno.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Neviem. Môžem dať hlasovať  o svojom návrhu. Správa, to

je možno 10 minút.

 

     Pani kolegyňa Rusnáková, nech sa páči, máte slovo.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predsedajúci,  navrhujem vzhľadom na  to, že posla-

necký klub bude požadovať asi dlhšiu prestávku, možno polho-

dinovú, aby  sme pokračovali hlasovaním zajtra  ráno a nepo-

kračovali iným bodom.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán poslanec Lauko - faktická poznámka.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Pán  predsedajúci, dva  kluby tu  povedali, že  žiadajú

prestávku. To znamená, v tejto  snemovni je pravidlo, že keď

dva kluby o to požiadajú, tak  sa nedáva hlasovať o inom ná-

vrhu, ale  sa rešpektuje názor  týchto dvoch klubov.  Žiadam

vás, aby ste rešpektovali názor dvoch klubov.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán  poslanec, rešpektujem.  Skutočne netreba  už dávať

faktické poznámky.  Prerušujem dnešné rokovanie.  Budeme po-

kračovať  zajtra o  9.00 hodine  s tým,  že budeme  hlasovať

o dvadsiatom siedmom bode nášho programu.

 

     Prosím, dajte slovo pánu poslancovi Národovi.

 

Poslanec A. Národa:

 

     Ďakujem,  vážený  pán  predsedajúci.  Chcem len oznámiť

členom výboru  pre zdravotníctvo a sociálne  veci, že zajtra

14. 9. 1995  o 13.00 hodine sa koná  zasadnutie tohto výboru

v jeho rokovacej miestnosti.

 

     Ďakujem.

 

                   Šiesty deň rokovania

       9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                    14. septembra 1995

____________________________________________________________

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

 

     vzhľadom  na to,  že ešte  zasadá výbor  a pán predseda

prijíma delegáciu, začneme o 10.00  hodine, ale potom by som

prosil všetkých o dochvíľnu účasť.

 

     (Po uplynutí stanoveného času na začatie rokovania.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     pokračujeme v  rokovaní prerušenej 9.  schôdze Národnej

rady Slovenskej republiky. Prosím, aby sme sa prezentovali.

 

     Prezentovalo sa  96 poslancov, takže  Národná rada Slo-

venskej republiky je schopná uznášať sa.

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     rokovanie o vládnom návrhu zákona Národnej rady Sloven-

skej republiky, ktorým sa mení  a dopĺňa Zákon Národnej rady

Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom pois-

tení, financovaní zdravotného  poistenia a zriadení Všeobec-

nej zdravotnej  poisťovne a o  zriadení rezortných, odvetvo-

vých, podnikových a občianskych zdravotných poistení v znení

zákona  Národnej rady  Slovenskej  republiky  číslo 374/1994

Z. z., a zákona  Národnej rady  Slovenskej  republiky  číslo

98/1995 sme včera prerušili pri hlasovaní.

 

     Pristúpime  k hlasovaniu  o jednotlivých  pozmeňovacích

a doplňovacích návrhoch. Prosím spoločnú spravodajkyňu výbo-

rov  pani  poslankyňu  Kolesárovú,  aby  hlasovanie uvádzala

v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán predseda,

     vážení páni ministri,

     dámy, páni,

 

     zo spoločnej správy odporúčam  hlasovaním en bloc v ob-

lasti I pozmeňovacích návrhov  k predloženému textu vládneho

návrhu  zákona  prijať  body  1, 2, 3, 4, 5, 6, 8, 9 a 10 en

bloc.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Budeme hlasovať.  Pani spoločná spravodajkyňa

tieto body odporúča en bloc prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 112 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 110 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa nikto nezdržal.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  sme prijali zo  pozmeňovacie návrhy zo

spoločnej správy.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Pretože v rozprave bol dotknutý bod 7, odporúčam hlaso-

vať osobitne  aj o ňom, aj  o bode 6a. Čiže  bod 7 odporúčam

neprijať.

 

Podpredseda NR SR  J. Ľupták:

 

     Budeme  hlasovať. Pani  spoločná spravodajkyňa odporúča

bod 7 neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 19 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 86 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 8 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem,  že tento  pozmeňovací návrh  zo spoločnej

správy sme neprijali.

 

     Prosím vás, pani spravodajkyňa, hovorte hlasnejšie, le-

bo vás vzadu nepočujeme.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Bod 6a odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Budeme hlasovať.  Bod 6a  zo spoločnej správy

spoločná spravodajkyňa odporúča neprijať.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 16 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 90 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento bod spoločnej správy sme neprijali.

 

     Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     V  oblasti  II  pozmeňovacích  a  doplňovacích  návrhov

k pôvodnému textu  návrhu odporúčam en  bloc prijať body  1,

1a, 2, 3, 4, 5, 6, 8, 9, 10, 11, 12, 13 a 14.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Procedurálny návrh? Nech sa páči.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Za klub KDH dávam návrh na osobitné hlasovanie o bodoch

3, 8 a 9, teda aby sa o týchto bodoch hlasovalo osobitne.

 

     A ďalej, aby som nemusel druhýkrát vystúpiť, je v pred-

loženej  správe  o  pozmeňovacích  návrhoch poslancov chybne

zaznamenaný bod 4 môjho návrhu, ktorý je rozdelený na štvrtý

bod môjho  návrhu a potom v  druhej časti na konci  je znova

uvedený a  je to ten  istý paragraf, len  iný odsek. Žiadam,

aby sa o tomto hlasovalo naraz.

 

 

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Keby ste boli taký láskavý a ešte raz mi to zopakovali.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Navrhoval som päť pozmeňovacích návrhov a štvrtý pozme-

ňovací  návrh je  k §  52 ods.  1. Tam  navrhujem ponechanie

pôvodného odseku.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Ešte chcete pokračovať?  Nech sa páči, zapnite

ešte pána poslanca Lauku.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem. A  potom na konci  je uvedený odsek  2, strana

4. Ja  som navrhoval tento  návrh ako celok,  to znamená buď

hlasovať o  ňom pri  všetkých ostatných mojich pozmeňovacích

návrhoch ako celku, alebo hlasovať na konci, ale spolu s tým

návrhom, ktorý je  uvedený pod číslom 4, to  znamená odsek 1

aj odsek 2 spolu.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Áno, dobre.  Odporúčam, aby sme  to preložili do  časti

II. Súhlasíte?

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Áno.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Dobre, ďakujem. Čiže musím dať o tom hlasovať. Netreba?

 

     Nech sa páči, pán Šagát - procedurálny návrh.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcel by som popro-

siť vyňať na samostatné hlasovanie ešte bod 10, pretože inak

by bol  pozmeňovací návrh, ktorý  som dal ja,  bezpredmetný.

Teda prosím vyňať na samostatné hlasovanie ešte bod 10.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno, ďakujem. Prosím  vás, pani spoločná spravodajkyňa,

keby ste  teraz vyňali tie  body, ktoré poslanci  žiadajú na

samostatné hlasovanie.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Budeme hlasovať o bode 3 spoločnej správy II. Navrhujem

ho prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Budeme hlasovať.  Pani spoločná spravodajkyňa

odporúča návrh prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 105 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Čiže sme prijali tento pozmeňovací návrh.

 

     Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Bod číslo 8 zo spoločnej správy II odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať.  Bod číslo 8 zo  spoločnej správy spo-

ločná spravodajkyňa odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 106 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

 

     Čiže tento pozmeňovací návrh sme prijali.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Bod číslo 9 spoločnej správy II odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno, ďakujem.  Bod číslo 9  pani spoločná spravodajkyňa

odporúča prijať. Nech sa páči, budeme hlasovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 103 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Čiže aj tento pozmeňovací návrh sme prijali.

 

     Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Bod číslo 10 spoločnej správy II odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať. Pani  spoločná spravodajkyňa bod číslo

10 odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 104 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

 

     Čiže aj tento pozmeňovací návrh sme prijali.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Ak nevzniknú námietky z pléna, odporúčam, aby sme o bo-

doch  7 a  15 zo  spoločnej správy  II hlasovali spoločne en

bloc. Odporúčam ich neprijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, budeme hlasovať. Pani spoločná spravodaj-

kyňa odporúča tieto body neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovali 2 poslanci.

     Proti návrhu hlasovalo 94 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

 

     To znamená, že tieto pozmeňovacie návrhy sme neprijali.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Vážený pán  predsedajúci, teraz by  sme mohli pristúpiť

k návrhom  z rozpravy  k textu  predloženého zákona.  (Hlasy

v sále, že sa nehlasovalo o prijatí bodov zo spoločnej sprá-

vy, ktoré spoločná spravodajkyňa odporúčala prijať en bloc.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Osobitne sme hlasovali o bodoch  8, 9, teda sme ich vy-

ňali zo spoločného hlasovania, ale  o ostatných sme ešte ne-

hlasovali.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Ospravedlňujem sa. Dovoľte, aby som znovu prečítala bo-

dy zo spoločnej  správy II, ktoré odporúčam, aby  sme o nich

hlasovali en  bloc a ktoré  odporúčam prijať. Sú  to body 1,

1a, 2, 4, 5, 6, 11, 12, 13 a 14.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Budeme hlasovať.  Pani spoločná spravodajkyňa

odporúča body zo spoločnej  správy, ktoré prečítala, en bloc

prijať.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 115 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Čiže aj tieto pozmeňovacie návrhy sme prijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     V rozprave som prvá vystúpila  ja, a keďže neboli vzne-

sené žiadne  pripomienky k týmto  bodom, odporúčam, aby  sme

moje pozmeňovacie návrhy odhlasovali  en bloc. Odporúčam ich

prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať za  pozmeňovacie návrhy pani poslankyne

Kolesárovej. Odporúča ich prijať en bloc.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 107 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Čiže aj tieto pozmeňovacie návrhy pani poslankyne Kole-

sárovej sme en bloc prijali.

 

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Pristúpime k hlasovaniu o  návrhoch pána poslanca Šagá-

ta. Najprv budeme hlasovať o bode 1. Odporúčam ho neprijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pekne.  Budeme hlasovať. Pani  spoločná spravo-

dajkyňa bod 1 odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 123 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 32 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Čiže tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Dovoľte, aby  sme hlasovali o  návrhu číslo 2  pána po-

slanca Šagáta. Odporúčam ho neprijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Ša-

gáta. Pani spoločná spravodajkyňa ho neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 123 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 34 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Ani  tento pozmeňovací  návrh pána  poslanca Šagáta sme

neprijali.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Pani poslankyňa Aibeková  predniesla jeden návrh. Odpo-

rúčam ho prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať  o pozmeňovacom návrhu  pani poslankyne

Aibekovej. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 119 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

 

     Čiže tento pozmeňovací návrh sme prijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Pán poslanec Lauko, dovoľte, aby som sa vás opýtala, či

chcete,  aby  sme  hlasovali  po  jednotlivých bodoch, alebo

môžeme hlasovať spolu. Ja  odporúčam, aby sme ich neprijali,

s tým, že bod 4 presúvame do druhej časti, ako sme sa dohod-

li.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán poslanec Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Môžeme hlasovať spoločne o bodoch 1, 2 a 5. O bode čís-

lo 3 žiadam hlasovať osobitne.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Áno, ďakujem pekne. Takže dovoľte,  aby sme o bodoch 1,

2 a 5 hlasovali en bloc. Odporúčam ich neprijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Budeme hlasovať.  Pani spoločná spravodajkyňa

odporúča pozmeňovacie návrhy neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 34 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

 

     Čiže ani tieto pozmeňovacie návrhy sme neprijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Bod 3 odporúčam neprijať.

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať o bode 3 pozmeňovacieho návrhu

pána poslanca Lauka. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča

neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 124 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 37 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Čiže ani tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Ďakujem. Pán  poslanec Gaulieder dal  jeden pozmeňovací

návrh. Žiaľ, z legislatívnych dôvodov ho nie je možné akcep-

tovať, a preto ho odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Budeme hlasovať.  Pani spoločná spravodajkyňa

návrh odporúča neprijať.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Ešte sa chcem ospravedlniť,  pretože v texte, ktorý bol

prepísaný z  toho návrhu, ktorý dal  pán Gaulieder, je jedna

chyba. V bode 2 v § 16b má byť nie odsek 3, ale odsek 2.

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Čiže ani tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Návrh pána poslanca Kováča odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Kováča.

Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 124 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 35 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

 

     Ani tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Ďakujem. Návrh pána poslanca Brocka odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Takže nie sme proti opozícii. Prijímame aj ich

návrhy.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Pri príležitosti pekinského summitu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Hlasujeme o návrhu pána poslanca. Pani spoločná spravo-

dajkyňa ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 120 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

 

     Pozmeňovací návrh pána Brocka sme prijali. (Potlesk.)

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Ďalej budeme hlasovať o návrhoch z rozpravy k časti II,

teda k pôvodnému zákonu. Tie  prvé dva návrhy som predniesla

ja, a keďže prešiel návrh  pod bodom II/3, odporúčam aj body

číslo 1 a číslo 2 prijať en bloc.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o pozmeňovacích návrhoch pani poslanky-

ne Kolesárovej. Odporúča ich prijať.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 123 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 101 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Čiže tieto pozmeňovacie návrhy sme prijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Návrh pána poslanca Šagáta, ktorý sa týka § 48, odporú-

čam prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Prijať?

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Prijať, áno. (Hluk a smiech v sále.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech  sa páči, budeme  hlasovať. Pani spoločná

spravodajkyňa návrh odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 123 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 119 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

 

     Čiže tento pozmeňovací návrh sme prijali.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Ďalší návrh  pána docenta Šagáta,  ktorý sa týka  fondu

pre nadštandardnú starostlivosť, odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Ďalší návrh pána poslanca Šagáta pani spoločná

spravodajkyňa neodporúča prijať. (Hlasy v sále.)

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     To je ten  návrh dodatku, ktorý ste našli  dnes na sto-

loch.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 124 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 48 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Čiže tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Teraz budeme  hlasovať o návrhoch  pána poslanca Lauka.

Odporúčam ich neprijať, ak by súhlasil, aby sme naraz hlaso-

vali o oboch. Ten druhý iba z legislatívnych dôvodov.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať  o pozmeňovacích návrhoch pána

poslanca Lauka. Pani spoločná spravodajkyňa ich odporúča ne-

prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 124 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 47 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Čiže tieto pozmeňovacie návrhy sme neprijali.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Posledný pozmeňovací návrh je návrh pána poslanca Orav-

ca. Odporúčam ho prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme  hlasovať  o  pozmeňovacom  návrhu pána poslanca

Oravca. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Čiže tento pozmeňovací návrh pána Oravca prešiel.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Vážený  pán predsedajúci,  tým sme  vyčerpali parciálne

hlasovanie a prosím, aby ste dali hlasovať o zákone ako cel-

ku. Ako spoločná spravodajkyňa ho odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

    Ďakujem. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o ro-

kovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako

celku v znení schválených  zmien a doplnkov.

 

     Prosím, prezentujme sa.  Pani spoločná spravodajkyňa ho

odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 90 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

 

     Konštatujem, že sme uvedený  vládny návrh zákona schvá-

lili. (Potlesk.)

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Dovoľte mi na záver, aby som poďakovala všetkým, s kto-

rými som mohla spolupracovať pri príprave tejto novely, oso-

bitne pracovníkom z rezortu  zdravotníctva, ďalej tým, ktorí

pracujú  v legislatíve  v  Národnej  rade a,  samozrejme, aj

Združeniu poisťovní Slovenskej republiky.  Ďakujem aj za po-

zornosť.

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ja by som poďakoval aj  opozícii, že tri ich návrhy sme

prijali.

 

     Pokračujeme  t r i d s i a t y m  bodom programu,  kto-

rým je

 

     vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

o súdnych exekútoroch a  exekučnej činnosti (Exekučný poria-

dok).

 

     Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 226 a spoločnú

správu výborov ako tlač 226a.

 

     Z  poverenia  vlády  Slovenskej  republiky návrh zákona

odôvodní  minister spravodlivosti  Slovenskej republiky  pán

Jozef Liščák. Prosím ho, aby sa ujal slova.

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán predsedajúci,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     v uplynulých rokoch došlo k zásadným zmenám politického

a ekonomického systému Slovenskej republiky, ktoré si nevyh-

nutne vyžiadali reformu  celého právneho poriadku, občianske

právo procesné nevynímajúc. V  rámci občianskeho súdneho ko-

nania súdy uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splne-

né dobrovoľne. Zmeny v spoločenskom i právnom systéme sa ne-

želateľne prejavili  vplyvom rôznych faktorov,  v neefektív-

nosti súdneho výkonu  rozhodnutia a beznádejnej preťaženosti

súdov. Verejnosť právom  kritizuje neefektívnu činnosť súdov

v oblasti výkonu rozhodnutia, čo  môže smerovať nielen k ne-

dôvere v súdnictvo, ale aj k vybavovaniu si účtov nezákonnou

cestou. Autorite súdnictva nijako neprospieva, že súdne roz-

hodnutia  sa realizujú  veľmi zdĺhavo,  či dokonca zostávajú

mnohokrát len na papieri.

 

     K  posilneniu autority  súdnictva môže  prispieť úprava

exekučného  konania na  nových princípoch,  čím sa zabezpečí

dôsledná a efektívna realizácia práva priznaného oprávnenému

vo  vykonateľnom súdnom  rozhodnutí. Účelom  vládneho návrhu

zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, v skratke

nazvaného Exekučný poriadok, je upraviť postavenie a činnosť

súdneho exekútora  ako štátom určenej  a splnomocnenej osoby

na uskutočnenie núteného výkonu  rozhodnutia na báze slobod-

ného povolania.  Navrhujeme, aby na  prechodné obdobie popri

právnej úprave núteného výkonu rozhodnutia v Občianskom súd-

nom  poriadku existovala  osobitná právna  úprava exekučného

konania v Exekučnom poriadku s tým, že oprávnený sám rozhod-

ne o tom, či požiada o výkon rozhodnutia súd, alebo exekúto-

ra.

 

     Návrh Exekučného poriadku upravuje postavenie a činnosť

súdneho  exekútora, jeho  disciplinárnu zodpovednosť, odmenu

za uskutočňovanie  exekučnej činnosti a  samosprávu exekúto-

rov. Návrh upravuje aj celú problematiku exekučného konania,

určujú sa tu spôsoby uskutočňovania exekúcie a postup exekú-

tora pri uskutočňovaní exekúcie.

 

     Podľa tohto návrhu exekúciu možno uskutočniť len na ná-

vrh oprávneného.  Oprávnený totiž môže podať  návrh na usku-

točnenie exekúcie len vtedy, ak povinný v lehote určenej sú-

dom dobrovoľne nesplní to,  čo mu ukladá vykonateľné rozhod-

nutie.  Pretože  exekútor  uskutočňuje  exekučnú činnosť ako

slobodné povolanie, oprávnený si  sám môže určiť, ktorý exe-

kútor má uskutočniť exekúciu.

 

 

 

     Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy oprávnený nemu-

sí v  návrhu na exekúciu  určiť spôsob, akým  sa má exekúcia

uskutočniť. Exekútor predloží návrh na uskutočnenie exekúcie

spolu s exekučným  titulom opatreným doložkou vykonateľnosti

príslušnému súdu a požiada ho  o udelenie poverenia na usku-

točnenie exekúcie.  Exekútor poverený súdom  na uskutočnenie

exekúcie je  povinný postarať sa o  jej uskutočnenie, pričom

musí vykonať  jednotlivé exekúcie v  poradí, v akom  mu boli

doručené návrhy na uskutočnenie exekúcie. Exekútor po získa-

ní poverenia súdu na  uskutočnenie exekúcie upovedomí povin-

ného o začatí exekúcie a  vyzve ho, aby uspokojil pohľadávku

oprávneného, alebo aby do troch  dní od doručenia tohto upo-

vedomenia vzniesol námietky proti  exekúcii. Po uplynutí le-

hoty na vznesenie  námietok alebo po tom, keď  mu súd doručí

rozhodnutie, ktorým sa námietky zamietli, vydá exekučný prí-

kaz a uskutoční exekúciu.

 

     Exekučným  príkazom sa  rozumie príkaz  na uskutočnenie

exekúcie niektorým zo spôsobov  ustanovených v tomto zákone.

Podkladom na  exekúciu je rozhodnutie  ukladajúce zaplatenie

peňažnej sumy. Spôsob exekúcie určí exekútor. Exekúciu možno

uskutočniť zrážkami zo mzdy  a iných príjmov, prikázaním po-

hľadávky, predajom hnuteľných  vecí, predajom cenných papie-

rov, predajom nehnuteľností a  predajom podniku. To je zmena

oproti platnej právnej úprave.

 

     Ak podkladom na exekúciu  je rozhodnutie ukladajúce za-

platenie  peňažnej sumy,  exekútor môže  uskutočniť exekúciu

v jednom exekučnom  konaní aj niekoľkými  spôsobmi. Exekúciu

však možno  uskutočniť len v  takom rozsahu, ktorý  stačí na

uspokojenie pohľadávky oprávneného. Ak podkladom na exekúciu

je rozhodnutie  ukladajúce inú povinnosť  než zaplatenie pe-

ňažnej sumy, spôsob uskutočnenia  exekúcie sa upravuje pova-

hou  uloženej  povinnosti.  Možno  ju uskutočniť vyprataním,

odobratím veci, rozdelením spoločnej veci, uskutočnením prác

a výkonov a iným spôsobom ustanoveným v rozhodnutí, ktoré je

podkladom na exekúciu.

 

     Za súdneho exekútora môže  byť vymenovaný občan Sloven-

skej republiky, ktorý  má vysokoškolské právnické vzdelanie,

vykonáva právnu  prax v dĺžke  ustanovenej zákonom a  zložil

odbornú skúšku. Zriadením inštitútu súdneho exekútora a jeho

praktickým  uplatnením  možno  predpokladať  pozitívny dosah

v oblasti  výkonu súdnych  rozhodnutí bez  väčšej ingerencie

štátu  v  oblasti  personálneho  a materiálneho zabezpečenia

týchto činností.  V štátoch, kde tento  inštitút má dlhodobé

tradície, je evidentná vyššia efektívnosť vymáhania všetkých

pohľadávok v priemere 70 % oproti 30 % v krajinách, kde túto

funkciu plní štátny orgán.

 

     Mám osobnú skúsenosť z krajín, kde funguje exekučný po-

riadok, že čím väčšia ingerencia štátu, tým menšia efektivi-

ta výkonu rozhodnutia. Z  krajín strednej a východnej Európy

už tento inštitút v praxi  zavádza Poľsko a Maďarsko, v Čes-

kej  republike a  v  Ruskej  federácii sa  uskutočňujú kroky

k nadviazaniu kontaktov s  Medzinárodnou úniou súdnych vyko-

návateľov so sídlom v Paríži.

 

     Musím sa pochváliť, že  zákon, ktorý  vám  predkladáme,

bol vypracovaný na Ministerstve spravodlivosti za spolupráce

čelných predstaviteľov Medzinárodnej  únie súdnych vykonáva-

teľov a  o jeho zapožičanie  nás požiadali viacerí  susedia,

viaceré krajiny. Medzinárodná  únia súdnych vykonávateľov je

konzultatívnym členom Rady Európy.  Bola vytvorená z podnetu

Francúzska a  Belgicka v roku  1952. Má v  nej zastúpenie 21

štátov Európy, Ameriky a  Afriky. Jej poslaním je ochraňovať

stavovské záujmy exekútorov, ktorí pôsobia na báze slobodné-

ho povolania. Slovenská republika získala štatút pozorovate-

ľa v tejto medzinárodnej organizácii  v máji tohto roku, kde

som sa osobne zúčastnil.

 

     Návrh  zákona  sa  priebežne  konzultoval s prezidentom

a ďalšími zástupcami Medzinárodnej  únie súdnych vykonávate-

ľov.  Zavedenie  inštitútu  súdneho  exekútora  do  praxe sa

stretlo s pozitívnym ohlasom  aj v rámci schvaľovacieho pro-

cesu projektov uvedených  v indikatívnom programe spolupráce

medzi Slovenskou republikou a  Európskou úniou. Na zavedenie

tohto inštitútu do praxe  a zriadenie Slovenskej komory exe-

kútorov bolo vyčlenených v rámci  programu PHARE na rok 1995

pre Ministerstvo spravodlivosti  Slovenskej republiky 30 ti-

síc ECU, čo je asi 1 200 000 Sk.

 

     Cieľom tohto návrhu je zabezpečiť rýchlejšiu a účinnej-

šiu  realizáciu núteného  výkonu súdnych  rozhodnutí, ako aj

iných vykonateľných rozhodnutí,  súdnu exekúciu ktorých pri-

púšťa zákon.  Ďalším cieľom je  eliminovať možnosť vymáhania

pohľadávok nezákonným postupom  a nezákonnými subjektmi. Ďa-

lej je cieľom tohto návrhu  odbremeniť súdy tak, aby ťažisko

ich  činnosti spočívalo  v prerokúvaní  a rozhodovaní sporov

a iných právnych vecí,  ktoré vyplývajú z občianskoprávnych,

pracovných, rodinných, ako aj z obchodných vzťahov.

 

     Návrh zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

je vypracovaný  v súlade s plánom  legislatívnych úloh vlády

Slovenskej republiky na rok 1995, dodávam, že sme ho spraco-

vali  na požiadavku  tripartity, na  žiadosť zamestnávateľov

i ľudí, ktorí nemôžu vymôcť svoju pohľadávku, takmer o štyri

mesiace skôr.  Inak koreluje s  koncepciou stabilizácie súd-

nictva v  Slovenskej republike, podľa ktorej  je potrebné so

zreteľom na  osvedčené zahraničné úpravy  pripraviť legisla-

tívne a organizačné podmienky  zmien výkonu rozhodnutí v ob-

čianskoprávnych veciach tak,  aby vykonávatelia zmocnení sú-

dom boli hmotne zainteresovaní na efektívnom vymáhaní pohľa-

dávok.

 

     Vážená Národná  rada Slovenskej republiky,  so zreteľom

na skutočnosti, ktoré som  uviedol, odporúčam, aby ste pred-

ložený vládny návrh zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti schválili.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  pánu ministrovi  Liščákovi. Prosím  spoločného

spravodajcu  výborov pána  poslanca Roberta  Fica, aby podal

správu o  výsledkoch prerokovania vládneho  návrhu zákona vo

výboroch Národnej rady.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy a páni,

 

     vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti pridelil predseda

Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím Ústav-

noprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a výbo-

rom pre financie, rozpočet  a menu, pre hospodárstvo, priva-

tizáciu  a  podnikanie,  pre  pôdohospodárstvo,  pre verejnú

správu,  územnú samosprávu  a národnosti,  výboru pre obranu

a bezpečnosť v lehote do 5. septembra 1995 s tým, že na sko-

ordinovanie stanovísk  výborov Národnej rady  určil Ústavno-

právny  výbor Národnej  rady Slovenskej  republiky a súčasne

určil, aby sa skoordinované stanoviská výborov Národnej rady

Slovenskej republiky premietli v spoločnej správe.

 

     Všetky  výbory, ktoré  prerokovali tento  návrh zákona,

odporúčajú  vládny návrh  zákona schváliť  a súčasne prijali

niekoľko pozmeňovacích pripomienok, ktoré  sú uvedené v spo-

ločnej správe. Dovoľte mi, aby  som teraz zaujal k týmto po-

zmeňovacím návrhom vlastné stanovisko  a súčasne uviedol, či

odporúčam,  alebo  neodporúčam   tieto  pozmeňovacie  návrhy

schváliť.

 

     Pokiaľ ide  o pozmeňovacie návrhy uvedené  pod bodmi 1,

3, 4, 5, 6, 7, 9,  10, 12,  13  a  14,  odporúčam,  aby  sme

o týchto pozmeňovacích  návrhoch hlasovali en  bloc a všetky

ich schválili.  Neodporúčam prijať pozmeňovací  návrh, ktorý

je uvedený pod bodom 2 spoločnej správy, pod bodom 8 spoloč-

nej správy a pod bodom 11.  Čiže navrhujem, aby sme o bodoch

2, 8 a 11 hlasovali rovnako en bloc a tieto pozmeňovacie ná-

vrhy neschválili. Súčasne sa vyjadrím a uvediem dôvody, pre-

čo neodporúčam prijať tieto pozmeňovacie návrhy, ktoré vyšli

predovšetkým z výboru pre pôdohospodárstvo.

 

     Myslím si, že  pokiaľ ide o bod 8  spoločnej správy, tu

sa hovorí, aby  sa za slová "kataster nehnuteľností"  v § 34

ods.  3 vložili  slová  "daňové  úrady". Ide  o problematiku

v súčinnosti tretích osôb, kde  exekútor musí mať k dispozí-

cii určité oprávnenia, aby od orgánov získal potrebné infor-

mácie na výkon rozhodnutia. Do týchto orgánov sa však nevlo-

žil daňový úrad. Neodporúčam prijať pozmeňovací návrh uvede-

ný  pod bodom  8 spoločnej  správy z  toho dôvodu, že daňový

úrad je  príliš úzky pojem  a tento daňový  úrad nezahŕňa aj

daňovú  správu. Preto  v rozprave  podám pozmeňovací  návrh,

ktorý zmení úmysel Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slo-

venskej republiky, bude presnejší.

 

     Pokiaľ ide  o pozmeňovací návrh uvedený  v bode 11 spo-

ločnej správy,  tu výbor Národnej  rady pre pôdohospodárstvo

prijal pozmeňovací návrh, na základe ktorého majú byť potra-

viny ako  také vylúčené z výkonu  rozhodnutia. Osobne sa do-

mnievam, že  by nebolo správne prijať  tento pozmeňovací ná-

vrh, pretože môže dôjsť k situácii, keď napríklad podnikateľ

alebo nejaká  súkromná osoba má k  dispozícii veľké množstvo

potravín, ako  je trebárs trvanlivé  mlieko alebo potraviny,

ktoré nepodliehajú  skaze, a takéto  potraviny by mohli  byť

predmetom výkonu  rozhodnutia. Je úplne  zrejmé, že exekútor

nebude brať pri výkone rozhodnutia povinnej osobe potraviny,

ktoré nevyhnutne potrebuje na  svoje živobytie. Čiže v tomto

prípade sa nemusíme obávať, ale zase na druhej strane by sme

mali zabezpečiť,  aby veľké množstvá  potravín, ktoré by  sa

mohli nájsť, mohli byť použité pri výkone rozhodnutia.

 

     Pán predsedajúci,  to je všetko, pokiaľ  ide o spoločnú

správu a o môj postoj  k pozmeňovacím návrhom, ktoré sú uve-

dené. Súčasne využívam právo spoločného spravodajcu a hlásim

sa ako prvý do rozpravy.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Ficovi a  dávam mu slovo v roz-

prave ako prvému. Nech sa páči.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Ďakujem.  Budem veľmi  stručný. Pri  prednese spoločnej

správy som  už načrtol, že  budem mať niektoré  pozmeňovacie

alebo  spresňovacie návrhy.  Najskôr by  som sa  dotkol § 34

ods. 3, kde  navrhujem, aby sme v ods.  3 za slová "kataster

nehnuteľností" vložili  slová "daňové orgány".  Daňový orgán

je širší  pojem a zahŕňa  nielen daňové úrady,  ktoré mal na

mysli  ústavnoprávny výbor,  keď prijímal  tento pozmeňovací

návrh, ale  súčasne daňové  orgány zahŕňajú aj pojem  daňové

správy, ktoré nie sú v tomto pojme zahrnuté.

 

     Môj druhý pozmeňovací návrh sa týka § 63 ods. 2. V tom-

to § 63  ods. 2  odporúčam  vypustiť písmeno e).  Písmeno e)

v § 63 ods. 2 hovorí,  že výkon rozhodnutia sa môže uskutoč-

niť za podmienok stanovených  zákonom aj iným spôsobom usta-

noveným rozhodnutím, ktoré je podkladom na exekúciu. Dôvody,

ktoré ma vedú k  podaniu tohto pozmeňovacieho návrhu, spočí-

vajú v  tom, že spôsob núteného  výkonu rozhodnutia musí byť

jednoznačne ustanovený zákonom.  Pri ponechaní tejto dikcie,

ktorá je vcelku voľná, by exekútor mohol uskutočňovať aj vý-

kon rozhodnutia súdu o výchove maloletých detí. Zastávam ná-

zor, že výkon rozhodnutia  alebo schválenej dohody o výchove

maloletých detí a o úprave styku s nimi patrí do kompetencie

súdu ako štátneho orgánu. Myslím,  že deti by sa nemali stať

predmetom riešenia sporov bývalých manželov, a z tohto dôvo-

du navrhujem, aby sme písmeno e) z odseku 2 § 63 vypustili.

 

     Môj tretí pozmeňovací návrh sa týka disciplinárneho ko-

nania, konkrétne § 222 ods. 1. Toto ustanovenie by malo sme-

rovať k posilneniu štátnej ingerencie, pokiaľ ide o kontrolu

práce súdnych exekútorov. Navrhujem preto,  aby sme do § 222

ods. 1, ktorý hovorí o tom, že minister môže pozastaviť exe-

kútorovi výkon exekútorského úradu, ak bolo proti nemu zača-

té trestné konanie za úmyselný trestný  čin, a to až do prá-

voplatnosti rozhodnutia, vložili vetu, ktorá by znela: "Rov-

nako môže pozastaviť  exekútorovi výkon exekútorského úradu,

ak bolo  proti nemu začaté disciplinárne  konanie za závažné

disciplinárne previnenie uvedené v § 220  ods. 2, a to až do

právoplatnosti rozhodnutia."

 

     Čo je účelom môjho návrhu?  Exekútor sa môže pri výkone

rozhodnutia napríklad správať, poviem extrémny príklad, vul-

gárne, môže  používať nevhodné slová.  Pokiaľ by tak  urobil

jedenkrát, bolo by to bežné disciplinárne previnenie uvedené

v §  220 ods.  1. Pokiaľ  by však  opakovane používal takýto

spôsob komunikácie s povinným,  tak by nastala okolnosť, keď

by sa jeho konanie pokladalo za závažné disciplinárne previ-

nenie. Domnievam sa, že v tomto prípade by štát prostredníc-

tvom ministra spravodlivosti mal  mať možnosť zakročiť proti

takémuto správaniu súdneho exekútora a najprísnejším trestom

proti exekútorovi je, samozrejme, to, že mu znemožníme vyko-

návať svoj  úrad až do momentu,  keď nadobudne právoplatnosť

o tomto disciplinárnom previnení. Toto oprávnenie nemôže byť

zneužité,  pretože  o  disciplinárnom  previnení  v konečnom

dôsledku rozhoduje disciplinárna komisia Komory súdnych exe-

kútorov, ale  myslím si, že  vstup štátu v  tomto prípade by

mohol byť oprávnený.

 

     Pán predsedajúci, to sú  tri pozmeňovacie návrhy, ktoré

som predložil.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Ficovi.  Do rozpravy sa písomne

neprihlásil nikto,  preto sa pýtam, či  chce niekto vystúpiť

v rozprave. Nech sa páči, pán poslanec Fogaš.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     pôvodne  som  nebol  rozhodnutý,  že  vystúpim k návrhu

predkladaného zákona, pretože rovnako ako pán minister zhod-

notil  pozitívne jeho  jednotlivé časti  s cieľom presvedčiť

vás o  tom, že ten  zákon je potrebný,  ja si myslím,  že po

stránke legislatívno-technickej ide  o právny predpis, ktorý

je spracovaný  na veľmi slušnej úrovni.  Navyše osobne vítam

i to,  že istý  čas podľa  tohto návrhu  zákona bude vlastne

možná voľba medzi súdom, teda exekúciou na súde, a exekúciou

exekútorom. Myslím si, že návrh zákona z hľadiska perspektí-

vy je potrebný.

 

     To, čo mne na celom  procese prekáža, je skutočnosť, že

namiesto toho,  aby sme konečne po  jedenástich novelách Ob-

čianskeho súdneho poriadku,  priamych či nepriamych, pristú-

pili  k  spracovaniu  nového  kódexu,  a  teda k spracovaniu

i vlastne novej systematiky celého civilného procesného prá-

va a  vypracovali teda Sporový  poriadok, Nesporový poriadok

a na to  nadviazali Exekučným poriadkom,  my začíname trochu

od zadu.  Navyše verejne vyslovím obavy  z toho, že inštitút

súkromných  exekútorov  môže  byť  v súčasných spoločenských

podmienkach zneužívaný.  Vážim si všetkých  tých, ktorí budú

mať odvahu a stanú sa  exekútormi a budú svoju prácu vykoná-

vať čestne,  ale nerobme si žiadne  ilúzie, isté vplyvy, keď

nepoviem rovno korupcia, v  našej štátnej správe nedáva cel-

kom zreteľné záruky, že i v  tejto oblasti bude všetko v po-

riadku.

 

     Teda z hľadiska  legislatívno-technického nemám zásadné

pripomienky a myslím si, že  návrh zákona je pripravený dob-

re. Mám isté obavy z toho, či prichádzame s návrhom systema-

ticky, či prichádzame s návrhom  v dobe, keď je reálny pred-

poklad, že  prenesenie exekúcie do  rúk súkromníkov prinesie

naozaj skvalitnenie činnosti v  tejto oblasti a prinesie po-

zitívny výsledok pre občana.

 

     Mám jeden  pozmeňovací návrh k tomu,  čo predniesol pán

poslanec Fico.  V spoločnej správe  bolo odporučené schváliť

i bod 13,  ktorý stanovuje účinnosť  zákona na 1.  november.

Chcem  navrhnúť, aby  sme tento  bod neschválili  a posunuli

účinnosť zákona. Dám dva návrhy a prosím, aby sa o nich hla-

sovalo v poradí, ako ich predložím.

 

     Môj prvý  návrh je na 1.  1. 1996 a môj  druhý návrh je

1. 12. 1995. Návrh zákona  má jedenásť častí, 254 paragrafov

a upravuje nielen procesné otázky,  ale aj vlastnú organizá-

ciu činnosti exekútorov. Zavádza vlastne nové prvky do tejto

činnosti. Ide o právny predpis, ktorý sa pri uvádzaní do ži-

vota musí stať známym nielen pre tých, ktorí budú s ním pra-

covať, ale aj  pre tých, ktorých sa môže  priamo či nepriamo

dotýkať. Ide o  právnu normu, ktorá sa musí  zažiť tak medzi

podnikateľmi, teda právnickými osobami, i fyzickými osobami.

 

     Všade  na  svete  sa  takéto  právne predpisy prijímajú

s oveľa väčšou  legisvakačnou lehotou, počas  ktorej sa vedú

veľmi  cielené odborné diskusie,  ktoré  v konečnom dôsledku

smerujú k  tomu, že právna norma  je od začiatku uplatňovaná

v duchu, v akom bola prijímaná. Myslím si, že hovoriť o tom,

že za mesiac možno predpokladať  takýto stav v našej spoloč-

nosti, je nemožné. Som presvedčený,  že ani v tejto snemovni

značná časť poslancov návrh  zákona pre krátkosť času nepre-

čítala, a domnievam sa, že je  to zlá prax, ktorú sme v par-

lamente zaviedli. Preto prosím,  aby sme lehotu na oboznáme-

nie sa  aspoň verejnosti so  zákonom, a teda  tým vytvorenie

predpokladov na to, aby sme mohli očakávať jeho dobré uplat-

ňovanie v praxi, predĺžili.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Fogašovi. Keďže sa nikto nehlá-

si, vyhlasujem rozpravu o  tridsiatom bode programu za skon-

čenú. Chce sa k rozprave  vyjadriť pán minister Liščák? Nech

sa páči.

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     veľmi stručne.  Prosím vás o hlasovanie,  ktorým by ste

vyjadrili súhlas so zákonom,  ktorý je určitým spôsobom his-

torickým a prelomovým. Ideme zaviesť v našom právnom poriad-

ku inštitút, ktorý  tu chýbal roky. Mám pocit,  že vaše roz-

hodnutie bude správne.

 

 

     Ku  konkrétnym predchádzajúcim  námietkam by  som chcel

uviesť toľko. Výber exekútorov sme  začali už v januári toho

roku preto,  aby sme mohli  inštitút súdnych exekútorov  za-

viesť čím skôr.  Títo sú školení v našich  zariadeniach a je

ich spolu 49. Priebežne  prijímame ďalších exekútorov, ktorí

sa taktiež priebežne školia. Myslím si, že nemusíme mať oba-

vy, že sa nám medzi týchto exekútorov dostanú aj ľudia, kto-

rí by túto funkciu zneužívali. Chcem však upozorniť, že exe-

kútori budú musieť prejsť konkurzom a skúškami. Je samozrej-

mé, že musia byť nielen  odborne, ale aj morálne zdatní. Na-

pokon navrhujem kompromis, aby skutočná účinnosť tohto záko-

na bola k 1. 12. 1995.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  pánu ministrovi  Liščákovi. Chce  sa ešte  vy-

jadriť pán spoločný spravodajca?

 

Poslanec R. Fico:

 

     Nie.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pristúpime k hlasovaniu.  Ešte predtým pán po-

slanec Fogaš - faktická poznámka.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Pán minister, nemám obavy  z toho, že nestihnete vyško-

liť exekútorov, ale mám obavy z toho, a preto navrhujem dlh-

šiu legisvakačnú lehotu a som rád, že ste vyšli v ústrety aj

vy so  svojím návrhom, že  sa neoboznámia s  návrhom zákona,

resp.  s prijatým  zákonom, tí  ostatní. Lebo  vyškolíte iba

exekútorov, ale čo notári, občania? Tých kto vyškolí?

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Rozprava je už uzavretá. Nech sa

páči, pán spravodajca, uvádzajte hlasovanie.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Vážené dámy a páni,  najskôr budeme hlasovať o pozmeňo-

vacích návrhoch, ako sú  uvedené v spoločnej správe. Odporú-

čam, aby sme hlasovali en  bloc o bodoch spoločnej správy 1,

3, 4, 5, 6, 7, 9, 10, 12, 13 a 14 a aby sme ich prijali.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Budeme hlasovať  en bloc  o bodoch  spoločnej

správy,  ktoré prečítal  pán spoločný  spravodajca. Odporúča

ich prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 101 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 97 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

 

     Konštatujem, že tieto  pozmeňovacie návrhy zo spoločnej

správy sme prijali.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Body spoločnej správy  2, 8 a 11 odporúčam  en bloc ne-

prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať.  Pán spoločný spravodajca od-

porúča body 2, 8 a 11 en bloc neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 104 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 12 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že tieto  pozmeňovacie návrhy zo spoločnej

správy sme neprijali.

 

Poslanec R. Fico:

 

     V rozprave  vystúpili 2 poslanci a  mali spoločne 4 po-

zmeňovacie návrhy.  Prvé tri som podal  ja, budem ich opako-

vať.

 

     V § 63 ods. 2 odporúčam  vypustiť písmeno e). Odporúčam

tento návrh prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať  o pozmeňovacom návrhu spoloč-

ného spravodajcu pána Fica. Odporúča ho prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 107 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 100 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

 

     Čiže tento pozmeňovací návrh sme prijali.

 

     Nech sa páči, pán spravodajca.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, keďže nikto nemal ná-

mietky proti mojim ďalším dvom pozmeňovacím návrhom, odporú-

čam, aby sme  o nich hlasovali en bloc s  tým, že  ich teraz

prečítam. K  § 34 ods.  3 navrhujem, aby  sme v odseku  3 za

slová "kataster  nehnuteľností" vložili slová  "daňové orgá-

ny". To je prvý pozmeňovací návrh.

 

     Druhý pozmeňovací návrh sa týka § 222 ods. 1, kde navr-

hujem na koniec textu v ods. 1 dať nasledujúci text: "Rovna-

ko môže pozastaviť exekútorovi výkon exekútorského úradu, ak

bolo proti nemu začaté disciplinárne konanie za závažné dis-

ciplinárne previnenie  uvedené v §  220 ods. 2,  a to až  do

právoplatnosti rozhodnutia."  Odporúčam, aby sme  obidva po-

zmeňovacie návrhy schválili en bloc.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu  poslancovi. Budeme hlasovať  o pozmeňova-

cích návrhoch. Odporúča ich prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 110 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 106 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že tieto pozmeňovacie návrhy sme prijali.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Pán  predsedajúci,  vzhľadom  na  kompromis, ku ktorému

pristúpil pán  minister, by som rád  položil otázku pánu po-

slancovi Fogašovi,  či nestiahne tú  prvú alternatívu, ktorá

sa týkala 1. januára 1996.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Áno.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Ďakujem, takže  budeme hlasovať iba  o návrhu pána  po-

slanca Fogaša, ktorý hovorí o posunutí účinnosti tohto záko-

na na 1. 12. 1995. Odporúčam prijať tento pozmeňovací návrh.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať.  Pán spoločný spravodajca od-

porúča návrh prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 108 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 96 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

 

     Tento pozmeňovací návrh sme prijali.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

 

 

 

Poslanec R. Fico:

 

     Pán predsedajúci,  hlasovali sme o  všetkých pozmeňova-

cích  návrhoch,  ktoré  boli  obsiahnuté  v spoločnej správe

a ktoré  odzneli v  rozprave. Predtým,  ako zaujmeme konečné

stanovisko a  budeme hlasovať o návrhu  zákona ako celku, by

som rád  povedal, že sa  plne pripájam ku  všetkým výhradám,

ktoré  tu predniesol  pán poslanec  Fogaš. Na  druhej strane

tým, že sme prijali určité pozmeňovacie návrhy, ktoré posil-

ňujú vplyv štátu na výkon súdneho exekútorstva, ako aj posu-

nuli sme účinnosť tohto zákona o ďalší mesiac, domnievam sa,

že môžem odporučiť tento zákon na prijatie.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  V súlade  s ustanovením  § 26  ods. 1  zákona

o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona

ako celku s doplnkami.  Pán spoločný spravodajca ho odporúča

prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 109 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 92 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

 

     Konštatujem, že  sme schválili vládny  návrh zákona Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky  o  súdnych  exekútoroch

a exekučnej činnosti.

 

     Ďakujem, pán spravodajca.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Ďakujem za spoluprácu. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme pokračovať  t r i d s i a t y m   p r v ý m  bo-

dom, ktorý je

 

     vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok.

 

     Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 227 a spoločnú

správu výborov ako tlač 227a.

 

     Z  poverenia  vlády  Slovenskej  republiky návrh zákona

odôvodní  minister spravodlivosti  Slovenskej republiky  pán

Jozef Liščák. Prosím ho, aby sa ujal slova.

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     v rámci procesu transformácie  našej spoločnosti po no-

vembri roku 1989  došlo k radikálnym zmenám aj  v našom súd-

nictve. Tieto zmeny súvisia  predovšetkým s prebudovaním ná-

rodného hospodárstva na princípy trhovej ekonomiky. Zmeneným

ekonomickým podmienkam nezodpovedala  ani organizačná štruk-

túra súdnictva, vybudovaná  v predchádzajúcom režime. Predo-

všetkým  bolo  treba  nahradiť  bývalú  hospodársku arbitráž

a namiesto nej konštituovať  na vybavovanie sporov vznikajú-

cich  medzi  podnikateľskými  subjektmi  obchodné súdnictvo.

Ďalšie  dôsledky  vyplynuli  z  realizácie zásady vyjadrenej

v článku 46 Ústavy Slovenskej  republiky o právach fyzických

i právnických osôb domáhať  sa súdneho preskúmavania admini-

stratívnych  rozhodnutí z  hľadiska dodržiavania občianskych

práv a slobôd garantovaných ústavou, medzinárodnými dohodami

a zákonmi našej  republiky, čo sa  navonok prejavilo značným

rozšírením vecí vybavovaných v správnom súdnictve.

 

     Odstraňovanie   deformácií  vo   vlastníckych  vzťahoch

spôsobených v  minulosti vyvolalo nielen  množstvo reštituč-

ných sporov,  ale aj v dedičských  konaniach a nie ojedinele

aj až v druhej alebo  až v tretej generácii dedičov. Uvedené

skutočnosti vyvolali enormný nárast  súdnych sporov vo všet-

kých odboroch civilného súdnictva a navyše ich nárast spôso-

bil nežiaduci  pokles zmluvnej, finančnej  a najmä platobnej

disciplíny, ktorá sa odráža aj v náraste druhotnej platobnej

neschopnosti tak novovznikajúcich podnikateľských subjektov,

ako aj štátnych a družstevných podnikov.

 

     V záujme riešenia narastajúcich problémov v oblasti ci-

vilného súdnictva došlo po  roku 1989 k šesťnásobnej noveli-

zácii Občianskeho súdneho poriadku,  ktorými sa reagovalo na

akútne potreby súdnictva i spoločenskej praxe. Tieto noveli-

zácie čiastočne  prispeli k riešeniu  problémov vznikajúcich

na súdoch, no príčiny ich  vzniku neodstránili a ani nemohli

odstrániť, pretože  ich korene tkvejú  v ekonomických a  so-

ciálnych  vzťahoch  našej  spoločnosti.  Aj súčasná situácia

v súdnictve je taká, že  počty súdnych sporov neklesajú, ale

naopak, na niektorých úsekoch naďalej vzrastajú.

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     predkladaný vládny návrh novely Občianskeho súdneho po-

riadku  sa usiluje  o ďalšie  zjednodušenie a racionalizáciu

súdnych konaní tak, aby pri  zachovaní ústavných zásad a in-

štitútov táto novela pomohla  urýchliť súdne konanie, zvýšiť

počty ukončených súdnych sporov a pôsobiť proti ďalšiemu na-

rastaniu  reštančných vecí  na súdoch  za situácie,  keď ani

v budúcnosti  nemožno  očakávať  podstatnejší  pokles nových

súdnych sporov, ktorých príčiny a  vznik ležia v oblasti po-

kračujúcej transformácie našej ekonomiky. K dosiahnutiu uve-

dených cieľov sa predkladaný  návrh zameriava na nasledujúce

ťažiskové problémy:

 

     1. Novým vymedzením vecnej príslušnosti krajských súdov

ako súdov prvého stupňa  sa má dosiahnuť proporcionálne roz-

delenie sporových vecí na súdoch. Krajské súdy v prvom stup-

ni budú podľa predkladaného návrhu rozhodovať len spory eko-

nomicky závažnejšie a také, ktoré sú predvídateľne po strán-

ke  právnej  a  skutkovej  náročné  na  vynesenie  zákonného

a spravodlivého  rozhodnutia.  Odbremenenie  krajských súdov

vytvorí podmienky, aby sa  ťažisko ich rozhodovania na prvom

stupni prenieslo na veci  ekonomicky a právne významné. Pri-

tom sa  nemení ich postavenie ako  druhostupňových súdov pri

rozhodovaní o opravných  prostriedkoch podávaných proti roz-

hodnutiam okresných súdov.

 

     Navrhovaná úprava  bude pôsobiť aj  proti neprimeranému

hromadeniu vecí na Najvyššom súde Slovenskej republiky, kto-

rý dnes rozhoduje o opravných prostriedkoch podávaných proti

rozhodnutiam krajských súdov vynášaných  v prvom stupni. Do-

zor nad rozhodovaním nižších  súdov a pri zabezpečovaní jed-

notného výkladu  zákona bude naďalej  vykonávať Najvyšší súd

Slovenskej republiky  v rámci konania o  dovolaní proti prá-

voplatným rozhodnutiam  súdov vydaných v  prvom alebo druhom

stupni.

 

     2. Navrhovaná  novela rozširuje možnosť  vydávania tzv.

rozsudkov pre zmeškanie, ktoré  v súdnej praxi nazývame kon-

tumačné  rozsudky,  a  rozsudkov  na  základe uznania, alebo

vzdania sa nároku, čo sa  osvedčilo v obchodných sporoch. Aj

na majetkovoprávne spory občanov. S tým súvisí aj prehĺbenie

dispozitívnej zásady účastníkov konania pri dokladovaní svo-

jich  tvrdení  pred  súdom  a  obmedzenie  tzv. vyšetrovacej

inkvizičnej zásady,  ktorá ukladá súdu  povinnosť vyhľadávať

a vykonávať aj také dôkazy, ktoré účastníci sporu neuplatňu-

jú. Tzv. zásada materiálnej pravdy sa zachováva v doterajšom

rozsahu  konania, ktoré  možno začať  aj bez  návrhu, ako aj

v konaní,  kde  jej  rešpektovanie  vyžaduje verejný záujem,

napríklad pri povolení  uzavrieť manželstvo, uznanie (zapre-

tie) otcovstva a podobne.

 

     Napokon pokladám  za potrebné zdôrazniť,  že prehĺbenie

dispozitívnej zásady  nebráni súdu vykonať  aj dôkazy, ktoré

účastníci navrhujú, ak to bude potrebné na to, aby súd mohol

vyniesť zákonné, spravodlivé a nestranné rozhodnutie.

 

     Rad opatrení uvedených v predloženom vládnom návrhu zá-

kona sa  usiluje aj o odstránenie  rôznych formalít využíva-

ných i zneužívaných účastníkmi  konania na predlžovanie spo-

rov a na odklad meritórneho  rozhodnutia bez toho, aby sudcu

zbavoval  povinnosti  rozhodovať   spravodlivo  a  nestranne

v zmysle ním  zloženého sľubu. Takými  úpravami sú okrem  už

spomenutých  kontumačných rozsudkov  a rozsudkov  na základe

uznania alebo vzdania sa  nároku najmä - zabránenie opakova-

ným námietkam smerujúcim k vylúčeniu sudcu, stanovenie leho-

ty na rozhodnutie o predbežnom opatrení, zjednodušenie kona-

nia v otázkach vecnej  a miestnej príslušnosti súdu, možnosť

skráteného odôvodňovania  spomínaných rozsudkov kontumačných

zo vzdania sa a z  uznania. Cieľom všetkých týchto uvedených

úprav je racionalizácia konania pred súdom.

 

     V  jednotlivých úpravách  návrh pritom  obsahuje záruky

potrebné  nato, aby  nedošlo k  obchádzaniu ústavných  zásad

a inštitútov, daných  na  rešpektovanie  občianskych  práv a

slobôd.

 

     3.  V  záujme  zjednodušenia  dedičského  konania návrh

umožňuje vysporiadať dedičstvo dedičským osvedčením v prípa-

doch nesporných  a taxatívne vypočítaných  v § 175c  ods. 1.

Cieľom návrhu  je odstránenie duplicitných  úkonov vykonáva-

ných pred notárom, súdnym komisárom  a pred súdom. Dozor sú-

dov nad konaním ukončeným dedičským osvedčením návrh osobit-

ne upravuje tak, ako ste to mali možnosť prečítať si v návr-

hu zákona.

 

     4. Predložený návrh zákona nanovo upravuje aj pripuste-

nie dovolania predsedom Najvyššieho súdu Slovenskej republi-

ky, ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky a generál-

nym prokurátorom Slovenskej  republiky. Kým predseda Najvyš-

šieho súdu Slovenskej republiky môže podať o dovolanie v zá-

ujme zachovania jednotného výkladu zákona, minister spravod-

livosti  a  generálny  prokurátor  tento  mimoriadny opravný

prostriedok  môže použiť  s cieľom  odstránenia nezákonnosti

v právoplatných súdnych rozhodnutiach.

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     som si vedomý toho,  že už dvanásta novelizácia Občian-

skeho súdneho  poriadku, z toho po  roku 1989 siedma, nepri-

spieva k prehľadnosti a ľahkej aplikovateľnosti tohto v súd-

nej  i  spoločenskej  praxi  veľmi  významného zákona. Preto

v pláne legislatívnych úloh  vlády i ministerstva spravodli-

vosti  rátame s  rekodifikáciou občianskeho  práva hmotného,

ale  aj procesného.  Ide však  o veľmi  náročnú legislatívnu

úlohu, ktorú  aj pri maximálnom úsilí  nemožno zvládnuť skôr

ako v lehote niekoľkých rokov. Aj v najvyspelejších demokra-

tických štátoch  proces týchto rekodifikácií  trval viac ako

10 rokov. Ide totiž predovšetkým  o to, aby nové zákony, tak

Občiansky zákonník,  ako aj Občiansky  súdny poriadok, mohli

platiť dlhší čas bez toho, aby  sme ich museli v krátkom ča-

sovom  horizonte po  ich schválení  novelizovať. Môžem  tiež

prezradiť,  že s  ukončením procesu  rekodifikácie civilného

práva počítame do konca roku 1997.

 

 

     Vážená Národná rada Slovenskej republiky,

 

     so zreteľom na skutočnosti,  ktoré som stručne uviedol,

odporúčam, aby ste predložený vládny návrh novely Občianske-

ho súdneho poriadku schválili.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  pánu ministrovi  Liščákovi. Prosím  spoločného

spravodajcu  výborov poslanca  pána Petra  Brňáka, aby podal

správu o  výsledkoch prerokovania vládneho  návrhu zákona vo

výboroch Národnej rady.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     panie poslankyne, páni poslanci,

     vážení hostia,

 

     v súlade s ustanovením § 74 odsek 2 rokovacieho poriad-

ku  vás oboznámim  s prerokovaním návrhu zákona  vo výboroch

a zdôvodním navrhované zmeny.

 

     Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa  mení a dopĺňa Občiansky  súdny poriadok, pridelil

predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnu-

tím číslo 484 zo dňa 21. augusta 1995 Ústavnoprávnemu výboru

Národnej  rady  Slovenskej  republiky,  Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky  pre financie, rozpočet  a menu, Výboru

Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo privati-

záciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republi-

ky  pre pôdohospodárstvo  a Výboru  Národnej rady Slovenskej

republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti

v lehote do  5. septembra 1995  s tým, že  na skoordinovanie

stanovísk  výborov Národnej  rady určil  Ústavnoprávny výbor

Národnej rady  Slovenskej republiky a súčasne  určil, aby sa

skoordinované stanoviská výborov premietli v spoločnej sprá-

ve.

 

     Určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky prero-

kovali vládny návrh zákona  v určenej lehote, okrem ústavno-

právneho výboru,  ktorý ho prerokoval na  svojej schôdzi dňa

11. septembra 1995. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky

pre verejnú správu, územnú  samosprávu a národnosti neprijal

uznesenie, lebo nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčši-

na všetkých členov výboru.

 

     Zvyšné tri  výbory ho schválili bez  pripomienok s tým,

že  Výbor Národnej  rady Slovenskej  republiky pre financie,

rozpočet a  menu odporučil predsedovi  Národnej rady Sloven-

skej republiky vyhlásiť úplné znenie Občianskeho súdneho po-

riadku v Zbierke zákonov. Pretože toto odporúčanie nemá nor-

matívny charakter a je uvedené v úvode tejto spoločnej sprá-

vy, ako  spravodajca ani neodporúčam sa ním zaoberať, preto-

že bolo by neefektívne a nehospodárne, aby v tomto čase bolo

vydané úplné znenie Občianskeho  súdneho poriadku, keďže po-

sledné úplné znenie Občianskeho súdneho poriadku bolo prija-

té  pri schválení  poslednej novely  Občianskeho súdneho po-

riadku. Posledný ústavnoprávny  výbor odporúča Národnej rade

Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so šiesti-

mi pozmeňovacími a doplňovacími návrhmi.

 

     Skôr ako vás oboznámim s týmito pozmeňovacími a doplňo-

vacími návrhmi,  chcem upriamiť vašu pozornosť  na dve tech-

nické chyby a opravy v spoločnej správe, ku ktorým došlo pri

opisovaní uznesení jednotlivých  výborov, teda výboru ústav-

noprávneho. V bode 1 spoločnej  správy si treba slovko "naj-

menej" prepísať  na "najneskôr", je  to evidentná chyba,  ku

ktorej  došlo pri prepisovaní.  V  bode 3  spoločnej správy,

ktorý sa dotýka bodu 37,  treba pri § 175 namiesto uvedeného

malého  "za"  doplniť  znenie  tak,  aby  tam  bolo  uvedené

v "§  175zca". K  obom týmto  chybám došlo  pri prepisovaní,

preto je nevyhnutné, aby sa opravili takouto formou.

 

     Pokiaľ ide o bod  1 spoločnej správy, ústavnoprávny vý-

bor navrhol  za slová "rozhodne súd"  vložiť slová "bez zby-

točného odkladu najneskôr".  Navrhovaná zmena zvýrazňuje po-

trebu urýchleného rozhodovania  o predbežnom opatrení, preto

ako spoločný spravodajca odporúčam uvedenú zmenu schváliť.

 

     Bod dva  spoločnej správy sa  dotýka bodu 20.  Ústavno-

právny výbor za slová "v § 114" navrhol vložiť slová "odseku

2", pretože  § 114 je  zložený z dvoch  odsekov a navrhovaná

zmena sa dotýka odseku 2, je  potrebné toto do bodu 20 dopl-

niť. Preto ako spoločný  spravodajca taktiež odporúčam navr-

hovanú zmenu schváliť.

 

     Bod 3 spoločnej  správy sa dotýka bodu 37,  kde v para-

grafe 175zca  ods. 2  sa za písmeno  h) navrhuje vložiť nové

písmeno i), ktoré znie: "poučenie o tom, že účastník konania

môže v lehote do 15  dní od prevzatia osvedčenia o dedičstve

požiadať súd  o pokračovanie v konaní  o dedičstve podľa pa-

ragrafu 175 l) až 175  z)". Následne sa označenie písmena i)

a j)  zmení na  j) a  k). Navrhované  doplnenie korešponduje

s odsekom 4 citovaného  zákonného  ustanovenia a zabezpečuje

väčšiu  právnu  ochranu  pre  účastníkov dedičského konania.

Preto  ako spoločný  spravodajca odporúčam  navrhovanú zmenu

pod bodom 3 spoločnej správy schváliť.

 

     Bod 4 spoločnej správy sa  dotýka bodu 43, kde ústavno-

právny  výbor navrhol  slová "pre  vydanie" nahradiť slovami

"na vydanie".  Táto navrhovaná zmena  má jazykovo-gramatický

význam, preto odporúčam túto zmenu schváliť.

     Bod 5 spoločnej správy sa  dotýka bodu 44, kde ústavno-

právny výbor navrhol slová "s výnimkou rozhodnutí"  nahradiť

slovami  "s  výnimkou  tých  rozhodnutí". Uvedená navrhovaná

zmena má taktiež jazykovo-gramatický význam, preto odporúčam

ako spoločný spravodajca túto zmenu schváliť.

 

     Pokiaľ  ide o  bod 6,  tam navrhol  ústavnoprávny výbor

v článku V  slová "1. októbrom 1995" nahradiť  slovami "dňom

vyhlásenia". Pokiaľ ide o tento bod, práve v záujme zachova-

nia legisvakačnej lehoty podporím  návrh, ktorý vzíde zrejme

v rozprave, preto možno  netradičným spôsobom navrhujem, aby

sa o tomto  bode 6 hlasovalo až v  závere hlasovacieho aktu,

ak by neprešiel návrh, ktorý sa dotýka účinnosti tejto nove-

ly a ktorý bude prednesený v rozprave.

 

     Toľko k jednotlivým bodom  spoločnej správy. Pokiaľ ide

o samotný text  novely, ako spoločný  spravodajca odporúčam,

aby  predložená  novela  Občianskeho  súdneho  poriadku bola

schválená, vrátane spomenutých pripomienok a zmien.

 

     Pán predsedajúci,  rád by som sa  prihlásil do rozpravy

s jedným pozmeňovacím návrhom.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu spoločnému  spravodajcovi Brňákovi. Prosím

ho aby zaujal miesto  určené pre spoločných spravodajcov vý-

borov.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram rozpravu  o tridsiatom prvom  bode programu. Do

rozpravy sa  prihlásili 5 poslanci.  Ako prvý je  pán Fogaš.

Pardon, pán spoločný spravodajca sa  hlási ako prvý. Nech sa

páči.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ďakujem. Môj pozmeňovací návrh sa týka § 88 ods. 1, kde

navrhujem pripojiť  nové písmeno "o", malé  "o", ktoré znie,

citujem: "o)  v obvode  ktorého má  žalobca bydlisko, ak ide

o konanie vo veciach ochrany osobnosti". Krátke zdôvodnenie:

Navrhovaný doplnok  priamo súvisí s  novokoncipovaným znením

šiestej hlavy  § 200 i),  ktorá upravuje konanie  vo veciach

ochrany osobnosti. Pretože sa  týmto ustanovením okrem iného

zakladá  osobitná  miestna  príslušnosť  súdu,  je  potrebné

z hľadiska  inštruktívnosti  a  systematiky  premietnuť túto

skutočnosť  do ustanovenia  § 88,  ktorý taxatívnym spôsobom

rieši osobitnú miestnu príslušnosť súdov.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  pánu spoločnému  spravodajcovi. Nech  sa páči,

zaujmite svoje miesto. Ako  ďalší bude diskutovať pán posla-

nec Fogaš. Pripraví sa pán poslanec Benčík.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     novela Občianskeho súdneho poriadku, ktorú práve prero-

kúvame, si kladie podľa predkladacej správy za cieľ raciona-

lizovať  a  zjednodušiť  súdne  konania,  najmä v obchodných

a dedičských veciach. Je však  evidentné, že navrhované zme-

ny,  tak ako  sú predložené,  idú nad  takto vymedzený rámec

a dotýkajú sa viacerých  inštitútov civilného procesného kó-

dexu, napríklad i dokazovania, ale i ďalších úkonov súvisia-

cich s určovaním príslušnosti vecnej, miestnej a podobne.

 

     Ide v poradí o jedenástu novelu, pričom od roku 1990 sa

novelizuje  Občiansky  súdny  poriadok  pravidelne každý rok

a to nie v nepodstatných  veciach. Novela je nám predkladaná

bez dôsledného  vyhodnotenia predchádzajúcich zmien  a aspoň

v dôvodovej správe  sa nenachádzajú žiadne  údaje o efektív-

nosti právnych úprav, ktoré  boli prijaté v predchádzajúcich

rokoch.  Takýto prístup  k jednému  zo základných procesných

kódexov  spôsobuje, že  ten, koho  sa to  týka,  teda občan,

postupne stráca akýkoľvek prehľad o svojich právach a povin-

nostiach. Navyše  chyby v riadení štátnej správy, v nedosta-

točnom  rozpočtovom zabezpečení  súdnictva, čo,  samozrejme,

nespadá  na  triko  súčasného  ministra, nemožno donekonečna

naprávať  prijímaním  zákonov,  ktoré  sprísňujú  konanie vo

vzťahu k  účastníkom a sústavne  umožňujú súdom stáť  kdesi,

kde  procesné  právo  a  povinnosti  nie  sú povinnosťou ich

ochrany.

 

     Bolo by zrejme načase  prestať s nekoncepčnými novelami

a pripraviť nový Občiansky súdny poriadok a v ňom už dôsled-

ne  dbať  na  rozlíšenie  osobitosti  sporového, nesporového

a exekučného konania. V tej poslednej  veci sme sa niečo po-

kúsili urobiť dnes.

 

     Nejde však iba o sporové  a nesporové konanie,  ale na-

príklad  i obchodné  súdnictvo. Obchodný  proces je civilným

súdnym konaním, je to nepochybne sporové konanie, ktoré býva

spravidla vybavené určitými odchýlkami, napríklad v prísluš-

nosti  súdu,  obsadení  súdu,  v  dokazovaní,  či  vo  forme

a spôsoboch rozhodovania. My  tieto odchýlky však predklada-

ním návrhov novely zákona vlastne odstraňujeme, pretože oso-

bitosti obchodného konania už  nebudú upravené tak, ako boli

doteraz, ak sa zákon  prijme, ale skúsenosti z obchodnopráv-

nych vecí prenášame i  do všeobecnej úpravy Občianskeho súd-

neho poriadku. To považujem za dosť vážnu chybu.

 

     Nová právna úprava  v § 9 ods. 3 je  v poradí už treťou

zmenou citovaného  ustanovenia v krátkej  dobe. Podľa našich

poznatkov zaťaženie  okresných súdov sa zvyšuje  a novela im

žiadnym spôsobom  neotvára priestor nato, aby  sa aj oni po-

stupne dostávali z toho preťaženia.  Preto sa pýtam pána mi-

nistra, ako sú okresné súdy pripravené zvládnuť nárast agen-

dy po presunoch  niektorých vecí na ne. Ako  si máme vysvet-

liť, čo sú to veci menšej závažnosti, pretože dôvodová sprá-

va hovorí  o tom, že sa  prenášajú na okresné súdy  len veci

menšej  závažnosti? Rozlišovanie  vecí iba  na základe výšky

predmetu sporu je len mechanickým rozlíšením a čo do spôsobu

dokazovania  jej vedenia  sporu rozlíšenie  do a  nad milión

napríklad nie je celkom  odôvodnené. Obťažnosť sporu je daná

obťažnosťou  dokazovania v posúdení  kauzy, a  nie čiastkou,

o ktorú v konkrétnom prípade ide.

 

     V §  15 ods. 2 dochádza  k malej zmene. Ja  by som opäť

smeroval k otázke. Prijatie novelizovaného znenia môže viesť

k spochybneniu nezávislosti rozhodovania.  Sudcovia môžu byť

vylúčení okrem iného i so  zreteľom na pomer k veci účastní-

kom, alebo ich právnym nástupcom.  Ich zaujatosť sa môže po-

čas súdenia  prejaviť kedykoľvek. Je v záujme súdu vždy skú-

mať, či námietka účastníkov  je oprávnená, pričom navrhovaná

novela  vlastne smeruje  k  tomu,  že opakované  námietky sa

z tých istých  dôvodov už nemajú brať  na vedomie. Ale počas

konania  sa účastník  môže  opätovne  jednoducho  dopracovať

k tomu, že sudca je zaujatý, povedzme, k nemu alebo k samot-

nej veci, a preto si myslím, že navrhovaná novela bude nútiť

advokátov viac k rôznym  formuláciám, teda raz bude namietať

zaujatosť pre pomer k veci,  raz pre pomer k účastníkom, než

bude smerovať k racionálnemu alebo k zracionálneniu procesu.

Pokiaľ ide  o námietky zaujatosti,  tie v podstate  môžu byť

predložené tak  či tak, len budú  predkladané v inej podobe.

Teda k čomu sa tou zmenou § 15 ods. 2 chceme dopracovať?

 

     K § 40 ods. 4. Zápisnica je jeden zo základných proces-

ných  úkonov  súdu.  Je  významným  prostriedkom na poznanie

priebehu konania. Preto ju podľa mojej mienky nemožno nahra-

diť osvedčením. Osvedčenie má podľa  § 175zca ods. 4 za sta-

novených podmienok  účinky právoplatného uznesenia  v konaní

o dedičstve. Zápisnica takýto účinok nikdy nemá. Právoplatné

uznesenie alebo právoplatné  rozhodnutie všeobecne spravidla

poskytuje ďalšie procesné práva a povinnosti účastníkom, ale

i právnu  istotu.  Ide  teda  o  diametrálne  odlišné úkony,

a preto jeden, podľa mojej mienky, nemôže nahrádzať iný. Ne-

vidím racionalizáciu v  tom, že prijmeme to, čo  sa v súčas-

nosti o novele predkladá. Preto odporúčam bod 9 novely, teda

zmenu §  40  ods. 4,  neprijať.  Pritom  to, čo  je  uvedené

v § 175, podporujem. To znamená,  že by sa spísala zápisnica

a vydalo osvedčenie. To nie je také zaťaženie, ktoré by malo

zaťažiť súdy, resp. notára, natoľko, aby nevedel vo veci ďa-

lej konať.

 

     Navrhujem k  bodu 11 formuláciu, ktorá  je vyjadrená aj

v spoločnej správe, myslím, že v  bode 1, ale ja ju prečítam

celú. "O predbežnom opatrení rozhodne súd bez zbytočného od-

kladu, najneskôr  však do 30 dní  od podania návrhu." Myslím

si, že to je bod 1  spoločnej správy, len je tam použité iné

slovo. (Nezrozumiteľný  hlas z pléna.)  Bez však? Môžeme  to

posúdiť  potom, ale  myslím si,   že podstata  je v  tom, že

o predbežnom  opatrení  sa  má  rozhodnúť  čo najskôr, totiž

z podstaty veci vyplýva, že má dočasný charakter, preto pri-

jatie  navrhovaného znenia  alebo navrhovanej  zmeny by bolo

užitočné.

 

     Dôvodová správa, pokiaľ ide o  body 17 a 18 navrhovanej

novely zákona, uvádza, že  súdy majú zachovať procesné práva

účastníkov, ale v spore o vecnú a miestnu príslušnosť nebudú

podľa novely súdy vydávať rozhodnutie o vyslovení neprísluš-

nosti. Rozhodnutie  sa doteraz vydávalo  v podobe uznesenia.

Ja sa teda pýtam, aké procesné práva účastníkov budú rešpek-

tované, keď sa vlastne  nevydá rozhodnutie a potom neprichá-

dza do úvahy ani odvolanie účastníka, ani iný procesne účin-

ný úkon. On bude musieť  iba zobrať na vedomie, že príslušný

súd, na  ktorý  sa obrátil,  myslím teda  konkrétny  súd, na

ktorý sa obrátil, rozhodol o tom, že nie je príslušný, on sa

sám  rozhodol, bez  vydania rozhodnutia  vec postúpiť  inému

príslušnému súdu. Proti takémuto uzneseniu doteraz bolo prí-

pustné  odvolanie a  bolo možné  dosiahnuť zmenu  inak, pro-

stredníctvom odvolacieho súdu.

 

     Nemyslím, že je to správne, a presnejšie, je zavádzajú-

ce to, čo  je v dôvodovej správe uvedené,  pokiaľ sa hovorí,

že sa zachovajú procesné  práva účastníkov. Novelou sa tieto

procesné práva účastníkov zužujú.  Ak sa malo zabrániť šibo-

vaniu spisov  medzi súdmi, čo sa  často používalo ako obrana

proti existujúcej právnej úprave, tak si myslím, že často si

aj sudcovia  musia vstúpiť do  svedomia, ak vstup  odstúpili

inému súdu a ten tiež sa necítil byť príslušný. Súdna ochra-

na musí byť zachovaná i  podľa ústavy, nik nesmie byť odňatý

svojmu  sudcovi a  podľa mojej  mienky má  teda mať účastník

vplyv  nato, ako  súd narába  s ním  podanou žalobou.  Preto

v § 104 a  105, vždy v odseku 2, za  slová "nie je príslušný

raz vecne, druhýkrát miestne"  by som navrhoval doplniť "vy-

sloví svoju nepríslušnosť a  vec postúpi neodkladne prísluš-

nému súdu". Bodka a ďalší  text vypustiť. Tým jednoducho po-

dľa mojej mienky veci  nijako neuškodíme, len naopak, zacho-

váme procesné práva účastníkov.

 

     Pokiaľ ide o zmenu § 153a ods. 2, mám iba otázku a pro-

sil by som, keby pán  minister potom v záverečnej reči odpo-

vedal,  či tam  náhodou  nejde  o obmedzenie  možnosti vydať

čiastočne rozsudok. Doteraz sa takto mohlo rozhodnúť za pod-

statne jednoduchších podmienok, ak bol predmet konania deli-

teľný a bolo to účelné,  súd mohol rozhodnúť čiastočným roz-

sudkom. Teraz sa tam neopakujú tieto isté dôvody, len sa ho-

vorí, že ide o čiastočné  uznanie a podobne. A možno rozhod-

núť. Ja nie som proti tej zmene, len sa pýtam, či to je tak-

to previazané, lebo ja som  v novom znení previazanosť nena-

šiel - aj na ten čiastočný rozsudok.

 

     Pokiaľ ide o zmeny navrhované  v § 153b, mám iný názor,

aký je vyslovený v  navrhovanej novele zákona. Navrhujem ne-

podporiť zavedenie takzvaného  kontumačného rozsudku pre ci-

vilné veci všeobecne. Navrhujem naopak ponechať šiestu hlavu

časti 3,  teda zachovať osobitné  konanie pre obchodné  veci

a tam ponechať i kontumačný  rozsudok, pretože si myslím, že

bod 42 novely vlastne  nevytvára dobré predpoklady na syste-

matické zmeny v budúcnosti  v civilnom procesnom kódexe. To-

tiž doteraz bol kontumačný  rozsudok prípustný iba v obchod-

ných veciach,  teda netýkalo sa  to občana, bežného  občana,

ktorý sa v obyčajnej veci, v obyčajnej civilnej veci domáhal

svojej ochrany. Týkalo sa to poväčšine právnických osôb.

 

     Teda položiť si treba podľa mňa otázku, či sa od vlani,

po uzákonení kontumačného rozsudku v obchodných veciach nie-

čo zlepšilo a čo. Je to úprava vlastne zo začiatkov diskusie

o zmenách v Občianskom súdnom  poriadku a podľa mojej mienky

smeruje proti občanom ako  účastníkom konania. Smeruje proti

ich zabezpečeniu, ich  dôslednej právnej ochrane. Navrhovaná

úprava núti  účastníkov robiť formálne  úkony, napríklad vy-

jadriť  sa písomne  čiastočne k  žalobe. Navyše  podľa mojej

mienky  15-dňová lehota  je často  krátka a  treba to vidieť

v reálnom  živote. Podľa  mňa je  často krátka  i na kontakt

s jeho  právnym zástupcom.  Podľa mňa  sa likviduje  možnosť

vypracovať si stratégiu vedenia civilného sporu, čo bolo pre

civilný spor vždy typické. To  bol vlastne jeden z rozdielov

medzi trestnoprávnym a civilným konaním. Tu sme vždy hovori-

li, že v  civilnom spore niekto vyhrá, nie  že bol odsúdený.

V trestnom procese bol ktosi odsúdený.

 

     Podľa mojej mienky teda  i tvrdé presadzovanie princípu

formálnej pravdy, tak  ako je navrhované v odseku  3, nie je

na mieste, nie je celkom správne  a je prekonané v tomto ob-

dobí aj v iných krajinách. Súd má hľadať spravodlivosť. Češ-

tina má na to pekný výraz a nazýva celé prvostupňové konanie

"nalézacím řízením".  Teda súd "nalézá" právo,  a nie iba sa

uspokojiť s návrhom účastníka.

 

     Na podporu  toho, čo hovorím,  rád by som  odcitoval zo

Zásad civilného procesu na  zlepšenie  fungovania  justície,

ktoré  boli prijaté v  Rade Európy, kde  sa v tretej  zásade

priam podčiarkuje, že sudca by  mal aspoň v prípravnom kona-

ní,  a teda  počas prvého  pojednávania, lebo  to sa  nazýva

prípravným konaním, a ak je to možné v celom konaní hrať ak-

tívnu úlohu tak, aby pri  rešpektovaní práv strán a princípu

ich rovnosti  zaistil  rýchly priebeh procesu,  najmä by mal

mať z úradnej povinnosti právo žiadať od strán akékoľvek ob-

jasnenie veci,  vyzvať ich, aby sa  dostavili osobne, riešiť

všetky skutkové a právne  otázky, vyhľadávať dôkazy, organi-

zovať  uskutočňovanie  dôkazov  atď.  Ale  my mu  v odseku 3

§ 153b predpisujeme vlastne, ako  má rozhodnúť. Nemyslím si,

že to je v súčasnom období správne.

 

     Rovnako si nemyslím, že je doriešená  úprava v odseku 4

navrhovaného §  153. Tu sa  nerozlišuje  medzi  nerozlučnými

a samostatnými spoločníkmi. To, čo  sa navrhuje, môže platiť

iba pre samostatných spoločníkov,  teda takých, ktorí vystu-

pujú v procese sami za seba.  Ak napríklad v jednom dome sme

dlžní  na nájomnom  a žalujú  nás, tak  na strane žalovaných

vystupujeme ako spoločníci,  môžeme vystupovať ako spoloční-

ci, ale ako samostatní. Ak však ide o nerozlučných spoloční-

kov, nemôžeme uvedené ustanovenie v navrhovanej dikcii apli-

kovať, lebo  stačí, že bude prítomný  jeden, alebo sa ospra-

vedlní  aspoň jeden  z nich,  a účinky  tohto úkonu sa potom

vzťahujú  aj na  všetkých. Teda  domnievam sa,  že zavedenie

kontumačného rozsudku  v tomto smere nie  je celkom šťastným

riešením.

 

     Navyše rád by som  pripomenul, že Ústava Slovenskej re-

publiky v článku 48 ods. 2  hovorí o tom, že každý má právo,

aby sa jeho vec prerokovala v jeho prítomnosti, pričom navr-

hovaná úprava  tento princíp obchádza. V  kuloároch sa argu-

mentovalo tým, že je to  právo účastníka, on ho musí využiť.

To po prvé. A po druhé, že vec sa má prerokovať v intenciách

zákona, rýchlo  a v jeho prítomnosti.  Rád by som pripomenul

článok 51 ústavy, ktorý hovorí, že domáhať sa práv uvedených

v článkoch 35, 36,  37 ods. 4, článkoch 38  až 42 a článkoch

44 až 46 ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto

ustanovenia vykonávajú. Vo všetkých ostatných prípadoch pla-

tí to, čo je uvedené v ústave, a článok 48 v tomto ustanove-

ní vymenovaný nie je.

 

     Viem, že  podľa Občianskeho súdneho  poriadku § 101  je

možné vo veci konať i v neprítomnosti účastníka. To je prav-

da, nepovažujem ani toto  ustanovenie za celkom šťastné, ale

po prvé ide o ustanovenie,  ktoré existuje v Občianskom súd-

nom poriadku  v čase, keď  nebola platná ústava,  a po druhé

súdu sa neprejudikovalo, nepredpisovalo, ako má vo veci roz-

hodnúť.  Naopak, súd  mohol  aj  v tomto  prípade vyhodnotiť

všetky dôkazy, ktoré sú  dostupné, a rozhodnúť podľa skutoč-

ného alebo  skutkového stavu veci, ako  to moderne nazývame.

Podstata kontumačného rozsudku je teda  v tom, že sa hovorí,

že sa má rozhodnúť v neprospech účastníka.

 

     Ak sa hovorí o tom,  že existujú prípady, keď účastníci

sami  zdržiavajú priebeh  konania, a  teda znemožňujú konať,

domnievam sa, že sankciu voči  nim prijať treba, ale v iných

oblastiach, než je to v možnosti pripustiť v súčasnom období

na konci 20. storočia rozhodnutie bez toho, aby bol účastník

vypočutý.  Zase  si  pomôžem  Zásadami  civilného procesu na

zlepšenie fungovania justície, ktoré boli v Rade Európy pri-

jaté a  sú akýmsi základom  aj na ďalších  prácach na návrhu

unifikovaného vzoru  pre všetky krajiny,  ktoré sú členskými

štátmi Rady Európy.

 

     Konkrétne k  tomuto problému, teda k  tomu problému, či

účastníci môžu byť sankcionovaní,  alebo nie, sa doslova ho-

vorí: "Mali  by byť stanovené sankcie  pre prípad, že strana

po prípadnom upozornení nedodrží zákonné alebo sudcovské le-

hoty  na uskutočnenie  procesného úkonu.  Tieto sankcie môžu

spočívať  podľa okolností  najmä v  strate úkonu,  v náhrade

škody, v náhrade nákladov alebo  v pokute a rovnako vo vylú-

čení zo zoznamu sporov,  inými slovami v zastavení konania."

Ďalej sa  v zásade 2  ods. 2 hovorí:  "Ak strana uskutočňuje

procesný úkon  s hlavným a  zjavným cieľom zdržovať  proces,

mal by mať sudca možnosť  buď ihneď rozhodnúť vo veci, alebo

použiť také  sankcie, ako je  vyhlásenie úkonu za  neúčinný,

uložiť  pokutu alebo  náhradu škody,  poprípade by  mala byť

uložená náhrada  trov advokátom." Pretože  spravidla ten vy-

myslí, ako v tom spore ďalej postupovať.

 

     Teda domnievam  sa, že my  by sme mali  v tomto štádiu,

keď nemáme ešte vytvorenú koncepciu nového civilného procesu

v podobe rekodifikácie,  hľadať cesty, ako  sprísniť sankcie

voči tým, ktorí zdržujú civilný proces, znemožňujú rozhodnu-

tie vo veci a nakoniec  my také sankcie máme. Pokuty ukladať

môžeme, v obchodných veciach to bolo doteraz až 20 tisíc ko-

rún. Prenesme zvýšenie týchto pokút do príslušných ustanove-

ní Občianskeho  súdneho poriadku a  využívajme viac inštitút

predvedenia. Domnievam sa teda, že treba, zopakujem svoj ná-

vrh, § 153b, teda to je,  myslím, bod 24, neprijať s tým, že

neprijať ani bod 42, to znamená zmeny v § 200j až n nevypus-

tiť a  tým si zachovať špecifiká  obchodného súdnictva a tam

využívať sankcie, ktoré sa i doteraz využívali.

 

     Mám isté výhrady k novele § 157 ods. 4. Poučenie účast-

níkov konania o procesných právach vyplýva z § 5 Občianskeho

súdneho poriadku a navyše všeobecné ustanovenia o náležitos-

tiach  súdnych rozhodnutí  hovoria tiež  o povinnosti poučiť

účastníka. Navrhovaná úprava je  v rozpore s týmto základným

ustanovením, pričom samo  konanie podľa mňa neracionalizuje.

Poučenie totiž predstavuje jednu vetu v tom dokumente, ktorý

nazývame  súdnym rozhodnutím,  a navyše  podľa mňa účastníka

treba poučiť nielen o možnosti  odvolania, ale aj o možnosti

výkonu súdneho  rozhodnutia. A ak  sa teda z  tohto hľadiska

dívame na to, že poučenie  je súčasťou výchovnej funkcie sú-

du, odporúčal by som bod  26 novely neprijať, a tak zachovať

doterajšiu  poučovaciu povinnosť  súdu o  procesných právach

a povinnostiach.  Prosím,  nenavrhujem,  aby  sme sa vrátili

k tomu, že  súdy sú povinné poučovať  účastníkov o ich hmot-

noprávnych nárokoch.  To nie. Ale  v súlade s  § 5 v  každom

súdnom rozhodnutí by poučenie malo  byť, a to o možnosti od-

volania i o  možnosti výkonu rozhodnutia tam, kde  je to ra-

cionálne.

 

     Myslím si,  že som uviedol  dosť dôvodov, prečo  je po-

trebné sledovať výchovné funkcie súdu. Podľa mojej mienky sa

treba i  z hľadiska koncepcie  prípravy ďalšej novely  veľmi

presne sa rozhodnúť, či  budeme pokračovať v trende zabezpe-

čiť  súdne rozhodnutie  v každej  civilnoprávnej veci, alebo

budeme pokračovať v trende, že budeme opäť prenášať rozhodo-

vanie v  civilných veciach na  iné orgány. V  tomto smere sa

novela  vlastne  vracia  k  predchádzajúcim právnym úpravám,

najmä tam, kde  ide o nesporové veci, kde  teda podľa § 175l

ods. 1 hovorí o tom, že  notár bude môcť vlastne konať v ko-

naní  o dedičstve  a  ďalšie  úpravy mu  umožňujú postupovať

v konaní.

 

     Kladiem si  otázku, či je takto  možné postupovať i pri

usporiadaní    bezpodielového    spoluvlastníctva   manželov

a najmä, podľa § 175l, myslím, že  je to odsek 1, tam vzniká

otázka,  či sa  tam dostatočne  rozlišuje uzatváranie dohody

medzi rozvedeným a neskoršie zomrelým manželom, teda bývalým

manželom  a pozostalým  manželom. Môže  nastať situácia,  že

manželia sa  rozvedú, nevysporiadajú si  bezpodielové spolu-

vlastníctvo a  navrhovaná úprava stanovuje  rovnaký režim na

vysporiadanie  bezpodielového spoluvlastníctva  i v prípade,

ako keď  manželia spolu žijú a  jeden z nich zomrie.  Tam je

rozdielny režim  vysporiadania aj z určenia ceny majetku, aj

z hľadiska  momentu zániku  bezpodielového spoluvlastníctva.

Tento  problém sa,  žiaľ, dlhodobo  nerieši a  ani novela sa

ním nezaoberá.

 

     Poslednú pripomienku mám  k navrhovanej zmene ustanove-

nia §  241a. Pán minister  zdôvodnil, prečo je  podľa názoru

rezortu, teda  predkladateľa, potrebné, aby  dovolanie mohol

podať i  predseda Najvyššieho súdu,  minister spravodlivosti

a generálny prokurátor. Myslím si, že väčšiu pozornosť by si

zaslúžilo  predovšetkým konanie  o dovolaní  a vôbec samotné

opravné prostriedky,  tak ako sú  u nás upravené.  Dovolanie

totiž  vo väčšine  krajín je  riadnym opravným prostriedkom,

nie  mimoriadnym, a  tak ako  je u  nás začlenené, spôsobuje

značné problémy.

 

     V súvislosti s touto navrhovanou zmenou sa vynára otáz-

ka, či nejde o obnovenie akejsi podoby sťažnosti pre poruše-

nie zákona. Chcel by som vás ubezpečiť, že nejde. Ale  pred-

seda Najvyššieho súdu v minulosti mal možnosť podať sťažnosť

pre porušenie  zákona. Výhrady voči nemu  boli určené predo-

všetkým tým,  že ak predseda Najvyššieho  súdu podá sťažnosť

pre porušenie zákona, otázka znela  - radi by sme videli ten

senát, ktorý mu nevyhovie. Namietalo sa proste, že by to ne-

mal byť priamo nadriadený sudcov,  i keď my dnes máme predsa

len inú úpravu ako v minulosti, ale nemal by to byť šéf Naj-

vyššieho súdu.  Tento názor sa osvojil  a potom sa povedalo,

že to bude generálny prokurátor,  ktorý je vlastne mimo súd-

nictva,  ten by  mohol podávať  podnety. Konečne  sa dospelo

k názoru, že by to mal  byť minister spravodlivosti. V čase,

keď zanikala sťažnosť pre  porušenie zákona, to bol minister

spravodlivosti. Aj  vtedy sa vznášali pochybnosti  o tom, či

sa nájde súd, ktorý,  keď minister spravodlivosti podá sťaž-

nosť,  jednoducho rozhodne  v rozpore  s tým,  čo je podané.

Pretože  je to  predstaviteľ  orgánu  štátnej správy,  je to

ústredný orgán  štátnej správy a  ja si myslím,  že minister

spravodlivosti by takéto oprávnenie mať nemal. Tam zmiešava-

me zásahy štátnej  správy do súdnictva a nemyslím  si, že je

to namieste.

 

     Ale ak sa už  rozhodlo o potrebnosti novely Občianskeho

súdneho poriadku v takýchto  zásadných veciach, bolo by, po-

dľa mojej mienky, žiaduce podrobiť podrobnejšej analýze celý

inštitút  dovolania.   Navrhovaná  zmena  rieši   len  jeden

z čiastkových problémov,  ale nie ten  najdôležitejší, t. j.

že dovolaním nemožno  napadnúť nezákonné právoplatné rozhod-

nutia súdov I. stupňa, a to  ani v prípadoch, keď bola poru-

šená zásada  res iudicata, ak  je rozhodnutie nevykonateľné,

ak rozhodoval  vylúčený sudca, ak nebola  daná právomoc súdu

a podobne.  Toto  považujem  za  zásadnejšie chyby súčasného

procesného zákona.

 

     Naproti tomu navrhované riešenie spočívajúce v oprávne-

ní predsedu  Najvyššieho súdu podať dovolanie  je z hľadiska

právno-teoretického nedostatočne zdôvodnené  a samotný návrh

sa javí vzhľadom na  význam zmeny nedostatočne prepracovaný.

Nemôžem ho jednoducho podporiť, pretože sa domnievam, že re-

alizácia novely naráža tiež na zákon o súdoch v tom, že kom-

petencia predsedu Najvyššieho  súdu je predovšetkým primárne

upravená v tomto zákone. Predseda Najvyššieho súdu ako pred-

staviteľ orgánu správy súdov by sa súčasne stal aj procesnou

stranou v konkrétnej právnej  veci, čo pri posudzovaní nezá-

vislosti a nezaujatosti súdu nie je zanedbateľnou okolnosťou.

 

     Domnievam sa,  že dikcia návrhu v  tom zmysle, že "roz-

hodnutie má po právnej stránke zásadný význam", umožňuje ne-

obmedzený rozsah výkladov. Pán  minister iste vie, že takýto

termín sme použili v súvislosti  s dovolaním i na inom mies-

te. Dodnes nie je objasnené, čo sú to rozhodnutia, ktoré ma-

jú zásadný význam. Pre koho  teda má mať rozhodnutie zásadný

význam? Pre  účastníka? Pre jedného z  nich? Pre spoločenský

záujem? Máme  sledovať vôbec spoločenský  záujem v súkromno-

právnej civilnej sfére? Čo bude objektívnym kritériom samot-

nej zásadnosti?  Myslím si teda, že  treba pripomenúť, že aj

možné organizačné a technické problémy spojené s realizáciou

daného návrhu môžu sa vyskytnúť  a myslím si, že táto otázka

nebola dostatočne domyslená.

 

     Stalo sa takmer zvykom, že naše zákony nadobúdajú účin-

nosť bez náležitej  legisvakačnej lehoty. Takúto pripomienku

som  už uplatnil  aj pri  predchádzajúcom návrhu.  Odporúčam

preto, aby sa pri základných procesných predpisoch stanovila

aspoň taká  legisvakačná lehota, aby sa  aspoň právnická ve-

rejnosť mohla s právnou normou  oboznámiť. Je smutné, keď sa

nám stalo, a stalo sa to za účasti viacerých z nás, že zákon

podľa dátumu uvedeného  v závere už mal byť  účinný, a nebol

ešte vydaný v Zbierke. Domnievam  sa, že takto nemožno pred-

pokladať, že  sa zdvihne právne  vedomie, či úcta  k právnym

predpisom.  Preto navrhujem  stanoviť účinnosť  dňom 1.  12.

1995, čo  je minimálna lehota,  ktorú je možné,  podľa mojej

mienky, stanoviť,  a bod 6  spoločnej správy, ktorý  hovorí,

myslím, o inej lehote, neschváliť.  Hovoril o tom i spoločný

spravodajca.

 

     V  ostatných veciach  by  som  návrh novely  zákona bol

schopný aj ochotný podporiť, ale  rád by som na záver vyzval

pána ministra, aby sa začalo,  pokiaľ to bude v jeho silách,

pracovať intenzívne na zásadných koncepčných zmenách, aby sa

rešpektovali doteraz prijaté  novely Občianskeho súdneho po-

riadku  a rozhodlo  sa o  smerovaní súdnictva.  My sa musíme

rozhodnúť  medzi dvoma  tendenciami, medzi  tým, či civilno-

právne veci  a vôbec súdnictvo  budú uskutočňovať len  súdy,

alebo budeme i v budúcnosti podporovať prenášanie niektorých

úkonov zo súdov na iné,  nesúdne orgány. A potom je potrebné

vnútorný civilný proces rozčleniť na sporové a nesporové ko-

nanie a ďalej pokračovať v prácach na exekučnom procese.

 

     Myslím si, že čím skôr stabilizujeme túto oblasť fungo-

vanej justície, tým skôr budeme môcť stabilizovať i stavy na

súdoch, a ja  si myslím, že sú nízke, i  napriek tomu, že sa

nám vyčíta, že máme najviac  sudcov na počet obyvateľov, ale

nepochybne máme  i najviac sporov na  počet obyvateľov v sú-

časnom období a  tento stav ešte potrvá. Myslím  si však, že

technickými opatreniami v zákonoch  sa nedajú tieto veci vy-

riešiť. Treba ich vyriešiť s veľkorysosťou tým, že sa rezor-

tu justície pomôže aj v iných sférach, vrátane rozpočtu.

 

     Ďakujem za slovo.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Fogašovi. Keďže je čas obedňaj-

šej prestávky, vyhlasujem obedňajšiu  prestávku do 13.30 ho-

diny. Prosím vás o dochvíľnu  účasť, pretože v programe dosť

meškáme. V rozprave je ako ďalší pán Benčík, potom pán Kvar-

da.

 

     Pán Národa sa ešte hlási s faktickou poznámkou.

 

Poslanec A. Národa:

 

     Ďakujem za  slovo, pán predsedajúci.  Chcel by som  len

upozorniť členov  výboru pre zdravotníctvo  a sociálne veci,

že dnes, tak ako som oznámil včera, o 13.00 hodine sa stret-

neme na krátkej porade, asi na 20 minút.

 

 

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán poslanec Brňák - faktická poznámka.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ďakujem,  vážený pán  predsedajúci. Len  kvôli poriadku

chcem spresniť svoj návrh, ktorý som dal v rozprave v poradí

ako prvý. Správne má znieť tak, že "za bod 13 sa vkladá nový

bod 14, ktorý znie". A bod  14 bude znieť ďalej tak, ako som

uviedol, čiže týka sa toho nového § 88.

 

     A ešte  jedna poznámka. Chcel by  som poprosiť pána po-

slanca  Fogaša, keby  presnejšie špecifikoval  svoje návrhy,

ktoré vzišli z jeho vystúpenia, teda o ktorých návrhoch žia-

da hlasovať a ktoré boli len jeho vyjadrením sa k návrhu ako

takému. A prosil by som  aj ostatných poslancov, aby predlo-

žili písomné pozmeňovacie návrhy.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Ďalší  je do rozpravy  prihlásený pán poslanec

Benčík. Nech sa páči.

Poslanec M. Benčík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     milé kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     vnímam tento návrh  novely Občianskeho súdneho poriadku

ako  úmysel predkladateľa  riešiť akútne  problémy v kvalite

a najmä v rýchlosti konania pred  súdmi a táto úloha vyplýva

pre vládu  aj z programového vyhlásenia  vlády. Dobrý úmysel

vždy treba oceniť. Som si vedomý, že novela Občianskeho súd-

neho  poriadku je  zložitou legislatívno-odbornou záležitos-

ťou, ale  s významným dosahom  na súdno-aplikačnú prax, a vo

svojich dôsledkoch sa dotkne ochrany ústavou zaručených práv

občanov, či  už vo sfére práv  vlastníckych, pracovných, ro-

dinných, obchodných, správnych a ďalších. A preto si myslím,

a to je teraz na  adresu našej legislatívnej technológie, že

poslanci by mali mať väčší  časový priestor na dôkladné obo-

známenie sa s touto zložitou  matériou. A pritom je v záujme

skvalitnenia našej zákonodarnej  činnosti, aby mali poslanci

k dispozícii aspoň primeraný čas na oboznámenie sa s návrhmi

zákonov a na serióznu prípravu.

 

     Podľa  mňa nie  je chybou  vlády, ak  predložené návrhy

chce mať  v parlamente rýchlo  prerokované, ale je  zlým vy-

svedčením pre nás, ak k takémuto tlaku bez dôvodov podlieha-

me. Príkladom okrem tohto zákona je  najmä aj včera zaradený

návrh Devízového zákona. Pomaly  sa, kolegovia, dostávame do

situácie, že nie vláda je zodpovedná Národnej rade, ale par-

lament sa dostáva do područia vlády.

 

     Pre krátkosť  času na prípravu  sa konkrétne chcem  vy-

jadriť len k dvom bodom, a to  k bodu 41 návrhu a k bodu 51.

Pokiaľ ide o ten bod 41, týka sa novej konštrukcie ustanove-

nia § 201i  o konaní vo veciach ochrany  osobnosti. Ja nemám

pozmeňovací návrh  a ani nenamietam  spôsob úpravy dôkazného

bremena. Legislatívne je takéto riešenie možné a v dávnejšej

minulosti aj známe. Mne ide o iné.

 

     Nemám poruke  aktuálne  štatistické údaje, koľko je ta-

kýchto neskončených vecí na súdoch. Sotva pár desiatok, ale-

bo možno  niekoľko sto. Ale  čo je to,  kolegovia, oproti 10

tisícom iných majetkovoprávnych, rodinných, pracovnoprávnych

neskončených vecí  a práve tieto  nielen svojím počtom,  ale

podstatou  a v  merite so zdĺhavým vybavovaním  vecí výrazne

ovplyvňujú možné uplatnenie práv občanov cestou rozhodovania

súdov  a výkonu  ich rozhodnutia.  Vyzdvihnúť a uprednostniť

konanie vo  veciach ochrany osobnosti  aj na úkor  iných pre

spoločnosť a  občanov dôležitejších vecí sa  mi zdá ako málo

opodstatnené vlastné  gesto, ktoré sotva  prinesie vopred o-

hlasovaný efekt. Skôr je to  účelový a legislatívne málo or-

ganický zásah do úpravy konania pred súdom.

 

     Pokiaľ ide o bod 51, ktorý  sa týka § 246 ods. 2, navr-

hujem ho vypustiť, a to  z týchto dôvodov: Navrhované znenie

bude spôsobovať nové výkladové problémy  doterajšej  právnej

úpravy, a táto úprava bola prijatá v tomto parlamente v roku

1994, čiže  pred rokom. Pred  rokom sme boli  takého názoru,

teraz sme  sa dostali k inému  názoru. Súčasné platné znenie

vychádza zo zásady, aby vo  veciach, kde ide o prieskum roz-

hodnutia orgánu vykonávajúceho štátnu správu, ktorý má celo-

republikovú pôsobnosť, rozhodol vždy Najvyšší súd.

 

     Ak by  sa prijal návrh  terajšej novely, bude  Najvyšší

súd konať o rozhodnutiach ústredných orgánov štátnej správy,

to sú najmä ministerstvá,  o rozhodnutiach iných než ústred-

ných orgánov štátnej správy, ale s pôsobnosťou pre celé úze-

mie  republiky,  napríklad   Ústredné  daňové  riaditeľstvo,

Ústredná colná správa. Najvyšší súd však nebude konať o roz-

hodnutiach iných  orgánov s pôsobnosťou pre  celé územie re-

publiky, ktoré  nie sú charakterizované  v príslušných záko-

noch výslovne ako orgán štátnej  správy, ale na základe prí-

slušného  zákona  a  v  medziach  stanovených zákonom štátnu

správu vykonávajú.  Najvyšší súd by v  takomto prípade konal

len vtedy, ak jeho vecnú príslušnosť stanoví osobitný zákon.

Takýmto orgánom  je napríklad Rada  Slovenskej republiky pre

rozhlasové  a  televízne  vysielanie,  ktorá  nie je orgánom

štátnej správy, ale ktorej  zákon 294/1992 Zb. zveruje výkon

štátnej správy v ustanovenom rozsahu.

 

     Zákon v  súčasnom znení neustanovuje  vecnú príslušnosť

Najvyššieho súdu,  lebo podľa platnej  úpravy to ani  nebolo

potrebné, lebo príslušnosť Najvyššieho  súdu vyplýva z dote-

rajšieho znenia § 246 odsek  1, písm. c) Občianskeho súdneho

poriadku. Po prijatí novely by o rozhodnutí orgánu zvoleného

parlamentom s celorepublikovou pôsobnosťou konal Mestský súd

v Bratislave alebo krajské súdy, t. j. súdy určené pre urči-

tý územný obvod. To by  rozhodne nebolo v súlade s požiadav-

kou rovnocennosti  postavenia z hľadiska  územnej pôsobnosti

a tým aj autority orgánu, ktorého rozhodnutie sa preskúmava,

a súdu, ktorý tento prieskum má uskutočniť.

 

     Za nedôvodné považujem  zúženie rozsahu vecnej prísluš-

nosti Najvyššieho súdu aj v  tom, že nebude preskúmavať roz-

hodnutia ústredných orgánov záujmovej samosprávy, ktoré roz-

hodujú  v oblasti  verejnej správy,  keďže navrhované znenie

v písmene a) a b) sa  zmieňuje len o orgánoch štátnej správy

a v písmene c) len o veciach štátnej správy. Doteraz prijaté

osobitné zákony  pritom už stanovujú  vecnú príslušnosť Naj-

vyššieho  súdu v  niektorých otázkach.  Napríklad nedávno sa

práve v  tom smere novelizoval  zákon o daňových  poradcoch,

aby o určitých otázkach rozhodol  Najvyšší súd. Ak platí, že

neskorší  predpis ruší  skorší, potom  prijatím navrhovaného

znenia  novely zmeníme  existujúci stav  bez náležitej úvahy

o dôvodnosti  a potrebnosti  tohto kroku,  čo však  platí aj

všeobecne.

 

 

     Prijatím novely nedôjde  k odbremeneniu Najvyššieho sú-

du, lebo agendy, ktoré by odbudli, predstavujú možno desiat-

ky  vecí ročne.  Na druhej  strane sa  obnoví stav  neistoty

a výkladových problémov v otázke vecnej príslušnosti Najvyš-

šieho súdu.

 

     Treba si  tiež uvedomiť, že  otázky vecnej príslušnosti

pri preskúmavaní rozhodnutia orgánov verejnej správy nemôže-

me posudzovať optikou použitou na súdne spory vôbec. V tých-

to  veciach  súd  nerozhoduje  vo  viacstupňovom konaní spor

o právo,  ale v  zásade v  jednoinštančnom konaní  rozhoduje

spor o  zákonnosť rozhodnutie orgánov  rôzneho stupňa, resp.

územnej pôsobnosti. Preto otázka vecnej príslušnosti sa musí

odvíjať  od toho,  na akej  úrovni bolo  vydané preskúmavané

rozhodnutie,  a  nemôže  sa  odvíjať  od  toho, ktorý súd je

základným článkom  súdnej sústavy, ako sa  o tom zmieňuje aj

dôvodová správa.

 

     Ťažko možno súhlasiť s  tvrdením, že v správnom súdnic-

tve je prijatá zásada,  že základným článkom súdnej sústavy,

ktorá preskúmava  rozhodnutie správnych orgánov,  sú krajské

súdy. Už len  preto nie, že je tu  jednoinštančné konanie na

súde, a teda v tej istej veci nerozhoduje sústava súdov, ale

len jeden súd.

 

     Takže ak § 246  v odseku 1  stanovuje,  že v týchto ve-

ciach rozhodujú krajské súdy, pokiaľ nie je ustanovené inak,

ešte neznamená, že je tu nejaká zásada, o ktorej sa zmieňuje

dôvodová  správa. Súčasná  úprava preto  nemôže narúšať takú

zásadu, ktorá  v podstate neexistuje. To  sa síce môže javiť

tým, že  § 246 odsek 2  sa teraz člení na  písmeno a) až d).

Napriek tomu však najviac  vecí podľa štatistiky prerokúvajú

krajské súdy, najmä v oblasti  dôchodkovej, ale aj so zrete-

ľom  na rozvetvenosť  štátnej správy  a prevahu  rozhodnutí,

právoplatných rozhodnutí okresných súdov. Je len samozrejmé,

že potenciálne najviac vecí  patrí do príslušnosti krajských

súdov. Celkom inou vecou je to, do akej miery občania inšti-

tút správneho prieskumu zatiaľ  využívajú. Ja však verím, že

upevňovaním  základov nášho  štátu v  budúcnosti aj  v tejto

sfére budú občania citlivejšie  reagovať na porušovanie svo-

jich práv v oblasti a vo sfére správnej.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi  Benčíkovi. Nech  sa páči,  pán

poslanec Kvarda. Pripraví sa pán poslanec Maxon.

 

Poslanec J. Kvarda:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený parlament,

     vážený pán minister,

 

     v  dôvodovej správe  k vládnemu  návrhu zákona Národnej

rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky

súdny poriadok, sa konštatuje,  že cieľom uvedenej novely je

zjednodušenie a racionalizácia súdneho konania, najmä  v ob-

chodných  a dedičských  konaniach. Treba  povedať aj  to, že

takto  navrhované ustanovania  Občianskeho súdneho  poriadku

upravujú aj ďalšie oblasti  okrem tých, ktoré boli pomenova-

né. O nich sa neskoršie zmienim.

 

     Pôvodný  zákon  o  Občianskom  súdnom   poriadku  číslo

99/1963 Zb. bol novelizovaný do roku 1989 šesťkrát, do vzni-

ku samostatnej  Slovenskej republiky štyrikrát  a za obdobie

trvania samostatného štátu trikrát a teraz ide o štvrtú zme-

nu tohto starého zákona.

 

     V ústavnoprávnom výbore bol  predložený návrh na vypra-

covanie a predloženie nového  návrhu Občianskeho súdneho po-

riadku  so zámerom,  aby táto  novela bola  poslednou zmenou

tohto zákona,  ale, žiaľ, pre  neochotu koaličných poslancov

takéto uznesenie nebolo možné prijať.

 

     Rád by  som  upriamil  vašu  pozornosť, vážení poslanci

a vážené poslankyne, na nové znenie  § 120, hlavne na odseky

1, ale  aj 2, a hlavne  na druhú vetu odseku  1, ktorá znie,

citujem: "Súd môže vykonať aj  také dôkazy, ktoré nie sú na-

vrhované." Koniec citátu.

 

     Každému je  známe,  že súd nie  je účastníkom konania a

s predmetným sporom sa oboznamuje  na základe ním vykonaných

dôkazov a  podľa nich rozhoduje, ak  vykonané dôkazy uzná za

dostačujúce k objektívnemu a spravodlivému rozhodovaniu.

 

     Ak sú dôkazy nedostačujúce na rozhodovanie, súd má prá-

vo, a to garantované civilným procesným právom, konanie pre-

rušiť, alebo  zastaviť. Rozšírenie súdnej  právomoci ohľadne

vykonávania  a zabezpečovania  takých dôkazov,  ktoré neboli

navrhované účastníkmi konania,  by znamenalo podstatný zásah

a obmedzovanie priamych  osobných práv občana  ako účastníka

sporu disponovať so svojimi právami.

 

     V tejto súvislosti by som rád  citoval z vysokoškolskej

učebnice Univerzity Karlovej v Prahe  z roku 1973 pod názvom

Občanské právo procesní, strana  221, citujem: "V buržoáznom

procese v spornom konaní má za následok nesplnenie povinnos-

ti tvrdenia účastníkom stratu procesu, lebo súd v buržoáznom

procese musí vychádzať len  zo skutkových tvrdení účastníka.

V socialistickom občianskom procese jej nesplnenie nemá nut-

ne za následok stratu procesu  toho účastníka, ktorý bol po-

vinný učiniť  potrebné tvrdenia. Súd  je totiž povinný  pri-

hliadnuť nielen na tvrdenia  účastníka, ktorý túto povinnosť

má, ale aj na tvrdenia, ktoré vyšli v konaní akokoľvek naja-

vo. Iba vtedy, ak potrebné tvrdenia v konaní nevyšli najavo,

stihne nepriaznivý následok  tejto skutočnosti toho účastní-

ka, ktorý má povinnosť tvrdenia." Koniec citátu.

 

     Som  toho názoru,  že toto  nepotrebuje ďalší komentár.

Navyše v  dôvodovej správe je  aj veta nasledovného  znenia,

citujem: "Súd bude povinný vykonať iba navrhované dôkazy, ak

ich uzná  za právne relevantné." Koniec  citátu. Ide tu teda

o neohraničiteľné rozšírenie  súdnej právomoci v  spojení so

subjektívnym názorom na selekciu dôkazov.

 

     Nie je prijateľná  zmena zásady,  ktorá je  založená na

rímskom práve, t. j. kto  žaluje, dokazuje. Nie je možné nú-

tiť zmenou civilného procesného práva, resp. rozšírením súd-

nej právomoci týmto návrhom  zákona, aby zabezpečoval účast-

ník sám dôkazy proti sebe, alebo toto učinil súd, ak to uzná

za vhodné. Ide tu o  zámer rozšíriť súdnu právomoc nad rámec

Ústavy Slovenskej republiky, ktorá v článku 142 ods. 1 usta-

novuje,   citujem:  "Súdy   rozhodujú  v   občianskoprávnych

a trestnoprávnych  veciach; súdy  preskúmavajú aj  zákonnosť

rozhodnutí správnych orgánov." Koniec citátu. Nikde sa neho-

vorí o tom,  že súdy majú zabezpečiť dôkazy,  ktoré majú ná-

sledne aj vykonať.

 

     V prípade § 241a ods.  2 treba zdôrazniť, že rozhodova-

nie  o sťažnosti  u Najvyššieho  súdu bolo  zavedené zákonom

o zľudovení  súdnictva číslo 319/1948  Zb. a Občianskym súd-

nym poriadkom z roku 1950. Neskoršie sťažnosti mohli podávať

aj  generálny prokurátor  a dokonca  aj minister  spravodli-

vosti. Možnosť  podania dovolania u  ministra spravodlivosti

a generálneho prokurátora znamená v podstate oživiť inštitút

sťažnosti pre porušenie zákona,  ktorý už novela Občianskeho

súdneho poriadku  v zákone číslo  519/1991 Zb. odmietla  ako

nedemokratický. Inštitút  dovolania ministrom spravodlivosti

a generálnym prokurátorom popiera základné princípy právneho

štátu, lebo jeho ustanovením  bude umožnené orgánom výkonnej

moci zasahovať  zvonka do výkonu  súdnej moci, čo  je neprí-

pustné.

 

     Ak teda vychádzame z princípu  trojdelenia štátnej moci

- legislatíva,  exekutíva, justícia,  potom je  možné hľadať

prípadnú potrebu zvýšenia  kontroly zákonnosti v rozhodovaní

súdmi výlučne v rámci justície, a nie mimo nej.

