Prvý deň rokovania

       8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                       21. júna 1995

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážená Národná rada Slovenskej republiky,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram rokovanie  8. schôdze Národnej  rady Slovenskej

republiky, na ktorej vás všetkých srdečne vítam.

 

     Prosím, pani  poslankyne a páni  poslanci, aby sme  sa

prezentovali.

 

     Ďakujem, zisťujem, že je prítomných 107 poslancov a po-

slankýň.

 

     O ospravedlnenie na dnešnej schôdzi požiadali títo páni

poslanci  a  poslankyne:  Terézia  Chlebová, Miroslav Novák,

Ivan Lexa, Kamil Haťapka.  Pán poslanec Rosival mi dodatočne

oznámil, že  od zajtra bude neprítomný.  Na zahraničnej pra-

covnej ceste  sa toho času zúčastňujú  títo poslanci: Eduard

Kukan a Peter Lauko.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     tak ako pred každou schôdzou aj pred touto bolo rokova-

nie politického  grémia. Dohodlo sa  na tom programe,  ktorý

máte predložený na stole.

 

 

     Skôr ako udelím slovo na podanie návrhov na zmenu a do-

plnenie programu,  chcem povedať, že v  rozdanom návrhu pro-

gramu nie je zaradený návrh skupiny poslancov na vydanie zá-

kona Národnej rady Slovenskej  republiky o rokovacom poriad-

ku, tlač 149. Ústavnoprávny  výbor mi poslal uznesenie číslo

99 zo 14. júna 1995,  kde mi odporučil zaradiť uvedený zákon

na  program septembrovej  schôdze. Oproti  návrhu, ktorý som

vám poslal v pozvánke, nie sú zaradené ešte ďalšie dva body,

a to návrhy na zapožičanie štátneho vyznamenania Rad Ľudoví-

ta Štúra občianskeho druhu, je  to tlač 142, a návrh skupiny

poslancov Národnej rady Slovenskej  republiky na vydanie zá-

kona Národnej rady Slovenskej  republiky o technickej infra-

štruktúre štátu, tlač 116. Obidva predložené návrhy predkla-

datelia písomne vzali späť.

 

     Chcem vás ešte informovať, že  v súlade s návrhom vlády

Slovenskej republiky je v  rozdanom návrhu programu zaradený

ako bod 9 vládny  návrh  zákona Národnej rady Slovenskej re-

publiky o zvýšení dôchodkov v  roku 1995, o úprave dôchodkov

priznaných v roku 1996 a  o zmene niektorých predpisov v ob-

lasti sociálneho zabezpečenia. Máte to ako tlač 185.

 

     Vážené pani  poslankyne, páni poslanci,  toto sú zmeny,

ktoré pri  rokovaní v politickom grémiu  neboli. Ostatné som

rešpektoval tak, ako boli prerokované na politickom grémiu.

 

     Pani poslankyne,  páni poslanci, pýtam sa  teraz, či má

niekto návrh na zmenu alebo doplnenie programu.

 

     Áno, pani poslankyňa Aibeková.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ďakujem za slovo, pán  predseda. Nemám návrh na zarade-

nie, či vyradenie  bodu, chcela by som požiadať  iba o zmenu

v zaradení bodov, a to tak, aby terajší bod 10 bol  preroko-

vaný ako bod 8. Teda životné  minimum pred všetkými ostatný-

mi sociálnymi  zákonmi. Ostatné číslovanie  by sa potom  iba

posunulo.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Čiže bod 10 ako bod 8.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Volf. Pardon, pán poslanec Brocka.

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Pán predseda, chcel som dať ten istý návrh. Doplním az-

da  len zdôvodnenie,  že ak  by sme  najprv schválili  zákon

o prídavkoch na deti, nastali by veľké komplikácie pri preu-

kazovaní nároku na tieto dávky, ak by termín účinnosti záko-

na o životnom minime bol iný ako pri prídavkoch na deti.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Súhlasím, čiže  prikláňate sa k  návrhu pani Aibekovej.

Ďakujem. Pán poslanec Volf.

 

Poslanec J. Volf:

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     myslím si,  že otázka devízy  vzdelanosti pre slovenskú

spoločnosť je dostatočne známa. Vieme veľmi dobre, že súčas-

ná situácia  môže spôsobiť, že  otázka vzdelanosti môže  byť

veľmi skoro  len spomienkou na minulosť.  Kolaps školstva je

veľmi blízko, najmä učňovského školstva. Vieme o tejto situ-

ácii, vieme o problémoch, ktoré v tejto oblasti sú. Poverila

ma Rada sekcií stredných odborných  učilíšť, aby som zo sta-

noviska, ktoré súvisí s mojím návrhom, ktorý ihneď dám, pre-

čítal  aspoň  jednu  vetu.  "V  prípade odďaľovania riešenia

problémov stredných odborných  učilíšť  hrozí väčšine týchto

učňovských zariadení kolaps, čo  môže znamenať, že otvorenie

školského roku 1995/96 sa neuskutoční.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, ale predkladáme  len návrhy na zmenu pro-

gramu.

 

Poslanec J. Volf:

 

     Práve  z  toho  vychádza  môj  návrh. Skupina poslancov

predložila tri návrhy zákonov,  ktoré sa dotýkali učňovského

školstva, jeden  z nich prešiel  s pozitívnym výsledkom  cez

výbor  pre vzdelanie,  vedu, kultúru  a šport.  Chcel by som

poprosiť panie poslankyne a pánov poslancov,  aby sa do pro-

gramu dnešnej schôdze zaradil  návrh skupiny poslancov na ú-

pravu zákona o  daniach z príjmov, tlač číslo  129, a to ako

bod 37 podľa upraveného návrhu  programu, teda na jej júlovú

časť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Tlač 137?

 

Poslanec J. Volf:

 

     Tlač číslo 129  a bod 37 - to  znamená vlastne pred in-

terpeláciami a odpoveďami. Čiže na júlovú časť schôdze.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Len na vysvetlenie, pán poslanec, tieto návrhy

neboli zaradené,  lebo som ich  poslal na vyjadrenie  vláde.

Vláda sa k nim ešte  nevyjadrila. Samozrejme, nie je potreb-

né, aby to vyjadrenie tu bolo. Pán poslanec Weiss.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne a kolegovia,

 

     mám dva návrhy.

 

     Po prvé: Vzhľadom na to, že v júli sa začína dovolenko-

vé obdobie  a občania budú rozcestovaní,  navrhujem, aby sme

bod  interpelácie zaradili  na štvrtok  budúci týždeň, samo-

zrejme, s tým, že by sa tu zúčastnili všetci členovia vlády,

pretože sa nahromadilo mnoho problémov a otázok a treba, aby

sme ich spoločne riešili.

 

     Po druhé:  Kolegyne, kolegovia, navrhujem,  aby sme od-

súhlasili priamy prenos z  Národnej rady Slovenskej republi-

ky. Zistil som si okolnosti.  Nie je pravda, že tento priamy

prenos by finančne zaťažil Slovenskú televíziu. Z najvyšších

miest som sa dozvedel, že by bol len o trošku drahší, ako je

vysielanie monoskopu. Druhý program  vysiela až od 17.00 ho-

diny, teda myslím si, že to nie je žiadny problém. Ak by bol

nesúhlas s týmto návrhom, nemožno  si to vysvetliť inak, len

tak, že  ktosi má strach  robiť politiku pred  tvárou verej-

nosti.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  poslanec, teda  navrhujete, aby  som dal  hlasovať

o tom, či bude priamy prenos?

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Áno.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy a páni,

 

     navrhujem tri  zmeny.

 

     Prvá: Bod číslo 31,  tlač 126a, návrh skupiny poslancov

Národnej  rady  na vydanie  uznesenia o etike  žurnalistiky,

v nadväznosti na rokovanie výborov  Národnej rady žiadam vy-

pustiť.

 

     Druhá: Bod číslo 36,  tlač 27, poslanecký návrh skupiny

poslancov na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 92

z roku  1991, žiadam  zameniť za  materiál číslo  191, to je

vládny návrh novely toho istého zákona, teda zákona 92.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To je tlač 191?

 

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Tlač 191. A tretia zmena:  V pôvodnom programe bola pod

bodom 36 uvedená tlač číslo  175, vládny návrh zákona Národ-

nej  rady Slovenskej  republiky o  zabezpečení záujmov štátu

pri  privatizácii strategicky  dôležitých štátnych  podnikov

a akciových spoločností. Tento materiál v tomto programe ne-

nachádzam, napriek tomu, že  vo výboroch bol riadne preroko-

vaný.

 

     (Hlas z pléna, že je to bod číslo 35.)

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Tridsaťpäť? Sťahujem  túto pripomienku, je  to tridsať-

päťka. Prehliadol som to, ospravedlňujem sa.

 

     Ďakujem, to je všetko.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Rózsa.

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Vážená Národná rada,

 

     navrhujem zmenu  programu 8. schôdze  Národnej rady na-

sledovne: Bod číslo 1,  návrh na vyslovenie súhlasu Národnej

rady Slovenskej republiky  s ratifikáciou Rámcového dohovoru

o ochrane národnostných menšín, tlač 151...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nepočujem vás, pán poslanec.

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Opakujem.  Návrh  na  vyslovenie  súhlasu Národnej rady

Slovenskej  republiky  s   ratifikáciou  Rámcového  dohovoru

o ochrane národnostných menšín,  tlač 151, navrhujem zaradiť

na 26. júna 1995 ako  bod číslo 2 namiesto doterajšieho bodu

číslo 16 - to je môj prvý návrh.

 

     Ďalej navrhujem  zaradiť na program  rokovania Národnej

rady vyslovenie súhlasu s  ratifikáciou Základnej zmluvy me-

dzi  Slovenskou republikou  a Maďarskou  republikou ako  bod

číslo 1  dňa 26. júna 1995  namiesto doterajšieho bodu číslo

15. Ostatné body by sa posúvali.

 

     A  ďalší návrh:  Ak vyslovenie  súhlasu s  ratifikáciou

Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Maďarskou re-

publikou nebude  zaradené ako prvý bod  rokovania na deň 26.

júna 1995,  v tom prípade  navrhujem doterajší bod  číslo 1,

ratifikáciu Rámcového  dohovoru, vyňať z  programu rokovania

a zaradiť až po zaradení  ratifikácie základnej zmluvy. Svoj

návrh stručne odôvodňujem tým, že ak vláda Slovenskej repub-

liky  má skutočne  dobrý úmysel  realizovať základnú zmluvu,

zmluva je hotová, nie sú  žiadne príčiny, aby sa ratifikácia

oddialila.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre. Pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán  predseda,  ešte  k  návrhu  pána  poslanca  Weissa

k priamemu vysielaniu  v televízii by  som rád  podotkol, že

sa to týka  článku 26 ods. 5 ústavy.  Národná rada totiž do-

dnes  neprijala zákon  o podmienkach  a spôsobe poskytovania

informácií o činnosti Národnej rady  a jej orgánov, t.j. tak

výborov ako  aj osobitných kontrolných  orgánov, a nedostalo

sa to ani do rokovacieho poriadku. Čiže tento problém je ak-

tuálny a  aj z tohto  dôvodu chápem pána poslanca Weissa, že

naň nalieha.