 

     Vzhľadom na to, že nie všetky zmeny obsiahnuté v návrhu

novely predložené  vládou Slovenskej republiky  spĺňajú pro-

klamované  kritériá, t. j. rýchlejšiu  a účinnejšiu  ochranu

práv a  právom chránených záujmov  účastníkov konania, môžem

len súhlasiť so stanoviskom Združenia sudcov Slovenska k ná-

vrhu uvedenej  novely zákona, citujem:  "Niektoré z nich  sú

návratom  späť ešte  pred 17.  november 1989,  inštitútom už

prekonaným a sú v rozpore  so zásadami práv a slobôd občanov

a nezávislého výkonu súdnictva tak,  ako sú tieto zásady vy-

jadrené a  zaručované v Ústave Slovenskej  republiky a v me-

dzinárodných  dokumentoch,  ktorými  je  Slovenská republika

viazaná."

 

     Ako som tu už povedal v úvode, po  prijatí tejto novely

zákona  jej ustanovenia  budú upravovať  aj ďalšie  oblasti,

a to konanie vo veciach voličských zoznamov a konanie vo ve-

ciach  združovania v  politických stranách  a v  politických

hnutiach. Ide  totiž o §  200f a 200h  občianskoprávneho po-

riadku. Z vyššie uvedených  dôvodov dávam nasledujúce pozme-

ňovacie návrhy.

 

     1. V § 120 ods. 1 vypustiť vetu, citujem: "Súd môže vy-

konať aj také dôkazy, ktoré nie sú navrhované."

 

     2. V § 120 zaradiť  nový odsek nasledovného znenia, ci-

tujem: "Súd môže vykonať len také dôkazy, ktoré sú navrhova-

né  účastníkmi, ktoré  nie sú  v rozpore  s osobnými právami

účastníkov konania." Koniec citátu.

 

     3. V § 241a ods. 2 celý odsek vypustiť.

 

     4. V § 241a odseku 3 prečíslovať na odsek 2 a navrhujem

v ňom vynechať, citujem: "Podľa ods. 1 a 2."

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Kvardovi. Nech sa páči, pán po-

slanec Maxon. A potom sa pripraví pán poslanec Šimko.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi, aby som vám veľmi krátko predložil návrh na

doplnenie Občianskeho súdneho poriadku,  predtým mi však do-

voľte povedať niekoľko poznámok k legislatívnemu procesu ako

takému. Možno by som k  tejto tému v rozprave nebol hovoril,

ale nemôžem  v žiadnom prípade  súhlasiť s vyjadrenými  myš-

lienkami  pána poslanca Benčíka, s  urýchleným legislatívnym

procesom, a už vôbec nemôžem súhlasiť s jeho vyjadrením, po-

kiaľ ide o Devízový zákon.

 

     Vážený pán poslanec, návrh Devízového zákona bol prero-

kovaný vo forme zásad  v príslušných výboroch Národnej rady.

Okolo tejto problematiky bola  veľmi široká diskusia, so zá-

sadami sa vyjadril jednotný súhlas. Predložený návrh Devízo-

vého zákona v predkladacej správe, v dôvodovej správe, v pa-

ragrafovom znení i vo vysvetlivkách k jednotlivým paragrafom

je, podľa môjho názoru,  na mimoriadne vysokej kvalitatívnej

úrovni. Myslím, že snemovňa zvrchovanej Slovenskej republiky

sa nemôže v tomto období  tváriť, že predložený návrh jedno-

ducho nepotrebujeme. Veľmi dobre vieme,  že k 1. 10. je ter-

mín  vypovedania platobnej  dohody. Nevidím  dôvod, prečo by

sme sa nemohli k tomu normálnym spôsobom priznať. A celý le-

gislatívny proces pri príprave Devízového zákona, pán posla-

nec Benčík,  je koordinovaný s  českou stranou. Nechcem  tým

povedať, že sa nesprávame ako suverénna krajina, ale dnes vo

výboroch  Národnej rady  Českej republiky  prerokúvajú tento

vládny návrh  zákona a dvadsiateho  šiesteho je zaradený  na

plénum Národnej rady Českej republiky.

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     pokiaľ sa týka návrhu  na doplnenie Občianskeho súdneho

poriadku, dovoľte mi predniesť v úvode text tohto pozmeňova-

cieho návrhu, kde v § 337 ods. 1 písm. c) sa za slová: "Fon-

du  národného majetku  Slovenskej republiky"  vkladajú slová

"a Slovenského pozemkového fondu".

 

     Dovoľte mi veľmi krátko odôvodniť tento svoj pozmeňova-

cí návrh. Ustanovenie predmetného § 337 ods. 1 písm. c) bolo

do Občianskeho súdneho poriadku doplnené novelou zákona čís-

lo 92/1991  Zb. o podmienkach  prevodu majetku štátu  na iné

osoby, ktorú Národná rada prijala  12. júla 1995. Je to člá-

nok III citovaného  zákona. Touto  úpravou sa má zabezpečiť,

resp.  bude zabezpečené,  prednostné uspokojenie  pohľadávok

Fondu národného majetku Slovenskej republiky pri výkone roz-

hodnutia predajom nehnuteľnosti dlžníka.

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     úlohy, ktoré pri tzv.  veľkej privatizácii, ktoré upra-

vuje mnou citovaný zákon a ktoré plní Fond národného majetku

Slovenskej republiky, plní  pri privatizácii štátnych podni-

kov  hospodáriacich na  pôde Slovenský  pozemkový fond.  Som

preto presvedčený,  že je odôvodnená požiadavka,  aby i jeho

pohľadávky boli prednostne uspokojené,  ako je to pri pohľa-

dávkach Fondu národného  majetku Slovenskej republiky. Navr-

hujem preto doplniť  ustanovenie § 337 ods. 1  písm. c) tak,

ako som uviedol na začiatku. Svoj pozmeňovací návrh odovzdám

spoločnému spravodajcovi písomne.

 

     Vážené dámy,  vážení páni, dovoľte mi,  aby som vám vo-

pred poďakoval za podporu môjho pozmeňovacieho návrhu.

 

    Ďakujem pekne.

    (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  pánu poslancovi  Maxonovi. Nech  sa páči,  pán

poslanec Šimko.  Pripraví sa pán poslanec  Langoš. Ešte fak-

tická poznámka - pán poslanec Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za udelené slovo.

 

     Neviem, pán Maxon, o čo vám v podstate išlo, lebo ja sa

rád držím faktov. A z toho, čo ste povedali, je pravdivé to,

čo ste na začiatku uviedli,  že návrh tohto Devízového záko-

na  bol  daný v zásadách, ku  ktorému som sa skutočne  aj ja

vyjadroval, aj iní. To všetko sedí. Ale ďalej, to je už dosť

pochybné. Neviem  ako vy, ale ja som návrh dostal tento týž-

deň na stôl, v pondelok ho budeme mať v ústavnoprávnom výbo-

re,  čo  vonkoncom  nepovažujem  za  postačujúce na seriózne

oboznámenie sa s týmto návrhom.

 

 

     Vložili ste mi slová, že  som namietal, že takýto zákon

netreba. Treba  ho. Ale potom ho  musí exekutíva tak pripra-

viť, aby parlament mal dosť  času na prípravu. Ja vám navrh-

nem,  urobte anonymný  prieskum, koľko  z našich  kolegov si

prečítalo Exekučný  poriadok, a nehovorím, či  sa s ním obo-

známili. A to nie je ojedinelý prípad, a ja som tento prípad

uviedol, že to nie je dobré.  Vy ste len na tento reagovali,

čiže držme  sa faktov. Naďalej  musím potvrdiť, že  je v ne-

prospech  kvality našej  zákonodarnej činnosti,  ak poslanci

nemajú  dosť času  na prípravu  a oboznámenie  sa s návrhmi.

O nič iné som nekoledoval a nič iné som nežiadal.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Pán podpredseda,

     pán minister,

     dámy a páni

 

     dovoľte, aby som podal jeden pozmeňovací návrh k návrhu

novely  Občianskeho súdneho  poriadku. Predtým  však, než ho

uvediem,  dovoľte mi  povedať niekoľko  všeobecných poznámok

o vývoji občianskeho práva po roku 1989.

 

     Chcem  sa  vrátiť  k  zásadným novelizáciám občianskeho

práva, ktoré sa uskutočnili v roku 1990 a v roku 1991. Tieto

zásadné  novelizácie boli  výsledkom niekoľkomesačnej  alebo

dokonca  ročnej diskusie  najlepších civilistov,  trúfnem si

povedať,  vo vtedajšom  Československu. Podieľali  sa na tom

rovnako civilisti  zo Slovenska, ako aj  z Českej republiky.

Napriek tomu  došlo iba k novelizácii  občianskeho práva, či

už hmotného, alebo procesného. Keď  sme o tom diskutovali vo

vtedajšom  Federálnom zhromaždení,  títo odborníci hovorili,

že  je  potrebné,  aby  diskusia  ešte  pokračovala. Máme tu

vlastne základné kódexy ešte zo šesťdesiatych rokov a na to,

aby sme sa dobre rozhodli o tom, ako sa má koncepčne vyvíjať

naše občianske  právo, ktoré sa  bezprostredne dotýka života

každého občana, tak ako to v úvode svojho vystúpenia povedal

Dr.  Benčík, je  potrebná veľmi  hlboká koncepčná  a odborná

diskusia mnohých odborníkov, myslím si, že bez ohľadu na po-

litické presvedčenie.

 

     Musím  povedať, že  táto diskusia  sa skončila  vlastne

prijatím tých  veľkých zásadných noviel a  ďalej sa naše ob-

čianske právo vyvíjalo, povedal by som, pragmaticky účelovo.

Bolo prijatých viacero noviel tak hmotného, ako aj procesné-

ho práva.  Väčšinou vždy preto,  lebo to signalizovala  prax

a že  bolo treba  niečo urobiť,  aby sa  zabezpečili zámery,

ktoré sa dotýkali aj iných právnych odvetví a dotýkali sa aj

občianskeho práva.

 

     Obdobným pragmatickým materiálom je aj navrhnutá novela

Občianskeho súdneho  poriadku, ktorú teraz  prerokúvame. Nie

som, samozrejme, zásadne proti  nej, je to požiadavka praxe,

signalizujú  to súdy.  Napriek tomu,  a preto  hovorím tento

všeobecný úvod, dochádza aj v tejto novele k istej vnútornej

nekompatibilite s  hmotným občianskym právom.  Z toho dôvodu

dávam aj svoj návrh ako jediný návrh. Navrhujem vypustiť bo-

dy 40  a 41 návrhu. Ide  o konanie vo veciach  ochrany osob-

nosti.  Nemám námietky  proti prechodu  dôkazného bremena na

obžalovaného alebo  na odporcu. Problém spočíva  v inom: Ob-

čianskoprávna hmotná koncepcia, tak  ako je v Občianskom zá-

kone,  nie v  Občianskom  súdnom  poriadku, vychádza  z inej

predstavy ochrany  osobnosti, než ju  predpokladá táto zmena

procesných pravidiel.

 

 

     Občianskoprávna  koncepcia  ochrany  osobnosti vychádza

z ochrany osobnosti pred neoprávnenými zásahmi do jej súkro-

mia  bez ohľadu  na to,  či neoprávnené  zásady sú pravdivé,

alebo  nepravdivé. Pretože  vychádza z  toho, že  i niektoré

pravdivé údaje sú takým zásahom do súkromia občana, ktoré by

mohli viesť k sťaženiu  jeho spoločenského uplatnenia, alebo

proste  k útoku  na jeho  osobnosť. Z  toho dôvodu občianske

právo predpokladá takúto koncepciu. Samozrejme, ona by mohla

byť iná, ale nemôžeme ju meniť v procesnom predpise. Tým, že

tento  procesný predpis,  ktorý sa  tu navrhuje, predpokladá

dôkaz pravdy, vlastne nepočíta s takou hmotnoprávnou úpravou

koncepcie ochrany osobnosti, ako  by vlastne mali postupovať

súdy podľa tohto návrhu, ktorý tu prerokúvame.

 

    Poviem  príklad. Napríklad  keby sa  mi dostala  do ruky

zdravotná   karta  nejakého   môjho  politického  protivníka

a v tejto zdravotnej karte by som sa dočítal, že bol liečený

na psychiatrickej  klinike. Samozrejme, že  by som to  mohol

zneužiť, ale bol by to, podľa môjho náhľadu, neoprávnený zá-

sah do jeho osobnosti. Jednoducho mohol by sa na základe te-

raz platného Občianskeho zákona domáhať ochrany svojej osob-

nosti, pretože ide o údaj, ktorý by mal byť chránený, aj keď

je pravdivý. Ale na základe  tejto novely by som bez problé-

mov mohol podať dôkaz pravdy - tú zdravotnú kartu. A povedz-

te mi, ako by potom rozhodol  súd? Súd by sa dostal do abso-

lútne chaotickej  situácie a v podstate  by mohol rozhodnúť,

ako chce. Myslím  si, že to nie je  úmyslom tejto novely. Ak

chceme zmeniť  koncepciu ochrany osobnosti,  treba to urobiť

v Občianskom zákone zmenou hmotného  práva a na základe toho

môžeme meniť procesné predpisy.  Z toho dôvodu podávam tento

pozmeňovací návrh.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  pánu poslancovi.  Nech sa  páči, pán  poslanec

Langoš, pripraví sa pán poslanec Kunc.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     pán minister,

     dámy a páni,

 

     najprv chcem požiadať pána ministra, aby nepokladal môj

spor,  ktorý tu  budem viesť  s vládnou  predlohou, ako spor

osobný, a to nepredpokladám, aby nedošlo k tomu, čo sa stalo

včera, keď dvaja jeho kolegovia  tu hovorili o mojich vystú-

peniach úplne od veci a k iným veciam.

 

     Mám štyri pozmeňovacie návrhy.  Prijal som právny názor

svojich kolegov  a priateľov právnikov  v tých najjednoduch-

ších veciach, ktorým i ja  rozumiem a dokážem vás možno pre-

svedčiť o tom, že moje návrhy sú logické a jasné. Dva návrhy

sa týkajú zavedenia vnútorného  sporu do tejto právnej normy

- sporu  medzi  dvoma  alebo  viacerými ustanoveniami, ktoré

vlastne poškodzujú  vykonávanie zákona, umožňujú  rôznym po-

stojom oprieť sa o dve rôzne ustanovenia, ktoré stoja v spo-

re. Druhý pozmeňovací návrh alebo dva pozmeňovacie návrhy sú

postavené sčasti na argumentácii,  ktorú tu už hovorili moji

predrečníci, a na argumente návratu do obdobia iného právne-

ho  systému, ktorý  už podstúpil  mnohé transformačné  kroky

a zmeny. Ide  o znovuzavedenie tzv.  všeobecného prokurátor-

ského dozoru, alebo vstup  ministra, teda štátneho úradníka,

alebo človeka, ktorý nesie zodpovednosť a má právomoci v ob-

lasti štátnej správy súdov a väzenstva, do súdneho sporu.

 

     Môj prvý návrh  je v podstate jasný a  logický. Týka sa

bodu 5, a  v ňom výrazu "tých istých  skutočností". V súvis-

losti  s týmto  postupom, ktorý  je navrhovaný  v novele, si

treba  uvedomiť, že ide o veľmi  citlivú  otázku. Pokúsim sa

to objasniť. Súd nemôže voluntaristicky určiť, keď o námiet-

kach pre zaujatosť sudcu bolo  rozhodnuté a v nových námiet-

kach  ide len  o tie  isté skutočnosti,  a to  bez toho, aby

účastník konania mohol  právne relevantným spôsobom vyjadriť

nesúhlas s takouto kvalifikáciou tohto súdu. Neskôr sa totiž

môže  stať,  že  nerešpektovanie  námietky účastníka konania

môže viesť  až ku konaniu pred  ústavným súdom pre porušenie

článku 46  ods. 1 Ústavy Slovenskej  republiky  alebo článku

36  Listiny základných  práv a  slobôd, pretože nerozhodoval

nestranný súd. Nestrannosť súdu je chránená aj medzinárodný-

mi zmluvami  o ľudských právach a  základných slobodách, na-

príklad  v článku  III ods.  1 Rímskeho  dohovoru, ktorý bol

publikovaný v Zbierke zákonov.

 

     Na  strane 2  je potrebné  odstrániť zbytočné  prieťahy

v konaní, ak  účastník opätovne predkladá  rovnaké námietky,

čo je  teda pochopiteľné a  prijateľné, ktoré už  boli súdom

vyššieho  stupňa  odmietnuté.  Preto  je  potrebné určiť, že

v prípade, ak sa súd domnieva, že ide o opakovanie oznámenia

tých istých skutočností - citujem  novelu - potom vec má po-

stúpiť  predsedovi súdu,  ktorý  o  tom rozhodne  s konečnou

platnosťou. Navrhujem, aby proti tomuto rozhodnutiu už nebol

prípustný opravný prostriedok. Tohto sa týka môj prvý pozme-

ňovací návrh.

 

     Druhý pozmeňovací  návrh sa týka bodu  6. Navrhujem vy-

pustiť v ustanovení § 35  ods. 2 písmeno f). To je nové pís-

meno v tomto ustanovení  Občianskeho súdneho poriadku. Práve

toto písmeno umožňuje to, o čom  som hovoril ja a moji pred-

rečníci,  znovuzavedenie všeobecného  prokurátorského dozoru

i nad sporovým  konaním, kde sú dvaja  účastníci a nestranný

a nezávislý súd  alebo sudca.  Prokurátor podľa nás tam nemá

čo hľadať. O zrušení  tohto princípu všeobecného prokurátor-

ského  dozoru sa  veľa  diskutovalo  i na  pôde zákonodarcu,

i v rôznych  odborných grémiách v  rokoch 1990-1991, ako  už

hovoril kolega Šimko, a vypustenie tohto prokurátorského do-

zoru bolo práve v novele Občianskeho súdneho poriadku v roku

1991. Toto znamená znovuzavedenie tohto neblahého inštitútu,

ktorý vedecky obhajoval Stalinov generálny prokurátor Višin-

skij, ktorý sa neskôr venoval právnej vede. Nehovorím to te-

da znevažujúco, v podstate len  konštatujem, že je to návrat

pred zmenu, ktorú sme urobili v najvyššom zákonodarnom orgá-

ne v roku 1991. Takže to je druhý môj pozmeňovací návrh.

 

     Tretí pozmeňovací návrh sa týka bodu 41 predlohy. Navr-

hujem vypustiť celé ustanovenie §  200i. Je to trošku zúžený

návrh oproti návrhu pána  kolegu Šimka, ktorý navrhol vypus-

tiť celý  bod 41. Skúsim  trochu ináč argumentovať.  Mám tri

argumenty. Po prvé, predkladateľ  vôbec neuviedol, že dochá-

dza k výnimke zo všeobecného ustanovenia z miestnej prísluš-

nosti. Týka sa to miestnej príslušnosti. Tento návrh je kon-

tradiktórny. Všeobecným súdom je podľa § 84 Občianskeho súd-

neho  poriadku súd  účastníka, proti  ktorému návrh smeruje.

Špeciálna príslušnosť je daná  v ustanovení § 88 Občianskeho

súdneho poriadku, ale vždy ide o výnimočné prípady, ktoré sú

logicky odôvodnené.  V tomto prípade, v  prípade návrhu, nie

je  zrejmé, čím  je ochrana  osobnosti výnimočnejšia  oproti

napríklad  obchodnému sporu,  ak je  predmetom sporu  milión

alebo 10 miliónov korún.

 

     Druhá vec - z ods. 2  alebo  z ods. 2 a 4  navrhovaného

znenia  je zrejmá  nerovnosť voči  ostatnej sporovej agende,

čím  sa narúša  princíp rovnosti  účastníkov konania.  Okrem

iného  zasahuje do  nezávislosti súdu, ak sa  prikazuje, aby

rozhodol v období jedného  roka. Všeobecne prikazuje. Naprí-

klad  je namieste  otázka, čo  sa stane, ak by k rozhodnutiu

v tomto období nedošlo povedzme pre nečinnosť žalobcu. Argu-

mentácia z tlače, že aj v iných veciach podľa článku 17 ods.

3 ústavy sa musí rozhodnúť o zadržaní a prevzatí do ústavnej

zdravotníckej  starostlivosti,  je  podľa  nás absurdná. Veď

v danom  prípade ide  o  ústavnú  zásadu, a  predsa zbavenie

osobnej slobody je takým závažným zásahom do základných ľud-

ských práv, že nie je možné to porovnávať so zásahom do práv

na ochranu osobnosti.

 

    Tretia námietka - voči tomuto ustanoveniu v otázke dôka-

zu pravdy, o tom hovoril kolega Šimko, v podstate mám podob-

nú argumentáciu.

 

     Štvrtý pozmeňovací návrh je postavený na podobnej argu-

mentácii ako môj druhý pozmeňovací návrh. Navrhujem vypustiť

celé ustanovenie  bodu 48 predkladaného návrhu,  ale i s ním

súvisiace ustanovenia  v iných bodoch,  napríklad v bode  51

vypustiť § 241a, ktorý sa vlastne týka bodu 48. Viem, že ná-

vrh novely Občianskeho súdneho poriadku, vlastne návrh alebo

také zásadné odborné stanovisko vypracovala odborná komisia,

ktorú ustanovil pán minister. Väčšinu návrhov vláda akcepto-

vala a majú racionálny, vecný základ. Myslím, že sa dá pove-

dať, že tieto moje namietané ustanovenia pribudli do predlo-

hy,  ktorú vypracovala  skupina odborníkov  až pravdepodobne

v Legislatívnej  rade vlády  Slovenskej republiky,  alebo na

rokovaní vlády, a nie sú  opreté o odborné stanovisko odbor-

nej komisie, ktorú zriadil pán minister spravodlivosti.

 

    Ďakujem za pozornosť.

    (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Kunc.

 

 

 

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Vážení páni podpredsedovia,

     vážený pán minister,

     milé kolegyne a kolegovia,

     vážení hostia,

 

     z názorov,  ktoré odzneli aj  mimo tejto siene,  a pred

chvíľou aj v tejto sieni v súvislosti s predkladanou novelou

zákona o  súdnom poriadku, jednoznačne  treba odmietnuť ten,

ktorý tvrdí, že  je to návrat späť ešte  pred november 1989,

a dokonca že je to v rozpore so zásadami práv a slobôd obča-

nov a nezávislého súdnictva. Prijímam  aj tento pohľad a ná-

zor, nech ho  vysloví ktokoľvek, ale tvrdím, že  ten, kto ho

vyslovuje, si  nevšíma jedno, že totiž  rôzne negatívne javy

a problémy vznikajú v našej spoločnosti  aj vo vývine po no-

vembri  1989, že  sú tu  a že  sa s  nimi treba  vyrovnávať.

A takto neustále poukazovanie, a v tomto prípade osobitne na

čas pred novembrom 1989, celkom neobstojí.

 

    Všimnime  si predsa  náš reálny  život, to,  čo je v ňom

zlé, to, čo sťažuje život,  čo znepríjemňuje a kazí vzájomné

vzťahy, a teda pôsobí  v spoločnosti negatívne. Prečítal som

si už aj  také voľačo, že teda najmä v  súvislosti s § 200i,

ktorý je zahrnutý v novele  ako nový, ide o náhubok niekomu.

Ak  si to  niekto myslí,  prosím. Škoda  len, že nerozmýšľal

o tom, čo je obsahom toho paragrafu a na čo to asi bude dob-

ré. Musím  si však predsa  len položiť otázku,  s ktorým, či

s akým výkladom práv a slobôd občanov je v rozpore navrhova-

ný nový  § 200i novely  zákona.  Totiž to,  či sa nám  páči,

alebo nie, ale  opäť je pravda, že v  tejto spoločnosti máme

veľa výkladov základných práv a slobôd a podľa toho aj mnohí

konáme. Tento paragraf v odseku 3 ustanovuje, že žalovaný je

povinný  do 30  dní od  doručenia žaloby  vyjadriť sa  k nej

a navrhnúť súdu príslušný dôkaz  pravdy. Ak tak neurobí, súd

pri rozhodovaní  o žalobe vychádza z  tvrdení žalobcu. Je to

zaujímavé, ale môžem to  ilustrovať na veľmi praktickom prí-

pade, čo  som prežil aj  sám a ktorého  dozvuky práve vtedy,

keď sedím  v tejto sieni  na svojej stoličke,  mi veľmi živo

hrajú a kladiem si otázku, či  to muselo byť. Bol by som to-

tiž mohol v tejto súvislosti  na osobnom prípade začať konať

pred  súdom a  tým zbytočne  zväčšiť sporovú  agendu vo veci

ochrany osobnosti na Obvodnom súde I. Neurobil som to a nik-

dy to ani neurobím.

 

     Čo to teda bolo? Stalo  sa, že prebiehala relácia "Kro-

ky" a sedeli  tam dvaja poslanci. Jedným z  nich som bol ja.

Naproti  sedeli iné  osoby,  medzi  nimi aj  jeden redaktor.

V súvislostiach, ktoré sa v  rozhovore vynorili, v súvislos-

tiach, o  ktorých bola reč, vyslovil  toto: "Dvaja poslanci,

čo  tu sedia,  ani nevedia,  o čom  hlasovali." Vtedy som to

prehltol a jednoducho nechcel som  vnášať nejaké nové a spo-

rové momenty do priebehu diskusie,  ale o niekoľko dní sa to

isté  tvrdenie zopakovalo  v komentári  toho pána  novinára,

a on, pochopiteľne,  neváhal uviesť aj  mená tých dvoch  po-

slancov, teda aj  moje, v tom zmysle, že  som nevedel, o čom

hlasujem. Bolo  to v čase,  keď sme hlasovali  o rozpočte na

tento rok, a hlasovalo sa medzi inými čiastkovými opatrenia-

mi, ktoré sa tam  objavili, opatreniami smerujúcimi k úspor-

nosti v štátnom rozpočte a jeho výdajov,  o niečom takom, že

štátne podniky nemôžu vynakladať  prostriedky na reklamu nad

určitý limit. Považoval som to za rozumné ustanovenie, veľmi

som ho privítal a jednoznačne som zaň hlasoval. Pán redaktor

mal, pochopiteľne,  opačný názor, pretože  je redaktorom no-

vín,  ktoré uverejňujú  inzeráty, potrebujú  reklamu, a teda

cítil sa v tom smere  dotknutý, že niekto zakazuje hospodár-

skym subjektom, aj keď v tomto prípade štátnym, aby vynakla-

dali prostriedky na reklamu podľa toho, ako si to zmyslia.

 

     Ja sa  nazdávam, že toto reštrikčné  opatrenie je veľmi

rozumné,  pretože viac-menej všetci dobre  vieme, že  štátne

podniky a iné organizácie,  ktorých finančné väzby na štátny

rozpočet jestvujú, nie sú práve najlepšími hospodármi v tom-

to zmysle, a teda takéto reštrikčné opatrenie má zmysel. Som

o tom dodnes presvedčený a nikto ma nepresvedčí o opaku.

 

    Nuž, s takouto kauzou som sa dvakrát takto vyskytol pred

verejnosťou  ako človek,  ako poslanec  Národnej rady, ktorý

nevie, o  čom hlasuje. Panie a  páni, mne nejde o  5, 10, 20

a neviem koľko tisíc korún, ktoré  by som si mohol nárokovať

ako odškodné  vzhľadom na osobnosť  a na toto  tvrdenie. Mne

ide  o čosi  iné. Ide  mi o  to, že  moji voliči  sa takýmto

spôsobom dozvedajú,  že majú poslanca,  ktorý síce tu  sedí,

ale nevie,  o čom hlasuje.  Nuž iste, ako  môže potom takýto

poslanec  plniť volebné  sľuby, teda  to, čo  im povedal  na

predvolebných zhromaždeniach, a to, čo toho času ako ich zá-

ujem má obhajovať a presadzovať?

 

     O toto mi ide,  páni a panie,  o nič  iné v týchto spo-

roch. Že som  do takého sporu nešiel, to  preto nie, lebo to

nepovažujem za  vhodné. A ani  nepôjdem do takýchto  sporov,

pretože vždy  budem predpokladať, že  je menej tých, čo chcú

takýmto spôsobom ubližovať, než tých, ktorí to robia. Ale ak

ma tu niečo  mrzí, a to sa bojím vysloviť,  no musím, tak to

je to, že vlastne v mene  ľudských práv a slobôd - a sloboda

slova, sloboda tlače je pravda  tiež jednou z týchto slobôd,

sa vlastne  šliape po ľudských  právach a slobodách.  Nepre-

svedčí ma  nikto, že to  dnes v našej  spoločnosti takto nie

je. Je to kruté a  hrozné poznanie. Také, ktoré si zasluhuje

našu pozornosť, a teda porozmýšľanie o veci - nielen ako ob-

čanov, ale tobôž poslancov.

 

     V súvislosti  s ohrozením alebo  ovplyvňovaním nezávis-

losti súdnictva  si však musíme  položiť ešte jednu  otázku,

ktorá vyplýva  z odseku 4  § 200i navrhovanej novely. Hovorí

sa v ňom, že súd je  povinný rozhodnúť vo veci ochrany osob-

nosti najneskôr do jedného roka od podania žaloby, čo je ur-

čitá lehota. Malá? Dlhá? Ťažko na to odpovedať, ale rozhodne

možno určitým spôsobom zodpovedať otázku, či je toto ustano-

venie naozaj  v rozpore so zásadami  nezávislého výkonu súd-

nictva. Možno totiž obrátiť  veci a položiť paralelne takúto

otázku:  Ako sa  nezávislý sudca vo svojej  pôsobnosti stará

o práva a slobody občanov, veď  ony sú obsahom ochrany osob-

nosti, ktorej  určitým garantom je aj  nezávislý  sudca,  ak

žalobu v  tejto veci založí do  najspodnejšej zásuvky svojho

pracovného stola a  tá sa mu po celé  mesiace nedostane pred

oči? Keď nám pán  minister v ústavnoprávnom výbore odôvodňo-

val návrh tejto novely, hovoril nám totiž aj o tomto, preto-

že sme mu položili otázky,  ktoré aj tu odznievajú, potrebo-

vali sme poznať stav a zaujať  stanovisko. Z toho, čo sme si

vypočuli, si  myslím, že presvedčivo odpovedal  na to, prečo

takúto novelu treba.

 

     Prepáčte,  ako  poslanec  rozhodne  nechcem  uplatňovať

žiadnu demagógiu, ale považujem  za svoju povinnosť ochraňo-

vať  sudcovskú nezávislosť  na jednej  strane, no  na druhej

strane rovnako aj práva a slobody občanov. To je povinnosťou

nás všetkých.

 

     Aký záver si urobiť v tejto veci vo vzťahu k prerokúva-

nej novele a osobitne k nezávislému výkonu súdnictva? Nazdá-

vam sa, že nezávislosť sudcu  by rozhodne bola ohrozená vte-

dy, keby niekto napríklad akýmkoľvek spôsobom vnucoval urči-

té  dôkazy či  postupy v  dokazovaní, ktoré  by mohli  viesť

k jeho ovplyvneniu  v merite veci pri  rozhodovaní. Takto ho

však nemôže ovplyvniť procesné pravidlo, ktoré mu ukladá za-

čať konať  vo veci najneskôr  do 30 dní  od doručenia žaloby

a ukončiť ju do  roka. Ak vezmeme do úvahy,  a myslím si, že

oprávnene môžeme, že spravidla veci ochrany osobnosti nie sú

až natoľko  zložité, že pri nich  dokazovanie nezaberá toľký

priestor a  čas, potom si myslím, že  tieto  lehoty by mohli

objektívne obstáť. A nie som presvedčený ani o tom, že sa tu

naruší, resp.  nerešpektuje procesná väzba, a tým sa dostáva

do  Občianskeho súdneho  poriadku nežiaduco  nejaká trhlina.

Myslím si,  že nie je to  tak. Pravda, môžem len  s ľútosťou

konštatovať,  že  svedčí  o  našej  malej  zrelosti na život

v slobodnej a demokratickej  spoločnosti, ak treba prikročiť

k uplatneniu  normou navrhovaných  procesných pravidiel.  No

práve vzhľadom na náš skutočný život navrhovanú novelu záko-

na podporím a prosím, panie a  páni, aj vás, aby ste po zre-

lej úvahe novelu podporili.

 

     Pritom rád súhlasím s  pánom poslancom Fogašom aj inými

rečníkmi v tom, že naozaj  je načase, aby sa uskutočnila re-

kodifikácia  Občianskeho  súdneho poriadku,  spojená  navyše

s inováciou zachycujúcou najnovšie odborné trendy procesného

práva, ktoré sú  známe. Som však presvedčený o  tom, že táto

vec je v pozornosti vlády i Ministerstva spravodlivosti Slo-

venskej republiky  a po dôkladnej príprave  príde rad na jej

naplnenie.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  pánu poslancovi  Kuncovi. Ďalšie  písomné pri-

hlášky do rozpravy nemám. Nech sa páči, pán poslanec Tkáč.

 

Poslanec V. Tkáč:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

     vážený pán predsedajúci,

 

     dovoľte mi,  aby som sa  ospravedlnil, nemohol som  byť

v priebehu rozpravy  zúčastnený, pretože sme  na pôde ústav-

noprávneho výboru mali zahraničnú návštevu z Európskej únie.

Preto sa  ospravedlňujem, ak by som  niektoré reflexie alebo

názory postavil tak, že už  o tom diskusia bola. Chcem pove-

dať niekoľko všeobecných poznámok  k novele Občianskeho súd-

neho poriadku.

 

     Som v synchróne s  pánom poslancom Fogašom, ktorý navr-

hoval  skutočne koncepčný  a komplexný  postup pri stanovení

základných zákonných pravidiel  súvisiacich s fungovaním ne-

závislých súdov a s fungovaním tých orgánov, ktoré sa podie-

ľajú na  riešení a rozhodovaní  občianskoprávnych, pracovno-

právnych, sociálnych a  ďalších konfliktov, sporov, prípadne

uplatňovaní  nárokov  jednotlivých  subjektov.  Prikláňam sa

skôr  aj po  skúsenostiach z  oblasti sociálnej  a z oblasti

pracovnej k tomu, aby sa vytvoril optimálny priestor pre ob-

čiansku samosprávu  pri riešení konfliktných  situácií aj na

základe  určitých nezávislých  alebo participačných  foriem,

ale s  maximálnym zvýraznením princípu právneho  štátu, a to

je to, že občania alebo  iné subjekty by v konečnom dôsledku

prerokovanie  a  prejednávanie  a  rozhodovanie svojich kon-

fliktných situácií mali mať možnosť uplatniť na súde.

 

     Vo vzťahu  k novele, ktorá je  v súčasnosti pripravená,

je  zrejmé, že  je to  novela, ktorá  je mimoriadne potrebná

a ktorá  má zefektívniť  a zracionalizovať  prácu súdov  pri

riešení občianskych sporov, konfliktov. Domnievam sa, že tá-

to novela  v plnom rozsahu tieto  skutočnosti plní. Chcel by

som v  tejto súvislosti upozorniť  na ústavnoprávne aspekty,

o ktorých bola reč, a v ústavnoprávnom výbore sme veľmi sta-

rostlivo zvažovali navrhované ustanovenia novely Občianskeho

súdneho poriadku a ich zhodu s platnou ústavou.

 

     Pán poslanec Fogaš citoval článok 48 ústavy. Otázka je,

kto a akým spôsobom cituje túto ústavu, prípadne ktoré pasá-

že z tých jednotlivých noriem, ktoré v ústave sú, sa aj zvý-

raznia. Teraz nie som v  kontradikcii, len sa snažím pozrieť

na vec z  iného aspektu. Článok 48 ods.  2 Ústavy Slovenskej

republiky hovorí, budem citovať: "Každý má právo, aby sa je-

ho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho

prítomnosti a  aby sa mohol vyjadriť  ku všetkým vykonávaným

dôkazom." Ďalej článok 48 ods.  2 hovorí, že verejnosť možno

vylúčiť len  v prípadoch ustanovených  zákonom. Nechcem túto

pasáž teraz rozoberať, lebo  navrhovaná novela rieši otázky,

ktoré sú v článku 48 ods.  2. A teraz chcel by som zvýrazniť

ešte systémovo to,  čo článok 48 ods. 2  hovorí, že každý má

právo, aby  sa jeho vec  verejne prerokovala bez  zbytočných

prieťahov a  v jeho prítomnosti  a aby sa  mohol vyjadriť ku

všetkým vykonávaným dôkazom.

 

     Domnievam sa, že v tomto ustanovení článku 48 ods. 2 je

niekoľko skutkových podstát, ktoré  treba dešifrovať a ktoré

tvoria, podľa mojej mienky, veľmi jasný základ na výklad to-

ho, čo  novela Občianskeho súdneho  poriadku prináša. Pokiaľ

ide o  konfrontáciu, teda rozhodovanie  in contumaciam, teda

v neprítomnosti, alebo kontumačného  rozhodnutia tak, ako je

navrhované toto  kontumačné rozhodnutie v  návrhu novely Ob-

čianskeho súdneho poriadku, domnievam sa, že jednoznačne ná-

vrh novely je  kompatibilný s textom ústavy. Čiže  tu nie je

otázka prípadného obmedzenia práv, alebo dokonca akéhosi ne-

súladu s ústavou, pretože sa domnievam, že tak ako sú formu-

lované ustanovenia novely v §  153a a 153b, sú splnené tieto

požiadavky.

 

     Chcel by som však  upozorniť na niektoré ďalšie skutoč-

nosti. Vieme  dobre, aká je  v súčasnosti zaťaženosť  súdov,

vieme dobre, a je o  tom dostatok dôkazov, že samotní účast-

níci  konania doslova  taktizujú a  počítajú s  tým, že budú

zbytočnými prieťahmi v podstate  eliminovať aj činnosť súdu.

Súd v  tejto situácii podľa súčasného  stavu v podstate nemá

šance  nejakým spôsobom  urýchľovať konanie.  Pri matematike

veľkých čísel, ktorá z  hľadiska kvantity a hypertrofie jed-

notlivých káuz  na súdoch je,  nie je možné  ani reálne toto

konanie skrátiť.  V tejto súvislosti sa  domnievam, že treba

si uvedomiť aj pri výklade tohto článku, že právo niekoho sa

končí tam, kde sa začína  právo iného. Ak jeden subjekt zby-

točnými prieťahmi komplikuje súdne  konanie, treba si uvedo-

miť, že  zároveň obmedzuje iný  subjekt, ktorý by  mal právo

tiež na veľmi jasné a zásadné rozhodnutie súdu a včasné pre-

rokovanie jeho veci. Čiže tu  je otázka, že sa reťazí otázka

komplikovanosti postupu  súdu. Domnievam sa, tak  ako je na-

vrhnuté in contumaciam, teda kontumačné rozhodnutie súdu, je

tam  obrovské množstvo  filtrov, ktoré  umožňujú, aby občan,

ktorý sa bez ospravedlnenia nezúčastní na tomto rokovaní, je

tam potom pozícia žalovaný -  žalobca, áno je tam veľmi jed-

noznačná možnosť opravného prostriedku,  že v tejto situácii

nie je tento novelizovaný paragraf, ak by sa uplatnil v pra-

xi, proti oprávneným záujmom a právam, chráneným záujmom ob-

čanov, ale práve naopak, je to bič na lajdákov, je to bič na

tých taktizérov a špekulantov,  ktorí využívajú platné usta-

novenia občianskeho  procesného práva na  rôzne svoje záujmy

a podobne.

 

     Chcel by som v tejto  súvislosti na záver, ak dovolíte,

ešte zdôrazniť niektoré skutočnosti.  Je potrebné, aby súdna

prax bez toho, aby som  mal čo len najmenšiu ambíciu zasaho-

vať  do nezávislosti  a podobne,  uprednostnila rozhodovanie

o niektorých skutočnostiach. To sú predovšetkým veci pracov-

né, veci  sociálne a veci  rodinné. Ak sme  v ústavnoprávnom

výbore  pred  niekoľkými  týždňami  hodnotili kriminalitu na

Slovensku za rok 1994, s hrôzou som zistil jednu skutočnosť,

že  napríklad z  hľadiska majetkových  deliktov je  klasicky

známe, že na prvom mieste  z hľadiska frekvencie týchto spo-

rov sú trestné činy, krádeže a lúpeže. Vážení, ale na druhom

mieste ako trestný čin bolo neplatenie výživného. To považu-

jem v tejto ekonomickej a  sociálnej situácii za veľmi nega-

tívny faktor tejto spoločnosti,  ak povinný rodič alebo teda

manželský partner  a podobne je  v situácii, že  dôjde až po

trestný čin. Vymáhanie výživného  je skutočne dnes obrovskou

drámou pre toho, kto sa má starať o každodenný život svojich

detí, svojej  rodiny. V tejto  situácii beriem aj  tieto so-

ciálne a pracovné záležitosti  ako mimoriadne závažné a sku-

točne sa domnievam, že je potrebné, aby sa našli mechanizmy,

a táto novela sčasti tieto  mechanizmy podľa mojej mienky u-

platňuje, aby sa urýchlilo konanie na súdoch tak, aby sa ná-

roky a oprávnené záujmy občanov mohli realizovať.

 

     Preto sa domnievam, že stanoviská týkajúce sa jednotli-

vých pripomienok odborníkov v občianskom procesnom práve nie

sú kontradiktórne čo do právnej  podstaty, ale čo do názoru.

Je to právny názor a  buď bude akceptovaný, alebo nebude ak-

ceptovaný, je to len otázka postojov k tejto veci, nie je to

otázka  právnosti alebo  protiprávnosti tejto  novely. Ja zo

svojej  praxe sa  domnievam, že  je to  v prospech  občanov,

a podporím návrh, ktorý predniesol pán minister.

 

    Ďakujem vám za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Vážený pán predsedajúci, ospravedlňujem sa, že vystupu-

jem v rozprave tretíkrát, ale  práve v rozprave by som chcel

ešte vystúpiť  ako spravodajca a  poukázať na dve  nezrovna-

losti, ktoré vyplynuli z rozpravy. Prvá sa dotýka vystúpenia

pána poslanca  Fogaša, keď  navrhol v  súvislosti s bodom 26

§ 157 ods. 4  dve rôzne  formulácie. Prvú predniesol  ústne,

v písomnom  vyjadrení sú  dve. Chcel  by som  sa opýtať pána

poslanca, či ich možno chápať  ako alternatívu. A  ak by som

mohol predbehnúť  istý čas, osobne po  konzultáciách by skôr

vyhovovala alternatíva číslo 2, ktorá sa dotýka § 157 ods. 4

vypustiť slová "bez poučenia o odvolaní". Ak by pán poslanec

Fogaš s tým súhlasil a stiahol prvú časť alternatívy, myslím

si, že by bolo riešenie v rámci druhej alternatívy.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Fogaš.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Podstata môjho vystúpenia spočívala v tom, aby sa v sú-

lade s § 5 zachovala  povinnosť súdu poučiť účastníka o jeho

právach a povinnostiach,  a poukázal som tiež na  to, že po-

učenie sa  nemusí týkať len odvolania,  ale samotného výkonu

rozhodnutia. Preto som aj v písomnej časti uviedol druhú al-

ternatívu. Keďže z § 151  ods. 1, kde sú uvedené náležitosti

rozsudku alebo rozhodnutia, širšie vyplýva, že povinnosť sú-

du poučiť je  daná, ak by sa vypustili v  § 157 ods. 4 slová

"bez poučenia o  odvolaní", tak by som súhlasil  s touto al-

ternatívou s tým, že ostatné racionalizačné úpravy, ktoré sú

v § 157 ods. 4 a 5, sú prijateľné, pretože ide tam o osobit-

nú formu  konania. Čiže potom  by som svoj  prvý návrh alebo

prvú alternatívu  bez problémov stiahol a  netrval by som na

tom, aby  sa o nej hlasovalo,  o tej druhej áno.  Ale keď už

mám slovo, môžem pokračovať, pán predsedajúci?

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Keď je to len faktická pripomienka, tak áno.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Faktickou pripomienkou chcem len reagovať na to, čo po-

vedal pán predseda ústavnoprávneho  výboru. Ja sa úplne sto-

tožňujem s ním, pokiaľ ide  o sankcionovanie tých, ktorí ne-

konajú  a robia  prieťahy a,  inými slovami,  vlastne bránia

poskytnutiu súdnej ochrany tým, ktorí sú aktívni. Dokonca si

myslím, že civilný proces  je preto civilným, že dispozitív-

nosť úkonov,  ktoré uskutočňuje účastník, má  byť čo najšir-

šia. A  myslím si, že  ani predkladaná novela,  pokiaľ je ú-

častník  aktívny, mu  nebráni, aby  realizoval svoje  právo.

Napriek tomu si myslím, že  kontumačný rozsudok aj po skúse-

nostiach, ktoré  tu boli v minulosti  a ktoré sú aj  v iných

krajinách - viem,  že vo Francúzsku, v Rakúsku,  resp. v Ne-

mecku je  už len v  modifikovanej podobe v  súčasnom období,

lebo je po novele, dáva akýsi bič do rúk súdu. Ale na druhej

strane otvára možnosť aj zneužitia. A myslím si, že jeho za-

vedenie je predčasné. Ak by sme súhlasili s tým, že existujú

špecifiká - tak ako si aj  ty, pán poslanec, hovoril - kona-

nia v pracovnoprávnych a sociálnych veciach, takisto sú špe-

cifiká v obchodnoprávnych veciach a my ich práve touto nove-

lou prenášame do všeobecného súdnictva. To som chcel vo svo-

jom vystúpení povedať.

 

     Samozrejme, že  technické riešenie je  možné rôzne, ale

ja si myslím,  že by bolo namieste, aj  v súlade so zásadami

civilného procesu, ktoré boli publikované v Rade Európy, ísť

na tvrdšie pokuty a obmedzenia - stratu možnosti urobiť úkon

atď. ako tlak  na tých, ktorí v konaní  nekonajú, než ísť na

navrhované riešenie. Predsa len si  myslím, že to je prinaj-

menšom na hrane s ústavou, keď  ústava hovorí, že sa má pre-

rokovať v prítomnosti, a článok 51 nevylučuje toto ustanove-

nie, resp. nedáva možnosť, aby sme tam upravovali, alebo ob-

medzovali tento rozsah práv  zákonom. Sú proste iné možnosti

pobádania účastníka.  Som za to, aby  procesná strana, ktorá

nekoná, alebo má za cieľ  zdržiavať, bola postihnutá i hmot-

ne, trebárs náhradou škody,  ktorá takto môže vzniknúť, prí-

padne tvrdšou pokutou, len toto riešenie jednoducho v súčas-

nom období nepokladám za šťastné. V tom mám iný právny názor

a myslím si, že  keby sme sa dnes vedeli  zhodnúť na tom, že

zachováme ten  stav v obchodnom  súdnictve a ten  kontumačný

rozsudok, ktorý nepochybne je  proti občanovi, pretože on ho

nepochopí  a náklady  na advokátov  sú drahé,  by sme určite

našli pri rekodifikácii aj  v koncepčnom riešení možno tvrd-

šie alebo účinnejšie sankcie voči tomu, kto nekoná. Vážim si

prácu tých,  ktorí pripravili návrh novely,  a myslím, že aj

pán minister sa veľmi zasadzoval o to, aby sa veci zraciona-

lizovali, ale jednoducho mám na  to iný názor práve vzhľadom

na skúsenosti,  ktoré mám, ale  i na poznatky,  ktoré mám zo

súdov.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi. Nech sa páči, pán Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ak dovolíte,  pán predsedajúci, ešte  by som pokračoval

k tej druhej nezrovnalosti, ktorá sa dotýka vystúpenia pred-

sedu výboru pána Maxona. Pán predseda výboru navrhol v usta-

novení § 337 ods. 1 písm.  c) doplniť za slová "Fondu národ-

ného majetku Slovenskej republiky"  slová "a Slovenského po-

zemkového fondu".  Chcem uviesť, že  novelizácia Občianskeho

súdneho poriadku,  ku ktorej došlo v  súvislosti s citovaným

zákonným  ustanovením, sa  dotýka zákona  číslo 92/1991  Zb.

o podmienkach prevodu majetku štátu  na iné osoby, ktorú Ná-

rodná rada prijala 12. júla  1995. Podotýkam, že tento zákon

do dnešného dňa nenadobudol účinnosť,  to znamená, že nie je

možné naň nadviazať v rámci  tejto novely. Čiže nie je možné

v podstate  o tomto  návrhu dať  hlasovať, keďže  ten základ

alebo fundament ešte do dnešného času nemá požadované právne

náležitosti.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Maxon - faktická poznámka.

 

 

 

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem  pekne  pánu  spoločnému  spravodajcovi. Ja som

tento pozmeňovací  návrh dal napriek  tomu, že všetky  tieto

skutočnosti mi boli známe.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Hlási sa ešte  niekto z poslancov do rozpravy?

Nech sa páči, pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán  predsedajúci, nehlásim  sa do  rozpravy, len chcem

požiadať pred hlasovaním o 10-minútovú prestávku.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Vyhlasujem rozpravu  o tridsiatom  prvom bode

programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán minis-

ter Liščák?

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené panie poslankyne, páni poslanci,

 

     som zodpovedný za chod  justície v Slovenskej republike

od decembra roku 1994. Prvé  čo bolo, že ako sudca, predseda

senátu  som si  uvedomil, že  zrejme len  sudcovia si dokážu

urobiť poriadok  vo svojom rezorte, a  to poriadok z rôznych

hľadísk.  Legislatívne opatrenia  boli až  na treťom mieste.

Predovšetkým som si bol vedomý toho, že musí dôjsť k určitej

reorganizácii u nás na pracoviskách, že sa musia vykonať ur-

čité personálne opatrenia, že sa sudcovský zbor musí zjedno-

tiť  na jednom  záujme - pomôcť  tejto  krajine tak,  aby sa

účastníci konania,  dediči  dostali zaslúžene  k svojim roz-

hodnutiam včas.  Veľmi zle som  pociťoval a preciťoval,  keď

som sa díval na konania, ktoré trvali dva, tri, štyri i viac

rokov. Hrozilo nám jeden čas vlani  dokonca to, že by sa ne-

súdilo.  Bol tu  kritický stav.  Boli by  sme vybavovali len

detské veci.  To všetko pominulo, sudcovský  stav sa na Slo-

vensku stabilizoval,  a aj keď  ho nemám naplnený,  som pre-

svedčený o tom, že väčšia časť sudcov pochopila, o čo vlast-

ne ide.

 

     Stretol som sa v rámci týchto opatrení so všetkými sud-

cami Slovenska na aktívoch.  Prijali sme opatrenie na zefek-

tívnenie  chodu  súdnictva,  ktoré  bolo  schválené  vládou.

V rámci tohto  programu, tejto koncepcie,  sme potom dospeli

k záveru, že  musíme nášmu súdnictvu  pomôcť legislatívne vo

viacerých oblastiach.

 

     Teraz sa sústredím len na  Exekučný poriadok a najmä na

novelu Občianskeho súdneho poriadku. Keď som sa radil s teo-

retikmi, mal  som prizvaných a  komunikoval som aj  s našimi

šéfmi právnických fakúlt, čo robiť,  aby sme v čo najkratšom

čase súdnictvu  pomohli. Pretože mu  nepomôže nikto iný  ako

predovšetkým  sudcovia sami,  dozvedel  som  sa, že  by bolo

ideálne vytvoriť  komisiu sudcov prvostupňových  a krajských

súdov a, pochopiteľne, tiež Najvyššieho  súdu a na ňom účin-

kujúcich našich učiteľov. Kto iný  mohol z tohto pohľadu vy-

tvoriť niečo lepšie?

 

     Nesmierne si vážim pražských civilných odborníkov, pro-

cesualistov,  aj hmotárov,  ale musíme  si pomôcť, bohužiaľ,

sami. A  tak sme začali  robiť. Vytvorila sa  komisia sudcov

prvostupňových, krajských a Najvyššieho súdu, ktorá mala tri

subkomisie, a  tí neodišli z nášho  zariadenia, pokiaľ nevy-

pracovali to, čo máte pred sebou.

 

 

     Je zaujímavé, že členmi  týchto komisií boli aj zástup-

covia  Združenia sudcov  Slovenska a  prezident združenia je

členom môjho kolégia, a  že združeniu boli predložené všetky

návrhy. Teraz sa však dozvedám, a  je to pre mňa nemilé pre-

kvapenie, že Združenie sudcov Slovenska považuje tento návrh

za spiatočnícky. To ma veľmi mrzí. Dnes, keď máme dobré kon-

takty so združením, ideme uzatvárať zmluvu o spolupráci, som

sa dozvedel,  že dokonca tento  návrh by mal  byť ekonomicky

náročný a spiatočnícky.

 

     Vrátim sa  však k meritu veci.  Novela, ktorú máte pred

sebou, je predložená najmä v  záujme občanov. Nemá záujem na

tom,  aby občan  strácal právnu  istotu. Naopak,  sú tu také

právne inštitúty, ktoré jednoznačne musia pomôcť občanovi už

tým, že sa  konanie zrýchli, a to nie  na úkor kvality kona-

nia, ale  podľa poznatkov z iných  právnych poriadkov na ra-

cionalizáciu konania. Tak ako to funguje v iných krajinách.

 

     Teraz  by som  sa zastavil  pri konkrétnych námietkach.

Často  je  napádaný  §  200i  Občianskeho  súdneho  poriadku

- ochrana  osobnosti. Ja  opakovane tvrdím,  že pri  bližšom

naštudovaní  tejto problematiky  by sme  sa určite pochopili

všetci navzájom.  Prečo? Pretože hmotnoprávna  ochrana nášho

občana je zabezpečená cez ustanovenie § 11 až 16 Občianskeho

zákonníka.  V  tomto  Občianskom  zákonníku  je  formulovaná

ochrana osobnosti tak, že každý zásah do fyzickej a psychic-

kej  integrity, t.  j. občianska  česť, fotografie,  intímna

sféra atď., je chránená naším  zákonom. To bolo  v poriadku.

Ale ako  bola táto ochrana  chránená, keď som  musel vykonať

analýzu v  jednom konkrétnom meste  (nejdem to tu  spomínať,

aby som sa nikoho nedotkol) - ako  bola  zabezpečená hmotno-

právne, vám prečítam niektoré  príklady. V jednej veci kona-

nie jeden  rok a 13 dní,  v druhej veci desať  mesiacov a 19

dní, v ďalšej veci jeden rok a jeden mesiac a 14 dní, v ďal-

šej veci  dva roky,  dva mesiace  a 50 dní. Hovorím  o dobe,

kde  sa sudca  nedotkol spisu.  Kritizujem len  tých sudcov,

ktorí toto zavinili, nie všetkých, lebo to sú moji kolegovia

a nebudem si  špiniť do svojho rezortu.  Nemôžem zniesť, aby

niektorí sudcovia dva a pol roka nechytili spis do rúk, ale-

bo aby nenapísali rozhodnutie dva  roky a päť mesiacov - vy-

nesené  rozhodnutie, vyhlásené,  nevypracované. Pochopte mňa

ako ministra spravodlivosti, zodpovedného za rezort.

 

     Nebudem vám  čítať ďalej. Preto  je tá úprava  v § 200i

a nasledujúcich. Ako predseda senátu som často rozhodoval na

krajskom súde ako na prvom  stupni o ochrane osobnosti a do-

volím  si  tvrdiť,  že  do  jedného  roka  sa  každé konanie

o ochrane osobnosti dá skončiť.

 

     Pokiaľ ide o dôkaz  pravdy, tento dôkaz pravdy fungoval

aj za bývalého režimu, za bývalej právnej úpravy. Funguje aj

v Čechách, funguje všade inde. Ide o špecifikum konania, keď

u ochrany osobnosti nie je  dôkazná povinnosť  na žalobcovi,

ale je  povinnosť na žalovanom.  To je obrátené  garde. Čiže

žalovaný, teda  ten, ktorý tvrdil pravdu  alebo nepravdu, je

povinný preukázať súdu dôkaz  pravdy. Myslím si, že 30-dňová

lehota je úplne postačujúca na to,  aby som ten dôkaz pravdy

predložil. To  nie je len  listinný dôkaz, to  je aj výpoveď

svedka a  ďalšie dôkazné prostriedky.  Z toho musíme  vychá-

dzať. Ako inak poskytneme našim spoluobčanom promptne ochra-

nu týchto citlivých práv, ako  je napríklad aj  intímna sfé-

ra? Jedine  takýmto spôsobom. Preto som  sa domnieval, aj sa

domnievam, že je to jediný možný spôsob, ako pokračovať.

 

     Chcel by som  sa teraz vyjadriť k § 246  ods. 2, ako ho

navrhoval pán poslanec Benčík. V § 246 navrhuje vypustiť od-

sek 2.  Odporúčam ponechať toto  navrhované ustanovenie. Nie

je správne,  aby zákonnosť právoplatných  rozhodnutí orgánov

záujmovej samosprávy preskúmaval Najvyšší súd Slovenskej re-

publiky napríklad podľa § 27 zákona číslo 132/1990 Zb. o ad-

vokácii,  rozhodnutia kárneho  senátu Slovenskej advokátskej

komory atď.  Naďalej tvrdím, tak ako  to vyplýva z dôvodovej

správy k bodu  51, že v správnom súdnictve  platí zásada, že

základným článkom súdnej ochrany, ktorý preskúmava rozhodnu-

tia správnych  orgánov, je krajský  súd. Vyplýva to  napokon

priamo z ustanovenia § 246 ods 1.

 

     Vstup prokurátora prichádza  do úvahy podľa navrhovanej

novely. Chcem to vysvetliť.  Ťažko sa rodila táto myšlienka,

ale, prosím vás, viete, koľko mám  sťažností na ministerstve

spravodlivosti od právnickej verejnosti, od komerčných práv-

nikov, od  advokátov i od laickej  verejnosti, že nesúhlasia

s tým, aby  sa správoplatnili rozhodnutia  na krajskom súde,

že sú to v mnohých  prípadoch nezákonné a nespravodlivé roz-

hodnutia?  Ja to  netvrdím, tvrdí  to množstvo  tých listov,

ktoré dostávam. Napokon samotní  sudcovia, ktorí boli členmi

tejto komisie, dospeli k názoru, aby sa tak nedialo, povoľme

naspäť vstup prokurátora v civilnom procese, ale len v taxa-

tívne vymedzených  prípadoch, teda vtedy,  keď o to  požiada

účastník, alebo keď o to požiada súd. Myslím si, že pre čis-

totu veci  nerozširujeme všeobecný dozor prokurátorov do tej

miery,  aby sme  mohli hovoriť  zásadne o  všeobecnom dozore

prokuratúry. Toľko asi odpoveď k vstupu prokurátora.

 

     Pokiaľ  ide o  ustanovenie  §  120, je  tu predovšetkým

dôležité zdôrazniť, že na  súde funguje tzv. diskrečná zása-

da, že je v záujme  samotných účastníkov konania, aby si súd

ponechal právo, ak žalobca nepredloží dôkaz, aby tento dôkaz

skúmal. Dnes,  keď sa snažíme o  obmedzenie procesnej zásady

materiálnej  pravdy,  ktorú  sme  už  v osemdesiatych rokoch

chceli jednoducho odstrániť,  aby sme posilnili dispozitívnu

zásadu v civilnom procese, sa  nám stáva, že začínajú kriti-

zovať tento  krok ľudia, ktorí  predtým boli jednoznačne  za

odstránenie materiálnej pravdy.  Diskrečná zásada je dôkazom

toho, že i keď odstránime zásadu materiálnej pravdy, zostáva

povinnosť súdu dokazovať v prípadoch, keď je tu daný verejný

záujem, alebo keď ide o nesporové konanie.

 

     Chcem poukázať na jeden príklad: Môže súd nekonať ďalej

v paternitnom  spore,  teda  o  určenie  otcovstva, ak nikto

z účastníkov nenavrhne dôkaz  krvnou skúškou? No pochopiteľ-

ne, súd  takýto dôkaz vykonať musí  a nebude sa na  to pýtať

ani jedného, ani druhého. To je zasa otázka náhrady trov. To

je len príklad. Preto tá  diskrečná povinnosť súdu. Preto sa

jej nemôže súd vzdať. Funguje  vo všetkých štátoch, vo všet-

kých krajinách.  Preto k ustanoveniu §  120 mám tento názor.

A nejde o krok späť. Rozhodne ide o krok vpred. Odstraňujeme

procesnú zásadu, ktorá tu už dávno nemala čo robiť. Súdy bo-

li vlastne sčasti služobníkmi toho,  ako sa správal - racio-

nálne alebo iracionálne -  žalobca, dominus litis. Pán sporu

si povedal, nepôjdem  s dôkazom na súd, nech  ma súd naháňa.

Nie tak, teraz bude musieť predostrieť dôkaz, inak sa zasta-

ví konanie, alebo sa mu žaloba zamietne.

 

     Chcem upozorniť na niektoré ďalšie konkrétnosti. Predo-

všetkým súhlasím  v celom rozsahu so  spoločnou správou, ako

ju predniesol pán spravodajca, a súhlasím tiež s tým, aby sa

upravilo ustanovenie § 88 a  doplnilo písmeno o). Nič sa ne-

stane, ak to bude na dvoch miestach.

 

     K § 9 - dlho uvažovaná  zmena  vzhľadom na pripravovanú

novelu a predsedami okresných  súdov prijaté závery. Keď som

zistil, že sa mi justícia  jednoducho správa v niektorom ob-

dobí iracionálne, že mi  síce narastá počet nevybavených ve-

cí, ale na druhej strane mi mierne poklesol počet vybavených

vecí, bolo potrebné, aby som si štatisticky zistil, čo sa to

vlastne v justícii deje. Preto každomesačne robíme štatisti-

ku,  nie je  to zase  krok späť,  je to  krok vpred, aby som

v každom okamihu vedel odpovedať zákonodarnej a výkonnej mo-

ci, čo sa to vlastne v  nezávislom súdnictve robí. Keď mi vo

Svidníku nebudú pracovať - uvádzam  to len ako príklad - tak

to  viem  z  jednomesačnej  štatistiky.  Preto  som dôsledný

v tom, aby som štatistiku mal.

 

 

     A pokiaľ ide o § 9 navrhovanej novely, chcem zdôrazniť,

že táto  navrhuje pri zmene  vecnej a miestnej  príslušnosti

taký spôsob, že o miestnej príslušnosti sa nebude rozhodovať

na základe právoplatných uznesení. To nie  je § 9, ale § 15.

Ide o to, že  sudcovia doteraz museli postupovať nasledovným

spôsobom: Ak sa rozhodovalo  o miestnej a vecnej príslušnos-

ti, v takom prípade bolo  treba vyniesť uznesenie, ktoré mu-

selo nadobudnúť právoplatnosť, a až potom sa spisy pohli ďa-

lej. Čiže  jeden súd vyslovil  svoju nepríslušnosť, postúpil

vec inému  súdu, ten vyslovil  nesúhlas s príslušnosťou.  To

všetko  sa muselo  riešiť uzneseniami  s nadobudnutím právo-

platnosti. Toto  a podobne aj  § 15, ktorý sa dotýka vylúče-

nia sudcov,  sťažovalo civilné konanie.  Pri vylúčení sudcov

netvrdíme, že ideme  meniť odsek 1 ustanovenia  § 15. Tam sa

sudca môže kedykoľvek vzdať veci  tým spôsobom, ak má pocit,

že je zaujatý voči konkrétnej osobe, voči konkrétnemu účast-

níkovi. My hovoríme inak. Viete, ako sťažujú spory opakované,

tie isté  námietky voči osobe sudcu?  Nestačí, keď jedenkrát

takýto sťažovateľ podá návrh na  vylúčenie sudcu. On ho podá

v priebehu pol  roka aj štyrikrát  a z tých  istých dôvodov.

Dokonca s týmto problémom sa  zaoberal jeden čas aj Najvyšší

súd. Chceme týmto docieliť, že ak ide o tie isté skutočnosti

a tých istých ľudí, prečo opakovane rozhodovať o námietke na

vylúčenie.

 

     Prechod niektorých vecí z krajského súdu na okresné sú-

dy - chcem upozorniť na to, že sa nám z Najvyššieho súdu po-

maly a  isto začal stávať odvolací súd.  Odvolací súd preto,

lebo rozhodoval  o veľkom množstve  vecí v odvolacom  štádiu

konania. Ak nebudeme riešiť túto otázku vrchným súdom, alebo

nejakým iným spôsobom vo vymedzení príslušnosti, neviem, kam

sa dostaneme. Práve preto  som upozornil predsedov okresných

súdov,  aby si  dávali pozor,  aby proste  v každom  prípade

predkladali návrhy na voľby nových sudcov, aby sme personál-

ne posilnili okresné súdy.  Okresné súdy sa snažím dobudovať

tak,  že už  trikrát prebehli  skúšky justičných  čakateľov,

včera ste videli, že bolo volených ďalších 22 sudcov. V sep-

tembri prebehnú ďalšie skúšky. Čiže takto sa chceme vyrovnať

personálne s  vymedzením príslušnosti a  presunu z krajských

súdov na okresné.

 

     Ďalej § 40 ods. 4 - či zápisnica môže, alebo nemôže na-

hradiť osvedčenie  o dedičstve. Mám  taký názor, že  by išlo

o duplicitný  právny úkon.  Ako  to  beží dnes?  Sudca spíše

o konaní, o  pojednávaní zápisnicu, a  keď sa vzdá  niektorý

z týchto účastníkov odvolania, alebo  chce, aby sa niečo za-

protokolovalo,  v každom  prípade táto  zápisnica slúži  ako

dôkaz o tom,  že sa vec prerokovala na  pojednávaní dňa toho

a toho. Ale čo ďalej z toho vyplýva? Neviem, či ste niektorí

videli staré  zápisnice z minulosti  o prejednaní dedičstva.

To bola zápisnica, v  ktorej bolo súčasne rozhodnutie, ktoré

obsahovalo rozhodnutie  o vyrovnaní dedičstva.  Prečo by sme

duplicitne  mali  vydávať  osvedčenie,  keď  je tu zápisnica

o vyrovnaní nesporového dedičstva a  je tu dedičské osvedče-

nie? Myslím si, že postačuje zápisnica.

 

     § 104a - spory o  miestnu a vecnú  príslušnosť - to som

už vysvetlil.

 

     §  153 ods. 1 a  2  -  súhlas žalovaného pri čiastočnom

uznaní nároku  a rozdiel medzi čiastočným  rozsudkom a čias-

točným uznaním  nároku. Myslím si, že  tu si nesmieme pliesť

dva inštitúty. Je to inštitút čiastočného rozhodnutia vo ve-

ci a  čiastočného uznania nároku. V  každom prípade žalovaný

má čo do  toho rozprávať, teda má právo  si povedať, či bude

súhlasiť, alebo nebude súhlasiť.

 

     Kontumačné rozsudky, to je  jedna z najväčších bolestí,

ktoré som tu počul. Podľa navrhovaného ustanovenia § 153 súd

o žalobe rozsudkom  pre zmeškanie môže rozhodnúť,  ak sú sú-

časne splnené  aj ostatné podmienky  na vydanie kontumačného

rozsudku, uvedené v písmenách b)  až d). Chcem zdôrazniť, že

sme predovšetkým museli odstrániť zásadu materiálnej pravdy,

aby sme mohli prikročiť k rozhodnutiam kontumačným z uznania

a vzdania sa nároku,  čiže tu je tá väzba,  a ak sa žalovaný

nedostavil na prvé pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne

a včas predvolaný. To znamená,  že žalovanému musí byť doru-

čený návrh na začatie konania do vlastných rúk a predvolanie

sa  musí doručiť  tak, aby  mal dostatok  času na  prípravu,

spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie

konať. Pritom  žalovaný musí byť poučený  o následkoch nedo-

stavenia sa, teda aj o  možnosti rozhodnutia o žalobe kontu-

mačným  rozsudkom.  Navrhované  ustanovenie  §  153b  nie je

v rozpore  s  článkom  38  ods.  2  Listiny  základných práv

a slobôd  a článkom 48 ods.  2 Ústavy  Slovenskej republiky,

podľa ktorých  každý má právo,  aby sa jeho  vec prerokovala

verejne,  bez  zbytočných  prieťahov  a  v jeho prítomnosti,

a aby sa mohol vyjadriť  ku všetkým vykonávaným dôkazom. Na-

vrhované ustanovenie neodníma právo žalovanému, aby jeho vec

bola prerokovaná  v jeho neprítomnosti,  ale upravuje právne

následky, ktoré nastanú, ak odmietne svoje právo byť prítom-

ný na pojednávaní realizovať.

 

     Poznamenávam, že predvádzanie  policajným orgánom alebo

uloženie poriadkovej pokuty je len  veľmi málo účinné v prí-

padoch, keď sa žalovaný zámerne  vyhýba účasti na súdnom po-

jednávaní a  zámerne spôsobuje prieťahy v  súdnom konaní, čo

mi môže potvrdiť určite veľká časť sudcov na Slovensku.

 

     V súlade s  citovanými ustanoveniami Listiny základných

práv a slobôd a Ústavy Slovenskej republiky má žalobca právo

na to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.

A zdôrazňujem,  že aj  dnes platný  Občiansky súdny poriadok

umožňuje  súdu podľa  ustanovenia  §  101 ods.  2 pokračovať

v konaní, aj keď sú účastníci  nečinní. Ak sa riadne predvo-

laný účastník neustanoví na pojednávanie a nepožiada o odro-

čenie z  dôležitého dôvodu, môže súd  vec prejednať v neprí-

tomnosti takéhoto účastníka.  Je to § 101, ako  som už pove-

dal, platného znenia.

 

     Súhlasím s návrhom  týkajúcim sa odseku 4 §  157, že sa

vypustia slová "bez poučenia o odvolaní", tak ako to konšta-

toval pán spravodajca.

 

     Pokiaľ ide o vyrovnanie bezpodielového vlastníctva man-

želov, teda  § 175l, chcem  zdôrazniť, že existuje  inštitút

mimosúdneho  vyrovnania bezpodielového vlastníctva manželov,

ak ide  o žijúcich partnerov.  Prečo by sa  nemohli dohodnúť

pozostalí dediči  o vyrovnaní  dedičstva, o vyrovnaní bezpo-

dielového  spoluvlastníctva manželov,  keď ide  o vyrovnanie

medzi poručiteľom a pozostalým manželom? Nechápem, ide o do-

hodu, ktorá sa stvrdí ako  právny úkon v zápisnici. Prečo by

sa s tým muselo ísť na súd? Nemyslím si.

 

     Pokiaľ ide o § 241a - dovolanie ministrom spravodlivos-

ti,  generálnym prokurátorom,  v prípadoch,  ak právoplatným

rozhodnutím bol porušený  zákon, predovšetkým predsedom Naj-

vyššieho súdu.  Viete veľmi dobre, že  naši sudcovia pracujú

mnohokrát v  sťažených podmienkach práve  preto, že niektoré

zákony,  napríklad reštitučné,  boli prijímané  veľmi rýchlo

a neboli dokonalé.  Prežili sme doslova  útrapy, aby sme  si

niektoré ustanovenia vedeli vyložiť.  A vtedy nám každé roz-

hodnutie Najvyššieho súdu pripadalo ako obrovská pomoc. Pre-

čo by predseda Najvyššieho  súdu v záujme zjednotenia praxe,

výkladu, nemohol v zásadných veciach rozhodnúť, prečo by te-

da nemohol Najvyšší súd rozhodnúť? U ministra spravodlivosti

a generálneho prokurátora sa nevracajme  k sťažnosti pre po-

rušenie  zákona. Ale  opakujem, je  tu množstvo  ľudí, ktorí

jednoducho nesúhlasia  s tým, aby sa  správoplatnili veci na

krajských súdoch. Ja vám tu otvorene nepoviem moje stanovis-

ko, ale  poviem vám určite,  že treba vypočuť  toto množstvo

ľudí, ktorí  sa domnievajú, že sa  treba vrátiť aspoň cestou

dovolania k preskúmavaniu  nezákonných právoplatných rozhod-

nutí. A či je to zasahovanie do rozhodovacej činnosti súdov,

ja toto  tvrdenie odmietam. Prečo? Pretože  ak zistím, že je

rozhodnutie  nezákonné, postúpim  ho nezávislému Najvyššiemu

súdu, ktorý opäť o ňom  rozhodne. Čiže aký zásah do nezávis-

losti súdov?  Neviem v čom.  Opäť zase rozhodne,  alebo moje

dovolanie zamietne Najvyšší súd.

 

     Smerovanie súdnictva - máme  spracovanú analýzu ako ďa-

lej. Je to koncepcia, ktorú  bude dokonca prerokúvať aj vlá-

da. Musíme tu mať komparačné  výsledky, musíme mať veľa skú-

seností z iných krajín, z právnych poriadkov od susedov, aby

sme sa proste naučili a aby sme vedeli, ako sa máme správať.

Myslím si, že smerovanie nášho súdnictva prinajmenej do kon-

ca tohto roku a v roku  1996 je jasné, zrozumiteľné - pomôcť

občanom znížením počtu nevybavených vecí tak, aby tretiu moc

v štáte, súdnictvo,  nepovažovali za nejakú  moc poskakujúcu

popri  výkonnej a  zákonodarnej moci.  Ak by  ste sa  chceli

bližšie pozrieť napríklad na smerovanie súdnictva v Čechách,

mám tu z  Lidových novín veľký článok "O  soudech a soudcích

země české", tak si porovnajte, ako sa ide v ktorej krajine,

akým spôsobom.

 

     Nebudem vás viac zdržiavať, ale chcem ešte povedať sta-

novisko k návrhu pána  poslanca Maxona, ktorý navrhuje dopl-

niť §  337 ods. 1 písm.  c). Ja by som  s tým plne súhlasil,

aby to tak  bolo, len neviem, či tomu  nebude brániť tá pre-

kážka, čo povedal pán spravodajca.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu  ministrovi Liščákovi. Žiada  si záverečné

slovo spoločný  spravodajca? Nech sa páči,  pán poslanec Br-

ňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Vážený pán predsedajúci,  pretože väčšia časť relevant-

ných  pozmeňovacích  a  doplňovacích  návrhov, ktoré odzneli

v pléne, bola predmetom diskusie,  resp. hlasovania v ústav-

noprávnom výbore, nežiadam postup podľa § 22 rokovacieho po-

riadku a  nežiadam ani o  prestávku. Som pripravený  uvádzať

jednotlivé pozmeňovacie návrhy.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Vzhľadom na to,  že dva kluby žiadali prestáv-

ku, pýtam sa, či trvajú na svojich návrhoch.

 

     Pán Maxon má procedurálny návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne. Je pre mňa  veľmi sympatické, že pán mi-

nister  spravodlivosti s  mojím návrhom  vecne súhlasí.  Ten

problém účinnosti zákona, na ktorý sa odvolávam, nie je mož-

né preklenúť. Svoj pozmeňovací návrh sťahujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Dávam  10 minút na  prestávku, čiže sa  zídeme

o 15.40 hodine.

 

 

 

 

 

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Panie poslankyne, páni  poslanci, pristúpime k hlasova-

niu  o jednotlivých  pozmeňovacích a  doplňovacích návrhoch.

Prosím spoločného spravodajcu  výborov poslanca pána Brňáka,

aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy a výsledkov

rozpravy.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.  Pokiaľ ide o spoločnú

správu, rozpravou  neboli dotknuté body  2, 3, 4  a 5, ktoré

som odporučil schváliť. Ak nebudú voči tomu výhrady, navrhu-

jem o nich hlasovať en bloc a odporúčam, aby boli schválené.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať, vážené panie poslankyne, páni

poslanci.  Pán spoločný  spravodajca odporúča  tieto body en

bloc prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 99 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 97 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

 

     Čiže tieto návrhy zo spoločnej správy sme prijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

 

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Bod 1 spoločnej správy sa  dotýka bodu 11 a navrhuje sa

za slová "rozhodne súd" vložiť slová "bez zbytočného odkladu

najneskôr" a  pokračovať v texte. K  tomuto  návrhu existuje

konkurujúci návrh pána poslanca Fogaša. Domnievam sa, že ten

zo  spoločnej správy  lepšie vystihuje  danú situáciu, preto

odporúčam bod 1  zo spoločnej  správy a bude  potom vylúčený

pozmeňovací návrh pána poslanca Fogaša.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať.  Pán spoločný spravodajca od-

porúča bod 1 prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 107 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

 

     Čiže aj tento pozmeňovací návrh sme prijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     O bode  6 spoločnej správy  som navrhol hlasovať  až po

hlasovaní o pozmeňovacom návrhu  pána poslanca Fogaša. Má to

svoj súvis, takže k nemu by  sme sa vrátili len v takom prí-

pade, ak  by sme neprijali  pozmeňovací návrh pána  poslanca

Fogaša. Týka sa to účinnosti tohto zákona.

 

     Z rozpravy  vyplynuli tieto pozmeňovacie  a doplňovacie

návrhy:

 

     Prvý som predniesol ja a  týka  sa nasledovného: Za bod

13 sa vkladá nový bod 14, ktorý znie: "v § 88 ods. 1 sa pri-

pája nové  písmeno o), ktoré  znie: "o) v  ktorého obvode má

žalobca bydlisko, ak ide o  konanie vo veciach ochrany osob-

nosti". Návrh odporúčam schváliť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Budeme  hlasovať  o  pozmeňovacom návrhu pána

poslanca Brňáka. Odporúča ho prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 112 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 111 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Čiže  aj tento  pozmeňovací návrh  pána poslanca Brňáka

sme prijali.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     V  rozprave ďalej  vystúpil pán  poslanec Fogaš,  ktorý

predniesol celkove šesť pozmeňovacích a doplňovacích návrhov.

Prvý sa dotýka  bodu 9, kde navrhol zmenu  v ustanovení § 40

a navrhol z návrhu novely  zákona toto ustanovenie vypustiť.

Ako spoločný spravodajca neodporúčam schváliť tento pozmeňo-

vací návrh.

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať.  Pán spoločný spravodajca ne-

odporúča prijať pozmeňovací návrh pána poslanca Fogaša.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 112 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 36 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Čiže tento  pozmeňovací návrh pána  poslanca Fogaša sme

neprijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     V poradí druhý  pozmeňovací návrh sa týka bodu  11 § 85

ods. 2. Podľa môjho názoru  o tomto návrhu netreba hlasovať,

pretože bol prijatý pozmeňovací  návrh pod bodom 1 spoločnej

správy.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán poslanec Fogaš.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Chcel  by som  len doplniť,  že súhlasím  s tým textom,

ktorý sa schválil,  len tam sa to končí  slovami "od podania

návrhu". To môže zvádzať výkladovo k tomu, že je to od návr-

hu na začatie konania, lebo predbežné opatrenie je možné na-

riadiť aj počas konania. Či nie je rozumné tam dodať tie dve

slová "od  podania návrhu na predbežné  opatrenie", lebo od-

vtedy plynie tá lehota.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Jediná zmena sa dotýka slovka "však".

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Nie, "od  podania návrhu na  predbežné opatrenie". Mys-

lím, že to je to podstatné,  čo som tam dodal. K tomu textu,

ktorý sa schválil, by som odporúčal doplniť slová "návrhu na

predbežné opatrenie", lebo odvtedy  plynie tá lehota, odkedy

sa podá návrh  na predbežné opatrenie, nie od podania návrhu

na začatie konania.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Súhlasím s  tým, aby sa  o tomto návrhu  dalo hlasovať.

Vzhľadom na moje predchádzajúce stanovisko k spoločnej sprá-

ve, ale aj vzhľadom na to, že pán poslanec Fogaš ma presved-

čil, súhlasím aj s týmto doplnkom.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať.  Pán spoločný spravodajca od-

porúča návrh prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 110 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Pozmeňovací návrh pána Fogaša sme prijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Tretí bod sa týka bodov 17 a 18, kde pán poslanec Fogaš

navrhuje v § 104a a 105 v  oboch odsekoch 2 za slová "nie je

príslušný vecne", resp. v § 2 "miestne" vložiť slová "vyslo-

ví svoju nepríslušnosť a  vec odstúpi neodkladne príslušnému

súdu" a ďalší text v oboch odsekoch vypustiť. Ako spravodaj-

ca neodporúčam schváliť navrhovanú zmenu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme  hlasovať o ďalšom  pozmeňovacom návrhu

pána poslanca Fogaša. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča

prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 35 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.

 

     Tento pozmeňovací návrh neprešiel.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     V poradí ďalší pozmeňovací návrh  sa týka bodu 25, a to

§ 153b, ktoré  navrhol pán poslanec Fogaš  vypustiť z návrhu

novely  zákona. V  tejto súvislosti  tiež vypustiť  bod 42 §

200j až 200n, a tým  zachovať šiestu hlavu upravujúcu osobi-

tosti obchodného súdnictva. Konanie vo veciach ochrany osob-

nosti nadpísať ako siedmu hlavu a ostatné prípadne prečíslo-

vať  alebo preznačiť.  Ako spravodajca  neodporúčam schváliť

uvedený pozmeňovací návrh.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme  hlasovať o ďalšom  pozmeňovacom návrhu

pána poslanca Fogaša. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča

prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 29 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.

 

     Ani tento pozmeňovací návrh neprešiel.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ďalší  pozmeňovací návrh  sa týka  bodu 26,  a to § 157

ods. 4, kde pán poslanec navrhuje vypustiť slová "bez pouče-

nia o odvolaní". Odporúčam  uvedený pozmeňovací návrh schvá-

liť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať.  Pán spoločný spravodajca od-

porúča uvedený návrh schváliť.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 94 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento pozmeňovací návrh sme prijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     V poradí  posledný pozmeňovací návrh  sa týka bodu  48,

a to § 241a, ktoré  ustanovenie pán poslanec navrhuje vypus-

tiť. Ako spravodajca neodporúčam schváliť navrhovanú zmenu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

    Ďakujem.  Budeme hlasovať  o ďalšom  pozmeňovacom návrhu

pána poslanca  Fogaša. Pán spoločný  spravodajca ho odporúča

neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 19 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 51 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ospravedlňujem sa. V  poradí posledný pozmeňovací návrh

pána poslanca Fogaša sa týka stanovenia účinnosti, kde navr-

huje,  aby bola  stanovená účinnosť  dňom 1.  12. 1995.  Ako

spravodajca odporúčam navrhovanú zmenu schváliť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

    Ďakujem. Budeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca odpo-

rúča prijať pozmeňovací návrh o účinnosti zákona.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 112 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 111 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Tento pozmeňovací návrh sme prijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Schválením tohto pozmeňovacieho  návrhu nie je potrebné

hlasovať o bode 6 spoločnej správy.

 

     V poradí ďalším návrhom  bol pozmeňovací návrh pána po-

slanca Benčíka, ktorý navrhol  vypustiť bod 51 návrhu, ktorý

sa  týka §  246 ods.  2. Ako  spravodajca neodporúčam prijať

uvedené zmenu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Pán spoločný  spravodajca odporúča neschváliť

pozmeňovací návrh pána poslanca Benčíka. Budeme hlasovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 28 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

 

     Tento pozmeňovací  návrh pána poslanca  Benčíka sme ne-

prijali.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     V  rozprave ďalej  vystúpil pán  poslanec Kvarda, ktorý

navrhol celkove štyri pozmeňovacie návrhy. Pretože dva a dva

majú vzájomnú súvislosť, prečítam ich vždy po dvoch a dal by

som o týchto dvojiciach hlasovať en bloc.

 

     Prvý sa dotýka ustanovenia § 120 ods. 1, kde pán posla-

nec navrhol vypustiť vetu: "Súd môže vykonať aj také dôkazy,

ktoré nie sú navrhované." V § 120 navrhol zaradiť nový odsek

4 nasledovného  znenia: "Súd  môže vykonať  len také dôkazy,

ktoré  sú  navrhované  účastníkmi,  ktoré  nie  sú v rozpore

s osobnými právami účastníkov  konania." Ako spravodajca ne-

odporúčam navrhovanú zmenu schváliť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať.  Pán spoločný spravodajca ne-

odporúča prijať pozmeňovací návrh pána poslanca.

 

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 36 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     V poradí ďalšie dva pozmeňovacie návrhy sa týkajú usta-

novenia  § 241a,  kde  pán  poslanec navrhol  vypustiť odsek

2 a v § 241a  ods. 3 má byť odsek 2, a  navrhuje v ňom vyne-

chať  "podľa odsekov 1 a  2". Oba  tieto návrhy  neodporúčam

schváliť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať.  Pán spoločný spravodajca ne-

odporúča prijať tieto pozmeňovacie návrhy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 110 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 33 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

 

     Tieto pozmeňovacie návrhy neboli prijaté.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     V  rozprave ďalej  vystúpil pán  poslanec Maxon,  ktorý

svoj pozmeňovací návrh stiahol.

 

     Ďalej vystúpil pán poslanec Šimko, ktorý navrhol vypus-

tiť body 40 a 41 predmetného návrhu. Ako spravodajca neodpo-

rúčam schváliť navrhovanú zmenu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     O obidvoch dávate hlasovať?

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Áno, obidva súvisia.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať.  Pán spoločný spravodajca po-

zmeňovacie návrhy pána poslanca Šimka neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 112 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 37 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Ani tieto pozmeňovacie návrhy sme neprijali.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

 

 

Poslanec P. Brňák:

 

     V  rozprave ďalej  vystúpil pán  poslanec Langoš, ktorý

navrhol  celkove štyri  pozmeňovacie návrhy.  Prvý sa dotýka

bodu 5, kde navrhol text  za slovami "na opakované oznámenia

tých  istých skutočností"  nahradiť textom  "súd vec postúpi

predsedovi súdu, ktorý o tom rozhodne s konečnou platnosťou.

Proti tomuto rozhodnutiu nie  je prípustný opravný prostrie-

dok." Ako spravodajca neodporúčam schváliť navrhovanú zmenu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Budeme  hlasovať  o  pozmeňovacom návrhu pána

poslanca  Langoša.  Pán  spoločný  spravodajca ho neodporúča

prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 112 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 34 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

 

     Ani tento  pozmeňovací návrh pána  poslanca Langoša ne-

prešiel.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     V poradí  druhý pozmeňovací návrh  sa týka bodu  6, kde

pán poslanec navrhol vypustiť  ustanovenie § 35 ods. 2 písm.

f). Ako spravodajca neodporúčam schváliť navrhovanú zmenu.

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme  hlasovať o ďalšom  pozmeňovacom návrhu

pána poslanca Langoša. Pán spoločný spravodajca ho neodporú-

ča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 29 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

 

     Ani tento pozmeňovací návrh nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     V poradí ďalší návrh sa  týka bodu 41, kde pán poslanec

navrhol vypustiť celé ustanovenie § 200i. Vzhľadom na to, že

sme podobný návrh neodsúhlasili v rámci návrhu pána poslanca

Šimka, myslím si, že hlasovanie  o tomto bode je bezpredmet-

né. Súhlasíte pán poslanec? Ďakujem.

 

     V poradí  ďalší pozmeňovací návrh sa  týka bodu 48, kde

pán poslanec navrhol vypustiť celé ustanovenie, ako aj usta-

novenia s ním  súvisiace ako § 241a. Vzhľadom  na to, že ten

istý návrh sme neschválili v rámci pozmeňovacieho návrhu pá-

na poslanca  Fogaša, je situácia podobná  a domnievam sa, že

nie je potrebné dať o tomto návrhu hlasovať.

 

     Pán predsedajúci, viac návrhov nebolo.

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi. V súlade s usta-

novením § 26 ods. 1  zákona o rokovacom poriadku budeme hla-

sovať o vládnom návrhu zákona  ako celku v znení schválených

zmien a doplnkov.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravo-

dajca odporúča zákon prijať.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Áno.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

 

     Konštatujem, že  sme schválili vládny  návrh zákona Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky, ktorým  sa mení a  dopĺňa

Občiansky súdny poriadok.  (Potlesk.)

 

     Ďakujem  vám. Prv  než sa  rozídeme, oznamujem  vám, že

poslanci  na Sliač  nemajú lietadlo,  pretože kapacitne  iba

jedno lietadlo je vyťažené. Ani  späť 20. 9. nebude lietadlo

zo Sliača.

 

     Pokračovať budeme v stredu o 10.00 hodine. Ďakujem.

                   Siedmy deň rokovania

       9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                    20. septembra 1995

____________________________________________________________

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     pokračujeme v  rokovaní prerušenej 9.  schôdze Národnej

rady Slovenskej republiky.

 

     Skôr ako pristúpime k  rokovaniu, chcem vás informovať,

že  predseda Národnej  rady Slovenskej  republiky pozval  na

15.00 hodinu  podpredsedu vlády a  ministra financií Sloven-

skej republiky pána Sergeja Kozlíka, aby odôvodnil návrh de-

vízového zákona.  Pán podpredseda vlády  sa spolu s  ďalšími

členmi vlády  Slovenskej republiky dnes  pracovne zúčastňuje

na 3. medzinárodnom veľtrhu finančníctva, bankovníctva a po-

isťovníctva FINEX  95 v Banskej  Bystrici. O tomto  36. bode

programu by sme teda rokovali o 15.00 hodine popoludní.

 

     Podľa schváleného programu pristúpime k  t r i d s i a-

t e m u  d r u h é m u  bodu programu, ktorým je

 

     správa  Rady  pre  rozhlasové  a  televízne  vysielanie

o stave vysielania v Slovenskej  republike a o činnosti Rady

Slovenskej republiky  pre rozhlasové a  televízne vysielanie

za rok 1994 a prvý polrok 1995.

 

     Podľa §  2 ods. 1 písm.  ch) zákona Slovenskej národnej

rady číslo 294/1992 Zb. o Rade Slovenskej republiky pre roz-

hlasové a televízne vysielanie  v znení neskorších predpisov

rada  predkladá  Národnej  rade  Slovenskej republiky správu

o stave vysielania a o svojej činnosti najmenej raz ročne.

 

     Správu rady ste dostali ako  tlač 198 a spoločnú správu

o výsledkoch jej prerokovania vo výboroch ako 198a. Súčasťou

spoločnej správy je aj návrh uznesenia Národnej rady Sloven-

skej republiky.

 

     Skôr ako dám slovo poverenej členke Výboru Národnej ra-

dy Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport

poslankyni  Ide  Rapaičovej,  s  faktickou  poznámkou, resp.

s procedurálnou poznámkou sa  hlási pani kolegyňa Bartošíko-

vá. Prosím, zapnite jej mikrofón.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Pán  predsedajúci,  oznamujem,  že  budem dnes hlasovať

náhradnou kartou číslo 1.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Kolegyne, kolegovia, je

ešte niekto  z vás, kto  bude hlasovať náhradnou  kartou? Ak

nie, ďakujem.

 

     Dávam slovo poverenej členke  Výboru Národnej rady Slo-

venskej republiky  pre vzdelanie, vedu, kultúru  a šport po-

slankyni  Ide Rapaičovej,  aby podala  informácie o výsledku

prerokovania správy vo výboroch Národnej rady Slovenskej re-

publiky.

 

Poslankyňa I. Rapaičová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení kolegovia, kolegyne,

 

     najprv mi dovoľte predniesť  spoločnú správu z preroko-

vania tohto bodu v jednotlivých výboroch.

 

     Správu Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a tele-

vízne vysielanie  o stave vysielania  v Slovenskej republike

a o činnosti Rady Slovenskej  republiky pre rozhlasové a te-

levízne vysielanie za rok 1994 a prvý  polrok 1995  pridelil

predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnu-

tím číslo 455 z 2. augusta 1995 Výboru Národnej rady Sloven-

skej republiky pre financie,  rozpočet a menu, Výboru Národ-

nej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu

a podnikanie,  Zahraničnému výboru  Národnej rady Slovenskej

republiky  a Výboru  Národnej rady  Slovenskej republiky pre

vzdelanie, vedu,  kultúru a šport a  zároveň určil Výbor Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultú-

ru a šport ako príslušný  podať Národnej rade Slovenskej re-

publiky správu o výsledku prerokovania správy vo výboroch.

 

     Určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky prero-

kovali správu v určenej lehote.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu a  Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej

republiky vzal správu na vedomie  a Výbor Národnej rady Slo-

venskej republiky  pre vzdelanie, vedu, kultúru  a šport vy-

slovil s ňou súhlas. Uvedené výbory odporučili Národnej rade

Slovenskej republiky vziať na  vedomie správu o stave vysie-

lania v  Slovenskej republike a  o činnosti Rady  Slovenskej

republiky pre rozhlasové a  televízne vysielanie za rok 1994

a prvý polrok 1995.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo, privatizáciu a podnikanie po prerokovaní správy nepri-

jal uznesenie  o výsledku jej prerokovania,  lebo podľa § 48

ods.  1 zákona  Slovenskej národnej  rady číslo  44/1989 Zb.

o rokovacom  poriadku Slovenskej  národnej rady  v znení ne-

skorších predpisov  nevyslovila s uznesením  súhlas nadpolo-

vičná väčšina všetkých členov výboru.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia, toľko spoločná správa.

 

     Prosím, pán predsedajúci, aby ste prijali moju prihláš-

ku do rozpravy ako prvú.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Áno, pani poslankyňa, spoločný  spravodajca má túto vý-

hodu. Nech sa páči, dávam vám slovo.

 

     Do rozpravy sa pripraví pán poslanec Ivan Šimko.

 

Poslankyňa I. Rapaičová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené poslankyne, poslanci,

 

     zákon Slovenskej národnej rady číslo 294/1992 Zb. o Ra-

de Slovenskej republiky pre  rozhlasové a televízne vysiela-

nie v znení neskorších  predpisov ukladá Rade Slovenskej re-

publiky pre  rozhlasové a televízne  vysielanie najmenej raz

ročne predložiť  správu o stave vysielania  v Slovenskej re-

publike a o činnosti rady.  Správa zahrňuje však obdobie ce-

lého roku  1994 a prvého  polroku 1995. Je  to správa, ktorú

máte pod tlačou číslo 198.

 

     Dôvody  nepredloženia správy  do Národnej  rady v  roku

1994 vyplývajú  zo stavu, ktorý je  podrobne uvedený v mate-

riáli. Rada  nebola od 21. augusta  minulého roku uznášania-

schopná.  Odvolaná bola  15. decembra.  V ten  istý deň boli

zvolení 7  noví členovia, 26. januára tohto roku zostávajúci

2 členovia. Rada  preto po zvážení  a konzultácii vo  Výbore

Národnej rady pre vedu, vzdelanie, kultúru a šport predloži-

la správu za obdobie roku  1994 spolu s polročným hodnotením

činnosti novozvolenej  rady. Z týchto  dôvodov sú jednotlivé

kapitoly správy rozdelené na tieto dva časové úseky.

 

     Základnou  úlohou, ktorú  novozvolená rada realizovala,

bola analýza potrieb  finančného, technického a personálneho

dovybavenia úradu ako nutnej podmienky pre jej činnosť. Vďa-

ka  pochopeniu Národnej  rady Slovenskej  republiky boli pri

schvaľovaní zákona o štátnom rozpočte rade pridelené zvýšené

investičné  a mzdové  prostriedky. Tak  mohol byť personálne

doplnený predovšetkým  odbor programu a  analýz, zakúpila sa

najnutnejšia výpočtová a  monitorovacia technika vzhľadom na

úlohy  rady  v  oblasti  výkonu  štátnej  správy vysielania,

s osobitným dôrazom najmä  na kontrolnú činnosť dodržiavania

zákona číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a te-

levízneho vysielania. Ale i  súčasný stav dobudovania výkon-

ného aparátu rady nemôžeme ešte pre neustály nárast a rozsah

úloh  považovať na  optimálny. Rada  si musela  predovšetkým

vytvoriť  koncepciu svojej  činnosti a  v nadväznosti  na ňu

plán hlavných úloh.

 

     Z výstupov roku 1994 sa ukázalo, že napríklad komplexné

posudzovanie žiadostí o udelenie licencie, vrátane finančné-

ho a technického  zabezpečenia projektov, bolo nedostatočné.

K licenciám sa nevydávali žiadne  podmienky, viackrát sa pri

ich vydávaní  vyskytli i legislatívne  chyby. Boli vytvorené

vzorové  podmienky pre  držiteľov licencií,  ktorými sa rada

vyrovnáva s absenciou určitých regulácií v našom zákone.

 

     Existujúci systém mediálnych  zákonov v oblasti rozhla-

sového a  televízneho vysielania bol v  období svojho vzniku

síce prevratný, ale v  súčasnosti pri potrebe hľadania opti-

málnej regulácie mediálneho prostredia, vlastníckych vzťahov

v médiách a celkovej  harmonizácie duálneho systému vysiela-

nia  čoraz viac vyvstáva  potreba jeho novelizácie a doplne-

nia ďalšími zákonmi. Rada preto osobitne stanovuje podmienky

pre  pôvodnú  domácu  tvorbu,  európsku tvorbu, špecifikáciu

programov pre  deti a mládež,  podmienky účasti zahraničných

a domácich   právnických  osôb,   zabezpečenie  prehľadnosti

vlastníckych vzťahov. Práve v tejto oblasti musí rada zabez-

pečiť, aby žiadna z kapitálových skupín nezískala dominantné

postavenie, aby kapitálové  zloženie spoločnosti bolo trans-

parentné.  Touto činnosťou  práve vypĺňa  nedostatky súčasne

platnej legislatívy.

 

     Výstupy uvedené  v správe, ale  i moje osobné  poznanie

a účasť na zasadnutiach  rady  jednoznačne potvrdzujú vysokú

profesnú odbornosť členov rady,  ich nezávislosť a objektív-

nosť, ktoré sú zárukou  plnenia všetkých jej úloh vyplývajú-

cich zo  zákona, z medzinárodných dohovorov  a záväzkov Slo-

venskej republiky v tejto  oblasti. Koncepčnosť jej činnosti

potvrdzuje  i v  správe uvedený  plán hlavných  úloh rady na

druhý polrok tohto roka modifikovaný vývojom súčasnej situá-

cie vo verejnoprávnych i súkromných elektronických médiách.

 

     Odporúčam  Národnej  rade  Slovenskej  republiky správu

o stave vysielania a činnosti  Rady Slovenskej republiky pre

rozhlasové a televízne vysielanie za  rok 1994 a prvý polrok

1995 vziať na vedomie.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem  pani poslankyni  Rapaičovej a  prosím ju,  aby

zaujala miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     V  rozprave bude  pokračovať pán  poslanec Ivan  Šimko.

Nech sa páči, pán poslanec.

 

 

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Pán predseda,

     dámy a páni,

 

     keby sa našiel človek odkiaľsi z Marsu, ktorý nevie nič

o našej nie príliš dávnej minulosti  a začal  by sa prehŕňať

v slovenskej tlači  z päťdesiatych, sedemdesiatych  a takmer

celých  osemdesiatych  rokov,  tak  by  asi  nikdy nedokázal

pochopiť, čo viedlo milióny našich občanov k tomu, aby v no-

vembrových dňoch  roku 1989 štrngali  kľúčikmi po námestiach

našej vlasti. Veď  z dobových správ sa zdá,  že život plynul

celé desaťročia spokojne,  nešváry sa umiernene kritizovali,

celkovo však prevažovali správy o úspechoch a nezlomnej jed-

note ľudu.  Iba kde tu  prebleskli aj informácie  o hŕstkach

tých, ktorí boli nespokojní, alebo mali iný názor, pravdepo-

dobne dotovaní  zo zlého zahraničia. Občania  sami volali po

spravodlivom  potrestaní týchto  nespratníkov a rozvracačov.

Tak vyznievali správy z masmédií po celé desaťročia. Len čo-

si  tu nehralo.  Každodenná evidentná  skúsenosť našich ľudí

bola úplne iná. Úspechy v skutočnosti neboli úspechmi, ľudia

spokojní neboli, túžbu po slobode v nich neudusil ani domáci

teror, ani zahraničné  tanky. Až sa to v závere ôsmej dekády

tohto storočia prevalilo. To však je už iná story.

 

     My  tu dnes  máme na  stole správu  o stave  vysielania

v Slovenskej republike za rok 1994  a prvý polrok 1995. Pri-

pravila ju Rada Slovenskej  republiky pre rozhlasové a tele-

vízne vysielanie. Iba pripomínam, že zákonodarné sudičky pri

zrode tejto inštitúcie dali do vienka ako poslanie rady pod-

porovať záujmy verejnosti  na uskutočňovanie slobody prejavu

a práva  na  informácie,  dohliadať  na dodržiavanie zákonov

a iných právnych predpisov pri  televíznom a rozhlasovom vy-

sielaní, dbať na rozvoj plurality a nezávislosti vo vysiela-

ní a podporovať domácu tvorbu. Je to v § 1 zákona Slovenskej

národnej  rady, ktorý  spomínala už  aj pani  spravodajkyňa,

v zákone číslo 294/1992 Zb.

 

     Správa, ktorú nám táto inštitúcia predkladá, je pomerne

obsiahla. Opisuje  sa v nej celý rad kvantitatívnych skutoč-

ností spôsobom,  aby celkový umelecký  dojem vyznel tak,  že

rada  pracuje, licencie  sa udeľujú,  rozhlasové a televízne

stanice  vysielajú. Skrátka, je tu  neustála aktivita. Iste,

nájdu sa aj nedostatky a problémy, ale príslušní dostali le-

hoty na ich odstránenie,  prípadne prestali byť príslušnými,

teda všetko je v najlepšom poriadku.

 

     Zo správy však, vážené  kolegyne a vážení kolegovia, by

sa  ten nevedomý  človek z  Marsu, ktorého  som ako hypotézu

v úvode spomínal, vonkoncom nedozvedel o tom, či v rozhlaso-

vom a televíznom vysielaní  možno hovoriť o slobode prejavu,

či sa ním naplňuje právo verejnosti na informácie, či sa do-

držiavajú zákony, a hlavne, či  sa rozvíja pluralita a nezá-

vislosť vo vysielaní. Je zrejmé, že rada, ktorá by zo zákona

mala byť vrchným strážcom  týchto kvalitatívnych hodnôt roz-

hlasového a televízneho vysielania,  na tieto otázky odpove-

dať  nemôže. Jednoducho  preto,  lebo  ak by  mala odpovedať

pravdivo, koaličná  väčšina tohto parlamentu  takúto odpoveď

neocení. Ba nie je vylúčené, že potom jedným z bodov budúcej

schôdze  by mohlo  byť odvolanie  terajších a  voľba nových,

prezieravejších členov rady. Ale  komplikované by bolo odpo-

vedať na tieto otázky i nepravdivo, pretože milióny televíz-

nych divákov a milióny  poslucháčov rozhlasových staníc sami

vidia a počujú, koľko slobody, koľko  plurality, koľko nezá-

vislosti vo vysielaní ktorých z týchto médií je.

 

     Ak už odhliadneme od škandalóznej skutočnosti, že počas

parlamentnej  novembrovej noci  minulý rok  koaličná väčšina

vymenila kompletné zostavy orgánov oboch najvplyvnejších mé-

dií  Slovenskej  televízie  a Slovenského  rozhlasu tak, aby

v týchto orgánoch, ktorých poslaním je podľa zákona zabezpe-

čovať  programovú objektívnosť  a nezávislosť,  nebol nikto,

koho by  kandidovali strany dnešnej opozície,  a že teda pre

napĺňanie spomínaných kvalitatívnych hodnôt tu nie sú ktovie

aké inštitucionálne podmienky. Skúsme si však napríklad spo-

menúť takú  drobnosť, kedy sme posledne  počuli v spravodaj-

stve Slovenskej televízie  stanovisko niektorej z opozičných

politických strán. Akoby tu v tejto krajine nejestvovalo nič

iné než politické  grémium HZDS. Nuž, ale toto  v správe nie

je. Charakteristika kvalitatívnych ukazovateľov chýba.

 

     Ale poďme k  tomu, čo v nej je.  Licenčná politika môže

veľmi účinne smerovať k pluralite a nezávislosti vysielania,

ako i opačne. To, k čomu smeruje v tejto sfére politika Rady

Slovenskej republiky pre  rozhlasové a televízne vysielanie,

zo  správy nevyčítame.  Čosi robí.  Udeľuje, prípadne odníma

licencie,  kontroluje  plnenie  licenčných  podmienok. Komu,

ako,  to  môžeme  iba  špekulovať.  Temná  narážka na to, že

v marci 1995 bola  spracovaná kvantitatívna analýza vysiela-

nia hlavných spravodajských  a publicistických relácií rádia

Slobodná Európa, dáva tušiť  politické pozadie činnosti rady

v licenčnej  činnosti. Je  skutočne pozoruhodné,  že v  naj-

vplyvnejšom  médiu, vo  verejnoprávnej Slovenskej televízii,

sa takáto kvantitatívna  analýza vysielania hlavných spravo-

dajských a  publicistických relácií v  správe ani nespomína.

Pritom na strane 26 sa  jasne hovorí, že Rada Slovenskej re-

publiky pre rozhlasové a televízne vysielanie je jediným or-

gánom, ktorý je  oprávnený kontrolovať dodržiavanie platných

zákonov  vo  vysielaní   prevádzkovateľov  zo  zákona,  teda

i v Slovenskej televízii. A  zákon jasne požaduje pluralitu,

nezávislosť, povinnosť informovať úplne a nie jednostranne.

 

     Správa taktne  mlčí o personálnych zmenách  v Rade Slo-

venskej televízie. Vlastne jediné,  čo sa v rámci kontrolnej

časti o Slovenskej televízii uvádza, sú tieto štyri prípady:

 

     Po prvé, na strane 27, citujem: "V televíznom vysielaní

bola  v máji 1994 vykonaná  kontrola vysielania  STV 1 a ná-

sledne bolo Slovenskej televízii  zaslané upozornenie na po-

rušovanie zákona v oblasti vysielania reklamy." Koniec prvé-

ho citátu. Po druhé, na  strane 28, zase citujem: "Komplexný

monitoring  a analýza vysielania  programového  okruhu STV 1

v  trvaní  jedného  týždňa  z  pohľadu  všeobecne uznávaných

princípov verejnoprávnej televízie i z pohľadu všeobecne uz-

návaných princípov verejnoprávneho vysielania. Analýzou boli

zistené mnohé  nedostatky, porušovanie zákona  pri vysielaní

reklám,  nedodržanie  časového  rozsahu  vysielania  reklám,

skryté reklamy, zreteľné  neoddelenie reklamy a sponzoringu,

ohrozovanie  morálneho a  psychického vývoja  detí a mládeže

cez televíznu obrazovku, prehrešky voči spisovnej slovenčine

vo vysielaní, nedostatok  relácií mapujúcich národné dejiny,

absencia školských programov a  podobne. Rada Slovenskej te-

levízie upozorňuje na zistené nedostatky a určila na nápravu

lehotu 60 dní." Potiaľ druhý  citát. Ešte upozorňujem, že i-

šlo o týždeň od 8. do 14. novembra 1994. To sa vtedy vynori-

la zrejme potreba  vymeniť vtedajšieho riaditeľa Stadtrucke-

ra. Žiadna informácia o tom,  či došlo k náprave, teda okrem

výmeny riaditeľa.

 

     Po tretie, v priebehu  volebných kampaní, zase citujem:

"Rada  zaujala stanovisko  k vysielaniu  aktualít Slovenskej

televízie zo dňa  30. 9. 1994 a k  príprave vysielania poli-

tickej reklamy  počas komunálnych volieb  v STV prostredníc-

tvom Reklamnej agentúry IP, v dôsledku čoho táto reklama ne-

bola  odvysielaná." Koniec  citátu.  Toho  30. 9.  1994 išlo

o ten  známy  televízny  cirkus  pri  volebnom akte predsedu

HZDS.

 

     A po  štvrté, napokon na strane  30 je posledná zmienka

v rámci kontrolnej činnosti v Slovenskej televízii a vlastne

jediná  týkajúca sa  roku 1995.  Opäť citujem:  "V júni 1995

tiež začala následná kontrola vysielania STV 1 z pohľadu vy-

sielania reklamy  a sponzorovaných relácií."  Koniec citátu.

Bodka. Viac  o kontrole najvplyvnejšieho  média - Slovenskej

televízie v správe rady, ktorej poslaním je strážiť plurali-

tu, nezávislosť a neskresľovanie informácií pri jej vysiela-

ní, nie je nič.

 

     Ľudia, ktorí sledujú politickú scénu na Slovensku, dob-

re vedia prečo. Ale i mnohí ľudia, ktorým každodenné staros-

ti nedovolia podrobnejšie skúmať  obsah a proporcie televíz-

neho vysielania,  vidia, že tu  niečo v poriadku  nie je. Na

stretnutí s  občanmi jednej stredoslovenskej  obce to neoby-

čajne výstižne vyjadrila  jednoduchá ženička prostými slova-

mi: "Tá televízia je dajaká pľuhavá." Žiaľ, predložená sprá-

va nám  nedáva odpoveď prečo.  A už vonkoncom  nie, čo treba

urobiť, aby sa zlepšila. Obávam  sa, že takú správu nepotre-

bujeme.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Keďže  už nemám žiadnu  prihlášku do rozpravy,

chcem sa spýtať, kto z  vás, pani poslankyne, páni poslanci,

chce vystúpiť. Pán poslanec Kunc,  nech sa páči. Pripraví sa

pán kolega Ftáčnik.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán predsedajúci,

     panie poslankyne, páni poslanci,

     vážení hostia,

 

     keby správa  mala čiste informačný  charakter, tak áno,

bolo by možné  po rokovaní prijať uznesenie tak,  ako je na-

vrhnuté. No nazdávam sa, že  ona nastoľuje aj doteraz nezod-

povedané a na riešenie, myslím  si, urgentné a zrelé otázky.

Uvádzajú sa napríklad: potreba hľadania regulácie mediálneho

prostredia,  zabezpečenie prehľadnosti  vlastníckych vzťahov

v médiách, celková harmonizácia duálneho systému vysielania.

Myslím si,  že sú to  skutočne vážne stránky  vysielania. Sú

výsledkom už dlhodobejšieho dôkladného pozorovania a analýzy

a naozaj sú zrelé na  riešenie. Navyše správa konštatuje, že

toho času rada nemá  k dispozícii primerané právne nástroje,

potrebu novelizácie  jestvujúcej právnej úpravy  považuje za

nevyhnutnú. Iste je  to tak. Ja som si aj  sám dal tú námahu

a absolvoval taký kratší rozhovor s  predsedom rady a z toho

rozhovoru to vyplynulo.

 

     Správa navyše  vyzdvihuje aj ďalšie  problémové okruhy.

Celkom správne hovorí  o nevyhnutnosti presnejšieho vymedze-

nia rolí vysielania verejnoprávnych médií. Hovorí o nedorie-

šenom probléme  Slovenského rozhlasu v  koncepcii vysielania

na  jednotlivých okruhoch  a jeho  rozdelení do  pridelených

sietí. Hovorí o vytvorení  systému podpory na rozvoj sloven-

skej produkcie a priestore  pre ňu vo vysielaní. Jednoducho,

sú to veci,  ktorým sa treba venovať, a  aj keď si nemyslím,

že by sme v tejto  chvíli mohli hovoriť o osobitných podrob-

nostiach, nazdávam  sa, že aj tieto  treba vziať na vedomie.

A práve z toho mi vychádza, že len takto jednoduchým uznese-

ním, že  Národná rada Slovenskej  republiky berie správu  na

vedomie,  nevychádzame  veciam,   ich  riešeniu,  dostatočne

v ústrety. Nie  je to totiž dosť  dobre možné práve vzhľadom

na väzbu  pôsobnosti rady, ako ju  určuje zákon 294/1992 Zb.

Ten totiž hovorí  v § 2 ods. 1 písm.  c), že rada sa podieľa

svojimi stanoviskami a návrhmi na utváraní zásad štátnej po-

litiky Slovenskej republiky vo vzťahu k vysielaniu a v určo-

vaní koncepcie jeho rozvoja. A tu sa vynára otázka, či je tu

tá štátna politika, či sú zrejmé, jasné a použiteľné jej zá-

sady a kto ich tvorí tak, aby Rada mala možnosť pri tom spo-

lupôsobiť.

 

     Druhý  veľký  okruh  problémov  predstavuje  informačná

a všeobecne  spoločenská obsahová  úroveň vysielania,  ktorú

diváci a  poslucháči  konzumujú a ktorá  by sa mala vytvárať

v zmysle vzorových podmienok na  vydanie licencií. Nám totiž

nemôže byť jedno, čo sa vlastne divák, resp. poslucháč snaží

z toho, čo  počuje a vidí,  vybrať tak, aby  ho to potešilo,

aby mu to  lahodilo, ale aby ho to  aj uvedomovalo. Jednodu-

cho, aby získaval na základe  toho, čo vidí, možnosť rozvoja

občianskych kvalít.  Nazdávam sa, že zatiaľ  táto úroveň ne-

svedčí o tom, že by sa to takto dialo.

 

     Vzorové podmienky na vydanie licencií tak, ako sú usta-

novené v 23 bodoch, sú veľmi vecné. Nazdávam sa, že sú dobre

zostavené a umožňujú určitú kontrolu. Ale kontrola tisíc ho-

dín vysielania denne je iste nad sily a možnosti akéhokoľvek

orgánu.  Ale v  súvislosti so  vzorovými  podmienkami predsa

len  považujem za  chybu, že  v tomto  súbore chýba základná

a zásadná podmienka, ktorá by mala  byť prvá a východisková,

a síce to,  že nositeľ licencie bude  vo vysielaní plne reš-

pektovať zvrchovanosť  Slovenskej republiky a  jej štátnosť,

zásady  štátnej  mediálnej  politiky a národno-štátne záujmy

štátu, ktorý mu licenciu udelil.  Ja tvrdím, a to na základe

poznania, nie tým, že by som si to vymýšľal, že celý rad no-

siteľov licencií popri iných  viacerých porušuje aj túto zá-

sadu. A to je, myslím si, z hľadiska štátnej mediálnej poli-

tiky neprípustná a zásadná chyba.

 

     Isteže, nie  je tu priestor  na to, aby  sme dopodrobna

hovorili o veciach a snažili  sa hneď nájsť konkrétne rieše-

nia. Ale vidím situáciu tak,  že pôsobnosť rady bude natoľko

účinná,  nakoľko bude  mať  podporu v nás a osobitne v našom

výbore, ktorý sa zaoberá  problematikou vysielania. Preto sa

nazdávam, že je veľmi potrebné  a bude účelné, aby sme navr-

hované uznesenie doplnili o jeden bod. Takže by terajšie uz-

nesenie bolo bodom A, v bode  B by som navrhol prijať takýto

text: "Národná rada žiada Výbor Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre  vzdelanie, vedu, kultúru a  šport, aby v spolu-

práci s  radou a Ministerstvom  kultúry Slovenskej republiky

dotvoril  legislatívne relácie  pôsobnosti rady  a pripravil

príslušné zákonné návrhy."

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán  poslanec. Do rozpravy  sa ďalej prihlásil

pán poslanec Ftáčnik. Nech sa  páči. Hlási sa ešte niekto po

ňom? Zatiaľ nie. Ďakujem. Nech sa páči, pán kolega.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     dovoľte aj  mne krátko zaujať  stanovisko k predloženej

správe. Chcel by som na  úvod rozdeliť to, čo správa obsahu-

je,  jej pohľad  na stav  vysielania v  Slovenskej republike

a činnosť rady  na dve časti, a  to je informácia o  tom, čo

bolo, a informácia o tom, čo bude, teda aké sú ďalšie zámery

rady v oblasti vysielania. My totiž tým, že zoberieme správu

na vedomie,  istým spôsobom vyjadrujeme aj  svoj vzťah mini-

málne tým, že tolerujeme tie  návrhy, ktoré sa týkajú aj bu-

dúcich zámerov rady. O tých  by som chcel hovoriť podrobnej-

šie.

 

     Dovolím si, aj keď  mi to celkom neprislúcha, nadviazať

na kolegu poslanca Šimku, ktorý hovoril o tom, že mu v sprá-

ve chýbajú kvalitatívne ukazovatele, ktoré rada mala predlo-

žiť popri množstve faktického a prehľadného materiálu, ktorý

táto predložená správa obsahuje a ktorý by som chcel oceniť,

pretože  poskytuje  množstvo  pohľadov  na  stav  vysielania

v Slovenskej republike. Myslím si, že kritika, ktorú tu sme-

roval kolega Šimko na  Radu Slovenskej republiky pre rozhla-

sové a televízne vysielanie, bola kritika, ktorá by mala byť

adresovaná skôr Rade Slovenskej televízie a Rade Slovenského

rozhlasu. Tieto dva orgány majú  zo zákona nástroje alebo im

je  v  prvom  rade  zverená  zákonom  o Slovenskej televízii

a Slovenskom  rozhlase  povinnosť  starať  sa o objektívnosť

a nezávislosť vysielania verejnoprávnych  inštitúcií. Ak ony

túto úlohu neplnia, a mám aj ja k tomu svoje kritické výhra-

dy, treba adresovať tieto pripomienky im, a nie Rade Sloven-

skej republiky pre rozhlasové  a televízne vysielanie, ktorá

má zo zákona, ktorým je  rada zriadená, iné nástroje v ruke.

Naozaj sa stará skôr o podmienky vysielania, o technické za-

bezpečenie,  o proporciu reklamy, o to, čo sa vysiela, teda,

povedzme, či sa vysiela násilie a podobne. Teda úlohou tých-

to rád je sledovať iné  zložky vysielania. Preto sú tri rady

a nemáme len jednu radu  pre rozhlasové a televízne vysiela-

nie, ktorá by mala zabezpečovať všetko.

 

     Aj pluralitu, ktorá je  rade zverená podľa zákona, chá-

pem skôr tak, či rada sa  stará o to, aby bolo možné umožniť

vysielanie vysielateľom na základe licencie, to znamená tým,

ktorí vytvárajú duálny systém  a ktorí poskytujú alternatívu

k verejnoprávnej  inštitúcii zriadenej  zo zákona.  Možno by

sme aj  v zmysle toho uznesenia,  ktoré navrhol pán poslanec

Kunc, mohli  domyslieť oprávnenia Rady  Slovenskej republiky

pre rozhlasové  a televízne vysielanie  dávať isté podmienky

na vysielanie  aj pre vysielateľov zo  zákona. Totiž vzorové

licenčné podmienky,  ktoré sú tu uvedené,  sa týkajú len vy-

sielateľov, ktorí  vysielajú na základe  licencie. Ale zákon

o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase takéto podmien-

ky nedáva pre vysielateľov zo zákona a rada vlastne môže len

analogicky prenášať tieto požiadavky  na tieto dve veľké me-

diálne inštitúcie.

 

     Rád by som viac hovoril  o tom, kde správa smeruje svoj

pohľad dopredu  a kde hodnotí súčasný  stav duálneho systému

a prináša návrhy a hlavné úlohy  na jeho rozvoj do budúcnos-

ti. Duálny  systém, nechcem to  opakovať, ale rád  by som to

pripomenul, je  existenciou dvoch skupín  vysielateľov, a to

na jednej strane vysielateľov,  ktorí pôsobia na základe zá-

kona Národnej rady, to  je verejnoprávna televízia, verejno-

právny rozhlas,  a vysielateľov na  základe licencie, to  sú

súkromné stanice.

 

     K úlohám,  ktoré nám predkladá  rada v oblasti  rozvoja

duálneho vysielania, mám dve poznámky. V oblasti rozhlasové-

ho vysielania sa filozofia rady odvíja od myšlienky kombiná-

cie  celoslovenského  pokrytia  územia  Slovenskej republiky

s tzv. regionálnym vysielaním, teda  tam, kde vysielač neob-

siahne celé  územie Slovenska. Rada  v materiáli veľmi  pre-

hľadne uvádza  možnosť vytvoriť aj  celoplošné pokrytie tým,

že nám  uvádza zostavy jednotlivých možných  sietí, ktoré by

bolo  možné zostaviť,  aby sa  dalo vysielať  celoslovenským

pokrytím. Zatiaľ toto celoslovenské pokrytie vlastne využíva

len Slovenský rozhlas ako vysielateľ zo zákona, a na základe

licencie  je  možné  povedať,  že  stanica  Rádio FUN, ktorá

vlastne má vysielanie v Bratislave, Banskej Bystrici a v Ko-

šiciach, fakticky,  možno nie na 100  %, pokrýva územie Slo-

venskej republiky.

 

     Na čo správa nezodpovedá,  alebo neodpovedá, a diskuto-

vali sme o tom aj  vo Výbore Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, je otázka precho-

du vysielania Slovenského rozhlasu do pásma VKV 2 z dnešného

pásma VKV 1. Pamätám si ešte  z dávnejších čias, keď sa pri-

jímala novela  zákona o rozhlasovom  a televíznom vysielaní,

že dával informáciu  vtedajší riaditeľ Slovenského rozhlasu,

že  rok 1995  je tým  rokom, dokedy  Slovenský rozhlas  musí

ukončiť prechod z pásma VKV 1  do pásma VKV 2. Zrejme si ro-

zumieme, o čom hovoríme. Hovorím o tom, že dnešné vysielacie

zariadenia, teda rozhlasové prijímače, sa vyrábajú už vlast-

ne len s tzv. západnou normou, ktorú pracovne označujeme ako

VKV 2, a vlastne občania už nemajú možnosť prijímať vysiela-

nie Slovenského rozhlasu  v pásme VKV 1. Neviem, či rok 1995

ďalej platí, ale prechod Slovenského rozhlasu do pásma VKV 2

je aktuálnou úlohou a možno by stálo za to, aby sa  aj tejto

úlohe  venovala  pozornosť  zo strany rady a, samozrejme, aj

príslušného  výboru, pretože  zrejme to  vyžaduje aj  určité

technické opatrenia a  dá sa tým dotvoriť pohľad  na to, ako

sa má vyvíjať celoslovenské pokrytie.  Či ho naozaj bude mať

stále len Slovenský rozhlas, alebo sa umožní, podobne ako sa

to stalo u jedného vysielateľa na základe licencie, celoslo-

venské pokrytie aj v  oblasti súkromných staníc. Teda kombi-

nácia celoslovenského a regionálneho  by sa mala spresniť aj

v tom, aký je zámer z hľadiska dobudovania jednotlivých sie-

tí tak, aby bolo v prvom rade zabezpečené vysielanie Sloven-

ského rozhlasu, ktorý je vysielateľom  zo zákona a plní špe-

cifické a  nezastupiteľné funkcie, ale  aby sme poskytli  aj

dostatok  frekvencií pre regionálnych  resp. celoslovenských

vysielateľov na základe licencie. Čiže túto jednu úlohu bude

treba  spresniť  a  venovať  sa  jej  v ďalšej činnosti rady

v spolupráci  s Výborom  Národnej rady  Slovenskej republiky

pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

 

     V oblasti televízneho vysielania rada vsadila na kombi-

náciu tzv.  terestriálneho, teda pozemného  vysielania z po-

zemných vysielačov,  s družicovým vysielaním.  Tu sa uvažuje

s myšlienkou, ktorá však nezodpovedá súčasnému právnemu sta-

vu, aby  sa program Slovenskej  televízie pod označením  STV

2 vysielal  pomocou družicového  vysielania a  aby celá fre-

kvencia, na ktorej  dnes vysiela STV 2, bola  určená pre vy-

sielateľa na základe licencie.  Nemusím pripomínať, iste po-

znáte, že súčasný stav je taký, že zákon Národnej rady pred-

pokladá, že to bude napoly, že polovica STV 2 by mala patriť

vysielateľovi na základe zákona, polovica by mala patriť vy-

sielateľovi na základe licencie.  Boli dva pokusy o udelenie

licencie v  takto formulovaných podmienkach,  dva pokusy Ná-

rodná rada nepodporila, teda duálne vysielanie v oblasti te-

levízneho  vysielania sa  zatiaľ nestalo  skutočnosťou. Rada

navrhuje, aby sa táto proporcia zmenila, aby celá STV 2 bola

daná na  licenčné vysielanie a aby  program, ktorý produkuje

Slovenská televízia dnes na  STV 2, bol dostupný slovenskému

divákovi na základe družicového vysielania.

 

     Rád by som pripomenul,  že takáto zmena predpokladá le-

gislatívnu úpravu  súčasnej právnej normy, a očakávam, že sa

nájdu poslanci, ktorí sa na tento problém nebudú pozerať ako

na  problém politický,  a že  teda bez  ohľadu na  politickú

príslušnosť spracujú  príslušnú zmenu a predložia  ju do Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky tak, aby rada mohla naplniť

svoj zámer, o ktorom píše v predloženej správe.

 

     Dovoľte mi ešte dve krátke poznámky. Už tu hovorila pa-

ni spravodajkyňa  o tom, že  ak na radu  budeme klásť vyššie

nároky a vyššie  požiadavky - a to sa stalo  aj v tejto roz-

prave -,  je potrebné, aby sme  vytvorili podmienky pre čin-

nosť rady. Rada, ktorá  je podhodnotená z hľadiska finančné-

ho, z  hľadiska personálneho, nemôže  plniť v plnom  rozsahu

kontrolné funkcie, ktoré od  nej očakávame a ktoré požaduje-

me, aby  plnila, aby nám  predkladala stav vysielania  alebo

stav plnenia podmienok  vysielania, ktoré stanovila vysiela-

teľom na  základe licencie, ale  aj vysielateľom na  základe

zákona. Vítam  teda návrh, ktorý tu  bol prednesený, aby le-

gislatívne obmedzenia, ktoré sú,  posúdil výbor Národnej ra-

dy, aby  sme aj pri schvaľovaní  rozpočtu boli ústretoví pre

potreby tejto rady. Nejde  o veľké finančné prostriedky, ale

efekty, ktoré z toho budú, môžu byť veľké.

 

     Poslednú poznámku by som  chcel urobiť k štátnej masme-

diálnej politike. Zákon, ktorým sme zriadili Radu Slovenskej

republiky pre rozhlasové  a televízne vysielanie, predpokla-

dá, že  sa bude podieľať na  spracovaní takejto politiky. Ak

sa pán poslanec Kunc pýtal, kto by mal byť nositeľom, zrejme

by to  malo byť ministerstvo  kultúry ako predkladateľ,  ale

mala by to urobiť vláda. Mohli by sme v našom uznesení v bo-

de C, ak by sme akceptovali bod B, požiadať vládu Slovenskej

republiky, aby nám v  rozumnom termíne, bez nejakého naháňa-

nia, povedzme do januára  či februára budúceho roku, predlo-

žila návrh štátnej masmediálnej  politiky, na ktorom by, sa-

mozrejme, participovala v zmysle  zákona aj Rada pre rozhla-

sové a televízne  vysielanie a ktorý by sme  mohli zobrať na

vedomie a mohol by sa  stať základom ďalšieho rozvoja vysie-

lania, rozvoja  duálneho systému a rozvoja  plurality vo vy-

sielaní.

 

     Dovoľte mi  na záver už  len poslednú poznámku,  že pri

voľbe tejto rady  došlo v decembri minulého roku  k tomu, že

na rozdiel od  všetkých rád, ktoré boli zvolené  v noci z 3.

na 4. novembra, v tejto  rade sa objavili aj dvaja zástupco-

via opozície.  Môj osobný názor, ktorý  si dovolím vysloviť,

je, že  cítiť na pôsobení  tejto rady, že  predsa len pôsobí

inak, teda  že je zložená  pluralitne a že  sa snaží takýmto

spôsobom pristupovať aj k  plneniu úloh, ktoré jej stanovuje

zákon. Prial by  som si a želal, aby  som podobné hodnotenie

mohol vysloviť  aj o rok,  keď rada na  základe zákona znovu

predloží svoju správu o stave vysielania a o svojej vlastnej

činnosti.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Hlási  sa ešte niekto do rozpra-

vy?

 

     (Nikto.)

 

 

     Ak  nie, vyhlasujem  rozpravu o  tridsiatom druhom bode

programu za skončenú. Chce sa ešte vyjadriť spoločná spravo-

dajkyňa, pani poslankyňa Rapaičová?

 

Poslankyňa I. Rapaičová:

 

     Nie.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pristúpime k hlasovaniu.

 

Poslankyňa I. Rapaičová:

 

     Vážení kolegovia, sú tu  dva doplňovacie návrhy k uzne-

seniu, ktoré  máte pred sebou, tak  by sme o nich  mohli dať

hlasovať. Najprv o návrhu pána poslanca Kunca, ktorý dal do-

plňovací návrh v tom znení, aby sa v uznesení za bod B uvie-

dol nasledujúci text: Národná rada Slovenskej republiky žia-

da výbor pre vzdelanie, vedu,  kultúru a šport, aby v spolu-

práci s  radou a Ministerstvom  kultúry Slovenskej republiky

dotvoril  legislatívne relácie  pôsobnosti rady  a pripravil

príslušné zákonné návrhy. Prosila by som o tomto bode hlaso-

vať. Návrh odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy  a páni,  budeme hlasovať  o návrhu  pána poslanca

Kunca. Prezentujte sa a hlasujte. Pani spoločná spravodajky-

ňa návrh odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Dámy a páni, konštatujem,  že návrh do uznesenia, ktorý

predložil pán poslanec Kunc, sme prijali.

 

     Nech sa páči, pani kolegyňa.

 

Poslankyňa I. Rapaičová:

 

     Ďalší doplňovací  návrh bol od  pána poslanca Ftáčnika.

Navrhuje v uznesení  za bod C tento text:  Národná rada Slo-

venskej republiky  žiada vládu Slovenskej  republiky, aby do

31.  1. 1996  predložila Národnej  rade Slovenskej republiky

návrh štátnej  masmediálnej politiky. Nechávam  na vôľu jed-

notlivých poslancov, ako sa k tomuto návrhu vyjadria.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a  páni, budeme sa  prezentovať a budeme  hlasovať

o návrhu pána poslanca Ftáčnika. Pani spoločná spravodajkyňa

to necháva na vaše zváženie.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 62 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že  návrh  pána  poslanca  Ftáčnika nebol

schválený.

 

 

 

Poslankyňa I. Rapaičová:

 

     Prosím pána predsedajúceho, aby dal hlasovať o celkovom

uznesení.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia

ako celku.  Pani spoločná spravodajkyňa  ho odporúča prijať,

samozrejme, i s dodatkom, ktorý sme tu schválili.

 

     Nech sa páči, prezentujme sa a budeme hlasovať o návrhu

ako celku. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 92 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že  sme schválili uznesenie  Národnej rady

Slovenskej republiky k správe  Rady Slovenskej republiky pre

rozhlasové a televízne vysielanie  o stave vysielania v Slo-

venskej republike a o činnosti rady  za rok 1994 a prvý pol-

rok.

 

     Pani poslankyňa, ďakujem vám veľmi pekne.

 

Poslankyňa I. Rapaičová:

 

     Aj ja ďakujem všetkým kolegom a kolegyniam za spoluprá-

cu. (Potlesk.)

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni,

 

     nasleduje  t r i d s i a t y  t r e t í  bod, a to

 

     návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky  na  vydanie  zákona  Národnej  rady  Slovenskej repub-

liky o koncesionárskych  poplatkoch a o zmene  zákona  číslo

468/1991 Zb. o prevádzkovaní  rozhlasového a televízneho vy-

sielania v znení neskorších predpisov.

 

     Návrh zákona ste dostali ako tlač 148 a spoločnú správu

výborov ako tlač 148a.

 

     Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní poslanec pán

Ján Tužinský. Prosím ho, aby sa ujal slova.

 

Poslanec J. Tužinský:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     pomerne dlho sa rodil návrh  tohto zákona a kvôli prav-

divosti by som rád uviedol, že predkladatelia vyšli z pôvod-

ného návrhu, ktorý pôvodne predkladala skupina poslancov pán

František Javorský, pani Rusnáková a pani Bauerová. Nerád by

som zabudol na  túto ich spoluprácu pri tvorbe  zákona a rád

by som  sa už vopred  poďakoval všetkým, ktorí  tento zákon,

túto právnu  normu, nejakým spôsobom  očistili v tom  dobrom

zmysle slova. Nie je však mojou úlohou hovoriť to, čo by mal

hovoriť spoločný spravodajca.

 

     Tento  zákon upravuje  odvádzanie koncesionárskych  po-

platkov za používanie  rozhlasových prijímačov a televíznych

prijímačov, vyberanie poplatkov, ich  vymáhanie a sankcie za

omeškanie. Touto  právnou úpravou sa  súčasne rieši nedosta-

točná úprava.  Doterajšia osnova navrhovanej  právnej úpravy

na novom základe rieši právne vzťahy vznikajúce pri vyberaní

koncesionárskych poplatkov, pri kontrole platenia poplatkov,

pri vymáhaní nedoplatkov poplatkov  a pri vyberaní vymáhania

poplatkov z omeškania. Vzhľadom na  rozsah úpravy, ako aj na

nutnosť zachovať nezávislosť  Slovenského rozhlasu a Sloven-

skej televízie na exekutívnych orgánoch Slovenskej republiky

je osnova návrhu koncipovaná ako zákon Národnej rady Sloven-

skej  republiky,  ktorý  by  mal  nahradiť doterajšiu platnú

právnu úpravu.

 

     Nutnosť prijatia tohto zákona si vyžiadala i ekonomická

potreba  zabezpečiť prevádzkovateľov  vysielania zo  zákona.

Dnes veľmi  dobre vieme, že pomerne  veľká časť koncesionár-

skych  poplatkov nám  uniká, a  preto treba  skutočne urobiť

v tomto smere  dostatočnú právnu úpravu,  ktorá by zabránila

tomuto úniku. Koncesionársky poplatok z rozhlasových a tele-

víznych prijímačov je poplatkom v prospech inštitúcií, ktoré

sú zriadené pre potreby  verejného záujmu na celoplošnom ší-

rení  rozhlasových  a  televíznych  programov  v celej šírke

všetkých programových žánrov. Ako viete, vysielatelia zo zá-

kona plnia v štáte aj inú, závažnejšiu úlohu, ako je len sa-

motné vysielanie programu, a preto je nevyhnutné tento prog-

ram zabezpečiť tak, aby bol čo najmenej závislý  od štátneho

rozpočtu.

 

     Nevieme, ako dopadne po prijatí právnej úpravy zvýšenie

koncesionárskych poplatkov. Preto musím konštatovať, že pri-

jatie návrhu zákona nebude mať zatiaľ dosah na zvýšenie čer-

pania finančných prostriedkov, ale úprimne poviem, že ani na

ich zníženie. Veľmi vás preto prosím, aby ste prijali všetky

pozmeňovacie pripomienky tak, ako ich navrhne spoločný spra-

vodajca,  vzhľadom na  to, že  predkladatelia sú presvedčení

o tom, že všetky tieto pripomienky, ktoré sme zapracovali do

spoločnej správy,  tento zákon iba zlepšia  a sú na prospech

veci, tak ako očakávajú predkladatelia.

 

     To je z mojej strany zatiaľ všetko.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem pánu poslancovi  Tužinskému a prosím spoločného

spravodajcu  výborov  poslanca  Ľubomíra  Romana,  aby podal

správu o výsledkoch prerokovania  tohto návrhu zákona vo vý-

boroch Národnej rady. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

 

Poslanec Ľ. Roman:

 

     Spoločná  správa Ústavnoprávneho  výboru Národnej  rady

Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej repub-

liky  pre financie,  rozpočet a  menu, Výboru  Národnej rady

Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podni-

kanie, Výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky pre zdra-

votníctvo a sociálne veci  a Výboru Národnej rady Slovenskej

republiky pre  vzdelanie, vedu, kultúru  a šport o  výsledku

prerokovania návrhu skupiny  poslancov Národnej rady Sloven-

skej  republiky na  vydanie zákona  Národnej rady Slovenskej

republiky  o koncesionárskych  poplatkoch a  o zmene  zákona

číslo 468/1992 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízne-

ho vysielania v znení neskorších predpisov, tlač 148.

 

     Predložený návrh zákona pridelil predseda Národnej rady

Slovenskej republiky  rozhodnutím z 15. mája  1995 číslo 317

Ústavnoprávnemu výboru  Národnej rady, Výboru  Národnej rady

pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre hos-

podárstvo, privatizáciu  a podnikanie, Výboru  Národnej rady

pre zdravotníctvo a sociálne veci a Výboru Národnej rady pre

vzdelanie, vedu,  kultúru a šport na  prerokovanie potom, čo

dostanú stanovisko vlády Slovenskej republiky. Súčasne určil

ako príslušný výbor na  skoordinovanie stanovísk výborov Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Sloven-

skej republiky  pre vzdelanie, vedu, kultúru  a šport s tým,

aby sa skoordinované stanoviská premietli do spoločnej sprá-

vy výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Uvedené výbory prerokovali návrh  zákona do 23. augusta

1995.  Výbory Národnej  rady Slovenskej  republiky vyslovili

s návrhom zákona súhlas a odporučili ho prijať s týmito zme-

nami a doplnkami:

 

     § 1 znie: "Tento zákon upravuje odvádzanie koncesionár-

skych poplatkov za používanie  rozhlasových prijímačov a te-

levíznych prijímačov (ďalej len  poplatok), za vyberanie po-

platkov, ich vymáhanie a sankcie  za omeškanie". Je to odpo-

rúčanie Ústavnoprávneho výboru  Národnej rady, Výboru Národ-

nej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbo-

ru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán kolega, požiadal by som  vás o uvádzanie týchto po-

zmeňovacích návrhov až po rozprave. Ak vyplynie niečo z roz-

pravy,  zakomponujeme to  do toho.  Budeme pokračovať takto,

taká je zvyklosť.

 

Poslanec Ľ. Roman:

 

     To znamená,  že nemusím vám to  čítať. Ako hovoril uvá-

dzateľ  tohto zákona,  všetky doplňovacie  návrhy z  výborov

zlepšujú tento zákon, niektoré sú  duálne a pri hlasovaní sa

môžeme rozhodnúť, či prijmeme tú alebo inú úpravu.

 

     To je zatiaľ všetko.

 

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Prosím poslanca Ľuba Romana, aby zaujal miesto

určené  pre spravodajcov  výborov. S  faktickou poznámkou sa

prihlásil pán Javorský. Prosím, zapnite mu mikrofón.

 

Poslanec F. Javorský:

 

     Ďakujem. V prvom rade by som chcel poďakovať pánu pred-

kladateľovi - pánu poslancovi Tužinskému, že začal akúsi no-

vú éru predkladania návrhu zákona  v tom zmysle, že sa poďa-

koval tým, ktorí už predtým  na tejto právnej norme pracova-

li. Len pre objektivitu a úplnosť by som dodal, že nielen my

traja, ktorí sme boli spomenutí, sme vypracovali pôvodný ná-

vrh zákona,  ale boli to  ešte poslanci, ktorí  nie sú medzi

nami, ako Igor Gazdík,  Gabriela Rothmayerová a Štefan Kvie-

tik.

 

     Druhá  vec alebo  druhý podnet,  ktorý chcem  pri tomto

vstupe dať, je  ten, aby ste si nalistovali  návrh zákona na

strane 5,  lebo pri prepise  tejto časti nášho  návrhu došlo

k nedopatreniu  a   nedošlo  k  zmene   číselných  označení.

V § 8 v prvej vete ods. 1, prosím vás, aby ste si prepísali:

"Ak nesplní  platiteľ poplatku povinnosť  podľa § 3  ods. 9"

- tam má  byť "ods. 10". V  novom návrhu je už  odsek 10. To

platilo v tom našom návrhu.

 

     Ďalej v odseku 2 vás  prosím, aby ste si prepísali: "Ak

je platiteľ poplatku v omeškaní zaplatením poplatku viac ako

jeden mesiac odo  dňa splatnosti poplatku (§ 3 ods.  7 a § 8

ods. 2)"  - tam má byť  "ods. 1". Tam si to prepíšte na ods.

1, lebo vlastne  to by bolo tak, že  sa odvolávame na znenie

práve tohto  odseku, ktorý je tu  citovaný. Ešte raz: v  § 8

ods. 9 zmeniť na ods. 10 a v ods. 2 ods. 2 zmeniť na ods. 1.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Faktickou poznámkou pána poslan-

ca Javorského  som vlastne otvoril rozpravu.  Do rozpravy sa

zatiaľ prihlásil jeden poslanec,  pán poslanec Köteles. Nech

sa páči, dávam vám slovo.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Vážená Národná rada,

     vážený pán predsedajúci,

 

     predložený  poslanecký návrh  zákona o koncesionárskych

poplatkoch podľa predkladateľov  by mal odstrániť doterajšiu

nedostatočnosť a nekoncepčnosť, riešiť právne vzťahy vznika-

júce pri  vyberaní koncesionárskych poplatkov.  Z tohto hľa-

diska návrh zákona by bol  logický, aj by som ho podporoval,

ale na druhej strane podľa môjho názoru celá doterajšia prax

a s  tým  súvisiaca  celá  filozofia  navrhovaného zákona je

z morálneho  a  z   legislatívneho  hľadiska  spochybniteľná

a kontraverzná. Veď doterajšia prax  a návrh zákona vychádza

z pojmu koncesionársky poplatok a pritom jediné kritérium na

platenie tzv. koncesionárskeho poplatku je vlastnenie prijí-

mača, teda rozhlasového alebo televízneho prijímača. Z tohto

hľadiska by som navrhoval názov zákona "Dodatočná daň za te-

levízny alebo rozhlasový prijímač".

 

     Takisto platiteľ koncesionárskeho poplatku, podľa môjho

názoru  daňovník, doposiaľ  a podľa  návrhu aj  v budúcnosti

z nepochopiteľných dôvodov  by mal platiť  poplatok na celom

území Slovenskej  republiky v rovnakej  výške, napriek tomu,

že napríklad v Bratislave, kde  je veľmi kvalitný príjem, sa

dá sledovať  televízny program aj  pomocou šnúry manželkinej

žehličky,  a napríklad  v hornatých  regiónoch Slovenska  sa

druhý program STV nedá vôbec sledovať, aj prvý program je vo

veľmi zlej  kvalite. Takže občanom  Slovenskej republiky na-

priek tomu, že platia poplatky v celej výške, nie je umožne-

né, aby sa v plnom rozsahu venovali našim slovenským progra-

mom.

 

     Ďalším veľmi  vážnym morálnym a  aj politickým aspektom

koncesionárskych poplatkov  je  jasné protirečenie v zložení

programov. Slovenská televízia ako celoštátna  verejnoprávna

inštitúcia  logicky by  mala vysielať  rovnomerne pre  každú

skupinu občanov Slovenskej  republiky, presnejšie pre plati-

teľov  poplatkov. Pri  tom, žiaľ,  doposiaľ nesplnila  svoju

úlohu.

 

     Vážená Národná  rada, Slovenská televízia  v súčasnosti

vysiela na dvoch kanáloch mesačne približne 650 hodín, z to-

ho 416 na STV 1, na STV 2 približne 233 hodín. Na STV 2 kaž-

dý týždeň približne 30 minút  v jazyku tu žijúcich historic-

kých národných  spoločenstiev - po  maďarsky, po ukrajinsky,

po  nemecky. Tento  mesačný 4  x 30  minútový vysielací  čas

z hľadiska tu  žijúcich Maďarov, teda  platiteľov poplatkov,

som nútený považovať za  ponižujúco málo. Veď z obyvateľstva

Slovenskej republiky  podľa sčítania ľudu  z roku 1991  pri-

bližne 11 % tvoria  občania s maďarským materinským jazykom,

a ako každý človek aj oni v materinskom jazyku pochopia naj-

lepšie správy, prijímajú nové  poznatky, alebo jednoducho sa

bavia. Pritom naša jediná celoštátna verejnoprávna  inštitú-

cia z celej skladby programov vysiela len  0,3 % v tomto ja-

zyku. Teda pre 11 %  občanov Slovenskej republiky 0,3 % pro-

gramov. Taký kontrast existuje aj  v rozhlase, ale nie je až

taký výrazný, a rozhlas sa aspoň snaží vyrovnať s pestrosťou

a kvalitou programov a s celoslovenskou pôsobnosťou.

 

     Keď  vychádzam z  obyčajnej  ľudskej  logiky, na  čo ma

viackrát  upozorňovali obyčajní  ľudia na  južnom Slovensku,

prečo majú platiť poplatky za  televíziu, veď pre nich nevy-

siela, naozaj som nevedel odpovedať. Naozaj, za čo majú pla-

tiť? Z  tohto dôvodu mi dovoľte,  aby som podal procedurálny

návrh. Navrhujem návrh zákona  vrátiť predkladateľom na pre-

pracovanie, aby potom boli v tom zohľadnené nasledujúce fak-

ty:

 

     a) aby sa vo výške koncesionárskych poplatkov zohľadni-

la regionálna kvalita prijímaných signálov STV a Slovenského

rozhlasu,

 

     b) aby vysielací čas v  jazykoch tu žijúcich menšín bol

pomerný  ich počtom  alebo výška  ich poplatkov vysielaciemu

času.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán  poslanec. S faktickou  poznámkou sa hlási

pán poslanec Tužinský.

 

Poslanec J. Tužinský:

 

     Pánu poslancovi Kötelesovi musím povedať, že naozaj zá-

kon stanovuje výber koncesionárskych poplatkov za používanie

rozhlasových  a  televíznych   prijímačov.  Tu  sa  nehovorí

o programe.  Je úplne jedno, aký  program  kto  chce počúvať

alebo sledovať, ale výber je všade. To je európska zvyklosť.

Vo väčšine krajín je to tak,  že sa vyberajú poplatky za po-

užívanie rozhlasových a televíznych  prijímačov, čiže nie za

program. Takže je  to poznámka. Myslím si, že  jeho návrh je

bezpredmetný.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pani poslankyňa Rusnáková.

Nech sa páči.

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predsedajúci, hlásim sa do rozpravy.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Áno, pani poslankyňa, nech sa páči.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     dovoľte mi, aby som k návrhu predloženého zákona pripo-

jila niekoľko svojich pripomienok k jednotlivým paragrafom.

 

     V spoločnej správe by som chcela upozorniť pravdepodob-

ne na technickú chybu, ku ktorej došlo. V bode 23 vo štvrtom

riadku nemá byť uvedené v  písmene a) vložiť za slovo "práv-

nické" slovo "osoby", ale má byť uvedené v písmene b) vložiť

za slovo  - a text  pokračuje ďalej. Bod  23, zopakujem ešte

raz, nemá byť uvedené v písmene a), ale v písmene b).

 

     K uvedenému návrhu zákona mám nasledovné pripomienky:

 

     K § 2 ods. 2 písm.  b), základné pojmy. Pojem "iné pri-

jímače na zvláštne účely"  je potrebné doplniť poznámkou pod

čiarou,  resp. definovať, čo sa  rozumie iným  prijímačom na

zvláštne účely.  Ak by sme ponechali  toto znenie bez jasnej

definície, mohlo by to mať veľmi  široký záber a mnohí by sa

mohli  odvolávať práve  na toto  ustanovenie. Predkladatelia

určite sami  majú jasno, aké prijímače  na zvláštne účely by

tým mohli rozumieť, alebo čo pod tým chápu. Preto si v tejto

chvíli neosvojujem právo dať  návrh, čo pod tým predkladateľ

mohol rozumieť, a navrhujem, aby sami predkladatelia doplni-

li jasnú definíciu k tomuto bodu alebo k odkazu pod čiaru.

 

     K § 4, príjemca poplatkov. Navrhujem doplniť nový odsek

3, ktorý stanoví, že príjemcom poplatku z televízneho prijí-

mača napojeného káblom je  káblová televízia. Text pokračuje

druhou vetou: "Z poplatku  podľa § 3 ods. 3 je vyberateľ po-

platku oprávnený zrážať zmluvne dohodnutú províziu regulova-

nú Ministerstvom financií Slovenskej republiky."

 

     Chcela by  som upozorniť na  to, že aj  v pripomienkach

vlády je odporúčanie, aby medzi základnými pojmami bola káb-

lová televízia a káblové rozvody spresnené a doplnené o tie-

to formulácie a myslím si, že je to určitý fenomén, ktorý by

sme z tohto návrhu  zákona nemali vynechávať. Vlastník tele-

vízneho prijímača, ktorý je napojený na kábel, by predsa ne-

mal  platiť koncesionársky  poplatok dvakrát,  aj Slovenskej

televízii aj káblovej televízii.  Práve z tohto dôvodu navr-

hujem doplniť odsek 2  § 5 aj o  káblovú televíziu v nadväz-

nosti na spomínaný § 4.

 

     V § 6, oslobodenie  od poplatkov, navrhujem doplniť od-

sek 2  o  nové  písm. e),  ktoré  znie  nasledovne: "fyzické

a právnické osoby, ktoré  používajú rozhlasový, prípadne te-

levízny  prijímač ako súčasť predmetu  svojej činnosti". Pod

týmto návrhom rozumiem napríklad zaradenie na oslobodenie od

poplatkov súkromných filmových a distribučných spoločností.

 

     K §  9, ktorý považujem  v tomto návrhu  zákona za naj-

spornejší, mám nasledovné pripomienky.  Sú tu tri alternatí-

vy, ktoré sa  núkajú. Prvá by bola, že  poplatky z omeškania

by  bolo  potrebné  dať  do súladu s Občianskym zákonníkom a

stanoviť  ich percentuálnou  určitou sadzbou  z dlžnej sumy.

Sumy 10 000 a 15 000 korún  sú podľa  mňa neúmerne  vysoké a

nie sú poplatkom z omeškania, ako je to uvedené v návrhu zá-

kona, ale sú  vlastne pokutou,  sankciou. Práve preto  veľmi

správne  v spoločnej  správe mnohé  výbory navrhovali zmeniť

znenie tohto paragrafu. Preto dávam dve alternatívy.

 

     1.  Sankcie navrhujem  úplne vypustiť  z návrhu zákona,

pretože  absentujú príslušné  procesné ustanovenia,  konanie

o sankciách,  kto ukladá  pokuty, na  základe čoho  a za čo,

systém opravných prostriedkov atď.,  prípadne odkaz na zákon

o správnom konaní by bolo  možné v tejto súvislosti realizo-

vať.

 

     2. Alternatíva druhá, ak neprejde prvý návrh, navrhujem

prvú pokutu namiesto 10 000 Sk zmeniť na 2 000 a druhú poku-

tu namiesto 15 000 Sk nahradiť sumou 5 000 Sk.

 

     V § 10 navrhujem  doplniť názov zrušovacie ustanovenie.

A k článku III dávam pozmeňovací návrh: "Tento zákon nadobú-

da účinnosť 1. januárom 1996."  Aj keď viem, že niektoré vý-

bory navrhli  posunúť účinnosť zákona  na 1. november  1995,

myslím si, že priestor, ktorý sa získa v tomto roku, by bolo

možné využiť aj na osvetu  medzi občanmi, teda upozorniť ich

na to, že ak sa tento zákon prijme, ak nezahlásia to, že ma-

jú prijímač a že ho  používajú, že bude možné ich pokutovať.

Myslím si, že je lepšie v tejto chvíli upozorniť občanov, že

niečo takéto im hrozí, aby si tieto záležitosti dali sami do

poriadku, a nie až potom na základe pokút.

 

     Na záver by  som chcela položiť niekoľko otázok.  K § 5

ods. 1:  Vyberateľom poplatkov je Slovenská  pošta alebo iná

organizácia. Tu  mám len jednu  otázku. Aké bolo  stanovisko

Slovenskej pošty  k úlohám, ktoré  jej týmto návrhom  zákona

chce predkladateľ uložiť?

 

     Druhá otázka sa týka § 8 a § 9. Vyberateľ poplatkov vy-

konáva aj  kontrolu platenia poplatkov  a vymáha nezaplatené

poplatky. Kto si podrobne prečítal návrh zákona, pochopí, že

vyberateľ  poplatkov  za  omeškanie  zaplatenia  úhrad  bude

v množstve súdnych sporov. Bolo by pravdepodobne vhodnejšie,

aby sa poplatky platili priamo Slovenskej televízii, Sloven-

skému  rozhlasu, prípadne  káblovej televízii  a oni  by ako

príjemcovia sami vymáhali poplatky z omeškania. Mám taký po-

cit, že možno Slovenská pošta  v dobrom slova zmysle ani ne-

vie v súvislosti s týmto zákonom, čo všetko jej môže hroziť,

pretože tých, ktorí neplatia poplatky za používanie prijíma-

čov, je  naozaj veľa. V  tomto zmysle chápem  opodstatnenosť

predloženého návrhu, jeho potrebu, aj do určitého zmyslu slo-

va objektívnosť, ale  som zvedavá na to a  budem rada, ak mi

niekto z predkladateľov odpovie, čo na to Slovenská pošta.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pani poslankyňa. S  faktickou poznámkou k roz-

prave sa chce vyjadriť pán poslanec Csáky. Nech sa páči.

 

Poslanec P. Csáky:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte,  aby som  predložil procedurálny  návrh v mene

poslancov poslaneckého  klubu MKDH. Na jednej  strane sme si

plne vedomí  toho, že problém, ktorý  mieni riešiť tlač 148,

je ozajstným problémom. Na druhej strane máme taký názor, že

si asi  všetci pamätáme, aké personálne  zmeny sa odohrávali

na pôde Slovenskej televízie  a Slovenského rozhlasu v minu-

lých  mesiacoch. Poslanci  nášho poslaneckého  klubu nie  sú

presvedčení o  tom, že v týchto  inštitúciách sú zabezpečené

kritériá  verejnoprávnosti.  Z  toho  dôvodu navrhujeme celú

problematiku riešiť komplexne, a to nasledovne:

 

     1. prerušiť rokovanie o tomto bode,

 

     2. zvolať  politické grémium, kde by  sa riešil problém

koncesionárskych poplatkov  na jednej strane  a kritériá za-

bezpečenia verejnoprávnosti v Slovenskej  televízii a v Slo-

venskom rozhlase, vrátane  personálneho riešenia rád Sloven-

skej  televízie a  Slovenského rozhlasu,  a potom  sa vrátiť

komplexne k celému problému.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.  S faktickou  poznámkou sa  chce vyjadriť  pán

poslanec Ftáčnik. Nech sa páči.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Mám celkom prozaickú prosbu  na pána spoločného spravo-

dajcu. My sme ho možno  na začiatku zastavili, aby nás nein-

formoval o správe, ktorú máme predloženú písomne, ale vzhľa-

dom  na to,  že v  spoločnej správe  je množstvo  ustanovení

a viaceré z nich sa dotýkajú toho istého paragrafu, nevieme,

čo odporúča spoločný spravodajca.  Mohlo by dôjsť aj nejakým

nezrovnalostiam tam,  kde by si nejaké paragrafy odporovali,

a podobne. Bolo  by dobré, keby  ešte v rozprave  informoval

poslancov o  tom, ktoré body spoločnej  správy odporúča pri-

jať, aby bol čas preveriť,  či tam nedošlo k nejakým nezrov-

nalostiam. Bojím sa, že keď schválime niektorý bod a iný bod

mu odporuje, je to veľmi citlivé, pretože viaceré výbory od-

poručili rôzne  znenia k tým istým  paragrafom, teda aby sme

to vedeli  dopredu a mohli sa  v rozprave vyjadriť, prípadne

vyňať nejaké body na osobitné hlasovanie a podobne.

 

     Toľko moja prosba formou faktickej poznámky.

 

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem,  pán kolega,  ale zvyklosťou  je, že  spoločný

spravodajca  vlastne  uvádza  hlasovanie  v zmysle spoločnej

správy a výsledkov rozpravy a tam sa vyjadruje, či odporúča,

alebo  neodporúča. Chápem, na  čo  narážaš, zrejme,  aby sme

predišli už počas hlasovania niektorým  veciam, ak by sme si

to vyjasnili pred hlasovaním. Tak to myslíš?

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Samozrejme,  môže sa  vyjadriť, že  lepší návrh zaznel,

povedzme,  v  rozprave  a  podobne,  ale  aby nás informoval

o svojom stanovisku k spoločnej  správe, aby sme sa prípadne

mohli vyjadriť,  pretože tu naozaj ide  o duplicitné návrhy.

O nič viac mi nejde.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Áno, ďakujem.  Nevidím dôvod, prečo by tak nemohlo byť,

ak  pán  poslanec,  ktorý  je  spoločným  spravodajcom, takto

vystúpil.

 

     Pani kolegyňa Sabolová sa hlási do rozpravy.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     začala by som asi tým, že už predkladateľ a spravodajca

všeobecne povedali, aký dôvod nás vedie k prijatiu tohto zá-

kona. Prešla by som priamo  k pozmeňovacím návrhom a nejakým

doplňovacím návrhom.

 

 

 

     V návrhu zákona chýba znenie, ktoré by vymedzilo použí-

vanie koncesionárskeho poplatku.  Rozhlasový a televízny po-

platok by mal prednostne slúžiť  na tvorbu a šírenie progra-

mov,  t. j.  na hlavné  činnosti verejnoprávnych inštitúcií.

Takéto znenie obsahoval návrh predložený poslancami v X. vo-

lebnom období. Aj keď tento predložený návrh je vytvorený na

základe už minulého návrhu, v znení zákona jeho predkladate-

lia nezvýraznili práve túto filozofiu zákona. Prečo vymedze-

nie používania zakotviť v  zákone? Každý platiteľ má zákonné

právo dostať za svoje  poplatky kvalitný program, ktorý však

nie je možné zabezpečiť  bez finančných prostriedkov. Reálny

stav dokazuje, že nič  doposiaľ nenútilo najmä Slovenskú te-

levíziu zmeniť pohľad na  tvorbu rozpočtu tejto organizácie,

zákonom o Slovenskej televízii  deklarovanej aj ako národnej

kultúrnej inštitúcie.

 

     Tvorba programov je  v Slovenskej televízii financovaná

len zo zvyšku financií až po naplnení ostatných potrieb čas-

to nesúvisiacich s tvorbou  a šírením programu. Zjavný nepo-

mer medzi nákladmi na  tvorbu programov a ostatnými prevádz-

kovými nákladmi svedčí o tom, že verejnoprávna Slovenská te-

levízia nedostatočne zhodnocuje príjmy od koncesionárov, na-

koľko si je vedomá, že neexistuje žiadna zákonná norma, kto-

rá by ju k tomu zaväzovala.

 

     Z tohto dôvodu žiadam doplniť do návrhu zákona nový pa-

ragraf ako § 10 - Použitie poplatkov, ktorý znie: "Príjemco-

via poplatkov  za rozhlasový a televízny prijímač sú povinní

z vybratých  poplatkov a  poplatkov za  omeškanie prednostne

pokryť všetky náklady súvisiace  s výrobou a šírením progra-

mov schválených v  konkrétnej vysielacej štruktúre, prísluš-

nou Radou Slovenského rozhlasu, alebo Radou Slovenskej tele-

vízie. Z  tohto dôvodu považujem  navrhované znenie §  10 za

kľúčové v návrhu tohto  zákona. Navrhovaný postup je obvyklý

aj v niektorých iných európskych krajinách. V morálnej rovi-

ne  definuje aj  právo platiteľa  na protislužbu  za vybratý

poplatok.

 

     Predkladám aj ďalšie doplňovacie a pozmeňovacie návrhy.

Bude ich trošičku viac, pretože je potrebné zladiť pripravo-

vaný zákon v minulom období  s týmto zákonom. Navrhujem pri-

jať zmenu názvu zákona, a to "Zákon Národnej rady Slovenskej

republiky  o rozhlasových  a televíznych  poplatkoch". Touto

právnou úpravou  sa stanovuje verejná  dávka  alebo poplatok

za užívanie, za rozhlasový a televízny prijímač, jeho výber,

použitie, kontrola,  vymáhanie nedoplatkov a  udeľovanie po-

kút.  Nehovoríme o  žiadnej inej  inštitúcii. Preto  uvedené

znenie názvu zákona plne vystihuje podstatu zákona.

 

     V  článku I  navrhujem znenie  "Rozhlasové a  televízne

poplatky".  V článku I  § 1 v  predmete zmluvy  znenie podľa

spoločnej správy,  tlač 148, bod 1  navrhujem prijať so zme-

nou,  a to  vypustiť slovo  "koncesionárskych". Vzhľadom  na

predloženú zmenu názvu zákona navrhujem v celom znení zákona

vypustiť  slovo "koncesionárske"  a nahradiť  ho formuláciou

"rozhlasové poplatky, televízne poplatky, resp.  všeobecne -

poplatky".

 

     V § 2  ods. 1 navrhujem doplniť slová  a upraviť znenie

na konci vety o "šírenie rozhlasovými, televíznymi vysielač-

mi,  káblovými alebo  satelitnými rozvodmi".  V §  2 ods.  2

písm.  c)  upraviť  názov ministerstva  dopravy, ako  uvádza

spoločná  správa bod  3.  Zmena  názvu ministerstva  už bola

v čase podania návrhu známa, a  preto tam už mala byť uvede-

ná.  V §  2 ods.  2 za  písm. e)  doplniť písm. f) spoločnej

správy,  to je  bod 4,  a doplniť  ďalšie písmeno  g), ktoré

znie: "rozhlasové a televízne  prijímače tvoriace súčasť vy-

bavenia expozícií,  múzeí a galérií".  Ide o oslobodenie  od

poplatkov.

 

 

     V § 3 odseky 1 až 5 odporúčam vypustiť a navrhujem nové

znenie.

 

                   § 3 Platiteľ poplatku

 

     (1) Platiteľom poplatku za  rozhlasový a televízny pri-

jímač je  fyzická alebo právnická osoba,  ktorá je držiteľom

rozhlasového alebo televízneho prijímača  umožňujúceho trva-

lý príjem rozhlasového a televízneho vysielania.

 

     (2) Vlastník rozhlasového a televízneho prijímača platí

rozhlasový poplatok z jedného rozhlasového prijímača a tele-

vízny poplatok z jedného televízneho prijímača.

 

     (3) Platiteľ rozhlasového  a televízneho poplatku platí

poplatok podľa § 7 tohto zákona.

 

     Odseky v § 3 je  potrebné prečíslovať. Nový § 7 vysvet-

lím neskoršie.

 

     V ods. 10  návrhu zákona v § 3  navrhujem vypustiť text

podľa ods. 1 a 6 a odsek prečíslovať na ods. 7. Ďalej žiadam

v § 3 v  súčasnom odseku 10 doplniť písm.  c) "nahlásiť akú-

koľvek zmenu, súvisiacu s evidenciou rozhlasového a televíz-

neho prijímača, s dôvodmi oslobodenia od poplatku, resp. zá-

nik okolností odôvodňujúcich oslobodenie od platenia poplat-

ku do 15 dní od vzniku skutkovej podstaty".

 

     Za § 6 navrhujem doplniť nový § 7, o ktorom som hovori-

la v predchádzajúcom, a to:

 

                   § 7 Sadzba poplatkov

 

     (1) Mesačná výška rozhlasového poplatku činí 20 Sk, me-

sačná výška televízneho poplatku činí 50 Sk.

 

     (2) Sadzbu poplatku môže  Národná rada upraviť na návrh

príjemcov poplatkov  alebo na návrh Rady Slovenského rozhla-

su, alebo Rady Slovenskej televízie.

 

     Zdôvodnenie: Slovenský rozhlas a Slovenská televízia sú

nezávislé verejnoprávne inštitúcie.  Ich nezávislosť by mala

byť deklarovaná  aj na odpojení  od výkonnej moci,  najmä na

báze  ekonomickej.  Prípadné  ekonomické  prepojenie  (pozri

§ 3 ods. 1 až 3  návrhu zákona) na cenový výmer ministerstva

financií  dáva praktickú  možnosť ekonomického ovplyvňovania

média, čo  je v rozpore s  verejnoprávnym charakterom týchto

inštitúcii. Navrhované  znenie § 7  je akceptovateľnejšie aj

z hľadiska priblíženia sa nášho právneho systému zákonom Eu-

rópskej únie.

 

     V §  4 navrhujem upraviť ods.  1 a 2 druhú  vetu, ktorá

bude znieť: "Z poplatku je vyberateľ oprávnený zrážať dohod-

nutú províziu na základe tohto zákona v zmysle § 5."

 

     § 5  je predložený v  novom znení. Tento  navrhujem ako

jednu alternatívu v prípade pre hlasovanie, kde by znel:

 

                  § 5 Vyberateľ poplatkov

 

     (1)  Slovenský rozhlas  a Slovenská  televízia zriaďujú

spoločnú účelovú neziskovú agentúru - Koncesionársku agentú-

ru.

 

     (2)  Koncesionárska  agentúra  je  právnickou osobou so

sídlom v  Bratislave. Koncesionárska agentúra  sa nezapisuje

do obchodného registra.

 

     (3) Koncesionárska agentúra vykonáva evidenciu platite-

ľov  poplatku  a   kontroluje  platenie  poplatku  fyzickými

a právnickými  osobami podľa  § 7,  vykonáva výber poplatkov

v prospech  príjemcov poplatku  uvedených v  § 5  ods. 1 a 2

tohto zákona.  Koncesionárska agentúra ďalej  vykonáva výber

a vymáhanie pokút z omeškania podľa § 8 tohto zákona, ako aj

výber a vymáhanie pokút uložených za neprihlásenie prijímača

do evidencie podľa § 9.

 

     (4) Ostatné povinnosti,  vnútorné organizačné členenie,

spôsob  výberu poplatkov  i spôsob  kontroly koncesionárskej

agentúry stanoví  jej zriaďovateľ v  štatúte koncesionárskej

agentúry.

 

     (5) Zdrojom príjmu koncesionárskej agentúry sú:

 

         a) príjmy vo výške 5 % z vybraného poplatku za kaž-

dý rozhlasový prijímač,  stanoveného v § 7 ods.  1, vo výške

5 % z  každej vybratej pokuty  za neprihlásenie rozhlasového

prijímača, resp. za omeškanie platby poplatku,

 

         b) príjmy vo výške 5 % z vybraného poplatku za kaž-

dý televízny prijímač,  stanoveného v § 7 ods.  1 a vo výške

5 %  z každej  vybratej pokuty  za neprihlásenie televízneho

prijímača, resp. za omeškanie platby poplatku.

 

     (6) Poplatky za vyrubenie  pokuty vybrané od platiteľov

výbercom  poplatku  nepodliehajú  dani  z  príjmu  fyzických

a právnických  osôb  podľa  zákona  286/1992  Zb.  o daniach

z príjmov v znení neskorších predpisov a sú príjmom prevádz-

kovateľa zo zákona."

 

     V prípade,  že toto nové  znenie § 5 s  koncesionárskou

agentúrou nebude prijaté, navrhujem  druhú alternatívu, a to

znenie § 5 v zmysle spoločnej správy bod 17, kde vyberateľom

poplatkov  je právnická  osoba na  základe zmluvného  vzťahu

s príjemcom poplatkov. O tomto  bode spoločnej správy žiadam

hlasovať samostatne.

 

 

     V ďalšom § 6 ods. 1  písm. a) sú oslobodené od platenia

poplatkov fyzické osoby, ktoré  vlastnia viac ako jeden pri-

jímač.  V prípade,  že  bude  prijatý môj  pozmeňovací návrh

v § 3 ods. 1 až 3, resp. bod spoločnej správy 5, je potrebné

vypustiť v  § 6  ods. 1 písm. a).  Je to aj návrh  spoločnej

správy bod 18.

 

     Ďalej žiadam vypustiť bod e) v  § 6 ods. 1 návrhu záko-

na, to je bod  spoločnej správy 19, a v § 6  ods. 1 písm. g)

rozšíriť znenie v zmysle spoločnej  správy, bod 20, t. j. na

obmedzenie vekom  platiteľa a žijúcich  v samostatnej domác-

nosti. Totiž pri súčasnom znení  by domácnosť, v ktorej žije

dôchodca, bez rozdielu príjmov tvrdila, že vlastníkom prijí-

mača je práve dôchodca a tým by platby nemusel platiť.

 

     V  § 6  ods. 2  písm. c)  navrhovaného znenia odporúčam

rozdeliť na dve písmená, a to písmeno c) by znelo: "zariade-

nie  sociálnej  starostlivosti,  právnické  a fyzické osoby,

ktoré  poskytujú  sociálne  alebo  humanitné služby, väznice

a nápravnovýchovné  ústavy.  Oslobodenie  sa  nevzťahuje  na

prijímače  umiestnené v  kanceláriách, obytných  častiach či

iných neverejných priestoroch zariadení." Písmeno  d), je to

odčlenené  z písmena  c), by  bolo: "d)  zastupiteľské úrady

cudzích štátov a  medzinárodné vládne organizácie". Rozdele-

nie  písmena  c)  je  dôstojnejšie,  teda  nespájať väznice,

nápravno-výchovné zariadenia so  zastupiteľskými úradmi. Do-

plnenie  písmena c)  ešte o  osoby, na  ktoré sa oslobodenie

nevzťahuje, navrhujem  preto, že nie je  dôvod, aby riaditeľ

alebo správca objektu zariadenia neplatil poplatok za prijí-

mač ako právnická osoba.

 

     V návrhu je  v § 8 ods. 1  odvolávka na § 3 ods.  9. Na

toto  upozornil už  pán poslanec  Javorský. Ide  o odsek  10

písm. a), b). V odseku  2 upozornil pán poslanec Javorský na

chybu v  znení, kde v  zátvorke je odvolávka  na § 3  ods. 7

a 8 nášho znenia.

 

     V § 9  Platby z omeškania  uvedená dikcia návrhu mecha-

nicky spája dva kvalitatívne odlišné pojmy: omeškanie platby

a neprihlásenie prijímača  do evidencie a  dlhodobé neplate-

nie. Návrh  hovorí, že výberca  je povinný najprv  neplatiča

zistiť, potom  ho dvakrát vyzvať  na splnenie platiť  dávku,

a až potom  mu môže uložiť pokutu.  Tento postup bude jedno-

značne zvádzať neplatičov k ďalšiemu neplateniu, nakoľko ich

výberca musí  najprv vyzvať na  splnenie si povinností  a až

vtedy si splnia povinnosť uloženú v § 3 ods. 10 písm. a).

 

     Poslanie tohto návrhu zákona spočíva najmä v preventív-

nej, nie  regresívnej oblasti, teda  výška možnej pokuty  má

nútiť fyzické a právnické  osoby prihlásiť prijímače do evi-

dencie a riadne plniť zákonnú povinnosť. Tento efekt je mož-

né dosiahnuť  len v tom prípade,  že neprihlásenie prijímača

bude priamo postihnuteľné primeranou výškou pokuty.

 

     Podporujem znenie § 9  v bode 30 spoločnej správy s ma-

lou zmenou, doplnkom  v ods. 1: "Ak je platiteľ poplatku po-

dľa § 3 v omeškaní s platbou  viac ako 2 mesiace a bol dodr-

žaný postup podľa § 8, alebo ak platiteľ porušil ustanovenia

§ 3 ods. 9 písm. a) tohto zákona, má vyberateľ poplatku prá-

vo  požadovať od  platiteľa poplatku  poplatok z omeškania."

O tomto bode spoločnej správy žiadam hlasovať samostatne.

 

     Nové  znenie §  10, o  ktorom som  hovorila na začiatku

- ak  neprejde v  spoločnej správe  bod 36,  žiadam hlasovať

o mojom znení § 10 samostatne.

 

     Do  zákona navrhujem  vložiť aj  paragraf pre prechodné

ustanovenia.  Za  §  10  Použitie  poplatkov  zaradiť  §  11

Prechodné  ustanovenia. Prečítam  znenie a  v zmysle  znenia

pochopíte, prečo navrhujem toto prechodné ustanovenie.

 

 

     "(1) Povinnosť  prihlásiť   prijímač  do  evidencie  je

v zmysle §  3 splnená, ak bol  prijímač platiteľa prihlásený

do evidencie podľa doterajších predpisov a platiteľ si riad-

ne  plnil povinnosti  uložené vyhláškou  číslo 51/1985  Zb.,

ktorou bol  vydaný rozhlasový a  televízny poriadok v  znení

neskorších predpisov.

 

     (2) Povinnosť prihlásiť prijímač  do evidencie sa podľa

tohto zákona považuje za splnenú, ak fyzická alebo právnická

osoba  prihlási aj  skôr nadobudnutý  prijímač do  evidencie

u výbercu poplatku do 30 dní od nadobudnutia platnosti tohto

zákona. Výberca  poplatku v tomto  prípade nepostupuje podľa

znenia § 9 tohto zákona.

 

     (3) Osoby  oslobodené od povinnosti  platiť poplatok za

prijímač podľa § 6 tohto  zákona nie sú povinné doložiť dok-

lady preukazujúce  oslobodenie od poplatku, ak  ku dňu nado-

budnutia  účinnosti tohto  zákona trvalo  ich oslobodenie od

povinnosti  platiť  poplatok  podľa  predpisov dovtedy plat-

ných."

 

     V  prípade,  že  bude  prijatý  môj  pozmeňovací  návrh

o zriadení  koncesionárskej  agentúry,  nový  § 5, navrhujem

znenie v týchto prechodných ustanoveniach ako odsek 4: "Slo-

venská  pošta je  povinná ihneď  po zriadení koncesionárskej

agentúry odovzdať všetku dokumentáciu  k rozhlasovým a tele-

víznym poplatkom výbercovi poplatkov."  V prípade, že nebude

prijatý návrh o koncesionárskej agentúre, ale bude schválený

v spoločnej správe bod 17,  že vyberateľom poplatku je práv-

nická osoba, navrhujem hlasovať o odseku 4 tohto prechodného

ustanovenia: "Slovenská  pošta je povinná  ihneď po zriadení

inej právnickej  osoby na vyberanie  poplatkov odovzdať celú

dokumentáciu k rozhlasovým  a televíznym poplatkom výbercovi

poplatku." Potom už  len navrhujem § 10 prečíslovať  na § 12

a doplniť názov paragrafu, ktorý bude znieť "Zrušujúce usta-

novenia".

 

     K článku  III, k účinnosti  zákona. Účinnosť zákona  je

potrebné stanoviť ináč, napríklad  niekoľko mesiacov po pub-

likovaní v Zbierke zákonov. Ide  o čas potrebný na oboznáme-

nie verejnosti  so zákonom a na  zlegalizovanie koncesií bez

platenia.  Teda  znenie  článku  III:  "Tento zákon nadobúda

účinnosť 1. 1. 1996."

 

     A ešte jednu zmienku na záver k dôvodovej správe, ktorá

hovorí, že koncesionársky poplatok za rozhlasové a televízne

prijímače je poplatok v  prospech inštitúcií, ktoré sú zria-

dené pre potreby uspokojovania verejného záujmu na celoploš-

nom šírení  rozhlasových a televíznych  programov. To hovorí

dôvodová správa - v celej šírke  všetkých  programových žán-

rov. Zákon nezaručuje tým, ktorí si budú musieť plniť zákon-

nú povinnosť platiť poplatok  za rozhlasový a televízny pri-

jímač, pokrytie celého územia Slovenskej republiky kvalitným

televíznym a rozhlasovým signálom. Táto zodpovednosť Sloven-

ského  rozhlasu a  hlavne Slovenskej  televízie mala  by byť

zvýraznená v návrhu zákona. Je  veľa sťažností a podnetov na

telekomunikácie miest  a obcí, že nemajú  signál, alebo majú

nekvalitný signál pre druhé televízne pásmo. Pýtajú sa, pre-

čo majú platiť  poplatok, ba i pokuty za  rozhlasový a tele-

vízny prijímač, keď im neslúži, majú nekvalitný signál. Sťa-

žujú sa na vysielaný program,  ktorý veľakrát nie je progra-

mom verejnoprávnej inštitúcie na uspokojovanie verejného zá-

ujmu. To, čo hovorí dôvodová správa.

 

     A preto  na záver mám dve  otázky: Ako chce kompetentné

ministerstvo riešiť problém  kvalitného vysielacieho signálu

na celé územie Slovenskej republiky a kedy zabezpečí občanom

Slovenskej republiky možnosť platiť len za to, čo chcú počú-

vať, či pozerať, teda kedy budú kódované aj STV 1 a STV 2?

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. S faktickou poznámkou  vystúpi pán kolega Líš-

ka.

 

Poslanec S. Líška:

 

     Ďakujem,  pán  predsedajúci.  Nerád  by som polemizoval

s predrečníčkou pani poslankyňou Sabolovou o opodstatnenosti

zriadenia  nejakej koncesionárskej  agentúry, proste nejakej

ďalšej inštitúcie,  ktorá bude v prospech, samozrejme, svoj,

krátiť  príjmy Slovenského  rozhlasu a  Slovenskej televízie

o spomínané percentá. Skôr by  ma zaujímala jedna vec, prečo

na jednej strane navrhla sama  upraviť návrh tohto zákona na

zákon  o televíznych  poplatkoch a  na zákon  o rozhlasových

poplatkoch, zrejme v snahe  vyhnúť sa pojmu "koncesionársky"

a koncesionársky poplatok v celej dikcii navrhovaného zákona

a na druhej strane podľa mňa v zrejmom rozpore s touto logi-

kou navrhuje zriadiť koncesionársku agentúru.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Faktická poznámka - pani poslankyňa Sabolová.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Ešte by som chcela  dodať k rozprave. Moje pozmeňovacie

návrhy dám písomne pánu spravodajcovi  a prosila by som, aby

boli spracované do písomného materiálu a hlasovalo sa o nich

až potom, keď poslanci dostanú písomný materiál na stôl.

 

     A  odpovedala by  som ešte  kolegovi Líškovi.  Iste, je

možné  zvážiť aj  názov koncesionárskej  agentúry, ale  táto

agentúra môže slúžiť vlastne  aj pre iné inštitúcie, trebárs

na  vyberanie  akýchkoľvek  poplatkov,  ktoré  budú súvisieť

s takýmito televíznymi a  rozhlasovými alebo inými signálmi.

Môj návrh na  zmenu znenia zákona je ako  návrh, ktorý dávam

ako pozmeňovací návrh. Myslím  si, že výstižnejšie a jasnej-

šie dá občanovi informáciu o tom, čo je to za zákon a vlast-

ne podľa čoho sa musí riadiť a že sa ho to bezprostredne do-

týka.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Tužinský.

 

Poslanec J. Tužinský:

 

     Chcem len povedať, že zriadenie novej agentúry na výber

koncesionárskych poplatkov by vlastne stavalo oboch prevádz-

kovateľov  zo  zákona  do  takej  istej  situácie, v akej sa

nachádzajú teraz.  To je príliš veľký  luxus, aby sme momen-

tálne zriaďovali osobitnú agentúru.

 

     Ďalšia  vec - stále sa  tu miešajú dve  veci. Skutočne,

pokiaľ ide  o káblové rozvody, káblovú  televíziu, to je zá-

kladné nedorozumenie. Hovorím, že  tento zákon stanovuje vý-

ber koncesionárskych  poplatkov za používanie  prijímača, za

nič iné. Teda nemožno miešať dve veci dohromady. To je úpra-

va  zákona, ktorá  by sa  týkala možno  úpravy zákona  číslo

468. To nie je predmetom tohto zákona.

 

     Ďalej pokiaľ  ide o nedostatočný  alebo nekvalitný prí-

jem, naozaj to už  nie je vždy záležitosťou prevádzkovateľov

zo  zákona,  to  je  záležitosťou  telekomunikácií. Súhlasím

s tým, že v § 10 treba  upozorniť na to, ako sa tieto konce-

sionárske  poplatky majú  použiť, to  je v  poriadku, aby sa

stanovovali, že  sú predovšetkým určené na  výrobu a šírenie

programu. Ale  keď sa hovorí o  šírení programu, to znamená,

že nemôže to byť iba na program,  ale aj na to, čo s progra-

mom súvisí. Inak by takéto vysielanie nemalo zmysel.

 

     Pokiaľ ide o káblovú televíziu, treba si uvedomiť jednu

vec, že  to je nadštandardná vec,  to už sa netýka toho, ako

prijímač  možno použiť.  Prijímač možno  použiť na  normálne

zachytenie signálu aj v tom  prípade, keď je napojený na ká-

blovú sieť.  Takže niet nijakého dôvodu,  prečo by koncesio-

nárske poplatky  aj v tom  prípade majiteľ prijímača  platiť

nemal.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Pán spoločný

spravodajca, chcete vystúpiť v rámci rozpravy? Nech sa páči.

 

Poslanec Ľ. Roman:

 

     Zase sme zabŕdli do takých dvoch problémov. Prvý - taký

procedurálny návrh - by sme  mali prerokovať na začiatku. To

je, či  prerušiť prerokúvanie tohto  bodu, aby sme  zbytočne

nerokovali o niečom, čo  vlastne musíme prerušiť, zvolať po-

litické grémium a riešiť  komplexne problematiku tzv. konce-

sionárskych  poplatkov plus  kritérií zabezpečenia  verejno-

právnosti zloženia rád Slovenskej  televízie a rady pre roz-

hlas a televíziu. Prosil by som vás, aby sme to rozdelili.

 

     Druhá vec  je, že dostanem  nejaké pozmeňovacie návrhy,

niektoré mám už na stole. Ale pozmeňovacie návrhy poslankyne

Sabolovej sú  také rozsiahle, že  naozaj sa na  to treba po-

zrieť  spolu s  predkladateľmi zákona.  Myslím si,  že sú až

príliš rozsiahle,  a znovu sa dostávame  do situácie, že ne-

vytvárame zákon, ale vykonávací  predpis, je to zákon, ktorý

má hneď aj  vykonávacie predpisy, a to sa  mi vidí zbytočné,

pretože zákon by mal byť  jednoduchý, ak chceme urobiť potom

osvetu pre koncesionárov počas dvoch - troch mesiacov.

 

     K  procedurálnemu návrh  pána poslanca  Csákyho by  som

chcel povedať jednu vec. Samozrejme, dáme o tom hlasovať, či

budeme pokračovať, alebo nebudeme pokračovať. Je to skôr po-

litická otázka, a my tu riešime ekonomickú otázku. Problema-

tika riešenia kritérií zabezpečenia verejnoprávnosti nepatrí

podľa môjho názoru do tohto  zákona, pretože to je koncesio-

nársky poplatok za televízor,  ale nie za vnútornú štruktúru

programu, na  to sú ustanovené  rady. Som za  to, aby sa  to

riešilo čo  najskôr. Samozrejme, treba na  to politickú vôľu

na jednej a  na druhej strane a mnoho  vecí by to vyriešilo.

To odporúčam niekde inde, ale tu riešime ekonomicko-prevádz-

kový problém verejnoprávnych inštitúcií.

 

     Tento zákon  už predkladali, ako  hovoril predkladateľ,

aj poslanci v minulom  volebnom období. Je spracovaný naozaj

veľmi racionálne a  nerád by som bol, aby  sme sa dostali do

vykonávacích  predpisov. Preto  navrhujem, pán predsedajúci,

aby  sme najprv  hlasovali o  procedurálnom návrhu  poslanca

Csákyho, či prerušiť prerokovanie  tohto bodu. Ak nie, potom

by sme  teda pokračovali a prosil  by som malú pauzu  na to,

aby som  mohol spracovať všetky  pripomienky predkladateľov,

ale predtým než to prejde,  by som rád prečítal zo spoločnej

správy to,  čo odporúčame prijať, a to, čo neodporúčame pri-

jať. Spracovali by sme to a  potom by sme sa venovali hlaso-

vaniu, aby to dostalo nejaké racionálne jadro prerokovania.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán kolega,  nech sa páči, keď  skončíte, dostane slovo

vo  forme faktickej  poznámky pán  Köteles a  potom prejdeme

k hlasovaniu. Takže, nech sa páči,  chceli ste to teraz pre-

čítať.

 

 

 

Poslanec Ľ. Roman:

 

     Teraz som chcel dať ten návrh, ale myslím, že je tu eš-

te faktická poznámka.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Nech sa páči, faktická poznámka - pán poslanec Köteles.

 

Poslanec L. Köteles:

 

    Ďakujem, pán predsedajúci.

 

    Vážený  pán spravodajca,  ako prvý  som dal procedurálny

návrh na vrátenie návrhu zákona na prepracovanie.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dobre, budeme hlasovať. Prosím  vás, pán spoločný spra-

vodajca, aby ste zopakovali návrh pána poslanca Kötelesa.

 

Poslanec Ľ. Roman:

 

     Sú  dva  pozmeňovacie  návrhy.  Procedurálny návrh pána

poslanca Kötelesa je znovu vrátiť návrh na prerokovanie, aby

sa tento návrh zákona zmenil  ako dodatočná daň za televízny

a rozhlasový prijímač.  Druhý procedurálny návrh  je od pána

poslanca Csákyho,  ktorý vlastne rieši  aj vaše pripomienky.

Nedali ste mi ho písomne, pán poslanec.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Ako procedurálny návrh som  navrhoval, aby v ďalšom ná-

vrhu zákona boli zohľadnené  nasledujúce fakty: aby vo výške

koncesionárskych poplatkov bola zohľadnená regionálna kvali-

ta prijímaných signálov...

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán kolega,  to vieme, ale  teraz ide o  iný návrh. Ide

o to, či budeme pokračovať v rokovaní, alebo nie. To je pro-

cedurálny návrh,  o ktorom by sme  mali hlasovať teraz hneď.

Ten druhý návrh je zaznamenaný.

 

Poslanec Ľ. Roman:

 

     Obidva tie návrhy, teda procedurálny návrh pána poslan-

ca Csákyho  a procedurálny návrh pána  poslanca Kötelesa je,

či vrátime  tento zákon, alebo  nie. Ak to  prejde, požiadam

o pauzu s tým, že spracujem všetky pripomienky a potom bude-

me o nich  hlasovať. Ja v tom nevidím  žiadny problém. Návrh

odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Priatelia,  budeme sa  prezentovať a  hlasovať o návrhu

pána poslanca Kötelesa v takom znení, ako nám to povedal pán

spoločný spravodajca.  Pán spoločný spravodajca  ho odporúča

neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 31 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento návrh sme neprijali.

 

 

 

 

Poslanec Ľ. Roman:

 

     Druhý procedurálny návrh je  ten istý, ale trošku iného

znenia, od poslanca Csákyho, prerušiť prerokovanie tohto bo-

du, zvolať politické  grémium, riešiť komplexne problematiku

tzv.  koncesionárskych poplatkov,  kritériá zabezpečenia ve-

rejnoprávnosti, zloženie rád  Slovenskej televízie a Sloven-

ského rozhlasu.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a  páni, prezentujme sa a  budeme hlasovať o tomto

návrhu. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 29 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

 

     Konštatujem, že ani tento návrh sme neprijali.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia, pýtam sa, či sa ešte niekto

z vás hlási do rozpravy.

 

     (Nikto.)

 

     Ak  to tak  nie je,  vyhlasujem rozpravu  o tomto  bode

programu za skončenú. Vyhlasujem  prestávku do 14.00 hodiny,

a prosím  pána spoločného  spravodajcu a,  samozrejme, i zá-

stupcov  predkladateľa tohto  návrhu zákona,  aby počas  nej

spracovali jednotlivé pripomienky. Ďakujem.

 

     Najskôr ešte  s faktickou poznámkou  vystúpi pán kolega

Tkáč a pani kolegyňa Rusnáková.

 

Poslanec V. Tkáč:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Chcem povedať čle-

nom ústavnoprávneho výboru, ale aj pánom poslancom, ktorí sú

predkladatelia návrhov zákonov  o protikomunistickom odboji,

(vzhľadom na  to, že ústavnoprávny výbor  má prijaté uznese-

nie, ktorým  prerušuje rokovanie o tejto  otázke, a vzhľadom

na to, že bolo odporučené všetkým navrhovateľom, aby vzájom-

ne koordinovali svoj postup), zvolávam na 13.30 hodinu roko-

vanie ústavnoprávneho výboru a prosím všetkých pánov poslan-

cov,  ktorí sú  podpísaní na  návrhoch jednotlivých zákonov,

aby sa tiež zúčastnili na tomto rokovaní o 13.30 hodine.

 

     Ďakujem.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predsedajúci, napriek tomu, že kolegovia odchádzajú

na prestávku, rada by som pripomenúť návrh, že bolo by vhod-

né  ešte pred  prestávkou prečítať, ako spoločný spravodajca

odporúča prijímať  jednotlivé body, buď en  bloc, alebo oso-

bitne, pretože kluby by sa mohli  tiež na to pozrieť a ušet-

rili by sme či čas aj prácu.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pani kolegyňa, ja by som  s vami súhlasil, ale existuje

určitý rokovací poriadok, ktorý musíme rešpektovať. Pán spo-

ločný spravodajca v záverečnom slove môže toto spomenúť a vy

potom môžete požiadať o poradu klubov. Je to normálne bežné.

Neviem, prečo by sme mali porušovať rokovací poriadok. Ďaku-

jem, súhlasím s vaším názorom,  teda s prerušením, nie s ná-

zorom.

 

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a  páni, budeme pokračovať  v rokovaní, keďže  ste

pripomienky k tomuto bodu programu už dostali na stoly. Roz-

pravu som  uzatvoril ešte pred  obedňajšou prestávkou. Chcem

sa spýtať pána poslanca Tužinského ako zástupcu predkladate-

ľov, či sa chce vyjadriť k rozprave.

 

Poslanec J. Tužinský:

 

     Nie, nechcem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Takisto sa chcem spýtať pána poslanca Ľuba Ro-

mana, či sa chce vyjadriť k rozprave, alebo pristúpime pria-

mo k hlasovaniu s tým, že bude uvádzať jednotlivé body.

 

Poslanec Ľ. Roman:

 

     Pán predsedajúci,  pokračovali by sme  hlasovaním o bo-

doch zo  spoločnej správy, z  ktorých by som  vyňal niektoré

kontraverzné návrhy a o tých by sme hlasovali osobitne.

 

     Hlasujeme o spoločnej správe 148a. (Gong.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

 

Poslanec Ľ. Roman:

 

     Navrhujem  spoločné  hlasovanie  o  bodoch zo spoločnej

správy  2, 3, 4, 7, 10, 11, 12, 14, 18, 20, 23, 25, 26 - tam

je jediná  legislatívna pripomienka za  slová "lôžkové zdra-

votnícke oddelenia"  doložiť slová "lôžkové  oddelenia zdra-

votníckych zariadení". Ak je námietka, tak to tam nedáme, ak

nie je námietka, tak by sme to tam dali, spresňuje to vlast-

ne názov. Je  námietka? Nie, ďakujem. Ďalej o  bodoch 29, 36

a 37. K návrhu novely  zákona navrhujem na spoločné hlasova-

nie body 1, 5, 17, 31 a o bode 4 článok III hlasovať osobit-

ne, pretože to sa týka pozmeňovacích návrhov pani poslankyne

Sabolovej a pani poslankyne Rusnákovej.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ešte teraz povedzte, ktoré  body vylúčime zo spoločného

hlasovania.

 

Poslanec Ľ. Roman:

 

     Osobitne budeme hlasovať o bodoch 1, 5, 17 a 31.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     A ešte  prečítajte tie body zo  spoločnej správy, ktoré

odporúčate neschváliť.

 

Poslanec Ľ. Roman:

 

     Neodporúčam schváliť bod 6, lebo  ho vylučuje bod 5, je

to § 3 ods. 1, neodporúčam prijať body 15 a 16, lebo ich vy-

lučuje bod 14,  ak ho teda prijmeme, bod  19, pretože aj za-

mestnanci rozhlasu  a televízie sú  vylúčení z úľav,  bod 22

neodporúčam prijať, pretože ho vylučuje bod 20, bod 24 neod-

porúčam prijať, pretože ho vylučuje bod 23, ak bude schvále-

ný, bod 27, pretože ho vylučuje bod 26, ďalej bod 28, preto-

že ho vylučujú  body 26 a 33, bod 30,  pretože by ho vylúčil

bod 31, ktorý odporúčam prijať, body 32, 33, 34 tiež neodpo-

rúčam prijať, pretože ich vylučuje bod 31, bod 35 tiež vylu-

čuje bod 31, neodporúčam ho prijať. Ostatné body sú potom na

osobitné hlasovanie.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.  Pani kolegyňa  Rusnáková, ide  o procedurálnu

otázku? Prosím, dajte slovo pani poslankyni.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán spravodajca, odporúčali ste bod 23 spoločnej správy

en bloc medzi ostatnými bodmi prijať. Áno?

 

Poslanec Ľ. Roman:

 

     Bod 23 som odporúčal prijať.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Len  tam  bola  práve  moja  pripomienka,  že asi došlo

k technickej chybe  pri prepise, že  vo štvrtom riadku  malo

byť uvedené nie v písmene a), ale v písmene b) vložiť nasle-

dujúce slová.

 

Poslanec Ľ. Roman:

 

     Právnické osoby...

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Ten text  je v bode b),  nie v bode a),  takže keby sme

prijali  vaše odporúčanie,  dôjde k  legislatívnej chybe pri

prijímaní zákona. Takže odporúčam, aby ste bod 23 znovu zvá-

žili a neodporúčali ho prijať.

 

 

Poslanec Ľ. Roman:

 

     Konzultoval som to s  legislatívnym odborom a mám sprá-

vu, že je to legislatívne správne.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Prepáčte, ale  text, ktorý je tam  uvedený, nie je uvá-

dzaný pod písmenom a), ale pod písmenom b).

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Vážené  kolegyne,  kolegovia,  ďakujem  za pripomienku,

ktorá mala skutočne procedurálny  charakter. Tieto veci boli

konzultované s legislatívnym odborom Národnej rady. Pani ko-

legyňa Bartošíková, máte tiež procedurálny návrh?

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Pán spoločný  spravodajca, žiadam vyňať bod  18 zo spo-

ločného hlasovania en bloc.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pán kolega Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Chcem len  povedať, že pani kolegyňa  pripomienku s tým

písmenom b)  predniesla v rozprave, čiže  nie je relevantné,

aby sme o  tom teraz hovorili. Naozaj to  má byť písmeno b).

Ak sa pozrieme  do zákona, v písmene a)  sa o žiadnych práv-

nických osobách nehovorí, takže  treba to opraviť a hlasovať

v znení  v písmene  b)  doplniť  za slovo  "právnické" slovo

"osoby". To hovorím teraz pánu spoločnému spravodajcovi, le-

bo pani Rusnáková má pravdu.

 

Poslanec Ľ. Roman:

 

     Právnické osoby, týka sa to bodu b), čiže ide o doplne-

nie bodu b). Takže musíme  vyňať 23 zo spoločného hlasovania

a budeme  o  ňom  hlasovať  osobitne. Odporúčam legislatívne

správny názov podľa návrhu poslankyne Rusnákovej.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Kolegyne, kolegovia, pán  spoločný spravodajca nás obo-

známil,  ktoré body  odporúča zo  spoločnej správy schváliť,

ktoré neodporúča schváliť a  ktoré vyčlenil na osobitné hla-

sovanie. Teraz  budeme hlasovať o  tých bodoch zo  spoločnej

správy, ktoré odporúča prijať, ale  prosil by som ho pre is-

totu, aby ešte raz zopakoval, ktoré body odporúča prijať.

 

Poslanec Ľ. Roman:

 

     Body, ktoré odporúčam  prijať: 2, 3, 4, 7,  10, 11, 12,

14, bod 18 je vyčlenený  na osobitné hlasovanie, 20, 23, 25,

26, 29, 31, 36  a 37. Body 1, 2 a 4  sú na osobitné hlasova-

nie.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy  a páni,  prezentujme sa  a zároveň  hlasujme. Pán

spoločný spravodajca odporúča tieto body prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 100 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že tieto body spoločnej správy sme prijali.

 

     Nech sa páči, pán kolega.

 

Poslanec Ľ. Roman:

 

     Na osobitné hlasovanie je bod číslo 1.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prikročíme  k bodom, ktoré neodporúčaš  prijať, a potom

pôjdeme na osobitné hlasovanie.

 

Poslanec Ľ. Roman:

 

     Nie, odporúčam prijať zo spoločnej správy.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Teraz  budeme hlasovať  o bodoch  zo spoločnej  správy,

ktoré neodporúčaš prijať. Prosím, keby si ich zopakoval.

 

Poslanec Ľ. Roman:

 

     Odporúčam neprijať body  6, 9, 13, 15, 16,  19, 21, 22,

24, 27, 28, 30, 32, 33, 34,  35 a k návrhu novely zákona ne-

prijať body 3 a 5, pretože ich  vylučuje bod 4. O bode 4 bu-

deme hlasovať osobitne.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán kolega. Prezentujme  sa a zároveň hlasujme

o bodoch  spoločnej správy,  ktoré pán  spoločný spravodajca

neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 103 poslancov.

     Za návrh nehlasoval nikto.

     Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že tieto body  zo spoločnej správy sme ne-

prijali.

 

     Prosím, pán spoločný spravodajca, aby ste teraz uvádza-

li body, ktoré zo spoločnej správy boli vyčlenené na osobit-

né hlasovanie.

 

Poslanec Ľ. Roman:

 

     Na osobitné hlasovanie bol vyčlenený bod číslo 1. Odpo-

rúčam ho prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prezentujme  sa a  hlasujme  o  bode číslo  1 spoločnej

správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 107 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 92 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že tento bod spoločnej správy sme prijali.

 

     Nech sa páči, pán kolega.

 

Poslanec Ľ. Roman:

 

     Na osobitné hlasovanie bol určený aj bod číslo 5. Odpo-

rúčam ho prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prezentujme sa  a zároveň hlasujme o  bode číslo 5 spo-

ločnej správy, ktorý pán  spoločný spravodajca odporúča pri-

jať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 105 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 98 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento bod spoločnej správy sme prijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec Ľ. Roman:

 

     Nasleduje samostatné hlasovanie o bode číslo 8. Odporú-

čam ho neprijať, pretože je vylúčený bodom 7. Pardon, o bode

číslo 8 netreba hlasovať, lebo je vylúčený bodom 7.

 

     Hlasujeme o bode číslo 17. Odporúčam ho prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Kolegyne, kolegovia, prezentujme  sa a vzápätí hlasujme

o bode číslo 17. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 108 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 92 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento bod spoločnej správy sme prijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec Ľ. Roman:

 

     Bod číslo 18 bol  tiež navrhnutý na samostatné hlasova-

nie. Odporúčam ho prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prezentujme sa a zároveň hlasujme  o bode 18 zo spoloč-

nej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

 

     Konštatujem,  že sme  schválili ďalší  bod zo spoločnej

správy.

 

Poslanec Ľ. Roman:

 

     Bod číslo  23, to je námietka  pani poslankyne Rusnáko-

vej. Navrhujem bod zo  spoločnej správy neprijať, ale prijať

návrh pani poslankyne Rusnákovej. Najprv teda bod 23 zo spo-

ločnej správy  neprijať a potom  dať hlasovať o  návrhu pani

poslankyne Rusnákovej.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prosím zapojiť mikrofón pánu poslancovi Ftáčnikovi.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený  pán spravodajca,  odporučili ste  prijať bod 23

v tomto znení. Myslím, že sa  nič hrozné nestalo, môžeme od-

hlasovať pri pripomienkach z  rozpravy návrh pani poslankyne

Rusnákovej, aby sa písmeno a)  vymenilo za písmeno b) a bude

všetko v poriadku.  Ten bod je inak v  poriadku okrem zámeny

písmen. Nekomplikujme si to.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     V poriadku. V takomto slova zmysle budeme chápať aj ná-

vrh pani poslankyne Rusnákovej.

 

Poslanec Ľ. Roman:

 

     Posledný  bod na  osobitné  hlasovanie  je bod  číslo 4

k článku III. Odporúčam ho prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Kolegyne, kolegovia,  prosím, prezentujme sa  a zároveň

hlasujme. Pán spoločný spravodajca tento bod odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

 

     Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento bod spoločnej správy bol prijatý.

 

Poslanec Ľ. Roman:

 

     Spoločnú  správu máme  za sebou.  Navrhujem na osobitné

hlasovanie doplnok k bodu 23, to je teda pripomienka poslan-

kyne Rusnákovej. Odporúčam ju prijať. To je zmena písmena a)

na b).

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pristupujeme  teraz  k  pripomienkam,  ktoré  vyplynuli

z rozpravy.

 

     Prosím, kolegyne, kolegovia, prezentujme sa a hlasujme.

Pán spoločný spravodajca odporúča túto zmenu prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 103 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.

 

Poslanec Ľ. Roman:

 

     Chcem sa opýtať poslankyne Rusnákovej, či budeme hlaso-

vať  o každom  jej návrhu  osobitne, pretože  niektoré veci,

ktoré sme prijali, vlastne  vylučujú hlasovanie o týchto po-

zmeňovacích návrhoch.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán spoločný spravodajca, pokiaľ niektoré body sa vylu-

čujú, tak to  by ste mali oznámiť, a  o tých návrhoch, ktoré

sa nevylúčili na základe prijatia bodov spoločnej správy, by

som prosila hlasovať osobitne.

 

Poslanec Ľ. Roman:

 

     Takže hlasujeme o pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch

pani poslankyne Rusnákovej.

 

     Bod číslo 1 k § 2 ods. 2 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán poslanec Ftáčnik, máte procedurálny návrh?

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Chcem  navrhnúť kolegovi  spravodajcovi, že  nemôže dať

hlasovať o  tejto pripomienke, lebo  nemá normatívny charak-

ter. Pani poslankyňa žiadala navrhovateľov, tí sa nevyjadri-

li, ale o tejto pripomienke nie je možné hlasovať, lebo nemá

normatívnu podobu. Keby sme ju prijali, tak len kohosi vyzý-

vame. Musíme buď prijímať pripomienky, alebo ich zamietať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán kolega, za procedurálnu pripomienku.

 

     Prosím, pán kolega, budeme pokračovať ďalej.

 

 

 

Poslanec Ľ. Roman:

 

     O bode  2 sa takisto  nedá hlasovať, pretože  to nie je

znenie  zákona. Aj  bod 3 - oslobodenie od poplatkov - je už

vlastne bezpredmetný návrh, pretože sme schválili iné znenie

zákona. Poplatky za omeškanie - bod 5 - je v zákone riešený.

 

     Bod 6, je to doplňovací návrh v § 10 dať názov Zrušova-

cie ustanovenie. To je doplnenie  zákona. Je to podobný prí-

pad ako s tými písmenami a) a b). Bod číslo 6 odporúčam pri-

jať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prosím zapojiť mikrofón pani Rusnákovej.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán spoločný  spravodajca, k §  4 - Príjemca  poplatkov

sme v spoločnej správe nemali návrh na nejakú zmenu. Tam bo-

li návrhy k § 3 a k § 5,  ale nie k § 4, a druhý bod sa týka

§ 4. Ja som tam navrhla doplniť nový odsek 3. Takže o tom je

možné hlasovať.

 

Poslanec Ľ. Roman:

 

     O bode 4?

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     O bode 2 k § 4.

 

Poslanec Ľ. Roman:

 

     Príjemca poplatkov. Dobre,  v poriadku. Takže hlasujeme

o bode 2 k § 4 - Príjemca poplatkov. Navrhujem ho neprijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravo-

dajca odporúča návrh neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 110 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 24 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že tento návrh sme neprijali.

 

     Budeme pokračovať, pán kolega, nech sa páči.

 

Poslanec Ľ. Roman:

 

     K bodu 4 sme už  prijali ustanovenie, je zbytočné o ňom

hlasovať. Bod 5 takisto je bezpredmetný. O bode 6 dávam hla-

sovať a  odporúčam ho prijať. Ide  o návrh v §  10 dať názov

Zrušovacie ustanovenie. Odporúčam ho prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravo-

dajca návrh odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 107 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 90 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento návrh sme prijali.

 

Poslanec Ľ. Roman:

 

     O bode 7 je hlasovanie bezpredmetné, pretože sme prija-

li bod 4,  tam už je 1. november, ten  už bol schválený. Bod

8 - o oprave v bode 23 sme hlasovali, to je v poriadku.

 

     Teraz budeme hlasovať  o návrhoch poslankyne Sabolovej.

Bod 1  je už vlastne  bezpredmetný. Bod 2  - je to  návrh na

zmenu názvu zákona na "Zákon Národnej rady Slovenskej repub-

liky o rozhlasových a  televíznych poplatkoch". Odporúčam ho

neprijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravo-

dajca odporúča návrh neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 110 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 25 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

 

Poslanec Ľ. Roman:

 

     Bod 4. (Hlas zo sály.) Bod 3 tu nemám.

 

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pani kolegyňa Sabolová, nech sa páči.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Bod  3 mal  znieť ako  článok I.  Má znenie "Rozhlasové

a televízne poplatky".

 

Poslanec Ľ. Roman:

 

     Dávam o ňom hlasovať a odporúčam ho neprijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravo-

dajca odporúča návrh neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 106 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 20 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento návrh sme neprijali.

 

Poslanec Ľ. Roman:

 

     Bod 4 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravo-

dajca odporúča neprijať tento návrh.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 26 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento návrh sme taktiež neprijali.

 

Poslanec Ľ. Roman:

 

     O bode 5 je bezpredmetné  hlasovať, lebo sme už prijali

znenie. Bod 6 odporúčam neprijať. Odôvodnenie: z oslobodenia

poplatkov sú vylúčení aj pracovníci televízie a rozhlasu.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoloč-

ný spravodajca odporúča tento návrh neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 39 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento návrh sme neprijali.

 

Poslanec Ľ. Roman:

 

     O  bode 7  netreba hlasovať,  pretože sme  prijali nové

znenie zákona.

 

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     S procedurálnou poznámkou sa  hlási pani poslankyňa Sa-

bolová.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Odsek 3  v tomto bode hovorí,  že platiteľ rozhlasového

a televízneho poplatku platí poplatok  podľa § 7 tohto záko-

na. O takom  paragrafe - to je návrh  nového paragrafu - sme

nehlasovali, je  teda opodstatnené hlasovať  o tomto odseku,

pretože to,  či platíme za jeden,  alebo za viac prijímačov,

už sme  prijali v spoločnej  správe. Čiže o  odseku 3 žiadam

hlasovať. Ten by sa doplnil do § 3.

 

Poslanec Ľ. Roman:

 

     Takže hlasujme o bode 7. Odporúčam ho neprijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravo-

dajca návrh odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 34 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.

 

Poslanec Ľ. Roman:

 

      Bod číslo 8 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný

spravodajca odporúča tento bod neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 108 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 25 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.

 

Poslanec Ľ. Roman:

 

     Bod číslo 9 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravo-

dajca návrh odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 26 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento návrh sme neprijali.

 

Poslanec Ľ. Roman:

 

     Bod číslo 10 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravo-

dajca odporúča tento návrh neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 32 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.

 

Poslanec Ľ. Roman:

 

     Bod číslo 11 odporúčam neprijať, pretože je proti zmys-

lu zmluvných vzťahov. Odporúčam ho neprijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoloč-

ný spravodajca odporúča tento bod neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 23 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.

 

 

 

 

Poslanec Ľ. Roman:

 

     O bode 12 je zbytočné hlasovať, pretože sme prijali po-

dobné znenie ako je v druhej alternatíve, to znamená, že vy-

berateľ  poplatkov  je  právnická  osoba,  ktorá vstupuje do

zmluvných vzťahov  s televíziou a  rozhlasom. Ak si  želáte,

pani poslankyňa,  môžeme hlasovať o  vašej alternatíve číslo

jedna.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Procedurálna poznámka - pani poslankyňa Sabolová.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Žiadam,  aby sme  o tom  hlasovali, pretože  zatiaľ sme

schválili, že je to právnická osoba. Aj koncesionárska agen-

túra môže byť právnická osoba. Hlasujme o tomto návrhu, a ak

neprejde, ostáva potom všeobecná rovina právnickej osoby.

 

Poslanec Ľ. Roman:

 

     Doplňovací návrh  je o koncesionárskej  agentúre, ktorá

by vznikla zo zákona. Odporúčam návrh neprijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravo-

dajca návrh odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 19 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

 

Poslanec Ľ. Roman:

 

     O druhej alternatíve  je už  zbytočné hlasovať, pretože

v spoločnom hlasovaní bol bod 17 spoločnej správy schválený.

 

     Bod 13 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravo-

dajca tento bod neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 95 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 7 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

     Nehlasovalo 5 poslancov.

 

     Návrh sme neprijali.

 

     Ďakujem  vám pekne,  pani poslankyne, páni poslanci, že

ste takto hlasovali, pretože to bolo zmätočné hlasovanie.

 

Poslanec Ľ. Roman:

 

     O bode číslo  14 je zbytočné hlasovať. Bod  číslo 15 je

takisto bezpredmetný,  aj bod číslo 16.  (Hlas v sále.) Nie?

Ide o  zariadenia sociálnej starostlivosti,  právnické a fy-

zické osoby, ktoré poskytujú  sociálne alebo humanitné služ-

by, väznice a nápravnovýchovné ústavy. V spoločnej správe je

už schválené  znenie. Môžeme hlasovať  o tom, či to doplníme

o toto znenie, ale myslím si, že je to zbytočné.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Procedurálna poznámka - pani poslankyňa Sabolová.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     O tom nie je zbytočné hlasovať. Navrhla som v tomto pa-

ragrafe rozdeliť  písmeno c), aby  sa väznice a  nápravnový-

chovné  ústavy  nespájali  s  diplomatickými zastupiteľskými

úradmi. Teda vytvoriť z toho dve písmená - písmeno c) a pís-

meno d). Žiadam hlasovať.

 

Poslanec Ľ. Roman:

 

     Odporúčam návrh neprijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, budeme  hlasovať. Pán spoločný spravodajca

odporúča návrh neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 112 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 31 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento návrh sme neprijali.

 

 

 

Poslanec Ľ. Roman:

 

     O bode číslo 17 je zbytočné hlasovať, pretože sme o ňom

hlasovali a prijalo sa jeho znenie.

 

     Bod číslo 18 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Budeme sa prezentovať a  vzápätí hlasovať. Pán spoločný

spravodajca odporúča tento bod neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 43 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento návrh sme neprijali.

 

Poslanec Ľ. Roman:

 

     O  bode číslo  19 nebudeme  hlasovať, pretože neprešiel

názov  koncesionárske agentúry.  O bode  číslo 20  tiež nemá

význam hlasovať, o bode číslo 21 takisto, lebo sme schválili

účinnosť od 1. novembra.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Vyčerpali sme, pán  spoločný spravodajca, všetky návrhy

ktoré boli zo spoločnej  správy. Keďže sme skončili hlasova-

nie o  pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch,  v súlade s u-

stanovením §  26 ods. 1  zákona o rokovacom  poriadku budeme

hlasovať o návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien

a doplnkov.

 

     Dámy a páni, prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

 

Poslanec Ľ. Roman:

 

     Návrh odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán spoločný spravodajca návrh odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  sme schválili návrh  skupiny poslancov

Národnej rady Slovenskej republiky  na vydanie zákona Národ-

nej rady Slovenskej  republiky o koncesionárskych poplatkoch

a o zmene zákona číslo  468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhla-

sového a televízneho  vysielania v znení  neskorších predpi-

sov.

 

     Ďakujem veľmi pekne za spoluprácu, pán spoločný spravo-

dajca.

 

Poslanec Ľ. Roman:

 

     Ďakujem aj ja. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Podľa  dohovoru zo  začiatku dnešného  rokovania by sme

mali pristúpiť  k prerokúvaniu Devízového  zákona. Keďže pán

podpredseda vlády  Kozlík ešte nie je  tu, budeme pokračovať

t r i d s i a t y m   š t v r t ý m  bodom, ktorým je

 

     návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky na  vydanie zákona Národnej  rady Slovenskej republiky,

ktorým sa mení zákon číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom pod-

nikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

 

     Priatelia, prosím vás o pokoj v sále.

 

     Návrh zákona ste dostali ako  tlač číslo 180 a spoločnú

správu výborov ako tlač číslo 180a.

 

     Za skupinu  poslancov návrh zákona  odôvodní poslankyňa

pani Marta  Aibeková. Prosím pani  poslankyňu, aby sa  ujala

slova.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     moje uvedenie  bude veľmi stručné, pretože  ide o veľmi

stručnú novelu.

 

     Predložený návrh  skupiny poslancov Národnej  rady Slo-

venskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej

republiky, ktorým sa mení zákon číslo 455/1991 Zb. o živnos-

tenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, má odstrániť

rozpor  medzi doterajšou  úpravou živností  v súvislosti  so

psychologickou činnosťou v rámci živnostenského zákona číslo

455/1991  Zb. a  úpravou podľa  zákona číslo  199/1994 Z. z.

o psychologickej činnosti a Slovenskej komore psychológov.

 

     Návrh novely ďalej dáva do súladu živnosti podľa prílo-

hy 2  skupiny 213 zákona číslo  455/1991 Zb. o živnostenskom

podnikaní s vybranými činnosťami vo výstavbe podľa § 46a zá-

kona číslo  50/1976 Zb. o územnom  plánovaní a stavebnom po-

riadku  v  znení  zákona  číslo  103/1990  Zb., zákona číslo

262/1992 Zb.  a zákona číslo  136/1995 Z. z.  Prijatím tejto

predloženej novely oba rozpory odstránime.

 

     Ešte krátku poznámku, ale myslím si, že dôležitú. Navr-

hovaná novela nebude mať vplyv na štátny rozpočet.

 

     Na všetky vaše otázky  som pripravená  odpovedať v roz-

prave. So spoločnýn spravodajcom sme  sa dohodli, že zo spo-

ločnej správy odporúča všetky zmeny, ktoré sú navrhnuté.

 

     Zatiaľ vám ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem  pani poslankyni  Aibekovej. Prosím  spoločného

spravodajcu  výborov pána poslanca Mariána  Vanka, aby podal

informáciu o výsledkoch prerokovania  tohto návrhu zákona vo

výboroch Národnej rady.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     vážení hostia,

 

     dovoľte mi predložiť  spoločnú správu príslušných výbo-

rov k novele živnostenského zákona.

       Návrh skupiny poslancov  Národnej rady Slovenskej re-

publiky na vydanie zákona  Národnej rady Slovenskej republi-

ky, ktorým sa mení zákon  číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom

podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov,

pridelil predseda Národnej  rady Slovenskej republiky svojím

rozhodnutím číslo 381 zo 7. júna 1995 Ústavnoprávnemu výboru

Národnej  rady  Slovenskej  republiky,  Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podni-

kanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú

správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci a Vý-

boru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostre-

die a ochranu prírody na prerokovanie po doručení stanoviska

vlády Slovenskej republiky. Zároveň určil Výbor Národnej ra-

dy  Slovenskej  republiky   pre  hospodárstvo,  privatizáciu

a podnikanie, aby skoordinoval stanoviská určených výborov.

 

     Všetky uvedené výbory po  doručení stanoviska vlády ná-

vrh prerokovali, vyslovili s  ním súhlas a odporúčajú Národ-

nej rade Slovenskej republiky jeho schválenie s pripomienka-

mi. V spoločnej správe je uvedených sedem pripomienok, budem

odporúčať všetkých sedem na  schválenie v spoločnom hlasova-

ní. Ak by boli námietky, tak  by som niektorú časť mohol vy-

ňať. Čítať to nebudem, všetko je uvedené v spoločnej správe.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem  poslancovi  Vankovi  a  prosím  ho, aby zaujal

miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Dámy a páni, otváram rozpravu o tridsiatom štvrtom bode

programu. Doteraz som nedostal  prihlášku do rozpravy, preto

sa  pýtam, kto  sa hlási  do rozpravy.  Pán kolega Hrušovský

a pripraví sa pán poslanec Juriš.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán podpredseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte, aby som využil  poslaneckú iniciatívu na nove-

lizáciu  zákona o  živnostenskom podnikaní  a rozšíril okruh

predkladanej  novely  o  jedno  ustanovenie.  Navrhujem, aby

sa v § 46 za odsek 2 doplnil tento text: "K ohláseniu sa ďa-

lej pripojí doklad o súhlase obce na umiestnenie prevádzkar-

ne v  obci." Odkaz pod  čiarou by  bol  potom na §  4 ods. 3

písm. d) zákona číslo 369/1990 Zb.

 

     V krátkosti by som  chcel odôvodniť predložený návrh na

novelizáciu tohto  § 46. Jednou z  hlavných úloh, ktoré obec

má plniť v zmysle zákona  o obecnom zriadení, je aj usmerňo-

vanie ekonomickej činnosti v obci. Často rôznymi nekoordino-

vanými postupmi dochádza k rozvoju niektorých živnostenských

pokusov  v  obciach, o ktoré jednak  ani občania, ani obecné

zastupiteľstvá, ale ani sami  starostovia, ani primátori ne-

majú  záujem a  dochádza  k  nekoordinovanosti a  taktiež aj

k nemožnosti nejakým spôsobom  ovplyvňovať orgánmi obce stav

a najmä počet jednotlivých  živnostenských oprávnení. Z toho

dôvodu  si myslím,  že by  bolo dostačujúce,  aby obec mohla

v rozhodovaní o správnom  konaní pred vydaním živnostenského

oprávnenia konkrétnemu záujemcovi o konkrétnu živnosť v kon-

krétnej  obci  vydať  rozhodnutie,  v  ktorom  by  súhlasila

s umiestnením takejto prevádzkarne v obci.

 

     Ďakujem pekne.

 

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Teraz dávam slovo pánu poslanco-

vi Jurišovi. Nech sa páči.

 

Poslanec A. Juriš:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené, milé kolegyne,

     milí kolegovia,

     hostia,

 

     pri  príležitosti, že  robíme malú  zmenu zákona  číslo

455/1991  Zb. o  živnostenskom podnikaní  v znení neskorších

predpisov, by som mal jeden doplňovací návrh, čo by  zlepši-

lo  niektoré podnikanie  v oblasti  živností. O  čo mi  ide?

V doterajších predpisoch je chov chránených živočíchov, pes-

tovanie chránených rastlín, ako aj obchodovanie s chránenými

nerastmi a chránenými skamenelinami voľnými živnosťami. Mys-

lím, že by bolo veľmi vhodné, aby to prešlo medzi koncesova-

né  živnosti, pretože  v tejto  skupine podnikania  sa robia

mnohé chyby. Jednak to  robia mnohí pracovníci, ktorí nemajú

na to odbornú kvalifikáciu, primeranú  prax a najmä v obcho-

dovaní sa  robia často nie  najlepšie obchody z  hľadiska o-

chrany chránených živočíchov, chránených rastlín, ako aj ne-

rastov a skamenelín.

 

     Preto navrhujem,  aby sa to  preradilo do koncesovaných

živností. Pre tieto skupiny je to v doplnku zákona - skupina

314 - ostatné. Chov chránených  živočíchov a rastlín, kde je

potrebná kvalifikácia, požadovaná  odborná spôsobilosť a iné

osobitné spôsobilosti  podľa § 27 ods. 1 a 2  živnostenského

zákona, kde by mal  mať vzdelanie buď vysokoškolské prírodo-

vedného smeru a 3 roky  praxe, alebo iné vysokoškolské vzde-

lanie príbuzného  smeru a 4 roky  praxe, alebo stredoškolské

vzdelanie s maturitnou skúškou a  6 rokov praxe.  Takisto na

obchodovanie s chránenými živočíchmi  a rastlinami buď vyso-

koškolské  vzdelanie prírodovedného  smeru a  3 roky  praxe,

alebo iné vysokoškolské vzdelanie  príbuzného smeru a 4 roky

praxe,  alebo stredoškolské  vzdelanie s  maturitnou skúškou

a 6  rokov  praxe.  Pre  obchodovanie  s chránenými nerastmi

a skamenelinami  buď vysokoškolské  vzdelanie prírodovedného

smeru - odbor mineralógia a  3 roky praxe, alebo iné vysoko-

školské  vzdelanie príbuzného  smeru a  4 roky  praxe, alebo

stredoškolské vzdelanie s maturitnou  skúškou a 6 rokov pra-

xe.

 

     Samozrejme, táto malá novela, že by sa to len preradilo

z voľných  živností  do  koncesovaných,  by skutočne pomohla

ochrane prírodnín, ktoré sa  na našom území vyskytujú, alebo

ktoré sa chovajú a pestujú v umelých chovoch, alebo pri pes-

tovaní.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Keďže  nemám ďalšie prihlášky do

rozpravy, chcem sa spýtať, kto sa ešte hlási do rozpravy.

 

     (Nikto.)

 

     Ak sa  nikto nehlási, dámy a  páni, vyhlasujem rozpravu

o tridsiatom štvrtom bode nášho  programu za skončenú. Chcem

sa spýtať,  či sa chce  k rozprave vyjadriť  pani poslankyňa

Aibeková. Nech sa páči, pani kolegyňa.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Znovu iba veľmi stručne, pán podpredseda. Keďže oba ná-

vrhy,  ktoré tu  odzneli,  sa  týkajú živnostenského zákona,

čiže zákona  číslo 455/1991 Zb., a  nedotýkajú sa tých návr-

hov, ktoré sú predložené v  poslaneckej novele, mne sa veľmi

ťažko  vyjadruje  k  odporúčaniu  alebo neodporúčaniu týchto

dvoch návrhov.  Nechám to na  kolegov v parlamente,  či chcú

rozšíriť nami  predloženú novelu aj  o tieto dve  zmeny, ale

skutočne sa to nedotýka podstaty tých problémov, ktoré rieši

naša novela.

 

     Takže to by bolo z mojej strany všetko.

 

     Ďakujem vám.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Žiada si  záverečné slovo spoločný spravodajca

výborov pán poslanec Vanko?

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Nie.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Dámy a páni, pristúpime k hlasovaniu o jednot-

livých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch. Prosím spoloč-

ného  spravodajcu  poslanca  Vanka,  aby  hlasovanie uvádzal

v zmysle spoločnej správy, ako i výsledkov rozpravy.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     V rozprave vystúpili dvaja  páni poslanci - pán Hrušov-

ský a  pán Juriš. Obaja predniesli  dva pozmeňovacie návrhy.

Pán predsedajúci, najprv by som  prosil, aby ste dali hlaso-

vať o spoločnej správe, a  tak ako som uviedol, dávam hlaso-

vať o bodoch 1,  2, 3, 4, 5, 6 a 7  spoločne a odporúčam ich

prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy,

ktoré pán spoločný spravodajca odporúča prijať. Prosím, pre-

zentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 103 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 102 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že tento návrh sme prijali.

 

     Nech sa páči, pán kolega.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Prvý návrh, ktorý bol z  rozpravy od pána poslanca Hru-

šovského,  je ohľadne  udelenia kompetencie  obce vyjadrovať

sa,  teda dať  súhlas na  umiestnenie prevádzky.  K tomu len

pripomínam, že takúto kompetenciu obce mali, a z dôvodov, že

dosť často sa zneužívala a obmedzovala podnikateľov nejakými

osobnými záujmami, bola z  tohto zákona vypustená. Nechám na

pánov poslancov, ako sa  rozhodnú. Pani predkladateľka odpo-

ručila, aby sme tieto doplňovacie návrhy neprijímali, vzhľa-

dom na to, že rozširujú  predmet, pre ktorý táto novela bola

pripravovaná.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, prezentujme sa  a vzápätí hlasujme o tomto

návrhu. Pán spoločný spravodajca  to necháva na vaše rozhod-

nutie.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 103 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 41 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 41 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Môžeme pokračovať.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Druhý pozmeňovací návrh z  rozpravy je od pána poslanca

Juriša, ktorý v podstate navrhuje, aby zákon obsahoval urči-

té  priznanie na vydanie koncesie, teda určitú kvalifikáciu.

Opäť nechávam na rozhodnutie poslancov.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Dámy a páni,  prezentujme sa a vzápätí hlasuj-

me. Pán spoločný spravodajca to necháva na vaše rozhodnutie.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 105 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 47 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že tento návrh sme neprijali.

 

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Tým sme vyčerpali všetky pozmeňovacie a doplňovacie ná-

vrhy zo  spoločnej správy. Odporúčam  hlasovať o zákone  ako

celku. Odporúčam ho prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.  V súlade  s ustanovením  § 26  ods. 1  zákona

o rokovacom  poriadku budeme  hlasovať o  návrhu zákona  ako

celku v znení schválených zmien a doplnkov.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný

spravodajca návrh odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 109 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 94 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

 

     Konštatujem, že  sme schválili návrh  skupiny poslancov

Národnej rady Slovenskej republiky  na vydanie zákona Národ-

nej rady  Slovenskej republiky, ktorým  sa mení zákon  číslo

455/1991 Zb. o  živnostenskom podnikaní  v znení neskorších

predpisov.

 

     Ďakujem vám  veľmi pekne. Procedurálna  poznámka - pani

kolegyňa Aibeková.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ďakujem,  pán podpredseda.  Nie je  to procedurálna po-

známka, ale chcem poďakovať kolegom za vyjadrenú podporu to-

muto návrhu. A ešte mám maličkú opravu. Ja som nepovedala vo

svojom záverečnom vystúpení, že  som proti. Povedala som, že

je to  nad rámec našej  novely a že  prosím kolegov, aby  sa

rozhodli sami.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem pekne, pani kolegyňa.

 

     Budeme  pokračovať   t r i d s i a t y m    p i a t y m

bodom, a to

 

     informáciou o činnosti  delegácie Národnej rady Sloven-

skej republiky v medzinárodných parlamentných inštitúciách.

 

     Prosím predsedu zahraničného  výboru Národnej rady Slo-

venskej  republiky   poslanca  Dušana  Slobodníka, aby podal

uvedenú informáciu.

 

Poslanec D. Slobodník:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     prirodzene,  činnosť Zahraničného  výboru Národnej rady

Slovenskej republiky nereprezentuje  len aktivita v medziná-

rodných organizáciách, kde zvolení  poslanci pôsobia. Ale na

druhej strane je nespornou skutočnosťou, že táto aktivita má

veľký  význam pre  orientáciu v  našej zahraničnej politike,

najmä preto, že kdekto  sa pokúša túto orientáciu skresľovať

a odsudzovať  Slovensko za  to,  že  nevyhovuje jeho  či ich

predstavám na Balkán.  Prednosťou pôsobenia poslancov Národ-

nej rady Slovenskej republiky  v týchto inštitúciách je mož-

nosť systematicky ovplyvňovať činnosť príslušných ustanoviz-

ní, podávať podnety, informovať o skutočnej situácii na Slo-

vensku a presadzovať pozitívne európske, a teda aj slovenské

demokratické ideály. Chcem zdôrazniť,  že vo všetkých európ-

skych a transatlantických  štruktúrach sú zastúpení koaliční

i opoziční  poslanci.  Vo  viacerých  delegáciách, napríklad

v OBSE, teda v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Eu-

rópe, v  Západoeurópskej únii, v NATO,  v príslušných parla-

mentoch, v rovnocennom počte. Fifty fifty.