 

     Ďalej navrhujem, aby bol ako bod číslo 7 zaradený zákon

o protikomunistickom odboji. Na isté obnovenie pamäti pripo-

mínam, že  návrh zákona o  protikomunistickom odboji nie  je

zákon  255 v  modrom, nezavádza  žiadne finančné odškodnenie

obetí  komunizmu,  žiadne  zvýšené  penzie, nezavádza žiadne

osvedčenia o protikomunistickom odboji. Hovorí, že ideológia

komunistického režimu ako ideológia  triednej nenávisti - to

si tam  treba všimnúť - je  zločineckou ideológiou, zakazuje

činnosť politických strán a hnutí, ktoré sa hlásia k ideoló-

gii  hlásajúcej triednu,  národnú, rasovú,  alebo náboženskú

neznášanlivosť, a návrh zákona  ruší premlčaciu dobu v jedi-

nom prípade, a to  v prípade vraždy účastníkov protikomunis-

tického odboja.

 

     A už  len posledná informácia - týka sa do dnešného dňa

viac ako 69 tisíc politických  väzňov, viac ako 20 tisíc od-

vlečených  do Sovietskeho  zväzu a  desaťtisícov ľudí, ktorí

pracovali v PTP, ktorí boli vysťahovaní v akcii B a vylúčení

z vysokých škôl. Teda navrhujem to ako bod číslo 7.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, pán poslanec, len chcem  povedať, že váš návrh ne-

bol zaradený. Viete, že v  politickom grémiu sme sa dohodli,

resp. ste  sa dohodli, že  sa vypracujú aj  iné alternatívne

návrhy a z nich sa potom urobí jeden spoločný návrh. Rešpek-

toval som  toto rozhodnutie politického grémia,  ale o vašom

návrhu dám, samozrejme, hlasovať,  takže nemusíme o tom dis-

kutovať, hovorím len, prečo tam nie je.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Na politickom grémiu sú na to nejaké konfúzne názory.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Langoš.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     dovoľujem si predniesť dva návrhy k programu 8. schôdze.

 

     Činnosť  komisie, ktorá  má vyšetrovať  príčiny údajnej

ústavnej krízy, najmä verejné  vyhlásenia jej predsedu a ľu-

dí,  ktorých táto  komisia vyšetruje,  znižujú dôveryhodnosť

a dôstojnosť parlamentu.  Preto ako prvý  bod navrhujem, aby

Národná rada uznesením ukončila  činnosť tejto komisie, roz-

pustila ju,  aby všetku písomnú  dokumentáciu prevzal ústav-

noprávny výbor, ktorý by mal Národnej rade podať na najbliž-

šej schôdzi (na 9. schôdzi)  správu o činnosti. Toto navrhu-

jem ako prvý bod.

 

     V prípade, že tento môj návrh nebude prijatý, potom na-

vrhujem, aby ako posledný bod  8. schôdze Národnej rady bola

zaradená správa tejto komisie, verejne prerokúvaná.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Černák.

 

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     chcem  sa  veľmi  stručne  vyjadriť  k  bodu  číslo 35,

t.j. k vládnemu návrhu  zákona Národnej rady o zabezpečovaní

záujmov štátu pri  privatizácii strategicky dôležitých štát-

nych podnikov a akciových spoločností, tlač číslo 175. Tento

vládny  návrh zákona  vytvára takzvanú  zlatú akciu,  kde aj

vlastník jednej jedinej akcie môže mať stanovami spoločnosti

majoritné práva.  Zavedenie zlatej akcie nemá  oporu v dote-

rajšom  právnom poriadku  Slovenskej republiky,  a preto  je

tento návrh protiústavný. Okrem toho, že zasahuje do už pri-

vatizovaných subjektov, napríklad VSŽ  Košice, ZSNP Žiar nad

Hronom, je  vo svojej povahe retroaktívny  a bude meniť pra-

vidlá hry.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre. Čiže navrhujete ho vypustiť.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Po zdĺhavom procese odštátnenia  znova sa vracajú funk-

cie  zakladateľským ministerstvám.  Prosím, zvážte, kolegyne

a kolegovia, že napríklad Nafta  Gbely, ktorá je najobchodo-

vanejšia slovenská akcia, tým výrazne môže stratiť na hodno-

te. Je to ohrozenie stability kapitálového trhu.

 

     Skončím s tým, že  návrh zákona je legislatívne zmätoč-

ný, hovorí sa tam napríklad "významný podiel", ale nedefinu-

je sa, či je to jedno percento, alebo sto, hovorí sa, že na-

priek verejným vyhláseniam  premiéra Mečiara, ktorý povedal,

že na časovo obmedzené obdobie  4-5 rokov sa nebudú privati-

zovať strategicky dôležité odvetvia,  a tu sa to nedefinuje,

to znamená  naveky sa nebudú  privatizovať, a okrem  toho sa

tam porovnávajú žrebčince s VSŽ Košice. Preto navrhujem ten-

to návrh zákona ako nepripravený stiahnuť a bod číslo 35 vy-

pustiť.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Hrušovský.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     30. júna prichádza k  nám na návštevu hlava rímskokato-

líckej cirkvi  Svätý Otec pápež  Ján Pavol II.  Bude to iste

historická návšteva pre Slovensko a iste mnohí z nás by boli

radi,  keby sa  s ním  mohli stretnúť  pri príležitosti jeho

návštevy. Keďže oficiálny program  návštevy sa začína už 30.

júna, žiadam, pán predseda, aby  ste dali hlasovať o tom, že

tento  deň nebude  rokovacím  dňom  parlamentu, teda  by sme

skončili už vo štvrtok 29. júna.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik.

 

 

 

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     mám tri kratučké poznámky.

 

     V prvej chcem podporiť  návrh poslanca Volfa na zarade-

nie tlače 129, to je novela zákona o dani z príjmu, ktorá má

riešiť problémy nielen učňovského  školstva, ale aj problémy

vysokých škôl a tých škôl, ktoré majú povolenú podnikateľskú

činnosť, a vytvoriť pre ne doplnkový zdroj príjmu. Na otázku

pána  predsedu Národnej  rady, či  bol návrh  prerokovaný vo

vláde, vláda  sa týmto návrhom  zaoberala a jej  pripomienky

posúdil aj Výbor Národnej rady  pre vzdelanie, vedu a kultú-

ru, zaujal  k nim stanovisko, čiže  myslím si, že by  sme ho

mohli prerokovať ako bod číslo 37. Prosím o vašu podporu pre

návrh pána poslanca Volfa.

 

     Po druhé,  chcel by som  navrhnúť, aby sme  zaradili do

nášho programu informáciu vlády Slovenskej republiky o návr-

hu Memoranda Slovenskej  republiky, prihlášky Slovenskej re-

publiky za člena Európskej  únie a výsledkoch účasti Sloven-

skej republiky na summite  Európskej únie v Cannes. Nedopát-

ral  som sa  včera vo  verejnoprávnych médiách,  či to vláda

schválila, alebo neschválila. Našťastie v dnešnej Slovenskej

republike pod titulkom "Vláda  schválila prihlášku do Európ-

skej únie"  som sa dozvedel, že  bola schválená. Pokladám to

za natoľko vážnu vec, že by mala dostať informáciu aj Národ-

ná rada  Slovenskej republiky, aby  mala možnosť sa  k tejto

otázke vyjadriť.

 

     Neviem,  kedy presne  by  sme  to mali  urobiť, pretože

summit sa  začína až budúci  týždeň v pondelok,  utorok, zú-

častní sa  na ňom aj  predseda vlády, minister  zahraničných

vecí, čiže  zrejme až na jej  júlovej časti. Navrhujem teda,

aby ako  bod číslo 33  bola zaradená táto  informácia o pri-

hláške Slovenska do Európskej únie,  aby sme mali možnosť sa

k nej vyjadriť.

 

     A napokon chcem  adresovať pánu  predsedovi prosbu, aby

využil svoju  právomoc, ktorú mu delegovala  Národná rada na

svojej prvej schôdzi, a to právomoc, ktorá podľa § 75 patri-

la Predsedníctvu Slovenskej národnej  rady, ale keďže ho ne-

máme, Národná rada Slovenskej  republiky zverila túto právo-

moc vám, pán predseda. Je to  táto právomoc podľa § 75 roko-

vacieho poriadku: Návrh zákona Slovenskej národnej rady môže

Slovenská národná rada prerokovať najskôr po uplynutí 60 dní

od  toho času,  keď bol  rozoslaný poslancom.  Predsedníctvo

Slovenskej  národnej rady,  podľa nášho  uznesenia predseda,

môže Národnej rade navrhnúť, aby návrh zákona výnimočne pre-

rokovala pred uplynutím tejto  lehoty. O takomto návrhu roz-

hodne Slovenská národná rada  bez rozpravy. Zatiaľ táto prá-

vomoc predsedu nebola využitá. Na schôdzi, ktorá sa dnes za-

čína, máme asi 40 bodov programu, z ktorých ani jeden, podľa

mojich dobrých  vedomostí možno jeden,  alebo dva, boli  po-

slancom  rozoslané pred  viac ako  šesťdesiatimi dňami.  Pri

mnohých z  návrhov, ktoré sú  predložené, sa nedodržala  ani

taká  lehota, ktorá  sa zvykla  dodržiavať, a  to je 30 dní.

Myslím, že by sme sa mali vyjadriť jednotlivo ku každému zá-

konu, keď ho budeme prerokúvať,  že odpustíme túto lehotu 60

dní, pretože z výnimky, ktorú predpokladá rokovací poriadok,

sa stáva pravidlo,  a myslím si, že by sme  si to mali aspoň

uvedomiť a vyjadriť sa k tomu hlasovaním.

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec, aj  ja. Chcem povedať iba toľko,

že je skutočne pravda,  že šesťdesiatdňová lehota vo väčšine

prípadov  nebola dodržaná.  A pokiaľ  ide o  to, že preberám

právomoci bývalého  predsedníctva, a ak by  som nedal takýto

návrh, že o takomto návrhu musím dať hlasovať Národnej rade,

tak s  tým absolútne súhlasím,  ale to hlasovanie  vyjadríte

teraz pri programe. Takže môžem urobiť aj to, čo ste poveda-

li, ale  tým, že odhlasujete program,  odhlasujete aj to, že

ste tú skrátenú lehotu prijali vy, nie ja. Takže v tomto ne-

vidím problém.

 

     Ďakujem. Pán poslanec Pokorný.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľujem si navrhnúť rozšíriť body programu 8. schôdze

Národnej rady, a to o bod informácia  vlády o ekonomických a

environmentálnych  aspektoch  dokončenia elektrárne  Mochov-

ce. Navrhujem  ho zaradiť pred bod  všeobecná rozprava, čiže

pred bod 39, v závislosti  od toho, ako budú prijaté návrhy,

ktoré boli predložené predo mnou. O týchto aspektoch som ho-

voril na poslednej schôdzi Národnej rady v bode interpelácie

a navrhoval som rozpravu k uvedenej téme, aby poslanci nášho

parlamentu boli informovaní. O elektrárni Mochovce sa disku-

tovalo vo viacerých parlamentoch,  dokonca aj na pôde Európ-

skeho parlamentu.  Preto si myslím, že  je dôležité, aby Ná-

rodná  rada bola  informovaná. Podobný  materiál prerokovala

vláda na  predposlednej schôdzi a z  informácií z Pressklubu

sme sa od pána ministra dozvedeli, že mechanizmus dofinanco-

vania,  resp. materiál  o jadrovej  elektrárni Mochovce bude

predložený do  konca mesiaca. Preto si  myslím, že vláde nič

nebráni dať túto  informáciu aj nám a na  základe tohto bodu

by mohla byť rozprava o všetkých aspektoch súvisiacich s do-

končením elektrárne Mochovce.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec Cabaj.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán predseda,

     dámy a páni,

 

     k návrhu  pána poslanca Hrušovského  chcem len pripome-

núť, že na politickom grémiu  sme sa zaoberali touto otázkou

a tam  bol  návrh,  aby  sme  rokovanie  30.  júna  ukončili

o 12.00 hodine. Keďže  v Nitre je potom slávnosť  už o 15.00

hodine, máme  možnosť za tie tri  hodiny sa tam premiestniť.

Vzhľadom na to, že na tejto schôdzi je veľa bodov rokovania,

je  potrebné, aby  sme  každú  chvíľu využili  a pokračovali

v schôdzi.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik ešte raz.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predseda,

 

     chcem len zareagovať na  vašu interpretáciu. Dostal som

od vás pozvánku rovnako ako  149 ďalších kolegov, ktorou ste

zvolali schôdzu  so začiatkom, povedali ste,  kde bude schô-

dza, navrhli ste program, ale nikde ste v nej  neuviedli, že

podľa § 75 nám navrhujete, aby sme výnimočne prerokovali bo-

dy 1 až 39 pred uplynutím 60-dňovej lehoty. Ak by ste to bo-

li urobili,  vaša interpretácia  by bola správna. Ak to uro-

bíte teraz  ústne, môžeme to  tak brať, ale  musíte povedať,

ktoré body nám výnimočne  navrhujete prerokovať pred uplynu-

tím 60-dňovej  lehoty. My tento spor  máme už dlho. Nechcem,

aby sme ho tu teraz viedli, ale vy to musíte explicitne uro-

biť, potom si splníte povinnosť podľa § 75.  Spoliehať sa na

to, že Národná  rada sa k tomu vyjadrí  tým, že schváli pro-

gram, to je interpretácia, ktorá nezodpovedá § 75. Je tam na

návrh predsedníctva. Túto právomoc  sme zverili vám na prvej

schôdzi Národnej rady, vy teda musíte konať. Inak neodpustí-

me tú lehotu a postupujeme  v istom zmysle proti rokovaciemu

poriadku. Čiže vás prosím, aby  ste sa k tomu vyjadrili, na-

budúce zrejme  písomne v programe,  ale dnes buď  pri každom

bode programu, alebo teraz pri programe ako celku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec,  v poslednom čase  sa my dvaja  dostávame

vždy do určitého sporu pri výklade. Ak by ste boli počúvali,

čo som vám na to odpovedal, tak som povedal toľko, že Národ-

ná rada to môže urobiť teraz.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Na váš návrh.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budem navrhovať program tak, ako ho máte pred sebou. Ak

ho Národná rada odhlasuje, tak je za to, aby bol tento návrh

prerokovaný. Ak  povie, že nie, to  znamená, že nesúhlasí so

skrátením lehoty.  Ja môžem upozorniť  pri zákone, že  tento

som dostal včera a nie je tu splnená lehota.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Tak toto chcem od vás,  aby ste to urobili, lebo takých

je tam 39. To je ten problém.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, keď už sme  sa dostali do dialógu, všetky

zákony, ktoré  prichádzajú od vlády alebo  od poslancov, idú

s mojím rozhodnutím do výborov. A  tam už je tá lehota daná.

Ale nediskutujme o tom.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Pán predseda, ja z toho  neviním vás, vy máte konať po-

dľa rokovacieho poriadku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Bugár.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predseda, navrhujem pred bod 14 zaradiť ďal-

ší bod tohto znenia:  doplnenie Osobitného kontrolného orgá-

nu  alebo  návrh na voľbu ďalších  štyroch členov Osobitného

kontrolného  orgánu  Národnej  rady  Slovenskej republiky na

kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec,  už som hovoril s  niektorými inými pred-

staviteľmi klubov, čo mali tieto návrhy. Netreba to schvaľo-

vať v programe. Keď sa bude  prerokúvať ten bod, potom s tým

môžete vystúpiť.  Pretože aj iné kluby  dali návrh, takže sa

bude musieť o nich rozhodnúť.

 

     Pani poslankyňa Schmögnerová.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán predseda, chcela by som  vás požiadať o zmenu v na-

vrhovanom programe. Od volieb uplynulo  už 8 mesiacov a mys-

lím, že väčšina našej  spoločnosti čaká okrem zákonov, ktoré

sme tu prijímali, ktoré  vlastne smerovali k riešeniu otázok

moci, aby  sa konečne schválil aj  balík sociálnych zákonov.

Som  presvedčená, že  aj medzi  vládnymi poslancami  nájdeme

zhodu,  aby tieto  sociálne zákony  boli platné  od 1.  júla

1995.

 

     Vzhľadom na to, aby bol dostatok času, aby sa tieto zá-

kony schválili, aby sa mohli uverejniť a mohli byť účinné od

1. júla 1995, navrhujem, aby ako prvé body programu Národnej

rady boli predsunuté tieto sociálne  zákony. Prvý by mal ísť

zrejme zákon o životnom minime, tlač 156, druhý zákon o prí-

davkoch na deti, tlač 153,  ďalej zákon o sociálnom zabezpe-

čení, tlač 170, a ako posledný v poradí z týchto zákonov zá-

kon o zvýšení dôchodkov, tlač 185.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, pani  poslankyňa, my sme  o tom tak  aj uvažovali,

ale vzhľadom na to, že pán podpredseda vlády  a minister fi-

nancií bude  preč, požiadal, aby mohli  byť prerokované jeho

zákony. Ak si pozriete celý program, tak je rozdelený do ta-

kých bodov podľa jednotlivých  rezortov - financie, sociálne

veci, hospodárstvo atď. Vašu dobrú vôľu akceptujem, lebo má-

te pravdu, ale  z tohto dôvodu sme to  zaradili takto. Samo-

zrejme, o vašom návrhu dám hlasovať.

 

     Pán poslanec Hrušovský.

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Dovolíte, vážený pán predseda, rád by som zareagoval na

poznámku pána  poslanca Cabaja. Áno, viem,  že na politickom

konzíliu sme  o tomto probléme  diskutovali, ale doprava  na

miesto  stretnutí bude  pomerne komplikovaná.  Keďže program

návštevy Svätého  Otca v Nitre sa  začína práve stretnutiami

s mládežou a  rodinami, mnohí sa  chceme zúčastniť na  tomto

stretnutí aj  s celými rodinami,  a preto som  zvážil, že by

bolo dobré, aby sme v piatok nerokovali.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ak môžem, aby sme potom nepredlžovali, či hla-

sovať tak,  alebo inak, už som  hovoril pánu poslancovi Hru-

šovskému, že by sme sa možno mohli dohodnúť aj tak, že roko-

vanie by  bolo do 12.00  hodiny a Národná  rada by objednala

prepravu do  Nitry pre poslancov spred  budovy Národnej rady

a tým by bolo pre nich aj jednoduchšie sa tam dostať, preto-

že tam bude záplava motorových vozidiel. Urobíme zoznam, kto

sa prihlási, a podľa toho  sa objedná autobus. (Hlasy z plé-

na, že  poslanci majú rodiny  mimo Bratislavy.) Máte  rodiny

mimo Bratislavy. Dobre, tak  dám hlasovať podľa týchto dvoch

návrhov. Chcel som len pomôcť veci.

 

     Pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda. Dovolím  si urobiť len jednu po-

známku na  vašu diskusiu s pánom  Ftáčnikom. Vzhľadom na to,

že mám  možnosť pohybovať sa  často na medzinárodnej  scéne,

rád by som pripomenul pánu Ftáčnikovi, že všade, kde som do-

teraz bol,  platí jedno základné pravidlo,  že počas schôdze

výklad  rokovacieho  poriadku  patrí  výlučne predsedajúcemu

a nikomu druhému.

 

     Po druhé - tento zvyk skracovať termíny rokovaní o jed-

notlivých zákonoch nevznikol teraz, v tomto volebnom období.

Dokonca nevznikol ani v predchádzajúcom volebnom období. Ťa-

há sa s nami od roku 1990  v jednom ťahu. Stalo sa to jedno-

ducho zvykom a potrebou. Nakoniec,  je to jeden z dôvodov na

novelizáciu, resp. na  prijatie nového rokovacieho poriadku.

Pán Ftáčnik to vie sám.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ešte raz pani poslankyňa Schmögnerová?

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Nie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Potom pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     výbor pre  zdravotníctvo a sociálne  veci prerokúval na

svojom  zasadnutí dôležitú  informáciu o  stave financovania

zdravotníckych zariadení po I.  štvrťroku roku 1995, vrátane

vysporiadania sa s dlhom za rok  1994, a o stave prípravy na

zavedenie nového spôsobu financovania. Keďže uznesenie, kto-

ré výbor prijal, smeruje k odporúčaniu pre Národnú radu Slo-

venskej republiky,  a keďže sú v  tejto informácii veľmi zá-

važné skutočnosti, formulované napríklad tak, že na dofinan-

covanie zdravotníctva treba zvýšiť  príspevok štátu za osoby

ekonomicky nečinné,  chcem požiadať, aby  sa táto informácia

zaradila  ako posledný  bod pred  interpeláciami a otázkami,

aby materiál, ktorý zdravotnícky výbor má k dispozícii, moh-

lo ministerstvo zdravotníctva  rozmnožiť a rozdať poslancom,

aby  si ho  preštudovali a  aby sa  aj oboznámili  s návrhom

uznesenia výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci. Teda za-

radenie  nového bodu,  tejto informácie,  ktorú zdravotnícky

výbor prerokoval.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, pán poslanec. Predseda vášho výboru mi tie uznese-

nia ukazoval, aj ma informoval. Dohodli sme sa, že pri záko-

noch,  ktoré sa  týkajú aj  tejto veci,  predloží uznesenie,

alebo že v rámci  všeobecnej rozpravy alebo v interpeláciách

navrhne prijať takéto uznesenie. Takže počítam s tým.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Šagát.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda. Dovoľte, aby som k bodu

30, kde je návrh  skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej

republiky na vydanie zákona  Národnej rady Slovenskej repub-

liky o  regulácii reklamy, oznámil, že  sťahujem svoj podpis

spod tohto návrhu.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, pán poslanec, ale to  neznamená, že sa sťahuje ná-

vrh, pretože tam je viac podpisov.

 

     Panie poslankyne, páni poslanci, keďže už nie sú pripo-

mienky ani doplnky, budeme  hlasovať najskôr o pozmeňovacích

návrhoch, ktoré ste podali.

 

     Prvý  pozmeňovací návrh  mala pani  poslankyňa Aibeková

a žiada, aby sme bod číslo 10,  to je tlač 156, zaradili ako

bod číslo 8 a bod číslo 8 by bol potom bodom číslo 10, alebo

v poradí, ako to ide ďalej. Prosím, hlasujeme len o prerade-

ní bodu 10 ako bod 8.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 123 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 121 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Túto zmenu programu sme prijali.

 

     Druhý  návrh mal  pán poslanec  Volf, ktorý  žiada, aby

tlač 129, ide o daň z príjmu, ktorá nie je zaradená na dneš-

nú schôdzu, bola zaradená ako bod číslo 37.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento návrh  pána poslanca sme  neschválili. Pán posla-

nec, keďže váš návrh  neprešiel, zaraďujem ho na septembrovú

schôdzu.

 

     Pán poslanec Weiss navrhuje, aby interpelácie boli pre-

sunuté na štvrtok, to je 29. júna.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 49 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže ostáva pôvodný bod.