 

     Keďže je reč o  stálych delegáciách, treba rozlíšiť me-

dzi  organizáciami, v  ktorých je  Slovenská republika plno-

právnym členom, a tými, kde sme zastúpení ako pozorovatelia.

Do prvej  skupiny patrí Organizácia pre  bezpečnosť a spolu-

prácu v Európe, Rada  Európy a Stredoeurópska iniciatíva. Do

druhej skupiny, kde má  Slovensko zatiaľ len funkciu pozoro-

vateľov  alebo asociované  členstvo, patria parlamenty NATO,

Západoeurópskej  únie, Európskej  únie. Chcem  zdôrazniť, že

naši poslanci aktívne pracujú v obidvoch typoch organizácií.

Zúčastňujú sa na práci  v jednotlivých výboroch, predkladajú

v zhode so štatútom príslušných organizácií námety, partici-

pujú na podujatiach usporadúvaných organizáciami.

 

     Osobitnú aktivitu vyvíja Slovenská republika v Rade Eu-

rópy, ktorej  členom sa stala  30. júna 1993, a odvtedy veje

pred  štrasburským palácom Rady Európy aj slovenská zástava.

V minulom roku  bol jedným z podpredsedov  Rady Európy pred-

staviteľ Slovenskej republiky poslanec Ľubomír Fogaš. Súčas-

nú delegáciu v  Rade Európy tvoria títo poslanci  - budem to

skracovať a hovoriť len priezviská a bez titulov: Slobodník,

Belohorská,  Prokeš, Fogaš,  Figeľ, Fico,  Kukan, Bieliková,

Tkáč.

 

     V  prvom polroku  sa poslanci  Národnej rady Slovenskej

republiky zúčastnili  na všetkých troch  zasadnutiach Parla-

mentného zhromaždenia Rady Európy  a na dvadsiatich šiestich

zasadnutiach parlamentných výborov. Okrem toho sa zúčastnili

na rozličných iných podujatiach organizovaných Radou Európy,

napríklad na  seminári o environmentálnej  politike v kraji-

nách strednej a východnej Európy  vo Vilňuse 30. marca až 1.

apríla,  na seminári  o elektronickej  demokracii 23.  - 24.

marca  1995 v  Paríži, na  konferencii o  vedecko-technickej

spolupráci s  krajinami strednej a východnej  Európy 5. - 7.

júna 1995 v Prahe, na  konferencii na tému "Životné prostre-

die pre Európu" 7. - 8. júna 1995 Štrasburg.

 

     V súlade so zámermi  Viedenského summitu z októbra 1993

bol Radou  Európy vypracovaný rámcový dohovor  o ochrane ná-

rodných menšín, ktorý Slovenská  republika podpísala 1. feb-

ruára 1995 a následne 21. júna 1995 ratifikovala v parlamen-

te.  Slovenská  republika  reagovala  svojím  stanoviskom na

niektoré aktuálne  problémy, ktoré v  súčasnosti Rada Európy

rieši, napríklad na reorganizáciu parlamentných výborov Par-

lamentného zhromaždenia Rady Európy,  ako aj na niektoré od-

porúčania alebo pripravované  európske charty, ako napríklad

na stanovisko k návrhu Európskej charty Dunaja, ďalej na od-

porúčanie  1254  o  zadržiavaní  osôb  čakajúcich  na proces

a v tomto prípade odpovedala na  dotazník Rady Európy o kon-

trole vnútorných bezpečnostných služieb atď.

 

     V súčasnej dobe je na pripomienkovanie v Ústavnoprávnom

výbore Národnej  rady Slovenskej republiky  a vo Výbore  pre

zdravotníctvo a  sociálne veci Národnej  rady Slovenskej re-

publiky návrh  Európskej charty o uplatňovaní  práv detí. Je

to stanovisko  Parlamentného zhromaždenia Rady  Európy číslo

186/1995. A pripravuje sa aj stanovisko k problematike nega-

tívnych dosahov televízneho  vysielania formou vyplnenia do-

tazníka. Autorom  dotazníka a spravodajcom pre  túto tému je

vo  Výbore pre  právne otázky  a ľudské  práva Parlamentného

zhromaždenia Rady Európy poslanec Robert Fico.

 

     Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky vystupovali

na plenárnych zasadnutia Parlamentného zhromaždenia Rady Eu-

rópy k rôznym problémom,  napríklad Dušan Slobodník a Eduard

Kukan  k  problematike  národnostných  menšín, Ľubomír Fogaš

k otázkam boja  proti antisemitizmu, intolerancii  a xenofó-

bii, Ján Figeľ k  problematike jadrovej elektrárne Mochovce,

druhého mládežníckeho centra a podobne.

 

     Delegácia  informuje o  aktuálnych problémoch riešených

na pôde Parlamentného zhromaždenia  Rady Európy aj Minister-

stvo zahraničných vecí Slovenskej  republiky a ostatné zain-

teresované ministerstvá. Tajomníčka delegácie im zasiela ná-

vrhy správ a odporúčaní  rezolúcií a stanovísk pred schvále-

ním i po schválení v Parlamentnom zhromaždení.

 

     V  apríli 1995  boli odovzdané  kandidátky na  členstvo

Slovenskej republiky vo Výbore  pre zabránenie mučeniu a ne-

ľudskému zaobchádzaniu alebo trestaniu, z ktorých bola Výbo-

rom  ministrov schválená  kandidatúra Dr.  Jagody Poloncovej

z Ministerstva  spravodlivosti Slovenskej  republiky. V máji

1995  navštívil Slovenskú  republiku člen  Výboru pre právne

otázky a ľudské práva Parlamentného zhromaždenia Rady Európy

pán Schwimmer z Rakúska. V júni 1995 navštívila Národnú radu

Slovenskej republiky delegácia  Európskeho výboru pre zabrá-

neniu  mučeniu  a  neľudskému  či ponižujúcemu zaobchádzaniu

alebo trestaniu,  ktorú prijal Ústavnoprávny  výbor Národnej

rady Slovenskej republiky, Výbor pre obranu a bezpečnosť Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  a Mandátový a imunitný vý-

bor Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Aktívne vystupuje naša  delegácia na zasadnutiach Orga-

nizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Delegáciu tvo-

ria: Dušan Slobodník, Ján  Cuper, Jozef Pribilinec, Ján Čar-

nogurský. Jedným z podpredsedov OBSE do výročnej schôdze za-

čiatkom júla  1995 v Ottawe bol  poslanec Národnej rady Slo-

venskej republiky Ján Čarnogurský. Vedúci delegácie Národnej

rady Slovenskej  republiky v OBSE  poslanec Ján Cuper  a Ján

Čarnogurský sa  zúčastnili na rokovaniach v  Kodani. V dňoch

3. až 8 júla bola  delegácia Národnej rady Slovenskej repub-

liky na výročnej schôdzi OBSE v kanadskej Ottawe. Rovnako sa

predstavitelia Národnej rady Slovenskej republiky zúčastnili

na  schôdzi OBSE  v Moskve   18. a  19. júla,  kde vystúpili

v diskusii Ján Čarnogurský a Dušan Slobodník.

 

     Trochu menšia aktivita  v Stredoeurópskej iniciatíve je

spôsobená tým, že táto organizácia sa usiluje nájsť si svoje

miesto v rámci širších a etablovaných európskych inštitúcií.

Členmi stálej delegácie sú  Peter Magvaši a Dušan Slobodník.

Na rokovaní Parlamentného  výboru Stredoeurópskej iniciatívy

5. a 6.  apríla tohto roku sa vo  Varšave zúčastnil poslanec

Peter Magvaši. V tomto roku je Poľsko predsedajúcou krajinou

Stredoeurópskej iniciatívy. Na zasadnutí sa podporilo úsilie

o plnoprávne  členstvo  v  Európskej  únii krajín združených

v Stredoeurópskej iniciatíve.

 

     Pokiaľ ide  o organizácie, kde je  Slovensko zatiaľ len

pozorovateľom, treba na prvom  mieste spomenúť návštevu par-

lamentnej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky v Eu-

rópskej únii.  Návšteva v Štrasburgu sa  uskutočnila v dňoch

15. - 18. marca 1995. Delegáciu viedol predseda Národnej ra-

dy  Slovenskej  republiky  Ivan  Gašparovič. Ivan Gašparovič

a ďalší členovia delegácie sa stretli so všetkými významnými

predstaviteľmi  Európskej  únie,  s  pánmi  Karlom Hänschom,

predsedom  Európskeho  parlamentu,   ďalej  Hansom  van  den

Broockom,  členom  európskej  komisie,  ďalej zodpovedným za

vonkajšie vzťahy Európskej únie k strednej a východnej Euró-

pe pánom Oislanderom. Návšteva ozrejmila rámec vzťahov medzi

Európskou úniou a krajinami, ktoré sa o členstvo v Európskej

únii uchádzajú. Diskusie boli otvorené a užitočné.

 

     Rušivým momentom bola správa  tzv. Európskeho fondu pre

slobodu vyjadrovania, financovaného  Európskou úniou, vydaná

za rok 1994. Podklady pre túto správu plnú neprávd o Sloven-

sku,  skresľujúcu všetky  sféry našej  skutočnosti, dala  za

Slovensko agentúra FOKUS vedená pani Rosovou. Pani Rosová sa

po uverejnení správy Európskeho fondu pre slobodu vyjadrova-

nia so všetkými  jej tendenčnými konštatovaniami dištancova-

la. Verejne to vyhlásila  na stránkach Slovenskej republiky.

Tam zároveň prisľúbila, že text podkladov pre zostavovateľov

správy dá k dispozícii,  citujem "hocijakému záujemcovi". Po

viacerých mojich  telefonických konzultáciách s  pánom Hervé

Coletom z  Paríža, jedným zo  spoluautorov správy, však  vy-

svitlo, že  faktické podklady pre  nich predsa len  poskytli

pracovníčky agentúry FOKUS.

 

     Chcem  zdôrazniť, že  pani Rosová  napriek prísľubu po-

skytnúť text hocijakému záujemcovi  ani na opätovné nalieha-

nie predsedu Národnej rady  Slovenskej republiky tieto texty

neposkytla. Namiesto  toho poslala reklamnú  brožúrku o Slo-

vensku, vydanú FOCUS-om. To všetko nasvedčuje tomu, že FOCUS

skutočne poskytol skreslené a  tendenčné informácie o situá-

cii na Slovensku, od ktorej sa síce navonok dištancoval, ale

ktoré nechce  dať k dispozícii  Národnej rade, aby  sa mohla

s autentickými podkladmi zoznámiť. Z komisie Európskych spo-

ločenstiev prišla na meno  predsedu Národnej rady Slovenskej

republiky pána Gašparoviča správa podpísaná pánom Hansom van

den  Broockom, v  ktorej sa  okrem iného  píše v  súvislosti

s touto spomínanou správou.

 

     Finančná podpora Európskemu  fondu pre slobodu vyjadro-

vania  bola  pridelená  podľa  prísnych hodnotení pracovného

programu fondu na rok vopred, ale Európska komisia nezasahu-

je do obsahu publikácií vydávaných fondom a názory vyjadrené

fondom vôbec nereprezentujú politiku a postoje Európskej ko-

misie.

 

     Najbližšie  stretnutie delegácie  Národnej rady Sloven-

skej  republiky a  Európskej  únie  sa uskutoční  v novembri

1995 v Bratislave. Na  tomto stretnutí vznikne zmiešaný par-

lamentný výbor Európska únia a Slovenská republika.

 

     Čulá je aktivita našich  poslancov, pozorovateľov v Zá-

padoeurópskej únii v Parlamentnom zhromaždení. Zúčastnili sa

na celom rade  podujatí organizovaných Západoeurópskou úniou

a jej výbormi, konanými v Paríži, v Spojených štátoch, v Ka-

nade, Španielsku,  v Českej republike,  v Nemeckej spolkovej

republike,  na  Ukrajine.  Aktívne  vystupovali vo výboroch.

Členovia delegácie  pri zhromaždení Západoeurópskej  únie sa

pravidelne zúčastňovali na  zasadnutiach výborov, na seminá-

roch a kolokviách  organizovaných príslušnými  výbormi a zú-

častnili  sa aj  na  zasadnutí  tretej časti  40. zasadnutia

zhromaždenia Západoeurópskej únie v Paríži. Delegáciu Národ-

nej rady Slovenskej republiky tvoria Irena Belohorská, Jozef

Prokeš, Eduard Kukan a Peter Lauko.

 

     Na  pozvanie vedúcej  delegácie sa  uskutočnila v  júli

tohto roku návšteva členov  politického výboru na Slovensku,

ktorí sa  počas pobytu v Bratislave  stretli s predsedom Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky, ministrom zahraničných ve-

cí, s členmi zahraničného výboru  a výboru pre obranu a bez-

pečnosť. Návšteva bola zo  strany predsedu a členov Politic-

kého výboru zhromaždenia Západoeurópskej únie hodnotená veľ-

mi pozitívne.

 

     Rovnako dôležitú funkciu  robia poslanci Národnej rady,

členovia  stálej delegácie  Severoatlantického zhromaždenia.

Sú  to: Irena  Belohorská, Imrich  Andrejčák, Ladislav Polka

a Pavol Kanis. Tak sa v prvom roku zúčastnili na rokovaniach

v Moskve, Lisabone, Bruseli, Budapešti, Sofii. Významná bola

najmä účasť na májovom zasadnutí Severoatlantického zhromaž-

denia v Budapešti. Vedúca delegácie Irena Belohorská poslala

stanovisko Národnej rady Slovenskej republiky k listu prezi-

denta  Severoatlantického zhromaždenia  pána Karstena Voigta

k otázke rozširovania  NATO a k  úsiliu Slovenskej republiky

vstúpiť do tejto organizácie.

 

     Aj z  tohto stručného prehľadu je  zjavné, že Slovenská

republika sa aktívne zapája do činnosti medzinárodných orga-

nizácií, v ktorých sú  naše stále delegácie zastúpené. Zmys-

lom činnosti má byť  upevňovanie postavenia našej mladej re-

publiky vo svete, súčinnosť s aktivitami ministerstva zahra-

ničných vecí, zameranými na  tento spoločný cieľ. Treba pre-

hlbovať koordináciu činnosti  ministerstva zahraničných vecí

a Národnej rady  Slovenskej republiky v  tejto pre Slovensko

takej dôležitej oblasti. Osobitne treba vyzdvihnúť prirodze-

nú  etickú povinnosť  poslancov obhajovať  záujmy Slovenska,

presadzovať jeho uplatnenie  na medzinárodnom poli, prispie-

vať  k porozumeniu  národov  a  štátov. Takéto  zameranie si

uchovajú stále delegácie  Národnej rady Slovenskej republiky

v zahraničných organizáciách i naďalej.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem  pánu predsedovi  zahraničného výboru.  Otváram

rozpravu o  tomto bode programu. Nedostal  som zatiaľ žiadnu

prihlášku do rozpravy.  Pýtam sa, či to mám  chápať ako fak-

tické pripomienky. Pán Csáky - faktická pripomienka, nech sa

páči.

 

Poslanec P. Csáky:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     všetkým nám  je známe, že delegácia  Národnej rady Slo-

venskej republiky pri Rade Európy je neúplná, chýba tam člen

Maďarskej koalície. Je to vážny problém, ktorý bol konzulto-

vaný aj na pôde slovenského parlamentu pre dvoma dňami s pá-

nom  Martinézom, predsedom  Parlamentného zhromaždenia  Rady

Európy. Dovoľte, aby som predložil návrh na prijatie uznese-

nia pléna  Národnej rady Slovenskej republiky  v tom zmysle,

aby delegácia Slovenskej republiky  pri Rade Európy bola do-

plnená o člena Maďarskej koalície do 31. decembra 1995.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pani Belohorská, do rozpravy, či faktická pri-

pomienka?

 

Poslankyňa I. Belohorská:

 

     Len faktická pripomienka. Ďakujem  pekne za slovo. Tiež

by som podporila predchádzajúci návrh pána poslanca a chcela

by som navrhnúť ako desiateho člena do tejto delegácie, pre-

tože  skutočne všetci  cítime, že  nám tam  ten desiaty člen

chýba, ako náhradníka pani Evu Garajovú.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Faktická pripomienka - pán poslanec Bugár.

 

     Pán Csáky, prosím vás, prineste mi návrh na uznesenie.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Ďakujem pekne. Na pána predsedu zahraničného výboru mám

jednu otázku.  Pán predseda, hovorili ste  o slovenských de-

mokratických ideáloch. Asi som to dobre nepochopil. Demokra-

tické ideály môžu byť len  jedny. Ako to mám chápať? Sloven-

sko si chce vybudovať nejakú inú demokraciu, iné demokratic-

ké ideály? Keby ste mi to vedeli vysvetliť.

 

     A k pani poslankyni Belohorskej, pokiaľ môžem. Maďarská

koalícia je tretím najsilnejším subjektom v tomto parlamente

a Maďarská koalícia tam nemá člena. Ak si myslíte, že Maďar-

skú koalíciu môžete z  tejto delegácie vynechať, samozrejme,

máte na to silu, ale musíte si premyslieť všetky dôsledky.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pán Duka-Zólyomi - faktická pripomienka.

 

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Tiež by som chcel upo-

zorniť  Národnú radu  Slovenskej republiky,  vlastne citovať

slová pána Martinéza, ktorý  skutočne zdôraznil to, že každý

parlamentný subjekt,  každá poslanecká skupina  musí byť za-

stúpená v delegácii Rady Európy. Preto návrh pána Csákyho je

dosť rozumný a  treba ho podporovať. Toto miesto  je pre Ma-

ďarskú koalíciu. Dokonca pán Martinéz zdôraznil aj to, že ak

národnostná skupina  má parlamentné zastúpenie,  mala by mať

aj miesto v delegácii Rady Európy.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.  Pán  predseda  zahraničného  výboru Slobodník

- faktická pripomienka. Nech sa páči.

 

Poslanec D. Slobodník:

 

     Chcel by som odpovedať pánu Bugárovi a odcitovať mu, čo

som povedal, čo je trošku inak,  čo znie trošku inak, než on

povedal. Ja  som povedal podávať podnety,  informovať o sku-

točnej situácii na Slovensku  a presadzovať pozitívne európ-

ske, a teda aj slovenské demokratické ideály. To je rozdiel,

nie slovenské demokratické ideály  ako doplnok, ale rozšíre-

nie vety. Gramaticky aj logicky je to správne.

 

     Pokiaľ ide o povinnosť,  aby boli zastúpené všetky par-

lamentné subjekty  v Rade Európy, to  nie je pravda, pretože

koniec-koncov, ak ste dobre  počúvali zoznam členov Rady Eu-

rópy,  teda Parlamentného  zhromaždenia, nie  je medzi  nimi

zastúpený ani  jeden predstaviteľ Združenia  robotníkov Slo-

venska, čiže nie je to  povedané. Súhlasím s tým, čo povedal

pán Duka-Zólyomi, je to  tak, citoval pána Martinéza presne,

nemôžem mu to vyčítať. Zabudol však dodať, že práve pán Mar-

tinéz spomínal prípad, keď istý komunistický poslanec v Špa-

nielsku, myslí sa tým  ultrakomunistický poslanec v španiel-

skom parlamente, systematicky  očierňoval svoju krajinu, po-

žiadali príslušnú frakciu,  teda príslušnú politickú stranu,

aby ho  vymenili a aby  namiesto neho dali  iného. Všetci sa

ešte pamätáme, či už s pozitívnym znamienkom, alebo negatív-

nym znamienkom, na to, že pani Bauerová po  3. a 4. novembri

1994  poskytla zahraničnému  denníku informáciu  o Slovensku

ako o krajine, ktorá sa vlastne vrátila do rokov stalinizmu,

ak nie fašizmu. Iste, že  to je urážka Slovenskej republiky,

urážka slovenskej štátnosti a myslím  si, že tá urážka, kto-

rej sa dopustil spomínaný  komunistický poslanec, keď brojil

proti tomu, aby sa konské dostihy v rámci barcelonskej olym-

piády nekonali v Španielsku, teda v Barcelone, pretože by to

mohlo spôsobiť  mor zvierat, ale  vo Francúzsku, je  menšia,

ako  keď niekto  nie kone,  ale ľudí  obviňuje zo stalinizmu

a fašizmu. Takže otázka je veľmi otvorená.

 

     Pán Martinéz povedal aj niečo, čo ste necitovali, váže-

ní páni. Povedal aj to, že povinnosťou poslancov fungujúcich

v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy je obhajovať - nie je

to presný  citát, aby som teda  nebol braný na zodpovednosť,

ale zmysel je jasný - povinnosťou je obhajovať záujmy kraji-

ny, ktorú zastupuje.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Fogaš.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

 

     Po prvé chcem povedať,  že táto správa nebola komplexne

prerokovaná v zahraničnom výbore  tak, ako tu bola prednese-

ná, čo ma veľmi mrzí, lebo  inak by sa tam museli objaviť aj

ďalšie veci  a aktivity, ktoré sa  robia zo strany delegácie

Slovenska vo  vzťahu k Rade  Európy. Na posudzovanie  nie sú

len tie dokumenty, ktoré  vymenoval pán predseda výboru, ale

aj Európsky  dohovor o vidieku, Dokument  o priamej demokra-

cii, ako  i návrh Európskeho dohovoru o štátnom občianstve a

vojenskej povinnosti v prípade osôb  s viac ako jedným štát-

nym občianstvom.  A konečne si  myslím, že je  potrebné, aby

sme sa  vnútropoliticky zaoberali aj  pripravovaným dokumen-

tom, ktorý nadväzuje na summit vo Viedni, t. j. s dodatkovým

protokolom, ktorý je pripravovaný  cez CAHMIN v Rade Európy,

ku Konvencii o ľudských  právach a základných slobodách, tý-

kajúci sa práv príslušníkov  menšín v oblasti kultúrnej. Na-

vyše, myslím si, na tejto  pôde mala odznieť aj úplná infor-

mácia o tom, aké problémy majú delegácie v súvislosti s rea-

lizáciou svojich povinností, čo sme vo výbore, pán predseda,

hovorili. Žiaľ, v správe sa  o tom nenašlo ani slovo. Myslím

si jednoducho, že takáto správa mala byť predmetom rokovania

zahraničného  výboru a  mala byť  obohatená, alebo  mala byť

komplexnejšia. To je všetko.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán Bugár.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Pán  predseda, musím  sa znovu  opýtať, ale  konkrétne.

Prosím  vás,  aký  je  rozdiel  medzi demokratickými ideálmi

a slovenskými demokratickými ideálmi? To je jedna moja otáz-

ka. Druhá moja  otázka je - ak hovoríte  o záujmoch krajiny,

že treba obhajovať záujmy krajiny - kto určuje, čo je záujem

krajiny? Pred  rokom 1989 jedna strana  určovala, čo sa môže

povedať, čo nie. Vari si teraz nemyslíte, že vládna koalícia

povie, čo  je pravdivá informácia, čo  je skreslená informá-

cia, čo je v záujme krajiny.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pani Belohorská.

 

Poslankyňa I. Belohorská:

 

     Nechcem, aby sa toto  naše rokovanie, rokovanie najvyš-

šieho zákonodarného  zboru tejto republiky,  zvrhlo skutočne

len na vytýkanie si rôznych chýb a názorov. Nechcem skutočne

byť konfrontačná,  ale myslím si, že  treba podobnú diskusiu

ukončiť.  Áno, máme  dosť problémov  v zahraničnej politike,

máme dosť  problémov vo vystupovaní  vonku, ale budem  veľmi

rada, ak sa poslanci  tohto parlamentu naučia obhajovať Slo-

venskú republiku. A žiaľ, poslanci zastupujúci maďarské koa-

ličné strany vystupujú proti tejto republike, vystupujú pro-

ti Slovensku ako takému.

 

     Takže veľmi  pekne by som  prosila, aby sa  táto debata

skončila. Ak sa uznáva demokratický princíp, tak je to prin-

cíp väčšiny,  ktorá môže zaujať určité  stanovisko. Dala som

návrh, prosím,  aby to bolo zobraté  ako procedurálny návrh,

na  doplnenie člena  slovenskej delegácie  o pani  Garajovú,

ktorá obhajuje záujmy Slovenskej  republiky, ktorá vie veľmi

dobre po  francúzsky. Takže veľmi pekne  by som prosila, aby

sa postupovalo aj podľa rokovacieho poriadku.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Zatiaľ sa,  pani kolegyňa, postupuje  podľa rokovacieho

poriadku. Chcem sa spýtať, či váš návrh na ukončenie rozpra-

vy mám brať ako procedúru a dať o tom okamžite hlasovať.

 

Poslankyňa I. Belohorská:

 

     Nie. Nežiadala som ukončenie rozpravy. Apelovala som na

poslancov, aby  si uvedomili, čo  je to obhajovať  Slovenskú

republiku, lebo nie vždy je to jednoduché.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prepáčte, ja som to potom zle pochopil. Vy ste povedali

ukončiť  takúto  diskusiu.  Budeme  pokračovať vo faktických

pripomienkach. Pán poslanec Kukan, nech sa páči.

 

Poslanec E. Kukan:

 

     Budem veľmi stručný. Vítam,  že vlastne prvý raz takáto

informácia bola  predložená na rokovanie  pléna. Nebola kom-

pletná, nebola komplexná, bola prvá. Možno v budúcnosti bude

treba naozaj  prerokovať v zahraničnom výbore,  aby to nebol

iba štatistický výpočet aktivít, ktoré  máme, ale aby to ob-

sahovalo aj konkrétne závery, návrhy a hodnotenie.

 

 

     A druhú vec by som chcel povedať. Chcel by som sa odvo-

lať nie na slová pána Martinéza, ale na rokovanie tohto plé-

na, keď sa schvaľovali  slovenské delegácie do rôznych zhro-

maždení európskych štruktúr, kde nebola schválená pani Baue-

rová za Maďarskú koalíciu, ale  tu sa konštatovalo a niekoľ-

kokrát sa to potom opakovalo na rokovaniach zahraničného vý-

boru, že  toto miesto sa nebude  obsadzovať zámerne, že toto

miesto bude  patriť Maďarskej koalícii.  Chcel by som  to na

osvieženie pamäti  povedať tým, ktorí  sme sedeli na  týchto

rokovaniach, a myslím si, že na tomto sa nič nezmenilo.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pani Lazarová.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Ďakujem za  slovo, pán podpredseda.  Chcela som takisto

pripomenúť, že za to, že tam nie je nikto z Maďarskej koalí-

cie, sú zodpovední vlastne sami poslanci Maďarskej koalície.

To, čo povedal  pán poslanec Kukan, je pravda,  a myslím, že

to nemôžu odtajiť.

 

     Ale chcela  by som sa obrátiť  na pána poslanca Bugára.

Prosím vás pekne, pán poslanec, keby ste sa naučili počúvať.

Tak ako vo výbore ste  tvrdili, že som hovorila o "hejslová-

koch" a pritom som hovorila o "aj slovákoch" - a to je veľký

rozdiel, tak  teraz sa hovorilo  o európskych a  slovenských

demokratických ideáloch,  čiže o demokratických  ideáloch vo

všeobecnosti, ktoré sú  rovnaké bez ohľadu na to,  či o nich

hovoríme na  úrovni európskej alebo  slovenskej. Prosím vás,

už sa k tomu nevracajte.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci. Myslím  si, že pán Bugár po-

ložil skutočne veľmi dôležitú  otázku - čo sú to záujmy Slo-

venskej republiky.  Dovoľte, aby som  mu aspoň čiastočne  vo

faktickej poznámke odpovedal.

 

     Po prvé, pán poslanec Bugár, je to riešiť si domáce zá-

ležitosti doma a nechodiť s  nimi do zahraničia. A po druhé,

nešíriť v  zahraničí nepravdivé informácie  o tom, čo  je na

Slovensku.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     nechápem dosť dobre, prečo  si tu stále nevieme odpove-

dať na otázku, či existujú spoločné záujmy, alebo neexistujú

spoločné záujmy. Tento problém bol predsa prediskutovaný. Ak

sa už pán poslanec Bugár odvolával na všeobecné demokratické

ideály a princípy v 19. storočí, ja by som odcitoval anglic-

kého filozofa a politológa Greena,  ktorý hovorí, že tým, čo

robí spoločný záujem, to je uznanie. Logicky znamená vzájom-

ný spoločný  jazyk - to citujem  - spoločné dohody, spoločné

svedomie, inými slovami ohľaduplnosť.  Iba občania majú prá-

va, lebo  ako povedal Green, práva  patria jednotlivcovi iba

ako členovi spoločnosti. Sám jednotlivec by si tie práva ani

nemohol nijakým spôsobom zabezpečiť. Takže diskutovať o tom,

či existuje  nejaký verejný záujem,  alebo slovenský záujem,

je podľa mňa úplne zbytočné. Áno, existuje, pán Bugár.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán Bugár.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Ďakujem. Skutočne už  nebudem reagovať na predchádzajú-

cich rečníkov, len by som  sa obrátil na pani poslankyňu Be-

lohorskú. A  dovoľte mi, aby  som sa ohradil  proti tomu, čo

ste povedali a s čím ste obvinili Maďarskú koalíciu. Ak máte

dôkazy, prosím vás, tak ich  položte na stôl, ale neobviňuj-

te, keď ich nemáte. To je  obrovská chyba, že v tomto štáte,

v tomto  parlamente padajú  slová, ktoré  nie sú  podložené.

V tomto parlamente pokojne môžete  obviňovať človeka a za to

nikto nie je potom potrestaný.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pán Slobodník.

 

Poslanec D. Slobodník:

 

     Budem reagovať len na pána Bugára, on mi poskytuje dob-

ré námety. Pán Bugár, vo všetkom môžem s vami akosi súhlasiť

v iných  odvetviach, v  ktorých sa  nevyznám, ale filológia,

nehnevajte sa,  je predsa mne  bližšia. Keď ja  poviem vetu:

Kvety, a  teda aj ruža,  sú súčasťou flóry,  tak je to  veta

normálna, ktorá  platí, ktorej každý rozumie.  Keď ja poviem

demokracia, európska demokracia, a teda aj vysvetľujúca časť

- slovenská, je to platné, veta je správna.

 

     O  tých národných  záujmoch Slovenska  už povedal pekne

pán Prokeš. Ale jedno  je nesporné. Nehnevajte sa, obviňovať

Slovensko z fašizmu a  z nejakého ultrakomunizmu stalinského

zamerania  nemôže byť  v záujme  Slovenska. Mohlo  by to byť

teoreticky, len keby to bola pravda.  To je to, čo povedal aj

pán Prokeš.  Prosím vás pekne,  vy ste povedali,  položte na

stôl pravdivé fakty. Nie je to diskusia, ale môžem vám pove-

dať. Vaši kolegovia, pán Csáky,  jeden z nich tu prítomných,

ktorí  boli  vo  Washingtone,  rozdávali  s veľkým potešením

správu, v ktorej bola  veta: "Maďarská menšina na Slovensku,

príslušníci maďarskej menšiny, dostávajú  o tretinu menej na

občana  ako slovenskí  občania." To  je lož.  Obyčajná nízka

podlá  lož, ktorá  má zhanobiť Slovensko. Ak  chcete, takéto

doklady môžem vo všeobecnej rozprave predložiť.

 

     Pokiaľ sa  týka správy v Spojených  štátoch, pán Harna,

pán Csáky a pán Ďurovský  rozširovali správy, páni, ako ofi-

ciálnu informáciu, že keď  príde stará pani maďarskej národ-

nosti na poštový úrad, povedzme, do Šamorína, kde bývate, ak

sa nemýlim, a bude hovoriť po maďarsky, tak ju možno pokuto-

vať pokutou 100 tisíc korún. Je to pravda? Nie je to pravda.

Takže takýchto informácií o  tom, keď Maďarská koalícia kla-

me, rad radom, ako vystupujú,  pán Duray, čo napísal list do

Nórska, ktorý som tu  minule, voľakedy dávno, čítal, takisto

je  to lož.  To čo  sa rozširovalo  vo Washingtone, na tejto

konferencii, takisto  lož. Takže nehovorte o  tom, že by sme

nemali  čo položiť  na stôl.  Máme. Ale  nechcem o tom teraz

diskutovať.

 

     A ináč sa chcem ospravedlniť  pánu Fogašovi aj pánu Ku-

kanovi,  musím  s  nimi  súhlasiť  -  vidíte, že súhlasím aj

s opozíciou - skutočne v tom zhone som to nestačil predložiť

zahraničnému výboru. A bol som limitovaný aj časom. Preto je

tam napríklad povedané v súvislosti  s Radou Európy, to tiež

tam odznelo, že preto uvediem len niektoré aktivity. Povedal

som napríklad. Ale uznávam to. Budúca správa o rok bude pre-

rokovaná v zahraničnom výbore.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pán Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ctená Maďarská  koalícia, za aký  štát vystupovali vaši

zástupcovia v  Debrecíne? Za Feldvidék. To  je aký štát? To,

že tam  chodíte zastupovať Feldvidék, to  ma netrápi, ale že

sa  vraciate naspäť,  to ma  trápi, pretože  žijete v štáte,

v ktorom nechcete žiť. Tak sa zaň nevyjadrujte.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán Glinský.

 

Poslanec J. Glinský:

 

     Ďakujem. Chcel by som upozorniť, že existujú dve roviny

videnia Slovenska - rovina politická a rovina kultúrna, vše-

obecne ľudská  alebo duchovná. V  tej druhej rovine  sú naši

vyslanci,  vyslanci slovenskej  kultúry, prijímaní  s veľkým

obdivom či  už v Spojených štátoch  alebo v západnej Európe.

A autority ducha Západu sa neraz obrátili verejne na Sloven-

sko s určitou  nie malou nádejou v pomoc  v duchovnej obrode

Západu. Potom tu existuje rovina  politická. V tej médiá po-

litickej  manipulácie Slovensko  vykresľujú v  divokých far-

bách: červenohnedá totalita! Proste ľudský odpad. To je dru-

há rovina a  ja by som chcel upozorniť, aby  sme to brali na

zreteľ. Ale sociologické dáta  nepustia. Ak je Slovensko fa-

šistická či  aká divoká krajina, potom  Spojené štáty, Fran-

cúzsko sú krajiny ultrafašistické.  Ak je Slovensko naciona-

listické, Spojené štáty sú ultranacionalistické.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán Duka-Zólyomi.

 

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

 

     Vážená Národná rada, opäť sme sa dostali do tej "správ-

nej roviny".  Odmietam obvinenie, ktoré tu  odznelo už viac-

krát, že  Maďarská koalícia vystupuje  proti záujmom Sloven-

skej republiky.  To je vec interpretácie  a ocenenia skutoč-

nosti. Mne sa zdá, že  žijete ako vládna koalícia v životnom

omyle, ak si myslíte, že  vládna koalícia je totožná so Slo-

venskou republikou.  Tak to nie  je pravda. Čo  sú to záujmy

Slovenskej republiky?  Skutočne, čo sú  to záujmy Slovenskej

republiky? A  čo sú to pravdivé  a nepravdivé informácie? My

tvrdíme, že treba dávať reálne informácie, skutočné informá-

cie, a  nie také, ktoré  sa hodia určitej  skupine poslancov

alebo určitej skupine ľudí.

 

     Ďalej čo sa týka Maďarskej koalície, áno, vládna koalí-

cia je zodpovedná  za to, že nemáme teraz  člena v delegácii

v Rade Európy. My sme  určili kandidáta, kandidátkou je pani

Bauer Edit.  Neprijali ste ju, nechcete  s návrhom súhlasiť.

A keď  takto budeme  tipovať, možno  nájdeme takého človeka,

poslanca, ktorý bude vhodný zo 17 maďarských poslancov. Pro-

sím  vás, aká  je to  parlamentná demokracia?  Pani Bauer je

fundovaná  aj odborne,  aj čo  sa týka  jazykových znalostí.

A chcel by som len  upozorniť pána poslanca Slobodníka, nech

nedeformuje  slová, ktoré  vyslovila vtedy  3. novembra. Ona

nekritizovala Slovensko, nevyslovila pojem fašizmus a ďalšie

vytknuté  pojmy, ona  kritizovala to,  čo sa  odohrávalo tu,

v parlamente.

 

     To je všetko. Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán Csáky.

 

Poslanec P. Csáky:

 

     Vážený  pán predsedajúci,  veľmi ľutujem,  ale tiež som

nútený reagovať na vystúpenie  pána poslanca Slobodníka. Pán

Slobodník,  vy ste  citovali  slová  pána Martinéza  z nášho

stretnutia. Sám ste pripustili,  že to nebolo presné citova-

nie. Máte pravdu. Poriadne  ste prekrútili slová pána Marti-

néza  a  domnievam sa, že zďaleka  ste nepovedali všetko, čo

vám na  tom stretnutí povedal. Viete, na čo narážam. Taktiež

ste citovali z nášho materiálu, ktorý dali aj vám k dispozí-

cii v Spojených štátoch. To, čo ste povedali, nie je pravda.

Ten materiál máte vy aj ja a  prosím, aby ste ho dali aj po-

slancom,  aj novinárom  k dispozícii,  aby videli, kto z nás

dvoch má pravdu.

 

     A na  adresu pána Glinského:  Pán Glinský, sme poslanci

Národnej rady Slovenskej republiky,  mali by sme sa vyjadro-

vať trošku citlivejšie aj  k zahraničiu. Môžete trošku ľuto-

vať, že  tie slová, ktoré  ste povedali na  adresu Spojených

štátov amerických, ste nepovedali o  dve hodiny skôr, keď tu

bola delegácia amerického parlamentu.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán kolega,  to bol ako príklad. Samozrejme, vidíte, aj

tu prichádza k skresľovaniu a  každý chápe niečo tak, ako si

to chce  vysvetľovať. (Šum v sále.) Pán kolega  Hrnko, to je

môj problém. Stlač si gombík a dostaneš slovo.

 

     Dámy a  páni, vidím, že  rozprava, ktorá bola  otvorená

iba vo forme faktických poznámok, nikam nevedie, a preto dá-

vam teraz procedurálny návrh, o ktorom chcem, aby sme hlaso-

vali, aby sme rozpravu ukončili. (Šum v sále a výkriky.)

 

     Priatelia,  tak  som  porušil  rokovací  poriadok. Dámy

a páni, budeme sa prezentovať  a zároveň hlasovať o ukončení

rozpravy k tomuto bodu rokovania. Skutočne to nikam nevedie,

aby sme jeden proti druhému zbytočne takto útočili.

 

     (Prezentovalo sa 73 poslancov.)

 

     Keďže sa neprezentoval  dostatočný počet poslancov, bu-

deme pokračovať vo  faktických poznámkach. Pokoj, priatelia,

ste  v  parlamente  Slovenskej  republiky. Budeme pokračovať

faktickými poznámkami. Čo  ma, dočerta, nenecháte dohovoriť.

Priatelia, správate  sa ako nevychované deti  v škole. Ďaku-

jem.

 

     Pán Fico má slovo.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Pán predsedajúci,  ďakujem za slovo.  Môj návrh takisto

vlastne smeroval  k skončeniu tejto  podľa mňa už  neplodnej

diskusie. Som rád, že pán poslanec Slobodník si priznal chy-

bu, keď povedal, že v nejakom zhone, ktorý mal, zabudol ale-

bo nemal  čas predložiť správu  na prerokovanie zahraničnému

výboru. Rovnako  som si všimol  niektoré doplňovacie návrhy,

ktoré mal  pán poslanec Fogaš,  pokiaľ ide o  ďalšie správy,

ktoré by  mali byť uvedené  v tejto správe.  Rovnako som bol

prítomný na stretnutí s pánom Martinézom a musím povedať, že

pán Martinéz  hovoril o oveľa  závažnejších dôsledkoch toho,

ak nebude  zaradený predstaviteľ Maďarskej  koalície do slo-

venskej delegácie.  Z tohto dôvodu  dávam návrh na  prijatie

uznesenia, na základe ktorého by Národná rada Slovenskej re-

publiky opätovne rokovala o  informácii o činnosti delegácií

Národnej rady  Slovenskej republiky v  medzinárodných parla-

mentných inštitúciách až potom, keď túto informáciu preroku-

je Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ako to mám chápať?

 

Poslanec R. Fico:

 

     Ako návrh uznesenia.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Návrh uznesenia. Prosil by som to písomne. Ďakujem.

 

     Budeme pokračovať. Pán Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Neviem, prečo si pán poslanec Duka-Zólyomi stále myslí,

že iba členovia  slovenského parlamentu maďarskej národnosti

majú  patent na  rozum a  iba oni  môžu pravdivo  informovať

o Slovensku.  Ja si  myslím úplný  opak. Som  o tom  dokonca

hlboko presvedčený. Ale keď som  povedal o uznaní, tak chcem

doplniť ešte dva základné  pojmy každej demokracie, v každom

štáte, a to je lojalita  a akceptácia menšín. Ak by maďarská

menšina bola  lojálna k tomuto  štátu a vystupovala  lojálne

k tomuto štátu - pardon, ospravedlňujem sa maďarskej menšine

ako celku - politickí predstavitelia maďarskej menšiny ak by

boli lojálni k tomuto mladému  štátu, určite by mohla nasle-

dovať, alebo ľahšie by slovenská väčšina akceptovala jej po-

žiadavky  a, samozrejme,  tým aj  integráciu jej požiadaviek

alebo práv  do toho, čomu sa  hovorí spoločný slovenský záu-

jem.

 

     Mnoho ráz,  a to sa  snažím byť skutočne  dosť pozorným

vnímateľom a snažím sa politicky  odosobňovať, zdá sa mi, že

je  málo vôle  zo strany  predstaviteľov maďarskej  menšiny,

ktorou by  prejavovali aspoň akú-takú  lojalitu - a  tá bola

základom  najmä Rímskeho  štátu, lebo  dovtedy trval  Rímsky

štát, pokiaľ jeho politiku a jeho záujmy obhajovali  lojálni

ľudia, to  iste pán Duka-Zólyomi pozná,  pretože si prečítal

Pád Rímskej ríše od Gibona,  takisto ako ja. Takže samozrej-

me,  nie je  možné potom  vyčítať predstaviteľom slovenského

národa, že neakceptujú, alebo že slabo akceptujú najmä poli-

tických  predstaviteľov maďarskej  menšiny, pretože základom

skutočne každého štátu je lojalita k tomuto štátu.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Slobodník.

 

Poslanec D. Slobodník:

 

     Chcel by som  sa vysloviť k pánu Csákymu.  Pán Csáky má

taktiku,  ktorá môže  zapôsobiť na  málo informovaných ľudí.

V jednej televíznej diskusii VTV, keď som vyhlásil, a zodpo-

vedne to opakujem teraz, že pani Halonnenová, raportérka Ra-

dy Európy, po svojej  poslednej návšteve na Slovensku vyhlá-

sila, že  Slovensko si za  svoje výsledky v  plnení záväzkov

voči Rade Európy v  národnostnej politike zasluhuje - poviem

to najprv po anglicky -  the public acknowledgement, verejné

uznanie, povedal: vy  vždy citujete takéto veci a  nie je to

pravda. Pán  Csáky, ubezpečujem vás, že  je to pravda, môžem

to dať rozmnožiť a dať aj vám.

 

     Druhá nepravda,  ktorú ste sa  opovážili povedať, čudu-

jem, to je veľká odvaha, skoro som to povedal tak ako tí, čo

nevedia, že  Slovensko má aj zvratné  zámená, čudujem sa, že

ste sa to  odvážili povedať, je to, že nie  je v tej správe,

ktorú ste distribuovali vo  Washingtone, veta, že predstavi-

telia maďarskej menšiny o  tretinu menej dostávajú od štátu,

o tretinu  menej ako  občania slovenskej  národnosti. Aj  to

vám, samozrejme, dodám, je to absolútna pravda. Nikdy by som

si netrúfol a nikdy som  v takýchto veciach nevyslovil klam-

stvo, lebo  viem, že klamstvo  sa dá dokázať.  Všetko to, čo

som povedal, čo ste sa  pokúsili vyvrátiť, je číročíra prav-

da.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pán Haťapka.

 

Poslanec K. Haťapka:

 

     Dávam  procedurálny návrh  na ukončenie  tejto rozpravy

a poznámok.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Keďže je to  procedurálny návrh, zopakujeme si

hlasovanie.

 

     Prosím, prezentujte sa hlasujte o ukončení rozpravy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 79 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Dámy a páni, konštatujem,  že sme odsúhlasili ukončenie

rozpravy, teda vyhlasujem rozpravu  o tomto bode programu za

skončenú.

 

     Dostal som iba dva návrhy uznesenia k tomuto bodu roko-

vania. Skôr ako ich  prečítam, dávam  slovo poslancovi Caba-

jovi na procedurálnu poznámku.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Pán predsedajúci, žiadam 20-minútovú prestávku na pora-

du klubu.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Garai.

 

Poslanec J. Garai:

 

     Združenie robotníkov Slovenska sa k tomu pridáva.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, prerušíme  rokovanie. Stretneme sa o 16.45

hodine v rokovacej miestnosti. Ďakujem vám.

 

 

 

 

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Budeme pokračovať tridsiatym piatym bodom nášho rokova-

nia, teda  budeme hlasovať o návrhoch  uznesenia, ktoré boli

predložené k  informácii o činnosti  delegácií Národnej rady

Slovenskej republiky v medzinárodných parlamentných inštitú-

ciách.

 

     Ako prvý  návrh na uznesenie som  dostal návrh pána po-

slanca Csákyho, ktorý znie: Národná rada Slovenskej republi-

ky doplňuje zloženie delegácie Slovenskej republiky - zrejme

Národnej rady Slovenskej republiky, to  tam chýba - pri Rade

Európy o člena Maďarskej koalície do 31. decembra 1995.

 

     Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 44 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 43 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento návrh nebol schválený.

 

     Vychádzajúc  z tohto,  stáva sa  bezpredmetným návrh na

uznesenie pani poslankyne Belohorskej,  takže o ňom hlasovať

nebudeme.

 

     Ďalší návrh  na uznesenie som  dostal od pána  poslanca

Fica,  ktorý  znie:  Národná  rada  Slovenskej  republiky sa

uzniesla prerokovať informáciu o činnosti delegácie Národnej

rady Slovenskej republiky v medzinárodných parlamentných in-

štitúciách až po prerokovaní  tejto informácie v Zahraničnom

výbore Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Priatelia, budeme sa prezentovať a zároveň hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 48 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 69 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že ani tento návrh sme neschválili.

 

 

     T r i d s i a t y m  š i e s t y m  bodom nášho rokova-

nia bude

 

     vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej  republiky

Devízový zákon a zákon, ktorým  sa mení a dopĺňa  zákon Slo-

venskej  národnej  rady  číslo  372/1990 Zb.  o priestupkoch

v znení neskorších predpisov.

 

     Vládny  návrh zákona  ste  dostali  ako tlač  číslo 236

a spoločnú správu výborov ako tlač 236a.

 

     Z  poverenia  vlády  Slovenskej  republiky návrh zákona

odôvodní  podpredseda vlády  a minister  financií Slovenskej

republiky pán Sergej Kozlík.  Prosím pána podpredsedu vlády,

aby sa ujal slova.

 

     A vás, priatelia, skutočne prosím, aby v tejto sále ne-

bol taký veľký šum. Veľmi negatívne to vplýva na našu nervo-

vú sústavu. Ďakujem.

 

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     rozhodnutie  zaviesť  konvertibilitu  slovenskej koruny

v rozsahu článku VIII Dohody  o Medzinárodnom menovom fonde,

ako aj členstvo v Európskej  únii a v OECD, vyžaduje odstrá-

nenie  obmedzení, ktoré  súčasný zákon  vyžaduje. Ide hlavne

o uvoľnenie platieb súvisiacich s bežným účtom platobnej bi-

lancie pre tuzemcov, fyzické osoby a cudzozemcov, to znamená

ich zrovnoprávnenie s tuzemskými právnickými osobami.

 

     Súčasný Devízový  zákon číslo 528/1990 Zb.  v znení ne-

skorších predpisov je založený na princípe vnútornej zameni-

teľnosti slovenskej koruny a je uplatňovaný bez výraznejších

zmien od roku 1991.  Umožňuje tuzemským právnickým subjektom

nakupovať devízové  prostriedky na úhradu  záväzkov voči za-

hraničiu za slovenskú menu. Jeho úprava je v dôsledku priaz-

nivých ekonomických podmienok už prekonaná a vyžaduje prijať

nový zákon, založený na iných princípoch ako doterajší Deví-

zový zákon.

 

     Predkladaný návrh Devízového zákona odstraňuje obmedze-

nia a  zabezpečuje voľné platby v  rozsahu bežného účtu pla-

tobnej bilancie  pre všetkých tuzemcov  a umožňuje cudzincom

previesť do zahraničia výnosy z bežných operácií. Ide o bež-

né platby za tovary a  služby, v rámci služieb doprava, ces-

tovný ruch, služby v zdravotníctve a školstve, prevody výno-

sov, v rámci toho úroky, dividendy, zisk, mzdy  a bežné jed-

nostranné prevody, ako sú štipendiá, dôchodky, výživné, pre-

vody súvisiace s vysťahovaním, podpory, dedičstvá.

 

 

     Jednotlivé ustanovenia sú navrhnuté  tak, aby v prípade

priaznivých ekonomických podmienok, ako aj priaznivého vývo-

ja platobnej bilancie  bolo možné urobiť ďalšie liberalizač-

né  kroky v  kapitálovej časti  všeobecne záväznými právnymi

predpismi, vydanými  devízovými orgánmi, bez  toho, aby bolo

potrebné zmeniť samotný zákon.  Priamo regulované formou de-

vízových povolení zostáva  obchodovanie so zahraničnými cen-

nými  papiermi, operácie  s finančnými  derivátmi, otváranie

účtov v zahraničí, poskytovanie garancií cudzozemcom.

 

     S ohľadom na skúsenosti štátov Európskej únie a skupiny

štátov OECD, ako aj s ohľadom na ich značné riziká, nepriaz-

nivé  dôsledky  na  menovú  stabilitu  a platobnú  bilanciu,

a zároveň z dôvodov možných daňových únikov sa s ich uvoľne-

ním počíta až v posledných liberalizačných krokoch.

 

     Obchodovanie s devízovými  hodnotami a vykonávanie pla-

tobného styku so zahraničím je podmienené udelením devízovej

licencie v rozsahu predmetu podnikania, nakoľko ide o odbor-

ne náročnú činnosť, vyžadujúcu  od subjektov potrebné perso-

nálne, odborné a technické vybavenie.

 

     Zákon  počíta s  obehom slovenskej  koruny v zahraničí.

Zachováva súčasný  režim ponukovej povinnosti  pre tuzemcov,

právnické  osoby  s  možnosťou  jej  neskoršieho  uvoľnenia.

Zachováva  súčasný  režim  povinnosti  previesť peňažné pro-

striedky v  cudzej mene do  tuzemska. Zdôrazňuje ohlasovaciu

povinnosť, ktorá bude regulácie dopĺňať a postupne nahrádzať

a súčasne zabezpečovať potrebné informácie pre účely platob-

nej bilancie, prípadne  devízového režimu. Zachováva súčasný

režim  nadobúdania nehnuteľností  cudzincami v  tuzemsku len

v taxatívne stanovených tituloch so zásadnou zmenou, že toto

obmedzenie platí pre cudzincov, ktorí nie sú občanmi Sloven-

skej republiky.  Týmto sa zlaďuje  Devízový zákon s  Ústavou

Slovenskej republiky.

 

     Zákon  umožňuje regulovať  pohyb krátkodobého, špekula-

tívneho kapitálu. Pri bezprostrednom ohrození menovej rovno-

váhy a platobnej schopnosti Slovenskej republiky splnomocňu-

je vládu  Slovenskej republiky na návrh  Národnej banky Slo-

venska vyhlásiť režim núdzového stavu.

 

     Súčasťou navrhovaných zmien devízového režimu je aj ná-

vrh nových aspektov devízovej kontroly, napríklad jej rozší-

renie aj na devízové  miesta. Súčasťou nového Devízového zá-

kona  je aj  priama novela  zákona Slovenskej  národnej rady

o priestupkoch, pretože súčasne  platný zákon o priestupkoch

neumožňuje orgánom  Policajného zboru objasňovať,  alebo do-

šetrovať skutočnosti týkajúce sa devízových prostriedkov.

 

     Zákon si nevyžaduje zvýšenie výdavkov štátneho rozpočtu

a počtu pracovníkov ústredných orgánov. Navrhované uvoľnenie

platieb v rámci bežného účtu platobnej bilancie nepredpokla-

dá významnejšie zaťaženie platobnej bilancie oproti súčasné-

mu  stavu, keď  bežné  platby  do zahraničia  vykonávajú len

právnické subjekty.

 

     Vážené  dámy, vážení  páni, odporúčam  predložený návrh

prijať.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán podpredseda. Prosím predsedu Výboru Národ-

nej rady  pre financie, rozpočet  a menu poslanca  Miroslava

Maxona, aby podal správu  o výsledkoch prerokovania vládneho

návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

 

 

 

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

zo 6. septembra 1995 číslo  509 pridelil vládny návrh zákona

Národnej rady  Slovenskej republiky Devízový  zákon a zákon,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej Národnej rady číslo

327/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, na

prerokovanie  ústavnoprávnemu výboru,  výboru pre  financie,

rozpočet  a  menu,  výboru  pre  hospodárstvo,  privatizáciu

a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo a zahraničnému vý-

boru. Na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slo-

venskej republiky bol  citovaným rozhodnutím predsedu Národ-

nej  rady Slovenskej  republiky určený  Výbor Národnej  rady

Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu s tým, že

skoordinované stanoviská sa premietnu v spoločnej správe vý-

borov Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Vládny návrh  zákona Slovenskej republiky,  teda zákon,

ktorý teraz prerokúvame,  prerokovali všetky výbory Národnej

rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený, a Výbor Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky  pre  životné prostredie

a ochranu prírody. Ústavnoprávny  výbor 18. septembra prero-

koval vládny návrh zákona a  neprijal k nemu uznesenie, lebo

podľa § 48 ods. 1  zákona Slovenskej národnej rady o rokova-

com poriadku v znení  neskorších predpisov nevyslovila s ním

súhlas  nadpolovičná väčšina  všetkých členov  výboru. Výbor

Národnej rady  pre hospodárstvo, privatizáciu  a podnikanie,

Výbor Národnej rady pre  pôdohospodárstvo a Zahraničný výbor

Národnej rady prerokovali vládny návrh zákona Národnej rady,

vyslovili s ním súhlas a odporúčajú ho Národnej rade Sloven-

skej republiky  schváliť. Výbor Národnej  rady pre financie,

rozpočet a menu a Výbor Národnej rady pre životné prostredie

a ochranu prírody prerokovali vládny návrh zákona, vyslovili

s ním súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky

predložený  návrh zákona  schváliť so  zmenami a  doplnkami,

ktoré sú súčasťou spoločnej správy, tlač číslo 236a.

 

     Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som vám ako spo-

ločný spravodajca predložil teraz  na hlasovanie en bloc bo-

dy, ktoré ako spoločný spravodajca odporúčam prijať. Odporú-

čam hlasovať en  bloc a prijať body číslo 1,  2, 4, 5, 6, 7,

8, 9, 12, 13, 14 a 16.  Na hlasovanie  en bloc s návrhom ne-

prijať odporúčam body 3, 10, 11 a 15.

 

     Ďakujem pekne.  To je zo spoločnej  správy k tlači 236a

z mojej strany všetko.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem predsedovi výboru  poslancovi Maxonovi a prosím

ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Dámy a páni, otváram rozpravu o tridsiatom šiestom bode

programu.  Do rozpravy  sa zatiaľ  písomne prihlásili  dvaja

poslanci. Dávam  slovo prvému z prihlásených, poslancovi Ró-

bertovi Ficovi, pripraví sa pán poslanec Palacka.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené dámy a páni,

 

     prerokúvame veľmi dôležitú právnu normu a musím konšta-

tovať, že  - ako je  už zvykom v  tomto parlamente -  na jej

prípravu a  na prípravu poslancov  nebol poskytnutý dostatok

času. Opäť došlo k  porušeniu ustanovení rokovacieho poriad-

ku. Musím to konštatovať z toho dôvodu, že na takéto porušo-

vanie si  zvykáme ako na bežný  jav. Možno nás k  tomu vedie

očakávanie   prijatia  nového   rokovacieho  poriadku,   ale

viac-menej ide o starú  zabehnutú prax, ktorá, žiaľ, znehod-

nocuje naše kvalitné rokovanie. Starý  zákon, ak tak mám na-

zvať zákon o rokovacom poriadku,  nie je staré auto, o ktoré

sa už  tak nestaráme, ak  vieme, že máme  zajtra kúpiť nové.

Zákon je zákon a platí  do poslednej sekundy svojej účinnos-

ti.

 

     Z celého návrhu Devízového  zákona ma zaujalo jedno je-

diné ustanovenie,  o ktorom chcem  diskutovať. Budem hovoriť

o návrhu  § 19,  ktorý sa  zaoberá nadobúdaním nehnuteľností

v tuzemsku. Na  jeho základe môže dnes  občan Slovenskej re-

publiky žijúci v zahraničí  nadobúdať na území Slovenska ne-

hnuteľnosti už bez obmedzenia.  Dochádza tak k zásadnému po-

sunu  oproti právnej  platnej úprave,  ktorá dnes  platí, na

základe ktorej môže občan  Slovenskej republiky žijúci v za-

hraničí získať nehnuteľnosť len  dedením, ďalej pre diploma-

tické  zastúpenie cudzieho  štátu za  podmienky vzájomnosti,

ďalej  ak ide  o nehnuteľnosť  nadobúdanú do  bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, z ktorých  iba jeden je devízovým

cudzozemcom,  ďalej výmenou  tuzemskej nehnuteľnosti,  ktorú

vlastní, za inú tuzemskú nehnuteľnosť, ktorej hodnota nepre-

vyšuje hodnotu pôvodnej nehnuteľnosti. Ďalej pokiaľ má pred-

kupné právo z  titulu podielového spoluvlastníctva nehnuteľ-

ností, ak ide o  stavbu nehnuteľností, ktorú devízový cudzo-

zemec vystaval  na vlastnom pozemku,  a nakoniec, ak  to vý-

slovne  ustanovuje osobitný  zákon, ako  je napríklad  zákon

číslo 403/1990 o  zmiernení následkov niektorých majetkových

krívd.

 

     Dnes teda, a to platí, môže kúpiť nehnuteľnosť na území

Slovenskej republike  len občan Slovenskej  republiky, ktorý

má  trvalý pobyt  na našom  území. Postavme si otázku, prečo

dochádza k liberizácii zákona a prečo  dnes občan Slovenskej

republiky žijúci  v zahraničí, ktorý dnes  nemá trvalý pobyt

na území Slovenska, bude  môcť, ak prijmeme návrh Devízového

zákona, kupovať nehnuteľnosť u nás na Slovensku.

 

     Na túto  otázku  odpovedá  veľmi stroho dôvodová správa

k § 19, ktorá hovorí, že týmto ustanovením sa zosúlaďuje no-

vý  Devízový  zákon  s  Ústavou  Slovenskej republiky. Ďalej

dôvodom na nadobúdanie nehnuteľností len v taxatívne vymeno-

vaných prípadoch pre ostatných cudzozemcov, teda tých, ktorí

nie sú  štátnymi občanmi Slovenskej  republiky, je rozdielna

kúpna sila tuzemcov a cudzozemcov  a cenová úroveň nehnuteľ-

ností v tuzemsku a v zahraničí. Musím konštatovať, že mi nie

je celkom zrejmé,  v čom je Devízový zákon,  teda ten, ktorý

dnes  platí - jeho posledné znenie bolo v roku 1994 pod čís-

lom 50 publikované - v rozpore s Ústavou Slovenskej republi-

ky a v čom tento rozpor  je, ak obmedzuje Devízový zákon na-

dobúdanie nehnuteľností na  území Slovenska štátnymi občanmi

a trvalým pobytom.  Bol by som  rád, keby mi na  túto otázku

odpovedal aj predkladateľ návrhu zákona.

 

     Všetky medzinárodné  zmluvy a medzinárodné  právo vôbec

priznáva štátom široký rámec voľnej úvahy, pokiaľ ide o výkon

jednotlivých práv. Obmedzovanie  kritériom trvalého bydliska

nie je pre občanov  Slovenska žijúcich v zahraničí diskrimi-

načné, ani neporušuje žiadne  právne predpisy, vrátane pred-

pisov medzinárodných. Trvalé  bydlisko ako obmedzovacie kri-

térium pri nadobúdaní nehnuteľností nie je známe iba z Deví-

zového zákona. Poznáme ho  zo zákona o mimosúdnych rehabili-

táciách, z Obchodného  zákonníka. Nebolo teraz skonštruované

len pre účely Devízového zákona, ale je súčasťou podľa môjho

názoru správneho koncepčného  prístupu štátu k transformácii

ekonomických a vlastníckych vzťahov.

 

     Domnievam sa, že nie je správne, aby sme umožnili všet-

kým občanom Slovenska bez  trvalého bydliska, žijúcich v za-

hraničí, bez obmedzenia skupovať nehnuteľnosti na našom úze-

mí. Vedú ma k tomu viaceré  dôvody. Prvý dôvod - je tu veľká

nerovnosť  medzi kúpnou  silou občanov  žijúcich v zahraničí

a kúpnou silou  našich občanov. Dobre vieme,  že ceny nehnu-

teľností išli v poslednom čase enormne  hore a dnes sú v ex-

ponovaných  oblastiach, v  mestách, vo  veľkých mestách  pre

bežného slovenského občana nedostupné.

 

     Napriek nedostupnosti pre našich občanov sú však nehnu-

teľnosti u nás cenovo zaujímavé  pre zahraničie, čo by mohlo

viesť k  výpredaju našich pozemkov a stavieb do  zahraničia.

Domnievam sa, že štát by mal mať právny aj ekonomický záujem

na tom, aby nehnuteľnosti boli vlastnené predovšetkým našimi

občanmi žijúcimi na Slovensku.  Slovensko je ekonomicky prí-

liš slabé,  aby si mohlo  dovoliť takýto liberalizačný  krok

navrhovaný v prerokovanom návrhu Devízového zákona.

 

     Druhý dôvod, ako uvádza aj Ústava Slovenskej republiky,

vlastníctvo, a najmä vlastníctvo nehnuteľností, zaväzuje. Je

účelné nielen z hľadiska  ekonomickej ochrany Slovenskej re-

publiky, ale  aj z hľadiska samotného  vzťahu k nehnuteľnos-

tiam, aby predsa len  nadobúdanie nehnuteľností na Slovensku

bolo  obmedzené kritériom  trvalého pobytu.  Ak niekto  chce

riadne užívať nehnuteľnosť na území Slovenska, je ekonomicky

a právne vhodné, aby jej vlastník  mal trvalý pobyt na našom

území.

 

     Bola aj argumentácia, že mnohí naši občania, ktorí žijú

v zahraničí, sa chcú vrátiť na  naše územie, aby dožili svoj

dôchodok a  užili si nehnuteľnosti, ktoré  si tu môžu kúpiť.

Táto argumentácia nemá nič  spoločné s týmto návrhom zákona,

pretože ak sa vráti na  naše územie, bude automaticky žiadať

o trvalý pobyt a v takom prípade niet dôvodu občanovi nehnu-

teľnosť na našom území nepredať.

 

     Ďalším mojím  argumentom je, že  získať trvalé bydlisko

na  území Slovenska  je  veľmi  jednoduché. Ak  si zoberieme

platnú právnu úpravu, stačí, ak prídete na príslušný ohlaso-

vací orgán,  vyplníte formulár, preukážete  sa preukazom to-

tožnosti, za ktorý  sa považuje aj pas, a  máte v rukách po-

tvrdenie  ubytovateľa,  ktorý  potvrdzuje,  že  budete bývať

u nejakého príbuzného v byte, alebo že ste získali byt, ale-

bo že sa  budete zdržiavať v nejakom hoteli. Áno, aj preukaz

alebo potvrdenie hoteliéra je dostatočným dôvodom na to, aby

ste získali trvalý pobyt na  území Slovenska. Ak máte všetky

informácie k  dispozícii, získate trvalý  pobyt na počkanie.

Tak  naozaj to  nie je  diskriminačné ustanovenie,  ktoré by

viedlo niektorých občanov do neriešiteľných situácií.

 

     Tretím dôvodom, podľa mňa  veľmi dôležitým, prečo nesú-

hlasím s  navrhovanou úpravou § 19,  je obava zo zneužívania

možností skupovať nehnuteľnosti  nastrčenými kupcami, z pre-

nosu vlastníctva do zahraničia, ďalej možnosť zakladania ma-

jetku v zahraničí naším nehnuteľným majetkom, rôznymi banko-

vými operáciami, a v neposlednom rade možnosť prania cudzích

špinavých peňazí na našom území práve kupovaním nehnuteľnos-

tí u nás. Aj keď sme prijali zákon o boji proti špinavým pe-

niazom, ten  na takéto situácie  vôbec nepamätal, práve  na-

opak, možnosť skúpenia nehnuteľností  zo zahraničia je vyni-

kajúcim prostriedkom na  pranie špinavých peňazí. Ekonomicky

neznamená uvoľnenie  slovenského trhu s  nehnuteľnosťami pre

občanov  Slovenskej republiky  žijúcich v  zahraničí prínos.

Verím, že aj podpredseda vlády to potvrdí, že neočakávame od

toho žiadny nárast príjmov  štátneho rozpočtu. Práve naopak,

to je môj názor, ešte  stále je obdobie, keď  Slovensko musí

chrániť slovenských vlastníkov nehnuteľností, ako aj sloven-

ských záujemcov o kúpu  nehnuteľností žijúcich na území Slo-

venskej republiky. Mali by sme dokonca uvažovať, možno aj tu

na  tejto pôde,  niekedy o  nejakej rozprave,  ktorá sa týka

predaja a vôbec slovenského trhu s nehnuteľnosťami, došli by

sme k veľmi zaujímavým informáciám.

 

 

     Mám pre to, vážené dámy a páni, dostatok právnických aj

ekonomických dôvodov, aby som navrhol nasledujúcu zmenu. Na-

vrhujem, aby sa v § 19 návrhu zákona, ktorý má nadpis "Nado-

búdanie nehnuteľností  v tuzemsku", uvádzacia  veta upravila

nasledovne: "(1) Devízový  cudzozemec môže nadobudnúť vlast-

nícke právo k nehnuteľnostiam v tuzemsku iba" - a potom ďal-

ší text by pokračoval. Vrátime sa vlastne k pôvodnému zneniu

alebo k teraz platnému zneniu  Devízového zákona, len s tým,

že beriem určité spresnenia,  ktoré prináša návrh Devízového

zákona.

 

     Pán predsedajúci, to je z mojej strany všetko. Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Palacka.

Nech sa páči, dávam vám slovo, pán poslanec.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené dámy a páni,

 

     prerokúvame návrh  nového Devízového zákona,  ktorým sa

pokračuje v liberalizácii nášho  ekonomického života v duchu

hospodárskej transformácie, ako bola nasmerovaná ešte scená-

rom ekonomickej reformy v  roku 1990. Ako zástanca slobodnej

trhovej ekonomiky to môžem len  privítať. Predsa mi však do-

voľte uviesť niekoľko poznámok súvisiacich s týmto návrhom.

 

     V prvom rade z formálnej  úpravy predlohy je zrejmé, že

návrh spracovala a pripravila Národná  banka a vláda len do-

plnila obálku  a podpis. To  samo osebe nie  je zlé, len  to

svedčí o úrovni legislatívnej  práce vlády. Pozitívne na tom

je však to, že vláda  zbytočne nepokazila vcelku dobrý a ra-

cionálny návrh. Keďže  viacero vládnych návrhov ekonomických

zákonov,  ktoré sme  dostali v  tomto volebnom  období, bolo

v príkrom  rozpore s  ekonomickou transformáciou, vyslovujem

týmto vláde vďaku, že návrh Národnej banky nechala na pokoji.

 

     Samotný fakt rozšírenia zameniteľnosti slovenskej koru-

ny  je  výsledkom  úspešnej  hospodárskej  politiky  od roku

1990.  Som presvedčený,  že prinesie  občanom i hospodárskym

subjektom výhody pri realizácii platieb do zahraničia a tiež

posilní dôveru v našu menu. Predložený návrh nie je však do-

konalý. Podľa  nášho názoru nebolo potrebné  sa s ním ponáh-

ľať,  unáhliť. Pôvodne  predpokladaný termín  činnosti od 1.

1. 1996 vytváral dostatočný priestor práve Legislatívnej ra-

de vlády na odstránenie  drobných nedostatkov. Ide o definí-

ciu deliktu, ktorá nie je celkom konzistentná s ostatným na-

ším právnym poriadkom, a tiež  podľa mňa príliš veľké právo-

moci, ktoré sa splnomocnením dávajú devízovým orgánom, najmä

ministerstvu  financií. Zákon  nevylučuje prípadné  nevhodné

využitie týchto splnomocnení. Dúfajme však, že tieto sa budú

využívať na uvoľnenie devízového režimu, a nie na jeho obme-

dzovanie.

 

     Je len škoda, že  v záujme splnenia akýchsi mítingových

sľubov  sa nevyužila  príležitosť urobiť  skutočne bezchybný

zákon.  Napriek týmto  nedostatkom však  chcem v  mene nášho

poslaneckého klubu vyjadriť zákonu  svoju podporu a Národnej

banke  ako strážcovi  našej meny  želám, aby  pokračovala vo

svojej činnosti v duchu tohto zákona.

 

    Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Do rozpravy sa  prihlásil pán poslanec Filkus.

Nech sa páči.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister - podpredseda vlády,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     je úplne logické, že ak sa ruší platobná dohoda, v tom-

to prípade medzi Českou  republikou a Slovenskou republikou,

je nevyhnutné urobiť opatrenia v deregulácii alebo liberali-

zácii  vzájomných  devízových  vzťahov.  Toto  je nevyhnutný

krok, ktorý  je potrebné realizovať,  a to veľmi  rýchlo. Ak

počítame s tým, že sa  Českej republike podarí od 1. októbra

uplatňovať nový Devízový zákon,  je nevyhnutné, aby aj part-

ner  liberalizoval, alebo  dereguloval doterajšie  narábanie

s devízami. Konvertibilita je pekné  slovo, ale to je slovo,

ktoré sa  môže uplatniť vtedy, ak  je skutočne taká situácia

v krajine, že sa krok v konvertibilite môže urobiť a v tomto

prípade len v konvertibilite pri uplatňovaní vzťahov na bež-

nom účte. To zdôrazňujem preto,  lebo sa dosť často hovorilo

všeličo o  konvertibilite a nevedelo  sa, o čo  vlastne ide.

Ide jednoznačne o prvý nie nezaujímavý, ale mimoriadny libe-

ralizačný krok v rámci konvertibility  bežného účtu. A to si

treba uvedomiť  aj preto, lebo s  tou konvertibilitou to nie

je také jednoduché.

 

     S  konvertibilitou  aj  takto  poňatou  môžeme  narábať

a môžeme ju uplatňovať vtedy, a to sa v materiáloch aj obja-

vuje, ak máme podmienky primeraného devízového kurzu, ak má-

me dostatok, hladinu, množstvo  devízových rezerv, ale ak sa

aj ekonomika vyvíja tak,  v tomto prípade makroekonomika, že

zaznamenáva  určité kroky  alebo určité  výsledky, ktoré  sa

hodnotia z hľadiska dynamiky ekonomiky pozitívne.

 

     Konvertibilita sa dá aj stratiť. Ona sa dá stratiť vte-

dy, ak niektorý z týchto  troch mantinelov, ktoré som spome-

nul,  nebude fungovať,  keď najmä  by nefungovala  napríklad

makroekonomická stabilita alebo makroekonomický vývoj v sme-

re oživenia ekonomiky. A vtedy môžeme o ňu prísť, ak stratí-

me devízové rezervy. Chvalabohu,  máme 2,6 mld dolárov deví-

zových rezerv. Je to viac ako trojmesačný dovoz potrebný pre

túto  republiku, i  keď treba  povedať, že  česká krajina má

dvojnásobné množstvo devízových rezerv  vo vzťahu k nám, ale

to nie  je žiadna chyba.  Nakoniec aj reguly  Medzinárodného

menového fondu hovoria o krytí trojmesačného dovozu prísluš-

nej krajiny.  My ho prekračujeme, máme 3,1-násobok, tých 2,6

mld toto prezentuje. Kurz je tiež primeraný, treba s ním ďa-

lej rátať,  avšak narábať s ním  obozretne. Samozrejme, môžu

nastať aj  rôzne výkyvy a  potom by sme  museli prikročiť aj

k určitej regulácii.

 

     Pokiaľ ide o samotný makroekonomický vývoj, o makroeko-

nomické kritériá,  o ktorých sme  tu v poslednom  čase veľmi

často pozitívne, a oprávnene  pozitívne hovorili, myslím si,

že je to mantinel  pevný, ktorý však nekontinuitou transfor-

mačného procesu, alebo nekontinuitou niektorého kroku trans-

formačného  procesu  môže  vyvolať  rôzne  problémy. Hovorím

v tejto súvislosti o procese privatizácie. Toto si treba pri

každom kroku uvedomiť.

 

     Vychádzajúc z  toho, čo som  povedal ja osobne  v našom

výbore Národnej  rady, a teraz  hovorím aj v  mene klubu DÚ,

sme  presvedčení,  že  tento  zákon  je potrebný, nevyhnutný

a budeme zaň hlasovať. Ide však  o to, aby sme si uvedomili,

že pri ďalšom  kroku v konvertibilite, a teraz  už vo vzťahu

ku kapitálovému účtu, bude potrebné znovu zákon novelizovať.

Samozrejme, pri novelizácii tohto zákona, dúfam, že nevznik-

nú  zmenené podmienky  (myslím najmä  na tie  tri mantinely,

ktoré som spomínal), a že vývin ekonomiky zaznamená aj naďa-

lej pozitívne výsledky.

 

 

     Ešte mám jednu poznámku k "času", ktorý spomínal posla-

nec Fico,  hovoril o ňom tiež  poslanec Palacka. Sú obdobia,

keď poslanci  majú málo času  na prerokovanie zákonov  alebo

novelizácie zákonov. To je jeden  príklad z toho, ale je to,

samozrejme, aj v podmienkach, keď je niečo nevyhnutné, treba

to urobiť veľmi rýchlo. V  tomto prípade, samozrejme, o tom,

že česká  strana chce zrušiť platobnú  dohodu, sme vedeli už

dávno. Ale  môžem vám zodpovedne povedať,  že banka už dávno

pripravovala tento zákon a  jeho doformovanie by nebolo také

dobré, keby sa pracovníci banky  neboli ním už dlhšie zaobe-

rali. Pre poslancov je to jasný handicap, málo času. To tre-

ba zobrať do úvahy a treba sa tomu vyhnúť.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pani poslankyňa Belohorská.

 

Poslankyňa I. Belohorská:

 

     Ďakujem pekne za slovo. Chcela by som len povedať pánom

poslancom z  opozície, že ich chápem,  že popľuli ten koláč,

ktorý je upečený, lebo ich to asi musí veľmi mrzieť, že ten-

to zákon  je tu, je  pripravený a je  už úplne jedno,  či ho

vypracovali odborníci z Národnej banky, alebo sa na tom spo-

lupodieľali pracovníci ministerstva financií. Dôležité je to

pre tých jednoduchých ľudí, ktorí  sú od tohto zákona závis-

lí, pretože ma veľmi mrzí, že pán poslanec Palacka nevie, že

účinnosť toho zákona je preto  daná tak, ako je, aby nedošlo

k oneskoreniu pri vyplácaní  dôchodkov, výživného a podobne.

 

     Som veľmi  rada a veľmi ďakujem ako poslankyňa bývalého

Federálneho  zhromaždenia, pretože  si veľmi  dobre pamätám,

keď sa išla rozdeliť  Česko-Slovenská republika, aké kuvičie

hlasy vtedy  boli, koľko slovenských korún  sa bude dávať za

jednu českú korunu. Som veľmi rada, že Česi zrušili túto do-

hodu medzi nami, pretože nestačili  nám platiť dlh, a nie my

im. Som veľmi  rada, že ten zákon tu  je a slovenská koruna,

pracovníci ministerstva financií a vláda tejto republiky do-

kázala splniť sľuby, že koruna nepadne.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Palacka.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci. Dúfam,  že pani kolegyňa Be-

lohorská si pamätá, kto  vyprovokoval českú stranu k vypove-

daniu platobnej dohody svojou pozíciou mŕtveho chrobáka, keď

mesiac nedokázal odpovedať na list českého premiéra.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Černák - faktická poznámka.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda vlády,

 

     bol som spravodajcom tohto zákona  u nás vo výbore. Ko-

lega Filkus tlmočil stanovisko DÚ.  Mnoho vecí sme si s pra-

covníkmi ministerstva  financií a banky  vysvetlili, ale mám

úlohu z  výboru, aby som dal  nasledujúci pozmeňovací návrh.

V § 27 ods. 2 navrhujeme vypustiť. Hovorí sa tam, že na zod-

povednosť za devízový priestupok stačí zavinenie z nedbanli-

vosti. Podľa  nášho názoru je to  navyše. Stačí postih podľa

súčasných právnych noriem. Takže znovu zopakujem svoj pozme-

ňovací návrh: v  § 27 odsek 2 vypustiť.  Stanovisko Klubu DÚ

tlmočil kolega Filkus.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán Tkáč.

 

Poslanec V. Tkáč:

 

     Ak dovolíte, reagoval by  som na poznámku pána poslanca

Černáka, pretože je otázkou, že pokiaľ nie je vyslovene sta-

novená -  možno ma pán  poslanec Benčík opraví  - "nedbanli-

vosť", tak platí "úmysel".  Pokiaľ ide o priestupkový zákon,

musí byť vyslovene stanovená forma zavinenia. Ak nie je, tak

platí úmysel  automaticky. Neviem, či  by ste nemali  zvážiť

tento návrh.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Síce  nemám ďalšie prihlášky  do rozpravy, ale

pýtam sa, kto z poslancov chce ešte vystúpiť v rozprave.

 

     (Nikto.)

 

     Ak nikto, tak vyhlasujem  rozpravu o tridsiatom šiestom

bode programu za  skončenú. Pýtam sa, či sa  chce k rozprave

vyjadriť pán podpredseda vlády.

 

 

 

 

 

Podpredseda vlády a minister financií S. Kozlík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy, páni,

 

     len stručne  by som zareagoval na  pripomienku pána po-

slanca Fica. Otvoril tu otázku, či sme dosť silní na to, aby

mohli nehnuteľnosti kupovať aj občania, ktorí sú síce občan-

mi Slovenskej  republiky, ale nemajú trvalý  pobyt v Sloven-

skej republike. Pýtam sa, či sme dosť silní, aby sme v rámci

privatizácie privatizovali podniky  pre zahraničných záujem-

cov, čo  je podstatne silnejší moment,  než je otázka nehnu-

teľností. Takže bolo takéto rozhodnutie. Stále je tu záklop-

ka toho, že to musí byť občan Slovenskej republiky. Nastrče-

né osoby  nie je problém hľadať  aj medzi občanmi Slovenskej

republiky s trvalým pobytom na Slovensku.

 

     Pokiaľ sa  týka vystúpenia pána  Palacku, ja to  beriem

tak ako priateľské vyrypovanie. Tak  či tak vám prajem pevné

zdravie, pán poslanec Palacka. Je zrejmé, kto je trochu viac

informovaný, že tento návrh zákona pripravovala Národná ban-

ka s ministerstvom financií.  Dokonca - to by som povedal aj

na adresu pána Fica - boli prerokované zásady v druhom kvar-

táli  v parlamente,  boli vyjadrené  veľmi dobré  stanoviská

k návrhu zásad  v gesčnom výbore, takže  kto má dobrú pamäť,

musí si  pamätať, že tento zákon  bol korektne pripravovaný,

vrátane zásad.  Na balkóne hore  sedí pani Najšlová,  vedúca

oddelenia  ministerstva  financií,  ktorá  intenzívne  spolu

s Národnou bankou a s ďalšími kolegami z ministerstva finan-

cií a  z Národnej banky  pracovali na návrhu  zákona. Myslím

si, že si zaslúži potlesk. (Potlesk.)

 

     Žiadny zákon  nie je dokonalý, s  tým súhlasím, pán po-

slanec. Vy  ste jednými ústami povedali,  že kompetencie mi-

nisterstva financií sú príliš rozsiahle.  Pokiaľ ich navrhla

Národná  banka Slovenska,  myslím, že  v tom  prípade je  to

uznanie toho, že ministerstvo  financií má na také kompeten-

cie, aké  zákon vymedzuje. Domnievam sa,  že čas na prijatie

Devízového zákona dozrel a v žiadnom prípade sme jeho prija-

tie nechápali ako preteky s  Českou republikou. Je to určite

reakcia na vývoj ekonomickej situácie, na ktorej sa podieľa-

la Národná banka, ale určite sa podieľala aj vláda. Je urči-

tou snahou opozície v  poslednom čase vyzdvihovať menovú po-

litiku. Súhlasím, že menová  politika Národnej banky je kon-

solidovaná, ale  nesporne prispela k tomu,  čo sa momentálne

vykazuje  v hospodárskych  výsledkoch. Dobrá  je hospodárska

politika tejto vlády a nedá sa to nejakým spôsobom odtajiť.

 

     Pán Filkus  pripomenul, že na  takéto rozhodnutie treba

mať konsolidovaný stav ekonomiky.  Máme devízové rezervy, on

ich uvádzal, za bankový sektor, za Národnú banku, za Sloven-

skú republiku  je to zhruba  4,3 mld Sk.  Česká republika má

okolo  11 mld  korún, ale  80 mld  predpokladá do konca roku

v pasívnej obchodnej bilancii. Naša  platobná bilancia je za

prvých päť mesiacov aktívna. V  miere inflácie zatiaľ je vý-

voj taký, že ak klesla  pod desať, na konci septembra klesne

pod deväť percent. Samozrejme, stabilitu možno stratiť veľmi

rýchlo, nie  je jednoduché udržať  stabilitu, ale na  druhej

strane, čo sa týka Devízového zákona, máme záklopky, ktorými

možno pružne reagovať na  prípadné odchýlky v makroekonomic-

kých ukazovateľoch.

 

     Pripomenul by som situáciu, takéto situácie sú zmapova-

né,  v Nemeckej  spolkovej republike  v päťdesiatych  rokoch

takisto po zavedení konvertibility meny došlo k jednorazové-

mu  prepadu hospodárskej  situácie. Vtedajší  predseda vlády

kancelár Erhardt neváhal a okamžite reagoval tak, že na pol-

roka bola  zrušená konvertibilita meny,  bol zavedený prísny

devízový režim. Sú to historické analógie. To znamená, že aj

my si mapujeme  riziká a máme pripravené kroky,  ak by došlo

k nejakým výkyvom v oblasti devízového hospodárstva.

 

     Pokiaľ sa týka pripomienky pána poslanca Černáka, neod-

porúčam s ňou súhlasiť.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem pekne pánu podpredsedovi  vlády. Žiada si záve-

rečné slovo spoločný spravodajca výborov pán Maxon?

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Nie.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Keďže nie,  pristúpime k hlasovaniu  o jednotlivých po-

zmeňovacích a doplňovacích návrhoch. Prosím spoločného spra-

vodajcu pána Maxona, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoloč-

nej správy a výsledkov rozpravy.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem  pekne, pán  predsedajúci. Vzhľadom  na to,  že

k môjmu návrhu na hlasovanie  neboli žiadne pozmeňovacie ná-

vrhy  alebo pripomienky,  dovoľte mi,  pán predsedajúci, aby

som predložil  návrh hlasovať za body  1, 2, 4, 5,  6, 7, 8,

9, 12, 13,  14 a 16. Ako spoločný  spravodajca ich odporúčam

na schválenie.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a  páni, budeme sa prezentovať  a zároveň hlasovať

o návrhoch zo spoločnej správy, ktoré predložil pán spoločný

spravodajca a ktoré odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 108 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 106 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že tento návrh sme prijali.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážené dámy, vážení páni, body 3,  10, 11 a 15 ako spo-

ločný spravodajca odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Budeme sa prezentovať a  vzápätí hlasovať o bodoch spo-

ločnej  správy,  ktoré  predniesol  pán spoločný spravodajca

a ktoré odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 107 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 13 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  tieto body zo  spoločnej správy neboli

prijaté.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne. Ako prvý  vystúpil v rozprave s pozmeňo-

vacím návrhom pán poslanec Robert  Fico. Týka sa § 19, nado-

búdanie nehnuteľností v tuzemsku, pričom  úvodná veta ods. 1

by podľa tohto návrhu znela: "Devízový cudzozemec môže nado-

budnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v tuzemsku iba..."

- a pokračuje  sa ďalej. To  znamená vypúšťa sa  "s výnimkou

cudzozemca, ktorý je občanom Slovenskej republiky". Ako spo-

ločný spravodajca  tento pozmeňovací návrh  odporúčam nepri-

jať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Budeme sa prezentovať a  vzápätí hlasovať o návrhu pána

poslanca Fica. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 108 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 21 poslancov.

     Proti návrh hlasovalo 70 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento návrh sme neprijali.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Pán  poslanec  Palacka  v  rozprave neformuloval žiaden

pozmeňovací návrh. Pozmeňovací návrh predniesol pán poslanec

Černák, ktorý navrhoval,  aby v § 27 bol  odsek 2 vypustený.

Ods. 2  znie: "Na zodpovednosť za  devízový priestupok stačí

zavinenie z  nedbanlivosti." (Hlasy v  sále.) Ďakujem pekne,

čiže je bezpredmetné o tom hlasovať.

 

     To  sú, pán  predsedajúci, všetky  pozmeňovacie návrhy.

Prosím, aby sme teraz hlasovali o návrhu zákona ako celku.

 

 

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.  V súlade  s ustanovením  § 26  ods. 1  zákona

o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona

ako celku.

 

     Prosím, prezentujte sa a vzápätí hlasujte. Pán spoločný

spravodajca odporúča návrh prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 108 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 102 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

 

     Konštatujem, že  sme schválili vládny  návrh zákona Ná-

rodnej rady  Slovenskej  republiky  Devízový  zákon a zákon,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon  Slovenskej národnej rady čís-

lo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

 

     Pán spoločný spravodajca, ďakujem za spoluprácu.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem aj ja všetkým kolegom. (Potlesk.)

 

     Dovoľte mi ešte celkom na  záver povedať jednu vetu. Je

veľmi príjemné,  ak spravodajca, ktorý sa  podieľa na tvorbe

legislatívy, na tvorbe nových zákonov, má pocit, že môže byť

presvedčený, že predkladá veľmi kvalitný návrh zákona. Chcel

by som len  povedať, že pri tomto vládnom  návrhu zákona Ná-

rodnej rady som ten pocit ako spoločný spravodajca mal.

 

     Ďakujem pekne ešte raz.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pokračujeme  ď a l š í m  bodom programu, ktorým je

 

     návrh poslancov Národnej  rady Slovenskej republiky Ja-

roslava Volfa  a Marcely Gbúrovej  ma zriadenie vyšetrovacej

komisie na objasnenie okolností tragickej autonehody Alexan-

dra Dubčeka dňa 1. septembra 1992.

 

     Návrh ste dostali ako tlač 237. Máte rozdaný nový návrh

na uznesenie Národnej rady, v ktorom sú už navrhnutí zástup-

covia  jednotlivých poslaneckých  klubov tak,  ako ich tieto

poslanecké kluby predložili.  Prosím poslanca Jaroslava Vol-

fa, aby návrh uviedol.

 

Poslanec J. Volf:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     budem  stručný. V  tichosti sme  si nedávno pripomenuli

tretie výročie  tragickej autonehody Alexandra  Dubčeka. Nad

touto autonehodou visia stále otázniky, ktoré trápia ľudí na

Slovensku, a to veľmi dobre  viem, lebo sa s nimi stretávame

my aj vy, ale aj  medzinárodnú verejnosť. Je našou povinnos-

ťou,  povinnosťou poslancov  slovenského parlamentu,  pomôcť

tieto  otázniky odstrániť  a urobiť  pre slovenského občana,

ako aj pre milióny  Dubčekových obdivovateľov na celom svete

dôveryhodný záver za celým prípadom. Na základe rokovania so

všetkými parlamentnými stranami, ktoré vyslovili a oficiálne

prezentovali svoj súhlas,  navrhli sme vytvorenie vyšetrova-

cej  komisie  na  objasnenie  okolností tragickej autonehody

Alexandra Dubčeka. V tejto komisii by mali mať všetky parla-

mentné kluby svoje zastúpenie.

 

     Máte k dispozícii návrh uznesenia Národnej rady Sloven-

skej  republiky, kde  sú tieto  návrhy obsiahnuté. Domnievam

sa, že veľký Slovák Alexander Dubček si zaslúži, aby otázni-

ky nad  jeho tragickým odchodom, ktoré  vždy zvádzajú k naj-

rozličnejšie motivovaným  fámam a úvahám,  pomohla odstrániť

práve slovenská nezávislá parlamentná  komisia. Nech jej zá-

ver bude akýkoľvek, bude to záver dôveryhodnejší ako súčasná

neistota. Prosím vás, vážené  panie poslankyne, páni poslan-

ci,  o aktívnu  podporu pri  jej vytvorení  a pri jej práci,

prosím vás o odsúhlasenie  predloženého návrhu uznesenia Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky.

 

     Vopred ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem  pánu  poslancovi   Volfovi.  Otváram  rozpravu

o tomto bode  programu. Zatiaľ sa  mi do rozpravy  prihlásil

pán poslanec Hofbauer. Nech sa páči, dávam vám slovo.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     myšlienka preskúmania a prešetrenia okolností tragické-

ho úmrtia Alexandra Dubčeka  je zaujímavá a nesporne podnet-

ná,  ktorá oslovuje  veľa ľudí,  pretože osobnosť  Alexandra

Dubčeka ďaleko  presahuje rámec nášho národa  a nášho štátu.

Navyše ani zďaleka nie je prvou, či dokonca jedinou výraznou

osobnosťou, Slovákom, ktorý  opustil nedokončené dielo pred-

časne a za okolností,  ktoré umožňujú nanajvýš rôznorodú in-

terpretáciu jeho smrti.

 

 

     Pripomeňme si, že Alexander Dubček zomrel na jeseň roku

1992 po automobilovej nehode,  keď podľa fotografickej doku-

mentácie jeho telo sa nachádzalo  asi 20 metrov pred havaro-

vaným  automobilom  BMW,  na  ktorom  bolo neporušené predné

sklo a otvorené dvere. Bol prevezený do nemocnice a zo stra-

ny ošetrujúceho  personálu boli odmietnuté  akékoľvek návrhy

na jeho prevoz a hospitalizáciu  tak na Slovensko, ako aj do

Talianska. Jeho  stav sa priebežne  zhoršoval a 7.  novembra

1992 i zomrel. Ani v súčasnosti nie je žiadnou tajnosťou, že

slovenská strana v čase zániku federatívneho Česko-Slovenska

uvažovala s Dubčekom ako  s potenciálnym prezidentom Sloven-

skej republiky. A česká strana tento fakt vedela. Bolo preto

viac ako odôvodnené,  objektívne a komisionálne medzinárodné

preskúmanie   tragickej  havárie,   hospitalizácie,  terapie

a úmrtia Dubčeka bezprostredne  po týchto tragických udalos-

tiach. Nestalo sa tak a tí, ktorí ešte v rámci federácie tak

rozhodli, pravdepodobne vedia, prečo tak urobili. Celá kauza

bola českou  stranou rýchlo prešetrená,  rovnako rýchlo uza-

vretá a v súčasnosti česká  strana uvádza, že celý prípad je

pre Českú republiku bez zvyšku uzavretý.

 

     Za týchto okolností je  preto odôvodnené sa spýtať, aké

východiská, aké  metódy, aké prostriedky  a aké ciele  a vý-

sledky, aké ambície a možnosti sú pred komisiou zriadenou na

pôde Národnej rady Slovenskej republiky pre účely vyšetrenia

a smrti  Alexandra Dubčeka.  Česká republika  je samostatným

štátnym  útvarom, s  vlastnou zvrchovanosťou.  Je preto bez-

predmetné uvažovať  o možnosti vstupu  slovenských poslancov

do archívov polície vtedajšej Federálnej bezpečnostnej a in-

formačnej služby i do nemocníc.  Niečo také je možné výlučne

na základe medzištátneho dohovoru, a to na úrovni vlád a mi-

nisterstiev. Pre českú stranu, ako  sme to už veľa ráz poču-

li, táto kauza je definitívne uzavretá. Havarované BMW je už

dávno zošrotované.  Miesto havárie na  diaľnici je opravené,

rekultivované.  Svedkovia sú  buď umlčaní,  alebo odprataní,

ako v prípade Warrenovej komisie.

 

     Slovenskí  poslanci Národnej  rady Slovenskej republiky

nemajú možnosť vlastného skúmania  a pátrania v teréne. Šta-

tút vyšetrovacej komisie platí iba na území Slovenska, nema-

jú preto  oprávnenie konfrontovať prípadných  živých svedkov

tejto udalosti v Čechách. Ak by aj mali, aké sú predpoklady,

že by  českí aktéri tejto tragickej  udalosti po piatich ro-

koch vypovedali ináč ako vtedy?

 

     Aký  postoj k  tomuto je  možné očakávať  z oficiálnych

najvyšších českých  štátnych kruhov? Prezidentom  Českej re-

publiky je ten istý Václav Havel, ktorý si zinscenoval údaj-

nú fyzickú inzultáciu 28. októbra 1991 na Námestí Slovenské-

ho  národného povstania  v  Bratislave  a ktorého  výrok, že

v očiach 9-ročného chlapca som  videl fašizmus, sa dostal do

análov protislovenskej paranoje.

 

     Súčasným českým ministrom vnútra je Jan Ruml. Pripomeň-

me si jeho hodinové vychrstnutie špiny na Slovensko a na ce-

lú politickú  a spoločenskú scénu Slovenska  z 10. septembra

1995  s jemu  vlastným lživým  a nenávistným protislovenským

postojom, formulovaným výnimočne  hrubým slovníkom. Mimocho-

dom, na takéto vystúpenia  ministra iného štátu je primerané

reagovať nótou. No hlavne si pripomeňme, že dynastia Rumlov-

cov v rokoch 1990 - 1992 disponovala vstupom do archívov Fe-

derálneho ministerstva vnútra, bola prepojená tak s Federál-

nym ministerstvom vnútra, ako  aj českým ministerstvom vnút-

ra, a  v súčasnosti táto kontinuita  pokračuje. Jan Ruml se-

nior  pôsobil v  známej komisii  "17. novembra"  Federálneho

zhromaždenia,  ktorá pracovala  v archívoch  Štátnej bezpeč-

nosti za tak "prísne" utajených podmienok, že prenosy odtiaľ

uskutočňovala zahraničná  televízia a členovia  tejto údajne

strašne utajovanej  komisie tvorili pochechtávajúci  sa kom-

parz.

 

 

     Pripomeňme si, že  vtedajší riaditeľ Federálnej bezpeč-

nostnej  a informačnej  služby Štefan  Bačinský vzhľadom  na

výsledky  volieb v  roku 1992  písomne prikázal  skartovanie

časti archívov, ktoré sa  týkali českých konfidentov  tajnej

služby na  Slovensku, a po ústavnom  zániku federácie prijal

české občianstvo, žije v  Čechách. Rovnako si pripomeňme, že

v českej  vláde je  minister  Strásky,  ktorý na  jeseň roku

1992 zastával post predsedu federálnej vlády a ktorý mal le-

ví podiel na výsledkoch zdeformovanej, pre  Slovensko krajne

nevýhodnej deľby  federálneho majetku. V  tejto vláde je  aj

Pavel Tigrid, ktorý Alexandra  Dubčeka vykázal z balkóna Me-

lantrichu na Václavskom námestí v Prahe. Na to sme už zabud-

li?  Títo  ľudia  majú  rozhodovať  o poskytovaní informácií

a podkladov  z archívnych  materiálov pre  komisiu poslancov

Národnej  rady? Čo  táto komisia  má šance  zistiť? Nič viac

a nič menej, iba  to, čo jej česká strana  podstrčí. A česká

strana jej podstrčí presne to, čo sa jej hodí.

 

     Miloš  Zeman,   predseda  Českej  sociálnodemokratickej

strany, vytvorenie takejto komisie viac ako uvítal. Ako zna-

menitý prognostik a bývalý riaditeľ Prognostického ústavu už

aj oznámil výsledky práce  tejto komisie, keď bezodkladne po

signále jej zámeru  ustanovenia slovenskou stranou vyhlásil,

že zostavenie takejto  komisie víta, pretože prostredníctvom

komisie a výsledkov jej vyšetrovania sa česká strana konečne

zbaví vo  vzťahu so Slovenskom  syndrómu podozrenia vo  veci

Alexandra Dubčeka. Takže my o vytvorení a zostavení vyšetro-

vacej komisie okolností smrti Alexandra Dubčeka ešte iba ro-

kujeme, no v Českej republike výsledky tohto vyšetrovania sú

známe už teraz. Panie poslankyne, páni poslanci, mne tiež.

 

     Nepovažujem za  potrebné uvádzať môj  osobný a pracovný

vzťah s Alexandrom Dubčekom, ani moje názory a postoje k je-

ho osobe, no pri zvažovaní, komu ustanovenie takejto komisie

prospeje, jednoznačne vychádza, že  v podstate iba dvom sub-

jektom. Tým prvým je Česká  republika a česká politická scé-

na, čo v čase blížiacich sa parlamentných volieb je nezaned-

bateľný  politický kapitál,  a to  tým skôr,  že ju majú vy-

tvoriť poslanci  Národnej rady Slovenskej  republiky. Druhým

subjektom, ktorý z takto  cieľovo predurčenej akcie má šance

profitovať, je Sociálnodemokratická strana Slovenska, ktorej

málo výrazný politický profil a nevýrazné politické osobnos-

ti  potrebujú  zviditeľnenie  pred  blížiacim  sa zasadnutím

a voľbou predsedu strany. Opäť nechápem, prečo by sa tak ma-

lo udiať  prostredníctvom poslaneckej komisie  Národnej rady

Slovenskej  republiky, ktorej  výsledky vyšetrovania oznámil

český súpútnik sociálnej demokracie Miloš Zeman.

 

     Dámy a  páni, domnievam sa, že  podozrievať ma z neúcty

k Alexandrovi  Dubčekovi je  nemožné, a  preto ak nepodporím

ako osoba návrh na vytvorenie tejto vyšetrovacej komisie Ná-

rodnej  rady Slovenskej  republiky na  prešetrenie okolností

jeho úmrtia, je to práve z  dôvodu úcty k nemu, k tejto oje-

dinelej osobnosti slovenskej spoločnosti a politickej scény.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Palacka.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci. Škoda, že pán poslanec práve

vybehol von, ale som mu povedal, že pri tej znôške "určitých

faktov" zabudol na jednu významnú  skutočnosť, že v čase ne-

hody pána  Dubčeka bol práve on  poslancom Federálneho zhro-

maždenia a súčasťou vládnej koalície.  Tak čo urobil pre vy-

šetrenie nehody v tom čase?

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pýtam sa, či sa ešte niekto hlási do rozpravy.

Nech sa páči, faktickú poznámku má pán kolega Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vzhľadom na text uznesenia, ktorý máme pred sebou, kto-

rý v písmene B má  dve položky, to znamená členov vyšetrova-

cej komisie  a predsedu vyšetrovacej komisie,  a toto miesto

je zatiaľ prázdne, domnievam sa, že by bolo správne, aby sme

navrhli aj šéfa vyšetrovacej  komisie, pretože v uznesení sa

hovorí, že Národná rada volí  za členov a za predsedu vyšet-

rovacej komisie. Bez tohto mena nemôžeme schváliť také uzne-

senie. Teda dovoľte, aby som predložil návrh, aby pán posla-

nec Jaroslav Volf sa stal predsedom tejto komisie.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Domnievam sa, že by sme mali najprv zvoliť členov tejto

komisie a potom  z tejto komisie zvoliť predsedu.  Ak by sme

zachovali takýto postup, myslím si, že je to logické. Súhla-

síte so mnou?

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Súhlasím, len aby sme na to nezabudli, pretože nemôžeme

hlasovať o  celom uznesení. Môžeme  teda ísť len  po prvé na

voľbu členov, po  druhé na voľbu predsedu, až  potom na celé

uznesenie.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Áno, budeme sa snažiť v tých intenciách pokračovať.

 

     Pán Weiss, nech sa páči.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     osobnosť Alexandra Dubčeka zohrala v dejinách Slovákov,

ale aj  v dejinách Českej  republiky počas spoločného  štátu

takú významnú úlohu, že je mi ľúto, že pán poslanec Hofbauer

využil túto  príležitosť na to, aby  použil tie slová, ktoré

použil. Myslím si, že Alexander Dubček si nezaslúži, aby sme

teraz diskutovali o nedoriešených  vzťahoch medzi Českou re-

publikou v tóne, ktorý nie  je dobrý, pretože Alexander Dub-

ček je v pamäti aj Čechov,  aj Slovákov ako muž, ktorý vyvo-

lal atmosféru spolupatričnosti,  vzájomnej úcty. Prosím, aby

sme sa nedali ovplyvniť pri rozhodovaní o tejto veci takýmto

výkladom udalostí.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pán kolega Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci. Obávam sa, že náš kolega pán

Weiss nesprávne pochopil vystúpenie pána poslanca Hofbauera.

Otázka znie, akú možnosť má  komisia zložená z poslancov Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky dopátrať  sa faktov, ktoré

neležia, alebo nie sú uložené na území Slovenskej republiky.

Poukázal  práve na  určitú nespoluprácu  českých orgánov pri

zabezpečovaní, povedal by  som, takýchto  záležitostí, alebo

súčinnosti so Slovenskou republikou.  Podľa mojej mienky ne-

šlo o nič  iné. Ja sa tiež obávam,  že pán poslanec Hofbauer

má v podstate pravdu, že  bude nesmierne zložité získať sku-

točné  podklady  na  rozhodovanie  tejto  komisie. Na druhej

strane si však myslím, že sa nemáme vzdávať dopredu.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Je pekné,  že pán Weiss robí  advokáta pánu Volfovi. Ja

by som veril úsiliu pána Volfa, že to tým vyšetrovaním neho-

dy  myslí úprimne,  keby skutočne  tú komisiu  navrhol až po

sneme sociálnej demokracie. Veľmi by  som to bol uvítal, ale

aj tak určite podporíme návrh pána poslanca Volfa.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Priatelia, chcel by  som vás požiadať, a keďže

vediem túto schôdzu, mám aj na to právo, nechcem komentovať,

ospravedlňujem  sa za  ten zvýšený  hlas, ktorý  tu bol, ale

majme  v  úcte  túto  skutočne  výnimočnú slovenskú osobnosť

a rokujme  o  niečom  inom,  nevymieňajme  si  tu  politické

a vlastné názory. Ja vás žiadam, skončime s týmito faktický-

mi poznámkami a prikročme k hlasovaniu. (Potlesk.)

 

     Nech sa páči, pán poslanec Volf.

 

Poslanec J. Volf:

 

     Chcem  poďakovať vám,  pán podpredseda  Andel, za tento

názor, pretože  sa domnievam, že  aj pán Cuper,  ktorý veľmi

dobre sleduje naše dianie, vie, že tu nejde o konjunkturálnu

záležitosť, že  my ako strana  povinná Alexandrovi Dubčekovi

ako svojmu  predsedovi  sme sa  o tento prípad  zaujímali od

začiatku, že sme boli účastníkmi všetkých procesných konaní,

ktoré sa uskutočnili v Českej  republike, že sme s týmto ná-

vrhom prišli  pred viac ako  rokom ešte pred  bývalú Národnú

radu. Takže  tu nejde, prosím vás,  o žiadne politické veci,

ktoré súvisia hádam s naším  zjazdom. To vie každý, kto túto

vec sleduje.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Pán poslanec Volf, práve preto, že sledujem veľmi dobre

dianie v sociálnej demokracii a myslím si, že ho poznám cel-

kom dobre,  súhlasím s pánom poslancom  Hofbauerom, že okrem

niekoho na  Slovensku bude z toho  vytĺkať politický kapitál

aj niekto v Čechách.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, dúfam, že už nebudú žiadne faktické pripo-

mienky. Keďže nemám žiadnu  prihlášku do rozpravy, pýtam sa,

či chce ešte niekto z poslancov vystúpiť v rozprave.

 

     (Nikto.)

 

     Ak nie, vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú.

 

     Pán poslanec Volf, keďže  ste tu zastupovali predklada-

teľov, je mojou povinnosťou sa spýtať, či sa chcete vyjadriť

k rozprave. Priatelia, postupujem  presne v intenciách nášho

rokovacieho poriadku.

 

Poslanec J. Volf:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     viem, že každý už čakáte na hlasovanie. Zaznelo tu nie-

koľko slov,  najmä od pána  Hofbauera. Chcem k  tomu povedať

len zopár veľmi stručných poznámok.

 

     Po prvé to, že s týmto  návrhom sme prišli my a prichá-

dzame my, je skutočne len  výrazom toho, že Alexander Dubček

bol predsedom našej strany, a či už táto komisia bude, alebo

nebude  schválená,  to  je  nakoniec  vecou svedomia každého

z nás, považovali  sme si to  za svoju povinnosť.  Tú sme si

splnili.

 

     Po druhé - tu sa dávajú  otázky, či to vôbec má zmysel,

či vôbec tá  komisia má šancu. Ja som  síce nebol účastníkom

pri hlasovaniach  o všetkých komisiách,  ale pri zopár  áno,

a nikdy sme  si takéto otázky pri  iných komisiách nedávali.

Domnievam sa,  že najmä pri  komisii, ktorá sa  dotýka takej

osobnosti, ako bol Alexander  Dubček, by tieto otázky nemali

byť prítomné. Samozrejme, tie možnosti sú oveľa ťažšie, lebo

ide o iný štát, ide o Českú republiku, ale naším úmyslom nie

je ani  pomáhať českým sociálnym  demokratom. Môžeme im  byť

len vďační  za ich solidaritu,  pokiaľ sa obrátime  na českú

stranu, aby nás  v tejto veci podporili. To  je všetko a nič

viac z hľadiska našich vzťahov  k českej strane a k Zemanovi

v tom nie je.

 

 

     Vážení poslanci, vážené poslankyne,  prosil by som vás,

aby ste skúsili zvážiť fakt, a vy to veľmi dobre viete, lebo

chodíte medzi ľudí, že ľudia  čakajú na túto reakciu, že ča-

kajú na to, aby tento parlament zaujal stanovisko a vytvoril

komisiu,  ktorá pomôže,  nehovorím, že  odstráni, ale pomôže

tieto otázniky odstrániť.  Je to záujem našich ľudí  a je to

záujem aj medzinárodnej verejnosti. Pevne verím, že je to aj

záujem váš.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem  vám,  pán  poslanec.  Dámy  a páni, pristúpime

k hlasovaniu  o  návrhu  uznesenia.  Najskôr budeme hlasovať

o časti A  návrhu uznesenia, ktorým  Národná rada Slovenskej

republiky zriaďuje vyšetrovaciu komisiu.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 105 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 97 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zria-

dila vyšetrovaciu komisiu  na objasnenie okolností tragickej

nehody Alexandra Dubčeka dňa 1. septembra 1992.

 

     Teraz pristúpime k hlasovaniu o časti B uznesenia, a to

osobitne  o  voľbe  členov  vyšetrovacej  komisie a osobitne

o voľbe  predsedu vyšetrovacej  komisie. Čiže,  tak ako  som

uviedol, z  návrhov, ktoré predložili  jednotlivé poslanecké

kluby, po schválení týchto  poslancov zvolíme predsedu. Naj-

prv budeme hlasovať o bode  1 časti B návrhu uznesenia, kto-

rým Národná  rada volí členov  vyšetrovacej komisie. Navrhu-

jem, aby sme o každom členovi hlasovali osobitne.

 

     Hlasuje  sa o  návrhu, aby  členom vyšetrovacej komisie

bol poslanec Arpád Matejka.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Šum v sále.)

 

     Priatelia, sme v parlamente!

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 105 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 91 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že Národná  rada Slovenskej republiky zvo-

lila pána  Arpáda Matejku za  člena vyšetrovacej komisie  na

objasnenie okolností tragickej autonehody Alexandra Dubčeka.

 

     Teraz hlasujeme o návrhu, aby členom vyšetrovacej komi-

sie bol poslanec Jaroslav Volf.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 105 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 46 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že tento návrh neprešiel.

 

     Zároveň žiadam  poslanecký klub Spoločnej  voľby, keďže

tento kandidát neprešiel, aby navrhli ďalšieho kandidáta.

 

     Hlasujeme o návrhu, aby členom vyšetrovacej komisie bol

poslanec Zoltán Boros.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 102 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 93 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že Národná  rada Slovenskej republiky zvo-

lila pána  Zoltána Borosa za  člena vyšetrovacej komisie  na

objasnenie okolností tragickej autonehody Alexandra Dubčeka.

 

     Ďalej budeme hlasovať o návrhu, aby členom vyšetrovacej

komisie bol pán poslanec László Ásványi.

 

     Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 102 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

 

 

 

     Konštatujem, že Národná  rada Slovenskej republiky zvo-

lila pána László Ásványiho  za člena vyšetrovacej komisie na

objasnenie okolností tragickej autonehody Alexandra Dubčeka.

 

     Ďalej budeme hlasovať o návrhu, aby členom vyšetrovacej

komisie bol poslanec František Javorský.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 101 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

 

     Konštatujem, že Národná  rada Slovenskej republiky zvo-

lila pána Františka Javorského za člena vyšetrovacej komisie

na objasnenie okolností  tragickej autonehody Alexandra Dub-

čeka.

 

     Teraz budeme hlasovať,  aby členom vyšetrovacej komisie

bol pán poslanec Anton Hrnko.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 103 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 92 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

 

     Konštatujem, že Národná  rada Slovenskej republiky zvo-

lila pána poslanca Antona  Hrnka za člena vyšetrovacej komi-

sie na  objasnenie okolností tragickej  autonehody Alexandra

Dubčeka.

 

     Teraz budeme hlasovať o návrhu, aby členom vyšetrovacej

komisie bol pán poslanec Hubert Kraus.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 100 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 95 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že Národná  rada Slovenskej republiky zvo-

lila pána poslanca Huberta  Krausa za člena vyšetrovacej ko-

misie na objasnenie okolností tragickej autonehody Alexandra

Dubčeka.

 

     Teraz budeme hlasovať o návrhu, aby členom vyšetrovacej

komisie bol pán poslanec Jaroslav Paška.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 104 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 100 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že Národná  rada Slovenskej republiky zvo-

lila pána poslanca Jaroslava Pašku za člena vyšetrovacej ko-

misie na objasnenie okolností tragickej autonehody Alexandra

Dubčeka.

 

     Pán poslanec Fico - procedurálna pripomienka.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Pán predsedajúci,  bez toho, aby som  komentoval to, čo

sa stalo  pri hlasovaní, navrhujem, aby  za člena komisie za

poslanecký klub Spoločná voľba  bola zvolená pani poslankyňa

Marcela Gbúrová a súčasne  navrhujem, aby tá istá poslankyňa

bola aj  kandidátkou na funkciu  predsedu tejto vyšetrovacej

komisie.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem pán kolega.

 

     Dámy a páni, budeme teraz  hlasovať o návrhu, aby člen-

kou vyšetrovacej komisie bola poslankyňa Marcela Gbúrová.

 

     Prosím prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 105 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 103 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

 

     Konštatujem, že Národná  rada Slovenskej republiky zvo-

lila pani poslankyňu Marcelu  Gbúrovú za členku vyšetrovacej

komisie na objasnenie okolností tragickej autonehody Alexan-

dra Dubčeka. (Potlesk.)

 

     Dámy  a páni,  teraz  pristúpime  k hlasovaniu  o voľbe

predsedu vyšetrovacej komisie. Doteraz  som dostal iba jeden

návrh na predsedu vyšetrovacej komisie.

 

     Procedurálna pripomienka - pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci, dovoľte aby som zopakoval svoj

návrh, aby predsedom vyšetrovacej  komisie sa stal pán Jaro-

slav Volf, a to z nasledujúceho dôvodu: Túto voľbu máme roz-

delenú na dve časti, na členov komisie a na predsedu. Nie je

tu napísané, že predseda musí  byť apriórne zvolený za člena

komisie, ale tým,  že sa zvolí za predsedu,  sa stáva členom

tejto komisie. Prosím, aby sa o mojom návrhu hlasovalo.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Iste, ale budeme hlasovať  o prvom návrhu, ktorý odznel

z pléna a potom budeme hlasovať o druhom návrhu.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Ja som dával návrh prvý, ešte počas rozpravy.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     V poriadku,  nechcem to komentovať, ale  dohodli sme sa

a s tým  ste, pán kolega, súhlasili,  že zo zvolených členov

komisie zvolíme  predsedu tejto komisie.  Pán kolega, s  tým

ste súhlasili, keď som to takto prezentoval.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci, čítam  znenie uznesenia. Ak by

sme chceli  takto hlasovať, v znení  uznesenia by muselo byť

napísané: z členov vyšetrovacej komisie volí predsedu.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán kolega, beriem  váš návrh. Budeme hlasovať

o vašom návrhu bez rozpravy.