 

     Pán poslanec ešte navrhoval,  aby sme schválili, že ro-

kovanie 8. schôdze bude  prenášať televízia v priamom preno-

se.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 67 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže tento návrh sme schválili. (Potlesk.)

 

     Pán poslanec Hofbauer žiada vypustiť bod číslo 31, tlač

číslo 126a. Je to návrh  na prijatie uznesenia Národnej rady

o etike žurnalistiky. Prosím hlasovať o vypustení tohto bodu.

 

     Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 112 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže bod číslo 31 sťahujeme.

 

     Ďalej pán poslanec Hofbauer žiada, aby návrh pod číslom

36, je to tlač 127, bol  stiahnutý s tým, že si osvojuje ná-

vrh vlády v  tej istej veci, a žiada,  aby namiesto neho bol

zaradený tento  návrh. Samozrejme, keď  schválime takýto ná-

vrh,  musí dôjsť  k súhlasu  Národnej rady,  a ak  by ste ho

schválili s tým  skrátením, zaradil by som ho  až po dvanás-

tom, aby tam bol časový priestor na rokovanie výborov.

 

     Takže prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 123 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Túto zmenu sme schválili.

 

     Pán poslanec Rózsa mal trochu zložitejší návrh. Navrhu-

je, aby bod  číslo 1, tlač 151, sme dali na 26. júna ako bod

číslo 2. Dobre hovorím, pán  poslanec? Doteraz bod číslo 16.

A bod  číslo 16  by potom  pokračoval ďalej.  Takže hlasujme

o tomto návrhu pána poslanca Rózsu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 22 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže sme tento návrh neschválili.

 

     Pán poslanec, váš druhý návrh bol ten, aby sme zaradili

základnú zmluvu? Ale nemáme ju v parlamente.

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     No, ale  nič nebráni vláde, aby  to predložila. Navrhu-

jem, pán  predseda, aby ste o  tom dali hlasovať. Hlasovaním

sa rozhodne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Čiže váš  druhý návrh je  taký, aby sa  základná zmluva

dala dnes ako bod číslo 1?

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Nie. V stredu ráno 26. júna ako bod číslo 1.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre, hlasujme o tomto  návrhu. Prosím, prezentujme sa

a hneď hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 24 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Takže sme neschválili ani tento váš návrh.

 

     Ako znel  váš tretí návrh,  pán poslanec? Stiahnuť  bod

číslo 1 z rokovania?

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Ak neprejde ten bod,  kde som navrhoval zaradiť Rámcový

dohovor a  nebude zaradená základná  zmluva, potom navrhujem

bod 1 vyňať z programu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To je váš posledný návrh?

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Áno.

 

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím hlasujme  o tom, aby sme  dnes nerokovali o bode

číslo 1.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 124 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 11 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 81 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže, pán poslanec, ani tento váš návrh sme neprijali.

 

     Pán poslanec Mikloško mal jeden návrh, a to zaradiť pod

bod číslo 7 návrh zákona o protikomunistickom odboji.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 124 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 34 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 61 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže sme neprijali tento návrh.

 

     Ďalší návrh  mal pán poslanec Langoš,  ktorý žiada, aby

sme uznesením zrušili, resp. rozpustili komisiu, ktorú vedie

pán poslanec  Macuška, a aby  materiály, ktoré táto  komisia

doteraz vypracovala, boli odovzdané ústavnoprávnemu výboru.

 

     Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za zrušenie hlasovalo 53 poslancov.

     Proti zrušeniu hlasovalo 59 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

 

     Návrh pána poslanca Langoša sme neprijali.

 

     Pán poslanec Černák má návrh,  aby sme z dnešného roko-

vania vypustili bod číslo 35, t.j. tlač 175.

 

     Prosím, prezentujme sa. (Hlas  z pléna.) Prepáčte, zru-

šíme hlasovanie. Ospravedlňujem sa.

 

     Prehliadol som druhý návrh, ktorý mal pán poslanec Lan-

goš, kde žiada,  že ak neschválime jeho prvý návrh, čo sa aj

stalo, aby komisia ešte na tejto schôdzi pred bodom 38 poda-

la správu  o svojej činnosti.  To ako konečnú  správu, alebo

len informáciu? Konečnú správu.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 124 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 48 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Teraz budeme, panie poslankyne, páni poslanci, hlasovať

o návrhu pána poslanca Hrušovského.

 

     Prepáčte, pána poslanca Černáka,  ako som povedal pred-

tým.  Bod číslo  35, tlač  175 vypustiť  z rokovania dnešnej

schôdze.

 

     Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neschválili sme tento návrh.

 

     Vrátime sa k návrhu  pána poslanca Hrušovského. Navrhu-

je, (pokoj, páni poslanci), aby  sme v piatok budúci týždeň,

keď tu bude Svätý Otec, nerokovali.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 66 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov.

 

     Takže sme  tento návrh neschválili. (Hlasy  z pléna, že

áno.) Prepáčte, chcel som hneď dať môj návrh. Takže v piatok

budúci týždeň bude prerušené rokovanie. (Šum v sále.)

 

     Pokoj,  páni poslanci.  Budeme hlasovať  o návrhu  pána

poslanca Ftáčnika, ktorý sa prikláňa k pánu poslancovi  Vol-

fovi, lenže  to neprešlo, ale  navrhuje, aby sme  žiadali od

vlády  informáciu  k  podaniu  prihlášky  do  Európskej únie

a s programom účasti  v Cannes. Malo by to  byť zaradené, ak

to odsúhlasíme, ako bod číslo 33. Tak si to žiada pán posla-

nec. Ostatné body by pokračovali ďalej.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 58 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 55 poslancov.

 

     Pán  minister mi  tu šepkal,  že môže  podať informáciu

hneď, nedali sme mu možnosť.

 

     Ďalší návrh mal pán  poslanec Pokorný, ktorý žiada, aby

nás vláda informovala o situácii okolo dostavby Mochoviec, a

túto informáciu žiada zaradiť pred bod číslo 39.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 61 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 59 poslancov.

 

     Návrh pána poslanca Pokorného sme neprijali.

 

     Ďalej  je už  len návrh  pani poslankyne Schmögnerovej.

Pani poslankyňa,  pýtam sa, mám  dať hlasovať aj  po tom vy-

svetlení, ktoré som vám dal?

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Je skutočne otázne, či pán minister financií si v žiad-

nom prípade nemôže zmeniť svoj  program, v závislosti od to-

ho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Bude mimo republiky. Tak mi to bolo oznámené.

 

Poslankyňa O. Schmögnerová:

 

     Otázka je, či musí byť mimo republiky, či sa koná neja-

ké... (Šum v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre,  takže dávam  hlasovať o  návrhu pani poslankyne

Schmögnerovej, ktorá navrhuje, aby sme po bode číslo 1 zara-

dili ako  body číslo 2, 3,  4, 5, tlače číslo  156, 153, 170

a 175.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Šum v sále.) Pokoj, páni poslanci. Pán poslanec, môžem

vám vysvetliť?  Práve preto, že to  nepredkladá minister fi-

nancií, aby mohol predložiť svoje, je toto poradie.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 40 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

     Nehlasovali 6 poslanci.

     Prosím, pán poslanec Bugár.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Pán predseda, ak nechcete  dať hlasovať o mojom návrhu,

chcel by som potom vaše vysvetlenie, či tento návrh na voľbu

člena  predsedu Osobitného  kontrolného orgánu  sa má chápať

ako návrh na voľbu členov.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nie, to je návrh na voľbu dvoch členov.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Ja som navrhoval niečo iné.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nie, aby sme rozumeli, je  to návrh na voľbu člena, ale

súčasne predsedu. Čiže je to  jeden návrh, lebo pán poslanec

Urban je členom.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Áno, pán predseda, ale ja  som navrhoval niečo iné: aby

Osobitný kontrolný orgán bol doplnený o ďalších 4 členov.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ale áno. Veď v rámci toho môžete ten návrh dať a budeme

o ňom hlasovať.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Dobre.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať

o návrhu programu  schôdze ako celku  s navrhovanými zmenami

s tým, že tlač 191 bola  doručená do Národnej rady len včera

večer a predkladajú ju dnes. Osvojil si ju pán poslanec Hof-

bauer.  Takže o  tom dám  hlasovať osobitne  na žiadosť pána

poslanca Ftáčnika, hoci by  som nemusel. Hlasujeme bez tohto

bodu programu, bez tlače 191, o návrhu programu ako celku.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 96 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme schválili program 8. schôdze Národ-

nej rady, až na tlač číslo 191, o ktorej z uvedených dôvodov

dávam hlasovať osobitne.

 

     Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže sme schválili aj zaradenie  tlače 191 tak, ako to

navrhol pán poslanec Hofbauer.

 

     Môžem konštatovať, že program  8. schôdze Národnej rady

sme schválili.

 

     Vážené panie  poslankyne, páni poslanci,  dovoľte mi o-

známiť vám, že kým začneme samostatné rokovanie, o slovo po-

žiadal  minister zahraničných  vecí pán  Juraj Schenk, ktorý

chce k 50. výročiu  vzniku Organizácie spojených národov vy-

stúpiť  s prejavom  na tému  "Organizácia spojených  národov

a miesto Slovenskej republiky  v tejto významnej medzinárod-

nej organizácii".  Nech  sa páči  pán minister. (Po  chvíli:

Môže prísť televízia.)

 

     Pán poslanec Šimko - faktická poznámka.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Teraz  sme schválili  program  a  v rámci  programu sme

schválili aj  návrh, ktorý dával pán  poslanec Weiss, že po-

žiadate Slovenskú televíziu o prenos, že Slovenská televízia

bude prenášať  priamy prenos z  tohto rokovania, ale,  samo-

zrejme, môže sa  tak stať jedine vtedy, keď  ju o to požiada

predstaviteľ Národnej  rady, a predstaviteľom  Národnej rady

je pán  predseda. Teším sa na  informáciu pána ministra, ale

myslím si, že takisto by mohla zaujímať aj občanov. Takže by

som odporúčal, keby ste požiadali Slovenskú televíziu o pre-

nos zo schôdze, pretože  nepochybne občanov bude zaujímať aj

vystúpenie pána ministra.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec,  už som dal  oznámenie televízii, že  po-

slanci odsúhlasili priamy prenos. Pracovníci sekretariátu to

už oznámili  a prerušenie schôdze  sme si neodhlasovali.  Ak

chcete, dám hlasovať o prerušení schôdze. Prečo to kompliku-

jeme?

 

Poslanec I. Šimko:

 

     V poriadku,  tak dajte hlasovať. Myslím  si, že to bude

v záujme  informovanosti občanov,  aby sa  prenos uskutočnil

a že nejaká krátka prestávka v tomto smere iba pomôže.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, nainštalovanie prenosových vozov trvá je-

den deň až jeden a pol dňa. Ak chcete, aby sme prerušili ro-

kovanie na jeden a pol dňa,  dám hlasovať. (Šum v sále.) Po-

koj, prosím, páni poslanci.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Pán predseda,  to možno niekedy  trvalo jeden deň,  ale

dnes to už jeden deň netrvá. Dnes je možné priamy prenos za-

bezpečiť v priebehu niekoľkých minút.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Zahatlan.

 

     Pokoj, prosím, páni poslanci!

 

Poslanec K. Zahatlan:

 

     Pán predseda, ďakujem za  slovo. Chcel by som upozorniť

pána Šimku, že my sme to umožnili, a verejnoprávnej inštitú-

cii nemôžeme prikázať. Chcem ho na to upozorniť.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Napriek tomu dám hlasovať. Páni poslanci bude-

me hlasovať.