 

     Hlasujeme  o návrhu  pána poslanca  Romana Kováča,  aby

predsedom tejto vyšetrovacej komisie  bol pán poslanec Volf.

Bude však porušená  zásada, že z každého klubu  má byť jeden

poslanec.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 105 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 46 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Romana Kováča

sme neschválili.

 

     Procedurálna pripomienka - pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Chcel by  som sa pána  poslanca Kováča opýtať,  o ktoré

ustanovenie sa opiera jeho výklad rokovacieho poriadku.

 

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán  kolega, to  nie je  procedurálna otázka.  Ak sa to

chceš  spýtať pána  Romana Kováča,  ak sa  skončí rokovanie,

môžete si to vysvetliť.

 

     Budeme pokračovať.  Z pléna odznel ďalší  návrh, aby za

predsedníčku tejto komisie bola zvolená pani Marcela Gbúrová.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 107 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 103 poslancov. (Potlesk.)

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že Národná  rada Slovenskej republiky zvo-

lila pani  poslankyňu Marcelu Gbúrovú  za predsedníčku tejto

vyšetrovacej komisie.

 

     Tým sme vlastne tento bod programu vyčerpali.

 

     S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Gbúrová.

Prosím, zapnite mikrofón pani poslankyni Gbúrovej.

 

Poslankyňa M. Gbúrová:

 

     Vážená Národná rada,

 

     je mi  veľmi ľúto, že  komisia vznikala v  takej ťažkej

situácii,  že jej  predbiehala diskusia,  ktorá sa  posúvala

vyslovene do pozície straníckej...

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pani kolegyňa,  ale to je  od veci. Dal  som vám slovo,

a nie toto treba komentovať.  Riaďme sa rokovacím poriadkom.

Nech sa páči.

 

Poslankyňa M. Gbúrová:

 

     ...a že  sa do toho  ťahali dokonca aj  česko-slovenské

vzťahy. Boli  sme síce obvinení, že  ako nevýrazné osobnosti

chceme vytĺcť z toho  politický kapitál, ale chcem ubezpečiť

Národnú  radu, že  sa pokúsime  tento problém  postaviť ináč

a že takýmto spôsobom sa komisia rozhodne nebude uberať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pani poslankyňa, ja vám veľmi pekne ďakujem.

 

     Dámy  a  páni,  pretože  je  pokročilý  čas  a  takisto

o 19.00  hodine francúzske  veľvyslanectvo usporadúva recep-

ciu,  dovoľte,  aby  som  prerušil  rokovanie  našej schôdze

s tým, že budeme pokračovať  zajtra o 9.00 hodine predpolud-

ním.

 

     Ďakujem za spoluprácu a želám vám príjemný večer.

                    Ôsmy deň rokovania

       9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                    21. septembra 1995

____________________________________________________________

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     pokračujeme v  rokovaní prerušenej 9.  schôdze Národnej

rady Slovenskej republiky.

 

     Pristúpime k prerokúvaniu  ďalšieho bodu programu, kto-

rým je

 

     návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky na vydanie  zákona  Národnej rady  Slovenskej republiky

o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Návrh zákona ste dostali ako  tlač číslo 149 a spoločnú

správu výborov ako tlač číslo 149a.

 

     Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní poslanec Mi-

lan Sečánsky. Prosím ho, aby sa ujal slova.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Pán predseda,

     páni podpredsedovia,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

     dámy a páni,

 

     v mene skupiny predkladateľov  vám predkladám návrh zá-

kona o rokovacom poriadku  Národnej rady Slovenskej republi-

ky.

 

     Národná rada  Slovenskej republiky rokovala  až doteraz

na základe  rokovacieho poriadku známeho  pod číslom 44/1989

Zb. Je  to zákon, ktorý pochádza  z obdobia predchádzajúceho

politického systému. Tento  rokovací poriadok obsahuje množ-

stvo právnych  inštitútov čisto formálnej  povahy, a naopak,

chýba v ňom úprava takých  pravidiel, ktoré sú bežné pre ro-

kovanie parlamentov v demokratickom štáte.

 

     Na to, aby sa tento rokovací poriadok prispôsobil aspoň

v niektorých  rysoch  podmienkam  pluralitnej  demokratickej

spoločnosti, bol v rokoch 1990 až 1992 štyrikrát novelizova-

ný. Po  prijatí Ústavy Slovenskej republiky  a po vzniku sa-

mostatnej  Slovenskej republiky  vznikla jednoznačná potreba

zásadne  prepracovať rokovací  poriadok Národnej  rady podľa

podmienok,  ktoré vyžaduje  doba. Išlo  o potrebu prehĺbenia

demokratickosti podmienok  rozhodovania, rešpektujúcich plu-

ralitu v parlamente, ako aj zohľadnenie nových ústavných in-

štitútov, napríklad zakotvenie funkcie prezidenta Slovenskej

republiky,  ktorý do  svojej pôsobnosti  prebral dovtedajšie

funkcie Predsedníctva Slovenskej národnej rady ako kolektív-

neho orgánu štátu, o  reorganizáciu výkonnej moci Slovenskej

republiky  a v  neposlednej miere  o zrušenie legislatívnych

vzťahov k Federálnemu zhromaždeniu Českej a Slovenskej Fede-

ratívnej Republiky.

 

     Pri tvorbe nového rokovacieho poriadku vychádzali navr-

hovatelia z  našej parlamentnej tradície, ktorá  siaha až do

predvojnovej  Československej republiky,  ďalej z konkrétnej

parlamentnej skúsenosti po roku  1989, ako i z parlamentných

tradícií  vyspelých  demokracií.  Tu  sa  ponúkala na jednej

strane  britsko-americká viacročná  tradícia s prepracovaným

systémom  procedurálnych postupov,  s množstvom precedensov,

a na druhej strane nemecká a rakúska tradícia viac odrážajú-

ca európske kontinentálne pomery. Navrhovatelia sa vo väčšej

miere  inšpirovali práve  touto európskou  tradíciou, pričom

citlivo hľadali rovnováhu medzi zárukami práv poslanca, kto-

ré sú typické v menších  parlamentoch senátneho typu a obme-

dzeniami priebehu rokovania,  umožňujúcimi v primeranom čase

o návrhu  rozhodnúť,  čo  je  zase  obvyklé  pre  parlamenty

s väčším počtom poslancov.

 

     Návrh  nového  rokovacieho  poriadku  dôsledne vychádza

z Ústavy Slovenskej republiky. Pritom  sa opiera o zmocnenie

v článku 92  ods. 2  a v jednotlivých častiach prináša mnohé

nové inštitúty a pravidlá. Dovoľte mi, aby som pohovoril as-

poň o niektorých z nich. Tak napríklad v druhej časti, ktorá

upravuje priebeh ustanovujúcej schôdze Národnej rady, sa no-

vým  spôsobom upravuje  skladanie sľubu  poslancov, riešenie

nezlučiteľnosti funkcie  poslanca s výkonom  niektorých ďal-

ších funkcií, tiež s výkonom  funkcie člena vlády. V nadväz-

nosti na  ústavu sa len rámcovo  ustanovuje postup pri voľbe

funkcionárov Národnej rady,  pričom podrobnosti ustanoví Ná-

rodná rada vo volebnom poriadku.

 

     V ďalšej časti nadväzuje na článok 82 Ústavy Slovenskej

republiky,  podľa ktorého  Národná rada  zasadá stále. Svoje

základné  funkcie si  plní najmä  na jednotlivých schôdzach,

ktorých rokovací  režim je upravený v  tejto časti. Obvyklým

spôsobom  sa upravuje  zvolávanie schôdzí,  účasť verejnosti

a účasť štátnych,  najmä ústavných činiteľov.  Novo upravené

sú rokovacie  dni i dĺžka rokovania  v jednom rokovacom dni.

Nová je i úprava situácie, ak Národná rada nie je po oznáme-

nom začiatku alebo  pred hlasovaním uznášaniaschopná. Spôsob

schvaľovania  programu schôdze  sa stanovuje  odlišne, ak je

schôdza zvolaná na žiadosť  poslancov. Ide o tzv. mimoriadnu

schôdzu Národnej rady, hoci právny poriadok takýto pojem ne-

pozná. V takomto prípade sa  program, pre ktorý bola zvolaná

táto schôdza, nemôže meniť, ani doplniť.

 

     Upravujú sa podmienky priebehu všeobecnej rozpravy. No-

vé je ustanovenie, že vždy vo štvrtok sa do programu schôdze

zaradí hodina  otázok. Novo sa ustanovuje  lehota, že o bode

programu nemožno rokovať, ak poslanci nedostali v stanovenom

čase písomné podklady. Spresňuje  sa postup prihlasovania do

rozpravy a jej priebeh. Novo sa dáva možnosť vystúpiť v roz-

prave hovorcom  poslaneckých klubov. Záväzne  sa ustanovuje,

že pozmeňovacie alebo doplňovacie návrhy sa podávajú vždy aj

písomné, a  to riadne sformulované  a odôvodnené. Nanovo  sa

upravuje,  že rečník  hovorí spravidla  vo voľnom  prednese,

pričom môže použiť poznámky. Spresňuje sa postup pri ukončo-

vaní rozpravy.  Pritom sa chráni možnosť,  aby vystúpili zá-

stupcovia každého klubu. Spresňuje sa postup pri zvolaní po-

rady klubov pred hlasovaním  a možnosť, aby zástupcovia klu-

bov so stanoviskom klubu oboznámili Národnú radu. Zvyšujú sa

právomoci predsedajúceho pri  zabezpečovaní poriadku v roko-

vacej sále. Ustanovuje sa  poriadková pokuta, ako aj vykáza-

nie z rokovacej miestnosti.  Spresňujú sa ustanovenia o fak-

tických poznámkach,  aby sa neopakovali  ich neplodné série.

Posilňuje sa postavenie predsedajúceho aj tým, že sa mu zve-

ruje výklad  tohto zákona, ak sa  vyskytnú pochybnosti o po-

stupe.

 

     Nanovo sa upravujú aj niektoré inštitúty pri hlasovaní.

V prvom rade nemožnosť prerušenia jednotlivých hlasovaní, či

spôsob hlasovania  o procedurálnych návrhoch.  Odstraňuje sa

pochybnosť o spôsobe hlasovania  pri návrhoch zákonov, ktoré

vyžadujú na schválenie  kvalifikovanú väčšinu. Vymenúvajú sa

spôsoby verejného hlasovania.  Spresňuje sa hlasovanie podľa

mien, pri ktorom sa nemožno  zdržať. Pri tajnom hlasovaní sa

rozlíši  obligatórne  hlasovanie,  ktoré  vyplýva zo zákona,

a hlasovanie vždy, ak ide o  voľbu alebo odvolanie, ktoré je

ponechané na  mienku Národnej rady.  Upravuje sa postup  pri

vyhotovovaní zápisnice,  o vydaní správy  o schôdzi Národnej

rady. Novo  sa zavádza denná informácia  o priebehu predchá-

dzajúceho dňa  schôdze Národnej rady, ktorá  by mala zlepšiť

informovanosť o postupe  pri prerokúvaní schváleného progra-

mu.

 

     V ďalšej časti návrh upravuje postavenie orgánov Národ-

nej rady.  Spresňujú sa úlohy predsedu  Národnej rady, ktoré

sú stanovené tak, aby  sa neprekrývali s úlohami prezidenta,

ako  aj  úlohy  podpredsedov  Národnej  rady.  Navrhovatelia

pôvodne uvažovali s  ustanovením Predsedníctva Národnej rady

Slovenskej republiky,  ktoré by rovnako ako  v nemeckom Bun-

destagu bolo orgánom Národnej rady smerom dovnútra, teda ty-

pickým  pracovným  orgánom,  ktorý  by  vyvíjal  činnosť len

v rámci Národnej rady.

 

     So zreteľom na viaceré ústavnoprávne námietky navrhova-

telia sa  rozhodli pre riešenie, ktoré  je obvyklejšie, a to

ustanovenie tzv. Procedurálneho výboru Národnej rady Sloven-

skej republiky, ktorý by  nahradil doterajšie politické gré-

mium. Zo zákona v ňom bude pomerné zastúpenie a bude pomáhať

predsedovi a podpredsedom Národnej rady riadiť a organizovať

činnosť Národnej rady najmä tým, že bude prerokúvať procedu-

rálne otázky.

 

     Tak  ako  doteraz  sa  ponímajú  výbory ako iniciatívne

a kontrolné orgány  parlamentu, pričom sa  rámcove spresňuje

ich funkcia. Zo zákona sa  zriaďuje mandátový a imunitný vý-

bor,  rady, ústavnoprávny  výbor a  výbor pre nezlučiteľnosť

funkcií.  Tým sa  rešpektuje súčasný  právny stav  a súčasné

potreby. Spresňuje sa postup a spôsob rokovania výborov. Za-

vádza sa povinnosť ústredných orgánov odpovedať v stanovenej

lehote výborom na ich návrhy, podnety a stanoviská.

 

     Významná zmena  nastáva pri prijímaní  uznesení výboru,

pretože podľa návrhu na  prijatie stačí nadpolovičná väčšina

prítomných poslancov. Pritom sa zvýrazňuje aj význam menšiny

vo výbore  v tom, že  ak táto nevyslovila  s návrhom súhlas,

v uznesení výboru  sa uvedie jej  stanovisko, samozrejme, ak

táto menšina o to požiada.  Spresňuje sa účasť ústavných či-

niteľov na  rokovaní výborov, ako aj  možnosť výborov získať

odborné stanoviská k prerokúvaným návrhom. Rámcovo sa stano-

vujú základné úlohy výborov  zriadených zo zákona. Zachováva

sa ďalej inštitút vyšetrovacej komisie. Zachováva sa aj mož-

nosť zriaďovať ďalšie alebo iné  komisie ako stále alebo do-

časné poradné orgány.

 

     V ďalšej  časti sa rieši návrh  na postavenie poslanec-

kých klubov. Mení sa minimálny počet poslancov potrebných na

založenie jedného  poslaneckého klubu. To  vyplýva z päťper-

centnej namiesto z trojpercentnej hranice pre vstup politic-

kých strán  do parlamentu. Ako viete,  doteraz to bolo mini-

málne 5 členov, návrh uvádza minimálne 8 členov.

 

     Zásadné zmeny  prináša siedma časť  upravujúca legisla-

tívny proces v Národnej rade. Pripomínam, že tie zmeny, kto-

ré sú tu, sú robené s jedným jediným účelom - skvalitniť le-

gislatívny proces tak, aby  jeho výsledkom boli kvalitné zá-

kony. Ustanovuje  sa povinnosť navrhovateľa  predložiť návrh

zákona v potrebnom počte výtlačkov aj v elektronickej forme.

Spresňujú sa náležitosti návrhu zákona, ktorý musí byť v sú-

lade  s legislatívnymi  pravidlami. Mimo  iného sa požaduje,

aby dôvodová správa uvádzala súlad zákona s právom Európskej

únie.

 

     Zásadne sa  mení postup pri  prerokúvaní návrhu zákona.

Tento je rozdelený  tak, ako je to vo  svete obvyklé, na tri

čítania,  čím sa  ruší doterajšie  predkladanie návrhu zásad

zákona.  Prvé čítanie  má  štandardnú  podobu ako  v mnohých

iných parlamentoch. V  podstate ide o to, aby  sa v Národnej

rade rozhodlo, či je tu politická vôľa rokovať o predloženom

návrhu zákona, alebo nie. Ak nie, rokovanie o návrhu sa kon-

čí. Ak  áno, rokovanie postupuje do  druhého čítania, pričom

Národná rada  rozhodne, ktorým výborom  pridelí návrh zákona

na prerokovanie a v akej lehote.

 

     Druhé  čítanie sa  podobá dnešnému  prerokúvaniu návrhu

zákona. Návrh  je pridelený Ústavnoprávnemu  výboru Národnej

rady  a ďalším  výborom, pričom  je určený  gestorský výbor,

ktorý  pôsobí  na  zjednotenie  stanovísk, určuje spoločného

spravodajcu, a, čo je veľká novinka, predkladá Národnej rade

spoločnú správu  výborov. Gestorský výbor,  teda nie spravo-

dajca, sa uznáša, ktoré  pripomienky zo spoločnej správy od-

porúča prijať, a ktoré neodporúča prijať.

 

     Na schôdzi Národnej rady  Slovenskej republiky môžu po-

zmeňovacie návrhy podávať poslanci už len s podporou ďalších

pätnástich  poslancov,  aby  sa  vyhlo nepremysleným návrhom

zrodeným doslova na kolene  na schôdzi Národnej rady Sloven-

skej republiky  a aby sa  ťažisko prerokovania prenieslo  do

výborov. Táto prax nie je vo svete neznáma a prakticky v na-

šich parlamentoch, ak berieme  do úvahy aj prvú Českosloven-

skú republiku,  fungovala už v  roku 1921. Druhé  čítanie sa

končí hlasovaním  Národnej rady o  pozmeňovacích a doplňova-

cích návrhoch uvedených v spoločnej správe.

 

     Nové návrhy,  ktoré by boli  na schôdzi Národnej  rady,

tvoria podklad pre tretie čítanie. Toto čítanie sa však môže

konať najskôr na druhý deň po schválení zmien v druhom číta-

ní a pozmeňovacie návrhy môže podať v rámci tretieho čítania

tridsať poslancov. V treťom čítaní je možné odstrániť zjavné

chyby a rozpory schválené v druhom  čítaní, ale aj, ak je to

potrebné, vrátiť návrh zákona  znova do druhého čítania. Na-

vrhovaný postup sa najviac podobá  na postup v nemeckom Bun-

destagu.

 

     Osobitný postup sa navrhuje pri rokovaní o návrhu záko-

na o  štátnom rozpočte a o  medzinárodných zmluvách. Zavádza

sa možnosť vyhlásiť stav  legislatívnej núdze,  keď vláda vo

výnimočných a odôvodnených prípadoch  môže požiadať o prero-

kovanie zákona v skrátenom konaní. Návrh rokovacieho poriad-

ku upravuje i rokovanie o zákone vrátenom prezidentom repub-

liky,  pričom uvádza,  že predmetom  rokovania môžu  byť len

pripomienky prezidenta. Samozrejme,  na druhej strane žiada,

aby tieto pripomienky boli  konkrétne. V spoločných podmien-

kach tejto časti sa určujú lehoty na vyhlásenie zákona a po-

vinnosť  ústavou stanovených  činiteľov podpísať  zákon tak,

aby mohol byť vyhlásený.

 

     V celom legislatívnom procese,  v celej činnosti, ktorý

sa týka tohto procesu v Národnej rade, sa zavádza tzv. zása-

da, aby poslanec hovoril v rámci rozpravy, či je to vo výbo-

re, alebo  na pléne Národnej  rady, prísne k  veci. Hovoríme

tomu zásada  relevancie, prebrali sme  ju z rokovacieho  po-

riadku  amerického kongresu.  Táto zásada  znamená ďalej, že

pri  predkladaných novelách  jednotlivých zákonov  sa nemôžu

predkladať zmeny nad rozsah novely.  Ani táto prax u nás nie

je nová. Aj tá už tu existovala.

 

     Ôsma  časť návrhu  zákona upravuje  vzťah Národnej rady

a prezidenta.  V deviatej  časti hovoríme  o vzťahu Národnej

rady  a vlády,  v desiatej  sa upravuje  vzťah Národnej rady

a Najvyššieho  kontrolného úradu,  v jedenástej  sa upravuje

postup  pri  voľbách  kandidátov  na  sudcov ústavného súdu,

v ďalšej postup  pri voľbe sudcov vrátane  voľby a odvolania

predsedu a  podpredsedu Najvyššieho súdu, v  ďalšej časti sa

upravuje  postup pri  rozhodovaní o  návrhoch na vymenovanie

generálneho prokurátora.  V posledných partiách  sa upravuje

všeobecný postup  pri voľbe a  odvolávaní iných funkcionárov

so zreteľom na to, že ich výpočet sa môže meniť.

 

     V pätnástej časti sa  upravuje kontrolná činnosť Národ-

nej rady. Šestnásta časť sa týka vybavovania petícií, pričom

sa navrhuje  ako kvórum stotisíc  podpisov, aby sa  petíciou

musela zaoberať  Národná rada. Raz do  roka sa bude zaoberať

Národná rada informáciou o došlých petíciách a o ich vybavo-

vaní.

 

     Sedemnásta časť upravuje disciplinárne konanie. Zásadne

sa  pritom  rešpektuje  doterajšia  prax.  Popri doterajších

sankciách sa zavádza aj peňažná pokuta. Pri závažnom poruše-

ní poslaneckého  sľubu sa navrhuje,  aby Národná rada  mohla

odporučiť poslancovi vzdať sa mandátu.

 

     Devätnásta časť rieši ustanovenia o Kancelárii Národnej

rady, o  parlamentnom inštitúte a o parlamentnej poriadkovej

stráži. Presnejšie sa  upravuje postavenie Kancelárie Národ-

nej rady, jej oprávnenia a  hlavné úlohy. V rámci Kancelárie

Národnej rady navrhujeme  zriadiť osobitnú zložku kancelárie

- parlamentný  inštitút.  Tento  by  mal  zlepšiť informačné

a odborné zabezpečenie činnosti Národnej  rady a jej poslan-

cov. Podrobnosti  o inštitúte upraví Národná  rada v štatúte

tohto inštitútu.

 

     Dámy a  páni, dovoľte, aby som  na záver tohto úvodného

slova poďakoval všetkým, ktorí  sa svojimi pripomienkami ak-

tívne podieľali na tvorbe nového rokovacieho poriadku, či je

to vláda Slovenskej republiky, Generálna prokuratúra, Kance-

lária prezidenta republiky, Kancelária Národnej rady Sloven-

skej republiky,  Ústavný súd a iné.  Pripomienky sme mali aj

z Bundestagu, kde nám prispeli veľmi kvalifikovaným rozborom

a návrhmi  do  nášho  rokovacieho  poriadku. Takisto ďakujem

všetkým politickým stranám, ktoré  sú zastúpené v parlamente

a dali pripomienky k tomuto rokovaciemu poriadku.

 

     Odporúčam,  aby  sme  rokovací  poriadok po prerokovaní

schválili. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem,  pán poslanec.  Prosím spoločného  spravodajcu

výborov  pána poslanca  Bartolomeja Kunca,  aby podal správu

o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej

rady.

 

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení páni podpredsedovia,

     milé kolegyne poslankyne,

     vážení kolegovia poslanci,

     dámy a páni,

 

     spoločná  správa Ústavnoprávneho  výboru Národnej  rady

Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Vý-

boru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpeč-

nosť, Výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky pre finan-

cie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výbo-

ru  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  pre zdravotníctvo

a sociálne veci,  Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky

pre vzdelanie,  vedu, kultúru a šport,  Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu príro-

dy, Zahraničného  výboru Národnej rady  Slovenskej republiky

a Mandátového a  imunitného výboru Národnej  rady Slovenskej

republiky o  výsledku prerokovania návrhu  skupiny poslancov

na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o roko-

vacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o roko-

vacom poriadku  Národnej rady Slovenskej  republiky pridelil

predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím čís-

lo 332 zo  17. mája 1995 všetkým výborom  Národnej rady Slo-

venskej republiky,  vrátane Mandátového a  imunitného výboru

Národnej rady  Slovenskej republiky, na  prerokovanie do 16.

júna 1995. Skoordinovaním stanovísk výborov bol poverený Ús-

tavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

 

 

     Takmer všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky

prerokovali návrh zákona v uvedenej lehote. Zahraničný výbor

Národnej rady  Slovenskej republiky prerokoval  návrh zákona

23. júna 1995 a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej

republiky prerušil rokovanie o návrhu zákona s tým, že v ro-

kovaní pokračoval 6. a 7. júla, 24., 30. a 31. augusta 1995.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

odporučil Národnej rade Slovenskej  republiky rozpravu na 9.

schôdzi Národnej  rady Slovenskej republiky  k návrhu zákona

Národnej rady Slovenskej republiky  o rokovacom poriadku Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky pred jej ukončením prerušiť

na zaujatie stanoviska  Ústavnoprávneho výboru Národnej rady

Slovenskej republiky v zmysle § 22 ods. 2 a 3 zákona Sloven-

skej Národnej rady o  rokovacom poriadku Slovenskej Národnej

rady v znení neskorších predpisov.

 

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre verejnú

správu, územnú samosprávu a národnosti a Výbor Národnej rady

Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podni-

kanie neprijali uznesenie o výsledku prerokovania návrhu zá-

kona, lebo v  zmysle § 48 ods. 1  zákona Slovenskej národnej

rady číslo  44/1989 Zb. o Rokovacom  poriadku Slovenskej Ná-

rodnej rady  v znení neskorších predpisov  nevyslovila s ním

súhlas  nadpolovičná väčšina  všetkých členov  výboru. To je

znenie správy.

 

     Vážený pán predsedajúci, mám takýto procedurálny návrh:

Pripomienková časť  spoločnej správy obsahuje  324 pripomie-

nok. Chcel by  som navrhnúť, aby som v  tejto chvíli nemusel

proponovať svoje  stanoviská k jednotlivým  pripomienkam, či

už pozmeňovacím  či doplňovacím, s  tým, že by  sa tak stalo

potom v tretej fáze  rokovania po prerokovaní v Ústavnopráv-

nom výbore Národnej rady Slovenskej republiky.

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán  poslanec. Prosím, zaujmite  miesto určené

pre spoločného spravodajcu.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Prosím ešte v rozprave o slovo ako prvý.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Otváram rozpravu o tridsiatom ôsmom bode programu a zá-

roveň dávam slovo pánu poslancovi Kuncovi. Nech sa páči, pán

kolega.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Panie a páni,

 

     zákon o rokovacom poriadku má za predmet úpravy rokova-

nie. Iba tak z dlhej chvíle  mi napadlo, že som sa pozrel do

slovníka slovenského jazyka, ako sa tam vymedzuje pojem "ro-

kovanie". A  prečítal som si veľmi  stručné vymedzenie pojmu

"viesť rozhovor s určitým cieľom". Vedenie rozhovoru s urči-

tým cieľom jednoznačne vyžaduje pravidlá, ktorých uplatnenie

by malo uľahčiť  a poistiť cestu k cieľu  a jeho dosiahnutie

aj  zásluhou pravidiel.  Načo tento  elementárny, ba banálny

úvod?  Zámerne ho  staviam ako  antipózu voči  trom názorom,

ktoré medzi  inými odzneli v doterajších, viac-menej kuloár-

nych diskusiách o tomto návrhu zákona, a síce:

 

     Po prvé - zákon v  navrhovanej podobe by bránil slobod-

nému  výkonu  poslaneckého  mandátu.  Druhý  názor - viaceré

ustanovenia návrhu by boli  politicky zneužiteľné. Tretí ná-

zor - návrh zveruje  priveľkú mieru právomoci predsedovi Ná-

rodnej rady.

     So  všetkými týmito  troma názormi  - a  bude ich oveľa

viac - by bolo možné polemizovať, ale o toto v našom rokova-

ní asi nepôjde. Pravidlá vedenia rozhovoru ako zväčša všetky

pravidlá sú pravidlami správania  a vyžadujú disciplínu. Náš

problém a  ťažisko, ktorému by  sme mali venovať  pozornosť,

znamená nielen disciplínu  vonkajšiu, to znamená, neprerušo-

vať  hovoriaceho, neskákať  mu do  rečí, počkať  na udelenie

slova  a podobné  vonkajšie prejavy,  ale hlavne  disciplínu

vnútornú,  to znamená,  disciplínu  v  myslení, v  držaní sa

predmetu rokovania  tak, aby všetko, čo sa povie,  sa týkalo

veci a  smerovalo k cieľu. To  je hlavný zmysel racionálneho

rokovania, ktorého poistenie pravidlami rokovania je podsta-

tou veci z hľadiska cieľa rokovania ako aj z hľadiska samot-

ných rokujúcich.

 

     Všimnime si,  že všetky tri spomenuté  názory sa týkajú

organizácie rokovania a ako také znamenajú určité spochybne-

nie základnej formálnej osnovy prerokúvaného návrhu. Namies-

te je preto otázka, či  je vôbec možné prekaziť slobodný vý-

kon mandátu poslanca, keď  mu v skutočnosti podľa ustanovení

návrhu nemožno nedať  slovo a odňať mu ho  možno vlastne iba

v jednom jedinom  prípade, a aj  to len po  opakovanej výzve

v tom smere, že nehovorí k prerokúvanej veci.

 

     Panie a páni, myšlienka a slovo,  to je to, čo robí po-

slanca poslancom, a navrhovaný rokovací poriadok túto zásadu

plne rešpektuje a uplatňuje. Chcem  vás preto požiadať o to,

aby  sme sa  aj v  začatej všeobecnej rozprave koncentrovali

práve na túto stránku prerokúvaného  návrhu, či a aký pries-

tor poskytuje na vyrieknutie  myšlienky, na slovo, ktoré za-

váži, a teda na formovanie zákona, ktorého základom je slovo

a jeho zmysel. Zápas o charakteristiky typu možnosť politic-

kého zneužitia, nadmiera právomoci pre predsedu Národnej ra-

dy a iné podobné by bol podľa môjho názoru žabomyším zápasom

o niektoré formálne prvky úpravy, o ktorých dohoda bude mož-

ná pri troške dobrej vôle bez problémov.

 

     Prosím vás,  panie a páni,  sústreďme sa v  rozprave na

tie časti  návrhu, ktoré vytvoria optimálny  režim na hlavnú

činnosť parlamentu - na  prijímanie zákonov. Tak sa dopracu-

jeme  zákona, ktorý  bude mať  šance na  dlhodobejšiu reálnu

účinnosť. A o  to nám iste všetkým ide.  Navyše sa nazdávam,

že predkladajúca skupina troch  poslancov medzi nami vlastne

predstavuje takpovediac  starých matadorov pôsobnosti  v Ná-

rodnej rade, ktorí disponujú bohatými poznatkami a skúsenos-

ťami z rokovania v parlamente, a tak svoje poznatky a skúse-

nosti iste  vhodne zhmotnili do  predloženej úpravy. To  nám

rokovanie určite uľahčí.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Sadnite  si na miesto určené pre

spoločného spravodajcu výborov.

 

     Dámy a páni,  pýtam sa, kto sa ďalej  hlási do rozpravy

k tomuto bodu. Pán kolega Ftáčnik.  Ja som to cítil. Nech sa

páči.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     máme pred sebou návrh zákona, na ktorom, dá sa povedať,

viac rokov  pracovalo viacero poslancov,  z ktorých nakoniec

zostala skupina vytrvalcov, ktorí predložili tento návrh eš-

te v minulom volebnom období.  Zrejme si spomínate na to, že

krátky čas, ktorý bol  vymedzený  na ukončenie predošlého X.

volebného obdobia, neumožnil dospieť do takej podoby rokova-

cieho poriadku, ktorá by bola prijateľná pre poslanecké klu-

by vtedy  zastúpené v Národnej rade  a Národná rada rozhodla

svojím uznesením, že  prenechá problém vytvorenia definitív-

nej  verzie rokovacieho  poriadku novej  Národnej rade, teda

nám, ktorí tu dnes sedíme, aby sme stanovili pravidlá svojho

rokovania v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

 

     Treba povedať,  že nielen parlament,  ale vlastne každá

len troška formálna skupina ľudí, ktorá chce dospieť k urči-

tému spoločnému rozhodnutiu, k  tomu cieľu, o ktorom hovoril

pán spoločný  spravodajca, potrebuje určité  pravidlá. Samo-

zrejme, nemusia byť stanovené tak presne a formálne, ako ich

má stanovené zákonodarný zbor,  ale zákonodarný zbor ich po-

trebuje mať stanovené presne a  formálne preto, že jeho roz-

hodnutia najmä  v podobe zákonov sa  dotýkajú veľkých skupín

obyvateľstva.  Tie  pravidlá,  ktoré  si stanovuje parlament

alebo Národná rada sama pre  seba, musia rešpektovať dva zá-

kladné princípy. Rešpektovať  právo jednotlivého poslanca na

to, aby  vyslovil svoj názor,  aby mohol slobodne  vykonávať

svoj  mandát, ako  sa tu  povedalo, a  na druhej strane musí

rešpektovať efektívnosť rokovania  Národnej rady, jednoducho

fakt, že  nemôže naraz hovoriť 150  poslancov, že nie všetci

sa môžu vyjadriť k prerokúvanému problému, že je len limito-

vaná kapacita  času, v rámci ktorej  môžu poslanci rozhodnúť

o tom či onom probléme.

 

     Zladiť tieto  dva princípy znamená  hľadať určité opti-

mum, ktoré možno neuspokojí zástancov väčších práv poslancov

alebo zástancov vyššej efektívnosti  rokovania. O niečo také

sme sa pokúsili v rokovacom poriadku,  v ktorom sme si v zá-

sade  dali dva  základné ciele:  spresniť pravidlá samotného

rokovania, odstrániť tie negatívne javy, ktorých sme svedka-

mi aj v  tomto volebnom období, a po  druhé - skvalitniť le-

gislatívny proces, stanoviť presnejšie postupy na vytvorenie

výslednej podoby zákona, ktorá by odstránila rôzne nepodarky

i urýchlené novely a podobné  produkty, ktoré niekedy vychá-

dzali a vychádzajú z tohto  parlamentu. Toto boli dva hlavné

ciele, ktoré sa premietli do hlavných častí zákona a ku kto-

rým ste aj vy, vážené kolegyne a kolegovia, mali vo výboroch

najviac pripomienok.

 

     Chcel by som povedať, že predložený návrh zákona nechá-

pem ako stranícky zákon a dúfam, že ani nikto z vás sa nebu-

de takto  naň pozerať. Dokazuje  to jednak zloženie  skupiny

navrhovateľov, ale  aj fakt, že pri  prerokúvaní v garančnom

ústavnoprávnom  výbore bola  snaha rešpektovať  čo najširšie

spektrum názorov, pretože všetci, ktorí rokovali o tomto zá-

kone, si uvedomovali fakt, že včerajšia opozícia je dnes ko-

alíciou a  takáto demokratická zmena je  jednoducho v parla-

mentnom systéme normálna, a hoci  koalície a opozície sa me-

nia, pravidlá by mali byť rovnaké.

 

     Je celkom samozrejmé, že  očakávať, že prijatím rokova-

cieho poriadku  sa automaticky skvalitní  rokovanie Národnej

rady,  že sa  automaticky skvalitní  legislatívny proces, by

asi nebolo  celkom namieste. Uplatňovanie  tohto zákona bude

závisieť od  nás všetkých, bude  v mnohom závisieť  od toho,

v akej miere sa dokážeme s  týmto zákonom oboznámiť my sami,

predkladatelia návrhov zákonov, predsedajúci našich schôdzí,

aby  právomoci a  inštitúty, ktoré  tento rokovací  poriadok

prináša,  uplatnili v  plnej miere  v prospech  práve týchto

dvoch cieľov - skvalitniť rokovanie a skvalitniť legislatív-

ny proces.

 

     Počet 324 pripomienok, ktoré  ste vyslovili, vážené ko-

legyne a kolegovia, vo výboroch,  dokazuje, že žiadny  zákon

nie je úplne dokonalý. Ale  chcel by som vysloviť presvedče-

nie, že tento zákon bude  dobrým základom na jeho  zlepšova-

nie  v budúcnosti,  ktorý život  nepochybne prinesie. Nemali

sme ambíciu vytvoriť normu, ktorá  sa už nikdy nebude meniť.

Nakoniec toto nie je pravidlom  ani v iných parlamentoch. Po

nástupe nového volebného obdobia obvykle parlament spresňuje

svoje  pravidlá  rokovania,  ale  základné princípy ostávajú

rovnaké. Tie sme sa pokúsili vysloviť a veríme, že sa stret-

nú s vašou podporou.

 

     V ďalšej časti by  som rád predniesol niektoré pozmeňo-

vacie návrhy, ktoré by  som uviedol myšlienkou legislatívca,

ktorý spolupracoval  so skupinou poslancov,  že legislatívna

činnosť je tvorivá činnosť. Náš zákon sme predložili vlastne

zhruba pred piatimi mesiacmi a za ten čas sa objavili jednak

nové myšlienky, nové podnety, ktoré by stáli za uváženie, či

nie je možné ich inkorporovať, teda včleniť do návrhu zákona

o rokovacom poriadku.  Len a len  s týmto cieľom  si dovolím

predniesť niekoľko pozmeňovacích návrhov, ktoré by potom bo-

li posúdené aj v  kontexte už predložených pozmeňovacích ná-

vrhov, ktoré  prijali výbory Národnej rady  a ktorých cieľom

je naozaj skvalitniť výslednú podobu návrhu zákona o rokova-

com poriadku.

 

     Môj prvý  pozmeňovací návrh znie  nasledovne: Vložiť do

zákona  nový § 4, ostatné  paragrafy prečíslovať, a vypustiť

§ 7 odsek 2 tohto znenia:  "§ 4 Národná rada schváli volebný

poriadok,  v  ktorom  sa  upravia  podrobnosti  o  hlasovaní

a o voľbách na ustanovujúcej schôdzi." Dovolím si ku každému

pozmeňovaciemu návrhu povedať  krátke odôvodnenie. Myšlienka

prijať volebný  poriadok na ustanovujúcej schôdzi  je už ob-

siahnutá v našom zákone, ale je  včlenená do § 7, teda až po

voľbe mandátového  a imunitného výboru  a overení voľby  po-

slancov a  podobne. Tento návrh,  ktorý som predložil,  dáva

schválenie volebného poriadku na ustanovujúcej schôdzi na to

miesto, kde  ono patrí, teda pred  uskutočnenie všetkých vo-

lieb, ktoré budú prebiehať na ustanovujúcej schôdzi.

 

     Môj druhý pozmeňovací návrh je  formálny a týka sa § 5.

Navrhujem, aby sme § 5 rozčlenili na dva paragrafy, kde prvá

veta pôvodného § 5 ods. 1  tvorí znenie nového § 5 a ostatný

text doterajšieho § 5 tvorí  nový § 6, ktorého prvým odsekom

je zostatok  pôvodného odseku 1 a  ostatné paragrafy sa pre-

číslujú. Táto zmena má  za cieľ oddeliť myšlienku vytvorenia

poslaneckých klubov na  ustanovujúcej schôdzi Národnej rady,

o ktorej sa hovorí  v § 5 ods. 1 prvá  veta, a návrhy, ktoré

budú tieto  kluby predkladať Národnej  rade s cieľom  zvoliť

predsedu Národnej rady,  podpredsedov Národnej rady, predse-

dov výborov  a členov jednotlivých  výborov. Teda, aby  bolo

možné potom ďalej s týmito paragrafmi pracovať.

 

     Môj  tretí pozmeňovací  návrh sa  týka tiež  § 5,  teda

pôvodného § 5, do ktorého navrhujem vložiť nový odsek 2, do-

terajší odsek 2  označiť ako odsek 3. Odsek  bude tohto zne-

nia: "Návrhy podľa odseku 1 môžu podávať aj poslanci." Odkaz

na §  12 písm. a)  zákona Slovenskej národnej  rady číslo 45

o poslancoch Slovenskej národnej  rady. Vysvetlenie alebo o-

dôvodnenie je stručné. Návrhy na funkcionárov Národnej rady,

členov výborov,  podpredsedov atď. budú  podľa návrhu, ktorý

sme predložili, predkladať poslanecké kluby, ale zákon číslo

45/1989  Zb. o  poslancoch dáva  právo poslancovi  prednášať

akékoľvek návrhy.  Malo by byť  teda právo i  pre poslancov,

aby mohli predložiť  návrhy aj sami za seba.  K tomu smeruje

návrh číslo 3, ktorý som predniesol.

 

     Štvrtý pozmeňovací návrh sa týka  § 7 ods. 2, ktorý na-

vrhujem, aby bol v takomto znení  - doterajší § 7 má pôvodný

druhý odsek, ktorý som navrhol premiestniť ako § 4, týkajúci

sa volebného poriadku, čiže odsek 2 § 7 znie: "Predsedov vý-

borov a členov výborov volí  Národná rada podľa princípu po-

merného  zastúpenia  politických  strán  a politických hnutí

zastúpených v  Národnej rade." Myšlienka  nie je nová,  táto

myšlienka sa  objavila už  v predošlých volebných obdobiach,

a myslím si, že je potrebné  ju zvážiť, pretože by to nebolo

len  špecifikum slovenského  parlamentu, ktorý  by tento zá-

kladný princíp  vložil do voľby  predsedov výborov a  členov

výborov, ale stretneme sa s ňou napríklad aj v rokovacom po-

riadku nemeckého Bundestagu, kde  sa chápe ako absolútna sa-

mozrejmosť. Viem,  že táto pripomienka má  aj svoj politický

obsah a možno takto sa na  ňu budete aj pozerať, ale považu-

jem za potrebné ju predniesť a ponechať ju na vaše posúdenie.

 

     Pripomienka číslo  5, alebo pozmeňovací  návrh číslo 5.

Odporúčam neprijať bod 18 spoločnej správy a vložiť do záko-

na nový  § 9, ostatné  paragrafy prečíslovať, tohto  znenia:

"§ 9  Postup podľa § 6, 7 a 8 sa primerane použije aj na od-

volávanie predsedu Národnej rady a podpredsedov Národnej ra-

dy, predsedov a členov výborov  počas volebného obdobia  Ná-

rodnej rady." Pripomienka v bode 18 spoločnej správy smeruje

k tomu, aby  sa spresnil postup  pri odvolávaní funkcionárov

Národnej rady. Ide  o to, že ústava hovorí,  že Národná rada

volí a odvoláva predsedu Národnej rady a podpredsedov Národ-

nej rady, ale v našom  zákone sme nespresnili postup, ktorým

by  bolo možné,  ak by  sa tak  poslanci rozhodli, pristúpiť

k odvolaniu napríklad týchto funkcionárov, podobne predsedov

či členov výborov. Navrhujem teda, aby sa tomuto venoval sa-

mostatný paragraf pod označením §  9, v ktorom by sa odvola-

lo, že postup pri voľbe sa primerane použije aj na odvoláva-

nie, ak sa tak Národná rada rozhodne.

 

     Pripomienka alebo pozmeňovací návrh číslo 6 znie nasle-

dovne: Odporúčam neprijať bod  32 spoločnej správy a navrhu-

jem nové znenie  § 10 ods. 4. Najprv  prečítam znenie, potom

odôvodnenie. Odsek 4  by znel: "Na  požiadanie Národnej rady

sa člen vlády  alebo vedúci iného orgánu štátnej správy musí

zúčastniť na jej schôdzi  alebo  na schôdzi jej orgánu." Tam

by bola odvolávka na  článok 85 Ústavy Slovenskej republiky.

"Na schôdzi  Národnej rady môže  člena vlády zastupovať  len

iný člen vlády." Dovoľte k tejto pripomienke, alebo pozmeňo-

vaciemu návrhu  povedať toľko: V  pôvodnej predlohe, ale  aj

návrhoch z výborov znie tento odsek v trochu inom znení. Je-

ho obsahom je to, aby  Národná rada mala právo požiadať pre-

zidenta Slovenskej republiky,  guvernéra Národnej banky, ge-

nerálneho prokurátora a ďalších ústavných činiteľov a oni by

sa na  jej požiadanie museli dostaviť  na rokovanie Národnej

rady. To je zmysel pôvodného znenia v znení, ktoré ste upra-

vovali  svojimi  návrhmi  vo  výboroch.  Moje znenie smeruje

k tomu, aby sme sa držali  presnejšie dikcie článku 85 ústa-

vy, ktorá právo pozvať  ústavných činiteľov na rokovanie Ná-

rodnej rady vymedzuje striktne len voči členom vlády a vedú-

cim  iných ústredných  orgánov štátnej  správy, ktorí  sa na

základe tohto ústavného zmocnenia  musia dostaviť na rokova-

nie Národnej rady.

 

     Myslím si,  že ústava nie  náhodou vymedzuje len  tento

okruh  funkcionárov,  teda  členov  vlády  a  vedúcich iných

ústredných orgánov štátnej  správy, pretože títo funkcionári

priamo súvisia, sú zodpovední voči Národnej rade, a existuje

mechanizmus, ktorým Národná rada  môže túto zodpovednosť vy-

žadovať.  Je to  mechanizmus odvolávania, resp. vyslovovania

nedôvery členom vlády. To znamená, keby nesplnili povinnosť,

ktorú im  ukladá článok 85 ústavy,  existuje tu mechanizmus,

ktorým Národná rada môže  uplatniť a vyžadovať zodpovednosť,

ktorú títo  funkcionári majú. Ak by  sme rozšírili okruh ús-

tavných činiteľov, ktorí  budú prizvaní na Národnú radu, do-

tkli by sme sa funkcionárov, kde tento mechanizmus zodpoved-

nosti neexistuje,  teda nemožno ho priamo  uplatniť ani voči

guvernérovi Národnej banky,  ani voči generálnemu prokuráto-

rovi, pretože do jeho menovania, resp. odvolania vstupujú aj

ďalší ústavní činitelia, či už je to vláda v niektorých prí-

padoch, alebo aj prezident Slovenskej republiky. Podobne tá-

to väzba platí aj voči prezidentovi.

 

     Myslím si  teda, že keby sme prijali znenie § 10 ods. 4

v tom znení, ako bol  navrhnutý  v predlohe,  resp. v pripo-

mienkach  z výborov,  že by  sme rozšírili  článok 85 ústavy

neprimerane široko a mohli by vzniknúť problémy s jeho súla-

dom s Ústavou Slovenskej republiky. Navrhujem preto formulá-

ciu, ktorá sa presnejšie drží článku 85, a nevzniknú pri nej

spomínané komplikácie. Samozrejme, nemám  na mysli, aby uve-

dení funkcionári nemohli byť  pozvaní na zasadnutie Národnej

rady. Tu ide o ich  povinnosť reagovať na tento krok, ktorým

Národná rada ich na zasadnutie pozve.

 

     Pozmeňovací návrh  číslo 7 znie  takto: Do  § 13 vložiť

nový odsek  6, ostatné odseky prečíslovať.  Odsek bude tohto

znenia:  "Predseda Národnej  rady navrhne  na program každej

schôdze Národnej rady zvolanej podľa § 9 ods. 1 interpelácie

poslancov." Je to paragraf,  ktorý sa týka programu Národnej

rady. V  jeho rámci navrhujem,  aby na každú  schôdzu, ktorá

bude zvolaná  normálnym spôsobom, teda  rozhodnutím predsedu

Národnej rady, boli zaradené  aj interpelácie poslancov. Vy-

plývalo by to z prijatia tohto pozmeňovacieho návrhu. Myslím

si, že širšie zdôvodnenie  netreba prednášať. Je prirodzené,

že by na  riadnych schôdzach, ak si ich takto  dovolím vyme-

dziť, aj v súvislosti s  tým, čo hovoril pán poslanec Sečán-

sky, mala byť aj obvyklá forma kontrolnej činnosti, teda in-

terpelácie poslancov.

 

     Pozmeňovací návrh číslo 8  znie takto: Vložiť do zákona

nový  § 30, ostatné  paragrafy  prečíslovať,  tohto  znenia:

"§ 30 Podpisovanie uznesení  Národnej rady. Uznesenia Národ-

nej rady podpisujú predseda Národnej rady a dvaja overovate-

lia  Národnej rady."  Vysvetlenie, alebo  zdôvodnenie nemusí

byť príliš dlhé. Je to obvyklý postup, ktorý sa uplatňuje aj

teraz.  Voľba  overovateľov  alebo  funkcia  overovateľov je

v zákone riešená, ale ich povinnosť potvrdiť svojím podpisom

uznesenia, teda produkt našej činnosti, by mala byť stanove-

ná explicitne. Aj toto oprávnenie alebo povinnosť týchto či-

niteľov by  mala byť daná  priamo v zákone,  preto navrhujem

vložiť § 30.

 

     Pozmeňovací  návrh číslo  9: Do  § 30  ods. 6 navrhujem

vložiť za slová "menovitý prehľad záverečného hlasovania" aj

slová "výsledky volieb". Týka sa  to správy, ktorá sa vypra-

cúva o  zasadnutí Národnej rady Slovenskej  republiky. Je to

tá knižočka,  ktorú dostávame my  a štátne orgány,  knižnice

a ďalší, ktorí sa zaujímajú o  činnosť Národnej rady, v kto-

rej by sa okrem vystúpení poslancov uvádzali aj výsledky zá-

verečného  hlasovania. A  navrhujem doplniť  aj výsledky vo-

lieb, keď pod záverečným hlasovaním máme na mysli hlasovanie

najmä o  zákonoch, prípadne o  vyhláseniach, uzneseniach Ná-

rodnej rady. Voľby majú predsa  len troška iný postup, takže

aby bolo jasne  povedané, že sa tam uvedie  zápisnica o voľ-

bách, vydaných lístkoch atď. To,  čo je obvyklé, ale bolo by

to uvedené aj v správe o rokovaní Národnej rady.

 

     Pozmeňovací návrh číslo 10 sa týka vlastne podobnej ve-

ci, kde odporúčam neprijať bod  142 spoločnej správy a navr-

hujem  spresniť myšlienku,  ktorá je  obsiahnutá v  bode 142

spoločnej správy tým, že navrhujem do § 30 vložiť nový odsek

7 tohto znenia: "(7) Zo  schôdze Národnej rady sa vyhotovuje

zvukový  a  obrazový  záznam.  Zvukový  záznam sa archivuje,

obrazový záznam sa uschováva do overenia a podpísania zápis-

nice zo schôdze Národnej rady - odkaz na odsek 3 - ak Národ-

ná  rada nerozhodne  inak. Národná  rada môže  rozhodnúť, že

z neverejnej schôdze  Národnej rady  alebo  jej časti, ktorá

bola vyhlásená  za neverejnú, sa  zvukový a obrazový  záznam

nebude vyhotovovať." Znenie bodu 142 spoločnej správy smero-

valo len k tomu, aby sa vyhotovoval zvukový záznam, ktorý by

sa archivoval iba stanovených  6 mesiacov. Navrhujem, aby sa

archivoval  dlhodobejšie,  magnetické  médium  má  schopnosť

uchovávať informáciu aj dlhšie, aby táto informácia bola ar-

chivovaná v  archíve Národnej rady  a obrazový záznam  slúži

len na kontrolu a  vyhotovenie zápisnice, ktorá je podkladom

potom na vyhotovenie správy, o ktorej som už hovoril.

 

     Pozmeňovací  návrh číslo  11 má  toto znenie: Navrhujem

vložiť do  zákona nový § 32,  ostatné paragrafy prečíslovať,

tohto znenia: "32  Poskytovanie informácií o činnosti Národ-

nej rady.  (1) Predseda Národnej rady  je povinný zabezpečiť

pre  verejnosť poskytovanie  informácie o  činnosti Národnej

rady a jej orgánov. Informácie  sa poskytujú v štátnom jazy-

ku.  (2)  Informácie  sa  poskytujú  najmä periodickej tlači

a ostatným hromadným  informačným prostriedkom." Tam  by bol

odkaz na zákon  číslo 81/1966 Zb. o periodickej  tlači a os-

tatných  hromadných informačných  prostriedkoch v  znení ne-

skorších predpisov. Pokračujem ďalej v odseku 2: "Na poskyt-

nutie  informácií sa  umožňuje z  verejných schôdzí Národnej

rady  priamy rozhlasový  a televízny  prenos. (3) Informácie

o výsledkoch hlasovania musia byť verejnosti a hromadným in-

formačným prostriedkom na požiadanie k dispozícii. To nepla-

tí, ak  ide o neverejnú  schôdzu  alebo jej  neverejnú časť.

(4) Uverejnenie pravdivých informácií o schôdzi Národnej ra-

dy  alebo jej orgánov, ktoré neboli  vyhlásené za neverejné,

nepodlieha žiadnym obmedzeniam a nemôže byť nikomu na ujmu."

Zdôvodnenie k tomuto návrhu je len jediné. Má za cieľ zvýšiť

informovanosť  a  prehľadnosť,   ak  chcete  transparentnosť

o činnosti Národnej  rady, aby výsledky  rokovania jej orgá-

nov, teda  najmä výborov Národnej rady,  ale aj samotnej Ná-

rodnej rady, boli dostupné verejnosti prostredníctvom perio-

dickej tlače a  ostatných hromadných informačných prostried-

kov.

 

     Pozmeňovací návrh  číslo 12: Do  § 40 ods.  2 navrhujem

doplniť druhú vetu tohto  znenia: "Výbor sa ich stanoviskami

zaoberá aj vtedy, ak sa  na prerokúvaní návrhu vo výbore ne-

zúčastnia." Týka sa to  práce tzv. gestorského výboru, ktorý

bude na záver posudzovať zákon  aj v znení pozmeňovacích ná-

vrhov ostatných výborov.  A v § 40 ods. 2  sa hovorí o práve

poslancov, ktorí nie sú  členmi gestorského výboru, uplatniť

svoje pripomienky, alebo zaslať svoje pripomienky tomuto vý-

boru. V  pozmeňovacom návrhu číslo 12  navrhujem, aby výbor,

teda gestorský  výbor, bol povinný  zaoberať sa stanoviskami

týchto poslancov, aj keby sa nemohli na zasadnutí zúčastniť.

Vyplýva to z toho, že niekedy výbory zasadajú paralelne, nie

je možné, aby poslanec bol  prítomný, ale aby jeho stanovis-

ko, jeho podnet príslušný výbor bol povinný prerokovať.

     Pozmeňovací návrh  číslo 13: Do  § 47 navrhujem  vložiť

nový  odsek  1,  ostatné  odseky  prečíslovať, tohto znenia:

"(1) Členovia mandátového a imunitného výboru sa volia podľa

princípu pomerného  zastúpenia politických strán  a politic-

kých hnutí." Je to opakovanie  myšlienky, ktorú som už pred-

niesol všeobecne pre voľbu členov a predsedov výborov Národ-

nej rady. Ak by nebola prijatá v tom všeobecnom znení, navr-

hujem, aby  aspoň mandátový a imunitný  výbor, ktorý má oso-

bitné funkcie podľa tohto zákona, uvedené v § 47, bol zvole-

ný podľa princípu pomerného zastúpenia.

 

     Pozmeňovací  návrh číslo  14: Ak  bude prijatý  bod 188

spoločnej správy, za čo sa prihováram, pretože sa týka pôso-

benia výboru pre nezlučiteľnosť  funkcií  a musí byť prijatý

vzhľadom  na ústavný  zákon o  konflikte záujmov,  navrhujem

v texte nového § 47a spresniť  znenie písmena b) tak, že na-

miesto  slova "poslancov",  pretože výbor má preverovať,  či

poslanci nie  sú v konflikte  s týmto zákonom,  vložiť slová

"ústavných činiteľov  a vyšších štátnych  funkcionárov", aby

sa pôsobnosť tohto výboru  neobmedzovala iba na posudzovanie

konfliktu záujmov  u poslancov, ako  je to navrhnuté  v bode

188 spoločnej  správy, ale zákon  hovorí širšie o  ústavných

činiteľoch  a  vyšších  štátnych  funkcionároch. Toto znenie

treba v takomto zmysle spresniť.  Tam je obsiahnutý odkaz na

zákon o konflikte záujmov.

 

     Pozmeňovacím  návrhom  číslo 15  navrhujem  vložiť nový

§ 49, ostatné paragrafy prečíslovať, tohto znenia:

 

     "§ 49 Kontrolné orgány. (1)  Národná rada si môže zria-

diť z poslancov kontrolné  orgány na kontrolu činnosti orgá-

nov alebo  špeciálnych služieb, ktoré  vykonávajú podľa oso-

bitných predpisov."  Odkaz 1 na  § 5 ods.  1 zákona Národnej

rady  o Slovenskej  informačnej  službe  v znení  zákona 72,

resp. na  § 5 ods.  1 zákona Národnej  rady 198 o  vojenskom

spravodajstve. "Práva a povinnosti kontrolných orgánov a ich

členov, ako aj postavenie  a činnosť upravujú osobitné pred-

pisy." Odkaz  na tieto spomínané  zákony ako celok,  teda na

zákon  46/1993 Z. z. v  znení  neskorších  predpisov a zákon

198/1994 Z. z. "(2) Členov  kontrolného  orgánu volí Národná

rada podľa  princípu pomerného zastúpenia  politických strán

a politických hnutí. Poslanec sa  môže členstva v kontrolnom

orgáne vzdať." Myslím si, že pôsobnosť týchto orgánov, ktorá

je daná len osobitnými zákonmi, by mala byť, aspoň kvôli po-

riadku, včlenená aj do zákona o rokovacom poriadku, aby bolo

jasné,  že  do  systematiky  orgánov  Národnej rady, komisií

a ďalších zborov, ktoré pôsobia  pri Národnej rade, budú za-

členené aj kontrolné  orgány, pretože sa tak už  deje na zá-

klade spomínaných zákonov.

 

     Navrhujem ďalej v rámci tohto  bodu 15, aby sa z nového

§ 49,  doterajšieho §  49, ak  bude súčasťou  zákona, a § 50

vytvorila samostatná piata časť, teda oddelila sa od orgánov

Národnej  rady, ostatné  časti by  sa prečíslovali,  v tomto

znení - nadpis by znel:  "Piata časť - Kontrolné orgány, ko-

misie a vyšetrovacie komisie".

 

     Pod bodom  16 alebo 16a  navrhujem,  aby sme  vypustili

§ 49, aby toto bol jeden  pozmeňovací návrh, ktorý posúdime.

Je to  paragraf, ktorý sa týka  činnosti vyšetrovacích komi-

sií. Vedie ma k tomu podnet,  ktorý je podaný na Ústavný súd

o súlade doterajšej  úpravy vyšetrovacích komisií  s Ústavou

Slovenskej republiky.  Bolo by možné  zvážiť, aby sme  tento

inštitút jednoducho vypustili z  rokovacieho poriadku. Ak by

nebol tento návrh prijatý, navrhujem, aby sme § 49 nahradili

novým znením,  ktoré by neopieralo  pôsobenie tejto komisie,

teda  vyšetrovacej komisie,  priamo o  Trestný poriadok, ale

upravovalo by  pôsobnosť tejto komisie  priamo, napríklad vo

forme prílohy  k tomuto zákonu, kde  by sa stanovil rokovací

poriadok vyšetrovacej  komisie. Práce na  takejto prílohe sa

začali za prispenia legislatívneho odboru Národnej rady Slo-

venskej republiky. Myslím si,  že po posúdení v ústavnopráv-

nom  výbore, ktorý  k tomuto  paragrafu neprijal  ešte svoje

uznesenie, by bolo možné posúdiť priamo znenie, ktoré ústav-

noprávny výbor odporučí.

 

     Pozmeňovací návrh číslo 17 sa  týka § 52 ods. 10, ktorý

navrhujem nahradiť  týmto znením: "(10)  Neúčasť poslanca na

rokovacom dni sa považuje za neospravedlnenú aj vtedy, ak sa

v danom rokovacom dni poslanec  nezúčastní na menej ako jed-

nej tretine hlasovaní, ktoré v tento deň boli v programe ro-

kovania." Dovoľte  krátke vysvetlenie. §  52 sa týka  účasti

poslancov  na schôdzi  Národnej rady,  jeho odsek  10 hovorí

o neúčasti poslanca na časti  rokovacieho dňa, najmä na hla-

sovaní. Tento odsek sa stretol  s dosť silnou odozvou vo vý-

boroch, ktoré ho navrhujú upraviť  a väčšina z nich ho navr-

huje  vypustiť, aby  sme neposudzovali  neúčasť poslanca  na

časti rokovacieho dňa. Myslím si, že by sme  si mohli zobrať

príklad z rokovacieho  poriadku maďarského parlamentu, ktorý

bol  novelizovaný len  nedávno  a o ktorý sa  opiera znenie,

ktoré navrhujem. Povinnosťou poslanca  nie je len ráno prísť

a podpísať sa do prezenčnej listiny, pretože  to je dnes do-

klad účasti na rokovaní  Národnej rady. Povinnosťou poslanca

je podľa mňa v prvom rade rozhodovať v mene svojich voličov.

 

     Naši voliči,  aspoň tí, s  ktorými sa ja  stretávam, sa

často hnevajú na  to, že v sále je  málo poslancov, že nikto

nepočúva, ako  si potom vykonávajú svoje  povinnosti. Nie je

to  neobvyklé, že  je v  sále málo  poslancov, podstatné je,

koľko poslancov rozhoduje. Keby  totiž voliči mohli rozhodo-

vať priamo, neboli by  potrební poslanci. V systéme zastupi-

teľskej  demokracie si  občania vyberajú  svojich zástupcov,

ktorí v  ich mene prijímajú rozhodnutia.  Čiže našou hlavnou

povinnosťou  je  posudzovať  návrhy,  rozhodovať o zákonoch,

hlasovať o  vyhláseniach, uzneseniach Národnej  rady. K tomu

smeruje môj  návrh, aby poslancova  účasť, aktívna účasť  na

rokovaní, bola doložená tým, že absolvuje aspoň jednu treti-

nu  hlasovaní, ktoré  v ten  deň sú  na programe.  Otvára to

priestor aj  na obštrukcie, mám  teda na mysli  odchod časti

poslancov, ktorí sa odmietnu  z akýchsi dôvodov zúčastniť na

hlasovaní. Poznáme to, nie je to neobvyklý jav nielen v tom-

to parlamente, ale v  mnohých iných parlamentoch. Jedna tre-

tina je to minimum, ktoré dokladá to, že poslanec bol aktív-

ne prítomný na schôdzi a  zúčastňoval sa svojej hlavnej čin-

nosti. K tomu teda smeruje pozmeňovací návrh číslo 17.

 

     Pozmeňovací návrh číslo 18  vlastne nie je pozmeňovacím

návrhom, ale  chcem sa v  ňom prihovoriť za  to, aby ste  vo

svojich  poslaneckých kluboch  a grémiách,  v ktorých budete

rozhodovať o tom, ktoré návrhy  zo spoločnej správy  prijať,

alebo neprijať, posúdili znenie alternatívy  2a v § 53. Týka

sa to citlivého problému vytvárania poslaneckých klubov. Re-

gistrujeme a  vieme, že o tom  bola silná politická diskusia

najmä v minulom volebnom období, keď sa poslanecké kluby de-

lili, vytvárali  sa nové poslanecké kluby.  Bolo to v súlade

s vtedajším znením rokovacieho poriadku,  kde bolo možné vy-

tvoriť klub nezávislých poslancov.  Náš zákon takúto možnosť

neumožňuje. Zákon smeruje k tomu, aby sa poslanecké kluby na

začiatku volebného  obdobia vytvorili len a  len na princípe

zastúpených politických strán, ktoré sa dostali do parlamen-

tu na  základe výsledkov volieb.  To je myšlienka,  ktorá je

vložená v § 53 ods. 1.

 

     V odseku 2  sa hovorí o tom, že ak  sa strany počas vo-

lebného obdobia  zlúčia, zlúčia sa aj  ich poslanecké kluby,

ak by došlo k rozdeleniu volebných koalícií, ktoré sa dosta-

li legálne v súlade s  volebným zákonom do parlamentu, a po-

čet  poslancov rozdelených  klubov by  vyhovoval podmienke 8

poslancov, bolo  by možné rozdeliť aj  poslanecké kluby. Rád

by som povedal všetkým, ktorí  hlasovali vo výboroch za pri-

pomienku, že keď sa rozdelí  politická strana, aby sa rozde-

lil aj jej poslanecký  klub, že rozdelenie politickej strany

neexistuje.  Nie je  možné  podľa  zákona 424  o politických

stranách politickú stranu rozdeliť.  Je možné založiť stranu

novú, zaregistrovať ju a dohodnúť  sa s tou pôvodnou stranou

o rozdelení majetku, nejakých nárokoch a podobne, ale inšti-

tút rozdelenia politickej strany nie je súčasťou nášho práv-

neho poriadku, nemôže byť teda súčasťou ani § 53 ods. 2, kde

sa hovorí o zlučovaní, resp. rozdeľovaní volebných koalícií,

ktoré rozdeliť možné je, pretože je to len spojenie politic-

kých strán v súlade so zákonom  80 o voľbách do Národnej ra-

dy, ktoré, ak by každá  získala samostatne 8 poslancov, mali

možnosť sa rozdeliť,  pretože by to znamenalo, že  by aj sa-

mostatne prekročili prah 5 %  potrebných na vstup do sloven-

ského parlamentu.

 

     Alternatíva 2a sa týka niečoho  iného. Týka sa toho, ak

v priebehu  volebného obdobia  príde k  tomu, že  predsa len

niektorí poslanci opustia svoje poslanecké kluby, k čomu ni-

jako nevyzývam,  ale je to  skutočnosť, ktorá sa  môže stať,

a stalo sa to už v prípade jedného poslaneckého klubu, resp.

už dvoch poslaneckých klubov aj v tomto volebnom období. Má-

me dvoch  nezávislých poslancov. Otázka znie, čo s  tými po-

slancami, ktorí  opustia svoje pôvodné kluby,  do ktorých sa

dostali a  boli začlenení na základe  výsledkov volieb. Jed-

notlivé rokovacie poriadky to riešia rôznym spôsobom. V Čes-

kej  republike postupujú  tak, že  takíto poslanci  môžu vy-

tvoriť  poslanecký klub,  ale nedostanú  žiadne príspevky na

činnosť poslaneckých  klubov, o ktorých hovorí  aj tento zá-

kon, aj doterajšia právna úprava. Sú úpravy, povedzme maďar-

ský parlament prijal úpravu,  že poslanec po opustení svojho

materského  klubu sa pol  roka  nesmie stať  členom žiadneho

iného klubu a potom si môže  vybrať, či vstúpi do iného klu-

bu, prípadne s kolegami založí  nový poslanecký klub, a tiež

je mu  zabránené získavať príspevky  na činnosť poslaneckého

klubu.

 

     Znenie, ktoré  navrhujem, alebo ktoré  vám odporúčam do

vašej pozornosti v  alternatíve 2a v § 53, je úpravou, ktorá

je odpozorovaná z nemeckého Bundestagu a ktorá má asi takýto

zmysel: Ak by mal vzniknúť poslanecký klub na inom princípe,

ako na  princípe politických strán  zastúpených v parlamente

na základe výsledkov volieb, mala by o tom rozhodnúť väčšina

v parlamente, či je to v  poriadku, alebo nie. Toto je úpra-

va, ktorú prijali nemeckí poslanci s  tým, že aj tam sa odo-

hrávajú situácie, že vznikajú,  alebo môžu vzniknúť nové po-

slanecké kluby. O tom, či  budú mať práva klubov podľa tohto

zákona, rozhoduje väčšina. To je zmysel alternatívy 2a, kto-

rú vám odporúčam posúdiť osobitne.

 

     Môj pozmeňovací návrh číslo 19 alebo 18, ak návrh v bo-

de  18 nebudeme  chápať ako  pozmeňovací návrh,  ale len ako

apel či  vysvetlenie na to,  čo vlastne znamená  alternatíva

2a: Odporúčam, aby sme prijali -  to vlastne tiež nie je po-

zmeňovací návrh - bod 258  spoločnej  správy, ktorý  sa týka

problému  relevantnosti. V  bode 258  sa spresňuje  problém,

o ktorom už  hovoril pán poslanec Sečánsky  v úvodnom slove,

že sa tu mnohokrát prednášajú pozmeňovacie návrhy, ktoré idú

nad rámec zákona. V slovenčine to vyjadrujeme týmto spôsobom

- relevantnosť, teda vzťah k tomu zámeru, ktorý mal predkla-

dateľ. Ak ide  niečo nad rámec a máme ten  pocit, mal by byť

prostriedok a mechanizmus, ako zabránime, aby sa rozširovala

novela,  resp.  sa  predkladali  návrhy,  ktoré tam vkladajú

ustanovenia,  ktoré tam  pôvodne neboli,  ktoré vláda  alebo

predkladateľ  nemal úmysel  tam vložiť  a ktoré  by mali byť

predmetom osobitného posúdenia, teda samostatného zákona.

 

     V bode 258  spoločnej správy sa uvádza, aby  to, či po-

zmeňovací návrh  je relevantný, sa  posúdilo takým spôsobom,

že teda bude zjavné, že  pozmeňovací návrh ide nad rámec zá-

kona, a vtedy predsedajúci nedá o takomto pozmeňovacom návr-

hu hlasovať. Ak  by došlo k sporu, že  poslanec namietne, že

jeho návrh je v poriadku, rozhodne o takejto námietke Národ-

ná rada. To je zmysel bodu 258 spoločnej správy, ktorý odpo-

rúčam prijať.

 

     Posledné dva pozmeňovacie návrhy, aby som ďalej nenapí-

nal vašu láskavú pozornosť,  sa týkajú vloženia dvoch nových

paragrafov do časti zákona, ktorý sa zaoberá kontrolnou čin-

nosťou. Navrhujem,  aby sme vložili nový  § 119, ostatné pa-

ragrafy prečíslovali, tohto znenia: "§ 119  Podnety a pripo-

mienky  poslancov. (1)  Na schôdzach  výborov môžu  poslanci

uplatňovať podnety a pripomienky  na členov vlády vo veciach

ich pôsobnosti.  (2) Ak sa  podnety a pripomienky  poslancov

počas rokovania výboru nevysvetlili,  zašle ich predseda vý-

boru príslušným členom vlády a  požiada, aby do 30 dní ozná-

mili, aké opatrenia na ich základe prijali. S týmito opatre-

niami sa poslanci oboznámia na ďalšej schôdzi výboru."

 

     Odôvodnenie: Táto úprava je súčasťou momentálne platné-

ho rokovacieho  poriadku. Podľa mojich  dobrých vedomostí sa

za posledných päť rokov používa  len minimálne. Ak by sme ju

vypustili, teda tento inštitút by  nebol možný, podľa mňa by

sme zúžili  kontrolnú činnosť poslancov len  a len na otázky

a interpelácie priamo na pôde  Národnej rady. Zámerne smeru-

jem podnety  a pripomienky poslancov  len do výborov.  Podľa

dnešnej úpravy to platí aj  pre rokovanie Národnej rady, aby

sme oddelili a rozčlenili pripomienkovaciu činnosť poslancov

voči členom vlády  aj na pôdu výborov Národnej  rady. Mám na

mysli to, aby sa na pôdu Národnej rady, teda na naše spoloč-

né rokovanie, dostávali len tie najzávažnejšie otázky, ktoré

zaujímajú širší okruh poslancov, občanov  či voličov, aby na

pôde výboru bolo možné podávať pripomienky, s ktorými sa ne-

bude vyslovovať spokojnosť alebo  nespokojnosť, ako je to na

pôde Národnej  rady, ale kde  poslanec má možnosť  získať aj

celkom  triviálne  informácie,  resp.  podať nejaké podnety,

s ktorými sa  na neho obrátia voliči, a nezaťažoval by  nimi

rokovanie celej  Národnej rady, agendu,  ktorá s tým  súvisí

- rozmnožovanie odpovedí  a podobne. Mám teda  na mysli, aby

sme časť tohto procesu vzťahu poslancov a členov vlády včle-

nili do rokovania výborov a časť tej agendy presunuli do vý-

borov a odbremenili Národnú radu.

 

     S týmto súvisí aj pozmeňovací návrh pod bodom 21, ktorý

navrhuje za tento § 119  vložiť § 119a, ostatné prečíslovať,

tohto znenia: "§ 119a  Žiadosti poslancov o informácie a vy-

svetlenia. (1) Poslanci môžu požadovať od členov vlády a ve-

dúcich ostatných  ústredných orgánov informácie  a vysvetle-

nia,  ktoré  potrebujú  na  vykonávanie poslaneckej funkcie.

(2) Obdobné  informácie a vysvetlenia  môžu požadovať aj  od

predsedu Národnej rady a od podpredsedov Národnej rady."

 

     Znovu ide  o úpravu, ktorá  je v dnešnom  rokovacom po-

riadku včlenená pod §  92, čiastočne bola využitá, pravdepo-

dobne ju poslanci využívajú na získanie informácií od členov

vlády alebo vedúcich ústredných  orgánov štátnej správy a je

obsiahnutá aj  v zákone 45/1989  Zb. o poslancoch  ako jedno

z práv poslanca. Myslím si, že by sme mali včleniť tento in-

štitút -  žiadosť poslancov o informácie  a vysvetlenia - aj

do časti  kontrolná činnosť Národnej rady,  pretože to s tým

nepochybne súvisí. Ak  by ste rozhodli, že nie,  bude to po-

kryté aspoň sčasti znením teraz platného zákona o poslancoch

z roku 1989.

 

     Posledný bod  nie je pozmeňovacím návrhom,  ale je upo-

zornením spoločného  spravodajcu na chyby a  preklepy v spo-

ločnej správe. To  nie je adresované jemu, ale  on bude uvá-

dzať pre nás hlasovanie o  spoločnej správe. Pri jej štúdiu,

spoločnú správu  sme dostali minulý  týždeň vo štvrtok,  som

zistil tieto nezrovnalosti:

 

     V bode 23 má byť  zrejme uvedené slovo "neverejnej" na-

miesto slova  "verejnej". Tam sa  hovorí o verejnej  schôdzi

a myslím, že došlo  k zámene slova, aspoň logicky  to z toho

vyplýva.

 

     V bode 55 spoločnej  správy má byť slovo "interpelácie"

namiesto "interpretácie".

 

     Bod 200 spoločnej správy  nedáva zmysel, pretože sa od-

voláva na odsek, ktorý neexistuje.

 

     Bod 214 - myslím si,  že po slove "počtu" vypadlo slovo

"členov".  Je tam  podľa počtu  členov jednotlivých výborov,

podľa počtu jednotlivých klubov - to asi nedáva zmysel. Malo

by  to  byť  podľa  počtu  členov  jednotlivých  klubov. Ide

o prostriedky, ktoré sa dávajú na činnosť klubov.

 

     V bode 229 má byť slovo "prerokovať" namiesto "preroko-

vávať". Ide o povinnosť  gestorského výboru zaoberať sa nie-

ktorými pripomienkami.

 

     V bode 241 namiesto slova  "rozdanú" má byť slovo "roz-

daní". Namiesto "podanú" má byť slovo "podaní".

 

     V bode 280 má byť "§ 103 ods. 2" a nie "ods. 3". Podob-

ne v bode 281 má byť "§ 103 ods. 2" a nie "ods. 7".

 

     Posledná nezrovnalosť, ktorú sa  mi podarilo zistiť, je

bod 305 spoločnej správy. Má byť  správne "§ 124 ods. 3" na-

miesto "§ 123 ods. 4".

 

     Toľko pozmeňovacie  návrhy, upozornenia, resp.  apel na

vás poslancov, aby ste zvážili niektoré pozmeňovacie návrhy.

 

     Na záver  by som sa  chcel vyjadriť k  ďalšiemu postupu

pri  prerokúvaní tohto  zákona, ktorý  už naznačil  spoločný

spravodajca. Oceňujem, že ho  sformuloval takým spôsobom, že

neodporúčal dnes poslancom prijatie, či neprijatie jednotli-

vých  pozmeňovacích návrhov.  Myslím, že  každému je zrejmé,

kto si prečíta znenie spoločnej správy, že zákon po zapraco-

vaní najmä  tých pripomienok, ku ktorým  sa vyslovila značná

časť výborov, bude mať v niektorých častiach úplne inú podo-

bu. Bolo  by užitočné, aby na  pokračovaní, pretože sa pred-

pokladá, že prerušíme  dnes prerokúvanie rokovacieho poriad-

ku, že  nepristúpime mechanicky k  hlasovaniu o jednotlivých

pripomienkach, poslanci dostali také znenie zákona, ktoré by

vyplývalo z tých pripomienok,  ktoré nám odporučí prijať ús-

tavnoprávny výbor ako gestorský výbor.  Mali by sme teda po-

žiadať, či  formálne alebo neformálne,  ústavnoprávny výbor,

aby posúdil pripomienky uvedené v spoločnej správe a aby sme

dostali druhopis zákona, v  ktorom budú zapracované tie pri-

pomienky, ktoré ústavnoprávny výbor odporučí prijať. Bude to

slúžiť na lepšiu orientáciu  poslancov, aby videli aké defi-

nitívne znenie  zákona bude v prípade,  že odsúhlasia pripo-

mienky gestorského ústavnoprávneho výboru.  Myslím si, že je

to jediná cesta ako sa  vysporiadať s tým množstvom 328 pri-

pomienok, že výbor Národnej rady jednu po druhej prejde, po-

súdi ich vzájomné väzby a súvislosť a odporučí Národnej rade

jeden súvislý návrh  na prijatie, ale ten návrh  by sme mali

vidieť v prehľadnej a čitateľnej  podobe. Toto je môj návrh.

Neviem, či  je potrebné dať  o ňom hlasovať,  ale je vlastne

v súlade s tým, čo navrhol spoločný spravodajca.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán  poslanec. Faktickou poznámkou  k rozprave

sa chce vyjadriť pán poslanec Hrnko. Nech sa páči, pán kole-

ga.

 

Poslanec A. Hrnko:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.  Pánu kolegovi Ftáčnikovi by

som dal do  pozornosti jednu vec, ktorú v  súvislosti s tými

30 percentami  hlasovania asi nezvážil.  I návrh rokovacieho

poriadku hovorí, že hlasovanie by bolo iný deň ako rozprava.

Často je dva dni, tri dni  rozprava a nie je žiadne hlasova-

nie. V tom zmysle treba  jednoducho vychádzať z toho, že nie

vždy je hlasovanie, takže v  jeden deň by bolo iné kritérium

na posudzovanie účasti poslanca, druhý  deň by bolo iné kri-

térium. Ďalej  sú tu také  veci, ako napríklad  to, že počas

rokovania je  tu zahraničná návšteva a  poslanci sú prítomní

na rokovaní,  ale nie sú prítomní  na hlasovaní. Všetko toto

treba zvážiť. Skôr by som navrhoval pánu poslancovi, aby tú-

to vec zvážil tak, že parlament by určil zákony, na ktoré je

povinné hlasovanie. To je bežná prax napríklad v Bundestagu,

že sú  určené zákony, na ktoré  musia poslanci prísť  hlaso-

vať,  a keď  nie  sú  riadne ospravedlnení,  dostanú pokutu.

V tom zmysle by  som ho žiadal, aby svoj  návrh zvážil. Ináč

si myslím, že nie je celkom relevantný k veci, ktorá sa pre-

rokúva.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán kolega. Keďže  vediem schôdzu, chcem kole-

govi Ftáčnikovi povedať - samozrejme, môže odpovedať vo for-

me faktickej odpovede -, aby ste si tento problém vydiskuto-

vali, rozprava  nebude uzatvorená, môže sa  tento návrh ešte

upraviť. Buďme racionálni. Nech sa páči, pán Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Budem veľmi  faktický a odpoviem  kolegovi Hrnkovi sku-

točne faktami.  Ten návrh, ktorý som  predniesol, neruší po-

vinnosť poslanca  podpísať sa. Teda  kritérium účasti formou

zapísania sa do prezenčnej  listiny, ospravedlnenia sa pred-

sedovi  Národnej  rady  alebo  predsedovi príslušného výboru

zostáva platné. To bolo len ďalšie kritérium, že poslanec sa

môže podpísať,  ale potom tu jednoducho  nebude. Jeho povin-

nosťou je byť prítomný na  hlasovaní. Ak kolega Hrnko uvádza

zahraničné delegácie  ako prekážku účasti  na hlasovaní, rád

by som mu pripomenul, že sme boli napríklad v americkom kon-

grese svedkami toho, keď  americký kongresman prijal delegá-

ciu slovenských poslancov  vedenú podpredsedom Národnej rady

a po 10 minútach sa  ospravedlnil, pretože zvonili na hlaso-

vanie. Myslím si, že úctu k aktu hlasovania by sme mali zvý-

šiť aj v  tomto parlamente. K tomu smeruje  môj návrh. Účasť

na jednej tretine  nie je taká vysoká, aby  nebolo možné za-

riadiť si  aj iné povinnosti.  Toľko vyslovene faktická  po-

známka.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec Prokeš a potom pán poslanec

Brňák s faktickou poznámkou.  Pán poslanec Brňák s faktickou

poznámkou pred pánom Prokešom.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci. Pretože pán poslanec Ftáčnik

naznačil isté  znenie uznesenia, ktorým  by sa mala  Národná

rada riadiť v súvislosti s  týmto návrhom zákona, dovolím si

dať dodatok k tomu uzneseniu. Nechcem to urobiť v rámci nor-

málneho  vystúpenia, stačí  k tomu  táto faktická  poznámka.

Okrem iných bodov, ktoré v tomto uznesení budú, navrhujem aj

ďalší bod, a to:  "Národná rada Slovenskej republiky konšta-

tuje,  že poslanci  Národnej rady  Slovenskej republiky mali

možnosť vystúpiť  v rozprave k predmetnému  návrhu zákona na

9. schôdzi Národnej rady  Slovenskej republiky. Pretože roz-

prava  k uvedenému  bodu nebola  skončená, po  jej opätovnom

otvorení vystúpia maximálne po jednom zástupcovi z jednotli-

vých poslaneckých klubov."

 

     Zdôvodnenie tohto  procesuálneho návrhu spočíva  v tom,

že  poslanci k  tomuto bodu  skutočne majú  možnosť vystúpiť

najmä teraz, budú mať  možnosť vystúpiť počas rokovania ges-

torského ústavnoprávneho výboru, a v prípade, ak sa vypracu-

je nový pracovný materiál, tento by mohol byť pri náhlej in-

špirácii poslancov opätovne úplne  znehodnotený novým a veľ-

kým množstvom pozmeňovacích návrhov.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne. Pán  poslanec Brňák,  mám tomu rozumieť

tak, že je to váš procedurálny návrh?

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Áno, v rámci konečného návrhu uznesenia ústavnoprávneho

výboru, ak nejaké uznesenie bude prednesené.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Čiže nie teraz dávať hlasovať.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Nie, samozrejme, že nie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Dobre. Ďakujem. Nech sa páči, pán Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán predseda,

     dámy a páni,

 

     mnohokrát  sme tu  kritizovali prípravu  materiálov, ku

ktorým  sa  potom  počas  pléna  a  rozpravy pripájali mnohé

a mnohé pozmeňovacie návrhy. Dnes  stojíme pred úlohou zhod-

notiť materiál, ktorý už počas  výborov nabral na seba toľko

pozmeňovacích návrhov, že  dvaapolnásobne prevýšil počet pa-

ragrafov,  ktoré vôbec  predložený materiál  má. Nechcem tým

nijako znížiť prácu, ktorú  odviedli naši kolegovia pri prí-

prave tohto materiálu. Ukazuje sa však, že máme veľmi rôzno-

rodý názor na to, aký  by mal byť takýto materiál, konkrétne

rokovací poriadok,  základný dokument, ktorým  sa riadi naše

správanie sa a  naše postupy tu v Národnej  rade ako poslan-

cov. Preto si myslím, že by  sme mali zvážiť, či sa nevrátiť

späť na  začiatok, na základe  týchto pripomienok, ktoré  už

boli, znova  rozpracovať nový materiál,  ktorý budeme nanovo

posudzovať, pretože pri  takomto počte pozmeňovacích návrhov

sa nám veľmi ľahko môže  stať, že výsledok bude omnoho menej

kvalitný, než sme si sami predstavovali.

 

     Dávam rovnako na zváženie, že základná systémová zmena,

ktorú sme  potrebovali vo vzťahu  k starému rokovaciemu  po-

riadku, je vlastne zmena, ktorá by umožnila dostatočný časo-

vý priestor medzi odznelými pozmeňovacími návrhmi, to zname-

ná ukončením  rozpravy, a hlasovaním  o týchto návrhoch.  A,

samozrejme, po  odhlasovaní týchto návrhov  by sme hlasovali

o celku, až keď máme možnosť oboznámiť sa, ako konečný doku-

ment vlastne bude  znieť. Preto sa mi zdá  byť omnoho jedno-

duchšie pristúpiť  k tejto systémovej  zmene tým, že  by sme

urobili novelizáciu starého rokovacieho poriadku, než prija-

tím tohto dokumentu. Opakujem znova, nesmierne si ctím a vá-

žim prácu,  ktorú naši kolegovia odviedli,  ale musím naprí-

klad protestovať proti tomu, čo  tu povedal pred chvíľou pán

poslanec Ftáčnik  najmä vo svojom  pozmeňovacom návrhu číslo

17, ak sa nemýlim, pretože  ho chcem upozorniť, že parlament

nie je stredná škola. Zodpovednosť za to, koľko poslancov tu

sedí na rokovaní a najmä  koľko je ich prítomných pri hlaso-

vaní,  nesie príslušná  politická strana  a osobne poslanec,

ktorého sa  to dotýka. To  sa môže prejaviť  v budúcich voľ-

bách, ale nerobme to, že tu budeme zákonom niekomu predpiso-

vať,  že tu  musí sedieť.  Osobne som  presvedčený, že  našu

účasť na parlamentnej práci  bude vedieť zhodnotiť každý je-

den volič  a bude dávať hlasy  tej-ktorej politickej strane,

resp. vyberať  si toho-ktorého poslanca  pri ďalších voľbách

do parlamentu.

 

     Dovolím si  vás upozorniť, že keď  som chodil na vysokú

školu, nikoho nezaujímalo, či som prítomný, alebo neprítomný

na prednáške.  Skúšajúceho vždy zaujímalo  len to, čo  viem,

vtedy, keď som bol skúšaný,  ako sa viem vysporiadať s prob-

lémami, ako sa viem  orientovať v problematike. Potom prišlo

obdobie, keď  začala byť účasť na  prednáškach vysokých škôl

povinná.  Dovolím si  vás ubezpečiť,  že kvalita absolventov

vysokých škôl sa tým vôbec  nezvýšila, skôr došlo k určitému

zníženiu.

 

     Preto si vás dovolím požiadať, aby ste aj k našej práci

pristupovali cez osobnú zodpovednosť každého jedného poslan-

ca, a nie z povinnosti prikázanej zákonom.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem,  pán poslanec.  Do rozpravy  sa prihlásil  pán

predseda Gašparovič. Nech sa páči. (Hlasy z pléna.)

 

     Prepáčte, pán Šimko. Nech sa páči.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Pán predsedajúci,

     dámy a páni,

 

     dovoľte, aby som najskôr vyslovil uznanie tvorcom návr-

hu zákona.  Myslím si, že  treba oceniť predovšetkým  odvahu

pristúpiť k zmene legislatívneho  procesu. V období, keď som

mal  tú česť  niesť zodpovednosť  za prípravu legislatívneho

procesu vlády, neustále som narážal  na to, že tento proces,

tak ako ho dnes máme  zakotvený v rokovacom poriadku, je na-

ozaj formálny a zastaraný. Vieme  veľmi dobre, že zásady zá-

konov sa spracúvajú vlastne  veľmi formálne a potom dochádza

k schvaľovaniu zákonov  v paragrafovanom znení,  vlastne pri

prvom čítaní, keby sme  mali použiť terminológiu z navrhova-

ného rokovacieho poriadku. Chcel  by som preto oceniť odvahu

pristúpiť k tomuto kroku, myslím si, že je to veľmi pozitív-

ny krok.

 

     Samozrejme,   návrh  rokovacieho   poriadku  sa  dotýka

i množstva  ďalších   otázok,  predovšetkým  procedurálnych,

a z toho  dôvodu sa tento dokument  stáva aj politicky veľmi

citlivým. Všetky poslanecké kluby  sme vyjadrili svoje pred-

stavy tým, že sme už na začiatku prerokúvania tohto materiá-

lu ešte vo výboroch predložili svoje návrhy. Musím s uspoko-

jením konštatovať, že do  spoločnej správy sa dostali všetky

návrhy, ktoré náš klub predložil, pravda, dostalo sa ich tam

omnoho viac,  ako už povedal pán  spoločný spravodajca, tých

návrhov je vyše 300. Myslím  si, že pri hlasovaní sa napokon

dá urobiť z  tohto zákona aj veľmi dobrý  zákon, ale rovnako

sa dá aj veľmi pokaziť. Preto si myslím, že je dobré, že ne-

budeme dnes ešte o  tomto rozhodovať, že ústavnoprávny výbor

ako gesčný  výbor bude robiť koordinačnú  prácu, ktorá je aj

jeho poslaním.

 

     Z toho dôvodu stanovisko  nášho klubu ku konkrétnej po-

dobe, tak  ako ho odporučí  ústavnoprávny výbor, prednesieme

na tej schôdzi, na ktorej  sa bude rozhodovať. V ďalšej dis-

kusii sme dospeli ešte k niektorým ďalším pozmeňovacím návr-

hom, ktoré by sme chceli uplatniť, je ich asi 20, ale vzhľa-

dom na to,  že bude o tom ešte  rokovať ústavnoprávny výbor,

uplatníme ich na rokovaní tohto  výboru a nebudeme ich pred-

nášať tu.  Chcem to brať ako  ústretový krok pri prerokúvaní

tohto návrhu.

 

     Chcel by som iba povedať,  že môže tu vždy vzniknúť po-

kušenie  využiť zákon  o  rokovacom  poriadku ako  palicu na

tých, na  tie politické subjekty, ktoré  tvoria v parlamente

menšinu. Myslím si, že sme  si všetci vedomí, aspoň vo výbo-

re, ktorého som  členom, sme si všetci boli  vedomí toho, že

každá palica má dva konce a že takýto prístup k zákonu o ro-

kovacom poriadku by bol veľmi krátkozraký.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Ďalej  vystúpi pán predseda Gaš-

parovič.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte mi, aby som hneď na začiatku niekoľkými slovami

poďakoval všetkým, ktorí sa podieľali na tvorbe návrhu roko-

vacieho poriadku. Rokovací poriadok  pripravujeme už nie me-

siace, ale pripravujeme ho  roky. Ako predseda Národnej rady

som nachádzal veľmi ťažko  pochopenie pri tvorbe tohto roko-

vacieho  poriadku. Až  nakoniec traja  páni poslanci zobrali

iniciatívu na seba - pán poslanec Sečánsky, pán poslanec Br-

ňák a pán poslanec Ftáčnik.  Preto im chcem vyjadriť poďako-

vanie, že koncepciu, ktorú  predložili, dá sa povedať, pred-

ložili po ich dosť úpornej práci.  V závere, ako už bolo po-

vedané, sme  sa im snažili pomôcť  aj my našimi doplňovacími

a pozmeňovacími  návrhmi prostredníctvom  výborov, a takisto

aj niektoré orgány, ako  Generálna prokuratúra, vláda, mini-

sterstvá.

 

     Dovoľte mi, aby som aj  vzhľadom na moje skúsenosti ako

predsedu Národnej rady mohol  povedať niektoré svoje názory.

Sú tu určité  skúsenosti, ktoré som už z  tohto postoja zís-

kal. Budú aj niektoré pozmeňovacie návrhy. Ja som pozmeňova-

cie návrhy už prostredníctvom legislatívneho odboru Národnej

rady predložil  a kvitujem, že  dosť z nich  bolo zapracova-

ných. O tom, že tento zákon  nie je jednoduchý a že pri kaž-

dom čítaní, pri každom prerokúvaní dostáva určitú novú dyna-

miku, svedčí aj vystúpenie pána poslanca Ftáčnika, ktorý ako

jeden zo  spoluautorov prakticky dnes  predniesol spústu po-

zmeňovacích návrhov.  Táto moja poznámka nie  je myslená, že

je to zlé, práve opak, že  je to dobré, lebo kvitujem takúto

dynamiku.

 

     Náš rokovací poriadok by  skutočne mal skvalitniť prácu

orgánov,  zlepšiť  legislatívny  proces  i skvalitniť vzťahy

parlamentu s  inými štátnymi orgánmi.  Preto poznámky, ktoré

tu boli, že by sme mali byť úplne nadstranícki, sú opodstat-

nené. Rokovací poriadok nie je  pre dnešnú koalíciu a nie je

ani pre  dnešnú opozíciu. Rokovací poriadok  je skutočne pre

prácu parlamentu, tých poslancov, ktorí v ňom budú pracovať,

a má  byť maximálne  objektívny, má  byť maximálne čitateľný

a vyrovnaný. Domnievam  sa však, že  by bolo vhodné  posúdiť

návrhy  týkajúce sa  niektorých problémov,  ktoré sú kľúčové

v tomto rokovacom poriadku.

 

     Z môjho  pohľadu ako predsedu Národnej  rady si myslím,

že treba hovoriť aj o  návrhu, pokiaľ ide o zriadenie proce-

durálneho výboru. Navrhovaný  procedurálny výbor, myslím si,

že nemá charakter iniciatívneho  a kontrolného orgánu Národ-

nej rady Slovenskej republiky v zmysle článku 92 Ústavy Slo-

venskej republiky.  Tento výbor nemá  kompetencie klasického

výboru, ani  zákonodarnú iniciatívu podľa  článku 87 sloven-

skej ústavy. Členovia procedurálneho výboru ani jeho predse-

da nie sú volení Národnou  radou. Nejasné je potom aj posky-

tovanie určitého  finančného príplatku predsedom  alebo pod-

predsedom v zmysle § 2  ods. 4 a 5 zákona Národnej rady Slo-

venskej republiky číslo 120/1993  Z. z. o platových pomeroch

niektorých ústavných činiteľov  Slovenskej republiky. Nie je

zrejmé, či neúčasť poslancov  na rokovaní procedurálneho vý-

boru bude riešená v zmysle § 52 a nasledujúceho návrhu záko-

na o rokovacom poriadku.

 

     Zloženie výboru bude veľmi početné. Vyzerá to, že by to

malo  byť približne  20 členov.  To bude  podľa mňa sťažovať

operatívnosť tohto poradného orgánu. Náročné bude schádzanie

sa tohto výboru  minimálne raz do týždňa, čo  môže mať vplyv

na  jeho uznášaniaschopnosť.  Zvyšujú sa  nároky na pracovné

sily, na rozpočet Kancelárie Národnej rady Slovenskej repub-

liky,  prípravu podkladov  na rokovanie  výborov, zvolávanie

výborov, prípravu jeho uznesení a podobne.

 

     Okrem skutočne nepružného schádzania sa výboru neopera-

tívnym bude  i rozhodovací proces,  ktorý si bude  napríklad

v prípade  predloženia návrhu  zákona vyžadovať  až tri akty

- stanovisko procedurálneho výboru, rozhodnutie predsedu Ná-

rodnej rady a uznesenie Národnej rady v prvom čítaní. Príliš

široko  je koncipovaná  problematika  procedurálnych  otázok

(§ 34  ods. 4 písm. c),  čo môže prípadne viesť  k prieťahom

v rokovaní Národnej rady.

 

     Poslanec, resp. skupina poslancov, môže na rokovaní Ná-

rodnej rady vystúpiť s  požiadavkou, aby sporné záležitosti,

ktoré  vznikli počas  rokovania Národnej  rady, prerokovával

tento procedurálny  výbor. Z týchto  dôvodov navrhujem pone-

chať  inštitút politického  grémia, pretože  prakticky tento

výbor je náhradou politického grémia. Tak ako politické gré-

mium  je odporúčajúcim  orgánom pre  predsedu Národnej  rady

a predseda Národnej rady nemusí rešpektovať návrh tohto gré-

mia, takisto aj tento procedurálny výbor je len poradným or-

gánom predsedu Národnej rady,  ale jeho organizácia a štruk-

túra je  podľa mňa oveľa komplikovanejšia,  a tým pre parla-

ment nie je  pružná.  Navrhujem  teda  vypustiť  druhú  vetu

v § 15 ods. 4 a takisto vypustiť § 34. V § 57 odsek 1 vypus-

tiť slová "po prerokovaní v procedurálnom výbore".

 

     Azda  ešte k  účasti  poslancov.  K tejto  piatej časti

prakticky nemám pozmeňovacie  návrhy zásadnejšieho charakte-

ru, ale  zastávam názor, že  ospravedlnenie dôvodov neúčasti

na rokovaniach alebo rokovacích  dňoch schôdzí Národnej rady

by nemalo  zostať vo výlučnej  kompetencii predsedu Národnej

rady, ale malo by byť kolektívne posúdené príslušným orgánom

Národnej rady, teda mandátovým  a imunitným výborom. Navrhu-

jem preto, aby v § 52 ods. 2 za slová "predseda Národnej ra-

dy" sa vložili slová "na  návrh mandátového a imunitného vý-

boru". Takisto v § 52  ods. 7 sa slová "proti neospravedlne-

niu neúčasti" vložiť slová "spolu so stanoviskom mandátového

a imunitného výboru". Tým by sme  potom vypustili v § 52 od-

sek 11.

 

     Vážené pani poslankyne, páni  poslanci, dlho som uvažo-

val a  rozmýšľal, dá sa  povedať nad kľúčovou  časťou návrhu

rokovacieho  poriadku,  nad  časťou  týkajúcou  sa rokovania

o návrhu zákonov. Zdá sa mi, že predložená siedma časť roko-

vacieho poriadku je trochu komplikovaná a bude zbytočne sťa-

žovať proces normatívy, najmä pokiaľ ide o transformáciu na-

šej spoločnosti. Viem, čo  sleduje koncepcia tejto časti ro-

kovacieho poriadku, aby do  parlamentu neprichádzali z vlády

zákony tesne  pred rokovaním v  parlamente. S tým  absolútne

súhlasím. To treba odstrániť, treba mať skutočne legislatív-

nu dĺžku času potrebnú na štúdium týchto zákonov, ale myslím

si, že sa  to dá urobiť aj jednoduchšie  a pružnejšie. Preto

zastávam názor, že z  hľadiska racionálnosti a hospodárnosti

nášho  rokovania, ale  aj vzhľadom  na doterajšie skúsenosti

z legislatívneho procesu,  postačujú dve čítania  v Národnej

rade Slovenskej republiky.

 

 

     V podstate sa zhodujem s predkladateľmi vo veci podáva-

nia návrhu zákonov. Odlišne však navrhujem, aby o návrhu zá-

kona v prvom čítaní rozhodovali výbory a v druhom čítaní Ná-

rodná  rada. Stotožňujem  sa s  tými kolegami  a kolegyňami,

ktorí  požadujú dodržiavanie,  ako som  povedal na začiatku,

lehôt  medzi jednotlivými  štádiami legislatívneho  procesu.

Navrhujem preto 30-dňovú lehotu na rokovanie výborov odo dňa

pridelenia návrhu zákona a 35-dňovú na rokovanie gestorského

výboru, ktoré možno skrátiť  len v prípade jednoduchej práv-

nej úpravy na 10, resp. 15 dní. Druhé  čítanie návrhu zákona

by bolo  možné začať po  48 hodinách od  doručenia spoločnej

správy výborov  poslancom. V prípade  jednoduchého alebo na-

liehavého návrhu zákona môže  Národná rada bez rozpravy roz-

hodnúť o skrátení tejto lehoty. Opakujem - Národná rada.

 

     Zároveň  navrhujem, aby  sa o  návrhu zákona  ako celku

mohlo začať hlasovať najskôr po uplynutí 24 hodín od skonče-

nia rozpravy k tomuto návrhu. Na základe uvedeného navrhujem

nasledujúce znenie §  55 až 69 v nadväznosti na  to, že § 70

až 73  bude treba vypustiť a  ostatné paragrafy potom zrejme

prečíslovať.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, mám tu pripomienky dané

už do  paragrafového znenia k týmto  problémom, ktoré som tu

naniesol. Je potrebné zvážiť ešte  aj potrebu a činnosť par-

lamentnej  polície, vyšetrovacích  komisií, a  myslím si, že

ešte  nie sú  dobre zapracované  do rokovacieho  poriadku aj

ustanovenia zákona, ktoré budú  nadobúdať účinnosť na budúci

mesiac, a to zákona o strete záujmov. Preto kvitujem, že sme

sa dohodli na tom, že dnešné rokovanie nebude rokovanie, ke-

dy rozhodneme o rokovacom poriadku, ale že rozpravu len pre-

rušíme a  budeme pokračovať ďalej. Nechcem,  aby sa k tomuto

môjmu vystúpeniu, keďže budeme ešte ďalej mať rozpravu a bu-

de vo výboroch, vytvorila  diskusia. Preto nebudem ani čítať

tieto moje pozmeňovacie návrhy  v paragrafovom znení k sied-

mej  časti, ale  odovzdám ich  pánu spravodajcovi  a všetkým

vám, aby nedošlo k možnej zámene alebo prepísaniu niektorých

mojich návrhov.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Faktická poznámka - pán Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ospravedlňujem sa,  že reagujem druhýkrát  v rámci fak-

tickej poznámky, ale práve aj  v zmysle toho, čo povedal pán

predseda  Gašparovič, by  som chcel  poprosiť pána  poslanca

Šimku, ktorý povedal, že ešte z ich klubu majú asi 20 pozme-

ňovacích a doplňovacích návrhov, aby tieto, aj keď to nie je

zvyčajné, aspoň  odovzdal spoločnému spravodajcovi  a aby sa

nimi prípadne gesčný výbor  zaoberal, pretože v opačnom prí-

pade gesčný výbor by sa  formálno-právne s nimi zaoberať ne-

mohol, keďže by to boli nové pripomienky. Takže aspoň takou-

to  formou, aby  sme  v  rámci operatívnosti  mohli prispieť

k úspešnému ukončeniu tohto návrhu.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán predseda Gašparovič.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte k pánu poslancovi Brňákovi. Ja som povedal, že mo-

je pripomienky  odovzdám pánu spravodajcovi,  ale aj všetkým

poslancom, čiže  aj klub KDH by  mal takto postupovať. Treba

ich odovzdať teraz už všetkým  poslancom, aby sme o nich ve-

deli.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán  predseda. V rozprave  bude pokračovať pán

Tkáč.

 

Poslanec V. Tkáč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení prítomní,

 

     dovoľte mi začať jednou spomienkou. Keď sa pripravovala

Listina základných  práv a slobôd, ako  viete, bola zavedená

do právneho poriadku prostredníctvom ústavného zákona. V le-

gislatívnej rade federálnej vlády sme mali diskusiu, pretože

boli určité názory, že je to niečo, čo je pred zátvorkou, je

to základný  dokument, z ktorého  by sa mala  ovplyvňovať aj

filozofia ďalších ústavných zákonov  aj zákonov. Z čiste ju-

ristického hľadiska  bolo každému jasné, že  tým, že Listina

základných práv a slobôd  bola zavedená do právneho poriadku

cez ústavný zákon, nemôže byť  jeden ústavný zákon vyšší ako

iný ústavný zákon,  ale predsa len bol to  ústavný zákon ús-

tavných zákonov. Táto analógia mi  napadá aj v súvislosti so

zákonom o rokovacom poriadku. Nemôže byť vyšší zákon a nižší

zákon, ale predsa len  osobitosť zákona o rokovacom poriadku

je v tom, že veľmi výrazne usporadúva po novom pomery v par-

lamente, veľmi novým spôsobom vstupuje do procesných ustano-

vení o legislatíve, ovplyvní tým spôsobom jednak legislatív-

ny proces na úrovni  Národnej rady Slovenskej republiky, ale

zároveň ovplyvní aj  legislatívny proces vlády, jednotlivých

rezortov a tých subjektov,  ktoré v zákonodarnom procese vy-

stupujú. Preto  sa domnievam, že  postup, ktorý sme  zvolili

pri prerokúvaní  poslaneckého návrhu zákona  o rokovacom po-

riadku Národnej rady, je správny.

 

     Možno budem teraz vystupovať  ako romantik, ale domnie-

vam sa, a potvrdzujú to  aj slová mojich predrečníkov, že by

nebolo vhodné, aby sa čo i len jeden poslanec pri schvaľova-

ní tohto zákona zdržal hlasovania, alebo že by sme mali hla-

sovať  s tým,  že  niektoré  časti nie  sú zosynchronizované

v našom spoločnom vedomí. Je to  skutočne zákon pre celú Ná-

rodnú radu bez ohľadu na  pomer síl v parlamente, bez ohľadu

na vzťahy koalície a opozície.  A práve toto bola filozofia,

ktorú sme  použili aj pri postupe  na úrovni ústavnoprávneho

výboru.

 

     Dohodli sme  podľa mojej mienky  veľmi asertívny spôsob

prerokúvania návrhu  zákona o rokovacom poriadku,  a to tak,

že v  prvom kole sme  sa veľmi starostlivo  zaoberali pripo-

mienkami. Nazvali sme ich vonkajšie subjekty, ktoré skutočne

veľmi detailne pripravili  vyše 110-stranový materiál, ktorý

zhŕňal  všetky pripomienky  Kancelárie prezidenta republiky,

Ústavného  súdu, Najvyššieho  súdu, Najvyššieho  kontrolného

úradu,  jednotlivých  rezortov,  vlády  Slovenskej republiky

a v konečnom dôsledku aj  stanoviská a pripomienky jednotli-

vých subjektov, ktoré pracujú a pôsobia v Národnej rade.

 

     Po tomto  kole prerokúvania pripomienok  týchto vonkaj-

ších subjektov  sme v druhom kole  na úrovni ústavnoprávneho

výboru riešili pripomienky  a stanoviská jednotlivých členov

ústavnoprávneho  výboru. Dnes  sme v  situácii, že  syntézou

týchto pripomienok máme pripravenú v podstate presnú analýzu

tých pripomienok, ktoré treba ešte do návrhu zákona zapraco-

vať. Aj dnešná  rozprava smeruje v podstate k  tomu, že ešte

existuje  celý rad  ďalších prístupov  k riešeniu procesného

rokovania, technológie práce Národnej rady.

 

     Chcel by som v tejto súvislosti požiadať všetkých, kto-

rí majú ešte nejaké pripomienky k návrhu zákona, aby v zmys-

le  rokovacieho poriadku  ich buď  uplatnili prostredníctvom

pána spoločného spravodajcu, alebo potom ešte v zmysle roko-

vacieho poriadku,  pretože na úrovni  ústavnoprávneho výboru

sme prerušili  rozpravu, neukončili sme  ju, ani neuzavreli,

aj  prostredníctvom členov  ústavnoprávneho výboru  - ak  sa

s tým  stotožnia členovia  ústavnoprávneho výboru  - aby sme

mohli  potom implantovať  tieto pripomienky  do rokovania ú-

stavnoprávneho výboru ešte vo výbore. Je to v súlade s roko-

vacím poriadkom. Ak sa  stotožní s týmito pripomienkami člen

ústavnoprávneho výboru, môže to tak učiniť.

 

     Chcel by  som vás v tejto  súvislosti požiadať vzhľadom

na  ekonomiku času,  keby to  bolo možné  do týždňa, aby sme

mohli tieto pripomienky buď dostať cez pána spoločného spra-

vodajcu, alebo aj cez členov výboru, aby sa to aj rozmnožilo

tak,  ako to  učinil pán  predseda Národnej  rady so svojimi

pripomienkami, aby sme mohli  ešte zvážiť tieto záležitosti,

pretože nás  ešte čaká veľmi ťažká  práca na úrovni ústavno-

právneho výboru.

 

     Chcel  by som  ešte informovať  Národnú radu  o tom, že

v našom vedomí sa vyvíja  istý postup, aby ústavnoprávny vý-

bor po prerokúvaní týchto  pripomienok v zmysle platného ro-

kovacieho poriadku  a v zmysle  svojej zjednocujúcej funkcie

sa pokúsil  vypracovať nový variant  celého zákona tak,  aby

sme na rokovaní Národnej rady, keby sme s tým súhlasili, ma-

li na stole už "ušitý" text  a nemuseli sme robiť v podstate

vo  svojom  vedomí   skladačku  z  jednotlivých  pripomienok

a z pôvodného  textu. Ale to je  otázka, ktorú nechcem teraz

definitívne riešiť, len informujem o  tom, že v našom vedomí

takýto postup  určitým spôsobom kryštalizuje  a po konzultá-

ciách  s viacerými  pánmi poslancami  sa začína  tento názor

presadzovať. Bude  to potom aj na  úrovni pléna jednoduchšia

práca, ak budeme mať nový variant už spracovaný na stole.

 

     Dovoľte  mi v  tejto súvislosti  v závere,  aby som dal

procedurálny návrh, aby sme  prijali uznesenie Národnej rady

Slovenskej republiky k odloženiu  bodu z programu 9. schôdze

Národnej rady a aby sme prijali uznesenie, na základe ktoré-

ho  Národná rada  Slovenskej republiky  odkladá prerokovanie

návrhu skupiny poslancov  Národnej rady Slovenskej republiky

na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o roko-

vacom  poriadku  Národnej  rady  Slovenskej  republiky, tlač

149, na ďalšiu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Domnievam sa,  že po tomto  uznesení  by sme  vytvorili

dostatočný priestor na  to, aj keď to bude  tvrdá práca, aby

sme  určitým spôsobom  asertívne zladili  všetky pripomienky

a aby aj na ďalšom rokovaní  už Národná rada mohla potom op-

timálne rozhodnúť. Je predpoklad, aby už v novom kalendárnom

roku Národná rada rokovala  podľa nového rokovacieho poriad-

ku.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán kolega. S faktickou poznámkou k tomuto ná-

vrhu sa chce vyjadriť pán predseda Gašparovič.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Skutočne len s poznámkou, aby v uznesení nebolo, že od-

kladáme, ale prerušujeme.

 

Poslanec V. Tkáč:

 

     Môže  tam byť  "prerušuje", ja  som použil technológiu,

ktorú sme  používali v postupe  pri návrhu ústavného  zákona

o konflikte záujmov. Mením ten svoj návrh na "prerušuje pre-

rokovanie  návrhu skupiny  poslancov". Týmto  rozhodnutím by

sme rozpravu neukončili a rozprava  by potom mohla ďalej po-

kračovať po tom postupe, ktorý som opísal.

 

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Rózsa.

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Vážená Národná rada,

 

     k  predloženému  procedurálnemu  návrhu  by som doplnil

spresnenie, že  ide o spôsob prerušenia  podľa § 22 doteraj-

šieho rokovacieho poriadku.  Zároveň navrhujem, aby technika

nového  návrhu vzhľadom  na súčasné  možnosti Národnej  rady

Slovenskej republiky bola taká, že pôvodný návrh, ktorý máme

pred sebou,  by bol vytlačený určitými  typmi písmena a jed-

notlivé  návrhy pod  týmito paragrafmi  inými písmenami, aby

poslanci vedeli vecne posúdiť, o aké zmeny ide, a aby v tom-

to  návrhu boli  uvedené aj  návrhy ústavnoprávneho  výboru,

ktoré  návrhy akceptuje, a ktoré  nie. Teda,  ktoré navrhuje

prijať, a ktoré  nie, aby  sme mohli  v tej krátkej rozprave

eventuálne  žiadať o  vyňatie niektorých  bodov na  osobitné

hlasovanie.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pán kolega, hovorili ste, že treba použiť roz-

dielne písmo? Ďakujem. Pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem  pekne,  pán  predsedajúci.  V podstate vlastne

v spoločnej správe budú iba  tie návrhy, ktoré ústavnoprávny

výbor odporučí. Predsa on sa  nemôže uzniesť na tom, že nie-

ktoré neodporučí. Tie, ktoré budú pod hlavičkou ústavnopráv-

neho výboru, to bude vlastne odporúčanie ústavnoprávneho vý-

boru. A tým, že  ústavnoprávny výbor prerokuje všetky pripo-

mienky, to znamená aj pripomienky z iných výborov, aj ďalšie

poslanecké návrhy, ktoré boli  teraz prednesené, alebo ktoré

budú ešte  predložené, tým to, čo  bude pod hlavičkou ústav-

noprávneho výboru v spoločnej správe, bude vlastne odporúča-

nie ústavnoprávneho výboru. To bude výsledkom aj tej koordi-

načnej práce ústavnoprávneho výboru.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán kolega, to znamená,  že v podstate neodporúčate ná-

vrh pána kolegu Rózsu.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Nie, ja som to len  chcel spresniť, že formálne to bude

mať tento výzor. Bude to spoločná správa, v ktorej síce budú

aj iné návrhy, ktoré prijali iné výbory, ale to, čo tam bude

pod hlavičkou ústavnoprávneho výboru, bude vlastne odporúča-

nie ústavnoprávneho výboru. Nebude  tam to, čo ústavnoprávny

výbor neodporúča.  To tam jednoducho nebude,  lebo si to ne-

viem formálne predstaviť ako.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pán kolega Sečánsky.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Chcem  hovoriť  k  dvom  veciam.  Predovšetkým hovoríme

o novom návrhu. Pripomínam, že nový  návrh podať nie je mož-

né. Je možné len hlasovať o tomto návrhu v rámci tých zmien,

ktoré Národná  rada prijme. Len ak  by Národná rada zamietla

tento návrh, možno vypracovať nový návrh. Teda pozor na poj-

my. To je prvá vec.

 

     Druhá vec. S pánom  poslancom Šimkom celkom nesúhlasím.