 

     Hlasujeme o návrhu pána  poslanca, že prerušíme schôdzu

až do inštalovania priameho  prenosu. (Zaznel gong.) Tak ste

to povedali, pán poslanec.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. To platí len pre tú-

to schôdzu, samozrejme, pre 8. schôdzu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 45 poslancov.

     Proti návrhu je 65 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Páni poslanci, panie  poslankyne, pristúpime k vystúpe-

niu pána ministra Schenka.

 

Minister zahraničných vecí SR J. Schenk:

 

     "My, ľud Spojených národov" - to sú úvodné slová Charty

Organizácie  Spojených  národov,  podpísanej  26.  júna 1945

v San Franciscu.  V mene svojho ľudu  tak 51 štátov založilo

univerzálnu svetovú organizáciu.

 

     Od tých čias sa  k Organizácii Spojených národov pripo-

jilo ďalších 134 krajín a dnes slová "my, ľud" znamenajú mi-

liardy  ľudí, žijúcich  takmer vo  všetkých krajinách sveta,

spojených  v spoločnom  odhodlaní spolupracovať  pri hľadaní

mieru, spravodlivosti a pokroku.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     možnosť prehovoriť v Národnej rade Slovenskej republiky

k významnému výročiu Organizácie  Spojených národov ma ubez-

pečuje o tom, že vy, poslanci Národnej rady, citlivo vnímate

dôležitosť medzinárodných udalostí a že vláda Slovenskej re-

publiky pri  napĺňaní svojho programu  v oblasti zahraničnej

politiky  nájde v  Národnej rade  Slovenskej republiky  takú

dôležitú podporu.

 

     Samostatné  Slovensko sa  vo svojej  novodobej histórii

stalo  nielen pevným  článkom Organizácie  Spojených národov

a medzinárodného  spoločenstva vôbec,  ale aktívne prispieva

aj k všeobecnému vytváraniu ovzdušia priateľstva a konštruk-

tívnej spolupráce medzi krajinami.

 

     Práve ako výročie  inštitucionalizovanej formy širokého

spektra medzinárodnej spolupráce si naša republika pripomína

tohtoročné jubileum  Organizácie Spojených národov.  V dňoch

22. až 24. októbra tohto roku, v rámci osobitného zasadnutia

Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov, ho oslá-

via v New Yorku všetky členské krajiny spoločne.

 

     Počas  svojej existencie  Organizácia Spojených národov

ako unikátne  medzinárodné fórum preukázala  mnohokrát svoju

životaschopnosť. Osobitne dôležitú  úlohu plní pri zachovaní

medzinárodného mieru  a bezpečnosti a  je nezastupiteľná pri

podpore  medzinárodnej  spolupráce  v  oblasti hospodárskeho

a sociálneho rozvoja.

 

     Päťdesiate výročie jej vzniku je dôvodom nielen na zre-

kapitulovanie jej doterajšej činnosti,  ale aj na zamyslenie

nad smerovaním do budúcnosti.

 

     Ako všetci  dobre vieme, Organizácia  Spojených národov

sa zrodila z historickej  situácie druhej svetovej vojny, zo

spravodlivého boja národov proti fašistickej tyranii, za ná-

rodné oslobodenie  a nezávislosť. Už zo  skúseností po prvej

svetovej vojne bolo zrejmé, že nestačí z vojny vyjsť ako ví-

ťaz, ale treba zabrániť vzniku vojny novej. Po prípravách na

vytvorenie funkčného mechanizmu, ktoré sa začali už podpisom

Atlantickej  charty  v  auguste  a  v  septembri  roku  1941

a neskôr Deklarácie Spojených národov v januári 1942, bol na

konferenciách v Dumbarton Oaks, Jalte a San Franciscu priči-

nením predstaviteľov vtedajších  spojeneckých mocností polo-

žený základ vzniku novej organizácie.

 

     Táto  organizácia  pri  založení  deklarovala ako svoje

ciele zachovanie medzinárodného  mieru a bezpečnosti, rozví-

janie priateľských vzťahov  medzi štátmi, rešpektovanie ľud-

ských práv, dôstojnosti a  hodnôt ľudskej osobnosti, podporu

sociálneho pokroku  a zlepšenie životnej  úrovne. Aj keď  sa

text charty tejto organizácie  vzhľadom na diferencované mo-

censké záujmy  rodil veľmi  ťažko, nakoniec sa predsa dosia-

hol istý kompromis a  účastníkom konferencie v San Franciscu

bola 26.  júna 1945 predložená na  podpis Charta Organizácie

Spojených národov. 24. október  1945, keď po ratifikácii na-

dobudla táto Charta účinnosť, bol vyhlásený za Deň Organizá-

cie Spojených národov.

 

     Eufória spolupráce všetkých  členských štátov, ich spo-

ločné úsilie zabrániť každej ďalšej vojne a uchovať vo svete

mier a  bezpečnosť pre budúce pokolenia  však netrvali dlho.

Zostrený mocenský boj  dvoch novovzniknutých táborov nemohol

zabezpečiť OSN také postavenie,  aby sa mohla stať nástrojom

spolupráce v plnom zmysle svojej Charty.

 

     Organizácia prešla zložitým vývojom. Obdobia prechodné-

ho uvoľnenia sa striedali s obdobiami napätia.

 

     V rokoch  1955 až 1964  nastal prudký nárast  členských

štátov a rozvojové krajiny vytvorili v Organizácii Spojených

národov jednu z hlavných  skupín, ktorá začala zreteľne pre-

sadzovať svoje  záujmy. V činnosti OSN  sa okrem bezpečnosti

začala zdôrazňovať aj otázka hospodárskeho a sociálneho roz-

voja a medzinárodnej hospodárskej  pomoci. V oblasti bezpeč-

nosti sa  zvyšovali tlaky na úplné  a všeobecné odzbrojenie.

Riešili sa problémy boja proti rasizmu a diskriminácii. Uve-

dené  pohyby pomohli  tiež presadiť  demokratizáciu zloženia

a fungovania  niektorých hlavných  orgánov a  tak ich lepšie

zladiť s Chartou Organizácie Spojených národov.

 

     Od začiatku sedemdesiatych rokov  si postupne začal ra-

ziť cestu proces  všestranného uvoľňovania medzinárodnej si-

tuácie. Činnosť OSN v  tomto období dokumentovala, že mieru-

milovné sily môžu na jej pôde dosiahnuť významné rozhodnutia

o upevnení mieru, potlačení agresie, likvidácii ohnísk napä-

tia a o prehlbovaní všestrannej spolupráce. Osemdesiate roky

sa  následne stali  obdobím prevratných  udalostí. Radikálne

zmeny v bývalom Sovietskom zväze  viedli aj k zmene medziná-

rodných vzťahov, čo sa prejavilo predovšetkým znížením napä-

tia, najmä  potom, keď sa  obom superveľmociam podarilo  do-

siahnuť sériu významných odzbrojovacích dohôd.

 

     Hoci po  páde tzv. železnej opony  nastalo obdobie vše-

obecného uvoľnenia  a podstatne sa  znížila hrozba globálnej

nukleárnej vojny, objavili sa nové nebezpečenstvá konfliktov

založené na historických  reminiscenciách, náboženskom radi-

kalizme a nacionálnom extrémizme. Čierno-biely politický bi-

lateralizmus na osi Východ-Západ  prešiel do širokého multi-

laterizmu a práve v tomto  štádiu sa vytvorila väčšia príle-

žitosť pre Organizáciu Spojených národov zohrať významnejšiu

úlohu ako v predchádzajúcich  dekádach. Studená vojna, ktorá

často  urobila organizáciu  pasívnou a  neefektívnou a ktorá

paralyzovala  riešenie mnohých  medzinárodných problémov, je

už za nami. Ľudstvo vstúpilo do éry, kde rozhodujúcim krité-

riom sa stala medzinárodná  spolupráca a zlaďovanie medziná-

rodných záujmov.

 

     Svet pochopil, že veľa  dôležitých problémov stojí mimo

kompetencie akokoľvek mocných  národných vlád. Súčasný trend

v medzinárodných  vzťahoch, ktorý  sa začal  v osemdesiatych

rokoch, pripravil nové možnosti pre medzinárodnú spoluprácu.

Hlavné trendy, ktorými by sa mala Organizácia Spojedných ná-

rodov v blízkej budúcnosti  zaoberať, sú predovšetkým konso-

lidácia mieru,  všeobecný a udržateľný  rozvoj, demokratizá-

cia, trhové hospodárstvo a globálny environmentalizmus.

 

     Vo  svetle  týchto  skutočností  je činnosť Organizácie

Spojených národov nielen  nezastupiteľná, no vzrastá potreba

jej  posilnenia. Žiada  sa efektívnejšie  napĺňať jej  úlohy

a funkcie, ktoré boli obsiahnuté v Charte Organizácie Spoje-

ných národov. V súčasnosti len ťažko nájsť oblasť, ktorej by

sa nedotkol jej duch. Pri  riešení globálnych, či už bezpeč-

nostných, ekonomických, sociálnych  problémov, problémov ži-

votného prostredia, ale aj lokálnych problémov našej planéty

je spolupráca svetového spoločenstva nevyhnutná.

 

     Aj preto je celkom prirodzené, že hneď po svojom vzniku

Slovenská republika požiadala o  členstvo v Organizácii Spo-

jených národov.

 

     19. január 1993 - deň prijatia Slovenska za plnoprávne-

ho  člena svetového  spoločenstva národov  - bude nepochybne

patriť k významným dátumom  v dejinách nášho národa. Zapoje-

nie Slovenska  do multilaterálneho medzinárodného  života je

vyjadrením našej snahy aktívne sa podieľať na realizácii in-

tegračných procesov v rámci medzinárodného spoločenstva.

 

     Napokon, nie  je to po  prvýkrát, čo sme  sa prihlásili

k cieľom a zásadám Spojených národov.  Už viac ako pred pia-

timi desaťročiami, 1. septembra 1944, Slovenská národná rada

vyhlásila, že slovenský národ sa pripája k spojeneckým náro-

dom, ktoré svojím bojom a obeťami zabezpečujú slobodný a de-

mokratický život národom celého sveta. Bývalé Československo

bolo jedným  z pôvodných 51  členských krajín, ktoré  v roku

1945 podpísali Chartu Organizácie Spojených národov. Sloven-

sko  tak stálo  pri kolíske  Organizácie Spojených  národov.

Reprezentant slovenského národa, Dr. Štefan Osuský, významný

diplomat a politik, bol  jedným zo spoluzakladateľov Spoloč-

nosti  národov, predchodkyne  dnešnej Organizácie  Spojených

národov. V tejto súvislosti mi nedá nespomenúť meno ďalšieho

významného predstaviteľa slovenského národa, Dr. Jána Papán-

ka. Ten  stál pri samom zrode  OSN a v roku  1945 bol členom

výboru, ktorý formuloval jej dodnes platnú Chartu. Dr. Papá-

nek  sa osobne  zúčastnil na  utvorení Organizácie Spojených

národov  a  bol  prvým  stálym predstaviteľom Československa

v OSN. Bez  ohľadu na politickú  orientáciu týchto osobností

tak slovenský národ zanechal  v základoch OSN výraznú stopu,

ku ktorej sa môže neustále vracať.