Ústavnoprávny  výbor svoje  pripomienky už  dal, sú  v tejto

spoločnej správe. Ústavnoprávny výbor sa teraz bude zaoberať

všetkými  pripomienkami,  ktoré  vzišli  zo spoločnej správy

a z tejto  rozpravy, a odporučí Národnej  rade, ktoré z nich

navrhuje na  schválenie. To je práve  tá gestorská práca ús-

tavnoprávneho výboru. Teda nebudú tam len pripomienky, čo dá

výbor. Národná rada musí  hlasovať o všetkých pripomienkach,

ktoré sú v spoločnej správe.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Priatelia, v  podstate aj sám  teraz porušujem rokovací

poriadok, pretože  bol tu procedurálny  návrh, o ktorom  som

mal  dať hlasovať,  a ešte  som nechal  priestor na faktické

poznámky. Takže pán kolega Brňák a potom budeme hlasovať.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ja si myslím, že samotná  technika práce, čo bude vyús-

tením činnosti  ústavnoprávneho výboru, vyplynie  z činnosti

ústavnoprávneho výboru.  Nemá zmysel to riešiť  tu. Preto by

som neodporúčal to, čo hovoril pán poslanec Rózsa, nejak za-

komponovať do  konečného uznesenia, pretože  sa predpokladá,

že ústavnoprávny výbor z hľadiska inštruktívnosti, z hľadis-

ka ucelenosti  nejaký kompaktný materiál  vypracuje, aby bol

jasný vo všetkých súvislostiach a každému poslancovi.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Chcem len spresniť to, čo  som hovoril v rozprave. Mys-

lím si, že by sme mohli v rámci toho prerušenia, ktoré navr-

hol pán poslanec Tkáč, teda uznesenia, ktoré navrhol prijať,

pán  poslanec Brňák  doňho navrhol  úpravu, ktorá konštatuje

a zúži naše rokovanie na  budúcej schôdzi, požiadať ústavno-

právny výbor, aby na budúcu schôdzu predložil poslancom pra-

covný materiál obsahujúci návrh  zákona v znení pripomienok,

ktoré odporúča prijať. Pretože  môžeme dostať jednu listinu,

na ktorej ústavnoprávny výbor povie, že odporúča pripomienky

1, 2, 10,  28, 323 ... a tieto  pripomienky nám premietne do

zákona, lebo  nikto z nás  si nebude vedieť  predstaviť, ako

ten zákon po prijatí pripomienok  vyzerá. A potom povie, ne-

odporúčam prijať en  bloc neviem čo, a poslanci,  tak ako to

bolo  povedané, môžu  žiadať,  aby  tam boli  nejaké vyňatia

a podobne,  ale musia  si byť  vedomí, čo  tým dosiahnu. Ten

text budú mať pred sebou.  Čiže myslím, že pracovne je možné

čosi také pripraviť na základe rokovania gestorského výboru,

ktoré uviedol jeho predseda.

 

     Takže  odporúčam  včleniť  do  tohto  uznesenia aj toto

oprávnenie. Nie sme na to zvyknutí, robievalo sa to vo Fede-

rálnom zhromaždení,  že sa návrhy  predkladali v znení  tak,

ako ich gestorský výbor odporučil prijať. Toto by bolo zhru-

ba ono, ale len ako pracovný materiál pre poslancov.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pán Tkáč.

 

Poslanec V. Tkáč:

 

     Vysvetlil to  aj pán poslanec Ftáčnik,  presne sa s ním

stotožňujem. To som mal na mysli, keď som o tom hovoril, pán

poslanec Rózsa, aby sme mali  aj po skúsenostiach z federál-

neho  parlamentu na  stole výstupný  produkt ústavnoprávneho

výboru. A potom bude možné  porovnať pôvodný návrh s tým po-

sledným. Takže to nie je problém dať "na váhu".

 

     Ale ďalej by som chcel  zdôrazniť, že máme k dispozícii

na úrovni ústavnoprávneho výboru kompilát všetkých pripomie-

nok tých tzv.  vonkajších subjektov. Je to v  archíve, je to

k dispozícii, dá  sa porovnať, čo sa  akceptovalo, a čo nie.

Ide o to,  že ten výstupný produkt by  bol vlastne pracovným

variantom, ktorý by nám umožnil  lepšie poznať to, za čo po-

tom budeme hlasovať, o čom budeme ešte ďalej rokovať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pán predseda Gašparovič.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Súhlasím s  návrhom, čo dal  pán poslanec Ftáčnik,  ale

nedal by som tam na budúcej schôdzi, len na schôdzi, pretože

môže sa stať, že nebudeme schopní do budúcej schôdze to uro-

biť a aj tak to  budeme musieť predložiť. Takže namiesto "na

budúcej" dajme len "na schôdzi",  a samozrejme, bude to môcť

byť aj na budúcej schôdzi.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán kolega Ftáčnik s tým súhlasí. Ďakujem.

 

     Priatelia, pristúpime k hlasovaniu  o návrhoch na uzne-

senie v tom poradí, ako  boli predložené. Prvý návrh predlo-

žil pán  poslanec Tkáč, o ktorom  budeme hlasovať. Prosil by

som pána kolegu, aby ho  ešte raz opakoval. Zapnite mikrofón

pánu poslancovi Tkáčovi.

 

Poslanec V. Tkáč:

 

     Navrhol  som uznesenie  Národnej rady  k odloženiu bodu

z programu  9. schôdze  Národnej rady  Slovenskej republiky.

Návrh  znie, že  Národná rada  prerušuje prerokovanie návrhu

skupiny poslancov Národnej rady  Slovenskej republiky na vy-

danie zákona Národnej rady  Slovenskej republiky o rokovacom

poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 149.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoloč-

ný spravodajca návrh odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 110 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.

 

     Ďalej návrh  do uznesenia mal pán  poslanec Brňák. Pro-

sím, aby ho pred hlasovaním zopakoval.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Navrhujem, aby  to, čo navrhol pán predseda Tkáč,  bolo

označené ako písmeno A. Písmeno B tohto uznesenia bude znieť:

"Národná rada konštatuje, že  poslanci Národnej rady Sloven-

skej republiky mali možnosť vystúpiť v rozprave k predmetné-

mu návrhu zákona na 9.  schôdzi Národnej rady Slovenskej re-

publiky. Pretože rozprava k  uvedenému bodu nebola skončená,

po jej  opätovnom otvorení vystúpia maximálne  po jednom zá-

stupcovi z jednotlivých poslaneckých klubov."

 

 

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Priatelia, prezentujme  sa a vzápätí hlasujme.

Áno,  môže  vystúpiť  aj  nezávislý  poslanec,  ktorý nie je

v klube. Pán spoločný spravodajca návrh odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že i tento návrh sme prijali.

 

     Ďalší návrh  na uznesenie mal pán  kolega Ftáčnik. Tak-

tiež by  som ho požiadal,  aby ho prečítal, skôr ako pôjdeme

hlasovať.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Ďakujem. Navrhujem písmeno C  do uznesenia, ktoré už má

písmená A a B, a ktoré by znelo takto: "Národná rada Sloven-

skej republiky žiada Ústavnoprávny  výbor Národnej rady Slo-

venskej  republiky, aby  Národnej rade  Slovenskej republiky

predložil pracovný materiál obsahujúci  návrh zákona o roko-

vacom poriadku v znení pripomienok, ktoré odporúča prijať."

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Odporú-

čam to prijať.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 107 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

 

     Konštatujem, že i tento návrh sme prijali.

 

     Pýtam sa  pána poslanca Rózsu,  či sťahuje svoj  návrh,

alebo žiada o ňom hlasovať.

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Nesťahujem  svoj  návrh,  ale  odporúčam  písmeno D, že

ústavnoprávny výbor  v pracovnom materiáli  predloží pôvodný

návrh, vrátane všetkých pripomienok výborov aj poslancov...

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán kolega, nechcem vám  zasahovať do vášho vystúpenia,

ale pochopte jednu vec, že už teraz je vaše vystúpenie proti

intenciám rokovacieho poriadku,  nakoľko hlasujeme a nemožno

prijímať nové návrhy.

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Nie je to tak. Ja  som predložil svoj návrh včas, takže

treba o ňom hlasovať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ale nie  to isté znenie.  Ak áno, nech  sa páči, ospra-

vedlňujem sa vám.

 

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Pán  podpredseda, všetkým,  ktorí podávali  návrhy, ste

dali možnosť návrh opakovať. Ja  som chcel len návrh zopako-

vať. Navrhujem, aby doplnok uznesenia bol uvedený pod písme-

nom D,  lebo zatiaľ sú  písmená A, B,  C. Teda pod  písmenom

D bude, že ústavnoprávny výbor  v pracovnom materiáli uvedie

pôvodný  návrh  aj  všetky  pripomienky  výborov a poslancov

s rozdielnym označením.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR  M. Andel:

 

     Dámy a  páni, podľa môjho  názoru tento návrh  pána po-

slanca Rózsu je v kontradikcii  k návrhu pána poslanca Ftáč-

nika, ktorý sme schválili,  ale napriek tomu prosím, prezen-

tujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Rózsu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 31 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

 

     Dámy a páni, budeme sa  prezentovať a hlasovať o návrhu

uznesenia ako celku.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 106 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

 

     Konštatujem, že  návrh na prerušenie  rokovania o tomto

bode programu sme schválili.

 

     Ďakujem  vám za  spoluprácu, pán  spoločný spravodajca,

i vám, dámy a páni.

 

     S  procedurálnou  pripomienkou  sa  hlási  pán poslanec

Tkáč.

 

Poslanec V. Tkáč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     dámy a páni,

 

     dovoľte, aby som vás  informoval o výsledkoch rokovania

Ústavnoprávneho  výboru Národnej  rady Slovenskej  republiky

o tlači Národnej rady Slovenskej republiky číslo 100, o tla-

či číslo 228 a tlači číslo 241 - to sú poslanecké návrhy zá-

konov pracovne nazvané ako zákony o protikomunistickom odbo-

ji. Výsledky  rokovania sú zo  včerajška, keď  ústavnoprávny

výbor na svojej 29.  schôdzi prijal určité stanovisko, ktoré

som povinný tlmočiť.

 

     Ústavnoprávny  výbor prerokoval  všetky tri  návrhy po-

slancov a bez prerušenia rozpravy  o nich prijal k nim uzne-

senia číslo 133b, 134b a 138, podľa ktorých prerušil rokova-

nie k  tlači číslo 100,  k tlači číslo  228 a k  tlači číslo

241. Súčasne odporučil skupine  poslancov, ktorí sú predkla-

dateľmi  jednotlivých  návrhov,  pokračovať  v konzultáciách

o nich v  rámci gescie Ústavnoprávneho  výboru Národnej rady

Slovenskej  republiky, a  to pri  postupe v  rámci rokovania

o týchto návrhoch podľa § 72 ods. 1 zákona Slovenskej národ-

nej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Národnej ra-

dy Slovenskej  republiky rady v  znení neskorších predpisov,

keď ide o tzv. zjednocovanie stanovísk. Súčasne ústavnopráv-

ny výbor odporúča Národnej  rade Slovenskej republiky vypus-

tiť a  odložiť rokovanie o všetkých  troch návrhoch zákonov,

tlač číslo 100, 228 a 241 z programu 9. schôdze Národnej ra-

dy Slovenskej republiky a  zaradiť ich do programu rokovania

10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Súčasne ma poveril informovať  o výsledku tohto rokova-

nia ústavnoprávneho výboru prebiehajúcu schôdzu Národnej ra-

dy  Slovenskej republiky.  V tomto  zmysle plním  túto úlohu

z uznesení  Ústavnoprávneho výboru  Národnej rady  a súčasne

dávam procedurálny  návrh na odloženie  prerokovania návrhov

zákonov vedených pod tlačou číslo  100, 228 a 241 z programu

9. schôdze Národnej rady Slovenskej  republiky s tým, že Ná-

rodná rada by ich odporučila zaradiť do programu schôdze Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky v  novembri 1995. O  tomto

návrhu  ako o  procedurálnom súčasne  navrhujem hlasovať bez

rozpravy.

 

     Dovoľte, aby som teda  na záver sformuloval návrh uzne-

senia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na odlože-

nie  niektorých bodov  z programu  9. schôdze  Národnej rady

Slovenskej republiky. Uznesenie by znelo:

 

     "A. Národná rada  Slovenskej republiky odkladá preroko-

vanie návrhov  zákonov skupiny poslancov  Národnej rady Slo-

venskej republiky  na vydanie zákonov pod  tlačou číslo 100,

228  a 241  na  schôdzu  Národnej rady  Slovenskej republiky

v novembri 1995.

 

     B.  Žiada  skupiny  poslancov,  ktorí sú predkladateľmi

jednotlivých  návrhov,  pokračovať  v  konzultáciách  o nich

v gescii Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej re-

publiky v rámci rokovania o  týchto návrhoch podľa § 72 ods.

1 zákona Slovenskej národnej rady  číslo 44/1989 Zb. o roko-

vacom  poriadku Národnej  rady Slovenskej  republiky v znení

neskorších predpisov v rámci tzv. zjednocovania stanovísk."

 

     To je všetko, pán predsedajúci. Ďakujem za slovo.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Skôr ako budeme hlasovať, chcem sa spýtať pána

Mikloška, či  to má byť  procedurálna otázka. Verím  na jeho

kresťanské slovo, takže udeľujem mu slovo.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     piata   časť   rokovacieho   poriadku,   ktorá   hovorí

o schôdzach Slovenskej národnej rady, v § 13 ods. 3 až 4 ho-

vorí toto: "(3) Každý poslanec môže navrhnúť zmenu alebo do-

plnenie programu. O takomto návrhu rozhodne Slovenská národ-

ná  rada  bez  rozpravy.  (4)  Slovenská  národná  rada môže

v priebehu schôdze bez rozpravy presunúť body programu roko-

vania,  alebo zlúčiť  rozpravu k  dvom alebo  viacerým bodom

programu." Rokovací poriadok nehovorí  nič o tom, že Sloven-

ská  národná rada  môže  stiahnuť  z programu  niektoré body

programu. To  znamená, že za poslanecký  klub KDH, za našich

navrhovateľov pána poslanca Pittnera, Javorského a Čarnogur-

ského nesúhlasím, aby bod programu, ktorý hovorí o našom ná-

vrhu zákona o protikomunistickom odboji, bol stiahnutý a Ná-

rodná rada  Slovenskej republiky nemá  podľa rokovacieho po-

riadku právo toto urobiť.

 

     Zároveň chcem  upozorniť, že pred  8. schôdzou Národnej

rady Slovenskej republiky, pred septembrovou schôdzou na po-

litickom  grémiu z  podnetu pána  predsedu Gašparoviča došlo

k takémuto procesu možného zbližovania  názorov. K ničomu to

neviedlo, preto si myslím, že ani táto aktivita nemá význam.

Jednoducho  treba, aby  sa  Národná  rada k  tomu vyjadrila,

a tým sa  problém nejakým spôsobom uzatvoril.  Z toho dôvodu

žiadam, aby náš návrh zákona o protikomunistickom odboji bol

prerokovaný.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem,  pán  poslanec.  Dámy  a  páni, prezentujte sa

a budeme hlasovať  o návrhu pána poslanca  Tkáča. (Šum v sá-

le.)

 

     Priatelia, mali ste slovo,  prosím vás pekne, slušne sa

správajme, neustále nevykrikujme. Čo nie je zakázané, je do-

volené, Ferko, vieš veľmi dobre.

 

     Prezentujte sa a hlasujte.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 79 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 62 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasovali 6 poslanci.

 

     Konštatujem, dámy a páni,  že návrh pána poslanca Tkáča

sme schválili.

 

     Nasledujú písomné odpovede  členov vlády Slovenskej re-

publiky. Priatelia,  ja vás prosím,  skutočne, ste kresťania,

ste najagresívnejší. Ešte som  nedopovedal vetu, a už kričí-

te, že  sa hlási. Viete  veľmi dobre, že  vždy každému slovo

dám, ale prosím, buďte trpezliví. Na čo je to dobré?

 

     S procedurálnou otázkou, faktická neexistuje, pán kole-

ga. A prosím vás pekne, neustále  nevykrikujte, správajte sa

slušne. Na čo je to dobré? Pýtam sa. Dodržujeme rokovací po-

riadok. Ďakujem veľmi pekne.  Môžete opustiť rokovaciu sálu,

ak sa vám to nepáči.

 

     Dámy a páni, ďalej nasledujú

 

     písomné odpovede  členov vlády Slovenskej  republiky na

interpelácie  poslancov Národnej  rady Slovenskej  republiky

prednesené, resp. písomne podané na 8. schôdzi Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Písomné odpovede  ste dostali ako  tlač 234. Pýtam  sa,

vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, či súhlasíte

s odpoveďami členov  vlády Slovenskej republiky  na vaše in-

terpelácie.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Palacka.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci. Len zopakujem, že trvale po-

rušujete rokovací poriadok. A chcem  vám povedať, aby ste si

pozreli aspoň Ústavu Slovenskej republiky, kde sa hovorí, že

štátne orgány, vrátane Národnej rady,  môžu konať len to, čo

im ústava a zákony umožňujú. Čiže nie čo nie je zakázané, je

dovolené. To  platí pre občanov, ale  nie pre štátne orgány.

Čiže to čo ste dali schváliť, Národná rada nemohla schváliť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Priatelia,  buďte takí  dobrí a  skutočne sa  správajte

slušne, ste v parlamente,  nevykrikujte, ja vám dávam slovo.

Pán Palacka,  počúval som vás,  beriem to na  vedomie, v po-

riadku, môj názor je iný.

 

     Pán kolega Ftáčnik.

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     v zmysle  Ústavy Slovenskej republiky -  a teraz sa ne-

chcem vyjadrovať k tomu, čo  bolo predtým, ale k bodu, ktorý

otvoril predsedajúci tejto schôdze -  sa má v odpovediach na

interpelácie konať  rozprava a Národná rada  má k interpelá-

ciám zaujať stanovisko uznesením.  Minule sme si vysvetľova-

li, že je smiešne, ak to uznesenie znie tak, že Národná rada

je spokojná, alebo nespokojná. Prosím  teda všetkých kolegov

poslancov, ktorí majú pocit, že  nie sú spokojní, lebo tento

termín používa  aj zákon o  rokovacom poriadku, aby  navrhli

uznesenie, ktorým  Národná rada bude reagovať  na ich nespo-

kojnosť, pretože  konštatovať, že je  spokojná, alebo nespo-

kojná, je zrejme málo. To je moja prvá poznámka.

 

     Druhá poznámka súvisí s tým, že dosť ťažko budeme viesť

rozpravu, ak tu budú dvaja  členovia vlády, momentálne už sú

štyria, ale dosť  roztratení. Ja by som chcel viesť rozpravu

s pani  ministerkou školstva,  ktorej bolo  adresovaných asi

5 alebo 7 interpelácií a o  mnohých z nich tu treba diskuto-

vať. To  nesmie byť formálny  inštitút, pretože doteraz  ním

bol  a zdá  sa, že  chce byť  ďalej, ak  členovia vlády budú

k diskusii  s  poslancami  pristupovať  tak, ako pristupujú.

K dvom otázkam, ktoré som adresoval pani ministerke školstva

a pánu ministrovi kultúry, a kde  moje právo je len povedať,

či som  spokojný, alebo nespokojný,  nesmiem viesť rozpravu.

Hovorím, že som nespokojný, ale nič viac. Navrhujem procedu-

rálny návrh, aby sme prerušili túto schôdzu, na 14.00 hodinu

pozvali členov  vlády a mohli  s nimi viesť  riadnu rozpravu

o ich odpovediach na interpelácie,  pretože takto to predpo-

kladá Ústava Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán kolega, máš na mysli  prerušiť iba tieto body roko-

vania?

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Iba tento bod rokovania,  ktorý si otvoril, pán predse-

dajúci, aby sme ho prerušili,  pokračovali v ňom o 14.00 ho-

dine. Všetci  členovia vlády sa  to dozvedia, že  je to tak,

budú mať možnosť prísť a  viesť s nami kvalifikovanú rozpra-

vu.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dobre, aby som vedel dať  hlasovať. Teda prerušiť a za-

čať o  14.00 hodine, alebo pokračovať  dajme tomu všeobecnou

rozpravou, aby sme boli racionálni.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Nie,  prerušiť  a  pokračovať  v  tomto prerušenom bode

o 14.00 hodine za prítomnosti členov vlády. To je môj návrh.

Oznámi sa  členom vlády, že  mali byť prítomní,  samozrejme,

ak nie sú v zahraničí.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Áno,  pochopil  som.  Bohužiaľ,  poniektorí sú skutočne

v zahraničí.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Ale to by si nás mohol informovať, pán predsedajúci, že

sú mimo, aby sme vedeli, že naše úsilie bude márne.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán Sergej Kozlík má rokovanie k rozpočtu, pani Katarí-

na Tóthová je  v Banskej Bystrici, pán minister  Sitek je na

zahraničnej služobnej  ceste, pán Bisák  - zahraničná cesta,

Zlocha -  zahraničná cesta, Rezeš  - rokovanie s  odborármi,

Mráz - výjazd na stredné  Slovensko, Hudec - detto, Slavkov-

ská - v Banskej Bystrici.

 

     Keďže,  pán kolega,  chápem to  ako procedurálny návrh,

prosím, dámy a  páni, budeme sa prezentovať a  o návrhu pána

poslanca Ftáčnika hlasovať.

 

     Prosím, prezentujte sa a vzápätí hlasujte.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 96 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 44 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 46 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že tento návrh  neprešiel, budeme teda po-

kračovať ďalej.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení kolegovia, kolegyne,

 

     mám taký  nepríjemný pocit, že  niekto sa nám  tu stále

usiluje podsunúť,  a najmä verejnosti,  že neustále dochádza

zo strany predsedajúcich k porušovaniu rokovacieho poriadku.

Naposledy  to urobil  teraz pán  kolega Palacka.  Dovolím si

upozorniť, že pokiaľ nie sú  iné ustanovenia v rokovacom po-

riadku,  tak  je  tam  ustanovenie,  ktoré  hovorí jasne, že

o každom návrhu poslanca  rozhoduje Národná rada hlasovaním.

A na toto pán poslanec Palacka zabudol.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.  Pán predsedajúci, vyjadrili

ste sa, že prečítate neúčasť  pánov ministrov z toho dôvodu,

že  sú v  zahraničí. Ja   som si  s pozornosťou  vypočul ich

ospravedlnenie. Ak je dôležitejšie rokovanie pána podpredse-

du vlády  a ministra financií o  rozpočte, ako je prítomnosť

v parlamente, ak je  dôležitejšia prítomnosť pani ministerky

niekde v  Banskej Bystrici, ako je  prítomnosť v parlamente,

tak sa  čudujem a súhlasím len  s pánom predsedom Gašparovi-

čom, ktorý vyjadril svoju  nespokojnosť na minulom zasadaní,

keď tu neboli členovia vlády. Ja sa k nemu pripájam.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem vám, pán poslanec. Pani Bauerová.

 

Poslankyňa E. Bauer:

 

     Ďakujem. Chcela by som tiež povedať niekoľko slov k od-

povedi. Chcela by som povedať,  že som dostala listy od pani

ministerky  Slavkovskej, aj  od pána  ministra kultúry. Tiež

však odpoveď  na moje otázky neobsahujú.  Chcela by som teda

oznámiť pánu  predsedajúcemu i pánu  predsedovi, že na  moje

opakované otázky som od  ministrov opakovane nedostala odpo-

veď.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Köteles.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Vážená Národná rada, ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán  minister Baco, ďakujem  za vašu odpoveď  na

moju interpeláciu vo veci  zrušenia plánovanej výstavby vod-

nej nádrže  Meliata, veď po  uskutočnení plánovanej výstavby

by boli zatopené obce Licince a čiastočne obec Hucín, úrodné

pôdohospodárske pôdy a chránené  prírodné výtvory. Vo svojej

odpovedi ste,  žiaľ, len  všeobecne  argumentovali nutnosťou

vytvoriť rezervné vodné zdroje na úžitkové účely stanoviskom

z roku 1991, keď tento projekt bol vyhodnotený ako najvýhod-

nejší v údolí rieky Slaná.  Žiaľ, musím konštatovať, že pro-

jekt bol hodnotený  len z jednej strany a  autori pritom ne-

brali do úvahy jednoznačne odmietavé stanovisko budúcich za-

topených obcí  a tu žijúcich občanov  a Úradu životného pro-

stredia Plešivec.

 

     Občania obcí Hucín a  Licince, teda v plánovaných zato-

pených obciach, v júni tohto roku petíciou odmietli plánova-

nú výstavbu  a s tým  súvisiace zatopenie ich  rodných domov

a rodnej zeme. Na riešenie tohto  konfliktu dňa 22. 8. 1995,

teda po napísaní vašej odpovede  na moju interpeláciu, sa za

prítomnosti zástupcov ministerstva pôdohospodárstva, výskum-

ného ústavu, úradu  životného prostredia, petičných výborov,

uskutočnilo stretnutie na zjednotenie stanovísk.

 

     Podľa záznamu zo stretnutia sa zástupcovia Ministerstva

pôdohospodárstva Slovenskej republiky  z úseku vodohospodár-

skeho zaviazali, že Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej

republiky vypracuje  nové ekonomické a  geologické štúdie na

plánovanú výstavbu, v čom zohľadní nové ekonomické, legisla-

tívne, ochranárske a  geologické informácie, prehodnotí mož-

nosť zníženia hladiny plánovanej nádrže, aby nebola zatopená

časť obce Hucín, a úrad životného prostredia v okrese Rožňa-

va vytvorí predpoklady na  civilizovaný život v obci Licince

spresnením určitých záverov. Teda  beriem na vedomie odpoveď

pána ministra a vzhľadom na  nové fakty, to je petícia obča-

nov obce  Licince a Hucín,  závery zo stretnutia  zo dňa 22.

8. 1995, nemôžem ju považovať  za dostatočnú. Z tohto dôvodu

v zmysle zákona číslo 44/1989 Zb. navrhujem text uznesenia:

 

     "Národná rada  Slovenskej republiky na  základe petície

občanov obce Hucín a  Licince a záverov stretnutia zástupcov

Ministerstva pôdohospodárstva  Slovenskej republiky, Výskum-

ného ústavu  Bratislava, Povodie Hrona,  Okresného úradu ži-

votného prostredia  v Rožňave a petičných  výborov v obciach

Licince a Hucín  žiada Ministerstvo pôdohospodárstva Sloven-

skej republiky a Okresný  úrad životného prostredia v Rožňa-

ve, aby do  31. 12. 1995 predložili správu  pre Národnú radu

Slovenskej republiky  o splnení záverov  zo stretnutia pred-

staviteľov štátnej správy s predstaviteľmi petičných výborov

obce  Licince a  Hucín o  plánovanej výstavbe  vodnej nádrže

Meliata."

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán kolega. Chcel  by som ešte upozorniť kole-

gyne a kolegov,  že ak odpovede budú dlhšie  ako tri minúty,

aby prišli sem, lebo takto to potom musím chápať ako faktic-

kú poznámku. Toto bolo dlhšie ako tri minúty. Ďakujem.

 

     Pán poslanec Szigeti.

 

Poslanec L. Szigeti:

 

     Ďakujem za slovo. Vážený  pán podpredseda, chcel by som

tiež vysloviť svoju nespokojnosť  s odpoveďou na moju inter-

peláciu, ktorú som  adresoval ministerke školstva Slovenskej

republiky pani  Slavkovskej. Chcel by som  tu poznamenať, že

pani ministerka podľa môjho posúdenia úplne ignoruje Národnú

radu Slovenskej republiky nielen tým, že sa nezúčastňuje ani

počas interpelácií, ale nezúčastňuje  sa ani na zasadnutiach

výborov. V priebehu minulého týždňa bola pozvaná na zasadnu-

tie výboru  pre vzdelanie, vedu, kultúru  a šport, neprišla,

nie je tu  ani teraz. Ďalšie zasadnutie nášho  výboru má byť

v pondelok a mám také informácie,  že ani vtedy nepríde.

 

     Neviem,  kde sa  nachádza teraz,  pretože ak  som dával

dobrý pozor, pán podpredseda, neuviedli ste jej meno, kde sa

nachádza. Áno? Tak prepáčte.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pán Bárdos.

 

Poslanec Gy. Bárdos:

 

     Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja som inter-

peloval pána ministra Hudeca a taktiež musím vysloviť nespo-

kojnosť s odpoveďou, ktorú som dostal. Vlastne nie je to ani

odpoveď, lebo  pán minister neodpovedal na  moje otázky a na

moju  interpeláciu. Preto  opätovne podávam  interpeláciu na

pána ministra Ivana Hudeca.

 

     Ďakujem.

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem pekne. Pani Sabolová.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Ďakujem pekne.  Moja otázka vlastne  smeruje teraz opäť

na predsedu parlamentu. Na minulej schôdzi som písomne poda-

la žiadosť o vysvetlenie v  zmysle § 92 rokovacieho poriadku

od pána  predsedu parlamentu. Do dnešného  dňa som nedostala

ani písomnú,  ani ústnu odpoveď na  záležitosť vypísania vo-

lieb v obci Oreské, kde  som ho požiadala o zrušenie rozhod-

nutia číslo  129 o vypísaní  nových volieb do  orgánov samo-

správy do  času, pokiaľ nerozhodne vo  veci súd. Do dnešného

dňa, opätovne  hovorím, pán predseda si  nenašiel čas na to,

aby sme o tejto veci za dva mesiace hovorili.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pani Rusňáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predsedajúci, Rusnáková.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prepáčte, pani Rusnáková, ospravedlňujem sa.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predsedajúci, ja by som chcela zareagovať na písom-

nú odpoveď  pani ministerky školstva, bohužiaľ,  nie je prí-

tomná, ale kvôli zápisu si považujem za potrebné povedať mo-

je hodnotenie jej odpovede.  Bohužiaľ, analytická správa, na

ktorú sa odvolávam a ktorú som odporúčala do pozornosti pani

ministerky, ktorá  pojednáva o stave školstva  a o spôsoboch

vedenia Školskej správy v  Lučenci, je na ministerstve škol-

stva uložená na odbore kontroly ministerstva školstva. Odpo-

veď pani ministerky bola taká, že túto analytickú správu ne-

má k dispozícii,  hoci na jednej z jej porád  sa práve o nej

rokovalo  a na  jej základe  možno pani  ministerka rozhodla

o opätovnom uvedení odvolaného  riaditeľa školskej správy do

funkcie. Takže jej môžem týmto  len oznámiť, že ak na minis-

terstve nemajú také dokumenty, ktoré si dávajú sami vypraco-

vať, veľmi rada jej ich osobne poskytnem a budeme pokračovať

potom v tejto téme.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pán predseda Gašparovič.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani  poslankyňa,  ak  si  pozriete  zápis  z predošlej

schôdze, kde ste sa ma takisto pýtali, tak som vám tam odpo-

vedal hneď.  Posledná veta je: považujem  toto za moju odpo-

veď. To po prvé.

 

     Po druhé  - boli ste  za mnou, spolu  sme konzultovali.

Predseda Národnej  rady okrem toho, že  vypíše dátum volieb,

nemá iné právo.

 

     Po tretie - informoval som sa aj na Slovenskej volebnej

komisii. Moje  rozhodnutie bolo podané,  moje rozhodnutie je

v Zbierke zákonov. Čiže je to zákon. Ja nemôžem rušiť voľby.

A ešte raz opakujem, vy ma  tu interpelovať nemôžete, my sme

spolu rozprávali, na predošlej schôdzi na tú istú vašu otáz-

kou som vám odpovedal a  moja posledná veta je: považujte to

za moju odpoveď.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

 

     rád by som sa vyjadril v rozprave k dvom okruhom inter-

pelácií, ktoré som vyslovil na predošlej  schôdzi, ktorú sme

mali v júli. Rád by som  na úvod urobil poznámku, že nerozu-

miem tým poslancom Národnej rady, ktorí nepodporili návrh na

prerušenie tohto bodu, pretože  to bola príležitosť, aby ich

členovia vlády  prišli sem a vyjadrili  svoj vzťah k problé-

mom, ktoré  sa v tomto parlamente  riešia. Chápem a rozumiem

každého člena vlády, ktorý nemôže byť na špagátiku priprave-

ný, kedy si tento parlament zmyslí a keď o 11.49 hodine pri-

šiel na program bod odpovede na  otázky, tak sem o 11.49 ho-

dine naklusá.

 

     Cením si troch ministrov, ktorí  si tento čas našli na-

priek tomu, že im nikto  dopredu neoznámil, kedy ten bod bu-

de, celkom prirodzene, pretože sa nemohlo predpokladať, kedy

sa skončí rokovanie o  návrhu rokovacieho poriadku. Ale keby

sme boli  prerušili a slušne  všetkým povedali: vážení  páni

ministri, ukončite svoje rokovania s odborármi, s tými a tý-

mi, môžete prísť o 14.00 hodine, bola by to aj naša úcta vo-

či nim  ako ústavným činiteľom, že  ich nemáme na špagátiku,

ale dávame im priestor na  to, aby sem prišli. Opakujem ešte

raz, nerozumiem, prečo ste  nehlasovali za tento návrh, pre-

tože bol úctivý  a slušný voči vašim ministrom.  Mrzí ma, že

ste to urobili.

 

 

     Napriek tomu, že tu nie  je druhá ministerka, ku ktorej

budem hovoriť, na časť mojej prvej interpelácie alebo na mo-

ju prvú  interpeláciu mi odpovedal  podpredseda vlády Sergej

Kozlík a  pani ministerka práce,  sociálnych vecí a  rodiny,

čiže mám s kým aspoň sčasti viesť rozpravu o probléme, ktorý

sa vám možno nezdá dôležitý, ale  mne áno. Je to otázka kom-

penzácií za zvýšenie cestovného a obmedzenie zliav vo verej-

nej hromadnej doprave. Vyslovil som otázku, resp. interpelá-

ciu na vládu, akým spôsobom a hlavne kedy chce riešiť otázku

kompenzácií.  O tom  sa viedli  a vedú  stále polemiky medzi

predstaviteľmi   odborov,  Konfederácie   odborových  zväzov

a vládou.  Na moju  interpeláciu zareagovali  dvaja členovia

vlády, pán podpredseda vlády a minister financií Sergej Koz-

lík a ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Oľga Kelto-

šová. Veľmi stručne poviem, čo je obsahom ich odpovede.

 

     Pani ministerka mi najprv  obsiahlo vysvetľuje, kde do-

šlo k úprave a k akej úprave zliav, resp. zvýšeniu cestovné-

ho. Podstatné je  to, že súčasťou uznesenia vlády  z 20. 6.,

to znamená z  júna tohto roku, ešte pred  1. júlom 1995, sú-

časťou uznesenia  o zvýšení cestovného a  obmedzení zliav vo

verejnej hromadnej  doprave je aj  otázka riešenia kompenzá-

cií. Pani ministerka píše: "Uznesenie vlády číslo 449 ukladá

nasledovné opatrenia:  Podpredsedovi vlády a  ministrovi fi-

nancií  pripraviť návrh  novely zákona  číslo 286  o daniach

z príjmov v znení neskorších  predpisov tak, aby suma určená

na  čiastočnú  úhradu  výdavkov  spojených  s výkonom práce,

o ktorú  sa znižuje  základ dane,  bola zvýšená  z terajších

300 na  500 korún mesačne,  a to do  1. júla 1995.  To vláda

uložila 20.  6. ministerke práce,  sociálnych vecí a  rodiny

prehodnotiť výšku životného minima z hľadiska možnosti zahr-

nutia výdavkov  na dopravu v  rámci výdavkov na  ostatné zá-

kladné potreby, a  to do 1. septembra. To  už tiež bolo. Po-

sledné - ministerke práce,  sociálnych vecí a rodiny upraviť

zákon číslo  152 o Sociálnom fonde  tak, aby zamestnávatelia

mali povinnosť  poskytnúť zamestnancom príspevok  na dopravu

do  zamestnania určením  samostatného percentuálneho podielu

z povinného prídelu prostriedkov Sociálneho fondu. Opatrenie

malo byť splnené do 30. novembra, čiže ešte trvá, a pani mi-

nisterka zrejme na ňom pracuje  a predpokladám, že sa k tomu

vyjadrí.

 

     Chcem však povedať, že kompenzácie v tej podobe, ako sa

o nich vyjadrila vláda, nie v  tej podobe, ako to žiadal od-

borový  zväz, jednoducho  doteraz riešené  neboli. Vláda  sa

tento týždeň  zobudila a na  utorkovom zasadnutí prerokovala

otázku kompenzácií  v súvislosti s tým,  že odborári zvolali

na  sobotu protestné  zhromaždenie nielen  k otázke zvýšenia

cestovného, ale  zrejme aj k tejto  otázke, pretože odpoveď,

resp. postup vlády  v tejto veci je jednoducho  pre nich ne-

prijateľný. Neprijateľný  by mal byť i  pre samotných členov

vlády, ktorí  sa zaviazali, že vyriešia  určité otázky do 1.

júla.

 

     A  chcem  sa  opýtať,  prečo  nemohol podpredseda vlády

a minister  financií  predložiť  naliehavý  a urgentný zákon

o riešení problémov daní z príjmu, a predložiť ho na prebie-

hajúcu júlovú schôdzu, keď sme teraz vedeli vyriešiť proble-

matiku Devízového zákona, a riešiť  to tak, aby sme naplnili

sľub, že do 1. októbra  bude slovenská koruna čiastočne kon-

vertibilná. Prečo nebolo možné takou istou procedúrou riešiť

otázku kompenzácií? Zamyslite sa na tým, kolegovia poslanci,

a mala by sa  nad tým zamyslieť aj vláda,  ako si plní svoje

sľuby, ktoré  si sama prijala  vo svojich vlastných  uznese-

niach.

 

     Očakávam, že pani ministerka  v tejto rozprave bude in-

formovať, ako vyriešila druhú úlohu,  kde bol termín 1. sep-

tember, a  to je zahrnutie nákladov  na dopravu do výdavkov,

resp. do výšky životného minima.

 

     Chcel by  som sa dotknúť  aj odpovede, ktorú  mi poslal

podpredseda  vlády a  minister financií  pán Sergej  Kozlík,

ktorý bol  nositeľom prvej úlohy, ktorá  mala byť splnená do

1. júla. Možno v nej nájsť  aj dôvod, pre ktorý sa oneskoril

s prípravou novely  zákona o dani z  príjmu, pretože hovorí,

že predpokladaný vplyv opatrenia zvýšenia odpočítateľnej po-

ložky daňového základu z 300 Sk na 500 Sk je na fyzickú oso-

bu zhruba 30 Sk mesačne, čo predstavuje predpokladaný mesač-

ný dosah na štátny rozpočet 40 až 45 miliónov Sk. Predpokla-

dám teda, že vláda z ušetrených zhruba 800 miliónov Sk, kto-

ré získala podľa informácií zvýšením cestovného a obmedzením

zliav, chcela získať čo najviac, to znamená, že nechcela vy-

dávať už od 1. júla  40 až 45 miliónov Sk mesačne na to, aby

riešila kompenzácie pre najviac  dotknutých občanov a obyva-

teľov.

 

     Chcem vás  ešte informovať z  odpovede pána podpredsedu

vlády, že dopady na občanov boli kvantifikované na jednotli-

vého obyvateľa 200  Sk v autobusovej doprave a  150 Sk v že-

lezničnej doprave. To znamená, že dopad 30 Sk, ktorý by rie-

šila novela daňového zákona, nemôže byť jedinou kompenzáciou

pre toho, na koho dopadla záťaž 200 alebo 150 Sk podľa toho,

čím pravidelne cestuje do svojho zamestnania. Považujem teda

aj ostatné  opatrenia, ktoré tu  boli, to znamená  zahrnutie

výdavkov do životného minima,  resp. úpravu zákona o Sociál-

nom fonde  tak, aby aj zamestnávatelia  v rámci kolektívneho

vyjednávania mohli, resp. boli  povinní riešiť dopady na do-

pravu tých  pracovníkov, ktorých sa to  týka, za rovnako na-

liehavé, pretože dopady na občana sú podstatne vyššie.

 

     Chcem teda povedať, že  sa nemožno čudovať predstavite-

ľom  Konfederácie  odborových  zväzov,  že zvolali protestné

zhromaždenie na sobotu, pretože v ňom vyjadrujú svoju nespo-

kojnosť, a  tú chcem vyjadriť  aj ja ako  poslanec, s laxným

prístupom vlády k riešeniu problematiky kompenzácií. A chcem

vám navrhnúť uznesenie, pretože  Národná rada má zaujať sta-

novisko  uznesením.  Navrhujem  aby  sme  prijali nasledovné

uznesenie: "Národná rada  Slovenskej republiky vyslovuje ne-

spokojnosť s prístupom vlády k riešeniu problematiky kompen-

zácií za zvýšenie cestovného  a obmedzenie zliav vo verejnej

hromadnej doprave."

 

     Nemôžeme k tomu povedať  viac, pretože kompenzácie, as-

poň  podľa informácií,  ktoré zazneli  v utorok  z rokovania

vlády, už  nejaké schválené boli. Kedy  však bude predložený

zákon, ktorý mal byť schválený od 1. júla?  Zrejme až na no-

vembrovú schôdzu a jeho účinnosť bude od prvého januára. Či-

že o celý polrok sa posunie kompenzácia, s ktorou sama vláda

počítala a z akýchsi dôvodov ich nesplnila. Škoda, že tu nie

je podpredseda vlády, ktorý by tieto dôvody mohol poslancom,

ale i širšej verejnosti vysvetliť.

 

     Chcem sa vyjadriť k  druhej interpelácii, ktorú som ad-

resoval ministerke školstva Slovenskej republiky.  Škoda, že

tu nie je, ale veci,  ktoré sú tu obsiahnuté, nepočkajú. In-

terpelácia mala štyri časti a kratučko sa vyjadrím ku každej

z nich.

 

     Prvá sa  týkala toho, že  pani ministerka ako  najvyšší

šéf  rezortu nepovažovala  za potrebné  stretnúť sa  polroka

s riaditeľmi školských správ. Pani ministerka to potvrdzuje,

vysvetľuje síce, že ako členka vlády pri výjazdných zasadnu-

tiach sa  stretla, že predstavitelia  a pracovníci minister-

stva sa stretávajú. To nebola moja otázka. Moja otázka bola,

či  ona ako  najvyšší predstaviteľ  rezortu pracuje  s tými,

ktorých má rozmiestnených v  jednotlivých okresoch, ktorí sú

zodpovední  za  uskutočňovanie  štátnej  správy  v  školstve

v jednotlivých územných častiach Slovenskej republiky. S tý-

mi ľuďmi  musí pracovať najvyšší  predstaviteľ rezortu, musí

sa s nimi osobne stretávať a pozorne vnímať ich pripomienky.

Nestalo sa. Pani ministerka píše, že prvé stretnutie plánuje

na september tohto roku. Je to už, pripomínam, po zmene ria-

diteľov školských správ, ktorú vykonala ministerka na zákla-

de novely, ktorú ste, kolegovia poslanci, schválili.

 

     Druhý problém  sa týka zriaďovania  obecných materských

škôl.  Na Slovensku  zatiaľ existuje  jediná obecná materská

škola. Tento  problém som tu  už vysvetľoval. Obávam  sa, že

pani ministerka  nechápe, o čo vlastne  v mojej interpelácii

išlo. Problém  je taký, že  pri presune kompetencií  na obce

majú byť presunuté aj školy a školské zariadenia do právomo-

ci obcí. Dôjde teda k  deľbe záujmov štátu  alebo starostli-

vosti štátu  o tieto školy a školské zariadenia a starostli-

vosti obcí. Malo by to  vyzerať tak, aspoň podľa doterajších

predstáv a koncepcie transformácie  verejnej správy, že obce

a samosprávne orgány  sa budú starať  o hospodársku stránku,

o prevádzku škôl  a školských zariadení,  a štát si  zachová

svoj vplyv  na obsah výučby, v platení, resp. v zamestnávaní

pedagogických pracovníkov. K  tomu smerovala moja interpelá-

cia,  aby sa  na vzniknutej  obecnej škole  v Poprade, ktorá

môže byť modelovou školou, odskúšala táto symbióza medzi ob-

cou, teda samosprávnym orgánom,  a štátom ako predstaviteľom

záujmov štátu,  teda ministerstvom školstva,  resp. školskou

správou. Pani ministerka píše, že  nie sú na to legislatívne

podmienky.  Podľa mňa  formu experimentu  by mohla vyskúšať,

ako by táto symbióza mala  fungovať, pretože píše, že do 30.

9. chce  predložiť návrh na  transformáciu škôl a  školských

zariadení do pôsobnosti obcí. Neviem, na základe čoho, zrej-

me to budú len teoretické podklady.

 

     Ďalšia moja interpelácia sa  týka rozdelenia 530 milió-

nov Sk, ktoré vláda  určila na zvýšenie platov pedagogických

pracovníkov. Musím konštatovať, že  do dnešného dňa učitelia

žiadne peniaze nedostali, že oneskorenie, ktoré sa spôsobilo

tým, že vláda to schválila, potom to predseda vlády nepodpí-

sal, kým ministerstvo financií vyčlenilo prostriedky, proces

sa  naťahoval. Podľa  informácie peniaze  sú rozpísané,  ale

učitelia zatiaľ  nedostali nič. Majú to  dostať až v septem-

brovej výplate.  Tým sa, samozrejme,  naťahuje to, že  efekt

tohto opatrenia mal  byť k 1. 7. Zrejme  sa tým sleduje myš-

lienka ušetriť.

 

     Posledná moja interpelácia  smerovala k rozdeleniu úče-

lovej rezervy vlády Slovenskej republiky pre vedu a techniku

vo výške 110 miliónov Sk. Vážené kolegyne a kolegovia, ktorí

pracujete,  alebo ste  pracovali vo  výskume a  vede, ak vám

niekto v septembri - a to  už máme pokročilý september a pe-

niaze nie sú ani na výskumných pracoviskách, ani na vysokých

školách - dá peniaze, čo urobíte, aby ste ich minuli do kon-

ca roku?  Nakúpite všetko možné,  pretože jednoducho solídne

a slušne, cielene minúť peniaze nie je možné. Pani minister-

ka tu vysvetľuje akési dôvody, pre ktoré nebolo možné rozde-

liť rezervu  doteraz. Doteraz nie  je jasné, ako  to má byť,

pretože sú dva varianty, vláda stiahla materiál a od mája sa

na čosi čaká. Výskumné kolektívy čakajú na prostriedky, kto-

ré schválil tento parlament na  vedu a techniku. Mala to byť

stimulácia vedeckej práce, mal  to byť prostriedok konkuren-

cie medzi pracoviskami akadémie a  vysokých škôl, ale aj re-

zortných  ústavov, ktoré  sa mali  uchádzať o  malé peniaze,

ktoré sme na to dali.  Dodnes nikto nič nedostal, pretože sa

hádame, ako to treba rozdeliť.  To je odpoveď pani minister-

ky, s ktorou v žiadnom prípade nemôžem byť spokojný.

 

     Kolegyne a kolegovia, prečítal som si aj ďalšie odpove-

de na  interpelácie, ktoré boli  adresované ministerke škol-

stva Slovenskej  republiky a ku ktorým  už niektorí poslanci

vyjadrili svoju  nespokojnosť. Myslím si, že  sa tu ukazuje,

že rezort  školstva neplní úlohy,  ktoré si sám  stanovil vo

svojom  pláne  hlavných  úloh,  a úlohy,  ktoré mu vyplývajú

z programového vyhlásenia vlády, resp. zo schváleného zákona

o štátnom rozpočte.

 

 

     Myslím si,  že je namieste,  a chcem to  urobiť z tohto

miesta, vyzvať pani ministerku, aby zvážila svoje ďalšie zo-

trvanie vo funkcii ministra  školstva. Pri tom rozsahu úloh,

ktoré sú  nesplnené v oblasti školstva,  pri tom meškaní pri

všetkých možných úlohách legislatívnych ale i vecných, ktoré

čakajú na riešenie, myslím si, že iná možnosť nie je namies-

te.  Vyzývam teda  ministerku školstva  pani Slavkovskú, aby

zvážila svoje  zotrvanie vo funkcii a  vzdala sa funkcie mi-

nistra vlády Slovenskej republiky. V prípade, že to neurobí,

dávam námet predsedovi vlády,  aby využil svoju právomoc po-

dľa  ústavy a  navrhol odvolanie  pani ministerky  z funkcie

člena vlády  povereného riadením ministerstva  školstva Slo-

venskej republiky. (Potlesk.)

 

     Aby som zostal vo vecnej  rovine, pretože toto môže byť

len apel alebo výzva, navrhujem aj uznesenie k druhej časti,

teda k druhej skupine mojich  interpelácií. Tá jedna sa týka

cestovného, druhá sa týka problémov školstva. Navrhujem, aby

sme požiadali v uznesení ministerku školstva, aby predložila

informáciu  Národnej rade  Slovenskej republiky  o rozdelení

rezervy 110 miliónov Sk na  vedu a techniku. Nemôžeme chcieť

nič viac. Ona to zrejme veľmi rýchlo musí urobiť, ale chcem,

aby sme ju zaviazali, aby nám predložila informáciu sem, aby

cítila kontrolu parlamentu nad tým, ako sa plní úloha, ktorá

súvisí s rozdelením  prostriedkov štátneho rozpočtu vzhľadom

na pokročilý termín.

 

     Takisto navrhujem,  aby sme požiadali  pani ministerku,

aby nám  predložila materiál, o ktorom  hovorí v odpovedi na

interpeláciu  v oblasti  obecných materských  škôl, ktorý by

mal byť hotový do 30.  9., aby ho predložila výboru Národnej

rady Slovenskej republiky na vedomie.

 

     Čiže k školským  interpeláciám navrhujem dve uznesenia:

žiadosť informovať - a môže  to byť výbor, aby sme nezaťažo-

vali Národnú radu - o rozdelení rezervy a predložiť mu návrh

transformácie,  ktorý mal  byť, alebo  má byť  hotový 30. 9.

1995.

 

     Ďakujem za vašu láskavú pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Priatelia, iba pre vašu informáciu by som chcel uviesť,

že Kancelária Národnej rady asi  o 8.00 hodine ráno oznámila

ministrom, že približne o  11.00 hodine budú predmetom roko-

vania písomné odpovede členov  vlády Slovenskej republiky na

interpelácie  poslancov. Takže,  pán kolega,  čas, ktorý ste

naznačovali -  do 14.00 hodiny  - z nášho  hľadiska bol bez-

predmetný, zrejme  preto poslanci aj  tak hlasovali, nakoľko

sme dostali ospravedlnenie ministrov na papieri. Je to zrej-

me aj  naša chyba, lebo  sa predpokladalo, že  budeme končiť

zajtra, alebo sa bude pokračovať na budúci týždeň.

 

     V zmysle  § 19 rokovacieho  poriadku požiadala o  slovo

pani ministerka Keltošová. Nech sa páči, pani ministerka.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí

a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy a páni,

 

     keďže som  bola vyzvaná, ale aj  pre efektívne využitie

ďalšieho času, chcem vám  poskytnúť informáciu k spomínanému

problému kompenzácií v časti, ktorý sa dotýka rezortu práce,

sociálnych vecí a rodiny.  Samozrejme, pán podpredseda vlády

a minister financií odpovie pánu poslancovi, ako to rokovací

poriadok umožňuje, písomne v lehote do 30 dní.

 

     Pokiaľ ide o rokovanie vlády, ani v utorok ešte neroko-

vala o kompenzáciách, pretože  sme toho názoru, že kompenzá-

cie, ktoré sa pripravujú či už  v našom rezorte, alebo v re-

zorte ministra financií, bolo treba predrokovať, čo sa stalo

v pondelok so zástupcami odborov  a zamestnávateľov. Po vzá-

jomných konzultáciách v pondelok  - v utorok dostali rezorty

pokyn, dnes je štvrtok -  je predpoklad, že v priebehu budú-

ceho týždňa sa vláda bude  týmito návrhmi zaoberať na svojom

rokovaní. Súčasťou ich práce  je, pochopiteľne, aj spomínaná

novela zákona  o daniach z  príjmov a takisto  novela zákona

o Sociálnom fonde, ktorý sme dostali za úlohu pripraviť. Po-

dotýkam, že termín plnenia bol do 30. septembra, takže stále

sme  ešte  v  termíne.  Nechcem  predbiehať rokovanie vlády,

nechcem predbiehať rokovanie tripartity,  ktoré bude 27. 9.,

kde zrejme ešte dôjde k určitým rokovaniam.

 

     Pokiaľ ide o otázku  životného minima, pán poslanec, to

bolo schválené. Ako viete, pôvodne  to malo byť k termínu 1.

7., ako  ste spomínali, bolo  schválené k 1.  júlu - životné

minimum, a  z toho všetky  dávky, ktoré sa  odvíjajú zároveň

s ním, to znamená vrátane toho, čo ste naznačovali, bola tam

aj úvaha o navŕšení životného minima tak, aby boli možné as-

poň čiastočné kompenzácie,  pretože, podotýkam, ministerstvo

práce, sociálnych  vecí a rodiny  formou týchto dávok  nikdy

nemôže plne kompenzovať výdavky  spojené s úpravou cestovné-

ho. Takže životné minimum už bolo schválené v parlamente.

 

     Sociálny fond je v termíne  takisto a už je pripravený,

máme ho hotový. Nechcem predbiehať udalosti, ale včera v te-

levízii sme už začali o  tom rozprávať. Rozdelili sme poten-

ciálnych poberateľov príspevkov na cestovné po dohode so za-

mestnávateľmi a  po konzultáciách s odborármi  do dvoch sku-

pín. Tých, ktorí majú veľmi  nízke až najnižšie príjmy a zá-

roveň majú  cestovné náklady vyššie ako  200 Sk. Tú techniku

si bolo  treba prekonzultovať aj  s expertmi, aby  to nebolo

plošné. Zakotvili sme do novely zákona o Sociálnom fonde ur-

čité percento, ktoré bude  účelovo viazané len na poskytova-

nie príspevku na cestovné  po dohode, samozrejme, pri kolek-

tívnom vyjednávaní odborov so  zamestnávateľmi. Tam, kde nie

je odborová organizácia, dávame návrh, pokiaľ ide o Sociálny

fond, aby toto poskytovanie bolo obligatórne. Toľko informá-

cia pokiaľ  ide o kompenzáciu, aby  som doplnila svoju odpo-

veď, ktorú  som vám posielala 15.  augusta. Toto sú posledné

udalosti dňa  a zároveň informácia aj  pre ostatných poslan-

cov.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pani ministerka. Slovo  má pán poslanec Weiss.

Vo forme faktickej poznámky, pán kolega?

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Chcem vystúpiť  v diskusii, ale myslím  si, že netreba,

aby som išiel k rečníckemu pultu.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Pán  podpredseda, ďakujem  za informáciu,  ktorú si nám

poskytol, že členovia vlády  boli dopredu informovaní o tom,

že môže byť takýto bod programu.  Je to tým horšie. Mám nie-

kedy pocit v tomto parlamente,  že poslanci sme tu nato, aby

sme vlastne  napĺňali príslovie o  hádzaní hrachu na  stenu.

Jednoducho  tu nie  je záujem  ani zo  strany verejnoprávnej

Slovenskej televízie, aby bola nejaká kontrola nad činnosťou

vlády. Mrzí ma  to, že to musím povedať,  ale treba to pove-

dať,  vláda sa  k parlamentu  správa ľahostajne,  ak nechcem

použiť vyjadrenie, že ide o aroganciu moci.

 

     A teraz k odpovedi, ktorú mi poslal pán minister zahra-

ničných vecí,  ktorého vítam medzi nami,  na moju interpelá-

ciu.  Musím uznať,  že som  pánu ministrovi  uľahčil odpoveď

svojou formuláciou,  ktoré vplyvné osoby  z krajín Európskej

únie na  najvyššej, resp. vysokej úrovni navštívili v  prvom

polroku 1995  Slovenskú republiku. Obídem  fakt, že niektoré

v odpovedi pána ministra spomínané  návštevy - uvádza sa ich

tam osemnásť  - mali skôr  inšpekčný charakter. Ako  príklad

uvediem dve návštevy vysokého  komisára OBSE van der Stoela.

Nemyslím si, že je  namieste sebauspokojenie s kvantitou za-

hraničných stykov mladej Slovenskej republiky, ani s tým, na

akej úrovni  sa konali. Najmä  počet oficiálnych návštev  na

najvyššej úrovni jednoducho pokrivkáva za zahraničnopolitic-

kými  aktivitami iných  krajín Vyšegradskej  štvorky. Mám tu

údaje a rád  ich potom pánu ministrovi ukážem,  údaje o Poľ-

sku, Maďarsku a  Česku. O tieto krajiny jednoducho  je v za-

hraničí oveľa väčší záujem ako o Slovensko.

 

     Nemôžeme obísť  fakt, a mali  by sme sa  nad tým zamys-

lieť, že v uvedenom  období sa neuskutočnila žiadna návšteva

na najvyššej  úrovni, a najmä  nie na oficiálnej  úrovni. Na

porovnanie uvediem, že napríklad premiér vlády Maďarskej re-

publiky Horn  bol na oficiálnej návšteve  v Bonne, USA, Bel-

gicku, Luxembursku, v Prahe, Ľubľani, mal stretnutie s gene-

rálnym  tajomníkom  NATO,  predsedom  Komisie Európskej únie

Santerom. Obdobne  by dopadlo porovnanie s  Českom. A aj Po-

liaci mali hustejšie kontakty na najvyššej úrovni.

 

     Rovnako zaujímavé  je i porovnanie  uskutočnených ciest

na úrovni ministra zahraničných vecí. V poslednom období sme

vídali pána  ministra skôr v sprievode  pána premiéra na ne-

oficiálnych pracovných  návštevách ako na  samostatných ces-

tách  a verím,  že jeho  posledné cesty  tento trend zmenia.

Preto  by som  chcel odmietnuť  odmietnutie môjho hodnotenia

stavu pretrvávajúceho  v kontaktoch Slovenskej  republiky so

zahraničím na najvyššej úrovni. Slovenská republika jednodu-

cho potrebuje vzhľadom na ciele,  ktoré si vláda vytýčila vo

svojom programovom vyhlásení, hustejšie kontakty so zahrani-

čím.

 

     Nesúhlasím taktiež s odpoveďou  na moju otázku, či môže

pán  minister potvrdiť,  že sa  nemohlo uskutočniť plánované

prijatie  ministra zahraničných  vecí Grécka  pána Papoulisa

u predsedu vlády dňa 2. 6. 1995 preto, lebo v programe gréc-

keho ministra bolo prijatie u prezidenta Michala Kováča. Mám

k dispozícii kópiu zaujímavého  dokumentu, ktorý ukazuje, že

moja otázka bola položená oprávnene. Rád tento dokument pánu

ministrovi pri vhodnej príležitosti ukážem.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán  kolega. Ja som vám  skutočne oznámil, aké

kroky podnikla  Národná rada. Nemienim  obhajovať vládu, nie

som člen  vlády. Súhlasím s  kritickými slovami, že  niekedy

by vzťah  mohol byť aj lepší,  ale skúsme sa aj  my sami nad

sebou zamyslieť, či do budúcnosti by sme nemali na tento bod

určiť konkrétny termín, aby sa  vláda mohla zúčastniť na ro-

kovaní,  a prinajhoršom  by  sme  mohli nejaký  bod programu

preskočiť, ale  aby sme mali aj  my, priatelia, čisté svedo-

mie, aby sme všetko zlo nesmerovali iba na vládu. Ja vám ďa-

kujem veľmi pekne.

 

     Po  vystúpení  pána  kolegu  Ftáčnika,  priatelia, bude

obedňajšia prestávka. Stretneme sa opäť o 14.00 hodine v ro-

kovacej miestnosti. Pán kolega Ftáčnik, nech sa páči.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Chcem vyjadriť plný súhlas s  tým, čo povedal pán pred-

sedajúci z hľadiska riešenia termínu,  kedy by mali byť pre-

rokúvané odpovede  členov vlády, resp.  interpelácie. Zvykli

sme to  robiť aspoň pre interpelácie,  čiže zachovajme tieto

zvyky a  umožnime členom vlády zorganizovať  si svoj vlastný

čas.

 

     Chcem poďakovať pani  ministerke práce, sociálnych vecí

a rodiny za jej vecnú odpoveď, ktorú tu predniesla, ale fak-

ticky len  potvrdila, že vláda  Slovenskej republiky doteraz

problém kompenzácie na cestovnom nevyriešila, a je teda plne

namieste  konštatovať, že  nemôžeme byť  spokojní s  takýmto

stavom, keď sa kompenzácie mali začať riešiť k 1. 7.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.  Takže, priatelia,  vyhlasujem obedňajšiu pre-

stávku. V  rokovaní budeme pokračovať o  14.00 hodine. Ďaku-

jem. Želám vám dobrú chuť.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Budeme pokračovať v našom  rokovaní bodom písomné odpo-

vede členov  vlády Slovenskej republiky  na interpelácie po-

slancov  Národnej  rady  Slovenskej  republiky,  prednesené,

resp. písomne podané na  8. schôdzi Národnej rady Slovenskej

republiky. Chcem sa spýtať,  vážené panie poslankyne, vážení

páni poslanci, kto sa chce ešte vyjadriť.

 

     Nech sa páči, pani poslankyňa Lazarová.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážené poslankyne, poslanci,

     vážení neprítomní páni ministri,

 

     na predchádzajúcom zasadnutí  parlamentu som predložila

ministrovi životného prostredia Slovenskej republiky Zlocho-

vi  dve písomné  interpelácie. Prvá  interpelácia sa  týkala

otázky  riešenia  územnoplánovacej,  rozvojovej a  krajinno-

ekologickej problematiky v  oblasti vodného diela Gabčíkovo.

Odpoveď, ktorú som dostala, považujem v podstate za dostaču-

júcu. Súhrnom odpovede je konštatovanie, že od schválenia už

existujúceho územného plánu veľkého územného celku Gabčíkovo

- Nagymaros podľa uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo

56/1978, kde  sa riešilo funkčné  využitie územia dotknutého

výstavbou vodného diela, sa  výrazne zmenil celý mechanizmus

riadenia a správy, a to aj vlastnícke vzťahy a ostatné vstu-

py a súčasne aj pôvodné základné ciele územného plánovania.

 

     Z uvedených dôvodov je  potrebné vypracovať nové územné

plánovanie na celé toto územie. Zostávajú však nezodpovedané

tri otázky. Po prvé z  predloženej odpovede nie je jasné, či

nové plány úplne nahradia pôvodný plán veľkého územného cel-

ku Gabčíkovo - Nagymaros. Po druhé, či nový územný plán bude

schvaľovaný vo vláde súčasne  so zrušením pôvodného územného

plánu  veľkého územného  celku Gabčíkovo  - Nagymaros,  a po

tretie, kto má zabezpečiť financovanie novej koncepcie a no-

velizácie,  novely územného  plánu. Prosila  by som ministra

životného prostredia ešte o doplnenie týchto údajov.

 

     Druhá interpelácia  sa týkala stavebného  povolenia pre

stavbu v centre mesta  na severnej strane Šafárikovho námes-

tia v  parku so známou fontánou  Marína. Tu je už  dlhší čas

projektovo pripravovaná a odsúhlasená stavba Československej

obchodnej  banky, včítane rozsiahlych podzemných  parkovísk,

zaberajúcich takmer  0,85 ha pozemkov  parku. Stále protesty

širšej  verejnosti,  ekológov  a  architektov,  ako aj našej

strany Slovenskej zelenej alternatívy na viacerých tlačových

konferenciách mi nedajú, aby  som nepoukázala na neudržateľ-

nosť tohto zámeru v projektovanej veľkosti a forme umiestne-

nia v strede priestoru parku, degradujúc a rozdeľujúc ho tak

na vnútroblokový a uličný priestor. Park v systéme ekologic-

kej stability nadväzuje cez ďalší pamiatkovo chránený parčík

v strede Šafárikovho námestia priamo  na súčasnú a možnú po-

brežnú zeleň Dunaja, ktorá má viac ako regionálny význam, čo

teda znamená,  že systém by  mal byť chránený  zákonom číslo

287/1994 o ochrane prírody a krajiny ako celok.

 

     Každé veľkomesto si chráni  svoje zelené pľúca. Mestské

parky  a parčíky  si upravuje,  zveľaďuje, rozširuje,  a nie

likviduje ako my. Zrušili sme park na Hurbanovom námestí, na

Primaciálnom námestí, na Hlavnom námestí  a teraz sa ide za-

stavať jedno z  posledných námestí, kde je ešte  zeleň. A je

viac ako prekvapivé a  nepochopiteľné, že práve obvodný úrad

životného prostredia dáva na takúto zástavbu oficiálne povo-

lenie. Realizujú  sa tu totiž iba  záujmy investorov a budú-

cich užívateľov.

 

     V  odpovedi  pána  ministra  sa  uvádza, že umiestnenie

predmetnej stavby územným rozhodnutím, vydaným Obvodným úra-

dom životného prostredia Bratislava I. v roku 1993, je v sú-

lade s  územnoplánovacou dokumentáciou. S  týmto tvrdením sa

nedá vôbec súhlasiť. V platnej územnoplánovacej dokumentácii

zvanej "Aktualizácia územného plánu hlavného mesta Bratisla-

vy" z roku 1993 je  jasne plocha podľa Galovej a Uršulínskej

ulice  smerom k  Šafárikovmu námestiu  určená na  zeleň. Ani

ďalší územný  dokument "Štúdia zóny Dunajská",  ktorý by mal

podrobnejšie  riešiť dané  územie, nepotvrdzuje pripravovanú

stavbu, pretože v prvom  variante pripúšťa stavbu v miestach

bývalého Landererovho paláca, s  minimálnym zásahom do parku

z južnej strany a druhý variant úplne  vylučuje túto zástav-

bu. Pripravovaná stavba navrhnutá v prostriedku parku s pod-

zemnými garážami, zasahujúcimi takmer  do plochy celého par-

ku, nevychádza zo žiadneho  platného či pripravovaného územ-

noplánovacieho  dokumentu, preto  stavebné povolenie  zo dňa

1.  3. 1993  a tiež  jeho potvrdenie  pri odvolávacom konaní

Úradom životného prostredia hlavného mesta Bratislavy zo dňa

15. 6. 1995 bolo oprávnene  napadnuté občanmi. Bol daný tiež

podnet  na  prešetrenie  oprávnenosti  postupu a rozhodnutia

úradov životného prostredia obvodnému prokurátorovi.

 

     Ak úrady životného  prostredia vydávajú takéto stavebné

povolenia, ktoré sú v absolútnom rozpore s princípmi zelenej

filozofie  a ochranou  životného prostredia,  a toto  nie je

prípad  výnimočný,  a  na  druhej  strane minister životného

prostredia  Slovenskej republiky  nepokladá za  potrebné ani

osobne  predložiť parlamentu  stavebný zákon, predkladateľom

ktorého je Ministerstvo  životného prostredia Slovenskej re-

publiky, ale dá prednosť iným aktivitám, ktoré sú určite ne-

pochybne  tiež veľmi  dôležité z  hľadiska ochrany životného

prostredia, tak sa tu vynára otázka, či by predsa len nebolo

bývalo racionálnejšie vyhovieť  požiadavke ministra výstavby

Mráza, aby odbor územného  plánovania a stavebného poriadku,

terajší názov odbor environmentálnej bezpečnosti a vhodnosti

stavieb, prešiel z ministerstva  životného prostredia na mi-

nisterstvo výstavby. Ministerstov životného prostredia by si

v takom prípade vytvorilo nástroje  na účinnú kontrolu vydá-

vaných územných rozhodnutí a  stavebných povolení a možno by

nedochádzalo k takým situáciám ako napríklad teraz.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Slovo má pán poslanec Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Dovolím  si uviesť  len veľmi  krátku faktickú poznámku

k vystúpeniu pani poslankyne  Lazarovej. Chcem ju upozorniť,

že nemôže už žiadať  akéhokoľvek ministra, ale ani životného

prostredia, o dodatočné informácie,  pretože zákon o rokova-

com poriadku jej dáva  možnosť vysloviť spokojnosť alebo ne-

spokojnosť s odpoveďou pána ministra a navrhnúť Národnej ra-

de uznesenie.

 

     Ak by  ste žiadali ďalšie  informácie, je to  predmetom

ďalšej interpelácie, ktorá bude nasledovať až v ďalšom bode.

Vy ste v  tej prvej časti hovorili, že  žiadate, aby vám mi-

nister dodal  ďalšie informácie. Nie je  to možné, nemáte na

to možnosti  podľa rokovacieho poriadku.  Je potrebné na  to

urobiť zrejme novú interpeláciu, alebo v inom kontakte s pá-

nom ministrom tieto informácie získať. Len toľko som považo-

val za potrebné spresniť z procesnej stránky.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pani Lazarová.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Ďakujem pekne.  Asi sme sa  nerozumeli. Ja som  chápala

tie tri otázky ako novú  interpeláciu. V rámci bodu interpe-

lácie ich znovu prednesiem.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pýtam sa, či sa  chce ešte niekto z prítomných

poslancov vyjadriť.

 

     (Nikto.)

 

     Ak nie, podľa § 89 zákona o rokovacom poriadku k písom-

ným odpovediam členov vlády Slovenskej republiky na interpe-

lácie  zaujme Národná  rada Slovenskej  republiky stanovisko

uznesením. Budeme hlasovať. Priatelia, najskôr budeme hlaso-

vať o všetkých písomných odpovediach členov vlády Slovenskej

republiky,  s ktorými  poslanci vyjadrili  súhlas, resp.  ku

ktorým sa nevyjadrili.

 

     Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o písom-

ných odpovediach členov vlády,  s ktorými poslanci vyjadrili

súhlas, resp. sa nevyjadrili. Odporúčam návrh prijať.

 

     Prezentovalo  sa 72  poslancov. Využil  by som inštitút

skrutátorov. Prosím, aby skrutátori spočítali, koľko je prí-

tomných v  sále. (Hlasy v sále.)  V poriadku. Ďakujem. Takže

zopakujeme hlasovanie.

 

     Dámy a páni, prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 80 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 59  poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  Národná rada Slovenskej  republiky sú-

hlasí s odpoveďami členov  vlády Slovenskej republiky na in-

terpelácie  poslancov  Národnej  rady  Slovenskej republiky.

V uznesení  budú  uvedené  interpelácie,  s ktorými poslanci

súhlasili, resp. ku ktorým sa nevyjadrili.

 

 

     Teraz, dámy a páni,  budeme osobitne hlasovať o jednot-

livých písomných  odpovediach členov vlády  na interpelácie,

s ktorými poslanci nesúhlasili.

 

     Budeme  hlasovať o  odpovedi ministerky  Slavkovskej na

interpeláciu poslanca Ftáčnika -  interpelácia číslo 6. Vzá-

pätí budeme  hlasovať, pán kolega Ftáčnik,  o návrhu uznese-

nia, ktoré si v tomto  vystúpení navrhol. Nenavrhol si uzne-

senie? Nech  sa páči, pán kolega  Ftáčnik - procedurálny ná-

vrh.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Navrhol  som Národnej  rade, aby  k tejto  interpelácii

zaujala stanovisko  osobitným uznesením. To  uznesenie môžem

prečítať. Keď bude prijaté, dobre, keď nie, tak Národná rada

sa k tejto interpelácii takto vyjadrí.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dobre, pán kolega. Prosil by som, keby si zopakoval ná-

vrh svojho uznesenia.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Čiže  k interpelácii pod bodom  6a) na  pani ministerku

školstva som navrhol uznesenie: "Národná rada Slovenskej re-

publiky žiada ministerku školstva, aby predložila Výboru Ná-

rodnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a) informá-

ciu  o rozpise  účelovej rezervy  vlády Slovenskej republiky

pre vedu a  techniku vo výške 110 miliónov  korún do 15. ok-

tóbra, b) informáciu o  transformácii, ktorú má Ministerstvo

školstva Slovenskej republiky predložiť do 30. 9. 1995 podľa

odpovede číslo 524/1995-181" - to je odpoveď na tú  interpe-

láciu - "do 15. 10. 1995."

 

 

Podpredseda NR SR  M. Andel:

 

     Ďakujem. Dámy  a páni, budeme sa  prezentovať a zároveň

hlasovať o  návrhu uznesenia, ktoré  navrhol kolega poslanec

Ftáčnik.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 87 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 33 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 46 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že tento návrh  pána poslanca na uznesenie

sme neprijali.

 

     To znamená, že nemusím dávať  hlasovať o tom, či súhla-

síme, lebo automaticky s odpoveďou súhlasíme.

 

     Prikročíme k ďalšej odpovedi. Budeme hlasovať o odpove-

di  pani ministerky  Keltošovej pánu  poslancovi Ftáčnikovi.

Pokiaľ viem,  i tu podal  návrh na uznesenie.  Prosil by som

kolegu Ftáčnika, keby nám ho ešte raz prečítal.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Navrhol som k časti 6b) takéto uznesenie: "Národná rada

Slovenskej republiky vyjadruje nespokojnosť s prístupom vlá-

dy Slovenskej  republiky k riešeniu  kompenzácie za zvýšenie

cestovného a obmedzenie zliav  na cestovnom vo verejnej hro-

madnej doprave."

 

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, počuli ste návrh na uznesenie, ktorý podal

poslanec Ftáčnik. Prezentujme sa a zároveň hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 87 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 37 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 41 poslancov.

 

     Konštatujem, že ani tento návrh na uznesenie, ktorý po-

dal pán kolega Ftáčnik, sme neprijali.

 

     Ďalej budeme hlasovať o odpovedi ministerky Slavkovskej

pani poslankyni Bauerovej, ktorá  mala odpoveď pod číslom 8.

Teda budeme hlasovať o odpovedi na túto interpeláciu, s kto-

rou pani poslankyňa  vyslovila nesúhlas. Prosím, prezentujme

sa a zároveň hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 84 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 25 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.

 

     To znamená, že vlastne teraz sme potvrdili nespokojnosť

pani poslankyne s odpoveďou pani ministerky. (Potlesk.)

 

     Budeme  opäť  hlasovať  o odpovedi.  Priatelia, prosím,

tichšie. Pán  Bugár, viem, že  je to historická  chvíľa, ale

prosím vás o pokoj. (Oživenie v sále.) Priatelia, prosím, je

tu skutočne veľký šum. Buďte takí dobrí, upokojte sa.

 

 

     Teraz budeme hlasovať o  odpovedi pána ministra Baca na

interpeláciu pána  poslanca Kötelesa, s  ktorou pán poslanec

vyslovil  nesúhlas.  Prosím,  prezentujme  a hlasujme. (Hlas

z pléna.) Pán kolega, je neskoro, prepáčte. Idem podľa roko-

vacieho poriadku. Pán kolega, necháme dohlasovať, je to moja

chyba,  vrátime sa  späť. Je  to chybné  hlasovanie, ale pán

poslanec mi  to odpustí. Toto  hlasovanie neplatí. Prepáčte,

ja som  si nevšimol, že  pán poslanec navrhol  aj uznesenie.

Prosil by  som pána poslanca, aby  návrh uznesenia prečítal.

Pán poslanec, ešte raz sa vám ospravedlňujem.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Ďakujem, pán  predsedajúci. Navrhoval som  text uznese-

nia: "Národná  rada Slovenskej republiky  na základe petície

občanov obce Hucín a  Licince, na základe záverov stretnutia

Ministerstva pôdohospodárstva  Slovenskej republiky, Výskum-

ného ústavu  Bratislava, Povodie Hrona,  Okresného úradu ži-

votného prostredia Rožňava a petičných výborov v obciach Li-

cince a Hucín žiada Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej

republiky a Okresný úrad životného prostredia v Rožňave, aby

do 31. decembra 1995 predložili správu pre Národnú radu Slo-

venskej republiky o splnení záverov zo stretnutia predstavi-

teľov štátnej  správy s predstaviteľmi obce  Licince a Hucín

o plánovanej výstavbe vodná nádrž  Meliata, konaného dňa 22.

8. 1995 v obci Licince."

 

Podpredseda NR SR  M. Andel:

 

     Ďakujem  pekne.  Dámy  a  páni,  budeme  sa prezentovať

a hlasovať o tom, či tento  návrh na uznesenie pána poslanca

Kötelesa prijmeme.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 92 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 30 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že tento návrh na uznesenie sme neprijali.

 

     Ďalej budeme hlasovať o odpovedi ministerky Slavkovskej

na interpeláciu  poslanca Pásztora, s  ktorou vyslovil nesú-

hlas. Budeme  hlasovať o tom, či  odpoveď pani ministerky je

dostačujúca,  alebo nie.  Prosím, prezentujme  sa a  zároveň

hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 94 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 61 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

 

     Konštatujem, že i tu  dávame pánu poslancovi za pravdu,

že  je nespokojný  s odpoveďou  pani ministerky Slavkovskej.

(Šum v  sále.) Áno, máte pravdu.  Skúšal som maďarskú opozí-

ciu. Bohužiaľ,  teraz súhlasíme s  odpoveďou pani ministerky

Slavkovskej. Pre nich bohužiaľ, iste.

 

     Dámy a páni, budeme pokračovať. Budeme hlasovať o odpo-

vedi  ministra  Hudeca  na  interpeláciu  poslanca  Bárdosa,

s ktorou vyslovil nesúhlas. Prosím, prezentujme sa a zároveň

hlasujme, či  sme spokojní s odpoveďou  pána ministra Hudeca

pánu poslancovi Bárdosovi.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 97 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 63 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme spokojní  s odpoveďou pána ministra

Hudeca pánu poslancovi Bárdosovi.

 

     Ďalšia interpelácia bola, ak sa to dá takto nazvať, pa-

ni poslankyne Sabolovej na  pána Gašparoviča. Pán Gašparovič

odpovedal, ale tam sme  konštatovali, že pani poslankyňa ne-

môže pána predsedu parlamentu interpelovať.

 

     Ďalej budeme hlasovať o odpovedi ministerky Slavkovskej

na  interpeláciu poslankyne  Rusnákovej, s  ktorou vyslovila

nesúhlas. Prosím, prezentujme sa a  hlasujme o tom, či odpo-

veď ministerky Slavkovskej bola dostatočná.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 98 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 61 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

 

     Konštatujem,  že  sme  spokojní  s odpoveďou ministerky

Slavkovskej poslankyni Rusnákovej.

 

     Ďalej  vystúpil pán  Weiss,  ktorý  mal v podstate  iba

otázky na pána ministra Schenka,  takže hlasovať o tom nebu-

deme.  Takisto vystúpila  pani Lazarová,  ktorá bude vlastne

ešte iba interpelovať pána ministra Zlochu, takže je to bez-

predmetné.

 

     Dámy a páni, podľa  výsledkov tohto hlasovania bude vy-

pracované uznesenie. Odpovede na interpelácie, s ktorými sme

hlasovaním vyjadrili súhlas,  budú zaradené pod bod súhlasí,

a odpovede, s ktorými Národná  rada Slovenskej republiky vy-

jadrila hlasovaním  nesúhlas, alebo odpoveď,  tá jedna, bude

zaradená pod bod nesúhlasí.

 

     Teraz by sme prikročili k  ď a l š i e m u  bodu  nášho

programu, ktorým sú

 

     interpelácie a otázky poslancov.

 

     S  interpeláciami sa  písomne prihlásili  zatiaľ šiesti

poslanci. Ako prvý vystúpi pán poslanec Černák a pripraví sa

pán poslanec Gaľa.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Szigeti.

 

Poslanec L. Szigeti:

 

     Na moju interpeláciu takisto pani ministerka Slavkovská

dala odpoveď,  ktorú som neprijal  a nehlasovali sme  o tom.

Neviem z akého dôvodu.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený člen a členka slovenskej vlády,

     kolegyne, kolegovia,

 

     vo svojom vystúpení budem mať  jeden podnet a jednu in-

terpeláciu v  zmysle § 91 a  89 rokovacieho poriadku. Podnet

dávam v mene celej opozície. A prosím ctené kolegyne a kole-

gov, aby neodchádzali, pretože v tejto interpelácii, ak budú

pozorne počúvať,  im dám návod,  ako sa môžu  lacno a rýchlo

dostať k 40 miliónom korún. Takže najprv podnet.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, už pri hlasovaní o noveli-

zácii zákona  číslo 92/1991 Zb.  sme upozorňovali, že  tento

zákon  poslanci  opozície  považujú  za  protiústavný, najmä

v jeho retroaktívnej časti, a že dajú podnet na Ústavný súd.

Už svoje vystúpenie som končil otázkou, či si viete predsta-

viť, aký chaotický stav by vznikol, keby Ústavný súd dal po-

zitívny  nález  a  keby  vznikla  súbežná platnosť dlhopisov

a kupónov. Keďže  už niekoľkokrát som  interpeloval premiéra

v otázke  privatizácie a  stále mi  lakonicky odpovedal,  že

v zmysle rokovacieho  poriadku privatizácia nie  je v pôsob-

nosti vlády, využívam ďalšie ustanovenie rokovacieho poriad-

ku a v zmysle § 91 ods. 1 dávam v mene celej opozície nasle-

dovný podnet.

 

     Vážený pán premiér, v zmysle § 91 ods. 1 zákona o roko-

vacom poriadku  v mene poslaneckých  klubov Demokratickej ú-

nie, Kresťanskodemokratického hnutia,  Spoločnej voľby a Ma-

ďarskej koalície dávam nasledovný  podnet: Dňa 14. septembra

1995  bola v  Zbierke zákonov  uverejnená novelizácia zákona

číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku na iné osoby

v znení neskorších  predpisov a o  zmene a doplnení  ďalších

zákonov. Túto novelizáciu považujú poslanci opozície za pro-

tiústavnú a dajú podnet na Ústavný súd.

 

     Hoci nález  Ústavného súdu nemožno  predpovedať, žiadam

vás, aby ste Národnú radu Slovenskej republiky v zmysle § 91

ods.  2  písomne informovali,  aké  opatrenia  urobíte,  aby

v prípade kladného nálezu Ústavného súdu nevznikol chaotický

duálny  stav súbežnou  platnosťou dlhopisov  Fondu národného

majetku a  kupónov. Podľa nášho názoru  by bolo účelné, keby

sa emisia  dlhopisov Fondu národného  majetku pozastavila až

do  vydania  nálezu  Ústavného  súdu.  Ostávame s pozdravom,

v mene poslaneckých klubov, Ľudovít Černák.

 

     Kolegyne a kolegovia, teraz pristúpim k svojej interpe-

lácii. Znovu vás žiadam, aby ste pozorne počúvali. Budem in-

terpelovať ministra privatizácie  Slovenskej republiky, pána

ministra Bisáka. Gustáv Jozefčák  bol vydražiteľom v procese

malej privatizácie. Vydražil prevádzkovú jednotku, nehnuteľ-

nosť, ku ktorej mal  pred dražbou právo hospodárenia  štátny

podnik  Domáce  potreby,  Banská  Bystrica. Vyvolávacia cena

draženej  prevádzkovej jednotky  bola asi  1,5 milióna, cena

dosiahnutá v dražbe bola  asi 5,5 milióna. Táto nehnuteľnosť

však nemala byť v dražbe, pretože  sa stala predmetom rešti-

tučného nároku.

 

     Keďže bol  skutočne dokázaný reštitučný  nárok, súd vy-

slovil neplatnosť dražby a  povinnosť vydať nehnuteľnosť re-

štituantke, s čím, samozrejme, bola spojená aj povinnosť mi-

nisterstva pre správu a  privatizáciu národného majetku vrá-

tiť vydražiteľovi  sumu 5,5 milióna korún.  Toto všetko malo

prebiehať z  osobitného účtu ministerstva,  pretože na tento

účet po dražbe zaplatil  vydražiteľ za prevádzkovú jednotku.

Toto je prípad, ktorý nebol ojedinelý, takýchto prípadov bo-

lo viac.

 

     Osobitný  charakter nadobudol  tento prípad  až neskôr.

Vydražiteľ ako navrhovateľ podal na Okresný súd v Žiline ná-

vrh,  ktorým sa  domáhal,  aby  mu ministerstvo  ako odporca

v prvom rade,  a Domáce potreby, štátny  podnik, Banská Bys-

trica ako  odporca v druhom rade,  nahradili škodu, ktorá mu

vznikla v príčinnej súvislosti  s povinnosťou vydať reštitu-

antke  prevádzkovú jednotku,  ktorú vydražil  a dražba  bola

neskôr vyhlásená za neplatnú. Tento  návrh bol podaný na Ok-

resný súd v  Žiline 4. mája 1995, číslo  konania na Okresnom

súde je 20 C 412/1995. Zatiaľ všetko normálne, ale teraz po-

zor. Škodu,  ktorú požadoval, vyčíslil vo  výške 50 miliónov

korún. Zástupca  ministerstva s týmto  súhlasil, keďže podľa

jeho názoru výška bola  preukázaná znaleckými posudkami, do-

konca sa na súde vyjadril, že ministerstvo nepodá odvolanie.

 

     Preto sú namieste otázky: Ako sa chráni majetok na oso-

bitnom účte ministerstva? Prečo sa súhlasilo s takým vysokým

ušlým ziskom  firme, ktorá bola najmenej  dva roky v strate?

Ako mohlo dôjsť k situácii, že na počudovanie všetkých, kto-

rí  majú čosi  do činenia  so súdmi,  bol tento súd skončený

vyhlásením rozsudku už  12. júla 1995, t. j.  presne dva me-

siace a osem dní od podania návrhu?

 

     Pritom skutočne  nešlo o maličkosť, pretože  aj pre mi-

nisterstvo pravdepodobne  50 miliónov korún  maličkosťou nie

je.  Našťastie, hoci  dotknutý nemenovaný  pracovník na súde

vyhlásil, že ministerstvo sa  neodvolá a na základe rozsudku

sa malo navrhovateľovi, tentokrát už nie fyzickej osobe, ale

žilinskej firme JOVOS Žilina, zaplatiť z osobitného účtu pod

titulom  tak  chabo  preukázanej  škody  47  miliónov korún,

v posledný deň sa ministerstvo  odvolalo a tento proces bude

ešte  pokračovať. Plne  súhlasím s  tým, že  ak niekto inému

spôsobí škodu,  podľa zákona musí túto  škodu poškodenému u-

hradiť, ale  iba tú škodu, ktorá  poškodenému skutočne podľa

zákona patrí.

 

     Kolegyne a kolegovia,  netreba veľké ekonomické vzdela-

nie na to,  aby ste aj vy usúdili, že takto vyčíslená náhra-

da je skutočne prehnaná. A preto  v zmysle § 89 zákona o ro-

kovacom poriadku interpelujem pána  ministra Bisáka a žiadam

ho, aby v tomto spore ministerstvo odsúhlasilo len takú výš-

ku náhrady, ktorá je transparentne preukázateľná a ekonomic-

ky odôvodnená.

 

     Ďakujem za vašu pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem,  pán poslanec.  Skôr ako  vystúpi pán poslanec

Gaľa, chcel by som kvôli stenozáznamu k bodu písomné odpove-

de členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslan-

cov Národnej  rady Slovenskej republiky,  aby sa dostalo  do

uznesenia,  alebo na  koniec uznesenia,  že sme  nehlasovali

o odpovedi číslo 9  ministerky školstva Slovenskej republiky

na interpeláciu poslanca Národnej rady pána Szigetiho.

 

     Budeme  pokračovať. Nech  sa páči,  pán poslanec  Gaľa,

a pripraví sa pán poslanec Čarnogurský.

 

Poslanec M. Gaľa:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená vláda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     podpredseda vlády a minister financií Slovenskej repub-

liky v súlade s časťou B/4 uznesenia vlády Slovenskej repub-

liky číslo  315 z 9.  mája 1995, k  správe o stave  prípravy

a organizačno-technického zabezpečenia návštevy Svätého Otca

Jána  Pavla II.  na Slovensku  vymenoval komisiu pracovníkov

Ministerstva financií Slovenskej republiky na objektívne po-

súdenie finančných požiadaviek  jednotlivých rezortov, miest

a obcí. V  rámci posudzovania požiadaviek  sa uskutočnili na

Ministerstve financií Slovenskej  republiky rokovania so zá-

stupcami všetkých zainteresovaných ministerstiev, prednosta-

mi  obvodných  úradov,  primátormi  miest,  starostami obcí,

resp. ich splnomocnencami. Cieľom rokovaní bolo spresniť po-

žiadavky, odstrániť duplicity  a systémovo riešiť smerovanie

výdavkov v súlade s  kompetenciami, zodpovednosťou a úlohami

jednotlivých subjektov pri zabezpečovaní návštevy.

     Pri prehodnocovaní požiadaviek  sa prihliadalo na prin-

cíp  hospodárnosti, pričom  sa súčasne  zohľadňovala potreba

zabezpečenia dôstojného priebehu  návštevy. Nebolo možné po-

kryť  tie požiadavky,  ktoré bezprostredne  nesúviseli s ná-

vštevou, resp. tie, kde sa uplatňovali neúmerne vysoké náro-

ky na štátny rozpočet. Komisia  požadovala, aby sa do finan-

covania návštevy zapojili aj vlastné zdroje rezortov, miest,

obcí a cirkví. Primeraný dôraz  sa kládol na finančné zabez-

pečenie  bezpečnostnej a  organizačnej stránky  návštevy. Po

prerokovaní  celkových  požiadaviek  s  rezortmi,  okresnými

úradmi a obcami na základe celkového posúdenia komisia vyko-

nala nesporné zmeny a  spresnenia. Celkové požiadavky po od-

stránení duplicitných nárokov predstavovali sumu 259 268 872

Sk.  Ministerstvá  požadovali 168 431 122 Sk,  mestá a  obce

90 837 750 Sk dodatočných zdrojov zo štátneho rozpočtu.

 

     Po prehodnotení požiadaviek komisia navrhuje zapojiť do

financovania  zabezpečenia návštevy  zdroje rezervy štátneho

rozpočtu v celkovej sume 105 751 459 Sk. Z uvedenej  sumy sa

navrhlo pre potreby ministerstiev 53 956 459 Sk a pre potre-

by miest a obcí 51 795 000 Sk. Okrem toho sa úpravou regulá-

cie  čerpania rozpočtových  výdavkov určených na prvý polrok

1995  pre bezpečnostný  úsek Ministerstva  vnútra Slovenskej

republiky  a  Ministerstva  dopravy,  pôšt a telekomunikácií

Slovenskej republiky  odporučilo použiť aj  ich vlastné roz-

počtové zdroje.

 

     V súlade s úlohami,  ktoré mali jednotlivé subjekty za-

bezpečovať, bolo dohodnuté realizovať financovanie úloh spo-

jených s návštevou týmto spôsobom:

 

     1. Po  schválení vládou Slovenskej  republiky Minister-

stvo financií  Slovenskej republiky poukáže  z rezervy vlády

príslušné  sumy  jednotlivým  ministerstvám  na účty cudzích

prostriedkov. Potreby cirkví sa budú financovať prostredníc-

tvom Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

 

     2. Finančné prostriedky určené pre  mestá a obce sa po-

ukážu  na účet  cudzích prostriedkov  sekcie verejnej správy

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a tieto bude minis-

terstvo  uvoľňovať prostredníctvom  okresných úradov  mestám

a obciam po predložení zúčtovacích podkladov.

 

     3. Vzhľadom  na to, že sa  v priebehu organizačno-tech-

nického  zabezpečovania návštevy  mohli objaviť nepredvídané

výdavky, a výdavky, ktoré  nie je možné prideliť zaintereso-

vaným rezortom, navrhlo sa vytvoriť  rezervu v sume 5 milió-

nov Sk. Rezerva bola  poukázaná na účet cudzích prostriedkov

sekcie verejnej správy Ministerstva vnútra Slovenskej repub-

liky.

 

     4. Prostriedky  určené pre ministerstvá,  cirkvi, mestá

a obce v štruktúre, ako sú  uvedené v materiáli, sú účelové.

Akékoľvek presuny sú viazané na súhlas Ministerstva financií

Slovenskej republiky.

 

     5. Prostriedky podliehajú vyúčtovaniu v termínoch urče-

ných Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

 

     Dovoľte mi,  aby som z  toho, čo som povedal, sa dotkol

problematiky miest a obcí,  resp. financovania uvedených ná-

kladov  a ich  splatnosti. Táto  problematika sa  týka mesta

Bratislavy, ďalej  Šaštína-Stráže, Nitry, Levoče  a Spišskej

Kapituly, Popradu, Starého Smokovca, Košíc a Prešova v úhrn-

nej sume, ako som  uviedol, 51 795 000 Sk. Pokiaľ mám infor-

mácie, z tejto sumy príslušné ministerstvá doposiaľ uhradili

iba  malú čiastku  mestu Košice.  Ostatným mestám  zatiaľ zo

sľúbenej  sumy neboli  uhradené žiadne  finančné prostriedky

napriek tomu,  že všetky procedurálne  podmienky na to,  aby

boli tieto peniaze poukázané, mestá splnili.

 

 

     Konkrétne sa dotknem otázky  Prešova. Prešov mal sľúbe-

ných 4 810 000 Sk, navyše  realizoval ešte po zmluve s gréc-

kokatolíckym biskupstvom ďalšie 2 milióny, ktoré boli sľúbe-

né biskupskému úradu. Všetci dobre vieme, v akej situácii sa

nachádzajú mestá. Posledne sme o tom hovorili pri prerokúva-

ní čiastkového  plnenia rozpočtu Slovenskej  republiky za I.

polrok.  Vieme  dobre,  že  mestá  žijú  na hrane únosnosti,

a preto  sa pýtam  ministra financií  a zároveň  aj ministra

vnútra, kedy mienia tento stav riešiť a akým spôsobom, resp.

v akom  splátkovom kalendári  budú mestá  oddlžené v  zmysle

prísľubu, ktorý bol daný  na spoločných sedeniach, o ktorých

som hovoril na začiatku.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Ďalej  vystúpi pán poslanec Čar-

nogurský a pripraví sa pán poslanec Langoš.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Vážený pán predseda,

     pán predsedajúci,

     kolegyne a kolegovia,

 

     mám dve interpelácie, jednu na predsedu vlády, jednu na

ministra vnútra. Najskôr na predsedu vlády.

 

     31.  augusta  tohto  roku  došlo  k závažnému narušeniu

zvrchovanosti Slovenskej republiky únosom a odvlečením obča-

na Slovenskej  republiky do Rakúska. Prípad  začal ihneď vy-

šetrovať tím Policajného zboru Slovenskej republiky a odvte-

dy vychádzajú na povrch  mnohé podrobnosti týkajúce sa tohto

únosu,  aj keď  páchateľov únosu  zatiaľ polícia neodhalila.

Z množstva podrobností,  ktoré vychádzajú na  povrch pri vy-

šetrovaní  tohto závažného  trestného činu,  sú dôležité dve

skupiny dôkazov, ktoré nasvedčujú  tomu, že na miestach sen-

zitívnych z  hľadiska únosu sa  pohybovali príslušníci, prí-

padne vozidlá Slovenskej informačnej služby.

 

     Tieto dve skupiny dôkazov sú nasledovné:

 

     Jedna  skupina dôkazov  sa týka  toho, že  občania obce

Svätý Jur videli a vypovedajú o  tom, že dva až tri dni pred

únosom parkovalo  vo Svätom Jure na  dohľad domu obete únosu

vozidlo značky Mercedes - skriňové.  V tlači sa objavili in-

formácie, že prinajmenšom takéto vozidlo má aj Slovenská in-

formačná služba.

 

     Druhá skupina dôkazov, v  ktorej sa vyskytuje opäť Slo-

venská informačná služba, sú výpovede príslušníkov Pohranič-

nej    polície    z    hraničného    prechodu   do   Rakúska

Bratislava-Petržalka a zápis v knihe služieb alebo v nejakej

knihe vedenej na tomto  hraničnom prechode Slovenskou pohra-

ničnou políciou. V tomto zápise  sa taktiež hovorí o tom, že

prakticky celý  pracovný deň 31. augusta  tohto roku sa zdr-

žiaval na hraničnom prechode Bratislava-Petržalka príslušník

Slovenskej informačnej služby Milan Lovich.

 

     Keď sa vyskytli takéto závažné dôkazy, dalo by sa pred-

pokladať,  že bude  v záujme  Slovenskej informačnej  služby

a vlády Slovenskej republiky vynaložiť  všetko úsilie na to,

aby Slovenská informačná služba, súčasť štátneho mechanizmu,

bola zbavená  tohto podozrenia.  Stal  sa však presný  opak.

Vyšetrovateľ, ktorý bol poverený vyšetrovaním tohto prípadu,

požiadal riaditeľa Slovenskej  informačnej služby Ivana Lexu

o povolenie, aby mohol  vypočuť niektorých príslušníkov Slo-

venskej informačnej služby a  vstúpiť do objektov Slovenskej

informačnej  služby. Riaditeľ  Slovenskej informačnej služby

Ivan Lexa vyšetrovateľovi nedal na toto súhlas a tým znemož-

nil Policajnému  zboru Slovenskej republiky  sledovať určitú

reťaz dôkazov, čím  prinajmenšom závažným spôsobom poškodil,

alebo sťažil Policajnému  zboru Slovenskej republiky odhale-

nie páchateľov.

 

     Vzhľadom na  to, že podľa novelizovaného  zákona o Slo-

venskej informačnej službe  riaditeľa Slovenskej informačnej

služby  menuje vláda  Slovenskej republiky,  minimálne tieto

dve skupiny dôkazov, ktoré  som spomenul, tým, že vyvolávajú

podozrenie voči Slovenskej informačnej službe a neboli dote-

raz  vyvrátené,  automaticky  vyvolávajú  podozrenie aj voči

vláde Slovenskej republiky. A preto moja interpelácia, resp.

otázka na predsedu vlády znie:  Čo urobí vláda, aby umožnila

Policajnému zboru Slovenskej republiky preveriť dôkazy vyvo-

lávajúce dôvodné podozrenie, že  do únosu slovenského občana

do Rakúska dňa 31. augusta tohto roku bola zapletená aj Slo-

venská informačná služba?

 

     Moja druhá interpelácia na  ministra vnútra  pána Hude-

ka  obsahovo nadväzuje  na predchádzajúcu. Vyšetrovaním prí-

padu  odvlečenia slovenského  občana do  cudziny bol pôvodne

poverený vyšetrovateľ Policajného zboru Slovenskej republiky

major Dr. Jaroslav Šimunič.  Major Šimunič zrejme postupoval

podľa  svojich  odborných  vedomostí  a skúseností, pracoval

takmer 20 rokov v Policajnom  zbore. V zákone číslo 171/1993

Zb. o Policajnom zbore sa v § 7 ods. 7 hovorí: "Vyšetrovateľ

je  vo veciach,  ktoré vyšetruje,  procesne samostatný  a je

viazaný  iba zákonmi  a inými  všeobecne záväznými  právnymi

predpismi a  v rozsahu ustanovenom Trestným  poriadkom a po-

kynmi prokurátora a súdu." Toľko zákon.

 

     Major Šimunič bol odvolaný  z prípadu, alebo inými slo-

vami prípad mu bol  odňatý, a podľa vyjadrenia podplukovníka

Lamačku, ktoré som si prečítal v novinách, bol mu prípad od-

ňatý preto - Šimuničovi,  že nevypracoval plán vyšetrovania.

Ak by  toto mal byť skutočný  dôvod odňatia prípadu majorovi

Šimuničovi, bolo  by to zjavné  porušenie § 7  ods. 7 zákona

o Policajnom zbore.  A preto moja otázka  na ministra vnútra

znie : "Z akých dôvodov bol majorovi Dr. Jaroslavovi Šimuni-

čovi  odňatý  prípad   vyšetrovania  odvlečenia  do  cudziny

spáchaný 31. augusta tohto roku?"

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďalej v rozprave vystúpi  pán poslanec Langoš a pripraví

sa pán poslanec Köteles.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     dámy a páni,

 

     prvá  moja  interpelácia  smeruje  k ministrovi kultúry

Ivanovi Hudecovi. Mám ju napísanú ako písomnú a žiadam na ňu

písomnú odpoveď, i keď tu pán minister nie je prítomný.

 

     Dňa 7. marca 1995 sme schválili zákon o štátnom rozpoč-

te, v ktorom v  kapitole Ministerstva kultúry Slovenskej re-

publiky bolo v položke "Záujmové združenia" uvedených 33 mi-

liónov Sk.  V podrobnom rozpise  bol rozpočet pre  divadelné

združenia rozpísaný takto: Združenie divadelníkov na Sloven-

sku 2  milióny Sk, Fórum  mladých divadelníkov na  Slovensku

Medzičas 1 milión Sk, Združenie kritikov a divadelníkov Slo-

venska 250 tisíc Sk  a Združenie Stoka, divadelné združenie,

2 milióny Sk. Takto rozpísaný rozpočet alebo kapitola minis-

terstva kultúry bola schválená Národnou radou.

 

 

     Takýto  spôsob  financovania  neštátnych  divadiel  bol

vlastne  výsledkom viacročného  úsilia odborných pracovníkov

ministerstva kultúry, ako riešiť tento problém,  s ktorým si

totalitné ministerstvo nedokázalo  rady. Na prijatí predsta-

viteľov spomínaných  občianskych združení z  oblasti divadla

dňa 19.  januára 1995 štátna  tajomníčka pani Oľga  Šalagová

potvrdila celoročný  rozpočet a na  dobu trvania provizória,

rozpočtového provizória, prisľúbila združeniam dotácie v po-

mernej výške podľa schváleného rozpočtu.

 

     Pre združenie Stoka  minister podpísal zmluvu približne

v tejto výške, ale po niekoľkých dňoch si to rozmyslel a bez

udania dôvodu túto sumu znížil na 200 000 korún. Novú zmluvu

v takejto výške predložilo ministerstvo združeniu na podpis.

Doposiaľ však ani táto suma  nebola poukázaná, a to bez odô-

vodnenia a písomného vyjadrenia ministra alebo ministerstva.

 

     Komisia  pre  občianske  združenia  štátneho  fondu Pro

Slovakia odporučila v máji  prideliť združeniu Stoka dotáciu

1 milión korún, čo jednomyseľne schválila aj rada fondu. Pán

minister  podmieňuje udelenie  tejto dotácie  vrátením dlhu.

Pôžičku, ktorá zakladá tento dlh, dostalo združenie po doho-

de s vtedajším ministrom kultúry  a predsedom rady fondu Pro

Slovakia v marci minulého roku  vo výške 500 000 Sk. Komisia

pre  divadelníctvo a  rada fondu  navrhla pôžičku  zmeniť na

grant a minister to schválil. Minister Hudec však po prícho-

de do úradu toto rozhodnutie svojho predchodcu zrušil. V ja-

nuári tohto roku podpísal združeniu Stoka pôžičku na uhrade-

nie prenájmu priestorov za I. polrok. Od júla je pôžička pe-

nalizovaná  15 %  mesačne. V  januári teda  minister pôžičku

podpísal s vedomím, že ju súbor nebude môcť splatiť, pretože

mu peniaze  jednoducho nedá. 25. augusta  dostalo toto diva-

delné združenie list od riaditeľa fondu Pro Slovakia, v kto-

rom oznamuje, že ak divadlo pôžičku nevráti do 15 dní od do-

ručenia listu, bude ju vymáhať súdnou cestou.

 

     Pán minister Hudec teda osobným zásahom a porušením zá-

kona o  rozpočte zabránil udeleniu dotácie  divadlu Stoka vo

výške 3 miliónov Sk a súčasne chce súdne vymáhať dlh 650 000

korún plus percentá. A nie je to iba toto združenie. Rovnako

bez odôvodnenia a písomného  oznámenia minister neudelil do-

táciu Fóru mladých divadelníkov na Slovensku, schválenú par-

lamentom, Fóru  Medzičas, ktoré je  jedinou organizáciou, čo

pomáha  existencii neštátnych  divadelných aktivít. Minister

Hudec touto svojou činnosťou  vlastne likviduje neštátne di-

vadlá na  Slovensku. Porušuje zákon  a bezdôvodne vypovedáva

právoplatne  uzavreté zmluvy,  čím porušuje  vlastne ústavnú

deklaráciu o právnom štáte.

 

     Mám dve  otázky na pána  ministra. Žiadam, aby  uviedol

dôvody svojho konania voči  týmto dvom divadelníckym združe-

niam,  a žiadam,  aby podrobne  uviedol, na  aký účel použil

rozpočtové peniaze a peniaze štátneho fondu kultúry Pro Slo-

vakia, ktoré ušetril týmito svojimi rozhodnutiami.

 

     Druhá moja  interpelácia je na  ministra spravodlivosti

pána Liščáka. Má dve časti.

 

     Prvá časť sa týka viacerých verejných vystúpení predse-

du Združenia robotníkov Slovenska, podpredsedu Národnej rady

Slovenskej republiky, predsedu  vládnej strany, ktorú zastu-

puje minister Liščák vo vláde.  Pán minister sa už k niekto-

rým  výrokom svojho  predsedu  alebo  predsedu strany, ktorú

zastupuje, vyjadril veľmi lakonicky, že pán podpredseda Ľup-

ták myslel to a to. Ja  si dovolím, ak dovolíte teda, prečí-

tať záznamy  dvoch vystúpení kolegu Ľuptáka  na dvoch verej-

ných  mítingoch. Na  prvom mítingu,  odborárskom, v okresoch

Michalovce,  Humenné, Svidník  a Stará  Ľubovňa, pán  kolega

Ľupták povedal doslova: "Nič sa nedeje, nikto ich nemôže sú-

diť - podnikateľov, lebo  sudcovia a prokuratúra sú nezávis-

lí, čo ma už napadli, keď  som to povedal, ale ja si myslím,

že najväčšou  chybou bolo v spoločnosti  jedno, že sudcovia,

prokurátori po  novembri sa stali  nezávislí. Preto nech  sú

nezávislí v  politickej oblasti, ale v  hospodárskej by mali

súdiť. Koho  zavreli za veľké premrhanie  miliónov a miliárd

tu od roku  1989 za daňové úniky a  podvody? Povedzte mi to.

Nikoho. A  prečo vlastne? Sudca  je nezávislý, nikto  mu nič

nemôže nadirigovať."

 

     A na  mítingu v Snine,  podobne to bol  verejný míting,

odborársky, tiež v auguste, povedal: "Sudcovia, ktorí by ma-

li byť  nezávislí len v politickej  oblasti, sú nezávislí aj

v hospodárskej a nikto im nemôže nariadiť niekoho súdiť."

 

     Ministra Liščáka  žiadam, aby podrobne  vysvetlil svoju

predstavu o nezávislosti súdov a sudcov v plnom rozsahu toh-

to pojmu, ako sa používa v západných demokraciách.

 

     Druhá otázka na  pána ministra spravodlivosti: Legisla-

tívny plán vlády hovorí, že taká základná právna norma, kto-

rá sa bude týkať výkonu justície  - sudcovský kódex - má byť

schválená vládou  v októbri tohto roku,  teda budúci mesiac.

Minister  zriadil  legislatívnu  komisiu  na  prípravu tejto

právnej normy. Súčasne som  zistil, že Združenie sudcov Slo-

venska, ktoré združuje tri  štvrtiny sudcov na Slovensku, má

zastupovať  niekoľko členov  v tejto  legislatívnej komisii.

Dodnes nedostali pozvánku na činnosť  alebo na účasť na čin-

nosti tejto komisie, ktorá má pripraviť pre ministerstvo tú-

to základnú legislatívnu normu.  Pýtam sa pána ministra, ako

je to organizačne zabezpečené, v akom stave je príprava sud-

covského kódexu,  a žiadam, po dohode  s kolegom Pavlom Hru-

šovským, členom ústavnoprávneho výboru, aby ja a kolega Hru-

šovský sme boli pravidelne prizývaní na prácu tejto legisla-

tívnej komisie, ktorá má pripraviť sudcovský kódex.

 

     Tretia interpelácia je na  ministra vnútra pána Hudeka.

Deň po tom, ako som  sa z oznamovacích prostriedkov dozvedel

o bytovej a domovej prehliadke u sídelného banskobystrického

biskupa Baláža, predsedu  Biskupskej konferencie, som cesto-

val do  Banskej Bystrice a  rozprával som sa  s ľuďmi, ktorí

boli svedkami pri tejto prehliadke. V pondelok som novinárom

povedal,  že  vyzvem  ministra  vnútra  Hudeka, aby odstúpil

z funkcie ministra vlády. Priznám  sa, že pod tlakom spomie-

nok na  svoj veľmi drsný  zážitok z detstva,  keď ako štvor-

alebo päťročné  dieťa som bol svedkom  podobnej bytovej pre-

hliadky  u  banskobystrického  kanonika.  Po ďalších udalos-

tiach, ktoré  podľa mňa majú politický  podtext, po verejnom

násilí, násilí na synovi prezidenta, násilí na kolegovi Mik-

loškovi, si myslím,  že každá zmena na tomto  poste môže byť

len zmenou k horšiemu.

 

     Takže čakám  od pána ministra,  že osobne dohliadne  na

vyšetrenie týchto vecí. Začal som biskupom Balážom. Mrzí ma,

že tu nie je generálny  prokurátor Dr. Vaľo, pretože jednému

i druhému by  som tu otvoril priestor,  aby sa ospravedlnili

pánu biskupovi.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán poslanec  Köteles. Pripraví sa  pán poslanec Javor-

ský.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážená Národná rada,

 

     chcel  by som  interpelovať vládu  Slovenskej republiky

ale vzhľadom na to, že  je tu len pán minister, interpelujem

jeho.

 

     Vážená vláda Slovenskej republiky, naposledy predstavi-

telia Karpatskonemeckého spolku  na Slovensku uverejnili vy-

hlásenie o žiadosti karpatských Nemcov žijúcich v Slovenskej

republike na zrušenie niektorých  dodnes platných tzv. Bene-

šových dekrétov. Ide o dekréty, ktoré vychádzajú z kolektív-

nej viny  uvalenej na Nemcov a  Maďarov žijúcich v Českoslo-

vensku a umožnili, ba aj prikázali vyhnať desaťtisíce z nich

z historickej rodnej  zeme do cudziny alebo  na nútenú prácu

do  českého pohraničia,  konfiškovať im  majetok, zakázať im

používať  materinskú  reč  a  odobrať  im základné občianske

a ľudské práva.  V uplynulých desaťročiach  až dodnes nebolo

možné  rozprávať o týchto  brutálnych činoch, ktoré by vážne

spochybnili povojnový antifašistický  a víťazný obraz Česko-

slovenska.  Žiaľ, ani  poslanci zákonodarných  zborov nemali

odvahu riešiť  toto jedno z najtemnejších  období našej spo-

ločnej histórie. Pokrytecky  a fetišizovaním dátumu nastupu-

júcej komunistickej  moci so spätnou  platnosťou len do  25.

februára 1948 uznali odškodňovacie nároky so snahou pozabud-

núť na utrpenie státisícov ľudí,  ktoré nemalo obdobu v Kar-

patskej kotline.

 

     Viackrát odzneli  stanoviská až z  najvyšších miest, že

s reštitučnými  nárokmi  a  odškodnením  spred  25. februára

1948 v Slovenskej republike nejdeme. Pritom 30. júna 1993 sa

vláda Slovenskej  republiky pri vstupe  do Rady Európy  pred

celým svetom slávnostne zaviazala, že v dohľadnej budúcnosti

napraví  krivdy spáchané  po II.  svetovej vojne  na základe

dodnes platných Benešových  dekrétov na kolektívoch určitých

skupín občanov z dôvodu, že  používali iný jazyk, hlásili sa

k inej národnosti, alebo boli  zosobášení s týmito prenasle-

dovanými občanmi. Následky  týchto polofašistických dekrétov

sú v určitých oblastiach  spoločenského života dodnes platné

a hmotne diskriminujú určité skupiny občanov.

 

 

     Vážená  vláda, na  základe článku  12 Ústavy Slovenskej

republiky, citujem: "Ľudia sú  slobodní a rovní v dôstojnos-

tiach a právach" a článku  34, citujem: "Príslušnosť ku kto-

rejkoľvek národnostnej menšine alebo etnickej skupine nesmie

byť nikomu na ujmu" a v snahe aspoň čiastočne naprávať tieto

historické  krivdy interpelujem  vládu Slovenskej  republiky

v zmysle zákona  číslo 44/1989 Zb. v  mene občanov maďarskej

a nemeckej národnosti  a dúfam, že aj každého kriticky zmýš-

ľajúceho a tolerantného občana v Slovenskej republike:

 

     1. Aké konkrétne kroky  urobila vláda Slovenskej repub-

liky  na uplatnenie  záväzkov prijatých  pri vstupe  do Rady

Európy?

 

     2. Kedy predloží vláda Slovenskej republiky legislatív-

ne návrhy na vysporiadanie následkov niektorých tzv. diskri-

minačných Benešových dekrétov?

 

     3. Akým  spôsobom hodlá vláda  Slovenskej republiky od-

škodniť občanov  Slovenskej republiky odvlečených  na nútenú

prácu do českých a  moravských pohraničných oblastí v rokoch

1945 až 1948?

 

     Interpelujem pána ministra  kultúry Slovenskej republi-

ky, ľutujem, že nie je prítomný.

 

     Vážený pán minister, s hrejivým pocitom v srdci som po-

čúval vaše  argumenty, vyslovené v  televíznej debate Press-

klub dňa 13. júna 1995, keď  ste s pre vás charakteristickým

nadhľadom a  nadšením analyzovali kultúrny  život Slovenskej

republiky. Keby som sa zmýlil v dátume, tak ma ospravedlňte.