 

     Za viac ako dva roky svojho členstva v Organizácii Spo-

jených národov sa Slovenská republika naplno včlenila do jej

systému. Po svojom vstupe prevzala po bývalom  Česko-Sloven-

sku členstvo vo viacerých orgánoch Organizácie Spojených ná-

rodov. Hneď na 48. Valnom  zhromaždení OSN, kde sa Slovenská

republika prvýkrát  zúčastnila ako samostatný  štát, bol náš

veľvyslanec pri OSN  v New Yorku zvolený za  predsedu 3. so-

ciálneho, humanitného  a kultúrneho výboru,  ktorý je jedným

zo  šiestich  hlavných  výborov  Valného zhromaždenia. Okrem

iného sa tým Slovenská republika pričinila o vytvorenie pos-

tu Vysokého  komisára OSN pre ľudské  práva. Do jedného roka

sa  Slovenská republika  stala členom  všetkých relevantných

organizácií systému OSN. Je členom  takých svetových renomo-

vaných inštitúcií, ako sú  Medzinárodný menový fond, Svetová

banka,  Medzinárodná agentúra  pre atómovú  energiu, Svetová

organizácia  obchodu, Svetová  zdravotnícka organizácia, Me-

dzinárodná organizácia práce a ďalšie.

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte, prosím, aby som  aspoň naznačil problémy, kto-

rými sa v súčasnosti  Organizácia Spojených národov zaoberá,

a prístup Slovenskej republiky k nim.

 

     Už úvodné slová Charty  OSN hovoria, že prvotnou snahou

Spojených národov je zachovávať mier a bezpečnosť vo svete.

 

     V práci OSN je preventívna diplomacia základným prístu-

pom pri riešení sporov.  Nové rozmery jej aplikácie predzna-

čil  "Program za  mier" - správa  generálneho  tajomníka OSN

Butrusa Butrusa-Ghálího  pre členov organizácie  k napĺňaniu

jedného z jej  hlavných cieľov. V tejto súvislosti  sú v sú-

časnosti najdôležitejším nástrojom  mierové operácie. V roku

1988 boli mierové operácie OSN dokonca ocenené Nobelovou ce-

nou za mier.

 

     K  štátom, ktoré  sa iniciatívne  zapájajú do mierových

operácií OSN, patrí aj Slovenská republika. 606 príslušníkov

Armády Slovenskej republiky pôsobí v rámci mierovej operácie

UNPROFOR na  území Chorvátska a Bosny  a Hercegoviny. Vojen-

ských pozorovateľov má v súčasnosti Slovensko v mierovej mi-

sii UNAVEM v Angole. V uplynulom období sme sa zúčastnili na

misiách v Libérii a Ugande. Participácia Slovenskej republi-

ky na mierových operáciách sa  v rámci OSN hodnotí veľmi po-

zitívne a  Slovensko týmito aktivitami  získalo značný poli-

tický kredit.  V novembri 1994  udelila OSN nášmu  ženijnému

práporu  v UNPROFOR  "Čestné uznanie".  Slovenský prápor bol

takto ocenený ako prvý z práporov pôsobiacich na území býva-

lej Juhoslávie.

 

     Do medzinárodného povedomia,  vytvárajúceho tiež zahra-

ničnopolitický  kredit,  sa  Slovenská  republika dostáva aj

tým,  že zabezpečuje  preškoľovací výcvik  mierových síl OSN

z cudzích armád vo výcvikových priestoroch Armády Slovenskej

republiky.

 

     Na pôde OSN sa však objavujú aj názory na prehodnotenie

procesu vzniku a organizovania  mierových operácií z dôvodov

ich lepšej operatívnosti, efektívnosti a nevyhnutnosti širo-

kospektrálneho  zamerania aj  s ohľadom  na humanitnú pomoc,

pomoc pri  obnove krajiny, obnove politického  systému a po-

dobne. Slovenská  republika najmä svojimi  skúsenosťami môže

plodne prispieť k tvorbe novej koncepcie mierových operácií.

 

     Čoraz väčší dôraz sa na pôde OSN pripisuje problematike

globálne  ponímaného  hospodárskeho  a  sociálneho  rozvoja.

V tejto súvislosti "Program pre rozvoj" - správa generálneho

tajomníka k  hospodárstvu a rozvoju,  navrhuje určité rieše-

nia. V  rámci navrhovaných zmien je  však nevyhnutná reforma

a posilnenie funkcie Hospodárskej a sociálnej rady OSN. Slo-

venská republika aj ako  krajina s transformujúcou sa ekono-

mikou má  čo povedať medzinárodnému  spoločenstvu i v  tejto

oblasti.  Veď  naše  skúsenosti  z  poľnohospodárstva,  vedy

a výskumu  a v  neposlednom rade  aj priemyslu  sú pozitívne

hodnotené vo viacerých krajinách sveta. Hlavným trendom roz-

voja môže tak Slovensko nezanedbateľne prispieť aj z globál-

neho aspektu. Slovenská republika  v tomto smere aktívne vy-

stupuje napríklad  v Organizácii OSN  pre priemyselný rozvoj

(UNIDO),  v Organizácii  OSN pre  výživu a poľnohospodárstvo

(FAO), kde zastáva funkciu člena Riadiacej rady, v Organizá-

cii OSN pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO), v rámci ktorej

sa okrem  iného  podarilo  presadiť  zaradenie troch sloven-

ských lokalít Spišský hrad,  Vlkolinec a Banskú Štiavnicu do

zoznamu medzinárodného kultúrneho dedičstva.

 

     Významným úspechom slovenskej diplomacie a uznaním náš-

ho postavenia  v Medzinárodnej agentúre  pre atómovú energiu

je zvolenie zástupcu Slovenskej republiky do Rady guvernérov

tejto  organizácie. Organizácie,  ktorá napomáhaním  rozvoju

mierového využívania jadrovej energie  a snahou o zabránenie

zneužitia  tohto  progresívneho  energetického zdroja  spája

v sebe úlohy rozvoja a zachovania jadrovej bezpečnosti záro-

veň. A práve v oblasti jadrovej bezpečnosti prezentovala ne-

dávno Slovenská republika svoj  zásadný postoj. Na 5. hodno-

tiacej konferencii k Zmluve o nešírení jadrových zbraní jed-

noznačne podporila bezpodmienečné predĺženie Zmluvy na neob-

medzené časové obdobie.

 

     Vzhľadom na to, že Slovenská  republika má záujem sa aj

naďalej aktívne podieľať na  práci Organizácie Spojených ná-

rodov, predložila  ako súčasť svojho  iniciatívneho prístupu

návrh na  kandidatúru reprezentanta Slovenskej  republiky na

post predsedu 52. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v roku

1997.

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     novým fenoménom súčasnosti, ktorý súvisí s hospodárskou

pomocou, je  na pôde OSN preventívna  diplomacia v hospodár-

skej oblasti, teda vytvorenie multilaterálneho hospodárskeho

mechanizmu  na predchádzanie  kritickým hospodárskym problé-

mom, ktoré môžu v súčasnom  svete viac ohrozovať mier a bez-

pečnosť ako  akty agresie. Sme toho  názoru, že uplatňovanie

takéhoto prístupu len zvýši prestíž medzinárodnej spolupráce

v rámci OSN.

 

     Aktuálne tendencie v  Organizácii Spojených národov na-

značuje aj vytvorenie postu Vysokého komisára OSN pre ľudské

práva, zriadenie  Medzinárodného tribunálu pre  trestné činy

v bývalej Juhoslávii a Medzinárodného tribunálu pre stíhanie

osôb zodpovedných za  porušovanie medzinárodného humanitného

práva v Rwande počas roku 1994.

 

     Organizácia Spojených národov sa  v tomto období nachá-

dza na historickej križovatke. Jej potrebná reforma nachádza

v koncentrovanej podobe  odraz v úsiliach  o rozšírenie Bez-

pečnostnej rady a zmenu procedurálnych pravidiel jej rokova-

nia.

 

     Návrhy na  zmenu vychádzajú z  požiadavky rovnoprávneho

regionálneho zastúpenia, ale nazanedbateľná je aj požiadavka

na schopnosť stálych členov  plniť si záväzky vyplývajúce zo

stáleho  členstva  v  Bezpečnostnej  rade.  Ide predovšetkým

o pomerne vysoké platby do rozpočtov, poskytovanie globálnej

finančnej a technickej pomoci,  schopnosť prijať na seba po-

vinnosti  akútneho riešenia  globálnych problémov  a podobne

a požiadavka na operatívnosť  a efektívnosť práce rozšírenej

Bezpečnostnej rady.

 

     Kandidátmi na  rozšírenie počtu stálych  členov Bezpeč-

nostnej rady  sú Japonsko a  Nemecko, ale existuje  aj veľký

tlak na  rozšírenie o zástupcov regiónov  Afriky, Ázie a La-

tinskej Ameriky. Prezentujú sa aj snahy o posilnenie propor-

cionálnosti  regionálneho zastúpenia  medzi nestálymi členmi

Bezpečnostnej rady.

 

     Nemecko a Japonsko ako dvaja najväčší prispievatelia do

rozpočtu OSN zdôrazňujú pripravenosť prevziať na seba zodpo-

vednosť stálych členov  Bezpečnostnej rady. Organizácia bude

musieť v tomto prípade prekročiť svoj Rubikon, ktorého "bre-

hy" boli vytýčené ešte víťazmi 2. svetovej vojny.

 

     Slovenská republika podporuje  rozšírenie počtu stálych

členov Bezpečnostnej rady OSN. Kladie však dôraz na ich zod-

povednosť a  schopnosť plniť si záväzky  vyplývajúce z tohto

členstva, vrátane ekonomických. Pri rozširovaní počtu nestá-

lych miest v Bezpečnostnej rade by sa, s ohľadom na efektív-

nosť jej  práce, malo uvažovať  síce o proporcionálnom,  ale

racionálnom zastúpení jednotlivých regiónov sveta.

 

     Zreteľnou  tendenciou pri  súčasných úvahách  o reforme

Bezpečnostnej rady je snaha  o zmenu spôsobu hlasovania for-

mou zrušenia  práva veta jej stálych  členov. Zrušenie práva

veta sa presadzuje s  cieľom demokratizácie metód práce OSN.

Slovenská republika je toho názoru, že aj keď zrušenie práva

veta zodpovedá demokratizácii  pri rozhodovaní v Bezpečnost-

nej  rade, je  potrebné brať  do úvahy  geopolitickú realitu

a fakt, že k tomuto  špecifickému nástroju ovplyvňovania po-

stojov Organizácie  Spojených národov sa musia  v prvom rade

vyjadriť stáli členovia Bezpečnostnej rady, bez súhlasu kto-

rých môže byť ohrozená sama existencia organizácie.

 

     Reforma OSN je úzko  spätá s problémom financovania jej

činnosti.  OSN  sa  nachádza  vo  finančnej  kríze, ktorá je

spôsobená  hlavne  oneskorenými  platbami  členských krajín.

V snahe  o reformu  v tejto  oblasti sa  prehodnocuje, okrem

iného, aj otázka výšky príspevkov členských krajín do pravi-

delného rozpočtu a do  rozpočtu na mierové operácie. Uvažuje

sa s koncepciou vychádzajúcou zo stanovenia príspevkov podľa

tzv. "schopnosti platiť". Takýto  prístup k príspevkovým po-

vinnostiam by Slovenská republika uvítala.

 

     Organizácia Spojených  národov sa v  súčasnom období vo

veľkej miere  angažuje aj v  rozsiahlych kolektívnych analý-

zach  v ekonomickej  a sociálnej  sfére. Organizuje  viacero

medzinárodných konferencií venovaných  problémom, ktoré pre-

sahujú hranice  krajín a predurčujú budúcnosť  a osud celého

ľudstva.