Pritom, ako  sa od vás  očakávalo, poukázali ste  aj na nad-

štandardné postavenie kultúrnych možností národnostných men-

šín, ktoré sú bohato financované a dotované zo štátneho roz-

počtu.  Ako príklad  ste uviedli  divadlá Jókaiho  v Komárne

a Thália v Košiciach so štátnou  dotáciou v tomto roku až 60

miliónov Sk. V tomto svetle pravdepodobne len protislovenské

živly šíria  také informácie a  dezinformácie, podľa ktorých

štátne dotácie na prevádzkové náklady pre jednotlivé divadlá

v Slovenskej republike na rok 1995 sú približne nasledovné:

 

     Národné divadlo Bratislava 160 miliónov Sk

     Nová scéna Bratislava 40 miliónov Sk

     Štátne divadlo Košice 37 miliónov Sk

     Divadlo Jonáša Záborského v Prešove 37 miliónov Sk

     Divadlo A. Bagara v Nitre 24 miliónov Sk

     Štátna opera Banská Bystrica 21 miliónov Sk

     Divadlo Tajovského vo Zvolene 16 miliónov Sk

     Divadlo SNP v Martine 15 miliónov Sk

     Ukrajinské divadlo Duchnoviča v Prešove 11 miliónov Sk

     Divadlo Romatan v Košiciach - rómske 8 miliónov Sk

     Divadlo Thália v Košiciach 7 miliónov Sk

     Divadlo Jókaiho v Komárne 7 miliónov Sk

     Spišské divadlo 4 milióny Sk

     a ďalšie divadlá, bábkové divadlá spolu 43 miliónov Sk.

     Spolu 453 miliónov Sk.

 

     Vážená Národná rada, keď vychádzam z národnostného zlo-

ženia Slovenskej republiky, alebo, čo je podľa mňa oveľa ob-

jektívnejšie a presnejšie, to je zloženie obyvateľstva podľa

materinského  jazyka,  zisteného  pri  sčítaní  ľudu  v roku

1991, tak národnostná skladba Slovenska je 4 519 tisíc obča-

nov a slovenský materinský jazyk má 4 445 tisíc ľudí, maďar-

ský má 608 tisíc ľudí, rómsky 770 tisíc, rusínsky materinský

jazyk 49 tisíc a ukrajinský materinský jazyk 9 tisíc ľudí.

 

     A údaje o financovaní  divadelnej kultúry v prepočítaní

na jednu osobu v Slovenskej republike: na jednu osobu v Slo-

venskej republike všeobecne vychádza 85,95 Sk. Na jednu oso-

bu slovenskej národnosti 92,44 Sk, podľa materinského jazyka

93,98 Sk. Na jednu osobu rómskej národnosti 122,57 Sk, podľa

materinského jazyka 117 Sk.  Na jednu osobu ukrajinskorusín-

skej národnosti 391,17 Sk,  podľa materinského jazyka 203,50

Sk. A  na jednu osobu  maďarskej národnosti 25,57  Sk, podľa

materinského jazyka 23,84 Sk. Nechcem  to porovnať ani s ce-

loslovenským priemerom, ani  s ostatnými finančnými čiastka-

mi, ale je tu obrovský rozdiel.

 

     Z tohto dôvodu, vážený  pán minister, vzhľadom na fakt,

že sú obrovské rozdiely  medzi vašimi slovami o nadštandard-

nom podporovaní národnostných kultúr a informáciami  kolujú-

cimi vo verejnosti v oblasti divadelníctva Slovenskej repub-

liky, v zmysle zákona číslo 44/1980 žiadam vás o nasledujúce

informácie:

 

     1. V  akej výške dostali štátne  dotácie jednotlivé di-

vadlá v Slovenskej republike do septembra 1995?

 

     2. V akej výške  dostanú uvedené divadlá štátne dotácie

globálne v roku 1995?

 

     3. Aké kroky hodlá  Ministerstvo kultúry Slovenskej re-

publiky  podniknúť,  aby  sa  odstránil  priepastný  rozdiel

v štátnej podpore medzi maďarskými divadlami a minimálne ce-

loslovenským priemerom?

 

     Pritom pre maďarské divadelníctvo v Slovenskej republi-

ke je  charakteristické, že ide  o zájazdové divadlá,  ktoré

pracujú v najťažších podmienkach  na vidieku. Som pevne pre-

svedčený,  že až  po nastolení  prehľadného a  spravodlivého

štátneho dotačného  systému sa môžeme  vyhnúť zbytočným kon-

fliktom v oblasti kultúry.  Len výrazným podporovaním malých

kultúr, v tomto prípade  rusínskoukrajinského  a hlavne róm-

skeho divadelníctva, a minimálne zrovnoprávnením maďarského,

môžeme spoločne pozdvihnúť morálne vedomie a kultúrnu úroveň

všetkých občanov Slovenskej republiky.

 

 

     A mal by som jednu  otázku na vládu Slovenskej republi-

ky. Keď nepovažujú za dôležité, nebudem požadovať, aby na to

odpovedala.

 

     Vážená vláda Slovenskej  republiky, na základe žiadosti

školopovinných detí Slovenskej republiky a pedagógov v zmys-

le § 89 zákona číslo 44/1989 Zb. prosím vás o jednu informá-

ciu: Kto  ovláda vo vláde Slovenskej  republiky naspamäť text

Vyhlásenia  zvrchovanosti Slovenskej  republiky a  preambuly

Ústavy Slovenskej republiky?

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     V rozprave ďalej vystúpi  pán Javorský, pripraví sa pán

Juriš. Skôr ako dám slovo  pánu Javorskému, chcel by som vám

prečítať  jeden oznam:  Oznamujeme poslancom  prihláseným na

špeciálnu leteckú  linku, že lietadlo na  letisko Sliač dnes

nepoletí, pretože je vyťažené poslancami letiacimi do Popra-

du a Košíc. Ďakujem.

 

     Pán Szigeti.

 

Poslanec L. Szigeti:

 

     Pán podpredseda, prosím vás,  sľúbili ste mi, že budeme

hlasovať o odpovedi na moju interpeláciu. Neviem kedy.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Áno, pán kolega, tak ako som vám povedal, že po skonče-

ní tohto  bodu môžeme dať hlasovať,  ale pozrite sa, vlastne

by to bolo bezpredmetné, bude  málo poslancov. Urobím to, čo

som povedal.  Ako podpredseda parlamentu poviem,  že k vášmu

bodu číslo 9 napíšem osobný list pani ministerke a budeme to

považovať za odpoveď, s ktorou ste nespokojný. Myslím si, že

je to lepšie,  ako keby mal byť teraz  váš bod akosi zahratý

do autu. Súhlasíte s tým, pán Szigeti? Ďakujem.

 

     Nech sa páči, pán kolega.

 

Poslanec F. Javorský:

 

     Vážení páni ministri,

     vážení pán predseda,

     vážený pán predsedajúci,

     kolegyne, kolegovia,

 

     chcel by  som v prvom  rade podporiť vystúpenie  kolegu

poslanca Gaľu v problematike  úhrady faktúr spojených s prá-

cami, ktoré zabezpečovali návštevu  Svätého Otca. Sám som sa

v čase  prípravy trošičku  angažoval v  okrese Spišská  Nová

Ves, pretože išlo o dve  miesta návštevy, a to Spišskú Kapi-

tulu a Mariánsku  horu v Levoči. Pamätám si,  že dokonca tak

ďaleko siahal  prísľub vlády, že bol  poverený prednosta ok-

resného úradu  tým, že bude parafovať  všetky faktúry, a len

tie sa budú preplácať. To bol prísľub, to bol záväzok vlády.

Nakoniec, bol tam aj zmocnenec vlády.  Pokiaľ si dobre pamä-

tám, celú ťarchu za prípravu návštevy dala vláda na ministra

zahraničných vecí. Preto by som mu v krátkosti chcel položiť

tieto  otázky: Prečo  vláda Slovenskej  republiky neuhradila

doposiaľ náklady spojené s touto návštevou, v prípade Levoče

5,8 miliónov  Sk, v prípade  Spišského biskupstva 4  milióny

Sk?  Kto uhradí  dodávateľom za fakturované práce, vzniknuté

penále  za  omeškané úhrady faktúr,  pretože už sa  dožadujú

úhrady penále? Kto menovite je zodpovedný za nesplnenie toh-

to  záväzku  vlády  voči  mestu  Levoča  a Biskupskému úradu

v Spišskom Podhradí? Toľko na ministra zahraničných vecí pán

Schenka.

 

 

     V druhom  bode chcem interpelovať  ministra obrany Slo-

venskej  republiky  pána  Jána  Siteka  ohľadom obmedzovania

oprávnených vlastníkov pôdy vo  výkone ich vlastníckych práv

vo Vojenskom výcvikovom priestore Javorina.

 

     Novelizáciami zákona o majetku obcí číslo 138/1991 Zb.,

a to  zákonmi číslo  245/1994  a zákonom číslo  147/1995, sa

upravili vlastnícke  vzťahy obcí v  tomto priestore, kde  sa

priznalo plné  vlastníctvo obciam a mestu  Levoči na pozemky

nachádzajúce  sa v  tomto obvode.  Poslednou novelou  zákona

číslo 147/1995 Zb. sa určili aj podmienky na uzatvorenie zá-

menných zmlúv medzi Slovenskou republikou, zastúpenou Minis-

terstvom obrany Slovenskej republiky, a obcami. Bol stanove-

ný aj termín 31. 12. 1997, ku ktorému majú byť zámenné zmlu-

vy uzatvorené. V prípade, že  sa do tohto termínu zmluvy ne-

uzatvoria, starostlivosť o  hospodárne využitie majetku obcí

podľa § 16 tohto zákona bude zabezpečovať štát.

 

     Z citovaných  noviel jednoznačne vyplýva  povinnosť pre

ministerstvo obrany zabezpečiť identifikáciu majetku obcí vo

Vojenskom výcvikovom priestore Javorina, odovzdať dokumentá-

ciu obciam,  aby mohli svoje vlastníctvo pozemkovoknižne za-

evidovať a na základe toho  vstúpiť do rokovania o zámenných

zmluvách. Obvodný úrad Javorina  a Krajská ubytovacia správa

v Košiciach si splnili svoju povinnosť a pripravili potrebnú

dokumentáciu. Tá sa však už z neznámych príčin nedostala ob-

ciam. Toto je dôvodom absurdného súčasného stavu, že obce sú

zo zákona majiteľmi pozemkov  vo Vojenskom výcvikovom pries-

tore Javorina, ale vinou  orgánov ministerstva obrany nemôžu

tieto majetky obhospodarovať. Taktiež Vojenské lesy odmieta-

jú obciam  odovzdať lesné hospodárske  plány, ktoré sú  pod-

mienkou pre odborné hospodárenie  v lesoch Vojenského výcvi-

kového priestoru Javorina. Navyše  Obvodný úrad Javorina od-

mieta vydať niektorým robotníkom  pracujúcim na majetku obcí

povolenie vstupu  do tohto priestoru s odôvodnením, že podľa

ich názoru a niektorých funkcionárov ministerstva obrany Vo-

jenské lesy môžu bez ohľadu na zákonný nárok obcí hospodáriť

na tomto  majetku až do  rozhodnutia o uzatvorení  zámenných

zmlúv.

 

     Súčasná situácia v majetkovoprávnom vysporiadaní majet-

ku obcí vo Vojenskom výcvikovom priestore Javorina je v roz-

pore  s citovaným  zákonom o  majetku obcí  a jeho  novelami

v tom, že ministerstvo  obrany nerešpektuje nespochybniteľné

vlastníctvo obcí a mesta Levoče, že robí prekážky v tom, aby

majitelia  pozemkov  mohli  vykonať  vklad vlastníckych práv

u katastrálneho úradu, aby mohli pristúpiť k uzatvoreniu zá-

menných zmlúv a hlavne, aby mohli bez prekážok hospodáriť na

vlastnom majetku. Svojvoľný  výklad citovaných noviel zákona

o majetku  obcí  úradníkmi  ministerstva  obrany je príčinou

napätej situácie  v tomto priestore, ktorá  je znásobená zá-

sahmi  vojenskej polície  voči lesným  robotníkom, ktorá  im

bráni vo vstupe na  pracoviská vo Vojenskom výcvikovom prie-

store  Javorina. Pretože  svojvôľa úradníkov  a funkcionárov

ministerstva  obrany vnáša  napätie do  tejto aj  pre obranu

Slovenska citlivej oblasti, žiadam pána ministra obrany, aby

urobil nápravu v rešpektovaní zákona o majetku obcí, aby bo-

li bezodkladne poskytnuté obciam  doklady potrebné na obnovu

zápisu majetku obcí u  katastrálneho úradu, aby Obvodný úrad

Javorina  v  Kežmarku  nebránil  funkcionárom a zamestnancom

obecných úradov vo vstupe  na pracoviská vo vojenskom obvode

Javorina, aby ministerstvo  obrany potom pripravilo seriózne

ponuky obciam na zámenu tejto  časti majetku, ktorá sa z ti-

tulu  záujmov obrany  Slovenska obciam  nevracia, a  napokon

žiadam pána ministra, aby dal prešetriť, na základe čoho vo-

jenská polícia zasahuje v tomto obvode proti tým, ktorí chcú

hospodáriť na majetku, ktorý bol obciam vrátený v zmysle ci-

tovaného zákona.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďalej vystúpi pán poslanec Juriš, pripraví sa poslanky-

ňa Bauerová.

 

Poslanec A. Juriš:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     pán predseda,

     vážená pani ministerka,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     mám  dve interpelácie  a predpokladal  som, že  tu budú

členovia vlády,  ktorým sú adresované.  Bohužiaľ, nestalo sa

tak, prečítam  ich a opýtam sa  ich viac-menej písomne. Prvá

na ministra životného prostredia pána Zlochu.

 

     V dňoch 23. až 25. októbra 1995 sa v hlavnom meste Bul-

harska Sofii uskutoční paneurópska konferencia ministrov ži-

votného prostredia s názvom "Životné prostredie pre Európu".

Proces  konferencie  o  životnom  prostredí  Európy sa začal

v roku 1991, keď sa na  zámku v Dobříši stretli ministri ži-

votného prostredia z 34 európskych krajín, Kanady, Brazílie,

Japonska  a  Spojených  štátov  amerických.  Konferencia OSN

o životnom prostredí a  rozvoji v Rio de Janeiro v júni 1992

prijala niekoľko zásadných  dokumentov, ktoré boli rozpraco-

vané na podmienky Európy  na summite vo švajčiarskom Luzerne

v apríli 1993. Pretože Slovenská republika sa aktívne zapája

do tohto procesu, Národná  rada Slovenskej republiky i vláda

Slovenskej  republiky  schválila  zásadný  dokument, akým je

štátna  environmentálna politika, a pán  minister Zlocha  sa

osobne zúčastnil na konferencii v Riu i v Luzerne, chcel som

sa  opýtať, ako  je tento  rezort pripravený  na konferenciu

v Sofii, a  že by to  zaujímalo aj ostatných  členov kolegov

v parlamente. Bohužiaľ,  nie je tu,  a informácia na  ďalšom

zasadnutí už bude len to, čo sa udialo v Sofii.

 

     Ďalej chcem  ponúknuť jeden námet  na túto konferenciu,

s ktorou by mohla slovenská delegácia vystupovať. Ľudstvo od

počiatku  známej  histórie  sprevádzajú  vojnové  konflikty.

V súčasnosti vo  svete prebieha približne  34 vojnových kon-

fliktov rôznej intenzity. Na riešenie bezpečnostnej situácie

má svetová organizácia Spojené  národy vytvorený orgán, a to

Bezpečnostnú radu. Ale situácia  v životnom prostredí celého

sveta ešte nikdy nebola taká  zlá ako je dnes. Preto navrhu-

jem, aby delegácia Slovenskej  republiky na rokovaní v Sofii

iniciovala prijatie uznesenia na vytvorenie podobného orgánu

v rámci OSN, a to Radu bezpečnosti pre životné prostredie.

 

     Druhá moja interpelácia je na vládu Slovenskej republi-

ky, a  to aby vysvetlila nám,  parlamentu, i keď sme  to ne-

chceli, na poslednej schôdzi sme nechceli rozpravu o dostav-

be elektrárne Mochovce, tak volím túto formu, aby sme sa po-

mocou interpelácie dozvedeli, ako je to s postupom, schvále-

ním ekonomicky enormne náročného projektu dostavby elektrár-

ne Mochovce ako jadrovej, až následne, že sa budeme zaoberať

novelizáciou energetickej koncepcie  Slovenska do roku 2005.

Čiže najprv  schválime dostavbu a  potom sa budeme  zaoberať

energetickou koncepciou. Tým, že projekt dostavby elektrárne

Mochovce determinuje ďalšie smerovanie slovenskej energetiky

a spolu s ňou aj ekonomiky, nevytvára sa dobrý základ na ob-

jektívne  posúdenie zabezpečenia  energetických potrieb Slo-

venska.

 

     Pýtam sa vlády Slovenskej republiky: Podľa akých krité-

rií  schválila dostavbu  a financovanie  jadrovej elektrárne

Mochovce? Všade  vo svete sa postupuje  v takýchto prípadoch

metódou least cost planning, teda  štúdiou najnižších nákla-

dov. U nás sa nič podobné nerealizovalo.

 

 

     Často sa argumentuje  štúdiou vypracovanou konzultačnou

firmou PHB.  Tá však vo  svojej prvej verzii  z 12. 9.  1994

konštatuje,  že Mochovce  nie sú  ako nukleárny  energetický

zdroj  najekonomickejším riešením.  Ako sami  predstavitelia

tejto konzultačnej firmy neskôr v médiách priznali, zo stra-

ny EBRD bol  na nich vyvíjaný nátlak, aby  vykonali zmeny vo

výpočtoch  a zvýšili  kapitálové náklady  na plynovú  verziu

a kapitálové zaťaženie  plynovej prevádzky tak,  aby jadrová

elektráreň Mochovce vyšla po prepracovaní štúdie, a to s dá-

tumom 19. 10. 1994, v porovnaní s plynovou verziou s päťper-

centným  zvýhodnením.  Tým  sa  stráca  jediný,  aj to veľmi

pochybný argument,  že boli vykonané  objektívne a nestranné

ekonomické vyhodnotenia  projektu Mochovce. Podľa  čoho teda

vláda projekt dostavby a financovania schválila?

 

     Takisto  mám požiadavku  na ministra  hospodárstva pána

Jána Duckého, aby vysvetlil, akým spôsobom prebehli práce na

príprave  novelizácie energetickej  koncepcie Slovenska.  Či

bola do tohto procesu zapojená  aj verejnosť, ktorá má na to

podľa zákona číslo 127/1994 Z. z.  právo, a či a akým spôso-

bom sa dodržali  všetky procedurálne náležitosti vyplývajúce

z tohto  zákona, okrem  iného menovite  kedy, akým  spôsobom

a komu sa uvedený dokument  poskytol, resp. poskytne na pri-

pomienkovanie. Po druhé,  aby oznámil možnosť pripomienkova-

nia tohto dokumentu. Existujú  totiž vážne pochybnosti v se-

rióznosti tohto procesu.

 

     Vážené  panie poslankyne,  vážení páni  poslanci, s do-

stavbou jadrovej elektrárne Mochovce malo Slovensko už nemá-

lo problémov a zdá sa, že najťažšie, ak sa tento energetický

zdroj presadí, nás ešte len  čakajú. Zvážme preto, či ekono-

mické, bezpečnostné a environmentálne riziká, či už spôsobe-

né zlyhaním  ľudského faktora, možnou  sabotážou, pádom lie-

tadla a podobne, alebo objektívnymi príčinami - Mochovce le-

žia v seizmicky aktívnej zóne - stoja za to, aby sme ohrozi-

li zdravie a bezpečnosť občanov  tejto krajiny. Ak aj niekto

neprijíma tieto argumenty, nech teda postaví ekonomický pro-

jekt Mochoviec na spoločnú  štartovaciu čiaru k ostatným ne-

jadrovým možnostiam. Tieto pomyselné preteky, ak budeme sku-

točne objektívni, totiž nemôžu Mochovce ako jadrovú elektrá-

reň vyhrať.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     V rozprave  ďalej vystúpi pani  Bauerová a pripraví  sa

pán poslanec Mikloško.

 

Poslankyňa E. Bauer:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán predseda,

     vážení členovia vlády,

 

     v zmysle § 90 zákona  číslo 44 o rokovacom poriadku do-

voľujem  si položiť  opäť otázky  ministrovi kultúry,  keďže

list som od neho dostala, ale odpoveď nie.

 

     1.  Ako bolo  rozdelených 58  miliónov korún  účelových

prostriedkov na menšinové kultúry?

 

     2. Aké projekty sú financované z týchto prostriedkov?

 

     3. Na základe akých kritérií rozdelil prostriedky urče-

né na menšinové kultúry?

 

     4. Či  došlo počas roka k  zmene rozdelenia týchto pro-

striedkov?

 

 

 

     5. Ako sú čerpané,  resp. prideľované tieto prostriedky

k 30. 9. 1995?

 

     6. Koľko z uvedených  prostriedkov bolo pridelených vy-

davateľstvu  Kubko Goral,  ktoré vydáva  seriál Porozumenie?

Pýtam sa pre veľmi konkrétny  dôvod. Dovoľte mi prečítať ná-

zov jednej  z publikácií tohto  vydavateľstva: "Aktualizácia

národného programu podpory zdravia",  v maďarčine: Az egész-

ségfejlesztö  nemzeti  program  körszerüsítése". Dovoľte  mi

preložiť:  "Zokružnenie   národného  programu  rozvíjajúceho

zdravie".  Myslím si,  že vydavateľstvu  sa podarila ohromná

vec. Vymysleli program, ktorý sám osebe rozvíja zdravie. Od-

porúčam bývalým i súčasným ministrom zdravotníctva do pozor-

nosti. Ak  sa vám zdá zokružnenie  programu ako absurdné, je

váš postreh správny, ale ľutujem, takto to bolo vydané.

 

     Chcela by som pána ministra  upozorniť, že ide o nepri-

jateľné  a  nehorázne  mrhanie  rozpočtovými  prostriedkami,

prostriedkami  daňových poplatníkov,  kým kultúra národností

je postupne ekonomicky  znemožňovaná. Samotná publikácia ta-

kejto úrovne nielenže nectí, ale jednoznačne robí hanbu fon-

du Pro Slovakia i ministerstvu kultúry.

 

     Chcela by som poprosiť pána predsedu, poprosiť, zdôraz-

ňujem, aby  požiadal vládu, aby  nám nepísali, neunúvali  sa

písať také odpovede, že  informácie súvisiace s našimi otáz-

kami a interpeláciami boli uvedené  v dennej tlači. Nectí to

ani ministerstvá a nezodpovedá to funkcii interpelácií a od-

povedí  na interpelácie.  Dehonestuje celý  tento parlament,

dehonestuje myšlienku parlamentarizmu vôbec.

 

     Chcela by  som tiež navrhnúť, aby  Národná rada prijala

uznesenie,  ktorým by  zaviazala vládu  prítomnosťou na bode

rokovania interpelácie. Myslím si, že je na nás, aby sme pri

určovaní programu vytýčili tento bod na pevný čas, na určitý

deň a pevný  čas. Potom je možné požadovať  v zmysle zákona,

opätovne zdôrazňujem, aby členovia vlády boli prítomní.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     V rozprave  ďalej vystúpi pán poslanec  Mikloško a pri-

praví sa pani poslankyňa Gbúrová.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     v prvom  rade by som rád  interpeloval vládu Slovenskej

republiky, či  vzhľadom na účasť vlády  na týchto interpelá-

ciách prijala nejaké uznesenie, podľa ktorého prestala komu-

nikovať aj s parlamentom.

 

     A teraz  podávam interpeláciu na  ministra kultúry Slo-

venskej republiky.  Doktor Peter Mulík,  riaditeľ cirkevného

odboru ministerstva kultúry, v piatok 18. augusta 1995 tele-

fonicky volal kapucínskeho kňaza  Joachima Hanka a praniero-

val ho  za slovný príhovor  k návštevníkom kostola.  V tomto

príhovore sa kapucínsky kňaz zastal banskobystrického bisku-

pa  v známej  kauze domovej  prehliadky predsedu  Biskupskej

konferencie Slovenska Rudolfa Baláža.

 

     Vážený pán minister,  poznám dobre pôsobenie cirkevných

tajomníkov za éry komunizmu  a reálneho socializmu. Páni Ho-

mola, Pavlík, Máčovský, celá  táto plejáda cirkevných tajom-

níkov  vykonávala  príkazy  Ústredného  výboru Komunistickej

strany Slovenska  a Štátnej bezpečnosti  a deptala za  dobré

platy všetkých  kňazov všetkých cirkví. Bol  som pritom, keď

za ministra kultúry Snopka ešte pred voľbami 1990 sa pôvodne

myslelo, že sa tento úrad úplne zruší. Potom sa určilo zame-

ranie tohto  úradu, ktoré spočíva výlučne  v rozdeľovaní fi-

nančných prostriedkov, ktoré určuje vláda v rozpočte Sloven-

skej republiky.

 

     Pýtam sa pána ministra Hudeca:

 

     1. Čo si to dovoľuje vedúci úradu cirkevného odboru Dr.

Mulík?

 

     2. Akým právom sa mieša Dr. Mulík do vecí, ktoré nepat-

ria do jeho kompetencie?

 

     3. Aké garancie chce dať  minister kultúry, že sa niečo

podobné už nebude opakovať?

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     V rozprave ďalej vystúpi pani Gbúrová a pripraví sa pán

poslanec Černák.

 

Poslankyňa M. Gbúrová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     minulého roku Národná rada Slovenskej republiky prijala

zákon číslo 241/1994 Z. z. o meste Martine ako centre národ-

nej kultúry Slovákov. Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona Ná-

rodná rada Slovenskej republiky, vláda Slovenskej republiky,

ministerstvá a  ostatné ústredné orgány  štátnej správy Slo-

venskej republiky  všestranne pomáhajú mestu  plniť jeho po-

slanie a  funkcie podľa tohto  zákona. Keďže som  bola v tom

čase  vo výbore  pre vzdelanie,  vedu a  kultúru a na tvorbe

tohto  zákona  som  sa  podieľala,  cítim povinnosť niektoré

otázky nastoliť vo vzťahu k ministrovi kultúry.

 

     Martin ako  centrum slovenského národného  života je aj

kolískou slovenského múzejníctva. Začalo sa tvoriť už v lone

Matice Slovenskej  po jej založení  v roku 1863.  Po zrušení

Matice Slovenskej v roku  1875 pokračovalo na pôde Národného

domu postaveného v Martine v  roku 1890. V roku 1893 vznikla

zásluhou Andreja Kmeťa v  Martine Muzeálna slovenská spoloč-

nosť. Zásluhou tejto spoločnosti bola  v Martine v roku 1907

postavená prvá  budova Slovenského národného  múzea. Činnosť

múzea sa rozrastala a v  roku 1932 postavili v Martine druhú

budovu Slovenského  národného múzea, ktorá  je dodnes archi-

tektonicky, urbanisticky veľmi silne monumentálnou muzeálnou

budovou na Slovensku.

 

     Zákonom  číslo  109/1961  Zb.  napriek predchádzajúcemu

protestu Muzeálnej slovenskej  spoločnosti Slovenské národné

múzeum  v Martine  zdegradovali iba  na Etnografický  ústav.

Následne boli  mnohé  jeho zbierky  prenesené do  Bratislavy

a roztrieštené na mnohé miesta. V roku 1964 rozhodnutím vte-

dajšej rady ONV v Martine vzniklo tam Turčianske múzeum And-

reja  Kmeťa s  regionálnym charakterom.  Toto múzeum doteraz

dosiahlo prenikavé úspechy, vyše 150 000 exemplárov prírodo-

vedného charakteru a vyše 8 000 exemplárov historického, ná-

rodopisného,  výtvarného, numizmatického  a  archeologického

charakteru.

 

     Ministerstvo  kultúry Slovenskej  republiky vydalo  dňa

30.  novembra  1993  zriaďovaciu  listinu Turčianskeho múzea

Andreja Kmeťa v Martine. To isté ministerstvo však listom zo

dňa 21.  4. 1995 oznámilo  Turčianskemu múzeu Andreja  Kmeťa

záujem delimitovať  ho do pôsobnosti  bratislavského Sloven-

ského národného múzea. Tým  by ďalšie martinské múzeum stra-

tilo právnu subjektivitu, pričom  doteraz takáto zmena nepo-

stihla ani jedno regionálne  múzeum. Je to zároveň porušenie

nedávnej zriaďovacej listiny. Proti tomuto kroku protestova-

lo 19 obecných úradov v okrese Martin, spolok Živena, ako aj

mnoho občanov podpísaných pod  petíciou. Strata právnej sub-

jektivity  Turčianskeho  múzea  Andreja  Kmeťa  je v rozpore

s platným zákonom číslo 241/1994 Zb. o meste Martine.

 

     S ohľadom na citovaný §  3 ods. 1 zákona číslo 241/1994

Zb. chcem požiadať, alebo  vlastne poprosiť ministra kultúry

Slovenskej republiky, aby prehodnotil celú situáciu a zvážil

svoj ďalší postup. Bolo by možno žiaduce, aby sa pokúsil za-

bezpečiť  a potvrdiť  existenciu Turčianskeho  múzea Andreja

Kmeťa v Martine ako samostatného štátneho múzea regionálneho

charakteru, aby zabezpečil  existenciu Slovenského národného

múzea v  Martine ako samostatného  múzea štátneho charakteru

s rozšírením profesionálneho zamerania  z etnografie na ďal-

šie  muzeálne disciplíny  spoločenskovedného, prírodovedného

a technického charakteru, zahŕňajúc do jeho štruktúry Múzeum

slovenskej dediny,  Múzeum Martina Benku v  Martine a Múzeum

Karola Plicku v Blatnici pri Martine.

 

     Zároveň ho  chcem poprosiť, aby zvážil  v rámci Sloven-

ského národného múzea v Martine vytvoriť predpoklady na pro-

jekt výstavby pod názvom "Kmetianum",  t. j. na návrat aspoň

časti zbierok vyvezených z  Martina do Bratislavy po reorga-

nizácii v  roku 1961. Bratislavské  Slovenské národné múzeum

má technické  problémy s uložením svojich  zbierok na Brati-

slavskom hrade a zároveň musí  platiť vysoké nájomné za pre-

najaté priestory.

 

     Vopred mu ďakujem za odpoveď a za porozumenie.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pani poslankyňa. V rozprave vystúpi pán posla-

nec Černák, pripraví sa pán poslanec Szigeti.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

 

     ospravedlňujem sa, že vystupujem na dvakrát, ale vystu-

pujem  druhýkrát preto,  že som  pri svojom  prvom vystúpení

tajne dúfal,  že pozornosť kolegov bude  väčšia, že nás bude

v pléne  viac, a  naivne som  dúfal, že  možno príde aj viac

členov vlády. Dokonca som sa pohrával s myšlienkou, že možno

príde aj premiér. Keďže nie, trošku nostalgicky musím pozna-

menať, že  dnešná diskusia je  obrazom nášho parlamentarizmu

- absolútny  nezáujem vlády  a, žiaľ,  aj nezáujem poslancov

o prakticky jeden jediný  účelný nástroj poslaneckej kontro-

ly,  o interpelácie.  Takže po  tých dvoch,  ktoré som dával

predtým, dovoľte mi ďalšie dve interpelácie.

 

     Vážený pán podpredseda,

     kolegyne, kolegovia,

     pána ministra  som oslovil osobitne a  vďačne ho priví-

tal, pretože svojou účasťou preukazuje svoju úctu slovenské-

mu parlamentu.

 

     Na tejto pôde sa  niekoľkokrát pretriasala kauza petič-

ných hárkov.  Určite si spomeniete, ako pred pol rokom Dušan

Macuška bol žiariaca osobnosť  na všetkých novinových strán-

kach, ako bol stanovený termín, ako sa nahnala do ulíc polí-

cia. Ale žiaľ, ako sa začali blížiť a hlásiť výsledky z jed-

notlivých  okresov,  tak  Dušan  Macuška  bledol,  zapadával

prachom a nad jeho komisiami  ako keby sa zem zavrela. Preto

využívam túto  formu a dávam  interpeláciu na pána  ministra

vnútra, na pána ministra Hudeka, ktorú si dovolím prečítať.

 

     Vážený pán minister,  podľa verejných vyhlásení mal Po-

licajný zbor Slovenskej republiky preveriť podpisy petičných

hárkov DÚ do 31. augusta  1995. Napriek našej snahe koaliční

poslanci  nepodporili  zaradenie  bodu  na  rokovanie pléna,

v ktorom by  nás kompetentní informovali o  tom, ako sa toto

preverovanie  skončilo.  Preto  využívam  formu interpelácie

a na základe  § 89 zákona o  rokovacom poriadku kladiem vám,

pán minister Hudek, dve otázky.

 

     Prvá otázka: Prečo polícia nezisťovala pravosť všetkých

podpisov,  ale  len  niektorých?  Prečo polícia nenavštívila

napríklad podpredsedu Černáka,  podpredsedu Budaja, podpred-

sedu Kňažka, pána Vaškoviča, Šagáta a kopu ďalších?

 

     Druhá  otázka: Koľko  stála táto  akcia Policajný zbor?

(Stačí kvalifikovaný odhad.)

 

     Ostávam s pozdravom Ľudovít Černák.

 

     Dámy a páni, moja druhá  interpelácia sa bude týkať mi-

nisterstva hospodárstva. Interpelujem  ministra Duckého. Ne-

budem sa vracať ďaleko  dozadu, nebudem hovoriť o odvolávaní

v štátnej  správe, ale  ak sa  odvolá riaditeľ Západosloven-

ských elektrární Ing. František Galvánek, ktorý niekoľko ro-

kov je uznávaným odborníkom, a pri jeho odvolávaní sa povie:

"Fero, nehnevaj sa, ale  potrebujem miesto pre svojho člove-

ka", ak sa odvolá  pán Richtarčík, riaditeľ Stredného odbor-

ného učilišťa, bez  udania dôvodu s tým, že  je nevhodné, že

jeho žena je tajomníčkou Demokratickej únie v okrese Spišská

Nová Ves, pýtam sa pána ministra formou interpelácie.

 

     Vážený pán minister, na základe § 89 zákona o rokovacom

poriadku  vás interpelujem  v otázkach  personálnej politiky

ministerstva hospodárstva a pýtam sa:

 

     1. Prečo  bol  z  funkcie  riaditeľa  Západoslovenských

elektrární Bratislava odvolaný pán Ing. František Galvánek?

 

     2. Prečo bol  z funkcie  riaditeľa  Stredného odborného

učilišťa  nábytkárskeho v  Spišskej Novej  Vsi odvolaný  pán

Ing. Pavol Richtarčík?

 

     Ostávam s pozdravom Ľudovít Černák.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     V rozprave bude pokračovať pán poslanec Szigeti.

 

Poslanec L. Szigeti:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážení ministri Slovenskej vlády,

     dámy a páni,

 

     podobne ako na predchádzajúcej schôdzi Národnej rady aj

teraz  sa  obraciam  so  svojou  interpeláciou na ministerku

školstva  Slovenskej  republiky  na  pani Slavkovskú ohľadom

vzniknutej situácii  na školách s  vyučovacím jazykom maďar-

ským  v južných  okresoch Slovenskej  republiky. Po  udalos-

tiach, ktoré sa odohrávali  na konci minulého školského roka

na školách  s vyučovacím jazykom maďarským,  a hlavne potom,

keď rodičia  žiakov jednoznačne odmietli  zavedenie alterna-

tívneho  vyučovania niektorých  predmetov, som predpokladal,

že ministerstvo  školstva ponaučením z  fiaska stiahne svoju

koncepciu a  odstúpi od zámeru  zavedenia alternatívneho vy-

učovania.

 

     Zdanlivo pokojná situácia  počas letných prázdnin sved-

čila o tom, že môj  predpoklad má svoje opodstatnenie, i keď

vyhlásenia pani ministerky po stretnutí s ministrom školstva

Maďarskej republiky pánom Fodorom  ma znepokojili a vyvolali

vo mne  pochybnosti. Udalosti, ktoré sa  odohrávali na konci

prázdnin  tesne  pred  otvorením  nového  školského roka, ma

presvedčili, že predchádzajúce pokojné obdobie bolo len tak-

tickým  tichom  pred  búrkou.  Aparát  ministerstva školstva

prostredníctvom  školských  správ  po  načerpaní  nových síl

z letných prázdnin podobnými metódami, s podobnou aroganciou

pokračoval vo svojej práci, cieľom  ktorej bolo a je zavede-

nie alternatívneho vyučovania, podľa programového vyhlásenia

vlády vraj na báze dobrovoľnosti. Len slepý nevidí, že práve

tento najdôležitejší princíp, princíp dobrovoľnosti je poru-

šený takmer vo všetkých  opatreniach, nariadeniach a krokoch

zo strany ministerstva školstva a školských správ.

 

     Koľkokrát ste počuli z úst zodpovedných pracovníkov mi-

nisterstva školstva, že  alternatívne vyučovanie nezavádzame

násilne,  proti vôli  rodičov, ale  čisto na  báze dobrovoľ-

nosti.  Samozrejme,  nejde  o  priame  násilie. Ministerstvo

školstva a  školské správy na čele  s pánom Piusom používajú

tzv. nepriame  formy násilia. Neodôvodnené  a neopodstatnené

odvolania riaditeľov škôl, zastrašovanie riaditeľov, pedagó-

gov, rodičov i žiakov a ďalšie formy nátlakov svedčia o tom,

že ministerstvo školstva a školské správy za každú cenu chcú

dosiahnuť svoj cieľ  rozložiť pedagogické kolektívy, pripra-

viť pôdu na vhodnú chvíľu na zavedenie alternatívneho vyučo-

vania.

 

     Dovoľte mi  zrekapitulovať rad rôznych  udalostí, ktoré

majú za  cieľ vytvoriť atmosféru strachu,  vyvinúť nátlak na

riadiacich pracovníkov  a vôbec na  občanov maďarskej národ-

nosti na  juhu Slovenska. Koncom  augusta bez udania  dôvodu

bolo  odvolaných viac  riaditeľov škôl  s vyučovacím jazykom

maďarským, podobne aj s  vyučovacím jazykom slovenským v ok-

rese Levice. V okrese Veľký Krtíš riaditeľky materských škôl

s vyučovacím jazykom maďarským pod  jasným nátlakom boli nú-

tené podpísať dokument, v ktorom sa zaviazali, že nemajú ná-

mietky voči  alternatívnemu vyučovaniu. Boli  upozornené, že

môžu mať znížené osobné príplatky, môžu im odňať odmeny a že

nemusia byť stále riaditeľkami. Čo je to, ak nie zastrašova-

nie?

 

     Začiatkom septembra došlo k  niekoľkým udalostiam v ob-

lasti národnostného  školstva, ktoré veľmi  závažne ohrozili

princípy demokracie  a zákonnosti na  Slovensku. Ako odpoveď

na protest rodičov proti odvolaniu riaditeľa Gymnázia s vyu-

čovacím  jazykom  maďarským  v  Galante  a za nedemokratický

spôsob obsadzovania  funkcie riaditeľa školy  riaditeľ Škol-

skej správy  Bratislava VII vedomý si  toho, že poruší zákon

číslo 52 z roku 1993 Z. z., inicioval vyňatie tejto školy zo

siete stredných škôl na Slovensku. Podobným porušením zákon-

nosti bolo menovanie takých riaditeľov škôl na školách s vy-

učovacím jazykom maďarským, ktorí nespĺňajú kritériá vyhláš-

ky Ministerstva  školstva a vedy  Slovenskej republiky číslo

222 z roku 1993 o pedagogickej spôsobilosti, teda neovládajú

vyučovací jazyk školy.

 

     Riaditelia škôl, predovšetkým  novovymenovaní, a riadi-

telia školských správ svojimi rôznymi nariadeniami prekraču-

jú rámec svojich kompetencií  a často porušujú zákony, pred-

pisy  a  nariadenia.  Napríklad  riaditeľka  Školskej správy

v Galante  iniciovala  stretnutie  s  riaditeľmi  základných

škôl, kde  s pokarhaním trestala  tých riaditeľov základných

škôl, v ktorých 5. 9. 1995 nebolo vyučovanie, ako keby za to

mohli oni. Mnohí riaditelia škôl a školských správ nariadili

náhradné vyučovanie v niektorú sobotu za vymeškaný vyučovací

deň 5.  9. 1995. Pýtam  sa vás, pani  ministerka, na základe

čoho, na  základe akého zákona, veď  učitelia boli prítomní,

nemali absenciu. Na Gymnáziu  s vyučovacím jazykom maďarským

a slovenským v  Kráľovskom Chlmci pani  riaditeľka nariadila

bez súhlasu rodičov vyučovať niektoré predmety po slovensky.

Je  to opakovaný  prípad kauzy  Stredného odborného učilišťa

v Dunajskej Strede,  kde začiatkom tohto roka  také isté na-

riadenie mal pán riaditeľ Šimek.

 

     V niektorých obciach okresu  Lučenec na základných ško-

lách učitelia s maďarskou národnosťou sú nahrádzaní učiteľmi

slovenskej národnosti.  Sú tam ako  externí učitelia, pričom

kmeňoví učitelia nemajú plné úväzky.

 

     Mám informácie z okresu  Dunajská Streda, že na niekto-

rých základných školách riaditelia škôl s vyučovacím jazykom

maďarským  musia odovzdať  riaditeľke školskej  správy menné

zoznamy tých rodičov, ktorých deti sa nezúčastnili na vyučo-

vaní 5.  9. 1995. Inde  strašia rodičov tým,  že môžu dostať

peňažnú pokutu až  vo výške 5 000 korún za  to, že ich dieťa

5. 9. 1995 chýbalo na vyučovaní.

 

     Vážená pani ministerka, uvedené fakty svedčia o tom, že

vo vašom rezorte platia osobitné zákony a predpisy. Čo môže-

me ešte očakávať zo  strany ministerstva školstva, zo strany

riaditeľov školských správ a zo strany novovymenovaných ria-

diteľov škôl v súvislosti  s národnostným školstvom? Domnie-

vam sa, že všetky tieto opatrenia, skutky, o ktorých som ho-

voril, svedčia o tom, že sa pripravuje vhodná pôda, atmosfé-

ra na  školách, na školských správach  a v pedagogických ko-

lektívoch, aby rodičia a učitelia pod silným nátlakom zmeni-

li svoj názor a vzťah ku koncepcii alternatívneho vyučovania.

 

     Za všetko, čo sa stalo v posledných mesiacoch v oblasti

národnostného školstva, predovšetkým na školách s vyučovacím

jazykom  maďarským, nesie  zodpovednosť ministerka  školstva

Slovenskej republiky. Myslím, že  všade na svete by minister

po takej nekompetentnej riadiacej práci svojho rezortu konal

rovnako: po zhodnotení svojej práce by z funkcie odstúpil.

 

     Vážená pani ministerka, zvážte  svoje zotrvanie v tejto

zodpovednej  funkcii a  umožnite svojím  odstúpením riešenie

závažných problémov v oblasti školstva a vedy.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     V rozprave  ďalej vystúpi pán poslanec  Bárdos. Nech sa

páči, pán poslanec, máte slovo.

 

Poslanec Gy. Bárdos:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán predseda,

     členovia vlády,

     vážená Národná rada,

 

     interpeloval by  som pána ministra Hudeca,  keby tu bol

prítomný. Takisto ako minule  aj teraz ho budem interpelovať

v jeho neprítomnosti. Kolegyňa Edit Bauer už povedala viace-

ro vecí a položila niekoľko otázok, ktoré sa týkajú financo-

vania, presnejšie povedané nefinancovania národnostných kul-

túr a menšinovej periodickej tlače. Nebudem sa opakovať, ne-

budem hovoriť to, o čom  sme už viackrát hovorili na rôznych

fórach. A keďže tu pán minister nie je, v tejto interpelácii

vystúpim veľmi krátko.

 

     To, že vylúčenie verejnosti z rozhodovania o finančných

prostriedkoch je v protiklade  s Ústavou Slovenskej republi-

ky,  sme viackrát  hovorili. Konkrétne  je to  v protirečení

s článkom 34 ods.  2 písm. c), ktoré tu  teraz nebudem cito-

vať. Taktiež nebudem opakovať  argumenty, ktoré sme už viac-

krát povedali.  Dovoľte mi položiť  jednu otázku a  požiadať

o jednu vec pána ministra Hudeca.

 

     Žiadam pána  ministra Hudeca, aby  nám konečne povedal,

podľa akého kľúča vznikol jeho poradný orgán na rozdeľovanie

finančných prostriedkov určených pre menšinové kultúry. A po

druhé, žiadam pána ministra kultúry, aby zverejnil mená čle-

nov jeho spomínaného poradného orgánu, lebo je to vec verej-

ná, je to vec, ktorá sa nás  týka, a preto by sme chceli ve-

dieť tieto veci.

 

     Ďakujem za porozumenie.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem  veľmi pekne.  Chcem  sa  spýtať, či  chce ešte

niekto z poslancov vystúpiť  v bode interpelácie. Pán posla-

nec Rózsa.

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážení členovia vlády,

     vážená Národná rada,

 

     budem  veľmi stručný.  Mám niekoľko  otázok podľa  § 90

ods. 1 rokovacieho poriadku.

 

     Podľa  mojich informácií  pán minister  dopravy, spojov

a verejných prác  mal dať vysvetlenie v  39. týždni Okresnej

správe spojov v Galante ako i pánu starostovi obce Tešedíko-

vo  o tom,  ako treba  realizovať §  3 ods.  1 zákona  číslo

191/1994 Z. z.  Pýtam sa preto pána ministra,  či dal takúto

odpoveď a vysvetlenie. Ak áno, prosím, aby som bol aj ja ako

poslanec o tejto odpovedi doslovne informovaný. Ak nie, pro-

sím vysvetlenie, prečo sa tak nestalo.  Týka sa to viacerých

obcí.

 

     Vzhľadom na to, že  je tu pán minister pôdohospodárstva

- už tu  nie je -, mám  ďalšiu otázku. V našom  okrese došlo

k privatizácii  podniku  Štátny  majetok  Trnovec  nad Váhom

v rozlohe 3  644 ha. Do  súťaže boli prihlásené  organizácie

Váh, spoločnosť  s r. o., ako  i organizácia Sagris, spoloč-

nosť s  r. o., z Bratislavy.  Súťaž vyhrala organizácia Sag-

ris. Pretože  kolujú rôzne správy  o tejto otázke  a že táto

otázka bola predmetom poslaneckého prieskumu zo strany výbo-

ru  pre poľnohospodárstvo  a výboru  pre privatizáciu, chcem

položiť otázku pánu ministrovi.  Je pravda, pán minister, že

v organizácii Sagris je členkou vaša dcéra?

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.  Ďalej sa  do bodu  interpelácie prihlásil pán

Kováč. Nech sa páči.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     moja interpelácia  nebude interpeláciou v  pravom slova

zmysle smerom na vládu, bude to skôr apel na všetkých, ktorí

tu  sedíme. V  Slovenskej republike  neustále narastá  počet

ochorení na zhubné nádory, a ak sa táto situácia nezmení, po

roku 2000  každý tretí slovenský občan  zomrie na zhubný ná-

dor.  S trochou  zlomyseľnosti  sa  dá povedať,  vážené dámy

a páni, že ak  dožijeme tento rok, každý tretí  z nás zomrie

na rakovinu. Domnievam sa,  že spoločnosť zatiaľ nenašla do-

statočnú silu na to, aby dokázala vzdorovať tomuto zákernému

ochoreniu.  A nie  je to  len problém  Slovenska, ale  je to

problém celosvetový. Európska únia  preto vyhlásila svoj on-

kologický program. Myslím si,  že je našou povinnosťou jednu

z akcií  tohto onkologického  programu, a  síce týždeň proti

rakovine,  podporiť, pretože  tento týždeň  je celoeurópskou

akciou a takmer vo všetkých  štátoch sveta otvára tento týž-

deň parlament.

 

     Dovoľte  preto,  aby  som  v  rámci  bodu  interpelácie

- viem, že to sem nepatrí - ale aby som  v rámci tohto bodu

predložil návrh  na vyhlásenie Národnej  rady Slovenskej re-

publiky. Dovoľte, aby som toto vyhlásenie prečítal:

 

     "Poslanci Národnej rady  Slovenskej republiky so znepo-

kojením sledujú stále narastajúci  trend ochorení a úmrtí na

zhubné nádory v  Slovenskej republike. Úsilie zdravotníckych

pracovníkov i  dobrovoľných organizácií, ktorým  za vykonanú

prácu v tejto oblasti patrí vďaka, však zatiaľ neprináša že-

lateľné výsledky.

 

     V súlade s onkologickým  programom Európskej únie a pri

príležitosti  týždňa  proti  rakovine  usporiadaného v celej

Európe poslanci Národnej  rady Slovenskej republiky vyhlasu-

jú,  že zintenzívnia  svoje úsilie  a využijú  všetky práva,

ktoré im  dáva Ústava Slovenskej republiky  i zákon Národnej

rady Slovenskej republiky o poslancoch na vytvorenie podmie-

nok vo všetkých oblastiach nášho verejného života potrebných

na dosahovanie postupného úspechu v zápase s týmito zákerný-

mi ochoreniami."

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, žiadam vás o podporu tohto

vyhlásenia,  ktoré bude  nasmerované nielen  k zdravotníckym

organizáciám, ale k všetkým  oblastiam nášho verejného živo-

ta, vrátane  tretieho sektoru, ktorý v  tejto oblasti účinne

pomáha.

 

     Ďakujem vám za pochopenie.

     (Potlesk.)

 

     Žiaľ, je nás tu málo, ale chcem poprosiť kolegov, ktorí

sú mimo  hlasovacej miestnosti, aby prišli  a podporili toto

vyhlásenie, pretože  potrebujeme najmenej 76  poslancov, aby

sme ho prijali.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, pán kolega poslanec Roman Kováč nás požia-

dal, aby sme hlasovali o tomto vyhlásení, kde všetci poslan-

ci Národnej rady, bez rozdielu na to, či sme v opozícii ale-

bo v  koalícii, chceme prispieť  svojou mierou v  boji proti

nádorovým ochoreniam.  Prosím, spĺňam jeho  požiadavku. Pre-

zentujte sa a hlasujte. Myslím si, že takúto myšlienku treba

podporiť a prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 76 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     (Potlesk.)

 

     Vážené kolegyne, vážení kolegovia,  ďakujem vám, že ste

podporili túto myšlienku, toto vyhlásenie, ktoré je vyhláse-

ním nás všetkých.

 

     Pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Kolegyne,  kolegovia,  dovoľte,  aby  som vám poďakoval

nielen v mene seba, nielen v  mene nás, ale v mene existujú-

cich aj budúcich pacientov, ktorým toto ochorenie hrozí.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Keďže nemám  už ďalšie prihlášky  do bodu interpelácie,

pýtam  sa členov  vlády, či  chcú odpovedať  na interpelácie

a otázky poslancov hneď. Chcem  ich zároveň upozorniť, že aj

keď vystúpia verbálne, odpoveď  našim poslancom musia dať aj

písomne. Pán minister nechce odpovedať. Ako som povedal, mi-

nistri vlády Slovenskej republiky sú povinní dať písomnú od-

poveď na interpelácie a otázky v stanovenej lehote do 30 dní.

 

     Dámy a páni, pokračujeme  p o s l e d n ý m  bodom náš-

ho programu, ktorým je

 

     všeobecná rozprava.

 

     Do všeobecnej  rozpravy sa zatiaľ  prihlásilo 5 poslan-

cov. Ako prvý vystúpi predseda Národnej rady pán Gašparovič.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     v minulých dňoch sa mi dostal do ruky otvorený list pá-

na poslanca Kukana. Dovoľte mi,  aby som zareagoval na tento

list, ktorý  ma tak trochu aj  prekvapil. Chcem vám povedať,

vážený pán kolega, že tento  list je plný nepodstatných emó-

cií  a ešte  menej opodstatnených  tvrdení. Politiku  nie je

možné posudzovať iba v kategóriách dobra a zla, odvolávať sa

na  nejaké imaginárne  sily a  nejestvujúcu etiku. Nechápem,

pán poslanec, ako môžete  demagogicky spájať roky päťdesiate

so súčasnosťou bez toho, aby ste sa čo len pokúsili o analý-

zu oných  rokov a dnešných spoločenských  pohybov. Aj vy ste

v tých rokoch boli politikom. Je to lacná demagógia a navyše

dosť  nebezpečná, pretože  výsledný postoj  je zmesou  polo-

právd, lží a skutkov vytrhnutých zo súvislostí. A to je veľ-

mi nebezpečné.

 

     Váš list,  pán poslanec, zjavne  nemal za cieľ  osloviť

mňa,  ani  mojich  kolegov,  ale  vašich  voličov, stúpencov

v zahraničí možno tiež.  Prostredníctvom diskreditácie vlád-

nucej koalície aj za cenu,  že tým značne utrpí povesť celej

Slovenskej republiky, chcete zachrániť možnosť vášho, nemys-

lím  osobne, návratu  do vlády,  ktorá sa  v nepriamej úmere

k dosahovaným hospodárskym  výsledkom nášho štátu  zo dňa na

deň zmenšuje. Našich voličov skutočne spája túžba po stabil-

nom demokratickom, ale aj  prosperujúcom a suverénnom štáte,

v ktorom by  policajt nemal riešiť otázky  politiky, ale ani

pán poslanec  exminister zahraničných vecí  otázky trestného

práva, Trestného poriadku, a  možno aj niektoré otázky štátu

a práva.

 

     Hovoríte o akomsi  vyšetrovaní občanov, ktorí podpísali

petičné listy Demokratickej únie, o zastrašovaní sympatizan-

tov tejto strany, o tom, že polícia nekonala celkom v súlade

so zákonom.  Neuvádzate však jediný konkrétny  čin, ktorý by

tieto i ďalšie vaše hanobiace výroky potvrdzoval. Neexistuje

ani jediný prípad, že by  bolo vyšetrovanie vedené proti ne-

jakému  občanovi preto,  že podpísal  petičné listiny svojím

menom. Nájdite mi jedno  takéto trestné stíhanie. Nepochybu-

jem, že  sám dobre viete, že  vyšetrovanie smerujúce výlučne

proti tým,  ktorí podpisy na  petičných listinách falšovali,

je v plnom  súlade  s Trestným  zákonom, ktorý  takéto kona-

nie  označuje  v  §  177  ako  trestný  čin marenia prípravy

a priebehu  volieb a  referenda. Zastrašovaním sympatizantov

Demokratickej  únie  strašia  našich  občanov  páni poslanci

z vašej únie  a ich sympatizanti. Veď  predsa poslanci vašej

strany prepašovali  do tlače aj nepodložené  tvrdenia o tom,

že sa polícia pri preverovaní danej veci dopúšťa celého radu

hrubých nezákonností a porušení zákona. Dokázali však uviesť

jediné drobné pochybenie, keď  bolo na predvolanie občana na

podanie  vysvetlenia použité  nesprávne tlačivo  slúžiace na

predvolanie svedka. Áno, urobili chybu, ale to je celá zado-

kumentovaná nezákonnosť.

 

     Pán poslanec,  už vyše roka opozícia hovorí, ako budeme

vyhadzovať  poslancov  Demokratickej  únie  z parlamentu. Na

zahraničných cestách a pri  stretnutiach so zahraničnými po-

litikmi je prvá otázka, kedy  a koľko sme vyhodili poslancov

Demokratickej  únie.  Vyše  roka,  pán  poslanec, sedíte tu,

v týchto laviciach, nikto vás nevyhodil a ani vás nevyhadzu-

je. Nie  je to otázka tohto  parlamentu. Tento parlament po-

tvrdil to,  že ste v  parlamente riadnymi poslancami,  takže

nie  je to  pravda.  Inšpekcia  ministra vnútra  zriadila na

sťažnosti občanov osobitnú telefónnu linku, číslo ktorej bo-

lo opakovane oznámené v dennej tlači. Páni poslanci Demokra-

tickej  únie zostali  napriek tomu  vo svojich  sťažnostiach

úplne  osamotení, pravda,  ak nepočítam,  že niektorí  páni,

nechcem menovať, a niektoré  známe osobnosti politického ži-

vota opakujú tie isté všeobecné  frázy, ktoré sú aj obsahom,

žiaľbohu, vášho listu.  Je to vždy jedno a  to isté. Uvedené

jediné pochybenie  bezprostredne po jeho  zistení prerokoval

osobne  generálny prokurátor  a priamo  s ministrom  vnútra,

ktorý ihneď prijal opatrenia, aby sa neopakovalo.

 

     Musím preto konštatovať, že  vaše tvrdenie, že na rôzne

žiadosti, aby  sa správnosť postupu  polície prešetrila, zo-

stávajú kompetentné  orgány nečinné, sú v  hrubom rozpore so

skutočnosťou. Sám som si žiadal  odpoveď od ministra a gene-

rálneho  prokurátora.  Úmyselne,  pán  poslanec, skresľujete

skutočnosť a vaše úmyselne skresľujúce tvrdenia nie sú prav-

divé.  Vyšetrovanie v  súvislosti s  knihou  Falošné mandáty

napríklad nestojí.  Tiež som sa  pýtal kompetentných orgánov

činných v trestnom konaní.  Toto vyšetrovanie pokračuje. Ne-

bolo  zastavené trestné  stíhanie, rovnako  ako vyšetrovanie

vedené proti obvinenému Ivanovi Š., v rámci ktorého bola vy-

konaná domová prehliadka v rímskokatolíckom Biskupskom úrade

v Banskej Bystrici. Vaše tvrdenie,  že v súvislosti s uvede-

nou domovou  prehliadkou došlo k  prekročeniu zákona, a  tí,

ktorí za ňu nesú zodpovednosť, zostávajú anonymnými, dovolím

si tvrdiť, že  je prejavom neúcty k právu  a princípom demo-

kratickej deľby  moci, je prejavom  nerešpektovania nezávis-

losti súdov, hrubého politického nátlaku ovplyvňujúceho rie-

šenie veci patriacej do výlučnej kompetencie orgánov činných

v trestnom konaní. Trestné konanie  sa neskončilo, skončí sa

až rozhodnutím  orgánov činných v trestnom  konaní. Potom sa

skúsme kriticky vysloviť k niekomu a k niečomu.

 

     Domová prehliadka bola  nariadená príslušným nezávislým

súdom,  sudcom, ktorého  sme volili  my v  tomto parlamente.

Správnosť postupu  výkonu príslušnej polície  bola preverená

príslušnou  okresnou  prokuratúrou  a  správnosť jej postupu

príslušnou krajskou prokuratúrou.  Bolo konštatované, že pri

realizácii  domovej  prehliadky  sa  dodržali všetky zákonné

podmienky.  S príslušnou  zákonnou úpravou  a výsledkom pre-

vierky, jej  rešpektovania, bol listom  okresnej prokuratúry

z 22. 8. 1995 podrobne oboznámený aj biskupský úrad. Vo veci

je vedené trestné stíhanie pre  účasť na trestnom čine spre-

nevery  triptychu  "Klaňanie  troch  kráľov", ktorý obvinený

Ivan Š. 14. júla 1995 predal za 200 tisíc USD občanovi Švaj-

čiarska na škodu biskupského úradu. U obvineného boli nájde-

né  aj  sakrálne  predmety,  ktoré  pravdepodobne pochádzajú

z krádeže v  Dóme svätej Alžbety  v Košiciach. Dávať  domovú

prehliadku v  uvedenej veci do akýchkoľvek  súvislostí s po-

stupmi Štátnej bezpečnosti na začiatku päťdesiatych rokov je

skutočne nemorálne, zamerané politicky, a dnes si to dovolím

povedať,  aj podlé.  Motívom vyvolávania  takýchto asociácií

nie je nič iné ako evidentná snaha o politickú diskreditáciu

Slovenska v zahraničí s cieľom získať podporu na odstránenie

súčasnej  vlády, manipuláciou  s ovplyvňovaním  a využívaním

medzinárodnej mienky.

 

 

     Súhlasím s vami, pán  poslanec, že je potrebné dôsledne

a čo najrýchlejšie objasniť,  aké konanie predchádzalo zadr-

žaniu a uväzneniu syna prezidenta Slovenskej republiky v Ra-

kúskej spolkovej republike. Ja  som hneď vyjadril svoje roz-

horčenie nad tým, akým spôsobom  sa to stalo. Som presvedče-

ný,  že  ak  sa  ukáže,  že  toto  konanie  bol  trestný čin

- v  žiadnom prípade  nemôže ísť  o trestný  čin únosu, môže

však ísť o trestný čin zavlečenia do cudziny, že jeho pácha-

teľ alebo páchatelia budú  spravodlivo potrestaní. Obávam sa

však, že ani potom neustanú metódy politického nátlaku, spo-

čívajúce v neustálom obviňovaní všetkých orgánov štátu z vy-

myslených nezákonností,  očierňovaní Slovenska a  jeho pred-

staviteľov v  zahraničí a v ďalších  formách boja o získanie

politickej moci.

 

     Súhlasím s vami, pán poslanec,  v tom, že Slovensko ne-

smie kráčať cestou bezprávia, a na  to sme tu všetci, aj my.

Súhlasím tiež  s tým, že  musíme viesť dialóg  o problémoch,

s ktorými žijeme.  Lenže aj takýto dialóg  musí byť korektný

a vecný. Nesmie, alebo aspoň nemal  by smerovať k lacnej de-

magógii. Potom sa budú naše názory od seba vzďaľovať a ťažko

budeme hľadať  priestor na rozhovor, na  rozhovor bez emócií

a bez apriórnych predsudkov.

 

     Nedá mi, pani poslankyne a páni poslanci, aby som práve

v tejto súvislosti nezareagoval aj na vystúpenie pána prezi-

denta, pretože jeho slovník je nápadne podobný. Slová, ktoré

nič nehovoria, iba dezinformujú a zavádzajú. Prirodzene, pán

prezident má právo  na názor, aj keď je to názor iný, ako má

vláda.  To je  tá demokracia  a tú  nikto nesmie spochybniť.

Lenže aj  nesúhlas možno povedať  ako súčasť dialógu,  a nie

ako súčasť  konfrontácie. Myslím si, že  je skutočne krátko-

zraké, nezodpovedné nevidieť, aký  dosah má takáto dikcia na

vnútornú i zahraničnú politiku. Je nezodpovedné nevidieť, že

takéto vyhlásenia nebezpečne  polarizujú spoločnosť a smerom

do zahraničia zneisťujú  investorov, politikov, medzinárodné

orgány a inštitúcie. Nie je pravdou, že občania Slovenska sú

zastrašovaní, že sa porušili princípy právneho štátu.

 

     Musím si položiť  otázku, o čo vlastne ide,  tak ako to

aj pán prezident povedal, aké ciele sa sledujú takýmito lis-

tami a vyhláseniami. Nie sú to len osobné ambície a neochota

priznať si  do určitej miery politickú  prehru? Je však prí-

pustné, pýtam sa, hazardovať v mene osobných ambícií s osud-

mi občanov  Slovenskej republiky? Tým ani  na chvíľu nechcem

povedať, že treba poslušne mlčať  a pritakávať, že treba žiť

v rozpore s  vlastným svedomím. Ale dialóg  musí mať úroveň,

musí  mať  spoločný  záujem  o  všeobecne prospešné riešenie

a dobrú politickú vôľu. Obávam sa,  že pán prezident už nemá

záujem o  konštruktívny dialóg, hoci  verbálne sa k  dialógu

hlási. Dosť dobre nechápem,  prečo je pán prezident presved-

čený, že iba on je  majiteľom pravdy. Odkiaľ berie takú vnú-

tornú istotu  o svojej neomylnosti? Práve  on nepripúšťa iné

stanoviská a nie je ochotný  vecne diskutovať. Vnáša do svo-

jich  vyhlásení priveľa  subjektívnosti, emócií  a, prepáčte

mi, aj bolestínstva.

 

     Ako predseda Národnej rady Slovenskej republiky som ke-

dykoľvek pripravený  s pánom prezidentom  diskutovať, ale ak

by to mala byť diskusia v doterajšom duchu a tóne, tak je to

strata času pre  obe strany. A čo je  na tom najhoršie, trpí

tým občan Slovenskej republiky.

 

     Vážené  panie poslankyne,  páni poslanci,  toto je moje

vystúpenie k prvej časti.  Mám ešte určitú povinnosť odpove-

dať pánu poslancovi Langošovi  zo začiatku našej schôdze, aj

pánu poslancovi  Mikloškovi na jeho  list, ktorý mi  napísal

ohľadne inštalácie sochy, ktorá stojí pred našou budovou.

 

     Socha akademického sochára Jána Kulicha "Vítanie", kto-

rá stojí  pred budovou Národnej  rady, bola zhotovená  dávno

predtým. Mohol by som prejsť  celý prípad mlčaním alebo nie-

koľkými  formálnymi vysvetľujúcimi  slovami a  nepochybne by

som neporušil ani zákon, ani takpovediac dobré mravy a sluš-

nosť. A  nikto, ani pán  poslanec Langoš, by  mi nemohol nič

vyčítať. V tomto  prípade však nejde len o  sochu, nejde ani

o Jána  Kulicha. Podľa  mojej mienky  ide tu  o principiálny

spor  o tom,  ako vnímať  a posudzovať  minulosť skúsenosťou

prítomnosti. Ide tu o  spor medzi revolučným radikalizmom a,

nebojím sa  to tu vysloviť, do  určitej miery aj fanatizmom,

ale aj toleranciou medzi humanizmom a ideovým rasizmom.

 

     Najprv však uvediem  niekoľko faktov. Bronzová plastika

"Vítanie" má svoju dlhú genézu, ako som povedal na začiatku,

od vypísania súťaže Federálnym  ministerstvom dopravy a spo-

jov  Československej  socialistickej  republiky  na umelecké

dielo,  ktoré by  dotváralo exteriér  novovybudovaného Mosta

Dukelských hrdinov,  až po jej umiestnenie  na Vodnom vrchu.

Výtvarné riešenie  budovy Slovenskej národnej  rady bolo sú-

časťou celkovej stavebnej prípravy ešte v roku 1983. Umiest-

nenie bronzovej  plastiky v exteriéri  nástupného priestoru,

vtedy  ešte v  nešpecifikovanej podobe,  bolo odporučené pri

schvaľovacích  prácach budovy  Slovenskej národnej  rady vý-

tvarnou radou Slovenskej komisie  pre vedeckotechnický a in-

vestičný rozvoj v  roku 1984. V tom čase  boli finančné pro-

striedky na  výstavbu budovy prísne  limitované, tak ako  aj

prostriedky na výtvarné dotvorenie budovy. Z finančného hľa-

diska  sa ukazovalo  nereálnym vypísať  súťaž na  samostatné

umelecké dielo.  Realizácia tejto úlohy sa  odsúvala na čas,

keď sa získajú prostriedky.

 

     V  tom čase  prišlo k  zmene zámeru  umiestniť plastiku

"Vítanie" pred  diaľničný most a Mestský  národný výbor Bra-

tislava  ponúkol  sochu  Slovenskej  národnej rade. Plastika

spĺňala požiadavky výtvarnej rady Slovenskej komisie pre ve-

deckotechnický a investičný rozvoj. Pracovný štáb, organizu-

júci práce  na stavbe Slovenskej národnej rady, viedol vtedy

prvý podpredseda Národnej rady  pán Ján Gregor, neskôr Jozef

Širotňák a  naposledy pán Ivan  Čarnogurský. Pán Čarnogurský

uvítal ponuku mesta a  odsúhlasil prijatie tohto daru. Bron-

zová plastika bola posúdená aj  vo Fonde výtvarných umení so

zámerom, že bude umiestnená  vo vstupnom priečelí budovy Ná-

rodnej rady. Napriek tomu sa  plastika v tom čase neinštalo-

vala,  no nie  kvôli ideovým  dôvodom, či  nevhodnosti osoby

autora, ale kvôli  neusporiadaným  majetkovoprávnym vzťahom.

Tento fakt v zápise konštatovala pracovná skupina  na reali-

záciu stavieb  Národnej rady, vedená  pánom Ivanom Čarnogur-

ským, zo dňa 15. 1. 1991.  Majetkovoprávne vysporiadanie da-

ru sa napokon uskutočnilo medzi Cestnými stavbami ako vlast-

níkom  plastiky  a  Kanceláriou  Národnej  rady  až 10. júla

1995. Finančnú  úhradu sochy realizovalo  ešte Federálne mi-

nisterstvo  spojov a  dopravy Československej socialistickej

republiky.

 

     To  je veľmi  stručne vyrozprávaná  genéza tejto sochy.

Možno som v niektorých  detailoch nebol celkom presný, možno

som mal  spomenúť úsilie pána Kulicha,  aby sa socha dostala

pred budovu  parlamentu. Nie však  o to dnes  ide. Smutné je

podľa mňa na tomto prípade čosi iné a ja to zase poviem tak,

ako si to myslím. Inkvizítorské úsilie niekoľkých ľudí, kto-

rí niekedy aj so závisťou oživujú duch do určitej miery kul-

túrneho  revanšu. Svoju  nenávisť obracajú  proti umeleckému

dielu. Napokon,  nie je to  nič nové. V  dejinách ľudstva by

sme  našli dosť  príkladov, keď  sa takto  fanaticky snažili

v mene akýchsi  ušľachtilých ideí očistiť  spoločnosť od ne-

čistého umenia, od nečistých myšlienok. V mene tejto neomyl-

nej  pravdy sa  pálili knihy  i ľudia.  Bol tu akýsi Koniáš,

ktorému nezáležalo na tom, čo páli. Proste pálil. Boli tu aj

strašnejšie mená. Bol  tu aj Savonarola, bol po  ňom aj Sta-

lin, majitelia  neomylnosti a jedinej  pravdy. Lenže pravdy,

ktorú si  museli vynútiť násilím. Pre  mňa je smutným pozna-

ním, že medzi takto či podobne zmýšľajúcich ľudí treba zara-

diť aj podaktorých "mužov dnešných dní".

 

     Ja  si myslím,  že treba  sa zbaviť  tejto posadnutosti

očistiť  spoločnosť, deliť  ju na  prijateľných, neprijateľ-

ných, na tých, ktorí môžu, tých, ktorí nemôžu a už nikdy ne-

budú môcť. Umenie je niečo  iné. Naša politická scéna i celá

naša spoločnosť je rozdelená. Nie  je to dobrý stav. Nevolám

po tom, aby sme sa unifikovali a zjednocovali pod nejaké no-

vé zástavy. Pluralitná spoločnosť  by nemala byť uniformova-

ná, potom by sme zbytočne  hovorili o demokracii, ale neroz-

deľujme ju  nasilu, nestavajme bariéry  tam, kde sú  niekedy

skutočne zbytočné. Nájdime v sebe,  najmä ak tvrdíme, že sme

humanisti, že  sme kresťania, dosť síl  byť tolerantní a byť

veľkorysí. Nevťahujme  do politických sporov  umenie, ktoré,

koniec koncov stojí nad politikou a mimo politiky, alebo as-

poň malo  by stáť. Dejiny  umenia sú plné  príkladov, keď sa

veľkí umelci dostali do sporu s mocou, ale aj keď sa mýlili,

keď s mocou  kolaborovali. To však nič nemohlo  ubrať na ob-

jektívnej  kvalite ich  diela, ich  umeleckej výpovede,  ich

ozajstného humanizmu.

 

     Dovoľte mi,  panie poslankyne, páni  poslanci, spomenúť

jednu skúsenosť. Bol som na návšteve v Španielsku. Videl som

v Madride monumentálny  pomník, ktorý dal  postaviť diktátor

Franco, keď  vyhral občiansku vojnu.  Je to úchvatné  dielo.

Tento monument  museli stavať porazení.  Porazení, z ktorých

mnohí v tej dobe revolucionári nechali pri tejto práci živo-

ty. Po páde Francovho režimu  v Španielsku bola veľká disku-

sia, ozývali sa hlasy, aby  sa monument, mimochodom, ako som

povedal, skutočne  veľkej kvality aj s  katedrálou, ktorá je

pod ním,  odstránil. Je to asi  veľké šťastie, že Španielsko

sa rozhodlo urobiť za minulosťou hrubú čiaru a pôvodný Fran-

cov monument premenovali na Pomník obetí občianskej vojny aj

za jedných, aj za druhých. Je to príklad, myslím si, rešpek-

tovania vlastných, aj keď  niekedy protirečivých dejín a zá-

roveň rešpektovania umeleckých hodnôt. A je to možno v tejto

dobe príklad aj pre nás.

 

 

     Mám ešte pripomenúť  niektorých iných umelcov? Picassa,

ktorý  sympatizoval s  komunistami, a  jeho obraz  Guernica,

alebo Louisa Aragona, ktorý bol komunistom, no bez ohľadu na

stranícku príslušnosť vytvoril nezabudnuteľné literárne die-

lo?  Spomenúť  by  som  mohol  aj  Knuta Hamsuna, či dokonca

Nietzscheho,  na ktorého sa  odvolávali  fašistickí pohlavá-

ri  a ideológovia.  Zaiste  to  neznamená, že  Hamsunovo  či

Nietzscheho dielo sa tým stalo menejcenné, menej krásne, me-

nej použiteľné.

 

     Panie poslankyne, páni poslanci,  bol by som veľmi rád,

aby sme prestali kádrovať, keby  sme zabudli na praktiky mi-

nulých rokov a našli v  sebe dostatok politickej i obyčajnej

ľudskej vôle vnímať umelecké hodnoty pozitívne, s úctou a aj

s pochopením.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.  V rozprave  ďalej vystúpi  pán poslanec  Hof-

bauer.

 

     Priatelia, ste  v parlamente a  nevykrikujte, slovo mám

ja, vám som ho nedal. Prečítajte si § 16 rokovacieho poriad-

ku  Národnej rady  Slovenskej republiky.  V rozprave vystúpi

pán poslanec Hofbauer, pripraví sa pán poslanec Čarnogurský.

(Šum a hlasy v sále.)

 

     Pán poslanec, na nich  sme si zvykli, pokračujte, nene-

chajte sa rušiť, prosím.

 

 

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené panie poslankyne, páni poslanci,

 

     ako predseda výboru, ako poslanec Národnej rady  dostá-

vam veľké množstvo veľmi zaujímavej a podnetnej korešponden-

cie.  Osobitnú časť  medzi nimi  tvoria listy,  ktoré nie sú

podpísané  konkrétnymi osobami,  ale spolkami, inštitúciami,

občianskymi  združeniami a  najrôznejšími nadáciami.  Takéto

listy spravidla  nebývajú signované jediným  signatárom, ale

spravidla  aj tromi,  piatimi, desiatimi  aj viacerými.  Ide

hlavne o najrôznejšie  ekologické, humanitné  názory a záuj-

my najrôznejších skupín  občanov údajne obhajujúce organizá-

cie. Priznám sa, že  v tejto neprehľadnej džungli dokumentu-

júcej našu pluralitu, slobodu  a demokraciu som stratil pre-

hľad, kto  je kto, kto  je za kým,  čo je za  čím, kto je čo

a čo je vlastne  v prospech koho a čoho.  Preto som nemeškal

a požiadal som  ministra financií o  zoznam nadácií pôsobia-

cich na  území Slovenska, a ministra  vnútra o zoznam strán,

hnutí,  občianskych združení  a spolkov  na území Slovenska.

Odpovede od ministrov, ktoré som dostal, sú viac ako prekva-

pujúce.

 

     Ľubovoľné  nadácie, ktoré  pôsobia na  území Slovenska,

nepodliehajú žiadnemu  schvaľovaciemu konaniu, nie  sú kryté

žiadnym  osobitným zákonom.  Minister financií  mi odporúčal

takúto informáciu získať z  úrovne okresných alebo obvodných

úradov, zatiaľ čo minister  vnútra ma odkázal na štatistický

úrad. Obidvaja majú pravdu, no  výsledkom je to, že som tam,

kde som aj bol, a o  tejto veci naďalej neviem vôbec nič. Na

území tohto štátu totiž nikto neskúma, a zdá sa, že s výnim-

kou mňa zatiaľ ani nikoho  nezaujíma, odkiaľ plynú do týchto

nadácií finančné prostriedky, aký je  ich pôvod, komu sú ur-

čené a hlavne kde a v  prospech čoho aj skutočne končia. Ďa-

lej, podobne ako pri štátnych podnikoch  paraziticky bujnejú

spoločnosti s ručením obmedzeným, ktoré tvoria obvykle vede-

nia týchto  štátnych podnikov, tak aj  pri štátnych inštitú-

ciách fungujú parazitické nadácie, do ktorých vtekajú príjmy

týchto inštitúcií, zatiaľ čo náklady inštitúcií znáša štátny

rozpočet, voči ktorému sú však  tieto nadácie pri týchto in-

štitúciách inertné. Veľmi zaujímavé.  V tomto smere naša le-

gislatíva poskytuje najveľkorysejší lievik na pretekanie ne-

kontrolovateľných  a  aj  nekontrolovaných  finančných  pro-

striedkov z  ľubovoľne sporných zdrojov a  s neznámym použi-

tím, s ktorými na  rozdiel od podnikateľských subjektov, fy-

zických či právnických osôb,  je možné zaobchádzať prakticky

úplne nekontrolovane, a to aj na účely, ktoré môžu byť úplne

v rozpore so záujmami občanov tejto republiky a nášho štátu.

 

     Ešte kurióznejšiu informáciu mi poskytol minister vnút-

ra vo  veci politických strán, hnutí,  spolkov a občianskych

združení.  Bola veľmi  svedomitá a  presná. Kým  politických

strán na  Slovensku pôsobí 52  a politických hnutí  21, teda

ide spolu  o 73 politických  subjektov, u spolkov  a občian-

skych  združení mi  namiesto písomnej  odpovede ministerstvo

ako  prílohu  sprievodného  listu  ministra  zaslalo disketu

s týmito údajmi. Disketa disponuje 2,3 MB údajov, čo po pre-

pise  predstavuje 901-stranovú,  husto popísanú dokumentáciu

s údajmi viac ako  10 000 subjektov. Priznám sa,  že som bol

ohromený týmto neuveriteľným údajom. Ak zvážime, že sekreta-

riát každého politického subjektu má  v priemere iba 10 ľudí

a jeho členská základňa je aspoň 5 000 ľudí, ak predpokladá-

me  na sekretariáte  občianskych združení  iba 5  ľudí a ich

členskú základňu v priemere 500 ľudí, dostávame neuveriteľný

údaj angažovanosti 5,5 milióna občanov Slovenska, čo je údaj

zhodný s  počtom všetkých obyvateľov,  vrátane starcov, detí

a dojčiat.  Ešte aj  v prípade  odhadu polovičnej početnosti

ide o všetkých dospelých ľudí v aktívnom veku. Je toto vôbec

možné? Myslím, že úplne hravo, a poviem i prečo.

 

 

     K ešte zaujímavejším údajom  je totiž možné dospieť pri

podrobnejšom preskúmaní tejto  titanskej dokumentácie. V pr-

vom prípade ma zarazilo, že rad organizácií a združení, kto-

ré sa objavujú v podpisoch listov, ktoré mi chodia, no aj na

verejnosti  poskytovaných vyhláseniach  a zhromaždeniach  či

transparentoch, zoznam ministerstva vnútra vôbec neobsahuje.

Sú to vari ilegálne,  podzemné organizácie a občianske zdru-

ženia, ktoré  mútia našu spoločenskú vodu  bez reálnej exis-

tencie? Nejde  teda o falošných  signatárov, akési občianske

čičikovovské  mŕtve duše?  No zaujímavé  sú i  ďalšie údaje,

ktoré si tuším málokto kedy preskúmal. Ako signatári najrôz-

nejších  vyhlásení najrôznejších  občianskych združení veľmi

často figurujú mená, ktoré oficiálny zoznam ako štatutárnych

predstaviteľov týchto združení vôbec  neuvádza a ich meno sa

nachádza  pri úplne  inom spolku.  Takže ako  to je vlastne?

V mene takýchto občianskych združení hovorí ktosi iný? Alebo

existujú voľajakí rotujúci  hovorcovia pre skupiny združení,

alebo  opačne  rotujúce  združenia  pre stabilných hovorcov?

Ďalšou zaujímavosťou  je fakt, že to  isté meno štatutárneho

predstaviteľa občianskeho  združenia sa objavuje  pri viace-

rých  takýchto subjektoch.  Teda pod  fyzickou podstatou tej

istej skupinky ľudí figuruje viacero spolkov, združení. Tak-

že ak  vznikne jedno vyhlásenie z  pera jedného autora, môže

získať signatúru  hoci i desiatich združení?  Zdá sa, že sme

na stope  podpisov listín, ktoré toľko  čeria hladinu verej-

nosti.

 

     Zdá sa totiž, že naša súčasná demokratická a pluralitná

súčasnosť získava občas groteskný a anarchistický charakter,

ktorý málo informovaného pozorovateľa môže zmiasť dojmom, že

celé Slovensko  je proti Slovensku,  väčšina obyvateľov Slo-

venska je  proti tomu, o  čom rozhodla vo voľbách, a vlastne

každý  občan nesúhlasí  so všetkým  a s  každým. Za  minimum

prostriedkov a  ľudí sa teda  dá vytvoriť obraz  politického

chaosu ako hrom, ktorý  si nesympatizanti Slovenska a Slová-

kov želajú.  A to som  sa ešte nezmienil  o ďalších kuriozi-

tách, napríklad  že ako  adresa pôsobiska inštitúcií a zdru-

žení sa  uvádza Žabotova ulica  2, teda ústredie  KDH, tuším

viac ráz,  než je počet  miestností v tomto  súčasnom centre

KDH,  bývalom centre  Obvodného výboru  Komunistickej strany

Slovenska, čo je dosť impozantná budova.

 

     Spolky a občianske  združenia však minimom prostriedkov

nedisponujú, práve naopak, čím sú protislovenskejšie zamera-

né,  tým na  viac seminárov,  sympózií a  kongresov do sveta

cestujú a špinia tento štát, čo im len výšky dotácií a nadá-

cií kryjú.  Kto tomu neverí, nech  vycestuje hoci do Nemecka

a nech tam navštívi 8. októbra 1995 v Mníchove seminár, iste

nie  náhodou počas  trvania mníchovského  Oktoberfest, ktorý

organizuje vcelku  akási bezvýznamná Mníchovská  ľudová uni-

verzita. Seminár má veľavravný  názov Slovensko na rázcestí.

O aké rázcestie ide a kam sa  náš nešťastný štát rúti, o tom

budú nemeckú verejnosť informovať takí politologickí titani,

ako je Dušan Kováč, brat  pána prezidenta, nuž a obligatórne

úvodzovkoví "Slováci" Martin Bútora, Peter Zajac a ako inak,

Martin  Šimečka. Z  toho páni  Kováč a  Zajac ako pracovníci

štátom financovanej Slovenskej akadémie vied.

 

     Zdá sa, že pod  touto ušťachtilou egidou plurality, de-

mokracie a  slobody nám tu  vyrástlo, vykvitlo a  rozbujnelo

čosi, čo s týmito ušľachtilými pojmami má spoločné iba veľmi

málo. Vlastne okrem názvu skoro  nič. Každá sloboda a plura-

lita  každého jedinca  či skupiny  sa končí  totiž presne na

hranici slobody  a plurality iného  jedinca a inej  skupiny.

Súčasná spoločnosť nevymyslela žiadny iný optimálnejší model

vzťahov, než je demokratické  rozhodovanie väčšiny vo vzťahu

k menšine, ktorá sa väčšine  pri rozhodovaní jednoducho pod-

riadiť má. Pokiaľ v  súčasnosti je tendencia tento spoločen-

ský model  prevracať, tak by  to nesmerovalo k  ničomu inému

než k podriaďovaniu väčšiny menšine a to by bol diktát a te-

ror menšiny voči väčšine. A to už je čosi úplne iné než slo-

boda a  pluralita. V tomto  smere, domnievam sa,  že súčasný

vývoj  spoločnosti občanom  zatiaľ dlhuje  veľmi veľa. Vôbec

totiž  nie je  prejavom vyspelej  slobodnej spoločnosti, keď

pod falošnou  egidou slobody a  plurality niektorým jedincom

alebo  nepočetným  skupinkám  sa  umožní ľubovoľne otravovať

spoločenskú, politickú, ľudskú a  medzinárodnú klímu a vzťa-

hy, otravovať pracovné a  medziľudské vzťahy, rozosievať ne-

návisť, rozbroje, nekonečnú nespokojnosť a bezhraničnú into-

leranciu.

 

     Ak naša spoločnosť v súčasnosti čosi potrebuje výnimoč-

ne naliehavo, tak je to práve pokojná klíma pokojného života

a pokojnej práce. Vykrikovaním a  podnecovaním k trvalej ne-

spokojnosti každého a so  všetkým, no predovšetkým proti le-

gitímnej vláde a proti  vlastnému štátu, sa nevytvoria vôbec

nikdy a nikde žiadne  hodnoty, pretože deštrukciou sa jedno-

ducho netvoria. Je ľahké  a veľmi lacné nepretržite podneco-

vať občanov k nespokojnosti so všetkým, čo vláda robí. Pred-

stava, ktorá sa s pôžitkom kultivuje, že totiž vláda môže za

všetko a vláda má a musí  urobiť všetko za všetkých a všetci

nespokojenci nemusia v prospech spoločnosti, no ani seba ro-

biť nič a budú sa  iba prizerať a vykrikovať výhrady, takáto

predstava je predstava absurdná a  je proti potrebám a záuj-

mom všetkých našich občanov.

 

     Z takéhoto pohľadu je možné hodnotiť aj toľko proklamo-

vané podnecovania odborárskych predákov k masovým a verejným

prejavom nespokojnosti, k  varovným štrajkom a demonštratív-

nym zhromaždeniam.  Ako je možné, že  len čo legitímna vláda

u nás padne, tak zavládne odborársky zmier, a len čo voľbami

ustanovená vláda vládne, odbory  bubnujú do útoku proti nej?

Vysvetlenie je viac ako  prosté. Veď odboroví predáci Kurej,

Vajnorský,  Jánošová, Krumpolec  kandidovali na kandidátkach

politických subjektov, ktoré vo  voľbách neuspeli, a ich ús-

tami teda nehovoria záujmy zamestnancov a odborárov, ale zá-

ujmy a názory strán, ktoré vo voľbách nevyhrali. Šéfovia vý-

nimočne vplyvných odborových zväzov telekomunikácií a želez-

níc pán  Saktor a Sedláček  ešte v polovici  roka 1993 nepo-

strehli existenciu samostatnej Slovenskej republiky, tvorili

súčasť Federálnej konfederácie odborových zväzov nejestvujú-

ceho federatívneho Česko-Slovenska a ich  najvyšším odborár-

skym  nadriadeným nebol  nikto iný  ako prezident Federálnej

konfederácie odborových zväzov  pán Falbr, terajší prezident

Českej  konfederácie odborových  zväzov v  Prahe. Takže  akú

krvnú skupinu títo odboroví predáci vlastne predstavujú? Bo-

lo by určite pre občanov prospešnejšie, keby títo páni svoju

pozornosť  zamerali na  konštruktívnejšie podnety, napríklad

na skutočný stav reštrukturalizácie organizácií, ktoré záuj-

my pracujúcich údajne zastávajú.

 

     Údajne hovorím úmyselne, veď práve nimi toľko rezonova-

né zdraženie spojovacích  poplatkov  či odbúranie cestovných

zliav ruka v ruke súvisí s úžasným nárastom administratívno-

správneho aparátu tak Slovenských telekomunikácií ako aj Že-

lezníc  Slovenskej republiky  v uplynulom  období. V Sloven-

ských telekomunikáciách, v štátnom podniku, je namiesto jed-

ného  riaditeľa v  súčasnosti desať.  Administratívny aparát

početne presiahol počty najrozsiahlejších ministerstiev. Ob-

čania v rámci zvýšených  poplatkov za spoje vôbec nesplácajú

zahraničné pôžičky na rozvoj  telekomunikácií, ako to opozí-

cia  často  dezinformujúco  uvádza,  ale mzdy administratívy

tejto mamutej organizácie. Pozreli sa títo odboroví predáci,

ako sa hospodári, ako  vyzerá štátna turistika administratí-

vy, ako sa rešpektuje zákon o verejnom obstarávaní?

 

     Veľmi podobný stav je aj u Železníc Slovenskej republi-

ky,  kde namiesto jedného riaditeľstva vzniklo päť riaditeľ-

stiev, z toho  jedno generálne, každé s členením  na tri sa-

mostatné  okruhy.  Tento  ohromný nárast  administratívy pre

3 600 km  železničných tratí štátu  opäť musia zaplatiť  iba

občania.

 

 

 

     Na tieto  fakty však odboroví predáci neupozorňujú, ani

nemôžu, pretože  sami sú zakomponovaní  v týchto štruktúrach

titanských aparatúr a racionalizácia počtu pracovníkov a tým

zefektívnenie chodu organizácií by vlastne znamenali aj zní-

ženie  členskej  základne   týchto  odborových  zväzov.  Nuž

a príjmy týchto odborových predákov presahujú nezriedka pla-

ty ministrov vlády.

 

     Takže  zhŕňam:  S  akými  cieľmi,  zámermi  a ambíciami

a hlavne v  záujme koho a čoho  odborové zväzy vyháňajú ľudí

na námestia? Sú ultimáta zdravotníkov ultimátmi za zlepšenie

zdravotnej starostlivosti občanov a  lepší výkon lekárov? Sú

podnecované  protesty učiteľskej  obce za  záujmy v prospech

kvalitnejšej  výučby, vytvorenie  takej školskej  štruktúry,

aby sa na Slovensku v školách nekultivovali budúci absolven-

ti,  ktorí sa  nevedia dohovoriť  ani štátnym  jazykom tohto

štátu? Pre vládu by totiž  nebolo nič ľahšie, než dať vytla-

čiť a dať  do obehu ľubovoľný počet kamiónov  peňazí. Nie je

problém. Takéto riešenie odboroví predáci podnecujú? Pretože

z ich strany  neodznelo ani jediné  slovo k prezamestnanosti

niektorých  rezortov alebo  k nízkej  produktivite a kvalite

práce.

 

     Na kultiváciu  alebo deštrukciu pokojnej a konštruktív-

nej spoločenskej klímy vplýva  aj celý rad ďalších okolností

a podnetov.

 

     Naša krajina  je výnimočne bohatá na  historické a kul-

túrne pamiatky unikátnej ceny. Sú naším národným bohatstvom,

a to bez ohľadu na to, kto  ich vlastní. Štát má preto právo

a aj povinnosť  dozerať na to, aby  sa s nimi nezaobchádzalo

v rozpore s platnými zákonmi, a pokiaľ má z takejto činnosti

podozrenie, má  nielen právo, no  priamo povinnosť v  zmysle

platných zákonov  konať. Celý národ  sleduje proces nekoneč-

ných obštrukcií  českej strany vo  veci navrátenia gotického

tabuľového Bojnického oltára z  Národnej galérie v Prahe. No

keď príde k problematickému  predaju iného obrazového oltár-

neho  súboru  zo  Slovenska  do  zahraničia  a  orgány činné

v trestnom konaní  preverujú legitímnosť takéhoto  činu bis-

kupského úradu,  KDH rozpútava zúrivý krik  o údajnom prena-

sledovaní cirkvi.  Organizujú sa modlitby  za duchovných, od

ktorých polícia nežiada nič iné než rovnaké dokumenty, ktoré

by žiadala od ktoréhokoľvek iného občana. Orgány prokuratúry

a súdov zo  strany KDH sú  osočované z údajného  vykonávania

štátneho politického teroru voči cirkvi.

 

     Takže, panie  poslankyne, páni poslanci,  koľko rôznych

metrov práva a spravodlivosti má  v tomto štáte platiť? Vari

sme si nie všetci občania  rovní pred zákonmi božími i svet-

skými? Vari  duchovní môžu ľubovoľne  obchodovať s kultúrnym

bohatstvom chrámov,  ktoré vytvorili generácie  našich pred-

kov? Vari  nie! Veď to  by sme sa  zakrátko do Levoče  mohli

chodiť pozerať na atrapu oltára majstra Pavla, alebo skvost-

nú kaplnku Zápoľských v  Spišskom Štvrtku by nahradila tabu-

ľa, informujúca, že stavebný unikát sa nachádza niekde v zá-

morí. Načo je tu dobré podozrievanie z trestného činu vodca-

mi KDH  a spolitizúvať a  prekrúcať ho na  neexistujúci útok

voči cirkvi?

 

     Veľmi  často a  od najrôznejších  subjektov a osobností

zaznieva, že naša spoločnosť je polarizovaná do nezmieriteľ-

ných táborov,  že nám chýba  pokojná, vecná, triezva  a kon-

štruktívna medziľudská a pracovná  klíma. Tak sa teda pozri-

me,  kto  stojí  za  narušovaním  týchto takých odôvodnených

a potrebných vzťahov.

 

     V každom demokratickom štáte vláda vládne na báze vlád-

nej koalície  a popri nej pôsobia  opozičné strany, ktoré vo

vládnej koalícii nie sú. Nie  sú predovšetkým preto, lebo na

tvorbu koaličnej vlády podáva návrhy víťaz parlamentných vo-

lieb a ten  si i vyberá, s ktorými  ďalšími stranami na báze

blízkosti ich  programov a cieľov má  záujem tvoriť spoločný

vládny a parlamentný blok.

 

     Na Slovensku je však všetko voľajako ináč. Keď sa voľby

1994 skončili tak, ako to voliči napriek túžbam a obavám pá-

na  prezidenta rozhodli,  pán prezident  dva mesiace otáľal,

kým prišlo k vymenovaniu vlády, pričom prezident o vláde ro-

koval najskôr so subjektmi, ktoré vo voľbách neuspeli. To je

čo za unikát prezidentskej demokracie?

 

     Víťaz volieb, HZDS, oslovil všetky politické parlament-

né subjekty, ktoré prichádzali do úvahy. Výnimku tvorila iba

DÚ, ktorá pozostávala z politických osobností s mnohonásobne

vymenenými straníckymi príslušnosťami  a koalícia maďarských

strán  a hnutí,  ktorých ciele  vylučujú schopnosť  a ochotu

účasti v slovenskej vláde. Kategorické odmietnutie na účasti

vo vláde zo strany KDH aj SDĽ ich politickými vodcami Čarno-

gurským a  Weissom bolo sklamaním pre  ich voličov, a trúfam

si povedať, že aj podvodom na voličoch. Veď predsa ani jeden

z týchto politických  subjektov - KDH či  SDĽ - nevstupovali

do volieb pre svojich voličov  s ambíciami neúčasti vo vláde

a s cieľom byť v opozícii. Tieto politické subjekty disponu-

jú nemalým kvalitným odborným  a profesným ľudským potenciá-

lom a ich účasť vo vláde by bola nesporne obohatením, no ich

vodcovia  dali prednosť  na využívanie  tohto potenciálu  na

spoločenskú a politickú deštrukciu našej spoločnosti.

 

     Takže kto tu má právo  hovoriť o diktatúre väčšiny, te-

rore väčšiny, nerešpektovaní demokracie, šliapaní po humani-

te a čo ja viem ešte akých vzletne znejúcich nezmysloch, aké

tu v snemovni no aj mimo  nej sa tak často uvádzajú? O akých

túžbach širokokoaličného spektra vlády nám, no hlavne cudzi-

ne, rozpráva prezident republiky,  keď z tohto spektra vylu-

čuje strany a hnutia, ktoré  tento štát konštituovali, a ši-

rokospektrový zlepenec chce vytvoriť zo strán, ktoré Sloven-

skú republiku  z prevažnej miery  nechceli? Z akých  dôvodov

a s akými zámermi, cieľmi  sa politicky prekrúca tento demo-

kratický mechanizmus vlády, a to  tými, ktorí účasť vo vláde

odmietli?

 

     Panie  poslankyne, páni  poslanci, na  záver sa zmienim

ešte o jednej krajne závažnej téme. Ide o extrémne hrubé po-

rušovanie Ústavy Slovenskej  republiky poslancami maďarských

strán a hnutí ústami ich politických vodcov.

 

     Pri  začiatku  výkonu  poslaneckého  mandátu sme všetci

poslanci  tohto zboru  skladali poslanecký  sľub a zaviazali

sme sa dodržiavať slovenskú ústavu a slovenské zákony a ver-

nosť Slovenskej republike.  Skupina poslancov Maďarskej koa-

lície túto elementárnu ústavnú zásadu na každom kroku svojej

politickej činnosti porušuje. Pretože ničím iným než porušo-

vaním  ústavy a  zákonov sú  týmito poslancami  proklamované

lživé tvrdenia o našom štáte  a o jeho demokratickom zamera-

ní. Porušovaním zákonov  sú u nás aj v  zahraničí nimi šíre-

né...

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán  Brocka, ste  v parlamente,  nie v  krčme. Ďakujem.

Dostanete slovo.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     ...hrubé lži o našom  štáte, o údajnom útlaku maďarskej

menšiny, o jej údajnom  druhotriednom občianskom a ekonomic-

kom postavení, o jej  údajnej násilnej asimilácii, čo všetko

sú preukázané lži a uvádzania presného opaku skutkového sta-

vu. Vari kriminálnym činom je  u nás iba ukradnutie sliepky?

Zato podvracanie vlastného štátu je demokratickou a politic-

kou pluralitnou slobodou?

 

 

     Nedávno  v Národnej  rade Slovenskej  republiky bol deň

otvorených dverí  a na pôde tohto  parlamentu som sa stretol

s tisíckami ľudí, občanov, návštevníkov.  Ani zďaleka to ne-

boli iba voliči HZDS. No  až príliš často zaznievali otázky:

Prečo nič  nerobí vláda a  parlament proti tejto  deštrukcii

nášho štátu? Ako je u  nás možné oficiálne trúchliť nad mie-

rovými dohodami v Trianone, spochybňovať usporiadanie našich

štátnych hraníc, organizovať  príslušníkov maďarskej menšiny

k nerešpektovaniu   zákonov,   k   občianskej  neposlušnosti

v štátnych  školách, sabotovať  výučbu, medzinárodné ustano-

vizne zaplavovať lživými  protislovenskými pamfletmi? Ako je

možné beztrestne kultivovať a šíriť duch protislovenskej in-

tolerancie, územnej iredenty, osočovania z fašizmu za stavu,

že maďarské strany a hnutia majú výrazne fašizoidné prvky na

báze nacionálnej výnimočnosti a  nadradenosti? Koho títo po-

slanci reprezentujú, v mene koho  vystupujú a akého štátu sú

príslušníci, keď mimo Slovenska vystupujú ako predstavitelia

Feldvidéku? Sami seba tým  vylúčili zo štátneho spoločenstva

nášho štátu, hlásia sa k nejestvujúcemu štátnemu útvaru. Ma-

jú slobodnú  vôľu a majú na  to právo. To, že  odchádzajú zo

Slovenska do  cudziny hlásať to, čo  hovoria, a ohovárať ho,

to mi nevadí. Vadí však to, že sa vracajú späť. Čo však hľa-

dajú v tejto republike, v  tomto parlamente, v tejto spoloč-

nosti,  keď  Slovenskú  republiku  a  slovenský národ špinia

a hanobia, a  ako to, že  proti týmto prejavom  fašizácie na

báze neobmedzenej  nacionálnej nadradenosti a  výsad, nacio-

nálnych lží,  požiadaviek, ultimát a vyhrážok  sa nekoná po-

kojne, jednoznačne a kategoricky?

 

     Čoraz väčší  počet našich občanov,  a to vôbec  nie iba

voličov HZDS, s rastúcou  naliehavosťou a kategorickosťou ma

upozorňujú, že už nie sú ochotní tolerovať stav byť prísluš-

níkom štátu, ktorý je možné kdekoľvek, kedykoľvek a na akej-

koľvek vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni oluhávať, očier-

ňovať,  hanobiť a  urážať. Pre  stále rastúci  počet občanov

zdravé sebavedomie vlastnej národnej  štátnosti sa stáva vý-

razne prioritnejším než hoci chválenia našich makroekonomic-

kých  ukazovateľov  predstaviteľmi  Medzinárodného  menového

fondu alebo spokojnosť Lalumierovcov, Balladurovcov či Habs-

burgovcov za nedôslednosti pri obhajobe našich záujmov.

 

     Preto v súlade s  požiadavkou veľmi veľkého počtu obča-

nov, tak  ako mi to  opakovane tlmočia, žiadam  orgány činné

v trestnom konaní,  žiadam vládu a  žiadam aj vedenie  tohto

parlamentu  o jednoznačné  kroky dokumentujúce  našu národnú

suverenitu, žiadam o vecné napĺňanie ochrany práv Slovenska,

pretože ustupovaním pred agresivitou a aroganciou nespratnej

skupiny sa nevytvára nič iné iba priestor pre neslobodu, ne-

demokraciu  a intoleranciu  voči absolútnej  väčšine občanov

tohto štátu.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Dámy a páni, keďže som tolerant-

ný  človek a  treba predchádzať  zbytočným napätiam  v tomto

parlamente, samozrejme, že dostanete priestor i na vaše fak-

tické poznámky.  Chcem sa teraz spýtať  pána poslanca Čarno-

gurského, mal by vystúpiť vo všeobecnej rozprave, či využije

faktickú poznámku,  alebo to spojí s  rozpravou. Dávam slovo

pánu Čarnogurskému.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Ja to spojím so svojím príspevkom, lenže, pán predseda-

júci, vy ste teraz  toto svoje rozhodnutie odôvodnili svojou

tolerantnosťou, ale ste nepovedali,  že ste jednoducho poru-

šili rokovací  poriadok, tí ostatní  mali nárok na  faktickú

poznámku. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Nebudeme sa  hádať, kto porušil  rokovací poriadok. Načo

sa budeme osočovať? Ja som presvedčený, že som neporušil.

 

    Iste, konštatoval som, že som neporušil, ale napriek to-

mu dávam priestor.

 

     Pán poslanec Černák - faktická poznámka. Nech sa páči.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     priznám sa, že keď  som počúval príhovor, prvé vystúpe-

nie vo všeobecnej politickej  rozprave, pána predsedu Gašpa-

roviča, chodil mi mráz po chrbte. Slová, dovolím si citovať,

"hrubý  nátlak", "politické  vydieranie" dokonca  mám pocit,

nerozumel som to celkom dobre, že tam zazneli slová "podlé",

"očierňovanie",  "bolestínstvo", to  bola dominujúca  čiara,

ktorá sa tiahla týmto príspevkom.

 

     Pán prezident Michal Kováč je kresťan. Ako kresťan, keď

dostane zaucho, mal by nastaviť  druhé líce. Ale čudujete sa

tomu, keď po vyjadreniach  Vladimíra Mečiara, ktorý povedal,

že Michal K. je Michal katastrofa,  že má vonku na účte toľ-

ko, že by stačilo na zvýšenie platov zdravotníkov, t. j. mi-

nimálne  miliardu, keď  hovoril o  tom, že  trpezlivo zbiera

podpisy na jeho odvolanie,  všetko verejné vyhlásenia, čudu-

jete sa  tomu, že pán  prezident reagoval tak, ako reagoval,

jednou vetičkou v Národnej obrode? A čo sa spustilo, aký ko-

lotoč sa tu spustil?

 

 

     Priatelia, nemôžete sa pozerať na to len tak, že vy ste

povedali toto a ignorovať  to, čo tomu predchádzalo. Vyhrali

ste voľby, vládnite, ale vládnite  tak, aby sme plnili svoje

volebné sľuby,  aby ste plnili  svoje programové vyhlásenie.

Pozrite sa skutočnosti do očí, čo  sa tu robí, kauza za kau-

zou,  očierňovanie, obviňovanie  a potichučky  sa dojí  štát

tak, ako sa voľakedy hovorilo pred 6 rokmi, že je dojná kra-

va,  tak sa  teraz dojí.  V interpelácii  som dal  o tom dva

príklady. Netreba hovoriť o  ďalších príkladoch: Bučina Zvo-

len, Slovpap Bratislava a ďalšie a ďalšie.

 

     Hovorím v rámci faktickej poznámky, to znamená poslednú

minútu využijem na to, aby som sa osobne prihovoril vám, pán

predseda Gašparovič. Vy ste človek, ktorý má imidž, má imidž

nekonfrontačného človeka, má  dobrý imidž medzi športovcami,

je právnik. Ale ste si vedomý toho, že vy zakrývate prešľapy

vášho pána  predsedu? Čo ste urobili  odvtedy, pán predseda,

ako ste  v roku 1993, pred  2 rokmi chytili za  ruku Michala

Kováča, keď  chcel reagovať pri menovaní  koaličnej vlády na

vystúpenie, na útok zo strany premiéra? Akú úlohu ste zohra-

li ako predseda Národnej rady, aby ste tento spor zažehnali?

 

     Dámy a páni, Slovensku  neškodí Michal Kováč, Slovensku

škodí to, že vládna koalícia  túto kauzu neustále živí, roz-

viruje, že ústavní činitelia si nevedia sadnúť a nevedia vy-

riešiť tento  problém tak, ako sa  rieši v iných demokratic-

kých krajinách.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Máte desať sekúnd.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Milý Ivan Gašparovič, slovenskú štátnosť nebudeš stabi-

lizovať  tým, že  budeš krstiť  plte na  štátne peniaze, ale

tým,  že sa  pozrieš pravde  do očí,  pretože zlo nerobí len

ten, kto ho pácha, ale aj ten, kto sa mu beztrestne pozerá.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Roman Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady, nejdem v tejto chví-

li reagovať na otázky, ktoré  sa týkajú akcie petičných hár-

kov, vystúpim  k tomu vo  všeobecnej rozprave, ale  nedá mi,

aby som  nereagoval na tú  časť príspevku, ktorá  zdôvodňuje

postavenie  sochy. Počuli  sme veľmi  pekný historický úvod,

ako táto socha vznikla.

 

     Pán predseda Národnej  rady Slovenskej republiky, suve-

rénnej  Slovenskej republiky,  hlboko ma  ako poslanca tohto

snemu nezaujíma, ako rozhodlo federálne  ministerstvo Česko-

slovenskej socialistickej republiky, ani Národný výbor mesta

Bratislavy v roku 1980. To po  prvé. Od tých čias totiž bola

revolúcia a od tých  čias totiž vznikla samostatná Slovenská

republika.

 

     Vážený pán  predseda, vy sa domnievate, že tento parla-

ment a tento národ si  nezaslúži pred svojím parlamentom inú

sochu? My  tu nemáme také  osobnosti, ktoré boli  pri vzniku

Národnej rady, ako je Štúr,  Hodža, Hurban? My sa musíme dí-

vať na  zadok nejakej ženy, ktorej  niekto postavil na hlavu

Bratislavský hrad? Prepáčte, ale to je hanba tohto parlamen-

tu, keď  sa chváli fotografiami  Štúrovho diela, ale  nie je

schopné ho uctiť  tým, že by jeho pamätník  dalo pred parla-

ment. Ak sme tam už vôbec  chceli mať sochu. Ja som presved-

čený, že najdôstojnejšou výzdobou parlamentu tejto samostat-

nej Slovenskej republiky je znak tejto republiky. Návštevník

nášho parlamentu namiesto znaku vníma akúsi ženskú postavu.

 

     Vážený pán predseda, mám na vás dve otázky: Vy ste sku-

točne presvedčený, že tá socha sem patrí umelecky, historic-

ky, v politickom kontexte, bez ohľadu na to, kto ju stvoril?

To po prvé.  Po druhé: Ak ste o  tom nie hlboko presvedčený,

prečo ste  sa nespýtali poslancov,  akú sochu chcú  mať pred

slovenským  parlamentom? Či  chcú vo  foyer vidieť  faximile

Štúrových  prác alebo  Štúrových písomností,  alebo chcú mať

pred parlamentom jeho sochu. A po tretie: Prečo nebola vypí-

saná verejná  súťaž nie ministerstvom  federálnym, socialis-

tickým, nie národný výborom, ale parlamentom, Národnou radou

suverénnej Slovenskej republiky?

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Hrnko - faktická poznámka.

 

Poslanec A. Hrnko:

 

     Ďakujem,  pán predsedajúci.  Už som  to dávno nepoužil,

ale teraz to použijem. Ako  historik musím povedať, že poli-

tika má tri rozmery. Je to politika podenková, to je asi to,

čo väčšinou  tento parlament robí. Je  to politika dlhodobá,

to je niečo, čo pretrvá  jedno volebné obdobie a zanechá ne-

jakú stopu. A tretí rozmer politiky je to, že raz o nej budú

historici písať, raz ju budú hodnotiť, a malo by nám každému

záležať na  tom, ako sa  do histórie zapíšeme,  ako nás budú

budúce generácie hodnotiť. Či nás budú hodnotiť ako zaklada-

teľov štátu, alebo či nás  budú hodnotiť ako niečo, čo zalo-

žilo štát na nezdravých základoch.

 

 

     Ja sa teda pýtam, asi aký pocit má predseda parlamentu,

docent práva, ako ho bude história hodnotiť, keď tomuto par-

lamentu vracia  prezident zákony nie  podľa toho, že  má iný

názor, ale podľa toho, že  má dojem, respektíve aj podložené

argumenty,  že zákony  sú  protiústavné?  Ako sa  bude cítiť

predseda parlamentu, docent práva, alebo ako si myslí, že ho

bude  história vnímať,  keď obhajoval  pred televíziou, pred

kamerami ústavnosť  zákona, ktorý neskoršie  Ústavný súd vy-

hlásil za neústavný? To je len taká moja úvaha.

 

     A ešte by  som chcel povedať, že nič  pozitívne sa nedá

vybudovať ani z nenávisti, ani  zo zla. Zlo plodí len ďalšie

zlo.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Bugár.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán poslanec  Hofbauer, podľa vás každý, kto sa opováži

kritizovať  vládu,  vládnu  koalíciu,  alebo vysloviť nejakú

kritiku na adresu vás, je v tom momente  nepriateľom Sloven-

skej republiky. Je jedno, či to je prezident, opozícia, ale-

bo odbory. Ja vás úprimne ľutujem.  Vy máte v sebe toľko ne-

návisti ako nikto iný v tomto štáte.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán poslanec Weiss.

 

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     bolo veľmi  zaujímavé počúvať vystúpenie  pána poslanca

Hofbauera, lebo  podľa môjho názoru do  značnej miery odráža

celkovú filozofiu, ktorá sa udomácnila vo vládnucom Hnutí za

demokratické Slovensko. Ja  by som ešte - než  sa k tomu do-

stanem - chcel poprosiť pána poslanca Hofbauera, aby namies-

to takýchto výziev,  keď má pocit, že sa  tu porušuje zákon,

jednoducho dal kvalifikovaný podnet  na prokuratúru a tým sa

to všetko vyrieši. Viete, mal som  z toho taký pocit, že vám

vadí  vlastne všetko.  Vadí vám  to, že  novinári píšu, vadí

vám, že odbory  sa zasadzujú za to, čo  v spoločenskej deľbe

majú  robiť,  lebo  keď  sa  bez  kompenzácií zvýši cestovné

a človek s 3 500- alebo 4 000-korunovým platom  má za 40-ki-

lometrovú cestu do roboty a z  roboty domov platiť 1 200 Sk,

tak to s ním zalomcuje. Prečo sa čudujete, že tí ľudia zare-

agovali?  Vadí vám  opozícia, namiesto  toho, aby  ste si ju

pestovali ako určité zrkadlo aj ako potenciál na spoluprácu,

jednoducho  sústavne  hľadáte  nepriateľov.  Ubližuje ľuďom,

urážate ľudí, potenciálnych politických partnerov, ale záro-

veň sa dožadujete pochvaly a stále voláte po jednote.

 

     Chcem sa  opýtať, prosím vás  pekne, o akú  jednotu vám

ide? O aký  pokoj v tejto krajine vám  ide? Vari chcete, aby

ľudia  mlčali, pretože  sa budú  báť, že  sa schváli  novela

Trestného zákona, a za to, že vyslovia nejakú myšlienku, bu-

dú môcť byť stíhaní? Chcete, aby chodili na námestie povinne

tlieskať, nech žije  vláda? Ja si myslím, že  o takýto pokoj

nám v tejto krajine jednoducho nemôže ísť.

 

     A ešte poviem poznámku k tým úvahám, ako sa zostavovala

vláda.  Ja to  chápem tak,  že zrejme  HZDS je nespokojné so

svojimi koaličnými partnermi, keď  toľko hovorí a pripomína,

kto v tej  vláde mal byť. Aby mohol niekto  ísť do vlády, na

to treba  dva predpoklady: základnú  spoločnú filozofiu, ako

sa v tej krajine má vládnuť...

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Posledná pol minúta.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Áno. Myslím si, že ten spôsob vládnutia, ktorý produku-

jete, to je hlavný problém: Je jednoducho nekultúrny, rozde-

ľuje krajinu. Čo sa týka programovej zhody, dokázali ste nám

ju veľmi plasticky na júlovej  schôdzi Národnej rady. Z nie-

koľkých   desiatok  kvalifikovaných   pozmeňovacích  návrhov

k štyrom ekonomickým zákonom ste schválili jeden jediný.