 

     V tomto duchu treba chápať Konferenciu o životnom pros-

tredí a  rozvoji v Rio  de Janeiro v  roku 1992. V  rovnakom

duchu iniciovala OSN minulý  rok v septembri zvolanie konfe-

rencie  do Káhiry,  ktorej cieľom  bolo analyzovať populačné

problémy  a demografickú  budúcnosť planéty.  Len nedávno sa

v Paríži konala Svetová konferencia o boji proti AIDS a vla-

ni v novembri v Neapoli vypracovali členské krajiny OSN Glo-

bálny akčný plán boja  proti organizovanej cezhraničnej zlo-

činnosti.

 

     Predovšetkým však v marci  tohto roku malo pri príleži-

tosti  Svetového  summitu  o  sociálnom rozvoji medzinárodné

spoločenstvo po prvýkrát v histórii príležitosť načrtnúť ši-

roký rámec nového sociálneho poriadku v medzinárodnom merad-

le, ktorý má umožniť  zmiernenie chudoby, rozšírenie produk-

tívnej  zamestnanosti  a  posilnenie  sociálnej  integrácie.

S podobným cieľom sa v septembri v Pekingu uskutoční 4. sve-

tová konferencia o ženách.

 

     Slovenská republika  intenzívne sleduje toto  dianie na

medzinárodnej scéne  a aktívne sa  zúčastňuje na medzinárod-

ných  stretnutiach  ku  globálnym  problémom dnešného sveta.

Osud Slovenska  a všetkých ľudí našej  planéty nás nenecháva

ľahostajnými.

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     Organizácia Spojených národov a jednotlivé členské štá-

ty osobitne pripravili a realizujú  v spojitosti s 50. výro-

čím OSN široko koncipované oslavy vo všetkých členských kra-

jinách. Dôležitou súčasťou  zabezpečenia osláv je vytvorenie

národných prípravných výborov s cieľom koordinovať jednotli-

vé aktivity. V Slovenskej  republike túto úlohu plní Sloven-

ský  výbor  na  zabezpečenie  osláv  50.  výročia vzniku OSN

a prípravná  komisia, zložená  zo zástupcov zainteresovaných

rezortov a inštitúcií.

 

     K 50. výročiu OSN bude v Slovenskej republike napríklad

vydaná  príležitostná  známka,  budú  mu venované symfonické

koncerty, veľká konferencia "OSN a Slovensko", kde ako jeden

z prednášajúcich  vystúpi pán  Vladimír Petrovsky, námestník

generálneho tajomníka OSN a  generálny riaditeľ Úradovne OSN

v Ženeve. Pripravuje sa  niekoľko významných seminárov, via-

cero knižných  publikácií, výstavy, propagácia  v televízii,

v rozhlase a podobne.

 

     Napokon aj  toto moje vystúpenie  je jednou zo  súčastí

tohto programu. Verím, že oslavy vzniku OSN na území Sloven-

skej republiky budú dôstojným  príspevkom Slovenska k pripo-

menutiu si tohto významného výročia.

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     akokoľvek analyzujeme klady a zápory Organizácie Spoje-

ných národov a agentúr jej  systému, dospievame vždy k záve-

ru, že takéto usporiadanie  sveta je pravdepodobne nevyhnut-

né.  Systém OSN  ako aj  regionálne organizácie  zabezpečujú

v súčasnosti  prepojenie medzi  starým a  novým svetovým po-

riadkom. Na jednej strane sa správajú ako konzervatívne sily

namierené proti radikálnym zmenám a potvrdzujúce status quo,

na  druhej strane  odrážajú potrebu  spolupráce pri  riešení

spoločných problémov ľudstva.  Keďže rozsah globálnych prob-

lémov sa zväčšuje, je zrejmá  aj potreba ich globálneho rie-

šenia. Vzhľadom na to, že  spolupráca závisí od vôle zainte-

resovaných  strán a  vôľu tvarujú  ich potreby,  zdá sa,  že

vzrastajúca úloha medzinárodných  organizácií systému OSN je

vývinovou nevyhnutnosťou.

 

     Ľudstvo si vytvorilo  systém multilaterálnej spolupráce

ako nástroj na prežitie,  ako nástroj, ktorý umožňuje zlaďo-

vať záujmy jednotlivých štátov  s celkovým záujmom svetového

spoločenstva. Aj Organizácia Spojených národov je demonštrá-

ciou miery ľudského dôvtipu  a prispôsobivosti. Nemožno však

tvrdiť, že práve OSN je zenitom globálnej medzinárodnej spo-

lupráce.  Ak  sa  v  budúcnosti  ľudská spoločnosť dopracuje

k lepšiemu nástroju poskytujúcemu perspektívy prežitia, bude

jeho akceptácia  len samozrejmosťou. Zatiaľ  treba vychádzať

zo známej zásady, že každá -  aj tá najlepšia - je optimali-

zovateľná. Optimalizácia OSN je dnes jednou z jej najvýznam-

nejších úloh.

 

     Slovenskej republike sa prácou  v rámci systému Organi-

zácie Spojených  národov otvára nezanedbateľná  možnosť pri-

spievať k  riadeniu celosvetového diania a  ako malý štát má

tak jedinečnú  príležitosť zúčastňovať sa  na vytváraní svo-

jich perspektív, ako aj perspektív celého ľudstva.

 

     Ako fórum  na diskusiu a varovanie,  ako nástroj spolu-

práce a rozhodovania a ako inštitúcia na realizáciu multila-

terálnej akcie  môže v súčasnosti OSN  významne pomôcť k do-

siahnutiu  pre svet  takého potrebného  globálneho konsenzu.

50. výročie  je veľkou príležitosťou na  výzvu všetkým člen-

ským  krajinám,  všetkým  ľuďom  tejto  planéty, aby ocenili

a upevnili úspechy minulosti, aby s výhľadom na ciele budúc-

nosti riešili problémy súčasnosti a prostriedkami súčasnosti

vytvorili a  realizovali predstavu spojených  národov budúc-

nosti.

 

     V  newyorskom  sídle  Organizácie  Spojených národov sa

tretí utorok v septembri  začne 50. zasadnutie Valného zhro-

maždenia OSN, na  ktorom sa v koncentrovanej podobe  a v me-

dzinárodnom kontexte premietnu všetky aktuálne problémy, ná-

deje a túžby dnešného sveta.

 

     Pri ich  riešení chce, a  som presvedčený, že  aj bude,

Slovenská republika hrať svoju dôstojnú úlohu.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu ministrovi.

 

     Vážené panie poslankyne,  páni poslanci, navrhujem, aby

sme pristúpili k rokovaniu, k  prvému bodu programu. Pán mi-

nister  by predniesol  návrh a  potom by  pani spravodajkyňa

predniesla  správu a  urobili by  sme obedňajšiu  prestávku.

Rozprava by bola poobede.

 

     P r v ý m  bodom programu je

 

     návrh  na vyslovenie  súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky s ratifikáciou Rámcového dohovoru o ochrane národ-

nostných menšín.

 

     Máte ho ako tlač 151 a správu výborov ako tlač 151a.

 

     Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uvedie mi-

nister zahraničných  vecí pán Juraj Schenk.  Prosím, pán mi-

nister.

 

Minister zahraničných vecí SR J. Schenk:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení páni,

     vážené dámy,

 

     v súlade s článkom 86 písm. e) Ústavy Slovenskej repub-

liky vláda Slovenskej republiky  predkladá Národnej rade ná-

vrh na vyslovenie súhlasu  s ratifikáciou Rámcového dohovoru

o ochrane národnostných menšín. Slovenská republika podpísa-

la dohovor 1. februára 1995.

 

     Dovoľte mi, aby som sa  vo svojom vystúpení stručne za-

meral na  vývoj, ktorý viedol k  prijatiu dohovoru, na obsah

tohto dokumentu  ako aj na dôsledky,  ktoré z neho vyplývajú

pre Slovenskú republiku.

 

     Rada Európy sa niekoľko desaťročí zaoberala problemati-

kou ochrany národnostných menšín. Neexistovala však politic-

ká vôľa  prijať právne záväzný  dokument k tejto  otázke. Na

pozadí etnického konfliktu v bývalej Juhoslávii ako aj v sú-

vislosti s podstatným rozšírením členov Rady Európy o kraji-

ny, na území ktorých  žijú početné národnostné menšiny, sum-

mit Rady Európy v októbri  roku 1993 určil ako prioritu svo-

jej činnosti kodifikáciu  menšinovej otázky. Bolo rozhodnuté

vypracovať dva  právne dokumenty: Rámcový  dohovor o ochrane

národnostných  menšín, ktorý  máme pred  sebou, a  Dodatkový

protokol k Európskemu dohovoru  o ľudských právach v kultúr-

nej oblasti s osobitným  zreteľom na osoby patriace k národ-

nostným menšinám.

 

     Podobne  ako kultúra, aj situácia  národnostných menšín

v Európe je veľmi rozmanitá.  To determinuje aj rôzne názory

a prístupy európskych krajín  k otázke ochrany národnostných

menšín. Výsledkom zložitých rokovaní  expertov je text doku-

mentu, ktorý odráža súčasnú  politickú realitu v Európe. Do-

kument je úmyselne formulovaný  voľnejšie, s cieľom dať štá-

tom možnosť zobrať do úvahy svoju špecifickú a konkrétnu si-

tuáciu. Rámcový  dohovor je dôsledne  vyvážený. Nehovorí len

o právach, ale  aj o povinnostiach osôb  patriacich k menši-

nám. Na jednej strane sa má chrániť identita menšín, ale sú-

časne je  potrebné, aby štát vytváral  také podmienky, ktoré

umožnia  plnohodnotnú  integráciu  menšiny  do spoločnosti a

štátu, na území ktorého žijú.

 

     Rámcový dohovor definitívne vyriešil spor medzi koncep-

ciou  individuálnych  práv  a  koncepciou kolektívnych práv,

a to tak, že kolektívne  práva neboli prijaté. Naopak, doho-

vor kladie dôraz na ochranu osôb, ktoré patria k menšinám.

 

     Toto sú len niektoré  z charakteristických čŕt dokumen-

tu, ktoré  viedli k tomu,  že dohovor dostal  širokú podporu

celej  Európy a  k dnešnému  dňu ho  už podpísalo 27 štátov.

Chcem len dodať, že ho môžu podpísať aj ďalšie štáty, vráta-

ne  tých, ktoré  nie sú  členmi Rady  Európy. Je  to v tomto

zmysle otvorený dokument.

 

     Dohovor sa okamžite po jeho prijatí na pôde Rady Európy

stáva kľúčovým referenčným dokumentom v oblasti ochrany men-

šín.  Tu by  som chcel  pripomenúť, že  napríklad hodnotiaca

schôdza  Konferencie o  bezpečnosti a  spolupráci v  Európe,

ktorá sa konala v decembri minulého roku v Budapešti, vysoko

vyzdvihla prijatie dohovoru, ako aj fakt, že záverečný doku-

ment Konferencie o Pakte stability  v Európe z Paríža priamo

odkazuje na Rámcový dohovor. Navyše, čo má pre Slovenskú re-

publiku osobitný význam, je fakt, že Rámcový dohovor je fun-

damentálnou súčasťou Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej

spolupráci medzi Slovenskou  republikou a Maďarskou republi-

kou, ktorá bola podpísaná v  Paríži 19. marca tohto roku. Je

to prvý  dokument o ochrane národnostných  menšín, na tvorbe

ktorého  sa  Slovenská  republika  mohla  aktívne  podieľať.