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Desať sekúnd, pán kolega.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Potrebuje to nejaký komentár?  Myslím si, že nie.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán predseda Gašparovič.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pánu poslancovi Černákovi nebudem odpovedať, pretože to

je  vždy to  isté, kto  viac urobil  pre Slovensko. Možno to

niekto niekedy  zhodnotí, či to  boli plte, alebo  ja neviem

čo. O tom nebudem rozprávať.  Ale pán poslanec Hrnko, ten ma

skutočne potešil. A viete, ako sa bude na mňa história poze-

rať? Asi takto: Nebude sa na mňa pozerať ako na marxistické-

ho historika, ktorý mení svoj  názor a mení dejiny podľa to-

ho, ako fúka vietor, ale na mňa sa bude história pozerať ako

na  právnika,  ktorý  mal  svoj  názor  a nikdy ho nezmenil,

a nezmení ho  ani teraz, ale  bude rešpektovať a  rešpektuje

rozhodnutie Ústavného súdu, pretože  to je konečné. Takto sa

bude na mňa dívať história.

 

     Pokiaľ ide o pána poslanca Kováča, nuž či sa díva - ne-

viem, na  aké zadky sa on  díval  doteraz, ale keď  sa urobí

socha,  tá má  vždy predok  a zadok,  takže tak je postavená

pred parlamentom. A neviem, či je jednoznačne príslušné hod-

notiť umelecké dielo aj vám, pán  poslanec, aj mne. Na to sú

skutočne tí, ktorí umeniu možno  rozumejú viac ako my dvaja.

Podľa mňa je to umelecké dielo. Podľa mňa Kulich je figurál-

ny majster, ktorého nám  môžu závidieť. Preto nevidím dôvod,

prečo by tá socha nemala byť pred týmto parlamentom.

 

     Pokiaľ ide o Štúra a o tých ľudí, ktorí si zaslúžia na-

šu pozornosť, a  ich busty aj sochy, mali  by ste vedieť, že

v Národnej rade je komisia zložená  z poslancov aj z pracov-

níkov,  ktorí majú  na starosti  dotvárať umelecký interiér.

Pracuje  sa  teraz  práve  na  tom,  kde, v ktorých miestach

a častiach budú sochy  alebo obrazy našich zaslúžilých deja-

teľov. Takže aj z tohto  pohľadu Národná rada má svoj kolek-

tívny orgán, ktorý o tom bude rozhodovať.

 

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pani Gbúrová.

 

Poslankyňa M. Gbúrová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     pokúsim sa veľmi stručne  zareagovať na problém, o kto-

rom hovoril pán predseda Gašparovič, aj pán Roman Kováč. Ide

o umelecké dielo majstra Jána Kulicha. Poznám názory mnohých

výtvarníkov umelcov na tento problém. Pravdu  povediac, a to

je dobré,  nie sú jednotné.  Ak by bolo  jednoty vo všetkých

oblastiach - aj v kultúre, aj v politike - zrejme  by sa za-

stavil vývoj. Rôznorodosť názorov na  jeden a ten istý prob-

lém, jav,  je nielen prirodzená,  ale nanajvýš potrebná.  Je

z čoho konfrontovať a súperiť o ten najlepší názor, a ten sa

presadí prirodzene,  netreba ho vnášať  nasilu. Veď nakoniec

o tom hovoril aj predseda Ivan Gašparovič, ale trochu z iné-

ho uhla  pohľadu. Napriek rôznorodosti  názorov, alebo práve

vďaka nim, sa  zhodli umelci v tejto brandži  na jednom spo-

ločnom závere, že socha nie je vhodne umiestnená pred Národ-

nú radu Slovenskej republiky,  že vlastne zakrýva symbol, že

jej miesto  bolo vari niekde  inde. Okrem umeleckého  diela,

a to viem od  umelcov, je dôležitý aj priestor,  v ktorom sa

bude dielo nachádzať, v  ktorom bude umiestnené. Dotvára to-

tiž toto dielo ako celok. Diela sú totiž časové i nadčasové,

a tie,  ktoré neprekračujú  čas, je  možno vhodné  umiestniť

v inom priestore.  Zrejme to bol hlavný  spor tohto problému

a bolo ho možné, podľa mňa,  riešiť za účasti všetkých, kto-

rých sa týka.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán predseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     vrátim sa do nedávnej histórie, keď mnohí o tejto budo-

ve, ako napríklad pán Szigeti, informovali vo Viedni na tla-

čovkách, že  to je budova,  ktorá bola postavená  pre bývalú

komunistickú stranu, a teda má slúžiť aj naďalej tejto stra-

ne, i keď už bola zrušená v roku 1990, hovorím o tomto dátu-

me. Robilo  sa to zrejme preto,  že istý pán, ktorý  sa volá

Soros, prejavil  záujem o túto  budovu.  Ja som  vo februári

mal možnosť stáť pred touto budovou, keď ho istí funkcionári

vtedajšieho VPN i KDH, pretože  oni boli vtedy už vládnucimi

v parlamente, alebo aspoň sprevádzali dotyčného pána, aby si

obzrel, alebo prezrel  túto budovu,  v ktorej  chcel zriadiť

univerzitu,  o  ktorú  vôbec  nejavili  záujem. Nevadí. Dnes

v nej mnohí sedia  a som rád,  že táto budova slúži ako slo-

venský parlament,  pretože ja s  ešte jedným pánom,  s pánom

docentom Švidroňom, sme písali články a roznášali ich po re-

dakciách  a  presviedčali,  aby  ich  uverejňovali,  aby sme

osvetlili tomuto národu, že potrebuje dôstojnú budovu parla-

mentu,  pretože tá  stará  bola  kláštorom, ale  aj väzením.

Môžem dokumentovať, dostal som  mnoho odpovedí na tie články

- ja i pán docent Švidroň.

 

     Ja by som sa opýtal  pána poslanca Kováča, kde bol vte-

dy? Prečo  nebojoval, prečo nepísal,  prečo neosvetľoval? Ja

neobhajujem tú  sochu, ani jej umiestnenie.  Mám svoj názor.

Súhlasím s tým, že možno nie je najlepšia, možno nie je naj-

vhodnejšia, ale  nesúhlasím s pánom Kováčom,  že by tam mala

stáť socha  Štúra, pretože pred  žiadnym parlamentom nestoja

- alebo možno pred niektorými áno, nebol som vo všetkých...

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pol minúty.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     ...nestoja  sochy politikov,  pretože aj  architektúra,

a to najmä štátna architektúra,  má svoju históriu, má svoju

symboliku, existuje dokonca celá veda, ktorá sa tým zaoberá.

Ak  už, tak  by tam  mal byť  symbol republiky, alebo zrejme

socha spravodlivosti, alebo zákonnosti, ale rozhodne Štúrovu

sochu by som si vedel  predstaviť napríklad vo vnútri parla-

mentu, pretože aj v anglickom stoja sochy politikov.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Priatelia, vediem túto schôdzu a skutočne nie-

kedy som pobúrený vystupovaním niektorých ľudí, ktorí sa od-

volávajú  na históriu  a správajú  sa ako  pán Hrnko v tomto

parlamente. Tóno, prepáč, ale skutočne, tak ako si to ty na-

zýval "slávna snemovňa", Tóno, správaš  sa horšie ako v stu-

pavskej krčme. Prepáč, ale to  sa jednoducho nehodí. Si his-

torik, som zvedavý, ako to ocení história.

 

     Pán Fekete.

 

Poslanec J. Fekete:

 

     Mám dve veľmi krátke poznámočky a jednu voľačo dlhšiu.

 

     Prvá -  podľa mňa problém umiestnenia  sochy je pseudo-

problém, nemali by sme sa tým už zaoberať.

 

     Druhá  poznámka sa  viaže na  vystúpenie pána  poslanca

Szigetiho. To, čo hovoril, je presný opak - o prenasledovaní

alebo o  vyhrážaní sa na juhu  Slovenska. Teraz napríklad si

zisťujem informácie  o tom, ako  jeden z vás,  páni maďarskí

poslanci, bol zmeniť situáciu potom,  ako sa na juhu Sloven-

ska prihlásili  do alternatívnej triedy žiaci.  Išiel za ro-

dičmi a vyhrážal sa im. To si overujem, zatiaľ nechcem o tom

viac hovoriť.  Prekvapilo ma napríklad,  keď som sa  v našom

výbore dozvedel po poslaneckom  prieskume v Galante, ako pán

poslanec, ktorého by som  charakterizoval ako poštára s naj-

väčším akčným rádiusom na svete,  išiel na besedu do Galanty

počas vyučovania. Neviem, či to niekto niekde urobil.

 

     Tretia poznámka  sa týka kauzy  banskobystrického - na-

zvime ju tak - oltára. Mohli by sme ju uzavrieť napríklad aj

takýmto  pohľadom, aký  som si  urobil ja  potom, ako som sa

rozprával s  jedným znalcom a  kunsthistorikom a reštauráto-

rom. Umelecké dielo  sa dá šíriť, a platí  to aj o umeleckom

diele výtvarnom, v podstate troma spôsobmi. Buď sa urobí kó-

pia, buď  sa urobí falzifikát,  alebo sa urobí  reprodukcia.

V tomto prípade išlo jasne o kópiu. V medzinárodných reštau-

rátorských kruhoch a v  umeleckých kruhoch je jasne deklaro-

vané, že kópia  sa nesmie robiť jedna k  jednej, pretože keď

sa takto  urobí, časom sa môžu  uplatniť tzv. metódy zauten-

tičnenia, napríklad umelé starnutie. A  v tej chvíli sa ori-

ginál môže  predať a zostáva kópia.  Tu sa to stalo.  Bol to

podvod? Podľa všetkého bol.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pán Hrnko.

 

 

Poslanec A. Hrnko:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci. Ja  by som len pánu Cuperovi

chcel pripomenúť  na osvieženie pamäti, že  vtedy, keď sa tu

prechádzal pán  Soros - po  tejto budove, bol  premiérom pán

Mečiar a sprevádzali  ho tu jeho ministri. To  len tak na o-

svieženie pamäti. A  keď už hovorí o tom,  kto sa zasadzoval

o túto budovu, mal by si  spomenúť aj na tretie meno, ktoré,

myslím,  sa v  tejto veci  asi najviac  angažovalo. Stačí sa

pozrieť do novín a potom uvidíme, ktoré bolo to tretie meno.

Nechcem hovoriť, že som to bol ja.

 

     A pán  Gašparovič, dva omyly.  Prvý: marxistický histo-

rik, ktorý menil svoje názory.  To je taký istý epiteton ako

marxistický právnik. Nebudeme si  vyčítať. Boli sme v jednej

strane, robili  sme jednu vedu, aká  bola vtedy, takže neho-

vorme si čo sme si, to sme  si, ale zmenu názorov by ste mu-

seli  dokázať, a  to sa  vám nepodarí,  pretože ja som svoje

historické názory  vo svojich prácach nezmenil.  A to by ste

museli dokázať, že to bolo ináč. A potom, ako to bude histó-

ria hodnotiť?  Nebude to hodnotiť tak  ako vy. História bude

hodnotiť, že ste mali možnosť a neurobili ste. A to je omno-

ho horšie  ako to, že ste  nemali možnosť a snažili  ste sa.

Ale skutočnosť je taká, ako hovorím.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dobre. Páni, kvôli racionalite sa vás chcem spýtať, ne-

viem, či skutočne sme racionálni. V rámci faktickej poznámky

vystúpi jeden  poslanec a ďalší už  vo faktickej poznámke na

ňu reaguje.

 

     Dohodnime sa takto: Faktické  poznámky vlastne majú byť

faktickým vyjadrením sa k problematike, ktorá bola nastolená

v rozprave. Tie,  ktoré - neviem či  so mnou budete súhlasiť

- budú reagovať na svojho  kolegu, ktorý vystúpil vo faktic-

kej poznámke, jednoducho zruším. Priatelia, myslím si, že je

to  odo mňa  seriózne. Vidím,  že viacerí  kolegovia so mnou

súhlasia, i z  opozície, i z koalície. Takto  sa nikam nedo-

staneme. Zbytočne budeme na seba, prepáčte, útočiť. Na čo je

to dobré?

 

     Nech sa páči, pán kolega.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán podpredseda, podľa tejto zásady ste nemali dať slo-

vo pánu Hofbauerovi.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Áno, máte pravdu. Páni kolegovia, prosím vás pekne, po-

koj. Rozprávam  ja. Áno, pán Čarnogurský,  presne tak, podľa

tejto zásady, ktorú som teraz  povedal, nedám už nikomu slo-

vo,  kto bude  reagovať na  vystúpenie, lebo  to je faktická

poznámka na  vystúpenie kolegu z  rozpravy. Súhlasíte? Ďaku-

jem. Takže  rušíme všetky faktické poznámky  (smiech v sále)

a v rozprave bude pokračovať pán poslanec Čarnogurský. Pria-

telia, myslím, že je to v zmysle rokovacieho poriadku, všet-

ky faktické  poznámky budú reagovať iba  na vystúpenie nášho

pána kolegu. Nech sa páči, máte slovo, pán kolega.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Ďakujem, pán  predsedajúci. Musím povedať,  že tentoraz

som získal z toho, že ste nepostupovali presne podľa rokova-

cieho poriadku, a tak mám  možnosť reagovať teraz na svojich

dvoch predrečníkov.

 

     Pán  predseda Gašparovič,  ku kauze  domovej prehliadky

v Banskej Bystrici ste vo svojom príspevku naznačili, že or-

gány činné v trestnom  konaní - pravdepodobne žiarska proku-

ratúra - mali aj takú verziu, alebo vychádzali aj z toho po-

dozrenia, že prípadne obraz bol odcudzený na biskupskom úra-

de. Pán predseda, sme právnici a obaja sme nejaký čas praco-

vali v justičných zložkách.  Zažili ste niekedy ako právnik,

že by  bola vykonaná domová prehliadka  u poškodeného? Druhá

vec  je, že  základná vec  v tejto  kauze bola, či biskupský

úrad mal právo, alebo nemal  právo predať ten triptych. Dosť

veľa sa  o tom diskutovalo  v tlači a  myslím, že sa  môžeme

zjednotiť v tom,  že mal právo, a ak  prípadne bolo podozre-

nie,  alebo v  skutočnosti by  mal byť  triptych vyvezený do

zahraničia,  povinnosť zadovážiť  si povolenie  na prevoz do

zahraničia má nový  majiteľ. Ale to je teraz  v tejto súvis-

losti  vedľajšie,  pretože  orgány  činné  v trestnom konaní

v tejto veci,  dajme tomu, že mali,  alebo mohli, alebo mali

a mali právo prísť za  funkcionármi biskupského úradu, možno

dokonca aj  za biskupom Balážom, a  vypočuť ich na okolnosť,

či predali triptych, alebo  nepredali, komu ho predali, prí-

padne či  pri predaji vedeli  o tom, že  má byť vyvezený  do

zahraničia, alebo  nemá byť vyvezený do  zahraničia. Toto by

bol legitímny postup orgánov  činných v trestnom konaní, ale

v žiadnom prípade  nie domová prehliadka,  keďže domová pre-

hliadka nemohla  odhaliť žiadnu právne  relevantnú a neznámu

okolnosť.

 

     Pán predseda Gašparovič, v ďalšej časti ste polemizova-

li s pánom poslancom Kukanom o tom, ako môže obviňovať, ale-

bo ako ste to vyjadrili, vládu v súvislosti s únosom Michala

Kováča mladšieho. Nuž,  takéto podozrenie minimálne zákonite

vznikalo. Ja som jedno  také podozrenie alebo jednu špecifi-

káciu takéhoto podozrenia vyjadril napríklad v predchádzajú-

com bode pri interpeláciách.

 

     Samozrejme, takéto podozrenie by najľahšie, veľmi rých-

lo rozptýlilo také vyšetrenie prípadu, ktoré by nevzbudzova-

lo pochybnosti  u nikoho, najmä  teda u tých,  ktorí by mali

také podozrenie.  Ale keď sme na  začiatku tejto schôdze Ná-

rodnej rady navrhli  zriadenie parlamentnej vyšetrovacej ko-

misie na  objasnenie okolností únosu aj  za účasti poslancov

opozície, pán predseda parlamentu  Gašparovič, pýtam sa vás,

ako ste hlasovali  vy pri návrhu na zaradenie  tohto bodu do

programu. Podporili ste svojím  hlasom zriadenie takejto vy-

šetrovacej komisie?  No a konečne,  pán predseda Gašparovič,

váš slovník na adresu prezidenta republiky, ktorý ste použi-

li v závere svojho  príspevku, ten slovník pripomína slovník

päťdesiatych rokov.

 

     K soche pred budovou parlamentu  sa vyjadrím iba k jed-

nej veci, a síce spomenuli ste, že môj brat Ivan Čarnogurský

mal  mať účasť  na rozhodovaní  o tejto  soche, o umiestnení

tejto sochy.  Pán predseda, vzhľadom  na to, že  kuloárne je

tento  váš názor  známy už  odvtedy, ako  vôbec celý problém

sochy vyvstal, pýtal som sa na to svojho brata a povedal mi,

že  nikdy  nič  nevedel,  že  nejaká  Kulichova socha má sem

prísť, že vôbec existuje a, samozrejme, ani o nej nerozhodo-

val, o jej umiestnení. Keď ste však tvrdili, že áno a spomí-

nali ste nejaký zápis z januára  1991, na ktorom má byť pod-

písaný aj  môj brat, tak  bolo by zrejme  seriózne, keby ste

tento zápis predložili.

 

     Pán poslanec  Hofbauer, vy ste  sa vo svojom  príspevku

pozastavovali nad množstvom nadácií a okrem iného ste použi-

li údaj, že spolu vám vyšlo,  že na Slovensku je 5,5 milióna

členov nadácií,  čiže viac ako počet  obyvateľov. Pán posla-

nec, môžem  vám povedať, že ja  som asi tak v  piatich nadá-

ciách, ak nie vo viacerých, to  znamená, že v týchto 5,5 mi-

liónoch som uvedený päťkrát. A pravdu povediac, ja sa divím,

že celkové číslo  na Slovensku vyšlo iba 5,5  milióna, a nie

viac, pretože predpokladám, že  viacerí občania sú vo viace-

rých nadáciách, a nie iba v piatich. Použili ste aj taký vý-

raz, že je tu chaos  nadácií, a z vášho príspevku vyplynulo,

že by ste privítali zavedenie  poriadku v nadáciách. Pán po-

slanec, aby som vám ušetril čas na hľadanie riešení, odporú-

čam vám  knihu nebohého Milana  Šimečku staršieho "Obnovenie

poriadku". V tejto knihe nájdete návod na všetko, ako sa ro-

bí, všetko to, čo by ste  si vy želali, aby sa urobilo. (Po-

tlesk.)

 

     A keď ste neviem komu,  ale tuším aj súčasným opozičným

stranám vytýkali, že po voľbách  prezident až za dva mesiace

vymenoval vládu,  súčasnú vládu Vladimíra  Mečiara, hovorili

ste  to ako  výčitku, prečo  až tak  neskoro,  nuž chcem vám

pripomenúť, že  predsa tie dva mesiace  sme vás museli nútiť

do toho, aby ste vôbec  vytvorili vládu. Veď vy ste nechceli

vytvoriť  vládu. Vladimír  Mečiar sa  verejne vyjadroval, že

vytvorí vládu až vtedy, keď Moravčíkova vláda predloží návrh

rozpočtu na rok 1995 do  parlamentu. A Moravčíkova vláda ne-

predložila tento návrh rozpočtu. Vy  by ste ani po dvoch me-

siacoch, a  možno ani po troch  mesiacoch nezostavili vládu,

ale  ja vám  poviem, prečo  ste ju  potom začiatkom decembra

1994 zostavili.  Vy ste sa  ulakomili na podniky zaradené do

kupónovej privatizácie. A práve  preto, že Moravčíkova vláda

stanovila začiatok predkola  kupónovej privatizácie, myslím,

na 15. decembra minulého roku,  tak rýchlo-rýchlo ste sa po-

tom zobudili a zostavili ste vládu, aj keď Moravčíkova vláda

nepredložila  návrh rozpočtu  do parlamentu,  aby ste  mohli

zrušiť kupónovú  privatizáciu a aby  ste mohli obrať  jedno-

duchých občanov Slovenskej republiky  o účasť na vrátení ma-

jetku, ktorý bol predtým štátnym majetkom, a ktorý prostred-

níctvom kupónovej privatizácie by  mohli dostať naspäť. (Po-

tlesk.)

 

     Takže, pán poslanec Hofbauer, nečítajte iba publikované

výroky,  povedzme, opozičných  politikov, ale  prečítajte si

niekedy aj  staršie noviny svojich  vlastných politikov. Ale

tým končím to, čo by som inak musel povedať za tri minúty vo

faktickej poznámke a chcel by som prejsť k svojmu príspevku.

Ešte k čítaniu starých novín v ňom prídem.

 

     Pán predsedajúci,

     dámy a páni,

 

     všeobecná rozprava by sa mala zaoberať súčasnou aktuál-

nou situáciou v štáte a ja  sa chcem zaoberať vo svojom prí-

spevku aj súčasnou aktuálnou situáciou v štáte. Ale nedá mi,

aby som nespomenul jednú historickú reminiscenciu.

 

     Potom,  ako  komunisti  vo  februári  1948  získali moc

v štáte, a teda aj u nás, takmer tri roky si celkom spokojne

a šťastne vládli,  ale potom sa už  nedali zakrývať problémy

a rozpory, ktoré sami spôsobili, alebo ktoré minimálne nebo-

li schopní  zvládnuť, a preto  potrebovali odpútať pozornosť

ľudí  nejakým iným  smerom. No  a urobili  to spôsobom  sebe

vlastným. Zatkli najskôr,  myslím, Clementisa, potom Rudolfa

Slánského  a potom  ďalších a  ďalších a  týchto označili za

hlavnú  príčinu  svojich  vlastných  neúspechov a problémov,

ktoré sami  spôsobili. Keď Slánský,  Clementis a ďalší  boli

odsúdení a  popravení, vtedajšie noviny  robili ankety, uve-

rejňovali ankety s občanmi. Vo voľnom čase, niekedy, keď ne-

mám čo robiť,  rád čítam staré noviny, a  narazil som naprí-

klad na také  výroky občanov vtedy: "Á, už  vieme, prečo nám

to doteraz nešlo,  ale teraz, keď už boli  odhalení títo ne-

priatelia ľudu,  teraz už bude  dobre." Toľko reminiscencia.

Táto reminiscencia mi napadla preto, že aj keď heslá sú iné,

ľudia sú iní, možno aj  časové dimenzie sú mierne pozmenené,

ale základné proporcie akoby sa opakovali.

 

     Napríklad  pán minister  kultúry Hudec  - práve kultúry

- v poslednom Pressclube tento týždeň v utorok povedal niečo

asi v tom zmysle, že keby si ľudia uvedomovali, koľko päťde-

siatkorunáčok  a stokorunáčok  im z  vrecka vyťahuje skutoč-

nosť, že prezident republiky je  ešte vždy v úrade. Nepripo-

mína vám  to váľanie viny na  nejakú zástupnú obeť? Jednodu-

cho, odkedy po  tých, máte pravdu, že až  po dvoch mesiacoch

po voľbách, nastúpila súčasná  vláda, v Slovenskej republike

sa  stupňuje spoločenské  napätie, vyvolávajú  sa stále nové

a nové škandály, konflikty, vyvolávajú sa, alebo označujú sa

stále noví  a noví nepriatelia. Iniciatíva,  popud na takéto

stupňovanie napätia v spoločnosti  vychádza z vládnej koalí-

cie, a najmä z vlády,  najmä od členov vlády. Musím povedať,

nadproporčne veľa  od predsedu vlády.  Deje sa to  preto, že

vláda nevie riešiť vecné  problémy Slovenska, preto schválne

vyvoláva napätie.

 

     Vláda nevie riešiť bytovú  výstavbu na Slovensku, vláda

nevie  dokončiť Mochovce,  nevie likvidovať  havarovanú A 1,

nevie tlmiť rast životných nákladov, kompenzovať cestovné do

práce, splniť svoje sľuby  o priehľadnej privatizácii, nevie

aspoň udržať, pretože mali sme také, rovnocenné medzinárodné

postavenie  Slovenska, rovnocenné  v zmysle  úcty a rešpektu

voči  štátu. Preto  stupňuje napätie  v spoločnosti. Občania

namiesto toho,  aby mohli pokojne  pracovať, musia sledovať,

či sa udrží prezident, či  sa udrží Ústavný súd, ktorý ďalší

zákon sa zmení, okliešti ich ústavné práva. Z tohto zvyšova-

nia  napätia  v  štáte  časť  občanov  dostáva  strach. Téma

strachu  je veľmi  frekventovaná v  novinách a  v časopisoch

v súčasnosti na  Slovensku. Môžem povedať,  že takto sme  si

samostatné Slovensko nepredstavovali. Ale to je len časť ob-

čanov, ktorí dostávajú strach. Sú  a budú na Slovensku obča-

nia, ktorí nemajú strach a nedostanú strach. Títo občania sa

postavia proti všetkým, ktorí  ich chcú zastrašiť. Títo slo-

bodní občania zvíťazili nad komunizmom a zvíťazia aj nad sú-

časnou aroganciou moci.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Vo  všeobecnej rozprave  ďalej vystúpi  pani poslankyňa

Kolesárová a pripraví sa pán poslanec Brocka.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán minister,

     dámy a páni,

 

     dovoľte mi, aby som vo svojom krátkom príspevku nadvia-

zala  na  prejav  pána  Gašparoviča,  ktorý  mal  na úvod 9.

schôdze  Národnej rady  6. septembra,  ako aj  na inštaláciu

výstavy dokumentov pri príležitosti októbrového 180. výročia

narodenia Ľudovíta Štúra vo vstupnej hale parlamentu.

 

     Štátne sviatky v dňoch 1.  septembra a 1. januára by sa

mali stať  príležitosťou na uctenie  pamiatky tých osobností

našej národnej histórie,  ktoré ideu svojbytného slovenského

národa povýšili na cieľ svojho životného snaženia. Našu ces-

tu k samostatnosti lemuje celý rad krásnych postáv historic-

kých osobností. Geniálny  jazykovedec Anton Bernolák, básnik

Ján Hollý s jeho presvedčením  "žijú ešte Slováci a budú žiť

vždy so slávou", Juraj Fándly  a ďalší obetaví stúpenci ber-

nolákovského hnutia rozvíjaním národnej reči položili zákla-

dy  našej národnej  vzdelanosti. Čím  by sme  boli bez  nich

a bez slávnej štúrovskej generácie?

 

     Štúr,  Hurban, Hodža,  ktorých mená  vyslovujeme jedným

dychom, bojovali  politický  zápas dvojaký - zápas o národné

zjednotenie  a  zápas  o  zrovnoprávnenie slovenského národa

v rodine európskych národov. V ich politickom programe sfor-

mulovanom ako Žiadosti slovenského  národa sú začiatky cesty

k štátnej zvrchovanosti slovenského národa. Zažali pochodeň,

ktorú  v  nasledujúcich  generáciách  vysoko  zdvihli Andrej

Hlinka i Martin  Rázus. Je preto smutné, ak  v takých dňoch,

keď  si  pripomíname  prijatie  Ústavy  Slovenskej republiky

a s ním vznik Slovenskej republiky, je ticho a mĺkvo pri ich

mohylách, keď  našim veľkým, ktorí tento  zápas začali, nemá

kto v tieto dni položiť na hroby kytice. Nestačí, že sme ma-

li veľkých ľudí, oni musia mať nás, potom budeme národ, pri-

pomínal nám  Alexander Matuška, a  tieto slová dodnes  znejú

ako výčitka.

 

     Navrhujem preto, aby sa  uvedené štátne sviatky 1. sep-

tember a 1. január stali  aj dňami uctenia si pamiatky veli-

kánov našej národnej histórie. Navrhujem, aby si Národná ra-

da Slovenskej  republiky v tieto dni  uctila pamiatku prvého

slovenského poslanca a veľkej politickej osobnosti nášho ná-

roda Ľudovíta Štúra položením venca Národnej rady Slovenskej

republiky na jeho hrob v Modre.

 

     Myslím, že by sme mali tiež vyzvať primátorov a staros-

tov miest a  obcí, aby v tieto dni  podobným spôsobom uctili

veľké osobnosti ich regiónov. Nech  v týchto dňoch ani jeden

rodný dom či mohyla veľkých  synov a dcér nášho národa nezo-

stane bez kvetov. Nech sa  takýmto spôsobom uchováva a upev-

ňuje pamiatka na tých, ktorí v službe ducha prešli cestu ži-

vota tŕnistú, aby pozdvihli  svoj národ k dôstojnému životu.

Takto svojej, ale i nasledujúcim generáciám, a teda i našej,

ukladal na srdce Ján Kollár,  z ktorého básne na záver citu-

jem. "Kto ctí  národ, všetko rád si všíma,  i hrob, čo kosti

drahé skrýva."

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. V  rozprave vystúpi pán  Brocka a pripraví  sa

pán poslanec Mikloško.

 

 

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     dámy a páni,

 

     rád by som sa vo všeobecnej rozprave vyjadril k niekto-

rým aspektom, špeciálne k  sociálnym aspektom, alebo lepšie,

k dôsledkom sociálnej politiky súčasnej vlády.

 

     Základné zameranie  vlády v jej  programovom vyhlásení,

v jeho ekonomickej časti, bolo  budovať sociálne trhové hos-

podárstvo. Skutočnosť je však taká,  že na Slovensku sa kaž-

dým dňom vzďaľujeme od  trhovej ekonomiky a sociálny charak-

ter nemá už dávno. Vytráca sa ako tak vybudované konkurenčné

prostredie a slobodná súťaž  s ním. Pozri opätovne schválené

ekonomické  zákony na  tejto schôdzi  Národnej rady,  ale aj

iné,  napríklad  novelu  zákona  o zdravotných poisťovniach.

Ozajstná súťaž privatizácie neexistuje od nástupu tejto vlá-

dy k  moci. Zástupcovia vládnej koalície  vo Fonde národného

majetku predávajú pod cenu privatizovaný majetok štátu úzkej

skupiny vyvolených. Noví vlastníci nízkymi, často nespravod-

livými mzdami svojich zamestnancov  splácajú kúpnu cenu pri-

vatizovaného  majetku,  alebo  noví  vlastníci splácajú cenu

privatizovaného majetku vo zvýšených  nákladoch cez stále sa

zvyšujúce ceny. Vláda umožňuje takýmito privatizačnými prak-

tikami niekoľkonásobné okrádanie  širokých vrstiev obyvateľ-

stva.

 

     Dámy a páni z vládnej koalície, občania neveria štatis-

tikám o vašich výborných výsledkoch.  Alebo inak, čo z ružo-

vých  štatistických čísiel,  keď každodenná  realita je iná,

tvrdá  a pre  mnohých občanov  sociálne odkázaných,  dokonca

nedôstojná a ponižujúca?

 

 

 

     Právom  sa občania  pýtajú, prečo  vláda zrušila  zľavy

v hromadnej autobusovej a železničnej doprave, keď má preby-

tok v štátnom rozpočte. Pár korún vláda dôchodcom do jedného

vrecka  pridala a  z druhého  im ich  vytiahla. Kde sú sľuby

z programového vyhlásenia o  približovaní sa životnej úrovne

dôchodcov k ostatným skupinám  obyvateľov z programového vy-

hlásenia?

 

     Ďalší  dokument, generálna  dohoda vlády  so sociálnymi

partnermi - odbory sa právom cítia podvedené vládou pri kom-

penzácii za zrušené zľavy.  Možno si ešte pamätáte schválenú

novelu zákona  o prídavkoch na  deti. Vládna koalícia, resp.

strany vládnej koalície veľmi kritizovali predtým platný zá-

kon o prídavkoch na deti, ale  to, čo predložili parlamentu,

nebolo o nič lepšie. Okruh osôb, ktoré ich dnes poberajú, je

nižší,  ako bol  predtým. A  iste sa  právom pýtajú tie ženy

matky,  ktoré  sa  zmierili  s  nedostatkom  peňazí v rodine

a rozhodli sa zostať pri deťoch, keď teraz stratili nárok na

prídavky na  deti len preto,  že sa neregistrujú  na úradoch

práce ako nezamestnané, ako uchádzači o zamestnanie. Toto je

vaša predstava o štátnej rodinnej politike?

 

     Alebo ďalšie sľuby,  napríklad o doplnkovom dôchodkovom

poistení.  Dámy a  páni, od  minulého roka  v Národnej  rade

existuje nie jeden návrh takého zákona, sú aj dva, môžete si

vybrať. Alebo znovu na konci roka budete predlžovať pracovné

kategórie tých, ktorí sa budú o ne usilovať, alebo sa už za-

čali o ne usilovať a  budete zaťažovať deti vašich detí, aby

doplácali na neefektívny systém sociálneho poistenia?

 

     Dovoľte, aby som povedal pár viet k tomu, o čom hovoril

aj prezident  tento mesiac, keď  vystúpil so svojou  správou

v Národnej rade. Hovoril veľmi  vážne o demografickom vývoji

Slovenskej  republiky. Neutešujme  sa, dámy  a páni,  sľubmi

vlády  pána Mečiara,  že nebude  posúvať hranice  odchodu do

dôchodku. Možno je to politika po nás potopa. Dokonca sa ar-

gumentuje štatistikami OECD alebo inými, že Slovenská repub-

lika má také perfektné ukazovatele, že v tejto oblasti patrí

medzi najlepšie krajiny v Európe v najbližších rokoch. Môžem

vám povedať, že ak OECD robí svoje štatistiky na základe na-

šich nepresných podkladov, potom aj štatistiky OECD o nás sú

nepresné a mnoho ráz  zavádzajúce. Poviem konkrétny príklad,

aby ste videli, že si nevymýšľam.

 

     Podľa štatistiky  OECD o počte  obyvateľov jednotlivých

krajín, ktorí sú v postproduktívnom veku, Slovenská republi-

ka je naozaj na prvom  mieste v Európe. Podľa tej štatistiky

je ich u nás 11 %,  vo vyspelých európskych krajinách je 16,

17, 18 %.  Moji milí,  ale musím vám  povedať, že to  svedčí

o inom.  Napríklad v  tejto štatistike  vôbec nie  je to, že

priemerná dĺžka ľudského veku je u  nás o 7 - 8 rokov nižšia

ako  v ostatných  krajinách Európy.  Čiže toto  číslo hovorí

o tom, že u nás žije  menej obyvateľov v tejto vekovej kate-

górii nad 65 rokov, ale ďalšia  podstatná vec je to, že kra-

jiny OECD vykazujú občanov v postproduktívnom veku od 65 ro-

kov vyššie, ale u nás sú občania v postproduktívnom veku mu-

ži od  60 a ženy od  57 rokov alebo skôr.  Ak si pripočítate

tento počet  dôchodcov, tak v  našej krajine ich  máme možno

25 %. Toto číslo som možno teraz povedal od pásu, ale je ich

podstatne viac ako v tých  krajinách Európy, kde sa sťažujú,

alebo si uvedomujú, že ich obyvateľstvo je prestarnuté.

 

     Ešte je jeden veľmi  nebezpečný a dôležitý faktor demo-

grafického vývoja, a to je známy faktor fertility rate, úro-

veň plodnosti  v Slovenskej republike.  Dámy a páni,  ja som

bol svojho času  ako minister minulý rok v  Káhire, kde bola

konferencia o populácii a rozvoji. Informoval som tam o tom,

a to sú údaje zo  Slovenského štatistického úradu, že úroveň

alebo miera  plodnosti za rok  1993 na Slovensku  bola 1,98.

Táto hranica je nižšia  ako je hranica prirodzenej reproduk-

cie, ktorá je 2,1. To znamená, že podľa tejto úrovne vlastne

na Slovensku nedochádza ani k prirodzenej reprodukcii. Lenže

za rok 1994 toto číslo kleslo na katastrofických 1,67.

 

     Dámy a  páni, môžeme sa nad  týmto číslom usmievať, ale

z hľadiska demografického vývoja sú to čísla, že ak dnes, ak

včera vláda  nič neurobila, tak  20 rokov do  tohto nemôžete

zasahovať. Jednoducho tí, ktorí sa  včera narodili, o 20 ro-

kov ich  nebude viac. A  skupina produktívneho obyvateľstva,

ktorá bude  vyrábať na vaše dôchodky, bude  jednoducho čoraz

menšia.

 

     Vláda nerobí nič ani v  oblasti bývania pre mladé rodi-

ny. Keď sami neviete, ako na to, je to  možno na adresu prí-

slušného  ministra, pozrite  sa do  okolitých krajín,  alebo

tak, aby ste rozumeli, aspoň do Českej republiky.

 

     O oblasti zamestnanosti som  hovoril už aj tento mesiac

vo svojom vystúpení k  novelám zákonov zamestnanosti. Tu po-

viem len  krátko. Vláda sa  chváli tým, ako  sa jej podarilo

znížiť mieru  nezamestnanosti pod 13  %. Zatiaľ mieru  neza-

mestnanosti upravujú iba úrady práce administratívnymi opat-

reniami. Skutočná  miera nezamestnanosti, alebo  miera neza-

mestnanosti sa neznižuje a je taká istá, alebo možno väčšia.

Je pravda,  že ste vyradili mnohých  zo štatistík, ktorí tam

teraz nie  sú, nedostávajú ani  podporu ani sociálne  dávky,

ale o šesť mesiacov sa podľa zákona do týchto štatistík vrá-

tia. Ja si myslím, že Slovensko  má problém číslo 1 nie pre-

zidenta,  ako si  to myslí  súčasná vláda,  Slovensko a jeho

prevažná časť obyvateľstva má existenčné problémy. Kým ľudia

v obchode a na ulici zvažujú,  čoho sa musia pred tohoročnou

zimou zrieknuť, vládna koalícia pažravo rozdeľuje, čo sa dá.

Veď ako možno inak  nazvať vaše kumulované príjmy, nehorázne

odmeny v dozorných a správnych radách, dámy a páni? Asi nemá

význam porovnávať  vaše slová s vašimi  činmi. To sme robili

v minulosti  a vznikol  na to  špecifický výraz "orwellovský

slovník". Podstatné pre občana  je to, že uťahovanie opaskov

sa neskončilo a pokračuje ďalej, že vláda neplní to, čo sľu-

bovala svojim voličom.

 

     Dámy a páni, najzákladnejším výrazom a dôsledkom každej

politiky vychádzajúcej z kresťanského sociálneho učenia, čím

sa  táto vláda  zaštítuje, je  spoločné dobro.  Toho v tejto

krajine zatiaľ niet. A politika,  akú robíte, k tomu ani ne-

vedie.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     V rozprave vystúpi pán  poslanec Mikloško a pripraví sa

pán poslanec Slobodník.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán predseda,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte, aby  som sa ešte dotkol  vecne bez akýchkoľvek

emócií problému sochy pre Národnou radou Slovenskej republi-

ky. V prvom rade chcem povedať o umiestnení sochy, kde všade

mala byť.  Pôvodne to mal  byť Most hrdinov  Dukly, potom to

mal byť priestor pri APN, terajší hotel Danube, potom to mal

byť areál viacúčelového  výstavného zariadenia, nakoniec po-

dľa našich informácií po dohode predsedu Slovenskej národnej

rady pána Viliama Šalgoviča s  pánom Jánom Kulichom pred no-

vým parlamentom.  Pán predseda to dnes  doplnil ináč, že ná-

rodný výbor ponúkol sochu Slovenskej národnej rade.

 

 

     Čo sa týka názvu, v liste majstra Kulicha národnému vý-

boru z 2. marca 1987 - mám totiž k dispozícii xerokópie jeho

korešpodencie  v tejto  veci  -  majster Kulich  nazýva túto

sochu  "Bratislava". Zrejme  súvisela nejako  s tým,  že pri

moste Hrdinov  Dukly mala vítať, ako  Bratislava víta nových

hostí. V liste z 11. 5.  1987, teda o dva mesiace, ktorý pí-

sal námestník  primátora Kováč tajomníkovi  Mestského výboru

Komunistickej strany Slovenska Františkovi Pallerovi, sa tá-

to socha už volá - zrejme má návrh majstra Kulicha - "Uvíta-

nie a  víťazstvo". Čo to  malo znamenať, hovorí  sám majster

Kulich v tom istom liste, kde hovorí - citát: "Toto kvalifi-

kované rozhodnutie vytvorí podmienky  na to, aby sme vzájom-

nou spoluprácou  umiestnili na hlavu sochy  veniec či korunu

a aby socha bola odovzdaná  verejnosti už vo významnom jubi-

lejnom roku 1988." Poznamenávam, že ide o 40. výročie febru-

árových udalostí. Čiže "Uvítanie  a víťazstvo" malo pripomí-

nať a symbolizovať 40. výročie februárových udalostí.

 

     Akademický sochár Ján Kulich je, samozrejme, mimoriadne

zaujímavá, ale aj kontroverzná osobnosť. Dovoľte mi, aby som

povedal prečo. Akademický sochár Ján Kulich bol rektorom Vy-

sokej školy výtvarných  umení od roku 1973 do  roku 1989, 16

rokov bez prestania. Je to  autor súsošia na námestí SNP, je

to autor jednej zo sôch na  Slavíne, je to autor sochy Mili-

cionára na Februárovej ulici, je to autor sochy Hlava Vladi-

míra Iľjiča Lenina v Žiline,  je to autor Jánošíka v Tercho-

vej a  je to autor  tejto sochy "Vítanie  a víťazstvo". Teda

ide  o prominentného  sochára za  posledných 20  rokov. Jeho

vyznamenania za  tieto roky: v  roku 1971 Zaslúžilý  umelec,

v roku 1979 Národný umelec, v roku 1981 Za zásluhy o výstav-

bu,  v roku  1985 Rad  práce, v  rokoch 1960  a 1972 Laureát

štátnej ceny  Klementa Gottwalda, v roku  1975 Národná  cena

Slovenskej socialistickej republiky, v roku 1963 nositeľ ce-

ny Víta  Nejedlého, v roku  1983 cena Zväzu  slovenských vý-

tvarníkov, v roku 1985 cena  Martina Benku. Je to teda domi-

nantná postava obdobia normalizácie.

 

     Keď som sa stal v júni 1992 predsedom Slovenskej národ-

nej rady, problém dostavby novej budovy sa stal hneď aktuál-

ny,  pretože pôvodný  zámer bol  presťahovanie sa parlamentu

ešte v  období rokov 1990-1992. Výbor  Národnej rady Sloven-

skej republiky pre  vedu, vzdelanie a kultúru na  čele s po-

slancom Antonom Hykischom, pán predsedajúci bol jeho členom,

konzultoval vtedy s niektorými autormi libreto ich diel. Po-

kiaľ sa  pamätám, išlo o  konzultácie s majstrom  Brunovským

a majstrom Korkošom.  Podotýkam, že nikde  nefigurovalo meno

Jána Kulicha.  Napriek tomu, pretože dovtedy,  kým som sa ja

stal predsedom  parlamentu, nebola urobená  ani jedna zmluva

medzi výtvarníkmi  a parlamentom, Národnou  radou, to všetko

bolo nejako  zvláštne organizované, ako  predseda Slovenskej

národnej  rady po  dohode s  Kanceláriou Slovenskej národnej

rady som dal príkaz, aby  nebola podpísaná žiadna zmluva me-

dzi umelcami a Slovenskou národnou radou, totiž dovtedy, ako

som  povedal, nebola  podpísaná  žiadna.  A povedal  som, že

všetky veci sa musia riešiť pokojne a konkurzom.

 

     Je druhá  vec, že aj tento  znak sa tu práve  preto, že

som  dal zákaz  podpísať akúkoľvek  zmluvu, inštaloval tesne

pred voľbami v noci, a potom takisto tie plastiky, ktoré vi-

díte pri výboroch, sa takisto inštalovali v noci, práve pre-

to, že sa to robilo načierno.

 

     Znovu podotýkam, že meno Jána Kulicha nikde nefigurova-

lo. V tejto súvislosti prosím,  keby ste mi dali na nahliad-

nutie písomný dokument, ktorý ste povedali, pán predseda, že

ho podpísal pán Ivan  Čarnogurský, ale písomný dokument, nie

všeobecný, že  záležitosti interiéru sa  vybavia po všelija-

kých finančných  otázkach, ale kde sa  spomína meno Jána Ku-

licha a jeho sochy "Vítanie". Ak  teda už hovoríme o tom, že

Ivan Čarnogurský v tom lieta.

 

 

     Prosím, hovoríme teraz o soche Jána Kulicha, nehovoríme

o ničom inom, aby sme to nezahmlievali. Ale podstatné je to-

to a v tom ja cítim, že môj príspevok je vecný. Parlament je

na celom  svete symbol demokracie, je  to jediné miesto, kde

naozaj je vyjadrená vôľa ľudu. Vláda, pani poslankyne a páni

poslanci,  je len  časť koalície,  časť parlamentu,  takisto

prezident nakoniec je volený len časťou, ale v parlamente sú

všetci, ktorých zvolil ľud po voľbách. Čiže je to symbol de-

mokracie, je to symbol štátnosti na rôznych úrovniach, či už

vrcholný parlament, alebo lokálne parlamenty, a je to symbol

zákonnosti. A  ja sa pýtam,  ako vyjadruje táto  socha tieto

symboly, keď už z histórie, ako som povedal, mala najprv ví-

tať  Bratislavčanov a  volala sa  "Bratislava" a  potom mala

pozdravovať  40. výročie  februárových udalostí  a volala sa

"Víťazstvo a vítanie". A pýtam sa, kto o tom rozhodol.

 

     Pripomínam, že asi pred polrokom nemecký Bundestag hla-

soval o  tom, či výtvarník bulharského  pôvodu Christov môže

obaliť bývalý Reichstag. Takto sa  vo svete narába s najvyš-

šími štátnymi symbolmi.

 

     My totiž skutočne  tu nehovoríme o tom, či  tá socha tu

má byť, nemá byť, ale ako sem prišla, čo symbolizuje. Tu ide

o čosi viac, tu sa zavádza jeden precedens, ktorý, ak už ho-

voríme o štátnosti, a to hovoríte v prvom rade vy, tak potom

myšlienku  štátnosti  treba  naozaj  dotiahnuť  do  všetkých

dôsledkov a do všetkej čistoty.

 

 

     Prepáčte,  pán  predseda,  prepáčte,  panie  poslankyne

a poslanci, prepáčte,  pán predsedajúci, podľa  mojej mienky

táto socha svojou vnútornou symbolikou pred slovenský parla-

ment nepatrí.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     V rozprave  ďalej vystúpi pán  poslanec Slobodník, pri-

praví sa pán poslanec Šimko.

 

Poslanec D. Slobodník:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené dámy a páni,

 

     asi už treba veci pomenúvať svojím menom, asi sa už po-

minul  čas eufemizmov.  To, čo predviedli poslanci Maďarskej

koalície  v Spojených  štátoch, či  už v  júni pri stretnutí

maďarských a slovenských poslancov, zorganizovanom americkou

nadáciou,  či  pri  návšteve  pánov  Duraya,  Nagya,  Bugára

neskôr, je dostatočne známe a  hanebné. Trvalo by dlho, keby

som mal opakovať všetky tie nepravdivé tvrdenia, povedané po

slovensky lži, aké tam poslanci, ktorí zložili sľub vernosti

Slovenskej republike, o svojej  vlasti tvrdili. Lož, demagó-

gia, skresľovanie  skutočnosti, to sú  zbrane, ktoré sa  tam

proti Slovensku tasili. Mám o tom dosť presné záznamy a dosť

sa o tom aj popísalo.

 

     Nebudem tu opakovať, o čom  som už podrobne písal v sú-

vislosti s týmito návštevami. Pre  mňa je strašné iné. Poli-

tici, ktorí sa, povedané  metaforicky, tri hodiny po dvanás-

tej búšia do pŕs a  vykrikujú Slovensko si nedáme, keď pred-

tým robili všetko, a zostane to v dejinách, zostane, aby sa-

mostatné Slovensko nevzniklo, sa ani slovom po návrate troch

poslancov  Maďarskej koalície,  Slovenska nezastali. Mlčali,

svedčili. Súhlasili s tým, čo  o nás trio Maďarskej koalície

naklamalo. Neozvali sa ani na hrubé urážky z Debrecína. Jed-

noducho všetko, čo diskredituje súčasné Slovensko, im hrá do

karát.

 

     Ale padne hanba  na vaše hlavy, páni a  dámy z politic-

kých strán, ktorí ste sa  do parlamentu dostali hlasmi voli-

čov slovenskej národnosti. Vy to  viete, a preto zúrivo rea-

gujete na to, keď sa vám vaša protislovenská politika pripo-

menie. Nebudem hovoriť mená, je ich, žiaľ, dosť a vy napokon

viete, o kom  je reč. Viete, kto z vás  sa držal, či drží sa

za srdce pri slovenskej hymne  a pritom paktuje s iredentis-

tom, hlboko urážajúcim  slovenský národ, iredentistom, ktorý

pri výročí svätého Štefana pred rokom či dvoma vyhlásil, ci-

tujem: "Všetci  Maďari majú právo žiť  v spoločnej maďarskej

vlasti." S  tým istým iredentistom,  ktorý pred dvoma  rokmi

rozdával v nemeckom Flensburgu  dokument, kde v zlej anglič-

tine, francúzštine a už  beznádejne zlej nemčine sa tvrdilo,

že Slovensko,  pravdaže Slovensko z  obdobia vlády Vladimíra

Mečiara, chystá ďalšie etnické  čistky. Slovensko vám to ne-

zabudne, ani dejiny, ktorých sa dovoláva pán Hrnko.

 

     Vráťme sa k poslancom Maďarskej koalície. Keďže Sloven-

ská republika patrí k piatim krajinám s najvyspelejšou úrov-

ňou individuálnych národnostných práv  v Európe, a verte mi,

že to  hovorím na základe  veľmi dobrého poznania  európskej

situácie, nie  ste schopní pravdou,  pravdivými informáciami

Slovensko očierniť. Preto sa uchyľujete voči svojim občanom,

ktorí sú z hľadiska informačného náporu celkom na totalitnej

úrovni, lebo im hrozbou ostrakizmu  bránite, aby sa dozvede-

li, čo  sa po maďarsky  píše v iných  periodikách, než v  Új

szó, vy, ktorí sa pritom oháňate demokraciou. To isté robíte

mutatis mutandis v cudzine. Keby sa z klamstiev, ktoré vŕši-

te proti slovenskému národu,  mal postaviť mrakodrap, siahal

by nad Mount Everest. Taká stavba  by, pravdaže, nevydržala.

Ani stavba vašich lží nevydrží. Rúca sa a zrúti sa.

 

     Vašou hlavnou  zbraňou je téza, že  Slovensko si neplní

povinnosti voči  maďarskej menšine. Ponechávam  bokom to, čo

sa stalo so slovenskou menšinou v Maďarsku, ako ste ju nekr-

vavo,  to zdôrazňujem,  zdecimovali. Ba  čo zdecimovali.  Zo

400  tisíc občanov  slovenskej  národnosti  v roku  1920 ich

ostalo asi  10 - 12  tisíc. Prv, ako  vám z úst  vyjde slovo

asimilácia, keď máte na mysli Slovensko, mali by ste si pre-

čítať fakty o spoločnostiach  v Maďarsku na prelome dvadsia-

tych - tridsiatych rokov, ktoré  si kládli za úlohu pomaďar-

čiť ročne  60 000 občanov nemaďarskej  národnosti. Za to vy-

znamenali generálneho riaditeľa  štátnych železníc a vtedaj-

šieho   ministra  honvédstva,   neskoršieho  premiéra,  pána

Gömbösa.

 

     Asimilácia sa začína likvidáciou školstva. A počet škôl

s maďarským vyučovacím jazykom u  nás neklesá. Ale nehanbíte

sa ísť ďalej. V  mnohých oficiálnych dokumentoch, ktoré roz-

širujete v  zahraničí, uverejňujete národnostnú  mapu z roku

1910. Bol to rok sčítania ľudu v Uhorsku. Vo vtedajšom Uhor-

sku sa toto sčítanie ľudí konalo na princípe nie materinské-

ho jazyka,  ale podľa toho, kto  aký jazyk najlepšie ovláda.

A keďže prakticky už  neexistovali slovenské základné školy,

o stredných sa  našim predkom v roku  1910 už ani nesnívalo,

mnohí Slováci,  najmä mladí žiaci a  študenti, sa prihlásili

za Maďarov.  A vy sa neštítite  tento bezmála storočný doku-

ment z  celkom inej štátnej  formácie používať ako  argument

pre dnešok.

 

     Nemám tu možnosť vymenovať  všetky lži, ktorými otravu-

jete spoločný  život, neodvážim sa povedať  slovo, ktoré ste

si falošne prisvojili - Spolužitie, nuž aspoň niečo z reper-

toáru pána  Csákyho. Spomenul som jeho  taktiku spoliehať sa

na to, že človek nenosí so  sebou dokumenty, aby hneď to mo-

hol aj dokázať, a holoslovne teda tvrdí, že autor výroku ne-

má pravdu. Tak mi vo vysielaní VTV pred časom spochybnil vý-

rok raportérky Rady Európy pani Halonnenovej, ktorá vyhlási-

la po poslednej správe v Rade Európy, že Slovensko si zaslú-

ži za plnenie záväzkov verejné uznanie. Mám tu dokument, pán

Csáky ho videl, ukázal som mu ho.

 

     Druhý príklad. V USA pán Csáky rozširoval dokument, kde

je lží habadej. Je to oficiálny dokument Maďarskej koalície,

to by som rád zdôraznil. Tá veta odovzdaná do New York Times

a Slobodnej Európy znie, pán Csáky  sa tým aj vystatoval, že

zobralo  si to  najmä New  York Times,  tak teraz ten citát:

"Podľa  spoľahlivých údajov  etnický maďarský  občan dostáva

o tretinu menej"  a slová "o tretinu  menej" sú podčiarknuté

"vládnej podpory  ako slovenský  občan." Včera pán Csáky po-

prel, že  taká veta v dokumente  je. Nuž zase, videl  ju pán

Csáky, mám dokument pri sebe, môžem ho ukázať.

 

     Pán Bugár  pred chvíľou tvrdil, že  každú kritiku vlády

stotožňujeme s odporom voči štátu. Nie je to pravda. Rozhor-

čuje nás nie opodstatnená  kritika konkrétnej činnosti vlády

alebo  jednotlivých ministrov,  alebo poslancov  z koalície,

ale lži,  nehanebné lži o  Slovensku, ktoré ste,  pán Bugár,

spolupodpísali. Spolupodpísali ste vetu, zase citujem, a te-

raz počúvajte dobre, ak sa  vám neotvorí, páni z KDH, obraz-

ne,  nôž vo  vrecku, tak  si nezaslúžite,  aby ste sa volali

KDH, ale iba DH, podpísali ste vetu, citujem: "Podľa vládne-

ho programu  vláda chce hovoriť  aj do náboženských  otázok.

Vláda a cirkev chcú spoločne zabezpečiť, že v jazykovo zmie-

šaných oblastiach  sa majú bohoslužby konať  v štátnom jazy-

ku." To je citát. A to  je bohorúhačstvo, ktoré, ako som po-

vedal, necháva pokojným celé KDH.

 

     Na južnom Slovensku, páni, ak  to neviete, a dáma, tiež

agresívna, je  971 obcí s  jazykovo zmiešaným obyvateľstvom,

a z nich v 370 obciach  sa nekonajú bohoslužby v slovenčine.

A niet takej obce so zmiešaným  obyvateľstvom, kde by sa ne-

konali bohoslužby  v maďarčine. Tak pán  Bugár, nehanbíte sa

za túto tendenčnú lož o spolupráci štátu a cirkvi v nábožen-

ských otázkach? Páni  z KDH, to je to  vaše farizejské "Slo-

vensko si nedáme"? Prečo sa ani jeden z vás nezasadil za to,

aby sa aj  slovenskí veriaci mohli  modliť po slovensky? Sa-

mozrejme, maďarskí nech  sa modlia po maďarsky. Aj  na to sa

vás spýtajú deti a už celkom isto vnuci, pán Lauko a ostatní

páni. A ten cirkus  s alternatívnym školstvom! Váš šéfredak-

tor  z Új  szó pán  Szilvássy, autor  bohapustých lží o nás,

a nakoniec aj o mne, napísal  o mne, že predajné pero Dušana

Slobodníka, budem  ho za to  žalovať, pretože predajné  pero

treba dokázať. Aké? Kto ma kúpil a začo, za aký privatizačný

podnik? Napísal v jednom agresívnom úvodníku, že deti maďar-

skej  národnosti sa  nemajú učiť  po slovensky,  lebo by  sa

- pardon, dámy  - pomočovali, pretože sa  učia v dvoch jazy-

koch. To je presný citát, aj tie dokumenty sú tu.

 

     Apropo, vyučovanie  v slovenčine, ktoré  tak rozhorčuje

pána  Szigetiho, hoci  bolo postavené  na princípe dobrovoľ-

nosti, teda alternatívne vyučovanie, vlani chcelo, dobre po-

čúvajte, 30 % rodičov maďarskej národnosti dať svoje deti do

dvojjazyčných škôl.  Za obdobia pána Haracha.  Vyplýva to zo

štatistiky, ktorú zostavili takí veľkí "priatelia slovenské-

ho národa", úvodzovky sa mi  nepodarilo asi vysloviť, ako sú

manželia Bútorovci.  Tohto roku sa chcelo  po slovensky učiť

10, ale nie percent, rodičov. Ako ste to dosiahli? Povedzte.

Mohli by ste prezradiť túto totalitnú metódu, ako presvedčiť

67 alebo  70 tisíc rodičov, čo  je tých 30 %,  na to, aby sa

redukovala na  10 občanov? Aký  koncentrovaný nátlak vyvíjal

pán Sidó,  pán Szilvássy a vodcovia  koalície na rodičov? To

je nátlak, to je teror, ktorý  by ste však spolu s nenáleži-

tým obviňovaním koalície z  totalitarizmu a tendencií k nemu

chceli strčiť za krk nám.

 

     A jazykový zákon? Budem stručný. Prečítam vám úryvok zo

Süddeutsche  Zeitung, uverejnený asi  pred dvoma dňami.  Ten

článok  sa volá  veľmi  symptomaticky  "Po španielsky  v USA

- myslí  sa vyučovanie  po španielsky  v USA  - sa môže stať

prípadom pre súd". V článku  sa hovorí, citujem: "Ak chceme,

aby všetky naše" - samozrejme, americké - "deti mali rovnakú

šancu, musí sa zrušiť vyučovanie  v iných jazykoch a anglič-

tina sa raz  navždy musí stať oficiálnym jazykom  v USA." To

je koniec citátu.

 

     Ako vidíte, každý štát má právo riešiť a rieši si otáz-

ku štátneho jazyka podľa svojho  uváženia. Ako viete, my nie

sme takí  radikálni, nerušíme a  nezrušíme národnostné škol-

stvo, ale  odmietame sa prispôsobovať  vašej taktike a  zase

raz navždy  vŕšiť nové a nové  požiadavky, skresľovať reálnu

situáciu na Slovensku, luhať, oháňať sa silnými slovami, de-

honestovať Slovenskú republiku, ktorá aj napriek vašim výpa-

dom napreduje. Jednoducho pretína sa pavučina lží, do ktorej

by ste nás chceli zamotať.

 

     Cesta nášho  spolunažívania môže byť  len jedna, že  sa

zrieknete  takýchto  metód,  že  nebudete klamať, rozširovať

o nás veci, ktoré, ubezpečujem  vás, budeme systematicky vy-

vracať. Na rozdiel  od vás je našou zbraňou  pravda. A musím

sa  prihlásiť k  tomu starému  československému heslu, ktoré

tam vialo na štandarde: "Pravda zvíťazí".

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     V rozprave bude pokračovať pán poslanec Šimko a pripra-

ví sa pán poslanec Kukan.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem pekne, pán podpredseda.

 

     Dámy a páni,

 

     vrátim sa o chvíľočku  k hlasovaniu o doplnení programu

tejto schôdze,  ktoré som navrhoval, a  predsa si neodpustím

poznámku. Pán Slobodník tu hovorí  o tom, že jeho zbraňou je

pravda, ale dnes na začiatku tohto bodu hovoril pán predseda

o tom, že  pán prezident si myslí,  že je vlastníkom pravdy.

Obávam  sa, že  každý si  myslíme, že  máme pravdu. Berme to

tak, že máme  na to právo si to  myslieť. Každý sa usilujeme

argumentovať tú  svoju pravdu a usilujme  sa hádam trochu si

vážiť toho druhého,  aj jeho právo myslieť si,  že to, čo je

jeho presvedčením, je pravdou.

 

     Ale vrátim  sa k hlasovaniu  o doplnení programu  tejto

9. schôdze, keď som, ako  si iste pamätáte, navrhol rozšíriť

Osobitný kontrolný orgán  nad činnosťou Slovenskej informač-

nej služby o poslancov  opozície. Koaličná väčšina tento ná-

vrh odmietla.  Samozrejme, iba naivného  to mohlo prekvapiť.

Predsa  však považujem  za dôležité  povedať niekoľko  slov,

ktoré  sú logickým  vysvetlením a  i dôsledkom  tohto hlaso-

vania.

 

     Predovšetkým je zrejmé, že  chcete mať tajnú službu iba

svoju. To čo je v  každej slobodnej krajine samozrejmé, plu-

ralitná kontrola  zahrňujúca všetky parlamentné  strany, vám

prekáža. Neobstojí argument  predsedu Osobitného kontrolného

orgánu kolegu Urbana, že nie  je proti účasti opozičných po-

slancov v kontrolnom orgáne, ale treba to vraj najskôr poli-

ticky dohodnúť. Pripomínam, že  som svoj návrh predložil ako

návrh na rozšírenie programu s tým, že rokovať o ňom som na-

vrhol až  ďalší deň. Na  politické rozhovory bolo  teda času

dosť, ak by bola vôľa. I  keď i to je osobitosť tohto parla-

mentu,  keď koaličná  väčšina kádruje  opozičné strany, koho

majú a koho nemôžu  delegovať do rozličných orgánov Národnej

rady. Včerajší  zážitok kolegu Volfa  je v tomto  svedectvom

o malichernosti tých, ktorí sa ako malé deti zaťali a urobi-

li schválnosť.

 

     Ale vráťme  sa ku Slovenskej  informačnej službe. I  za

komunistickej vlády jestvovala politická kontrola tajnej po-

lície. Vedúca úloha komunistickej strany si utvárala krížový

kontrolný   mechanizmus  prostredníctvom   štátnych  orgánov

i priamou politickou kontrolou.  Kolegyne, kolegovia z HZDS,

viem, že je  to inšpirujúce, ale treba jasne  povedať, že to

je  od  základu  nedemokratické.  Návrh rozšíriť parlamentný

kontrolný orgán nad  činnosťou Slovenskej informačnej služby

o členov opozície  je veľmi vážnym návrhom.  Je v záujme nie

opozície, ale nás všetkých,  a predovšetkým v záujme občanov

Slovenska.

 

     Pokušenie zneužiť  tajné služby bez  riadnej politickej

kontroly,  pluralitnej politickej  kontroly, bývalo  v minu-

losti  nespočítateľne veľakrát  priveľmi silné,  aby sa dalo

zvládnuť. Nemusím azda pripomínať, ale malo to vždy tragické

dôsledky.

 

     Ako môže dnešný Osobitný kontrolný orgán, plne obsadený

poslancami  koalície, účinne  kontrolovať činnosť Slovenskej

informačnej služby, keď je táto riadená tými istými politic-

kými stranami? Ako môžeme veriť  a dôverovať, že táto služba

plní úlohy  spojené s ochranou  ústavného zriadenia, bezpeč-

nosťou štátu  a vnútorného poriadku,  tak ako jej  to ukladá

zákon, a nie úlohy, ktoré  sú záujmami strán, ktoré ju záro-

veň  vedú  i  kontrolujú?  Ako  chcete  rozptýliť  vyslovené

a hlavne nevyslovené rozličné  vážne podozrenia v súvislosti

s únosom  občana Slovenskej  republiky 31.  augusta 1995  do

cudziny,  zhodou okolností  úhlavného politického protivníka

strán riadiacich  tajnú službu, keď tieto  strany nielen od-

mietajú zriadiť vyšetrovaciu komisiu na objasnenie okolností

tohto únosu, ale odmietajú  i takú elementárnu samozrejmosť,

aby sa na kontrole tejto  tajnej služby podieľali aj iné po-

litické strany?

 

     Vážené kolegyne, vážení kolegovia,  žiadam vás, aby ste

sa  ešte zamysleli  nad týmto  stavom. Nekontrolovaná  tajná

služba  alebo jednostranne  kontrolovaná i  riadená  je vždy

hra s ohňom. S ohňom, ktorý napokon môže spáliť i tých, kto-

rí ho  zakladali. Kto chce,  tak tomu, čo som chcel povedať,

iste porozumie.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     V rozprave  ďalej vystúpi pán  poslanec Kukan. Pripraví

sa pani poslankyňa Aibeková.

 

Poslanec E. Kukan:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán predseda,

     kolegyne a kolegovia,

 

     moje vystúpenie  bude mať skôr  charakter faktickej po-

známky, pretože  by som iba  stručne chcel zareagovať  na tú

časť vystúpenia pána predsedu Gašparoviča, v ktorej ma oslo-

vil v súvislosti s listom, ktorý som poslal niektorým členom

Národnej rady. Chcel by som vysvetliť, o čo ide, pretože mám

dojem, že nie všetci to asi viete.

 

     Nepísal som  list pánu Gašparovičovi.  Napísal som list

niektorým poslancom,  o ktorých sa domnievam,  že ich trochu

poznám, alebo o  ktorých sa domnievam, že sa  s nimi dá nor-

málne ľudsky porozprávať. (Potlesk.)  Ťaží ma situácia, kto-

rá je  na slovenskej politickej scéne,  tá animozita, to ne-

priateľstvo. Dosť  ťažko to znášam. Domnievam  sa, že jediná

cesta, ako sa  z toho  dostať, je  rozprávať sa medzi sebou.

Nielen sa rozprávať, počúvať toho druhého a premýšľať o tom,

čo ten  druhý hovorí. To  je zdanlivo veľmi  jednoduchá vec,

ale je  to dnes na Slovensku  veľká vec. Nič iného  za týmto

mojím činom, ak to tak  budeme nazývať, nebolo. Ten list som

rozdal asi  pred dvanástimi dňami,  ak dobre počítam,  nikde

nebol  publikovaný, novinári  ho nedostali,  v zahraničí  ho

nikto nedostal. A podaktorí z  tých, ktorých som oslovil, to

aj pochopili, tak  aj reagovali a vlastne sa  taký ten tichý

dialóg začal. Nebudem ich radšej menovať. (Potlesk.)

 

     V tejto súvislosti nehodlám polemizovať s pánom predse-

dom. Myslím si, že by to bolo veľmi neseriózne. Nechcem pou-

žiť rovnakú metódu, akú použil on. Vy ste ten list nečítali,

nemáte ho pred sebou, aby sme ho nejakým spôsobom komentova-

li. To sú staré praktiky, staré metódy. To by bolo neserióz-

ne.  Chcem však  zareagovať  na  jednu vec  pánu predsedovi.

A síce, mal tam také narážky o zneužívaní  alebo o poškodzo-

vaní dobrého mena Slovenska v zahraničí v súvislosti s týmto

listom a podobne. Mňa sa  to osobne, pán predseda, veľmi do-

tklo. Od vás, pán predseda. Vy ste ma videli, ako sa správam

v zahraničí,  ako vystupujem  v zahraničí.  Nedávno sme boli

spolu v Amerike. Vy ste ma videli. Vy ste ma počuli. A dávať

takéto súvislosti,  pán predseda, to je  úbohosť. To je úbo-

hosť. To je zákernosť. (Potlesk.)

 

     Obávam sa, že to sú tie problémy, ktoré skutočne tu do-

ma sa  budeme musieť naučiť prekonať.  A bohužiaľ, na jednej

strane sledujeme elokventné sugestívne vystúpenia našich ve-

dúcich  politikov  v  televízii,  z  tejto  tribúny, hovoria

o vystretej ruke,  o nutnosti dosiahnuť  spoločenskú dohodu,

o dôvere a podobne. Páni, to treba robiť malé kroky, to tre-

ba vytvárať ovzdušie dôvery, to nechce veľkoúste vyhlásenia,

to chce normálne ľudské vzťahy. (Potlesk.)

 

     Netreba, netreba tlieskať. Ja nechcem robiť nejakú pro-

pagandu.  Takže týmto  skončím. Pán  predseda, vy  mi robíte

reklamu, ktorú som vôbec nechcel a o ktorú som vôbec nestál.

Vaše vystúpenie bolo  nemiestne, neadekvátne a neopodstatne-

né. Ja som chcel normálny ľudský rozhovor niekde v kúte, pri

šálke kávy, cigarete  alebo pri  poháriku piva. A nie takéto

vystúpenia. Dokonca ten list som  formuloval tak, že som ne-

predpokladal, že sa budeme  hádať o právnických definíciách.

To  malo skutočne  za cieľ  iba normálne  sa porozprávať. Ja

ešte vždy verím v silu ľudského rozumu a že ľudský rozum na-

koniec zvíťazí. A budem potom veľmi rád.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     V rozprave  vystúpi pani poslankyňa  Aibeková, pripraví

sa pán poslanec Harach.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     ja som vôbec neplánovala  vystúpiť, ale nakoľko som ne-

dostala slovo na faktickú  pripomienku, tak si vás dovoľujem

obťažovať  niekoľkými  slovami  takýmto  spôsobom. Vo svojom

vystúpení chcem  zareagovať na to,  čo povedal pán  poslanec

Brocka, čo sa týka sociálnej situácie obyvateľstva.

 

     Nehnevajte  sa,   pán  poslanec,  ja   som  vás  zažila

v rôznych situáciách, aj ako ministra sociálnych vecí. Zaži-

la som  vás aj ako korektného  poslanca, ktorý pochválil to,

čo sa pochváliť má,  aj ako trochu demagogicky vystupujúceho

poslanca,  ktorý hovorí  neobjektívne a  iba zo  svojho uhla

pohľadu. Dnes v niektorých  vašich vystúpeniach tiež zaznelo

mnoho vecí, s ktorými nemôžem súhlasiť a budem na ne útržko-

vite reagovať.

 

     Čo sa  týka programového vyhlásenia  vládu a sľubov  na

zlepšenie sociálnej situácie, vy,  pán poslanec, veľmi dobre

viete, že programové vyhlásenie vláda postavila na štyri ro-

ky.  Aj volebný  program strán  koalície bol  na štyri roky.

Predsa nikto nemôže očakávať, že  po polroku, po roku sa so-

ciálna  situácia výrazne  zlepší. Aj  vy ste  boli ministrom

deväť mesiacov,  a čo ste  mohli za tie  mesiace urobiť? Keď

sme vás kritizovali, presne takto ste hovorili. Mali ste vy-

týčenú dobu, mohli ste urobiť toľko, koľko sa dalo. Aj teraz

je  vláda necelý  rok pri  vláde, takže  hodnoťte ju, prosím

vás,  rovnako objektívne,  že sľuby  a hodnotenie  urobte po

štyroch rokoch, či naozaj  programové vyhlásenie vlády dodr-

žala.

 

     Kritizovali  ste a  hovorili ste  o ružovej štatistike.

Nehnevajte sa, ja nepoznám  žiadnu ružovú štatistiku. Poznám

jedine  platné  výsledky,  na  ktoré  sa  odvoláva  aj zákon

o štátnom rozpočte pri úprave dôchodkov  na tento rok. Je to

nové  znenie, ktoré  je tam  v §  9 pôvodného zákona 46/1991

Zb., kde sa jasne hovorí, že  sa budú brať do úvahy výsledky

Štatistického úradu  Slovenskej republiky. O  štatistike, či

je dobrá, alebo zlá, tu odznelo už veľmi veľa. Kým však máme

jediné oficiálne výsledky,  podľa ktorých môžeme postupovať,

tak prosím, takto ich berme,  také sú, také výsledky mesačne

každý poslanec dostáva domov, takže berme ich zatiaľ takto.

 

     Čo sa týka zákona o  poisťovniach, pán poslanec, ja som

bola  rada, že  sme našli  v mnohých  bodoch spoločnú reč aj

s poslancami opozície a že rokovanie o novele zákona o pois-

ťovniach bolo  také vecné, ako  si predstavujem prácu  tohto

parlamentu. Nakoniec aj hlasovanie  ukázalo, že 90 poslancov

hlasovalo za a že mnohé body,  ktoré sa naozaj dali v pôvod-

nej vládnej  novele nejakým spôsobom ešte  upraviť, to sa tu

udialo. Jedine vy za  KDH ste boli za znenie § 6  ods. 1 a 2

tak,  ako bolo  v  pôvodnom  návrhu zákona.  Všetci ostatní,

a nakoniec aj  zástupcovia poisťovní, sa  priklonili k tomu,

že poisťovne nemajú podnikať a akceptovali aj rezervný fond,

ktorý umožňuje poskytovať nadštandard. Tak aj v tomto by som

prosila vašu objektívnosť, pretože ste povedali, že likvidu-

jeme konkurencieschopnosť.

 

     Čo  sa týka  otázky pôrodnosti,  pán poslanec, nemôžeme

pôrodnosť  a znižujúcu  sa pôrodnosť  v Slovenskej republike

vnímať iba vaším pohľadom, pohľadom Kresťanskodemokratického

hnutia. Ja  ho akceptujem. Pán  Lauko, prosím vás,  nesmejte

sa, ja  som to nerobila. To  je váš pohľad, ktorý  vám nebe-

riem.  Máte na  to  absolútne  právo, ale  štatistika hovorí

o tom, pán  poslanec Lauko, že pôrodnosť  neklesá len za po-

sledný rok, ale  že klesá, tak ako uviedol  v správe o stave

republiky pán  prezident,  od sedemdesiatych rokov.  A je to

veľmi zložitá  problematika, ktorá nesúvisí iba  s touto si-

tuáciou. Tá  kríza naozaj je od  osemdesiatych rokov. Ja som

psychologička a  robila som roky v  konkrétnej praxi, denno-

denne som sa  stretávala s ľuďmi a viem,  že o kríze sloven-

skej rodiny  sa hovorí najmenej od  osemdesiatych rokov. Tak

prosím vás, aj tu majme  objektívny pohľad a nehádžme zodpo-

vednosť  za klesajúcu  pôrodnosť iba  na hlavu  tejto vlády,

pretože to je iba veľmi neobjektívny pohľad.

 

     Čo sa týka otázky rodinných prídavkov, áno, bola tu mi-

nulý rok diskusia.  Ja sama som vystúpila a  rovnako som vy-

stúpila s  tým, že som hodnotila  to, čo bolo na  tom zákone

dobré,  a to,  čo bolo  na ňom  neprijateľné. Vtedy sme boli

v úplne inej situácii, pretože sme nevedeli, aká je príjmová

časť obyvateľstva republiky. Dnes  máme analýzy, že prijatým

zákonom, ktorý predkladala vaša  vláda, naozaj sme tú adres-

nosť urobili,  vlastne prvý krok k  adresnosti týchto dávok,

a že naozaj ich podľa výsledkov dostali rodiny s malými deť-

mi a mladé rodiny, teda tie, ktoré ich naviac potrebujú.

 

     Myslím si, že v tomto  sa zhodli všetky vlády, ktoré tu

boli,  že hovorili  o adresnosti  dávok a  o tom, že konečne

prejdeme od štátneho  paternalizmu k individuálnej zodpoved-

nosti občanov.  A nakoniec, keby  som bola kritická,  vy ste

v tom návrhu  vtedy predniesli, tak ako  bol pôvodne daný do

minulého parlamentu, že to boli globálne sumy, ktoré tie ro-

diny mali dostávať. Nám sa tu podarilo v parlamente, a musím

objektívne povedať, že ten návrh predniesol pán poslanec Ja-

kuš za SDĽ, my sme sa k nemu pripojili, že sa to odvíjalo od

životného minima. Vy ste vtedy boli tvrdo proti tomu, aj pa-

ni podpredsedníčka  vlády. Našťastie, parlament  aj vtedy sa

dohodol a dnes pri valorizácii životného minima sa valorizo-

vali aj tieto dávky. Tak aj tu buďme spravodliví a to, čo je

dobré, pochváľme,  a to, čo sa  nevydarilo, snažme sa napra-

viť.

 

     Čo sa týka dôchodkového pripoistenia, je pravda, že ten

zákon bol daný, ale bol  daný tesne pred voľbami alebo tesne

po voľbách, preto sa neprerokúval. A ak to sledujete, viete,

že včera rokovali odborári s ministerstvom práce, sociálnych

vecí a rodiny, našli dohodu, a som rada, že ju našli v tejto

problematike.

 

     Čo sa týka nezamestnanosti,  vtedy, keď vy ste predkla-

dali správu o sociálnej  situácii obyvateľstva, je povinnos-

ťou  každého  ministra  práce  a  sociálnych vecí predkladať

správu do nášho výboru, keď sa vám podarilo znížiť nezamest-

nanosť  o nepatrné  desatinky  percenta,  tak to  bol úspech

a chválili ste sa  tým. Keď to teraz robí  vláda a povie, že

sa podarilo znížiť nezamestnanosť, a zase všetci buďme radi,

že sa ju podarilo znížiť, tak teraz je to neúspech a nazýva-

te to nejakým klamaním štatistiky.

 

     No a na záver, čo sa mňa osobne hlboko dotklo, hovorili

ste o všetkých členoch vládnej koalície, obviňovali ste nás,

aké máme  príjmy, koľkí sme  členovia rôznych dozorných  rád

a podobné výroky. Ja by som  vás veľmi prosila, aby sme pre-

stali s nejakým kolektívnym  obviňovaním. Ak máte takéto in-

formácie, tak  ich povedzte konkrétne, koho  sa to týka. Mňa

to hlboko  uráža, pretože ja  som od roku  1993 nevykonávala

inú činnosť iba poslaneckú.  Nie som členkou žiadnych dozor-

ných rád, nemám  žiadne iné príjmy. Tak vás  prosím, ak máte

také informácie, buďte konkrétny a neurážajte nás všetkých.

 

     Ďakujem vám pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. V  rozprave vystúpi pán  Harach a pripraví  sa

pán poslanec Csáky.

 

     Chcel by  som vám ešte podať  jednu informáciu. Prosím,

ak sa skončí rokovanie, materiály, ktoré máte na stole a bu-

dete  ich potrebovať,  si  odložte  do skriniek,  pretože čo

zostane na stole, pôjde na skartáciu.

 

     Ďakujem.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán predseda,

     kolegyne a kolegovia,

     milí hostia,

 

     pôvodne som chcel mať faktickú poznámku. Potom, keď som

počul hovoriť  pána poslanca Kukana, uvedomil  som si, že je

to človek, ktorému netreba  robiť advokáta v žiadnom prípade

a myslím, že sa veľmi perfektne obhájil sám a povedal, v čom

je meritum  problému. Ale predsa mi  len nedá možno trošičku

zovšeobecniť niečo, čo  som tu dnes počul, čo  si myslím, že

sa ma ako občana, ako  poslanca, ako človeka svojím spôsobom

dotýka.

 

     Viete, sedím tam vzadu, a keď som videl, že pán predse-

da Gašparovič prichádza k tomuto  pultu, tak niekde v kútiku

duše, v kútiku srdca sa  mi ozvala nejaká taká struna, ktorá

povie: Aha, situácia v tejto spoločnosti je vážna, je ťažká,

je to spolitizované, mnohé problémy,  a stále tak či onak sa

o tom píše.  A teda vypočujem si  asi prejav predsedu parla-

mentu,  vypočujem si  štátnickú analýzu  problémov, ktoré tu

sú, v  politickej rozprave a možno aj nejaké naznačenie kon-

štruktívnych krokov, ako naštartovať dialóg, a podobne.

 

     Poznám list,  ktorý poslal pán  Kukan. Je tam  návrh na

takýto dialóg. On to nazval  tichý dialóg. Myslím si, že mo-

hol byť  tento list i pre  funkciu predsedu parlamentu takým

štartovacím bodom na to, aby začal  to, čo som v kútiku duše

očakával.  Nestalo sa.  V tom  prejave dominovalo politikum.

Tvrdé,  nekompromisné odsúdenie.  Tvrdé politické  odsúdenie

poslanca a jeho názorov.

 

     Pán predseda, jedným dychom  obviňujete, že niekto iný,

len nie vy, si chce  privlastniť pravdu, ale vaše vystúpenie

bolo príkladom  toho, ako potláčaním  názorov iného človeka,

iných ľudí si chcete privlastniť  pravdu. Len to, čo vy tvr-

díte, platí, len to, čo vy robíte, je dobré, len vy ste dob-

rí Slováci, my sme tu už pomaličky polobčania. Ak teda budem

viesť dialóg s kýmkoľvek,  s ktorýmkoľvek občanom tohto štá-

tu, ak je  inej národnosti, tak som zlý  Slovák? Kde to sme,

prosím vás? Kde  to sme?

 

     Negatívne politikum  v tomto vystúpení  bolo v tom,  že

ste až  urážali, pán predseda. Vy  ste urážali nášho kolegu.

Nehovorím to preto,  že to je člen tej  istej strany, čo ja,

ale urážali ste  kolegu  poslanca, predchádzajúceho ministra

zahraničných  vecí,  ktorý  pre  Slovensko  tiež čosi urobil

a robí. Mohol by som tu vymenúvať, mám tu nejakú poznámočku:

uveď reálne fakty. Netreba. Uvediem len jeden.

 

     Pozoroval som  ako minister aj ako  občan politickú si-

tuáciu  vo vzťahu  k zahraničiu,  pretože ma  to zaujíma ako

človeka,  ako občana,  ako sa  mení, ako  sa mení  s vládami

a podobne. Nechám teraz stranou  rôzne faktory jej ovplyvňo-

vania doma, vonku a podobne,  ale realita bola taká, aká bo-

la, dámy a  páni. Tu nastal istý vzťah  smerom od zahraničia

k nám aj od nás smerom do zahraničia v uplynulom období. Ako

je  to teraz,  to nejdem  znevažovať. Je  to ťažká  parketa.

Ohodnoťte si to sami.

 

     Pán Kukan  upozornil na problém. Povedal  na ne v liste

svoj  názor. Vy,  pán Gašparovič,  ste vystúpili  k človeku,

k poslancovi s nezanedbateľným cieľom,  a poviem to na rovi-

nu, zhodiť ho.  Nepodarilo sa. Myslím si, že  sám sa dokázal

obhájiť. Pričom však reálna situácia je  skutočne zlá, veľmi

vážna. Neviem, či si to tu my uvedomujeme, ako deptá občanov.

Chodíte všetci,  prejdete sa dedinami,  prejdete sa mestami,

rozprávate sa s vašimi rodinami, rozprávate sa asi s radový-

mi normálnymi občanmi. Čo si myslíte, ich to netrápi?

 

     No keď my tu takto budeme spolu komunikovať, žiť a dis-

kutovať, čo ten radový občan z toho má? Myslíte si, že všet-

ci ľudia, tak ako niektorí z nás, sa radi budia s nenávisťou

v srdci? Každé  ráno? Ako to vôbec  môže obyčajný človek vy-

držať? A z mnohých vystúpení to  priam žiari. Veď to je tra-

gédia takéhoto človeka, je mi ho úprimne ľúto, ak niekto ne-

dokáže toto prekonávať.

 

     Pán Kukan volal po dialógu o týchto problémoch. Je ško-

da, ešte raz to opakujem,  pán predseda, že ste tento dialóg

vaším vystúpením zatiaľ, ja  verím, že len zatiaľ, zamietli.

Kladiem si  aj otázku, keďže  je to politikum:  Komu to bolo

určené? Nuž,  vážení, bolo to určené  nám, opozičným poslan-

com? Veď naše názory sú také. Naše názory budete kritizovať?

Nie. To  bola výstraha pre niekoho  iného. Neurazte sa, dámy

a páni, to bolo  smerované k vám. Keď budete  mať iný názor,

tak takto sa  ten názor hodnotí. A to  je nešťastie toho vy-

stúpenia  a  možno  ten  pravý  adresát. (Potlesk.) Netreba,

nechajte to tak.

 

     Nedá mi,  aby som sa nevrátil  k správe Osobitného kon-

trolného orgánu. Tá nemohla vystrašiť mňa, v žiadnom prípade

nie. Prečo?  Ja ten svoj  názor mám taký, aký mám. Budem  ho

zverejňovať. V čomsi s vami súhlasím, na čosi mám iný názor.

Tá bola  určená komusi inému.  Tá potrebovala zdvihnúť  prst

pre kohosi  iného. Ten, čo by  mohol zmeniť všelijako parla-

mentnú aritmetiku, a to  netreba. My chceme stabilitu takis-

to. Chceme, a ja to vyhlasujem  za seba, a veľakrát sa o tom

hovorí, aby  táto vláda vládla  aspoň toto funkčné  obdobie,

a nech vládne veľmi dobre, nech sa  jej darí. Ja to zo srdca

prajem. Ale to všetko budeme riešiť takto?

 

     Viete, to vystúpenie mi  pripadalo ako také ideologické

školenie. Možno sa  mýlim, možno som príliš tvrdý,  ja sa za

to už dopredu ospravedlňujem, nemyslím to tak, možno je toto

moje vystúpenie trošku aj citovo podfarbené.

 

     Čo myslíte,  kolegyne a kolegovia,  keby toto prenášala

televízia, keby  počul toto vystúpenie občan,  čo si pomyslí

občan? Ako na  to asi zareaguje? Čo si  pomyslí občan, ktorý

nemá ani taký názor ako vy, ani taký názor ako my, keď chce-

te, ani  ako koalícia, ani  ako opozícia, ale  chce mať svoj

vlastný názor?  Čo si môže  na takéto vystúpenia  pomyslieť?

Keď  sa tu  fackáme za  to, že  niekto má  nejaký iný  názor

a chce o  ňom viesť dialóg.  Budú to u  toho občana rozpaky?

Alebo to bude  tak, ako to povedal kolega  Černák, že nejaký

mráz mu  bude možno behať  po chrbte? Ja  neviem, ako by  to

zapôsobilo a ako to zapôsobí na radového občana.

 

 

 

     Nerád používam  ten termín, nechcem  to nejak škatuľko-

vať, ale u  mňa, dámy a páni, to  vyvolalo len veľkú ľútosť,

skutočne veľkú ľútosť nad tým, teraz odhliadnuc od osoby pá-

na Gašparoviča,  že už s  istou nádejou sa  pozerajúc na po-

slednú vysokú štátnickú  funkciu, funkciu predsedu parlamen-

tu, sa nevyužíva táto možnosť,  aby sa táto funkcia - opaku-

jem, nechcem  sa dotknúť osôb -  stala určitým katalyzátorom

dialógu, aby  sa stala štartérom,  štartovačom toho dialógu.

A je to veľmi potrebné.

 

     Dámy  a  páni,  ak  som  bol  príliš  emotívny,  prosím

o pochopenie. Ak  som bol osobný viac, ako som chcel, prosím

o prepáčenie. Nechcel  som ani jedno, ani  druhé. Ale určite

som chcel jednu vec. Chcel  som, aby v probléme, v situácii,

v ktorej žijeme, v stave, v akom rokujeme, sa konečne našiel

niekto,  kto povie:  Tak poďte,  sadnime si  spolu za nejaký

stôl a poďme sa pokojne baviť. Definujme si spoločne priori-

ty problémov, môžeme  mať iné názory. Ja si  myslím, že veľa

nás je tu  takých a máme v pozadí  aj veľa odborníkov, ktorí

dokážu takýmto kultivovaným a kultúrnym spôsobom diskutovať.

Ja len chcem, aby sa toto udialo.

 

     Pán Gašparovič, ak som  sa dotkol svojím vystúpením vás

ako osoby,  nechcel som tak urobiť,  skutočne nie. Chcel som

len to, čo som pred chvíľočkou povedal.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     V rozprave  ďalej vystúpi pán  poslanec Csáky, pripraví

sa pán poslanec Bugár.

 

 

 

Poslanec P. Csáky:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     nebude to maďarský dialóg, ani nejaké obsiahle vystúpe-

nie. Priznám sa,  že som mal v úmysle  vystúpiť v tomto bode

s príspevkom o stave našej spoločnosti, tak ako to vidím ja,

ale priznám  sa, že občas  strácam presvedčenie, že  v tejto

sále má cenu čokoľvek povedať,  pretože občas mi to pripomí-

na, že je  to dialóg hluchých a nemých. Asi  v tejto sále sú

aj kolegovia, predovšetkým z vládnej koalície, ktorí nevedia

hovoriť o ničom inom ako o národnostnej politike, o tzv. ma-

ďarskej otázke, ktorá je  skutočne neriešená, ale niekomu to

asi slúži  ako univerzálna vec  na odvádzanie pozornosti  od

vecných problémov.

 

     A skutočne  sa domnievam, že  naša spoločnosť má  vecné

problémy a skutočne som presvedčený, že pani Lazarová, Gara-

jová a  pán Slobodník, ktorí  vystúpili na minulej  schôdzi,

a pán Hofbauer a Slobodník, ktorí vystúpili taktiež na tejto

schôdzi,  nemajú čo  hovoriť do  vecných problémov,  pretože

týmto problémom nerozumejú.

 

     Pán Hofbauer  vo svojom vystúpení  používal veľmi silné

slová a obvinil maďarských poslancov  alebo poslancov Maďar-

skej koalície,  citujem: "zo spochybňovania  štátnej hranice

Slovenskej republiky"  a obvinil nás taktiež  z územnej ire-

denty. Vážený pán Hofbauer, ak máte dôkazy, prosím, predlož-

te ich Národnej rade Slovenskej republiky alebo orgánom čin-

ným v  trestnom konaní. Ak to  nepredložíte, tak vám tvrdím,

že ste nepovedali pravdu. A skutočne som nemal v úmysle rea-

govať na takéto vystúpenie, ale raz už s tým musíme skončiť.

 

     A nemyslím  si, že bude  správne, keď tu  budeme sedieť

a počúvať takéto veci, a vy  tu budete beztrestne takéto ne-

zmysly vyprávať, lebo presne viete, že na scéne tohto parla-

mentu si to môžete dovoliť, pretože poslanec za slová, ktoré

tu  vysloví, nemôže  byť trestnoprávne  stíhaný a  viete, že

v mandátovom a  imunitnom výbore máte také  zloženie, že vás

nezoberú na zodpovednosť.

 

     Taktiež  pán  Slobodník,  z  vášho  vystúpenia súhlasím

s jedinou  vetou, že  pravda zvíťazí.  Skutočne sa domnievam

a dúfam, že aj v Slovenskej  republike zvíťazí pravda. A ne-

myslím  si, že  také  vystúpenia,  ktoré ste  tu predviedli,

z ktorého kvapká  nenávisť, vôbec prospeje  tejto republike.

My sme sa stretli na chodbe.  Ja sa vám priznám, a priznajme

sa aj našim  kolegom, vy ste sa takto  klepali, takto ste sa

triasli a povedali  ste, že teraz to s  nami skoncujete. Pán

Slobodník, nemyslím si, že  takým spôsobom môžeme viesť aký-

koľvek dialóg. A  myslím si, že ak osobná  nenávisť a osobné

komplexy  sa povyšujú  na úroveň  vládnej politiky  alebo na

úroveň oficiálnej politiky, tak beda tej politike a beda tej

spoločnosti.

 

     Chcem  opakovane  deklarovať  vám  všetkým,  ktorí  ste

ochotní počúvať  moje slová: Sme  za rozumný a  vecný dialóg

kedykoľvek a  s kýmkoľvek, ale vyprosíme  si také nálepkova-

nie.

 

     A dovoľte mi  teraz, aby som si ja  občan maďarskej ná-

rodnosti vyprosil v mene tých  Slovákov, ktorí tu sedia a sú

čestní Slováci, že ich budete nálepkovať za to, že si s nami

rozumejú, za zradcov a za farizejov. Pán Slobodník, nemyslím

si, že je to kultivovaný tón, ktorý ste použili. Skutočne si

myslím, že  takýmto spôsobom sejete  ešte väčšie napätie  do

tejto spoločnosti, ktoré je už aj tak veľmi vysoké.

 

     A na záver mi dovoľte  jednu vec. Vy veľmi rád bojujete

proti všetkým a proti všetkému, tak vám prezradím jednu vec,

najtajuplnejšiu vec o tej soche,  ktorá tu stojí. Táto socha

predstavuje  Maďarku  zo  Žitného  ostrova.  Odstráňte  túto

sochu!

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     V rozprave  vystúpi ďalej pán  poslanec Bugár, pripraví

sa pán poslanec Roman Kováč.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený predsedajúci,

     vážení kolegovia,

 

     mám len faktickú poznámku.  Pán poslanec Slobodník, bu-

dem vás citovať. Vy ste  tu používali určité slová, ktoré sú

minimálne  nepravdivé, nechcem  použiť silnejší  výraz. Našu

americkú  cestu,  teda  americkú  cestu troch predstaviteľov

strán  Maďarskej koalície,  ste charakterizovali  tak, že na

týchto rokovaniach odznela lož, demagógia, skresľovanie sku-

točností. Pán poslanec, ak máte záujem, dám vám adresy všet-

kých 30 ľudí, s ktorými  sme rokovali. Môžete sa presvedčiť,

opýtajte sa  ich, čo sme  tam hovorili. Odkiaľ  viete, o čom

sme hovorili a čo sme povedali? Veď ste tam neboli. A keď už

tak hovoríte, kto zavádza. Z tohto miesta pred dvoma týždňa-

mi predseda vlády pán Mečiar hovoril vo svojom vystúpení, že

dá k  dispozícii Rade Európy a  poslancom Maďarskej koalície

alebo stranám Maďarskej  koalície paragrafované znenie jazy-

kového zákona.  Nedostali sme ho. Ak  budeme hovoriť, keď sa

nás niekto  opýta, ako sa  ma už opýtal  tento týždeň určitý

pán, tak, samozrejme,  poviem, že to nie je  pravda, nič sme

nedostali.

 

     Hovorili ste o opodstatnenej kritike. Kto bude určovať,

či tá kritika je opodstatnená?  Vy, alebo vari vládna koalí-

cia, vláda? Ako si to predstavujete? Ak chcete zistiť, či tá

kritika je  opodstatnená, alebo nie, tak  si sadnime tam, za

rohom, k  jednému stolu. Povedzte si  vaše argumenty, poviem

si  aj ja  moje argumenty,  a môžeme  sa rozhodnúť, ktoré sú

lepšie a ktoré sú pravdivé.

 

     Hovoríte, že som podpísal  dokument. Podpísal som doku-

ment, tým sa  netajím, v ktorom je veta:  Vláda chce hovoriť

do cirkevných záležitostí. Prečítajte si programové vyhláse-

nie vlády. Možno budem citovať  zle. Tam je jedna veta, mys-

lím,  približne takto  znie: Vláda  chce zabezpečiť, dokonca

vláda zabezpečí na južnom  Slovensku bohoslužby v slovenskom

jazyku, v štátnom jazyku. Vláda? Ako? Chce hovoriť do kánon-

ského práva?  Pamätáte sa, keď  som k tomuto  bodu vystúpil.

Takže som podpísal ten dokument, lebo, bohužiaľ, v programo-

vom vyhlásení toto je.

 

     Tvrdíte,  že  na  južnom  Slovensku  nie  sú bohoslužby

v slovenskom jazyku  a obviňujete mojich  kolegov z KDH,  že

s tým súhlasia, takže  to "K" v názve by  mali vynechať. Vám

by mali  dať pred meno  iné písmeno. Vy  klamete. Nehnevajte

sa, vy neovládate situáciu,  hovoríte o veciach, ktoré nepo-

znáte. Kto to zistil,  okrem toho materiálu, čo ministerstvo

kultúry spracovalo a  na viacnásobné požiadanie predstavite-

ľov Maďarskej koalície do dnešného  dňa sme to ešte nedosta-

li. Je to materiál, v ktorom sa tiež tvrdí o živote Slovákov

na južnom Slovensku, že nie sú bohoslužby v slovenskom jazy-

ku. Choďte napríklad do Šamorína,  aby ste vedeli, o čom ho-

vorím. V Šamoríne je približne 70 % obyvateľov maďarskej ná-

rodnosti, približne  30 % obyvateľov  slovenskej národnosti.

To je  pomer 1 :  3. V Šamoríne  máte v týždni  8 maďarských

a 6 slovenských  omší, ale  môžem  vám  z dunajskostredského

okresu, ak máte záujem, uviesť  aj ďalšie takéto mestá a de-

diny. To je pravda, že v  každej dedine nie je slovenská om-

ša, alebo teda bohoslužby. To je pravda. Buď teda tam nežijú

Slováci, lebo aj také dediny  a mestá, hlavne dediny existu-

jú, alebo nie je záujem. O tom asi neviete, že tiež existujú

dediny, kde je  aj záujem, kde si to  pýtajú občania Sloven-

skej  republiky maďarskej  národnosti, aby  mali omše  a iné

cirkevné záležitosti v materinskom jazyku, a nemajú ich. Ale

nevydávajú také pamflety, o akých hovoríte vy. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     V  rozprave  bude  pokračovať  pán predseda Gašparovič.

Faktické poznámky sme zrušili ešte o pol šiestej.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Panie poslankyne, páni poslanci,

 

     skutočne len tromi vetami zareagujem na vystúpenie pána

poslanca Kukana  a pána poslanca Haracha.  Prečo som si pri-

pravil to vystúpenie? Povedal som na začiatku, že som straš-

ne o tom rozmýšľal a že  som bol aj trošku prekvapený, že je

to od pána poslanca Kukana, pretože  aj to je pravda, čo po-

vedal pán  poslanec Kukan, že na  poslednej služobnej ceste,

keď sme boli spolu v New  Yorku, sme boli skutočne ako jeden

kolektív, ktorý má rovnaké  myslenie pri obhajobe Slovenskej

republiky.  O to  bolo moje  prekvapenie väčšie,  keď som si

prečítal tento list.

 

     Chcem povedať len toľko, najmä pánu poslancovi Haracho-

vi. Nechcem rečniť  tak ako on: Prepáčte, že  sa niekoho do-

tknem, prepáčte,  že vám niečo  poviem, ja vás  uznávam, ale

toto je  zle. Nie, ja  som bol vecný  a konkrétny. Je  možno

zle, že  ste ten list všetci  nečítali. Ale ja som  pánu po-

slancovi Kukanovi odpovedal len  vecnými argumentmi, nič iné

som nepovedal. A pri tých  vecných argumentoch len to, že ma

to mrzí a že sa to tak nerobí.

 

     Povedal som, že nechápem, ako môže päťdesiate roky spá-

jať s terajšími rokmi, keď  budujeme niečo, čo sme nemali 50

rokov. Povedal  som aj to, že  všetkých našich voličov spája

túžba po demokracii, ale povedal  som aj to, že nech odborné

veci hodnotia odborníci. Ja si myslím, že tým som nikoho ne-

urazil, ani pána Kukana. Hovoril som o tom, že nikde som ne-

zistil, že bol niektorý občan stíhaný za to, že podpísal pe-

tičné listiny. Povedal som, že neexistuje žiaden takýto prí-

pad. Hovoril som, že  nikto z nás nezastrašuje sympatizantov

Demokratickej únie, že sa strašia  sami už vyše roka, že ich

vyhodíme. V  tých prípadoch, kde pán  poslanec Kukan v liste

píše, že sa nič nerobí, som argumentoval, čo urobila inšpek-

cia ministerstva vnútra, čo  urobil generálny prokurátor. Ku

knihe Falošné mandáty som povedal, že pokračuje ďalej vyšet-

rovanie.

 

     Hovoril som o tom, že  obvinenému Ivanovi Š. bola vyko-

naná domová prehliadka. Hovoril som o tom, že nebol porušený

Trestný  poriadok, že  prehliadka bola  nariadená nezávislým

súdom. Nič  iné som nepovedal.  Aj to, že  vo veci sa  vedie

stíhanie pre účastníctvo na  trestnom čine  sprenevery, atď.

Nechcem to všetko opakovať. S tým, že som hovoril, že takéto

listy, takto písané na city, vyvolávajú niekedy skutočne ar-

gumentáciu, ktorú  treba aj tvrdo označiť,  že nie je dobrá,

pretože nie  je pravdivá. Ja som  len to povedal, že  nie je

tam pravdivosť - v liste pána  Kukuna. Povedal som, že s ním

súhlasím, že musíme kráčať cestou spoločnou, že musíme viesť

dialóg o  problémoch, s ktorými žijeme.  Absolútne som s ním

súhlasil,  ale povedal  som, že  ten dialóg  musí byť vecný,

konkrétny a  že ak tento dialóg  nebude takýto, budeme ťažko

hľadať spoločný priestor  bez emócií, apriórnych predsudkov.

Nechcem ďalej hovoriť.

 

     Pán poslanec  Harach, vás som  sa nemal prečo  dotknúť.

Mohol som sa dotknúť pána poslanca Kukana, ale myslím si, že

ani to som nerobil preto, aby  som sa dotkol jeho. Chcel som

len vecnými faktami argumentovať, že ten list, ktorý urobil,

sa mne nepáči. Možno sa páči  vám všetkým. Ja som aj tu kon-

štatoval a povedal som, ďalej  nechcem hovoriť o pánu prezi-

dentovi, že on môže mať svoju pravdu a môže si myslieť úplne

niečo iné, ako si myslí vláda,  ale že nemôže mať sám jediný

pravdu. A to si nečiním nárok ani o sebe.

 

     Takže moje vystúpenie smerovalo len  vecnými argumentmi

povedať, že sa nestotožňujem s  tým, čo povedal pán poslanec

Kukan. Nič viac. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     V rozprave vystúpi pán  poslanec Kováč, pripraví sa pán

Duka-Zólyomi.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán predseda,

     vážené dámy a páni,

 

     som nesmierne  rád, že pán predseda  Národnej rady volá

po faktoch, po konkretizácii. Preto dovoľte, aby som nehovo-

ril nič  o obsahu listu,  ale hovoril o  okolnostiach, ktoré

tento list  pána Kukana opisuje. Dovoľte,  aby som sa dotkol

dvoch problémov a vysvetlil, a možno aj odpovedal pánu pred-

sedovi, prečo sa poslanci  Demokratickej únie vracajú k pro-

blému petičných  hárkov. A dovoľte, aby  som dokumentoval aj

niektoré fakty.

 

 

     Naše petičné  hárky podpísalo viac  ako 15 000  občanov

Slovenska.  Na  základe  nich  sme  vstúpili  po odsúhlasení

v krajskej a v Slovenskej volebnej komisie do volieb, kde za

nás hlasovalo štvrť milióna  občanov tejto krajiny. Boli sme

obvinení, že sme v  parlamente podvodom. Pán predseda, nepo-

chybujem o tom, že ste videli podanie pána Ing. Pavličku, ak

sa nemýlim, ktorý obvinil Demokratickú úniu z podvodného za-

loženia  strany, pretože  nemá 10  000 podpisov.  Na základe

tohto právne  totálne irelevantného podania  sa na Slovensku

uskutočňuje najväčšia  policajná akcia od  čias 17. novembra

v Prahe. Ak sa mýlim, prepáčte,  možno v Leopoldove pri lik-

vidácii vzbury väzňov bolo viac policajtov.

 

     Chcel by som sa dotknúť  informácií, ktoré má pán pred-

seda. Pán predseda, žiaľ, zrejme  tí, ktorí vám podávali in-

formácie, vám ich nedali presné. Úrad inšpekcie ministerstva

vnútra  vyšetruje  podanie  pani  poslankyne Ondrejovičovej.

Pravdepodobne vám o tom nereferovali. Bývalá poslankyňa Bar-

tošová rovnako podala sťažnosť  na konkrétny postup vyšetro-

vateľov v jej prípade. Takisto  sa táto žiadosť vyšetruje na

nezákonný postup.

 

     Ale  dovoľte mi vysvetliť,  prečo  sa   zaoberáme týmto

problémom.

 

     Pán predseda, vy pravdepodobne  neviete o tom, že peti-

zanti  našich petičných  hárkov napriek  tomu, že  potvrdili

svoj podpis na petičnom  hárku, sú opakovane predvolávaní na

podanie vysvetlenia. Pán predseda, vy  asi neviete o tom, že

sú predvádzaní v putách, kvôli politickým otázkam sú predvá-

dzaní v putách na  podanie vysvetlenia. To vám pravdepodobne

vaši informátori  nepodali. Vy neviete  pravdepodobne o tom,

že títo ľudia sú nútení dávať pri podaní vysvetlení podpiso-

vé vzory, že ich  vyšetrovatelia nútia podpisovať sa cudzími

menami, teda  ich navádzajú na trestný  čin podpisu iným me-

nom. Pravdepodobne tieto  informácie vám nepodali. Pochopte,

prosím, polohu Demokratickej únie, že sa stará o ľudí, ktorí

prejavili sympatie k tejto  strane tým, že podpísali petičné

hárky.

 

     Dovoľte k druhému bodu, o ktorom ste hovorili vo svojom

vystúpení, a to je zdôvodnenie, aký dobrý je postup vyšetro-

vacieho zboru v oblasti  inkriminovanej knihy Falošné mandá-

ty. Hovorili  ste, že ten vyšetrovací  proces prebieha v po-

riadku. Môžem vám povedať, že Demokratická únia dostala prí-

pis od  vyšetrovateľa z Trnavy, kde  jej oznamuje, že zatiaľ

nedospeli k názoru, že bol spáchaný trestný čin.

 

     Dnes sme sa z novín  dozvedeli, k akému prevratnému vý-

sledku vyšetrenie dospelo.  Jediný pozitívny výsledok vyšet-

rovania je ten,  že sa zistilo, že občan  Horváth, ktorý ob-

jednal vytlačenie  tejto knihy, zaplatil asi  pol milióna za

výtlačky, je  to objednávka za milión  korún, že tento občan

neexistuje. Zdá sa teda, že sa na Slovensku začínajú vynárať

Hoppkirkovi duchovia,  ktorí objednávajú, platia,  a nevieme

ich potom nájsť. To je jediné oficiálne zistenie, ku ktorému

sa došlo. Hovorím opäť fakty, ktoré sú zverejnené.

 

     Pán predseda,  vy pravdepodobne neviete o  tom, že táto

kniha obsahuje podpisy viac ako  15 000 ľudí. Vy asi neviete

o tom, že táto kniha obsahuje všetky údaje, ktoré sú potreb-

né na  identifikáciu občana od  rodného čísla, jeho  adresu,

meno, podpis. Vy pravdepodobne neviete  o tom, že táto kniha

sa  rozširuje po  Slovensku. Máme  doklady, že  sa rozširuje

v okrese Veľký Krtíš, v  okrese Rimavská Sobota. Máme dokla-

dy, že  ju dostávajú na  rozširovanie psychiatrickí pacienti

- nestíhateľní.

 

     Vy  sa čudujete  Demokratickej únii,  že chráni  osobné

údaje občanov? Je potrebné  ešte vyšetrovateľovi dodať niečo

viac, že sa pácha trestný čin zneužitia osobných údajov, ako

doklad o tom, že táto kniha sa rozširuje?

 

     Vy  sa  čudujete  obavám  týchto  občanov, ktorých meno

a kompletné identifikačné údaje sa dajú zneužiť kdekoľvek aj

s vlastnoručným podpisom, že títo  ľudia majú obavy z vývoja

situácie? Prosím, nečudujte sa ani týmto občanom a nečudujte

sa ani Demokratickej únii. Ľudia podpísali petičné hárky pre

nás a títo ľudia sú dnes v ohrození.

 

     Neviem, či ste dobre  pochopili poznámku z tohto listu,

že títo ľudia sú stíhaní.  Tu skutočne nie je žiadne trestné

stíhanie. Chcem  sa ospravedlniť, jedno,  ale je tak  právne

irelevantné,  že za  toto by  som sa  hanbil povedať, že som

príslušník  Policajného  zboru,  ak  by  som  napísal takéto

trestné stíhanie. Ale  tu ide o iný postih.  Vy viete, koľko

ľudí stratilo zamestnanie? Koľko  ľudí z týchto stratilo ob-

jednávky, ktorí  sú súkromní podnikatelia?  Vy viete, koľkým

ľuďom sa  vyhráža, že budú  vyhodení zo štátnej  služby? Asi

nie.

 

     Opakujem  znovu, všetko  toto sú,  pán predseda, fakty,

ktoré  viem  doložiť   výpoveďami  ľudí.  Stíhanie  nechápem

v zmysle trestného stíhania, ale ako spoločenský a politický

postih týchto ľudí. Preto, ak dovolíte, pochopte, v akej si-

tuácii je Demokratická únia a prečo sa neustále vracia k to-

muto problému. Považujem celú záležitosť, ktorá sa rozvírila

okolo našich petičných hárkov,  za jednoznačne politickú ak-

ciu.

 

     Viete, zapojiť najväčší  počet policajtov do ktorejkoľ-

vek akcie v histórii Slovenska, suverénnej Slovenskej repub-

liky, ale  berme históriu až od  revolúcie, zapojiť do poli-

tickej akcie, je prinajmenšom  pre každého občana Slovenskej

republiky varovným signálom. A takto ho chápe aj Demokratic-

ká únia.

 

 

     Toľko k vysvetleniu dvoch  bodov, o ktorých hovoril pán

predseda.

 

     Na záver, pán predseda,  dovoľte, aby som sa ospravedl-

nil za možno príliš vzrušený  tón, ktorým som komentoval po-

stavenie sochy. Ospravedlňujem sa za tento tón. Bol vyvolaný

vašou poznámkou, že  ten kto nechce mať tú  sochu, alebo kto

toto dielo hodnotí,  že tu nemá byť, mu  pripomína pátra Ko-

niáša. Ja sa necítim byť umeleckým kritikom, aby som zhodno-

til, či tá socha kvalitná je, alebo kvalitná nie je, ale ne-

páči sa mi, že pred parlamentom nie je iný symbol slovenskej

štátnosti a  slovenského parlamentarizmu. A  vo svojom prís-

pevku som povedal, dal som aj návrhy, kto by to mal byť.

 

     Takže ešte raz sa vám ospravedlňujem a dovoľte, aby som

od vás  očakával ospravedlnenie za poznámku  o ženských zad-

koch v  súvislosti s mojím predchádzajúcim  povolaním. Ja si

svoje povolenie vážim a predpokladám, že si ho vážite aj vy.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďalej v rozprave vstúpi pán Árpád Duka-Zólyomi.

 

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

 

     Vážená Národná rada,

 

     budem  veľmi  stručný.  Nemôžem  nechať bez povšimnutia

slová pána Slobodníka. Chcem reagovať veľmi krátko na vystú-

penie pána Slobodníka, na jeho štýl, na jeho emócie.

 

 

 

     Pán  Slobodník,  fungujete  ako  typický hydrodynamický

stroj, z ktorého, ak sa  zapne spínač, len  tak tečie široký

prúd nenávisti  proti maďarským politikom,  legitímnym pred-

staviteľom maďarskej  komunity, proti občanom  maďarskej ná-

rodnosti. Z vás žiari  nekonečná nenávisť, nekonečné nepria-

teľstvo proti Maďarom, proti všetkému, čo oprávnene žiadame.

A vždy to isté.  Ten istý text, tie isté  slová, tí istí ne-

priatelia. Myslíte  si, že takto sa  dostaneme k tolerancii,

vyrovnaniu a odstráneniu  existujúceho napätia?

 

     Vaše vystúpenie, pán Slobodník, nemôžem charakterizovať

inakšie len tak, že bolo veľmi slabé a úbohé. Vy ste sa opäť

dostali do vzbudeného stavu  vysokých kvantových hladín, kde

sa už nedokážete kontrolovať a chrlíte zo seba nenávisť, ne-

zmysly, lži. Hádžete čísla nezmyselne cez seba. Nevyznáte sa

v teórii čísiel a nedokážete pochopiť rozdiel medzi absolút-

nymi číslami a relatívnymi číslami.

 

     Povedali ste, pán Slobodník, že naším heslom je pravda.

Myslím si, že asi je  to veľmi svojrázna pravda, deformovaná

pravda. Ak  takáto pravda zvíťazí,  tak bude bieda  na tejto

zemi. V takomto ovzduší nebude tolerantné zbližovanie sa ľu-

dí, národov a národností. Nebude vecný  dialóg.

 

     Myslíte si,  že takto budeme  partnermi, aby sme  mohli

vecne, triezvo riešiť celoštátne a naše problémy, ktorých sa

za  posledné mesiace  nahromadilo ohromné  množstvo? Myslíte

si,  že triezvo  uvažujúci Slováci  vám dajú  za pravdu? Som

pevne presvedčený, že nie.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

 

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     keďže už  nemám viac prihlášok  do všeobecnej rozpravy,

konštatujem, že program 9.  schôdze Národnej rady Slovenskej

republiky sme vyčerpali.

 

     Ďakujem vám  za účasť a vyhlasujem  9. schôdzu Národnej

rady Slovenskej republiky za skončenú.

 

     Rokovanie schôdze sa skončilo o 18.30 hodine.