V tejto súvislosti s uspokojením konštatujem, že naše stano-

viská k riešeniu menšinovej otázky Európa chápala a akcepto-

vala. Mám na mysli najmä  dôraz na rešpektovanie územnej ce-

listvosti a zvrchovanosti, dôraz  na výlučnosť koncepcie in-

dividuálnych práv, potrebu vyučovania v úradnom jazyku a po-

dobne.  Na druhej  strane  sme  nemali problém  stotožniť sa

s názormi tých delegácií, ktoré sa do textu presadili.

 

     Objavili sa  otázky, či je  Rámcový dohovor minimum  či

maximum toho,  čo je možné  poskytnúť národnostným menšinám.

Nazdávam sa,  že to nie je  správne položená otázka. Rámcový

dohovor predstavuje súčasný európsky štandard v danej oblas-

ti, teda vyváženú sústavu  práv a povinností osôb patriacich

k národnostným menšinám,  na ktorej sa  členovia Rady Európy

boli schopní v istej fáze zhodnúť, ktorú rešpektujú a hodla-

jú dodržiavať. Komplexnosť a špecifickosť menšinovej proble-

matiky v celej  Európe je známa. Rovnako je  známe, že práve

tento faktor predstavuje hlavnú komplikáciu pri jej riešení.

 

     Ukázalo sa, že neexistuje jediný univerzálny, no pritom

korektný a spravodlivý model jej riešenia. Takých modelov je

viac. V kontexte  Rámcového dohovoru a v plnom  súlade s ním

má  každá krajina  možnosť riešiť  túto zložitú problematiku

nielen na  úrovni súčasného európskeho štandardu,  ale aj so

zreteľom  na svoje  špecifické podmienky,  vrátane vlastného

zákonodarstva a  vlastného právneho systému.  Iný prístup by

bol  kontraproduktívny a  mohol by  vyvolať zrejme politickú

destabilizáciu, opierajúcu sa  o možnosť nekonečného stupňo-

vania požiadaviek  zo strany menšín  žijúcich v jednotlivých

európskych krajinách na úkor  celistvosti, integrity a funk-

čnosti štátu. Reťazové reakcie tohto typu sú v protiklade so

súčasnou dominujúcou snahou udržať politickú stabilitu v Eu-

rópe.

 

     Na druhej strane Rámcový  dohovor nie je posledným slo-

vom v danej oblasti. Na  princípy, ktoré sú zakotvené v rám-

covom dohovore, priamo nadväzuje pripravovaný Dodatkový pro-

tokol k  Európskemu dohovoru o ľudských  právach v kultúrnej

oblasti s osobitným  zreteľom na práva osôb patriacich k ná-

rodnostným menšinám.  Tento pripravovaný dokument  plne reš-

pektuje princíp  individuálnych práv a  súčasne konkretizuje

tieto práva v kultúrnej oblasti, teda v oblasti, na ktorú sa

osoby patriace  k národnostným menšinám  odvolávajú v zmysle

zachovania vlastnej kultúrnej a  etnickej identity. Chcel by

som  dodať, že  Slovenská republika  plne podporí  podpis aj

tohto dohovoru, keď sa dostane do záverečnej fázy.

 

     Účelom Rámcového dohovoru  je špecifikovať právne prin-

cípy, ktoré sa štáty  zaväzujú rešpektovať s cieľom zabezpe-

čiť  ochranu menšín.  Dohovor obsahuje  väčšinou ustanovenia

programového charakteru, stanovujúce  cieľ, ktorý majú štáty

sledovať. Nenariaďuje  teda štátom, ako a do akej miery majú

tieto princípy  uplatňovať vo svojej  národnostnej politike.

Záleží  predovšetkým na  možnostiach a  vôli danej  krajiny.

Príklad Slovenska dokazuje, že ak je politická vôľa zo stra-

ny štátu, je možné  na báze garantovania individuálnych práv

vytvoriť vhodné podmienky na ochranu národnostných menšín.

 

     Rámcový dohovor, podobne ako aj iné prijaté medzinárod-

né dokumenty,  napríklad Deklarácia OSN o  právach osôb pat-

riacich k menšinám, Kodaňský dokument KBS o ľudskej dimenzii

a podobne, rozumie pod  pojmom "ochrana menšín" zabezpečenie

ochrany identity, teda jazyka, kultúry, náboženstva, etnici-

ty,  ale aj  právnej a  faktickej rovnosti  medzi menšinovým

a väčšinovým obyvateľstvom. Cieľom  ochrany menšiny teda nie

je separovať  ju od väčšinového  obyvateľstva. Práve naopak,

chrániac identitu osôb patriacich k menšine, má štát súčasne

vytvárať také podmienky, aby  tieto osoby mohli byť plnohod-

notnými občanmi, plnohodnotne  integrovanými občanmi spoloč-

nosti a štátu, na území  ktorého žijú. V tomto duchu dohovor

chápe  ako samozrejmosť,  že národnostné  menšiny sa vyučujú

najmä  v  úradnom  jazyku.  Pochopiteľne,  že osoby patriace

k menšinám  majú právo  učiť sa  svoj jazyk,  ako aj učiť sa

v ňom. Ako sa uvádza vo  výkladovej správe k dohovoru, dvoj-

jazyčné vyučovanie môže byť jedným z prostriedkov na dosiah-

nutie tohto cieľa.

 

     Vážené dámy a páni,  z porovnania textu Rámcového doho-

voru nielen s našou legislatívou, ale, a to najmä, s faktic-

kým postavením menšín na Slovensku  jasne vyplýva, že na na-

šom území majú menšiny vytvorené priaznivé podmienky na svoj

rozvoj.  Zatiaľ čo  pre niektoré  štáty v  Európe je dohovor

programom, my sme už tento program naplnili.

 

     Dovoľte  mi, aby  som s  prihliadnutím na  uvedené, ale

najmä  na to,  že  dohovor  plne zodpovedá  našim predstavám

o riešení menšinovej otázky, požiadal  v mene vlády o vyslo-

venie súhlasu  s predkladaným dohovorom.  Súčasne navrhujem,

aby sa Národná rada vo  svojom uznesení zaviazala pri zabez-

pečovaní ochrany práv osôb  patriacich k národnostným menši-

nám vychádzať  z Rámcového dohovoru  o ochrane národnostných

menšín.

 

     Celkom na záver je  mojou povinnosťou vás ešte informo-

vať, že  dokumenty takéhoto typu môžu  národné rady a parla-

menty prijať s určitými výhradami. V tomto prípade je možné,

teoreticky možné,  daný dokument prijímať  s výhradami všeo-

becného charakteru.  V mene vlády  Slovenskej republiky však

odporúčam prijať tento Rámcový dohovor bez výhrad.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister. Prosím teraz spoločnú spravodaj-

kyňu výborov pani poslankyňu Melániu Kollárikovú, aby podala

správu o výsledkoch prerokovania vo výboroch.

 

Poslankyňa M. Kolláriková:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážený pán minister,

     vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci Národnej rady Slovenskej republiky,

 

     dovoľte, aby som vám  ako spoločná spravodajkyňa podala

spoločnú správu k návrhu na vyslovenie  súhlasu Národnej ra-

dy Slovenskej  republiky  s ratifikáciou Rámcového  dohovoru

o ochrane národnostných menšn.

 

 

 

     Rámcový dohovor je prvým právne záväzným dokumentom ve-

novaným problematike ochrany národnostných menšín. Naplnenie

princípov obsiahnutých v Rámcovom  dohovore sa bude realizo-

vať prostredníctvom vnútroštátneho  zákonodarstva a prísluš-

nej  vládnej politiky  daného štátu,  ktorý dokument prijme.

Rámcový  dohovor neuznáva  kolektívne práva  osôb patriacich

k národnostným menšinám. Uznáva len práva individuálne.

 

     Tvorcovia Rámcového  dohovoru čerpali z  týchto základ-

ných zdrojov: z Kodaňského dokumentu KBSE, ktorý bol prijatý

29. júna  1990, z deklarácie  Organizácie Spojených národov,

ktorá bola prijatá 28. decembra 1992, a z Európskeho dohovo-

ru o ľudských právach.  Cieľom Rámcového dohovoru je ochrana

národnostných menšín  a práv osôb  patriacich k národnostným

menšinám. Táto  ochrana sa má zabezpečovať  v rámci právneho

štátu, rešpektujúc územnú  celistvosť a štátnu zvrchovanosť.

Rámcový dohovor je v súlade so zásadami národnostnej politi-

ky Slovenskej republiky a  s vnútroštátnym právnym poriadkom

Slovenskej republiky. K dnešnému dňu podpísalo Rámcový doho-

vor 27  členských štátov Rady Európy.  Naša republika sa po-

dieľala na  podpísaní medzi prvými štátmi,  a to 1. februára

1995. Ratifikačnú  listinu odovzdali zatiaľ dva  štáty, a to

Rumunsko 11. mája 1995 a asi pred troma týždňami Španielsko.

 

     Návrh  na vyslovenie  súhlasu s  ratifikáciou Rámcového

dohovoru  o ochrane  národnostných menšín  pridelil predseda

Národnej rady Slovenskej  republiky svojím rozhodnutím číslo

348 zo  dňa 29. mája 1995  na prerokovanie do 16.  júna 1995

Ústavnoprávnemu  výboru Národnej  rady Slovenskej republiky,

Výboru Národnej rady Slovenskej  republiky pre verejnú sprá-

vu, územnú samosprávu a  národnosti, Zahraničnému výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slo-

venskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a zá-

roveň poveril  Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre

verejnú  správu, územnú  samosprávu a  národnosti, aby podal

Národnej rade Slovenskej republiky  správu o výsledku prero-

kovania návrhu v uvedených výboroch.

 

     Ústavnoprávny výbor,  výbor pre verejnú  správu, územnú

samosprávu a národnosti a zahraničný výbor prerokovali návrh

v lehote, vyslovili s ním  súhlas a odporúčajú Národnej rade

Slovenskej republiky po  prerokovaní vysloviť s ratifikáciou

Rámcového dohovoru o ochrane národnostných menšín súhlas.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

ďalej odporúča ratifikovať Rámcový  dohovor o ochrane národ-

nostných menšín v časovom predstihu pred ratifikáciou Zmluvy

o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou

republikou a Maďarskou republikou a taktiež požiadať uznese-

ním vládu Slovenskej republiky  o vypracovanie a predloženie

koncepcie vstupu Slovenskej  republiky do kontrolného mecha-

nizmu uplatňovania  Rámcového dohovoru o  ochrane národnost-

ných menšín.

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie,

vedu, kultúru a šport na  svojom zasadnutí dňa 14. júna 1995

po prerokovaní návrhu neprijal uznesenie o výsledku preroko-

vania, pretože podľa § 48  ods. 1 zákona Slovenskej národnej

rady číslo  44/1989 Zb. o rokovacom  poriadku Slovenskej ná-

rodnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s uzne-

sením súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani poslankyni Kollárikovej za podanie správy.

 

     Vážení  páni poslanci,  panie poslankyne,  je 12 hodín,

urobíme si prestávku. O jednej  vás pozývam na otvorenie ma-

lej výstavky pri príležitosti  50. výročia OSN. Prosím, keby

sme sa  o 14.00 hodine  stretli včas, pretože  k tomuto bodu

bude hlasovanie. Ďakujem pekne.